Page 1

R E D A K Č N Naši ôsmaci: E. Súkeník, P. Hatala, M. Kováčiková, D. Kákošová

Á R A D A

V. Minarovičová

D. Košík

N. Ľupták

POD LUPOU časopis ţiakov Základnej školy Valentína Beniaka s MŠ Chynorany. Vydáva vedenie školy. REDAKČNÁ RADA: PhDr. Denisa Horváthová (zodpovedná), Mgr. Marek Olšanský Kristína Čimborová, Laura Gálisová, Dominik Košík, Kristína Krpelanová, Norbert Ľupták, Peter Hatala, Dominika Kákošová, Miriama Kováčiková, Anton Podoba, Erik Súkeník, Andrej Mozola, Dominik Hunka, Veronika Minarovičová, Peter Škorec, Martin Magdolen ADRESA REDACIE: POD LUPOU, ZŠ V. Beniaka s MŠ Chynorany, Školská 186/13, 956 33 Chynorany; www.zschynorany.edu.sk

Časopis žiakov Základnej školy Valentína Beniaka s MŠ Chynorany Občasne vychádzajúci časopis

4. ročník,

číslo 2,

jún 2011


O B S A H:

Nové

tváre

v

Redakčne j

r a d e:

- Rozlúčka deviatakov

- Rozhovor s pánom učiteľom T. Obžerom

- Zázračný kufor na chynorianskej stanici A. Mozola

M. Magdolen

P. Škorec

- Vtipy, osem smerovky a zábava

- Venček 2011

- Strastiplná cesta za úspechom

- Deň narcisov

Šiestačky: L. Gálisová a K. Čimborová

...a iné...


Interview pánom učiteľom TOMÁŠOM OBŢEROM Prišiel začiatkom školského roka. Nový učiteľ dejepisu a občianskej náuky! Ako sa mu darilo na prvom pôsobisku? Aký vlastne je?

1. Ste novým učiteľom v našej škole, ako sa Vám tu páči ? Tak túto štandardnú otázku dostávam veľmi často – je pre mňa veľmi dôleţité, ţe moja odpoveď sa počas roka nezmenila a i teraz môţem vyjadriť veľkú spokojnosť. Ja som si nevyberal povolanie náhodne, neštudoval som s cieľom robiť v ţivote niečo iné, ak sa vyučím. I napriek tomu viem, ţe ţivot prináša rôzne uličky a cesty, ktoré človeka vábia. Po ukončení VŠ som mal nejednu ponuku, ktorá sa netýkala iba učiteľskej pozície. Samozrejme, ţe mi bolo ťaţko, keď som musel odbíjať ponuky najmä mojich rovesníkov, ktorí sa ihneď rozliezli za uplatnením nie len po Európe. To však bolo ich riešenie, ich sen – môj je momentálne tu. Áno, i keď to znie moţno zvláštne, ja si sny plním na ZŠ Chynorany. 2. Ako ţiak ZŠ ste mali radi dejepis ? Aké dejiny Vás najviac zaujali ? Jedna z najľahších otázok, na ktorú sa i napriek tomu ťaţko odpovedá. Vysvetliť môj vzťah k dejinám na pár riadkov je náročné, ale pokúsim sa to zhrnúť vetou básnika: ,, Dejiny študujeme preto, aby sme rozumeli dobám minulým lepšie, neţ tí, ktorí v nich ţili. ” 3. Obľúbili ste si nových kolegov ? Moji spolubojovníci, s ktorými spolupracujem deň čo deň, sú úţasní – počas môjho, síce doposiaľ krátkeho účinkovania som sa nestretol s negatívnym prejavom voči mojej osobe. Všetci mi pri mojich chybách trpezlivo pomáhajú, čo ma samozrejme obrovský význam pri mojom napredovaní. 4. Spomínate si na prvý týţdeň v škole ? Aké boli vaše prvé pocity ? Je zaujímavé počuť to z úst ,, dejepisára ”, ale aţ vďaka vašim otázkam sa pozastavujem nad svojou minulosťou. Hodnotiť určite budem, ale nakoľko je okolo mňa strašne veľa nových vecí, moje myšlienky hľadia do budúcnosti. Jednoznačne však musím povedať, ţe je pre mňa príjemné vrátiť sa na MOJU ZŠ, a tým jej splatiť akýsi pomyselný dlh – dala mi predsa veľa! 5. Páči sa vám naše rádio ODKAZOVAČ? Naše a hlavne VAŠE rádio je pre mňa jednou z najmotivujúcejších vecí tu. Páči sa mi, ţe tvorcovia preukazujú veľkú fantáziu a túţbu po vysielaní. Síce školské rádio nie je pre mňa novinkou, i tak ma vo viacerých stránkach

prekvapilo. Netreba však zabúdať na to, ţe vţdy je čo zlepšiť – zapojme do vysielania viacerých! 6. Čo by ste chceli na našej škole zmeniť? Škola ako taká prešla v poslednom období výraznými zmenami, ktoré kaţdý z nás musí (ak chce) vidieť. Môj prínos bude spočívať najmä v práci na zlepšení vzťahov medzi ţiakmi – pokúsim sa najmä zjemniť aroganciu a negatívne vzťahy, pretoţe Wir muSen zusammenhalten (Musíme si pomáhať). 7. Uspeli ste tento rok so ţiakmi na nejakej súťaţi? Kaţdý háčik, ktorý rybárovi zaberie, moţno hodnotiť ako úspech, i keď mu v konečnom zúčtovaní klzká ryba ,,zdrhne”. Môj úspech je najmä to, ţe som zlákal na svoju stranu (i keď niekedy po ťaţkom boji) viacerých z nás. Kaţdému, kto sa akýmkoľvek spôsobom zapojil do mojej hodiny patrí veľká vďaka. Pokiaľ ide o viditeľné úspechy na piedestály, tak musím a najmä chcem spomenúť 3. miesto na okresnom kole dejepisnej súťaţi 13. komnata. 8. Ako trávite svoj voľný čas, športujete? Cestujete na miesta, ktoré sú historicky známe? I keď to moţno na prvý pohľad nevyzerá som akčný a aktívny človek – i keď niekedy spomalený. Takmer pravidelne plávam, behám, bicyklujem a hrávam futbal, ping – pong či náročný badmington. Všetci, čo ma poznajú vedia, ţe ich ťahám na miesta, kde dlho ľudská noha nevstúpila – samozrejme mám na mysli turistické destinácie našich kamenných stráţcov či štítov našich hôr. Sme veľmi radi, že pán učiteľ bol taký ochotný odpovedať na naše otázky. Prajeme mu príjemné prázdniny a úspešný začiatok nového školského roka! Peter Hatala, Miriama Kováčiková


VENČEK

2011

Je február 2011 a tak sa začína šialenstvo menom „Venček“ a všetko, čo k tomu patrí. Hlavne my, dievčatá, sme podľahli davovej psychóze a v presvedčení, ţe máme málo času, sme sa riadili heslom: ,,čím skôr, tým lepšie“. Samozrejme, ţe sa našli aj výnimky. Postupne sme presnorili doslova kaţdý kút predajne, do ktorej sme vkročili. A verte, ţe málo ich určite nebolo. No oplatilo sa. Šťastné a spokojné so svojím výberom sme sa netrpezlivo tešili na deň D. A chalani? Zase to mali jednoduchšie. Ako vţdy. Oblek, košeľa, kravata, topánky a hotovo. Teda aspoň z môjho pohľadu. Na hodinách spoločenských tancov a správania sme si pod dozorom našich tancmajstrov Ivanovičových zdokonaľovali naše spočiatku nesmelé tanečné pohyby a kreácie. Noc sa míňala s nocou a my sme sa prebudili do krásneho a pre nás veľmi výnimočného dňa. Pobrali sme sa do Katolíckeho domu, na miesto, kde sme mali predviesť všetko, čo sme sa za ,,tie stredy“ naučili, aby sme mohli dokončiť posledné vylepšenia a aby bolo všetko tip-top. Na obed sme sa pobrali domov, naplnili si ţalúdky, dievčatá si dali u kaderníčok spraviť „frizúru“. Ešte si doma precvičiť posledné detaily a mohli sme sa pobrať do Katolíckeho domu. Tam uţ vládol čulý ruch. Hodiny tikali a odbila 17. hodina. Všetci stíchli a čakali, čo sa bude diať. S mierne roztrasenými kolenami zo zodpovednosti, ktorá ich čaká, sa vybrané tanečné páry presunuli na parket, aby všetkým dokázali, čo v nich je. Som presvedčená o tom, ţe sa vôbec nemuseli báť (a moţnoţe sa ani nebáli), pretoţe to dopadlo na výbornú aj s hviezdičkou. Po úvodnom valčíku sme prišli na parket uţ všetci. Tam sme postupne odtancovali tance (waltz, jave, cha-cha, rumba, valčík,

tango, polka, foxtrot). Po tejto ,,makačke“ sme mali menšiu prestávku, aby sme sa mohli občerstviť a osvieţiť. Nasledovala pre nás najlepšia časť – výber kráľa a kráľovnej Venčeka. Po miernom chaose kto komu dal a či toľko koľko chcel (chalani srdiečka a dievčatá venčeky), sa z dievčat a chalanov vybrala pätica s najväčším počtom venčekov a srdiečok . Tí pod dohľadom poroty zloţenej z tancmajstrov a zopár rodičov tancovali určité druhy tanca. Porota mala veru neľahkú úlohu – vybrať najlepších z najlepších. Nakoniec sa kráľom stál Jakub Marko a kráľovnou Katarína Chrenková, obidvaja z 9.A. Tým sa pre nás akoby ,,povinná jazda“ skončila a mohli sme si v jednotlivých tanečných kolách ,,zatrsať“ dosýtosti. Minúty lietali ako šialené a my sme sa ako ,,Popolušky“ museli vrátiť domov, keď odbila polnoc (samozrejme plní dojmov a záţitkov, ktoré ostanú navţdy vryté v našej pamäti a na ktoré budeme s úsmevom spomínať roky rokúce). Veronika Minarovičová


Zázračný

kufor

na chynorianskej

stanici

Slnko uţ od rána usilovne svietilo a vyzeralo to, ţe bude krásny slnečný deň. My, divadelníci, sme sa chystali na menší výlet. Čakala nás totiţ nesúťaţná prehliadka v Bojniciach s názvom Divadelné talentárium. Tejto prehliadky sa zúčastňujeme kaţdý rok. Aj tento rok sme sa tam veľmi tešili, veď budeme poslednýkrát v tomto školskom roku hrať divadlo. Predsa si to nemôţeme ničím a nikým pokaziť. Konečne prišiel vlak. Nastúpili sme a hurá do Bojníc! Ako tak cestujeme, počúvame hudbu, smejeme sa, rozoberáme rôzne témy, niekto príde k pani učiteľke a pýta sa, kde je kufor. Pani učiteľka hovorí: „Vy ste ho nezobrali?!“ „Áno, zobrali, ale on tu nie je!!“ Pani učiteľka neverila vlastným očiam a my tieţ. Ako sme mohli kufor zabudnúť na stanici? Potrebujeme

páčilo. Kaţdý divadelný súbor dostal knihu a diplom za účasť. Túto knihu sme my, divadelníci, venovali školskej kniţnici. Naplnení radosťou z dnešného dňa sme sa pobrali domov. Tento deň priniesol veľa krásnych záţitkov, utuţených priateľstiev a mnoho nových skúseností. Divadlo nás jednoducho, baví. V divadelnom krúţku nie sme z donútenia, ale preto, ţe to chceme my. Hoci sa veľakrát hádame, kričíme na seba, určite nie sme nepriatelia ani rivali, sme kolektív, ktorý si na seba zvykol. Kaţdého berieme takého, aký je, bez ohľadu na to, či je nízky alebo vysoký, či je pekný alebo škaredý.

nás láska k divadlu. No keby sme nemali takého úţasného pedagóga a reţiséra, tak by sme neboli takí, akí sme a divadlo, by nám nehovorilo vôbec nič. A preto, ďakujeme! Katka Chrenková

ho!!! Bez neho hrať nemôţeme, sú v ňom všetky potrebné rekvizity. A čo teraz? Rozmýšľame, čo urobíme. Pani učiteľke zíde na um, ţe zavolá na stanicu, či sa tam kufor ešte nachádza. Máme šťastie, pošlú ho najbliţším vlakom. Všetci sme si zhlboka vydýchli. Prvý záţitok je za nami. Druhý na nás ešte len čakal! Výluka a presúvanie sa z vlaku do autobusu a späť! Vlakom sme prišli do Prievidze, kde sme sa poprechádzali po námestí, navštívili mnoho obchodov a neskôr sme šli na autobus, ktorý nás odviezol do Bojníc. Pani učiteľka D. Horváthová sa vybrala s niektorými deckami na vlakovú stanicu, vyzdvihnúť uţ spomínaný kufor. Ostatný išli s p. uč. Somogyiovou. Autobus nás priviezol skoro k budove, kde prebiehalo Divadelné talentárium, a tak sme to nemali ďaleko. Vstúpili sme, vnútri sa zvítali a pobrali sme sa do pridelenej šatne. Zloţili sme si veci a čakali sme na pani učiteľku, kedy príde aj s kufrom. Onedlho sa vrátila a my sme mohli pokojne hrať. Len ešte bolo potrebné nafúkať fit lopty. S fúkaním bol menší problém pretoţe nikto fúkať nechcel a nakoniec sa pumpa trochu pokazila, ale pani učiteľka ju dala dokopy a lopty sme dofúkali. Uţ nám nič nestálo v ceste, ukázať všetkým, čo je v nás. Zahrať divadlo, ktoré sme tak dlho nacvičovali a na ktorom sme sa spolu s pani učiteľkou nielen potrápili, ale často aj veľmi nasmiali. Na javisku sme si to poriadne uţili. Vychutnali sme si potlesk a s dobrým pocitom sme z javiska odišli. Pozreli sme si aj ostatné divadlá, po ktorých nasledovala prestávka, aby porota zhodnotila naše účinkovanie na prehliadke. Táto prehliadka bola nesúťaţná, ale porota vţdy povedala ku kaţdému divadlu zopár slov, čo by mali zlepšiť alebo čo sa im naopak

Máme aj niečo spoločné, spája

Hlučné ticho a ich stratený a nájdený kufor


Strastiplná

cesta za úspechom...

Katarína Chrenková Nesnívali ste niekedy o tom, ţe sa vám splní to, po čom tak dlho túţite? Ja áno. Veľakrát. Zúčastňujem sa recitačných súťaţí, to uţ asi kaţdý viete. Nie vţdy sa mi však darilo, vlastne - iba posledné roky. Recitovať som začala na prvom stupni. Pamätám si, ako mi pani učiteľka vyberala rôzne rozprávky a príbehy. No prvý stupeň mi šťastie nepriniesol. Mamina mi hovorievala: ,, Katka, chceš ešte recitovať, veď sa ti stále nedarí a si z toho smutná?“ Viem, ţe mi chcela dobre, ale ja som to nevzdala. Vedela som, ţe aj na mňa príde rad, len treba čakať a byť trpezlivý. Z kaţdej súťaţe som si vţdy odniesla niečo nové, niečo, čo ma posúvalo ďalej. Veď nie je dôleţité vyhrať, ale zúčastniť sa. Prvé úspechy prišli aţ na druhom stupni. A tam som sa zúčastnila viacerých súťaţí v prednese, ale najväčším úspechom bola súťaţ s názvom „Rozprávkové vretienko“. Po úspešnej jazde v školskom kole prišiel šťastný okamih aj v okresnom kole. Nasledovalo krajské kolo. Pri vyhlasovaní výsledkov mi srdce bilo ako nikdy predtým, mala som pocit, ţe vyskočí z hrude. „Postup do celoslovenského kola...,“ znelo z úst porotkyne. „Do celoslovenského kola postupuje... Katarína Chrenková!“ Moja radosť bola obrovská. „Hurá! Ide sa do Bratislavy!“ Takto sa začal plniť môj sen. Nemyslela som si, ţe to vyjde aj tento rok, pretoţe tejto súťaţe som sa zúčastnila aj v minulom roku. Prešla som školským kolom, okresným a nakoniec aj krajským kolom. Do celoslovenského kola by som postúpila, ale bohuţiaľ, koná sa len kaţdé dva roky. Takţe to znamenalo veľkú smolu. Predstavte si, vyhráte, ale celoslovenské kolo sa neuskutoční. Mrzelo ma to, ale čo sa dalo robiť. Tento rok som to teda skúsila znovu. Viete, nebolo ľahké obhájiť prvenstvo z minulého roka. S pomocou pani učiteľky som to dokázala. Spolu sme to dokázali! Cesta do Bratislavy trvala necelé dve hodiny, ale nám s pani učiteľkou to bolo jedno, ani sme sa nenazdali a uţ sme videli bratislavskú stanicu. Vystúpili sme. Blúdiac po stanici sme konečne našli prístroj na kúpu lístkov. Čítame a hľadáme, ktorý si kúpime. Vtom pani učiteľka nájde najlacnejší lístok “dospelý a pes“. „No prepáčte, pani učiteľka, ale ja sa nebudem tváriť ako pes. Haha!“ Samozrejme, ţe pani učiteľka kúpila iný lístok! Ako tak čakáme na autobus do Karlovej Vsi, vedľa nás sa postavili bezdomovci. Nesmejem sa z ľudského nešťastia, ale toto prekročilo všetky hranice. Postavili sa tesne pred nás, asi na 20 centimetrov. Nenápadným, pomalým krokom sme sa presúvali od nich ďalej. Netrpezlivo sme pozerali na hodinky, kedy uţ konečne ukáţu čas príchodu autobusu. Áno! Je tu! Záchrana! Ako rútiace strely sme vkĺzli dnu. Ešte dobre, ţe oni zostali vonku. Dobre, nechajme tých nešťastných ľudí uţ tak. Po príchode do školy, kde súťaţ prebiehala, sme stretli známeho herca, Romana Pomajba. Do očí nám bil jeho oslnivý úsmev, ktorým je známy. Nesmelo sme sa pozdravili. Organizátori nám pripravili pestrý program. Videli sme bábkové divadlo. Spoznali sme členov poroty. Trochu sme sa pred recitáciou poprechádzali, aby zo mňa opadol stres a vyskúšala som si nástup i hlas. O chvíľu prišli porotcovia. A všetko sa začalo. Odrecitovala som svoju ukáţku najlepšie, ako som mohla a vedela. Nebolo to príliš ľahké, pretoţe u mňa

ešte doznievala choroba, ale zvládla som to. Po súťaţi sme šli na obed, urobili sme veľa fotiek, pohojdala som sa na koníkovi, pošmýkala na šmýkalke na detskom ihrisku. Určite si myslíte, ţe som ako malé dieťa! Ale mala som výbornú náladu. Pred vyhlásením výsledkov zostávalo ešte veľa času. Aby sme sa nenudili, mohli sme si pozrieť vynikajúci folklórny súbor Čečinka. Čas veru ubehol rýchlo, pomaly sme sa zberali na záverečný ceremoniál. S napätím sme čakali, ako to dopadne. Pre mňa bolo výhrou uţ to, ţe som sa dostala aţ tak ďaleko. Predsedníčka poroty začala odovzdávať diplomy za účasť a volala súťaţiacich po piatich na pódium. Nedočkavo sme počúvali. Moje meno v prvých 3 pätkách neodznelo, napätie stúpalo. Moje oči sa upriamili na pani učiteľku, plné nedočkavosti uţ ani neobsedíme na stoličkách... „3. miesto získava... Katarína Chrenková!“ Neveriacky som kráčala dolu schodmi, v hlave mi vírilo tisíc myšlienok. Slzy sa mi tlačili do očí a srdce mi prudko búšilo. Je neuveriteľné, ţe po toľkých rokoch to vyšlo! Dosiahla som to, po čom som tak dlho túţila. Túto chvíľu nemoţno ani opísať, to musíte zaţiť! Na Bratislavu budem mať mnoho spomienok zo záţitkov, nezabudnuteľných chvíľ, ktoré sa mi vryli do pamäte a zastanú tam navţdy. Som nesmierne šťastná, ţe som to nevzdala, ţe som bojovala, aj keď sa mi nie vţdy darilo, moja snaha nebola márna. Veľké Ďakujem posielam pani učiteľke Deniske Horváthovej za to, ţe so mnou vydrţala, pripravovala ma, verila mi a vţdy, keď som potrebovala, nepovedala nie. Pani učiteľka je Človek s obrovským srdcom a s veľkou láskou k divadlu, prednesu, jednoducho – s láskou k umeniu. Preto by som vám chcela povedať, bojujte do úplného konca, i keď sa vám nebude dariť, nevzdávajte sa, ten pocit za to stojí!

K. Chrenková


ROZLÚČKA

DEVIATAKOV OLYMPIÁDA v ľahkej atletike

„Končí ten čas, čo bol plný najkrajších hodín a dní...“ Takto znejú slová piesne, s ktorou sa kaţdoročne lúčia deviataci. Ani tento rok tomu nebude inak. Čas rozlúčky sa neúprosne blíţi. Uţívame si posledné chvíle strávené v našej škole. Zostanem nám na ňu mnoho spomienok, zábavných momentov a nezabudnuteľných priateľstiev. V pamäti nám navţdy zostane náš prvý deň v škole. Plní neistoty a očakávaní sme prekročili brány školy. Spoznali sme pani učiteľku, nových spoluţiakov. Pred nami bol prvý stupeň. Okrem učenia aj rôzne výlety, exkurzie. V 2. ročníku sme sa zúčastnili plaveckého výcviku. Nikdy nezabudneme na 3. a 4. ročník. Mali sme moţnosť ísť do školy v prírode do Patrovca. No nemyslite si, ţe sme chodili iba po výletoch. Naučili sme čítať, písať, počítať a postupne sme sa zlepšovali. Po úspešnom zvládnutí 1. stupňa nasledoval stupeň vyšší. Na 2. stupni nás uţ učili viacerí učitelia, pribudli nám nové predmety. Učenie bolo čoraz náročnejšie, ale snaţili sme sa to zvládnuť. V ôsmom ročníku sme si vyučovanie spestrili lyţiarskym kurzom. Naučili sme sa lyţovať, po večeroch sme sa zabávali na diskotékach či pri rôznych súťaţiach. Nakoniec sme sa dostali aţ do deviateho ročníka. S týmto ročníkom je spojený aj Monitor. Dlho sme sa naň pripravovali, aby sme ho dobre napísali a prijali nás do stredných škôl. No najviac sme sa tešili na tanečný kurz a Venček. Deň Venčeka určite zostane neopakovateľným a výnimočným pre kaţdého z nás. Onedlho sa deviaty ročník skončí a naše cesty sa rozídu. Kaţdý pôjdeme vlastnou cestou. V tejto škole sme prekonali viaceré nástrahy a komplikované situácie, s ktorými sme sa museli popasovať. Touto skúškou ţivota sme ale prešli. A tak sa teda lúčime! Prajeme všetkým krásne prázdniny a do ďalšieho roka mnoho chuti a elánu. My odchádzame, ale stopy po nás určite nejaké zostanú... K. Chrenková, K. Podhorská, S. Bezáková, D. Krčmáriková

Dňa 11. - 12. 5. 2011 sa uskutočnilo okresné kolo v atletickej olympiáde v Chynoranoch. Prišli žiaci z iných škôl a miest. Všetci sa pripravovali na našu olympiádu. Aj v škole V. Beniaka Chynorany s materskou školou sa naši žiaci pripravovali. Skoro každý deň trénovali pod vedením pána učiteľa P. Vraňáka a všetko bolo pripravené na atletickú olympiádu. Z minuloročnej olympiády máme veľa zážitkov. Všetci povzbudzovali školu Chynorany. Prišlo tam aj veľa cudzích žiakov, ktorí povzbudzovali tú ich školu. Tohtoročná olympiáda bola tiež taká dobrá a možno aj lepšia. Naša škola sa umiestnila na 1. mieste v družstve chlapcov.

P. Gális

Slávnostné otvorenie OOĽA


Beniakove

Chynorany 2011

V dňoch 29. 3. - 30. 3. sa uskutočnila okresná súťaţ umeleckého prednesu, ktorá nesie názov po významnom

slovenskom

básnikovi,

rodákovi

z Chynorian VALENTÍNOVI BENIAKOVI.

N OV Á MULTIMEDIÁLNA UČEBŇA Dňa 29. 3. 2011 sa v našej škole otvorila nová multimediálna učebňa. V poradí 3. počítačová učebňa v našej škole. Sú tam notebooky, interaktívna tabuľa, plávajúca podlaha, stoličky, stoly. Ţiaci sa tam učia mediálnu výchovu , informatiku a iné predmety. V učebni je 22 notebookov. Z mediálnej učebne sa dostaneme hneď do kniţnice. M. Romanová

Túto súťaţ mala moţnosť organizovať naša škola v spolupráci s CVČ Relax v Partizánskom. Ako všetky predchádzajúce roky sme sa všetci snaţili, aby sa u nás hostia, súťaţiaci i pedagógovia cítili príjemne. Tento rok sme si pre nich pripravili divadelnú hru ZÁZRÁČNÝ KUFOR od D. Heviera, ktorú s radosťou zahralo HLUČNÉ TICHO počas otváracieho ceremoniálu.

V prvý deň si hostia mali moţnosť pozrieť DRK

29.3.2011 sa otvorila nová PC učebňa 3. Mali sme uţ 2 učebne, ale táto tretia je najlepšia. Sú tam pekné notebooky, plávajúca podlaha a sú tu poličky, v ktorých sú vystavené rôzne časti PC. Máme tu interaktívnu tabuľu, kopírku, tlačiareň a posúvacie dvere, ktorými sa dostaneme do školskej kniţnice. Sme tu trochu obmedzení kvôli bezpečnosti, ale inak je to fajn. Dúfam, ţe sa to bude rozvíjať len k lepšiemu. M. Kmotorka

ČMÁRANICE s básňou od Ľ. FELDEKA – Cesta okolo Slnka. Za podaný výkon sme si právom odniesli 1. miesto a postup do krajského kola súťaţe PODJAVORINSKEJ BZINCE.

Naša škola sa stala opäť veľmi úspešnou.

Domov sme si s úsmevom na tvári odniesli : -4 prvé miesta (K. Chrenková, N. Rosová, D. Bezáková, Čmáranice) -1 druhé miesta (M. Zubaj) -3 tretie miesto (V. Olšová, D. Chrenková, K. Ježová) V krajskom kole sme získali 3 druhé miesta: N. Rosová, Čmáranice a Hlučné ticho a na 3. mieste skončila D. Bezáková) Výhercom aj zúčastneným srdečne gratulujeme !

Túto učebňu nájdete na budove prvého stupňa. Páči sa mi na nej, ţe sme hneď vedľa kniţnice. Sú tam pekné notebooky a dobre sa na nich pracuje. Je tu interaktívna tabula, ktorá bola určite veľmi drahá. Na poličkách môţeme vidieť veci, ktoré sú z počítačov. Chodia sem ţiaci na hodinu mediálnej výchovy. Učíme sa robiť články do školských novín a aj iné veci. A dúfam, ţe to tu bude len a len lepšie. V. Vrždiak

N. Rosová Pohľad do multimediálnej učebne


V T IP Y

Deň narcisov Dňa 15. 4. 2011 sa po celom Slovensku zbierali peniaze na Ligu proti rakovine. Prispením ľubovoľného príspevku do pokladnice Vám ţiaci základných a stredných škôl pripli narcis ako symbol ligy. Táto zbierka sa koná uţ 15 rokov. Ak ste prispeli i finančne, akýkoľvek Váš dobrovoľný finančný príspevok umoţnil Lige proti rakovine realizovať projekty a programy v prospech onkologických pacientov. V našej škole zbierka prebieha vďaka koordinátorke, pani učiteľke Mgr. Jany Magdolenovej. Za príspevok v hodnote 260,80., € ĎAKUJEME!!! J. Nemcová

AKO ZISTIŤ, ČI SI DIEŤA 21. STOROČIA??? 1. Omylom vyťukáš svoj PIN-kód na mikrovlnku. 2. Na trojčlennú rodinu máš 15 rôznych telefónnych čísel. 3. Človeku sediacemu vedľa teba posielaš e-maily. 4. So známymi nemáš kontakt, pretoţe nemáš ich e-mailovú adresu. 5. Na pokeci máš 300 priateľov, ale najlepšieho kamoša v skutočnosti nemáš. 5. Zavoláš mame, či je doma, zatiaľ čo vchádzaš bránkou do dvora. 6. Na konci kaţdej reklamy je internetová adresa. 7. Keď odídeš z domu bez mobilu, spanikáriš a okamţite sa poň vrátiš. 8. Ráno zapneš počítač skôr, ako si urobíš raňajky. 10. Keď prídeš zo školy, zapneš najskôr telku, aţ potom si vyzlečieš bundu. 11. Zatiaľ čo toto čítaš usmievaš sa a prikyvuješ. 12. Si príliš zaneprázdnená, aby si zbadala, ţe na zozname chýba 9 bod. 13. Naozaj si sa pozrela či v zozname chýba 9 bod. 14. Zdá sa, ţe si nezbadala ani to, ţe na zozname sú dve 5. 15. Aj to si sa opäť pozrela. 16. A teraz sa smeješ sama na sebe. xD 17. Prečo asi...?

ZO

ŠKOLSKÉHO

PROSTREDIA

Profesor: - Čo je to podvod? Študent: - Podvod je to, keď mi nedáte skúšku. Profesor: - Tomu nerozumiem. Študent: - Tak ja vám to vysvetlím. Paragraf 256 trestného zákona znie:... "Kto vyuţije niekoho nevedomosť, aby ho poškodil, dopúšťa sa podvodu." Hľadanie spoločného menovateľa Otec sa pýta syna: - Čo sa teraz učíte v škole? - Hľadáme spoločného menovateľa. - To sa ešte nenašiel? Ja som ho hľadal, keď som ešte chodil do školy. Opravenie päťkyJanko, čo to tam gumuješ? - Ale, pán učiteľ mi povedal, aby som si opravil tú päťku. Klopanie na nebeskú bránu. Svätý Peter zakričí: - Čo je? - Nehovorí sa čo je, ale kto je! - Boţe, zase učiteľka! Na hodine slovenčiny majú deti písať sloh na tému "Som riaditeľom veľkej firmy". Všetci okrem Móricka píšu. Učiteľka sa pýta: - Móricko, Ty prečo nič nepíšeš? - No dovoľte, čakám na sekretárku. Učiteľka v škole: Ţiaci povedzte mi vetu, v ktorej bude slovo ananás. Prihlási sa jednotkárka Janka a povie: Ananás je dobré ovocie. - Výborne! Prihlási sa Jurko a povie: Dnes ráno si ocko robil raňajky A NA NÁS zabudol. Peťko je so svojou babičkou v paleontologickom múzeu. Po chvíli konštatuje: - Viem si predstaviť, babi, ako si sa musela tých dinosaurov báť, keď si bola maličká... Poznámka v ţiackej kniţke: Lezie do päťmetrovej výšky na trojmetrový strom! Poznámka v ţiackej kniţke: Na hodinu meškal 45 minút. Učiteľ: chápete to? Trieda: nieee! Učiteľ: tak ideme ďalej...


T a j n i č k a: „Precvič si vedomosti“ – geografia

Osemsmerovka mačka, pehy, hlava, hmla, lesk, čapica, sane, nerv, Mária, trh, riad, cap, trh.

M

M

R

I

A

D

A

A

A

T

L

E

S

K

Č

A

P

I

C

A

P

K

E

A

I

M

N

P

A

A

L

T

A

E

E

I

K

M

A

T

R

H

1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8.

Najvyššie pohorie sveta Najvodnatejšia, najdlhšia rieka sveta Nachádza sa tam mesto Sydney a hl. mesto je Cambera Najdlhšie pohorie Ameriky – Kordiliery ( inak ) Hl. mesto Sudánu Štát, v ktorom hlavné mesto je Káhira – obľúbené dovolenkové stredisko v Afrike V roku 2010 sa tam konali Zimné olympijské hry Mesto v USA, ktoré je známe veľkým množstvom kasín , herní ( pomôcka – je aj taká „KRIMINÁLKA“ )

9. 10. 11. 12.

Štát známy produkciou kávy – nachádza sa v Južnej Amerike Sme súčasťou svetadiela ... Na Slovensku je to vyhasnutá ... Poľana Mesto módy - Miláno sa nachádza v ...

1.

T

R

H

L

A

V

Y

2. 3. 4. 5.

Povinný predmet, ktorý sa učí na každej škole je.................................. .

6. 7. 8. 9.

Pripravil: P. Škorec

10. 11. 12. TAJNIČKA :

..... .......

(Najvyšší vrch sveta, nachádza sa v Himalájach, jeho nadmorská výška je 8848 m.n.m.) N. Rosová

Pod lupou 2012/1  

školský časopis

Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you