Page 1

Máte strach z STK? Čo vás napadá pri počutí názvu stanica technickej kontroly? Ak patríte k bežným, priemerným, normálnym motoristom, tak vo vašej mysli táto skratka asi nevzbudzuje práve príjemné asociácie. Nepríjemná povinnosť, obťažovanie zo strany štátu, u tých radikálnejších možno dokonca obmedzovanie osobnej slobody... Navyše to všetko spojené s nebezpečenstvom, že váš automobil nebudete môcť určitú dobu používať, teda útok na vašu samotnú motoristickú podstatu. Veď ako môže byť motorista bez svojho auta motoristom? Je to skutočne tak? Je STK naozaj len strašiakom? Možno iba na prvý pohľad. Pri hlbšom skúmaní určite každý z vás bude súhlasiť s tým, že zistenie chyby v brzdovej sústave vášho vozidla je koniec koncov omnoho príjemnejšie pri technickej kontrole ako napríklad pri prejazde horským priechodom cez Čertovicu. A vedomie, že aj protiidúci plne naložený kamión na tom istom horskom priechode musel absolvovať kontrolu technického stavu, tiež nie je na škodu. Pokračujúc v úvahách naznačeným smerom možno nakoniec prídete k rovnakému záveru ako zákonodarcovia väčšiny motoristicky vyspelých krajín sveta: nebyť kontrol technického stavu vozidiel, nemohli by sme si byť na cestách istí svojimi životmi. Kontroly technického stavu automobilov majú takmer rovnako dlhú históriu ako automobily. Onedlho potom, čo si úrady uvedomili nutnosť vedenia evidencie prudko rastúceho počtu automobilov, začali registráciu spájať s technickou obhliadkou vozidla. Len o niečo neskôr, už v dvadsiatych rokoch tohto storočia, sa v niektorých európskych krajinách objavili prvé náznaky snáh o systematické kontroly technického stavu automobilov v prevádzke, ktoré by boli zárukou určitej miery bezpečnosti používania vozidiel. Dnes, na konci storočia, má väčšina automobilovo rozvinutých krajín svoj národný systém kontrol technického stavu, ktorého úlohou je okrem ochrany životov, zdravia a majetku občanov i ochrana životného prostredia pred škodlivými vplyvmi automobilizmu. Slovensko, ako jedna z krajín s rozvinutým motorizmom, má v tejto oblasti tiež pomerne dlhú tradíciu. Prvé stanice technickej kontroly sa začali objavovať už v polovici sedemdesiatych rokov. Samozrejme vtedy ešte ako majetok štátu, spravovaný organizáciou podliehajúcou ministerstvu dopravy. Po roku 1989 sa sieť staníc krok za krokom rozrastala a menila sa jej štruktúra. Štát zastúpený ministerstvom dopravy postupne presúval svoju právomoc kontrolovať vozidlá na súkromné spoločnosti vlastniace stanice. Platná legislatíva však nestanovovala celkom jasne povinnosť majiteľom vozidiel pristavovať ich v pravidelných intervaloch ku kontrolám. Situácia sa zmenila až v roku 1996, keď Národná rada prijala Zákon NR SR č. 315 / 1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, ktorý takúto povinnosť presne a jednoznačne stanovil. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (MDPT SR) k tomuto zákonu onedlho vydalo vykonávacie vyhlášky č. 116 / 1997 Z.z. o podmienkach premávky vozidiel na pozemných komunikáciách a č. 327 / 1997 Z.z. o kontrolách technického stavu vozidiel. Na základe týchto predpisov musí dnes majiteľ vozidla evidovaného v Slovenskej republike zabezpečiť, aby jeho automobil alebo prípojné vozidlo bolo v pravidelných intervaloch podrobované nezávislej kontrole technického stavu v niektorom z miest pre tento účel určených štátom. Ak máte strach z návštevy STK, možno ho pomôže potlačiť séria článkov, s ktorými sa budete pravidelne stretávať v tomto okienku. Budú obsahovať informácie o vašich zákonom stanovených povinnostiach, o tom, čo vás na STK čaká, ale i o tom, ako sa starať o automobil tak, aby ste nemali problémy s absolvovaním technickej kontroly. Samozrejme sa nájde i priestor pre vaše otázky a reakcie. Takže nezabúdajte: technické kontroly chránia na cestách nielen vaše životy, ale i životy nás ostatných.

Kedy na STK? V minulej časti nášho seriálu sme si pripomenuli právne normy, ktoré stanovujú povinnosť podrobovať vozidlá pravidelnej kontrole technického stavu. Dnes sa bližšie pozrieme na to, kedy musíte s vaším vozidlom navštíviť STK. Podľa vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií č. 327/1997 Z.z. musí každý osobný automobil (vozidlo kategórie M1 - teda také, ktoré nemá viac ako 8 miest pre cestujúcich okrem miesta vodiča, nemá celkovú hmotnosť väčšiu ako 3,5 t a batožinový priestor nemá väčší ako priestor pre cestujúcich), malý nákladný automobil (kategória N1 - s celkovou hmotnosťou do 3,5 t), veľký motocykel (kategórie L3, L4 a L5 - zdvihový objem nad 50 cm3 alebo maximálna konštrukčná rýchlosť nad 50 km/h, vrátane motocyklov s postranným vozíkom, trojkoliek a štvorkoliek) a malé prípojné vozidlo (kategórie O1 a O2 - s celkovou hmotnosťou do 3,5 t) absolvovať prvú pravidelnú technickú kontrolu najneskôr 4 roky po svojom prvom


prihlásení do evidencie. Ďalším kontrolám potom musia byť takéto vozidlá podrobované každé 2 roky až po svoje vyradenie z evidencie. Na malé motocykle (kategória L1 - zdvihový objem do 50 cm3 a maximálna konštrukčná rýchlosť do 50 km/h) sa zatiaľ povinnosť pravidelných kontrol nevzťahuje, ale od nich odvodené tojkolesové a štvorkolesové vozidlá (kategória L2) musia prvú kontrolu absolvovať v lehote 4 rokov od prvého prihlásenia do evidencie a ďalšie potom v pravidelných štvorročných intervaloch. Autobusy (kategórie M2 a M3 - s viac ako 8 miestami pre cestujúcich), nákladné automobily (kategórie N2 a N3 - s celkovou hmotnosťou nad 3,5 t) a veľké prípojné vozidlá (kategórie O3 a O4 - s celkovou hmotnosťou nad 3,5 t) musia prísť na prvú kontrolu najneskôr 1 rok po prvom prihlásení do evidencie a potom pravidelne každý rok. V rovnakých intervaloch sú kontrolované i niektoré špeciálne automobily - taxíky, záchranné vozidlá, vozidlá autoškôl a podobne. Pre autobusy v medzinárodnej doprave platí ešte kratší interval - predpísaná je prvá kontrola po pol roku a ďalšie potom v pravidelných polročných intervaloch. Dátum, kedy bolo vozidlo po prvý raz prijaté do evidencie, sa dá väčšinou zistiť z technického preukazu. Ak takýto údaj v technickom preukaze chýba, predpokladá sa prvé prijatie do evidencie 1.7. roku výroby. Ak bolo vozidlo po prvý krát prihlásené v inej krajine a k nám dovezené až ako ojazdené, rok výroby a dátum prvého prijatia do evidencie v Slovenskej republike v technickom preukaze sa líšia. Pri rozdieloch väčších ako jeden rok je pre určenie termínu absolvovania prvej technickej kontroly záväzný dátum 1.7. roku výroby. Z kapacitných dôvodov siete STK určilo ministerstvo v závislosti od roku výroby vozidla termíny, v ktorých je potrebné absolvovať prvú kontrolu, ak vozidlo kategórie L3, L4, L5, M1, N1, O1, O2 dosiaľ na žiadnej nebolo, alebo mu už vypršala platnosť predchádzajúcej, absolvovanej pred nadobudnutím účinnosti vyhlášky. Vozidlá prihlásené do evidencie pred 31.8.1977 už mali prvú kontrolu absolvovať pred 1.7. tohto roku. Vozidlá prihlásené po prvý raz medzi 1.9.1977 a 31.8.1984 by mali prísť na prvú kontrolu do konca tohto roku. Pre vozidlá po prvý raz evidované medzi 1.9.1984 a 31.8.1991 je záväzný najneskorší termín prvej kontroly 30.6.1999 a pre vozidlá po prvý raz evidované po 1.9.1991 je posledným termínom 31.8.1999. ... Pre pravidelnú kontrolu technického stavu si môžete vybrať ktorúkoľvek STK v Slovenskej republike oprávnenú kontrolovať danú kategóriu vozidiel. V niektorých STK sa musíte dopredu objednať, v iných vám vozidlo skontrolujú na počkanie, preto je vždy lepšie telefonicky sa vo vyhliadnutej STK vopred informovať. Rátať treba i s tým, že pred poslednými termínmi pre absolvovanie prvej kontroly, ktoré sme spomenuli v minulej časti, bude o technické kontroly väčší záujem a čakacie doby na STK budú dlhšie. Preto je možno výhodnejšie prísť o niekoľko týždňov skôr, ako čakať do poslednej chvíle. Pred odchodom na STK sa ešte musíte postarať o niekoľko dôležitých vecí. Vyhláška predpisuje, že vozidlo musí byť pristavené na kontrolu technického stavu čisté. Neznamená to, že by ste museli vozidlo dať pred každou kontrolou kompletne umyť a naleštiť, nesmie však byť priveľmi znečistené. Vozidlo s vrstvou prilepeného blata by vám asi každý kontrolný technik odmietol skontrolovať. V STK budú od vás vyžadovať technický preukaz vozidla a osvedčenie o evidencií vozidla. Ak ste získali vozidlo napríklad na základe leasingovej zmluvy a nemáte k dispozícií technický preukaz, stačí jeho overená kópia. Pri vozidlách poháňaných plynom treba predkladať i potvrdenie o technickej spôsobilosti plynového zariadenia a pri elektromobiloch potvrdenie o technickej spôsobilosti elektrického trakčného zariadenia. Ak ste už s vozidlom nejakú kontrolu absolvovali a obdržali ste pri nej osvedčenie o kontrole technického stavu, mali by ste predložiť i to. Po predložení všetkých dokumentov v STK sa môže začať pravidelná kontrola technického stavu. Kontrolný technik za vašej prítomnosti a s vašou pomocou vedie vozidlo cez jednotlivé stojiská kontrolnej linky. Prechádza predpísané kontrolné úkony a zistené chyby hodnotí tromi stupňami závažnosti: ľahké, vážne alebo nebezpečné. Presné kritéria kam zaradiť konkrétne chyby sú dané predpismi MDPT SR. Podľa zistených chýb je na záver kontroly vozidlo hodnotené ako technicky spôsobilé (žiadne alebo len ľahké chyby), dočasne spôsobilé (nanajvýš vážne chyby) alebo nespôsobilé na cestnú premávku (nebezpečné chyby). Najlepším prípadom je samozrejme vozidlo spôsobilé, z takéhoto hodnotenie nevyplývajú žiadne obmedzenia a svoje vozidlo môžete používať až do ďalšej pravidelnej kontroly. Dočasne spôsobilé vozidlo má chyby, ktoré predstavujú pri jeho ďalšej prevádzke potencionálne nebezpečenstvo, možno ho preto používať iba 3 mesiace od vykonania kontroly, po tejto lehote sa automaticky stáva nespôsobilým. Technicky nespôsobilé vozidlá nemožno používať na cestnú premávku. Ak by ste boli nespokojní s hodnotením vozidla a rozhodli by ste sa odstrániť zistené chyby, môžete vozidlo do 30 dní od kontroly pristaviť na opakovanú kontrolu, ale iba v tej STK, v ktorej ste boli na


predchádzajúcej kontrole. Pri opakovanej kontrole sa posudzujú iba tie časti a mechanizmy vozidla, na ktorých boli pri prvej kontrole zistené chyby, takáto kontrola má menší rozsah ako pravidelná a je i lacnejšia. Ak sa pri opakovanej kontrole preukáže odstránenie všetkých nebezpečných a vážnych chýb, vozidlo môže byť hodnotené ako technicky spôsobilé na cestnú premávku. ... Nech je výsledok pravidelnej kontroly technického stavu akýkoľvek, po jej absolvovaní vždy dostanete protokol. Hlavnou úlohou protokolu je informovať o tom, čo nie je na vašom vozidle v poriadku. Sú na ňom uvedené všetky chyby zistené na vozidle, hodnoty zistené pri kontrole brzdnej sústavy a namerané koncentrácie škodlivých látok vo výfukových plynoch, ale okrem toho i hodnotenie spôsobilosti vozidla na cestnú premávku a termín budúcej kontroly. Ak sa rozhodnete odstrániť zistené chyby a prísť do tej istej STK na opakovanú kontrolu, musíte pri nej predložiť protokol z pôvodnej kontroly. Doba platnosti absolvovanej pravidelnej kontroly, ak pri nej bolo vozidlo hodnotené ako technicky spôsobilé alebo dočasne spôsobilé na cestnú premávku, sa zaznamenáva do osvedčenia o kontrole technického stavu. Ak náhodou toto tlačivo nemáte, vystavia vám ho pri kontrole na STK. Veľmi dôležitá je červená kontrolná nálepka s vyznačeným termínom ďalšej kontroly, tú vám kontrolný technik po skončení kontroly nalepí na zadnú tabuľku s evidenčným číslom, samozrejme tiež iba v prípade vozidla technicky spôsobilého alebo dočasne spôsobilého pre premávku. Pri takto hodnotených vozidlách sa termín platnosti kontroly zapisuje ešte i do technického preukazu. Podľa kontrolnej nálepky na zadnej tabuľke s evidenčným číslom môže dopravná polícia pri kontrole na ceste rýchlo a jednoducho identifikovať vozidlá, ktoré ešte neabsolvovali pravidelnú kontrolu technického stavu, alebo majú poslednú absolvovanú kontrolu už neplatnú. Okrem kontrolnej nálepky musíte pri cestnej kontrole preukazovať platnosť poslednej pravidelnej kontroly technického stavu i predložením osvedčenia o kontrole technického stavu, mali by ste ho teda mať na cestách vo vozidle vždy so sebou. Technický preukaz ani protokol o kontrole technického stavu so sebou voziť nemusíte. Môže sa stať, že niektorý z dokladov o absolvovaní kontroly technického stavu stratíte alebo poškodíte. Podobne i pri zmene evidenčného čísla, napríklad pri prehlásení vozidla do iného okresu, alebo pri výmene starej ŠPZ za nové evidenčné číslo, stratíte so zadnou tabuľkou s evidenčným číslom i kontrolnú nálepku a ostatné doklady sa znehodnotia, pretože je na nich uvedené staré evidenčné číslo vozidla. V takýchto a podobných prípadoch môžete požiadať STK, v ktorej prešlo vaše vozidlo pravidelnou kontrolou, o vykonanie administratívnej kontroly technického stavu. Iná STK môže administratívnu kontrolu vykonať len po predložení dokumentov o absolvovaní pravidelnej kontroly. Pri administratívnej kontrole vám na základe identifikačných údajov vozidla, ako sú typ vozidla, výrobné čísla karosérie a motora a evidenčné číslo vozidla, overia výsledok v minulosti absolvovanej, ale stále ešte platnej pravidelnej kontroly. Po kontrole vám vydajú okrem protokolu i chýbajúci dokument, alebo vystavia nové doklady so zmenenými údajmi, avšak iba v tom prípade, ak kontrolný technik pri zbežnej vizuálnej obhliadke nezistil žiadne nebezpečné chyby na vozidle. Doba platnosti nových dokumentov potvrdzujúcich absolvovanie pravidelnej kontroly technického stavu bude samozrejme rovnaká, aká bola vyznačená na pôvodných. Administratívnu kontrolu možno využiť i pri nových vozidlách, ktoré ešte nemusia na pravidelnú kontrolu. V takomto prípade môžete dostať po absolvovaní administratívnej kontroly v niektorej STK osvedčenie o kontrole technického stavu s vyznačenou dobou platnosti až do prvej povinnej pravidelnej kontroly a kontrolnú nálepku s rovnakým údajom, tieto dokumenty by vám mali pomôcť riešiť prípadné nedorozumenia pri cestných kontrolách dopravnej polície.

Kontrola identifikačných údajov vozidla Pravidelná kontrola technického stavu v STK začína preverením identifikačných údajov vozidla. Kontrolný technik porovnáva evidenčné číslo (ŠPZ), výrobné číslo motora a výrobné číslo karosérie alebo podvozku, ktoré zistí priamo na vozidle, s údajmi zapísanými v technickom preukaze a v osvedčení o evidencií vozidla. Prípadné zistené rozdiely medzi číslami v dokumentoch vozidla a reálnym stavom priamo neovplyvňujú bezpečnosť vozidla v cestnej premávke, neberú sa preto do úvahy pri celkovom hodnotení technickej spôsobilosti vozidla. Ak by však kontrolný technik v niektorom z týchto údajov zistil odchýlku oproti technickému preukazu alebo osvedčeniu o evidencií vášho vozidla, nemohli by ste po kontrole dostať osvedčenie o kontrole technického stavu ani kontrolnú nálepku, aj keď by bolo vozidlo hodnotené ako dočasne spôsobilé alebo spôsobilé na cestnú premávku. V takýchto prípadoch sa vydáva iba protokol o kontrole so záznamom o zistenej odchýlke v niektorom z identifikačných údajov. Podobne sa postupuje i vtedy, ak je tabuľka s evidenčným číslom poškodená, niektoré výrobné číslo chýba, je nečitateľné, alebo ho nemožno bezpečne identifikovať. Oba


doklady, ktoré držiteľ vozidla v takomto prípade nedostane, sú veľmi dôležité, pretože práve nimi je možné preukazovať pri kontrolách dopravnej polície splnenie zákonom stanovenej povinnosti absolvovať pravidelnú kontrolu technického stavu. Držiteľ vozidla môže v STK dostať osvedčenie o kontrole technického stavu a kontrolnú nálepku až po zosúladení údajov v dokumentoch so skutočným stavom na vozidle. Pri overovaní identifikačných údajov vozidla si kontrolný technik všíma okrem stavu tabuľky s evidenčným číslom i jej umiestnenie a pripevnenie na vozidle. V blízkosti evidenčného čísla by nemali byť žiadne nápisy ani nálepky, okrem medzinárodnej poznávacej značky Slovenskej republiky (SK). Priamo na tabuľke s evidenčným číslom môže byť iba zelená kontrolná nálepka potvrdzujúca absolvovanie emisnej kontroly a červená kontrolná nálepka získaná pri predchádzajúcej kontrole technického stavu. Chyby zistené v tejto časti kontroly nemajú žiaden vplyv na hodnotenie vozidla a nebránia ani vydaniu osvedčenia o kontrole technického stavu a kontrolnej nálepky, uvádzajú sa len na protokole. Rovnako sa postupuje i vtedy, ak je v dokumentoch vozidla zapísaná iná farba, než aká je na vozidle v skutočnosti, alebo nesúhlasí niektorý iný údaj v dokumentoch vozidla. Ak však kontrolný technik zistí, že na vozidle sú také zmeny oproti pôvodnému stavu zaznamenanému v technickom preukaze, ktoré sú v rozpore s platnými predpismi, môže vozidlo hodnotiť ako technicky nespôsobilé na cestnú premávku. Dôvodom pre technickú nespôsobilosť plynom poháňaného vozidla môže byť i prekročená lehota platnosti poslednej technickej kontroly plynového zariadenia a u elektromobilu prekročená lehota platnosti obdobnej kontroly elektrického trakčného zariadenia. Kontroly takýchto zariadení sa nerobia v STK, možno ich absolvovať v oprávnených organizáciách, ktoré montujú do vozidiel tieto druhy pohonu. Pri pravidelnej kontrole technického stavu vozidla je potrebné predložiť iba potvrdenie o ich absolvovaní nie staršie ako jeden rok.

Výfukové plyny a hlučnosť Pravidelná kontrola technického stavu a emisná kontrola Cieľom systému kontrol technického stavu vozidiel je popri zvýšení bezpečnosti cestnej premávky i zníženie škodlivých vplyvov automobilizmu na životné prostredie. Súčasťou pravidelnej kontroly technického stavu je preto okrem iného aj overenie obsahu škodlivých látok vo výfukových plynoch a s ním súvisiace kontrolné úkony. Toto overenie nemožno zamieňať s emisnou kontrolou a ani ju nenahrádza; po úspešnom absolvovaní pravidelnej kontroly technického stavu nemôžete automaticky dostať zelenú kontrolnú nálepku, ktorá je dokladom vykonania emisnej kontroly. Pri kontrole technického stavu sa na rozdiel od emisnej kontroly overuje dodržanie iných hodnôt emisií a navyše sa kontrolujú i vozidlá so zážihovými motormi s riadeným katalyzátorom, so vznetovými motormi a s motormi poháňanými plynom, kým emisná kontrola je v súčasnosti povinná iba pre vozidlá so zážihovými motormi bez riadeného katalyzátora. Mnohé STK ponúkajú okrem kontroly technického stavu i vykonanie povinnej emisnej kontroly, oboje tak môžete vyriešiť naraz počas jednej návštevy STK. Kontrola stavu výfukového systému Pred meraním emisií sa kontroluje celkový stav výfukového systému. Dôvodom pre hodnotenie vozidla ako technicky nespôsobilého na cestnú premávku môže byť chýbajúca časť výfukového systému alebo prenikanie spalín do vnútra vozidla. Zistené menej závažné chyby, ako netesnosti, nedostatočné upevnenie alebo použitie nesprávneho tlmiča, sú hodnotené ako vážne a sú preto príčinou celkového hodnotenia vozidla ako dočasne (na 3 mesiace) technicky spôsobilého na premávku na cestách. Zážihové motory bez R-KAT Na vozidlách so zážihovým motorom bez riadeného katalyzátora, okrem motocyklov s pohotovostnou hmotnosťou do 400 kg, sa pri voľnobehu motora meria koncentrácia oxidu uhoľnatého (CO) a vo väčšine prípadov i nespálených uhľovodíkov (HC). Predpísané hodnoty sú všeobecné, spoločné pre všetky typy vozidiel, rozlíšené iba podľa roku výroby, na staršie vozidlá sú požiadavky prirodzene miernejšie. Prekročenie limitu škodlivín sa radí medzi nebezpečné chyby, dôsledkom je hodnotenie vozidla ako technicky nespôsobilého. Nadmerné nepravidelnosti chodu motora a príliš vysoké otáčky voľnobehu sú hodnotené ako vážne chyby znemožňujúce meranie emisií, vozidlo má v takomto prípade technickú spôsobilosť obmedzenú na 3 mesiace.


Vznetové motory Na vozidlách so vznetovým motorom sa meria pri voľnej akcelerácií nezaťaženého motora dymivosť, ktorá je daná množstvom pevných častíc (sadzí) vo výfukových plynoch. Kontroluje sa podobne ako pri zážihových motoroch dodržiavanie všeobecných hodnôt a nie hodnôt predpísaných výrobcom pre konkrétny typ motora. Limity sú závislé od roku výroby vozidla a od konštrukcie motora (preplňovaný alebo nepreplňovaný). Ich prekročenie je opäť hodnotené ako nebezpečná chyba, ktorej dôsledkom je nespôsobilosť vozidla na cestnú premávku. Chyby znemožňujúce emisnú kontrolu sú klasifikované ako vážne s následkom obmedzenia technickej spôsobilosti na 3 mesiace. Zážihové motory s R-KAT Ak je vozidlo vybavené zážihovým motorom s riadeným katalyzátorom, merajú sa opäť hodnoty CO a HC pri voľnobehu, limity sú však v tomto prípade prísnejšie ako pre motory bez riadeného katalyzátora a sú stanovené výrobcom. Pri zvýšených stabilizovaných otáčkach sa kontroluje koncentrácia CO a hodnota súčiniteľa prebytku vzduchu - lambda. Overuje sa i schopnosť regulačného okruhu lambda sondy reagovať na umelo vyvolané rušivé vplyvy. Dôvodom nespôsobilosti vozidla na cestnú premávku môže byť prekročenie limitu koncentrácie CO, ostatné nedostatky sa hodnotia ako vážne chyby s dôsledkom iba dočasnej technickej spôsobilosti na cestnú premávku. Hlučnosť Emisie hluku kontrolný technik predbežne hodnotí sluchom. Ak má subjektívny pocit, že vozidlo je príliš hlučné, odmeria presne za pomoci prístrojov hladinu vonkajšieho hluku výfukového systému stojaceho vozidla. Na nových vozidlách zvyčajne s nadmernou hlučnosťou problémy nebývajú, problémy naopak vznikajú pri neodborných opravách a úpravách ("ladení") výfukového systému. Vozidlo, u ktorého sa namerajú emisie hluku vyššie, ako sú povolené, je hodnotené ako technicky nespôsobilé na cestnú premávku.

Kontrola riadenia a geometrie kolies Jedným z najdôležitejších predpokladov bezpečnej jazdy automobilom je dobrý technický stav riadenia. Úplná nefunkčnosť alebo len čiastočné obmedzenie funkcie niektorej časti riadenia v akejkoľvek situácií za jazdy vozidla môže byť príčinou nebezpečných situácií, preto sú riadenie a geometria kolies riadiacej nápravy tiež dôsledne podrobované kontrole pri pravidelných kontrolách technického stavu v STK. Stav mechanizmu riadenia Počas technickej kontroly sa v prvom rade obhliadkou overuje stav jednotlivých častí mechanizmu riadenia. Celá kontrola technického stavu prebieha bezdemontážnym spôsobom, preto môže kontrolný technik skontrolovať len tie časti, ktoré sú viditeľné a voľne prístupné z interiéru vozidla, z motorového alebo batožinového priestoru a spod vozidla. Kontroluje sa najmä prevodka riadenia, riadiace tyče a páky, ich kĺbové spoje, ale i stĺpik riadenia a volant. Na motocykloch sa kontrolujú riadidlá a čap riadenia. Príčinou pre hodnotenie vozidla ako nespôsobilého na cestnú premávku môže byť zistenie takej deformácie alebo poškodenia niektorej časti mechanizmu riadenia, ktorá môže obmedziť funkčnosť riadenia. Podobný dôsledok má zistenie odkvapkávania oleja alebo kvapaliny z niektorej časti riadenia na vozovku. Nadmerné vôle v spojoch jednotlivých častí mechanizmu alebo menej závažné poškodenia a deformácie sú príčinou hodnotenia vozidla ako dočasne technicky spôsobilého s trojmesačnou platnosťou dokladov o absolvovaní pravidelnej kontroly technického stavu. Mŕtvy chod volantu, posilňovač riadenia Nebezpečnou chybou a tým aj príčinou technickej nespôsobilosti vozidla na cestnú premávku môže byť príliš veľká celková vôľa v riadení. Tou sa rozumie mŕtvy chod volantu, čiže súčet uhlov, o ktoré treba volant zo základnej polohy na obe strany pootočiť tak, aby sa kolesá začali vychyľovať. Pre bežné súčasné osobné vozidlá je povolená maximálna celková vôľa v riadení až 18°. Kontroluje sa i činnosť posilňovača riadenia, zistená nefunkčnosť býva príčinou dočasnej technickej spôsobilosti vozidla obmedzenej na 3 mesiace.


Geometria kolies riadiacej nápravy Súčasťou kontroly technického stavu je i meranie zbiehavosti a odklonu kolies riadiacej nápravy, spolu s kontrolou rozdielov uhlov vychýlenia kolies pri pohybe volantom na obe strany. Tieto parametre priamo neovplyvňujú bezpečnosť cestnej premávky, preto je overenie dodržania hodnôt predpísaných výrobcom vozidla pri ich kontrole na STK chápané ako orientačné a má iba charakter akejsi služby navyše zákazníkovi. Zistené nedostatky sú hodnotené nanajvýš ako ľahké chyby, ktoré nemajú žiaden vplyv na celkové hodnotenie technickej spôsobilosti vozidla a slúžia prakticky iba pre informáciu majiteľa vozidla o stave geometrie. Chyby vyznačené na protokole o kontrole technického stavu, ktoré sa týkajú niektorého z týchto parametrov, by mali byť impulzom majiteľovi vozidla pre dôslednejšiu kontrolu geometrie kolies v servise.

Vonkajšie osvetlenie vozidiel a kontroly technického stavu Každé zariadenie vonkajšieho osvetlenia vozidiel má svoje špecifické určenie. Rozdielnym funkciám jednotlivých svetiel zodpovedajú rôzne vlastnosti, ktoré sú dané konštrukciou a definované predpismi. Predtým, ako môže byť svetelné zariadenie na vozidle vôbec použité, prechádza systémom homologizačných skúšok, ktorých úspešným výsledkom býva jeho schválenie. Všetky svetlá na vašom vozidle tak musia byť podľa platných predpisov schválené pre ten účel, na ktorý sa na vozidle používajú. Aké svetlá môžu byť na vozidle? Pri pravidelnej kontrole technického stavu v STK sa za dostatočný doklad schválenia svetelného zariadenia považuje priamo na ňom alebo na jeho kryte umiestnená homologizačná značka. Na Slovensku sa rovnako ako v ostatných európskych krajinách vyžadujú na vozidlách vonkajšie svetelné zariadenia schválené podľa predpisov Európskej hospodárskej komisie OSN alebo smerníc EU. Na vašom vozidle by ste teda mali nájsť na každom svetelnom zariadení homologizačnú značku tvaru kružnice s písmenom E vo vnútri, prípadne tvaru obdĺžnika so symbolom e vo vnútri. Takýto systém značení sa nepoužíval na vozidlách, ktoré sa začali vyrábať už pred rokom 1972, preto sa v týchto prípadoch nevyžaduje žiadne dokladovanie homologizácie svetiel. Homologizácia podľa predpisov platných v mimoeurópskych oblastiach sa pri kontrolách v STK neakceptuje, pretože požiadavky týchto predpisov na svetelné zariadenia sú často úplne odlišné od európskych. Vozidlo schválené na premávku na našich cestách máva spravidla všetky svetelné zariadenia homologizované, v praxi preto homologizačné značky niekedy môžu chýbať na dodatočne domontovaných svetlách, na svetelných zariadeniach, ktorých časti boli neodborne vymieňané alebo opravované a na vozidlách pôvodne schválených na premávku inde ako v Európe. Ak kontrolný technik zistí takúto chybu pri pravidelnej kontrole technického stavu v STK, hodnotí ju vo väčšine prípadov ako vážnu a dôsledkom je obmedzenie technickej spôsobilosti vozidla na tri mesiace. Rôzne druhy svetiel nemožno vzájomne zamieňať Dôležité je nielen samotné schválenie, ale i to, na aký účel bolo svetelné zariadenie schválené. Napriek zdanlivej podobnosti niektorých svetiel, sú požiadavky, ktoré musia plniť, často úplne odlišné. Brzdové svetlo i zadné svetlo do hmly svietia na prvý pohľad rovnakou červenou farbou, požiadavky homologizačných predpisov na ne kladené sú však rozdielne a ich vzájomná zámena na vozidle nie je povolená. V blízkosti homologizačnej značky je vždy kód určujúci účel svetelného zariadenia. Montáž svetelného zariadenia neschváleného pre daný účel je pri kontrole technického stavu posudzovaná rovnako, ako montáž zariadenia bez homologizačnej značky. Častým prípadom je napríklad dodatočná montáž zadného svetla do hmly zapojeného ako tretie brzdové svetlo. Ak sa už raz rozhodnete vybaviť vozidlo tretím brzdovým svetlom, mali by ste dbať nielen na to, aby svetlo, ktoré na automobil doplníte, nieslo homologizačnú značku, ale i na to, aby bol v blízkosti homologizačnej značky kód S3, ktorý svietidlo jednoznačne definuje ako tretie brzdové svetlo. Ak na ňom nájdete namiesto kódu S3 písmeno B, môžete si byť istí, že ide o zadné svetlo do hmly, ktoré sa zásadne nesmie použiť ako tretie brzdové svetlo. Ako majú byť svetlá umiestnené? Pre každé svetlo je na vozidle predpísaná poloha, v ktorej sa môže nachádzať. Všetky svetlá montované na novom vozidle sú spravidla umiestnené tak, aby zodpovedali predpisom. Problémy môžu vzniknúť len pri dodatočnej montáži svetelných zariadení, ako je napríklad tretie brzdové svetlo alebo zadné svetlo do hmly. V prípade podozrenia z premiestnenia pôvodných svetiel na vozidle alebo nesprávnej dodatočnej montáže ďalších svetiel, posudzuje kontrolný technik i ich polohu. Nedodržanie predpisov sa v tomto prípade hodnotí ako vážna


chyba. V budúcom pokračovaní nášho seriálu preto uvedieme základné predpísané podmienky pre umiestnenie najčastejšie dodatočne montovaných svetiel. Zadné svetlá do hmly povinné V súvislosti s dodatočnou montážou svetelných zariadení na vozidlo je potrebné upozorniť na povinnosť dovybavenia niektorých kategórií vozidiel zadnými svetlami do hmly, stanovenú vyhláškou MDPT SR č. 116 / 1997 Z.z. Všetky vozidlá kategórií M, N a O, to znamená všetky osobné vozidlá, autobusy, nákladné vozidlá a prípojné vozidlá, ktoré zadné svetlo do hmly doteraz nemali, budú musieť toto svetelné zariadenie počnúc 1. januárom 1999 mať.

Dodatočná montáž niektorých svetiel V minulej časti nášho seriálu sme spomenuli povinnosť dovybavenia všetkých osobných vozidiel, autobusov, nákladných i prípojných vozidiel zadnými svetlami do hmly. Dnes preto stručne zhrnieme všetky podmienky, ktoré musí plniť inštalácia zadných svetiel do hmly a pripomenieme si i to, ako by malo byť správne umiestnené tretie brzdové svetlo. Zadné svetlá do hmly Zadné svetlá do hmly musia byť homologizované a musia niesť v blízkosti homologizačnej značky označenie F alebo B. Dvojstopové vozidlá môžu mať namontované jedno alebo dve zadné svetlá do hmly. Ak je na vozidle iba jedno zadné svetlo do hmly, musí byť umiestnené v ľavej polovici vozidla. V prípade namontovanej dvojice musia byť svetlá umiestnené na obidvoch stranách symetricky oproti stredu vozidla. Spodný okraj činnej svietiacej plochy svetla nesmie byť pri pohotovostnej hmotnosti vozidla so zaťaženým sedadlom vodiča nižšie ako 250 mm nad vozovkou a horný okraj vyššie ako 1000 mm nad vozovkou. Okraj činnej plochy svetla musí byť od brzdového svetla ďalej ako 100 mm. Predpísané umiestnenie pre prípad vybavenia jedným zadným hmlovým svetlom je zrejmé z obrázku.

Zadné svetlo do hmly musí mať samostatný vypínač a kontrolné svetlo oranžovej farby na palubnej doske. Svetlo sa musí dať zapnúť alebo vypnúť nezávisle od diaľkových a stretávacích svetiel, rozsvietenie môže byť možné iba ak svietia stretávacie svetlá alebo diaľkové svetlá alebo predné svetlomety do hmly. Súčasne so zadným svetlom do hmly musia svietiť obrysové svetlá a osvetlenie zadného evidenčného čísla. Tretie brzdové svetlo Podobne ako zadné svetlo do hmly i tretie brzdové svetlo musí niesť homologizačnú značku, v jej blízkosti však musí byť označenie S3. Tretie brzdové svetlo môže byť montované iba na osobných vozidlách (kategória M1). Svetlo môže byť na vozidle namontované iba jedno a musí byť umiestnené v strednej pozdĺžnej rovine vozidla. Ak má vozidlo vzadu napríklad krídlové do strán otvárané dvere, alebo jeho konštrukcia iným spôsobom znemožňuje montáž svetla v strede, môže byť svetlo vysunuté zo stredu na niektorú stranu najviac o 150 mm. V takomto prípade sa pripúšťa i montáž dvojice tretích brzdových svetiel, musia však byť umiestnené čo najbližšie k stredu vozidla a v blízkosti homologizačnej značky musia niesť označenie D. Spodný okraj činnej svietiacej plochy tretieho brzdového svetla pri pohotovostnej hmotnosti vozidla a zaťaženom sedadle vodiča nesmie v žiadnom prípade ležať nižšie ako 850 mm nad rovinou vozovky alebo nižšie ako 150 mm pod


spodným okrajom činnej plochy zadného skla. Okrem toho musí spodný okraj činnej svietiacej plochy svetla ležať vyššie ako horný okraj činnej svietiacej plochy dvojice klasických brzdových svetiel. Z obrázkov je zrejmá predpísaná poloha tretieho brzdového svetla.

Montáž znázornená na poslednom obrázku, pri ktorej je svetlo umiestnené za zadným sklom, tiež spĺňa všetky predpísané podmienky, odraz svetla na zadnom skle však nesmie rušiť vodiča pri pohľade do spätného zrkadla. Elektrické zapojenie tretieho brzdového svetla musí byť také, aby sa svetlo zapínalo súčasne s dvojicou klasických brzdových svetiel.

Kontrola nastavenia svetlometov v STK Vidieť za zníženej viditeľnosti dostatočne veľký úsek cesty pred vozidlom môže byť v niektorých situáciách priam životne dôležité. Umožňujú nám to fungujúce a správne nastavené svetlomety na vozidle. Jednotlivé svetlomety sa líšia svojím účelom a ním určenými vlastnosťami. Diaľkové svetlomety sú konštruované tak, aby osvetľovali čo najväčšiu plochu pred vozidlom. Z hľadiska vodičov protiidúcich vozidiel to nemusí byť vždy príjemné, pretože ich naše vysoko svietiace jasné svetlá oslňujú. Preto sú vozidlá vybavené i stretávacími svetlometmi. Moderné stretávacie svetlomety majú vystupujúci zväzok svetelných lúčov upravený tak, aby na ľavej strane svietili nižšie a na pravej vyššie. Oslňujú tak protiidúcich vodičov menej, ale zároveň osvetľujú menší úsek ľavej polovice vozovky pred automobilom. Na pravej strane naopak osvetľujú väčšiu časť vozovky a umožňujú tak napríklad včas spozorovať chodcov pohybujúcich sa pri krajnici. Nastavenie svetlometov Pri posudzovaní nastavenia sa vychádza z teoretickej situácie, pri ktorej vozidlo stojí s rozsvietenými svetlometmi pred 10 metrov vzdialenou zvislou stenou. Na stene vytvára zväzok lúčov vystupujúci zo svetlometu obraz rozhrania svetla a tieňa. Na základe polohy tohoto rozhrania sa posudzuje a prípadne i upravuje nastavenie svetlometu. Stavať vozidlo pri kontrole svetlometov vždy pred kontrolnú stenu je dosť nepraktické, používa sa preto prístroj, ktorý možno umiestniť priamo k svetlometu a získať tým na jeho matnici obraz, aký by vznikol na osvetlenej kontrolnej stene.


Stretávacie a diaľkové svetlomety Z rozdielnych funkcií stretávacích a diaľkových svetlometov vyplývajú požiadavky na ich nastavenie. Stretávacie svetlomety musia svietiť nižšie, zväzok lúčov musí preto mať na svojej ľavej strane určitý sklon spravidla stanovený predpisom výrobcu vozidla. Súčasne sa sleduje i to, či nie je pravá, vyššie svietiaca časť zväzku lúčov posunutá príliš vľavo, kde by mohla oslňovať vodičov protiidúcich vozidiel. Rovnako nevhodné by bolo i také pootočenie vystupujúceho zväzku lúčov, kedy svetlomety tiež svietia v ľavej polovici príliš vysoko. Všetky takéto prípady nesprávneho nastavenia s hroziacim oslňovaním vodičov protiidúcich vozidiel sú pri kontrole technického stavu hodnotené ako nebezpečné chyby, ktorých dôsledkom je technická nespôsobilosť vozidla na cestnú premávku. Ostatné chyby nastavenia, pri ktorých svetlomety v ľavej časti svietia naopak príliš nízko, sú hodnotené ako vážne chyby s dôsledkom obmedzenia technickej spôsobilosti automobilu na 3 mesiace. Ak má vozidlo zariadenie na prestavenie sklonu stretávacích svetlometov pre rôzne zaťaženia vozidla, potom musí byť toto zariadenie funkčné. Pri prestavovaní ovládača tohoto zariadenia sa musí jasne meniť sklon stretávacích svetlometov, v opačnom prípade je vozidlo hodnotené ako technicky nespôsobilé na cestnú premávku. Na diaľkových svetlometoch sa kontroluje odchýlka od predpísaného smeru, odchýlka presahujúca povolenú toleranciu sa hodnotí ako vážna chyba. Tolerancie používané pri kontrolách technického stavu pre posudzovanie nastavenia svetlometov sú pomerne široké a navyše platné predpisy umožňujú v tomto jedinom prípade kontrolnému technikovi v rámci kontroly upraviť nastavenie svetlometov tak, aby zodpovedalo predpisu. Ak sú však ovládacie prvky nastavenia svetlometov v takom zlom stave, že hrozí pri manipulácií s nimi poškodenie, kontrolný technik z pochopiteľných dôvodov nastavenie svetlometov zväčša odmietne. Svetlomety do hmly Svetlomety do hmly nepatria k svetelným zariadeniam, ktorými vozidlá musia byť povinne vybavené. Nesporne však prispievajú k bezpečnosti cestnej premávky pri jazde za hmly. Vysoko svietiace svetlomety do hmly sú pre ich jasné svetlo pre vodičov protiidúcich vozidiel obzvlášť nepríjemné. Preto i zväzok lúčov vystupujúci zo svetlometov do hmly musí mať určitý predpísaný minimálny sklon. Nedodržanie tohoto sklonu sa hodnotí ako nebezpečná chyba a je príčinou technickej nespôsobilosti vozidla na cestnú premávku.

Pneumatiky Veľký význam pre jazdné vlastnosti vozidiel majú pneumatiky. Pneumatiky sprostredkovávajú styk vozidla s povrchom vozovky. Poškodené, nesprávne namontované alebo príliš opotrebené sú rizikom pre bezpečnosť cestnej premávky. Pneumatiky preto neobchádza ani kontrola technického stavu vozidiel. Aké pneumatiky môžu byť namontované na vozidle? Na vozidle môžu byť použité iba také pneumatiky, aké pre daný typ vozidla určil výrobca vozidla a výrobca pneumatík, býva to spravidla uvedené v technickom preukaze. Pri výbere pneumatík pre vaše vozidlo ďalej musíte dbať na to, aby mali dostatočnú nosnosť. Nosnosť pneumatiky musí byť vyššia, ako je hmotnosť pripadajúca na koleso pri zaťažení vozidla na celkovú hmotnosť. Podobne i rýchlosť, pre ktorú je pneumatika konštruovaná, musí byť vyššia, ako maximálna konštrukčná rýchlosť vozidla. Pneumatiky novších vozidiel, to znamená automobilov a prípojných vozidiel vyrobených alebo dovezených počnúc rokom 1985 a motocyklov vyrobených alebo dovezených počnúc májom 1997, by mali byť homologizované. Pneumatiky s protisklzovými hrotmi sa u nás môžu používať iba na vozidlách záchrannej služby. Musia byť všetky pneumatiky na vozidle rovnaké? Na vozidle nesmú byť namontované pneumatiky rôznych rozmerov a konštrukcií, pričom konštrukciou sa rozumie to, či je pneumatika diagonálnej, radiálnej alebo zmiešanej konštrukcie (BIAS BELTED). Výnimkou z tohoto pravidla je iba núdzový dojazd vozidla, alebo bežné používanie takého vozidlo, pre ktoré bolo pri schvaľovaní technickej spôsobilosti povolené používať pneumatiky rôznych rozmerov alebo konštrukcií a má túto skutočnosť zapísanú v technickom preukaze. Na tej istej náprave môžu byť iba pneumatiky rovnakého rozmeru, konštrukcie, značky a druhu dezénu. Druhom dezénu sa rozumie dezén letný, zimný, univerzálny alebo terénny. Znamená to teda, že vozidlo môže mať na kolesách jednej nápravy napríklad radiálne pneumatiky (čiže zhodnej konštrukcie) Matador (to znamená rovnakej značky) s rovnakým rozmerom 165/70 R 13 a so zimným druhom dezénu, typové označenia použitých pneumatík však môžu byť rôzne. Na inej náprave toho istého


vozidla by potom mohli byť pneumatiky rovnakej konštrukcie, to znamená radiálne, a rovnakého rozmeru 165/70 R 13; značka, typ pneumatiky a druh dezénu môžu byť rôzne. Aká musí byť hĺbka žliabku dezénu? Hĺbka žliabku dezénu musí byť na pneumatikách malých motocyklov a od nich odvodených vozidiel (kategórie L1 a L2) najmenej 1 mm a na pneumatikách všetkých ostatných vozidiel najmenej 1,6 mm. Tieto predpísané limity musia byť dodržané po celom obvode a celej šírke vrchného behúňa činnej plochy plášťa pneumatiky. Jedinou výnimkou sú miesta na obvode pneumatiky označené nápisom TWI. Sú to indikátory opotrebenia plášťa. V týchto miestach je na nových pneumatikách znížená hĺbka žliabku tak, aby pri opotrebení dezénu vystúpilo dno žliabku na povrch a bolo tak možné na prvý pohľad zistiť, že pneumatika je opotrebená až na povolenú hranicu. Ak si teda chcete pomocou hĺbkomeru overiť hĺbku žliabku dezénu pneumatík vášho vozidla, robte tak vždy mimo bodov označených TWI. ... V minulej časti nášho seriálu sme si pripomenuli aké pneumatiky môžeme na automobil montovať, dnes sa bližšie pozrieme na to, čo všetko sa dá z označenia na pneumatike osobného automobilu zistiť. Rozmer pneumatiky a konštrukcia Každá pneumatika nesie označenie svojho rozmeru. Spôsob označovania pneumatík osobných vozov si môžeme vysvetliť na príklade označenia 175/80 R 14. Číslo 175 označuje šírku plášťa v mm, 80 je profilové číslo, číže pomer výšky plášťa ku jeho šírke v percentách a 14 je dosadací priemer pneumatiky v palcoch. Písmeno R označuje radiálnu pneumatiku, na označenie diagonálnych sa namiesto písmena používa pomlčka. Pneumatiky zmiešanej (semiradiálnej) konštrukcie mali na tomto mieste v označení písmeno B. Nápis „Tube Type“ označuje pneumatiky s dušou a „Tubeless“ bezdušové vyhotovenie plášťov. Zimnému dezénu zodpovedá značka „M+S“ alebo „M&S“. Index nosnosti Hneď za označením rozmeru pneumatiky možno nájsť dvojčíslie indexu nosnosti, z ktorého sa dá určiť maximálne prípustné zaťaženie pneumatiky. To musí byť vyššie, ako je hmotnosť pripadajúca na príslušné koleso vozidla pri zaťažení na celkovú hmotnosť. Hodnoty prípustného zaťaženia v kg zodpovedajúce bežným indexom nosnosti pneumatík osobných automobilov možno nájsť v tabuľke. index nosnosti 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80

kg 345 355 365 375 387 400 412 425 437 450

index nosnosti 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90

kg 462 475 487 500 515 530 545 560 580 600

Index rýchlosti Za indexom nosnosti býva na pneumatike zväčša index rýchlosti. Tvorí ho jediné písmeno určujúce maximálnu rýchlosť, do ktorej možno pneumatiku používať. Táto rýchlosť musí byť vyššia ako maximálna konštrukčná rýchlosť vozidla. Bežné rýchlostné kategórie sú uvedené v tabuľke.


index rýchlosti J K L M N P Q

km/h

index rýchlosti R S T U H V W

100 110 120 130 140 150 160

km/h 170 180 190 200 210 240 270

... Kúpa lacnejších pneumatík alebo protektorovanie starších pneumatík môžu byť z ekonomického hľadiska výhodné. Nevýhodou v takýchto prípadoch bývajú nižšie úžitkové vlastnosti pneumatík. Dnešná časť nášho seriálu je preto venovaná obmedzeniam pre použitie pneumatík nižšej kvality a obnovovaných pneumatík na osobných automobiloch. Pneumatiky zníženej kvality Pneumatiky sú po svojom vyrobení podrobené výstupnej kontrole kvality. Hodnotenie býva spravidla niekoľkostupňové a do predajnej siete sa dostávajú pneumatiky, ktoré boli hodnotené niektorým z vyšších stupňov kvality. Istá časť z týchto pneumatík tak síce plní kvalitatívne podmienky, má ale mierne znížené úžitkové vlastnosti a pre ich použitie platia určité obmedzenia. Pneumatiky zníženej kvality, ktoré sa dostávajú do predajnej siete, nesú príslušné označenie. Napríklad na pneumatikách so zníženými úžitkovými vlastnosťami značiek Barum a Matador možno nájsť označenie kvality v krúžku pri názve výrobcu plášťa. Na osobných automobiloch je možné plášte vyrobené pod týmito značkami pred 1.1.1992 používať bez obmedzenia len ak nesú označenie kvality I.A alebo DA. Pneumatiky vyrobené pred týmto dátumom a označené II.A sa môžu montovať na osobné automobily s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou najviac 150 km/h. Pneumatiky vyrobené po 1.1.1992 označené I.A alebo B sa môžu na osobné vozy montovať bez obmedzenia. Plášte vyrobené po tomto termíne a označené DA možno používať na osobných vozoch iba do maximálnej konštrukčnej rýchlosti 145 km/h. Značka kvality C na pneumatike obmedzuje jej použitie nezávisle od dátumu výroby len na jednonápravové prívesy osobných automobilov do rýchlosti 80 km/h a to zásadne iba vo vyhotovení s dušou. Protektorované pneumatiky Kvalitu a tým i možnosť použitia protektorovaných pneumatík vyjadruje klasifikačná trieda. Podobne ako na plášťoch so zníženou kvalitou, mala by byť na protektorovanej pneumatike vždy vyznačená. Označenie býva tvorené číslicou klasifikačnej triedy umiestnenou v trojuholníku. Na osobných automobiloch možno protektorované diagonálne plášte triedy 1 používať bez obmedzenia. Radiálne protektorované plášte rovnakej triedy možno používať iba na osobných vozidlách s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou do 140 km/h. Diagonálne protektorované plášte triedy 2 sa môžu používať len na zadných nápravách osobných automobilov, rovnako i radiálne rovnakej triedy, pre ne však navyše platí i podmienka použiteľnosti do maximálnej konštrukčnej rýchlosti 140 km/h. Diagonálne i radiálne plášte klasifikačnej triedy 3 môžu byť použité len na zadných nápravách osobných vozidiel s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou do 80 km/h. Pre protektorované plášte bez vyznačenej klasifikačnej triedy sa predpokladá trieda 1.

Kontrola kolies a zavesení kolies Z predchádzajúcich častí série článkov o STK ste sa mohli dozvedieť viac o podmienkach montáže pneumatík na vozidlá. Dnes túto tému uzavrieme krátkym prehľadom toho, čo si na kolesách, ich zavesení a pneumatikách všíma kontrolný technik v STK. Hodnotenie pneumatík V STK vám v prvom rade skontrolujú, či máte na vozidle namontované správne pneumatiky. Rozmer pneumatík musí byť v zhode s údajom v technickom preukaze, pneumatiky musia mať vhodný index rýchlosti a index nosnosti, splnené musia byť i všetky ostatné podmienky spomenuté v minulých častiach. Kontrolný


technik si všíma aj stav pneumatík, ich opotrebenie a poškodenie. Hodnotenie vozidla ako technicky nespôsobilého na prevádzku na cestách riskujete, ak máte niektorú z pneumatík poškodenú tak, že je vidieť kordová vrstva, alebo ak je na vozidle namontovaný plášť nižšej kvalitatívnej triedy, než je povolené. Rovnako sa hodnotí i nadmerné opotrebenie dezénu. Ostatné možné nedostatky sú zväčša hodnotené ako vážne chyby s dôsledkom obmedzenia technickej spôsobilosti vozidla pre premávku na cestách na 3 mesiace. Drobné poškodenia pneumatík bez obnaženia kordovej vrstvy sú hodnotené ako ľahké chyby, bez následných obmedzení pre používanie vozidla. Kontroluje sa i hĺbka dezénu na náhradnom kolese, hĺbka menšia ako 1,6 mm je vážnou chybou a dôvodom pre obmedzenie technickej spôsobilosti na 3 mesiace. Ostatné časti kolies a zavesenie kolies Medzi nebezpečné chyby a tým i dôvody neúspechu pri kontrole technického stavu môže patriť napríklad príliš veľká deformácia alebo mechanické poškodenie disku a poškodenie pripevňovacích skrutiek alebo matíc na kolese. Nadmerná vôľa v uložení kolesa, namontované nesprávne disky alebo použité neschválené pripevňovacie matice, prípadne skrutky, sú vážnymi chybami s dôsledkom dočasnej trojmesačnej technickej spôsobilosti na premávku. Zo zavesenia kolies sa kontroluje najmä stav jednotlivých častí a ich spojov, za nebezpečné chyby sa považujú poškodenia, deformácie a nadmerná korózia. K nebezpečným chybám patria i prasknuté alebo nedostatočne upevnené pružiace jednotky a svoju funkciu neplniace alebo úplne chýbajúce stabilizátory. Vážnymi chybami sú neodborné úpravy a opravy, nadmerné vôle a nedostatočne zaistené spoje. Funkcia tlmičov pruženia sa zatiaľ v STK nekontroluje, vzhľadom na ich výrazný vplyv na jazdnú stabilitu vozidla a dĺžku brzdnej dráhy je však budúce rozšírenie rozsahu kontrol technického stavu o takýto test veľmi pravdepodobné. Kontrola tlmičov sa v súčasnosti obmedzuje na ich vizuálnu prehliadku, za nebezpečnú chybu sa považuje len chýbajúci tlmič, viditeľné poškodenia tlmičov sa hodnotia ako vážne chyby.

Karoséria Nosná konštrukcia Kontrola technického stavu neobchádza ani karosériu. Ťažiskom kontroly tejto časti vozidla je vizuálna obhliadka. Kontrolný technik pri nej v prvom rade hľadá lomy, praskliny a deformácie nosných častí konštrukcie vozu. Ak ich nájde, subjektívne posúdi, či priamo ohrozujú bezpečnosť premávky. V lepšom prípade, ak priame nebezpečenstvo nehrozí, bude mať vozidlo technickú spôsobilosť obmedzenú na tri mesiace. V prípade takých narušení nosných častí, pri ktorých nie je možné vozidlo ďalej bezpečne používať, bude automobil hodnotený ako technicky nespôsobilý na ďalšiu premávku na cestách. Rovnako sa posudzujú i narušené alebo uvoľnené spoje jednotlivých dielov a nadmerná korózia nosných častí. Nárazníky, blatníky, dvere a kapoty Nárazníky by mali byť schváleného vyhotovenia. Rôzne neodborné úpravy a neschválené doplnky dávajúce automobilu "športovejší" vzhľad sú hodnotené ako vážna chyba s dôsledkom obmedzenia technickej spôsobilosti na 3 mesiace. Ostré hrany alebo výstupky na nárazníkoch môžu byť nebezpečné ostatným účastníkom cestnej premávky. Pri kontrole technického stavu sa považujú za nebezpečnú chybu a príčinu okamžitej technickej nespôsobilosti. Podobne i blatníky musia byť schváleného vyhotovenia. Neschválený alebo poškodený blatník je vážnou chybou, úplne chýbajúci blatník sa považuje za nebezpečnú chybu. Dvere a veká motorového a batožinového priestoru musia byť funkčné. Ako nebezpečná chyba sa hodnotí nemožnosť zaistenia kapoty v zavretom stave alebo poškodenie dverí, pri ktorom hrozí ich samovoľné otvorenie za jazdy. Lapače nečistôt - zásterky Slovenské predpisy, na rozdiel od predpisov niektorých iných krajín, požadujú vybavenie kolies zadnej nápravy lapačmi nečistôt - zásterkami. Táto požiadavka sa týka všetkých vozidiel s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou nad 20 km/h. Zásterka musí byť tak široká, aby prekrývala celú šírku behúňa pneumatiky a jej spodná hraná musí byť dostatočne nízko nad vozovkou. Uhol, ktorý s rovinou vozovky zviera rovina preložená spodnou hranou zásterky a teoretickým bodom styku pneumatiky s vozovkou pri zaťažení vozidla na celkovú hmotnosť, môže byť najviac 20°, na traktoroch a jednostopových vozidlách až 30°. Z obrázku je zrejmá najvyššia možná poloha spodnej hrany pre všetky kategórie vozidiel okrem jednostopových vozidiel a traktorov. Zásterka môže byť nahradená i inou časťou karosérie, tá však musí plniť spomenuté podmienky. Pri kontrole


technického stavu je absencia alebo nefunkčnosť lapača nečistôt hodnotená ako vážna chyba s obmedzením technickej spôsobilosti na 3 mesiace.

... Zorné pole vodiča Nevyhnutnou podmienkou bezpečnej jazdy je dobrý výhľad z miesta vodiča. Časti automobilu, ktoré vplývajú na šírku zorného poľa vodiča, preto tiež patria medzi súčasti kontrolované pri kontrole technického stavu v STK. Okná vozidiel môžu byť zasklené len schváleným bezpečnostným sklom. Schválené sklo možno poznať podľa homologizačnej značky podobnej tej, akú sme opísali v článku venovanom kontrole svetelných zariadení. Všetky okná osobných automobilov musia byť dokonale priehľadné. Môžu byť polepené iba takými farebnými fóliami, ktoré nemenia ani nepohlcujú farbu a sú pre použitie na konkrétnom okne vozidla schválené. V Slovenskej republike dosiaľ neboli schválené žiadne samolepiace tmavé fólie na čelné sklo, ani na predné bočné okná. Preto prakticky pripadá do úvahy len lepenie tmavých fólií na zadné alebo zadné bočné sklá, pri nákupe fólií však vždy treba žiadať potvrdenie výrobcu fólie o jej schválení pre použitie v Slovenskej republike. Zorné pole vodiča nesmie byť narušené reklamnými nálepkami na sklách, ani zavesenými „dekoratívnymi“ predmetmi. Za nebezpečnú chybu a príčinu technickej nespôsobilosti vozidla sa považuje namontované neschválené sklo v ktoromkoľvek okne alebo tak prasknuté či rozbité čelné sklo, že je obmedzený výhľad z miesta vodiča. Vážnou chybou s dôsledkom nevyhnutnosti opakovanej návštevy STK do troch mesiacov je použitie neschválenej tmavej fólie, poškodenie iného ako čelného okna alebo obmedzenie zorného poľa zavesenými alebo nalepenými predmetmi. Stierače a ostrekovače skiel, s ktorými bolo vozidlo schválené, musia byť funkčné a schváleného vyhotovenia. Nefunkčnosť stierača pred vodičom sa hodnotí ako nebezpečná chyba, poškodenie ostatných alebo ich nedostatočná funkcia, rovnako ako nefungujúci ostrekovač, sa považujú za vážnu chybu. Vážnou chybou je také poškodenie clony proti slnku pred vodičom, pri ktorom nemôže plniť svoju funkciu. Podobne sa hodnotí chýbajúce alebo nadmerne poškodené spätné zrkadlo. Interiér vozidla Vo vnútri vozidla sa pri kontrole technického stavu vizuálnou obhliadkou preveruje najmä stav sedadiel, ich pripevnenie ku konštrukcií vozidla a neporušenosť ich kostry a poťahov. Sedadlá musí byť možné zaistiť vo všetkých nastaviteľných polohách. Sedadlá novších osobných automobilov by mali byť vybavené i schválenými opierkami hlavy. Nadmerné poškodenia sedadiel a chýbajúce opierky hlavy tam, kde sú predpísané, môžu byť príčinou hodnotenia vozidla ako technicky iba dočasne spôsobilého na premávku na cestách, čiže s nutnosťou absolvovania opätovnej kontroly na STK najneskôr do troch mesiacov. Sedadlá, ktoré boli pri schválení technickej spôsobilosti vozidla vybavené bezpečnostnými pásmi, nimi musia byť vybavené i pri kontrole technického stavu. Absencia pásov a ich poškodenie narúšajúce funkčnosť alebo pevnosť sú považované za vážne chyby s dôsledkom príslušného obmedzenia technickej spôsobilosti vozidla. Vážnou alebo dokonca nebezpečnou chybou spôsobujúcou technickú nespôsobilosť vozidla môže byť nadmerné poškodenie dlážky interiéru vozidla. Rovnako sa hodnotia i dodatočne namontované neschválené súčasti vo vnútri automobilu, o ktoré sa môže posádka zraniť pri akcelerácií, brzdení alebo dopravnej nehode.

Lekárnička a predpísaná výbava Jednou z vecí, ktorú možno naozaj ľahko skontrolovať, je predpísaná výbava vozidla. Práve kvôli nenáročnosti overenia vybavenia vozidla lekárničkou, alebo predpísanými nástrojmi a náhradnými dielmi sa


s ním možno stretnúť nielen pri kontrolách technického stavu v STK, ale napríklad i pri cestných kontrolách dopravnej polície. Všetky časti predpísanej výbavy majú svoj význam, niektoré z nich môžu v hraničných situáciách dokonca rozhodovať o prežití. V dnešnej časti nášho seriálu preto nájdete zoznam všetkých súčastí povinnej výbavy osobného automobilu alebo motocykla. Lekárnička Motorové vozidlá, okrem motocyklov, musia mať autolekárničku s týmto obsahom: 2 balenia hydrofilnej skladanej sterilnej gázy 7,5 x 7,5 po 5 kusoch, 50 ml dezinfekčného roztoku v nádobke s rozprašovačom, resuscitačná rúška s ventilom, izotermická fólia 220 cm x 140 cm, 2 trojrohé látkové šatky, pár jednorázových rukavíc, rúška 20 cm x 20 cm z PVC, hladká náplasť so šírkou 1,5 cm, 4 kusy hotového sterilného obväzu č. 4, hydrofilné sterilné ovínadlo 10 cm x 5 m, hydrofilné sterilné ovínadlo 6 cm x 5 m, škrtiace gumové ovínadlo (s minimálnou dĺžkou 70 cm), pružné ovínadlo IDEAL 6 cm x 5 m a 10 kusov náplasti s vankúšikom 8 cm x 4 cm. Odporúča sa doplniť i nožnice a zatváracie špendlíky. Motocykle a od nich odvodené vozidlá so zdvihovým objemom nad 50 cm3 alebo maximálnou konštrukčnou rýchlosťou nad 50 km/h musia mať motolekárničku obsahujúcu: 2 balenia hydrofilnej skladanej sterilnej gázy 7,5 x 7,5 cm po 5 kusoch, hotový sterilný obväz č. 3, hydrofilné sterilné ovínadlo 6 cm x 5 m, škrtiace gumové ovínadlo (s minimálnou dĺžkou 70 cm), 4 kusy náplasti s vankúšikom 8 cm x 4 cm, trojrohú látkovú šatku a resuscitačnú rúšku s ventilom. Pre doplnenie sa odporúča cievka hladkej náplasti širokej 1,5 cm, dezinfekčný roztok 50 ml s rozprašovačom a pár jednorázových rukavíc. Všetky tieto predmety musia byť uložené v samostatnom obale s označením lekárničky. Vo vnútri musí byť priložený zoznam náplne a stručný návod na jej použitie so základnými pokynmi na poskytovanie prvej pomoci a dátumom kompletizovania lekárničky. Obsah nesmie byť poškodený, dezinfekčné roztoky a sterilné materiály nesmú mať prekročenú lehotu životnosti. Ostatné obväzy nesmú byť staršie ako 5 rokov. Minimálna predpísaná výbava Motorové vozidlá okrem motocyklov by mali mať aspoň po jednej z každého vo vozidle používaného druhu elektrických poistiek. Rovnako by mala povinná výbava obsahovať i po jednej náhradnej žiarovke ku každej použitej v zariadeniach vonkajšieho osvetlenia. Ďalej by vo vozidle nemal chýbať príručný zdvihák s nosnosťou prinajmenšom zodpovedajúcou zaťaženiu najviac zaťaženej nápravy vozidla. Pre prípad nutnosti výmeny kolesa je potrebné mať vo vozidle i kľúč na matice a skrutky kolies. Pre motocykle a od nich odvodené vozidlá so zdvihovým objemom nad 50 cm3 alebo maximálnou konštrukčnou rýchlosťou nad 50 km/h je predpísané vybavenie jednou náhradnou poistkou a náhradnou žiarovkou do každého zariadenia vonkajšieho osvetlenia. Všetky motorové vozidlá okrem jednostopových, to znamená okrem automobilov i trojkolky a štvorkolky odvodené od motocyklov, rovnako ako motocykle s postranným vozíkom, musia mať výstražný trojuholník. Výstražný trojuholník by mal byť homologizovaný, dokladom homologizácie je podobne ako pri iných zariadeniach homologizačná značka vo forme kružnice obsahujúcej symbol „E“.

Brzdová sústava Význam dobrého stavu brzdovej sústavy vozidla pre bezpečnosť cestnej premávky je už na prvý pohľad zrejmý. Je preto samozrejmé, že sa dôraz pri kontrole technického stavu kladie okrem iného i na kontrolu bŕzd. Skúška bŕzd na STK budí najmä u majiteľov starších vozidiel obavy, často však neoprávnene. V dnešnej a nasledujúcich častiach nášho seriálu sa preto pokúsime zrozumiteľne a stručne vysvetliť, čo sa na brzdách v STK kontroluje. Brzdová skúšobňa Na STK sa brzdy vždy kontrolujú na tzv. valcovej skúšobni bŕzd. Je to zariadenie, ktoré z časových a bezpečnostných dôvodov nahrádza vyskúšanie účinku bŕzd jazdnou skúškou. Vozidlo pri takejto skúške vojde kolesami skúšanej nápravy medzi dvojice valcov. Valce sú poháňané elektromotorom a otáčajú sa určitou konštantnou malou rýchlosťou, otáčavý pohyb sa z valcov prenáša na kolesá. Pri brzdení skúšanej nápravy sa merajú brzdné sily prenášané na valce skúšobne. Popri tom sa pri skúške prevádzkovej brzdy špeciálnym


prístrojom meria i ovládacia sila, ktorou vodič musí pôsobiť na pedál, ak chce vyvodiť dostatočné brzdné sily na kolesách. Namerané hodnoty brzdných a ovládacích síl sa používajú pre výpočet a vyhodnotenie účinku bŕzd. Účinok prevádzkovej brzdy Pre prevádzkovú brzdu predpisy stanovujú určité hodnoty zbrzdenia, ktoré vozidlo musí byť schopné dosiahnuť. Súčasne s hodnotami zbrzdenia sú predpísané i maximálne prípustné hodnoty ovládacích síl. Predpísané limity sú rôzne, závislé od kategórie vozidla a od dátumu typového schválenia, čiže dátumu kedy sa vozidlo začalo vyrábať. Podobne ako pri iných parametroch platí, že od starších vozidiel nie je vyžadované plnenie prísnejších limitov, než aké boli predpísané v dobe ich typového schválenia. Vo všeobecnosti možno povedať, že vozidlo s dobre udržiavanými brzdami nemá problém požadované limity pre účinok prevádzkovej brzdy splniť. Ak vozidlo požadovaný predpísaný účinok prevádzkovej brzdy nedosahuje, je hodnotené ako technicky nespôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách. Problematika vyhodnotenia účinku prevádzkovej brzdy na základe odmeraných brzdných síl je pomerne zložitá. Hodnotenie je však objektívne a overiteľné. Veľkosti síl odmeraných pri skúške sú zaznamenávané do protokolu o kontrole technického stavu, ktorý dostáva majiteľ vozidla. Po dosadení do príslušného matematického vzťahu možno i spätne overiť správnosť hodnotenia vozidla. Súmernosť pôsobenia, kolísanie brzdnej sily Vozidlo by pri brzdení prevádzkovou brzdou nemalo vybočovať z priameho smeru jazdy. Túto požiadavku nemožno zamieňať s možnosťou smerového riadenia počas brzdenia, poskytovanou protiblokovacím systémom (ABS), naopak ide o neželaný a samovoľný dôsledok toho, že sú brzdné sily na protiľahlých stranách vozidla rôzne veľké. Pri skúške na valcovej skúšobni bŕzd sa preto sleduje i odchýlka medzi vyvodzovanou brzdnou silou na pravom a ľavom kolese tej istej nápravy. Nesúmernosť brzdenia na niektorej náprave väčšia ako 30% je príčinou hodnotenia vozidla ako technicky nespôsobilého na ďalšiu prevádzku. Kolísanie brzdnej sily pri stálom nemennom tlaku na ovládací pedál prevádzkovej brzdy zasa signalizuje deformáciu brzdového kotúča alebo bubna. Bubon brzdy môže mať napríklad nadmernú odchýlku od kruhového tvaru (ovalitu) alebo brzdový kotúč môže mať nerovnomernú hrúbku. Kolísanie presahujúce rozmedzie ±10% okolo strednej hodnoty je preto u osobných vozov príčinou obmedzenia technickej spôsobilosti na tri mesiace. ... Dnešným článkom nadväzujeme na prvú časť popisu kontroly brzdovej sústavy osobných automobilov pri kontrole technického stavu, ktorú sme uverejnili minulý týždeň. Ovládanie prevádzkovej brzdy Okrem toho, či má prevádzková brzda dostatočný účinok, sa pri kontrole technického stavu posudzuje, či je pôsobenie brzdy dostatočne odstupňovateľné. Požaduje sa, aby bolo pôsobením na ovládací pedál možné plynulo a dostatočne jemne regulovať veľkosť brzdnej sily na kolesách. Hodnoty brzdných síl sú v každom okamihu skúšky na valcovej skúšobni bŕzd zobrazované, kontrolný technik tak má možnosť sledovať, či prevádzková brzda vhodne a v dostatočnej miere reaguje na jeho stláčanie brzdového pedálu. Neplnenie tejto požiadavky sa hodnotí ako vážna chyba, ktorá v konečnom dôsledku obmedzuje technickú spôsobilosť vozidla na premávku na cestách na 3 mesiace. Sleduje sa i to, či pri intenzívnom prešliapnutí ostáva od podlahy dostatočná rezerva zdvihu brzdového pedálu. Ako nebezpečná chyba sa hodnotí, ak je pedál pri prvom intenzívnom stlačení možné prešliapnuť až na podlahu, avšak vozidlo začína skutočne brzdiť až pri druhom zošliapnutí. Vozidlo je v takomto prípade samozrejme nespôsobilé na ďalšiu premávku na cestách. Príliš malá rezerva zdvihu od podlahy sa v ostatných prípadoch hodnotí iba ako vážna chyba. Rovnako sú hodnotené i nadmerné vôle v uložení pedálu a jeho prípadné poškodenia. Posilňovač bŕzd Úlohou posilňovača bŕzd je znižovať veľkosť ovládacej sily prevádzkovej brzdy. Posilňovač bŕzd musí byť funkčný. Skúša sa veľmi jednoducho; porovnáva sa účinok prevádzkovej brzdy pri fungujúcom posilňovači a pri posilňovači vyradenom z prevádzky. S rastúcou ovládacou silou by mal úmerne rásť i posilňovací účinok vyvodzovaný posilňovačom. Ak nie je ovládacia sila potrebná na dosiahnutie určitého brzdného účinku pri pôsobení posilňovača výrazne menšia, znamená to, že posilňovač neplní svoju funkciu. Takáto chyba je hodnotená ako vážna a je príčinou obmedzenia technickej spôsobilosti vozidla na 3 mesiace. Pôsobenie


posilňovača nesmie narúšať odstupňovateľnosť účinku prevádzkovej brzdy. Ak sa tak deje, je to opäť hodnotené ako vážna chyba. Brzdová kvapalina Pri kontrole vozidiel s kvapalinovými brzdami sa odoberá zo zásobnej nádobky vzorka brzdovej kvapaliny. Zisťuje sa, či v nej nie sú voľným okom viditeľné mechanické nečistoty alebo zrazeniny. Okrem toho sa špeciálnym prístrojom zisťuje teplota jej varu. Čím nižšia teplota varu brzdovej kvapaliny, tým skôr zmení svoje skupenstvo z kvapalného na plynné pri zahriatí spôsobenom intenzívnym brzdením napr. pri zjazde z horského priechodu. Logickým dôsledkom je nedostatok brzdovej kvapaliny v sústave a náhla strata funkčnosti prevádzkovej brzdy. Predpísaná minimálna teplota varu brzdovej kvapaliny pri kontrole na STK je 155 °C. Ako vážna chyba sa však hodnotí až teplota varu nižšia ako 140 °C, dôsledkom je opäť obmedzenie technickej spôsobilosti vozidla na štvrť roka. Podobne sa posudzuje prítomnosť nečistôt v brzdovej kvapaline, nedostatočné množstvo brzdovej kvapaliny alebo poškodenie zásobnej nádržky. ... V predchádzajúcich častiach nášho seriálu o kontrolách technického stavu v STK sme sa venovali brzdám osobných automobilov. Dnešnou časťou, v ktorej sa sústredíme na kontrolu zostávajúcich častí brzdovej sústavy, túto tému uzavrieme. Parkovacia brzda Ako sme už spomenuli v minulých častiach, účinok prevádzkovej brzdy sa v STK kontroluje na valcovej skúšobni bŕzd. To isté zariadenie, ktoré umožňuje zistiť hodnoty brzdných síl vyvodzovaných v styku pneumatiky s vozovkou, možno využiť i pre kontrolu účinku parkovacej brzdy. Parkovacia brzda osobného automobilu (kategória M1) musí byť schopná udržať vozidlo na svahu so sklonom minimálne 18 %. Výpočtom z maximálnych dosiahnutých hodnôt brzdných síl pri použití parkovacej brzdy a z hodnoty celkovej hmotnosti vozidla možno určiť, či kontrolované vozidlo túto podmienku plní. Nedostatočný účinok je dôvodom na hodnotenie vozidla ako technicky nespôsobilého na ďalšiu premávku na cestách. Okrem účinku parkovacej brzdy sa skúma i funkčnosť poistky a zdvih ovládacej páky. Nemožnosť zaistenia zatiahnutej páky je opäť dôvodom pre hodnotenie vozidla ako technicky nespôsobilého na premávku. Vážnou chybou je, ak parkovacia brzda začína pôsobiť až pri príliš veľkom zdvihu páky, alebo ak sa ovládacia páka iba veľmi ťažko odisťuje. Ostatné časti brzdovej sústavy Časti prevodov všetkých bŕzd od ovládacích orgánov až ku kolesám musia byť nepoškodené, navzájom bezpečne spojené a zaistené. Na STK sa kontroluje bezdemontážnym spôsobom, kontrolný technik preto môže overiť stav iba tých častí, ktoré sú voľne prístupné alebo viditeľné. Ako nebezpečné chyby sa hodnotia poškodenia, ktoré zjavne obmedzujú funkciu prevádzkovej brzdy, alebo spôsobujú trvalé pribrzďovanie niektorého kolesa. Dôsledkom je opäť technická nespôsobilosť vozidla na premávku na cestách. Podobne sa hodnotí netesnosť brzdových hadíc a potrubí, ich poškodenie hroziace porušením tesnosti a vonkajšie vydutiny na hadiciach. Nadmerné vôle v prevodoch alebo poškodenia prevodu parkovacej brzdy sú vážnymi chybami a sú príčinou nutnosti opätovnej návštevy STK do 3 mesiacov. To isté platí i pre menej vážne poškodenia brzdových hadíc a potrubí. Na vozidlách, na ktorých to je bezdemontážnym spôsobom možné, sa kontroluje hrúbka brzdového obloženia a stav činných plôch brzdových kotúčov alebo bubnov. Prípadné chyby sa hodnotia ako vážne, vozidlo má potom technickú spôsobilosť obmedzenú na štvrť roka. Protiblokovací systém Protiblokovací systém (ABS) postupne preniká do štandardnej výbavy osobných vozidiel čoraz nižších cenových kategórií. Možnosť riadiť vozidlo i pri intenzívnom brzdení, ktorú poskytuje, je jednoznačným prínosom k aktívnej jazdnej bezpečnosti vozidla, i keď v niektorých nepriaznivých prípadoch, najmä v kombinácií so zle fungujúcimi tlmičmi pruženia, naopak ABS brzdnú dráhu predlžuje. V súčasnosti zatiaľ ešte neexistuje dostatočne univerzálna, rýchla a spoľahlivá metóda kontroly ABS, ktorá by bola použiteľná pre účely kontrol technického stavu v STK. Dnes sa preto v STK vizuálne kontrolujú iba prístupné a viditeľné časti systému. Preveruje sa tiež, či autodiagnostika elektronického systému ABS nesignalizuje poruchu. Kontrolka ABS na palubnej doske sa musí rozsvietiť po naštartovaní vozidla a po určitej dobe by mala zhasnúť. Ak nezhasne, znamená to, že ABS nefunguje správne, čo je hodnotené ako vážna chyba. V súčasnosti sa pracuje vo


viacerých krajinách na vývoji vhodných diagnostických zariadení a postupov pre kontrolu ABS v rámci kontrol technického stavu, ktoré však prinesie až budúcnosť.

Ostatné ústrojenstvo a zariadenia vozidla pri kontrole technického stavu V našej sérií článkov sme už prešli takmer všetky časti vozidla, ktoré sa v STK kontrolujú. Tým niekoľkým možno zdanlivo menej významným, ktoré sme ešte nespomenuli, sa budeme venovať dnes. Elektrické vedenia Všetky elektrické vedenia by mali byť v dobrom stave. To znamená, že by nemali mať porušenú izoláciu, mali by byť riadne pripevnené ku konštrukcií vozidla a neizolované časti by mali byť chránené proti náhodnému skratu vekom alebo nevodivým krytom. Osobné automobily s plynovým pohonom musia mať odpojovač akumulátora. Samotný akumulátor musí byť nepoškodený a riadne upevnený na mieste preň určenom výrobcom vozidla. Prípadné zistené chyby sa hodnotia ako vážne, dôsledkom je obmedzenie technickej spôsobilosti vozidla na premávku na pozemných komunikáciách na 3 mesiace. Palivová nádrž Palivová nádrž musí byť nepoškodená a riadne upevnená. Zmeny v jej inštalácií oproti schválenému vyhotoveniu nie sú prípustné. Uzamykanie alebo podobná ochrana plniaceho otvoru pred neoprávnenou manipuláciou je predpísaná pre vozidlá schválené počnúc 1.7.1972. Vozidlá, ktoré jazdia na bezolovnatý benzín, musia mať plniaci otvor upravený tak, aby nebolo možné natankovať olovnatý benzín. Palivové potrubie tiež musí byť nepoškodené a riadne upevnené a navyše by malo byť vhodne chránené pred nadmerným teplom prenikajúcim z iných častí vozidla. Únik paliva z potrubia alebo vlastnej nádrže je hodnotený ako nebezpečná chyba. Tá je príčinou technickej nespôsobilosti vozidla na ďalšiu premávku na pozemných komunikáciách. Ostatné chyby sa hodnotia väčšinou ako vážne, s dôsledkom obmedzenia technickej spôsobilosti automobilu na štvrť roka. Motor a prevodovka Motor a prevodovka sa kontrolujú veľmi jednoduchým spôsobom. Zisťuje sa len, či z nich neuniká olej. Ak unikajúci olej neodkvapkáva na vozovku, ide len o ľahkú chybu bez vplyvu na technickú spôsobilosť automobilu. Olej kvapkajúci na vozovku je ale už nebezpečnou chybou a vozidlo je v takomto prípade technicky nespôsobilé na to, aby sa mohlo pohybovať na cestách. Na prevodovke a spojke sa kontroluje možnosť radenia jednotlivých prevodových stupňov. Ak nie je možné niektorý prevodový stupeň zaradiť, alebo sa prevodový stupeň samovoľne vyraďuje, ide o vážnu chybu a vozidlo sa bude musieť na STK do troch mesiacov vrátiť. Ostatné zariadenia Zvukové výstražné zariadenie vozidla (klaksón) musí byť funkčné a jeho zvuk by mal byť nepretržitý a rovnakej výšky alebo v harmonickom akorde. Nefunkčnosť alebo klaksóny s „výstrednými“ zvukmi sú hodnotené ako vážna chyba, dôsledkom býva obmedzenie technickej spôsobilosti automobilu na tri mesiace. Podobne sa hodnotí i poškodený alebo chýbajúci rýchlomer a poškodené ťažné zariadenie. Vozidlá schválené počnúc 1.7.1972 by mali byť vybavené vykurovacím a vetracím systém. Jeho nedostatočná funkcia je hodnotená ako vážna chyba a ak do priestoru pre cestujúcich vnikajú spaliny až ako nebezpečná chyba a dôvod pre technickú nespôsobilosť automobilu na premávku.

Stavby, prestavby a dovozy jednotlivých vozidiel Náš seriál bol doteraz orientovaný na pravidelné kontroly technického stavu. Pravidelné kontroly sa týkajú takmer všetkých motoristov a ich vozidiel a sú preto tým hlavným, čo možno v ponuke staníc technickej kontroly nájsť. Časť staníc technickej kontroly ale ponúka i niektoré náročnejšie druhy kontrol technického stavu, ktoré môžete využiť napríklad vtedy, ak sa rozhodnete prestavať vozidlo, alebo doviezť ojazdený automobil zo zahraničia.


Úradné konanie Aby mohlo byť vozidlo používané na cestách v Slovenskej republike, musí mať schválenú technickú spôsobilosť. Vozidlá, ktoré sú ponúkané v predajniach, už technickú spôsobilosť schválenú majú. Poväčšine boli totiž ako typ schválené hromadne, keď sa začali dovážať. Inak to je s jednotlivo dovážanými vozidlami, stavbami a prestavbami vozidiel. Tieto, ak nie je k dispozícií písomné potvrdenie o zhodnosti so schváleným typom vozidla, musia pred tým, ako dostanú evidenčné číslo a všetky potrebné dokumenty, prejsť individuálnym schvaľovaním technickej spôsobilosti. Schvaľovanie technickej spôsobilosti jednotlivého vozidla, rovnako ako povoľovanie jednotlivej stavby alebo prestavby vozidiel majú v kompetencií okresné úrady. Prestavbou vozidla je napríklad zmena typu motora, zmena (nie výmena) nosného rámu, podvozku alebo karosérie a i pripojenie postranného vozíka k motocyklu. Ak sa mení viac ako jedna takáto podstatná časť, ide už o stavbu vozidla. Vo všetkých takýchto prípadoch je preto prvým krokom zahájenie úradného konania na príslušnom okresnom úrade podľa miesta bydliska. Takéto úradné úkony podliehajú správnym poplatkom až do výšky 50 000 Sk podľa ich rozsahu. Ďalším krokom je potom odborné technické posúdenie v niektorej STK, ktorá je oprávnená vykonávať kontroly technického stavu pred schválením technickej spôsobilosti. Na základe protokolu z takejto kontroly potom odbor dopravy okresného úradu môže schváliť technickú spôsobilosť jednotlivého vozidla a vydať nový technický preukaz, alebo zapísať nové údaje do starého technického preukazu. Stavby a prestavby vozidiel Technické požiadavky, ktoré treba splniť pri stavbe vozidla, sú pomerne náročné. Vyžaduje sa predloženie rozsiahlej dokumentácie, použitie len homologizovaných súčastí a navyše i skúška plnenia medzinárodných predpisov (EHK OSN) pre hlučnosť, znečisťujúce látky vo výfukových plynoch a brzdy v homologizačnej skúšobni. Celý proces je veľmi nákladný a má zmysel jedine pri malých prívesoch za osobné automobily (kategória O1 a O2 do celkovej hmotnosti 1800 kg), pri ktorých nie je potrebné predkladať stanovisko homologizačnej skúšobne. Popri tom musí postavené vozidlo samozrejme absolvovať i už spomenutú kontrolu technického stavu pred schválením technickej spôsobilosti v STK, ktorá je rozsiahlejšia, ako bežná pravidelná kontrola technického stavu. Okrem toho, čo sme si už v našom seriáli spomenuli, sa pri nej kontroluje dokumentácia a plnenie všetkých technických podmienok vyhlášky MDPT SR č. 116 / 1997 Z.z. Podobne sa postupuje i pri prestavbách, protokol z homologizačnej skúšobne sa však vyžaduje len ak sú menené časti ovplyvňujúce hlučnosť, znečisťujúce látky vo výfukových plynoch alebo brzdy a ak tieto časti nie sú schválené podľa príslušného predpisu. Kontrola technického stavu sa potom zameriava najmä na zmenené časti. Dovoz jednotlivého vozidla Individuálne dovážané automobily musia mať ľavostranné riadenie, dobrý technický stav, motor schopný prevádzky na bezolovnatý benzín a musia plniť technické podmienky vyhlášky MDPT SR č. 116 / 1997 Z..z. Plnenie medzinárodných predpisov (EHK OSN) pre hlučnosť, emisie výfukových plynov a brzdové systémy musia mať potvrdené protokolom homologizačnej skúšobne. U novších vozidiel sa toto veľmi nákladné dokladovanie nevyžaduje. Pri výbere ojazdeného automobilu v zahraničí je preto dôležité uvedomiť si, aký rok výroby vozidla je ešte prijateľný a pri ktorom roku výroby už naopak náklady na prihlásenie vozidla do evidencie v Slovenskej republike neúmerne narastajú. Podľa súčasných platných predpisov je možné doviezť bez nutnosti absolvovania skúšky v homologizačnej skúšobni napríklad osobný automobil s rokom výroby 1993 a mladší alebo motocykel nie starší ako rok výroby 1991. Dovážané vozidlo opäť musí absolvovať kontrolu pred schválením technickej spôsobilosti v niektorej STK oprávnenej vykonávať takéto kontroly. Problematické môžu byť dovozy automobilov predávaných na mimoeurópskych trhoch, pretože ich časti veľmi často bývajú schválené podľa predpisov iných, ako sú u nás platné predpisy EHK OSN. Napríklad vozidlá dovezené z USA majú všetky svetelné zariadenia schválené podľa tamojšej normy DOT, ktorá sa od našich predpisov veľmi líši. Na Slovensku ich možno schváliť jedine po výmene všetkých svetelných zariadení za európske. Vozidlá vyradené z evidencie Ako je už všeobecne známe, podľa zákona NR SR č. 315 / 1996 boli všetky motocykle, ktorých majitelia do 31.12.1998 nepožiadali o výmenu ŠPZ za novú tabuľku s evidenčným číslom, vyradené z evidencie okresných dopravných inšpektorátov. Ak aj vy patríte medzi tých nešťastných motocyklistov, ku ktorým sa táto informácia dostala príliš neskoro a svojho motocyklu sa nechcete vzdať, neostáva vám nič iné, len dať si opätovne schváliť jeho technickú spôsobilosť. Rovnako ako pre znovuzaradenie do evidencie vozidiel ostatných kategórií platí ten istý postup, ako pri schvaľovaní technickej spôsobilosti jednotlivo dovezeného vozidla. Najmä majitelia starších


motocyklov sa tak dostávajú do veľmi nepríjemnej situácie, pretože opätovné zaradenie ich vozidiel do evidencie by bolo finančne naozaj náročné.

Technické kontroly na cestách v zahraničí Celý systém povinných kontrol technického stavu v STK slúži na to, aby vozidlá v zlom technickom stave nemohli na cestách ohrozovať naše životy a zdravie, náš majetok a ani spoločné životné prostredie. V niektorých krajinách však príslušné štátne orgány prišli k záveru, že kontrolovať automobily iba v pravidelných predpísaných intervaloch nestačí. Takáto forma kontroly totiž nie je zárukou, že vozidlo bude po technickej stránke v poriadku i v období medzi kontrolami. Porovnaním štatistických prehľadov o výsledkoch povinných kontrol technického stavu v stanovených intervaloch a výsledku kontroly náhodnej vzorky vozidiel v období medzi predpísanými technickými kontrolami sa prišlo na to, že sa nebezpečné chyby na automobiloch zisťujú omnoho častejšie práve medzi povinnými návštevami STK. Príčina je jasná, strach z neúspechu na STK núti majiteľa, aby si dal svoje vozidlo pred plánovanou kontrolou technického stavu do poriadku. Po úspešnom absolvovaní povinnej návštevy STK niektorí motoristi potrebu udržiavať automobil v dobrom technickom stave necítia tak naliehavo. Mnohé krajiny preto už rozšírili systém povinných kontrol v STK o náhodné kontroly technického stavu priamo na ceste. Cestné kontroly v Európe Jednotný európsky štandard pre cestné technické kontroly sa zatiaľ iba pripravuje, preto sa rozsah a forma v jednotlivých krajinách líšia. V niektorých krajinách, podobne ako u nás, cestnú kontrolu vykonáva dopravná polícia a rozsah sa obmedzuje iba na chyby zjavné na prvý pohľad. Iné krajiny boli dôslednejšie a nasadili tímy kvalifikovaných odborníkov s rozsiahlym kontrolným zariadením mobilných STK, ktoré v spolupráci s dopravnou políciou môžu na ceste zastaviť a dôkladne skontrolovať akékoľvek vozidlo. Niekde sa takto kontrolujú iba nákladné vozidlá a autobusy, v iných krajinách sa rovnaký dôraz kladie i na kontroly osobných automobilov. Riziko na ceste predstavuje každé vozidlo v zlom technickom stave bez ohľadu na to, z ktorej krajiny pochádza. Cestné kontroly technického stavu sa preto nevzťahujú iba na miestne vozidlá, ale na všetky vozidlá používajúce cestnú sieť danej krajiny. Na ceste v zahraničí tak môže byť zastavený a skontrolovaný i váš automobil, to ale nemusí byť príčinou predčasných a zbytočných obáv. Kritéria používané pri cestných kontrolách bývajú spravidla miernejšie, ako pri kontrolách technického stavu v stabilných STK. Príslušné predpisy zväčša rátajú s tým, že sú podmienky pre kontrolu na ceste predsa len horšie, ako podmienky pre kontrolu v stabilnej STK. Podobne i rozsah kontroly býva menší. Za pomoci plne vybavených mobilných STK je síce možné priamo na ceste skontrolovať takmer všetky časti vozidla, často sa však používajú lacnejšie "odľahčené" mobilné STK, v ktorých majú kontrolóri k dispozícií len niektoré kontrolné zariadenia. Dôsledkom toho všetkého je, že vozidlo, ktoré uspelo pri kontrole v stabilnej STK, nemôže mať vážnejšie problémy pri cestnej kontrole v zahraničí, samozrejme iba za predpokladu, že medzitým neprišlo k dramatickej zmene technického stavu. Predpisy pre kontroly technického stavu u nás sú v zhode s medzinárodnými európskymi predpismi. Prísnejšie posudzovanie ako pri našej pravidelnej kontrole technického stavu vám preto naozaj nikde nehrozí. Rozsah cestných kontrol Pri cestných kontrolách sa subjektívne vyberajú také vozidlá, ktoré už na prvý pohľad vzbudzujú podozrenie, že sú v zlom technickom stave. Znamená to, že vás s väčšou pravdepodobnosťou zastavia a skontrolujú, ak máte starší automobil alebo vozidlo, ktorého vzhľad karosérie či jazdné vlastnosti takéto podozrenie budia. Cestné kontroly sa orientujú najmä na ľahko posúditeľné časti vozidiel, postihovaná býva nadmerná korózia nosných častí, prasknuté zasklenie okien, nedostatočná hĺbka žliabkov dezénu pneumatík, nefunkčné svetelné zariadenia a iné podobné chyby. Brzdová sústava, emisie škodlivých látok vo výfukových plynoch alebo nadmerné vôle v zavesení kolies sa kontrolujú zriedkavejšie, iba ak je k dispozícií vhodné kontrolné zariadenie alebo ak sú zjavne v neporiadku. Zahraničné kontrolné orgány majú informácie o našich predpisoch, niekedy však nie celkom presné. V niektorých prípadoch vyžadujú napríklad ako doklad o absolvovaní pravidelnej kontroly nalepenú platnú kontrolnú nálepku a to i na vozidlách, ktoré ešte u nás na STK prísť nemuseli. Je preto lepšie i s novým vozidlom prísť pred cestou do zahraničia na STK a nechať si v rámci administratívnej kontroly technického stavu túto nálepku nalepiť. V niektorých prípadoch vám to môže ušetriť zdĺhavé vyjednávanie s cudzou dopravnou políciou. Určite nebude na škodu preveriť si technický stav pred dlhšou cestou do zahraničia ani ak máte staršie vozidlo, ktoré je práve niekde v období medzi dvomi povinnými pravidelnými kontrolami technického stavu. Všetky STK ponúkajú tzv. zvláštnu kontrolu, ktorej rozsah si


môžete stanoviť sami a pri ktorej vám v prípade neúspechu nehrozia žiadne sankcie. Budete tak pripravení na možnú cestnú kontrolu a navyše získate istotu, že vás automobil počas dovolenky nesklame.

Stále sa bojíte STK? Dnes končíme náš seriál o kontrolách technického stavu vozidiel. Počas niekoľkých mesiacov, kedy sa objavoval na stránkach Auto-Moto, sme sa pokúsili vyčerpať tú časť problematiky STK, ktorá zaujíma bežného motoristu. Snažili sme sa vám, našim čitateľom a motoristom, priblížiť zjednodušenou a zrozumiteľnou formou právne normy, ktoré vás nútia pravidelne absolvovať s automobilom kontroly technického stavu. Prešli sme postupne všetky kontrolované časti vozidiel a viac sme sa venovali práve častiam, ktorých chyba môže byť príčinou neúspechu pri pokuse prejsť kontrolou technického stavu. Neobišli sme ani stavby a prestavby vozidiel, alebo dovozy ojazdených automobilov zo zahraničia. Seriál sme ukončili krátkym pohľadom za hranice, kde vás na ceste tiež môže zastihnúť kontrola technického stavu vozidla. STK sú ešte stále tak trochu strašiakom motoristickej verejnosti. Očakávať, že seriál radikálne zmení pohľad motoristov na kontroly technického stavu, by nebolo príliš reálne. Je pochopiteľné, že nie je práve príjemné, ak vás chce niekto kontrolovať. Cieľom nášho seriálu bolo ukázať, že to všetko nie je iba formou šikanovania zo strany štátu, ale že celý systém má svoj zmysel. Zmyslom je ochrana našich životov, zdravia a majetku a v neposlednom rade i nášho spoločného životného prostredia. Snažili sme sa tiež presvedčiť vás o tom, že nie je potrebné mať strach z blížiacej sa povinnej návštevy STK. Ak sa o vaše vozidlo staráte, nezanedbávate údržbu a nevyhnutné opravy a medzi vaše záľuby nepatria napríklad domácke úpravy automobilu, ktoré mu dávajú „športovejší“ vzhľad, máte celkom dobrú šancu, že kontrolou technického stavu bez problémov prejdete. Ani skutočnosť, že vaše vozidlo patrí k tým starším, ešte nemusí byť príčinou predčasných obáv. Staršie škodovky, lady a iné automobily patriace do tejto u nás stále ešte najrozšírenejšej skupiny, ak dobre brzdia, nemajú príliš prehrdzavené nosné časti a netečie z nich olej, spravidla tiež kontrolou technického stavu prechádzajú. V súčasnosti sa pripravujú isté zmeny technických predpisov pre vozidlá, ako aj predpisov o kontrolách technického stavu. Akonáhle budú aktuálne, budeme vás o nich samozrejme informovať. Dúfame, že vám náš pohľad „do vnútra“ STK pomohol, keď už nie zbaviť sa strachu, tak aspoň pripraviť váš automobil tak, aby ste sa vyhli zbytočným problémom. Na záver ostáva už iba zaželať vám mnoho kilometrov bez porúch a nehôd a aby nás všetkých na cestách ohrozovalo svojou nezodpovednosťou menej motoristov vyhýbajúcich sa kontrole technického stavu. A ak sa náhodou chystáte na STK, tak žiaden strach... MARIÁN RYBIANSKÝ

STK  

Stanice technickej kontroly