__MAIN_TEXT__

Page 1

Časopis študentov Cirkevného gymnázia Štefana Mišíka v Spišskej Novej Vsi JÚN 2019

SPOD VEŽE


Spod veže 1/2019

OBSAH Duchovné slovíčko Teší ma, ja som… Zero waste Zo života školy Recenzia knihy Je umenie užitočné? Vlastná tvorba Žiacka školská rada

4 6 9 11 15 17 20 22

2


Cirkevné gymnázium Štefana Mišíka v Spišskej Novej Vsi

EDITORIÁL Drahí spoluštudenti, máte pred sebou nové – letné – číslo nášho školského časopisu Spod veže. Od študentov – pre študentov. Je to už druhé vydanie, ktoré sa snaží robiť nová redakčná rada. Tá však stále hľadá nových členov, keďže nás nie je mnoho. Redaktor časopisu má u nás voľný priestor na vlastné nápady pre články a môže sa tak sám realizovať a písať o svojich obľúbených témach. Ak aj nechceš byť stabilným redaktorom časopisu, stále nám môžeš zaslať akúkoľvek svoju tvorbu, či už krátku básničku, úvahu, komentár a podobne. Privítame hocijaký vhodný príspevok od našich spolužiakov. Toto číslo sme zamerali viac na duchovný a úvahový obsah článkov. Okrem tradičného duchovného slovka sme pre vás pripravili aj rozhovor s naším pánom kaplánom. Čakajú vás aj recenzie na knihy, študentské úvahy, a iné. A ak neviete, čo je to životný štýl zero waste, vnútri nášho časopisu sa to dočítate. Na záver prijmite od nás pozvanie na Národný pochod za život, stretneme sa v septembri v Bratislave. Príjemné čítanie počas letných prázdnin praje celý redakčný tím a jeho šéfredaktor Radovan Marcinčin

3


Spod veže 1/2019

DUCHOVNÉ SLOVÍČKO Milí študenti,

nosti. Chcete sa stať lekármi, právnikmi, počítačovými programátormi, učiteľmi, možno politikmi, možno psychológmi, ekonómami… A je dobré, že máte tieto túžby a nádeje. Nevzdávajte sa svojich túžob a želaní. Mierte vysoko a dajte svetu vedieť, že ste tu. Túžba a želanie je ako motor pre váš život. Posúva vás to ponad to, čo je bežné, čo ste už dosiahli a rozširuje to vaše hranice a vaše horizonty. A je to to, čo vás bude počas celého života udržiavať v mladosti. Nedovoľte nikdy nikomu, aby vás obral o túto „bytosť“. A ak sa z nej náhodou stane suchá kosť, proste Boha o jej oživenie. Druhá bytosť, ktorú vám dnes želám na vašej ceste, je bytosť Pevnosti a Vytrvalosti (chrbtová kosť). Myslím, že už dnes vám je jasné, že nie každý vidí svet tak, ako ho vidíte vy. Musíte bojovať za to, čo pokladáte za správne – tak ako Ježiš. Toto ho viedlo k tomu, že v konečnom dôsledku stál zoči-voči sliedičom a špicľom v každom dave, ktorý sa okolo neho zhromaždil, a to dokonca aj v ďalekej Galiley – lenže On aj napriek tomu hovoril priamo a jasne. Buďte ľuďmi pevnej chrbtovej kosti, aby sa o vás mohli oprieť aj iní. Vytrvajte v začatom diele. Nič neprichádza zadarmo a bez námahy. Nevzdávajte sa po neúspechoch. Skúšajte ďalej. Nekapitulujte lacno, veď

končí sa školský rok a pred nami sú vytúžené prázdniny. Chcem sa s Vami podeliť do nastávajúcich dní s postavou proroka Ezechiela. Prorok Ezechiel bol vedený na babylonskú pláň a tam mal víziu veľkého poľa, plného nepochovaných suchých kostí tisícok ľudí, ktorí padli v boji. Tieto kosti boli bez života už dlhý čas. Prorok robí všetko, čo mu hovorí Boh a boží dych privádza kosti k životu - ľudia sa postavia a vytvoria mohutnú armádu (Ez 37, 1-4). Tento starozákonný príbeh vám ponúkam ako zdroj úvahy. Aj keď to možno pre niekoho znie trocha bizarne, uvažujme, čo potrebujeme v našom živote oživovať. Spomedzi mnohých možností som si vybral tri kosti. Tieto kosti by sme mali neustále oživovať, ak sa stanú suchými bezduchými kosťami a urobiť z nich prostredníctvom životodarného dychu živé bytosti: kosť túžby a želania, kosť pevnosti a vytrvalosti (chrbtovú) a kosť humoru. Prvá bytosť, ktorá by mala povstať (a neustále povstávať) z bezduchých kostí, by mala byť bytosť Túžby a Želania. Dnes ste mladí, a predpokladám, že máte veľa túžob a želaní, týkajúcich sa vašej budúc4


Cirkevné gymnázium Štefana Mišíka v Spišskej Novej Vsi

viete, že pokušenie predčasne sa vzdať a nechať sa znechutiť je vlastné každému z nás. Tretia bytosť, ktorá by mala povstať z mŕtvych kostí pre váš život, by mohla byť bytosť Humoru. Pamätajte na to, že zo všetkého, čo na seba dáme, keď sa snažíme o to, aby sme dobre vyzerali, najdôležitejší je výzor našej tváre. Istý človek sa raz vyjadril, že najkrajšia vzdialenosť medzi ľuďmi je smiech. Život nie je vždy vážny, no niektoré seriózne veci života môžu byť ľahko vyriešené smiechom. Zdravý smiech a zmysel pre humor doceňuje celá židokresťanská tradícia. Je veľa miest v Písme aj Starého aj Nového zákona, ktoré by sme tu mohli uviesť. No stačia aspoň dve: „Raduj sa pred Pánom, svojím Bohom, vo všetkom, čo podnikáš.“ (Dt 15, 13). Kniha Prísloví hovorí: „Radostné srdce je dobrým liekom.“ (Pr 17, 22). Želám vám teda, milí študenti, aby tieto tri bytosti: bytosť túžby a želania, bytosť vytrvalosti a pevnosti a bytosť humoru boli nepretržitými spoločníkmi vášho života.

Váš kaplán Martin 5


Spod veže 1/2019

TEŠÍ MA, JA SOM... DP. MARTIN BARTOŠ Čo sa musí udiať v hlave mladého chlapca, aby zanechal svetské radosti a rozhodol sa stať kňazom? Musí objaviť radosť a istý cit viery. Taktiež musí vnímať, že jeho život smeruje práve na túto cestu a aké má Pán Boh s ním plány. Tu môžem položiť otázku ja, čo sa musí udiať v hlave mladého človeka, aby si vybral manžela alebo manželku a práve s ním/ňou chcel/a stráviť celý život. Treba vnímať, aké má Pán Boh so mnou plány.

Bola voľba povolania kňaza prvotná? Nad žiadnym iným povolaním ste nerozmýšľali? Chcel som byť lekárom a pracovať s ľuďmi, ale myšlienka na povolanie kňaza bola prvotná. Ako vyzerá taký obyčajný deň vo vašom podaní? U mňa? Nabitý. Ráno pravidelne skoro stávam. Naša služba je rozdelená na službu v nemocnici, čas na spovedanie, prípravu rôznych katechéz, kázní pre rôzne skupiny, školu. Deň je pestrý a tak sa nedá urobiť presná šablóna dňa.

Ako to človek pocíti? Nie je to len otázka pocitov, ale mala by to byť aj otázka rozumu a vôle. Ja som svoje volanie vnímal napríklad tak, že to nebola otázka nejakého zázračného zjavenia a mystiky, ale bol to môj každodenný život, vedel som, že to je moja cesta, ktorá ma bude napĺňať.

Koľko bobríkov statočnosti vlastníte? Roky som bol skautom. Ale neviem, či som ja dostal niečo za statočnosť (smiech).

6


Cirkevné gymnázium Štefana Mišíka v Spišskej Novej Vsi

Čo vás naučil skauting? Skauting ma naučil odvahe, niekedy až takej bláznivej odvahe. Odvaha patrí taktiež ku kňazskej službe, napríklad vďaka nej dokážem vojsť do niektorých tried tu na škole (opäť smiech).

cez skutky, lebo Božia láska ďaleko presahuje naše chápanie a taktiež ju môžeme pochopiť cez odpustenie. Na to, aby sme mohli vnímať Božiu lásku, potrebujeme mať istú osobnú skúsenosť. Pocítiť, čo je to odpustenie cez sviatosť zmierenia, pocítiť, čo je to prijatie a pocítiť lásku k blížnym.

Čo robíte rád vo voľnom čase? Vždy je veľmi dôležité v každej práci a v každej činnosti venovať si chvíľku času aj na seba. Iste, pastorácia vo väčšom meste je náročnejšia ako v tých menších mestách alebo na dedinách, ale ak sa dá, rád si pozriem dobrý film, poprípade otvorím nejakú knihu, rád sa chodím prechádzať po meste a takto spoznávam aj mesto a pozorujem i jeho obyvateľov. Vďačne diskutujem a zhováram sa s ľuďmi, ak je trochu voľného času, odbehnem domov alebo si idem zahrať bowling. Ale mojou najväčšou vášňou je rybolov, pri vode v tichu človek skutočne zrelaxuje a oddýchne telesne, duševne aj duchovne.

Nemal by sa výber viery a cirkvi ponechať na človeka, keď bude vo veku, v ktorom sa dokáže sám rozhodnúť? Prečo je treba Cirkvi zaväzovať malé deti pri krste? Je to jedna z foriem, ktoré Cirkev má. V tomto prípade nejde len o záväzok, ale taktiež aj o milosť, ktorá sa pri tomto úkone na nás vlieva. Predsa keď ako rodič viem, že je niečo dobré, tak to poskytnem aj svojmu dieťaťu. To isté môžeme použiť pri škole. Je šesťročné dieťa dosť uvedomelé na to, aby vedelo, že škola je preňho dobrá vec? Nie je. A napriek tomu je systém nastavený tak, aby do nej chodilo. A to, že ho rodičia do tej školy zapísali, ocení, až keď doštuduje. A podobne je to aj s krstom.

Ako by ste vysvetlili človeku, ktorý nikdy nepočul nič o Bohu, Jeho lásku? Božiu lásku môžeme pochopiť jedine

7


Spod veže 1/2019

Veríte, že aj ateista môže ísť do neba? Jedna z podmienok večného života je krst, ale Božia láska, ktorá sa prejavuje, môže byť rôzna. Ak ten človek žil podľa svojho svedomia, a nie vlastnou vinou sa nezoznámil s vierou, a ak neodporoval Bohu, tak je tu pravdepodobnosť, že ho Pán Boh prijme. Ale na druhej strane, s vierou sa stretávame na každom kroku v našom živote, tak nemôžeme v niektorých prípadoch povedať, že sa s vierou nestretol. Človek by mal úprimne hľadať pravdu a Boha. Toto by malo byť takým krédom každého človeka.

v seba. Druhá vec je, že ak verím v Krista, verím, čo učil, čo tu Kristus založil a zanechal, potom verím aj v Cirkev. Aj napriek tomu, že sú v Cirkvi prítomní ľudia hriešni. Každý náš osobný hriech poškodzuje určitým spôsobom meno Cirkvi, pretože všetci sme jej súčasťou. Každý, kto bol pokrstený, a aj tí, ktorí nežijú svoju vieru. Čo by ste chceli študentom nášho gymnázia odkázať? Toto obdobie je najkrajším obdobím vášho života, je obdobím dospievania, prvých vzťahov, obdobím, keď človek prijíma nové informácie, rozširuje sa mu rozhľad, a upevňuje vzťahy, ktoré vzniknú počas pobytu na strednej škole. Ja som tiež v kontakte s kamarátmi, spolužiakmi z gymnázia, na ktoré som chodil. Osobne som niektorých sobášil. Vysoká škola nevytvorí také vzťahy ako stredná škola. To, čo gymnázium dáva pre mladého človeka, nie sú v prvom rade len vedomosti, ale sú to aj skúsenosti.

Aký máte názor na revolučnosť pápeža Františka? Tento pápež vedie Cirkev svojím smerom. Ján Pavol II. bol taktiež revolučný, a dokonca môžeme povedať, že aj Benedikt XVI. bol revolučný, hoci sa nezdal. Taký teológ, akým bol on, nebol dlho. Aj v práci pápeža Františka vidieť to vedenie Ducha Svätého, riadenie skrze Boha. Potvrdzuje to, že je ozajstným námestníkom Boha na Zemi, že Cirkev dáva do takého prúdu alebo smeru, aký je potrebný pre dnešnú dobu. A práve vďaka tomuto Božiemu riadeniu sa môže mnohým zdať, že je to niečo revolučné. Boh proste číta hru.

A na záver nášho rozhovoru by ste nám mohli povedať, akým mottom sa v živote riadite? Mojim heslom a mottom je citát z Listu Rimanom, ktorý vyjadruje veľkú empatiu s ľuďmi, znie: „Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi!“ Je to krátka veta, ale veľmi výstižná, ukrýva v sebe nesmierne bohatstvo. Hovorí o empatii, aby sme prežívali spoločné radosti, spoločné trápenia, snažili sa hľadať východiská a budovať nádej.

Množstvo mladých hovorí, že v Boha verí, ale neuznáva Cirkev. Čo si o tom myslíte? Ako by ste ich k nej znova prinavrátili? Treba si uvedomiť, čo je Cirkev. Cirkev je Kristus, jeho Mystické Telo, Cirkev sme my všetci, nielen kňazi, ale aj laici, dospelí, mladí. Ak neverím v Cirkev, neverím sám 8


Cirkevné gymnázium Štefana Mišíka v Spišskej Novej Vsi

ZERO WASTE isto dobré začať, ale zároveň je tu veľmi zlé skončiť. Recyklácia síce odkloní odpad zo skládky a šetrí zdroje na výrobu nových vecí, ale zároveň je energeticky veľmi náročná a má dopad na životné prostredie. Kým papier a sklo sa recyklujú v pravom slova zmysle a teda naozaj z nich vzniká opäť papier a sklo, s plastom to už bohužiaľ nie je také ružové. Plast sa podrví na vločky a v lepšom prípade sa znovu použije ako prímes pri výrobe lavičky či plastovej šmýkačky. No tu už je skombinovaný s iným materiálom, a preto ho už nebude možné opäť recyklovať. Čiže ďalší krok je skládka. Jediným udržateľným spôsobom, ako zabrániť vzniku množstva odpadu, je jeho redukcia. Má to silnú logiku, ak odpad vôbec nevznikne, tak ho netreba recyklovať, spaľovať, či večne skladovať na skládke.

Prečo Zero Waste? Nulový odpad? Viac ako štrnásť miliónov ton. To je množstvo odpadov, ktoré vyprodukovalo Slovensko v roku 2017. Z toho 2,1 miliónov ton bol komunálny odpad, čo predstavuje 393 kg na obyvateľa za rok. A toto číslo bohužiaľ každý rok narastá. Z tohto obrovského množstva triedime a recyklujeme iba 29 %, čím sa zaraďujeme na posledné priečky v rámci EÚ. Až 61 % komunálneho odpadu končí na skládke a spôsobuje znečistenie pôdy, povrchových i podzemných vôd a vzduchu. A to sú zhodou okolností tri základné zložky, ktoré potrebujeme k životu.

Čo by sme my, ako bežní ľudia, mohli urobiť, aby sa tieto čísla zmenili? Prvé, čo človeku asi napadne, je začať viac a poctivejšie triediť odpad. Áno, tu je

9


Spod veže 1/2019

Čo teda vieme urobiť už dnes, aby sme svojou troškou prispeli k redukcii odpadu? Tá „nula” v pojme Zero Waste môže znieť smiešne a nereálne. Ale netreba sa toho báť, nie je to vôbec také ťažké. Stačí si osvojiť päť základných pravidiel Zero Waste životného štýlu (a to presne v poradí ako sú na obrázku):

#1 Refuse: Odmietni, čo nepotrebuješ Najúčinnejší spôsob, ako zamedziť vzniku odpadu, je začať odmietať. Začnite používať slovíčko „NIE”. Odmietnite reklamné predmety, letáky do schránky, igelitky a sáčky v obchode…

#2 Reduce: Zredukuj, čo skutočne potrebuješ Aplikujme do našich životov dobrovoľnú skromnosť. Zamyslime sa pred každým nákupom, či danú vec naozaj potrebujeme (napríklad piate rifle či nový mobil). Nemáme možnosť si to niekde požičať (napríklad vŕtačku alebo stan)? Nezabúdajme, že náš dnešný nákup je náš zajtrajší odpad.

#3 Reuse: Znovu použi a oprav Nie všetko, čo sa pokazí, musí hneď letieť do koša. Skúsme veci radšej opraviť a používať ďalej. Výroba každej novej veci si vyžaduje množstvo energie, vody a neobnoviteľných zdrojov našej planéty. Neplytvajme nimi. Kupujme veci, ktoré sú dizajnované tak, aby vydržali a v prípade potreby sú ľahko opraviteľné. Ak máme možnosť, nakupujme second hand (a nie10

len oblečenie).No a samozrejme úplne vyraďme jednorazové veci z našich životov. Na všetko jednorazové – poháre, príbory, papierové vreckovky, igelitové tašky – totiž existuje trvácna alternatíva. Látkové nákupné tašky, bavlnené vreckovky, sklenené kelímky na kávu…

#4 Recycle: Zrecykluj, čoho sa nemôžeš zrieknuť, zredukovať či znovu použiť Naučme sa správne triediť náš odpad. Ale nezabúdajme, že recyklácia je finančne a energeticky náročný proces s dopadom na životné prostredie. Navyše, nie všetky materiály dokážeme zrecyklovať a vyrobiť z nich znova niečo užitočné. Preto je najdôležitejšie predchádzať vzniku odpadu. Recyklácia by mala prísť na rad až ako štvrtá – až keď sme danú vec nemohli odmietnuť, zredukovať či znovu použiť.

#5 Rot: Skompostuj zvyšok Až 40% odpadu bežnej domácnosti tvorí biologicky rozložiteľný odpad. Tento sa dá skompostovať a vzniknuté hnojivo môžete využiť v záhradke či na balkóne. Kompostovať sa dá aj v bytovke na sídlisku. Na výber je niekoľko možností: založte si komunitné kompostovisko, kúpte si vermikompostér alebo elektrický kompostér. Samozrejme, nula nikdy nie je skutočná nula, ale dá sa k nej dostať veľmi blízko. Uvedomme si, že aj malý krôčik správnym smerom je dôležitý! Zdroj štatistík: Správa o Stave Životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2017


Cirkevné gymnázium Štefana Mišíka v Spišskej Novej Vsi

Z O Ž I VOTA Š KO LY

plesu dozerala na výkony absolventov trojčlenná porota, ktorá ohodnotila ich výkony. Kráľom a kráľovnou plesu sa stali Filip Oravec a Sára Novysedláková. Deň otvorených dverí na škole 6. februára potešil nie len študentov našej školy, ale hlavne budúcich prvákov, ktorých sme s potešením previedli našim „labyrintom“. Na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku sme sa veľmi radi

Dňa 26.januára 2019 sa konal dlho očakávaný Gymnaziálny ples. Tanečnú prípravu absolvovali študenti 2. a 3. Ročníka pod vedením tanečného majstra p. Barana. Svoje umenie predviedli rodičom a vyučujúcim v Koncertnej sále Reduty. Počas

11


Spod veže 1/2019

zúčastnili súťaže Slovenčinársky milionár, ktorý je primárne určený žiakom maturantom. Aj naše dve štvrtáčky – Dominika a Noemi – si zmerali sily s kolegami z celého Slovenska a len tesne nepostúpili do semifinále. Hoci sme nevyhrali, bola to pre nás výborná skúsenosť. Simulované prezidentské voľby pre stredoškolákov sa konali vo februári a v máji. Žiaci si vyskúšali volebný akt, zasadanie vo volebnej komisii aj samotnú organizáciu. Dňa 9. marca si na školský volejbalový turnaj našlo čas nielen družstvo z každej triedy, ale aj družstvo deviatakov zo ZŠ sv. Cyrila a Metoda. Turnaj prebehol v krásnej športovej atmosfére. Naši študenti zvíťazili na dvojdekanátnom kole Biblickej 12

olympiády SŠ a postúpili na diecézne kolo. Tam v tesnom závese nakoniec prehrali o bod a skončili sa zaslúženom 2. mieste. Deň 1. marec je Svetovým dňom poézie UNESCO, medzi našich prvákov zavítali poetka Daniela Dubivská a dlhoročný ochotnícky herec Peter Kőnig, ktorí nám porozprávali o svojom vzťahu k poézii a zarecitovali úryvky krásnych básní. Vyšné Ružbachy sú už tradične destináciou lyžiarskeho výcviku u nás. Sneh a parádna lyžovačka na prvákov pod vedením pani učiteľky Jančáryovej a Chovancovej počkal. Naši tretiaci sa zúčastnili na slávnostnom vyhlásení výsledkov Študentských volieb v Primaciálnom paláci v Bratislave. Mali možnosť zoznámiť sa s rôznymi ak-


Cirkevné gymnázium Štefana Mišíka v Spišskej Novej Vsi

tivitami svojich rovesníkov v oblasti verejného života. Radosť im urobila aj prehliadka priestorov Primaciálneho paláca. Naši prváci získali 1. miesto v súťaži Jazykový kvet v talianskom jazyku v kategórii vlastná tvorba drámy. Vytvorili scénku s názvom „Il giorno attraverso gli atri occhiali“ (Deň cez iné okuliare), v ktorej ukázali svoju tvorivosť a schopnosť komunikovať v talianskom jazyku. Zároveň postúpili na celoslovenské kolo do Nitry, kde sa znova umiestnili na prvom mieste. Deň 25. marec je Dňom počatého dieťaťa: Kampaň Biela stužka nie je o vyvolávaní konfliktu. Chceme ňou podporiť formovanie

13


Spod veže 1/2019

vlastného postoja v otázke ochrany života. Naši dobrovoľníci rozdávali biele stužky ako symbol nevinného detského života. Nosíme bielu stužku = sme za život! Aj naši študenti zo skautských radov obetavo v sychravom počasí rozdávali narcisy a pomáhali tak ľuďom s onkologickými chorobami. V máji na našu školu zavítal historik a publicista, pracovník ÚPN František Neupauer, ktorý našim študentom porozprával o Silvestrovi Krčmérym a totalitnom režime komunizmu. Dňa 15. mája žiaci našej školy absolvovali dejepisnú exkurziu do miest Wadowice a Osvienčim. V mestečku Wadowice mali možnosť vidieť rodný dom svätého Otca Jána Pavla II. a Baziliku Panny Márie. Koncom školského roka skrsol v žiackej rade nápad na školské tričká, ktoré by symbolizovali príslušnosť žiakov ku našej škole. Po dlhom vyberaní je výsledok takýto, zožal úspech nielen medzi našimi žiakmi, ale aj budúcimi prvákmi.

Hrôzy vojny a utrpenie viac ako milióna ľudí si pripomenuli návštevou koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. 17. mája sme sa rozlúčili s našimi milými štvrtákmi sv. omšou. Na nej načerpali duchovnú posilu na maturitnú skúšku a my sme im zaželali úspešný štart do života. 14


Cirkevné gymnázium Štefana Mišíka v Spišskej Novej Vsi

RECENZIA KNIHY:

a do Lisieux. Za pontifikátu pápeža Františka došiel k tomu, že dôjde ďalej, keď zostane doma pred svätostánkom. O tom, že nie je potrebné nikam chodiť, napísal knihu Buď, kde si (2016), o ktorej následne prednášal po celom svete (bol až v Bystřici pod Hostýnem) a ktorá bola nakoniec preložená aj do slovenčiny. Svojou prvotinou si získal zástupy priaznivcov. Tých sa teraz svojou ďalšou literárnou činnosťou pokúša stratiť. V Čechách, ale aj na Slovensku, už nejaký čas frčí kniha Buď kde si, ktorú napísal kňaz Štepán Smolen. Do akej miery opustiť tento svet, aby človek našiel stálosť? Vymeniť prácu? Rozísť sa? Odísť zo sociálnych sietí? Štěpán Smolen a jeho knižka dávajú možno až šo-

ŠTEPÁN SMOLEN Štěpán Smolen (narodil sa 19. septembra 1983 v Českom Krumlove) je český katolícky kňaz, spisovateľ a prekladateľ. Na Karlovej univerzite študoval filozofiu, religionistiku a teológiu. Najskôr pracoval ako ošetrovateľ v nemocnici Milosrdných sestier sv. Karla Boromejského v Prahe. Potom vstúpil do kňazského seminára, vyštudoval Katolícku teologickú fakultu a v roku 2015 sa stal kňazom. Ako kňaz pôsobí v severných Čechách. Za pontifikátu Jána Pavla II. si prvýkrát išiel sám do obchodu po rožky. Za pontifikátu Benedikta XVI. došiel peši do Ríma

15


Spod veže 1/2019

kujúcu odpoveď: Nech ti to ani nenapadne! Buď, kde si. Zostaň s tými, s ktorými si. Rob to, čo máš. „Viac ako vekom informácií alebo internetu je naša doba vekom nestálosti: nestálosti myšlienok, miest, vzťahov a životných ciest.“ V knihe Buď, kde si sa študent teológie necháva unášať prúdom doby až dovtedy, kým nestretne záhadného starca, ktorý sa mu stane samozvaným sprievodcom na ceste. Nepripravený - ešte v pyžame a so zubnou kefkou v ruke - je prinútený podniknúť výpravu naprieč storočiami až k púštnym otcom na Saharu, ale predovšetkým do svojho vnútra. Štěpán Smolen si svojou prvou knihou Buď kde si získal množstvo čitateľov a priaznivcov. Svojou druhou knižnou

16

publikáciou Cesta na západ sa ich „pokúša stratiť“. Obávam sa však, že sa mu to nepodarí. ;) Autor ešte ako mladý bohoslovec si v službe na vrátnici olomouckého kňazského seminára prečítal tenkú knižku s názvom Dopisy Terezie z Lisieux kněžím a misionářům. S tou „sladkou“ ženou už mal svoje skúsenosti, ale názov ho zaujal. Veď ak sa raz z trasľavého bohosloveckého mláďaťa zmení v statného kňaza, mali by jeho kroky smerovať na sever do odkresťančených krajín. A ak má táto Terézia čo povedať misionárom, možno bude mať slovo aj pre neho. Knihu do večera prečítal a toto jeho druhé stretnutie so svätou Teréziou z Lisieux ho odpudzovalo a priťahovalo zároveň.


Cirkevné gymnázium Štefana Mišíka v Spišskej Novej Vsi

JE UMENIE UŽITOČNÉ? V apríli sa náš študent Radovan Marcinčin zapojil do esejistickej súťaže, ktorú organizuje Kolégium Antona Neuwirtha, na tému: Je umenie dôležité? Z celého Slovenska sa jeho práca ocitla medzi dvadsiatkou najlepších a tak sa mohol zúčastniť sústredenia na Donovaloch, kde sa práce rozoberali, diskutovalo sa o umení ako takom a ešte veľa zaujímavého a obohacujúceho sa udialo. Uvádzame Radovanovu esej v plnom znení…

V

akejsi známej galérii stojí skupina ľudí okolo plátna so zobrazenou nočnou oblohou. Pri obraze je ticho, ďalší ľudia stále prichádzajú, pozerajú sa na obraz, a potom pomaly pokračujú k ďalšiemu. Počkať. Čo to vlastne robia? O čo tu ide? Vyšli zo svojich domovov, aby zaplatili a pozerali na akési farby na plátne, ani vlastne nevediac prečo? Veď predsa ani nerozumejú, čo robia. Nemôžu vedieť, prečo sa autor rozhodol namaľovať oblohu práve takto. Nevedia, prečo sa na to pozerajú. Takisto nevedia definovať všetky tie emócie a myšlienky, ktoré v nich pozeranie na skombinované farby vyvoláva. A napriek tomu všetkému – sú tu. A nie sú hlúpi. Prišli kvôli niečomu, čo voláme my ľudia umenie. Umenie si neceníme napriek tomu, že ho nechápeme, ale práve preto. Umenie je plné kontaktu s Neznámom a človek vo svojej prirodzenosti všetko neznáme skúma a objavuje. Preto je v umení zmysel. * Ak chceme rozsúdiť, či je umenie užitočné alebo zbytočné, musíme sa pokúsiť

definovať samotnú užitočnosť. Myslím si, že užitočnosť môže existovať nielen vo fyzickej, ale aj v psychickej a spirituálnej rovine ľudskej osobnosti. Užitočné je to, čo pozitívne vplýva na človeka a spoločnosť v akejkoľvek ich sfére bez iných negatívnych následkov. Ak to zjednodušíme, užitočné sa veľmi nelíši od správneho a dobrého. Užitočnosť môže teda kladne vplývať na ktorúkoľvek sféru človeka a ľudstva. Avšak umenie pôsobí na ľudí hlavne po duševnej a duchovnej stránke, a preto sa prirodzene vyskytnú pochybnosti o jeho užitočnosti. Koniec koncov, najbližší je nám svet hmotný, a práve naň myslíme, keď sa hovorí o užitočnosti. * Myšlienku o tom, že umenie je užitočné pre našu psychiku, je ľahké obhájiť. Diela rôznych druhov umení nám pomáhajú v každodennom živote. S ich pomocou dokážeme skoro ľubovoľne regulovať naše emócie a zdieľať naše myšlienky, nápady a pocity. Keď sa stretnú priatelia, ak aj každý doteraz zápasil s rôznymi problémami v osobnom živote, všetko na chvíľu ustúpi do úzadia, jednoducho vďaka dobrej vese17


Spod veže 1/2019

lej hudbe. Štýlové oblečenie nám dodáva sebavedomie v spoločnosti. Po prečítaní hlbokého príbehu prehodnotíme naše doterajšie konanie. V ťažkej a smutnej chvíli je tu pre nás aspoň naša obľúbená pieseň. Umenie je v našich životoch hlboko zakorenené. Aj keď sa najviac prejavuje v našich emóciách, určite má svoje miesto aj v rozvoji rozumu. Ľudstvo už oddávna predáva životné skúsenosti a múdrosť práve skrze príbehy. Použitím symbolov a obrazov dokážu ľudia lepšie chápať nielen abstraktné pojmy, ale aj obyčajné objektívne pravdy a fakty. Spomeňme si, ako často aj v reálnom živote pre objasnenie nášho zmýšľania použijeme symbolický príbeh. Aj toto patrí medzi silu ľudského umenia. Takéto príbehy nájdeme často v mnohých starých kultúrach. Gréci si rôzne prírodné zákonitosti vysvetľovali svojou bohatou mytológiou a početné biblické príbehy nám pomáhajú lepšie pochopiť zmysel judeo-kresťanských hodnôt. Aj Sokrates na zložité vysvetlenie významu samotnej filozofie použil známy príbeh o jaskyni. Ľudia sú teda na vrchole tvorstva vďaka svojej schopnosti rozmýšľať, ale aj pracovať s umením a symbolikou. * Vieme však ísť ešte ďalej. Je tu niečo viac. Ľudský duch je schopný uvažovať o koncepte transcendentna. Ide o to veľké Neznámo, o Bytosť, ktorá je večná a dokonalá. Voláme ju Boh. Každý človek o tomto transcendentnom Bohu niečo tuší, akoby si naňho v istých okamihoch života matne spomínal. Tieto okamihy nám najčastejšie 18

poskytuje práve umenie. A potrebujeme ich, preto sa za nimi celý život ženieme, každý svojou cestou. Mnohí sa však nechajú zlákať falošným smerom a nepodarí sa im priblížiť k dokonalému Bohu, pretože ho ani nepoznajú. Asi najjednoduchšou, priam až samozrejmou cestou k poznaniu Boha je práve to, čo nám umenie poskytuje: krása. * Umenie veľmi úzko súvisí s hľadaním tejto krásy. Ani najväčší myslitelia ju nevedia jasne opísať a definovať, ale zato každý z nás ju potrebuje. Všetci túžime po kráse, ktorá má však mnohé podoby. Či už ide o príjemnú harmóniu hudby, zážitok z príbehu, vzhľad ľudí okolo nás, pohľad na nádhernú prírodu, alebo jednoducho dobré jedlo, pekný dom a príjemné vône. Dôležité je vedieť rozlíšiť vyššiu krásu od nižšej, pravú krásu od falošnej. Pravá krása nemôže byť v rozpore s morálnym dobrom, pretože obidve smerujú k tomu istému pôvodcovi – Bohu. Krása je dobrá. Preto, ak v mene umenia a túžby po kráse konáme proti morálke a svedomiu, nevybrali sme si pravú krásu. Napriek tomu, každá krása sa nás snaží viesť k väčšej dokonalosti. Tak, ako následkom dobra je krása, tak aj následkom krásy je dobro. Ten, kto skutočne zasvätí svoj život kráse, skôr či neskôr zistí, že slúži najvyššiemu Dobru. Pretože krása ho tam privedie. * Táto krása, ktorú nám umenie ponúka, je pre nás veľmi dôležitá, priam až nutná. Sväté Písmo nám vraví: ,,Nielen z chleba


Cirkevné gymnázium Štefana Mišíka v Spišskej Novej Vsi

žije človek…’’ Známy kanadský psychológ a mysliteľ Jordan B. Peterson túto vetu na jednej prednáške ešte rozvinul hovoriac, že skutočne žijeme krásou, žijeme literatúrou a žijeme umením, pričom sa to nemyslí metaforicky, ale doslovne. To je celkom nezvyčajná myšlienka. Peterson totiž tvrdí, že ak by človek prišiel o všetku krásu, tak by jednoducho a doslovne zomrel. Umenie je v našich životoch zasadené hlbšie, ako si myslíme. Je pre nás nevyhnutné. Umenie takto nie je už iba užitočná možnosť, ako zlepšiť svoj život. Nie je to možnosť. Je to nutnosť. Je to jedna z podmienok pre ľudskosť ako takú. Pretože človek bez krásy buď umrie, alebo už nie je človekom.

* Po tomto závere, ku ktorému sme dospeli, sa už nedá pochybovať o význame umenia. Ak považujeme za užitočné to, čo nám slúži k dobru, tak je umenie užitočné. Veď krása je dobrá a umenie nás k nej vedie. Umenie nám podstatne pomáha v mnohých obdobiach života. Krása nás povznáša k večnej Kráse a stáva sa tak jednou z ciest k Bohu. A v konečnom dôsledku je s nami krása tak hlboko spojená, že je pre nás nutnosťou. Je nedeliteľnou súčasťou našich životov. Môžeme teda povedať, že umenie nie je užitočné, ale je jednoducho nutné. ***

Použité zdroje: PETERSON, J. B. 2017 Jordan Peterson: Why You Need Art In Your Life (video online). Zverejnené na YouTube. Čas: 11:44 - 11:52. Dostupné na internete: https://www.youtube.com/watch?v=7z3mg6fjmzw&fbclid=IwAR277-53Mb9Ee8Cosx7heTwJvhoPll0TDyT-RXYp0JiYucBWekBgQJIgJXo Sväté Písmo, Mt - 4, 4

19


Spod veže 1/2019

VLASTNÁ TVORBA Milí čitatelia! Volám sa Katarína a tretinu svojho dňa trávim na sociálnych sieťach.

M

yslím, že toto by bol veľmi ostrý začiatok, hoci pravdivý. Začnem teda tým, čo je mojou témou: Sociálna sieť. Dokáže nás priblížiť k ľuďom, ktorí sú od nás vzdialení na tisíce kilometrov, ale oddiali nás od tých, ktorých máme každý deň vedľa seba. Jednoduchá otázka na začiatok. Koľkí z vás máte Instagram či Facebook? Myslím, že väčšina určite. Ale na čo slúžia tieto sociálne siete? Na čo by mali a na čo sú v skutočnosti využívané? Je pravda, že sme ochotní vymeniť malú skrinku plnú virtuálnych priateľov za tých skutočných? Alebo tí v mobile sú naozaj skutoční? V hlave sa mi vynára množstvo otázok. Uvažujme teda. Sociálna sieť je úžasný vynález. Za pár sekúnd vieme byť v kontakte s niekým v Amerike či v Austrálii. Dokážeme si spolu písať či volať tak, aby sme sa aj videli. Na druhej stra-

ne cez sociálne siete k nám prúdi množstvo informácií, z ktorých mnohé sú nepravdivé či poburujúce. Môžeme sledovať život slávnych osobností alebo si len tak prezerať fotky susedy z vedľajšieho činžiaku. Prvotný zámer Facebooku bol, aby priatelia alebo rodina mohli spolu komunikovať aj napriek veľkej diaľke. No časom sa z tohto krásneho zámeru vykľulo niečo nelogické iracionálne a celkom odporujúce potrebám človeka. Dostali sme sa do bodu, že kto má na sociálnej sieti viac priateľov a teda viac lajkov, je populárnejší. Nikto nerieši, od akých ľudí tieto lajky prichádzajú. Častokrát sú to úplne neznámi ľudia. Množstvo svojho času tak venujeme získavaniu popularity, ktorá nám nedá nič, len akýsi klamlivý pocit spokojnosti. Každý osobný úspech musíme mať zaznamenaný a každé dobré jedlo odfotené. Ale 20

robíme to pre seba? Alebo to robíme len preto, aby nám ostatní ticho závideli? A tu mi nedá nespomenúť aj druhú najpoužívanejšiu sociálnu sieť na svete – Instagram, v ktorom už nejde ani tak o vytváranie nových kontaktov ako o to, aby ľudia videli fotky. Čo ste prežili, aké všetky krajiny ste navštívili a aké jedlá ochutnali. Častokrát sa tu ale objavujú fotky, ktoré nie sú v súlade s morálnymi hodnotami a čo je smutné, väčšinou tieto fotky získavajú najväčší obdiv. Človek si neuvedomuje, koľko ľudí takúto fotku môže vidieť a neraz sa dotyčný stane terčom šikany. A preto je dobré riadiť sa zlatým pravidlom, ktoré je trochu úsmevné, no o to pravdivejšie. Znie: Nikdy nevešajte na sociálne siete to, čo by ste nezavesili na chladničku svojej babke. Dávajme si teda pozor, čo a pre koho zverejňujeme.


Cirkevné gymnázium Štefana Mišíka v Spišskej Novej Vsi

Poviem vám moju osobnú skúsenosť. Keď sme v škole na hodine angličtiny diskutovali na tému šport, medzi jeden z dôvodov, prečo ľudia športujú, sme zaradili dôvod, aby ich fotky na Instagrame mali väčší počet sledovateľov. Nerobia to ani pre svoje zdravie, ani kvôli svojej sedavej práci, ale kvôli nejakému obdivu zo strany iných ľudí, ktorých často ledva poznajú. Dáva vám to zmysel? Lebo mne rozhodne nie. Lenže málokto z nás, z tzv. generácie Z, si položí aj otázku Prečo?! Veď si to len predstavte, že idete s niekým na obed. Naozaj sa počas celého stretnutia ani raz nepozriete na mobil? Alebo nedočkavo čakáte na to, kedy vám zapípa nové upozornenie? Ocitli sme sa v 2D svete, ktorý sa ani omylom nedá nazvať realitou. Na Facebooku máme bežne cez 300-400 priateľov. Ale poznáme každého jedného z nich? Štatistika hovorí, že denne stretneme sto ľudí, s desiatimi z nich prehovoríme a iba jedného si vpustíme do života. Za-

ujímavé, no nie? Ja si aj napriek všetkému myslím, že ľudia, s ktorými komunikujem cez súkromné správy, môžu byť skutoční priatelia. Sú to tí, ktorí stoja o náš čas, ale nemôžu byť pri nás. No toto priateľstvo nie je založené len na kontakte cez internet. Toto priateľstvo má pevný základ, pevné korene. No tými virtuálnymi priateľmi nazývam tých, ktorí sa vám na ulici nedokážu ani pozdraviť a váš internetový profil poznajú od a po z. Poznáte istotne situáciu, keď vám niekto pošle žiadosť o priateľstvo, no nikdy v živote ste ho nevideli. Už len slovné spojenie „žiadosť o priateľstvo“ znie komicky. Niečo tak osobné a krásne sa v tomto svete degradovalo na úroveň jedného kliku myškou. Ja osobne som sa rozhodla sociálne siete pou21

žívať len na to, kvôli čomu boli stvorené. Nemám Instagram a neviem, ako dlho mi toto presvedčenie vydrží, lebo tlak okolia je veľký. Ale ja verím, že vytrvám. Myslím si, že nie je zlé udržiavať priateľstvá cez sociálne siete, ale nikdy by to nemalo ísť na úkor strateného času s našimi blízkymi. Skutočný úsmev má miliónovú hodnotu. Žime tak, aby sme nikdy nepohŕdali tými, ktorí nám vedeli podať pomocnú ruku, a nie len poslať „palec hore“. Žime tak, aby nám mal ktosi skutočný na sklonku nášho života podať pohár vody. Katarína P. I.A


Spod veže 1/2019

ŽIACKA ŠKOLSKÁ RADA Všetci vieme, že na našej škole zvykneme voliť žiacku radu. Jej činnosť už však nie je pre každého takto viditeľná, a preto vám jej činnosť a význam bližšie opíšem.

Ž

iacka školská rada je orgán, ktorý má svoje ukotvenie v zákone. Podľa neho sa ŽŠR ustanovuje získaním nadpolovičnej väčšiny žiackych hlasov v tajných voľbách, pričom by mal byť počet členov v rozmedzí 5 až 11. Na našej škole máme v žiackej rade 7 zástupcov, z toho štyroch zástupcov jednotlivých tried, šéfredaktora Spod Veže, vedúcu školského zboru, a predsedu žiackej školskej rady, ktorým je Bruno Jakubov z II. A. Aký je význam žiackej rady? Medzi najdôležitejšie úlohy patrí vyjadrovanie sa k dôležitým otázkam školy a predkladanie vlastných návrhov na jej činnosť, komunikácia s vedením školy a spolupodieľanie sa na tvorbe a dodržiavaní školského poriadku. Okrem toho žiacka rada volí a odvoláva svojho zástupcu v Rade školy, čo je už pozícia na vyššej úrovni. Týmto zástupcom je aktuálne Simona Hritzová z III. A. Naša žiacka rada sa stretáva hlavne v bývalej oddychovej miestnosti v podzemí. Jej rokovania sú najčastejšie úplne verejné, to znamená, že sa ich môže zúčastniť ktokoľvek z vás. Každý môže počúvať o čom sa rokuje, a sám sa k tomu vyjadriť, avšak akonáhle sa začne o rôznych návrhoch hlasovať, slovo majú iba zástupcovia 22

žiackej rady. Naša ŽŠR skutočne riešila a prediskutovala omnoho viac tém a nápadov, ako sa dostalo medzi žiakov. Avšak niektoré projekty ste si mohli všimnúť sami. Vybavili sme školské mikiny, na ktoré sme vytvorili rôzne návrhy, jeden vybrali, prediskutovali s pani riaditeľkou a získali sme sponzora. Ďakujeme aj všetkým žiakov mimo žiackej rady, ktorí prispeli svojou pomocou. Zorganizovali sme školský volejbalový turnaj, ktorý sa konal na ZŠ sv. Cyrila a Metoda. Vybavili sme čas a miesto konania, dali dokopy dostatok tímov a dozerali na priebeh celého turnaja, na ktorom sa zúčastnili aj deviataci zo základnej školy, čo pôsobilo ako dobrá prezentácia našej školy V septembri budú opäť voľby zástupcov žiackej školskej rady, kedy budete môcť aj vy rozhodnúť, ako bude naša škola napredovať. Ak sa chcete podieľať na živote našej školy ešte viac, pokojne sa zúčastňujte stretnutí, o ktorých konaní sa môžete informovať u vášho triedneho zástupcu.

Radovan Marcinčin


NÁRODNÝ POCHOD ZA ŽIVOT Snívame o Slovensku plnom úcty k životu. Snívame o krajine kde vládne dobroprajnosť, vzájomná úcta, porozumenie a spravodlivosť. Kde je chránený život a dôstojnosť každého človeka od počatia po prirodzenú smrť. Kde sú si ľudia rovní v dôstojnosti a právach a majú odhodlanie chrániť život a dôstojnosť každého. Kde sa preukazuje solidarita a pomoc najmä tým najbiednejším, najzraniteľnejším a najnevinnejším. Snívame o krajine, ktorá podporuje, chráni a vyzdvihuje rodinu založenú manželstvom, pretože v rodine sa vytvára najlepšie prostredie pre prijatie, ochranu a výchovu detí. O krajine, kde žijú ľudia, ktorí túžia mať deti a majú odvahu ich prijať a vychovávať. Snívame o krajine kde sa robí všetko pre to, aby sa mohlo narodiť každé počaté dieťa. Kde sa pomáha rodinám a každej tehotnej matke v ťažkej životnej situácii. Kde vládne vzájomná pomoc a nikto sa necíti opustený a zbytočný.

Takéto Slovensko chceme, o takomto Slovensku snívame. Pridajte sa k nám. Snívajte s nami tento sen aj Vy! Príďte 22. septembra 2019 do Bratislavy povedať ÁNO ochrane každého ľudského života od počatia po prirodzenú smrť. Pomôžte nám meniť Slovensko, aby bolo plné úcty k životu.


Profile for PRÍMES student magazine of Faculty of Science

Spod Veže 1/2019  

Spod Veže 1/2019  

Profile for primes
Advertisement