Page 1

SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

1

Správa z prvej ilustrátorskej konferencie na Slovensku


2

SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

Grafický dizajnér Boris Meluš a ilustrátorka Daniela Olejníková počas ich prednášky o tvorbe knihy Mahábhárátha /ARGO CZ/


SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

– Väčšina vydavateľov žije stále v 90. rokoch a neuvedomujú si, že vizuálna stránka kníh nie je len na parádu. BORIS MELUŠ, KNIŽNÝ GRAFIK A TYPOGRAF

PIKTO12

3


4

SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

Čo je PIKTO12? PIKTO12 je prvá ilustrátorská konferencia svojho druhu na Slovensku. Nápad usporiadať takéto podujatie vznikol v hlavách ilustrátorov a grafikov z ASILu ešte minulý rok. Hlavnou motiváciou bola potreba vytvoriť odbornú platformu zaoberajúcu sa ilustráciou a jej presahmi. Jednou z najväčších inšpirácií bola konferencia grafických dizajnérov KUPÉ, ktorá má za sebou 6 úspešných ročníkov. Veríme, že si PIKTO o rok-o dva zopakujeme.

Konferencia PIKTO12 organizovaná Asociáciou ilustrátorov v MsK Piešťany

Téma: Kniha ako vizuálny celok Na prvej konferencii svojho druhu plánuje združenie ASIL otvoriť diskusiu medzi aktérmi ovplyvňujúcimi predovšetkým vizuálnu stránku knihy – ilustrátormi, grafickými dizajnérmi a vydavateľmi. Téma sa dotýka problematiky, ktorá aktuálne rezonuje vo vydavateľských a umeleckých kruhoch, a tou je komplexná vizuálna hodnota knihy a potreba silnejšieho prepojenia spolupráce ilustrátorov a dizajnérov v súčinnosti s víziou vydavateľa. Ambíciou konferencie je prostredníctvom kritickej medziodborovej diskusie a vzájomnej názorovej konfrontácie jednotlivých aktérov knižnej tvorby - pozitívne ovplyvniť kvalitu vizuálnej stránky dnes produkovanej a vydávanej literatúry a zefektívniť vzájomnú spoluprácu všetkých zúčastnených. Na dvojdňovej konferencii sa predstavia skúsení ilustrátori a dizajnéri, v ktorých tvorbe a prístupe je zjavný ucelený prístup ku knihe ako celku, tvorenému nielen ilustráciami ale i typografiou. Tie spolu v knihe bezprostredne komunikujú, a ak nekomunikujú,


SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

značne tým ovplyvňujú celkové vizuálne vnímanie knihy. Do tejto diskusie vstúpi aj vydavateľ, ktorý v procese tvorby výrazne ovplyvňuje výsledok predovšetkým výberom partnerov, či už ilustrátorov alebo grafických dizajnérov. Na prednášky by mali prirodzene nadviazať odborné diskusie o úrovni celkového spracovania ilustrovaných kníh, o dostatku, resp. nedostatku príležitostí pre prínosnú komunikáciu medzi všetkými aktérmi v procese tvorby knihy, a taktiež o alternatívnych podobách grafickej úpravy ilustrovaných kníh. Mladým tvorivým účastníkom konferencie, ktorí majú záujem o vzdelávanie v oblasti knižnej tvorby, pomôže konferencia aktívne, aj prostredníctvom vlastných skúseností a názorov, vstúpiť do historického procesu vytvárania názorovej platformy ilustrátorov a ďaľších tvorcov knihy nového tisícročia na Slovensku.

ASIL – Asociácia ilustrátorov, o.z. Asociácia ilustrátorov je dobrovoľné, otvorené zoskupenie výtvarníkov, zameraných na oblasť ilustrácie a knižnej tvorby. Jej snahou je mapovať aktuálne dianie v oblasti ilustrácie a knižnej kultúry. MEDZI JEJ HLAVNÉ CIELE PATRÍ: • vytvoriť ucelenú, ale pritom otvorenú databázu prezentujúcu najrozličnejšie podoby slovenskej ilustrácie • prezentovať prácu renomovaných, nastupujúcich ilustrátorov ukážkami prác • hľadanie nových osobností v oblasti ilustrácie • uľahčiť komunikáciu medzi vydavateľstvami, spisovateľmi a ilustrátormi • podporovať netradičné knižné projekty, vytvárať podmienky na ich realizáciu • poskytovať aktuálne informácie z oblasti ilustrácie (konkurzy, súťaže, výstavy, projekty, veľtrhy, festivaly, workshopy...) • prezentovať členov asociácie na domácich a medzinárodných knižných fórach • nadväzovať spoluprácu s asociáciami ilustrátorov v zahraničí • vytvárať diskusné fórum v oblasti knižnej ilustrácie VIAC INFORMÁCIÍ: www.asil.sk www.facebook.com/slovakillustrators

5


6

SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

Lektori PALO BÁLIK *1977, typograf, grafický dizajnér a vedúci Laboratória typografie Katedry vizuálnej komunikácie Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Vo voľnom čase sa venuje organizovaniu výstav, prednáškok a publicistike v oblasti vizuálnej komunikácie.

DIZAJNÉRI SÚ #@$%*† Všetko čo potrebujú ilustrátori vedieť o spolupráci s dizajnérmi, aby sa nezbláznili.

JURAJ HORVÁTH *1974, Bratislava Žije a pracuje v Táboře a Praze Vysoká škola umělecko průmyslová, Praha ateliér ilustrace a grafiky (prof. Jiří Šalamoun) stáže v ateliéru fotografie (doc. Pavel Štecha), a písma a typografie (prof. Jan Solpera) Věnuje se kresbě, grafice, grafickému designu, ilustraci a vydávání knih pro děti a mládež v nakladatelství Baobab, které vede se svojí ženou Terezou Horváthovou, www.baobab-books.net . Stojí za pouličním projektem POPROSVET. Jako grafik a ilustrátor spolupracuje s nakladatelstvím Argo, GplusG, Labyrint, Torst a Triáda. Publikoval v časopisech Souvislosti, Revolver Revue a Park. Od roku 2000 Je autorem vizuálního stylu Mezinárodního festivalu dokumentárních filmů v Jihlavě, www.dokument-festival.cz. Od roku 2003 je vedoucím ateliéru ilustrace a grafiky na pražské VŠUP. www.vsup.cz

MOŽNOSTI TU JSOU... Klišé o ilustrátorech, dizajnérech a vydavatelích... V krátké přednášce se dotknu klišé panujících o ilustraci a ilustrátorech. Neprojevím znechucení nad úpadkem řemesla, ale pokusím se podělit o radost z české scény a z jejich osobností. Celá přednáška bude vycházet z osobné zkušenosti a nebude obsahovat jedinou citaci.


SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

VLADIMÍR MICHAL Pred 22 rokmi v obývačke petržalského bytu sa skupina priateľov rozhodla robiť verejne to, čo sa dovtedy odohrávalo za zavretými dverami bytov. Čo sa to tam dialo? Debatovali o knihách, ktoré prečítali (a niekedy i prepísali), o politike, o hudbe, o tom, aký zmysel to celé má. Na samom začiatku roku 1990 šlo o celkom prirodzené rozhodnutie: vykročiť do vesmíru verejného, vytvoriť miesto pre každého, kto hľadá odpovede, a pokúsiť sa poskytovať taký servis a taký priestor, aby tí, čo hľadajú, zažívali jedno z najvzrušujúcejších dobrodružstiev. Dobrodružstvo myslenia. Hoci hlavným nástrojom sa stali knihy a vlajkovou loďou Artfora kníhkupectvo na Kozej ulici v Bratislave, Artforum boli a sú aj koncerty, výstavy, časopis, klub, Literárny festival, spravodajský server Inforum, kaviarne a aj vydavateľstvo. Na čele Artfora stojí Vladimír Michal. Pred 20 rokmi nosil v ruksaku knihy z Prahy, aby bolo čo predávať. Dnes sa už za pult kníhkupectva dostane len zriedkavo. Nadšenie a idealizmus prešli mnohými skúškami reality života. Stále sú tu štyri kamenné kníhkupectvá, ktoré zostávajú ostrovom v mori komercie, a napokon vydavateľstvo, prirodzené pokračovanie príbehu Artfora – momentálne Michalova najväčšia láska... Hneď po manželke Jane, s ktorou 27 rokov zdieľa jednu domácnosť, a ich 4 dcérach. Ešte pes a nočný stolík večne preplnený knihami. Obrázok Vladimíra Michala je hotový.

O VYDAVATEĽSKY TÚŽBACH A MANTINELOCH ŽIVOTA Alebo o snoch a realite pri vydávaní knih. Alebo o boji medzi tým čo chcem a čo musím. Ale aj o tímovosti a dôvere pri vydávaní kníh.

MARTIN PECINA Knižní grafik, typograf, publicista. Upravil více než devadesát svazků beletrie, poezie i odborné literatury. Píše o písmu a knihách pravidelně od roku 2004, v posledních letech zejména pro časopis Typo. V roce 2011 vydal odbornou publikaci Knihy a typografie. www.book-design.eu

4267 SLOV O KNIŽNÍ TYPOGRAFII Proč je lepší používat vlastní neumětelské obrázky než platit ilustrátorům a co všechno se dá vidět ve skvrnách na podlaze. Zoufalství jako pracovní metoda, řízená náhoda namísto velkého přemýšlení, typografie místo obrázků a dobrá písma místo dobrých nápadů.

7


8

SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

ĽUBOSLAV PAĽO Bezprostredne po ukončení štúdia na VŠVU v Bratislave (Oddelenie voľnej grafiky a knižnej ilustrácie, prof. Dušan Kállay, 1998) absolvoval študijný pobyt v Paríži (Cité Internationale des Arts). Po návrate sa venoval umeleckej grafike a ilustrácii. V domácom slovenskom prostredí vytvoril originálny autorský tím v spolupráci so spisovateľom a vydavateľom Erikom Grochom. Novým impulzom v jeho tvorbe sa stala spolupráca so zahraničnými vydavateľmi, predovšetkým so švajčiarskym vydavateľstvom Bohem Press. Ilustroval viac ako 30 kníh, niektoré z nich boli preložené a publikované vo Švajčiarsku, Nemecku, Taliansku, U.K., Francúzsku, Fínsku, Poľsku, Argentíne, Mexiku, Južnej Kórei, Japonsku a získali viacero ocenení doma aj v zahraničí (Najkrajšie knihy Slovenska, Zlaté jablko BIB, Bienále ilustrácií Oita). Paľo chápe knihu ako jednotný vizuálny príbeh, ako spojenie ilustračnej, dizajnérskej a typografickej zložky. Pre jeho štýl je typický expresívny maliarsky prejav so zmyslom pre dynamiku a charakter literárnej predlohy. Teóriu a prax ilustrovanej knihy vyučuje na VŠVU v Bratislave, ako lektor viedol viacero workshopov a prednášok (workshop BIB, Museum of Modern Art Shiga, Japan, Academy of Fine Arts Katowice, Poland). Žije a pracuje v Jablonovom pri Bratislave.

ILUSTRÁCIA DNES (súčasná situácia vo svete, možné trendy vývoja, špecifickosť knižného prostredia na Slovensku) • ilustrácia ako súčasť vizuálnej kultúry • základné podoby, formy súčasnej ilustrovanej knihy • komercia vs. výtvarná kvalita • digitálne technológie vs. tradičné médiá • mainstreamový prúd • originalita • interaktivita • nové možnosti vydavateľských aktivít • špecifiká knižného prostredia na Slovensku

TOMÁŠ KLEPOCH *1981, Bratislava Ilustrátor a grafik. Je absolventom štúdia na VŠVU (grafický dizajn, ateliér Pala Chomu). Svoje dosiaľ najvýznamnejšie ocenenie, Zlaté Jablko na Bienále ilustrácií Bratislava, získal za ilustrácie knižky Ruda Slobodu určenej mladým čitateľom “Ako som sa stal mudrcom” (Vydavateľstvo Slovart 2010). Žije a tvorí v Bratislave.


SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

ZUZANA ŠERŠEŇOVÁ Knihám sa venujem od skončenia vysokej školy, hoci som študovala niečo celkom iné. Najprv v kníhkupectve Artforum, potom vo vydavateľstve Ikar a už šesť rokov som vo Vydavateľstve SLOVART ako redaktorka. Od detských kníh som prešla k pôvodnej beletrii pre deti aj dospelých, no detské knihy sú stále moja srdcovka.

NA KOHO MYSLÍME, KEĎ ROBÍME DETSKÚ KNIŽKU? Na dieťa, ktoré si knižku alebo mu ju vyberú? Na rodičov, ktorí najmä pre menšie deti knihy vyberajú? Na členov porôt, ktorí oceňujú najkrajšie a najlepšie knihy? Na seba? Na vlastné spomienky z detstva? Alebo na čísla predajnosti a umiestnenie v rebríčkoch? Asi by som si vybrala to dieťa a trošku aj svoj vlastný vkus a intuíciu získanú viacročným pobytom medzi detskými knihami. Chceme, aby dieťa čítalo? Alebo ho chceme vychovávať a usmerňovať? Je dobré, keď dieťa má v rukách knihu, hoci nám nie je po chuti? Akú moc má škola, konkrétny učiteľ, čítanka, odporúčané čítanie? Priveľa otázok, na ktoré sa snažíme pi každej jednej knihe hľadať odpovede.

BORIS MELUŠ Grafický dizajnér, absolvent grafického dizajnu a vizuálnej komunikácie na Vysokej školy umělecko-průmyslové v Prahe (2009). Narodil sa v Bratislave. Počas štúdia stážoval na VŠVU v Bratislave (2004) a KABK v Haagu (2007). Venuje sa hlavne knižnému a výstavnému dizajnu a vizuálnej komunikácii kultúrnych udalostí.

DANIELA OLEJNÍKOVÁ *1986, Bratislava Študovala v ateliéri grafiky a ilustrácie u prof. Kállaya na VŠVU. V súčasnosti sa venuje ilustrácii a knižnej tvorbe pre mládež i dospelých, ako aj voľnej grafike a kresbe. Má na svedomí ilustrácie napríklad k týmto titulom – V melónovom cukre od Richarda Brautigana (Artforum), Spiace Mesto a Spiaca spravodlivosť od Martina Vopěnku (Trio/Fragment), Mahábhárata prerozprávaná Vladimírom Miltnerom (Argo), Trinásť od Jany Bodnárovej. Žije, tvorí a bicykluje v Bratislave.

MAHÁBHÁRATA ANEB VELKÝ (DIZAJNÉRSKY) BOJ Pomaly, draho, lacno, rýchlo, dobre? Existuje rajská záhrada kde si spoločne láskyplne nažívajú autor, vydavateľ, ilustrátor, dizajnér a tlačiareň?

9


10

SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

Program PIATOK 19. 10. 2012 13:00 – príchod a registrácia účastníkov PIKTO12 14:45 – otvorenie konferencie 14:55 – PALO BÁLIK (GRAFICKÝ DIZAJNÉR, SK) Dizajnéri sú #@$%*† / Všetko čo potrebujú ilustrátori vedieť o spolupráci s dizajnérmi, aby sa nezbláznili. 15:40 – JURAJ HORVÁTH (ILUSTRÁTOR, GRAFIK, VYDAVATEĽ BAOBAB, CZ) MOŽNOSTI TU JSOU... / Klišé o ilustrátorech, dizajnérech a vydavatelích... 16:25 – ZUZANA ŠERŠEŇOVÁ (EDITORKA, SLOVART, SK) Na koho myslíme, keď robíme detskú knižku / Na dieťa, ktoré si knižku alebo mu ju vyberú? Na rodičov, ktorí najmä pre menšie deti knihy vyberajú? Na členov porôt, ktorí oceňujú najkrajšie a najlepšie knihy? Na seba? Na vlastné spomienky z detstva? 17:10 – panelová diskusia 17:45 – ukončenie dňa 18:00 – čas na večeru (bufet v priestoroch knižnice) 19:30 – neformálne večerné stretnutie so sprievodným hudobným programom. Počas večera vystúpi skupina KAMOŠKO & KOKOSKO SOBOTA 20. 10. 2012 10:00 – otvorenie dňa 10:15 – DANIELA OLEJNÍKOVÁ (ILUSTRÁTORKA, SK) A BORIS MELLUŠ (GRAFICKÝ DIZAJNÉR, SK) Mahábhárata aneb velký (dizajnérsky) boj / Pomaly, draho, lacno, rýchlo, dobre? Existuje Rajská záhrada kde si spoločne láskyplne nažívajú autor, vydavateľ, ilustrátor, dizajnér a tlačiareň? 11:00 – VLADO MICHAL (VYDAVATEĽ, ARTFÓRUM, SK) O vydavateľských túžbach a mantineloch života. / Alebo o snoch a realite pri vydávaní knih. Alebo o boji medzi tým čo chcem a čo musím. Ale aj o tímovosti a dôvere pri vydávaní kníh.


SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

11:45 – ĽUBO PAĽO (ILUSTRÁTOR, SK) Ilustrácia dnes / súčasná situácia vo svete, možné trendy vývoja, špecifickosť knižného prostredia na Slovensku. 12:30 – panelová diskusia 13:00 – obed 14:00 – MARTIN PECINA (KNIŽNÝ GRAFIK, CZ) 4267 slov o knižní typografii / Proč je lepší používat vlastní neumětelské obrázky než platit ilustrátorům a co všechno se dá vidět ve skvrnách na podlaze. Zoufalství jako pracovní metoda, řízená náhoda namísto velkého přemýšlení, typografie místo obrázků a dobrá písma místo dobrých nápadů. 14:45 – TOMÁŠ KLEPOCH (ILUSTRÁTOR, GRAFICKÝ DIZAJNÉR, SK) 15:30 – panelová diskusia 16:00 – ukončenie konferencie rozlúčka

Mapa

11


12

SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

Vydavateľ, grafik a ilustrátor v jednej osobe Juraj Horváth /Baobab CZ/ prednášal na konferencii na tému klišé o ilustrátoroch, grafikoch i vydavateľoch


SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

Riaditeľka knižnici

Okrem búrlivých diskusii bolo aj veselo

Ľubo Paľo hovorí o ilustrácií na Slovensku

13


14

SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

Ilustrátor Tomáš Klepoch počas panelovej diskusie po prednáškach Juraja Horvátha /Baobab CZ/ a Zuzany Šeršeňovej /Slovart SK/


SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

– Ilustrátor neni koníček! TOMÁŠ KLEPOCH, ILUSTRÁTOR

O PIKTE

15


16

SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

Ako sa rodila konferencia PIKTO12 Celý nápad ilustrátorskej konferencie skrsol v hlavách vedenia Asociácie ilustrátorov – ASIL, ešte v minulom roku (a v niektorých ešte dávno pred tým). Všetci v ASILe na Slovensku dlhodobo pociťujeme nedostatok priestoru na diskusiu o tom, ako u nás vyzerajú knihy – nielen tie detské (a nielen tie ilustrované). V novembri 2011 preto padlo rozhodnutie, že medzi naše grantové projekty zaradíme i prvú ilustrátorskú konferenciu na Slovensku – PIKTO12. V decembri sme tento projekt vďaka výdatnej pomoci Mariši Riškovej (13m2) a Daniely Šickovej (dnes už projektovej manažérky ASILu) preniesli na papier a grant podali.

Primátor Piešťan Remo Ciccutto a moderátor Ďuro Raýman

Riaditeľka knižnice Margita Galová

Keď nám na jar tohto roku prišlo pozitívne rozhodnutie o gratnovej dotácií z Ministerstva kultúry SR, boli sme úprimne a príjemne prekvapení. Prizvali sme na pomoc grafickú dizajnérku Janku Gavalda Bellanovú, ktorá má bohaté skúsenosti z organizovania konferencie dizajnérov Kupé (Janke však v priebehu roka veľmi narástlo brucho a dnes je z nej +1, takže ju postupne nahradila Danka Šicková).

– Konferencia mi nasadila chrobáka do hlavy. Stretli sa tam od jemných, prijateľných a umiernených názorov po tie radikálne, buričské, vyhranené. Po tom všetkom mám pocit, že sama musím kopec svojich názorov prehodnotiť. DANIELA OLEJNÍKOVÁ, ILUSTRÁTORKA Dobrým impulzom bola i nesmierna angažovanosť riaditeľky knižnice v Piešťanoch pani Galovej, ktorá nám bez mihnutia oka ponúkla priestory knižnice. Postupne nám teda pribúdali plány, dátumy, termíny, speakri, brigádnici, logo, vizuál, web, partneri a reklamní partneri, až sa celý tento zákulisný balík ocitol v piatok 19. októbra v Piešťanoch spolu so samotnými účastníkmi konferencie.


SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

Ako vyzerala konferencia PIKTO12 Každý, kto pozná piešťanskú knižnicu, je z nej aj tak pri každej návšteve celý preč. Ten, kto ju nepozná, sa v prvých momentoch len nemo pohybuje po priestoroch a ťahá za sebou svoju spadnutú sánku. Keby kultúra na Slovensku fungovala tak dobre, ako tento výnimočný zjav, museli by sme sa my, veční frfľoši, presťahovať do Ulanbátaru, pretože by nebolo o čom.

– Všetky prednášky boli natoľko pútavé, že by ma mrzelo, keby som jednu vynechal. TOMÁŠ KLEPOCH, ILUSTRÁTOR A GRAFIK V piatok ráno sme dorazili na miesto činu v plnom počte 6 členov vedenia ASILu. Chvíľkovú dezorganizáciu rýchlo nahradila ukážková organizovanosť a nastalo veľké sťahovanie Tulivakov, napĺňanie PIKTO tašiek, zapájanie káblov, vybaľovanie knižiek, koláčikov, chlebíkov, varenie kávy, lepenie info tabuliek a nakoniec vítanie prichádzajúcich speakrov, brigádnikov, a okolo poludnia aj prvých účastníkov konferencie. Po tom, ako každý zaregistrovaný účastník konferencie obrdžal bohatý PIKTO first aid kit (plátennú tašku s ilustrovaným motívom od Daniely Olejníkovej plnú užitočných vecí), dobrú kávu a usadil sa do pohodlného Tulivaku, vystúpili na pódium moderátor Ďuro Raýman spolu s pani riaditeľkou knižnice Margitou Galovou a s primátorom Piešťan Remom Cicuttom, pod ktorého záštitou sa celé podujatie konalo. Privítanie pokračovalo pod taktovkou zakladateľa ASILu, ilustrátora Miloša Koptáka a súčasného predsedu, grafického dizajnéra Jula Nagya. Potom už na pódium vyskočil bájny knižný grafik Palo Bálik, prvý speaker konferenecie.

Ilustrátor Ľuboslav Palo a účastníci konferencie

Juraj Kušnierik a Marek Šulík počas jednej z mnohých diskusíí

17


18

SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

O čom bola konferencia PIKTO12

búrlivé diskusie, ktoré sa často natiahli o dobrú chvíľu dlhšie, ako stanovil harmonogram (v piatok s nami diskusie dokonca odkráčali na koncert Kamoška

Témou prvej ilustrátorskej konferencie

a Kokoska do klubu 105).

PIKTO12 bola Kniha ako vizuálny celok – ilustrácia a grafická úprava. Prizvaných bolo 9 lektorov, z ktorých všetci pozvanie prijali a naozaj prišli. Vedenie ASILu, okrem určenia témy prednášky, prednášajúcich nijako neovplyvňovalo. Preto nás o to viac teší, že všetky prednášky boli skvelé, každá iná, vtipná,

– Piktom sme pootočili kohútikom, takže aj keď ešte stále netečie, kvapká trošku viac. ĎURO BALOGH, ILUSTRÁTOR

vážna, prínosná… a mnohé z nich strhli

Publikum počas konferencie PIKTO12

O čom hovorili Palo Bálik, Juraj Horváth a Zuzana Šeršeňová Prvým lektorom, ktorý na PIKTO12 prišiel s prednáškou: Dizajnéri sú #@$%*† / Všetko čo potrebujú ilustrátori vedieť o spolupráci s dizajnérmi, aby sa nezbláznili bol knižný grafik Palo Bálik. Vypočuli sme si, prečo je dobré, ak ilustrátor a grafik spolu komunikujú čo možno najviac, aké sú dôvody prečo grafik nevolá a nevolá, ako predísť tomu, aby pri ich spolupráci dochádzalo ku kolíziám, či ako sa vyhnúť nepríjemným prekvapeniam (obojstranne). Po Palovi Bálikovi sa na kraj pódia posadil ilustrátor, grafik a majiteľ vydavateľstva Baobab – Juraj Horváth s prednáškou: MOŽNOSTI TU JSOU... / Klišé o ilustrátorech, dizajnérech a vydavatelích... Už počas jeho rozprávania mnohí živo reagovali na jeho slová a keď sa po hodinke na jeho miesto posadila editorka vydavateľstva Slovart Zuzana


SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

Šeršeňová, vzduch v miestnosti ešte viac nabral na hustote. Prednáška niesla dlhší názov: Na koho myslíme, keď robíme detskú knižku / Na dieťa, ktoré si knižku alebo mu ju vyberú? Na rodičov, ktorí najmä pre menšie deti knihy vyberajú? Na členov porôt, ktorí oceňujú najkrajšie a najlepšie knihy? Na seba? Na vlastné spomienky z detstva? Tieto otázky Zuzany Šeršeňovej vytvorili jednu z vôbec najkontroverznejších prednášok na konferencií, nakoľko sa tu zišlo mnoho silných osobností s vyhraneným názorom (nielen) na spomenuté tézy. Slovná prestrelka medzi editorkou najväčšieho vydavateľstva na Slovensku (Slovart) a najumeleckejšieho vydavateľstva v Čechách (Baobab) zavŕtala mnoho otáznikov do hláv účastníkov konferencie. Sme radi, že sa téma publikovania umelecky hodnotných a kvalitných knižiek na Slovensku otvorila práve na našej konferencii, a teší nás, že sme mali možnosť vypočuť si stanovisko najpovolanejších z oboch táborov.

O tom, čo ku konferencii patrí Každý ilustrátor, grafik a vydavateľ má nejaký názor na prácu, ale všetci vedia, že najlepším liekom na horúcu hlavu je studené pivo. I keď sa búrlivá diskusia preniesla z knižnice za stoly klubu 105, atmosféru sa ľavou zadnou podarilo uvoľniť bájnemu hudobnému zoskupeniu Kamoško a Kokosko. Kapela, ktorú málokto videl a takmer nikto nepočul, predviedla svoju uhrančivú zmes pravoslávneho popu a uhorského rocku v plnej sile. I keď frontmanovi Palovi Čejkovi trochu chýbal jeho legendárny zošitok s textami, vystúpenie si vychutnali i tí najväčší hudobní fajnšmekri. Slová našej manažérky po ich koncerte „Ale veď my sme vás nevolali kvôli kvalite hudby!“ isto chlapcov potešili a prídu zahrať i budúci rok. Po výdatných raňajkách (predpečený mrazený koláčik) a obligátnej dávke kávy

sa nasledujúce ráno celé osadenstvo konferencie opäť zišlo v priestoroch knižnice, aby pokračovalo vo vážnych témach.

19


20

SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

O čom ešte bola konferencia Deň druhý: Daniela Olejníková, Boris Meluš, Vlado Michal, Martin Pecina, Ľubo Paľo a Tomáš Klepoch Prvými rannými vtákmi, ktorí zahájili druhý deň konferencie, boli ilustrátorka Daniela Olejníková a grafický dizajnér Boris Meluš. V minulom roku spolu vytvorili vizuálnu stránku knihy Mahábhárata a tento kreatívny boj sa stal ústrednou témou ich prednášky s názvom: Mahábhárata aneb velký (dizajnérsky) boj / Pomaly, draho, lacno, rýchlo, dobre? Existuje rajská záhrada kde si spoločne láskyplne nažívajú autor, vydavateľ, ilustrátor, dizajnér a tlačiareň? Asi pre všetkých poslucháčov konferencie bolo prínosné počuť rozprávať ilustrátorku a dizajnéra knihy zároveň. Predsalen, namiešať guláš knižnej tvorby tak, aby z toho vyšla taká delikatesa, akou kniha Mahábhárata bezpochyby je, to chce kus talentu, umu, disciplíny, kompromisu, trpezlivosti, ústupkov, ale aj kusisko šťastia, osvieteného vydavateľa a tlačiara, ktorý na požiadavku tlače z priamych farieb povie: „Jo, to bude hezký!“

Typograf Martin Pecina a vydavateľ Vladimír Michal /Artforum SK/ počas svojich prednášok

Na prednášku Daniely a Borisa nadviazal vydavateľ z Artfora, Vladimír Michal (ktorý patrí do kategórie spomínaných osvietených vydavateľov). Prednáška O vydavateľských túžbach a mantineloch života. / Alebo o snoch a realite pri vydávaní knih. Alebo o boji medzi tým čo chcem a čo musím. Ale aj o tímovosti a dôvere pri vydávaní kníh výborne nadviazala na myšlienky, ktoré boli povedané pred ňou. Najmä pre ilustrátorov a knižných grafikov bolo prínosom vidieť na vlastné oči vydavateľovu rozpočtovú tabuľku – bájny Holečkov excel, na ktorom nám Vlado Michal predviedol, čo mu robí vrásky, a naopak, čo ho teší. Skvelým doplnením boli knihy, ktoré priniesol ukázať poslucháčom na porovnanie. Bolo evidentné, že produkcia Artfora patrí medzi to najlepšie, čo v česko-


SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

slovenskom knižnom prostredí máme. A že Vlado Michal hovorí pravdu, ak tvrdí, že je dôležité, aby tvorcovia knihy mali k textu srdcový vzťah. Srdcový vzťah k ilustrovaniu má bezpochyby ilustrátor, grafik a pedagóg VŠVU Ľuboslav Paľo. Pred publikum predstúpil s prednáškou Ilustrácia dnes / súčasná situácia vo svete, možné trendy vývoja, špecifickosť knižného prostredia na Slovensku a podobne ako Vladimír Michal, priniesol so sebou množstvo kníh, aby mohol ilustrovať aj hovorené slovo. Ľubo Paľo predniesol niekoľko zaujímavých postrehov skúseného ilustrátora. Úspech zožala najmä jeho „pyramída detskej ilustrovanej knižnej tvorby na Slovensku“.

Ľubo Paľo a jeho pyramída kvality ilustovaných kníh

Pyramídu tvorili tri časti – najväčšia, spodná, predstavovala tzv. knižné

Pecina. Známy je najmä svojou tvorbou

braky, ktorých u nás je, bohužiaľ, veľa.

pre vydavateľstvo Host a vypredanou

Stredná časť reprezentovala zlatý stred

publikáciou Knihy a typografie – čo je

– lepší mainstream, a špička pyramídy

jediná kniha o typografii, ktorá v našich

to najlepšie a najkvalitenjšie, v našich

končinách vyšla za posledné desaťročie

končinách bohužiaľ málo zastúpené.

(a číta sa doslova sama). Pecina je teda

Hoci je takéto prirovnanie neveselé, Tibor

človek najviac povolaný rozprávať na

Hujdič (pán Mrkvička) sediaci v hľadisku,

tému grafického spracovania knihy.

správne podotkol, že aby pyramída

Témou jeho prednášky bolo 4267 slov

verne zobrazovala slovenskú realitu,

o knižní typografii / Proč je lepší používat vlastní

bolo by treba špičku úplne zoseknúť a zo

neumětelské obrázky než platit ilustrátorům

stredu polovicu ubrať. Napriek tomu sa

a co všechno se dá vidět ve skvrnách na podlaze.

prednáška skončila optimisticky a disku-

Zoufalství jako pracovní metoda, řízená náhoda

sie pokračovali aj pri obednej kapustnici.

namísto velkého přemýšlení, typografie místo obrázků a dobrá písma místo dobrých nápadů

Niekoho by možno napadlo, že po obede už predsa nemôže nasledovať nič zau-

O tom, že Martin Pecina je pedant nielen

jímavé a publikum bude iba spokojne

pri tvorbe knižnej grafiky, svedčil fakt,

odfukovať s kávičkou v ruke. Veľmi by sa

že si na prezentáciu pripravil asi 100

mýlil. Do tulivaku s motívom českej vlajky

obrázkov svojej tvorby, nad ktorou tiekli

sa totiž usadil štýlový a rešpekt vzbu-

sliny nejednému knižnému fajnšmekrovi.

dzujúci knižný grafik a typograf Martin

O tom, že to, čo hovorí, má hlavu a pätu

21


22

SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

svedčil nemalý aplaus, ktorý zaznel prednáškovou miestnosťou po jeho slovách. Škoda len, že si vystačí so svojimi „neumětelskými“ ilustráciami. Posledným prednášajúcim – a možno ani veľmi nepreženiem, ak napíšem, že zlatým klincom konferencie – bol mladý ilustrátor Tomáš Klepoch. Tomáš pred publikum predstúpil so svojim „Ilustrátorským manifestom“. Nebál sa načať tému statusu ilustrátora na Slovensku, jeho finančného ohodnotenia, úlohy vydavateľa (výber ilustrátora, rodinkárstvo a iné problémy), či dokonca štátu (systém dotácií MKSR nemá takmer nijaké páky na kontrolu kvality knihy podporenej grantom). Hoci Klepoch niekoľkokrát publikum rozosmial, jediný obrazový sprievod k jeho prednáške – mail, ktorý poslal vydavateľke časopisu, ktorá mu ako honorár za A4 ilustráciu neponúkla ani 2 eurá – bol viac tristný, ako vtipný. Správne poznamenal, že hoci všetci svoju prácu máme radi (dokonca často pracujeme „z lásky“), je u nás na prácu ilustrátora stále nazerané ako na určité „hobby“. Ilustrácie nie sú kvalitne honorované a v systéme publikovania detských kníh je nutné niečo zmeniť, hoci Klepoch úprimne priznal, že sám nevie, ako na to. Keď na konci svojej prednášky načal tému vizuálnej stránky učebníc a spôsobu, akým vznikajú, o živú diskusiu bolo postarané a konferencia sa natiahla o niekoľko hodín (z čoho sa aj kvôli vážnosti témy tešíme).

Ilustrátor Tomáš Klepoch počas svojej prednášky

Jediný slide prezentácie Tomáša Klepocha

Veronika Michalová /Artforum SK/, moderátor Ďuro Raýman a predseda ASILu Julo Nagy


SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

Organizačný tím ASILu pripravuje "PIKTO First Aid Kit"

Ako skončilo prvé PIKTO – PIKTO12 Začínali sme naozaj s malou dušičkou. Ako amatérski organizátori sme boli s ambíciami veľmi opatrní a tešili sme sa s každého malého úspechu. To, že konferencia dopadne tak dobre, sme naozaj nečakali. Už dnes, deň po, máme niekoľko veľmi pozitívnych ohlasov (nehľadiac na tie, ktoré sme „utŕžili“ priamo vo vestibule knižnice pri lúčení s účastníkmi). Veríme, že pre mnohých budú tieto príjemne a užitočne strávené dni prínosom v ich každodennom „boji“ o lepšie a kvalitnejšie knihy. Asociácia ilustrátorov – ASIL má v budúcnosti záujem čoraz viac zasahovať a vyjadrovať sa k publikovaniu ilustrovaných kníh na Slovensku. Presvedčili sme sa, že organizácia takéhoto podujatia má význam, a dúfame, že sa nám podarí naštartovať veci k lepšiemu aj preto, že niektoré inštitúcie (Bibiana), ale i vydavateľstvá a autori, v tejto úlohe opakovane zlyhávajú. Už dnes sa tešíme na budúcoročné PIKTO13, o ktorého téme budeme včas informovať. PS: Ak to preženiem, najväčším faux pas PIKTO12 bolo, keď spevák skupiny Kamoško a Kokosko Palo Čejka zistil, že si zabudol zošitok s textami. Za ASIL v časovej tiesni Mária Nerádová

– Když někdy vidím všechny ty wordarty na dnešních školních nástěnkách, nejraději bych ty soc písmenka učitelkám vrátil. MARTIN PECINA, TYPOGRAF A KNIŽNÝ GRAFIK

23


24

SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

Editorka vydavateľstva Slovart Zuzana Šeršeňová počúva detského kníhkupca Tibora Hujdiča alias pána Mrkvičku počas prestávky na konferencii PIKTO12


SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

– Žiješ v slonovinovej veži, Juraj! ZUZANA ŠERŠEŇOVÁ, EDITORKA SLOVARTU VYDAVATEĽOVI JURAJOVI HORVÁTHOVI Z BAOBABU

PO PIKTE

25


26

SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

Zuzana Šeršeňová o ideálnych projektoch, umeleckej exhibícii a realite knižného biznisu Editorka vydavateľstva Slovart hovorí o svojich postrehoch z PIKTO12

ČO SI OČAKÁVALA A AKÉ BOLO PODĽA TEBA PIKTO12? Očakávala som búrlivú diskusiu a zloženie účastníkov tomu nasvedčovalo, no miera búrlivosti ma zaskočila. Je dôležité si ujasniť, že všetci chceme robiť pekné knihy, aj keď máme na to rôzne pohľady. Pristupujeme k tomu istému z rôznych strán. PIKTO12 bol prvý krok, teším sa na ďalšie. ČO TA ZAUJALO, ČO SI MYSLÍŠ, ŽE SA TI PODARILO VOČI POSLUCHÁČOM, ČO A V ČOM OPAČNE ZMENILO TVOJ POHĽAD NA VEC, ČO ŤA OBOHATILO? Mám obavu, že sa mi nepodarilo povedať to, čo som chcela, pretože som bola v návale emócií zo skákania do reči Juraja Horvátha. Mojou ambíciou rozprávať o tom, ako si vyberáme na konkrétne projekty ilustrátorov, čo sú kritériá, aké sú naše predstavy o spolupráci. Veľmi sa mi páčil príspevok Daniely Olejníkovej a Borisa Meluša o práci na konkrétnom projekte, páčil sa mi príspevok Ľuba Paľa, ktorý bol pre mňa asi

– Trvám na tom, že ilustrácia nie je voľné umenie, ale služba. ZUZANA ŠERŠEŇOVÁ, EDITORKA SLOVARTU najpríjemnejším prekvapením. Medzi množstvom rojkov zrazu človek stojaci oboma nohami na zemi. Pri Martinovi Pecinovi som si uvedomila, že vlastne hovoríme o dvoch veciach. Ilustrátori a grafici o ideálnom projekte, vydavatelia o realite, ktorú napĺňajú aj knihy zo širšieho spektra. To by bola pre mňa zaujímavá téma, rozprávať sa o výtvarnej kvalite kníh z bežného kníhkupeckého pultu. Spoznala som ľudí, s ktorými by som rada niekedy spolupracovala, to je asi najkonkrétnejší pozitívny prínos. ČO SÚ PODĽA TEBA NAJVÄČŠIE PROBLÉMY TÉMY KNIHY DNES NA SLOVENSKU? SYSTÉMOVO, ODBORNE, MARKETINGOVO, ALEBO AJ PO VIZUÁLNEJ STRÁNKE, ALEBO Z AKÉHOKOĽVEK INÉHO POHĽADU. Je veľmi ťažké šíriť nadšenie z dobrých kníh medzi tých, ktorí napĺňajú pravý stĺpec Holečkovej tabuľky. Kladné číslo v tabuľke je však iba vtedy, ak sa predá 80% nákladu a to dopredu nikto nevie. Nájsť médium, kde sa dá posunúť nejaká info o knihe, je ťažké. Pri tisíckusových nákladoch


SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

jednoducho nie je v rozpočte priestor na nejaké marketingové a reklamné aktivity. ČO TREBA UROBIŤ PODĽA TEBA PRINCIPIÁLNE ĎALEJ? Treba s nasadením robiť na ďalších knihách, treba o tom rozprávať. Od ilustrátorov a dizajnérov by som očakávala konkrétnu konštruktívnu kritiku, ale s rešpektovaním žánru. Iné je sa vyblázniť na zbierke poézie alebo svojej autorskej knihe o typografii a iné je kvalitne spraviť knihu pre bežného čitateľa. Nech to nie je „plevel“.

Zuzana Šeršeňová v diskusii s Vladom Michalom, Palom Bálikom a Jurajom Horváthom

ČO BY SI ODKÁZALA, ODPORÚČALA ILUSTRÁTOROM, VYDAVATEĽOM, DIZAJNÉROM, ČITATEĽOM, INŠTITÚCIÁM A ŠTÁTU, ABY SA VIZUÁLNA PODOBA KNIHY, POSTAVENIE ILUSTRÁTORA, POSTAVENIE VYDAVATEĽA A DIZAJNÉRA ZLEPŠILO DO BUDÚCNOSTI? ABY SA ZLEPŠILO POSTAVENIE KNIHY AKO CELKU NA SLOVENSKU? Ilustrátorom by som odporúčala trošku rešpektu k profesiám knižného biznisu. Vieme, čo robíme, aj keď s nami nesúhlasíte. A ešte jedna vec. Na termíne umelecká exhibícia v prípade väčšine kníh Baobabu, a pridám aj grafickú exhibíciu prác Martina Pecinu, trvám. To nie je negatívne, naopak, mne sa tie veci páčia, ale sú naozaj na samom vrchu pyramídy Ľuba Paľa. Rovnako trvám na tom, že ilustrácia nie je voľné umenie, ale služba. Textu, aj čitateľovi.

– Chceme si zailustrovať! TOMÁŠ KLEPOCH, ILUSTRÁTOR A GRAFIK

27


28

SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

Knižný grafik Boris Meluš, tvorca kníh Monogramista D. T. alebo Mahábhárátha, o tom, že vizuálna stránka knihy nie je na parádu ČO SI OČAKÁVAL A AKÉ BOLO PODĽA TEBA PIKTO12? Čakal som, že to bude o ukazovaní portfólií a rozjímaní o tom čo je a čo nie je dobrá ilustrácia. Naštastie to bola veľmi komplexná diskusia o tom, ako sa tvorí vizuálna stránka kníh u nás a kde sú jej najkritickejšie miesta. ČO SÚ PODĽA TEBA NAJVÄČŠIE PROBLÉMY TÉMY KNIHY DNES NA SLOVENSKU? SYSTÉMOVO, ODBORNE, MARKETINGOVO, ALEBO AJ PO VIZUÁLNEJ STRÁNKE, ALEBO Z AKÉHOKOĽVEK INÉHO POHĽADU. Väčšina vydavateľov žije stále v 90. rokoch a neuvedomujú si, že vizuálna stránka kníh nie je len na parádu. Odmietanie investovať do kvalitnej grafickej úpravy a ilustrácií nie je prejavom ekonomickej gramotnosti, ako to väčšina z nich prezentuje, ale skôr pohodlnosti a krátkozrakosti. V elektornickej dobe bude kniha stále viac objektom a artefaktom, ako len nositeľom informácie.

Boris Meluš s Danielou Olejníkovou prednášajú o ideálnej spolupráci v tíme vydavateľa /obrázok vľavo/

ČO TREBA UROBIŤ PODĽA TEBA PRINCIPIÁLNE ĎALEJ? Pokračovať v kvalitnej práci. ČO MÁ ZMENIŤ ILUSTRÁTOR, VYDAVATEĽ A DIZAJNÉR, KAŽDÝ ZO SVOJEJ STRANY? • Ilustrátori by sa mali trochu emancipovať a odmietať robiť za minimálny honorár. • Vydavatelia by mali začať jasne formovať svoj vizuálny názor a vymaniť sa spod nadvlády


SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

„kamarátskych grafikov", ktorí pre nich síce robia lacno a rýchlo, ale málokedy dobre. • Dizajnéri by mali začať nechávať väčšie okraje v chrbáte kníh, lebo to, čo na monitore vyzerá dobre, sa po zviazaní často nedá čítať. Pokiaľ nechcem knihu násilne roztvárať.

– Odmietanie investovať do kvalitnej grafickej úpravy a ilustrácií nie je prejavom ekonomickej gramotnosti, ako to väčšina z nich prezentuje, ale skôr pohodlnosti a krátkozrakosti. BORIS MELUŠ, KNIŽNÝ GRAFIK ČO BY SI ODKÁZAL, ODPORÚČAL ILUSTRÁTOROM, VYDAVATEĽOM, DIZAJNÉROM, ČITATEĽOM, INŠTITÚCIÁM A ŠTÁTU, ABY SA VIZUÁLNA PODOBA KNIHY, POSTAVENIE ILUSTRÁTORA, POSTAVENIE VYDAVATEĽA A DIZAJNÉRA ZLEPŠILO DO BUDÚCNOSTI? ABY SA ZLEPŠILO POSTAVENIE KNIHY AKO CELKU NA SLOVENSKU? Dobrú tému (aj keď na prvý pohľad komicky) načal Tomáš Klepoch. Bola trochu dezinterpretovaná ako volanie po väčšom vplyve štátu, ale opak je pravdou. Hovoril len, že keď už štát momentálne dotuje niektoré knihy či (detské) časopisy, mala by existovať spätná kontrola toho, či sa peniaze naozaj menia na kvalitu. Je to samozrejme tenký ľad, nakoľko posledné, čo chceme, sú komisie, ktoré by to posudzovali. Každopádne verejná odborná kritika projektov, ktoré nie sú hodné týchto dotácii, by mala existovať. Je ale otázne, kto by mal napĺňať rolu policajta, keďže pre novinárov je táto problematika príliš okrajová, a teoretikov dizajnu či ilustrácie, je na Slovensku ako šafránu a nikto z nich sa nevenuje dlhodobo kritike či analýze vizuálnej kultúry kníh. Tá by totiž pomohla aj samotným vydavateľom, ktorí takto nedostávajú adekvátnu spätnú väzbu a stále omieľajú len mantru predajnosti. Nemyslím si ale, že o podobnú kritiku by sa mali starať samotní dizajnéri, či ilustrátori, nakoľko je ťažké ich v takejto situácii považovať za nestranných. ČO UROBÍŠ PO PIKTO12 TY SÁM? ZMENÍŠ NIEČO, UROBÍŠ ZA SEBA NEJAKÝ MALÝ KROK? A V ČOM KONKRÉTNE? Momentálne ma nič konkrétne nenapadá, ale revolučná nálada je ešte stále vo vzduchu!

29


30

SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

Ilustrátorka Katarína Ilkovičová oceňuje možnosť podeliť sa o skúsenosti, ktoré denne riešime každý sám AHOJ, REAGUJEM NA VÝZVU NA FACEBOOKU A TU JE MOJA REAKCIA NA PIKTO: • Aj keď som prišla z ďaleka (z Prešova), oplatilo sa! Bola veľmi príjemná atmosféra a prvý ročník bol skvelý :) • Zistila som, že je nás viac, ktorí riešime podobné problémy. Hostia boli skvelí a vznikli zaujímavé diskusie. Je fajn občas prediskutovať veci, ktoré riešime samostatne a podeliť sa o skúsenosti.

V publiku sa mihlo mnoho graficko-dizajnérskych a ilustrátorských osobností, na fotke Mária Rojko, Miloš Kopták, Zuzana Číčelová a Katarína Ilkovičová /uprostred/

• Pokúsim sa nabudúce, ak budem riešiť knižný projekt – byť odvážnejšia a viac sa pýtať, aj keď sa veci vždy snažím robiť najlepšie ako viem – skúsim sa nebáť a ozvem sa :) • Bolo by zaujímavé, ak by sa diskusii zúčastnilo viac vydavateľov (ale rozumiem tomu, že napriek pozvaniu napríklad nemali záujem alebo z rôzných iných dôvodov neprišli...) Každopádne, som veľmi rada, že takáto akcia bola, a že sa podarila. Verím, že naštartuje kopec ďalších výborných vecí! Držím palce! Výrok: bolo ich veľa, ale posledný – Chceme si zailustrovať – Tomáš Klepoch :)


SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

Ľuboslav Palo počas svojej prednášky na PIKTO12 a v rozhovore s Erikom Jakubom Grochom

Ilustrátor a pedagóg Ľubo Paľo o tom, že konferencia nemusí byť nutne nudným stretnutím akademikov Predovšetkým sa chcem Tebe a ľuďom z Asil-u poďakovať za organizáciu a priebeh piešťanskej konferencie s príjemnými ľuďmi a v príjemnom prostredí – VĎAKA !!! Reagujem až teraz – neskoro v noci, takže aspoň pár viet – podrobnejšie neskôr. PIKTO 2012 Pre mňa osobne bol najsilnejší asi moment osobného stretnutia a kontaktu s ľuďmi, ktorým záleží na kvalitnej knihe a chcú jej rozumieť. Živo reagovali nielen mladí, ale aj "skúsení harcovníci", ukázalo sa, že si máme čo povedať. Profesne bolo zaujímavé vidieť a počuť rôzne prístupy ku knihe a ich zákulisie. Myslím, že viacerým z nás pomohli prednášky a debaty pospájať už známe informácie do nových súvislostí, resp. sformulovať názor, ktorý "visel vo vzduchu – hlave". Za výsledok by sme mohli počítať aj určité "rozrozprávanie, rozdebatovanie" problémov – výzva na pokračovanie. Podarilo sa vytvoriť živú atmosféru – ľudskú debatu, vzdialenú "akademickej konferencii". PIKTOzdrav Ľubo

31


32

SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

Ilustrátorka Daniela Olejníková o chuti pracovať, o konflikte lásky k práci a snahy prežiť. A o tom, že na dobrú autorskú knihu treba mať čistú hlavu Pikto bolo pre mňa nečakane "vášnivé", v tom dobrom slova zmysle, diskutérsky vysoko nad moje očakávania a najviac, čo ma prekvapilo, bola tá domácka atmosféra. A nasadilo mi chrobáka do hlavy. Stretli sa tam od jemných, prijateľných a umiernených názorov po tie radikálne, buričské, vyhranené. Po tej všetkej zmeske mám pocit, že sama musím kopec svojich názorov prehodnotiť.

Počas prednášky typografa a knižného grafika Martina Pecinu

Je pre mňa stále veľký problém konflikt lásky k práci a snahy prežiť. Robím veľa vecí zadarmo alebo za málo peňazí (Klepochova dobre načatá téma), som vyčerpaná a nevyžijem:) Chcem pracovať, no zároveň mi čosi stále skáče po hlave, znášam finančné problémy vydavateľa na svojich pleciach a tak podobne – zároveň však nemám dosť odhodlania fundraisovať si peniaze sama a vydávať knižky podľa svojho svedomia a vedomia s ľuďmi, ktorých si vážim. Treba nájsť mieru medzi idealistickým nadšením a biznis pohľadom na vec. Veľmi veľa pre mňa podnetných vecí zaznelo práve "z publika" – vychovávateľský koncept Janka Šicka o potrebách detí ("do istého veku ich chcem a budem chrániť od nekvality, po istom im dám slobodu", pekný príspevok do debaty o tom, pre koho a čo vlastne robíme), názor Martiny Zuzany Šimkovičovej na profesiu editora a výtvarného redaktora (Neexistuje možnosť ju študovať! Napriek tomu, že má kľúčovú pozíciu pri vytváraní tímu okolo knižky!) Alebo v zákulisí zdelený pohľad pána Mrkvičku na tvorbu ilustrátorov pre


SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

deti (že robíme krásne veci, ale často im vôbec nerozumieme, a naše práce často fascinujú viac dospelých, než detiská :-)... Toto vymenúvavam len preto, že nielen to, čo odznelo na pódiu, bolo podľa mňa veľmi podnetné. V tom ma Pikto veľmi potešilo. Zatiaľ toto, len môj osobný dojem. Tie veci vo mne stále bežia a skôr vo mne vyvolali otázky, než odpovede a odporúčania. Za čo som vďačná, ale mozog sa mi zavaruje. Ja sama po PIKTO urobím to, že sa stiahnem do kľudu, zamestnám sa niekde v obchode za kasou a po večeroch budem robiť na autorskej knižke, ktorú mi odporučiť spraviť Horváth i Mrkvička :-). Iba vtip, ale možno aj trošičku pravda.

– Pre mňa je stále veľký problém konflikt lásky k práci a snahy prežiť. Robím veľa ilustrácií zadarmo, alebo za málo peňazí, som vyčerpaná a nevyžijem. Chcem pracovať, no zároveň mi čosi stále skáče po hlave, znášam finančné problémy vydavateľa na svojich pleciach. Zároveň však nemám dosť odhodlania fundraisovať si peniaze sama. DANIELA OLEJNÍKOVÁ, ILUSTRÁTORKA

Grafický dizajnér Julo Nagy, v súčasnosti predseda ASILu, o rizikách konferencie Jeden môj priateľ z Kanady mi raz rozprával príbeh o ľuďoch v nejakom ich mestečku, ktoré nemalo asfaltku. Dlhé roky im ju nikto nepostavil, až sa nahnevali a postavili si ju sami. Dali sa dohromady podnikatelia, mestská správa a bežní ľudia a postavili si ju sami. Myslím, že konferencia naštartovala ilustrátorov, dizajnérov a vydavateľov, aby si postavili svoju asfaltku na Slovensku tiež sami. Smutné bolo počuť, aké zúfalé miesto má v našej spoločnosti profesia ilustrátora a povzbudivé bolo vnímať, ako sa stavia z bahna a uvedomuje si, že musí všetkým dať aj on isté hranice. Konferencia PIKTO12 mala podľa mňa veľa rôznych rozmerov. Od osobných, cez odborné až po zábavné, o knihách, o ľuďoch, o ilustrátoroch, dizajnéroch a vydavateľoch. O spolupráci, aj názorovej odlišnosti, o hľadaní, počúvaní a vyjadrovaní svojho názoru.

33


34

SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

O čitateľoch, deťoch, politike, výchove, vizualite, o štáte a slovenskej kultúrnosti ako takej. O našich snoch aj starostiach, o našej realite a aj o peniazoch našich aj tých druhých.

Grafický dizajnér a predseda ASILu Julo Nagy s Kristínou B. Hrončekovou, vpravo prípravy na PIKTO s pani Galovou

Bolo zaujímavé, že sme tam mali zástupcov z troch rôznych vydavateľstiev. Sympatická knižná fabrika Slovart, stredne veľké skvelé a kultové vydavateľstvo Artforum a malé za srdce chytajúce nadšené vydavateľstvo z Čiech Baobab. Názorovo, aj veľkosťou diametrálne odlišná hromada ľudí, ale ľudsky prekvapivo otvorená počúvať každý názor na „opačnej strane“ tábora. Ani sme si neuvedomovali to riziko ktoré hrozí, mohlo to dopadnúť všelijak, ale myslím, že aj pre vydavateľov, aj ilustrátorov a grafických dizajnérov a všetky knižné mole :-) to bolo veľmi podnecujúce a obohacujúce stretnutie.

– Ilustrátor je dnes ohrozeným druhom. Ak vyhynie, naše deti budú vyrastať na povrchnej, konzumnej a prázdnej kultúre. JULO NAGY, GRAFICKÝ DIZAJNÉR Ilustrátora obchodník ľahko presvedčí, aby urobil veľa práce za málo peňazí. Ilustrátor je vo väčšine prípadov nadšenec, ktorí urobí čokoľvek, aby kniha a ilustrácia bola čo najlepšia. Ak by sa ilustrátor stal dobrým obchodníkom, aby si dokázal vybojovať lepšie podmienky, pravdepodobne stratí schopnosť byť už tým dobrým ilustrátorom. Keď sa dieťa učí spoznávať svet, prstom ukazuje na ilustrácie a snaží sa pomenovať, čo vidí, zisťuje ako veci fungujú a v akých vzťahoch sa nachádzajú v rôznom kontexte. Dobrý ilustrátor je cez svoje dielo druhým tichým rodičom, priateľom a učiteľom. Ilustrátor je dnes ohrozeným druhom, ak vyhynie, naše deti budú vyrastať na povrchnej, konzumnej a prázdnej kultúre. Svoje deti potom budú v dospelosti vychovávať ešte povrchnejšie ako ich vychovávali ich rodičia.


SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

Výtvarníčka Kristína B. Hrončeková o tom, ako zlepšiť vnímanie výtvarne kvaliných kníh medzi verejnosťou Ahojte, tiež chcem prispieť svojimi postrehmi z konferencie :-) Zbystrila som, keď sa začalo riešiť, že knihy z vydavateľstva Baobab sú menšinová záležitosť, či dokonca alternatíva. Tiež ma prekvapilo nejasné označenie Zuzky Šeršeňovej /Slovart/, že knihy z Baobabu sú príliš umelecké. Viem presne, čo tým myslela, ale na základe mojich skúseností zo Slovenského národného múzea a Národnej galérie to vidím úplne inak. Myslím si, že Baobab knihy sú pre veľmi širokú škálu detí. Líšia sa od bežných kníh tým, že sú podnetné, vyžadujú interaktivitu, nabádajú a inšpirujú. Teda vyžadujú prítomnosť ochotného a kreatívneho rodiča, čo je dnes „nedostatkový tovar“. Nie každé dieťa takého má, ale to neznamená, že by takúto knihu nepochopilo. Tento problém sa mi zlinkoval so situáciou v SNG a riešeniami, ktoré použili, aby deti a rodiny motivovali do galérie a za umením chodiť. A myslím, že to funguje. Problém nízkeho záujmu galérie a múzeá začali riešiť aj vzdelávacím programom nazvaným "Bližšie ku galérii". Dva roky zaškoľovali pracovníkov galérii a muzeí z celého Slovenska, aby naštartovali oddelenia pracujúce pre verejnosť. Tie organizujú rôzne programy a workshopy, súvisiace s aktuálnymi výstavami pre deti, rodiny a školy, čo podporuje záujem detí a laickej verejnosti o umenie. Ak si stále viac ľudí bude odnášať pozitívne skúsenosti a zážitky z takýchto inštitúcii, tak počet návštevníkov porastie. Ak si malé dieťa z galérie odnesie dobrú skúsenosť už v detstve, rado sa sem bude vracať.

Prípravy na konferenciu v podaní organizačného tímu Asociácie ilustrátorov

35


36

SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

Taká tá elitárska aura, ktorá je okolo umenia, pracuje v týchto prípadoch proti nemu. Samozrejme, že sú, a v vždy budú, knihy určené úzkemu okruhu, a to je dobre, ale tu je reč o detských knihách. V SNG sa so štvorročnými deťmi bavím o abstraktnom umení, tak nechápem, prečo by mala byť problémom knižka Chlebová lhota od Baobabu :-)

Editorka Zuzana Šeršeňová a vydavateľ Vladimír Michal počas svojich prednášok na konferencii

Galéria si vychováva budúcich návštevníkov a pomáha takto aj situácii s knihami. Ak by takéto aktivity robili aj knižnice (tak ako tá piešťanská), mohlo by to ovplyvniť veľa detí. MÔJ NÁPAD ZNIE: VZDELÁVANIE PRE PRACOVNÍKOV KNIŽNÍC. Išlo by najmä o témy, ako pritiahnuť do knižnice školy, deti, rodičov s deťmi. Organizovať rôzne typy aktivít, ktorými možno knižnicu zatraktívniť /výstavy, workshopy a pod./ Tieto aktivity by boli samozrejme prepojené s knihou. Vo veľa bodoch vidím podobnosť s galériou. Viac o programe Bližšie ku galérii tu: http://www.ncsu.sk/program/4/8/120

– V SNG sa so štvorročnými deťmi bavím o abstraktnom umení, tak nechápem, prečo by mala byť problémom knižka Chlebová lhota od Baobabu :-) KRISTÍNA B. HRONČEKOVÁ, VÝTVARNÍČKA Okrem toho si myslím, že niečo podobné by mohlo v budúcnosti pomôcť aj novým detským časopisom /ako bol v minulosti pokus so Včielkou a Zorničkou/. Starší učitelia určite potrebujú nejaký manuál, ako s deťmi a s časopisom pracovať. Aj galéria zostavuje pomôcky pre učiteľov, napr. zoznam otázok a námetov, o čom sa s deťmi môžu na konkrétnej výstave baviť. Tí učitelia sa pomaličky osmeľujú a začínajú mať radosť z nových vecí. Je to síce práca nadlho, ale je to podchytené v základoch :-)


SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

Ilustrátor Tomáš Klepoch o konferencií, o statuse ilustrátora na Slovensku a o tom, čo treba urobiť, aby sa ilustrátori mali lepšie ČO SI OČAKÁVAL A AKÉ BOLO PODĽA TEBA PIKTO12? Trochu som sa obával čí konferencia neskončí akousi insajderskou sebaprezentáciou, preto som si ani nepripravoval taký vstup, naopak bol som veľmi prekvapený, že sa po každej prednáške – ale aj počas nej – stŕhali diskusie, bolo to živé, prišli ľudia z rôznych strán. Myslím, že kto nebol, môže ľutovať. Všetky prednášky boli natoľko pútavé, že by ma mrzelo, keby som jednu vynechal. Zaujalo ma toho veľmi veľa, neviem teraz vybrať, všetky informácie boli pre mňa prospešné, niektoré samozrejme nie sú už pre mňa prínosom, pretože o nich viem, ale iným museli priniesť veľa. Napríklad o spolupráci ilustrátora a dizajnéra. To je téma, v ktorej mám už dávno jasno, ale pre ostatných, vydavateľov alebo začínajúcich ilustrátorov, to muselo byt veľmi prínosné. A hlavne, že to odznelo verejne. Čo sa týka mojej prednášky o statuse a honorároch ilustrátorov, som rád, že sa mi podarilo ľudí rozveseliť aj na tak tristnej téme. Je mi ľúto, že som neprízvukoval, že to tak nie je vždy. Ale dúfam, že ľudia pochopili, že problém ohľadom financií tu je, a je veľmi pálčivý. Mrzí ma, že som počas prednášky zle vysvetlil úlohu štátu, čo mnohí pochopili tak, že mi ide práve o to. Potom našťastie pomohla diskusia, keď sa mi to, dúfam, podarilo uviesť na správnu mieru. ČO SÚ PODĽA TEBA NAJVÄČŠIE PROBLÉMY TÉMY KNIHY DNES NA SLOVENSKU? SYSTÉMOVO, ODBORNE, MARKETINGOVO, ALEBO AJ PO VIZUÁLNEJ STRÁNKE, ALEBO Z AKÉHOKOĽVEK INÉHO POHĽADU. Odvolávanie a podriaďovanie sa vizualite nevkusu, len preto že je tu nízka úroveň vizuálnej gramotnosti. Toto je potom argumentom pri tvorbe a cestou k znižovaniu vizuálnej kvality kníh. Mrzí ma, že je potom kniha obhajovaná číslami predajnosti. Namiesto toho aby vydavateľ trval na komplexnej kvalite svojho produktu, trošku si to zjednoduší a podriadi sa väčšinovému vkusu. Samozrejme, že to nie je o tom, že by sa to týkalo všetkých, ale je to stále téma pre väčšinu. Mrzí ma, že keď príde niekto s nejakou novou, odlišnou vizualitou, je to hneď odsúdené ako avantgarda, čo je na Slovensku pre väčšinu synonymom posmechu. Tento jav potom označia ako vizuálnu exhibíciu, ktorá je podľa nich robená len pre autorove, ilustrátorovo alebo dizajnérovo ego, a že sa vôbec neberie ohľad na čitateľa. To, že Juraj Horváth poslal toto tvrdenie do praveku, nikoho nezaujíma. FAKTOM JE TO, že zatiaľ čo klasickej, vizuálne poplatne ilustrovanej knihy sa predá prinajlepšom 2000

37


38

SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

kusov, Horváth predá 8000! To znamená, že sa čitateľovi sa páči a chce ju. Väčšina vydavateľov však potom argumente tým, že si to kupujú dospelí (čo nie je pravda, alebo len časť pravdy, a to je dobre, pretože čo viac si vydavateľ môže priať, než že jeho produkt osloví omnoho širší diapazón zákazníkov ako predpokladal). ČO TREBA UROBIŤ PODĽA TEBA PRINCIPIÁLNE ĎALEJ? Trvať na odborných postojoch. Kritika, zvyšovanie ilustrátorského sebavedomia aj pomocou konferencií, alebo cechom. Neni sme blbečkovia, čo si z nudy kreslia. Cenník – aspoň preto, aby sa vedelo že ilustrácia má svoju cenu. Ďalej už záleží na vyjednávaní. Nejakú kritickú platformu – treba povzbudiť odborníkov, aby ju začali robiť. Obhájiť prácu pre odborníkov v štátnych zákazkách, alebo takých ktoré štát dotuje (odborná komisia). Zlepšiť stav okolo súťaže Najkrajšie knihy Slovenska a odomknúť BIB, aby sa mohli podieľať na jeho tvorbe aj iní z radu profesie, jednak po stránke organizačnej, jednak po vizuálnej. ČO MÁ ZMENIŤ ILUSTRÁTOR, VYDAVATEĽ A DIZAJNÉR, KAŽDÝ ZO SVOJEJ STRANY? Vydavateľ by mohol zlepšiť svoje vedomosti o tom, aký je stav dizajnérov a ilustrátorov. Viac dôverovať, zamerať sa na kvalitu titulov a starať sa o predajnosť až do konca. Dizajnér by mal pochopiť, že ak chce pracovať s ilustrátorom, nie je to len dodávateľ obrázkov. Ilustrátori, by mali byť diverzifikovanejší, nestarať sa nasilu do oblasti, v ktorej potom nie je ich štýl namieste. Takú zákazku odmietnuť, odporučiť kolegu, i keď finančná stránka je lákavá. To sa ilustrátorovi potom vráti, keď kolega nabudúce odporučí jeho.

– Nie sme blbečkovia, čo si z nudy kreslia. TOMÁŠ KLEPOCH, ILUSTRÁTOR ČO BY SI ODKÁZAL, ODPORÚČAL ILUSTRÁTOROM, VYDAVATEĽOM, DIZAJNÉROM, ČITATEĽOM, INŠTITÚCIÁM A ŠTÁTU, ABY SA VIZUÁLNA PODOBA KNIHY, POSTAVENIE ILUSTRÁTORA, POSTAVENIE VYDAVATEĽA A DIZAJNÉRA ZLEPŠILO DO BUDÚCNOSTI? ABY SA ZLEPŠILO POSTAVENIE KNIHY AKO CELKU NA SLOVENSKU? Štát by v oblasti dotovania kníh mal postaviť fundovanú a rešpektovanú komisiu, ktorá bude mať členov z radov dizajnérov aj ilustrátorov. Nemalo by prichádzať k stretu záujmov. Mali by sme nahlas kritizovať. Mnohí šikovní ilustrátori, ktorí by sa napríklad uplatnili pri tvorbe učebníc, by mali prácu.


SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

Úsmevné momenty z konferencie

Knižný grafik a dizajnér Palo Bálik

Knižnice musia pracovať inak, majú veľkú spoločenskú úlohu, čo sa týka kníh. Sú tu lastovičky, klobúk dole. Najkrajšia kniha by sa mala totálne prestavať, minimálne podľa českého vzoru. Rozhodnutie komisie by malo byť aj dobre verejne prezentované, aby sa ľudia dozvedeli dôvody, prečo má daná kniha isté kvality. TOMÁŠ KLEPOCH O PONUKE VYDAVATEĽKY VYTVORIŤ CELOSTRANOVÚ ILUSTRÁCIU ZA 1 EURO A 97 CENTOV Počuj, šlo o vydavateľstvo DAXE, alebo teda o časopis Zvonček, neviem čí sa to smie... ale nezaškodí, keď sa ľudia dozvedia. Teraz som si pozeral ich stránku, ten časopis stoji 50 centov, to znamená, že menej alebo rovnako ako rolka toaletného papiera. To

– Pozeral som si ich stránku, ten časopis stoji 50 centov. To znamená, že menej, alebo rovnako, ako rolka toaletného papiera. TOMÁŠ KLEPOCH, ILUSTRÁTOR znamená, že pre vydavateľa je pohodlnejšie trvať na nízkej cene produktu, ako trvať na vyššej. To by potom musel zvýšiť aj kvalitu. Tento časopis si potom objednávajú deti na popud učiteľky. Ak je v triede zopár detí zo sociálne slabších rodín a drahší časopis si nemôžu dovoliť, čo je často argument, má to urobiť škola, má tie časopisy pre deti z takýchto rodín kupovať ona, napríklad prostredníctvom sponzoringu nejakej firmy, ale to je ale práca manažérov, nie moja. To znamená, že zlá predajnosť – zlá manažérska robota, zlé nastavenie produktu, jeho kvality. A prečo to ma znášať ilustrátor? Ak sa pani rozhodne predávať svoj časopis za 50 centov a potom tým trpí ilustrátor, som proti tomu, pretože toto je dumping, voči ktorému musíme ostro vystúpiť.

39


40

SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

Miloš Kopták analyzuje nízku účasť zo strany ilustrátorov a možnosti zlepšenia situácie na trhu ilustrovaných kníh Chvály na PIKTO bolo už zrejme veľa, pokúsim sa teda zostúpiť z eufórie prvého víťazstva a zamerať sa na individuálny postoj k otázkam, ktoré vyvstali a riešenie ktorých považujem za doležité.

NÍZKA ÚČASŤ ILUSTRÁTOROV A ČLENOV ASILU Samotný kongres odhalil, že medzi výtvarníkmi zaoberajúcimi sa knižnou tvorbou je veľký záujem posúvať témy ku predu. Paradoxne, čísla ukázali, že aktívnejší sú opäť v tomto smere dizajnéri, ako ilustrátori. /na samotnej konferencii ich bolo viac ako samotných ilustrátorov, respektíve členov ASILu/ Nízky záujem a malá účasť vyžadujú analýzu príčin. /Miesto? Financovanie príspevku? Platenie hotela? Alebo jednoducho apatická povaha týchto ľudí? ... / Konferencia bola zorganizovaná a promovaná kvalitne, tak treba dúfať, že bude mať medzi účastníkmi vzrastajúcu tendenciu a ilustrátori pochopia a docenia jej prínos pre nich samotných. POTREBA INICIOVAŤ VYTVORENIE ODBORNEJ KRITIKY A PRIESTORU NA HLÁSANIE ICH NÁZOROV Z prednášok vyplynulo, že ilustrátori a dizajnéri sa venujú témam veľmi profesionálne, ale viac menej individuálne. Chýba im však spätná väzba. Na Slovensku je úplná absencia odbornej kritiky zaoberajúcej sa výtvarnou úrovňou kníh. Okrem kritikov chýba i priestor, kde by takéto iniciatívy boli šírené. JE TEDA POTREBNÉ ZAMERAŤ SA NA DVA BODY, KTO A KDE? 1. Iniciovať vytvorenie postu fundovaného výtvarného kritika zaoberajúceho sa výtvarnou úrovňou kníh (ilustrácie, dizajn, tlač), či už z radov tých, ktorí sa touto problematikou čiastočne zaoberali, alebo môžu zaoberať. V tomto smere by bolo prospešné dať podnet na niektorú z katedier teórie umení, aby prehodnotili profil absolventov, teoretikov umení, ktorých vychovávajú a viac sa nastavili aktuálnym potrebám výtvarníkov a spoločnosti. 2. Nájsť mediálne cesty, ktorými sa budú tieto myšlienky šíriť. Zvážiť možnosti okamžitého riešenia /stránka ASILu, Facebook, internet/ ale i vytvorenie nových možností /časopisy, odborné časopisy... / Myslím si, že práve samotný ASIL má predpoklad práve prostredníctvom svojej stránky vytvárať takéto pole pre rýchle šírenie takýchto myšlienok.


SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

Ďalším priestorom by mohlo byť Literárne centrum LIC, ktorému to dokonca vyplýva z jeho pojmu fungovania. Tu bude potrebné presvedčiť ich, že kniha nie je len o literatúre, ale i o ilustrácií a dizajne a teda musia viac premýšľať, ako danému stavu napomôcť. Napríklad vytvorením aspoň polovičného postu pre takéhoto človeka. Okrem toho majú i mediálny priestor prostredníctvom svojich časopisov Literárny týždenník alebo Slniečko.

– Samotný kongres odhalil, že medzi výtvarníkmi zaoberajúcimi sa knižnou tvorbou je veľký záujem posúvať témy ku predu. Paradoxne, čísla ukázali, že aktívnejší sú opäť v tomto smere dizajnéri, ako ilustrátori. MILOŠ KOPTÁK, ILUSTRÁTOR JEDNOTNÉ POSTOJE Aj keď je ASIL dobrovoľnou organizáciou s možnosťou slobodnej diskusie a názoru, má už značnú silu jednania a z tej vyplýva i zodpovednosť postojov. Tie by sa mali v budúcnosti jasne špecifikovať a verejne deklarovať. Zabráni sa tým nedorozumeniam a napätiu. Postoje k jednotlivým organizáciám, statusom, riešeniam. Ministerstvo kultúry, Bibiana, vydavateľstvá... PRIEBEŽNOSŤ ZBIERANIA PODNETOV Diskusie na konferencii boli motivačné, ale niekedy skĺzavali do vzájomného nepochopenia a odbočovali od pôvodného zámeru konkrétnej prednášky. Aj keď i táto forma emotívneho dialógu bola veľmi obohacujúca, je dôkazom toho, aký veľký je priestor problémov knižnej kultúry v tejto oblasti, ale i chuť na diskusiu a ochota riešenia. Je potrebné počas celého roka zbierať podnety na ďalšiu konferenciu, resp. sa pokúšať veci riešiť už teraz. VYDAVATEĽSTVÁ Aj keď bolo PIKTO hlavne pre ilustrátorov a dizajnérov, ukázalo sa, že prítomnosť samotných vydavateľov je nevyhnutná. Len vzájomným objasňovaním si pohľadu na vec sa dá dospieť aj k uspokojivému printovému výsledku. Vydavateľstvá by mali začať viac chápať naše postoje a mali by to počuť verejne a tiež verejne vysloviť svoje postoje.

41


42

SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

Grafická dizajnérka Mária Rojko, autorka oceňovaného dizajnu časopisov Včielka a Zornička, o potrebe komunikovať a zlepšovať stav vizuálnej stránky slovenských učebníc Na PIKTO som ako dizajnér išla so zvedavosti, nemala som očakávania. PIKTO otvorilo v diskusiách veľa otázok, ktoré boli zaujímavé nielen pre ilustrátorov, ale aj dizajnérov. Mňa osobne zaujala najviac téma učebníc, ktorá sa prebrala síce len okrajovo, ale vyskočila ako závažný problém, ktorý je nutné riešiť. Ako jedno z možných riešení by mohlo byť zaslanie otvoreného listu na diskusiu s ministrom kultúry SR, aby sa problém zviditeľnil a začalo sa verejne o ňom diskutovať. Je to vo veľkej miere o nesprávnych ľuďoch na nesprávnej pozícii.

Počas niektorých prednášok nastala vážna atmosféra nielen na pódiu, ale i v hľadisku

PIKTO odhalilo, že na Slovensku neexistuje žiadna kritika knižných vydaní v akejkoľvek tematickej oblasti. Vo vydavateľskej sfére sa usídlila zúfalosť z nedostatku financií a knihy vyzerajú tak, ako vyzerajú. Je otázka, čo všetko sa dá urobiť pre spropagovanie a za koľko. Na PIKTO sme boli ale svedkami, že je možné vydávať aj krásne knihy a ich výroba nemusí byť nutne príliš drahá. Všetko je to o komunikácii – všetky zúčastnené strany /vydavateľ, ilustrátor, dizajnér/ musia komunikovať, rozprávať sa, spoločne premýšľať o veciach a knihe ako celku... Ja osobne by som privítala viac ľudí z "druhej strany" – vydavateľstvá. Veľmi ma zarazilo, že na PIKTO sa zúčastnilo tak málo ilustrátorov a práve naopak ma veľmi prekvapilo koľko dizajnérov prejavilo záujem. Ďakujem za zorganizovanie a určite sa zúčastním aj ďalšieho ročníka PIKTO.


SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

O účastníkov bolo postarané, o konferencii bolo napísané

Ďuro Raýman, moderátor nielen našej konferencie, ocenil okrem počasia i autentickosť príspevkov všetkých PIKTO lektorov Ďakujem, že ste ma spolu v vašou ilustrátorskou partičkou vytiahli na Pikto do neuveriteľne príjemnej piešťanskej knižnice. Potešilo ma nie len počasie, ktoré bolo, zjavne na vašu objednávku, ako maľované, ale aj „slnko v duši“ účastníkov a organizátorov, ktorí si dokážu napriek úskaliam súčasnej knižnej tvorby udržať dostatok entuziazmu, srdnatosti a tvorivej radosti, aby nezanevreli na svoj talent a poslanie.

– Kvitujem, že príspevky lektorov neboli akademickým prehadzovaním vymlátenej slamy, ani prázdnym žalostením nad neutešenou situáciou. JURAJ RAÝMAN, MODERÁTOR KONFERENCIE Viem, že robiť pekné knihy je (niekedy, obvykle) drina a práve preto kvitujem, že príspevky lektorov neboli akademickým prehadzovaním vymlátenej slamy, ani prázdnym žalostením nad neutešenou situáciou, ale praktickým a autentickým návodom, ktorý aj mne, laikovi a neotesanému milovníkovi dokázal o kúsok pootvoriť oči. Ešte raz: Srdečná vďaka!

43


44

SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

Typograf Martin Pecina o kvalitných ilustráciách a dizajne ako pridanej hodnote a o tom, že z večnej slávy, či nebeského kráľovstva sa ani najväčší typomil nenaje ČO SI OČAKÁVAL A AKÉ BOLO PODĽA TEBA PIKTO12? Strašně nerad mívám dopředu nějaká očekávání, protože se většinou nenaplní. Takže na Pikto jsem jel s čistou hlavou a nechal se překvapit. A překvapení to bylo výhradně milé, počínaje organizací a konče programem. Nejšťastnější rozhodnutí, které jste udělali, bylo omezení příspěvků/přednášek na dvacet minut, to je úplně akorát. I blbý výstup se dá přežít, když netrvá dlouho. Naštěstí to dopadlo tak, že u žádné přednášky jsem se nenudil, to se mi stalo snad poprvé. Nejvíc nadšení ve mně ale vzbudily diskuse mezi spíkry a obecenstvem, to jsem nečekal. Většinou vzniká mezi oběma stranami určitá bariéra; někdy jazyková, jindy jenom psychologická — pódium versus hlediště. Na Pikto se ale oba prostory krásně propojily a diskuse byly mnohdy delší, svižnější nebo dokonce výživnější než samotné příspěvky. Bravo. ČO ŤA ZAUJALO, ČO SI MYSLÍŠ, ŽE SA TI PODARILO VOČI POSLUCHÁČOM? ČO A V ČOM OPAČNE ZMENILO TVOJ POHĽAD NA VEC, ČO ŤA OBOHATILO? Moc se mi líbila hned první přednáška Palo Bálika o spolupráci ilustrátora a designéra. Já s tímhle nemám moc zkušeností, takže jsem se aspoň poučil. Určitě pro mě bylo zajímavé sledovat pohledy odjinud, od nakladatelů. Já jsem s podobnými lidmi samozřejmě v pravidelném kontaktu a spoustu jejich argumentů už znám, ale rád se chopím každé příležitosti, jak načerpat víc informací o tom, jak uvažují. Používají trochu jiný jazyk, takže permanentně hledám jazykový kód nebo frekvenci, na které si budeme rozumět. ČO SÚ PODĽA TEBA NAJVAČŠIE PROBLÉMY TÉMY KNIHY DNES NA SLOVENSKU? SYSTÉMOVO, ODBORNE, MARKETINGOVO, ALEBO AJ PO VIZUÁLNEJ STRÁNKE, ALEBO Z AKÉHOKOĽVEK INÉHO POHĽADU. Z pohledu člověka, který se na slovenském knižním trhu nepohybuje, nemůžu vynášet žádné soudy o vydávání knih u vás. Ale když to zobecním, tak si myslím, že i přes trochu rozdílnou velikost trhu jsou všude na světě podobné potíže. Často jsi nakladatel dostatečně neuvědomuje přínos grafického designéra nebo ilustrátora pro svůj titul a následně i pro renomé svého nakladatelství. Stalo se zvykem brát dobrou úpravu knihy jako bonus, bez kterého se dá klidně obejít. Ale vím z vlastní zkušenosti, že pokud nakladatel soustavně usiluje o maximální kvalitu své produkce (text, překlad, redakční práce, grafická úprava, tisk), tak se mu to nakonec vždycky vyplatí, protože


SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

Martin Pecina diskutuje s účastníkmi konferencie

Grafická dizajnérka Martina Rozinajová

čtenář není úplně blbý a všimne si, když se mu do ruky pravidelně dostávají dobré knihy od jednoho konkrétního vydavatele. ČO TREBA UROBIŤ PODĽA TEBA PRINCIPIÁLNE ĎALEJ? Neustávat v diskusi se zadavateli. Každodenně je přesvědčovat slovem i prací o tom, jak má vypadat kvalitní kniha nebo učebnice. Usilovat o to, aby výběrová řízení z oblasti úpravy knih a časopisů měly kvalitně obsazené komise: už prosím žádné sochaře a akademické malíře, musí tam být v prvé řadě odborníci na danou problematiku. K tomu samozřejmě kvalitní soutěže o nejkrásnější knihy, spojené s výstavami pro veřejnost, protože pro ně především to děláme a právě je musíme učit a kultivovat.

– Kvalitní ilustrace stojí peníze, stejně tak kvalitní design. Je to přidaná hodnota, která vždy (více či méně) spolurozhoduje o tom, jestli se titul prodá, nebo ne. MARTIN PECINA, KNIŽNÝ GRAFIK A TYPOGRAF ČO MÁ ZMENIŤ ILUSTRÁTOR, VYDAVATEĽ A DIZAJNÉR, KAŽDÝ ZO SVOJEJ STRANY? Učit se vzájemnému respektu. To se už dávno děje, jen prostě každý přichází z jiného prostředí a k tomu společnému cíli — kvalitní knize — jde každý z nich jde po trochu jiné cestě a používá trochu jiné prostředky. Je těžké se vzájemně sladit, ale někdy i z toho pnutí, z diskusí a někdy i z hádek vznikne dobrá věc. Nakonec právě ty různé hádky a třenice jsou nesmírně užitečné, protože všechny zúčastněné strany obohacují a rozšiřují jim rozhled. ČO BY SI ODKÁZAL, ODPORÚČAL ILUSTRÁTOROM, VYDAVATEĽOM, DIZAJNÉROM, ČITATEĽOM, INŠTITÚCIÁM A ŠTÁTU, ABY SA VIZUÁLNA PODOBA KNIHY, POSTAVENIE

45


46

SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

ILUSTRÁTORA, POSTAVENIE VYDAVATEĽA A DIZAJNÉRA ZLEPŠILO DO BUDÚCNOSTI? ABY SA ZLEPŠILO POSTAVENIE KNIHY AKO CELKU NA SLOVENSKU? Ilustrátoři a grafici se nesmí bát říct si o adekvátní honorář. Vysokoškolsky vzdělaný člověk nesmí dopustit, aby se s ním jednalo jako s levnou námezdní silou a aby se mu místo peněz slibovala věčná sláva nebo království nebeské. Pokud mě zadavatel nezaplatí, nepracuji pro něj. Kvalitní ilustrace stojí peníze, stejně tak kvalitní design. Je to přidaná hodnota, která vždy (více či méně) spolurozhoduje o tom, jestli se titul prodá, nebo ne. Prvotřídní úprava není grafická exhibice, ale projev úcty ke knize a velký duševní vklad svého autora. Dobře to chápe Juraj Horváth, který se snaží v Baobabu dělat své publikace trochu jinak, zkoumat nové cesty, objevovat nové talenty a nové způsoby komunikace se čtenářem. Rychle se blíží doba, kdy knižní brak budeme kupovat jen do čtečky, zatímco tištěná kniha bude exklusivní médium. Těším se na dobu, až budeme tisknout jen knihy, které si zaslouží papír.

Pokud mě zadavatel nezaplatí, nepracuji pro něj. MARTIN PECINA, KNIŽNÝ GRAFIK A TYPOGRAF ČO UROBÍŠ PO PIKTO12 TY SÁM? ZMENÍŠ NIEČO, UROBÍŠ ZA SEBA NEJAKÝ MALÝ KROK? A V ČOM KONKRÉTNE? Zkusím oslovit několik ilustrátorů a navázat s nimi užší spolupráci. Vymyslím způsob, jak v rozpočtech knih udělat místo pro ilustraci, se kterou se tam většinou nepočítá. Ale i knížky pro dospělé moderní ilustraci unesou, o to se vůbec nebojím. A budu vás všude možně propagovat, už jsem ostatně začal. Mluvil jsem s několika svými kamarády-designéry a chválil první Pikto. Navázali jste na Kupé v tom nejlepším slova smyslu: kvalitou diskusí. Držím palce a pokusím se vám pomoci, pokud to bude v mých silách.

– Rychle se blíží doba, kdy knižní brak budeme kupovat jen do čtečky, zatímco tištěná kniha bude exklusivní médium. Těším se na dobu, až budeme tisknout jen knihy, které si zaslouží papír. MARTIN PECINA, KNIŽNÝ GRAFIK A TYPOGRAF


SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

Vladimír Michal z Artfora o tom, že treba byť smelý a neodbytný. A nečakať, že sa niečo stane Na konferenciu PIKTO 12 som išiel so zmiešanými pocitmi. Ilustrátori a grafici sú ľudia z umeleckého sveta, a teda tak trochu uletení, čo je fajn, ale niekedy sú s tým problémy. A bol som jedným z vystupujúcich, tak tréma ako vždy. Po jej skončení pozitíva vysoko prevyšujú. Organizačne výborne pripravené. Všetci účastníci boli naladení počúvať, akceptovať, premýšľať a hľadať. Citlivý moderátor. V prestávkach, v zákulisí i v „predkulisí“ zaujímavé debaty.

– Takmer každá kniha “znesie” aspoň maličkú ilustráciu, úplne každá dobrého grafika, a nevyhnutnosť je výtvarný manager. To všetko sa dá v ASILe nájsť. VLADIMÍR MICHAL, VYDAVATEĽ /ARTFORUM/ PIKTO 12 bol rázny krok správnym smerom. Aby to celé malo zmysel, treba pokračovať. V rozvíjaní vybudovaných kontaktov, v načatých témach. Byť smelí a neodbytní, hlavne voči sebe. A nečakať, že “sa niečo stane”. Robiť veci, ktoré chceme urobiť, tak ako cítime, že sú správne. Aj napriek nepriazni osudu, štátu, inštitúcií, ľudí. Jednoducho presadiť sa. ASILáci na to majú všetky predpoklady. A čo sme si odniesli my – vydavateľstvo Artforum? Malými krokmi postupovať k častejšej a lepšej spolupráci s ASILákmi. Takmer každá kniha “znesie” aspoň maličkú ilustráciu, úplne každá dobrého grafika, a nevyhnutnosť je výtvarný (či layoutový) manager. To všetko sa dá v ASILe nájsť. Poznámka: v texte som použil niekoľko myšlienok Mareka Šulíka (podľa mňa najlepší diskusný príspevok z publika) a Saint Exupéryho.

47


48

SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

Medzi novinármi, ktorí osobne prišli na PIKTO, bol i redaktor časopisu .týždeň Juraj Kušnierik


SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

– Vizuálna stránka knihy nie je nejaký "nekomerčný" bonus pre náročných. Je to esenciálna súčasť knihy. JURAJ KUŠNIERIK, ČASOPIS .TÝŽDEŇ

MÉDIÁ

49


50

SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

DENNÍK SME

Dnes a zajtra sa budú grafickí dizajnéri, ilustrátori a vydavatelia rozprávať o tom, ako vyzerajú slovenské knihy – a ako by mohli vyzerať, keby navzájom viac spolupracovali 19. októbra 2012 BRATISLAVA. Oficiálne sa to volá ilustrátorská konferencia a je vôbec prvou svojho druhu na Slovensku. Hlavným organizátorom akcie, ktorá dostala názov v podobe skratky – PIKTO – organizuje asociácia ilustrátorov a grafikov zo združenia ASIL. Dnes a zajtra bude v Mestskej knižnici v Piešťanoch. Organizátori však nemajú predstavy o mierumilovnom stretnutí – skôr naopak. „Najviac by ma tešilo, keby sa všetci do seba trochu pustili," hovorí s nadhľadom Julo Nagy, šéf ASILu. „Zídu sa tam občas dosť nepriateľské skupiny – grafickí dizajnéri, ilustrátori a vydavatelia. Oni všetci sa podieľajú na vzniku kníh a každý z nich má, samozrejme, svoj pohľad na vec, pričom niekedy nevedia navzájom počúvať druhú stranu," vysvetľuje zámer konferencie. Hlavnou témou je totiž kniha ako vizuálny celok. Medzi prednášajúcimi budú napríklad Palo Bálik, Juraj Horváth, Tomáš Klepoch, Boris Meluš, Ľuboslav Paľo, Martin Pecina /CZ/ či Zuzana Šeršeňová a Vlado Michal za vydavateľov. Každý má stanovenú tému prednášky, program nájdete na www.pikto. asil.sk. „Bol by som rád, keby z PIKTO každý odišiel so širším pohľadom na tvorbu kníh a aspoň trochu pochopil situáciu všetkých zainteresovaných. Kniha je totiž vždy tí movým produktom, a ak má byť dobrá, každý zúčastnený musí dokázať urobiť kompromis," dodáva Julo Nagy. Dúfa, že sa rozbehnú aj diskusie na tému súťaže o Najkrajšie knihy Slovenska, ktorá nemá medzi odborníkmi takmer žiadny kredit, či o podmienkach ilustrátorov a procese zadávania projektov od vydavateľov. V piatok večer bude súčasťou programu aj koncert kapely Kamoško a Kokosko. JANA MOČKOVÁ SME

Ako prichádzajú ilustrátori o ilúzie

24. októbra 2012

Cez víkend sa v piešťanskej mestskej knižnici debatovalo o tom, ako vyzerajú knihy a ako by mohli vyzerať. Ilustrátor Tomáš Klepoch mohol priniesť na víkendovú PIKTO – prvú konferenciu ilustrátorov – niekoľko ukážok svojej tvorby. Doniesol jediný obrá-


SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

Typograf Palo Bálik počas svojej prezentácie

Konferenciu otváral primátor Piešťan, Remo Ciccutto

zok. Fotografiu mailu, v ktorom vydavateľovi vysvetľuje, že za taký neuveriteľne nízky honorár už naozaj nemôže pokračovať v práci. „Ja by som tomu vydavateľovi za takýchto podmienok asi ani neodpísal," hovorí úprimne Julo Nagy, šéf združenia ASIL, ktoré konferenciu v mestskej knižnici organizovalo. Ako dúfal pred jej začiatkom, nebolo to o mierumilovnom potľapkávaní sa po pleciach. „Vizuálna stránka kníh nie je jednostranná záležitosť a ani PIKTO nebolo jednostranným nadávaním na kohosi. Bolo o rúcaní bariér zo všetkých strán," hovorí Nagy o vášnivých debatách, ktoré sa tam rozbehli. Dobre to podľa neho vysvetlil jeden z rečníkov, vydavateľ Vlado Michal z Artfora. „Najprv si nás všetkých získal – aj zasnené, poetické duše ilustrátorov, ktoré často nevedia rozmýšľať podnikateľsky – keď rozprával o procese, akým vydávajú knižky. Sú to tie, ktorým veria a ktoré sú ich srdcovou záležitosťou. Vzápätí pred nami rozbalil excelovskú tabuľku nákladov a ziskov, aby nám ukázal, čím všetkým sa musí riadiť, keď nechce byť v strate." „Mnohí ilustrátori sa možno prebudili, ukázalo im to aj druhú stranu, hoci, bol som až prekvapený tým, aké zúfalé postavenie má ich profesia v našej spoločnosti," dodáva Julo Nagy. Ešte nejaký čas podľa neho potrvá, kým vyrastie generácia, ktorá bude chcieť svoje deti vychovávať inak. „Ilustrátor je dnes ohrozeným druhom. Ak vyhynie, deti budú vyrastať na povrchnej, konzumnej a prázdnej kultúre," hovorí. Medzi rečníkmi bol aj Juraj Horváth z malého českého vydavateľstva Baobab, ktoré je unikátnym príkladom toho, že sa dá vyžiť „z nadšenia", aj Zuzana Šeršeňová z vydavateľského gigantu Slovart, ktorý „pozná trh". Za grafických dizajnérov hovoril napríklad Boris Meluš. Podľa neho by sa ilustrátori mali viac emancipovať a vydavatelia vymaniť spod nadvlády „kamarátskych grafikov". „Väčšina vydavateľov žije stále v 90. rokoch a neuvedomuje si, že vizuálna stránka kníh nie je len na parádu. Odmietanie investovať do kvalitnej grafickej úpravy a ilustrácií

51


52

SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

prezentujú ako ekonomickú gramotnosť, no je to skôr pohodlnosť a krát-kozrakosť. V elektronickej dobe bude kniha čoraz viac objektom a artefaktom ako len nositeľom informácie," hovorí Meluš. JANA MOČKOVÁ SME

ČASOPIS .TÝŽDEŇ 44/2012

Ilustrátorský paradox

29. október 2012

Na Slovensku je veľa talentovaných ilustrátorov a knižných dizajnérov, no vizuálne príťažlivé knihy sú na pultoch kníhkupectiev výnimkou. A to je ten paradox. Víkendové stretnutie (akosi mi nejde na papier slovo „konferencia“) ilustrátorov a grafikov je na prvé počutie zaujímavé asi ako seminár fanúšikov skoku so žrďou: všetci vieme o čo ide, mnohým sa to dokonca páči, no zaujíma nás to, len ak patríme do úzkeho kruhu iniciovaných. Je to však priveľmi zjednodušené prirovnanie. Knihy sú stále dôležitou súčasťou nášho sveta a nášho života a vôbec nie je jedno, ako vyzerajú. Škaredá obálka, gýčové ilustrácie či únavne zalomený text dokážu totiž z kvalitnej zbierky poviedok urobiť nezaujímavú knihu, ktorú málokto vezme do rúk. Na Slovensku už niekoľko rokov pôsobí ASIL, čiže Asociácia ilustrátorov, združujúca viac než 60 ilustrátorov a knižných dizajnérov. Ak si pozriete portfóliá členov ASIL-u, ľahko môžete podľahnúť ilúzii, že žijete v krajine s mimoriadne rozvinutou vizuálnou kultúrou. Ak však zájdete do kníhkupectva, prácu ASIL-istov nájdete, len ak dobre a trpezlivo hľadáte. Väčšina slovenských vydavateľstiev ich prácu ignoruje (vydavateľstvá Ryba Edition alebo Artforum, detská produkcia Slovartu či niektoré knihy od KK Bagalu patria medzi dôležité výnimky). Konferencia PIKTO v piešťanskej knižnici bola pokusom porozumieť, prečo je to tak. „Na koho myslíme, keď robíme detskú knihu?“ pýtala sa editorka detských kníh vydavateľstva Slovart Zuzana Šeršeňová a vyprovokovala tak vášnivú diskusiu. Do akej miery je ilustrácia umeleckou exhibíciou ilustrátora? V Prahe pôsobiaci grafik, ilustrátor a majiteľ vydavateľstva Baobab Juraj Horváth bránil „umeleckejšie“ podoby detských kníh, Vlado Michal z Artfora pripomenul neprehliadnuteľnú, hoci niekedy prehliadanú úlohu čitateľa. Český typograf Martin Pecina zdôraznil jednoduchosť, čistotu a hravosť, ilustrátorka Daniela Olejníková a grafický dizajnér Boris Meluš debatovali o tom, či je možné robiť knihy lacno, rýchlo a dobre, ilustrátor Tomáš Klepoch na príklade vlastnej komunikácie so šéfredaktorkou jedného detského časopisu ukázal


SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

jednak totálne podcenenie ilustrácie zo strany vydavateľa a zároveň (ne)ochotu ilustrátora predávať svoju prácu pod cenu. V tomto konkrétnom prípade išlo o celostránkovú vystrihovačku, za ktorú dostal jej autor honorár menší než dve eurá. Počúvať ilustrátorov a grafikov bolo veľmi príjemné: aj keď zvyšovali hlas, alebo keď sa cítili ukrivdení, či nedocenení, bolo jasné, že svoju prácu robia s láskou a s hlbokým presvedčením o jej zmysluplnosti. Rozumejú knihám a snažia sa o to, aby pekne vyzerali. „Ja predsa nemôžem svoju prácu robiť len tak na polovicu!“ povedal Tomáš Klepoch pani šéfredaktorke, ktorá mu malý honorár odôvodňovala tým, že tú vystrihovačku nemusí robiť „naplno“.

Daniela Olejníková a Boris Meluš a ich zobrazenie tímu vydavateľa počas tvorby knihy

Počúvajúc vášnivé debaty ilustrátorov som si uvedomil, že odpoveď na to, prečo výborná slovartovská edícia MM, dôležité knihy Sándora Máraia z vydavateľstva Kalligram, či väčšina hodnotnej produkcie vydavateľstva Marenčin PT vyzerá v lepšom prípade nevábne a v horšom odpudzujúco, sa na konferencii PIKTO nedozviem. Za to, že vydavatelia podceňujú vizuálnu stránku (textovo) kvalitných kníh, za to, že miesta výtvarných redaktorov (akokoľvek sa táto pozícia nazýva) veľkých vydavateľstiev sú obsadené neveľmi kompetentnými ľuďmi, za to veru ilustrátori a grafici nemôžu. Výbornou správou je, že členovia ASIL-u sú pripravení, rozumejú svojej práci a nejde im o vlastnú umeleckú exhibíciu. Všetkých prítomných prekvapil Vlado Michal, keď povedal, že kniha Richarda Brautigana V melónovom cukre, ktorú veľmi slobodne ilustrovala a ručne prepísala Daniela Olejníková, bola okrem iného aj komerčne úspešná. Podobne detské knihy zo Slovartu. Vizuálna stránka knihy teda nie je nejaký „nekomerčný“ bonus pre náročných. Je to esenciálna súčasť knihy. Na budúci rok by na konferencii PIKTO mali byť väčší vydavatelia. Ináč zostane len ten paradox. JURAJ KUŠNIERIK

53


54

SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

V publiku sa stretla pestrá zmes ilustrátorov, grafických dizajnérov a ďalších knižných výtvarníkov, ktorí boli ochotní sa navzájom počúvať a hľadať riešenia


SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

– PIKTO odhalilo, že na Slovensku neexistuje žiadna kritika knižných vydaní v akejkoľvek tematickej oblasti. MÁRIA ROJKO, GRAFICKÁ DIZAJNÉRKA

ZÁVERY

55


56

SPRÁVA Z PRVEJ ILUSTRÁTORSKEJ KONFERENCIE NA SLOVENSKU PIKTO12

K čomu sme dospeli na PIKTe? NA ZÁKLADE PREDNÁŠOK A DISKUSIÍ, KTORÉ NA KONFERENCII ODZNELI A OHLASOV, KTORÉ SME PO KONFERENCII OBDRŽALI, SME ZOSTAVILI KRÁTKY ZOZNAM KROKOV, KTORÉ PODĽA NÁS TREBA NA SLOVENSKU REALIZOVAŤ. 1/ KONTROLA DOTOVANÝCH PUBLIKÁCII Vytvorenie kritickej a kvality hodnotiacej platformy (komisie), ktorá by pravidelne kontrolovala knihy publikované na základe dotácií od štátu. 2/ VÝTVARNÝ KRITIK SO ZAMERANÍM NA ILUSTRÁCIU Absencia postu výtvarného kritika zameraného na ilustráciu a ilustrované knihy – vzniká potreba vytvoriť takéto miesto, či už s dotáciou štátu alebo bez. 3/ BLOG S RECENZIAMI VIZUÁLNEJ STRÁNKY KNÍH Vytvorenie hodnotiacej platformy – webstránky alebo blogu, kde by skupina profesionálov – grafických dizajnérov, ilustrátorov, kníhkupcov, pedagógov, hodnotila vizuálnu stránku ilustrovaných, alebo aj neilustrovaných kníh, zostavovala ich rebríčky a poskytovala vydavateľom feedback a verejnosti recenzie kníh. 4/ ILUSTRÁTORSKÝ CENNÍK Vytvorenie základného cenníka ilustrátorských prác. 5/ VÝTVARNÍ REDAKTORI Otázka existencie výtvarných redaktorov – externistov, ktorý by mohli byť oporou rôznym vydavateľstvám pri tvorbe kníh. 6/ AKTIVITA KNIŽNÍC Aktivita knižníc – zatraktívnenie kvalitnej detskej ilustrovanej literatúry prostredníctvom knižníc a ich programov a aktivít – podľa vzoru piešťanskej knižnice alebo programu „Bližšie ku galérii“ v réžii SNG. 7/ UČEBNICE Začať komunikovať potrebu zlepšenia stavu vizuálnej stránky slovenských učebníc, napríklad prostredníctvom otvoreného listu ministrovi kultúry alebo školstva..

Text zostavila Asociácia ilustrátorov – ASIL, o.z. Design © Mária Nerádová 2012 Foto © Martina Zuzana Šimkovičová 2012 Neprešlo jazykovou korektúrou. Bratislava, 2012 Realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR Všetky práva vyhradené.

ASIL – Asociácia ilustrátorov, o.z. Moskovská 12, 811 08 Bratislava, Slovenská republika www.asil.sk www.facebook.com/slovakillustrators

Správa z prvej ilustrátorskej konferencie PIKTO12  

Správa o tom, ako prebiehala prvá konferencia svojho druhu na Slovensku, PIKTO12. Témou prvého ročníka bola Kniha ako vizuálny celok. V sprá...

Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you