Page 1

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Mesačník Pravoslávnej cirkvi na Slovensku

Zapov¡t sv. Kirila ¡ Meçod¡ä

Roč. LVII/2011

ISSN 0139-9012

September 2011

9 Celoeparchiálne slávnosti v Nižnej Rybnici

Tradičná duchovná púť na hôrku Háj v Jarabine

Sťatie hlavy sv. Jána Krstiteľa - Usiknovenije


Chrámový sviatok v Ladomirovej

Mariánska púť a chrámový sviatok v Ľutine


Kázeň

Sťatie hlavy sv. Jána Krstiteľa „Radšej chcem trpieť preto, že hovorím pravdu, než aby mala pravda trpieť pre moje mlčanie.“ Drahí bratia a sestry v Christu! Tento výrok amerického filozofa a spisovateľa Ralpha Walda Emersona, ktorý bojoval proti materializmu a pragmatizmu, veľmi dobre vystihuje podstatu dnešného sviatočného dňa. A všetci si ctíme sťatie tvojej čestnej hlavy! Možno že ste si položili otázku alebo vás napadlo, prečo Cirkev oslavuje túto smutnú udalosť. Niekto sa možno aj pohorší a povie si, že je dosť násilia a krvi v médiách a ešte aj Cirkev s tým začína a predstavuje nám takúto krvavú scénu a udalosť. Nie, určite nám Cirkev do popredia nedáva práve ohavný čin sťatia hlavy, ktorý je iba výsledkom a zavŕšením toho, čo skrýva tento sviatok vo svojej podstate, a tým je horlivosť za pravdu, za Boží zákon a láska k človeku. My, drahí bratia a sestry, dnes s úctou a zbožnosťou sviatočne spomíname na sťatie

9/2011

čestnej hlavy čestného a slávneho proroka, Predchodcu a Hospodinovho Krstiteľa Jána. Prečo je vlastne tak ctené, tak dôležité, tak drahé a vzácne pre všetkých sťatie Jánovej hlavy? Pretože trpel za pravdu, za pravdu mu bola odseknutá hlava a pravda je pre všetkých vzácna, pretože v nej je spása – záchrana nás všetkých. „Ja som cesta, pravda i život“, povedal o sebe Isus Christos (Jn 14, 6). Čo by bolo na tomto svete, ak by sa medzi ľuďmi nezachovávala pravda, ak by sme si pravdu neochraňovali a nevážili? Vtedy by na Zemi nikto nemohol ani žiť. Spoločenstvo ľudí, ktorí sú nespravodliví a klamári, nemôže dlho existovať. Zničia samých seba alebo sa vyhubia navzájom. Kde sa nezachováva pravda, tam je blízky koniec všetkému a nespravodlivý zisk je vždy prach. Kde sa neochraňuje pravda, tam všetko skoro hynie a život bez zákona je blízka smrť. Čo by bola Zem bez Slnka?

  

E


Kázeň Mračná, chladná, mŕtva púšť - a bez pravdy by bolo na Zemi ešte horšie. Pravda je pre ľudí potrebnejšia ako Slnko. Preto ten, kto na Zemi pravdu upevňuje, robí ľudskému rodu najväčšie dobrodenie. Svet v minulosti, za dôb sv. Jána Krstiteľa, ako aj dnes však nerád prijíma pravdu a preto je výsledkom toľko neprávostí, ľudia ničia sami seba a medzi nami vládne nevraživosť a neláska, pretože láska môže byť len tam, kde je skutočná pravda. A hľa, našli sme aj odpoveď na otázku, prečo je ctené, dôležité a vážené pre všetkých sťatie hlavy Jána Krstiteľa: on, učiac ľudí pravde, dokázal svojou hlavou, že pravda je hodná všetkej úcty a pravda by mala byť najdrahšou pre všetkých. Svojím utrpením utvrdil a upevnil iných, aby konali a ctili si pravdu. Ak by prestal hovoriť Herodesovi, že nie je mu dovolené mať za manželku ženu svojho brata Filipa, mohli si mnohí pomyslieť, že môžu žiť podobným spôsobom života a najmä keď je to kráľ, ktorý ukazuje vzor. Jeho mučeníckou smrťou sa všetci uistili, že nespravodlivý život Herodesa je naozaj neprávosť; takýmto spôsobom pravda víťazí aj vtedy, keď spravodlivý umiera. Ona vtedy, naopak, zvlášť triumfuje, keď za ňu spravodlivý zomiera: krv vyliata za pravdu je najkrajšou a najvýrečnejšou kázňou o pravde. Drahí bratia a sestry, kresťania! Ľudia trpia, zomierajú, len aby naučili všetkých ľúbiť a ochraňovať pravdu a my by

 B

sme mohli aspoň žiť v pravde a pohnúť inými, aby mali radi a ctili si pravdu. Z jednej našej nespravodlivosti – nepravdy sa rodia stovky neprávostí, ktoré sú pre nás škodlivé; jeden náš nezákonný skutok učí mnohých prestupovať zákon – nám takisto na škodu. Preto, drahí moji, pre seba aj pre iných majme radi pravdu a chráňme si ju. A pre nás pravoslávnych je to oveľa väčšia povinnosť, lebo zachovávame neporušenú vieru od dôb apoštolských až doteraz. Stáva sa však, že niekedy neprijímame pravdu s nadšením ani v našom cirkevnom prostredí, najmä vtedy, keď sa kňaz snaží odbúrať nánosy cudzích zvykov a nekresťanského učenia, ktoré na nás z každej strany dolieha a ovplyvňuje naše zmýšľanie i našu vôľu. Často je potom ten, kto nepokrytecky a s láskou obhajuje pravdu, považovaný za čudáka, nemoderného a „neprispôsobivého“ kňaza či veriaceho. Uvedomme si však jedno: nepravda nie je pre nikoho prospešná a nezákonnosť pre všetkých zhubná. Ten, kto skutočne ľúbi svojich veriacich a svojich blížnych, nemôže nehovoriť alebo sa neozvať vtedy, keď niekto hovorí alebo koná nesprávne aj za cenu, že bude neobľúbený. Známa spisovateľka Božena Němcová sa v tomto zmysle vyjadrila presne: „Úprimný priateľ je ten, kto ťa napomenie, kto ti povie pravdu do očí; toho si váž!“ Tým, že si uctievame sťatie hlavy Jána Predchodcu, máme v úcte pravdu, ktorú si on tak želal, aby zavládla a presadila sa medzi ľuďmi. Prot. Michal Džugan

Odkaz sv. Cyrila a Metoda


Poučenie

Pohľad svätých otcov na choroby a chorých I.

Otázku o chorobách a chorých nám pomáhajú objasniť starovekí učitelia Cirkvi, ako napr. sv. Vasilij Veľký, sv. Ján Zlatoústy a iní. Podľa nich choroby bývajú ako skúška trpezlivosti a viery, ale vo všeobecnosti sú dôsledkom našich hriechov, počínajúc prvotným (prarodičovským) hriechom, a v tomto zmysle je choroba začiatkom fyzickej smrti. V súvislosti s rôznymi duchovnými príčinami choroby, môžu byť aj samotné rôzne prosby k Bohu zo strany trpiacich, chorých. Keď sa Cirkev počas bohoslužieb modlí za uzdravenie chorých, predpokladá, že akt viery a lásky, ktorými Cirkev svedčí v tejto modlitbe, doplňuje to, čo chce Hospodin od duše chorého človeka. A potom ho Hospodin aj uzdravuje. Sú však prípady, že takáto modlitba jednotlivých ľudí, ba aj celej Cirkvi je nedostatočná a choroba pretrváva. Hospodin takto volá trpiaceho k niečomu väčšiemu. Navštevuje ho touto chorobou a očakáva od neho buď pokánie, nápravu, vieru, alebo trpezlivosť a oddanosť do Jeho vôle. Človek je si toho vedomý, no cíti sa duchovne slabý a potrebuje blahodatnú pomoc. Túto vyprosuje od Cirkvi vo svätých tajinách a pri iných bohoslužbách, avšak predovšetkým v tajine svätého pomazania olejom, keď kňaz modlitebne prosí o uzdravenie chorého v čase vykonávania 9/2011

tejto svätej tajiny: „Uzdrav aj Tvojho služobníka (meno) od telesnej a duchovnej choroby, ktorá ho postihla, a oživ ho milosťou Tvojho Christa...“ (Trebnik. Izdateľskij Sovet Russkoj Pravoslavnoj Cerkvi. Moskva 2004, s. 314). Veľký význam vo vývine chorobných stavov svätí otcovia pripisovali vášňam ako škodlivým faktorom, ktoré pôsobia nielen na dušu, ale aj na telo. „Nepokoj duše a vášne kazia krv a škodia zdraviu“ – písal svätý Teofan Zatvornik. (Pozri: NEVJAROVIČ, V. K.: Terapija duši. Svjatootečeskaja terapija. Russkij Chronograf. Moskva 2000, s. 121.) Podľa učenia svätých otcov choroba je pre človeka časom jeho navštívenia Bohom. Uskutočňuje sa to neviditeľne, nie vždy citeľne, avšak nezvratne. Boh prináša človeku chorobu telesnú ako horký liek na neduhy duševné a duchovné. Aj choroba, aj zdravie pochádzajú od Boha, preto ich máme prijímať s pokorou a ďakovať za to Bohu, že sa stará o našu spásu. (Pozri: FILIMONOV, Sergij: Cerkov, boľnica, boľnoj. Sankt-Peterburg 1999, s. 120.) Telo je otrokom duše a duša je kráľovná a preto často milosrdenstvom Božím je aj to, keď telo je vyčerpávané chorobami. Tým sa oslabujú vášne a človek prichádza k sebe. Dokonca aj samotná telesná choroba rodí sa inokedy z vášní. Zbav sa hriechu a choroby ne   

E


Poučenie budú; lebo ony bývajú v nás z dôvodu hriechu, ako to potvrdzuje svätý Vasilij Veľký: „Odkiaľ sú choroby? Odkiaľ telesné poškodenia...? Boh stvoril telo a nie chorobu. Preto Boh stvoril dušu a nie hriech. Skazila sa duša, odkloniac sa od toho, čo je jej prirodzené. A čo bolo pre ňu hlavným dobrom? Prebývanie s Bohom a jednota s Ním prostredníctvom lásky. Tým, že odpadla od Neho, začala strádať rôznymi a mnohorakými chorobami“ (VELIKIJ, Vasilij, sv.: Tvorenija iže vo svjatych otca našeho Vasilija Velikaho, archijepiskopa Kesariji Kapadokijskija. Časť IV. Moskva 1993, s. 154). Čo je teda užitočné a potrebné pre každého človeka? Zjednotenie s Bohom a spoločenstvo s Ním prostredníctvom lásky. Keď strácame Božiu lásku, odpadáme od Boha a nevyhnutne podliehame rôznym chorobám, bolestiam, utrpeniam, súženiam. „Choroba je niekedy posielaná na očistenie hriechov a niekedy kvôli potlačeniu vyvyšovania“, hovorí sv. Ján Lestvičnik (Lestvica. Izdanije ispravleno. Moskovskoje Podvorje Svjato-Trojickoj Sergijevoj Lavry. Moskva 2002, s. 226). „V čase choroby, hovorí zas sv. Tichon Zadonský, cítime, že život človeka je podobný kvetu, ktorý bezmála vtedy vädne, ako skoro kvitne, je podobný mraku, ktorý sa rozplýva a nezanecháva stopy; že naše dni miznú ako tieň, že naše telo vysychá podobne poľnej tráve, že život silného človeka je iba dych, že s každým dychom sa skracuje a že jeho tep podobný úderu kyvadla približuje ho k poslednej hodine, ktorá takmer vždy bije práve v tú minútu, keď si človek myslí, že do tej hodiny je ešte veľmi ďaleko. Ó, choroba, horký, ale zdravý liek! Ako soľ zabraňuje hnilobe ryby alebo mäsa, tak aj každá choroba zachováva náš duch pred hnilobou a porušením hriešnym a nedovoľuje vášňam, duševným červom rodiť sa v nás.  B

Znášať alebo neznášať utrpenia, jednako sa tomu nikto nevyhne a netrpezlivosťou neodvráti utrpenia, ktoré Božia prozreteľnosť určila. A od netrpezlivosti nenasleduje nič iné ako škoda a skaza. Pozri na tých, ktorí prežívajú chorobu už dlhé roky, alebo ktorí už veľa rokov sedia vo väzení; tak privykli k tomu nešťastiu, že ho už akoby ani nepociťovali. Súženie pôsobí trpezlivosť (Rim 5, 3). A naopak, netrpezlivosťou sa zväčšuje choroba...“. „Strach o telo, hovorí sv. abba Izák Sýrsky, býva u ľudí tak silný, že v dôsledku tohto nezriedka ostávajú títo nespôsobilí vykonať niečo chválitebné a čestné. Keď však strach o telo preniká strach o dušu, vtedy strach telesný vyčerpáva sa pred strachom duševným ako vosk v dôsledku spaľujúceho ohňa. A keď si v chorobe, povedz: „Blažený je ten, komu bolo dopriate byť pokúšaným od Boha v tom, za čo zdedíme život“. Lebo choroby posiela Boh pre zdravie duše“. „Prosím ťa, syn môj, trpezlivo znášaj a buď vďačný za úrazy (traumy), ktoré sa stanú v chorobe, podľa vysloveného slova: „Znášaj, čo ti znášať ukladá Boh; pevne sa pridaj k Bohu a vytrvaj; aby si vzrástol životom, keď príde koniec. Prijímaj všetko, čo ťa zastihne, vytrvaj v bolesti, maj trpezlivosť, ak ťa niečo sužuje“ (Sir 2, 3-4), aby zámer Prozreteľnosti splnil sa na tebe, syn môj, pretože je to Jemu milé. A tak, buď statočný, posilňuj sa v Pánovi a maj nádej na Jeho starostlivosť o teba. Boh s tebou!“ (Z listov abby Doroteja. Vyššie citovaní otcovia sv. Tichon Zadonský, sv. abba Izák Sýrsky a sv. abba Dorotej sú citovaní podľa: AVDEJEV, D. A.: V pomošč stražduščij duši. Opyt vračebnogo dušepopečenija. Izdateľstvo Russkij Chronograf. Moskva 2000, s. 328-330). Prot. Peter Kormaník

Odkaz sv. Cyrila a Metoda


Kázeň

Poučenie Milovaní bratia a sestry, žijeme v dobe, keď mnoho našich zvykov a návykov sa stalo súčasťou nášho každodenného života s tým, že ich vôbec nepovažujeme za zlé či dokonca hriešne. Domnievam sa, že každý z nás už niekedy počul o tom, že človek hrešiaci skutkami hreší v dôsledku prijatia hriešnej myšlienky či hriešneho zmyslového vnemu. V tomto článku sa nechcem venovať tomu, čo je či nie je hriešne, veď v konečnom dôsledku všetko to, čo je či nie je hriechom, je vo Svätom Písme povedané. V tomto článku by som skôr skúsenosťami svätých otcov chcel poukázať na to, ako sa v nás hriech rodí a čo robiť, aby sme ten rodiaci sa hriech eliminovali a odvrhli hneď v jeho zárodku. Ctihodný Níl Sorský hovorí, že svätí otcovia poukazujú na rôzne stupne nášho myšlienkového zápasu, ktorý je sprevádzaný alebo naším víťazstvom, alebo našou prehrou. Predovšetkým poukazujú na predkladanie konkrétnej myšlienky či predmetu, teda na ponuku, zladenie, zjednotenie, podmanenie a nakoniec na samotnú vášeň. Ponukou je akákoľvek hriešna myšlienka mimovoľne prichádzajúca do našej mysle. Túto ponuku otcovia nazývajú bezhriešnou, nezasluhujúcou ani chválu, ani pokarhanie, pretože nevychádza z našej vôle. Zladením otcovia nazývajú koketovanie s prichádzajúcou hriešnou myšlienkou alebo prijatie hriešnej myšlienky pochádzajúcej od nepriateľa, ktorú v sebe držíme, súhlasíme s ňou a vedome jej dovoľujeme, aby prebývala v nás. Toto však nie vždy je bezhriešne, ale môže byť aj chvályhodné, ak tu hriešnu myšlienku zavrhneme. Aby sa tak stalo, človek, ktorý hneď v počiatku neodvrhne hriešnu myšlienku, ale sa ňou zaoberá, musí sa zo 9/2011

všetkých síl snažiť tejto hriešnej myšlienke postaviť na odpor inú, blahú myšlienku. Zjednotením otcovia nazývajú (zmyselné, túžobne, rozkošnícke) stotožnenie sa duše so vstúpiacou do nej hriešnou myšlienkou alebo aj s ponúknutým jej predmetom. Toto sa deje vtedy, ak sa človek s prijatými hriešnymi myšlienkami a obrazmi začne stýkať cez myšlienkové koketovanie, až nakoniec v svojej mysli uzná, že tak, ako mu to tá hriešna myšlienka ponúka, to asi naozaj má byť. Podmanením (zajatím) je nedobrovoľné strhávanie srdca k hriešnej myšlienke alebo jeho neustále zvádzanie k nej, obcovanie s ňou, čo je smrtiacim pre náš život. V prvom prípade ide o nedobrovoľné strhávanie srdca hriešnou myšlienkou, keď náš um je nedobrovoľne zaujatý hriešnou myšlienkou bez toho, aby sme si to želali, no s Božou pomocou sa to strhávanie dá zadržať a spamätať sa. V druhom prípade akoby niekto vlnami unášaný v búrke od blahého podvihu prechádza k hriešnym myšlienkam až tak, že sa nedokáže, nemôže vrátiť do tichého a pokojného stavu. Toto najviac pochádza zo zmätenosti, rozrušenosti, reptania a mnohých neužitočných rozhovorov. Vtedy je už viditeľne poznať pridávanie sa k nedobrovoľne príducim hriešnym myšlienkam. Vášňou otcovia nazývajú takú náklonnosť, ktorá je v duši zahniezdená už veľmi dlho cez zvyky, stáva sa akoby jej prirodzenosťou, vchádza akoby do jej podstaty. Človek sa jej oddáva zo svojej vôle, vedome, neustále ho zachvacuje vášnivými myšlienkami ponúkanými nepriateľom, ktoré v ňom mocnejú ich častým predstavovaním a kochaním sa nimi až sa nakoniec menia na obyčaj. Toto sa stáva, keď nepriateľ človeku často predstavuje   

E


Kázeň hocakú vášnivú vec, ktorá v ňom vzplanie, osobitú lásku k nej a človek je ňou v mysli vedome či nevedome porazený. Veľmi často sa to stáva vtedy, keď človek pre svoju neopatrnosť nesústreďoval svoju pozornosť na svoje hriešne myšlienky, ale, naopak, rozvíjal ich zo svojej vôle. Vášeň vo všetkých svojich prejavoch podlieha alebo úmernému pokániu, alebo budúcemu mučeniu. Po prečítaní týchto riadkov si mnohí určite poviete: „Pekné, ale ako a čím mám bojovať s hriešnou myšlienkou či iným spôsobom ponúknutým hriechom?“. Ctihodný starec Níl nám preto radí, aby sme sa doslova prinútili a nevpúšťali do seba ani také myšlienky, o ktorých si myslíme, že sú dobre, ale aby sme neustále v hĺbke svojho srdca hovorili modlitbu: „Hospodi Isuse Christe, Syne Božij, pomiluj mja! (Pane, Isuse Christe, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou!)“ alebo „Hospodi Isuse Christe, pomiluj mja! (Pane, Isuse Christe, zmiluj sa nado mnou!)“ alebo aj „Syne Božij, pomiluj mja! (Synu Boží, zmiluj sa nado mnou!)“, jednoducho tak, ako to bude pre začiatočníka najlepšie, hovorí Gregor Sinajský. Formulácia modlitby by sa mala dodržať, ako si ju kto zvoli, nemala by sa často meniť, lepšie vôbec. V súčasnosti otcovia k modlitbe po slovách „Hospodi Isuse Christe, Syne Božij, pomiluj mja“ pridávajú ešte slovo „hrišnaho“ (Pane, Isuse Christe, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym!). A tak ako si to vyberiete opakujte tieto slová modlitby v svojej mysli i svojom srdci, keď stojíte či sedíte alebo ležíte. Aj po týchto slovách sa možno nájdu takí, čo povedia: „No dobre, ale my, čo chodíme do práce od rána do večera, cez víkendy aj sviatky a ešte k tomu sa musíme postarať o svoje

 B

rodiny, kedy, kde a ako to máme stihnúť? Veď na také niečo pri svojich prácach vôbec nemáme čas“. Nemajte mi za zlé, ale toto sú veľmi časté argumentácie súčasnej kresťanskej spoločnosti, s ktorými sa takmer vôbec nedá stotožniť. Áno, každý cirkevný otec uzná, že duchovný život je náročný a duchovný zápas je dlhodobou, dokonca celoživotnou záležitosťou. Aj svätý Serafím Sarovský hovorí, že duchovný zápas človeka nie je jednoduchý, ale každého človeka vyzýva k odhodlaniu namáhať sa a pracovať na spasení svojej duše. Valaamský starec schiigumen Ján tiež hovorí, že pre človeka je málo osožné, keď bude iba čítať alebo sa pýtať, ako byť spasený. Je potrebné začať pracovať, namáhať sa a očisťovať svoje srdce od vášní. Či vari nepôjdeme do hory pripraviť si drevo na zimu? Aj keď sa nám nechce, ale nakoniec tam predsa len ideme a trápime sa, aby sme v zime netrpeli chladom. Či nedáme svojmu telu jesť a piť, aby nezahynulo? Či ho nezaodejeme, aby netrpelo zimný mráz, jesenné vetry, jarné dažde alebo letnú páľavu? Čo všetko sme ochotní robiť pre svoj pozemský blahobyt a svoje telo? Či nám vari naozaj nezáleží na našej duši tak ako aj na našom tele? Keď sa dokážeme namáhať pre svoje svetské záležitosti, poďme a skúsme sa každý sám či spoločnými silami ponamáhať a postarať sa aj o svoju dušu modlitbou, pôstom či bdením. A dá sa to. Chce to len trochu viac myslieť na Boha. Svätý Serafím Sarovský každému hovoril, že modliť sa môže aj počas práce, počas chôdze, ale aj v posteli pamätajúc pritom na slova Písma: „Každý človek totiž, ktorý by vzýval meno Pánovo, bude spasený“ (Rim 10, 13). Marek Ignacik

Odkaz sv. Cyrila a Metoda


Poučenie

Vybrané krátke poučenia Nikolaja Velimiroviča Slabosť Priestupok je vždy slabosť. Zločinec je slaboch a nie hrdina. Preto vždy pozeraj na toho, kto ťa urazil, ako na slabšieho. Ako sa nebudeš pomstievať malému chlapčekovi, tak sa nepomstievaj za žiadnu urážku. Lebo táto sa zrodila nie zo zla, ale zo slabosti. Tak si zachováš svoju silu a budeš podobný pokojnému moru, ktoré nikdy nevyjde z brehov, aby potopilo nerozumného, ktorý doň hádže kamene. Múdrosť a láska Niet skutočnej múdrosti bez lásky a skutočnej lásky bez múdrosti. Múdrosť bez lásky je múdrosť zmije, egoistická a jedovatá. Láska bez múdrosti je prietrž v čase, keď vyschnutá zem potrebuje tichý dážď. Zákonné a spásonosné manželstvo duše Najstrašnejšie je to, že tí, ktorí sa klaňajú idolom, sa stávajú jedným zo svojich idolov. Lebo pri každej láske sa človek postupne rozpúšťa v predmete svojej lásky. To, na čo človek najviac myslí, čo najviac miluje a čo si najviac želá, sa postupne stáva jeho skutočnou podstatou, či už je to jedlo alebo nápoj, striebro alebo zlato, šperky alebo odev, dom alebo 9/2011

pole, česť alebo moc. Ako je povedané v Svätom Písme: „Chodili za márnosťou, až sami sa stali márnosťou“ (4 Krľ 17, 15). Samozrejme, výnimkou nie je ani vášeň muža k žene alebo ženy k mužovi. Aj táto je odpadnutím od Boha a to v najviac vyjadrenom spôsobe - v premene seba v ničotnosť. Strašné slová o tom hovorí apoštol Pavol: „Alebo či neviete, že kto sa pripojuje k smilnici, je jedno telo s ňou?“ (1 Kor 6, 16). Človek sa stáva tým, na čo je nasmerovaná jeho láska: ak na Boha - bohom, ak na prach - prachom. Človeka v  tomto živote zachraňuje alebo ničí jeho láska. Je len jedna láska, ktorá zachraňuje - láska k  Bohu. Každá iná láska ničí. Je len jedno zákonné a spásonosné manželstvo duše - je to manželstvo s Bohom. Každé iné manželstvo, ktoré nemá vo svojom počiatku toto manželstvo, ako má lúč svoj počiatok v Slnku, je prekliatím a záhubou. Jeho úprimné pokánie je možno hodné viac ako tvoja zbožnosť Tvoj brat vykonal zlo a za toto zlo bude ľuďmi potrestaný trestom ťažkým, aký len môže byť. A on sa nevyhýba trestu od ľudí, ale    

E


Poučenie sa bojí trestu od Boha a preto sa pred Bohom kajá za svoj hriech, plače, sediac vo väzení, ale zaprisaháva ťa, aby si k nemu prišiel a udobril sa s ním. Vie, že nikto na svete mu neodpustí, ak mu neodpustí jeho brat. Chcel by odísť z  toho sveta s aspoň jedným odpustením. A  ty mu to odmietaš. Prečo? Kvôli slávychtivosti! Ale vedz, že na svätých nebesiach jedno úprimné pokánie môže stáť viac ako tvoja zbožnosť. Christos sa zmiloval nad zbojníkom na kríži. A ty ako zamýšľaš prijímať a spojiť sa s Christom, keď si tak ďaleko od milosrdenstva Christovho? „Tí sa spoliehajú na vozy, tamtí na kone, my si však pripomíname meno Hospodina, nášho Boha“ (Ž 19, 8) Satan chcel zmárniť zbožného Jóba, ale namiesto toho ho vyniesol na nebesá. Jób zvíťazil vtedy, keď bol chorý. Satan chcel zmárniť kráľa Herodesa a ten kvôli svojej zlobe sa proti tomu nepostavil. A Herodes zahynul, keď sa zdal všemocný. Všetko, čo je od Boha, sa zdá v tomto svete slabé, ale ono je silnejšie ako hviezdy a búrlivé oceány. Pozrite na protiklady, ktoré nám Boh zanechal ako poučenie, a naučte sa z nich: Mojžiš a faraón, Dávid a Goliáš, Jób a Satan, Jeruzalem a Babylon, traja chlapci a kráľ Nabuchodonozor, Daniel a Darij, apoštoli a Rím (impérium). Ak pochopíš odkaz, ktorý ti Boh zanechal prostredníctvom týchto skvostných, slnku podobných príkladov, vtedy radostne 10 B

skríkneš s kráľom Dávidom: „Títo sa spoliehajú na vozy, tamtí na kone, my si však pripomíname meno Hospodina, nášho Boha“ (Ž 19, 8). Vtedy rozumom pochopíš a srdcom pocítiš slová svätého apoštola Pavla: „Čo je pre svet bláznivé, to si Boh vyvolil, aby zahanbil múdrych, a čo je pre svet slabé, to si Boh vyvolil, aby zahanbil mocných“ (1 Kor 1, 27). Vzťah k Bohu Keď si ľudia pokazia svoj vzťah k Bohu, nevidiac v Ňom jedinú reálnu hodnotu, vtedy sa ako dôsledok ukážu ako falošné aj všetky ľudské vzťahy. Hodnoty sa prenesú na predstavy a výmysly a život sa začne podobať pohybu tieňov, keď sa slnko skrýva za mraky. Klamlivá teória o Bohu nevyhnutne za sebou vlečie klamlivé vedecké, spoločenské a politické teórie: jedna lož nahrádza druhú, prvá sa odvoláva na druhú, druhá si priberá na pomoc tretiu. Vtedy sa šikovnosť a umenie hodnotí viac ako dobročinnosť, kvantita viac ako kvalita. A vtedy ľudia nakoniec pochopia, že sa topia v klamstve a kričia: všade je lož ! Ale nikto sa nevracia k pravde. Podobne ako plavci, ktorí sa vzdialili od brehu, začínajú strácať sily, Odkaz sv. Cyrila a Metoda


Poučenie chytajú sa jeden druhého a topia sa, keďže v panike a strachu zabudnú, kde zostal breh a u koho treba hľadať pomoc. V takýchto časoch zachraňujú svet pred skazou pár desiatok spravodlivých - Božích ľudí, neprítomnosť ktorých uvrhla do priepasti Sodomu a Gomoru. Nenávisť k bohabojnému Človek nenávidí toho, proti komu hreší. Najprv sa ho bojí a potom nenávidí. Keď človek zhreší proti svojmu priateľovi, cíti pred ním strach, ktorý sa mení na nenávisť. Človek sa bojí toho, kto počúva jeho hriechy. Za strachom prichádza nenávisť. Keď človek chápe, že jeho hriech niekto pozná, jeho dušu napĺňa strach, strach sa rýchlo mení na nenávisť a nenávisť otupuje. To isté sa odohráva v duši človeka, ktorý vie o svojom hriechu pred Bohom a vie, že aj Boh vie o jeho hriechu. Vtedy človeka zachváti strach pred Bohom. Strach sa zmení na nenávisť, od ktorej duša slepne. Nenávisťou zaslepený človek pomýšľa na vraždu. Keďže Boha nemožno zabiť, človek zaslepený k Nemu nenávisťou namiesto vraždy myslí na to, čo je rovnako silné ako vražda

Odkaz sv. Cyrila a Metoda

- odmietanie Boha, ktoré je vskutku rovné samovražde. Obráťme k Nemu tváre a pousilujme o našu skutočnú vlasť Náš Boh je Bohom všemohúcim. Jeho všemohúce slovo stvorilo svet, Jeho silná pravica drží nebeskú klenbu. On, všemohúci, môže skutočne zachrániť aj nás, ktorí túžime po spáse. Nech by bola naša situácia na zemi akákoľvek, nech by boli okolnosti tie najrozličnejšie, On, všemohúci, nás môže zachrániť. A nielenže môže, ale dokonca aj chce. všemohúci a všeblahý je náš Boh - poponáhľajme sa na stretnutie s Ním! On nás volá a čaká. Teší sa spolu s anjelmi, keď vidí, že sme obrátili svoje tváre k Nemu. Áno, obráťme naše tváre k Nemu a pousilujme o našu skutočnú vlasť, o stretnutie s naším Bohom, Bohom všemohúcim a všeblahým. Snažme sa, pokým smrť nezaklope na naše dvere a nepovie: „Neskoro“. Bohu nášmu, Bohu všemohúcemu a všeblahému, Trojici Jednobytnej a Nerozdeliteľnej - Otcu, Synovi a Svätému Duchu, česť a sláva, teraz i vždy, po všetky časy a vo veky vekov. Preklad: prot. Nikolaj Cuper

Zapov¡t sv. Kirila ¡ Meçod¡ä

Čítajte a rozširujte mesačník Pravoslávnej cirkvi na Slovensku Príspevok na odber časopisu 6,- EUR + poštovné 4,- EUR. Objednávky: Telefonicky: 051/7724 736, 0915 967 299, Faxom: 051/7734 045, E-mailom:ocam@orthodox.sk Úhradu predplatného: prevodným príkazom na č.ú.: 0096292967/0900, poštovou poukážkou alebo v hotovosti priamo v redakcii. Po predplatení je možné zasielať časopis v elektronickej podobe na e-mailovú adresu, či si ho stiahnuť vo formáte PDF z internetu zo stránky www.ocam.orthodox.sk 9/2011

11  

E


Poučenie

Isus Christos (3) (Pokračovanie) Andrej Apoštol Andrej (z gréckeho jazyka Andreas (mužný), je jedným z prvých Isusových učeníkov a bol bratom Šimona (Petra). Bol rybárom z Betsaidy, kde mal so svojím bratom Šimonom dom. Bol spočiatku učeníkom sv. Jána Krstiteľa a na jeho svedectvo sa pripojil k Isusovi. Priviedol k nemu aj svojho brata Šimona. V zozname apoštolov je Andrej uvedený na druhom mieste, ale v Evanjeliu podľa Marka až na štvrtom mieste po Petrovi, Jakubovi a Jánovi spolu s Filipom. Zdá sa, že to bolo poradie hodnosti medzi apoštolmi. V Evanjeliách sa o Andrejovi mnoho nerozpráva, ale tradícia uvádza, že kázal Evanjelium v Kapadokii, Galatii, Bithýnii a Skytii, Malej Skytii (Dobrudža, preto je apoštolom aj Rumunov). Vraj došiel až po rieku Volgu a preto je patrónom aj Rusov, ba dokonca až na Kyjevské hory, kde predpovedal, že tu bude stáť veľké miesto, odkiaľ sa bude šíriť Evanjeliom, preto je tiež patrónom aj Malorusov (Ukrajincov). Na spiatočnej ceste postúpil v Petraei (Achaia) mučenícku smrť na tzv. Andrejovskom kríži, ktorý zdobí aj naše chrámy v tvare písmena X. Tiež starí Škóti považujú Andreja za svojho patróna podľa povesti, že loď s jeho ostatkami stroskotala v terajšom Andrejovom zálive a že námorníci tejto lode priniesli do Škótska Evanjelium. Mesto Sait Andrews má jeho meno. Apokryfné spisy uvádzajú dva spisy Andrejovým menom: Skutky Andrejove (Acta Andreae) a Skutky Andrejove a Matúšove (Acta Andreae a Mathiae). Tiež treba spomenúť, že Andrej prišiel aj do Grécka, kde hlásal Evanjelium a je preto považovaný aj 12 B

za zakladateľa Byzantskej cirkvi. Roku 357 boli jeho ostatky prenesené do Carihradu. Filip Apoštol Filip pochádza z Betsaidy, mesta Šimonovho a Andrejovho. Patril k prvým apoštolom a bol pozvaný Christom za apoštola. Je zaujímavé, že Andrej a Ján našli Isusa, ale Isus sám našiel Filipa. Možno, že táto skutočnosť vrhá svetlo na Filipovu povahu, o ktorej vieme veľmi málo. Niektorí exegéti sa domnievajú, že rozprávanie Lukáša a Matúša sa týka práve Filipa. Zdá sa, že patril ku skupine galilejských vidiečanov, ktorí počúvali kázanie sv. Jána Krstiteľa. Z Jánovho Evanjelia súdime, že Filip bol zvláštnym priateľom Jonášových synov, zvlášť Petra aj synov Zebedejových až spolu s nimi zdieľal mesianske nádeje židovského národa. V zoznamoch apoštolov je na piatom mieste hneď za bratmi Petrom a Andrejom, Jakubom a  Jánom. Snáď bol trocha nechápavejší v duchovných veciach. Zato mal zmysel pre praktické veci. Bol nakupovačom malej Isusovej spoločnosti. Andrej bol prvým Isusovým misionárom a Filip druhým. Po Isusovom zmŕtvychvstaní pôsobil najmä v Malej Ázii, kde kázal Evanjelium vo Frygii. Bol zajatý v Hieropoli a bol ukrižovaný hlavou dole. Jeho ostatky boli prevezené do Ríma.

Odkaz sv. Cyrila a Metoda


Poučenie Bartolomej Apoštol Bartolomej (syn Tolmai), bol jedným z dvanástich apoštolov, ktorého meno poznáme len zo zoznamu apoštolov, ako to uvádzajú Matúš a Marek. Podľa Tradície, ktorú uchoval Jeroným, napísal Evanjelium a kázal v Indii a zomrel v Albanopolise v Arménsku. Niektorí učenci sa domievajú, že je totožný s Natanaelom. Dôvodom je to, že meno Natanael sa vyskytuje len u Jána, zato však u Jána nie je nikde zmienka o Bartolomejovi. Možnože Ján stotožňoval Natanaela s Bartolomejom. Ján popisuje Natanaela ako Filipovho priateľa. V synoptických zoznamoch apoštolov je Bartolomej vždy vedľa Filipa. Aj táto okolnosť nasvedčuje totožnosti Natanaela s Bartolomejom. Jeho meno bolo teda: Natanael, syn Tolmai. Matúš Apoštol Matúš (po hebrejsky Mattatja – dar Pánov, po grécky Matthaios) bol jedným z Isusových apoštolov povolaný k apoštolstvu priamo z colnice buď rímskej, alebo herodovskej v Kafarnaume. Stal sa jedným z Dvanástich (Dodeka). U evanjelistu Marka a Lukáša mal dve mená ako iní Židia (hoci prekvapuje, že by Matúš mal obe mená semitské), v citovaných miestach ide vždy o jedno meno semitské a druhé latinské alebo grécke alebo tu ide o priezvisko (dar Pánov), hoci nikde nie je povedané, že by mu ho dal Isus pri povolaní za apoštola. Prijatie tohto colníka medzi apoštolov spôsobilo zrej-

9/2011

me príliv iných colníkov a vyvržencov medzi Isusových učeníkov a, samozrejme, aj odpor farizejov. Pretože v synoptických Evanjeliách a  zoznamoch apoštolov sa vyskytuje tiež Jakub Alfejov, domievajú sa niektorí bádatelia, že Matúš a Jakub boli bratmi. To však nie je pravdepodobné, pretože v  zoznamoch apoštolov sú bratia spravidla pohromade, kdežto Jakub a Matúš sú oddelení. Ako colník ovládal Matúš pravdepodobne aspoň dva jazyky, ktoré sa používali v Palestíne (aramejčinu a gréčtinu). Podľa Tradície kázal najprv medzi Židmi. Správa, ktorú zachoval Papias, tvrdí, že Matúš napísal po aramejsky „Slová” (Pána, grécky Logia) podľa cirkevnej tradície terajšie prvé Evanjelium. Tomáš Apoštol Tomáš (pogréčtené aramejské meno Tóma-dvojička, blíženci) bol jedným z dvanástich apoštolov. Bol tiež nazývaný Didymus, to jest po grécky dvojča. Snáď mal brata alebo sestru, stejne s ním narodeným, prípadne narodenou. Svojho Učiteľa vrele miloval, čo sa prejavilo v jeho výzve zomrieť s Isusom, keď tento chcel ísť do Judska, hoci mu Židia predtým hrozili kameňovaním. Keď Isus hovoril učeníkom o tom, že odíde, aby im pripravil miesto, a dodal: „Kam ja idem, viete, aj cestu viete”, namietal Tomáš, že nič nevedia. Na to vyslovil Isus významné slová: „Ja som cesta, pravda a  život”. Tomáš nebol s  učeníkmi, keď sa po prvýkrát stretli so zmŕtvychvstalým Christom. Vyhlásil, že uverí len za určitých podmienok. To dalo vznik obratu „Neveriaci Tomáš”. Ale podľa Augustínovho výroku („zapochyboval, aby sme my nemuseli pochybovať”), Boh obrátil jeho pochybnosti k dobru druhých, lebo od toho Tomáša pochádza vyznanie, ktoré sa stalo vyznaním Cirkvi: 13   

E


Poučenie „Pán môj a Boh môj”. Podľa Jána bol Tomáš so šiestimi učeníkmi pri Genezaretskom jazere, keď ich Christos pozdravil z brehu a naznačil im, kam majú vrhnúť sieť na lovenie rýb. Tomáš bol tiež vo vrchnej sieni v Jeruzaleme po Christovom nanebovstúpení. Podľa starej Tradície kázal Tomáš Partom a Peržanom, podľa mladšej Tradície tiež Indom. Po ňom sa menuje Indická cirkev Cirkvou Tomášovou, ktorá v Indii dosiaľ existuje. Jedno miesto blízko Madrasu sa nazýva „horou sv. Tomáša”. V Indii Tomáš bol usmrtený za Christa. Pripisuje sa mu autorstvo apokryfného Tomášovho evanjelia, o ktorom už vedeli Origenes a Eusebius. Je dochované v gréckej, latinskej a  sýrskej verzii. Obsahuje rozprávanie o Isusovej mladosti a o Jeho zázračnej moci už od detstva. Najznámejšie je rozprávanie o tom, ako Isus dal vzlietnuť dvanástim vrabcom, ktoré zhotovil z blata. Nie je divu, že Origenes a  Eusebios považovali toto evanjelium, ktoré existovalo aj v  druhom storočí, za heretické, lebo ho používali manichejci. Jakup Alfejov Apoštol Jakub Alfejov bol jedným z dvanástich apoštolov. Podľa Tradície bol jeho otec Alfeos totožný s otcom Leviho. O jeho misijnej činnosti nie je nám nič známe. Šimon (Zelot, Kananejský) Šimon Kananejský, ktorého niektorí exegéti (vykladači) Svätého Písma považujú za Isusovho brata. (Pozri Mt 13, 55 , bratia Isusa.) Juda Jakubov Apoštol Juda Jakubov bol Isusovým bratom. Podľa Tradície bol autorom Judovho listu. Hegezip roku 170 po Christovi pripomína Judových vnukov, ktorí žili ako roľníci v Palestíne. Boli predvolaní pred Domitiána, vypočúvaní a s opovržením prepustení. 14 B

Judáš Iškariotský Judáš Iškariotský bol synom Šimona Iškariotského, snáď jediný učeník Isusov z Judovho pokolenia, keď znamená Iškarios – muž z Kariotu, ktoré sa nachádzalo v Judsku. Ostatní pochádzali z Galileje. Judáš sa smutne preslávil tým, že zradil Isusa za 30 strieborných (cena otroka Ez 21, 23) a potom zo zúfalstva zo svojho činu si vzal život. Zrada spočívala asi v tom, že oznámil Židom, ktorí sa báli zatknúť Isusa počas dňa uprostred zástupov, kde sa v noci zdržiava. O jeho skoršom živote nič nevieme. Bol ustanovený za pokladníka Isusovho okruhu a Ján pripomína podľa jednej možnosti prekladovej, že z mešca „ukradol, čo do neho bolo vkladané”. Prečo Isus si vyvolil takého človeka? Takáto otázka zamestnávala aj prvotnú Cirkev. Nie nadarmo píše Ján, že Isus od počiatku vedel, kto ho zradí. Avšak Judáš nebol povolaný preto, aby zradil, ale preto, aby bol manifestovaný univerzálny charakter poslania Isusa Christa, ktorý prišiel pre celý svet. Snáď tiež preto, že v  ňom driemali vyššie možnosti. Odvrátil sa však od Isusa snaď preto, že sa sklamal vo svojih očakávaniach. Očakával snáď od Isusa politické oslobodenia národa. Snáď svojou zradou chcel aj donútiť Isusa k tomu, aby sa vyhlásil za kráľa židovského národa, ako sa domnievajú dnes niektorí bádatelia, ktorí v mene Iškariotský vidia skomoleninu názvu politickej sekty Sikariov (dykovraha). Toto všetko sú len domnienky, ktoré sa neopierajú v podaní Evanjelií. Toto podanie ponecháva Judášová zrada v jej priepastnosti a nevysloviteľnosti, udávajú len poukaz za peniaze, ktoré Judáš za svoj skutok dostal. Za peniaze zrady bolo kúpené hrnčiarovo pole určené na pochovávanie cudzincov. Dostalo názov „pole krvi”. (Pokračovanie) Spracoval Mgr. Pavel Tkáč Odkaz sv. Cyrila a Metoda


Oznam

UČEBNICE NÁBOŽENSKEJ VÝCHOVY Nový školský rok, vďaka Pánu Bohu, li na objednanie učebníc, aby nás o tom začíname aj s dlho očakávanými novými informovali. Pokúsime sa na ministerstve učebnicami náboženskej výchovy a pracov- vybaviť prípadnú dotlač potrebných učebnými zošitmi pre prvý, níc. V prípade tretiedruhý, štvrtý a piaty ho ročníka urýchlene ročník základných škôl. urobte doobjednanie, Vydanie učebnice pre možno sa nám podarí tretí ročník sa oneskovybaviť zvýšenie nárilo pre nedostatok kladu, aby sme učebčasu na jej prípravu nicu zabezpečili pre a veríme, že začiatkom všetkých žiakov. novembra bude škoDostali ste do rúk lám a žiakom, ktorí si prvé učebnice náju objednali, k dispozíboženskej výchovy. cii. Prečo školám a žiaAutori sa snažili ich kom? Lebo, ako sme invypracovať čo najlepformovali v predošlých šie. Pravda, nič nie je číslach nášho časopisu, dokonalé, okrem Bodostanú ich len tí žiaci, žej pravdy. Preto ani pre ktorých katechéti učebnice nie sú dokoa učitelia náboženskej nalé. Ale je na nás všetvýchovy ich na jednotkých, aby sme ich v buUčebnica pre 1. ročník livých školách objeddúcnosti zlepšili pri ich nali na základe ponukových listov. Keď sme reedícii. A to aj s Vašou pomocou. Budeme porovnali štatistické prehľady, ktoré sme veľmi radi, keď svoje pripomienky a návrhy dostali od oboch eparchií, s počtami objed- pošlete e-mailom alebo inou písomnou fornávok, ktoré nám zaslal Edičný odbor Mi- mou na Odbor školstva a katechizácie Úradu nisterstva školstva, vedy, výskumu a športu MRPC alebo priamo autorom. Budeme Vám Slovenskej republiky, vychádzajú nám dosť vďační za každú pripomienku, či už bude poveľké rozdiely. V porovnaní s objednávkami zitívna, alebo negatívna. Každá pripomienka je v štatistike oveľa viac žiakov. Z uvedeného alebo návrh pomôže zlepšiť úroveň učebninám vychádza, že buď je nepresná štatistika ce. V budúcom ročníku chceme pokračovať zbytočne nadsadená, čo nikto z nás nepotre- vo vydávaní ostatných chýbajúcich učebníc buje, alebo niektorí z katechétov a učiteľov pre druhý stupeň základnej školy a 1. a 2. náboženskej výchovy si jednoducho objed- ročník strednej školy. Sú vytypované autornanie učebníc neustrážili. Viac sme počítali ské kolektívy, ktoré nad koncepciami učebs druhou alternatívou a preto sme požiadav- níc už pracujú. Sme presvedčení, že s Božou ku ministerstva mierne zvýšili. Preto láskavo pomocou sa nám to podarí. Tu by sme chceli prosíme tých katechétov a učiteľov nábo- zároveň upozorniť katechétov a učiteľov náženskej výchovy, ktorí nedopatrením zabud- boženskej výchovy na zmenu Učebných os9/2011

15  

E


Zamyslenie nov náboženskej výchovy pre stredné školy. Keď ich nemáte, radí Vám ich pošleme na požiadanie. Prostredníctvom nášho časopisu by sme sa chceli úprimne poďakovať jednotlivým autorom, recenzentom, členom školskej komisie, ministerstvu, vydavateľstvu a všetkým, ktorí sa na príprave a vydaní učebníc náboženskej výchovy podieľali, a vyprosuje-

me pre nich u Hospoda Boha veľa milosti, blahodate a tvorivých síl pre blaho našej Pravoslávnej cirkvi a mladého pokolenia. Lebo je nevyhnutné, aby každému bolo umožnené odborne a duchovne rásť a tak napĺňať a zdokonaľovať vyučovanie náboženskej výchovy a viesť žiakov k životu s Christom. Peter Begeni

Sme kresťania?

javu a konania. Len si spomeňme na grécku, antickú, kapitalistickú, socialistickú či súčasnú našu terajšiu demokraciu. Všetky boli demokracie, ale všetky sa líšili od seba kvalitou života. Či bola nejaká podoba medzi jednotlivými modelmi demokracie? Pravda že bola. Tak by sme mohli prirovnať súčasné cirkvi, ktoré tvoria súčasné kresťanstvo u nás. Desiatky, možno stovky definícií poukazujú na zložitosť historického javu kresťanstva navonok aj do vnútra spolužitia, jeho každodennú variabilitu. U nás je známa definícia iba majoritnej cirkvi, ktorá kladie dôraz na to, že je majoritná cirkev. Ale prívlastok majoritná ešte nezaručuje jej kvalitu, hodnovernosť a pravdu. Ak sa pozrieme do histórie prvokresťanov, zistíme, že apoštoli neboli v majoritnom postavení, a predsa „ich zvuk sa niesol po celej zemi a ich slová až na okraj sveta“ (Ž 18,5). Podobne dnes, keď sa pozrieme do hĺbky, šírky a samej podstaty Cirkvi a porovnáme ju s ostatnými cirkvami, poťažne cirkevnými spoločenstvami, ktoré žijú ako by v anonymite, zistíme, že každá z nich ma inú štruktúru, i keď každá z nich využíva, a niektoré cirkvi až zneužívajú Christa ako Zakladateľa, na ochranu svojich cirkví. S istotou môžeme povedať, že krivda, nespravodlivosť, zloba, nepravda, potupa a iné prejavy, boli a sú cudzie Christovej Cirkvi, ktorú Christos založil. Avšak tieto prejavy nie sú cudzie všetkým existujúcim cirkvám. Kresťanstvo všeobecne nepochybne

Rodina je najmenšia bunka našej spoločnosti. Už som kedysi napísal alebo povedal, že kresťanstvo nikdy neprestane byť kresťanstvom. Kresťanstvo nie je len životný štýl spoločnosti, je to aj, a najmä, permanentný proces, tzv. neprestajný zápas o dobro človeka, ktorý je ovplyvňovaný množstvom vonkajších i vnútorných faktorov, vzťahov, subjektov a činiteľov objektívnej aj subjektívnej povahy. Najzávažnejší vplyv na kresťanstvo má politicky systém, v jeho rámci celý štát, celé politické spektrum, parlamentné i neparlamentné strany, mimovládne organizácie atď. Natíska sa však otázka, či je potrebné u nás hovoriť o kresťanstve, kde sa ku kresťanskej cirkvi prihlásilo 70 percent ľudí? Či je vari užitočné a či až nutné zdôrazňovať, že sme kresťanský štát? Samotná ústava SR vyhlasuje Slovensko za zvrchovaný, kresťanský a (demokratický) štát. Nestačilo by povedať, že sme kresťanský štát? Odpovede môžu byť rozdielne, áno i nie. Myslím si, že téza o tom, že sme kresťanský štát, nestačí, i keď na prvý pohľad sa zdá, že ten termín je výstižný, ale ako každá iná definícia je neúplný. Lebo kresťanstvo, ako som už naznačil, nie je len životný štýl, je to duchovný prejav života, ale aj ustavičný, dynamický proces o dobro človeka a o oslavu Boha. Je to zjednodušene povedané, zápas o kvalitu života človeka, jeho pre16 B

Odkaz sv. Cyrila a Metoda


Zamyslenie v svojom obsahu bazíruje na hodnotách náboženských i spoločenských princípov. Spomeniem aspoň také nosné hodnotové princípy, akými sa honosí majoritná cirkev, ako sú humanizmus, rovnosť, sloboda, spravodlivosť, hodnovernosť, suverenita, dôstojnosť, ľudské práva, občianske slobody, ústavná ochrana, právo byť slobodným veriacim, alebo bez vyznania, zúčastňovať sa na správe vecí verejných, priamo alebo voľbou svojich zástupcov, právo na vzdelanie, právo na ochranu zdravia a mnoho ďalších práv, ktoré nie je možné v tejto krátkej úvahe spomenúť a vymenovať. Chcem len naznačiť, že kresťanstvo by nemalo predstavovať len akýsi historický fenomén, ktorý prezentuje náboženské záujmy nejakej majoritnej cirkvi a jej lídrov v nejednom prípade jednotlivcov, bez poznania náboženskej pravdy. V nej uvedené princípy obsahujú síce hodnoty konsolidovanej, usporiadanej, ústavnej, zákonne, mravne štruktúrovanej náboženskej spoločnosti, ale ich zmyslom je prezentovať subjekty na verejnosti a viesť k jej náboženskému charakteru ako zvrchovanej duchovnosti Cirkvi, aby systém a princípy tej ktorej cirkvi slúžili výhradne k prezentovaní tej ktorej cirkvi a až potom k oslave Boha a k prospechu človeka. Čo nie je s kostolným poriadkom. Keď dávame prednosť reprezentácii cirkvi pred Bohom. To je pravda, ktorú by sme nemali presadzovať v žiadnej cirkvi. Lebo napokon kresťanské myslenie je mravný, hodnotový, stále živý produkt minulých i terajšej našej generáci. Mala by to byť forma humanizmu osvedčená v praxi, avšak nie taká, pred ktorom nás vystrihá ap. Jakub: „Čo prospeje, moji bratia, keď niekto hovorí, že má vieru, a nemá skutkov? Či ho azda tá viera môže spasiť? Ak brat alebo sestra nemá odevu a nedostáva sa im denného pokrmu a niekto z nás im povie: Choďte v pokoji, zohrejte sa a  najedzte sa!- ale nedáte im, čo potrebu9/2011

jú pre telo, čo je to platné? Tak aj viera, ak nemá skutkov, je sama osebe mŕtva“ (Jk 2, 14-17). A kde vidíme najviac pohŕdania, najviac „múdrych“ jakubovských rád, ak nie v „majoritnej“ cirkvi?“ Možno preto, že majoritná cirkev veľmi vyčnieva z našej spoločnosti, svojou duchovnou činnosťou a s ňou vyčnievajú aj jej skutky, chyby i nedostatky, ktorých nie je málo. Je prirodzené, že do života jednotlivcov i spoločnosti vstupujú najmä majoritné cirkvi aj ich náboženské teórie, praktiky a skutky a tie ovplyvňujú jednotlivca i celú spoločnosť. V našej spoločnosti tak ako aj v iných spoločnostiach vstupujú do ich systémov aj cirkvi žijúce v tzv. anonymite a svojou neraz expanzívnou činnosťou ovplyvňujú celú spoločnosť. Takže aj oni priamo i nepriamo sa podieľajú na formovaní spoločenských inštitúcií, ktoré ovplyvňujú i veriacich, ich správanie a morálku. Teológia bez výnimky uznáva Boha za najvyšší princíp princípov mimo priestoru a času. A toto učenie môže mať, alebo by malo mať, zásadný význam pre formovanie mravnosti i  kresťanskej zodpovednosti. Nemalo by byť exteritoriálne (zvýhodnené), i keď to od neho mnohokrát spoločnosť očakáva. Kresťanstvo sa niekedy využíva pre jednotlivé spoločenské smery ako zaklínadlo, pod ktorým sa skrýva nejasný stupeň kresťanskej uvedomelosti, etiky, humanizmu a tolerancie, a niekedy aj trošilinku objektívnej pravdy. Je potrebné len ju odkryť, akoby odkliať! Ako inak ak nie revíziou duchovných hodnôt. A začať by sme mali sami od seba. Ustavične by sme si mali klásť otázku: Som ja vôbec kresťan? Aký som ja kresťan? Čo dosvedčuje, že som kresťan? Byť kresťanom ešte neznamená ísť naslepo za heslom majoritnej cirkvi. Kresťan by mal kráčať za pravdou, ktorou je Christos! A tak sa stať zbožným človekom v každej situácii, 17   

E


Exegéza - výklad v každom ohľade rásť v Toho, ktorý je Hlava, v Christa (Ef 4, 15). Nie, nezabudol som na opakovaný verejný prejav uplatňovania kresťanstva v praktickom, osobnom živote človeka. Kresťan by mal naplniť slová Evanjelia: „Tak nech svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach!“ (Mt 5, 16) Áno, najprv musíme

pracovať na sebe, až potom môžeme očakávať vyšší stupeň kresťanskej uvedomelosti u iných. Ak ale zostaneme na úrovni pseudo uvedomelosti - predstieraného kresťanstva, tak sa môže stať, že skĺzneme ako mnohí naši predchodcovia do politickej činnosti (ŠTB), čím znehodnotili celú svoju životnú pastoračnú činnosť.! Prot. Juraj Cuper

„Prečo sa musia kresťansky orientované deti na svetských školách učiť, že človek vznikol z opice? Alebo: „Je tradičné biblické učenie o vzniku sveta a človeka v rozpore s evolučnou teóriou?“

Dlho som premýšľal, či na danú tému písať tento svoj príspevok alebo nie. A iste nebude ani ľahko sa k tejto problematike vyjadriť či prijať nejaké vhodné záverečné odporúčanie. Na otázku, ktorú som zadal, je naozaj veľmi ťažké zodpovedať. Ale keď svätí otcovia kedysi vo svojich dielach reagovali na aktuálne otázky, myslím si, že túto povinnosť máme aj my teológovia dnes. Našou úlohou je pomôcť ľuďom, ktorých táto problematika trápi a hľadajú riešenie. Spomínam si na svojho otca, ktorý bol kňaz, keď mi odpovedal na otázku: „My veríme svoje a v škole na hodine študuj tieto ich teórie ako to vyžaduje učiteľ“. Vtedy ma táto odpoveď nie celkom uspokojila a vnútorne som vždy túto evolučnú teóriu považoval za to, čo je v rozpore s tým, čo som sa učil na náboženstve.

Mnoho detí, ktoré sú kresťansky orientované, navštevujú svetské školy. Doba totalitného režimu je, sláva Bohu1 za nami, keď sa „Darwinova2 evolučná teória“ v školách vyučovala v rámci ateistického3 svetonázoru, ktorý bol štátom podporovaný ako štátna ideológia, a kresťanstvo - vyučovanie náboženstva ako také bolo viac menej štátom skôr trpené ako podporované. Každý z kňazov, ktorí v tom čase učili náboženstvo na školách, vie svoje a mohli by o tom veľa povedať. Žijeme v kresťanskom Slovensku, alebo sa nám iba zdá, že sa opierame o akési kresťanské tradície či duchovné hodnoty? Poznatky môjho syna, ktorý mi pred nedávnom zvestoval, že sa táto teória naďalej prednáša na základných školách ako jediná

1 Podľa iných žiaľ Bohu. 2 Pozri ХУДОШИН, А.: Эволюционизм против Творца. Оранта 2005; pozri CAP, A.: Koľko času uplynulo od stvorenia sveta, alebo aká stará je ľudská civilizácia – 7500 rokov? In: Pravoslávny teologický zborník. Prešov 2008, s. 5-9. V tomto príspevku autor poukazuje, že evolučná teória je v súčasnosti spochybňovaná samotnými stúpencami Darwina v USA tzv. neodarwinistami, ktorí tvrdia, že svet existuje nie viac ako 10 000 rokov. Taktiež prechodné medzičlánky medzi zvieratami a človekom neboli nájdené a mnohé doteraz známe objavené archeologické vykopávky boli buď upravené falzifikáty (mix starej opičej lebky s čeľusťou dávno žijúceho človeka), alebo išlo o zdegenerované zvieracie pozostatky. (Pozri ТИМОФЕЙ, С.: Православное мировозрение и современное естествознание. Москва 2004.) Autor dosť podrobne hovorí o vedeckých falzifikátoch (pozri tamže, s. 258). 3 Známy český psychiater prof. Cyril Höschl v jednej zo svojich kníh nazýva ateistov veriacimi ľuďmi, pretože veria, že Pán Boh neexistuje. Samozrejme, že to nepovažuje za žiadnu psychiatrickú poruchu. 18 B

Odkaz sv. Cyrila a Metoda


Exegéza - výklad „vedecká,“ ma priviedlo k záverom, že sa k danej téme vyjadrím. Nie je predsa možné, aby toľko vedeckých a pedagogických kapacít na Slovensku, ktoré sa hlásia ku kresťanstvu, nezaregistrovalo aj iné vedecké „teórie“ a tie sa nie a nie dostať do učebníc základných a stredných škôl. Pýtam sa. „Veda ohľadne vzniku sveta a človeka na Slovensku nenapreduje?“ Ak áno, prečo sa už dávno neučia žiaci aj o kreatívnej teórii vzniku sveta, prípadne o ďalších teóriách, ktoré sa vo svete už objavili? Ak sa náhodou nejaký žiak na základnej či strednej škole na hodine biológie, myslím, že správne apologeticky ozve, že predsa „Boh stvoril človeka,“ je napomenutý učiteľom, že nie je na hodine náboženstva. Neviem, či je možné jednému „veriť“ na hodine náboženstva a inému „veriť“ na hodine biológie. Niektorí s tým problém nemajú a žiadny rozpor v tom nevidia. Mne osobne sa to však ako rozpor „tak trochu“ javí. Tento môj názor nemusí zdieľať každý, avšak jednoznačnú podporu nachádzam v nižšie spomenutom diele otca Serafíma Rose. Úplne odlišný pohľad zastáva v Rusku veľmi známy prof. Andrej Kurajev4. Takže aj medzi samotnými pravoslávnymi teologickými autoritami nachádzame rôznorodé názory.

Ak učiteľ hovorí o vzniku sveta, o tzv. teórii Veľkého Tresku – Big Bang, nevadilo by mi ani to, aby sa na hodine biológie učilo, že niektorí ľudia veria, že človek vznikol z opice5. Škoda však, že ten istý učiteľ na tejto hodine aspoň v krátkosti nepovie, že za týmto treskom stojí „Prvotný Hybateľ“ a teda Boh. Veď všetky tri najväčšie svetové náboženstvá - kresťanstvo, židovstvo i mohamedanizmus majú vo svojom učení, že Boh stvoril svet aj človeka. Viem, že všetko závisí od učiteľa biológie, ktorý sám rozhodne o tom, koľko vyučovacích hodín a ako podrobne sa tejto „evolučnej teórii“ bude na hodine venovať. To mu totiž umožňujú Ministerstvom školstva schválené študijné plány. Pravoslávna cirkev nikdy nevnucovala svoje názory tomu, kto ich nechcel prijať, ani neupaľovala vedcov len preto, že hovorili čosi, čo bolo akože v „rozpore“ s učením Biblie. V poslednom čase sa najmä na knižnom, kresťanskom a teologickom trhu objavilo množstvo literatúry6, ktorá sa danou problematikou zaoberá. Ako vedúci Katedry biblických náuk cítim potrebu informovať našu akademickú verejnosť, čím sa zaoberajú niektorí autori či teológovia predovšetkým

4 Pozri КУРАЕВ, А.: Может ли православный быть эволюционистом. Клин 2006, s. 110. Tento spomenutý profesor Moskovskej duchovnej akadémie vysvetľuje, že evolučná teória a Biblia dávajú rôznorodé odpovede na rôznorodé otázky, a preto netreba hovoriť o ich nesúlade. (Porovnaj publikáciu ПАВЛОВ, А.: Откуда явилось все это. Napoli 1972.) 5 Poznám aj kresťansky založených ľudí, ktorí veria v Boha a nevidia rozpor ani v tzv. Darwinovej evolučnej teórii. (Pozri ВОЛКОВ, П.: Потомки Адама. Москва 2006.) 6 Pozri HEINZE, T.: Creation Vs. Evolution. Mne sa podarilo dostať k ruskému prekladu tejto publikácie, v ktorej autor analyzuje evolučnú teóriu z pohľadu Biblie. (Pozri ИЛЬИН, В.: Шесть дней творения. Харвест 2006.) Autor podáva názory Biblie a vedy ohľadne stvorenia a vzniku sveta. (Pozri Той повеле и создашася. Клин 1999.) Zborník podáva názory súčasných vedcov na stvorenie sveta. (Pozri MORRIS, H.: The scientific case for creation. Kalifornia 1981.) Autor je doktor fyzikálno-matematických vied. (Pozri Библия и наука. Москва 2006; pozri СЫСОЕВ, Д.: Летопис начала. Москва 2003; pozri CRAIG, W.: The existence of God and the beginning of the Universe. California 1979.) 7 Pozri БУФЕЕВ, К.: Православное вероучение и теория эволюции. С.- Петербург 2003. Autor veľmi kritizuje dielo prot. Štefana Ljaševského „Biblia a veda o stvorení sveta a Biblia a veda ako o biblicko„vedeckej“ fantastickej literatúre. Autor poukazuje na kresťanský evolucionizmus známeho biblistu prot. 9/2011

19  

E


Exegéza - výklad v Ruskej pravoslávnej cirkvi7, kde mám istým spôsobom zmapovanú situáciu. A niet divu, veď agresivitu ateizmu pocítili ľudia v bývalom ZSSR v nevídanej miere, aj počas svojho štúdia mnohí študenti, ktorí boli vychovaní v  pravosláví a  v  kresťanských hodnotách. V  bývalom ZSSR bol útok proti všetkému kresťanskému veľmi veľký a neustále na každom kroku zaznievali hlasy, že „všemohúca veda“ dokázala, že Boh neexistuje a že Cirkev klame. Ateistický človek v ZSSR a taktiež aj u nás odmietol Boha a namiesto Neho si tento človek postavil „modlu“, t.j. z vedy si urobil božstvo. A tejto vede sa začal klaňať a, žiaľ, v niektorých prípadoch aj nekriticky prijímať všetko, čo vedci povedali. Prvá otázka, ktorú zadali novinári prvému kozmonautovi J. Gagarinovi po návrate z kozmu, bola, či videl Boha alebo anjelov. Keď odpovedal, že nie, médiá to využili ako argu-

ment, že „veda dokázala, že Boh neexistuje“. My sami, najmä zrelá a staršia generácia, si veľmi dobre pamätáme na rôzne antikresťanské výpady učiteľov, ale vždy to záviselo len a len od učiteľa. Vznik takejto literatúry8 je prirodzenou reakciou na to, čo ľudia zažili9 a preto demokracia prináša možnosť publikovania takých článkov, ktoré by sa predtým považovali za protištátne, antivedecké a tmárske. Treba pripomenúť, že Christova Cirkev hlása tie isté pravdy o Bohu, človeku, svete a kozme, zvieratách, ako to činila pred 2000 rokmi. Čiže ide o nemenné pravdy, ktoré sú neustále platné a aktuálne. S odstupom času mohli byť tieto pravdy exegétmi či teológmi lepšie a  precíznejšie vyjadrené. Veda ako taká podáva pravdy o človeku, svete, kozme a  zvieratách, ktoré sa neustále menia, a to v závislosti od najnovších názorov, teórií, me-

Alexandra Meňa, prof. diakona Andreja Kurajeva a tiež rímskokatolíckeho teológa Pierra Teilharda de Chardina (porov. GIBELLINI, R: Teológia 20. storočia. Prešov 2008. Pozri kapitolu „Teológia a veda“, s. 162-167). Vyššie spomenutý ruský autor vo svojom diele poukazuje na to, že biblický evolucionizmus má svoje korene v Talmude (pozri tamže, s. 353). 8 Pozri zborník, vydaný s požehnaním arcibiskupa Ternopoľského a Kremenčugského Sergeja, ktorý analyzuje diela sv. Otcov, mytológiu s pravoslávnym učením, kde si neprotirečí skutočná túžba po poznaní s Božím zjavením. Dielo je určené pre apologétov, teológov, vedcov, misionárov, učiteľov a študentov: Божественное откровение и современная наука. Москва 2001; pozri ЯСИНИЦКИЙ, Г.: Апологетика Библии. Посох 1937; pozri ЗЕНКОВСКИЙ, В.: Апологетика. Рига 1992; pozri АНДРЕЕВ, И.: Православно христианская апологетика. New York 1965; pozri ХАРЧЛ, П.: Библия и наука. Ашфорд 1963; pozri Ako vznikol život? Evolúciou, alebo stvorením? Pensilvania 1991; pozri РОУЗ, С.: Бытие: Сотворение мира. Москва 2004. Otec Serafim v tomto diele vydeľuje veľa pozornosti aj vedeckým poznatkom, ktoré sa snaží „konfrontovať“ s tradičným učením Cirkvi. (Pozri ИВАНОВ, Н.: И сказал Бог... Клин 2005; pozri CAP, A.: Výklad na knihu Genezis I.-III. kapitola. Prešov 2000.) 9 Najmä v ZSSR. 10 Sväté Písmo jasne hovorí, že Boh stvoril všetko postupne, až piaty deň stvoril pozemské zvieratá a teda aj opice. V šiesty deň stvoril človeka, čiže to, čo je pre Boha najdôležitejšie – kráľa, pretože kráľovstvo svet už bolo stvorené. Práve Ch. Darwin, ktorý bol tiež „veriaci“ človek a určite veľmi dobre poznal Bibliu sa dopustil základnej chyby. Keďže posledné boli stvorené pozemské zvieratá rôzneho druhu, čiže i opice a zrazu bol stvorený človek, snažil sa v tom vidieť istú logickú postupnosť. A preto ako vedec, ktorý sa týmto veľmi podrobne zaoberal, prišiel k záveru, že „človek vznikol z opice“. Človek sa mohol podobať na zviera v čase, keď ho Boh stvoril telesne, keď nevdýchol ešte do neho dušu. Taktiež v dielach svätých otcov nachádzame názory, že človek, ktorý bol stvorený na Boží obraz a podľa Božej podoby, ak odvrhne svoje duchovné napredovanie a bude hrešiť, môže sa podobať na zviera alebo dokonca na diabla. Každodenné správy v médiách jasne svedčia, akých zverstiev je schopný človek. 20 B

Odkaz sv. Cyrila a Metoda


Exegéza - výklad raní, prístrojov. Dokonca tieto čiastočné vedecké názory niekedy objavujeme i pri štúdiu patristických komentárov na výklad stvorenia sveta a človeka, či dokonca v samotnej Biblii. Aj názory kňazov hovoria, že nie je dôležité či veríš v evolučnú teóriu,10 alebo kreatívnu11 teóriu vzniku sveta. Najdôležitejšie je to, že za tým všetkým je Boh – Stvoriteľ. Tieto ďalšie otázky sú vlastne už len druhoradé či treťoradé. Biblická zvesť o stvorení sveta a človeka za šesť biblických dní má pre nás spasiteľný význam a súčasnému čitateľovi hovorí o dôležitej zvesti, kto všetko stvoril a o postupnosti stvoriteľského aktu. Boh sa prostredníctvom stvoriteľského aktu zjavil človeku a prejavil sa na počiatku ľudských dejín. A to nám zvestujú prvé kapitoly prvej knihy Mojžišovej. Pri štúdiu ako takom sa študent stretáva s rôznymi poznatkami a sám si ich musí nieke-

dy vedieť prehodnotiť. Musíme sa ako kresťania naučiť rozlišovať, „čo je dobré a čo zlé“. Ja osobne som dospel k tomu, že pre mňa ako kresťana je dôležité to, čo hovorí Christova Cirkev. Tieto pravdy sú neustále platné a privádzajú k dokonalosti a spáse každého, kto chce ísť touto cestou. Aj medzi teológmi a svätými otcami nachádzame rôznorodé názory, ktoré ma vedú k tomu, aby som sa nad všetkým zamýšľal. Vedecké názory, tým, že sa neustále menia, nie sú pre mňa ako kresťana nejako extra veľmi dôležité, pretože mi nepomáhajú v tom, aby som bol ja sám lepším a dokonalejším. Skôr sa však prikláňam ku kreatívnej teórii, ktorá jasne hovorí, že za všetkým stvorením stojí Boh. Prot. Alexander Cap

Zoznam bibliografických odkazov: АНДРЕЕВ, И.: Православно христианская апологетика. New York 1965. Библия и наука. Москва 2006. ISBN 5-485-00058-4. Божественное откровение и современная наука. Москва 2001. ISBN 5-87468-126-4. БУФЕЕВ, К.: Православное вероучение и теория эволюции. С.- Петербург 2003. ISBN 5-87468-207-4. CAP, A.: Koľko času uplynulo od stvorenia sveta, alebo aká stará je ľudská civilizácia – 7500 rokov? In: Pravoslávny teologický zborník. Prešov 2008. ISBN 978-80-8068-831-8 CAP, A.: Výklad na knihu Genezis I.-III. kapitola. Prešov 2000. ISBN 80-88885-73-6. CRAIG, W.: The existence of God and the beginning of the Universe. California 1979. ЦЫПИН, Л.: Так чем же являются Дни Творения? Киев 2005. ISBN 966-8538-30-7. GIBELLINI, R: Teológia 20. storočia. Prešov 2008. ISBN 978-80-7165-699-9. HEINZE, T.: Creation Vs. Evolution. Virginia 1965. ИЛЬИН, В.: Шесть дней творения. Харвест 2006. ISBN 985-6804-09-4. ИВАНОВ, Н.: И сказал Бог.... Клин 2005. КУРАЕВ, А.: Может ли православный быть эволюционистом. Клин 2006. MORRIS, H.: The scientific case for creation. Kalifornia 1981. ПАВЛОВ, А.: Откуда явилось все это. Napoli 1972. PRUŽINSKÝ, Š.: Najdôležitejšie poslanie Cirkvi. In: Pravoslávny teologický zborník 28/13. Prešov 2005. ISBN 80-8068-358-1. РОУЗ, С.: Бытие: Сотворение мира. Москва 2004. СЫСОЕВ, Д.: Летопис начала. Москва 2003. ТИМОФЕЙ, С.: Православное мировозрение и современное естествознание. Москва 2004. ISBN 5-89049-004-5. Той повеле и создашася. Клин 1999. ISBN 5-93313-009-5. ВОЛКОВ, П.: Потомки Адама. Москва 2006. ISBN 5-87468-243-0. ХАРЧЛ, П.: Библия и наука. Ашфорд 1963. ХУДОШИН, А.: Эволюционизм против Творца. Оранта 2005. ЯСИНИЦКИЙ, Г.: Апологетика Библии. Посох 1937.

9/2011

21  

E


Katechéza

Symbol viery. 5. článok podľa Písiem; по писaніемъ. Isus Christos trpel, zomrel, bol pochovaný a vstal z mŕtvych presne tak, ako to predpovedali proroci v Svätom Písme Starého Zákona. Slovo „podľa Písiem“ sa vzťahuje k piatemu a štvrtému článku Symbolu viery.  Prorok Zachariáš 11. kapitola 12. - 13. verš - O tridsiatich strieborných a kúpe za nich hrnčiarovo pole. „A oni mi od­vážili moju mzdu, trid­sať striebor­ných. A Hos­podin mi riekol: Hoď ich do chrámovej pokladnice, - vysoká cena, ktorou Ma ocenili. A vzal som tých trid­sať striebor­ných a hodil som ich v dome Hos­podinovom pre hr­nčiara.“  Prorok Zachariáš 12. kapitola 10. verš - O prebodnutí Spasiteľovho rebra: „Na Dávidov dom však a na obyvateľov Jeruzalema vylejem ducha milosrdenstva a pokorných prosieb; potom budú hľadieť na Neho, ktorého prebodli, a budú nad Ním nariekať, ako sa narieka nad jedináčikom, a horekovať, ako sa horekuje nad prvorodeným.“ V Evanjeliu sme čítali o tom, ako Spasiteľ vzkriesil niektorých ľudí: syna Naimskej vdovy, Jairovu dcéru, Lazára. V Starom Zákone prorok Elizeus vzkriesil syna vdovy. Vzkriesení ľudia zostávali v tom istom pozemskom tele a keď prišiel čas, znovu umierali. Isus Christos vstal z mŕtvych sám, silou svojho Božstva, vstal z mŕtvych v premenenom tele. Zmŕtvychvstalé telo Isusa Christa aj keď bolo skutočným telom ale malo aj vlastnosti ducha. ukázal učeníkom rany od klincov

vyšiel z hrobu a nepoškodil pečate ani neodvalil kameň

učeníci Ho spoznali

ani stráž Ho nevidela

jedol s nimi

vošiel k učeníkom do domu cez zatvorené dvere

rozprával sa

urobil sa neviditeľným, keď Ho Lukáš a Kleofáš spoznali Telo sa stalo nesmrteľným

S týmto premeneným telom na 40. deň po svojom zmŕtvychvstaní vstúpil na nebo. 22 B

Odkaz sv. Cyrila a Metoda


Katechéza

Symbol viery. 6. článok A vystúpil na nebesá a sedí po pravici Otca. И# возшeдшаго на нб7сA и3 сэдsща њдеснyю Nц7A. A vystúpil na nebesá И# возшeдшаго на нб7сA Pod „nebesami“ chápeme vyšší svet, duchovný. Isus Christos sa vzniesol do nebeského sveta ľudskou prirodzenosťou v tom čase, lebo Božskou prirodzenosťou On tam vždy prebýva nerozlučne s Otcom.

a sedí po pravici Otca. и3 сэдsща њдеснyю Nц7A. Boh je všadeprítomný a pre Neho neexistuje pravá a ľavá strana. Ak hovoria o človeku, že je „pravá ruka nejakého vládcu“, znamená to, že má takú istú moc a vzdávajú mu takú istú úctu ako aj samotnému vládcovi. Výraz „sedí po pravici Otca“ je potrebné chápať takto: 1. Syn Boží má takú istú moc a slávu, ako aj Boh Otec; On je mu rovný. 2. Po vystúpení na nebo ľudské telo a duša Isusa Christa prijali takú istú slávu, akú má Jeho božská prirodzenosť. Isus Christos oslávil našu ľudskú prirodzenosť tým, že ju vyniesol na Boží prestol. Spracoval prot. Michal Džugan 9/2011

23  

E


Z domova

Posviacka nového ikonostasu a maľby chrámu v PCO Jakušovce Pre pravoslávnych veriacich z Jakušoviec bol 24. júl 2011 dňom veľkej radosti. V túto nedeľu v chráme „Pokrov Presv. Bohorodičky“ bol v ich obci posvätený nový ikonostas a maľba chrámu. Tento deň bude hlboko zapísaný v pamäti mnohých pravoslávnych veriacich tejto malej dedinky, ale aj blízkeho okolia. Hoci v noci aj ráno pršalo, ale tesne pred bohoslužbou sa počasie umúdrilo a bol pekný deň. V zastúpení vladyku Jána prichádza do obce riaditeľ Prešovskej pravoslávnej eparchie prot. doc. Alexander Cap, CSc. Pri slávnostne vyzdobenom chráme, pred hlavnou bránou do cerkvi riaditeľa privítali dievčatá Nikola a Viktória Fečkove peknými básničkami a kurátor Slavomír Hudák chlebom a soľou podľa starého slovanského zvyku a s pekným uvítacím príhovorom. Potom dievčatá riaditeľovi odovzdali krásnu kyticu živých kvetov. Riaditeľ dievčatám poďakoval za ich krásne slová privítania. Pri dverách chrámu riaditeľa eparchie dôstojne privítal správca cirkevnej obce d.o. Mgr. Tomáš Paranič slovami: „Som veľmi rád a mám úprimnú radosť z toho, že Vás osobne môžem privítať v našej PCO a v našom prekrásnom chráme, ktorý je zasvätený „Pokrovu Presv. Bohorodičky“ a zároveň Vás prosím, aby ste vykonali posviacku nového ikonostasu a maľby chrámu, a tešíme sa s Vami na spoločné modlitby.“ Riaditeľ eparchie ospravedlnil vladyku Jána, ktorý zo zdravotných dôvodov sa nemohol zúčastniť. Pred sv. liturgiou riaditeľ eparchie za prítomnosti dôstojných otcov: prof. ThDr. Jána Zozuľaka, PhD., Mgr. Miroslava Humeníka, správcu PCO Lomné, Mgr. Pavla Kačmára, 24 B

správcu PCO Ladomirová a správcu PCO Jakušovce prot. Mgr. Tomáša Paraniča posvätil nový ikonostas a maľbu chrámu a hneď po tejto posviacke sa konala sv. liturgia. Po prečítaní sv. Evanjelia slávnostnú kázeň predniesol d.o. Mgr. Miroslav Humeník, ktorý sa ku veriacim prihovoril milými a povzbudzujúcimi slovami, v ktorých okrem iného vyzdvihol aj význam chrámu pre kresťanov. Na záver sv. liturgie sa k veriacim prihovoril riaditeľ eparchie, ktorý ospravedlnil vladyku Jána, ktorý zo zdravotných dôvodov sa nemohol zúčastniť, ale vladyka všetkých úprimne pozdravuje a udeľuje im svoje arcipastierske požehnanie. Vo svojom príhovore sa ďalej riaditeľ eparchie poďakoval veriacim z PCO Jakušovce za ich obetavú prácu, keď v priebehu roka 2010 postavili nový ikonostas a zabezpečili vymaľovanie chrámu a zároveň vysvetlil význam jednotlivých ikon, ktoré sú vymaľované v chráme. Poďakoval tiež všetkým prítomným aj z okolia, ako aj veriacim v chráme za ich apoštolskú lásku a obetavosť k pravoslávnej viere. Vladyka Ján na návrh miestneho duchovného ocenil úsilie a prácu veriacich na zhotovení ikonostasu a na prevedení maľby chrámu udelením „Pochvalných hramot“, ktoré odovzdal riaditeľ eparchie, a to: Spoločná hramota pre PCO Jakušovce. Pre jednotlivcov: – Ján Kurej – Slavomír Hudák – Martin Kurej – Mgr. Ján Pilip – za zhotovenie ikonostasu – Vasilini Zejkan – za vymaľovanie ikon na ikonostase a maľbu chrámu Odkaz sv. Cyrila a Metoda


Z domova – Michal Kurej (In memoriam) – Pavol Fečko. Tieto hramoty spomínaných veriacich boli udelené aj za obetavú prácu a starostlivosť o chrám. V závere slávnosti správca PCO d.o. Mgr. Tomáš Paranič vo svojom príhovore najprv poďakoval Hospodu Bohu za to, že im doprial sa dočkať tohto dňa, aby v ich PCO bol vysvätený nový ikonostas a maľba celého chrámu. Veľa ich veriacich neverilo, že to dokážu urobiť a k tomu ešte za takú krátku dobu (1 rok), a že ich chrám stane sa pýchou PCO Jakušovce. Tu správca cirkevnej obce obzvlášť vyzdvihol veľkú iniciatívu mužov, ale aj žien, ktoré napomáhali pri čistení chrámu a výzdobe počas jednotlivých prác, kedy sa vykonávali aj pravidelné bohoslužby, za čo im patrí veľké Ďakujem! Ďalej sa poďakoval všetkým duchovným otcom, ktorí prišli a spoločne s nimi sa zúčastnili na veľkej duchovnej radosti. Zvlášť sa poďakoval d.o. Mgr. Slavomírovi Tarasovičovi, správcovi gr.kat. farnosti Brusnica, ako aj starostovi obce Jakušovce Jánovi Smetankovi, Tatiane Szaboovej, starostke obce Brusnica, Jurajovi Kasardovi, starostovi obce Vyšná Olšava a Marekovi Antošovi, starostovi obce Kolbovce.

Správca miestnej cirkevnej obce požiadal riaditeľa eparchie, aby tlmočil vladykovi Jánovi, že v mene svojom a veriacich PCO, ako aj všetkých prítomných veriacich na slávnosti mu želajú skoré vyzdravenie a tešia sa s ním na spoločné modlitby. Ďalej poďakoval veriacim a sponzorom, ktorí finančne prispeli na ikonostas a maľbu chrámu, ako aj prítomným na posviacke za finančné dary na chrám. Všetkým prítomným zaželal šťastnú cestu do svojich domov. Na mnohaja i blahaja lita! Domáci veriaci pre všetkých prítomných a hostí pripravili skromné pohostenie (zákusky a občerstvenie) pri chráme. Po bohoslužbe sa duchovní a pozvaní hostia zišli na spoločnom obede v kultúrnom dome v Jakušovciach. Všetkých prítomných prekvapila výzdoba sály a stolov, kde pri tejto príležitosti správca cirkevnej obce vysoko ohodnotil iniciatívu žien, ktoré môžu byť vzorom aj pre ostatné PCO čo sa týka výzdoby ku chrámu, v chráme a celkovej čistote, a pritom ide o veľmi malú PCO. Mgr. Tomáš Paranič, správca PCO Jakušovce

Prvá svätá spoveď pravoslávnych detí v Žiline Skutočný kresťan, ktorý si váži svoju spásu, stále túži a je smädný po sv. tajine Eucharistie. Pravoslávna cirkev, vediac, ako je spasiteľné prijímanie pre veriaceho človeka užitočné a potrebné pre jeho zjednocovanie sa s eucharistickým Christom v zmysle slov samého Christa: „Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom“ (Jn 6, 56), dovoľuje deťom do rozumného veku prijímať sv. Eucharistiu bez spovede, lebo Isus pove9/2011

dal: „Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo“ (Mt 19, 14). Avšak keď človek dovŕši určitý vek, kedy už je schopný meditácie a rozjímania a uvedomuje si svoje hriechy, Cirkev ustanovuje, aby človek vykonal svätú spoveď ako prejav pokánia a duchovnej dospelosti a zrelosti. Pred svojím nanebovstúpením Isus obrátil sa k svojim učeníkom, dýchol na nich 25   

E


Z domova a povedal im: „Prijmite Ducha Svätého. Tým, ktorým odpustíte hriechy, budú im odpustené, tým, ktorým zadržíte, budú zadržané“ (Jn 20, 22, 23; porov. Mt 16, 19), čím boli splnomocnení odpúšťať hriechy. Toto splnomocnenie a poverenie apoštoli odovzdali svojim nasledovníkom, biskupom a kňazom. A títo biskupi a kňazi od týchto dôb plnia odkaz Isusa Christa, dávajú rozhrešenie kajúcnikom na Zemi a Boh odpúšťa im hriechy - schvaľuje to na nebi. Aby sväté prijímanie Tela a Krvi Pánovej bolo užitočné a spásonosné a zároveň bolo aj prameňom vedúcim do večného života, je nevyhnutné, aby sa prijímajúci dostatočne cez sv. spoveď - vyznanie svojich hriechov pripravil a bol hodný Božej hostiny. Lebo to nie je hocijaký duchovný pokrm, ktorý si zaslúžime, je to jedlo Božej milosti. Je to chlieb života, ktorý dával Isus svojim učeníkom počas Tajomnej večere v predvečer svojich utrpení, keď hovoril: „Vezmite jedzte, toto je moje telo. Potom vzal kalich, vzdal vďaku a dal im ho so slovami: „Pite z neho všetci! Veď toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov“ (Mt 26, 26-28). A potom Isus dodal: „Toto robte na moju pamiatku“ (Lk 22, 19). Isus chcel, aby to, čo sa stalo na kríži na Golgote, bolo v našich mysliach čerstvé a stále živé. On chcel, aby sme túto obetu považovali ako prejav vďaky. Ak jeme Telo a pijeme Krv Christovu, máme účasť na Christovom tele a Christovej krvi (1 Kor 10, 16). Ak prijímame aktívnu účasť na Pánovej večeri - svätej Eucharistii, pripomíname si Christovo vykupiteľské dielo na kríži, „zvestujeme smrť Pánovu“ (1 Kor 11, 26). Isus Christos bol usmrtený preto, aby sme my žili. Jeho krv bola preliata, aby sme my boli zachránení, získali odpustenie a očistenie od hriechov.

26 B

Svätá Eucharistia je jedna zo siedmich tajín Cirkvi Christovej. Materiálne skladá sa z dvoch častí: chleba, ktorý kňaz za pomoci modlitieb vzývajúcich k Duchu Svätému premieňa na telo Christovo, a vína, ktoré sa tiež premieňa na krv Christovu. V tajine svätej Eucharistie prijímame pod spôsobom chleba a vína prečisté telo a drahocennú krv Pána nášho Isusa Christa na uzdravenie duše i tela a pre večný život. Iste aj preto svätí apoštoli volali ľudí k pokániu (Sk 3, 19; 8, 22; 17, 30; 26, 20; 2 Pt 3, 9), chceli, aby ľudia dochádzali k zmene myslenia, k zmene postoja k životu, k zmene konania (2 Kro 7, 14), boli ochotní priniesť odškodné, náhradu za svoje hriechy (Lk 19, 8; 3 Mjž 6, 1-7) a až potom pristupovali ku svätej Eucharistii - očistení od hriechov. Tak napĺňali požiadavku, ktorú im uložili apoštoli: „Nech teda skúma človek sám seba a tak je z chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije nehodne, odsúdenie si je a pije, lebo nerozoznáva Telo Pánovo“ (1 Kor 11, 28, 29). Po celý školsko-kalendárny rok naše deti na hodinách katechetickej výchovy v Žiline sa duchovne pripravovali, aby sa osvedčili už ako plnohodnotní kresťania a pristúpili k prvej svätej spovedi a tak doplnili rady dospelých veriacich kresťanov. Tento pre nich radostný deň nadišiel toho roku na Zoslanie Svätého Ducha a pravoslávne deti pristúpili k prvej svätej spovedi. Tešíme sa z toho a im k tejto duchovnej zrelosti a dospelosti blahoželáme a prajeme im, aby Christos skrze vieru prebýval v ich srdciach (porov. Ef 3, 17) po všetky dni ich života, aby ich posilňoval, potešoval, chránil a viedol ku krajšej časnej budúcnosti i večnej spáse do nebeského Kráľovstva. Rodičia

Odkaz sv. Cyrila a Metoda


Z domova

Chrámový sviatok v Ľubici 14. augusta 2011 sa v chráme v Ľubici zišli veriaci, aby oslávili sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky, ktorej je zasvätený náš chrám, a ktorý sa podľa nového štýlu slávi 15. augusta. Pozvanie na slávnostnú svätú liturgiu prijali aj duchovní otcovia Mgr. Kornel Furin z Pravoslávnej cirkevnej obce v Levoči a Mgr. Vladimír Kocvár z Pravoslávnej cirkevnej obce v Poprade. Svätá liturgia začala o 9.30 hod. Kázeň predniesol d. o. Kornel Furin, ktorý sa k veriacim prihovoril krásnymi a poučnými slovami o význame sviatku. Po svätej liturgii sa konalo pomazanie posväteným olejom a chod okolo chrámu s čítaním svätého Evanjelia. Na konci sa k duchovným otcom aj k veriacim prihovoril správca miestnej cirkevnej obce duchovný otec Mgr. Milan Bilý. V prvom rade poďakoval Bohu za to, že sme sa všetci zišli a mohli sa spoločne pomodliť a taktiež za to, že nám Boh dal krásny slnečný deň. Poďakoval aj duchovným otcom za to, že prijali pozvanie a taktiež veriacim z okolitých cirkevných obcí, že nás prišli podporiť v modlitbách. Zároveň by sme sa chceli poďakovať aj všetkým tunajším veriacim, ktorí po liturgii pripravili už tradične ako každý rok pohostenie. Na mnohaja i blahaja lita! Národný výstup na Kriváň Dňa 12. augusta 2011 sa uskutočnil tradičný turistický výstup – Národný výstup na Kriváň, najstaršie kultúrno-turistické podujatie v SR. Tohtoročný výstup bol venovaný 170. výročiu vychádzky Ľudovíta Štúra a jeho družiny národovcov na vrchol Kriváňa. Oficiálny otvárací ceremoniál začal o 17:00 hod. na terase Grandhotela v Starom Smokovci. Na tomto podujatí vystúpili aj veriaci 9/2011

PCO v Ľubici, ktorí prijali pozvanie a obohatili kultúrny program. Poďakovanie patrí sestrám

Uhlárovým (Marta Glovňová, Anna Rothová, Mária Sekeráková), ktoré zaspievali piesne „Otče naš“, „Dostojno“, „Prečistaja Divo Mati našeho kraju“, „Už nadchodit toj deň“. Vystúpenie malo úspech a pozitívne ohlasy. Aj takto, spevom, sme mohli zviditeľniť našu Pravoslávnu cirkev. Matuška Ivana 27  

E


Z domova

PCO v Humennom a BPM v Humennom - konal sa ďalší ročník letného tábora pre deti a mládež Pravoslávna cirkevná obec v Humennom v spolupráci s Bratstvom pravoslávnej mládeže na Slovensku – skupinou Humenné zorganizovali v čase od 1. – 6. augusta 2011 v obci Ulič ďalší ročník letného tábora pre deti a mládež. Organizátormi tábora boli dekan a  správca Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom o. Peter Humeník a mládežníčky Lenka Macková a Lucia Cháľová. Toto podujatie finančne, ale aj materiálne podporili: Pravoslávna cirkevná obec v Humennom, Mesto Humenné a ďalší bohuznámi darcovia, vďaka ktorým sa podarilo znížiť účastnícky poplatok a tak sprístupniť pobyt v tábore nielen deťom zo solventnejších rodín, ale aj tým, ktorí v  súčasnej zlej ekonomickej situácii nemajú nazvyš. Preto sa chceme aj prostredníctvom časopisu Odkaz sv. Cyrila a Metoda ako aj prostredníctvom našej informačnej webovej stránky úprimne poďakovať nielen organizátorom tábora, ale aj všetkým jeho podporovateľom. Čitateľom ponúkame aj niekoľko dojmov z tábora, ktoré nám elektronickou poštou zaslali samotní účastníci tábora. Pocity mládežníkov z tábora Sofia: Bol to ten najlepší tábor, aký som kedy zažila. Dúfam, že na budúci rok bude ešte lepšie. A najväčšia vďaka patrí otcovi duchovné28 B

Odkaz sv. Cyrila a Metoda


Z domova mu, bez ktorého by sme neboli taký super kolektív.

rada, a môžem sa tam s nimi stretnúť každý rok.

Michaela: Tento tábor bol jeden z najlepších. Užívali sme si každú jednu minútku, ale aj sekundu, pretože pomyslenie, že sa uvidíme znova až o rok bolo hrozné. No moje pocity sú vynikajúce a teším sa na ďalší rok.

Dominik: Tak tábor bol fajný, bola haluz, som veľmi happy, že som tam bol. Nuž tak veľmi sa mi páčili diskotéky a dúfam, že sa stretneme znova o rok.

Matej: Veľmi sa mi tento tábor páčil, lebo sa tam všetci každý rok stretávame a spoznávame nových ľudí. Večerné diskotéky, súťaže, sauna, bolo to vynikajúce. A teším sa na ďalší ročník letného tábora. Diana: Skratka bol to najúžasnejší týždeň týchto prázdnin. Užila som si to ako najviac to len šlo. Dúfam, že na budúci rok ideme zasa a že sa tam všetci stretneme. Sašo: Super tábor, myslím si, že lepší ako minulého roku, aj keď chýbalo pár ľudí. Hry, ktoré nám pripravili vedúci, boli výborné, miestami báječné. Viktória: V tábore bolo úplne super, pretože tam boli ľudia, ktorých mám veľmi

Mišo: Tohto roku nás bolo v tábore v Uliči iba 28 a to bolo za posledné roky najmenej. A všetci tí, ktorým sa nechcelo, môžu iba závidieť, pretože to bolo mojich najlepších 5 dní počas prázdnin. Diana H.: Super bomba, špica, tábor s veľkým T. Som rada, že som sa na ňom mohla zúčastniť a aj som bola na izbe so super partiou. Lenka: Tohto roku nás bolo menej ako minulý rok, ale všetko nám vyšlo ako sme chceli. ...Počasie nám síce v pondelok veľmi neprialo, ale od utorka sme si užívali slniečko. Stretli sme nových ľudí a mali týždeň na to spoznať sa. Neľutujem, že som šla, lebo to bol najlepší tábor odkedy pracujem s mládežou.

PCO v Humennom - Naša ďalšia púť na Svätú Horu Grabárku v Poľsku Pravoslávna cirkevná obec v Humennom a občianske združenie Speváckeho cirkevného zboru pri pravoslávnom chráme sv. Cyrila a Metoda v Humennom aj v tomto roku (r. 2011) usporiadali púť na Svätú Horu Grabárku v Poľsku. Pútnici vycestovali z Humenného 17. augusta 2011 vo večerných hodinách, aby sa mohli zúčastniť na najväčšej pravoslávnej púti a chrámovej slávnosti v  Poľsku na Svätej Hore Grabárke organizovanej každoročne autokefálnou (plne samostatnou) Pravoslávnou cirkvou v Poľsku v deň sviatku Premenenia Pána na hore Tábor podľa juliánskeho kalendára. 9/2011

Aj keď o túto púť je každoročne veľký záujem, tohtoročný bol mimoriadne veľký. Organizátor o. Peter Humeník, dekan a správca Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom, musel dokonca zameniť objednaný autobus za väčší, s väčším počtom miest na sedenie. Aj v tomto roku mládežníci z Humenného vyniesli na Sv. Horu Grabárku sv. Kríž, ktorý pre tento účel zhotovil veriaci Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom brat Emil Hošák, ktorému za to patrí veľká vďaka. Hoci veľmi túžil zúčastniť sa na púti, pre pracovné povinnosti sa mu to nepodarilo. Všetci pútnici sa na tento sv. Kríž podpísali a mnohí 29   

E


Z domova dokonca naň písali aj mená svojich rodinných príslušníkov či iných blízkych osôb. Tento kríž zostal pri chráme na Sv. Hore Grabárke a bude osadený medzi ostatné kríže, ktoré sa nachádzajú v areáli chrámu a je ich tam niekoľko tisíc. Našej najmladšej účastníčke púte Simonke Surgentovej (7 rokov) sa dokonca podarilo medzi týmto množstvom krížov nájsť ten minuloročný, ktorý pútnici z Humenného a ďalší veriaci zo Slovenska, ktorí sa k ním v roku 2010 pridali, vyniesli na túto horu. Aj keď tento kríž stoji pod holým nebom, mená minuloročných pútnikov na sv. Kríži boli stále čitateľné. Ako sme Vás už informovali v minulosti o histórií, zvykoch a duchovnosti na Sv. Hore Grabárke, jedným z takých pre nás možno netradičných zvykov je obchádzanie chrámu veriacimi na kolenách. Potom ako naša procesia obišla trikrát chrám za spevu tropára sviatku, ako prví pokľakli na kolená práve naši humenskí mládežníci, a taktiež trikrát obišli na kolenách tento chrám. K ním sa pridali aj ďalší veriaci a taktiež už spomínaná najmladšia účastníčka Simonka. Všetkým čitateľom chceme povedať, že je to telesne skutočne namáhavé. Bohoslužby prebiehali počas dňa aj noci a vyvrcholili sv. archijerejskou liturgiou, ktorú viedol Jeho Blaženosť Sáva, metropolita varšavský a celého Poľska, spolu s ďalšími biskupmi Poľskej pravoslávnej cirkvi, ale aj iných krajín, duchovenstvom z rôznych krajín, dokonca až z ďalekej Kene a veriacich z rôznych kútov Poľska a sveta vrátane nás zo Slovenska. Ponuku spoluslúžiť sv. liturgiu na tejto svätej hore prijali aj naši duchovní otcovia o. Peter Humeník a o. Nikolaj Rusič. Pozvanie na tieto slávnosti v tomto roku prijal aj prezident Poľska pán Bronislaw Ko30 B

morowski, ktorý sa prihovoril k zhromaždenému ľudu, poďakoval za pozvanie, ale poukázal aj na dôležitosť Pravoslávnej cirkvi v Poľsku pri budovaní štátu a zdravej spoločnosti budovanej na duchovných hodnotách. Dokonca citoval zosnulého rímskeho pápeža Jána Pavla II., ktorý si taktiež uvedomoval, že Pravoslávie má nenahraditeľné miesto a dôležité poslanie v  tomto svete vrátane Poľska. Prezident taktiež povedal, že na Svätej Hore Grabárke je po druhýkrát. Po prvýkrát navštívil toto miesto ako turista ešte počas štúdia. Tentoraz je to už po druhýkrát, a ako sám povedal, aj v minulosti, keď tu bol ako študent, ale aj teraz ako ústavný činiteľ, cíti sa na tejto hore veľmi dobre. Veľmi pekne a výstižne sa prihovoril aj Jeho Blaženosť Sáva, metropolita varšavský a celého Poľska. Povedal, že si uvedomuje, že Pravoslávie v Poľsku je menšinové, ale je Odkaz sv. Cyrila a Metoda


Z domova silné a živé, dôkazom je množstvo národa, ktorý sa zišiel na tejto hore, je to množstvo aktivít, ktoré Pravoslávna cirkev v Poľsku koná v oblasti vzdelávania, sociálnej práce a iných oblastiach. Poukázal na aktívnu poľskú mladú generáciu a jej činnosť a vyzval všetkých k ešte väčšej aktivite a prezidenta k tomu, aby Poľsko vždy počítalo aj s Pravoslávnou cirkvou. Počas celých slávností odznelo niekoľko nádherných príhovorov, ktoré citlivý človek musel prijať do svojho srdca a určite sa nad nimi zamyslel, stále zamýšľa a bude zamýšľať. Tak ako minulého roku, aj tohto roku našim pútnikom osobne za účasť poďakoval, dokonca až dvakrát, Jeho Blaženosť Sáva, najskôr počas bohoslužby Veľké povečerije, a potom pred začatím sv. archijerejskej liturgie v samotný deň sviatku. Bol dokonca až tak informovaný svojimi spolupracovníkmi, že vedel nielen to, že sme zo Slovenska, ale že sme z Humenného a iných miest a dedín. O Svätej Hore Grabárke sme čitateľov informovali viackrát v mesačníku Pravoslávnej cirkvi na Slovensku „Odkaz sv. Cyrila a Metoda“, ale aj prostredníctvom našej informačnej webovej stránky Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom (www.pcohumenne.orthodox.sk). Avšak za zmienku určite stojí ešte aj perfektná organizácia púte a chod slávnosti, ktoré zabezpečuje pravoslávna poľská mládež. Je to niekedy až neuveriteľné, ako milo sa mladí ľudia vo veku cca 15-25 rokov pri9/2011

31  

E


Z domova hovárajú k pútnikom, ak potrebujú uvoľniť niektorý priestor v areáli chrámu obsadený pútnikmi, a ako ich všetci pútnici (kňazi aj laici) rešpektujú. Počas slávnosti mladí ľudia dokázali urobiť koridor v priebehu niekoľkých minút okolo chrámu iba tak, že milo vyzvali prítomných a následne urobili živý plot, keď sa pochytali za ruky, aby sprievod s biskupmi, kňazmi, prezidentom mohol dôstojne prejsť počas obchôdzky chrámu počas bohoslužieb, alebo ak sa presúvali z monastierskych budov do chrámu alebo na iné vyhradené miesta pre bohoslužby v areáli chrámu - monastierskom areáli. Podobné to bolo aj vtedy, keď veriaci pristupovali k sv. Prijímaniu. Vládol tam skutočne poriadok, neboli žiadne tlačenice. V tomto by si mali aj tzv. pravoslávne krajiny, t.j. krajiny, kde sa väčšina obyvateľov hlási k Pravosláviu, zobrať príklad, ale niekedy aj my pravoslávni veriaci na Slovensku, ktorí sa vždy niekde ponáhľame. Aj keď som navštívil niekoľko krajín vo svete a aspoň čiastočne sa oboznámil s Pravoslávím v týchto krajinách, pocity z Poľska zo Svätej Hory Grabárky, ale tiež z Írskej republiky, kde som niekoľko rokov pracoval a navštevoval pravoslávne bohoslužby, sú tie najkrajšie a  najmilšie. Je to asi preto, že pravoslávni veriaci v týchto krajinách sú v menšine, nemajú až také možnosti ako pravoslávni veriaci v  pravoslávnych krajinách, ale s pokorou prijímajú to postavenie, aké od Boha dostali, aby šírili pekné a milé Pravoslávie v nepravoslávnom prostredí, ktoré nie vždy im vychádza v ústrety a niekedy robí aj prekážky. Preto chcem aj touto cestou vyzvať všetkých pravoslávnych veriacich na Slovensku, ak sa zúčastňujeme aj na našich púťach, či už v Ľutinej, Ladomirovej, Levoči alebo kdekoľvek na našich cirkevných obciach, dbajme na poriadok a rešpektujme tých, ktorí organizujú tieto slávnosti, aby niekto kto nás navštívi, či 32 B

už z radov nepravoslávnych veriacich alebo aj domácich či zahraničných turistov, alebo ktokoľvek iný, mal také milé pocity ako mám ja z Poľska alebo Írska. A ak niekedy musíte postať dlhšie v rade, netlačte sa, nebuďte netrpezliví, ale riaďte sa napríklad slovami Jeho Svätosti Kirilla, patriarchu moskovského a celého Ruska, ktorý povedal počas jedného zo svojich príhovorov v deň Bohozjavenia po Veľkom posvätení vody, keď už vopred vedel alebo predpokladal, že sa ľudia začnú tlačiť a bezohľadne predbiehať, len aby si čím skôr nabrali svätenej vody. Patriarcha Kirill vtedy povedal: „Stojte v rade a prichádzajte k tejto vode akoby ste išli k sv. Prijímaniu, netlačte sa, ale počas tohto čakania s pokorou sa modlite za svojich rodičov, deti, krstné deti, dedkov a babky.., za ich zdravie a milosť od Boha, ak nemohli prísť do chrámu, ale aj za svojich rodinných príslušníkov a iné blízke osoby, ktoré nie sú s vami v chráme, lebo to nepovažujú za dôležité a potrebné, aby našli cestu k Bohu a  blížnym. Pristupujte k tejto posvätenej vode (alebo napr. aj k sv. Eucharistii, k  pomazaniu posväteným olejom, k  bozkávaniu sv. Kríža... - naša poznámka) s pokorou a s pokorou aj čakajte, kedy na vás príde rad...“. Púť na Svätú Horu Grabárku je veľkým duchovným zážitkom, aj napriek tomu, že je potrebné prekonať ďalekú cestu a viac ako dva dní bojovať s nedostatkom spánku a únavou, pretože pútnici spia iba v stanoch alebo v autobuse. Je to náročné aj pre mladého človeka, a preto opäť skláňame hlavy pred tými, ktorí v  chorobe a v pokročilom veku sa podujmú na takúto púť. Ale na únavu človek časom zabudne, no spomienky a pocity v ňom zostanú na celý život. Ubezpečujeme všetkých, ktorí spochybňujú účasť na takýchto duchovných aktivitách, že má to veľmi veľký význam pre duchovný rast čloOdkaz sv. Cyrila a Metoda


Z domova veka. A všetkým, ktorí hovoria: či nám za to stojí trápiť sa v autobuse a potom prebdieť dve alebo aj viac noci na takýchto miestach, chceme povedať: áno – stojí nám to zato. Čo je lepšie, obohatiť sa o nové skúsenosti, počúvať slová našich biskupov a kňazov, ktorí sa starajú o naše blaho a pripravujú nás k tomu, aby sme boli hodní Božieho Kráľovstva, modliť sa spolu s ďalšími veriacimi a prosiť Boha o milosť, alebo leňošiť doma, tráviť noci v nočných podnikoch alebo presedieť väčšinu svojho času pred počítačom alebo sledovať nezmyselné programy plne násilia, nemravnosti, intríg v rôznych telenovelách či iných televíznych programoch. Skúsme sa

nad tým všetkým hlbšie zamyslieť! Úplne na záver by som ešte rád povedal, že nepravoslávni Poliaci, prevažne rímskokatolíckeho vierovyznania, o Svätej Hore Grabárke hovoria, že je to „Pravoslávna Czestochowa“, že je to sväté miesto pre pravoslávnych veriacich, tak ako je Czestochowa pre rímskokatolíkov. Vďaka Bohu za požehnanú púť na Svätú Horu Grabárku! Viac o živote Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom s množstvom fotografií nájdete na ich informačnej webovej stránke: www.pcohumenne.orthodox.sk

Oslava svätého Rastislava v Snine Dňa 5. júla sa v sninskom pravoslávnom chráme Nanebovs túpenia Isusa Christa konali oslavy sviatku svätého Rastislava, ktorého kanonizovala Pravoslávna cirkev v Čechách a na Slovensku 29. 10. 1994. Slávnostná liturgia sa konala za účasti dvanástich duchovných zo sninského pravoslávneho arcidekanátu, spolu s veriacimi jednotlivých cirkevných obcí. Slávnostný príhovor predniesol jerej Mgr. Marián Kovaľ, správca PCO v Pichnom, ktorý vyzdvihol osobnosť 9/2011

veľkomoravského sv. Rastislava. Zdôraznil, že bol panovníkom, ktorý položil pevné základy nášho duchovného života a samostatnej kultúry. Ing. Michal Fečík - PCO Snina 33   

E


Z domova

PCO v Pichnom - chrámový sviatok 28. augusta 2011, na samotný sviatok Uspenija Presvjatoj Bohorodicy, sme sa my, veriaci PCO Pichne zišli v našom chráme, aby sme spoločne vzdali úctu Presvätej Bohorodičke, a aby sme tak oslávili náš chrámový sviatok. Sv. liturgia sa začala o 9.30 hod. Naše pozvanie prijal d.o. Mgr. Peter Bačovčin, správca cirkevných obcí Vyšná Jedľová, Nižná Jedľová a Belejovce. Otec Peter sa k nám prihovoril v kázni, kde pripomenul, aký veľký význam má Presvätá Bohorodička v živote každého pravoslávneho kresťana. Po sv. liturgii bolo pomazanie posväteným olejom, počas ktorého veriaci spievali duchovné piesne na oslavu Presvätej Bohorodičky, a potom nasledoval chod okolo chrámu s čítaním sv. Evanjelia. Na záver sa k nám prihovoril otec Marián, správca PCO Pichne, ktorý sa poďakoval otcovi Petrovi Bačovčinovi, že prijal naše pozvanie. Nezabudol sa poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na tom, aby chrám bol krásne uprataný, nádherne vyzdobený kvetmi, a všetkým ľuďom, ktorí sa v tak hojnom počte zišli v chráme, pretože bez nich by naša práca nemala žiaden význam. Veľmi nás potešilo, že k nám v tento pre nás tak krásny deň prišli aj veriaci z okolitých cirkevných obcí – Nechváľová Polianka, Snina, Humenné atď.

34 B

Pritom nezabúdame, že v prvom rade naše poďakovanie patrí Bohu, že nám aj tento rok požehnal prežiť náš chrámový sviatok pri peknom slnečnom počasí a Presvätej Bohorodičke za to, že náš stále ochraňuje svojím omoforom. Dúfame, že aj na budúci rok sa stretneme v tak hojnom počte, ak nie v ešte väčšom. Na mnohaja i blahaja ľita! Matuška Mária

Odkaz sv. Cyrila a Metoda


Zo sveta

SERVICE ORTHODOXE DE PRESSE (360), august 2011 - výber zo spravodajstva, misií a udalostí UKRAJINA – Plenárne zasadanie Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny sa uskutočnilo v dňoch 8. a 9. júla v Kyjevskopečerskej lavre za účasti biskupov, kňazov a laikov za každú eparchiu pod predsedníctvom kyjevského metropolitu Vladimíra. Na zasadaní, na ktorom sa zúčastnilo 72 biskupov a 163 duchovných a laikov za celú Ukrajinu, sa podporila vernosť Moskovskému patriarchátu. Pravoslávna cirkev Ukrajiny požaduje úpravu zákona tak, aby mohla otvoriť vlastné školské zariadenia, zavedenie pravoslávneho náboženstva v štátnych školách, zavedenie kaplánov do armády a polície ako aj prijatie zákona na prinavrátenie nehnuteľných majetkov Cirkvi, ktoré boli skonfiškované za sovietskeho režimu. Na zasadaní boli zriadené tri nové eparchie a to Djakovská eparchia na Kryme, Umanská eparchia v Čerkaskej oblasti a Dneproderžinská eparchia v Dnepropetrovskej oblasti. Kánonická Pravoslávna cirkev Ukrajiny má teraz 12 000 cirkevných obcí, zatiaľ čo rozkolnícke spoločenstvá 4 000 (Kyjevský patriarchát) a 1 000 cirkevných obcí (tzv. Ukrajinská autokefálna cirkev). FRANCÚZSKO – Rusko oznámilo ústami šéfa prezidentskej administrácie Vladimíra Koina, že venuje pravoslávnu katedrálu v Nice (Francúzsko) Moskovskému patriarchátu. Katedrála bola postavená v rokoch 1902 a 1912 na pozemku venovanom ruskému cárovi Mikulášovi II. Nachádza sa v centre mesta Nice a je zasvätená sv. Mikulášovi Myrlicejskému. Mesto Nice sa nachádza v deparmente AlpesMaritimes v južnom Francúzsku. Doposiaľ ju užívala ruská pravoslávna eparchia v lone Ekumenického patriarchátu. NEMECKO – Zmiešaná medzinárodná komisia pre dialóg Pravoslávnej cirkvi s Luteránskou 9/2011

federáciou sa zišla vo Wintenbergu (SaskoAnhalt). Pravoslávne cirkvi na nej konštatovali, že majú výhrady voči tendenciám zavádzať homosexuálov na úrad pastorov alebo biskupov ako aj voči ženám – pastorkám (farárkam). Tieto tendencie narušujú dialóg medzi Pravoslávnou cirkvou a Luteránskou svetovou federáciou. RUSKO – Ruský novinár a špecialista na náboženské otázky Boris Klin blahoželal saranskému metropolitovi Varanusovi. V svojom liste metropolita sa poďakoval za jeho prácu pri odhaľovaní gulagu v Mordovii. Od jeho založenia do pádu komunizmu tam bolo uväznených tisíce sovietskych občanov pre ich politické, filozofické a náboženské presvedčenie. USA – Druhé zasadanie Združenia kánonických pravoslávnych biskupov v Severnej a Strednej Ameriky sa konalo v dobe od 25. do 27. mája v Chicagu pod predsedníctvom newyorského arcibiskupa Dimitrija, ktorý je na čele gréckeho arcibiskupstva Ameriky. Bolo prítomných 45 biskupov. Niektorí biskupi sa ospravedlnili z rôznych výborov. Riešila sa otázka armády kaplánov a činnosť jednotlivých mládežníckych organizácií. Plenárne Zhromaždenie pravoslávnych biskupov Severnej a Strednej Ameriky nahradilo organizáciu SCOBA podľa rozhodnutí 4. predsnemovej celopravoslávnej konferencie v Chambésy pri Ženeve (Švajčiarsko) v júni roku 2009, ktorá odporúčala vytvorenie združenia biskupov vo všetkých oblastiach sveta. GRUZÍNSKO – Gruzínska pravoslávna cirkev odmietla 6. júla t.r. prijatie parlamentom nového zákona umožňujúce minoritným konfesiám získať legálne uznanie ako náboženské organizácie krajiny. Táto legislatíva 35   

E


Zo sveta protirečí záujmom Cirkvi a krajiny. Tvrdí to patriarcha-katolikos Eliaš II. v komuniké citovanom agentúrou AFP. Taktiež patriarcha vyhlásil: „Myslíme si, že vzniknú negatívne následky v blízkej budúcnosti a že úrady sa za to budú zodpovedať“. Gruzínska cirkev, ktorá bola založená v 4. storočí, je jednou z najstarších Cirkví v oblasti Kaukazu napriek tlaku islamu. Teraz však čelí aktivite cudzích misionárov patriacim k severoamerickému protestantizmu. GRÉCKO – Redakčný výbor Zmiešanie medzinárodnej komisie pre bohoslovecký dialóg medzi Rímskokatolíckou cirkvou a Pravoslávnou cirkvou rokoval v dobe od 15. do 17. júna 2011 v Rothimnone na Kréte. Výboru spolupredsedal kardinál Kurt Koch, predseda pápežského výboru pre podporu jednoty kresťanov, a pergamský metropolita Ján Ziziulas z Ekumenického patriarchátu. Rokoval o najťažšej otázke nezhôd a to „úlohe biskupa Ríma v jednote Cirkvi počas prvého tisícročia kresťanstva“. V interview pre Aténsku informačnú agentúru Romfea metropolita Hilarion (Alfejev) vyhlásil po zasadaní, že „nateraz sme nedospeli k žiadnej zhode, pretože rozdiely interpretácie základných textov a historických dokumentov sú medzi nami veľké. V práci budeme pokračovať na nasledujúcom zasadaní redakčného výboru, ktorý bude zasadať v novembri tohto roka.“. LIBANON – Plenárne zasadanie episkopátu Antiochijského patriarchátu sa konalo v dobe od 21. do 23. júna t.r. v Malamandskom monastieri (Libanon) pod predsedníctvom patriarchu Ignáca IV., prvohierarchu Pravoslávnej cirkvi v Sýrii, Libanone, Iraku a Kuvajte. Prerokovávalo voľbu 12 nových biskupov, z toho troch pomocných biskupov patriarchu v Damašku, troch pomocných biskupov pre Akkarskú eparchiu (Libanon), troch ďalších 36 B

pomocných biskupov pre Západoeurópsku eparchiu so sídlom v Paríži a dvoch pomocných biskupov pe eparchiu Sao Paolo (Brazília) a pre Mexickú eparchiu. RUSKO – Z iniciatívy interkonciliárnej konferencie a s požehnaním prvohierarchu Ruskej pravoslávnej cirkvi patriarchu Kirila I. sa pripravujú úpravy v bohoslužobnej reči a v bohoslužobných knihách. Táto konferencia vydala dva dokumenty, ktoré zverejnila na Internete, „aby sa prijali reakcie a zaviedla sa diskusia“. Podľa tohto rozhodnutia niektoré nezrozumiteľné slová v cirkevnej slovančine budú nahradené zrozumiteľnejšími výrazmi. Toto vyvolalo kritiku niektorých redaktorov časopisu Blagodatny Ogoň, ktorý vychádza v Moskve, ktorí túto modifikáciu označujú za „protestanské tendencie“ tých, ktorí si dovoľujú pochybovať „o cirkevných tradíciách a o posvätnom charaktere bohoslužieb a tvrdia, že je to len forma vonkajšia a archaická tak vo Svätom Písme, ako aj v Tradícií“. RUSKO – Žiadna zvláštna skupina Cirkví si nemôže prisvojovať zvláštnu úlohu v pravosláví, vyhlásil 20. júna t.r. v Moskve kolomenský metropolita Hilarion (Alfejev), zodpovedný predstaviteľ Oddelenia vonkajších vzťahov Moskovského patriarchátu, v rozhovore s ruskou polooficiálnou tlačovou agentúrou Interfay. Religia. Odvolávajúc sa na zvolenie oznámené v apríli t.r. Ekumenickým patriarchom Bartolomejom I. zasadania na najvyšej úrovni (“synax“) prvohierarchov najstarších miestnych Cirkví, ktoré sú známe ako „Pentarchia“ prvého tisícročia - Konštantínopol, Alexandria, Antiochia, Jeruzalem (bez Ríma) ako aj starobylá Cyperská cirkev, „aby prerokovali problémy týkajúce sa celku pravoslávia“. Tvrdil: „Nemôžeme v žiadnom prípade súhlasiť s ideou, podľa ktorej tá alebo oná z Cirkví by mala byť „osou“ (pivot) svetoOdkaz sv. Cyrila a Metoda


Zo sveta vého pravoslávia pod zámienkou, že jej štatút autokefality je starší než štatút iných Cirkví“. Takáto koncepcia by doviedla k tomu, že by sa pravoslávie delilo na „Cirkvi prvej kategórie“ a „Cirkvi druhej kategórie“ - povedal metropolita Hilarion. „Ak chceme dôstojne pripraviť a realizovať celopravoslávny snem, je potrebné, aby sme sa opierali o ekleziologicku koncepciu, ktorá zjednocuje všetky Pravoslávne cirkvi a nevymýšľať nové koncepcie, ktoré môžu priniesť iba rozdelenie a ťažkosti“, povedal. „My veľmi si ctime autoritu starobylých patriarchátov. Ale keď je otázka spoločných záležitostí /pravoslávia/ , je nutné to riešiť spoločne podľa princípov medzinárodnej spolupráce. Naším spoločným cieľom je konsolidovanie snáh všetkých miestnych Cirkví nezávisle od ich histórie a ich pôvodu tak, aby sme čelili rôznym problémom našej doby“, dodal metropolita Hilarion. RUSKO – Počas zasadania konaného v dobe 30. mája 2011, ktoré sa uskutočnilo v Petrohrade pod predsedníctvom moskovského patriarchu Kirila I., Posvätná synoda Ruskej pravoslávnej cirkvi sa rozhodla zriadiť šesť nových eparchií, z toho tri na Sibíri. Tobolská eparchia na západnej Sibírii bola rozdelená na tri eparchie - Tobolsk, Chanty, Iamalo - Krasnojarsku eparchiu na dve eparciálne okruhy (entity)- Jenisejská a Krasnojarsk. Saranská eparchia , ktorá sa nachádza v Mordovii (juhovýchod európskeho Ruska), bola rozdelená na tri eparchie – Saransk, Krasnosloboda a Ardatovo. Okrem toho zriadila druhú eparchiu Moskovského patriarchátu v Estónsku s biskupským sídlom v meste Narva. RUSKO – Vedúci oddelenia vonkajších vzťahov Moskovského patriarchátu volokolamský metropolita Hilarion (Alfejev) uskutočnil v dobe od 19. - 21. júla t.r. cestu do viacerých 9/2011

miestnych pravoslávnych cirkví v juhovýchodnej Európe. Dňa 19. júla sa metropolita Hilarion rozprával v Bukurešti s rumunským patriarchom Danielom. Na druhý deň navštívil v Belehrade patriarchu Irineja. Potom sa vydal do Podgorice, kde sa stretol s čiernohorským metropolitom Amfilochijom. Podľa dobre informovaných kruhov táto cesta k Rumunskej a Srbskej cirkvi predpokladá vypracovanie odpovede Moskovského patriarchu na zvolanie zasadania na najvyššej úrovni (synax) starobylých miestnych Pravoslávnych cirkví (Konštantínopolský patriarchát, Alexandrijský, Antiochijský a Jeruzalemský patriarchát ako aj Cyperská cirkev) za účelom preskúmania stavu medzipravoslávnych vzťahov. Synax zvolal ekumenický patriarcha Bartolomej I. RUSKO – Niektorí ruskí poslanci sa vyslovili proti myšlienke inštalovať v Kremli rezidenciu prvohierarchu Ruskej pravoslávnej cirkvi. Túto myšlienku vyslovila skupina osobností blízkych Cirkví po oznámení, že niektoré prezidentské kancelárie Ruskej federácie skoro opustia Kremeľ a presťahujú sa do nového komplexu, kde budú sústredené všetky ústredné úrady štátu. Poslanci tvrdia, že Moskovský patriarchát má svoje sídlo v monastieri sv. Daniela. Treba však povedať, že od roku 1325 do 1917 biskupi mesta Moskva, ktorí mali nasledovne titul metropoliti (do roku 1589), potom patriarchovia (do roku 1700), potom znovu metropoliti do roku 1917 mali oficiálnu rezidenciu v Kremli v Čudovom monastieri neďaleko katedrály Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Žiaľ, Čudový monastier ako aj viacero chrámov v hradbách Kremľa bolo zničených v rokoch 1920-1930. Vybral a z francúzštiny preložil Mgr. Pavel Tkáč 37   

E


Zo sveta

Zo zdrojov Tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska Vatikán/Grécko (2. september, RV) - Pápež Benedikt XVI. napísal list účastníkom kresťanského sympózia s témou „Svedectvo Cirkvi v súčasnom svete“, ktoré sa konalo v Solúne od 30. augusta a dnes sa končí. Svätý Otec v dokumente, adresovanom kardinálovi Kurtovi Kochovi, predsedovi Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov, doceňuje túto chvályhodnú iniciatívu rímskej Pápežskej univerzity Antonianum a Fakulty pravoslávnej teológie Aristotelovej univerzity v Solúne a  píše: „V skutočnosti sme v súčasnom svete svedkami protichodných javov: na jednej strane je to všeobecne rozšírený nezáujem alebo aj necitlivosť v konfrontáciách s transcendentnom, na druhej strane sú tu početné dôkazy, ktoré svedčia o trvalej hlbokej túžbe mnohých sŕdc po Bohu. Tá sa prejavuje rôznymi spôsobmi a privádza veľký počet mužov a žien k postoju úprimného hľadania.“ „Súčasný kultúrny, sociálny a ekonomický kontext krajín kladie pred katolíkov a pravoslávnych rovnaké výzvy“, uvádza sa ďalej v citovanom liste, čím Svätý Otec zdôrazňuje ekumenický charakter sympózia, ktoré malo za cieľ umožniť vzájomnú informovanosť o spoločných problémoch, prezentáciu špecifík rôznych prístupov, sprostredkovať tiež výmenu nápadov a skúseností v prostredí bratskej lásky. „Už vzájomné pochopenie našich tradícií

a úprimné priateľstvo samy o sebe prispievajú k jednote kresťanov“, tvrdí Benedikt XVI. a cituje svojho predchodcu, Božieho služobníka Pavla VI., ktorý v exhortácii Evangelii nuntiandi napísal: „Ako hlásatelia evanjelia nesmieme predstupovať pred veriacich rozdelení a s odlišným názorom na sporné otázky. Tým dávame zlý príklad. Naopak, máme byť ako ľudia so zrelou vierou, ktorí sa vedia spolu zísť, hoci medzi nimi aj pretrváva určité napätie, a to práve vďaka tomu, že spoločne, úprimne a nezištne hľadajú pravdu. Skutočne, osud evanjelizácie sa spája so svedectvom, ktoré vydáva Cirkev o jednote. Z toho vyplýva dôležitosť a vážnosť našej zodpovednosti, ale aj našej útechy“ (Evangelii nuntiandi, č. 77). V závere listu účastníkom kresťanského sympózia o svedectve Cirkvi v súčasnom svete pápež Benedikt XVI. zdôrazňuje potrebu príhovoru svätého apoštola Pavla, ktorý ohlasoval evanjelium v Solúne s osobitnou láskou, aby nové ohlasovanie evanjelia v súčasnom svete malo evanjelizátorov, ktorí budú oduševnení rovnakým apoštolským zápalom ako sv. Pavol. List uzatvára vyjadrením ľudskej i duchovnej podpory iniciatívam a úprimným snahám zainteresovaných, a to najmä prostredníctvom svojej modlitby a apoštolského požehnania. Národný odkaz je slovenský a kresťanský internetový časopis, ktorý je písaný hlavne Vami. Chceme ponúknuť informácie, ktoré bežne v neslovenských médiách na Slovensku nenájdete. Ponúkame iný pohľad na domácu, ale aj zahraničnú politiku, náboženstvo a problémy v spoločnosti, ktoré nám nie sú ľahostajné a o ktorých treba diskutovať. www.narodnyodkaz.sk

38 B

Odkaz sv. Cyrila a Metoda


Blahoželania BLAHOŽELANIE V živote slávime rôzne udalosti, jubileá či iné dôležité medzníky. Vždy je to radostná príležitosť, za ktorú ďakujeme Bohu. Takú radostnú chvíľu pri príležitosti svojich vzácnych 60. narodenín prežíva náš drahý jubilant, prot. Mgr. František GREŠ. Ako oddaný pravoslávny duchovný vyoral nezabudnuteľnú brázdu na duchovnom poli, do ktorej sial semienka Božieho slova. Ale aký by to bol duchovný, keby neniesol svoj duchovný kríž. Kríž je bytostne spojený s naším životom, ako je spojený Christos s krížom. Niekedy, ako by ho bolo málo, Boh nám možno pre nás z nevysvetliteľných príčin a dôvodu prikladá ešte viac. Tak to bolo aj v živote otca Františka. V ostatných rokoch mu Boh priťažil kríž a to tým, že jeho milovaná manželka odišla do večnosti a to ho svojím spôsobom poznačilo. Otec František sa napriek tomu nevzdáva a bojuje dobrý boj viery. Chrám je pre neho druhým domovom, v ktorom nachádza duchovnú útechu. Drahý náš otec, pri príležitosti Tvojich narodenín Ti chceme zablahoželať k tomuto krásnemu jubileu. Ďakujeme za Tvoje sväté modlitby, ochotnú pomoc i povzbudivé slová a vyprosujeme Ti od nebeského Otca do ďalších rokov pevné zdravie a hlavne hojnosť Božej milosti. Na mnohaja i blahaja lita! Tvoje deti a svokra Anna

Posmrtná spomienka Dňa 22. septembra 2011 uplynulo 5 rokov odo dňa, kedy si všemohúci Boh povolal do nebeského domu manžela, otca, starého otca, kurátora a hlavne dobrého človeka Emila BUČKA z obce Soboš v okrese Svidník. Zosnulý brat Emil sa pričinil o výstavbu nového pravoslávneho chrámu, organizoval prácu ako aj finančné zbierky. Dodnes je citeľný jeho odchod pri zveľaďovaní chrámu, ako aj organizovaní prác súvisiacich s chodom cirkevnej obce. Náhla smrť mu nedopriala tešiť sa zo svojich blízkych a spoločne sa modliť v chráme, ktorý mal veľmi rád, pretože miloval Boha. Lásku k Bohu odovzdal ako odkaz svojej manželke Márii, deťom Jaroslavovi a Renáte s rodinami, ktorí sa snažia vo svojich srdciach žiť s láskou k Bohu a spomienkou v modlitbe na svojho manžela a otca Emila. Vičnaja jemu pamjať! 9/2011

39  

E


Nekrológ Posmrtná spomienka Dňa 30. mája o 23.50 hodine dotĺklo srdce nášho brata v Christu Andreja VANČÍKA, manžela, otca, starého otca, dobrého človeka a nemenej i dobrého kresťana Pravoslávnej cirkevnej obce Kružľová. Zosnulý sa narodil 8. 10. 1926 v Kružľovej. Spolu s manželkou Máriou vychovali dve deti - dcéry Nadeždu a Ľubu, ktorým bol nielen milujúcim otcom, ale viedol ich aj k láske k Bohu a usporiadanému kresťanskému životu. Tento jeho dobrý vzťah k Cirkvi i chrámu dosvedčuje skutočnosť, že tak manželka Mária, ako aj dcéra Nadežda, ktoré majú svoje zdravotné problémy, s nezištnou láskou a ochotou pri bohoslužbách vedú cirkevný spev a to nielen na našej cirkevnej obci, ale aj na cirkevných obciach patriacich do našej materskej cirkevnej obce. Nebohý pracoval v štátnej správe ako úradník a bol veselej povahy. Bol to človek veľkého entuziazmu a pracovitosti. Do chrámu prichádzal pravidelne a veľmi rád, lebo v chráme pri bohoslužbách nachádzal duchovnú útechu a cítil sa šťastne. Zúčastňoval sa, pokiaľ bol zdravý, na všetkých spoločenských udalostiach v obci, nakoľko jeho účasť bola žiaduca zo samotnej povahy i dobrosrdečnosti. Jeho životné krédo, ako sám hovorieval, bolo: „Všetko je možné urobiť, keď je dobrá vôľa a ochota“. Veľa hodín odpracoval pri výstavbe chrámu a bol šťastný, keď stavba bola ukončená a chrám bol posvätený. S trpezlivosťou a oddanosťou na milosť Božiu dokázal znášať dlhú a ťažkú chorobu, posilujúc sa sv. tajinami pokánia a Eucharistie, aby bol vždy pripravený, keď nastane čas povelu Všemohúceho, že sa ma pobrať do večnosti k svojmu Stvoriteľovi Bohu na miesta, kde nie je žiadna bolesť, smútok, ani vzdychanie, ale život nekonečný. Za zosnulým Andrejom smúti nielen jeho rodina, ale aj všetci veriaci cirkevnej obce, avšak za príkladnú jeho prácu v prospech Cirkvi i samotnej obce budeme naňho spomínať s láskou vo svojich modlitbách. Pohrebné obrady dňa 2. 6. 2011, t. j. na prazdnik Voznesenia Hospodňa vykonali: jerej Peter Savčák zo smútočným slovom, pri ktorom aplikoval hodnoty duchovného života, jerej Pavel Bobak, jerej Marián Derco a prot. Demeter Lipinský, miestny duchovný, ktorý predniesol rozlúčkové slovo: „Umrel, ale jeho život je skrytý s Christom v Bohu“ (Kol 3, 3). Za modlitby a kvetinové dary všetkým zúčastneným ďakuje smútiaca rodina. Vičnaja jemu pamjať! Prot. D. Lipinský, duchovný

40 B

Odkaz sv. Cyrila a Metoda


Vďaka Vám , Ľutinčania! Na prešovskom hlavnom cintoríne, v sektore „Čierny kríž“, sa nachádza prenesený (prepochovaný v roku 1974 z tzv. Obecného cintorína pre výstavbu Domu smútku) hrob otca protojereja Vasilija SOLOVJOVA (16.12.1895 – 28.12.1949), „jedného z prvých bojovníkov za ustanovenie sv. pravoslávia na „Prjaševščine“, „nastojateľa“ pravoslávneho chrámu v Prešove a hlavne v obci Ľutina v okrese Sabinov, kde pôsobil od roku 1930 do svojej smrti. O hrob sa starala a platila poplatky rodina Kožuchová (z rodu o. Cugleviča) z Prešova. Na hrobe odvtedy zanechali stopu vandali, bola strhnutá a odcudzená fotografia nebohého. Osoba, jeho pôsobenie, charitatívna, liečiteľská a duchovná činnosť, výstavba chrámu, zriadenie svojpomocného družstva zaujala Ing. Valéria Kulackého z českého mesta Chomutov, ktorého mama pochádza z obce Ľutina a  osobne sa veľmi dobre poznala s rodinou duchovného. Podarilo sa mu vyhľadať jeho príbuzných v Česku a v štátoch Európy, spracoval jeho ťažký, zložitý príbeh na územiach Ruska, Ukrajiny, Poľska, Česka a Slovenska. Pán Kulacký inicioval opravu hrobu, obnovenie nápisu-epitafu, dal zhotoviť novú fotografiu, ktorú pripevnil na náhrobník, úpravy u miesta vykonala občianka Ľutiny Pavlína Pulščaková. Všetko bolo vykonané k sviatku Uspenija Presvjatoj Bohorodici i chrámovej slávnosti. Po oprave hrob posvätil „nastojateľ“ pravoslávneho chrámu v Ľutine o. Dimitrij Paster. Je to skutočne vysoko humánne neoceniteľné počínanie človeka, ktorý nebohého nepoznal. A koľko hrobov zosnulých duchovných po našich obciach sa nachádza v dezolátnom stave, ktoré by potrebovali ruky ľudí, podobných pánovi Kulackému. Štefan Juričko, Prešov

9/2011

41  

E


Odkaz sv. Cyrila a Metoda

09 11

42 B

Zapov¡t sv. Kirila ¡ Meçod¡ä

Odkaz sv. Cyrila a Metoda


Chrámový sviatok v Ladomirovej

Mariánska púť a chrámový sviatok v Ľutine


Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Mesačník Pravoslávnej cirkvi na Slovensku

Zapov¡t sv. Kirila ¡ Meçod¡ä

Roč. LVII/2011

ISSN 0139-9012

September 2011

9 Celoeparchiálne slávnosti v Nižnej Rybnici

Tradičná duchovná púť na hôrku Háj v Jarabine

Sťatie hlavy sv. Jána Krstiteľa - Usiknovenije

OCaM09-2011  
OCaM09-2011  

2011 - Septembrové číslo mesačníka Odkaz sv. Cyrila a Metoda, ktorý za sebou nesie 60-ročnú históriu a je s obľubou čítaný vo viacerých kres...

Advertisement