Page 1


09.12.

PRAHA – ROCK CAFE

13.12.

PRAHA – MODRÁ VOPICE

DEHUMAN, HEAVING EARTH

N 2017 E P R S . 2 1 .09 V ST JOSEFO PEVNO

20.12.

KOŠICE – COLLOSEUM

12.01.2017 PRAHA – ROCK CAFE

$0,7<$))/,&7,21ă $0253+,6 $8*867%85165('ă %$786+.$ &28*+ă '(&$3,7$7(' '(6(57(')($5ă (/(&75,&:,=$5' (/89(,7,(ă (03(525 ă *$'*(7 *25*876ă &+(/6($*5,1ă .0)'0 0$<+(0ă 025%,'$1*(/ 1(5926$ă 1,/( ă 23(7+ 5(92&$7,21ă 5277,1*&+5,67 6$&5('5(,&+ă 6,.7+ 6:$16ă 7(5525 ă 75,9,80 76-8'(5ă 8/&(5$7( :+,/(6+(6/((36 :5(.0(,67(5+$5021,(6 7+(

Carach Angren, Nightland

14.01.2017 PRAHA – NOVÁ CHMELNICE

UNSAID FATE CROSSFADER

PERSISTENCE TOUR 2017 SUICIDAL TENDENCIES, TENDENCIES AGNOSTIC FRONT, FRONT MUNICIPAL WASTE, WALLS OF JERICHO DOWN TO NOTHING, BURN, MIZERY

20.01.2017 BRNO – SONO

=9ž+2'1Å1Š %$/ŽÁ.< 24.01.2017 PRAHA – FUTURUM

Barren Earth, Wolfheart

Pro prvních 100 objednávajících bonusy v podobø plakátu, klíúenky, wristbandu, bonusového DVD.

KNIHA, DVD

kniha 799 Kú, DVD 99 Kú

ušetāíte 99 K÷

.Â

KNIHA, DVD, TRIKO 2016 kniha 799 Kú, DVD 99 Kú, triko 420 Kú

ušetāíte 399 K÷

.Â

27.01.2017 PRAHA – FUTURUM

KNIHA, DVD, TRIKO 2016, VSTUPENKA kniha 799 Kú, DVD 99 Kú, triko 420 Kú, vstupenka 1950 Kú

ušetāíte 519 K÷

01.02.2017 PRAHA – FUTURUM

After The Burial, Fit For A King Oceans Ate Alaska, Loathe

15.02.2017 The Dillinger Escape Plan/PRAHA ROCK CAFE 16.02.2017 Devin Townsend Project, Between the Buried and Me, Leprous /PRAHA ROXY 22.02.2017 Amenra (Acoustic show)/PRAHA futurum 10.03.2017 Dying Fetus/OSTRAVA BARRAK 11.03.2017 Dying Fetus/BRATISLAVA RANDAL 11.03.2017 Conan, Downfall Of Gaia, Hark, High Fighter/praha KLUB 007 24.03.2017 Plini, Skyharbour/PRAHA ROCK CAFE 25.03.2017 Plini, Skyharbour/BRATISLAVA RANDAL Telefonické f i é objednávky j á vstupenek a zásilkový prodej Obscure Promotion - +420775501474 email: tickets@obscure.cz On-line objednávky: www.OBSCURE.cz

. KNIHA, DVD, TRIKO 2016, VSTUPENKA DE LUXE

kniha 799 Kú, DVD 99 Kú, triko 420 Kú, vstupenka 1950 Kú, výroúní mince 100 Kú, kožený náramek 250 Kú, kulich 350 Kú, keramika (păllitr nebo pokladniúka) 300 Kú

ušetāíte 1119 K÷

. WWW.BRUTALASSAULT.CZ


BAND INFOS, MERCHANDISE AND MORE:

WWW.NUCLEARBLAST.DE

WWW.FACEBOOK.COM/NUCLEARBLASTEUROPE

NUCLEAR BLAST MOBILE APP FOR FREE ON IPHONE, IPOD TOUCH + ANDROID! Get the NUCLEAR BLAST mobile app NOW at http://road.ie/nuclearblast FOR FREE or scan this QR code with your smartphone reader!


06 GRAVE DIGGER

Človek sa čuduje, kto tu riadi tohtoročné jesenné počasie, pretože o nikom vysoko postavenom sa nehovorí, že by sa zúčastňoval dúhových pochodov. Jeseň bola teplá, lámala rekordy. Ale nielen tie...

„ Hrali sme v Bratislave v roku 2009, v takom malinkom klube, volá sa Randal, ale už si veľmi nepamätám, aké to bolo. Bude fajn, keď zavoláme nášmu agentovi, nech znovu vybaví koncert u vás.“

Tohtoročná jeseň našej rockharďáckej rodine zlomila aj srdce. Zobrala nám človeka, ktorý s nami kráčal už od počiatku obnoveného RockHardu. Svoj nerovný a neľútostný boj prehral náš kolega Števko... V minulom čísle zmienené albumy sa predávajú viac než len dobre. Hlavne METALLICA a MESHUGGAH veľmi príjemne prekvapili. A to nielen kvalitou, ale hlavne predajmi. Aj keď po čase vyplával na povrch nezmieriteľný rozpor medzi Larsom U a Jamesom H pri tvorbe jednej skladby, kedy Lars prišiel s rífom, ktorý James nazval vykopávkou v štýle POLICE. Lars na oplátku nazval priamo v štúdiu Jamesa starým tvrdohlavým trpákom a na týždeň to vyzeralo, že sa nad ním spláchla toaleta. Napokon však Lars ustúpil, vrátil sa do štúdia a veľdielo dokončili presne podľa Jamesovych predstáv. Ten sa „skromne (asi ako minister)“ vyjadril, že vytvorili album, ktorý je lepší ako najlepší výcuc albumov Kill ’em All a Čarneho albumu. Hoci GUNS N‘ ROSES ohlásili hafo nových koncertov na budúci rok v Spojených štátoch i Európe, Axl ROSE čelí pred súdom obvineniu od zakladateľa Chrisa PITMANa, že ho Axl finančne poriadne „obrezal“... Od januára budúceho roka tu budeme mať každý mesiac nový SLAYER! Síce iba komiks (comics, gomiggs), ale už sa môžeme tešiť. Či bude papier dvoj alebo trojvrstvový, príslušné Ministerstvo doposiaľ nezverejnilo. Ozaj, aby som nezabudol, prosím metalistof, aby nevychádzali na ulicu, pretože vonku už znova zúri vianočné šialenstvo...

08 VADER 10 DEVILMENT

„Všetci v skupine okrem mňa majú pracovné záväzky. Dvaja pracujú na psychiatrii, aj keď, ak mám byť úprimný, sami by potrebovali liečenie. Pracujú 24 hodín a potom majú 24 hodín voľno. Inokedy pracujú 48 hodín a majú 48 hodín voľno.“

12 FATES WARNING 16 TESTAMENT 20 LEPROUS 22 DARKTHRONE 25 THEOCRACY

26 OPETH 29 THE 3RD ATTEMPT 30 HEAVEN SHALL BURN 32 CARNIFEX 33 SOULBURN 34 KHONSU 36 DEVIN TOWNSEND 38 PARKWAY DRIVE 39 HERMAN FRANK 40 WARDRUNA 42 USURPRESS 43 STEVE MISIK 44 MADER MORTEM 46 ALBEZ DUZ 47 ARMAGEDDON 48 ROOT

56- 65 REVIEWS 14 IN FLAMES , 50- 55 HEADBANGER S MOSHPIT

DEATH FEAST, BelUSA DEATHFEST, DELAIN, ENSLAVED, VENOM INC., VITAL REMAINS, NECRONOMICON...

4

ROCK HARD


Requiem pre Števk a Keď noc sa s ďalšou nocou strieda, Deň k aždý plný pr ázdnej tmy. Vr átiť sa čas viac už nedá, Sme ostali s krutým bôľom my. Hoc odvahu mal sťa gladiátor, A s chorobou zvádzal ľúty boj, Tá sviňa mala vlastný názor: „Už si ťa nedám - už si môj...“ Dotĺklo srdce znavené v boji, Pery viac nepustia bôľny vzdych. Tá krutá r ana už sa nezhojí, Ostanú slzy, smútok, vzlyk... Viac nesvieti iskr a v Tvojom oku, Nežiari z tváre úškrn, smiech. Nekr áčaš s nami v metalovom kroku, Nedýchaš vôňu prefajčených viech... Odchádzaš od nás, Rest in Death Metal, Nech stále je s Tebou to, čo vždy chcels. Na poslednej ceste nech Ti len zvonia, Pekelné zvony - totie Hells Bells...

Števo Bajcar 9.10.1974 ~ 12.10.2016


Nastal čas pradávnych. Temné postavy v čiernych habitoch zlovestne krúžili ako poslovia smrti okolo veľkého kamenného oltára zničeného vekmi. Ťažké ovzdušie, nasýtené páchnucim kadidlom, prerezávalo ostrie zlatého kríža kúpajúceho sa v modravom svite pod vysokou klenbou prastarého chrámu. Po popraskanom povrchu mramorovej dosky zaškrípal hrot čierneho pazúra, zanechávajúc v prachu hlbokú ryhu a zastavil sa na hrdle tela, z ktorého život vyprchal. Nocou sa niesol ledva počuteľný, strašidelný šepot mŕtveho jazyka. Z podzemia sa znovu ozvali hlboké, dunivé zvuky a podlaha z veľkých kamenných dlaždíc sa zachvela v otrasoch. Cháron sediaci na kameni zľahka prebehol čiernym slákom po oceľových strunách a nástroj vydal niekoľko hlbokých tónov. Zľahka sa pousmial a pridal krátku, jemnú melódiu. Padla ďalšia noc a do čierneho, zamatového náručia kráľovstva smrti sa zniesli tóny kovového očistca. Hellelujah! Jediný hrobár, ktorý sa môže pokojne smiať smrti do očí, je autor mnohých tajomných príbehov, Chris Boltendahl. Tu je jeho spoveď, spísaná na novom pergamene a spečatená signum metalus. Váš nový album „Healed By Metal“ poteší mnohých fanúšikov. V čom je výnimočný? Je to poctivá metalová nahrávka, originálny metal v podaní GRAVE DIGGER a myslím, že sa dosť podobá na tie z 80. rokov. My sme sa v určitých miestach nášho pôsobenia na scéne v 90. rokoch a na začiatku druhého tisícročia odklonili od pôvodného smeru, ale teraz sme späť v sedle a ponúkame opäť priamy heavy metal v štýle GRAVE DIGGER. 6

ROCK HARD

Toto je jediný spôsob, akým môžem najlepšie opísať nový album. Nemám informácie o priebehu nahrávania novinky v štúdiu. Takže tradičná otázka, kde a ako ste nahrávali nový album? Keď sme začali písať piesne, povedali sme si nahlas otázku: „Čo potrebuje veľkolepý metalový song?“ Ako prvé nám napadlo, že to musí byť úžasný gitarový riff a druhé,

že vynikajúco urobený refrén. To, čo nám z toho vyšlo, počujete na albume, ktorý sme nahrali, a ktorý vyjde v januári 2017.

najlepším spôsobom, a to je dôvod, prečo som napísal túto skladbu. Keď si prejdete text, budete presne vedieť, čo som mal na mysli.

Môžeme považovať skladbu „Hallelujah“ za akési zrkadlo nastavené cirkvi? Dá sa tak povedať. Keď som bol mladší, mal som dvanásť rokov, chodil som do cirkevnej školy v Holandsku. Boli tam ľudia, ktorí sa správali k malým chlapcom nie práve

Hovorí sa, že keby ľudia nemali vieru v boha, stratia zmysel života a na zemi nastane chaos. Vieš si predstaviť svet bez náboženstiev? Nie. Ja osobne rešpektujem každé náboženstvo, ak je mierumilovné a priateľské. To, čo sa mi nepáči,


Posledná skladba má výstižný názov „Laughing Death“. Čomu sa spoločne so smrťou môžeme smiať? Alebo vysmievať smrti? Je to zaujímavý príbeh a má prepojenie na „Clash of Gods“, kde sa zaoberáme gréckou históriou. Je to voľnejšie poňatie príbeh, o Hádovi a jeho prievozníkovi duší na druhú stranu Cháronovi, kedy Cháron sedí na kameni, smeje sa a hovorí ľuďom: „Jedného dňa prídete do môjho kráľovstva“. Nový album vychádza na vinyle, čo je úžasné. Myslíš, že aj staršie albumy sa postupne dočkajú vinylového vydania? Všetky albumy vydané u Gun Records boli vydané aj na vinyle a nie som si istý, či tie prvé, ktoré vyšli u Noise Records budú vydané aj na vinyle. Uvidíme. Keď už hovorím o vinyloch, predpokladám, že v tvojej zbierke by sa našlo kadečo zaujímavé. Prezradíš obsah svojho archívu? Mám tam vydania EP natočené v 80. rokoch, všetky vinyly, ktoré sme vydali, potom vydania z USA a Kanady. Ale nepokladám sa skutočného zberateľa. Sú ľudia, ktorí sú skutoční fanúšikovia a našich nahrávok majú veľmi veľa. Nemyslím s,i že mám celú zbierku.

je, keď ľudia začnú bojovať proti sebe v mene náboženstva, tak ako kedysi v 17. storočí a aj v dobách predtým, keď cirkev zabíjala. Neprechovávam nenávisť k nijakému náboženstvu. Aké je tvoje osobné náboženstvo? Čomu veríš ty? Verím v niečo väčšie, než sme my, no neviem to úplne dobre opísať duchovným spôsobom. Neverím v Boha, Alaha, alebo Manitua. Myslím si, že každý z týchto menovaných je v podstate jeden, len má pre veriacich iné meno. Alebo možno je to tak, že ja mám svojho vlastného boha, v ktorého verím, haha. K dispozícii máme album s desiatimi skladbami, ale viem, že ste pridali ešte dve ďalšie, „Kingdom of the Night“ a „Bucket List“. Môžeš mi k nim povedať viac? Nie je na nich nič extra, čo by sme k nim mohli povedať - ide o typické bonusové piesne. Sú dobré, ale nie až tak dobré, aby sme ich dali na regulárne CD. Osobne sa mi Bucket veľmi páči, lebo je v štýle AC/DC s prídavkom rock ´n´ rollu, ale iná ako ostatné, a preto je zaradená ako bonus. Smrť ako symbol, charakterová postava, alebo nevyhnutný koniec života sa vyskytuje na každom albume GRAVE DIGGER. Ako ty vnímaš smrť?

Každý z nás jedného dňa zomrie. Nie som z tých, ktorí by sa jej báli, lebo doteraz som viedol a vediem veľmi spokojný život. Na druhej strane používame symbol smrti ako určité klišé, ktoré akosi patrí k metalovej muzike. Ale my máme z toho srandu, neberieme to smrteľne vážne. Nehovoríme ľuďom, aby umierali, páchali samovraždy, ale používame ju ako určitého maskota. A tohto klišé sa držíme od 80. rokov, keď sme vyrastali na tomto druhu heavy metalu. Takže, určite to neberte vážne, haha. S tvorbou GRAVE DIGGER sú spojené temné, strašidelné príbehy. Rád sa bojíš ako Stephen King, alebo majster hororu James Herbert? Vôbec nie, haha. Ja som taký večný optimista, s dobrou náladou na rozdávanie. Nemám rád horory. A skôr uprednostňujem tvorbu Edgara Allana Poea. Mám rád mystériá. S nimi pracujem, keď píšem texty. O akej vojne je skladba „Call for War“? O všetkých vojnách na svete. Venovali sme túto pesničku im, lebo vo svete je toľko prebiehajúcich vojen, napr. v Sýrii a v Afrike. Pre mňa je to otrasná skutočnosť, že do toho vstupuje Nemecko ako krajina, lebo ja som mierumilovný chlapík a je mi ľúto, keď ľudia umierajú, deti trpia a z tohto dôvodu som napísal túto skladbu.

Obaly na vašich albumoch sú tradične nádherné a podrobne vypracované. Podieľaš sa nápadmi na ich návrhoch? Na všetkých albumoch som sa podieľal ako autor nápadu, s výnimkou niekoľkých. Keď vydávame album, tak mám vždy väčšinou nápad, čo by tam mohlo byť. Mám dobrú fantáziu. Vždy zájdem za výtvarníkom, aby môj nápad namaľoval, ale samozrejme, najprv ho prediskutujeme, aby bol výsledok čo najlepší. Niekedy, aby to bolo názornejšie, vytlačím z internetu obrázky postáv, ktoré sa približujú môjmu nápadu. Keď si pracoval na albume „Clash of the Gods“, mal si možnosť navštíviť bájne historické miesta v Grécku? Som veľkým fanúšikom Grécka. Často tam cestujem, a keď sme vydali tento album, tak som tam tiež veľa cestoval, takže poznám každé miesto, o ktorom spievame. Ste na hudobnej scéne už 35 rokov. Vaše publikum musí byť rôznorodé. To skutočne aj je. Vidím v poslednom čase veľa rodín, lebo fanúšikovia z čias našich prvých albumov berú na naše koncerty aj svoje deti, ktoré sa za ten čas stali veľkými fanúšikmi GRAVE DIGGER. Tak si myslím, že z GRAVE DIGGER sa nakoniec po rokoch stala veľká, rodinná heavy metalová kapela. Navštevujú nás generácie vo veku od 6 po 60 rokov. Aká hudba ťa zaujala v poslednej dobe? Počúvam všetko, používam na to

Amazon Prime a Spotify, počúvam pop, rock, metal, je to dobrá platforma. Poznávam tam nové skupiny a je treba povedať, že som veľmi otvorený novým veciam. Ale moje obľúbené kapely sú tie zo 70. a 80. rokov. Na vašej webovej stránke som našiel ponuku Grave Digger Whisky Rewarded. Tomu rozumiem, ale olivový olej? (Grave Digger Olive Oil). To bolo len v krátkodobej ponuke, teraz to už viac-menej nie je dostupné. To máme od jedného chlapíka, ktorý nakúpil olivový olej na Kréte a navrhol, že by bolo super, keby si GRAVE DIGGER dali do predaja vlastný olej, tak sme do toho šli. A je to dobrý olej, ráno si ho dávam za lyžičku pre dobré zdravie. Kréťania dávajú olivový olej do všetkého, sú zdraví a dožívajú sa vysokého veku. Je to ako v tom príbehu o Asterixovi a Obelixovi, kedy mali svoj zázračný nápoj, haha. Ja mám olej ako nápoj s takýmto účinkom. Čo sa týka whisky, je veľmi obľúbená, je to najlepšia whisky, ktorá dostala veľa ocenení a vyrába sa v Nemecku. Teraz mám špeciálnu edíciu whisky balenej ako truhla. Je dostupná online, u nás v obchodoch a tiež na našich vystúpeniach. Predáva sa veľmi dobre, ale ja ju nepijem, lebo som abstinent od 70. rokov, kedy som sa napil na roky dopredu, haha. Vo februári 2017 sa chystáte na plavbu s 70. 000 Tons of Metal? Tešíte sa? Už sme boli 2 razy a zakaždým je to zábava. Na štyri dni vhupnete do veľkého metalového sveta, z ktorého nie je úniku. Jediné miesto, kde máte súkromie, je vaša kajuta. Hneď ako ju opustíte, vpadnete do náručia fanúšikom a ostatným hudobníkom. Je tam veľa skupín, okolo šesťdesiat, takže zažijete veľa koncertov za štyri dni. Tam sa s fanúšikmi cítime ako jedna veľká rodina. Mám veľmi rád skladbu „Rebellion“, ktorú si naspieval s VAN CANTO. Ako prišlo k tejto spolupráci? VAN CANTO sú veľmi, veľmi špeciálna skupina, ktorú buď milujete, alebo nenávidíte. Odohrali sme s nimi veľa koncertov, stali sme sa kamarátmi a dohodli sme sa po čase, že by som mohol s nimi naspievať „Rebellion“. Bola to nová a zaujímavá skúsenosť, veľmi úspešná. Kedy ste hrali naposledy na Slovensku a aké máte na to spomienky? Hrali sme v Bratislave v roku 2009, v takom malinkom klube, volá sa Randal, ale veľmi dobre si nepamätám, aké to bolo. Bude fajn, keď zavoláme nášmu agentovi, nech znovu vybaví koncert u vás, aby sme vám mohli predstaviť náš nový album „Healed by Metal“. ERIK NÁDUDVARI PREKLAD: ADRIANA JAKUBÍKOVÁ

ROCK HARD

7


centmi tohto albumu. Ako vždy sa postarali o bezproblémový priebeh nahrávania, takže sa nevyskytli žiadne problémy. Výhodou tohto štúdia je, že keď tam nahrávame, tak máme pokoj, celé štúdio je rezervované pre nás a nikto nás tam neruší. Je to už piaty či šiesty album, ktorý sme tam nahrali a sme s nimi veľmi spokojní. Momentálne ešte nemám k dispozícii texty skladieb, takže by som sa ťa chcel v stručnosti poprosiť o pár slov i k tejto stránke albumu. Čo je jeho hlavnou myšlienkou, prípadne jeho koncepčnosť? Textová stránka albumu je stále o tom istom. Píšem príbehy. Z bežného života, z fantázie, vždy je to niečo, čo ma zaujme, alebo nahnevá, alebo vyvolá nejakú emóciu. Potom sa túto myšlienku snažím pretaviť do textu a následne k nej nájsť vhodnú hudbu. Takže po textovej stránke album nič prelomové neprináša, naše texty sú stále o tomto.

Poľský VADER už veľmi dávno nie je veľkým pojmom iba v rámci „starého kontinentu“. Ich v podstate rozsiahla diskografia a koncertná aktivita im ako jednej z mála kapiel z Východného bloku prerazila cestu do svetovej špičky. Aj napriek výraznejšej a opakovanej obmene členov kapely, jej nestarnúci líder Peter si tvrdošijne razí cestu metalovým svetom ďalej. Práve on bol tým, ktorého som vyspovedal o poslednom období VADER a predovšetkým o ich posledných vydavateľských počinoch. Nedávno vám vyšiel nový album s názvom „The Empire“, no najskôr by som sa pristavil pri predošlých nahrávkach. „Future of the Past II. – Hell in the East“ vyšla zhruba pred rokom, no zaujímalo by ma, akým spôsobom ste vytypovali a pozháňali jednotlivé skladby a aký dlhý čas bol k tomu potrebný? V podstate to ani nejako dlho netrvalo, piesne som vyberal ja osobne, chcel som tam mať hlavne piesne starej školy. Keď som bol spokojný s výberom, dohodol som štúdio a na nahranie albumu sme mali asi dva týždne. Skúšali sme iba dva dni pred samotným nahrávaním, takže celý proces prebehol veľmi rýchlo. Nahrávku tvorí 12 coverov od 12 rôznych kapiel. Ak sa nemýlim, tak okrem KRABATHOR sú všetky z Poľska. Koľko z tých kapiel, resp. skladieb ste predtým skutočne poznali? Keď vyšiel prvý album, boli na ňom piesne, ktoré formovali našu hudbu, v podstate naše hudobné vzory. Kapely ako CELTIC FROST alebo KREATOR a podobne. Na tomto albume sme chceli naproti tomu predstaviť scénu na východe v časoch, keď sme začínali aj my, v časoch železnej opony. Chceme ukázať, že aj tu bola undergroundová scéna, tak som si vybral pár piesní od kapiel, ktoré začínali spolu s nami a boli dosť významné v danom období. Chcel som to pojať na širšej škále, nielen Poľsko, ale aj Československo, Maďarsko ale aj napríklad Rusko. Problém bol, že sme na to mali málo času a mnoho z týchto nahrávok sa nedá zohnať, pretože tieto kapely už dnes neexistujú, a čo sa dá, je väčšinou v tak mizernej kvalite, že sme museli pri nahrávaní väčšinou improvizovať. Šťastie bolo, že väčšinu týchto kapiel poznám osobne, tak som mohol s nimi počas práce konzultovať, či to robíme správne. Čo sa týka KRABATHOR, poznám chalanov veľmi dobre a najmä s Brunom som v neustálom kontakte. Takže sme v danom časovom horizonte urobili, čo sa dalo, keby som mal na to povedzme rok času, určite by som pojal širšie spektrum kapiel celkovo spoza železnej opony. 8

ROCK HARD

Prečo táto nahrávka vyšla pod iným labelom, čiže pod poľským Witching Hour Productions? Nuclear Blast proste nemal o toto záujem. Oni sa sústredia na vydávanie nových albumov a takéto rôzne cover albumy, alebo reedície ich nezaujímajú, čiže kapely môžu s týmito nápadmi ísť k iným vydavateľstvám, tomu nikto nebráni. Preto sme my oslovili domáci Witching Hour, lebo tento album je skôr zameraný na lokálnu scénu. Rovnako to dopadlo aj s živákom „Before the Age of Chaos“. Nahrávku tvorí zvukový i obrazový nosič rovnakých skladieb (CD + DVD). Táto nahrávka bola plánovaná kapelou, či bola navrhnutá vydavateľstvom, resp. kto stojí za jej vznikom? Bol to taký spontánny nápad. Hrali sme špeciálny koncert v Bialystoku pre promo účely, boli tam pozvaní rôzni novinári a iné médiá, 200 vybraných fanúšikov dostalo vstup zdarma a podobne. Urobili sme veľkú show so všetkým, čo k tomu patrí, vrátane pyrotechnických efektov. A aj keď ja som bol predtým chorý a nie celkom doliečený, môj hlas stále nebol v plnej forme, bol to dobrý, divoký a živý koncert, takže sme si povedali, že by bolo dobré vydať ho aj ako DVD. Následne v lete tohto roku ste vydali singel „Iron Times“, ktorý obsahuje „iba“ štyri skladby. Dve z nich sa objavili neskôr aj na novom albume a ďalšie dve sú cover skladby. Mýlim sa, ak poviem, že covery „Pięść I Stal” a „Overkill“ tam boli zaradené, aby minialbum neskôr nestratil na zberateľskej hodnote? Pôvodne sme chceli vydať iba dve piesne, ktoré sa budú nachádzať aj na hlavnom albume, tak ako sme to urobili pri singli „Go to Hell“. Ale vtedy som sa dozvedel o Lemmyho smrti a chcel som mu nejako vyjadriť úctu. A pre hudobníka sa úcta najlepšie vyjadruje cover verziami. Ešte nikdy pred tým sme nerobili cover od MOTORHEAD, a preto to bola pre mňa výzva. Tiež to o niečo oživilo ten singel, aby to neboli len suché dve piesne. Poďme teraz k novému albumu s názvom

„The Empire“. Čo má tento názov vystihovať a akú dlhú časť života vám táto nahrávka zabrala? Celé nahrávanie trvalo asi mesiac, aj keď práca na skladaní a komponovaní nového materiálu sa vliekla už nejaký ten čas predtým. Ja neustále pracujem na nových myšlienkach, aj priebežne počas turné, keď ku mne príde múza, tak sa jej nebránim. Čo sa týka zvuku, urobili sme zvuk viac tak, aby znel ako na živom koncerte, nie nudne štúdiovo. Je to niečo nové, nehovorím že niečo komplet nové, ale odlišné od našich predchádzajúcich albumov. Názov „The Empire“ sme si zvolili aj v nadväznosti na Darth Vadera zo Star Wars, ktoré ja mám veľmi rád a taktiež je na obale aj iný motív, a to trón zo súčasných zbraní, ktorý je poctou trónu zo seriálu Game of Thrones. Ako v súčasnosti VADER funguje? Mám teraz na mysli komponovanie nového materiálu, skúšky i textovú stránku v spojitosti s novým albumom. Piesne vo väčšinovej miere skladám ja, ale postupne sa zapájajú aj ďalší členovia kapely. Je to viac-menej taká kolektívna spolupráca, nevypustíme do sveta nič, s čím by niekto v rámci kapely nesúhlasil. Novinka obsahuje celkovo desať skladieb, no väčšinou ide o kratšie kúsky. I album s minutážou niečo málo cez pol hodinu patrí k tým kratším, aspoň za posledné obdobie. Bol to zámer? Nebol to zámer, prišlo tak normálne. Proste sme mali pár piesní, nahrávali sme ich a vôbec sme nepozerali na hodiny. Mohli sme kľudne pridať nejaké bonusy, covery alebo niečo, ale nechcel som to robiť. Pri takejto hutnej hudbe je tá minutáž primeraná. Teraz trocha technických údajov – v ktorom štúdiu nahrávka vznikla, ako dlho vám to trvalo? Kto sa postaral o mix a mastering? Ako ste v súčasnosti predbežne spokojní s konečným výsledkom? Nahrávali sme to v Hertz štúdiu v Bialystoku, kde máme dobré skúsenosti s bratmi, ktorí to tam vlastnia, a ktorí boli zároveň produ-

Veľmi zaujímavý je aj obal novinky. Kto je jeho autorom? Trocha mi pripomína obal albumu „Reign Supreme“ od kapely DYING FETUS. Na tvorbe obalu som spolupracoval s autorom, preto sú tam skryté symboly a odkazy, ktoré som tam chcel mať. Ako som spomínal, odkazy na Star Wars alebo Game of Thrones. Dnešný mladý človek je vychovávaný vo svete, kde sú nejaké symboly na každom kroku a televízne relácie ho hodne ovplyvňujú, preto som zvolil tieto veci. Trocha som si za posledné obdobie zvykol na skladby, resp. bonusy naspievané v rodnej poľštine? Objavia sa aj na nejakej rozšírenejšej verzii tohto albumu? Zatiaľ nie, na limitovanej edícii sú len nejaké cover verzie. Možno časom vydáme aj inú verziu, ale nateraz nie. Akú ste mali tohtoročnú letnú koncertnú sezónu? Viem, že ste účinkovali na festivale na severe Slovenska, na Terchovskom budzogáni. Ako ste sa tam cítili ako death metalová kapela na viac-menej rockovom festivale? Ako hodnotíš jeho celkovú atmosféru? A vieš o tom, že táto obec má veľkú spojitosť so slovenským národným hrdinom Jurajom Jánošíkom, ktorý je známy aj v Poľsku? Bola veľmi dobrá, navštívili sme veľa popredných festivalov a budeme v tom pokračovať aj v roku 2017. Po čase sa vrátime na Wacken, čo je jeden z najlepších európskych festivalov. Vrátili sme sa z Číny a Japonska len pred dvoma týždňami, navštívili sme ruskú Sibír a mnoho ďalších exotických miest. Na Terchovskom budzogáni bolo dobre, aj keď sa človek čuduje, keď pred ním hrajú kapely, ktoré znejú úplne odlišne, ako z inej planéty. Ale to je podľa mňa ešte lepšie, pretože takto môžeme našu hudbu predviesť aj ľuďom, ktorí sa s ňou doteraz možno ani nemali možnosť sa zoznámiť a možno sa im zapáči. Jánošíka poznám hlavne z filmov, ale nikdy som nevedel, kde sa narodil. Nabudúce to tam isto viac preskúmam. A čo súčasná jeseň a následná zima? Rozbehnete nejakú dlhšiu šnúru na prezentáciu nového albumu? Nezastavíte sa opäť na Slovensku alebo v Čechách? Pripravujeme sa na prvú časť európskeho turné, ktoré začne v deň vydania albumu a tohto roku prebehne iba v Poľsku. Skutočné európske turné začne na budúci rok, chceme prejsť každú jednu európsku krajinu a následne sa presunieme do USA, kde začneme americké turné. KREMATOR PREKLAD: JURAJ BEDNÁRIK


LOVEâ&#x20AC;&#x2122;S GONE TO HELL

1. 12. PRAHA )orXP .arltQ 3. 12. ZLĂ?N Hala (XroQLcs

C`USYQ\7eUcd*

THE SHADOW SHOWS 2 01 6

ZivÄ&#x203A;reÄ&#x20AC;Qi sKoZ s SroJraPeP 8do sa\s *oodE\e to $cceSt v ĂżeskĂŠ reSXElLce 8do ]Stvi StsQLÄ&#x20AC;k\ $cceSt v ĂżR ~SlQÄ&#x203A; QaSosled\

2. 12. ZLĂ?N | Masters of Rock CafĂŠ

18. 12. ZLĂ?N Hala (XroQLcs

9. 12. BRNO | Hala Vodova

(XroSeaQ 7oXr

([klX]LvQt sKoZ SadaMtctKo kladLva ke ]ErXsX QovĂŠP alEX Sro ĂżeskoX a 6loveQskoX reSXElLkX

28. 1. 3R$H$ | )orXP .arltQ

6SecLal *Xest

6XSSort

3. 2. ZLĂ?N | Hala (XroQLcs

A LIVE PERFORMANCE BY FOUR CELLOS OF THE ENTIRE ALBUM & MORE METALLICA CLASSICS

20 YEARS OF Ó?PLAYS METALLICA BY FOUR CELLOSÓ&#x152; W\Q]\QS`b 9[OUSa

G]`Ra 2Sg]\R . 2. PRAHA | )orXP .arltQ

21. 2. 2017 ZLĂ?N | Masters of Rock CafĂŠ

19.02.2017

11.02.2017

PRAHA

FORUM KARLĂ?N

ZLĂ?N

KO N G R E S OV Ă&#x2030; C E N T R U M

*Xest

4. 3. 2017 PRAHA | 7LSsSort ArĂŠQa

+ special guests

5. 3. 2017 PRAHA 7LSsSort ArĂŠQa

T O U R 2 0 17

2. 4. 6. 2017 AmfiteĂĄtr LochotĂ­n

18. 3. 2017 ZLĂ?N Masters of Rock CafĂŠ

Areil lLkĂŠrk\ VL]ovLce

­­­Â&#x;Ă Â&#x;ÏíÎçÎÂ&#x;ĂŁĂ ĂŤÂ?wâç Â&#x;

d d d : R a N Y S R ` a < ] R [ . V _ P g Ă&#x2C6;Ă­ĂĽĂŽÂ&#x;Ă Â&#x;þòóôïäíêøšÂ&#x;Â&#x;Ă?ùàÌÎêÎíâäùóÂ&#x;óäÍ­Â&#x;ª³¹¯Â&#x;´œœÂ&#x;³²¹Â&#x;´¡¯Â&#x;ĂťÂ&#x;ª³¹¯Â&#x;œœœÂ&#x;œ¯°Â&#x;´¸°Â&#x; äÏàè͚Â&#x;ÏèêäòêÎþà¿ïùàÌÎêÎíâäùó­âÎÏÂ&#x;ĂťÂ&#x;ÜÜÜ­ÏàòóäùòÎüùÎâê­âÚ

d d d Z N ` a R _ ` \ S _ \ P X  P g

­­­Â&#x;Ă Â&#x;ÏíÎçÎÂ&#x;ĂŁĂ ĂŤÂ?wâç Â&#x;


DEVILMENT, pre veľa ľudí neznáma kapela, ale keď vám uvediem, že v nej pôsobí sám Dani Filth, pre každého snáď veľmi známa hlavná osobnosť CRADLE OF FILTH, určite spozorniete. V týchto dňoch im vychádza druhý album „II- The Mephisto Waltzes“, ktorý a teraz si dovolím citovať z recenzie kolegu z redakcie: „Je väčšmi hutnejší, znie oveľa viac „ťažšie“, no zároveň je v celkom bohatej miere obohatený thrash riffmi a nesúrodými gotickými prvkami, do ktorých samozrejme zasahuje svojským a typickým vokálom Dani.“ Možno niektorí nie sú veľmi spokojní s uberaním sa CRADLE OF FILTH, tak snáď DEVILMENT s ich novým albumom ich príjemne prekvapí. O histórii, novom albume, plánoch do budúcna a aj trochu o plánoch CRADLE OF FILTH nám porozprával samotný Dani Filth. Ahoj Dani, zdravím teba a aj celý DEVILMENT, ako sa máš? Aké je počasie v Anglicku? Skvelé. Pomaly nastupuje jeseň, ale posledný mesiac bolo slnečno. Čakala som, že povieš, že prší. To čaká každý, ale je naozaj pekne (smiech). Dnes je hlavnou témou nášho rozhovoru tvoj vedľajší projekt DEVILMENT. Hovorím vedľajší projekt, ale možno sa mýlim. Áno. Je to regulárna kapela. Myslím, že fakt, že vydávame druhý album, ktorý môžeme nazvať DEVILMENT II, je dôkaz toho, že je to oficiálne. Ľudia si to mohli myslieť pri prvej nahrávke, pretože keď robím niečo pomimo svojej hlavnej pracovnej náplne, čo je v mojom prípade samozrejme CRADLE OF FILTH, 10 ROCK HARD

vyzerá to ako nejaký môj ego projekt. Ľudia potom očakávajú, že sa to nejako vyparí, ale nie. Sme tu s druhým albumom – väčším, lepším a silnejším albumom. Takže áno, nie je to vedľajší projekt. Všetci z kapely bývame blízko seba, sme v okruhu 15 míľ a aj štúdio máme blízko. Je to jednoduchšie ako s CRADLE OF FILTH, pretože tí sú roztrúsení po celom svete. Čo nám môžeš povedať o vzniku DEVILMENT viac? Koho to bol nápad a ako si sa stal jeho súčasťou? Jeden človek, ktorý už nie je v kapele, sa ma spýtal, či by som nemal záujem pohrať sa s pár nápadmi. Začali sme s niekoľkými riffmi, nebolo to nič vážne a postupne sme pribrali ďalších členov a smerovali k prvému albumu a zmluve s nahrávacou

spoločnosťou. DEVILMENT vlastne podpísali zmluvu s Nuclear Blast ešte skôr ako CRADLE OF FILTH. Ľudia sa o nás zaujímali, páčilo sa im to, a tak to celé začalo. Pôvodný gitarista už nie je s nami, ale skupina je stále silnejšia a silnejšia. Tu sme – s albumom číslo dva. Predpokladám, že jedným z dôvodov, prečo si pôvodne kývol na túto ponuku, bol fakt, že ti DEVILMENT dali šancu rozvíjať tvoju inú hudobnú stránku. V čom vidíš ty zásadný rozdiel medzi CRADLE OF FILTH a DEVILMENT? Hej. Je jasné, že obe moje skupiny sú iné. Je tam istá voľnosť. Dovoľuje ti popustiť uzdu predstavivosti o niečo viac. Nehovorím, že je to milión míľ vzdialené od seba, nie je to, akoby sme robili reggae. Stále

je to dostatočne tvrdé, je to len iný štýl. Spievam tam, robím tvrdé veci, škriekam. Je to úplne iná skupina a dovoľuje nám posunúť sa inam a relaxovať. Momentálne sa ale vraciam ku CRADLE, pretože skladáme nový album. DEVILMENT som sa venoval posledného pol roka a už mesiac robím rozhovory, takže sa dostávam do bodu, keby mi DEVILMENT začína liezť ta nervy (smiech). Tak to sme tento rozhovor nenačasovali veľmi dobre. Nehovorím, že mi úplne lezie na nervy, len možno začína (smiech). Ešteže tak. Váš druhý album „II – The Mephisto Waltzes” je pomaly tu. Čo môžeme očakávať tentoraz v porovnaní s debutom „The Great and Secret Show”? Nuž, je väčší, lepší, hutnejší, tem-


nejší a rozmanitejší, pokiaľ ide o štýl. Snažíme sa vziať silné stránky z prvého albumu. Veci, o ktorých si myslím, že boli naozaj silné, nie tie slabé. A potom pracujeme s tým, čo fungovalo veľmi dobre ako napríklad ženské vokály, silné refrény, groove, tvrdé basy... Zdokonalili sme aj prácu s gitarami tam, kde to bolo potrebné. Máme aj nového bubeníka, pretože náš predchádzajúci nám otvorene povedal: „Chalani, budem k vám úprimný. Mám toho veľa, mám novú prácu, budem sa sťahovať,…”. Odporučil nám nového bubeníka, ktorý sa volá Matt Alston a hrá v kapele EASTERN FRONT. Je skvelý bubeník, takže aj bicie znejú inak. Chceli sme urobiť všetko lepšie, ale zároveň sme sa nechceli priveľmi odpútať od toho, čo ľudia očakávajú od druhej nahrávky. Musím spomenúť aj obálku. Tú navrhla Elena Vizerska. Je úžasná, skvelo sa dopĺňa s albumom. Musím spomenúť aj špeciálnu edíciu. Asi si nemala k dispozícii špeciálnu verziu. Sú na nej dve bonusové skladby, ktoré sú rovnako silné ako tie na albume. Nahrávacia spoločnosť chcela tieto skladby separovať od regulárneho albumu a dať ich zvlášť. Na album sme veľmi hrdí. Nemôžem uveriť, že sa dostávame do bodu, kedy vyjde. Pred pár týždňami sme vypustili aj video s textom ku skladbe „Under the Thunder” a momentálne dokončujeme videoklip k „Hitchcock Blonde”, ktorý sme natáčali v jednom hoteli. Vychádza 24.októbra a zhruba týždeň pred vydaním albumu zverejníme krátke animované video k pesničke „Full Dark, No Stars”. Veríme, že ľudia dovtedy získajú predstavu, o čom je náš album. Spomenul si dve bonusové skladby na špeciálnej edícii. Čím ešte bude táto edícia špeciálna? Vychádza v rovnaký deň ako album. Samozrejme, bude mať trošku bohatší booklet a dve skladby. Prvá skladba, „Father Dalí”, je... (zamyslí sa, pozn.red.) Na prvom albume sme mali skladbu „Mother Kali”, ktorá je o hinduistickej bohyni smrti. A tento album má pesničku „Father Dalí” o otcovi surrealizmu Salvadorovi Dalí. Text je písaný z pohľadu negramotného dieťaťa. Druhou skladbou je „The Seductive Poison” a je to vlastne óda na silu alkoholu (smiech). Z môjho pohľadu by som povedala, že prvý album je o hľadaní vlastnej tváre, zvuku, štýlu a preto by som čakala, že na druhom sa pracuje ľahšie, keďže už viete, ako má DEVILMENT znieť a len pokračujete v nastolenom trende. Rád by som si to myslel, ale nie je to tak. Je tam veľa očakávaní. Nemyslím to tak, že ľudia očakávajú druhý album, ale viac očakávaní je preto, že musíme prísť s lepšou nahrávkou. Stále skúmame, kto vlastne sme ako skupina a zároveň sa nechceme veľmi odkloniť od zvuku, ktorý sme definovali na prvej nahrávke. Chceme trošku viac rozprestrieť krídla. Druhý album je náročný, je to buď-

alebo. Ak si nahrala dobrý prvý album, ľudia si ho zamilovali, nechceš ich sklamať druhým. Chceš, aby si povedali: „Ach, toto je krok vpred!”. Takže môže to byť jednoduchšie, lebo už si sa usadila na scéne, ale myslím si, že je to ťažšie, pretože mať svoje miesto na scéne znamená, že ľudia majú viac očakávaní. Majú svoju predstavu o tom, čo očakávajú a ty máš svoju predstavu. A potom len dúfaš, že sa to vyplatí a ľudom sa to bude páčiť. Je to nevyspytateľné. Mohol by si nám detailnejšie porozprávať, o čom je album po textovej stránke? Polovica je veľmi emotívna. Je tam toho veľa o nespravodlivosti, zaslepenosti, pomste, depresii, ale je to aj pozitívna nahrávka. Hovorí sa o prírode, láske, oslave života, prekonávaní prekážok a pochopení bytia. Prvá skladba sa volá „JudaStein”. JudaStein je kombinácia Judáša a Frankensteina. Je magnetom na všetky hriechy sveta. Je horší ako Judáš a horší ako Frankenstein. Táto kreatúra sa musí vyrovnať s tým, že od momentu ako príde na svet, je nekonečne nenávidená. Kedysi si spomenul, že texty DEVILMENT mierne inklinujú

k štýlu Tima Burtona. Máš rád jeho tvorbu? Áno, videl som jeho najnovší film... (snaží sa spomenúť si na názov, pozn. red.) Domov pre neobyčajné detí slečny Peregrinovej? Áno, to je on! Bol skvelý, veľmi sa mi páčil. Keď som použil metaforu, že DEVILMENT inklinujú viac k Timovi Burtonovi, hovoril som to v kontexte ku CRADLE OF FILTH. Dalo by sa povedať, že CRADLE OF FILTH je o tradičnejšom gotickom horore, ako napr. Byron, Shelley alebo Baudelaire. Na druhej strane pri DEVILMENT sú témy trošku modernejšie, takže v tomto prípade je to niečo ako Roald Dahl, Sylvia Plath alebo Tim Burton. V úvode si spomínal, že členovia kapely bývajú blízko seba. Akým spôsobom to ovplyvňuje skladanie, ak to porovnáš so spôsobom, akým skladajú CRADLE OF FILTH, ktorí majú medzinárodnú zostavu? CRADLE je väčšia skupina. Teraz sa nechcem nikoho dotknúť, ale od CRADLE sa očakáva istý stupeň profesionality a istá úroveň hudby. Tiež strávime veľa času na turné. Na začiatku roka sme boli sedem týždňov v Amerike, potom na dva týždne v Rusku a pred koncertom na Slovensku sme strávili týždeň v Brne. Trávime spolu veľa času a tiež veľa skladáme. Každý robí na

svojich riffoch. Pri DEVILMENT sa môžeme stretnúť a robiť veci osobne. Skladanie nie je až tak rozličné. Jediný rozdiel je v geografii. A keďže členovia DEVILMENT nemajú k sebe tak ďaleko, ponúka sa otázka, či ste mali nejakú divokú oslavu po ukončení nahrávania. Nie, ešte sme nemali. Trošku sme oslavovali minulý týždeň, keď sme robili promo v Londýne, ale nebola tam kompletná skupina. Prišlo však aj pár ľudí z nahrávacej spoločnosti. Ale takú tú „skupinovú“ oslavu sme ešte nemali. Síce sme spolu nakrúcali videoklip, ale nebolo to o žiadnej veľkej párty. V mojom prípade by to bolo aj zle načasované, keďže som prestal piť. Asi by som skončil ako šofér a ako spoločník by som bol nudný. Chystáme sa aj na turné. Všetci v skupine okrem mňa majú pracovné záväzky. Dvaja pracujú na psychiatrii, aj keď, ak mám byť úprimný, sami by potrebovali liečenie. Pracujú 24 hodín, a potom majú 24 hodín voľno. Inokedy pracujú 48 hodín a majú 48 hodín voľno. Je dosť ťažké dostať všetkých na jedno miesto. Natočiť klip alebo robiť spoločné fotenie, je takmer nemožné (smiech). Jednoducho dostať všetkých na jed-

no miesto v jeden čas aj napriek tomu, že bývame v jednej lokalite, je ťažké. Spomenul si turné. Aké krajiny sa chystáte navštíviť a aké skupiny vezmete so sebou? Momentálne máme dohodnuté len jedno turné pred Vianocami. CRADLE OF FILTH budú po Vianociach nahrávať nový album. Teraz chystáme britské turné, ktoré bude trvať 11 dní. Pôjde s nami skupina SHE MUST BURN a na každom koncerte vystúpi aj lokálna skupina, ktorú sme vybrali. Náš agent v týchto dňoch zisťuje, aké sú možnosti menšieho turné a nejaké festivaly na budúci rok. Niekedy od mája. Práve v tom čase by CRADLE OF FILTH mali dokončiť album. Možno sa podarí ešte pár termínov medzi nahrávaním, pretože nemusím byť pri nahrávaní stále. V septembri by sme s CRADLE chceli vyraziť na svetové turné, takže musíme dávať veľký pozor, aby všetko do seba zapadlo. Našťastie máme rovnakého agenta, ktorý nám dohaduje koncerty. Minulý rok sme to robili tak, že ak CRADLE OF FILTH hrali na nejakom festivale, DEVILMENT na ňom mohli hrať tiež. Podarilo sa nám to na Grasspope, Rock Harde aj Summer Breeze. Bola to veľká zábava, obe kapely spolu skvele vychádzajú. Je vôbec šanca, že by CRADLE OF FILTH vyrazili na turné s DEVILMENT?

Pochybujem. Jedine, ak by to bolo veľké turné, kde by bola dostatočné veľká pauza medzi jednotlivými koncertmi. Na Grasspope sme hrali v jeden deň. Bolo to fajn, pretože DEVILMENT hrali okolo druhej poobede a CRADLE OF FILTH až okolo jedenástej večer, takže som mal dostatok času na sprchu, večeru, mohol som sa prezliecť, urobiť pár rozhovorov a pripraviť sa na druhý koncert. Bolo to bez panikárenia. Čo sa týka vystupovania na pódiu, pristupuješ k nemu inak ako v prípade CRADLE OF FILTH? Ani som si nevšimol. Možno… Neviem. Je to iná kapela, iný zvuk a zvyčajne hráme na menších pódiách, takže nemám toľko priestoru pobehovať naokolo. Pamätám si koncert CRADLE OF FILTH s pred pár rokov, keď ste hrali na Winter Masters of Rock. Vtedy ste museli koncert po 15 minútach ukončiť. Áno, to bolo strašné. Našej klávesistke prišlo zle. Pokúsili sme sa pokračovať, zdá sa mi, že sme hrali „Funeral in Carpathia” a prišiel veľký prechod plný prázdna. Bolo to dosť ťažké.

V CRADLE OF FILTH sú dvaja členovia z Česka, naučili ťa niečo po česky? Ani nie. Viem len „Starobrno”. Naučili ma toho viac, ale hneď to vyšumelo z mojej hlavy. Ako som spomínal, toto leto sme strávili týždeň v Brne, skladali sme a pili veľa Starobrna. Bolo to skvelé. Naozaj sme si to užili, je to krásne mesto. Potom sme hrali na festivale na Slovensku na konci týždňa, čo bolo tiež super. Bolo to skvelé obdobie, ako prázdniny, ale zároveň sme pracovali. Takže to boli také pracovné prázdniny a na ich konci veľký koncert. Mám na teba už len poslednú otázku. V pozadí počujem nejakú hudbu. Čo ti to tam hrá? Toto je Berlioz a jeho „Symphonie Fantastique”, ale mal som pustené aj „Candy Man” a iné. Väčšinou soundtracky a orchestrálna hudba. Ďakujem ti Dani za rozhovor, bolo mi cťou a dúfam, že ťa čoskoro uvidíme na turné, či už s DEVILMENT alebo CRADLE OF FILTH. Super. Dúfam, že sa nám podarí zastaviť na letnom Masters of Rock. Pamätám si, že pár rokov dozadu sme hrali niekde tam blízko zoo. Už si presne nepamätám, kde to bolo, ale boli tam aj SAXON a niekoľko ďalších skupín. Bolo to super. GOREGRINDER, BARBORA STUCHLÍKOVÁ PREKLAD: BARBORA STUCHLÍKOVÁ

ROCK HARD 11


Ak ste pozornejšie čítali minulé číslo Rock Hardu, museli ste pri recenziách naraziť aj na bleskový rozhovor s progresívne ladenou americkou metalovou kapelou FATES WARNING. Tentokrát na rozhovor bolo viac času a priestoru (tak, ako si táto kapela určite zaslúži), takže plnohodnotný rozhovor o kapele i poslednom albume si priaznivci kapely môžu vychutnať práve tu a teraz. Úprimnú spoveď učinil spevák Ray Alder. Vznik vašej kapely sa viaže k začiatkom osemdesiatych rokov, takže jasne patríte už k tým ostrieľanejším veteránom na metalovej scéne, no napriek tomu, ako si spomínaš na začiatky, akými kapelami či vzormi ste boli ovplyvnení? Na tieto časy spomínam s úsmevom na tvári. Všetko bolo pre mňa úplne nové, keď som sa ku skupine pridal v roku 1987. Stále som bol mladý a zamilovaný do metalu. FATES bola jedna z mojich obľúbených skupín a bolo úžasné byť súčasťou niečoho, čo bolo pre mňa také výnimočné. Prvé turné sme zvládli vďaka autobusu, nikdy som si však nemyslel, že jedného dňa sa niečo také stane súčasťou môjho života. Pre mladého tínedžera, ako som bol vtedy ja, to bolo až nereálne a fascinujúce. Bol som ovplyvnený spevákmi ako Rob Halford a Steve Perry, takže som vedel, aký chcem mať štýl vokálov. Snažil som sa napodobniť ich, ale zároveň mať vlastný štýl. Ako si spomínaš na súdobé trendy vo vašom okolí i celkovo v USA, na vtedajšie americké 12 ROCK HARD

metalové nálady, ako vtedy rodiace sa metalové hnutie vnímala americká spoločnosť? Popravde, metalová scéna bola už vtedy obrovská a bolo to všetko, čo som počúval. Tam, kde som vyrastal (San Antonio, Texas), sa metal skutočne rozrástol. Bola tam naozaj veľká metalová scéna a tony lokálnych skupín. Bolo skvelé tam vyrastať! Váš hudobný štýl sa počas tých dlhých rokoch na scéne postupne menil. Ako tieto zmeny prichádzali, a čím boli vlastne ovplyvnené? Myslím, že každý hudobník sa musí meniť. Nejde tak o tú zmenu, ako skôr o vývoj. Je úplne normálne chcieť sa vyvíjať, rásť a experimentovať. Nedokážem si predstaviť hrať to isté stále dookola. Za celú éru ste vydali celkovo dvanásť plnohodnotných albumov, čo nie je až tak veľa, hoc k tomu bolo vydaných niekoľko ďalších menších nahrávok. Čomu pripisuješ túto situáciu? Nedokážem to vysvetliť. Niekomu sa to páčilo, niekomu nie. Podstat-

né je, že aj po 12 albumoch sme stále tu! V osemdesiatych i deväťdesiatych rokoch ste nahrávky vydávali viac-menej priebežne v podstate až do roku 2004. Potom ste sa na dlhší čas odmlčali. Prečo taká dlhá pauza? V minulosti nikdy takéto dlhé obdobie u vás nebolo.

bratstvo nás ale doviedli k tomu, aby sme sa dali znova dokopy a začali hrať. Po tejto pauze ste vydali dva albumy „Darkness in a Different Light“ v roku 2013 a v súčasnosti aktuálnu novinku „Theories of Flight“. Týmto chcete naznačiť, že takýto trend vo vydávaní albumov bude pokra-

„JIM AJ JA PÍŠEME DOMA. OBAJA MÁME DOMA ŠTÚDIÁ. NESTRETÁVAME SA VÔBEC PRAVIDELNE, VÄČŠINOU LEN PRED TURNÉ.“ Po vydaní albumu „Parallels“ sme boli takpovediac stratení. Vyzeralo to tak, že nášmu labelu sa tento album nepáčil aj napriek tomu, že to bol náš najpredávanejší kus. Po tejto skúsenosti sme stratili chuť pokračovať v tomto priemysle. Fakt, že to pre nás, či sa nám darilo, alebo nie, bol doslova demotivačný kopanec. Potom to už šlo dolu vodou. Ako skupina sme sa rozpadli a neboli sme si istí, či ešte niekedy budeme hrať spolu. Naša láska ku skupine a vzájomné

čovať ako v rannejšom období kapely? To nemôžem povedať s istotou, ale veľmi sme si užili úspech albumu „Darkness“. Dúfam, že budeme môcť pokračovať vo vydávaní nových albumov aj naďalej. Aký bol reálne potrebný celkový čas na zloženie a zosúladenie tejto nahrávky? Ako to u vás funguje s komponovaním nového materiálu, skladáte doma, či aj na skúškach, ako často sa


v súčasnej dobe stretávate? Kto má podstatné a posledné slovo? Jim napíše song a pošle mi ho. Napíše celý song, kompletne aj s bicími a basmi. Keď dostanem ten song, napíšem k nemu text. Keď už máme toto za sebou, prechádzame si to celé stále dookola, až kým si nemyslíme, že je to perfektné. Jim aj ja píšeme doma. Obaja máme doma štúdiá. Nestretávame sa vôbec pravidelne, väčšinou len pred turné. Predtým, ako sa stretneme, musíme cvičiť sami doma, keďže čas je naozaj vzácny, keď už sme spolu. Teraz trocha technických detailov nahrávky – v ktorom štúdiu ste nahrávali, ako dlho, či prípadné problémy pri nahrávke? Prezraď nám aj ďalšie údaje ako mix a pod.? Ako ste v súčasnosti spokojní s konečným výsledkom nahrávky? Nahrávame v našich domácich štúdiách, keďže každý nejaké máme (Jim, Joey, Bobby aj ja). Je to celkom fajn, aj keď trocha pomalšie ako v nahrávacom štúdiu niekoho iného. S novým albumom sme naozaj maximálne spokojní. Čo je hlavnou myšlienkou albumu, večná túžba človeka lietať? Nový album je o zmene a o presune z jedného miesta na druhé. O žití života a skúšaní nových vecí. Ja osobne som v textoch písal o mo-

jom presťahovaní sa do Madridu. Môj život sa menil drasticky a bolo veľmi ľahké o tom písať. Novinka je plná emócií, krásnych melódií, gitarových sól, ale aj melanchólie a progresie. Toto všetko bolo zosúladené do viac ako päťdesiatich minút a „iba“ do ôsmych skladieb. Vaša vízia nového albumu bola hneď na začiatku takáto, alebo sa jednotlivé skladby postupom času menili? Jim tento album písal naozaj už dlhšiu chvíľu. Písal ho dokonca aj počas turné s albumom „Darkness“. Trvalo viac ako rok, kým boli všetky pesničky vo finálnej verzii a mohli sme ich začať nahrávať. Z promo-materiálov som sa dozvedel, že súčasťou niektorých typov nahrávok je aj viac ako dvadsať minútový akustický album so šiestimi skladbami, ktoré však k dispozícii nemám. Môžeš nám k nemu niečo bližšie povedať?

Jim a ja sme chceli na bonusový disk nahrať niečo naozaj špeciálne, a tak sme sa rozhodli naň nahrať zopár naozaj výnimočných originálnych songov, ktoré sa nám páčia najviac v akustickej verzii. Užil som si to a dúfam, že niečo podobné nás čaká aj v budúcnosti.

a ohlásime ho už čoskoro. S týmto novým albumom plánujeme mnoho turné, snáď až do roku 2018.

A čo blížiaca sa sezóna? Pôjdete naživo prezentovať novinku? Zavítate aj do Európy, resp. spustí sa nejaké väčšie turné? Áno, ideme na turné do Európy

KREMATOR PREKLAD: MARTIN ZAŤOVIČ

Ďakujem za rozhovor a máš pár slov na záver? Ďakujeme za váš čas, naozaj som si užil vaše otázky.


Ahoj Björn, ako sa ti darí? Veľmi dobre, naozaj veľmi dobre. A tebe? Podobne, akurát som dojedla obed, takže mám výbornú náladu. Ja som mal pred chvíľou neskoré raňajky. Včera bola dlhá noc, takže som vstal len pred necelou hodinou. V tom prípade prajem dobre ráno. Čo sa v týchto dňoch deje v tábore IN FLAMES? Nuž, momentálne sme poriadne zaneprázdnení. Posledné týždne skúšame, takže sme teraz v Nemecku. Ale je to zábava a tešíme sa z toho. Naživo sme nehrali už vyše roka, takže z tohto skúšania máme radosť. Budúci týždeň (rozhovor prebiehal na konci októbra, pozn.red.), resp. o týždeň a pol, pôjdeme do Japonska a potom do USA. Máme nového bubeníka. Nacvičovanie skladieb je naozaj vzrušujúce. Po dvoch rokoch prichádzate s novým albumom „Battles” (boje). Aké boje tentoraz zvádzate? Nejde o žiadne fyzické boje, skôr je to o vnútorných bojoch. Verím, že každý nejaké máme. Myslím to v tom zmysle, že vždy máš nejaké rozhodnutia, ktoré musíš urobiť – dilemy v tvojej hlave. Môže ísť o malé veci, praktické záležitosti, úplné hlúposti ako napríklad, aké topánky si dnes obuješ, ale aj o veľké etické alebo politické záležitosti, ktoré v hlave nejako riešiš, máš morálne dilemy, boje. Všetci ich máme, a to je zaujímavé. Andersove texty sú veľmi osobné. Nikdy nechce presne povedať, o čom naozaj sú. Samozrejme, že posledné mesiace sme ich dosť rozoberali. Veľa z nich je o tom, ako zapadnúť a za akú cenu. Takže, samé vnútorné boje. Hneď prvá vec, pri ktorej som spozornela, keď som počúvala váš nový album, sú zbory, ktoré tam počujem. Mám dojem, akoby išlo o nejaký detský zbor. Hej. Nie je to tak celkom detský zbor, je to pár chalanov a dievčat, majú okolo 20-25 rokov. Ale áno, môže to znieť trošku, ako hovoríš. Niektorým pesničkám to dodáva kontrast. Myslíme si, že je fajn mať kontrast k ostrejším častiam - také tie tvrdé hrany, ktoré úmyselne pridávame do skladieb a je pekné ich občas obrúsiť niečím podobným. Aj v minulosti sme robili podobné experimenty. Napríklad v niektorých skladbách sme použili ženské vokály a fungovalo to naozaj dobre. Dynamika skladieb je fakt super. A o toto sme sa chceli pokúsiť aj teraz. Akí ľudia tvoria tento zbor? Myslím, že dokopy ich bolo 7 alebo 8. Bol som s nimi len krátko, keď nahrávali svoje časti, ale stihol som ich stretnúť všetkých. Všetci sú to muzikanti, niektorí dokonca začínajú s vlastnými skupinami a myslím, že jeden z nich vydal aj svoju prvú nahrávku. Ide o ľudí, ktorých vybral Howard, náš producent. Pozná 14 ROCK HARD

NA ZAČIATKU DEVÄŤDESIATYCH ROKOV STÁLI PRI ZRODE MELODICKÉHO GÖTEBORSKÉHO DEATH METALU. POSTUPOM ČASU SA DEATH METAL Z ICH HUDBY VYTRATIL A ZOSTALI UŽ LEN MELÓDIE. NIEKTORÍ ICH SÚČASNEJ TVORBE NEVEDIA PRÍSŤ NA MENO, INÍ ICH JEDNODUCHÉ PRIAMOČIARE SKLADBY VÍTAJÚ. IN FLAMES VŽDY KRÁČALI S DOBOU, NEBÁLI SA EXPERIMENTOVAŤ A DO SVOJEJ HUDBY ZAKOMPONOVAŤ AJ TIE NAJPRVOPLÁNOVEJŠIE ELEMENTY BEZ OHĽADU NA TO, ČO SI O NICH POMYSLIA ICH NAJSKALNEJŠÍ. HUDBU VŽDY ROBILI V PRVOM RADE K SVOJEJ SPOKOJNOSTI A VĎAKA TEJTO NEKOMPROMISNOSTI SA Z NICH STAL NAJVÄČŠÍ ŠVÉDSKY METALOVÝ EXPORT SÚČASNOSTI. DNES PRICHÁDZAJÚ S NOVÝM ALBUMOM „BATTLES”, KTORÝ DOKAZUJE, ŽE KAPELA VO SVOJEJ FILOZOFII NIČ NEZMENILA. SÚ STÁLE OTVORENÍ NOVÝM VPLYVOM A STÁLE ICH TO BAVÍ. AJ PO VYŠE 25 ROKOCH NA SCÉNE. AKO DÔKAZ NECH VÁM POSLÚŽIA SLOVÁ SLUŽOBNE NAJSTARŠIEHO ČLENA KAPELY - GITARISTU BJÖRNA GELOTTEHO, KTORÝ NEVÁHAL ŠIBENIČNÝCH DVADSAŤ MINÚT VYHRADENÝCH NA ROZHOVOR NATIAHNUŤ O NIEČO VIAC, LEN ABY NÁM POROZPRÁVAL ČO NAJVIAC DETAILOV O NOVINKE, JEHO PRÍSTUPE K HUDBE ALE AJ SVOJEJ BOKOVKE. ich, páčia sa mu a povedal si, že by nám to mohlo vytvoriť pekný kontrast. Keď už spomínaš Howarda Bensona, v posledných rokoch ste si zvykli albumy produkovať sami. Prečo ste sa tentoraz rozhodli pracovať s producentom? Nuž... Nikdy sme neboli úplne otvorení nápadu mať producenta v zmysle, že ho využijeme tým správnym spôsobom. Keď ide o našu hudbu, extrémne si ju strážime a ochraňujeme. Aby si mala predstavu, prečo – pretože sme sa rozhodli už v našich začiatkoch, že v žiadnom prípade sa nechceme uisťovať, že niekto iný je šťastný a spokojný. O čo ide, je, aby sme my v skupine boli spokojní s výsledkom. To je jediný spôsob, ako môžeme byť skutoční a úprimní v našej hudbe. Takže, ak by sme takto nastavení začali s producentom pracovať už v začiatkoch, znamenalo by to, že by sme ho využili len na inžinierske veci. Možno by nám ešte povedal, že skúste toto, alebo skúste tamto a my by sme na to povedali jasné, ale nie, chceme to urobiť po našom. Nikdy sme na niečo také neboli pripravení a väčšinou išlo o našich priateľov, ktorí nám pomáhali s produkciou. Tentoraz sme sa ale začali medzi sebou baviť, či by nebolo fajn poobzerať sa po nejakom producentovi. Nejakom, ktorý o nás vie. V podstate, čo sme urobili, bolo, že sme sa spojili s našim manažmentom a povedali im, že chceme hovoriť s týmito producentmi a dali sme im zoznam ôsmych alebo desiatich producentov, ktorí patria medzi našich absolútne najobľúbenejších. Sú to ľudia, ku ktorým naozaj vzhliadame, pracovali na nahrávkach, ktoré sú pre nás nesmierne dôležité. Poroz-

právali sme sa s nimi a Howard povedal tie správne veci. Našu kapelu nesmierne rešpektuje. Kedysi sme spolu už pracovali a rozumie, čo chceme robiť. Vie privodiť to sústredenie, ktoré potrebujeme. Všetci sme sa bavili o našich nápadoch a robili všetko preto, aby sme boli najlepší. O tomto sme sa bavili so všetkými, zisťovali sme, či majú tieto zručnosti. Nechceli sme, aby povedali: „Robte to, čo vždy, to je jedno“. A potom by sme len naplánovali inžiniersku prácu... To by bola obrovská škoda. Takže, tentoraz sme sa Howardovi naozaj otvorili. Vyžadoval od nás naozaj veľa, chcel byť súčasťou toho, čo chceme robiť. Mal pre nás pochopenie. A tak sme sa aj ja a Anders otvorili jeden druhému. Ja som dokonca prvýkrát pracoval s vokálnymi linkami a on robil s gitarovými melódiami a aranžmánmi. Všetko po prvýkrát veľmi otvorene. Pokiaľ ide o skladanie, bol to pre nás úplne nový prístup. Takže hej, toto je presne to, čo Howard chcel. Bola to veľmi dôležitá zmena v spôsobe, akým skladáme. Ja som si to veľmi užil a myslím, že to budem chcieť preskúmavať ešte viac aj v budúcnosti. Okrem toto sme mali pôvodne pracovať na jedenástich skladbách, ale jeho tím bol taký efektívny, že nám zostalo kopec sily. Aj keď to boli dlhé dni, stihli sme toho urobiť veľmi veľa a ešte sme mali energiu doma zložiť ďalšie veci. Na albume je dvanásť skladieb, ale my sme ich napísali pätnásť. A to nerobíme nikdy. Veď vieš, napíšeme dvanásť skladieb, a potom na nich pracujeme, aby sme sa uistili, že sú najlepšie, aké môžu byť a dáme ich na album. Hovoríš, že ste zložili pätnásť skladieb. Čo sa stane s tými zvyšnými troma?


Ťažko sa mi to opisuje, to treba počuť :). (smiech) Rozumiem ti. O to ide. Ale počuješ tam aj IN FLAMES, nie? Samozrejme, to tam stále je. A to je na tom najdôležitejšie. To mám presne na mysli. To je na tom úplne super. Cestujeme na druhý koniec sveta, nahrávame s americkým producentom, všetky základné veci sú iné, ako na čo sme boli zvyknutí. Pracujeme s inými ľuďmi, v inom štúdiu, s inou výbavou. Mix nám robí ďalší chlapík, mastering niekto úplne iný, a potom si pustíš prvú skladbu a stále to tam počuješ. Je to riadne cool. Povedal by som, že je to úžasné. Som na to veľmi hrdý a beriem to ako kompliment. Urobili sme správnu vec.

„POKIAĽ ZOSTANEME VOČI SEBE ÚPRIMNÍ, MÔŽEME ROBIŤ ČO LEN CHCEME.”

Myslím, že raz sa dostanú von v nejakom formáte. Nie je to tak, že by tieto skladby neboli také dobré, ide len o to, že nejako nepasovali do celkového smerovania albumu. A myslím, že to je tiež dôležité. Už na začiatku sme sa rozhodli, ako chceme, aby album znel. Bolo to ešte v štádiu dema. Anders si potom k tomu sadol, dal skladby do správneho poradia, aby sme mali istú mapu toho, čo nám chýba, prípadne, na čom treba ešte zapracovať a takto to zostalo až do konca. Mali sme pocit, že niečo tejto nahrávke chýbalo, takže sme pokračovali v písaní, prehadzovali veci a rozhodovali, čo má byť na nahrávke. Tie tri zvyšky, ktoré ostali, nie sú zvyšky preto, že by boli horšie. Jednoducho len nepasovali do celkového vyznenia albumu. Ale samozrejme, budú vydané na nejakom albume. Hudobne ide asi o váš najpriamočiarejší album, v refrénoch máte silné melódie. Bol toto od začiatku váš zámer? To bolo vždy mojím zámerom. Nikdy sme sa nepokúšali o nejaký zložitý progresívny death metal. To sme nikdy neboli my. Sme dosť priama, melodická metalová skupina a presne to sme aj vždy boli. To sa mi vždy páčilo na tomto žánre. Môžeme robiť čokoľvek chceme, pokiaľ zostaneme voči sebe úprimní. Je to presne to, čo máme radi – dostať sa rýchlo k tým dobrým veciam, k silným melódiám, návnadám, vďaka ktorým si tie skladby zapamätáš. Máš chuť si spievať s nami. To sa nám na tom páči a je to presne to, čo chceme hrať. Je to veľmi egoistické, ale ako hovorím, je to jediný spôsob, ako zostať poctivý, nie? Ak sa mi to nepáči, ako môžem vyjsť na pódium a odohrať tie skladby? To by znamenalo, že som pozér a klamár, a to nie som. Teraz sa musím priznať, že keď mnoho ľudí spomína na prvý metalový album, ktorí si vypočuli, väčšinou, hovoria o menách ako IRON MAIDEN, METALLICA alebo BLACK SABBATH. V mojom prípade to boli práve IN FLAMES a „Reroute to Remain“, ktorí ma priviedli k metalu. Wow! Úžasné. To je naozaj skvelé. Ďakujem. Mám husiu kožu, keď to teraz hovoríš. Aj ja si pamätám svoj prvý metalový album a naozaj veľmi dobre si spomínam na ten pocit. Vďaka. Ale zároveň musím dodať, že mi trvalo takmer rok, kým som dokázala stráviť všetko to škriekanie, ktoré pre mňa ako fanúšika popu bolo strašné. Jasné. Ja som vyrastal s rockom a metalom, takže pre mňa to nebol nikdy problém. Môj otec je veľký metalista, ale už som počul o podobných prípadoch, keď popovo orientovaní ľudia sa jednoducho presýtili tejto hudby a objavili metal a otvorilo im to úplne nové možnosti. Vieš, môžu objavovať novú hudbu, ktorú predtým nepoznali. V metale vo všeobecnosti je toľko subžánrov, nie? Je strašne veľa rozličných druhov metalu. Je neuveriteľne vzrušujúce všetky ich prebádať. Takmer kaž-

dá kapela hrá svoj vlastný žáner, ktorý je unikátny. Keď ide o pop, povedal by som, že všetko je príliš uniformované. Má to rovnaký formát. Ale čo sa týka metalových skupín, všetky sú unikátne, a to je podľa mňa super-úžasné a robí to z metalu (zamyslí sa, pozn.red.)... Myslím, že práve pre toto je metalové publikum také verné. Sú zamilovaní do svojich kapiel a žánrov. Podporujú ich, chodia na koncerty, kupujú si merchandise, objavujú nahrávky a sú skvelou podporou pre svoje kapely v porovnaní s popovým publikom. S tým môžem len súhlasiť. Ale poďme späť k vašej novinke. Ak sa nemýlim, toto je prvýkrát, čo ste nahrávali mimo Európy, konkrétne v LA. Ako ovplyvnila táto zmena vašu nahrávku? Keď sa pozrieš na náš predchádzajúci album „Siren Charms“, nahrali sme ho v Berlíne a bolo to počas zimy. Teda neskorej jesene až zimy, takže bola zima, šero a vlhko. A je to Berlín, ktorý je sám o sebe pochmúrny a historicky veľmi tvrdý. Strávili sme tam šesť týždňov – v štúdiu Hansa Tonstudio a každý deň sme sa prechádzali ulicami až k nášmu štúdiu, ktoré je hneď kúsok od miesta, kde bol kedysi múr. Je tam veľa vecí z vojny, ty chodíš okolo nich a nejakým spôsobom ti to ovplyvní náladu. Si z toho melancholická a celé sa to nejako dostane na nahrávku. Začne znieť melancholickejšie. To bolo super, pretože to nie je niečo, čo vieš ovládať. Na každej nahrávke je niečo také. Snažím sa nájsť silné melódie, fajn riffy, dobrý groove a celé to nejako dať dokopy, ale ak máš producenta alebo iné štúdio, bude to znieť inak. No na konci aj tak cítiš tú atmosféru, nie? Aj Berlín. Je tam ten temný feeling, ktorý nedokážem zložiť. Nedá sa len tak vyprodukovať. Jednoducho sa to stane. Je to nastavením mysle. Keď sme sa rozprávali s producentmi, uvažovali sme, čo je na opačnej strane stupnice. Rozumieš, na opačnej strane spektra. A vtedy Howard povedal, že má štúdio v LA. Povedali sme si, že vlastne hej, to je ten opak. Bude tam slnečno, možno to bude viac povrchné, ale bude to vysielať iné vibrácie. Uvidíme, čo sa stane. A myslím, že práve toto sa stalo. Dodalo to farby nášmu albumu. „Battles“ je povznášajúci album, nie šťastný, ale svetlejší. Ale to je len môj názor, bol som tam a viem to porovnať so „Siren Charms“. Urobili sme opačné rozhodnutie, išli sme na opačnú stranu spektra. Tento album by sme nemohli nahrať, ak by sme neurobili „Siren Charms“. To je pravda, „Battles“ znie pozitívnejšie. Dokonca by som povedala, že aj americkejšie. Nie je to ten typický európsky metal, na ktorý sme u vás zvyknutí. Myslím, že to je výsledok Howardovho vplyvu. Má iný štýl mixovania. V prípade aranžmánov sme to stále my, aj čo sa týka vokálov sme to stále my. Pravdepodobne sa to týka aj vecí, ktoré sa odohrali ešte pred nahrávaním albumu, nové veci, ktoré sme sa naučili. Možno je to náš ďalší krok, ale neviem. Čo znamená, že je americkejší?

Hneď v úvode si spomínal, že máte nového bubeníka, na oficiálnych fotkách kapely som ho ale zatiaľ nenašla. Je veľmi oficiálny. Volá sa Joe Rickard. Daniel odišiel počas posledného turné kvôli jeho rodine. Už mu stačilo koncertovania, chcel byť so svojou rodinou a my sme to rešpektovali. Rodina je nám veľmi blízka. Namiesto toho, aby sme vtedy začali zháňať nového bubeníka, robiť konkurzy a všetky tie sračky okolo toho, povedali sme si, že ideme zložiť album. Začne pre nás nová kapitola. Pustili sme sa do skladania. Rozhodli sme sa, že pôjdeme do LA za Howardom a ak budeme v LA potrebovať bubeníka, nejakého tam isto nájdeme. Začali sme so štúdiovým bubeníkom. Keď robím demá, programujem si bicie sám, aby som mal približnú predstavu, ale mám rád, keď k tomu mám aj názor zo strany bubeníka. Doteraz, keď som pracoval na bicích, väčšinou som mal na to Daniela, ktorý mi hovoril, že niekde by som to mohol urobiť inak, pridať prechod, bongá,... Tentoraz som tam na tieto veci Daniela už nemal a Howard preto priviedol jedného bubeníka, a to bol práve Joe. Pomohol nám naprogramovať bicie, a potom len tak povedal, že ako by to zahral on. Bol som veľmi spokojný s tým, čo dal dokopy, a tak sme mu povedali, nech ide na to a vyskúša to a uvidíme, čo z toho bude. A znelo to skvele. Tento chalan našu kapelu už nejaký čas poznal. Bol fanúšikom našej hudby a jednoducho to za bicími natrel. Je to fantastický chlapík, perfektne sa hodí do kapely. Veľmi sa tešíme na koncerty s ním. IN FLAMES majú dosť vysoké pracovné tempo. Albumy vydávate bez väčších prestávok takmer každé dva roky, a potom pokračujete koncertmi. Ako je možné, že po vyše 20-ročnom kolotoči ešte nie ste vyhorení? (smiech) Pretože milujeme to, čo robíme. Je to naozaj jednoduché. Máme prestávky. Napríklad toto leto sme mali pauzu, pretože album nám vychádza až v novembri a nahrávanie sme skončili už v apríli alebo tak nejako. Ak sa opýtaš hocikoho, kto miluje to, čo robí – či už je to stolár, maliar, kuchár alebo doktor, je to jedno – ak miluješ svoju prácu, nevyhoríš. Je dôležité robiť to poctivo a úprimne. Znie to ako klišé, ale ako som už predtým spomínal, pokiaľ ide o skladanie... (hlboko sa nadýchne, pozn.red.) Nehovorím, že je to správny spôsob ako robiť veci, len je to náš spôsob. Radšej mám tú ozajstnosť, radosť z toho, čo robím, čo milujem. Ak to už nemáš, rob niečo iné. A práve preto sme ešte nevyhoreli. Samozrejme, že keď si niekoľko mesiacov v kuse užívaš na párty, je to únavné, ale stačí si uvedomiť, že už dávno nemáš osemnásť, takže musíš trošku zvoľniť. Zostáva mi už len posledná otázka. Vlastníš reštauráciu vo Švédsku. Možno ju raz niekto z našich čitateľov navštívi. Povedz nám teda, kde ju nájdeme, čo máme očakávať, aké jedlo podávate,... (pobavene, pozn.red.) Je to taká utiahnutejšia reštaurácia. Ja a Peter sme o niečom podobnom hovorili už niekoľko rokov. Bavili sme sa, že nám chýba miesto pre ľudí v našom veku. Vieš, ľudí okolo 30-35, ktorí nepotrebujú vyhľadávať hlučné metalové kluby pred alebo po koncerte. Chceš ísť niekam, kde si dáš pár pív, vypočuješ si fajn rockovú a metalovú hudbu a zješ fajn jedlo. Lenže v Göteborgu nič také nebolo, takže sme to vytvorili. Reštaurácia sa volá 2112 podľa albumu od RUSH, nachádza sa Göteborgu a máme burgre a veľmi širokú ponuku rôznych pív, a to je presne to, čo máme radi. Chodia sem aj naši kolegovia vždy, keď sú s kapelou v meste. Pred alebo po koncerte sa tu vždy stretneme, len tak relaxujeme, dáme si dobré jedlo a drink. Je to tam pekné a sme na to celkom pyšní. Mali by ste sa tam zastaviť. Beriem ťa za slovo! Ďakujem ti veľmi pekne za rozhovor a prajem veľa úspechov s novým albumom. Ďakujem aj ja vám, že som tu mohol byť. BARBORA STUCHLÍKOVÁ

ROCK HARD 15


Obdobie od septembra 2015 do novembra 2016 je jedno z najsilnejších pre americký thrash metal v tomto tisícročí. V priebehu zhruba jedného roka vydala svoje novinky celá thrashová elita. Začal to SLAYER s „Repentless“, pokračovali MEGADETH s „Dystopia“, ANTHRAX s „For All Kings“, novinka TESTAMENT „Brotherhood of the Snake“ vyšla 28. októbra a METALLICA prišla s novým albumom „Hardwired… to Self-Destruct“ 18. novembra. Mimochodom, nikdy mi nebolo jasné, prečo medzi tzv. big four nie je zaradený aj TESTAMENT. Ako obstojí v tejto konkurencii ich novinka, a čo môžeme od nej očakávať? Prebrali sme to s azda najznámejším metalovým indiánom Chuckom Billym, ale samozrejme prišlo aj na iné témy týkajúce sa minulosti. Chuck síce nedodržiava žiadne indiánske tradície a ani jeho meno nie je indiánske, ale viem si predstaviť, že by sa mohol volať napr. „Ten, ktorý nezapredal odkaz thrash metalu“. Ahoj Chuck, ako sa ti darí? Fajn a tebe? Podobne, vďaka. Zišli sme sa tu, aby sme sa dozvedeli niečo viac o novom albume TESTAMENT, ktorý vám vychádza na konci októbra, tak poďme teda na to. Povedz nám prosím, čo od vás máme čakať. Rozhodne to bude rýchlejšia, temnejšia a thrashovejšia nahrávka. Každá jedna skladba má v sebe thrash. Album je oveľa rýchlejší a tvrdší. Niektoré skladby sú možno melodickejšie, chytľavejšie, ale tešíme sa z toho, ako to dopadlo. Napísať a nahrať tento album bol veľmi zdĺhavý proces, trvalo to asi aj pár rokov. Iste chápeš, že za ten čas sme do toho dali aj veľa emócií, a to len preto, že to celé trvalo tak 16 ROCK HARD

dlho. Mám ale pocit, že po tom všetkom, čo sme prežili, je výsledným produktom veľmi dobrá nahrávka. Prečo to tentoraz trvalo tak dlho? Nuž, dosť sme koncertovali, a keď sme sa vrátili domov ani ja a ani Eric sme nedokázali dokončiť skladby. Neviem, čím to bolo, ale jednoducho to nešlo. Keď sme išli prvýkrát do štúdia skúšať, ešte pred samotnou nahrávkou sme najskôr nahrali demo. Väčšina finálnych zmien a úprav sa v podstate udiala až priamo v štúdiu. V promo materiáli sa píše, že s nahrávkou vám pomáhal Juan Urteagra. Aký bol jeho vklad? Album nijako neovplyvnil, len ho nahral. Ja s Ericom sme to celé pro-

dukovali, robíme to tak vždy a Andy Sneap mal na starosti mix. Mixoval už niekoľko našich albumov a Juan bol zodpovedný za nahrávanie. Celé nahrávanie robil priamo tu v Kalifornii a Andy robil mix v Londýne. Váš najnovší album znie sviežo, zdá sa, že 30-ročné skúsenosti sa na jeho tvorbe podpísali. Mali ste v štúdiu pocit, že vzniká niečo veľké? Práveže vôbec. Gene, Alex a Steve ani nemali možnosť počuť všetky pesničky aj s textami. Každý jednoducho nahrával to, čo Eric povedal, že majú nahrať a celé sme to dali dokopy až na záver. Takže sme si neuvedomovali, čo máme, až kým sme nezačali dostávať prvé mixy. Veľa sme toho museli nahrať, museli sme sa ponáhľať, lebo sme

mali čoskoro ísť na turné do Európy. Snažili sme sa sústrediť len na nahrávanie a aby sme to mali dokončené predtým, než vyštartujeme na turné. Až potom, keď nám Andy začal posielať mixy, sme si povedali, že wow! Veľa skladieb znelo oveľa silnejšie po zmixovaní, mohli sme poriadne počuť všetky nástroje, a vtedy sme si povedali, wow, toto vypálilo oveľa lepšie, ako sme dúfali a predstavovali si. Skončilo na albume všetko, čo ste zložili, či vám zostali ešte nejaké extra veci? Nie, takýmto spôsobom nepíšeme. Zložíme len toľko skladieb, koľko potrebuje nahrávka. Nepíšeme žiaden extra materiál pre ďalšie nahrávky. Nepracujeme na veciach, ktoré sme zložili predtým, pretože potom by to neznelo ako aktuálna nahrávka. Všetko, čo zložíme, píšeme pre konkrétnu nahrávku, na ktorej v tom čase pracujeme. Dve bonusové skladby budú na japonskej edícii a na ničom inom. S ktorou skladbou ste sa najviac natrápili? Myslím, že to bol „Black Jack“. Pre túto skladbu som písal text a melódiu na štyrikrát. Nahral som to, vypočul si to, ale stále som nebol spokojný s tým, ako vyznela melódia. Znova a znova som to prerábal. Až na štvrtýkrát som napísal melódiu. Myslím, že to bolo priamo v štúdiu. Keď som konečne dokončil meló-


diu, išiel som domov a hneď v ten večer som napísal text, vrátil sa nazad a celé to naspieval. Takže toto bola najnáročnejšia skladba. Nebol som s ňou spokojný a myslím, že ani Eric, ani nikto iný nebol úplne spokojný. Keď som nahral poslednú verziu, vtedy Eric povedal, že sa mu to páči, že je to fakt cool, také chytľavé. Zabralo to trochu viac času, ale bola to tá najťažšia skladba. Celý album je poprepletaný melódiami, bol to váš zámer prísť tentoraz s chytľavejšími vecami? Vždy sa snažíme zavesiť na skladby nejaké melódie, hlavne pri vokáloch. Viem, že sme tam chceli mať thrash, ale aj melódie ako návnadu. Mám pocit, že o tomto vždy bol TESTAMENT. Album vám vyjde aj v limitovanej verzii. Čím bude táto edícia špeciálna? Bude tam sedem 7-palcových LP singlov. Mám pocit, že ľudia už nerobia tieto malé LP-čka. Rozumieš mi, zdalo sa mi, že to takto potrebujeme urobiť. Trošku som pátrala a zistila som, že váš nový album „Brotherhood of the Snake“ je pomenovaný podľa jedného tajného spoločenstva. O čo presne ide? Hej, v podstate Bratstvo hada je tajné spoločenstvo, ktoré tu bolo pred vyše 6000 rokmi. Bola to tajná skupina, ktorej úlohou bolo podkopať ostatné náboženstvá. Oni verili, že majú vodcu mimozemšťana, ktorý sa volal „Ea“ a stvoril ľudstvo, ktoré slúžilo mimozemšťanom ako otroci a ťažilo pre nich zlato a minerály. Tam niekde začala cesta, ktorou sme sa pri textoch vydali. Mimozemšťania, znamenia, tajné spoločenstvá, politická moc, korporačná moc... Všetko je to poprepletané a všetko to dáva zmysel. Ako si objavil toto spoločenstvo? Viac som sa dozvedel z internetu. V telke som videl program o dôkazoch, ktoré hovoria o prítomnosti mimozemšťanov na celom svete. Boli tam rôzni ľudia, ktorí zaznamenali mimozemšťanov s dlhými rukami a veľkými hlavami. Po celom svete sa stovky rokov zadokumentovávali lietajúce objekty na oblohe. Týmto to začalo, a potom som narazil na Bratstvo hada a vtedy som si povedal, že ok, okolo tohto postavíme nápady na texty. Nechceli sme koncepčný album, ale chceli sme odštartovať touto témou. Na albume sú štyri skladby, ktoré sa jej netýkajú – „Black Jack“, „Neptune´s Spear“, „Canna Business“ a „Born in a Run“. Mám dojem, že tieto štyri sú mimo témy. Ty si bol vychovaný v katolíckom duchu. Veríš týmto teóriám? Nuž,... som týmto názorom viac otvorený. Je to zaujímavé, získalo si to moju pozornosť. Možno tu niečo je, tie znamenia... A je vcelku trúfalé myslieť si, že sme jedinou rasou

v celom širokom vesmíre (smiech). Vráťme sa napäť k hudbe. Na poli amerického thrash metalu sa hovorí o veľkej štvorke (The Big Four) – skupinách METALLICA, SLAYER, ANTHRAX, MEGADETH. Možno by sa ale malo o tejto skupine hovoriť ako o veľkej päťke, lebo TESTAMENT tam kvalitou aj významovo patrí. Neškrie ťa to trošku? (smiech) Vôbec nie. Keď ľudia hovoria o veľkej štvorke, podľa mňa majú na mysli práve veľkú štvorku, ktorá bola naozaj veľká, a to je fakt. Všetky štyri skupiny predávali albumy, v čase ich najväčšieho úspechu dostávali platinové dosky. TESTAMENT, EXODUS, DEATH ANGEL, alebo aj KREATOR patrili do ďalšej generácie. Tie kapely predávali veľa albumov, ale myslím si, že odvtedy sa metalová scéna dosť zmenila, čo sa týka heavy metalu. Takže, keď sa povie veľká štvorka, oni naozaj boli veľká štvorka, ale keď ich dnes porovnáš s nami ostatnými, ich predajné čísla sa blížia k tomu, čo predávame my teraz. Už to nie je tak, že oni predávajú milión albumov a my len 3000-4000 tisíc. Dnes sme k nim oveľa bližšie, a keď nás teraz porovnám, sme rovnako relevantní ako veľká štvorka. Zhodou okolností, skoro v priebehu jedného roka vydávajú svoje novinky SLAYER, MEGADETH, ANTHRAX, vaša novinka vychádza 28. októbra a METALLICA po vás. Ako podľa teba obstojí vaša novinka v tejto konkurencii? Myslím, že celkom dobre, pretože mám pocit, že sa nám podarila, dali sme do nej veľa emócií. Podľa mňa

je to naozaj silná nahrávka. S albumami od ostatných skupín bude držať krok. Máte pomerne stálu zostavu, v skupine ste traja zakladatelia z roku 1986. Prečo nie sú s vami zvyšní dvaja? Basgitarista Greg Christian u vás pôsobil 20 rokov

v rokoch 1986-1996 a 2004-2014 a bubeník Louie Clemente v rokoch 1986-1993 a v roku 2005. Čo títo dvaja robia v súčasnosti? Louie stále žije v New Yorku a venuje sa obchodu. Nakupuje nejaké veci pre svojich súkromných zákazníkov. Čo je s Gregom, neviem. Odkedy odišiel zo skupiny, nekomunikovali sme spolu.

Bola to nejakým spôsobom aj vaša odpoveď na grunge vlnu, ktorá vtedy zvalcovala hudbu? To rozhodne! Možno to nebolo tak úplne namierené voči grunge ako skôr hudobnému biznisu ako takému. Všetko sa z jedného dňa na druhý zmenilo. Nemali sme poriadne ani čas zamyslieť sa, čo robiť (smiech).

Mimochodom, Alex Skolnick si dal pauzu v TESTAMENT v rokoch 1993 až 2005, prečo? V skupine začal ako 15-ročný a odišiel, keď mal tuším 23. V podstate, keď vyrastal, nemal ani poriadny teenagerský život, polovicu svojho detstva strávil na turné. Myslím, že vo svete bolo pre neho okrem heavy metalu oveľa viac vecí, ktoré ho zaujímali. Chcel hrať viac jazz, experimentovať s ním. Jednoducho robiť iné veci. Myslím, že Alex to potrebuje. Potrebuje robiť všetko, čo môže. Medzitým študoval hudbu, získal titul a dal dokopy jazzové trio. Keď sa nevenuje TESTAMENT, hrá s rôznymi jazzovými hudobníkmi. Potrebuje byť zaneprázdnený.

A čo hovoríš na hudobný biznis dnes, je to už lepšie? Lepšie ako v 90-tych rokoch? Povedal by som, že hej. Je tu dosť veľkých nahrávacích spoločností, ktoré v 90-tych rokoch pustili k vode veľa skupín a teraz prežívajú skôr na pope, nie metale. Na druhej strane nezávislé vydavateľstvá, ktoré tu boli aj vtedy, rastú a stávajú sa veľkými ako napríklad Nuclear Blast. Je to úplne niečo iné. Nezávislé vydavateľstvá mi pripadajú väčšie, majú viac kapiel a vydávajú viac albumov ako veľké vydavateľstvá.

Vy ste medzitým v 90.rokoch začali experimentovať s death metalom. V jednom rozhovore si sa vyjadril, že hudobný biznis je o tom, prísť v správnom čase so správnym albumom. Znamená to, že ste mali dojem, že v 90.rokoch nebolo najlepšie obdobie vydávať thrash metalové albumy? Vtedy nám pomaly končila zmluva s nahrávacou spoločnosťou, hudobný biznis sa zmenil a my sme boli naštvaní. Chceli sme zložiť niečo drsnejšie a tvrdšie, pretože kým

sme boli pod Atlantic Records, ľudia nám stále hovorili, že máme písať pesničky pre rádiá, komerčné veci, balady,… Takže akonáhle nám kontrakt skončil, rozhodli sme sa, že budeme robiť to, čo chceme my. Chceli sme byť tvrdší, preto sme nahrali albumy ako „Low” alebo „Demonic”.

Na scéne ste už viac než 30 rokov, no podľa môjho názoru najlepšie albumy ste vydali až v posledných rokoch. Väčšinou to býva práve naopak. Skupiny po toľkých rokoch vyhoria a prichádzajú len s priemernou hudbou. Hej… My sa stále snažíme hnať sa dopredu, aby sme urobili niečo lepšie, prišli s lepším albumom, našli dokonalý mix. Vždy sa snažíme prekonať samých seba, pretože po toľkých rokoch vieme, že ak nahráme zlý album, ľudia na neho nezareagujú dobre, nekúpia si ho. Vtedy musíme začať úplne odznovu, vrátiť sa do štúdia a pokúsiť sa urobiť to znova a lepšie. Je dôležité uistiť sa,

že sme spokojní a veríme tomu, čo sme vydali. Nuž, nezávidím vám. Prekonať „Brotherhood of the Snake” nebude ľahké. (smiech) Tak to býva vždy. To je zakaždým problém. ROCK HARD 17


Dočítala som sa, že si sa údajne prihlásil na miesto nového speváka do SEPULTURA. Je to tak? Áno, bolo to v 90.rokoch. 1995 alebo 1997. Takže si reálne uvažoval o tom, že odídeš z TESTAMENT? Veru áno. Zostali sme len ja a Eric. Nevedel som, čo sa deje, hovoril som si, že možno by som to mal skúsiť s niekým, kto už je zabehnutý na scéne a jednoducho by som len do toho naskočil, išiel na turné, začal robiť na albume… Ale nevyšlo to. Mám pocit, že svoju nahrávku som im poslal príliš neskoro a oni sa už rozhodli pre Derricka. Všetko sa deje z nejakého dôvodu. Ak by som dostal u nich šancu, nevydali by sme s TESTAMENT tri naozaj dobré albumy.

myslel som si, že s mojou hudobnou kariérou je koniec. Neveril som, že budem ešte schopný robiť TESTAMENT. A po tom, ako prišla príležitosť na reunion s pôvodnými chalanmi, bolo to ako druhá šanca, požehnanie, zažalo to iskru, do skupiny prišla nová energia. Zaujímavé sú aj tvoje indiánske korene, ak sa nemýlim, si pôvodom z kmeňa Pomo. Ako sa tvoje korene odrážajú v každodennom

Máš aj spoločnosť, ktorá sa venuje manažmentu. Ako si sa k tomu dostal? Jon, ktorý vlastní Megaforce Records, a Maria, ktorá tam pracovala, kedysi s TESTAMENT podpísali zmluvu. Rozprávali sa o možnosti založiť spolu vlastnú spoločnosť, stalo sa to asi 2 roky dozadu. Zašli za mnou a ja som si povedal, že som na to pripravený. Prišlo mi to úplne prirodzené - byť súčasťou tímu, ktorý toho má na pleciach veľa a ja mám

Ďakujem za tvoju úprimnosť. Vráťme sa poslednou otázkou ešte k TESTAMENT. Čo máte v pláne po vydaní albumu? Chystáme európske turné s AMON AMARTH. Začína deň po vydaní nášho albumu. Na šnúre budeme 4 až 5 týždňov, a potom sa vraciame do USA na americké turné. Vo februári bude nasledovať aj Austrália, Japonsko a Ázia. V lete sa znova vrátime do Európy na letné festivaly. Budeme poriadne zaneprázdnení.

Čo hovoríš na ich albumy s Derrickom? Páčia sa mi. Ako hovorím, všetko sa deje z nejakého dôvodu. Viem, že na prelome tisícročí si bojoval s rakovinou. Ako zmenila táto skúsenosť tvoj pohľad na život a svet? Je to tak. Samozrejme, že ťa to donúti pozerať sa na svet inak, vážiť si veci, žiť naplno. Rozhodne ti to dáva iný pohľad na to, ako žiješ. Možno v istom momente to bolo niečo, čo sa muselo stať, aby som zmenil spôsob života. Jednoducho, poriadne s ním zatriasť. Keď som ochorel,

sa vo svojich textoch venuje aj politike, predpokladám, že ich sleduješ. Vidíš pri pohľade na prezidentských kandidátov Hillary Clinton a Donalda Trumpa, svetlú budúcnosť pre USA? Ach jaj… Trochu sa obávam. Moju dôveru nemá ani jeden z nich, ale asi by som sa viac priklonil na stranu Hillary a nie Trumpa. Zdá sa mi, že Hillary má viac zmyslu pre zodpovednosť, ktorá sa u prezidenta vyžaduje, ako je to v prípade Trumpa. Trump podľa mňa nemá správnu politickú etiketu.

živote? Asi dve a pol hodiny od miesta, kde žijem, je rezervácia, kde sa občas zastavím, ale nemám nejaké tradície, ktoré by som dodržiaval a ani indiánske meno.

možnosť pomôcť, najmä svojimi skúsenosťami z koncertovania alebo s nahrávacími spoločnosťami. Onedlho budú v USA prezidentské voľby. Keďže TESTAMENT

Vďaka za tvoje odpovede a čas. Chceš ešte niečo dodať na záver? Myslím, že sme pokryli všetko. Sme pripravení vyraziť na cestu a spropagovať náš nový album. BARBORA STUCHLÍKOVÁ, NECROBUTCHER666


Fearless, colorful and more exciting than ever before -

PURE SYMPHONIC METAL AT ITS VERY BEST!

OUT

Deluxe Box EDITION Strictly Limited to 500 Copies Only! incl. the Ltd Ed Mediabook 2-CD, Hand-Signed PhotoCard, Pendant and Poster-Flag Exclusively available via www.napalmrecords.com !

27.01.! XANDRIA - Theater of Dimensions

Available as LTD Mediabook , LTD Vinyl and Download!

JOHN GARCIA THE COYOTE WHO SPOKE IN TONGUES

THE KING OF DESERT ROCK PRESENTS HIS MOST ATMOSPHERIC RECORD - UNPLUGGED!

OUT

KYUSS CLASSICS MEET FUTURE EVERGREENS!

27.01.! JOHN GARCIA-The CoyoteWho Spoke inTongues Available as LTD Digipak , LTD Vinyl and Download!

VISIT OUR ONLINE STORE WITH OVER 20.000 ITEMS â&#x20AC;&#x201C; SPECIAL EDITIONS, CDS, VINYL, DVDS, MERCHANDISE: WWW.NAPALMRECORDS.COM!


PROGRES, INOVÁCIA, AVANTGARDA A SLOVÁ IM PODOBNÉ NAJČASTEJŠIE CHARAKTERIZUJÚ LEPROUS. POČAS ICH PRESTÁVKY NA TURNÉ PO AMERICKOM A EURÓPSKOM KONTINENTE GITARISTA TOR ODDMUND SUHRKE VENOVAL PÁR MINÚT NÁŠMU ČASOPISU A CELKOM VÝBORNE SA S NAMI POROZPRÁVAL O SPOMÍNANOM PREBIEHAJÚCOM TURNÉ, PRIPRAVOVANOM A OČAKÁVANOM „ŽIVÁKU“, ALE AJ O INÝCH A BEŽNÝCH VECIACH TÝKAJÚCICH SA TEJTO KREATÍVNEJ „PROG“ SKUPINY. Tor, zdravím ťa. Na rozbeh snáď; čo máte v skupine nové? Ako prebieha vaše aktuálne severoamerické turné? Ahoj, práve sme sa vrátili z amerického turné, momentálne robíme posledné prípravy pred vydaním živáku a začíname nahrávať aj ďalší štúdiový album. Americké turné bolo intenzívne a zároveň zaujímavé, ale teraz sme už všetci pripravení začať pracovať na ďalších projektoch. Určite viete v skupine porovnať americké a európske publikum. Na ktorom kontinente sa vám hrá, nechcem povedať lepšie, ale skôr uvoľnenejšie, a kde vás zatiaľ fanúšikovia najpriateľskejšie privítali? V Európe je veľký rozdiel medzi jednotlivými štátmi. Na juhu majú ľudia väčšiu tendenciu prejaviť viac nadšenia. Rovnaké je to ale aj s rozličnými štátmi v USA a Kanade. Ťažko nakresliť nejakú čiaru a zovšeobecniť, ako veľmi odlišné toto publikum je, ale uvedomujeme si, že to, ako nás ľudia prijímajú, sa koncert od koncertu líši. To, že na niektorých miestach sú ľudia entuziastickejší a energickejší, neznamená, že sa im naša hudba páči viac. Ide len o to, že existujú kultúrne rozdiely v tom, ako sa ľudia prejavujú. Na severoamerickom a európskom turné spoločne s ďalšími skupinami máte od septembra

2016 do marca 2017 naplánovaných celkom veľa vystúpení. Ako dlho trvalo pripraviť takúto šnúru vystúpení a ako sa dá stíhať taký počet vystúpení? Ako prebiehajú vaše dni počas koncertovania? Vždy si robíme plány do budúcna, takže tieto šnúry sme mali v pláne už dlho. Koncerty zajednávame prostredníctvom externej agentúry. Celý ten čas medzi severoamerickým turné v roku 2016 a európskym v 2017 budeme vypĺňať nahrávaním nášho ďalšieho štúdiového albumu, takže momentálne nemáme veľa voľného času, hehe. Počas severoamerického turné sme odohrali 23 koncertov v priebehu 26 dní, čo bolo dosť vyčerpávajúce. Počas európskeho turné budeme mať nejaký ten deň voľna každé 3-4 dni, takže obe šnúry budú odlišné. Taký typický koncertný deň vyzerá tak, že sa dostavíme na miesto, a to niekedy medzi 12:00 až 16:00, potom nasleduje zvuková skúška, večera, koncert, a potom pár hodín po koncerte odchádzame preč. Najväčšie rozdiely sú v tom, či máme, alebo nemáme čas pozrieť si mesto, či už pred tým, ako sa dostavíme na miesto koncertu alebo po zvukovej skúške a či môžeme zostať na mieste činu aj po koncerte, alebo musíme hneď odísť. Po toľkých koncertoch, ktoré sme odohrali za posledných 6 rokov, nemáme ani veľkú potrebu pozrieť si každé jedno mesto, kde hráme. Skôr oceníme, keď môžeme len tak posedávať a vegetiť buď priamo v klube, kde

hráme, alebo niekde nablízku. Pozeral som váš naplánovaný rozpis v rámci európskeho turné a okrem Prahy (16. 02. 2017) sa do vášho „playlistu“ nevopchalo žiadne iné miesto z Česka a Slovenska, čím to je? Sú tieto dve krajiny pre vás nezaujímavé? Odohrali sme dosť koncertov v Česku aj na Slovensku a zvyčajne zahrnieme oba štáty do nášho headlinerského európskeho turné. Na nasledujúcom turné sme o trase nerozhodovali sami, keďže naň sprevádzame DEVINa TOWNSENDa, takže Devinova agentúra rozhodovala, kam pôjdeme. Obe krajiny sú pre nás iným spôsobom zaujímavé a rozhodne sa vrátime počas nášho headlinerského turné, ak dostaneme dobré ponuky. Tento rok ste mali vystúpenie na Brutal Assaulte. Podelíš sa s nami o zážitky z tohto festu? Ktoré skupiny ťa najviac zaujali a opačne? Ako si si užíval tento festival? Na Brutal Assaulte sme hrali už trikrát. Raz s IHSAHN, raz IHSAHN + LEPROUS a tento rok s LEPROUS. Je to festival, na ktorý sa veľmi radi vraciame a dúfam, že onedlho sa tam vrátime opäť. Tento rok som si nesmierne užil koncert GOJIRA (ktorí sú jednou z mojich najobľúbenejších skupín) a CHELSEA WOLFE (ktorú som predtým nepoznal). Počul som, že Einar je vegetarián. Je to pravda? Čo ho podnietilo stravovať sa „zdravo“? Je vegetariánom aj v alkohole? Áno, aj ja som vegetarián a mnoho ďalších ľudí, ktorých poznám. Dôvod, prečo sme si ja a Einar zvolili takýto spôsob života, je najmä kvôli nášmu vzťahu k zvieratám a faktu, že priemyselná produkcia mäsa, z ktorej dnes pochádza väčšina mäsa, je hroz-

ná a nechutná a v žiadnom prípade nie je prirodzená. Aj keď ľudia môžu povedať, že konzumácia mäsa je pre človeka prirodzená, na tom, ako sa väčšina mäsa dnes produkuje, nie je nič prirodzené. Vedie to k množstvu zbytočnej bolesti a utrpeniu a zároveň je tu fakt, že ľudia „nepotrebujú” jesť mäso, takže je ľahké rozhodnúť sa pre iné oveľa zdravšie a k životnému prostrediu priateľskejšie alternatívy. Všetky albumy máte zaujímavo graficky spracované. Kto vám robí grafiku? Odkiaľ čerpáte námety? Mne sa páči najmä grafika na albume „Bilateral“. Môžeš aj k tomuto albumu a jeho grafike niečo povedať? Obal na „The Congregation” (2015) vytvoril francúzsky umelec menom Nihil, ktorý žije v Osle. „Coal” (2013) a „Bilateral” (2011) spravil Jeff Jordan, ktorý vytvoril niekoľko obálok aj pre THE MARS VOLTA. Artwork na „Bilateral” je dosť surrealistický, takže porozumieť jeho významu závisí skôr na predstavivosti toho, kto sa naň pozerá. Hráte veľmi neobvyklým spôsobom, chcem sa vyhnúť slovu progresívnym, ale stále je to metal a to sa mi páči. Prečo ste sa rozhodli ísť práve takouto cestou a ako vy ponímate progres v hudbe? Razí podľa vás LEPROUS progresívny štýl, resp. ako by ste svoju hru najlepšie charakterizovali vy osobne? Zvyčajne nás označujú ako prog, čo asi znamená, že sa stále vyvíjame a nebojíme sa byť kreatívni svojím vlastným spôsobom skladania hudby. Progresívny žáner je veľmi rozmanitý a jedna progresívna kapela nemusí znieť ako žiadna iná, ale podobné je to aj v iných žánroch. Čo vás naštartovalo natočiť live album s videom? Kde sa natáčal a za akých okolností? Mali sme pocit, že sme pripravení natočiť a zdokumentovať náš živý prejav a vybrali sme si Rockefeller Music Call v Osle, kde všetci žijeme. Je to veľký projekt, je za ním veľa práce a sme veľmi spokojní a pyšní, ako to dopadlo. Nevieme sa dočkať, keď uvidíme, ako na to ľudia zareagujú. Kedy sa môžeme tešiť na nový album (teraz nemám na mysli vaše prvé „livko“) a nejaký ten koncert na Slovensku a v Česku (okrem spomínanej Prahy)? Tento mesiac začneme nahrávať náš ďalší štúdiový album a dúfame, že budeme pripravení vydať ho niekedy v roku 2017. Ako som spomínal, pravdepodobne zahrnieme Slovensko aj Česko do nášho ďalšieho európskeho headlinerského turné, ak príde dobrá ponuka. Chcete niečo odkázať vašim fanúšikom v Česku a na Slovensku? Ďakujem veľmi pekne za váš záujem a dúfam, že sa vám bude náš živák páčiť! PIKES MIKELLSON PREKLAD: BARBORA STUCHLÍKOVÁ

20 ROCK HARD


DARKTHRONE „Black metalový svet, rovnako ako metalový svet všeobecne, sa stále rozrastá a je miestom pre všetky štýly...“

Predstavovať pánov Gylve Fenris Nagella a Ted Arvid Skjelluma, známych skôr pod prezývkami Fenriz a Nocturno Culto je úplne zbytočné. Skupina v roku 2013 vydala album „The Underground Resistance“, za ktorý ju veľa tzv. pravoverných fanúšikov zatracovalo, v skutočnosti to bolo prelomové black´n ´rollové dielo. Po nezvykle dlhej trojročnej odmlke DARKTHRONE vydáva nový album „Arctic Thunder“ a očakávania sú veľké, najmä kam sa skupina zas posunie. Ale nielen o tom všetkom nechajme radšej rozprávať pána Gylveho Fenrisa Nagela. A viete, čím je aj pre Slovákov Fenriz známy? Je to asi najznámejší fanúšik MALOKARPATAN na svete :)

22 ROCK HARD


Začnime s vašou hudobnou minulosťou. Pred „Arctic Thunder“ ste vydali kompiláciu „Black Death and Beyond“. Myslím, že táto kompilácia perfektne vystihuje tri obdobia DARKTHRONE – black metalové, death metalové a black’n’rollové. Osobne mám rád všetky tri. Ktoré obdobie je tvoje najobľúbenejšie? Je nejaká šanca, že sa DARKTHRONE vráti k black či death metalu jedného dňa? Alebo je pravdepodobnejšie, že sa kapela bude stále vyvíjať a my sa tak dočkáme ďalšej fázy a ak áno, kam si myslíš, že budete smerovať? Mimochodom, kto vyberal piesne na túto kompiláciu? Celkom mi tam chýbajú klasiky ako napr. „A Blaze in the Northern Sky“? Všetky songy som vyberal ja. Ohodnotil som ich, presne tak, ako hodnotím všetku novú hudbu a štatisticky som tak zistil, ktoré piesne sú najlepšie a vybral ich. Celá štruktúra „Black Death and Beyond“ bola zjednodušená - začali sme v ´87 a do ´89 sme hrali mix rôznych štýlov, rovnako, ako hráme aj od roku 2005, takže áno, pravdepodobne sme prešli tromi obdobiami, teda death metalom, black metalom a „mixom štýlov“. Čo ale naozaj robíme, je v podstate naskakovanie do večného kolotoča osemdesiatych rokov. Musím povedať, že sa mi veľmi páči názov nového albumu „Arctic Thunder“. Čí nápad to bol, a čo má ten názov znamenať? Čo je hlavnou témou albumu a o čom sú texty? Došlo k nejakej zmene oproti predošlým počinom? Ja osobne som mal po vypočutí novinky silný pocit, že ste sa dostali do bodu, kedy bol „black“ umocnený na úkor „roll“. Je to tak? V tomto prípade nemôžem hovoriť aj za Teda. Myslím, že vždy hudbu skladá len tak z hlavy, inšpirovaný sám sebou, sediac s gitarou v ruke...ale to sú iba moje dohady. Na druhej strane, ja som o tomto albume mal celkom jasnú predstavu a tentokrát som DARKTHORNE chcel spraviť viac introvertne. Prečo? Keďže konečne máme znovu vlastné štúdio (vďaka Tedovej iniciatíve ešte v roku 2005), robíme množstvo freestylových nahrávok, kopec songov má iskru. Napriek tomu, že na novom albume sme nepoužili všetky z mnohých štýlov, ktoré hráme a ide o trochu serióznejší kúsok, stále v sebe mieša kopec žánrov. S albumom „The Underground Resistance“ sme boli veľmi spokojní a ja som premýšľal, ako ho prekonať. Roky ubiehali a ja som mal stále rovnaký pocit, že ten album bol pre nás niečo ako mamut a bolo ťažké vyrovnať sa s faktom, že toho mamuta budeme musieť buď zabiť, alebo obísť. Rozhodol som sa (opäť hovorím iba o svojom prístupe k tvoreniu nových materiálov) zbaviť niektorých štýlov a môjho zvyku skladať speed metalové songy vo švédskom štýle rokov ’83 - ’85. Takže, čo bolo mojou úlohou? Hrať pomalý heavy metal. Keď som sa teda odhodlával na ďalšiu nahrávku (spätne niekedy uprostred roku 2015), mal som v hlave štyri albumy. Tým nechcem povedať, že by som si tieto albumy napočúval a snažil sa ich okopírovať, skôr boli pre mňa ako navigácia. Alebo že po počúvaní hudby celý svoj život som vyselektoval z tých tisícok

albumov a piesní tie, na ktorých nechcem, aby sa zakladala moja inšpirácia – radšej som si vytvoril predstavu o tom, akým smerom sa chcem vydať. Tieto štyri albumy boli: DREAM DEATH – „Journey into Mystery“ (1987, New Renaissance Records), SACRILEGE – „Within the Prophecy“ (1987, Under One Flag), BLACK SABBATH – „Mob Rules“ (1981, Warner Bros.) a CANDLEMASS – „Epicus Doomicus Metallicus“ (1986, Black Dragon Records). Po tom, čo boli všetky piesne nahrané a Ted mi dal kópiu albumu, som zistil, že nič na mojich songoch nepripomína CANDLEMASS, takže vidíš, tiež nepracujem presne ako robot alebo čo. Ale zasa som tam objavil riffy, ktoré mi pripomínali ostatné tri albumy a okrem toho trochu IRON MAIDEN, trochu HELLHAMMER či AUTOPSY, nejaké skoré veci EXODUS či NECROPHAGIA z obdobia okolo 1987 a tak ďalej. Riff zvyčajne príde ako blesk z jasného neba, a potom si ho musím pohmkávať, kým si dôjdem po gitaru, alebo si ho musím nahrať do mobilu. Potom zvyčajne hrám ten riff a napájam na neho ďalšie, ktoré sa ku nemu hodia. Ktovie, ako to robím, že to funguje, a čo ma inšpiruje, ale vtedy som to iba ja a gitara a všetka hudba, ktorú som kedy počul (čo je, dámy a páni, VEĽA). Niečo zavrhnem, zopár kúskov sa rozhodnem ponechať. Teraz vám prezradím tajomstvo – čo sa snažím skladať je niečo, čo by som skladal aj v roku 1988, keby som po prvé mal vtedy také skúsenosti so skladaním a bubnovaním, ako dnes a po druhé keby sme sa nerozhodli hrať viac death metal, čo sme urobili späť koncom ´88/ začiatkom ´89. Čo skladám dnes, je skutočná pôvodná hudba DARKTHRONE, späť ku skutočným koreňom. Vo všetkých online biografiách je uvedené, že sme začali ako death metalová kapela, ale po vypočutí prvého dema musí byť všetkým jasné, že to tak nie je. Mali sme rozličné zdroje inšpirácie, ktoré boli omnoho staršie. A k informáciám o obale a názve – môžem to hovoriť často, ale nie stále – naše názvy albumov sú pocty starým metalovým záležitostiam, ako „Total Death“ (KREATOR, 1985), alebo menej jasné odkazy ako „Sardonic Wrath“, ktorý bol inšpirovaný starou dánskou kapelou DESEXULT a tak ďalej. Pre tento album som mal názov naplánovaný už dlho. Kamarátim sa s chalanmi z RED HARVEST už od roku 1990 a viem, že jedna z ich predošlých kapiel sa volala ARCTIC THUNDER. Vždy som si myslel, že je to jeden z najlepších názvov kapely, aký som kedy počul, a tak som sa spýtal jedného z členov (Thomasa Brandta), či by som mohol použiť ich názov ako názov nášho ďalšieho albumu. Dovolil mi to. Obrázok je z jedného z mnohých výletov vo Spålsberget, Nordmarka (severný les), na ktorých som bol. Keď som sa vrátil z tohto konkrétneho výletu a prechádzal som si fotky, hneď som si všimol, že niektoré z fotiek ohniska v sebe niesli esenciu DARKTHRONE a tiež sa hodili k názvu. Fotka nebola nijako upravovaná, pridalo sa iba logo a názov. Na množstve albumov si sa podieľal aj ako vokalista, avšak nový album naspieval iba Nocturno Culto. Prečo? Mimochodom, nahrávali ste tento album sami?

Tentokrát sme nahrali absolútne všetko od momentu stlačenia červeného nahrávacieho gombíka. Piesne sa naučíme a v štúdiu ich hráme naživo tak či tak. Tu je viac: Presťahoval som sa späť domov do Kolbotn-u / Tårnåsen-u v roku 2013/2014, iba dvesto metrov od našej starej skúšobne. Zaťahal som za nitky v miestnej komunite (ďakujem Nicklasovi a Mortenovi B.) a konečne som sa dostal ku kľúčom od starého protibombového krytu. Kedysi, v časoch studenej vojny, tu všetci obyvatelia museli mať protibombový úkryt. Ten musel byť vždy prázdny, aby v ňom mohli ľudia bývať v prípade nukleárnej vojny. To znamenalo, že každú jednu skúšku, ktorú sme tam mali, sme museli sťahovať všetky veci z bočnej izby do garáže na prí-

Kto je autorom obalu? Čo ste chceli vyjadriť týmto artworkom? Inak, myslím, že je celkom zaujímavý nápad, že limitovaná edícia tohto albumu má farebnú verziu loga a názov albumu na obale. Niekto by mohol tvrdiť, že black metal má byť čiernobiely, ale mne osobne sa táto farebná verzia páči viac. Všetko som už spomenul v predošlých otázkach. Obe verzie boli prezentované s návrhmi. Mne sa viac páčil oranžový, tak som povedal: „OK, Ted, môžeme spraviť striebornú verziu, ale ja chcem aj limitovanú, oranžovú edíciu.“ Spraviť aj vinyly oranžové bolo rozhodnutie vydavateľstva, ja preferujem čierne. Nemal som čas sa s nimi o tom dohadovať, keďže s Tedom sme už zabili o mesiac viac kvôli tejto

„Nielen, že by som mohol napísať knihu o tom, prečo nechcem koncertovať, mohol by som napísať celú sériu kníh. Je to komplikovaná záležitosť a nechcem sa v tom rýpať. Predstavte si už len to hľadanie ľudí na koncertovanie! Strašné!“ zemí, potom ich zniesť dole do úkrytu a všetko nastaviť. Po skúške sme zasa museli všetko rozmontovať a vyniesť hore do úložného priestoru. Keď sme uzavreli zmluvu s Peaceville Records v roku 1990, prišiel som za rodičmi a povedal: „Teraz máme zmluvu, už takto ďalej nemôžeme skúšať, musíme mať skúšky v dome.“ Takže sme mávali skúšky u nás doma. Mama, otec, ďakujem. O pol roka neskôr ale vojna skončila a my sme mohli pokračovať so skúškami v kryte a bez toho otravného sťahovania hore dolu a nastavovania všetkého. Haha! C’est la vie. Takže v auguste 2015 sme s Tedom zašli do nášho predošlého nahrávacieho miesta (ďakujeme, Kjell Arne), doniesli všetky naše veci a rozložili ich v tomto starom úkryte. Stále mal rovnaký pach, jediná zmena bola, že tam skúšajú aj iné kapely a starý plagát Cheta Atkinsa „ja a moja gitara“ tam už viac nie je. Domovník povedal, že ho musel zvesiť kvôli poškodeniu vodou. Šiel som domov, našiel ten obrázok, vytlačil ho a zavesil znovu. Tak a teraz sme boli späť v hre. Stretli sme sa v septembri s dvomi hotovými piesňami, ktoré čakali na nahrávanie, takisto v decembri. „Arctic Thunder“ bol teda nahrávaný tak, že sme nazvučili bicie, gitary, žiadna stena uprostred, takže gitara sa prelína s bicími a naopak. A hráme sme, kým sme neboli spokojní. To znamená, že je to veľmi živé, hrané veľmi nahlas. So zvukom toho dodatočne nerobíme veľa, keďže ani nemôžeme, je to veľmi primitívne štúdio. Potom si Ted zoberie svoje pakšamenty späť domov do Skienu a nahráva basu a vokály. Potom mi pošle kópiu a ja mu poviem, čo ešte musí byť upravené (k tomuto albumu som povedal: „Ted, znie to celkom tlmene, strojnásob to ešte pred mastrovaním.“). Následne sa nahrávka poslala na mastering, znovu k Jack Control v Texase, ako náš predošlý album. A tu máte finálny produkt. Jeden mix na CD, jeden na vinyl.

strieborno/oranžovej záležitosti. Tak či onak, nie je to žiadny artwork, je to iba fotka a opäť, ako som už spomínal, nič nebolo menené. Ale aj tak je o dosť tmavšia, vždy zabudneme, že keď dačo pošleme na tlač, vždy je to v konečnom dôsledku tmavšie. Ja som si kúpil špeciálnu vinylovú verziu „Arctic Thunder“ hneď, ako sa dalo. Prečo ste sa rozhodli podpísať práve päť kópii tohto albumu? Dúfam, že aj ja dostanem tú podpísanú, nech môžem napísať dobrú recenziu, haha (samozrejme to bol iba vtip). (nedostal som – pozn. red.) Ďalšou špecialitou nového albumu je, že k 400 náhodným objednávkam bude pribalená aj mimoriadna kazeta, ktorá sa inak nedá kúpiť. Čím je zaujímavá táto kazeta? Mohol by si nám o nej prezradiť viac? Ani nie, našou prácou je robiť hudbu. Všetky produkty a merch sú záležitosťou iných ľudí, predovšetkým ľudí z vydavateľstva a od merchu. Je to tak, ako to je, z viacerých dôvodov. Podpisovanie znamená dovezenie balíka, podpisovanie všetkých kópii a posielanie balíka späť, čo stojí zhruba 500 korún (pozn.: cca 55 eur). Za každý album, ktorý podpíšeme, musíme predať aspoň dvadsať, aby sme pokryli náklady na poštovné za poslanie balíka späť do nahrávacej spoločnosti. A to ani nehovorím o čase, ktorý to všetko zaberá. Zopakujem, že máme zamestnania a chceme sa venovať skladaniu hudby, všetky tieto veci navyše nás iba oberajú o energiu a odvádzajú našu pozornosť od hudby. Je nejaká šanca, že niekedy uvidíme DARKTHRONE hrať naživo? Prečo si tak zaryto proti koncertovaniu? Nielen, že by som mohol napísať knihu o tom, prečo nechcem koncertovať, mohol by som napísať celú sériu kníh. Je to komplikovaná záležitosť a nechROCK HARD 23


cem sa v tom rýpať. Predstavte si už len to hľadanie ľudí na koncertovanie! Strašné! Vyberať si ľudí ako nejaký otrokár. Nechutné...Ale nikdy nehovor nikdy. Tak či tak, už od detstva som bol viac albumový človek, vždy počúvam hudbu sám cez slúchadlá a naživo proste nenapodobníš zvuk toho ktorého albumu. Aj to je jeden z milióna dôvodov, prečo nechcem koncertovať. Navyše, kto by za mňa počúval všetky promá, keby som bol stále preč, alebo mrhal časom kvôli niečomu inému? Ľudia si myslia, že ostatní sú egoistickí, vždy len ja, ja, ja, moja kapela, moja kapela, moja kapela. Mňa ale zaujíma hudba ostatných ľudí a radšej šírim tú.

statok ľudí nemá. Povedali mi, že na súpiske budem číslo 18, takže budem „v bezpečí”, pretože je len minimálna šanca, že ma zvolia. Šéfka strany povedala, že chce pridať na facebook príspevok s tlačovým vyhlásením, čo mal byť vlastne krátky rozhovor/ prezentácia mňa, kde poviem, že som veľmi zaneprázdnený, mám málo času a veľa práce, takže potrebujem mať kalendár tak prázdny, ako sa len dá. A to všetko zaklincovať fotkou s mojou mačkou Nugatti. Prišiel september, čas volieb a ja som už na to aj pomaly zabudol, keď mi zavolali z vedenia strany, či som pripravený na svoju úlohu. Dostal som kopec hlasov od ostatných a od ľudí, ktorí

A meno mačky je NUGATTI. Keď už sme pri tej politike – časy sa zmenili, Európa čelí jednej kríze za druhou, najnovšie sa zaoberá utečeneckou krízou. Ako vnímaš terajšiu situáciu ty? Kde vidíš Európu o pár rokov? Európu? Dúfam, že na turné. (Na turné??? Jupí – pozn. red.) Si jednou z legiend black metalu, ikonou, ktorá ovplyvnila mnoho hudobníkov. Vnímaš sa tak aj ty? Myslíš, že si legenda? Respektíve, ako vnímaš svoje postavenie v rámci black metalovej scény? Mal by som byť známy vďaka dlho-

Teraz je móda comebackov, premýšľal si nad tým, že by si obnovil činnosť ISENGARD alebo STORM (či iného z tvojich projektov)? Singel ISENGARD vyjde čoskoro spolu s dvoma starými piesňami z 89teho a 92-teho, ktoré predtým neboli nikdy vydané. STORM - HAHAHAHAHAHA, v žiadnom prípade. Čo robíš okrem DARKTHRONE a záležitostí týkajúcich sa miestnej politky? :) Mimochodom, aké sú zatiaľ tvoje skúsenosti a príhody s touto prácou? Nechal by si sa na to nahovoriť znovu? Myslím, že sa radšej pridám k miestnej historickej komunite, keď odslúžim ešte tri roky na tejto pozícii. Nie že by som mal čas robiť ešte viac vecí, než už robím, veď len jedna epizóda pre Radio Fenriz zaberie minimálne 40 hodín práce. Dostal som sa do bodu vo svojom živote, kedy nedvíham neznámym číslam, ale, ach, v ten deň, v ten osudný deň som čakal na elektrikárov, aby mi vymenili žiarovky za LED osvetlenie, tak som dvihol telefón. Jeden z vedúcich ľudí Venstre to bol (čítaj ako Yoda). Mal som tu krásne detstvo, obdobie strednej školy bolo super a od momentu, kedy sme sa presťahovali na južnú stranu jazera Gjersjøen, mi Kolbotn začal chýbať. To bolo v roku 1987 a každý rok som bol roztúžený viac a viac. Na nejaký čas som sa presťahoval aj do Osla, ale nikdy nie na viac ako 15 kilometrov odtiaľto. Takže každý rok som sa sem vracal, prechádzal sa tu, navštevoval priateľov a cítil to chvenie v kostiach a duši. Po tom, ako som sa oženil v roku 2013, som bol tak posadnutý, že v lese som mal jeden zo svojich bicyklov (spolu na troch rozličných miestach), aby som toho stihol prejsť viac. Myslím, že v roku 2012 alebo 2013 som tu bol na výlete asi 40 krát. A keď sa miesto výkonu mojej práce presunulo do tej najhoršej časti Osla, rozhodli sme sa presťahovať späť. Zaregistroval som sa do miestnych novín a dokonca pre ne aj chvíľu písal o celom procese môjho sťahovania späť. Krása, som si istý! Haha! A DARKTHRONE je asi najznámejší medzinárodný počin z Kolbotnu, takže sa dá povedať, že som tu “mal meno”. A tak som si myslel, že hoci som nikdy predtým Venstre nevolil, mohla by to byť dobrá príležitosť zistiť, ako to tu vlastne funguje. Už aj tak mi tu na tom veľmi záležalo a takto som mohol urobiť ešte niečo viac. Každá politická strana, ktorá chce ísť do volieb, musí mať určitý počet ľudí na svojej súpiske. Bežným problémom v Nórsku je, že množstvo strán do24 ROCK HARD

ne si nemyslím, že som tak urobil ani za posledných dvadsať rokov, ale ľudia sa ma na to pýtajú každý jeden deň. Denne dostávam ponuky od médií a odmietam tak 98% z nich. Rád hudbu počúvam, a potom hrám, nie o nej rozprávam alebo píšem. Počúvam a hrám, to je moja schopnosť. Ak som niečo povedal, tak preto, lebo som dostal 100 otázok a na zopár z nich som odpovedal. Odmietol som aj väčšinu dokumentov a kníh. V rozhovoroch vždy kecám veľa, ale v práci a na ceste domov som tichá osoba. Black metalový svet, rovnako ako metalový svet všeobecne, sa stále rozrastá a je miestom pre všetky štýly a ak v tom vidíš problém, povedal by som, že je to tvoj osobný problém, pretože takto to bude pokračovať aj ďalej. Bude sa rozrastať ďalej a tamtí ľudia budú bývať v black metalovom campe, ďalší v ďalšom a tak ďalej. Čo je najlepšie na tom byť Fenriz z DARKTHRONE a čo je, naopak, najhoršie? Myslíš, že si bol predurčený byť tým, kým si a robiť to, čo robíš? Najlepšie na tom je, že mám publikum, ktoré počúva moju show v rádiu. Naprd je asi všetko ostatné. Show v rádiu je jednostranná komunikácia, vieš. Nenarodil som sa, aby som robil domáce práce a kosil trávu, ale musím to robiť. Narodil som sa, aby som počúval a šíril hudbu, o tom niet pochýb. Ja len nepotrebujem všetky tieto starosti, ktoré sú ako statický hluk rušiaci hudbu. A tiež som sa narodil, aby som vypil jedenásť pív a počúval staré AC/DC.

volili Venstre, a tak som sa v zozname posunul na štvrté miesto. Cítim, že reprezentujem Kolbotn ako jedna zo známych osôb odtiaľto a zúčastňujem sa domácich zápasov miestneho ženského futbalového klubu (ktorý je v súčasnosti na štvrtom mieste v tabuľke, ženský futbal tu má dlhú tradíciu. V 90-tych som si dokonca nechal vytetovať znak). Občas prispievam do miestnych novín, rád tu trávim čas, prechádzam sa, bicyklujem, zbieram odpad a tak ďalej. Tiež sa starám o Hellerasten fotballklubb, futbalové tréningy pre miestnych hudobníkov, priateľov a domácich. Povedzme, že som veľmi nadšený týmto miestom a vždy som bol. Musím kontrolovať web radnice každý deň a čítať nejaké politické dokumenty, ale to je len formalita a o dokumenty sa stará špeciálna skupina lídrov miestnych politických strán. Čo musím zo zákona robiť je, že musím chodiť na zasadnutia mestskej rady a voliť, ak sa číslo 1 alebo 2 nemôžu zúčastniť. Ale aj tak mi príde užitočné z času na čas sa zúčastňovať väčšiny zasadnutí a prezerať si spomínané dokumenty. Zvolili ma na štyri roky, takže pred sebou mám ešte tri, a potom uvidím. Fakt na toto nemám čas, keďže mám svoju show v rádiu, prácu s DARKTHRONE, prácu ako hudobný žurnalista a prácu na čiastočný úväzok na pošte (kde mám čas počúvať všetky promá, ktoré mi umožňujú robiť moju show a žurnalistickú prácu). Stále premýšľam nad odchodom do dôchodku a myslím, že toto je jedna z prvých vecí, ktorých sa vzdám, kvôli nedostatku času.

ročnému bezplatnému šíreniu hudby cudzích ľudí. Je jedno, za čo ma ľudia majú, médiá zvyknú prekrúcať slová a ja nemám príležitosť s ľuďmi prediskutovávať, čo o mne čítali. Jediný, kto vie, kto skutočne si, je tvoj mozog a možno ani ten nie. Keď si verejne známa osoba, strácaš kontrolu nad tým, ako ťa ľudia vnímajú a je to akoby po svete behalo ďalších 30 Ty, ktorí žijú svoj vlastný život. Chodím autobusom a vlakom do a z práce každý deň a mimo to sa snažím byť doma, ale mobily a počítače sú dnes svet a vždy sú tu pre mňa, proti mne, o mne a tak je to aj so všetkými ostatnými viac či menej známymi osobami a už toho mám dosť a každý deň mám chuť odísť do dôchodku. Čoskoro aj budem môcť, tak uvidíme, či bude moc metalu dosť silná na to, aby som pokračoval ešte ďalších desať rokov v šírení hudby iných, ale aj tej svojej, alebo či budem pokračovať iba vo svojom zamestnaní a dám zbohom všetkým hlasom, ktoré môžem, ale aj nemusím potrebovať. Faktom ale je, že so sebou nemôžem seknúť tak, ako so svojim zamestnaním. Ja stále existujem. K black metalu a tomu, ako sa vyvinul si toho už povedal dosť, ale súhlasíš s odstupom času so všetkými svojimi vyhláseniami? Čo si o black metale myslíš dnes? Ako podľa teba bude vyzerať blacková scéna povedzme o desať rokov? Myslíš, že black metal sa bude ďalej rozvíjať, je odsúdený k zániku, alebo sa časom stane znovu undergroundovou záležitosťou? Nie, nepovedal som toho veľa a vlast-

Keď ste s DARKTHRONE začínali, napadlo ti niekedy, že s kapelou dosiahnete takýto obrovský úspech? Považuješ vôbec DARKTHRONE za svoj úspech? Ak by si mal príležitosť niečo zmeniť, urobil by si to a čo by to bolo? Nie, myslel som, že by sme mohli byť veľký asi ako THANATOS. Rád by som zmenil niektoré zo svojich postupov na albume „Total Death“, nepáči sa mi, keď vymyslím nejakú pomalú časť, a potom ju neskôr v pesničke zahrám rýchlo. Strašný nápad. Hlúpy mozog!!! :D Dokážeš si predstaviť, ako by vyzeral tvoj život, ak by si sa nedostal k metalu, nehral ho, nepočúval ho, nepáčil by sa ti, nepoznal by si žiadne kapely a nestal sa vďaka nemu známym? Pravdepodobne by som veľa čítal. Vlastne som zvykol veľa čítať, takže by som zrejme veľa čítal a chodil za kultúrou. Čo som ale vo svojom živote chcel predtým, než som začal s kapelou, bolo staré americké auto a hrať futbal. Asi iba pri hraní futbalu (tu v Kolbotne organizujem futbalové tréningy každý týždeň už niekoľko rokov) som naozaj veľmi šťastný. Chcel by si niečo odkázať svojim fanúšikom z Česka a Slovenska? Ďakujeme za rozhovor! Ďakujem za milé slová, prepáčte, že som vždy veselý a podráždený zároveň, haha. Nezabudnite počúvať MALOKARPATAN! NECROBUTCHER666, TENEBRA PREKLAD: TENEBRA


Po skupinách SYMPHONITY, WITHIN SILENCE a SIGNUM REGIS z Čiech a Slovenska vám prinášame rozhovor s ďalšou symfonicko – power metalovou garnitúrou, ale z opačného kúta sveta – Ameriky. Na THEOCRACY je zaujímavé, že svoje účinkovanie na pôde metalu museli odštartovať ako projekt, pretože Matt – zakladateľ tohto najskôr projektu vyrastal v oblasti, izolovanej od „zvyšku“ zemegule. Takže Matt je ten, kto bol najpovolanejším sa s nami stručne porozprávať o svojom „splnenom sne“ – založení regulárnej skupiny.

dio a tam sme nahrali bicie. Bola to sranda.

ma naozaj zasiahli. Začal som rozmýšľať, akými vyvrheľmi boli Ježišovi apoštoli – rybári, vyberači daní a ľudia, ktorí v očiach celého sveta nemali žiaden význam. Niekedy tí, ktorých väčšina ľudí ani nevidí, alebo sa pozerá priamo cez nich – duchovia spoločnosti, akoby boli pre svet mŕtvi, majú nakoniec najväčší vplyv na svet. Z toho vznikol aj názov albumu a nápad o „Lodi duchov“. Pre všetkých vyvrheľov, neobľúbených ľudí a tých na okraji spoločnosti je miesto, kam zapadnú. Tento pozitívny prúd sa dosť často prelína albumom a dúfam, že vďaka hudbe ide o vzrušujúci a pestrý výlet.

Dúfam, že po vypustení „Lode duchov“ máte pripravené nejaké to koncertovanie, teraz mám na mysli to európske :) Plánujete ho odohrať sami alebo aj s nejakými skupinami? Kedy, a kde vás môžu fanúšikovia vidieť? Vyrážame už o týždeň! V Európe k nám boli vždy dobrí a už sa nevieme dočkať, kedy prídeme opäť zahrať našim priateľom a dúfam, že si nájdeme aj nejakých nových. Na turné ideme so skvelou skupinou s názvom WITHIN SILENCE a budeme hrať vo Švajčiarsku, Nemecku, Slovensku, Česku a Holandsku.

Na úvod musím povedať, že THEOCRACY začali svoje pôsobenie ako tvoj projekt, Matt. Z akého dôvodu sa tento projekt neskôr zmenil na „kvintet“? Môžeš niečo povedať o období, keď skupina bola len projektom a o súčasnej ére, keď je z projektu zoskupenie? Jasné! Vždy som chcel, aby to bola regulárna kapela, dokonca už od prvých dní, ale vyrastal som vo viac-menej izolovanej farmárskej oblasti a nepoznal som žiadnych iných hudobníkov, ktorí by vedeli o takejto odnoži metalu. Trvalo mi teda nejaký čas, kým som našiel správnu zostavu. Veľmi sa teším zo súčasného prerodu kapely. Myslím si, že je počuť ten rast, keď sme sa pred „As the World Bleeds“ stali skupinou s piatimi členmi. Ostatní chalani naozaj vdýchli skladbám život. Podľa názvu THEOCRACY (pozn. teokracia je forma vlády, v ktorej má cirkev takmer všetku duchovnú aj svetskú moc) predpokladám, že ste nábožensky založení. Ako je to s vami a náboženstvom? Z akej príčiny, a ku ktorej viere inklinujete? Som kresťan, aj keď nepovažujem skutočné kresťanstvo za vieru. Pre mňa je viera človek, ktorý sa snaží nájsť Boha, zatiaľ čo kresťanstvo znamená, že Boh siaha k človeku. V súčasnej dobe už prichystanú novinku „Loď duchov“ som si niekoľkokrát vypočul a nadobudol som zdanie, že štýl, ktorý predvádzate, je viac populárnejší v Európe ako v Amerike, o čom ma mierne presvedčil aj európsky vydavateľ. Čím to je, a prečo ste sa rozhodli práve pre epický power metal? Je to pravda. Nuž, je to jednoducho druh hudby, ktorý milujem. Ako skladateľovi mi ponúka najväčšiu paletu farieb. Milujem melódiu, tú silu a jej rozsah.

Keď som počúval nový album, tak miestami akoby som „zachytil“ dôverne známy BLIND GUARDIAN. Mala aj táto legenda power metalu nejaký vplyv na teba, resp. na vás a vašu tvorbu? Mimochodom, ktoré skupiny si radi vypočujete? Samozrejme! Mali na nás veľký vplyv v našich začiatkoch. Najmä, čo sa týka chórov, ako sám môžeš počuť. Ďalšími vplyvmi boli QUEENSRŸCHE a samozrejme METALLICA, ale aj iné skupiny ako EDGUY, SONATA ARCTICA, DREAM THEATER, atď. V poslednej dobe niečo na spôsob „Lode duchov“ som si vypočul na albumoch „King of Persia“ od SYMPHONITY z Česka a „Chapter IV: The Reckoning“ (album z minulého roka) od SIGNUM REGIS zo Slovenska. Neviem, do akej miery ovládaš hudobnú scénu v Česku a na Slovensku, ale poznáš tieto skupiny a ich tvorbu? ...myslím, že Slovákov by si mohol poznať, keďže vydávajú u toho istého vydavateľa ako vy. Áno, dokonca som na jednom albume SIGNUM REGIS. Odohrali sme spolu pár koncertov, hosťoval som za mikrofónom. Sú to skvelí chalani a skvelá skupina. Vráťme sa však k „Lodi duchov“. Naznačuje niečo samotný názov albumu? Budem rád, ak ju sám čitateľom po textovej, ale aj hudobnej stránke predstavíš. „Ghost Ship“ je inšpirované priamo rozhovormi s ľuďmi, ktorých som stretol na cestách. Veľa z nich hľadalo nejaký zmysel a miesto, kam by zapadli. Keďže v detstve som bol trápnym, nepopulárnym deckom, ich slová

Na albume ma zaujala aj jeho grafika. Je veľmi príjemná na pohľad, farby sú na nej zladené perfektne, tak ako aj u predošlých albumov. Vystihuje obal vašu predstavu, a kto sa podieľal na jeho zrode? Ďakujem! To ma veľmi teší. Ja sám som len nedávno dostal CD a LP a naozaj vyzerajú skvelo. Obálku vytvoril Felipe Machado, ktorý robil aj na „As the World Bleeds“. Vyzraď nám niečo z prípravy, ale aj samotného nahrávania nového albumu. Ako dlho, a kde to všetko prebiehalo? Ťažko povedať, ako dlho to celé trvalo, pretože skladať sme začali ešte v roku 2012, ale nepracovali sme nepretržite. Potom sme sa rozhodli zremixovať a znovu vydať náš debut, z čoho sa nakoniec stal veľký projekt. Takže sme posledné roky pracovali v etapách. Nahrávali sme v mojom štúdiu, tak ako vždy, keďže produkujem a mixujem všetky naše veci. Starší farmársky dom som prestaval a dočasne z neho urobil štú-

Keďže skupina začala ako tvoj projekt, je tomu aj teraz tak, že sa hlavne ty podieľaš na tvorbe THEOCRACY? Áno, je to tak.

Keď sme pri koncertovaní, aká hudobná scéna vám na hranie viac vyhovuje a z akého dôvodu? Doteraz sme hrali na rozličných miestach. Od malých priestorov niekde v podzemí po veľké festivaly. Kým sa dokážeme počuť na pódiu a ľudia nás chcú počuť hrať, sme spokojní! Chceš niečo odkázať fanúšikom a čitateľom Rock Hardu? Áno! Ďakujem, že sa zaujímate o THEOCRACY, a že ste si prečítali tento rozhovor. Slovensko bolo vždy úžasné, boli sme tam niekoľkokrát a nevieme sa dočkať, keď tam prídeme opäť v rámci nášho turné. Dúfame, že si zamilujete „Ghost Ship“! Prajem veľa úspechov s novinkou a ďakujem za rozhovor. Ďakujem vám veľmi pekne za otázky a prajem vám všetko dobré! :) PIKES MIKELLSON PREKLAD: BARBORA STUCHLÍKOVÁ

ROCK HARD 25


Asi nemá zmysel zbytočné plytvať slovami a predstavovať metalovým fanúšikom švédsku päticu OPETH. Aj keď ich hudba nemusí osloviť každého, ich existencia sa ignorovať nedá. Sú to tí intelektuáli zo Švédska, ktorí dokážu hodinový album vyskladať len z piatich skladieb a neskôr testovať vernosť fanúšikov z ich death metalového obdobia na progresívnom rocku 70-tych rokov. Nech urobia čokoľvek, minimálne za pozornosť to stojí. To sa týka aj ich novinky „Sorceress“, ktorá poslúžila ako skvelá zámienka vydať sa do Viedne a pred tamojším koncertom vyspovedať hlavný mozog kapely – Mikaela Åkerfeldta. Aj napriek tomu, že OPETH sú na scéne už vyše 25 rokov, počas ktorých Mikael rozdal nespočetné množstvo rozhovorov a dostal všetky možné otázky sveta, pôsobil, akoby každá naša otázka bola pre neho nová a zaslúžila si poctivú, nenacvičenú odpoveď. OPETH má za sebou americké turné, momentálne ste uprostred toho európskeho. Ako vaši fanúšikovia v Amerike a Európe prijali nové skladby? Ak mám byť úprimný, nemyslím si, že je tam nejaký veľký rozdiel. V Amerike, teda v Kanade a v USA sú ľudia na našich koncertoch oveľa hlučnejší. Európania sú tichší, viac sa krotia, počúvajú skladby a sú hanblivejší. Ale na druhej strane toto je typická americká črta. Sú hluční. Sú hluční v kaviarňach, v reštauráciách, na ulici, pretože takí jednoducho sú. Ale čo sa týka reakcií na skladby, sú naozaj dobré. Aj na nové skladby? Hej. Vyzerá to tak, že sa im páčia. Dokonca si aj pýtajú niektoré skladby z nového albumu, čo zažívam po prvýkrát. Nepamätám si, že sa niekedy stalo, keď sme vydali nový album a išli s ním na turné, že si ľudia v dave žiadali nové pesničky. Zvyčajne chcú počuť stariny. Samozrejme, že vykrikujú aj staré veci, ale počas 26 ROCK HARD

tohto turné kričali aj pesničky z nového albumu. Napríklad? „Strange Brew”,… V podstate „Sorceress” si žiadať ani nestihnú, lebo tou skladbou otvárame koncerty. Ja sa ešte stále snažím stráviť váš nový album. Ide mi to ťažko, ale už sa to zlepšuje, a práve „Strange Brew” sa mi zatiaľ páči najviac. Vieš nám, ktorí majú problém spracovať nový album, poradiť, aká je najlepšia situácia na jeho počúvanie? Povedal by som, že vonku na prechádzke, v slúchadlách. Teda, aspoň pre mňa je oveľa jednoduchšie absorbovať hudbu, ak ju mám nahlas v slúchadlách. Ale ľudia vnímajú hudbu rôzne. Ja som jedným z tých, ktorí investujú veľa času do nahrávok. Sadnem si, pozorne počúvam hudbu a radšej nič iné ani nerobím, iba počúvam hudbu a dostávam ju do seba. Ale ja som starší, mám 42 a vyrastal som v inej dobe, kedy, keď si dostala nový

album, tak si robila maximum preto, aby sa ti páčil. Púšťala si si ho a púšťala a púšťala. Myslím, že dokážem udržať pozornosť dlhšie ako mladší ľudia. Dnes sa na teba hudba valí odvšadiaľ. Vtedy som si mohol dovoliť kúpiť jeden, možno dva albumy za rok, jeden som možno dostal na narodeniny, ďalší na Vianoce alebo tak, takže hovoríme asi o štyroch – piatich albumoch ročne, ktoré pre mňa boli ako zlato. Máš nahrávku a tá je pre teba ako posvätný kus zlata, takže samozrejme robíš všetko pre to, aby si ju počúvala, kým sa ti nebude páčiť. Dnes je veľmi jednoduché nahrávky odložiť bokom. Dostaneš ju a rýchlo ju odložíš, takže v dnešnej dobe tvoja pozornosť nevydrží tak dlho, ako kedysi. Takže moja jediná rada pre teba je, ak chceš, aby sa ti páčil nový album, veľa ho počúvaj. Počúvam ho už dva týždne, zlepšuje sa to, ale ešte stále to nie je ono. Možno by ešte pomohlo počuť tie veci naživo. Tak by si mohla objaviť ďalšie skladby.

Áno, to sa mi niekedy stáva, ale skôr ten opačný prípad. Ak niečo nepoznám a počujem to prvýkrát naživo, je to super, ale keď si potom kúpim CD, už to nie je ono. Hej, záleží, čo si s tým spájaš. Niektorá hudba ani nemusí byť pre teba. Ja mám aj niekoľko takých skúsenosti s kapelami alebo umelcami, ktorých mám naozaj rád, že vydali nový album a ja som si povedal, že toto nie je nič pre mňa. Ale predtým nahrali skvelé veci, takže si zaslúžia benefit v podobe pochybností. Jednoducho len musím dostatočne počúvať tú nahrávku a neskôr jej začnem rozumieť a párkrát sa mi stalo, že z niečoho, čo sa mi na začiatku vôbec nepáčilo, sa stala moja najobľúbenejšia nahrávka. Napríklad? PORCUPINE TREE a ich „Stupid Dream” Na začiatku som tento album takmer nenávidel a dnes ho mám najradšej. Vráťme sa ešte k vášmu novému albumu. V akej nálade si bol, keď si ho začal skladať? Aké emócie si chcel zachytiť? Bol som šťastný. Dlhé roky som nemal myseľ nastavenú tak šťastne ako teraz. Môj súkromný život sa opäť naštartoval, takže som bol veľmi šťastný a nadšený. Cítil som inšpiráciu, počúval som veľa hudby a skladal som veľmi rýchlo. Mal som skvelú pracovnú morálku. Snažil som sa každý deň niečo urobiť. Takmer som túto umeleckú časť bral ako prácu, čo znie dosť nudne, ale potrebujem to, aby som sa donútil ísť do štúdia a pracoval. Musím sa nútiť chodiť tam, pretože som lenivý. Ale hneď, ako som sa tam dostal, proste to išlo.


Bolo to fajn, takže som album nahral veľmi rýchlo, asi za 5-6 mesiacov a bol som hotový. Neviem, čo som chcel zachytiť. Aj keď hudba sa môže tváriť ohurujúco, nerozmýšľam tak, že chcem ohúriť ako možno iní ľudia. Nejdem ťa teraz odrovnať nejakými hlbokými vysvetleniami, ako sa snažím zachytiť moment (smiech). Jednoducho som len skladal hudbu, ktorú milujem. Milujem hudbu. Mám pocit, že veľa ľudí, ktorí ma poznajú, nechápu, ako veľmi hudbu milujem. Rád sa ňou obklopujem a rád ju skladám. Hudbu nepoužívam ako nástroj na vyjadrenie emócií. Jedine, keď by som veľmi chcel. Väčšinou si len sadnem, skladám a snažím sa zložiť niečo, čo sa ma dotkne. Ale to väčšinou zistím, až keď je hotovo a vtedy pochopím, čo to je. Povedz mi ešte niečo viac o „Strange Brew”. Ako ste zložili túto skladbu? Toto bol jeden z Fredrikových nápadov. Prišiel s jednou časťou, bol to v podstate len riff a mne sa páčil. Boli to dva akordy a mne sa zdali zaujímavé, ale chcel som s nimi urobiť niečo iné. Celé som to očistil, dal som preč bicie, basgitaru a nechal len tie dva akordy a pridal k tomu to, čo otvára skladbu. Môžeš to nazvať verzia, ak

týmto pávom, a tak som mu poslal mail a on mi odpísal a povedal, že je to skvelý nápad, a potom sa mi už neozval. Po roku sme začali hovoriť o obale pre nový album a ja som sa ho spýtal, či má pre mňa toho páva a on, že áno, tu to je. Vyzerá ako maľba, nie niečo vytvorené na počítači. Hej. Je to urobené na počítači. Spravil to vo photoshope, a potom ešte rukou domaľoval detaily, aby to vyzeralo ako olejomaľba. Takto urobil naše posledné tri obálky – „Heritage”, „Pale Communion” a túto. Je to rovnaká technika. Zaberá to veľa času. Najskôr to urobí na počítači, a potom na to maľuje. Netuším, ako to dokáže. Vyzerá skvelo. Tento nápad si mal ešte pred tým, ako si začal písať nový album? Dlho predtým. Na tejto kapele je krásne, že môžeš veci šifrovať. Vždy sme používali veľa metafor, takže vždy sa dá nájsť spôsob, ako si veci spojiť. V hlave som nemal žiaden koncept na texty, takže ten páv vlastne reprezentuje kapelu, nie textovú stránku albumu. Tá nahrávka nemá žiadnu konkrétnu tému. Je to rovnaké ako pri albume „Heritage”, ak si pamätáš

pridlhé, prídu mi nudné. 10-minútová skladba má toho v sebe veľa, ale 10minútová skladba s refrénom, verziami a bridgom má v sebe veľa sračiek. Prišlo by mi to hlúpe. Teraz sa prosím ťa nenahnevaj, ale pri pohľade na vašu kapelu vnímam teba ako takého diktátora. Ty si hlavný skladateľ, ty musíš byť spokojný s hudbou, ktorú skladáte a raz si sa vyjadril, že v prvom rade tebe sa musia páčiť vaše skladby, až potom zvyšku skupiny. Hej, skladám sám a som teda ten, kto tie veci počuje ako prvý a nebudem iným ukazovať niečo, kým si nie som istý, že sa mi to páči. Nepovedal by som, že som diktátor, to znie tvrdo. Ak by mi povedali, že sa im niečo nepáči… Vlastne sa to aj stalo – Mendez mi to povedal a on je dôvod, prečo som napísal album „Heritage”. To, čo som písal predtým, nebolo dosť dobré. Ale áno, mám istú kontrolu, ale stále sa na to chcem pozerať ako na demokraciu, v ktorej vystupujem ako supervízor. Môžu mi čokoľvek povedať, nenahnevám sa, ak mi povedia, že niečo nie je dobré. Napríklad to, čo sa stalo pred albumom „Heritage”. Nejako som tušil, že to nie je to, čo chcem robiť, ale akosi som stratil niť. Myslím, že

Nikdy nevieš. Mohlo by to znieť zaujímavo. Dokážeš vôbec rozoznať, kedy sa nechávaš len inšpirovať niekým, a kedy už kradneš nápady? Kradnem strašne veľa. A aj si to uvedomuješ… Jasné, samozrejme. Kradnem veeeľa (smiech). Naozaj veľa. Ale keď niečo ukradnem, je ťažké vystopovať, odkiaľ som to ukradol. Môže to byť iba postupnosť akordov alebo vokálna linka a zvyčajne kradnem od umelcov, ktorí k nám nemajú veľmi blízko. Z mnohých dôvodov by som neukradol nič skupinám, ktoré sú nejakým spôsobom s nami spojené. Neukradol by som nič KATATONII. Hlavne by som ani nechcel. Mám ich rád, ale nemám záujem preberať to, čo robia, ak mi rozumieš. Takže kradnem, ale kradnem tým, o ktorých väčšina našich fanúšikov ani nevie, že existujú. Raz sa mi stalo, že som niečo ukradol, a potom som sa spriatelil s chalanom, ktorý bol v tej skupine v 70. rokoch a on mi povedal, že tá moja skladba znie ako pesnička, ktorú napísal. Teda jedna časť. A ja som mu na to povedal, že má pravdu, lebo som to od neho ukradol. Ale on bol s tým v pohode, povedal, že je to super. Kým sa k tomu staviaš otvorene,

HRIEŠNICI VELEBIACI SEDEMDESIATKY chceš. No a potom som k tomu pridal tú šialenú pianovú časť. Tú, ktorá začína okolo druhej minúty? Trošku mi pripomína štýl SHINING. Poznáš ich? Hrajú taký black jazz. Nie, už som počul to meno, ale nikdy som si ich nevypočul. Táto časť, tá stredná, vznikla omylom. Bolo to vďaka chybe. Mám taký počítač, takú dotykovku a chcel som nahrať bicie. Nehrám normálne na bicie, hrám takto (začne ťukať prstami po dlani, pozn. red.) a mal som nastavený zlý vstup v počítači. Mal som tam zlý zvuk, takže keď som začal hrať, namiesto zvuku bicích som počul klávesy. Hovorím si: „To je zle! Ale moment, znie to celkom dobre!”. Tak som to nahral a pustil Joakimovi, ktorý hrá na klávesy a on povedal, že je nemožné zahrať to. Pre mňa to bolo len ťukanie na displeji, pre neho to bolo na klávesoch asi takto (skáče prstami z jedného konca stola na druhý, pozn.red.). Je to fakt ťažké. Bola to len chyba, ktorá ma nakoniec priviedla k ďalšej časti skladby. V tom čase som počúval často CREAM, vieš ERICA CLAPTONA, čo sa odrazilo na tej bluesovej časti v strede. No a vrcholom skladby je doomovejšia verzia úvodnej pokojnejšej časti. A tak to celé vzniklo. A čo obal albumu? Ako ste vášmu grafikovi (Travis Smith, pozn. red.) vysvetlili, čo chcete? Povedal som mu… (nadšene) Toto je presne, čo som mu povedal: „Chcem páva stojaceho na kope ľudského mäsa!” (smiech). A to sme aj dostali. Tento nápad som mu poslal už dávno, asi pred rokom. Z nejakého dôvodu som rozmýšľal nad obalom ďalšieho albumu a začal som uvažovať nad

ten s tým stromom. Kde sú bývalí a súčasní členovia… Hej, aj ten strom je v podstate kapela. V minulosti bolo bežné, že vaše skladby mali aj viac ako 10 minút. Čím ste ale starší, vaše skladby sú kratšie. Všimol si si to? Viem o tom. Predtým som mal pocit, že je celkom oslobodzujúce nerozmýšľať v medziach klasického pesničkárstva. Len som jednoducho vrstvil veci na seba, ukladal som vedľa seba riffy, každý ma posunul iným smerom a nakoniec som skončil s 15-minútovou skladbou, ktorá nemala refrén, verzie ani bridge, len nápady. Stále mám také veci rád a „Strange Brew” sa k tomu približuje najviac. Proste som písal, ďalšia časť ma zaviedla niekam inam, ale mám pocit, že postupne som sa viac začal zaujímať o refrény, a to má aj veľa spoločné s tým, že už negrowlujem. Chcem svoj hlas posúvať ďalej a mať silné melodické vokálne linky. Tým pádom mi dávalo zmysel sústrediť sa viac na verzie a refrény. Začalo to na „Pale Communion”, ale aj v minulosti som napísal pár takých skladieb. Skladby na „Ghost Reveries” sú vo všeobecnosti kratšie, alebo „Harvest” z „Blackwater Park” má verzie a refrén. Aj „Benighted” zo „Still Life”, alebo aj keď sa vrátim k nášmu druhému albumu. Väčšinou balady sú kratšie. Bolo to pre mňa nové a príde mi zaujímavé vydať sa smerom, ktorý je pre mňa nový. Klasické skladby som s OPETH nenahrával dlhé roky, vždy sme na seba kopili nápady a ono to fungovalo. Robili sme to tak dlho a mňa to ovplyvnilo. Dostal som chuť viac sa sústrediť na pesničky, vokálne linky, skrátiť dĺžku skladieb, pretože ak sú

úplná demokracia môže fungovať len chvíľu. Napríklad, ako to bolo v prípade THE BEATLES, nie že by som nás s nimi porovnával, ale chvíľu im to fungovalo, a potom sa to rozpadlo, lebo sa začali prejavovať egá. Vezmi si väčšinu dnešných kapiel, ktoré sa snažia robiť niečo originálnejšie a nie iba hrať štyri akordy. Všetky majú svojho veľkého lídra a v tomto prípade som to ja. Mám právo veta. Takže nie diktátor, len líder. Zároveň viem, že v poslednej dobe si začal počúvať oveľa viac jazz. Je asi ešte skoro sa na to pýtať, ale predsa len skúsim. Myslíš, že vaša ďalšia nahrávka by mohla byť viac ovplyvnená jazzom? To, že počúvam jazz, sa nemusí nevyhnutne odraziť v hudbe, ktorú píšem. Moja priateľka má veľmi rada JOHNA COLTRANA. Mal som pár jeho nahrávok, ale bolo to na mňa príliš komplexné a ona mi potom pustila pár jeho vecí a vtedy som si uvedomil, že je to nádherné, úžasné. Dlho som bol fanúšikom MILESA DAVISA a jemu podobných. Mám ich nahrávky, ktoré naozaj milujem, ale to, že ich počúvam vo voľnom čase, nemusí nevyhnutne znamenať, že hudba, ktorú skladám, tak bude znieť Napríklad, keď sme robili na albume „Still Life”, počúvali sme iba STEVIEHO WONDERA, ale ten album vôbec neznie ako STEVIE WONDER. Vieš, ako to myslím… STEVIE WONDER mal jeden akord, ktorý sme mu zobrali a použili ho v jednej našej skladbe a z toho vznikla „The Drapery Falls” z albumu „Blackwater Park”. Môžu nás inšpirovať, ale nevšimneš si to. To, že počúvam JOHNA COLTRANA, neznamená, že na ďalšom albume sa objavím so saxofónom. Našťastie (smiech).

aj keď ťa niekto konfrontuje, je to fajn. Veľa mojich idolov kradne. Oveľa viac a oveľa okatejšie. Ukradnú veľké veci. Keď si vezmeš tie najznámejšie skladby, veľa z nich je ukradnutých – „Stairway to Heaven”, „Black Night” od DEEP PURPLE (hmka melódiu, pozn.red.), „Daze and Confused” od LED ZEPPELIN je úplne ukradnutá. Aj „Smoke on the Water” je ukradnutá. Ale to nevadí. Je to len nová interpretácia. A vo všetkých týchto prípadoch, tí ktorí kradli, zároveň zložili fantastické originálne veci, ktoré sú len ich a aj to, čo ukradli, sa nakoniec stalo ich. A povedzme si rovno, kto neošklbal DEEP PURPLE alebo LED ZEPPELIN? Som si istý, že ľudia kradnú aj od nás, ale ja hovorím, choďte do toho! V jednom zahraničnom časopise som čítala recenziu na váš nový album, kde bolo napísané niečo v zmysle, že ten človek by si radšej vypočul hudbu 70. rokov (napr. JETHRO TULL), než vás, pretože v 70. rokoch robili kapely takúto hudbu lepšie ako vy dnes. Jasné, na to má absolútne právo, ale ak mám byť úprimný, netuší, o čom kurva hovorí. Novinár, ktorý nás hodnotí a povie, že vykrádame JETHRO TULL, sa mýli a ja by som si teda dovolil zrecenzovať tohto recenzenta a zistiť, ako na to prišiel a som si istý, že by na mňa nemal nič. Môže si myslieť, čo len chce, ale mýli sa. Vidno, že nepočúval naporiadok ani nás ani JETHRO TULL. Ale ak nás niekto nazve vykrádačkou JETHRO TULL, radšej budem počúvať to, ako keby povedali, že sme vykrádačkou neviem akej inej kapely, takže to beriem ako kompliment, ale vôbec to nie je presné. ROCK HARD 27


Vyjadril si sa, že dnes máš odstup k vašej staršej, viac death metalovej tvorbe, ale keď sa pozerám na váš koncertný playlist, hráte veľa skladieb zo staršej éry. Ako potom dokážeš vyjsť na pódium a stotožniť sa s týmito skladbami? Nedištancujem sa od nich úplne. Je to stále súčasť našej diskografie, jediný rozdiel je v tom, že dnes už nemám potrebu skladať takýto typ hudby. Keď hráme tieto skladby, sú pre nás rovnako dôležité ako nové veci. Sú stále súčasťou našej diskografie a vieme, že keď ich zahráme naživo, v dave sú ľudia, ktorí ich chcú počuť. Musím oddeliť svoje kreatívne ja od toho chalana, ktorý je na pódiu, pretože, keď som na pódiu, nie som vôbec kreatívny. Nič nové tam nevytváram, len opakujem staré veci alebo v tomto prípade aj nové. Skladbu „Sorceress” hrám znova a znova každý večer, nie je na tom nič kreatívne, nič nové zo mňa nevychádza. Jediné, čo sa môže stať, je, že jeden večer znieme dobre a druhý nie. Nedištancujem sa od starých vecí v tom zmysle, že ich už nechcem hrať, alebo ich neviem precítiť, keď ich hrám. Ako hovorím, jediný rozdiel je len v tom, že už takúto hudbu nepotrebujem nevyhnutne skladať. Ale to isté sa týka aj nových vecí. Už nechcem napísať rovnaké pesničky ako na „Sorceress”, ale neznamená to, že sa od nich dištancujem. Tiež som sa dočítala, že radšej skladáš, ako hráš naživo a možno by si oveľa radšej zostal aj niekde v zákulisí, ako išiel na pódium. To by sa mi veľmi páčilo. Stále milujem hranie naživo. Keď sme na turné, veľa dní trávime čumením do steny, a potom vybehneme na pódium a práve to je pre mňa najlepšia časť dňa. Ale milujem skladať hudbu. Milujem, keď prichádzam s novými vecami, milujem tú kreatívnu časť. To je dôvod, prečo som v kapele. Koncertujeme už dlhé roky a tá pozornosť, ktorú získavame, je fajn pre naše ego, mám to rád, ale už som dostal svoju časť. Už nepotrebujem, aby nám ľudia tlieskali. Vieš, ako to myslím. Už to pre mňa nie je také podstatné. Znie to hlúpo, ale stala sa z toho moja práca. To čo robíme teraz, je práca, ale keď skladám a nahrávam, to je zábava. Stále je to také nevinné, ako keď som zložil svoje prvé skladby, keď som mal 13-14 rokov. Stále si udržiavam tú nevinnosť. Ale akonáhle vyjdem na pódium, nie je to pre mňa, je to pre vás. A my ti ďakujeme. Ak by si si teda mohol vybrať a zbaviť sa všetkých vecí súvisiacich s kapelou, ktoré ťa nezaujímajú, a do ktorých vás možno núti nahrávacia spoločnosť, čo by to bolo? Rozhodne by som oveľa viac času trávil skladaním a nahrávaním hudby. To je zábava, milujem to. Rozhovory… Robím veľa rozhovorov a nikdy to nie je tak, že by som si povedal, ÁNO, ROZHOVOR! To nikdy. Niekedy je to ale zaujímavé. Väčšinou je to zaujímavé, záleží na otázkach, ale rozhodne by som bez toho vedel existovať. Stretnutia s nahrávacou spoločnosťou a manažmentom by som tiež vyškrtol. Ak by som si mohol vybrať, bol by som plne za, keby OPETH boli štúdiový projekt. Aspoň na nejaký čas. 28 ROCK HARD

Možno by som sa jedného dňa zobudil a povedal si, že do riti, potrebujem nejakú pozornosť, pozrite sa na mňa! Potom by sme vyrazili na turné. Dnes nahrávame veľmi rýchlo a tým pádom celý ten proces, ktorý tak veľmi milujem, ubehne veľmi rýchlo. Potrebujem toho viac. Veľmi rád by som odrezal všetko ostatné, ale to nie je veľmi reálne. Táto skupina nie je len o mne. Sú to všetci - manažment a ľudia, ktorí pre nás pracujú. Potrebuješ si udržať túto hybnú silu. A zároveň, tieto moje sťažnosti vychádzajú od niekoho, kto má len luxusné problémy. Nie som nejaký robotník, ktorý pracuje v továrni a robí niečo, čo totálne nenávidí. Aj keď nemám rád niektoré veci spojené so skupinou, je to stále lepšie, ako meniť pneumatiky na autách, čo som tiež kedysi robil. To nebola vôbec zábava. Robil som to niekoľko sezón. Vo Švédsku meníme na zimu pneumatiky. U nás je to rovnako. Robil som „bz, bz, bz bz” (napodobňuje doťahovanie skrutiek, pozn.red.). Zobral som to len preto, že som nemal ani halier a potreboval som sa za niečo stravovať. Nebolo to úplne strašné, ale rozhodne to nebola žiadna zábava. Nie je to nič, čo by som chcel robiť do konca života. Jediný dôvod, prečo som to toleroval, bolo, že som si odpracoval deň a mal som pokoj. Povedal som si, ktoré dni budem pracovať, a potom mám voľno a môžem robiť, čo len chcem. Teraz zmením tému. V súčasnosti je dosť populárne vydávať albumy aj na vinyle. Ako sa darí vinylom v porovnaní s CD? Poznáš nejaké predajné čísla? Nepoznám presné čísla. Keď sme si hľadali novú nahrávaciu spoločnosť, predtým než sme podpísali zmluvu s Nuclear Blast, mali sme stretnutia s rôznymi labelmi. Dovtedy som veľmi nevidel do obchodnej stránky celej veci. Ja kupujem len vinyly, CD si dnes už nekupujem. Vtedy som chcel vedieť, čo pre nás vedia nahrávacie spoločnosti urobiť, čo sa týka formátov. Samozrejme, že som chcel, aby náš album vyšiel aj na vinyle a každý povedal, že samozrejme bude aj vinyl. Ale tiež mi povedali, že dnes najpredávanejším formátom nie je CD. Je to taký paradox. Je to buď streamovanie alebo vinyl. Neviem, ako dnes ľudia počúvajú hudbu. Predpokladám, že ju streamujú a vinyl si kúpia, aby mali nejakú pamiatku, ktorú si zavesia na stenu. Samozrejme, že sú aj takí, ktorí si tie platne aj púšťajú, ale povedal by som, že CD sú už mŕtve, a tak je to už dlhšie. Na svete sú ešte ľudia, ktorí si stále kupujú CD, ale v takom Švédsku, kde vzniklo posraté Spotify, ľudia streamujú. Vraj je aj dosť ťažké dostať ľudí vo Švédsku na koncerty. Prídu, ale sú pomalí. Týždeň pred koncertom predáš 200 lístkov na akciu pre 2000 ľudí. Vtedy začneš rozmýšľať, či by nebolo lepšie tú akciu zrušiť. A vždy, keď si začneš myslieť, že to stojí za hovno, ľudia sa nakoniec objavia, ale je to na poslednú chvíľu. Na mnohých miestach sú ľudia otrávení a rozmaznaní, pretože kapely tade prechádzajú každú chvíľu. Hlavne v Amerike je dosť ľahké natrafiť na

tvoju obľúbenú skupinu. Ale vezmi si miesta, ako je Južná Amerika alebo Austrália, tam veľa skupín nechodí. My áno a vždy príde kopa ľudí. Vo Švédsku sú ľudia rozmaznaní a to isté je aj v Amerike, ale vždy niekto príde. Vráťme sa k OPETH. Kedy si si uvedomil, že je to vážne, že vás začínajú spoznávať aj v zahraničí? Povedal by som, že to bolo asi niekedy v období albumu „Blackwater Park”. Vtedy sme sa upísali labelu, ktorý pracoval na profesionálnej úrovni. Album dostali všade. Dovtedy sme mali vždy problém, že nám ľudia písali listy, v tom čase som nemal ešte email a hovorili, že nevedia nikde zohnať naše albumy. Takže, keď sme prešli pod Music for Nations, vydali nám „Blackwater Park” a tá nahrávka bola zrazu dostupná pre každého a zároveň sme vyrazili aj na prvé skutočné turné. Vycestovali sme von a videli skutočných ľudí z mäsa a kostí, ktorí nám fandili. Predtým som ani nevedel, či o nás niekto vie, lebo som bol dosť pozadu s emailom aj telefónom. Nemal som telefón a posielal som listy. Klasické vytlačené listy. Na začiatku roku 2000 sme hrali niekde v Milwaukee a prišlo tam strašne

veľa ľudí, ktorí poznali naše pesničky. Bol som z toho úplne mimo. Majú nás radi, počuli o nás. Nikdy predtým sa nám nedostalo takého uznania. „Blackwater Park” bol dostupný všade, ľudia si ho mohli zadovážiť, a keď sme išli na turné, oni prišli a poznali naše skladby. Aj tie staršie. Pamätáš si aj svoj prvý rozhovor? Nie. Robil som rozhovory ešte predtým, než sme vydali prvý album. Bolo to pre malé tlačené fanziny, po domácky vyrobené. Robil som rozhovor pre Španielov, Nemcov - myslím, že ten fanzine sa volal „Voices from the Dark Side”. Pýtam sa na to, lebo ma zaujíma, či si bol z toho nadšený, že wow, niekto sa o nás zaujíma. Jasné! Bol som nadšený. Bolo to prvýkrát, keď sa niekto zaujímal o to, čo som vytvoril z ničoho, takže jasné, že som bol skoro až nervózny. Hovoril som si, čo im poviem, aby to znelo cool a temne. V tom čase bol všade okolo black metal, takže si mala hovoriť samé cool veci. Dnes by som sa cítil trápne, keby som si čítal tie rozhovory. Neviem si ale spomenúť, ktorý bol prvý. Ale pamätám si prvý článok o nás, ktorý som videl. Bolo to v roku 1991 v talianskom časopise s názvom Fan Autograph. Pamätám si

dvoch chalanov, Roberta Mammarellu a Stefana Longhiho. Stále viem tie mená, pretože to vtedy pre mňa bolo veľmi dôležité. Obaja neskôr založili nahrávacie spoločnosti – Obscure Plasma Records a Scarlet Records. Myslím, že Scarlet Records ešte stále existuje a to druhé sa premenovalo na Avantgarde Records. No a títo dvaja chalani spolu vydávali časopis a bol tam o nás článok. Nie rozhovor, iba článok a recenzia na naše demo, ktoré sme im poslali a bola super. Povedali niečo v zmysle, že prichádza nová vec zo Švédska a spravili niečo totálne unikátne. Myslím, že to vtedy nebolo úplne unikátne, ale bol som z toho nadšený a hovoril som si, že asi by som sa mal čoskoro začať obzerať po novom byte (smiech). Bola to pre nás veľká vec, aj keď to bol len malý taliansky časopis, ktorý vychádzal v náklade 200 kusov. Si ešte v kontakte s Davidom Isbergom, ktorý založil OPETH? Ani nie. Občas ho stretnem. Niekedy pracuje ako barman, inokedy ako kuchár. S Davidom sme nikdy neboli dobrí kamaráti. Boli sme spolu v skupine, on založil OPETH a ja som sa k nim pridal neskôr. Vždy medzi nami bolo napätie. On bol týpek iným

spôsobom ako ja. Ja som počúval SCORPIONS, DEEP PURPLE a BLACK SABBATH a on fičal na SEPULTURE a MORBID ANGEL, čo boli fakt cool kapely. Naučil ma o nich veľa, ale bolo medzi nami veľa nevraživosti. Myslel si, že bol viac cool ako ja a vtedy možno aj bol. Snažil sa ma poučovať. Bol odo mňa o rok mladší a pre mňa bolo ťažké akceptovať, že toto posraté decko mi ide dávať rozumy, takže sme sa dosť hádali. Ale keď sme boli spolu v skupine, bolo to cool. Mal známosti a vybavil nám nejaké koncerty. Bol pre mňa aj skupinu veľmi dôležitou osobou, ale nikdy sme neboli priatelia v takom zmysle, že by som mu zavolal na narodeniny, alebo že by sme sa stretávali. Len sa poznáme. Vraj istý čas bol z neho DJ. Hej, robil aj to. Išiel do Británie a zaujímal sa o manchesterský zvuk, skupiny ako OASIS. Po kluboch robil ako DJ a hral manchesterské veci. Asi to ešte robí. Možno už nehrá tieto kapely, ale stále je DJ. No dlho som ho nevidel. To bola moja posledná otázka. Ďakujem ti za rozhovor a nech sa koncert vydarí. Aj ja ďakujem. Bolo to cool. BARBORA STUCHLÍKOVÁ


Pre niektorých prekvapivý, pre niektorých nie až tak veľ-

mi prekvapivý odchod gitaristov Tchorta a Bloodpervertora z CARPATHIAN FOREST mal za následok vznik nového projektu THE 3rd ATTEMPT. Niektorí pochybovali, či opustiť už ikonickú kapelu, akou CARPATHIAN FOREST bezpochyby je, bol dobrý nápad, ale podľa vyjadrení samotných členov ide o najlepšie rozhodnutie, aké mohli učiniť. Myslím, že v tomto prípade to mala kapela so štartom jednoduchšie, ihneď po vzniku podpísali zmluvu s renomovaným vydavateľstvom a vydali album. Odvtedy je však okolo kapely ticho...

black’n’roll a všetko, čo sa nám zachce. Cesta, ktorou ťa hudba ťahá, je tá správna cesta, pokiaľ dosahuješ pocity, ku ktorým si cielil. Rozoberte viac „Born in Thorns” – o čom pojednávajú texty, kto ich napísal? Nesú nejaký odkaz? Kto zložil hudbu? A čo má znamenať názov albumu? Texty som písal ja. „Born in Thorns” nie je koncepčný album, každý song rozoberá niečo iné – od nórskej prírody v „Sons of the Winter” po ezoterické a okultné témy v „Anti Self”. Od nenávisti vo „Fire Storm” po samovraždu v „Born in Thorns”. Od šialenosti v „The Beast Within” po rebéliu proti uznávaným a anonymným hacktivistom vo „We Defy”. Ale hoci sa zdá, že piesne absolútne spolu nesúvisia, predsa majú všetky niečo spoločné. A to to, že sa zaoberajú vecami, ktoré ma zaujímajú, zdajú sa mi dôležité a hlboké. A vďaka tomu, čo cítim, je pre mňa jednoduché vdýchnuť im na albume život a hlavne žiť. Áno, nesú aj odkaz: žiadam ľudí, aby premýšľa-

vanie seba a plnenie vašich hudobníckych túžob? Existuje snáď aj nejaký iný dôvod na založenie kapely, vrážanie do nej všetkých financií a obetovanie jej všetkého voľného času, než „vyjadrovanie seba a plnenie našich hudobníckych túžob”? Úspech kapely prichádza s jej vytrvalosťou, úprimnosťou, pokorou, talentom a oddanosťou. Ale v momente, keď uprednostníš status pred hodnotami, už nemáš kapelu, máš produkt a prestávaš byť hudobníkom a stávaš sa prostitútkou. Takže, aby som úplne odpovedal na otázku – naším cieľom je hlavne a v prvom rade byť verní k čomukoľvek, čo robíme. Všetko ostatné je bonus. A preto budeme rásť… Robíte pred skladaním hudby a pred koncertmi nejaký špeciálny rituál? Pred každým koncertom sa dorežem a sústredím sa na zničenie môjho ega a osobnosti. Tak vystúpim na stage ranený a krvácajúci, plný adrenalínu a absolútne pripravený šíriť chaos

Black metal je o slobode, kompletnej a absolútnej vnútornej slobode, ale byť slobodný sa nedá, ak ani len nevidíš, ako si zadržiavaný, väznený, poľutovaniahodne manipulovaný a je ti odopierané právo byť sám sebou.

Ahoj Ødemark. Prečo sa Tchort a Bloodpervertor rozhodli odísť z CARPATHIAN FOREST po toľkých rokoch? Čo chcete vyjadriť prostredníctvom tohto projektu? Ahoj! No, pre Tchorta a Bloodpervertora to určite nebolo jednoduché rozhodnutie, ale obaja mali na odchod z CARPATHIAN FOREST svoje dôvody, ktoré zvažovali veľmi dlhú dobu. Tchort bol pravdepodobne zameraný viac na nadšenie, ktoré prichádza s voľnosťou pri skladaní úplne novej hudby, zatiaľ čo Bloodpervertor viac pociťoval potrebu znovu pracovať a vystupovať s kapelou, teda niečo, čo s CARPATHIAN FOREST nebolo možné. Kvôli nečinnosti, stagnácii a večnej prestávke, ktorá, ako každý dobre vie, trvá už naozaj dlho. Odišli z CARPATHIAN FOREST nadobro, či je snáď nejaká šanca, že sa ich cesty znovu s tými Nattefrostovými jedného dňa spoja? Myslím, že to sa v blízkej budúcnosti určite nestane. Nie, obe kapely sa budú vyvíjať a rozvíjať svojím vlastným smerom. Kto prišiel s nápadom založiť THE 3rd ATTEMPT? Mali ste jasnú predstavu o tom, kto by mal byť súčasťou kapely? Prečo ste zvolili práve názov “THE 3rd ATTEMPT”? Čo má v tomto prípade symbolizovať? Obaja Tchort aj Bloodpervertor túžili znovu vystupovať s tým ich black’n’roll prístupom, a keď raz uvidíš a ucítiš tú chémiu, keď spolu hrajú, veľmi rýchlo pochopíš, že bolo nevyhnutné, aby raz

opäť spoločne rozpútali peklo. Ja som bol vybraný spomedzi niekoľkých uchádzačov na pozíciu vokalistu, ktorá bola inzerovaná na internete, zatiaľ čo z Tybalta jeho skúsenosti a neskutočné bubenícke schopnosti spravili jasnú voľbu. Čo sa týka názvu, páčili sa nám konotácie so samovraždou, ktoré sú v piesni „Third attempt” od CARPATHIAN FOREST. Niektorí z členov, napríklad aj vrátane mňa, sa toľko zahrávali s myšlienkou samovraždy, ktorá u kreatívnych myslí nie je až tak neobvyklá, že je takmer až zázrak, že polovica kapely je ešte stále nažive. Takže, prečo nie? Do tretice všetko dobre, ako sa hovorí! Doteraz ste vydali iba jeden regulárny album, kedy môžeme očakávať nejaký nový materiál? Tak to si kurva píš, že áno! To je zatiaľ všetko, čo vám môžem prezradiť, ale buďte si istí, že len nesedíme na ritiach. Album „Born in Thorns” je mix viacerých metalových subžánrov. Je to zámer alebo výsledok spolupráce všetkých členov kapely (ktorí hrali aj v death metalových, thrash metalových, dokonca gothic kapelách…) a ich vkusu a preferencií? Aby som bol úplne úprimný, všetky tieto subžánrové záležitosti a škatuľkovanie ma k smrti nudia. Zdá sa mi, že niektorí ľudia sa snažia zaviesť poriadok do žánru, ktorý je založený na chaose…Nemám pocit, že THE 3RD ATTEMPT je viazaný akýmikoľvek obmedzeniami. Hráme skurvený

li, dočerta, premýšľajte! Black metal je o slobode, kompletnej a absolútnej vnútornej slobode, ale byť slobodný sa nedá, ak ani len nevidíš, ako si zadržiavaný, väznený, poľutovaniahodne manipulovaný a je ti odopierané právo byť sám sebou. „Born in Thorns” bol vydaný Dark Essence Records aj napriek tomu, že Tchort vlastní Sublife Productions. Zvažovali ste vydanie albumu na vlastnú päsť, alebo ste sa zhodli, že podpora väčšieho a zabehnutého vydavateľstva bude lepšia? Mali ste ponuky aj od iných vydavateľstiev? Nie, vôbec sme nerozmýšľali o tom, že album vydáme sami. Neboli sme ani nútení, keďže vydavateľstvá prejavili záujem hneď, ako sme ohlásili vznik kapely. Ak máš šancu uzavrieť zmluvu s profesionálnym vydavateľstvom, tak nie je o čom premýšľať, inak sa zasekneš na všetkých tých zdĺhavých prácach, ktoré s tvorením hudby nemajú absolútne nič spoločné, a ktoré pre hudobníkov nie sú úplne vhodné. Je samozrejmé, že sa chceme zamerať na to, čo nám ide najlepšie a Dark Essence Records je silné vydavateľstvo, lojálne ku svojim kapelám a vedené ľuďmi, ktorých rovnako zaujíma hudba, nie skupinkou účtovníkov a obchodníkov, ktorí absolútne nemajú vzťah k tomu, čo robia. A hlavne, Dark Essence sa darí udržiavať rodinnú atmosféru, čo je dnes veľmi vzácne. Dark Essence nám odporúčalo mnoho našich najbližších priateľov a oni tiež prejavili záujem o nás. Čo je vašim cieľom s THE 3RD ATTEMPT? Chcete to s kapelou dotiahnuť minimálne na úroveň CARPATHIAN FOREST, alebo vám tento projekt slúži iba na vyjadro-

a viesť vás k sebazničeniu, ktoré si všetci zaslúžime. Čo je vašim zdrojom inšpirácie pri skladaní hudby a písaní textov? Ovplyvňujú vás nejakým spôsob aj iné kapely? Keď píšem texty, v podstate sa snažím zabudnúť všetko, čo som kedy počul a písať to, čo vychádza z môjho vnútra. Plánujete v budúcnosti turné? Kedy budú mať vaši fanúšikovia zo Slovenska a Česka príležitosť vidieť vás hrať v našich krajinách? Určite je to niečo, čo chceme spáchať a dúfam, že v budúcnosti toho budeme aj schopní. Navštívili ste niekedy Slovensko alebo Česko vo vašom voľnom čase ako súkromné osoby? Poznáte nejaké naše kapely? Nie, zatiaľ som nenavštívil vaše krajiny, ale určite to mám v pláne! Počul som veľa dobrých vecí. Ak by ste si mohli vybrať tri kapely (vrátane rozpadnutých, s mŕtvymi členmi a podobne), ktoré by s vami hrali na koncerte a tvorili tak perfektnú zostavu, ktoré by to boli? TAAKE, SHINING Niklasa Kvarfortha a TSJUDER by boli zostava PEKELNEJ NOCI. Máte nejaký odkaz pre vašich fanúšikov zo Slovenska a Česka? Naučte sa čeliť sebadeštrukcii a nenávisti a užívajte si slobodu, ktorá s tým prichádza! A buďte pripravení, zjavíme sa, keď to najmenej čakáte. FLESHLESS

TENEBRA

ROCK HARD 29


VIEM, ŽE FANÚŠIKOVIA METALCORE KAPIEL NEDÁ DOPUSTIŤ NA HVIEZDY TOHTO ŽÁNRU AKO KILLSWITCH ENGAGE ALEBO PARKWAY DRIVE, ALE NETREBA ZABÚDAŤ, ŽE NA ÚPLNOM ZAČIATKU PO BOKU NEMECKÝCH PIONIEROV CALIBAN STÁLI AJ ICH BRUTÁLNEJŠÍ BRATIA HSB A JA SOM RÁD, ŽE SA NÁM PODARILO VYSPOVEDAŤ ICH GITARISTU MAIKA WEICHERTA. O TOM, ŽE ICH NOVINKA „WANDERER“ JE TOTÁLNA BOMBA, JA VIEM A TAK DÚFAM, ŽE PRESVEDČÍM AJ VÁS. Priznám sa rozhovor s tebou je druhý v poradí, keď neodpovedá spevák, ale gitarista. Prvý bol Frank Novinec z HATEBREED. Je to v kapele normálka, alebo si rozhovory delíte s Marcusom (spev pozn.red.)? Zvyčajne robím rozhovory ja, keďže píšem väčšinu hudby a textov. Ľudia sa často pýtajú na texty a je lepšie, keď odpovedám ja. Niekedy, raz za čas dáva rozhovory druhý gitarista alebo bubeník. Alebo sa niekedy stáva, že keď robíme rozhovory osobne, odpovedáme na otázky spoločne. Je to vždy zábavnejšie, keď dvaja alebo traja odpovedáme na otázky. Okrem toho, ja som ten, ktorý je najviac začlenený do pracovného procesu v kapele, takže aj k tomu môžem podať všetky informácie. Už album „Veto“ ma veľmi bavil pre jeho rozmanitosť a melodiku, ale novinka „Wanderer“ je u vás majstrovské dielo. Cítiš, že práve tento album je tým najdôležitejším vo vašej kariére, alebo

30 ROCK HARD

ide len o ďalšie zhudobnenie situácie, v akej sa kapela momentálne nachádza? Všeobecne povedané, je určite najdôležitejším v tomto období, lebo odráža stav, v akom sa nachádzame a to, na čo sa sústredíme, ale keby sme to mali brať z pohľadu na históriu kapely, či je prelomovým v kariére skupiny HSB, tak to odpovedám, že nie, lebo túto úlohu zohrali albumy ako „Antigone“ alebo „Iconoclast“, ktoré boli obrovským krokom na našej ceste za úspechom a vďaka nim sme sa stali hlavne v Nemecku a strednej Európe veľmi úspešnou kapelou, ktorá si našla miesto medzi poslucháčmi, takže najnovší album nie je dôležitý pre to, aby sme sa stali ešte úspešnejšími, je dôležitým z hľadiska našej satisfakcie a satisfakcie našich fanúšikov. „Veto a „Wanderer“. Dajú sa tieto dva albumy vôbec porovnať a patríš medzi hudobníkov, ktorí pri každom novom albume tvrdia, že je to najlepšie, čo sa im podarilo

urobiť? Nemôžem celkom objektívne hodnotiť nový album. To, ako hudobník, môžem urobiť, až keď vyjde ďalší album, lebo v daný moment je ten predchádzajúci históriou, a teda ho vnímam objektívne. Čiže v tomto momente by som mohol zhodnotiť „Veto“ a povedať, čo si o ňom myslím, lebo teraz sa dívam na tú nahrávku z inej perspektívy, keď uplynula určitá doba. Pri novej nahrávke, ktorá je teraz najdôležitejšia, a na ktorej som strávil tak veľa času, som ten posledný na svete, čo ju môže hodnotiť a porovnať s predchádzajúcou objektívne. „Veto“ mám veľmi rád, bol to dôležitý album, lebo bol viac emotívnejší, než akékoľvek naše iné albumy. Je možné, že rovnako na tom je aj náš nový album. Dokonca je viac emotívnejší než „Veto“, čo znamená, že pokojné časti sú pokojnejšie a agresívne časti ešte agresívnejšie, čo znamená, že škála emócií je oveľa širšia. Milujem „Veto“. Pri „Veto“ sme začali novú éru muzikantského remesla, zlepšili sme

zvuk, spôsob písania piesní, a preto je o dosť iný ako „Invictus“. Je zaujímavé, že za tie roky ste vymenili len jedného gitaristu. Skús nám objasniť, prečo Patrick Schleitzer odišiel a v čom je Alexander Dietz lepší. Malo to nejaký vplyv na skladateľský proces? Nepovedal by som, že Alex je lepší než Patrik, lebo obidvaja sú lepší gitaristi ako ja, čiže keby sme to brali z pohľadu kvality, asi by som to mal byť ja, čo by mal odísť, haha a nie Patrik. Bolo to tak, že Patrik sa rozhodol odísť, lebo chcel zvládnuť náročné štúdium na univerzite, keďže si naň nedokázal nájsť čas, tak odišiel. Bolo to presne v období, keď HSB sa začali vo veľkom presadzovať v Nemecku, bolo to čoraz viac intenzívnejšie a nemal čas sa venovať kapele, čo bolo smutné. Ale stále sme s ním v kontakte, bývame v rovnakej oblasti a sme stále kamaráti. Chodieva na naše koncerty, a keď hráme doma, tak sa ku nám pridá na pódiu. Jeho odchod nemá nič spoločné s umeleckými rozdielmi či komerčnými záležitosťami. Potreboval si riešiť svoje veci a my sme mu úplne rozumeli. Skladateľský proces ani neovplyvnilo to, že Patrik odišiel, ale to, že Alex sa


dostal do kapely, lebo Alex je veľmi dobrý producent. Má svoje vlastné štúdio a pracuje aj s inými kapelami a jeho skúsenosti nás posunuli veľmi vpred, hlavne pre mňa, čo sa týka písania piesní, lebo predtým som sedel v skúšobni a písal piesne. Alex mi ale poradil, ako to robiť na PC, ako nahrať refrény, ako využívať bicie v PC, čo je oveľa efektívnejšie ešte predtým, ako zájdete do skúšobne, spracujete si svoje nápady na PC. Mnoho metalových obalov je úžasných. Ale už som dávno nevidel, aby vaša červená hora s jazerom úplne bez slov dokázala vyjadriť váš názov „Wanderer“. Koho to bol nápad a kto je autorom tak nádherného diela? Je to fotka, ktorú na môj podnet odfotil Christian Thiele, čo je profesionálny nemecký fotograf. Patrí k najlepším fotografom prírody v Nemecku a našťastie je našim kamarátom. Keď som bol minulý rok na Islande, napadlo ma, že by sme namiesto klasického namaľovaného obalu v metalovom mohli použiť fotku prírody. Myslel som si, že je to dobrý nápad, ale nikdy by mi nenapadlo, že to vyjde tak úžasne. Island je moja obľúbená destinácia a videl som tam veľa zaujímavých miest, ale nie som tak talentovaný, aby som vedel urobiť kvalitnú fotku použitím I-phonu, to by naozaj vyzeralo zle, tak sme tam poslali Christiana s jeho profesionálnym foťákom. Keď sa vrátil, ukázal mi výsledok svojej práce, ktorý ma naozaj dostal. Hneď som vedel, že ako obal albumu to bude fungovať a naozaj som šťastný, ako to vyšlo. Ako presne by si vyjadril toto vizuálne prepojenie s koncepčnou

myšlienkou albumu? Keď som prechádzal Islandom, dostávalo sa mi veľa inšpirácií. Rozmýšľal som nad textami, ktoré tam budú a hľadal prepojenia v islandskej prírody ako červený západ slnka, a pritom mi napadli myšlienky, ktoré som neskôr použil v textoch. Potom mi tiež napadlo, že by som mohol do toho zapojiť aj ostatných ľudí, aby presne videli, ktoré miesta na Islande ma inšpirovali k hudbe a k textom, a tak pri každej piesni na booklete albumu je fotka, ktorá ma k jej tvorbe inšpirovala. Skladba s výborným klipom „Passage Of The Crane“ už čosi o tuláctve naznačuje. Vedel by si nám priblížiť jeho myšlienku, posolstvo alebo je to skôr Marcusova parketa? Ani nie o tuláctve. Je to príbeh dievčaťa Sadako Sasaki, ktorá tvorila viac 1000 kusov origami v podobe vtákov- žeriavov (crane-pozn. prekladateľky), aby sa jej na základe legendy splnilo prianie uzdraviť sa zo smrteľnej choroby zapríčinenej následkami výbuchu atómovej bomby v Hirošime. Žeriav je úžasným symbolom nielen cesty, ale aj mieru a myslím, že video veľmi dobre znázorňuje kombináciu týchto dvoch aspektov. Marcus nikdy nepodľahol trendom so striedaním sladkých a brutálnych spevov. V tom ste jedineční a máte môj rešpekt. Nikdy vás do metalcore klišé nikto netlačil, alebo nikdy vás tá myšlienka s melodickým spevom nenapadla? Marcus má vynikajúci melodický spev. Keby spieval v speváckom či kostolnom zbore, boli by ste všetci prekvapení, ako dobre spieva. Lenže všetci vieme veľmi dobre, že by sa to k hudbe HSB vôbec nehodilo. Veľa kapiel rozbehlo štýl striedania melodického spevu a growlingu ako napr. Adam D. z KILLSWITCH ENGAGE. Čo sa týka tohto spevu, sú v tomto smere dokonalí a určite nie je možné ich prekonať. Tak načo robiť niečo, o čom viete, že iná skupina to robí oveľa lepšie? Aj my máme niekoľko piesní na konte, kde sa objavil len melodický spev ako na nahrávke „Whatever it may take“, alebo sme v niektorých častiach použili ženské vokály ako napríklad v skladbe „Given at Death“, ale inak sme nikdy netiahli k tomu, aby sme to robili tak ako iné kapely a používali sladký spev v kombinácii s brutálnym, lebo pre nás je to nuda a okrem toho to používa veľa kapiel, ktoré to robia veľmi dobre. Náš spôsob udržuje patričnú úroveň hudobnej agresivity, ktorý je typický pre HSB. Nemôžem si pomôcť, ale vaša skladba „Bring The War Home“ mi svojím začiatkom pripomenula starý dobrý SODOM z čias „Agent Orange“ . Nie je zvláštne, že ste na novinku zaradili aj ich skladbu zo spomínaného albumu? Máte SODOM radi? Milujem SODOM z čias, keď som bol dieťa a počúval som ich stále a v podstate ich počúvam doteraz. V tých časoch som ich mal viac rád

než KREATOR, pričom v súčasnosti KREATOR je podľa mňa lepší a Mille je tiež dobrý kamarát .SODOM vo svojich časoch ovplyvnili veľa kapiel, a keď sme mali Franka Blackfire ako hosťa na našom albume, to bola pre mňa veľká vec, lebo som fanúšik jeho práce, ktorú odviedol na „Agent Orange“, „Persecution Mania“ alebo „Coma of souls“ od KREATOR. Nie som to len ja v kapele, kto má rád SODOM, ale naozajstnými fanúšikmi je náš bubeník a ja. Mám taký dojem, že s novinkou ste vydali aj album coverov. Ale našiel som to len na Spotify. Napr. TIAMAT, LIFE OF AGONY, HATE SQUAD a iné. Je to len na deluxe verzii, alebo ide o osobitný album? A urobili ste to nádherne. Je to deluxe verzia, lebo tieto covery už vyšli na albumoch ako bonusy v Kórei, Japonsku a sú pomerne vzácne, nedajú sa len ak zakúpiť. Nechceli sme to vydať ako normálny album a priživiť sa tým, že sme nahrali pesničky niekoho iného a obrať fanúšikov o peniaze, a preto sem to dali ako bonus k zakúpenému CD. Keď už sme u toho, nebolo by dobre urobiť samostatný koncert, keď vám to tak ide? Niečo ako HSB hrá obľúbencov? :) Ha ha, nad tým sme rozmýšľali, ale problém je, že aj keby sme to zahrali, tak ľudia stále budú čakať na hitovky od HSB ako „Voice of the Voiceless“ a nakoniec by sme ich teda zahrali, takže koncert by mal asi tri hodiny, a to by bolo príliš. My sme hlavne hrdí, že ľudia majú radi naše piesne a tiež nechcem, aby si ľudia mysleli, že už nám nezostáva nič iné, len hrať cover verzie, lebo naše pesničky nie sú dostatočné silné. Keby sme urobili niečo také, tak asi len v rámci narodeninovej party pre pozvaných hostí, pre priateľov a rodinu a nie komerčne. Vráťme sa k novinke. „My Heart is My Compass“ + „Save Me“ ma dostala hneď pri prvom počutí. Slúži skladba ako oddychová medzihra, alebo ste len proste chceli ukázať, že aj vy ste schopní napísať citlivú pesničku? Inak hitovka ako sviňa. „My Heart is My Compass“ bola zámerne vybraná a zahraná tak, aby „Save me“ urobila ešte viac emocionálnejšou a aby vyznela agresívnejšie. Po tejto jemnej a pokojnej medzihre lepšie vyznie začiatok „Save me“, zreteľnejšie vyznieva v nej vyjadrené zúfalstvo. V podstate sa dajú brať ako jedna skladba, chceli sme len oddeliť na CD, možno niekomu sa nemusí páčiť ten jemný začiatok, ale pre mňa to, ako je to celé podané, sa to ku „Save me“ absolútne hodí. Mnoho hudobníkov má v dnešnej dobe svoje vlastné signatúry. Vidím, že to zlákalo aj teba. Však koho by to nelákalo, že? A povedz nám, v čom je podľa teba Ibanez lepšia od ostatných značiek? Nepovedal, by som, že Ibanez je nevyhnutne lepšia. Je mnoho značiek, ktoré sú rovnako dobré ako ESP, Gibson ,Fender, ak máte správny

model. Ibanez nemusí patriť k tým najlepším, len preto, že na ňu hrám. Ide tu skôr o cenu, lebo keď si zoberiem cenovú hladinu 500 euro, tak v tejto ponuke je Ibanez najlepšia. Ak ste ochotní minúť na gitaru 4000 euro, určite nie je problém nájsť veľmi kvalitnú gitaru. Veľa hudobníkov preferuje Marshall aparatúru, ale ja som presvedčený, že aj iné značky sú hodné toho, aby z nich reval poriadny poctivý metal. Aký máš na to názor, čo je za tvojím chrbtom a nejde len o značku ako v prípade telefónov, že ja mám iphone a len to je ten pravý smartfón? Myslím, že o desať rokov všetka táto technika už nebude, lebo vtedy bude mať každý aparatúru na mobile a vyprodukuje zvuk, aký bude chcieť a nepotrebujete veľké boxy či skrine na javisku, čiže väčšina značiek nebude existovať. A samozrejme také legendárne značky ako Marshall a Mesa boogie prežijú, aj keď ja osobne preferujem veľkú aparatúru na javisku, lebo to patrí k metalu, ale ja som generácia nad 30 a tí mladší sa nestarajú o to, ako bude vyzerať aparatúra na javisku, oni jednoducho idú s technickým pokrom a prispôsobia sa tomu, že repráky budú čoraz menšie a lacnejšie a nakoniec ich na javisku ani nebude vidno. Pre mňa, ako muzikanta, je dôležité mať tieto značky na javisku, lebo viem, že sa na ne môžem spoľahnúť a je jedno, či hrám v Jakarte alebo v Londýne. S CALIBAN ste boli na začiatku tvorby metalcore ako metalovej odnože. Oni sa pohli iným smerom, ako vnímaš ich vývoj a je podľa teba tento štýl v Nemecku ešte tak populárny? Mám rád CALIBAN, sú naši kamaráti. Hudobne sa skutočne vybrali iným smerom, než my. My sme zostali pri svojom štýle a oni sa viac otvorili novým veciam a novým vplyvom. Je pre nich oveľa ľahšie si nájsť nových fanúšikov, aj keď je tu risk, že stratia tých pôvodných. Ale doteraz sa im darí, tu v Nemecku patria k uznávaným kapelám. Posunuli sa oveľa dopredu, aj keď si myslím, že keď si vypočujete ich albumy predtým a teraz, tak tam je stále cítiť ten ich štýl. Budúci rok hráte na Slovensku ako predkapela KORN, tešíte sa? Jasne, že sa tešíme. Dúfame, že sa nám tým otvoria cesty k ďalším fanúšikom a nie stále hrať pre čistých fans HSB. Hlavne v blízko ležiacich krajinách, ako je Slovensko. Sme veľmi šťastní, že tento bratislavský koncert bol pridaný k turné. Možno, že to bude prekvapenie pre fanúšikov KORN, keď nás uvidia a počujú, no neviem, čo o presne máme čakať a uvidíme. Sme trochu nervózni, to musím priznať, samozrejme viac ako doma, kde nás ľudia poznajú, ale inde to bude taká výzva, lebo keď hráme my, je tam asi 500 či 1000 ľudí. Ako predkapela KORN ich budeme mať niekoľko tisíc, a dúfame, že nás zoberú pozitívne. MAREK DEVILMAN HABDÁK PREKLAD: ADRIANA JAKUBÍKOVÁ

ROCK HARD 31


KAŽDÝ METALOVÝ ŽÁNER ČASOM NARAZÍ NA SVOJE HRANICE, A POTOM JE TO UŽ LEN NA KAPELE, ČI UPADNE DO ZABUDNUTIA, ALEBO TÚ HRANICU PRESKOČÍ. AKO SA S TÝM POPASOVAL „MÄSIAR“ Z KALIFORNIE, NÁM TROŠKU STROHO POROZPRÁVAL VÝRAZNÝ A SEBAVEDOMÝ FRONTMAN SCOTT LEWIS. Ahoj Scott, gratulujem k novinke „Slow Death“. Tak to vyzerá, že po úspešnom „Die without Hope“ ste dostali zase chuť robiť výbornú muziku. Zdá sa, že prestávka vám prospela, nie? Je pre nás veľmi dôležité mať čas na skladanie nových piesní. V minulosti sme nemali možnosť nastaviť si vlastný časový plán. Teraz ale prichádzame s albumami, až keď sme presvedčení, že sú pripravené na vydanie. Nie vtedy, keď nám to prikazuje nejaký termín. Každý metalový štýl má svoje hranice. Obzvlášť tie tvrdé odnože. Vám elektronické prvky pomohli natoľko, že ste tieto hranice mohli posunúť. Bude to však do budúcnosti stačiť? Programovanie a prácu s elektronikou považujem za skvelý spôsob, ako v hudbe umocniť to, čo tam vždy bolo. Čím viac používame elektronické zvuky, tým viac si uvedomujeme, aký je to skvelý nástroj. Stačí sa pozrieť na hudbu, ktorá ma ovplyvňuje. Takmer všetky tie kapely a umelci ich používajú, takže mi to dáva zmysel. Nebáli ste sa, že v očiach fanúšikov sa stanete komerčnou kapelou? Má to na svedomí váš oddychový čas, alebo sa vaša hudba tak proste vyvinula? Programovanie sme začali využívať v roku 2011, ešte pred našou pauzou.

32 ROCK HARD

Keď sme sa rozhodli zahrnúť ich do našej hudby, vôbec sme sa nestarali, čo si o tom naši fanúšikovia budú myslieť. Vedeli sme, že skladáme, čo milujeme a snažíme sa urobiť najlepšiu hudbu, akú dokážeme.

na osemstrunovú gitaru dodal vašej hudbe viac progresivity, nemyslíš? To rozhodne. Jordan je fantastický gitarista. Mať takého talentovaného hudobníka na pódiu, je skvelý pocit.

Takí BLEEDING THROUGH elektroniku používajú už dávno. Boli práve oni vašou inšpiráciou a odpoveďou, kam sa posunúť? BLEEDING THROUGHT boli pre našu kapelu a hudbu, ktorú robíme, inšpiráciou už od prvého dňa. Myslím, že programovanie sme začali používať, keď sme začali ťažiť viac z našich schopností. Na začiatku sme nemali aplikácie, ktoré máme teraz, a ktoré nám dovoľujú skladať rôzne druhy elektronických aranžmánov, ktoré robíme teraz.

Vystriedali ste okrem Jordana už troch sólových gitaristov. Vieš mi povedať, prečo? Je to tým, že ste sa ako kapela stále posúvali dopredu a oni nespĺňali vaše nároky, alebo ich odchody boli čisto súkromné? V skupine zvyčajne tie dôvody, prečo ľudia prichádzajú a odchádzajú, majú málo spoločného s ich zručnosťami. Týka sa to viac ich osobnosti a toho, čo sa deje v ich osobnom živote. Vždy, keď sme menili členov, išlo to ruka v ruke s tým, čo sa dialo v ich osobných životoch.

Rád by som sa vrátil k obdobiu pred vašou pauzou. Mnoho kapiel ide až do úplného vyčerpania kolotoč album-turné. A potom úplne vyhoria a rozpadnú sa. Čo bolo signálom pre vás, aby ste zatiahli ručnú brzdu? Mali sme viacero dôvodov. Áno, extrémne veľa sme koncertovali a uväznilo nás to v špirále, ale bolo tam toho oveľa viac ako len toto. Okrem spomínanej elektroniky je ďalším významným elementom vo vašej kapele Jordan Lockrey. To sólo v „Slow Death“ je neskutočné a mám dojem, že svojou hrou

Prvé náznaky melodiky som u vás pocítil na albume „Hell Chose Me“ v skladbe „Heartless“. Nehnevaj sa na mňa, ale prvé dva albumy mi pripadali navlas rovnaké a brutálne. Bol práve tento album tým zlomovým, kde ste sa rozhodli, že vystúpite zo skupiny rovnako znejúcich žánrových kapiel? Myslím, že závery tvojho hodnotenia idú priveľmi do hĺbky. Nie vždy robíme chladné vykalkulované rozhodnutia. Omnoho častejšie okolnosti nerozhodujú o tom, čo sa rozhodneme spraviť v jednotlivých momentoch.

„Dead in my Arms“ som napísal len ja a Shawn, teda vokalista a bubeník. „TDATP“ sme napísali za tri týždne kvôli termínu zo strany nahrávacej spoločnosti. Keď sa pozriem na tie albumy a to, ako sme sa menili od albumu k albumu, myslím, že vždy to má niečo spoločné s tým, čo sa deje v našom svete, verzus my, ako si sedíme a plánujeme konkrétne zmeny. Ste desať rokov na scéne. Ako by si zhodnotil vaše pôsobenie na scéne? Bolo to pre vás jednoduchšie, keď nebolo toľko kapiel a konkurencie ako teraz a chýbala vám technika, aká dnes pri nahrávaní mnohým kapelám ich prácu uľahčuje a istým spôsobom starú školu dehonestuje? Neviem o tom, že by v poslednej dobe technika robila veci zložitejšie. Vždy tu bolo veľa kapiel a veľa rôznej hudby, ktorú si ľudia mohli kúpiť. Myslím, že dnes je to oveľa viac ako predtým o pochopení, na čo je tvoja hudba a ako z nej dostať čo najviac pre blaho kapely. Mnoho amerických kapiel si nevie Európu vynachváliť hlavne kvôli cestovaniu. Je to aj pre vás úľava, že nemusíte toľko cestovať a vidíte nejaký rozdiel medzi fanúšikmi v Európe a u vás doma? Fanúšikovia CARNIFEX sú fanúšikovia CARNIFEX. Nerobím rozdiel, či sú z Ameriky, Kanady, Mexika, Afriky alebo Nemecka. Všetci sú to zarytí fanúšikovia a znamenajú pre nás všetko. MAREK „DEVILMAN“ HABDÁK PREKLAD: BARBORA STUCHLÍKOVÁ


dopredu. Toto mi dodáva energiu aj vitalitu. Pri tejto príležitosti by som taktiež načrel do minulosti a spýtal sa ťa na tvoje začiatky, kto boli v mladosti tvoje vzory? Pamätáš si na svoju prvú biciu zostavu? Aká bola metalová scéna v tých časoch v tvojom okolí? Moje prvé bicie? Stále ich mám, hrám na nich v štúdiu, nahrávam na nich albumy. Boli na svoju dobu dosť kvalitné a kvalitnými ostali doteraz, tak načo ich vymieňať? Mojimi idolmi boli v počiatkoch hlavne VENOM, potom keď som založil kapelu tak skôr MESSIAH alebo HELLHAMMER. A boli to bubeníci týchto kapiel, ktorí boli mojimi vzormi. Hovoril som si, že ak by som hral aspoň tak ako oni, tak to mi bude stačiť. A teraz, keď sa mi to konečne podarilo, tak mi občas niekto povie, prečo nehrám technickejšie. Hovorím, že nechcem hrať technickejšie, pretože to, čo hrám teraz, som vždy chcel hrať a nemám chuť na svojej hre niečo meniť.

HOLANDSKÝ MAJSTER MIEŠANIA BLACK, DEATH A DOOM METALU, KAPELA SOULBURN, SA PO DVOCH ROKOCH OPÄŤ HLÁSI O SLOVO A PRIAZEŇ FANÚŠIKA. SVOJOU NOVINKOU „EARTHLESS PAGAN SPIRIT“ SA ČORAZ VIAC ODPÚTAVAJÚ OD SVOJEJ DOMOVSKEJ KAPELY ASPHYX, ČI UŽ TEXTAMI, ŠTÝLOM ALEBO SAMOTNÝM PONÍMANÍM HUDBY. JEJ HLAVNÍ PREDSTAVITELIA ERIC DANIELS A BOB BAGCHUS OPÄŤ NAMIXOVALI KOKTEIL ZO SVOJSKY PONÍMANÉHO, ŤAŽKÉHO A HUTNÉHO METALU, KTORÝM SA VÝRAZNEJŠIE ODLIŠUJÚ OD VÄČŠINY HOLANDSKÝCH SKUPÍN. O FUNGOVANÍ KAPELY, ALE I NOVINKE, SOM SA POROZPRÁVAL PRÁVE S BUBENÍKOM BOBOM BAGCHUSOM. Bob pozdravujem ťa. V polovici novembra vám takmer na deň presne vychádza nový album s názvom „Earthless Pagan Spirit“, aký bol reálne potrebný celkový čas na zloženie a zosúladenie tejto nahrávky? Zdravím ťa. Písali sme ho zhruba pol roka a nahrávanie trvalo iba pár dní. Potom nejaký deň dva na mixovanie a hotovo, album bol na svete. Ako to v kapele funguje s komponovaním nového materiálu, skladáte doma, či aj na skúškach, ako často sa stretávate? Kto má podstatné a posledné slovo? Kto má na starosti texty? Na skladaní piesní sa podieľame iba Eric a ja. Vždy večer, alebo v noci zájdeme do štúdia, kde mi Eric zahrá na gitare jeho riffy, ktoré vymyslel a ja k tomu pridám svoje bubny. Niekedy zmeníme pár vecí, ktoré sa buď nepáčia mne alebo jemu. Takže, takto vypadá náš kreatívny proces, je to vlastne také nočné jamovanie. Napríklad poslednú pieseň na albume sme zložili takým štýlom, že ja som si začal na bubnoch vyklepávať taký jednoduchý rytmus, Erik sa toho chytil, vložil gitaru a za 15 minút bola pieseň na svete. Teraz by som zabrúsil aj do technických detailov – v ktorom štúdiu ste nahrávali, mali ste nejaké problémy? Kto sa postaral o mix a mastering? Ako ste v súčasnosti predbežne spokojní s konečným výsledkom nahrávky?

Nie, nemali sme žiadne problémy. Všetci sme nahrávali svoje nástroje v jednom štúdiu okrem Twana, ktorý nahral vokály a basu v štúdiu v meste, kde žije. Potom sme s Ericom odleteli do Švédska, kde sme to boli dozrieť na mix v štúdiu u Magnusa z MARDUK, ktorý sa postaral o mixovanie tejto nahrávky. Sme veľmi spokojní s výsledkom, pretože sme nechceli mať preprodukovaný album, ako je v poslednej dobe zvykom, ale chceli sme mať starý drsný zvuk, na aký sme boli zvyknutý v 80-tych a 90-tych rokoch.

V kapele pôsobíte viac-menej iba dvaja z pôvodných či zakladajúcich členov. Aká je v súčasnosti atmosféra v kapele? Akým prínosom bol príchod nových dvoch členov v roku 2014? Stretávate sa i mimo skupiny? Samozrejme, chodíme na koncerty iných kapiel alebo rôzne podujatia. Problém je, že iba ja a Eric bývame v tom istom meste, Remco a Twan sú zase z iných miest, takže nie je jednoduché, aby sme sa všetci zišli. Ale keď sa nám to podarí, je vždy z toho veľká párty.

Zatiaľ sa ku mne nedostali texty skladieb, takže by som sa ťa chcel v stručnosti popýtať na túto stránku albumu. Čo je jeho hlavnou myšlienkou, prípadne jeho koncepčnosť? Je to o okultizme, v malej miere satanizme. Temné veci, iné dimenzie, kadečo. Nie je to koncepčný album, takže sme mohli hrať o čomkoľvek.

Vaše hudobné smerovanie nie je až tak typické pre Holandsko a taktiež je rozdielne od tvorby skupiny ASPHYX. Kde treba hľadať pôvod vášho štýlu? Chceli ste tak hrať hneď od začiatku, alebo to prišlo akosi postupne? Chceli sme, aby to takto znelo už od začiatku. Ale neznelo, haha. Zo začiatku sme zneli dosť podobne ako ASPHYX, a to sme nechceli, nechceli sme znieť ako nejakí vlastní vykrádači. Pritom vzorom pre SOULBURN je úplne iná kapela, takže k tomu soundu sme sa chceli dopracovať.

Veľmi zaujímavý je aj obal novinky. Kto je jeho autorom, a čo presne má jeho motív znázorňovať? Je to fotka, ktorú Twan raz odfotil a je to časť stromu. Poslal nám to na mail a my sme sa pýtali, čo to je, je to veľmi divné. On hovorí, je to kus stromu, ale je zvláštny, každý v ňom môže vidieť čo chce. Nie je to typický death metalový obal, nie sú tam žiadne zombie ani kostlivci, ale pasuje to k hudbe a chceli sme mať tiež niečo odlišné.

Na hudobnej scéne pôsobíš už 30 rokov. Kde stále čerpáš energiu a vitalitu? Aké sú tvoje osobné záujmy mimo kapely? Vždy som chcel robiť veci okolo hudby. Najmä túto temnú hudbu. Takže, keď môžem tieto temné myšlienky pretaviť do ešte temnejších piesní, napĺňa ma to uspokojením a posúva

Koľko času v súčasnosti venuješ hudbe, resp. kapele? Dnes napríklad celý večer. Stále sme vlastne v kontakte s chalanmi ohľadom kapely, buď telefonujeme, alebo píšeme správy. Samozrejme, že si urobím čas aj na rodinu, ale SOULBURN mi zaberá dosť veľa času. Akú ste mali tohtoročnú festivalovú, resp. koncertnú sezónu? Kde všade ste hrali alebo ste všetku svoju energiu vložili do nového albumu? Samozrejme sme odohrali dobrú sezónu a hrali na rôznych brutálnych festivaloch, jeden z najlepších v mojom živote sme hrali tu v Holandsku. Ale vrchol tohto roka je pre mňa vydanie nášho albumu, pretože k tomu celý tento rok smeroval. Budem veľmi spokojný, keď tento album v novembri vyjde a budem aj rád, ak sa bude ľuďom páčiť. Ak nie, tak aj tak nám to moc nebude vadiť, my robíme hudbu hlavne pre seba a ak sa to páči ľuďom, je to len pridaný bonus, nič viac. A čo jeseň a následná zima? Rozbehnete nejakú dlhšiu šnúru na prezentáciu novinky? Nezastavíte sa náhodou na Slovensku alebo v Čechách? Dúfajme že áno. Pred pár rokmi som u vás hral s ASPHYX, ale nikdy so SOULBURN. Ak sa vyskytne príležitosť, určite radi prídeme. Ďakujem za rozhovor a nemáš záverom pár slov pre vašich fanúšikov na Slovensku a v Čechách? Pre všetky temné duše tam u vás, ak chcete zažiť pravú doom metalovú atmosféru, určite si vypočujte si náš nový album. Ale treba ho počúvať o polnoci a na plnú hlasitosť, vtedy to znie naozaj najlepšie. Možno si hovoríte, že je to klišé, ale je to naozaj pravda, haha. KREMATOR PREKLAD: JURAJ BEDNÁRIK

ROCK HARD 33


NÓRSKO JE V RÁMCI METALU A PREDOVŠETKÝM TOHO ČIERNEHO, KRAJINOU NEOBMEDZENÝCH A NEVYČERPATEĽNÝCH MOŽNOSTÍ. ŽIVÝM DÔKAZOM TOHTO TROCHA ODVÁŽNEHO TVRDENIA JE SKUPINA ALEBO KONKRÉTNEJŠIE PROJEKT DVOCH MUZIKANTOV, KTORÍ ZA KRÁTKY ČAS VYPRODUKOVALI A VYPROFILOVALI AKÚSI PODODNOŽ BLACK METALU, KTORÚ MÔŽEME KĽUDNE NAZVAŤ FUTURE BLACK METAL. ICH NOVÁTORSKÝ ŠTÝL JE VEĽMI ZAUJÍMAVÝ, URČITE PROGRESÍVNY, NO VEĽA FANÚŠIKOV ASI TROCHU ZARAZÍ A BUDÚ SI NAŇ MUSIEŤ DLHŠIE ZVYKAŤ. Zdravím KHONSU! Úvodom sa musím priznať, že ma brutálne prekvapil váš nový materiál „The XunProtectorate”, ktorý vyšiel 18. novembra v Jhator Recordings/ PHD. Aj keď som vyslovene fanúšik oldschool death a black metal, musím uznať maximálne vysokú kvalitu tohto diela a jeho neuchopiteľnosť. Ďakujem, to rád počujem. Mohol by si našim čitateľom priblížiť KHONSU? Myslím si, že je to asi stále neznámy pojem v našich krajinách. KHONSU je nórska experimentálna / atmosférická metalová skupina, v ktorej sa ako hostia objavujú aj členovia KEEP OF KALESSIN a MANES. KHONSU tvorím ja – S. Gronbech, skladám hudbu a hrám na všetky nástroje, a vokalista T’ol. Naša hudba má v sebe veľa progresívnych, elektronických aj industriálnych prvkov a temný futuristický štýl. Je veľmi inovatívna a jedinečná a miešajú sa v nej rôzne žánre. Náš debut „Anomalia“ sme vydali v roku 2012 prostredníctvom francúzskeho labelu Season of Mist. V roku 2014 sme vydali EP s názvom „Traveller“ a dnes máme pripravený nový album, ktorý vychádza na mojom vlastnom labeli Jhator Recordings. 34 ROCK HARD

Ste regulárnou kapelou, alebo sa jedná len o projekt, ktorý bude vždy štúdiovou záležitosťou? Pýtam sa, lebo ma zaujíma, čí je vás možné niekedy vidieť aj naživo? Bohužiaľ, sme len štúdiový projekt a momentálne nemáme v pláne hrať naživo. Ale to sa samozrejme môže zmeniť, záleží ako bude prijatý náš nový album. Keďže sme len dvaja, musel by som nájsť ďalších hudobníkov na koncerty, a to je hlavný dôvod, prečo nehráme naživo. Názov KHONSU je prevzatý od staroegyptského boha Mesiaca a doslovne znamená „ten, kto cestuje nočnou oblohou“. Názov má vyjadrovať váš vzťah k mystike, iným civilizáciám alebo....? Aj keď sa zaujímam o mytológiu a staré civilizácie, nebol to hlavný dôvod, prečo som vybral názov KHONSU. Chcel som nájsť krátky názov, ktorý sa ľahko pamätá a zároveň má cool význam, ktorý by pasoval do sveta KHONSU. Keďže ide o boha Mesiaca, myslím, že to evokuje temnotu, mystiku a niečo vesmírne. Bolo to najmä kvôli významu. Váš štýl ťažko nejako zaradiť, nazval by som ho extrémnym inovatívnym metalom s futuristickým nádychom. Aj keď ste trochu prirovnávaní k ULVER alebo EM-

PEROR, ja tam skôr vidím trošku stopy po THORNS alebo ABORYM, ale skôr si myslím, že je vás veľmi ťažké zaškatuľkovať. Čo si o tom myslíš ty? Áno, je ťažké zaradiť našu hudbu a myslím, že tvoja definícia je presná. ABORYM veľmi nepočúvam, takže k tomu neviem povedať veľa, ale náznaky THORNS tam rozhodne vidím. Ale ako hovoríš, verím, že KHONSU sú jedineční a je takmer nemožné prirovnať nás k nejakej inej skupine. Aspoň nie album ako celok. Pri debute „Anomalia“ ste podpísali zmluvu s vydavateľstvom Season of Mist. Ako ste sa dostali k spolupráci s týmto významným labelom. Nahral a produkoval som náš debut, a potom som ho rozposlal rôznym nahrávacím spoločnostiam a našťastie Season of Mist sa to páčilo tak veľmi, že súhlasili, že ho vydajú. Bolo to dosť jednoznačné. So spoluprácou so Season of Mist som bol veľmi spokojný a stretol som tam grafika, ktorý robil náš nový album, keďže tam pracuje. Volá sa Adrien Bousson a robil obálku pre album „Anomalia“ a aj náš nový album. Je nám cťou pracovať s nim, má skvelé nápady, ktoré sa veľmi dobre dopĺňajú s KHONSU. Kto sa podieľal na tvorbe „Anomalia“? Viem, že ho naspieval

Thebon (ex-KEEP OF KALESSIN), dokonca ste tam mali mať basgitaristu z ABSU - Shandy Mckay, čo je na tom pravdy? Všetku hudbu na „Anomalia“ som zložil a nahral ja. Až na vokály, ktoré naspieval Thebon. Áno, na tom, čo si počul, je niečo pravdy, keďže keď sme hrali na festivale Inferno v Osle v roku 2012, Shandy hral na basgitaru, ale nezúčastnil sa nahrávania. Toto bol jediný raz, čo sme hrali naživo. Ale bolo super stretnúť sa s ním a som rád, že nám pri tomto koncerte pomohol na basgitare. Na sklonku tohto roku vydávate váš druhý album „The Xun Protectorate“, a to už podľa všetkého vo vlastnom vydavateľstve Jhator Recordings/PHD. Prečo odchod zo Season of Mist a založenie vlastného labelu? Zmluvu so Season of Mist som mal len na jeden album, ale poslal som im aj ten nový a rozprávali sme sa o tom. Povedali, že sa im veľmi páči, ale hlavný dôvod, prečo sa rozhodli nevydať ho, bol fakt, že nehráme naživo. Po tomto som sa ani neunúval poslať album ďalším labelom a rozhodol som sa, že chcem mať úplnú kontrolu, a preto som si založil svoj vlastný label a podpísal dohodu o distribúcii v rámci Európy s British Plastic Head Distribution. „The Xun Protectorate“ pôsobí ako zrážka extrémnej muziky s Jean Michael Jarre, ako to spomenul aj kolega z redakcie pri recenzii na tento album. Ako by si tento album charakterizoval ty? Niečo na tom je. Povedal by som, že základy KHONSU sú v extrémnom metale, ale pridávame do toho aj prvky z iných metalových žánrov a tiež veľa


elektronickej hudby, aby sme dotvorili atmosféru. Možno by sme to mohli volať elektronický extrémny metal. Ovplyvňuje ma aj filmová hudba. Hlavná vec, ktorá definuje KHONSU, je rôznorodosť nápadov a fakt, že poslucháč nikdy nevie, čo bude nasledovať. Počúvať KHONSU je ako ísť na výlet, kde sa stále mení krajina a všade čaká niečo nové. Kto sa podieľal na stvorení „The Xun Protectorate“? Ja som zložil hudbu, produkoval album a nahral všetky nástroje, teda až na niektoré sólové gitary vo štvrtej pesničke, ktoré nahral môj brat Arnt „Obsidian C.“ Gronbech. Robil aj technika pri nahrávaní gitár, ale všetko ostatné som robil sám. T’ol z nórskych death metalových skupín KILLING FOR COMPANY a CHTON nahral všetky death a black metalové vokály a Rune Folgerø z MANES a ATROX robil čisté vokály. A ja som tiež prispel nejakými sprievodnými vokálmi. V dvoch skladbách sme použili aj ženské vokály. Torstein Parelius z MANES napísal texty a Adrien Bousson, ktorého som už spomenul, vytvoril obal. Mix a mastering zabezpečili Stamos Koliousis a Vangelis Labrakis a trochu pomohli aj s produkciou. Čím si bol ovplyvnený pri tvorbe „The Xun Protectorate“, myslím po textovej ako aj hudobnej stránke? Mohol by si priblížiť, čomu sa venujú jednotlivé texty? Pri skladaní improvizujem, kým sa nezačnú objavovať zaujímavé nápady, ktoré sa oplatí rozvíjať. Keď skladám,

vedome nerozmýšľam nad tým, čo ma ovplyvňuje, ale predpokladám, že niekde tam vzadu to je. Čo sa týka toho, čo ma inšpiruje, myslím, že je to atmosférický extrémny metal ako aj elektronická hudba. V prípade metalu sú to najmä rané nórske black metalové nahrávky, ktoré vyšli v 90. rokoch. Tie ma veľmi inšpirovali a ovplyvnili. Na tých albumoch je kopec naozaj unikátnej atmosféry. Keď si ich dnes pustím, cítim kus nostalgie. Dostanú ma naspäť do tej nálady. Bez ranej nórskej black metalovej scény by KHONSU asi neexistovali. Ako sa dá tušiť, som ovplyvnený aj atmosférickými sci-fi filmami a soundtrackmi. Blade Runner je môj najobľúbenejší film. Nový album bol pre mňa príležitosťou stvoriť vlastný futuristický vesmír. Je to koncepčný album o vesmírnej kolónii alebo meste, ktoré obieha okolo slnka niekoľko storočí v budúcnosti po tom, ako sa stala zem neobývateľnou. Existencia obyvateľstva tohto mesta nemá nejaký zmysel a cieľ. Toto miesto je veľmi temné a depresívne. Je tam niekoľko tisícok naklonovaných robotníkov, ktorí nemajú vlastné myšlienky ani osobnosť. Tento album je o procese precitnutia jedného z týchto klonov. Má vízie a sny a je si istý, že jeho zmyslom je skoncovať so svojím životom a rovnako aj s celým ľudstvom a namieri toto mesto na slnko. Texty napísal Torstein Parelius, tento príbeh vytvoril na základe môjho nápadu. Kto je autorom vysoko futuristického obalu? Čo má vyjadrovať? Ako som spomínal, je to Adrien Bousson z grafického oddelenia Season

of Mist. Robil obálku nášho debutu, a keďže odviedol skvelú prácu, kontaktoval som ho a opýtal sa, či by nevytvoril aj ďalší obal. Povedal som mu, aký je koncept a poslal mu texty a hudbu. Na základe toho vytvoril obal a ku každej skladbe aj jeden motív, ktorý odráža tému textu. Navrhol aj digipackovú verziu, vinyl a asi 10 fotiek skupiny. Všetko sa týka rovnakého sci-fi konceptu. Myslím, že jeho nápady, štýl a artwork skvele ladia s textami a hudbou. Tvoj brat je, dá sa povedať slávnejší Arnt „Obsidian C.“ z KEEP OF KALESSIN. Nerozmýšľali ste niekedy, ako bratské duo, nad nejakým spoločným materiálom? Na prelome tisícročia sme spolu zložili skladbu s názvom „Ix”, ktorá sa objavila na albume KEEP OF KALESSIN – „Reclaim“ z roku 2004. Zložili sme ju v čase, keď sa KEEP OF KALESSIN rozpadli a vlastne sme rozmýšľali, že by sme spolu založili kapelu. Ale Arnt sa rozhodol oživiť KEEP OF KALESSIN a ja som išiel robiť vlastnú muziku. Povedal by som, že obaja sme veľmi tvrdohlaví, a keď máme jasnú predstavu o tom, ako mi mala naša hudba znieť, neradi robíme kompromisy, takže si myslím, že by to veľmi nefungovalo. Aký je S. Gronbech človek, keď má masku na tvári a aký je bez nej v súkromí? Masku mám len, keď sa ukazujem na verejnosti, pretože chcem zostať v anonymite. Keď ju nemám, som rovnaký. Nič sa nemení.

Aké sú plány do budúcna s KHONSU? Ako som sa už vyššie pýtal, bude vás možné zhliadnuť aj na koncertných pódiách alebo aspoň na festivaloch? Teraz sa sústredíme na vydanie nového albumu, ale momentálne nemáme plány hrať naživo. Odohrali sme len jeden koncert na festivale Inferno v roku 2012 a nie som si istý, či ešte niekedy budeme hrať naživo. Záleží ako sa bude nášmu albumu dariť a aké dostaneme ponuky. Neviem, či koncertovanie by stálo za tú námahu, pretože ako som povedal, museli by sme najať nových ľudí, nacvičiť veci atď. Zároveň ja a T’ol žijeme v rôznych mestách. Ale uvidíme. Ak by sme hrali naživo, museli by sme urobiť majestátnu show, ktorá by sa dopĺňala s atmosférou hudby a nemyslím si, že také niečo by sa hodilo do malých priestorov. Muselo by to byť na festivale alebo možno keby sme predskakovali nejakej väčšej skupine. Rozhodne by bolo super hrať naživo, myslím, že našej hudbe by to pristalo, ale uvidíme. Záverom ťa poprosím o pár slov a ďakujem za možnosť vyspovedať tak inovátorskú kapelu akou ste. Bolo mi potešením odpovedať na vaše otázky. Vážime si váš záujem o KHONSU a pochvalu albumu! Našim slovenským fanúšikom by sme radi odkázali, že si vážime ich podporu a dúfame, že sa vám bude páčiť náš nový album! GOREGRINDER, KREMATOR PREKLAD: BARBORA STUCHLÍKOVÁ


Devin, v prvom rade by som ti rád pogratuloval k tvojej novinke „Transcendence“. Pri počúvaní sa neviem zbaviť pocitu, že sa jedná o tvoje najpremyslenejšie, najpompéznejšie, ale zároveň najpokornejšie dielo, aké som od teba počul. Dáš mi za pravdu? V prvom rade ďakujem za slová chvály. Myslím, že tento album je odlišný od tých pred ním a zároveň je aj rovnaký. Mám pocit, že všetky veci, ktoré som poriadne nedotiahol do konca na predošlých albumoch, tak tu sa mi podarili. Som mimoriadne spokojný s výsledkom. Aký je podľa teba, ako tvorcu materiálu, najvýraznejší progres medzi albumom „Epicloud“ a „Transcendence“? Hlavným rozdielom je podľa mňa zapojenie ostatných členov kapely do procesu skladania hudby. Dlhé roky som si hudbu skladal sám a slúžilo mi to dobre, ale s týmito ľuďmi som už tak dlho a máme tak dobrý tím, že sme si to navzájom dlhovali, a preto boli do kreatívneho procesu zapojení aj ostatní členovia kapely. Názov tvojej novinky „Transcendence“ sa dá pochopiť viacerými spôsobmi. Slovo transcendence predovšetkým vyjadruje naprostú dokonalosť. Myslíš, že sa ti podarilo stvoriť úplne dokonalú nahrávku? Určite nie. Problém so mnou je v tom, že som absolútny perfekcionista, ale čokoľvek, čo urobím, nie je perfektné. Som ku svojej práci až moc kritický a vždy hľadám priestor pre zlepšenie. Nakoľko promo verzia, ktorú sme dostali, neobsahovala textovú prílohu, zaujíma ma táto neodmysliteľná súčasť tvojich diel. Jedná sa o koncepčné dielo, alebo sa každá skladba venuje inej téme? Nejedná sa o koncepčné dielo v tradičnom slova zmysle, ale každý môj album má svoju základnú myšlienku, ktorej sa pridŕžam. Mám rád,

keď má niečo svoj začiatok, vyvrcholenie a koniec. Textovo moje albumy pojednávajú vždy o tom, čo cítim a vnímam v danej dobe. Teraz mám 44 rokov a problémy, ktoré musím zdolávať, sú iné, aké boli predtým. Takže, tento album je o veciach, ktoré sa mi preháňali hlavou za posledný rok až dva. Nie je to nič špecifické, je to skrátka album o rôznych veciach. Tvoj hlas v kombinácii s hlasom Anneke tvorí jeden z najdoko36 ROCK HARD


nalejších duetov, a to nielen v metalovom svete – bez srandy! Zaujímalo by ma však, či si niekedy nezvažoval spoluprácu aj s nejakou inou speváčkou. Čo tak nejaký francúzsky soprán alebo čosi podobne netradičné? Čo sa týka DTP, je to vždy Anneke. Nie som bigamistický hudobník a Anneke sa hodí k tomuto projektu. Pri iných projektoch spolupracujem aj s inými spevákmi č speváčkami, ale keď sa jedná o DTP, vždy zavolám Anneke.

be nejaké veci. Jediná vec, čo sa zmenila, je urgencia vytvárať si tieto zásoby, pretože mám toľko nápadov práve teraz, že presne viem, čo bude nasledovať, takže už možno staré nápady nebudem potrebovať.

Musím sa priznať, že už dlho sa mi nestalo, že by som nevedel dostať z hlavy nejakú aktuálnu metalovú hitovku. Skladba „Offer Your Light“ to s úplným prehľadom dokázala, hehe. Dúfam, že sa jej dočkáme aj v „live“ podobe pri tvojom nadchádzajúcom tour... Je zaujímavé, že táto pieseň je jednou z tých, čo sa mi páčia viac a zároveň je to pieseň, ktorá sa presne sadla na danú časť albumu, ale skoro som ju na tento album nevybral. Čo sa týka hrania na koncertoch, je to strašne náročná pieseň na spev a zrejme nebudem chcieť spievať veci, ktoré mi zničia hlasivky do dvoch týždňov.

Ten posun od nasratého a nervózneho maníka v tričku STRAPPING YOUNG LAD k uhladenému, pokojnému týpkovi v obleku, akým si v súčasnosti, predstavuje už 10-ročný skok, ak sa nemýlim. Je to dlhá doba. Čo všetko sa odvtedy u Devina zmenilo? A nemyslím len po vizuálnej stránke. Hlavná zmena je, že som už starý, haha. Teraz som muž v strednom veku a niekedy sa ma pýtajú, prečo sa neobliekam, ako som sa obliekal, keď som mal 20. To by znamenalo, že som sa nezmenil. Ale ak sa nezmeníte, vaše sebavedomie hodne utrpí. Nemôžem byť stále ten človek, čo som bol, každá ľudská bytosť sa vyvíja. Oholil som si hlavu, pretože moje vlasy už boli doslova nechutné a zmenil som štýl obliekania, pretože som dospel a vyzrel. Nik nemôže povedať, že je stále taký istý po toľkých rokoch.

Keď sme pri tom tour, ty a cestovanie – to je kapitola sama osebe. Zmenilo sa niečo v tomto smere? Užívaš si cestovanie viacej, ako tomu bolo v minulosti? Užívam si, áno, ale menej ako v minulosti. Ako mi pribúdajú roky, je to čoraz väčšia záťaž na telo a hlavne my moc necestujeme v luxuse. Ale rád chodím na miesta, kde som ešte

Je známe, že si už nejaký ten piatok „čistý“. Priznaj však úprimne, nechýbajú ti tie iné hudobné dimenzie, ktoré si mal možnosť predtým objavovať a zažívať? Ani nie, ja som si už zvykol a mám plno nápadov aj s triezvou hlavou. Naviac ma to psychicky aj fyzicky ničilo, takže som rád, že som sa toho zbavil.

vili, alebo urobili dobrú nahrávku, ale skôr aby niekoho nahnevali a urazili. Tieto veci nemám rád. Určite často dostávaš otázky o tom, aký si vyťažený, keďže máš toľko projektov, produkovania, kapiel atď. No pokiaľ človek chce, vždy si vie nájsť čas na nejaký relax. Prezradíš nám, ako Devin najradšej relaxuje? Pijem veľa kávy, brnkám si base, chodím veľmi pomaly, sem-tam si ťuknem niečo na internete. V poslednej dobe aj veľa cvičím, pretože som skutočne rád, že žijem, že som tu na tomto svete a snažím sa užívať si život čo najviac. Vždy ma zaujímalo, ako je to v Kanade s podporou mladých kapiel. Podporuje štát začínajúce formácie, ako to napríklad funguje v Nórsku či Švédsku? Tiež ma zaujíma, či sleduješ nové kapely a ak áno, dáš nám nejaké zaujímavé tipy? V Kanade to funguje podobne, my napríklad po predložení nejakého prieskumu, že propagujeme krajinu v zahraničí, dostaneme od vlády občas nejaký grant, ktorý môžeme použiť na natočenie videoklipu alebo nahranie albumu. Takto to funguje u každej kapely, stačí predložiť niečo, čím by ste chceli krajinu reprezentovať a grant vám vo väčšine schvália. Ja počúvam mnoho mladých kapiel, ale to odkiaľ pochádzajú nie je pre mňa rozhodujúcim faktorom. Je možné, že niekoľko týchto kapiel je z Kanady, ale ja vážne neviem, ktoré. V akom štádiu je tvoja kniha „Only Half There“? Hudobná

BENT SEA, ktorý si mal so Svenom (ABORTED) a Dirkom (SOILWORK). Vaše EP „Noistalgia“ naznačilo, že by sa mohlo jednať o parádnu death/grind masáž. Plánujete niečo nové? V akom štádiu je tento projekt? Raz som požiadal Dirka, aby nahral bicie na mojom albume „Deconstruction“. Keďže odviedol veľa skvelej práce, bolo toho až toľko, že som ho nemal z čoho zaplatiť. Preto sme sa rozhodli pre barter, že ja zase nahrám basu na jeho projekte BENT SEA a zmixujem mu to EP, ale tam naša spolupráca skončila. Bol to jednoduchý obchod. Mám rád tento projekt a myslím, že Dirk potom vydal ďalšie albumy alebo EP s niekým iným, ale ja som sa už na tom ďalej nepodieľal. Budúci rok vo februári to bude presne 20 rokov od vydania SYL – „City“. Tento album mnoho fans považuje za jeden zo základných pilierov industrial metalu. Nechystá sa náhodou nejaká výročná edícia CD/LP? A čo tak tour k tomuto albumu? Podobné retro šou momentálne prežívajú obrovský boom. Tour asi nebude, a čo sa týka albumu, to musí prísť iniciatíva z vydavateľstva, ale zatiaľ mi nikto nič nepovedal. Myslím, že sme vydali rôzne verzie tohto albumu, keď mal desiate výročie, už tam asi nič moc viac nevymyslíme. Ale budeme mať nejaké výročné turné k „Ocean Machine“, keď už nie ku „City“. Devin, ďakujem za tvoj čas a za tvoje slová pre slovensko - český magazín Rock Hard. Budeme

KOĽKO VÁS V DNEŠNOM, HUDOBNE PRESÝTENOM SVETE NAPADNE SPIEVAJÚCICH GITARISTOV, KTORÝCH SPOZNÁTE UŽ PO PRVOM ZAHRATOM A ZASPIEVANOM TÓNE? NO, URČITE SA ICH NIEKOĽKO NÁJDE, ALE VYČNIEVA TU JEDEN „UFÓN“, KTORÝ MÁ TAK ŠPECIÁLNY RUKOPIS VLASTNEJ TVORBY, ŽE JE NEMOŽNÉ SI HO SPLIESŤ. DEVIN TOWNSEND PRICHÁDZA SO SVOJOU ZHUDOBNENOU DOKONALOSŤOU, KTORÚ ALE, AKO SÁM POVEDAL, EŠTE ZA NAJVÄČŠIU DOKONALOSŤ NEPOVAŽUJE. VIAC SA UŽ DOZVIETE V NASLEDOVNÝCH RIADKOCH.

nebol, napríklad tohto roku budeme hrať v Šanghaji a ja som ešte nikdy v Číne nebol, takže na to sa teším. Pri tvojom mene ma vždy napadne, že máš vo svojom štúdiu veľkú zásuvku plnú demo nahrávok a už len postupne vyťahuješ jednotlivé kúsky, ktoré prispôsobuješ potrebám daných albumov, ktoré chceš v rámci jednotlivých projektov vydať. Je na mojej domnienke kúsok pravdy? Áno, je to tak. Vždy mám v záso-

Si považovaný za jednu z najdôležitejších osobností v metalovom svete. Preto ma zaujíma tvoj pohľad na súčasný stav metalového biznisu. Je tu niečo, čo ti vo všeobecnosti vyslovene prekáža, alebo čo ťa teší viac, ako tomu bolo v minulosti? Mám rád silu metalu všeobecne, že máte veľký vplyv na veľkú skupinu ľudí. Čo nemám rád, je keď niektorí túto moc zneužívajú a stanú sa takzvanými metalovými hajzlami, ktorí už nehrajú preto, aby niekoho poba-

škatuľka úprimnosti ti už bola pritesná? Alebo si sa rozhodol ísť na ňu aj cez písmená? Ako to máme chápať? Kniha je už dokončená, dopísal som ju asi pred polrokom. V priebehu niekoľkých mesiacov by mala vyjsť. A áno, nie všetko, čo som chcel povedať, sa vtesnalo do hudobných albumov, preto som sa rozhodol zvoliť aj takúto formu sebavyjadrenia.

dúfať, že našu malú krajinu v rámci aktuálneho tour neobídete. Apropo, ako si spomínaš na posledný koncert na Slovensku v Bratislave? Myslím, že to bol náš prvý koncert na Slovensku, takže sme boli radi, že sa nám tam podarilo dostať. Užili sme si to a dúfam, že sa tam čoskoro vrátime, aj keď v tejto fáze to ešte nemôžem zaručiť.

Nedá sa mi nespýtať sa na môj obľúbený hudobný projekt

HOYAS PREKLAD: JURAJ BEDNÁRIK

ROCK HARD 37


PARKWAY DRIVE sa na metalcore scéne pohybujú len od roku 2003 a už majú tisícky priaznivcov. Austrálska kapela v roku 2015 vydala svoj zatiaľ posledný album, s ľahko zapamätateľným názvom „Ire“. O tom, že sa naozaj jedná už o ostrieľaných harcovníkov so skvelým živým prevedením, nás presvedčili aj na tohtoročnom Brutal Assaulte, kde boli v pozícii jedného z headlinerov celého festivalu. Pri tejto príležitosti sa nám podarilo vyspovedať bubeníka Bena Gordona. Ahoj, presuňme sa rovno k novému albumu „Ire“. Je tak trocha iný od predchádzajúcich albumov, báli ste sa odozvy od fanúšikov? Ani nie, lebo my sme boli spokojní, a keď sme my spokojní, tak nás nezaujíma, čo si druhí ľudia myslia. My nerobíme hudbu preto, aby sa všetkým páčila, my sme vedeli, že ak sa to bude páčiť nám, tak sa to bude aj našim fanúšikom páčiť. Preferovali by sme album, ktorý sa nám páči a ľudom nie ako album, ktorý sa nám nepáči a ostatným hej? Boli ste hudobne ovplyvnený inými kapelami? Jasné, vždy vás nejako ovplyvnia ostatné kapely. Zo začiatku sme nevedeli, čo máme robiť, nevedeli sme, akú hudbu tvoriť, tak sme sledovali hlavné kapely na festivaloch, ako vystupujú, čo hrajú, čo ich spravilo populárnymi, a potom sme začali mať veľa nápadov. Náš prvý album bol len screaming a moc sa nám nepáčil a ani spevákovi Winstonovi. Tak začal viacej pracovať na jeho hlase. Sledoval RAGE AGAINST THE MACHINE a veľa iných kapiel, ktoré nás ovplyvnili. Pripadá mi, že song „Devil´s Calling“ vyčnieva z albumu, je iný v porovnaní so zvyškom albumu. Prečo taká zmena hlavne v hlase? 38 ROCK HARD

Ten song bol len experiment a je iba v deluxe verzii, tak sme ho chceli trocha zmeniť. Bola to taká skúška a takto nebudú vyzerať ostatné albumy. Hráme ho aj naživo a ľudom sa veľmi páči. Má obal albumu nejakú hlbšiu myšlienku? Ani nie, bol navrhnutý našim kamarátom, ktorý veľmi dobre kreslí. Nechceli sme niečo vytvorené na počítači, tak sme to vytvorili v skutočnosti, bolo to 1,5 metra2 veľké. Meno albumu má hlbší význam. Názov albumu „Ire“ vlastne znamená nejaká silná emócia. Je to veľmi expresívne slovo v angličtine. Je tu veľa vecí vo svete, s ktorými nie sme my spokojní ako aj ostatné kapely, a to napríklad odlesňovanie, znečisťovanie prostredia. Vec, na ktorej sa všetci zhodneme, je to, že nám veľmi záleží na životnom prostredí. Jeden z našich vzorov je aj Leonardo di Caprio. Aká je hlavná zmena v porovnaní s albumom „Atlas“? Viac sme experimentovali aj s vokálom, ako som už predtým hovoril, staršie albumy sú veľmi o screame. Pozreli sme sa aj na staršie albumy a povedali sme, že by bolo dobre mať viac dynamiky, tak sme dali Winstonovi dostatok priestoru, lebo predtým sme mali hlavne rýchle gitary, bicie a málo miesta pre vokál.

Čo vás viedlo k tomuto typu hudby? No, v 90. rokoch sme pozerali veľa punkových videí a odtiaľ sme sa dostali k metalu, metalcoru. Je to veľmi dobrá hudba, metalcore je ťažký štýl pre gitary aj pre bicie a veľmi dobre sa tu dá vybiť energia, keď hráte niečo rýchle alebo aj pri pomalých pasážach. Nedokázal by som hrať jazz, je to veľmi nudné pre mňa. Čo bol vás najlepší zážitok, keď ste hrali na živo nový album? To je jedna z ťažších otázok. Keď píšeme songy, tak myslíme, ako by sme boli na pódiu, chceme pasáže, ktoré sú pre ľudí. A keď píšete pesničku, tak si hovoríte, toto je dobré, pri tomto budú všetci šantiť. To je asi to najlepšie, keď niečo zložíte, a potom vidíte, ako sa to fanúšikom páči. Koľko turné ste už mali k novému albumu a koľko ešte budete mať? Mali sme Ameriku, Austráliu a Európu máme teraz po druhýkrát, a potom zase naspäť do Ameriky na pár koncertov. Potom zase začneme skladať nejaké nové veci, lebo kým sa to všetko zloží, potom ideme do štúdia to nahrať a chceme mať aj nejaký čas pre seba. Už máme za sebou 4 veľké turné a zatiaľ všetky dopadli super, ľudom sa veľmi páčia nové pesničky.

Je to po prvýkrát, čo hráte na Brutal Assaulte. Ako sa vám zatiaľ páči tento festival? Skúšali ste nejaký miestny alkohol? Veľmi sa mi tu páči, je to také jedinečné, že sa to koná v pevnosti a je to také miesto, že keby tu aj nebol festival, veľmi rád by som to tu pozrel. Veľmi ma zaujíma história a je to super, že aj takéto staré miesta sa zviditeľnia. Ja nepijem, ale ostatní si určite dali niečo, ale iba trocha, lebo pred šou to nie je dobré. Počul som o tomto mieste predtým aj od kapiel, ktoré tu hrali. Aký bol váš najhorší zážitok počas turné? Mali sme niektoré poriadne zlé. Myslím, že najhoršie bolo, keď sme ochoreli na turné a bola jedna šou, keď Winston dostal zápal hrdla a nemohol spievať. Volali sme ho, nech ide spievať a nakoniec sme ho presvedčili, ale strašne ho to bolelo. Nič tragického nestalo, ale prihodilo sa nám veľa zlých vecí. A nejaký odkaz pre čitateľov Rock Hardu? Ďakujeme všetkým fanúšikom, ktorí čítajú tento časopis a prídeme určite naspäť čo najskôr. IGNIS INFERNUS, MARTIN ZAŤOVIČ, GOREGRINDER PREKLAD: IGNIS INFERNUS


V ÚTROBÁCH PODZEMNEJ VYHNE SOPKY MOSCHYLY TO UŽ DLHŠÍ ČAS VRELO. ZEM SA OTRIASALA V MOHUTNÝCH ZÁCHVEVOCH, K NOČNEJ OBLOHE VYSTREĽOVALI ZVÄZKY OHNIVÝCH PLAMEŇOV, ŽERAVÁ SÍRA A KÚDOLY ČIERNEHO, SMOLNÉHO DYMU SA ŠÍRILI DO OKOLIA AKO MOROVÁ NÁKAZA. STENA SOPKY VYBUCHLA. Z TRHLÍN SA ZRAZU VYRÚTIL DO NOCI DIABOLSKÝ JAZDEC NA OCEĽOVOM KONI, KTORÉMU OČI SVIETILI AKO DVA ŽERAVÉ RUBÍNY. NEŽIVÝ, OZBROJENÝ KOVANÝM VRAHOMLATOM, POHÁŇANÝ DIABOLSKOU SILOU, OVLÁDAL ZVIERA DLHOU OHNIVOU REŤAZOU. HEFAISTOS, KOVÁČ BOHOV, DRŽAL V RUKÁCH OBROVSKÉ KLADIVO A POTICHU SA USMIEVAL. „ĎALŠÍ SKVELÝ DAR PRE ĽUDSTVO!“ OBRÁTIL SA K POMOCNÍKOVI, MALÉMU TRPASLÍKOVI S VEĽKOU BRADOU. „TIE TAJOMNÉ RUNY, KTORÉ SI VYRYL NA OKRAJ DISKU, SÚ DÚFAM MAGICKÉ?“ TRPASLÍK ZAVRTEL RÁZNE HLAVOU A ZAKLIAL POPOD FÚZY: „RUNY? NIE. LEN HRUBÉ A SPROSTÉ TRPASLIČIE NADÁVKY.“ „AKO TRADIČNE“, POVZDYCHOL SI HEFAISTOS A POBRAL SA KOVAŤ ĎALŠIE METALOVÉ DIELO, KTORÉ OHROMÍ SVET. HERMAN FRANK JE V METALOVOM SVETE VEĽKÝ POJEM. JEHO TRETÍ ALBUM „THE DEVIL RIDES OUT“ PRÁVE VYŠIEL NA ZEMSKÝ POVRCH. JE ČAS NAZRIEŤ DO JEHO ŽERAVÝCH ÚTROB, KÝM EŠTE NEVYCHLADOL. Frank, gratulujem ti k novému, pôsobivému albumu. Môžeš nám opísať náročnú prácu, pocity a emócie počas tvoriaceho procesu? Už dlhšie sme premýšľali urobiť tento nový album, vlastne hneď potom, ako vyšiel náš druhý album „Right in the Guts“. Ale ja som bol zaneprázdnený v ACCEPT a Rick zase v MASTERPLAN, takže preto nám to trvalo tak dlho. Začali sme v januári tohto roku, kedy som priletel do Švédska k Rickovi a u neho sme začali skladať piesne na nový album, najmä spoločným jamovaním. Keď sme mali tak 5 až 6 piesní, uvedomili sme si, že potrebujeme dobrého basáka a bubeníka. Ja som poznal Andrého z festivalov a Rick zase Mülliho, tak sme ich oslovili a oni sa vyjadrili kladne. Potom sme všetci spolu dotiahli ostatné piesne, a tak uzrel svetlo sveta nový album. V čom sa líšilo nahrávanie a produkcia od predchádzajúcich albumov? Robil si si starosti pred nahrávaním novinky? Vždy je to skoro o tom istom. Mal som viac piesní, ale nechali sme to nakoniec na pätnástich. Potom sme išli do štúdia a normálne nahrávali. Čo bola ale jedna vec, objednali sme si štúdio na nahrávanie bicích na štyri dni, ale André to zvládol za jeden a pol dňa. Takže sme nevedeli, čo budeme zvyšných dva a pol dňa robiť. Nakoniec sme našli riešenie a objednali

štyri debničky piva, haha. Kto je zosobnením diabla na albume? Keď začnete niečo nové robiť, stále vám na pleci sedí malý diabol, ktorý vám našepkáva a poháňa vás dopredu. Musíš vstať z postele, musíš ísť do štúdia, proste nikdy nechce sklapnúť. A takto ma donútil urobiť aj nový album. Myslím, že ten hlas každý z nás pozná. Kto má na svedomí úžasný obal nového albumu? Ja som to vymyslel. Pred mnohými rokmi, ešte dávno pred tým, ako sme prišli s týmto názvom. Videl som obrázok rytiera so zbraňou a hovoril som si, že niečo podobné musím mať na obale aj ja. A keď sa prišlo s týmto názvom, vedel som, že je čas ho použiť. Tak som to dal nášmu výtvarníkovi, čo nám robil už prvé dva albumy a on to premenil na výsledný obal. Ja by som to nezvládol namaľovať, haha. Nový album vychádza na farebnom vinyle s otváracím obalom a vyzerá skvele. Predchádzajúce dva albumy tiež vyjdú na vinyle? Nedávno vyšli tieto albumy nanovo v reedíciách, ale bohužiaľ zatiaľ nie na vinyle. Dúfam, že sa to časom napraví, ale rozhodne nie v dohľadnej dobe. Môžeš nám priblížiť nového bubeníka Andrého Hilgersa (ex RAGE, SILENT

FORCE) a basgitaristu Michaela Müllera (JADED HEART)? Andrého som spoznal ešte za čias môjho pôsobenia v ACCEPT, hrávali sme spolu mnoho festivalov a dlhé roky hral v RAGE. Keď som ho oslovil, okamžite súhlasil, pretože ako povedal, toto je presne hudba pre neho, hudba na akej vyrastal. To isté platí aj o Michaelovi, jeho zase poznal Rick dlhšiu dobu a oslovil ho on, pretože je to skvelý basák, ktorý dá našej hudbe gule. Tak sme ich oboch raz priviedli do štúdia a boli to skvelí hudobníci a výborní ľudia. Povieš nám viac o videu „Ballhog Zone“? Bol to nápad vydavateľstva, že musím mať aj nejaký klip. Nemám rád tieto krátke videá, pretože nie sme žiadni Spielbergovia a s malým rozpočtom sa nedá urobiť dobrý klip. Preto sme sa zamerali hlavne na to, aby tam bolo vidno kapelu, ktorá hrá akože naživo a doplnili sme to o krátky príbeh o automobilovom preteku. Táto otázka má priamu súvislosť s predošlou. Na akom aute jazdíš, a ktoré je tvojím snom? Je ich mnoho. Aj tá Corvetta z toho klipu by bola fajn, škoda, že nie je moja. Momentálne jazdím na osemvalcovom Mercedese AMG. Chodí sa na ňom výborne, ale predsa to nie je auto mojich snov. Napríklad auto, čo mal Clint Eastwood vo

filme Grand Torino, to by sa mi páčilo. Na tom si tak jazdiť po Hannoveri, haha. Ale obávam sa, že potom by som si musel kúpiť rovno aj čerpaciu stanicu. Čo ti spôsobuje nielen radosť, nadšenie a motivuje ťa k skvelej tvorbe hudby, ktorú tvoríš po celé roky? Asi tak štyri až päťkrát týždenne chodím do bojového klubu, kde sa učím rôzne bojové umenia, alebo si len tak zaboxujem s ostatnými. Dáva mi to energiu a pomáha odbúrať stres a vypustiť paru. Chodieval som už predtým, ale kvôli obave zo zranenia som s tým na niekoľko rokov prestal. Teraz ale som opäť nabral odvahu a užívam si to tam. Si stále činný v PANZER a VICTORY? Vo VICTORY áno, dokonca chystáme pre fanúšikov malé prekvapenie a tiež už mám pripravené veci na nový album. Som rád, že mám viac projektov, aspoň môžem robiť hudbu na viacerých ihriskách. Ale čo sa týka PANZER, tak to si vôbec nie som istý, či je to ešte aktívne alebo nie, pravdepodobne to bol iba projekt na jeden album. Nehovorím, že ak mi zavolajú tak nepôjdem, ale s veľkou pravdepodobnosťou je ten projekt ukončený. Je veľa starých metalových albumov, znovu vydaných na CD alebo vinyle. Ktorý z nich upútal tvoju pozornosť? Nie som nejaký veľký zberateľ CD, pretože mám mnoho známych v rôznych vydavateľstvách a posielajú mi väčšinou nové albumy zdarma. Takže som spokojný s tým, čo dostanem, neprikupujem si nič ďalšie. Nemám dokonca ani toľko času, aby som si ich vypočul všetky. Stále prebiehajú jednania k turné a festivalom na rok 2017? Práve som v procese výberu bookingovej agentúry, chcú pre mňa pracovať dve a ja si do piatku musím jednu z nich vybrať. Koncom februára by sme mali hrať nejaké turné ako predskupina, ešte nevieme, ktorá skupina nás vezme. A na leto sa mi táto agentúra potom bude snažiť vybaviť nejaké festivaly, takže ktovie, možno sa v lete uvidíme v Čechách alebo na Slovensku. ERIK NÁDUDVARI PREKLAD: JURAJ BEDNÁRIK

ROCK HARD 39


NESNAŽÍME SA O KVANTITU, SÚSTREDÍME SA NA UMENIE A KVALITU

Je zaujímavé, že nebyť seriálu Vikingovia, tak by som na kapelu WARDRUNA asi nikdy nenarazil. Bola by to naozaj škoda, pretože táto kapela zhudobňuje severskú históriu tak a s takou hrdosťou, ako som ešte u nikoho nevidel a nepočul. Kruh s 24 „runami“ sa uzavrel a o tom, že „Ragnarok“ nie je koniec sveta, ako sme si mnohí mysleli,nám porozprával samotný líder kapely Einar Selvik. Pevne verím, že ak vás Vikingovia a všetko s nimi spojené zaujímajú, tak sa v rozhovore dozviete veľa zaujímavostí. Skål! Je pre mňa veľkou cťou robiť s tebou rozhovor. WARDRUNA ma vrátila k pohanskej hudbe, ktorej vrchol pre mňa kedysi predstavoval Quorthon a jeho BATHORY. Viem, že tento hudobník oslovil mnohých metalových hudobníkov. Myslíš, že mal vplyv aj na ambientnú a folkovú muziku v Škandinávii? A ovplyvnil aj teba? Som si istý, že určitý vplyv mal aj na túto scénu, ale čo sa mňa týka, tak na mňa zase až taký veľký nie. Pretože ja som sa o folkovú a tradičnú severskú hudbu začal zaujímať dávno pred tým, ako som spoznal jeho tvorbu. Priznám sa, že nebyť seriálu Vikingovia, tak by som na WARDRUNA asi tak rýchlo nenatrafil. Ako vnímaš takúto obrovskú reklamu pre kapelu? A aký je tvoj osobný pohľad na tento seriál. Určite je to výborná platforma, ako posunúť našu hudbu širšiemu publiku. Som rád, že sa rozhodli zachovávať určitý level autentičnosti a používať iba dobové hudobné nástroje, to sa mi na tvorcoch páči. Takže, v celkovom hodnotení môžem povedať, že to bolo pre nás veľký skok dopredu. Čo sa týka samotného seriálu, mnohí mu vyčíta40 ROCK HARD

jú jeho nie moc veľkú autentičnosť, ja som tiež medzi nimi, ale určite je to krok správnym smerom, keď vezmem do úvahy iné filmy a seriály s touto tematikou a tiež je to seriál, ktorý má zabávať masy, takže musí byť upravený s týmito požiadavkami a na tých pár historických „šprtov“, ako som ja, sa neberie až taký ohľad. Trevor Morris. Ako vlastne došlo k vašej spolupráci? Boli to práve tvoje nástroje, na ktoré dokážeš hrať a zapálenie pre nórsku históriu, čo ho presvedčili? Nebol to Trevor, kto ma kontaktoval. Pred premiérov seriálu som bol kontaktovaný produkciou s tým, že by chceli licenciu na použitie niektorých mojich skladieb. Keď som si to pozrel, tá hudba tam naozaj perfektne zapasovala. Pred natáčaním druhej série sa mi ozvali znova, že by chceli použiť ďalšie moje piesne a či by som nebol ochotný spolupracovať s Trevorom Morrisom na soundtracku, a potom do budúcna na tvorení novej hudby pre seriál. Súhlasil som a veľmi rýchlo sme si s Trevorom našli cestu ako „vybalancovať“ naše požiadavky a pracuje sa mi s ním výborne. Dočítal som sa, že posledný diel

trilógie „Ragnarok“ si písal od roku 2003 až do tohto roku. Prečo tak dlho? Je za tým práca s dobovými nástrojmi, práca s históriou, s runami, alebo išlo len o písanie muziky, keď si uznal, že prišla tá správna chvíľa a múza? Musíte si uvedomiť, že to bol obrovský projekt. Niektoré piesne boli vytvorené fakt už vtedy, pretože predtým, ako som sa do celej trilógie pustil, už som vedel, kde použijem aké runy. Takže, keď som skladal, vedel som, kde pôjde aká skladba. Prvý album trval 7 rokov, kým prešiel procesom skladania, ja totiž nerád naháňam veci a robím to radšej precízne. Čím viac „Ragnarok“ počúvam, nadobúdam pocit, že ide o najsmutnejšiu časť trilógie. Aj obal albumu napriek zlatému znaku vyzerá pochmúrne. Taká „Rajdo“ alebo „MannaR Liv“ sú toho príkladom. Naopak „Pertho“ je hrdinská a plná nádeje. Je poradie skladieb niečím dané? Napríklad významom rún? Všetky piesne na celej trilógii majú zložitý systém radenia. Od začiatku som sa rozhodol nedodržiavať klasické rodokmeňové poradie, ale poradie som menil podľa toho,

aký príbeh som chcel povedať. Tiež nesúhlasím, že by tam bolo veľa smútku. Určite je to album aj o smrti, ale je tam tiež veľa zrodenia alebo znovuzrodenia. A o tom „Ragnarok“ vo všeobecnosti je, o znovuzrodení a nádeji. O konci cyklu a začiatku nového cyklu, o tom, čo povstane z popola. Som si istý, že mnoho ľudí bude prekvapených albumom, pretože si mnoho z nich myslí, že „Ragnarok“ je o konci sveta. Pritom z albumu vyžaruje veľa nádeje. Bronzové vábničky (Lures) použité v prvej skladbe „Tyr“ nie sú vraj nástrojom pochádzajúcim z Nórska, ale z Dánska. Sú to impozantné nástroje a ja predpokladám, že ich používali Vikingovia po celom severe. Slúžili naozaj na vábenie? A koho? Áno, nachádzajú sa v archeologických vykopávkach po celej Škandinávii, najmä v Nórsku a Dánsku. My sme ich rekonštruovali hlavne podľa dánskych nálezov. K čomu mohli slúžiť, sa archeológovia a my ostatní tiež len môžeme dohadovať, ale podľa odhadov ich tvaru a toho, že sa vždy našli v páre, by mohli vábiť starovekého býka alebo severského pižmoňa.


Vašou najdlhšou skladbou na „Ragnarok“ je „UruR“. Prosím ťa, aké zviera tam svojím dychom robí takú tajuplnú atmosféru? Svojou dĺžkou mi najviac pripomína rituál pre Starých Bohov. Mýlim sa? Áno, presne tak to bolo myslené, ako rituál. Chceli sme sa čo najviac priblížiť zvuku starovekého býka, takže som si zabezpečil nahrávky zvukov súčasných európsky bizónov, čo je najbližší jeho dnes žijúci príbuzný a trochu ich primixoval, aby zneli o niečo hlbšie. GORGOROTH je aj dnes kapela, kde sú vzťahy napnuté a samotní hudobníci bojkotujú svojich fanúšikov. Ty si z kapely odišiel tak v polovici ich snaženia. Boli za tým zdravotné problémy, ako som niekde čítal? Alebo je pravda niekde inde? Nikdy to neboli zdravotné problémy. Dôvod môjho odchodu bol ten, že som chcel robiť niečo, čo mi dávalo zmysel, a čo ma bavilo. A GORGOROTH mi nikdy zmysel nedával, bola to pre mňa proste práca. A pokiaľ máte stráviť toľko času s takým veľkým projektom ako GORGOROTH, tak je dobré, aby to niečo pre vás znamenalo, aby vám to dávalo nejaké naplnenie. Ale pre mňa to bohužiaľ neplatilo. Takže som to miesto prenechal iným a ja som sa venoval veciam, ktoré ma napĺňajú. Som veľmi rád, že robíš to, čo robíš a tvoj vokál je vynikajúci. Nikdy ani tesne po odchode z GORGOROTH si nemal ambície spievať tým typickým havraním black metalovým spevom? Máš pocit, že tvoj hlas a výkon sa každým albumom zlepšuje? Nie, nikdy som tú chuť nemal, a prečo by som aj mal mať? Black metal je black metal a toto je niečo úplne iné. Ja som nikdy nemal v pláne zo začiatku vôbec spievať, potom som začal a spievam čím ďalej tým viac a je prirodzené, že hlas sa postupným tréningom a čoraz častejším spievaním zlepšuje, takže áno, tiež myslím, že môj výkon je stále lepší. Pojem „Ragnarok“ si mnoho ľudí vysvetľuje ako podobu kresťanského konca sveta tzv. „Armageddon“. To ale vôbec nie je pravda. Ide o kolobeh života a smrti? Poprosím vysvetlenie pre fanúšikov Vikingov a severskej mytológie. Pri severskej mytológii, takisto ako aj pri ostatných kultúrnych mytológiách, ktoré boli založené na prírodnej báze, či už to boli starí Kelti, Slovania alebo severoamerickí Indiáni, sa objavujú cykly. Tak, ako vidia títo ľudia v prírode prichádzať zimu a s ňou smrť starého, tak vidia prichádzať jar a s ňou znovuzrodenie. Takže, sú to cykly smrti a znovuzrodenia, o tom, že to staré musí urobiť cestu novému. Zaujíma ma, či na novom albume

prispel svojím vokálom aj Gaahl a ak nie, prečo? Ako sa ti páči jeho WYRD? A má Aj Lindy Fay niečo okrem WARDRUNA? Na tomto albume nebol, pretože nebola žiadna vhodná pieseň pre jeho vokál a tiež to bolo aj z praktických dôvodov, pretože bývame na opačných koncoch krajiny a obaja máme plné ruky práce s vlastnými projektami a strašne málo času. Čo sa týka WYRD, myslím že je to dobré, pretože začali hrať mnoho materiálov z TRELLDOM, akurát mi vadí, že hrajú aj veľa GORGOROTH vecí. Lindy nemá nič takého ako WARDRUNA, ale robí si svoju elektronickú a takú podobnú hudbu, ale nikde ju nepublikuje. Zatiaľ. Dúfam, že sa jej jedného dňa podarí vydať jej vlastný album, veľmi jej držím palce. SKUGGSJÁ je prekvapenie ako hrom. Koho bol nápad spojiť tvoje umenie s geniálnou gitarou Ivara Bjornsona (ENSLAVED)? Viem, že ste to urobili kvôli výročiu vašej ústavy a mňa by zaujímalo, kde sa to vo vás severanoch berie, že tak ako nikto iný na svete, ctíte svoje tradície a na radosť nás fanúšikov ich pretvárate do nádhernej folkovej, ambientnej alebo metalovej hudby? Boli to ľudia z vlády, ktorí pripravovali oslavy ústavy, ktorí za nami prišli a chceli po nás jednu pieseň. My s Ivarom sme súhlasili a nakoniec sme si spoluprácu tak užívali, že z toho nevznikla skladba, ale celý album. Malo to byť celé o slobode prejavu a zároveň vyjadrovať staré tradície. Takže, keď hľadali na to ľudí, samozrejme išli k metalu, pretože ten v Škandinávii dlhodobo využíva prvky starej kultúry a aj starých hudobných nástrojov, takisto ako aj ja vo svojej hudbe. Keď prišli za mnou, ja som súhlasil, ale iba pod podmienkou, že budem môcť kritizovať ústavu. A to mi hneď povedali, že samozrejme, je to moje právo. Takže to bol dobrý začiatok. Runová abeceda. Pri pátraní po internete som objavil viac druhov a odlišujú sa od seba. Ak by človek neznalý veci chcel abecedu ovládať, čo by mal pre to spraviť, a ktorá z nich je tá správna? Dajú sa runy ako písmo použiť v bežnom živote? Runy sú veľmi zložité. Informácie, špeciálne pre ne-škandinávcov sú viac roztrúsené, ťažšie získateľné, nehovoriac o tom, že dnešné runy majú už máločo do činenia s ich originálnou formou. Dnešné runy sú všetky odvodené z runovej abecedy „Elder Futhark“, ktorá bola čosi ako protonordická abeceda. Bolo to ešte pred érou Vikingov. Takže, paradoxne je to najstaršia runová abeceda v Európe, ale zároveň aj najmladšia, pretože jej význam nevieme a to, čo jednotlivé runy reprezentujú, je len výklad ľudí z 19. storočia, ktorí ich objavili. Samozrejme, je to aj na vôli každého vykladateľa, čo

každá znamená, pretože historicky si to overiť nevieme, takže v podstate dnes nikto nevie, čo znamenajú, vieme len to, čo si mysleli ľudia pred 200 rokmi. Ak chcete pochopiť runy, musíte študovať históriu toho, čo si myslíme, že o nich vieme, ako sme sa k tomu dopracovali a podobne. Nemôžete dnes povedať, čo je založené na faktoch a čo na fantázii vykladateľa. Preto je lepšie začať sa učiť runy z vikingskej éry, pretože o nich máme omnoho viac informácií. Vieme, ako sa s nimi pracovalo, písalo a pomáha nám to pochopiť, ako sa navzájom kombinovali a toto potom môžeme aplikovať aj na staršie runy. A na toto zabúdajú moderní vykladatelia, ktorí pracujú s každou runou samostatne, že runy sa najčastejšie používali k písaniu a skladaniu slov, teda v kombináciách. Mnoho hudobníkov buď po zlých skúsenostiach alebo pre lepší pocit kontroly zakladajú vlastné labely a hudbu si vydávajú sami. Bola toto jedna z myšlienok vytvorenia BY NORSE? Zatiaľ to ty, Ivar a Simon zvládate, ale čo do budúcnosti? Určite to bola jedna z myšlienok, pretože ja som sa touto myšlienkou začal zaoberať hneď, ako som začal pracovať na WARDRUNE. Pretože, čo sa týka mojej hudby, musím mať nad ňou totálnu kontrolu, iné u mňa neprichádza do úvahy. Neviem si predstaviť vypustiť to cez niekoho iného, kto by mohol požadovať nejaké zmeny. Načasovanie sme si zvolili perfektne a pracujem s ľuďmi, ktorí sa v tomto biznise vyznajú. Neviem, čo nám prinesie budúcnosť, pretože my sa nesnažíme vyprodukovať kvantitu, ale zameriavame sa na umeleckosť a kvalitu. V dnešnej dobe pre mnohých ľudí hudobná kategória „World music“ znamená označenie pre hudbu, ktorá je folklórnou (pôvodnou) hudbou danej krajiny. Dlho bola populárna africká a juhoamerická domorodá hudba a teraz je vraj na rade Európa. Stretol si sa už niekedy s tým, že by tvoju kapelu označil takýmto štýlom, a čo si o „World music“ myslíš osobne? „World music“ je veľmi starý pojem, odvodený od výrazu „Musica mundane“. Špeciálne pre túto kategorizáciu je to, že „World music“ predstavoval často viac než len hudbu. Bola to tradícia, korene a duch skladby, ktorý bol za samotnou hudbou. A bolo to dôležité ako hudba. Dnes je toto pozadie akosi vyplavené a hudba sa stáva len akousi kamuflážou pre čosi iné. V dnešnej dobe je to skôr zamerané na etnicitu daného hudobníka. Ale pre nedostatok iných kategórií, aj keď škatuľkovanie nemám rád, myslím že „World music“ je vhodná kategória pre WARDRUNU. MAREK DEVILMAN HABDÁK PREKLAD: JURAJ BEDNÁRIK

LISTENABLE RECORDS

LISTENABLE.NET | SHOP.LISTENABLE.NET JOIN US FACEBOOK.COM/LISTENABLERECS

ALBEZ DUZ ‘WINGS OF TZINACAN’ THE GATES ARE OPEN.. 21/10/16 CD/LP/DIGITAL

GOJIRA ‘TERRA INCOGNITA’

KAYSER ‘IV: BEYOND THE REEF OF SANITY’

RUINS ‘UNDERCURRENT’

E X C L U S I V E P R O D U C T S AND BUNDLES S H O P . LISTENABLE . N E T


a nezvíjal sa v neznesiteľných bolestiach počas tmavých jarných švédskych nocí.

Skupina pochádzajúca z juhovýchodu Švédska, z mesta Uppsala, si prežila v roku 2015 peklo. Ale ako sa hovorí, čo vás nezabije, to vás posilní, skupina sa otriasla a ešte s pôvodným bubeníkom nahrala album „The Regal Tribe“, ktorý uzrel svetlo sveta v septembri tohto roku. Po nahraní albumu sa rozhodla skupina napredovať a došlo k zmene na bubeníckej stoličke, keď k skupine nastúpil samotný Matte Modin. Toto všetko nám dalo dostatočný dôvod osloviť speváka a zakladateľa skupiny Stefana Petterssona, hrajúcej vraj moderný sludge death metal, ktorý nám ochotne odpovedal na nepár otázok. Na scéne ste od roku 2010, čo bolo dôvodom vzniku USURPRESS? Prečo práve tento názov? Predstavte nám skupinu? Ja (Stefan, vokalista) som hral vo veľmi rýchlej hardcore kapele DISKONTO, ale chcel som hrať niečo pomalšie a viac metalové; Påhl (gitarista) hral v progresívnej kapele KLOTET a ten zase chcel hrať niečo surovejšie a tvrdšie. Dali sme sa teda dokopy a rozhodli sa založiť kapelu, o ktorej sme si predstavovali, že bude znieť presne takto. Spýtali sme sa Calla (bubeník), či sa k nám nepripojí, pretože sme chceli crustového, primitívneho bubeníka, aby sme dosiahli žiadaný raw zvuk. Zo začiatku nám Lawrence Mackrory pomáhal s basou, ale čoskoro sme si našli stáleho basáka, Daniela. Lawrence s nami hral tuším iba štyri mesiace, nahral s nami demo a hral na jednom koncerte. „Usurpress“ je ženská variácia výrazu „usurper“. Je to síce veľmi zriedkavo používané slovo v angličtine, ale existuje, nie je to nič, čo by sme si vymysleli. A keďže je to také nezvyčajné slovo, naša kapela je prvá vec, ktorá ľuďom napadne, keď ho uvidia. Čo je, samozrejme iba dobre. Na začiatku sme našu hudbu volali „death crust“, keďže to bol mix crust punku a death metalu, ale teraz ju skôr nazývame „primitívny a progresívny death metal“, pretože to lepšie vystihuje náš zvuk. Myslím, že to je všetko. Doposiaľ ste spolu s novinkou „The Regal Tribe” vydali tri radové albumy, všetky pod krídlami poľských (debut „Trenches of the Netherworld” v roku 2010 u Selfmadegod records a novinka pod Agonia records) alebo českých (druhý album „Ordained” v roku 2014 u Doomentia records)? Čože takáto orientácia na bývalé postsovietské krajiny? To je dobrá otázka! Ale niečo sme vydali aj za železnou oponou – náš prvý album (miniLP) „In Permanent Twilight“ bol pôvodne vydaný na 12‘‘ vinyle švédskym vydavateľstvom Plague Island Records, až neskôr bol vydaný Selfmadegod na CD. „Trenches“ bol vydaný ako LP talianskym Iconoclast 42 ROCK HARD

a rovnako ako „In Permanent Twilight“, CD vydalo Selfmadegod. Môže vyzerať trochu bizarne mätúco, že každý album bol vydaný iným vydavateľstvom, ale je to iba náhoda, v skutočnosti sa s nami vôbec nespolupracuje ťažko a mali sme dobré vzťahy so všetkými vydavateľstvami. Teraz máme zmluvu s Agonia Records a ostane to tak na niekoľko nasledujúcich albumov. Vo Švédsku nie je veľa vydavateľstiev, takže veľa kapiel od nás si musí vydavateľstvo hľadať inde v Európe či USA. Obe krajiny, Poľsko aj Česko (Slovensko) majú dlhú históriu energickej undergroundovej scény; v 1990 keď ENTOMBED a MERCILESS hrali pred 50 -70 ľuďmi vo Švédsku, MASTER’S HAMMER s KRYPTOR mali turné pred tisíckami ľudí po celom Československu. Poďme k novinke „The Regal Tribe”, znie sviežo, moderne, melodicky, pričom švédsky pôvod nezapriete. Ale cítiť z nej niečo temné, chorobné, ako keby vás dačo sužovalo? Ako ste s ňou sami spokojní? Myslíme si, že je to náš najlepší album. To, ako si ho opísal, presne to sme chceli dosiahnuť. Myslím, že aj zvuk aj produkcia je veľmi dobrá. Tiež som celkom hrdý, že sa nám ho vôbec podarilo napísať a nahrať, keď beriem do úvahy všetok ten chaos, ktorý nás sprevádzal počas celého roka 2015. Mimochodom skvelý artwork…? Oslovili sme holandského umelca Maralda van Haasterena, či má záujem spraviť nám obal na album a on súhlasil, čo nás veľmi potešilo. Poslal som mu teda texty a zhrnutie príbehu albumu a požiadal ho, aby spravil niečo, čo bude založené na jednej z piesní. Vybral si „Across the Dying Plains“, artwork je teda jeho interpretáciou tejto piesne. Páči sa mi tá temnota, žiadny gore, iba ticho a zlovestnosť. Ako prebieha u vás tvorčí proces, ako vznikala novinka, čo malo na ňu vplyv? S písaním „The Regal Tribe“ sme začali hneď po tom, ako sme vydali „Ordained“ v októbri 2014. Odkedy sme vedeli, že v 2015 zrejme

nebudeme schopní odohrať ani jeden koncert, sústredili sme sa aspoň na komponovanie nových skladieb. Myslím, že mňa ani Påhla veľmi netešilo, že máme písať hneď ďalších desať songov pre USURPRESS, takže sme sa rozhodli spraviť album ako jeden celok, počínajúci prvým riffom prvého songu a končiaci posledným riffom posledného songu. Takto sme boli slobodnejší a mohli sme proste komponovať dobrú hudbu a nemuseli sa obmedzovať na tvorbu v rámci tradičnej štruktúry sloha/refrén. Fungovalo to super a myslím, že týmto spôsobom písania piesní album iba získal. O čom pojednávajú vaše texty, evidentne je to niečo koncepčné…? Vlastne by som povedal, že aj áno. Album je spravený ako celok, ktorý je rozdelený do desiatich častí, ale myslím, že väčšina piesní sa zdá mať začiatok aj koniec. Keď na koncerte hráme dačo z tohto albumu, tak oddelene. Myslím, že to funguje celkom dobre. Texty rozprávajú príbeh odpadlíkov od kráľovského nesmrteľného kmeňa, ktorí sa vydali hľadať smrteľnosť a chcú tak odčiniť nemorálny život, ktorý vedie ich kmeň. Nazývajú sa „The Ordained“ a príbeh rozpráva jeden z členov. Čo symbolizuje názov albumu „The Regal Tribe”? Regal Tribe sú nesmrteľní ľudia, v kontraste s ostatnými smrteľníkmi, kmeň, ktorý obýva svet, ktorý sme vytvorili pre tento album. Ako ste spomínali aj vo vašich promo materiáloch, mali ste teraz dosť zlé obdobie, členovia kapely čelili rôznym vážnym situáciám ako rakovine či psychickým poruchám v rodine. Dúfam, že už je všetko v poriadku a prajem vám veľa šťastia. Ako tieto problémy ovplyvnili kapelu a album? Všetko je už v poriadku, vďaka. Peklo z roku 2015 do istej miery ovplyvnilo komponovanie piesní, ale určite najmä texty. Nemyslím, že by som schopný napísať napríklad „Across the Dying Plains“, ak by som sa cítil dobre

Poďme k personálnym otázkam, od začiatku pôsobíte v podstate v rovnakej zostave, keď nepočítam krátke pôsobenie basgitaristu Lawrence Mackroryho. Až tento rok došlo k podstatnej zmene za bicou batériou, keď Calle Andersona nahradil samotný Matte Modin, ktorého považujem za jedného z najlepších severských bubeníkov vôbec. Čo bolo dôvodom tejto zmeny, čo od nej očakávate? Nebodaj dáke temné vplyvy na vašu tvorbu a la DARK FUNERAL? Tak tak, doteraz sme mali veľmi stabilnú zostavu. Avšak, myslím si, že aby sme boli schopní rozvíjať sa smerom, ktorým chceme, bola zmena bubeníka nevyhnutná. Tiež si myslím, že Calle nebol veľmi nadšený našimi novými nápadmi, chcel sa vrátiť k nášmu pôvodnému zvuku a hrať surovejší, crustom inšpirovaný metal. Aj napriek tomu to bolo ťažké rozhodovanie, keďže Calle vždy bol veľmi dôležitá časť kapely a ÚŽASNÝ človek. Budeme pokračovať v štýle písania hudby, ktorá sedí štýlu nášho bubeníka. Tak, ako sme ťažili z Callových silných stránok, tak budeme ťažiť aj z tých Matteho, čo ale nevyhnutne nie je to isté. Ale úprimne pochybujem, že niekedy budeme znieť ako DARK FUNERAL, keďže tí sú nášmu štýlu na míle vzdialení. Nedokončili sme zatiaľ ani jeden song, ale Påhl nám hral zopár vecí a aj Matte prišiel s nejakými nápadmi. Ďalší album bude pecka! Predstavte si tri skupiny, s ktorými by ste mali možnosť absolvovať turné, ktoré by to boli, a prečo? Fú, to je ťažká otázka! Asi TRIPTYKON, keďže sme všetci veľkí fanúšikovia CELTIC FROST. Tour s VOIVOD by bola tiež paráda. Ak máme byť ale viac realistickí, myslím, že sranda by bola aj mať tour s INTERMENT. Čomu sa venujete mimo hudobnej tvorby, predpokladám, že hudba vás zatiaľ neživí, či? Áno, určite. Matte hrá s ďalšími väčšími kapelami (RAISED FIST a FIRESPAWN), ale aj tak musí pracovať, inak by hladoval. Tuším pracuje ako školník, alebo niečo také. Påhl robí grafický dizajn pre asociáciu, ktorá sprostredkúva kurzy najrôznejšieho zamerania. USURPRESS je vlastne jedným z takýchto kurzov, učíme sa, ako hrať rockovú hudbu, haha :D Dostávame nejaké peniaze, aby sme mohli vyplácať skúšobňu a tak. Daniel pracuje na strednej škole, ale vôbec nerozumiem tomu, čo tam robí, určite však nie je učiteľ. Ja pracujem ako administratívny pracovník kurzu pre Oddelenie neurovied na Univerzite Uppsala. Všetky naše práce sú celkom nudné... Naše záujmy mimo hudby sú všeobecne z oblasti humanitného a slobodného umenia, ako film, literatúra, umenie, história, architektúra, náboženstvo a podobne. Niektorí z nás majú radi aj šport. Čo vaše pódiové plány? Zatiaľ nemáme naplánované nič, ale s Mattem sme už odohrali dva koncerty a oba boli super, takže určite dúfame, že sa vydáme na nejaké turné, len čo vydáme album. V Česku sme hrali v rokoch 2012, 2013 aj 2014, na Slovensku iba v roku 2012, takže ak dostaneme ponuku hrať tu znovu, určite po nej skočíme. Ale vieš ako, niekto tie koncerty musí zorganizovať. Pár slov na záver? Myslím, že tento rozhovor dobre vytvára obraz o kapele, keďže si sa spýtal v podstate na všetko. Takže, pustite si náš nový album a dajte si k tomu studenú Kofolu. Ďakujeme! NECROBUTCHER666 PREKLAD: TENEBRA


OBČAS SA STANE, ŽE MLADÉMU HUDOBNÍKOVI SA SPLNÍ SEN A ZAČNE SA ŽIVIŤ HUDBOU. V NAŠICH KONČINÁCH JE TO EŠTE STÁLE SCI-FI, A TAK KAMARÁT ŠTEVO Z FIĽAKOVA MUSEL VYCESTOVAŤ. SVOJE SKÚSENOSTI SI NAŠŤASTIE NENECHAL PRE SEBA A ZA PODPORY SKVELÝCH HUDOBNÍKOV A POD VLASTNÝM MENOM VYDÁVA DEBUT „SCHYZOEMPHATIC“. TAK VIDÍTE. VIERA V SAMÉHO SEBA A TVRDÁ PRÁCA SA VYPLÁCA. POVIEM VÁM, NEBOLO TO ĽAHKÉ, ČO ŠTEVO MIŠÍK SVOJIMI ODPOVEĎAMI POTVRDZUJE. Priznám sa, že od čias, čo sme sa spoznali vďaka kapele BERMUDY, som o tebe dlho nič nepočul. A ty na mňa vybalíš svoj debutový album, ktorý mi vyrazil tak trochu dych. Tak sa pochváľ, aké sú na „Schyzoemphatic“ ohlasy či vonku alebo doma? Tak vieš, cesty života sú nevyspytateľné, dlho som spolupracoval s rôznymi kapelami rôznych žánrov v zahraničí, sem-tam aj doma, v podstate sa tým živím, takže som bol neustále niekde na cestách. Debutový album som už pripravoval od čiaš BERMÚD, samozrejme skladby, aranžmán, spracovanie a všetko sa menilo postupom času :) Teší ma, že sa ti páči, ohlasy sú zatiaľ vo väčšine prípadov veľmi dobré, niekedy ma až prekvapila a samozrejme potešila reakcia rádio speakrov a poslucháčov, keď povedali, či napísali, že nám gratulujú, že sme vytvorili „Masterpiece“. Samozrejme, je to subjektívny názor, brnkli sme na strunu duše človeku, ktorý ma rád hudbu, akú robíme, určite sa nájdu ľudia, ktorým sa nebude páčiť, ale cieľom je uspokojiť poslucháča, ktorý práve niečo takéto potrebuje, naštartovať jeho myseľ a dušu, aby precítili a zamysleli sa nad témami, ktoré sú v danej skladbe spracované. Zatiaľ sme prezentovali album len v pár rádiách a podcastoch v Južnej Afrike, USA, Kanade, Španielsku a v Čechách, teraz po vydaní albumu by sme radi prezentovali album vo všetkých krajinách, kde je to možné, či už v rádiách, na nete alebo naživo na koncertoch.

teba nebolo vôbec ľahké. Neostalo po Števovi viac materiálu, ktorý by sa dal použiť trebárs v budúcnosti? Áno, celý album venujeme pamiatke S.T. Špeciálne skladbu „My Waves“, keďže sme na nej začali pracovať spolu, v podstate základný riff tejto skladby a text je zo Števovej mysle. Čo sa tyká ďalších jeho archivovaných nápadov, uvidíme, ako sa všetko vyvinie, ale mám aj dosť veľa vlastných, keďže v podstate je hotový materiál na ďalší album, už ho len musíme nahrať! „Schizoemphatic“ je plný rôznorodej hudby. Bol to tvoj zámer ukázať, čo dokážeš a aká hudba ťa najviac zaujíma a robí šťastným, alebo to proste tak vyplynulo za tie roky hrania? Aj, aj :) Vždy som chcel robiť hudbu, ktorá nie je na „jedno kopyto“, vždy som chcel robiť veci inak, nerád by som sa zaradil do radu a mastil o dušu, tak ako sa to robí, pretože je to trend, alebo proste tak to robí niektorý idol.

Prvý singel „Clone“ si vydal už v roku 2008, ale album vyšiel až tento rok. Osem rokov určite nebolo ľahkých a verím, že ťa stáli veľa síl, tvrdej práce a hlavne viery v seba. Kde si hľadal odpovede na otázky typu: „Má to ešte zmyslel?“ a hlavne motiváciu a vieru, že to musí vyjsť?

Zaujímali by ma hostia. V pre mňa prekvapivej „May“ parádne pomohla Felicity z FUERTEVENTURA na saxofóne a v mojej najobľúbenejšej „Shadows“ zažiaril istý Francisco Jimenez na „Cajon“. Kde si na týchto, iste skvelých hudobníkov narazil a ako prezentuješ tieto nástroje naživo? Zoznámil som sa s nimi počas môjho pôsobenia na Kanárskych ostrovoch. Videl som ich vystupovať a hneď som vedel, že sú to, čo do danej skladby hľadám. Keďže títo hudobníci pôsobia na iných miestach a majú svoje projekty, nie je možnosť aj z organizačných dôvodov ich pozvať, takže skladby sú prearanžované a napríklad sax part hrá ďalšia gitara s git/synth efektom. Samozrejme, budú v blízkej dobe

V podstate najťažšie bolo nájsť čas, kedy s kapelou môžeme všetko nahrať, mať potrebné investície a možnosti, každý má už svoje povinnosti, všetci sú rozlietaní po svete.

aj výnimky, keďže spravíme pár koncertov aj s Felicity a s Franciscom, máme totiž v pláne menšie turné v Španielsku a tam samozrejme nemôžu chýbať.

Je zaujímavé, ako istý Fritz Lang svojím filmom „Metropolis“ zasiahol do sveta hudby. Čo teba viedlo k tomu, aby si práve skladbu „Clone“ podporil takýmto typom klipu? A prečo podľa teba tento film fascinuje prevažne progresívne zmýšľajúcich hudobníkov? Hmm. Asi tým, že ten film bol geniálne nadčasový, už v roku 1926 ukázal podstatu rôznych typov ľudí a ako jednoducho sa dajú ovládať masy, ako sa slabí ľudia nechajú unášať mamonárstvom. Podľa mňa je to na svoju dobu veľdielo, je to asi prvý sci-fi, steampunk a thriller dokopy. A ak sa zamyslím, síce neviem, čím to je, ale hudobníci produkujúci progresívnu hudbu, sú veľmi ovplyvnení mystikou, scifi, rôznymi filozofiami... Zábery, rôzne scény tohto filmu vyjadrovali vhodne myšlienku, odkaz skladby „Clone“, aj keď film nebol o klonovaní, ale niektorá časť je tomu dosť blízko, aj keď vo vintage steampunkovom štýle :)

Možno nebudem jediný, ale práve „Shadows“ mi pripomína hudbu ako stvorenú do nejakého krváku od Tarantina. Máš rád jeho filmy a nedostal si niekedy ponuku podieľať sa na podobnom projekte? Mám veľmi rád niektoré Quentinove filmy. Dostal som nejaké ponuky spraviť hudbu pre deti, do reklamy či do videohry, ale Tarantino ešte žiaľbohu o mne nevie :) Aj keď som skomponoval filmovú hudbu pre ešte neexistujúci film, ukážku si môžeš vypočuť na našej youtube stránke. „Shadows“ je crossover flamenca, metalu a eastern-folku, s veľkým potešením by som túto skladbu použil v nejakom projekte a’la Tarantino :)

Čítal som, že práve „My Waves“ je určitým spôsobom venovaná tvojmu kamarátovi Štefanovi Tóthovi. Verím, že to obdobie pre

Povedz mi niečo o skladbe „Symbols“ .Neviem, kam ju mám zaradiť. Je to výborná skladba, tak prečo nie je na debute trebárs vedľa skladby „Papľuhy“? „Symbols“ bola 2. skladba, niečo ako B singel skladby „Clone“ v roku 2008, ale zvukovo a celkovo výrazom sa podľa nás nehodila do kontextu albumu, keďže sme tieto skladby nahrávali v inom štúdiu, majú iný charakter,

mix aj master. V podstate sme nechceli zaradiť ani „Clone“ kvôli odlišnému zneniu, ale fanúšikovia náš presvedčili, že na albume musí byť. Skladba „Symbols“ bude vydaná tento mesiac ako singel, nájdeš ju tak isto ako album na iTunes, Amazon, eMusic, Google music... Alebo si ju môžeš vypočuť na Spotify, Shazam, Deezer. Pevne verím, že v zahraničí ste si svojimi koncertmi už vybudovali určité meno. Myslíš, že s vaším mixom štýlov uspejete aj na Slovensku? Vždy sa nájdu ľudia, ktorí chcú práve niečo také, skôr ide o to, že ľudia už celkovo prestavajú chodiť na koncerty, zleniveli, keďže všetko je aj tak na nete a samozrejme aj kvôli financiám si každý rozmyslí, kde dá svoje peniaze. Je smutné, že na Slovensku sú regióny, kde si ľudia musia rozmyslieť, či pôjdu na koncert alebo na nákup. Rád by som sa spýtal na Mira. Poznám ho ako najlepšieho bubeníka nielen v Lučenci, ale v širokom okolí. Si rád, že práve on je tá istota za tvojím chrbtom? A ako je to s kapelou NAVARA, v ktorej hrával? Jasné, že som rád. Okrem toho, že je dobrý hudobník, je to aj blízky priateľ, na ktorého sa dá spoľahnúť, a to sú veci na nezaplatenie. S Mirkom aj Jurajom sme hrali spolu už dávno

v rôznych projektoch, napr. v LC/DC. Na albume „Schizoemphatic“ som spolupracoval s dvoma vynikajúcimi bubeníkmi, Ferim Kecskemetim a Mirom Bartošom. Basgitaru na jednu výnimku nahral Juraj Pelc, v „Clone“ hosťoval Tibo Borský a v skladbách „May“ a „Shadows“ hosťovali na Cajon Francisco Jimenez a Felicity na alto sax. Nemám bližšie informácie o kapele NAVARA, ale zdá sa mi, že tiež niečo chystajú. Keď sa pozerám na grafické stvárnenie albumu, dominuje mu chobotnica s čelenkou z pier. Vyjadruje tvoj vzťah k prostrediu, v ktorom žiješ a symbolizuje zároveň slobodu? Mňa osobne hneď napadol kult „Call Of Cthulhu“. Nie si ďaleko. Symbolizuje to aj to. Počul si o tom, že chobotnica je veľmi inteligentné stvorenie, a že ako jediné majú úplne odlišné DNA ako všetky ostatné stvorenia na tejto planéte?! V podstate pár vedcov vyhlásilo, že nepochádzajú z našej planéty (a my asi tiež nie :D, stačí, keď si vypočuješ naše skladby z albumu). A tie perá, to ma niečo spoločné aj s myšlienkami indiánskych kmeňov a ich vzťahu k prírode a matke Zemi. Dôležité je aj to, že náš zosnulý priateľ, ktorému venujeme celý album, nakreslil túto postavičku počas párty po skúške. MAREK DEVILMAN HABDÁK


sledoval už od „Mercury”, takže vie, čo sme celé tie roky robili. Vedia, kto sme, akú hudbu robíme a myslím, že nemajú žiadne mylné očakávania. Nie sme popová skupina, nikdy nebudeme robiť takým spôsobom. Sme pracovitá skupina, ak máme správne podmienky. Tentoraz sme chceli vyskúšať label, ktorý by bol aj bližšie k nám. Komunikácia je jednoduchšia, môžeme s nimi hovoriť v nórčine a ak sa nevieme pochopiť, jednoducho nasadneme na lietadlo a za hodinku-dve sme u nich. Zatiaľ nám to klape.

NIE KAŽDEJ KAPELE PRAJEM VEĽKÉ PÓDIÁ A ŠIROKÉ FANÚŠIKOVSKÉ ZÁKLADNE. MEDZI TAKÉ SA RADÍ AJ NÓRSKE ZOSKUPENIE MADDER MORTEM, PRETOŽE NECHCEM, ABY KVÔLI MASOVOSTI STRATILI PUNC ČISTOTY, POCTIVOSTI A KVALITY. SKUPINA AJ NAPRIEK SVOJMU MAJSTROVSKÉMU POŇATIU ZÚFALÉHO PROGRESÍVNEHO TEMNA, PREŽÍVA NA HUDOBNEJ SCÉNE AKO CHUDOBNÝ PRÍBUZNÝ. KVÔLI PATÁLIÁM S NAHRÁVACÍMI SPOLOČNOSŤAMI ZRELA ICH NOVINKA „RED IN TOOTH AND CLAWS“ PÁR ROKOV V ŠUFLÍKU. DOZRIEVANIU JE VŠAK KONEČNE KONIEC A FANÚŠIKOVIA EXPRESÍVNOSTI BY SI MALI ZAČAŤ ROBIŤ MIESTO NA POLIČKE. MADDER MORTEM V TICHOSTI A SKROMNE PRICHÁDZAJÚ S EXCELENTNOU NAHRÁVKOU A JA LEN VERÍM, ŽE AJ NAPRIEK TOMU ZOSTANÚ TOU NENÁPADNOU KAPELOU, KTORÁ LEN TAK MIMOCHODOM ROBÍ GENIÁLNU HUDBU. NA LINKE MÁME VOKALISTKU AGNETE M. KIRKEVAAG, KTORÁ SI NAPRIEK NÁDCHE A OBSKAKOVANÁ DVOJICOU PSOV NAŠLA ČAS NA PRÍJEMNÝ PODVEČERNÝ ROZHOVOR. Veľmi sa teším, že po siedmich rokoch ste konečne nazad na scéne s novým albumom „Red in Tooth and Claws“. Aký je to pocit mať po toľkých problémoch album konečne vonku? Je to obrovská úľava. Nahrávali sme ho niekoľko rokov a dlho sme čakali na moment, keď konečne vyjde. Bolo to dosť frustrujúce. Máš album, o ktorom si myslíš, že je skvelý a nič s ním nemôžeš robiť, pretože sa ti ho nedarí vydať. Takže to, že je konečne vonku, je skvelé.

našli sme si nového, ktorý sa volá Patrick a s ním sme vlastne zložili a nahrali „Red in Tooth and Claws”. Ale potom sa musel odsťahovať na druhý koniec krajiny kvôli práci, čo nám znemožnilo skúšať spolu. Preto sme museli znova hľadať nového gitaristu. Richard Wikstrand, ktorý je s nami teraz, prišiel, keď sme mali viac-menej nahrávku hotovú. Ale vieš, výmena členov zaberá dosť času, pretože sa musia odznovu učiť náš repertoár, museli sa naučiť okolo 70 skladieb, a to trvá dlho.

Čo sa vo vašom tábore udialo počas tých rokov, okrem toho, že ste nahrali album? Dvakrát sme menili gitaristu, čo nám zabralo dosť času. Keď od nás odišiel jeden gitarista,

Samostatnou kapitolou sú vo vašom prípade nahrávacie spoločnosti… Veru. Mám pocit, že niekedy je to kombinácia naozaj zlého načasovania a smoly. Napríklad, keď sme vydali „Mercury”, majiteľ nahrávacej

44 ROCK HARD

spoločnosti sa rozhodol zatvoriť ju krátko potom, ako vyšiel náš prvý album (smiech). S Century Media to bolo skôr o tom, že my sme si chceli nájsť niečo iné, pretože sa nám zdalo, že nás smerujú niekam, kde by nám to nepasovalo. Potom sme prešli k Peaceville, čo bolo pre nás skvelé, ale keď sme u nich vydali album, Hammy a Lisa, zakladatelia spoločnosti, odišli (smiech) a tým sa veľa vecí zmenilo. Teraz ste teda pod Dark Essence Records. Našli ste konečne to, čo ste hľadali? Dúfam, že áno, aj keď nikdy nevieš, až kým s ľuďmi nestráviš dlhšie obdobie. Chalanov z Dark Essence poznáme už nejaký čas. Nie sú pre nás neznámi. Myslím, že Martin nás

Na novinke ste začali pracovať už v roku 2011. Hudobníkom sa stáva, že s odstupom času vidia na svojich starších nahrávkach chyby a dnes by veci robili inak. Keďže hudba na vašom novom albume už má pár rokov, ste s ňou stále na 100% spokojní? Ja som veľmi spokojná. Neviem, či je niekto niekedy až na 100% spokojný, ale povedala by som, že na 99% isto. Veľa skupín má tendenciu obzrieť sa za svojimi albumami a povedia si: „Och nie, to už nie je dobré”. Ja stále milujem všetky naše nahrávky. Za tie roky máme síce lepší zvuk, urobili sme lepšie rozhodnutia, ale stále tie skladby milujem a aj tie najnovšie. Som s nimi veľmi spokojná. Akurát tento víkend sme cvičili, aby sme sa pripravili na koncerty a hrajú sa nám skvele. Naživo nakopú zadky (smiech). Na každej skladbe sme veľa pracovali a než sme urobili finálne rozhodnutie, uistili sme sa, že konečná verzia sa nám naozaj, ale naozaj páči. Nič sme nenechávali na náhodu. Myslím, že vďaka tomu sa nám tie skladby budú páčiť aj o 10 rokov. Nie je to tak dávno, čo som počúvala „Mercury”. Ten album znie dosť hmlisto, lebo v štúdiu sme nevedeli, čo robiť, ale tie skladby stále milujem. Sú tam skvelé nápady. Vyber si jednu skladbu z nového albumu a povedz nám k nej nejaké zákulisné informácie. Hmm… (dlho premýšľa, pozn.red.) Myslím, že celkom zaujímavý zákulisný príbeh je k skladbe „All the Giants are Dead”. Časti tej skladby boli v troch alebo štyroch iných


skladbách (smiech). Snažili sme sa pracovať demokraticky, čo znamená, že máš päť ľudí v miestnosti, ktorí sa snažia spoločne niečo vytvoriť, a to nie je najjednoduchšie, lebo musíš dlho čakať, kým ľudia rozvinú svoje nápady a zároveň musíš rozmýšľať za behu. Urobili sme veľa verzií rôznych vecí a pri tejto pesničke je úvodný riff pôvodne zo skladby, ktorú sme nazvali „No Art without Pain”. Polovica tej pesničky znela ako mačka, vieš, samé „mňauuu”. Bolo to zvláštne. Malo to v sebe niečo lesklo-jazzové. Dlho sme na tom pracovali, urobili sme asi 7 verzií, kým sme si uvedomili, že to nefunguje. Takže sme to celé pohltili a začali odznovu od toho úvodného riffu. Vtedy to začalo ísť oveľa ľahšie. Táto skladba bola náročná aj na nahrávanie. Keď sa započúvaš do gitár, sú tvrdé a veľmi temné, podladené, roztrieštené, takže spraviť to tak, aby bolo jasne počuteľné, čo hráme, bolo ťažké. Za toto musím vyjadriť obrovskú poklonu môjmu bratovi. Ako si máme vysvetliť názov albumu „Red in Tooth and Claws”? Pôvodne je to verš z básne „In Memoriam A.H.H” od Tennysona. Celý verš znie: „nature red in tooth and claws”. Veľa skladieb na albume hovorí o špine, ktorá je pod povrchom. Ak sa dostaneš ľuďom pod kožu, nájdeš veľa vecí a nie všetky budú pekné. Týka sa to jedincov, rovnako ako spoločnosti. Možno najmä dnes to vyzerá, že my, ako ľudia, sa zúfalo snažíme so všetkými vybabrať najrýchlejšie, ako to len ide a nespomenieme si ani na slušnosť a morálku. Hlavnou myšlienkou je, že máme tendenciu idealizovať prírodu. Príroda je čistá, prirodzená, ale zvieracie správanie je inštinktívne, násilné, chamtivé a krvilačné a jediná šanca, akú máme pre lepšie ľudstvo, je ísť proti zvieracím inštinktom a používať našu myseľ. O tom to asi je. Začali mi z toho naskakovať zimomriavky. Ten večný boj medzi potrebou „ja, ja, ja, len ja a moje potreby”, a potom to celé nejako vyvážiť s možnými následkami a presadiť si svoje… Asi máš v tom zmätok, nie (smiech)? Príroda je červená, pretože je plná krvi a násilia a smrti a života. Tak isto je to aj s hudbou. Asi takto by som to povedala. Toto je veľmi zaujímavý názor. Veľa nórskych skupín prírodu obdivuje, vidia v nej niečo krásne, úprimné, pokojné a ty vidíš opak. Áno, je úprimná a krásna, keď sa na ňu pozrieš z diaľky, ale nemôžeš z nej robiť niečo, čo nie je. Keď sa na to pozrieš zblízka, je tam veľa krásy, ale aj chaos. Je to krásny chaos a je nádherný, ale určite to nie je model, ktorý by mali ľudia nasledovať. Chaos v prírode funguje, len keď je nevinný, keď nemá žiadne myšlienky. Začínam dosť filozofovať, ale rozumieš, čo chcem povedať. Pes sa správa ako pes, pretože nemá žiadne druhotné myšlienky. On jednoducho je a koná. Ale človek má ďalšie myšlienky. Máme plány, nápady. Nemôžeme ísť nazad. Máme mozog a skvelú schopnosť hovoriť. Ľudstvo nemá šancu vrátiť sa naspäť, musíme sa pokúsiť vymyslieť, čo s tým urobíme. V hlave máme obrovskú truhlicu plnú nástrojov a nič s nimi nerobíme. Naozaj mám pocit, že sa začínam zamotávať. K novému albumu sme nerobili ešte veľa rozhovorov, takže potrebujem viac cviku, kým prídem nato, ako povedať to, čo chcem naozaj povedať (smiech). To je v pohode, rozumiem ti. Musím sa priznať, že sa mi veľmi páči tvoj hlas... Ďakujem. …napríklad ako v úvodnej skladbe spievaš „wait for me” (počkaj ma), z toho mám zimomriavky. Úprimne, ja by som na teba nečakala, znieš strašidelne, ako psychopatka. V hlase máš neuveriteľné emócie. Ako sa ti pri nahrávaní darí dostať do potrebnej nálady, aby tieto emócie bolo počuť?

Myslím, že ich je veľa v hudbe samotnej. Vokály sú postavené na tom, aký pocit ide zo skladieb, takže to nie je také ťažké. Je to… (dlhšie sa zamyslí, pozn.red.) prirodzené, pretože tak to má byť. K pesničkám si priradím konkrétne pocity, a potom napíšem texty, v ktorých sa snažím zachytiť ich a preložiť ich do slov. Potom je to už len o tom spojiť si emócie s nejakým zážitkom, ktorý máš v hlave. Musíš mať niečo, čo ti emočne pripomína skúsenosť z minulosti, a potom si vieš na ten pocit spomenúť. Záleží, čo robíš. Ak nahrávaš jemné veci, tam je veľa technického spievania. Pri kričaní tomu musíš jednoducho nechať voľný priebeh. Ak sa držíš späť a snažíš sa robiť veci správne, nakoniec znieš veľmi zvláštne. Je to celé o tom hodiť sa z útesu a spievať. Tentoraz sme robili všetko sami. Môj brat BP je zvukový inžinier, a to nás zachránilo. Na nahrávanie sme nemali veľký rozpočet a ak chceš niečo urobiť poriadne a neuponáhľať sa, musíš si to urobiť sám. Nahrávali sme u BP-ho na pekné drahé mikrofóny Neumann. Neumann je fajn značka, ale s niektorými ich mikrofónmi sa pracuje ťažko, pretože ti vrátia všetko. Aj chyby, aj dobré veci. Snažíme sa veľmi veci neupravovať, pretože potom toho upravíš priveľa a stratíš emócie. Všetky malé chybičky sú vlastne to, kde sú ukryté emócie. Takže ak to zmeníš tak, že to bude perfektné, vznikne ti niečo slepé a nudné. V jednom staršom rozhovore si povedala, že vždy sa snažíš experimentovať s hlasom a robiť niečo nové. Vidíš ešte nejaký priestor na zlepšenie? Pretože ja mám pocit, že máš zvládnuté už všetko. (smiech) Ďakujem veľmi pekne. Je to veľký kompliment. Vždy som chcela vedieť growlovať, pretože som veľkým fanúšikom SEPULTURA. Nejaký čas som to aj skúšala, ale nikdy sa mi to poriadne nepodarilo a nakoniec to ublížilo mojim hlasivkám. Snažila som sa priveľmi a ďalších 6 mesiacov som mala veľké problémy s hlasom. Takže som odložila growling nabok a nechala to na BP-ho. Robí to lepšie ako ja. Ale stále je priestor posúvať sa ďalej. Stále sa dajú skúšať nové veci. Neviem presne čo, ale možno je to skôr o tom nájsť nové feelingy. Ľpieť na detailoch, ako robiť sprievodné vokály, ako sa naladiť, ako postaviť vokálne linky. Je tam toho veľa. Nielen sila hlasu. Nie som ani najmladšia, takže možno o pár rokov budem musieť rozmýšľať, ako si udržať svoj hlas. Možno budem musieť robiť niektoré veci inak. Možno menej fajčiť… (smiech) Hej, možno. Asi je to dobrý nápad. Ale závislosť je závislosť. Na Slovensku máme jednu speváčku, ktorá mi ťa hlasovo pripomína, najmä čo sa týka striedania polôh od jemnej po silné. No nevenuje sa rockovej hudbe, spieva za sprievodu klavíra alebo akustickej gitary. Neláka ťa vyskúšať niečo podobné? Áno, to by som veľmi chcela. Občas niečo také vyskúšam, ale nie je to veľmi verejné. Napríklad ja a Mads, náš bubeník, sme kedysi mali country duo. Možno to nebolo úplne country, skôr country folk a bolo to skvelé. Nerobili sme nič veľké, hrali sme len pre priateľov na oslavách a na nejakých menších akciách v našom meste, ale bolo to úžasné. Veľmi by som chcela robiť jazzovejšie veci. Vieš, len s klavírnou hudbou. Mojím veľkým snom je nahrať niečo zo sentimentálneho jazzu, ako je starý Dean Martin alebo Frank Sinatra. Celé by to bolo o vokáloch, takže máš pre seba všetok priestor, čo sa v metale nestáva. Pohrávali sme sa s nápadom urobiť niečo akustické aj s MADDER, nie sme úplne typická metalová skupina. Máme široký záber a okrem metalu počúvame veľa iných žánrov. Povedala by som, že väčšinou to ani nie je metal. Bolo by super niečo podobné skúsiť aj s MADDER. Možno v budúcnosti… Držím palce, Znie to zaujímavo. Na scéne

ste vyše 25 rokov. Odvtedy sa asi veľa vecí zmenilo. Aký progres ste za ten čas spravili? Dnes je to oveľa jednoduchšie. Zlepšuješ sa v tom, čo robíš, lebo máš 25 rokov praxe. Hudbu sme robili s rôznymi ľuďmi a v rôznych situáciách, čo nám dalo veľa životných skúseností a vďaka tomu sú veci ľahšie. Najmä, čo sa týka sebavedomia. Trvalo mi dlho, kým som uverila, že som dobrá speváčka. Asi to prišlo niekedy s naším tretím albumom. Vtedy som si povedala, že s tým spevom to možno pôjde. Za tie roky stratíš ten postoj „všetko alebo nič”. Keď máš 16, je veľmi jednoduché povedať, že toto je to najdôležitejšie v tvojom živote, je to jediné, čo musíš robiť. Potom ale zostarneš a uvedomíš si, že do riti, potrebujem aj nejaké jedlo a oblečenie. Ale hudba bola vždy mojou najvyššou prioritou. No naučila som sa, že sa potrebujem aj niečím živiť, aby som si mohla dovoliť jedlo a mala kde bývať a mala si čo obliecť. Na druhej strane, hneď by som dala výpoveď, ak by prišla šanca na veľké turné. Ale aj to by bolo zložitejšie, mám totiž trojmesačnú výpovednú lehotu (smiech).

sa ešte venovala štúdiu. Ale veľmi sa mi to páči. Pracujem s deťmi od 13 do 16 rokov. Niečo na nich je. Ešte sa úplne nenaučili nasadiť zdvorilú masku ako dospeláci, takže sa ti dostáva veľmi reálnej odozvy. Ak si myslia, že si nudná, nahodia znudený výraz (napodobňuje znudeného teenagera, pozn.red.) a ak sa im niečo páči, vidíš, akí sú nadšení. Veci im len tak vychádzajú z úst, hovoria, čo si myslia oveľa častejšie ako dospelí ľudia. Mám pocit, že moja práca má zmysel. Nie je to len o prehrabávaní sa v papieroch, máš ozajstný dopad na životy ľudí. To sa mi páči. Väčšinou učím angličtinu a potom aj nórčinu a náboženstvo, čo je dosť zvláštne. Ateista učí náboženstvo. Je to zaujímavá situácia. Podľa nórskych osnov sa na náboženstve učí o rôznych náboženstvách. Nehovoríš deťom, čomu majú veriť, len ich učíš, čomu veria iní ľudia. Tormod pracuje v IT a tiež študuje, Richard je doma pri deťoch. Má tri deti. No a Mads pracuje ako sťahovák. Nerozumiem, ako môže takto existovať. Celý týždeň sa naťahuje s vecami a k tomu ešte hrá na bicie. Mne to pripadá totálne vyčerpávajúce, ale asi je naozaj vo výbornej forme (smiech).

V kapele si so svojím bratom. Aké bolo vaše detstvo. Viedli váš rodičia k hudbe? Áno, myslím si, že veľmi. Vyrastali sme v domácnosti plnej hudby. Môj otec nehrá na žiaden nástroj, ale miluje hudbu. Mám skvelé spomienky, ako som vysedávala pri otcovi, alebo skákala po obývačke a pritom hral Bach. Naša mama je tiež hudobne orientovaná. Hrá na gitaru a spieva. Ja som začala hrať na klavír, keď som chodila do druhej triedy, a potom som sa dostala do školskej kapely a hrala som tam na flautu. Otec nás vždy veľmi podporoval. Keď sme ešte nemali vodičáky, vozil nás na skúšky a koncerty. Kedysi sme zvykli skúšať u nás v obývačke, čo muselo byť pre neho naozaj ťažké (smiech). Ale stále nás podporoval a stále aj podporuje. Mama príliš nechápe hudbu, ktorú robíme, ale aj tak je na nás pyšná, aj keď jej to znie ako jeden veľký kravál. Otcovi sa to páči.

Veľa hudobníkov hovorí, že ich albumy sú ako ich deti. Ty ako učiteľka máš veľa skúseností s deťmi, vieš aké sú. Predstav si, že vaše albumy sú deti a skús ich opísať. „Mercury” je ako teenager (smiech). Je trošku emo a trochu aj gotický. Naozaj sa tvrdo snaží byť zaujímavo depresívny, ale cíti sa aj trošku trápne, lebo sme poriadne ani nevedeli, čo robíme. „Flesh” (“All Flesh in Grass”, pozn.red.) je rebel. Hovorí, „hej, sme tu a ideme urobiť poriadny hluk!” Strašne veľa z tohto pocitu tam je, a preto tento album milujem. Myslím, že práve tu sme našli svoju tvár, prišli sme na to, ako to spraviť tak, aby sme zneli ako chceme. To bol asi problém s „Mercury”, nevedeli sme dostatočne veľa o nahrávaní, ani o tom, ako to chodí v štúdiu, takže sme ani nemohli nájsť zvuk, ktorý sme hľadali. „Deadlands” je depresívny. Je to veľmi temná nahrávka, plná sily a hnevu. „Desiderata” je trošku múdrejší. Myslím, že chce byť múdry a má v sebe veľa šikovných trikov, ale je aj náladový a umeleckejší. „Eight Ways” je dospelejší. Znieme ako dospelá kapela. Už rozumieme všetkým trikom a vieme, ako to chodí s produkciou. Popri metale je tam aj pár popových detailov. A náš najnovší album hovorí: „Ok, vieme, kto sme, a čo chceme spraviť”. Robíme, čo chceme bez toho, aby sme mali obavy z toho, ako to dopadne. Hráme svoju hudbu, sme kapelou. Milujem ten pocit. Má to veľa spoločného s nahrávaním, zisťovaním, ako veci robiť, čo je pre náš najlepšie a napokon sa dopracujeme k zvuku, ktorý znie ako my. To je ideálny scenár. Mať svoj zvuk a baviť sa hraním.

Máte v pláne po vydaní albumu zamieriť na turné aj mimo Nórska? Naozaj v to dúfame. Ešte nič nevieme, na to je priskoro, pretože sme boli mimo scény pridlho a momentálne sa snažíme zistiť, aké máme možnosti. Problém s turné je, že je to nákladné, a keďže sme boli preč dosť dlho, nemáme odložené peniaze, z ktorých by sme mohli čerpať. Snažíme sa teda nájsť nejaké možnosti, ktoré by nás nezruinovali a zároveň by sme mohli prejsť čo najviac krajín. Akurát nedávno sme hovorili o Českej republike. Na Brutal Assault sme hrali dvakrát a vždy to bolo skvelé. Zdá sa mi, že tam máme celkom dobrú fanúšikovskú základňu. Bolo by super zájsť aj do iných krajín, kam ľudia až tak často nechodia. Nemecko je Nemecko. Veľa kapiel koncertuje v Nemecku a mám pocit, že fanúšikom tam už nezostalo veľa entuziazmu pre ďalšie kapely. Naozaj dúfame, že sa nám podarí dlhšie turné. Dnes ale pre malé kapely dáva väčší zmysel urobiť si predĺžený víkend a odohrať pár koncertov, pretože veľké turné je naozaj drahé a ak nemáš istotu, že vypredáš kluby, je to náročné. V takomto prípade vždy používam citát z filmu Waynov svet, „ak si ich objednáš, prídu” (hovorí dramatickým hlasom, pozn. red.). Nie sme náročná kapela, len potrebujeme mať pokryté cestovné náklady. Ak to správne chápem, hudba vás neuživí. Čím sa teda živíte? Takže, poďme postupne. BP je zvukový inžinier. Ja som učiteľka… Učiteľka? Myslela som, že robíš v účtovníctve. Áno, to bolo dávnejšie. Nejaký čas som robila účtovníctvo, ale potom som s tým skončila. Po pár rokoch to bolo neuveriteľne nudné. Teraz som už siedmy rok učiteľkou. Chcela som prácu na polovičný úväzok, pretože som

Keďže váš najnovší album ste mali hotový už dávno pred vydaním, na záver sa ponúka otázka, či ste náhodou nezačali pracovať aj na ďalšom. Veru tak, máme ho takmer hotový. Nahrávať by sme chceli začať na jar alebo začiatkom leta, keď mám voľno. Máme stabilnú nahrávaciu spoločnosť, chceli by s nami dlhodobo spolupracovať, v to sme aj dúfali. Vydať by sme ho chceli budúci rok alebo na začiatku roku 2018, to by bolo fajn. Jedenapolročná pauza medzi albumami je fajn, nie sedemročná. Máme veľa nových nápadov. To bol vždy náš problém. Nikdy sme sa nezastavili na nápadoch, vždy to bolo o okolnostiach okolo kapely. Možno by sa dalo povedať, že obchodná stránka vecí nám príliš nejde. Sme dobrí v tom byť kapelou, sme dobrí v skladaní a hraní, ale dohadovať biznis a veci okolo toho, nie je naša najsilnejšia stránka. Máme tendenciu na to zabúdať, lebo nás rozptyľujú nápady na nové pesničky. BARBORA STUCHLÍKOVÁ

ROCK HARD 45


jednoznačne prepojené. Na obale je veľa detailov a žiaden z nich tam nie je náhodou, rovnako je to aj s hudbou. Ver mi, je oveľa lepšie, keď ich začneš objavovať sám. Opäť sme pracovali s Philippom S. Neundorfom, a to zo zjavných dôvodov. Chápe, čo chceme a výsledky jeho práce sú fantastické. Ako ste spokojní so spoluprácou s Listenable records? Máte zo strany vydavateľskej firmy zabezpečené všetko, čo potrebujete? Eugen: Sme úplne stotožnení s tým, čo robia a majú našu plnú podporu. Listenable je nahrávacia spoločnosť s dlhou tradíciou. Prvýkrát som o nich počul v polovici 90. rokov a stále milujem niektoré ich nahrávky. Napríklad ANCIENT

Mnohí z nás sa isto s týmto spolkom z Nemecka a s jeho tvorbou ešte nestretli, vynímajúc tých, čo sa zúčastnili tohtoročného festivalu Phantoms of Pilsen, čo bola ich prvá zastávka v našich krajinách. Ide o zoskupenie hrajúce temný, okultný doom metal, s prvkami death metalu a trošku aj aztéckej kultúry, nakoľko ich súčasný spevák Alfonso pochádza z Mexika. O samotnej kapele s tajomným názvom ALBEZ DUZ, ktorý pochádza z hornonemčiny, nám čosi povykladali zakladajúci člen Eugen a spevák Alfonso. V prvom rade pozdravujem ALBEZ DUZ do Berlína. V týchto dňoch vám vychádza tretí album „Wings of Tzinacan“. Ako ste s ním spokojní? Urobili ste podľa vás maximum? Alfonso: V prvom rade, veľmi pekne ďakujeme za vašu podporu. „Wings of Tzinacan“ vnímam ako veľmi intímny album, je plný našich najhlbších emócií. Každý jeden detail je tam z nejakého dôvodu. Na nahrávanie sme mali veľmi málo času a museli sme zo seba dostať 150%, aby sa to podarilo. Mali sme na to desať dní, a to nie je dosť. Dobrou správou je, že sme nahrávali demá takmer dva roky a veľmi dobre sme vedeli, čo robíme. Na túto výpravu sme boli rozhodne pripravení. S naším výsledkom som spokojný. Ďalší album bude dokonca ešte lepší! Mohol by si nám predstaviť ALBEZ DUZ? Čo znamená názov a prezývky jednotlivých členov? Eugen: Názov ALBEZ DUZ pochádza zo strednej hornonemčiny (Mittelhochdeutsch, pozn.red.) starej vyše 800 rokov. „Albez“ znamená labuť a „duz“ zhon alebo hluk. Názov má pre nás veľmi osobný význam. Kapela pred desiatimi rokmi začala ako projekt jedného človeka. Dnes je to skutočná kapela so štyrmi rozličnými osobnosťami a jediným cieľom v srdci. Už nepoužívame prezývky, len svoje vlastné mená. Hráte podľa mňa silno okultný 46 ROCK HARD

doom metal s prvkami death metalu. Gothic metal tam ja až tak nepočujem. Čo vás ovplyvnilo? Aké kapely, prípadne knihy alebo filmy? Eugen: Death metal možno! Hráme, ako to cítime a každého ovplyvnilo niečo iné. Naším cieľom nie je hrať len doom metal. Je dôležité, aby sa v hudbe prejavili naše osobnosti a aj naše najskrytejšie pocity a názory. Ak sa poslucháči chcú ponoriť do nášho sveta, sú vítaní. Alfonso pochádza z Mexika. Nový názov evokuje niečo z mexickej kultúry, mám pravdu? Mohol by si nám priblížiť album po textovej stránke? Ide o koncepčný materiál? Alfonso: Album nevnímam ako koncepčný. Stredoamerická mystika mi jednoducho prúdi žilami. Reprodukujem to, čo ma naučili moji predkovia. Texty si môžete vysvetliť po svojom. Každý má voľnosť v ich chápaní. Je v nich veľa odkazov, ale nemá zmysel, aby som o nich začal hovoriť. Každý má možnosť nájsť ich a pochopiť ako chce. Medzi debutom „Albez Duz“ a druhým albumom „The Coming of Mictlan“ ubehlo päť rokov. Bola táto dlhá pauza spôsobená úmrtím vášho speváka Larsa? Chceli ste to takpovediac zabaliť? Eugen: Všetko, čo hovoríš, je pravda a nie je ľahké dodať k tomu viac. ALBEZ DUZ boli medzi rokmi 2009

a 2014 mŕtvi, ale snívali. Nikdy som neuvažoval, že by som tento projekt nadobro ukončil. Aj počas tohto obdobia som zbieral nápady, ale nemal som chuť hľadať nových členov, až kým som nestretol Alfonsa, čo bola šťastná náhoda!

– „Svartalvheim”, FALLEN CHRIST – „Abduction Ritual”, LUCIFERION – „Demonication” a ďalšie pekné veci. Vedel si, že jednou z prvých nahrávok, ktoré vydali, bolo EP od IMMORTAL? Takže áno, našli sme v nich to, čo sme hľadali.

Váš súčasný spevák Alfonso sa podieľal až na vzniku druhého albumu „The Coming of Mictlan“? Eugen: Niektoré skladby sme zložili spoločne, ale keď sme začali so skúšaním a nahrávaním, väčšinu materiálu som mal v hlave už hotovú. Na tomto albume spravil všetky gitarové sóla a vokálne linky a zložil texty.

Sú členovia ALBEZ DUZ takí „temní a okultní“ aj v civilnom živote, či ako ich môžeme spoznať? Eugen: Aká otázka, haha! No, to záleží... Niekedy sme ako utrhnutí z reťaze, inokedy sedíme za stolom u starej mamy, jeme koláče a rozprávame sa o peknom počasí. Vyber si!

Na niektorých internetových stránkach ste označovaní ako duo. Znamená to, že Julia Neuman nie je stálou gitaristkou ALBEZ DUZ, či sa mýlim? Eugen: To musia byť staré informácie. Duom sme boli na začiatku. V lete 2015 sa k nám pridala Julia (gitara) a nedávno prišiel David (basgitara). Ten nám už dlhšie pomáhal s hraním na koncertoch a po čase sme cítili, že je tým správnym človekom pre naše temné a špinavé tóny. Viac od neho bude na ďalšom albume! Obal albumu „Wings of Tzinacan“ je zvláštnou, akoby aztéckou kresbou. Čo má vyjadrovať, kto je jeho autorom? Alfonso: Obal aj názov albumu sú

Môžeme vás očakávať aj na koncertných pódiách? Máte niečo v pláne? Eugen: Áno, už sme odohrali pár koncertov a na budúci rok by sme chceli ísť na turné! Ešte nemáme nič konkrétne, ale bolo by skvelé, keby sme mohli hrať v Európe, Amerike a samozrejme aj Mexiku! Niečo na záver pre čitateľov Rock Hard v Česku a na Slovensku. Eugen: V prvom rade ďakujeme za rozhovor. Pred pár týždňami sme hrali na festivale Phantoms of Pilsen a bolo to úžasné. Zdravíme ten bláznivý dav a všetkých našich priateľov a fanúšikov na Slovensku, Poľsku a Česku! Vy dobre viete, o koho ide. Auf den Untergang! GOREGRINDER PREKLAD: BARBORA STUCHLÍKOVÁ


Christopher Amott, brat omnoho slávnejšieho Michaela, sa rozhodol popri svojmu pôsobeniu v ARCH ENEMY založiť zo začiatku len ako projekt ARMAGEDDON, ktorý po svojom odchode z ARCH ENEMY v roku 2012 pretvoril do aktívnej kapely. V súčasnosti nám neponúkajú nový materiál, ale rozhodli sa pre redíciu ich prvého albumu z roku 1997 – „Crossing the Rubicon“. Na naše otázky nám dosť stručne odpovedal sám Christopher. Ahoj, čo nového vo Švédsku? Už sa pripravujete na Vianoce? :) Neviem. Možno by si sa mal opýtať niekoho, kto tam žije, ja už štyri roky žijem natrvalo v USA. Ale chystám sa do Švédska na Vianoce navštíviť rodinu. ARMAGEDDON je dosť rozšírený a dá sa povedať tuctový názov pre metalovú skupinu, ktorý má na svete isto niekoľko desiatok kapiel. Prečo ste sa rozhodli pre takýto názov, keď je potom isto problém s bližším zaradením kapely? Náš prvý album „Crossing the Rubicon” bol koncepčný, pojednával o deštrukcii našej planéty a názov ARMAGEDDON k tomu pasoval. Potom som len jednoducho používal to meno aj naďalej. Môžeš nám niečo povedať o histórii ARMAGEDDON? V podstate skoro po každom vydanom albume ste sa rozpadli, resp. prerušili svoju činnosť. Bolo to spôsobené tvojimi aktivitami v ARCH ENEMY? Bol som zaneprázdnený koncertovaním a nahrávaním s ARCH ENEMY, vtedy to bola moja priorita. V tom období som nahral aj dva sólové albumy. Od roku 2012, kedy si odišiel z ARCH ENEMY, vás už môžeme považovať za regulárnu kapelu, či ste stále len projektom? Dnes sme rozhodne regulárna kapela. Vydávate teraz, dá sa povedať skoro po 20 rokoch, v reedícii debutový materiál „Crossing the Rubicon“. Čo vás viedlo k takému kroku? Pôvodná verzia nikdy nebola poriadne vydaná do celého sveta a label, ktorý ho vtedy vydal, už skončil s týmto biznisom. No, stále vlastnia práva, a kvôli tomu je nemožné znovu vydať tento album prostredníctvom iného labelu. Vždy som vedel, že skladby a nápady na tomto albume sú skvelé a vylepšená produkcia by im len prospela. Navyše, súčasná zostava ARMAGEDDON je najlepšia, akú sme kedy mali. Keď sme toto všetko zvážili, prišlo nám to úplne prirodzené.

podanému death metalu. Čo bolo príčinou postupnej zmeny štýlu? Je to tým, že sa neustále menila zostava? Nikdy som nemal zámer dodržiavať nejakú kontinuitu s ohľadom na naše staršie albumy. Táto skupina je pre mňa osobný kreatívny ventil v rámci metalu, a tak to aj zostane.

nezvyčajné počas kariéry zmeniť prácu. Pár slov na záver pre čitateľov Rock Hardu v Česku a na Slovensku... Chcel by som poďakovať všetkým,

ktorí počúvajú našu hudbu a dúfam, že si niekedy opäť zahráme na Slovensku. Bol som tam v roku 2011. Ďakujem vám. GOREGRINDER PREKLAD: BARBORA STUCHLÍKOVÁ

Dá sa povedať, že zostava sa mení aj po opätovnom návrate na scénu v roku 2012, čo je toho príčinou? Matt (vokalista) mal bohužiaľ zdravotné problémy, ktoré mu bránili pokračovať v kapele. Sara (basgitara) dnes už hrá na gitaru. Pôvodne bola gitaristkou a chcela sa tomu venovať aj naďalej. Nick Bunczk, ktorý hral na bicie na albume „Captivity & Devourment”, nám len vypomáhal a nikdy sa k nám nechystal pridať natrvalo. Aké sú plány ARMAGEDDON do budúcna, kedy môžeme očakávať nový materiál, resp. účasť na nejakých festivaloch alebo koncertné turné? Mali sme pár ponúka na koncerty a turné, ale zatiaľ ešte nemáme nič potvrdené. Všetky potvrdené termíny samozrejme zverejníme na našej webovej stránke a sociálnych sieťach. Jeden špeciálny koncert pri príležitosti vydania albumu odohráme 3.decembra v New Yorku. Tiež pracujeme na novej hudbe, začali sme s tým hneď po „Captivity & Devourment”. Máme už pár nápadov na skladby. Ak by sme chceli, ďalší album by sme mohli vydať budúci rok. Čo ťa viedlo k tvojmu odchodu z ARCH ENEMY, kde si strávil viac ako 15 rokov? Nudil som sa. Nie je dobré nudiť sa. To bol prvý dôvod. Pridalo sa k tomu pár ďalších jednoduchých dôvodov. Prišlo mi prirodzené odísť. Nie je

Prečo Listenable records? Dočkáme sa aj reedície ostatných albumov? S Listenable records sme sa dohodli na fajn kontrakte, ktorý je výhodný pre obe strany a viem, že Laurent, zakladateľ labelu, bol naším fanúšikom. Pre kapelu je to skvelý pocit, keď pracujete s niekým, kto verí vašej hudbe. V podstate ste počas svojej existencie prešli od melodického death metalu ku klasickejšie ROCK HARD 47


O

tom, kam zaradiť ROOT, sa vedú polemiky tak, ako o všetkých ostatných nepodstatných škatuľkách v rockovej hudbe. Každopádne sa ale dá zaradiť k veľkej trojke, ktorá stála pri zrode black metalu v Českej republike (spolu s TÖRR a MASTERS HAMMER). A kto sú vlastne ROOT? Každého v prvom rade napadne osoba charizmatického lídra Jiřího Waltera, alias Big Bossa, ktorého sme vyspovedali pri príležitosti koncertu s TÖRR minulý rok v Bratislave (rozhovor vyšiel na stránkach nášho časopisu vo februári tohto roku). Vtedy sme hovorili s maestrom o všetkom možnom, aj o plánoch na nové album „Kärgeräs - Return from Oblivion“. A tieto plány vyšli na 100%. Ale ROOT nie je len veľký šéf. Svedčia o tom aj slová pánov Aleša Dostála – Alesh AD (gitara), Igora Hubíka (bassgitara), Pavla Kubáta – Paul Dred (bicie) a služobne najmladšieho člena Jana Konečného (gitara). Čo sa zmenilo v skupine ROOT od nášho posledného rozhovoru, ktorý prebehol v Bratislave pred rokom v novembri počas vášho koncertu s TÖRR? BB: Hehehe – já nevím co bylo včera, natož abych si pamatoval celej rok :-) Takže príbeh Kärgeräs už môžeme považovať vydaním vašej novinky za uzavretý? O čom vlastne bol? BB: Ano je uzavřený. Ale poslechni si konec alba a budeš překvapen :-) (názov poslednej skladby na novomalbume znie „Do You Think Is It the End?“, – pozn. redaktora) Hudobne považujem vašu novin48 ROCK HARD

ku „Kärgeräs - Return from Oblivion“ za vaše snáď najvyzretejšie dielo od vydania albumu „The Book“. A za určite najlepšie album ROOT v tomto tisícročí. Ako ste s ním sami spokojní? Skús nám ho bližšie popísať očami tvorcu... Ako ste sa na jeho vzniku podieľali? BB: V tomto tisícročí ? Myslíš ako tisícročná včela? :-) Oba dva díly jsem napsal současně, tudíž někdy v roce 1993-94. Vrátili jsme se k živému natáčení do studia. Žádné počítače a podobné věci. Osobní tvoření ve studiu. Rozdal jsem klukům texty skladeb které jsem chtěl aby dělali a nechal jsem si pár skladeb pro sebe. Pak jsem společně posuzovali různé nápady. Až bylo hotovo,

jeli jsme do studia a makali. Dříve jsme natočili album za měsíc, ale tohle nám trvalo skoro rok. Je to dáno mým věkem a zdravotním stavem. AD: Díky za kompliment. Na „The Book“ jsem se tenkrát podílel coby autor hudby několika skladeb a s ROOT tuto desku nahrál, takže mě velmi těší slyšet chválu na alba, která zmiňuješ ☺ A co se týče novinky „Kärgeräs - Return From Oblivion“? S výsledným počinem jsme spokojeni velice - převelice. Ve studiu Shaark v Bzenci, kde jsme nahrávali, vládla úžasná nálada a atmosféra. Podařilo se nám nahrát dílo přesně podle našich představ. Věřím, že stejně spokojeni budou i naši fanoušci.

IH: Nemyslím si, že by desky po „The Book“ byly méně vyzrálé než je novinka. Pokud to tak ale cítíš, je to samozřejmě v pořádku, protože vždy se jedná o subjektivní pocit posluchače. Každé album ROOT je jiné a také dost odlišné od ostatních alb v diskografii kapely. Stejně tak se tvorba ROOT dost výrazně liší od tvorby jiných metalových skupin. ROOT nelze jednoznačně zařadit do žádné škatulky a to jsme opět potvrdili na „Kärgeräs - Return from Oblivion“. S deskou jsme velmi spokojeni, vynikající práci odvedl Pavel Hlavica, ředitel Shaark studia v Bzenci. V podstatě napoprvé tomu dal finální, zvukový ksicht. My jsme jen upravili pár detailů. Podle prvních reakcí všichni chválí


předchozí desce Heritage of Satan jsme zkusili nahrávat každý jinde, a to se moc neosvědčilo. Velký dík proto patří zvukařům Pavlu Hlavicovi a P. Nejezchlebovi ze studia Shaark. Tak že rozhodně s tebou souhlasím , v porovnání s ostatními deskami Root, je tato vyjimečná. Která ale od ROOT není? :)

kromě výborných skladeb i zvuk desky. JK: Já byl před natáčením ještě „studiová panna“, takže to bylo nejen moje první nahrávání s ROOT, ale první nahrávání vůbec. To si asi dokážete představit, že je to tím pádem moje srdcová záležitost, přestože vím o pár věcech, které bych teď asi nahrál líp. Považuju minimálně pět skladeb za jasné hitovky, a zbytek taky není žádná vata. „Kärgeräs - Return from Oblivion“ je hodně pestré a náladové. A to mám rád! PK: Naše nová deska „Kärgeräs - Return from Oblivion“ zní skvěle! Jsem maximálně spokojený se zvukem bubnů, a pak je jasné, že i zbytek bude dobrý :) :) :) Ne vážně, zvukově jako celek to prostě tlačí a o materiálu na desce nemluvě. Je to koncepční deska, jak bylo již předesláno a vyústění prvního příběhu Kargeras z roku 1996. Točili jsme ho tradičně v Bzeneckém studiu Shaark. Šlo nám hlavně o to, dostat na nahrávku energii, společného ducha kapely a vytvořit náladu autentičnosti příběhu. Rozhodnutí, kde točit, bylo velmi snadné. Na

Ako sa vám spolupracuje s veľkým šéfom Big Bossom? Je to stále veľký šéf alebo už „hodnej metalovej dědeček“? :) IH: Velký Šéf je to od založení ROOT, na tom snad věk nic nemění. Nebo máš pocit, že je to metalovej dědeček? Tak mu to běž říct do očí mladej. Co se týče hudební spolupráce, tak to myslím nejlépe vystihuje nová deska. Je na ní zřetelně slyšet, že se jedná o kolektivní dílo, na kterém se podíleli všichni členové ROOT. Velmi důležitým spojovacím prvkem spolupráce s Big Bossem je dobré víno, o to lepší však je potom ve studiu nálada a atmosféra. Na jevišti potom snad není pochyb o tom, kdo že je vlastně Velký Šéf. AD: S BigBossem se spolu známe více jak 25let, takže jsme se za ta léta už stačili dostatečně poznat. Za sebe můžu říct, že spolupráce s ním je naprosto v pořádku. Nemám problém s BigBossem vycházet. Je to prostě “Velký Šéf“ a srdce ROOT, poslední slovo ohledně kapely má vždy on. Někdy se dokáže rozzuřit tak, že je lepší mu jít z cesty :), ale na druhou stranu je neuvěřitelně zábavný. Je to brácha a charismatický démon, bez kterého by ROOT nebyl ROOT. Tečka. JK: Ahoj, zdravím všechny fanoušky a pekelníky! Jiří je jako vysokohorské počasí, chvíli se vyhříváte na slunci a užíváte si jeho humor, pak se na vás z ničeho nic sesype taková chumelenice, že byste byli nejraději někde hodně daleko. Nevím, jestli je to globálním oteplováním, nebo tím, že BigBoss zhubnul, ale je pravda, že v poslední době převládá v kapele dobrá nálada. A když už se něco semele, tak z toho máme stejně nakonec srandu. PK: S Big Bossem se spolupracuje dobře. Je to člověk a muzikant, který má vždy jasnou představu a vizi, o tom, jak by měla daná věc nebo skladba vypadat. Pravda, někdy je jeho názor celkem kontroverzní, ale vždy se domluvíme tak, abych uspokojil jeho představu bicího partu ve skladbě, tu svoji samozřejmě taky, a hlavně, aby celkové vyznění a pocit z nahrávky byl pro nás a posluchače více než uspokojivý. Jasně, že šéf je pořád velký šéf :) nechává nám ale celkem jak se říká volnou ruku, když si nejsme jisti, nebo on je přesvědčený v daném okamžiku, že jeho názor je správný, je to on, kdo má poslední slovo. Hodný metalový dědeček? Asi už ano :) Ve svém věku na to má už nárok. Ikdyž na after party po koncertě to bývá někdy lev v salonu :) Myslím ale, že to býval mnohem větší zlobr hehe :) Čo vaše plány do budúcnosti? V akom štádiu je vydanie knihy

o ROOT? BB: Plány? Hrát a hrát a hrát. Knihu dělají Hanz, Alesh AD a Martin Shindy Brzobohatý. Takže to je otázka pro ně. Jinak už nyní píši texty k 11. albu ROOT. AD: Jak již bylo před časem avizováno, tak k příležitosti významného výročí kapely ROOT se připravuje vydání knihy, která bude podrobným zmapováním celé její 30leté existence. Myšlenka na vydání knihy nás napadla společně s vydavatelem Martinem Brzobohatým (Shindy Production). Fanoušci na výzvu ze strany Rootanarchivu reagovali opravdu úžasně. Společnými silami se nám tak podařilo nashromáždit opravdu velké množství zajímavých materiálů a rozšířit archiv kapely. Opět se potvrdilo, že máme naprosto fantastické fanoušky. Půjde o plnohodnotnou knihu obsahující spoustu zajímavých a dobových materiálů. Kniha nabídne velmi podrobnou biografii kapely, doplněnou výpověďmi některých bývalých, ale i současných členů, komentáře spřízněných osob okolo kapely, rozhovory a články z undergroundových a jiných tiskovin, fanziny fanklubu ROOT, texty k albům, podrobnou diskografii a pochopitelně velkou řadu fotografií. Bude to velice zajímavý textový a obrazový dokument. Na knize nás čeká ještě mnoho a mnoho práce. Pokud bude vše probíhat hladce a průběh nenaruší nečekané problémy, kniha by měla spatřit světlo světa v polovině roku 2017. Určitě se o všem včas dozvíte. Alesh, aké to bolo vrátiť sa po 16 rokoch do ROOT? Čo si vlastne tých 16 rokov robil? AD: Byl to velice zvláštní a vzrušující pocit vrátit se po těch letech zpět k ROOT. BigBossovu nabídku jsem bez dlouhého zvažování přijal. Na podzim 2014 jsem plynule vystřídal kytaristu Ashoka, stejně tak, jako on vystřídal u ROOT v minulosti mne. „Návrat ztraceného syna Aleshe AD“ ☺. ROOT jsou moje rodina a neopomenutelná součást mého života. Těch 16let po mém odchodu od ROOT, jsem se věnoval výhradně svému projektu THE SQUIRM. Čo tvoje pôsobenie v ďalších skupinách a projektoch okrem ROOT, stíhaš ešte niečo ďalšie? IH: Soustředím se především na ROOT, protože kromě samotného hraní je kolem kapely spousta práce s organizací koncertů, merchandise a dalších věcí. Celý víkend jsme teď třeba prožili na festivalu Black Harvest ve Stockholmu, což v praxi znamenalo brzy ráno v pátek odjezd na letiště, večer vystoupení, v sobotu návštěva Quorthonova hrobu, znovu na festival, brzy ráno na letiště a zpět do Prahy. Například teď odpovídám na tento rozhovor a další rozhovory do celého světa v současné době absolvujeme častěji než obvykle, neboť se blíží vydání „Kärgeräs - Return from Oblivion“. Průběžně ale skládám nové songy, nejen pro ROOT. Naučil jsem se za ta léta, že je nemysl cokoliv

stíhat. Hudba přece není plánování pětiletky. AD: Můj solový projekt THE SQUIRM jsem z časových důvodů na začátku roku 2016 uložil ke spánku. ROOT jsou priorita, které dávám maximum. Až nastane ta pravá chvíle, THE SQUIRM zase probudím. Tohle je ovšem otázka budoucnosti. Nic se nemá lámat přes koleno. JK: Já zásadně nestíhám nic :). Další kapelu nemám, občas někomu něco nahraju jako host. Vyjma ROOT ještě pracuju na jednom projektu (který zatím podléhá utajení, takže o tom ví jen půlka Brna). Předpokládám, že při jeho skládání a při skládání na další desku ROOT zbude materiál, který nezapadne do konceptu. Z něj bych si pak nahrál nějaké osobní CD s kamarádama. Jen tak pro radost. PK: Aktuálně doděláváme s Igorem Hubíkem a Pavlem Khaablusem Obstem materiál na novou desku znovuzrozeného SOLFERNUSu v Dukovanském studiu ChRecords u Pavla Kolaříka a Pavla Dočkala. Igor mě oslovil, zda bych s ním do toho nešel. Po poslechu demosnímků, které mi poslal, jsem neváhal ani minutu! Death-black jak řemen. Igor nahrál všechny party kytar a basy, a společně s Khaablusem se ujmul i zvěvu. Hostování přislíbyl i sám Big Boss. Myslím, že to bude velký návrat na scénu. Zrovna tak, jsem nemohl říct ne, na nabídku Big Bosse , zda bych se nechtěl podílet na natočení nového třetího dílu EQUIRHODONTa. První dvě desky nasadily laťku hodně vysoko, tak je to pro mě velká čest a výzva, na kterou se moc těším. V těchno dnech už připravujeme materiál společně s Hanzem (Jan Hanz Konečný), který se QUIRHODONTa také účastní. Nesmím také opomenout spolupráci s Aleshem AD Dostálem, na natočení nové skladby Věčná temnota, jako bonusu na cd TERRORu. V plánu je také nová deska Aleshova THE SQUIRM. Tak že sám vidíš, že se mimo Root fakt nenudím, vzhledem k tomu, že mám ještě přítelkyni Míšu a malou dceru Agátku, kterým se chci a musím také věnovat. Tvoj operný hlas priam nabadá na myšlienku vystúpenia ROOT s orchestrom. Je niečo také vôbec možné? BB: Když nám dá někdo milion, tak zapřáhneme i orchestr :-) Čo váš plánovaný výročný koncert na Brutal Assaulte 2017, bude? Zatiaľ nie ste medzi potvrdenými kapelami. Kto z hostí a bývalých členov sa ho prípadne zúčastní? Respektíve, aká bude iná forma osláv? BB: Koncert na Brutal Assault 2017 bude, ale to je vše co vím. Ještě se chystají další oslavy, soukromé i veřejné, ale to dělají jiní. Já už bych dělal spíše zmatky :-) NECROBUTCHER666

ROCK HARD 49


DELAIN si bratislavský koncert užívali aj napriek nie príliš zaplnenému MMC klubu. Z pódia sršala radosť a príjemná atmosféra.

DELAIN, EVERGREY, KOBRA AND THE LOTUS Bratislava (SK) Majestic Music Club 25.10.2016

Uplynulá jeseň tento rok v Bratislave neponúkla až takú zaujímavú paletu koncertov, ako napríklad minulý rok. Jedna z akcií, ktoré som zahrnul do svojho kalendára sa konala koncom októbra v dnes už tradičnom klube MMC. Menu bolo síce pestré, ale veru nezaručovalo „plný dom“, keďže ani jedna z troch vystupujúcich kapiel nepatrí medzi top akty vo svojich žánroch. Poďme ale po poriadku. Večer otvorili kanaďania KOBRA AND THE LOTUS, ktorým velí speváčka Kobra Paige. Tá sa aj napriek zatiaľ veľmi riedko zaplnenému klubu snažila prítomných ako-tak rozpumpovať, čo sa jej darilo len čiastočne. Jednou z príčin bol trochu mizerný zvuk ich vystúpenia, ktorý 50 ROCK HARD

robil z ich setu nečitateľný guláš. Na druhej strane poviem na rovinu, že som kapelu videl naživo prvý krát a ich vystúpenie ma nepresvedčilo. KOBRA AND THE LOTUS pôsobili ako tradičná predkapela, ktorá je pre agentúru organizujúcu turné dobrá len na to, aby prispela na autobus. Oveľa väčšie očakávania som mal od skúsených švédskych borcov z EVERGREY. Prekvapilo ma, že aj kapela ich formátu odohrala svoj set na „malej“ pódiovke a to dávalo tušiť, že sa zvukovo moc dopredu neposunieme. Našťastie si to chlapci nastavili o trochu lepšie. EVERGREY boli v pohode a nehrali žiadne veľké divadlo. Kapela vsadila na novšiu tvorbu, čo ma ale až tak netešilo. Tom Englund tiež nemal svoj najlepší deň, jeho hlas pôsobil dosť unavene a mal som pocit, že si ho každú chvíľu odpáli. Paradoxne mu to ale na nálade neuberalo a koncert si užíval. Pod pódiom sa to už pomerne zaplnilo (aj keď celkovo nešlo o koncert s veľkou návštevnosťou) a prí-

tomní si koncert užívali. Osobne si myslím, že pozícia predkapely hrajúcej na malom priestore v prednej časti pódia EVERGREY jednoducho nesedí. Po prestávke tak akurát na jedno pivo sa ozývajú prvé tóny intra a na pódium postupne prichádzajú holanďania DELAIN na čele s charizmatickou speváčkou Charlotte Wessels. Okamžite bolo cítiť, kto je tu dnes hlavnou hviezdou večera. Zvuk i svetlá sa zlepšili asi o 200% a po tak trochu nútene statických predkapelách pôsobili DELAIN priam hyperaktívne. Kapela prezentovala nový album „Moonbathers“, ale samozrejme prišlo aj na staršie veci. Po hudobnej stránke je kapela už asi navždy opečiatkovaná razítkom „sme B-čko WITHIN TEMPTATION“ ale o tom som vlstne nechcel... Koncert predviedli parádny, odohrané kvalitne a s prehľadom. Obecenstvo zobalo Charlotte z ruky úplne všetko. Tá podala bezchybný

výkon v top forme a bolo cítiť, že si koncert a komunikáciu s publikom úprimne vychutnáva. Milo pôsobila gitaristka Marel, ktorej výšku odhadujem tak na 140cm, popri dvojmetrovom basákovi pôsobila ako šmoulínka :) Za veľký plus ich vystúpenia považujem fakt, že ma počas celej hodiny a pol udržali v pozornosti a to či už pri starších kúskoch ako aj pri nových veciach, ktoré nemám zatiaľ príliš v merku. Na záver štandardne potešila „We Are the Others“. Nakoniec som odchádzal z koncertu spokojný, hoci to po prvých dvoch kapelách vyzeralo na sklamanie. DELAIN sa predviedli vo výbornej forme a koncert hodnotím vysoko pozitívne. Trochu mrzí nízka návštevnosť, ale nie je každý deň „nedeľa“. Snáď ich Octopus opäť zavolá, nenechám si ich ujsť. DODO ĎATEL FOTO: ALENA ČERVEŇANSKÁ


ENSLAVED, NEOBILIVISCARIS, OCEANS OF SLUMBER

Viedeň (RAK.) Szene 20.10.2016

Nebudem tajiť, že ENSLAVED sa do mojich uší dostal na 100% až tento rok, a tak ma veľmi potešilo, že ich môžem vidieť tak skoro a tak blízko. Veď do Viedne akoby kameňom dohodil, no nie? Nórski Vikingovia totižto oslavujú 25 rokov svojej existencie a ako kapela najlepšie oslávi svoje výročie? Odpoveď poznáte. Čakal som, čím ma prekvapí viedensky klub Szene a zistil som, že naše kluby sa veru nemajú začo hanbiť. Pestrá zostava z troch kontinentov sľubovala zaujímavý hudobný zážitok. Nebýva zvykom, že prvá kapela spôsobí najsilnejšie emócie, ale nedalo sa inak. „Oceánmi Spánku spoľahlivo viedla svoju progresívnu loď charizmatická modrovláska Cammie Gilbert, ktorá svojím gospelovým vokálom spoľahlivo odzbrojila všetkých prítomných, a keď sa pridal chraplákom gitarista Sean Gary, bolo vymaľované. Kapela z Texasu bez strachu kombinovala jemné snivé polohy s ultra rýchlymi a prevažne hrala z posledného albumu „Winter“. Čerešničkou na torte bol geniálne spracovaný cover „Nights In White Satin“ od MOODY BLUES COVER a chlpy mi stoja doteraz.

ENSLAVED, NEOBILIVISCARIS, OCEANS OF SLUMBER Praha (CZ) Nová Chmelnice 18.10.2016

ENSLAVED idú turné po 25-tich rokoch svojej existencie. Tak túto info som na nete postrehol cca polroka nazad a už vtedy bolo jasné – ide sa, aj keby čo bolo! Kapela ENSLAVED je pilierom epického black metalu a ich tour k 25-tim rokom sľubovalo, že by mohli zaznieť aj nejaké zaujímavé nehraté veci z môjho najobľúbenejšieho veľdiela „Eld“.

Druhá v poradí nastúpila kapela od protinožcov - NE OLIVISCARIS. Nie jednoduchý názov, ale aj hudba, ktorú produkujú, nie je len tak obyčajný metal. Tentoraz prítomnosť mixu progresívneho metalu a štipky death metalu bola zjavná na prvé počutie. Striedanie čistého vokálu Tima Charlesa a growlingu Xenoyra, bezpražcová basa a riffov za tašku spôsobilo, že prítomné osadenstvo nudou určite netrpelo. Komunikácia s publikom na to, že ide v podstate o mladú kapelu, bola na vysokej úrovni, a keď Tim vytiahol husle, tak to vystúpenie vyšvihlo na vyšší level. Z kapely bolo proste cítiť tú mladícku nadšenosť, ktorú fanúšikovia uznanlivo odmeňovali. U mňa však časom, aj keď hudba je nádherná až až, prevládol pocit určitej, akoby som to nazval, vyrovnanosti a sterilnosti. Možno keby neboli tak dokonalí, ale to je len môj pocit. Kapela má na svojom konte dvojicu albumov, ale na nich poriadne dlhé skladby. Je zaujímavé, že mnoho mladých ľudí prišlo skôr na Austrálčanov ako na ENSLAVED, a tak Vikingovia nemali ľahkú úlohu. Osobne som bol pripravený, že budú hrať podobný playlist ako na francúzskom Hellfeste, to znamená výhradne staré skladby, a tak ma ani vo

sne nenapadlo, že to odpália mojou naj skladbou z „Riitiir - „Roots Of The Mountain“. To je tak, keď človek nič neočakáva, ani sa nesklame. ENSLAVED hrali tento večer teda skladby z hornej polovice diskografie, kde naplno vyniká ich nádherný progresívny štýl black metalu, ktorý mi je napriek typickému havraniemu spevu Gruttleho Kjellsona najsympatickejší z tohto štýlu metalu. Veď dobrácky sa usmievajúci obor Ivar Bjørnson a vždy polonahý výborný gitarista Arve Isdal a totálne pokojný bubeník Cato Bekkevold a dobre naladený basou ovešaný Gruttle snáď zlú hudbu ani robiť nemôžu. Ale najväčšou hviezdou večera bol klávesák Herbrand Larsen, ktorý svojím čistým spevom úplne exceloval. Vďaka nemu sa mi vlastne ENSLAVED dostali do srdca. Popri hitoch ako „Ethica Odini“, „The Watcher“ a „Building With Fire“ z posledného „In Times“ dostali priestor skladby aj z hlbokej minulosti ako napr. „Fenris“ z albumu „Frost“. Je zaujímavé, že kapela ich

štýlu má prestávku vo forme klišovitého bubeníckeho sóla. Našťastie to prebehlo ako vtipná scénka a nie predvádzanie ega ako sa u mnohých heavy metalových kapiel stáva. Po prestávke ešte zazneli „One Thousand Years of Rain“ a „Allfoðr Oðinn“, aby nám všetkým ukázali, aký vývoj prebehol v kapele od začiatkov „Hordanes Land“ až po posledný „In Times“. Zvukovo bol koncert výborne ozvučený, svetelný park riadne chudobný, ale hlavná je hudba a nie kulisy, no nie? Páčilo sa mi ako Ivar a Gruttle hrdo niesli „Helmu desu“ na svojich tričkách. Proste paráda. Na konci po vygradovanej šou by sme všetci v sále zniesli ešte aspoň päť skladieb, ale snáď nabudúce. Celkový pocit z koncertu bol vynikajúci, a to hlavne vďaka pestrosti hudby a prirodzenému šarmu zúčastnených, nad ktorými mala svoje miesto Cammie Gilbert. Tož chlapi sa nezaprú. :)

To sa žiaľ nenaplnilo, ale vôbec ma to v tento večer netrápilo. No, ale pekne poporiadku. Nadišiel NEOBLIVISCARIS deň D, hodina H a ja naskakujem v pracovný utorok po šichte na bus a hurá do stovežatej Prahy. Neodradilo ma ani 6,5 hodiny v buse, ani počasie pod psa, ale z čoho som mal mierne obavy, bol zvuk v klube. Mal som totiž tú česť tam hrať mesiac predtým so svojou kapelkou ako support ANAAL NATHRAKH a poviem vám, zvuk tam bol vážne „prúser“. Našťastie, zvuk nerobí priestor, ale zvukár a moje obavy sa nenaplnili, pretože v tento večer to hralo naprosto bezchybne. Čo ma však mrzí, je fakt, že koncert sa začal o hodinu skôr, ako bolo pôvodne avizované, a to v kombinácii so zápchami a preplnenými cestami spôsobilo, že som úplne prišiel o predkapelu

OCEANS OF SLUMBER a z Austrálčanov NE OBLIVISCARIS som videl fakt len kúsok, ale musím uznať, že tí zneli vážne moc fajn. Tak snáď niekedy nabudúce, čo si budeme nahovárať, priorita bola v tento večer úplne iná. Po NE OBLIVISCARIS nutná pauza na prestavbu pódia. A už sú tu ENSLAVED a hneď na úvod pecka „Roots of the Mountain“. Neskutočná skladba s fenomenálnym epickým záverom. Ďalšia prichádza „Ruun“ a následne klipovka „The Watcher“. Ďalšia je tu „Building with Fire“ z novinkového albumu „In Times“. Táto skladba je vykradnutý „Orgasmatron“ od MOTÖRHEAD ako sviňa, ale naživo funguje parádne. Ďalšia klipovka „Ethica Odini“ a ja si „chrochtám“ blahom, všetko znie dokonale vyvážene, presne a čisto. Výkony jednotlivých členov profesorsky presné a z vokálov vám behá mráz po chrbte – skrátka paráda! A prichádza na rad niečo pre mi-

lovníkov staršej tvorby. Konkrétne „Fenris“ z prelomového albumu „Frost“. Na ich momentálnom zvuku a s dvoma gitarami dostal tento song úplne nový rozmer, proste bomba! Nasledujú „The Crossing“ a „Ground“. A vzhľadom na dĺžku, akú songy ENSLAVED majú, sa nezadržateľne schyľuje ku koncu. Kapelka sa odoberá do zákulisia a len bubeník spúšťa pre mňa trošku zbytočné sólo na bicie, na čo sa následne vrátia aj ostatní členovia, aby odohrali posledné dva kúsky: „One Thousand Years“ a „Allfadr Odin“ zo splitu s EMPEROR – „Hordanes Land“. Parádny to večer a to, že kto nebol, môže banovať, vôbec nemá zmysel ani písať. ENSLAVED sú momentálne v mojich očiach so SATYRICON dve najsilnejšie koncertné post-black metal kapely. Možno tam ešte chýbala jedna-dve staršie pecky, keď už je to oslava 25 rokov na scéne, ale aj tak odchádzam veľmi spokojný.

ENSLAVED

MAREK DEVILMAN HABDÁK

HOYAS

ROCK HARD 51


GUTALAX

WORMED

BelUSA Deathfest X GUTALAX, CYTOTOXIN, WORMED, SUBURBAN TERRORIST,ORPHALIS, NECROVILE, RAMCHAT, DEHYDRATED Beluša (SK) kultúrny dom 22.10.2016

Malé (veľké) jubileum oslavuje, ako som v minulosti uviedol, nenápadný, ale zato zo srdca organizovaný slovenský metalový festival, ktorý bol opäť organizovaný v obci Beluša. BelUSA Deathfest X, s podnázvom Underground Massacre, sa uskutočnil 22. októbra 2016, opäť so štartom o 17.00 hod. Tentokrát lepom na fanúšikov boli kapely – zmŕtvychvstalý DEHYDRATED, čoraz populárnejší RAMCHAT, rumunský NECROVILLE, nemecký ORPHALIS, domáci SUBURBAN TERRORIST, brutálno-technickí Španieli WORMED, nemenej brutálno-technicko-toxický 52 ROCK HARD

nemecký CYTOTOXIN a srandovno brutálne nasraný GUTALAX zo susedných Čiech. Takže, zostava na prvý pohľad viac než dobrá a skvelé sobotné popoludnie môže začať. Tak ako každý rok fanúšikov privítal zastaraný, ale o to vľúdnejší kultúrny dom, ktorý sa akosi plnil rýchlejšie ako po minulé roky. Kto nedorazil na sedemnástu, ľutovať nemusel, nakoľko začiatok bol posunutý o niekoľko minút. Ako prvá kapela sa na pódiu objavil zmŕtvychvstalý DEHYDRATED, produkujúci starý death metal. Táto kapela sa u mňa stala po absolvovaní jej setu najmenej frekventovanou kapelou v živých vystúpení. Veď jej posledné vystúpenie som videl naposledy tesne po skončení základnej vojenskej služby (asi jar 1996) myslím, že v Ružomberku, kde koncertovali so skupinou KRABATHOR. Vtedy bol koncertným členom dua dnes už oveľa známejší Pegas. Takmer polhodinové vystúpenie dalo starším fanúšikom možnosť zaspomínať si, ako znel slovenský death metal pred dvadsiatimi rokmi. Po dvadsiatich prestávkových minútach sa hudobné smerovanie na pódiu trocha zmenilo a to príchodom martinského RAMCHATU. Nasledujúca polhodinka teda patri-

la slovenskému pravovernému pohanskému metalu, plného hrdosti, slovanského odkazu a dedičstva a mytológie. Zazneli napr. skladby: „Tŕne hrobov, Mor ho!, V ríši vlkov, Perún hromom žehná nás“. Kapela sa stáva čoraz známejšou (nemám rád v rámci metalu výraz populárnejšia), čo bolo zjavné i pod pódiom. Členovia kapely v klasických, ľudových, slovenských „ľanových košeliach“ a na boso sa odprezentovali viac než dobre a Hirax a spol. mohli ísť s kľudným svedomím pod sprchy. 25 minútová pauza na občerstvenie padla dobre a následne dozrel čas na brutálny death metal v podaní prvej zahraničnej kapely – rumunského tria NECROVILE. Nekompromisné a priamočiare riffy v kombinácii s brutálnym growlingom dali vedieť, že i v tejto na metal nemej známej destinácii to berú úplne vážne. Polhodinová prezentácia ich tvorby výrazne zvýšila záujem fanúšikov o túto kapelu. Po následnom asi polhodinovom osviežovaní vysmädnutých krkov nasledovalo ďalšie zahraničné zoskupenie, tentokrát z Nemecka, v podaní kapely ORPHALIS. Táto pätica na viac ako pol hodinu predhodila svoj technickejší pohľad na brutal death metalovú scénu, no na brutalite a ťažkotonážnosti jej to vôbec neubralo. Pod pódiom to vrelo čoraz viac a členovia kapely si to aj s patričnou chuťou užívali. Prierez tvorby týchto mladých Nemcov zožal úspech, no ďalšia prestávka predznamenala príchod domácej kapely. SUBURBAN TERRORIST okamžite využil

výhodu domáceho pódia a rozohnil všetko, čo stálo pod ním. So skutočne obrovskou a dá sa povedať už tradičnou podporou fanúšikov sa kapela opäť vyburcovala k výbornému výkonu a predhodila presne to, čo všetci chceli počuť. Death metal modernejšieho strihu, postavený na starých a tradičných základoch. 35 minút prebehlo veľmi rýchlo, čo na takýchto festivaloch sa nedá výraznejšie ovplyvniť pridaním nejakých tých bonusov. Po ďalšej prestávkovej polhodinke na pódium vystúpili členovia prvej z hlavných kapiel večera a to španielsky WORMED. Následných 45 minút sa už nieslo v duchu mega brutálneho a zároveň technického death metalu, len neviem teraz presne, z ktorej hviezdnej sústavy či planéty. Prezentácia posledného albumu „Krighsu“ dopadla na úrodnú pôdu, nakoľko po kulturáku sa výrazne zvýšil počet fanúšikov, pobehujúcich práve v tričkách tejto kapely. Po prestávke sa situácia príliš nezmenila, len pódium obsadilo komando v chemických maskách a vyhlásilo únik rádioaktivity z černobyľskej jadrovej elektrárne. Áno, javisko zaplnili členovia nemeckých CYTOTOXIN. A pokračovanie mega brutálneho death metalu mohlo začať. A veru začalo a odniesol si to nejeden krk či krčný sval pod pódiom. Nespútané „tanečky“ nemali konca kraja, mega brutálny growling mixovaný s takým tým prasacím kvikotom zase devastoval ušné bubienky. Úniku však nebolo. 40 minútové trýznenie tela i duše si musel vychutnať kaž-


SUBURBAN TERRORIST

dý prítomný v sále. Vyčerpaných fanúšikov (aj keď už preriednutí) po prestávke čakal už len český GUTALAX. No neviem, či som to slovné spojenie „už len“ nevystihol zle. Nezmari z GUTALAX rozpútali to pravé gore orgie tým najlepšie možným spôsobom, vzduchom lietal toaletný papier a pódium sa zakrátko zaplnilo na prasknutie „šalejúcimi“ fanú-

VENOM INC, VITAL REMAINS, MORTUARY DRAPE, NERVOCHAOS, DESECRATOR Ostrava (CZ) Barrák music club 18.10.2016

To, že Ostrava sa opäť stáva stredobodom metalovej scény, a to nielen na Morave, je jasne badať už dlhšiu dobu. Predovšetkým v hudobnom klube Barrák, na Havlíčkovom nábreží sa hemží kapelami zvučných mien v podstate z celého sveta. Čosi obdobné sa malo udiať aj v utorok 18. októbra, kedy o 19.00 hod. mal mať „výkop“ aj ďalší z radu koncertných vystúpení kapiel svetových kvalít. Hlavným klincom a ťahákom večera mali byť bývalí členovia zostavy dnes už legendárnych anglických VENOM, ktorí sa spojili, aby ukázali svetu tú pravú pachuť spojenia prapôvodného death a black metalu s energickým rock ‚n‘ rollom. Teraz pod názvom VENOM INC majú predhodiť staré a osvedčené skladby z výrobnej linky pôvodnej kapely. Ďalším pútačom je americký VITAL REMAINS, ktorý aj napriek tomu, že od roku 2007 nevydal žiadnu novinku, má stále naživo čo ponúknuť. Obdobným zjavom sú aj Taliani MORTUARY DRAPE, ktorí sú na scéne už neskutočných tridsať rokov. Ako predkrm sa predstavia death/thrash metalový NERVOCHAOS z Brazílie a thrash metalový DESECRATOR z Austrálie. Do Barráku sme v utorok 18. októbra dorazili krátko pred devätnástou hodinou, no hneď bolo zrejmé, že úvod sa trocha

šikmi. Členovia kapely však bez povšimnutia hádzali jeden humorný „šplech“ za druhým a jednu šialenejšiu skladbu za druhou. To, že si tento koncert nadmieru užívali aj oni, nemusím asi ani spomínať. Plánovaný koniec krátko po polnoci sa poriadne pretiahol, no myslím, že tam nebolo človeka, ktorý by to ľutoval. A čo záverom. Opäť výborný večer (+ poobedie), dobrý výber kapiel, skvelé publikum, skvelá cena vstupeniek a toto všetko nemohol pokaziť ani trocha horší zvuk alebo trocha dlhšie prestávky medzi setmi jednotlivých kapiel. Organizátorom môžem iba poďakovať a iba v tichosti pripomenúť, že na ďalší ročník treba zabezpečiť o niečo viac piva (haha). KREMATOR

pretiahne. Obdobne zmýšľali aj veľmi zľahka sa zhromažďujúci fanúšikovia, ktorí iba postupne zapĺňali klubové priestory. O 19.30 hod. však už na javisko svižne povyskakovali členovia kapely DESECRATOR, ktorí okamžite na zhromažďujúcich sa fanúšikov spustili svoje sekané thrashové riffy. Toto, v podstate hudobne stále mladé austrálske kvarteto na svoj debutový album stále čaká, ale od roku 2008 má dostatok kvalitného materiálu a skúseností, aby profesionálne odprezentovali svoj pohľad na súčasný thrash metal. Za pridelených tridsať minúť mali zahriať a zaujať publikum, čo sa im aj podarilo a to vo veľmi krátkom čase. Ich produkcia prítomných bavila, čo bolo zjavné aj z diania pod pódiom už po pár minútach. Pre mňa to bolo po hudobnej stránke chytľavé, no spev znel až moc heavy metalovo. Po austrálskej pol hodinke bola dopriata 15 minútová prestávka, ktorú ukončil nástup brazílskej štvorice NERVOCHAOS. Táto banda s dvadsaťročnými skúsenosťami mastí agresívny death metal, ktorý občas okorenia i thrashové linky. Inak tomu nebolo ani v tento večer, kedy rozpútali skutočné šialenstvo a to nielen na pódiu, ale i pod ním. Na svojom triku majú šesť radových albumov a množstvo menších nahrávok, takže bolo z čoho vyberať. Za 35 minút „guľometnej strelnice“ nezostal stáť ani jeden terč. Skutočne energický a agresívny nášup. Následne 20 minút trvalo, kým sa opäť nad pódium natiahla tma a to doslovne, nakoľko prišiel čas na okultizmus a čiernu mágiu v podaní temných veteránov z MORTUARY DRAPE. Táto štvorica hudobníkov z talianskej Alessandrie je na scéne už tridsať rokov,

DEHYDRATED

no nikdy sa nedala strhnúť nespútaným vydávaním albumov. Skôr naopak, veď na svedomí má iba 5 albumov, no živé vystúpenia sú už o niečom inom. Z ich vystúpenia sa vyrútila najmagickejšia černota a temnota, ktorá na 50 minút zaliala klub ako lepkavá smola. Okultizmus, spiritualizmus a magické zaklínadlá speváka Daniele Cagnotta, stojaceho za kazateľským pultíkom zapôsobili na každého fanúšika a aj mne hudobný set tejto kapely utiekol tak neskutočne rýchlo, že až mi bolo ľúto pri zahlásení „last song“. Po polhodinovej prestávke však pódium patrilo druhej hviezde večera a to americkým VITAL REMAINS. Po čosi viac ako dvoch rokoch sa táto kapela opäť ukázala v Barráku (23.03.2014, vtedy s GORGOROTH a HOMOFERUS), aby obnovila spomienky na „masaker“, ktorý tu vtedy zanechali. V nezmenenej zostave predhodili skladby predovšetkým z „Icons of Evil“, no čerešnička v podobe skladby „Forever Underground“ nakoniec nebola. Počas 50 minút to bolo však opäť podarené a hromové vystúpenie, ktoré bolo okorenené o vyhlásenie kapely, že v decembri sa už konečne zberá do štúdia, aby zbúchali novú dosku. Po 25 minútach, počas ktorých zmizla z pódia jedna z bicích súprav, sa už na javisku objavili nestarnúci mecenáši metalu, Mantas, Abaddon a Demolition Man, tentokrát pod hlavičkou kapely VENOM INC. Ako som už

v úvode uviedol, ich spojenie prapôvodného death a black metalu s energickým rock ‚n‘ rollom má vo svete stále obrovské množstvo fanúšikov, ktorých „venom-tvorba“ baví a láka. Ostravský Barrák nebol iný a publikum členov kapely skandovane privítalo a svoju priazeň im dávalo najavo počas celej hodiny ich vystúpenia. Starý metal chytil nový dych a elán a celou silou udrel do fanúšikov. Samozrejme zábava pod pódiom vygradovala na maximum a celkom slušne zaplnený klub sa skutočne začal potiť. Akcia skončila až po polnoci, no odchádzame s vidinou ďalších kvalitných akcií v tomto klube, napr. ABSU, BELPHEGOR a POSSESSED v decembri. KREMATOR

ROCK HARD 53


UNFATHOMABLE RUINATION

DEATH FEAST Open Air Andernach (NEM.) 1. - 3.9.2016

Zdravím fanúšikov metalu. V tomto prípade toho ťažšieho, ba dokonca dovolím si napísať, toho najťažšieho, aký sa do dnešnej doby hrával. Tohtoročná sezóna bola pre mňa veľmi bohatá a precestoval som celkom slušné kilometre. Nedalo mi neukončiť sezónu jedným z posledných a podľa mňa najlepších brutal death metalových open air fesťákov vôbec. Ako už určite tušíte, je to práve Deathfeast open air, ktorý sa konal 1.- 3. 9. 2016 v nemeckom Andernachu. Tento rok bol pre mňa osobne obzvlášť výnimočný. V line-upe sa nachádzali legendárne hordy, ale aj nová krv. Konal sa už druhý rok na novom mieste pri štadióne. Takže ideme na to.

1. deň

Po mega dlhej ceste (z Košíc do Andernachu, čo činí dohromady 1300 km počas cca 14 hod. cesty autom) sme dorazili na miesto činu cca o 17:30. Vtedy už začínali hrať kamoši INTRAVENOUS CONTAMINATION, na ktorých sme sa veľmi tešili. Trošku som bol sklamaný z počiatočného slabšieho zvuku, ktorý sa postupne začal vylepšovať. CANCEROUS WOMB už zahrali o stupienok čistejšie a pomerne kvalitne. Je to pre mňa pomerne nová kapela a posledné promo má riadne gule. Počas ATOMGOTT som šiel pozdraviť zopár kamarátov ako aj samotného Lukasa, ktorý bol jeden z hlavných organizátorov a prehodiť s ním zopár slov. Okrem toho, po náročnom dni bolo potrebné aj doplniť pivný režim. Von bolo strašné peklo. Zachytávajúc posledné skladby SERRABULHO, som sa vracal späť k pódiu, ale ich hudba ma neočarila, a tak som si slušne počkal na 54 ROCK HARD

Jeden album - rovno pod New Standard Elite, ktoré v poslednej dobe produkuje asi najviac kvalitných nahrávok v tomto štýle. Chalani nesklamali, a aj keď prejav pôsobil dosť monotónne, to čo sa valilo z pódia, bol nekompromisný buldozér s rýchlymi klepanicami a ťažkým valivým zvukom. Dokonalosti chýbala snáď už len druhá gitara, ale s basou a mega kanálom to bolo jedno z mojich top vystúpení festu. Opäť kúpalisko na odreagovanie, keďže ďalšia banda UNFATHOMABLE RU-

No, a je to tu, jedna z kapiel, ktorá v podaní technického death metalu, so slamovým prevedením a nenormálnym nasadením ako hudobným, tak aj show samotná a energie toľko, čo nemá ani niekoľko kapiel dohromady, tzv. dokonalosť na pódiu. Áno, máte pravdu, píšem o ruských bratoch KATALEPSY. Sú to veľmi dobrí kamoši a ľudia ani nehovoriac. Už nejaký ten rok brázdia celý svet svojou dokonalou hudbou. Kapela síce prešla vývojom a od prvého k poslednému albumu nastali neja-

Druhý deň sme si potrpeli aj na našom pohodlí. Celá partia sme zavítali na miestne kúpalisko, ktoré s areálom kempu doslova susedilo. V spolupráci s organizátormi zariadili, aby účastníci festu mali vstup na kúpalisko za 2 eurá. Tak to tam aj vyzeralo, všade vôkol len samí metláci. Skoky do bazéna, šmýkalky a aj „chill“ pri plávaní na slnku, proste ako na dovolenke. 14:30 už začínala prvá kapela INTERNAL SUFFERING PUTRIDIED J, ich posledný počin som mal len stroho napočúvaný, ale to čo sa INATION hrala až o 19:00. Čakať sa valilo z pódia, ma odrovnalo. Totál- oplatilo, ďalší skvelý zážitok, aj napne nasadenie, skvelé tempá a zvuk, riek personálnym zmenám. Kapela ako sa patrí, proste bomba. Odporú- má čo povedať a zahrali ako jedna čam túto mix bandu Belgicko/UK z najlepších kapiel dňa. Technické všetkým milovníkom brutal death a brutálne vystúpenie, skvelý premetalu až slamu. Menší skok v čase jav, radosť sa pozerať a zatancovať a zrazu sa chystajú HYMENOTOMY si. Zvlášť posledná nahrávka stojí z Estónska. Na túto slamming bru- za vypočutie, úplná novinka, ešte tal death kapelu som sa tešil veľmi. horúca, odporúčam si ju zadovážiť.

ké zmeny, stále je to jedna najlepších brutal death kapiel na svete a ako stále, aj na DFOA 2016 boli v piatok králi. Po nich španielski matematici WORMED bol síce tlak 500/250, ale skôr po tej vycibrenosti a veľmi ťažkej a technicky prepracovanej hudbe. Človeku sa až nechce veriť, že sa to dá zahrať, a čo naviac? Oni si to užívali ako studené pivko na balkó-

očakávaný ENGORGEMENT. Týchto anglánov mám veľmi rád. No bolo to pomerne slabé a bez energie, škoda. Ďalej som dal ešte šancu ABORTED, jednému z headlinerov tohto festu, keďže túto legendu som až do roku 2003 zbožňoval. Borci nás nechali počkať si, cca pol hoďky a „death core“ pózy - až ma striaslo. Sven mal k tomu ešte zlomenú nohu, takže celý koncert odsedel na odposluchu, ktorý mu slúžil ako opora. Keď konečne začali hrať, vydržal som asi 4 skladby. Celkový dojem - výborný zvuk a bubeník, inak sorry, ale bola to nuda na brutal death metalovom feste, môj osobný názor.

2. deň


ne :) Skvele odohraté, slušná show, no podľa mňa mali hrať skôr pred KATALEPSY, než po. Na KRISIUN mi už neostalo dosť síl po náročnom dni a ťažkej párty s členmi BRODEQUIN, DEFEATED SANITY, ABHORRENT CASTIGNATION a WORMED. Napriek tomu neľutujem, bol to jeden z najkrajších momentov na festivale a obrovská česť pre mňa, že som mohol s týmito ľuďmi stráviť príjemné chvíle.

3. deň

O niečo ťažšie vstávanie, a to už človek vedel, že je tu deň 3. Skvelých Angličanov ONCOLOGY som žiaľ nestihol pre časovú dezorientáciu. Práve dohrali posledný song, keď som dorazil do areálu, ale zato som videl MAXIMIZE BESTIALITY a OMNIPOTENT HYSTERIA a obe boli mega brutálne bandy, o ktorých som mal len zbežný prehľad a niečo málo napočúvané a priznám sa , nie je to moja šálka kávy. Živé vystúpenie bolo u oboch na jednotky, vrelo odporúčam hodiť na nich uchom a ak sa bude dať aj očkom, určite budeme ešte o nich počuť. Ďalšia kapela, na ktorú som sa veľmi tešil, je nemecký ACRANIUS. Túto kapelu som si podchytil od prvého albumu a stále si to valia v riadnej kvalite. Posledné veci sú trošku modernejšie, na môj vkus trochu viac, ale stále kvalitná a prepracovaná hudba s riadnym kanálom. Ťažkého slamového zvuku a show sme sa síce dočkali, ale chýbal mi tam ten feeling, aký majú na albumoch. Nemalo to ten drive od podlahy až k stropu, spev sa mi zdal trochu lenivý a neprecítený. Oproti HYMENOTOMY to bolo na 2-ku. Inak tiež skvelo zahratý koncert. Ako ďalší sa chystajú legenda z Kolumbie, a to nikto iný ako INTERNAL SUFFERING. Musím povedať, že táto kapela mala, má a zrejme aj bude mať vplyv na brutal death metalový svet. Kto ich pozná od ich začiatkov, vie, o čom točím. Toto kolumbijské tornádo a morská búrka na pódiu spustila takou intenzitou, že ja som nestíhal ani vnímať, ktorú v poradí už hrajú skladbu. Musím povedať, že som ich už zažil aj v lepšej kondičke. Snáď to robil zvuk, ktorý nebol úplne košér na takýto druh hudby. Chcelo to trochu čistejšie, no ako ich fanúšik som si aj tak prišiel na svoje a hodil som aj kúsok reči. Škoda len, že „nemali so sebou“ nové a dlho očakávané CD s názvom „Cyclonic Void of Power“, ktorý vyšiel toho roku, veľmi som sa naň tešil. GUTALAX mi odpustite, nie som fanúšik. Tak BENIGHTED je jedna z tých kapiel, na ktoré nemám asi nikdy chuť, ale stále, keď si ich pozriem, som prekvapený a vytešený. Nádherne odohratý set, krásny zvuk a total nasadenie všetkých členov. Je vidieť, že už sú nejaký ten piatok na scéne a vedia presne, čo ľudia očakávajú. Krásne zahraté. No a toto je presne tá kapela, kvôli ktorej som v prvom rade meral takúto vzdialenosť až do Andernachu z východu Slovenska. Áno, je to mighty BRODEQUIN!!! Kapela, ktorá zmenila môj pohľad na brutal death ako taký. Presne, keď som si myslel,

že už som počul všetko možné, a že je už len pecka alebo spoko - prišiel album „Instruments of Torture“. Ja som sedel bez slov ako umučený a v poslednej chvíľke v agónii som čakal na koniec, ktorý mal nastať. To isté som zažil po 16-tich rokoch čakania na deň, kedy ich uvidím naživo. Dlhé roky odmlky sa vyplatili. To, čo som videl na vlastné oči, bola snáď dokonalosť sama. Koncert obohatilo aj jedinečné prevedenie hry na bicie, aké som kedy videl – prstami na MIDI kontroler, ste z toho mimo? Aj ja som bol, jedná sa v podstate o natrigrovaný kontrolér prepojený cez iPod touch. Mnohí z vás, ktorí to nikdy nevideli, alebo o tom nepočuli, ste zrejme v šoku, ale je to tak. Ja nechápem, ako sa dá hudba ako BRODEQUIN zahrať prstami tak, že keď som zatvoril oči, tak som si predstavoval Chada Wallsa, či Jona Engmana v dávnych časoch za bicími. Ten druhý spomenutý bol na pódiu, no to, čo kedysi zahral za bicími, v ten večer to všetko odklepal po stojačky a pôsobil ako Dj v temnej hradnej mučiarni v časoch inkvizície. Celková hudba, zvuk a nasa-

NECRONOMICON, HORTUS ANIMAE, ACID FORCE Banská Bystrica (SK) RC Tartaros 9.10.2016

Posledná zastávka turné nazvaného „Total Metal Over Europe“ v čele s legendou germánskeho thrash metalu NECRONOMICON za sprievodu talianskych dark metalistov HORTUS ANIMAE sa uskutočnila v útrobách banskobystrického klubu Tartaros. Kedže BB zase od MT tak ďaleko nie je, bol by hriech proti „našej viere“ sa tejto akcie nezúčastniť. Po príchode, počiatočnom rozkukaní a spočítaní osadenstva (toho dňa bolo v „Podsvetí“ naozaj poloprázdno) nasledovalo stretnutie a krátky pokec s tour manažérom Anatolyom. Pohodový týpek, ktorý o. i. šéfuje ukrajinskému labelu Metal Scrap Records porozprával čo to o fungovaní scény na Ukrajine, no to už pódium začali rozohrievať domáci thrashers ACID FORCE. Mladíci sa so smutným údelom predkapely v prázdnom klube, ktorá hrá pre približne šesť ľudí s pivom v ruke, vysporiadali celkom hrdinsky a ich vysokooktánový thrash/ crossover v štýle NUCLEAR ASSAULT/ D.R.I. musel presvedčiť prítomných, že aj v našej malej banánovej vlasti má tento štýl nielen fanúšikov, ale aj kvalitných interpretov. Po ich živelnom sete plnom divokého metalu, vrtulí a skákania je tu krátka prestávka, ktorú vyplňujeme krátkym rozhovorom s hlavnými hrdinami nedeľného večera (teda pýtal sa kolega Erik a na 90% otázok odpovedal frontman Freddy). Následne ešte nejaké pekné spoločné fotečky a prichádza čas na podporu druhej kapely večera, talianskych „avantgarde extreme metal pioneers“ HORTUS ANIMAE. Ja ich tvorbu veľmi avantgardne nevnímam, jedná sa skôr o prepracovanejší a trochu technickejší atmo-dark metal s presahmi do death a black metalu. Chlapci sa síce sna-

denie bolo niečo nepredstaviteľné. Človek, ktorý tam nebol, nikdy nepochopí. Pre mňa najlepšia kapela celého festivalu !!! Jedno z najlepších live vystúpení, aké som kedy videl. Na záver by som len zhrnul, že tohtoročný Death Feast Open Air bol suma sumarum výborný až fantastický. Na budúci ročník sa určite plánujem vrátiť a vychutnať si silu brutal death metalovej hudby. Je to v skutku undergroundová scéna. Hudba, ktorá sa vidí na podobných akciách, sa nehráva v rádiách. Nenájdete ju nikde v televízii, no jedno jej uprieť nemôžeme - sila a súdržnosť ľudí, ktorí sú jej súčasťou, je obrovská. Človek má pocit, že je na nejakej rodinnej párty obklopený len skvelými ľuďmi

žili a spevák na začiatku každej skladby neúnavne hecoval divákov, no ich hudba asi slovenskému metlošovi nie je veľmi známa a tak najväčší rozruch vyvolali záverečnou SLAYER peckou „Raining Blood“, v ktorej im hosťovsky zaškriekal aj Freddy z NECRONOMICON. Prestávka, počas ktorej zisťujeme, že rady na pivo a toalety sa netvoria, pretože k tým tridsiatim platiacim návštevníkom zo začiatku, pribudlo možno ďalších päť. Voľný čas a fajčiarsku prestávku sme využili na krátky rozhovor s Freddym, drvičom mikrofónu NECRONOMICON. Ahoj Freddy, ako zatiaľ prebieha turné a ako sa o vás starajú? Dajú vám aspoň dobre najesť? (Freddy sa usmeje a prikývne.) Dobre, sme spokojní, i keď toho veľa nenaspíme. Veď vieš, každý deň o polnoci končíme, balíme, hneď ráno o šiestej vstávame a zase sa presúvame. S jedlom sme spokojní, ale porcie by mohli byť väčšie. (smeje sa) Kam máte namierené? No, čaká nás cesta do Ruska, kde ale letíme lietadlom. Tešíme sa. Mikrobusom by to bolo príliš ďaleko. (búrlivý smiech celej skupiny) V minulosti sme tam hrali niekoľkokrát, nie je to pre nás neznáma destinácia. Hralo sa nám tam dobre, vždy sme boli spokojní. Spomenieš si na najzvlástejšie miesto, kde ste hrali v minulosti? (Freddy chvíľu usilovne premýšľa a poťahuje z cigarety.) Ak sa dobre pamätám, bolo to dávnejšie v jednom klube v Nemecku. Dole došlo k nejakým problémom s náckami, takže sme nemali na výber a museli sa presunúť hore na povalu. A teraz si predstav, povala bola šikmá a tak nízka, že sme všetci museli byť skrčení a v tejto neprirodzenej polohe sme odohrali koncert. Bolo to naozaj šialené. Neprekáža vám dnešná slabá nav-

BRODEQUIN

a kapelami. Tento štýl hudby ma ešte veľa čo dodať a scéna sa pomaličky vyvíja a rastie. Buďte nato pripravení a podporujte ju. Táto odnož hudby začína mať svoje postavenie aj v našej krajine. Skvelé zážitky a o rok sa vidíme zas.

LUCAS WOURMENT

števnosť? Ale nie, to je v pohode. Plný klub samozrejme vždy poteší, ale sme tu hlavne na podporu nášho nového albumu. Okrem toho, v malých kluboch hráme radi, kvôli atmosfére. A prichádza čas pre legendu, ktorá svoj prvý zápis na asfalt vydala už v roku 1986, no môj kazeťák (a isto aj mnoho ďalších) rozvibrovala až v roku 1988 nezabudnuteľným albumom „Escalation“. Smutný smajlík (že aká blbosť) hovorí, že z neho nezaznela ani nota, no kapela nám to vynahradila poctivým thrasherským nasadením a pozitívnou náladou. Gro skladieb ktoré zazvučali z pódia, pochádzalo z posledných dvoch albumov. Úvod patril „Pathfinder“ a „Betrayed“ z najnovšieho (teda vlastne už rok starého) štúdiového počinu a aj keď dnešná tvár NECRONOMICON už nie je taká živelná ako za oných čias a je viac melodická a prepracovanejšia, NECRONOMICON stále vedia ako má znieť Thrash. Pod pódiom pribúda pár hrozičov a ukázal sa aj nejaký ten „vrtulník“. Atmosféru zahusťujú „Unconquered“ a „Upon Black Wings“ (album „Invictus“), nasleduje pecka „Inside The Fire“ plus spomienka na album „Construction Of Evil“ z dvetisíc štvrtého, šľapavá „Terrorist Attack“. Fandovia reagujú, kapela vyzerá spokojne a sype do ľudí „Invictus“, „Bloody Bastard,“ „Face to The Wall“... Je tu skoro záver, takže ešte malá hra na „My akože odchádzame a Vy nás nechcete pustiť,“ samozrejme, že sa pridáva a nakoniec zaznie aj pamätnícka „Magic Forest“ (1986). Po nej už skutočný koniec, ďakovanie, podávanie rúk a spoločné fotenie fanúšikov s kapelou. Aj napriek slabej účasti metalového národa sa akcia vydarila a ja som odchádzal domov s takým tým hrejivým pocitom pri srdci a spokojným úsmevom na tvári (žiadna tráva, len THRASH a pár pív :). DUŠAN KMEŤ, ERIK NÁDUDVARI

ROCK HARD 55


ALBEZ DUZ

Wings of Tzinacan

Německo/doom occult metal Listenable Records/51:07 Berlínské podzemí doslova vyvrhlo další undergroundový klenot v podobě novinky tajemně okultních ALBEZ DUZ. Přestože informační kanály hlásali něco o occult rocku, doom metalu, tak úvodní tóny „The Uprising“ tomu moc nenasvědčovali. Poměrně slušný odpich a hlavně chorobný chropot a murmur, za který by se nemusel stydět žádný chorobný „gore grind spasmatik“ nebo „slamák“, ale potom už pomalu zachytávám náznaky oněch psychedelických „nervoizních“ kytar, ne nepodobných produkci TROUBLE, SAINT VITUS, BLACK SABBATH. Úplné odhalení nastupuje až ve druhé „Reflections“, která jasně ukazuje, odkud vítr vane, zaprášené nádhernosti COUNT RAVEN. Emotivní hlas Alfonzo Brito Lopeze skvěle konkuruje mistrům TIAMAT, MOONSPELL někde nasadí takovou barvu, která dá vzpomenout na fenomén TON a Peter Steele („Our Lord Played One“ a hlavně nádherná „Innocence Gate“ protkaná varhany). Většina prezentovaných kousků se nese převážně v pomalejším tempu, charakteristickým pro doom metal. Čarokrásnost mu dodávají silné vokály, jenž poletují od gothiky až k misantropickému řevu a podtrhují onu děsivou a depresivní atmosféru šedivé listopadové pošmournosti. Jsem rád za takovéto kapely, které se nebojí jít s kůži na trh. „Wings of Tzinacan“ se dozajista o svůj osud bát nemusí a ALBEZ DUZ vykročili úspěchu řádně naproti. MARTIN BARTÁK

4,6/5

ARMAGEDDON

Crossing the Rubicon

Švédsko/USA/melodic death metal Listenable Records/41:17

TESTAMENT

Brotherhood of the Snake

(Ltd. MC, CD, Digipak CD, Ltd. 10 colors 2-LP, Digital a i.) USA/thrash metal Nuclear Blast/45:26

Každému je známy pojem Big Four, ale správne, pokiaľ hovoríme o USA thrash metale s počiatkami v 80-tych rokoch, by to malo byť min. Big Five (+TESTAMENT), resp. Big Six (+EXODUS). Celá B5 vydala v priebehu roka a pár týždňov nový album a ten od TESTAMENT je niekde v čele tohto pelotónu. Old school thrash s množstvom melodických vyhrávok, aj keď je cítiť vplyv moderných štúdií, sa na vás vyhrnie bez akéhokoľvek intra a útočí od začiatku až do konca. Zvuk je čistý, dá vyniknúť všetkým nástrojom, a že sú to páni majstri, nedá sa ich nevymenovať – Chuck Billy spev, tentokrát skutočne spieva a bez death úletov, Alex Skolnick a Eric Peterson gitary a rytmická sekcia v podaní Gena Hoglana a Steva DiGiorgia hovorí za seba. Ako som už spomenul, žiadne deathové úlety tentokrát, ale iba čistokrvný thrashing. A keď sa priaznivci TESTAMENT pri pive zas budú dakedy dohadovať, ktorý že je ten ich album najlepší, novinku z ich výpočtu isto nevynechajú. Za vrcholnú skladbu považujem všetky, ale snáď druhá v poradí „The Pale King“, jeden z najlepších Chuckových výkonov v kariére vôbec. A ako je to u Nuclear Blast zvykom, verzií novinky je viac ako desať, za zmienku stojí snáď verzia na piatich 7“ vinyloch s CD. NECROBUTCHER666 5/5

ANAAL NATHRAKH

The Whole Of The Law

Veľká Británia/industrial black metal/grindcore Metalblade Records/53:20 Ak by mal byť vytvorený soundtrack k zániku sveta, ANAAL NATHRAKH by boli určite favoritmi pre tento posledný hudobný súd. Nový album „The Whole Of The Law“ obsahuje esenciu hudobných štýlov ako black metal, industrial, grindcore, ktoré umne miešajú títo birminghamskí hudobní teroristi. Svoje black metalové korene obtočili okolo ďalších hudobných extrémov, ktoré ponúkajú na ploche 53 minút. Krátke, minútové intro je prípravou na ťažkú hudobnú jazdu. Album je extrémne rýchly, kedy sa nad kanonádou bicích vynárajú hudobné groove obrazy vytvorené akoby z pod štetca majstra Hieronyma Boscha. Extrémny album, ku ktorému patria aj extrémne bonusy v podobe dvoch cover songov. Prvá je cover verzia Maidenovskej klasiky „Powerslave“, samozrejme krásne hudobne zneuctená Železná Panna, v ktorej klobúk dole si zaslúži excelentne vyspievaný refrén v duchu Bruce Dickinsona. Album uzatvára noise cover „Man at C&A“ od THE SPECIALS, ska kapely zo sedemdesia-

56 ROCK HARD

tych rokov z anglického Coventry. Zbesilý, hlučne nespútaný a pritom vysoko hudobne návykový, taký je nový ANAAL NATHRAKH. FILIP GLOCKO

5/5

ALAN BURRIDGE

Collateral Damage-Lemmy Killmister: Life Beyond Motörhead Veľká Británia/autobiografia Iron Pages Books/192 strán Keď Alan Burridge zbieral materiál na túto knihu pred niekoľkými rokmi, nikdy by si nebol pomyslel, že sa stane epitafom. Úvodného slova sa zhostila na celej strane Doro Pesch a jej slová jemne pohladili Lemmyho príbeh, svištiaceho ostošesť bielymi stránkami jeho životného denníka. Kniha je to útla, rozhodne žiadne hrubé memoáre, s nabrúsenými kovanými rohmi a zlatou kaligrafiou. Podstatou „Colateral Damage“ je hudba a projekty v Lemmyho živote pred a počas Motörhead, katalogizuje jeho účasť vo filme, televízii, skladbách, singloch a všetkom, čo je možné stiahnuť z internetu. Našiel som v nej množstvo čiernobielych fotografií, prehľadne spracovaných, podrobných informácií o jednotlivých albumoch. Farebné fotografie, na ktorých Lemmy odhodlane pózuje, majú tiež snahu pôsobiť čiernobielo, akoby vyjadrovali jeho životný postoj. Výstižné sú Lemmyho slová v závere listu: „Read it, why not? It will make you clever“. ERIK NÁDUDVARI

5/5

Názov pre kapelu ARMAGEDDON nie je asi moc originálny, no v tomto prípade patrí kapele, ktorá svoje korene má zapustené ešte k roku 1997. Takže je celkom možné, že v tom čase bola jedna z prvých, ktorá začala vystupovať a tvoriť pod týmto názvom. No, kapela. To tiež nie je správny výraz, nakoľko ARMAGEDDON vznikol ako bočný projekt gitaristu Christophera Amotta pôsobiaceho v tom čase a v podstate s prestávkou do roku 2012 v kapele ARCH ENEMY. Ak vám začína niečo hovoriť priezvisko Amott – áno, je to mladší brat Michaela Amotta, v minulosti pôsobiaceho v kapelách CARCASS, CARNAGE či CANDLEMASS, teraz v ARCH ENEMY a SPIRITUAL BEGGARS. Vrátim sa späť ku kapele ARMAGEDDON. Tento projekt fungoval iba v podstate vtedy, keď pod touto hlavičkou bola vydaná platňa, teda v rokoch 1997, 2000 a 2002. Po odchode Christophera Amotta z ARCH ENEMY v roku 2012 sa zdá, že projekt nadobudol status plnohodnotnej kapely a po roku je tu ďalšia radová platňa. Neviem isto, či je až tak nová alebo len vynovená, nakoľko i prvá platňa z roku 1997 má rovnaký názov „Crossing the Rubicon“ a i názvy skladieb sú rovnaké (i časť samotného názvu novinky tomu zodpovedá). Keďže kapelu som doposiaľ nepoznal, môžem iba predpokladať, že ide o vynovenie pôvodnej nahrávky, ktorá je doplnená o jednu skladbu (asi novú, nikde som ju nenašiel), ale v akej miere a rozsahu sa zmeny týkajú, to spoznajú iba fanúšikovia kapely. Takže tu máme ďalšiu porciu poctivého a veľmi kvalitne zahraného vesmírneho melodického death metalu, ktorým určite nepohrdnú napríklad fanúšikovia ARCH ENEMY (po hudobnej stránke). KREMATOR

4,5/5

AIRBOURNE

Breakin’ Outta Hell

Austrália/hard rock/heavy metal Spinefarm Records/39:52 O austrálskej kapele AIRBOURNE som tak zbežne počul, možno niekde čítal, no vždy to bolo v tom pozitívnom smere. Na základe toho som aj siahol po tejto nahrávke, pre mňa, ako sa hovorí z iného súdka. Nie moc pre mňa typicky som si túto kapelu, resp. jej novinku, najskôr vypočul, než som vôbec zapol počítač. A vôbec toho neľutujem. Aj keď som to spočiatku počúval nie moc sústredene a pri práci, čoskoro som sa nevedomky pristihol pri popiskovaní, či pohupovaní nohou. Takže už podvedome a inštinktívne som zamestnal

mozog, ktorého to zjavne bavilo. Neskôr už zodpovednejšie som to opäť prehnal sluchovodmi a opäť musím povedať, že ma to bavilo. Kto má rád kapely typu AC/DC a JUDAS PRIEST, už teraz vám hovorím, že to bude baviť aj vás. Energický hard rock s drobnými heavy úletmi veľmi nevtieravo a so „starodávnou“ hard rockovou atmosférou bude búšiť do vás svoje skladby jednu po druhej, až kým to nechytí každého poslucháča. No typujem, že tých skladieb na zaujatie pre fanúšikov tohto štýlu (myslím, že i širšie spektrum) veľa potrebných nebude. Bratia Joel a Ryan O´Keeff e a ich parťáci David Roads a Justin Street vedia, čo chcú, ide im to priamo z rockového srdca a táto ich v poradí štvrtá radovka je skutočne veľmi podarená. KREMATOR

4,3/5

ARKONA

Vozrozhdenie

Rusko/pagan/folk metal Napalm Records (reedícia)/57:46 ARKONA a jej debut, ktorý musel do folk/pagan metalového sveta vpadnúť ako víchor. Slovania to proste majú v sebe a nepotrebujú sa opičiť ani po severskej ani po germánskej vetve. Príťažlivé gitarové melódie podporené typickými klávesmi a hlavne svieža štruktúra skladieb boli pekným začiatkom ich kariéry. A keď má kapela v čele vynikajúcu vokalistku Mariu „Maša Scream“ Arkhipovú, ktorá kapelu ťahá dopredu a je pritom aj drsne krásna, tak to má ARKONA dopredu vyhraté. Veď, kto dokáže z ich žánru spievať nádherne melodicky a zároveň ako medveď? Od začiatku sa mi páčil aj obal s rytiermi - bohatiermi, ktorí svojou čiernobielou skoro rytinou spolu so slavistickými textami pôsobil ozaj originálne. Veď nemusí každý hrať ako KORPIKLAANI. Potom v roku 2008 vyšla reedícia s Mashou na obale. Zmenilo sa logo. Ale viac o nahrávke som nevypátral. A tento rok je to tu znovu. Keď sa strieda vydavateľ, tak sa vylepšuje aj debut? No toto. Tentoraz však došlo aspoň k zmene. Zmena nastala hlavne po zvukovej stránke, aj keď mne sa viac páči originál a zmenil sa aj obal a názor mám rovnaký. Proste, keď je raz niečo prirodzene krásne, načo to meniť. Uznávam, bicie potrebovali vyčistiť a nakopnúť. Z debutu doporučujem „Chernye- Vorony“ a totálnu pohanskú bombu „ Rus“, Krv vrie v žilách. Pevne dúfam, že nová edícia „Vozrozhdenie“ už nevyjde.:). Táto je dokonalá. MAREK DEVILMAN HABDÁK

4/5

ART X

The Redemption of Cain Taliansko/symphonic metal Metalville/57:40

Biblické dielo „The Redemption of Cain“ má na svedomí hriešnik Gabriele Bernasconi (CLAIRVOYANTS). Je autorom hudby, slova a šťastnej ruky výberu účinkujúcich spevákov. Zak Stevens, André Matos, Roberto Tiranti, Amanda Sommerville, Blaze Bayley, Tim Aymar... mám pokračovať? Pozoruhodné dielo je skrášlené výjavom postavy smrti, ktorá vyzerá, akoby práve skamenela od úžasu a hrôzy. Nádherná ručná maľba od Eliran Kantora, znázorňujúca zúfalstvo Kaina, ktorý zabil svojho brata, tvorí dôležitú súčasť albumu rovnako ako hudba a slová. Zostava hráčov je nemenej zaujímavá. Giuseppe Orlando – bicie (NOVEMBRE), Steve di Giorgio – basgitara (TESTAMENT), Luca Princiotta – gitara (DORO) a Oliver Palotai – klávesy (KAMELOT). Vykúpenie Kaina je koncepčné dielo s pozoruhodnými melódiami, veľkolepými zbormi, bohatými na chvíle vyplnené silnými emóciami, dramatickými náladami a technickou zručnosťou hudobníkov. Určite má právo nazývať sa rockovou operou, neustále preukazuje svoje hudobné a umelecké kvalitya poslucháča odmení výnimočným hudobným zážitkom. ERIK NÁDUDVARI

4/5

ATHORN

Necropolis

Německo/power/thrash metal Dr. Music Records/52:49 Poměrně zajímavý obal, mají tihle ATHORN, je to jako nějaký výjev z post apokalyptických hororů nebo zombie drasťáren (napadá mě The Walking Dead nebo 28 týdnů poté)-pěkné. Zřejmě je to taková příprava na celkový obsah novinky „Necropolis“. ATHORN nejsou žádní „přizdi sráči“ a pouští se do nás pěkně svižně, svou variací na power/thrash metal s prvky melodického death metalu (více prostoru přeci jen dostávají ty thrashové sekanice). Sympatické na tomto materiálu, je poměrná pestrost přechodů (působí velmi svěže a neotřele) mezi výše zmíněnými


styly, korunu tomu dává velmi pestrý hlasový projev Carsten Franka (ex-HUMAN FORTRESS, GALLOGLASS, obě power metal), který od mnoha variant čistého zpěvu předvádí úspěšně i vrčení (v určitých pasážích dokonce zní jako Chris z GRAVE DIGGER) a deathový growling. „Necropolis“ je album, které vás do jisté míry překvapí, ale najdete zde i sterilnější místa, ono udržet pozornost celou (téměř hodinu) dobu není jednoduché. Jistý potenciál tady dřímá, ale zatím je to takový lepší průměr. MARTIN BARTÁK

3,3/5

ATTILA Chaos

USA/metalcore SharpTone Records/38:21 ATTILA na novom albume znejú akoby STATIC X a LIMP BIZKIT práve objavili hudobnú odnož menom deathcore a skúsili ju zakomponovať do svojej produkcie z deväťdesiatych rokov. Hneď od prvej skladby „Ignite“ tlačia ATTILA hutný metalcore so zaujímavými rap pasážami. Je jasné, že skladby sú jednoznačne komponované pre živé prevedenie. Kapele sa ale veľmi umne podarilo zachytiť energiu z ich koncertov na CD nosič. Groove riff y a k tomu rôzne polohy spevu, s prevládajúcim rapovaním, asi najviac charakterizujú nový album. Samozrejme, nesmú chýbať ani chytľavé refrény. Skladby sú silné rytmické, s masívnym zvukom. Čo sa ale stane po pár skladbách posluchu, je dosť rýchly pád v stereotypnosť nahrávky. Každá skladba má podobnú výstavbu, dosť ľahko predvídateľnú. Aj napriek tomuto konštatovaniu je album „Chaos“ tým lepším, kvalitným hudobným stvárnením súčasného moderného metalcoru, ktorý ale najlepšie funguje na koncetných pódiách. FILIP GLOCKO

3/5

ANY GIVEN DAY Everlasting

Nemecko/metalcore/deathcore Redfield Records/50:51 Nová krv na nemeckej scéne pred dvomi rokmi prekvapila svojim debutom „My Longest Way Home“ a iste aj odvážnym coveromskladby „Diamonds“ od popovej princeznej RIHANNY. Svižný metalcore postavený na základoch melodického death metalu pôsobil ako príjemné osvieženie a naznačoval, že sa nám tu možno zjavila nádej na pomerne stagnujúcej metalcore scéne. O tom, či bol vydarený debut náhoda alebo známka nádeje, mnohé napovedá ich v poradí druhá štúdiovka nazvaná „Everlasting“. Už prvé sekundy naznačujú, že žiadne experimentovanie sa nekoná. Čaká vás necelá hodinka nasrdeného deathcoru, ktorý dáva v melodických refrénoch ušiam šancu na regeneráciu. „Nemčuri“ majú talent na výrazné melódie, ktoré ešte viac umocnia srdcervúcim gitarovým sólom, prípadne prudko originálnym bridgeom. V momente, keď začnete uvažovať, či to nie je až príliš vtieravé, prepnú do tvrdých verzií, v ktorých vás má šťavnatý growling presvedčiť, že týchto chalanovsa treba báť. Treba uznať, že takticky je na tom album veľmi dobre, je to učebnicový príklad toho, ako by mali pesničky fungovať. Dlho som rozmýšľala nad slovom, ktoré by tento album vystihovalo, až mi napadlo dokonale výstižné adjektívum – album pôsobí metrosexuálne. Dúfam, že mi fanúšikovia odpustia tento opis, no takto to cítim. Hudba vyznieva príliš uhladene. Na jednej strane sa tvári drsne, naštvane, brutálne a tvrdo, a potom akoby sa zľakla, že je až príliš drsná, nikomu sa nebude páčiť, a preto sa to narýchlo snaží vyvážiť chytľavými refrénmi. Maximálne smiešne potom vyznievajú teenage texty, kde nám vokalista vysvetľuje, že jeho srdce bije len pre ňu. Nuž škoda. Asi som na tento album už pristará. BARBORA STUCHLÍKOVÁ

3/5

BADXCHANNELS WHYDFML

USA/post-pop SharpTone Records/20:52 Bolo mi obrovskou záhadou, čo tu vlastne táto kapela robí. Nejaké indície hovoria o určitej kolaborácii ich labelu s Nuclear Blast a tiež nemožno opomenúť, že SharpTone Records je vlastne metalcore a post metalový label. A tak sa im nejako podarilo pod seba dostať Craiga Owensa s jeho novým projektom BADXCHANNELS. To, že americké kapely ťažko už dnes škatuľkovať a skutočnosť, že medzi hardcore kapelami sa objaví popový experiment, mi veľmi imponuje, pretože tak je to dobre, a tak to má byť. „WHYDFML“ je vlastne všetko možné len nie metal. Hypnotický rock? Post-pop? Inovatívny trip-hop? Nemá to zmysel násilne niekam radiť. Po dlhej dobe zasa počujem niečo, čo mi stále dáva nádej, že v hudbe možno objaviť, respektíve nahrať niečo, čo borí určité hranice a predstavy. Stále sa dá nahrať niečo, čo ma vysokú úroveň a poslucháča uhranie a ohúri. A toto je priam ukážkový prípad. Toto znamenité EP je neuveriteľne hypnotická hudba s dokonalým, dominantným a krásne zafarbeným vokálom a piatimi

špičkovo vyskladanými skladbami, ktoré doslova pracujú s vašimi pocitmi. Prekrásna nahrávka, ktorá u mňa bude ašpirovať na album roka. Niečo nádherné. PIŠTÍK

5/5

BARISHI

Blood From The Lion’s Mouth

USA/dark/modern metal Season of Mist/43:41

Rovnou píšu, tohle není a asi nikdy nebude hudba pro každého. Pokud nejste ten typ, který si sedne večer do temnoty, myslím do šera svého pokoje, kde máte aparát a pustí si hudbu, aby se oprostil od všeho kolem sebe a pozorně se zaposloucháte, je mi líto, ale hudba BARISHI není pro Vás. Uznale píšu o jejich technické a hudební vyzrálosti a také skladatelské dovednosti, která dokáže zaujmout a nenudit. Taková je má představa progresivní tvrdé hudby. Na jedné straně uslyšíte plno kytarových rifů, technický vyhrávek, ale i melodických linek a na straně druhé vás BARISHI zatáhnou do temných zvuků a extrémního zpěvu. „Blood from the Lion’s Mouth“ je hodně zdařilé album pro fanoušky, kteří si vychutnávají umění hry na kytaru a kompozice skladeb. JIŘÍ PAVLÍK

4,8/5

BALLSQUEEZER Whisky Tale

Slovensko/ball ’n‘ rock Nezávislé/27:39 Na obale mi chýba len čierna vlajka s vysmiatou lebkou, pribitá nad blčiacim kozubom a začnem si pospevovať „Under Jolly Roger“. Ale nie, to len membrány v reproduktoroch mi drví novinka od BALLSQUEEZER, ktorých môžem právom vyhlásiť za najusilovnejší spolok v tunajších hvozdoch. Príbeh o Whisky začína energicky a zvesela s „On the Run“, ktorej melódia nakazí aj abstinentov. „Planet Beer“, ach áno, tam by sme chceli žiť a počúvať túto hudbu. Ďalšia úderka je bleskovka „Watch Your Balls“, ktorej rozumie každý chlap. „Had It Comin“ krásne rockuje, až praskajú polená v ohni, a to chce ďalšieho panáka. „Nonduality of Being“ koketuje s power metalom a na stene zase praskla omietka. Parádny kúsok! „Aquarius“ začala baladicky, ale je to taká drsná láska, až od nej nadskakujú poháre a zvoní zubná protéza. „Whisky Tale“ by sa mala stať morálnou podporou každého námorníka počas plavby, je úžasná. Záverečná „To Live For“ je hymnou bez spevu. Výborný album, idem si naliať za ďalšie dva palce s ľadom a pustím ho znovu. ERIK NÁDUDVARI

4,6/5

BURNING POINT The Blaze

Fínsko/power metal AFM Records/44:28 Svetlo na konci tunela vždy prináleží ústiu plameňometu. V prípade BURNING POINT stláča spúšť dračica Nitte Valo, ktorá predtým drela v okovách BATTLE BEAST. Gitarista Pete Ahonen sa konečne môže naplno venovať gitare. Mám rád tento typ ženského hlasu, pretože dokáže vypáliť dieru do najtvrdšej ocele bez mihnutia oka. Novinka je obdarená doteraz najlepším obalom, ktorý radím do kategórie uchvacujúcich hriešnu dušu. Hudobne je to paľba od prvého tónu. Melodický, rýchly, čiernym morom nakazený power metal, tvrdo útočiaci už po siedmy raz na obranný val postavený z vysušených lebiek poslucháčov. „Master Them All“, „Time Has Come“ a „Incarnation“ sú zbrane hromadného ničenia. Vydýchnutie sa koná počas „My Spirit“ a „The Lie“ a zbrane sa znovu nabíjajú v „Chaos Rising“, ohnivá paľba sa nesie temnou oblohou, prší síra a padajú ohnivé plamene. „Lost in Your Thoughts“ a „Things That Drag Me Down“ patria k pokojnejším, ale „The King is Dead, Long Live the King“ opäť rozpaľuje vzduch do žerava. Záver patrí prerobenej skladbe „Metal Queen“ od LEE AARON. Že aká chuťovečka.

ERIK NÁDUDVARI

4,5/5

BANISHER

Oniric Delusions

Poľsko/technical death metal Deformeathing Production/31:32 Poľský label Deformeathing Production nie príliš frekventované vydavateľstvo, no posledné roky svoj „priemysel“ rozbieha na plnšie obrátky. Dôkazom je aj aktuálna novinka od domovskej kapely BANISHER. Toto zoskupenie fičí od roku 2005 a pri jeho zrode stál momentálne už iba jeden pôvodný člen Hubert Wiecek, v minulosti pôsobiaci v kapelách ako VEDONIST a TERRORDOME, teraz v DECAPITATED. Zostava kapely sa od svojho vzniku podľa mňa až príliš často menila, takže teraz nie som si moc istý, či BANISHER je stále v rovine regulárnej kapely alebo iba projektu. No faktom ostáva, že začiatkom septembra vydali svoj v poradí tretí plnohodnotný album. Trojka dostala názov „Oniric Delusions“ a vmestilo sa na ňu sedem skladieb. Po troch rokoch po predchádzajúcom albume to nie je až tak veľa, navyše skladby majú celkový čas iba máličko cez pol hodinu. No nevadí, poďme na vec. Hneď po spustení nosiča je zrejmé, že momentálne kvarteto tvoriace BANISHER sa s ničím párať nebude a za tú spomenutú polhodinku sa bude snažiť do fanúšikov natrepať celú svoju snahu a energiu (okrem úvodu prvej skladby, ktorý slúži ako nepísané intro). Technicky ladený death metal, poväčšine rýchlejšieho temperamentu, má tendenciu rýchlo zaujať a zmeny tempa zase rýchlo vytlačiť prípadnú vkrádajúcu sa hudobnú nudu. Technické pasáže sú zvládnuté veľmi dobre a nevtieravo je do nich zakomponovaná i melodickejšia časť. Celé je to zabalené do akéhosi modernejšieho závoja, možno niečo na pomedzí JOB FOR A COWBOY, RIVERS OF NIHIL či súkmeňovcov DECAPITATED. KREMATOR

4/5

BLACK HOLE GENERATOR

4/5

ERIK NÁDUDVARI

BROTHER HAWK Big Medicine

USA/blues rock Blindfold Productions/56:34 Nečekaně potěšitelná zjištění přináší toto album z kolébky blues zaslíbené. BROTHER HAWK jsem před časem slyšel, nijak mě tehdy nepřesvědčili, že tomu už bude 11 let, co jim vyšla stejnojmenná prvotina, jsem nečekal. Od toho času udělali velký skok dopředu a přitom o nich nebylo moc slyšet. O blues, na kterém jsem hudebně vyrůstal, dodnes projevuji velký zájem, leč málokdy slyším něco podnětného, progresivního nebo výjimečného ve stylu, který je za celé století vícekrát překopaný se změnou soundu, ale přece jen v součinnosti s blízkým zaměřením je stále kde čerpat. To si vzali k srdci BROTHER HAWK z Atlanty se silnými muzikantskými osobnostmia nahráli dosti povedené album „Big Medicine“. Vůdčí osobnosti kapely je skvělý kytarista i vokalista J. B. Brisendine. Vypovídá tu hlavně jeho pronikavě znějící kytara s vytříbenou technikou v delších sólech, které přivádějí v úžas a vzbuzují emoce. Přitom obrovitý vousáč J. B. Brisendine vypadá jak statný dřevorubec a ne kytarista i zpěvák silně procítěných tónů. Dobře se tu též individuálně projevuje klávesista Nick Johns a rytmika vytváří ďábelskou jízdu. Některé skladby na albu, jako úvodní „Have Love Will Travel“ či „Haywood Heartache“ lze zahrnout do škatulky southern rock, kde se připomenou LYNYRD SKYNYRD nebo MOLLY HATCHET, ale většina z deseti songů, hlavně těch delších, je bluesových. V září BROTHER HAWK zamířili na turné po Evropě a před 5 týdny hráli i dva koncerty v Polsku. Četl jsem pak reportáže z koncertů a všichni se tam z vytvořené show skupiny rozplývali. Škoda jen, že jsem „Big Medicine“ neměl možnost slyšet dříve, neváhal bych a okamžitě se rozhodl do daleké Poznaně zajet.

4/5

KAREL „KAJAROCK“ ŠUSTÍK

A Requiem For Terra

BLACK RAINBOWS

Nórsko/black metal Dark Essence Records/54:42

Carmina Diabolo

Toto zoskupenie má za sebou zaujímavú minulosť. Doteraz vydali pred dlhými rokmi jedno EP a až teraz po neuveriteľných desiatich rokoch pokračujú v diskografii dlhohrajúcim počinom. Zvláštnosťou je, že k spomínanému EP „Black Karma“ som sa dostal náhodou v dobe vzniku na jednom undergroundovom koncerte. Ktovie, či ho ešte dnes je možnosť zohnať. Nič sa teda nedalo robiť a musel som vypočutím oprášiť spomienky. „Black Karma“ je slušná kolekcia piatich skladieb a niesla sa na vtedy módnom spojení technického black metalu s prímesou a vplyvmi brutálneho death metalu a jemným nádychom chladu a strojovosti. Zaujímavosťou je, že v tom období tam pôsobil aj istý Ares z agilných AETERNUS. Dodnes zostávajúca dvojica Dreggen a Bjornar Nilsen prichádzajú s ostrým debutom. Netuším, čo sa dialo tých desať dlhých rokoch, ale novinka v podstate pokračuje tam, kde sa naposledy skončilo. Čo však je badateľnou zmenou, je chytľavosť. Silné nápady a úderné skladby. Prepracované refrény a výrazná melodickosť. Skladby ako „Moloch“ či „Titan“ nech sú príkladom. Avšak, všetkému kraľuje famózna „Beneath A Chemical Sky“, čo je obrovská hymna a vokálne orgie. Vidieť, že hudobníci nezaháľali a po takej dlhej dobe vyrukovali s veľmi silným počinom. A posledné slovo, čo ma napadá na záver, už bolo spomenuté, chytľavosť. PIŠTÍK

„Forsake What I Believed“. Pri Perúnovi, začínam si pripadať ako v komerčnom rádiu. Obal albumu prešiel kozmetickou, ale podľa mňa zbytočnou úpravou. Niekto ho akoby pokrkval, prešiel jeho okrajom ponad plameň plápolajúcej sviečky, a potom ho opäť vyhladil žehličkou. Nuž, a máme výsledok, nad ktorým som si len povzdychol.

4/5

BRAINSTORM

Taliansko/psychedelic/stoner rock/metal Heavy Psych Sounds Records (reedícia)/44:55 Niekedy začiatkom tohto roku sa ku mne dostala posledná plnohodnotná nahrávka týchto charizmatických Talianov s názvom „Stellar Prophecy“. Túto som si schválne vybral, nakoľko som o kapele veľa čítal a počul, občas i vypočul nejakú tú skladbu, ktorá sa mi vždy akosi páčila, resp. ma zaujala. Novinka „Stellar Prophecy“ sa mi ako album vcelku páčil, takže som siahol aj po reedícii ich v poradí druhého albumu „Carmina Diabolo“ z roku 2010. BLACK RAINBOWS svoj starý, nostalgický a skutočne zahúlený rock podávajú takým tým uveriteľným podaním a nálady 60-tych a 70-tych rokov sa vám vylejú z reproduktorov ako na jar smola z rán stromov. Opäť som ani na tejto platni príliš veľké hity nenašiel, ale ako celok je na tejto scéne veľmi zaujímavým zjavom a BLACK RAINBOWS si získava čoraz viac priaznivcov. Stoner ako žáner, je taký akýsi oddych, protest alebo úlet od moderných, neskutočne zvukovo dokonalých nahrávok. No a k tomu neodmysliteľne patrí i „asfaltové koliesko“, čiže LP platňa. A takéhoto vydania sa dočkala aj dvojka „Carmina Diabolo“, ktorá si to podľa môjho názoru plnohodnotne zaslúži. No, nedajte sa letmým pohľadom pomýliť až takmer black metalovým obalom.

3,7/5

KREMATOR

BATALION D’AMOUR Fenix

Memorial Roots

Polsko/gothic rock/metal Echozone/77:55

Metalový svet bude zakrátko obohatený o ďalší zaujímavý kúsok z Nemecka, ktorý možno skončí v archívoch mnohých z nás. Album vyšiel pôvodne v roku 2009, ako hovorí archívny záznam. Dnes máme v ponuke jeho prepracovanú podobu, ktorá obsahuje až šestnásť skladieb, všetky remixované Achimom Köhlerom, dlhoročným inžinierom BRAINSTORM. Zvuková kvalita je počuteľná, o tom niet pochýb. Skladby sú dokonale vybrúsené, digitálne vyleštené do oslepujúceho lesku. Posledná z nich je editovaný remix prvej,

Pokud někdo ještě o polských BATALION D’AMOUR neslyšel, tak věřte, že existuji 27 let, mají vydaných 6 alb, rozsáhlou koncertní činnost a dvakrát se výrazně měnila sestava. Toto šesté album „Fenix“ vyšlo po 11 letech u německého labelu Echozone. Je to druhé album nazpívané se zpěvačkou Karolinou Andrzejewskou, kterou už od adolescentního věku 20 let znám a do BATALION D’AMOUR přišla z jiné skupiny v roce 2002 výměnou za předchozí zpěvačku. Má také úspěšně za sebou pěvecké, herecké i baletní studia v Krakově. Samotné album „Fenix“ se zpozdilo a vychází až nyní. V minulých měsících jejich song „Charlotte“ úspěšně dobýval polské žebříčky hitparád. Tento song je na desce nejen v polštině a angličtině, ale i v akustické a radiové verzi. Prvních pět skladeb přináší přitvrzený gothic rock i metal a slyším tu její hlas v různých polohách, ale od šestého songu se to nějak zadrhne a je tam jen občasný záblesk k lepšímu, i když Karolina tu dosáhne svého, někteří z hostů mě

Nemecko/power metal AFM Records (reedícia)/77:17

ROCK HARD 57


ale nijak nepřesvědčují. Balada „Lost Diary“ v duetu s anglickým zpěvákem i kytaristou Johnem Porterem mě ještě dovede oslovit a vychutnávám si tu hlasovou pestrost. Čekal jsem, že zbylí členové kapely dostanou více prostoru, nicméně prosadila se výrazně jen Karolina Andrzejewska. Přestože dostal pořádně zabrat její pěvecký fond, vtiskla albu „Fenix“ svou osobitou tvář. KAREL „KAJAROCK“ ŠUSTÍK

3,7/5

CULT OF LUNA/JULIE CHRISTMAS Mariner

Švédsko/USA/post metal Indie Recordings/54:36

4,5/5

CROSSBONES Crossbones

Taliansko/heavy metal Jolly Roger Records (reedícia)/41:04 Skrížené kosti boli prvou skupinou talianskeho gitarového hrdinu Daria Molla. Čierny asfalt uzrel temnotu sveta po prvý raz v roku 1989 a krstili ho v miestnom chráme Dischi Noi. Album sa preslávil hneď niekoľkými osobnosťami, ktoré ho pomáhali vytvoriť. Producent Kit Woolven (THIN LIZZY), Don Airey (RAINBOW, OZZY OSBOURNE) ako mimoriadny hosť brnkaním na klávesy, ktorý s kosťami vydržal celé turné po Európe, včítane vystúpenia na doskách v Hammersmith Odeon. Je to taká ošumelá budova v Londýne, ale ľudia ju uznávajú ako posvätné miesto rocku a metalu. Album obsahuje deväť skladieb metalovej klasiky a som rád, že o jeho prevtelenú podobu sa v tomto storočí postarali hudobní archeológovia a nadšenci drevného rocku, hard rocku a metalu z Jolly Roger Records. Taká hudba nezahynie. Viva Italia! ERIK NÁDUDVARI

4/5

CANDIRIA

While They Were Sleeping USA/modern jazz metalcore Metalblade Records/49:13

Päťčlenná, značne technická jazz metalcoreová formácia CANDIRIA z Brooklynu opäť posúva hranice samej seba. Vo svojej histórii sa dostala do vôd, kam sa iné bandy plávať naozaj boja. CANDIRIA ale vztýčila prst a jej varovným signálom je nový 12 skladbový album „While They Were Sleeping“. Poukazuje nielen na odvahu s metalovou hudbou experimentovať, ale predovšetkým na emocionálne silné kompozičné nitky, vďaka ktorým celý album uplietla. Ten sa po hudobnej stránke opäť vymyká a poslucháčom ukazuje krásu nástrojov ako takých. Naznačuje totiž, že jej veľmi silným vplyvom a hlavne prezentáciou je práve jazzový prúd. Kompozične a technicky náročné pasáže preto znejú mimo metalovej sféry oveľa čistejšie a jasnejšie a myslím, že práve toto je dôvod, prečo svoje zdvojené riff ovačky a agresívne hardcore riff y chalani z kapely CANDIRIA obrátili voči jemným jazz linkám do silného protipólu. Nie je to však bitka,

58 ROCK HARD

USA/progressive metal/technical death metal Century Media Records (reedícia)/56:32

DIABULUS IN MUSICA

ale jazzovo-metalová symfónia. Vyvážená, možno trochu astrálna, technicky dokonalá a obsahujúca nesmierne množstvo myšlienok, nálad a pocitov. Tie sú veľmi emotívne a na ich odkaze si dala kapela naozaj poriadne záležať. Čistota zvuku nástrojov ale aj celkového soundu albumu poukazuje na silnú koncepčnosť po každej stránke. Náročné linky, rôzne typy spevu ale aj silné a tvrdé riff ovačky robia z tohoto albumu silný materiál. Kto sa nebojí experimentov určite si príde na svoje, pretože CANDIRIA dáva zo seba obrovské množstvo pocitov. Pocitov, ktoré nie sú čisto metalové, no patria do hudobnej sféry a práve v kombinácii s metalom znejú viac než úchvatne. ĎURO HARÍŇ

Tento album je síce na svete už nejaký ten mesiac, ale aj vyše pol roka po svojom vydaní sa opäť dostáva do pozornosti, a to vďaka krátkej koncertnej šnúre, ktorú si CULT OF LUNA a JULIE CHRISTMAS naplánovali na začiatok novembra. No a práve na týchto koncertoch odohrali album „Mariner“ od začiatku do konca. Nič viac a nič menej. Stovky šťastlivcov mali možnosť na vlastné oči vidieť, čo vzniklo z ich spolupráce. Aj keď album oficiálne patrí do diskografie CULT OF LUNA, ja ho tak nevnímam. Prínos Julie je natoľko výrazný, že to skôr pôsobí ako štúdiový projekt členov CULT OF LUNA a nevšednej Američanky, nie ako ďalší album švédskych post metalistov. Hudba à la CULT OF LUNA často stojí v úzadí a necháva sa prevalcovať Julie a jej hysterickými momentmi, ktoré pripomínajú jej nekontrolovateľný prejav z obdobia BATTLE OF MICE. Obe strany si rovnomerne podelili skladby, no aj keď album obsahuje len päť skladieb, zdá sa, že nápadov bolo len na skladby štyri. Aj preto to tentoraz z mojej strany nebude plný počet bodov. Každopádne, k výsledku ich kolaborácie sa budem vracať často. Tu totiž platí jednoduché pravidlo - všetko, čoho sa dotkne JULIE CHRISTMAS, stojí zato. BARBORA STUCHLÍKOVÁ

CYNIC

v promo materiáloch, kde bolo uvedené iba horror metal. Povedal som si, skúsim, uvidím. Po spustení novinky som zistil, že základ tohto štýlu tvorí black metal, ktorý je okorenený o ďalšie tvrdometalové štýly. O kapele som toho moc nenašiel, len strohé informácie, že CRÉATURES je sólo projekt muzikanta menom Sparda (Hanternoz), ktorý vo svoje tvorbe používa viaceré metalové štýly ako black, symphonic, death, doom metal a ambient. Kapela bola založená v roku 2008 a okrem novinky vydala iba jedno demo. V nahrávke je možno počuť niekoľko, pre metal netypických nástrojov ako theremin (elektronický hudobný nástroj, ktorý je tvorený drevenou skrinkou s dvoma anténami a je ovládaný iba pohybom rúk, dlaní alebo prstov, vzdialenosť ruky od príslušnej antény ovplyvňuje vlastnosti zvuku, pravá ruka ovláda výšku tónu (frekvenciu), ľavá jeho silu (amplitúdu); zdroj Wikipedia), chrámový orgán, piano, trúbka a husle. No celkovo nahrávka je dosť ťažko stráviteľná a ortodoxné prvky tu nájdete na každom rohu (riff e). Kvitujem takú tú stredovekú atmosféru, ktorá nahrávku posúva aspoň v tomto smere, ale „Le noir village“ je len pre „vyhradenú“ klientelu, bažiacu predovšetkým po ambientom nasiaknutým black metale. Táto hodinka hudby potrebuje aj odolné žalúdky.

4/5

Uroboric Forms

KREMATOR

CYNIC sú nesmierne dôležitou skupinou v rámci vývoja technického death metalu. Vznikli v druhej polovici o s emde sia t y c h rokov, v Miami na Floride. Florida sa zakrátko stala liahňou death metalu svetovej úrovne, ktorú reprezentovali a reprezentujú dnes už legendy žánru ako napr. DEATH, OBITUARY alebo MORBID ANGEL. K svojmu debutu „Focus“, vydanom 14. septembra 1993, sa CYNIC dopracovali tvrdou a poctivou hudobníckou robotou. Hudobné začiatky kapely a najmä dvojice gitaristu Paula Masvidala a bubeníka Seana Reinerta prináša aktuálna nahrávka zachytávajúca „demo obdobie“ CYNIC. Nahrávka mapuje obdobie rokov 1987 – 1991, kedy sa formovala tvár kapely, hudobne zhmotnená v štyroch demonahrávkach. Prvou je demo z roku 1988 v zastúpení troch skladieb, ktoré ukazuje kapelu hľadajúcu sa v zmesi thrash/death metalu, s výrazným hudobným umením. Vývoj ďalej mapuje demonahrávka z roku 1989, kedy sa ku kapele sa pridáva ďalšia významná postava svetového death metalu, basgitarista Tony Choy. Zvuk ostáva v polohe hrubej demo nahrávky, ale kompozične kapela rastie. Tretie demo z roku je obrovským krokom vpred pre CYNIC, a to nielen po hudobnej, ale aj po zvukovej stránke. Nahrávka sa realizovala v Morrisound Studios, pod taktovkou majstra zvuku a produkcie Scotta Burnsa. „Demo život“ kapely CYNIC uzatvára nahrávka z roku 1991, ktoré bolo vstupenkou medzi elitu svetového death metalu a naozaj niet pochýb, prečo siahol Chuck Schuldiner po dvojici Paul Masvidal a Sean Reinert pre svoj album „Human“. Veľmi zaujímavé počúvanie, sledujúce vývoj kapely, ktorá išla vždy cestou kvality, na úkor hudobnej kvantity. FILIP GLOCKO

4/5

COWARDS Still

Francúzsko/hardcore/sludge/black metal Throatruiner Records/19:00 Od roku 2012 vytvorila táto kapela dve EP a dva albumy. Na tomto EP sú tri ich a dve cover skladby. Štvrtá skladba „You Belong To Me“ je od POLICE a piata skladba „One Night In Any City“ je od HORRORIST. Celý album vyznieva veľmi pochmúrne, k čomu prispieva hlavne spev, ktorý svojou farbou screamu vyjadruje chvíle prežité v agónii. Ďalej to je určite celkový garážový zvuk a gitary chroptiace melancholické riff y, s trochou švédskeho soundu. Nechýbajú tam kratšie náklepy na bicie, ktoré nám naznačujú hlásanie sa k black metalu. Máme tu zaujímavú zmes štýlov, ktorá nám v celku vytvára dobrú divočinu. Je to čistá undergroundovka zo záhrobia a album môže znieť dosť dobre. PAVEL MADOLA

4/5

CRÉATURES

Le noir village

Francúzsko/black/horror metal Solstice Promotion/01:00:04 Temné mestečko či dedina na úpätí vysnutého lesa a na kopci tróni kamenný hrad. To je v skratke opis obalu novinky od francúzskej kapely CRÉATURES. Túto kapelu som predtým nepoznal, pričom zaujal ma predovšetkým hudobný štýl, ktorý bol uvedený

3/5

Dirge For The Archons

Španielsko/symphonic/gothic metal Napalm Records/53:49

5/5

DARKTHRONE Arctic Thunder

Nórsko/black/heavy/thrash metal/‘n‘ roll Peaceville Records/39:21 DARKTHRONE je jedna z mála skupín, ktorá môže natočiť čokoľvek a vždy to bude výborný album. Skupina má v podstate tri éry svojej tvorby, tzv. death metalovú, black metalovú a black ‚n‘rollovú, ktorej vyvrcholenie bol asi predchádzajúci album „The Underground Resistance“ z roku 2013. Očakávanie, s čím príde na novom albume, bolo veľké, či nepríde náhodou so štvrtým obdobím. Ale nie, novinka ostala v tretej fáze, ale tentokrát je oveľa viac black ako roll, možno žeby spätné premostenie k blackovej fáze, ktorá skupinu urobila legendárnou. Tentokrát vokálne linky si vzal všetky na starosť Nocturno Culto a priznávam, niekomu Fenrizov hlas môže chýbať, niekto to možno zas uvíta, aj keď v závere poslednej skladbe sa predvedie aj Fenriz, ako?-vypočujte si. Väčšina piesní je pomalých. Napriek tomu, že aj najdlhšej skladbe chýba k 6 minútam asi desať sekúnd, každá jedna má chladnú až klaustrofobickú atmosféru. Pomalé tempá dávajú vyniknúť Nocturnovým vokálom. Každopádne, album sa vám bude vtierať každým ďalším posluchom čoraz intenzívnejšie, nakoľko málo skupín sa môže ohliadnuť svojou tvorbou v čase späť a nie je to iba klišé. Oveľa viac o albume sa dozviete aj z rozhovoru s Fenrizom, ktorý je na inom mieste časopisu. NECROBUTCHER666

II – The Mephisto Waltzes Anglicko/gothic black metal Nuclear Blast/49:44

V tradičnom a zároveň mystickom grófstve Suff olk v Anglicku sa splodilo ďalšie zlomyseľné, temné, hororové a démonické zoskupenie okolo vokálovo nezameniteľného Daniho Filtha. Dani pripravil so svojou „zberbou“ na druhom pripravovanom albume pre svoje „obete“ (poslucháčov) temnejšiu, bludnejšiu, zloprajnejšiu, nepokojnejšiu a istým spôsobom zvrátenú atmosféru ako v poslednej dobe predvádza v „domovskej“ skupine CRADLE OF FILTH. Album je väčšmi hutnejší, znie oveľa viac „ťažšie“, no zároveň je v celkom bohatej miere obohatený thrash riff mi a nesúrodými gotickými prvkami, do ktorých samozrejme zasahuje svojským a typickým vokálom Dani. Ako som už napísal, tento album je, aspoň pre moje uši, skôr prijateľnejší na počúvanie ako za posledné roky vydané „kolekcie“ COF. Kto počul prvý album tejto zostavy „The Great and Secret Show“, tak táto novinka ho nemôže sklamať. PIKES MIKELLSON

Preniknúť do tajov kruhu DIABULUS IN MUSICA, je potrebné vypočuť si najskôr slová sympatickej speváčky menom Zuberoa Aznárez. Diabol v hudbe, červené víno v krvi, ohnivá iskra v tele, žiariace oči a osudom spriaznená Iberia, krajina večernej hviezdy. Nesmierne pôsobivý je obal albumu, s temnou myšlienkou divadelného, diabolského stvárnenia podoby hudby, ktorá je ako protiváha, božská. Je to jej hudba, ktorú píše a premieňa na živé tóny, vtláčajúc do nej silu svojej ženskosti, primárnu silu prírody. Spojenie vážnej hudby, symfónie heavy metalu a moderných prvkov v klávesových partiách pôsobí očarujúco od začiatku, keď zaznie prvý tón a slávnostne sa rozozvučí zbor v pozadí. Spolu s klávesistom Gorkom vytvárajú súzvučnú dvojicu, ktorá hudbu preciťuje telom a mysľou. Vidieť ich len raz na pódiu, pochopíte. Podotýkam, že všetky skladby sú vynikajúce, ale emocionálne ma dostala najmä „The Hawk´s Lament“, kde Zubeora hrá na flaute (ako aj v iných častiach) a záverečná „Zauria“. To už nie je hudba, ale čary. ERIK NÁDUDVARI

DEVILMENT

4,8/5

4,6/5

DARK SARAH The Puzzle

Finsko/symphonic metal Inner Wound Recordings/46:27 Když jsem poprvé poslouchal novinku kapely DARK SARAH, nemohl jsem se zbavit dojmu, že jsem tento hlas, potažmo kapelu, musel někde slyšet, připadlo mě to všechno nějak povědomé. Po podrobnějším ohledání přiložených promo materiálů se mi rozsvítilo. Jasně, že je znám, vždyť DARK SARAH je vlastně Heidi Parviainen, která nějaký ten pátek zpívala s AMBERIAN DAWN. Jistě, že DARK SARAH není jen Heidi, za sebou má zkušené hudebníky: Erkka Korhonen (NORTHERN KINGS), Thoman Tunkkari (ANAKTORIAN), Rude Rothsten (HAMMERHED) a Sami Salonen. Každý z nich, má svou zkušenost s metalem a každý z jiného ranku, proto je jejich muzika svěží a různorodá, je to taková skládanka, prostě „The Puzzle“. Začátek alba a „Island In The Mist“ nijak nevybočuje ze šablony symfo power metalových kousků, podepřených jemným, procítěným, do operních výšek se šplhajícím vokálem. Ovšem to co potom následuje, je zvrat jako hrom, svěží, uhrančivě šlapající tempo, chytlavé melodie, popěvky a hlavně pestřejší vokál, žádné sterilní opakování. Dá se říct, že touto skladbou se spouští sled hitovek, ne jinak je tomu u klipem podpořené „Little Men“, která svou pošetilou hravostí připomíná AVATAR, „Ash Grove“ je zase vzletnější kousek, naprosto neohraničený a asi nejkomerčnější, nebýt těch bicích rychlošlapek tak to s metalem má společné hodně málo. Postupně se propracovávám do druhé poloviny desky, tady následuje další překvápko „Dance With The Dragon“ si Heidi vystřihne duet s JP Leppaluoto (CHARON)-okamžitě si vybavím „Fantoma v opeře“ a následuje duet s Charlotte Wessels (DELAIN) „Aquarium“ asi nejagresivnější kousek z celé desky!!!! a Manuela Kraller (XANDRIA). „The Puzzle“ je prostě skládačka, kde každý kousek má své místo, je to taková „dvoutisícovka“. Za sebe můžu říct, že jsem se bavil a dozajista jsem s tímto „puzzle“ ještě neskončil. MARTIN BARTÁK

4,5/5

DARKSUN

Chronicles Of Aravan Španielsko/power metal FC Metal/55:17

Kronika Aravanu obsahuje všetko, čo očakávam od power metalu. Knihu viazanú v tmavej koži, gravírovaný dračí znak na obale a želené kovanie po bokoch, strany maľované umeleckou rukou, slová písané prastarým písmom. Silný príbeh z dávnych čias, ktorému nepretržite pulzuje dračie srdce s päticou bojovníkov z ďalekej Asturie. Siedmy album „Chronicles Of Aravan“ je pokrvne spriaznený so skupinami RHAPSODY OF FIRE, KALEDON, LAST DAYS OF EDEN a PHOENIX RISING. Spevák Dani G. mi sýtym, príjemným hlasom pripomína práve Marca Palazziho z menovaných KALEDON, čo je sympatické. Chvenie zeme počas otrasov, pociťujem zvlášť pri skladbe „Dragon Heart“, ktorá presnedefinuje DARKSUN. V drsnejšej skladbe „Fragile“ patrí hlas hosťujúcemu Ralfovi Scheepersovi z PRIMAL FEAR a v záverečnej „Broken Dreams“ si zaspieval duet Peter „Peavy“ Wagner z RAGE. Krásne tvrdá, hutná skladba, ktorá by obstála na ktoromkoľvek albume RAGE. Album vyšiel aj v španielskej verzii, ktorá má tri skladby naviac. Muy bueno, ¡señores! ERIK NÁDUDVARI

4,5/5


DIRKSCHNEIDER

Live – Back To The Roots Nemecko/heavy metal AFM Records/55:38,63:54

Návrat ku koreňom je veľkolepé a dôstojné uzatvorenie heavy metalovej kapitoly ACCEPT. Do prvej ocele je vyrazených trinásť žeravých znamení, pamätajúcich staré dobré časy „Starlight“, „Midnight Mover“, „Breaker“ alebo „Restless and Wild“. Udov hlas reže hlboko do kosti a nič nestráca na kvalite. Živý zvuk, búrlivý ohlas verných priaznivcov, prívaly mohutnej energie valiacej sa hľadiskom. Druhá oceľ nesie v sebe ďalších trinásť znamení osudu v podaní „Wrongis Right“, vyplachovača mozgov „T.V.War“, „Monster Man“, rebelskej „I´m Rebel“, surfistami obľúbenej „Fast As a Shark“, „Balls To the Wall“, či metalovú hymnu našej planéty „Metal Heart“. Zahrať tieto skladby naživo a zároveň naposledy je nielen prejavom hlbokého rešpektu ku dlhoročným fanúšikom, ale aj vôľou pokračovať ďalej, pretože Udo to takto chce. Skupina ide na plný kotol, zvuk je mohutný a dunivý ako valiace sa tornádo, zem sa trasie a trhá na kusy a posledný, starý rock n rollový flák „Burning“ víri ako ohnivá smršť v pekle. ERIK NÁDUDVARI

4,5/5

DÉPARTE

Failure, Subside

Austrália/post black/death metal Season of Mist/50:37 To, akú osobitú a rozmanitú metalovú scénu má najmenší kontinent, asi vie každý. A nemôžu chýbať ani predstavitelia rôzných post metalových odnoží. DÉPARTE je extrémne pomalé, extrémne depresívne, post apokalyptické, navodzujúce pocit smútku z izolácie či straty. Do tejto hudby sa musíte ponoriť, otriasať zimomriavky a čakať kedy vás tento diabol tasmánsky zožerie. Skupina sa od iných post black metalových skupín odlišuje tým, že dáva dôraz na intenzitu a disonanciu, čo je skôr známe zo starej death metalovej školy. DÉPARTE napriek tomu, že sú veľmi mladou skupinou, vznikli voľakde v Tasmánskej džungli okolo roku 2012, vytvorili hneď na svojom prvom albume komplexné, atmosférické a veľmi temné dielo a nie je čomu sa diviť, že siahlo po jeho vydaní vydavateľstvo ako Season of Mist. NECROBUTCHER666

4,4/5

DRESCHER Steinfeld

Rakousko/dresh metal Napalm Records/38:57 Debutní album Rakušáků DRESCHER u mě moc slávy nenadělalo, proto jsem zvědav, jak se postavili k novince „Steinfeld“. Je zřejmě, že jistým potenciálem vládnou, jinak by si je Napalm Records nenechal ve své stáji (i když i oni disponují spoustou podivností). Novinku rozjíždí středně tempá, temná a hodně hustá „A Bissl Glick“. Následuje „Adrenalin“, kde už výraznější prostor dostává jejich poznávací prvek – harmonika. Na rozdíl od debutu, je jeho začlenění stravitelnější a neruší. Tento kousek má grády, hlavně boduje bombovým refrénem a jeho sborovým chórem (něco jako POWERWOLF), jednoznačně koncertní tutovka a hitovka v jednom. Začátek dobrý, uvidíme, co bude dál. „Unten“ a trochu schizo akordeonový rozjezd, který připravuje půdu pro klasické thrash rifování se stejně dominantním dupotem bicích. Zpěv zůstává v němčině takže, razantní, drsné, neohebné frázování přecházející do sborových refrénů a popěvků. Je vidět, že DRESCHER šli do sebe a na novince pořádně zamakali. Tam kde se zdá, že muzika trochu pokulhává a začne nudit, se jako mávnutím kouzelného proutku objeví dívčí sbor, nervně intenzivní řev a najednou jsme zase někde jinde. Korunu tomu všemu nasadí nezbytná coververze, tentokráte si pánové vzali na paškál sekyrníky nejpovolanější a to SLAYER. Je to prča, ale funguje to, rád bych viděl toho maníka na akordeonu - jak mrská prstíkama v tom pekelném tempu „Es Reignt Bluat“(jak říkají germáni). Takže? DRESCHER mě přesvědčili! MARTIN BARTÁK

4/5

DESTRAGE

A Means To No End

Taliansko/progressive mathcore Metalblade Records/55:50 Tak talianski chlapíci si na mňa pripravili pascu hneď v úvodnej titulke. Ha, tak toto má byť chaos nad chaos, ako som očakával s prstami v ušiach? Veď to je sladučký metalcore, čo „post metalík cukrovaný“. A

výborný. Chyba lávky. Hneď v druhej „Don´t Stare at the Edge“ vystrčia mathcore rožky a nastupuje progresivita vysokého kalibru. Tak páni by vedeli dať do smútku svojimi krkolomnými gitarami nejedného gitaristu. „Symphony of the Ego“ ide až do jazzu a dáva kapele ďalší rozmer. Tu spevák Paolo Colavolpe ukáže na plnú hubu svoj zverský vysoký vokál, ktorý sa nebojí kombinovať s melodickým psychopatickým vokálom, takže cukríkový trendový vokál budete márne hľadať. Jasná hitovka. Album sa po siedmej z 13-tich skladieb začne lámať a mathcore srandičiek ubudne a dočkáme sa epickej „Ending to a Means“ a grunge nasiaknutej „A Promise, A Depth“. Takže, milí poslucháči, v Taliansku nie je dobrá len pizza, ale aj kvalitná bezbrehá zverina. Jediná vec, na ktorú som si dlho zvykal, bol vysoký Paolov spev, ktorý mi pripomínal Johna Connellyho z NUCLEAR ASSAULT. Ale po 10-tich počutiach som si zvykol. MAREK DEVILMAN HABDÁK

4/5

DARKING

Steal The Fire

Taliansko/epic heavy metal Jolly Roger Records/53:24 Toskánsky kvintet DARKING doteraz vytesali do kameňa jedno demo (2009) a debut „Sons of Steel“ (2010). „Steal the Fire“ je verný heavy metalovému odkazu osemdesiatych rokov predovšetkým po zvukovej stránke. Na albume je spolu osem skladieb, ktoré sú z hľadiska dĺžky hrania rozvláčnejšie, takže niekomu sa môžu zdať príliš dlhé alebo nudné. Ja si nemyslím, že by to bolo na škodu veci, pretože chlapci združení okolo speváka menom Mirko Miliani určite vedia, čo chcú a predvádzajú solídny výkon. Epika, ktorá sa v ich tvorbe uvádza, je skôr v oblasti lyriky a atmosféry, ale je tam. Titulná skladba „Steal the Fire“ rozpráva starobylý príbeh o Prometeovi a ohni, ktorý ukradol z Diovho chrámu. Príbeh je stvárnený vo videoklipe v kreslenej podobe, jednoduchým, ale tradičným spôsobom. Každá skladba rozpráva svoj samostatný príbeh. Album vás nemusí chytiť hneď na prvý raz, ale má svoje kvality, ktoré postupne odhalíte. ERIK NÁDUDVARI

4/5

DOWNFALL OF GAIA

KREMATOR

3,8/5

DRESCHER Erntezeit

Rakousko/dresh metal Napalm Records (reedícia)/56:08 Panenko skákavá, co to je??? DRESCHER a jejich debut „Erntezeit“ dozajista spadá do kategorie zvané „divno metal“. Už jsem slyšel hodně podivných, exotických, těžce uchopitelných alb, ale DRESCHER mě opět přesvědčili o tom, že kloubení jednotlivých hudebních žánrů a stylů není zdaleka ještě vyčerpáno. Nebudu dlouze chodit kolem horké kaše, DRESCHER ve své snaze vytvořit „nové“ a jedinečné album sáhly po thrash metalových kytarách a na ně napasovali …. akordeon!!!!! To spojení se nedá snad ani slovy popsat, to se musí slyšet. Je to divné a v kombinaci s tvrdou a neohebnou němčinou to dostává další rozměr. Pokud si dovedete vyselektovat jednotlivé části samostatně, není to zase taková pohroma, ale když to spustí pospolu, nějak mi to drhne. DRESCHER si možná jsou vědomi své „jedinečnosti“ a proto se snaží svou hudbu ještě zpřístupnit tím, že na závěr alba zařadili hned čtyři covery a to IRON MAIDEN, MOTORHEAD, FALCO a ROLLING STONES. Poslechnout jsem to poslechl, při těch coverech mě vyvstala v paměti nahrávka „farmářů“ STEVE N SEAGULLS, kteří něco podobného vydali pod hlavičkou Spinefarm Records, ale co by country odlehčenou zábavu. Zpátky k DRESCHER, poslední čtyři skladby jsou jednoznačně nejlepší (klasika v podání na akordeon zní překvapivě dobře, hlavně „mejdni“), na debut trochu málo. Snad příště. MARTIN BARTÁK

2,3/5

ENBOUND

Atrophy

The Blackened Heart

Nemecko/sludge/post/black metal Metalblade Records/40:39 Tak po prvé. Logo ako poskladané z koreňov by spoľahlivo odradilo fanúšika, ktorý ani vonkoncom netúži počúvať black metal. Ale obal, na ktorom je nádherný zúrivý vlk obklopený temným lesom, sa im fakt vydaril. Kapela má rada EP a rôzne splitká, a tak od roku 2008 vydáva len štvrtý dlhohrajúci počin. Že má novinka „Atrophy“ len šesť skladieb, je jasným znakom, že o dlhé kompozície nebude núdza. Veď úvodná „Brood“ má osem minút.:) Najsilnejšou zbraňou tejto kapely sú post metalové prvky, ktoré s kombináciou doom a sludge intenzity vytvárajú neohratú muziku, na ktorú však musíte mať samozrejme náladu. Rozťahané melódie a množstvo melancholických prvkov vás pohltia a už nepustia. Aby som nezabudol na začiatku spomínaný black metal. Ten je na nahrávke zastúpený v občasných blastových bicích a havraním vokálom, ktorý postupne prechádza do hrdelného moderného štýlu. Ani jedna skladba nie je lepšia ako ostatné, aj keď „Ephemerol I a II“ sú veľmi výrazné, a preto „Atrophy“ vytvára dokonalé jednoliate dielo, ktoré sa vám za vašu trpezlivosť odmení bezpodmienečným odtrhnutím od reality a budete plávať na ich melódiách ešte dlho. MAREK DEVILMAN HABDÁK

cítiť power potenciál, ktorý je však ponímaný skutočne „brutal“ charakterom. Možno širšie spektrum fanúšikovskej obci nezaškodí a je len na každom, čo si z ich tvorby vyberie.

3,9/5

DESERT NEAR THE END Theater of War

Grécko/thrash/power metal Metal Scrap Records/43:37 Po takmer dvoch rokoch sa vydaním nového albumu pripomína aj grécka kapela DESERT NEAR THE END. Kapela, fungujúca pod týmto menom od roku 2010, je však oveľa staršia, nakoľko už v roku 1997 fungovala pod názvom STORMBRINGER, neskôr v rokoch 2001 až 2010 fungovala ako THE EVENTIDE (jeden radový album) a v týchto dňoch pod asi už ustáleným názvom DESERT NEAR THE END vydáva svoj tretí album „Theater of War“. Nový počin obsahuje osem skladieb, v celkovej dĺžke necelých 45 minút. V záhlaví má kapela ako základný štýl uvedené thrash/power metal, no stretol som sa aj s označením brutal power/thrash metal, no možno by sa viac hodilo označenie extreme metal. Tak, ako tak kapela určite vychádza, resp. základ jej hudobného štýlu tvorí thrash metal, ktorý je miestami čiastočne doplnený o power vplyvy. Asi najvýstižnejšia „škatuľka“ je asi predsa len ten extreme metal. Skutočne ostré a surové riff y a čiastočne priškrtený thrashový vokál kapelu radí viac k tým tvrdšie žánrovým odnožiam, takže nič pre milovníkov „sladkých“ nemeckých power kapiel. Na druhej strane, po kvalitatívnej hudobnej stránke je

Švédsko/power metal Inner Wound Recordings/39:56 Švédové ENBOUND se vrací po pětileté hibernaci s novinkou „The Blackened Heart“ a je to návrat jak

se patří. Stačí letmý pohled na přebal alba a máte téměř jasno, o co na novince půjde, to nemusíte znát debut ani kapelu samotnou. Jedním slovem, nádhera – rukopis Stefana Heilemanna je nezaměnitelný (KAMELOT, EPICA, RHAPSODY) a z výčtu kapel, se kterými tento maník spolupracuje, se dá vypozorovat i jistá stylová příslušnost. Ano ENBOUND hrají melodický power metal, ale pozor, s nálepkou té nejvyšší kvality. Celou tuto „laskominu“ rozjíždí „Falling“, řekněme klasický power metal se vzletnou melodickou linkou, podpořenou vynikajícím vokálem Larse Säfsunda alias Lee Huntera a totálně nakažlivým chytlavým refrénem!!! Následuje „Give Me Light“ a pokud jste čekali oddech, chyba lávky, další masivní kousek, stavěný na moderně znějících klávesách, obohacujících celkový sound, společně s polo akustickými kytarovými vložkami. A tak můžeme pokračovat pořád dál. Málem bych zapomněl, každá pořádná power metalová nahrávka přece musí obsahovat nějakou tu baladu, dočkáte se i tady – „They Don´t Really Know“ – „oplodňovák“ jak se patří, elegantní klavírní melodie zabalená do hávu akustické kytary. Tady se Lee rozněžnil, jak jen to šlo, aby v závěru svůj projev vygradoval do silně emociální roviny (naprosto uvěřitelné). Nezbývá než konstatovat, že „Zčernalé srdce“ je výborné album, ne-li kandidát roku, nenajdete na něm slabé místo, nebo slabší skladbu. Nezbývá, než podotknou, že v power metalovém rybníčku se objevila další rybka, jenže tentokrát je to štika a pořádně tam řádí. MARTIN BARTÁK

4,8/5

EPICA

The Holographic Principle

Holandsko/symphonic/power metal Nuclear Blast/1:12:07 Radovo už siedmy album kapely, ktorú určite netreba zvlášť nikomu predstavovať. V prednej línií nám bude opäť spríjemňovať chvíle pri ich hudbe Simone Simons a pri hrdelnom growlingu Mark Jansen. Takže, čo nás čaká pri počúvaní tohto albumu? Bude to 12 skladieb s hracím priemerom 5 minút. Na začiatok sa na nás vrhne intro ako z filmu, ktoré sa vystupňuje orchestrálnym chorálom. Druhá skladba „Edge Of Blade“ si vás podmaní asi hneď na prvé vypočutie. Príjemná sloha a chytľavý refrén sú jej zbraňami. Určite ďal-


FOGHAT jsou momentálně na tour k albu v USA, kde hrají častěji než v Evropě a na baskytaru tu hraje Rodney O´Quinn. Je to znepokojující zpráva, ale FOGHAT je stálice nadlouho. KAREL „KAJAROCK“ ŠUSTÍK

4/5

FIL DI FERRO Hurricanes šou skladbou, ktorá ma zaujala, je v poradí štvrtá „Universal Death Squad“. Krátky, jemný husľový začiatok vystrieda dvojkopáková paľba, po nej symfonická linka ako z DIMMU BORGIR. A opäť chytľavý refrén...Kopa orchestrálnych pasáží, chytľavé refrény, trochu nevýrazný spev Simone, tvrdý gitarový doprovod...to vás teda čaká pri novej EPICA. Síce nič nové, ale pre mňa ako osobu, ktorá si vypočula celý ich prvý album v živote, zaujímavá hudba :-P PAVEL MADOLA

4,5/5

EDEN’S CURSE Škótsko/hard rock/melodic metal AFM Records/62:19 Pokiaľ osobná stráž pózujúcana obale patrí kardinálovi, potom stojí za bližší pohľad na jej okrúhle pozadie. Album je hudobne návratom k metalovým koreňom, ale ako káže tradícia, autori hudby majú stále blízko k viacerým hudobným žánrom, neustálym zmenám, farebným náladám a variáciám. Srbský spevák Nikola Mijič to zvláda bravúrne a počas počúvania sa mi vo viacerých chvíľach zjavilo v mysli meno AVANTASIA. Ale to hovorím len tak, na okraj. Skladby sa zarezávajú pod kožu, znejú bombasticky a napríklad úvodná pieseň „Prophets of Doom“ ma priam ovalila po hlave. Pomalšia vecička sa volá „Find My Way“, power metalovo znie „Utopia Dreams“ a vrcholom albumu sa javí skladba „Jericho“, epická ako svet zakliaty do rocku. K albumu vyšiel videoklip „Sell Your Soul“, ktorý vizuálne prepracovaný, charakterovo vystihuje hudobnú tvár novinky, včítane zvodného komparzu. Mimochodom, ten červený mikrofón nemá chybu.

4/5

FLAYED

XI Million

Francúzsko/hard rock Kaotoxin Records/18:57 Dobrý hard rock od dôb svojho vzniku vyniesol niekoľko vynikajúcich kapiel na rockové nebo. Páni z Francúzska sa dali určite na ťažkú cestu, kde rivalita je dosť veľká... je to štýl hudby, ktorý osloví širšie spektrum poslucháčov, a tým stúpajú aj nároky na kvalitu. Uff, povzdychol som si hneď pri prvej skladbe. Tak títo páni vedia ako na to!!! Zisťujem pri takýchto kapelách, že netreba slávnych mien hudobníkov a spevákov, je to radosť počúvať. Energia len tak srší z každej skladby a je mi len ľúto, že sa zoznamujem po prvýkrát s touto kapelou a len s EP Dynamická hudba, so správnym spevom a živelnosťou, akú som už dlho nepočul. Zvuk klávesov Hammond nielen skrášľuje zaujímavé linky ako podmaz, ale aj veľmi dobre vyznejú pri technickejších vyhrávkach spolu s gitarou. Tak, že posledné slovko je WOU... len tak ďalej páni!!! PAVEL MADOLA

4,9/5

FIREWIND Immortals

Grécko/heavy/power metal Century Media Records/44:17 „Immortals“ je prvé ucelené dielo FIREWIND, zhudobnených starogréckych dejín, bitky o Termopyly a Salamis (480 pred n. l.), keď Peržania vtrhli druhý raz na územie Grécka. Henning Basse (ex-METALIUM) skvele nahradil pôvodného barda Apolla Papathanasia, i keď Apollov hlas mi nostalgicky chýba. Dielo je obdarené krásnym grafickým spracovaním a úplne vystihuje jeho dramatickú hudobnú a lyrickú podstatu. Prvé dve skladby „Hands of Time“ a „We Defy“, to je rýchly ohnivý dážď padajúci na hlavy Peržanov. Gus G., ideš! Krásny akustický úvod v „Ode to Leonidas“ je predzvesťou pokračovania epického príbehu. Prekrásny kúsok ako aj ďalšia hardrockovka „Back on the Throne“. „Live and Die by Sword“ je takou hymnou

60 ROCK HARD

ERIK NÁDUDVARI

4,5/5

FROST*

Falling Satellites

Spojené kráľovstvo/progressive rock InsideOut Music/55:54

Cardinal

ERIK NÁDUDVARI

bojovníka, dôrazná, so silným gitarovým riff om. Úžasná skladba, Henning je famózny. Titulná skladba „Immortals“ sa skvie v lesklom metalickom odeve, je zbavená hlasu a plynule nadväzuje na „Warriors and Saints“. Záverečná skladba „Rise from the Ashes“ je vrcholom albumu, s úžasnou atmosférou a starovekými dejinami, ktorých sa môžete takmer dotknúť.

So silnou hudobnou líniou opäť prichádzajú progresívni veteráni FROST zo Spojeného kráľovstva. Už na prvých tónoch zistíte, že tento album bude plný náročných nálad a silných kompozičných celkov. Pokiaľ viete svoju myseľ uvoľniť a vypustiť ju do tmavej noci urobte tak, pretože ona sa na nežnom vánku ponesie ďaleko k oblohe, aby si naplno vychutnala krásu tónov rockovej hudby. Progresívna rocková scéna je stará ako samotná gitarová hudba, no len v posledných desaťročiach sa vyvinula v zmyselnú hudobnú linku. Ani zďaleka to nebola brazílska ANGRA, ktorá túto cestu fanúšikom ukázala, aj keď mnohí to tak vnímali. Akýsi prelom nastal, keď svoj smer o množstvo progresívnych prvkov obohatili DREAM THEATER. FROST však svoju líniu budujú sami. Tá nie je len o gitarových virtuozitách a silnej emotívnej atmosfére, ale aj o myšlienkach vypustených, ako som už spomenul, k oblohe na krídlach vášnivo znejúcej baladickej kompozície. Album tak obsahuje na jednej strane nápadité prog rockové skladby, avšak na strane druhej aj baladické inštrumentálky, ktoré vám doslova prikazujú zavrieť si oči a snívať. A zvuk? Neviem si ani len predstaviť, že by niektorý z hudobných virtuózov a nie je podstatné či gitarových, basgitarových, klávesových, či bubeníkov alebo spevákov dokázal dať svojim myšlienkam nečistý zvuk. Samozrejme, zvuk je na jedničku s hviezdičkou a veľmi tak kúzlo a silnú linku kapely FROST umocňuje. ĎURO HARÍŇ

4,5/5

FOGHAT

Under The Influence Anglie/boogie rock Bearsville/53:44

Formace FOGHAT vznikla v roce 1971 v Londýně a až na krátký výpadek v letech 1984-1986 působí v pozměněné sestavě až dodnes, kdy vydávají své šestnácté studiové album „Under The Influence“. Jejich kariéru provázely velké komerční úspěchy z prodeje desek v 70. letech, kdy kapela dosáhla 8 zlatých desek, 1 platinové a jednoho koncertního platinového dvojalba. V dalším působení už tak velké úspěchy nezaznamenala a postihla je nečekaná smrt dvou zakládajících členů Dava Peveretta (v r. 2000) a Roda Price (v r. 2005). Je třeba ještě dodat, že prominentním nástrojem v kapele je slide kytara, která je plně využívaná. Nové album „Under The Influence“ se nese v podobném duchu jak ty všechny předchozí. Nálepka FOGHAT je všem fanouškům dostatečně známá a nemění svou podobu od úspěšných dob, kdy většinu skladeb skládali nebozí kytaristé Dave Peverett a Rod Price. Ten vyhraněně zachovalý rukopis ala boogie rock FOGHAT je navždy trvalý, mění se tady jen hudebníci. Skladby jsou od úvodní titulní „UnderThe Influence“ naprosto svěží a mají náboj. Vyvrcholení přináší samotný závěr alba v „All Because Of You“ s perfektně vypracovaným kytarovým sólem. A nakonec je tu dárek pro všechny v podobě prodlouženého největšího hitu FOGHAT „Slow Ride“ z alba „Fool For The City“ r. 1975, který tu obnáší skoro 8 minut a slyšíme tu hodně slide kytary. Je to hit všem známý. Dobře známá jsou i jména hudebníků současné kapely, která se ustálila. Jediný původní člen je Roger Earl (ex-SAVOY BROWN) na bicí, Bryan Bassett (ex-WILD CHERRY, ex-MOLLY HATCHET) na sólovou kytaru a nejznámějším je vokalista i slide kytarista Charlie Huhn (ex-TED NUGENT, ex-AXEL RUDI PELL, ex-VICTORY, exHUMBLE PIE). Posledního člena skupiny baskytaristu Craiga MacGregora postihla loni ta nejnepříjemnější věc, kdy mu byla diagnostikovaná čtvrtá etapa rakoviny plic a nikdo neví, zda se ještě ke kapele vrátí.

Itálie/heavy metal Jolly Roger Records (reedície)/35:03/41:30 „Žolíci“ zase zalovili v daleké minulosti, tentokráte jejich volba padla na nestory Italského podzemí, partu FIL DI FERRO a v současné době jim vydávají v reedici dvě alba „Hurricanes“ z 86-tého a „Fil Di Ferro“ z 88-mého. Je pravdou, že patřím k těm odrostlejším, ale tuto kapelku jsem nikdy nijak neregistroval. Možná, kdybych je potkal někdy v tom 86 vše by bylo jinak, protože tato partička s ohledem na datum nahrávky hrne celkem solidní heavy metalovou jízdu. K recenzi jsem sice dostal jenom tři a tři kousky z každé desky, ale pro obrázek to stačí. „Hurricanes“ je syrovější, divočejší, přímočařejší a taková neuhlazená (trošku jako MOTORHEAD), neopomínající ekvilibristické sólování. Oproti tomu „Fil Di Fero“ představuje delší, propracovanější kousky se silnými melodiemi a netlačí tolik na pilu. Tak jako tak, příjemně strávený čas, oprašováním starých postupů. Nahrávka je ponechána v původním znění, takže krásně archaický zvuk, poodhalující tu nezkrotnou touhu hrnout pořád dál. Sjíždím to zas a znova a do takových „Crazy Horse“, „King Of The Night“ jsem se doslova zamiloval. MARTIN BARTÁK

4/5

FLUISTERAARS Gelderland

Holandsko/black metal Eisenwald Tonschmiede/9:34 S „Dromers“ som už mal tú česť, bola to príjemná záležitosť. Teraz je tu ochutnávka dvoch nových skladieb. Preto k tomuto materiálu nemôžem pristupovať príliš zoširoka, ide skôr o ukážku novej tvorby. Samotná kapela je celkom slušne zahalená tajomstvom a aj na imidži pracujú tajnostkársky a aj hudba tak znie. Prírodný, živočíšny a atmosférický black metal v celej jeho kráse, presne taký, aký mám rád. Znie to dosť seversky, aj keď od holandskej produkcie v black metale skôr očakávam nejaké zvrátenejšie luxusné klony GNAW THEIR TONGUES, ale prečo nie. Ako som na počiatku spomínal, nemožno to hodnotiť nejako prísno a príliš podrobne. Ide o dve vydarené skladby, ktoré však príliš nevyčnievajú z ich tvorby. Uvidíme teda s čím prídu nabudúce. PIŠTÍK

3,5/5

GRAVE DIGGER Healed by Metal

Nemecko/heavy/power metal Napalm Records/36:16 „Healed By Metal“ je nové, monumentálne dielo, vybudované na starobylom pohanskom mieste, uctievajúce staré tradície metalového chrámu. Mohutný zvuk burácajúcej desivej sily, dunivá a spráchnivené lebky na sivú kostnú bio múčku drviaca rytmika, gitary rúcajúce tisícročné čierne žulové steny podsvetia a záhrobný hlas otriasajúci podsvetím ríše démonov. Keď príde noc, zem sa otvára a armáda zla tiahne na povrch za zvukov fanfár zlovestnej skazy. Je čas zvolávania do boja, aby sme zvíťazili na temnotou páchnucou smrťou a od jejprekliatia boli navždy oslobodení. Aleluja! Znie tiché mrmlanie nad kamenným oltárom, na ktorom leží mladá obeť a nevinná krv je zase preliata. Vražedný rituál nepomôže, jej telo a dušu neočistí, je potrebné prerušiť dlho trvajúci zákon zla. Bojujte a smejte sa smrti do prázdnych, modročiernych očných dutín, z ktorých šľahajú iskričky humoru. Volanie do vojny sa nesie nad našimi hlavami. Prisluhovači temnoty a zla, pod čiernu zem sa prepadnite a vo večných plameňoch spravodlivosti horte. Nových desať prikázaní od GRAVE DIGGER nám k tomu pomáhaj! ERIK NÁDUDVARI

5/5

GHOST

Popestar

Švédsko/heavy rock Spinefarm Records/23:37 GHOST a jejich poslední EP-ko „Popestar“, co by takový bonbónek, mě doslova a do písmene dostala. Od úvodních tónů „Square Hammer“(nejsvižnější kousek, dokonalá hitovka), jsem seděl jako přikován a nestačil se divit, jak intenzivně mě toto dílko za-

sáhlo. „Popestar“ přestože jej tvoří jedna nová věc, zbytek obstarávají covery ECHO and TEH BUNNYMEN, SIMIAN MOBILE DISCO, EURYTHMICS a IMPERIET, působí velmi neotřele a originálně. Převzaté kousky pojali po svém a jejich bombastické verze je okamžitě katapultovaly do pomyslných rádiových hitparád, někdy možná ještě výše než originál. GHOST se odklonili od temného doom metalu, kterým se prezentovali na „Opus Eponymous“ a více prostoru dostává gothický a post punkový nádech, s pompézními melodiemi, rockovými kytarami a naprosto uhrančivým, ojedinělým vokálem. GHOST se sice posunuly blíže ke střednímu proudu, ale na své metalové kořeny nezanevřely. Už se nemůžu dočkat čím mě tato šestice semknutá kolem Papa Emerituse III překvapí příště. MARTIN BARTÁK

5/5

GUNFIRE

Age Of Supremacy

Taliansko/power/speed metal Jolly Roger Records/01:07:53 Výjav ako zo scifi príbehu tvorí jeden celok s textami a hudobným spracovaním druhého albumu talianskych GUNFIRE. K ich druhej inkarnácii sa dostávam až teraz, hoci dielko vyšlo pred dvomi rokmi. Vládnu na ňom všetky tradičné znaky heavy metalu, priebežne v stredne rýchlej podobe, ako aj vo vyšších otáčkach, opradené epickými prvkami. V podstate je to hudobná záležitosť určená priaznivcom SAXON, IRON MAIDEN, možno ACCEPT a ranných QUEENSRYCHE či CRIMSON GLORY. Materiál je to pomerne dlhý, ale vôbec ma nenudil, skôr naopak, neustále držal v pozornosti, ba ani zápalky pod viečkami neboli nutné. Nájdete tu všetko potrebné, dvojitú basovú linku, rýchlu rytmiku, výrazne farebné, do neba šplhajúce vokály, zbor v pozadí, inštrumentálne parádičky, dve gitary v akcii, dobrú produkciu a hlavne výborný hudobný zážitok. Dúfam, že o ohnivo páliacom kanóne budem počuť čoskoro a nenechám si ho ujsť. ERIK NÁDUDVARI

4/5

GRAAL

Chapter IV

Taliansko/hard rock/heavy metal Jolly Roger Records/59:06 GRAAL sú klasici, milujúci rockovú hudbu sedemdesiatych rokov, skupín ako DEEP PURPLE alebo ranných BLACK SABBATH, ktorú podávajú na pravý taliansky spôsob. Chutne, elegantne, s ľahkosťou a nenapodobiteľne. Jednotlivé skladby sa pohybujú hlavne v rockových vodách, napríklad chutný kúsok „Stronger“ alebo „The Day“. Ďalšie zase znejú mohutnejšie ako „Revenge“, prípadne „Shadow Play“. Gitary (Andrea Ciccomartino a Francesco Zagarese) rockujú naozaj parádne a sú ozdobou celého albumu. Zaujímavé je, ako sa prvá, inštrumentálna skladba „The Little Song“ odlišuje od ostatných a zároveň v sebe zahŕňa mnohé vplyvy pôsobiace na skupinu, ktoré sa odrážajú v jej tvorbe. Štvrtá kapitola nie je album, ktorý ohromí na prvé počutie. Vyžaduje si trpezlivého poslucháča, ktorý rád postupne preniká do jeho hĺbok, vychutnáva si každú drobnosť, tón, náladu, či melódiu. Album má výrazný charakter a je určený predovšetkým rockovým fajnšmekrom. ERIK NÁDUDVARI

4/5

GRAND MASSIVE III

Německo/stoner metal Metalville/32:15 Tak tohle není jejich třetí dlouhohrající deska, ale debutové album. Dávám na vyrozuměnou, že první dva počiny „Grand Massive“ a „2“ byly pouze EP s krátkou stopáži. Když už jsem u krátké osmileté historie skupiny, tak zajímavější než tyto dva EP mi přijde jediné split album se švédskými průkopníky stoner metalu SPARANZA (7 alb). GRAND MASSIVE mají na „III“ přitvrzené kytary, svůj patřičný drive, sound a celkem i obstojný vokál, nic víc tam ale už pozitivního nenacházím. Podobně znějících stoner metalových kapel jsou stovky. Ani texty mě nějak neoslovily. Se sedmi skladeb je nejvíc zdařilá závěrečná „Souleaters“. Najdeme tu i song „Horseman“ čistě jen s akustickou kytarou a zpěvem. Do budoucna ale GRAND MASSIVE budou určitě víc perspektivní. KAREL „KAJAROCK“ ŠUSTÍK

3/5


HAMMERFALL Built To Last

Švédsko/heavy/power metal Napalm Records/47:21 Môj zrak láskyplne spočinul na novom obraze od Andreasa Marschalla, dávneho maliara HAMMERFALL. Templársky chrám, postavený v ďalekej minulosti, stále stojí neochvejne na pevných základoch čestnosti, chrabrosti, skrytej vedy a majstrovského bojového umenia. Prechádzam časom, otváram dvere ďalšej kapitoly histórie a počúvam tóny plynúce. Hectorove kladivo znovu hučí povetrím a pre Templárov je znamením začiatku ďalšieho boja. „BringIt!“ je tradičný heavy metalový vypaľovák s ostrým, drsným riff om, ktorý vás nabije energiou za štyri minúty a osemnásť sekúnd. Druhá, doslova metalová hymna „Hammer High“, má tak mohutný a spevavý refrén, až mám chuť postaviť sa vedľa Hectora na vrchol veže a hulákať do vetra z plných pľúc. Takých hymien je na novom templárskom opuse viac, napríklad rýchla a krásne rytmická „Dethrone and Defy“, titulná „Built to Last“, alebo bojovná a úderná „Stormbreaker“. Pre lesných bardov a zámocké princezné je určenánežná balada „Twilight Princess“, ktorá bude ešte dlho znieť v záhradách a priľahlých komnatách. „Second to None“ s krásnym spinetovým sprievodom uzatvára opus a voľne plynie k jeho záveru. Vypočujte si slová v nej obsiahnuté a porozumiete, čo znamená HAMMERFALL.

5/5

ERIK NÁDUDVARI

HARTMANN

Shadows & Silhouettes Nemecko/hard rock/metal Pride & Joy Music/52:26

Majiteľ charizmaticky zafarbeného hlasu, skladateľ, drvič strún, klávesov a môj obľúbenec sa volá Oliver Hartmann. Poznám ho zo speváckeho pôsobeniav AT VANCE, AVANTASIA, EMPTY TREMOR, CENTERS a IRON MASK. Novinka „Shadows & Silhouettes“ je postavená na pevných hard rockových základoch, skladby ako úvodná „Irresistible“ má výrazný country nádych, skočná „High on You“ pach sedemdesiatych rokov a „Amazing“ môže pokojne súťažiť s BON JOVI. Zvlášť „Irresistible“ krásne navodzuje atmosféru, ktorá sa ťahá celým albumom ako dym z komína lokomotívy. Na kotúčiku sa striedajú rýchlejšie a pomalšie piesne, držia však spolu ako bazaltový monolit, do ktorého skladateľ vyryl slová načierajúce hlboko do ľudských životov a opisujúce svet, v ktorom žijeme. Nuž, v skladbe „Still the Same“ nasiaknutej južanským rockom s neskutočným precítením dáva ľudstvu poriadne na frak. Oliver je skvelý a silný aj v pomalých skladbách adušičku tentoraz hladia záverečné „Shadow in my Eyes“ a „Last Goodbye“. Za nimi je schovaná krátka inštrumentálna potvora, ale booklet sa tvári, že tam nie je. ERIK NÁDUDVARI

4,5/5

HAIL SPIRIT NOIR Mayhem in Blue

Grécko/progressive/psychedelic rock/black metal Dark Essence Records/40:30 Troška som si musel zvyknúť na „psychoprog“ black metal štýl, ktorý vytvárajú Gréci už na ich treťom fullalbume. Ide o hudobné smerovanie, aké razia napr. ORANSSI PAZUZU alebo NACHTMYSTIUM. Predošlé albumy „Pneuma“ a „Oi Magoi“ boli fanúšikmi veľmi kladne prijaté. Po vypočutí „Mayhemu“ musím osobne a jednoducho napísať, že novinka je doslova preplnená abstrakciou, občas som mal pocit, akoby som lietal vo vesmíre. Hudba znie unikátne „psychedelicko – čierne“. Zvuk vyznieva zvláštne lákavo, čo je možno spôsobené mixážou Dimitrisa Douvrasa, ktorý sa v tomto smere stará aj o ROTTING CHRIST. V celkovom globále je pripravovaný album po jeho hudobnej stránke minimálne zaujímavý. PIKES MIKELLSON

4/5

Tento projekt založil ešte dávno predtým (rok 2008), než v roku 2014 asi na stálo ACCEPT opustil. V začiatkoch sa obklopil členmi ďalšej nemeckej heavy metalovej kapely VICTORY, ktorej je s rôznymi prestávkami sám členom už od roku 1986. V súčasnosti je však situácia iná a projekt okrem Hermana Franka tvoria Rick Altzi (spev; tiež MASTERPLAN, FREQUENCY, atď.), Michael Müller (basová gitara; tiež JADED HEART) a André Hilgers (bicie; tiež SILENT FORCE, exRAGE, ex-AXXIS, ex-SINNER, atď.). Takže zostava má stále svoju silu, čo chce potvrdiť aj treťou radovou platňou s názvom „The Devil Rides Out“, ktorá svetlo sveta uzrie 18. novembra. Produkčnú taktovku si na plecia vzal samotný Herman Frank, o mix sa postaral Charlie Bauerfeind. Takže, čo sa bude diať počas viac ako päťdesiatich minút? 12 skladieb a to hneď od prvej, sa nesie v duchu tradičného nemeckého heavy metalu, ktoré sú plné melódií, klasických gitarových vyhrávok, heavy energie, ale i pomalších fáz. Dajú sa tu nájsť aj veľmi dobré skladby napr. „Running Back“ či „Dead or Alive“, ktoré môžu byť zaradené na akýkoľvek výberový album all stars heavy metal. Takže, záverom môžem skonštatovať, že Hermanovi sa podarilo stvoriť album vo všeobecnosti nadpriemerných kvalít, ktorý sa nemusí vôbec stratiť v konkurencii toho obrovského množstva heavy kapiel a albumov. KREMATOR

Iron Skies

Nemecko/rock Dr. Music Promotion/66:59 Podľa vizáže hlavného protagonistu som to tipoval niečo medzi hipíkmi a death metalom. Čiže mohlo to byť čokoľvek. Na prekvapenie ide o príjemný rock. Žiadna brutalita, divoké nálady ani hutné experimenty. Nahrávka pomaly plynie ako rieka a nechá vás unášať prúdom. Taktiež ma prekvapil pôvod hudobníkov. Cítiť tu vplyv takého južanského nezávislého rocku, niekde od južných štátov Ameriky, ale určite nie Nemecka. Tí, keď hrajú rock, hrajú ho zväčša tým veselým hulákajúcim štýlom, čo presne rád nemám. Tu je ten rock decentný, zasnený, melancholický. Na debut je to šikovne odvedená práca. Aj keď som si príliš vzťah k albumu nevytvoril, musím objektívne priznať, že je po formálnej stránke výborne spravený. Možno viac skladieb ako chytľavá „Mary Ann“ a moje hodnotenie by išlo vyššie, napriek tomu, ak to vezmeme zasa objektívne, že to je tak zvláštne nedobrá skladba, až sa mi neskutočne páči. PIŠTÍK

The Devil Rides Out

3/5

CHARRED WALLS OF THE DAMNED USA/power/thrash metal Metal Blade/33:17

Dal som si tú robotu a pozorne som si vypočul všetky tri albumy tejto, na prvé počutie, podarenej a zaujímavej kapely. Mená ako Richard Christy a Steve DiGiorgio by už mal poznať každý fanúšik technického metalu až death metalu a Jason Suecof svojou gitarovou hrou dokazuje, že nie je len svetoznámy metalový producent. Kvarteto dotvára Tim „Ripper“ Owens, veľmi známy svojím pôsobením v JUDAS PRIEST. Je zaujímavé, že ani jeden z troch albumov nie je nezaujímavý. Chce to len koncept. A tak na novinke hneď druhá skladba „Soulless“ začína takou smršťou bicích, za ktorú by sa nebál ani SODOM, aby preskočila na baladickú a epickú „Afterlife“. Takéto skoky sú na celom albume, a tak „Creatures...“ vyznie kompozične veľmi sviežo a zároveň kompaktne. Nemá zmysel teraz rozoberať, do ktorého skoku aká skladba patrí, pretože každá z nich je svojím spôsobom nádherná a spomenutí páni dokazujú, prečo sú právom označovaní za svetovú extra triedu. Navyše počas celého albumu ma prenasledoval duch Chucka Chuldinera, kráľa death metalu a môže zato hlavne Richard, ktorý svojou hrou na bicie nenechá spomienku na legendu DEATH vychladnúť. Pekne to vyznie hlavne v poslednej skladbe, kde by Chuck svojím vokálom určite zapadol. Jedinú vec, ktorú by som skoro dokonalej kapele vytkol, je na moje prekvapenie Tim. Je to pán spevák, ale na jeho škodu jeho štýl spevu po pár skladbách zovšednie a prestane byť zaujímavý a nakoniec splynie. Škoda.

4/5

IN CAUDA VENENUM / HEIR / SPECTRALE

Nemecko/heavy metal AFM Records/51:59

In Cauda Venenum/Heir/Spectrale HERMAN FRANK je sólový projekt gitaristu Hermana Franka, ktorý ešte donedávna pôsobil u asi nezničiteľnej a nestarnúcej nemeckej heavy metalovej hydry ACCEPT.

rokom. Našťastie na hudobnej scéne existujú formácie, ktoré túto možnosť priam ponúkajú. Aj spoza veľkej mláky k nám prichádza album plný rockových klenotov. Pýtam sa sám seba, kto vlastne ale nepozná KANSAS? Meno obrovských rozmerov, história plná úspechov a zoskupenie hudobníkov, z ktorých má každý niekoľko pekných ocenení. Prvý album kapela vydala v roku 1974, teda rok po tom, ako som sa narodil a dnes si pripisuje svoje pätnáste dielo. Vytvorila však aj filmovú hudbu, vydala až osem zlatých albumov a dokonca tri multi-platinové! Sú to údaje, ktoré poukazujú na neopodstatnené plytvanie slovami na hodnotenie materiálu, ktorý Kansas prinášajú na albume „The Prelude Implicit“. Tak, ako to bolo vždy doteraz, skladby sú opäť veľkolepé, symfonické, baladicky rockové a s výraznou podporou husľovej hry dokonale inštrumentálne. Dúfam, že Kansas, hoci aj za podpory ďalších a ďalších skvelých hudobníkov, bude na scénu prinášať platinové diela ešte ďalšie roky. Vychutnávať si totiž ich hudbu je ten najemotívnejší zážitok.

PIŠTÍK

ĎURO HARÍŇ

5/5

IRON FIRE

KHONSU

Dánsko/power metal Crime Records/45:53

Nórsko/industrial black metal Jhator Recordings/53:03

Among The Dead Pôvodne pracoval Martin Steene, spevák a basák IRON FIRE na albume „Inferno“, ktorý mal vyjsť po albume „Voyage of the Damned“ v roku 2012. Kvôli personálnym zmenám a ďalším príčinám je tento pripravovaný album odložený do šuplíka a na jeho mieste sa skvie plnohodnotná novinka „Among the Dead“. Oči mi horia nadšením ako dva plynové horáky, keďže dvanásť skladieb hlási návrat k priamočiaremu, jednoduchšiemu, výbušnému a ako napalm chytľavému spôsobu metalenia na bojovom poli. Obal ma mierne vyviedol z miery, pretože doteraz ma skupina rozmaznávala vikingskou tematikou. Bezduché telá nemŕtvych poletujú vzduchom, sú drvené pod kolesami ťažkých vozidiel a svetom vládne vyhladzovacia vojna. Obnovené trio dopĺňa dávny bubeník Gunnar Olsen, ktorý nahrával prvý album „Thunderstorm“ 2000. Novinka je skvelá, horí životom, hmýri sa dobrými nápadmi, má vynikajúci zvuk, skrátka radosť počúvať. Martin Steene navyše oplýva jedinečným talentom písať srdce zvierajúce balady a jedenásta skladba „When the Lights Go Out“ je ďalšou z nich. Je nádherná. ERIK NÁDUDVARI

4,9/5

INCANTATION

Tribute to theGoat

Francúzsko/black metal Les Acteurs de l‘ombre Productions (Split)/50:26 Začnem trocha inak. Budúci rok zrejme objaví svetlo sveta najočakávanejšia filmová udalosť storočia. Nikdy neboli očakávanie v oblasti filmu, a vlastne v kultúre samotnej tak obrovské, ako v prípade pokračovania kultového mystéria Twin Peaks. Temné lesy, sovy a tajomno. Je jasné, že opäť svet už nebude

Americká death metalová horda INCANTATION bola po celú svoju existenciu stále posúvaná do úzadia a nikdy akosi nebola vpustená medzi elitu. Dôvod tejto situácie ja osobne nepoznám, nakoľko ich blasfemické ponímanie tohto štýlu si po celom svete získalo obrovské množstvo fanúšikov a taktiež veľké množstvo neskorších kapiel sa po nich „opičilo“. Ich hutné, ťažké a „zahulené“ death metalové riff y už v dávnej minulosti začali vytvárať a definovať akýsi subžáner v rámci smrtiaceho kovu. No nič, toto tu asi nevyriešime a poďme k nahrávke. Už, ako ste postrehli vzáhlaví, nejedná sa o žiadnu novinku (hoc by sa už aj po dvoch rokoch patrilo), ale o reedíciu kompilačného (inde uvádzané aj živého) albumu „Tribute to the Goat“ z roku 1997. Season of Mist ho vydáva v podobe limitovaných 666 ks čiernych ručne číslovaných a 333 zlatých ručne číslovaných kópií LP platní. Album je poskladaný predovšetkým z prvých nahrávok a radových platní, zmestil sa tam cover od NECROPHAGIA „Abomination“ a záver dvanásť skladbového dielka (posledné štyri skladby) sú z demonahrávky „Demo #1“ z roku 1990 (tomu zodpovedá aj zvuk). Takže milovníci vinylov máte príležitosť, resp. jedinú šancu si nahrávku doplniť do zbierky, nakoľko „Tribute to the Goat“ na platni ešte nevyšiel. Takže nech sa páči: trocha nostalgických spomienok vyrytých na čiernom (zlatom) kolese. A aby som nezabudol, platňa dostala aj nový, podľa mňa krajší obal. KREMATOR

4,9/5

The Xun Protectorate

USA/death metal Season of Mist (reedícia)/40:38

Creatures Wathing Over theDead

MAREK DEVILMAN HABDÁK

HERMAN FRANK

4/5

HIOB AD

taký ako predtým, pretože nie všetko je tým, čím sa zdá byť. A práve kvôli tomuto som si so záujmom vypočul tento zvláštny split. Začnem prvou kapelou SPECTRALE, ktorá je tu inštrumentálnym telesom a jej úloha je skôr navodiť atmosféru v podobe intra a akýchsi medzičlánkov. HEIR je skôr takou post blackovou záležitosťou. Obe predkladajú kvalitné skladby, ale zasa nevyčnievajú príliš. Rozdielom triedy totiž valcuje všetko ostatné, a asi to je aj tak myslené a spracované, tretia skladba „Laura Palmer, Agonie à Twin Peaks“ od IN CAUDA VENENUM. Ako už názov napovedá, vnuknutie a inšpirácia je jasná. Kto pozná soundtrack od velikána Angela Badalamentiho, bude myslím si nadšený. Ako už teda jej názov prezrádza, skladba používa hypnotické motívy z jeho geniálneho diela „Laura Palmer´s Theme“ a je inšpirovaná nesmrteľným seriálom, ktorý doviedol filmové umenie do absolútna. Tento počin je dokonalý, podobne ako seriál, ktorý sa stal jej inšpiráciou. Neviem, čo mágovia z IN CAUDA VENENUM zamýšľali, ale vydráždiť a zosilniť očakávania sa im podarilo slušne.

4/5

KANSAS

The Prelude Implicit

USA/progressive heavy rock InsideOut Music/53:26 Potrebujete sa obklopiť zdravým melodickým rockom? Recept k hudobnému úspechu nie je potrebné vybrať u lekára a ani nie je nutné stáť v rade na dobrú hudbu, ako to bolo pred osemdesiatym deviatym

Podľa promo materiálov kapela KHONSU je priekopníkom a inovátorom extrémnej metalovej hudby z nórskeho Bergenu, ktorá pozostáva z členov kapiel KEEP OF KALESSIN a MÁNES. No tá druhá časť vety sa zakladá na pravde aj nie. KHONSU tvoria dvaja hudobníci S. Grønbech (všetky nástroje), ktorý skutočne chvíľu (v roku 2003, v časoch EP „Reclaim“) pôsobil v KEEP OF KALESSIN a T´ol (Terje Olsen, spev) pôsobiaci v kapelách KILLING FOR COMPANY, ex-CHTON a podľa všetkého aj v MÁNES. Po spustení tejto novinky musím hneď povedať, že nie je to nič typické ani ako sa povie klasické. Je to niečo iné, zvláštne a skutočne inovatívne. Nazvem to ako FEAR FACTORY v 90. rokoch v rámci „death metalu“. Hudba má výrazne temné futuristické nálady a je ju veľmi ťažké porovnať s inou, na scéne pôsobiacou kapelou alebo hudobným žánrom. Fakt celkom zaujímavé. KHONSU prináša zlovestnú kombináciu metalu a elektronických prvkov, ktoré spájajú temnosť, epickosť, opustenosť a akúsi tajomnú atmosféru. Neviem, ako by som to priblížil známymi pojmami používanými v metale - progresívny, industriálny, experimentálny black metal???. Meno KHONSU je prevzaté od staroegyptského boha Mesiaca a doslovne to znamená „Ten, kto cestuje cez nočnú oblohu“, čo je skutočne veľmi výstižné. Kapela za svoju éru od roku 2012 má na „triku“ debutový album „Anomalia“ z roku 2012 vydaný pod Season of Mist, miničko „Traveller“ z roku 2014, singel „A Jhator Ascension“ (z tohto roku, recenzovaný na inom mieste) a napokon túto novinku „The Xun Protectorate“. Viac ako 50 minút má fanúšik, resp. poslucháč čo robiť s prelúskaním tohto albumu, takže to nie je nič pre klasikov alebo ortodoxných fans pure black metalu. Slovíčko zaujímavé je na pravom mieste, ale musím si to celé ešte nechať preležať v hlave a ešte niekoľkokrát pustiť sluchovodmi, aby som sa vedel skutočne vyjadriť. Je to fakt ťažké, takže hodnotenie dávam iba predbežne a s rezervou. Celková charakteristika: Jean Michel Jarre a black metal? KREMATOR

4/5

KALIYUGA

Once Upon a Time

Francúzsko/grindcore/crust L‘Inphantile Collective – L‘C 020/31:33 V priebehu 30 minút 16 skladieb, to určite „zaváňa“ žánrovo rýchlym a patrične hlučným hudobným zúčtovaním. Francúzski neocrustgrinderi KALIYUGA to presne ponúkajú na svojom novom CD. Ťažko uchopiteľná, avantgardná, hudobná lavína sa rúti na poslucháčov zhmotnená v temných melódiách, doplnených ženským screamom speváčky Emilie. V hudbe KALIYUGA je chlad, temnota, bolesť ohlodaná až do špiku kosti. Vydýchnutie prichádza s poslednou skladbou „The Final Sleep“, ktorá je poctou veteránom žánru NASUM. Extrémny hudobný počin a lahôdka najmä pre grind/crust pôžitkárov. FILIP GLOCKO

4/5

LEPROUS

Live At Rockefeller Music Hall Nórsko/avantgarde metal InsideOut Music (Live album)/70:85

LEPROUS sú určite výnimočným zjavom na poli svetovej hudobnej scény. Je naozaj zaujímavé počúvať kapelu, ktorá chce objavovať rôzne chute hudobných


se „opravdu velkou“ metalovou kapelou. Kousky jako „Street of Rage“, „Olympus“ nebo „Imhotep“ mluví sami za sebe. Ať žije NWOBHM!!!!!! MARTIN BARTÁK

4,5/5

MADAME MAYHEM Now You Know USA/pop hard rock Metalville/52:20 štýlov, zvukov, a pritom ostať sama sebou, uveriteľná a skutočná. 11 skladieb ako: „The Flood, Foe, Third Law, Rewind, The Cloak, Acquired Taste, Red, Slave, Moon, Down“ a „The Price“, 11 výnimočných hudobných počinov. Skladby sú naživo podané s obdivuhodnou ľahkosťou a príťažlivosťou pre poslucháča. LEPROUS sú kapelou, ktorá v súčasnosti ako jedna z mála môže pootvoriť dvere do sveta rocku a metalu aj nemetalovému spektru fanúšikov. Znie to metalovo, ale metal to nie je, znie to rockovo, ale rock to nie. Sú to proste LEPROUS! FILIP GLOCKO

5/5

LUCA TURILLI’S RHAPSODY

Prometheus: The Dolby Atmos Experience + Cinematic And Live Taliansko/symphonic metal Nuclear Blast/63:03/59:53

Dolby Atmos je nový zvukový formát, ktorý ma preniesol do koncertnej sály a bol som z neho vo vytržení. Luca Turilli prijal ponuku producenta Chrisa Neila, neváhal a album „Prometheus“ vrhol do náročnej skúšky ohňom ako Prometea prikovaného reťazami ku skalnému bralu. Výsledok je zvukovo omračujúci, dokonalý. CD I. obsahuje skladby v živom prevedení z albumov „Ascending to Infinity“, „Prometheus, Symphonia Ignis Divinus“ a zároveň načiera hlboko do histórie RHAPSODY OF FIRE (RHAPSODY), rozprávkovo znejúcich albumov „Legendary Tales“, „Emerald Sword“ a neskoršieho „Triumph or Agony“. Alessandro Conti zvláda hlasové partie Fabia Lioneho s prehľadom a vtláča im svoju charizmatickú pečať. CD II. pokračuje v rozprávaní príbehov z iných svetov a okrem spomenutých diel nám otvára stránky časom zaprášených albumov „Dawn of Victory“, či „Prophet of the Last Eclipse“ 2002 v skladbe „Demonheart“ (druhý sólový album). Slávnostná symfónia energiou pulzujúceho metalu, filmu a pestrej palety štyroch elementov znamenajúcich život. Stupefacente e meraviglioso! ERIK NÁDUDVARI

4,5/5

LAMB OF GOD The Duke

USA/groovy metal Nuclear Blast/22:14 Tak, baránok Boží a ja. To je výzva ako hrom. Túto kapelu registrujem už od ich začiatkov, keď načali novú vlnu moderného metalu albumom „New American Gospel“. Kríženie kapiel ako TESTAMENT a PANTERA im nesie úspech doteraz. A ak majú v čele neprehliadnuteľného frontmana menom Randy Blythe, tak je o úspech postarané. Každý, kto sa venuje metalu vie, že práve Randy sa postaral o obrovskú negatívnu reklamu pre kapelu, a preto je sympatické, že EP, ktoré recenzujem, nie je len na udržanie fanúšikov v napätí, kým vydajú ďalší album, ale je poctou pre fanúšika chorého na zákernú leukémiu. A tak Wayne „The Duke“ Ford sa stáva týmto večným. Sympatické, charakterné. Práve úvodná „The Duke“ vďaka textu o smrteľnosti a melodickému vokálu ma núti počúvať L. O. G. stále dookola. Riadny hit. Zvláštne, pretože inak ma vôbec nezaujali, a to hlavne naživo. Keby takýmto spôsobom nahrali celý album, tak ich žeriem aj s topánkami.:) Druhá „Culing“ je už zabiják typický z ich dielne a musím uznať, že ide o silne natlakovaný kúsok. Tri kúsky „512“, „Still Echoes“ a „Engage The Fear Machine“ z poslednej dosky „VII Sturm und Drang“ sú čisto koncertné a pekne ukazujú, že kapele to naživo naozaj šlape, tak snáď ma v tomto živote presvedčia. Howgh. MAREK DEVILMAN HABDÁK

LEAVES’ EYES

Fires In The North

Nemecko/symphonic metal AFM Records/20:40

62 ROCK HARD

4,5/5

Na ďalekom severe sa v lesoch zahalených do hmlistého studeného oparu opäť rozhoreli strážne ohne. Mohutný kýl s dračou hlavou prirazil k brehu a ťažko ozbrojení bojovníci vyskákali z drakkaru na breh. A krvavá história opäť roztočila svoje zubaté kolesá. EP prináša kompozíciu s rovnakým názvom, ktorá sa nesie v tradičnom duchu LEAVES´ EYES. Má ostrý gitarový zvuk, dokonalý spev Liv Kristine, vlčie vrčanie Alexa Krulla v húštinách stromov a predovšetkým je zavinutá do neskutočne krásnej atmosféry sveta bojachtivých Vikingov. Skladba vyžaruje silnú auru príbehu, ktorý ľahko presvedčí poslucháča o realite sveta, o ktorom práve počúva. Táto skladba má aj vydarenú akustickú podobu, jemnejšiu v prejave, ale rovnako silnú v základoch. EP je obohatené ďalšími tromi výživnými skladbami „Edge of Steel“, „Sacred Vow“ a „Swords in Rock“, verzie 2016. Pochádzajú z predchádzajúceho, úspešného albumu „King of Kings“ 2015. Tešte sa na nový album! ERIK NÁDUDVARI

4/5

MADDER MORTEM

BARBORA STUCHLÍKOVÁ

Red in Tooth and Claws

4,4/5

MILES NIELSEN AND THE RUSTED

Nórsko/avantgarde prog metal Dark Essence Records/51:08

Heavy Metal

Ak hľadáte niečo, vďaka čomu sa budete tešiť domov, nechajte si doma tento album a v práci nebudete vedieť obsedieť. Tí, čo ich tvorbu sledujú už dlhšie, vedia, že toto nie je typická female fronted skupina. Nečakajte ľúbivý krehký hlások navlečený v pevnom korzete, ktorý občas švihne hrivou a hudbu preplnenú symfonickou vatou. MADDER MORTEM nám už roky servírujú niečo, čo sa len ťažko škatuľkuje. Je tam niečo z progu, niečo z avantgardy aj jazzu, doplnené o občas krehký, občas sýty a občas hysterický vokál Agnete M. Kirkevaag. Zatiaľ, čo ich staršia tvorba vyžadovala viac sústredenia a trpezlivosti, kým si podmanila ucho fanúšika, novinka „Red in Tooth and Claws” pokračuje v tom, čo bolo nastolené na predchodcovi „Eight Ways”. Okrem hysterickosti typickej pre MADDER MORTEM, nás tentoraz odmenili množstvom melódií v refrénoch, vďaka čomu sú skladby oveľa prístupnejšie, no nestrácajú na dramatickosti, pestrosti a komplexnosti. Na druhej strane gitary pôsobia temnejšie a ťaživejšie. Agnete opäť predvádza širokú plejádu polôh. V„Return to the End of the World“ ukazuje, že jazz by mohol byť jej druhým zamestnaním, naopak „Fallow Season” je asi najpopovejšou skladbou na celom albume, aj keď pop v podaní MADDER MORTEM má od popu naozaj ďaleko. Pri žiadnej skladbe si po prvej minúte nemôžete povedať, že viete, ako dopadne. Vďaka tomu sa ani na sekundu nenudíte. Zároveň album naozaj graduje a uzatvára ho asi najlepšia skladba na nahrávke – „Underdogs” aj s jednoduchým gitarovým sólom hodným najväčších metalových slaďákov. Predstavenie „Red in Tooth and Claws“ končí, aktéri sa ešte poslednýkrát vracajú pokloniť a vy začínate byť nostalgickí, že to celé končí. Našťastie existuje tlačidlo „play again“, takže ide sa na to. Again and again and again. BARBORA STUCHLÍKOVÁ

MADAME MAYHEM – priznávamsa, tentonázovsa mi extrémnepáči. No to ešte nestačí na to, aby album dostal plný počet bodov. Pozoruhodne nadupaný zoznam hostí si ho však už pýta výraznejšie. Menujem len pár – Billy Sheehan (MR. BIG), Ray Luzier (KORN), Ron Thal (GUNS N’ ROSES),… Zmaľovaná Američanka sa vie obklopiť správnymi ľuďmi. Čo jej spev nezachráni, to napravia veľavážení hostia. Vďaka nim je album neuveriteľne rozmanitý, od rocku, cez hard rock, punkovú živelnosť, arabského Kusturicu, blues až po nechutne popové, vtieravé a „skotačivé“ skladby. Je to naozaj nechutné, najmä preto, že jednu skupinu sfúknem za ich prvoplánové hitovice a druhú som ochotná z rovnakého dôvodu vychváliť do neba. Do pekla s tebou MADAME MAYHEM. Máš brutálne fádny hlasový prejav, vo výškach ti to nepristane a v stredných polohách si nudná, no aj tak mám potrebu tvoj album chváliť. Je to skvelý kontrast. Na jednej strane nuda, ktorá je jemne položená na neuveriteľne zaujímavých hard rockových gitarových vyhrávkach. Stačí presmerovať svoju pozornosť na správne miesto a zistíte, že to, pri čom si MADAME nezaujato pospevuje, je namakaná hudba. Každá skladba je totálne iná (čo pri takej plejáde hostí asi nie je ani prekvapivé) a žiadna nenudí. Nuž, toto mi poriadne zamotalo hlavu. Stále neviem, či je to gýč, alebo je to fakt dobré. Teraz je to ale jedno, podstatné je, že ma bavilo počúvať to.

5/5

MONUMENT

Hair of the Dog

Anglie/heavy metal Rock of Angels Records/51:47 Skočím do toho rovnýma nohama, MONUMENT je kapela, která doslova a do písmene ctí tradice dřevního heavy metalu. Hned úvodní „Hair of the Dog“ do vás zasekne dráp klasické heavy školy, kterou tak dobře známe prostřednictvím IRON MAIDEN. MONUMENT se drží šablony, kterou vyprofilovali právě zmiňovaní „mejdni“ někdy kolem roku 1982-1984 – pravý British Heavy Metal. S každou další odeznělou skladbou pociťujete to nadšení, tu svěžest, která tryská z repráků a vtahuje vás do víru dění. Myslím, že na této nahrávce se klukům podařilo zachytit ducha klasického heavy metalu a to s naprostou lehkostí a grácií. Vím, že na „Hair of the Dog“ nepřináší nic nového, moderního, nic inovativního, ale v záplavě vyrojivších se nových heavy spolků, vezoucích se na dmoucí vlně, vyčnívají velmi výrazně. Mě rozhodně potěšili a myslím, že mají velmi velký potenciál stát

Francúzsko/melodic heavy/power metal AFM Records/53:26 Keď sa dnes pozriete na bandu NIGHTMARE, vôbec nebude vyznievať, akoby patrila do priekopníckej sféry metalu vo Francúzsku. Opak je však pravdou, pretože táto kapela má vo svojom rodnom liste uvedený rok narodenia 1979. Z pôvodnej zostavy však v kapele nájdete už len jediného člena, pretože nová zostava plná mladej krvi, bola predstavená v rodnom meste Grenoble len minulý rok. Veľmi ťažko sa mi preto hodnotí ich nový album „Dead Sun“. Jeho rukopis je totiž jasne modernizovaný, čo síce nie je vôbec zlé, ale je to o niečo iné, ako sme boli u NIGHTMARE zvyknutí donedávna. Každý možný progres v metalovej hudbe je ale vítaný, pretože prináša fanúšikom tejto krásnej hudby obohatenie. Nielen kultúrne, ale hlavne duševné. Platí to minimálne u mňa. Značne modernizovaná kapela NIGHTMARE teda predstavuje svoju čerstvú nahrávku. Keďže o hudbu sa stará parta energickejších mladších mužov, má aj ona samotná väčšie gule a je v podstate úderná úplne inak, ako tomu bolo v minulosti. Mladú krv môžete začuchať na moderne znejúcich gitarových riff och a hlavne na zvuku, ktorý je digitálnou dobou značne ovplyvnený. Heavy/power metal, ktorý NIGHTMARE prezentujú tak spĺňa atribúty potrebné ku kladnému hodnoteniu. Na čele pódiového rozostavenia sa objavil výborne zafarbený ženský vokál, ktorý je dostatočne melodický, no zároveň tvrdý. Tak, ako aj samotný album. Táto zostava sa chystá aj na pódiá po Európe tak uvidíme, ako sa dokáže odprezentovať naživo.

4/5

POETRY IN TELEGRAMS

Ale kdeže heavy metal, len veselý, družný, priateľský a výborne zahratý rock zakorenený do 60. rokov, ovplyvnený západnou kultúrou kontinentu a poprášený soulom. Družina spriaznená okolo Milesa Nielsena je dozretá ako dobré víno a na nahrávke to skutočne počuť. Páči sa mi ten blízky závan zvučiaci menami ako TOM PETTY AND THE HEARTBREAKERS, Ray Charles, FLEETWOOD MAC. Miles Nielsen a jeho spolok fungujú od roku 2009 a ako zisťujem, istý Rick Nielsen, gitarista a hlavný tvoriteľ hudby v CHEAP TRICK je s Milesom pokrvne spriaznený. Album nesie desať rockových skladieb, ovlažených decentne znejúcim saxofónom, krásnymi gitarovými linkami, vokálnymi harmóniami, skvelými riff mi a ľahko zapamätateľnými melódiami. Nástroje sa pohrávajú s tradičným rockom, emóciami, originálnymi nápadmi s občasne popovým nádychom, to všetko pevne spojené so zemou, z ktorej pochádzajú. „Heavy Metal“ je album, ktorý sa dá počúvať stále, nech sa píše akékoľvek storočie.

4/5

MASQUERADE Soul Deception

Švajčiarsko/melodic death/thrashmetal Independent/33:52

Melancholy

Slovensko/progressive rock/metal My Point Records/17:05 Dnes prišiel tretí telegram. Sivý, s čiernou kresbou v bielom geometrickom útvare. Obsah správy je ako vždy stručný, no jej hudobná časť zachytáva mnohorozmernú realitu. Melanchólia začína hlbokým dýchaním „Breathing“, ktorej úvod patrí krásnemu saxofónu a Jørgenovi Munkebymu zo SHINING. Naozaj melancholické, miestami hypnoticky naliehavé, so smutnou atmosférou surového, zahmleného pobrežia uzimeného Islandu. V „Relationship Dynamaics“ spev nezaznie, o to viac však vyniká inštrumentálna chuť sedemstrunovej gitary. Neskutočné, čo všetko vyjadruje tónmi a náladou.„If“ je o vzťahu, drsná a nežná zároveň, s nostalgickým závanom nedávnej minulosti. „Bulgakov“ má v sebe drámu, akú si pamätám z kníh autora. Je skladbou, ktorá neuľahčuje, naopak, núti k hlbokému zamysleniu sa nad sebou samým a svetom, v ktorom žijeme. Súčasťou „Melancholy“ je video „Stargazing“. Nielen kvôli hviezdam a astronómii má všetky moje sympatie, ale predovšetkým pre jeho umelecké kvality. Pozrite sa cez hvezdársky ďalekohľad a uvidíte, aký zaujímavý svet sa vám zjaví. ERIK NÁDUDVARI

Určite pri započutí názvu MASQUERADE každý metalový fanúšik začne listovať v mozgových závitoch a premýšľať, akú kapelu (resp. koľké kapely) pod týmto názvom pozná. Tentokrát sa pod týmto v dnešnej dobe už nie moc originálnym názvom ukrýva švajčiarska death/thrash metalová formácia. Skupina vznikla iba v roku 2013 a „Soul Deception“ je ich debutovým albumom. Keďže ide o nováčika na scéne, trocha prebrúsim ich krátkodobú históriu. Za zrodom kapely stojí bratské duo Marcus Seebach (spev) a Michael Seebach (gitara), ku ktorým sa pridali gitarista Thomas Eckert a basák Devrim Akyuz. Toho však v roku 2015 vystriedal súčasný člen Gion Alig. Zostavu dopĺňa bubeník Patrik Arnold. A čo prináša „Soul Deception“? Päť skladieb na ploche viac ako pol hodinky. Hudobná produkcia MASQUERADE sa poväčšine pohybuje na poli melodického a technického death metalu, občas reznutého i o thrashové vplyvy. Je to akýsi článok medzi starou a novou (modernejšou) školou, kde sú cítiť vplyvy (vzory) napríklad kapiel HYPOCRISY, ARCH ENEMY, ARSIS, ale i DEATH a ďalších. Hromové „blast beaty“ sú tu veľmi rozumne a chytľavo namiešané s miernejším tempom, melodickými a technickými partiami. Celkovo z toho vyšiel veľmi zaujímavý produkt, ktorý neprináša síce nič prevratné, ale zato je hodne počúvateľný. Na debut skutočne veľmi dobré, a kto má vzťah k melodickému death metalu, určite neoľutuje svoj čas strávený s MASQUERADE a ich „Soul Deception“. KREMATOR

Dead Sun

ĎURO HARÍŇ

USA/rock Rotown Records/34:08

ERIK NÁDUDARI

NIGHTMARE

4/5

4,5/5

PRIMORDIAL

Gods To The Godless

Írsko/pagan metal Metalblade Records/1:21:54 Ak nerátame live z roku 2010, tak írski pohani vydávajú po ôsmich albumoch prvýkrát svoj živák. Je sympatické, že nie je to žiadne blue ray a niekoľko DVD, ale iba obyčajné CD a pre vinylových maniakov spravili 2 LP. Vôbec ma neprekvapuje, že ako mnoho skupín, tak aj oni siahli po nemeckom publiku na festivale „Bang Your Head“. Nemci sa teda vedia baviť, čo istotne potvrdia všetci návštevníci ich festivalov a blízkeho Rakúska. Netreba sa ani čudovať, že skladieb na playliste je len 11. Veď najkratšia skladba má 6:11. Všetci, čo poznajú PRIMORDIAL, vedia, že najväčšou zbraňou kapely sú rozvláčne epické kompozície plné melódií, ktoré vás uchvátia na celý život. Základný poznávacím znamením okrem parohov hadov, ktorí sa navzájom požierajú v znaku, je neprehliadnuteľný frontman Alan Averill „Nemtheanga“. Jeho netypický vokál sa vám buď bude páčiť alebo nie. Po nutnom intre Alan zareve: „My sme PRIMORIAL a sme z Írskej republiky“ a môže sa ísť na to. Neprekvapila ma ako prvá „Gods to the Godless“ z tretieho albumu „Spirit the Earth Aflame“, kde Alan jemne zahrieva svoje hlasivky. Už od začiatku je po zvukovej stránke, že PRIMORDIAL stavili viac na živelnosť ako na digitálnu sterilnosť a nedošlo k žiadnym post koncertným úpravám. Hneď ďalšími dvomi


skladbami načnú posledný vynikajúci album „Where Greater Men Have Fallen“, aby im v „Babels Tower“ nevyšlo sólo. Nechali to tak, a to je presne to, čo chceli týmto živákom docieliť. Kapela samozrejme čerpá z celej diskografie, a tak musia prísť hitovky „As Rome Burns“ „The Alchemist Head“, ktorá je asi najbrutálnejšia, najfolkovejšia „Heathen Tribes“ a celý koncert zakončili „Empire Falls“. Počas počúvania a gradovania skladieb si uvedomíte, ako silno preniká írskou tvorbou vikingský duch švédskych BATHORY, a prečo sú pohania zo zelených ostrovov tak populárni. Je to preto, lebo sa na nič a nikoho nehrajú a živočíšnosť a príroda z nich smrdí do ďaleka. MAREK DEVILMAN HABDÁK

4/5

PENITENCE ONIRIQUE V.I.T.R.I.O.L.

Francúzsko/black metal Les Acteurs De L’Ombre Productions/47:18 Na počiatku sa na vás vysype slušná víchrica. Má to riadny náboj a prvá skladba je obrovský prísľub. „L‘âme Sur Les Pavés“ je skutočná perla s neuveriteľne chytľavou gitarovou linkou, poriadnym zrýchleným a slušným vokálom. Do toho jemné podozrenie, že to vyznenie mi pripomína až raw black metal. Nie špinavým zvukom, práveže ten je relatívne slušný. Ono v podstate už dnes je dobrý zvuk štandard, ale skôr akoby vzdávali poctu časom, kedy black metal ešte znel ako black metal, teda živočíšny, pocitový a ohavný. Žiadne kudrlinky, technická dokonalosť a už vôbec nie zbytočnosti ako špičkový zvuk, či dokonca vedieť hrať na gitare. Toto black metal nikdy nepotreboval, pretože ten je o pocite a atmosfére a práve PENITENCE ONIRIQUE akoby vzdávali hold skutočným koreňom stvorených obludami BATHORY a DARKTHRONE. Samozrejme, že používajú troška modernejšie postupy, a keď sa pozrieme, odkiaľ sú a firmu, ktorá ich vydáva, je jasné, že troška to o niečo netradičné obohatia. Každopádne vás však táto víchrica piatich rozsiahlych kompozícií zmetie. A zvláštny to paradox, rozsiahle, rýchle, ale vôbec nenudiace. PIŠTÍK

4/5

PERZONAL WAR

Inside the New Time Chaoz Nemecko/thrash/power metal Metalville/51:43

Koncom osemdesiatych rokoch patrila americká (teraz už legendárna) skupina METALLICA k mojim obľúbeným kapelám, až kým neprišiel ich tzv. čierny album „Metallica“, ktorý som akosi nemohol v tej dobe prehrýzť a neprehrýzol som ho doteraz. A to čo sa dialo potom, to už radšej ani nekomentujem. Samozrejme je veľké množstvo fanúšikov, ktorý so mnou súhlasiť nebudú a METALLICA je pre nich kult doteraz, ale k tomuto som tieto riadky smerovať nechcel. Chcel som tým povedať, že všetky kapely z tohto okruhu (čiže štýlovo pripomínajúce tvorbu týchto Američanov) išli, idú a stále pôjdu mimo mňa. Toto bol pravdepodobne aj prípad nemeckej kapely PERZONAL WAR. O kapele fungujúcej už od roku 1996 (aj keď v rokoch 1996 až 2002 ako PERSONAL WAR) som do súčasnosti nepočul, aj napriek tomu, že na svojom konte majú vrátane novinky až deväť albumov. A prečo takýto úvod. Pre fanúšikov kapely je to asi jasné, pre neznalých preto, že táto kapela produkuje hudbu veľmi, ale veľmi podobnú tvorbe spomínaných amerických vzorov, len troška v modernejšom šate. Nový album „Inside the New Time Chaoz“ obsahuje jedenásť skladieb, ktorých celková dĺžka sa vyšplhala cez päťdesiat minút, imitujú akýsi „metallikovský“ štýl metalu obohatený o svojské ponímanie scény a modernejšie vplyvy. Hudobne tomu nie je čo absolútne vytknúť, no mňa to akosi nedostalo. Neviem, možno je to tou mojou averziou, no nemyslím si. Samozrejme, nájdu sa tu i kvalitné skladby. ...a nezaujal ma ani obal, ktorý je nezáživný a na prvý pohľad absolútne nepútavý (aj obal predáva). KREMATOR

3,5/5

RUINS

Undercurrent

Austrália (Tasmánia)/black metal Listenable Records/44:40 Od austrálskych protinožcov sa do našich končín až tak veľa muziky nedostane (s amozrejme okrem veteránov z AC/DC), a to už nehovorím o čiernom kove. Prvý kontakt s Austrálčanmi u mňa (teraz mám na mysli z tých tvrdších žánrov) bol so skupinou MORTIFICATION a ich albumom „Scrolls of the Megilloth“, potom postupne prichádzali ďalšie a ďalšie, až som narazil na kapelu PSYCROPTIC, ktorá pochádza z

austrálskeho ostrova Tasmánia, čo je pre našinca skutočná neznáma. Veď, väčšina z nás okrem krásnej prírody a tasmánskych diabloch o tomto ostrove veľa nevie. No, teraz ale poďme k iným „diablom“. Z Tasmánie pochádza aj black metalová kapela RUINS, ktorá vydala koncom októbra už svoj v poradí piaty radový album. Päťka dostala názov „Undercurrent“ a dostalo sa na ňu deväť skladieb. Približne na ¾ hodiny nás zahalí plnohodnotná temnota, ktorá do poslucháča zatne zuby ako tasmánsky diabol do zdochliny. Dusná a valivá pachuť atmosférického black metalu je lepkavá ako čerstvo uhasená smola, ktorej sa len tak nezbavíte. Aj keď územie Tasmánie je nesmierne ďaleko, z nahrávky cítiť nórsky chlad typu KHOLD, TULUS či určitých fáz tvorby SATYRICON. Samozrejme zabalený do trocha svojského šatu. A keď sme pri tom Nórsku, nájdu sa tu aj akési rock ‚n‘ rollové vplyvy, takže pridám i ďalších Nórov typu CARPATHIAN FOREST. Takže, kto ešte neskúsil tasmánsku predstavu o severskom black metale, určite odporúčam skúsiť. Oplatí sa.

do súčasnej doby vyprodukovala vrátane novinky tri plnohodnotné albumy, jedno miničko a dve demá a dva split-albumy. V podstate za obdobie existencie to nie je až tak veľa, hoc každý zo súčasnej zostavy buď pôsobí, alebo pôsobil aj v iných kapelách. No, poďme ale k novinke „Force of Profanation“. Táto obsahuje osem skladieb s celkovou dĺžkou niečo cez pol hodinky. Čo sa týka hudobnej produkcie, nečakajte nič grécke, resp. populárneho gréckeho strihu (mám na mysli súčasnú pompéznosť a aj populárnosť typu SEPTICFLESH, ROTTING CHRIST a pod.). RAVENCULT skôr načrel do severských (možno presnejšie nórskych) vôd. Nie je to však ten typ pravoverného „drevného“ black metalu, ale skôr ten typ, ktorý sa snaží vytvárať akúsi atmosféru, aj keď temnú. Neustále meniaca sa rýchlosť skladieb pôsobí zaujímavo, kde sa jednoznačne nedá povedať, či je nahrávka nahraná v takom tempe, či inom. Jednoznačne, kto hľadá v black metale chlad a temnotu, tu ju isto nájde. Takže vyskúšajte i černotu od Egejského mora s „príchuťou olív“.

KREMATOR

KREMATOR

4/5

ROONEY

SONATA ARCTICA

USA/pop rock Superball Music/47:30

Fínsko/power metal Nuclear Blast/01:02:04

Washed Away

The Ninth Hour

Štvrtý album pop rockového telesa ROONEY z Los Angeles sa dá považovať za značný komerčný ťah pre rádiá. Zámer? Nemyslím, no ťažké sústo pre čitateľov Rock Hardu, ktorý je predsa len orientovaný na podstatne viac metalovú kultúru. Hoci mnohí z vás, vrátane mňa, dokážu skonzumovať určitý rádiový prúd, ROONEY sa môže javiť ako príliš popová kultúra. Ja tomu nadávam, že je to buď dobrá rádiovka, alebo úplný šit. V tomto prípade, úprimne a veľmi objektívne priznávam, že sa jedná práve o dobrú rádiovku. „Washed Away“ je album plný pop rockovej kultúry, ktorá si zakladá na ľahko zapamätateľných spevavých linkách a výrazne melodických spevoch s veľmi kvalitným a jasným zvukom. Nejaké výraznejšie gitarové linky, alebo nedajbože technickejšie bicie tu určite neočakávajte. V tejto kategórii je totiž dostatočne búrlivý rocker aj Robbie Williams. A tak konštatujem, už keď sa nám toto dielo do Rock Hardu zatúlalo, mňa album určite obohatil, no ak ste proti komerčným rádiovkám, nerobte si tu zbytočne vrásky, hoci album je objektívne vo svojom zameraní naozaj kvalitný. ĎURO HARÍŇ

4/5

ROOT

Kärgeräs - Return from Oblivion ČR/epic heavy/black/dark metal Agonia Records/49:18

Po päťročnej pauze som mal veľké očakávania, s čím príde na trh ROOT a musím skonštatovať, že je to asi ich najlepší album vydaný v tomto tisícročí. Osobitý štýl skupiny sa nezmenil, opäť stavia na atmosfére podporenej príbehom o Kärgeräs, ktorý je snáď na konci, ale o čom svedčí posledná skladba „Do You Think Is It the End?“ Kto vie... Hneď z prvej skladby „Life of Demon“ na nás zaútočí operný voice Mr. Big Bossa, po pár sekundách prerušený jeho typickým satanským úškrnom. Výrazné, bezchybné rytmy, podporované excelentnou dvojicou tvoriacu rytmickú sekciu a gitary s tou najlepšou atmosférou, nenechávajú nikoho na pochybách po celú dĺžku albumu, že ROOT sa nám vrátili, áno, konečne v starej forme!!! Po vypočutí aj tohto albumu som presvedčený, že práve ROOT definoval nový hudobný štýl, možno to chápať aj ako odnož black metalu – DARK metal. Od ROOT nemožno očakávať nejaké úseky s inštrumentálnymi ekvilibristikami alebo tvrdý útok, ale temnú metalovú pohodu. NECROBUTCHER666

3,9/5

4/5

RAVENCULT

Force of Profanation Grécko/black metal Metalblade Records/32:47

Grécka skupina RAVENCULT je síce na hudobnej scéne už od roku 2001, ale až jej aktuálna novinka „Force of Profanation“ si ku mne prerazila cestu. Samozrejme som si ku kapele musel vyhľadať informácie, kde som sa dozvedel, že v súčasnej zostave pôsobí už iba jeden pôvodný člen, gitarista Stefanos Fakatselis, vystupujúci pod jednoduchým písmenom S. Zvyšná zostava je po rôznych obmenách, posledná z nich v roku 2015 sa dotkla pozície speváka, kedy dlhoročného vokalistu Linosa (pseudonym L., pôsobiaci v kapele v rokoch 2003-2015) vystriedal súčasný Aleksis Papatheofanous, pod pseudonym A. Kapela

Nástenné hodiny odbíjali deviatu hodinu, keď do priestoru znovu vstúpil mrazivý závan arktickej sonáty, naplnený dominantným zvukom, rýchlymi sólami, zvonivými klávesmi a neodmysliteľným hlasom Tonyho Kakka. Áno, takto znie na svete len jediná skupina, SONATA ARCTICA! Čarovne znejúci album skupina opäť produkovala sama, zatiaľ čo miešačku im obsluhoval Pasi Kauppinen a výsledkom je jednoznačne silný zväzok nápaditých, zaujímavých a emocionálnych skladieb obývajúcich power metalové územie. Jednotlivé piesne dokážu prirodzene a pútavo uviesť poslucháča do sveta divej prírody, technológií, ľudskej nenásytnosti, lásky..., to všetko zahalené obavami o našu budúcnosť. Úvodná „Closer to an Animal“, slávnostná „Fairytale“, rýchla „Rise a Night“, „Fly, Navigate, Communicate“ sú protiváhou citlivej balady „Candle Laws“alebo voľnejšie plynúcej, predposlednej skladby „White Pearl, Black Oceans (Part II: By the Graceof the Ocean)“, ktorá je pokračovaním jej predchodkyne a vyšla v roku 2004 na albume „Reckoning Night“. Grafické spracovanie nového diela je pozoruhodné, oko pútajúce a výstižne dopĺňa jeho bohato naplnenú lyrickú časť. Nech si prezerám tento album z ktorejkoľvek strany svetla, je ďalším drahokamom vo svete hudby, slova a obrazu. ERIK NÁDUDVARI

5/5

SEVENTH STATION

Between Life And Dreams Slovinsko/progressive metal Wonderbox Metal/65:34

Tak tohle je těžké sousto a hudba pro fajnšmekry, v čem si libuji. Už bylo zapotřebí takové kapely, která zmírní vůdčí rozdíl na DREAM THEATER v progresivním metalu. I když zrovna právě oni jsou jejími velkými vzory i přáteli a SEVENTH STATION je mezinárodní kapelou založenou ve Slovinsku, co je vždy s otazníkem do budoucnosti. Skupina totiž kombinuje klasicky zaběhnuté hudební styly s moderními vlivy pomoci vysoké hudební úrovně a virtuozity. SEVEN STATION má velké hudební osobnosti, ale vede je domácí kytarový mág Dmitri Alperovich, který zjevně hrou i sóly připomíná Johna Petrucciho, sekunduje mu pak krajan baskytarista Alexey Polyansky, jehož hra je více čitelnější než Johna Myunga a do třetice v porovnání s DREAM THEATER je Turek Eren Basbug na klávesy, který spolupracuje nejvíc a má školu Jordana Rudesse, co je slyšet v překrásně vylouděných tónech. U dalších dvou členů už ale nejde srovnávat, protože jsou zcela jiní. To platí hlavně u izraelského univerzálního vokalisty Davidavi (Vidi) Dolev, který dovede zpívat ve všech možných polohách i extrémních. Jeho vokál je žádaný a zpívá ještěv 3 progresivních kapelách, a to OMB, REIGN OF THE ARCHITECT a THEGUNNED DOWN HORSES. Vokál je ozdobou alba a je neuvěřitelné, co vše vyzpíval. Pátým členem je Američan Dor Levin s bravurní technikou hry na bicí a perkusní nástroje. V delších 8 skladbách tu najdeme nespočet překvapivých momentů, které jsou vzrušující a zvedají ze židle. Předpokládat tu nemůžeš, co vlastně přijde. Jedná se totiž o koncepční debutové album s výstižným názvem „Mezi životem a sny“, kdy je člověk přistižen mezi dvěma problémy, které mají různá tajná znamení ukazující různé způsoby i možnosti. Album bylo nahráváno v Izraeli a USA, produkoval ho Dmitri Alperovich, mix dělal Yonathan Kossov (ORPHANED LAND). Zvuk je super,

album bombastické!

5/5

KAREL „KAJAROCK“ ŠUSTÍK

SIRENIA

Dim Days Of Dolor

Nórsko/symphonic/gothic metal Napalm Records/56:35 S ľútosťou oznamujem, že Ailyn, anjelik z Iberie, opustila SIRENIU a nahradila ju operná speváčka Emmanuelle Zoldan z Francúzska. ¡Qué lástima! Emmanuelle je v nových skladbách nesmierne silná, presvedčivá a pre SIRENIU bude veľkým prínosom. Spieva vskutku nádherne a jej klasické vzdelanie, pôsobenie v opere a viacerých skupinách, projektoch je toho dôkazom. V živom prevedení mi skôr pripomína Tarju, je rezervovanejšia v pohybovom prejave, zatiaľ čo Ailyn mala v krvi blčiaci oheň a publikum pritiahla jediným úsmevom a zavlnením bokov. Hudobne je nový album opäť kvalitný, obsahuje dvanásť úchvatných, melodických kompozícií, včítane francúzskej podoby „Aeon´s Embrace.“ Pôsobí pestro, strieda nálady ako Antonio Vivaldi pri písaní „Štyroch ročných období“ a je dopodrobna prepracovaný. Je dynamický, vkusne teatrálne dramatický, šarmantný vďaka Emmanuelle, skrátka chic. Morten Veland, vládca SIRENIE sa novu postaral o všetky nástroje, programovanie, produkciu, komponovanie a texty. Ešteže nie je autorom pôsobivo temného obalu, ktorý je výrazne iný ako v prípade „The Seventh Life Path“. Smrť má mnoho podôb, ale toto vynikajúce dielo priam kypí životom.

4,9/5

ERIK NÁDUDVARI

SERPENTINE DOMINION Serpentine Dominion USA/death metal Metalblade Records/26:47

Skúste si do pomyselného mixéra nahádzať tvorbu kapiel – metalcorových KILLSWITCH ENGAGE, melodic death metalových THE BLACK DAHLIA MURDER a death metalových CANNIBAL CORPSE. Že to asi nejde, alebo, že si to neviete predstaviť? Tak si treba zaobstarať novinku od projektu s názvom SERPENTINE DOMINION s eponymným názvom. Samozrejme každého bude zaujímať, čo za nový projekt vypľulo americké podzemie. Takže tento trojčlenný projekt tvoria bývalý bubeník a súčasný gitarista a spevák metalcorových KILLSWITCH ENGAGE Adam Dutkiewicz (tu gitary), súčasný bubeník death/grindových ASPHALT GRAVES a ex-bicmen melodic deathových THE BLACK DAHLIA MURDER Shannon Lucas (tu tiež bicie) a v neposlednom rade mikrofón a hlasivky tu obsluhuje nikto menší ako George „Corpsegrinder“ Fisher z CANNIBAL CORPSE. No a o čo tu ide? Jednoducho povedané, je to klasický death metal, ktorý je však „drobúčko“ okorenený či ošľahnutý i metalcorovými vplyvmi či melodic subžánrom, ale ozaj veľmi jemne a sviežo. Znova v jednoduchosti povedané, že je si potrebné predstaviť tvorbu CANNIBAL CORPSE, okorenenú aj o melodickejšie prvky, výraznejšie gitarové vyhrávky, ku ktorým prisypete štipku metalcoru (i s občasným hlasovým prejavom). A či to funguje? Áno, funguje a veľmi dobre. Možno na úvod druhej skladby (po úvodnom intre) si poviete, však to znie ako druhý CANNIBAL, ale zakrátko pochopíte vplyvy aj iných žánrov, ktoré sú poskladané skutočne veľmi dobre a aj keď ja osobne metalcore (a jemu podobné odnože) nemám vôbec rád, tu tá štipka do spoločného „koláča“ akosi pasuje. SERPENTINE DOMINION má schopnosť zaujať trocha širšie publikum, no stále je to death metal, ktorý vie rozdrviť všetko naokolo.

4,5/5

KREMATOR

SLEGEST Vidsyn

Nórsko/blackened doom metal Dark Essence Records/33:45 Veľmi zaujímavo znie atmosféra na tomto albume umelca zv. „Ese“, ktorý si na nahrávanie okrem iných pozval aj Grutle Kjellsona z ENSLAVED. Povedal by som, že „Vidsyn“ asi najlepšie odzrkadľuje súčasný „trend a pohyb“ v black metale. O tejto nadchádzajúcej novinke napíšem v súhrne čisto len moje osobné dojmy a pocity. Takže „Vidsyn“ponúka snáď všetko a pre všetkých fanúšikov, či už extrémneho metalu, prog metalu, samozrejme black (ten v základoch hudby jednoznačne badať) a doom metalu, ale aj klasického rocku z dôb nedávno minulých. Celý album sprevádzajú ťažké a tuhé riff y. Teda, kto miluje istým spôsobom „zvrátenosti“ v hudobných štýloch, „Vidsyn“ si nemôže nechať ujsť. PIKES MIKELLSON

4,4/5

ROCK HARD 63


SEPTEMBER CODE III

Řecko/progressive rock The Leaders Records/60:40 Po čtyřech letech dávají o sobě vědět řečtí progresivisté z Athén SEPTEMBER CODE svým opravdu třetím plnohodnotným albem. Navazují tím na předchozí úspěšné „Remembering Mirrors“. Nový materiál je velmi zajímavým počinem a některé z 12 nabízených skladeb šplhají do nejvyšších pater kvalitního progresivního rocku. Třeba především vyzvednout propracovaně rozsáhlý „Skeptic“, který tu demonstruje kouzlo i krásu vytvořené hudby a celý obraz tomu dotváří vokalista Dim. Stejné lze uvést i o podobně dlouhé dvoj části „Action/Reaction“, kde se jde z pomalého do rychlého tempa a střídají se tam nálady. Vysokou muzikantskou vyspělost všech 5 členů prezentují v instrumentálce „PitchIs Theme“, kde Renos střídá ostrý zvuk syntezátoru s varhanami, ale dominuje tu Sotiris se svým vypracovaným kytarovým sólem a krátké vsuvky tu má i baskytarista Theo s tichou nečinnosti neomylného bubeníka Johna. To jsou ty největší perly na albu „III“ a pozornost ještě zaslouží „Physital“, „Fear No More“ a úvodní „Self Crisis“. V některých skladbách se objevují typické staré řecké strunné nástroje jako bouzouki a darbuka, co určitě zvedá úroveň desky, ale bohužel ne všechny songy přes všechny nesporné priority kapely dobře zapadají do celkového vyznění alba „III“. KAREL „KAJAROCK“ ŠUSTÍK

4,3/5

STEVE MISIK & CO Schizoemphatic

Slovensko/progressive rock Vlastný náklad/37:38 Existujú ľudia, ktorí idú za svojím snom aj keby museli odísť z rodnej rudy. Jedným z nich je môj kamarát Števo Mišík z Fiľakova, s ktorým som sa zoznámil, keď hrával v kapele BERMUDY. Števo nelenil a svoje skúsenosti z hrania v zahraničí pretavil do debutového albumu, ktorý vydáva pod svojím menom. Som rád, že do kapely pritiahol aj fenomenálneho bubeníka z blízkeho Lučenca, Mira Bartoša z NAVARY, bez ktorého by svoj sen asi tak ľahko neuskutočnil. Druhú gitaru mu hrá posila zo zahraničia Vincent Alexander a Kristof Mark, ktorý basou tvrdí muziku. Čo sa týka skladieb, tak tie sa nesú v rôznych štýloch, ale progresívny rock, funky a štipka jazzu jasne prevláda. Dal by som ruku do ohňa aj za to, že tam počujem trochu grunge. Ale možno to takto vidím len ja. Dôležite je to, že nahrávka vďaka vynikajúcim hudobníckym výkonom pôsobí ľahúčko ako pierko, a pritom gitara má občas prekvapivo tvrdý spodok. A aj keď to nie je pre bežného poslucháča, tak si myslím, že každý si v nej dokáže nájsť to svoje. A to je v hudbe podstatné. Veľmi dôležitou skladbou na albume je „My Waves,“ ktorá je venovaná bývalému spoluhráčovi a kamarátovi Štefanovi Tóthovi, ktorý náš svet už opustil. Vlastne celý „Schizoemphatic“ je mu venovaný. Nemenej dôležitou je „Clone“, ktorá bola v podstate albumovým singlom a na želanie fanúšikov sa objavuje aj na debute. Dokonca došlo aj na experiment so slovenčinou, a tak v skladbe „Papľuhy“ okrem materčiny začujeme aj fujaru aj drumbľu, čo je chvályhodné. Aby to nebolo málo, takýto štýl si priam pýta hostí. A tak v „Tarantinovskej“ „Shadows“ sa blysol na „Cajon“ istý Francisco Jimenez“ a v šansónovej „May“ na saxofón zažiarila diva Felicity z kapely FUERTEVENTURA. Aby som nechválil len hostí, tak najviac ma prekvapil na nahrávke práve líder Števo, ktorý gitaru zvláda na svetovej úrovni a hlasovo sa tak vymakal, že určite uchváti kohokoľvek. Darmo, prax je prax. Maestra Mira Bartoša hodnotiť nebudem. Celkovo mám z albumu dobrý pocit a bude to asi preto lebo z hudby, ktorá je na nej, ide akási pozitívna energia, ktorá v tomto prípade nepotrebuje žiadne brutálne breakdowny ani vokály ani bubenícke guľometné paľby, aby ma dokázala zaujať. MAREK DEVILMAN HABDÁK

4/5

SAINT VITUS Live Vol.2

USA/doom metal Season Of Mist/59:12 Myslím si, že představovat takovou kapelu jakou jsou SAINT VITUS není ani zapotřebí. Legenda, legend, která společně s TROUBLE stála u zrodu archaické větve doom metalu, nezaměnitelní svým projevem a stejně tak snadno rozpoznatelní. Ne, že

64 ROCK HARD

bych měl jejich diskografii v malíčku, ale měl jsem tu čest několik alb vyslechnout (stejnojmennou „Saint Vitus“, růžovoučkou „Born Too Late“, lebkojidní „C.O.D.“ a znovuzrozenou „Lillie: F-65“) a nechat se rozleptávat jejich destruktivně depresivní muzikou. SAINT VITUS vydali naposledy živé album v roce 1990 a letos tedy splácejí dluh svým obdivovatelům dvojkou „Live vol. 2“, která je jakým si průletem jejich tvorbou, najdeme zde takové vykopávky jakými jsou „White Stallions“ (debutní album 1984), „WarIs Our Destiny“ nebo „White Stallions“ z 85-tého, ale i věci podstatně mladší jako „Let Them Fall“, „The Bleeding Groun“, „The Waste Of Time“. Je s podivem, že kapela na svůj set list zařadila tři skladby, které uveřejnila již na prvním živáku (přitom z některých desek nevystřihla ani jeden song), ale co do hlavy jim nevidím, zřejmě neskrývaný obdiv k těmto dílům. Ale i přes tento fakt se seznam vybraných kousků povedl, do plusu je také opravdu povedený zvuk, který dává vyniknout onomu kouzlu, kterým SAINT VITUS vládnou, ať už jsou to temné doom rockové až stoonerové pasáže, nebo jejich bizarní až psychoidní zvraty a sóla. Na současné scéně je mnoho kapel hlásící se k jejich odkazu, ale SAIN VITUS jsou pouze jedni. MARTIN BARTÁK

4/5

SNAGGLETOOTH

A Tribute To Lemmy

International/hard rock/metal Metalville/47:30 Poctu Lemmymu, zahalenú do čiernej temnoty uvádzajú OVERKILL so skladbou „Overkill“, ktorou rozflákali dreváreň na triesky. Dokonalá paľba! ONSLAUGHT sa nedali zahanbiť a ich „Bomber“ je druhým šťavnatým kúskom. Ďalej tu máme duet Doro/Lemmy „Love me Forever“ a vzápätí ho strieda búrlivý vypaľovák „Ace of Spades“ od UGLY KID JOE. Večne živý Lemmy nám zaspieva „Tie Your Mother Down“ a po ňom KARBHOLZ zachrčia „Killed by Death“. Nasledovná parádička sa volá „Rock City Night“, ktorú Lemmy spravil spolu s Richardom Kruspem z RAMMSTEIN. DESTRUCTION sa nedajú zahanbiť a flákota „We are the Roadcrew“ tu svieti ako zelená na semafore. Výborní sú aj ďalší thrashers PERZONAL WAR, ktorí ukuli drtičku „Burner“. Počuť fínskych lesných mužíkov KORPIKLAANI v „Iron Fist“ je nevšedné, ale určite zaujímavé. MONSTER MAGNET a ich „Brainstorm“ nemá chybu. Krokom vedľa je záverečný BLACK EXPLOSION so zápichom „Location 9“. Ich psychedelické kvílenie na hrobe mi nesedí ani trochu. Pocta má končiť ohromným výbuchom, ako to spravili OVERKILL hneď na začiatku. ERIK NÁDUDVARI

4/5

SONS OF BALAUR Tenebris Deos

Veľká Británia/black metal Season Of Mist/50:37 SONS OF BALAUR sú fiktívna kapela podľa grafickej novely „Realms Of The Damned“, kde sa nachádzajú aj takí dosť známi GORILAZZ. Tak, preto mi vynikajúci obal niečo pripomínal. Maľba plná krvi vyobrazuje ukrutný stret rytierov v plnej zbroji. Paráda ako z komixu. Čo sa týka hudobnej stránky, tak kapela založená v Nórsku produkuje typický black metal silne ovplyvnený heavy metalom a to hlavne v gitarových linkách. Taká bohémska „Old Relicks“ je hitovka plná pohanského entuziazmu a som rád, že takých skladieb je na albume viac. Ale taká „Succubus Slut“ to už je drevný black ako VENOM a Tomasov vokál mi silne pripomína Toma zo SODOM. Ani DARKTHRONE by sa na tomto albume nestratili. Ale „Nameless Roams The Earth“ svojím jemným začiatkom mrazí až do konca ako IMMORTAL. „Van Helsing Must Die“ je typický SODOM. A tak sa na nahrávke pekne mieša thrash metal a black metal a všetci vieme, že tieto metalové odnože mali vždy k sebe blízko. Na to, že ide o debut mladej kapely, tak musím uznať, že ide o takmer dokonalú nahrávku žánru, ktorá má fantastický zvuk, nenudí a svojou kombináciou štýlov dokáže zaujať nielen fanúšikov čierneho kovu. To už hej. MAREK DEVILMAN HABDÁK

3,9/5

SUNCHAIR Malum

Nemecko/neo-thrash/groove/modern metal Roll the Bones Records/34:25 Nemecká kapela SUNCHAIR pochádza pôvodne z mesta Krefeld, v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko. Jej vznik sa datuje k roku 2001. Svoje hudobné

smerovanie nasmerovala k modernejším metalovým brehom, ku ktorým výdatne prisypáva prvky groove či thrash metalu. Samozrejme nie je to nič zvláštne, dokonca možno medzi určitou „klientelou“ vítané, nakoľko sa za posledné roky výrazne zvýšila spomienková vlna na klasiku zvanú stará škola, alebo ak chcete old school. Tak či tak, ja patrím k tej druhej „partii“, takže takýto štýl je pre mňa trocha novinkou alebo výzvou. Album „Malum“ obsahuje celkovo osem skladieb v celkovej dĺžke takmer tridsaťpäť minút. Skladby sú energické, výbušné a skutočne zabalené do moderného šatu. To isté platí i o speve. V podstate prevažuje čistý mužský hlas, ktorý je častejšie dopĺňaný „priškrteným“ ukričaným thrashovým vokálom, a menej často i growlingom. Takáto pestrá zmes moderných štýlov vie určite pritiahnuť veľké množstvo fanúšikov, predovšetkým z tej mladšej generácie kovu chtivých fanúšikov, možno aj niektorých core fans, no svojou celkovou charizmou stojí za vypočutie i pre iných žánrovo orientovaných. Ide predovšetkým o to, ako sa k nahrávke jednotlivec postaví. Pre ortodoxných old school fandov je to strata času, ale za pokus to stojí. KREMATOR

3,8/5

SARKOM

Anti-Cosmic Art

Nórsko/black metal Dark Essence Records/31:14 Keď sa kohokoľvek opýtate, čo je typické pre Nórsko, tak viac ako 50% ľudí napadne black metal. A SARKOM so svojím štvrtým albumom, napriek tomu, že skupina vznikla až niekedy v roku 2002, potvrdzuje, že čierna studňa v Nórsku je nekonečná a voda z nej je väčšinou snáď aj výživná. Zvuk tejto nahrávky je drvivý a relatívne čistý, pričom na tomto albume sa posunuli zľahka od old school bm niekde do experimentálnej roviny. Hudba je to chytľavá, pričom z ich tvorby ma najviac zaujala predposledná, šiesta skladba „Black Metal Necrophilia“. Poslednou je cover od SODOM „Sodomy and Lust“, dosť podarený. Na albume sa ako hostia predstavia aj takí gitaroví virtuózi ako Ronni Le Tekrø z TNT alebo Peter Huss zo SHINING. NECROBUTCHER666

3,8/5

STOP, STOP!

Barceloningham

Španielsko/Bulharsko/Anglicko/hard rock/glam Metalapolis Records/44:55 K tejto kapele som žiadne promo materiály nedostal, takže som musel letmo „prelistovať stránky“ internetu, aby som sa dostal k ako takým informáciám. Podľa všetkého kapelu založil Jacob A. M. (basová gitara a spev), ktorý prežil svoj život na rôznych miestach a mestách od Menorcy a Barcelony v Španielsku, cez talianske Miláno a americké Los Angeles, späť do Barcelony. K nemu sa pripojil gitarista (+ ďalší spev) Vega a aby toho nebolo dosť, z bulharského hlavného mesta sa do Barcelony presťahoval terajší bubeník kapely (+ ďalší spev), búchajúci pod menom Danny Stix. Ďalším členom kapely bol aj gitarista Mak G. G., ktorý však po prvom albume kapelu opustil. Pre kapelu a jej hudobný život bolo asi najväčším prínosom presťahovanie sa do Británie. Zo začiatku žili iba v dodávke, no britské turné im dodalo na odvahe a aj popularite, takže svoj hudobný stroj rozbehli naplno. Na svojom triku majú okrem novinky ešte tri platne „Unlimited, Join the Party a Come on In“ A čo to STOP, STOP! vôbec hrajú? Energetický hard rock, ktorý bol a je inšpirovaný tými najznámejšími svetovými kapelami typu KISS, AC/DC, ZZ TOP, WHITESNAKE a celej rady ďalších. Samozrejme do tohto vložili svojské chápanie tejto scény a výsledkom je veľmi počúvateľné hudobné dielo, ktoré odkazuje na staré dobré časy. 12 aktuálnych skladieb nie je prelomových, ale skôr klasických plných rockového elánu. KREMATOR

3,7/5

STILL LIVING Humanity

Brazília/heavy metal Independent/56:19 Príjemný, jemne pod kožu zaliezajúci hard rock z olympijskej Brazílie sa nesie v mierumilovnom duchu a je vhodný napríklad ako kulisa k čítaniu knihy, počúvaniu hudby počas jazdy autom, alebo kontrole zásob vo vínnej pivnici. Skladby, a je ich dvanásť aj s dvomi darčekovými „Hollow Man“ a „Surrender“, plynú jedna za druhou a neustále navodzujú pohodovú náladu. Žiadne gitarové eskapády, výbuchy prebytočnej energie, hlasové výkony na pokraji nervového zrútenia. Jediné dramatický záchvev som zaznamenal v desiatej „Rock and Roll Thunder“. Ko-

nečne. Spevák Renato Costa je dobrý pevec a zapadá do celkového hudobného konceptu. Gitarista Eduardo Holanda tiež stojí za povšimnutie a jeho sóla sú hodnoverné. Nahrávka má solídny zvuk, ale je počuť, že stála na nízkom rozpočte. Nechýba ani tradičný romantický oplodňovák „Eyes“, s ktorým uspejete u každej manželky, či priateľky, ak ste ju predtým vytočili do nepríčetnosti. Inak čistá pohoda. ERIK NÁDUDVARI

3,5/5

THEOCRACY Ghost Ship

USA/epic power metal Ulterium Records/54:31 Loď duchov sa vynorila z prízrakovej modravej hmly a z dela odpálila prvú salvu „Paper Tiger“. Rýchlu od prvého taktu, svietiacu živou energiou, obohatenú o radostnú melódiu vibrujúcu telami duchov a burácajúce chorály. Celý štvrtý album sa nesie v rovnakom duchu, hoci skladby ako „Ghost Ship“, „Wishing Well“ sú síce pomalšie, ale výrazne úderné a presvedčivé ako údery kováčskym kladivom. Album je silný v melódiách, presvedčivom speve Matta Smitha, ktorý má tendencie k jemne teatrálnemu prejavu, ale k hudbe sedí dokonale. Matt je skutočne vynikajúci spevák, so širokým rozsahom. Samozrejme, chválim aj brilantnú gitarovú prácu a presnú rytmickú sekciu, ktorá doslova perlí v progresívnejšie znejúcej „Stir the Embers“ alebo „A Call to Arms“. Sympatická mi je výborne napísaná lyrická časť albumu, v jednotlivých skladbách poriadne kopajúca do hĺbky, v závažných témach existencie ľudstva. Felipe Machado Franco sa postaral o obrazové stvárnenie diela a výsledok je opäť môjmu oku lahodiaci. Nádherné. ERIK NÁDUDVARI

4,5/5

THY CATAFALQUE Meta

Maďarsko/avantgarde metal Season Of Mist/46:27 THY CATAFALQUE, novinka „Meta“ a Tamás Katai to je pro mě rovnice hned o třech neznámých. No, a protože mám rád výzvy, pojďme se pustit do řešení tohoto rébusu. Hudebně se toto těleso pohybuje hned na rozmezí několika hudebních stylů a žánrů, které toho nemají mnoho společného. Není se co divit, vždyť fantazii se meze nekladou. Bylo by velmi jednoduché tvrdit, že ve své podstatě se tady nejedná o metal, protože hudba THE CATAFALQUE je tolik odlišná, uslyšíme tady elektronický rock, psychedelické vlivy, spoustu avantgardy, okrajově i doom metal, black metal, ale nejsou zapomenuty ani dívčí vokály. Je samozřejmé, že prim hrají kytarové plochy a klávesy, které se v jednom okamžiku utápí v komplikované instrumentálnosti, aby se v další ploše zlomily na téměř ubíjející monotónost, která v závěru sklouzne k líbivé melodické lince. Při této pestrosti a různorodosti vám ani nepřijde, že některé věci jsou svou stopáží hodně přes čáru (třeba taková „Malmok jarnák“ má přes dvacet minut). Poslechnout si celé album to je celkem zápřah, rozhodně to není hudba pro každého, je třeba dát prostor jednotlivým věcem, aby se do plna rozkryly a odhalily svou krásu. Myslím, že „Meta“ musí oslovit i lidi, kteří metal vůbec neposlouchají. Mistr Katai vytvořil smyslné harmonie nejrůznějších stylů a to je to co dělá „Meta“ velmi zajímavým, experimentálním a zároveň jedinečným. MARTIN BARTÁK

4,2/5

TIEBREAKER Death Tunes

Nórsko/garage rock Karisma Records/42:51 Aj keď pilierom nórskej hudobnej scény je black metal, nezaškodí ani poobzerať sa po kapelách, ktoré sa zasvätili inému žánru. V tomto prípade je to mladá banda TIEBREAKER a ich druhý album „Death Tunes“. Podľa názvu by sa mohlo zdať, že z reproduktorov sa na nás bude valiť brutálna temnota, ale v tomto prípade to neplatí. TIEBREAKER akoby nepoškvrnení nórskymi besmi tvrdohlavo drtia struny v rytmoch klasického špinavého rocku. A ide im to celkom dobre. Ich hudba vás prenesie do zadymenej garáže, kde zakopávate o všade pohodené káble od aparatúry a sledujete ako spevák Thomas E. Karlsen s navretými žilami


na krku aj čele chrlí jeden tón za druhým priamo na stenu oblepenú plagátmi PEARL JAM a MC5. Nahrávka má neskutočne autentický zvuk, čo v dnešnej preprodukovanej dobe môže na prvý pohľad znieť amatérsky, ale presne tak to má byť. Garážový rock má byť neučesaný a TIEBREAKER veľmi dobre vedia ako na to. Ich idoly síce cítiť o niečo viac, ale len ako inšpiráciu, nie šablónu, ktorej sa treba držať. Skladby, plné špinavej energie, striedajú pokojnejšie bluesové vychytávky, ktoré vygradujú v záverečnej „Heavy Lifting“. Tento album sa počúva veľmi ľahko. TIEBREAKER nerobia zo svojej hudby žiadnu vedu, jednoducho si len hrajú, čo ich baví a bonusom je, že to znie viac než dobre. Ak máte radi energický úderný autentický rock, TIEBREAKER sú dobrí kandidáti na rozšírenie vašich obzorov. BARBORA STUCHLÍKOVÁ

4/5

TORTURE OF HYPOCRISY RBMK-1000

Poľsko/technical thrash metal Deformeathing Production/42:50 To, že ani v Poľsku kvalitný thrash metal ešte nevymrel, sa snaží v podstate v týchto dňoch odprezentovať štvorica muzikantov, hovoriacich si TORTURE OF HYPOCRISY. Kapela vznikla v roku 2007 a ich domovským mestom sú Mikołajki vo Varmsko-mazurskom vojvodstve na severovýchode Poľska. Na triku majú v súčasnosti už tretí album, tentokrát s názvom „RBMK-1000“. Čo to presne znamená, k tomu som sa zatiaľ nedopátral, no časom to určite vypláva na hladinu po prvých rozhovoroch. Niečo máličko nad 42 minút poňalo až 12 skladieb, ktoré však nie sú pre tento štýl príliš typické, predovšetkým svojou dĺžkou. Niektoré majú šesť až osem minút, niektoré sa vmestia do jednej minúty (resp. okolo minúty). No, a čo toto kvarteto produkuje? V podstate modernejšie poňatý thrash/death metal s progresívnejšími prvkami i technickými „kudrlinkami“, akoby povedali českí priatelia. Hudba je neskutočne hutná a ťažká i vokál je na thrash metal nadmieru až death metalovo priškrtený. Kto miluje takú tú thrashovú priamočiarosť, tak tej tu moc nenájde. Títo Poliaci sa radšej držia hesla „do Bratislavy cez Košice“. Mladá krv možno pochopí a rýchlo sa udomácni, stará škola sa bude pri počúvaní asi trocha trápiť – aspoň myslím. KREMATOR

3,7/5

TRAUMA

Invisible Reality

Poľsko/death metal Deformeathing Production (reedícia)/46:35 Táto kapela bola v minulosti spolutvorcom, resp. rozširovateľom poľskej death metalovej scény, no postupom času sa akosi do úplnej špičky nikdy neprebojovala. Tvorila (tvorí) akúsi druhú vlnu spoločne s kapelami s podobným osudom, ako sú LOST SOUL, DEIVOS, či boli YATTERING, DEVILYN či DIES IRAE. Príčiny tohto stavu nepoznám, nakoľko všetky tieto kapely majú veľké množstvo fanúšikov, a to samozrejme nielen v Poľsku. Ja osobne taktiež patrím medzí fanúšikov tejto kapely, a to už niekedy od prelomu storočí. Tento súčasný stav u kapely TRAUMA je možno zapríčinený zníženou frekvenciou vydávania albumov, nakoľko v poslednom čase vydajú platňu priemerne raz za tri roky, no ale ani tento stav nie je ničím výnimočným. Tak fakt neviem. „Invisible Reality“ taktiež nie je novinka, ale reedícia prvého dema z roku 1992. Nová nahrávka obsahuje pôvodnú (s horším zvukom) aj remastrovanú, resp. opätovnú nahrávku skladieb, čím sa paleta rozšírila z pôvodných sedem skladieb na štrnásť. Je to zaujímavá nahrávka, podnecujúca nostalgické spomienky, ale na druhej strane nevidím v nej výrazný prínos, nakoľko takmer všetky skladby z tohto dema boli vydané na minialbume „Daimonion“ z roku 1998. No, ak tieto už asi nezohnateľné nahrávky postupne dostanú opäť hmatateľný tvar, tak to bude úplne iná vec. Vyčkajme teda času. KREMATOR

3,5/5

UNDERDAMPED SYSTEM Phantom Pain

Polsko/technical groove metal Metal Scrap Records/44:43 Byl jsem hodně zvědav co uslyším. Groove metal mám totiž spojen hlavně s úderností, agresivitou a tahem pořád kupředu. Beru ho jako hraniční mezník mezi melodickou stranou metalu a tou tvrdou extremní. Přívlastek technický u mne hned od začátku vzbuzoval docela rozpaky. Z části se to kapele podařilo, ale snaha o určitou originalitu zůstala někde na půl cesty. Některé technické pasáže v jednotlivých skladbách mi zní hodně podobně, ne-li stejně. A to, že zní pořád dokola, mi připadá, jako umělé prodlužování dotyčných skladeb. S groove metalu tu zůstalo jen to kytarové rifování a zpěv, jinak je nahrávka hodně utahaná a z rychlé dravosti daného stylu tu není slyšet skoro nic. Mám ve své sbírce pár alb známých i méně známých kapel hrajících groove metal, ale abych si pustil „Phantom Pain“ znovu, musel bych

na něj mít vysloveně chuť a tu teď nemám. JIŘÍ PAVLÍK

3/5

VADER

The Empire

Poľsko/death metal Nuclear Blast/33:02 Takže po predkrme z tohtoročného augusta v podobe minička „Iron Times“ tu máme klasický album „The Empire“ od už legendárneho poľského telesa VADER. Trinásty radový album je už klasická tvorba kapely, nakoľko predošlý z konca minulého roka „Future of the Past II – Hell in the East“ bol iba coverovou prekopávkou starej poľskej scény (samozrejme okrem skupiny KRABATHOR). Tento relatívne kratší album (jeho celková dĺžka je len niečo cez pol hodinu) obsahuje desať skladieb, poväčšine o dĺžke dve až tri minúty. Je ťažké písať o kapele, o ktorej bolo popísané nespočetné množstvo strán v rôznych svetových časopisoch alebo internetových stránkach, no musím poznamenať, že aj napriek dlhoročnému pôsobeniu na metalovej scéne (už od neuveriteľného roku 1983), si táto kapela výrazne udržiavala svoj vysoký štandard, čo v strednej a východnej Európe nemá obdoby. „The Empire“ je klasickou death metalovou nahrávkou vaderovského štýlu a strihu, ktorá sa nejako výraznejšie nevymyká z ich štedrej hudobnej produkcie, ale na druhej strane ako celok sa počúva veľmi dobre a ubehne veľmi rýchlo. Ja osobne som možno trocha zaujatý, keďže som fanúšikom kapely ani neviem od akého roku (1992?), takže objektívny názor na tento album si musí urobiť každý sám, no myslím, že nikto sklamaný nebude. KREMATOR

4,2/5

VOLTURYON

Cleansed by Carnage

Švédsko/death metal Vicisolum Productions/43:45 Aj keď VOLTURYON pochádzajú zo Švédskeho Borlände (mesta blízko Štokholmu), zvukom a spôsobom hrania veľmi švédsku kapelu nepripomínajú. Ich moderne uchopený, hlučný a zúrivo nasekaný death metal je skôr akýmsi hybridom toho, čo sa dnes hrá na súčasnom európsko-americkom DM ihrisku. Kapela je dostatočne brutálna a technicky zdatná, no je dôležité pripomenúť, že nepodľahla vábeniu death/core-ových trendov. Prečo aj, keď v zostave nájdeme ostrieľaných borcov, ktorí už čo to odohrali v kapelách ako CENTINEX, COLDWORKER, či OCTOBER TIDE a „Cleansed by Carnage“ je už ich štvrtý štúdiový zásek. Album tak ponúka šťavnatú porciu mletej zveriny, z ktorej v extrémnych úsekoch zacítite mäsiarsky stôl Kanibalov z Buff ala a v tých intenzívnejších pasážach zase poľský VADER, mixnutý melodikou HYPOCRISY. Blastbeaty a rýchle behy prstov po hmatníku pripomenú belgické príšerky ABORTED a keď sa rozhodnú spomaliť a drtiť poslucháča buldozérom riff ov, nemajú ďaleko od KONKHRA, alebo MACHINE HEAD. Zvuková produkcia je v dobrom devastujúca, takže pri náležite pridanej hlasitosti vám budú vyliezať skrutky z nábytku a pukať poháre v sekretári. Jedinou chybou, ktorá uberá body na cene albumu tak zostáva fakt, že VOLTURYON si veľmi s originalitou netykajú, a aj keď nemôžem tvrdiť, že by vyslovene kopírovali, častokrát sa v ich tvorbe nájdu miesta, ktoré majú príchuť už raz počutého. DUŠAN KMEŤ

3,5/5

WARDRUNA

Runaljod – Ragnarok Nórsko/dark ambient/folk By Norse/58:44

Za ohromného zvuku „Lúr“ (Vábničiek) prichádza Boh Vojny „Tyr“, aby nám zvestoval koniec sveta, ako ho poznáme a priniesol nám svet nový, ako ho nepoznáme. A tak za doprovodu búrky finálna bitka Bohov prichádza. „Ragnarok“ je posledný diel trilógie, v ktorej kapela zhudobňuje všetkých 24 runových znakov, ktoré v dávnych dobách a povestiach používali Vikingovia. Preto ten názov „Runaljod“ (runová pieseň, pozn. red.). Tretí diel „Ragnarok“ je hudba, ktorá sa nedá len tak opísať slovami. Dámy a Páni, to jednoducho treba počuť a precítiť. Niekto by si myslel, že vo folkovej hudbe sa len búcha do bubnov a prehrabujú sa struny, ale ten, kto raz a navždy prepadol hudbe švédskeho mága Quorthona a jeho BATHORY, vie, o čom hovorím. Ja osobne nepoznám kapelu, ktorá by za použitia prastarých nástrojov dokázala tak dokonale vytvoriť atmosféru dávnych časov a podať prírodu, severské zvyky a kultúrne dedičstvo tak presvedčivo. A s takou hrdosťou. Einar Selvik to svojim umením a hlasom dokazuje už na treťom albu-

me. Veď v takej „Urur“, najdlhšej skladbe, sa človek dokáže dostať až do prirodzeného tranzu. Následne v „Isa“ svoje spevácke schopnosti prevádza diva Lindy-Fay Hella, bez ktorej by WARDRUNA určite nebola tak nádherná a tak úplná. Len škoda, že tu nespieva Gaahl, bolo by to dokonalé. Na novinke sú všetky skladby perfektné, ale len jedna má pre mňa určitý osobitný status. Je to klipovka „Raido“ ktorá mi navždy bude pripomínať, aj keď za to nemôže, smrť môjho najlepšieho priateľa a ja WARDRUNE z celého srdca ďakujem, že touto skladbou spojila dokonalosť človeka s jeho nedokonalosťou. A preto práve táto kapela je ako šitá na to, aby pomohla ľuďom, ktorí potrebujú psychickú pomoc a chcú nejakým spôsobom uniknúť realite. Nesmiem zabudnúť na pozitívnu „Pertho“ a na nádherné „Odal“ a „Wunjo“, kde vystupujú Einarove deti a detský spevácky zbor, ako ste ho nikdy nepočuli. Hlavne „Wunjo“ je ako ticho pred koncom. A záverečná „Runaljod“ prichádza. Je tak temná, smutná a pritom pozitívne živočíšna. Je to proste koniec a pritom začiatok. Album ubehne ako voda a núti človeka stále dookola vnárať sa do lesa hudby, aby ešte raz precítil so stojacimi chlpmi na rukách jedinečnosť kapely WARDRUNA. Tak, čo bude ďalej, Einar? MAREK DEVILMAN HABDÁK

5/5

WITCHWOOD

Handful Of Stars

Taliansko/hard rock Jolly Roger Records/45:04

mikrofónu – Tony Kampner (SEANCE, FREEVIL, atď., 1997 – 2010), Legion (Erik Hagstedt, ex-MARDUK, ex-DEVIAN, ex-OPHTHALAMIA, atď., 2010 – 2011), Emperor Magus Caligula (Magnus Broberg, ex-DARK FUNERAL, ex-DOMINION CALIGULA, atď., 2011 – 2016). Súčasnú novinku naspieval (a zatiaľ sa javí ako stály člen kapely) Angus Norder (NEKROKRAFT). Na zvyšok zmien tu samozrejme už nie je priestor, tak poďme priamo na novinku „In His Infernal Majesty’s Service“. Jedenásť nových skladieb pod hlavičkou WITCHERY sa opäť nesie v znamení v čudesne zaškatuľkovanom žánri black/thrash/speed metal, no ale je to tak. Skutočne tak opäť nájdeme štipku zo všetkých spomenutých žánrov a akosi to ku tejto kapele patrí a pasuje. V tomto prípade ani nejako nezaregistrujete zmenu (opätovnú) na poste speváka, nakoľko i novicov hlasový prejav tu sadne ako r.ť na šerbeľ. Riff y tohto zoskupenia sa vám budú opäť zarezávať hlboko pod kožu, skrátka sú veľmi surové, nekompromisné a skrátka old school. Nič prelomové, ale kto by to od starých harcovníkov čakal. Klasika na veľmi vysokej úrovni.

4/5

KREMATOR

WOVENWAR Honor Is Dead USA/metalcore Metal Blade/38:37

Jeleň hrajúci na flaute obklopený mrazivou nočnou oblohou... a sakra, to chce silného ducha a čistú hlavu. Práve si ju preplachujem novinkou od lesnej čarodejnice, ktorej pri varení predchádzajúceho albumu „Litanies from the Woods“ ostalo v kotli niečo navyše a to sú tri nevydané skladby. Tie preložila vlastnými verziami „Flaming Telepaths“ od BLUE OYSTER CULT a „Rainbow Demon“ od URIAH HEEP. Záverečná chuťovka je nová podoba skladby „Handful of Stars“. WITCHWOOD si odhodlane razia cestu hustým lesom, ktorý tu rastie od sedemdesiatych rokov a je plný zaujímavých progresívnych, rockových, psychedelických a iných samorastov. Na albume sa predvádza nový gitarista Antonino Stella, ktorý sa zaskvel napríklad v skladbe „Mother“, príjemnej akusticky znejúcej a melodicky sa nenápadne zavŕtavajúcej do tela. Album vychádza aj na dvojfarebnom vinyle, takže majitelia gramofónov, zbystrite, pretože tento skvost v zbierke zaručene nemáte.

Prvá otázka, ktorá ma v súvislosti s touto kapelou napadla, bola kam by sa WOVENWAR dostali, keby im nepomohli AS I LAY DYING. Táto kresťanská metalcore veličina sa rozpadla po odchode ich speváka Tima Lambesisa do väzenia, a tak spoluhráčom nezostávalo nič iné, ako začať od znovu. Z ďalšej kresťanskej bandy OH, SLEEPER nalákali chlapíka menom Shane Blay a bolo vymaľované. Človek by si myslel, že ďalej, ako za debut sa nedostanú, ale sila metalcore ich posunula ďalej, a tak prichádzajú s dvojkou „Honor Is Dead“. Aký výstižný názov pre dobu, v ktorej žijeme. Pravdou je, že v tomto momente mi došli myšlienky, pretože nič nové sa v kapele neudialo. Výkony hudobníkov hodnotiť netreba, veď vieme, kde hrali predtým. Shane sa snaží, čo to dá a miestami prebleskne aj zaujímavý a nečakaný spev, ktorý nejde podľa šablóny. Napriek tomu, že sú mi sympatickí, mňa starého metalcore mazáka musia niečím prekvapiť. A v dnešnej dobe okrem PARKWAY DRIVE, KILLSWITCH ENGAGE, CALIBAN a HEAVEN SHALL BURN je ťažké prísť s niečím novým. Tým pádom sa dostávame na začiatok recenzie. Bodka.

ERIK NÁDUDVARI

MAREK DEVILMAN HABDÁK

4/5

WORDS OF FAREWELL

WINTERFYLLETH

Nemecko/melodic death metal AFM Records/51:16

Veľká Británia/black metal Candlelight Records/40:24

A Quiet World

The Dark Hereafter

Nebyť death metalového vokálu, vsadil by som hneď po prvej skladbe na švédsku liaheň z Gothenburgu. Táto kapela tak silne pripomína starých IN FLAMES a ich temnejších bratov DARK TRANQUILITY, že až. A práve vďaka vokálu sa tak trochu odlišujú. Prvé dva albumy som nepočul, ale musím povedať, že ja, čo až tak melodický death metal neobľubujem, sa mi to celkom páči. Asi to bude tými klávesmi, ktoré nenásilne doplňujú mix melodiky a moderného metalu. Je zaujímavé, aké polohy môže mať. Keďže ide o Nemcov, tak mi album pripomína trochu metalcore veličinu HEAVEN SHALL BURN a miestami CALIBAN. Nemci vôbec nemajú problém spájať melodický death metal s elektronikou a klávesmi. IN FLAMES za to skalní fanúšikovia idú zniesť pod zem. Ale prečo si neroztiahnuť žánrové mantinely, keď to človek nerobí umelo a násilne? Potom vznikne spojenie, ako je toto. Na albume sa nachádza 9 kompozícii, ktoré žijú vlastným životom a sľubným hitovým potenciálom. Nemá zmysel tu rozpisovať ich osobité kúzlo, a tak len spomeniem záverečnú „This Shadows My Likeness“, ktorá je pozoruhodná už len svojou dĺžkou 10:45. Ide o epos so všetkým, čo k tomu patrí. Tu som si všimol, že vplyv DREAM THEATER, ktorý som tak podvedome cítil na celom albume, je najsilnejší. Samozrejme, nejde o žiadne kopírovanie. Ide len o pocit a poviem vám, že kapela tým určite trafila do čierneho. Už mi je teraz jasné, čo ma lákalo počúvať „A Quiet World“ dookola. MAREK DEVILMAN HABDÁK

3/5

4/5

WITCHERY

In His Infernal Majesty’s Service Švédsko/black/thrash/speed metal Century Media Records/44:29

Do súčasnej doby stále neviem s istotou povedať, či WITCHERY sú klasickou stabilnou kapelou alebo iba projektom určitých hudobníkov, aj keď jej základ od roku 1997 tvorí stabilné trio Sharlee D’Angelo – basa, Richard Corpse (Rickard „Rille“ Rimfält) – gitara a Patrik Jensen – gitara. Fanúšikom kapely je známe a neznalým asi došlo, že zvyšok kapely je v znamení neustálych zmien. Veď, len keď pre názornosť a zaujímavosť spomenieme obmenu obsluhy

Skupina z anglického Manchesteru vznikla v roku 2007 a vydala už svoj piaty album. Pre viacerých sa skupina zviditeľnila najviac na split s ukrajinskými DRUDKH. Vyzerá to ale, že skupine pomaly dochádza dych, vydala svoj najkratší album, a v porovnaní s predošlou tvorbou, ktorú síce nepoznám komplet, možno konštatovať našťastie. Najviac ma dorazili úseky akoby ukradnuté z live vystúpenia MGLA, napr. Ale aby sme iba nehanili, skupina je v porovnaní s epickejšou minulosťou viac priamočiarejšia, ubudlo folklórnych prvkov, proste typický anglosaský black metal pre priaznivcov City či United. Ale na novinke v podstate sú iba tri nové skladby, skladba „Pariah‘s Path“ sa objavila ako bonus už na predchádzajúcom albume a ako posledná skladba odznie „Capitel I: I Troldskog faren vild“ od ULVER, ktorý nič nové neprinesie a na originál sa nechytá.

2,5/5

NECROBUTCHER666

ZONE

World Is Vain

Česká republika/thrash metal Seven Gates of Hell/35:58 Tento česko – poľský spolok nám dáva najavo, že thrash metal je nesmrteľný. Pôvodne štúdiový projekt bubeníka Tomáša Pletnického, majiteľa úspešného štúdia DiGaZ, pomohli zrealizovať hudobníci z Karvinej a okolia, mimochodom na albume kooperoval aj jeho brat známy pod menom Azazel, obsluhujúci gitaru u SILVA NIGRA. Album obsahuje osem skladieb nekompromisného thrash metalu, veľmi sviežeho a vďaka tomu, že sa na jeho vzniku podieľali hudobníci rôznych metalových štýlov, ktorých vplyv je cítiť, nenudíte sa pri jeho počúvaní ani sekundu. Toto album je ako droga, garantujem, že po jeho vypočutí si ho budete chcieť pustiť opätovne. Z albumu by som vypichol snáď pomalšiu skladbu „When The Light Fades Away“. A že sa jedná o skutočne medzinárodný projekt svedčí, že textovo („The False Belief“) sa podieľal aj chlapec z Kysúc - Carpath a spevácky James Drakkar Mardon z anglických MORDRAKE v dvoch skladbách („World Is Vain“ a „Everything Has Its End“). NECROBUTCHER666

4,5/5

ROCK HARD 65


Vydavateľ: Peter Franek - Metal Age Productions, Žabokreky 110, 038 40 Žabokreky, Slovenská republika IČO: 33 578 630 e-mail: info@metalage.sk tel./fax: +421 43 422 24 03 Periodicita vydávania: Dvojmesačník Dátum vydania: december 2016 - január 2017 Číslo vydania: Zošit č. 37 Zodpovedný vydavateľ: Peter Franek (info@metalage.sk) Šéfredaktor: Peter Franek (info@metalage.sk) Zástupca šéfredaktora: Štefan Bajcar (stevo@metalage.sk) Martin Barták (martin@metalage.sk) Redakcia: Števo Bajcar, Goregrinder, Moony, Marek devilman Habdák, Kremator, Necrobutcher666, Karel Šustík, Filip Glocko, Mortis, Martin Barták, Erik Nádudvari, Barbora Stuchlíková, Dodo Ďatel, Juraj Bednárik, Pištík, Aladár, Pikes Mikellson, Tenebra, Ignis Infernus Spolupracovníci: Peter Kurňavka, Philipe Courtois, Simona Bezděková, Jíří Pavlík, Pavel Madola, Martina Kurtinová, Satanicweapon, Steve Brute, Fekal, Karel Benatzky, Radoslav Lakoštík, Lukáš Polák

CELOROČNÉ PREDPLATNÉ: 6 čísel časopisu = 21,60 EUR / 600 Kč ušetríte 4,20 EUR / 120 Kč (štandardná cena 6 čísel: 25,80 EUR / 720 Kč

OBJEDNÁVKY NA PREDPLATNÉ: info@metalage.sk tel.: 00421 (0)43 422 24 03

Preklady: Juraj Bednárik, Aladár, Erik Nádudvari, Adriana Jakubíková, J.D., Marianna Kozová, Janka Veselková, Hana Holubová, Tenebra, Martin Zaťovič, Martin Talán, Ignis Infernus, Barbora Stuchlíková Jazyková úprava: Goregrinder, Martin Barták, Števo Bajcar, Erik Nádudvari Foto: archív vydavateľských firiem, kapiel a redakcie Grafika a DTP: Dodo Ďatel Tlač: TELEM K&M, a.s., J. Rumana 7/41, 031 30 Liptovský Mikuláš, Slovenská republika Distribúcia: Slovenská republika: Mediaprint-Kapa Pressegrosso, a.s. Česká republika: Mediaprint & Kapa Pressegrosso, spol. s r.o. Inzercia: info@metalage.sk, tel./fax: +421 43 422 24 03 Webová adresa: www.rockhard.sk www.facebook.com/RockHardandMetalage

V ČÍSLE 38 (FEBRUÁR - MAREC) OKREM INÝCH AJ: NIGHTWISH, SEKHMET, SICK OF IT ALL, ORPHANED LAND, EXODUS, OBITUARY, PAIN OF SALVATION a mnoho ďalších...

66 ROCK HARD

Rock Hard je ochranná známka vo vlastníctve Rock Hard Verlags- und Handels GmbH registrovaná na Deutches Patent-und Marketamt pod č.29035358 a zároveň Ochranná známka spoločenstva registrovaná dňa 15. marca 2002 pod č. 00214315, licencovaná pre Slovenskú republiku a Českú republiku spoločnosti Metal Age Productions. Registrované na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky pod evidenčným číslom: EV 4102/10. ISSN 1338-2284 Jednotlivé články vyjadrujú názory autorov a spovedaných osôb a nemusia byť vždy totožné so stanoviskom vydavateľstva a redakcie. Nevyžiadané rukopisy a obrazový materiál nevraciame. Kopírovanie, znovupublikovanie alebo rozširovanie ktorejkoľvek časti časopisu sa povoľuje výhradne so súhlasom vydavateľa.


BAND INFOS, MERCHANDISE AND MORE:

WWW.NUCLEARBLAST.DE

WWW.FACEBOOK.COM/NUCLEARBLASTEUROPE

NUCLEAR BLAST MOBILE APP FOR FREE ON IPHONE, IPOD TOUCH + ANDROID! Get the NUCLEAR BLAST mobile app NOW at http://road.ie/nuclearblast FOR FREE or scan this QR code with your smartphone reader!

Rock Hard SK/CZ issue 37  
Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you