Page 1

Osobnosť v komunikácii

V priebehu života si každý vytvára veľké množstvo postojov. Tieto v psychike nefungujú ako izolované jednotky, ale vytvárajú určitý systém, t. j. na seba nadväzujú, sú usporiadané. Mnohé postoje sú prebraté od rodičov (napr. postoj k rozdeleniu úloh v domácnosti), niektoré sú osvojené pod vplyvom osobných skúseností, niekedy časť postojov je prebratá a je doplnená, korigovaná vlastnou skúsenosťou. Zovšeobecnený systém postojov vytvára osobnú ideológiu, t. j. subjektívne ponímanie a hodnotenie sveta a života a jeho rôznych aspektov, medziľudských vzťahov a pod. (Nakonečný, 2009, 240)

Á Temperament vyjadruje dynamiku psychickej činnosti osobnosti. Prejavuje sa intenzitou pohybov, ich rýchlosťou, hĺbkou a intenzitou prežívania, tempom striedania procesov vzruchu a útlmu. Z toho vyplýva, že temperament je úzko prepojený s vlastnosťami a činnosťou nervovej sústavy. Typ temperamentu má dedičný základ. Pokiaľ vo vývine nenastanú nejaké zásadné zmeny (napr. choroba), temperament sa mení len čiastočne. Dá sa naučiť využívať prednosti vlastného temperamentu a brzdiť prejavy, ktoré sú vnímané ako neprimerané. Napríklad, ak niekto má tendenciu vybuchnúť pri bežnom podnete, môže sa naučiť vyhýbať situáciám, v ktorých sa jeho temperament takto prejaví. Na základe pozorovania správania sa ľudí v rôznych situáciách boli vyčlenené tri dimenzie temperamentu. Každá z dimenzií sa pohybuje na škále od „nadbytku“ po „nedostatok“: Dimenzie temperamentu

Prejavy

emocionalita

Pohybuje sa na škále od – silné emócie – až po – slabé emócie. Emocionálna reakcia môže byť primeraná alebo neprimeraná podnetu, ktorý ju vyvolal. Vyjadruje sa ako zvýšená či znížená citlivosť na emocionálne podnety. Emocionalita sa týka obsahu prežívania (ako prežívame napr. strach), ale aj formy správania (ako na strach reagujeme).

aktivita

Krajné body škály sú označené ako nadmerná aktivita – nedostatok aktivity. Prejavuje sa vo vzťahu k rôznym činnostiam, napr. aktívny či pasívny vzťah k štúdiu, k plneniu povinnosti, k tráveniu voľného času. 153

5.


PRAKTIKUM SOCIÁLNEJ KOMUNIKÁCIE Dimenzie temperamentu

Prejavy

reakcia na Pohybuje sa na škále od rýchlej bezprostrednej reakcie a rýchlepodnety ho doznenia reakcie, až po pomalú reakciu a dlhé doznievanie a jej doznenie reakcie. Prejavuje sa bezprostrednou reakciou na podnet, impulzívnosťou a rýchlym doznením, napr. záujmu o nejakú činnosť. Respektíve počiatočná reakcia je slabá, jej sila narastá a dlho doznieva aj po tom, čo podnet prestal pôsobiť (napr. záujem o nejakú oblasť nie je spontánny, ale postupný a dlhotrvajúci).

„Vývojom sa temperament pretvára v emocionalitu, t. j. v systém emocionálnej výbavy osobnosti, ktorý je rozhodujúcim činiteľom správania.“ (Nakonečný, 2009, 188) To podčiarkuje význam temperamentu v štruktúre osobnostných vlastností. Podľa psychológa J. P. Guilforda (In Nakonečný, 2009, 176 a ďalšie), temperament sa prejavuje všeobecne v správaní, t. j. v činnosti, v emocionálnych reakciách a napokon v sociálnom správaní.

Všeobecné prejavy temperamentu: è Temperament sa prejavuje v sebadôvere človeka, resp. v pocite menej-

cennosti. Ide o spôsob prežívania vlastného presvedčenia o tom, ako sme vnímaní a akceptovaní inými ľuďmi. Tiež pocity vzťahovačnosti, nespokojnosti, sú spojené s temperamentom človeka. è Rozvážnosť či impulzívnosť sú prejavy ovplyvnené typom nervovej sús-

tavy, a teda aj temperamentom. 154


Osobnosť v komunikácii

è Ostražitosť, resp. nepozornosť, vyjadrujú mieru uvedomovania si dia-

nia v okolí človeka. Je to pripravenosť, resp. nepripravenosť ku konaniu. è Temperament sa odráža v spôsobe života. Rozlišujeme premýšľavý, vážny a na druhej strane bezstarostný spôsob života. è Ďalším z prejavov temperamentu je vecnosť v posudzovaní situácií v konfrontácií s emocionálnou precitlivenosťou.

Prejavy temperamentu v emocionálnej oblasti: è Temperament sa prejavuje pocitmi veselosti, resp. skleslosti, až depre-

siou. è Emocionálna zrelosť verzus emocionálna nezrelosť: emocionálne zre-

lá osoba sa správa primerane situácii, emócie sú kontrolované rozumom, t. j. dokáže nahradiť nežiaduce prejavy emócií vhodnejším správaním. Emocionálne nezrelá osoba pôsobí dojmom dieťaťa, snaží sa vyvolať sympatie, je domýšľavá, bojachtivá, egocentrická atď. è Pokoj a uvoľnenosť sú prejavom pokojnej mysle, pokojného tempera-

mentu. Napätie a nepozornosť v reakciách sú prejavom nervozity. è Vyrovnanosť nálady, resp. jej kolísanie, sa prejavuje ako stabilná črta

temperamentu. Pre kolísanie nálad často nie je zrejmý dôvod. Početné striedanie nálad charakterizuje náladového človeka. è Sebavedomé vystupovanie – prejavuje sa ako záujem vytvárať nové me-

dziľudské kontakty. Nesmelosť vo vystupovaní je tiež znakom temperamentu. Prejavuje sa ako ostýchavosť až obava najmä z nadviazania kontaktu s cudzími ľuďmi. 155

5.


PRAKTIKUM SOCIÁLNEJ KOMUNIKÁCIE

Prejavy temperamentu v sociálnej oblasti: è Temperament v sociálnej oblasti sa prejavuje buď ako snaha o sebapre-

è

è

è

è

sadzovanie, niekedy aj na úkor iných. Na opačnom póle je submisivita – podriadenie sa prianiam a názorom iných. Potreba spoločnosti znamená prejav temperamentu, ktorým sa vyjadruje záujem o iných ľudí, vyhľadávanie spoločnosti. V protiklade stojí temperament vyjadrujúci sebestačnosť, to znamená samostatnosť a pripravenosť byť sám, vystačiť si. Sociálna iniciatíva verzus pasivita, t. j. aktívne zapájanie sa do spoločenského života, napr. účasť na verejných zhromaždeniach, alebo opak, spoločenská pasivita, vyhýbanie sa spoločným aktivitám, napr. neochota ísť voliť, podporiť iných. Priateľskosť verzus nepriateľskosť – sú protiklady v správaní sa voči iným ľuďom. V reálnom živote sa táto črta mení vo vzťahu k rôznym ľuďom – niektorých máme radi, iní sú nám ľahostajní, k ďalším zaujímame skôr nepriateľský postoj. Spôsob, ako tieto vzťahy dávame najavo, je prepojený s typom temperamentu. Tolerancia k názorom iných v porovnaní s kritickým postojom k iným ľuďom – temperament ovplyvňuje vyjadrenie tolerancie k názorom iných aj spôsob vyjadrenia kritických postojov.

Spôsob, ako sa temperament prejaví v správaní, súvisí aj s ďalšími osobnostnými dimenziami, predovšetkým charakterom a postojmi jedinca. V kombinácii s týmito vlastnosťami vzniká individuálne svojrázna jednota vlastností a prejavov správania. Temperament tak dotvára osobnosť človeka a dodáva jej jedinečnosť. 156


Osobnosť v komunikácii

Dodnes sa používa rozdelenie temperamentov známe od Hippokratových čias (narodil sa r. 460 pred našim letopočtom).V diele O šťavách na základe pozorovaní dospel k záverom, že štyri životne dôležité šťavy – krv, žlč, hlien, čierna žlč, sa podieľajú na temperamente človeka. Prevaha niektorej zo štiav určuje typ temperamentu. Hippokratov žiak Galenos zosystematizoval poznatky svojho učiteľa a vytvoril štyri typy. Typy temperamentu z gréckeho sangius – krv z gréckeho chole – žlč z gréckeho flegma – hlien z gréckeho melan chole – čierna žlč

Sangvinik Cholerik Flegmatik Melancholik

Bližšia charakteristika typov je uvádzaná v prácach Angličana H. J. Eysencka (in Olmrová, Blažek, 1982, 77). Tento sa pokúsil spojiť dva typy psychologického prístupu k ľuďom do jedného. Podľa neho všetkých ľudí je možné hodnotiť v dvoch hlavných dimenziách: extroverzia verzus introverzia l emocionálna stabilita verzus emocionálna labilita (neuroticizmus). l

Kombináciou týchto dimenzií vznikli štyri typy: TYP

Charakteristiky

spoločenský, prístupný, komunikatívny, vníSangvinik extrovertný, emocionálne stabilný typ mavý, ľahkomyseľný, živý, bezstarostný, vodcovský nedotklivý, nepokojný, útočný, premenlivý, Cholerik extrovertný, emocionálne labilný typ prchký, impulzívny, optimistický, aktívny 157

5.


PRAKTIKUM SOCIÁLNEJ KOMUNIKÁCIE TYP

Charakteristiky

pasívny, obozretný, rozvážny, mierumilovFLEGMATIK introvertný, emocionálne stabilný typ ný, ovládajúci sa, spoľahlivý, vyrovnaný, pokojný náladový, úzkostný, rigidný, triezvy, pesiMELANCHOLIK introvertný, emocionálne labilný typ mistický, rezervovaný, nespoločenský, tichý

Rozdiely v temperamente sa prejavujú v nálade človeka, v sile a hĺbke prežívania, v jeho trvaní a priebehu, v tempe a sile pohybov. Je to dôležité poznať aj preto, že u niektorých typov môže napr. urážka odznieť veľmi rýchlo (napr. u sangvinika), ale melancholik ju bude dlho spracovávať a flegmatika sa takmer nedotkne. Doplňujúce charakteristiky typov temperamentu súvisiace so základnou náladou, silou, hĺbkou a trvaním prežívania popisuje nasledujúca tabuľka (Nakonečný 1998, 82): Charakteristika

Sangvinik

Cholerik

Flegmatik

Melancholik

Základná nálada

veselá

mrzutá

vyrovnaná

smutná

Sila prežívania

slabé

silné

slabé

silné

Hĺbka prežívania

povrchné

povrchné

stredné

hlboké

Trvanie prežívania

prchavé

prchavé

stredné

trvalé

Priebeh prežívania

nerovnomerný

rovnomerný

nerovnomerný

rovnomerný

Tempo pohybu

rýchly

rýchly

pomalý

pomalý

Sila pohybu

silný

silný

slabý

slabý

Ťažko sa dá hovoriť o čistých typoch temperamentu. Skôr sa uvažuje o inklinácii k typu temperamentu, ktorý sa prejavuje v reakciách človeka. Pre úroveň sebapoznania je dobré vedieť viac o vlastnom temperamente aj preto, že toto poznanie môže pomôcť lepšie pochopiť vlastné správanie a predpovedať budúce reakcie na rôzne podnety. Temperament ovplyvňuje i očakávania v medziľudských kontaktoch. Podľa typu napr. vlastnej nálady očakávame, že aj komunikačný partner bude podobne naladený. Ak je temperament spojený s hlbokým prežívaním, jedinec bude ťažšie schopný vyhovieť rade okolia, aby zabudol na to, čo takéto prežívanie vyvolalo. Podobných 158


Osobnosť v komunikácii

príkladov sa dá uviesť viac. Preto sa odporúča počítať s tým, že správanie každého z nás je ovplyvnené temperamentom a vzhľadom na to, že je dedične podmienený, nemôžu sa všetci rovnako správať v rovnakých situáciách.

Otázky 1.

Charakterizujte osobný, vnímaný, profesijný imidž.

2.

Charakterizujte skupiny psychických vlastností osobnosti. Uveďte vlastnosti patriace do tzv. Veľkej päťky.

3.

Uveďte podstatné znaky všeobecnej (abstraktnej), sociálnej a emocionálnej inteligencie.

4.

Charakterizujte výkonové, motivačné, charakterové a temperamentové vlastnosti človeka.

Cvičenia 1.

Uveďte charakteristiky profesijného imidžu pre profesiu, v ktorej chcete pôsobiť.

2.

Spracujte vlastný profil osobnosti podľa nasledujúcej štruktúry: Výkonové charakteristiky

è Aké sú vaše všeobecné schopnosti (inteligencia, kvalita vnímania, schop-

nosť zrozumiteľne podať informácie)? V čom ste dobrý / dobrá a naopak, v čom máte slabé miesta? è Akú úroveň majú vaše sociálne schopnosti (empatia, komunikácia, pre-

sviedčanie, asertivita)? Ako vychádzate s inými ľuďmi? Kde vidíte rezervy pri vytváraní a udržiavaní sociálneho kontaktu s inými? è Považujete sa za tvorivú osobnosť? V čom sa vaša tvorivosť prejavuje?

Ktoré svoje produkty by ste označili za tvorivé? Motivačné charakteristiky è Čo chcete svojim profesionálnym správaním dokázať? è Aké sú vaše ašpirácie? è Aké máte záujmy? è Darí sa vám realizovať vaše túžby? 159

5.


PRAKTIKUM SOCIÁLNEJ KOMUNIKÁCIE

Charakterové vlastnosti è Ktoré etické normy sú pre vás dôležité? è Akými slovami by ste opísali váš charakter? è Čo pre vás znamená slovo „zodpovednosť“?

è è è è

Temperamentové vlastnosti Ako by ste popísali váš temperament? Ste skôr emocionálne stabilný alebo emocionálne labilný? Ste človek skôr aktívny, dynamický alebo viac pasívny? Na podnety reagujete rýchlo a spontánne alebo pomalšie, ale vždy s rozvahou?

* * *

160


6.

kapitola Sebapoznanie a komunikácia 6.

Cieľom kapitoly je popísať význam sebapoznania pre proces komunikácie. To, ako komunikátor vníma sám seba, do akej miery je sebavedomý alebo utiahnutý, určuje spôsob komunikácie, voľbu komunikačných prostriedkov, ale i to, ako ho vnímajú komunikační partneri. Sebavnímanie ovplyvňuje nielen spôsob komunikácie, ale aj reakcie na ich komunikačné aktivity. V kapitole popisujeme aj metódy, ktorými možno rozvinúť sebapoznanie. ‰ 6.1 Sebapoznanie ‰ 6.2 Metódy sebapoznania ‰ 6.3 Sebapoznanie a zvládanie náročných situácií ‰ 6.4 Sebapoznanie a duševná rovnováha

Á Pre akúkoľvek činnosť, ktorú človek vykonáva, je potrebný celý rad schopností a zručností. Na rozvíjanie zručností je dôležité poznať ich súčasný stav. To platí aj o komunikačných zručnostiach. Spôsob komunikácie je odrazom vlastného sebapoznania. Sebapoznanie je ovplyvnené tým, ako jedinec psychicky spracuje podnety, ktoré prichádzajú od iných ľudí. Sebapoznanie býva považované za cestu k lepšiemu a primeranejšiemu prispôsobeniu sa v rôznych situáciách a k upevneniu duševného zdravia i vnútornej rovnováhy. Súčasťou sebapoznania je sebavnímanie, sebauvedomenie, sebahodnotenie a sebavedomie. 161


PRAKTIKUM SOCIÁLNEJ KOMUNIKÁCIE

Sebavnímanie – jeho základom je predstava, ktorú má človek o sebe (self-image), o svojich vlastnostiach, schopnostiach, ako vníma svoje možnosti a v čom vidí perspektívy ďalšieho osobnostného rastu. Sebavnímanie sa týka stránky: l

fyzickej – predstava o vlastnom výzore, postave, vzhľade,

l

psychickej – predstava o schopnostiach, zručnostiach, osobnostných vlastnostiach.

Sebavnímanie sa formuje v priebehu individuálneho vývoja, na základe viacerých zdrojov: è Primárnym zdrojom sebavnímania je vlastná reflexia, t. j. ako sa jedinec

vníma, ako hodnotí sám seba. Môže byť skreslená chybami v posudzovaní vlastnej osoby. Prejavujú sa ako ako preceňovanie alebo podceňovanie vzhľadových aj psychických charakteristík. è Sekundárnym zdrojom sebavnímania je poznanie na základe porovna-

nia s inými jedincami, hlavne rovesníkmi, ale aj vzormi. Kladieme si otázku: „V čom som rovnaký, ako moji rovesníci? a V čom sa od nich líšim?“ Treba pripomenúť, že tento pohľad môže byť rovnako skreslený. Jedinec môže nesprávne interpretovať výsledky porovnania – cíti sa napr. nadradený rovesníkom, alebo sa cíti málo sebaisto, podceňuje sa. è Tretím zdrojom je porovnanie s normami platnými v kultúre, v ktorej

žijeme. V tomto smere majú dôležitú úlohu médiá. Tie často prezentujú modely, ktoré sa stávajú vzorom hlavne pre mladších. Mediálne prezentované vzory vytvárajú intenzívny tlak na jedinca, hlavne pokiaľ ide o jeho fyzický výzor. Napr. kultúrne prijateľné sú typy štíhle, s vypracovanou postavou, moderného vzhľadu, v trendovom (značkovom) oblečení, dobre ekonomicky zabezpečené. 162


Sebapoznanie a komunikácia

è Štvrtým zdrojom sebavnímania je spätná väzba iných. Každý človek si

aspoň občas kladie otázku, ako ho vnímajú iní ľudia, čo si o ňom myslia. Výsledky vidí podľa správania iných k nemu. Nie všetky reakcie prostredia sú rovnako dôležité. Zvlášť sú vnímané reakcie osôb, ktoré chápeme ako autority alebo sociálne vplyvné osoby. Spracovaním týchto druhov informácií o vlastnej osobe dochádza k sebauvedomeniu. Sebauvedomenie sa charakterizuje ako vedomé sebahodnotenie, t. j. uvedomenie si vlastného výzoru a vzhľadu i psychických charakteristík, vlastností podobných s inými a odlišných od iných ľudí. Sebauvedomenie obsahuje: vedomie „ja“ ako aktívneho subjektu – uvedomovanie si vlastných skutl kov, činností, aktivít, vedomie „ja“ v rámci individuálneho vývoja – ako sa jedinec vyvíjal, čo l ovplyvnilo jeho vývoj, vedomie „ja“ vo vzťahu k iným ľuďom, uvedomenie si svojho postavenia l v rámci sociálneho prostredia, kam jedinec patrí, aké miesto zastáva v sociálnych skupinách, kam sa ašpiruje zaradiť v budúcnosti a pod., l vedomie „ja“ v zmysle hodnôt, ktoré jedinec považuje za podstatné pre svoj život, napr. morálne hodnoty, viera, spravodlivosť, ale aj v zmysle cieľov, t. j. čo chce v živote dosiahnuť, kým sa chce stať.

Vnímanie seba samého sa v psychológii označuje latinsky ako ego („ja“) a má tri roviny (Nakonečný, 1998, 43): 1.

REÁLNE EGO, t. j. to, za koho sa jedinec považuje,

2.

IDEÁLNE EGO, t. j. kým by chcel byť,

3.

OBJEKTÍVNE EGO, t. j. ako jedinca vníma okolie. 163

6.


Praktikum socialnej komunikacie ukazka  
Advertisement
Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you