Nota bene
06 2015 Pútnik
31
Keď mesto opustili aj ochran- v nedokončených stavbách, v školách, covia z kurdskej armády Pešmerga, športových centrách, obchodných ľudia vedeli, že ich nič dobré nečaká. domoch, na farách,“ opisuje Anton. Prívrženci Islamského štátu dávali „Parčíky okolo kostolov sa zmenili na v dobytých mestách a dedinách utečenecké tábory. O tábor, v ktorom kresťanom tri možnosti: konvertovať som býval, sa staral otec Douglas. Je na islam, zaplatiť daň alebo ujsť. Inak to iracký kňaz z Bagdadu, ktorý odtiaľ ich zabili. Kto konvertoval, a takých odišiel po tom, ako ho uniesli a mučili nebolo veľa, aj tak prišiel o majetok. islamisti.“ Zopár ľudí skúsilo zaplatiť špeciálnu daň, ale ani to ich neochránilo. Zostal Pomoc od UNHCR, Agentúry iba útek. OSN pre utečencov, je podľa Antona minimálna. Ale kresťania ju ani neSTAROSTLIVÁ KOMUNITA. potrebujú. Stará sa o nich diecéza Erbil sa zmenil na utečenecký tá- a veriaci. „Kresťania majú vytvorené bor. „Kresťanská štvrť Ankava má štruktúry, ktoré iné komunity nemajú. normálne 40 000 obyvateľov, no Do diecézy prúdi pomoc z celého sveta. okrem nich tu už takmer rok žije Môže slúžiť aj moslimom a jezídom.“ 50 000 utečencov. Sú roztrúsení Utečenci dostali u otca Douglasa stany
veľké 5x6 metrov. Rodiny so štyrmi a menej členmi majú nárok na polovicu stanu, väčšie rodiny na celý. Pre deti postavili ihrisko aj knižnicu. Ženy aj v tábore robia to, čo robili doma. Varia, perú, starajú sa o deti a upratujú. Ženy v tomto regióne obvykle nechodia do zamestnania. Zostanú doma a starajú sa o početnú rodinu. „Chlapi sú na tom najhoršie. Nemajú prácu. Sú frustrovaní,“ rozpráva Anton. „V Erbile je teraz pretlak ľudí, nie je tam toľko pracovných miest. Navyše sa tam po vzniku Islamského štátu zastavili všetky investície. Zostali nedokončené budovy, cesty a mosty. Predtým sa tu enormne veľa budovalo.“ Najviac času strávil Anton