Issuu on Google+

TRAGICKÝ VALENTÍN Cítim to tak.... Venované Tebe... Lámeš mi srdce.... Z jej pohľadu Zasa som sa prevrátila na druhý bok, ale teraz som sa tým sluchátkom skoro zaškrtila. Super. Radšej som si ho dala dolu. Na budíku svietil čas 5.04. Prevrátila som očami. Na tvári som cítila zaschnuté slzy. Aj keď naši už boli v robote a Karmen ešte spala, nechcelo sa mi vstávať a ísť už niečo robiť. Bolo to takto veľmi často. Niekedy mám pocit, že ma každý prehliada, akoby som bola neviditeľná. Akoby som bola vzduch. A možno aj som. Nakoniec som vstať musela, aj keď som z toho nebola dvakrát nadšená. Navedela som, čo si obliecť, tak som si obliekla prvú vec, čo mi prišla pod ruku a bolo mi vlastne jedno, čo to je. Do školy chodím celkom rada, aj keď sa to niekomu nezdá. Batoh som zošuchla na zem vedľa lavice a doslova som sa hodila na stoličku. Pentual sa lovil v taške na lavici cez uličku. Rozbúšilo sa mi srdce. Snažila som sa ho pozdraviť, ale nevedela som, čo povedať. Nakoniec začal on, tak ako každé ráno a dokonca tou istou vetou. „Čau, čo tu robíš?“ Nad tým som sa musela pousmiať. Nikdy som mu na ňu nevedel odpovedať nejako vtipne. „Sedím“ odpovedala som rovnako, ako doteraz vždy. Vo dverách sa zjavila Synthax, práve prichádzala. „Ideš na chodbu?“ opýtala sa, ešte si ani bundu nevyzliekla. Vzdychla som si a pobrala som sa ku dverám. Po ceste tam som pozdravila Roxanne a sadla som si na lavičku. Pohľadom som zablúdila do triedy, aby som zistila či už nejde Synthax, ale videla som len Pentuala a Trixie. Pozorovala som ich tak uprene, že som si ani nevšimla, že už si prisadla aj Synthax. Lúskala mi pred očami a prechádzala mi popred ne dlaňou. Prebrala som sa až keď mi niekto zakryl výhľad do triedy. „Vykašli sa naňho. On ti zato nestoji.“ povedala mi. Vzdychla som si a pokrútila som hlavou. Do očí sa mi nahrnuli slzy. „Ty vieš, že sa to nedá.“ Vedela predsa, ako moc ho ľúbim, tak prečo mi to hovorila práve dnes – na Valentína? Keď videla moje oči, nechala túto tému tak, ale bolo na nej vidno, že byť na nej tak o tom hovorí ďalej. Z jeho pohľadu Dnes som sa do školy neuveriteľne tešil. Trixie nepríde do školy a tak ma nebude celý deň otravovať a budem sa môcť viac baviť so Sabrinou koľko budem chcieť. Keď prišla, snažil som sa upútať pozornosť každodennou otázkou, ale ona sa len zasmiala a odpovedala stroho. Asi sa so mnou nemienila zahadzovať, tak odišla so Synthax na chodbu. Chcel som ísť za ňou, ale zastavila ma Trixie. To je nanič! „Ahoj!“ pozdravila ma piskľavým hlasom. Chcel som sa jej vyhnúť, ale stále mlela hovadiny, ktoré ma vôbec netrápili. Ani neviem ako som sa jej vyhol a vybehol som na chodbu. Z jej pohľadu Videla som, ako Pentual vybehol na chodbu. Skoro som sa zbláznila. Nevedela som, čo mám robiť, tak som rýchlo vstala a bežala som na záchody. Podľahla som slzám a rozplakala som sa. Slzy mi tiekli prúdom a štipkali ma na tvári. Z jeho pohľadu Hneď, ako som vybehol na chodbu, Sabrina sa niekam rozbehla. Bežal som za ňou, ale ďalej som nemohol. Vbehla totiž do dievčenských záchodov. Otočil som sa a za mnou stála Synthax. Hľadela na mňa vražedným pohľadom, akoby som zato mohol. „Prečo jej to všetko robíš?! Ježin si z toho rád, alebo čo?!“ bľačala po mne. Z jej pohľadu Počula som niekoho bľačať. Podľa hlasu to asi bola Synthax. Utrela som si slzy a vyšl som


pred záchody. Bola tam Synthax s Pentualom. Vzala som ju za ruku a šli sme do triedy. Na Pentuala som sa ani nepozrela a celý deň som sa s ním nerozprávala. Hanbila som sa za seba, že som plakala ako malé decko. Nevyzeralo však, že by mu to vadilo. Celý deň sa bavil s Trixie, akoby sa nič nestalo. Obyčajný pohodový deň. Z jeho pohľadu Sabrina sa so mnou celý deň nebavila a tak ma otravovala úplne celý deň Trixie. Bolo to totálne otravné. Navyše som rozmýšľal nad tým, čo mi vravela Synthax. Myslela tým, že sa Sabrine páčim? Z jej pohľadu Poobede som sa šla prejsť neďaleko Pentualovho domu, na kopec čo tam je. V kapsách som mala vreckový nožík a v ruke papierik na ktorom stálo: Na čo sa tu hráme, keď sa v zuboch máme? Vedela som, čo s tým chcem urobiť. Keď som došla na miesto, vytiahla som nožík. Naposledy som sa pozrela na jeho dom a silno som si rezla do zápästia. Chvíľu to bolelo, ale potom to prestalo, tak som rezla kúsok ďalej a kúsok silnejšie. Krv tiekla prúdom, vlastne striekala. Slzy v očiach, papierik v ruke, som pripravená zomrieť. Zahmlilo sa mi pred očami. Ani neviem ako dlho trvalo, kým som svoju postavu videla z iného uhla. Stála som nad svojim mŕtvym telom. Stále mi bolo v očiach vidieť slzy, krvácanie už takmer prestalo. V kaluži krvi podomnou ležal nožík a moja studená ruka držala lístoček. Zrazu akoby som všetko vnímala zreteľnejšie. Všetko to, čo som nikdy na tomto mieste nevidela, zrazu ožilo. V diaľe som videla blížiacu sa postavu. Ani neviem, ako som poznala, že ide o Pentuala. Z jeho pohľadu Potreboval som byť chvíľu sám. Potreboval som popremýšľať o všetkom čo sa dnes stalo. Vyšiel som na kopec, ktorý je blízko nášho domu. Chvíľu som len tak bezducho kráčal a sníval o mne a o Sabrine. Vtedy sa mi naskytol strašný pohľad. Na zemi ležalo v kaluži krvi Sabrinino mŕtve telo. V ruke držala nejaký lístoček. Vzal som ho. Bol fľakatý od krvi, ale dalo sa jasne prečítať, čo tam bolo napísané. Načo sa tu hráme, keď sa v zuboch máme. Verš z Kaliho pesničky. Rozplakal som sa. Nevedel som, čo mám robiť. Vzal som teda nožík, ktorý ležal vedľa nej. Ak má zomrieť ona, tak zomriem aj ja. Neostanem tu bez nej, celý život by som si to vyčítal a nakoniec by to aj tak skončilo takto. Vzal som ju za ruku a druhou som spravil presne to čo ona – podrezal som si žily. Zrazu som bol niekde inde. Pod sebou som videl naše mŕtve telá a obzeral som sa. Kúsok odomňa stála Sabrina. Plakala. Nevidel som dôvod, sme predsa spolu a navždy. Podišiel som k nej a pobozkal som ju. Predsalen existuje večný život. Vzal som ju teda za ruku a spolu sme odišli do večnosti – ruka v ruke.


Tragický valentín