Ako mi rytier Archibald otvoril oči (alebo: O súčasných učebniciach angličtiny)
text: Bc. Matúš Horváth
30
http://pixabay.com/en/plate-school-blackboard-chalk-font-64269/
Vzdelanie vždy bolo a bude neoddeliteľnou súčasťou každej civilizovanej spoločnosti. Slovo „civilizovaný“ však môže v tomto kontexte naberať neželaný význam. Hovoríme v tomto prípade len o vyspelých krajinách západného sveta alebo máme na mysli aj tie, na prvý pohľad, zaostalejšie? Aby nedošlo k omylu, držme sa ďalej od oblasti politiky a financií. Ústrednou témou tejto úvahy nie je vyslovene analyzovať úroveň vzdelania v rôznych krajinách Európskej únie a porovnávať ju so Spojenými štátmi americkými alebo východnou tradíciou. Zamerajme sa na otázku, do akej úrovne sú kvalitné knihy a učebnice, ktoré sú tým mocným nástrojom k dosiahnutiu vzdelania a kultivovanosti. Zaujímať nás budú hlavne učebnice anglického jazyka. Anglický jazyk je moderný fenomén, ktorý otriasa základmi desiatok krajín po celom svete. Je príčinou sporov a obáv zo straty národnej identity, keď domáce slová a termíny ustupujú pred stále viac žiadanými výrazmi z angličtiny. Začalo to slovami ako dealer, leasing či snáď cool a pokračuje umiestňovaním anglických názov na budovy, billboardy, firmy a verejné miesta všeobecne. Tento jav nemožno potlačiť a nie je to ani našou úlohou. Ak je však národ vystavený jazykovej skúške, aké má možnosti, aby vyhovel a zaradil sa do mainstreamového bloku „spíkerov“? Stačí len automaticky preberať cudzie termíny, ktoré sa ako vlna za vlnou valia do našich končín alebo je treba si pomôcť tou-ktorou knihou a učebnicou? Pravda je zrejme niekde uprostred. Moderný trend je mocný, hrabivý a agresívny. Vpadá do našich obývačiek, ovplyvňuje myslenie našich detí a upravuje celkový look našich životov. A keďže nezabúdame na našu mladú generáciu, na ktorú sa s veľkými
nádejami obraciame a takmer ju prosíme, aby nezlyhala. Najmä učitelia, a predovšetkým učitelia cudzích jazykov, upierajú zrak do budúcnosti a menia sa na zástup Oliverov Twistov, ktorí si želajú jediné – vydržať nápor globalizácie a prispôsobiť sa tak rýchlo, ako to ide. Tempo je vražedné. Doba, napriek všakovakým krízam, napreduje míľovými krokmi. A títo strašiaci a hrdinovia zároveň – lektori a učitelia – zdvíhajú svoje pomyselné štíty, aby ubránili a pripravili mládež na novú dobu. Každý z nás už takúto zbraň držal v ruke. Quo vadis, učebnica angličtiny? Kam smeruješ? A čo ťa čaká? Ak sa zameriame len na našu domovinu - máme tu tisíce a tisíce základných a stredných škôl, do ktorých prúdia húfy a kŕdle dychtivých i menej dychtivých žiakov a študentov, ktorých dennodenne okrem často nepopulárnej matematiky (m)učia kantori anglickou slovnou zásobou a gramatikou. A väčšina z týchto vedomostí pramení z barličiek, ktoré sa akousi záhadou za dlhé roky premenili na jedinú mantru učiteľských zborov.