Page 1

1

P osledná R ada

„Čo myslíš, koľko ešte potrvá, kým vynesú verdikt?“ spýtala sa Clary. Nemala potuchy, ako dlho už čakajú, ale pripadalo jej to ako večnosť. V Isabellinej čierno-ružovej izbe neboli hodiny, iba hŕby šatstva, kopy kníh, hromady zbraní, toaletný stolík zaprataný ligotavými mejkapmi, použitými štetcami a otvorené zásuvky, z ktorých trčali čipkované nohavičky, priliehavé pančuchové nohavice a operené boa. Dýchala z toho istá estetika filmu La Cage aux Folles, no Clary v tom trblietavom zmätku prežila za posledné dva týždne toľko času, že ju to už pomaly upokojovalo. Isabelle stála pri okne v náručí s Churchom, ktorého roztržito hladkala. Kocúr ju pozoroval zlovestnými žltými očami. Vonku naplno zúrila novembrová búrka, do okien bil dážď ako priezračná farba. „Už nie dlho,“ odvetila Isabelle pomaly. Nemala mejkap a bez neho vyzerala mladšia a jej tmavé oči väčšie. „Ešte takých päť minút.“

15

Mesto 5.indd 15

14.5.2014 15:25


M e s t o s t r at e ný c h du š í

Clary, sediaca na Isabellinej posteli medzi hromadou časopisov a hrkotajúcou hŕbou serafských dýk, sťažka preglgla trpkú chuť. Hneď sa vrátim. Päť minút. To bolo posledné, čo povedala chlapcovi, ktorého milovala nadovšetko na svete. Teraz jej blyslo mysľou, že to môže byť aj to posledné, čo mu kedy povedala. Tá chvíľa jej ostala jasne vrytá do pamäti. Strešná záhrada. Krištáľová októbrová noc, ľadovobiele hviezdy planúce na bezmračnej čiernej oblohe. Dlažobné kamene pošpinené čiernymi runami a pofŕkané ichorom a krvou. Jaceove ústa primknuté k  jej ústam, jediné teplo v  tom mrazivom svete. Jej ruka zvierajúca morgensternovský prsteň na krku. Láska, ktorá pohne slnkom a všetkými hviezdami. Obzerá sa naňho, chce sa naňho ešte pozrieť, keď ju odváža výťah. Vo vestibule sa pridala k ostatným, objala mamu, Lukea, Simona, no kus z nej ako vždy ostával s Jaceom, vznášal sa nad mestom na tej streche, iba oni dvaja v celom studenom a elektrinou rozžiarenom meste. Do výťahu nastúpili Kadir a Maryse, šli na strechu za Jaceom pozrieť si zvyšky Lilithinho rituálu. Po desiatich minútach sa vrátila Maryse sama. Keď sa otvoril výťah a Clary zbadala jej tvár – bielu, zovretú, panickú – hneď vedela, čo sa stalo. To, čo sa odohrávalo ďalej, jej pripadalo ako vo sne. Dav Tieňolovcov vo vestibule sa nahrnul k Maryse. Alec sa odtrhol od Magnusa a Isabelle vyskočila na nohy. Tmu presekávali výbuchy bieleho svetla ako tiché explózie fotografických bleskov na mieste činu, keď jedna za druhou vzbĺkali do tmy serafské dýky. Clary sa tisla dopredu a počula útržky toho, čo sa stalo – strešná záhrada je prázdna, Jace je preč. Sklená rakva, v ktorej bol Sebastian, roztrieštená. Všade sa povaľujú črepiny. Z piedestálu, na ktorom stála, steká krv, ešte čerstvá. 16

Mesto 5.indd 16

14.5.2014 15:25


Po sl edn á R ada

Tieňolovci rýchlo zbúchali novú stratégiu, rozptýlili sa a prehľadávali okolie budovy. Bol tam Magnus, ruky mu modro sršali. Obrátil sa ku Clary a spýtal sa, či má niečo, pomocou čoho by mohli Jacea vystopovať. Otupene mu podala morgensternovský prsteň a utiahla sa do kúta, aby zavolala Simonovi. Len čo dohovorila, ozval sa nad ruchom a vravou zvučný hlas ktoréhosi Tieňolovca. „Vystopovať? To sa dá, len ak žije. Pri toľkej krvi je nepravdepodobné, že...“ To bola posledná kvapka. Dlhodobé podchladenie, vyčerpanosť a šok si vyžiadali svoju daň. Clary cítila, ako sa jej podlamujú kolená. Ešte kým klesla na dlážku, zachytila ju mama. Potom všetko stmavlo, rozmazalo sa. Prebrala sa na druhý deň ráno v posteli u Lukea, sadla si, akoby ju vystrelilo, srdce jej tĺklo ako zvon a bola presvedčená, že to všetko bol iba zlý sen. Vymotala sa z postele a blednúce modriny na rukách a nohách jej napovedali niečo iné a rovnako chýbajúci prsteň. Hodila si na seba džínsy a mikinu a dotackala sa do obývačky, kde zastihla Jocelyn, Lukea a Simona. Sedeli s vážnymi výrazmi na tvárach. Ani sa nemusela spýtať, ale slová jej vykĺzli z úst: „Našli ho? Vrátil sa?“ Jocelyn vstala. „Drahá moja, ešte je nezvestný...“ „Ale nie mŕtvy. Jeho telo nenašli?“ Bezvládne dosadla na pohovku vedľa Simona. „Nie – nie je mŕtvy. Viem to!“ Pamätala sa, ako ju Simon držal za ruku, kým jej Luke hovoril, čo vedia – že Jace zmizol a takisto Sebastian. Zlým znamením bolo, že krv, ktorú našli na piedestáli, patrila Jaceovi. Dobrým zase, že jej bolo menej, ako sa sprvu nazdávali. Bola zmiešaná s vodou z rakvy, čo vyvolalo dojem, že jej je oveľa viac, než jej v skutočnosti bolo. Podľa toho pokladali za celkom možné, že prežil, nech sa mu stalo čokoľvek. „Ale čo sa mu stalo?“ naliehala Clary. 17

Mesto 5.indd 17

14.5.2014 15:25


M e s t o s t r at e ný c h du š í

Luke pokrútil hlavou. Modré oči mal vážne. „To nikto nevie, Clary.“ Mala pocit, akoby jej do žíl vrazila namiesto krvi ľadová voda. „Chcem pomôcť. Chcem niečo urobiť. Nemôžem tu len tak sedieť, keď je Jace nezvestný.“ „S tým si nerob starosti,“ povedala Jocelyn stiesnene. „Chce s tebou hovoriť Sesia.“ Clary vstala a v kĺboch a šľachách jej zapukal neviditeľný ľad. „Dobre. Poviem im všetko, čo chcú vedieť, ak nájdu Jacea.“ „Povieš im všetko, čo chcú, lebo majú Meč smrteľníkov.“ Do Jocelininho hlasu sa vkradlo zúfalstvo. „Och, Clary moja, je mi to tak ľúto!“ A teraz po dvoch týždňoch svedectiev, po vypočutí nespočetných svedkov, po tom, čo aj desať ráz držala v rukách Meč smrteľníkov, sedí v Isabellinej izbe a čaká na výrok Sesie o jej osude. Stále sa jej mimovoľne vracal pocit, ktorý mala, keď držala Meč smrteľníkov. Bolo to, akoby sa jej do pokožky zarývali drobučké rybárske háčiky a ťahali z nej pravdu. S mečom v rukách kľačala v kruhu Hovoriacich hviezd a počula vlastný hlas, ktorý hovoril Sesii všetko – ako Valentine povolal anjela Raziela a ako zbavila Valentina moci nad ním, keď prekryla v piesku jeho meno a napísala tam svoje. Povedala, ako jej Anjel ponúkol splniť jedno želanie a ona si želala oživiť Jacea. Povedala, ako sa Lilith zmocnila Jacea a ako plánovala použiť Simonovu krv na oživenie jej brata Sebastiana, ktorého Lilith pokladala za svojho syna. A ako s Lilith skoncovalo Simonovo Kainovo znamenie a ako sa nazdávali, že je mŕtvy aj Sebastian a že už nie je hrozbou. Clary vzdychla a otvorila mobil, aby sa pozrela, koľko je hodín. „Sú tam už hodinu,“ poznamenala. „Je to normálne? Alebo je to zlé znamenie?“ 18

Mesto 5.indd 18

14.5.2014 15:25


Po sl edn á R ada

Isabelle pustila Churcha, ktorý zamraučal. Prešla k posteli a sadla si vedľa Clary. Vyzerala ešte štíhlejšia ako zvyčajne – podobne ako Clary, aj ona za posledné dva týždne schudla –, no bola stále elegantná, ako vždy v čiernych obtiahnutých nohaviciach a vypasovanom sivom zamatovom tope. Okolo očí mala rozmazanú maskaru, takže každý iný by vyzeral ako sova, no jej to dodávalo vzhľad francúzskej filmovej hviezdy. Pohodila rukami s elektrumovými náramkami, ktoré melodicky zacengotali. „Nie, nie je to zlé znamenie,“ povedala. „Znamená to len toľko, že je toho veľa, o čom musia hovoriť.“ Pokrútila si na prste lightwoodovským prsteňom. „Nič sa ti nestane. Zákon si neporušila. To je najdôležitejšie.“ Clary vzdychla. Ľad v jej žilách nemohol roztopiť ani dotyk Isabellinho teplého pleca. Vedela, že prísne vzaté nijaký zákon neporušila, no vedela aj to, že Sesia sa na ňu veľmi hnevá. Tieňolovci majú zakázané oživovať mŕtvych. To môže iba Anjel. No jednako požiadať o Jaceovo oživenie bolo čosi také neslýchané, že sa s Jaceom dohodli, že o tom nikomu nepovedia. Teraz to bolo vonku a Sesiu to šokovalo. Clary vedela, že ju chcú potrestať, ak už nie pre iné, tak pre katastrofálne dôsledky, aké mala jej voľba. Na jednej strane aj chcela, aby ju potrestali. Nech jej zlámu kosti, vytrhajú nechty, nech sa jej Mĺkvi bratia zakorenia v hlave svojimi myšlienkami ostrými ako nože. Hoci aj taký diabolský obchod – jej bolesť za Jaceov návrat. Pomohlo by jej to prekonať pocit viny, že ho nechala na streche, hoci Isabelle a ostatní jej sto ráz opakovali, aby nebola smiešna – všetci si mysleli, že mu tam vôbec nič nehrozí, a keby tam bola Clary zostala, podľa všetkého by aj ona bola teraz nezvestná. „Nechaj to tak,“ povedala Isabelle. Clary v prvej chvíli nebolo jasné, či to nepatrí kocúrovi. Church robil to, čo vždy – ležal na chrbte so všetkými labkami dohora a robil sa, že je mŕtvy, 19

Mesto 5.indd 19

14.5.2014 15:25


M e s t o s t r at e ný c h du š í

aby v majiteľke vzbudil súcit. Isabelle si však so zlostným pohľadom prehodila čierne vlasy bokom a Clary si uvedomila, že to patrilo jej, nie kocúrovi. „Čo mám nechať tak?“ „Morbídne predstavy, čo všetko sa ti stane alebo čo by si chcela, aby sa ti stalo, lebo žiješ a Jace je... nezvestný.“ Isabellin hlas vynechal, ako keď na gramoplatni vyskočí z drážky ihla. Ani raz nepovedala, že Jace je mŕtvy – obaja, Alec aj ona, sa odmietali touto možnosťou zaoberať. A Isabelle ani raz nevyhodila Clary na oči, že uchovávala také kolosálne tajomstvo. Naopak, počas všetkého, čo sa odohrávalo, stála neochvejne pri nej. Každý deň ju čakala pri vchode do Snemovej siene a pevne ju držala za rameno, keď kráčali popri skupinách zazerajúcich, pohundrávajúcich Tieňolovcov. Počas nekonečných výsluchov Rady čakala a prebodávala ostrými pohľadmi každého, kto sa odvážil pozrieť na Clary krivým okom. Clary to prekvapovalo. S Isabelle si nikdy neboli ktovieako blízke, obidve boli typy, ktoré sa cítia lepšie v chlapčenskej spoločnosti než v dievčenskej. Clary bola z toho rovnako zarazená ako vďačná. „Nemôžem si pomôcť,“ pokrčila plecami Clary. „Keby mi dovolili hliadkovať – keby mi dovolili robiť hocičo – hádam by to nebolo až také zlé.“ „Neviem, neviem,“ povedala Isabelle unavene. Ju aj Aleca vyčerpali dva týždne šestnásťhodinového hliadkovania a hľadania Jacea. Obaja mali od tej námahy prepadnuté tváre. Keď sa Clary dozvedela, že jej zakázali akýmkoľvek spôsobom pátrať po Jaceovi, kým Rada nerozhodne, čo urobiť s tým, že ho oživila, od sklamania a zúrivosti vykopla do dverí na izbe dieru. „Niekedy sa to zdá také... strašne márne,“ dodala Isabelle. V Clariných kostiach opäť zapukal ľad. „Myslíš to tak, že je mŕtvy?“ 20

Mesto 5.indd 20

14.5.2014 15:25


Po sl edn á R ada

„Nie, to nie. Chcela som tým povedať, že nijako nemôžu byť v New Yorku.“ „Ale hliadkuje sa aj v iných mestách, nie?“ Clary si priložila na hrdlo ruku, zabudnúc, že tam už nemá morgensternovský prsteň. Magnus pomocou neho stále stopoval Jacea, ale dosiaľ nič. „Samozrejme, že sa hliadkuje.“ Isabelle zvedavo vystrela ruku a dotkla sa drobučkého strieborného zvončeka, ktorý mala Clary na krku namiesto prsteňa. „Čo je to?“ Clary zaváhala. Bol to darček od Sílijskej kráľovnej. Nie, celkom tak to nie je. Kráľovná férov nedáva darčeky. Zvončekom jej má zasignalizovať, že od nej potrebuje pomoc. Ako sa vliekli dni bez stopy po Jaceovi, pristihla sa, že ruka jej k nemu blúdi čoraz častejšie. Bránilo jej v tom jediné – dobre vedela, že Sílijská kráľovná nedáva nič zadarmo, za všetko chce vždy niečo strašné. No kým mohla Isabelle odpovedať, otvorili sa dvere. Obidve sa vzpriamili, akoby ich vystrelilo. Clary zovrela jeden z Isabelliných ružových vankúšov tak tuho, až sa jej do dlaní zaryli sklíčka v podobe falošných drahokamov. „Ahoj.“ Do izby vstúpila štíhla postava a zavrela za sebou. Alec, Isabellin brat, mal na sebe rúcho člena Rady – čierny háv so striebornými runami, teraz rozhalený, takže bolo vidieť džínsy a čierne tričko s dlhými rukávmi. Na tej černi sa jeho bledá pleť vynímala ešte bledšie a krištáľovo modré oči modrejšie. Vlasy mal čierne a rovné ako sestrine, ale kratšie, zastrihnuté vo výške brady. Ústa držal zovreté do tenkej čiarky. Clary sa rozbúchalo srdce. Alec sa netváril radostne. Nech prináša akúkoľvek správu, nemôže byť dobrá. Prehovorila Isabelle. „No? Ako to išlo?“ spýtala sa ticho. „Aký je verdikt?“ Alec si sadol k toaletnému stolíku a otočil sa na stoličke, aby videl na Isabelle a Clary. Inokedy by to vyznelo komicky – 21

Mesto 5.indd 21

14.5.2014 15:25


M e s t o s t r at e ný c h du š í

Alec bol nadmieru vysoký, nohy mal dlhé ako tanečník, a keď sa teraz ťarbavo poskladal na stoličku, tá zrazu vyzerala ako z domčeka pre bábiky. „Clary,“ začal. „Džia Penhallowová vyniesla verdikt. Očistila ťa od akéhokoľvek neprístojného konania. Neporušila si nijaký zákon a Džia vyhlásila, že potrestaná si už dosť.“ Isabelle si hlasno vydýchla a usmiala sa. Ľadovou vrstvou Clariných pocitov na chvíľu prenikla úľava. Nepotrestajú ju, nezavrú ju v Mĺkvom meste, neuväznia niekde, odkiaľ nebude môcť pomáhať Jaceovi. Pri vynesení verdiktu bol aj Luke, ktorý zastupoval v Rade vlkolakov, a sľúbil, že zavolá Jocelyn, len čo sa zasadnutie skončí, no Clary jednako siahla po mobile. Vyhliadka, že pre zmenu oznámi mame dobrú správu, bola priveľmi vábivá. „Clary, počkaj,“ zadržal ju Alec. Pozrela naňho. Výraz mal stále vážny ako majiteľ pohrebného ústavu. Clary s nedobrou predtuchou položila mobil na posteľ. „Alec... čo ešte?“ „Rade nevynášala tak dlho verdikt nad tebou,“ odvetil. „Diskutovalo sa ešte o jednej veci.“ Ľad sa znova zocelil. Clary sa zachvela. „O Jaceovi?“ „Nie celkom.“ Alec sa naklonil a ruky si položil na operadlo stoličky. „Dnes skoro ráno prišla správa z moskovského Inštitútu. Včera padli ochrany na Wrangelovom ostrove. Vyslali tam Tieňolovcov na nápravu, ale keďže tak dlho nefungovala dôležitá záštita – to je teraz priorita Rady.“ Ochrany – Clary si ich vysvetľovala ako akési magické oplotenie – obklopovali celú zem a vztýčila ich tam prvá generácia Tieňolovcov. Démoni sa cez ne síce mohli dostať, ale veľmi ťažko, a veľká väčšina zostávala za nimi, čím ochraňovali svet pred ich obrovskou inváziou. Spomenula si, čo jej raz povedal Jace, ale zdalo sa jej, že odvtedy uplynula večnosť: Do sveta prenikali 22

Mesto 5.indd 22

14.5.2014 15:25


Po sl edn á R ada

iba malé démonské invázie. Ale za môjho života ich cez ne preniká čoraz viac. „To je teda zlé,“ prisvedčila Clary. „Ale nechápem, čo to má spoločné s...“ „Sesia má svoje priority,“ prerušil ju Alec. „Pátranie po Jaceovi a Sebastianovi bolo v posledných dvoch týždňoch prioritou číslo jeden. Prečesali všetko, ale v nijakom z dolnosveťanských útočísk po nich niet ani stopy. Nezabralo ani jedno z Magnusových pátracích čarov. Elodie, to je tá, čo vychovala skutočného Sebastiana Verlaca, potvrdila, že sa s ňou nikto nepokúsil spojiť. To bolo v každom prípade veľmi nepravdepodobné. Zvedovia nehlásili nijakú nezvyčajnú aktivitu medzi známymi členmi Valentinovho Kruhu. Ani Mĺkvi bratia neboli schopní presne sa dopátrať, čo presne mal Lilithin rituál docieliť alebo či sa podaril. Dospelo sa k všeobecnej zhode, že Sebastian – volajú ho, pravdaže Jonathan, keď o ňom hovoria – uniesol Jacea, ale to nie je nič, čo by sme už nevedeli.“ „A?“ spýtala sa Isabelle. „Čo to znamená? Ďalšie hliadkovanie? Ďalšie pátranie?“ Alec pokrútil hlavou. „S rozšírením pátrania nerátajú,“ odvetil ticho. „Už to nie je priorita číslo jeden. Bola ňou dva týždne a nič to neprinieslo. Osobitnú skupinu, ktorú zavolali z Idrisu, pošlú domov. Prioritu má teraz situácia s ochranami. Nehovoriac o tom, že v Rade prebiehajú chúlostivé rokovania, viete, zmodernizovanie zákonov, ktoré umožnia nové zloženie Rady, ustanovenie nového Konzula a Inkvizítora, rozhodovanie o inom prístupe k Dolnosveťanom – nechcú, aby im niečo odvádzalo pozornosť.“ Clary vyvalila oči. „Nechcú, aby im Jaceovo zmiznutie odvádzalo pozornosť od zmeny šibnutých starých zákonov? Vzdávajú to?“ 23

Mesto 5.indd 23

14.5.2014 15:25


M e s t o s t r at e ný c h du š í

„Nevzdávajú...“ „Alec!“ vyskočila naňho Isabelle. Alec sa nadýchol a skryl si tvár do dlaní. Mal rovnako dlhé prsty ako Jace a rovnako zjazvené. Opak dlane pravej ruky mu krášlilo tieňolovecké znamenie oka. „Clary, pre teba – aj pre nás – je prioritou Jace. Lenže Sesia hľadá Sebastiana. Iste, aj Jacea, ale predovšetkým Sebastiana. On predstavuje nebezpečenstvo. On zničil ochrany v Alicante. On je masový vrah. Jace je...“ „Len jeden z Tieňolovcov,“ dopovedala Isabelle. „Stále zomierame alebo sme nezvestní.“ „On je ako hrdina Vojny smrteľníkov čosi viac,“ povedal Alec. „Ale v konečnom dôsledku to Sesia povedala jasne – hľadať sa bude ďalej, ale teraz je to hra o čas. Čakajú na Sebastianov nasledujúci krok. Dovtedy to bude až treťou prioritou Sesie. Ak vôbec. Očakávajú, že sa vrátime k normálnemu životu.“ K normálnemu životu? Clary neverila vlastným ušiam. Normálny život bez Jacea? „To isté nám povedali, keď zomrel Max,“ ozvala sa Izzy. Čierne oči mala bez sĺz, ale blčali jej hnevom. „Vraj zo žiaľu sa spamätáme rýchlejšie, ak sa vrátime k normálnemu životu.“ „Znie to ako dobrá rada,“ povedal Alec spoza prstov. „To povedz otcovi. Prišiel vôbec z Idrisu na toto zasad­nutie?“ Alec zavrtel hlavou a odtrhol si ruky od tváre. „Nie. A ak to bude pre vás nejaká útecha, mnohí sa na zasadnutí dôrazne zasadzovali, aby pátranie po Jaceovi ďalej bežalo naplno. Magnus, to je jasné, Luke, konzulka Penhallowová, ešte aj brat Zachariáš. Nakoniec to však nepomohlo.“ Clary z neho nespúšťala pohľad. „Alec, ty nič necítiš?“ Alec prekvapene rozšíril oči, ich modrosť stmavla, a Clary blysla mysľou spomienka na chalana, ktorý ju neznášal, keď začala chodiť do Inštitútu, na chalana s obhryzenými nechtami, 24

Mesto 5.indd 24

14.5.2014 15:25


Po sl edn á R ada

v deravom svetri a ustavične hlboko ukrivdeného. „Viem, že si naštvaná, Clary,“ povedal ostro, „ale ak naznačuješ, že mne a Iz leží Jace menej na srdci ako tebe...“ „Nie, to nenaznačujem,“ skočila mu do reči Clary. „Mám na mysli cez parabatai, ako vaše spojenie. Čítala som o tom obrade v Kódexe. Viem, že parabatai je puto medzi vami dvoma. Máš schopnosť v súvislosti s Jaceom všeličo vycítiť. Veci, ktoré pomôžu v boji. Takže... no, si schopný vycítiť aj to, či ešte žije?“ „Clary!“ zasiahla znepokojene Isabelle. „Myslela som, že...“ „Žije,“ odvetil Alec obozretne. „Myslíš, že by som takto mohol fungovať, keby nežil? Ale je v tom niečo zlé, v samej podstate zlé. Toľko cítim. No ešte dýcha.“ „Môže byť to zlé, že ho držia uväzneného?“ spýtala sa Clary tichým hlasom. Alec sa zadíval na okno, na sivý šľahajúci dážď. „Možno. Neviem to bližšie vysvetliť. Ešte nikdy som nič také necítil.“ „Ale žije.“ Alec jej pozrel rovno do očí. „Som o tom presvedčený.“ „Tak čert ber Radu. Nájdeme si ho sami,“ vyhlásila Clary. „Clary... keby to bolo možné... nemyslíš, že by sme ho boli už...“ začal Alec. „Robili sme, čo od  nás chcela Sesia,“ povedala Isabelle. „Hliadky, pátranie. Sú aj iné spôsoby.“ „Také, čo porušujú zákon, tak to myslíš?“ ohradil sa Alec váhavo. Clary len dúfala, že nevyrukuje s tieňoloveckým mottom: Sed lex, dura lex. Zákon je tvrdý, ale je to zákon. To by nezniesla. „Sílijská kráľovná mi ponúkla službičku,“ vyhlásila Clary. „Pri ohňostroji v Idrise.“ Pri spomienke na tú noc, na to, aká bola vtedy šťastná, sa jej na chvíľu zovrelo srdce a musela sa odmlčať, aby sa nadýchla. „Aj spôsob, ako sa s ňou spojiť.“ „Kráľovná Nadprirodzených nedáva nič zadarmo.“ 25

Mesto 5.indd 25

14.5.2014 15:25


M e s t o s t r at e ný c h du š í

„To viem. Nech bude za to chcieť čokoľvek, beriem to na svoje plecia.“ Clary si spomenula na slová férky, ktorá jej dala zvonček. Urobila by si všetko na svete, aby si ho zachránila – nech by ťa to stálo čokoľvek, nech by si sa čímkoľvek zaviazala nebu či peklu, nie? „Chcem len toľko, aby jeden z vás šiel so mnou. Nerozumiem celkom dobre reči férov. Ak sa ku mne pridáte, môžete prinajmenšom obmedziť škodu, ak bude dajaká hroziť. Ak však môže niečo urobiť...“ „Idem s tebou,“ ponúkla sa bez váhania Isabelle. Alec ju prebodol temným pohľadom. „S Nadprirodzenými sme už hovorili. Rada ich podrobne vypočula. A klamať nemôžu.“ „Rada sa ich pýtala, či vedia, kde sú Jace a Sebastian,“ namietla Clary. „A nie, či sú ochotní pomôcť pri ich hľadaní. Sílijská kráľovná vedela o mojom otcovi, vedela o anjelovi, ktorého povolal a chytil do pasce, poznala pravdu o mojej a Jaceovej krvi. Na svete sa stane máločo, čo by jej uniklo.“ „To je pravda,“ prisvedčila Isabelle. Hlas jej trocha ožil. „Férov sa treba vedieť správne spýtať, ak z nich chceš dostať užitočnú informáciu, Alec. Vypočúvajú sa ťažko, aj keď musia povedať pravdu. Lenže žiadať od nich službu, to je niečo iné.“ „A potenciálne nebezpečenstvo je doslova neobmedzené,“ odvrkol Alec. „Keby Jace vedel, že nechám ísť Clary k Sílijskej kráľovnej, tak by...“ „To je jedno,“ zasiahla Clary. „On by to pre mňa urobil. Povedzte, že nie! Keby som ja bola nezvestná...“ „Prevrátil by celý svet hore nohami, kým by ťa niekde nevyhrabal, viem,“ povedal Alec unavene. „A čo si myslíš? Že ja momentálne nechcem prevrátiť celý svet hore nohami? Ja len hovorím ako...“ „Starší brat,“ prerušila ho Isabelle. „To je mi jasné.“ 26

Mesto 5.indd 26

14.5.2014 15:25


Po sl edn á R ada

Alec sa tváril, akoby bojoval o sebakontrolu. „Ak sa ti niečo stane, Isabelle – po Maxovi a Jaceovi...“ Izzy vstala, prešla cez izbu k Alecovi a objala ho. Keď mu čosi šepkala do ucha, preplietli sa im tmavé vlasy presne rovnakej farby. Clary ich pozorovala s nemalou závisťou. Vždy chcela brata. A teraz jedného mala. Sebastiana. Pripadalo jej to, akoby chcela šteniatko na hranie a dostala pekelného psa. Videla, že Alec láskyplne poťahal Isabelle za vlasy, prikývol a odtrhol sa od nej. „Mali by sme ísť všetci,“ vyhlásil. „Ale aspoň Magnusovi by sme o tom mali povedať. Nebolo by to voči nemu fér.“ „Chceš mu zavolať z môjho mobilu?“ Isabelle mu podávala svoj ružový otlčený. Alec pokrútil hlavou. „Čaká dolu s ostatnými. A ty, Clary, budeš si musieť niečo vymyslieť pre Lukea. Určite ráta s tým, že s ním pôjdeš domov. Vraví, že tvoja mama je z toho celého poriadne zničená.“ „Vyčíta si Sebastianovu existenciu.“ Clary vstala. „Aj keď si po všetky tie roky myslela, že je mŕtvy.“ „Nemôže za to.“ Isabelle sňala zo steny zlatý bič a obkrútila si ho okolo zápästia, takže vyzeral ako rebríček zlatých náramkov. „Nikto jej nič nevyčíta.“ „Keď si niekto niečo sám vyčíta, je to jedno,“ poznamenal Alec. Všetci traja sa mlčky pobrali chodbami Inštitútu, teraz neobvykle zaplnenými Tieňolovcami. Niektorí patrili do osobitných komisií vyslaných z Idrisu, aby zvládli situáciu. Na Isabelle, Aleca či Clary nikto nevrhal dajako mimoriadne zvedavé pohľady. Clary ich prítomnosť sprvu vnímala priam citeľne – a toľko ráz začula pošepky „Valentinova dcéra“ –, že sa hrozila príchodu do Inštitútu, no pred Radou stála toľko hodín, že si ich už prestala všímať. 27

Mesto 5.indd 27

14.5.2014 15:25


M e s t o s t r at e ný c h du š í

Dolu sa zviezli výťahom. Hlavnú loď kostola, čo tvoril srdce Inštitútu, jasne osvetľovali čarodejné svetlá i zvyčajné sviece a bolo tam plno členov Rady aj ich rodinných príslušníkov. Luke a Magnus sedeli v lavici a zhovárali sa. Vedľa Lukea sedela vysoká modrooká žena, ktorá vyzerala presne ako on. Hnedé prešedivené vlasy mala natočené a odfarbené, no Clary ju aj tak spoznala – Lukeova sestra Amatis. Keď Magnus zbadal Aleca, vstal a podišiel mu v ústrety. Izzy zrejme zbadala v laviciach niekoho známeho a odbehla, ako mala vo zvyku – bez toho, že by niekomu povedala, kam ide. Clary vykročila k Lukeovi a Amatis, aby sa s nimi zvítala. Obaja vyzerali zmorení a Amatis hladkala Lukea súcitne po pleci. Keď Luke zbadal Clary, vyskočil a tuho ju objal. Amatis zablahoželala Clary, že ju Rada očistila. Clary len prikývla. Mala pocit, že je tam iba polovicou bytosti a druhú polovicu má stŕpnutú. Reagovala, akoby bola nastavená na autopilota. Kútikom oka pozorovala Magnusa a  Aleca. Zhovárali sa. Alec sa vinul k Magnusovi, ako sa to často stáva zhovárajúcim sa dvojiciam, keď sa akoby prepletajú vo vlastnom uzavretom vesmíre. Bola šťastná z toho, že sú šťastní, no zároveň ju to zabolelo. Ktovie, či aj ona bude ešte niečo také prežívať alebo či po tom vôbec ešte túži. Spomenula si na Jaceove slová: Ja si už ani neželám mať niekoho iného ako teba. „Clary,“ prebral ju zo zasnenia Luke. „Chceš ísť domov? Mama umiera od túžby po tebe, ale rada by si ešte pohovorila s Amatis, kým sa zajtra vráti do Idrisu. Vravel som si, že by sme mohli zájsť na večeru. Vyber reštauráciu.“ Robil, čo mohol, aby nedal najavo starosť v hlase, no Clary to jednako postrehla. V poslednom čase veľa nejedla a šaty na nej viseli čoraz voľnejšie. „Nemám veľkú chuť oslavovať,“ odvetila. „Najmä keď Rada presunula pátranie po Jaceovi na vedľajšiu koľaj.“ 28

Mesto 5.indd 28

14.5.2014 15:25


Po sl edn á R ada

„Ale to neznamená, že po ňom prestanú pátrať úplne,“ namietol Luke. „Viem. Ja len, že... je to, akoby povedali, že pátranie a záchranná misia sa zmenili na  pátranie po  telách. Tak to vyznieva.“ Preglgla. „No čo, chcela som ísť na večeru k Takimu s Isabelle a Alecom,“ povedala. „Len... aby sme robili niečo normálne.“ Amatis vrhla pohľad k dverám. „Vonku poriadne leje.“ Clary cítila, ako sa jej pery roztiahli do úsmevu. Ktovie, či ten úsmev vyzerá tak neúprimne, ako ho cíti, blyslo jej mysľou. „Neroztopím sa.“ Luke jej strčil do ruky nejaké peniaze. Očividne sa mu uľavilo, že chce urobiť niečo také normálne ako vyjsť si s priateľmi. „Len mi sľúb, že niečo zješ.“ „Sľubujem.“ Bodol ju síce pocit viny, ale podarilo sa jej na Lukea pousmiať. Obrátila sa a vykročila preč. Magnus a Alec neboli tam, kde pred chvíľou. Clary sa rozhliadla a zbadala cez dav Izzine známe čierne vlasy. Stála pri veľkých vchodových dverách Inštitútu a debatovala s niekým, na koho Clary nevidela. Zamierila k nej, a keď sa dostala bližšie, trocha v nej prekvapene heglo, keď zbadala v skupine Aline Penhallowovú. Ligotavé čierne vlasy mala módne zastrihnuté nad plecia. Vedľa nej stála štíhla dievčina s bledými bieloplavými vlasmi zakrútenými do kučierok. Mala ich stiahnuté z tváre a končeky uší jej šli mierne do špice. Oblečená bola v radnom rúchu, a keď prišla Clary bližšie, zbadala, že má žiarivé oči nezvyčajnej modrozelenej farby, takej, že Clary prvý raz po dvoch týždňoch zasvrbeli prsty po pastelkách. „Musí to byť zvláštne, keď je tvoja mama teraz novou Konzulkou,“ vravela Isabelle Aline, keď sa k nim Clary pridala. „Nie 29

Mesto 5.indd 29

14.5.2014 15:25


M e s t o s t r at e ný c h du š í

že by Džia nebola oveľa lepšia ako... Hej, Clary. Aline, pamätáš sa na Clary, nie?“ Obidve si kývli hlavami. Clary raz pristihla Aline, keď sa bozkávala s Jaceom. V tom čase jej to padlo hrozne, no teraz tá spomienka nezabolela. Keby teraz pristihla Jacea, že sa s niekým bozkáva, odľahlo by jej. Znamenalo by to aspoň toľko, že je nažive. „A toto je Alinina priateľka Helen Blackthornová.“ Isabelle nápadne zdôraznila slovo priateľka. Clary ju prebodla pohľadom. Čo si Isabelle myslí? Že je padnutá na hlavu? Navyše si spomenula, ako jej Aline povedala, že sa s Jaceom bozkávala iba na skúšku, či môže byť nejaký chalan jej typ. Očividne nebol. „Helenini rodičia vedú Inštitút v Los Angeles. Helen, to je Clary Frayová.“ „Á, Valentinova dcéra,“ prehodila Helen. Zdalo sa, že je prekvapená a trocha uveličená. Clary sa trocha mykla. „Ja na to veľmi nemyslím.“ „Prepáč. Je mi jasné, prečo nie.“ Helen sa začervenala. Pleť mala bledučkú, s mierne zelenkastým nádychom ako perla. „Ak chceš vedieť, v Rade som hlasovala za to, aby prioritou bolo pátranie po Jaceovi. Je mi ľúto, že nás prehlasovali.“ „Vďaka.“ Clary o tom nechcela viac hovoriť, a preto sa obrátila k Aline. „Blahoželám, že sa tvoja mama stala Konzulkou. Musí to byť úžasné.“ Aline mykla plecami. „Má omnoho viac roboty.“ Obrátila sa k Isabelle. „Vedela si, že tvoj otec sa uchádza o miesto Inkvizítora?“ Clary cítila, že Isabelle stuhla. „Nie. O tom som nevedela.“ „Aj mňa to prekvapilo,“ dodala Aline. „Bola som v tom, že ho plne uspokojuje vedenie tunajšieho Inštitútu a...“ Nedopovedala a pohľad jej zaletel pomimo Clary. „Helen, tvoj brat tu 30

Mesto 5.indd 30

14.5.2014 15:25


Po sl edn á R ada

chce tuším urobiť najväčšiu kaluž na svete z roztopeného vosku. Prekaz mu to.“ Helen rozčúlene vzdychla, zamrmlala čosi o dvanásťročných výrastkoch, zmizla v dave a v tej chvíli sa z neho vynoril Alec. S Aline sa zvítali objatím – Clary občas zabúdala, že Penhallowovci a Lightwoodovci sa poznajú roky. Alec sa zadíval na Helen v dave. „To je tá tvoja?“ Aline prikývla. „Helen Blackthornová.“ „Počul som, že v rodine majú trocha férskej krvi,“ povedal Alec. Uf, pomyslela si Clary. To vysvetľuje tie končisté uši. Nefilská krv je dominantná a dieťa féra a Tieňolovca je Tieňolovcom, no férska krv sa niekedy prejaví zvláštnym spôsobom aj po generáciách. „Áno, trocha,“ prisvedčila Aline. „Počuj, chcela by som ti poďakovať, Alec.“ Alec sa zatváril nechápavo. „Za čo?“ „Za to, čo si urobil v Sieni dohody,“ odvetila Aline. „Že si tak pobozkal Magnusa. Dodalo mi to odvahu povedať našim... vyjsť s tým na svetlo. Keby som to nebola urobila, asi by som nebola nabrala odvahu povedať niečo, keď som sa spoznala s Helen.“ „Aha.“ Aleca to zarazilo, akoby nikdy nerátal s tým, že jeho konanie môže ovplyvniť niekoho mimo jeho rodiny. „A vaši – vzali to dobre?“ Aline prevrátila oči. „Akosi to ignorujú, ako keby to neexistovalo, keď o tom nebudú hovoriť.“ Clary si spomenula, čo povedala Isabelle o postoji Sesie k členom, ktorí sú gejovia. Ak sa to stane, nech sa o tom nehovorí. „Ale mohlo to byť horšie.“ „Rozhodne to mohlo byť horšie,“ povedal Alec s takým pochmúrnym podtónom, že Clary sa mu mimovoľne prizrela. Alinina tvár zmäkla od súcitu. „Prepáč. Ak vaši ne...“ 31

Mesto 5.indd 31

14.5.2014 15:25


M e s t o s t r at e ný c h du š í

„S nimi je to v poriadku,“ skočila jej do reči až priveľmi rázne Isabelle. „No... tak dobre. Vidím, že momentálne som to nemala spomínať. Keď je nezvestný Jace. Všetkých vás to strašne ťaží.“ Zhlboka sa nadýchla. „Viem, že všelikto vám o ňom nahovoril kopu všelijakých hlúpostí. Tak ako sa to robí, keď ľudia nevedia, čo vlastne povedať. Ja len... chcela som vám len niečo pripomenúť.“ Netrpezlivo sa vyhla okoloidúcemu, pristúpila bližšie k Lightwoodovcom a ku Clary a stíšila hlas. „Alec, Izzy – pamätám sa, keď ste nás raz prišli navštíviť do Idrisu. Mala som trinásť a Jace – ten mal, myslím, dvanásť. Chcel vidieť Brocelindský les, tak sme si požičali kone a jedného dňa sme sa tam vydali. A, samozrejme, sme zablúdili. Brocelind je nepreniknuteľný. Bolo tam čoraz temnejšie, les hustejší a ja som dostala strach. Myslela som, že tam zomrieme. Jace sa však nebál. Ani na chvíľu nezapochyboval, že nájdeme cestu von. Trvalo to hodiny, ale napokon ju našiel. Dostal nás odtiaľ. Bola som mu taká vďačná, ale on sa len na mňa pozrel, akoby mi preskočilo. Akoby bolo jasné, že nás dostane von. Iná možnosť podľa neho neprichádzala do úvahy. Tým chcem povedať – nájde si cestu späť k vám. Viem to.“ Clary sa nepamätala, že by bola niekedy videla Isabelle plakať, a tá aj teraz robila, čo mohla, aby sa to nestalo. Oči mala podozrivo rozšírené a ligotavé. Alec si hľadel na topánky. Clary cítila, ako sa v nej vzdúva vlna mizérie, ale silou vôle ju potlačila. Nemohla myslieť na Jacea, keď mal dvanásť, nemohla naňho myslieť ako na strateného v tme, lebo by zároveň musela myslieť na to, že je niekde zatvorený, že potrebuje pomoc a čaká na jej príchod, a to by ju zlomilo. „Aline,“ vydralo sa z nej, keď videla, že Isabelle ani Alec nevládzu prehovoriť. „Ďakujem ti.“ Aline preblysol tvárou plachý úsmev. „Naozaj tomu verím.“ 32

Mesto 5.indd 32

14.5.2014 15:25


Po sl edn á R ada

„Aline!“ Bola to Helen, ktorá pevne zvierala zápästie mladšieho chlapca, ktorý mal ruky zababrané modrým voskom. Zrejme sa hral so sviecami v obrovských svietnikoch, ktoré zdobili bok lode. Vyzeral na dvanásť, na tvári mal nezbedný výraz a oči rovnako úchvatne modrozelené ako jeho sestra. Iba vlasy mal tmavohnedé. „Tak sme tu a asi by sme mali odísť, kým to tu Jules celé nezničí. Ale kam sa podeli Tibbs a Livvy, to teda netuším.“ „Jedli vosk,“ vysvetlil Jules ústretovo. „Och, Bože!“ zastonala Helen a zatvárila sa ospravedlňujúco. „Nevšímajte si ma. Mám šesť mladších bratov a sestier a jednu staršiu. Je to hotová zoologická záhrada.“ Jules preskočil pohľadom z Aleca na Isabelle a potom na Clary. „Koľko bratov a sestier máte vy?“ spýtal sa. Helen zbledla a Isabelle odvetila pozoruhodne vyrovnaným hlasom: „My sme traja.“ Jules neodtŕhal oči od Clary. „Ty nevyzeráš ako oni.“ „Nie som ich príbuzná,“ vysvetlila Clary. „Ja nemám nijakých bratov a sestry.“ „Nijakých?“ Z Julesovho tónu zaznela nedôverčivosť, akoby mu povedala, že namiesto prstov na nohách má plávacie blany. „To preto sa tváriš tak smutne?“ Clary si pomyslela na Sebastiana s ľadovobielymi vlasmi a čiernymi očami. Bodaj by, mihlo sa jej hlavou. Bodaj by som nemala brata. Inak by sa toto všetko nestalo. Prenikol ňou záchvev nenávisti a trocha jej zahrial ľadovú krv. „Áno,“ povedala ticho. „Preto som smutná.“

Mesto 5.indd 33

14.5.2014 15:25

Cassandra Clare – Mesto stratených duší (Nástroje smrteľníkov 5) – ukážka  

Cassandra Clare – Mesto stratených duší (Nástroje smrteľníkov 5) Mestská fantasy. Čo je priveľká cena za lásku? Lilithine démonské čary zv...

Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you