Page 1

POSTREHY O ARCHITEKTÚRE RICHARD MÚDRY


RICHARD MÚDRY

Architektúru vnímam ako disciplínu, ktorá by mi dala možnosť meniť svoje okolie nielen po estetickej stránke, ale aj vytváraním funkčných zásahov. Touto prácou by som chcel odprezentovať rôzne postrehy a inšpirácie, ktorých podstata tvorí moju predstavu o tom ako by mala architektúra vyzerať a fungovať.


ISTROPOLIS

BRATISLAVA MODERNA

D o m O dborov “Istropolis” (1955 - 1981) Fe rdi n a n d Ko n č e k , I ľ j a S ko če k , Ľ u b o m í r T i t l

Architektúru okolo seba vnímam už veľmi dlho. Za moju lásku k Bratislave určite môžu aj ikonické miesta, kde práve okolité stavby dotvárajú ich genius locci. Sú to väčšinou stavby z obdobia moderny alebo postmoderny, ktoré sú natoľko dominantné, že sa dá hovoriť o ich osobnosti, kráse a charaktere. Podobnosť budovy Slovenského rozhlasu a Istropolisu vidím v tom, ako si architekti dali záležať s každým jedným detailom. Strop a nadrozmerné svietidlá v Istropolise alebo zaujímavé členenie interiéru v rozhlase, ktoré mi pripomína skôr japonský chrám ako budovu rozhlasu vo Východnej Európe. Tieto detaily pre mňa dotvárajú nezabudnuteľný charakter týchto stavieb a miest.


SLOVENSKÝ ROZHLAS

Slove n s ký ro z hlas “P y ra m ída ” ( 1971 - 19 85) Š t e f a n S ve t ko , Š t e f a n Ď u r kov i č, Ba r n a K is s ling


CHRIST & GANTENBEIN Vo svojich návrhoch sa pohybujú na hrane minimalizmu a brutalizmu. Švajčiarske duo sa na architektúru rozhodne pozerá iným pohľadom, čo ma hneď upútalo. Na ich tvorbe ma najviac inšpiruje s akou ľahkosťou a priamočiarosťou postupujú pri hľadaní architektonických riešení. "Vo svojej práci sa zameriavame na základné formy architektúry. Myslím, že naša generácia je už unavená z neustáleho predbiehanie sa hviezdnych štúdií, kde sa značka stáva dôležitejšia ako samotná architektúra. My sa v každom projekte snažíme nájsť moderné, špecifické vyjadrenia univerzálnej architektúry. Viac ako inokedy máme záujem o univerzálnu architektúru, ktorá nie je definovaná menami jej autorov, ale má silu sama o sebe a je nadčasová." - Christoph Gantenbein


1

3

2

5

4 6

7

1-4: Rozšírenie Švajčiarského národného múzea 5-7: Dom Umenia, Bazilej


JRKVC

Dom pri jazere, Vojka nad Dunajom

Peter Jurkovič je architekt pôsobiaci v Bratislave. Od roku 2013 buduje značku JRKVC. Vo svojej tvorbe sa venuje prevažne rezidenčnej architektúre a dizajnu. Neustále hľadá krehkú rovnováhu medzi formou a obsahom.


SLLA ARCHITECTS Komunitné centrum Máj, Budějovice SLLA Architects je bratislavský ateliér založený v roku 2003 v Barcelone Michalom Sulom a Miriamom Liškovou. SLLA má niekoľko ocenení v medzinárodných architektonických a urbanistických súťažiach.

LOKÁLNA TVORBA Pri hľadaní inšpirácie netreba zabúdať ani na domácu tvorbu, pretože vzniká v kontexte a prostredí, v ktorom by som jedného dňa rád pracoval. Z domácej scény treba určite spomenúť aj bratislavské ateliéry ako SLLA Architects, JRKVC, GutGut, Plural a mnoho ďalších, ktorých tvorba je podľa mňa bezpochyby na európskej úrovni.


URBANIZMUS

Čo robí miesto dobrým na život? Prečo v niektorých mestách sú ľudia šťastnejší ako v iných? A prečo na jednom námestí ľudia radi trávia čas zatiaľ čo na iné zíva prázdnotou. Už počas štúdia ekonómie som si uvedomil, že treba spojiť znalosti nie len z ekonómie, či urbanizmu, ale vlastne zo všetkých spoločenských vied. Pri hľadaní odpovedí som sa zahltil do čítania spomínaných knižiek, ktoré ma zaujali pátraním po odpovediach na moje otázky.


Zistil som, že neexistuje jedno riešenie alebo jeden “najlepší” myšlienkový smer, ktorý by sa dal aplikovať s úspechom všade. Práve táto nejasnosť o ideálnom postupe u mňa prehlbuje vášeň k tejto téme. Keďže moje rodné mesto sa momentálne potýka s problémom hľadania svojej identity, veľmi ma zaujal vznik nepolitickej platformy Plán B (plán Bratislava) vedení architektom Matúšom Vallom, ktorý sa momentálne snaží s tímom odborníkov z rôznych pre mesto kľúčových odvetví konečne načrtnúť a odkomunikovať akým smerom by sa mala Bratislava rozvíjať uberať. 1. Myslet město, Lucie Stejskalová 2. Happy City, Charles Montgomery 3. Postavit domy nestačí, Kaliopi Chamonikola 4. Prednášky pro studenty architektury, Herman Hertzberger


Hľadanie správneho tvaru a orientácie budovy bol prvý krok k vytvoreniu projektu s dobrými energetickými a klimatickými parametrami

The Edge, udržateľná architektúra Amsterdamská budova The Edge je inovatívna z viacerých aspektov. Tento kancelársky komplex získal najvyššie ekologické hodnotenie. V rebríčku BREEAM má doteraz najvyššie hodnotenie z pomedzi všetkých stavieb: 98,36%. Budova tiež predstavuje úplne originálny koncept pracovného systému, tzv. hot desking. Zamestnanci nemajú fixný pracovný stôl, pretože ich pohyb po priestore budovy je určený ich denným programom a smartphonová aplikácia im nájde to správne miesto. Pracovný priestor má podporovať vznik nových vzťahov, interakcií a samozrejme, efektívnejšie využitie priestorov.


Usporiadanie podlaží okolo veľkého 15 poschodového, na sever otočeného átria umožňuje prienik denného svetla do takmer všetkých kancelárií. Južná fasáda je zasa pokrytá fotovoltickími panelmi, ktoré okrem výroby elektrickejj energie tienia, a chránia tak kancelárie pred prehrievaním. Citeľne sa tak zredukovala potreba chladiť priestory v letných mesiacoch.


SOCIÁLNA ROVINA „Ot á z ka je s tli m á arc hit ektura sociální funkci, je z c e la ire leva ntní, pro t ože sociálně indif er e n tn í ře š e n í v arc hit ektuře prostě neexistují. J in a k ře če n o , ka ž d ý zá sa h d o p ro střed í, kt eré lid i o b klo pu je , m á sociální důsledky bez ohladu n a a rc h it e kt ovy konkré tní cíle. Tak ž e n e j s m e ve sk u t e č n o sti n a t o lik svobodní, abyc hom dělali a n a vr h ova li, co se nám zlíbi - vše, co děláme, má n ás le d ky ja k p ro lidi, t ak pro jejic h vzt ahy.“ „Ú mění arc hit ektur y nespočíva pouze v dělání krá s n ýc h vě c í - ani v dělání pouze užit ečnýc h vě cí, a le je t o obojí na jednou - jako krejčí, kt e rý š i je o b le č e ní, kt eré dobře vypadá i dobře se d í. A , po k u d j e t o vůbec možne, oblečení, kt e ré s i m ů ž e o b léci každy, ne jen císař.“

HERTZBE RGE R, Her man. P ředn áš ky pro s t uden t y arc h it e k tu r y. D o ln í Ko u n ice : M OX N OX, 2 012 . I S B N 97 8 -8 0 -9 05064-0-4.


1. Ĺ ko l a A p o llo , A m st e rd a m 2 . Ĺ  kola Mo n t e sso r i, D e lf t 3 , 5 . S t a ro b i n e c D e D r i e H ove n , A m st e rd a m 4 , 6 . In t e r n ĂĄ t We e s p e rstra at, A m st e rd a m


LIESBETH VAN DER POL

1 3

2 4

6

5 7

1-3: Renovácia námestia a okolitých bytových domov, Nieuwegein 4-7: Aquartis, Amsterdam

Liesbeth van der Pol je holandská architektka, ktorá spoločne s Hermanom Zeinstrem vedie ateliér Dok Architecten. Tvrdí, že architektúra by mala hovoriť sama za seba. Má byť ako výrazná osobnosť - vitálna, vzbudzovať vášeň, fascinovať, zanechávať v nás určité dojmy. Takáto architektúra vytvára prostredie, ktoré podporuje komunikáciu, spokojnosť a motivuje užívateľa k dosahovaniu lepších výsledkov. Čím ma oslovila a inšpirovala je dôraz, aký prideľuje na skicovanie a s akou vášňou o skicovaní rozpráva. Pri každom projekte vytvára farebné skice, ktorými sa snaží zachytiť charakter a emóciu stavby.


Svoj záujem o architektúru a nadobudnuté vedomosti vnímam ako iba ako základ, “malú kocku” z veľkého množstva znalostí, ktorými musí architekt disponovať. Mojím hlavým motívom pre štúdium architektúry je schopnosť architektúry, či už v našom vnímaní vedome alebo nevedome, silne ovplyvňovať náš každodenný život.


2017

Postrehy o architektúre  

Malý časopis zhotovený ako motivačná práca pre príjimačky na architektúru FSV ČVUT

Postrehy o architektúre  

Malý časopis zhotovený ako motivačná práca pre príjimačky na architektúru FSV ČVUT

Advertisement