posledná báseň o krajine
1 prudko vychádza slnko vták ktorý krídlami rozhýbe zastavený čas krajina zrazu nedá sa udrža jej dych sa vo mne vzpína ako dvoje pľúca koňa svitanie – hladné líšky sa pasú na poslednom pachu z noci dnes už je iná zmĺknutá akoby nebom preletel anjel 2 na očiach zostane už nie otázka ale výčitka čas nás oboch náhle prekročil 41