a product message image
{' '} {' '}
Limited time offer
SAVE % on your upgrade

Page 33

33

www.senkvice.org Vôňa benzínu a ricínového oleja miešajúca sa s hukotom motorov, to je neodmysliteľná kulisa života motokrosového pretekára. Súperenie v rýchlosti je azda také staré, ako ľudstvo samo. Človek chcel bojovať, súťažiť, vyniknúť nad druhým, poraziť súpera, byť rýchlejší...

P

atril medzi najlepších slovenských pretekárov začiatkom 60 – tych rokov, až do roku 1980. Zdobí ho 6 – majstrovských titulov slovenského motokrosového šampióna. Výkonmi sa prebojoval do európskej a svetovej konkurencie. Jazdil perfektne, štýlovo, čisto. Jeho súboje s konkurenciou boli vždy ťahákom pre fanúšikov jazdy na terénnych strojov. Taký bol a je dnes už 70 – ročný slovenský legendárny pretekár motokrosu KAROL LACKO. Za pretekára obvykle hovorí počet víťazstiev, druhých a tretích miest, množstvo zlatých vavrínových vencov a pohárov. I keď sa stane, že niekedy sa bojové šťastie obráti chrbtom a jazdec potom zistí, že množstvo úspechov v kariére sa stáva hlavným merítkom činnosti, ktorá je jeho najobľúbenejšou. Taký je ale šport. V našom prípade motoristický, ktorý je o to ťažší, že nerozhoduje len pretekár, ale jeho stroj, ktorý má tiež svoje vrtochy. Dôvod k okrúhlej životnej oslave a aspoň krátkej spomienke je práve teraz veľmi aktuálny. Karol sa pred 57 rokmi začal venovať motoristickému športu, disciplíne motocross. Karol LACKO – meno, ktoré má v motokrosovom svete zvuk. Synonymom jeho vždy dôkladnej prípravy bola štúdia tratí i súperov. Tento známy pretekár sa zapísal do množstva výsledkových listín terénnych pretekov motocyklov. Nie je cieľom v tomto článku dokazovať Karolove zásluhy. Bolo by to zbytočné, veď 18 – ročná aktívna pretekárska činnosť hovorí jasnou rečou. Ale muž, ktorý prežil veľa športových úspechov, má i bohaté spomienky a aj preto sme využili možnosť poobhliadnuť sa späť do histórie. Karol sa už ako 14 – ročný intenzívne zaujímal o motory dvojkolesových „tátošov“, obutých do drapákov s upravenými blatníkmi, špeciálnymi riadidlami a rýchlopalnom pre jazdu v teréne. V roku 1963 si z našetrených úspor kúpil prvý amatérsky vyrobený motocykel a o rok neskôr už dostal podstatne kvalitnejší zn. Jawa 400 ccm (motokrosový špeciál z dielne Oldřicha Hameršmída z pražskej fabriky Jawa). V jeho mimoriadne aktívnej kariére bohatej na úspechy je nezabudnuteľný 9. máj 1966, keď ako 17 – ročný si vychutnal premiérovú atmosféru veľkého motokrosového podujatia na trati „na doline na Cerovom“ v rodných Šenkviciach, v sedle motocykla JAWA 400 ccm. Ďalšie preteky ho ešte viac motivovali. Karol mal vždy okolo seba výborných mechanikov, priateľov, či remeselníkov v podobe brata Vincenta, Jozefa Maneka, Jozefa Horáčka „st.“, bratov Zmajkovičových, Ladislava Štrofeka a ďalších, ktorí mu pomáhali opravovať a zháňať náhradné diely, aby bol motocykel vždy kvalitne pripravený. Prvý najjagavejší zlatý veniec Karolovi zavesili na krk na podujatí v roku 1968 v Smoleniciach, keď na trati – lokalite „na Molpíry“ triumfoval systémom štart – cieľ a svojou technickou jazdou pútal zraky motokrosových odborníkov nielen na Slovensku. Motokrosový „mág“ v nitrianskej Mototechne, Ladislav Kamenský, mu pridelil fabrický motocykel

Profesor šenkvického a slovenského motokrosu slávi 70 – ročné jubileum „Čízu“ 175 ccm „Scot“ so 4 – stupňovou prevodovkou. Ako 19 – ročného ho federálna „motokrosová generalita“ pozvala na celoštátne 7 – dňové sústredenie do Vimperka. Do „Vimperskej rokle“ – dejiska previerky najlepších česko – slovenských nádejí cestoval aj s vtedajším mechanikom Jurajom Hrachovským veľmi netradične – vo vlaku, v ktorom prevážali aj motocykel. Rok 1969 bol v jeho kariére ďalším významným, kedy sa stal klubovým pretekárom známej Mototechny Nitra. Farby nového klubu okamžite zviditeľnil, keď 1. mája (pred 50-timi rokmi!) na myjavskom Kamennom kopci zažiaril na stupni víťazov, ako čerstvý reprezentant spod nitrianskeho Zobora po boku československého reprezentanta Ivana Poláša z Bratislavy a Tomáša Vereša z Nitry. Výrazné výsledky v Dukle Nitra ho vyniesli do Strediska vrcholového športu ČSSR v pražskej Dukle! Tento armádny klub združoval vtedajšiu špičku česko-slovenského motokrosu a stať sa jej členom bolo aj vecou úžasnej prestíže. Tejto pocty sa v histórii dostalo iba trojici slovenských jazdcov, ako boli Ervín Krajčovič, Karol Lacko a neskôr Marián Duchoň. Podmienky, tréningový proces a kvalitné motocykle mali vždy veľký vplyv na jeho ďalší motokrosový rast. Po skončení vojenčiny v Prahe si odnáša nezabudnuteľné spomienky, keď ešte vo februári a marci 1970 absolvoval mimoriadne náročný seriál televíznych motokrosov. Od roku 1972 ako zamestnanec nitrianskej Mototechny, okrem štátnej reprezentácie plnil i celospoločenské pracovné povinnosti, obliekal jej tmavo modrý dres, ktorý na podujatiach zdobila trikolóra so štátnym znakom a levom na prsiach. Od tejto doby sa stáva na Slovensku počas 6-tich sezón bez prerušenia neprekonateľným (1972 – 1977), keď získaval majstrovské tituly ako na bežiacom páse. Vicemajstrom SR bol v rokoch 1978 a 1980. Karol bol doslova železným mužom, keď dokázal prekonať akúkoľvek únavu a vždy prekypoval dostatkom síl na to, aby bol na trati najlepším. Ako reprezentant bývalej ČSSR konkuroval tri krát v štartovom poli svetovej motokrosovej špičke. Účastník Majstrovstiev sveta 1974 a 1975 v Holiciach v triede 250 ccm a v roku 1974 v Stříbre v triede 125 ccm neskamal. Brilantný výkon a úspech slávil v roku 1973 v slovinskom Maribore, kde mu patrila tretia medailová pozícia. Neskôr z Veľkej ceny Budapešti v roku 1974 si odniesol palmu víťazstva, keď na ťažkej trati dokázal ukázať chrbát popredným európskym šampiónom.

Víťazstvo v Dunajskom pohári v roku 1975, ako člena najlepšieho družstva, bolo len umocnením tretieho majstrovského titulu v Slovenskom „majstráku“. Karol dnes s odstupom 39 rokov veľmi rád v rozhovoroch s priateľmi spomína na svoju nezabudnuteľnú a úspešnú motokrosovú kariéru. S neúspechmi sa vedel vždy vyrovnať, dokázal ich športovo prijať. Veď tie postihnú každého, kto vykonáva akýkoľvek šport. Posledné dve sezóny na sklonku kariéry sa vrátil do klubu, z ktorého vyšiel do veľkého motokrosového sveta – AMK Šenkvice. Neskôr pôsobil ako tréner motokrosovej mládeže, aby počas troch rokov svojimi skúsenosťami a cennými radami obohacoval mladých šenkvických motocrosárov 80 – tych rokov. K životnému jubileu mu želá hlavne pevné zdravie do ďalších rokov množstvo známych, priateľov, fanúšikov, ako i redakcia časopisu Šenkvičan. Kamil Somorovský Športová kariéra a úspechy K. Lacka v kocke KLUBOVÉ POSOBISKÁ: o AMK Šenkvice (1962 – 1968) o Mototechna Nitra (1968 – 1969) o Dukla Nitra (1969 – 1970) o Dukla Praha (1970 – 1971) o Mototechna Nitra (1971 – 1977) o AMK Šenkvice (1978 – 1980) ŠPORTOVÁ KARIÉRA o Prvé preteky – 9.5.1966 v Šenkviciach o Prvý majstrovský titul SR v roku 1972 o Ďalších 5-titulov pridal neprerušene v sezónach 1973, 1974, 1975, 1976, 1977 o Vicemajster SR v rokoch 1978,1979,1980 o Účastník ôsmych ročníkov televíznych motokrosov (na tratiach Dobřany, Dolní Bousov, Třemošnice, Sedlčany, Kralupy n/Vl., Poříčí n/Sázavou, Nová Paka) o Na Majstrovstvách ČSSR získal 4. miesto v Rybníku n/Hronom a v Horšovskom Týne o V medzinárodných pretekoch získal 3. miesto v Žiline – pohár Slovenskej televízie, v Horšovskom Týne a v slovinskom Maribore o Víťaz Veľkej ceny Budapešti v roku 1974 o Trojnásobný účastník Majstrovstiev sveta – v Holiciach (1974 a 1977)

33

Profile for Obec Šenkvice

Šenkvičan 01/2019  

Šenkvičan 01/2019  

Advertisement