Page 1

KAPITOLA

1

„David?“ ozvalo sa mi v slúchadle. Strhol som sa zo zamyslenia. Znovu som bol zahľadený na Katastrofu, lenže odkedy vyšla nad obzor, uplynulo takmer trinásť rokov. Už som nebol dieťa v otcovom byte, už som nebol ani len sirota, chalan, ktorý v podzemí maká v zbrojovke. Bol som Pomstiteľ. „Tu som,“ ohlásil som sa, prehodil som si pušku cez plece a prešiel som krížom cez strechu. Bola noc a bol by som odprisahal, že všetko odráža červené svetlo Katastrofy, aj keď sa mi už nikdy nezdala taká jasná ako v ten prvý večer. Predo mnou sa rozprestieralo Newcago, jeho plochy odrážali hviezdny svit. Všetko tu bolo z ocele. Mesto vyzeralo ako kyborg z budúcnosti, ktorému niekto strhol kožu. Akurát nie vraždiaci kyborg. A už vôbec nie živý. Dofrasa, pomyslel som si, metafory mi naozaj nejdú. Metalurg bol mŕtvy a my sme sa vrátili do horných ulíc Newcaga. Prevzali sme do vlastníctva mnoho vecí, ktoré si elita predtým vyhradila len pre seba. Mohol som sa každý deň sprchovať vo vlastnej kúpeľni. Pre mňa až priveľký luxus – pravdaže, aspoň som nesmrdel. Newcago bolo konečne slobodné. A mojou úlohou bolo zabezpečiť, aby to tak aj zostalo. „Nič nevidím,“ zašepkal som v pokľaku na kraji strechy. Mal som v uchu slúchadlo, ktoré bolo bezdrôtovo prepojené s mobilom. Miniatúrna kamera na slúchadle umožňovala Tii pozorovať to isté, čo som videl ja, a slú-

13 Pyro.indd 13

11.7.2017 16:31


chadlo bolo dosť citlivé, aby zachytávalo moje slová, aj keď som hovoril veľmi ticho. „Pokračuj v pozorovaní,“ zašepkala mi do ucha Tia. „Cody hlási, že Profesor a  cieľ sa pohybujú smerom k tebe.“ „Je tu pokoj,“ šepol som. „Si si istá, že...“ Strecha explodovala. Tesne vedľa mňa. Vykríkol som a vrhol som sa dozadu, kotúľal som sa preč, celá budova sa otriasala a zasypávali ma úlomky kovu. Dokatastrofy! To je teda slušný kaliber! „Hromy-blesky!“ skríkol Cody na linke. „Obišla ma, chlapče! Blíži sa k tebe zo severu a...“ Jeho hlas zanikol v  ďalšom energetickom výbuchu, ktorý vystrelil zo zeme a odtrhol bok zo strechy neďaleko od môjho úkrytu. „Uteč!“ zakričala Tia. Nemusela mi to ani hovoriť. Už som bol v  pohybe. Vpravo sa zo svetla zhmotnila postava. V čiernej kombinéze a v teniskách bola Elektra maskovaná ako nindža a k tomu mala dlhý čierny plášť. Niektorí Epici prežívali svoje „nadľudské schopnosti“ trošku prehnane. Ona určite – vyzerala fakt smiešne a to by platilo, aj keby nesvetielkovala nabelaso a neiskrila potláčanou energiou, čo jej kolovala v tele. Ak sa Elektra niečoho dotkla, dokázala to transformovať na energiu a prejsť tým ako nôž maslom. Prísne vzaté, nebola to teleportácia, ale dosť sa to na ňu podobalo, a čím bol povrch vodivejší, tým ďalej sa Elektra dokázala dostať, takže oceľové mesto bolo pre ňu hotovým rajom. Normálne ma prekvapilo, že sa sem nedostala už skôr. Akoby teleportácia nestačila, vďaka elektrickým schopnostiam bola táto Epička chránená pred zásahmi väčšiny zbraní. O jej svetelných efektoch sa rozprávali legendy a ja som ich už dlho túžil vidieť. Ibaže nie takto zblízka.

14 Pyro.indd 14

11.7.2017 16:31


„Meníme plán!“ zakričala Tia. „Profesor? Jon! Hláste sa! Abraham?“ Počúval som ju len na pol ucha, lebo popri mne presvišťal guľový blesk, nabitý praskajúcou elektrinou. Zastal som a vrhol som sa na druhú stranu, práve keď druhý guľový blesk zasiahol miesto, kde som pred chvíľou stál. Dopadol na strechu, vyvolal ďalší výbuch a mňa takmer zrazil z nôh. Do chrbta sa mi zarývali kovové šrapnely. Uháňal som ku kraju budovy. Odtiaľ som zoskočil. Ďaleko som nepadol, zastavil ma balkón strešného bytu. S tlčúcim srdcom som sa vrhol dnu. Za dverami stála plastová prenosná chladnička. Strhol som z nej veko a zalovil som vnútri. Len zachovať pokoj! Elektra dorazila do  Newcaga začiatkom týždňa a okamžite začala zabíjať. Vraždila náhodne vybratých ľudí, zdanlivo bezcieľne. Tak ako to kedysi robieval Metalurg. Potom vyzvala občanov mesta, aby prezradili úkryty Pomstiteľov, nech nás môže pohnať pred spravodlivosť. Vraj spravodlivosť! Epici si ju vysvetľujú po svojom. Zabíjajú, koho chcú, ale keď sa niekto bráni, považujú to za ťažký zločin. No, veď Elektra onedlho uvidí. Mali sme plán dostať ju a zatiaľ síce veľmi nevychádzal, ale veď sme Pomstitelia. Pripravení na všetko. Z chladničky som vytiahol balón. Dúfam, že to zaberie. Lebo ak nie... S Tiou sme niekoľko dní rozoberali Elektrinu slabinu. Každý Epik má najmenej jednu slabinu a často sú úplne náhodné. Treba si preštudovať minulosť Epikov, veci, ktorým sa vyhýbajú, a prísť na to, aká látka alebo situácia eliminuje ich schopnosti. V tomto balóne bola látka, ktorá podľa nášho odhadu mohla byť Elektrinou slabinou. Zvrtol som sa s balónom v jednej a so zbraňou v druhej ruke. Uprel som pohľad na dvere a čakal som, kedy sa Elektra dovalí za mnou.

15 Pyro.indd 15

11.7.2017 16:31


„David?“ oslovila ma cez slúchadlo Tia. „No?“ šepol som, celý nervózny, pripravený hodiť balón. „Prečo pozoruješ balkón?“ Prečo... No jasné. Elektra vie prejsť aj cez stenu. S pocitom, že som posledný idiot, som skočil dozadu presne vo chvíli, keď sa Elektra spustila priamo cez strop ako strela obklopená elektrickými vibráciami. Dopadla na jedno koleno, mala vystretú ruku a na dlani jej už rástol guľový blesk, ktorý vrhal po celej miestnosti rýchlo sa mihajúce tiene. Keď som na ňu hodil balón, necítil som vôbec nič, len príval adrenalínu. Trafil som Elektru rovno do hrudníka a jej energetická strela zasyčala – a zmizla. Červená tekutina z balóna postriekala steny a dlážku okolo nej. Nebola dosť hustá, aby to mohla byť krv. Bola to stará malinovka z prášku, ktorý stačilo zmiešať s vodou a cukrom. Pamätal som si ju z detstva. Toto bola jej slabina. S búšiacim srdcom som strhol z pleca pušku. Elektra vyzerala, že je v šoku, civela na svoj mokrý hrudník, ale cez čiernu masku, ktorú mala na tvári, som nevidel jej výraz. V tele jej stále pulzovala elektrina, pozostatky náboja sa krútili ako maličké svetielkujúce červíky. Namieril som pušku. Stisol som spúšť. Rachot výstrelu v byte ma takmer ohlušil, ale vpálil som Elektre guľku rovno do tváre. Guľka preletela jej energetickým poľom a explodovala. Hoci bola obliata malinovkou, jej ochrana fungovala. Elektra na mňa pozrela. Elektrina v nej vzplanula. Ožila. Bola ešte prudšia, ešte nebezpečnejšia, osvetlila miestnosť, ako keby ste rozkrojili pizzu calzone napratanú dynamitom. Ajaj...

Pyro.indd 16

11.7.2017 16:31


KAPITOLA

2

Vrhol som sa do chodby a dvere za mnou explodovali. Výbuch ma hodil tvárou do steny a začul som prasknutie. Na jednej strane sa mi uľavilo. Ten zvuk znamenal, že Profesor je ešte nažive – jeho epické schopnosti ma totiž vybavili ochranným poľom. Na druhej strane som nemal kedy ďakovať osudu – za pätami mi bola zlá, rozzúrená vraždiaca mašina. Odrazil som sa od steny a utekal som po kovovej chodbe, osvetlenej len mobilom, ktorý som si niesol pripevnený na ramene. Kde je záchranné lano? pomyslel som si. Asi vpravo. „Našiel som Profesora,“ ozval sa mi v uchu Abrahamov hlas. „Je uzavretý v akejsi energetickej bubline. Vyzerá naštvane.“ „Hoď na tú bublinu malinovku,“ poradil som mu. Bez dychu som letel bočnou chodbou a za mnou sa do stien zahrýzali elektrické výboje. Hromy-blesky. Elektra zúrila. „Misia prerušená,“ ozvala sa Tia. „Cody, zíď dole po Davida.“ „Rozumiem,“ povedal Cody. Pozadie jeho hlasu tvorilo tiché rytmické pulzovanie. Vrtuľník. „Tia, nie!“ skríkol som a z chodby som prebehol do vedľajšej miestnosti. Prehodil som si pušku cez plece a schytil som batoh plný balónov. „Plán nevyšiel,“ povedala. „Útok mal mať na starosti Profesor, nie ty, David. Okrem toho, práve si zistil, že balóny nezaberajú.“

17 Pyro.indd 17

11.7.2017 16:31


Vytiahol som jeden balón, obrátil som sa, potom som počkal, kým sa na jednej stene nezjavia elektrické iskry, predzvesť, že je tam Elektra. O sekundu sa zjavila a ja som na ňu ten balón hodil. Zakliala a odskočila, červená tekutina ošplechla akurát tak stenu. Obrátil som sa na útek, prebehol som do spálne, nech som čím skôr na balkóne. „Ona sa tej malinovky bojí, Tia,“ vysvetľoval som. „Môj prvý balón jej zhasol guľový blesk. Slabinu sme odhadli správne.“ „Ale jej pole aj tak zastavilo guľku.“ Mala pravdu. Skočil som na balkón. Kde je záchranné lano? Nebolo tam. Tia v mojom uchu zahrešila. „Preto si sa tam hrnul? Musíš ísť o dva byty vedľa, somár.“ Hromy-blesky. Na svoju obhajobu uvádzam, že všetky miestnosti vyzerajú skoro rovnako, keď majú steny z ocele. Vrtuľník rachotil už veľmi blízko, Cody bol takmer pri mne. Zaťal som zuby, vyskočil som na zábradlie a švihol som celým telom. Podarilo sa mi zachytiť zábradlia na vedľajšom balkóne. Na jednom pleci sa mi knísala puška, na druhom ruksak a ja som preliezol na balkón. „David...“ oslovila ma Tia. „Základná pasca stále funguje?“ spýtal som sa a preliezol som cez pár ležadiel, pôvodne látkových, teraz z ocele. Dobehol som na druhú stranu balkóna a vyskočil som na zábradlie. „Tvoje mlčanie beriem ako áno,“ dodal som a skočil som. Narazil som do oceľového zábradlia, zovrel som jednu tyč a pozrel som pod seba – visel som dvanásť poschodí nad ulicou. Potlačil som úzkosť a s námahou som sa vytiahol hore. Za  mnou práve Elektra vystrčila hlavu na  balkón, z ktorého som sa úspešne zdekoval. Vystrašil som ju. To bolo dobre, ale zároveň zle. Ak mala nasledujúca časť

18 Pyro.indd 18

11.7.2017 16:31


plánu vyjsť, Elektra musela zabudnúť na opatrnosť. Nanešťastie to znamenalo, že ju musím vyprovokovať. Vyšvihol som sa na balkón, vylovil som balón s malinovkou a hodil som ho do nej. Ani som sa nepresvedčil, či som ju trafil, rovno som sa chytil rukoväti záchranného lana a vyrazil preč. Balkón podo mnou explodoval. Záchranné lano našťastie nebolo pripevnené na balkóne, ale na streche a nepretrhlo sa. Klesal som dole, tmou okolo mňa lietali kúsky roztaveného kovu a ja som stále naberal rýchlosť. Zakaždým sa ukáže, že tieto veci sú v realite rýchlejšie, ako vyzerajú. Míňal som mrakodrapy, vyzerali len ako šmuhy. Mal som pocit, že naozaj padám. Podarilo sa mi vykríknuť – v panike, ale aj v extáze – a potom sa všetko otriaslo, narazil som na zem a skotúľal som sa na ulicu. „Paráda,“ zafučal som a zdvihol som sa zo zeme. Mesto sa mi pred očami krútilo ako divé. Bolelo ma plece, a hoci som pri dopade začul praskot, nebol ktovieako hlasný. Ochranné pole, ktoré som dostával od Profesora, slablo. Nemôže byť namáhané donekonečna, po istom čase ho treba vždy obnoviť. „David?“ zakričala Tia. „Vieš, čo sa stalo? Elektra jedným zo svojich výbojov presekla lano. Preto si nakoniec spadol.“ „Balón zabral,“ prehovoril na linke nový hlas. Patril Profesorovi – silný, drsný, ale pokojný. „Končím. Skôr som sa hlásiť nemohol, signál mi rušila energetická bublina.“ „Jon,“ oslovila ho Tia, „nemal si proti nej bojovať.“ „Jednoducho sa to tak zomlelo,“ odsekol Profesor. „David, žiješ?“ „Tak napoly.“ Pozviechal som sa zo zeme a  zdvihol som ruksak, ktorý mi pri kotúľaní skĺzol. Cez dno presakovala červená malinovka. „Ale balóny sú na tom asi horšie. Zdá sa, že máme pár obetí.“

19 Pyro.indd 19

11.7.2017 16:31


Profesor len čosi zavrčal. „Zvládneš to, David?“ „Hej,“ odhodlane som odpovedal. „Tak utekaj k základnej pasci.“ „Jon,“ skočila nám do toho Tia, „ak ty končíš...“ „Elektra ma ignorovala,“ vysvetľoval Profesor. „Presne ako predtým Mitóz. Nechcú so mnou bojovať. Idú po vás. Takže ju musíme zneškodniť, kým sa nedostane k nášmu tímu. Cestu si pamätáš, David?“ „No jasné,“ odvetil som. Šmátral som po puške. Našiel som ju neďaleko, rozbitú. Praskla presne uprostred. Hromy-blesky! Vyzeralo to, že aj lúčik je skrivený. Z tej sa tak skoro strieľať nebude. Skontroloval som si puzdro na stehne. Pištoľ v ňom vyzerala dobre. Samozrejme, účinná bola len natoľko, nakoľko to možno povedať o každej ručnej zbrani. Ja ich neznášam. „V oknách bytového komplexu vidieť záblesky. Pohybujú sa nadol,“ oznámil z vrtuľníka Cody. „Teleportuje sa popri vonkajšej stene a mieri k zemi. Ide za tebou, David.“ „To sa mi nepáči,“ poznamenala Tia. „Mali by sme to nechať tak.“ „David si myslí, že to zvládne,“ povedal Profesor. „A ja mu dôverujem.“ Aj napriek nebezpečnej chvíli som sa usmial. Kým som sa nepridal k Pomstiteľom, ani mi nedošlo, aký som osamelý. A teraz, keď som počul takéto slová... No, bol to super pocit. Fakt super. „Budem volavka,“ vyhlásil som. Zaujal som pozíciu, v ktorej som chcel čakať na Elektru, a zároveň som v ruksaku hmatkal po neporušených balónoch. Našiel som iba dva. „Tia, pošli ostatných na pozície.“ „Rozumiem,“ odvetila neveľmi ochotne. Posunul som sa po ulici ďalej. Na starých a nefunkčných lampách pouličného osvetlenia boli zavesené lampióny. Aspoň vďaka nim som videl. A rozoznal som, že za niektorými oknami pozerajú tváre. Okná neboli za-

20 Pyro.indd 20

11.7.2017 16:31


sklené, boli v nich len staromódne drevené žalúzie, ktoré sme zmajstrovali a primontovali k rámom. Keď Pomstitelia zabili Metalurga, prakticky vyhlásili Epikom vojnu. Z Newcaga vtedy ušlo veľa ľudí, ktorí sa obávali masovej odplaty, ale väčšina obyvateľov zostala a mnohí ďalší prišli. Za tie mesiace po Metalurgovom páde sa populácia Newcaga takmer zdvojnásobila. Kývol som hlavou ľuďom, ktorí ma pozorovali. Nemal som v úmysle posielať ich do bezpečia. My Pomstitelia sme za nich bojovali, ale jedného dňa sa budú musieť proti Epikom postaviť sami. Tak nech sa pozerajú. „Cody, už niečo vidíš?“ spýtal som sa do mobilu. „Nie,“ odpovedal Cody. „Každú chvíľu by sa mala objaviť...“ Nad hlavou sa mi mihol tmavý tieň – jeho vrtuľník. Metalurgova garda patrila teraz nám, ale ja som z toho mal stále zmiešané pocity. Garda sa ma totiž už niekoľkokrát pokúsila zabiť. Na také niečo človek len tak nezabudne. A gardisti zabili Megan. Tá sa síce dala do poriadku, ale nie celkom. Pohladil som pištoľ v puzdre. Patrila jej. „Idem s našimi na pozície,“ ozval sa Abraham. „David? Vidíš už Elektru?“ spýtala sa Tia. „Nie,“ odvetil som, hľadiac na opustenú ulicu. Mesto bez ľudí a osvetlené len pár osamotenými lampiónmi vyzeralo takmer tak ako za Metalurgovej éry. Tmavo, bezútešne. Kde je Elektra? Dokáže sa teleportovať aj cez steny, pomyslel som si. Tak čo by som na jej mieste urobil ja? Mali sme tenzory, ktoré nám umožňovali prevŕtať sa takmer cez akúkoľvek hmotu. Čo by som spravil, keby som ich teraz mohol použiť? Odpoveď bola jasná. Zavŕtal by som sa dole. Takže bola podo mnou.

Pyro.indd 21

11.7.2017 16:31


KAPITOLA

3

„Je v podzemných uliciach!“ skríkol som a vybral som z ruksaka predposledný balón. „Vynorí sa niekde tu, aby ma prekvapila!“ Presne v tej chvíli sa ulicou prehnal blesk a zo zeme vyrazila žiariaca postava. Hodil som balón s malinovkou a vzal som nohy na plecia. Počul som, ako balón praskol, potom Elektra zakliala. Chvíľu sa ma nepokúšali upražiť žiadne guľové blesky, tak som usúdil, že som ju trafil. „Ja ťa zničím, človiečik!“ zakričala za mnou Elektra. „Roztrhnem ťa ako papierovú vreckovku v hurikáne!“ „Fíha,“ zamrmlal som. Dobehol som na  križovatku a schoval som sa pri starej poštovej schránke. „Čo?“ spýtala sa Tia. „To bola celkom dobrá metafora.“ Obzrel som sa na Elektru. Pochodovala po ulici a celá svietila. Ako sa ku mne blížila, elektrické výboje od nej odskakovali a vstupovali do zeme, do okolitých stĺpov a do stien budov. Toľko energie! Vyzeral by takto aj Edmund – priateľský Epik, ktorý kvôli nám dodával Newcagu elektrinu –, keby sa stále nedelil o svoje schopnosti? „Odmietam uveriť,“ kričala tá žena, „že si zabil Metalurga!“ To isté povedal Mitóz, pomyslel som si. Aj to bol Epik, ktorý prišiel do Newcaga iba nedávno. Nie všetci sa dokázali zmieriť s tým, že jeden z najmocnejších, teda Epik, ktorého sa báli aj takí ako Elektra, zahynul rukou obyčajného človeka.

22 Pyro.indd 22

11.7.2017 16:31


Vyzerala veľmi pôsobivo, celá v čiernom, plášť sa za ňou vlnil, elektrina z nej vyžarovala v podobe iskier a  zábleskov. Mne však o  pôsobivosť nešlo. Potreboval som ju rozhnevať. Z  neďalekej budovy vyšlo niekoľko gardistov so samopalmi na chrbte a s malinovkovými balónmi v rukách. Ukázal som smerom k uličke. Prikývli a stiahli sa. Čakali. Bolo načase, aby som sa tejto Epičke trochu povysmieval. „A  nezabil som len Metalurga!“ chvastal som sa. „Skántril som desiatky Epikov! A skántrim aj teba!“ Do poštovej schránky pri mne vpálil výboj energie. Schoval som sa za budovu a ďalší výboj spálil zem len pár centimetrov odo mňa. Prešiel som rukou po zemi a normálne ma kopla elektrina. Zaklial som, pritisol som sa chrbtom k stene a potriasol som hlavou. Po chvíli som vyzrel spoza rohu. Elektra sa hnala ku mne. Paráda! Ale pekne strašidelná paráda. Vyštartoval som k dverám na druhej strane ulice. Elektra zahla za roh, práve keď som vošiel do budovy. Vnútri bolo čosi ako autosalón a krížom cezeň bola medzi autami vyčistená ulička. Rozbehol som sa po nej a Elektra uháňala za mnou, švihom sa teleportovala popri prednej stene. Šprintoval som cez jednu, druhú, tretiu miestnosť, sledoval som presnú trasu, ktorú sme si určili. Doprava. Do miestnosti. Doľava. Po chodbe. Znovu doprava. Využili sme ďalšiu z Profesorových schopností – tú, ktorú predstavil ostatným ako technickú hračku nazvanú tenzory –, a to vŕtať dvere. Elektra mi div nedýchala na šiju, svetlo sa len tak blýskalo, keď prenikala cez steny. Nikdy som pred ňou nezostal dosť dlho, aby na mňa stihla dobre zamieriť. Šlo to ideálne. Dokonca...

23 Pyro.indd 23

11.7.2017 16:31

Profile for Vydavateľstvo SLOVART

Pyro (Pomstitelia 2), Brandon Sanderson - ukážka  

Ak si chcete prečítať celú knihu, môžete si ju kúpiť v našom e-shope: http://www.slovart.sk/knihy-v-slovencine-a-cestine/knihy-pre-deti-a-m...

Pyro (Pomstitelia 2), Brandon Sanderson - ukážka  

Ak si chcete prečítať celú knihu, môžete si ju kúpiť v našom e-shope: http://www.slovart.sk/knihy-v-slovencine-a-cestine/knihy-pre-deti-a-m...

Profile for slovart
Advertisement

Recommendations could not be loaded

Recommendations could not be loaded

Recommendations could not be loaded

Recommendations could not be loaded