Citlivosť na plameň Vyjadruje sa vzdialenosťou udávanou v cm medzi skúšanou zložou a zápalnicou z ktorej po jej zapálení vyšľahne na zlož plameň. Jednotlivé zlože sú na tuto skúšku rôzne citlivé. Najcitlivejší je čierny prach, ďalej všetky explozívne a zažíhacie zlože. Citlivosť zloží na plameň je dôvodom na všeobecný zákaz manipulácie s otvoreným ohňom a iskriacimi predmetmi v blízkosti zloží a pyrotechnických výrobkov vôbec. Citlivosť na náraz podľa Kasta Citlivosť na náraz sa skúša na vzorke pyrotechnickej zloží umiestnenej pod závažím o hmotnosti 2 kg. Výška pádu kladiva v cm pri ktorej dôjde v dôsledku nárazu kladiva na zlož k zapáleniu zlože, je súčasne mierou citlivosti skúšanej zlože na náraz. Prímesi piesku, skla a iných tvrdých materiálov túto citlivosť mimoriadne zvyšujú. Na náraz sú najcitlivejšie zlože chlorečnanové s fosforom. Preto je nevyhnutne aby sa so zložami manipulovalo primerane opatrne. Pyrotechnické výrobky sa nesmú sypať ani hádzať, pretože vždy obsahujú zlože o rôznej citlivosti na náraz. Citlivosť na trenie Skúška citlivosti na trenie sa robí na osobitnom skúšobnom zariadení. Na zdrsnenej keramickej podložke sa pohybuje porcelánový kolík, valček, ktorým sa skúšaná zlož roztiera
Stabilita pyrotechnických zloží V pyrotechnických zložách časom dochádza k fyzikálnym a chemickým zmenám nazávislé na tom, či sú v stave voľnom alebo v zlisovanom alebo či sú pripravené k použitiu do pyrotechnických výrobkov alebo sú už vo výrobkoch zalaborované. To znamená, že kvalita a stálosť pyrotechnických výrobkov sa časom mení, výrobky sa dlhým skladovaním znehodnocujú. Fyzikálne zmeny - bývajú obvykle spôsobené vlhkosťou. Niektoré suroviny po zvlhnutí strácajú svoju reaktívnosť (nehoria , neuvoľňujú kyslík) alebo sa úplne rozpustia, vypotia so zložou von. Tým sa poruší zloženie zmesí, zmes nemôže ani horieť, pretože roztok suroviny sa na povrchu svetličky odparí a povrch má potom silne zvýšený obsah okysličovadla, čo spôsobuje zvýšenú citlivosť svetličky na úder alebo trenie. Podobné zmeny vyvoláva aj pôsobenie vyššej teploty než je bod topenia niektorej z použitých surovín v zloží. Takáto surovina potom zmäkne, poruší sa tvar zlože, prípadne roztečená surovina pokryje povrch zážihu a zlož sa nemôže zapáliť. Všetky tieto zmeny spôsobujú vždy narušenie povrchu svetličiek, ktoré praskajú, zväčšujú svoj objem a pri vymetení z efektovej komory pyrotechnického výrobku sa rozpadávajú alebo vyhoria priamo v komore.
Príručka pre odpaľovačov ohňostrojov a predavačov pyrotechnických výrobkov
Teplota vzbuchu Teplotou vzbuchu nazývame teplotu, pri ktorej sa postupne zahrievaná zlož vznieti alebo vybuchuje. U výbušnín je to teplota pri ktorej výbušnina detonuje. Z hľadiska manipulačnej bezpečnosti sa vyžaduje, aby táto teplota bola čo najvyššia. Pyrotechnické zlože a výrobky, ktoré tieto zlože obsahujú sa nesmú skladovať ani ukladať v blízkosti vykurovacích telies a horúcich predmetov, ktorých teplota presahuje viac ako 50 o C.
pri rôznom zaťažení kolíka. Miera citlivosti skúšanej zlože sa hodnotí podľa veľkosti sily pôsobiacej na kolík.
39 Chemické zmeny - sú vyvolávané vplyvmi pôsobiacimi na zlože z vonku (teplota pri uskladnení, vlhkosť a pod.), alebo vplyvmi spôsobenými nevhodnou receptúrou a konštrukciou zlože (horčík + síra), alebo vysokým obsahom nežiaducich nečistôt. Tieto zmeny môžu spôsobiť znecitlivenie zlože na zážih. Väčšinou však spôsobujú pozvoľný rozbeh exotermických chemických reakcii, pričom vznikajúce teplo sa
Eduard Müncner | Ľubomír Masár
né podnety, ktoré môžu vyvolať zapálenie až výbuch.