Page 1

Ferdinand Milučký


F

I A

B I O R A G


Ferdidand Milučký je rodákom z Rajca. Vyštudoval Fakultu architektúry a pozemného staviteľstva v Bratislave. Po absolvovaní sa v roku 1953 stal odborným asistentom. Od roku 1958 pracoval ako vedúci a hlavný projektant v spoločnosti Stavoprojekt Bratislava. V rokoch 1970 - 1971 bol vedúcim ateliéru v Združení projektových ateliérov v Bratislave. Ďalšie dva roky pôsobil v Projektovej organizácii spoločenských stavieb Bratislava ako hlavný projektant. Od roku 1992 bol Ferdinand Milučký autorizovaným architektom v Slovenskej komore architektov.

V roku 1993 zrealizoval slovenský architekt výstavu celoživotného diela v Slovenskom národnom múzeu. Venoval sa architektúre, tvorbe v pamiatkovom prostredí, urbanizmu, interiéru, občianskej a bytovej výstavbe, ako aj výstavníctvu. Je nositeľom Radu Ľudovíta Štúra II. triedy (1. september 2005). Je autorom krematória v Bratislave, spoluautorom sídliska Trávniky v Bratislave, Domu umenia v Piešťanoch ale aj budovy bývalého česko-slovenského veľvyslanectva v Ríme.


D I E L O


Tvorivo si bol blízky s Emilom Bellušom, s ktorým sa ako jeho asistent zúčastnil na súťažných projektoch bratislavského Slavína a veľvyslanectva v Pekingu. V roku 1958 začal tvoriť v Krajskom projektovom ústave v Bratislave. Od roku 1970 v Združení projektových ateliérov a napokon sa vrátil do Stavoprojektu. Vo svojej tvorbe si často prizýval umelcov galandovskej skupiny. Na začiatku spolupracoval s Vojtechom Vilhanom. Podarilo sa mu úspešne vyhnúť socialistickému realizmu.

V tomto období robil najmä výstavy Expo 67 v Montreale, interiér Bratislavskej reštaurácie a Slovenskej koliby, výstava Družstevný byt v Bratislave (1958) V 60. rokoch prichádza jeho prvá veľká príležitosť - má to byť prvé krematórium na Slovensku. Na projekte začal pracovať v roku 1962. 70. roky - Dom umenia Piešťany Celé 80. roky pracuje v prostredí pamiatkovej zóny Bratislavy - historické jadro a Hradný vrch.

Jeho návrhy však zostali z veľkej väčšiny nerealizované. V spolupráci s architektami Petrom Boudom, Ivanom Masárom a akademickým sochárom, docentom Askoldom Žáčkom navrhuje v druhej etape obnovy bratislavskéh hradného areálu expozíciu Klenoty dávnej minulosti Slovenska. Z ďalšej tvorby: Výstavné pavilóny PKO (1975), sídlisko Trávniky (1968) a Park Andreja Hlinku (1978), ktoré sú súčasťou bratislavskej mestskej časti Ružinov.


Krematórium a Urnový háj


Krematórium je navrhnuté v duchu severskej moderny, ktorá sa podobným spôsobom spájala s prírodou. Celý komplex je navrhnutý s veľkým citom pre krajinu a aj umiestnenie architektúry do nej. Je to kultová stavba a jej hodnoty sú hlavne duchovné. Patrí k najlepším dielam povojnovej architektúry na Slovensku.


Pocta Ferdinandovi  
Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you