Issuu on Google+


Stávka – Sázka

Bolo to dlhé a studené... milénium. Thomas sa zarazil, keď napísal tieto slová. Určite to nebolo tak dlho. Alebo bolo? Zamračil sa a pozrel sa do kalendára na svojom PDA, ktoré mu Merlin priniesol z budúcnosti. Človeče, v dvadsiatom prvom storočí, ak chcel niekto niekomu zavolať, stačilo len písknuť. Nebolo to zas tak dávno, keď žil v krajine, kde čas nemal žiadny skutočný význam. Bol to len pocit a preto to slovo nechal na papieri. Znelo to lepšie, než hovoriť niekoľko storočí- a to bolo to, čo sa o písaní naučil. Pravda bola dôležitá, ale nie tak veľmi, ako pobaviť svoje publikum. Novinky ľudí nudili, ale príbehy... V tých boli peniaze. Aspoň pre iných ľudí, nie pre neho. Pre neho neboli ani peniaze ani nič iné. Ale to odbočil od témy. Milénium alebo nie, bolo to už príliš dlho od chvíle, kedy bol naposledy slobodný. Ten, kto rokuje s diablom, platí za to večnosť, ako jeho drahá stará matka hovorievala s obľubou. Škoda, že vtedy lepšie nepočúval- ale potom, tam bol problém v ´konverzácii´. Takže, toľkokrát, koľko sa vám zastaví dych, naozaj nepočúvate iné osoby, takže toľkokrát, koľko plánujete svoju ďalšiu reč. Samozrejme, on bol arogantný mladík. Čo môže nejaká stará čarodejnica vlastne vedieť? Myslel si. On bol Thomas Malory. Sir Thomas Malory- nemohol zabudnúť na tu časť Sir. Bolo to celé dôležité. V jeden deň to Sir znamenalo, že bol muž s povesťou. Muž s vyhliadkami. Muž, ktorý nebol hlúpy. (Tom mal naozaj rád žargóny, ktoré sa naučil počas storočí. Boli také farebné ako neskoršia frazeológia...ale teraz sa vráťme k tomu, čo myslel.) Život sa pre neho začal ľahko. Narodil sa do dobrej rodiny. Milej rodiny... ´Milé´ (V AJ nice) mimochodom bolo slovo so štyrmi písmenami. Nájdite si to, naozaj to tak bolo. Znamenalo to byť ´ochotný, príjemný, zdvorilý´. Nuda. Ako každý dobrý mladík, musel od milého bežať tak ďaleko, ako sa dalo. Milé bolo pre slabých. (slabý v AJ weak- ďalšie slovo na štyri písmená.) Bolo pre bláznov (Blázon v AJ fool- pozrite, ako 2


sherrilyn-kenyon.blogspot.cz

všetko odporné je na štyri písmená. Dokonca aj odporné (vile) je na štyri písmená.) A Thomas bol všetko, len nie hlupák. Alebo si to aspoň myslel. Až do dňa, kým nespoznal ju. To bol dôvod pre to všetko. Nie peniaze, ale ženy boli koreňom všetkého zla. (Bol to trik, že žena (woman) nebola na štyri písmená ale na päť, ale zase dievča (girl) už na štyri písmená bola. To spôsobilo, že mi chudáci sme vypli tak, že sme si neuvedomovali, aké boli skorumpované a škodlivé.) Ale späť k bodu nášho príbehu. Ženy boli koreňom všetkého zla. Niet o tom pochýb. Alebo prinajmenšom spôsobili pád každého dobrého muža. A Thom to mal vedieť. Všetko robil len pre seba, až do toho osudného dňa, keď sa mu ukázala. Ako vízia neba, prechádzala cez ulicu k nemu v modrých šatoch. Alebo možno boli zelené. Sakra, po všetkých tých storočiach mohli byť aj hnedé. Na farbe nezáležalo, pretože v skutočnosti sa mu v mysli zobrazovala nahá. Naučil sa jednu veľmi dôležitú lekciu. Nikdy si nepredstavujte ženu nahú, ak bola schopná čítať vaše myšlienky. Aspoň nie, ak nie ste masochisti. Thom nebol. Potom znova, vzhľadom k jeho súčasnej zložitej situácií, možnože bol. Len skutočný masochista by prechádzal ulicou, stretol a zamiloval sa do Merlin. Thom sa zastavil v jeho písaní. „A teraz, dobrý čitateľ, predtým, ako si budeš myslieť, že som divný, dovoľ mi to vysvetliť. V starovekej Británii, Merlin nebolo meno. Bol to titul a mohol ho niesť muž aj žena. A môj Merlin bol krásny ženský blond anjel, ktorý zhodou okolností bol menej než zhovievavý. Ako som to mal vedieť? Pozri na prvý odsek, kde píšem o tom, že som uväznený celé milénium... dávať alebo brať niekoľko storočí, neznie tak pôsobivo ako milénium.“ Thom sa cítil trocha lepšie potom, čo predniesol tento príhovor. Hoci nie o moc. Ako sa mohol niekto cítiť lepšie, keď uviazol v diere? Zato to bola pravda. Peklo nemalo väčšiu zlosť než nahnevaná žena. „To je to, kam vás privedie pivo s kamarátmi.“ No v jeho prípade to bol skôr sud piva. Ale to by preskakoval v príbehu. Povzdychol si nad sebou, Thom namočil brko do atramentu a vrátil sa k svoju pergamenu. Popravde,


Stávka – Sázka

mal aj lepšie pomôcky na písanie, ale pretože to všetko začalo brkom a atramentom, chcel, aby to bolo zachytené rovnakým spôsobom. Koniec koncov, toto je jeho verzia príbehu. Alebo presnejšie povedané, toto bola pravda. Zatiaľ, čo iní len špekulovali, on poznal pravdu. A nie, nie je pravda, že ho oslobodili. Mohol to urobiť iba Merlin a dobre, to bol úplne iný príbeh od tohto. Tento príbeh začal so zlým vyšinutým človekom, ktorý videl svoju Afroditu cez ulicu. Zastavila sa a obzerala sa okolo, akoby niečo stratila. Mňa, pomyslel si. Mňa si stratila a ja som tu. Bezmyšlienkovo len s potrebou počuť jej milovaný hlas, skôr, než pokračovala ďalej v ceste, vybral sa za ňou a skoro umrel pod kopytami koňa, keď sa postavil pred vozom. Thom sa nie celkom dobre vyhol povozu a skončil v žľabe. Premoknutý ale stále otupený Cupidom (Boh lásky), Thom sa pokúsil vyžmýkať, aby usušil sám seba a opäť zamieril k nej... tento krát dával trocha viac pozor na premávku. Nemohol dýchať. Nemohol myslieť. Nemohol vyžmýkať a usušiť tú nechutne páchnucu vodu zo svojho oblečenia. Jediné, čo mohol robiť, bolo sledovať jeho Calypso, ktorá čakala (povedal sám sebe) na neho. Keď sa k nej priblížil, milión chytrých myšlienok a úvodov mu skočilo do mysle. Chystal sa ju zmiesť z nôh svojou vtipnou pohotovosťou. Ona bude oslnená jeho svižným, elegantným jazykom (viac ako jedným spôsobom, ak všetko pôjde podľa plánu). A potom sa na neho pozrela. Tie žiarivo modré... alebo možno boli zelené...oči ho prebodli zvedavosťou. Thom sa zhlboka nadýchol, otvoril ústa, aby prehovoril a nalákal ju na svoj šarm, keď ho zrazu jeho chytrosť opustila. Nič. Jeho myseľ bola prázdna. Bezcenná. Priťažujúca. „Zdravím.“ Dokonca sa sám prikrčil, pri tom jednoduchom, hlúpom slove, ktoré mu vypadlo z pier. „Zdravím, dobrý pane.“ Jej hlas bol jasný a mäkký. Rovnako ako pieseň anjela. Chvíľu tam stála a vyčkávajúc sa na neho 4


sherrilyn-kenyon.blogspot.cz

dívala, zatiaľ, čo jeho srdce silno búšilo a na čele mu vystúpili kropaje potu. Hovor, Thom, hovor. „Pekný deň, však?“ „Veľmi pekný.“ Áno, bol blázon. Taký ktorý už neniesol ani stopy po jeho scvrknutej mužnosti. Chcel zachrániť ten zvyšok svojej dôstojnosti (ktorá v tomto bode bola v podstate nulová), Thom prikývol. „Len som si myslel, že by som Vás na to mal upozorniť, krásna panna. Pekný deň.“ Prikrčil sa ešte viac, odstúpil od nej len o krok, keď zazrel niečo podivné. Niečo, o čom by si normálny človek myslel, že je nezvyčajne veľký vták. Priznajme si to, do pätnásteho storočia v Anglicku každý hovoril o drakoch, ale nikto si skutočne nemyslel, že nejakého uvidí. A napriek tomu to bolo na oblohe. Ako obrovský...drak. Bolo to také. Široké a čierne, s červenými cibuľovými očami a žiariacimi tesákmi, krúžilo to nad nimi a zatieňovalo slnko. Thomas bol zbabelec a chcel utiecť, ale aj zdravý muž, ktorý ihneď videl príležitosť predviesť sa pred svojou dámou brilantnou akciou namiesto slabého jazyka. Potom všetkom, ktorá žena by neomdlela z Drakovraha? To bol nápad. Aspoň, kým ho drak nenakopal do zadku. Stačilo, aby sa ho dotkol jedným pazúrom a drak ho odhodil do budovy. Thom padol na ulicu, každá časť jeho tela sa triasla a bolela. Bolo to hrozné. Aspoň si to myslel, kým mu tá žena nepriložila ruku na čelo. V jednej chvíli ležal na ulici v koryte páchnucej vody a v druhej ležal na veľkej pozlátenej posteli. „Kde to som?“ „Pst!“ povedal mu jeho anjel. „Boli ste otrávený drakom. Ležte a doprajte si čas na liečenie, inak určite zomriete.“ (Poznámka pre seba. Mal som začať behať okolo postele a mlátiť všetko okolo seba.) Nechcel zomrieť (pretože som bol hlúpy) a tak Thom urobil tak, ako povedala. Ležal tam a pozeral sa na jej perfektne tvarované rysy. Bola krásna a graciózna. „Máte meno, pani moja?“ „Merlin.“


Stávka – Sázka

To bolo to posledné meno, ktoré by hádal takej krásnej žene. „Merlin?“ „Áno. A teraz odpočívajte.“ Prvýkrát v živote, Thom poslúchol. Mal zavreté oči a vdychoval sviežu, sladkú vôňu orgovánu, ktorá sa držala na lôžku, kde ležal. Napadlo ho, či to bola posteľ Merlin a potom ho napadli ďalšie veci, ktoré muži a ženy mohli robiť v posteli... najmä spoločne. „Prestaňte s tým.“ Otvoril oči a uvidel svoju Afroditu ako ho karhá. „Prestať s čím?“ „Tie myšlienky.“ Povedala ostro. „Počujem každú z nich a ruší ma to.“ „Ako Vás to ruší?“ „Som Penmerlin a musím zostať cudná. Myšlienky ako tieto, nepatria do mojej hlavy.“ „Sú v mojej hlave, pani moja, nie vo vašej a ak vás urážajú, mali by ste si ich nechať pre seba.“ Venovala mu oslnivý úsmev. „Ste odvážny človek, Thom. Možno som mala nechať mandragora, vziať si Vás.“ „Mandragora? Ako v koreňovom adresáre?“ „Drak.“ Vysvetlila mu. „Jeho druh má schopnosť prijať podobu buď človeka alebo draka, odtiaľ pochádza ich názov.“ Iste, ale to nevysvetlilo ostatné veci, ktoré ho trápili. „Ale on nešiel po mne. Išiel po Vás. Prečo?“ „Pretože mám stopu veľmi zvláštneho Merlina a mandragor ma zacítil. To je dôvod, prečo tak málo chodím do ľudského sveta. Keď má niekto tak veľkú mágiu ako mám ja, je príliš ľahké pre iné magické šelmy, aby Vás našli.“ To dávalo zmysel. „Ste nepriatelia.“ Prikývla. „Pracuje pre Morganu le Fey.” Thom sa nad tým drzo usmial. „Sestra kráľa Artuša.“ Merlin sa nepripojila k jeho smiechu. „Áno, presne tá.“ 6


sherrilyn-kenyon.blogspot.cz

Vážny pohľad na jej tvári a tón jej hlasu spôsobil, že okamžite vytriezvel. „Vy ste nežartovali.“ „Nie. príbehy o Artušovi sú skutočné, ale nie je to úplne tak, ako štebocú vtáci. Artušov svet bol obrovský a jeho bitky stále prebiehajú a to nie len v tomto okamihu ale aj v budúcnosti.“ V tejto chvíli si Thom nebol istý, čo ho väčšmi očarilo. Ohromujúci tvor, ktorého chcel mať v posteli, alebo myšlienka, že Kamelot skutočne existoval. V priebehu niekoľkých dní, zatiaľ, čo sa zotavoval z útoku, Thom zostal na legendárnom ostrove Avalon a počúval od Merlin príbehy o Artušovi a jeho rytieroch. Ale viac než to, on ich aj videl. Aspoň tých, ktorí ešte žili. Po dobu jedného týždňa, chodil medzi legendami a v rukách sa mu miešali bájky. Naučil sa, že Merlin bol jediný jej druhu. Nebola posielaná do sveta ľudí, aby bola chránená pred zlom a pred Morganou, ktorá chcela využiť Merlina a posvätné predmety. Bol to desivý boj, ktorý viedli. Taký, ktorý nemal žiadnu úctu k času alebo bytostiam. A nakoniec, osud sveta spočíval v rukách víťaza. „Prial by som si byť jedným z Vás.“ Thom sa ôsmy deň večer konečne priznal Merlinovi. „Chcem pomôcť zachrániť svet.“ Jej oči sa obrátili nudou. „Nie je to váš osud, Thom. Musíte sa vrátiť do sveta ľudí a pokračovať vo svojom živote.“ Hovorila to, akoby to bolo jednoduché, ale on už nebol ten istý človek, ako bol predtým, než prišiel do Avalonu. Čas strávený tu ho zmenil. „Ako by som mohol byť taký, aký som bol, keď som teraz tu a poznám pravdu?“ Odstúpila od neho. „Budete taký, aký ste boli...sľubujem.“ A potom sa mu všetko začalo rozmazávať. Jeho zrak sa prepadol a ocitol sa v tme. Thom sa prebudil na druhý deň ráno, späť v Anglicku, vo svojom vlastnom dome... vo svojej vlastnej posteli. Zúfalo sa snažil vrátiť do Avalonu, len preto, aby mu všetci povedali, že sa mu to len snívalo. „Celý čas ste boli tu.“ Prisahala mu jeho gazdiná. Ale on tomu nemohol uveriť. Akoby mohol? Nebolo to žiadne ochorenie, ktoré ho postihlo. Nebolo tomu tak. Bolo to skutočné (skutočné v AJ real- ďalšie štvorpísmenové slovo, ktoré často vedie ľudí do záhuby). Nakoniec Thom presvedčil sám seba, že


Stávka – Sázka

všetci majú pravdu a jemu sa to všetko iba snívalo. Merlinova krajina existovala iba v jeho hlave. Kde inde by mohla byť? A tak sa vrátil k svojim starým spôsobom. Hral hazardné hry, bojoval, kurizoval ženám a zo všetkého najviac pil, pil a pil. Až do tej noci. Bola to noc (ďalšie podstatné meno, ktoré bolo v Aj na päť písmen- night- ale vo francúzštine na štyri. Boli chvíle, keď boli Francúzi veľmi bystrí.) Thom sa zatúlal k svojmu najobľúbenejšiemu hostincu, ktorý bol naplnený mnohými jeho menej slušnými priateľmi. Ako noc plynula, spadli hlboko do svojich pohárov, Geoffrey možno to bol Henry alebo Richard, začal vymýšľať stávku. Ten, kto povie ten najlepší príbeh, vyhrá mešec mincí (coin- všimnite si, znova štyri písmená). Nik nevedel, koľko mincí bolo v mešci, pretože boli príliš opití na to, aby sa o to starali. Namiesto toho, začali rozprávať svoje príbehy pred skupinou dievčat, ktoré mali byť ich sudcami. Thom, bol príliš opitý na to, aby zaregistroval muža, ktorý sa nenápadne približoval k ich stolu. Hladil svoje dievča, zatiaľ, čo ostatní hovorili svoje príbehy pred ním. „Všetko to je veľmi pekné.“ Povedal, keď Richard ukončil svoje rozprávanie jedného z Chaucerových príbehov (bol ďaleko od originálu). „Ale ja, Thomas Malory... Sir Thomas Malory môžem poraziť vás všetkých.“ „Samozrejme, že môžeš, Thom.“ Povedal Geoffrey so smiechom a grgnutím. „Vždy si myslíš, že môžeš.“ „Nie, nie, nemyslím si to...Som na to príliš opitý. Všetko je o tom, ako to urobíme.“ Držal pohár, aby mu ho naplnili skôr, než začal s príbehom. Sprvu chcel rozprávať príbeh o farmárskej nehode o ktorej mu rozprával otec, ale než si to stačil rozmyslieť (pitie zvyčajne máva tento účinok), povedal celý príbeh o Kráľovi Artušovi, tak, ako mu to povedala Merlin. Alebo aspoň väčšinu z toho. Thom, ktorý rád prizdobil každú pravdu, musel niečo pozmeniť. Zmenil pár vecí, ale v podstate sa stále držal príbehu. Po tom všetkom, aká by z toho mohla byť škoda? Tak ako tak, všetko sa mu len snívalo a bol to 8


sherrilyn-kenyon.blogspot.cz

zaujímavý príbeh. A ďalšia vec, ktorú si pamätal bolo, že vyhral stávku, doniesol si domov mešec, v ktorom zistil, že boli len dva kamene a nejaký prach. Mizerná cena, naozaj. Potom, skôr, ako zistil, čo sa stalo, ľudia k nemu začali chodiť a hovorili o knihe, ktorú chceli, aby im podpísal. Thom nebol blázon, aby nechal svoju slávu len tak ho obísť, vždy hral na prvom mieste. Pokiaľ neuvidel knihu na vlastné oči. Bolo to tam, v celej svojej nádhernej kráse. Jeho meno. Žiadny človek nezničil jeho život rýchlejšie, ako to urobil Thom v okamihu, keď sa kniha stala bežne dostupná. V jednej chvíli bol vo svojej posteli a v ďalšej bol v malej, drobnej, nekonečnej kobke so zlatým blond anjelom, ktorý na neho zlovestne pozeral. „Poznám Vás?“ Spýtal sa jej. Zamračila sa na neho. Z ničoho nič sa objavila kniha. „Ako ste to mohli urobiť?“ Práve teraz, pud sebazáchovy spôsobil, že Thom položil tú jednu otázku, ktorá mala tendenciu dostať ľudí do problémov už po celé stáročia. „Urobiť čo?“ A rovnako ako nespočetne veľa mužov pred ním (a po ňom, no nie je to pravda, človeče?) sa dozvedel príliš neskoro, že mal radšej zostať úplne ticho. „Vy ste prezradili naše tajomstvo, Thomas. Odsúdili ste nás, pretože s touto knihou ste nás prezradili tým, ktorí chcú našu smrť.“ Náhle sa mu vrátil jeho sen a pamätal si každú chvíľu. Najviac zo všetkého si spomenul, že to nebol sen. Lordi z Avolonu boli skutoční... rovnako, ako bola Morgana. A ako Merlin viedol zvyšných rytierov Okrúhlelo stola a Morgana viedla svojich Cercledu Damne. Dve polovice bojujú o svet. Ale Thom vypustil jednu otázku. „Ak máte všetku tú mágiu, Merlin, prečo ste nevedeli o knihe skôr, ako bola napísaná a vrátili ste ma do sveta ľudí?“ Potom, čo položil túto otázku, dozvedel sa, že sú aj horšie otázky, ako spýtať sa ženy na A) jej vek, B) jej váha, C) urobiť čo?


Stávka – Sázka

„Prosím, napíšte slová že: Ja tu zhnijem a zostanem, kým Merlin nevychladne.“ Thom pozrel na svoje PDA a vzdychol si. Čas nemusí mať žiadny reálny význam v Avalone, ale pre neho znamenal sakramentsky veľa.

10


0,5 the wager sázka (thomas & merlina)