Rómske listy 6/2014 by Rómske listy

Rómske LisTY 2014 6

Maľba Ježiša nakreslená na stenu domu v maďarskej obci Bodvalenke. Jej autorom je rómsky výtvarník Zoran Tairović.

Fotografia: Kristína Magdolenová

Romale! Domuken mange te irinel tumenge vajkeci lava, save man hin akana pro jilo, kana chuden o Romane ľila andro vasta. Doavľa e vrama, kana o berš 2014 doavľa ko agor. Leskere agoreha ade hin the o agor le Romane ľilengero. Andro berš 2014 chudľan kala ľila šovar. Del pes te phenel, kaj oda nane but, no kerďam savoro so sas andre amari zor, kaj tumenge te doanas so nekbuter informaciji, but geňibena pal o romengero dživipen ke Slovačiko. Kamľam te doanel sakoneske kaj ča čeporo ajso, andre soste pes ov korkoro arakhľahas, peskero pharo vaj lošalo dživipen. Kamav te paťal, kaj oda amenge geľa avri, the tumen lošales genenas kala ľila, the užarenas, so nevo pale anaha.

Paľikeras tumenge, kaj ajci berša san amenca, kaj jekhetanes pestar furt vareso nevo sikľuvas, kaj tumendar kidas odi zor, savi amenge prekal amari buťi kampel. Tel odi vrama pes zgeľam but manušenca, šukare lačhe Romenca, save amenge phundravenas o jile, the domukenas amen andro peskere khera. Varekana barvale, no buterval the čore kherora. Sa so tumenca predžiďiľam nabisteraha, bo oda pes nadel te bisterel, kana dikhas odi zor ke tumende, sar pes maren le phare dživipnaha. Nabisteraha, sar džanen te kerel lačhi buťi preko aver manuša, sar jekh avres žutinen. Nabisteraha pre amare čhavore, saven hin bare talenti. Nabisteraha pro baro čoripen, so maškar tumende dikhas.

Paľikeras tumenge, kaj kada berš 2015 šaj tumenca bachtales, the lačhes andro sasťipen predžiďiľam. Kamav tumenge te phenel, kaj the dureder keraha amare romane mediji avke, sar nekfeder džanas, kaj te phundravkeras tumenge dureder o vudar ko informaciji, bijal save pes nadel te dživel lačhes. Mangav tumenge, amare Romenge ke Slovačiko bacht, sasťipen, the tumare fameľijenge, feder dživipen, buter šanci ko feder buťa. Kaj tumaro drom le beršeha 2015 te el ajso, pal savo džal suno tumaro jilo. Bacht sasťipen savore Romenge pre luma, vi savore lačhe manušenge. Ačhen Devleha andro berš 2015. Redakcija

Rómske listy 6 / 2014

Milí priatelia, v roku 2014 sme sa vám pokúsili prinášať informácie pre našu organizáciu trošku netypicky – cez noviny. Urobili sme tak preto, aby sme vyvrátili všeobecne rozšírený stereotyp, že Rómom stačia jedny noviny. Lebo tvrdenie, že je to tak, akoby bolo len potvrdením iného predsudku – že Rómovia sú všetci rovnakí. A to predsa nie je pravda. Tak, ako sme ľudsky iní, tak potrebujeme aj diferencovať informácie, ktoré sa ku nám dostávajú, mali by sme mať šancu si vybrať alebo minimálne porovnať. Noviny, ktoré ste dostávali do rúk v roku 2014 ako Rómske listy, sa usilovali vyplniť medzeru na mediálnom trhu v rómskej komunite. Určite ste zaregistrovali prílohu pre ženy, prílohu pre

deti – jednak materské školy ale aj pre tie dospievajúce, prinášali sme prílohu o rómskej kultúre, o živote Rómov v jednotlivých lokalitách. Nevyhýbali sme sa ani politike. Prišli sme s novinami v dobe, keď sa s nimi roztrhlo vrece. Zrazu ste mali možnosť si vybrať a my veríme, že to pomohlo. Že ste si mohli aj uvedomiť, aké informácie potrebujete, aké informácie chcete. Samozrejme, ako každý mediálny projekt – hlavne noviny, potrebujú dlhší čas na rozbehnutie. Tie reálne 4 mesiace, počas ktorých sme robili Rómske listy, sú málo na to, aby sa rozbehla komunikácia, aby sme dostali do novín informácie z každej oblasti, aby sme ich tam dostali rýchlo…

Dopad na komunitu ovplyvnil samozrejme aj náklad, ktorý bol 3 500 kusov oproti plánovaným 10 000. Ale vďaka Úradu vlády SR aj za to. Vďaka za to, že sme dostali šancu. A snažili sme sa ju využiť naplno. Svedčili o tom aj vaše ohlasy. Chceme tým len povedať, že sa budeme o podporu uchádzať aj v roku 2015. Ale kdeže nevieme ako rozhodne grantová komisia, chceme vám povedať, že nám na Rómskych listoch záleží a že sa budeme usilovať, aby sme ich mohli pre vás robiť aj naďalej. Lebo bez informácii je človek mŕtvy. A našim spoločným cieľom je predsa budovať identitu rómskeho národa. Všetko najlepšie do roku 2015, veľa úspechov, želá redakcia Rómskych listov.

Rómske mediálne centrum po 15 rokoch končí svoju existenciu v súčasnej podobe Košice – Rómske mediálne centrum (MECEM) po 15 rokoch končí svoju existenciu v súčasnej podobe. „Naša organizácia počas uplynulých rokov menila svoju podobu. Vznikli sme ako organizácia prioritne zameraná na tréningy, výskum a pomoc nerómskym médiám pri vyhľadávaní informácií o Rómoch. Neskôr sme sa zamerali na budovanie rómskych médií – so zameraním na televíziu a rozhlas. Postupne však tieto činnosti začali pohlcovať všetky ostatné aktivity. Dlhodobejšie pociťujeme nedostatok priestoru a kapacít v oblasti prípravy ľudských zdrojov a iných typov projektov, ktoré sme spočiatku úspešne realizovali,“ vysvetlila toto rozhodnutie výkonná riaditeľka MECEM Kristína Magdolenová. Aj preto po viac ako ročnom zvažovaní sa rozhodli vo vedení organizácie urobiť zásadné rozhodnutie a oddeliť mediálne aktivity, t. j. rómske médiá, ktoré fungujú pre Rómov v rómskom jazyku, teda televíziu a rozhlas, do novej organizácie, ktorá bude vykrývať tieto aktivity. Názov orga-

nizácie je ROMA MEDIA (ROMED) a jej riaditeľkou bude doterajšia programová riaditeľka MECEM Jarmila Vaňová. „Jediná aktivita, ktorá zostáva z mediálnych činností pod MECEM-om je vydávanie Rómskych listov, s ktorými sme v roku 2001 začínali práve v MECEM-e a chceme aj naďalej pokračovať v ich vydávaní spoločne obe organizácie,“ uviedla Magdolenová. Podľa jej slov sa tak končí jedna etapa rozvoja rómskych médií. „Od nášho vzniku sme všetci, ktorí sme sa na budovaní rómskych médií podieľali, prešli cestu, ktorá nemá obdobu v Európe. A je treba povedať, že nie vždy sme nachádzali podporu na svoje aktivity. Keď som organizáciu v roku 1999 zakladala, nemyslela som si, že to bude taká dlhá a náročná cesta,“ zdôraznila Magdolenová. „Všetko je tak ako má byť a netreba za tým hľadať nič mimoriadne, len snahu o väčšiu profesionalizáciu, snahu o profilovanie organizácie a o to, aby si rómski novinári aj oficiálne riadili svoje

mediálne záležitosti, ktoré si neoficiálne riadili tak či tak. Týmto by som rada zároveň poďakovala všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na budovaní organizácie MECEM, ktorí nám pomáhali a podporovali nás a hlavne, ktorí verili v Rómov, že to dokážu. Ďakujeme Kristíne Magdolenovej za roky jej práce, pri budovaní tak úžasného rómskeho média, akým MECEM nesporne je. Verím, že odkaz ktorý sme priniesli pre Rómov a pre spoločnosť cez rómske médium, ponesieme aj naďalej so všetkou cťou. Naše cesty sa síce rozchádzajú, ale vidíme aj dnes priestor na spoluprácu oboch organizácií,“ zdôraznila Vaňová. V týchto dňoch sa dostáva do tlače publikácia So vakeres?, ktorá má podtitul Príbeh jedného média a bude výpoveďou o ceste MECEM-u v uplynulých 15 rokoch a tiež dokument o MECEM-e. Vydanie knihy aj film finančne podporilo mesto Košice prostredníctvom organizácie K13. Oficiálna premiéra filmu a knihy bude vo februári 2015. (r)

Rómske listy • Adresa redakcie: Rómske mediálne centrum, P. O. BOX F-8, 040 01 Košice • e-mail: kristina.magdolenova@mecem.sk • telefón: 0905975585 • web: www.mecem.sk • Redakcia: PhDr. Kristína Magdolenová (vedúca vydania), Mgr. Jarmila Vaňová, Monika Sinuová, Mgr. Klaudia Oláhová • Redakčná rada: Ladislav Richter (predseda), Jozef Ravasz, Stella Hanzelová, Jolana Saltiel • Grafika: Anna Martiňuková, Oliver Šimčík • Sadzba: Pro libris • Tlač: Beki Design • Registrácia: Ministerstvo kultúry SR pod číslom EV 5035/14 • ISSN: 1339-7702 • Realizované s finančnou podporou Úradu vlády Slovenskej republiky – program Kultúra národnostných menšín 2014 • Dátum vydania: 30. 12. 2014 • NEPREDAJNÉ.

NAŠE ŽENY

Rómske listy 6 / 2014

AMARE DŽUVĽA

Ilustračná fotografia: Kristína Magdolenová

Mení sa život, menia sa aj sny našich detí Koniec roka asi väčšina ľudí prežíva v očakávaní toho, čo prinesie rok nasledujúci. V dnešnej ťažkej dobe si ľudia želajú hlavne pokoj, prácu, zdravie. Len aby lepšie bolo, aby sa darilo nielen prežiť, ale priniesť do našich domovov aj lásku a porozumenie. Ako novinári sa často pýtame žien, ako si predstavujú lepší život pre svoje deti. Dozvedáme sa všeličo. Väčšinou, aby boli zdraví, dievčatá by sa mali dobre vydať a mať rodiny a mať dobrých mužov,

ktorí by sa vedeli o nich a o rodinu postarať. Zdá sa, že je všetko jasné. Ale stále pribúda rómskych rodičov, ktorí to vidia inak. Pribúda mamičiek, ktoré chcú, aby ich dcéra mala školu, hoci len učňovskú, ale školu. Lebo papier je papier a možno sa podarí nájsť aj robotu. Veľa rómskych detí v školách sníva o tom, že budú policajtmi, dievčatá chcú byť učiteľkami, v dotazníkoch, ktoré sme robili medzi 12 – 14-ročnými deťmi sme našli sny o tom, že budú lekármi, herca-

mi… Bol tam dokonca aj budúci pilot, vojak, právnik. Život sa mení a deti, ktoré sú denne pod tlakom udalostí v škole, prijímajú nové informácie, prispôsobujú svetu aj svoje sny. To, že sa ich sny nenapĺňajú spôsobujú rôzne okolnosti. Okrem iného aj chudoba a rasizmus. Niekedy aj nezáujem nás, rodičov, o sny svojich detí. A preto Vám, milé čitateľky, želáme, aby ste v roku 2015 mohli snívať svoje sny spolu so svojimi deťmi. A aby sa tie sny aj naplnili… (r)

amare džuvľA

Rómske listy 6 / 2014

Láska, zrada a diagnóza F630 Hra je stará ako ľudstvo samo a sprevádza nás našim celým životom. Gamblérstvo je diagnóza a má aj svoj kód: F630 (patologické hráčstvo). V posledných rokoch sa aj u nás na Slovensku často skloňuje pojem: hracie automaty. Existujú poradne, liečebne, kde sa snažia takto postihnutému človeku pomôcť, akurát osoba – závislý, ktorý to jediný môže zmeniť, zmenu nechce. V rómskej komunite je takýchto jedincov mnoho, či už ide o ženy alebo mužov. Avšak ten, koho postihne, málokedy pripustí, že je vlastne chorý a nepripustí si ani to, že tým trpí celá jeho rodina. Presvedčiť Róma, že je závislý a nech sa to dá liečiť je temer nemožné. Toto tvrdenie mi potvrdila aj žena, ktorá má človeka s diagnózou F630 doma. Zbaviť sa ho však nedokáže. Poznajú sa odmalička, nemilujem ho, nenávidím ho. Sú spolu 31 rokov. Bola som obyčajné mladé rómske dievča ako každé iné. Skoro každá z nás túžila mať milujúceho a verného partnera. Mala som 14 rokov, keď som sa bláznivo zamilovala a za krátko na to som otehotnela. Nevedel to nikto iba on. Ale nejako sa to dozvedela moja staršia sestra. Neviem, či zbadala zmenu, ktorá sa so mnou diala alebo to iba tušila. Rodičia sa o nás zaujímali málo a sestra vedela o mojich neskorých príchodoch domov. Často nad ránom. Zistiť dôvod nebol pre ňu problém. Ten dôvod sa volal Milan. Potrat Nevedela ani poriadne čo sa s ňou deje. Nemohla namietať. Rodinná porada rozhodla. Pôjde na potrat. Milan mal 15 rokov a bol pre mojich rodičov nežiadúci, nemala som na to vek, ale aj naše rodiny sa neznášali. Vždy boli medzi nimi rozbroje. Ak bola v osade bitka, ich rodina stála na opačnej strane protivníka. Od návštevy lekára až po samotný potrat, všetko zariadila moja staršia sestra. Vôbec som nechápala, čo je to potrat, nikto mi nič nevysvetlil. Dieťa mi zobrali. Dnes už však viem, čo mi mama a otec hovorili. Nebol pre mňa ten pravý.

Druhé počatie S Milanom sa neplánovala nestýkať. Rodičia jej to zakázali a starší súrodenci mali na ňu dávať pozor. Napriek tomu sa spolu stretávali. Namiesto školy, išli spolu na odľahlé miesto. Zakrátko zistila, že opäť je tehotná. Tentoraz sa to snažila utajiť avšak márne. Prišlo sa na to, ale tentoraz potrat Milan nedovolil a odviedol ju domov ku sebe. Nezhody s rodičmi z oboch strán boli dôvodom, že do roka sa aj dva razy sťahovali. Nemali šancu na vlastné bývanie a tak striedavo bývali raz u jej rodičov a raz u jeho. A takto žili niekoľko rokov. Navyše ju hneď po narodení dcérky začal podvádzať s inými ženami, hrať karty o peniaze. Opustiť ho bolo nemožné. Ak sa tak stalo a odišla od neho, našiel spôsob ako ju presvedčiť, aby sa vrátila. Sľuboval nápravu a vyznával jej lásku. „Bola som hlúpa, viem, ale milovala som ho. Dokopy to bolo presne 12 rokov, pokým sme sa zmohli na vlastný dom a to už sme mali spolu 3 deti a 4 bolo na ceste. Tento dom som si doslova vydupala,“ opisuje začiatok života s Milanom a pokračuje. Príchod pekelných strojov Nemala to s ním už na začiatku ľahké. Bol sukničkár, občas prehral väčšiu sumu peňazí v kartách, ale ona a jej deti netrpeli hladom iba vďaka jej rodičom. Presne si pamätá deň, kedy do miestnej krčmy priviezli hracie automaty. Sama sa občas zastavila v krčme a všimla si ich. Stáli v rohu, blikali a lákali. Zopár razy si ich vyskúšala aj ona, iba tak pre zábavu. „Vhodili ste tam zopár mincí a stačilo párkrát stisnúť gombík. Bolo to zábavné. Dovtedy Rómovia z osady do krčmy veľmi nechodili, ale od príchodu automatov tam boli často,“ zaspomína Elena. Prvým signálom, že niečo nie je v poriadku bol nedostatok peňazí na chod domácnosti. Kasu držal on, avšak vždy vedela, koľko by ešte mali mať. Keď jej viackrát odmietol dať na nákup potravín, začala tušiť, že niečo nie je v poriadku Tvrdil, že nemá a odôvodniť to nevedel. Myslela si, že má zase nejakú milenku a utráca ich s ňou. Bolo to podľa nej aj aj.

Netrvalo dlho a čoskoro sa pri debate so ženami v osade dozvedela, že jej muž je často pri automatoch. Opýtala sa ho na to. Vraj áno, občas tam zájde, ale iba na pivo. Tento stav sa nemenil, nechýbali iba peniaze, ale mizli aj veci z domu. Elektrické náradie, ktoré si postupne kupoval bolo preč. „Využíval každú možnosť úniku z domu, z práce. Vtedy ešte pracoval. Niekoľko krát som mu v krčme urobila hanbu dúfajúc, že tam už nevkročí, nepomohlo… Začal chodiť do neďalekého mesta a čo bolo horšie, pri výmene názorov som často utŕžila aj bitku.“ Zarábal dobre ale ja s deťmi som často nemali dať čo do úst. Chodila som z domu do domu v osade a prosila o jedlo, len aby som navarila dajaké jedlo. Všetci vedeli ako to je, ale my v osade si navzájom pomáhame. Tak napríklad u nás je takých ako môj manžel hneď niekoľko. Medzi nimi je aj jedna žena, ktorá to robí spolu s manželom. Horšie to bolo však s peniazmi. Tie vám požičia iba málokto v osade. A ak, tak… Dám ti 100-ku, vrátiš 150… Potrebujete peniaze? Nie je problém! Vždy sa nájde zopár ľudí, ktorí vám ochotne požičajú ak ich čestne vrátite. Malý problém tu však je, zadarmo to nebude. „Neraz som musela poprosiť o výpomoc jednu z troch rodín v osade, ktoré peniaze majú. Išla som však k takým, ktoré nenavštevoval on.“ Už viac ako 14 rokov je jej manžel bez práce. Dokáže zarobiť peniaze, je šikovný murár, ale všetko čo zarobí, zhltne automat. Kasu stále drží on, po peniaze na poštu ide on. Zaplatí aspoň elektrinu, vodu, nakúpi, čo potrebujú pre domácnosť a to je tak asi všetko. „Viem, že sa nezmení. Ani nechce. Ak mu spomeniem, že nech sa ide liečiť, iba mávne rukou a vraj nech sa idem liečiť sama. Niekedy som však radšej, keď iba hrá na automatoch ako keď sa opije. Keď má vypité, je vtedy strašne zlý. Nadávky nemajú konca kraja a ja si zapchávam uši, utečiem z domu, ale nepomáha to. Musím sa vrátiť, nemám kde odísť. Moje miesto je pri mojej rodine…“ Monika Sinuová

v POLITIKe

Rómske listy 6 / 2014

ANDRE POLITIKA

Ilustračná fotografia: Archív MECEM – Júlia Denesha

Voľby – voliť etnicky či nie? História politickej resp. občianskej angažovanosti Rómov budovaná na etnickom princípe v podmienkach bývalej ČSR je stručná a v podstate bez výraznejšej kontinuity. Najvýznamnejšie prejavy občianskeho a politického života Rómov v medzivojnovom období boli zaznamenané v Košiciach, kde fungovali záujmové spolky. Ďalším vzplanutím rómskeho politického života bol pokus o založenie politickej strany v roku 1948 a nakoniec krátke obdobie pôsobenia Zväzu Cigánov-Rómov na prelome 60-tych a 70-tych rokov. Hoci je možné počas povojnového obdobia nájsť viaceré občianske aktivity rôznych skupín rómskych intelektuálov sledujúce presadenie potrieb Rómov ako národnostnej menšiny, neboli tieto sna-

hy úspešné. Na Slovensku boli Rómovia vnímaní ako etnická skupina bez nároku na právny a politický status národnosti. Napriek uvedenému Rómovia však veľmi pohotovo reagovali na udalosti 17. novembra 1989. Napomohli tomu aj aktivity rómskej inteligencie v radoch pražského disentu v období krátko pred revolúciou. Už v marci 1990 bola na Ministerstve vnútra zaregistrovaná Rómska občianska iniciatíva (ROI) ako politická strana. Prvé slobodné voľby v júni 1990 priniesli pre Rómov historický úspech. Rómovia, ktorí kandidovali na kandidátkach OF a VPN získali viaceré pozície v zákonodarných orgánoch. Do volieb v roku 1992 sa Rómovia rozhodli ísť samostatne. Tieto voľby však skončili neúspechom

a prvý rómsky poslanec na Slovensku zasadol do poslaneckých lavíc až o 20 rokov neskôr – v roku 2012 ako zástupca nerómskej politickej strany. Je treba povedať, že veľkým problémom Rómov ako voličov bola a stále je neinformovanosť. Rómske politické strany nemali v rukách žiadne mediálne nástroje, ani ich nebudovali. Spoliehali sa na to, že Rómovia budú voliť „svojich“ čiže etnicky, hoci od roku 1992 výsledky volieb opakovane ukazovali iný trend aj na lokálnej úrovni. V novembri 2001 napr. len 14,1 % rómskych voličov vyjadrilo dôveru rómskym politickým stranám… A ako skončil supervolebný rok 2014 pre Rómov na komunálnej úrovni? Spýtali sme sa za vás… (kam)

andre POLITIKA

Rómske listy 6 / 2014

Ukazuje sa, že pre Rómov do v ysokej politik y vedie jediná cest a – cez major itné politické strany

Hrustič: Zastúpenie rómskych starostov a poslancov je stále nízke Rok 2014 bol rokom supervolebným. Pre rómsku komunitu už tradične mali najvýznamnejšiu úlohu voľby komunálne, kde sa aj aktívne zapojili. Tomáš Hrustič, z Ústavu etnológie SAV a Národného demokratického inštitútu (NDI), sa venuje problematike politickej participácie Rómov od roku 2004. Ako vnímate výsledky komunálnych volieb 2014 z pohľadu rómskych kandidátov? Ako vždy, je veľmi zložité zistiť presné dáta ohľadom rómskych kandidátov a zvolených Rómov, keďže na Slovensku nemáme možnosť etnických štatistík. Preto všetky údaje, ktoré máme, treba považovať len za presnejšie, či menej presné odhady počtu zvolených Rómov. NDI sa snažilo získať počty zvolených rómskych starostov a poslancov obecných zastupiteľstiev v spolupráci s našimi partnermi a kontaktmi v rozličných regiónoch Slovenska a na základe týchto údajov vypracovať odhady, ktoré majú istú validitu, no stále obsahujú isté nepresnosti. Na základe týchto odhadov môžeme tvrdiť, že v komunálnych voľbách 2014 bolo zvolených 33 rómskych starostov a viac ako 390 rómskych poslancov obecných zastupiteľstiev. V porovnaní s predchádzajúcim volebným obdobím ide o mierny nárast zvolených Rómov (29 starostov a 330 poslancov). Z 33 rómskych starostov boli 5 zvolení ako nezávislí kandidáti, 10 kandidovali za rómske politické strany (SRK – 6, SRÚS – 2, RIS – 2), 16 za majoritné politické strany (Smer-SD – 6, Právo a spravodlivosť – 4, Most-Híd – 2, SMK-MKP – 2, TIP – 1, Strana moderného Slovenska – 1) a 2 za koalície politických strán (SRK/ SMK-MKP – 1, SZ/Smer-SD – 1). 12 starostovia boli zvolení po prvýkrát a vo svojich pozíciách budú nováčikovia. Voliči opätovne zvolili 21 starostov. Z tohto počtu je aj jedna starostka, Mária Oračková z Lomničky. Zaujímavé je aj regionálne rozloženie rómskych starostov. Rovnako ako minulé voľby, najsilnejšie zastúpenie budú mať rómski starostovia opäť v okrese Rimavská Sobota (12 starostov), 3 starostovia budú v okrese Spišská Nová Ves, 2 staros-

tovia v okresoch Kežmarok, Košice-okolie, Rožňava. Po jednom rómskom starostovi budú mať v okresoch Brezno, Galanta, Gelnica, Košice, Lučenec, Michalovce, Poprad, Sabinov, Stará Ľubovňa, Sobrance, Trenčín a Vranov nad Topľou. Z viac ako 390 rómskych poslancov bolo najviac zvolených za stranu Smer-SD (60 poslancov). 53 poslanci boli zvolení za SRK, 39 za SRÚS a 12 za RIS, čo znamená, že rómske politické strany bolo zvolených 104 poslancov. Ďalej prevažovali majoritné politické strany: Most-Híd (37), Právo a spravodlivosť (33), Kresťanská ľudová strana (21), SDKÚ-DS (18), Sieť (13), Strana moderného Slovenska (12), KDH (11), Európska demokratická strana (7), SOĽ (7), TIP (6). Z ďalších strán to bol oveľa menší počet zvolených poslancov. 30 poslancov bolo zvolených ako nezávislých. Čo je zaujímavé, z počtu viac ako 390 poslancov bolo zvolených 20 rómskych poslankýň. Je teda zrejmé, že rómske ženy sú v politike stále veľmi málo zastúpené a sú skôr len výnimkami. 390 rómskych poslancov sa môže zdať ako vysoké číslo a môže vyvolávať pocit, že Rómovia sú na lokálnej úrovni dostatočne politicky zastúpení. Keď si však uvedomíme, že na Slovensku si v komunálnych voľbách volili svojich zástupcov voliči v 2 921 obciach a mestách a bolo zvolených 20 753 poslancov, tak 390 rómskych poslancov je len veľmi malý počet. Tento počet tvorí približne 1,8 % zo všetkých zvolených poslancov v obecných a mestských zastupiteľstvách a ak máme na Slovensku približne 7–8 % Rómov, tak vidíme, že Rómovia sú v komunálnej politike stále veľmi slabo zastúpení. NDI pôsobí na Slovensku viac ako desaťročie. Za ten čas vychovala desiatky politikov aj v rámci rómskej komunity. Asi po každých voľbách, zvlášť komunál-

nych, sledujete netrpezlivo, ako dopadli… Áno, je prirodzené, že sledujeme výsledky každých volieb. Najmä od roku 2004, odkedy na Slovensku realizujeme program rómskej politickej participácie, sledujeme výsledky rómskych kandidátov a kandidátiek. Nezaujímajú nás však len výsledky volieb – teda, to či Rómovia boli zvolení, ale aj priebeh kampane, to akým spôsobom prebieha kampaň v rómskych komunitách, ako Rómovia pristupujú k voľbám a ku kandidátom, ako prebieha mobilizácia rómskych voličov. Z týchto faktorov sa dá v priebehu niekoľkých rokov vyskladať vcelku výpovedná mozaika toho, ako sa vyvíja prístup rómskych voličov k jednotlivým voľbám a ako napredujú, či nenapredujú rómski kandidáti či rómske politické strany. V roku 2005 realizovala NDI v rómskych komunitách prieskum, ktorého cieľom bolo zistiť, čo ovplyvňuje vôľu Rómov zúčastniť sa na voľbách. Vtedy prieskum zistil, že je to predovšetkým povesť kandidáta alebo strany. Dôležitý je aj vplyv rodiny, pričom politický program alebo kampaň sú pre rozhodovanie Rómov vo všeobecnosti menej dôležité. Zmenila sa situácia za uplynulé desaťročie? Cieľom toho prieskumu nebolo len zistiť, čo ovplyvňuje volebnú účasť Rómov, ale tento prieskum politickej participácie Rómov bol postavený oveľa širšie a všeobecnejšie. V rámci toho nás však samozrejme zaujímali aj faktory ovplyvňujúce volebnú účasť Rómov. Tento výskum bol jedinečný v tom, že bol realizovaný na základe výsledkov prvého Atlasu rómskych komunít z roku 2004 a preto sme na základe prieskumu dokázali rozlišovať medzi Rómami zo segregovaných osád a Rómami žijúcimi integrovane medzi majoritou, Pokračovanie str. 19

sme rómovia

Rómske listy 6 / 2014

AMEN O ROMA

Ilustračná fotografia: Mirka Majorošová

K významným osobnostiam rómskej kultúry patrí aj riaditeľ divadla Romathan a šéfdirigent orchestra Karel Adam. V apríli 2015 bude oslavovať 62 rokov.

K dejinám rómskej kultúry O tom, čo je to rómska kultúra, sa diskutuje na rôznych úrovniach. Hľadanie podstaty v rámci komunity obyčajne vyjadrené spojením: „máme to v krvi“ spojením s predsudkami majority „máte to v krvi“ zvádza úsilie o zachovanie rómskej kultúry na scestie. To, čo chýba, je zadefinovanie kultúry ako takej a jej skúmanie v stanovenom rámci, ktorý je akceptovateľný v rámci vedeckého výskumu a nie je len výsledkom emócií. Kultúra = rómstvo = hrdosť = identita je akceptovateľný spôsob uvažovania, ale bez vymedzenia obsahu pojmu kultúra strácajú svoj obsah aj ostatné pojmy. Myslím, že sa môžeme dohodnúť, že kultúra v užšom zmysle slova ako umenie a médiá, teda rómska kultúra prešla po roku 1989 významnými zmenami, dostalo sa jej veľa podnetov, množstvo ľudí sa

snaží pracovať na jej rozvoji. Každý sa usiluje realizovať aktivity, ktoré v jeho vedomí predstavujú kultúru – či už tradičnú, alebo aj kultúru presahujúcu tradíciu. Rómsku kultúru, tak ako každú kultúru na svete, tvoria ľudia. Ľudia, ktorí prikladajú polienko po polienku na oltár národa. Toho, na čo môžu byť potom všetci hrdí. Aj Rómovia majú také osobnosti, ale čo je zlé, vedia o nich len veľmi málo. Lebo nás trápi chudoba, lebo máme iné starosti. Ale naše deti nám nikdy neodpustia to, že sme zabudli. Aj preto sme sa usilovali spracovať kalendárium kultúrnych aktivít po roku 1918. Záznam, ktorý ponúkame, nie je úplný. Pri jeho zostavovaní sme vychádzali z informácií dostupných v médiách. Sme si vedomí, že v ňom veľa vecí chýba resp. že sa v ňom môžu vyskytnúť

aj chyby. Našim cieľom je však ponúknuť priestor na premýšľanie, čo z toho stojí za udržanie kontinuity, čo kultúru posilnilo a čo reálne vytvorilo priestor na jej rozvoj. Budeme radi ak predloženú schému budete sami dopĺňať podľa vlastných vedomostí a skúseností. Chceme veriť, že bude podnetom pre mnohých z nás na zamyslenie. Zároveň takto na začiatok roka pridávame aj portréty tých najzaujímavejších osobností, ktorých rôzne výročia si začiatkom roka pripomíname. Nie preto, že by sme chceli z toho robiť zoznam úmrtných listov, ale preto, aby sme všetkých povedali, že aj Rómovia majú svojich velikánov, na ktorých môžu byť hrdí. A preto využívame túto chvíľu na spomienku a poďakovanie. A zapisujeme ich do pomyselnej Knihy histórie rómskeho národa. (kam)

Amen o roma

Rómske listy 6 / 2014

Ľudovít Didi, jediný Róm – signatár Charty 77 na Slovensku, by sa 16. januára dožil 84 rokov Ľudoví Didi sa narodil 16. januára 1931 v Púchove. Vyrastal u starých rodičov, otec bol neznámy a mama cestovala za prácou do Čiech. Už ako malý chlapec slúžil a vypomáhal u bohatých sedliakov na gazdovstvách. Napriek ťažkému a chudobnému detstvu sa veľmi dobre učil a vyštudoval pedagogiku. Učiteľskej práci sa venoval niekoľko rokov, pôsobil v Novom Meste nad Váhom, Nitre, Kolačkove na východnom Slovensku a vo Vrábľoch. Pre jeho pevný a zásadový postoj ho v roku 1968 prenasledovali. Verejne vyhlásil, že nesúhlasí so vstupom spojeneckých vojsk na územie vtedajšej ČSSR a to sa mu stalo osudným. Vylúčili ho zo štúdia na Vysokej škole v Prahe a musel opustiť aj učiteľské miesto. Rok bol bez práce. Mal tri deti, preto nastúpil do práce ako robotník v chemickej prevádzke. Náročné pracovné podmienky

ho pripravili o zdravie a podstúpil ťažkú operáciu žalúdka. Zo zdravotných dôvodov ho preradili na menej nebezpečnú prevádzku. V roku 1980 spolu so svojou manželkou Máriou ako jediní Rómovia zo Slovenska podpísali Chartu 77. Ľudovít Didi bol už na polovičnom invalidnom dôchodku, keď prišla nežná revolúcia. Rehabilitovali ho, udelili mu titul inžiniera ekonomických vied a vymenovali ho za riaditeľa detského domova v Kolíňanoch pri Nitre. Pod jeho vedením sa detský domov rozrástol o novú telocvičňu a knižnicu. Z tohoto miesta odišiel do dôchodku, kedy sa začal venovať literatúre. V roku vydal 2004 svoju románovú prvotinu Príbehy svätené vetrom. Ide o autobiografický príbeh chlapca, ktorý svoje detstvo prežíva v biede, no napriek tomu nemá núdzu o veselé príbehy.

Didi má štýl, akým azda pred ním tvoril iba známy maďarský spisovateľ, Róm Menyhert Lakatos. Živočíšnosť a pudovosť je pre knihu charakteristická práve tak ako pre život Rómov v osadách. Autor nič nezakrýva, otvorene a úprimne spomína na detstvo prežité v chatrčke. Autor priznáva, že pri písaní svojich spomienok sa neubránil emóciám, smútku, veselosti. Vydaniu jeho románu veľmi pomohol známy slovenský spisovateľ, textár Boris Filan, ktorý mal k Ľudovítovi Didimu priateľský vzťah. Je považovaný za prvého rómskeho spisovateľa v slovenskej literatúre. Štvrtý pripravovaný román už nestihol dokončiť. Malo ísť o humorné príbehy zo života obyvateľov rómskych osád. Ľudovít Didi zomrel 15. septembra 2013 vo Vrábľoch. (kam)

Ako si pamätám Ľudovíta Didiho Pamätám sa akoby to bolo dnes. Išli sme z Bratislavy, bolo to v počiatkoch budovanie Rómskej tlačovej agentúry – začiatkom roka 2005, a rozprávali sme sa s Ivanom Hriczkom o zaujímavých Rómoch. Krátko predtým vyšla prvá kniha spisovateľa Ľudovíta Didiho, ktorý žil vo Vrábľoch. A tak nám prišla na um myšlienka, že ho pôjdeme navštíviť. Aké jednoduché. Začali sme pátrať a našli sme informáciu, kde asi býva. Tak sme sa zastavili a vypytovali ľudí na ulici. Poznali ho a nasmerovali nás celkom presne. Zazvonili sme do maličkého domčeka, kde pán Ľudovít Didi žil so svojou manželkou Máriou. Dvaja skromní starí ľudia, na ktorých stále vidíte, ako sa majú radi. Ten pocit sa nedá vymazať. Prijali nás bez mihnutia oka, bez akejkoľvek výhrady. A po chvíľke pán Didi začal rozprávať. O svojom ťažkom živote. A napriek tomu sa nesťažoval. Len konštatoval. Spomínal. Hovoril o svojej túžbe byť niekým, koho je hodné nasledovať. Bolo to zvláštne vidieť literárneho de-

butanta, ktorý má 73 rokov a je nadšený z toho, že sa mu plnia jeho sny. Spomínal na detstvo, na starých rodičov, u ktorých vyrastal i na to, ako bol viac hladný ako sýty. I na veľkú túžbu učiť sa. Hovorí o tom, ako na korbe nákladiaku cestuje do Bratislavy, aby mohol ísť do školy, doučuje deti, aby sa mohlo najesť. I na to, ako jeden čas prespával na policajnej stanici. I na to, že svoje politické názory si vždy dokázal uhájiť a ako jediný Róm zo Slovenska (spolu s manželkou Máriou) podpísal v roku 1980 Chartu 1977. „Dozvedeli sme sa, že bol taký dokument. A my sme súhlasili s tým, o čom bol. Tak sme si povedali, že ideme a podpíšeme ho. Sadli sme na vlak s manželkou a išli sme do Prahy. A tam sme sa vypytovali na Havla… Čudné, že nás nezatkli. A že sme nakoniec našli ľudí, ktorí to mali na starosti…“ spomínal. Po podpise Charty 77 nastalo pre rodinu krušné obdobie. Museli predať všetko, čo mali, aby prežili. A práca? Vo fabrike ako továrenskí robotníci. Ľudovít Didi ochorel z výparov jedovatých plynov.

Politickej rehabilitácie sa dočkal dva roky po prevrate, keď ho vymenovali za riaditeľa Detského domova v Kolíňanoch. O dva roky neskôr mu Vysoká škola ekonomická v Prahe symbolicky udelila titul inžiniera a v roku 2008 Ústav pamäti národa priznal Didimu status „účastníka protikomunistického odboja“. Na dôchodku sa stal aj spisovateľom. A za to vďačí svojej manželke, ktorá – hoci jej rodina s ich vzťahom nesúhlasila a 15 rokov sa s ňou nekontaktovali, pri ňom verne stála počas celého života. A čo odpovedal na otázku, čo je potrebné urobiť, aby s zlepšil život Rómov? Iba jednu vetu: Rómovia sa musia prestať ľutovať! Od nášho stretnutia uplynie v týchto dňoch 10 rokov. Sú ľudia, na stretnutie s ktorými zabudnete pár minút po tom, ako za sebou zatvoríte dvere. Stretnutie s Ľudovítom Didim sa mi v pamäti prehráva často. Vnímam to ako znamenie, že si jeho knihy treba zas prečítať…

Kristína Magdolenová

Rómske listy 6 / 2014

KALENDÁRIUM Kalendárium rómskej kultúry na Slovensku po roku 1918 (výber udalostí) 1924

– bol vykonaný súpis Cigánov na Slovensku. Celkovo v tomto súpise bolo evidovaných asi 65 000 Cigánov. V Košiciach ich žilo 771 osôb, z nich 131 si ako povolanie uvádzalo hudbu. Najlepší cigánski primáši a ich bandy hrávali v luxusných hoteloch, akými boli grandhotel Schalkház, hotel Európa alebo luxusná kaviareň Astória

1925

– v Čechách bola zavedená evidencia pohybu potulných Cigánov a iných potulných skupín (bábkohercov, kolotočiarov ap.)

1926

– 22. decembra založili v Užhorode tzv. Cigánsku školu. Úlohou tejto školy bolo pripraviť deti na zaradenie do bežných škôl. Následne tieto školy vznikali aj v Košiciach, Ľubici pri Kežmarku, Mukačeve, Giraltovciach ap. – v Košiciach vznikla Únia československých cigánskych hudobníkov na čele s primášom Belom Iléšom, bývajúcom v Tábore na Tulipánovej ulici

1928

– pri príležitosti 10. výročia vzniku ČSR v roku 1928 pripravili Rómovia v Košiciach na konci júna veľký monsterkoncert cigánskej hudby, ktorý sa konal v Sokolskom sade pri stanici za účasti 15 rómskych kapiel, popredných primášov z Košíc a celého Slovenska. Miestna tlač opisovala koncert ako veľkolepý, česť dirigovať týmto spojeným kapelám pripadla významnému

a medzinárodne známemu hudobníkovi Františkovi Horváthovi – kráľovi primášov. Po spoločných skladbách prebiehala aj súťaž a ocenenie výnimočných primášov a ich schopností. Z košických hudobníkov mohli členovia mestského zastupiteľstva, množstvo čestných hostí a radoví poslucháči obdivovať umenie Belu Illéša, Jána Orgována i Štefana Bundzika, ktorý na tomto verejnom zápolení zahral spamäti za sebou 101 obľúbených maďarských piesní

1929

– vyšlo dielo Františka Štampacha Cikáni v ČSR – Štampach založil v Košiciach Ligu pre kultúrne povznesenie Cigánov, ktorá bola neskôr premenovaná na Spoločnosť pre štúdium a riešenie cigánskej otázky. Spoločnosť realizovala okrem iného aj rôzne kultúrne podujatia, napr. vystúpenia v Košiciach, Užhorode, rôzne celovečerné programy pri rôznych príležitostiach. V roku 1930 bola Liga premenovaná na Spoločnosť pre štúdium a riešenie cigánskej otázky. Na jej čele stáli lekári dr. J. Stuchlík, psychiater dr. Měska, primár kožného oddelenia dr. Klíma, mestský „fyzik“ a ďalší. Záber činnosti sa rozšíril z predchádzajúcich zdravotno-sociálnych aktivít spolku na realizáciu vedeckého výskumu rómskej problematiky v rámci svojej špecializácie, sprístupňovanie nadobudnutých poznatkov prostredníctvom odborných prednášok, diskusií a publikácií, nadobúdaním a udržovaním medzinárodných kontaktov s vedcami a spoločnos-

ťami v Rumunsku, Maďarsku, Nemecku – na tzv. Cigánskej škole v Košiciach založil učiteľ K. Pačenovský školský orchester, ktorý pravidelne a úspešne koncertoval medzi košickou verejnosťou a získavali pre školu peniaze na zabezpečenie hudobných nástrojov a na krytie školských potrieb. Boli to nielen učebnice, zošity a písacie potreby, ale aj knihy do knižnice – rómski hudobníci nahrávali v slovenskom rozhlase v Košiciach. Takisto sem prichádzali účinkovať aj ďalšie vynikajúce rómske kapely z miest i vidieka východného Slovenska i Podkarpatskej Rusi

1931

– v marci vznikol futbalový klub ROMA Košice z iniciatívy Františka Švejdu, Václava Čížka a Viktora Immergluckera. Ako jediný rómsky klub na svete bol registrovaným členom Medzinárodnej futbalovej federácie

1934

– školský orchester tzv. Cigánskej školy v Košiciach prispel k úspešným predstaveniam hry Cigánska svadba, ktoré vzniklo za účasti členov dramatickej družiny Kultúrneho a sociálneho spolku Cigánov pri Mestskom osvetovom zbore (pravdepodobne predchodcu spolku Lavutarisz). Autor hry Gabriel Kríž v spolupráci s učiteľom Pačenovským „ušil“ veselohru so spevmi a tancami, podľa dobovej tlače, priamo na mieru rómskych hercov, získavaných v Tábore. Opakované predstavenia vo viacerých mestách a pre rôzne spolo-

10 čenské vrstvy zvýrazňovali príťažlivosť prezentácie rómskej kultúry vo vtedajšej spoločnosti. Kontakty medzi mestami a školami v Užhorode a Košiciach, spoluprácu medzi tamojšími učiteľmi, potvrdzuje aj iný zdroj informácie o uvedení podobnej hry Pytačky, autora Hegedüša, s ktorou úspešne vystupovali užhorodskí žiaci a ich rodičia. Aj oni prichádzali do Košíc, aby v rozhlasovom štúdiu účinkovali s rôznymi variantmi hudobných a dramatických produkcií. Zmienené hudobno-divadelné kolektívy za účasti žiakov úspešne vystupovali na oslavách výročí príchodu Rómov do Európy a na Slovensko, či priamo založenia prvej cigánskej školy v ČSR

1936

– otvorená cigánska trieda v Medzilaborciach – 5. júna sa Košice stali sídlom ďalšieho podporného spolku pre Rómov „Lavutarisz – kultúrny a sociálny spolok Cigánov na Slovensku“. V jeseni 1936 mal už 525 členov

1937

– zriadená tzv. cigánska škola v rómskej osade Podskalka v Humennom – v rokoch 1937 a 1938 prebiehali v Košiciach oslavy 500. výročia príchodu Rómov na naše územie. Ocenenia sa košickým Rómom dostalo aj zo strany poľského rómskeho kráľa Janusa Kwieka, všeobecne akceptovaného rómskeho reprezentanta v Európe, počas jeho návštevy v užhorodskej cigánskej škole v roku 1938 – v rámci spolku Lavutarisz sa počas rokov 1937 – 1938 pokúšal o založenie samostatného Odborného živnostenského spoločenstva rómskych hudobníkov pre územie Slovenska pracovník Policajného riaditeľstva v Košiciach J. Pačaj, neskôr kapitán tajnej polície v Prešove a zarytý prenasledovateľ Rómov v Šarišsko-zemplínskej župe počas vojnového obdobia. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nepovolilo v roku 1940 presun spolku Lavutarisz do Prešova

1939

– 24. augusta sa v Hradišti narodil Dezider Banga

KALENDÁRIUM

1946

– 16. apríla mala premiéru divadelná hra Horiaci cigánsky tábor. Jej autorkou bola Elena Lacková a nacvičila ju so svojim divadelným amatérskym súborom z Veľkého Šariša. Hra v nasledujúcom období mala viac ako stovku repríz po celom Slovensku

1948

– vo februári vzniklo Združenie slovenských Cigánov

1950

– v rámci Týždňa vo filme bol odvysielaný desaťminútový príspevok o Cigánoch baníkoch a ich predákovi. Bolo to prvýkrát, čo sa v televízii objavil pozitívny materiál o Rómoch

1951

– 21. júna sa v Kameňanoch narodila rómska spisovateľka Zlatica Rusová. Písať začala, keď vážne ochorela. Publikuje v zborníkoch Rómskeho literárneho klubu, Romano džaniben, na stránkach Romea a MECEM-u. Vyšla jej kniha Staré rómske príbehy (2013)

1952

– 5. – 6. apríla sa konala celoštátna konferencia školských a kultúrno-osvetových pracovníkov národných výborov o práci medzi cigánskym obyvateľstvom. Ozvali sa hlasy za riešenie tzv. Cigánskej otázky ako národnostného problému, t. j. ozvali sa požiadavky na uznanie rómskej kultúrnej identity a aby sa zabezpečil rozvoj kultúry a jazyka Rómov tak, ako u iných národností

1953

– 4. novembra sa na Orientálnom ústave Československej akadémie vied konala schôdza, na ktorej odborníci z celej ČSSR rokovali o potrebe výskumu jazyka a kultúry Rómov. Začína sa vedecký výskum Rómov. (Emília Horváthová postupne vyzbierala dôležitý historický a etnografický materiál o živote Rómov.)

Rómske listy 6 / 2014

1955

– bol natočený film Upre Roma (réžia Dimitrij Plichta, kamera Ján Cifra)

1957

– Anton Facuna zaslal list ma ÚVKSČ s vypracovanými stanovami Zväzu Cigánov-Rómov v snahe založiť celoštátnu organizáciu, ktorá by zastrešovala Rómov. Organizácia nebola povolená

1960

– mal premiéru dokumentárny film Ladislava Koudelku Sbohem Péro

1961

– vyšla kniha Cikánska otázka v ČSSR autora Jaroslava Susa. Sus odmieta postavenie Rómov ako národnostnej menšiny a presadzuje riešenie situácie Rómov len ako sociálneho problému

1962

– mal premiéru dokumentárny film Ladislava Koudelku Žijú v budúcnosti svojho rodu

1963

– vychádza Príručka cigánštiny (autor Jiří Lípa). Spracúva nárečie z okolia Humenného

1964

– Emília Horváthová vydáva dielo Cigáni na Slovensku

1965

– Anton Facuna vydáva prácu O našich Cigánoch, život kedysi a dnes

1968

– predstavitelia Rómov Ján Cibuľa a Anton Facuna sa usilujú znovu o založenie Zväzu československých Cigánov (Romano jekhetaniben). Organizácia mala vydávať vlastný časopis okrem iného aj v rómčine a maďarčine. Požadovali tiež zastúpenie Rómov v zastupiteľských or-

Rómske listy 6 / 2014 gánoch. Orgány štátu na rôznych úrovniach sa k požiadavke vyslovili pozitívne. Pre rozkoly v rómskej komunite nakoniec nevznikla spoločná československá organizácia – odborná vládna komisia pripravujúca nové štátoprávne usporiadanie ČSSR navrhla v rámci prípravy zákona 144/1968 Zb. znenie paragrafu 1: „ČSFSR je federatívnym štátom dvoch rovnoprávnych bratských národov: Čechov a Slovákov, ktorí sú nositeľmi československej štátnosti. ČSFSR je súčasne štátom rovnoprávnych národných menšín a národností: Maďarov, Poliakov, Ukrajincov, Nemcov a Cigánov.“ Proti zneniu sa vyjadrili nielen zástupcovia štátnych orgánov, ale aj vedeckých kruhov – 19. novembra schválilo MV SR stanovy Zväzu Cigánov-Rómov a tým sa začala jeho pôsobnosť na Slovensku. Najväčším odporcom zväzu bol Ing. Imrich Farkaš, Róm, tajomník vtedajšej komisie pre riešenie otázok cigánskych obyvateľov (túto funkciu zastával až do roku 1988)

1969

– v apríli sa konala ustanovujúca schôdza Zväzu Cigánov-Rómov na Slovensku. Zakladajúcimi členmi boli MUDr. Ján Cibuľa, Anton Facuna, Dr. Alojz Pompa, JUDr. Gustáv Karika ai. Zväz zanikol 3. januára 1973. Počas svojej existencie nepresadzoval využívanie rómčiny vo vzdelávaní a verejnom živote – 30. augusta sa konal ustanovujúci zjazd Svazu Cikánu-Rómu v Česku. Zanikol v marci 1973. Zväz vydával časopis Romano ľil a presadzoval rómčinu ako písaný jazyk

1970

– sčítanie obyvateľov ukázalo, že v ČSSR žije 220 000 Rómov, z toho 160 000 na Slovensku – začali sa pripravovať pravopisné pravidlá pre rómčinu v rámci Jazykovednej komisie. Na ich vypracovaní sa podieľali Milena Hübschmannová, Bartolomej Daniel, Tomáš Homolek, A. Pešta, V. Fabián, V. Černý, V. Miltner. Základný koncept bol spracovaný v roku 1971

1973

KALENDÁRIUM – vyšli Základy rómštiny Mileny Hübschmannovej – vyšla zbierka Rómske pohádky. Obsahovala rozprávky, ktoré Milena Hübschmannová vyzbierala od roku 1953 – v apríl bol zrušený Zväz Cigánov-Rómov na Slovensku

– 7. januára sa narodila rómska spisovateľka Erika Hornáková. Píše v slovenčine, žije na Myjave. Autorka románov Tak som to chcela (2013), Nebezpečne blízko a Nikdy nehovor nie (2014)

ako prvá rómska politická strana vzniká v marci Rómska občianska iniciatíva (ROI) – v októbri na Pedagogickej fakulte v Nitre vznikla Katedra rómskej kultúry. Jej cieľom bolo pripraviť učiteľov prvého stupňa ZŠ pre prácu s rómskymi deťmi – v novembri začal vychádzať spoločensko-kultúrny mesačník Roma, ktorého šéfredaktorom bol spisovateľ Dezider Banga – v Humennom vznikol pri centre voľného času Dúha rómsky súbor Kale jakha. Založil ho v rómskej osade Podskalka učiteľ základnej školy Michal Kaššo

1976

1991

1975

– na Štátnej jazykovej škole v Prahe sa začala vyučovať rómčina

1978

– na II. kongrese Medzinárodnej rómskej únie bol za jej predsedu zvolený slovenský Róm, lekár MUDr. Ján Cibuľa

1980

– podľa výsledkov sčítania obyvateľov bolo zaevidovaných v ČSSR 288 400 Rómov, z toho 73 % na Slovensku – 199 853

1986

– v júli sa na 32. ročníku folklórneho festivalu Východná prezentoval rómsky folklór pod názvom Ľudia z rodu Rómov. Program pripravil folklorista Viliam Gruska. Vydaná bola aj LP platňa Džanas džindžarde dromeha

1988

– SAV vydala monotematické číslo venované Rómom a ich kultúre. Zostavil ho Arne Mann

1989

– 26. novembra na Letenskej pláni vystúpili JUDr. Emil Ščuka a Jan Rusenko. Svoj prejav pre piskot nedokončili

1990

– začala vznikať rómska politická scéna,

– 9. apríla prijala vláda SR Zásady vládnej politiky k Rómom. Rómovia mali okrem iného po prvýkrát možnosť prihlásiť sa k rómskej národnosti. Toto právo využilo cca 85 000 Rómov – začala vychádzať rómska tlač, z viacerých médií dodnes vychádza Romano (nevo) ľil – na Katedre Blízkeho východu, Indie a Afriky FF Karlovej univerzity v Prahe sa začala vyučovať romistika ako päťročný univerzitný odbor – vyšiel v Prahe rómsko-český a česko-rómsky kapesní slovník. Zostavili ho Milena Hübschmannová, Hana Šebková a Anna Žigová

1992

– v máji bolo otvorené v Košiciach divadlo Romathan – v septembri vznikla Stredná umelecká škola v Košiciach – vyšiel zborník Neznámi Rómovia, jeho zostavovateľom bol Arne Mann. Bola to prvá odborná publikácia, ktorá vyšla po roku 1989

1993

– Dezider Banga zostavil rómsky šlabikár a čítanku Genibarica – Romano nevo ľil publikovalo Hlavné zásady rómskeho pravopisu (č. 88–89) – v Detve sa konal I. ročník festivalu rómskej kultúry Jiloskero hangoro/Hlas srdca. Organizovalo ho občianske združenie Klub Spolu v Detve v spolupráci s lokálnymi organizáciami

1996

– 10. februára zomrela zakladateľka romistiky na Slovensku Emília Horváthová (narodená 23. mája 1931 vo Valaskej)

1997

– Ján Berky-Mrenica ml. (nar. 4. júla 1962 vo Zvolene) preberá vedenie Diabolských huslí. V roku 2006 vydal CD Black Magic, svoj výnimočný talent zužitkoval aj pri spolupráci na knihe o najznámejších rómskych piesňach či tvorbe hudobných aranžmánov pre profilové albumy Diabolských huslí, ale aj folklórnych súborov Technik a Gymnik. Hudobne sa podieľal aj na filme Cinka Panna či projekte SĽUK-u Strom. V roku 1999 získal Zlatú platňu za album Gypsy Dance, v roku 2000 si prevzal cenu Slovenskej hudobnej akadémie Grammy. V roku 1999 spolu so svojím orchestrom zvíťazil v celosvetovej súťaži folklórnych hudieb v poľskom Cziechoczinku

1999

– 27. septembra schválila vláda SR dokument Stratégia vlády SR na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny a súbor opatrení na jej realizáciu, materiál navrhoval postup pri riešení otázok v oblasti ľudských práv, jazyka, kultúry ap.

2000

– vyšla učebnica Rómsky dejepis pre základné školy. Jej autorom bol Arne Mann – prezident Rudolf Schuster prepožičal Elene Lackovej štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy – v Kokave nad Rimavicou sa konal I. ročník festivalu Balvalfest, ktorý organizujú maželia Sendrejovci – v Kežmarku začalo pôsobiť občianske združenie Kežmarský hlas, zakladateľ súboru Kesaj Tchave, ktorý úspešne reprezentuje Slovensko v zahraničí

2001

– začala na Slovensku oficiálne pôsobiť Rómska tlačová agentúra (RPA). Jej prvým riaditeľom bol Ivan Hriczko, výkonnou riaditeľkou a zakladateľkou občianskeho združenia Ecce, realizátora pro-

KALENDÁRIUM jektu, bola PhDr. Kristína Magdolenová. Cieľom projektu bolo vytvoriť priestor na vzdelávanie Rómov ako novinárov – MUDr. Ján Cibuľa bol navrhnutý na Nobelovú cenu – konal sa v Banskej Bystrici prvý ročník festivalu Ľudia z rodu Rómov, ktorý organizovalo Kultúrne združenie Rómov Slovenska

2002

– v Lučenci sa konal I. ročník celoslovenskej súťaže mladých rómskych talentov Rómsky hlások/Romano hangoor. Organizoval ho CESPOM (Eva Demeová) – v Snine sa konal I. ročník celoslovenského festivalu TERŇIPEN. Jeho organizátorkou bola Jarmila Kotlárová

2003

– 1. januára zomrela spisovateľka Elena Lacková (rodená Doktorová). Narodila sa 22. marca 1921 vo Veľkom Šariši. Je považovaná za prvú rómsku spisovateľku zo Slovenska, absolventka vysokoškolského štúdia na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe, ktoré ukončila ako magistra 16. 12. 1970, prvá rómska nositeľka vysokého štátneho vyznamenania – Rad Ľudovíta Štúra III. triedy (2000), členka Spolku slovenských spisovateľov (1993) – prvú augustovú nedeľu sa konal I. ročník Rómskej púte na Mariánsku horu v Gaboltove – v septembri bolo v Košiciach otvorené Súkromné gymnázium so zameraním na vyučovanie informatiky, cudzích jazykov a romistiky. Jeho zakladateľkou bola Anna Koptová – občianske združenie Žudro začalo etnomuzikologický výskum a zber autentických rómskych piesní – 12. decembra bol na pôde EK a EP na zasadnutí rady expertov prvýkrát oficiálne použitý rómsky jazyk

2004

– 7. januára zomrel v Bratislave Doc. Dr. Július Táncoš, CSc. (nar. 16. 12. 2006 v Pavlovciach nad Uhom). Pôsobil ako šéf Katedry rómskej kultúry v Nitre – január – Kristína Magdolenová a Ivan Hriczko z Rómskej tlačovej agentúry získali cenu Slovenského literárneho fondu

Rómske listy 6 / 2014 za rok 2003 za reportáž Na polceste nikam, ktorá bola publikovaná v týždenníku Domino Fórum – 20. mája vláda SR prijala atidiskriminačný zákon – v Dunajskej Lužnej sa konal I. ročník Európskeho rómskeho kováčskeho sympózia. Organizovalo ho OZ Chartikano – redakcia národnostného vysielania SRo vyhlásila súťaž rómskych talentov Kto čo vie?/Ko, so džanel? – v decembri sa konala premiéra filmu Zlatý hlas. Na motívu rómskej rozprávky ho natočil rómsky režisér Jozef Banyák

2005

– v januári navštívil Slovensko Ian Hancock, riaditeľ Rómskeho dokumentačného centra na univerzite v Austine (Texas, USA). V roku 1998 ho prezident USA B. Clinton vymenoval za člena Výboru Spojených štátov pre pamätník holokaustu – vyšla v slovenčine kniha Iana Hancocka My, rómsky národ – 4. marca bolo akreditovaných 25 učiteľov rómskeho jazyka – v Bratislave sa konal I. ročník Medzinárodného festivalu, ktorý organizovala Rada mimovládnych organizácií rómskych komunít – 2. júna bola verejnosti predstavená kniha Adama Bartosza, riaditeľa etnografického múzea v Tarnowe Neboj sa Cigána. Do slovenčiny knihu preložil katolícky kňaz Peter Horváth – 1. septembra začala v Košiciach pôsobiť Súkromná sociálnoprávna akadémia pre rómske komunity, od 1. septembra 2007 ako Súkromná sociálnoprávna akadémia. Jej zakladateľkou je Irena Adamová – Gymnázium Juraja Hronca v Bratislave začalo realizovať slovensko-anglické bilingválne štúdium s vyučovaním romistiky – 8. septembra zomrela Milena Hübschmannová, zakladateľka českej romistiky. Narodila sa 10. júna 1933 v Prahe. Vyštudovala hindštinu, urdštinu a bengálčinu na Karlovej univerzite. Zasadila so o všetky podstatné aktivity zamerané na rozvoj rómskeho jazyka a rómskej kultúry v Čechách a na Slovensku od 60-tych rokov. Okrem iného bola aj zakladateľkou časopisu Romano džaniben. Laureátka Ceny Františka Kriegla (1994) – 18. novembra v Carnegie Hall na Manhattane v New Yorku sa konal koncert

Rómske listy 6 / 2014 rómskych umelcov zo Slovenska (kapela bratov Anyalaiovcov, Richard Rikkon, Janka Sendrejová, vibrafonista Miroslav Herák a huslista Patrik Žigmund). Koncert organizovalo MZV SR a Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikácu – 2. – 3. decembra sa v Luhačoviciach konal seminár Súvislosť jazyka a identifikácia národa. Zameraný bol na prostredie Čiech a Slovenska – 15. decembra bol odhalený pamätník obetiam rómskeho holokaustu v obci Nemecká. Autormi pamätníka sú akademickí sochári Jaroslava a Ján Šickovci. Kované prvky boli vyrobené v kováčskej dielni Róberta Riga v Dunajskej Lužnej. Pamätník vznikol v rámci projektu Ma bisteren! neziskovej organizácie In Minorita

2006

– 29. januára zomrel v Belgicku Ján Rusenko (narodený 13. 12. 1949), zakladateľ folklórneho súboru Perumos. V Belgicku žil od 90-tych rokov, bol rómsky aktivista a politik – od februára začala STV vysielať rómsky národnostný magazín pod názvom So vakeres? ako dvojtýždenník v slovensko-rómskej verzii. Pre STV ho prvýkrát pripravovali rómski redaktori vyškolení v projekte Rómska tlačová agentúra – 17. februára odhalili pamätník obetiam rómskeho holokaustu v Hanušovciach nad Topľou. V rokoch 1941 – 1943 bolo v meste sídlo sústavy východoslovenských pracovných útvarov, v ktorých boli intervenovaní rómski muži. Autormi pamätníka sú Ladislav Čisárik ml. a Alexander Reindl. Pamätník vznikol v rámci projektu Ma bisteren! neziskovej organizácie In Minorita – 17. marca vyšla rómskemu spisovateľovi Janovi Šándorovi v Prievidzi kniha poviedok Ciglianka – 24. marca zomrel v Čiernom Balogu vo veku 73 rokov legendárny rómsky primáš Július Bartoš-Šuko – 8. apríla odhalili pamätník obetiam rómskeho holokaustu vo Zvolene. Počas príhovoru sa vtedajší podpredseda vlády SR ospravedlnil menšinám za krivdy, ktoré boli na nich spáchané počas II. svetovej vojny. Seminár pripravilo OZ In Minorita – 1. júna zomrel husľový virtuóz Rinaldo Oláh. Narodil sa 13. januára 1929 vo Zvolenskej Slatine. Vyštudoval konzervatórium v Prahe a pôsobil ako koncertný

KALENDÁRIUM majster SĽUK-u a sólista ľudovej hudby. V roku 2000 mu bol udelená Cena ministra kultúry – 20. júna sa v priestoroch Slovenského národného múzea v Bratislave konal seminár Nepriznaný holokaust Rómov, na ktorom prednášal prof. Ctibor Nečas – 20. júla sa v Trebišove konala prehliadka spevu, tanca a divadla Gipsyfest. Na festivale uviedli divadelné predstavenie ochotníckych divadelníkov na motívy rozprávky Eleny Lackovej Mulalo a smrť v réžii Jozefa Šiváka. Festival organizovalo združenie Roma Production – 3. augusta bol v Dunajskej Strede odhalený pamätník obetiam rómskeho holokaustu. Na pietnom akte sa zúčastnil premiér Róbert Fico i poslankyňa EP Viktória Mohácsiová – 7. augusta zomrel vo Fiľakove rómsky primáš Dezider Kalocsai (narodený 22. 9. 1930 v obci Šávol v okrese Lučenec). Účinkoval aj v maďarskom ľudovom umeleckom súbore Mladé srdcia – 4. októbra uviedlo Mestské divadlo v Žiline premiéru muzikálu Cigáni idú do neba v réžii Antona Šulíka. Muzikál hudobne upravili a naštudovali I. Kelarová a D. Dužda – 22. decembra bol odhalený pamätník obetiam rómskeho holokaustu v Slatine. Na miestnom cintoríne sa nachádza masový hrob. V roku 1944 bolo takmer 60 tamojších Rómov brutálne zavraždených nemeckou armádou. Lokalita ležala na hranici Slovenského štátu a vojnového Maďarska. Autorom pamätníka je akademický sochár Norbert Kelecsényi. Kované prvky boli vyrobené v kováčskych dielňach v Dunajskej Lužnej. Pamätník vznikol v rámci projektu Ma bisteren! neziskovej organizácie In Minorita – uskutočnil sa I. ročník ROMFEST-u rómskeho gospelového festivalu. Organizovalo ho pastoračné centrum Rómov a občianske združenie Horúci tím so sídlom v Čičave

2007

– 16. februára sa v priestoroch Vihorlatského múzea v Humennom uskutočnila premiéra dokumentárneho filmu Ma bisteren – príbeh rómskeho holokaustu. Film natočilo producentské centrum ATARAX – 23. februára odhalili pamätník obetiam rómskeho holokaustu v Dubnici nad Vá-

13 hom, v areáli ZVS Holding a. s., kde sa nachádza cintorín s 26 pochovanými Rómami zo zaisťovacieho tábora. Autorom pamätníka je sochár Ján Šicko, kovaný plot vyrobil umelecký kováč Pavol Rác. Pamätník vznikol v rámci projektu Ma bisteren! neziskovej organizácie In Minorita – 19. apríla sa v Bratislave na hrade uskutočnila výstava dokumentov a fotografií, ktorú otvoril premiér Róbert Fico. Výstavu pripravilo Kultúrne a dokumentačné centrum nemeckých Sintov a Rómov v Heidelbergu v spolupráci s Radou mimovládnych organizácií rómskych komunít na Slovensku – 30. júna vznikla v Banskej Bystrici z iniciatívy rómskeho hudobníka Alexandra Daška Základná umelecká škola Lavuta (Husle) aj pre deti zo sociálne slabších rodín – 7. júla TV Markíza spustila show Sendrejovci – 10. septembra získal film Daniely Rusnokovej O Soni a jej rodine hlavnú cenu na 11. Medzinárodnom festivale dokumentárnych a krátkych filmov v egyptskej Ismailií. Film je o živote rómskej osady v Rudňanoch – 21. septembra sa v Levoči konalo stretnutie Kultúra Rómov na Slovensku. Ako ďalej? Stretnutie organizovalo združenie Jekhetane-Spolu – Ladislav Tavali vydáva zbierku poviedok v rómskom a slovenskom jazyku Nemenná krv – 24. – 29. septembra sa konal I. ročník filmového festivalu Kalo čangalo. Je venovaný pamiatke Martina Slivku. Organizovala ho Nadácia Originál a Pavol Sika – v Michalovciach sa v októbri konal I. ročník súťaže Malé čierne perličky. Súťaž vo výtvarnom umení, speve a prednese poézie a prózy organizovalo OZ Nová cesta – v Michalovciach sa v novembri konala výstava rómskych výtvarníkov Romale čercheňa/Rómske hviezdy. Výstavu organizovali OZ Nová cesta a združenie Jekhetane-Spolu – 10. decembra usporiadal ÚSVRK okrúhly stôl na tému Cirkev a jej úloha (a možnosti) v integrácii rómskych komunít – 12. decembra odovzdala splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Anina Botošová pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv Cenu ÚSVRK pod názvom Cena za ľudskosť. Jaj nositeľmi

14 sa stali lekárka onkologického oddelenia DNsP v Košiciach Irina Oravkinová, pedagóg Ján Hero, učiteľka Janka Hanečáková, Peter Bešenyei, priekopník pastorácie Rómov a Michal Pačan, za záchranu životov pri výbuchu plynu v Krompachoch – 16. decembra sa víťazkou tretej slovenskej Superstar stala 16-ročná Vierka Berkyová z Lučenca. Na 2. mieste sa umiestnila Dominika Mirgová z Trnavy – 18. decembra sa v Banskej Bystrici konal I. ročník koncertu Cigánsky oheň. Organizovalo ho OZ Lavuta.

2008

– 30. januára pokrstil Ladislav Tavali knihu Nemenná krv/O rat pe naparuľol – 5. marca podpísal Ivan Gašparovič, prezident SR, novelu antidiskriminačného zákona – 1. apríla bolo vydané prvé CD rómskej gospelovej hudobnej formácie F6 spod Čičavy pod názvom Aké je dobré a milé. Členovia kapely sú aktívnymi skautami – 2. apríla 14-ročný rómsky huslista Karol Daniš vystúpil ako sólista so symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu – máj – od roku 2008 sa v obci Zvolenská Slatina koná každoročne husľová súťaž predníkov o cenu Rinalda Oláha – 8. júna zomrel Šaban Bajramović, kráľ rómskej hudby, o. i. autor hudby k rómskej hymne Gelem, gelem – 2. júna sa víťazom III. ročníka projektu SuperTrieda stali rómske deti z malotriedky v Abranovciach pri Prešove – 23. – 27. júna sa v Múzeu rómskej kultúry v Brne konalo sochárske sympózium Rómska socha 2008, za Slovensko sa na ňom zúčastnili Jaroslav Cicko, Ivan Berky-Dušík a Ondrej Gadžor – 29. júna bola prijatá deklarácia Rómov Slovenskej republiky k štandardizácii rómskeho jazyka v Slovenskej republike – 26. augusta zomrela Daniela Hivešová-Šilanová (nar. 1. 2. 1952), dlhoročná šéfredaktorka Romano nevo ľil, poetka, spisovateľka, autorka viacerých divadelných hier pre divadlo Romathan. Bola jednou z dvoch Sloveniek v roku 2005 nominovaných na Nobelovu cenu mieru – v septembri začalo svoju činnosť osemročné Súkromné gymnázium Z. J. Mallu v Kremnici. Gymnázium vzniklo na pôde materskej a základnej školy, ktorú

KALENDÁRIUM prevádzkovalo združenie eMKlub, pričlenením Gándhího gymnázia v Lučenci, ktorému hrozil zánik – 12. októbra zomrel vo veku 69 rokov Ján Berky-Mrenica (nar. 11. mája 1939 v Očovej). Za svoju hudobnú tvorbu získal ocenenia: Posol Slovenska (1995), Pribinov kríž (1997), Slovak Gold (1997), Krištáľové krídlo za rok 2002 (2003), Cena mesta Zvolen, za celoživotné dielo (2003), Čestná cena desaťročia Slovak Gold (2004) ai, okrem iného aj zlatú platňu za predaj albumu Primášov sen pri predaji viac ako 5 000 kusov – 21. októbra sa uskutočnila sa premiéra filmu režiséra Dušana Rapoša Cinka panna, film predstavuje príbeh o legendárnej rómskej primáške – 11. decembra v priestoroch divadla Veritas v Košiciach, uviedlo divadlo Romathan premiéru celovečernej inscenácie „Svedectvo – Avripheňiben“. Táto inscenácia sa zaoberá témou holocaustu Rómov počas 2. svetovej vojny – 12. decembra – splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Anina Botošová v Bratislave odovzdala Cenu za ľudskosť 2008. Ocenenie získalo tento rok 7 osobností, z toho dve in memoriam. Ocenené osobnosti: Ján Cibuľa, rómsky aktivista a politik, terénna pracovníčka Helena Jonášová, iniciátor prvého rómsko-slovenského spevníka gospelových piesní duchovný otec Martin Mekeľ, ale aj etnografka, sociologička, fotografka a historička umenia Eva Davidová. Medzi ocenenými bol aj Viliam Zeman, ktorý sa zaslúžil o rozvoj rómskeho jazyka, dlhoročná šéfredaktorka novín Romano nevo ľil – Rómsky nový list Daniela Hivešová-Šilanová a hudobník a zakladateľ orchestra Diabolské husle Ján Berky Mrenica st. – Barbora Botošová (nar. 18. 8. 1986) založila kapelu Bohémiens, ktorej je primáškou podľa vzoru legendárnej Cinka Panny. Bohémiens vystupujú na rôznych festivaloch na Slovensku aj v zahraničí. Pochádza z hudobníckej rodiny – jej otec je huslista Eugen Botoš, dedko známy ľudový muzikant Ján Berky-Mrenica. Botošová sa husliam venuje od svojich 6. rokov. Vyštudovala konzervatórium a potom VŠMU v triede prof. Petra Michalicu. Hrá so svojím otcom aj vo Violin Orchestra a tiež v komornom zoskupení The Ladies

Rómske listy 6 / 2014

2009

– 25. – 26. marca sa v Košiciach uskutočnila medzinárodná konferencia Rómovia-Roma-Romanies – 1. mája otvorila Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave Ústav rómskych a európskych štúdií v Banskej Bystrici – 1. septembra bolo otvorené Súkromné hudobné a dramatické konzervatórium v Košiciach – Ladislav Tavali vydal knihu Šuko a Apolka – konal sa prvý ročník oceňovania osobností a aktivít, ktoré prispeli k zlepšeniu situácie Rómov na Slovensku Gypsy Spirit – v Zahrebe sa konala konferencia o jazyku, zúčastnili sa na nej odborníci z 15 štátov, vyhlásili 5. november za Medzinárodný deň rómskeho jazyka – občianske združenie Romano kher vydalo CD Kaj džas tu, ktoré obsahuje svetoznáme džezové a swingové piesne v rómskom jazyku – vznikol Rómsky literárny klub (ROLIK). Jeho vedúcou osobnosťou je Maroš Balog, združuje okolo 20 rómskych spisovateľov. Každoročne vydáva zbierku prác svojich autorov

2010

– 7. januára z rúk prezidenta Ivana Gašparoviča prevzal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy Dezider Banga – 29. januára nečakane zomrel rómsky novinár Jožo Titus Schön (narodil sa 2. 6. 1958) – apríl – Kristína Magdolenová a Jarmila Vaňová z Rómskeho mediálneho centra získali Novinársku cenu za najlepší príspevok v printových médiách na Slovensku za rok 2009. Zvíťazili rozhovorom s rómskou aktivistkou Kvetou Berkyovou: Chcem, aby v kostole vedľa mňa sedela biela žena… – august – začína vysielať internetová televízia gypsytv.eu – vychádza prvá časť trilógie Ladislava Tavaliho Kone za lásku/O grasta vaš o kamibe – 30. októbra sa na Luníku IX v Košiciach uskutočnila slávnostná svätá omša, počas ktorej bol vysvätený prvý kostol na tomto sídlisku v celej jeho 40-ročnej histórii. Kostol je zasvätený Zmŕtvychvstalému Kristovi. Svätú omšu celebroval J. E. Mons.

Rómske listy 6 / 2014 Bernard Bober, košický arcibiskup spolu s don Karolom Maníkom, saleziánským provinciálom – júl – rómsky spisovateľ Ján Šándor pokrstil svoju piatu knihu pod názvom Paramisi (Príbehy). Kniha vyšla v dvojjazyčnom rómsko-slovenskom vydaní a obsahuje 14 príbehov – august – na Gipsyfeste v Trebišove vystúpila aj Esma Redžepova. Rómska kráľovná, celým menom Esma Redžepova Teodosievska, bola v roku 1976 vyhlásená v indickom Chandigarhe za kráľovnú rómskej hudby. V roku 1991 ju vo Frankfurte ocenili titulom Primadona európskeho spevu. Odborníci si všimli aj jej ľudskosť a v roku 2002 ju nominovali na Nobelovu cenu za mier. Macedónska speváčka sa popri spevu venuje totiž aj charite. Založila nadáciu, ktorá pomáha sirotám, zdravotne postihnutým ľuďom, ale aj tým, ktorí nemajú finančné prostriedky na operácie, či dlhodobú liečbu

2011

– v polovici januára 2011 zomrel vo veku 65 rokov známy umelecký kováč Alexander Reindl z Dunajskej Lužnej. Alexander Reindl zasvätil svoj život umeleckému kováčstvu. Takmer tri desaťročia sa podieľal na obnove historických pamiatok v centre Bratislavy. Rómske mediálne centrum o ňom v roku 2006 natočilo dokument pod názvom Človek – marec – v Slovenskom rozhlase zrealizovali nahrávanie rómskej hymny Gelem, gelem v podaní umelcov divadla Romathan. Realizátorom projektu bol Pavol Sika – máj – vo Francúzsku vyšiel komix pod názvom „Les Nouvelles d’lain“. Komix je venovaný súboru Kesaj Tchave z Kežmarku, ktorý vedú manželia Akimovci. Komix zobrazuje členov súboru ako kreslené postavičky a je výnimočný po viacerých stránkach. Je dielom uznávaných autorov, fotografa Alaina Kelera, grafistu a scenáristu Emmanuela Guiberta a grafika Frederiqua Lemerciera – 14. júla sa uskutočnila premiéra filmu Cigán Martina Šulíka. Film s podtitulom K Bohu aj k Diablovi mal svetovú premiéru na 46. ročníku MFF v Karlových Varoch, kde získal Zvláštnu cenu poroty a pre Jána Mižigára Zvláštne uznanie za stvárnenie hlavnej postavy. Snímka na festivale získa-

KALENDÁRIUM la aj dve neštatutárne ocenenia – Cenu Europa Cinemas Label a Cenu Dona Quijota, ktorú udeľuje Medzinárodná federácia filmových klubov (FICC). Producentom filmu bol Rudolf Biermann, hudbu k filmu zložil Vladimír Godár – júl – Zoe Zimmer spolu so svojím otcom Hansom Zimmerom navštívila. Slovensko. Počas návštevy sa zaujímali predovšetkým o život Rómov. Zoe v polovici septembra pripravuje výstavu fotografií v Los Angeles práve zo života slovenských Rómov. Výstava by následne mala putovať do Európy . Návštevu Zimmerovcov na Slovensku organizoval Národný demokratický inštitút pre medzinárodné záležitosti (NDI). Hans Zimmer (1957) je nemecký producent a skladateľ filmovej hudby. Zložil hudbu k viac než 100 filmom, napríklad Piráti Karibiku, Gladiátor, či Temný rytier. V súčasnosti je vedúcim divízie filmovej hudby štúdií DreamWorks. Jeho práca je charakteristická spájaním elektronickej hudby s tradičnými orchestrálnymi kompozíciami. Získal viaceré ocenenia za celoživotné dielo od rôznych asociácií a na viacerých filmových festivaloch. Počas pobytu na Slovensku navštívili aj redakciu Rómskeho mediálneho centra – v júli a v auguste absolvovala 5-týždňové turné po Francúzsku skupina Kesaj Čhave z Kežmarku. Zájazdu sa spolu so slovenskou mládežou zúčastnili aj deti z rómskych táborov z okolia Paríža. Spoločne odovzdávali odkaz kultúry rómskeho národa početnému publiku počas vyše 8 tisíc kilometrovej trasy letného putovania, ktoré ich viedlo až k Atlantickému oceánu. Skupina účinkovala na festivaloch CIOFF Maintejnon a na rôznych kultúrnych podujatiach, akým bol napríklad Sviatok jazykov sveta v Decazeville, venovaný tento rok rómskemu jazyku. Podujatia sa zúčastnilo 40 deti a mladých ľudí – september – do užšieho výberu nominácií v rámci súťaže Detský čin roka postúpila aj žiačka III. ročníka Základnej školy v Šumiaci Natália Balogová. Natália súťažila v kategórii Záchrana ľudského života. Do projektu ju prihlásili triedna učiteľka Anna Svoreňová a Marta Bošeľová, riaditeľka školy za to, že svojej onkologicky chorej sestre darovala kostnú dreň – 1. septembra oficiálne odštartoval fungovanie Národný projekt Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry, ktorý sídli v Štátnej vedeckej knižnici

15 v Prešove. Súčasťou odborného pracoviska je prezentačná miestnosť, študovňa romistiky Eleny Lackovej a depozit artefaktov rómskej kultúry. Priestory centra sú vybavené najmodernejšími informačnými technológiami, ktoré budú použité na dokumentovanie rómskej kultúry s cieľom jej digitálneho spracovania, uchovania a prezentácie, pričom moderné technológie budú prístupné aj pre užívateľov knižnice, ktorí hľadajú odborné romistické informácie. Testovaciu pilotnú prevádzku ako záverečnú aktivitu projektu knižnica ukončila 31. októbra 2014. Od novembra 2014 začala trvalá udržateľnosť projektu minimálne do roku 2019 – 23. septembra – cenu Multikultúrneho filmového festivalu Kalo čangalo získal filmový architekt a scénograf Viliam Gruska za osobitný prínos k rozvoju rómskeho folklóru a Rómske mediálne centurm (MECEM) za prínos k poznávaniu rómskej kultúry a desaťročie pôsobenia na mediálnej scéne. Cenu odovzdal organizátor festivalu Pavol Sika

2012

– 28. januára zomrel významný rómsky básnik PhDr. Vladimír Oláh. Narodil sa 22. mája 1947 v rómskej osade v Stropkove. Diaľkovo vyštudoval Filozofickú fakultu na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach, v odbore výchova a vzdelávanie dospelých. Koncom 80. rokov 20. storočia sa presťahoval do Prahy – február – Cenu ministra kultúry SR za rok 2011 si prevzalo v Bratislave 7 osobností kultúry na Slovensku. Bola medzi nimi aj výkonná riaditeľka Rómskeho mediálneho centra PhDr. Kristína Magdolenová. Cenu jej minister kultúry udelil za zásluhy v presadzovaní etických princípov v médiách, filmovú a televíznu tvorbu pre Rómov a o Rómoch a zvyšovanie mediálnej gramotnosti rómskej komunity – 15. apríla sa v Košiciach uskutočnil Koncert tolerancie. Koncert organizovalo Rómske mediálne centrum (MECEM). Na koncerte vystúpili špičkoví rómski umelci zo Slovenska, Maďarska a Talianska: Hudobné teleso Bohémiens pod vedením primášky Barbory Botošovej, slovensko-maďarská kapela Gypsy Latino Jazz Group pod vedením Mária Richtera a taliansky umelec, hudobník Santino Spinelli a jeho 28 členný orchester Alexian. Bolo to prvé

16 vystúpenia tohto hudobného telesa, ktoré už koncertovalo po celom svete, na Slovensku – v Košiciach sa 14. mája uskutočnil krst rómsko-slovenského a slovensko-rómskeho slovníka. Vydanie slovníka je pre vývoj kultúry rómskej komunity dôležitým medzníkom, ktorý umožní ďalší rozvoj a štúdium rómčiny. Slovník vydala a pripravila nadácia Kesaj z Košíc. Na príprave slovníka sa okrem autoriek Anny Koptovej a Martiny Koptovej podieľali aj študenti Súkromného gymnázia na Galaktickej ulici v Košiciach a ďalší spolupracovníci nadácie zaoberajúci sa rómskym jazykom – 1. septembra si v obci Ilija pri Banskej Štiavnici pripomenuli obete rómskeho holokaustu z novembra 1944. 22.novembra 1944 tu fašisti zavraždili spolu 109 osôb, z toho 69 detí. Pietnu spomienku organizoval Občiansky parlament – 11. októbra sa na Luniku IX uskutočnil koncert Hlasy Luníka IX. Konal sa v rámci festivalu Rozmanitosť/Európske hlavné mesto kultúry 2013 – 22. novembra veku 64 rokov zomrel spisovateľ Ladislav Tavali. Bol jedným z mála rómskych spisovateľov na Slovensku. Svoju tvorbu venoval prevažne histórii a tradíciám Rómov. Pochádzal zo Sládkovičova – Občianske združenie Jekhetane-Spolu vydalo na sklonku decembra 2012 knihu fotografií významnej československej sociologičky, etnografky, historičky umenia, romistky – spoluzakladateľky romistiky v Čechách a na Slovensku a fotografky Evy Davidovej. Publikácia s názvom „Rómovia na Slovensku“ má ambíciu vyplniť prázdne miesto v histórii rómskeho národa a ešte väčšiu prázdnotu z histórie Rómov v slovenských a európskych dejinách

2013

– február – na podnet Rómskeho mediálneho centra podpísali rómske médiá Memorandum o spolupráci. Vytvorili neformálne združenie pod názvom Asociácia rómskych médií v Európe (A.ROM.E), ktorého cieľom je vytvárať podmienky na vznik profesionálnych rómskych médií. Signatármi združenia sú Rómske mediálne centrum (MECEM), Romano nevo ľil a Gipsy Television. A.ROM.E vznikla ako neformálna sieť rómskych médií, kde oficiálne prihlásené organizácie a jednotlivci sa riadia prijatými normami, rešpektujú

KALENDÁRIUM poslanie asociácie ako aj kódex asociácie a plnia úlohy, ktoré im z členstva v organizácií vyplývajú – 11. apríla mal na STV 2 premiéru dokument Sam adaj. Zaznamenáva históriu Rómov v Košiciach v medzivojnovom období. Scenár a produkcia Kristína Magdolenová, réžia Jaroslav Kerner – júl – mal premiéru film Oľgy Sedrovičovej Jarovnícke maky. Snímka vznikala tri roky a odráža snahu odborných pedagógov a tútorov rozvíjať talent detí v najväčšej rómskej osade v strednej Európe. Dokumentárny film sleduje osudy viacerých detí. Kombinuje sekvencie tvorcov filmu so zábermi amatérskej kamery, ktoré vo svojich rodinách nasnímali protagonisti filmu – 18. augusta zomrel MUDr. Ján Cibuľa (narodil sa 7. 1. 1932 v Klenovci), laureát švajčiarskej Kultúrnej ceny kantónu Bern, v roku 2001 nominovaný na Nobelovu cenu mieru ako najvýznamnejšia rómska osobnosť 20. storočia (návrh Kanady) – 11. septembra zomrel známy fotograf Tibor Huszár. Narodil sa 16. 6. 1952 v Reci, absolvoval FAMU, Katedru umeleckej fotografie. Bol docentom na VŠMU v Bratislave. V roku 1992 pôsobil ako asistent režiséra Vojtěcha Jasného na School of Visual Art, rovnako v New Yorku. O rok neskôr dostal pozvanie od profesora Freda Ritchina z New York University, kde pôsobil ako hosťujúci umelec. V tom istom roku ho na West Side Hide School pozvala profesorka Christine Cipriani. Aktívne sa venoval o i. dokumentovaniu života Rómov, vydal knihu Cigáni (1993, 2008), organizoval fotografické workshopy zamerané na fotografovanie Rómov. Za svoju tvorbu bol ocenený viacerými cenami, okrem iných v roku 2001 Cenou ministra kultúry SR za publikáciu New York – mesto tolerancie. V roku 2007 získal za svoje fotografické publikácie ocenenie Fotograf roka

2014

– apríl – Občianske združenie In Minorita pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov pripravilo v Krajskom múzeu v Prešove inštaláciu dobových fotografií Jozefa Kolarčíka-Fintického zachytávajúcu Rómov z okolia Prešova v rokoch 1930 – 1960 a inštaláciu panelovej výstavy Príbehy z fotografií. Jozef Kolarčík-Fintický (1899 – 1961) pôsobil ako dedinský uči-

Rómske listy 6 / 2014 teľ vo Finticiach. Mal všestranné záujmy, viedol spevokol, venoval sa zberu ľudových piesní a slovesnosti, zaujímal sa o Rómov, históriu, archeológiu. V jeho pozostalosti zostalo asi 550 fotografií, asi 200 z nich je z rómskeho prostredia. Datované sú do obdobia rokov 1930 – 1960. Fotografie zachytávajú predovšetkým rómskych muzikantov, autorových priateľov, ale aj momentky z táborenia, podomového predaja a trhov – júl – v Spojených štátoch nahráva pieseň Eugena Botoša ml. (nar. 9. apríla 1982) legenda americkej soulovej hudby Dionne Warwick. Eugenova hudba nadchla aj Marka Kinga zo skupiny Level 42, speváka Briana McKnighta, hudobníkov Victora Wootena, Marcusa Millera, Erica Marienthala, či Sheldona Reynoldsa zo skupiny Earth Wind And Fire. Eugen Botoš v rokoch 2005 až 2014 pôsobil v Slovenskom národnom divadle ako huslista. Počas štúdia na konzervatóriu (2002) založil jazz-funkovú kapelu s názvom „Finally“ spolu s Robertom Vizvárim (basista) a Martinom Koledom (gitarista) – september – z podnetu RTVS sa v Krásnohorskom Podhradí uskutočnilo stretnutie rómskych novinárov – október – Kesaj Tchave z Kežmarku vystúpili v parížskej Olympii. Zostavila: Kristína Magdolenová Kalendárium je súčasťou projektu Pamäť národa, ktorý podporil Úrad vlády SR pre národnostné menšiny v rámci programu Kultúra národnostných menšín 2014.

Rómske listy 6 / 2014

Sme rómovia

V januári uplynie 11 rokov od smrti Júliusa Tancoša Košice – 7. januára uplynie 11 rokov od smrti doc. PhDr. Júliusa Tancoša, CSc. Július Tancoš sa narodil 16. 12. 1941 v Pavlovciach nad Úhom v okrese Michalovce. Do histórie rómskej kultúry sa zapísal ako vedecký pracovník, vysokoškolský pedagóg a romológ. Je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií, článkov a vedeckých výskumov najmä v oblasti výchovy a vzdelávania rómskej mládeže, sociali-

zácie rómskeho spoločenstva a histórie rómskeho etnika. Počas svojho aktívneho pedagogického života pracoval ako člen Rady pre rómsky jazyk a literatúru, Česko-slovenskej medzirezortnej komisie na riešenie rómskej problematiky, člen špeciálnych komisií pri Ministerstve kultúry SR, Ministerstve školstva, vedy a výskumu SR, Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR, pri Úrade splnomocnenca vlády SR pre róm-

ske komunity. V roku 1990 založil a neskôr bol aj predsedom Združenia inteligencie Rómov na Slovensku. Od roku 1995 pôsobil na Katedre rómskej kultúry (Ústave romologických štúdií Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre), od roku 2000 ako vedúci Ústavu romologických štúdií Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. (kam)

Dve z mnohých tvárí človeka Júliusa Tancoša som spoznal ako vedúceho Katedry rómskej kultúry na nitrianskej Univerzite Konštantína Filozofa. Najradšej sa vraciam ku spomienke na docenta Tancoša ako ho rozčuľuje televízna smotánka. Dodnes ma fascinuje ako sa dokázal rozhorčiť, keď sa s nami na úvod svojej prednášky o sociálnej politike podelil o svoje postrehy zo sledovania televízneho programu. Bežal vtedy program Smotánka a on sa nevedel zmieriť s tým, že namiesto skutočných elít spoločnosti v programe prezentujú skôr ženy s výstrihmi a mužov s gélom vo vlasoch. Možno až naivne vtedy na mňa pôsobil, keď sa od nás dožadoval vysvetlenia prečo

v programe neúčinkujú skôr jeho kolegyne a kolegovia z akademickej obce, alebo elity zo Slovenskej akadémie vied, či najlepší slovenskí hudobníci. Dnes viem, že nešlo o naivnosť. Docent Tancoš mal odžité dosť, aby vedel ako svet funguje. Išlo skôr o neskutočný optimizmus v jeho duši. Poznal silu bulváru, no odmietal ju prijať a dúfal, že trochu toho optimizmu zaseje aj v nás – svojich študentoch a študentkách. Dúfal, že diskusie o boháčoch z Pereša nahradia rozhovory o hrách Romathanu. A že namiesto bulváru budeme čítať odborné časopisy. Keď dnes, 11 rokov po jeho smrti, na vedúceho katedry spomínam, zostáva pre mňa

predovšetkým človekom. Z pozície idealizovanej abstraktnej ikony sa zosadil sám, keď som sa mu raz priznal, že na mňa lezie choroba. Pokašliaval som, neustále som smrkal a nevyzeral som veľmi zdravo. Ponúkol mi svoj recept: vraj mám vypiť pol litra rumu a zajesť to strúčikom cesnaku. Varoval ma, že potom treba zaliezť do postele, lebo mi bude strašne zle. Ale vraj na druhý deň bude všetko fajn. Dodnes neviem, či to myslel vážne. Nikdy som to nevyskúšal. Každým pádom mi ale vyčaril na tvári úsmev. A usmievam sa pri týchto spomienkach doteraz. Vďaka, človek Július Tancoš. Stano Daniel (NOS-OSF)

Elena Lacková nás opustila pred 12 rokmi Košice – Elena Lacková patrí k najvýznamnejším osobnostiam rómskeho národného hnutia na Slovensku. Žena, ktorá sa narodila v rómskej osade vo Veľkom Šariši (22. 3. 1921), v rodine hudobníka (jej mama bola Poľka, s ktorou sa otec zoznámil počas I. svetovej vojny v Rusku) získala počas svojho živote rešpekt nielen Rómov, ale aj majority. Je považovaná za priekopníčku v oblasti literárnej tvorby. Je v podstate prvou známou autorkou na Slovensku, ktorá písala v rómčine. Začala písať už ako 14-ročná, jej prvé poviedky odzneli v rozhlase ešte v roku

1935. Po vojne napísala divadelnú hru Horiaci cigánsky tábor, ktorú nacvičila s ochotníkmi – Rómami vo Veľkom Šariši. Premiéru mal 16. apríla 1948. O jej vzniku Lacková vo svojej knihe Narodila som sa pod šťastnou hviezdou (1997) hovorí: „V noci som nemohla spávať, sedávala som pri okne a premýšľala, prečo je to všetko tak ako to je. Hovorí sa o rovnoprávnosti, ale cigáni sú stále na poslednom mieste. Napadlo mi, že je asi ťažké, aby sa ľudia zmenili naraz. Napríklad Šudaňa – neprestala žobrať hoci mala dosť peňazí a veprových nožičiek. Jednoducho mala to

žobranie v krvi. A rovnako gádžovia mali v krvi, že cigán je na poslednom mieste, nevedeli si predstaviť, že by to mohlo byť inak… Začala som sa preto zaoberať myšlienkou, že sa do ľudskej spoločnosti musíme vnútiť inak, ako si to predstavujú gádžovia. Súbežne s týmito úvahami sa mi vracali vojnové zážitky a skladali sa akoby do scén na javisku. Pred vojnou som chodila do ochotníckeho divadelného súboru medzi dedinskú mládež, vedela som, čo je divadlo. A tak som sa jednej noci, za úplnku, rozhodla, že napíšem divadelnú hru. Naše rómske divadlo!

18 A že ukážeme gádžom, kto sme, čo sme prežili a čo prežívame, ako cítime a ako by sme chceli žiť.“ Stala sa tak zakladateľkou prvého amatérskeho rómskeho divadla, ktoré bolo známe ako rómske kočovné divadlo a fungovalo do roku 1950. S predstavením Horiaci cigánsky tábor chodili po republike. Odohrali spolu 106 predstavení. Neskôr pôsobila ako osvetová pracovníčka, vždy však svoju pozornosť sústreďovala na Rómov. V roku 1970 ukončila štúdium na Karlovej univerzite v Prahe. V tom čase mala 43 rokov a bola starou mamou 9 vnúčat. Od roku 1976 úzko spolupracuje s Milenou Hübschmannovou, s ktorou sa poznali už zo skoršieho obdobia. Hübschmannová zaznamenávala jej autentické rozprávanie o živote Rómov na Slovensku. Záznam z týchto rozhovorov však vyšiel až

amen o roma po dlhých peripetiách v Prahe v roku 1997. Napísala viacero divadelných hier a poviedok v rómskom jazyku. Mnohé z nich boli publikované až po roku 1989. V tom čase už ako dôchodkyňa sa aktívne venuje budovaniu rómskej identity. Ako predsedníčku Kultúrneho zväzu rómskej národnosti na Slovensku (vznik 8. mája 1990 v Prešove) znova nachádza zmysel svojho života. Venuje sa znovuoživeniu rómskych hudobných tradícií v rodnom Veľkom Šariši, podporuje vznik rómskych folklórnych hudobných skupín a súborov na východnom Slovensku, organizuje festivaly a rôzne kultúrne podujatia, angažuje sa za uznanie národnej svojbytnosti Rómov i v politickom hnutí Rómov. Pod jej vedením sa Kultúrny zväz rómskej národnosti stáva vydavateľom celoštátneho periodika pre Rómov Romano ľil (vychádza v rokoch 1991 – 1992 v Prešove).

Rómske listy 6 / 2014 V roku 1992 jej na Slovensku konečne vychádza prvá kniha – súbor pôvodných rómskych rozprávok v slovenskom i rómskom jazyku Rómske rozprávky/ Romane paramisa. V máji 2000 je jej hra Cigánsky tábor uvedená aj v divadle Romathan. Bola jedinou Rómkou – rómsky píšucou autorkou – členkou Slovenského zväzu spisovateľov (členom zväzu bol v tom čase aj Dezider Banga, ktorý však tvoril v slovenčine). V roku 2000 sa stala prvou Rómkou, ktorej bolo udelené vysoké štátne vyznamenanie (Rad Ľudovíta Štúra III. triedy), ako aj historicky po prvý raz na Slovensku udelenej medaily pri príležitosti Pamätného dňa obetí rasového násilia a holokaustu. Posledné mesiace života prežila v domove dôchodcov v Košiciach. Zomrela 1. januára 2003. (kam)

Ján Cibuľa bol ako jediný Róm zo Slovenska navrhnutý na Nobelovú cenu V januári by sa MUDr. Ján Cibuľa dožil 83 rokov. Patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti rómskeho národnoemancipačného hnutia nielen v európskom, ale aj v celosvetovom meradle. V roku 2008 vláda SR ocenila jeho celoživotné úsilie o medzinárodné zjednotenie Rómov a pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv mu udelila ocenenie, ktoré nesie názov Cena za ľudskosť. Popri svojom povolaní obetoval svoj čas i majetok boju za práva Rómov a zlepšenie ich postavenia v civilizovanej spoločnosti. Patril k spoluorganizátorom prvého kongresu Medzinárodnej únie Rómov (IRU), ktorý sa uskutočnil v máji roku 1971 v anglickom Opringtone, kde predstavil dôležitý program na záchranu rómskeho ľudu a jeho kultúry. Na tomto kongrese bol zvolený za zástupcu IRU v Komisii pre ľudské práva pri OSN v Ženeve. V roku 1978 organizoval Dr. Cibuľa II. kongres IRU v Ženeve, ktorý schválil smerovanie a hlavné ciele IRU na ďalšie obdobie, a na ktorom bol zvolený za prezidenta Medzinárodnej únie Rómov (IRU). V roku 1979 viedol a financoval dvanásťčlennú delegáciu zá-

padných a východných Rómov do sídla OSN v New Yorku. Úspešnosť tejto misie bola korunovaná 3. marca 1979, kedy OSN uznala Rómov za národ a ich medzinárodnú reprezentatívnu organizáciu IRU prijala za svojho člena v skupine mimovládnych organizácií so štatútom pozorovateľa. Dr. Cibuľa sa stal vyslancom IRU pri OSN v Ženeve. Dr. Cibuľa využíval každú možnosť, aby upozornil na diskrimináciu Rómov v periodickej tlači, písal články o kultúre a zvykoch Rómov a vystupoval ako uznávaná autorita v televíznych diskusiách. Ako verejne známy aktivista sa často stretával s poprednými osobnosťami svetového politického a kultúrneho života. Za všetkých je možné spomenúť tragicky zosnulého švédskeho premiéra Olafa Palmeho, francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca, Indíru Ghándiovú, Simona Wiesenthala, či herca Yula Brynnera. Venoval tiež mnoho času a úsilia uznaniu holokaustu spáchaného nacistami na Rómoch počas druhej svetovej vojny a zasadzoval sa o ich morálne a finančné odškodnenie, ako to bolo v prípade genocídy Židov.

Za svoju neúnavnú prácu získal mnohé uznania. Ako významná slovenská osobnosť bol zaradený do Príručky slovenskej exilovej kultúry, v roku 2001 bol oficiálne navrhnutý na udelenie Nobelovej ceny za mier, v roku 2002 mu bola udelená cena za celoživotné úsilie od Associazione THEM ROMANO. Najväčšiu váhu prikladá Dr. Cibuľa Kultúrnej cene mesta Bern, ktorú získal v roku 1985. Bol iba druhým cudzincom v dlhoročnej histórii udeľovania tejto ceny, ktorý ňou bol poctený (v tej dobe ešte nemal Dr. Cibuľa švajčiarske občianstvo). Prvým bol svetoznámy fyzik Albert Einstein. MUDr. Ján Cibuľa sa narodil 7. januára 1932 v Klenovci. Po ukončení Gymnázia v Rimavskej Sobote v roku 1951 študoval na Lekárskej fakulte UK v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1957. Ako lekár pôsobil na Slovensku, v bývalej NDR a od roku 1968 vo Švajčiarsku. Bol známym a vyhľadávaným praktickým lekárom v hlavnom meste Švajčiarska v Berne, kde vykonával lekársku prax až do roku 2002. TS/ÚSVRK

Rómske listy 6 / 2014 Dokončenie zo str. 6 kde sa pochopiteľne vyskytli viaceré rozdiely. Ďalej sme rozlišovali aj medzi jednotlivými typmi volieb a faktory, ktoré vplývali na účasť v komunálnych voľbách boli veľmi odlišné od tých, ktoré vplývali na účasť napríklad vo voľbách do Európskeho parlamentu. Správne ste povedali, že išlo napríklad o povesť kandidáta, vplyv rodiny, čo autority. Povesť kandidáta a to, či ho voliči poznajú osobne, ako vystupuje a aké s ním majú skúsenosti vplýva na ich rozhodovanie najmä v komunálnych voľbách. Podľa mojich skúseností za uplynulých desať rokov sa táto situácia príliš nemení, no dôležité je, že do popredia sa dostáva aj program kandidátov. Čoraz častejšie počas kampaní v rómskych osadách počuť otázku „čo pre nás urobíš, keď ťa budeme voliť?“ a častokrát je doplnená o konkrétnejšie otázky na zabezpečenie zamestnanosti, infraštruktúry osád a podobne. Bohužiaľ, za uplynulých niekoľko rokov narástol aj negatívny trend ovplyvňovania najmä voličov zo segregovaných osád prostredníctvom kupovania hlasov, či iných foriem nátlaku a manipulácie a to najmä vo voľbách, kde nie je potrebný až taký veľký počet hlasov – v komunálnych voľbách a voľbách do VÚC, prípadne v niektorých regiónoch aj v parlamentných voľbách. Tu by som však podotkol, že ostatné voľby do VÚC v roku 2013 a komunálne voľby v roku 2014 ukázali, že tento trend nebol až tak vypuklý a rozšírený ako pred štyrmi rokmi. Dochádza k nejakým posunom v občianskej angažovanosti komunity? Skúsenosti NDI ukazujú, že Rómovia sa postupne viac a viac angažujú. Samozrejme, závisí to od lokality, no najmä medzi mladými ľuďmi nájdeme viacero svetlých príkladov a ukážok občianskej angažovanosti. Veľkým problémom však je, že sa stále viac prehlbuje chudoba a to nie len v osadách, ale aj medzi majoritou. Popri narastajúcej chudobe je čoraz častejšie cítiť väčšiu frustráciu a apatiu k politike a politikom, ktorí sa tu striedajú niekoľko volebných období. Narastajúca chudoba v kombinácii s frustráciou z politickej situácie je veľmi nebezpečná zmes, ktorá môže vyústiť do niečoho, čo sme napríklad videli v banskobystrickom VÚC, keď si tamojší voliči zvolili ich súčasného župana. Na druhej strane, táto kombinácia môže

v POLITIKe viesť aj k tomu, keď si mnohí ľudia povedia, že ak pre zlepšenie vlastnej situácie nespravíme nič my sami, tak to nespraví žiaden politik. A tak aj mnohí Rómovia sa rozhodli kandidovať na pozície poslancov obecných zastupiteľstiev, či starostov a to je prvý krok k väčšej angažovanosti a je to signál, že sa aktívne zaujímajú o dianie v ich obciach a majú vôľu niečo zmeniť. A vidieť to aj na poli občianskej angažovanosti, a to najmä medzi mladými ľuďmi. Z prostredia majority ale aj samotných Rómov sme počúvali a počúvame opakovanú požiadavku posilniť resp. vybudovať silnú politickú stranu. Napriek veľkej snahe sa to v uplynulých rokoch nepodarilo. Tohtoročné komunálne voľby však ukázali nový trend. Veľa novozvolených starostov i poslancov kandidovalo za nerómske politické strany, mnohé z nich aj s kontroverzným politickým programom. V čom vidíte príčinu toho, že Rómovia pomaly strácajú záujem kandidovať za rómske politické strany? Toto by som nevidel ako nový trend. Keď sa bližšie pozrieme na politickú príslušnosť zvolených rómskych poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev v roku 2010, zistíme, že približne jedna tretina z nich kandidovala za rómske politické strany, tretina za nerómske/mainstreamové strany a ďalšia tretina kandidovala ako nezávislí kandidáti. Pri zvolených poslancoch v roku 2014 síce nastal mierny pokles na úkor rómskych politických strán, no ten pokles nie je zvlášť dramatický – za tri explicitne rómske politické strany (SRK, SRÚS a RIS) bolo zvolených 104 poslancov, ak k tomu však prirátame aj poslancov zvolených za Kresťanskú ľudovú stranu (KĽS), za ktorú kandidovali prevažne Rómovia (21 poslancov) tak celkový výsledok je podobný ako v roku 2010. Na druhej strane aj v minulosti kandidovalo veľa Rómov za majoritné politické strany a ako nezávislí kandidáti a NDI túto skutočnosť vždy zdôrazňovalo. Už v roku 2005 náš prieskum ukázal, že na národnej úrovni Rómovia hlasujú v drvivej väčšine za majoritné politické strany a tento trend pretrváva do súčasnosti, čomu nasvedčujú aj výsledky rómskych politických strán v parlamentných voľbách. Ukazuje sa, že rómski voliči na národnej úrovni nevolia rómske politické strany, z rôznych príčin im nedôverujú.

19 Situácia je však iná na regionálnej a lokálnej úrovni, kde by mohli zohrávať, a v mnohých regiónoch aj zohrávajú, rómske politické strany významnú rolu. Ak zoberieme do úvahy komunálne voľby, Rómovia rozhodne nestrácajú záujem kandidovať za rómske politické strany. Čo ma však na výsledkoch týchto komunálnych volieb mimoriadne prekvapilo, je výrazný úbytok rómskych nezávislých kandidátov. Ako som spomínal vyššie, zo zvolených Rómov do obecných zastupiteľstiev v roku 2010 bola približne jedna tretina nezávislých kandidátov. V roku 2014 ich však bolo len 30 z viac ako 390 zvolených rómskych poslancov. Na základe rozhovorov s viacerými kandidátmi z mnohých regiónov som zistil, že Rómovia v týchto voľbách výrazne uprednostnili možnosť kandidovať za nejakú politickú stranu najmä z jedného dôvodu: možnosť dosadiť svojho člena do okrskovej volebnej komisie. Veľké množstvo rómskych kandidátov sa bálo, že ak v okrskovej komisii nebudú mať svojho člena, môže tam dôjsť k manipuláciám v ich neprospech. Mnohí rómski kandidáti mi to zdôrazňovali ako ich vlastnú negatívnu skúsenosť z minulých volieb, respektíve ako možnosť, ktorá odzrkadľuje postavenie Rómov v spoločnosti – cítia, že sú neželaní aj v obecných zastupiteľstvách a boja sa, že Nerómovia sa uchýlia aj k nekalým praktikám, aby sa Rómovia do obecných zastupiteľstiev nedostali. Preto mnohí rómski kandidáti uprednostnili možnosť kandidovať za akúkoľvek politickú stranu, aj napriek tomu, že takáto strana mohla mať kontroverznú povesť, či program. V minulosti bola vysoká volebná účasť Rómov hlavne v komunálnych voľbách a to hlavne v tzv. segregovaných lokalitách. Pretrváva tento záujem Rómov o komunálne voľby? V čom vidíte príčinu tohto záujmu? Áno, záujem Rómov o komunálne voľby je veľmi vysoký a v mnohých lokalitách predčí aj záujem majority. Vidím za tým viacero dôvodov, z ktorých najvýraznejší je ten, že rómski voliči majú pocit, že na komunálnu úroveň politiky majú reálny dosah. Osobne poznajú kandidátov, osobne poznajú zvolených poslancov, či starostu a osobne môžu v prípade potreby intervenovať vo svoj prospech. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že obecné samosprávy majú množstvo kompetencií, ktoré majú

20 priamy reálny vplyv na rómske komunity, od vplyvu na vybudovanie infraštruktúry až po základné a materské školy. A Rómovia si uvedomujú, že komunálne voľby sú často jedinou možnosťou ako demonštrovať svoj záujem o zmenu v obci – najmä ak predchádzajúce vedenie obce sa o situáciu v osade nezaujímalo, alebo malo k Rómom negatívny postoj a Rómovia majú svojho kandidáta, ktorému dôverujú. Vtedy sa dokážu zmobilizovať, čo sme mali možnosť v novembri vidieť vo viacerých obciach na Slovensku. Dokážu sa presadiť Rómovia aj v nerómských volebných obvodoch? V každých voľbách sa nájdu jednotliví Rómovia, ktorí majú veľký potenciál osloviť a získať si aj nerómske hlasy. Tento potenciál sa však akoby znásobuje vo voľbách do vyššej úrovne politiky – Peter Pollák pri jeho zvolení do NR SR mal výrazné množstvo nerómskych hlasov, Stano Daniel, keď kandidoval do Europarlamentu, získal veľké množstvo nerómskych hlasov. Pri komunálnych voľbách sú to najmä Rómovia z väčších miest, ktorí získajú hlasy aj v prevažne nerómskych obvodoch. Bohužiaľ, v týchto voľbách nebolo veľa Rómov, ktorí boli zvolení do zastupiteľstiev, alebo získali väčší počet hlasov vo väčších mestách. Domnievate sa, že na Slovensku majú Rómovia šancu aktívne sa podieľať na politickej moci? Keby som tomu neveril, tak by som túto prácu nerobil. Skúsenosťami som však nadobudol presvedčenie, že Rómovia túto šancu len tak zadarmo a z ničoho nič nedostanú. Pokiaľ si svoje právo na politickú participáciu sami „nevybojujú“, tak ho len tak ľahko nezískajú. Samozrejme, je za tým tvrdá drina a musia ukázať svoje skúsenosti, odhodlanosť a silnú vôľu presadiť sa a v prípade volebného úspechu svojou prácou tento úspech potvrdiť a zopakovať. Mnohí Rómovia poznajú ten pocit, že ak zastavajú nejakú pozíciu, ktorá je pre majoritu bežná, tak sa musia snažiť dvojnásobne, aby dokázali majori-

andre politika tu presvedčiť, že sú na správnom mieste. Bohužiaľ, to platí pre všetkých rómskych starostov, ktorí sú ostrejšie sledovaní ako nerómski starostovia. A ak majú Rómovia záujem o politickú moc na národnej úrovni, musia dokázať presvedčiť majoritné politické strany, že budú ich platnými členmi a prinesú im niečo, čo iní kandidáti nemajú. Ukazuje sa, že pre Rómov do vysokej politiky vedie jediná cesta cez majoritné politické strany. Rómovia však, nemôžu čakať, že strany ich oslovia, pozvú ich do ich štruktúr a vyčlenia im svoje miesto. V tomto musia tí Rómovia, ktorí majú o to záujem, vyvinúť vlastné úsilie, byť ochotní pracovať v lokálnych a regionálnych štruktúrach a snažiť sa vytvoriť si vlastné pozície svojou dobrou prácou. Na druhej strane, politické strany by mohli byť voči Rómom viac otvorené a mali by si uvedomiť, že Rómovia sú a budú súčasťou našej spoločnosti a bez ich participácie sa mnohé veci dopredu neposunú. Politické strany z oboch strán politického spektra často využívajú/zneužívajú rómsku tému hlavne v období pred voľbami. Volebný rok 2014 však na počudovanie priniesol aj v tomto kontexte isté uvoľnenie. Čo to podľa vás spôsobilo? Bol to podľa mňa veľmi jednoduchý fakt, že hoci sme mali supervolebný rok, prevládali voľby, v ktorých rómska téma nezohráva až takú dôležitú úlohu. Rómovia nikdy neboli veľkou témou pre prezidentské voľby a voľby do Europarlamentu. A v komunálnych voľbách, s výnimkou veľkých miest, politické strany nerozbiehajú až tak výraznú politickú kampaň. To je podľa mňa príčinou toho zdanlivého „uvoľnenia“. Počkajme si však na voľby do NR SR v marci 2016. Považujú Rómovia činnosť svojich súčasných zástupcov na rôznych úrovniach politickej participácie za efektívnu? Majú Rómovia pocit, že môžu ovplyvňovať verejné rozhodnutia, ktoré sa ich týkajú? To je skôr otázka na rôznych rómskych aktivistov a aktivistky, na rómske

Rómske listy 6 / 2014 mimovládne organizácie a občianske zoskupenia. Z mojich skúseností to ide od lokality k lokalite, poznám obce, kde sú Rómovia so svojimi zástupcami v obecnom zastupiteľstve, či starostami veľmi spokojní a vidia, že robia dobrú prácu a odmenili sa im ich znovuzvolením. Až 21 rómskych starostov zo súčasných 33 boli opätovne zvolení do svojich funkcií, čo je určitým dôkazom, že ľudia boli s ich prácou spokojní. Čo sa týka druhej časti otázky, obávam sa, že tu vládne istá frustrácia, najmä pri politike na národnej úrovni. V tomto prípade sú však na tom Rómovia rovnako ako Nerómovia. Pre rómskych zvolených zástupcov je však kľúčové, aby počas štyroch rokov svojho mandátu neustále komunikovali so svojimi voličmi, snažili sa im vytvoriť priestor na diskusiu a zbieranie podnetov a mali záujem ich informovať o svojich rozhodnutiach a rozhodnutiach zastupiteľstiev. Rómski voliči by nemali mať pocit, že zástupca, ktorého volili, na nich zabudol, alebo na nich nemyslí – a to platí rovnako o národnej, či lokálnej úrovni. Má nejaká politická strana na Slovensku reálnu predstavu ako riešiť problém rómskej komunity? Myslím si, že väčšina politických strán nemá reálnu predstavu o tom, čo sa v rómskych segregovaných osadách deje, aké sú tam vzťahy, aké kauzálne súvislosti ovplyvňujú konkrétne problémy. Je to vidieť pri návrhoch riešení (vrátane tých represívnych), ktoré väčšinou majú akú takú šancu potlačiť isté symptómy, no nemajú šancu vyliečiť skutočnú príčinu zlého stavu. Pri návrhoch riešení by mali zástupcovia decíznej sféry počúvať tých ľudí, ktorí týmto súvislostiam rozumejú, no bohužiaľ, takýchto ľudí veľa nie je. Na druhej strane, obávam sa, že mnohé politické strany o to ani nemajú záujem, pretože ľudia, teda voliči, chcú počuť jednoduché „riešenia“ a pre strany je dôležité, to čo chcú počuť ich voliči.

Kristína Magdolenová

V ys v e t l i v k y:

SRÚS – Strana Rómskej únie na Slovensku RIS – Rómska iniciatíva Slovenska Smer-SD – Smer – sociálna demokracia SRK – Strana rómskej koalície KDH – Kresťanskodemokratické hnutie

SMK-MKP – Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja SRK – Strana rómskej koalície SDKÚ-DS – Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana TIP – Strana TIP SOĽ – Strana občianskej ľavice

Rómske listy 6 / 2014

naše ženy

Horváthová: Mala som 38, keď som sa rozhodla ísť študovať Mgr. Moniku Horváthovú poznám už pár rokov. Je to sympatická žena, ktorá sa ten tak niečoho nezľakne a pokiaľ ide o pravdu vie sa za ňu aj pobiť. Je Rómka, pochádza z obce Lastovce, má 6 detí, pracuje ako regionálna koordinátorka národného projektu terénnej sociálnej práce a má na starosti obce a mestá v okrese Trebišov. Povedz nám niečo o sebe… Mám 47 rokov, narodila som sa v Lastovciach (okres Trebišov), kde aj doteraz žijem. Obec má približne 1 200 obyvateľov, z toho je viac ako 50 percent Rómov. Z akej rodiny pochádzaš? Boli sme 4 detí a ja som najstaršia. Mám jedného brata a dve sestry. Prostredná sestra má tiež vysokoškolské vzdelanie. Moja mama pochádza z 5 súrodencov aj ona je rodáčka z Lastoviec. Môj dedko bol primáš, takže to bola muzikantská rodina. Babka bola vychýrená kuchárka u nás v obci. Venovala sa vareniu a pečeniu, uznávali ju aj Nerómovia. Najlepší chlieb v dedine bol jej, pracovala u vtedajšieho starostu ako gazdiná, keďže jeho manželka bola veľmi chorá. Z rozprávania starých rodičov viem, že v 50 rokoch, kedy Rómov odsúvali vonku z obci, tak pre našu obec to neplatilo, v našej obci ostávali. Nemali dôvod odísť, obe národnosti nažívali spokojne. Ako si spomínaš na detstvo? Mala som pekné detstvo. Nič nám nechýbalo, rodičia sa o nás vedeli postarať. Je to aj tým, že moji rodičia základy pre slušný život získali od svojich rodičov. Dedko bol primáš, bol zamestnaný, a aj on mal základy, ktoré on dal svojím deťom a moji rodičia potom tie základy odovzdali nám. Hudba je vašej rodine veľmi blízka… Keďže dedo bol primášom, bolo jasné, že niektoré z detí zdedia talent po ňom. Dedo mal jedného syna a ten pekne spieva dodnes, najstaršie dcéry-dvojičky, ktoré sú už nebohé, boli tiež talentované – krásne spievali a jedna z nich hrala na akordeóne, moji bratranci, ktorí mali svoju kapelu hrávali na svadbách a zábavách. Po nich nastúpila teraz mladá generácia. Medzi Rómami je veľmi známa kapela Gypsi Culi, ktorej bubeníkom je môj krstný syn. Akým smerom si sa uberala ty? Po ukončení základnej školy som ako

ôsmačka išla na strednú ekonomickú školu. Hneď po maturite som začala pracovať v Košiciach v Stredisku výpočtovej techniky. Bolo to moje prvé pracovisko. Tri roky som pracovala ako kontrolórka na výstupnej kontrole, neskôr som šla k sálovým počítačom. V roku 1991 som bola prepustená z organizačných dôvodov, ale v tej dobe bolo veľmi populárne prepúšťať Rómov práve z organizačných dôvodov. Ako si to vnímala? Veľa Rómov vtedy prišlo o prácu… Bolo ťažké si nájsť inú prácu. Potom som však otehotnela a v 1993 sa mi narodili dvojičky-chlapci. Bola som s nimi 3 roky doma, po materskej dovolenke som začala pracovať na Okresnom úrade Košice I ako sociálna pracovníčka. Ako si prišla k tejto práci? Vlastne, názor, že ľudom treba pomáhať som dostala od svojich rodičov. Už ako 16-ročná som písala ľuďom rôzne žiadosti. Mala som doma písací stroj, pretože v tej dobe ho mal málokto, ale môj oco mi ho kúpil kvôli škole. Takže po materskej som hľadala prácu, dostala som príležitosť a využila som ju. Práca sociálnej pracovníčky mi otvorila oči. Pochopila som, že to je to, čo chcem robiť, aj keď sedavá práca v kancelárii mi nerezala, tam som sa necítila najlepšie. No keď som išla do terénu, tam som bola vo svojom živle. Čo všetko si riešila? Chodila som do rodín, ktoré požadovali od okresného úradu sociálne dávky, robila som šetrenia v rodinách, v prípade potreby som im radila a pomáhala im. Boli to častejšie Rómovia alebo aj Nerómovia? Boli to aj Nerómovia aj Rómovia. Chcem podotknúť, že chudoba sa netýka len nás Rómov, je to problém celospoločenský bez rozdielu etnika a národnosti. Ako vnímali Neromovia, keď k nim prišla do domu Rómka na kontrolu? Všetko záleží od charakteru človeka.

Ja stále u ľudí vnímam to, ako sa správajú a až potom akého sú etnického pôvodu. Ak je raz človek človekom, tak môže byť pre mňa biely, čierny alebo žltý. Dôležité je jeho chovanie. A tak isto to bolo aj pri mojich šetreniach. Mala som rodinu, kde bola mama inžinierka a mala sedem detí. Prišla som do strašného neporiadku a bola to Nerómka. Nepáčilo sa jej, že som tam bola, tak prišla na druhý deň za mojou vedúcou, že ako som mohla prísť do jej bytu bez jej vedomia. Nebolo to tak, lebo doma bola už dospelá 19-ročná dcéra, ktorá ma vpustila dnu a povedala, že mama nie je doma a ja som sa nedostala ďalej ako na chodbu. Proste tam nešlo o to, že k ním prišla Rómka, ale o to, že tam bol riadny neporiadok. Pre mňa to šetrenie dopadlo dobre, nakoľko moja vedúca vedela, že som tam nič zlé nerobila. Ale zase s inými nerómskymi rodinami som nemala problém, tí pochopili, že nešlo o to, že by som ich šikanovala, ale aby som im poradila a porozprávala sa s nimi. Aj preto si sa rozhodla ísť študovať sociálnu prácu? Vtedy som už pracovala u nás na obecnom úrade ako terénna sociálna pracovníčka. Hovorí sa, že nie je dôležitá škola, ktorú si vyštudovala, ale to, ako sa uplatníš. A ja som svoje uplatnenie videla v sociálnej práci, a tak som ju aj začala študovať. Mala som 38 rokov, keď som sa rozhodla, že pôjdem študovať na vysokú školu a vyštudovala som ju. Mala si podporu manžela? Môj manžel ma veľmi podporoval, aj teraz ma podporuje a chcel, aby som šla ďalej, ale ja som povedala, stačilo a radšej dám priestor svojím deťom. Kedy si vydávala? Vydávala som sa, keď som mala 23 rokov. Trocha neskoro u Rómov, ale ja som si povedala, že sa skoro vydávať nechcem. Chcela som skončiť školu, potom pracovať a užiť si aj trošku slobody.

22 Trocha nezvyčajné na Rómku. Alebo je to aj tým v akej rodine človek vyrastá? Áno, určite áno, lebo rodina nás má nasmerovať tým správnym smerom. Momentálne vykonávaš regionálnu koordinátorku terénnej sociálnej práce. Ako som povedala na začiatku, mám na starosti obce a mestá v okrese Trebišov: Čiernu nad Tisou, Sečovce, Trebišov, Bačkov, Boťany, Hraň, Novosad, Kuzmice, Leles, Michaľany, Slovenské Nové Mesto, Vojčice a Zemplínska Teplica. Dokopy metodicky vediem a koordinujem terénnu sociálnu prácu v 10 obciach a 3 mestách. Pod mojím vedením pracuje spolu 42 terénnych sociálnych pracovníkov. Koľko z nich je Rómov? Spolu je ich 9. Hlási sa podľa teba dosť Rómov na tieto pozície? Nuž, sú tam určité vzdelanostné podmienky a podľa mňa sa ich hlási málo, ale vieme ako je to u nás so vzdelaním. Priznám sa, že v niektorých lokalitách by som Rómov privítala oveľa viac, ale nehlásia sa. Terénna sociálna práca je pomáhajúca profesia, ktorá sa aplikuje predovšetkým v rómskych komunitách. Je lepšie ak pre Rómov pracujú Rómovia? Ťažko je to takto nazvať. Už som povedala, že posudzujem človeka podľa správania a nie podľa etnicity. Samozrejme, Róm s Rómom si lepšie porozumejú a myslím si aj to, že to cítenie je iné, no ale nemôžem povedať, že je horšie tam, kde pôsobia Nerómovia. Ak je dobrý koordinátor a vie ich aj metodicky dobre viesť, tak si myslím, že je to jedno. Aspoň ja za svojich ľudí to môžem kľukne povedať. O čo všetko sa musí taký koordinátor postarať? Mojím hlavným poslaním je to, aby sa terénna sociálna práca vykonávala priamo v prirodzenom prostredí klienta, aby terénni sociálni pracovníci boli v prvom rade ľudia, ktorí majú sociálne cítenie, no na druhej strane ich vediem aj k asertívnemu správaniu. Dohliadam na to, aby terénni sociálni pracovníci vykonávali iba úkony, ktoré sú dané v ich náplni práce, aby bol dodržiavaný etický kódex sociálnej práce. Ako koordinátorka musím jednať so starostami obci, dohliadať na to, aby boli dodržané zmluvné podmienky projektu. Zúčastňujem sa na výberových konaniach. Organizujem pravidelné porady pracovníkov v regióne a samozrejme vykonávam

amare džuvľa

Rómske listy 6 / 2014

Ilustračná fotografia: Archív MECEM – Júlia Denesha

aj veľmi veľa administratívnych úkonov. Čo najviac ľudí trápi v regióne, ktorý máš na starosti? Tých problémov je veľa, určite je to vysoká nezamestnanosť, ktorá je dôsledkom nedostatku pracovných miest, problémy s bývaním, niektoré osady nemajú pitnú vodu, chýbajú im prístupové cesty, v mestách je to aj požívanie omamných látok. Najčastejší problém, ktorý riešia terénni pracovníci je vysoká zadĺženosť. Dávka v hmotnej núdzi alebo iné dávky, ktoré poberajú naši klienti im prakticky ani nepatria. Vezmú si ich nebankovky, exekútori a iní šikovní podnikavci. Stretla si sa ty osobne s diskrimináciou? Dal ti niekto pocítiť že si Rómka a dotklo sa ťa to? Stretla som sa rasizmom a nie raz, ale na jedno si pamätám veľmi dobre. Bolo to ešte na základnej škole. Išla som na prijímacie skúšky do Trebišova na strednú ekonomickú školu. Zo ZŠ v Michaľanoch sme sa vtedy hlásili na SEŠ štyri dievčatá, prijímacie skúšky som urobila na prvý krát, ostatné išli na opravné skúšky, ale ja som na školu prijatá nebola. Nemala som známosti a bola som Rómka. Otec išiel do Košíc na vtedajší krajský školský úrad. Tam sa stretol so „súdruhom“ a chcel vedieť, prečo som nebola na školu prijatá. Jeho odpoveď bola, že oni to považujú za zbytočne obsadenie miesta, lebo vraj aj tak sa v šestnástich rokoch vydám a školu nedokončím. Otec mu na to povedal, že: „mojou prioritou a prioritou mojej manželky je postarať sa, že tú školu

moja dcéra skončí. „Súdruh“ mu povedal: keď mi vy ako otec dáte slovo, že vaša dcéra školu skončí a zmaturuje, prijmeme ju. A najlepšie bolo na tom to, že tento pán „súdruh“ bol nakoniec predsedom maturitnej komisie. Ja som ho vôbec nepoznala a na celý ten príbeh som za celé štyri roky nepomyslela, no po maturitnej skúške som išla po chodbe školy a zrazu ma zastavil predseda maturitnej komisie, ktorý mi gratuloval k tomu, že môj otec dodržal slovo. Máš nejaký sen? Snívam o tom, aby moje deti niečo v živote dosiahli. Mám dcéru a 2 synov a ešte máme v pestúnstve 3 deti. Taký je môj sen. Prečo si sa rozhodla pre pestúnstvo? Neviem, asi to mám v sebe, pomáhať ľudom. A prečo nie? Detské domovy sú plné, keď som sa vydala, tak som mala problém s otehotnením. Vtedy mi môj manžel povedal, že si adoptujeme dieťa. Neskôr sa nám to podarilo a ďakujeme Bohu, že nás obdaril deťmi, avšak na sľub, že pomôžeme deťom z detského domova sme nezabudli, preto sme to urobili a neľutujeme. Aj keď to nebolo na začiatku vždy ľahké. Vieš a rozprávaš po rómsky? Neviem, ale nemohla som to ovplyvniť. Obce v našom regióne sú charakteristické tým, že tu Rómovia nevedia rozprávať po rómsky. Nemal nás to kto naučiť, lebo ani naši prarodičia to nevedeli. Musím sa však priznať, že ovládanie rómskeho jazyka mi určite chýba. Chcela by som rozumieť obsahu našich rómskych pesničiek, ktoré veľmi rada počúvam. Monika Sinuová

Rómske listy 6 / 2014

Z va š i c h l i s t ov

O č o m s a h ovor í

Prečo som hrdá na našu školu?

◆ Ocenenie Roma Spirit 2014, ktoré sa odovzdáva za zlepšenie postavenie rómskej menšiny a zlepšenie vzájomného spolužitia, získalo sedem osobností a kolektívov. V kategórii Mimovládne organizácie získalo ocenenie Občianske združenie Deti humanity z Bratislavy za rozvoj tvorivých schopností detí a mládeže zo znevýhodneného prostredia, vrátane detí s príslušnosťou k rómskej menšine, prostredníctvom cyklu kreatívnych súťaží Môj svet. V kategórii Spoločnosť firma zamestnávateľ ocenenie získal podnikateľ Ľubomír Kurej, šéf firmy Lukustav zo Slovenskej Volovej, za podnikateľské aktivity v prospech obce Slovenská Volová a jej obyvateľov. Obec Čičava v okrese Vranov nad Topľou získala cenu v kategórii Obec a mesto za efektívne využitie dostupných nástrojov, projektov a inovatívnych úprav politiky štátu zameraných na začleňovanie Rómov a za aktivity podporujúce rómsku identitu. V oblasti Osobnosť si ocenenie prevzala Zuzana Nebusová, starostka obce Spišské Tomášovce, za dlhodobé a kontinuálne zlepšovanie životnej úrovne rómskych rodín, za intenzívnu prospešnú prácu s rómskou komunitou a celkový rozvoj obce. V kategórii Médiá si ocenenie odnáša Rudolf Sivý, redaktor denníka SME, za objektívne reportáže zo života Rómov. ◆ Okresný súd v Spišskej Novej Vsi odsúdil starostu Žehry Ivana Mižigára za nehospodárne nakladanie s peniazmi obce. Starosta dostal 15 mesiacov podmienečne. Súd mu zároveň zakázal vykonávať akúkoľvek volenú verejnú funkciu. Obhajca starostu sa proti verdiktu odvolal. ◆ Vo Veľkej Ide vznikla obecná polícia. Má dohliadať na poriadok v obci, hlavne v čase vyplácania sociálnych dávok. Podľa starostu obce Júliusa Beluscsáka je občianska hliadka dôležitá. Starosta verí, že dôjde k zníženiu kriminality v obci a k zvýšeniu bezpečnosti obyvateľov. ◆ Voľby v Podolínci v okrese Sará Ľubovňa bude riešiť Ústavný súd. Sťažnosť na voľby primátora aj poslancov podpísalo viac ako potrebných desať percent voličov. Tí chcú, aby po preskúmaní vyhlásil Ústavný súd SR voľby za neplatné. Podolínec poznačili aj povolebné incidenty. (r)

Vždy som vedela, že chcem učiť inak. A aj som inak učila. Našťastie, moja prvá pani riaditeľka mala pre mňa pochopenie. Tvrdila mi síce, že nie vždy sa to bude páčiť ostatným, ale na tom mi až tak nezáležalo. Už moje prvé učiteľské miesto malo mnoho spoločné s Rómami. V škole ich bolo mnoho, no mala som aj Nerómov. Nikdy som nerobila medzi nimi rozdiely, ku každému žiakovi som vždy pristupovala ako ku jedinečnej ľudskej bytosti a individualite. No nebola som jediná, boli sme málo skúsené, plné elánu, chuti niečo zmeniť. Po čase som zatúžila po zmene. Prišla jedna zásadná, do našej rodiny pribudlo tretie dieťa a ja som potrebovala prácu niekde bližšie. Že to bude priamo v našej obci, to som ani nedúfala. Moja prvá návšteva tejto malej, no útulnej školy, ma presvedčila o tom, že som sa rozhodla správne. V tejto škole nebol ani jeden Neróm, všetci žiaci boli z neďalekej osady a všetci hrdí Rómovia. Nie národnosťou, ale tak sa cítili. To bolo v roku 2007, od septembra toho roku som sa stala členkou pedagogického zboru Základnej školy v Muránskej Dlhej Lúke. Škola si prešla v minulosti zmenami, bol tam nultý ročník, školský klub detí, špeciálne triedy. Fungovala dobre. V roku 2008 som sa stala riaditeľkou tejto školy a rozhodla som sa, že sa spoločnými silami pokúsime posunúť ďalej. Prvoradé bolo stanoviť si ciele, ktoré chceme dosiahnuť. Nechcela som zrušiť to, čo v škole existovalo a fungovalo. Nadviazali sme na existujúce environmentálne aktivity a doplnili ich o nové, vytvorili sme novú Školskú knižnicu, zaviedli sme pravidelné mesačné športové aktivity, získali sme titul „Škola priateľská k deťom“ a „Áno, sme otvorení“. Boli sme ocenení ministrom školstva Dušanom Čaplovičom, začali sme realizovať finančné zbierky pre UNICEF, začali sme cestovať a ukazovať žiakom svet. Najprv najbližšie okolie, potom sme sa odvážili ďalej. Navštívili sme Bratislavu, Košice, Trnavu. Vyhrali

sme celoslovenský projekt Granátt 2013, prezentujeme sa na verejnosti. Naši žiaci nedávno vystupovali v Smolenickom zámku na medzinárodnej konferencii. Máme za sebou niekoľko úspešných projektov Nadácie Orange. Získali sme pre spoluprácu rodičov našich žiakov, pomáhajú nám na i po vyučovaní. Počas roka pripravujeme tri veľké kultúrne podujatia pre rodičov a starých rodičov. V tomto roku sme po prvýkrát zrealizovali Medzinárodný deň Rómov a Európsky deň rodičov. Žiaci majú už druhý rok Žiacku radu školy, plánujú, organizujú, učia sa novým kompetenciám. Úspešne sa prezentujeme v blízkom, ale aj širokom okolí. V roku 2012 sme boli v najužšej nominácii na ocenenie Gypsy Spirit. Nadviazali sme spoluprácu s OZ Equity, vďaka tejto spolupráci sa naši žiaci môžu zúčastniť letného tábora Black&White v Banskej Štiavnici. Je toho tak veľa, čo sa nám za tie predchádzajúce roky podarilo. Nám, učiteľom, žiakom, rodičom a všetkým spriazneným dušiam. Som hrdá na to, že môžem v tejto škole pracovať. Som hrdá na to, že si ma jedna rodina z osady Rúbanka vybrala za krstnú mamu pre ich dcérku. Som hrdá na to, že keď prídem do osady, neohlásená či ohlásená, sú ľudia ku mne milí a prívetiví. Som hrdá na to, že naši žiaci vedia, ako sa plánuje a realizuje projekt, že vedia, čo je to zážitkové učenie, že ovládajú prácu na počítači, vedia skenovať a fotiť. Napísali sme už dve publikácie a jeden šlabikár. Žiaci dosahujú úspechy vo výtvarných a informatických súťažiach, o pár dní budú mať svoje vlastné hudobné CD. Aj o našej škole sa hovorilo na festivale Bažant Pohoda a na diskusii Frontline Club: Prečo robíme z rómskych detí špeciálne… Sme len malá škola, v malom rodinnom dome, ktorý vraj pripomína perníkovú chalúpku. No robíme veľké veci, lebo to tak chceme. Monika Podolinská, riaditeľka ZŠ v Muránskej Dlhej Lúke

Rómske listy 6 / 2014

Ukážka z rómskeho prek ladu Nového zákona

O Evaňjelium Pal o Lukaš

1 O aňjelos phenel sar uľola o Ježiš Andre šovto čhon sas bičhado o aňjel Gabriel le Devlestar andro galilejsko foros, so pes vičhinel Nazaret, 27 kije pačivaľi džuvľi. Odi džuvľi pes vičhinelas Maria a sas mangaďi le Jozefoha, savo sas andral o kher le Davidoskero. 28 Sar avľa o aňjelos ke late phenďa: „Radisaľuv, bo chudňal o lačhipen le Devleskero! O Raj tuha!“ [„Bachtaľi sal maškar o džuvľa!“] 29 Sar les dikhľa, daranďiľa leskere lavendar a gondoľinelas upral oda, sar lake paľikerďa. 30 Ale o aňjelos lake phenďa: „Ma dara tut Mario, bo arakhľal o lačhipen anglo Del, 31 ačheha khabňi, uľola (*narodzinela pes) tuke čhavoro a deha leske nav Ježiš. 32 Ov ela baro a vičhinela pes Čhavo le Nekbaredereskero. A o Raj, o Del, leske dela o tronos le Davidoskero, leskere dadeskero. 33 Kraľinela upral o kher le Jakoboskero pro furt a leskere kraľišagoske na ela šoha (*ňikda) koňec.“ 34 E Maria phenďa le aňjeloske: „Sar pes oda ačhela, te me som mek pačivaľi džuvľi?“ 35 O aňjelos lake phenďa: „O Sentno Duchos avela pre tu a e zor le Nekbaredereskeri tut učarela andre. Vaš oda, the oda so tutar uľola, ela sentno a vičhinela pes Čhavo le Devleskero. 36 Dikh, tiri famelija e Alžbeta: pre late phenen, hoj la našči avel čhave, ale oj imar hiňi šovto čhon khabňi, the te imar hiňi phuri. 37 Bo o Del šaj kerel savoro.“ 38 Akor phenďa e Maria: „Me som le Rajeskeri služobňička, mi ačhel pes mange pal tire lava.“ A o aňjelos latar odgeľa. 26

E Maria ke Alžbeta Andre ola dživesa e Maria uščiľa a geľa sigo pro verchi andro Judsko foros. 40 Geľa andro kher le Zachariašiskero a paľikerďa la Alžbetake. 41 Sar šunďa e Alžbeta o paľikeriben la 39

Mariakero, podchučiľa andre late o čhavoro a e Alžbeta sas jekhvareste pherarďi le Sentne Duchoha 42 a vičhinďa zorale hangoha: „Tu sal bachtaľi maškar o džuvľa a bachtalo hin oda, so tutar uľola! 43 Ale sar oda, hoj mire Rajeskeri daj avel ke mande? 44 Bo soča šunďiľa andre mire kana tiro hangos, sar mange paľikerehas, radišagoha pes čhalaďa o čhavoro andre miro per! 45 Bachtaľi hiňi odi so pačanďiľa, bo ačhela pes oda, so lake o Raj phenďa!“ 46 E Maria phenďa: „Miri duša bararel le Rajes 47 a miro duchos radisaľol andro Del, miro Spasiťeľis, 48 bo dikhľa pre peskeri cikňori služobňička. Akanastar man savore nipi vičhinena bachtaľi, 49 bo oda Zoralo manca kerďa bare veci a leskero nav hin sentno, 50 bo le Devleskero lačhipen džal andral jekh pokoleňie pre aver, olenge so pes lestar daran. 51 Ov sikaďa e zor peskere vasteha a roztradňa olen, so pes andro jile upre ľidžanas a gondoľinenas peske, hoj hine vareso; 52 le zoralen čhiďa tele pal o tronos a hazdňa upre olen, so sas tele dikhle; 53 le bokhalen pherarďa lačhe vecenca a le barvalen bičhaďa het čučes. 54 Pomožinďa le Izraeloske, peskere služobňikoske, bo na bisterel pro lačhipen, 55 avke sar phenelas amare dadenge, le Abrahamoske the leskere čhavenge pro furt.“

2 Sar uľiľa o Ježiš Andre ola dživesa diňa avri o Cisaris Augustus, hoj pes te pisinel andre calo svetos. 2 (Kada ešebno zgeňipen pes ačhiľa akor, sar sas o Cyrenius vladaris andre Sirija). 3 A sako pes geľa te pisinel andre, sako andre peskero foros. 4 Avke odgeľa the o Jozef andral o galilejsko foros Nazaret upre andre Judsko, 1

andro foros le Davidoskero, so pes vičhinel Betlehem, bo ov sas andral o kher the andral e famelija le Davidoskeri. 5 Geľa pes te pisinel andre la Mariaha, savaha sas mangado a savi sas khabňi. 6 Ačhiľa pes, medik ode sas, hoj avle ola dživesa, hoj te uľol (*narodzinel pes) o čhavoro. 7 Avke lake uľiľa (*pes narodzinďa) lakero ešebno čhavoro a pačarďa les andro pherne. Thoďa les te pašľol andre maštalňa, bo na sas len than andro sovibnaskero kher, kaj te sovel. O aňjela džan pal o pasťjera Andre odi phuv pre maľa sovenas o pasťjera a stražinenas rači le bakren. 9 A jekhvareste ačhiľa o aňjelos le Rajeskero angle lende a le Rajeskeri slava len zaučarďa andre. A chudle pes igen te daral. 10 Ale o aňjelos lenge phenďa: „Ma daran tumen, bo avľom tumenge te phenel jekh baro radišagos, so ela prekal savore nipi! 11 Bo adadžives tumenge uľiľa andro foros le Davidoskero o Spasiťeľis, so hin o Kristus, o Raj. 12 Pal kada les prindžarena: Arakhena cikne čhavores zapačardes andro pherne te pašľol andre maštalňa.“ 13 A jekhvareste pes sikade le aňjeloha pherdo ňeboskere slugaďa, lašarenas le Devles a phenenas: 14 „E slava le Devleske upre pro ňebos a pre phuv o smirom le nipenge, savendar les hin o radišagos!“ 15 Sar lendar o aňjela gele het andro ňebos, phende peske ola pasťjera: „Noča, džas dži andro Betlehem te dikhel so pes ačhiľa, so amenge phenďa o Raj!“ 16 Avke gele, siďarenas a arakhle la Maria, le Jozef the le čhavores te pašľol andre maštalňa. 17 Sar oda dikhle, vakerenas všadzik, so lenge sas phendo pal oda čhavoro. 18 Savore, so oda šunde, pes čudaľinenas oleske, so lenge o pasťjera vakerenas. 19 Ale e Maria garuvelas savore kala lava a gondoľinelas upral andre peskero jilo. 20 Paľis gele o pasťjera pale a lašarenas the bararenas le Devles vaš savoro so šunde the dikhle, avke sar lenge sas oda phendo. 8