Vagabund

Prvý kontakt s rodenými Škótmi sme nadviazali pri hľadaní autobusovej zastávky, keď sme sa vybrali na výlet. Aj napriek tomu, že som študovala anglické bilingválne gymnázium, škótskej angličtine som vôbec nerozumela.

Nikdy predtým som s jazykom ťažkosti nemala, dohovoriť sa s Angličanom nebol žiaden problém. Ich prízvuk je však veľmi špecifický, preto odporúčam vziať si so sebou slovník, lebo vám neostane nič iné, len sa spoliehať na šiesty zmysel. Musím však povedať, že Škóti sú veľmi ochotní, otvorení a usmievaví ľudia. Zastávku sa nám napokon podarilo nájsť.

Cesta do Greenocku, kam sme sa vybrali, trvala necelé dve hodiny, pričom prvú polovicu sme šli autobusom a potom sme prestúpili na vlak.

Mesto bolo vybudované pri rieke Clyde, ktorá sa vlieva do oceánu. Z pobrežia je vidieť grécku loď MV Captayannis, ktorá prevážala cukor.

Po zrážke s ropným tankerom sa žiaľ v roku 1974 potopila. K veľmi obľúbeným pamiatkam v tomto meste sa zaraďujú kostoly, ktoré pochádzajú najmä z čias rozmachu Anglikánskej cirkvi. Prekvapením pre mňa bolo, že niektoré sú využívané na úplne iné účely, slúžia napríklad ako reštaurácie alebo telocvične. Čo sa týka dopravy, jednoznačne odporúčam cestovanie autobusom. Spozornieť treba pri kúpe cestovných lístkov. V meste jazdia dve spoločnosti, ktoré majú spoločné zastávky.

Ak si cestovný lístok označíte v autobuse jednej spoločnosti, nemôžete prestúpiť do druhej.

Cestovný lístok je v nej neplatný. Existuje „špeciálny“ celodenný lístok, s ktorým môžete cestovať akýmkoľvek autobusom v meste.

Presúvať sa po tomto stredovekom meste autom nie je žiaden pôžitok. Všade samé malé, úzke, historické uličky. Miest na parkovanie je taktiež veľmi málo. Najlepšie si mesto prezriete, ak pôjdete, ľudovo povedané, po vlastných. Pamiatky sa nachádzajú blízko seba, čiže to zvládnu aj starší, prípadne kondične slabší ľudia. Ak patríte k tým, čo milujú históriu, určite si túto destináciu zaraďte do svojho cestovného plánu.