__MAIN_TEXT__

Page 36

36

www.senkvice.org

Turnaj na Pohári európskych majstrov v Osle sprevádzala „smola“ Šenkvice sa lúčia s najvyššou kategóriou

V dňoch 8. – 10. februára 2019

sa naše družstvo mužov zúčastnilo PEM (Pohára európskych majstrov) v nórskom Oslo. Celý priebeh cesty v rozsahu štyroch dní (7 – 11 február) som zdokumentoval na sociálnej sieti facebook na profile oddielu. Zvolil som formu akéhosi denníka. Prinášam Vám ho v pôvodnej, necenzurovanej podobe, aby som čitateľom Šenkvičana takýmto netradičným spôsobom priblížil atmosféru a priebeh turnaja.

Deň prvý, PEM, OSLO: štvrtok, 7. február 2019 Bola to dlhá a strastiplná cesta. Ráno o tretej sme odišli autobusom na viedenské letisko. Tam prebehlo všetko hladko až po nastúpenie do lietadla. Lietadlo vyštartovalo z hodinovým meškaním pre technické problémy. Nuž nebolo to nič príjemné, keď sa v kokpite striedali technici a odstraňovali problém. No a ešte následné odmrazovanie lietadla. Takže prestup v Mníchove sme nestihli. Z pôvodného odletu o 8:35 nás „prebukovali“ na 13:00. Samozrejme ešte aj toto lietadlo meškalo. Nakoniec sme v Oslo pristáli o 16:10. Potom ešte transfer na hotel, takže sme sa ubytovali okolo 17:00. Najhoršie bolo, že sme

36

nemohli absolvovať plánovaný tréning, ktorý mal byť o 14:00 (keďže sme mali pôvodne pristáť v Osle o 10:40). Večer sme potom išli do miestnej pizzerie. Tam mi zase pre istotu nefungovala platobná karta, ale našťastie kolegovi áno. Takže večer sme zaspali všetci veľmi skoro. Veľmi unavení, ale živí a zdraví.

Deň druhý, PEM, OSLO: piatok, 8. február 2019 Po výdatných raňajkách nás čakal presun do haly (no haly...) – po 20 minútovej ceste minibusom sme prišli k obchodnému domu, pod ktorým boli nenápadné dvere. Za nimi sme po prudkých schodoch zišli hlboko do podzemia, kde sme zistili, že budeme hrať v protiatómovom kryte, z čoho bol asi najviac uveličený Igor Mišovič. O 11:20 nás čakal Škótsky klub Inverleith HC. Na priebehu hry sa prejavila absencia tréningu, ktorý sme pre meškajúce lietadlo nemohli deň predtým absolvovať. Povrch haly bol značne nerovný. Každopádne sme onedlho prehrávali o tri góly po individuálnych chybách. Rozhodcovia tiež pískali veľmi zvláštne. Súper mal jasné priestupky v kruhu, no píšťalka zostala nemá. Napokon sme zápas prehrali. Priamo v „bunkri“ sme mali „typické“ nórske jedlo, indické mäso na kari s ryžou a fazuľou (za 10€, no nekúpte to?). Po obede sme odišli do hotela. Tam mal každý povinne odpočívať. Len ja som mu-

sel ísť po včerajších nepríjemných skúsenostiach s platobnou kartou zameniť eurá na nórske koruny. Išiel so mnou aj náš fanúšik Miro Strašifták, keďže moja angličtina sa väčšinou skončí pri vete: (I speak very little english). Získať nórske koruny však nebolo vôbec také jednoduché. Banky nikde, všade len samé kadernícke salóny. Za pol hodiny sme ich videli hádam aj 20. Napokon opäť jeden typický Nór (odhadujem, že predkovia boli niekde z Indie či Pakistanu) nám ukázal cestu k banke. Po získaní korún sme sa museli ponáhľať, lebo sa miestny šofér minibusu chcel vyhnúť zápche. A tak sme prišli do „bunkra“ v 1,5 hodinovom predstihu. Čakal nás posledný zápas piatkového hracieho dňa, domáci nórsky majster – Kringsjå SK. Do 13 min. sme boli pre domáci tím viac ako vyrovnaným súperom. Mali sme množstvo šancí a aj dva trestné rohy, žiaľ nepodarilo sa nám ani jedu príležitosť zúročiť. A prišiel trest. Po veľmi prísnom vylúčení nášho útočníka Borisa Dobroviča, nás súper potrestal tromi presnými zásahmi. Musím však jedným dychom dodať ako sme dokázali po polčase zdvihnúť hlavu a bojovať. Ukázali sme veľmi pekné kombinačné akcie. Hra sa prelievala hore – dolu, čomu uznanlivo tlieskalo plné hľadisko. Podarilo sa nám streliť dva pekné góly.a keď sme sa nadýchavali k ešte väčšiemu tlaku, tak nám rozhodca vylúčil obrancu na 2 minúty a brankára dokonca na

4 (opäť veľmi prísne a nezmyselné verdikty zo strany arbitrov). Počas presilovky 5:3 sme dostali 3 góly a bolo po zápase. Našim hráčom sa však nedá absolútne nič vytknúť. Bojovali, makali, žiadnu loptičku zadarmo neodovzdali. Výsledok absolútne nezodpovedal dianiu na palubovke, ale taký je šport a obzvlášť pozemný hokej. Po zápase sme prišli na hotel ako zbití psi okolo 20:00. Po skúsenostiach z miestnej pizzerie a aj značne unavení sme usúdili, že bude lepšie, ak sa navečeriame na hoteli. Poňali sme to však na slovenský spôsob. Kúpili sme v potravinách kuracie a bravčové mäso a ostatné potrebné ingrediencie a spoločne pripravili chutnú večeru. Chutilo to ozaj úžasne. Dojedli sme tak okolo 22:00. Teraz je pol jednej v noci a ja som práve dopísal dnešný príbeh. Zajtra (teda vlastne dnes) je sobota a čaká nás ďalší náročný deň.

Deň tretí, PEM, OSLO: sobota, 9. február 2019 Tieto riadky sa mi, o druhej v noci, píšu dosť ťažko. Dnešný deň (resp. včerajšia sobota) bol veľmi náročný z viacerých hľadísk a všetko sa nejako pokazilo. Už to, že Juraj Štrofek zostal ležať na izbe pre zdravotné ťažkosti poznačilo celý deň a nebolo to vôbec príjemné. Po raňajkách nás čakal posledný zápas v skupine, v ktorom v podstate obom aktérom už o nič nešlo. Náš súper – portugal-

Profile for Obec Šenkvice

Šenkvičan 01/2019  

Šenkvičan 01/2019  

Advertisement