Page 1

Ing. Eduard Müncner: 70 rokov Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi

ISBN 978-80-969144-9-4

Ing. Eduard Müncner

70 rokov

Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi


Eduard Müncner

70 rokov

Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi

ISBN 978-80-969144-9-4 Základná organizácia Slovenskej baníckej spoločnosti OBVODNÝ BANSKÝ ÚRAD SPIŠSKÁ NOVÁ VES, 2010


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

VYDANIE FINANČNE PODPORILI AGROSTAV, stavebno-obchodné družstvo, Poprad ŠTRKOPIESKY BATIZOVCE, s. r. o., Batizovce MATRIX SLOVAKIA, s. r. o., Spišská Nová Ves CALMIT, spol. s r.o. Bratislava, výrobný závod Tisovec SLOVENSKÉ MAGNEZITOVÉ ZÁVODY, a. s. Jelšava SLOVENSKÁ SPOLOČNOSŤ PRE TRHACIE A VŔTACIE PRÁCE, Banská Bystrica SLOVMAG, a. s. Lubeník SABAR, s. r. o. , Markušovce PYRODYN – spiš, s. r. o., Spišská Nová Ves

Zostavil: Ing. Eduard Müncner Rok vydania: 2010 I. vydanie Lektorovali: JUDr. Ing. Peter Kúkelčík Ing. Antonín Baffi Ing. Vladimír Klaučo

2


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Obsah

1.

Úvod

5

2.

Vznik a vývoj banských úradov vo východoslovenskej oblasti

7

3.

Predchodcovia OBÚ Spišská Nová Ves do roku 1940

13

4.

Vyšší banský úrad

17

5.

Vybrané dokumenty vydané banským kapitanátom v rokoch1872 a 1899

19

5.1 Služebni štatút pre robotňikoch arcikniežskich rudovich baňoch

19

5.2 Prepisy pre havjaroch z roku 1899

28

5.3 Baňské prikázania, ktorych zanedbánia sa prepuštením z roboty

33

5.4 KUX-SCHEIN (banský údel z roku 1872)

34

6.

Štátna banská správa od roku 1940

35

7.

Významné udalosti v činnosti obú Spišská Nová Ves po vzniku Slovenského banského úradu v Bratislave (1969 - 2000)

45

8.

Obvodný banský úrad v v Spišskej Novej Vsi  rokoch 2000 – 2010

53

9.

Banskí kapitáni, prednostovia, resp. predsedovia banského úradu v Spišskej Novej Vsi od roku 1854

57

10.

Životopisy prednostov a predsedov OBÚ Spišská Nová Ves od roku 1940 do roku 2010

59

11.

Zoznam pracovníkov obú Spišská Nová Ves od roku 1945 do roku 2010

69

12.

Recenzie publikácie „70 rokov Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi“

73

13.

Resumé

77

14.

Použité pramene

81

v Uherskej krajini z roku 1899

a odevzdaním súdu trestá

3


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

4


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Kapitola 1

Úvod V roku 2010 uplynie 70 rokov od zriadenia Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi. Stalo sa tak zákonom č.15/1940 Slov. Zb. z 18.1.1940 o zriadení a pôsobnosti banských úradov na Slovensku, ktorým sa zriadili Obvodné banské úrady v Banskej Bystrici a Spišskej Novej Vsi. Predchodcovia Obvodného banského úradu však sídlili v Spišskej Novej Vsi už od 16. Storočia (banský majster ešte skôr). Z historických prameňov (ŠUBA Banská Štiavnica) vieme, že Banský súd existoval v Spišskej Novej Vsi už v roku 1594. Histórii predchodcov Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi boli venované už 3 sympóziá9,13,18), ktoré zorganizovala Základná organizácia Slovenskej baníckej spoločnosti pri Obvodnom banskom úrade v Spišskej Novej Vsi v rokoch 1984, 1994 a 2004. Zo všetkých sympózií boli vydané Zborníky prednášok, v ktorých významní historici a banskí odborníci podľa známych historických prameňov pomerne detailne túto históriu popisujú. Účelom tejto publikácie, ktorú vydáva Základná organizácia Slovenskej baníckej spoločnosti (ďalej len ZO SBS) pri OBÚ Spišská Nová Ves nie je sa znova touto históriou podrobne zaoberať, preto v prvých troch kapitolách sa uvádza iba historický prehľad vývoja banskej správy na Spiši. Archívne materiály uvádzané v kapitole 5 sú po ich objavení a prepísaní prvýkrát spoločne publikované, za čo patrí poďakovanie Ing. Eduardovi Müncnerovi a Ing. Michalovi Kapustovi. V tejto publikácii chceme bližšie zdokumentovať činnosť Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi od jeho založenia v roku 1940 až do roku 2010, zvlášť roky 1970 – 1990, kedy došlo k mohutnému rozvoju rudného aj nerudného baníctva na Spiši a Gemeri a v rokoch 1990 – 2000 k jeho totálnej likvidácii. Následne v rokoch 2000 – 2010 k jeho čiastočnému oživeniu, teda v regiónoch kde hlavný dozor nad ochranou a využitím nerastného bohatstva ako aj bezpečnosti práce a prevádzky pri ťažbe nerastných surovín vykonával Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi. Publikácia vychádza pri príležitosti 70. výročia založenia Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi, spojeného zároveň s 3. stretnutím banských miest a obci Slovenska, ktoré sa uskutočnilo 27. - 28.8.2010 v Spišskej Novej Vsi. Pri tejto príležitosti boli osadené pamätné tabule na budovách, v ktorých sídlil banský kapitanát, neskôr obvodný banský úrad v rokoch 1867 – 1918 a v rokoch 1918 – 1980. Za vydanie publikácie osobitne ďakujeme sponzorom, ktorí finančne prispeli k jej vydaniu, lektorom za cenné pripomienky, prof. Muchovi za jazykovú úpravu, ako aj Hlavnému banskému úradu v Banskej Štiavnici a Baníckemu spolku SPIŠ v Spišskej Novej Vsi, ktorí jej zostavenie a vydanie významne a výdatne podporovali.

5


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Agricola: Hĺbenie šikmých šachiet v stredoveku

6


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Kapitola 2

Vznik a vývoj banských úradov vo východoslovenskej oblasti Vznik, a vývoj banských úradov a správ jednotlivých baní východoslovenskej oblasti nie sú zatiaľ dostatočne preskúmané. Tak je to aj s prvými inštitúciami - predchodcami dnešného Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi, ktorý patrí medzi najstaršie inštitúcie, majúce sídlo v Spišskej Novej Vsi. Vo vývoji banského práva musíme za prvé považovať obdobie zvykového banského práva, ktoré predchádzalo kodifikovaným. O  zvykovom banskom práve však mame zväčšia len nepresné, viac menej pravdepodobné a neúplné poznatky. Je viac ako pravdepodobne, že malo množstvo lokálnych odchýlok. Zdá sa, že práve vo východoslovenskej oblasti existovali vhodné podmienky pre vznik početných lokálnych zvykových práv. Treba pripustiť, že v  tejto oblasti existovalo už pred rokom 1327, teda pred prevzatím banskoštiavnického banského práva, (ktoré vzniklo už niekedy v  prvej tretine 13. storočia*17) nejaké kodifikované banské právo, doteraz nepoznané. Dejiny baníctva na území terajšieho východného Slovenská (ďalej len východné Slovensko) začali písať najstaršie banské mestá Gelnica a Smolník. Gelnica bola povýšená na slobodné banské mesto kráľom Belom IV. v roku 1264. Vieme o  tom z  potvrdení kráľa Ladislava IV.  z roku 1282 a 1287. Stala sa tak kolískou baníctva na východnom Slovensku.1) Na jej území sa postupne vytvorilo gelnické banské právo, ktoré sa zachovalo v kódexe Kráľovskej knižnice v  Mníchove z  roku 1500. Text, skoro totožný s textom z Mníchova, je zapísaný v  Gelnickej mestskej knihe, založenej v  roku 143410). Text gelnického banského práva bol do tejto knihy

Titulná strana Banského práva Banskej Štiavnice17)

7


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

zapísaný v roku 1498.12) Skladá sa z 19 článkov banského práva a inštrukcie pre banského majstra. Hoci to bolo mestské právo, jeho účinnosť sa v XV. a XVI. storočí uplatňovala na rozsiahlom území vtedajšieho Horného Uhorska (Gelnica, Smolník, Jasov, Rožňava , Spišská Nová Ves, Rudabánya, Telkibánya). Gelnica sa stala v  roku 1487 sídlom Zväzu siedmich hornouhorských banských miest (podľa poradia dôležitosti: 1. Gelnica, 2. Smolník, 3. Radabánya, 4. Jasov, 5. Telkibánya, 6. Rožňava, 7. Spišská Nová Ves). Zväz bol založený zástupcami týchto miest, ktorí sa zišli na spoločnej schôdzi v Košiciach dňa 26. 12. 1487.12) Banské mestá zamestnávali odborníka – banského majstra, ktorý vykonával súdnu právomoc. V  banských mestách vznikali postupne úrady, tzv. banské úrady ( Bergmeister Amt), ktoré sa neskôr nazývali banskými súdmi. V banských a bansko - súdnych prípadoch sa stal druhostupňovým odvolacím orgánom Banský súd v Gelnici a to až do roku 1567, kedy bola založená Spišská komora. Táto mala od roku 1568 sídlo v Košiciach (označovaná aj ako Košická komora). Smolník sa stáva slobodným banským mestom za Karola Róberta, ktorý udelil Smolníku v roku 1327 všetky tie práva a výsady, aké mala Banská Štiavnica.1) Tým bolo zavedené v Smolníku a nanútené aj Gelnici banskoštiavnické banské právo. V Uhorsku dochádza v rokoch 1323 - 1325 k menovej reforme. Zavádza sa zlata mena, čo vyvolalo potrebu prestavby systému banských a mincových komôr. Po roku 1325 vzniklo v Uhorsku 10 nových komôr, z toho na území Slovenska boli 2 komory: v Kremnici a  Smolníku. Vznik Smolníckej komory okolo roku 1327 sa stal významnou historickou udalosťou. Vytvorila sa centralizovaná kontrola banského podnikania pre hornopotiskú oblasť, ktorú tvorili stolice Spišská, Abovská, Šarišská, Zemplínska, Úžska, Gemerská, Boršodská a Hevešská. Na čele komory stál komorský gróf (Comes Camerae), ktorý nebol úradníkom ale nájomcom komory, za zmluvne určenú cenu z  ročného podielu. Jeho povinnosťou bolo vyberanie urbury od banských ťažiarov, vykupovanie drahých kovov, razba mincí a  vyberanie dane z výnosu komory.

Titulná strana slovenskej verzie Maximiliánovho banského poriadku z roku 170311)

8

Vo vývoji banského práva na území terajšieho Slovenska trvalo najdlhšie obdobie, ktoré možno nazvať obdobím Maximiliánovho banského poriadku. Vo východoslovenskej oblasti začína v 70. - 80. rokoch XVI. storočia a  končí   sa vyhlásením Všeobecného banského zákona v  roku 1854. Tlačou bol po dlhých rokovaniach a úpra-


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

vách vydaný Maximiliánov banský poriadok v roku 1573. Hornouhorským banským mestám ho nanútila Spišská komora už okolo roku 1580, kým uhorský snem ho schválil dodatočne až v roku 1723. Maximiliánov banský poriadok platil až do roku 185411). V Smolníku vznikol v roku 1698 Vrchný banský súd a Vrchný inšpektorský úrad. Bola to vlastne jedna inštitúcia aj pre správu baní aj pre súdne veci. Vrchnému banskému súdu boli podriadené nižšie banské súdy, ktoré v tom čase boli v Smolníku, Spišskej Novej Vsi, Švedlári, Vondrišeli (Nálepkovo), Gelnici, Mníšku n/Hnilcom, Rožňave, Dobšinej, Krompachoch, Vyšnom Medzeve, Jasove a  Starej Ľubovni. Banský súd tvorili: banský majster, prísažný a  banský pisár. Prvou inštanciou nižšieho súdu bol teda Vrchný banský súd v Smolníku, druhou Dvorská komora vo Viedni. Od roku 1747 druhou inštanciou sa stal pre východoslovenskú oblasť Hlavný komorsko - grófsky úrad v Banskej Štiavnici. Na čele Vrchného banského súdu v Smolníku stál v I. polovici 17. storočia významný banský odborník Juraj Ernest Multz de Valda1). V roku 1747 Mária Terézia organizačne dobudovala banskú správu v Smolníku. Úrad dostal názov „Hornouhorský vrchný banský súd a Smolnícky mediarsky podnik“ (Oberudgarischer Oberamt und Schmöllnitzer Kupferhandlung). Na čele úradu bol vrchný banský inšpektor. Úrad ďalej tvorili účtovník, pokladník a 4. asesori. Prvým asesorom bol správca baní, druhým správca hút, tretím správca lesov a štvrtým správca majetkov. Ďalšími úradníkmi zreorganizovanej banskej správy v Smolníku boli: banský merač, skúšač, inšpektor

Pamätné dosky osadené v Ladislav štôlni, bývalý závod ŽB Slovinky z príležitosti návštevy kniežaťa Augusta Longin von Lobkowitz z 25. 8. 1837

9


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

baní, dozorca hút, správca železného hámru, správca dopravy, hospodár, pisár pre zásobovanie, lekár a ešte niekoľko menších úradníkov a zriadencov. V roku 1750 vykonala Mária Terézia ďalšie zmeny v organizácii banskej správy v Smolníku. Záležitosti bansko-súdne (indicionale, iurisdictionale) odovzdáva do kompetencie Cisarsko-kráľovskému vrchnému banskému súdu pre Horné Uhorsko, ktorého administrátorom sa stal Jozef Fischer von Zalatna. Jeho prvým asesorom bol inšpektor. Záležitosti hospodárske, prevádzkové a vedenie pokladne, riadenie baní, hút, cementácie, hámrov, lesov a pod. patrili do kompetencie inšpektora, ktorý tieto záležitosti riadil sám a nebol povinný ich predkladať na rokovanie v sesiách. Týmto inšpektorom bol Adrián Staberhoffer. Ďalšiu zmenu v banskej správe v Smolníku vykonala Mária Terézia v roku 1768, keď zriadila v Smolníku Vrchný inšpektorský úrad (Inspectorat Oberamt). Znova zaviedla kolegiálnu správu pre hospodársko-banské záležitosti, ktorú v roku 1750 zrušila. Inšpektorom sa stáva Ignác Staberhoffer. Od roku 1768 je smolnícky inšpektorát a vrchný banský súd podriadený priamo Dvorskej komore vo Viedni. Radikálnu reformu banských súdov vykonal Jozef II. v roku 1788 tým, že zrušil všetky lokálne banské súdy a zaviedol dištriktuálne a substitučné banské súdy. Pre východné Slovensko bol zriadený Dištriktuálny banský súd v Smolníku. Na pomoc mal zriadené štyri substitučné banské súdy: v Gelnici, Rožňave, Spišskej Novej Vsi a v Solivare. Činnosť banských súdov mala dve odvetia. Prvou a dôležitejšou bola činnosť prevádzková a hospodárska. Pozostávala z udeľovania kutacích povolení, prijímania a potvrdzovania žiadosti o banské miery, vymeriavania a udeľovania banských mier, ďalej povoľovania prerušiť prevádzku v baniach, evidencie banských diel a ich vlastníkov, udeľovania povolenia k stavbám na povrchu. ( napr. stúpy, huty, vodné diela, banské prevádzkové budovy). Druhým odvetvím činnosti banských súdov bolo po reforme v roku 1788 riešenie sporných záležitostí, ak sa týkali banských mier, podielov, údelov atď. Praktický z všetkého, čo súviselo s banskou a hutníckou výrobou.

Úvodná strana Všeobecného banského zákona14)

10

V roku 1854 bol vydaný Všeobecný banský zákon, ktorým bola vykonaná aj reorganizácia banskej administratívy.14) Dištriktuálne banské súdy a substitučné banské súdy boli zrušené a namiesto nich boli zriadené banské kapitanáty. Pre východoslovenskú oblasť bol zriadený Banský kapitanát v Smolníku. Na pomoc banským kapitaná-


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Sídlo Banského kapitanátu v r. 1867 - 1918 (t. č. Letná ulica č. 68, Spišská Nová Ves)

Pamätná tabuľa odhalená na budove Letná ulica č. 68 v Spišskej Novej Vsi dňa 27. 8. 2010

V TEJTO BUDOVE SÍDLIL V ROKOCH 1867 – 1918 BANSKÝ KAPITANÁT SPIŠSKÁ NOVÁ VES Z príležitosti III. stretnutia banských miest a obcí Slovenska, konaného v Spišskej Novej Vsi v dňoch 27. 8 - 28. 8. 2010 Venoval Hlavný banský úrad a Banícky spolok Spiš, Spišská Nová Ves. 27. 8. 2010

tom boli zriadené banské komisariáty. Pre Smolnícky banský kapitanát v Gelnici, Rožňave a v Spišskej Novej Vsi. Banský kapitanát v Smolníku netrval dlho. Cisárskym nariadením z 13. 9. 1858 sa určuje nové sídlo banského kapitanátu do Košíc, kde pôsobí od 1. 6. 1859. Ani tu však nezostal dlho. Dňa 15. 8. 1867 prechádza z Košíc do Spišskej Novej Vsi, kde sa zároveň ruší činnosť banského komisariátu. Pôsobnosť Banského kapitanátu v Spišskej Novej Vsi trvala do 30. 4. 1934, kedy bol zrušený. Namiesto banského kapitanátu bol podľa vládneho nariadenia č. 57/1934 Zb. zo dňa 23. 3. 1934 zriadený v Spišskej Novej Vsi Revírny banský úrad. Nebol plnoprávnym nástupcom kapitanátu. Úradný obvod bol menší a  mal aj iné kompetencie. Zrušený bol 31. 1. 1940. 11


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Pri revírnom banskom úrade v Spišskej Novej Vsi bolo na základe Výnosu Ministerstva verejných prác v Prahe z 1. 5. 1934 zriadené inšpekčné oddelenie pre všetky revírne banské úrady na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Činnosť tohto oddelenia zanikla zriadením Banského inšpektorátu v Spišskej Novej Vsi podľa   zákona č. 178/1934 Zb. a Vládneho nariadenia č. 222/1934 Zb. Svoju činnosť začal 23.  3.  1935, vedúcim bol banský inšpektor. Územná pôsobnosť sa vzťahovala na obvod Revírneho banského úradu v  Spišskej Novej Vsi a   Berehove. Jeho činnosť sa vzťahovala na ochranu zdravia a života zamestnancov a  bezpečnosť súkromného majetku voči banským spoločnostiam. Zrušený bol zákonom č.15/1940 Zb. Od 1. 2. 1940 prebral funkciu Revírneho banského úradu a Banského inšpektorátu Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi. Protokol o odovzdaní domu Lupkovičovcov pre Banský kapitanát z 10.5.1867

Magnezit - Jelšava

12


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Kapitola 3

Predchodcovia OBÚ Spišská Nová Ves do roku 1940 Z kapitoly 2 je vidieť (podrobnejšie informácie sú uvedené v zborníkoch 9,13,18), že dnešný obvodný banský úrad (ďalej len OBÚ) mal dvoch hlavných predchodcov.

3.1 Banský majster Najstarším kodifikovaným predchodcom obvodného banského úradu bol banský majster. Jeho práva a povinnosti sú uvedenú už v Štiavnickom banskom práve z 13. storočia, v Kremnickom banskom práve z roku 1492 ale aj v Gelnickom banskom práve z roku 1498 resp. Inštrukcii pre banského majstra zapísanej v Gelnickej mestskej knihe z roku 1487.

Mapa banských diel v Smolníku z 31. 7. 1764

13


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Podľa Gelnického banského práva, banského majstra volili richtár a prísažní mestskej rady so súhlasom komorského grófa. Mal byť členom mestskej rady. Plat dostával od kráľovskej komory. Všetka rozhodujúca právomoc v  banských záležitostiach mala však ostať richtárovi a mestskej rade. Keď chcel banský majster udeliť niekomu štôlňu alebo šachtu, nesmel to urobiť sám, ale udelenie mal vyžiadať od richtára a mestskej rady. Aj udelenie nového banského poľa mal urobiť banský majster len so súhlasom richtára a  mestskej rady. Inštrukcia banského majstra upravuje aj postup banského majstra pri prerážke medzi dvoma susedmi, osadzovaní hraničných kameňov, prepožičiavaní banských diel, vedení registra, povoľovaní zastavenia banských prác. Banský majster riešil aj spory medzi ťažiarmi, urovnával mzdové spory a v menších záležitostiach mal aj súdnu právomoc.

3.2 Banský súd (1594 -1789) Funkciu banského majstra postupne preberali banské súdy. Erárne banské súdy sa zriaďovali na základe Ferdinandovho (1548), resp. Maximiliánovho banského poriadku (1573). Prvý banský súd vznikol v roku 1550 v  Banskej Bystrici. Banský súd v  Spišskej Novej Vsi nemá doposiaľ ozrejmenú svoju históriu, prvý záznam v  ŠUBA o  Banskom súde v  Spišskej Novej Vsi je z roku 1594, čo možno brať ako dátum jeho vzniku. Banský súd pozostával  min. z banského majstra, banského sudcu, prísažného a pisára. Kým banského majstra mala každá obec alebo mesto, v chotári ktorého sa ťažili rudy, banský súd bol zriaďovaný pre širšiu oblasť. Vie sa , že Banský súd v Spišskej Novej Vsi okolo r. 1698 mal kompetencie pre obvod Spišská Nová Ves, Spišské Vlachy, Ľubica, Spišská Bela a Tvarožná1). Medzi kompetencie banského súdu patrili dve oblasti: a) Ako reprezentanti banského regálu udeľovali banské súdy záujemcom kutacie povolenia, vymeriavali banské miery a banské polia, dávali povolenie ťažiť rudy, prerušiť v baniach prácu, schvaľovali zmeny vo vlastníctve banského majetku, delenie banského majetku na menšie časti, atď. Úradné úkony zapisovali do kníh (knihy kutacícich povolení, žiadosti o banské miery, knihy údelov, prerušení ťažby, ťažiarov a ťažiarstiev, zmlúv), ktoré mali verejnoprávny charakter. b) Ako samostatná banská vrchnosť riešili banské súdy všetky sporné banské záležitosti (výrobné, vlastnícke, pozostalecké, pracovné, mzdové a i.). Mali na starosti aj banskopolicajný dozor, dozor nad banským robotníctvom, sociálnymi otázkami, bratskou pokladnicou a pod. Odvolacou inštanciou Banského súdu v Sp. Novej Vsi bol Vrchný banský súd v Smolníku.

3.3 Substitučný banský súd v Spišskej Novej Vsi 1788 - 1854 Po zrušení lokálnych banských súdov dekrétom Jozefa II. z 31. 7. 1788 a po zriadení Dištriktuálneho (obvodného) banského súdu v Smolníku bol na pomoc tomuto súdu len vo väčších banských centrách zriadený Substitučný (pomocný) banský súd v  Gelnici, Rožňave a v Spišskej Novej Vsi Kompetencia Substitučného banského súdu v Spišskej Novej Vsi sa týkala obcí: Stará Ľubovňa, Spišská Nová Ves, Ľubica, Tvarožná, Ruskinovce, Spišská Belá, 14


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Vrbov, Spišská Sobota, Stráže pod Tatrami, Matejovce, Veľká, Poprad, Spišské Vlachy, Spišské Podhradie, Podolinec, Hniezdne, Poráč, Vondrišel (Nálepkovo). Substitučný banský súd bol zrušený 5. 7. 1854

3.4 Banský komisariát v Spišskej Novej Vsi 1855 - 1859 Banský komisariát prevzal funkciu substitučného banského súdu čo do jeho pracovnej náplne aj veľkosti obvodu. Ministerstvo financií zrušilo komisariáty tým istým nariadením z 1.5.1859, ktorým preložilo sídlo banského kapitanátu zo Smolníka do Košíc.

3.5 Banský prísažný 1859 –1867 Keďže banský kapitanát v Košiciach nestačil vykonávať agendu pre celé územie, bol nútený zriadiť svoje expozitúry v Spišskej Novej Vsi pre Spišskú župu a v Rožňave pre Gemerskú župu. Na čele expozitúry bol banský prísažný. Banský prísažný musel jedenkrát do roka vykonať prehliadku všetkých banských diel, hút, hámrov, prehliadnuť jarky a jazerá. O zistených skutočnostiach informoval kapitanát. Činnosť banského prísažného končí v roku 1867, keď sa banský kapitanát presťahoval z Košíc do Spišskej Novej Vsi.

Banská mapa Rudnian z roku 1758

15


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Agrikola: Čerpanie banských vôd zo šachty.

16


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Kapitola 4

Vyšší banský úrad 4.1 Banský kapitanát v Spišskej Novej Vsi 1867 - 1934 Ako už bolo uvedené, úrad vznikol 1. 8. 1854 namiesto Dištriktuálneho banského súdu v Smolníku. Od 1. 6. 1859 sa presťahoval do Košíc. Dňa 15. 8. 1867 prechádza do Spišskej Novej Vsi a tak je teda priamym predchodcom dnešného obvodného banského úradu. Banskému kapinátu podliehal ten istý obvod ako mal Dištriktuálny banský súd v Smolníku. Neskôr sa obvod pôsobnosti menil. Cisárske nariadenie z  13.  9.  1858 určuje obvod pôsobnosti pre župy Abovsko-Turnianskú, Gemerskú, Spišskú, Šarišskú, Zemplínsku, Ungskú, Bereg-Ugočskú a Marmarošskú. Ministerstvo poľnohospodárstva a priemyslu výnosom z 9. 7. 1867 vymedzuje nový obvod. Tento sa v roku 1923 rozširuje o niektoré liptovské obce, ktoré patrili Banskému kapitanátu v Banskej Bystrici. Banský kapitanát zanikol v roku 1934.

4.2 Revírny banský úrad v Spišskej Novej Vsi 1934 - 1940 Zákon č.57/11928 Zb. o zriadení banských úradov a ich pôsobnosti z 28. 3. 1928 nadobudol právoplatnosť až Vládnym nariadením č.57/1934 Zb. z 23. 3. 1934. Tento zákon zrušil banské kapitanáty a namiesto nich zriadil revírne banské úrady, ktoré vykonávali svoju činnosť od 1. 5. 1934 do 31. 1. 1940. Revírne banské úrady boli podriadené Banskému hajtmanstvu v Bratislave. Obvod Revírneho banského úradu v  Spišskej Novej Vsi zahrňoval okresy: Bardejov, Gelnica, Giraltovce, Humenné, Kežmarok, Košice a okolie, Kráľovský Chlmec, Levoča, Liptovský Mikuláš, Medzilaborce, Michalovce, Moldava n/Bodvou, Poprad, Prešov, Ružomberok, Sabinov, Snina, Sobrance, Spišská Nová Ves, Spišská Stará Ves, Stará Ľubovňa, Stropkov, Trebišov, Veľké Kapušany, Vranov n/Topľou. Na základe výnosu Ministerstva verejných prác v Prahe bolo pre zabezpečenie riadneho vykonávania banskej inšpekčnej služby na prechodnú dobu od 1. 5. 1934 do 1. 5. 1935 zriadené pri Revírnom banskom úrade v Spišskej Novej Vsi zvláštne inšpekčné oddelenie. Toto inšpekčné oddelenie malo pôsobnosť pre všetky úrady na Slovensku a Podkarpatskej 17


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Sídlo Banského kapitanátu, neskôr Obvodného banského úradu v Sp. Novej Vsi v r. 1918 - 1980 (Levočská ul. č. 1)

V TEJTO BUDOVE SÍDLIL V ROKOCH 1818 – 1988 BANSKÝ KAPITANÁT SPIŠSKÁ NOVÁ VES neskôr

OBVODNÝ BANSKY ÚRAD SPIŠSKÁ NOVÁ VES Pamätná tabuľa v Sp. Novej Vsi, Levočská ul. č.1, odhalená dňa 27. 8. 2010

Z príležitosti III. stretnutia banských miest a obci Slovenská, konaného v Spišskej Novej Vsi v dňoch 27. 8. - 28. 8. 2010 venoval Hlavný banský úrad a Banícky spolok Spiš, Spišská Nová Ves 27. 8. 2010

Rusi. Napriek tomu, že revírny banský úrad bol obmedzovaný svojou činnosťou Banským hajtmanstvom v Bratislave. Z historického hľadiska sa zaraďuje medzi „vyššie banské úrady“, pretože vo východoslovenskej oblasti vyššieho banského úradu nebolo.

18


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Kapitola 5

Vybrané dokumenty vydané banským kapitanátom v rokoch 1872 a 1899

5.1 Služebni štatut pre robotňikoch arcikniežskich rudovich baňoch v Uherskej krajini z roku 1899 A) OBECNE USTANOVENIA §. 1. Tento služebni štatut je pre všetke arcikniežske baňi v uherskim kraju ustanovene. §. 2. Zaopatrania služebneho štatuta prinaleži peršemu predstavenemu banskemu. Kďe ai druhe predstavene su, v peršim šore tich povinost je, pod pozorstvom peršeho predstaveneho zaopatrovac tento služebni štatut. §. 3. Ked predstavene proci služobneho statuta druhe ustanovenia alebo rozkazi predkladaju, tote, kterich sa tika, možu žalobu u kralovskeho banskeho kapitana oddac. §. 4. Predstavene maju sa starac o tom, abi ten služebni štatut poddanim robotnikom hodlem raz v  roku na uherskej, ňemeckej a slovenskej reči še prečital, a v tich hižoch

Prvá strana originálu „Služebniho štatutu“

19


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

(v krame), kďe sa prečital, pre opatrenia ai še vivišel. Rozdelenia tohto služobneho statuta po jednom kuse pre staršich havjaroch a robotňikoch zaviši od perseho predstaveneho. Každi stali alebo na čas prijati robotnik ma še upozornit na to, abi on ten služobni štatut, tak ai štatuti Bruderladi poznal, a ked do stale roboti stupi, tote štatuti ňe lem poznac, ale ai pre sebe za povinne trimac muši.

B) HLAVNE USTANOVENIA. I. Podzelenia robotňikoch. §. 5. Všeci robotňíci stoja: a) z upravdivich banskich robotňikoch, jako havjare, havjarske učni, banske cimmermanni, banske murare, luft-pozornici, mašinisti pri cahania vodi, vaggonikare, štossere, a všetlo-trimajuce; b) z  opravdivich dňovaroch, mašini vartaše, topjare, šlossare, kovaľe, stoľare, cimmermanni, skladare, a druhe dňovare pri šadovania a pri varstakoch. Opravdivim havjarom može še robota dac ai nad dňu, tak tiež dňovarom a baňi, vedla ustanovenia predstaveneho. §. 6. Robotňici su stale a časne. Ku stalim robotňikom tote še rahuju, ktere vedla štatutoch za udoch do Bruderladi prijate su. Druhe banske robotňici za časnich še rahuju. II. Prijatek robotnikoch. §. 7. Prijatek stalich alebo časnich robotňikoch, vedla ustanovenia štatutoch Bruderladi, - zaviši od peršeho predstaveneho, alebo od tich druhich predstavenich, ktere na to pelnomocenstvo maju. §. 8. To, že kedi a jaku pomoc a penziu v čase ohorenia alebo ňesčesťa stale a častne robotnici dostanu, je ustanovene v štatutoch Bruderladi. §. 9. Do banske roboti lem take chlopske osobi možu bic prijate, ktere už višej 14 roki stare su, a školskim povinostom za dost učineli. §. 10. Každi, kteri službu alebo robotu hleda, povinovati je svoje pisma, visvečenia alebo pre havjarskich robotňikoch a huttmanoch vistavenu robotnu knišku, a ked ku prijatku do Bru20


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

derladi potrebno, tak svoj, jak ai jeho manželki a dzedzoch rodni list, dalše visvečenia od banskeho doktora, peršemu predstavenemu alebo druhemu predstavenemu, kteri na to moc ma, oddac; - od tich pismoch še ja neho reči jeden kvitt vistavi, a jemu do ruki odda. §. 11. Vedla 10. §-a prijati robotňik povinovati je ten kvitt pozorne zahraňic, a kedbi ho stracil, pre vistavenia druheho še meldovac. §. 12. Visvečenia zložic ňe su povinovate manželki tich robotňikoch, ktere robotňici už pri tim istim verku dlukše časi v roboti stoja. §. 13. Ponevač vedla 208. §-a banskeho zakona tote robotňici ktere už raz pri jednej baňi v robote stali, bez robotnej kniški ku druhemu banskemu panstva ňe možu bic prijate, - povinovate su take proci štatutu do roboti prijate robotňici, ked oni, vedla 201. §-a banskeho zakona, od predešleho banskeho panstva nazad žadane su, - do predešlej roboti, pre zotrimania a odrobenia vipovedalneho času, še vracic, inakš skrzej političnej verchnosti budu na to prišilene. III. Povinosti robotňikoch. §. 14. Každi prijati robotnik povinovati: a) predstavenim, uradňikom a huttmannom poslušni bic, a ked še zejdu, uctive še trimac; b) z tovarišami, tak aj z druhima robotňikami zvornosti a pouctive še trimac; c) poriadni život vejsc, a hlavne triežby v ustanovim času v čitajucej hiži (v kramu) a do roboti še stavic; d) do rozkazanej roboti, hodz jaka je, na čas bez procivenstva stupic, a vedla rozkazu ju vikončic; e) prez roboti čas ušilovne robic, a kde je prikazano, nasledujucich tovarišoch na každu ňebezpečnost, či na druhe možnepridalosti upozornic; f) do baňi dnu, a z baňi von lem ztamac a tak hodzic, z kadzi a jak je dosvoleno a rozkazano; - tam, kde še na porvaze hodzi, prinaležujuce predpisi ostro muša zotrimane bic; g) po dokončenich šichtoch všecke pod robotu alebo pod hodzenim zbačene hibi alebo neporiadki predstavenemu alebo huttmanovi meldovac; h) v baňi lem na ustanovenich mestoch še zotrimac, predpisane švetlo hasnovac, a zabridzenia baňom, tak ai zahubenia banskim vecom še hranic; i) v  čitajucej hiži (v kramu) dostate rozkazi a radzene pozorne ustanoveňia akuratňe vipelnic, - a v baňi nijaki napoj ňeuživac; k) jemu oddate sersani, veci a druhi material starostlive zahranic, robotne znaki proci zahubenia ohranic, hlavne všetkeho še varovac, a oddalic še usilovac, čo bi calemu verku (baňi), škodu urobilo; 21


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

l)

v slušbi tak jak okrem službi, všetku zvadu a bitku obejsc, a prihodene zvadbi predstavenemu pre virovnaňia a odsudzenia predložic; m) ked ňesčesce še staňe, ňe patric na robotni čas, vedla možnosti ku pomoci bic, hlavne tam, kde od vislobodzenia života človeka, alebo kde od baňi zahraňenia je reč; n) v čas potrebi ai menše alebo ňižne roboti skončic; o) pri hantirovania z strelacima materialmi (z dynamitom) z najvekšu starostlivost obhodic, a dostate rozkazi a predpisi akuratňe zotrimac.

§. 15. Všetke stale havjare, pre rozdiel od druhich robotňikoch, vedla možnosti ňech banske šati noša; a pri ročitich banskich slavnostoch ošetke robotňici v  ňedzelšim obleku maju še stavic. §. 16. Ked robotňik od panstva kvartil arenduje, alebo ked taki pre ňeho mu daju, povinovati je ten budinek v dobrim poriadku trimac, za každu jednu škodu dobre stac, a na žadost panstva, medzi na pred vistavenim vipovedzenim času, sa vinošic. IV. Čas a tervania roboti. §. 17. Jedna šichta – rahovano ai ten čas, v kterim še do baňi idze, a z baňi vindze – terva 12 alebo 8 hodini. Ked je potrebno a še požada, 8 hodinova šichta še zo stirmi (4) hodinmi podlukši. V 12 hodinovej šichti še zarahuje poludnejše odpočivania, - v 8 hodinovej šichti ale ňe. V žadnim pade ale v zakonu vistaveni čisti robotni čas dlukši jak 10 hodzini tervac ňe može, hibaj ked take pilne roboti jest, kterich oddalenia velku škodu by urobilo. To, či taka robota pilna je, predstavene ustanovja. Ked život človeka alebo baňu treba ratovac, povinovati je robotňik vše, tak v robotni dzen jak ai v ňedzelu ai okrem običajnim pracovnim času robic. Dalsej povinovati je každi robotňik všetke a cale šichti odrobic. §. 18. Kedbi robotňik preto, že še pokaličil, alebo že mu zľe prišlo, od svojho robotneho mesta odist mušil, povinovati je to doraz, - či v akkordze, či na dňi robi, - predstavenemu alebo huttmannovi sam, alebo skrze svojho tovariša meldovac. Lem z dozvoleniu predstaveneho možu še šichti obkradšic. §. 19. Lem v pade ohrozenia a preukazanej barspilnej potrebi šlebodno robotu zameškac, alebo ked to predstaveni dozvoli. §. 20. Ked dakto do roboti po vistavenej hodine še stavi, pričinu najbaržej preukazac muši. 22


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

V. Viplacenia. §. 21. Každemu robotňikovi svoj ľon vedla svojej istotňej roboti budze virahovani, a sice tim, ktere na mešace robja, mešacni ľon, tim ktere na tieždňe robja, vedla tieždňoch, tim ktere na akkord robja, vedla ustanovenim akkordu, a dňovaroch vedla odrobenim dňom a vedla ustanovenej klassi; - tota virahovana summa, z  kterej še odcaha za oddani strelaci material (dynamit) ai za olej, dalšej na Bruderladu, alebo druhe ustanovene obcahovania, Vorschussi ai strofi, - každemu na ruku še viplaci. §. 22. Akkord mešačne raz še zpravi, viplacenia vedla teho je 8 - 18 dňi po zkončenia. Lem časne prijate dňovare alebo remeselnici možu o 8 alebo 14 dňi viplacene bic. §. 23. Z stakima robotňikami, ktere vedla služebnim statutu z roboti odhodza, odrahovania vedla banskeho zakonu še staňe. §. 24. Pri viplacenia še peňeži vedla vivolanej summi maju odbrac; zmilki ešte pri viplacnim stole še maju oznamic. Take zmilki, ktere še stali pri virahovania ľonu, od viplati rahovano medzi 3 dňami še muša oznamic predstavenemu, kteri – ked bi iste zmilka bula – to do poriadku priniest budze. Poznejše reklamaciji še vecej ňe primu. §. 25. Vorschussi še ňe daju; - lem v pade umreňia, velkej horosti alebo v domašnich ňe sam hibnich ňeščescach dostanu starše a poriadňe robotňici vorschuss do polovici jich virobenej placi. VI. Disciplinarne pokuti. §. 26. Prestupenia tich povinostoch, ktere v tim služobnim štatute su predpisane, vedla disciplinarnim obhodzenia pridu štrofane. Tote štrofi su: zhroženia, pokutne roboti, peňeži zcahovania, alebo degradacia, a z roboti calkom odpuštenia. Vekše a važne prestupenia okrem teho ai ku sudu še možu oznamic. Pri nakladania disciplinarnich pokutoch vše ohled je nato, že pod jakim spusobom še stalo prestupenia. Kdo naraz vecej prestupki ma, ten vedla najvekšeho prestupenia budze pokutovani. Ked disciplinarne prestupenia ai pred pokutni sud prisluha, policajni alebo sudni štrof ešte teho isteho ňe vislobodzi od tohoto štrofu, kteri ten služebni štatut predpiše. 23


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

§. 27. Pokuta v peňežoch ňe može v jednim pade vecej bic, jak za 6 šichti zarobek viurobi. Jedna šichta še vedla teho rahuje, v jakej roboti a v jakim zarobku je pokutovani v čase prestupenia. Všetke peňežne štrofi, - ked su ňe vinahrada zrobenej škodi – do Bruderladi pridu oddane. §. 28. Jaki a jak velki štrof še robotňikom nakladac ma, to predstaveni ustanovi. §. 29. Najbarže prestupki, a vedla tich štrofi, su nasledujuce: 1. sirove a ňešvečene spravovania, ňeposlužnost a hrešenia proci predstaveneho, alebo huttmanna v  baňi, alebo v  čitajucej hiži (v kramu), vo varštakoch alebo v  banskich budinkoch, - alebo ked robotňik ku predstavenemu v pianim spusobe še stavi, - vedla velkosti prestupenia: a) v peršim pade 2 – 4 štrofšichti; b) po druhiraz z pokutnu robotu, alebo z degradaciu, na jeden čas; - a barže medzi vachnim spusobom; c) duškom z roboti calkom odpustenia. 2.

Vadženia alebo bitka na baňi: a) perširaz, - ten kteri začal – z dva (2) alebo tri (3) šichtami; b) každi druhi, kteri pri tom učastni, z jednu šichtu še strofe. Ked pri takich bitkoch ai pokaličenia še staňe, še tota vec okreme ai pri sude oznami.

3. Ked dakto še ku prečitaňia bez pričini na čas ňe stavi, su štrofi: a) perširaz zhreženia; b) druhiraz pol šichta; c) v dalšich padoch 1 – 3 šichti, a na koncu calkom odpustenia z roboti. 4. Šichti zameskania bez dozvoleniu, a z roboti pred časom odhodzenia: a) perširaz zo zhrožeňom; b) druhiraz z pol šichti še štrofe za každu zameskanu, alebo ňevikončenu šichtu – a c) ked robotňik v jednim mešacu 6 šichti jedno za druhim bez pričini a bez dosvolenia zameška, doraz še z roboti calkom odpušti. 5. Ked robotňik še spiere rozkazanu robotu zkončic, bez teho, že bi skrzej doktora uznavanej alebo na ňim vidnej hibi, alebo pričini v tim zatrimovani bol: a) perširaz z dva do stiri (2 – 4) šichti; b) druhiraz z degradaciju na 3 – 6 tieždňe še štrofe; c) pri dalšim spierania še duškom z roboti odpusti. 6. Ked vecej robotňici na raz robotu nahaju, alebo v službe še zprocivaju, z tej pričini a stim mišlenkom, že stim spusobom vekšu placu alebo druhe požadosti vikruca, z roboti doraz še odpušta, a tote, ktere začali, okreme ešte ai ku sudu budu oznamene skrze pokutovania. 24


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

7.

Takim robotňikom, ktere piane pridu ku robote, se robota zakaže, okreme ešte na 1 šichtu štrofane budu. Ked to še vecej raz staňe, ten štrof še až do 6 šichtoch podvišic može, alebo se premeňi na odpuštenia z roboti.

8.

Napoj pod šichti doniest alebo uživac še štrofe: a) pri robotoch nad dňu 1 – 2 šichti; b) v baňi 3 šichti; - havjare okrem teho na 1 alebo 2 mešace ku taligarom še degraduju, a ked to vecejraz še staňe, ai calkom z roboti še odpušta.

9.

Nedosvoleňe hodzenia na šolňi še štrofe: a) perširaz 2 šichti; b) druhiraz 6 šichti, alebo odpustenia z roboti, - Taku istu pokutu dostaniu ai tote robotňici pri šolni (Anschlägere ai Ausläufere), ktere ňeslebodene hodzenia dozvolja.

10. Kdo baňu psuje, še štrofe z jednu šichtu, a ked to še vecejraz staňe, z 2 – 6 šichtami, alebo še z roboti odpusti. 11. Na zakazanich mestoch kureňia še štrofe: a) perširaz še ku kureniu potrebne veci odberu; b) druhiraz 3 – 6 šichti, alebo odpustenia z roboti. 12. Ňepozornost a ňedbanlivost pri roboti, proci prepisoch zkončena robota, ľenivost, spaňe pod šichti, ňeposlušnost, zaňeopatrania običajnich alebo rozkazanich pozornich prepisoch, - še štrofaju vedla ustanovenia predstaveneho: a) alebo utrata ľonu za totu robotu, b) alebo štrof na 1 – 5 šichti, c) degradacija di nižej klassi roboti na 1 – 4 tiešdňe; d) odpustenia z roboti. Ked pri takej ňedbanlivost, ľenivost a ňezaopatrania prepisoch život človeka alebo baňa do škodi bi mohla priest, či še to staňe skrze zasipania, oheň v baňi, alebo ked voda še naromne prebije, - v tim pade ten, kteri je temu vinna, ešte ai na sud oznameni budze. 13. Ten, kteri na robotnim meste alebo indzej merkovane hibi ne oznami, z jednu šichtu še štrofe. 14. Kdo robotne znaki z jich mestoch odruci, alebo od svojich tovarišoch grati, šati, jedzenia, porichtovane drevo, deski a druhe veci kradňe, povinovati je škodu zaplacic, a z roboti duskom je odpusteni. 15. Všelijake klamstva, jak: a) rudi alebo železni kameň kradzenia z druhich robotnich mestoch; b) falečne oddavania rudi alebo železneho kameňa; c) umišelne falšovania znakoch pri rudoch voženia; 25


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

d) plano napolnenia vaggonoch a šolňoch; e) ňečiste rudi alebo železni kameň zbirania a voženia; - še štrofe vedla zrobenej škodi: a) z 1 – 6 šichti jednakej summi peňežoch; b) z degradaciju; c) ked to še vecejraz a pod važnim spusobom staňe, z duškom odpustenia z roboti. Ked pri takim klamstve cali trup je zamiešani, každi, kteri ku temu prisluha, jednak budze štrofani. 16. Predania vidzeleneho švetla alebo druheho vidzeleneho robotneho materialu, tak ai predania dostatich uživnich vecoch še štrofe z duplovanej summi predanich vecoch, a ked cena predanich vecoch še ustanovic ňe može, zo 3 – 6 šichtami, - a ked še to vecejraz staňe, z odpustenia z roboti. 17. Umišelne rontovania materialu a  robotnich vecoch, vedla velkosti urobenej škodi, okrem zaplacenia škodi še štrofe alebo z degradaciju, alebo z odpustenia roboti. Ked take rontovania še na mašinoch, vaggonoch alebo druhich takich vecoch staňe, hibni ňe lem doraz z roboti odpusteni, ale ešte aj na sud oddani budze. 18. Rontovania takich vecoch skrze ňeznamost a ňedbanlivost še štrofe alebo zoz škodu jednakeho obcahovania z ľonu alebo z degradaciju, a ked še to vecejraz staňe, z odpustenia z roboti. 19. Prestupenia prepisoch pri hantirovania z  strelacnim materialu v  peršim pade zos 6 šichtami jednakej summi, druhiraz z degradaciju najmeňej na pol roka, treciraz z odpustenia z roboti še štrofe.

Kdo strelaci material, a sice dynamit dostane, a po šichti zvišenu častku – proci prepisoch – doraz ňe odda do Handmagazinu, ale tote zo sebu bere, v krame alebo doma skrije, alebo druhim osobom predava, - z roboti doraz odpusteni a na sud oznameni budze.

§. 30. Každa, vedla teho služobneho štatuta, od predstaveneho nadkladana pokuta, še pokutovanemu robotňikovi vihlasuje, a do pokutneho protocollu zapiše. §. 31. Ten, kteri še od pokuti vicaha z tim, že do roboti ne staňe, z roboti odpustenim še zavidzi, a zňim vedla teho še obhodzi. – Ked jedna disciplinarna pokuta, na priklad degradacija, dlukši čas jak 14 dňi terva, pravo ma pokutovani vedla §. 201. banskeho zakonu robotu do 14 dňoch vipovedac. Vo vistavenim robotnim švedestve ten isti robotňik ale do tej klassi prisluhajucim še naznači, do kterej klassi degradirovani prišol. 26


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

§. 32. Ked jeden robotňik skrze sudu z hodzjakej pričini na dlukši čas jak 4 dňi arrešt odsudzeni bol, ten isti ai z roboti še odpusti. Predstaveni ale pravo ma od odpustenia z roboti odstac, ked pokutovani do teraz poriadne še zpravoval, alebo ked ufnost jest, že še polepši, alebo ked ňe zos svojej pričini padol do štrofu. VII. Vistupenia a odpustenia z roboti. §. 33. Každi robotňik ma pravo, do 14 dňoch robotu vipovedac, a za nima z roboti vistupic. To ale ňe stoji v tedi, ked robotňik, - skrze z ňim spravenim ustanovenia – že na dlukši čas zavešil. §. 34. Prez vipovedanim času povinovati je robotňik do običajnej roboti na čas še stavic, inakši jeho ľon a jeho švedestva še nazad zotrimuju, kim svuju povinost ňe vikonči. §. 35. Predstavene tiež lem po 14 vipovedzenim dňom možu robotňika z roboti odpuščic. – Lem ked robotňik vedla teho služebneho štatutu na odpustenia z roboti je štrofani, alebo ked ostatňu robotu zakázal, može z roboti doraz odpusteni bic. §. 36. Okrem v 202., 203. a 205. §-u banskeho zakonu pomerkovanim padom, z roboti odpustenim še zavidza: a) tote, ktere še jak ohorene meldovali, a ku doktorovi ai pismo (Anweisung) dostali, ale za 4 tieždňe doktorovu pomoc ňe hledali, a to predstavenemu ne oznamili; b) každi urlaubovani vojak, kteri od vojska nazad prišol, a medzi 14 dňami do roboti – bez pričini – še ňe meldoval. §. 37. Tak temu, kteri z  roboti vistupi, jak ai temu, kteri z  roboti odpusteni, svoje švedestva a pisma, do kterich še okrem običajnich vecoch ai to pomerkovac muši, či robotňik z roboti vistupil, alebo z roboti odpusteni bol, - že vidaju, povinovati je ale ten od jeho pismoch vistaveni a jemu pri prijatku oddati kvitt nazad vracic. §. 38. Z hodzjakej pričini še stalo vistupenia z roboti alebo zoz službi, od teho času prestaňe pravo robotňika na penziu, na hodzjaku pomoc, alebo na vracenia jeho do Bruderladi placenich peňežoch. Prepisi v tej veci, - kim druhe zakonalne ustanovenia ňe budu – su v štatutoch Bruderladi. Dato v Teschinu v 1. decembru roka 1898. Arcikniežski Kammeral Director: Walcher m. p. 27


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Čislo 172. z roka 1899. Od banskej verchnosti še potverdzi. Od uh. Kr. banskeho kapitanstva. V Iglove, v 30. septembru roku 1899. Mesto kr. banskeho kapitana: Gallov m. p. kr. banski kommissar. Poznámka: Služobný štatút pre robotníkov bol vydaný v spišskom dialekte, schválený bol banským kapitanátom v Iglove (Spišská Nová Ves). Robotníci, neovládajúci úradný maďarský jazyk mohli porozumieť tomu, čo sa od nich chce, aké majú práva a povinnosti. Na túto dobu to bolo odvážne a skoro revolučné riešenie. Zo zachovaného originálu prepísal Ing. Michal Kapusta.

5.2 Prepisy pre havjaroch z roku 1899 1) V baňi muša na jednim meste vše najmeňej 2 chlopi pri robotce bic. Ked by jeden chlop z chodzjakej pričini od robotneho mesta oddejst mušil, ten, kterí nazad zostaňe, ma ku najblišej kíeri ist, a tam čekac, kim jeho kamerad nezapriedze. 2) Ked havjar do baňi idze, ma všetke svoje, ku robotce potrebne veci zo sebu brac. 3) Lem v tim času šlebodno do banskej roboti ist, ai z banskej roboti vinst, kteri čas od banskeho uradu je ku temu ustanoveni, a sice: pre štrosshavjare, rano 6. hodina, na poladňe 12. hodina, večer 6. hodina, ai v noci 12. hodina; - pre havjare pri vertaňia: rano 6. hodina, po poladňu 2. hodina, a večer 10. hodina. 4) Každa kíera lem na tim faršuttce ma do roboti ist a z roboti vinst, na kterim še jej rozkazalo, a každa kíera muši ten faršutt ai v dobrim poriadku trimac, tak ai tote štreki, na kterim robi. 5) Na kastňoch vo faršuttce ňešlebodno take veci odložic, ktere dolu spadnuc by mochli. 6) Rudove ai biargove šutti muša vše napolneňie bic. Tam, kďe sa špot viroby, ma v rudovim šuttu verchňa dziera vše z pol-okruchlima drevkami dobre založene bic, a lem vtedy, ked še ruda spušti, šlebodno telo odtvierac, kelo potrebno nato, aby take velke vanti jak jedna chlava, prez ňej prelecic mochli. Verchňa kastňa v  faršuttce lem na telo ma otvorena bic, aby prez ňej jeden chlop

28


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

priest mohol; ale ai tota dziera ma vše tak založena bic, aby prez ňej vanti nespadli, a lem vtedi šlebodno ju odtvierac, ked še prez ňu chodzi. 7) Každi havjar povinovati svojo robotne mesto sebe zachraňic, tim, že jak na robotne mesto priedze, toto odklopka, kameň, kteri še už ňebars trime, zpušťi, - a  kďe potrebno, zabuduje. Odklopkac še ma prez šichti kam vecejrazi. 8) Ked pri fártse haviar merkuje, že budovaňia dakdze v ňeporiadku, alebo, že kameň da na jednim meste še odlúčic, ta je jeho povinost, to doraz predstavenemu meldovac; tam kďe kíera robi, ma še budovaňia doraz do poriatku priňiest, a odlúčeni kameň zpušťic. 9) Do kíeroch dzelene havjare su kíerfürerovi poddane, a maju jemu pri každej robotce na pomoci bic, a jeho rozkazi vikončic muša. Ked by ale mišleli, že jeho rozkazi su ňedobre, maju to doraz pozornikovi alebo predstavenemu meldovac, a ňe z kíerfürerom še vadzic. 10) Šadovania rudoch (železneho kameňa) už v bani še muši pozorne zkončic. 11) Na take mesta, v kterich še už vecej ňerobi, a na take štreki, ktere zapadňu, ňikdo ňe šme ist. 12) Baňu zabridzic ostro zakazano. 13) Napoj uživac v  baňi ostro zakazano. Dalšej zakazano v  baňi larmovac ai piskac, a v kramoch alebo v druhích budinkoch, kďe robotnici še zotrimuju, ňepokoj urobic. 14) V baňi spac ňešledodno. 15) Prozbi a žalobi každi tiežden pri anštaltce še primu a še zkonča. 16) Krami alebo druhe take budinki, v krerich havjare še zotrimuju, muša vše čisto a v poriadku trimane bic. 17) Ked havjarovi v baňi še ňeščesce staňe, ma še doraz z baňi von priniest, a od ňeščesca muši še predstavenemu meldovac. Toto mesto ale, kďe še ňeščesce stalo, muši še tak zohabic, jak v čase ňeščesca bulo, kim druhi rozkaz ňepriedze. 18) Vaggoni maju vše verchovane napelneňie bic, a lem čista ruda (železni kameň) šme voženi bic; ňečiste kameňe na haldu še zrucaju, a na kelčik kíeri še prebiraju. 19) Vaggonikare maju šini pod rudovich šuttoch vše čisto trimac, a  zos šuttu vilecene rudi prez šichti posbirac.

29


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

20) Švetlo ma vše na predku na vaggonu bic. Predek je tam, kďe še ist ma. 21) Ked vaggon še štrejha na budovanim meste, alebo ked v šinoch še hibi ukažu, to doraz ma pozornikovi meldovac. 22) Ked vecej vaggoni jeden za druhim idu, jeden od druheho najmenej na 15 metre muši ist. 23) Ked še rudi alebo biargi v šuttce zaspiraju, muši še to doraz pozornikovi meldovac, a ňešlebodno na zaspirani Förderabtheilung stupic. 24) Ked še z jami alebo zos šachtu hašpluje, kim bečka ňe odberana, ňe šme ňikdo na Förderabtheilung kročic, alebo gor tam robic. 25) Kíera banskich zimmermenoch trime v poriadku budovania v všetkych odtvieranim mestoch, kďe še nerobi, ai v križovaňoch. Každi tiežden raz opatruju take odtvierane mesta, tam kďe je ňezabudovano, odklopkaju kameň, odlúčeni kameň zpušťaju, a kďe potrebno zabuduju. Od všetkym tim, ale muša predstavenemu meldung zrobic. 26) Na tich mestoch, kďe havjare robja, muši budovaňia každa kíera sama v  poriadku trimac. Kíerfürer je odpovedelni za to, a by tote štreki, ktere jemu oddate, vše v poriadku bi buli, a ma každu hibu na budovaňom doraz do poriadku priňiest. 27) Biargove šutti ai hodňiki ku ňim trime v poriadku biargova kíera, ktera ai biargove šutti napolnic ma. Do takich dzieroh, ktere še staňu, ked biargi šednu, še ňešme ist, tak ai zakazano budovania podrubac, pre to, aby biargi še špušťeli. 28) Ku budovania lem calkom odlupene drevo šlebodno do baňi brac. 29) Ked drevo do verchnich mestoch prez fáršutti še šikuje, muši še to z štrangom – na kterim na jednim koncu železni hak jest – do hori cahac. Ten hak še do dreva zabíje, štrang še na drevo raz zakrúci, a z klamru pomocuje. Kíerfürer muši še pršvedčic, či štrang dost mocni, a ked je slabi, ma doraz druheho obstarac. 30) Ku rámoch ai vencoch v šuttce, bere še drevo na 1,40 metre. 31) Na robotnich štrekoch maju še tíerle vov firštoch jedno ku druhomu zaspierac. Najbaržej ma še dobre zaspierac tota tíerla, ktera je najbliša ku robotnim meste. Vekše odtvierane mesta ňešmu bic, take muša še doraz zabudovac a z biargami založic. Jedna tíerla ňešme od druhej dalšej jak na 1 meter – od stredku do stredku slupka zahovano – vistavena bic; v mekim kameňu a nad šuttami muša ešťe bližej še vistavic. Tam, kďe kameň še ľechko rozlame, firšti z drevkami še tak založa, že odlúčeni kameň na žaden spusob zlecic ňemože. Ked vov firštoch še bars sípe, muši še z tvelikami robic. 30


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

32) Budovaňia nad šuttoch še tak ma spravic, že slupki v Ligendu na 60 cm, v Hangendu ale lem na 10 cm od kraju šutta odstoja. Rudove šutti še z okruchlami lattami založa, aby še kraji šuttoch ne popsuli. 33) Vo fáršuttoch še kasti na 2 metre visoko jeden od druheho, raz na pravim, raz na levim boku vistavja. Fárti še maju vše vedla šuttu vistavic, tak, že spodek od kraju šutta na 50 cm priedze; na verchňim koncu še pod jednej šprusli z hašpľom ku víencu šutta pomocuju, a maju nad verchňu kastňu na jeden meter vistac. 34) V štolňoch a v spodňich štrekoch, ked kameň je taki, že ľehko še lúči, ma budovaňia vše doraz zpraveno bic; lem kďe kameň tvardi, zostaňe budovaňia – aby še ňe psulo – na 3-4 metre nazad. Tíerle muša vov firštoch do vedna šprajcovane bic. 35) Kierfürer bere do pozornosti dynamit, kteri každi dzeň na poladňe o  12. hodine z Handmagazinu dostaňe. Do vaggonikoch dynamit zkladac ostro zakazano. Dynamit ai cindre panstvo obstatra, take z inakadzi doňiest ňešlebodno. 36) Strelania. – Dynamitpatroni jedna za druhim še zakladaju do vivertanej dzieri, a z drevenu paličku še dobre zaciskaju. Do verchňej patroni založi še kapslik, kteri perše na ostro-odrezani koňec cindra naloženi a  naňho z  cangu mocno naciskano priedze. Kapslik še šturi na 25 mm, hlboko do dynamitu verchňej patroni, a verchňi kraj patroni mocno še zaviaže ku cindru. Potom še vertačna dzíera z lettňami, z pieskom alebo vodu zipelňi, a cider še zapali. Dluška cindra še richtuje vedla vertačnej dzieri, a vedla dalekosti teho mesta, kďe ludze še zkric maju. 37) Ladovac a vertačnu dzieru vipelňic ma vše sam kíerfürer; ked to ale druhi havjar zkonči, ma kíerfürer – ponevač on je za to všetko odpovedelni – na totu robotu bars pozor dac. 38) Ked jeden Schusz (sriel) ňe vipali, ňešme havjar pred jednej hodiňe na toto mesto stupic, a ma to doraz pozornikovi meldoac. Nevipaleni Schusz vivertac ňešlebodno, ale kolo ňeho še druha dziera viverta, aby pri peleňia druheho Schuszu ai nevipaleni Schusz še lapil. 39) Kierfürer stara še od tom, že kde, kelo, a jake hlboke dzieri še maju vertac, a pozoruje na to, že by vertačne dzieri akuratňe ladovane a založene prišli, a všetke prepisi pri strelaňiu zotrimane boli. 40) Ked ku strelaňiu všetko hotove je, založic da kíerfürer každi hodňik ku štrosse, aby na mesto strelaňia ňikdo ňemohol ist; dalšej še od tom znac da ai každej kíeri v sušedstve. Ked to všedko še úž stalo, zapali še cinder, a pri tom še na chlas „ feuer“ kriči. Havjare še zkric na dobre zabudovanim meste maju, lebo od strelňiu ša kameň vov firštoch lechko odlúči.

31


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

41) Ked všetke dzieri vipalene, še kriči „ fertig“, aby každi znal, že už še bac ňetreba. Ked Verságer ňebol, čeka kíera, kim dim še rozcahal, potom pozorňe stupja haviare na robotne mesto, odklopkaju vov firštoch ai všadzi, odlúčene kameňe dolu pušťaju, a potrebne bodovaňia vistavja. Len ked kíerfürer še prešvečil, že robotno mesto calkom v poriatku, šlebodno robotu naznovo začac. 42) Ku vidavaňiu dynamita z velkeho magazinu lem take chlopi možu dopušťene bic, ktere višej 20 roki stare su. 43) Dynamit ma každi chlop doraz po vidavaňia prosto do Handmagazinu odňiest a tam oddac. 44) Povinosti kíerfürera. – Kíerfürerovi poddane su všetke chlopi v  kíere. On stara še odtom, aby každi na robotnim meste poriadňe a akuratňe pracoval; každemu viznači vedla svojej moci a  vladu jemu súcu robotu; viúči mladšich robotňikoch, jak treba hantirovac zos sersánom, jak treba dzieri vertac, a jak še šaduju rudi. On patri na to, aby každi chlop v svojej kíeri pri robotce v baňi potrebnu pozornost zotrimal. On je odpovedelni za to, aby v jeho robotnim meste štrossi a šutti vše v dobrim stave boli. – Ked jeden robotňik ňechcel by totu, jemu rozkazanu robotu zkončic, muši to kíerfürer predstavenemu doraz meldovac.

Ked na jednim robotnim meste 2 kíeri robja, má jeden kíerfürer druhemu roboti oddac, a jemu ňebezpečne mesta zpominac.

Na panske robotne veci s sersán má kíerfürer bars pozor davac, a na to ai svoje ľudze zatrimac.

45) Ked kíerfürer z hodzjakej pričini do roboti ist ňemože, to še má doraz oznamic predstavenemu, a ked ten ňe je pritomni, pozornikovi, kteri potrebne rozkazi vidavac budze. 46) Tote prepisi maju še každim tím, ktere čitac ňe znaju, štverc-ročite pri pisaňia šichtoch vichlašovac. Poznámka: „Prepisy pre havjaroch“ boli objavené v archíve OBÚ Spišská Nová Ves pri sťahovaní sa do novej budovy v roku 1988. Vydal ich Banský kapitanát v Spišskej Novej Vsi, pravdepodobne v roku 1899. Pre lepšie porozumenie boli vydané tiež v spišskom dialekte. Do tejto publikácie ich prepísal Ing. Müncner.

32


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

5.3 Baňská prikázania, ktorych zanedbánia sa prepuštením z roboty a odevzdaním súdu trestá

Poznámka: Text objavený, bez dátumu vzniku, v archíve OBÚ Spišská Nová Ves. Pochádza asi z konca 19. storočia. 33


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

5.4 KUX-SCHEIN (banský údel z roku 1872)

Poznámka: Banské údely (KUX – SCHEIN), ktoré vydávali banské kapináty podľa Všeobecného banského zákona, dnes nahradzujú rozhodnutia obvodných banských úradov o určení „Dobývacieho priestoru“. 34


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Kapitola 6

Štátna banská správa od roku 1940 6.1 Vznik Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi v roku 1940 Revírne banské úrady boli zrušené v roku 1940 a miesto nich sa zákonom č.15/1940 Slov. Zb. z 18.1.1940 o zriadení a pôsobnosti banských úradov na Slovensku3) zriadili Obvodné banské úrady v Banskej Bystrici a Spišskej Novej Vsi. Svoju činnosť začali 1. 2. 1940. Do pôsobnosti OBÚ Spišská Nová Ves bola určená župa Šarišsko-Zemplínska a z Tatranskej župy okresy Ružomberok, Liptovský Svätý Mikuláš, Poprad, Kežmarok, Spišská Stará Ves, Stará Ľubovňa, Spišská Nová Ves, Levoča a Gelnica. Nadriadené orgány OBÚ sa niekoľkokrát zmenili. Do roku 1945 to bolo Ministerstvo dopravy a verejných prác v Bratislave, v roku 1945 Povereníctvo pre dopravu a verejné práce v Bratislave. Od roku 1946 do roku 1951 Povereníctvo priemyslu a obchodu v Bratislave, od roku 1952 Štátna ústredná banská inšpekcia pre Slovensko v Bratislave a od roku 1954 Ústredný banský úrad v Prahe. Po vzniku Československej federatívnej socialistickej republiky v roku 1969 sa nadriadeným orgánom pre OBÚ v Slovenskej republike stal Slovenský banský úrad v Bratislave. Od roku 1992 Ministerstvo hospodárstva SR (odbor štátnej banskej správy) a od roku 1998 Hlavný banský úrad so sídlom v Banskej Štiavnici, Ústredným orgánom štátnej banskej správy ostalo naďalej Ministerstvo hospodárstva SR.

6.2 Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi v rokoch 1945 – 1968 Obvodné banské úrady boli potvrdené nariadením Zboru povereníkov č.87/1946 Zb. z  1.7.1946, ktorým sa rozšíril počet OBÚ na 3 a  to v  Banskej Bystrici, Spišskej Novej Vsi a  v  Košiciach. Tým istým nariadením bol určený aj obvod príslušného OBÚ. Do obvodu pôsobnosti OBÚ Spišská Nová Ves patrili okresy Dolný Kubín, Ružomberok, Liptovský Svätý Mikuláš, Námestovo, Poprad, Kežmarok, Spišská Stará Ves, Stará Ľubovňa, Spišská Nová Ves, Levoča , Gelnica a Trstená. Na čelo OBÚ bol ustanovený prednosta úradu. Úrad tvorili ďalej banskí komisári a administratívni pracovníci. Od roku 1958 viedol úrad predseda úradu. Jeho podriadenými boli: vedúci banský inšpektor, obvodní banskí inšpektori a administratívni pracovníci. Prvým prednostom OBÚ Spišská Nová Ves v obnovenej ČSR v roku 1945 sa stal JUDr. Ing. Ján Mokroš. V rokoch 1946 – 1947 bol prednostom úradu JUDr. Ing. 35


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Viliam Lajda. V roku 1948 viedol úrad Ing. Ladislav Jarný. Od roku 1949 do roku 1969 bol prednostom, resp. predsedom úradu JUDr. Ing. Ján Dinka18). Po roku 1945 bolo nutné vykonať niektoré základné zmeny tak, aby inštitúcie štátnej banskej správy vyhovovali novým hospodársko – politickým pomerom. Chýbala základná právna úprava pomerov v baníctve, ktorá by zodpovedala novej organizácii národného hospodárstva a vzťahom k baníctvu vôbec. Všeobecný banský zákon z roku 1854 týmto potrebám už nevyhovoval. K základným zmenám v banskom zákone, najmä pokiaľ išlo o banské oprávnenia, došlo po obnovení ČSR v máji 1945. Dekrétom prezidenta republiky č.100/1945 Zb. o znárodnení baní a niektorých priemyselných podnikov, boli znárodnené všetky podniky prevádzkované podľa Všeobecného banského zákona, všetky podniky a práva na vyhľadávanie a dobývania živíc, všetky banské oprávnenia ako aj oprávnenia vlastníkov pozemkov, na ktorých sa ťažilo kamenné uhlie. Uvedeným Dekrétom boli znárodnené aj podniky pre ťažbu magnezitu a azbestu, podniky pre ťažbu kaolínu, sľudy, živca a žiaruvzdorných ílov. V ďalšej etape znárodnenia boli, podľa zákona č. 114/1948 Zb., znárodnené podniky pre ťažbu rašeliny, kremenca, mastenca, sadrovca, anhydritu, sklárskeho piesku. Nakoniec Ústava z  9. mája 1948 ustanovila v § 148, že nerastné bohatstvo a jeho ťažba môže byť len národným majetkom. Ústavou bolo zlikvidované súkromné podnikanie na úseku využívania nerastného bohatstva. V oblasti právneho poriadku bola Ústavou a ďalšími osobitnými predpismi zrušená prevažná časť ustanovení Všeobecného banského zákona. Ostatná časť platných ustanovení Všeobecného banského zákona sa stala neprehľadnou a svojimi podmienkami nezodpovedala novým pomerom v ČSR. Z horeuvedených dôvodov Národným zhromaždením bol 5.7.1957 schválený zákon o využití nerastného bohatstva (banský zákon) pod č. 41/1957 Zb. Zákon nadobudol účinnosť 1.1.1958. Banský zákon bol oproti Všeobecnému banskému zákonu stručnejší. Obsahoval 59 §-ov, rozdelených do 6. kapitol. Keďže zákon je podrobne rozvedený v prameni 15, nebudem ho ďalej rozvádzať. Nový banský zákon zjednodušil a sprehľadnil vzťahy medzi organizáciami banského priemyslu, štátnym banským dozorom, miestnymi orgánmi štátnej moci, inými hospodárskymi sektormi ako aj záujmami osobného vlastníctva. Hlavnou a ústrednou myšlienkou zákona bolo hospodárne využívanie celého ložiska pri spôsobovaní čo najmenších škôd na povrchu. Po zriadení Ústredného banského úradu (ďalej len ÚBÚ) v Prahe vydal predseda ÚBÚ vyhlášku č. 272/1956 Ú.v., ktorou sa obvod pôsobnosti OBÚ Spišská Nová Ves znovu zmenil. Do obvodu patrili okresy Dolný Kubín, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok, Námestovo, Trstená, Poprad, Vysoké Tatry, Kežmarok, Spišská Stará Ves, Stará Ľubovňa, Spišská Nová Ves, Levoča a Gelnica.  K  ďalšej zmene došlo pri reorganizácii krajov v  roku 1960. Vyhláškou predsedu ÚBÚ č. 125/1960 Zb. do obvodu pôsobnosti OBÚ Spišská Nová Ves boli zaradené okresy Poprad, Spišská Nová Ves a Rožňava. 36


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

6.3 Štátna banská správa a Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi v rokoch 1969 – 2009 V roku 1968 došlo v bývalom Československu k novému štátoprávnemu usporiadaniu. Zákonom SNR č.207/1968 Zb. o  zriadení ministerstiev a  iných ústredných orgánov štátnej správy SSR bol zriadený Slovenský banský úrad, ktorý nahradil bývalý Ústredný banský úrad v Prahe. Slovenský banský úrad (ďalej len SBÚ) spolu s Obvodnými banskými úradmi v Bratislave, Banskej Bystrici, v Košiciach, v Prievidzi a v Spišskej Novej Vsi vytvorili jednotnú sústavu štátnej banskej správy v Slovenskej socialistickej republike. SBÚ riadil činnosť obvodných banských úradov, rozhodoval o odvolaniach proti ich rozhodnutiam, zabezpečoval osobné, vecné a finančné záležitosti obvodných banských úradov. Na čele SBÚ stál predseda SBÚ. Za prvého predsedu SBÚ bol vymenovaný Ing. Ján Baran, CSc., ktorý stál na čele SBÚ až do roku 1990. Nové štátoprávne usporiadanie si vyžiadalo aj zmenu v dovtedy platnom banskom práve. Prvou slovenskou zákonnou normou v oblasti banského práva sa po roku 1945 stal zákon SNR č.42/1972 Zb. o organizácii a rozšírení dozoru štátnej banskej správy. Dozor štátnej banskej správy, vykonávaný podľa platného banského zákona sa rozšíril o  vykonávanie štátneho odborného dozoru : a) nad racionálnym využívaním ložísk nevyhradených nerastov, o ktorých sa nerozhodlo, že sa hodia na priemyselné dobývanie, ako aj nad bezpečnosťou práce a prevádzky v  organizáciách, pokiaľ tieto dobývajú, prípadne upravujú, alebo zušľachťujú nevyhradené nerasty,

Sídlo Obvodného banského úradu v Sp. Novej Vsi od roku 1988 (Markušovská cesta č.1)

37


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

b) nad bezpečnosťou práce a prevádzky, ako aj nad dodržiavaním určených pracovných podmienok v organizáciách, pokiaľ uskutočňujú; inžiniersko-geologický, hydrogeologický alebo iný neložiskový geologický prieskum stavby zemskej kôry, okrem prác vykonávaných za účelom prieskumu základových pôd pre budovy občianskej a priemyselnej výstavby, ťažbu pieskov alebo štrkopieskov v korytách vodných tokov a v odstavných ramenách plávajúcimi strojmi, prípadne aj úpravu alebo zušľachťovanie vyťažených surovín, práce na zabezpečenie stability podzemných priestorov za účelom ochrany povrchu, prípadne na iné účely, práce na sprístupňovanie prírodných jaskýň a práce pri ich udržiavaní v bezpečnom stave, zemné stavebné práce lomárskym spôsobom za použitia strojov a výbušnín, ak sa na jednej lokalite premiestňuje viac ako 100 m3 horniny, podzemné práce banským spôsobom, najmä hĺbenie šachtíc, razenie štôlní, tunelov (okrem železničných) a iných podzemných priestorov s objemom nad 500 m3, vrty z povrchu i z podzemia s dĺžkou nad 100 m a v prípade, že sa vŕtajú zariadením poháňaným mechanickou silou aj vrty kratšie, zriaďovanie, prevádzka alebo likvidácia zariadení na uskladňovanie plynov alebo kvapalín v  prírodných horninových štruktúrach ( podzemné zásobníky plynov alebo kvapalín), vrátane prieskumných vrtov a  vrtných prác vykonávaných na tieto účely,

Kontrola skladu výbušnín v Rudňanoch

38


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

c) nad bezpečnosťou práce a nad dodržiavaním určených pracovných podmienok v organizáciách, pokiaľ razia, rekonštruujú tunely, prípadne iné podzemné práce na železniciach. Orgány štátnej banskej správy mali ďalej dozerať na stav, pohotovosť, činnosť záchranných staníc a záchranných zborov, povoľovať trhacie práce, u technicko-hospodárskych pracovníkov, ktorí v organizáciách riadia práce podliehajúce dozoru, skúškami overovať znalosti predpisov pre výkon ich funkcií a na základe týchto posudzovať ich odbornú spôsobilosť. Na základe horeuvedeného bolo treba v  jednotlivých obvodoch zmapovať obrovské množstvo organizácií a pracovísk, naučiť zodpovedných pracovníkov pracovať s banskými predpismi, ktoré dovtedy nepoznali. Túto náročnú úlohu museli obvodné banské úrady zvládnuť vo veľmi krátkom čase a iba s malým zvýšením počtu banských inšpektorov, ktorí sa tiež museli zoznamovať s často úplne novým prostredím, v ktorom mali vykonávať štátny odborný dozor ( na každom OBÚ sa zvýšil stav iba o jedného banského inšpektora). V 70. rokoch značne vzrástli ceny nerastných surovín a aj u nás sa obrátila pozornosť na využívanie a potrebu zvyšovania ochrany a zabezpečenia hospodárnosti pri dobývaní ložísk nerastov. Doposiaľ platný banský zákon týmto požiadavkám nevyhovoval. V tomto období bolo vydaných viac zákonov o oblasti ochrany vôd, lesov, poľnohospodárskeho pôdneho fondu, čím sa ochrana nerastného bohatstva dostala do postavenia, ktoré nezodpovedalo jej dôležitosti. Od roku 1980 sa preto začalo intenzívne pracovať na príprave zásad nového banského zákona. Nový banský zákon bol prijatý Federálnym zhromaždením 19. 4. 1988 a bol zverejnený pod číslom 44/1988 Zb. ako „zákon o ochrane a využívaní nerastného bohatstva (banský zákon)“. V  zákone došlo k  významným zmenám, medzi ktoré treba uviesť najmä: zriadenie správy výhradných ložísk, zavedenie ustanovení o  klasifikácii, posudzovaní a  schvaľovaní výpočtov zásob ložísk, zaradenie základných ustanovení o hospodárení so zásobami nerastných surovín, zavedenie nových inštitútov ako sú: chránené ložiskové územia, staré banské diela, osobitné zásahy do zemskej kôry, povoľovanie výstavby baní a lomov podľa ustanovení, ktoré boli v súlade s ustanoveniami stavebného zákona, upravená problematika banských vôd, spresnenie vyhľadávania a prieskumu ložísk ai./16. Ďalšie právne vzťahy v  oblasti ochrany a  využívania nerastného bohatstva v  náväznosti na tento zákon, upravil zákon SNR o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe prijatý 20. 4. 1988 a zverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 51/1988. Zákon upravuje právne vzťahy pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom, predovšetkým z hľadiska bezpečnosti práce a prevádzky, ďalej pri používaní výbušnín najmä na trhacie práce, ako aj organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej banskej správy pri výkone hlavného dozoru nad ochranou a využívaním nerastného bohatstva, nad bezpečnosťou 39


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

práce a prevádzky pri uvedených činnostiach16). Zároveň k obidvom horeuvedeným zákonom boli Slovenským banským úradom a Slovenským geologickým úradom vydané viaceré vykonávacie predpisy, čím bola nová úprava banského práva skompletizovaná. Zásadné spoločenské a hospodárske zmeny, ku ktorým došlo v roku 1989 si vyžiadali aj novelizáciu obidvoch horeuvedených zákonov, ktorých účinnosť bola od 1. júla 1988. Účelom novelizácie banského zákona bolo predovšetkým: a) umožniť využívanie ložísk vyhradených nerastov (výhradných ložísk) podnikateľským spôsobom aj iným subjektom než štátnym podnikom a upraviť spôsob nadobúdania a rozsah oprávnení na vykonávanie banskej činnosti právnickými a fyzickými osobami, b) zabezpečiť požiadavky štátu pri využívaní výhradných ložísk nerastov, ktoré sú v štátnom vlastníctve a  zabezpečiť ochranu celospoločenských záujmov pri vykonávaní banskej činnosti, c) zabezpečiť obciam a  občanom možnosť uplatniť svoje právom chránené záujmy a  odôvodnené požiadavky pri správnom konaní podľa banského zákona a  zákona SNR č.51/1988 Zb., d) dať do súladu znenie banského zákona s novou organizáciou štátnej správy tak na úrovni ústredných orgánov, ako aj na úrovni miestnej štátnej správy. V súlade s Ústavou sa nerastné bohatstvo kvalifikuje ako štátne vlastníctvo. Nerastné bohatstvo naďalej tvoria ložiská vyhradených nerastov taxatívne uvedených v § 3 banského zákona. Ložiská nevyhradených nerastov sú súčasťou pozemku a nevzťahuje sa na ne banský zákon. Do novely banského zákona boli zavedené nové inštitúty – ekonomické nástroje využívania výhradných ložísk a  to: úhrada za územie určené na vyhľadávanie a  prieskum výhradného ložiska, úhrada za dobývací priestor a úhrada za vydobyté nerasty výhradného ložiska. Tieto úhrady poznal už Všeobecný banský zákon z roku 1854. Banský zákon bol novelizovaný zákonom SNR č. 498/1991 Zb. s účinnosťou od 1. 1. 1992. Zároveň s novelou banského zákona bol novelizovaný aj zákon č. 51/1988 Zb. a to zákonom SNR č. 499/1991 Zb., tiež s účinnosťou od 1. 1. 1992. V novele ide najmä o umožnenie podnikania právnickým a fyzickým osobám pri využívaní nerastného bohatstva, zohľadnenie zmien v postavení ústredných orgánov štátnej správy federácie a republík, zmeny v organizácii orgánov miestnej štátnej správy a v obecnom zriadení. Novela sleduje tiež zvýšenie odbornej úrovne a zníženie administratívnej náročnosti pri rozhodovaní podľa banského zákona, i tohto zákona, pri povoľovaní dobývania ložísk nevyhradených nerastov, trhacích a ohňostrojných prác a pod. Novelou sa sledovalo aj to, aby takmer celú agendu výkonu štátnej správy a dozoru nad tak rizikovou oblasťou, akou je oblasť používania výbušnín, vykonával jeden orgán štátnej správy, ktorý má na to odborné predpoklady. Pôsobnosť Slovenského banského úradu upravená vyššie uvedenými zákonmi prešla podľa zákona SNR č. 453/1992 Zb. z 25. augusta 1992 na Ministerstvo hospodárstva SR dňom vyhlásenia citovaného zákona. 40


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Zákon SNR č. 51/1988 Zb. bol v nasledujúcich rokoch novelizovaný viackrát a to zákonom SNR č. 154/1995 Z. z., v ktorom sa do zákona zavádza nový inštitút „banské oprávnenie“. Na základe toho banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom, s výnimkou vyhľadávania a prieskumu ložísk nevyhradených nerastov, možno vykonávať len na základe oprávnenia vydaného obvodným banským úradom (ďalej len banské oprávnenie). Banské oprávnenie možno vydať fyzickej aj právnickej osobe na základe žiadosti a ak preukáže, že má zákonom stanovenú odbornú spôsobilosť. Zákon ďalej stanovuje rozsah údajov, ktoré sa v banskom oprávnení uvedú, spôsob zániku banského oprávnenia, povinnosti držiteľa banského oprávnenia a spôsob vedenia banského registra, do ktorého obvodný banský úrad zapisuje fyzické a právnické osoby, ktorým vydal banské oprávnenie. V oblasti výbušnín došlo v zákone k zásadnej zmene pri povoľovaní stavieb skladov výbušnín, keď podľa tejto novely stavby všetkých skladov výbušnín, ich zmeny a  užívanie povoľuje obvodný banský úrad. Upravuje sa aj výučba strelmajstrov, technických vedúcich odstrelov, odpaľovačov ohňostrojov a pyrotechnikov, ako aj podmienky získavania spôsobilosti na zaobchádzanie s výbušninami pri trhacích prácach, ohňostrojných prácach a pri ničení a zneškodňovaní výbušnín. Ďalšia novelizácia zákona SNR č.51/1988 Zb. bola vykonaná zákonom č. 58/1998 Z. z., ktorým sa ustanovil Hlavný banský úrad so sídlom v Banskej Štiavnici. Podľa toho zákona sústavu orgánov štátnej banskej správy tvoria: a) Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej banskej správy, b) Hlavný banský úrad, c) obvodné banské úrady, a to; 1. Obvodný banský úrad v Bratislave, 2. Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici, 3. Obvodný banský úrad v Košiciach, 4. Obvodný banský úrad v Prievidzi, 5. Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi. Na čele Hlavného banského úradu je predseda, ktorého vymenováva a odvoláva minister hospodárstva SR. Hlavnému banskému úradu sú podriadené obvodné banské úrady. Na čele obvodného banského úradu je predseda, ktorého vymenúva a  odvoláva predseda Hlavného banského úradu. V zákone sú uvedené kompetencie ministerstva hospodárstva SR. V zákone došlo aj k úprave pokút, keď organizácii, ktorá porušila predpisy, možno uložiť pokutu až do výšky 500 000 Sk, zamestnancovi organizácie až do výšky 10 000 Sk a blokové pokuty možno uložiť až do výšky 500 Sk. Posledné novelizácie zákona SNR č. 51/1988 Zb. byli vykonané zákonom č. 533/2004 Z.z. a zákonom č. 577/2007 Z. z. Medzi najvýznamnejšie zmeny treba uviesť: upravuje sa vydávanie banského oprávnenie slovenským aj zahraničným fyzickým a právnickým osobám, zodpovedný vedúci zamestnanec musí byť pri vykonávaní funkcie v pracovnopráv41


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

nom, alebo inom vzťahu s držiteľom banského oprávnenia a musí byť zrejmé, akým spôsobom podľa vnútorných predpisov právnickej osoby, alebo podľa zmluvy za právnickú osobu koná, upravuje sa zánik banského oprávnenia, vsúva sa nový § 5a o ohlasovaní BČ a ČVBS a oznamovaní ich výsledkov. Preberajú sa tu zrušené ust. vyhlášky SBÚ č. 89/1988 Zb., vsúva sa nový § 6a o vypracovaní plánu likvidácie závažných prevádzkových nehôd (havarijný plán), vsúva sa nový § 8a Vyhradené technické zariadenie, ktorý nahradzuje zrušenú vyhlášku SBÚ č. 70/1988 Zb., vsúva sa nový § 8b Dopravníkové pásy a plastické hmoty v podzemí, vsúva sa nový § 8c Vybrané banské stroje, zariadenia, prístroje a pomôcky, ktoré nie sú určenými výrobkami.

Ďalšia novelizácia banského zákona bola vykonaná zákonom č. 558/2001 Z. z. z 29. 11. 2001. Medzi najvýznamnejšie zmeny treba uviesť: za nerastné bohatstvo sa podľa tohto zákona považujú aj prírodné horninové štruktúry a podzemné priestory, ktoré vznikli dobývaním ložísk ropy, horľavého zemného plynu alebo soli, ak sú vhodné na uskladňovanie plynov a kvapalín, schvaľovanie výpočtu zásob organizáciou, ktorá má určené prieskumné územie, alebo dobývací priestor, zmeny v odpisovaní zásob výhradného ložiska, najmä odsúhlasovanie návrhu na odpis zásob obvodným banským úradom, zmeny v určovaní chránených ložiskových území, ak organizácia, ktorá má prednosť na určenie dobývacieho priestoru túto prednosť neuplatní a návrh na určenie dobývacieho priestoru (ďalej len DP) podá jedna alebo viac iných organizácií, zavádza sa v zákone pre určovanie DP výberové konanie, ktoré uskutočňuje obvodný banský úrad, úplne sa zmenilo ustanovenie o určení, zmenách a zrušení DP, po ukončení alebo trvalom zastavení prevádzky v  hlavných banských dielach a  lomoch sa organizáciám ukladá povinnosť vykonať ich likvidáciu a uskutočniť rekultiváciu pozemkov dotknutých banskou činnosťou, zásadné sa zmenilo ustanovenie § 32a o  úhradách. Úhrada za DP je vo výške 50% príjmom štátneho rozpočtu a vo výške 50% príjmom obce, na území ktorej sa DP nachádza. Platenie úhrady za vyťažené nerasty sa rozširuje aj za uskladňovanie plynov a kvapalín v prírodných horninových štruktúrach a v podzemných priestoroch. Tieto platby sú v celom rozsahu príjmami štátneho rozpočtu, zavádza sa nový inštitút - správa úhrad. Túto správu vykonávajú obvodné banské úrady. Úrady vyrubujú aj penále za omeškané platby a vymáhajú úhradu a penále z nedoplatkov úhrady, Ministerstvu životného prostredia sa stanovujú povinnosti pri zisťovaní a  likvidácii starých banských diel, ložiská nevyhradených nerastov, o ktorých podľa predpisov platných do 31.12.1991 rozhodli príslušné orgány štátnej správy, že sú vhodné pre potreby a rozvoj národ42


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

ného hospodárstva, sa dňom 1. 1. 2002 považujú sa výhradne len v rozsahu hraníc určeného DP. Ak na ne nebol do 31. 12. 2001 určený DP, nepovažujú sa za výhradné ložiská a od 1. 1. 2002 sú ložiskami nevyhradených nerastov. Následné malé novelizácie banského zákona boli vykonané zákonmi č. 203/2004 Z. z., č. 587/2004 Z.z., č. 479/ 2005 Z.z. . K zásadným zmenám banského zákona došlo pri jeho poslednej novelizácii zákonom č. 219/2007 Z. z. Boli to nasledovné zmeny: výpočet zásob výhradného ložiska posudzuje a schvaľuje Ministerstvo životného prostredia SR bez ohľadu na zdroj financovania, zásadne sa zmenilo ust. § 24 týkajúce sa oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska. Právo na dobývanie výhradného ložiska má organizácia, ktorá má banské oprávnenie a ktorej sa určí dobývací priestor. Toto oprávnenie môže organizácia využívať až po povolení banskej činnosti príslušným OBÚ, upravuje sa prednostné právo na určenie dobývacieho priestoru v tom, že počas platnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia nie je možné v jeho hraniciach určiť dobývací priestor inej organizácii na ten istý druh nerastu. spresňujú sa aj podmienky výberového konania pri určovaní dobývacieho priestoru, najmä podrobne sa uvádzajú základné údaje, ktoré v rámci výberového konania OBÚ uverejňuje v Úradnom vestníku Európskej únie a v obchodnom vestníku, ďalej sa upresňujú údaje, ktoré účastník výberového konania dokladá a požiadavky na obsah návrhu účastníka výberového konania, spresňuje sa zloženie výberovej komisie určenej na vyhodnotenie návrhov na určenie dobývacieho priestoru ako aj priebeh konania a povinnosti členov výberovej komisie, organizácia, ktorá výhradné ložisko dobýva, alebo dobývania prerušila na dobu kratšiu ako 3 roky, môže určený dobývací priestor zmluvne previesť na inú organizáciu, ktorá má príslušné banské oprávnenie, po predchádzajúcom rozhodnutí OBÚ. Toto rozhodnutie platí 3 mesiace odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, spresňujú sa ustanovenia o zániku oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska v DP a definuje sa termín “dobývanie“, podrobne sa upravuje konanie o prevod dobývacieho priestoru pri nečinnosti organizácie, rozširujú sa požiadavky na racionálne využívanie výhradných ložísk so zameraním na trvalo udržateľný rozvoj a ochranu životného prostredia, na použitie technológie kyanidového lúhovania je nevyhnutné povolenie Ministerstva životného prostredia, rozširujú sa aj povinnosti a oprávnenia organizácie po zastavení prevádzky v hlavných banských dielach a lomoch, ak nie je možné ich akékoľvek iné využitie, vkladá sa nový § 31a, ktorý zaväzuje organizáciu pri dobývaní výhradného ložiska zisťovať a evidovať výrubnosť, vyťažiteľnosť, znečistenie a straty z vyťaženého výhradného ložiska, pri úprave a zušľachťovaní vydobytých nerastov zisťovať obsah úžitkových a škodlivých zložiek vo vsádzke aj v odpade a pri banskej činnosti evidovať aj druhy hmôt uložených na odvaloch, výsypkách a odkaliskách, zvyšuje sa sadzba úhrady za dobývací priestor z doterajších 5000 Sk/km2 na 20000 Sk/km2. Úhrada vo výške 20% je príjmom štátneho rozpočtu vo výške 80% príjmom obce na území ktorej sa DP nachádza, 43


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

upravuje sa aj ust. o riešení stretov záujmov, vkladá sa nový § 34a o konverzii ložísk ropy, horľavého zemného plynu a soli na podzemné zásobníky plynov alebo kvapalín.

V dôsledku častých zmien v organizácii štátnej správy, dochádzalo aj k častým zmenám v úradných obvodoch banských úradov. Podľa vyhlášky SBÚ č. 43/1972 Zb. do obvodu pôsobnosti OBÚ Spišská Nová Ves patrili okresy Stará Ľubovňa, Poprad, Spišská Nová Ves a Rožňava. K novému rozdeleniu obvodov pôsobnosti obvodných banských úradov došlo v roku 1991 vydaním vyhlášky SBÚ č. 535/1991 Zb. Pri tomto rozdelení sa obvod pôsobnosti OBÚ Spišská Nová Ves nezmenil. V súčasnej dobe podľa Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č.333/1996 Zb. do obvodu pôsobnosti OBÚ Spišská Nová Ves patria okresy: Stará Ľubovňa, Poprad, Kežmarok, Levoča, Spišská Nová Ves, Gelnica, Rožňava, Revúca, Rimavská Sobota. Po roku 1969 došlo aj k zmenám vo vedení Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi. Vedením OBÚ Spišská Nová Ves bol 1. 1. 1969 poverený Ing. Otakár Manasil, ktorý dovtedy pracoval na OBÚ Prievidza ako vedúci banský inšpektor. Od 1. 2. 1972 bol menovaný za predsedu OBÚ Spišská Nová Ves Ing. Eduard Müncner, ktorý stal na čele úradu až do 31. 8. 1995. V ďalších rokoch na čele úradu stáli predsedovia JUDr. Ing. Peter Kúkelčík, Ing. Jozef Holák, Ing. Jozef Kapusta, Ing. Dušan Čellár, Ing. Vladimír Bubelíny, Ing. Vojtech Völgyi. V súčasnosti zastáva funkciu predsedu OBÚ Spišská Nová Ves Ing. Antonín Baffi.

Acháty - Kvetnica

44


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Kapitola 7

Významné udalosti v činnosti obú Spišská Nová Ves po vzniku Slovenského banského úradu v Bratislave (1969 - 2000) V druhej polovici 60. rokov minulého storočia dochádza na Slovensku k výraznému pokroku pri vyhľadávaní, prieskume a ťažbe nerastných surovín, čo sa prejavilo aj vo veľkej investičnej výstavbe prieskumných a ťažobných podnikov, zavádzaní nových technológií pri dobývaní a  úprave vyťažených nerastov. V  tomto trende sa s  ešte väčšou intenzitou pokračovalo po vzniku Československej federatívnej socialistickej republiky. V Slovenskej republike boli zákonom SNR č. 207/1968 Zb. ustanovené od 1. januára 1969 ústredné orgány republiky, medzi ktorými bol zriadený aj Slovenský banský úrad. Tento tvoril spolu s 5 obvodnými banskými úradmi: OBÚ Bratislava, OBÚ Prievidza, OBÚ Banská Bystrica, OBÚ Spišská Nová Ves a OBÚ Košice, štátnu banskú správu na Slovensku. Personálne obsadenie OBÚ Spišská Nová Ves bolo v tom čase nasledovné: predseda úradu – JUDr. Ing. Ján Dinka, vedúci banský inšpektor – JUDr. Ing. Ondrej Žigo, obvodní banskí inšpektori - JUDr. Ing. Štefan Wagner, Ing. Ladislav Andráš, Ing. Štefan Bačenko, Ing. Anton Cigánek, Jozef Staňa, Štefan Barkol, administratívni pracovníci – Magdaléna Karchňaková, Mária Kubíková. Tento kolektív pracovníkov sa okamžite po vzniku SBÚ začal angažovať na riešení problémov rudného, magnezitového a  nerudného ťažobného priemyslu, nachádzajúceho sa v obvode pôsobnosti OBÚ Spišská Nová Ves. Do konca roku 1969 z kolektívu odišli: JUDr. Ing. Štefan Wagner, Ing. Anton Cigánek, Jozef Staňa a na SBÚ bol preložený JUDr. Ing. Ján Dinka.. Od 2.1.1970 vedením úradu v Spišskej Novej Vsi bol poverený Ing. Otokár Manasil. Úrad v roku 1970 postupne doplnili: Ing. Eduard Müncner, Ing. Ján Jariabka, Ing. Michal Korenko a Vlasta Markulíková. Od 1.2.1972 do funkcie predsedu úradu bol menovaný Ing. Eduard Müncner. Na úrad postupne nastúpili ďalší odborníci z praxe ako: Ing. Matej Andráš, Ing. Jaroslav Turzák, Ing. Ján Badiar, Ing. Tibor Solár a Ing. Milan Janíček Po odchode viacerých pracovníkov do dôchodku a na iné pracoviská úrad v 80. a 90. rokoch posilnili: Ing. František Kučma, Klaudia Fifíková, Anna Borzová, Ing. Peter Kostečka, Ing. Peter Kúkelčík, Ing. Vincent Spišák, Ing. Vladimír Pekarčík, Ing. Ján Jankovčín, Ing. Jozef Holák, Darina Kleinová, Ing. Miroslav Vilček, Ing. Ján Harabín, Ing. Michal Kapusta a Ing. Sidónia Hehejíková. 45


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

V 70. rokoch pracovníci OBÚ Spišská Nová Ves vykonávali hlavný dozor v organizáciách kde: trvalo pracovalo cca 17 600 pracovníkov, sa nachádzalo 22 ťažných zariadení s riadnou jazdou ľudí, 5 s mimoriadnou jazdou, 146 žeriavov a 450 tlakových nádob, sa ročne vyťažilo cca 2 300 000 t železných a polymetalických rúd, 2 200 000 t magnezitu, 2 300 000 t vápencov a  sadrovca, 1 500 000 t lomového kameňa, 65 000 m3 tehliarskej hliny, prakticky s využitím všetkých známych dobývacích metód, sa ročne vyrazili tisícky metrov banských chodieb a komínov, desiatky metrov jám, navŕtali sa tisícky metrov prieskumných vrtov, pri horeuvedených prácach sa ročne spotrebovalo cca 2  500  000 kg trhavín, 2,6 mil. rozbušiek, ktoré sa uskladňovali v 100 skladoch výbušnín, sa vykonával aj dozor nad bezpečnosťou práce a prevádzky v 5 jaskyniach. V uvedených rokoch sa v úradnom obvode OBÚ Spišská Nová Ves vyskytlo ročne cca 23% úrazov evidovaných ŠBS na Slovensku, z toho 38 % smrteľných, 30 % ťažkých. Celkovo 43 % všetkých pracovných úrazov sa vyskytlo na povrchových pracoviskách, 26 % pri doprave, 31 % na podzemných pracoviskách. Najviac pracovných úrazov, až 60 % sa vyskytlo v I. zmene, 48 % úrazov u pracovníkov s praxou 1-5 rokov. Pri podrobných rozboroch pracovných

Kolektív pracovníkov OBÚ Spišská Nová Ves z roku 1977. Horný rad z ľava: Ing. Korenko, Dr. Ing. Žigo, Ing. Jariabka, Ing. Andráš, Ing. Bačenko, Ing. Solár, Stredný rad z ľava: V. Markulíková, M. Kubíková, E.. Paterová Kľačiaci z ľava: Ing. Müncner, Ing. Badiar, Š. Barkol

46


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

úrazov bolo zistené, že najrizikovejšou dobývacou metódou bolo výstupkové dobývanie so základkou. Najčastejšou príčinou úrazov bol pád hornín. Uviedli sme len časť rozborov pracovných úrazov, ktoré vykonávali pracovníci OBÚ Sp. Nová Ves. Podrobnejšie poznatky z jednotlivých závodov sa potom využívali počas inšpekcií na jednotlivých pracoviskách. Treba si uvedomiť, že tieto rozbory sa vykonávali bez počítačov a z vlastnej iniciatívy jednotlivých pracovníkov. Okrem toho pracovníci OBÚ Spišská Nová Ves sa aktívne zapájali do riešenia úloh v dozorovaných organizáciách, z ktorých treba uviesť najmä: a) otvárka bane Miková, závod SMZ Jelšava, zavádzanie dobývacej metódy - otvorená komora (ďalej len OK), likvidácia vyrúbaných priestorov vzniklých po dobývaní OK, zriadenie seizmickej stanice, sledujúcej zmeny v napäťovo - deformačných stavoch Dúbravského masívu. Aby sa mohli pri dobývaní OK vykonávať trhacie práce veľkého rozsahu, úrad zorganizoval prvé školenie a dočasné skúšky technických vedúcich odstrelov. Zaslúžil sa o vykonanie modelového výskumu dobývania OK v Dúbravskom masíve (VVUÚ Ostrava –Radvanice) ako aj o vybudovanie prvej stabilnej seizmickej stanice v hlbinnej bani na Slovensku. Dňa 22. 3. 1975 sa v závode SMZ Jelšava, v bani Miková, úspešne uskutočnil najväčší podzemný odstrel veľkého rozsahu na Slovensku, spojený s likvidáciou vyrúbaných priestorov bane Miková, kedy v 2070 vrtoch (celková metráž 56 780 m) bolo odpálených pomocou 563 el. rozbušiek a 41 250 m bleskovice 89 184 kg trhavín. Odstrelom bolo rozpojených 265 000 m3 rúbaniny. Prípravné práce pre uvedený odstrel sa vykonávali cca 2 roky. b) zavádzanie výstupkového dobývania v bani Dúbrava a neskôr aj v bani Miková v závode SMZ Jelšava. Tu sa pracovníci úradu angažovali najmä pri zavádzaní banskej bezkoľajovej mechanizácie (BBM) a výstavbe koľajovej dopravy o rozchode 900 mm. Ing. Jariabka vypracoval aj návrh bezpečnostného predpisu pre túto dopravu. c) Zavádzanie trhaviny DAP pri trhacích prácach v podzemí (SMZ Lubeník, SMZ Jelšava). Neskôr aj v ŽB Rudňany, ŽB Nižná Slaná a VKŠ Novoveská Huta. d) Výstavba lomu Kurtová skala, Vápenka Margecany. e) Zvyšovanie výrubnosti v ložisku Fe rúd v Nižnej Slanej. f) Likvidácia endogénneho požiaru (horenie pyritových bridlíc) v ložisku Nižná Slaná. g) Zavádzanie nových dobývacích metód v ložisku Cu rúd v Slovinkách. h) Zavádzanie výstupkového dobývania v ložisku magnezitu v Lubeníku. i) Likvidácia vyrúbaných priestorov v ložisku Lubeník. j) Skúšky ťažného zariadenia v Novej jame v Lubeníku. k) Otvárka 4. etáže v lome, ŽPSV Olcnava. l) Vetranie sprístupnených jaskýň. m) Otvárka 8. 9. 10 etáže v lome Gombasek. n) Elektrifikácia jaskýň (Aragonitová, Dobšinská Ľadová, Domica, Gombasecká, Belianska).

47


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

o) Rekonštrukcia a modernizácia ťažných zariadení v jamách Dorota, Mier, Manó, Lubeník a ďalšie. p) Elektrifikácia podzemia 6 kV rozvodmi s pojazdnými trafostanicami. Všetky horeuvedené riešenia boli potvrdené príslušnými rozhodnutiami obvodného banského úradu. Ďalej to bolo: q) Prednášanie v kurzoch strelmajstrov, lokomotivárov, stroj. ťaž. strojov, revíznych technikov elelktro a i.. r) Výučba v  Strednej priemyselnej škole geologickej a  baníckej v  Sp. Novej Vsi: (JUDr. Ing. Žigo, Ing. Bačenko, Ing. Korenko, Ing. Janíček, Ing. Müncner, Ing. Andráš). s) Spoločné organizovanie prvého zasadania predstaviteľov štátnych banských správ členských štátov RVHP v dňoch 16.-21.9.1974, kedy účastníci tohto zasadania sfárali do bane Miková, v závode SMZ Jelšava. Záverečný protokol bol slávnostne podpísaný v rekreačnom zariadení závodu SMZ Jelšava na Hrádku. V 90. rokoch sa pracovníci úradu aktivizovali najmä: a) pri riešení odborných problémov, ktoré vznikali pri razení prvého diaľničného tunela Branisko ( výstavba skladov výbušnín v  prieskumnej štôlni a  v tuneli, výkon trhacích prác, vetranie tunela, elektrifikácia tunela a.i.), b) pri riešení zatápania baní v Rožňave, Rudňanoch, Slovinkách, Smolníku, c) likvidácia hlavných banských diel v baniach, ktoré sa v rámci útlmu rudného baníctva zatvárali ai. Na OBÚ Spišská Nová Ves bola v roku 1970 založená základná organizácia SVTS, neskôr Slovenskej baníckej spoločnosti (SBS). Prvým predsedom ZO SBS sa stal Ing. Ján Jariabka. Po jeho odchode do dôchodku funkciu predsedu ZO SBS vykonávali Ing. Tibor Solár, Ing. Peter Kostečka a od roku 1996 Ing. Eduard Müncner. Od samého začiatku, ZO SBS vyvíjala veľmi bohatú činnosť, ktorú možno rozdeliť do nasledujúcich oblastí:

a) Organizovanie sympózií, konferencií, seminárov a školení Počas viac ako 30 ročnej existencie, ZO SBS zorganizovala celkom 3 sympóziá k 130. výročiu od vydania Všeobecného banského zákona (1984), k 140. výročiu od vydania Všeobecného banského zákona (1994) a k 150. výročiu od vydania Všeobecného banského zákona (2004). Z týchto sympózií boli vydané tri zborníky prednášok, ktoré podrobne rozoberajú vývoj banského práva a históriu banských úradov v Uhorsku so zameraním na územie terajšej Slovenskej republiky. Ďalšie tri sympóziá boli venované riešeniu stretov záujmov pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom. Ďalej to boli 3 konferencie, 10 seminárov a niekoľko desiatok školení THP z banských a súvisiacich predpisov. V roku 1991 48


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Pamätná medaila vydaná k 130. výročiu od vydania Všeobecného banského zákona

bola pri ZO SBS zriadená Katedra pre výučbu technických vedúcich odstrelov (TVO), ktorá získala poverenie na výučbu TVO rozhodnutím býv. SBÚ pod č.3070/II-1044/1991. Za toto obdobie bolo na Katedre vyškolených cca 100 TVO. Od roku 1994 má táto Katedra aj poverenie MH SR na výučbu odpaľovačov ohňostrojov č.542/150/II/1994 a poverenie MH SR č.452/I/150/1994 na školenie predavačov zábavnej pyrotechniky. Kurz odpaľovačov na Katedre už absolvovalo viac ako 50 uchádzačov. Vyškolili sme viac ako 800 predavačov zábavnej pyrotechniky. Okrem horeuvedenej činnosti ZO SBS pravidelne vysielala svojich členov na odborné konferencie, semináre a sympózia organizované na Slovensku i v zahraničí.

b) Publikačná činnosť Od založenia ZO SBS v roku 1970 na tunajšom úrade predstavuje: Zborník „Dobývacie metódy používané pri hlbinnom dobývaní v úradnom obvode OBÚ Spišská Nová Ves“, vydaný v roku 1973. Tri zborníky prednášok zo sympózií „ Strety záujmov pri prieskume a ťažbe nerastných surovín“, uskutočnených v 70. rokoch v Starej Lesnej. Zborník „ Dobývacie metódy pri hlbinnom dobývaní ložísk nerastov v oblasti SpišskoGemerského rudohoria a Východoslovenského kraja“, vydaný v roku 1989. Zborník prednášok zo sympózia „ Vývoj štátnej banskej správy na Spiši“, vydaný v roku 1984. Zborník prednášok zo sympózia „ 140 rokov od vydania Všeobecného banského zákona“, vydaný v roku1994. Otázky a odpovede z banských a súvisiacich predpisov, vydané v roku 1990. Otázky a odpovede z bezpečnostných predpisov, vydané v roku 1990. Otázky a odpovede z banských a súvisiacich predpisov, ( I. vydanie v roku 1999, druhé v roku 2000). Viacero učebných textov pre TVO. „Učebné texty pre predavačov pyrotechnických predmetov triedy II, III a podtriedy T1 (tri vydania, posledné z roku 2000). Päť zborníkov prednášok zo seminárov mechanikov, energetikov a revíznych technikov VTZ, posledný z roku 1998. Publikácia „Predpisy o výbušninách“, vydaná v roku 1996 - spoluúčasť našej ZO SBS. Zborník prednášok zo sympózia „150 rokov od zavedenia Všeobecného banského zákona v Uhorsku“, vydaný v roku 2004. 49


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

c) Organizovanie zájazdov Od svojho založenia zorganizovala ZO SBS pri OBÚ Sp. Nová Ves v spolupráci s odborovou organizáciou pre svojich členov a rodinných príslušníkov viac ako 20 odborných a rekreačných zájazdov, z ktorých treba uviesť najmä. zájazd na chatu Hrádok a do jej okolia, SMZ Jelšava, zájazd na Prednú Horu (chata Slovmag Lubeník) a do jej okolia, zájazd na Šíravu, zájazd do Štúrova a Ostrihomu, zájazd na chatu Čremošné a do jej okolia, zájazd do Tatier s výstupom na Lomnický štít, zájazd do Poráčskej doliny, dva zájazdy do Budapešti, tri zájazdy do Nyiregyházy a tokajskej oblasti, zájazd do Egru, zájazd do Miškovca a Tapolce, zájazd do kúpeľov Mezökövezd ,

50

Fáranie pracovníčok OBÚ Sp. Nová Ves a manželiek inšpektorov OBÚ v bani Miková, SMZ Jelšava v roku 1971

Prielom Hornádu NP Slovenský raj

Krompachy, pamätník Krompašskej vzbury

Bardejovské kúpele 1974


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

dva zájazdy do Krakowa a Wieliczky, zájazd na vodné dielo Gabčíkovo, zájazd na Červený Kláštor so splavením Dunajca, zájazd do kúpeľov Nová Ľubovňa s návštevou kúpeľov v poľskej Krynici a Ľubovnianskeho hradu, zájazd na Duklu, zájazd okruhom Tatier cez Poľsko, späť na Slovensko, zájazd do Viedne a i. Pracovníci úradu sa aktivizovali aj v oblasti zahraničných stykov. Dňa 13.4.1978 bola slávnostne podpísaná na Hrádku v  Jelšave Dohoda o  družobných stykoch medzi OBÚ Spišská Nová Ves a OBÚ Trutnov, ktorú podpísali Ing. Eduard Müncner za OBÚ SNV a  Ing.  Ota Přibil za OBÚ Trutnov. Prítomní pri podpise boli predseda ČBÚ Pavel Pastorek, predseda SBÚ Ing.  Ján Baran, CSc., predseda KV SOZ BaE František Vanda Návšteva pracovníkov OBÚ Trutnov a riaditeľ SMZ Jelšava Ondrej Furman. Táto na OBÚ Spišská Nová Ves v roku 1995 dohoda dodnes platí. V rámci dohody bolo vykonaných niekoľko výmenných návštev pracovníkov OBÚ Trutnov v  obvode OBÚ Sp. Nová Ves a opačne pracovníkov OBÚ Sp. Nová Ves v obvode OBÚ Trutnov. Škoda, že po výmene predsedov obidvoch úradov v roku 2002 vzťahy medzi úradmi ochladli. Dňa 22.10.1986 opäť na Hrádku v  Jelšave bola podpísaná Dohoda o spolupráci medzi OBÚ Spišská Nová Ves a  OBÚ Miškolc. Dohodu za OBÚ Sp. Nová Ves podpísal predseda úradu Ing.  Müncner a  za OBÚ Miškolc predseda úradu Ing. Aladár Balasz. Prítomní pri podpise boli predseda Ústredného banského úradu v Budapešti Ing. Antal Neuberger a  predseda SBÚ Ing.  Ján Baran, CSc., Ing.  Jenö Kerekes, generálny riaditeľ BAV Budapešť, Ing.  Milan Sabo, Podpisovanie Dohody o spolupráci riaditeľ závodu SMZ Jelšava. Aj na základe medzi OBÚ Miskolc a OBÚ Spišská Nová Ves tejto Dohody došlo v minulosti k viacerým na Hrádku v roku 1986 vzájomným výmenným návštevám pracovníkov oboch úradov. Po roku 1995 sa tieto styky prerušili. K ich obnoveniu došlo v roku 2000 zásluhou vtedajšieho predseda úradu Ing. Holáka, Ing. Bačenku a Ing. Müncnera. Treba uviesť, že úrad pod vedením predsedu úradu Ing. Eduarda Müncnera neformálne spolupracoval aj s OBÚ Krakow, SITG v Katowiciach. 51


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Živé kontakty boli aj s Kubánskou republikou. Pracovníci úradu Ing. Bačenko, Ing. Ladislav Andráš, Ing. Turzák, Ing. Korenko, Ing. Solár prednášali v 6. týždňových kurzoch na Kube. Na Baníckej fakulte v Košiciach pre kubánskych inžinierov prednášal aj Ing. Jariabka Ing. Bačenko a Ing. Müncner. Kubánska delegácia viackrát navštívila aj OBÚ Spišská Nová Ves. Po roku 1990 tieto kontakty zanikli. Určite sme neuviedli niektoré ďalšie významné udalosti v  činnosti OBÚ Sp. Nová Ves, aj z uvedeného však vyplýva bohatá a významná odborná práca pracovníkov úradu, vykonávaná od roku 1969, ktorá bola v mnohých smeroch ojedinelá v rámci štátnej banskej správy na Slovensku. Treba uviesť , že v uvedených rokoch sa postupne vytváral nový kolektív pracovníkov, ktorý sa stmeľoval aj mimo pracovných povinností, vykonávaných v úrade. Tak napr. každý pracovník ročne odpracoval priemerne 4 pracovné zmeny ( voľné soboty, po pracovnej dobe) v akciách „Z“ (výstavba krytého kúpaliska, lyžiarskeho vleku Rittemberg, škôlka ŽB, rekreačné zariadenie na Hrádku, poľnohospodárske brigády pri zbere zemiakov, vylepšovanie pracovného prostredia v úrade, najmä pri presťahovaní sa do nových úradných priestorov, atď.). Uskutočňovali sme školenia pre odborárskych funkcionárov v  banských závodoch a  podnikoch. Spoločne aj s  rodinnými príslušníkmi sme si pripomínali významné životné jubileá pracovníkov úradu. Každý rok sme organizovali zájazdy, (bolo to uvedené v predchádzajúcej časti tejto publikácie). Zúčastňovali sme sa aj rôznych súťaží, organizovaných ŠBS ( napr. Športovo-branné hry a pod.). Pri týchto akciách sa kolektív úradu upevňoval, čo nám pomáhalo riešiť aj mimopracovné problémy členov nášho kolektívu. Za dosiahnuté výsledky v uvedenom období bol kolektív pracovníkov OBÚ Sp. Nová Ves aj jednotlivci, ocenení viacerými podnikovými, baníckymi, odborárskymi a štátnymi vyznamenaniami.

Výstavba Materskej škôlky ŽB. Sp. Nová Ves

52

Brigáda pri zbere ľanu JRD Sp. Belá 1973


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Kapitola 8

Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi v rokoch 2000 - 2010 V rokoch 2000 – 2010 pracovníci Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi riešili okrem inšpekčnej a administratívnej činnosti najmä tieto úlohy:

2000 - 2001 Pripomienkovanie predpisu MH SR o BOZP pri likvidácii hlavných banských diel, Tunel „Branisko“ problematika sekundárneho ostenia v  zložitých hydrogeologických a tektonických pomeroch horninového prostredia, aktívna účasť v rokovaniach ohľadom zatápania banských diel v dobývacích priestoroch Rožňava a Rudňany, dopad tohto stavu a jeho monitoring v budúcnosti, preskúšaných celkom 26 žiadateľov o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa vyhlášky MH SR č. 208/1993 Z.z. o  požiadavkách na kvalifikáciu a  o  overovaní odbornej spôsobilosti pracovníkov pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom, preskúšaných celkom 11 strelmajstrov, ktorým boli vydané oprávnenia na výkon činnosti v rôznych oblastiach trhacích prác.

2002 Spolupráca pri implementácii STN do predpisov EÚ, preskúšaných celkom 19 žiadateľov o vydanie osvedčenia o  odbornej spôsobilosti, podľa vyhlášky MH SR č. 208/1993 Z.z. o požiadavkách na kvalifikáciu a o overovaní odbornej spôsobilosti pracovníkov pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom, preskúšaní celkovo 3 strelmajstri, ktorým boli vydané oprávnenia na výkon činnosti v rôznych oblastiach trhacích prác.

2003 Zástupca úradu bol vymenovaný do výberovej komisie Rudných baní, š.p., prednáška na seminári SZVK „Výrobcovia kameniva pred vstupom do EÚ“, 53


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

v časopise „Bezpečná práca“ bol uverejnený článok o dvoch mimoriadnych udalostiach, ktoré vyšetroval tunajší úrad, preskúšaných celkom 7 žiadateľov o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa vyhlášky MH SR č. 208/1993 Z.z. o požiadavkách na kvalifikáciu a o overovaní odbornej spôsobilosti pracovníkov pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom, preskúšaných celkom 30 strelmajstrov, ktorým boli vydané oprávnenia na výkon činnosti v rôznych oblastiach trhacích prác, preskúšaný jeden uchádzač o oprávnenie banského merača, spolupráca s  Inšpektorátom práce v  Prešove ohľadom výkonu hlavného dozoru pri odovzdaní tunela Branisko do užívania.

2004 Spolupráca úradu s Inšpektorátom práce v Banskej Bystrici, ktorá vyústila do podpísania dohody o výkone hlavného dozoru, spolupráca s Policajným zborom SR v Poprade, Spišskej Novej Vsi, Revúcej a Rožňave pri kontrolách skladov výbušnín, preskúšaných celkom 74 žiadateľov o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa vyhlášky MH SR č. 208/1993 Z.z. o  požiadavkách na kvalifikáciu a  o  overovaní odbornej spôsobilosti pracovníkov pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom, preskúšaní celkovo 4 strelmajstri, ktorým boli vydané oprávnenia na výkon činnosti v rôznych oblastiach trhacích prác.

2005 Preskúšaných celkom 40 žiadateľov o vydanie osvedčenia o  odbornej spôsobilosti podľa vyhlášky MH SR č. 208/1993 Z.z. o požiadavkách na kvalifikáciu a o overovaní odbornej spôsobilosti pracovníkov pri banskej činnosti a  činnosti vykonávanej banským spôsobom, spolupráca úradu pri problematike navrhovaných chránených vtáčích území NATURA 2000.

Ing. Baffi, predseda úradu gratuluje Ing. Bačenkovi k 70. narodeninám (2005), po ľavej strane Ing. Holák

2006 Preskúšaných celkom 40 žiadateľov o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa vyhlášky MH SR č. 208/1993 Z.z. o požiadavkách na kvalifikáciu a o overovaní odbornej spôsobilosti pracovníkov pri banskej činnosti a  činnosti vykonávanej banským spôsobom. 54


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

2007 - 2008 Zástupca úradu bol menovaný do poradnej komisie predsedu HBÚ na preskúmanie postupu vyšetrovania mimoriadnej udalosti, ktorá sa stala v HBP, a.s. Prievidza, zástupca úradu bol menovaný do komisie MŽP SR na prehodnotenie a redukciu ložísk vyhradených nerastov, zástupca úradu bol menovaný do komisie na preskúmanie nových technických riešení výkonu trhacích prác, vyhodnocovanie tektonických porúch a celkovej geologickej situácie v organizácii Siderit, s.r.o. Nižná Slaná,

Zájazd ZO SBS pri OBÚ Sp. Nová Ves, pred Aragonitovou jaskyňou v roku 2008

Wellness centrum v chate SMZ Lubeník – Predná Hora

preskúšaných celkom 27 žiadateľov o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa vyhlášky MH SR č. 208/1993 Z.z. o  požiadavkách na kvalifikáciu a  o  overovaní odbornej spôsobilosti pracovníkov pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom, preskúšaných celkom 19 strelmajstrov, ktorým boli vydané oprávnenia na výkon činnosti v rôznych oblastiach trhacích prác, preskúšaní 3 revízni technici na prácu na vyhradených technických zariadeniach plynových, v súčinnosti s HBÚ rokovanie s Národným inšpektorátom práce v Košiciach ohľadom zmeny legislatívneho rámca pre koordináciu a jednotný postup pri výkone hlavného dozoru, účasť na rokovaní so Štátnou ochranou prírody v  Banskej Bystrici ohľadom riešenia identifikácie stretov chránených území NATURA 2000 a určených chránených ložiskových území a dobývacích priestorov, účasť zástupcu úradu na Svetovom baníckom kongrese a Expo v Krakowe.

2009 - 2010 Preskúšaných celkom 23 žiadateľov o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa vyhlášky MH SR č. 208/1993 Z.z. o požiadavkách na kvalifikáciu a o overovaní odbornej spôsobilosti pracovníkov pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom, preskúšaní 5 revízni technici na prácu na vyhradených technických zariadeniach, 55


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Posedenie pri guláši – Deň baníkov 2009

Clonový odstrel v kameňolome PD Poľana Jarabina v roku 2010

spolupráca s Mestským úradom v Spišskej Novej Vsi pri riešení mimoriadnej udalosti vytečenia vody zo zlikvidovaného banského diela v lokalite Nová štôlňa, spolupráca s odbornými a stavovskými inštitúciami (Slovenská banská komora, Slovenská banícka spoločnosť, Slovenská spoločnosť pre trhacie a vŕtacie práce, Banícky cech Rudňany, Banícky spolok SPIŠ, ...), účasť zástupcu úradu na medzinárodnej konferencii „Ťažné stroje a vertikálna doprava“ v Českej republike. V uplynulom období aktívne pracovala aj základná organizácia Slovenskej baníckej spoločnosti pri OBÚ Spišská Nová Ves, ktorá zorganizovala niekoľko seminárov pre revíznych a bezpečnostných technikov. Zároveň vydala ku všetkým seminárom zborníky prednášok. ZO SBS zorganizovala aj niekoľko zájazdov a  spoločenských stretnutí pracovníkov, ktorých sa okrem aktívnych pracovníkov vo veľkom počte zúčastňovali aj dôchodcovia - bývalí pracovníci OBÚ Spišská Nová Ves. Katedra pre výučbu TVO, odpaľovačov ohňostrojov a predavačov zábavnej pyrotechniky zriadená pri ZO SBS OBÚ Spišská Nová Ves usporiadala od roku 2000 do roku 2010  3 kurzy TVO - 16 záujemcov, 6 kurzov odpaľovačov - 52 záujemcov a vyškolila 420 predavačov pyrotechnických výrobkov.

Kurz odpaľovačov ohňostrojov

56


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Kapitola 9

Banskí kapitáni, prednostovia, resp. predsedovia banského úradu v Spišskej Novej Vsi od roku 1854 Banský kapitanát v Spišskej Novej Vsi (1854 – 1933) 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9.

Anton Stöckl, vrchný asesor, dočasný kapitán Franz Mroule, banský kapitán František Neubauer, banský kapitán Teodor Zsembery, banský komisár Anton Bihar, banský kapitán Ľudovít Weisz, ministerský radca Ing. František Gottpreis, hlavný banský radca Samuel László, hlavný banský radca JUDr. Ing. Adolf Jurák, banský komisár

(1. 8. 1854 – 30. 3. 1856) (31. 3. 1856 – 31. 5. 1859) (9. 6. 1859 – 30. 9. 1887) (1. 10. 1887 – 31. 8. 1894) (1. 9. 1894 – 31. 12. 1913) (1. 1. 1914 – 4. 17. 1924) (5. 7. 1924 – 16. 11. 1926) (17. 11. 1926 – 31. 3. 1933) (1. 4. 1933 – 31. 1. 1934)

Revírny banský úrad v Spišskej Novej Vsi (1934 – 1940) 1. JUDr. Ing. Oskár Goldstern, hlavný banský radca 2. JUDr. Ing. Ján Mokroš, prednosta 

( 1. 2. 1934 – 16. 9. 1937) (17. 9. 1937 – 17. 1. 1940)

Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi (1940 – 2003) 1. JUDr. Ing. Ján Mokroš, prednosta 2. JUDr. Ing. Viliam Lajda, dočasne poverený vedením 3. JUDr. Ing. Ján Mokroš, poverený vedením prednosta  4. JUDr. Ing. Viliam Lajda, prednosta 5. Ing. Ladislav Jarný, poverený vedením 6. JUDr. Ing. Ján Dinka, prednosta  predseda úradu  7. Ing. Otokár Manasil, poverený vedením úradu  8. Ing. Eduard Müncner, predseda úradu  9. Mgr. Ing. Peter Kúkelčík, predseda úradu 

(18. 1. 1940 – 18. 11. 1944) (19. 11. 1944 – 20. 3. 1945) (21. 3.1945 – 27. 8. 1945) (28. 8. 1945 – 29. 4. 1946) (30. 4. 1946 – 5. 12. 1948) (6. 12. 1948 – 31. 12. 1948) (3. 1. 1949 – 31. 12. 1957) (1. 1. 1958 – 31. 12. 1969) (1. 1.1970 – 31. 1. 1972) (1. 2. 1972 – 31. 7. 1995) (1. 8. 1995 – 28. 2. 1999) 57


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

10. Ing. Jozef Holák, predseda úradu  11. Ing. Michal Kapusta, poverený vedením úradu  12. Ing. Dušan Čelár, predseda úradu  13. Ing. Vladimír Bubelíny, poverený vedením úradu  14. Ing. Vojtech Völgyi , predseda úradu  15. Ing. Antonín Baffi , poverený vedením úradu  predseda úradu 

Kryštál, kremeň - Smolník

58

(1. 3. 1999 – 31. 1. 2002) (1. 2. 2002 – 28. 2. 2002) (1. 3. 2002 – 31. 3. 2003) (1. 4. 2003 – 30. 9. 2003) (1.10. 2003 – 31. 8. 2004) (1. 9. 2004 – 16. 1. 2005) (od 17. 1. 2005)


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Kapitola 10

Životopisy prednostov a predsedov OBÚ Spišská Nová Ves od roku 1940 do roku 2010 JUDr. Ing. Ján Mokroš Narodil sa 15. 10. 1896 v Petřvalde na Morave. Štátne skúšky z práva zložil v r. 1920 a 1922. Dňa 27. 6. 1922 bol promovaný na doktora práv. Do štátnej služby nastúpil 4. 8. 1922. Prvú skúšku z banského inžinierstva zložil v r. 1925 a druhú 25. 7. 1937 v Příbrami. Rozhodnutím Revírneho banského úradu v Prahe bol 15. 9. 1937 uvoľnený zo štátnej služby v Čechách. Od 17. 9. 1937 nastúpil ako prednosta Revírneho banského úradu v Spišskej Novej Vsi. Dňa 22. 8. 1939 zložil služobnú prísahu zamestnancov banských úradov dočasne ponechaných v štátnych službách na Slovensku. Prednostom Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi bol od 18. 1. 1940 do 18. 11. 1944, kedy bol funkcie pozbavený z národnostných dôvodov. V roku 1943 bol hlavným banským komisárom, neskôr banským radcom. Dňa 21. 3. 1945 bol poverený vedením Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi a od 28. 8. 1945 do 29. 4. 1946 bol znova jeho prednostom. Od 1. 5. 1946 bol uvoľnený pre štátnu službu v Čechách. Zomrel v roku 1980.

JUDr. Ing. Viliam Lajda Narodil sa 8. 9. 1911 v Paludzi, okres Liptovský Mikuláš. Do Ľudovej školy začal chodiť v Paludzi a ukončil ju na Myjave. Stredoškolské štúdiá začal v Skalici a skončil ich s vyznamenaním 9. 7. 1931 v Montpellier vo Francúzsku. Právnické štúdiá absolvoval v Bratislave v r. 1933 – 1936. Potom v Paríži skončil 2-ročnú školu politických náuk. Ďalej navštevoval vo Viedni dva semestre na konzulárnej akadémii a v Berlíne 1 semester prednášok na fakulte štátnych vied. Od decembra 1938 do konca februára 1939 pracoval ako súdny úradník na Hlavnom súde v Bratislave. V r. 1940 začal pracovať na Obvodnom banskom súde v Banskej Bystrici a v októbri odišiel študovať na Vysokú banskú školu v Leobene. Po skončení štúdia sa stal v r. 1943 banským koncipientom na Obvodnom banskom úrade v Spišskej Novej Vsi. Od 19. 11. 1944 do 20. 3. 1945 bol dočasne poverený vedením tohto úradu. Potom sa stal od 1. 4. 1945 prednostom odboru pre veci banské a hutné na Povereníctve 59


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

SNR pre verejné práce. Od 22. 5. 1945 pôsobil na Ministerstve zahraničných vecí v Prahe u Dr. V. Clementisa, odkiaľ bol vyslaný do Budapešti organizovať maďarský hlinikársky a aj naftový priemysel. V období od 30. 4. 1946 do 5. 12. 1948 bol prednostom Obvodného banského úradu v  Spišskej Novej Vsi. V  r. 1949 – 1952 bol vedúcim Banského múzea Dionýza Štúra v Banskej Štiavnici. Potom pracoval vo Výskumnom ústave drevárskom v  Bratislave a  ako námestník   Stavoprojektu v  Bratislave. Odtiaľto bol poslaný do výroby (Hydroprojekt, Stavoindustria ). Ďalej pracoval na Úrade pre patenty a vynálezy v Bratislave a v Prahe a neskôr ako plánovač vo Výskumnom ústave vodohospodárskom v Bratislave. Od r. 1967 pracoval na Povereníctve kultúry a informácií SNR, neskôr na Ministerstve kultúry SSR, odkiaľ odišiel do dôchodku. V r. 1968 – 1969 bol expertom OSN – UNESCO v Kamerune a tiež členom Medzinárodného výboru legálnej metrológie (OIML). Zomrel v Bratislave dňa 10. 7. 1991.

JUDr. Ing. Ján Dinka Narodil sa 6. 9. 1917 v Skalici  v rodine železničného úradníka. V roku 1922 bol otec preložený do Nitry, kde s matkou a dvoma bratmi bývali do roku 1939, kedy bol otec preložený do Bratislavy, kde sa presťahovala aj jeho rodina. V rokoch 1923 až 1936 absolvoval základné vzdelanie na štátnej ľudovej škole a stredoškolské na reálnom gymnáziu, ktoré ukončil maturitou. Vzhľadom na sociálne pomery v rodine, počas stredoškolských štúdií pracoval ako robotník. V  roku 1939 sa zapísal na Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Diplom doktora právnych a štátnych vied získal 29. 5. 1941. V roku 1942 sa zapísal na Vysokej škole technickej v Bratislave študovať na odbore špeciálnych náuk banícke inžinierstvo. Počas štúdia praxoval v uhoľných baniach v Handlovej od 8. 8. 1944 do 7. 10. 1944. Podľa medzivládnej dohody mal pokračovať v štúdiu ďalšie dva roky na Baníckej fakulte v Berlíne. Na základe vlastnej žiadosti, ktorej Reichminister vyhovel 20. 12. 1944, mal pokračovať v štúdiu na Vysokej škole banskej v Leobene. Vzhľadom na blížiaci sa koniec vojny v štúdiu na Vysokej škole banskej v Leobene nepokračoval. V máji 1945 sa zapísal v Přibrami na Vysokej škole banskej študovať banské inžinierstvo. V marci 1946 sa Vysoká škola presťahovala do Ostravy, kde 29. mája 1945 ukončil štúdium banského inžinierstva druhou štátnou skúškou s vyznamenaním. Dňa 8. júna 1946 bol prijatý do zamestnania v štátnej banskej správe ako štipendista na Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici. Rozhodnutím Povereníctva priemyslu a obchodu bol pridelený k výkonu banskej praxe do Severočeských hnedouhoľných baní n.p. v Moste. Túto prax vykonával od 30. 7. 1946 do 31. 12. 1946 v bani Alexander v Hrdlovke. u Duchcova. Dekrétom Povereníctva obchodu a  priemyslu č. BA 4995/VII-1948 bol poverený vedením Obvodného banského úradu v  Spišskej Novej Vsi. Vo funkcii prednostu, neskôr predsedu Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi pracoval od 3. 1. 1949 do 31. 12. 1969. V tomto období sa okrem vedenia obvodného banského úradu podieľal aj na tvorbe niektorých banských predpisov (Bezpečnostný predpis č. 5000/1958, a bansko-meračský predpis). Ako člen Slovenskej banskej spoločnosti ČSVTS bol činný vo viacerých funk60


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

ciách (predseda, podpredseda a vedecký tajomník Vsl. KV Slovenskej banskej spoločnosti). Na základe rozhodnutia predsedu Slovenského banského úradu od 3. 1. 1970 pracoval na Slovenskom banskom úrade v Bratislave ako riaditeľ Odboru pre racionálne dobývanie ložísk úžitkových nerastov. Vo funkcii riaditeľa IV. odboru sa v spolupráci s Hlavnou banskou záchrannou stanicou v Prievidzi zaslúžil o vybavenie banských záchranných staníc najmodernejšou záchranárskou resuscitačnou technikou a zariadil pravidelné cvičenia banských záchranárov. V  roku 1972 odišiel do dôchodku a  ako dôchodca pracoval na Slovenskom banskom úrade do 31. 12. 1987. Podieľal sa aj na tvorbe nového banského zákona a bezpečnostných predpisov. Pracoval aj ako člen Posudkovej komisie dôchodkového zabezpečenia v Spišskej Novej Vsi a tiež ako člen komisie pre udeľovanie štátnych cien Klementa Gottwalda a Antonína Zápotockého. Za svoju prácu v štátnej banskej správe bol ohodnotený viacerými rezortnými vyznamenaniami, štátnym vyznamenaním Za zásluhy o  výstavbu a  plaketou Baníckej fakulty VŠT v Košiciach. Zúčastnil sa svetových baníckych kongresov v Londýne, Salzburgu, Madride a v Bukurešti. Študijné cesty vykonal aj v ZSSR, Poľsku, NDR a v Maďarsku. Keďže ovládal sedem jazykov, aktívne spolupracoval aj pri tvorbe prekladového slovníka nemecko-slovenského, ktorý vyšiel v roku 1993. Počas svojho života sa venoval aj viacerým koníčkom. Pracoval v Speleologickej spoločnosti a veľa cestoval. Navštívil Japonsko, Egypt, Tunis a takmer všetky štáty Európy. Venoval sa aj záhradke a zbieraniu húb. V roku 1996 ťažko onemocnel a bol pripútaný na lôžko. Od tej doby sa venoval iba korešpondencii s bývalými kolegami z baníctva. Zomrel 5. 2. 2003 v Spišskej Novej Vsi.

Ing. Otokár Manasil Narodil sa 10. 5. 1932 v Hlbokom, okres Senica. V rokoch 1938 až 1943 absolvoval základné vzdelanie na štátnej ľudovej škole. Maturoval v roku 1951 na Gymnáziu v Hronskom Beňadiku. V roku 1951 sa prihlásil na štúdium baníctva, ktoré ukončil v roku 1955 na Baníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach. Po ukončení vysokoškolského štúdia nastúpil do prvého zamestnania v  roku 1955 do závodu Tuhové doly – Černá v  Pošúmaví, n.p. Netolice v Čechách ako vedúci úpravne. V rokoch 1956 – 1958 pracoval ako zmenový technik v Hnedouhoľných baniach v Oslavanoch na Morave. V roku 1958 nastúpil na Obvodný banský úrad v Prievidzi, kde do roku 1967 pracoval ako obvodný banský inšpektor a od roku 1968 ako vedúci banský inšpektor. V rokoch 1970 – 1971 bol poverený vedením Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi, kde sa zaslúžil o konsolidáciu pomerov na tomto úrade. Dňa 1. 2. 1972 sa vrátil opäť na Obvodný banský úrad v Prievidzi, kde od 1. 3. 1972 do 30. 6. 1994 vykonával funkciu predsedu Obvodného banského úradu. V roku 1994 ťažko onemocnel, zomrel 25. 4. 1996 v Prievidzi. Počas práce na OBÚ v Prievidzi sa angažoval aj v odboroch, kde vykonával funkciu člena Krajského výboru OZ BaE v Prievidzi. Počas svojho pôsobenia v štátnej banskej správe hodne publikoval v odborných časopisoch, hlavne v oblasti bezpečnosti práce a pracujúcich 61


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

v Slovenských uhoľných baniach. Zúčastňoval sa aj na tvorbe nových bezpečnostných predpisov. Bol aj súdnym znalcom Krajského súdu v Banskej Bystrici v  odbore bezpečnosť práce v baníctve. Za svoju prácu v štátnej banskej správe a v odboroch bol viackrát vyznamenaný vysokými baníckymi a  odborovými vyznamenaniami. Jeho osobnou záľubou bol tenis, ktorému sa venoval až do svojho onemocnenia.

Ing. Eduard Müncner Narodil sa 15.  3.  1939 v  Levoči. Maturoval na Jedenásťročnej strednej škole v Starej Ľubovni v roku 1957. Po maturite nastúpil na Banícku fakultu VŠT v Košiciach, odbor hlbinné dobývanie ložísk, ktorú ukončil promóciou v roku 1962. Počas štúdia cez prázdniny manuálne pracoval v banských závodoch Baňa Nováky n. p., Veľkobaňa Handlová n. p., Uránové doly Zadní Chodov, n.p., Uránové doly Abertamy, n. p., Železorudné bane n. p., závod Slovinky. V rokoch 1974  - 1977 absolvoval právnické štúdium na Inštitúte pre národné výbory pri MV SR v Bratislave. Absolvoval aj Inštitút riadenia pri Úrade Vlády SR v rokoch 1978 - 1979. Po absolvovaní Baníckej fakulty VŠT nastúpil k Železorudným baniam, n. p. Spišská Nová Ves, závod Slovinky, kde postupne pracoval vo funkciách revírnik, samostatný technológ, zástupca vedúceho úseku a vedúceho bane, vedúci útvaru technika a zástupca hlavného inžiniera. Zároveň vykonával funkciu vedúceho trhacích prác. Od 1. 2. 1970 nastúpil na Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi, kde pracoval do 31. 1. 1972 ako obvodný banský inšpektor a od 1. 2. 1972 do 31. 7. 1995 ako predseda úradu. Od tej doby pracoval na OBÚ opäť ako obvodný banský inšpektor do 28. 2. 1999. Od 1. 3. 1999 bol menovaný do funkcie vedúceho I. oddelenia. Dňa 1. 7. 2000 na vlastnú žiadosť odišiel do starobného dôchodku. Ako dôchodca pracoval na OBÚ Sp. Nová Ves do 30. 9. 2000, kedy definitívne odišiel zo štátnej banskej správy. Od 1. 12. 2001 do 31. 8. 2003 pracoval externe vo firme DETEX, s. r. o., o. z. Spišská Nová Ves ako odborný konzultant firmy, najmä v právnych záležitostiach a vo veci zavádzania nových druhov trhavín (najmä emulzných), pri výkone trhacích prác na povrchu ako aj v podzemí. Od roku 2004 pracoval stále externe vo firme Matrix Slovakia, s. r. o. Spišská Nová Ves ako projektový manažér a bezpečnostný technik. V roku 2007 absolvoval školenie interných audítorov QMS podľa normy ISO 9001:2000 a získal od organizácie BUREAU VERITAS SLOVAKIA certifikát na výkon funkcie Interný auditor QMS. Už počas štúdia na vysokej škole jeho koníčkom boli trhacie práce. Ako prvý TVO pre banské odstrely na Slovensku (oprávnenie získal na UBÚ v Prahe v roku 1967) sa aktívne zúčastňoval zavádzania trhacích prác veľkého rozsahu (banské odstrely) v  závodoch SMZ Jelšava, SMZ Lubeník, ŽB Rudňany, ŽB Slovinky, ŽB Smolník. Od roku 1962 pracoval v  orgánoch Československej vedecko - technickej spoločnosti (ČSVTS) a v Slovenskej vedecko - technickej spoločnosti (SVTS). Zastával funkcie predsedu 62


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Závodnej pobočky, predsedu Krajského výboru Banskej spoločnosti SVTS, člena Ústredného výboru Banskej spoločnosti v Bratislave a člena Federálneho výboru Banskej spoločnosti ČSTVS v Prahe. Neskôr člena Prezídia a predsedu revíznej komisie Slovenskej Baníckej spoločnosti (SBS) so sídlom v Banskej Bystrici. V roku 1990 bol spoluzakladateľom Slovenskej spoločnosti pre trhacie a vŕtacie práce (SSTVP), v ktorej do roku 1996 zastával funkciu podpredsedu Výkonného výboru. Od roku 1996 zastával funkciu predsedu tejto spoločnosti, v súčasnosti prezidenta SSTVP. Od roku 1996 je členom Rady ZSVTS v Bratislave. V roku 1970 bol spoluzakladateľom pobočky ČSVTS pri OBÚ Spišská Nová Ves. Na OBÚ Spišská Nová Ves pri ZO SBS založil aj Katedru pre výučbu technických vedúcich odstrelov s celoslovenskou pôsobnosťou. Neskôr sa jej činnosť rozšírila aj na výučbu odpaľovačov ohňostrojov a predavačov zábavnej pyrotechniky. V roku 1972 sa zúčastnil svetového baníckeho kongresu v Bukurešti. Za svoju prácu bol vyznamenaný viacerými baníckymi vyznamenaniami a viac ako dvadsiatimi podnikovými vyznamenaniami doma i zahraničí. V roku 1989 aj štátnym vyznamenaním „Za vynikajúcu prácu“. Získal aj najvyššie vyznamenania SVTS, ČSVTS, ako aj vysoké ocenenia SBS, SSTVP, Rady ZSVTS, SITG v Poľsku a ETE v Maďarsku. Od roku 1972 do roku 2005 bol znalcom Krajského súdu v Košiciach pre odbory „Výbušniny a strelivo“ a „Bezpečnosť práce v baníctve“. Za toto obdobie vypracoval celkom 32 znaleckých posudkov. Napísal viac ako 100 odborných prác, z ktorých mnohé prezentoval na konferenciách doma i v zahraničí. Je autorom viacerých učebných textov pre strelmajstrov a TVO a spoluautorom viacerých publikácií z histórie baníctva na Spiši, bezpečnosti práce a trhacích prác. Podieľal sa aj na tvorbe banských a bezpečnostných predpisov. Počas pôsobenia na OBÚ Sp. Nová Ves sa podieľal na výchove niekoľko stoviek strelmajstrov a niekoľko desiatok TVO. Externe učil aj na Strednej priemyselnej škole baníckej a geologickej v Spišskej Novej Vsi (bezpečnosť práce v baníctve) a na Gymnáziách v Krompachoch (deskriptívnu geometriu a fyziku) a v Spišskej Novej Vsi (baníctvo). Ovláda ruský a poľský jazyk aktívne, nemecký jazyk pasívne. Z poľského a ruského jazyka preložil vyše 40 odborných článkov, ktoré boli väčšinou publikované najmä v zborníkoch vydaných SSTVP a SBS. Jeho záľubou okrem trhacích prác je cestovanie a turistika. Navštívil služobne aj súkromne 26 štátov Európy, Egypt, Tunisko a Turecko. Je ženatý, má dve deti. Býva v Spišskej Novej Vsi

JUDr. Ing. Peter Kúkelčík Narodil sa 30. mája 1957 v Rožňave. Študoval na Stred­nej priemyselnej škole geologicko-baníckej v Spišskej Novej Vsi, ktorú ukončil maturitnou skúškou v  roku 1976. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Baníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach v rokoch 1976 – 1981. Po skončení vysokej školy začal pracovať v Železorudných baniach, š.p. v Spišskej Novej Vsi ako revírnik v závode ŽB Rožňava, kde pracoval do roku 1984. Od roku 1984 pracuje v štátnej banskej správe. Od roku 1984 do roku 1994 pracoval na Obvodnom banskom úrade v Spišskej 63


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Novej Vsi ako obvodný banský inšpektor. Popri zamestnaní navštevoval v rokoch 1987 až 1992 Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde po úspešnom ukončení štúdia získal titul Mgr. V roku 1994 pracoval ako ústredný banský inšpektor na Odbore štátnej banskej správy Ministerstva hospodárstva SR. V roku 1995 sa vrátil na Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi, kde až do roku 2000 pracoval ako obvodný banský inšpektor, vedúci oddelenia a od 1. 8. 1995 do 28. 2. 1999 ako predseda úradu. Od 1. júna 2000 pracoval na Hlavnom banskom úrade v Banskej Štiavnici, kde bol poverený výkonom funkcie vedúceho oddelenia ochrany a využívania nerastných surovín a výbušnín a bol poverený zastupovaním predsedu Hlavného banského úradu. V rokoch 2001 - 2002 absolvoval 3 semestrálne postgraduálne štúdium na Právnickej fakulte UPJŠ Košice v odbore správne právo so záverečnou atestačnou skúškou I. stupňa Do funkcie predsedu Hlavného banského úradu bol vymenovaný podpredsedom vlády a ministrom hospodárstva SR 1. decembra 2005. V roku 2005 mu bol udelený čestný odznak ministra hospodárstva SR „Za pracovnú vernosť“, ktorým bola ocenená jeho dlhoročná práca v odvetví ťažby a úpravy nerastov. JUDr. Ing. Peter Kúkelčík je ženatý, má dve deti. Býva v Spišskej Novej Vsi. Ovláda ruský jazyk aktívne, nemecký jazyk pasívne.

Ing. Jozef Holák Narodil sa 26. 3. 1950 vo Veľkom Klíži, okres Partizánske. Základnú školu absolvoval v  rokoch 1956 – 1964. V  rokoch 1964  1969 absolvoval Strednú priemyselnú školu geologicko – banícku v  Spišskej Novej Vsi. Po absolvovaní tejto školy bol prijatý na Banícku fakultu VŠT v Košiciach, ktorú ukončil promóciou v roku 1974. Základnú vojenskú službu absolvoval v  rokoch 1974 – 1975. Po jej ukončení nastúpil do práce v  štátnom podniku Geologický prieskum Spišská Nová Ves, kde v  rokoch 1975 – 1976 pracoval ako revírnik banských geologických prác. Ďalšiu prax v  š.p. Geologický prieskum Spišská Nová Ves vykonával v  rokoch: 1976 - 1987 ako vedúci úseku banských geologických prác v Rudňanoch – Geologický prieskum Spišská Nová Ves, 1987 - 1988 ako technológ banských geologických prác závodu GP Spišská Nová Ves, 1988 - 1990 ako hlavný inžinier závodu GP Spišská Nová Ves. V roku 1990 nastúpil do práce na Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi ako obvodný banský inšpektor. Túto funkciu zastával do roku 1995, kedy prešiel pracovať na Hlavný banský úrad do Bratislavy ako ústredný banský inšpektor. Od roku 1996 ako vedúci oddelenia banskej bezpečnosti na Hlavnom banskom úrade v Bratislave. V roku 1998 sa vrátil na Obvodný banský úrad do Spišskej Novej Vsi, kde zastával funkciu vedúceho oddelenia banskej bezpečnosti. V roku 1999 bol menovaný do funkcie predsedu Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi, túto funkciu zastával do roku 2002. O d roku 2002 pracuje na obvodnom banskom úrade doteraz ako obvodný banský inšpektor. Angažoval sa aj v Slovenskej baníckej spoločnosti ZSVTS. Zastával funkciu člena výboru ZO 64


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

SBS a neskôr predsedu ZO SBS pri OBÚ Spišská Nová Ves. V rokoch 2001-2002 absolvoval 3 semestrálne postgraduálne štúdium na Právnickej fakulte UPJŠ Košice v odbore správne právo so záverečnou atestačnou skúškou I. stupňa. V roku 2004 úspešné absolvoval skúšky štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe. Má odbornú spôsobilosť pre všetky funkcie podľa vyhl. MH SR č. 208/1993 Z.z. Ovláda ruský a anglický jazyk Je ženatý, má dve deti. Býva v Poprade.

Ing. Michal Kapusta Narodil sa 26.  9.  1953 v  Lieskovanoch. Základnú deväťročnú školu ukončil v  roku 1968. Po jej ukončení študoval na Strednej priemyselnej škole geologicko-baníckej v Spišskej Novej Vsi odbor ťažba a spracovanie kameňa, ktorú ukončil v roku 1972. Po tom študoval na Baníckej fakulte Vysokej školy technickej v  Košiciach, odbor dobývanie ložísk, ktorú ukončil štátnicou a promóciou v roku 1977. Od 11. 7. 1977 do 14. 9. 1996 pracoval v Železorudných baniach, š.p. Spišská Nová Ves, resp. Želba, š.p. v závode Rudňany v rôznom pracovnom zaradení, od revírnika, vedúceho úseku, vedúceho prevádzky až po  vedúceho oddelenia bezpečnosti a hygieny práce. Od 15. 9. 1996 doteraz pracuje na Obvodnom banskom úrade v Spišskej Novej Vsi v rôznych funkciách. Do 30. 1. 2000 ako obvodný banský inšpektor, od 1. 2. 2000 do 21. 3. 2002 a od 15. 4. 2003 ako vedúci oddelenia ochrany a využívania nerastného bohatstva a výbušnín. V období od 1. 2. 2000 do 28. 2. 2000 bol predsedom HBÚ poverený riadením Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi. Je držiteľom oprávnenia strelmajstra pre neplynujúce bane bez nebezpečenstva výbuchu uhoľného prachu podľa § 40 ods. 3 písm. c) vyhlášky SBÚ č. 71/1988 Zb. o  výbušninách v znení neskorších predpisov. V rokoch 2001-2002 absolvoval 3. semestrálne postgraduálne štúdium na Právnickej fakulte UPJŠ Košice v odbore správne právo so záverečnou atestačnou skúškou I. stupňa. Od roku 2003 je vedúcim Katedry pre teoretickú výučbu TVO pri ZO SBS na Obvodnom banskom úrade v Spišskej Novej Vsi. Má osvedčenie o absolvovaní kurzu lektorov z roku 2006. Pravidelne prednáša v kurzoch strelmajstrov, technických vedúcich odstrelov, odpaľovačov ohňostrojov, predavačov pyrotechnických výrobkov a na odborných seminároch. Je spoluautorom učebných textov pre predavačov pyrotechnických výrobkov a odpaľovačov ohňostrojov používaných na Katedre pre teoretickú výučbu TVO ZO SBS pri Obvodnom banskom úrade v Spišskej Novej Vsi. Ovláda rusky jazyk. Je ženatý, ma dve deti. Býva v Domaňovciach, okres Levoča.

Ing. Dušan Čellár Narodil sa 24. marca 1963 vo Zvolene. Základnú školu ukončil v roku 1978 v Košiciach. Potom študoval na Gymnáziu v Koši­ciach, ktoré ukončil maturitnou skúškou v roku 1982. Vy65


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

sokoškolské štúdium absolvoval na Baníckej fakulte VŠT v Košiciach, ktoré v roku 1986 ukončil v odbore hlbinné dobývanie ložísk, špecializácia banská mechanizácia a automatizácia. Po ukončení vysokej školy nastúpil v roku 1986 na závod Geologického prieskumu, n.p. v Rožňave, kde pracoval do roku 1992 vo funkciách, vrtný robotník, banský robotník, revírnik v podzemí a vedúci strediska banské a vrtné práce. V rokoch 1992–1993 pracoval v  organizácii HELL, spol. s  r.o. Banská Štiavnica vo funkcii výrobného riaditeľa strediska Bankov v Koši­ciach. V rokoch 1993 – 1996 bol riaditeľom organizácie BASKO, s.r.o. Košice. V rokoch 1996 – 2002 bol zamestnancom Obvodného banského úradu v Košiciach ako obvodný banský inšpektor. V období od 1. 3. 2002 do 31. 3. 2003 pracoval na Obvodnom banskom úrade v Spišskej Novej Vsi vo funkcii predsedu úradu. Od 1. 4. 2003 do 31. 12. 2003 bol zamestnancom Ministerstva hospodárstva SR vo funkcii poradcu ministra hospodárstva SR. V rokoch 2001-2002 absolvoval 3 semestrálne postgraduálne štúdium na Právnickej fakulte UPJŠ Košice v odbore správne právo so záverečnou atestačnou skúškou I. stupňa. Od 1. 1. 2004 bol zamestnancom Obvodného banského úradu v Košiciach. Funkciu predsedu Obvodného banského úradu v Košiciach vykonával od 1. 4. 2004 do skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do 28. 1. 2008. Ing. Dušan Čellár je ženatý, má 2 deti. Býva v Košiciach.

Ing. Vladimír Bubelíny Narodil sa 30. júla 1954 v  Bacúchu, okres Brezno. Základnú školu ukončil v roku 1969 v Bacúchu. Ďalej študoval na Strednej priemyselnej škole geologickej a baníckej v Spišskej Novej Vsi, ktorú ukončil maturitou v  roku 1973. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Baníckej fakulte, Vysokej školy technickej v Košiciach, ktorú ukončil v roku 1979. Po jej ukončení začal pracovať na Cestných stavbách, n.p. Banská Bystrica ako technik hromadnej ťažby a neskôr ako vedúci hromadného dobývania kameňa. Na Obvodnom banskom úrade v Banskej Bystrici pracoval od 1. 12. 1986 ako obvodný banský inšpektor, neskôr vedúci banský inšpektor a vedúci oddelenia ochrany ložísk a výbušnín. Do funkcie predsedu obvodného banského úradu bol menovaný predsedom Hlavného banského úradu 1. júla 2000. V roku 2003 od 1. apríla do 30. septembra bol poverený aj vedením Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi. V rokoch 2001 - 2002 absolvoval 3 semestrálne postgraduálne štúdium na Právnickej fakulte UPJŠ Košice v odbore správne právo so záverečnou atestačnou skúškou I. stupňa. V roku 2007 mu bol udelený čestný odznak ministra hospodárstva SR „Za pracovnú vernosť“, ktorým bola ocenená jeho dlhoročná práca v odvetví ťažby a úpravy nerastov. Ing. Vladimír Bubelíny je ženatý, má dve deti. Býva v Banskej Bystrici. 66


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Ing. Vojtech Völgyi Narodil sa 16. 1. 1963 v Košiciach. Národnosť slovenská. Základnú deväťročnú školu absolvoval v  rokoch 1969 –1978 v  Šafárikove. Stredné odborné učilište banícke s  maturitou, odbor banský elektromontér absolvoval v rokoch 1978 – 1982 v Handlovej. Po maturite nastúpil na Technickú univerzitu, Banícku fakultu v  Košiciach, odbor hlbinné dobývanie ložísk. Promovaný na banského inžiniera bol v roku 1986. Od 1. 7. 1982 do 31. 8. 1982 pracoval v Bani Dolina, k.p. Veľký Krtíš. Po ukončení vysokoškolského vzdelania nastúpil od 11. 8. 1986 do práce v Bani Cigeľ, o.z. Prievidza, kde pracoval v rôznych funkciách do 30. 10. 1995. Dňa 1. 11. 1995 nastúpil na Obvodný banský úrad v Prievidzi, kde pracoval ako obvodný banský inšpektor do 15. 4. 2003. Od 15. 4. 2003 ako obvodný banský inšpektor vykonával odbornú prax na Obvodnom banskom úrade v Bratislave do 1. 10. 2003. Od 1. 10. 2003 vykonával ako obvodný banský inšpektor odbornú prax na Obvodnom banskom úrade v Spišskej Novej Vsi. V rokoch 2001 – 2002 absolvoval 3 semestrálne postgraduálne štúdium na Právnickej fakulte UPJŠ Košice v odbore správne právo so záverečnou atestačnou skúškou I. stupňa. Dňa 1. 10.  2003 bol vymenovaný za predsedu Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi. Túto funkciu zastával do 31. 8. 2004. Od 1. 9. 2004 prešiel pracovať na Hlavný banský úrad v Banskej Štiavnici, kde vykonával funkciu vedúceho oddelenia banskej bezpečnosti do 31. 5. 2007, kedy zo štátnej banskej správy odišiel. Od 1. 7. 2007 do 1. 1. 2010 pôsobil v SZČO v oblasti využívania ložísk nerastov. Od 1. 1. 2010 pracuje v organizácii Cestné stavby s.r.o. Žilina. Je ženatý, má jedno dieťa. Ovláda  ruský jazyk. Býva v Prievidzi.

Ing. Antonín Baffi Narodil sa 3. 6.1958 v Rožňave. Národnosť slovenská. Základnú deväťročnú školu absolvoval v rokoch 1964 – 1973 v Spišskej Novej Vsi. Strednú priemyselnú školu geologicko – banícku v Spišskej Novej Vsi, odbor dobývanie a úprava rúd a nerudných surovín absolvoval v rokoch 1973 – 1977. Po maturite nastúpil v roku 1977 na Banícku fakultu VŠT v Košiciach, študijný odbor dobývanie ložísk. Promovaný na banského inžiniera bol v roku 1982. Po ukončení vysokoškolského štúdia nastúpil k Železorudným baniam n.p., závod Slovinky, kde v rokoch 1982 – 1984 pracoval ako dispečer hlavnej banskej dopravy. V rokoch 1984 – 1987 ako fárajúci zmenový technik a v rokoch 1988 – 1990 ako banský technológ. V tom istom závode vykonával v rokoch 1990-1991 funkciu vedúceho odboru riadenia výroby a  v  rokoch 1992 – 1997 funkciu vedúceho nebanskej výroby, zároveň v  rokoch 1994 – 1997 aj funkciu vedúceho technickej prípravy výroby. Po zastavení ťažby Cu rúd v závode ŽB Slovinky prešiel pracovať do Kovohút, a.s. Krom67


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

pachy, kde v rokoch 1977 – 1999 pracoval ako technický pracovník investičného odboru, zodpovedný za vykonávanie kontroly a odoberanie vykonaných prác cudzími dodávateľmi pri výstavbe novej technologickej linky tavenia Cu – koncentrátov v prúde kyslíka. V rokoch 2000-2001 podnikal ako samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti sprostredkovania zamestnania, na základe licencie vydanej Generálnym riaditeľstvom NÚP v Bratislave. Od 1. 6. 2001 nastúpil do práce na Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi ako obvodný banský inšpektor. Od 1. 10. 2004 bol poverený vedením Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi a po výberovom konaní bol dňa 17. 1. 2005 menovaný do funkcie predsedu Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi, ktorú vykonáva dodnes. Je spoluautorom zlepšovacieho návrhu „Stabilizácia výstupkového porubu č. 2162, 21631“ v závode Železorudných baní v Slovinkách. Vlastní kvalifikačné osvedčenie pre zavádzanie systémov riadenia kvality ISO 9001 a ISO 9004 vydané organizáciou SGS Slovakia, s.r.o., V rokoch 2001 – 2002 absolvoval 3 semestrálne postgraduálne štúdium na Právnickej fakulte UPJŠ Košice v odbore správne právo so záverečnou atestačnou skúškou I. stupňa. Na OBÚ Spišská Nová Ves vykonáva v súčasnosti aj funkciu predsedu ZO Slovenskej baníckej spoločnosti. Je ženatý, má tri deti. Ovláda ruský jazyk. Býva v Spišskej Novej Vsi.

Kalcit - Gombasek

68


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Kapitola 11

Zoznam pracovníkov obú Spišská Nová Ves od roku 1945 do roku 2010 P. č.

Meno a priezvisko:

Funkcia

Rok od – do

1.

JUDr. Ing. Ján Mokroš

prednosta úradu

1945 – 1946

2.

Štefan Barkol

adm. pracovník hospodár obv. ban. inšpektor

1945 – 1953 1957 – 1967 1967 – 1982

3.

JUDr. Ing. Viliam Lajda

banský komisár prednosta úradu

1945 – 1946 1946 – 1948

4.

Elemír Jánošík

kanc. oficiánt

1945 – 1957

5.

Jakub Čech

kanc. zriadenec

1945 – 1948

6.

Vilma Sanetriková

kanc. pomocníčka

1945 – 1946

7.

Lídia Petríková

kanc. pomocníčka

1946 – 1952

8.

Karol Zmoray

banský technik

1946 – 1953

9.

Ing. Ladislav Jarný

poverený vedením úradu

11.

JUDr. Ing. Ján Dinka

prednosta úradu predseda úradu

1949 – 1957 1958 – 1969

12.

Jozef Staňa

obv. ban. inšpektor

1951 – 1969

13.

JUDr. Ing. Peter Halaša

obv. ban. inšpektor

1952 – 1955

14.

JUDr. Ing. Ondrej Žigo

obv. ban. inšpektor zástupca predsedu obv. ban. inšpektor

1953 – 1968 1969 – 1980 1981 – 1984

15.

Anna Kurucová

adm. pracovníčka

1953 – 1956

16.

Mária Kubíková

adm. pracovníčka vedúca kancelárie

1953 – 1975 1976 – 1980

1948

69


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

70

17.

Ing. Anton Cigánek

obv. ban. inšpektor

1957 – 1970

18.

Magdaléna Karchňaková

adm. pracovníčka vedúca kancelárie

1957 – 1967 1968 – 1975

19.

Ing. Ján Oravec

obv. ban. inšpektor

1959 – 1967

20.

JUDr. Ing. Štefan Wagner

obv. ban. inšpektor

1960 – 1969

21.

Ing. Ladislav Andráš

obv. ban. inšpektor ved. ban. inšpektor zástupca predsedu obv. ban. inšpektor

1961 – 1971 1972 – 1980 1981 – 1990 1991 – 1992

22.

Karol Kačír

obv. ban. inšpektor

1963 – 1967

23.

Ing. Štefan Bačenko

obv. ban. inšpektor ved. ban. inšpektor

1968 – 1980 1981 – 1988

24.

Eva Páterová

adm. pracovníčka referent

1969 – 1971 1977 – 1981

25.

Ing. Otokár Manasil

pov. vedením úradu

1970 – 1971

26.

Ing. Eduard Müncner

obv. ban. inšpektor predseda úradu obv. ban. inšpektor ved. I. oddelenia

1970 – 1971 1972 – 1995 1995 – 1998 1999 – 2000

27.

Ing. Michal Korenko

obv. ban. inšpektor ved. ban. inšpektor

1970 – 1988 1989 – 1991

28.

Ing. Ján Jariabka

obv. ban. inšpektor

1970 – 1982

29.

Vlasta Markulíková

adm. pracovníčka referent hospodár

1971 – 1975 1976 – 1980 1981 – 1997

30.

Ing. Matej Andráš

obv. ban. inšpektor

1972 – 1976

31.

Ing. Jaroslav Turzák

obv. ban. inšpektor

1972 – 1977

32.

Helena Steinerová

adm. pracovníčka

1975

33.

Ing. Ján Badiar

obv. ban. inšpektor

1977 – 1991

34.

Ing. Tibor Solár

obv. ban. inšpektor

1977 – 1997

35.

Ing. Milan Janíček

obv. ban. inšpektor ved. báň. inšpektor ved. I. oddelenia

1977 – 1989 1990 – 1992 1993 – 1997

36.

Klaudia Fifíková

adm. pracovníčka sam. referent

1978 – 1979 1981 –


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

37.

Ing. Peter Kostečka

obv. ban. inšpektor ved. II. oddelenia obv. ban. inšpektor

1981 – 1998 1999 – 2002 2002 – 2003

38

Ing. František Kučma

obv. ban. inšpektor ved. ban. inšpektor vedúci II. oddelenia obv. ban. inšpektor

1981 – 1989 1990 – 1992 1993 – 1998 1999 – 2000

39.

Anna Borzová

adm. pracovníčka referent

1981 – 1985 1985 –

40.

JUDr. Ing. Peter Kúkelčík

obv. ban. inšpektor predseda úradu obv. ban. inšpektor

1984 – 1995 1995 – 1999 1999 – 2000

41.

Ing. Vincent Spišák

obv. ban. inšpektor ved. II. oddelenia

1986 – 2002 2003 –

42.

Eva Vlčeková

am. pracovníčka

1986 – 1987

43.

Ing. Vladimír Pekarčík

obv. ban. inšpektor ved. I. oddelenia obv. ban. inšpektor

1988 – 2001 2002 2003 – 2005

44.

Ing. Jozef Holák

obv. ban. inšpektor predseda úradu obv. ban. inšpektor

1990 – 1998 1999 – 2002 2002 –

45.

Ing. Miroslav Vilček

obv. ban. inšpektor vedúci I. oddelenia

1991 – 1996 1997 – 1998

46.

Ing. Ján Jankovčín

obv. ban. inšpektor

1992 – 2005

47.

Ing. Ján Harabín

obv. ban. inšpektor

1992 – 1993

48.

Ing. Michal Kapusta

obv. ban. inšpektor vedúci I. oddelenia pover. vedením úradu obv. ban. inšpektor vedúci I. oddelenia

1995 – 1999 2000 – 2001 Február 2002 2002 2003 –

49.

Darina Kleinová

adm. pracovníčka

1999 – 2002

50.

Ing. Sidónia Hehejíková

obv. ban. inšpektor

1999 – 2003

51.

Ing. Anton Baffi

obv. ban. inšpektor predseda úradu

2001 – 2004 2005 –

52.

Ing. Milan Bencko

obv. ban. inšpektor

2003 –

53.

Ing. Dušan Čellár

predseda úradu

54.

Ing. Vladimír Bubelíny

poverený ved. úradu

2002 – 2003 2003 71


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

55.

Ing. Vojtech Völgyi

predseda úradu

2003 – 2004

56.

Ing. Erich Veselenyi

obv. ban. inšpektor

2004 – 2006

57.

Ing. Zuzana Pažitná

obv. ban. inšpektorka

2005 –

58.

Ing. Mária Hamráčková

obv. ban. inšpektorka

2008 –

59.

Ing. Viliam Hosa

obv. ban. inšpektor

2008 –

Robotnícki zamestnanci OBÚ a) šoféri: Zoltán Szita Martin Smižanský Albert Klembara Jozef Závadsky Ján Derfiňák Ján Varga Ľubomír Majerčák

Galenit - Banská Štiavnica

72

b) upratovačky: Maria Čechová Veronika Frajová Veronika Kollárová Matilda Sabová Darina Sirková Rozália Dybová Jana Kovaľová Jana Granecová


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Kapitola 12

Recenzie publikácie „70 rokov Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi“ Názov publikácie: „70 rokov Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi“ Autor publikácie: Ing. Eduard Müncner Vydavateľ: Základná organizácia Slovenskej baníckej spoločnosti pri Obvodnom banskom úrade v Spišskej Novej Vsi ISBN: 978-80-969144-9-4 Rok vydania: 2010 Počet strán: 82

12.1 Recenzent: JUDr. Ing. Peter Kúkelčík, predseda Hlavného banského úradu Autorom publikácie je Ing. Eduard Müncner, ktorý pôsobil okrem dlhoročného predsedovania na Obvodnom banskom úrade v Spišskej Novej Vsi aj v mnohých iných inštitúciách. Vyššie uvedená kniha je, okrem iného, určená tým, ktorí sa zaoberajú históriou baníctva a špeciálne históriou štátnej banskej správy. V úvode autor poukázal na vývoj banských úradov a správ jednotlivých baní východoslovenskej oblasti, ktoré zatiaľ neboli dostatočne preskúmané. Spomenul, že prvé inštitúcie - predchodcovia dnešného Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi patria medzi najstaršie, ktoré majú sídlo v Spišskej Novej Vsi. Autor poukázal na význam slobodných banských miest Gelnica a Smolník, pričom spomenul existenciu „gelnického banského práva“, ktoré sa v XV. a XVI. storočí uplatňovalo na rozsiahlom území vtedajšieho Horného Uhorska. Ďalej autor poukázal na predchodcov Obvodného banského úradu v  Spišskej Novej Vsi a uviedol aj obdobia a miesta ich pôsobenia. Ďalej sú v monografii uvedené a zdokumentované rôzne listiny, ktorých historická hodnota je vzhľadom na obdobie ich vydania výnimočná a s rastúcim časovým diferenciálom ich historická hodnota ešte porastie. Z textov týchto dokumentov cítiť, že niektoré ustanovenia v nich obsiahnuté mali zmysel a hlbokú pravdu v tej dobe, pričom možno skonštatovať, že ich význam a zmysel sú viac - menej platné aj v dnešnej dobe. V predmetnej publikácii je rozpracovaná kapitola, v ktorej nás autor oboznamuje s históriou štátnej banskej správy od roku 1940. Veľmi podrobne je rozpracovaná časť o založení, trvaní 73


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

a miestnej príslušnosti Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi. Obšírne sú rozpracované úlohy tohto úradu pri výkone hlavného dozoru. Autor publikácie ďalej rozpracoval významné udalosti, ktoré sa udiali na Obvodnom banskom úrade v Spišskej Novej Vsi od roku 1969 až po súčasnosť. Sú tu rozpracované informácie o  odbornej činnosti, lektorskej a  prednáškovej činnosti, publikačnej činnosti. Sú tu zmienky aj o udalostiach v oblasti kultúrnych a spoločenských aktivít tohto úradu. V monografii je uvedený prehľad vedúcich predstaviteľov banskej správy od roku 1854 až po súčasnosť. Autor uvádza životopisy všetkých predsedov Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi aj s ich portrétmi. Takto ucelený prehľad vedenia Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi je prvýkrát publikovaný práve v tejto monografii. To isté možno povedať aj o zozname všetkých zamestnancov Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi s uvedením ich funkcií a rokov pôsobenia v nich.

Záver Záverom môžem konštatovať, že kniha svojím obsahom určite zaujme a bude vítaným spestrením významnej udalosti v Spišskej Novej Vsi – 3. stretnutia banských miest a obcí Slovenska.

12.2 Recenzent: Ing. Antonín Baffi, predseda OBÚ Spišská Nová Ves Už názov publikácie naznačuje, že je určená všetkým záujemcom, ktorí sa zaoberajú históriou a súčasnosťou orgánov štátnej banskej správy. Autor rozdelil publikáciu do 11 kapitol. V prvej kapitole objasnil dôvody vydania publikácie a poukázal na, v poradí už tretie stretnutie banských miest a obcí Slovenska, ktoré sa uskutoční práve v Spišskej Novej Vsi. V druhej kapitole podrobne rozpracoval vznik a vývoj banských úradov vo východoslovenskej oblasti a poukázal na vtedajší význam banských miest Gelnica a Smolník. V  tretej a  štvrtej kapitole výstižne a presne rozpracoval informácie o  predchodcoch Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi, pričom poukázal na tie lokality, kde bolo ich účinkovanie najiniciatívnejšie a uviedol časové obdobia aktívneho pôsobenia jednotlivých orgánov banskej správy. V  piatej kapitole sú uvedené niektoré vybrané dokumenty, ktorých historická hodnota je vzhľadom na obdobie ich vydania výnimočná a s rastúcim časovým diferenciálom ich hodnota ešte porastie. Z textov týchto dokumentov dýcha na čitateľa história, pričom pozornému oku neunikne pravdivosť niektorých ustanovení, o ktorých možno skonštatovať, že ich význam a zmysel sú viac menej aktuálne aj v dnešnej dobe. V šiestej kapitole sa zaoberá priblížením histórie štátnej banskej správy od roku 1940. V tejto kapitole sú uvedené údaje o založení, trvaní a miestnej príslušnosti Obvodného banského úradu v  Spišskej Novej Vsi. Podrobne sú rozpracované aj state o  úlohách tohto úradu pri výkone hlavného dozoru, ktorý doznával postupné zmeny tak, ako boli príslušné predpisy novelizované, resp. nahrádzané novými. V siedmej a ôsmej kapitole sa zaoberá niektorými významnými udalosťami pri vykonávaní činnosti Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi od roku 1969 až takmer po súčasnosť. Podrobne sú rozpracované údaje o  odbornej činnosti, lektorskej a  prednáškovej 74


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

činnosti, publikačnej činnosti a v neposlednom rade aj o kultúrnych a spoločenských podujatiach. V deviatej kapitole uvádza ucelený prehľad všetkých vedúcich predstaviteľov banskej správy od roku 1854 až po súčasnosť. V desiatej kapitole autor uvádza životopisy všetkých predsedov Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi aj s odbornými portrétmi. Takto ucelený prehľad vedenia Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi nebol zatiaľ nikde publikovaný. V  jedenástej kapitole je uvedený zoznam všetkých zamestnancov Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi s uvedením ich funkcií a rokov ich pôsobenia v nich.

O autorovi Ing. Eduard Müncner pôsobil v mnohých odborných, stavovských a špecializovaných inštitúciách, kde svojimi odbornými vedomosťami a praktickými skúsenosťami sa snažil o ich rozkvet a zvýšenie odbornej úrovne. Publikácia 70 rokov Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi je výsledkom jeho činorodej práce a myslím si, že bude vítaným spestrením významnej udalosti v Spišskej Novej Vsi – 3. stretnutia banských miest a obcí Slovenska.

12.3 Recenzent: Ing. Vladimír Klaučo, predseda Baníckeho spolku Spiš, Spišská Nová Ves Publikácia sa vydáva pri príležitosti 70. výročia Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi, ako i pri príležitosti 3. stretnutia baníckych miest a obcí v roku 2010 v Spišskej Novej Vsi. Spišskú Novú Ves je možné považovať za významné banícke mesto Slovenska, pretože už v 14. storočí sa tu dolovala meď, striebro, železná ruda, neskoršie sadrovec, ale i urán. Pracovali tu medené a železiarske hámre a huty. Nová Ves bola už v stredoveku významným remeselníckym centrom. Súbežne s ťažbou a prieskumom nerastov sa rozvíjalo i banské právo. Tak sa postupne vyvíjali i inštitúcie, ktoré dohliadali nad dodržiavaním banského práva. Hodnotená publikácia sa zaoberá hodnotením banského práva a jednotlivých banských inštitúcií v čase od najstarších dôb, ktoré je možné sledovať v zachovalých dokumentoch, až po súčasnosť. Publikácia obsahuje 82 strán a je rozdelená do 11 samostatných kapitol. 1. kapitola je úvod, ktorý poukazuje na dôvody a dôležitosť vydania tejto publikácie. 2. kapitola popisuje vývoj banského práva na Slovensku, so zameraním hlavne na východné Slovensko. Súčasne popisuje vznik a vývoj banských úradov v tejto oblasti. Zvlášť popisuje banícke mestá Gelnicu a Smolník, ktoré mali v najstarších dejinách baníctva Spiša rozhodujúci význam tak v oblasti banského práva, ako i inštitúcií. 3. kapitola podáva prehľad o predchodcoch Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi. Jedná sa hlavne o banský súd, substitučný banský súd, banský komisariát a banskú expozitúru. 4. kapitola pojednáva o vyššom banskom úrade, kde je možné zaradiť priameho predchodcu dnešného Obvodného banského úradu, a to „Banský kapitanát“, ktorý pôsobil v Spišskej Novej Vsi v rokoch 1867 - 1934. 5. kapitola sú publikované vybrané dokumenty vydané banským kapitanátom v  rokoch 1872, ktoré zatiaľ neboli publikované. Dokumenty sú prepísané a publikované v pôvodnom 75


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

znení, čo im dodáva dobovú autentičnosť. 6. kapitola. Touto kapitolou sa začína nosná časť publikácie. Začína rokom 1940, kedy boli zákonom č. 15/1940 zriadené Obvodné úrady v Banskej Bystrici a Spišskej Novej Vsi. V kapitole sú podrobne spracované state o úlohách štátneho banského dozoru, ktoré súvisia s činnosťou banského úradu v súlade s banským zákonom a súvisiacimi predpismi. Podrobne sa zaoberá jeho uplatňovaním a popisom jeho jednotlivých novelizácií. Kapitola č. 7. V nej sú popísané jednotlivé významné udalosti v činnosti OBÚ v Spišskej Novej Vsi. Pojednáva o personálnom obsadení vedúcich pracovníkov OBÚ (predseda, inšpektori), ako i o administratívnych pracovníkoch. Popisuje úrazovosť v dozorovaných organizáciách, ako i úlohy jednotlivých banských organizácií, do ktorých bol zapojený OBÚ v Spišskej Novej Vsi, ako i prednášky a výučba, organizovanie konferencií, seminárov a školení, publikačnej činnosti a organizovanie zájazdov. 8. kapitola. Táto časť je venovaná riešeniu úloh OBÚ v  Spišskej Novej Vsi v rokoch 20002010. 9. kapitola sa zaoberá personálnym obsadením banského kapitanátu (1854 -1933), revírneho banského úradu (1934 - 1940) a OBÚ (1940 - 2003). 10. kapitola podáva životopisy prednostov a predsedov OBÚ od roku 1940 do roku 2010. 11. kapitola poskytuje ucelený prehľad pracovníkov OBÚ v Spišskej Novej Vsi od roku 1945 do roku 2010. Odporúčam, aby sa do publikácie dopracoval abstrakt a to v jazyku anglickom, nemeckom a maďarskom. Záver publikácie tvorí zoznam správ a historických podkladov, z ktorých boli čerpané historické skutočnosti. Je to veľmi dôležitá časť, pretože umožňuje ďalším , budúcim, autorom, ktorí by sa chceli venovať histórii baníctva a banskej správy v regióne Spiša, veľmi rýchlo sa zorientovať v problematike a v materiáloch, ktoré je potrebné preštudovať. Považujem za potrebné, spoločensky hodnotné a účelné dať verejnosti, školám, ústavom, múzeám..., komplexnú históriu banskej správy v Spišskej Novej Vsi tým viac, že autor publikácie je významným banským odborníkom a bol dlhoročným pracovníkom a predsedom Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi. Uvedená publikácia spĺňa požiadavky na to, aby mohla byť pri príležitostí 70. výročia Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi a 3. stretnutia banských miest a obcí vydaná, a obohatila, a po prvýkrát podala komplexnú charakteristiku histórie banskej správy v Spišskej Novej Vsi. Zhromaždené údaje predstavujú históriu banskej správy, ktorej začiatky nie sú ešte celkom známe. Recenziu vypracoval: Ing. Vladimír Klaučo, absolvent Baníckej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach, zamestnaný v Železorudných baniach Spišská Nová Ves v závode v Rudňanoch, Smolníku a na Podnikovom riaditeľstve ŽB Spišská Nová Ves (od roku 1960-1992). Počas aktívnej činnosti zastával prevádzkové funkcie (zmenový technik, vedúci banského úseku, technológ, vedúci výroby, hlavný inžinier a riaditeľ závodu). V zahraničí pracoval na Kube. Pracoval ako expert so zameraním na projekciu hlbinných baní a organizáciu banskej výroby. Postgraduálne štúdium v odbore hlbinné dobývanie a otvárka baní ukončil v Košiciach v roku 1968, Inštitút priemyselnej výchovy ukončil v Prahe v roku 1974. Bol spoluzakladateľom Baníckeho spolku v Rudňanoch v roku 1999 a spoluzakladateľom Baníckeho spolku v Spišskej Novej Vsi v roku 2007. 76


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Kapitola 13

Resumé Spišskú Novú Ves je možné považovať za významné baníckej mesto Slovenska, pretože už v 14. storočí sa tu dolovala meď, striebro, železná ruda, neskoršie sadrovec, ale i urán. Pracovali tu medené a železiarske hámre a huty. Spišská Nová Ves bola už v stredoveku významným remeselníckym centrom. Súbežne s ťažbou a prieskumom nerastov sa vyvíjalo aj banské právo a teda aj inštitúcie, ktoré dohliadali nad dodržiavaním banského práva. Spočiatku to boli rôzne typy banských súdov, neskôr banský kapitanát , banský komisariát až napokon obvodný banský úrad. V  roku 2010 uplynie 70 rokov od zriadenia Obvodného banského úradu(ďalej len OBÚ) v Spišskej Novej Vsi. Predchodcovia OBÚ však sídlili v Spišskej Novej Vsi už od 15. Storočia. Z historických prameňov vieme, že Banský súd existoval v Spišskej Novej Vsi už v roku 14871). Histórii predchodcov OBÚ v Spišskej Novej Vsi boli venované už 3 sympózia, ktoré zorganizovala Základná organizácia Slovenskej baníckej spoločnosti (ďalej len ZO SBS) pri Obvodnom banskom úrade v Spišskej Novej Vsi v rokoch 1984, 1994 a 2004. Účelom tejto publikácie, ktorú vydáva ZO SBS pri OBÚ Spišská Nová Ves nie je sa znova touto históriou podrobne zaoberať, preto v prvých troch kapitolách publikácie sa uvádza iba historický prehľad vývoja banskej správy na Spiši. Archívne materiály uvádzané v kapitole 5 sú po ich objavení a prepísaní prvý krát spoločne publikované. Obdobne sú prvý krát publikované životopisy predsedov OBÚ Spišská Nová Ves, ktorí túto funkciu vykonávali v rokoch 1940 – 2010. Účelom publikácie bolo bližšie zdokumentovať činnosť OBÚ v Spišskej Novej Vsi od jeho založenia v roku 1940 až do roku 2010, zvlášť roky 1970 – 1990, kedy došlo k mohutnému rozvoju rudného aj nerudného baníctva na Spiši a Gemeri a v rokoch 1990 – 2000 k jeho totálnej likvidácii. Následne došlo v  rokoch 2000 – 2010 k  čiastočnému oživeniu najmä nerudného baníctva na Spiši a Gemeri.. V tomto regióne hlavný dozor nad ochranou a využitím nerastného bohatstva ako aj bezpečnosti práce a prevádzky pri ťažbe nerastných surovín vykonával práve OBÚ v Spišskej Novej Vsi. Publikácia vychádza pri príležitosti 70. Výročia od založenia OBÚ v Spišskej Novej Vsi, spojeného zároveň s 3. Stretnutím banských miest a obci Slovenska, ktoré sa uskutočnilo 26. - 27.8.2010 v Spišskej Novej Vsi. Pri tejto príležitosti boli osadené aj pamätné tabule na budovách, v ktorých sídlil Banský kapitanát, neskôr Obvodný banský úrad v rokoch 1867 – 1918 a v rokoch 1918 – 1980. Ing. Eduard Müncner

77


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Résumé The town Spišska Nová Ves can be considered as an important mining town of Slovakia, since as early as in the 14/th century copper, silver, iron ore and later gypsum and uranium were mined here. Copper and iron smelters and smitheries were here. It was a very important craftsman center in the middle-ages. Along with the exploration and extraction, the mining law and agencies for its compliance were developing. From the beginning the different kinds of mine courts, and later mine offices originated here, which developed into the Regional mining office. In 2010 will be 70 years since the Regional mining office {OBU} was established in Spišska Nová Ves. However, the previous mining offices were seated here since the 15-th century. According to the historical records, the mine court existed here already in 1487. To the history of mining offices in Spišska Nová Ves were dedicated three symposia organized by the unit of the Slovakian mining society at the Regional mining office, in 1984, 1994, and 2004. The purpose of this publication, compiled by the Regional mining office is not a detail analysis of this history, and therefore in the first three chapters only a brief review of mining offices in Spiš region are listed. The archive records listed in the 5-th chapter are published for the first time since their discovery. Similarly, the CV-s of former chairmen since 1940 till 2010 have been published for the first time. The purpose of this publication is to document the activity of the Regional mining office in Spišska Nová Ves since its establishing in 1940 till 2010, especially between 1970-1990, when there was a  rapid development of metal mining in Spiš and Gemer regions, and consequently its liquidation between 1990-2000. Later, between 2000 and 2010 a revival of mainly industrial minerals mining took place in Spiš and Gemer regions. The legal supervision of those activities has been carried out by the Regional mining office in Spišska Nová Ves. The publication is issued at the 70-th anniversary of establishing the Regional mining office, alongside with the 3-rd Gathering of the mining towns and villages of Slovakia, which will take place on August 26-27-th 2010 in Spišska Nová Ves. Several commemoration tablets have been installed at this occasion on buildings, where the mining offices were seated in years 1867-1918 and in 1918-1980. preklad: RNDr. Ján PÁSZTOR

78


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Resümee Die Stadt Spišská Nová Ves kann man für eine bedeutende slowakische Bergstadt halten, weil hier schon im 14. Jahrhundert Kupfer, Silber, Eisenerz, später Gipsstein, aber auch Uran gewonnen worden. Kupfer- und Eisenhammerwerke haben hier gearbeitet. Spišská Nová Ves war schon im Mittelalter ein bedeutendes Handwerkerzentrum. Mit dem Gewinn und Forschung von Mineralen hat sich zugleich auch das Bergrecht, und folgend auch Institutionen, die das Einhalten des Bergrechts beaufsichtigt haben, entwickelt. Am Anfang handelte es sich um verschiedene Arten von Berggerichten, später haben diese Aufgabe die Bergbauhauptmannschaft, das Kommissariat für Bergbau und schließlich das Bezirks-Bergbauamt übernommen. 2010 werden 70 Jahre von der Entstehung des Bezirks-Bergbauamtes in Spišská Nová Ves ablaufen. Seine Vorgänger haben hier schon im 15. Jahrhundert gesiedelt. Historische Quellen geben an, dass schon 1487 das Berggericht in Spišská Nová Ves gesiedelt hat.1 Der Geschichte der Vorgänger des Bezirks-Bergbauamtes in Spišská Nová Ves wurden schon drei Symposien, die von der Grundorganisation der Slowakischen Bergbaugesellschaft beim BezirksBergbauamt in Spišská Nová Ves in den Jahren 1984, 1994 und 2004 organisiert wurden, gewidmet. Der Zweck dieser Publikation, die von der Grundorganisation der Slowakischen Bergbaugesellschaft beim Bezirks-Bergbauamt in Spišská Nová Ves herausgegeben wird, ist es nicht sich mit dieser Geschichte wieder detailliert zu beschäftigen, deswegen wird in den ersten drei Kapiteln nur eine historische Übersicht der Entwicklung der Bergverwaltung im Zipser-Region aufgeführt. Die Archivmaterialien, die im Kapitel 5 aufgegeben sind, werden nach ihrer Entdeckung und Überschreibung zum ersten Mal gemeinsam publiziert. Zum ersten Mal werden auch die Lebensläufe der Vorsitzenden des Bezirks-Bergbauamts in Spišská Nová Ves, die ihre Funktion in den Jahren 1940 – 2010 ausgeübt haben, herausgegeben. Das Ziel dieser Publikation ist es die Wirkung des Bezirks-Bergbauamts in Spišská Nová Ves seit seiner Gründung in 1940 bis 2010 näher zu beschreiben. Besonders widmen wir uns den Jahren 1970 – 1990, in denen es zu einer massiven Entwicklung des Erz- und auch Nicht-Erzbergbaus in der Zipser- und Gemer-Region kam, und 1990 – 2010, in denen es zu seiner totalen Abschaffung kam. 2000 – 2010 wurde insbesondere der Nicht-Erzbergbau in der Zipser- und Gemer-Region zum Teil aufgehoben. Die Oberaufsicht über den Schutz und Nutzung von Bodenschätzen und über die Arbeits- und Betriebssicherheit bei der Rohstoffgewinnung übernahm das Bezirks-Bergbauamt in Spišská Nová Ves. Diese Publikation wird anlässlich des 70. Jubiläums der Gründung des Bezirks-Bergbauamts in Spišská Nová Ves, herausgegeben. Dieses wurde zugleich auch mit dem 3. Treffen der Bergstädte und Bergortschaften der Slowakei, dass 26. – 27.8.2010 stattgefunden hat, verbunden. Bei dieser Gelegenheit wurden Gedenktafeln an die Gebäude, in denen die Bergbauhauptmannschaft und später das Bezirks-Bergbauamt in den Jahren 1867 – 1918 und 1918 – 1980 gesiedelt haben, angebracht. Preklad: Bc. Emília BORZOVÁ 79


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Összefoglalás Igló (Spišská Nová Ves) városát teljes joggal soroljuk Szlovákia legjelentősebb bányavárosai közé, mivelhogy már a 14. században rezet, ezüstöt és vasércet bányásztak itt, később pedig gipszet valamint uránércet. Jelentős rézkohók és hámorok működtek ezen a területen. Igló (Spišská Nová Ves) már a középkor folyamán jelentős ipari központ volt. Párhuzamosan a bányászattal fejlődütt a bányajog is, valamint azon intézmények, melyek a bányajog betartását felügyeletét gyakorolták. Az első időkben a különböző bányabíróságok, később a bányakapitányság, a bányabiztosság majd pedig a körzeti bányahivatal. 2010–ben lesz 70 éve, hogy megalakult a Körzeti Bányahivatal Igló (Spišská Nová Ves) városában. Az elődei már a városban voltak találhatók a 15. századtól. A történelmi forrásokból tudjuk, hogy a Bányabíróság már 1487-ben1 létezett ebben a városban. A Körzeti bányahivatal elődintézményeinek történetével már három szimpózium foglalkozott, melyeket a Szlovák Bányászeti Egyesület helyi alapszervezete szervezett 1984-ben, 1994-ben valamint 2004-ben. Ezen publikáció célja nem a hivatal történetének ujbóli leírása, ezért a első három fejezetben csak a bányafelügyelet történelmi áttekintése található a Szepességben. Az ötödik fejezetben található archív anyagok először kerülnek publikálásra. Hasonlóan először kerülnek közlésre az Iglói (Spišská Nová Ves) Körzeti Bányahivatal elnökeinek az életrajzai, akik e funkciót az 1940 – től 2010 – ig terjedő időben betöltötték. A publikáció célja volt közelebbről dokumentálni a Bányahivatal tevékenységét az 1940 – es megalakulásától 2010 – ig, különösen az 1970-1990 - es időszakban, amikor az érc- és ásványbányászat óriási fejlődésen ment keresztül a  Szepességben és Gömörben egészen a  teljes megsemmisüléséig, mely az 1990-2000 – es években következett be. Utána következett egy újbóli részleges fellendülés, főleg az ásványbányászat terén a szepességi és gömöri régióban. Ebben a régióban a felügyeletet az ásványvagyon felhasználása valamint az ásványi nyersanyagok termelésének üzemelésbiztonsága fölött az Iglói (Spišská Nová Ves) Bányahivatal látta el. A publikáció a Bányahivatal megalapításának a hetvenedik évfordulójára jelenik meg, mely összekapcsolódik a Szlovák Bányavárosok Szövetségének 3. találkozójával, amely 2010. 8. 26 – án és 27 – én volt Iglón (Spišská Nová Ves). Ebből az alkalomból lettek leleplezve azok az emléktáblák, melyek megjelölik azon épületeket, melyekben a Bányakapitányság, majd később a Körzeti Bányahivatal székeltek az 1867-1918 – as, valamint 1918-1980 - as években. Preklad: Ing. Arpád LŐRINCZ, PhD.

80


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Kapitola 14

Použité pramene 1) Ing. Sombathy L.: Výťah z dejín OBÚ Spišská Nová Ves, Banská Štiavnica 1973 – súkromný materiál. 2) Vládne nariadenie č. 222/1934 Zb. 3) Zákon č.15/1940 Slov. Zb. o zriadení a pôsobnosti banských úradov na Slovensku. 4) Štátny slovenský ústredný archív v Bratislave. Sprievodca po archívnych materiáloch III. Oddelenie hospodárstva v Banskej Štiavnici. Slovenská archívna správa Bratislava 1964. 5) Ratkoš P.: Príspevok k dejinám banského práva a baníctva na Slovensku, SAV, Bratislava,1951. 6) Zákon č. 41/1957 Zb. - banský zákon. 7) Zákon č. 42/1972 Zb. o organizácii a rozšírení dozoru štátnej banskej správy. 8) Zákon SNR č. 207/1968 Zb. 9) Zborník prednášok zo sympózia: „ Vývoj štátnej banskej správy na Spiši“, druhé vydanie, Pobočka ČSVTS pri OBÚ Spišská Nová Ves, júl 1984. 10) JUDr. Ing. Ján Dinka: Niektoré historické podklady gelnického banského práva. Zborník prednášok zo sympózia: „140 rokov od vydania Všeobecného banského zákona“, ZO SBS pri OBÚ Spišská Nová Ves 1994. 11) PhDr. RNDr. Ján Novák, CSc.: Maxmiliánov banský poriadok. Zborník prednášok zo sympózia: „ 140 rokov od vydania Všeobecného banského zákona“, ZO SBS pri OBÚ Spišská Nová Ves 1994. 12) PhDr. Jozef Vozár, CSc. : Vývoj banského práva a banskej správy vo východoslovenskej banskej oblasti do polovice 19. storočia. Zborník prednášok zo sympózia: „ Vývoj štátnej banskej správy na Spiši“, druhé vydanie, Pobočka ČSVTS pri OBÚ Spišská Nová Ves, júl 1984. 13) Zborník prednášok zo sympózia: „140 rokov od vydania Všeobecného banského zákona“, ZO SBS pri OBÚ Spišská Nová Ves 1994. 14) JUDr. Ing. Andrej Žigo: Všeobecný banský zákon z roku 1854. Zborník prednášok zo sympózia: „ Vývoj štátnej banskej správy na Spiši“, druhé vydanie, Pobočka ČSVTS pri OBÚ Spišská Nová Ves, júl 1984. 15) Ing. Eduard Müncner: Banské právo a  činnosť OBÚ Spišská Nová Ves po roku 1945. Zborník prednášok zo sympózia: „ 140 rokov od vydania Všeobecného banského zákona“, ZO SBS pri OBÚ Spišská Nová Ves 1994. 16) Mgr. Ing. Ján Hijj: Vývoj banského práva na Slovensku v poslednej štvrtine 20. storočia. Zborník prednášok zo sympózia: „ 140 rokov od vydania Všeobecného banského zákona“, ZO SBS pri OBÚ Spišská Nová Ves 1994. 81


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

17) PhDr. Jozef Vozár, Dr.Sc.: Kódex mestského a banského práva Banskej Štiavnice. Ing. Tibor Turčan - Banská agentúra Košice 2002. 18) Zborník prednášok zo sympózia: „150 rokov od vydania všeobecného banského zákona v Uhorsku“, ZO SBS pri OBÚ Spišská Nová Ves 2004. 19) Ing. Antonín Baffi: Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi v rokoch 2000 – 2010. 20) Ing. Peter Zámora a kol.: Dejiny baníctva na Slovensku I. a II. Diel. Ing. Tibor Turčan Banská agentúra Košice a Zväz hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie Slovenskej republiky ,2003.

Názov publikácie:

70 rokov Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi Zostavil: Ing. Eduard Müncner Formát: 158 × 228 mm Náklad: 200 ks Grafická úprava a sadzba: Roland Endrész Jazyková úprava: prof. Michal Mucha Vydáva: ZO SBS pri Obvodnom banskom úrade v Spišskej Novej Vsi, 2010 Tlač: Beki design s.r.o., Borodáčova, Košice Prvé vydanie ISBN 978-80-969144-9-4 82


I ng. Eduard Müncner 70 rok ov Obvodného bansk ého úradu v Spišsk ej Novej Vsi

Katedra pre teoretickú výučbu TVO ZO SBS pri OBÚ Spišská Nová Ves ORANIZUJEME  Základné kurzy technických vedúcich odstrelov (TVO) pre všetky odbornosti, minimálne 1 x ročne.  Základne kurzy odpaľovačov ohňostrojov.  Odborné školenia predavačov pyrotechnických predmetov  Školenia technických pracovníkov pre prípravu na skúšky za účelom získania osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa vyhlášky MH SR č. 208/1993 Zb.  Odborné semináre pre revíznych technikov VTZ.

POSKYTUJEME  Odbornú poradenskú službu v oblasti banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom a používania výbušnín a výbušných predmetov.  Učebné texty pre výučbu TVO, odpaľovačov ohňostrojov a predavačov pyrotechnických výrobkov. Informujte sa na adrese: Základná organizácia SBS Obvodný banský úrad Markušovska cesta 1 O52 01 Spišská Nová Ves Tel: 053 44 25256 • Fax: 053 44 25568 • E-mail: obusnv@obusnv.sk

83


Vŕtacie a trhacie práce, vrátane vypracovania projektovej dokumentácie v kameňolomoch, na stavbách (vystreľovanie stavebných jám, zárezov na stavbe diaľnic, odvodňovacích rýh a pod.). V prípade záujmu, rozpojený materiál podrvíme mobilným čeľusťovým drvičom.

Demolácie Deštrukcie stavebných objektov pomocou trhacích prác a stavebných mechanizmov (mosty, továrenské komíny, chladiace veže, nepotrebné budovy a iné murované, betónové a  železobetónové konštrukcie). Rozpojený materiál podrvíme mobilným čeľusťovým drvičom a následne recyklujeme.

Banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom Úprava lomového kameňa pre odberateľov drvením (mobilný čeľusťový, resp. odrazový drvič) a triedením (mobilný triedič) na požadované frakcie.

Obchodnú činnosť Dovoz trhavín, bleskovíc, elektrických a neelektrických rozbušiek od renomovaného poľského výrobcu „NITROERG Bieruň S.A.“ Dopravu výbušnín až do skladov, resp. na miesto spotreby zabezpečujeme autami ( vlastné, resp. iných dopravných spoločnosti) vybavenými v súlade s ADR.

Poradenstvo Poradenská činnosť v oblasti vŕtacej a trhacej techniky a rozpojovania materiálov.

www.matrixslovakia.sk Letecká 35/2052 , 052 01 Spišská Nová Ves • tel/fax: 053 441 46 71 mobil: 0905 732 374-5 • e-mail : matrixxl@stonline.sk


SLOVENSKÁ SPOLOČNOSŤ PRE TRHACIE A VRTACIE PRÁCE KATEDRA VÝUČBY STRELMAJSTROV A TVO ul. ČSA 25 Tel. a fax: +421/48/411 2746

974 01 Banská Bystrica E-mail: blast.mine@stonline.sk

ORGANIZUJEME:  Základné kurzy pre výučbu strelmajstrov vo všetkých odbornostiach  Periodické školenia a preskúšavanie strelmajstrov  Kurzy pre výučbu technických vedúcich odstrelov vo všetkých odbornostiach  Kurzy pre výučbu odpaľovačov ohňostrojov  Kurzy pre predavačov zábavnej pyrotechniky  Odborné konferencie a semináre aj s medzinárodnou účasťou ZABEZPEČUJEME:  Poradenstvo v oblasti projektovania a vykonávania trhacích práv vo všetkých odbornostiach  Cez EFEE v Londýne vydávanie preukazov „Európsky strelmajster“  Vydávanie odbornej literatúry, Zborníkov prednášok z konferencii a seminárov, Bulletinov SSTVP


0

Slovenský výrobca prostriedkov trhacej techniky Z výrobného programu na trhu firma ponúka certifikované prostriedky pre aktivovanie výbušnín, pyrotechnických predmetov, ohňostrojných výrobkov a ich zneškodňovanie, s možnosťou využitia v rôznych rezortoch.

VTR – 2 – vrecková procesorom riadená tranzistorová roznetnica Je to moderné plnoautomatické procesorom riadené elektronické a programovateľné zariadenie s vlastnou kontrolou napätia akumulátora a kondenzátora. Jeho súčasťou je aj plnoautomatická kontrola nabíjania akumulátora. Určená je na roznet elektrických mostíkových roznecovadiel druhu SO a Sicca v sériovom aj v sérioparalelnom zapojení pri iniciovaní výbušnín na povrchu aj v podzemí a vo výbušnom prostredí. Roznetnica je vstavaná do skrinky z tvarovaného kovového plechu o rozmeroch 205x95x50 mm. Je napájaná nabíjateľným NIMH akumulátorom s napätím 9,6 V. Na prednom paneli sú umiestnené ovládacie a kontrolné prvky: dve tlačidlá, dve kontrolky, z ktorých ľavá kontrolka ukazuje stav akumulátorov a nabíjania kondenzátora a pravá kontrolka ukazuje stav nabitia kondenzátora. Hlavný prepínač - kľúčik pracovného režimu je na pravom boku prístroja. - má nastaviteľné zaťaženie od 150 Ω (6 J) do 550 Ω (40 J), - má núdzový režim nabíjania a možnosť nabíjania z iných vhodných zdrojov, - 2 ročná záruka a 12 ročný servis, - periodické overenie funkčnej spoľahlivosti priamo u odberateľa PO – 02 – digitálny procesorom riadený ohmmeter a tester roznetnice VTR-2 Je určený na meranie ohmického odporu roznetných sietí pri trhacích prácach s maximálnym odporom do 5000 ohmov bez prepínania rozsahov s presnosťou merania na jedno desatinné miesto. Svojim obvodovým a konštrukčným vybavením v kovovej skrinke o rozmeroch 85x85x30 mm je určený pre používanie na povrchu, v podzemí a vo výbušnom prostredí. Mimo jeho základnej funkcie je plne kompatibilný s roznetnicou VTR-2: - poskytuje všetky informácie o technickej funkčnosti VTR-2, - zabezpečuje priebežné meranie nabíjania kapacity VTR2 a konečného odpalu, - jeho prúdový odber pri meraní je pod hodnotou 1 μA Napájanie zabezpečuje nabíjateľný NIMH akumulátor 4,8 V ORGANIZUJEME: ¾ ¾ ¾

Základné kurzy technických vedúcich odstrelov Základné kurzy odpaľovačov ohňostrojov Odborné školenia predavačov pyrotechnických výrobkov OBCHODNÝ KONTAKT:

PYRODYN spiš s.r.o., Duklianska 47, 052 80 Spišská Nová Ves, SLOVENSKÁ REPUBLIKA IČO: 36 194 999, DIČ: SK 2020033917, Tel. + fax: 053 4412092, Mobil: 0905 470134-5, e-mail: pyrodyn @ azet.sk


AGROSTAV, stavebno – obchodné družstvo Nová 74, 058 80 Poprad – Veľká tel.: 052 / 787 11 11 • fax.: 052 / 776 75 27 e-mail.: sekretar@agrostavpp.sk www.agrostavpp.sk

SLOVENSKÉ MAGNEZITOVÉ ZÁVODY akciová spoločnosť

JELŠAVA SPRÁVNY PRODUKT NA TRHU V SPRÁVNOM ČASE www.smzjelsava.sk


Výroba a predaj prírodného ťaženého kameniva do betónových zmesí Štrkopiesky Batizovce, s.r.o., 059 35 Batizovce 674

www.strkopieskypp.sk


Ing. Eduard Müncner: 70 rokov Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi

ISBN 978-80-969144-9-4

Ing. Eduard Müncner

70 rokov

Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi

70 rokov Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi  

70 rokov Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi

Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you