Issuu on Google+

Dejepis pre 3. ročník gymnázií


1. Svetová vojna Medzinár. situácia pred 1.sv. vojnou

P

red vypuknutím 1. svetovej vojny došlo k niekoľkým lokálnym konfliktom: 1. Rok 1905 – 1911 – Nemecko a Francúzsko sa bili o Maroko, Maroko získali Francúzi. 2. 1908 – RU anektovalo Bosnu a Hercegovinu 3. Balkánske vojny 1912 – 1913: 1. Balkánska vojna – nár. žijúce na Balkáne sa chceli osamostatniť spod nadvlády Turecka 2. Balkánska vojna – 1913 – Bulhari neboli spokojní s vojnovou korisťou a vyprovokovali 2. BV. Výsledok - porážka Bulharska, ktorý stratili územie, ktoré získali v 1. Balkánskej vojne. 1. svetová vojna – konflikt Trojspolku a Dohody. Trojspolok – v r. 1879 uzavreli medzi sebou Rakúsko Uhorsko a Nemecko zmluvu v r. 1882 Rakúsko Uhorsko a Nemecko uzavreli zmluvu s Talianskom v r. 1883 sa k nim voľne pridružilo Rumunsko Počas 1. svetovej vojny Rumunsko odišlo do neutrality a nasledovalo ho aj Taliansko. Ostali len Rakúsko Uhorsko a Nemecko a začali sa nazývať Ústredné mocnosti. Počas 1. svetovej vojny sa k nim pridali Osmanská ríša a Bulharsko. Protipól Trojspolku – Dohoda – formovala sa postup. v r. 1892 – zmluva medzi Ruskom a Francúzskom v r. 1904 – Veľká Británia a Francúzsko podpísali srdečnú dohodu (ententé cordiale) v r. 1907 – zmluva medzi Ruskom a Veľkou Britániou Počas 1. svetovej vojny sa Taliansko a Rumunsko pridali k Dohode a na strane Dohody bojovali aj Španieli, Portugalci, USA, štáty latinskej Ameriky, Japonsko, Čína, Srbsko...

2


Nemecko – neskoro sa zjednotilo, až v r. 1871, chcelo získať kolónie a ovládnuť svet. V Nemecku – silná sociálno-demokratická strana, ktorá vojnu odmietala. Preto Nemecko potrebuje zámienku a tou je Sarajevský atentát – 28.6.1914 – boli zavražďení následník trónu František Ferdinand d´Este a jeho manželka Žofia. Atentátnik bol GavriObrázok 1 - Sarajevský atentát lo Princip, patril ku skupine Mladá Bosna, ktorú financovalo Čierna ruka – strana Veľkosrbského nacionalizmu. Gavrilo ako 20. roč. zomrel na kostnú tuberkulózu v Terezíne. 28.7.1914 – Rakúsko Uhorsko poslalo ultimatívnu nótu Srbsku – žiadalo splnenie takých požiadaviek, že keby ich Srbsko splnilo, stratí svoju samostatnosť. Preto Rakúsko Uhorsko vypovedalo Srbsku vojnu. Na to reagovalo Rusko a vypovedalo vojnu RU – 1.8.1914. 2.8. – Nemci obsadili Luxembursko a žiadalo od Belgicka aby im umožnilo prechod. presun cez ich územie k Francúzsku 3.8. – do hry vstupili Francúzi a to tak, že im Nemci vypovedali vojnu Zámienka – Francúzi prelietavali cez ich územie. 4.8. 1914 – Veľká Británia vstupuje do vojny. Nemci predpokladali, že to bude Blitzkrieg – rýchla vojna, predpokladali 2 fronty, ale nakoniec boli 3 – Západný (Francúzsko), Východný (Rusko) a Južný (Srbsko).

Svetová vojna v rokoch 1914-1916

Z

ápadný front – Nemecko už od konca 19. storočia mali vypracovaný plán, že vojna bude v 2 frontoch – Schlieffenov plán bleskovej vojny. Tento plán im prekazila Veľká Británia, keď 4.8.1914 vstúpila do vojny po tom, ako ju požiadalo o pomoc Belgicko. K 1. bitke na západnom fronte došlo v r. 1914 – bitka pri Marne. Bola to 1. neúspešná ofenzíva Nemecka. Po tejto bitke sa rýchla ofenzívna vojna zmenila na pomalú zákopovú vojnu. Nemci museli vykopať zákopy po línii

3


Compiégue – Bemeš – Varennes. Od októbra do novembra 1914 bola zákopová línia predĺžená a tiahla sa od Švajčiarskych hraníc po Atlantický oceán. r. 1915 – Nemecko prvýkrát použili bojové otravné látky – pri Belgickom mestečku Yprés, použili chlór a iperit (spôsobujú slepotu). Február 1916 – 1 z najkrvavejších bitiek – bitka pri Verune – Nemci tu chceli vyčerpať Francúzsku armádu a pomocou tzv. mlynčeka na krv „Blutmüll“ ju zbaviť zásob. Mlynček na krv - niekoľkodňové delostrelecké ostreľovanie a nájazdy vojakov. Nemcom sa napriek veľkým stratám nepodarilo dobyť Verdún. Bitka na rieke Somme – 2. najkrvavejšia bitka, jún 1916. Straty v oboch bitkách boli 1,3 mil. a dohoda získala iba územie 20x10km. Východný front – Nemecko a Rakúsko Uhorsko proti Rusku. Pre Rusko bolo vypuknutie vojny prekvapením, lebo ju tak skoro nečakali. Od októbra 1914 do mája 1915 sa Ruským vojskám darilo, smerovali do vnútrozemia Rakúsko Uhorska, podarilo sa im dostať ku Karpatom a toto obdobie sa nazýva obdobie Karpatskej zimy. Druhýkrát boli Rusi v ofenzíve v lete 1916 a na čele bol generál Brusilov => Brusilova ofenzíva. 7.11.1917 – vypukla októbrová revolúcia – k moci sa dostali Boľševici na čele s Vladimírom Iľjičom Leninom, prevzali moc a rozhodli sa nepokračovať vo vojne, a preto 3.3.1918 podpísali Brest-litovský mier. Rusi zato museli odstúpiť veľké územie Nemcom. Týmto zjednodušili prácu Nemcom, lebo východný front zanikol. Balkánsky front – Rakúsko Uhorsko napadlo Srbsko a v októbri 1915 dobyli hlavné mesto BeObrázok 3 - generál Brusilov lehrad. Po dobití sa vytvoril tzv. Solúnsky front, Obrázok 2 - Zákop v 1. svetovej vojne

4


ktorý pokračoval do Macedónska. Tam bojovali zvyšky Srbskej armády do r 1915, keď ich porazili Bulhary. Od mája 1915 proti Rakúsko Uhorsku útočia na Balkáne Taliani. Aj tento front sa mení na zdĺhavý zákopový. Zákopová vojna Ustrnutie vojny v zákopoch malo niekoľko dôvodov: 1. Žiadna z mocností nebola schopná stupňovať priemyselnú výrobu nad určitú hranicu. 2. Vývoj útočných zbraní bol pomalší ako ochranných. 3. Útočiace vojsko sa v rozbahnenom teréne pohybovalo pomalšie.

Takmer počas celej vojny nebolo jasné, kto vyhrá a kto prehrá. V nevýhode boli Ústredné mocnosti (Rakúsko Uhorsko a Nemecko), lebo sa nemohli spoliehať na pravidelné zásielky zásob zo zámoria.

Vstup USA do 1. svetovej vojny

N

emecké vojská sa od začiatku snažili zabrániť tomu, aby Francúzsko a Veľká Británia boli zásobovaní z USA. Vo februári 1917 Nemci vyhlásili ponorkovú vojnu – všetky podozrivé lode sa snažili potopiť. USA sa zo začiatku pridŕžalo Mouroovej doktríny a razilo politiku izolacionizmu. (James Monroe – americký prezident, v roku 1823 vydal doktrínu. Jej heslo: Amerika Američanom, Európa Európanom). USA po potopení Lusitánie v roku 1915 postupne menilo svoju politiku a v apríli 1917 vyhlásilo vojnu Nemecku. Medzitým v roku 1917 vo Francúzku prebehli 2 neúspešné ofenzívy, nepodarilo sa prelomiť nemecké línie. Spojenec Nemcov – Rakúsko Uhorsko sa tiež dostávalo do problémov. V roku 1916 zomrel František Jozef I. a jeho nástupca bol Karol I. – chcel dohodnúť separátny mier s Francúzskom za chrbtom Nemecka. Dohadoval to prostredníctvom svojho švagra Sixta Bourbonského a výsledkom bolo, že sa to dostalo na povrch – Sixtova aféra. V decembri 1917 USA vypovedalo vojnu aj Rakúsko Uhorsku.

5


8.1.1918 – americký prezident Woodrow Wilson zverejnil svoj 14 bodový program – boli tu presne definované ciele USA vo vojne. Wilson podporoval aj národnooslobodzovacie hnutia v strednej Európe.

Parížska mierová konferencia

18

.1.1919 sa konala vo Versailles medzinárodná mierová konferencia. Paríž symbolizoval: 1. západnú demokraciu 2. úctu k štátu, ktorý bol najviac postihnutý vojnou. Hlavným organizátorom konferencie bola rada piatich, ktorá bola neskôr rozšírená na radu desiatich. Tvorili ju predstavitelia 5 víťazných štátov a ich ministri zahraničných vecí. Štát Predstaviteľ štátu Minister zahraničných vecí USA Woodrow Wilson Robert Lausing Francúzsko Georges Clemencau Stephen Pichon Veľká Británia David Lloyd George Arthur Balfour Taliansko Vattori Orlando Sidney Sogneno Japonsko Kinmoči Saiondži Nobuaki Makino Zúčastnili sa jej aj predstavitelia Česko-slovenska ale iba ako pozorovatelia (Kramář). Rusko nebolo na konferenciu pozvané, pretože západné štáty nechceli rokovať so socialistami. Postupne z konferencie odišli aj Taliani a o všetkom začali rozhodovať Veľká Británia, USA a Francúzko, ktorý hovoríme Veľká trojka. Na konferencii praco-

Obrázok 4 – Zámok vo Versailles 6


valo 58 výborov, ktoré pripravovali podklady pre predstaviteľov konferencie. S porazenými štátmi boli postupne uzatvárané zmluvy.

Zmluva s Nemeckom 28.6.1919 vo Versailles. Nemecko bolo označované za najväčšieho vynníka 1. svetovej vojny. Víťazné štáty sa nevedeli dohodnúť na výške reparácií. Kým sa vyrieši peňažná otázka zatiaľ malo Nemecko zaplatiť vecné reparácie (uhlie, suroviny). Nemecký zahraničný kapitál pripadol víťazom. Kolónie, ktoré patrili Nemecku si rozdelili veľmoci. V armáde bola zrušená všeobecná branná povinnosť, armáda mohla mať len 100 000 vojakova a 15 000 námorníkov. Nemci mali zakázané vlastniť a vyrábať zbrane, vojenské lode a lietadlá. Územné straty Nemecka: Územie Alsasko a Lotrínsko Sársko

Elpen a Malmedi Šlezvidzko Ľavý breh Rýna Pravý breh Rýna Západné Prusko, Pomorany, Poznaň a Východná časť Sliezka Gdaňsk a Memel Hlučínsko

Nový majiteľ Francúzsko 15 rokov spravovalo Spoločenstvo národov, bolo bohaté na nerastné suroviny, a potom sa vyhlásil 1 plebiscit , či budú patriť Francúzsku alebo Nemecku Nemecko Dánsko 15 rokov okupovaný spojeneckými vojskami Do vzdialenosti 50 km bol demilitarizovaný Poľsko

Spoločenstvo národov Česko-slovensko

Zmluva s Rakúskom Bola podpísaná v Saint Germain en Laye 10.9.1919. Rakúsko tak ako aj v prípade Nemecka malo obmedzené množstvo vojakov – 30 000. Nesmeli sa v budúcnosti

1

verejné hlasovanie o území 7


2

spojiť s Nemeckom a museli uznať nástupnícke štáty . Rakúsko stratilo aj obchodné ľodstvo. Územné straty Rakúska: Územie Južné Tyrolsko a Istria Halič Čechy a Morava Korutánsko, Šteiersko, Kraňsko a Dalmácia Burgenland bez mesta Šoproň

2

Nový majiteľ Taliansko Poľsko Česko-slovensko Juhoslávia Rakúsko od Maďarska

štáty, ktoré vznikli rozpadom Rakúsko Uhorska 8


Obsah 1. Svetová vojna ................................................................................................ 2 Medzinár. situácia pred 1.sv. vojnou ............................................................ 2 Svetová vojna v rokoch 1914-1916 ............................................................... 3 Vstup USA do 1. svetovej vojny .................................................................... 5 Parížska mierová konferencia ....................................................................... 6

Special thanks to Mgr. Andrea Hrotková. ©Pavol Kögler

9


Dejepis