Page 1

01 2012 MAREC

www.okocasopis.sk

AJ NA STIAHNUTIE LEGÁLNE

ZADARMO

facebook.com/okocasopis

Online (ne)sloboda?

OBČAS TREBA OTOČIŤ HLAVOU, ABY OČI VIDELI SPRÁVNU CESTU.


ŠP Pokrový turnaj (6) Študentská televízia mc2 oslavuje 3. narodeniny (6) develop_IT (6) Mlieko na dosah (8) iKaréria dni príležitostí 2012 (8) Ako vypĺňate svoj voľný čas (8) ESN Ibiza Trip 2012 (22) Beánia 2012 Elektrikárov a informatikov (23) The Freescale Cup - Intelignet Car Racing (24)

Anonymous (14) Internet bez slobody (15) Fakty a mýty o ACTA... (16) TPB - The Pirate Bay (18) Megaupload (19) Julian Assange, kyberbojovník za slobodu (20)

ORGANIZÁCIE

TÉMA

OBSAH ak si trúfaš...

NAŠÍM (OKO)M SME youth@work (26) Raketová základňa na Devínskej Kobyle (27) Pohoda Indoor Camping Festival 2011 (28) Ako mi rachalo (29) Výstava Notebook EXPO klope na dvere... (30) Ahoj Peťko (31) Vtedy a dnes (32) Botanická záhrada UK Bratislava (33) Vedecká expedícia Černobyľ (34)

Lyžovanie vo Fracúzsku (9) Nový bufet na ŠD Mladosť (9) STUBA GREEN TEAM Formula snov (10) Nové fyzikálne merania (11) ALD Workshop (12) Nanášanie po atómových vrstvách (13)

OKO časopis(u)

Rozšírenú verziu o niektoré OBSAHové pasáže a iný zaujímavý materiál môžete nájsť na:

okocasopis.sk

V každom z nás je (vraj) kúsok Holdena (36) Stĺpčdeky (38) Kultúra (39) PreKLIK (40) Kopček srandy od SOITRONu (41)

6. Aplikovaná informatika 7. Najväčší kláves na klávesnici počítača 8. Najbližšia hviezda 9. Kapacitor 10. Zakladateľ spoločnosti Apple

KULTÚRA

1. Kráľ zvierat 2. Klub na Mladosti 3. Ročné obdobie ŠKOLA 4. b2 - 4ac Aktuality premennej STU FEI (7) 5. Typ celočíslenej


Vincent Zsemlye dtp technik

OKOČASOPIS ČASOPIS ŠTUDENTOV STU

editoriál

Periodikum študentov a zamestnancov STU Ročník XVIII Číslo 1 Vychádza 4x za akademický rok plus prvácke číslo šéfredaktor

Martin Bago

redaktori

Marek Kukučka Peter Petruš Samuel Ondrek Alexandra Pastvová Tomáš Ondris Ivan Minárik Ľubomír Pirožek Peter Homa Jozef Košík Veronika Klindová Lukáš Horňák

grafici, dtp technici

Tomáš Ondris Ivan Minárik Róbert Kožička Samuel Ondrek Dušan Chmeliar Vincent Zsemlye Lukáš Surovčík

web

Vladimír Polúch Matúš Malinka

fotografi

Zuzana Holotíková Andrej Lenčucha Jozef Kopáč Igor Marček

korektori

Alexandra Pastvová Ivan Minárik

Ak čítate tieto riadky, držíte v rukách prvé tohtoročné číslo OKA. Na mušku marcového vydania sme si vzali internetovú slobodu. Tému čísla nájdete v niekoľkých autorských článkoch. Venovali sme sa Anonymous, spornej zmluve ACTA či Julianovi Assange-ovi. Dovolili sme si aj zapolemizovať, ako by to vyzeralo, keby bol internet bez slobody. Téma výsostne aktuálna a pálčivá pre nás všetkých. Rozbehli sme aj novú rubriku Aktuality, kde nájdete spomenuté najdôležitejšie nadchádzajúce udalosti týkajúce sa nás, študentov FEI a FIIT. Doplňujú ich informácie o novom bufete na Mladosti (str. 9) či možnosti získať Mliečny stánok pre Mlynskú dolinu (str. 8). Množstvo noviniek dopĺňame o reporty z našej Beánie a Pohoda indoor festivalu. Jeden hint odo mňa – kto nebol na Beánii, môže ľutovať. Perfektná akcia s úžasne vysokoškolskou atmosférou.

http://okocasopis.sk redakcia@okocasopis.sk priezvisko@okocasopis.sk

adresa

Staré grunty 53, 842 47 Bratislava 02/60291828

Internet ako taký by však mal zostať slobodný. Možno v niektorých veciach spoplatnený, ale slobodný. Užívateľ má byť ten, ktorý si určí, čo a kde bude čítať. Má to byť jeho rozhodnutím. Inak sa vraciame roky a roky dozadu do dôb, kedy bol iný názor zakázaný a trestaný.

uzávierka tlač náklad

05.03.2012 Vydavateľstvo STU 1800 kusov

Vydáva

Prajem príjemné čítanie jedného z, verím, obsahovo najkvalitnejších čísel.

ÚZ Multimediálne centrum STU BA Vazovova 5, 812 43 Bratislava http://www.mc2.sk, hocico@mc2.sk

Martin Bago

Distribuuje priamo redakcia. Akékoľvek používanie textu, fotografií a obrázkov alebo ich častí vrátane údajov v elektronickej podobe je možné iba s predchádzajúcim súhlasom ich autora. Za obsah príspevkov zodpovedajú ich autori. Redakcia nemusí súhlasiť so všetkými publikovanými názormi. foto na obálke Zuzana Holotíková, Andrej Lenčucha, Jozef Kopáč tvár na obálke Nikola Vujisičová obálka Ivan Minárik september

október

november

december

január

február

marec

Jozef Košík externý redaktor

P.S.: A áno, na obálke je slečna z FEI STU :-)

apríl

máj

jún

Dušan Chmeliar grafik

Lukáš Surovčík grafik

Patrik Šabo redaktor

Tomáš Ondris web guru

Jozef Kopáč redaktor, fotograf

Marek Kukučka externý redaktor

Ľubomír Pirožek marketing šéf

Alexandra Pastvová korektorka, redaktorka, ilustrátorka

Zuzana Holotíková fotografka

Peter Petruš redaktor

Nedávno som dostal otázku, koľko asi trvá príprava jedného nášho čísla. Nuž vedzte, že plus mínus, hore dole, šesť týždňov. Toľko zbierame materiály, kontaktujeme partnerov a riešime tému každého jedného čísla. Nasleduje korektorská práca dvojzáprahu vynikajúcich korektoriek a potom už na rad nastupuje partia grafikov-zalamovačov. Tú sme najnovšie povýšili a spravili zo zalamovania doslova sociálnu udalosť. Víkend v šestici strávený za počítačmi v priestoroch mc2 pri riešení každého detailu, každej dvojstrany či celkového výrazu čísla bol tvrdý, no o to viac cítiť, že číslo je „naše“. Celkovo v ňom nájdete 141 394 znakov (!!!), 37 článkov, desiatky fotiek a vtipy na konci :).

ISSN 1338-4511 EV 4370/11

Andrej Lenčucha fotograf

Internet bol vo svojich prvopočiatkoch určený na výmenu a zdieľanie informácií. Skracoval vzdialenosti, šetril čas. To, v istom zmysle slova, robí dodnes. Popri tom sa však z neho stalo médium bez hraníc – názorových, politických, geografických. Zároveň sa stal nástrojom na šírenie našich fotiek, videí, spomienok, myšlienok a charakterov. Nástrojom na boj a prezentovanie nesúhlasu. Niektorým (čítaj vládam a korporáciám) sa však zdá byť tej slobody v našich počítačoch, mobiloch a tabletoch priveľa. Chcú (podobne ako v Číne) zamedziť šíreniu istých informácií. Na otázku prečo si musí každý odpovedať sám.

web mail všetkým mail niekomu

evidečné číslo

Ivan Minárik grafik, korektor

Martin Bago šéfredaktor

Ahojte!

KONTAKTY

telefón

Lukáš Horňák redaktor

Michal Kuročka redaktor

Samuel Ondrek grafik

Filip Gucmann exšéfredaktor, externý redaktor

Róbert Kožička dtp technik


Organizácie

Pokrový turnaj Študentský parlament elektrotechnikov a informatikov STU pripravil pre študentov ďalšiu aktivitu, do ktorej sa môžu zapojiť. Jedná sa o turnaje v pokri. Keďže v poslednej dobe sa rozšírilo hrávanie spoločenskej hry poker medzi študentmi, rozhodli sme sa pre študentov usporiadať turnaj. Účelom tejto mimoškolskej aktivity má byť pozdvihnúť pozitívne meno Študentského parlamentu, umožniť študentom predviesť sa vo svojej záľube, ale i možnosť kolektivizácie a zdieľania tejto záľuby. Aktuálne: Momentálne má turnaj kapacitu 32 hráčov. Možnosť zaregistrovania hráčov do turnaja je prostredníctvom predregistrácie alebo platby na mieste. Cenovo výhodnejšia je však platba predregistráciou. Doposiaľ sme zorganizovali dva turnaje, ktoré mali pozitívny ohlas. Jeden bol koncom zimného semestra a ďalší začiatkom letného semestra. Hralo sa o hodnotné a rozmanité ceny. Pred druhým turnajom sme spustili súťaž na Facebook-u o voľný vstup na turnaj a taktiež dali anketu o potenciálnych cenách na turnaj. Prostredníctvom stránok a mailov komunikujeme s fanúšikmi i súťažiacimi a robíme úpravy na základe ich podnetov. V tomto mienime pokračovať aj naďalej. Čo chystáme: Hoci sme ešte len na začiatku organizovania turnajov v pokri, stále čosi inovujeme. V blízkej dobe pripravujeme ešte niekoľko turnajov. Našim cieľom je organizovať turnaje niekoľkokrát ročne. Počas semestra by sme radi zorganizovali každý mesiac menšie turnaje. Ak budú nasledovať pozitívne ohlasy naďalej, tak radi zorganizujeme raz za semester väčší turnaj o hodnotnejšie ceny. V súčasnosti však neuvažujeme rozšíriť počet miest pre hráčov. Info:

Študentská televízia

napísal Peter Petruš (ŠP EaI)

Aktuality napísala Zuzana Holotíková

oslavuje

3. narodeniny

30. januára sa na FEI konal Deň otvorených dverí dverí, ktorého hlavným cieľom bolo predstaviť fakultu žiakom stredných škôl, najmä potenciálnym uchádzačom o štúdium. V programe sa návštevníkom prihovoril dekan, ako aj zástupcovia pedagogického oddelenia či katedry jazykov a telesnej výchovy. Získali informácie o ubytovaní a možných aktivitách. Nasledovali prehliadky pracovísk jednotlivých ústavov, ktoré si pripravili rôzne lákadlá. Zúčastnilo sa veľké množstvo nádejných študentov, medzi ktorými sa objavilo aj niekoľko dievčat.

Prvá študentská online televízia MC2 vstupuje do tretieho roku vysielania. Televízia s mesačnou sledovanosťou 20-tisíc divákov bude aj tento semester prinášať študentské spravodajstvo, rady do šatníka či kulinárske tipy v internátnych podmienkach. Študentská televízia MC2 vznikla ako projekt Slovenskej technickej univerzity. Televízia ako prvá vysiela celý program v HD kvalite nepretržite 24 hodín denne. Na chode televízie sa podieľa tím päťdesiatich členov tvorený hlavne zo študentov Slovenskej technickej univerzity a žurnalistov bez nároku na honorár. Zastávajú všetky televízne profesie, od moderátorov až po strihačov či kameramanov. „Pracujeme s najmodernejšou technológiou, s ktorou nedisponujú ani niektoré komerčné a iné televízie, preto ľudia, ktorí odídu z našej televízie, majú veľkú šancu uplatniť sa na dnešnom presýtenom trhu,“ povedal výkonný riaditeľ televízie Jakub Seewald. Nové programy vznikajú len cez semester, celoročne je prístupný archív. Televízia produkuje vlastné spravodajstvo, technologické magazíny, relácie o kultúre, automobiloch či o varení v internátnych podmienkach. Do tretieho roku vysielania pribudne relácia o hudbe. „Na formáte pracuje približne šesť ľudí a chceme sa v ňom venovať hudbe, ktorá nemá priestor v komerčných médiách, ale určite stojí za povšimnutie,“ prezradil obsah pripravovaného magazínu Filip. Od polovice marca budú divákov zabávať naše nové posily v novej zábavnej relácii, a takisto sa plánuje pokračovanie zábavno-úspešnej relácie "Čabo Neblázni!", kde tentokrát budú súperiť čisto dievčenské tímy. Od vzniku televízie sa jej úroveň skvalitnila. „Keď si človek pozrie naše prvé vysielanie, pôsobí ešte príliš amatérsky. Teraz sa snažíme všetky formáty produkovať v profesionálnejšej rovine a aj sa to odzrkadľuje najmä na prístupe redaktorov, kameramanov, grafike a v celkovej úrovni príspevkov,“ poznamenal Jakub Seewald.

poker.speai.sk facebook.com/Poker-turnaj

Škola

Televízia oslávila svoje tretie narodeniny 23. februára 2012. napísala Timea Gurová

24. februára. Aj tento rok sa konala Beánia 2012 Elektrotechnikov a informatikov. Návštevníci sa mohli v Národnom Tenisovom Centre zabávať do skorých ranných hodín v doprovode skupín ako Para, Puding Pani Elvisovej, Poison Candy, The Pastels. Akciu otvorili Afrodité Orchester a Karloveské tanečné centrum. Fotky z akcie nájdete na www.beania.sk.

27. februára. Na FEI sa uskutočnilo školské kolo súťaže The Freescale Cup. Registrované tímy dostali k dispozícii autíčko s procesorom a kamerou. Ich úlohou bolo čo najrýchlejšie prejsť trať vyznačenú čiernou čiarou. Autíčko sa muselo samostatne pohybovať po dráhe pohybovať. Tri najlepšie tímy postúpili do Európskeho kola, ktoré sa uskutoční v Prahe začiatkom apríla.

11. februára sa už po 19-krát uskutočnil pod krídlami fakulty slávnostný ples. Bol organizovaný v rámci osláv 70. výročia výchovy inžinierov elektrotechniky a informatiky. Priestory hotela Double Tree by Hilton ovládol bohatý program so zaujímavými hudobnými hosťami ako napríklad Fragile, La Gioia, Šárka Marková, Jana Orlická a band. Programom spravádzali Janka Hospodárová a Roman Juraško. Develop IT je konferencia zameraná na rôzne témy z IT oblasti. Tento rok sa bude konať už jej 5-ty ročník a našim hlavným cieľom je priblížiť sa čo najviac študentom nielen témami, ale aj miestom konania. Preto sa po prvýkrát uskutoční Develop IT v priestoroch STU Bratislava na FEI-ke. Témy budú tento rok skutočne aktuálne, nakoľko sa bude hovoriť o kauze Megaupload, skupine Anonymous a hackeroch ako takých, samozrejmosťou sú firmy z IT segmentu, ktoré pripravia pre účastníkov rôzne workshopy a prípadové štúdie. Pre tých, ktorí rozmýšľajú nad vlastným biznisom, je pripravená prezentácia start-upov. Svojou účasťou nás poteší, aj pre mnohých známy, Michal Dragan. Okruh tém a program je skutočne bohatý, a každý si tam nájde čosi pre seba. Toto všetko už v apríli! Registrácia na konferenciu a ďaľšie dôležité info na www.developIT.sk alebo facebook.com/ITkonferencia. Tešíme sa na vašu účasť! napísal Martin Matuška

15. februára študentský parlament EaI STU pripravil pre študentov pokrový turnaj, ktorý sa konal na internáte Mladosť. Nebola to len jednorázová akcia, ale dlhodobý projekt. Jeho hlavným účelom je zväčšiť záujem o mimoškolské aktivity, predstaviť možnosti realizovania zaujímavých nápadov v organizáciách, ale aj umožniť študentom lepšie zapadnúť do internátneho prostredia a zdieľať svoju záľubu s ostatnými. Tento turnaj sa konal už druhýkrát a ponúkol zaujímavé ceny. Ak teda hráte dlhšie alebo chcete skúsiť svoje šťastie, neváhajte a príďte. Viac info na poker.speai.sk.

Od 20. februára je opäť otvorená študovňa na FEI. FEI Nachádza sa na prízemí A bloA blo ku pri hlavnom vchode a dá sa v nej nájsť množstvo študijnej literatúry, ako aj priestor pre prácu na svojom notebooku. Otváracie hodiny na fei.stuba.sk fei.stuba.sk.

27. marca sa v priestoroch fakulty uskutoční veľtrh iKariera Dni príležitostí, organizovaný študentskou organizáciou IAESTE, na ktorý sa príde prezentovať niekoľko desiatok firiem z rôznych technických odborov. Študenti môžu navštíviť firmu priamo v jej prezentačnom stánku a podať si u nej aj svoj životopis. Majú tak možnosť odniesť si nielen perá a reklamné predmety, ale aj zaujímavú prácu. Počas celého dňa sa taktiež budú v BC300 konať prezentácie spoločností a všetci zúčastnení budú zaradení do žrebovania o hodnotné ceny, ktoré prebehne na záver programu.

28. februára sa mohli študenti zúčastniť darovania krvi. Odber sa vykonával v Klube študentov (Blok E , FEI STU). Túto pravidelnú dobročinnú akciu pripravil tím ŠP v spolupráci s národnou transfúznou službou SR.

8. marca sa konala inžinierska súťaž Local Mechatronic Competition organizovaná študentskou organizáciou Best, v ktorej si zmerali sily 4-členné tímy pri riešení zadania z oblasti mechatroniky a automatizácie s cieľom vytvorenia funkčného prototypu. Všetky 3 víťazné tímy boli ocenené vecnými cenami a tím, ktorý sa umiestnil na 1. mieste postupuje na stredoeurópske kolo v Rakúsku. Viac na www.best-bratislava.sk/sutaze/.

31. marca Občianske združenie Karpaty, Turistický oddiel FEI STU a Klub slovenských turistov pozývajú na 26. ročník medzinárodného stretnutia expedičných turistov a netradičných cestovateľov Expedície 2012, najstaršie podujatie svojho druhu na Slovensku i v Čechách, ktorého cieľom je výmena informácií, skúseností uskutočnených turistických expedícií, prezentácia navštívených oblastí, inšpirácie k novým plánom a tvorba nových cestovateľských partií. Podujatie sa uskutoční na našej fakulte v sobotu 31. marca od 10:00 do 19:00. Vstup je voľný. Viac informácii nájdete na www.expedicie.estranky.sk.

Chceš byť IN FEI, sleduj skupinu FEI STU BA na Facebooku. Už teraz združuje cez 1 000 študentov aj pedagógov.

september

október

november

december

január

február

marec

apríl

máj

jún

7


napísala Jana Ondovčáková (za IAESTE)

napísal Jozef Kurilla (za ŠP)

IAESTE Slovakia, ako už každý rok v marci, organizuje projekt iKariéra Dni Príležitostí. Predpokladám, že starší študenti túto udalosť veľmi dobre poznajú a pevne verím, že tí mladší to ešte len spoznajú.

Študentský parlament prichádza s iniciatívou zabezpečiť mliečny automat pre Mlynskú dolinu, kde by bolo možné zakúpiť si každodenne dovezené čerstvé mlieko s obsahom 3,5 % tuku. Súčasťou automatu je dávkovač fliaš, plastových alebo sklenených, ktoré sa samozrejme dajú používať dlhodobo. Takže, ak nebudete mať čím ráno zaliať cereálie alebo dochutiť kávu, nebude potrebné hnať sa za konečnú 39-tky. Mliečne automaty fungujú skoro vo všetkých mestách, ako aj pri niektorých internátnych komplexoch, prečo by jeden nemohol aj u nás?

Pozvaní sú aj mladší študenti v začiatočných ročníkoch. Pre Vás sú tam určené prezentácie firiem a samozrejme aj konzultácie so spoločnosťami, ktoré Vám môžu pomôcť pri rozhodovaní, v akej oblasti by ste chceli v budúcnosti pracovať, akým smerom sa uberať a aké možnosti a ponuky máte k dispozícií. Určite neodídete naprázdno. Každá firma má množstvo reklamných predmetov, ktoré môžete mať.

Tak neváhaj a vyjadri svoj názor, o zvyšok sa už postaráme My.

O čo vlastne ide? Dni Príležitostí je prestížny pracovný veľtrh, ktorý sa v Bratislave koná 2-krát ročne. Okrem Bratislavy to šikovní členovia zo študentskej organizácie IAESTE realizujú aj v ďalších štyroch mestách na Slovensku, a to v Žiline, v Trenčíne, vo Zvolene a v Košiciach. Tento rok to už bude 19. ročník tohto veľtrhu, kde môžeš prísť do kontaktu so zástupcami firiem z oblasti informačných technológií, energetiky, telekomunikácií, strojárstva a automobilového priemyslu. Tak na čo čakať? Si absolvent alebo v končiacom ročníku? Hľadáš si prácu? Čo môže byť jednoduchšie, ako mať množstvo firiem na jednom mieste? Tak neváhaj, vytlač si svoje CV-čko v slovenskom aj v anglickom jazyku a príď 27. marca 2012 na Slovenskú technickú univerzitu ( priestory FEI ).

Na konci veľtrhu bude aj tombola. Stačí, ak sa predtým zastavíte pri stánku IAESTE a vyplníte anketový lístoček. Potom sa už len dostaviť na losovanie a dúfať, že vytiahnu práve teba. Chceš navštíviť tento veľtrh aj v inom meste? Môžeš sa zastaviť 6. marca v Košiciach, 13. - 14. marca v Žiline alebo 20. marca v Trenčíne. Vítaný si v každom meste. Takže, vyber si teraz svoj diár, nalistuj si 27. marec a zaznač si tento deň, ako stretnutie s potenciálnym budúcim zamestnávateľom na veľtrhu práce Dni Príležitostí. Stratiť nemôžeš absolútne nič, len získať, napríklad nový job. Takže nepremeškaj svoju šancu. Už teraz sa tešíme na Tvoju účasť. A ak aj ty chceš organizovať takéto projekty, rozvíjať sa v oblastiach ako IT, grafika, PR a mnoho ďalších, chceš zabiť nudu doma alebo na intráku a spraviť niečo pre svoj rozvoj a svoju budúcnosť, tak sa zastav pri stánku IAESTE a len povedz, že sa tiež chceš stáť členom tejto organizácie. Viac informácií nájdeš na stránkach: www. iaeste.sk, www.dniprilezitosti.sk.

september

október

november

december

január

február

marec

apríl

máj

jún

Francúzsku

2012

Rozmýšľali ste niekedy o tom, odkiaľ sa berie mlieko, ktoré si mnohí z nás kupujeme v obchode? Ak si väčšina z Vás, inteligentných študentov technickej univerzity, odpovedalo: "od kravičky", tak ste mali z časti pravdu. Mlieko kupované v obchode síce od kravičky pochádza, ale sama by ho asi piť nechcela. Prečo? Skúste si položiť otázku, koľko dní Vám vydrží mlieko s názvom "Čerstvé" v chladničke. Päť dní, možno viac, keď spolubývajúci nezabudne zavrieť dvere chladničky? Pasterizované mlieko "obohatené" konzervantmi sa asi nevyrovná každodenne čerstvému mlieku priamo od Milky. Tak ako sa nevyrovná balená bageta bagete od pani bufetárky z Béčka. Pasterizáciou sa v mlieku zabíjajú prírodné baktérie, ktoré telo potrebuje pre vyvážené trávenie. Navyše prírodné mlieko obsahujúce 3,5 % tuku sa nedá porovnať s mliekom, ktoré sa často najprv úplne odtuční a umelo sa doň pridáva rastlinný tuk. Mnoho ľudí ma strach, že čerstvé nepasterizované mlieko im môže ublížiť, to ale nie je pravda, toto mlieko podlieha taktiež prísnym hygienickým normám pri spracovaní, preprave, ako i distribúcii.

Všetko, čo je potrebné spraviť, aby automat stál aj v našej študentskej doline, je kliknúť na stránku www.automat.fei.sk a zapojiť sa do jednoduchej ankety s dvomi otázkami (priemernému STU-čkarovi to zaberie 5 sekúnd). Na stránku sa samozrejme dostanete aj z našej domovskej stránky www.portal.fei.sk alebo cez Facebook www.facebook.com/SPEaI.

Škola

Ako vypĺňate svoj

voľný čas?

napísala Majka Teplická (za UPC)

Každá ľudská bytosť v istom okamihu svojho života prestane do istej miery rozoberať trávenie svojho voľného času s rodičmi. Už nie sme deti a nepotrebujeme sa pochváliť tým, aký pekný obrázok sme nakreslili alebo, aký domček postavili zo stavebnice. A tu nastáva moment túžobne očakávaného slobodného rozhodovania. Ja svoj voľný čas rozdeľujem na veci, ktoré by bolo fajn robiť. Druhou skupinou mojich voľno časových aktivít sú veci, ktoré reálne robím, táto skupina je jednoduchá: patria sem činnosti, bez ktorých by som si nevedela predstaviť svoj život. (Je to najmä surfovanie po internete a rozhovory s kamarátmi.) Pred istou dobou som začala pociťovať potrebu robiť niečo užitočné. Snažím sa rozvíjať svoje schopnosti a pomáhať druhým, chcem mať dobrých priateľov, vedieť, čo sa okolo mňa deje a aktívne sa zapájať do deja... aj preto som začala chodiť do UPeCe-čka. Nielenže tam stretnem dobrých ľudí a môžem sa zapojiť do rôznych tímov, ale pravidelne sa organizujú aj odborné prednášky, skrátka stále sa tam niečo deje. Ak aj ty delíš svoj čas podobne ako ja, zastav sa niekedy len tak alebo pozri na webe, čo chystáme. Tešíme sa. :-)

Kalendár akcií: 20. - 22. 4. 2012 3DA – Trojdňová adorácia 4. - 7. 5. 2012 UPeCe CAMP V utorky o 18:30 Zumba, o 19:30 Kurz spoločenských tancov. Každú stredu o 18:00 Bodywork. Každý štvrtok o 18:00 kurz salsy, kurz bridžu. V nedeľu sväté omše o 8:00, o 10:00 a o 22:00. Všetko nájdeš aj na webovej stránke www. upc.uniba.sk.

Lyžovanie vo

Mlieko na dosah

Organizácie

iKariéra Dni Príležitostí

V rámci inovácie ponúk pohybových aktivít, v snahe ponúknuť niečo nové, niečo atraktívne, čo tu doteraz nebolo, sme sa rozhodli zorganizovať jednu lyžiarsku akciu mimo Slovenska. Letné aktivity, akými sú napríklad splavy riek alebo vysokohorská turistika, už boli viackrát realizované v zahraničí, ale zimná akcia sa ešte pod záštitou KTV FEI STU za hranicami Slovenska nekonala. Z dlhoročnej skúsenosti niektorých členov našej katedry sa ako favorit ukázalo Francúzsko. V spolupráci s CK Hitka sme vypracovali ponuku do cenovo dostupného lyžiarskeho strediska AURIS EN OSAINS, ktoré spolu so strediskom Alpe d´Huez ponúka prepojenie až 250 km úžasných zjazdoviek (lyžiarska oblasť Grand Domaine). Navyše sme mali ako bonus jeden deň návštevu strediska Les Deux Alpes (225 km zjazdoviek), kde bola tiež fantastická lyžovačka. Obe strediská hostili svetové špičky zjazdového lyžovania počas X. ZOH, ktoré sa konali v roku 1968 v Grenoble. Francúzske Alpy svojou nadmorskou výškou a rozlohou ponúkajú jednu z najlepších lyžovačiek, aké môžete v Európe zažiť. Veľkosť lyžiarskych stredísk, stovky kilometrov upravených zjazdových tratí, ubytovanie v tesnej blízkosti vlekov a garancia snehu, to sú vlastnosti, ktorým môžu ťažko konkurovať aj také lyžiarske veľmoci, akými sú napríklad Rakúsko a Taliansko. Nehovoriac o finančnej dostupnosti, ktorá je asi bezkonkurenčná. Jedinou nevýhodou je vzdialenosť, ktorú je nutné

napísal Vladimír Pajkoš foto Frédéric Dupont

prekonať. Keď je však už človek na mieste, tak rýchlo zabudne na strnulosť z autobusu. Lyžovať na kvalitnom prírodnom snehu v nadmorských výškach až do 3500 m, opaľovať sa na ležadlách, či popíjať teplé nápoje a kochať sa pohľadom na nekončiacu panorámu vysokých hôr..., je to skrátka nezabudnuteľný zážitok. S potešením môžeme povedať, že nám počasie prialo viac než dosť, za čo ďakujeme matke prírode. Počas celého pobytu (7. - 13.1) bola modrá obloha a inverzné počasie, len občas vyhnalo nad štíty dáky biely oblak. Aj keď lyžovanie prebiehalo v mesiaci január, a hoci sme sa pohybovali vo výške od 1600 do 3500 m, aj napriek tomu boli teploty veľmi priaznivé a pohybovali sa od -9 °C v najvyšších staniciach do + 2°C. Nikto z členov KTV nečakal taký veľký záujem o túto lyžovačku, ktorú sme ponúkli študentom, doktorandom a zamestnancom FEI a FIIT STU. Akcie sa zúčastnilo 75 lyžiarov a veľká väčšina sa vyjadrila, že podobnú akciu by uvítali aj budúci rok. Teší nás, že sme touto akciou ukázali slušnému počtu priaznivcov lyžovania aj iný rozmer tohto zimného športu, aký poznáme na Slovensku. Budeme radi, ak sa nám podarí podobnú akciu pripraviť aj budúcu sezónu. Na záver by som sa chcel poďakovať všetkým členom KTV, ktorí prispeli k organizácii tejto akcie a tiež CK Hitka, pomocou ktorej sme túto cestu realizovali.

Nový bufet na ŠD Mladosť napísal Peter Petruš

Začiatkom mesiaca február tohto roku sa otvoril nový bufet na ŠD Mladosť. Na prvý pohľad je vidieť, že bufet prešiel niekoľkými úpravami, či už po technickej stránke, ale i interiérovej. Po rozhovore s majiteľom tohto stravovacieho zariadenia, ktorý sa v gastronómii pohybuje 20 rokov, sme získali niekoľko nasledujúcich informácií. Priestory bufetu prešli kompletnou rekonštrukciou. Hlavná zmena nastala vo vytvorení kuchynských priestorov, takže si študenti okrem doposiaľ teplého jedla, párkov, budú môcť vybrať z rozsiahleho jedálneho lístka. Priestory dostali nový nádych po výmene podlahy, stropov, vzduchotechniky, elektroinštalácie, nábytku a mnoho iného. Samotné jedlá sú chuťovo lepšie ako v predchádzajúcom bufete a hlavne rozmanitejšie. Okrem klasických šalátov a párkov máte na výber jednu až dve polievky a niekoľko druhov hlavných chodov. Taktiež sa tu podáva desať druhov

pizze, ktoré sú vždy čerstvé (keďže kuchyňa disponuje pecou na pizzu). Rozmanitý sortiment, či už sladkostí, ale i mnoho iného, určite každému vyhovie. Jednou z ďalších výhod, ktoré bufet ponúka, je taktiež provizórny televízny kút a možnosť pripojiť sa na Wi-Fi internet. Hodnotenie: Samotná rekonštrukcia priestorov pôsobí pozitívne. Keď vstúpim do nových priestorov, tak nemám nutkanie z nich čím skôr odísť. Ponuka jedál je rozmanitá a pôsobí na mňa príjemne. Chuťovo sú jedlá výrazne lepšie ako v okolitých študentských stravovacích zariadeniach. Tomu však zodpovedá i cena, ktorá je však podstatne nižšia ako v reštauráciách. Príjemne ma prekvapilo, že vždy majú v ponuke aspoň jedno jedlo pre celiatikov. Internet, televízia a hlavne jedálna ponuka určite osloví viacerých študentov, ktorí budú v tomto smere určite spokojní.

Info: Otváracie hodiny: Po – Pia 6:30 – 21:00 So – Ne 12:30 – 21:00 Kapacita: 44 miest na sedenie Stránka: www.gastroline.sk

9


Škola

Každý malý chlapec sníva. Sníva napríklad o tom, ako sa stane kozmonautom či pretekárom formuly. Postupom času však začne vnímať všetky prekážky, ktoré mu v naplnení jeho sna stoja. Čím je starší a múdrejší, tým viac si uvedomuje, aký „nereálny“ je jeho sen. Chlapec jedného dňa dospel a spomína na svoje detské sny. Pýta sa v duchu: „Prečo som sa vzdal svojho sna?“ - Mám preňho odpoveď. Ešte stále má možnosť splniť si svoj sen, chce to o to väčšie odhodlanie a chuť PUSTIŤ SA DO TOHO! Dôkazom sú študenti zastrešení Strojníckou fakultou STU v Bratislave, ktorí sa do toho pustili a teraz nevedia prestať. Písal sa rok 2009, keď sa skupina odhodlaných študentov Slovenskej technickej univerzity v Bratislave rozhodla uplatniť svoje zručnosti a vedomosti a postaviť si vlastnú formulu. Volajú sa STUBA GREEN TEAM.

dom k faktu, že sa jedná o študentský projekt, si študenti musia všetky finančné a materiálové zdroje získať sami prostredníctvom sponzorských darov. Tu vzniká nová výzva pre členov tímu, a to zdokonaliť si svoje komunikačné a manažérske zručnosti. Môžeme sa teda zhodnúť, že SGT vychováva študentov prakticky do všetkých funkčných oblastí výrobno-výskumnej spoločnosti a v konečnom efekte dáva možnosť reprezentovať Slovenskú republiku v nových rozmeroch, možnosť ukázať svetu, že Slovensko nie je iba dielňou automobilového priemyslu strednej Európy, ale aj krajinou s vysokým výskumno-vývojovým potenciálom a krajinou plnou tvorivých, talentovaných ľudí.

rastúceho trendu úspechov študentskej formuly konštrukčne vychádza z predchádzajúcej formuly, no má v sebe niekoľko významných odlišností. Predovšetkým je to jeden výkonný vodou chladený elektromotor s vlastným invertorom, ktorý zabezpečil druhej formule dvojnásobne vyšší krátkodobý výkon oproti predchádzajúcej. Formula dosahovala maximálnu rýchlosť vyše 150 km/h, zrýchlenie za niečo cez 4 sekundy. Stuba Green Team sa s druhou formulou zúčastnil na súťažiach Formula Student v anglickom Silverstone a Formula Student Electric v nemeckom Hockenheime. Najväčším úspechom druhej sezóny však bolo zvládnutie komplikovanejšieho trojfázového AC elektromotra a spojazdnenie výkonnejšej formuly, čo znamenalo jednoznačný posun oproti minuloročnému monopostu. Formula SGT-FE12 je novinka roku 2012. Monopost je zatiaľ postavený iba v technických návrhoch, ale členovia tímu

Formula snov Niečo o tíme...

Nech sa páči, tu sú naše formule...

Stuba Green Team (ďalej „SGT“) je skupina iniciatívnych a mimoriadne talentovaných študentov, ktorých hlavným cieľom je zostrojiť pretekárske vozidlo typu formula na elektrický pohon a reprezentovať Slovenskú republiku po celom svete na súťažiach FORMULA STUDENT. Tím má 40 členov, prevažne zo Strojníckej fakulty STU, rozdelených na niekoľko odborných úsekov. Patria sem mechanici, elektrikári a manažéri.

Formula SGT-FE10, je prvá formula zostrojená v dielni SGT. Aj napriek tomu, že sa jedná o prvý pokus, formula dosahovala veľmi pozoruhodné dynamické parametre. Formula zrýchlila z 0 na 100 km/h za 5 sekúnd, jej maximálna rýchlosť bola 110 km/h a dojazd 40 km závodným tempom pri hmotnosti 358 kg. S monopostom SGT-FE10 získal Stuba Green Team viacero ocenení a úspechov. Jedným z najvýznamnejších bola výhra v statickej disciplíne Cost Event na súťaži Formula Studnet Electric v nemeckom Hockenheime. Následne získala formula ocenenia Grand Prix na veľtrhu ElektroExpo v Bratislavskej Inchebe a ocenenie Ekologický počin roka na veľtrhu ELO SYS v Trenčíne. Na súťaži Formula Electric & Hybrid Italy v talianskom Turíne obsadil tím štvrté miesto. Takisto môžem konštatovať, že formula SGT-FE10 bola v skutku prvým závodným elektromobilom zostrojeným na Slovensku.

Momentálne SGT pracuje na svojej v poradí tretej elektrickej formule, ktorá ponesie názov SGT-FE12. Formula musí byť zostrojená v súlade s prísnymi pravidlami súťaže. Navyše musí tím vypracovať technickú správu (design report), finančnú správu (cost report) a vymyslieť podnikateľský zámer (business plan) s vedomím, že budú všetko prezentovať na pretekoch v statických disciplínach. Zostrojenie formule nie je len technicky, ale aj finančne náročná záležitosť. Vzhľa-

september

október

november

december

január

február

Formula SGT-FE11 je druhý pretekársky monopost z rodiny SGT. Následník

marec

apríl

máj

jún

napísal Patrik Szabó

dennodenne pracujú v dielni, aby splnili svoj cieľ a zhmotnili všetky vedomosti a zručnosti, ktoré nabrali v uplynulých dvoch rokoch. Nová formula bude očistená od nedokonalostí predchádzajúcich monopostov, bude výrazne ľahšia, s optimalizovaným prenosom výkonu na kolesá. Môžeme teda predpokladať, že nová formula bude prispôsobená podmienkam súťaže, čo tímu dáva možnosť umiestniť sa v prvých priečkach statických a dynamických disciplín. Sme dôkaz... Stuba Green Team je skutočný dôkaz o tom, že nič nie je „nereálne“, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Tím je z roka na rok odhodlanejší a pripravenejší tvoriť skutočné hodnoty – produkovať znalosti a ukazovať ich svetu prostredníctvom konečného výstupu, ktorým je kvalitná formula, dobre pripravený tím nadaných ľudí, z ktorých sú na konci skúsení odborníci. Nech je to čokoľvek, nie je to nemožné! Stačí sa do toho pustiť...

Škola

Nové fyzikálne merania napísali Peter Bokes & Lukáš Surovčík

V letnom semestri pribudli na laboratórnych cvičeniach predmetu Fyzika1 a Fyzika 2 dve nové merania. V rámci predmetu Fyzika 1 bola zaradená vozíková dráha umožňujúca overenie zákonu zachovania hybnosti a mechanickej energie a jeho obmedzenia pri zrážkach. Doplnkové úlohy k tomuto meraniu umožňujú meranie veľkosti valivého trenia či pohyb po naklonenej rovine. Zostava umožňujúca toto meranie je sponzorským darom od nemeckej spoločnosti SEMIKRON zaoberajúcej sa výrobou výkonových polovodičov, s pobočkou aj na Slovensku. Ponúka študentom technických smerov možnosť získania praktických skúseností (Bakalárska/Diplomová práca, seminárna práca alebo pracovný pomer) už počas štúdia na oddelení technológie, kvality, vývoja a výskumu, automatizácie a konštrukcie.

V rámci predmetu Fyzika 2 bola zavedená nová úloha "Špecifický náboj elektrónu" pre meranie pomeru náboja a hmotnosti elektrónu. Meranie demonštruje pohyb nabitej častice v elektrickom a následne magnetickom poli. Experiment je aj vizuálne zaujímavý, pretože kruhová dráha elektrónov pohybujúcich sa v elektróde naplnenej zriedeným plynom (argón) je okom viditeľná v dôsledku občasných zrážok elektrónov s atómami argónu. V prípade, že máte Fyziku 1 a/alebo Fyziku 2 už absolvovanú, no máte záujem prezrieť si niektoré z týchto úloh, radi Vás v laboratóriách fyziky privítame. Prípadní záujemcovia môžu kontaktovať Petra Bokesa (peter.bokes@stuba.sk) z Oddelenia fyziky UJFI.


Škola

ALD Workshop

@ IMEC, Leuven, BE

Jednou z nesporných výhod doktorandského štúdia je možnosť cestovať. Pracovný postup vo vedeckých kruhoch je nasledovný: 1. navrhnem si experiment, 2. zrealizujem ho, 3. poviem o ňom ostatným. Pozrime sa bližšie na bod 3. a podrobme ho jemnejšiemu deleniu: 3a. napíšem vedecký článok o tom, čo som urobil a pošlem ho do vhodného časopisu na zverejnenie, 3b. pozriem sa, kde sa najbližšie koná vedecká konferencia, ktorej nosná téma má niečo spoločné s mojou prácou. A tu začína zábava. Študujem na Elektrotechnickom ústave SAV. Na PhD. štúdium som nastúpil minulý september po inžinierskom štúdiu na KME, po novom na Ústave elektroniky a fotoniky, na FEI-ke. Zhruba okolo môjho nástupu nám na ústav priviezli a nainštalovali zariadenie, ktoré dokáže nanášať kovové či oxidové vrstvy s reguláciou po jednotlivých atomárnych vrstvách – ALD. V rámci prvých experimentov sme sa rozhodli vyšetriť prvotné fázy rastu oxidu hlinitého (Al2O3) na rôznych podložkách. Zjednodušene povedané, rástli sme Al2O3 s rôznymi hrúbkami, počnúc 0.1 nm, končiac niekde okolo 20 nm.

Až kým sme sa neodlepili vo Viedni od zeme, tak vo mne panoval iracionálny nekľud. Karol, ako skúsený rutinér, počas letu pracoval na počítači a letecké starosti prenechal pilotovi.

Leuven sa nachádza asi pol hodinu vlakom od Brusselu. Je to príjemné malé mestečko s budovami z neomietnutých červených pálených tehál a kilometrami cyklistických chodníkov. Za tie dva dni som pochopil, že zrážka s cyklistom musí byť pre tamojších rezidentov úplne bežná vec, pretože tam sa bicykluje celé mesto. Krásna idea zelenej a fyzicky prívetivej mestskej prepravy, z ktorej by sme si mohli brať príklad. Po večernej kontrole kvality miestnych pivovarov nasledoval spánok, raňajky a presun na leuvenskú perifériu, kde sa nachádza miesto konania ALD Workshopu – IMEC (Interuniversity Microelectronics Centre) – svetoznáme výskumné centrum v oblasti mikroelektroniky, presnejšie jeho belgické ústredie. Počas našej dvoj aj kúsok dňovej návštevy sme absolvovali v IMECu niekoľko prednáškových blokov známych odborníkov, čo mi umožnilo pozerať sa na našu technológiu z novej perspektívy a spoznať, s čím sa potýkajú výskumní pracovníci vo svete.

október

november

december

január

február

marec

apríl

máj

jún

po atómových

vrstvách

napísal Filip Gucmann (ElU SAV)

napísal Ing. Karol FRÖHLICH, DrSc. (ElU SAV)

Keďže naše výsledky boli pomerne zaujímavé, prišiel za mnou môj vedúci Karol Frӧhlich s ponukou participácie na spomínanom workshope v Belgicku. Naša účasť bola podmienená vedeckým príspevkom, ktorým by sme prezentovali našu aktuálnu prácu. Prebehol týždeň a príspevok dostal formu asi meter vysokého plagátu. Všetky prerekvizity splnené, môžeme letieť.

Pristáli sme v európskom hlavnom meste, Brusseli. Všade už panovala predvianočná nálada, čo sa dalo ľahko dedukovať podľa stromčeka na hlavnom námestí.

september

Nanášanie

Približne v tom istom čase, ale tisíc kilometrov severozápadne, prebiehali v Belgickom meste Leuven prípravy na malú dvojdňovú konferenciu s názvom ALD Workshop zameranú presne na tú techniku rastu tenkých vrstiev, ktorú sme si nedávno začali na našom pracovisku osvojovať.

Úprimne, nikdy predtým som nevyužil lietadlo ako dopravný prostriedok. Hoci viem, že lietanie je štatisticky nízko riziková forma transportu, k čomu prispievajú aj desiatky predletových kontrol či precíznosť výroby jednotlivých dielcov v leteckom priemysle, novembrové počasie mi pokoj v duši rozhodne nepridávalo.

Škola

Po plánovanom programe sme mali voľno, ktoré sme opäť investovali do kontroly kvality miestnych pivovarov. Mohli sme spokojne konštatovať, že sa od večera do večera nič nezmenilo. Jedno doobedie som strávil túlaním sa po leuvenskom centre a jediné, čo mi vtedy chýbalo, bol poriadny fotoaparát. Mesto sa objektívu priam ponúka. Po poslednom bloku prednášok mňa aj Karola čakala už len cesta na letisko a návrat domov. Let som absolvoval ako skúsený rutinér a letecké starosti som prenechal pilotovi. Vedci sú super. Dá a s nimi rozprávať o práci, vymieňať poznatky a inteligentne zabávať. Neviem, kde vznikla tá “mad scientist” predstava o vlasatom chlapíkovi v bielom plášti bezprízorne sa potulujúc po univerzitných chodbách, ale ja som ju rozhodne nezažil. Čo som zažil, bol okrem zaujímavej konferencie aj fajn výlet do krajiny, kde som doteraz nebol a som presvedčený, že toto nebol počas môjho štúdia ojedinelý prípad.

Nanášanie po atómových vrstvách (po anglicky atomic layer deposition, ALD) je technológia prípravy tenkých vrstiev, ktorá bola vyvinutá koncom 20. storočia. Princíp nanášania po atómových vrstvách objavili a rozvinuli nezávisle na seba výskumníci v bývalom Sovietskom zväze a Fínsku v 60tych a 70-tych rokoch minulého storočia. Zatiaľ čo rozvoj tejto technológie v bývalom Sovietskom zväze ustal, vo Fínsku zažila metóda ALD nebývalý rozvoj. Ešte aj dnes sa Fínsko uznáva ako Mekka ALD technológie. V 90-tych rokoch 20. storočia prišla veľká príležitosť pre ALD. V kremíkovej CMOS technológii sa pre izoláciu hradla tranzistorov a pre mikrokondenzátory DRAM pamätí používal SiO2. V dôsledku zmenšovania rozmerov týchto súčiastok sa objavila potreba náhrady SiO2 vrstiev dielektrickou vrstvou s vyššou permitivitou. Ukázalo sa, že nanášanie po atómových vrstvách je najvhodnejšia technológia, ktorá spĺňa všetky požiadavky kladené na prípravu veľmi tenkých dielektrických vrstiev s vysokou permitivitou. V roku 2007 firma Intel uviedla do výroby 45 nm nód CMOS technológie, kde je hradlo izolované tenkou vrstvou HfO2 pripravenou technológiou ALD. Takisto sa dnes ALD používa pri príprave DRAM pamätí s typickým rozmerom 36 nm. Pre budúce CMOS tranzistory a DRAM pamäte sa v kremíkovej technológii počíta práve s ALD technológiou. Nanášanie po atómových vrstvách je chemický proces určovaný adsorpciou reakčných zložiek na povrchu podložky. ALD prebieha pri nízkych teplotách (100 – 400

Al

Al

Al

Al

Al

1. prísun východzích chemických látok (prekurzorov), adsorpcia monoatomárnej vrstvy na povrchu podložky, 2. premývanie reakčného priestoru inertným plynom, odstránenie prebytočných prekurzorov, 3. prísun reakčného plynu, ktorý rozloží východzie látky, usadené na povrchu podložky, vytvorí sa jedna atómová vrstva filmu, 4. premývanie reakčného priestoru inertným plynom, odstránenie produktov reakcie. Adsorpcia práve monoatomárnej vrstvy v prvom kroku je dôležitý samoobmedzujúci princíp ALD. Spomenuté štyri kroky tvoria jeden ALD cyklus. Opakovaním určitého počtu cyklov môžeme pripraviť tenký film s presnosťou hrúbky jednej atómovej vrstvy.

Al

Al

Al

Al

Al

Al

Al

Al

Al

Al

Al

Al

V súčasnosti sa na tomto zariadení pripravujú tenké vrstvy pre nové typy pamätí na základe odporového prepínania, pre izoláciu a pasiváciu tranzistorov na báze GaN a pre štruktúry na báze grafénu. Pre prácu na tomto zariadení a na využívanie ALD vrstiev v mikroelektronike hľadáme nových doktorandov a diplomantov. Témy prác nájdete na webstránke elu.sav.sk v časti PhD štúdium alebo na našom Facebooku facebook.com/elusav.

Al

Al

Al

Al

Al

Al

Al

2. krok: premývanie

Al

3. krok: tvorba atómovej vrstvy

Dvojstránka vzniká v spolupráci s Elektrotechnickým ústavom Slovenskej akadémie vied.

V rámci štrukturálnych fondov EÚ sme na Elektrotechnický ústav dostali ALD zariadenie TFS 200 od firmy Beneq (Fínsko). Je to jediné zariadenie na Slovensku, kde je možné pripravovať vrstvy a štruktúry pomocou ALD technológie. V zariadení je možné pripravovať tenké vrstvy na malých laboratórnych vzorkách, ale aj na Si podložkách s priemerom 200 mm.

Klasickým príkladom nanášania po atómových vrstvách je príprava tenkých vrstiev Al2O3. Jednotlivé kroky pri raste Al2O3 pomocou ALD sú zobrazené na obrázku. Ako prekurzor sa používa trimetylhliník Al(CH3)3. V prvom kroku je prekurzor vpustený do reakčného priestoru. Teplota a tlak v reakčnom priestore sú nastavené tak, že na povrchu vzorky sa usadí práve monoatomárna vrstva tejto východzej látky. Prebytok prekurzora je prúdom plynu unášaný mimo reakčný priestor. V ďalšom kroku je celý reakčný priestor premytý inertným plynom. Keď sa v ďalšom kroku

1. krok: adsorpcia na povrchu

Al

vpustia do reaktora vodné pary, trimetylhliník, usadený na povrhu podložky sa rozloží a vznikne na povrchu monoatomárna vrstva oxidu hliníka. Vedľajšie produkty reakcie, ako metán a vodík, sa odstránia v nasledovnom kroku prúdom inertného plynu. Týmto procesom je možné pripravovať tenké vrstvy rôznych oxidov (Al2O3, HfO2, ZrO2, TiO2), nitridov (TiN, TaN) a tiež kovov (Pt, Ru). ALD sa vyznačuje prípravou tenkých vrstiev s presnou kontrolou hrúbky pri nízkych teplotách a na 3-rozmerné povrchy, ako napr. drážky alebo diery s rozmerom rádove 100 nm a hĺbkou až niekoľko mikrometrov. Toto sú požiadavky na technológiu pre elektronické súčiastky 21. storočia.

°C) a nízkych tlakoch. Samotné nanášanie sa dá rozdeliť do štyroch krokov:

Al

Al

Al

Al

Al

Al

4. krok: premývanie

13


Téma

Anonymous napísal Vincent Zsemlye foto Lorraine Murphy

4chanu a jeho benevolentné pravidlá však často využívali kdejaké indivíduá, Anonymous si preto vyslúžili množstvo negatívnych prívlastkov. Jedným z najčastejších je v súčasnosti pojem hackeri.

Kto vlastne sú tí Anonymous? Túto otázku si dnes kladú mnohí. Sú ich plné médiá, ale zdá sa, že nikto v tom nemá úplne jasno. Aby sme pochopili, čo sú Anonymous zač, musíme pochopiť, ako vznikli. A na to, aby sme pochopili, ako vznikli, musíme vedieť čo to o webe zvanom 4chan. Tento „imageboard“ (obrázkové diskusné fórum), ktorý v roku 2003 vznikol ako americký klon japonského webu 2chan, si rýchlo získal popularitu vďaka svojej odlišnosti od ostatných vtedajších message boardov. Vynikal takmer absolútnou anonymitou a minimom pravidiel. Návštevník môže prispievať do diskusií bez akejkoľvek registrácie, prihlasovania, použitia e-mailu a bez strachu, že by sa jeho príspevky dali v budúcnosti spätne dohľadať, pretože staré príspevky sa automaticky mažú. Autor sa pod svoj príspevok môže podpísať, ale nemusí a v takom prípade sa na miesto jeho mena dosadí slovo “anonymný“ – Anonymous. Ako si asi viete predstaviť, mnoho ľudí si nezvolilo možnosť podpisovať sa pod svoje príspevky a rozoznať, kto čo napísal sa tak stalo prakticky nemožným. Vznikla akási ilúzia, že celé fórum píše jedna osoba – Anonymous, kolektívna entita tisícok členov a z pojmu Anonymous sa stal meme. (Mimochodom, boli by ste prekvapení, aké množstvo memov má korene práve na 4chane, ako jeden z prvých totiž priniesol ideu obrázkov ako formy komunikácie, ale o tom nabudúce.) Anonymous teda vznikli podobne ako iné internetové komunity, skupina ľudí zhromažďujúcich sa na jednom diskusnom fóre. Skupina rozdielnych ľudí, s rozdielnymi názormi a záujmami, avšak zjednotení pod spoločnou identitou, pod spoločnou maskou anonymity. A práve preto je veľmi ťažké Anonymous nejako zaškatuľkovať, pod tým menom sa môže skrývať úplne ktokoľvek, od pubertálnych deciek po politických aktivistov. Anonymitu

september

október

november

december

január

február

Keď časopis Time vyhlásil internetovú anketu o najvplyvnejšiu osobu roku 2009 a medzi nominovanými sa objavil aj zakladateľ 4chanu Christopher „moot“ Poole, Anonymous sa nielenže postarali o to, aby moot vyhral, ale zmanipulovali anketu natoľko, že prvé písmená mien vo finálnom rebríčku tvorili frázu „Marblecake. Also, The Game.“ – odkaz na dva z memov, ktoré na tomto fóre vznikli. Anonymous tak ukázali, že hackovanie im nie je cudzie. Tento a jemu podobné útoky získali komunite 4chanu mnoho negatívnej publicity, problém však je, že pod menom Anonymous môže vystupovať ktokoľvek. Akýkoľvek hacker alebo hackerská skupina sa môže skryť za túto kolektívnu identitu, vyvolávajúc dojem, že za ich útokmi nestojí jedinec alebo malá skupinka ľudí, ale táto neidentifikovateľná záhadná on-line komunita. Členom Anonymous sa pripisuje množstvo nesúvisiacich útokov, rôznych rozsahov, motivácií a spôsobov prevedenia. Ťažko však dokázať, či hackeri stojaci za nimi sú alebo nie sú členmi tohto spoločenstva, nakoľko neexistujú žiadne podmienky prijatia, žiadne zásady či spoločné ciele identifikujúce Anonymous. Ktokoľvek môže byť členom. Jedným prvkom, ktorý navonok spája osoby hlásiace sa k skupine Anonymous, je maska Guya Fawksa, známa z komixov

a filmu V ako Vendetta. Stala sa symbolom ich anonymity na internete a v momente, keď opustili virtuálny svet, aj v uliciach. Treba však mať na pamäti, že rovnako ako za samotným pojmom Anonymous, aj za touto maskou sa skrývajú rôzni jedinci, s rôznymi ideálmi. Prvá aktivistická skupina, ktorá vystupovala pod touto identitou, bolo hnutie Project Chanology, ktoré protestovalo proti kontroverznému americkému spoločenstvu Scientológie, často považované za kult či pseudo-náboženstvo. Minulý rok sa tváre Anonymous zúčastnili masívnych protestov Occupy Wall Street, kde občania USA protestovali proti jednému percentu najbohatších Američanov, ktorých majetok tvorí takmer 50% celkového amerického bohatstva. Hnutie Occupy sa preslávilo heslom „We are the 99%“ – My sme 99%, fráza ktorá je dobre známa i Slovákom, avšak v trochu odlišnom kontexte. Práve vznik strany 99% slovenskí členovia Anonymous považovali za zneužitie tohto hesla, čo vyústilo v hojne medializovaný DDoS útok na web tejto politickej strany. Najaktuálnejšia je práve účasť Anonymous na protestoch proti americkým zákonom SOPA a PIPA a európskej dohode ACTA. Hrozba obmedzenia slobody na internete sa Anonymous bytostne týka, ak by tieto zákony prešli, stránky ako 4chan by nevyhnutne museli zaniknúť, nakoľko samotný zmysel ich existencie – anonymné zdieľanie obrázkov bez ohľadu na autorské práva – je v rozpore s týmito zákonmi. A s takýmito webmi by zanikli aj mnohé internetové komunity, ktorou vo svojej podstate sú aj Anonymous. Neho-

Téma

voriac o obavách, že tieto zmluvy môžu byť prvým krokom k zániku anonymity na internete vôbec. Takže, kto teda sú Anonymous? Hackeri? Aktivisti? Hacktivisti? Meme? Komunita? V podstate všetko z toho a nič zároveň. Anonymous je len idea, ktorá vznikla pred mnohými rokmi na jednom diskusnom fóre. Predstavuje anonymitu, slobodné vyjadrovanie vlastných myšlienok, aktívne zastávanie svojich názorov. Je to meno, pod ktorým vystupuje viacero skupín presadzujúcich rôzne postoje rôznymi spôsobmi. Majúc korene na internete, myšlienka Anonymous je silne previazaná s internetovou popkultúrou, slangom a memami, a možno práve preto, zostáva tak nepochopená ľuďmi, ktorí s týmto virtuálnym svetom nie sú oboznámení. Dúfam však, že tento článok pomohol aspoň do určitej miery objasniť, čo sa pod týmto pojmom skrýva a vyvrátiť niektoré z mýtov a špekulácií obklopujúcich túto skupinu ľudí.

Internet bez slobody?! Internet. Každý ho poznáme a využívame denne. Niekedy užitočne, niekedy pri ňom len márnime čas, niekedy z nutnosti a niekedy pre zábavu. Stal sa súčasťou našich bežných životov. Bohužiaľ, SOPA a ACTA vyvolávajú najviac diskusií o budúcnosti internetu takého ako ho poznáme dnes. Vieme si vôbec predstaviť, aké by mali tieto zákony dôsledky? Vieme predpovedať, čo skutočne prinesú? Ochranu autorský práv alebo len obrovskú cenzúru tak slobodného média ako je internet? Ako študent a človek, ktorého sa toto všetko priamo dotýka, si myslím, že je to návrat k totalite. Za minulého režimu vláda kontrolovala, ktorá hudba alebo umenie môže byť zverejnené, čo môžu a nemôžu média vydať. Teraz sa dostávame do podobnej situácie. Ako si to vôbec mocní predstavujú? Vznikne inštitúcia alebo úrad, ktorý bude kontrolovať, čo môže byť zverejnené a zdieľané na internete? Ak by takýto úrad skutočne vznikol, museli by sme pred každým zverejnením dát žiadať o nejaké povolenie? Alebo nebodaj by sme museli dokazovať pôvod týchto dát? Ja viem, vyzerá to ako absolútna absurdita, ale čo ak? Je to celé akosi postavené na hlavu a možno dostatočne nedomyslené. Myslím, že takýto prístup by bol prinajmenšom vtipný

marec

apríl

máj

jún

?!

napísal Patrik Šabo

a dosť komplikovaný, keď si uvedomíme koľko dát pretečie denne internetom. Takisto mám pocit, že by to prinieslo nejaké poplatky, ako na každom úrade. V neposlednom rade by štát musel financovať takýto úrad. Kto to bude platiť? Ak by náhodou nastal takýto katastrofický scenár, uvedomujeme si, ako by boli poškodené organizácie a firmy, ktoré figurujú na internete? Určite by sa dostali do ťažkej situácie. Každý ich pohyb, každá jedna internetová činnosť by bola určite preverovaná, a tým by prišlo k nemalým stratám a možno aj bankrotom. Firmy, ktoré majú aj nejaké pevné sídlo a dokážu riadiť svoju činnosť aj mimo internetu, by to možno ustáli. Ale čo s tými, ktorých jediné sídlo je internet? Obmedzila by sa konkurencieschopnosť, čo by malo zlé dopady hlavne na spotrebiteľa. Zamyslime sa teda nad všetkým, čo sa deje a skúsme nájsť to najlepšie riešenie, ktoré zabezpečí prosperitu a rast spoločnosti a nebude mať za následok nástup totality. Internet je slobodné médium pre nás všetkých. Nenechajme sa obmedzovať a brať si slobody. Čo, ak by bol toto len začiatok niečo oveľa horšieho. Ja však pevne verím, že zvíťazí zdravý rozum a tieto nepriaznivé veci nebudú realitou.

?!

?!

?!

?! 15


Fakty a mýty o napísal Lukáš Horňák foto Pierre Selim (Wikimedia Commons)

Áno, znova tá otravná dohoda. Určite každý už o nej počul, dlhú dobu sa to sypalo zo všetkých médií (aj keď trochu oneskorene) a samozrejme zo sociálnych sietí. Ale boli tieto informácie, ktoré nám podávali objektívne, bez nejakého prikrášlenia alebo zveličovania? Dôvody vzniku nástroja na zamedzenie nelegálneho falšovania a následné účinnejšie presadzovanie zákonov v prípade ich porušenia sú celkom jednoznačné, avšak Európska únia prichádza ročne o 8 miliárd eur. ACTA vznikla medzi Japonskom a USA už v roku 2006, Európska únia sa pridala o rok neskôr a v roku 2008 začali oficiálne rokovať. Postupne sa pridávali aj ostatné krajiny, ako napríklad Kanada, Mexiko, Austrália, Nový Zéland a Južná Kórea. Prvý problém nastáva už tu, všetko sa to dialo potichúčku za zatvorenými dverami. Aké boli dôvody tohto kroku sa už

september

október

november

december

január

február

ACTA...

asi nikdy nedozvieme, každopádne vyvolali prvotnú nedôveru. Je to jednoduché. Človek si sadne za počítač, otvorí si stránku poskytujúcu zdieľanie súborov , napíše názov, klikne na download a behom pár chvíľ má interpreta, softvér alebo film vo svojom počítači. Aj úplný laik je schopný za pár hodín v závislosti od rýchlosti pripojenia stiahnuť obsah v hodnote niekoľko stoviek eur. Jednoduchšie ako nakupovanie bez zbytočných formulárov a čakaní na kuriéra so zásielkou v ruke. Stalo sa nám to takou samozrejmosťou, že každá zmena tejto rutiny v nás vyvoláva nepokoj. A tak hľadáme ospravedlnenie či vysvetlenie toho, že naše počítače sú prepchané súbormi bez licencie. Či už chceme alebo nie, stali sme tak v určitom zmysle „zlodeji“. Ak chápeme napríklad softvér ako produkt, na ktorý konkrétna vývojárska firma minula značné úsilie a financie, tak nemôžeme poprieť, že používanie tohto produktu bez licencie je proti-

marec

apríl

máj

jún

zákonné. Avšak bol by taký Windows tam, kde je, keby veľká časť jeho užívateľov nepoužívala jeho nelegálnu kópiu? Určite nie. Jeho popularita by bola značne nižšia, pretože keby sa nedal „pajcnúť“, väčšina používateľov prejde na Linux. Podobná situácia je aj v hudobnom priemysle. Vďaka sťahovaniu si sme schopní za krátku dobu vypočuť ovela väčšie množstvo interpretov, menej známi interpreti sa môžu dostať do povedomia, a tým zvýšiť účasť na svojich koncertoch. Z vyjadrení rôznych interpretov na sociálnych sieťach vyplýva, že im tento stav vyhovuje. Tak potom, komu najviac záleží na prísnejšom vymáhaní pri falšovaní autorských diel? Samozrejme, nikomu inému ako nahrávacím spoločnostiam, ktoré na interpretoch ryžujú nemalé peniaze a rozširovaním internetu sa im tieto zisky každým rokom znižujú. Avšak ACTA nie je len o boji proti

§ § §

Téma

internetovým pirátom, zvyšovaní zisku hudobným vydavateľstvám a naplňovaní štátnych pokladníc na daniach z predaja. Skoro každý jeden dodatok je formulovaný veľmi nejednoznačne. Pri jej čítaní si veľakrát položíte otázku, „čo tým chcel básnik povedať?“ Vzhľadom na fakt, že tento chaos vznikal 6 rokov, je tam tých nezrozumiteľných formulácií až pozoruhodne veľa. Dokonca aj o kontrolách bežných ľudí na hraniciach, o ktorých sa toľko rozprávalo, je napísané: „Zmluvná strana môže vylúčiť z uplatňovania tohto oddielu malé množstvá tovaru nekomerčnej povahy v osobnej batožine cestujúcich.“ Ustanovenia tohto typu sa dajú použiť veľmi univerzálne. Navyše tento konkrétny dodatok, ktorý vznikol pod maskou duševného vlastníctva, sa dá tiež použiť ako nástroj upevňovania štátnej moci. Či už je alebo nieje tento fakt len ďalšou konšpiračnou teóriou, ukáže asi len jeho uplatnenie.

,,

,,

Téma

kontroly ?? kontroly Kde sú hranice

Ďalším dodatkom je prijatie právnych predpisov umožňujúcim účinne konať proti každému porušeniu práv duševného vlastníctva. Kontroverzná je však zmienka o „opatreniach predstavujúcich odstrašujúci prostriedok proti ďalšiemu porušovaniu“. Jasne z toho vyplýva udeľovanie veľkých pokút za prípadné porušenie. Boli sme svedkom už niekoľko prípadov, kedy bola udelená pokuta za stiahnutie a zdieľanie v tisíckach dolárov. Napríklad Američanka Jammie Thomas-Rasset obdržala v roku 2009 pokutu 60 000 dolárov za každú z 24 stiahnutých skladieb, čo spolu činilo 1,44 milióna dolárov. Po skončení procesu bola celková suma znížená na sumu “len“ 54 000 dolárov. Na tieto prípady by mal byť, podľa ACTA, vytvorený špeciálny orgán. V jeho kompetencii

pod

ozr

okrem iného by malo byť prikázanie poskytovateľovi internetového pripojenia oznámiť držiteľovi autorských práv všetky informácie o zákazníkovi, ktorý porušil autorské práva držiteľa týchto práv. Podmienkou by mala byť len žiadosť držiteľa práv o tieto informácie. Okrem toho budú mať orgány možnosť zabaviť zariadenia osôb alebo spoločností, ktoré môžu obsahovať nelicencované súbory. A to bude možné ešte pred tým, ako rozhodne súd. Aby toho nebolo málo, je ku kapitole „povinnosti v súvislosti s presadzovaním“ jasne zadefinované: „Žiadne ustanovenie nemožno vykladať ako povinnosť úradníkov niesť zodpovednosť za úkony vykonané pri výkone ich úradných povinností.“ Som FEI-kár a nie právnik, ale podľa mňa tento dodatok nepatrí do 21. storočia.

ivé

Ak teda nechceme meniť morálne zásady každého jednotlivca, čo je momentálne asi nemožné, verím tomu, že existujú aj oveľa lepšie spôsoby na zamedzenie používania produktov bez licencie ako totalitné praktiky, ktoré ACTA umožňuje.

Ďalej musia štátne orgány vytvoriť právne opatrenia proti obídeniu ochranných technologických opatrení, ktoré vydavateľstvá používajú na zamedzenie kopírovania svojich produktov. ACTA to ustanovuje zákazom výroby, dovozu a predaja zariadení alebo softvérov umožňujúcich obídenie týchto ochranných opatrení. Ťažko povedať, či to znamená aj koniec napaľovacím alebo ripovacím programom, keď ich služby bežný užívateľ používa hlavne pre svoje vlastné nekomerčné účely. Slovensko, spolu s Nemeckom, Holandskom, Estónskom a Cyprusom, patrí ku posledným krajinám EÚ, ktoré dohodu ešte nepodpísali. V Poľsku, Bulharsku, Slovinsku a Česku pozastavili jej ratifikáciu . To, že v našej krajine táto dohoda ešte nie je prijatá, je skôr kvôli blížiacim sa parlamentným voľbám, a tak žiadna politická strana nechce riskovať stratu voličov. ACTA je momentálne posunutá na posudok Európskemu súdnemu dvoru, ktorý má posúdiť, či je v súlade so základnými ľudskými právami a slobodami v EÚ. V prípade, že prejde, neznamená to, že musí byť nutne prijatá, musí úspešne prejsť aj jej ratifikácia. Ak neprejde, Európska únia môže postupne sprísňovať svoje opatrenia aj bez ACTA, avšak bez „výhod“, ktoré dohoda ponúka. Európsky parlament bude o nej rokovať v júni, do tej doby by mal byť známy verdikt Európskeho súdneho dvoru.

17


Téma

Téma

tento percentuálny rozdiel a možnosť priameho zisku pre interpretov, a tým vyňatia veľkej časti distribučnej siete, vydavateľov a množstva iných funkcionárov, tak dôvod je jasný. Hoci nešlo o nelegálnu činnosť, ale práve podporu šírenia legálnych skladieb a v budúcnosti i iných informácií, bol to závažný konkurent už hore spomínaných služieb. Ďalšia doplňujúca služba resp. funkcia, ktorá mala prísť súčasne s Megabox-om, mala byť Megakey. Bola to nová alternatíva platenia, ktorá umožňovala sťahovať hudbu z Amazon, Greacenote, 7digital a Rovi prostredníctvom Megaboxu. Tieto platby bolo možné realizovať aj zadarmo, keďže sa avizovalo, že by peniaze boli využité z reklamy, prémiových účtov a provízií na predaji služby Megabox. Áno, počujete správne, zadarmo a legálne sťahovať dáta. Tieto informácie nemusia priamo súvisieť s kauzou Megaupload, je však na zamyslenie, prečo ani nie v priebehu mesiaca po spustení beta verzie tejto služby nastal taký razantný zákrok.

.:TPB:. The Pirate Bay

Po prvom incidente 31. mája 2006, kedy stockholmská polícia vykonala raziu za účelom odstavenia vyhľadávača The Pirate Bay (TPB) indexujúceho torrentové súbory a konfiškácie serverov trvali tri dni, bola mainpage štvorice prevádzkovateľov Fredrika Neija, Petra Sundeho, Carla Lundströma a Gottfrida Svartholma znova online a zaznamenala zdvojnásobnenie počtu používateľov. Razia bola vykonaná pod tlakom Motion Picture Association of America (MPAA) a mala politický motív, uviedla TPB. To, že táto webová stránka ležala istým skupinám v žalúdku aj naďalej, potvrdzuje aj fakt, že 31. januára 2008 vzniesli švédski prokurátori proti spomínanej štvorici súkromných osôb stojacej za TPB obvinenie z podpory porušovania autorských práv. Hlavné súdne pojednávanie prebehlo od 16. februára do 3. marca 2009. Verdikt znel: vinní podľa obžaloby. Súd stanovil 17. apríla 2009 rozsudok, ktorý zahŕňal trest odňatia slobody na jeden rok pre každého z nich a uhradenie pokuty dokopy 30 mil. švédskych korún (~3.3 mil EUR). Zaujímavé bolo, že sa súd nikdy nepokúšal preukázať, že bol spáchaný zločin, ale len to, že zainteresovaní boli nástrojom k spáchaniu zločinu, podobne ako keby nabili zbraň, pomocou ktorej niekto niekoho neskôr pripravil o život. Všetci zúčastnení sa voči rozsudku odvolali. Odvolací súd 15. októbra 2010 potvrdil verdikt predchádzajúceho súdneho pojednávania a 26. novembra 2010 vyhlásil upravený rozsudok, ktorý sa dal chápať tak, že trom zo štyroch odsúdených za cenu vyššej pokuty skrátil pobyt vo väzení: Neijovi na 10 mesiacov, Sundemu na 8 a Lundströmovi na 4. Pokuta bola zvýšená na 46 mil. švédskych korún (~5.1 mil EUR). Posledný kliniec do truhly im zabil švédsky Najvyšší súd, keď 1. februára 2012 zamietol ich ďalšie odvolanie. Zároveň ich požiadal o migráciu z domény

september

október

november

december

január

február

napísal Filip Gucmann http://gucmann.blogspot.com

thepiratebay.org na thepiratebay.se, aby sa vyhli porušovaniu amerických zákonov a prípadnému prevzatiu kontroly nad stránkou, keďže prevádzkovateľom domény .org je americká spoločnosť Public Interest Registry a americké súdy by jej mohli nariadiť doménu thepiratebay.org zabaviť. Asi takto doteraz vyzeral príbeh The Pirate Bay. Teraz pre porovnanie príbeh z iného súdka. Švédsko je prvá krajina, ktorá v roku 2006 dala vzniknúť pirátskej politickej strane (Švédsky Piratpartiet). Jej agendou bolo a je regulovanie zákonov okolo kopyrajtov a patentov, podpora zvyšovana súkromia na internete aj v kažodennom živote a zvyšovanie transpatentnosti štátnej správy. Táto strana zaznamenala veľký ohlas (hoci sa v švédskych parlamentných voľbách veľmi nepresadila) a ďalšie európske krajiny nasledovali jej príklad a založili si vlastnú. Za zmienku stojí, že Piratpartiet získala vo voľbách do Europarlamentu v roku 2009 7.13% hlasov, čím si piráti vybojovali v Brusseli dve kreslá.

marec

apríl

máj

jún

TPB odsúdili Švédi. Piratpartiet založili rovnako Švédi. Je zjavné, že názory na dve „príbuzné záležitosti“ sa môžu radikálne líšiť aj v užšej komunite. TPB je (hlavne) vyhľadávač (podľa súdu), tak kde rozdiel medzi ním a googlom, do ktorého naklepem vhodné kľúčové slová a zakončím ich filetype:torrent? A čo ďalšie podobné ako torrentreactor alebo mininova? Kedy vyhrajú nahrávacie spoločnosti a filmové štúdia úplne a kriminalizujú protokol bittorent? Prehra The Pirate Bay je prehra pricípu a legitimizácia povolaní neprodukujúcich hodnoty. Nahrávacie štúdio alebo distribútor neprodukujú hudbu. V celom reťazci je príliš veľa hladných úst, ktoré pýtajú na úkor umelcov, navyšujú ceny diel a zavádzajú nezmyselné politiky ochrany duševného vlastníctva. Dnes máme internet, ktorý urobí ich prácu vo veľkej miere za nich a to ich omíňa. Muzikanta alebo filmára poteší to, že sa jeho práca dostane k čo najväčšiemu počtu ľudí a zarobí na verejnej projekcii alebo gigu. My sa len musíme naučiť, že sa za ich tvorbu platí, ale pardon, nie 20 eur za jeden album, ktorý si ani nesmiem grabnúť do mobilu.

MEGAUPLOAD napísal Peter Petruš

Megaupload patril i patrí medzi jednu z najznámejších internetových služieb doposiaľ. Prevádzkovanie tejto služby na oficiálnej doméne www.megaupload.com a ďalších 18 doménach prepojených na Megaupload bolo zablokované 19. januára 2012. Spoločnosť (internetová služba) bola zaregistrovaná v Hongkongu. Majiteľom je Kim Schmitz zvaný John Dotcom, ktorý má nemecké a fínske občianstvo. Megaupload spolu so svojimi dcérskymi stránkami predstavuje 2% celkového obsahu internetu. Zablokovaním domény a zrušením prístupu k dátam tak o svoje údaje oficiálne prišlo zhruba 150 miliónov používateľov (s dennou návštevou až 50 miliónov) vrátane nezanedbateľného počtu Slovákov. Predpokladaný zisk z tejto služby činil 175 miliónov dolárov, z toho väčšina bola v rámci predplatného. Zablokovanie prevádzky Megauploadu spojené so zhabaním hardvéru a zat-

knutiami bolo založené na tvrdení, že táto internetová služba porušuje autorské práva podľa zákona DMCA (Digital Millennium Copyright Act). Zvláštnosťou však ostáva, že tento federálny akt nastal tesne pred hlasovaním návrhu zákona SOPA (Stop Online Piracy Act). Po vtrhnutí do prevádzky Megauploadu a federálnom zastavení tejto služby bola uložená predbežná pokuta v hodnote 500 miliónov $ za porušovanie autorských práv. Na internete sa však objavili iné názory, kvôli ktorým mál byť Megaupload zrušený. Už dlhšie obdobie sa hovorilo o pripravovanej službe Megabox, ktorá mala byť konkurenciou iTunes. Charakteristické črty týchto služieb sú rovnaké, podstatný rozdiel v nich je však rozdeľovanie finančných prostriedkov autorom. Kde pri službách typu iTunes, Google Music, Amazon MP3 Store berú za tieto služby minimálne 30% z predaja. Na rozdiel Megabox si mal v pláne účtovať iba 10%, zvyšná suma by šla priamo interpretom. Ak si porovnáme

Kim bol už súdne stíhaný v Nemecku roku 1998 a odsúdený na dva roky podmienečne s odkladom trestu za rad obvinení, vrátane krádeží citlivých dát. Začínal ako nádejný a najznámejší hacker Nemecka a postupne sa preorientoval na legálne využívanie internetových služieb. Zo začiatku to bolo niekoľko menej úspešných projektov, ako napr. elektronický obchod Letsbuyit.com alebo iniciatíva YIHAT – virtuálny hon na Usama Bin Ladina s odmenou 10 miliónov $. V roku 2002 bol odsúdený. Daný 5-mesačný trest si aj odpykal za zneužívanie citlivých informácií. V súčasnej dobe hrozí Kimovi trest odňatia slobody až na 50 rokov. Koncom februára ho prepustili na kauciu s prísľubom, že neopustí krajinu a nebude používať internet (t.j. domáce väzenie). Mnohých pobúrila táto informácia, najmä pri porovnaní so závažnými trestnými činmi. Na internete sa zjavujú viaceré rozporuplné informácie, ktoré sa vzájomne vylučujú. V niektorých Kima odsudzujú ako novodobého kriminálnika a šéfa internetovej mafie a v iných zas za Robina Hooda, ktorý nám umožnil šíriť zadarmo informácie. Je len na Vás, ktorú z verzií si vyberiete. Jeho zástancovia sú skupina Anonymous a mnoho zástancov v radoch používateľov. Na strane odporcov stoji „Hollywood“ a mnoho finančných skupín, ktoré zastupujú práva nahrávacích spoločností a autorské práva interpretov.

19


Téma

napísal Martin Bago foto http://contemporarycondition.blogspot.com

Julian Assange kyberbojovník za slobodu

Musíme začať pravdou. Pravda je jediný spôsob, ako sa niekam dostať. Pretože žiadne rozhodnutie založené na klamstvách alebo ignorácii nevedie k dobrému koncu.

univerzity. Už v jeho ôsmich rokoch sa rozpadla rodina, v ktorej žil, a jeho matka si našla nového muža. Chlapcovi už odmalička imponovali počítače a elektronika, ktorým sa začal vážnejšie venovať. Okrem nich študoval fyziku a matematiku. Už ako násťročný rád skúšal bezpečnosť rôznych systémov (keďže rád pracoval na jej vylepšovaní), čím si privodil množstvo problémov a neskôr takmer väzenie. V dospelosti sa Assange živil ako programátor. Od svojich 20 rokov používal sieťové technológie na nájdenie slabých miest admistraničných systémov. Neskôr odložil klávesnicu na klinec, zverejnil svoju tvár a stal sa jedným z najznámejších aktivistov za ľudské práva. Z istého uhľa pohľadu. Fenomén menom WikiLeaks sa dostal do povedomia spoločnosti v roku 2008, kedy zatriasol stoličkou nejedného politika. Medzi najznámejšie „produkty slobodného myslenia“ Wikileaks patria uniknuté informácie o procesoch v guantanamskej väznici pre teroristov či manuály scientológov. Veľké zemetrasenie spôsobilo zverejnenie videa, na ktorom americkí vojaci zabíjajú irackých civilistov. Americké diplomatické depeše snáď spomínať ani netreba. Aby sa WikiLeaks nedalo cenzurovať, kópie webu bežia na desiatkach serverov po celom svete, nevynímajúc malé, rozvojové krajiny. Múdre gesto, WikiLeaks muselo bojovať s mnohými nahnevanými vládami a korporáciami.

Označujú ho za hackera, zločinca, morálne skazeného a on len mlčí. Hovoria zaňho totiž jeho činy a odvaha postaviť sa mocnostiam. Zverejnil a zverejňuje to, čo oko bežného človeka nemalo nikdy uzrieť. Julian Assange, whistleblower. Wikipedia.org pri jeho mene uvádza tieto profesie: vydavateľ, novinár, mediálny a internetový podnikateľ, mediálny kritik, spispovateľ, programátor, politický a internetový aktivista. Až priveľa prívlastkov a povolaní pre tohto čoskoro 41-ročného Austrálčana. Julian Assange sa však preslávil len niektorými z jeho povolaní. Svet tohto charizmatického a prešedivelého Austrálčana pozná vďaka WikiLeaks. Áno, Julian stál na jeho počiatkoch a doteraz sa pasuje do role hovorcu tohto servera. Ale treba poznamenať, že Julian WikiLeaks nezaložil sám. Keď sa muž, so stredným menom Paul, narodil dvom hercom v Austrálii, znamenalo to, že si počas svojho života bude musieť zvyknúť na časté cestovanie. Bábkoherci brázdili Austráliu, a tak si Julian musel zvykať na nové škôlky, školy,

september

október

november

december

január

február

marec

apríl

máj

jún

Organizácie

Nič nemôže byť dokonalé a ani vedúca osobnosť „najpravdivejšieho portálu sveta“ nemôže zostať čistá. Nie je to tak dávno, čo bol Assange obvinený, vzatý do väzby a neskôr do domáceho väzenia, kvôli obvineniu zo sexuálneho obťažovania a dokonca zo znásilnenia. Od 30. novembra 2010 bol Assange na červenom zozname hľadaných osôb Interpolu. K týmto zločinom malo prísť v hoteli počas konferencie. Jedna žena neskôr obvinenie z obťažovania stiahla. Znásilnenie bolo preklasifikované na sex bez ochrany (sex by surprise), čo nie je vo Švédsku (kde sa incident odohral) trestný čin, ale priestupok. Mocnosti sa snažia Assangea zdiskreditovať za každú cenu, hoci aj vykonštruovaným obvinením. Prvá žena, ktorú Julian údajne obťažoval, neskôr priznala, že ju na polícii prehovárali, aby aj ona podala oznámenie o znásilnení. „Mal by byť stíhaný ako teroristi,“ myslí si Sarah Palinová, neúspešná kandidátka na viceprezidentskú pozíciu USA. No comment.

Začalo to nevinne, ako novinka v skupine na Facebooku. Nič nezvyčajné. Odkedy som v študentských organizáciách, som v štyridsiatich skupinách. Táto novinka však bola výnimočná. Hlásala „ESN Ibiza 2012 je tu !!!“ Hneď sa mi vybavili spomienky. Počas môjho Erasmus pobytu v Španielsku v roku 2011 som sa zúčastnil na mnohých výletoch a mnohých party, ale bol jeden výlet, ktorý sa mi navždy vryl do pamäti ako najdivokejší týždeň v mojom živote. ESN Ibiza Trip 2010. Ibiza sama o sebe je preslávená ako party ostrov. To je ale nič v porovnaní s tým, keď tam na jeden týždeň prinesiete 3000 (slovom tritisíc!) Erasmus študentov. Teda ľudí mladých, veselých, nabitých energiou, tanca-chtivých, hravých a hlavne vzdialených dvetisíc kilometrov od priateľa/ky. Začalo sa zhurta. Odchod bol o desiatej večer z Barcelonského prístavu, odkiaľ sme odchádzali Erasmus študenti študujúci v Barcelone. Bolo nás 500 Erasmákov na jednej palube. Cesta trvala 12 hodín..., ale akých! Už keď sme sa nalodili na zadnej palube, hrala hudba a ľudia začínali tancovať. A niektorí tam boli až do desiatej ráno! Slnko svietilo vysoko nad našimi hlavami, keď sme uvideli pobrežie Ibizy. Tušili sme, že nás čaká

ESN

zaujímavý týždeň, v čom nás len uisťoval pohľad na stále tancujúcich ľudí na zadnej palube. Ubytovali nás vo viacerých hoteloch. Nebolo to jednoduché, nakoľko sme kompletne vybookovali viacero hotelov. Na izbe som bol s kamarátom Kamilom a Francúzom Anasom. Nepoznal som ho predtým, ale to nebolo dôležité. Tu sa každý stal kamarátom do 10-tich minút. Deň sa tu začínal približne o desiatej. Vtedy nás prebrala hudba, ktorú začali púšťať pri bazéne. Vyteperil som sa z postele a vykukol z balkóna. Všetky balkóny boli s výhľadom na more a priamo pod balkónom bol bazén. Pohľad na slečny, ktoré sa už opaľovali pri bazéne na slnku, ma ihneď dostal dole k bazénu. Stretol som tam kamarátov ešte/už vo veselej nálade. Bláznili sme pri bazéne asi do štvrtej. Vtedy sa začínala pre-party, ktorá bola vždy iná. Raz na pláži, raz v hoteli, raz pri bazéne, raz pri západe slnka na Cafedel Mar a raz na penovej party. To bolo len predjedlo. Hlavné žúrky začínali, podľa španielskych zvykov, okolo polnoci. Všetky informácie o tom, čo sa tam dialo, podliehajú prísnej cenzúre. Čo sa stalo na Ibize, ostane na

Ibize. Ak by to tak nebolo, veľmi, veľmi veľa dobrých vzťahov by sa rozpadlo. Poviem len, že sme boli v tých najslávnejších podnikoch: Eden, Privilege, Pacha, Space, Es Paradis. Ľudia znalí tematiky vedia, že ide o najlepšie a najväčšie diskotéky na svete. Odchádzali sme z diskotéky približne okolo hodiny rannej. No ešte aj potom sme sa často zostali zabávať na pláži až do východu slnka. Alebo zabávať sa na izbe, podľa toho, komu sa ako pošťastilo. No o desiatej sme už boli opäť hore. Keď sme odchádzali loďou späť do Barcelony, mysleli sme si, že nás už nič neprekvapí, koniec koncov za posledných šesť dní sme žúrovali na piesku, v pene alebo na parkete, ktorý bol do pol pása napustený vodou. Cesta späť nás ale dostala, diskotéka na zadnej palube až do rána nás neprekvapila, zato bazén, kajuty pre všetkých, bar a jakuzzi, v ktorej sme popíjali šampanské, nás zľahka zaskočili. Po návrate som ostal 4 noci v posteli a už nikdy potom som nebol na party, ktorá by sa tomuto čo i len priblížila. Veď aj sám taxikár, ktorý nás raz viezol z diskotéky povedal, že „to, čo sa tu stalo dnes za jeden večer, nezažil za celú sezónu.“

Ibiza Trip 2012

Aby sme ale zabezpečili dostatočnú objektivitu, neustále sa objavujú aj hlasy, ktoré tvrdia, že celá kauza okolo WikiLeaks je len vykonštruovaná, tajná akcia CIA. Údajne tomu nasvedčuje aj fakt, že Julian dostáva ceny od médií ovládaných rodinou Rotschildovcov. Názor na Juliana Assangea si teda utvorte sami. Isté je jedno. Zmenil svet. Zrejme k lepšiemu.

21


Organizácie

Organizácie

Počas beánie bolo pre hostí pripravené občerstvenie na stoloch formou chlebíčkov, zákuskov, alkoholických i nealkoholických nápojov a mnoho ďalšieho. Počas beánie sa podával guľáš a v okolí sa nachádzali bary, kde si mohli zabávajúci kúpiť občerstvenie. O uvádzanie samotných častí programu sa starali moderátorská dvojica v zastúpení študentskej televízie MC2 a časopisu OKO|Časopis. Táto dvojica pôsobila príjemne a celý večer zabávali svojím moderovaním obecenstvo tohtoročnej beánie. Osobne beániu hodnotím veľmi pozitívne. Program i účinkujúci tvorili príjemnú atmosféru. Výhodou tohtoročnej beánie oproti minulej bolo, že sa bary nachádzali v spoločných priestoroch s pódiom. Takto nikto neprišiel o práve prebiehajúci program. Viac info na: www.beania.sk www.facebook.com/SPEaI napísal Peter Petruš (ŠP EaI) foto Dodo (ŠP EaI) & Norbert Mészáros (mc2)

Fotografie nájdete na: http://www.foto.beania.sk

Beánia 2012

Elektrikárov a informatikov

Koncom mesiaca február tohto roku tradične organizoval Študentský parlament elektrotechnikov a informatikov beániu, ktorá opäť nestrácala na kvalite. Tentokrát sa beánia konala v priestoroch Národného tenisového centra v Bratislave. Rozsiahla hala poskytla všetkým návštevníkom pohľad na rozmanitý program. Beániu slávnostne otvárali dekan Fakulty elektrotechniky a informatiky STU – doc. RNDr. Gabriel Juhás, Phd., dekan Fakulty informatiky a informačných technológií doc. Ing. Pavol Čičák, Phd. a predseda študentského parlamentu – Erik Čertan. Pestrý program určite zaujal každého a nikto počas celej beánie neostal sedieť na svojom mieste. V priebehu večera sa

september

október

november

december

január

február

predstavilo niekoľko známych kapiel a tanečných zoskupení. Z tanečných zoskupení možno spomenúť Karlovarské tanečné centrum, The Pastels. Práve spomínaná druhá tanečná skupina bola jedným z hlavných lákadiel tohtoročnej beánie. Ich vystúpenia boli magnetom na divákov, ktorí sa snažili v čo najkratšom čase dostať na pódium. Tanečné zostavy tejto skupiny boli dynamické a každý z nich bol nadšení, avšak trvali krátko. Z hudobných kapiel, ktoré sa predstavili, všetky tvorili príjemnú hudobnú, ale i vizuálnu kulisu beánie. Prvá kapela, ktorá sa predstavila, bola Afrodité orchester. Tá hrala spoločenské i moderné a známe skladby sláčikovými nástrojmi. Počas pasovania prvákov informatikov

marec

apríl

máj

jún

bola zvolená téma Anonymous, ako predzvesť budúcej profesie spojenej s právami a slobodami internetu, a možnosti slobodného prístupu k informáciám. Druhou kapelou bola kapela trošku tvrdšieho rázu, Poison Candy, ktorá v návštevníkoch beánie rozprúdila krv. Hrali prevažne známe rockové skladby, ktoré burácali celou halou. Následne sa po nich predstavila kapela Puding Pani Elvisovej, ktorá udržiavala rozbehnuté tempo. Poslednou z kapiel, ktorá sa predstavila “úderom polnoci”, bola hlavná kapela celej beánie, a to Para. Táto kapela umocnila celovečerný program. Vytvorená atmosféra, ktorá panovala až do skorých ranných hodín, bola sprevádzaná formou voľnej zábavy, a to diskotékou.

23


Organizácie

(Bratislava, 27. februára 2012) Na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave sa uskutočnilo školské kolo súťaže poslucháčov bakalárskeho štúdia STU (1.-3. roč.) pod názvom The Freescale Cup.

Žiaden problém napísal Jozef Kopáč

Registrované tímy dostali k dispozícii autíčko s procesorom PowerPC (Freescale Quorriva) a kamerou. Ich úlohou bolo čo najrýchlejšie zajazdiť na trati vyznačenej čiernou čiarou. Autíčko sa muselo po dráhe pohybovať celkom samostatne, len na základe informácie z kamery pomocou algoritmu v procesore. O súťaži Tímy dostali k dispozícii podvozok RC autíčka s jednosmernými hnacím motormi v zadnej časti a servomotorom na riadenie prednej nápravy. Ako senzor používali všetci riadkovú kameru TAOS TSL1401CL. Niektoré tímy podvozok doplnili aj vlastnými senzormi (napr. otáčok, zrýchlenia,...). Podľa pravidiel súťaže museli všetci použiť ako riadiacu jednotku Qorivva TRK-MPC5604B s výkonným 32-bitovým procesorom PowerPC. Ako napájanie slúžil 2500 mAh NiCd akumulátor. Súťažná dráha sa skladala z rovných a oblúkových dielov, križovatky a ako bonus boli v tomto roku pridané prekážky tunel, kopček a retardéry. Na školskom kole napokon kopček ani tunel neboli použité, boli sme radi, že autíčka prejdú aspoň jednoduchú trať.

Na tohtoročnú snehovú nádielku sa nikto z nás nemôže sťažovať. Teda aspoň, čo sa týka severných častí našej krajiny. Teta zima si pre nás pripravila hromadu zábavy, z ktorej mali radosť hlavne malé deti. No priznajme si, že v každom z nás drieme malé dieťa, ktoré čas od času dá o sebe vedieť. Tak prečo by sme si nemohli tieto chvíle spríjemniť? O lyžovanie, sánkovanie či korčuľovanie naozaj núdza nebola. Ale tí, ktorí by radšej Priebeh súťaže Do školského kola sa prihlásilo 7 tímov. Niektoré tímy predviedli svoje vozidlá už v rámci dňa otvorených dverí na FEI STU. Napokon to v deň súťaže vyzeralo veľmi napínavo. Dva tímy napokon pre technické problémy vôbec neodštartovali. Dva tímy suverénne postúpili do Európskeho kola ale tretí tím sme mohli určiť až na základe dodatočných pokusov na prejdenie trate. Súťaž začala najprv v tzv. kvalifikačným kolom. Každý tím mal dva pokusy v ktorých sa meral čas na dvoch okruhoch a počítal sa najlepší z takto dosiahnutých časov. Na základe výsledkov kvalifikácie potom prebehlo podobným spôsobom finále, kde však mali súťažiaci k dispozícii už len jeden jediný pokus. Do Európskeho kola, ktoré sa uskutoční v Prahe začiatkom apríla teda postupujú tri tímy: Pure Drive, T-1 a 3.14. O tom, ako sa im bude v Prahe dariť vás samozrejme budeme informovať. napísal Richard Balogh foto Marián Tárník

september

október

november

december

január

február

Garden party na snehu?

marec

apríl

máj

jún

sedeli na pláži a vyhrievali sa na slnku, si príliš zimu neužívajú. Všetci asi poznáte Denník nádejného Kysučana, a kto ho nepozná, doporučujem, aby to rýchlo napravil. Priznám sa, i ja som z Kysúc, no keď som prišiel po dlhej dobe domov a sneh mi bol po pás, nebolo mi všetko jedno. Po tom, čo prišli známi na lyžovačku, sa mi zdala škoda sedieť na priváte a len tak popíjať, keď vonku bolo také krásne slnečné počasie. A tu sa zrodila geniálna myšlienka grilovania. Ihneď som sa pustil do odpratávania snehu, aby som urobil

miesto pre gril. Medzitým si dievčatá v kreslách do sýtosti vychutnávali lúče horského slnka. Kamarát sa mi ponúkol, že z tej kopy snehu, čo som tak horlivo nahádzal, urobí ľadový bar, čo bol úžasný nápad. Nebolo k tomu treba nič mimoriadne, iba lopatu a krhlu s vodou. Behom pár desiatok minút sa pod jeho šikovnými rukami kopa snehu premenila na masívny ľadový bar, hrdo sa vynímajúc v kúte záhrady. Nie je to nič zložité, zvládne to i amatér, stačí si len vybrať vhodné miesto, mať chuť, lopatu a teplotu pod -5 stupňov °C. Keď mal gril svoje miesto a vedľa neho stál mohutný ľadový bar, nič nebránilo tomu, aby sa garden party mohla začať. Slniečko svietilo, drinky sa pomaličky zatápali do masy ľadu, takže mali vždy tú správnu teplotu. Mäso sa pomaličky pieklo, nálada stúpala a pre tých, ktorým bola zima, bola nachystaná slivovica. Po skončení boli všetci spokojní, poriadne vymrznutí a deti malé či veľké sa na snehu poriadne vybláznili. No najväčšiu radosť som mal z toho, že som mohol oprášiť gril ešte pred začiatkom grill season. Dobrá rada nad zlato: „Odporúčam grilovať pri dennom svetle, po zotmení sa totiž môže veľmi rýchlo stať, že mäso, ktoré práve máte na grile, sa premení na niečo slovami neopísateľné, s čím si môžete potom tak maximálne zahrať hokej, nehovoriac o tom, ak grilujete fašírky.“ Myslím, že to nebolo prvý a ani poslednýkrát, čo sa moja záhrada zapadnutá snehom premenila na party pod holým nebom s ľadovým pultom. Bolo síce trošku mrazivo, ale inak veľmi príjemne strávené popoludnie v príjemnom prostredí so skvelými ľuďmi. A nakoniec odkaz pre všetkých, ktorí nemajú radi zimu: „Zima je najkrajšie ročné obdobie, ale tá pravá zima, kysucká, je práve vtedy a len vtedy, ak je vonku dosť snehu a teploty sa pohybujú pod bodom mrazu.“

25


SME

youth@work alebo EÚ

bojuje s nezamestnanosťou mladých

Ešte v minulom roku sme sa vďaka časopisu OKO zúčastnili konferencie v Bruseli s názvom Youth@Work. Išlo o zhodnotenie neblahej situácie so zamestnanosťou mladých a nastolenie riešenia Európskou komisiou. Po príchode do Bruselu nás privítal dážď. Z obrovského letiska nás odviezla miestna hromadná doprava k prvej stanici metra. Aby si niekto nemyslel, že na západe je ten svet úplne iný – na letisku nefungoval automat na lístky a ako prvé sme na stanici metra uvideli toto:

Mladí ľudia sa až tak neboja nestability, môžu risknúť podnikanie.

napísal a fotil Martin Bago

voľných miest v celej Európe. Tým chce zabezpečiť cirkuláciu nás, mladých, v rámci Európy s jediným cieľom. Zabezpečiť presun kvalifikovanej pracovnej sily tam, kde ju treba. Celá únia si dobre uvedomuje veľmi závažný problém. Mladí absolventi škôl či univerzít sú nezamestnaní a nespokojní. Uvedomujúc si situáciu vychádzajú do ulíc. To sme už videli v Španielsku, aj keď médiá úmyselne, účelne a úspešne ignorovali mnohopočetné protesty. V Španielsku totiž percento nezamestnaných absolventov siaha k číslu 40. A to je kritické.

No v dnešnej situácii, kedy krachuje 9 z 10 začínajúcich podnikateľov, vychádza toto odporúčanie ako plytké. Na druhú stranu si treba uvedomiť, že rozsiahle a úspešné podniky založili ich majitelia v mladom veku. Taká je realita. Na podporu tvrdení EÚ slúžili aj videá, ktoré nám pustili. Potešujúce je, že v jednom z videí vystupoval aj „náš“ Michal Meško – spolumajiteľ martinus.sk. Iné video povrávalo o fungovaní spoločnosti IceWatch.

„ “

Veľmi prínosné a inšpiratívne boli aj vyjadrenia prísediacich podnikateľov. Istý pán, pôvodom Albánec žijúci v Belgicku, nám vyrozprával svoj príbeh. Vraj pred časom skrachovala jeho sieť predajní. No nevzdal sa a založil spolu so ženou fabriku na výrobu nábytku. Tá sa behom roka rozrástla z pôvodných 7 zamestnancov na celú stovku. Nikdy predtým neriadil ani nezakladal továreň, toto bolo po prvý raz. Neľutuje, a vyšlo mu to. Vraj sa len nebál.

EURES je vlastne GPS systém pre nezamestnaných.

Vytvorenie databázy nezamestnaných v rámci celej Európy je dobrý začiatok. EÚ dokonca siaha až do takej hĺbky, že zaviedla „vlastný jazyk“ pre životopisy menom ESCO, čím ich úspešne taguje a umožňuje tak jednoduchšie a ľahšie vyhľadávanie v tejto databáze. Zamestnávatelia tak majú jednoduchšiu cestu nájsť správneho človeka pre svoju firmu.

Áno, ani v Mekke európskej integrácie s tým nie každý súhlasí. Po chvíľkovom zaváhaní počas cesty do hotela (na ktorej nám pomohol ochotný miestny) sme sa ubytovali v NH Hotel v luxusnej izbe. Nasledovala cesta do bruselského press centra, kde už bola pripravená recepcia. Na tejto konferencii sa zúčastnili zástupcovia niekoľkých médií (vrátane študentských) z viacerých krajín Európy. Okrem nich v miestnosti sedeli aj úspešní podnikatelia, ktorí prišli takpovediac motivovať. Europa 2020 je program na boj proti kríze, ktorý sa zameriava na päť základných cieľov: zamestnanosť, inovácia, vzdelanie, sociálne začlenenie a posledný, klíma a energia. Youth@Work a EURES sú súčasťou. Postupne budú začlenené do národných cieľov a budú odrážať špecifickú situáciu v konkrétnych štátoch.

Aby podpory nebolo málo, Európska únia dokonca garantuje preplatenie nákladov na cestu do zahraničia pre človeka, ktorý sa odváži cestovať za zamestnaním cez tento program. Podporu na bývanie možno získať aj počas prvého mesiaca života v neznáme. Propagovať tento projekt prišli: Wallis Goelen, vedúci oddelenia pre zamestnanosť, EURES, Klaudia Cenilogar z európskeho Youth fóra, Liliane Volozinskis – riaditeľka sociálnych vecí a zamestnaneckej politiky, moderovala Dominique Hadria, zakladateľka Business & TV. Na škodu a mierne pokrytecky vyšlo odporúčanie zástupcov EÚ, aby absolventi riskli podnikanie. Vraj nemajú čo stratiť. To je síce pravda, bankrot spoločnosti sa robí jednoduchšie ako bankrot osobný.

Po konferencii sme sa vybrali poznávať (nekrásy) Bruselu, ktorý je menší ako sa zdá. Úzke historické centrum je len pár ulíc, inde to vyzerá podobne ako v Paríži. Ulice nie sú najčistejšie, nechýbajú žobráci. Bežné mesto. Keby sme nevedeli, že tam sídlia inštitúcie európskeho významu, neprišli by sme na to. Legendárny cikajúci chlapec je menší než si myslíte. Po „koštovke“ belgických kvasinkových pív a rôznych druhov čokolád sme sa usídlili v hoteli, v taliansko-grécko-poľskorumunskej spoločnosti. Rozoberalo sa najmä cestovanie. Brusel nie je práve najživšie miesto na planéte. Na druhý deň sme obehli čo najviac miestnych pamiatok a turecko-macedónske obchodíky so suvenírmi. Potom sme využili ideálne prepojenie vlakovej stanice s letiskom, cesta trvala pár minút. A hurá domov do krajiny, kde je podľa štatistík 34 percent mladých nezamestnaných – štvrté najvyššie číslo v EÚ. Možno aj nám tento program pomôže.

Naším okom

Raketová základňa

Naším okom

na Devínskej Kobyle

Raketová základňa, ktorá sa nachádza na Devínskej Kobyle, patrila donedávna medzi pýchu vojenských základní na Slovensku. O existencii tejto základne už väčšina ľudí nevie, keďže je od roku 2000 zahrnutá do prebytočného majetku rezortu obrany. V 70-tych rokoch 20. storočia sa na kopci vrcholu Devínska Kobyla nachádzala rozhľadňa s krásnym panoramatickým výhľadom na Bratislavu i na samotné Rakúsko.

sa zariadenie zrušilo, technika demontovala a spolu s Táto základňa bola sídlom 186. raketovej brigády. Jej úlo-

posádkou presunula. Do roku 2000 bol objekt strážený,

hou bolo chrániť vzdušný priestor nad Bratislavou a jej

spočiatku vojskom a neskôr SBS službou. V danom čase

blízkym okolím. “Posádku” základne tvorilo 140 vojakov,

však takýto objekt nebol strážený tak intenzívne, aby sa

ktorí boli umiestnení v dvadsiatich objektoch.

po niekoľkých desaťročiach nepodarilo niekomu doň

Výzbroj základne tvorilo 16 protilietadlových rakiet S-125

prekĺznuť. V tom čase ho dalo vojsko na odpis a o dva

M Neva, ktoré boli po štvoriciach umiestnené na štyroch

roky neskôr sa mal objekt predať. Kupec však od zmluvy

odpaľovacích zariadeniach. (Šírili sa i fámy, že táto

odstúpil (dojednaná cena 18 mil. Sk). Základňa je už

základňa disponuje jadrovým arzenálom, ktorý mal byť

niekoľko rokov nestrážená a na vlastné riziko vstupu

použitý v prípade ohrozenia západom.)

do vojenského priestoru sa dá do nej dostať. Aktuálna cena sa je stanovená na cca 485 000 eur, čo predstavuje

Celý komplex základne bol obohnaný prefabrikátovaným

podľa starej meny približne 15 mil. Sk.

plotom, dnes je jeho štruktúra narušená. Podstatnými objektmi, ktoré sa nachádzajú v areáli, sú bývalé

Ak máte radi turistiku alebo históriu, dané zariadenie

Od roku 1979 až 1983 sa na základe požiadaviek vtedaj-

kasárne, betónové bunkre a železobetónové silá. V silách

je zaujímavou voľbou na preskúmanie. Návšteva tohto

šej Československej ľudovej armády a daného režimu

uchovávali najdôležitejšiu techniku, riadiace stanovisko

areálu je však na vlastnú zodpovednosť, možno získate

začali stavať vojenské objekty za účelom vytvorenia

a taktiež odpaľovacie rampy s raketami a nevyhnutnými

i priestupok za vniknutie na tento pozemok, keďže sa

raketovej základne. Počas tejto výstavby bola rozhľadňa

prostriedkami na ich odpálenie.

jedná o bývalý vojenský priestor. Určite Vás zaujme kovová rozhľadňa vyrobená z tela rakety, ktorá sa nachádza

zbúraná, avšak jej základy je možné ešte stále nájsť v blízkosti základne na pomyselnom najvyššom mieste

Zmenou režimu nastalo nevyužitie areálu. Pádom

vedľa kvóty tohto kopca.

samotného vrcholu.

opony nebolo nutné využívať tieto priestory, a preto

Záujem o tento areál údajne prejavilo ešte niekoľko záujemcov, avšak doposiaľ bezvýsledne. V rôznych diskusiách kolujú názory, že by sa malo z bývalej a takej významnej základne stať múzeum. Taktiež sa prikláňam k tomuto názoru, keďže pri vzniku tejto základne sa v danej dobe jednalo o najmodernejšiu základňu v rámci Slovenska vôbec. Priestory základne pôsobia dych vyrážajúco. Hoci už zdevastované priestory ukazujú mieru vandalizmu, podstatné črty zašlej slávy je vidieť všade navôkol.

napísal Peter Petruš foto Marek Pažitný

Európska únia chce situáciu medzi nezamestnanými mladými riešiť ich fluktuáciou v rámci členských štátov únie. Vytvára databázu nezamestnaných a databázu

september

október

november

december

január

február

marec

apríl

máj

jún

27


Naším okom

rachalo

Indoor Camping Festival 2011

napísal Lukáš Horňak foto Zuzana Holotíková

POHODA Indoor Camping Festival 2011 Určite každý už počul o Pohode, o najväčšom a jednoznačne obsahovo najpestrejšom festivale na Slovensku, ktorý neodmysAliteľne patrí ku každému letu. Ale festival prebiehajúci na sklonku jesene a zimy? Tak taký prebehol 25. a 26. novembra na trenčianskom výstavisku. Ak si myslíte, že je to nemožné, ste na veľkom omyle. Pohodová atmosféra síce nebola v doprovode s letným vánkom a oku príjemným pohľadom na dievčatá v bikinách, ale mala svojské, priam rodinné čaro. A to z toho dôvodu, že ľudí nebolo zrovna najviac. Nie je sa čomu čudovať, išlo o nultý ročník a jeho zorganizovanie prebehlo len pár týždňov pred začatím festivalu. Napriek tomu bol festival zorganizovaný na výbornú, presne tak, ako každý letný ročník. Stanovanie bez nutnosti použitia zaisťovacích kolíkov bolo v temperovaných halách, ktoré boli naozaj temperované, nocovanie v nich sme si vyskúšali na vlastnej koži. Tieto haly samozrejme disponovali aj sprchami. Na festivale vystúpili Hadouken!, New Young Pony Club, The Death Set a mnohí iní. Nás však najviac zaujalo vystúpenie britskej speváčky Sophie Barker. Jej precítený a vynikajúco odspievaný prejav s krásnymi textami bol nepochybne veľkým zážitkom pre každého. Zo slovenských interpretov nemožno nespomenúť Le Payaco, Mariána Vargu a Noneto, B-compelx, Longital či Puding Pani Elvisovej. Ak si chcel návštevník odpočinúť od hudby, mohol sa zúčastniť rôznych diskusií a prednášok zameraných na literatúru, výtvarné umenie či politiku, nechýbali mená ako Fedor Gál či Ladislav Snopko. Ďalším spríjemnením každého večera bolo premietanie filmov, ktoré sme si plnými dúškami vychutnávali vyvalení s pivom v ruke na tzv. “tuli” vakoch. Koho prepadlo nutkanie podeliť sa so svojimi zážitkami s kamošmi na sociálnej sieti alebo si zasurfovať na nete, mohol sadnúť za jeden z niekoľkých notebookov, ktoré boli k dispozícii každému v internetovom pavilóne s wifi pokrytím.

október

november

december

január

február

napísal a fotil Marek Kukučka

marec

apríl

máj

jún

Indoor camping festival je vynikajúca myšlienka, ako si aspoň trochu spríjemniť nudnú zimu. Už teraz viem, že na ďalšom ročníku určite nebudem chýbať.

1. časť

Ako mi

POHODA

september

Naším okom

K rôznym svetelno-dymovým efektom som mal už od malička pozitívny vzťah. Páčilo sa mi, keď niečo efektne horelo, prskalo, vrchol šťastia bol, ak to ešte aj vybuchlo. Ale voľakedy to bolo ťažšie... Časy socializmu a mojej základnej školy. Žiak Marek, na prvom stupni, silná túžba po výbuchoch, no pyrotechnika po ruke žiadna, zábavná či nezábavná, jednoducho nič :( V obchodoch ju nemali, na trhu (neskôr burze) vtedy tiež ešte nie, do Rakúska sa nedalo len tak odskočiť a doniesť si trochu. Nuž čo? Čo si nespravíš, to nemáš... Dnes by človek pozrel na internet a ak by bol trochu šikovný, s aspoň malými „macgyverovskými“ sklonmi a náznakom schopností, hneď by si ukuchtil nejakú veselú výbušninku ;-) Vtedy nebol ani internet, doma o počítači sa nám ešte nesnívalo, len v Dome pionierov, na krúžku výpočtovej techniky, sme mali PMD-čka, naše teslácke 8-bitové počítače s magnetofónmi a televízoríkmi, z ktorých sme sa vtedy tešili ešte viac ako z tých dnešných vymakaných. Ulietavam trochu do histórie, ale to len kvôli vovedeniu čitateľa do tej správnej atmosféry. Zaujímavé praktické pyrotechnické informácie sa šírili ako Dobšinského rozprávky v ešte dávnejšej minulosti - hovoreným slovom, uchom zachyteným, mysľou spracovaným a šikovnými rukami na niečo pekné, malé, fungujúce, premeneným. Dopočuli sme sa o všeličom, aj nebezpečnom - napr. o zo šróbov, matíc a zápalkovej hmoty zostrojených hádzacích a búchacích „rachadlách“. Tie som radšej hneď zavrhol, počul som, že občas z toho niekomu niečo „uletelo“..., a oči mám len dve (teda s týmto OKOm 3;), tak som nechcel ohroziť svoju tvorivú budúcnosť. Ani nevraviac o „zaujímavej“ zmesi hliníkových pilín, nejakého hnojiva a chemikálie, ktorá sa uzavrela do pevnej nádoby a ... - po odpálení to búchalo, že vraj, až výnimočne dobre. Našťastie som takúto bombu nikdy nevyrábal. O jej účinnosti som sa potom dočítal v novinách, alebo dopočul od kamarátov, ktorých kamaráti ju skúšali vyrobiť, až príliš „úspešne“... Zmes, po správnom namiešaní, bola taká citlivá na tlak, že pri necitlivom napchávaní do vhodnej uzavretej formy zvykla explodovať, a to už lietali aj prsty :-( Môj pud sebazáchovy bol

silnejší, vďaka tomu čítate teraz po rokoch tieto na klávesnici vlastnoručne naťukané písmenká ;-) Jednoduché, lacné, funkčné, dostupné a zároveň dostatočne efektné riešenie bolo tzv. „zápalkové rachadlo“. Na jeho konštrukciu stačilo mať „škrkátko“ a zopár zápaliek zo zápalkovej krabičky. Voľakedy malá krabička stála 20 halierov a veľká korunu, tak sa to celkom dalo. Princíp nečakane jednoduchý: odstrihol som bočnú časť krabičky so „škrkátkom“, prestrihol ju na polovicu. Polovicu papierika som položil na pevný podklad (betón, chodník, obrubník, dlažbu) tmavou-drsnou vrstvou hore, na ňu som poskladal do kruhu poodlamované zápalkové hlavičky, čo najtesnejšie k sebe a na vrch som to zakryl druhou polovicou papierika, tentoraz tmavou vrstvou dolu, tak, aby sa dotýkal zápalkových hlavičiek. Ideálne bolo celé toto zabaliť do alobalu a malé „rachadielko“ sa stalo prenosným. Potom už stačilo po ňom len niečím silno tresnúť. Kladivom by sa tiež dalo, ale to nie je ono, najmä, ak ste náhodou niekde v prírode, na ulici, medzi domami – a čírou náhodou nemáte to kladivo v batohu, alebo zastrčené za opaskom, ako domáci kutil na cestách... Najlepšie bolo, ak ste na zabalené „rachadielko“ položili malý plochý štrkový kamienok (tým sa rovnomerne rozložila z hora, z úderu prichádzajúca sila), zobrali ste do rúk čím väčší balvan a zvrchu ste ho naň hodili – šupa nečakaná :), pekný zvukový efekt! Keď som si takéto spravil prvýkrát, bol som dojatý a potešený, zápalky sa razom stali mojou obľúbenou obchodnou komoditou. Vďaka tomuto „vynálezu“ som stúpol v očiach mojich spolužiakov, ktorí tento „zázrak“ ešte nepoznali, naučil som ich výrobu, bezplatne, len pre radosť z ich „výbušnej“ radosti som im odovzdal môj vylepšený „know-how“ (vtedy som vôbec netušil, že takéto slovo existuje;)) a pri budove školy, na dvore a za neďalekým poschodovým domom sme rachali a rachali, až kým sme neminuli pripravené vzorky, či provizórne, z krabičky zápaliek narýchlo, na mieste, spravené exempláre, alebo kým nás z okien vykúkajúci dospelí ujovia a tety preč nevyhnali... pokračovanie nabudúce...

29


Naším okom

Naším okom

Ahoj, Peťko! Naposledy sme sa videli na cintoríne na Dušičky. Bolo to veľmi dávno. Čo už s tebou, keď ty pracuješ aj na Vianoce, aj na Silvestra v tej Bratislave a domov málo chodíš. Zaspomínali sme si na Tvojho nebohého starého otca. Veru, už to bude desať rokov, čo nie je medzi nami, nech mu je zem ľahká. Dnes by bol na Teba aj Tvoju sestru pyšný. Pán Boh vie, že sme sa na staré kolená veľa hádali. Ale úprimne, veľmi mi chýba. Odvtedy sa cítim osamelá a taká opustená. Vidíš, tak je to, keď nechcem ísť do starobinca a žijem sama. Ale dosť bolo smútku. Na tie Dušičky sú aj u nás hroby plné vencov a kvetov.

Výstava

Notebook EXPO

klope na dvere...

tlačová správa

Nadšenci počítačovej a spotrebnej elektroniky si aj tento rok prídu na svoje. Redakcia PC REVUE pripravila už tretí ročník predajnej výstavy notebookov a spotrebnej elektroniky na Slovensku, ktorá nesie názov Notebook EXPO. Na výstave sa predstavia všetci známi výrobcovia notebookov, notebookového príslušenstva, nebudú chýbať ani výrobcovia z oblasti spotrebnej elektroniky, softvéru, telekomunikácií, navigátorov GPS, a to všetko obohatia novinky z tohtoročnej výstavy CeBIT a CES. K dispozícii budú aj redaktori magazínu PC REVUE, ktorí radi

poskytnú svoju odbornú pomoc a vyriešia technologické problémy návštevníkov v rôznych oblastiach. Cieľom výstavy je priniesť najnovšie informácie všetkým návštevníkom, nielen čitateľom PC REVUE alebo nadšencom IT, ale aj širokej verejnosti. Notebook EXPO chce priniesť do sveta informačných technológií ďalší rozmer a ukázať ich ľudskú podstatu, hovoriť o technológiách s ľuďmi v bezprostrednom kontakte. Veľkým lákadlom pre návštevníkov sú výnimočné akcie a ceny, ktoré mnohí výrobcovia ponúknu pri príležitosti tejto

jedinej výstavy svojho druhu na Slovensku. Pripravený je aj bohatý sprievodný program. Výstava je spojená s prednáškami o novinkách, nových technológiách použitých v prenosných počítačoch, bezpečnosti, mobilnej komunikácii či iných populárnych témach. Predstavené budú horúce novinky, ktoré priniesli svetové výstavy počítačov a spotrebnej elektroniky v posledných mesiacoch. Nenechajte si ujsť túto unikátnu výstavu – už v sobotu, 24. marca 2012 v hoteli Crowne Plaza v Bratislave.

Niekedy mám pocit, že ľudia sa predbiehajú, kto dá na hrob milovanej zosnulej osobe čo najviac ozdôb. Je to normálne? Za socializmu, Peťko môj, to bolo inak. Som zvedavá, koľkí z nich sa pomodlia za nich, aby sa dostali z Očistca do Neba. A čo s ľuďmi, ktorí nemajú ísť komu na hrob, kde sa zosnulí nechali rozptýliť? Kedysi to nebolo v móde. Alebo to s tým nemá nič spoločné? Málo miesta je na cintorínoch? Na Zuzu, moju susedu, si pamätáš? Jej vnuk prišiel na Dušičky. Joj, to zas bolo sťažovania sa. Pred pár mesiacmi som Ti písala, že už končí štúdium a na tretí stupeň sa nechystá. Predstav si, už skoro rok si nevie nájsť prácu. Hlavu si búcha o stenu, že to neskúsil ešte počas školy. Vraj sa to oplatí, aj keď súčasne študovať a pracovať je namáhavé. Veľa jeho rovesníkov nemá ešte zamestnanie a tak chodia na úrad. Nuž, musíme sa naučiť žiť v kríze. Ak som dobre postrehla, aj nemecká kancelárka povedala, že bude trvať celé desaťročie. Peťko, ja si myslím, že to znamená do konca môjho života. Takýto život na dôchodku som si teda nepredstavovala. Kým sme mali komunizmus, pozeralo sa na západné Nemecko, tam bol blahobyt. Tvoj starký vtipne označil rozdiel medzi západným a východným Nemeckom ako rozdiel medzi mercedesom a trabantom. Vždy som sa na tom smiala. Z toho obdobia mi aj ostali nejaké východonemecké marky. Keď ma dôjdeš navštíviť, ukážem Ti ich. V päťdesiatych rokoch, kým ten múr nebol ešte postavený, veľa ľudí utieklo na západ, aj z mojej rodiny a ja si myslím, že dobre urobili. Dnes nie sú otupení ako my, ktorí sme tu ostali. Peťko, viem že si nič nepamätáš z tohto obdobia. Ty si mladý na to, aby si vedel pravdu o tom období. Snáď iba z kníh, lebo mnohí o našej minulosti neradi hovoria. Veľa zlého sa tam napáchalo. Za boľševikov to bolo inak. To by bolo ale na zamyslenie, prečo o tom neradi hovoria. Ja by som o tom vedela rozprávať hodiny.

september

október

november

december

január

február

marec

apríl

máj

jún

Tvoji rodičia sú už opatrnejší, ale oni sú aj vo všeobecnosti introverti. Veľa ľudí nechcelo tú zmenu v osemdesiatom deviatom. Ani Tvoj starký ju nechcel, dobre zarábal v podniku. Ja to chápem, nevedel, čo príde po revolúcii, ako sa povie, šiel na istotu. Ja som zas zmenu chcela, aby som už nemusela skrývať moje kresťanské obrazy. V tých časoch som mala s Tvojím starkým kvôli tým obrazom veľa hádok. Čo bolo, bolo. Mám pocit, že minulý rok sa tá Nežná revolúcia neoslavovala ako sa patrí. Politici sa už pripravovali zrejme na voľby v marci a nemali čas na takéto oslavy. Inak nemali sme čas na tie Dušičky, aby sme si povedali niečo o páde vlády a nových voľbách. Rada Ťa počúvam, keď hovoríš o politike. Je to smutné, že si papaláši nenašli čas na spomienku, lebo kvôli tejto revolúcii sa môžu pripravovať na voľby. Boli tu časy, keď sme nemali voľbu. Jediný, ktorý si našiel čas niečo urobiť, je ten Matovič, či ako sa volá. Jaj, to je ale komediant. Že prespať na námestí. V tom mraze? Ten sa zbláznil. Videla som nejaké zábery, ležali tam v spacákoch na polystyréne. Peťko, úprimne, má toto šaškovanie nejaký zmysel? Síce je pravda, že aj pred dvadsiatimi dvomi rokmi účinkujúcich mítingov považovalo veľa ľudí za komediantov. Aby som nešla ďaleko, aj Tvoj starký. V tom čase som ho prehovárala, aby ma zobral do Bratislavy. V našom mestečku to stagnovalo a ja som chcela zažiť tú revolučnú atmosféru. Mohla som mať päťdesiat rokov a starký päťdesiattri. Tak ma nakoniec zobral do tej Bratislavy, no celú cestu tam aj späť som musela počúvať jeho frflanie. Peťko, stálo to za to. Boli sme na Námestí SNP. Vedel si, že tam boli v tom čase tie hlavné slovenské protesty? Veru tak. Na tom istom námestí, kde je aj Matovič. Vtedy sa tam zbiehali ľudia z celého Slovenska. A s napätím sme čakali na správy z Prahy. Vieš, Praha bola vždy o krok pred nami. A ako náhle sa niečo udialo v Prahe, jeden pán si sadol do auta, prišiel do Bratislavy povedať o tom pár slov na mítingu a vrátil sa naspäť. Tvoj otec vždy hovorieval, že Česi majú stále náskok v kvalite aj kvantite. Nikdy som nevedela, ako to presne myslí a opýtať som sa na to bála. Veď vieš, aký je prísny. Ale má asi pravdu, tí Česi sú pred nami. Aj v tom čase, počas revolúcie, boli aktívnejší, pamätám si na slová Václava Malého. Peťko môj, vieš vôbec, kto to je? Ak nie, kľudne sa opýtaj, napíšem ti o ňom.

nejší Česi alebo Slováci. Bojovali sme za to isté. Aj keď boj je možno prehnané slovo. Ak sa dobre pamätám, súťaž bola jedine o prezidentovanie medzi Havlom a tatkom Dubčekom. Vtedy sme to vnímali ako Česi proti Slovákom, keďže Dubček bol Slovák. Obaja mali podobné heslo: jeden mal „Havel na Hrad“ a druhý „Dubček na Hrad“ alebo tak nejako. Už si to presne nepamätám. Ako vieš, nakoniec vyhral Havel. Mal si vidieť Dubčeka, bol z toho dosť zdrvený. Peťko, úprimne, ja som fandila Havlovi aj keď som bola Slovenka. A teraz mi napadlo niečo. Nie je možné, že už tu sa začal rozpad Československa? Ale snáď nie. Nezistil by si mi to, Peťko? Že, čo na to hovoria odborníci? Ach, dosť bolo o tých časoch. Ja ani neviem posúdiť, koľko sa toho zmenilo za dvadsaťdva rokov. Na minuloročnej oslave Radičová povedala niečo také, že korupcia v tomto štáte je taká, že sa s ňou už takmer nedá bojovať. Ja som ju nikdy nebrala ako najrozumnejšiu, skôr city ju ovládajú, ale čo, keď má pravdu. Priala by som si, aby si dospieval vo svete, kde sa môžeš spoľahnúť na nejaké istoty. Teda, ty si už aj tak dospelý, ale iba o pár mesiacov začneš žiť ten skutočný život po škole. A Tvoja sestra o dva roky. Budem Vám držať palce. Naposledy si mi písal, že pôjdeš na nejakú zabíjačku s Tvojou milou. Boli ste? Veľa klobások sa porobilo? Tie sú najdôležitejšie. Aj šunku na Veľkú Noc ste urobili? Poctivé domáce veci treba jesť, nie ako tie vodou nasiaknuté špongie v obchodoch. Takisto bravčovú masť a nie kadejaký olivový olej. Keď ja som celý život pražila na bravčovej masti, tak budem až do smrti. Zabíjačka je jedna z vecí, ktoré mi chýbajú tu v meste. Samozrejme, chovať prasiatka by sa mi nechcelo, ale zabíjačka sama o sebe sa mi páči. Naposledy som bola na nej u Margite, mala som na starosti hurky. To je ale už dávno. No dobre, vnúčik môj, idem sa ja pomodliť a spať. Vieš, my starí už neponocujeme, ako vy mladí. Ale raz to príde aj na Teba. Dúfam, že tento list dorazí k Tebe čím skôr a odpíšeš. A napíš samozrejme, ako sa Ti darí. Bozkáva Ťa Tvoja babka.

napísal Jozef Košík

Z našich Slovákov si zas pamätám Tóna Srholca. Nebola to súťaž, či budú viditeľ-

31


Vtedy a dnes

Naším okom

Naším okom

napísal Jozef Košík

Myslím si, že vo svete existujú témy, ktoré by sa mali týkať mnohých, ktoré by mali oslovovať a inšpirovať každého jedinca. Jednou z nich je podľa mňa sloboda. Čo to ale je? Je to iba pojem. Ale skutočnosť, ktorá sa za týmto pojmom skrýva, je skoro neopísateľná. Napriek tomu sa o to pochopiteľne pokúsim. SLOBODA Súčasná spoločnosť ju definuje nasledovne: „Sloboda je neprítomnosť donucovania, nemusenie robiť to, čo sa nechce, z čoho však nevyplýva smieť robiť, čo sa chce. Preto sa pojem slobody odlišuje od pojmu svojvôle. Pojem slobody je veľmi mnohoznačný, čo sa zneužíva na ideologickú manipuláciu. Sloboda je jedna zo základných spoločenských hodnôt.“ Podľa všetkého pri nadobudnutí slobody prežívame šťastie. A to z dôvodu, že intuitívne cítime skutočnosť: Sloboda nám prislúcha. Aj toto bol dôvod pre nežnú revolúciu. KOMUNIZMUS – SOCIALIZMUS Komunizmus je totalitný režim, ktorý sa síce na našom území nezrealizoval, no niečo podobné – socializmus, trval prakticky od februára 1948 až do nežnej revolúcie v roku 1989. Ako všetko, tak aj socializmus sa menil cez spomínané obdobie. Najhoršia bola situácia v päťdesiatych rokoch a postupom času sa to zmierňovalo. Z toho vyplýva, že síce novembrová revolúcia znamenala prudké demokratizačné zmeny, no zmena neprišla zo dňa na deň. Bol to pomerne dlhodobý proces. Je tu spôsob ako sa pozeráme na otázku, či bol komunizmus alebo socializmus zlý. Tu intuitívne vycítime, že sa zapája niečo aj morálneho charakteru. Mám 25 rokov, a teda si na revolúciu nemám ako pamätať. O to poctivejšie som sa o túto tému zaujímal a zbieral rôzne informácie. „PRAVDA VíťAZí“ Poďme ale od začiatku. Výraz „Pravda víťazí“ existuje ako ustálené slovné spojenie, ktoré vystupuje ako národné motto dvoch krajín. Jedna z krajín je India a druhá je z nášho pohľadu oveľa dôležitejšia a je ňou Česko. Čo sa mi ešte viacej páči, tak to je slogan, ktorý na námestiach v novembri

1989 často zaznieval: „Nech pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou.“ Ten druhý slogan sa mi páči viac, lebo tam vystupuje dokonavý tvar- zvíťazí. Od Novembra 1989 uplynulo už zopár rokov. Napriek tomu mnohí sa určite zamýšľajú nad tým, či sa tento výrok naplnil. Situácia v súčasnej spoločnosti, kde panuje pretvárka, faloš, vypočítavosť, závisť, ľahostajnosť a morálka i hodnoty sa dostávajú kdesi na jej okraj, je opačná. V rôznych oblastiach života sa stretávame s tým, že pravda bolí a je nepohodlná. Nie sú ojedinelé situácie, kedy si ľudia pred pravdou zatvárajú oči a radšej zaboria nos do piesku. Táto „pštrosia“ politika je totiž oveľa pohodlnejšia ako zmieriť sa s pravdou alebo sa postaviť na stranu tých, ktorí za ňu bojujú, i keď je to ťažké a problematické. Pravda však vždy vyjde najavo aj keby mala byť pod zemou zakopaná. Niekedy to však trvá až príliš dlho. SKLAMANIE Predpoklad pre zvládnutie tejto témy je pochopenie spoločnosti. Nie som si istý, či slovenská spoločnosť je komplikovaná alebo nie. Domnievam sa ale, že ju poznám. A tak sa ľahšie dá identifikovať riešenie otázky slobody. Mám taký pocit, že s nadobudnutou demokraciou a slobodou sme si neporadili najlepšie. Jeden pohľad je nedostatok odhodlaných a „správnych“ ľudí v čase revolúcie. Na začiatku to vyzeralo, že nová mladá inteligentná generácia nahradí predchádzajúce staré. Popravde cítim v kútiku duše, že sa to nestalo. Druhý pohľad je skutočnosť, že sme boli naivní a až priveľmi sme snívali. Pochopiteľne som ale vďačný za všetko dosiahnuté. Ja v skutočnosti nemám byť prečo sklamaný, veď ja som vtedy ešte o krajšom Slovensku nesníval. Staršie generácie ale sklamané zrejme sú. Vidím aj to, že mnohí už prestali veriť, či sa vôbec tie sny niekedy naplnia. Sú to ľudia, ktorí naplno zažili aj minulý, aj ten dnešný režim. V skutočnosti iba oni chápu otázku slobody na Slovensku komplexne. Dvadsaťdva rokov ubehlo a sú už netrpezliví, vyčerpaní. DNEŠNá SPOLOčNOSť Aby som vniesol do riadkov aj optimizmus, početné množstvo ľudí je so súčasným stavom spokojné. Argumenty sú nasledu-

júce. Dnes už netreba čakať v rade hodiny na to, aby sme dostali figy a mandarínky, ktoré sa nám na Vianoce celkom dobre hodia. Plánované hospodárstvo zaniklo, aj ku nám sa dostala koncepcia voľného trhu. Je pre mňa takmer nepredstaviteľné, že to nebolo vždy takto. Javí sa mi to také prirodzené a normálne. Jednoducho to bol iný svet. Dokonca niektoré pojmy vôbec neviem čo znamenajú z toho obdobia. Neviem to ja a ani veľká väčšina mladých. Dnes na cestovanie a objavovanie sveta potrebujeme jedine peniaze a chuť. V časoch minulých to nestačilo. Keď sa chceme vzdelávať na vysokej škole, nech sa páči. Tieto veci sa môžu javiť ako materialistické argumenty a oni také v skutočnosti sú. Takže čo ešte nám priniesla sloboda? Môžeme písať knihy aké chceme a takisto natáčať filmy. Neuveriteľné. Novinári si tiež vychutnávajú neobmedzenosť. Kiná, divadlá. Kultúra sa môže pestovať. Pri hlbšej analýze sa tu ale nachádzajú aj dosť podstatné nedostatky. Je tu totiž skutočnosť, že kvôli možnosti kúpiť spomínané figy a mandarínky pracujeme až do noci. Ja to pociťujem ako chybu. Pochopiteľne okrem situácií, keď sa človek lepšie cíti večer o desiatej v robote ako doma s rodinou. Prirodzené je podľa mňa to, že národ, ktorý žil v socializme, plynule prejde do demokracie. To, že nemáme na samých seba a na rodinu čas už prirodzené nie je. Nemáme čas na veci verejné, nechodíme voliť, sťahujeme sa do súkromných životov, sme ľahostajní, hlavne mladí ľudia. V prostredí voľného trhu figuruje slušnosť ako slabosť. Bez zábran sú mnohí úspešnejší. Ja cítim, že by to tak nemalo byť. Neviem, či je to prirodzené. Ale je pravdou, že prirodzené sa mi nemusí páčiť. Dúfam, že si mnohí všímajú, že zo socializmu tu ešte veľa ostalo. Dlho trval. Vidí sa to na občanoch, ktorí si pohodlne sedia v kreslách s tým, že ich prácu niekto (štát) urobí. Niekto očakáva, že mu bude diktované, čo ďalej, čo robiť. Je jasné, že medzi nami žijú spoluobčania, ktorí neprivítali nežnú revolúciu s radosťou. A odvtedy by prečo zmenili názor? Takých ľudí prirodzene badať aj v politike. Čo je chyba, až hanba. Sú to politici v postavení vládcov. Veď ale v demokracii by nemali slúžiť oni nám? Demokracia nám priniesla pozitívne, ale aj negatívne veci. Možností je veľa, stačí sa rozhodnúť.

PROTESTy GORILA Dvadsaťdva rokov po Nežnej revolúcii sa tu objavili ľudia, ktorí síce v slobode žijú, ale aj tak prejavujú veľkú nespokojnosť. Nespokojnosť so súčasným stavom slobody, kde panuje pretvárka, faloš, vypočítavosť, závisť, ľahostajnosť, pochybná morálka i hodnoty. Rétorika týchto protestov sa menila od začiatku až po dnešok, no z môjho pohľadu nedosiahla a ani nedosiahne rétoriku Novembra 89. Spoločnosť je inde. Aktéri sa prejavujú drzosťou, vulgarizmom, vandalizmom. Čo je dôležité, zmätenosťou. Asi je zhoda na tom, že keď niečo chcem dosiahnuť, musím mať jasno v tom, čo vlastne chcem. Ak budem prchký bez odôvodnených pohnútok, skôr či neskôr padnem na hubu. Ak budem tvrdiť, že dvadsaťdva rokov sa nebojovalo proti spomínaným negatívam, skôr či neskôr budem za hlupáka. A bude to zaslúžené. Ak budem žiadať zmenu systému, taktiež budem za hlupáka. Systémom je momentálne demokracia a zmenu od demokracie k niečomu inému si normálny človek nemôže žiadať. Ďalšia výčitka k týmto protestom, mnohí za otvorenú spoločnosť bojujú so zakrytými tvárami. Napriek tomu, že sa tento počin nedá porovnať s udalosťami spred dvadsaťdva rokov, je to dobrá vec. Ak sa dosiahne aspoň celospoločenská diskusia, malo to zmysel. Ak sa neostane pri provokácii, ale posunie sa k diskusii, je to dobrá vec. Je to dobrá vec, lebo spoločnosť je v istom zmysle poškodená a problémy si civilizovaná spoločnosť vydiskutuje. Sme snáď civilizovaní, však? ZáVER Na záver sa hodí nejaký skvelý nápad, kam ďalej. V súčasnosti nemáme žiadne koncepty utópie. Veľké slová pominuli. Samozrejme je tu neustály vývoj technológií, využitie alternatívnych zdrojov. Napriek tomu smerovanie ľudského ducha aj s problematikou pravdy a slobody stagnuje. Dôvod nepoznám. Viem to, že pokrok a sila ľudského ducha sa prejavuje pri ilúzii spoločného nepriateľa. Zrazu sa stávame kolektívnymi hrdinami. Dôvodom stagnácie môže byť spokojnosť so súčasným svetom? Neviem. Podľa mňa ale problém nie je v tom, že nemáme s čím bojovať. Zistime, z čoho čerpáme našu spokojnosť, kedy by sme nespokojnými mali byť.

Botanická záhrada napísala a fotila Alexandra Pastvová

Tiež ste milovníkom prírody a máte pocit, že pre Vašu túžbu spoznávať taje lesov a lúk Vám v Bratislave miesta niet? Nemusí tomu tak byť. V tomto článku Vám predstavím miesto, ktoré nielenže žiari zelenou pokrývkou , ale zároveň Vás dokáže zaujať svojim pôvabom a príjemným prostredím. Botanická záhrada je vedecko - pedagogickým pracoviskom Univerzity Komenského. Významným odborným poslaním pracoviska je pokusná aklimatizácia rôznych druhov rastlín. V areáli sa nachádza i skleník, kde sa pestujú rastliny teplomilnej vegetácie. História Botanickej záhrady siaha do roku 1942, kedy bola založená. Pre výstavbu bola vymeraná plocha 6,6 ha.  Po druhej svetovej vojne boli postavené skleníky, zavlažovací systém a vysadených takmer 3 000 druhov rastlín. Už pri vstupe Vás oslnia upravené trávnaté plochy a s dômyslom rozdelené a zasadené prírodné skvosty. Istotne Vás oslovia pekne prepojené jazierka s červenými rybičkami. Neďaleko nich, s výhľadom na ne, sa nachádza niekoľko lavičiek na "terase" s drevenými konštrukciami v japonskom/ ázijskom štýle. Ďalšou zaujímavosťou je, že počas prechádzky záhradou nemusíte smerovať asfaltový chodník, ale môžete sa vydať i kamenistou cestou pomedzi celé zelené priestranstvo, a tak si naplno užiť lono prírody. Nájdete tu lavičky a altánky, kde si môžete príjemne posedieť v spleti flóry. Objavíte tu pokoj, relax a príjemné chvíle mimo rušnej premávky. Každú detskú dušu potešia hojdačky či preliezačky. Ak Vás cestou prepadne smäd alebo hlad, nájdete tesne pri vchode/východe stánok s občerstvením. Zaujímavosť: V bratislavskej Botanickej záhrade

september

október

november

december

január

február

marec

apríl

máj

jún

UK Bratislava pribudla v roku 2006 Wollemia nobilis / Wolémia vznešená/ - rastlina v klietke. Patrí k najstarším žijúcim rastlinám na svete. Jej pôvod siaha do druhohôr a bola súčasníčkou dinosaurov. Bola svedkom vrásnenia planéty, kedy sa rozpadol obrovský prvotný kontinent a Zem sa formovala do súčasnej podoby. Videla prvých ľudí a sledovala, ako prvé hordy divochov postupne vytvárajú civilizáciu. Pred dvoma miliónmi rokov sa vytratila do zabudnutia, aby sa znenazdania objavila v 20. storočia. Pred 10 rokmi bol objavený pracovníkom národného parku na mieste, vzdialenom 200 km od Sydney. Čo všetko môžete ešte v Botanickej záhrade vidieť? Skleníkové skupiny rastlín, ako napr. kaktusový alebo palmový skleník, zbierky fikusov, orchideí, atď. Vonkajšie skupiny rastlín zahŕňajúce japonskú záhradu, rozárium, letničkové a trvalkové záhony, a mnoho ďalšieho zaujímavého. /Viac informácií nájdete na: http:// www.uniba.sk/index.php?id=1302/ Botanická záhrada ponúka i rôzne podujatia. V roku 2011 prebehla Výstava skalničiek, Kaktusárska jar, Aj „malé stromy“ majú svoje čaro. Počas celobratislavskej akcie Bratislava pre všetkých, bol sprístupnený voľný vstup. Na záver informácie, ktoré by ste nemali prehliadnuť: Botanická záhrada UK Bratislava je otvorená pre verejnosť od 1. apríla do 31. októbra denne od 9.00 do 18.00 hod. Vstupné do Botanickej záhrady UK Bratislava deti do 6 rokov majú vstup voľný, deti od 6 rokov a dôchodcovia 1,50 €, dospelí 3,00 €, permanentná vstupenka na sezónu stojí 13,50 €.

33


Naším okom

[Pripiať]

Vedecká expedícia

Černobyľ

napísal Slavomír Bebjak a Bruno Miglierini

Keď sme na internete zhliadli pozvánku, ktorá informovala o možnosti zúčastniť sa expedície do Černobyľu, ani na chvíľku sme so spolužiakom neváhali. Rýchlo sme teda odoslali prihlášku a pevne sme dúfali, že vyberú spomedzi množstva prihlásených aj nás. A stalo sa. Do e-mailových schránok nám zanedlho prišla správa: „s radosťou Vám môžem oznámiť, že Vás výberová komisia zaradila do zoznamu účastníkov expedície do Černobyľu“...

Naším okom

vagónov, a všetci cestujúci, ktorí sedeli vo vlaku, boli zamestnanci JE. Pre nich každodenná rutina, pre nás „cesta do neznáma“. Netušili sme, že tam stále pracuje takmer 3000 ľudí, ktorí dohliadajú na proces likvidácie škôd, dekontaminácie okolitého územia a vyraďovania tejto elektrárne. Dávkové príkony, ktorým sú vystavení pracovníci JE, sa pohybujú v rozmedzí troch rádov, od niekoľko nSv/h až po niekoľko jednotiek nSv/h. Pri tzv. „sarkofágu“ havarovaného štvrtého bloku sme namerali max. 5,5 nSv/h. Táto hodnota by však mala byť o čosi nižšia, keď dokončia stavbu nového prekrytia budovy. Ďalšou novinkou pre nás bol fakt, že po havárii štvrtého bloku v roku 1986 elektráreň nebola úplne uzavretá. Posledný blok odstavili až v roku 2001. Mesto duchov Isto každý čítal množstvo informácií o meste Pripjať, isto každý videl množstvo zaujímavých fotiek na internete. Všade hovoria o ňom ako o nedotknutom mieste, o príbytkoch, ktoré zostali nezmenené od doby, keď evakuovali všetkých obyvateľov Pripjate. Boli sme zvedaví, či je to naozaj tak, ako sa píše. Realita je však trošku iná. Zub času, ale i vandali sa podpísali pod skutočný stav mesta. Mnoho budov je značne poškodených, porozbíjané okná, dvere, neporiadok... Ale keď si človek uvedomí, kde sa vlastne nachádza, tak ďalej s veľkou pokorou a obdivom prehliada každé jedno zákutie tohto „mesta duchov“. Рыжий лес (Ryži les) Tento výraz je pre verejnosť určite známejší pod pojmom „Red forest“. No dozvedeli sme sa, že toto pomenovanie nie je úplne správne. Pre objasnenie, farba v názve má predstavovať sfarbenie stromov tesne po havárii v blízkej oblasti JE Černobyľ, ktoré boli postihnuté žiarením. Červená však nie je úplne správna: je to farba podobná sfarbeniu líšky, hrdzavá. Takéto sme dostali vysvetlenie od tamojších odborníkov. Teda

... a počas tých šiestich dní sme toho zažili toľko, že pomaly ani pamäť fotoaparátu nestačila, našťastie, výdobytky vedy a techniky sú nekonečné... a tak sa s Vami podelíme aspoň o pár zážitkov. Dozimeter, alebo zbraň? Každý vie, že Ukrajina nie je členom Európskej únie, preto sme samozrejme potrebovali legitimáciu. Na tom by ale nebolo nič nezvyčajné. Horšie to bolo s potrebnou legitimáciou pre dozimetre. Si ani neviete predstaviť, koľko papierovačky k tomu treba. Spoza okna autobusu sme sledovali, ako behajú Gabo Farkaš (ako tlmočník, keďže to bola maďarsko-ukrajinská hranica) a vedúci expedície doc. Janko Haščík z budovy do budovy. A nikto nevedel, myslím si, že ani colníci sami, kam majú ísť. Čo nám však utkvelo v pamäti, bola poznámka maďarských colníkov, keď vytiahli z kufríka dozimetre: „to sú nejaké zbrane?“ A možno, že by bolo jednoduchšie, ak by sme preclievali práve tie zbrane.

správne by sa malo používať pomenovanie Ryži les. Pri ceste cez toto územie sme videli niekoľko borovíc, ktoré tam stoja ešte od havárie. Respektíve, ich torzo, suchý kmeň. Tieto stromy dostali letálnu dávku žiarenia, ktorá je pre borovice 8 kSv. 25 years later Aj 25 rokov po ničivej katastrofe ide život ďalej a príroda sa zregenerovala na nepoznanie. Keby niet ruchu spôsobeného nákladnými autami, odvážajúcimi kontaminovaný materiál na skládku, ako keby ste boli na mieste, kde sa nič nestalo. Lesy sa krásne zelenali, poľné kvetiny ešte kde-tu kvitli. A dokonca sme zahliadli aj divo žijúce kone Przewalského, ktoré sa

tam pásli pri ceste na malej lúčke. Na záver Vedecká expedícia, ktorú sme absolvovali, bola pre nás ako študentov 2.ročníka Ing. štúdia veľmi poučná, pretože sme na vlastné oči mohli vidieť následky katastrofy, ktorá sa v budúcnosti už nesmie opakovať. A keďže obaja plánujeme po skončení štúdia pracovať v oblasti jadrovej energetiky, tak nadobudnuté skúsenosti a poznatky počas týchto pár dní určite prispeli k nášmu všeobecnému rozhľadu a sme vďační Ústavu jadrového a fyzikálneho inžinierstva FEI STU, ako aj Slovenskej nukleárnej spoločnosti, že sme sa mohli tejto expedície zúčastniť.

černobyľská múmia v sarkofágu Cestu do Černobyľskej elektrárne sme každé ráno absolvovali zamestnaneckým vlakom, ktorý mal jedinú zastávku, a to samotný areál elektrárne. Cesta zo Slavutychu trvala iba 40 minút, lebo vlak prechádzal malou skratkou, cez územie Bieloruska. Vlaková súprava mala asi 12

september

október

november

december

január

február

marec

apríl

máj

jún

35


Kultúra

Vz nás každom kúsok je

pýtal sa Ivan Minárik foto Juraj Kolárik (vpravo hore) foto Marek Piovarči (ostatné)

(vraj)

Holdena

Jeden z menej obvyklých študentských projektov. Svet, v ktorom sa vie nájsť každý. Vychádza na webe štyri krát do týždňa. Jeho autor ma so zlomenou rukou víta usadený v Univerzitke. Peter Nagy. Jeho a Holdenov svet. Kedy a kde ti napadlo začať písať príbeh o romantickom chalanovi Holdenovi? 13. januára 2011 som sedel doma v hlbokých depresiách a písal som si s jednou kočkou dlho do noci. Bol som v období „tvorivého útlmu“. Keď som si s ňou písal, začal som cítiť, že som tvorivý a kočka bola na mňa namotaná. Myšlienky mi tiekli, tak som začal písať príbeh jej do četu. Projekt samotný – príbeh podporený fotkami a videom– som mal vymyslený už dlhšie, len som nevedel, aký bude príbeh, nad ktorým som dlho rozmýšľal. Vraví sa, že všetko už bolo napísané. V čom je tvoj príbeh iný? Nie je to nič extrémne inovatívne, niečo úplne iné. Čitateľ si tam nájde niekoľko mojich inšpirácií. Nie je to ďalší Dostojevskij alebo Tolstoj. Je to skôr niečo, pri čom si ľudia môžu oddýchnuť, k čomu si môžu pravidelne sadnúť, do čoho sa môžu vcítiť a uvedomiť si, že ich problémy zažíva aj niekto iný. Čo som sa stretol, tak veľa chalanov sa stotožňuje najmä s Holdenom: vedia, že so ženami to nie je také jednoduché. A každý dostal takého kamaráta, ako je Henry – ten dobrý kamarát, ktorý pomôže, keď treba a potom sa ide spoločne ožrať.

A potom skočíme do Dunaja. Moja snaha je stále prekvapovať čitateľa. Snažím sa predchádzať takým tým zrejmým situáciám: idem do bytu so sexi kočkou a vyspím sa s ňou. Nevyspím sa s ňou a dám dôvod, prečo to skončí inak. Chcem ľudí prekvapiť (nie šokovať), aby si povedali: „Jeej, toto som nečakal.“ Niekto vás prirovnával k Matkinovmu začiatku... Dosť ľudí nás prirovnáva k Matkinovi a Evitovkám. K Matkinovi hlavne preto, že hlavný hrdina je tiež chlap a údajne je to písané podobným štýlom. Priznám sa, nikdy som Matkina alebo Evitu nečítal a ani to čítať nechcem lebo si myslím, že by som sa mohol nimi inšpirovať a ovplyvniť. Ja píšem tak, ako chcem. Kedy si sa vlastne pustil do písania? Odkedy máš spisovateľské sklony? Od 15-tich. Dovtedy si objavoval baby? Nie, baby som začal objavovať od 17-tich, lebo od 15-tich som začal písať. Raz som napísal sloh, myslel som si, že mi to dobre myslí, keď píšem, a tak som si povedal, že napíšem poviedku. Potom som napísal fantasy román... Kde vyšiel? Nikde. Zostal a aj zostane v šuflíku.

Navždy? Nie, ja ho raz napíšem, lebo si myslím, že ten nápad je skvelý. A keď si doteraz myslím, že je skvelý, tak to možno niečo znamená (alebo som veľmi nekritický). Písal som ho s prestávkami asi rok a rozsah má približne ako Harry Potter trojka, čo je asi tak (pozn. red. ). Potom som začal písať do školského časopisu a teraz študujem žurnalistiku. Pri Holdenovom svete ma zaujala práve slušná „knižná“ štylistika. Dnešní žurnalisti majú problémy so štylistikou aj gramatikou... Ja som mal tri semestre štylistiky a spravil som ich na éčka a béčko. Je to taká irónia, že my, čo by sme mali vedieť štylistiku najlepšie, sme boli bombardovaní tvrdou teóriou, ako keby sme boli na jazykovednom ústave. Vieš, ako málo píšeme? Neviem. Takto málo. Takže Holden je niečo ako tvoj únik z reality? Holden je dôvod, prečo som išiel študovať žurnalistiku. Ja som písal prózu, nikdy som nechcel byť novinárom. Už som sa zžil s rolou, že budem novinárom. Ale toto je môj splnený sen: píšem prózu a ľudia ma čítajú a keď z času na čas príde pozitívna reakcia, poviem si, že kvôli tomu to robím. Som rád, že je niekto, komu sa to páči. Základná otázka: Prečo meno Holden? čo je to za meno? Holden je skvelé meno. (smiech) Je to krátke, je to úderné, je to výstižné a nikto nevie, čo to znamená. Skoro ako meno ruže... Áno. Nie. Bol som na tanečnej a prišli za mnou spoltanečníčky, ktorí mali v maturitnom ročníku povinnú literatúru Kto chytá v žite od Sallingera, a povedali mi: „Peťo, ty si taký Holden.“ Odvtedy ma inak nevolali. Doteraz neviem, prečo s tým začali. Keď som si ale pri písaní 23. časti povedal, že by bolo dobré hlavného hrdinu nejako pomenovať, spomenul som si na túto situáciu. S hlavným hrdinom som sa totiž zo začiatku nejako stotožnil, takže som ho pomenoval v podstate podľa seba. Tým mi nahrávaš na ďalšiu otázku... Či sa stotožňujem s hlavným hrdinom?

september

október

november

december

január

február

marec

apríl

máj

jún

Kultúra

Hej. Do akej miery? Sú situácie, kde sa Holden správa ako totálny „trtko“ (za ktorého sa samozrejme nepovažujem), je veľmi utiahnutý, málo sebavedomý a neschopný reakcie. Ako keby prijímal iba to, čo mu osud ponúkne a nič viac. Ja osobne taký určite nie som. On sa iba necháva unášať vlnou – čo príde, to vezme. Iba reaguje na vzniknuté udalosti, nevytvára ich. A to o sebe vôbec nemôžem povedať. Z názorového a morálneho hľadiska je mi veľmi podobný. Snažím sa byť ako Holden v tom, čo si on dovolí, ako on vníma svet. V súčasnej seriálovej tvorbe (Panelák a podobne) si človek nie je istý, aké hodnoty sa snaží komunikovať. Ja sa snažím nejaké tie hodnoty komunikovať: nie vždy je správne sa s niekým vyspať, ide len o sex a nič sa nedeje, ale že mladý človek sa môže aj zamilovať a môže (alebo nemusí) dopadnúť veľmi zle. Vidíš sa skôr v Henrym? Rozmýšľal som nad tým, ako mi napadla postava Henryho a zistil som, že som spojenie Henryho aj Holdena. Možno poznáš takých ľudí, ja takých poznám asi dvoch, ktorí sú introverti s extrovertným správaním. Nie je to protiklad, aj keď to znie ako oxymoron. Je to človek, ktorý si dokáže sadnúť a uvažovať a dumať nad životom, čo extroverti nevedia, ale zároveň dokáže pôsobiť v spoločnosti, dokážu vychádzať s ľuďmi, odviazať sa na párty... Predlohou Sofie je nejaká tvoja známa...? Je... Sofia má základ v jednej známej, z ktorej som vybudoval jej lepšiu verziu: krajšiu, sebavedomejšiu a cieľavedomejšiu. Zidealizoval som jej predlohu. Povyberal som si niektoré črty kamarátok, ktoré sa mi páčili, a vložil som ich do Sofie. Každý hlavný hrdina má nejakú črtu. Holden je tiež jasne formovaný ako nepochopený a neúspešný chalan, ktorý ani nevie, čo od života chce, len sa zamiloval a teraz to musí trpieť. Charaktery sa časom viac prejavia. Máš už príbeh vymyslený alebo vzniká za pochodu?

Koľko plánuješ mať vo finále častí? Okolo 250. To by malo byť vyše 150 normostrán, čo je už rozsah románu. Máš ambíciu vydať Holdenov svet knižne? Iba ak by bola ponuka. Keď som vytváral Holdenov svet, bola aj taká idea, že by to bolo nejaké promo pre moje písanie. Prišiel by som do vydavateľstva, povedal by som, že mám takúto čítanosť, videlo ma toľkoto ľudí za takéto obdobie, vytvoril som okolo toho celý projekt a pozná ma už polovica Slovenska. Kto by ma nevydal? Potrebujem mať v ruke argument, že ľudia majú o mňa záujem. Text samotný nestačí. Keď dávaš svoj text čítať niektorým ľuďom, je to neobjektívne. Väčšinou oslovíš kamarátov a kamaráti majú väčšinou podobný vkus ako ty. Preto ti väčšinou príde pozitívna kritika, že si napísal niečo dobré. Obávaš sa niečoho? Odrádzajú ma tie haldy kníh v kníhkupectvách. Vojdeš do kníhkupectva a všade vidíš knihy, ktoré možno aj ľudia kupujú. Mne sa nepáči tá myšlienka, že budem niekde tam vzadu zahrabaný v akcii za dve päťdesiat. Napriek tomu by som rád v rukách videl vydané to, čo som napísal. Na to ale musím byť presvedčený, že to za to stojí. Snažil si sa prezentovať aj na spisovateľských fórach? Nie. Mal som pokusy s kamarátom publikovať Holdenov svet na jednom z nich, ale reakciu som nedostal žiadnu. Niekde som čítal, že spisovateľ je človek, pre ktorého je písanie ťažšie ako pre iných ľudí. Nepovažujem sa za spisovateľa, ale určite človek, ktorý chce, aby ho iní ľudia čítali, musí mať svoje texty premyslené tak, aby odolali kritike. Robili ste aj video. Neujalo sa? Veľmi si vážim prácu Holča, ktorú na ňom odviedol. Bolo treba vybaviť priestory, ľudí, techniku... Druhá vec bol postprocessing. Musel som chodiť cez leto do Bratislavy

strihať, upravovať, prehnať filtrami a podobne. Tá obrovská robota, ktorá za tým stála, sa neodrazila na výsledku. Video je solídne, ale nie je z osobného pohľadu dobré. V každom prípade je to pre nás skúsenosť do budúcnosti. Možno sa k nemu vrátime v lete, to ale bude závisieť od hercov. Mám jednu myšlienku, ktorú by som chcel sfilmovať, ale bez profesionálnych hercov sa bojím, že to nevyznie tak, ako si to predstavujem. Video zatiaľ asi nie je to, čo by som chcel priniesť. S fotkami si teda nateraz spokojný? Spokojný je trochu tvrdé slovo. Nie som spokojný vždy. Posledné fotky sa vydarili a mám pocit, že už začínajú spĺňať účel. Dokedy plánujete vychádzať? Vo FAQ si písal, že minimálne do leta. Presne tak. Sofia aj Henry odchádzajú robiť do zahraničia, takže fotenie nám padá a bez fotiek publikovanie veľmi nejde. Chcel by som ale dopublikovať všetky časti, ktoré budem mať napísané a určite chcem dokončiť príbeh. Nechcem čitateľa nechať v polovici a vykašľať sa naňho. Záver bude určite veľmi filozovický a hlboký a prinesie svetový mier (úškrn). Sledujte teda príbeh na http://www.holdenovsvet.sk.

Mám napísaných zhruba 165 častí. My, čitatelia, sme teda v polovici? V polovici toho, čo je napísané. Príbeh nie je dopísaný. Snažil som sa ho dopísať cez leto, ale veľa častí som musel vyhodiť, lebo sa mi nepáčili. Som teda niekde v polovici a ešte neviem, ako to skončí. Kto zomrie? Nie, nikto umierať nebude. Mám asi tri alternatívy a všetko bude asi závisieť od toho, ako sa vyspím alebo ktorá holka sa na mňa vtedy vykašle.

37


Kultúra

Film

Stĺpčeky

Obyčajní ľudia

Diagnóza: Apatia

Je zaujímavé, na čo všetko človek príde počas vlastného monológu v nejakom rozhovore. Nie je výminočné, že by sa niektoré objavy uskutočnili práve touto cestou, keď sa potenciálny objaviteľ niekomu sťažoval, že nemôže vyriešiť svoj problém, alebo mu len tak vykladal, na čom práve pracuje.

Jednanie mnohých ľudí v mojom okolí za posledné týždne ma sklamalo. Je mi ľúto ľudí, ktorí sa stali apatickými. Je mi ľúto ľudí, ktorí stratili nádej.

Pred časom som mal rozhovor. :) Neprišiel som na nič závratné, iba som si uvedomil jednu zaujímavú skutočnosť. Rodičia nás odjakživa povzbudujú, vychvaľujú pred známymi, majú pre nás sebavedomie dvíhajúce slová o tom, akí sme šikovní a akí sú oni na nás hrdí. A to je dobre, pretože to myslia úprimne. Ja som úplne presvedčený, že ak raz budem rodičom, tak budem úplne taký istý. Moje dieťa pre mňa bude dokonalé stvorenie, ktoré vie všetko lepšie ako ostatné deti. Samozrejme len do puberty, počas ktorej si rovnako ako všetci rodičia prejdem 5 štádiami Kübler – Rossovej modelu, až nakoniec kapitulujem a prijmem fakt, že to prekliate decko ma nielen že nebude poslúchať, ale že ma just nebude poslúchať, a nechám televíziu a internet, aby z neho vychovali plnohodnotného jedinca.

Osobitnú skupinu tvoria ľudia, ktorí za otvorenú spoločnosť bojujú so zakrytými tvárami. Komentár k nim je zbytočný.

Takéto sústavné, dobre myslené povzbudzovanie má jeden vedľajší účinok. Naše modelové dieťa si začne myslieť, že je neobyčajné. Čo vôbec nie je zlé, ale nie je to pravda. :) Moje vysvetlenie je síce len veľmi kostrbaté, ale záver tohto môjho malého mentálneho experimentu je ten, že sme všetci až prekvapivo obyčajní. Uvedomil som si to len pár týždňov dozadu, s pokorou a bez emócií. Ruku na srdce, z koho bude prezident (ok, na Slovensku veľmi zlý príklad) alebo svetoznámy objaviteľ, staviteľ, či detský sen – astronaut? Ak by sme žili vo fyzike a o rád menšie čísla by sme zanedbávali, tak z nikoho. A pritom je krásne, že dokážeme svoje obyčajné životy žiť s takou chuťou a radosťou aj po takomto krutom prebudení, že si naše meno po sto rokoch už nikto nebude pamätať a naša existencia bola podstatná len pre podstatne menšiu skupinu ľudí, ako by sme kedy boli bývali predpokladali.

Teraz k tým, ktorí nádej nestratili. Patrí im môj obdiv. V dnešných časoch je to tak trochu hrdinské, trochu proti prúdu. Sú to ľudia, s ktorými sa dajú hľadať konštruktívne odpovede na otázky súčasnosti narozdiel od predošlej skupiny. Títo ľudia sa dokázali oprieť o čosi, aby neskĺzli. Najčastejšie je to viera, rodina, priatelia. Na počudovanie je to tak, že byť obyčajným človekom je niekedy ťažšie ako neobyčajným. Od vysoko postaveného človeka spoločnosť očakáva niečo, vytvára mantinely a istým spôsobom usmerňuje správanie sa takéhoto jedinca. Ale to, ako by sa mal správať obyčajný človek, nám nepovie nikto. Obyčajný človek je potom veľakrát zmätený, inokedy si myslí, že od neho nič nezávisí. Omyl. Od obyčajného človeka závisí všetko.

Dodo

flipik

http://gucmann.blogspot.com

september

október

november

december

január

február

marec

apríl

máj

jún

Ku

ltú Reklama

Najprv k tým, ktorí sú zúfalí. Tieto posledné týždne cítim zhnusenie, ako sa mnohí nechajú zlákať na cestičky zúfalstva a myslia si, že nemá už zmysel bojovať za nič. Nechajú sa zlákať myšlienkami, že každý hrabe iba pre seba a všetci sú zlí, svet je čiernobiely, taký vždy bol aj ostane. Je to extrémne vyhranený stav citovej dezorientácie, deštrukcie a beznádeje, charakterizovaný stratou vôle a takmer úplnou stratou rozumného uvažovania. V mojom okolí sa takýchto ľudí nájde našťastie menej ako v celej spoločnosti. Podľa môjho názoru je to dané vekom, respektíve tým, že moji rovesníci neprežili toľké sklamania ako staršie generácie. U tejto mladšej generácie sa prejavuje slabší odvar zúfalstva. Ním je apatia, kedy jedinec nemá záujem, prípadne je ľahostajný voči niektorým aspektom emocionálneho a sociálneho života alebo fyzickej činnosti. Je to veľmi smutný obraz, keď mladý človek ukončujúci vysokoškolské štúdium patrí do tejto skupiny.

Dokumentárny film sa v našom prostredí prejavuje najmä vo svojej problémami spoločnosti zaťažkanej podobe. Avšak tieto kalné vody ťažkých výpovedí a náročnejšieho filmového štýlu rozjasní snímka od režiséra Toma DiCillio. Tento muž má od dokumentárneho filmu na prvý pohľad asi rovnako ďaleko ako New York od Bratislavy, preslávili ho najmä jeho televízne seriály ako Zákon a poriadok, Monk, Dobrá manželka či Zločinné úmysly. Pred tromi rokmi sa ale do kín dostal jeho počin The Doors - When You're Strange. Úspech tohto filmu tkvie v geniálnej hudbe legendárnych The Doors, doteraz nezverejnených archívnych záberoch a sprievodnom hlase Johnnyho Deppa. Jeden z filmov, ktorý jednoducho musíte vidieť (skúste kino Lumiere).

Reklama funguje? Funguje, predaj mlieka vzrástol, sukne sa predávajú a aj susedov biznis „fičí“ ako má - vďaka bilboardom za dedinou. Žijeme v dobe, keď sa snažíme reklamovať takmer všetko a reklama samotná sa často stáva niečím viac. Na Young Director Award sa hodnotí kreatívny talent skrytý v reklamných spotoch. Oceňovaniu v roku 2010 predchádzala kampaň v podobe krátkeho filmu s názvom „YDA: Pre tých, ktorí sa narodili robiť drámu“. Nápad na film pochádza z pier Mira Olsson a Minna Lavola z reklamného domu TBWA Helsinky. TBWA má veľmi blízky vzťah s YDA, okrem toho, že táto agentúra stála pri vzniku súťaže, jej zamestnanci videli všetko, čo sa na YDA prihlásilo. Možno aj práve kvôli tomu sa im podarilo v kampani zachytiť podstatu tvorby mladých začínajúcich tvorcov reklamných filmov – provokáciu, hravosť a inováciu. Video s malým dievčatkom, ktoré naháňa strach, vznikalo vo veľmi úzkom prepojení so samotnými organizátormi YDA, preto v konečnom dôsledku pôsobí veľmi osobne a trefne. Video nájdete na youtube.com pod názvom YDA: For those who are born to create drama.

ra

Hudba

V bratislavskom hudobnom klube Majestic Music Club sa v nedeľu 11. marca odovzdávali ceny s puncom kvalitnej alternatívy, Radiohead Awards. Rádio hlavy už možno vychladli, no nepadli prachom a vďaka kvalitným oceneným interpretom sa im to ani nestane. Ruku na srdce, v porovnaní s tohtoročným Slávikom je každá alternatíva už len kvalitnejšia... Ale späť k veci, medzi nominovanými sa so svojím albumom Nada viackrát objavila kapela Gwerkova. Táto mladá skupina so zvukom pripomínajúcim britských xy získala ocenenie Album roka podľa kritikov. Tento album je dôležitý nielen kvôli svojej technickej čistote, je dôležitý najmä pre všetkých, ktorí strácali nádej v existenciu dobrej slovenskej hudby.

zo

sta

Kniha

vila

Ve

ro

nik

aK

lin

do

Po veľkom knižnom tresku so životopisom Steve Jobsa prichádza ďalšia písaná tsunami zo sveta internetu a online pirátstva v podobe pamätí zakladateľa Wikileaks. Vydavateľstvo Jota nedávno uviedlo na slovenský knižný trh novinku pod názvom Julian Assange, neautorizovaný životopis. Západní recenzenti ako The Times, Sunday Times či Economist sa zhodujú, že je to autoportrét, ktorý stojí za prečítanie. Podľa nich totiž odhaľuje to, čo sa skrýva pod vrcholkom tvrdohlavého, a tak trochu samoľúbeho ľadovca. Už sám podnázov tejto knihy, vyskladanej na rozhovoroch, trochu napovedá o svojom hlavnom hrdinovi. Julian si po čase uvedomil, čo všetko o sebe prezradil a zľakol sa publikovania. No nakladateľstvo Cannongate mu už zaplatilo zálohu, ktorú Assange nevrátil, no zároveň neautorizoval svoje výpovede. A tak si dnes záujemcovia môžu prečítať akúsi pracovnú verziu životopisu, kde sa hovorí aj o tom, ako vyzeralo Assangeho dospievanie v Austrálii.

39


@

Kultúra

napísal Tomáš Ondris

skoro všetko na čo pomyslíte. Ovládanie je intuitívne a rýchle, registrácia nezdržiavajúca. Skvelá voľba ako mať svoju obľúbenú hudbu stále po ruke, kdekoľvek ste online. #odporúčam

Ale aj o tom je život. Občas treba neatraktívnu šeď prekryť niečím pestrým. A možno spolu nájdeme zopár jemných odtieňov aj v nasledujúcich riadkoch. Teda dúfam. Popočúvajme online muziku (kým nám to ešte zákony nezakazujú) a rozšírme si obzory o pár zaujímavostí.

Najzdieľanejšie videá http://www.mostwatchedtoday.com/

Počúvame hudbu online www.soundcloud.com, www.grooveshark.com

SoundCloud – od roku 2008 má viac ako 10 miliónov užívateľov. Slúži ako užitočný nástroj pre fanúšikov, tak aj promotérov na zdieľanie a šírenie hudby cez sociálne siete. Možnosti sledovať obľúbené osoby, interpretov a skladby. Výpis štatistík pre uploadnuté vlastné skladby. Výhodou je hlavne množstvo aplikácií, ktoré soundcloud ponúka. GrooveShark – internetová hudobná knižnica poskytujúca vyhľadávanie a počúvanie hudby. Disponuje možnosťami ako vyhľadávanie podobných interpretov, počúvanie playlistov podľa obľúbeného žánru (Radio), sledovanie interpretov, skladanie vlastných playlistov a ako novinka: poskytuje aj služby týkajúce sa videí. Databáza je tak rozsiahla, že v nej nájdete

november

december

Názov blogu popisuje svoj obsah najlepšie ako sa len dá. Je to zbierka linkov, ktoré majú v súčasnom online svete najviac zdieľaní na sociálnych sieťach. Pravidelne aktualizovaný prehľad Vás udržiava v strehu pred najpopulárnejšími virálnymi

u akokoľvek je návrh podarený. Pre ukážku, citáty od nespokojných zákazníkov: ... "I was looking for something more detailed and simple." / “Chceli sme skôr niečo detailnejšie, ale jednoduché.” "Oh we can’t use this design… it’s too nice." / “Tento design nemôžeme použiť, je príliš pekný.” … Vraj nemožné? Verte, že nie. Stáva sa... Viacej nájdete na vyššie uvedenom linku. #odporúčam

Pozor, nerd až na kožu – http://accidentalmysteries.blogspot. com/2009/08/science-tattoos-or-how-to-let-world.html, http://blogs.discovermagazine.com/loom/tag/math-tattoos/

www...

Online služby na posluch hudby nie sú žiadnou novinkou. MySpace už dávno nie je jediný. Last.FM je na scéne už dlhé roky, ale po spoplatnení to nie je pre chudobného študenta tá najprijateľnejšia voľba. Trh s podobnými produktmi je však pomerne veľký a z ponuky sa naozaj dá vybrať vhodná alternatíva, možno vám prídu vhod práve tieto dve možnosti:

október

Kopček srandy od

Pre Klik

Čas beží, termíny sa blížia (ak už zopár z nich nie je prešvihnutých), práca stojí a pekne sa kopí. Každodenná rutina. Zase sme sa preklikli a skončili tam, kde podľa pracovného/študijného plánu a harmonogramu nemáme čo hľadať.

september

Ftipy

január

február

nástrahami súčasného internetu a byť vždy o krok vpred. Rozhodne zaujímavé a zábavné. #zábava

Clients From Hell http://clientsfromhell.net/ Obľúbený web nejedného designéra. Pri ňom neostáva nič iné len si povzdychnúť “true story...“. Klienti sa častokrát pohybujú na hraniciach absurdity, preto niekedy ostane možnosť: len sa pousmiať, v horšom prípade zaplakať – a uploadnuť ich reakciu do tejto zbierky perličiek. Myslím, že každý, kto sa zaoberá profesionálne designom, webdesignom, sa už v priebehu kariéry stretol s celkom „zaujímavými“ pohľadmi na vec. Spravidla prichádzajú návrhy na „zlepšenie“ od laických užívateľov, ktorým povinnosť financovania projektu dáva akúsi „nutnosť“ byť silou-mocou súčasť vývoja finálneho produktu, odhliadnuc od toho,

marec

apríl

máj

jún

Hovorí sa, že papier znesie všetko. V istých prípadoch sa tento pohľad dá preniesť aj na kožu. Tetovanie môže byť vkusné, ale aj naopak. Prvotný dojem môže spraviť z jedinca motorkára, basistu alebo aj matematika. Nezáleží len na tom, akej kvality je tetovanie samotné, ale hlavne od obsahu. Vytetovaná Kochova vločka, Ludolfovo číslo alebo Barnsleyho papraď na chrbte? Prečo nie? Fraktály mali vždy niečo do seba. #zaujímavé

Kto je najväčší masochista na svete? Vás mobilný telefón. Stále chce, aby ste ho dobili.

Učiteľka sa pýta Jožka: “Ktorý cicavec nemá zuby?” Jožko odpovedá: “Môj starý otec, prosím.”

Ako sa volá doktor, ktorý opravuje choré weby? URLog.

- Pán policajt, nekúpite polovicu svine? - Ešteže čo, aby sa mi to v chlieve zvalilo...

Po stroskotaní lode plávajú vysílení vedľa seba muž a žena. Po vlnách sa k nim blíži drevený záchod. Muž sa súcitne pozrie na ženu a povie: - Vy máte naozaj smolu. Je to pánsky.

Vážený zamestnanec, vnútropodnikové záznamy ukázali, že ste si za posledných 100 rokov nevybrali dovolenku. Sme si istí, že ste oboznámený(á) s faktom, že všetkým zamestnancom sú zaručené tri týždne dovolenky ročne, alebo v prípade jej nevyčerpania nasledujúce preplatenie. Za každých päť rokov je potom zaručený ďalší týždeň platenej dovolenky. Vyzývame Vás preto, aby ste si urýchlene zobrali 9400 dňov dovolenky alebo informovali mzdovú učtáreň o tom, že pri budúcom výbere výplaty máte obdržať šek na Sk 18,277,432,22, v ktorom je započítaný tento refundovaný plat a úroky za posledných 1200 mesiacov. S pozdravom, automatizovaný vnútropodnikový systém platieb 01/01/00

Viete, prečo ma vrtuľník vrtuľu? Aby sa pilot nepotil. - Dežo! - áno, oci! - Plávaj ku dverám, to bude asi ten inštalatér! Známy horolezec dostal na jednej besede otázku: - Aké výstupy považujete za najobtiažnejšie? - Manželské. Hovorí Fero chlapom v krčme: - Na Slovensku je len 150 vyvolených... ostatní sú vyvalení z ich platu... Na začiatku nového roka sa pýta jeden slovenský podnikateľ druhého: - Tak, aký bol pre teba minulý rok? - Ušlo to... Vyšetrujú ma na slobode.

Ta dum tsss – http://tudumpa.com

Otázka odpočutá zo školenia pre PC začiatočníkov: - Prepáčte, prosím vás, ten megabajt, to je koľko pollitrákov?

To najlepšie na koniec. Ako som mohol žiť doterajší život bez tohto nástroja? #bezkomentára

Viete, aký je rozdiel medzi hardwarom a softwarom? Hardware sa dá ťažšie skopírovať. Ďuro videl prvýkrát v živote výťah. Keď išiel výťah hore, bola v ňom stará pani, a keď sa vrátil dolu, vystúpila z neho mladá, zvodná slečna. Ďuro s úžasom vraví: - WAU! Sem musím poslať svoju starú… Predám ruské hodinky. Zn.: STK do 2008.

Išiel som raz po ulici a z jednej uličky som počul krik staršej ženy. Ako normálny človek som sa do nej pozrel a videl som, ako dvaja zlodeji okrádajú babku. Rozhodoval som sa, či mám odísť a robiť, že som si nič nevšimol, alebo pomôcť. Nakoniec som sa rozhodol pomôcť. Proti trom už babka nemala šancu. Rozhovor dvoch slečien: - Vieš, ja by som sa nevedela vydať za niekoho, koho nemilujem. - Ani za milionára? - pýta sa druhá slečna. - No to by som bola sprostá, keby som nemilovala milionára. Spolok nevidiacich a slabozrakých manažérov hľadá spoľahlivú sekretárku. Zn.: S jedinou podmienkou: Musí byť príjemná na omak. Veľmi rada vymením svoje krátke nohy za dlhšie. Zn.: Lož. Mladý, pekný, dobre zabezpečený muž s vysokoškolským vzdelaním a dobrými kontaktmi. Mám dve autá, rodinný dom a vilu v Karibiku. Zn.: Nehľadám nič, len sa chválim. červená čiapočka sa pýta babky: - Babka, prečo máš taký veľký nos? - Pomýlila som si heroín s kypriacim práškom do pečiva.

Na lodi je kúzelník. Keďže cestujúci sú stále iní, kúzelník predvádza tie isté triky. Počas predstavenia papagáj prezrádza kúzla, ale kúzelník mu nemôže nič spraviť, lebo je to kapitánov papagáj. Raz sa loď potopí a na jednom konci dosky sa zachráni kúzelník, a na druhom konci sa zacháni papagáj. Tri dni na seba nenávistne pozerali a až na ten štvrtý to papagáj nevydržal, a povedal: "Tak dobre ,vzdávam sa!!! Kde je loď???” Profesor vraví: - Dnes vás pustím o štvrť hodinu skôr. Odchádzajte prosím potichu, nech nezobudíte niekoho vo vedľajších učebniach.

41


Hľadáš popri zábave aj prácu?

Ftipy

www.soitron.com/kariera

Na hodine náboženstva sa katechet pýta, či žiaci majú nejaké nejasnosti. Móricko sa prihlási a pýta sa: -Pán katechet, čert je párnokopytník alebo nepárnokopytník? Štyria študenti zaspali na skúšku a prišli o hodinu neskôr. Dohodli sa na výhovorke, že počas cesty autom do školy dostali defekt. Keď sa dostavili na skúšku, jeden zo študentov hovorí skúšajúcemu: "Pán profesor, prepáčte, že ideme neskoro, ale dostali sme defekt a museli sme vymeniť chybnú pneumatiku." Profesor chápavo prikyvuje a hovorí: "To je v poriadku, poďte teda ďalej." Profesor rozsadil študentov a každému dal papier, na ktorom bola jedna otázka: "Ktorá pneumatika mala defekt?"

Nehovoril som so svojou ženou dva mesiace. Nechcel som ju prerušovať. Podľa štatistík je manželstvo jednoznačne hlavnou príčinou rozvodu.

Beriem svoju ženu všade. Ona však vždy nájde cestu nazad. Štatistika je ako bikini. Čo odhaľuje je zaujímavé, čo skrýva je podstatné.

Vraví mladý sudca svojmu staršiemu kolegovi: -Zajtra mám jednanie s chlapíkom, ktorý páli slivovicu. Čo myslíš, koľko mu mám dať? -No, viac ako 120 korún za liter mu nedávaj. Hľadame telepatov. Ozvite sa. Zn: Viete, kde.

Staré rómske príslovie: Pes, ktorý šteká, nie je dovarený.

Dôležitá správa dňa: Teroristi, ktorí pred týždňom obsadili vínnu pivnicu v Pavlovciach, ešte stále nemôžu sformulovať svoje požiadavky!

čak Noris vynašiel palicu s jedným koncom.

- Pán doktor, mám problém, všetci ma prehliadajú ... - Ďalší, prosím !

Synček sa pýta otca-matfyzáka: - Oci, oci, ako sa píše osmička? - Osmička? Hmm... To je tuším nekonečno otočené o pí pól...

Tri dni a tri noci bozkával statočný princ spiacu princeznú, a potom si pomyslel: Možno je naozaj mŕtva. Čo robí leňochod, ked horí prales? Tiež horí... V r. 2012 má byť koniec sveta. Ak chceš prežiť, príď na Slovensko. Sme 30 rokov pozadu.

Čak Noris vypil na ex vodu z kohútika.

Dnes ráno mi sused zabúchal na dvere o 02:30! Verili by ste tomu? O pol tretej ráno! Mal jediné šťastie, že som bol ešte hore a cvičil na bubnoch! Kričí kamarát na kamaráta za volantom: - čo robíš, veď bola červená! - My frajeri jazdíme zásadne na červenú! Blíži sa ďalší semafór, na ktorom naskočí zelená. Tu šofér zaflekuje, až sa z gúm dymí. - A teraz prečo stojíš, keď máme zelenú? - Teraz idú frajeri sprava.

Zapadni medzi IT kocky

september

október

november

december

január

február

marec

apríl

máj

jún

ak si trúfaš...

S mojou ženou sa vždy držíme za ruky. Keby som ju pustil, išla by nakupovať.

Biológ, štatistik, matematik a informatik na safari: Zastavia jeep a pozorujú ďalekohľadom. Biológ: “Sledujte! Stádo zebier! A medzi nimi biela zebra! To je fantastické! Existujú biele zebry! Budeme slávni!" Štatistik: "To nie je významné. Vieme iba, že je jedna biela zebra." Matematik: "V skutočnosti vieme, že existuje zebra, ktorá je na jednej strane biela." Informatik: "Ale kdeže! To je výnimka!"

Viete, aká je na Záhorí najkratšia veta ? No predsa: „Éééé?“ A viete, čo to znamená ? No predsa: „Prosím Vás, mohli by ste mi to zopakovať? Nerozumel som.“

Kultúra Škola

Obálka zadok vnútro (= súťaž) 1. Kráľ zvierat 2. Klub na Mladosti 3. Ročné obdobie 4. b2 - 4ac 5. Typ celočíslenej premennej

6. Aplikovaná informatika 7. Najväčší kláves na klávesnici počítača 8. Najbližšia hviezda 9. Kapacitor 10. Zakladateľ spoločnosti Apple


OKO Časopis - Marec - 01/2012  

Časopis pre študentov v bratislavskej Mlynskej doline. Marcové vydanie 01/2012. Téma: Internetová (ne)sloboda.

Advertisement
Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you