Page 1

ekonomický týždenník

analyzy@pabk.sk

19. týždeň 2014


ekonomický týždenník

OBSAH          

Zaujalo nás: Za meter štvorcový nehnuteľnosti zaplatíme o 6 EUR viac ako v závere minulého roka

3

Čo nové vo svete: Grécko sa zatiaľ ďalšieho zvoľnenia podmienok pomoci nedočkalo

4

Euro spadlo z dvaapolročného maxima strmhlav nadol

5

ECB je pripravená zasiahnuť proti nízkej inflácii

5

Ropa Brent pokračovala v poklese aj uplynulý týdžeň

6

Slovenskí maloobchodníci si mädlia ruky. V marci zaznamenali najvýraznejší nárast tržieb za viac ako 5 rokov.

6

Zahraničný obchod Slovenska po troch mesiacoch roka v pluse 1,2 mld. EUR

7

Rebríček týždňa: Šport je dennou súčasťou života pre 6 % Slovákov. Až 41 % z nás naopak nešportuje vôbec.

8

Kalendár udalostí 20. týždňa

9

Predikcie podľa Poštovej banky

9

Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný l en s menom Poštovej banky. Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

19. týždeň 2014

2


ekonomický týždenník

Zaujalo nás:

Za meter štvorcový nehnuteľnosti zaplatíme o 6 EUR viac ako v závere minulého roka Ceny nehnuteľností určených na bývanie na Slovensku v 1. štvrťroku 2014 podľa údajov Národnej banky Slovenska [NBS] medziročne poklesli o – 1,5 %. Jeden meter štvorcový nehnuteľnosti sa tak v úvode roka predával v priemere za 1 221 EUR. Slovenské byty a domy sú tak stále o približne pätinu lacnejšie ako pred vypuknutím krízy, teda počas roka 2008. Medzikvartálne, čiže v porovnaní s poslednou štvrtinou roku 2013, však nehnuteľnosti na Slovensku zdraželi o 0,5 %. Najdrahšie nehnuteľnosti boli aj počas prvej štvrtiny tohto roku v Bratislavskom kraji s priemernou cenou 1 652 EUR za 1m 2. Naopak, obyvatelia nitrianskeho regiónu sa aj naďalej stretávajú s najnižšími cenami, v priemere 584 EUR za 1 m2. Cenový rozdiel medzi najdrahším a najlacnejším regiónom je teda naďalej takmer trojnásobný. Matematika bývania a úverovania na Slovensku to bola priemerná cena za meter štvorcový nehnuteľnosti 1 221 EUR na Slovensku v prvej štvrtine roka 2014 toľkokrát drahšie sú nehnuteľnosti v Bratislavskom ako 2,8 x v Nitrianskom kraji to je podiel Slovákov žijúcich v podnájme a zároveň aj 1 z 10 podiel tých, ktorí žijú vo vlastnom, ale s úverom na bývanie to je magická hranica bankových úverov pre obyvateľstvo, 20 mld. EUR ktorá bola pokorená 2014 a 2015

počas týchto rokov bude ECB držať sadzby na dne

Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ŠÚ SR, NBS

Na Slovensku je stále tradičným bývanie vo vlastnom. V podnájme žije podľa štatistík len jedna domácnosť z desiatich. Ekonomická dostupnosť bývania sa na Slovensku v posledných rokoch zvyšuje. Potrebné je ale dodať, že iba u tých Slovákov, ktorí si prácu dokázali udržať a nezaznamenali ani pokles svojich príjmov. V minulom roku si priemerne zarábajúci Slovák zo svojho mesačného platu mohol dovoliť kúpiť približne 0,67 metra štvorcového bytu alebo domu. Rýchlejšou cestou k vlastnému bývaniu je tak hypotekárny či iný úver na bývanie. Vo vlastnom, ale s úverom na bývanie, v súčasnosti žije len jeden Slovák z desiatich.

Záujem Slovákov o bankové úvery postupne rastie. V prvej štvrtine roku 2014 požičali banky Slovákom vo forme nových úverov dovedna 1,66 mld. EUR, z čoho viac ako štvrtinu tvorili spotrebné úvery. Celkový stav úverov pre obyvateľstvo na konci marca dosiahol 19,99 mld. EUR. Magická hranica 20 mld. EUR tak pravdepodobne bola pokorená už počas apríla. Najčastejším dôvodom, prečo ideme do banky a požiadame o úver, je bývanie. V prípade úverov na bývanie ide zväčša o kúpu alebo väčšiu rekonštrukciu bývania. Po spotrebných úveroch zase siahame kvôli drobnejším úpravám bytov či domov alebo kvôli nákupu zariadenia a spotrebičov. Po novom úvere však často siahame aj preto, aby sme si ním výhodne refinancovali už existujúci dlh, prípadne aby sme si prostredníctvom neho spojili viac úverov do jedného prehľadnejšieho a s lepšou splátkou. Nízka základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ako i nízke úrovne sadzieb na medzibankovom trhu spôsobili v poslednom období pokles úrokov pri úverových i vkladových produktoch. Očakávame, že trend nižších sadzieb z úverov na bývanie by mohol byť zachovaný aj v nasledujúcich mesiacoch. Na druhej strane výraznejšie znižovanie sadzieb je limitované rizikovou prirážkou, ktorá je vyššia v časoch slabšieho ekonomického rastu či vyššej nezamestnanosti v krajine. Výška úrokov na úverových, ale aj vkladových produktoch, je ale ovplyvnená okrem samotných trhových sadzieb aj obchodnou politikou bánk či konkurenčným bojom medzi nimi. Za nízkymi úrokovými sadzbami na trhu stojí najmä mimoriadne voľná menová politika centrálnych bánk. Predpokladáme, a samotná ECB to aj deklaruje, že trhové úrokové sadzby zostanú nízko ešte po dlhší čas. Základná úroková sadzba v eurozóne sa podľa nášho názoru nebude zvyšovať minimálne do polovice roku 2015 a naopak, existuje vcelku vysoká pravdepodobnosť, že základnú sadzbu stlačí ECB ešte nižšie. Veľa priestoru na manévrovanie však už centrálna banka nemá. Preto už neočakávame výraznejší pokles ani v prípade sadzieb z hypotekárnych úverov či iných úverov na bývanie. Ak aj k určitému poklesu úrokových sadzieb na týchto úveroch dôjde, bude to len nepatrný pokles spôsobený predovšetkým konkurenčným bojom bánk a úverovými kampaňami. Prudké zmeny cien na slovenskom realitnom trhu v tomto roku neočakávame. Pravdepodobným sa nám nejaví už ani strmší pokles cien bytov a domov, no zatiaľ nevidíme ani dostatočne silné impulzy pre ich výraznejší cenový rast. Nezamestnanosť na Slovensku je aj naďalej vysoká a obmedzuje počty ľudí, ktorí môžu na kúpu nového bývania pomýšľať. Na druhej strane ale rekordne nízke úrokové sadzby z úverov môžu ku kúpe nehnuteľnosti motivovať aj tých, ktorí doposiaľ vyčkávali.

19. týždeň 2014

3


ekonomický ekonomický týždenník týždenník

Čo nové vo svete:

Grécko sa zatiaľ ďalšieho zvoľnenia podmienok pomoci nedočkalo EURO: Obchodníci na akciovom trhu používajú už roky známe porekadlo „sell in May and go away“, teda „predaj v máji a uteč“. Nielen akcioví obchodníci by sa však pred májom mali mať na pozore. Za posledné roky bol práve máj najhorším mesiacom aj pre euro. To voči doláru v piatom mesiaci strácalo až v 6 zo 7 predchádzajúcich rokov. Od roku 2010 pritom v máji euro voči doláru oslabovalo nepretržite. A našliapnuté má k tomu aj v tom tohtoročnom. Hlavným dôvodom je menová politika Európskej centrálnej banky [ECB]. Na jej minulotýždňovom zasadnutí síce k zmene menovej politiky nedošlo, no stávky na akciu v júni sa postupne zvyšujú. Zníženie úrokových sadzieb či menej štandardné opatrenie v podaní ECB by malo takmer s istotou za následok ďalšie oslabenie eura. Slabšie euro by na jednej strane mohlo pomôcť exportérom a na strane druhej by mohlo taktiež prispieť k zvýšeniu inflačných očakávaní. Prostredníctvom drahšieho importu by sme si totiž infláciu „doviezli“. Najčastejším argumentom, o ktorý sa opierajú snahy vlád oslabiť národné meny, je podpora ekonomiky cez rastúci export. Slabšia mena totiž zvyčajne zlacňuje domáce výrobky pre zahraničných odberateľov, čim podporuje export a celé národné hospodárstvo. Na druhej strane však slabšia mena predražuje import, čo sa premieta do rastu nákladov na obstaranie tovarov zo zahraničia. Pomerne silné euro v súčasnosti robí vrásky na čele európskym exportérom, ktorých produkcia sa skrz silnejšie euro stáva pre zahraničných odberateľov drahšou. Exportéri tak buď kvôli vyšším cenám čelia nižšiemu dopytu spoza hraníc, alebo sú nútení svoju produkciu zlacňovať na úkor vlastných marží. Naopak, posilňujúce euro môže byť výhodné pre tie subjekty, ktoré nakupujú vstupy do svojej výroby na zahraničnom „neeurovom“ trhu, no ich produkcia smeruje na trh eurozóny. No a podniky, ktoré nakupujú aj predávajú v rámci eurozóny, výkyvy vo vývoji kurzu eura voči doláru či iným menám nemusia pocítiť takmer vôbec. Netreba však zabúdať, že väčšina firiem podnikajúcich na medzinárodných trhoch nenecháva nič na náhodu a voči kurzovým rizikám sa zabezpečuje, teda hedžuje. EUROZÓNA: Vlani toľko diskutovaná daň z finančných transakcií [FTT] by mohla podľa ministrov financií dotknutých krajín začať platiť v roku 2016, pričom jej detaily by mali byť sfinalizované do konca tohto roku. Záväzok zaviesť daň z finančných transakcií prijalo 11 krajín únie vrátane Slovenska, avšak po prvotnom boome neboli účastníci schopní dohodnúť sa na detailoch, napr. v otázke množiny zdaňovaných derivátových obchodov či inštitútu, ktorý by daň vyberal. Podľa vlani zverejnených informácií by sa FTT mala dotýkať obchodov s akciami a dlhopismi [sadzba 0,1 %] a práve problematickými derivátmi [sadzba 0,01 %]. GRÉCKO: Uplynulý pondelok sa uskutočnilo pravidelné stretnutie ministrov financií eurozóny pod hlavičkou skupiny Eurogroup, na ktorom sa malo hovoriť predovšetkým o Grécku. Grécki predstavitelia už dlhšie avizovali, že sa na stretnutí pokúsia presadiť ďalšie zvoľnenie podmienok záchranných úverov, a to v podobe predĺženia splatnosti úverov z 30 na 50 rokov a ďalšieho zníženia úrokových sadzieb. Ministri financií eurozóny na čele s Holanďanom Dijjsenbloemom ale ozrejmili, že krajiny sú v otázke ďalšieho zvoľnenia podmienok pre Grécko nejednotné a k prípadným rokovaniam by mohlo dôjsť až na jeseň, keď budú známe závery ďalšej misie. Ako už tradične, ministri pochválili Grécko za dosiahnutý pokrok a vyzvali ho k ďalším krokom v súlade s memorandom o medzinárodnej pomoci. PORTUGALSKO: Portugalsku uplynulý piatok prial. Najskôr ratingová agentúra S&P zdvihla výhľad portugalského ratingu z negatívneho na stabilný a zmazala tak hrozbu ďalšieho zníženia úverovej spoľahlivosti tejto sanovanej ekonomiky. Portugalsko sa ale svojím ratingom stále pýšiť nemôže, keďže ten zotrval na úrovni BB, teda dva stupne pod investičným pásmom. Následne ďalšia ratingová agentúra Moody´s zvýšila portugalský rating o jeden stupeň z úrovne Ba3 na Ba2 a zaradila ho na prehodnocovanie s možnosťou ďalšieho upgradu. Dôvodom zlepšenia ratingového hodnotenia Portugalska je podľa Moody´s predovšetkým pokrok vo fiškálnej oblasti, najmä medziročné zníženie deficitu verejných financií a tiež úspešné ukončenie záchranného úverového programu od medzinárodných partnerov. Podobne ako Írsko na konci minulého roku, ani Portugalsko pri vystúpení zo záchranného programu nevyužije preventívnu úverovú linku a bude sa snažiť financovať priamo na dlhopisovom trhu. VEĽKÁ BRITÁNIA: Krajinou s najväčším počtom miliardárov na svete je aj naďalej Veľká Británia. Podľa rebríčka 2014 Sunday Times Rich List ich v ostrovnej krajine žije až 104 a ich celkový majetok dosahuje viac ako 300 mld. GBP. Veľká Británia vedie aj v prepočte miliardárov na celkový počet obyvateľov. Mestom s najväčším počtom superboháčov je Londýn, nasledovaný Moskvou a New Yorkom. Medzi najznámejších miliardárov žijúcich v Londýne patria ruský majiteľ klubu Chelsea Londýn Roman Abramovič či indický oceliar Lakšmí Mittal. V rebríčku sa však nájdu aj Briti, napríklad zakladateľ siete športových obchodov Mike Ashley.

19. týždeň 2014

4


ekonomický ekonomický týždenník týždenník

Euro spadlo z dvaapolročného maxima strmhlav nadol Veľká Británia uplynulý pondelok sviatkovala a objem obchodov uskutočnených počas 1,40 27,90 európskej seansy bol tak nižší. Najobchodovanejší 1,35 26,60 menový pár sveta levitoval v okolí hladiny 1,3880 1,30 25,30 EURUSD a tesne pod ňou napokon obchodovanie 11-13 1-14 3-14 5-14 11-13 1-14 3-14 5-14 i uzavrel. Fakt, že mimoriadne pozitívne výsledky z amerického trhu práce nepohnali nahor výnosy z amerických dlhopisov, odradil v utorok EURGBP USDJPY obchodníkov od nákupov dolára. Ten oslabil voči 0,88 107,0 celému košu mien až na polročné minimum. 0,84 101,0 Z tejto skutočnosti, a tiež z lepších výsledkov 0,80 95,0 predstihových indikátorov PMI z periférie, tak 11-13 1-14 3-14 5-14 11-13 1-14 3-14 5-14 ťažilo euro, ktoré si voči zelenej bankovke polepšilo až na úroveň 1,3950 EURUSD. V jej blízkosti sa euro obchodovalo aj v stredu. Vo štvrtok ECB v súlade s očakávaniami výšku úrokových sadzieb v eurozóne nemenila a základná sadzba tak zotrvala na úrovni 0,25 %. Keďže ale obchodníci okrajovo očakávali, a v kútiku duše aj dúfali, že ECB by mohla zasiahnuť, zverejnenie rozhodnutia o ponechaní sadzieb bez zmeny vyhnalo euro na nové dvaapolročné maximum voči doláru na úrovni 1,3993 EURUSD. Euro sa tak psychologickej hladiny 1,4000 EURUSD dotknúť nedokázalo. Mario Draghi totiž stihol v pravý čas zasiahnuť a zraziť euro nadol. A tak zatiaľ čo pätnásť minút pred treťou hodinou siahalo euro na hladinu 1,4000 EURUSD, o tretej už bolo na hladine 1,3900 EURUSD. Ani tam sa však oslabovanie eura nezastavilo a naša mena si do záveru obchodovania pohoršila až na úroveň 1,3840 EURUSD. Piatkové obchodovanie sa na trhu síce nieslo v pokojnom duchu, no v znamení pokračujúceho oslabovania eura voči doláru. Smerom nadol euro tlačilo aj prelomenie viacerých technických úrovní spojené s aktiváciou automatických objednávok. Za dva dni tak euro stratilo na sile viac ako dve figúry a za celý uplynulý týždeň oslabilo o – 0,8 %, keď piatkové obchodovanie uzavrelo na úrovni 1,3760 EURUSD. Oslabovanie eura by podľa nás malo pokračovať aj v ďalších dňoch a vylúčený nie je ani dlhotrvajúci pokles a vznik medvedieho trendu. EURUSD

EURCZK

Zdroj: Bloomberg

Meny nášho regiónu minulý týždeň voči euru posilňovali. Najvýraznejší zisk, na úrovni 1,2 %, si voči spoločnej európskej mene zaknihoval maďarský forint, ktorý sa v piatok večer obchodoval na úrovni 304,00 EURHUF. Viac ako pol percenta voči euru minulý týždeň získal poľský zlotý, ktorý týždeň ukončil na úrovni 4,1820 EURPLN. V miernom zisku o približne štvrtinu percenta ukončila minulotýždňové obchodovanie aj česká koruna, ktorej kurz sa v piatok pohyboval na úrovni 27,380 EURCZK.

ECB je pripravená zasiahnuť proti nízkej inflácii Uplynulý týždeň bol bohatý na zasadnutia centrálnych bánk. V stredu 7. mája zasadli poľská a česká centrálna banka, ktoré nastavenie úrokových sadzieb nemenili. Základná úroková sadzba v Poľsku tak zotrvala na úrovni 2,50 % a sadzba u našich západných susedov je aj naďalej stanovená na technickej nule, teda na úrovni 0,05 %. Vo štvrtok sa stretli aj britskí centrálni bankári pod hlavičkou BoE, ktorí ponechali bez zmeny základnú sadzbu na úrovni 0,50 % a nemenili ani cieľový objem nakupovaných aktív z úrovne 375 mld. GBP. Najsledovanejšie bolo štvrtkové zasadnutie ECB. Európski centrálni bankári ponechali základnú sadzbu bez zmeny na úrovni 0,25 % a nepristúpili ani k inému, menej štandardnému kroku na uvoľnenie menovej politiky. Guvernér ECB Mario Draghi však na tlačovej konferencii po zasadnutí uviedol, že ECB je pripravená proti nízkej inflácii zasiahnuť už na najbližšom júnovom zasadnutí. Ako, to nekonkretizoval, no do úvahy prichádzajú popri „klasickom“ znižovaní úrokových sadzieb aj ďalšie lacné úvery pre komerčné banky či nesterilizované nákupy štátnych dlhopisov, teda tzv. kvantitatívne uvoľňovanie. %

Vývoj na peňažnom trhu

1,00

% 1,00

0,50

0,50

0,00 11-13

1-14

1M EURIBOR 12M EURIBOR

3-14

5-14

3M EURIBOR sadzba ECB

Sadzby národných bánk vo svete

% 5,00

Sadzby národných bánk V4

2,50

0,00 11-13

1-14 ECB

3-14 FED

5-14 BoE

0,00 11-13

1-14 ECB NBP

3-14

5-14 ČNB MNB

19. týždeň 2014

5


ekonomický ekonomický týždenník týždenník

Ropa Brent pokračovala v poklese aj uplynulý týždeň V priebehu uplynulého týždňa cena ropy Brent prevažne klesala. V pondelok si táto severomorská ropná zmes zaknihovala zlacnenie 120 o takmer dolár na 107,72 USD za barel v dôsledku očakávaného zvýšenia dodávok ropy z Líbye. Cenový pokles si ropa Brent pripísala aj 110 v utorok, kedy zlacnela na 107,06 dolárov za barel. V stredu však z Líbye prišli negatívne správy v podobe eskalujúceho napätia a cena čierneho 100 zlata zamierila nahor na úroveň 108,13 dolárov za barel. K rastu ceny ropy Brent prispel aj pokles zásob ropy v USA. Záver týždňa sa však už 90 opäť niesol v znamení klesajúcich cien. Vo štvrtok sa barel ropy Brent obchodoval za 108,04 USD a v piatok jeho cena poklesla na 107,89 USD. Za celý uplynulý týždeň tak ropa Brent zlacnela o – 0,6 %. Medzimesačne bola cena severomorskej ropy takmer nezmenená, no v medziročnom porovnaní bola vyššia o 6,8 %. Zdroj: Bloomberg

1-13 2-13 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14

Cena ropy Brent [v USD za barel]

Slovenskí maloobchodníci si mädlia ruky. V marci zaznamenali najvýraznejší nárast tržieb za viac ako 5 rokov. Maloobchodné tržby aj počas tretieho tohtoročného mesiaca zrýchlili tempo rastu a dosiahli dokonca najrýchlejší medziročný nárast za viac ako 5 rokov. V marci totiž podľa údajov Štatistického úradu SR [ŠÚ SR] vzrástli tržby slovenských maloobchodníkov medziročne až o 5,7 %. Potešiteľné je aj číslo za celý prvý štvrťrok 2014. Tržby našich maloobchodníkov boli totiž v tomto období o 4,3 % vyššie ako v prvých troch mesiacoch vlaňajška. v %, r/r

Maloobchodné tržby v SR

Zdroj: ŠÚ SR

6 4 2 0 -2 -4 -6

Najvýraznejší medziročný rast tržieb, na úrovni približne 10 %, dosiahli v marci maloobchodníci s ostatným tovarom pre domácnosť a maloobchodníci s pohonnými látkami. Darilo sa však aj rôznym supermarketom a hypermarketom, teda maloobchodu v nešpecializovaných predajniach, ktorého tržby medziročne vzrástli o 6,7 %. Ruky si mohli mädliť aj rôzne internetové predajne, keďže tržby maloobchodu mimo stánkov a trhov vzrástli v marci o 5,3 % a zvrátili tak negatívny vývoj z prvých dvoch mesiacov tohto roka.

1-12 2-12 3-12 4-12 5-12 6-12 7-12 8-12 9-12 10-12 11-12 12-12 1-13 2-13 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 2-14 3-14

Naopak, medziročný pokles tržieb potrápil v marci tri odvetvia maloobchodu, a to maloobchod s tovarom pre kultúru a rekreáciu [o – 6,5 %], so zariadeniami pre IKT [o – 6,0 %] a maloobchod s potravinami, nápojmi a tabakom v špecializovaných predajniach [o – 5,0 %]. Marcové maloobchodné tržby za ostatné európske ekonomiky zverejnil uplynulý týždeň Štatistický úrad EÚ [Eurostat]. V eurozóne utŕžili maloobchodníci o 0,9 % viac ako pred rokom a v celej Európskej únii zaznamenali nárast tržieb o 1,6 %. Medziročný pokles tržieb evidovali len Malta, Fínsko, Slovinsko a Španielsko [spomedzi tých krajín, ktoré poskytli Eurostatu údaje], pričom vo všetkých prípadoch išlo len o miernejší pokles do – 2,0 %. Naopak, najviac sa v marci podarilo zvýšiť svoje tržby rumunským maloobchodníkom [o 13,4 %].

19. týždeň 2014

6


ekonomický ekonomický týždenník týždenník

Zahraničný obchod Slovenska po troch mesiacoch roka v pluse 1,2 mld. EUR v mil. EUR 7 000 6 000 5 000 4 000 3 000 2 000 1 000 0

Vývoj zahraničného obchodu

Zdroj: ŠÚ SR

Saldo nášho zahraničného obchodu bolo aj v marci aktívne a predstavovalo 358,5 mil. EUR. Zo Slovenska sa tak aj naďalej viac vyváža než k nám dováža. Za celý prvý štvrťrok 2014 dosiahlo saldo slovenskej obchodnej bilancie hodnotu 1 246,8 mil. EUR a bolo tak nepatrne vyššie než v rovnakom období vlaňajška. Potvrdili to údaje ŠÚ SR zo záveru uplynulého týždňa.

3-14

2-14

1-14

12-13

11-13

10-13

9-13

8-13

7-13

6-13

5-13

4-13

3-13

2-13

1-13

V marci sa na Slovensko doviezli tovary a služby v hodnote 5 120,5 mil. EUR, čo predstavuje medziročný nárast importu o 5,9 %. Slovenský export síce vzrástol v medziročnom porovnaní len o 3,8 %, no dosiahol úroveň 5 479,1 mil. EUR a prekonal tak hodnotu dovozu. import export Oživovanie ekonomík našich obchodných partnerov by malo aj v tomto roku potiahnuť náš zahraničný obchod, ktorý by tak mohol atakovať rekordné minuloročné úrovne.

19. týždeň 2014

7


ekonomický ekonomický týždenník týždenník

Rebríček týždňa:

Šport je dennou súčasťou života pre 6 % Slovákov. Až 41 % z nás naopak nešportuje vôbec. Ako často športujeme? takmer menej denne často Švédsko 9% 15% 76% Dánsko 14% 14% 72% Fínsko 15% 13% 72% Slovinsko 22% 15% 63% Rakúsko 27% 5% 68% Holandsko 29% 8% 63% Luxembursko 29% 12% 59% Nemecko 29% 7% 64% Chorvátsko 29% 9% 62% Belgicko 31% 10% 59% Írsko 34% 16% 50% Veľká Británia 35% 10% 55% ČR 35% 5% 60% Estónsko 36% 7% 56% Slovensko 41% 6% 53% Francúzsko 42% 8% 50% EÚ28 42% 8% 50% Španielsko 44% 15% 41% Maďarsko 44% 15% 41% Litva 46% 15% 39% Lotyšsko 46% 15% 39% Poľsko 52% 5% 41% Cyprus 54% 11% 35% Grécko 59% 7% 34% Taliansko 60% 3% 37% Rumunsko 60% 6% 33% Portugalsko 64% 8% 28% Malta 75% 5% 20% Bulharsko 78% 2% 18% Zdroj: Poštová banka podľa Eurobarometer 412 Krajina

nikdy

Našim športovcom fandíme azda všetci. Počas veľkých svetových podujatí v akejkoľvek športovej disciplíne sa niektorí Slováci dokonca pasujú do roly reprezentantov či rovno trénerov. Pravda je ale taká, že v skutočnom živote veľkými športovcami nie sme. Každý deň si zašportuje len 6 % Slovákov. Naopak, až 4 z 10 Slovákov nešportujú vôbec. Vyplýva to z prieskumu Eurobarometer 412, ktorého výsledky Európska komisia zverejnila v marci. Najviac sa športuje na severe Európy. Vo Švédsku, Dánsku a Fínsku si aspoň z času na čas zašportuje približne 9 z 10 ľudí. Škandinávske ekonomiky zároveň patria medzi krajiny, v ktorých nájdeme najvyšší podiel ľudí športujúcich takmer každý deň [teda minimálne päťkrát za týždeň]. Najnižší podiel športujúcich nájdeme v Bulharsku a na Malte. Až tri štvrtiny Bulharov a Malťanov priznávajú, že k športu neinklinujú vôbec. Bulharsko je zároveň krajinou s najnižším podielom ľudí, ktorí si zašportujú každý deň [len 2 %]. Na konci nášho rebríčka nájdeme výlučne prímorské ekonomiky, z ktorých viaceré patria medzi vychytené dovolenkové destinácie. Výsledky prieskumu naznačujú, že aj samotní obyvatelia týchto krajín majú zrejme radšej slnenie sa než pravidelnú fyzickú aktivitu. Či už si vyberieme beh alebo prechádzku v prírode, exhibičný tenisový zápas alebo činky vo fitnescentre, pohyb je pre naše zdravie jednoducho nevyhnutný. Väčšina Slovákov sa športu venuje aspoň z času na čas [53 %]. Tretina Slovákov si zašportuje aspoň raz do týždňa, 7 % sa do teplákov za účelom pohybu navlečie aspoň jedenkrát do mesiaca a ďalších 19 % Slovákov uviedlo, že si zašportujú iba občas. Do športových aktivít sa ale vôbec nezapája až 41 % našincov. Predpokladáme, že to súvisí aj so súčasnou uponáhľanou dobou, keď sú mnohí ľudia radi, že sa po celom dni v práci stihnú postarať o domácnosť a vyložiť si nohy. Práve nedostatok času označila až takmer polovica Slovákov za hlavný dôvod, prečo nešportujú častejšie. Až 23 % Slovákov uviedlo, že nešportujú, pretože nemajú o šport záujem alebo im chýba motivácia. Jeden z ôsmich Slovákov nešportuje kvôli zdravotným problémom a rovnaký podiel ľudí označil za hlavný dôvod finančnú nákladnosť športu. Naopak, pre športujúcich Slovákov je najväčšou motiváciou a dôvodom fyzickej aktivity zlepšenie zdravotného stavu, kondície a postavy.

V Európskej únii ako celku si každý deň zašportuje 8 % ľudí. Polovica Európanov si na šport nájde čas aspoň občas, no až 42 % priznáva, že sa športu nevenuje vôbec.

19. týždeň 2014

8


ekonomický ekonomický týždenník týždenník

Kalendár udalostí 20. týždňa Indikátor

Obdobie

Odhad PABK

Odhad trhu

Priemyselná produkcia [12. máj 2014], v %, r/r

marec 2014

--

--

Stavebná produkcia [12. máj 2014], v %, r/r

marec 2014

--

--

Tržby, mzdy, zamestnanosť vo vybraných odvetviach [13. máj 2014], v mil. EUR

marec 2014

Index spotrebiteľských cien CPI [14. máj 2014], v %

apríl 2014

0,0

0,0

Nové priemyselné objednávky [14. máj 2014], v %

marec 2014

apríl 2014

– 0,1

0,0

1. kvartál 2014

1,7

1,6

Harmonizovaný index spotrebiteľských cien HICP [15. máj 2014], v % Rýchly odhad HDP [16.máj 2014], v %

Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] CPI [%, r/r] 1] 4] HICP [%, r/r] 1] 4] PPI [%, r/r] 1] 4] Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] EUR/USD 2] 4] Základná sadzba ECB 2] 4] 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4]

6]

4 Q 2013 1,5* 0,5* 0,5* – 1,7* 0,9* 13,50* 695,3* 1,37* 0,25* 0,22*

1 Q 2014 1,7 – 0,1* – 0,1* – 3,4* 2,4 13,46* 1 246,8* 1,38* 0,25* 0,24*

2 Q 2014 2,1 0,2 0,3 – 1,7 2,0 12,89 970,0 1,33 0,25 0,25

2013 0,9* 0,4* 0,4* – 1,7* 1,0* 14,11* 4 429,7* 1,37* 0,25* 0,22*

2014 2,3 2,0 1,9 0,0 1,3 13,06 3 590,0 1,30 0,25 0,25

1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť

19. týždeň 2014

9

Ekonomický týždenník 19. týždeň  
Advertisement