Page 37

37

www.senkvice.org

ský majster AD Lousada mal postup zo skupiny vo vrecku a my zase po dvoch prehrách sme už šancu na postup zo skupiny nemali. Ale vždy je o čo hrať. Chlapci sa zomkli a odohrali napriek oklieštenej zostave veľmi kvalitný zápas. Musím povedať, že sme mali tento zápas určite vyhrať, len nám to akosi nebolo dopriate. Nepremenili sme penaltu, mali sme veľmi pekné akcie a vypracovali si veľa „malých rohov“, nastrelili sme dva krát konštrukciu brány, hra sa prelievala z jednej strany na druhú. V zápase sme aj viedli 2:1, no napokon sme veľmi nešťastne prehrali 3:4. Ešte v hale bol klasický indický obed a potom cesta na späť na hotel. O 16:30 nás však už čakal ďalší náročný zápas, a to boj o udržanie sa v kategórii Eurohockey Chalange I. Našim súperom bol Cardiff & Met z Walesu. Oddych sme nemali v podstate žiaden, keďže sme z hotela odchádzali o 15:00. Tento zápas bol ale nesmierne ťažký, aj po psychickej stránke. Žiaľ, ako hovorím, všetko sa nejako pokazilo. Snahu a bojovnosť chlapcom jednoznačne uprieť nemožno. V zápase sme opäť stroskotali na nepremieňaných šancách. Súper dokázal z mála vyťažiť maximum a 10 minút pred koncom viedol 3:0. Nám sa podarilo z nádherného protiútoku streliť gól (Boris Petrakovič potiahol loptičku po pravom krídle a nekompromisne nahral pred bránu, kde číhal Zdenko Kovačevic a strelil gól. Potom nás úplne „zarezal“ rozhodca. Súperov hráč z krídla evidentne zdvihol loptičku, ktorá bola skôr prihrávkou. Vo vzduchu ju súper trafil do brány a dostali sme gól. Za následné vehementné protesty bol Igor Mišovič vylúčený na 2 minúty. Potom sa však rozhodcovia poradili a gól neuznali. Nariadili však veľmi nezmyselne malý roh. Z rohu sme dostali gól na 4:1 a bolo vymaľované. Už sme v sebe nenašli ani psychické, ani fyzické sily. Ale ako som už písal, taký je pozemný hokej a vôbec šport. Nehrá sa na šance. ale na góly. Treba však oceniť kvalitu súpera a do vlastných radov treba povedať, že musíme byť lepšie pripravení. Po zápase sme prišli na hotel o 18:30 a potom sa vybrali do ulíc nájsť slušnú reštauráciu, kde nerobia len pizzu a kebab. Našťastie to netrvalo dlho a v tureckej reštaurácii sme boli veľmi spokojní. Aspoň malá náplasť na nie veľmi vydarený deň a ako to vyzerá aj na celý turnaj. Dnes je nedeľa (keďže dopisujem tieto riadky o 3:30) a čaká nás ťažký súper, tento krát z Ukrajiny, HC OKS-SHVSM Vinnitsa. Tak nám držte palce. Dúfam však, že sa Jurovi polepší, (aby sme nemuseli ísť ešte aj doktorovi). To je podstatné,

aby sme boli všetci v poriadku a zdraví. Večer budem písať riadky z dnešnej nedele a pevne verím, že už s lepšími správami.

Deň štvrtý, PEM, OSLO: nedeľa, 10. február 2019 GAME OVER (hra skončila). Včerajší príspevok som končil s nádejou, že budem mať pre Vás len dobré správy. Žiaľ nie je tomu tak. Teraz ležím v posteli, poriadne vypotený a som veľmi rád, že môžem vôbec niečo napísať. Dnes nás čakal posledný súper na turnaji, ukrajinský klub HC OKS – SHVSM VINITSA. Na skoro všetkých, vrátane mňa doľahla poriadna viróza a niektorí chlapci boli radi, že chodia a nie ešte aby behali. Zápas sme však museli odohrať. Do našej b r á n k y padlo možno viac gólov ako by sa patrilo a výsledok ozaj nie dôležitý. Nuž riadne sme prehrali. Taký je však šport a aj život. Raz si hore, raz dole. Posledných 6 rokov sme ako Majster Slovenska väčšinou bojovali o postup a odohrali množstvo kvalitných zápasov. Či už to bolo v Budapešti, Rotterdame, Varne, Prahe (Budapešť a Praha dvakrát), ale aj teraz v Osle. Niekedy nám chýbal ozaj ten povestný kúsok šťastia. Tento rok však bolo všetko akosi proti nám. Už tie meškajúce lietadlá, následná absencia tréningu a ešte aj poriadna viróza nášho obrancu Juraja Štrofeka. Dosť však lamentovania. Turnaj skončil, my sa lúčime s touto kategóriou, nie však s našim šenkvickým pozemným hokejom. Prišiel pomaly čas na generačnú výmenu. V našom oddiele máme množstvo nádejných hokejistov (aj hokejistky). Dúfam, že onedlho nahradia tak úspešnú generáciu a budú robiť

dobré meno klubu a Šenkviciam. Veď nestáva sa často, aby bol klub z päťtisícovej obce rovnocenným súperom klubom z veľkých aglomerácií. Zajtra teda letíme domov, dúfam že potom napíšem pár riadkov z dňa piateho, cestovného.

Deň piaty, PEM, cesta domov: pondelok, 11. február 2019 Ráno od 8:00 – 9:00 sme mali raňajky. Aj keď u viacerých to bol skôr len čaj. O 10:30 pre nás prišiel minibus, smer letisko. Na letisku prebehlo všetko hladko, každý, kto mohol, využil príležitosť nakúpiť niečo domov pre rodinných príslušníkov. Času sme mali dosť, nakoľko sme odlietali až o 13:40. Leteli sme z AUSTRIAN AIRLINES – lietadlom Embraer 195, malým lietadlom, len s dvomi sedadlami po oboch stranách. Let bol bezproblémový. Mne však tak zaľahlo v ušiach, že som vôbec nepočul chod motorov. Mali sme pristáť o 16:05, pilot mal však asi dobrý vietor v chrbte a dosadili sme na viedenské letisko o 15:45. Podľa dohody pre nás prišiel autobus spoločnosti IVANCO travel agency. Šoféroval ho Nikola Ivanovič, s ktorým náš oddiel už dlhodobo spolupracuje. Včera (11. februára) sme sa teda vrátili domov. Veľa z nás bolo síce chorých, ale to najpodstatnejšie je, že sme živí. Na záver by som sa veľmi rád poďakoval našim sponzorom bez ktorých by sme sa turnaja majstrov nemohli zúčastniť.

ĎAKUJEME: LiV-EPI s.r.o., Novplasta s.r.o., Obec Šenkvice, Hel – Instal ŠK Šenkvice reprezentovali: Realizačný tím: manažér Milan Dugovič, tréner Borislav Kovačevič, asistent trénera Adam Štrofek Brankári: Milan Novák, Matúš Strašifták Hráči: Matúš Parajka (kapitán družstva), Juraj Štrofek, Igor Mišovič, Ľuboš Mišovič, Adrián Augustinič, Zdenko Kovačevič, Boris Petrakovič, Boris Dobrovič Fanúšikovia: Juraj Novák, Miroslav Strašifták, Štefan Rovenský. Milan Dugovič

37

Profile for Obec Šenkvice

Šenkvičan 01/2019  

Šenkvičan 01/2019  

Advertisement