Issuu on Google+

15 Keď sa vrátil do PAB, Chu nebol v boxe. Pozrel sa na hodiny na stene. Ešte boli iba tri. Ak partner odišiel domov, lebo včera pracoval dlhšie, a nezbehol mu výrobné číslo cez databázu ministerstva spravodlivosti, Bosch by vyskočil z kože. Prešiel k Chuovmu počítaču a stlačil medzerník. Obrazovka ožila, no na vstup by potreboval heslo. Pozrel sa po stole, či niekde neuvidí vytlačený formulár o registrácii zbrane, nič také tam však nebolo. Na druhej strane nízkej priečky mal stôl Rick Jackson. „Nevidel si Chua?“ spýtal sa ho. Jackson sa vystrel na stoličke a pozrel po miestnosti, akoby mohol Chua vidieť aj tam, kde ho Harry nevidí. „Nie, ale bol tu. Asi si len odskočil na záchod alebo čo.“ Bosch fľochol po poručíkovej kancelárii, aby sa uistil, že ho nedrží O’Toole. Nebol v nej. Poručík sa skláňal nad stolom a čosi písal. Prešiel teda k svojmu stolu. Nečakali ho tam žiadne vytlačené stránky, iba vizitka Nancy Mendenhallovej, detektívky tretej triedy z Rady profesionálneho výkonu služby. „Takže, Harry,“ ozval sa Jackson ticho, „počul som, že na teba Vercajg podal sťažnosť.“ „To je pravda.“ „Ide o nejakú kravinu?“ „Áno.“ „Myslel som si. To je ale debil!“ Jackson pracoval na oddelení najdlhšie zo všetkých okrem Boscha. Vedel, že hra, ktorú O’Toole rozohral, mu v konečnom dôsledku ublíži podstatne väčšmi ako Harrymu. Nik mu už nebude dôverovať. Niektorí velitelia inšpirovali podriadených k vyšším výkonom. Detektívi oddelenia 139

cierna skrinka MV.indd 139

19.8.2013 11:15


neuzavretých prípadov teraz budú pracovať napriek svojmu nadriadenému, nie vďaka nemu. Odsunul od stola stoličku a sadol si. Pozeral sa na Mendenhallovej vizitku, uvažujúc, či jej zavolať hneď, aby sa postavil nezmyselnej sťažnosti čelom a mal ju čím skôr za sebou. Otvoril strednú zásuvku a vybral z nej kožený adresár, ktorý mu už slúžil dobrých tridsať rokov. Našiel v ňom číslo, na ktoré si nevedel spomenúť, a zavolal na asistenčnú linku policajnej ochrannej ligy. Uviedol svoje meno, hodnosť a pracovné zaradenie s tým, že potrebuje obhajcu. Vedúci jednotky mu oznámil, že momentálne nie je nik voľný, ale ozvú sa mu, len čo niekoho zoženú. Takmer na to odvrkol, že už včera bolo neskoro, nakoniec sa však iba poďakoval a ukončil hovor. Takmer okamžite na jeho stôl padol tieň. Stál nad ním O’Toole. Na sebe mal sako, čo prezrádzalo, že sa chystá hore na deviate. „Kde ste boli, detektív?“ „V labáku na balistike.“ Poručík mlčal, akoby si to potreboval uložiť do pamäti na neskoršie overovanie, či podriadený neklame. „U Peta Sargenta,“ dodal Harry. „Zavolajte mu. Aj sme spolu obedovali. Dúfam, že to nie je proti predpisom.“ O’Toole sa nedal odradiť. Naklonil sa k stolu a poklopal po vizitke, čo na ňom ležala. „Zavolajte jej. Potrebuje vás vypočuť.“ „Pravdaže. Len čo sa k tomu dostanem.“ Harry zbadal Chua. Šiel z chodby, no keď uvidel O’Toola, zatváril sa, že čosi zabudol, vystrúhal piruetu a zase zmizol. Poručík si nič nevšimol. „Nemal som v úmysle spôsobiť takúto situáciu,“ vyhlásil. „Dúfal som, že si vytvorím pevný, dôveryhodný pracovný vzťah so všetkými detektívmi svojho oddelenia.“ Bosch odpovedal bez toho, aby sa naňho pozrel. „Ale veľmi dlho vám to nevydržalo, nemám pravdu? A nie je to vaše oddelenie, poručík. Je to iba oddelenie. Bolo tu pred tým, ako ste prišli, a bude tu aj po tom, čo zase odídete. Možno práve vtedy sa vám všetko začalo rozpadávať pod rukami – keď ste zabudli na túto základnú vec.“ Povedal to dosť hlasno, aby to počuli aj ostatní. 140

cierna skrinka MV.indd 140

19.8.2013 11:15


„Keby mi to vravel niekto bez plnej zásuvky sťažností a vyšetrovaní vnútornej kontroly z minulosti, možno by ma to aj urazilo.“ Harry sa oprel a konečne sa pozrel hore na poručíka. „Áno. Toľko sťažností, a stále som tu. Budem tu aj po tom, čo skončia s tou vašou.“ „To sa ešte uvidí.“ O’Toole sa chystal odísť, no nedokázal to potlačiť. Oprel sa o Harryho stôl, sklonil sa a oslovil ho tichým hlasom plným jedu. „Ste najhorší typ policajta, Bosch. Arogantný, panovačný a presvedčený, že zákony a predpisy sa na vás jednoducho nevťahujú. Nie som prvý, kto sa pokúša od vás oslobodiť policajný zbor, ale budem posledný.“ Keď povedal, čo chcel, zložil ruku zo stola a opäť sa vystrel. Rázne si pritom potiahol dolný okraj saka, aby sa vyrovnalo. „Na niečo ste zabudli, poručík,“ povedal mu Bosch. „Na čo také?“ spýtal sa O’Toole. „Zabudli ste, že uzatváram prípady. Nie pre štatistiky, ktoré posielate hore na deviate, aby ich mohli zaradiť do powerpointových prezentácií. Pre obete. Pre ich rodiny. To je niečo, čo nikdy nepochopíte, pretože s nimi nepracujete ako my ostatní.“ Ukázal rukou do miestnosti. Jackson ich nepokryte počúval a upieral na O’Toola opovržlivý pohľad. „My robíme svoju prácu – riešime prípady – a vy sa vozíte výťahom na deviate, aby vás za ne potľapkali po chrbte.“ Postavil sa tvárou v tvár nadriadenému. „Preto nemám čas na vás ani na vaše kraviny.“ Odišiel dverami, v ktorých zmizol Chu. O’Toole vykročil k tým, za ktorými bol výklenok s výťahmi. Zatlačil na dvere a vošiel do chodby. Na jednej strane bola sklená stena s výhľadom na námestie a ďalej na centrum. Chu stál pri skle a pozeral sa na známu vežu radnice. „Čo sa deje, Chu?“ Nečakaný partnerov príchod Chua zaskočil. „Ahoj, Harry. Prepáč. Niečo som zabudol a... potom som... no...“ 141

cierna skrinka MV.indd 141

19.8.2013 11:15


„Čo si zabudol? Utrieť si riť? Čakám na teba! Ako to dopadlo na spravodlivosti?“ „Nuž, nijako, Harry. Nič sa nenašlo. Je mi to ľúto.“ „Vôbec nič? Skúsil si všetkých desať možností?“ „Áno, ale v Kalifornii na ne nie je zaznamenaná žiadna transakcia. Museli ju sem priniesť odinakiaľ a nikto ju nezaregistroval.“ Harry položil ruku na zábradlie a oprel sa čelom o sklo. Na dlhej sklenej stene chodby videl odraz radničnej veže. Zmieril sa s tým, že väčšiu smolu už azda ani mať nemôže. „Máš niekoho v ATF?“ spýtal sa. „Nikoho,“ odvetil Chu. „A ty?“ „Ani ja. Nikoho, kto by to vedel urýchliť. Štyri mesiace som musel čakať na to, aby mi v tých svojich počítačoch zbehli nábojnicu.“ Radšej nespomínal svoju pestrú históriu vzťahov s federálnymi policajnými agentúrami. Nemohol rátať s pomocou v ATF ani nikde inde. Vedel, že ak sa spoľahne na štandardné postupy a vyplní bežné formuláre, ozvú sa mu najskôr tak o šesť týždňov. Mohol to skúsiť iba s jedným človekom. Odstúpil od sklenej steny a vykročil naspäť k dverám na oddelenie. „Kam ideš, Harry?“ spýtal sa ho Chu. „Naspäť do práce.“ Chu vyrazil za ním. „Chcel som s tebou hovoriť o jednom z mojich prípadov. Musíme ísť na záťah do Minnesoty.“ Bosch zastal vo dverách. „Záťah“ na ich oddelení znamenal, že pôjdu zatknúť podozrivého z niektorého zo starých prípadov. Zvyčajne to boli ľudia, ktorých odhalila DNA alebo odtlačky prstov. Na stene spoločnej miestnosti mali mapu so špendlíkmi na miestach, kde už niekoho zatýkali. Boli ich v nej desiatky. „V ktorom prípade?“ chcel vedieť Bosch. „Stilwell. Konečne som ho našiel v Minneapolise. Kedy môžeš ísť?“ „Tak tomu hovorím studený prípad! Zmrzneme tam na kosť.“ „Viem. Tak čo, kedy? Musím vyplniť žiadanku.“ 142

cierna skrinka MV.indd 142

19.8.2013 11:15


„A ja sa zase musím pozrieť, kam ma v najbližších dňoch zavedie prípad Jespersenovej. Okrem toho je tu ešte tá vec s RPVS. Možno ma aj suspendujú.“ Chu prikývol, no Harry videl, že od neho čakal viac nadšenia zo zatknutia Stilwella – a jasnejšiu odpoveď na otázku, kedy sa do toho pustia. Nik z oddelenia nemá rád vyčkávanie, keď sa mu konečne podarilo identifikovať podozrivého a zistiť, kde sa momentálne nachádza. „Pozri sa, O‘Toole mi zrejme nejaký čas nepovolí žiadne služobky. Asi by si sa mal poobzerať po niekom inom. Skús to u Kočky Trish. Tak budeš mať vlastnú izbu.“ Podľa interných predpisov sa detektívi museli ubytúvať v dvojposteľových izbách, aby polícia ušetrila na výdavkoch za hotel. Bola to tienistá stránka služobných ciest, lebo nik sa nechcel deliť o kúpeľňu s niekým iným a zakaždým aspoň jeden z dvojice neznesiteľne chrápal. Tim Marcia raz musel nahrať na magnetofón chrápanie svojho partnera, pri ktorom sa triasli okná, aby presvedčil velenie, že má mať vlastnú izbu. Jedinou ľahko dosiahnuteľnou výnimkou bolo, ak išlo o partnerov iného pohlavia. Práve preto veľmi oceňovali, keď ich partnerkou na cesty bola Trish Allmandová. Nielenže bola atraktívna – preto ju volali Kočka – a dobrá vyšetrovateľka, ale aj zaručovala partnerovi samostatné ubytovanie. „Ale ten prípad je náš, Harry,“ namietol Chu. „No tak potom musí počkať. Nemôžem s tým nič robiť.“ Vošiel na oddelenie a presunul sa do boxu. Zo stola si zobral mobil a notes. Porozmýšľal o telefonáte, ktorý ho čakal, a rozhodol sa, že ho vybaví inak. Pozrel sa po ozrutnej miestnosti oddelenia lúpeží a vrážd dlhej ako futbalové ihrisko. Neuzavreté prípady v nej mali vyhradený priestor na južnom konci. Pre zákaz prijímania nových zamestnancov a povyšovania starých bolo v každej sekcii niekoľko neobsadených boxov. Bosch sa posadil k jednému na centrálnom oddelení vrážd. Číslo si vyhľadal v mobile a zavolal naň z pevnej linky. Zdvihla na prvé zazvonenie. „Taktické.“ Mal pocit, že je to jej hlas, po takom dlhom čase si však nebol istý. 143

cierna skrinka MV.indd 143

19.8.2013 11:15


„Rachel?“ Chvíľu mlčala. „Ahoj, Harry,“ odvetila napokon. „Ako sa máš?“ „Celkom dobre. A ty?“ „Nemôžem sa sťažovať. Toto je tvoje nové číslo?“ „Nie. Sedím pri cudzom stole. Ako sa drží Jack?“ Snažil sa rýchlo odvrátiť pozornosť od faktu, že volá z cudzieho čísla, lebo sa bojí, že keby Rachel videla na displeji jeho meno, nezdvihla by. S agentkou FBI Rachel Wallingovou mali dlhú históriu, a nie všetko v nej bolo dobré. „Jack je Jack. Drží sa, ako vie. Pochybujem však, že mi voláš od cudzieho stola, aby si sa ma pýtal práve naňho.“ Prikývol, hoci to nemohla vidieť. „Máš pravdu. Ako ti už došlo, potrebujem pomoc.“ „S čím?“ „Mám jeden prípad. Ide o ženu z Dánska. Volala sa Anneke. Bola fantasticky odvážna. Robila vojnovú korešpondentku a chodila do naj...“ „Harry, nemusíš mi opisovať obeť, akoby som tú láskavosť mala robiť kvôli nej. Jednoducho mi povedz, čo potrebuješ.“ Opäť prikývol. Rachel Wallingová ho vždy vedela znervózniť. Jeden čas boli aj milenci a ich románik sa neskončil dobre. Bolo to už dávno, no keď s ňou hovoril, stále cítil ľútosť za tým, čo mohlo byť a nebolo. „Dobre, dobre, tu to je. Mám neúplné výrobné číslo beretty model deväťdesiatdva, ktorou zabili tú ženu pri nepokojoch pred dvadsiatimi rokmi. Zbraň sme získali len teraz a nepodarilo sa nám obnoviť celé číslo. Chýba len jedna číslica, takže je desať možností. Všetky sme zbehli v databáze kalifornského ministerstva spravodlivosti, ale bezvýsledne. Potrebujem niekoho v...“ „ATF. To patrí do ich pôsobnosti.“ „Áno. Viem. Lenže tam nemám nikoho, a ak pôjdem štandardnou cestou, odpoveď mi príde o dva-tri mesiace. Tak dlho nemôžem čakať, Rachel.“ „Nezmenil si sa. Stále sa naháňaš. No a teraz odo mňa chceš vedieť, či nemám v ATF niekoho, kto by to vedel urýchliť.“ „Tak nejako.“ 144

cierna skrinka MV.indd 144

19.8.2013 11:15


Na druhom konci bolo dlho ticho. Bosch nevedel, či Rachel niečo vyrušilo, alebo len váha s odpoveďou. Rozhodol sa skúsiť ešte jeden argument. „Keď sa nám podarí zatknúť podozrivého, podelím sa s nimi o zásluhy. Tipujem, že trocha kladnej publicity by sa im celkom hodilo. Už mi poskytli prvé podklady na vyšetrovanie. Nábojnicu z miesta činu prepojili s dvoma ďalšími vraždami. Vďaka tomu by sa o nich mohlo pre zmenu písať aj v dobrom.“ ATF sa v ostatnom čase dostával do správ iba vo vzťahu k neúspešnej operácii, v rámci ktorej dopustil, aby sa stovky zbraní ocitli v rukách drogových teroristov. Bol z toho taký veľký škandál, že ho využili ešte aj v prezidentskej kampani. „Viem, ako to myslíš,“ súhlasila Wallingová. „A mám tam jednu priateľku. Mohla by som sa s ňou o tom porozprávať. Myslím, že najlepšie bude, ak mi povieš to číslo a ja jej ho posuniem. Keby som ti dala jej mobil, asi by to nefungovalo.“ „V poriadku,“ prikývol Bosch rýchlo. „Čokoľvek, len aby to bolo rýchlo. Tipujem, že keď ho nahodí do počítača, za desať minút má výsledky.“ „Také ľahké to zase nie je. Prístup k takýmto vyhľadávaniam sa monitoruje podľa čísla daného prípadu. Musí na to získať povolenie od nadriadeného.“ „Dofrasa! Škoda, že neboli takí prísni, keď vlani nechali prejsť cez hranice všetky tie zbrane.“ „Veľmi vtipné. Poviem jej to.“ „Ehm... Radšej asi nie.“ Spýtala sa ho na číslo beretty a on jej ho nadiktoval s tým, že chýba číslo na ôsmej pozícii. Povedala, že sa mu ozve buď sama, alebo to urobí priamo agentka Susanne Wingová. Telefonát uzavrela osobnou otázkou. „Počuj, Harry, ako dlho to ešte budeš robiť?“ „Čo ako?“ opýtal sa, hoci mal celkom slušnú predstavu, na čo sa Rachel pýta. „Nosiť odznak a zbraň. Myslela som, že si už na penzii, či už dobrovoľne, alebo nie.“ Usmial sa. „Tak dlho, ako ma nechajú, Rachel. Podľa mojej KVAP-ky to majú byť ešte štyri roky.“ 145

cierna skrinka MV.indd 145

19.8.2013 11:15


„Dúfam, že sa naše cesty ešte stretnú, kým ti vyprší čas.“ „Aj ja.“ „Drž sa.“ „Vďaka za pomoc.“ „Neďakuj mi, kým nie je jasné, či som ti nejako pomohla.“ Vrátil slúchadlo na vidlicu. Len čo vstal, že sa vráti na svoje miesto, zabzučal mu mobil. Identifikácia volajúceho bola zablokovaná, no prijal to, lebo nevedel, či mu kvôli niečomu nevolá Rachel. Nebola to ona. Bola to detektívka Mendenhallová z RPVS. „Detektív Bosch, musíme si stanoviť termín výsluchu. Ako vyzerá váš pracovný rozvrh?“ Vykročil naspäť do sekcie vyhradenej pre neuzavreté prípady. Mendenhallovej hlas neznel hrozivo, skôr vyrovnane a vecne. Možno už vedela, že tá O’Toolova sťažnosť nestojí za reč. Rozhodol sa vrhnúť do interného vyšetrovania bez zbytočných prieťahov. „Mendenhallová, celé je to jedna veľká kravina. Chcem to mať čím skôr za sebou. Čo keby sme sa do toho pustili hneď zajtra ráno?“ „Mám voľno o ôsmej. Išlo by to?“ „Pravdaže. U mňa alebo u vás?“ „Radšej by som bola, keby ste prišli sem – pokiaľ to pre vás nie je problém.“ Hovorila o Bradburyho budove, v ktorej sídlila väčšina RPVS. „Nijaký problém v tom nevidím, Mendenhallová. Budem tam aj s obhajcom.“ „Dobre. Uvidíme, či a ako to zvládneme. Už vás požiadam iba o jedno, pán detektív.“ „O čo?“ „Hovorte mi pani detektívka alebo detektívka Mendenhallová. To, ako ma oslovujete, je neúctivé. Chcela by som, aby naše vzťahy od začiatku stáli na vzájomnej úcte a profesionalite.“ Harry sa medzičasom dostal do boxu a uvidel pri stole Chua. Uvedomil si, že ani jeho nikdy neoslovuje krstným menom alebo hodnosťou. Vari bol k nemu celý čas neúctivý? „Jasné, pani detektívka,“ odvetil. „Uvidíme sa o ôsmej.“ 146

cierna skrinka MV.indd 146

19.8.2013 11:15


Ukončil hovor a naklonil sa ponad priečku do boxu Ricka Jacksona. „Zajtra o ôsmej mám výsluch v Bradburyho budove. Nemal by trvať dlho. Nechceš mi robiť obhajcu?“ Liga poskytovala na výsluchy RPVS právnych poradcov, no rovnako mohol fungovať aj každý policajt, ktor�� sa neangažoval v preverovanom prípade. Jacksona si vybral preto, lebo bol v zbore už dlho a vedel dať najavo, že sa nedá len tak obalamutiť. Zvyčajne to pomohlo aj pri vypočúvaní podozrivého. Harry ho občas prizval na výsluch len preto, lebo jeho mĺkvy pohľad dokázal podozrivých poriadne vyviesť z miery. Hovoril si, že aj pri Mendenhallovej to bude výhoda. „Jasné, beriem,“ odvetil Rick. „Čo presne mám robiť?“ „Zájdime si na siedmu do Dining Caru. Najeme sa a celé si to preberieme.“ „Rozumiem.“ Bosch si sadol a hneď nato mu došlo, že možno Chua znova urazil, lebo si za obhajcu nevybral jeho. Natočil sa k nemu. „Počuj, Chu... teda, David.“ Chu sa obrátil. „Nemôžem ťa mať za obhajcu, lebo Mendenhallová ťa asi bude chcieť vypočuť ako svedka.“ Jeho partner prikývol. „Chápeš, ako to myslím?“ „Iste, Harry. Chápem.“ „A to, že ťa oslovujem priezviskom, nemá byť prejav neúcty. Jednoducho som si tak zvykol hovoriť s ľuďmi.“ „Iste, Harry,“ zopakoval Chu. „Takže... v pohode?“ „Jasné. V pohode.“ „Dobre.“

cierna skrinka MV.indd 147

19.8.2013 11:15


Amos Oz - Čierna skrinka - ukážka