Issuu on Google+

NOVEMBER 2010

faSrPskRýAVODAJ

1

FARNOSŤ SVÄTÉHO PÁTRA PIA RUŢOMBEROK VOJENSKÉHO ORDINARIÁTU OS SR ▪ ZALOŢENÉ V ROKU 2007 ▪ ROČNÍK 4 ▪ OBČASNÍK ▪ NEPREDAJNÉ ▪


PPrrííhhoovvoorr Milí farníci, vojaci, rodinní príslušníci ... , tak ako sa nám blíţi koniec roka máme pred sebou zostávajúce mesiace november a december, ktoré sú zvlášť nositeľmi nádeje, najmä pre nás kresťanov. Veď v mesiaci november sú to hlavne sviatky dušičiek. Pamätáme a modlíme sa za tých drahých, blízkych či známych ktorí nás uţ opustili z toho sveta a uţ nie sú medzi nami. Prečo sa za našich zosnulých modlíme? Viera nás učí, presvedčivo a jasne, najme v Boţom slove, ţe ţivot nekončí smrťou, ale tí, ktorí sú verní Bohu počas svojho pozemského ţivota majú bezhraničnú nádej, ţe budú vidieť Boha z tváre do tváre a ţiť večne v kráľovstve Boţej blízkosti a láske. Lenţe, naša vernosť Bohu a jeho zákonu je neraz povrchná, neúctivá, ... tak musíme často ba i denne uznať, ţe sme neposlušní. A sú to hriechy, ktoré nás doslova vzdiaľujú viac či menej od Pána Boha a keď takto človek zomrie, hoc ako veriaci a nemá zahladené všetky svoje hriechy a tresty, nemôţe ísť hneď do neba. Ocitne sa po osobnom súde pred Pánom na mieste, či skôr v stave očisťovania – očistec. Je to nepredstaviteľné miesto trápenia, ale zároveň aj nádeje na stretnutie so svojim Stvoriteľom. Duše našich blízkych potrebujú od nás pomoc!! Modlitba, obeta svätej omše, naše obety a dobré skutky a láska uzmierujú Boha, aby duše z očistca mohli čím skôr prejsť do večnej radosti. Toto je veľký dôvod, aby sme cintorín navštívili kedykoľvek v roku a prinášali obety za zosnulých, lebo zrejme rovnako ak nie viac to budeme raz potrebovať aj my, len, aby nám mal kto pomôcť! Mesiac december je časom úţasnej nádeje Adventu, ktorí vyzýva nás ţijúcich ľudí, kresťanov, aby sme obnovili svoj ţivot viery a dobra. Počúvali hlas kazateľov, prorokov a Boţie slovo. Je to milostivý čas ako robiť pokánie za svoje hriechy a zmieriť sa s Bohom i ľuďmi, ako napraviť, čo sa v nás pokazilo, ako viac milovať ľudí a Boha, ako viac dôverovať a byť náboţným človekom uprostred tohto sveta, ale aj svojej rodiny. Znamená to byť Adventným svetlom, ktoré naplno zaţiari v našej bytosti a duši, keď príde opojná a čarovná noc Vianoc, kde Boh dáva seba a svoju neohraničenú lásku celému svetu a konkrétne aj TEBE. Boh Ťa miluje, stará sa o Teba, dôveruje v Teba a čaká ŤA tam ..., o čom ani ľudské ucho nepočulo, ani oko nevidelo a ani do ľudského srdca nevstúpilo, tam, kde je Boh a v jeho kráľovstve lásky a svätosti aj tvoj príbytok – večný domov. „Nuž priatelia, tak požehnané, šťastné a veselé nielen sviatky, ale aj život, ktorý je ešte dúfajme pred nami.“ Vojenský duchovný. 2


O Ozznnaam myy

ZO ŢIVOTA FARNOSTI KRSTY V našej farnosti sa uskutočnili tri krstné slávnosti detí s menami: Natanael, Ema a Martin. Kaţdá takáto kresťanská – duchovná slávnosť je niečím ľudským iná, ale zároveň rovnaká, čo sa týka Boţieho daru a milosti. Lenţe, aj to ľudské, čo do toho vkladáme má svoju úţasnú veľkosť alebo niekedy aj malosť. Veď predsa nie je celkom jedno ako takáto slávnosť prebehne. Na drobné povedané : ♠ nie je jedno, aké meno si rodičia vyvolia pre svoje dieťa, či je to meno pohanské, cudzie, netradičné, či čisto kresťanské, ♠ nie je jedno koho si vyvolia rodičia za krstných rodičov pre svoje dieťa, či sú blízko alebo ďaleko za hranicami, či sú praktizujúci svoju vieru, alebo ţijú svoju vieru a náboţnosť len tak tradične, aby sa nepovedalo hlavne, ţe spĺňajú aspoň základné podmienky, ♠ nie je jedno, či je slávnosť krstu vo svätej omši alebo bez, len aby bolo ... ♠ nie je jedno, či rodičia a celé rodinné spoločenstvo pred krstnou slávnosťou pristúpia k sviatosti zmierenia, aby boli rovnako milí v Boţích očiach ako dieťa, ktoré bude očistené Boţou láskou, alebo niektorým príbuzným je to úplne jedno, ♠ nie je jedno prečo vlastne chceme, aby naše dieťa bolo pokrstené : zvyk, tradícia, len pre jeho akési dobro, moţno chcú starí rodičia, ♠ nie je jedno či dieťa bolo splodené v manţelstve alebo nelegálne mimo manţelstva a zdá sa nám, ţe všetko je v poriadku - v dnešnej dobe, alebo dieťa príde na svet v zaloţenej rodine, kde je pripravené a očakávané jeho miesto, z lásky a chcenia rodičov. Krst je platný, keď sú splnené podmienky krstu. No nám musí ísť o niečo viac ako len o pokrstenie nevinného dieťaťa. „Všetkým deťom pokrsteným v našej vojenskej farnosti sv. Pátra Pia prajeme hojnosť zdravia, ľudskej lásky, pozornosti a vo všetkom Božích milosti a požehnania pre celú rodinu.“ Vojenský duchovný.

3


D Duucchhoovvnnéé aakkttiivviittyy

MARIÁNSKA PÚŤ DO LEVOČE 2010 Mariánska púť do Levoče sa stala prirodzeným miestom viery, ľudskosti ľudí rôzneho veku, viery i náboţnosti, vierovyznania, farby pleti a národnosti, ľudí váţených i obyčajných a celkom samozrejme príslušníkov OS a OZ SR a ich rodinných príslušníkov. Áno, má to svoj nezameniteľný význam a postoj, keď uprostred pútnikov v ich kroku na mariánsku horu sa pridávajú vo svojich uniformách aj vojaci, policajti, príslušníci väzenského zboru a dokonca ruka v ruke so svojimi deťmi či manţelským partnerom.

Človek niekedy potrebuje len vykročiť, aby zistil, aké veľkolepé a zásluţne je byť pútnikom. Je to aj vnútorná potreba v pokore a jednoduchosti prejaviť i ukázať svoju vieru, ako hovorí aj sväté Písmo ústami Pána Jeţiša : „kto mňa vyzná pred ľuďmi, toho Ja vyznám pred nebeským Otcom“. Je to potreba kráčať spolu so svojou rodinou, manţelským partnerom, deťmi v duchovnom ţivote viery, modlitby, alebo aj pokánia a obety, čo akosi prirodzene kaţdý pútnik musí na svojej ceste priniesť. Rodina ţije pospolu nielen v ľudských veciach dobrých i zlých, ale rovnako vo vzťahu k Bohu a v tom je jej budúcnosť. Naša ţivotná púť je cesta k Bohu, deň, čo deň ... Pripravil: kpt. Mgr. Ján Polťák, Foto: archív

„Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný ţivot, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou." Jeţiš Kristus (Jn 6,27)

4


D Duucchhoovvnnéé aakkttiivviittyy

ODPUSTOVÁ SLÁVNOSŤ vo vojenskej farnosti sv. Pátra Pia V nedeľu 26. septembra sa uskutočnila v našej vojenskej farnosti odpustová slávnosť na počesť nášho patróna sv. Pátra Pia. Bolo to opäť stretnutie ľudí vo viere, radosti a spolupatričnosti, ktorí patria do vojenskej farnosti sv. Pátra Pia, alebo rovnako úprimne s ňou sympatizujú. A tak prišli veriaci vojaci a rodinní príslušníci z blízka i z ďaleka, ako pútnici hľadajúci Pána. Veľmi pozitívne, radostne a úprimne náboţne sa prezentovali rodiny z Oravy „Šuvadovci“, ktorí merali nielen mnohé kilometre k nám, ale svojou sluţbou pri oltári, hudbou a piesňami spolu s nami vytvorili úţasné spoločenstvo farnosti a výnimočné stretnutie ľudí dobrej vôle. Aj deti vo svojom vlastnom svete a myslení mali očividnú radosť a záţitok z viery, ktorý je pre nich najkrajším príkladom najme zo strany rodičov, ako milovať Pána Boha, Jemu slúţiť, dokázať priniesť obetu pútnika a pritom milovať aj svojho blíţneho. Myšlienka homílie sa vinula okolo utrpenia sv. Pátra Pia počas jeho ţivotnej púte. Áno, utrpenie patrí, či chceme alebo aj nie, do kaţdého ľudského ţivota, či je človek veriaci alebo nie. Ono neprišlo len tak z nejakej Boţej vôle, ale zo strany človeka, keď v rajskej záhrade bolo povedané Stvoriteľovi „NIE“, následkom čoho je dedičný hriech a jeho ovocie. Lenţe Páter Pio ukázal na sebe, ţe utrpenie sa dá niesť a preţívať ako niečo, čo sa pred Boţou tvárou stáva veľkým dobrodením pre seba a pre druhých. No k tomu, aby človek vzal svoje trápenia ako kríţ, ktorý nesie spolu s Kristom a dokonca i s úsmevom je potrebná jedine ţivá viera a úprimná láska k Bohu, ako aj k ľuďom okolo seba. Páter Pio túto lásku mal, ba čo viac, on nielenţe prijímal bolesti, trápenia, problémy ... ţivota ako nástroj pre spásu seba a druhých, ale ešte navyše sám si prial trpieť a viac trpieť za spásu jemu zverených ľudí ako aj za tých, ktorí hľadali u neho pomoc. Pomocou a záchranou bolo práve utrpenie a modlitba sv. Pátra Pia. Ţeby sme boli dnes iní ľudia, ktorí nepotrebujú v pokore pred Pánom prijať a niesť aspoň svoje utrpenie? Pripravil: kpt. Mgr. Ján Polťák, Foto: archív 5


L Liitteerráárrnnaa ttvvoorrbbaa

des. Andrej Kováč

Otvor svoje srdce. Otvor svoje srdce, otvor dokorán. Do jeho útrob svoje ti dám. Dve srdcia v jednom, spolu si hudú. Ich nerozdelíš, ako pevnú hrudu. Tie srdcia spolu, cítia sa krásne. Svieca ich lásky, svieti jasne. Obidve bijú, zrýchlil sa tep. To je naša láska, to je náš svet. Otvor svoje srdce, otvor dokorán. Na prvé stretnutie s tebou spomínam. Bola to náhoda a či osud. Čo si myslíš, tak to posúď. Srdiečko tvoj úsmev je krásny. Teraz len, pre teba básnim. Moju lásku k tebe, Ti vyznávam. Tlkot našich sŕdc, pozorne počúvam.

6


PPrraaccoovvnnéé aakkttiivviittyy

IVC 2. CENTRA ZAMKIS Dňa 4. 10. 2010 príslušníci 2. centra ZaMKIS vykonali kontrolné cvičenia z odbornej a technickej prípravy. Najlepšie výsledky dosiahli osádky ATUE-100 pod velením ppráp. Ľuboša LÁNIHO, RDM-6 čat. Mariána HANESA a RF-5000 rtn. Michala BENČÍKA. Z jednotlivcov boli najlepšie hodnotení: des. Martina SOKOLIOVÁ, slob. Radko ŠTÁBLA a slob. Matej LAŠ. Na záver Intenzívneho výcvikového cyklu bol v dňoch 6. a 7. 10. 2010 vykonaný sústredený výcvik príslušníkov 2. centra ZaMKIS. Zamestnanie bolo vykonané v priestoroch ZaMKIS, výcvikového priestoru Ivachnová, AOS Liptovský Mikuláš a kasární Ondrašová. Autor: nrtm. Miroslav ŠUPÁK , Foto: autor

ZÁKLADNÉ BOJOVÉ ZRUČNOSTI Dňa 24.9.2010 v rámci veliteľskej prípravy veliteľstva, dôstojníkov centier a veliteľa čpv vykonali príslušníci Základne mobilných KIS vo výcvikovom priestore Ivachnová zamestnanie zo základných bojových zručností vojaka. Úlohou cvičiacich bolo zvládnuť zásady taktiky jednotlivca a malej skupiny pri vedení bojovej operácie a činnosti vojaka v boji. Zamestnanie bolo organizované na štyroch pracoviskách, obsahom ktorého bolo preverenie reakcie a precvičenie činnosti príslušníkov veliteľstva v oblastiach z taktickej prípravy, streleckej prípravy a ţenijnej prípravy pod taktickým námetom. Zamestnanie riadili: zástupca veliteľa mjr. Ing. Aurel Sabó, PhD. a veliaci poddôstojník veliteľstva šbnrtm. Miroslav Dulaj. Na jednotlivých úsekoch zamestnanie viedli inštruktori určení z jednotiek Základne mobilných KIS. Veliteľ Základne mobilných KIS pplk. Ing. Štefan Pobijak vyhodnotil úlohy zamestnania za splnené a takt ieţ vyzdvihol veľmi dobrú organizáciu zamestnania. Autor: šbnrtm. Miroslav DULAJ , Foto: autor

7


PPrraaccoovvnnéé aakkttiivviittyy

ŠPORTOVÝ DEŇ V ZÁKLADNI MOBILNÝCH KIS Na základe Plánu prípravy útvaru na mesiac august 2010 zahájil dňa 27.8. 2010 náčelník centra manaţmentu MKIS mjr. Ing. Ján ŠMIIHOVSKÝ športový deň veliteľa Základne mobilných KIS. Na nástupisku útvaru sa vykonala prezentácia súťaţiacich, v rámci ktorej boli športovci rozdelení do skupín pre jednotlivé disciplíny a všetko sa začalo... Príslušníci základne vyuţili miestnu športovú halu na vykonanie športových aktivít, kde mali moţnosť predviesť svoje športové schopnosti v týchto disciplínach: basketbal, stolný tenis, soft tenis, nohejbal, futbal, floorball, posilňovňa. Ďalší príslušníci sa rozhodli stráviť tento deň na čerstvom vzduchu a dopriať svojmu telu a duši osvieţenie ktoré ponúka príroda a tak sa vybrali na turistický pochod Smrekovica Malinô Brdo a do okolia Hrabova. Tam si príslušníčky veliteľstva zmerali svoje sily v prekonávaní lanovej dráhy (Tarzanky). Lezenie je šport, pri ktorom sa pracuje len s vlastnou váhou. Náročná práca celého tela, na konci ktorej čaká odmena v podobe zvýšeného adrenalínu. Toto všetko dievčatá zvládli bravúrne, za čo im patrí veľká pochvala. Zamestnanie splnilo svoje ciele nad všetky očakávania. Fyzická záťaţ prispela k zlepšeniu kondície, ktorá sa určite odrazila na duševnej pohode jednotlivcov a sekundárne aj na kvalite dosahovaných pracovných výsledkov. Autor: por. Ing. Jana Berešíková, Foto: autor

BRANNÉ CVIČENIE ţiakov Gymnázia sv. Andreja v Ruţomberku vo VÚ 1115 V rámci spolupráce s miestnymi vzdelávacími inštitúciami na podporu prezentácie OS SR pre verejnosť dňa 20.9.2010 ţiaci Gymnázia sv. Andreja v Ruţomberku vykonali zamestnanie z brannej výchovy „Ochrana človeka a zdravia (OČAZ)“ v priestoroch Základne mobilných KIS. Cieľom zamestnania boli ukáţky z oblasti RCHBO – prostriedky individuálnej ochrany, prístroje na dozimetrickú a analytickú kontrolu. Ďalšou oblasťou bola topografia s vyuţitím topografických pomôcok, práca s mapou a buzolou. Ţiakom boli prezentované aj výstrojné súčiastky profesionálneho vojaka. V rámci IVC príslušníkov 2. centra bola vykonaná praktická ukáţka spojovacej techniky pouţívanej v Ozbrojených silách SR. Jednotlivé ukáţky pripravili títo PrV Základne mobilných KIS: práp. Daniel Korpala, nrtm. Miroslav Šupák, rtn. Mojmír Mäsiar, des. Martina Sokoliová, slob. Andrej Tonhajzer. Autor: nrtm. Miroslav ŠUPÁK , Foto: autor

8


PPrraaccoovvnnéé aakkttiivviittyy

SLOVENSKÍ VOJACI NA CVIČENÍ V NEMECKU Ozbrojené sily Slovenskej republiky (ďalej len „OS SR“) sa kaţdoročne s cieľom plniť úlohy, ktoré im vyplývajú z členstva v Organizácii Severoatlantickej zmluvy, resp. z iných medzinárodných záväzkov, zúčastňujú na vojenských cvičeniach mimo územia Slovenskej republiky, resp. na vojenských cvičeniach na území Slovenskej republiky za prítomnosti zahraničných ozbrojených síl. V dňoch od 2. septembra do 16. septembra sa na americkej základni pri meste Grafenwoehr, Spolková republika Nemecko uskutočnilo medzinárodné cvičenie COMBINED ENDEAVOR 2010 (CE10), ktorého organizátorom je veliteľstvo USEUCOM. V rámci cvičenia prebiehal seminár CYBER ENDEAVOR 2010 venovaný bezpečnosti v oblasti kybernetiky, ktorého sa zúčastnili aj príslušníci ZaMKIS/SVaP OS SR. Slovenská republika participovala v rámci cvičenia CE10 svojimi vzdialenými rádiovými stanicami (remote station) v posádkach Ţilina, Levice, Ruţomberok. Poslaním cvičenia bolo zvýšenie účinnosti a efektivity vzájomnej spolupráce pri nasadení v operácii medzinárodného krízového manaţmentu, operácii pod vedením NATO/EÚ a humanitárnych operácií. Slovensko sa zúčastňuje na týchto cvičeniach uţ od ich vzniku. Hlavným cieľom je otestovať a dokumentovať interoperabilitu mobilných komunikačných a informačných systémov členských krajín NATO, členov Partnerstva za mier a ostatných zúčastnených krajín. Slovenskú republiku na najväčšom a najprestíţnejšom cvičení spojovacích špecialistov pod velením zástupcu Odboru podpory a velenia, Štábu podpory operácií, Generálneho štábu OS SR mjr. Ing. Zdeňka Horáka reprezentovalo 16 príslušníkov rezortu ministerstva obrany z nasledujúcich útvarov: ZaMKIS/SVaP OS SR, ZaSKIS/SVaP OS SR, 13. mpr/1.mb/PS OS SR, 5. pŠU/ŠbPO GŠ OS SR, 1.mb/PS OS SR, 11. mpr/PS OS SR, prrchbo PS OS SR. Základňu MOKIS v Nemecku reprezentovali títo PrV: kpt. Ing. Peter Berník, npor. Ing. Miroslav Lengvarský, npor. Ing. Jozef Němec, rtn. Pavol Horný. Obsluhu vzdialenej rádiovej stanice v Základni MOKIS tvorili: kpt. Ing. Miroslav Miškovič, npor. Ing. Martin Kostiviar, rtm. Martin Mesko, rtn. Marián Hanes, rtn. Peter Potocký, rtn. Ladislav Dúbravský, rtn. Michal Maconka, rtn. Juraj Stolárik, čat. Ľubomír Viktor, des. Martina Sokoliová. V súvislosti s vyhodnotením plnenia úloh medzinárodného cvičenia CE10 zavítali dňa 29. septembra 2010 do Ruţomberských kasární Základne MOKIS Náčelník odboru podpory velenia ŠbPO plk. Ing. Ivan Ilavský v doprovode zástupcu odboru podpory velenia ŠbPO mjr. Ing. Zdeňka Horáka – vedúceho delegácie a menovaným PrV osobne poďakovali za kvalitný prístup k plneniu stanovených cieľov a odovzdali im ďakovné certifikáty. Príslušníci Základne MOKIS vzorne reprezentovali ozbrojené sily SR na medzinárodnej úrovni a svojimi odbornými vedomosťami a zručnosťami prispeli k úspešnému splneniu cieľov a poţiadaviek cvičenia Combined Endeavor 2010, za čo im patrí vďaka. Autor: kpt. Ing. Peter Berník, por. Ing. Jana Berešíková, Foto: archív 9


H Hiissttóórriiaa

OSLOBODENIE RUŢOMBERKA V apríli sme si pripomenuli 65. Výročie oslobodenia mesta Ruţomberok, pri ktorom sa naplnilo skutočné poslanie 1.československého armádneho zboru, ktorí svojou bojovou činnosťou prispel k oslobodeniu Slovenska. Po dvoch mesiacoch ťaţkých bojov bolo 4.apríla 1945 o 04:00 hod oslobodené mesto Liptovský Mikuláš. Po oslobodení jednotky 1 .brigády pod stálym útokom dobyli obce Bobrovec a Ráztoky a 3.brigáda obce Pavlovu Ves, Liptovský Trnovec, Paríţovce, Liptovskú Maru a Vlašky a prelomili nepriateľskú obranu medzi Liptovským Mikulášom a Ruţomberkom. Cesta na Ruţomberok bola voľná. Z hlásenia Náčelníka čs. misie v Moskve z 16.5.1945 sa dozvedáme nasledovné: V ranných hodinách 5.4.1945, 4. poľný prápor 3. Československej brigády útočiaci severne od rieky Váh, zlomil odpor nepriateľa na kraji mesta Ruţomberok a vnikol do Ruţomberka. K 07:00 hod. tieţ jednotky 4.československej brigády vtrhli do Ruţomberka z juhu a naviazali pouličné boje s nepriateľom, ktorý v neporiadku ustupoval na Ľubochňu. K 08:00 hod. pechota 3.československej brigády dosiahla západného okraja mesta a zahájila ďalší postup popri ceste na severo-západ. Toľko z hlásenia. Len k doplneniu, nepriateľ v zmätku ktorý nastal, nestihol odpáliť mosty cez rieku Váh. Za oslobodenie Ruţomberka, bol 1 československý zbor, najmä 4.brigáda vyznamenaná Radom Červenej hviezdy. Po oslobodení Ruţomberka prišlo k výmene veliteľa 1.československého armádneho zboru , ktorým sa na návrh ministra národnej obrany stal generál Karel Klapálek. (veliteľ 3. Brigády zranený v počiatočných bojoch o Liptovský Mikuláš). Autor: Andrej KOVÁČ

BOJE O OSTRÔ Umiestnenie nášho útvaru v Ruţomberských kasárňach je jednou z príleţitostí, ako rozvíjať vojenské tradície. Myslím, ţe ako príslušníci OS SR slúţiaci v tomto meste, môţeme byť právom hrdý na vojakov slúţiacich v týchto kasárňach, v čase Slovenského národného povstania boli súčasťou Šiestej taktickej skupiny, ktorá ako jediná v obranných bojoch SNP nebola porazená. Vojaci VI. Taktickej skupiny pred príchodom nemeckých jednotiek do Ruţomberka do 6. septembra 1944 vybudovali silné pásmo obrany na vrchu Ostrô, odkiaľ mohli v septembri a októbri sledovať dolinu Váhu. Z pozorovateľne na vrchole kopca Ostré alebo tieţ Ostrô, (vrchu v Nízkych Tatrách vysokom 1066 m n. m.). 10


H Hiissttóórriiaa Nachádza sa juţne od Ruţomberka a juhovýchodne od Vlkolinca, nad obcou Biely Potok. Vrcholom prechádza zelená turistická značka) boli schopní efektívne riadiť delostreleckú paľbu a tým narúšať nemeckú prepravu a transporty. Zároveň tak bránili nemeckým jednotkám v prieniku k Banskej Bystrici. Ťaţké boje o vrch prebiehali od polovice septembra do 24. októbra1944, Nemci útočili od Ludrovskej doliny a od Bieleho Potoka viď mapka. Povstalci okolo Ostrého odrazili 14 nemeckých útokov, pri čom v bojoch zlikvidovali 300 nepriateľských vojakov a ďalších 136 zajali. Jednotke pod velením nadporučíka A. Benického a delostreleckého kapitána P. Mitru sa nakoniec podarilo uniknúť z nemeckého obkľúčenia v priestore Ostrého a prebojovať sa k Bielemu Potoku, kde sa spojili s ostatnými povstaleckými jednotkami a stiahli sa do hôr. Bol to jediný úsek povstaleckej obrany, ktorí sa Nemcom nepodaril prelomiť. Autor: Andrej KOVÁČ, Foto: autor

„Ja

som chlieb ţivota. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude ţízniť. Ale uţ som vám povedal: Aj ste ma videli, a neveríte. Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne. A toho, kto prichádza ku mne, neodoţeniem, lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho ktorý ma poslal. A vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň. Lebo vôľa môjho Otca je, aby kaţdý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný ţivot; a ja ho vzkriesim v posledný deň." Jeţiš Kristus (Jn6,35-40)

11


N Náášš ppaattrróónn

KTO JE SVÄTÝ PÁTER PIO, PATRÓN NAŠEJ VOJENSKEJ FARNOSTI ? (pokračovanie - 13.časť) LIEČIŤ TELO I DUŠU Zdalo by sa nám, ţe páter Pio pri svojich stigmatizovaných bolestiach jeho päť rán, asi veľmi nemohol byť v styku s obyčajným svetom alebo by sme si mohli ľahko myslieť, ţe bol len človekom oltára a spovednice. Samozrejme, ţe to takto nebolo v jeho ţivote. Páter Pio mal veľmi rád ľudí. A ony deň, čo deň k nemu prinášali predovšetkým svoje trápenia, bolesti a ţiale. V spovednici skladali naňho ľudia svoje hriechy, ktoré ich ubíjali. Spovednicu a stenu kostola okolo nej popísali svojimi prosbami a okrem toho páter Pio dostával denne okolo 100 listov. Z tohto kaţdodenného kontaktu s ľuďmi a ich potrebami veľmi dobre poznal ich ţivot a tak aj cítil svoje poslanie byť pre ľudí, pre ich spásu vo svojej sluţbe k nim. Dostal veľký dar modlitby, utrpenia a lásky k iným. Ale pritom uzdraviť všetkých nemohol. Uzdravil len tých, ktorých vybral Pán. No i tí, čo sa neuzdravili sa vracali domov s pokojom a odvahou niesť ďalej svoj kríţ. Páter Pio chorým vracal silu, trpezlivosť a nádej, miernil ich bolesti ... V tomto duchu ho trápila myšlienka ako v jeho biednom kraji zriadiť nemocnicu, ba čo viac chcel, aby to nebola obyčajná nemocnica, ale aby to bol skôr domov na úľavu v utrpení. Rozmýšľal o tom, ţe chorý človek potrebuje nielen liečenie, ale ešte väčší pocit domova – chce súcit, jemnosť, útechu, pochopenie, úsmev, dobré slovo, starostlivosť ... a toto v nemocnici môţu vytvoriť len ľudia: lekári, sestričky a ostatný personál. Odkiaľ však vziať lásku k neznámym ľuďom, ktorí prichádzajú a odchádzajú? Páter Pio našiel túto lásku v Kristovi. No nemal to byť len „nejaký“ domov , ale taký, ktorého stredobodom je trpiaci Kristus, eucharistický Kristus s ktorým sa chorí i nemocničný personál stretávajú vo svätej omši a vo svätom prijímaní. V roku 1945 skončila vojna a Páter Pio zaloţil Spoločnosť pre stavbu domova na úľavu v utrpení. Pritom boli takmer bez peňazí. A tak ministrom financií im bol sám Boh, ktorý uţ pred tým vybudoval z „ničoho“ obrovské diela rukami sv. Jána Boska, sv. Jozefa Cottolenga a iných. A preto aj Páter Pio sa úplne zdôveril Bohu v nádeji, ţe budú stavať podľa toho , ako im bude Pán posielať milodary. Keď nebude začo, práce prerušia. A tak sa aj zopárkrát stalo. Zanietení pomocníci Pátra Pia vstávali denne veľmi zavčasu, o piatej uţ boli na svätej omši a potom celý deň sa venovali práci. Po sedemročnej námahe mohli poţehnať a dať do prevádzky prvú časť Domova: polikliniku. Prešlo niekoľko ďalších rokov a celá stavba bola dobudovaná. Niektorí neúnavní spolupracovníci – lekári Dr. 12


N Náášš ppaattrróónn

„Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov. Jeţiš Kristus (Mk2,17b)

Sanguinetti a Dr. Sanvico uţ neboli na tomto svete. Pri otvorení v roku 1956 mal Domov 300 nemocničných lôţok, no ďalšími veľkými prístavbami v nasledujúcich rokoch vzrástol ich počet aţ na 900. Budova bola 188 metrov dlhá a 40 metrov vysoká. Tento Domov sa napokon stal najmodernejšou nemocnicou v juţnom Taliansku a jednou z najlepšie vybavených vo vtedajšej Európe. Páter Pio bol človek hlbokej a vrúcnej modlitby a pre jeho vieru si ho Pán vyvolil za nositeľa svojich piatich rán. Vrúcnosť a hĺbku jeho viery v Krista bolo vidieť najmä pri slávení obeti svätej omše, keď neraz doslova prestal vnímať všetko, čo sa deje okolo neho ... Mal nesmiernu vieru v silu modlitby a utrpenia. Na druhej strane je nutne poznamenať, ţe tento Boţí muţ mal súčasne i veľké pochopenie pre vedu a to sa ukázalo práve pri stavbe Domova na úľavu v utrpení. Všetky moţné oddelenia dal vybaviť najmodernejšími lekárskymi prístrojmi, laboratóriami ... a myslelo sa i na vedecké lekárske kongresy. Nuţ nečudo, ţe i mnohí lekári tak významní odborníci tej doby navštívili Pátra Pia v jeho skromnom kláštore a vyjadrili mu svoj úprimný obdiv za dielo, ktoré vybudoval, aj za postoje, ktoré vniesol do liečenia : „liečiť súčasne telo i dušu.“ Dr. Paul White povedal: „Vraciam sa domov do USA s hlbokými dojmami. Vidí sa mi, ţe tento Domov je jedinečne uspôsobený na štúdium vzťahov medzi ľudskou dušou a telesnou chorobou. Mnoho srdcových chorôb dnes vzniká tým, ţe srdcu nedoprajeme dostatočný odpočinok spojený s modlitbou.“ Páter Pio na mnohé uznania od vznešených ľudí reagoval slovami: „Prineste chorým Boha, to im pomôţe viac ako všetky lieky. Keď im neprinesiete lásku, neviem, či vaše lieky budú zaberať.“ Potom ich ešte poţehnal a namáhavo sa odvliekol do svojej cely modliť sa a trpieť. Domov na úľavu v utrpení ... môţe vybudovať len láska. Veď pre rodičov nie je poníţením, keď si navzájom odpustia a nájdu cestu k sebe. A touto cestou zachraňujú seba a svoj domov. V tomto duchu nie je rovnako dobré zanevrieť na deti, ak nie sú poslušné a podľa predstav rodičov ... práve vtedy potrebujú domov lásky, aby sa nestali ešte horšími. Kristus je láska a ten, kto miluje Krista prichádza k nemu vo svätej omši a vo sv. prijímaní a dostane dar lásky na úľavu v utrpení pre seba aj pre iných. Pripravil : vojenský duchovný, Foto : internet

13


T Téém maa

„TÉMA“, DISKUSIA, NÁZORY, KOMENTÁRE ... BIOETIKA - Bioetické problémy súčasnosti Človek je duchovno-telesná bytosť. Po telesnej stránke je súčasťou biosféry zeme. Po duchovnej stránke je nositeľom nesmrteľnej duše, ktorá presahuje pozemské bytia. Ale aj telo nosí v sebe záloh, ktorý presahuje ostatné pozemské bytia – je určené pre budúce vzkriesenie. Keďţe človek je nositeľom nesmrteľnej duše a je obdarený rozumom a slobodnou vôľou, je osobou. Kaţdý ľudský jedinec je jedinečnou osobou. Takţe kaţdý jeden človek je obrazom Boţím. Nikto nie je a ani nemôţe byť tým, čím som ja. Nikto sa do detailov nerozhoduje tak, ako ja ... V podstate všetky tváre sú rovnaké: čelo, nos, ústa, lícia, brada. A predsa kaţdá tvár je iná. Hovorí o nesmiernych Boţích moţnostiach. Ale aj o ľudských. Z miliárd ľudí dokáţeme identifikovať človeka, ktorého poznáme. Tvár je poznávacím znamením kaţdého človeka. Veľkosť človeka vybadal uţ starozákonný človek. Všimnime si Ţ 8. Najprv hovorí o Boţej veľkosti, ktorú dedukuje z veľkosti vesmíru. Potom to porovnáva s človekom. „ Keď hľadím na nebesia , dielo tvojich rúk, na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril: čoţe je človek , ţe naň pamätáš, a syn človeka, ţe sa ho ujímaš? Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk. Druhý vat. koncil hovorí

14

o človeku, ţe je jediným tvorom, ktorého Boh chcel pre neho samého. Aj veda potvrdzuje výnimočnosť človeka v biosfére. Ak pripustíme vývoj človeka v prírode, vzniká tu otázka, prečo sa ten vývoj zastavil pri človekovi? Ţiaden prírodovedec, ani filozof uţ nehovorí o ďalšom vývoji. Človek svojim duchom vytvára vo svete úţasné veci. Pritom však jeho biologická stránka upadá. Z toho dôvodu, ţe človek je bytosť duchovno-telesná, nemoţno na neho aplikovať všetky ľudské zásahy, ktoré objavila a vytvorila biomedicínska veda a ktoré môţe aplikovať na ostatné zloţky biosféry zeme. Bioetika je etikou, alebo morálkou, ľudského ţivota. Jej základným východiskom je hodnota ľudského ţivota. Nepriamo sa potom dotýka aj ostatných atribútov ľudskej osoby, ako sú osobnostné práva na spravodlivosť, česť, ľudské zaobchádzanie, pracovné podmienky a pod. Bioetika má aj styčné body s ďalšími oblasťami vedy, ako sú: a) Medicína, ktorá sa zaoberá fyzickým stavom ľudského tela. b) Antropológia, ktorá skúma človeka z filozofického pohľadu; jeho postavenie uprostred sveta a jeho hodnotu ako zvláštneho bytia, jedinečného. c) Teológia , ktorá pozerá na človeka zo zorného uhla Boţieho zjavenia a cirkevného Magistéria.


T Téém maa Katolícka bioetika je a musí ostať ozvenou biblického posolstva o človeku a to vo svete, ktorý stráca zmysel pre ľudskú dôstojnosť a ešte viac pre nadprirodzenú hodnotu kaţdého človeka. Musí pozdvihnúť svoj hlas na obranu ľudského ţivota od jeho úsvitu aţ po jeho pozemský koniec vo všetkých okolnostiach a podmienkach. Kresťania nesmú stáť iba v defenzíve, ale sa musia angaţovať za tvorbu takých podmienok, kde „byť“ znamená viac ako „mať“. Treba povedať aj to, ţe pre bioetika nie je všetko jednoduché. Sú aj veľmi komplikované situácie, ktoré si vyţadujú vysokú zodpovednosť voči ţivotu a zároveň aj voči evanjeliovému posolstvu. Napr. keď je matka ohrozená tehotenstvom; keď vie, ţe porodí postihnuté dieťa a skusuje veľký nátlak zo strany lekára alebo aj svojho okolia, aby ho potratila a pod. Za zakladateľa bioetiky, alebo lekárskej etiky sa povaţuje Grék Hippokrates (460-370 pr.Kr.). Načrtol znaky dobrého lekára v slávnej prísahe, ktorú pred začiatkom lekárskej praxe uţ storočia odriekajú všetci lekári. Rozvoj bioetiky v dnešnom chápaní a v dnešnej šírke začal v polovici 20. stor. Spôsobil to nevídaný rozvoj bio-medicínskych vied. Ten zasa vyvolal nové filozofické a teologické otázky, ako sú: dôstojnosť ľudskej osoby, jej neodcudziteľné práva, ktoré nie sú závislé na ľudskom zákonodarstve, záväznosť vedy zachovať etické princípy, povinnosť človeka voči svojmu ţivotnému prostrediu a pod. Na tomto mieste si načrtneme konkrétne praktiky, ktoré vyvolávajú etické problémy. Pilulková antikoncepcia. Priekopníkom tejto pilulky bol americký vedec Goodwid Pincus. Keďţe jeho pokusy sa v USA stretli so všeobecným odporom, prešiel do republiky Portorico. Tam ju skúšal na domácich ţenách. Podstatou tejto pilulky je, ţe do tela dodáva hormón progesteron, ktorý zabraňuje ovulácii. Počas tehotenstva tento hormón sa tvorí v embryu. Progesteron ovplyvňuje vlastne hypofýzu, ktorá reguluje ovuláciu. Na začiatku sa táto pilulka, ktorá sa vyrábala pod rôznymi menami, povaţovala len za čisto antikoncepčnú, teda prekáţajúcu ovuláciu. Na začiatku ju autori morálnych príručiek dovoľovali uţívať v niektorých prípadoch na základe princípu o nepriamej dobrovoľnosti. To zn. ţe ju ţena uţíva za nejakým iným účelom, a neplodnosť je ako vedľajší efekt. Napr. dosiahnutie pravidelnej menštruácie, prebudenie činnosti vaječníkov, oddialenie jednotlivej menštruácie pre športové alebo iné podujatie a pod. Aj lekári ju predpisovali pri nejakých indikáciách. 15


T Téém maa Neskôr odporcovia pilulky objavili to, ţe pilulka okrem anovulatorných látok obsahuje aj abortívne. Sú to látky pridané do pilulky „pre istotu“. Ak by zlyhala anovulácia, potom embryo sa nemôţe zachytiť v maternici, pre jej kŕčovité kontrakcie. To uţ je abortívny účinok. Na všetkých letáčikoch, ktoré sú k pilulkám pripojené, je to výslovne povedané. Neskôr sa na trhu objavila pilulka RU 486, ktorá sa pouţíva po sexuálnom styku, „after night“ uţ za účelom výslovne abortívnym. Čiţe ak by ţena počala, potom sa embryo nemôţe zahniezdiť v maternici. Dnes je uţ takýchto prípravkov viacej. Všeobecne treba povedať, ţe všetky pilulky, ktoré sa pouţívajú po sexuálnom styku, pôsobia abortívne. Či naozaj k potratu došlo, to je ťaţko zistiteľné. To isté treba povedať aj o tých, ktoré sa pouţívajú permanentne. Sú aj také, ktoré sa pouţívajú aţ vtedy, keď ţena zistila, ţe je tehotná. To uţ je výslovný a poznateľný potrat. Na ten sa jasne vzťahuje aj exkomunikácia. Na tie predošlé, len keby vedela ţena s istotou, ţe došlo k potratu. V lekárskej praxi sa o všetkých hovorí ako o antikoncepcii, čo je veľmi zavádzajúce. Sú abortívne. Všetky tieto prípady treba posudzovať prísne a nemoţno ich tolerovať zo ţiadnej príčiny, tak ako nemoţno tolerovať potrat. Vo sviatosti zmierenia nemoţno dať rozhrešenie, pokiaľ s tým penitentka neprestane, prípadne aj manţel, ak s tým súhlasí. Asistovaná reprodukcia (Umelé oplodnenie). Ďalším narastajúcim bioetickým problémom je umelé oplodnenie. Aj na Slovensku je uţ viacej centier asistovanej reprodukcie (ďalej len AR), preto sa stala aj pre nás váţnym pastoračným problémom. Okrem toho zo dňa na deň pribúda neplodných manţelstiev, najmä pre neplodnosť muţov. Rozlišujeme inseminatio, čiţe oplodnenie v maternici, presnejšie vo vajíčkovode a fecundatio, čiţe oplodnenie mimo ţenského tela v skúmavke. Samotné oplodnenie mimo manţelského úkonu je morálne neprípustné. Ľudskú plodnosť nemoţno posudzovať len po 16

stránke biologickej, ale musíme tu brať zreteľ aj na prirodzenosť ľudskej osoby. Človek je rozumné stvorenie v zjednotenej celistvosti duše a tela. Takţe toto musí byť východisko pre hľadanie etickej normy ľudského plodenia. Aj to, čo sa splodí, je ľudskou osobou. „Jej splodenie nemoţno prirovnať k produkovaniu nejakého predmetu“ Počaté dieťa má byť ovocím manţelskej lásky. A tak nemoţno oddeliť úkon plodenia od úkonu lásky. Morálni autori nanajvýš dovoľujú doplniť nedostatočnosť manţelského úkonu nejakým nástrojom. Toto však uţ dnes nikto nerobí. Pri inseminácii sa muţské


T Téém maa semeno získava polúciou a po úprave sa dopraví do maternice. Obidva spôsoby, inseminatio a fecundatio, môţu byť homologné alebo heterologné podľa toho, či semeno je od manţela alebo od iného muţa. Inštrukcia Donum vitae túto problematiku charakterizuje takto: „Z morálneho hľadiska je plodenie zbavené svojej vlastnej dokonalosti vtedy, keď nie je chcené ako výsledok manţelského úkonu, totiţ ako osobitného gesta manţelského zjednotenia“. Osobitnú pozornosť však treba venovať AR in vitro, teda mimo ţenského tela. Je tu viacej vecí, ktoré si treba všimnúť: l. Stimulácia vaječníkov k produkcii nadpočetných vajíčok.(Niekedy sa to nedá zastaviť.) 2. Získanie muţského semena polúciou. 3. Oplodnenie asi 8 vajíčok, z ktorých sa vypestujú embryá. Implantujú sa 2-4, „pre istotu“. Ak by sa zahniezdili všetky, neţiaduce sa potratia. Ostatné zmrazia, pre

prípad, ţeby sa prvý pokus nevydaril. Zmrazením sa ale čiastočne poškodzujú, lebo po istom čase ich uţ ani nepouţijú. Potom ich zahodia. Je to potrat. V takom prípade by bolo morálne moţné, aby ich iné ţeny adoptovali a donosili. V súvislosti s AR sa hovorí o práve na dieťa. Je to zavádzajúce. Existuje právo na veci, ale nie na osoby. Dieťa je osobou. Nikto si nemôţe nárokovať právo na osoby. Je to skôr povinnosť vyplývajúca z podstaty manţelstva. Ale kde je nemoţnosť(sterilita),tam povinnosť neviaţe. Sterilným manţelským párom treba odporúčať adopciu opustených, nechcených alebo osirotených detí. Čo sa týka cirkevného trestu exkomunikácie, aj tu sa vzťahuje to, čo na potrat. Podobne sú abortívne aj vnútromaternicové telieska. Lebo ustavične dráţdia vnútorný povrch maternice, aby sa tam nemohlo uchytiť embryo.

Mimomaternicové tehotenstvo Niekedy sa stane, ţe oplodnené vajíčko sa nedostane do maternice, ale sa zahniezdi vo vajíčkovode, zriedkavo aj vo vaječníku, a tam sa vyvíja ako plod. Veľmi často odumrie, ale niekedy rastie. Teológovia tu dovoľujú na základe princípu o dvojakom efekte vyoperovať vajíčkovod alebo vaječník, lebo uţ sú poškodené a hrozí pretrhnutie. Odumretie plodu je vedľajší účinok. Zriedkavejšie sa stáva to, ţe oplodnené vajíčko sa dostane do brušnej dutiny a tam sa vyvíja vo vačku, ktorý si vytvorí. Odstrániť vačok by bolo priame usmrtenie plodu. Keď sú tam však uţ poškodené matkine vnútornosti, zasa moţno ich odstrániť, hoci plod odumrie ako nepriamy efekt zásahu. (pokračovanie nabudúce) Autor: Prof. ThDr. František Tondra (rekolekčná téma – krátene) Pripravil kpt. Mgr. Ján Polťák, Zdroj: „Ţivot v našich rukách“, Ilustračné foto: pre-slovensko.sk, Internet

17


Z Zaam myysslleenniiee

„AKO MUŢA A ŢENU ICH STVORIL ...“ - ZMYSEL PRVOTNEJ NAHOTY „obaja, Adam i jeho žena, bolí nahí a nehanbili sa jeden pred druhým“ (Gn 2,25) Veta, ktorá tvrdí, ţe prví „muţ a ţena boli nahí“, ale predsa „nehanbili sa jeden pred druhým,“ hovorí nepochybne o stave ich vedomia, ba čo viac, hovorí o vzájomnej skúsenosti tela. To znamená, o muţovej skúsenosti ţenskosti, ktorá sa zviditeľňuje v nahote tela ako aj v rovnakej skúsenosti muţskosti u ţeny. Autor zdôraznil: „nehanbili sa jeden pred druhým“. Je to vyjadrenie stavu prvotnej nevinnosti ľudí. Lenţe tento stav sa stráca v hriešnosti človeka ako o tom jasne svedčia nasledujúce texty a verše, kde autor ďalej napísal: „ I otvorili sa vtedy obom oči a spoznali, ţe sú nahí. Splietli figové listy a urobili si zásterky (Gn 3,7). Slovko „vtedy“ poukazuje na nový moment a novú situáciu, teda po porušení prvej zmluvy, po neúspešnej skúške spojenej so stromom poznania dobra a zla, ktorá zároveň bola aj prvou skúškou „poslušnosti“, čiţe počúvanie Boţieho slová v celej jeho pravde a prijatia lásky v celej plnosti poţiadaviek vôle Stvoriteľa. Na scénu medziľudskej komunikácie a dokonca i zoči-voči Bohu prichádza stud ako prvotná i zároveň „hraničná“ skúsenosť. V skúsenosti studu, človek zaţíva strach pred „druhým ja“, napríklad ţena pred muţom, a je to strach o vlastné „ja“. Stud je zloţitou skúsenosťou tieţ v tom význame, ţe zdanlivo oddeľuje človeka od človeka (ţenu od muţa), ale zároveň hľadá ich vzájomné zblíţenie. Musíme sa pýtať, akej plnosti vedomia a skúsenosti, a predovšetkým akej plnosti vnímania zmyslu tela zodpovedá význam prvotnej nahoty Gn 2,25. Muţ spoznáva svoje človečenstvo aţ vo chvíli, keď spoznáva svoju ţenu a stáva sa to práve prostredníctvom tela. Telo je bezprostredným a viditeľným prameňom skúsenosti. Do poznania tejto pravdy o svojom bytí a človečenstve mohli muţ a ţena vstúpiť práve preto, ţe „boli nahí“. Lenţe samotná účasť na vonkajšej viditeľnosti sveta a teda aj významu prvotnej nahoty nemoţno správne pochopiť bez zostúpenia do ľudského vnútra. V rozmere ľudského vnútra je potrebné si predstaviť tú zvláštnu plnosť medziosobnej komunikácie , vďaka , ktorej muţa a ţena „boli nahí a nehanbili sa jeden pred druhým“. Pojem komunikácia sa obyčajne spája predovšetkým s prostriedkami, ktoré slúţia ľuďom na porozumenie či zblíţenie. No my máme moţnosť sa zamyslieť nad prvotným významom komunikácie, ktorá sa spájala bezprostredne so subjektmi, ktoré komunikujú na základe „zjednotenia“, ktoré medzi nimi existuje. Takto získava ľudské telo celkom nový význam,

18


Z Zaam myysslleenniiee ktorý je neporovnateľný s celou vonkajšou viditeľnosťou sveta. Ľudské „ja“ ako osobu v tom všetkom, čo jej vonkajšiu viditeľnosť vytvára práve znútra. Celý biblický opis poukazuje na telo, ktoré svojou viditeľnosťou predstavuje človeka, muţa a ţenu, ktorí od počiatku komunikujú na základe „spoločenstva osôb“, ktoré je vytvorené v nich a medzi nimi. Zdá sa, ţe len prostredníctvom tohto rozmeru môţeme porozumieť významu prvotnej nahoty. Zlyhávajú tu všetky „naturalistické“ kritéria. Naopak „personalistické“ kritérium Gn 2,25 s určitosťou hovorí o niečom nezvyčajnom, čo sa nachádza za hranicami studu poznanými z ľudskej skúsenosti. Skúsme si v tomto kontexte predstaviť, ţe muţ a ţena vidia jeden druhého akoby zrakom samého tajomstva stvorenia, vidia sa tak, kým „nespoznajú, ţe sú nahí“. Na inom mieste hovorí sám Sväté písmo: „Boh videl, ţe je to dobré ... bolo to veľmi dobré“. V Boţom videní nahota označuje celú jednoduchosť a plnosť a odkrýva čistú hodnotu človeka ako muţa a ţeny, „čistú“ hodnotu tela a pohlavnosti. Toto prvotné zjavenie tela, nepozná vnútorné narušenie a protiklady medzi tým, čo je duchovné a tým, čo je zmyslové, tak, ako neprejavuje protiklady medzi tým, čo je ľudský osobné, a tým, čo v človeku určuje pohlavie: muţské a ţenské. Na záver povedané podľa Gn 2,25 muţ a ţena „nehanbili sa jeden pred druhým“ platí jedine v situácii, keď sa vidia a vnímajú s celým pokojom vnútorného pohľadu, „komunikujú“ v plnosti človečenstva, ktoré sa v nich vzájomne prejavuje a práve preto, ţe je to „muţské“ a „ţenské“. Ale súčasne komunikujú na základe toho spoločenstva osôb, v ktorom sa svojou muţskosťou a ţenskosťou stávajú jeden druhému vzájomným darom. Takto dosahujú navzájom osobitné vnímanie zmyslu svojho tela, ktoré môţeme nazvať „snubným“. Pripravil: kpt. Mgr. Ján Polťák, Zdroj: Ako muţa a ţenu ich stvoril Ilustračná snímka: Internet

„Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila? A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili. Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých. Jeţiš Kristus (Mt 18,12-14)

19


SSvveeddeeccttvvoo

PESTÚNSKA RODINA ZVONÁROVCOV „Nevzdali sme sa!“ „Mať deti je dar od Boha," tvrdia manţelia Tonka

a Pavol Zvonárovci zo Zákamenného na Orave. Vedia o tom svoje, veď počas 20-tich rokov manţelstva vychovali tri vlastné ratolesti. Okrem toho mali aj jeden nesplnený sen: „Vţdy sme chceli mať veľkú rodinu," hovorí pani Tonka. Kaţdý človek si chce predsa svoje sny splniť! Za posledné dva roky to preto Zvonárovci nemali ľahké. Nikdy predtým si totiţ nemysleli, ţe budú musieť bojovať o svoju novú rodinu, o lepší ţivot šiestich detí z detského domova. Zamestnanie: Rodič! Málokto tuší, ţe k veľkej rodine sa dá prísť viacerými spôsobmi. Jedným z nich je profesionálne rodičovstvo, v ktorom sú manţelia, resp. fyzické osoby zamestnancami detského domova. Moţnosť umiestniť deti do rodín tohto typu vznikla v 90. rokoch, ich rozmach však nastal, keď Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele vyslovene prikázal, ţe deti do troch rokov musia byť umiestnené len v profesionálnych rodinách. Dnes uţ na Slovensku existuje okolo 470 profirodín a rodina Zvonárovcov bola pribliţne rok jednou z nich. Vo februári minulého roku si totiţ v Detskom domove Martin vyzdvihli tri deťúrence: „Dve deti boli súrodencami a najmladšie iba deväťtýţdňovým bábätkom," hovorí Pavol Zvonár o ich prírastku do rodiny. Súrodenci Keď dvaja súrodenci strávili v profesionálnej rodine v Zákamennom deväť mesiacov, rodina sa odhodlala vziať si ich do pestúnstva. Súrodenci ale neboli zapísaní v zoznamoch ponúkaných detí, kde podľa zákona byť zapísaní mali! To však nebol jediný problém. O mesiac po podaní ţiadosti sa ozvala ich biologická príbuzná a deti presunuli k nej na tzv. hostiteľský pobyt. „Príbuznú vôbec nepoznali, ale pripravili sme ich na bezbolestný prechod, lebo išli z rodiny do rodiny. Kam odišli? Do jednoizbového bytu, kde bývalo radšej neuvediem koľko ľudí. Príslušným úradom bol byt posúdený ako vyhovujúci," povedal nám ešte v januári Pavol Zvonár. To však nebol jediný kameň úrazu. Zvonárovcov začalo zaujímať čo je to hostiteľský pobyt, pretoţe týmto termínom detský domov počas celého problému operoval. Vysvetlila to aţ exministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová, ktorá v liste tejto rodine píše: „Na vašu otázku, podľa akého zákona je moţné realizovať tzv. hostiteľský pobyt uvádzam, ţe nie je upravený v ţiadnom platnom zákone. Podľa platného zákona sa dieťa môţe so súhlasom detského domova zdrţiavať mimo detského domova...zdôrazňujem však, ţe takýto súhlas nemôţe vydávať ktorýkoľvek zamestnanec detského domova." Zákon teda tento typ pobytu nepozná, definuje len tzv. krátkodobý pobyt. Znamenalo to teda, ţe deti odišli k príbuznej nezákonne? 20


SSvveeddeeccttvvoo Hostiteľský verzus krátkodobý Problém spomínaných hostiteľských pobytov na podnet manţelov prešetrovalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ktoré „prešetrením postupu zistilo porušenie zo strany Detského domova Martin pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Z predloţenej správy určeného ÚPSVaR Ţilina je zrejmé, ţe maloleté deti sa zdrţiavali mimo detského domova so súhlasom riaditeľa detského domova, pričom pobyt nemal krátkodobý charakter tak ako ho definuje Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele." Výsledkom však bolo iba upozornenie ÚPSVaR v Ţiline, ktoré je zriaďovateľom Detského domova Martin na dôslednejšie dodrţiavanie zákona. V iných aspektoch tejto situácie vraj Ústredie pochybenie ani porušenie práv detí nezistilo, iba odporučilo pani Zvonárovej, aby sa obrátila na súd s neplatným ukončením pracovného pomeru zo strany detského domova. Išli do horšieho! Zvonárovci netajili svoju nespokojnosť s tým, ako a kam súrodenci odišli. „Spoločnosť Úsmev ako dar sľúbila skontrolovať do akých podmienok deti idú. Ale neskôr to nikoho nezaujímalo a nikto to neprešetril," hovorí T. Zvonárová. Na všeobecnú otázku, či sa deti prechodom z profesionálnej rodiny ku príbuzným môţu dostať do sociálne horšej situácie nám odpovedala hovorkyňa Občianskeho zdruţenia Úsmev ako dar, Andrea Hajdúchová: „Chudoba je v tomto prípade relatívny pojem. Rodina môţe byť chudobnejšia po materiálnej stránke, ale bohatšia napríklad po stránke citovej. Samozrejme však platí, ţe podmienky rodiny, do ktorej dieťa smeruje, posudzujú kompetentné úrady. Ide o úrady práce, ktoré dávajú návrh na umiestnenie dieťaťa do starostlivosti náhradnej rodiny. Potom sú to samozrejme súdy, ktoré o návrhoch rozhodujú." OZ Úsmev ako dar síce nemalo kompetenciu prešetrovať, do akých podmienok deti odišli, mohlo však upozorniť kompetentné úrady na to, ţe tieto podmienky zle posúdili. Súrodenci tak nemuseli dopadnúť tak, ako dopadli. Ani domov, ani hračky! Na tzv. hostiteľských pobytoch, ktoré podľa exministerky Viery Tomanovej neexistujú, boli deti od decembra 2009 do februára 2010. Ich príbuzná, ktorej byt posúdili ako vhodný, zatiaľ rozpredávala majetok detí - ich hračky, zariadenie detskej izby. Pani Zvonárovej dokonca v tom čase volal neurológ zo Ţiliny, ţe jedno z detí sa nedostavilo na kontrolu, napriek tomu, ţe bolo u lekára objednané. Súrodenci sa napokon vrátili od príbuznej naspäť do Detského domova Martin. „Len vďaka príhovoru Slovenského národného strediska pre ľudské práva ich riaditeľ Detského domova v Martine dal do ďalšej profesionálnej rodiny, aj keď tak zo zákona urobiť nemusel, lebo deti uţ mali viac ako tri roky," objasňuje ďalší osud súrodencov ich bývala profimama. Jej rodina nevie, kde súrodenci momentálne sú, vie však, ţe profesionálna rodina je pre nich lepším riešením neţ spomínaná príbuzná či detský domov. Rozpredanie majetku detí sa bude prešetrovať práve na podnet rodiny Zvonárovcov. Hračky sa moţno súrodencom vrátia v ich novej profirodine, ale dva mesiace ţivota, keď sa obaja museli pozerať na to, ako im príbuzná rozpredáva ich osobné veci, im naspäť nevráti nikto.

21


SSvveeddeeccttvvoo Návod ako prísť o detstvo Váţení čitatelia, dobre čítate: deti z detského domova zaţijú často krát do svojich troch rokov toľko, čo niekto nestihne ani za celý svoj ţivot! Taký je aj osud tretieho zvereného niekoľkomesačného dievčatka. Uţ po dvoch mesiacoch pobytu v profirodine v Zákamennom si dievčatko obľúbila im príbuzná rodina Krajčiovcov a poţiadala o jej zverenie do pestúnstva. Keď bola maličká u Zvonárovcov pol roka, zrazu vysvitlo, ţe má v domove ešte dve nevlastné sestry. Napriek tomu, ţe domov o súrodenectve vedel uţ v auguste 2009, prvé osobné stretnutie bábätka s jednou zo sestier sa uskutočnilo aţ v októbri toho istého roka. „Zákon hovorí o práve dieťaťa na udrţiavanie a rozvíjanie súrodeneckých väzieb. Do tohto obdobia sme boli v domove minimálne raz do mesiaca a psychológ ani sociálny pracovník nám ţiadne sestry nikdy neukázal, ani maloletú s nimi nekontaktoval," hovorí P. Zvonár. Do januára tohto roku nasledovalo šesť súrodeneckých stretnutí, z toho na polovici z nich absentoval psychológ, ktorý súrodenecké väzby posudzoval. Potom, ako pán Zvonár na tento nedostatok upozornil, riaditeľ domova ho

„Kto prijme toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký." Jeţiš Kristus (Mk 2,17b)

nazval „Nikto" a odmietol s ním komunikovať. Čo na takéto dodrţiavanie súrodeneckých väzieb hovoria kontrolné úrady? „Postup subjektov zainteresovaných v tomto prípade bol prešetrený na základe listu manţelov Zvonárovcov, pričom bolo zistené pochybenie detského domova. Dievčatko bolo do profesionálnej rodiny umiestnené v záujme saturácie jeho špecifických potrieb. Takéto riešenie však bolo moţné iba za predpokladu realizácie stretnutí s jej sestrou. Napriek tejto podmienke sa stretnutia dlhší čas nezrealizovali. Zdôvodnenie detského domova nebolo akceptované a pani ministerka Tomanová poţiadala zriaďovateľa zariadenia o vykonanie kontroly," uviedla v liste Iveta Zongorová, vtedajšia generálna riaditeľka kancelárie ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny. Toto pochybenie ale zrejme nebolo jediným! Únos z nemocnice? V januári tohto roku sa stav maličkej zhoršil a musela byť hospitalizovaná. Dvanásteho januára večer musela od nej pani Tonka z nemocnice odísť, pretoţe manţelovi práve zomieral otec. „Riaditeľ domova, psychologička a sociálne pracovníčky si uvedomili, ţe ich sfalšovaný posudok na súrodenecké väzby videli nevhodní svedkovia. Preto sa začali tváriť, ţe konajú v záujme dieťaťa. Vpálili do nemocnice, kde bolo dieťa s akútnou 22


SSvveeddeeccttvvoo črevnou virózou hospitalizované, bez jediného náznaku ústretovosti voči nemu, jeho zdravotnému stavu a voči profesionálnym rodičom podpísali reverz a bez slova ho odviezli. Profesionálni rodičia, ktorí sa o malú takmer rok starali aj ţiadatelia, ktorí ju ľúbili a chceli ju prijať do rodiny, ju odvtedy nevideli," píše v jednom zo svojich článkov teraz uţ poslankyňa NRSR Natália Blahová. Dôvodom na podpísanie reverzu bolo, ţe sa dievčatko musí v detskom domove stretnúť s druhou ţiadateľkou o pestúnstvo. Jeho presun bol profirodine oznámený aţ vtedy, keď uţ dieťa v nemocnici nebolo. Vtedajšia generálna riaditeľka kancelárie exministerky práce, sociálnych vecí a rodiny, Iveta Zongorová, odôvodnila, ţe: „Prevoz dieťaťa z nemocnice bol zrealizovaný po predchádzajúcej konzultácii zdravotného stavu medzi zmluvným lekárom detského domova a ošetrujúcim lekárom dieťaťa." Rodina Zvonárovcov však pozná inú verziu: „Primár detského oddelenia sa nám ospravedlnil, ţe konal na príkaz riaditeľa Detského domova Martin. Pracovníci domova dievčatko neobliekli ani do jej osobných vecí. Tie v nemocnici ostali, spolu s jej hračkami, či vecami osobnej potreby." Predstava, ţe by takéto postupovanie voči malému dievčatku bolo správne sa však nepozdávala ani ďalšej poslankyni NRSR Márii Sabolovej: „Problém vidím oveľa hlbšie, a dovolím si povedať, ţe v pochybení Úradu práce i Detského domova, resp. vo vyuţití situácie a kompetencií, ale nie v prospech riešenia situácie detí," zhodnotila okolnosti vo svojom liste, pričom vyzvala všetky zainteresované strany k urgentnému riešeniu prípadu. Od súdu - k súdu Urgentným riešením zo strany kompetentných mal byť zrejme súd vo veci zverenia dievčatka do pestúnstva rodiny Krajčiovcov, ktorý bol štyrikrát! odročený pre nezáujem a neprítomnosť biologických rodičov. „Uţ sa čaká len na to, koľkokrát váţený súd odročí pojednávanie a či to stihne dovtedy, kým bude Nikolka maturovať," zhodnotila súdne naťahovačky Natália Blahová. Ţiadosť Krajčiovcov zostala napokon v apríli zamietnutá z dôvodu, ţe rodičia neţiadali o bábätko spolu s jeho osemročnou sestrou - tak, ako to odporučil Ţilinský i Martinský úrad práce. „Postup ÚPSVaR v Martine a Ţiline bol v súlade s ustanoveniami Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, ich návrh riešenia sleduje najlepší záujem detí a vychádza z komplexného zhodnotenia ich rodinnej situácie," vyjadrila sa na margo rozhodnutia súdu Iveta Zongorová, generálna riaditeľka kancelárie exministerky. V liste Zvonárovcom tento postup označila ako zákonný aj vtedajšia ministerka Viera Tomanová. Počas piatich mesiacov nerozhodnosti súdov bolo dievčatko spolu s osemročnou sestrou striedavo presúvané z detského domova na hostiteľské pobyty k druhej ţiadateľke o pestúnstvo a naopak. Hodiny detskej neistoty napokon dotikali koncom júna, kedy boli obe sestry súdom zverené do pestúnskej starostlivosti druhej ţiadateľky. Všetci, ktorých sa ich detské osudy dotkli dúfajú, ţe sestry sú v dobrých rukách a majú nádej na plnohodnotné detstvo. Manţelia Krajčiovci sa túţby dať opusteným deťom domov nevzdali a za pomoci Občianskeho zdruţenia Návrat sa od augusta stali pestúnmi dvoch malých chlapcov - dvojičiek. Nevzdali sa ani Zvonárovci! Profirodina Zvonárovcov teda prišla o tri profesionálne deti. Profesionálne rodiny sú dočasnou formou starostlivosti, profirodičia musia rátať so stratou zverených detí, ale 23


SSvveeddeeccttvvoo neznamená to, ţe sa deti budú presúvať od niekoho k niekomu ako nábytok. Ide predsa o malé ľudské bytosti. „To, čo sme preţili za ten jeden rok nie je normálne. Momentálne ani nesnívam o tom byť profesionálnym rodičom," hovorí pani Tonka. Či Zvonárovci boj za šťastné detstvo svojich troch minulých - profesionálnych detí - vyhrali, na to si odpovedzte sami. Ak aj nevyhrali, aspoň sa pokúsili bojovať za šťastie niekoho, kto sa nedokáţe obrániť a obhájiť sám. Bývalá profesionálna mama Tonka Zvonárová sa však svojho sna o veľkej rodine nevzdala. Je momentálne na materskej dovolenke a zároveň v súdnom spore so svojim bývalým zamestnávateľom - detským domovom. Spolu s manţelom absolvovali prostredníctvom Občianskeho zdruţenia Návrat prípravu na náhradnú rodičovskú starostlivosť, aby sa mohli stať pestúnmi. „Ţiadali sme dvoch alebo troch súrodencov vo veku od niekoľkých mesiacov do šesť rokov," hovorí Pavol. Vhodné deti sa za pomoci OZ Návrat našli a to akurát v Detskom domove Martin. „Rozhodli sme sa pre troch krásnych súrodencov vo veku päť, štyri a tri roky. Tieto šikovné deti nám stáli za to, aby sme sa do Detského domova Martin po tom všetkom vrátili, zabojovali o ne a vzali ich domov," objasňuje pán Zvonár a dodáva: „Po súhlase ÚPSVaR v Ţiline a trinástich návštevách nám súd deti zveril a stali sme sa pestúnskou rodinou." Dnes sa uţ dom Zvonárovcov ozýva veselým dţavotom troch malých pestúnskych detí, o ktorých si uţ rodina môţe povedať: „Sú naše. Nikto nám ich nevezme. Ich ţivot, ich šťastné detstvo je v našich rukách." A bilancia celého príbehu? Tri deti vlastné, tri pestúnske a tri stratené... Všetky sú darom od Boha a majú stále miesto v srdci Zvonárovcov bez ohľadu na to, kde práve sú. Autor: Oľga Gluštíková, Pripravil: kpt. Mgr. Ján Polťák, Ilustračné foto: Internet

„Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. v dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo bol by som vám povedal, ţe vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje." Jeţiš Kristus (Jn 14,1-3.27)

24


Kaţdého, kto mňa vyzná pred ľuďmi; aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi; aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.

Lebo kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď príde v sláve svojej i Otcovej a svätých anjelov. Jeţiš Kristus

(Mt 10, 32-33, Lk 9,26)

25


Z Z hhiissttóórriiee ššppoorrttuu

VÚ 1115 RUŢOMBEROK - WINGS

Majstri OS SR 2009 v ľadovom hokeji VÝCHOD CUP Rok 2009 sa stal pre náš armádny team radostným rokom. Konečne sme zahrali podľa našich predstáv a do Ruţomberka sme priviezli prvý raz trofej majstra OS SR v ľadovom hokeji. Ale zo začiatku to pre nás vôbec nevyzeralo ruţovo. Podmienky boli asi najhoršie aké sme zatiaľ zaţili, to znamená ţe všetky muţstvá sa prezliekali v jednej šatni, poprípade na chodbe a hygiena mala tieţ ďaleko od ideálu. Ale my sme prišli hrať hokej a tak sme sa nad tým veľmi nepozastavovali. Prvý zápas Ruţomberok vs Levice nás teda v pohode nezastihol a proti súperovi z Michaloviec, ktorého by sme normálne porazili sme sa začali trápiť. Nič nám nevychádzalo. Puk preskakoval hokejky ako naschvál v obrane sme kopili chybu na chybu a v polovici prvej tretiny sme prehrávali 0:3. Oddychový čas, tvrdšie slová na striedačke a zasa šlapeme na plno. Oplatilo sa. V priebehu dvoch minút zniţujeme na 2:3 a súpera nepúšťame k našej útočnej modrej čiare. Ale zasa malá chybička v rozohrávke a uţ sa na nášho brankára rútia dvaja útočníci a inkasujeme. V druhej tretine hneď na začiatku zniţujeme na rozdiel jedného gólu. Ale to bolo z našej strany všetko. Opäť chyby a opäť inkasujeme. Koniec zápasu a nepekný stav 3:8 26

v náš neprospech. Podávame ruky a rýchlo dole z ľadu. V šatni ticho, ako na pohrebe. Kaţdý vie čo pokazil a premieta si v mysli čo vlastne mal urobiť. Nič to ešte nás čakajú ďalšie tri zápasy a tam nesmieme stratiť body. Ďalší zápas Ruţomberok vs Nitra. Stretli sa dve muţstvá z útočným poňatím hry a na lade to bolo vidieť. Všetci sledovali bitku o stredné Slovensko. Začíname výborne prvý útok a strieľame

vedúci gól. Presne toto sme potrebovali. Zrazu je na hokejkách pokoj, obránci nestrácajú zbytočne puky, rozohrávka je rýchla a presná. Koniec prvej tretiny a stav 3:0 v náš prospech nás teší.


Z Z hhiissttóórriiee ššppoorrttuu Druhá tretina útoky na oboch stranách. Súper sa do nás zahryzol a náš brankár je v ohni striel. Ale bravúrne likviduje súperove šance a nevyráţa puky pred seba. Ale tlak je veľký a postupne inkasujeme a súper vyrovnáva na 3:3 Útočíme aj my a opäť strieľame Nitre gól. Tak toto uţ hádam neprehráme. Koniec zápasu a 4:3 pre Ruţomberok.. Stále sme v hre o titul. Tretí zápas a druhý hrací deň. Nastupujeme proti Michalovciam a poráţame ich 6:2. Ďalší zápas proti Prešovu opäť vyhrávame v pomere 5:2 a tak nám ostáva uţ len domáci team z Trebišova. Domáci majú veľkú podporu. Na štadión sa nahrnuli vojaci z kasární a uţ počuť hukot bubnov a pokriky, ţe Trebišov je majster. No predstava fanúšikov bola pekná, ale naše predstavy o zápase boli úplne iné. Keď vyhráme sme majstri my! A začalo sa z ostra. Ruţomberok vs Trebišov. Súper strieľa z kaţdej moţnosti a náš brankár sa uţ v prvých piatich minútach nestíhal čudovať a určite si myslel ţe hráme v oslabení. Ale vydrţali sme a vyrovnali hru. Tesne pred koncom prvej tretiny však predsa len inkasujeme a do šatni ideme s jednogólovým mankom. Druhá tretina sa začala tak isto ako prvá. Strela za strelou tyčky na našej bráne zvonia ako kostolné zvony. No v bráne neskončil zatiaľ ţiadny puk a tak stav 1:0 pre domácich trvá. No konečne. Náš útočník sa predral cez obranu a poslal okamţite puk pred bránku kde ho zasúvame za chrbát domáceho brankára 1:1. Fanúšikovia sa nevzdávajú a stále ţenú svojich do útoku. Ale nerozhodný stav drţíme. Faul na nášho hráča a presilová hra. Treba strieľať a doráţať. Ale kto pôjde pred bránku keď všetci domáci obrancovia sú ako štíty? Ale podarilo sa strela od modrej, jemný teč pred bránkou

a vedieme !!! Ale rozhodca si povedal, ţe presilovky by sa mali vyrovnať a tak uţ putuje náš obranca na trestnú lavicu. Súper nás zviera, nedostávame sa z pásma. Všetky puky zachytáva a páli hlava, nehlava. Ďalšia strela a predsa sa len podarilo domácim vyrovnať. Hukot na štadióne a zasa tie reči o tom ţe domáci sú majstri. Musia vyhrať tak ako aj my. Podľahli Nitre, ktorú sme my dokázali poraziť. Do konca ostávajú tri minúty a stav je nerozhodný 3:3. Nahadzujeme puk, obranca vyhadzuje , ale zachytávame ho na modrej čiare. Rýchla prihrávka do rohu klziska odtiaľ rýchla prihrávka medzi kruhy a Slavo Javorka vymetá ľavý horný roh súperovej bránky 4:3! Oddychový čas Trebišova. Posledné dve minúty trvali hádam hodinu, ale ubránili sme sa a poráţame Trebišov 4:3.

Vyhrávame turnaj a prvý raz sa Ruţomberok stáva majstrom OS SR v ľadovom hokeji.

Pripravil: npor. Ing. Jozef MATUŠKA, Foto: archív autora 27


ŠŠppoorrttoovvéé aakkttiivviittyy

MAJSTROVSTVÁ OS SR V CEZPOĽNOM BEHU V dňoch 6.-7. mája 2010 sa uskutočnili vo VZ Smrekovica Majstrovstvá OS SR v cezpoľnom behu, ktoré organizoval uţ po 5 krát VÚ 1115 Ruţomberok v spolupráci s vojenskou zotavovňou Smrekovica. Náš útvar reprezentoval práp. Daniel Korpala, des. Daniel Šuvada slob. Daniel Duong, slob. Ľubomír Stavinoha, slob. Peter Števček. Všetkým zúčastneným patrí poďakovanie za reprezentovanie svojho útvaru a samozrejme organizátorom podujatia: veliteľovi majstrovstiev pplk. Ing. Štefanovi Pobijakovi, riaditeľovi majstrovstiev kpt. PaedDr. Vladimírovi Ulbrichtovi, vedúcemu tratí ppráp. Ľubošovi Lánimu a hlavnému rozhodcovi kpt. Ing. Romanovi Kormaňákovi. Majstrovstvá boli organizované v týchto kategóriách: a) muţi 4 km 1. kategória do 30 rokov 1. miesto

slob. Tomáš RUSKOVSKÝ

čas: 13:34

VePS

2. miesto

voj. 2.st. Miroslav LITVÍK

čas: 14:09

AOS

3. miesto

slob. Daniel DUONG

čas: 14:37

ZaMKIS

2. kategória do 40 rokov 1. miesto

rtm. Michal IVANČO

2. miesto

kpt. Ing. Peter SOBEK

3. miesto

kpt. Ing. Juraj HUDÁK

13:14

VePS

13:29

VePS

13:49

VSVaP

3. kategória do 50 rokov 1. miesto

kpt. Ing. Jozef PIŠTA

15:39

VP

2. miesto

mjr. Ing. Bohuslav CSEYJTEJ

20:13

VVzS

b) ţeny 4 km 1. kategória do 30 rokov 1. miesto

por. Ing. Jana VLADÁROVÁ

17:12

VSVaP

2. miesto

voj.2.st. Renáta BARCÍKOVÁ

18:00

AOS

3. miesto

voj.2.st. Lenka GAJDOŠOVÁ

18:59

AOS

2. kategória do 40 rokov 1. miesto

des. Lívia ŠAGÁTOVÁ

16:33

VVzS

2. miesto

slob. Otília STEHLÍKOVÁ

19:11

VVzS

3. miesto

kpt. Ing. Marína KANKOVÁ

23:12

Autor: por. Ing. Jana Berešíková , Foto: ppráp. Ľuboš Láni 28


IInnffoo

TLAČOVÁ SPRÁVA NÁZOV: Víkendový pobyt pre manželské páry v uniformách - pozvánka Text: Spoločenstvo katolíckych veriacich v Ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky v spolupráci s Ordinariátom OS a OZ SR pozývajú manželské páry v uniformách vojakov, policajtov, hasičov, colníkov, záchranárov, či väzenskej a justičnej stráže na víkendové pobyty s ordinárom OS a OZ SR Mons. Františkom Rábekom do tichého prostredia rázovitej obce Čičmany v Strážovských vrchoch. Cieľom víkendových pobytov je formácia manželských dvojíc, výmena skúseností z manželského života, riešenie problémov, prehĺbenie vo viere a príprava na duchovné slávenie Vianoc a Veľkej noci. Termíny: 26.-28. novembra 2010 11.- 13. marca 2011 18.-19. marca 2011 25.-27. marca 2011 Program: Piatok – 18,00 hod - príchod, ubytovanie, sv. omša, večera, zoznamovací večer; Sobota – raňajky, blok prednášok, obed, turistická prechádzka okolitou prírodou, sv. omša, večera, diskusný večer; Nedeľa – raňajky, vysluhovanie sv. zmierenia, sv. omša, obed, 13,30 hod. odchod. Cena pobytu (ubytovanie, plná penzia) : 44,- € /os. Ubytovanie: Penzión u sv. Bystríka, v 2 lôţkových izbách s vlastným sociálnym zariadením. Záujemcov prosíme, aby sa na vybraný termín obratom záväzne prihlásili u kontaktnej osoby: Dr. Tibora Ujlackého na č. tel. 0903 820 816, alebo mailom na adresu: hovorca@ordinariat.sk. Počet účastníkov v jednom turnuse je obmedzený na 20 párov. Dr. Tibor UJLACKÝ, PhD., kancelár a hovorca Ordinariátu OS a OZ SR.

Kancelária Ordinariátu OS a OZ SR Ministerstvo obrany SR, Kutuzovova 8 832 47 BRATISLAVA Tel: 0960 313 416, Fax: 0960 312 197 hovorca@ordinariat.sk, www.ordinariat.sk

29


H Huum moorr [J]oţko sa spovedá u pána [K]aplána: J: Kradnem. K: Zle. Musíš hovoriť "kradol som". J: Kradnem. K: Nechápeš ? Máš v minulom čase vymenovať svoje hriechy. J: Kradnem ... K: Kde mam hodinky ? J: Kradol som.

☺☺☺ V Čechách majú na konci omše liturgický pozdrav: Kňaz: Pán s vami. Ľud odpovedá: Aj s tebou. Stalo sa na omši (bol pokazený mikrofón): Kňaz: „Pán s vami. - Niečo je s tým mikrofónom“. Ľud: „Aj s tebou“.

☺☺☺ Nový kňaz má prvýkrát slúţiť v spovednici a pretoţe je trošku nervózny, poţiada staršieho kolegu, aby šiel s ním. Vypočuje si pár vyznaní, načo ho starý kňaz poţiada, aby vyšiel von, ţe mu dá pár rád. "Prekríţ si ruky na prsiach, a jednou rukou si pri tom šúchaj bradu." Nový kňaz si to vyskúša. Skús hovoriť veci ako --Rozumiem, áno, pokračuj synu, chápem.--" Mladík si znovu všetko vyskúša, načo sa starý kňaz spýta: "Tak čo, nemyslíš si, ţe je to o trochu lepšie neţ sa plieskať po stehnách a vykrikovať --Ty vole! A čo bolo potom?!--"

☺☺☺

Obrázok : www.vtipy.netroof.eu 30

Učiteľka hovorí Joţkovi: Joţko vyskloňuj mi slovo chlieb. Kto, čo? Chlieb. S kým, s čím? So šunkou. Komu, čomu? Mne.

☺☺☺ Prečo sa ţeny vydávajú v bielom? Je to štandardná farba domácich spotrebičov...

☺☺☺ V divadle leţí človek rozvalený na troch sedadlách. Príde k nemu uvádzačka a pýta sa: - Čo to má znamenať? To predsa nemôţete, kde vás učili takto sa správať. Kto ste, odkiaľ ste prišli? - Z balkóna.

☺☺☺ ,,Mám rád otvorených ľudí" ţartuje patológ. Jeho sestrička s úsmevom dodá ,,no správajú sa ku nám veľmi chladne!"

☺☺☺ Človek, ktorý nevie hovoriť tak, aby mu aj ostatní rozumeli, je idiot! Rozumiete pán slobodník? -Nerozumiem, pán plukovník.

☺☺☺ Spovedá sa chlapec a nemá nič. „Nenadával si? Nechodil si poza kostol? Nekradol si?“ - „Nič z toho!“ „A na susedove čerešne nechodíš?“ „Nie, ale je to dobrý nápad!“

☺☺☺


IInnffoo

Sviatosť birmovania v roku 2011 Duchovná služba vojenskej farnosti sv. Pátra Pia pozýva všetkých záujemcov, tak profesionálnych vojakov a zamestnancov, ako aj rodinných príslušníkov, na prípravu a prijatie sviatosti birmovania, ktorá sa uskutoční v predpokladanom termíne október alebo november 2011. Kto má záujem o túto sviatosť kresťanskej dospelosti, nech sa prihlási osobne, alebo prípadne aj telefonicky u vojenského duchovného (tel.: 472488; 0903 824431).

Farský spravodaj Vychádza príleţitostne - nepredajné – počet výtlačkov cca 30 ks Vaše príspevky, nápady a odozvy radi prijmeme osobne, telefonicky (SMS) alebo Emailom: Mgr. Ján Polťák, janpoltak@zoznam.sk, jan.poltak@mil.sk, tel: 472488, 0915/897 914 alebo 0903/824 431 Ing. Robert Galoš, robert.galos@mil.sk, tel: 472233 Redakcia si vyhradzuje právo krátiť a upravovať texty.

Kontakt

Oznam redakcie

Rímskokatolícka cirkev Vojenská farnosť sv. Pátra Pia VÚ 1115 Zarevúca 2 034 01 Ruţomberok

Pozývame ďalších dobrovoľníkov k spolupráci na tvorbe časopisu. Ďakujeme všetkým prispievateľom za kvalitne vypracované články. Najmä tým pravidelným, ako Andrejovi Kováčovi, Jozefovi Matúškovi ...

31


ZÁDUŠNÁ BOHOSLUŢBA

Priatelia a kamaráti nie sme len kým ţijeme, ale tento ľudský vzťah nám môţe zostať aj napriek nečakanej smrti. O tom nás učí aj naša viera, ktorá hovorí, ţe jeden druhého nestrácame smrťou, iste za jedinej podmienky, ţe sme verný Bohu. A tak môţeme zvláštnym spôsobom komunikovať medzi sebou ţiví i zosnulí. A nielen to, vieme tieţ, ako si môţeme navzájom pomôcť. Boh nám dáva na to prostriedky ako je modlitba, bohosluţba, dobrý skutok, túţba a nádej, viera i láska. No nie je to fascinujúce, ţe niečo také existuje a je to pre naše dobro? Dňa 27. októbra 2010 v blízkosti sviatkov Všetkých svätých a verných zosnulých sa stretli priatelia, kamaráti, kolegovia na zádušnej svätej omši vo vojenskej kaplnke sv. Pátra Pia, za tragický zosnulého vojaka por. Ing. Milana Jurečku. Naša modlitba ţivých stúpala k nebesiam k tomu, ktorý je Pánom ţivota i smrti v nádeji, ţe aj Milan i cez našu modlitbu dosiahne milosť spasenia. Ţe sa raz spolu stretneme v domove nebeského Otca, ktorý je pre nás pripravený uţ od stvorenia sveta. V domove Boţieho kráľovstva, kde niet slzy smútku, kde niet bolesti ... len to, čím je vznešený Boh : Láska, Radosť, Svätosť ... Vzdali sme úctu človeku, ktorý bol medzi nami a patril medzi nás. No urobili sme aj viac, vo viere v milosrdného Boha sme modlitbou pomohli jeho nesmrteľnej duši priniesli radosť i úľavu ak bolo potrebné. My sami sme urobili dobrý skutok, ktorý sa nedá ničím pozemským nahradiť a odmeniť. Autor: Ján Polťák, Foto: Galoš Robert


Farský spravodaj 1-2010