Zoznam ranených a padlých v svetovej vojne pravidelne uverejňovaný v lučenskej tlači.
vojnoví zajatci pracovali zadarmo a od riaditeľstva dostávali len stravu a byt. Závod bol za vojny daný pod vojenskú správu, ktorej činnosť sa zameriavala hlavne na udržiavanie pracovnej disciplíny. Vojenské stráže boli rozostavané vo dne i v noci na rôznych častiach závodu. Keď robotník vymeškal šichtu a vojenský veliteľ závodu mu to neuznal, bol potrestaný na zavretie do udiarne. Miestnosť zvaná udiareň sa používala na údenie mäsa, hlavne baraniny, ktoré mäso občas dostávali vojnoví zajatci a robotníci v spoločnom stravovaní. Vojenským veliteľom závodu potrestaní robotníci do tejto miestnosti boli zatváraní po pracovnom čase alebo v nedeľu. Aj prácu v šamotovej továrni v Kalinove prerušilo v roku 1914 vypuknutie prvej svetovej vojny, kedy väčšia časť mužov vo veku 18 až 50 rokov nastúpilo na vojenskú
112
Stretnutie priateľov regionálnej histórie Hradište 2016
službu, takže ešte viac žien muselo v šamotovej továrni vykonávať mužské práce. Vtedajšie postavenie žien osvetľuje protest Kataríny Kočalkovej z Kalinova na zhromaždení pobúrených občanov pred Okresným súdom v Lučenci, ktorá na adresu vtedajších byrokratických úradov zvolala: „Môj muž pracoval vyše desať rokov v kalinovskej fabrike, teraz je vyše dvoch rokov frontovým vojakom, mňa vyhnali z bytu a odňali mi prídel múky – povedzte, čo mám robiť s deťmi...“ Aj továreň na poľnohospodárske stroje v Lučenci sa preorientovala na vojnovú výrobu a dostala sa pod vojenský dozor. Na začiatku vojny zmizli z obehu zlaté a strieborné mince, neskôr aj niklové a bronzové. Veľký nedostatok drobných peňazí bol nahradený vydaním papierových korún a dvojkorún, tiež razením dvadsaťha-