Page 1

Distribučné systémy a logistika Ing. Róbert Rehák, PhD. robert.rehak@euba.sk Katedra marketingu: 5D43 DSL – distribučné systémy a logistika


Logistika Pôvod slova logistika pochádza z pojmov: logos (gréc.) – slovo, reč, rozum, počítanie loger (franc.) – bývať, ubytovať Logistika bola pôvodne vojenská disciplína. Nevojenská logistika sa datuje od roku 1901.


Logistika Logistika je dynamická vedná disciplína. Cieľom je zabezpečenie plynulého toku tovarov, informácií, príp. finančných tokov pri optimalizácií nákladov za predpokladu šetrenia životného prostredia.


Etapy vývoja nevojenskej logistiky 

I. etapa (1901 – 1950) – logistika je vnímaná ako spôsob podpory obchodnej stratégie podniku, II. etapa (1950 – 1990) – logistika začína byť skúmaná ako na teoretickej, tak na praktickej úrovni. Je vnímaná hlavne na úrovni fyzickej distribúcie, resp. ako pomocná funkcia podriadená výrobe. Logistika začína byť vnímaná na pozadí internacionalizácie, europeizácie a globalizácie štruktúr a činností. Vzniká koncepcia integrovanej logistiky v podnikoch. III. etapa (1990 – súč.) – logistika je pevnou súčasťou strategického riadenia firiem. Riadenie je chápané ako nepretržitý, dynamický proces schopný pružne reagovať na meniace sa vonkajšie prostredie. Logistika sa vyvíja pod vplyvom globalizácie, individualizácie, ochrany životného prostredia a rozvoja informačných technológií.


Supply chain management (Riadenie zásobovacieho reťazca) 

SCM je manažment reťazca prepojených častí obchodu, zahrnutý v konečnej zásobe balíkov produktov a služieb požadovaných konečným spotrebiteľom


Charakteristika

SCM zaberá všetok pohyb a skladovanie surových materiálov, nedokončenej výroby a hotových výrobkov od bodu vzniku po bod spotreby.


Systém SCM


Toky v SCM


Toky v SCM


Historický vývoj SCM  

Éra tvorby (80. roky – tvorba konceptu) Éra integrácie (90. roky – vznik Electronic Data Interchange (EDI) a Enterprise Resource Planning (ERP) systémov Éra globalizácie (éra globalizácie riadenia dodávateľských reťazcov)


Oblasti pôsobenia SCM

 

  

Zásobovacie stratégie Nastavenie zásobovacieho reťazca: počet, umiestnenie a ciel zásobovania, produkčné zariadenia, zásobovacie centrá, sklady a pod. Porovnania v logistických aktivitách s aktuálnymi a plánovanými stavmi Informácie Manažment zásob Cash-flow


Kľúčové procesy v SCM       

Zákaznícky servis Riadenie dopytu Plnenie objednávok Riadenie toku výroby Riadenie vzťahov so zákazníkmi Riadenie vzťahov s dodávateľmi Vývoj produktov a uvádzania na trh


Úrovne SCM

  

Strategická úroveň Taktická úroveň Prevádzková (operatívna úroveň)


Strategická úroveň SCM 

  

Strategická optimalizácia siete - týka sa množstva, miesta a veľkosti skladu, distribučných centier a zariadení. Strategické partnerstvo s dodávateľmi, distribútormi a zákazníkmi, vytvárajúce komunikačné kanály pre dôležité informácie a zlepšenia vo vykonávaní ako cross-docking, priame odosielanie. Manažment životného cyklu produktu, aby nové a existujúce produkty mohli byt optimálne zaradené do zásobovacieho reťazca Informačné technológie. Where-to-make a make-or-buy decisions Zosúladenie všeobecnej stratégie a zásobovacie stratégie.


Taktická úroveň SCM     

 

Kontrakty na zdroje a iné kúpne rozhodnutia Produkčné rozhodnutia, vrátane kontraktov a plánovania procesov. Rozhodnutia o zásobách zahrňujúce kvantitu, umiestnenie a kvalitu zásob. Stratégia transportu zahrňujúca frekvenciu, cesty a kontrakty. Benchamarking všetkých operácii proti konkurentom a vykonávanie osvedčených postupov v rámci celého podniku Milestone platby. Zameranie sa na dopyt zákazníkov.


Prevádzková úroveň SCM   

Denná produkcia a plánovanie distribúcie Rozvrhovanie výroby pre každé výrobné zariadenie v zásobovacom reťazci. Plánovanie dopytu a prognózy, koordináciu prognóz dopytu všetkých zákazníkov a zdieľanie prognóz so všetkými dodávateľmi. Plánovanie zdrojov, vrátane súčasných zásob a predpoveď dopytu v spolupráci so všetkými dodávateľmi. Výrobné operácie, vrátane spotreby materiálu a tok hotových výrobkov.


Prvky integrácie SCM         

Plánovanie a riadenie Štruktúra práce Štruktúra organizácie Štruktúra toku produktov Štruktúra toku informácii Metódy riadenia Štruktúra moci a vedenia Štruktúra rizika a odmeny Kultúra a postoj


Prvky integrรกcie SCM


Trendy v SCM     

Globalizácia Zvýšenie cezhraničného zásobovania Spolupráca s nízko-nákladovými poskytovateľmi Zdieľanie servisných centier pre logistické a administratívne účely Rast globálnych operácii, ktoré vyžadujú rast globálnej koordinácie a plánovanie dosiahnutia globálneho optima


EfektĂ­vne reagovanie na potreby spotrebiteÄža


Cieľ ECR Cieľom je dosiahnúť zníženie celkových nákladov, zásob a vynaložených prostriedkov a súčasne výrazne zvýšiť úroveň služieb poskytovaných zákazníkom a to zefektívnením vzťahu výrobca – obchod – spotrebiteľ, a to tak na strane ponuky, ako i na strane dopytu


Oblasti zamerania 

 

manažment odbytu (resp. na stranu dopytu odberateľov alebo zákazníkov) zásobovací manažment (resp. na stranu ponuky, ktorú daný podnik potrebuje uspokojiť) oblasť kompetencií a vplyvu v reťazci nakoniec v oblasti integrácie a štandardizácie


Na strane ponuky sa implementujú hlavne projekty: 

Efficient Replenishment (efektívne zásobovanie – zameraný na čo najefektívnejšie dopĺňanie zásob tovaru v obchode) Electronic Data Interchange (elektronická výmena dát – zameraný na vzájomnú informačnú prepojenosť výroby a obchodu) Efficient Unit Load (efektívny náklad; logistická jednotka – zameraný na vytvorenie opimálnej veľkosti nákladu, ktorý umožní minimalizovanie manipulácie s tovarom a optimálne využitie voľného priestoru pri jeho preprave)


Efficient Replenishment


Electronic Data Interchange


Efficient Unit Load


Na strane dopytu sa implementujú hlavne projekty: 

Vision and Prioritics (predvídanie a výhody – zameraný na analýzu možností, ktoré výrobcom i obchodníkom poskytuje ECR vďaka lepšej komunikácií na stane dopytu v záujme lepšej reakcie na potreby spotrebiteľa), Category Management (manažment skupín – predstavuje podrobný manuál o výhodách manažmentu skupiny výrobkov oproti manažmentu jednolivej značky. Očakáva sa, že prerastie do Customer needs management), Working Together (úzka spolupráca – zameraný na analýzu výhod úzkej spolupráce výroby a obchodu pri reagovaní na vývoj dopytu po spotrebných tovaroch.


Vision and priorities


Working together


Vizuรกlne spracovanie ECR


Effiicient Store Assortment 

Táto časť spočíva v efektívnom umiestnení tovarov v rámci predajne s cieľom zvyšovania ziskovosti jednotlivých kategórií tovaru.


Efficient Product Promotion 

Predstavuje súhrn komunikačných stratégií v rámci dodávateľsko – odberateľského reťazca. Sem spadajú komunikačné stratégie voči konečným spotrebiteľom ako aj voči jednotlivým podnikom v rámci reťazca, tzn. výroba a obchod. Súčasťou tejto časti je aj spätná väzba od zákazníkov.


Efficient Product Introduction 

je časť zapodievajúca sa efektívnym vývojom a uvádzaním produktov na trh. Primárnym cieľom je redukovanie počtu neúspešných produktov na trhu a s nimi spojenými nákladmi. Sekundárnym cieľom je dynamickejšie a flexibilnejšie reagovanie na potreby zákazníkov a to jednotlivých členov reťazca ako aj celého reťazca. Táto časť je spojená s inováciami nových produktov a s modifikáciami už existujúcich produktov.


ECR v praxi: 

Na európskej úrovni radi projekt ECR Europe výkonný výbor (ECR Europe Exekutive Board – spadajú sem organizácie AIM, EUROCOMMERCE, CIES, EAN INTERNATIONAL). Spoločnosti: ADEG Österreich (obchodná akciová spoločnosť) a Unilever Austria GmbH Ice Cream & Frozen Food, Henkel, Nestlé, Ikea, Kraft Foods, Tesco, P and G, Groupe Carrefour, Coop, Danone


Prečo?

identifikátory

R C E

e j o r zd

t á d


Potreba online informácií Úrovne identifikácie tovaru pre ECR: Maloobchod – pokladňa, regál, sklad Distribútor – sklad, dopravný prostriedok Výrobca – výrobná linka, sklad !!! Efektívna odozva pozdĺž celého DK!!!


1. Čiarový kód 

Čiarový kód je najrozšírenejší a doposiaľ aj najdokonalejší prvok identifikácie tovaru Prvý patent na využitie čiarového kódu bol udelený Joe Woodlandovi a Berny Silverovi v roku 1952 (US patent 2.612.994). Ako identifikátor tovaru bol prvý krát uvedený do praxe v roku 1974 v USA na žuvačkách Wrigley (kód UPC)


Rok 1975 - EAN EAN bol jednoduchší a tak sa rozšíril do zvyšku sveta, ako identifikátor tovaru v maloobchode. Na svete sa tak využívali dva systémy EAN a UPC. V roku 2005 došlo k zjednoteniu a odstráneniu odlišností týchto dvoch systémov, aby nevznikali prekážky v rámci globálneho trhu.


Štandardizácia !!! Najrozšírenejším portfóliom štandardov pre komunikáciu a identifikáciu je systém GS1. Spoločnosť GS1 prevádzkujúca System GS1 vznikla v roku 2005 spojením amerického správcu sústavy čiarových kódov UCC (United Code Council) a európskeho EAN (European Article Numbering) 


Architektúra ČK Čiarový kód je identifikátor založený na optickom princípe striedania tmavých a svetlých plôch s rozdielnymi vlastnosťami. Každý čiarový kód je tvorený sekvenciou čiar a medzier. Optoelektrické zariadenia dokážu tieto sekvencie analyzovať a tak vytvárať zrozumiteľný kód. Pri čítaní kódu sú generované elektrické impulzy, ktoré zodpovedajú skladbe tmavých a čiernych čiar.


Štruktúra ČK 

Typ čiarového kódu sa vyberá podľa typu jednotky, ktorá sa bude čiarovým kódom označovať. Do každého čiarového kódu sú zakódované jedinečné čísla (tzv. GTIN) a celosvetovými štandardami je daná číselná štruktúra pre každý typ čiarového kódu. Napríklad vo formáte čiarového kódu EAN 13 prvé tri číslice označujú krajinu pôvodu, ďalšie štyri číslice označujú firmu (výrobca, distribútor), ďalších päť číslic označuje vlastnú jednotku tovaru a posledná číslica je kontrolná. Každá číslica je kódovaná dvomi čiarami a dvomi medzerami. Dôležitým parametrom pri konštrukcii čiarového kódu je jeho veľkosť


Najpoužívanejšie čiarové kódy Typ čiarového kódu

Číselná štruktúra

Typ jednotky tovaru

GTIN-8, GTIN-12

Veľmi malé maloobchodné jednotky

GTIN-12, GTIN-13

Maloobchodné jednotky a skupinové jednotky určené na predaj konečnému spotrebiteľovi

EAN-13, ITF-14

GTIN-13, GTIN-14

Veľkoobchodné a distribučné jednotky

ITF-14, GS1-128

GTIN-14

Prepravné jednotky

EAN-8, UPC-E

EAN-13, UPC-A


Označenie drobného tovaru 

Pre značenie veľmi malých jednotiek tovaru a voľne uložených tovarov (bez spotrebiteľského balenia) ako sú pomaranče, jablká, rúže, pastelky a podobne bol vyvinutý čiarový kód pod označením GS1 DataBar. Symboly GS1 DataBar obsahujú základný identifikačný údaj GTIN a tiež je možné na veľmi malej ploche zakódovať do nich ďalšie informácie ako napríklad číslo dávky alebo dátum spotreby a to všetko pomocou tzv. aplikačných identifikátorov.


Aktívny prvok - scanner 

  

Čiarový kód tvorí pasívny prvok označovania tovaru. Na to aby mohol byť podľa neho tovar skutočne identifikovaný, je potrebné do systému zaviesť aktívny prvok. Takýmto prvkom je snímacie zariadenie (scanner). Scanner využívaný v logistike sa používa v troch základných prevedeniach: Fixný (zabudovaný v pokladničnom boxe, na vstupnej bráne a pod.). Čiastočne mobilný (ako doplnok k fixnému pre ľahšiu manipuláciu). Mobilný (s vysielacím modulom pre použitie vo voľnom priestore).


Chybovosť ..........

Maloobchod – cca 5% tovaru 

V prípravnej fáze (pred označením tovaru čiarovým kódom) ide najmä o nekvalitnú tlač, prípadne použitie nevhodného grafického softvéru (nelicencovaná verzia) a nesprávny výber podkladového materiálu. Vo fáze označovania tovaru čiarovým kódom pokiaľ sa čiarový kód tlačí priamo na obaly môže jeho nečitateľnosť zapríčiniť umiestnenie do nerovných spojov obalu, prípadne obal netvorí vhodný podkladový kontrast. Aj keď je vo väčšine prípadov označovanie tovaru čiarovým kódom automatizovaný proces, sú výnimky kedy označenie tovaru vykonáva človek (skladník, predajca, zákazník pri vážení zeleniny a pod.). V týchto prípadoch je riziko rozmazania časti kódu prípadne nerovného nalepenia etikety s čiarovým kódom


2. RFID Rádiofrekvenčná identifikácia (RFID) je bezdotykový automatický identifikačný systém, slúžiaci k prenosu a ukladaniu dát pomocou elektromagnetických vĺn.


Prečo? Na rozdiel od čiarového kódu umožňuje kódovať veľké množstvo informácií. Ďalšou výhodou oproti čiarovému kódu je možnosť identifikácie viacerých tagov (čipov) súčasne. Základom metódy RFID je štandardizovaná štruktúra uloženého kódu (EPC) na mikročipe. EPC poskytuje podobne ako čiarový kód unikátnu identifikáciu tovaru a je tvorený dvomi súčasťami:  

identifikácia výrobcu, identifikácia produktu.


Princíp RFID je pomerne jednoduchý 

Skladá sa z aktívneho alebo pasívneho čipu a čítacieho zariadenia s anténou, ktoré vysiela elektromagnetické žiarenie a súčasne prijíma a vyhodnocuje indukovanú odpoveď čipu. Aktívne RFID čipy sa dajú využiť aj na presné sledovanie pohybu predmetov v určitom priestore. Tri antény, ktoré snímajú čip, určia presne polohu predmetu tak ako kartézske súradnice xyz


Ako to funguje?


TAG (čip)  

Aktívny Pasívny


Aktívny 

Aktívne tagy neustále vysielajú svoje údaje za pomoci integrovanej batérie, ktorá slúži ako zdroj napätia. Výhodou aktívnych tagov je aj vyšší rádius dosahu pre snímacie zariadenie od niekoľkých centimetrov až po niekoľko metrov. Uplatnenie aktívnych tagov je najmä v procese výroby na označenie vstupných materiálov či polotovarov pre neustále monitorovanie zmien kvalitatívnych vlastností materiálu


Pasívny 

Pasívne tagy majú svoje uplatnenie najmä v označovaní spotrebného tovaru v koncových bodoch distribučného kanálu


Využitie RFID – 2011  

Väčšie balenia kontajnery, palety, cisterny... (obchodných, transportných, skladových a manipulačných jednotiek) Kamióny, manipulačné vozíky v rámci skladu a log. centra Tagy v podlahe


Obmedzenia RFID 

Cena tagov

Obmedzenia priestoru


Spojenie čiarového kódu a RFID Etikety označovania tovaru obsahujú čiarový kód spoločne s integrovaným tagom pre RFID. Tak je možné na rôznych úrovniach logistického reťazca využiť obe metódy, podľa možností partnera. Značne sa tým znižuje riziko deformácie dát pri prenose na iný nosič. Zároveň toto značenie umožňuje vykonávať synchrónnu kontrolu správnosti kódovaných údajov. 


... Ďakujem za pozornosť 


Použitá literatúra     

   

[1] BÍLÝ, M. 2011. Kvalitní EAN kódy = konkurenční výhoda. In: Systémy

logistiky, roč. 11, č. 99/2011. s. 12-13. ISSN 1214-4827 [2] BREZOVSKÝ, J. 2008. RFID realizmus: Na masové využitie si ešte počkáme. In: Systémy logistiky, roč. 3, č. 14/2008. s. 6. ISSN 1214-4827 [3] ČERNÝ, M. 2011. Kvalitní EAN kódy = konkurenční výhoda. In: Systémy logistiky, roč. 11, č. 99/2011. s. 12-13. ISSN 1214-4827 [4] KAČEŇÁK, I. 2009. Význam a vývoj balenia tovaru. In: Studia commercialia Bratislavensia, roč. 2., č. 2/2009. s. 51. ISSN 1337-7493 [5] KRÁLOVENSKÝ, J. – ŠULGAN, M. 2006. Špecifiká logistických výkonov a logistických nákladov. [online] 2006. [cit. 1.10.2011] Dostupné na internete: <http://www.strojarstvo.sk/inc/casopis/032006/56-57.pdf> [6] ORAVEC, J. 2009. Čiarový kód naďalej kraľuje. In: Systémy logistiky, roč. 4, č. 21/2009. s. 24-25. ISSN 1214-4827 [7] SIXTA, J. – MAČÁT, V. 2005. Logistika, teorie a praxe. Brno: Computer Press, a.s., 2011, s. 210. ISBN 80-251-0573-3 [8] http://gs1.sk/mobilecom VIESTOVÁ, K., ŠTOFILOVÁ, J. 2006. Distribučné systémy a logistika. Bratislava: Vydavateľstvo Ekonóm, 2006 PERNICA, P. Logistika pro 21.st. Radix


Logistika, predmet a úlohy logistiky, moderné prístupy k logistike scm, ecr, lm, tqm, a iné  

SCM ECR LM TQM

Advertisement
Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you