Issuu on Google+

farský

SPRAVODAJ

2

2012

FARNOSŤ SVÄTÉHO PÁTRA PIA RUŽOMBEROK VOJENSKÉHO ORDINARIÁTU OS SR ▪ ZALOŽENÉ V ROKU 2007 ▪ ROČNÍK 6 ▪ OBČASNÍK ▪ NEPREDAJNÉ ▪


Príhovor

JE ČAS NA ZMENU ... Milí farníci, vojaci, rodinní príslušníci !

Bolo to 1. apríla 1999, keď som po prvýkrát vstúpil do priestorov Ružomberských kasárni a dnes v roku Pána 2012 dozrel čas opustiť tento špecifický priestor vojenského života a služby medzi vami a s vami vojaci. Veď toto rozhodnutie príde i do života každého z vás „zajtra“ či „pozajtra“. Lenže v našom ľudskom živote je dôležité nielen to, čo prežívame práve dnes, ale aj to, čo ostalo po uplynulých rokoch za nami, ba aj to, čo nás čaká alebo sami chceme urobiť v najbližšej budúcnosti. Myslím celkom úprimne, že prežiť kus života v ozbrojených silách je veľká skúsenosť, zážitok, poznanie dobre i zlé ... Ako všade, aj v armáde je to o ľuďoch a osobnostiach, ktoré pracujú v tomto priestore. V tomto duchu si položme otázku : „Teším sa „Ja“ osobne do práce či do služby“? Vieme, že akákoľvek práca alebo služba nie je vo väčšine sama o sebe problémom, to predsa vieme zvládnuť, vieme ako na to, ba dokonca nás to baví ... iste okrem situácii, keď niečo nemá ani „hlavu“ - ani „pätu“ a predsa s tým musíme niečo urobiť, aby úloha bola splnená. Opäť najdôležitejší je človek buď ako predstavený, alebo ten s ktorým plním úlohu alebo zdieľam pracovný čas, alebo deň čo deň v jednej kancelárii. A samozrejme najviac dôležité je to, aký som „Ja“ človek – bytosť, tak vo svojom vnútri ako i navonok a zočí – voči iným. V tejto chvíli chcem všetkým ľuďom - vojakom dobrej vôle, dobrej mysle, dobrých vzťahov povedať zo srdca „ĎAKUJEM“ za všetko dobré, čo bolo medzi nami, alebo za to, čo sme spolu zvládli za uplynulé roky. A ako sa vraví : „rád si spomeniem a nezabudnem“. Zdá sa milí priatelia, že každý máme svojich nástupcov a teda aj do našej vojenskej farnosti sv. Pátra Pia príde dúfam že skoro, nový kňaz – vojenský duchovný. Prosím pekne prijmite ho na prvom mieste ako kňaza – duchovného pastiera, ktorý bol poslaný medzi vás predovšetkým pre vaše duchovné dobro a spásu nesmrteľnej duše. Určite bude sem tam a možno niekedy častejšie potrebovať vašu nezištnú pomoc alebo usmernenie. Totiž vojenský život nikdy nebude pre duchovného jeho pravým poslaním, ani jeho dennou náplňou. Vždy to bude niečo navyše a neraz skôr ako príťaž a nepríjemná vec či len vojenská povinnosť (nástupy 2


Príhovor a poradové vstupovanie, vojenské rozbory, porady, plánovanie ...), veru úprimne povedané, nikdy som to nemal rád. Áno, na druhej strane aj pre vojenského duchovného je potrebné, aby žil s vojakmi a istým spôsobom bol prítomný medzi nimi vo vojenskom živote (návšteva vojakov v službách, absolvovať s nimi 15 či 30 km pochod, viesť prednášku, zabezpečiť tradičné aktivity pre vojakov a rodinných príslušníkov, šport ...). Prvoradé a najvyššie poslanie kňaza – vojenského duchovného je spása ľudskej duše. Slávenie svätej omše – Eucharistie, príprava a vysluhovanie sviatosti, duchovné vedenie a rozhovor, skutky lásky a milosrdenstva, zvestovanie Božej pravdy o živote ... Nuž verím, že aj nový duchovný s vašim pochopením a podporou zvládne tri dôležité oblasti : 1. Sprostredkovať všetky možné duchovné a náboženské potreby veriacich vojakov a rodinných príslušníkov taktiež duchovný, materiálny rozvoj a starostlivosť o našu vojenskú farnosť sv. Pátra Pia. 2. Vojenský život. 3. „kňazský život“. Je čas na zmenu, ktorej sa osobne veľmi teším. Veď zmena je život, nový začiatok, nové možnosti. Bolo mi s vami dobre, ale je potrebné ísť ďalej aj medzi iných ľudí. Bez toho, že by som si mohol na niečo nárokovať alebo vyberať nejaké miesto pôsobenia bola mi pridelená farnosť Veľké Borové – Huty a Malé borové. Napriek tomu, že to na pohľad vyzerá ako na „vojne“, kde sa nikto nikoho nepýta na názor, len sa plní rozkaz alebo úloha. Som celkom rád, že budem mať na starosti spolu cca 400 veriacich ľudí v troch dedinkách. Ak by ma niekto náhodou potreboval alebo išiel len tak okolo ako turista nájdete ma „dúfam“ na Hutách vo farskom dome. Všade okolo sú hory, lesy, pekná priam nádherná príroda, ale hlavne, nech sú dobrí ľudia. Do novej farnosti nastupujem 1. augusta 2012. Na tomto mieste mi už nič iné neostáva len vám priatelia popriať veľa síl do ostávajúcich mesiacov či rokov vášho vojenského života. Zdravie tela i duše, aby ste boli schopní zvládnuť život v rodine i v práci ako aj osobný život. Prajem vám silu ľudskej a ešte viac kresťanskej viery v spojení s nádejou, že Boh verných ... neopúšťa ani v dobrom, ani v zlom. Iste vo všetkom nech vládne láska, ktorá vám dá vždy silu ísť ďalej alebo prekonať nie jednu prekážku a na druhej strane ovocie lásky robí človeka šťastným už tu na zemi.

S úctivým pozdravom : kpt. Mgr. Ján POLŤÁK

3


Pracovné aktivity

Základňu mobilných KIS navštívila premierka SR Dňa 22.3.2012 zaznamenal Vojenskú útvar 1115 Ružomberok významnú udalosť. Základňu mobilných KIS poctili svojou návštevou premiérka Slovenskej Republiky Prof. PhDr. Iveta RADIČOVÁ, PhD a Náčelník generálneho štábu OS SR generálmajor Ing. Peter VOJTEK. Dôvodom návštevy bola kontrola a objasnenie prob lematiky súvisiacej s mobilným komunikačným systémom MOKYS. Po krátkom uvítaní a predstavení hlavných funkcionárov Základne mobilných KIS bola predsedníčke vlády odprezentovaná analógová technika, ktorou disponuje Základňa mobilných KIS. Následne veliteľ Základne mobilných KIS pplk. Ing. Štefan POBIJAK a náčelník 1.c kpt. Ing. Miroslav MIŠKOVIČ predstavil jednotlivé súčasti, ktorými disponuje mobilný komunikačný systém MOKYS a v prípade potreby odpovedali na doplňujúce otázky. V rámci kontroly sa premiérka SR pozrela aj na špeciálne vozidlá Tatra 6x6, ktoré mali byť pôvodne určené na prepravu systému MOKYS. Po vyhodnotení celkového stavu sa v určenom priestore Základne mobilných KIS uskutočnila tlačová beseda, kde premiérka Slovenskej Republiky a náčelník generálneho štábu OS SR zodpovedali otázky novinárov z jednotlivých médií. V závere návštevy veliteľ Základne mobilných KIS požiadal premiérku Slovenskej republiky o zápis do útvarovej kroniky a v mene Základne mobilných KIS jej odovzdal vecný dar. Autor: npor. Ing. Jaroslav NEKORANEC, Foto: autor, Zdroj: http://zamkis.mil.sk


Pracovné aktivity

Kurz vojenskej poriadkovej služby V súlade s Plánom prípravy Základne MOKIS Ružomberok na mesiac máj bol v dňoch 21.5 25.5.2012 u Základne MOKIS uskutočnený kurz vojenskej poriadkovej služby, ktorého sa zúčastnilo a úlohy splnilo deväť príslušníkov základne. Úlohy kurzu boli zamerané na organizovanie a vykonávanie vojenskej poriadkovej služby, znalosti signálov a znamení na riadenie premávky na verejných komunikáciách a vojenských cestách ako aj teoretické zopakovanie znalostí z pravidiel cestnej premávky. Kurz bol rozdelený do dvoch častí. V prvej časti sa inštruktori kurzu čat. Martin KANDRÁČ a čat. Michal KAŠIN zamerali na teoretické objasňovanie problematiky v uvedených oblastiach. Následne prebehol v priestoroch útvaru nácvik zameraný na získanie praktických návykov v riadení cestnej premávky. Záverečný deň kurzu boli účastníci preskúšaný z teoretických vedomostí formou písomného testu, získané praktické zručnosti však museli preukázať za prítomnosti príslušníkov dopravného inšpektorátu policajného zboru SR v Ružomberku na frekventovanej komunikácii, kde samostatne riadili križovatku. Autor: čat. Kašin , Foto: čat. Kašin

Pracovné rokovanie k ďalšiemu využitiu podvozkov MOKYS Dňa 17.7.2012 sa v priestoroch Základne mobilných KIS v Ružomberku uskutočnilo zasadnutie komisie pre posudzovanie ďalšieho využitia nosičov kontajnerov MOKYS – vozidiel Tatra 6x6. Zasadanie otvoril a viedol predseda komisie Ing. Karol Morávek, PhD z VTSÚ Záhorie a zúčastnili sa ho zástupcovia Štábu pre podporu operácií GŠ OS SR, SCMM Trenčín, riaditeľstva Vojenskej polície, sekcie vyzbrojovania MO SR a funkcionári ZaMKIS Ružomberok. Keďže problematika uvedených vozidiel bola v minulosti častokrát medializovaná, boli dôkladne zvážené všetky možnosti ich ďalšieho využitia – od ich sprevádzkovania až po vyťaženie na náhradné dielce. Na záver zasadania komisia vykonala fyzickú obhliadku vozidiel. Konečný návrh využitia vozidiel bude prijatý v najbližšej dobe tak, aby verejné zdroje pri nakladaní s touto technikou boli vynaložené s maximálnou efektivitou. Autor: kpt. Ferenc , Foto: čat. Čimbora


Kultúra a šport

Turnaj o putovný pohár Veliteľa ZaMKIS Dňa 23.3.2012 sa uskutočnil prvý ročník turnaja o putovný pohár Veliteľa ZaMKIS. O víťazstvo bojovali družstvá: ZaMKIS 1, ZaMKIS 2, Opravárenského práporu Martin a Personálneho úradu v Liptovskom Mikuláši. Bohužiaľ účasť na poslednú chvíľu odriekli tímy z Trenčína. Turnaj otvoril veliteľ ZaMKIS podplukovník Ing. Štefan POBIJAK a poprial súťažiacim veľa úspechov. Vzápätí vymenil uniformu za dres a posilnil útočné rady ZaMKIS 1. Zápasy prebiehali v priateľkom duchu, aj keď športovým emóciám sa nedalo vyhnúť. Domáce družstvá mali jednoznačne podporu publika, ktoré vytvorilo miestami búrlivú atmosféru. Nakoľko sa zmenil počet prezentovaným družstiev musel sa zmeniť aj hrací systém. Hralo sa preto systémom každý s každým. Následne sa vykryštalizovali dvojice, ktoré si to medzi sebou rozdali o konečné umiestnenie. Turnaj nakoniec po tradične kvalitnom výkone vyhralo družstvo ZaMKIS 1, ktoré počas celého turnaja neprehralo ani jeden zápas. Zahanbiť sa nedalo ani družstvo ZaMKIS 2, ktoré ale doplácalo na svoju nezohratosť. Putovný pohár teda vďaka 1. tímu ostal na domácej pôde. Konečné umiestnenie bolo nasledovné: 1 – ZaMKIS 1, 2 – Opravárenský prápor Martin, 3 – Personálny úrad Liptovský Mikuláš, 4 – ZaMKIS 2. Veliteľ potom vyhodnotil turnaj a odovzdal kapitánom trofeje, ktoré si svojimi výkonmi družstvá plne zaslúžili. Poďakovanie patrí Všetkým, ktorý sa podieľali na zabezpečení tejto športovej aktivity po organizačnej aj materiálnej stránke. Ostáva len veriť, že tento turnaj neostane len samostatnou aktivitou, ale bude úspešne pokračovať aj po ďalšie roky a nájde si svoje miesto v kalendári športových podujatí OS SR. Autor: por. Ing. Maroš OMASTA , Foto: slob. Dominik DORNÍK


Kultúra a šport

Pietny akt pri príležitosti 67. výročia oslobodenia mesta Ružomberok Dňa 5. apríla 2012 sa na Námestí slobody v Ružomberku konal pietny akt pri príležitosti 67. výročia oslobodenia mesta. K zhromaždenému davu sa prihovorili primátor mesta PaedDr. Ján PAVLÍK ako aj zástupca Zväzu protifašistických bojovníkov. Vo svojich prejavoch vzdali hold a vďaku všetkým, ktorý v pohnutých vojnových časoch na oltár vlasti položili obeť najvyššiu. Na takúto odvahu netreba zabúdať ani teraz a ani v budúcnosti. To donútilo pristaviť sa a na moment zamyslieť aj mnoho okoloidúcich spoluobčanov, takže sa pozvaná spoločnosť spontánne rozrástla. ZaMKIS a súčasne aj celé OSSR reprezentovali na tomto akte veliteľ pplk Ing. Štefan POBIJAK so skupinou vybraných PrV, čestná čata a zástupcovia klubu vojenských dôchodcov. Pamiatku padlých si všetci prítomný uctili chvíľkou ticha a položením vencov k pomníku. Celé vystúpenie PrV bolo už tradične zo strany organizátorov hodnotené pozitívne. Autor: por. Ing. Maroš OMASTA, Foto: čat. Bc. Milota LESÁKOVÁ, Zdroj: http://zamkis.mil.sk

Majstrovstvá OS SR v cezpoľnom behu 2012 V dňoch 24. a 25. mája 2012 sa už po 7. krát uskutočnili v priestoroch Vojenskej zotavovne a hotela Granit Smrekovica Majstrovstvá OS SR v cezpoľnom behu organizované Základňou mobilných KIS. Celkovo 50 prihlásených profesionálnych vojakov a vojačiek ozbrojených síl SR reprezentovalo svoj útvar na


Kultúra a šport náročných bežeckých tratiach Veľkej Fatry, kde absolvovali beh vo svojich vekových kategóriách na 4 km s prevýšením 300 m a 8 km s prevýšením 812 m s priemerným stúpaním 9,78%. Poďakovanie za vynikajúce výkony patrí všetkým zúčastneným, ktorí sa odhodlali reprezentovať svoj útvar, ako aj všetkým členom organizačného výboru majstrovstiev : pplk. Ing. Štefanovi POBIJAKOVI, riaditeľovi majstrovstiev kpt. PaedDr. Vladimírovi ULBRICHTOVI, sekretárovi majstrovstiev kpt. Ing. Ivanovi MILECOVI, vedúcemu tratí ppráp. Ľubošovi LÁNIMU, rozhodcovi práp. Danielovi KORPALOVI, príslušníkom 2. centra ZaMKIS a zamestnancom VZ Smrekovica, ktorí vytvorili ideálne podmienky pre uskutočnenie majstrovstiev. Na stupienok víťazov za jednotlivé vekové kategórie vystúpili: Beh na 4 km muži do 30 rokov 1- slob. Jozef BUBENÍK 2- slob. Bc. Tomáš RUSKOVSKÝ 3- slob. Daniel DUONG

Beh na 8 km muži nad 40 rokov 1- rtm. Michal IVANČO 2-voj.2.st Jozef GREŠÍK 3- rtm. Roman ŠTĚPANÍK

Beh na 4 km muži do 40 rokov 1- mjr. Ing. Pavel UHRECKÝ 2- čat. Marek MOCKOVČIAK 3- nrtm. Martin BUDAJ

Ženy beh 8 km bez vekových kategórií 1- por. Renáta BARCÍKOVÁ 2- voj. 2. st. Zuzana GAŠPERÍKOVÁ

Beh na 4 km muži nad 40 rokov 1- rtm. Michal IVANČO 2- čat. Patrik ŠEBESTIAN 3- slob. Jozef GREŠÍK Ženy beh 4 km bez vekových kategórií 1- por. Mgr. Sylvia ŠEBESTIAN 2- por. Renáta BARCÍKOVÁ 3- voj. 2. st. Zuzana GAŠPERÍKOVÁ Beh na 8 km muži do 30 rokov 1- slob. Bc. Tomáš RUSKOVSKÝ 2- rtn. Emil DURAJ 3- slob. Jozef BUBENÍK Beh na 8 km muži do 40 rokov 1- kpt. Ing. Jaroslav BANÁŠ 2- mjr. Ing. Pavel UHRECKÝ 3- čat. Marek MOCKOVČIAK

Autor: ppráp. Láni , Foto: ppráp.Láni, Zdroj: http://zamkis.mil.sk


Bambiriáda 2012 Základňa MOKIS opäť aj v roku 2012 prispela k sprievodným podujatiam festivalu práce s deťmi a mládežou BAMBIRIÁDA organizovanému v Ružomberku a preto dňa 15. mája 2012 otvorila svoje dvere pre širokú ver ejnosť. Príslušníci základne pripravili ukážky spojovacej techniky, boja z blízka, výzbroje a výstroje. U detí nemalý záujem vyvolala aj prekážková dráha, kde si zmerali svoje sily a odvážlivci boli za svoje enormné výkony odmenení. Bohužiaľ, počasie k nám nebolo priaznivé a približne v polovici akcie sa spustil dážď. Napriek týmto nepriaznivým klimatickým podmienkam si cestu do základne našlo približne 200 detí. Poďakovanie si zaslúžia všetci, ktorí priložili ruku k dielu a po materiálnej aj personálnej stránke prispeli k úspešnému zvládnutiu tejto akcie. Autor: por. Ing. Maroš OMASTA , Foto: por. Ing. Maroš OMASTA, Zdroj: http://zamkis.mil.sk

Deň detí na Základni MOKIS Pri príležitosti Medzinárodného dňa detí sa v piatok 1. júna 2012 konal v Základne MOKIS Ružomberok deň otvorených dverí, ktorý má u základne niekoľkoročnú tradíciu. Cieľom tohto tradičného stretnutia bola prezentácia činnosti Ozbrojených síl na verejnosti. Na základe nariadenia veliteľa pplk. Ing. Štefana Pobijaka príslušníci útvaru pripravili pre deti a mládež pútavý program. V rámci prezentácie základne bola v priestoroch útvaru rozostavaná technika určená prevažne na zabezpečenie spojenia a výzbroj, ktorú vojaci využívajú v rámci svojej každodennej činnosti. Prítomní mali možnosť vyskúšať si prostriedky individuálnej ochrany jednotlivca, odprezentovaný bol nosný modulárny systém, no zaujalo aj maskovanie vojaka v poli či ukážka ručných zbraní. V rámci jednotlivých pracovísk bola predvedená prakt ická ukážka spojenia prostredníctvom rádiových staníc RF 13, RF 1301. Uznanie si vyslúžili aj príslušníci útvaru, ktorí zabezpečovali ukážku boja z blízka. V rámci zábavných akcií bola pre najmenších pripravená prekážková dráha, kde si deti mohli vyskúšať svoju rýchlosť a obratnosť a za odmenu im boli odovzdané prezentačné darčeky a drobné maškrty. Za organizáciu jednotlivých pracovísk patrí poďakovanie všetkým profesionálnym vojakom, ktorí sa na organizácii dňa otvorených dverí podieľali. Autor: npor. Nekoranec , Foto: čat. Kašin, Zdroj: http://zamkis.mil.sk


Príbehy s pointou

Prasknuté hlinené nádoby Istý nosič vody v Číne mal dve veľké hlinené nádoby. Viseli na koncoch palice, ktorú nosil na krku. Na jednej bola prasklina, kým tá druhá bola bezchybná a vždy niesla plnú mieru vody. Na konci dlhej cesty, ktorej trasa bola od potoka až k domu, v prasknutej nádobe ostala voda už len do polovice. Celé dva roky to takto išlo; nosič do svojho domu doniesol každý deň vždy len jeden a pol nádoby vody. Samozrejme dokonalá nádoba bola pyšná na svoj výkon, veď plnila svoj účel perfektne. Ale chúďa prasknutá nádoba hanbila sa za svoju nedokonalosť, a cítila sa úboho, lebo bola schopná len polovičného výkonu. Po dvoch rokoch súženia prihovorila sa nosičovi pri potoku: - Hanbím sa, lebo voda zo mňa tečie po celej ceste domov. Nosič jej takto odpovedal: - Všimla si si, aké krásne kvety rastú na tvojej strane chodníka? Na druhej nerastú žiadne! Preto je to tak, lebo som vždy vedel o tvojom nedostatku a na túto stranu cesty som rozsial semená kvetín. Ty si ich každý deň polievala, kým sme sa vracali do domu. A už dva ro ky zbieram tieto krásne kvetiny, aby som si ozdobil svoj stôl. Keby si nebola taká, aká si, nerozjasňovala by krása kvetov celý môj dom.

Všetci máme svoje zdanlivé chyby; mnohí sme popukanými hlinenými nádobami. Ale tieto praskliny a chyby, ktoré sú v každom z nás, robia náš život tak veľmi zaujímavým a vzácnym. To nás vedie k prijímaniu druhých práve takých, akými sú. A vždy je možnosť uvidieť v nich práve to dobré, jedinečné..


Téma Stvorení ako muž a žena

ČISTOTA SRDCA Základný rozmer čistoty, ktorý charakterizuje vzťah muža k žene v manželstve i mimo manželstva v ich vzájomnom vzťahu je význam prikázania „nescudzoložíš“. Rovnako Ježiš v rámci reči na vrchu hovorí : „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“ Kristus takto vidí v srdci, vo vnútri človeka zdroj čistoty, alebo na druhej strane morálnej nečistoty. Na inom mieste hovorí : „Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka. Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie“. Keď hovoríme „čistota“, „čistý“, poukazujeme na to, čo je protikladom špiny. „Špiniť“ znamená toľko, ako „znečisťovať.“ Hovoríme o napr. „špinavej ulici“, „špinavom byte“ a pod. Podobne môže byť aj človek „nečistý“ a to vtedy, keď je jeho telo špinavé. Spôsobom na odstránenie špiny z tela je jeho umytie. V tomto duchu tradícia Starého zákona kládla veľký dôraz na rituálne umývanie, ako aj na umývanie rúk pred jedlom. Ak hovoríme o čistote v morálnom význame potom musíme označiť každé morálne dobro ako prejav čistoty a každé zlo je prejavom nečistoty. Ľudskému telu patrí „úcta“ a preto čistota ako kresťanská cnosť sa prejavuje ako skutočná cesta k odlúčeniu sa od toho, čo je v srdci človeka ovocím žiadostivosti tela. Totiž „zdržanie sa ... náruživej žiadostivosti“, poukazuje na čistotu ako „schopnosť“, ktorá sa sústreďuje na dôstojnosť tela – čiže na dôstojnosť osoby so zreteľom na jej telo, na ženskosť či mužskosť, ktorá sa v tomto tele odhaľuje. Sv. apoštol Pavol sa pýta : „A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha a že nepatríte sebe?“. Pavol Korinťanom dal

prísne poučenie o morálnych požiadavkách čistoty : „Varujte sa smilstva! Každý hriech, ktorého by sa človek dopustil, je mimo tela; kto však smilní, hreší proti vlastnému telu“. Takéto hriechy prinášajú so sebou „zneuctenie tela“, odoberajú mu úctu, ktorá patrí telu ženy alebo muža so zreteľom na dôstojnosť osoby. Sv. Pavol poukazuje ešte aj na iný zdroj dôstojnosti tela a zároveň zdroj morálnej povinnosti, ktorá z takejto dôstojnosti vyplýva. Týmto zdrojom je skutočnosť „vykúpenia tela“. Vykúpením akoby každý človek dostal od Boha znova samého seba, svoje telo. To, že sme boli vykúpení za veľkú cenu (za cenu Kristovho vykúpenia) robí osobitnú povinnosť, aby sme „zachovali telo v posvätnosti a v úcte“. Vedomie vykúpenia tela pôsobí v ľudskej vôli v prospech „zdržania sa smilstva.“ Čistota ako cnosť, čiže schopnosť „zachovania ľudského tela vo svätosti a úcte“, spojená darom zbožnosti uskutočňuje takú plnosť jeho dôstojnosti vo vzájomnom vzťahu ľudí, v ktorej je zvelebovaný sám Boh. Čistota je teda oslavou ľudského tela pred Bohom.

Pripravil : vojenský duchovný, Zdroj: „ako muža a ženu ich stvoril“, Ján Pavol II.


Téma Andrej Kováč

Štastena Čas preteká, ako voda dole vodopádom. A mne stále neutícha bolesť, v srdci mladom. Šťastie ma obchádza, hľadá si iné obete. Že ma stretla šťastena, nikdy sa nedozviete. Máva krídlami, míňa ten môj terč. Pomaly mizne jej úsmev, stráca reč. Už sa len mračí a otáča hlavu za mnou. Pretína mraky, splýva z oblohou. Už nie je vidieť, zas inde miery. Čo je ten anjel šťasteny, čo je slepý? Nevidí trápenie vo mne i v srdci? Však, nie som na trápenie súci. Tak vypočuj konečne, vypočuj ma. Šťastena, čo nešťastie skole ma ? Nie, tomu ja nechcem veriť. S tým sa nemôžem veru zmieriť. Ukáž mi, tu svoju pravú tvár. Ja viem, s tebou nemôžem ísť pred oltár. Chcem poznať pravdu, ako ostatní. Ľudia ti veria, už nedelí nás drôt ostnatý.


Zamyslenie

Vulgarizmy Pred nejakým časom som dostal od jedného kolegu - kresťana otázku, čo si myslím o vulgarizmoch a či je to z kresťanského hľadiska považované za hriech. Keďže neviem a ani by to nebolo správne na všetko odpovedať ihneď a len tak povrchne a narýchlo, tak som mu sľúbil že sa nad tým zamyslím a možno aj napíšem nejaký článok. Až keď som si o tejto téme prečítal zopár článkov, zistil som, že vôbec na to nie je ľahké odpovedať, lebo ako na všetko, tak aj na túto tému existuje veľké množstvo pohľadov a názorov. Bolo by jednoduché povedať : „je to zlé a nesmie sa to“, alebo „je to normálne a prirodzené“, prípadne „je to každého osobná vec“. Podľa mňa by sa však mal každý človek sám seba spýtať, či je to s jeho vyjadrovaním v poriadku a zodpovedať si pred sebou otázku „prečo tie slová (ne)používam?“ Preto aj tento článok nemá byť prezentovaním jedného názoru, ale viac-menej má smerovať k tomu aby sa čitateľ zamyslel a tak mohol sám pred sebou (kresťania aj pred Bohom) obhájiť svoj postoj. Ako prvá ma v súvislosti s rečou napadla veta : „Vtáka poznáš po perí a človeka po reči.“ Niečo na tom bude, lebo reč môže o človeku veľa prezradiť, ale na druhej strane sa môže pod zdanlivým povrchom dobrých či zlých rečí ukrývať pravý opak. Preto si myslím, že netreba človeka súdiť podľa jeho slovníka, ale treba pozerať trochu hlbšie. Veď hodnota človeka nespočíva na tom ako sa vyjadruje, ako chodí oblečený, či ako vyzerá, ale hodnotu dáva človeku už len to, že je človekom a že je stvorený na Boží obraz, že je vzácny v Božích očiach a že zaňho Ježiš Kristus zomrel na kríži. Niekde som čítal, že ľudská reč by mala byť ušľachtilá, vznešená, čistá, povznášajúca, vzbudzujúca úctu, šíriaca dobro a pozitívne myšlienky... Aj keď je to pravda, držme sa reality a pozrime sa, kde a ako žijeme. Väčšina z nás sme deťmi otcov, ktorí vulgarizmy používali, vyrastali sme v prostredí kde sa používali, rozprávali tak naši kamaráti, aj naše idoly mužnosti vo filmoch, rozprávali tak naši kolegovia, naši velitelia, ... pre nás sa tie slová stali normálnymi a sú súčasťou nášho každodenného života. Každý z nás ich denne počuje (niekto aj povie) x-krát. Len toľko na obhajobu nás mužov - vojakov. O koľko menej krát sa s takýmito slovami stretáva napríklad právnik, lekár, učiteľ... A Boh to všetko vie a rozumie nám, aj keď sa mu to nepáči.


Zamyslenie Ďalej ponúkam zopár otázok, ako pomôcku na individuálne zamyslenie. Používam vulgarizmy aby som pôsobil mužnejšie, drsnejšie, tvrdšie? Zvykol som si ventilovať svoje vnútorné napätie používaním týchto slov? Používam vulgarizmy, aby som sa páčil iným, aby som pôsobil ako „správny“ človek, parťák, nie ako slušák, či moralista? Som vzorom pre deti a mládež v svojom okolí v používaní reči? Zdieľam názor, že vulgárne slová môžu bez problémov používať aj deti? Prečo áno/nie ? Myslím si, že by sa vulgarizmy mohli používať aj oficiálne v masmédiách, na úradoch? Prečo áno/nie ? Snažím sa nepoužívať vulgarizmy, alebo sa ich snažím „vhodne“ používať? Prečo? Moje idoly - vzory používajú vulgarizmy? Som ja pre niekoho vzorom? Snažím sa o to aby som sa vulgárne nevyjadroval, prežívam ľútosť nad tým, keď sa mi to nedarí? Dokážem si predstaviť život bez vulgarizmov? Prečo áno/nie ? Na záver ešte vyjadrenie k tomu, či je vulgarizmus hriechom, alebo nie. Myslím, že z pohľadu Boha je to individuálne. Iné to je pre človeka, ktorý žije v prostredí kde sa vulgárne rozpráva, iné pre toho, kto žije a pracuje v „sterilnejších“ podmienkach. Iné je to pre kresťana, iné pre človeka bez vierovyznania ... Iné je to pre toho kto to vraví napr. v rozčúlení a potom to ľutuje a naopak iné pre toho, kto týmito slovami vedome ponižuje iných. Ako každý iný zlozvyk bude aj tento Boh posudzovať individuálne a určite aj v súvislosti s príčinami a dôsledkami jeho používania. Biblia však veľmi prísne napomína, že budeme súdení za každé slovo, ktoré vychádza z našich úst. Ďalej sa v nej píše, že z jedného prameňa nemôže vytekať voda dobrá aj zlá, alebo aj to, že podľa ovocia poznáme aj strom. Tiež kresťanské učenie a Božie slovo tvrdí, že od toho ktorý viac dostal, sa bude viac očakávať a tí, ktorí podľa tohto učenia viac dostávajú sú práve kresťania. Ďalej sa tam píše, že nesmieme pohoršovať maličkých, čiže deti, a prorok Izaijáš upozorňuje, že sa nemáme prispôsobovať tomuto svetu. Tiež Biblia nabáda k tomu, aby sme boli čistý ako Boh, ako Ježiš Kristus, alebo ako ľudia viery starého či nového zákona, ktorí by mali byť našimi idolmi. Biblia je plná upozornení na čistotu reči. Takže ten kto je kresťanom - vojakom, mal by mať k vulgárnemu vyjadrovaniu jasný záporný postoj. Kresťan by mal vo svojom svedomí prežívať ťažší boj, záťažové situácie vedieť zvládať bez vulgarizmov a určite ich nemať v svojom bežnom slovníku. Je to ťažké, ale určite sa to oplatí. Pripravil: npor. Ing. Róbert Galoš, Ilustračné foto: Internet


Ak je Boh za nás, kto je proti nám? Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!? Kto obžaluje Božích vyvolencov? Boh, ktorý ospravedlňuje? A kto ich odsúdi? Kristus Ježiš, ktorý zomrel, ba viac - ktorý bol vzkriesený, je po pravici Boha prihovára sa za nás? Kto nás odlúči od Kristovej lásky?

Ako je napísané: "Pre teba nás usmrcujú deň čo deň, pokladajú nás za ovce na zabitie." Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. A som si istý, že ani smrť ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. (Biblia - Rim 8)


Rumunská armáda a oslobodenie Liptova.

Pred pár mesiacmi som nevedel, že vôbec Rumuni oslobodili na Liptove nejakú obec a predpokladám, že to nevedel ani nikto z Vás. A bola to len jedna, jediná Liptovská Osada. Možno si položíte otázku, ako sa sem dostali Rumuni. Odpoveď je jednoduchá, časti 4. Rumunskej armády po vyčistení Donovál od Nemeckých a Maďarských okupantov, spolu s časťami sovietskych vojsk 2. Ukrajinského frontu vstúpili do Liptovskej Osady, ktorú oslobodil a pokračovali smerom na Kláštor pod Znievom, Ilavu a po opustení Slovenska bojovali v Brnenskej operácii. Prečo práve spomínam Rumunov ? V minulej histórii, boli ich skutky zatienené hrdinstvom sovietskej armády. Avšak vojenský cintorín vo Zvolene s 10382 pochovanými rumunskými

vojakmi svedčí o množstve vojakov, ktorí položili život za oslobodenie Slovenska. Rumunskí historici tvrdia, že na Slovensku mala rumunská armáda straty 86 000 vojakov, v tomto počte boli zahrnutí mŕtvi, nezvestní a ranení. Slovensko oslobodzovalo celkovo 248 430 vojakov v jednotkách 1. a 4. Rumunskej armády, ďalej samostatného Rumunského leteckého zboru v zostave 5. leteckej armády 2 UF (249 lietadiel), samostatného rumunského tankového pluku (79 tankov a samohybných diel) a 1. Rumunskej dobrovoľníckej divízie Tudore Vladimirescu, ktorá bojovala ako záloha veliteľa 2. UF. Celkovo sa jednalo o 17 divízií. Na Slovensku a Morave oslobodili 1722 obcí (z toho 31 miest) a zajali 16-20-tisíc Nemcov a Maďarov.


Záujmové aktivity Pripravil: Andrej Kováč, Foto: archív autora


Záujmové aktivity

Klub vojenskej histórie Ostrô. Klub vojenskej histórie Ostrô Ružomberok (ďalej KVHO alebo klub) vznikol v roku 2010, ako nezávislé občianske združenie, riadne zaregistrované na Ministerstve vnútra SR. Je to otvorená, apolitická a záujmová organizácia, združujúca priaznivcov vojenskej histórie, záujemcov o vojenskú históriu a techniku prevažne z Ružomberka a okolia. Názov nášho klubu vychádza z pôvodného názvu vrchu nachádzajúcim sa nad Bielym potokom o jeho význame v období Slovenského národného povstania som už písal v staršom čísle spravodaja. Náš klub sa zúčastňuje na rekonštrukciách historických bojov organizovanými inými klubmi vojenskej histórie a v septembri minulého roku zorganizoval rekonštrukciu obranných bojov Boje pod Ostrô v Ludrovskej doline , ktorá sa stretla s veľkým diváckym ohlasom.

V klube disponujeme replikami historických uniforiem, originálnou historickou výzbrojou, výstrojom a technikou Slovenskej armády, 1.československej armády (SNP), Nemeckej armády , Červenej armády a Rumunskej armády. Naši členovia vlastnia napríklad nemecký mínomet 8 cm s.Gr.W.34 a nemecký terénny automobil * *Kdf 82 Kübelwagen. V súčasnosti je v klube 13.členov, pričom máme ďalších záujemcov o vstup do klubu. Keďže sme otvorenou organizáciou nebránime sa členstvu nových záujemcov, ktorí splnia podmienky členstva v našom klube. Na toto leto sa naši členovia chystajú na uvedené akcie: 7.7. - Zázrivá - Boje o Rovnú horu 14.7. - Oslobodzovacie boje o obec Margecany 1945/2012 28.7. -Tekov- Boje na Hrone 3-12.8.- - Slovenské piesky 18.8. -Vernár 25.8.- Kanianka pri Prievidzi 29.8.- Králiky 1.10.-Liptovská Lužná Pripravil: Andrej Kováč, Foto: archív autora


Záujmové aktivity


Nech ťa neznepokojuje ľudská kritika 1. Syn môj, stoj pevne a dúfaj vo mňa. Lebo čože sú slová ľudí ako len slová? 2. Letia povetrím, ale skale neublížia. 3. Keď si vinný, umieň si, že sa ochotne napravíš. Ak si si nie vedomý ničoho zlého, pomysli si, že to rád znesieš z lásky k Bohu. 4. Veď je to dosť málo, keď len tu a tam znášaš slová, pretože ťažké údery by si ešte nezniesol. 5. A prečo ťa takéto maličkosti zarmucujú? Vari len preto, že ešte príliš žiješ telu a že si ľudí všímaš viac než treba? 6. Alebo preto, že sa obávaš, aby niekto tebou nepohŕdal, nechceš aby ti niekto vyčítal tvoje priestupky, a hľadáš všelijaké výhovorky? 7. Ale pozri sa lepšie na seba a poznáš, že v tebe ešte žije duch sveta a márnivá túžba páčiť sa ľuďom. 8. Lebo keď sa tak vyhýbaš poníženiu a zahanbeniu pre svoje chyby, tým dosvedčuješ, že nie si opravdivo pokorný, že si ešte „neodumrel svetu a že svet ti ešte nie je ukrižovaný“ (porov. Gal 16,14). 9. Ale počúvaj len moje slová, a nebudeš sa starať o všetky ľudské reči. 10. Hľa, keby o tebe rozprávali všetko, čo len možno v zlosti vymyslieť: čo ti to všetko môže uškodiť, keby si si to vôbec nevšímal a nekládol na to väčšiu váhu než na nepatrnú triesočku? Či by ti to mohlo skriviť čo len jedinký jeden vlas? 11. Ale kto nedáva pozor na svoje srdce a nemá Boha pred očami, toho hneď znepokojí akékoľvek hanlivé slovo. 12. No, kto vo mňa dúfa a neopiera sa o svoj vlastný súd, ten sa nebojí ľudí. 13. Lebo ja som sudca a poznám všetky tajnosti; ja viem, ako sa vec stala a poznám i ohovárača, i toho, kto krivdu znáša. 14. Odo mňa vyšlo toto slovo, s mojím dopustením sa to stalo, „aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc“ (Lk 2,35). 15. Ja budem súdiť vinného

i nevinného, ale vopred som ich chcel oboch skúšať tajným súdom. 16. Ľudské svedectvo často klame; ale môj súd je pravdivý; obstojí a nebude podvrátený. 17. Pravda, často zostáva tajomstvom a len málokomu je dopodrobna známy; ale nikdy sa nemýli a nemôže mýliť, i keby sa v očiach nemúdrych zdal byť nesprávnym. 18. Preto pri každom súde sa obracaj ku mne a nespoliehaj sa na svoje vlastné rozhodnutie. 19. Spravodlivého nezarmúti nič, čokoľvek Boh naňho dopustí. I keby proti nemu niečo nespravodlivé udávali, nebude veľmi dbať na to. 20. Ale ani sa nebude zbytočne radovať, keď ho iní právom budú obhajovať. 21. Lebo viem, že „ja skúmam srdcia a ľadviny“ (porov. Ž 7,10; Zjv 2,23) a že ja nesúdim podľa človeka tváre a vonkajšieho zdania. 22. Lebo v mojich očiach je často hriešne, čo ľudia pokladajú za hodné chvály. 23. Pane Bože, spravodlivý sudca, mocný a zhovievavý, ty poznáš ľudskú krehkosť a zlobu, buď mojou silou a všetkou mojou dôverou, lebo úsudok môjho svedomia mi nepostačí. 24. Ty vieš, čo ja neviem, a preto by som sa mal pri každom karhaní pokoriť a trpezlivo ho znášať. 25. Odpusť mi láskavo, že toľko ráz som tak neurobil a daruj mi znova milosť väčšej trpezlivosti. 26. Lebo oveľa lepšie je pre mňa tvojím prebohatým milosrdenstvom dosiahnuť odpustenie, než svojou zdanlivou spravodlivosťou obhájiť chyby skryté v mojom svedomí. 27. „Lebo nie som si ničoho vedomý, ale to ma neospravedlňuje“ (1 Kor 4,4); lebo ak odvrátiš od nás svoje milosrdenstvo, „nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou“ (Ž 143,2).

Tomáš Kempenský (1379/80 - 1471), augustiánsky mních, askéta a mystik


Téma

Spoznávanie Boha – 2.časť V minulom čísle sme uvažovali o dôvodoch, prečo je pre človeka potrebné spoznať a neustále spoznávať Boha. V ďalších pokračovaniach sa zameriame na otázku : Ako môžeme spoznávať Boha? Podobne ako práca človeka poukazuje na jeho vlastnosti, tak aj to, čo stvoril Boh, poukazuje na to, akým naozaj je. Preto ako prvý zo spôsobov poznávania Boha si povieme o tom, že spoznávať Boha môžeme: zo stvorenia. Každý človek bez rozdielu, ktorý pozoruje svet okolo seba, musí zistiť, že je nádherný. Vesmír je krásny a majestátny, vládne v ňom poriadok, je obrovský a nekonečný, presné a citlivo vyladené chemické a fyzikálne zákony potvrdzujú, že je dokonalý. Keď skúmame prírodu, tvary, farby, zvuky, vône, rôznorodosť druhov zvierat a rastlín môžeme tušiť, že ak to všetko vzniklo na podnet nejakej vyššej inteligencie, tak tá musela mať úžasnú tvorivosť, musel to byť duch umelca, ktorý niečo také krásne a živé dokázal vymyslieť a priviesť k jestvovaniu. V Biblii v Žalme 19 sa píše: Nebesia rozprávajú o sláve Boha a obloha hlása dielo jeho rúk. Deň dňu o tom podáva správu a noc noci to dáva na známosť. Nie sú to slová, nie je to reč, ktorá by sa nedala počuť. Po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slová až po končiny sveta. Mikrosvet, každá bunka a jej zložitý systém je priam zázrakom a je v nej prítomný rovnaký poriadok aký je vo vesmíre, je tu možné cítiť pedantnosť, logickosť, systematickosť a to, že ak to niekto vymyslel, musel byť taký, že tak ako nekonečne presahuje vesmír, rovnako dokáže vidieť a zaujímať sa aj o mikro-rozmery, ktoré má človek problém pozorovať aj pomocou najmodernejších prístrojov.


Téma Môžeme žasnúť aj nad ľudským telom a telami živočíchov, to že je možné stvorenie mozgu, oka a všetkých vnútorných orgánov a že existuje vzájomná a správna spolupráca medzi nimi, to ako funguje napríklad imunita, či zrážanlivosť krvi, to všetko má priam blízko k zázraku. Sú tu badať opäť rovnaké vlastnosti, aké sme už spomínali pri vesmíre, či u mikrosveta, čo naznačuje rovnakého „majstra - pôvodcu“. Je dôležité spomenúť nie len stvorenie života, ale zvlášť stvorenie takého života, ktorý dokáže samostatne spoznávať celé toto dielo stvorenstva, ba dokáže aj samostatne tvoriť - čiže človeka. Z Božieho diela, z celého procesu stvorenia - od veľké ho tresku až po stvorenie človeka -, môžeme spozorovať množstvo Božích vlastnosti a to postupne od tých najhrubších čŕt až po tie najjemnejšie (začalo to kameňom, končilo to ženou). Božie slovo hovorí o tom, že človek je stvorený na Boží obraz, čiže najviac sa Boh skrze stvorenie zjavil práve na človeku a to samozrejme nie vo fyzickej podobe, lebo Boh je duch, ale podobnosť treba hľadať práve vo vnútornej podstate, vo vlastnostiach, schopnostiach a túžbach. Pre zamyslenie si môžeme zrekapitulovať aspoň zopár takýchto vlastností, ktorými sa človek podobá Bohu a Boh človeku.

Svoju veľkosť nám Boh prejavil stvorením vesmíru, svoj zmysel pre krásu stvorením prírody, svoj zmysel pre niečo dosiahnuť vložil do muža a svoju jemnosť a citlivosť prejavil viac na žene. Tým čo vložil do nášho otcovstva a materstva nám dal tušiť to, čo prežíva On k nám. Dal nám túžbu po poznaní, zmysel pre pravdu a morálne dobro čo nazývame aj hlas svedomia. Je nám prirodzená aj viera v nadprirodzený svet a posmrtný život. To že sme „po ňom“ dokazuje aj naša tvorivosť a umelecké cítenie.

Najviac sa Boh podobá človeku a človek Bohu v tom, že chce milovať a chce byť milovaný. Katechizmus katolíckej cirkvi (KKC 33): Človek: svojou otvorenosťou pre pravdu a krásu, zmyslom pre morálne dobro, slobodou a hlasom svojho svedomia, túžbou po nekonečne a šťastí si človek kladie otázku o jestvovaní Boha. V tom všetkom poznáva znaky svojej duchovnej duše. „Keďže zárodok večnosti, ktorý [človek] v sebe nosí, nemožno zredukovať iba na hmotu,“ jeho duša môže mať pôvod jedine v Bohu. Pri všetkých našich vlastnostiach ktoré máme na Boží obraz a pri ktorých môžeme pochopiť aký je Boh, si musíme uvedomiť, že z podobností musíme okrem tých čisto fyzických a pudových vlastností a náchylností vylúčiť aj tie, ktoré nazývame hriechom. Človek bol stvorený na Boží obraz v kontexte Božieho slova ako bezhriešny a nesmrteľný


Téma v raji, kde mohol poznať Boha úplne taký aký je a mohol s ním jednoducho a priamo komunikovať. Práve hriech spôsobil (a aj doposiaľ spôsobuje) to, že Boží obraz sa v človeku deformuje, do rôznorodých oblasti života prichádza smrť, Boha nepočujeme, nerozumieme mu a neveríme v neho. KKC 31-32,50: Človek je stvorený na Boží obraz a povolaný k tomu, aby Boha poznal a miloval, keď hľadá Boha, objavuje určité „cesty“, aby došiel k poznaniu Boha. Volajú sa aj „dôkazmi jestvovania Boha“, nie však v zmysle dôkazov, aké hľadajú prírodné vedy, ale ako „zhodné a presvedčivé argumenty“, ktoré umožňujú nadobudnúť opravdivú istotu. Východiskovým bodom týchto „ciest“ priblíženia sa k Bohu je stvorenie: hmotný svet a ľudská osoba. Svet: z pohybu a z príčinnej účinnosti, z náhodnosti, poriadku a krásy sveta možno poznať Boha ako pôvod a cieľ vesmíru. Človek môže prirodzeným rozumom s istotou poznať Boha, vychádzajúc z jeho diel. Pripravil: npor. Galoš, Ilustračné foto: Internet


Info ☺☺☺ Zdravotná sestra sa nakloní nad posteľ a vraví pacientovi: “Až príde lekár, povedzte mu niečo povzbudzujúce, lebo váš zdravotný stav mu robí veľké starosti!“ ☺☺☺ Vojak buď beží, alebo leží a keď leží, tak sa zakopáva. ☺☺☺ Dvaja policajti zastavia farára na aute a pýtajú sa ho: "Čo veziete?" "Ale, len nový bojler." "Dobre, môžete pokračovať." Keď farár odíde, jednému policajtovi to stále nedá pokoj a pýta sa toho druhého: "Ty a vieš vôbec, čo je to ten bojler?" "Ja neviem, ty si chodil na náboženstvo." ☺☺☺ Čo bola vojna vo Vietname? To bieli poslali čiernych do krajiny žltých bojovať proti červeným. ☺☺☺ Viete, čo hovoria Eskimáčky svojim deťom ako prvé? "A nie aby ste jedli žltý sneh!" ☺☺☺ Správy: Teroristi, ktorý obsadili vinný sklep v Pavloviciach už štvrtý deň nemôžu sformulovať svoje požiadavky. ☺☺☺ Rozhovor na zástavke autobusu: "Pán šofér, otvorte zadok, natlačím vám tam kočiar." ☺☺☺ Jožo machruje pred Ančou: "Anča raz som sa bil z veľkým medveďom, bola to veľká bitka raz on na mne, raz ja pod ním." ☺☺☺ Vošli do jaskyne tri hladné babky a vyšli dve najedené. ☺☺☺

☺☺☺ Pán doktor, každý ma ignoruje! Ďalší, prosím! ☺☺☺ Stretnú sa dvaja blázni a jeden vraví druhému: - Koľko je tri a štyri? - 267. Jáj, tebe je ľahko háďat, keď si na prstoch rátaš. ☺☺☺ Vysoký a nízky na WC močia do pisoárov. Vysoký zbadá, že nízky veľmi žmurka a pýta sa ho: "Čo, nervy, nervy?". Nízky mu odpovie: "Nie, fŕka, fŕka!" ☺☺☺ V nebi sú dve veľké brány. Na jednej je nápis "Pre mužov, ktorí boli celý život pod papučou." Pred ňou stojí nekonečný rad chlapov. Na druhej je nápis "Pre mužov, ktorí neboli pod papučou." Pred ňou stojí osamotený šedivý chlapík. Spoza brány sa ho pýtajú: "A ty, čo tu takto stojíš?" "Ale, žena mi povedala, aby som tu stál, tak tu stojím." ☺☺☺ Slečna, čo by som vám musel dať, aby som vás mohol pobozkať. A ona: "Narkózu!!!!!!!" ☺☺☺


Info

WEBOVÁ STRÁNKA NAŠEJ FARNOSTI Dávame na známosť, že naša vojenská farnosť má svoju webovú stránku. Priestor pre ňu nám bezplatne poskytol portál „Moja komunita“. Môžete tam nájsť : • • • •

Kontaktné údaje Program bohoslužieb a aktivít Farské oznamy Galériu obrázkov

Stránku nájdete takto : 1. na www.mojakomunita.sk zvoľte -vyhľadávať- , zadajte „Ružomberok“ 2. zvoľte : „Vojenská farnosť sv. Pátra Pia“ Alebo priamy link: http://www.mojakomunita.sk/web/vojenskafarnost-sv.-patra-pia Nezabudnite si uložiť do záložiek svojho webového prehliadača, alebo priamo na lištu, aby ste to mali nabudúce jednoduchšie. Farský spravodaj Vychádza príležitostne - nepredajné – počet výtlačkov cca 30 ks Vaše príspevky, nápady a odozvy radi prijmeme osobne, telefonicky (SMS) alebo Emailom: Mgr. Ján Polťák, janpoltak@zoznam.sk, tel: 0915/897 914 Ing. Robert Galoš, robert.galos@mil.sk, tel: 0960472544 web: http://www.mojakomunita.sk/web/vojenskafarnost-sv.-patra-pia Redakcia si vyhradzuje právo krátiť a upravovať texty. Kontakt Oznam redakcie Rímskokatolícka cirkev Vojenská farnosť sv. Pátra Pia VÚ 1115 Zarevúca 2 034 01 Ružomberok

Naďalej pozývame ďalších dobrovoľníkov k spolupráci na tvorbe časopisu. Ďakujeme všetkým prispievateľom za kvalitne vypracované články.


Na rozlúčku Z dôvodu odchodu do civilnej kňazskej služby sa musíme rozlúčiť s našim kolegom - vojakom a kňazom, farárom vojenskej farnosti, ale aj kamarátom, spoluhráčom ... kapitánom Mgr. Jánom Polťákom. Až keď niekto odchádza, viac si uvedomujeme, čo pre nás ten človek znamenal, čo nám dával, čím nás obohacoval. Každý človek ktorého v živote stretneme v nás zanechá nejakú stopu, či si to uvedomujeme, alebo nie. Janko, ďakujeme, že si bol medzi nami a že si do nášho vojenského prostredia priniesol stopu priateľstva a ľudskosti, že si v mnohých zanechal stopu štedrosti a nezištnosti, keď si robil veci navyše, či poslúžil bez nároku na odmenu, že si vtláčal stopu viery a kresťanskej nádeje, na miesta, kde by sa bez teba nebola dostala. Tak ako si raz povedal, že „všetko začína a končí človekom“ tak sa práve teraz končí éra profesionálneho vojaka - Jána Polťáka. Každý z nás bude viac či menej na túto éru spomínať a to v súvislosti s tým, čo s tebou zažil, možno v spojení s udalosťou krstu, či sobáša, prípravy na prijatie sviatosti, niektorí v súvislosti so svätou omšou vo vojenskej kaplnke alebo na Smrekovici, možno ako aj na svojho dôverného spovedníka, prípadne v súvislosti s charitatívnymi akciami, či oslavou Mikuláša. Veľa ľudí ťa bude mať v spomienkach ako spoluhráča pri florbale, futbale, basketbale ..., či ako člena zväzu vojakov. Niektorí si na teba spomenú ako na spolubojovníka z Afganistanu, Iraku, či Cypru, iní zas z tých príjemnejších podujatí, ako sú vojenské púte, či spoločný čas na vojenskej chate. K mnohým si sa tiež priblížil aj prostredníctvom písaného slova skrze útvarový časopis. Verím, že veľa z týchto vzťahov môže pokračovať aj do budúcnosti, veď pre mnohých si sa stal aj osobným, či rodinným priateľom. V mene všetkých, ktorí Ti chceli a nestihli podať ruku, či poďakovať, Ti prajem v ďalšom pôsobisku tvojej kňazskej služby a Tvojho súkromného života veľa nových síl a elánu pri odovzdávaní toho vzácneho posolstva, ktorého si nositeľom, tiež pevné zdravie a nech máš okolo seba stále dosť dobrých ľudí. Môj päťročný syn Ondrejko, ktorého si krstil by ešte povedal „A nech sa dostaneš do neba!“ 

Janko ďakujeme ! R.G.


Farský spravodaj 2 2012