Page 1


Fate/Zero Nevypovedaný príbeh o štvrtej vojne o svätý grál Urobuchi, Gen; Nasu, Kinoko Slovenský preklad: sasuke4 (Chocobo Team)


Obsah Prol贸g .......................................................... 5 Pred 么smymi rokmi ............................. 5 Pred tromi rokmi ................................ 21 Pred rokom ......................................... 66


Prológ Pred ôsmymi rokmi Povieme vám príbeh jedného muža. Príbeh muža, ktorý viac ako ktokoľvek veril svojim ideálom až na toľko, že ho doviedli do šialenstva. Sen toho muža bol čistý. Jeho prianím bolo, aby boli všetci vo svete šťastní, to bolo jediné, čo si želal. Je to detský ideál, ktorý aspoň raz za život má každý chlapec, ale sa ho vzdá v okamihu, keď sa zoznámi s neúprosnosťou reality. Každé šťastie vyžaduje obetu, niečo, čo sa všetky deti naučia, keď dospejú. -5-


Ale ten muž bol iný. Možno bol najväčší blázon zo všetkých. Možno bol niekde zlomený. Alebo možno bol jedným z tých, ktorých voláme „svätý“, ktorí plnia Božiu vôľu. Taký, ktorému normálny ľudia nemôžu rozumieť. Vedel, že pre hocijakú existenciu na tomto svete, sú len dve varianty, obeta alebo vykúpenie... Po tom, ako toto pochopil, nikdy by nedokázal vyprázdniť misky váh... Od toho dňa, sa rozhodol, že bude jazýčkom na váhach. Na to, aby zmiernil zármutok vo svete, neexistovala iná efektívnejšia možnosť.

-6-


Na to, aby zachránil život na jednej strane, musel obetovať jeden život na druhej. To znamená, aby nechal prežiť väčšinu, musel zabiť menšinu ľudí. Preto, skôr ako by sa snažil zachraňovať ľudí, na to aby ich zachránil, tak vynikal v umení zabíjať ľudí. Znova a znova maľoval svoje ruky farbou krvi, ale ten muž sa nikdy nezľakol. Nikdy nespochybňoval správnosť svojich skutkov, nepochyboval o svojom cieli, donútil sa len trochu ovplyvniť misky váh. Nikdy nepreceňoval hodnotu života.

-7-


Odhliadnuc od pokory existencie a bez ohľadu na jeho vek, všetky životy mali rovnakú hodnotu. Bez diskriminácie zachraňoval životy a bez diskriminácie zabíjal. Ale na nešťastie si to uvedomil príliš neskoro. Aby hodnotil všetko rovnocenne, to by znamenalo, že by nesmel nikoho milovať. Keby to pravidlo do seba zabudoval skôr, dosiahol by vykúpenie. Zmrazil svoje mladé srdce, tým sa premenil na hodnotiaci stroj bez krvi a sĺz, viedol život, v ktorom rozhodoval o tom, kto zomrie a kto prežije. Pravdepodobne nijako netrpel.

-8-


Ale ten muž nemal pravdu. Hocikoho úprimný úsmev by naplnil jeho srdce hrdosťou a hocikoho plačúci hlas by otriasol jeho srdcom. K jeho rozhorčeniu sa pridal hnev a naplnil sa výčitkami, keď jeho slzy samoty túžili po rukách načahujúcich sa k nemu. Aj keď prenasledoval ideál, ktorý bol nad chápanie ľudí – on bol tiež človek. Koľko krát bol tento muž potrestaný za tento rozpor? Poznal priateľstvo. Poznal lásku. Aj keď postavil jeden milovaný život a mnoho neznámych naľavo a napravo váhy – Nikdy nespravil chybu. -9-


Viac ako niekoho milovať, musel posúdiť život rovnako ako ostatných, musel si ho posudzovať nestranne a nestranne ho zatratiť. Aj keď bol s niekým, kto mu bol vzácny, vždy vyzeral, že trúchli. A teraz bol tomu najväčší trest.

mužovi

udelený

Vonku za oknami, snehová búrka všetko zamrzla. Noc v strede zimy spôsobuje tuhnutie zeme v lese. Izba sa nachádza v starom hrade, postavenom na zamrznutej pôde, ale je ochránená príjemným ohňom horiacim v krbe. V teple tohto úkrytu držal ten muž vo svojich rukách jednu novú bytosť.

-10-


Bola naozaj malá – telo tak maličké, že by vyprchalo a žiadna váha, ktorá by hovorila o tom, že je pripravené. Jemná odpoveď môže byť nebezpečná, ako keď chytíte do rúk prvý sneh, ktorý sa rozpadne s jednoduchým stlačením. V krehkej dychtivosti, dieťa chráni svoju telesnú teplotu spánkom, miernym dýchaním. To je všetko, čo skromné pulzovanie v hrudníku na teraz dokáže. „Neboj sa, spí.“ Ako zdvihne dieťa v jeho rukách, matka oddychujúca na gauči ich oboch obdarí úsmevom. Z ustráchaného pohľadu dieťaťa ešte nie je v poriadku a jej pleť nie je perfektná, ale aj tak, jej nádherná tvár pripomína diamant. -11-


Nadovšetko sa zračila na jej tvári blaženosť a zmazala tak únavu, ktorá by pokazila jej príjemný výzor. „Vždy je to s ňou ťažké a vždy plače, aj s opatrovateľkami, na ktoré si už zvykla. Je to prvý krát, čo sa nechá držať tak potichu... Rozumie tomu, že? Že si dobrý človek.“ „...“ Bez odpovede, vyjavene porovnával muž matku na posteli s dieťaťom v jeho náručí. Bol úsmev Irisviel niekedy ožarujúcejší? Pôvodne to bola nešťastná žena. Nikto nemyslel, že by jej dal ten pocit šťastia. Nebola stvorením Boha, bola vytvorená ľuďmi... Ako homonkulus nemohla očakávať iné správanie voči nej. Irisviel nikdy nemala žiadne prianie. -12-


Vytvorená ako bábka, vychovaná ako bábka, možno už od začiatku nikdy nechápala význam slova šťastie. A teraz – žiari. „Som naozaj šťastná, že mám toto dieťa.“ Potichu dala do popredia jej lásku, prehovorila Irisviel von Einsbern, hľadiac na svoje spiace dieťa. „Odteraz bude prvou a najlepšou imitáciou človeka. Možno to bude ťažké a možno bude nenávidieť matku, ktorá jej dala taký bolestivý život. Ale, napriek tomu, som šťastná. Toto dieťa je krásne, jednoducho je nádherná.“ Jej výzor nie je nezvyčajný a pozerajúc na ňu, je to nádherné dieťa, ale –

-13-


Pokým bola v lone matky, tak bolo nenarodené telo pod vplyvom mnohých kúziel, aby bolo dokonca viac ako matka, iné od ľudí. Aj keď sa narodilo, jeho užitočnosť bola obmedzená tak, aby telo bolo len obyčajné zoskupenie kúzelných obvodov. Toto bola skutočná povaha milovanej dcéry Irisviel. Napriek tak krutému pôrodu Irisviel hovorí, „V poriadku.“ Porodiť takú vec, narodiť sa ako taká vec, miluje túto existenciu, nachádza v nej česť a usmieva sa. Príčinou tejto sily, ktorá posilňuje srdce, bolo, že bola bez pochýb „matkou“. To dievča, ktoré mohlo byť len bábkou, našlo lásku a stalo sa ženou a našlo nespochybniteľnú silu ako matka. To muselo spôsobiť ten výraz „šťastia“, ktorý nikto nemohol prelomiť. Práve -14-


vtedy, matka a dieťa chránené teplom krbu boli vzdialené všetkému smútku a zúfalstvu. Ale – ten muž vedel lepšie. Že svet, ktorého bol súčasťou viac vystihovala snehová búrka za oknom. „Iri, ja – “ Vyslovením jedného slova ako keby preťal jeho hruď meč. Mečom bola mierumilovná spiaca tvár dieťaťa a úsmev matky. „Jedného dňa budem v situácii, keď ťa zabijem.“ Keď sa cítil akoby zvracal krv, Irisviel prikývla mierumilovným výrazom.

-15-


„Rozumiem. Samozrejme. To je skutočné prianie Einsbernov. Na to som tu ja.“ To bola budúcnosť, o ktorej už bolo rozhodnuté. Po šiestich rokoch zobral ten muž svoju ženu na miesto, kde zomrie. Ako jediná obeť na to, aby zachránila svet, Irisviel sa stala obetou určenou pre jeho ideál. Bola to vec, o ktorej diskutovali často a prišli k dohode. Muž už preplakal nad tým rozhodnutím, preklínal sa za to a vždy mu Irisviel odpustila a povzbudila ho. „Poznám tvoje hodnoty a obľúbila som si tvoje modlitby; preto tu teraz stojím. Viedol si ma. Dal si mi život, ktorý nebol život bábky.“ -16-


Pre ten ideál sa obetovala. Stala sa tak jeho súčasťou. To bolo to, čo zobralo lásku ženy menom Irisviel. Pretože to bola ona, tak to muž bol schopný dovoliť. „Nemusíš za mnou trúchliť. Už som tvojou súčasťou. Stačí, že vydržíš bolesť vlastnej cesty.“ „... a čo bude s ňou?“ Telo dieťaťa bola ľahké ako perie, ale váha inej dimenzie roztriasla mužovi nohy. Ešte nemohol pochopiť a ani nebol pripravený na to, keď postaví to dieťa proti svojím ideálom. Nesúdi ani mu neodpúšťa za to ako žije ten muž svoj život. Na to ešte nemá silu.

-17-


Ale aj s čistým životom, jeho ideál je nemilosrdný. Nehľadiac na pokoru jednotlivca alebo na vek, všetci sú si rovnocenní – „Nie som... hoden ju držať.“ Stlačil svoj hlas, napriek tomu, že jeho dobrota sa trhala v šialenstve. Jedna slza dopadla na do červena sfarbené líce dieťaťa v jeho náručí. Po tichu vzlykajúc si muž kľakol na jedno koleno. Na to, aby zvrhol bezcitnosť vo svete, sa usiloval o ešte väčšiu bezcitnosť... A aj tak, pre muža, ktorý mal ľudí, ktorých miloval, to bolo najväčším trestom. Jeho najmilšia osoba na tomto svete. -18-


Aj keby to malo znamenať záhubu sveta, chcel ju ochrániť. Ale pochopil to. Nastane čas kedy spravodlivosť, v ktorú verí, bude vyžadovať obetu v podobe čistého života – aké rozhodnutie muž menom Emiya Kiritsugu urobí? Kiritsugu plakal, vystrašený dňom, ktorý možno príde, vystrašený budúcnosťou. Držiac sa okolo hrude stále pevnejšie, Irisviel vstala z postele a jemne položila ruku na rameno svojho muža, ktorý podľahol slzám. „Nikdy nezabudni. Bol to tvoj sen? Svet, v ktorom by nikto nemusel takto plakať. Ešte osem rokov... A tvoj boj skončí. Budeme niesť tento ideál. Som si istá, že ťa grál zachráni.“

-19-


Jeho žena, chápajúc jeho utrpenie, zachytila Kiritsuguho slzy čo najjemnejšie. „Po tom dni, musíš držať to dieťa, Ilyasviel, ešte raz. Vypni svoju hruď ako normálny otec.“

-20-


Pred tromi rokmi Keď hovoríme o okultizme, teórie o dimenziách hovoria, že existuje „moc“ mimo tohto sveta. Označuje sa tak začiatok všetkého. To je najväčšie želanie všetkých mágov, „koreň“... Miesto Boha, Akashické záznamy, začiatok a koniec všetkého, ktoré všetko zaznamenáva a všetko v tomto svete vytvára. Pred dvesto rokmi, boli takí, čo experimentovali na tom mieste, mimo tohto sveta. Einsbern, Makiri, Tōsaka. To boli tri rodiny na začiatku, vytvorili repliku „Svätého grálu“, objekt viacerých tradícií. V očakávaní, že vyvolanie Grálu splní prianie, ponúkli tieto tri rodiny

-21-


svoje tajomstvo, aby tak prezentovali „všemohúcu moc“. ... ale Grál dokázal splniť prianie len jednej osobe. Okamžite, ako sa pravda dostala na povrch, tak väzby spolupráce zmyla krv bojov. To je začiatok „Vojny o Svätý Grál“, „Pocit neba“. Odvtedy, raz za šesťdesiat rokov, je Grál vyvolaný na ďalekom západe, v krajine zvanej „Fuyuki“. Potom si Grál vyberie siedmych mágov, ktorí majú moc získať ho a rozdelí veľké množstvo prany pomedzi nich, aby mohli zabezpečiť vyvolanie Hrdinských Duchov, nazývaných „sluhovia“. Uzatvorí to boj na smrť všetkých siedmych a rozhodne sa tak, ktorý je hoden Grálu. -22-


- Toto práve prežíval Kotomine Kirei. „Znaky, ktoré sa objavili na tvojej pravej ruke sa nazývajú „Príkazové znamenia“. Je to dôkaz, že ťa Grál vybral a sväté znamenie, ktoré ti povoľuje ovládať sluhu.“ Osoba s vyrovnaným, ale prísnym hlasom, ktorá vysvetľovala, bol Tōsaka Tokiomi. V izbe elegantnej vily, ktorá stála na vrchu malého kopca južne od Turína v Taliansku, sedeli traja muži v kreslách. Kirei a Tokiomi a duchovný Otec, ktorý ich navzájom predstavil a viedol tento rozhovor, Kotomine Risei... Kireiho skutočný otec. Na priateľa Otca, ktorému bude čoskoro osemdesiat, bol ten Tōsaka dosť výstredný Japonec. Vyzeral, že je -23-


rovnako starý ako Kirei, usadený a pôsobil ako expert. Pochádzal z rodokmeňa starej významnej rodiny, dokonca aj na Japonské štandardy, táto vila bola jeho druhým domovom. Ale najzaujímavejšie bolo, že bez zábran sa vyhlasoval za „mága“. Byť mágom nie je tak divné, ako to znie. Kirei bol, tak ako jeho otec, duchovným, ale úloha otca a syna sa odlišovala od toho, čo si normálny ľudia predstavovali pod duchovným „Otcom“. „Svätá Cirkev“, do ktorej patrili ľudia ako Kirei, má náuku, ktorá je postavená mimo hraníc zázrakov a záhad, ale má poslanie ničiť kacírstvo a pochovať ho do zabudnutia.

Takto

postavenie,

z ktorého

rúhanie, akým je mágia. -24-

môžu

zaujať

dozerajú

na


Mágovia

sa

a organizujú

spájajú sa

len

s mágmi

v samostatných

skupinách nazývaných „Asociácie“, ktoré predstavujú hrozbu pre Svätú Cirkev. V súčasnosti sa obe strany dohodli na udržiavaní vzájomného pokoja, ale aj tak, predstava, že by sa Otec zo Svätej Cirkvi a mág stretli v jednej budove, je nemysliteľná. Ale v prípade Riseiho, Otca, mala Cirkev už dlhoročné spojenie s rodinou Tōsaka, napriek tomu, že boli mágovia. Bolo to minulú noc, čo Kirei objavil obrysy, ktoré sa zmenili na tri znamenia. Potom

sa

poradil

s otcom

a Risei

okamžite zobral svojho syna do Turína, -25-


aby sa hneď ráno stretli s mladým mágom. Odvtedy,

po

rýchlom

vysvetlenia,

ktoré

Tokiomi

zvítaní, poskytol

Kireimu počas tohto tajného stretnutia, sa týkali len jedného, vojny, „Pocitu neba“.

Zmysel

znamenia,

ktoré

sa

objavilo na Kireiho ruke... To je výsledok Kireiho privilégia zvádzať boj o zázrak v štvrtom znovuzrodení Svätého Grálu, ktoré nastane o tri rok neskôr. Nie, že by odmietal bojovať. Kireiho úlohou v Svätej Cirkvi bolo priame odstraňovanie rúhania, čo znamená, že bol plnokrvný bojovník. Dalo by sa povedať, že bolo jeho -26-

povinnosťou


postaviť svoj život proti mágovi. Skôr bol problém

paradox,

že

Kirei

ako

duchovný, sa mal zúčastniť Pocitu neba ako „mág“, keďže sa jednalo o vojnu mágov. „Pocit neba je špeciálny druh boja, kde používaš Sluhov ako dôverníkov. Takže, na

to,

aby

si

sa

potrebuješ vedieť

niekam

dostal,

minimálne

základ

vyvolávacieho kúzla. ...v podstate, sedem osôb, ktorí boli vybraní ako majstri Sluhov, musia byť mágovia. Musí to byť výnimočné pre niekoho ako ty, kto sa neživí mágiou, aby ho Grál vybral tak skoro.“ „Uprednostňuje Grál niektorých ľudí?“ -27-


Tokiomi prikývol smerom k ešte stále nepresvedčenému Kireimu. „Spomínal som „tri rodiny dávnej éry“ – pri výbere sa uprednostnia mágovia spojený

s

rodinou Makiri,

ktorá

si

zmenila meno na Matō, Einsbern alebo Tōsaka. Inými slovami...“ Tokiomi

zdvihol

svoju

pravú

ruku

a ukázal trojitý symbol. „Ako súčasná hlava rodiny Tōsaka, budem zástupcom v ďalšej vojne.“ Takže

plánoval

tento

muž

neskôr

bojovať s Kireim, po tom, ako mu všetko vysvetlí? Aj keď to Kirei nemohol

-28-


pochopiť,

pokračoval

so

svojimi

otázkami. „Zaujímalo

by

ma

viac

o Sluhoch,

ktorých ste spomínal. Hrdinskí duchovia vyvolaní a používaní ako dôverníci...“ „Možno sa tomu dá ťažko uveriť, ale je to tak. To by mohol byť jeden zo zázrakov Grálu.“ Legendy veľkých ľudí, nadľudí, ktorí zanechali

svoje

meno

v histórií

a tradíciách. Sú to tí, ktorí zostali v pamäti ľudí aj po ich smrti a boli vyčlenení

z kategórie

ľudstva,

vyznamenaní dokonca aj v svete duchov; to sú „Hrdinskí duchovia“. Majú úplne iný status ako pomstychtiví duchovia -29-


alebo zlí duchovia z prírody, ktorých väčšinou

vyvolávajú

mágovia

ako

dôverníkov. Takže by sa dalo povedať, že sú to bytosti s duchovným statusom boha. Aj keď sa časť tej moci dá vyvolať a požičať, je nemysliteľné, že by sa použili ako dôverníci v dnešnom svete. „Ak

si

zoberieš,

že

spraviť

niečo

nemožné možným je mocou Grálu, tak pochopíš aký neskutočný poklad to je. Nakoniec, dokonca vyvolanie Sluhu je len malá časť moci Grálu.“ Ako to povedal, tak si pomyslel aké je hlúpe,

čo

hovorí.

Tōsaka

povzdychol a pokrútil hlavou.

-30-

Tokiomi


„Môžu byť vyvolaní Hrdinskí duchovia od dávnych vekov až po minulé storočie. Sedem hrdinských duchov nasleduje siedmych majstrov, každý ochraňujúc svojho

vlastného

nepriateľského

pána

a zabíjajúc

majstra.

Hrdinovia

z hociktorej doby a krajiny sú vyvolaní do

súčasnosti

a stretávajú

sa

v smrteľnom boji o nadvládu. To je Vojna o Svätý Grál vo Fuyuki, Pocit neba.“ „... taká príšernosť? Na miestach, kde žijú tisícky ľudí?“ Všetci mágovia dodržiavajú nepísané pravidlo utajovania svojej identity. Je to jasná možnosť v dnešnej dobe, kde -31-


všetci veria, že veda je odpoveďou na všetko. Odhalenie ich existencie je určite nemožné, keď sa tiež zoberie do úvahy Svätá Cirkev. Ale musíte uschovať moc, ktorá dokáže priniesť katastrofu spolu s Hrdinskými duchmi. Použiť siedmych Sluhov v konflikte

medzi

ľuďmi

v súčasnosti

a nechať ich proti sebe bojovať... Je to prakticky podobné ako vo vojne prikázať úplné vyhladenie. „ – Samozrejme, je nutné, aby táto konfrontácia Potrebuješ

prebiehala veľmi

dobre

dohľad, aby sa to zaistilo.“

-32-

v utajení. pripravený


Dovtedy tichý, Kireiho otec, kňaz Risei, predstúpil a začal hovoriť svoju časť. „Pocit neba sa uskutočňuje každých šesťdesiat rokov a tento krát to bude štvrtá vojna. Osídľovanie Japonska sa začalo

rozširovať

po

druhej

vojne.

Dokonca aj v najodľahlejších častiach nemôžeme

ignorovať,

že

ľudia

svedkami rozširovania škôd. Takže od tretej vojny sa uzatvorila dohoda s Svätou Cirkvou, že vždy pošlú dozor. Aby sa tak minimalizovali škody z vojny, udržala jej existencia v tajnosti a mágovia neprezradili tajomstvo.“ „Slúži Cirkev vo vojne ako rozhodca?“ -33-


„Presne tak, pretože je to konflikt medzi mágmi. V Asociácií mágov nie je nikto vhodný,

kvôli

politike.

Jednoducho

nebola iná možnosť, ako dať to za úlohu niekomu zvonku, ako napríklad Cirkvi. Ešte k tomu, nebolo to pre Svätú Cirkev prístupné, aby sa tak ľahko používalo meno

Svätého

Grálu.

Nemôžeme

ignorovať fakt, že to môže byť aj nádoba, v ktorej bola krv syna Boha.“ Obaja Kirei a Risei, otec a syn, sú súčasťou

sekcie

nazývanej

Zhromaždenie ôsmej sviatosti. Úlohou tejto skupiny je navrátenie Svätej Cirkvi nadvládu nad svätými relikviami.

-34-


Poklad s menom Svätý Grál sa vyskytuje v mnohých

rozprávkach

a legendách

a dôležitosť „Grálu“ v náuke Cirkvi je obrovská. „V

takých

podmienkach,

naposledy

v chaose Svetovej Vojny, sa na stretnutí rozhodlo o vhodnom čase na tretí Pocit neba a ja, vtedy ešte mládenec, som bol najatý na dôležitú úlohu. Na ďalší boj, pôjdem do Fuyuki, aby som dozeral na váš boj.“ Po týchto slovách svojho otca, Kirei mohol už len skloniť hlavu. „Prosím počkaj. Neočakáva sa náhodou od vybraného dozorcu z Cirkvi férovosť? -35-


Je to problém, ak je účastník pokrvný príbuzný...“ „No tak. Chceš povedať, že toto je slepé miesto v pravidlách?“ Neobvyklý úsmev na tvári tvrdohlavého otca nasvedčoval niečomu, čo Kirei nechápal. „Kotomine-san, nemali by ste zaťažovať vášho syna. Posuňme sa k skutočnej otázke.“ Tōsaka Tokiomi týmto popohnal starého kňaza k podstate. „Hm, správne – Kirei, všetko, čo sme ti vysvetlili, boli len „vonkajšie aspekty“ -36-


vojny o Grál. Je ešte iný dôvod prečo som chcel, aby si sa dnes stretol s pánom Tōsaka.“ „... a to je?“ „Pravdupovediac, potvrdilo sa nám už dávno, že Grál, ktorý sa objavil vo Fuyuki bol iný, než svätá relikvia „syna Boha“. Napokon, boj v Pocite Neba vo Fuyuki je len boj o poklad, ktorý je len kópia toho, ktorý dokáže otvoriť cestu k utópií. Nemá nijaké prepojenie na Cirkev.“ Takže tak to je. Inak by Svätá Cirkev nebola

spokojná

s úlohou

tichého

dohľadu. Ak by Grál bol napokon pravá -37-


svätá relikvia, tak by Cirkev obišla mier a získala ho z rúk mágov. „Ak je hlavným cieľom kalichu len dosiahnuť Akashické záznamy, tak to nie je záležitosť Cirkvi. Napokon túžba mágov nájsť „Akasha“, teda zrodenie, nejako vážne nenarúša našu náuku. - Aj keď, dovoliť si prenechať ho hocikomu, musíme ho dať silnej osobe. Ak by sa priplietol nezvaný hosť, tak nevieme, aký druh nešťastia by mohol spôsobiť.“ „Tak, ak to zničíme ako kacírstvo -“ „To je stále zložité. Mágovia, ktorí bojujú

o Grál

bývajú -38-

výnimočne


húževnatí. Ak by sme podnikli priamy útok, tak by sme sa nevyhli konfliktu s Asociáciou mágov. A to by znamenalo priveľa obetí. Skôr, ako plán B, nie je nič zaujímavejšie ako nájsť spôsob, ako ho zveriť „vybranej osobe“.“ „... rozumiem.“ Kirei konečne začal chápať skutočný motív tohto rozhovoru. Keďže jeho otec sa miešal s Tōsaka Tokiomim, mágom. „Keďže boli v ich rodnej zemi utláčaní kvôli svojej viere, pretože rodina Tōsaka nasleduje podobnú náuku ako my.

-39-


Poznajúc Tokiomiho povahu, on sám je kvalifikovaný, aby použil Grál.“ Tōsaka

Tokiomi

prikývol,

potom

pokračoval. „Dosiahnuť „Akasha“. Pre nás Tōsaka nie je väčší zmysel. Ale, je smutné, že Einsbern a Matō, ktorí tiež zdieľali tento cieľ, ho stratili pre viac svetské veci a úplne zabudli na pôvodné myslenie. Nebudem ani spomínať, že prizvali štyroch Majstrov zvonku. Chcú Grál pre ich túžbu po moci a nič viac.“ To

znamená,

že

Svätá

Cirkev

by

neuznávala ako nositeľa Grála nikoho iného okrem Tōsaka Tokiomi. Takže Kirei začínal chápať jeho úlohu. -40-


„Takže chcete, aby som sa zúčastnil ďalšej vojny o Grál, aby som dopomohol pánovi Tōsaka k výhre?“ „Presne tak.“ Konečne sa ukázal náznak úsmevu na tvári Tōsaku Tokiomiho. „Samozrejme, spojíme sa proti zvyšným piatim mágom tajne a zničíme ich. Aby sme

tak

získali

väčšiu

šancu

na

víťazstvo.“ Po

Tokiomiho

slovách,

otec

Risei

prikývol. Neutralita Svätej Cirkvi ako rozhodcu

začínala

dostávať

trhliny.

Tento Pocit neba musí byť predsa len zaujímavý pre Cirkev. -41-


Toto nebolo pre Kireiho ani dobré, ani zlé. Ak boli zámery Cirkvi jasné, tak zostávalo už len splniť svoju úlohu ako verný exekútor. „Kirei-kun, budeš premiestnený z Cirkvi do Asociácie mágov a staneš sa mojím žiakom.“ Bez prestávky a s praktickým prízvukom v hlase pokračoval Tōsaka Tokiomi vo svojom vysvetľovaní. „Presun?“ „Výmena je už zariadená formálne, Kirei.“

-42-


Ako to dopovedal, tak vytiahol otec Risei list. Bola to informácia, ktorá bola podpísaná Svätou Cirkvou a Asociáciou mágov a bola určená pre Kotomine Kireiho. Kirei bol viac než prekvapený rýchlosťou tohto vystúpenia: od včera až do dnes rána sa postarali o list. Nakoniec, nebol dôvod pre Kireiho sa nejako pohoršovať alebo rozčuľovať nad diskusiou. Pre Kireiho to nemalo vôbec význam. „Dôležité bude, aby si nerobil nič iné, len trénoval mágiu v mojom dome v Japonsku. Najbližší Pocit neba je o tri roky.

-43-


Vtedy už musíš mať sluhu, ktorý ťa bude poslúchať a musíš sa stať mágom, ktorý sa zúčastní boja ako Majster.“ „Ale – je to v poriadku? Ak budem pod vami verejne študovať, nebudú nás podozrievať, že spolupracujeme?“ Tokiomi sa chladne usmial a pokrútil hlavou. „Nepoznáš mágov. Ak sa ich záujmy stretnú, tak konflikt učiteľa a študenta skončia bojom na život a na smrť. To nie je nič netypické pre náš svet.“ „Aah, rozumiem.“

-44-


Aj keď Kirei nemal v úmysle pochopiť mágov, mal poňatie o tendenciách vo svete mágov. Mal množstvo príležitostí, aby súperil s „kacírskymi“ mágmi ako exekútor. Počet ľudí, ktorých zabil vlastnou rukou nie je v desiatkach alebo dvadsiatkach. „Tak, máš ešte nejaké otázky?“ Ako Tokiomi požadoval koniec, Kirei sa spýtal

otázku,

ktorú

chcel

od

začiatku. „Už len jedna – Grál, ktorý vyberá Majstrov, aký je jeho úmysel?“ Zjavne to bola otázka, ktorú Tokiomi neočakával. Mágove obočie sa na chvíľu -45-


spojilo do vrások, potom sa upokojil a odpovedal. „Grál bude... Samozrejme uprednostní mágov, ktorí ho potrebujú.“ Ako som povedal skôr, my Tōsaka budeme na vrchole toho zoznamu ako jedna z troch pôvodných rodín.“ „Takže majú všetci Majstri dôvod na to, že chcú Grál?“ „Nie je to limitované na to. Grál požaduje siedmych ľudí. Ak nebude dostatok ľudí na danom mieste v presný čas, tak hocikto, kto by sa normálne nedostal do výberu, dostane Príkazové znamenie. Môže

byť, že -46-

sa

niečo


podobné stalo v minulosti, ale – Aah, rozumiem.“ Pokým

rozprával,

tak

si

Tokiomi

uvedomil, čo Kirei podozrieva. „Kirei-kun, myslíš si, že si nemal byť vybraný, že?“ Kirei prikývol. Je jedno, ako moc hľadal, nebol dôvod, aby ho našiel stroj na želania. „Hm, je to naozaj divné. Jediné, čo by ťa mohlo spájať s Grálom je tvoj otec, ktorý bol najatý ako dozor, ale... Nie, dalo by sa myslieť, že je to jediný dôvod.“ „... čo znamená?“ -47-


„Grál mohol predpokladať, že Svätá Cirkev bude podporovať rodinu Tōsaka. Takže

exekútor

Príkazové

z Cirkvi

znamenie,

by

aby

dostal

podporil

Tōsaka.“ Ako to dopovedal, Tokiomi, spokojný, na ukončenie diskusie dodal. „Inými slovami, Grál dáva mne, Tōsaka, dve porcie Príkazového znamenia a za to si ťa vybral ako Majstra. ...

čo

ty

na

to?

Stačí

ti

takéto

vysvetlenie?“ Dodal na koniec odvážnym tónom. „...“ -48-


Arogantné

sebavedomie

svedčalo

mužovi menom Tōsaka Tokiomi. Tento muž

mal

v sebe

dôstojnosť,

ktorá

ohraničovala sarkazmus. Je jasné, že ako mág to bol muž dokonalosti. A musel mať sebavedomie, ktoré prišlo s tou dokonalosťou. Preto by nikdy nespochybnil svoje rozhodnutie. To znamená, že nikdy nedostaneš inú odpoveď od Tokiomiho – To bol Kireiho záver. „Kedy odchádzame do Japonska?“ Skrývajúc svoje vnútorné odradenie, Kirei zmenil tému.

-49-


„Trochu navštívim Veľkú Britániu. Mám malú

úlohu,

ktorú

musím

spraviť

v Hodinovej veži. Pôjdeš do Japonska predo mnou. Poviem o tom mojej rodine.“ „Rozumiem. Tak teda pôjdem.“ „Kirei, choď napred. Potrebujem ešte niečo prebrať s pánom Tōsakom.“ Prikyvujúc k otcovým slovám, sa Kirei postavil a po tichom úklone opustil miestnosť.

***** -50-


Zostávajúc v miestnosti, Tōsaka Tokiomi a Otec

Risei

potichu

sledovali

ako

Kotomine Kirei odchádza. „Máte spoľahlivého syna, Kotominesan.“ „Jeho

sila

ako

„exekútora“

je

garantovaná. Ani jeden z jeho kolegov nie je usilovnejší než on počas tréningu. Ja

som

ten,

o kom

by

si

mal

pochybovať.“ „Ho... To je príkladný prístup ochrancu viery?“

-51-


„Oh, hanbím sa to povedať, ale Kirei je jedinou pýchou tohto senilného starého muža.“ Otec bol známy svojou prísnosťou, ale v pocite pokoja s Tokiomim, sa usmial. Ako sa jeho oči pozreli na jeho jediného syna, tak sa ukázala jeho dôvera a láska. „Keď som ešte aj po päťdesiatke nemal dieťa, tak som sa vzdal myšlienky dediča... Ale teraz, som prekvapený kam sa môj syn dostal.“ „Aj keď, súhlasil jednoduchšie než som čakal, nie?“

-52-


„Môj syn by skočil do ohňa, ak by to požadovala Cirkev. Tak ďaleko by zašiel kvôli svojej viere.“ Aj keď Tokiomi nechcel spochybňovať slová Otca, nemal pocit z jeho syna, že by bol taký „zapálený pre vieru“. Tichá povaha muža menom Kirei mu prišla viac nihilická. „Ak mám byť úprimný, tak to bolo sklamanie. Akokoľvek sa na to pozriem, tak mi to pripadá, že je zapletený do niečoho, čo sa ho netýka.“ „Nie... Môže to byť pre neho vykúpenie.“ Hovoriac s pochybnosťami, začal Otec Risei smutne hovoriť. -53-


„Je to súkromná záležitosť, ale jeho žena zomrela pred pár dňami. Neboli svoji ani dva roky.“ „Oh, ja –“ Tokiomi stratil po tomto neočakávanom zvrate slová. „Aj keď to nevidieť, vyzerá, že to zvláda celkom dobre... V Taliansku má príliš veľa spomienok. Možno práve teraz návrat do rodnej zeme, by mohol Kireimu zahojiť jeho rany.“ Risei

si vzdychol. Tokiomi pozeral

priamo naňho.

-54-


„Tokiomi-kun, neukazuje sa skutočná hodnota človeka, keď sa zvyšujú nároky? Tokiomi sa hlboko uklonil kňazovým slovám. „Som zaviazaný. Môj dlh voči Svätej Cirkvi

a obom

generáciám

rodiny

Kotomine bude vytesaný ako rodinné pravidlo.“ „Vôbec, len plním môj sľub pre budúce generácie Tōsaka. – Zvyšok bude len modlenie k Bohu o ochranu na tvojej ceste ku „koreňom“.“ „Áno. Odmietnutie môjho starého otca, najdrahšie želanie Tōsaka, to je náplňou celého môjho života.“ -55-


Skrývajúc, že jeho sebavedomie bolo udusené váhou

povinností, Tokiomi

rezolútne prikývol. „Tento krát, dosiahnem na Grál. Určite sa mi to podarí.“ Pri Tokiomiho dôstojnosti sa oživila spomienka Otca Riseiho na jeho starého priateľa. „Priateľu... Tiež máš dobrého dediča.“

*****

-56-


S vetrom od Stredozemného mora, ktorý mu vial vo vlasoch, Kotomine Kirei sa vracal zo sídla na kopci po úzkej ceste, sám a potichu. Konečne si Kirei dal dokopy viacero dojmov, ktoré mal z muža menom Tōsaka Tokiomi, ktorého práve stretol. Možno žil ťažký život. Ako keby sa hrdosť presne rozdelila na skúsené utrpenie,

bol

to

muž

dotovaní

dôstojnosťou, ktorou sa mohol chváliť. Pozná

tento

druh osobnosti

veľmi

dobre. Kireiho vlastný otec bol rovnaký typ ako Tōsaka Tokiomi.

-57-


Muži,

ktorí

narodenia,

definovali ich

zmysel

vlastnej

ich

existencie

a nasledovali ho bez váhania. Určite by nikdy nezaváhali. Spojené

do

železnej

cieľom,

prepojené

vôle len

s jasným naplnením

„niečoho“, ktoré si identifikovali ako ich životný cieľ. Formou tohto presvedčenia v prípade Kireiho otca, je viera; a v prípade Tōsaka Tokiomiho, možno to bolo sebavedomie vyvoleného

privilégium

nie

pre

obyčajných ľudí a sebavedomie niekoho so zodpovednosťou na pleciach. Bol jedným

z tých

-58-

zostávajúcich


„nefalšovaných aristokratov“, ktorých už dnes nájdete zriedka. Odvtedy

bude

hrať

pravdepodobne

existencia Tōsaka Tokiomu pre Kireiho dôležitú rolu... Ale aj tak, bol to typ človeka,

ktorý

nebol

s Kireim

kompatibilný. To bolo rovnaké ako povedať, že sa podobal na otca. Tí, ktorí vidia len ich ideál nemôžu nikdy pochopiť bolesť tých, ktorí žiaden nemajú.

Ľudia

„zmysel

pre

ako

cieľ“

Tokiomi ako

základ

majú ich

presvedčenia, ale to úplne chýbalo Kotomine Kireimu. Ani raz za dvadsať rokov necítil také vzrušenie.

-59-


Súdiac nedokázal uznať najušľachtilejšiu myšlienku, užiť si úlohy, alebo oddýchnuť

pri

hocijakom

si

potešení.

Takýto človek nemohol mať niečo ako zmysel pre cieľ. Nedokázal pochopiť ako bol tak odňatý z zmyslu

pre

hodnoty

v normálnom

svete. Nedokázal si predstaviť, že by bol pre niečo zapálený. Stále veril, že existuje Boh. Bola tam vyššia moc, aj keď nebol ešte dosť dospelý, aby ju pochopil. Žil vo

viere,

najsvätejšie

že

jedného

slovo

Božie

dňa

ho

dovedie

k pravde a zachráni ho. Dúfajúc v nádej, držiac sa jej. -60-


Ale v hĺbke srdca vedel. Vykúpenie nepríde pre muža ako je on, božou láskou. Neustále

útoky

takého

hnevu

a zúfalstva, ho dohnali k masochizmu. Pod zámienkou morálneho tréningu, sa jednoducho stále dookola zraňoval. Ale toto mučenie zocelilo Kireiho telo ako železo a keď si to uvedomil, tak bol na vrchole

elity

Svätej

Cirkvi,

ako

„exekútor“, kam ho nikto nedokázal nasledovať. Všetci to volali „sláva.“ Sebaovládanie a oddanosť

Kotomine

Kireiho

boli

chválené ako vzor duchovnosti. Jeho otec Risei nebol výnimkou. -61-


Kirei veľmi dobre chápal prečo mal Kotomine Risei tak veľa viery a obdivu pre

svojho

syna,

ale

to

bolo

nedorozumenie; v skutočnosti bolo jeho srdce zahanbené. Celý život by zjavne nezmenil toto nedorozumenie. Do dnešného dňa, nikto nechápal koľko toho Kireimu chýba. Áno, dokonca ani jediná žena, ktorú miloval – „...“ S pocitom prázdnej hlavy, Kirei poľavil v tempe a chytil si rukami čelo.

-62-


Keď sa snažil spomenúť na ženu, ktorú stratil, tak sa rozptýlili jeho myšlienky ako v hmle. Bolo to ako stáť v hmle na pokraji. Inštinkt prežitia mu hovoril nespraviť ani krok dopredu. Keď si uvedomil, tak už bol naspodku kopca. Kirei zastavil a pozrel na dom na kopci. Konečne, ešte stále si nedokázal spraviť uspokojivé závery z rozhovoru s Tōsaka Tokiomim... To bol problém, ktorý trápil Kireiho najviac. Prečo si zázračná moc ako „Grál“ vybrala práve Kotomine Kireiho?

-63-


Tokiomiho vysvetlenie bolo zúfalé. Ak chcel Grál podporu pre Tokiomiho, tak muselo

byť

viacej

vhodnejších

kandidátov, ktorí mohli byť aj jeho priatelia; nie Kirei. Musí existovať dôvod na výber pre ďalšie zjavenie Grálu. Aj tak... Čím viac nad tým premýšľal, tým to Kireiho viac trápilo. Nemal žiaden zmysel pre cieľ. Žiaden ideál alebo túžbu. Akokoľvek sa na to pozriete,

nemal

žiaden

dôvod

byť

nositeľom zázraku ako je „najmocnejší nástroj na želania“.

-64-


Smutnou tvárou sa Kirei zahľadel na tri symboly, ktoré mal na pravej ruke. Hovorí sa, že Príkazové znamenie je sväté znamenie. Bude ochotný vykonať sľub o tri roky?

-65-

Fatezero2  

opis

Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you