Page 38

38

www.senkvice.org

ŠPORTOVEC ROKA 2018 ANDREA IGLARČÍKOVÁ

náva, že sa skladá z troch športov. Aďa: Zahŕňa tri disciplíny, prvá je plávanie, druhá je bicyklovanie, tretia je beh. Všetko súvisle nasleduje za sebou, teda bez prestávky. Záleží od športovca, aký typ triatlonu si vyberie. Či už ide na šprint – triatlon, olympijský triatlon, polovičný triatlon, polovičný Ironman a potom je už len Ironman. Ja zatiaľ robím hlavne šprint triatlon. Tento rok som sa prvý krát prihlásila na olympijský triatlon do Bratislavy, kde mám už zaplatené štartovné.

Obdivuhodná športovkyňa triatlonistka

Andrea IGLARČÍKOVÁ Snažím sa zvyšovať akúsi pomyselnú „latku“ a prekonávať samu seba!

V

jedno marcové popoludnie som zatelefonoval Andrejke Iglarčíkovej, ktorá sa

v ankete Šenkvický športovec roka 2018 v kategórii „Najlepší jednotlivec“ umiestnila na 3. mieste. Požiadal som ju o rozhovor do nášho časopisu. Andrejka mi pre pracovnú a tréningovú vyťaženosť navrhla, aby som jej poslal otázky mailom. Keďže preferujem osobný kontakt, nakoniec som ju presvedčil, že rozhovor bude trvať tak do pol hodinky. Súhlasila, a tak sme sa na druhý deň, u nej doma pri dobrej kávičke, stretli a porozprávali.

MD: Andrejka, moja prvá otázka. Z tých mála informácií, ktoré o Tebe mám, som sa dozvedel, že si všestranná športovkyňa. Akým športom si sa venovala od detstva až doteraz? Aďa: Od detstva tých športov nebolo nejako veľa, keďže v našej dobe neboli také možnosti, aké sú teraz. Pamätám si, že na škole sme mali orientačný beh. Ja som dokonca beh ani nemala rada. Všetko však začalo pred šiestimi rokmi, keď ma oslovila kamarátka a začali sme spolu behávať. Neskôr sme spolu vyskúšali prvý duatlon. No a po čase navrhla triatlon. Kamarátka od toho upustila, ale mňa táto myšlienka veľmi oslovila, a tak som sa vlastne dostala k triatlonu. MD: Triatlon už vo svojom názve predzname-

38

MD: Vo všeobecnosti je triatlon jeden z najnáročnejších športov. Čo je podľa Teba na ňom najťažšie? Aďa: (po chvíľke zamyslenia) No najťažšie...asi po odbicyklovaní začať behať? Ani neviem presne povedať, čo je najťažšie, ale ja som vždy najradšej, keď mám za sebou plávanie. Lebo „kraula“ sa učím v podstate tretí rok. Keďže robím šprint triatlon, poviem si – odplávam rýchle celého „kraula“, čo je 750m. Lenže, keď na začiatku skočíte do vody, máte v sebe nahromadený adrenalín, potom sa však „naglgáte“ vody a je po kraule (smiech), takže asi tak. MD: Môžeš nám priblížiť, aké vzdialenosti musí športovec prekonať v jednotlivých typoch triatlonu? Aďa: Takže šprint triatlon je 750m plávanie, 20km bicykel a 5km beh. Olympijský triatlon je vlastne všetko raz toľko – 1,5 km sa pláva, 40km sa „bajkuje“ a na záver bežíte 10km. Polovičný Ironman: 1,9km plávate, 90km bicyklujete a na záver ešte bežíte pol maratón (21,1km). Ironman: 3,8km plávanie, 180 km na bicykli a na záver maratón (42km). Ešte by som rada spomenula, že robím aj Duatlon, kde nie je plávanie. Zahŕňa beh 5km, bicykel 20km a na záver 2,5km beh. poznámka: *Ironman (Železný muž – sú to najnáročnejšie, najtvrdšie preteky) MD: Ako sa pripravuješ na všetky disciplíny triatlonu a ako často trénuješ? Aďa: Čo sa týka času, tak je to veľmi náročné, lebo

musím spojiť všetko dokopy. Netrénujem len beh. Pre mňa je najväčší problém plávanie. Viem, že mám plávanie najslabšie a mala by som sa tomu najviac venovať. Napr. práve dnes ráno som sa vrátila z plaveckého tréningu. A po obede ma čaká 13km beh, keďže sa momentálne pripravujem na Bratislavský polmaratón. Aby som všetko skĺbila dokopy, prácu aj triatlon, tak teraz keď začína sezóna, trénujem už dvojfázovo. Koľkokrát, keď prídem z práce domov (Aďa pracuje ako zdravotná sestra, poz. redaktora), tak ma čaká ešte 13km beh. Takže hlavne sa pripravujem dvojfázovo. MD: Triatlon je letný šport. Ako sa pripravuješ v zimných mesiacoch? Aďa: Čo sa týka plávania, tak chodím do plavárne. Čo sa týka bicyklovania, tak tu v obývačke mám bicykel a teda „drilujem“ vo vnútri, len je to také ...no hneď mi je teplo a neubieha Vám terén, nie je to ono. Čo sa týka behu, tak behávam aj v zime vonku, len sa trénujú väčšie objemy na nízkych pulzoch, ale to treba akosi „ukočírovať“, aby si vaše telo zvyklo na nižšie pulzy. MD: Si členkou športového klubu, aká je členská základňa športovcov? Aďa: Som v bratislavskom klube Prestigio realiz team. Dostala som sa tam náhodou. Oslovila som jednu „kočku“, ktorá tam športuje. Viem síce, že triatlonový klub je aj v Pezinku a aj v Trnave, ale mne tá Bratislava akosi vyhovuje. Čo sa týka športovcov, tak v mojej „Age group“ kategórii (veková kategória 40 – 49) nás nejako veľmi veľa nie je. Záleží, kto aký triatlon ide. Je nás okolo 15 – 20 pretekárok, pričom sú tam veľmi silné konkurentky. Najprv som si myslela, že nemám proti nim šancu, ale teraz už viem, že to ide, dá sa to. MD: V tejto súvislosti ma zaujíma, kto je tvojím trénerom? Aďa: Tak, ohľadom trénera: mám hlavného trénera, ktorým je Maroš Horínek, k nemu chodím hlavne na plávanie a keď vyjde čas, tak aj na ostatné tréningy, ktoré bývajú na našej základni – Fakulte telesnej výchovy a športu na Lafranconi. Potom mám bežeckého trénera, skvelého chlapa spod Tatier Tomáša Gemzu, s ktorým však komunikujem len na diaľku. MD: Ako prebiehajú súťaže na Slovensku? Aďa: U nás sa robia slovenské poháre. V podstate, keď sú športovci organizovaní v kluboch, tak zbierajú body pre kluby alebo si samostatne zbierajú body pre seba. Na webe Slovenskej triatlonovej

Profile for Obec Šenkvice

Šenkvičan 01/2019  

Šenkvičan 01/2019  

Advertisement