Page 39

39

www.senkvice.org únie (www.triathlon.sk) sa potom dajú dohľadať výsledky. V Slovenskom pohári som napr. v roku 2017 v Levoči skončila na treťom mieste. Potom bývajú samotné Majstrovstvá Slovenska. MD: Trochu si ma už predbehla, keď si začala hovoriť o tvojich úspechoch, takže aké sú Tvoje najväčšie? Aďa: Najväčší úspech? Je ich viacej, ale asi najväčší, čo môžem spomenúť, je napríklad tretie miesto na Majstrovstvách Slovenska na Domaši. S tým som vôbec nerátala. Jeden deň sme súťažili ako štafeta a získali sme druhé miesto. (v tíme bol ešte môj tréner a kolega z tímu). Na druhý deň sa súťažilo v šprint triatlone. Prvý krát som vtedy zažila hromy – blesky, veľmi pršalo, bicykel bol celý mokrý. A vtedy som si spomenula na scénu z filmu Obecná škola: Kto mi odmontoval blatníky?.(veľký smiech). To bolo ozaj hrozné. Povedala som si, že keď som toto prežila, tak prežijem hocičo. Tam som sa teda umiestnila tretia. Ale za môj ozaj najväčší úspech považujem minuloročný (2018) Pressburg triatlon, ktorý sa konal v Petržalke. Štart bol na jazere Veľký Draždiak. Väčšinou vždy so mnou chodí rodina, ktorá ma podporuje. Aj keď pre nich je ozaj dosť dlhé čakať, než skončia preteky. Práve vtedy som im povedala, že nech radšej zostanú doma, lebo v mojej kategórii sú oveľa lepšie baby a ja nemám šancu sa ani umiestniť. Zaujímavé vtedy bolo, že som nevyplávala medzi najlepšími, ale na bicykli som sa chytila „háku“ (pretekárky jazdia za sebou v skupine, pričom spolupracujú – poznámka redakcie). Navzájom sme sa ťahali a zrazu som začala predbiehať také baby, čo by som v živote nečakala. Vtedy neskutočne stúplo moje ego. Bola to obrovská eufória, radosť. Skončila som tretia, akurát som sa s tou radosťou nemohla podeliť s mojou rodinou. Veľmi ma potešilo aj umiestnenie na Veľko – Grobskom triatlone. Súťažilo asi 20 dievčat, všetky vekové kategórie spolu. Boli tam aj 18 – 20 ročné dievčatá, pričom ja som sa medzi nimi vôbec nestratila a skončila som štvrtá. MD: Ako vnímaš našu anketu Šenkvický športovec roka a aj tú skutočnosť, že si sa umiestnila medzi najlepšími? Aďa: Najprv ma to prekvapilo (za nomináciu „ďakujem“ kamarátke Ivke Slávikovej, to ona má na svedomí). Nerobím však tento šport, aby som sa dostávala do povedomia. Robím to, čo ma baví. Pre mňa sú to úspechy, ale či aj ostatní to tak vnímajú, to naozaj neviem. Každopádne ma toto ocenenie a teda aj samotné tretie miesto, potešilo. Asi mi je to tretie miesto súdené (... smiech). MD: Na Slovensku je v triatlone najväčšou hviezdou Richard Varga a medzi ženami Romana Gajdošová. Existuje nejaký rebríček? Ak áno, tak na akom mieste sa nachádzaš? Aďa: Áno rebríček je. Sledovala som ho v roku 2017. V Slovenskom pohári som bola vtedy tretia. Minulý rok som bola piata – šiesta, ale teraz to už nesledujem, nie je to moja priorita.

MD: Načrime trochu do tvojho súkromia. Prezraď nám koľko máš rokov (nemusíš odpovedať, keď nechceš) a ako dlho sa chceš triatlonu venovať? Respektíve dokedy sa dá vrcholovo tomuto športu vôbec venovať? Aďa: Takže nemusím odpovedať?! (smiech) Kto ma pozná, tak ma pozná, ale veď to je jedno. Tento rok budem mať 42. (MD: Tak, musím povedať, že som príjemne šokovaný, lebo som tipoval, že máš okolo 30). Aďa: Ďakujem za milú lichôtku, ktorá poteší. Takže, ale musím povedať, že ja sa triatlonu nevenujem vrcholovo. Keby to bolo ozaj vrcholovo, tak by som sa musela vzdať práce a stále drieť. Aj keď to niekedy tak vyzerá, lebo tréningu sa venujem často 10 hodín týždenne, čo je, si myslím, ozaj dosť. A dokedy sa chcem triatlonu venovať? No ja som si povedala, že vyskúšam robiť triatlon 5 rokov, keď to pôjde. Teraz to robím tri roky a hovorím si, že pokiaľ

Na začiatku pretekov to doslova vrie. Prvou disciplínou je plávanie. Tam je to ozaj telo na telo. Počul som, že nie je nič neobvyklé, keď dochádza k úrazom. Stalo sa ti niečo podobné? Prípadne nám priblíž úvod a priebeh pretekov. Aďa: Takže úvod. Stojíte na štarte, srdce Vám trieska, po výstrele skočíte do vody a snažíte sa plávať, samozrejme čo najrýchlejšie. Lebo keď zdvihnete hlavu... potopil sa TITANIC, nič len ruky, chaos a nič iné. Zo začiatku som sa uhýbala, aby som nedajbože niekoho nekopla, alebo niekoho neudrela, ale keď aj cezo mňa začali plávať, tak som si uvedomila, o čom to celé je. Už aj ja to teda robím ako ostatní, nemôžem brať ohľad na nikoho. Lebo koľko krát ma kopli do brucha, do boku, proste hoci kam, dostala som aj po hlave. V podstate začiatok je najdôležitejší, potom sa to roztrhne a už si každý „ide svoje“. Najlepšie je však zostať na kraji, nie v strede, lebo keď vás tá masa uzavrie, tak sa nemáte šancu z nej dostať a dostávate údery z každej strany. MD: Akú úlohu zohráva taktika v triatlone, ak teda vôbec nejaká je? Aďa: Myslím si, že taktika v triatlone príliš nie je. Buď máš natrénované alebo nie. Kto má ako natrénované, tak ide. Ako sa povie po česky: „Kdo je připraven, není překvapen“ (...smiech). Jedine, kde sa dá ako – tak pomôcť a kde si aj férovo pomáhame, to je na bicykli. Vytvárajú sa skupiny, v nich ideme za sebou, točíme sa jeden za druhým a šetríme sily. Ale samozrejme, musíš mať natrénované, lebo keď ostatní idú rýchlo, nemáš šancu sa udržať.

mi zdravie bude slúžiť, tak by som to chcela robiť čo najdlhšie. Baví ma ten neskutočný adrenalín pred úvodným výstrelom, keď čakáte na štart, potom skočíte do vody a zrazu z vás všetko opadne a idete do toho naplno. Aj to dianie okolo pretekov, keď Vás cudzí ľudia povzbudzujú, to ma vie neskutočne nakopnúť. A potom eufória, keď bežíte do cieľa po červenom koberci a pocit, keď to máte za sebou. V neposlednom rade aj keď sa postavíte na stupeň víťazov, to sú neskutočne silné momenty. Každému by som dopriala, nech si to vyskúša. Hoci treba tiež povedať, že triatlon stojí určité financie, lebo si musíte kúpiť kvalitné vybavenie a náklady máte aj so štartovným na preteky. Každopádne to však stojí za to. MD: Vrátim sa teda ešte k triatlonu.

MD: Zaujímalo by ma, či sa aj všeobecne špeciálne stravuješ a ako je to so stravou pred pretekmi a počas pretekov? Aďa: Stravu riešim stále (hmhm....jemný smiech) a myslím si, že ju nezvládam tak, ako by som chcela. Tým, že chodím na nočné, má organizmus všetko zmenené. Takže pred pretekmi sú to vždy sacharidové jedlá, aby som mala energiu, prípadne nejaké vločky. Žiadne mliečne výrobky, ktoré robia zle na žalúdok. Používam želatínové doplnky výživy. Počas triatlonu sú to gély, iontové nápoje a po pretekoch sú zase regeneračné nápoje. Do tejto výživy však musím investovať, aby bolo telo zregenerované. MD: Jedna z mojich posledných otázok. Čo by si chcela v triatlone dosiahnuť, čo pre Teba triatlon znamená a čo Ti dáva? Aďa: Nechcem špeciálne niečo dosiahnuť, iba robím to, čo ma baví a pokiaľ mi to zdravie dovoľuje a ide mi to, tak ma to aj teší. Vždy ma poteší, ozaj vždy ma poteší, keď sa mi zlepší čas z predošlých pretekov. To som už spomínala. Tento rok chcem vyskúšať olympijský triatlon. Klasický šprint – triatlon mi trvá okolo 1h 16min až 1h 20min. Záleží samozrejme, aké sú podmienky, či sú kopce, alebo či je rovný terén. Olympijský triatlon odhadujem na tri hodiny. Takže budem rada, keď to dokážem dať dokopy. Stále sa snažím zvyšovať akúsi svoju pomyselnú „latku“ a prekonávať samu seba.

39

Profile for Obec Šenkvice

Šenkvičan 01/2019  

Šenkvičan 01/2019  

Advertisement