Page 1

-

doc. PaedDr. Peter Čuka, PhD. m. prof. Je geografom. Od roku 1989 sa venuje problematike geografie cestovného ruchu. PhD. získal na univerzite v Lodži na Inštitúte geografie, habilitoval sa na Katedre geografie a regionálneho rozvoja PU v Prešove. Aktívne prednášal ako docent na Fakulte prírodných vied UMB v Banskej Bystrici, tu pôsobil päť rokov aj ako vedúci Katedry geografie, taktiež prednášal i na Fakulte humanitných a prírodných vied PU v Prešove, na Akadémii Národnej obrany gen. A. Hadíka v Liptovskom Mikuláši a na Ekonomickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Ako „visiting profesor“ prednášal na Univerzite v Lodži, na Wyższej Szkołe Hotelarstwa i Turystyki v Lodži na Wyższej Szkołe Hotelarstwa Gastronomii i Turystyki vo Varšave a na Wyższej Szkołe Społeczno – Ekonomicznej im. Wincentego Pola v Lubline. Vedecké stáže absolvoval na Univerzite Karola Franza v Grazi, na Univerzite v Klagenfurte, na Jagelovskej univerzite v Krakove, na Lodžskej univerzite a Ostravskej univerzite. V centre jeho bádateľských záujmov sú funkcie cestovného ruchu, mestský turizmus, formovanie rekreačného zázemia mesta, pútnický cestovný ruch, regióny cestovného ruchu, mentálne mapy v turizme, teória a metodológia cestovného ruchu a ďalšie. V súčasnosti je vedúcim Katedry turizmu a hotelového manažmentu na Fakulte manažmentu PU v Prešove. Je autorom troch vedeckých monografií a vyše 50 originálnych vedeckých štúdií, z ktorých viac ako 15 vyšlo v zahraničí. Taktiež je autorom či spoluautorom dvoch skrípt, spoluautorom ďalšej monografie, spoluautorom aktualizácie a recenzie Vojenského zemepisného atlasu a množstva ďalších prehľadových prác, recenzných prác, posudkov a populárnych statí. Vystúpil na viac než dvoch desiatkach zahraničných konferencií a desiatke domácich. Je jedným z dvoch slovenských geografov, ktorí boli zaradení do reprezentačnej „Histórie poľskej geografie“ (vyšla v roku 2008 vo Varšave). Doc. PaedDr. Peter Čuka, PhD. m. prof. bol žiakom a je priamym nasledovníkom diela Doc. RNDr. Vladimíra Barana CSc., Prof. dr. hab. Stanisława Liszewského a univ. Prof. Friedricha Martina Zimmermanna. ISBN 978-80-555-0471-1

9 788055 504711

základy teórie, metodológie a regionalizácie cestovného ruchu Peter Čuka


Peter Čuka

Základy teórie, metodológie a regionaliZácie cestovného ruchu

Prešov 2011 1


Peter Čuka

Základy teórie, metodológie a regionaliZácie cestovného ruchu

Recenzenti prof. dr. hab. Stanisław Liszewski, Lodžská univerzita v Lodži doc. RNDr. Vladimír Baran, CSc., UMB, Banská Bystrica doc. RNDr. Pavol Plesník, PhD., Ekonomická univerzita, Bratislava © doc. PaedDr. Peter Čuka, PhD., 2011

ISBN 978-80-555-0471-1 2


OBSAH VSTUPNÉ ÚVAHY ...................................................................................5 I.

TEORETICKO–METODOLOGICKÉ A TERMINOLOGICKÉ VÝCHODISKÁ VÝSKUMU CESTOVNÉHO RUCHU Z POHĽADU NOVEJ GEOGRAFIE CESTOVNÉHO RUCHU .......8 1. Podstata výskumu cestovného ruchu a výskumné prostriedky ......8 2. Kvantitatívne metódy .....................................................................12 3. Kvalitatívny výskum .....................................................................18 4. Terminologické základy ................................................................31 5. Základné definície a vzťahy ..........................................................34

II. AKTUÁLNA POZÍCIA GEOGRAFIE CESTOVNÉHO RUCHU VO SVETLE VÝSKUMNÝCH VÝCHODÍSK ................................43 III. VYBRANÉ KONCEPTY FUNGOVANIA CESTOVNÉHO RUCHU ..................................................................52 1. Koncept produktu cestovného ruchu .............................................54 2. Koncept manažmentu cestovného ruchu .......................................57 3. Koncept cestovného ruchu ako stretnutia komunít a kultúr .........61 IV. ZÁKLADY REGIONALIZÁCIE A PRÍPADOVÉ ŠTÚDIE .......... 64 1. Základy regionalizácie cestovného ruchu .................................... 64 2. Podmienky rozvoja rekreačnej urbanizácie na Slovensku ............68 3. Regionalizácia a regióny cestovného ruchu na Slovensku – prípadová štúdia ..........................................................................73 ZÁVEREČNÉ ÚVAHY ...........................................................................83 BIBLIOGRAFIA A ZDROJE ..................................................................84

3


4


VSTUPNÉ ÚVAHY „Nie je nič objavené a zároveň hneď dokonalé.“ Cicero Humánna geografia sa sústreďuje na objasňovanie komplexnej problematiky človeka v jeho konkrétnom geografickom prostredí. Je zaujímavým poznaním, že takto všeobecne chápanú rolu skúmania miesta človeka v krajine nachádzame v beletrii, histórii, sociológii, psychológii, filozofii, ba aj v astrofyzike i v medicíne. Popredný americký geograf Y. F. TUAN (1987) dokonca vyslovil myšlienku, že človek bez svojej domovskej planéty Zem, a najmä bez bytostného vzťahu ku krajine, nemôže dlhodobo prežiť. Takže úvahy o opustení našej planéty a nejakej budúcej skvelej existencii mimo nej sú v rámci nám známych humanistických koncepcií len technokratickými projektmi. Človek sa rodí v krajine, žije v krajine, čerpá z krajiny, mení krajinu, je determinovaný geografickými vlastnosťami krajiny a umiera v krajine. Človek je zviazaný s geografickým prostredím nielen biologicky, napríklad potrebou čerpať vzduch, piť vodu, ale aj psychologicky, keď si vytvára množstvo typov a klasifikácií prostredia, napríklad – môj dom, naša ulica, moja vlasť a podobne. Samozrejme v rámci týchto úvah o prostredí, v ktorom žijeme, sa nemožno obmedzovať na prostý geografický determinizmus. Interakcie človeka s geografickým prostredím sú mnohonásobné, multifaktoriálne a sú napĺňané množstvom symbolov a duchovných javov. Z tohto vyplýva, že okrem konceptu geografického determinizmu možno na vzťah človeka a geografického prostredia uplatniť mnoho iných. Ako príklady možno uviesť koncept kultúrnej krajiny, tzv. Kulturlandschaft (BURGGRAAFF, KLEEFELD, 1998), regionálny koncept (MICHAELI, MATLOVIČ, IŠTOK, 2010), politicko-administratívne princípy, ekonomické princípy, či humanistické princípy (CÍLEK, 2009; JĘDRZEJCZYK, 2004). Zjednodušene povedané, humanistické koncepty zahŕňajú do výskumov nielen kvantitatívne interakcie človeka s prostredím – napríklad množstvo vody využiteľnej na bývanie, výrobu, poľnohospodárstvo, ale najmä kvalitatívne symboly, napríklad zdroje vody, formy povrchových tokov a ich vplyv na estetiku krajiny, kvalitu a chuť pitnej vody a podobne. Humánna geografia, v rámci ktorej sa rozvíja aj geografia nevýrobnej sféry a taktiež geografia cestovného ruchu, obohatila priestorové teórie najmä o teórie centrálnych miest (CHRISTALLER, 1933), teórie lokalizácie ekonomických aktivít (IVANIČKA, 1983), teórie dichotómie krajiny a jej percepcie ako sacrum – profanum (JACKOWSKI, 1996), ale aj teórie holis5


tických prístupov (MATLOVIČ, 2006), teórie dichotómie jadro – periféria a pod. V rámci týchto úvah je nutné spomenúť aj časopriestorový kontext a kontext migrácie človeka v rámci jednotlivých území. Toto vnímanie elegantne zhrnul KAZIMIERZ KUCIŃSKI (2009): „Človek vždy žije na nejakom mieste a v nejakom čase. To, čo robí a tiež ako to robí, je podmienené aj špecifickými vlastnosťami daného miesta, v ktorom je lokovaná jeho socioekonomická aktivita a spoločenský život. V meradle, v akom pozná svet, rozvíja svoje potreby a zdokonaľuje spôsoby ich uspokojovania, priestor, ktorý penetruje a od ktorého je závislý, je čoraz väčší. Takisto na efektivitu jeho aktivít majú vplyv nielen vlastnosti miesta, v ktorom žije a pracuje, ale taktiež súhrn miest, s ktorými rozvíja rozmanité interakcie v rámci svojich ekonomických a spoločenských aktivít. Súhrn týchto miest tvorí „ekonomický priestor“. Ten možno chápať aj ako „priestor miest“, alebo „zdrojový priestor“, najmä ak sa na tieto pozeráme nielen z perspektívy „miesta“, ale taktiež z perspektívy väzieb medzi nimi a toku tovarov, osôb, finančných zdrojov a informácii.“ Dúfam, že predložená štúdia podnieti v čitateľovi, a predovšetkým v študentoch, záujem o celostné vnímanie geografických javov a taktiež podnieti predstavivosť v rámci „konceptu mnohých miest“, ako aj „viacvrstevnej koncepcie geografického myslenia“. Samozrejme, v jednotlivých kapitolách predstavíme najmä koncept rekreačnej krajiny a základné teórie a metodológie geografických výskumov cestovného ruchu. Sme si vedomí, že téma nebude celkom vyčerpaná, pretože metódy sa neustále vyvíjajú ruka v ruke s novými bádateľskými výzvami. Predložená práca teda nemá za cieľ úplne vyčerpať predstavenie všetkých metód vhodných na výskum cestovného ruchu, ba ani ich aplikácií. Z jednej strany sú za hranicami predloženej práce kartografia a GIS, ktoré vyžadujú oveľa podrobnejší popis prekračujúci rámec práce, z druhej strany sú to zas špeciálne ekonomické disciplíny, napríklad marketing cestovného ruchu. Marketing rastie objemovo priam geometricky a jeho inštrumentáriá od benchmarkingu po neuromarketing sú taktiež mimo nami určeného rámca. Z uvedených dôvodov možno považovať predloženú monografiu aj ako vstupnú rukoväť pre štúdium v odbore 8.1.1 cestovný ruch. Ako príbuzné disciplíny sú pre cestovný ruch definované nasledovné odbory: 3.3.5 verejná správa a regionálny rozvoj, 3.3.15 manažment, 3.3.16 ekonomika a manažment podniku, 3.3.20 odvetvové ekonomiky a manažment, 3.3.23 verejná ekonomika a služby, 4.3.1 ochrana a využívanie krajiny, 4.1.38 regionálna geografia, 4.1.35 geografia. 6


Mnohoodvetvovosť štúdia cestovného ruchu je vyjadrená v ekonomickom základe, manažérskej a marketingovej nadstavbe, ktorú interdisciplinárne spája geografické (priestorové a holistické) ponímanie problémov. Výskumy cestovného ruchu sú nesmierne náročné. Vyžadujú holistický prístup, ktorý možno prirovnať k striebornému pásu. Strieborný pás chápeme ako reťazec výskumných aktivít, ktoré sú plánované, cielené, jasne metodicky vymedzené, kde kvantitatívny a kvalitatívny výskum sú vyvážené vo vhodnom pomere vzhľadom na cieľ práce. Podmienkou splnenia strieborného pásu sú primeranosť, validita, použiteľnosť pre prax v cestovnom ruchu a samozrejme pravdivosť. V koncepte novej geografie cestovného ruchu, ktorý predstavujeme nižšie, sa kladie dôraz na kvalitatívne metódy. Tie teda budú v striebornom páse dominovať. Dôvodom je omnoho väčšia dynamika aktérov cestovného ruchu a ich relácií v porovnaní s ostatnými elementmi cestovného ruchu. Základy teórie, metodológie, terminológie sú vedeckým projektom. Súčasný svet je rýchly, povrchný, individualistický a zameraný na zisk. Súčasný svet je poznamenaný globalizačnými trendmi, ktoré sú urýchľované „on line“ médiami. Tie často nerozoznávajú (podobne ako ich masoví konzumenti) podstatu problémov, ktoré sú vedecké, politické a napokon i religijné. Rozdielom medzi nimi je najmä to, že podstatou vedy je hľadanie pravdy, podstatou demokratickej politiky je nájsť väčšinu a podstatou relígie je viera. Esencia pravdy, väčšinových názorov a viery nemôže byť univerzálnym poznaním. Takáto esencia môže uspokojiť niektorých jedincov, ale je to falošná zmes. Ak ktokoľvek chce pochopiť zložitosť procesov prebiehajúcich v cestovnom ruchu, musí sa sústrediť na holistické pravdivé poznanie, opreté o najnovšie poznatky vedy.

7

Základy teórie, metodológie a regionalizácie cestovného ruchu  

Základy teórie, metodológie a regionalizácie cestovného ruchu

Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you