16
zo zjaveného človečenstva uznaná dobrotivosť.“ (Šerm. i. in Epi.) — A či mohol Pán nevďačného človeka lep šie presvedčiť o svojej dobrotivosti a láske k nemu? Keď človek Bohom pohrdol, hovorí sv. Fulgens, navždy sa odlúčil od Boha; pretože sa však už nemohol vrátiť k Bohu, prišiel Boh na zem, aby ho vyhľadal. „Človek, keď pohrdol Bohom, odišiel od Boha, a Boh, milujúc človeka, prišiel k ľuďom.“ (Šerm. sup. Nat. Chr.) — Už predtým povedal sv. Augustín: „Keďže nám nebolo možné dostať sa k prostredníkovi, sám ráčil prísť k nám.“ „Ľudskými sväzkami ich pritiahnem k sebe, väzba mi lásky“ (Os. i i , 4.). Ľudia bývajú láskou priťahovaní. Znaky lásky, ktoré im niekto prejaví, sú — povedal by som — putami, ktorými ich viaže a ktorými ich temer násilím núti milovať toho, kto ich miluje. Preto sa vtelilo večné Slovo, aby týmto dôkazom lásky, nad ktorý nebolo väčšieho, získalo si lásku ľudí. „Boh sa stal človekom, aby človek dôvernejšie miloval Boha“, hovorí Hugo od sv. Viktora. (In lib. Sent.) — To asi chcel náš Spasiteľ dať na javo istému nábožnému fran tiškánovi, Františkovi od sv. Jakuba, ako je zaznamena né vo františkánskej kronike na deň 15. decembra. Ča stejšie sa mu totiž zjavil Pán Ježiš ako krásne dieťa; kedykoľvek ho však nábožný brat chcel pri sebe zadržať, zakaždým mu dieťa zmizlo. Božiemu služobníkovi bolo preto ľúto a nežne sa naň sťažoval. Jedného dňa sa mu zjavilo sväté dieťa znovu, ale ako? V rukách malo zlaté putá na znak, že prichádza, aby ho sputnalo, ale aj od neho sa dalo sputnať ako väzeň a už nikdy sa od neho neodlúčilo. Tu František roznietený láskou pripnul Je žiškovi putá na nohy a pritískal ho k svojmu srdcu — a naozaj, odvtedy sa mu zdalo, ako by jeho srdce bolo väzením a ako by v ňom bol milý Ježiško ustavičným väzňom. — Čo teda P. Ježiš urobil tomuto svojmu slu žobníkovi, to, keď sa vtelil, urobil všetkým ľuďom. Tým-