Issuu on Google+

KONCERT ROKA 2012 Film

Info-svet

Rok 2012 v oblasti informačných technológií PC hry

Hudba


pohľadnica

Nádherná Budapešť M

aďarsko. Krajina, ktorá sa nachádza v blízkosti nášho štátu, vyniká nekaždodennou krásou. Vo vzduchu sa dá pocítiť ušľachtilá kultúra, ktorou by sa každá krajina chcela hrdiť. A práve takou kultúrou oplýva susedná Budapešť. Stalo sa to celkom spontánne... Počas rozhovoru s kamarátmi, rozhodli sme sa, že by sme si mohli zakúpiť adventný zájazd. Jednohlasne sme súhlasili, že to bude večerná vianočná Budapešť. Prišlo aj to ráno... Horkoťažko sme museli vstať a šup na autobusovú stanicu. Bolo tam mnoho ľudí, ktorí sa rovnako ako my tešili na zájazd. Cesta do Budapešti trvala tri a pol hodiny. Cestou sme videli nekaždodenné zaujímavosti, iný národ, iný spôsob trávenia dňa. Najprv sme navštívili Hősök tere, čiže Námestie hrdinov. Je to jedno z najvýznamnejších budapeštianskych námestí. Na dvoch stranách námestia sa nachádzajú dve dôležité budovy: naľavo je Szépművészeti múzeum (Múzeum krásneho umenia) a napravo Műcsarnok (Hala umení). Na protiľahlej strane, na dvoch rohoch Andrássy út, sa nachádzajú dve budovy – jedna z nich je rezidenčná a v druhej sídli srbské veľvyslanectvo. Centrálnu časť námestia zaberá Pamätník Milénia. V jeho strede sa nachádza 36 metrov vysoký stĺp, na ktorého vrchole stojí socha archanjela Gabriela. S výstavbou monumentu i námestia sa začalo pri príležitosti miléniových osláv v roku 1896, no stavebné práce boli definitívne ukončené až

po vyše 30 rokoch v roku 1929. Po oboch stranách stĺpu sa nachádza polkruhová kolonáda, na ktorej sa nachádzajú sochy významných maďarských štátnikov. Ďalšou významnou črtou Budapešti je Bazilika svätého Štefana, ktorú sme taktiež navštívili. Pomenovaná je podľa Štefana, prvého uhorského kráľa. Podľa veľkosti je treťou cirkvou v Budapešti. Pred samotnou Bazilikou sa uskutočnil malý vianočný trh. Neprehliadli sme ani Rybársku baštu, ktorá sa nachádza v Budíne na pravom brehu Dunaja. Chata bola navrhnutá architektom Frigyesom Schulekemom a postavená je medzi rokmi 1895 – 1902. Toto krásne mesto je obohatené mýtickými dejinami. Samým tým sme mali možnosť si pozrieť Turula. Je to vlastne maďarský mytologický tvor, ktorý je zmesou jastraba, orla a sokola. Prišiel aj čas navštíviť krásne Vianočné trhy. Ochutnali sme si z gurmánskej maďarskej kuchyne a hneď sa nám zdvihla nálada na +. Predsa bola veľká zima. Tam sme si užili individuálny program. Nakoniec sme navštívili Gellértov kopec, z ktorého sme mali krásny výhľad na nádhernú nočnú Budapešť. Bol to vynikajúci zážitok so skvelými ľuďmi a treba si vždy pamätať, že cestovanie je najlepším spôsobom sebazdokonaľovania.

Archanjel Gabriel

V Bazilike

Pred Bazilikou

Text a fotografie: Marína VALENTÍKOVÁ

Výhľad na parlament

Výhľad na nočnú Budapešť z Gellértovho kopca

Vianočné trhy v centre

2 vzlet | január 2013


Ahoj, vzletovci,

vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Boris Bílek, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Filip Filip, Teodora Ilićová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Anna Legíňová, Vladimír Lenhart, Vladislava Lovásová, Jasmina Marček, Jasmina Pániková, Stanislava Sládečeková, Andrea Speváková, Jana Strakúšeková, Janko Takáč, Marína Valentíková, Vesna Valihorová-Filipovićová, Ivana Vereski, Jana Žiaková • Grafická úprava: Miroslav Dobroňovský • Jazyková redaktorka: Anna Horvátová • Lektorka-korektorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí:

Báčsky Petrovec • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: vzlet@hl.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie S finančnou podporou

Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

nový rok, nové číslo, (staro)nové plány… Na tento rok máme totiž rôzne plány týkajúce sa zverejňovania prác mladých tvorivých ľudí. Jedným z takých plánov je vydanie hudobnej kompilácie s autorskými nahrávkami mladých skupín a sólových projektov. Malo by to byť vydanie v spoločnej realizácii časopisov Vzlet a Mak (kultúrno-politický mládežnícky časopis vojvodinských Rusínov). Máte vlastnú skupinu a hráte nejakú podobu autorskej rockovej hudby? Dajte nám o tom vedieť. A nezabúdajte zasielať nám svoje kresby, verše, prózu, komentáre, návrhy… sl

OBSAH

INTRO Nádherná Budapešť

...........

2

Z archívu dátumov / Súbeh Čo dokáže pekné slovo / Plán SVC na rok 2013

.....................

4

Úrovne občianskej spoločnosti / Úvaha: Čakanie na… všetko / Filotínky

.........................

5

Výtvarný tábor Makovička . . . . 6 Žiacky seminar / Mladá poetka Vesna Peškanov

................

7

Dvojičky z Kulpína / združenie YMCA v Nitre

...................

8

Blíženci zo Silbaša / Anička Garafiátová z Padiny . . . . . . . . . . . 9 List z Jánošíka: One Direction / Citáty / Listujeme v Slovníku cudzích slov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10 Čo dokáže pekné slovo – odmenené práce . . . . . . . . 11-12 Story

...........................

13

Rozlety / Rozlety+ . . . . . . . 14-15 Vaša tvorba

...................

16

PC hry: Trine / Publikácie: KONCERT ROKA 2012 sa usporiadal 22. decembra v novosadskom stredisku SPENS a na základe počtu prítomného obecenstva (vypredaných 8 000 lístkov) by sa mohlo uzavrieť, že domáca rocková hudba je na vrchole popularity. Hralo sa na dvoch javiskách a program trval zhruba 10 hodín. Obšírnejšie na stranách 24-25. Foto: j.s

NAVŠTÍVTE www.vzlet.rs !!

Dokument . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17 Komiks: William Henrich

....

18

Info-svet: Rok 2012 v oblasti informačných technológií

..

19

Horoskop / Zaujímavosti

...

20

.............

21

Enigma / Humor Film: Hobit:

Neočakávaná cesta

..........

22

Film: The Age of Stupid / A Fantastic Fear of Everything / Správy zo sveta filmu . . . . . . . . 23 Live reports: Koncert roka 2012 / Móda

Aktuality – Zaujímavosti – Galéria – Hudba – Film – Info-svet – Vaša tvorba – Rozlety – Archív vydaní...

....................

24-25

Nové albumy / Cannibal Corpse . . . . . . . . . . . . . . 26

Na titulnej strane: Aleksandar Popov (Dr. Pop) zo skupiny Atheist Rap na Koncerte roka 2012 v Novom Sade (foto: Jana Strakúšeková) január 2013 |

vzlet 3


súbeh

4. januára 1963 (pred 50 rokmi) narodil sa Till Lindemann, nemecký hudobník a poet, známy ako spevák v skupine Rammstein. Hudobnú kariéru začal roku 1986 ako bubeník v punkovej kapele First Arsch. Začiatkom 90. rokov sa stal členom skupiny Rammstein, s ktorou dodnes nahral šesť dlhohrajúcich albumov. Roku 2002 mu vyšla zbierka básní pod názvom Messer (čiže: Nôž).

10. januára 1863 (pred 150 rokmi) otvorené bolo prvé metro v Londýne. Prvé podzemné vlaky premávali medzi londýnskymi stanicami Paddington a Farringdon; v prvý deň prevádzky sa prepravilo 40 000 cestujúcich. Vtedajšie vlaky jazdili na parný pohon, čo vyžadovalo osobitný systém ventilácie (tento problém bol vyriešený neskoršou elektrifikáciou železníc). Sieť londýnskeho metra má v súčasnosti 270 staníc a vyše 402 kilometrov tratí.

17. januára 1863 (pred 150 rokmi) narodil sa Konstantin Sergejevič Stanislavskij, významný ruský divadelný teoretik, herec a režisér, jeden zo zakladateľov Moskovského umeleckého akademického divadla. Rozvinul osobitnú metódu práce s divadelnými hercami (tzv. Stanislavského systém) a jeho teórie o divadelnej tvorbe vplývali na rozvoj psychologického realizmu. sl

4 vzlet | január 2013

Čo dokáže pekné slovo K

omisia pre literárnu činnosť Výboru pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Výbor pre vzdelávanie a Slovenské vydavateľské centrum v septembri 2012 vypísali 2. literárny súbeh pre žiakov vyšších ročníkov základných škôl a stredoškolákov pod názvom Čo dokáže pekné slovo. Slávnostné udelenie cien usporiadali dňa 14. decembra 2012 v Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Práce hodnotila porota v zložení Martin Prebudila (predseda), Pavel Matúch a Andrea Speváková. Nemali to ľahké, na súbeh totiž zo základných škôl prišlo až 76 prác, pokým 8 prác zaslali stredoškoláci. Keď ide o základné školy, najlepšiu prácu zaslala Klára Horvátová zo Starej Pazovy, o druhú cenu sa rovnoprávne rozdelili Kovačičanka Marína Čížiková a Pazovčanka Silvia Hricová, tretiu cenu si zaslú-

Odmenení účastníci súbehu s členmi komisie, profesorkami a riaditeľom petrovského gymnázia žili Filip Herček z Pivnice a Mário Matuľa z Padiny. Najúspešnejším stredoškolákom bol Michal Belička, druhú cenu získala Jana Domoniová, obaja petrovskí gymnazisti, a tretiu žiačka Ekonomickej školy v Starej Pazove Kristína Hricová. Odmeny, akými sú notebook, tablet, knihy či predplatné na

časopisy Vzlet alebo Zornička určite stoja za to, aby sme si našli čas na vlastnú literárnu tvorbu. Hodnotiaca komisia vyzdvihla, že na súbehu bolo viac desiatok veľmi kvalitných prác, ktoré navrhla uverejniť v časopisoch Zornička a Vzlet. Asp-asp

vydavateľský plán SVC na rok 2013

Dosť nových titulov P

Edícia Iní o nás Dalimír Hajko: Dozrievanie do skutočnosti a dozrievanie do sna (kniha o súčasnej slovenskej vojvodinskej poézii). Edícia Bratislava (diela slovenských spisovateľov zo Slovenska v preklade do srbčiny) Edícia Živý prúd (súčasná Etela Farkašová: Kafa s Bahom, literárna tvorba vojvodinských čaj sa Šopenom (výber z povieSlovákov) dok), Milan Rihter: Kafka & Kafka Viera Benková: Exlibris morušových listov (zbierka básní), Samuel (2 drámy). Edícia Spectator (publicistické Boldocký: Svedectvo doby (výber žánre) z kritík), Samuel Čeman: Kritické Miroslav Demák: Magnólia z postoje (výber z kritík), Zuzana diamantovej hory (cestopisné Čížiková: Rozhovory, Vladimír Lutrov: Zreničkou Perzefóny (denní- reportáže). Edícia Zlatá lipa (zošity obsakové záznamy), Martin Prebudila: Príbehy z čiernej skrinky (poviedky), hujúce kratšie klasické texty vojMiroslav Šipický: Ako na vode kruhy vodinských Slovákov) Juraj Rohoň: Pieseň na počesť (zbierka básní). Michalovi Járošimu. Edícia Korene (klasické diela Edícia Máj (knihy pre pokročislovenskej vojvodinskej literatúry) lejšie deti) Ján Čajak: Rodina Rovesných Andrej Čipkár: Detektívna (román), Ján V. Ormis: agentúra Čo vy stratíte – my nájLiterárnohistorická publicistika, Jozef Podhradský: Tragédia Tatry 3 deme (poviedky pre deti), Mária Kotvášová-Jonášová: Višňový (dráma). lekvár (poviedky pre deti), Duško Edícia Mosty (diela národov a Trifunović: Čarmi, čiarmi, husľami národnostných menšín Srbska (básne pre deti), Mária Vršková: a diela autorov zo Slovenska) Štvorlístok (básne, poviedky, rieIleana Ursuová: Rybím jazykom kanky a hádanky pre deti). (výber z poézie). odľa návrhu plánovaných vydaní Slovenského vydavateľského centra (SVC) v Báčskom Petrovci v roku 2013 by v rámci viacerých edícií mali vyjsť nasledujúce knihy:

Ilustrácia: Dušan Durman

z archívu dátumov

Edícia Včielka (knihy pre útlejšie deti) Pavel Mučaji: Rozprávka o troch muzikantoch a o smutnej princeznej (poéma pre deti), Daniel Pixiades: Rybka Žiara (poéma pre deti). Edícia Doktorské dizertácie Zuzana Čížiková: Literárna tvorba Jána Labátha. Edícia Vedecké zošity Daniel Dudok: Nárečie Aradáča v Banáte na pozadí vzniku a vývinu obce, Ružena Šimoniová-Černáková: Dvojjazyčnosť a jej pedagogické aspekty. Edícia Slovníky Doc Dr. Emil Horák, PhD. Michal Folťan: Srbsko-slovenský informatický slovník. Kniha z vydavateľského plánu na rok 2012, ktorá vyjde v roku 2013, je román Gustáva Maršalla Petrovského pod názvom Jánošík, kapitán horských chlapcov, jeho búrlivý život a desná smrť. sl


úvaha

Čakanie na... všetko rečo vždy musím čakať? Prečo ten autobus nemôže aspoň raz prísť na čas a najmä vtedy, keď ho potrebujem? Meškanie sa stalo záväzným, a ja o tom neviem? Čakám a nudím sa. Nenávidím tento pocit. Beriem si knihu do rúk a začínam čítať. Pri knihách sa nikdy nenudím a necítim sa osamelá. Ale dnes nie je deň na čítanie, dnes ma ani to nebaví. Pocit osamelosti sa vťahuje do tela, duše. Ani zaujímavý dej, ani hlavná postava knihy mi nepomáhajú zbaviť sa ho. Neviem si vysvetliť, prečo to tak cítim. Dnes ráno všetko bolo v poriadku, zobudila som sa veselá, dala som si svoju obľúbenú raňajšiu kávičku a išla som do školy. Aj tam bolo všetko super, žiadne problémy, úlohy. Len som sa chcela dostať domov, dať si teplý čajík a ľahnúť si do postele. Preto aj sedím na tejto zastávke a čakám na autobus, ktorý neprichádza. Nikto mi ani nevolá, netrápi ich, prečo som ešte neprišla domov. A koho by to aj zaujímalo? Kamarátky, ktoré išli do mesta alebo

frajer, ktorý v posledných časoch nemá čas o mne ani rozmýšľať? Odtiaľ aj ten pocit osamelosti. Som sama aj na zastávke, ale horšie je to, že sa cítim sama, osamotená aj mimo tejto zastávky a tohto mesta. Dokonca aj pri tomto čakaní. Pozerám sa okolo seba, ale nevidím ani človeka ani vtáčika, len ešte jednu lavičku, ale prázdnu. Je sama ako ja. Kebyže mala dar reči, opýtala by som sa ju, či jej prekáža to, že je tu sama, že sa nemá s kým porozprávať, či jej nechýba niekto, kto by jej rozumel. Bola by som zvedavá aj na to, či pozná ešte niekoho, kto čakal tak dlho ako ja teraz. Pýtala by som jej, či aj ona na niečo čaká, alebo má pôžitok zo svo-

jej osamelosti. Asi začínam strácať rozum, keď mi také hlúposti bežia po hlave. Ten známy pocit opustenosti sa vťahuje hlbšie a hlbšie. Pravdepodobne sa nachádzam v púšti, aspoň to tu tak vyzerá. Už neviem ani na čo čakám. Či na autobus, či na osobu, ktorá by ma naozaj počúvala, alebo na život, aby sa mi stal. V poslednom čase ako keby som nemala moc nad svojím životom, ako keby niekto iný rozhodoval namiesto mňa. Ani neviem. Asi som dlho sama so svojimi myšlienkami, asi si len vymýšľam, vidím to, čo neexistuje. Čo sa to so mnou deje? Ja som sa asi zbláznila, či to svet? Pomaly odchádzam. Neviem kam, a je mi to jedno. Dúfam, že niekde, kde už čakať nemusím... Ilustrácia: Dušan Durman

P

Teodora ILIĆOVÁ

úrovne občianskej spoločnosti

Najbohatší chudobný prezident na svete

O

dvtedy, ako sa stal hlavou štátu v roku 2010, prezident juhoamerickej krajiny Uruguaj José Mujica upúta pozornosť verejnosti pre svoj (na jedného prezidenta) špecifický životný štýl. Slovom, tento prezident sa zriekol života v prezidentskom paláci, limuzíny, vysokého platu a ochrankárov, zvoliac si skromný a jednoduchý život José na kvetinovej farme Mujica svojej manželky, a preto ho dnes aj pomenúvajú „najchudobnejším prezidentom na svete“. Široké uznanie a rešpekt Mujica získal rozhodnutím darovať 90 percent zo svojho prezidentského platu na charitu a podobne urobila aj jeho manželka, senátorka Lucía Topolansky. Tento 77-ročný

prezident nemá žiadne bankové účty, jediný majetok mu je 23-ročný Volkswagen Chrobák, vodu čerpá zo studne vo dvore a bielizeň si chodí prať do mesta.

Pod jeho vedením sa Uruguaj stal krajinou známou podľa nízkej úrovne korupcie. Podľa Transparency International Uruguaj je hodnotený ako najmenej skorumpovaná krajina v Latinskej Amerike (spolu s Chile) a patrí aj medzi najliberálnejšie krajiny na

kontinente. Homosexualita bola dekriminalizovaná v roku 1964, homosexuáli môžu slúžiť v armáde a sloboda sexuálnej orientácie je chránená dobrými antidiskriminačnými zákonmi. Podľa niektorých hodnotení (Global Peace Index, Reader’s Digest) sa Uruguaj zaraďuje medzi najmiernejšie, najčistejšie a najzelenšie krajiny sveta. Súčasný uruguajský prezident Mujica sa vo svete často uvádza ako učiteľ morálky skorumpovaným politikom. Z tejto príležitosti teda aj my prajeme našim skorumpovaným politikom (nech sa sami rozpoznajú), aby si vzali za vzor uruguajského „el presidentea“.

FILOTÍNKY: životno-neživotné filozofie o všeličom

Piť – nepiť? D

obrý deň či podvečer. Jasné! Komu ako?! Táto správa vás však iste poteší a k tomu – potvrdili vedci – po dvoch pivách sú vraj ľudia tvorivejší. Čiže, malé množstvo alkoholu potláča strach zo zlyhania a človek potom rozmýšľa kreatívnejšie. Vedeli by ste povedať, čo spája mincu, rýchlosť a lyžičku? Ak si myslíte, že striebro, máte pravdu. Túto a ďalšie podobné otázky dávali ľuďom vedci z Univerzity v Illinois, aby zistili, ako na nich vplýva malé množstvo alkoholu. Tí, ktorí pili alkohol, správne vyriešili vraj o 40 percent viac otázok a priemerne im to trvalo dvanásť sekúnd, kým úplne triezvym takmer 16. Výskumníci v správe napísali, že alkohol má vplyv na tvorivé riešenie problémov. Alkohol síce spomaľuje analytické myslenie, ale tým umožňuje lepšie vyniknúť kreatívnemu spôsobu rozmýšľania. Zjednodušene povedané, ľudia sa menej boja zlyhania, a preto neváhajú využiť aj nové spôsoby riešenia problémov. Netreba hádam zdôrazňovať, že pri ťažších alkoholických stavoch sa už schopnosť správneho riešenia problémov výrazne zmenšuje. Takže celkom je správna tá známa ľudová: Všetkého veľa škodí, ale tá druhá veru nie, lebo od zvyšku veru hlava vie bolieť... Asp-asp

Boris BÍLEK január 2013 |

vzlet 5


výtvarný tábor v Báčskom Petrovci

Trinásta Makovička V

závejmi zasneženú sobotu 8. decembra 2012 v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci prebiehal 13. v poradí Výtvarný tábor Makovička pre žiakov základných škôl, na ktorom sa zúčastnilo 40 žiakov z Báčskeho Petrovca, Pivnice, Selenče, Kysáča, Kulpína, Maglića a Starej Pazovy. Predtým než sa začalo pracovať v troch dielňach na tému Vianoc, Nového roka a zimy, výtvarný kritik Vladimír Valentík za pomoci

videoprehrávača sprítomnil dejiny výtvarného umenia vojvodinských Slovákov, čo bolo účastníkom Makovičky svojráznou inšpiráciou. Grafickú dielňu viedol grafik Pavel Čáni z Kulpína, sochársku sochár Milorad Bogdanović z Maglića a maliarsku dielňu maliar Michal Ďurovka z Kysáča. Na záver bola nainštalovaná výstava vytvorených prác a udelené ceny pre najúspešnejších.

V maliarskej dielni sa vytvárali koláže

Michal ĎUROVKA

V grafickej dielni sa tlačilo ostošesť

NAJLEPŠÍ MAKOVIČKÁRI

V sochárskej dielni vznikali nové tvary z rôznych materiálov

Sochy vznikli z rôznych odpadových materiálov

Na pamiatku – spoločná fotka všetkých účastníkov

6

vzlet | január 2013

V grafickej dielni 1. miesto obsadil Ivan Agársky zo Starej Pazovy, 2. miesto Ines Harmincová z Báčskeho Petrovca a 3. cenu získala Teodora Stamenkovićová z Maglića. V sochárskej dielni 1. cenu získala Paulína Častvanová zo Selenče, 2. cenu Tabita Pavelová z B. Petrovca a 3. cenu Daniela Pavlovičová z Kysáča. V maliarskej dielni 1. miesto obsadila Antónia Abelovská z Kysáča, 2. miesto Sanja Kosovac z Kulpína a 3. cenu si rozdelili Denis Pudelka z Pivnice a Zdenka Baková zo Starej Pazovy.

Vystavené koláže na tému Vianoc

Odtlačky novoročných pohľadníc


žiacky seminár

Zlomky spomienok z pera žiakov R

ozprávky sa rozprávajú. Preto nie náhodou bol štvrtý žiacky seminár tematicky zameraný na minulosť, dávne zvyky a obyčaje, tradíciu dediny, známe osobnosti... Seminár bol organizovaný dňa 1. decembra 2012 v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Na rozdiel od predchádzajúcich seminárov, jeho náplň si žiaci prichystali doma, materiál si pripravili na základe rozhovorov so starými rodičmi alebo príbuznými,

potom sa to v priestrannej hale školy prezentovalo na videoprehrávači. Prítomní boli žiaci z desiatich vojvodinských škôl. Cieľom seminára bolo urobiť koreláciu dvoch predmetov – dejepisu a slovenského jazyka, čo sa podarilo aj žiakom, aj učiteľom – slovenčinárom a

dejepisárom, ktorí zasadali na poschodí školy. Žiaci sa vyjadrili o svojich dojmoch a prezradili to aj vzletovcom… Igor a Ján (Kysáč): – Toto je naša prvá skúsenosť na seminári. Máme veľmi pekné dojmy a dúfame, že nám seminár zostane v pamäti. Najviac sa nám páčilo, že prišli žiaci z rôznych škôl a pekne sme sa kamarátili. Miroslav a Andrej (Báčsky Petrovec): – Toto je náš

Dozvedeli sme sa niečoho nového o ostatných slovenských dedinách. Bolo nám zaujímavé pozerať prezentácie. Janko, Dijana, Denis a Jana (Aradáč): – My sme tu najmladší, no páči sa nám to, čo nám takéto stretnutie dáva – nové vedomosti, skúsenosti a kamarátenie. Mária, Miroslav a Timea (Hložany): – Doteraz sme na podobnom stretnutí neboli, tak nám je tu veľmi zaujímavo a pútavo. Získavame nové vedomosti a upevňujeme svoje národné povedomie. Dário a Kristína (Stará Pazova): – Vždy sme prichystaní počúvať a učiť sa, a preto sme radi, že sme mohli byť účastníkmi tohto pracovného stretnutia. Zvlášť sa nám páčilo vytvoriť

prvý seminár a veľmi sme prekvapení zaujímavými údajmi o rôznych osadách. Tešíme sa, že sme povolaní na seminár takéhoto typu. Dúfame, že nám nadobudnuté vedomosti nevyblednú. Anka a Vladimír (Selenča): – Tento seminár sa nám páčil, hoci sme tu prvýkrát.

prezentáciu o našej dedine, ale vidieť aj ostatné. Marína a Lýdia (Pivnica): – Takýmito stretnutiami upevňujeme lásku k materčine a k dejinám a učíme sa vzájomnému vzťahu týchto dvoch predmetov. Blanka a Vladimír (Kulpín): – Téma seminára je zaujímavá, poučná a obsiahla. Keďže sme na seminári druhýkrát, sme nadšení tým, že spoznávame nových priateľov, ale aj tým, že upevňujeme staré priateľstvá. Lýdia a Saňa (Kovačica): – Tu sme prvý raz, no páči sa nám naša tvorba a celok, ktorý ona tvorí. Nielen pracovná časť bola zaujímavá, ale aj návštevy, ktoré nasledovali po nej. Anna a Michael (Padina): – Zachovať si tradíciu a slovenskosť možno aj takýmito spôsobmi a sme šťastní, že sme svojimi prácami a prítomnosťou boli časťou toho. Robilo nám radosť aj to, že sme mali rozhovory so svojimi starými rodičmi, to sme potom zapísali a preniesli prostredníctvom novodobej techniky aj ostatným. Všetkým žiakom za rozhovor ďakuje učiteľka slovenčiny Vesna Valihorová-Filipovićová

talenty

Sny mladej poetky L

ásku k poézii Vesna Peškanov z Pivnice začala prejavovať už od malička. K prvým básnickým krokom ju inšpirovala láska a starostlivosť starej mamy. Ako deväťročná napísala svoju prvú báseň Bakino srce a venovala ju svojej starej mame Verici Jurukovski k narodeninám. Odvtedy sa neustále kamaráti s perom v ruke, napísanými veršami vyjadruje svoje city a poéziu cíti ako zaujímavú a zábavnú oblasť, v ktorej možno neustále tvoriť. Dnes je Vesna siedmačkou v Základnej škole 15. októbra v Pivnici, v minulom roku sa rozhodla svoju poéziu darovať

aj iným, a tak tlačou vyšla jej prvá zbierka veršov Moji snovi. Túto svoju zbierku cíti ako veľký úspech, ale i podnet na ďalšie, nové verše. Poéziu má veľmi rada a ako poetka sa cíti veľmi šťastná. Píše o všetkom, čo je vôkol nej, okrem blízkych (starej mamy a súrodencov) jej pozornosť si zaujmú aj spolužiaci, učitelia, príroda, zvieratá, hmyz, ovocné a zeleninové plody a vôbec dary z prírody. Poéziu nosí v srdci a najradšej sa jej venuje vo voľnom čase. Nastolila sa ešte otázka, či poézia ovplyvní jej povolanie? „Mám veľmi rada prírodu

Vesna Peškanov z Pivnice so svojou knihou a pravdepodobne si pre ďalšie školenie zvolím niečo v súvislosti s ekológiou. Bez ohľadu na odbor,

ktorý si zvolím, zostanem verná aj básnickej tvorbe.“ Jaruška FERKOVÁ január 2013 |

vzlet 7


dvojičky z Kulpína

Dvojnásobné šťastie K

aždá osoba má v živote niekoho, kto ju v úplnosti rozumie, ktorej sa môže zdôveriť. Niekedy si človek ani neuvedomuje, že je práve tá osoba možno aj na druhom konci sveta. Niektorí z nás však majú šťastie, že si nájdu takú osobu hneď od malých nôh...

V detstve ste sa rovnako obliekali? – To rovnaké obliekanie je asi typické pre všetky dvojčatá, a tak to bol prípad aj s nami. Teraz, keď sme už staršie, stane sa nám to málokedy. Šaty si kupujeme síce rovnaké, ale rozličných farieb. Nachádzate medzi sebou nejaké rozdiely? Anna: – Som nežnejšia, citlivejšia, viac mi záleží na sebe. Andrea: – O sebe môžem povedať, že som húževnatá, vytrvalá v tom, čo chcem dosiahnuť.

V Kulpíne je niekoľko párov dvojičiek, a je to predsa zaujímavosťou pre takú malú dedinku. O tom, ako je byť dvojčaťom a mať pri sebe rovnakú polovicu, o svojich zážitkoch a skúsenostiach sa nám zverili sestry Kičiňové. Andrea a Anna žijú doma s rodičmi a so starou mamou. Študujú na Vysokej škole odborových štúdií pre vzdelávanie vychovávateľov v Novom Sade, baví ich folklór a úspešne sa prejavujú už mnoho rokov v Kultúrnoumeleckom stredisku Zvolen. Ktorá z vás je staršia? Anna: – Andrejka je staršia o päť minút. Myslíte často na tie isté veci? Cíti tá druhá bolesť, ak sa náhodou jedna z vás zraní, alebo ak prežíva ťažké dni? – Určite, stane sa aj to, že niekedy rovnako rozmýšľame. Kvôli tomu nám ľudia aj vravia, že vidno, že sme dvojičky, ale ak sa náhodou jedna z nás zraní, tá druhá nepocíti bolesť. Keď sme však dlho vzdialené jedna od druhej, vtedy cítime smútok.

8 vzlet

Máte rovnaké záľuby? Ak áno, ktoré? – Naším spoločným koníčkom nám je láska k folklóru, obidve tancujeme a spievame, máme rady malé deti, a kvôli tomu sme si aj zvolili túto vysokú školu. Máme rady aj domáce zvieratká, najmä nášho kocúrika Mimiho a naše šteniatko. Máte nejakú vtipnú príhodu, ktorá sa týka vašej podobnosti? – Áno, jeden priateľ sa zmýlil a pobozkal tú druhú. Ako ste na tom s láskou? Páčia sa vám podobní chalani? – No tak keď sme boli mladšie, páčil sa nám úplne rovnaký typ chalana. Teraz sú už rozdiely. Je to výhoda mať sestru dvojičku?

Andrea a Anna Kičiňové

| január 2013

– Áno, výhoda je v tom, že sme vždy spolu a nikdy nie sme samy, pomôžeme jedna druhej a vieme, že sa môžeme spoľahnúť jedna na druhú. Premýšľate niekedy o tom, že raz budete každá mať svoju rodinu a nebudete toľko času tráviť spolu? – Premýšľame o tom. Nateraz si nemôžeme vytvoriť predstavu o tom, ako by vyzeral náš život – jedna bez druhej. Budeme musieť

aspoň cez internetové siete komunikovať, určite každý deň. Marína VALENTÍKOVÁ

združenie YMCA v Nitre

Aktivity mladých dobrovoľníkov M iestne Dobrovoľníci zdruLenka, ženie YMCA Miroslav Nitra ako a Chloe súčasť celosvetového hnutia YMCA (Young Man Christian Association) je kresťansky orientované, dobrovoľné, nepolitické a nekonfesionálne združenie, ktorého úlohami sú služba a pomoc mladým ľuďom pre harmonický rozvoj telesnej, duševnej a duchovnej zložky ich osobnosti. Pri svojej práci vychádza z kresťanských ideálov a nadväzuje na domáce i zahraničné kultúrne a historické tradície. Predsedníčkou združenia YMCA Nitra je Ing. Anna Petrovičová. V rámci tohto združenia existuje možnosť spoznať sa s mladými ľuďmi z rôznych krajín sveta, a to vďaka programu Európska dobrovoľnícka služba. YMCA Nitra má akreditáciu na vysielanie i hosťovanie dobrovoľníkov v rámci projektu EÚ Mládež v akcii. Združenie realizuje výchovno-vzdelávací program pre tínedžerov Buď In zameraný na neformálne vzdelávanie, upevnenie sebaistoty a

zvládnutie nástupu do života. Táto organizácia poskytuje aj služby sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva. Aktivity združenia sú tiež rozdelené do viacerých sekcií, čiže klubov, akými sú klub tvorivosti, eko-klub, počítačový klub, klub anglického jazyka, klub nemeckého jazyka, klub francúzskeho jazyka, klub turistiky, stolnotenisový klub, šachový klub atď. Združenie YMCA Nitra každoročne organizuje posedenie s Mikulášom. Dňa 6. decembra 2012 sa uskutočnila návšteva Mikuláša, ktorá nielenže potešila prítomné deti, ale aj starších. Bola to príjemná udalosť, ktorá sa skončila pohostením kapustnicou a rôznymi sladkosťami. Marína VALENTÍKOVÁ


blíženci zo Silbaša

Marián a Kristián alebo Kristián a Marián N

iekedy sme si možno zaželali mať niekoho navlas rovnakého, s kým by sme si navzájom vymenili úlohy v škole alebo v iných životných situáciách. Môžu si to však dovoliť iba niektoré dvojičky. V Silbaši sa v rodine Hložanovcov 1. januára 1997 narodili dvojčatá, najprv Kristián a o päť minút neskoršie Marián. Dnes sú Marián a Kristián stredoškoláci a rozlíšiť ich je tvrdým orieškom. Musím sa tiež priznať, že sa mi to nie veľmi darí. Bratia Marián a Kristián si teda môžu vymeniť mená a úlohy... Marián teraz chodí do dopravnej školy, kým je Kristián žiakom Strednej technickej školy Milevy Marićovej-Einsteinovej, obaja každodenne cestujú do škôl v Novom Sade. Zvykajú si na to, že už nie sú spolu v triede, čo im nepadá vždy ľahko, chýbajú

Marián (zľava) a Kristián Hložanovci jeden druhému. Doteraz sa na všetkom podieľali spolu, v základnej škole sa spolu aj učili. Po štvrtú triedu mali vždy rovnaké oblečenie, ani spolužiaci ich nevedeli rozlišovať. Od piatej triedy sa trochu líšia oblekom, obaja majú radi športový štýl, ale

s malými nuansami. Dvojčatá Marián a Kristián majú blízko k športu, dávno si obľúbili futbal. Obidvaja sú v skupine kadetov petrovskej Mladosti, ibaže im školské povinnosti teraz nedovoľujú absolvovať každý tréning. Veria však, že sa podmienky

zmenia aj v prospech tréningov. V základnej škole boli členmi folklóru – v detskom súbore Silbašaník. Sú tiež aktívni v silbašskom hasičskom spolku. Prezradili nám, že si raz vymenili úlohy na hodine ruštiny, keďže tento predmet bol Mariánovi bližší. Spolužiaci o tomto tajomstve vedeli. Marián a Kristián sú nielen súrodenci – dvojčatá, ale i najlepší kamaráti. Majú aj mnoho spoločných priateľov. Noví spolužiaci ich takmer nerozlišujú, najmä keď sú v spoločnosti napr. na novosadskej autobusovej stanici, a Marián sa predstaví ako Kristián a Kristián ako Marián. Ako stredoškoláci si žiacke úlohy nevymenili. Každý z nich si už veľmi obľúbil školenie vo svojom odbore. Jaruška FERKOVÁ

talenty

Padinčanka vo svete známych tvárí M

ladá Padinčanka Anička Garafiátová, žiačka druhého ročníka kovačického Gymnázia Mihajla Pupina, sa prednedávnom dostala na titulnú stranu populárnych tínedžerských novín Hej! O tom, ako vlastne prišla po taký krásny zážitok, hovorí: – Sama som sa prihlásila na akciu časopisu Hej! pod názvom Tri puta ti. Mailom som im poslala moje údaje a fotky, o krátky čas mi odpovedali, že sa im páčim a dohodli sme sa, kedy sa prídem fotiť. Pre fotografovanie na titulnú stranu tohto časopisu ma povolali z redakcie. Páčila som sa im na každej fotke. Dostala som krásne veci a odev značky New Yorker. V tom odeve som sa aj fotila a redakcia časopisu Hej! mi darovala ešte nejaké drobnosti. Veľmi ma potešilo to, že práve mňa si zvolili na titulnú stranu takého známeho časopisu. Bola som z toho veľmi šťastná.

Photo-session Tri puta ti (foto: Romana Kasumović)

Čím sa ešte zaoberáš vo voľnom čase? – Vo voľnom čase sa zaoberám moderným

baletom. Tancujem v Tanečnom klube Balerina v Pančeve už štyri roky. Často chodíme na súťaženia, vystupujeme na rôznych podujatiach. Ja tancujem v staršej skupine ako sólistka. V decembri 2012 sme boli na súťažení vo Valjeve, v kategórii Solo Senior Street Dance Show som získala prvé miesto a postúpila do ďalších súťaží… V budúcnosti by som si možno priala byť aj profesionálnou balerínou, ale skutočnosť je taká, že nie som ešte natoľko dobrá, aby som sa profesionálne zaoberala baletom, pre také Anička Garafiátová na titulnej niečo by som musela ísť do strane časopisu Hej! baletnej školy a podobne. (foto: Marina Lukić) Plány do budúcna? – Do budúcna sa budem ju využijem. Uvidíme, čo venovať škole. Plánujem prinesie budúcnosť. študovať na Filozofickej Odkaz pre čitateľov fakulte v Novom Sade, Vzletu? pravdepodobne sa budem – Verte vo svoje sny, buďte školiť pre profesorku pozitívni a žite tak, ako keby srbského alebo slovenského každý deň bol posledný. jazyka. Akže sa naskytne ešte Dýchajte plnými pľúcami. nejaká podobná príležitosť na fotografovanie, určite Božena ŠIRKOVÁ január 2013 |

vzlet 9


list z Jánošíka

Spevácka senzácia: One Direction Me Home. Vyšiel nedávno a piesne sú im veľmi dobré. Sú ako bratia – aj keď sa zvadia, o päť minút sa zmieria. Každý z nich sa rád žartuje a smeje. Oni sú tí, skrze ktorých každé dievča má veriť v seba. Naším obľúbeným predmetom je angličtina – nielen preto, že 1D sú z Anglicka, ale preto, že aj naša učiteľka Mária je ich fanúšikom. Každý večer

Ahoj, vzletovci! V našej triede sú iba štyri dievčatá, vďaka ktorým celá škola vie o speváckej skupine One Direction. Najprv sa nám vysmievali naši chlapci a iní, že ich zbožňujeme. Keď sme začali počúvať 1D, vošli sme do jednej veľkej rodiny, ktorá sa rozširuje po celom svete. Sme veľmi hrdé,

pred spaním myslíme o nich a pýtame sa, či ich jedného dňa budeme vidieť. S pozdravom Valentína Chrťanová, Maja Kotuľačová, Anna Mareková a Alena Halabrínová ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

Zbožňujú One Direction: siedmačky z Jánošíka

Pripravuje: VVF

že sme aj my časťou tej veľkej rodiny. Vieme všetko o nich a trochu aj vám povieme. Táto skupina pochádza z Anglicka, presnejšie z Londýna. Každý mesiac, keď učiteľka slovenčiny vojde do triedy, pozeráme, či nám priniesla najkrajší časopis Vzlet. Keď ho už dostaneme, najprv sa pozrieme na tú poslednú stranu, s nádejou, že na nástenke uvidíme One Direction. Natoľko ich zbožňuje-

me, že sme si v internetovej sieti urobili facebookovú stránku pod názvom „One Direction – jedino savršenstvo koje postoji“. Stránka je neskoro urobená, ale za krátky čas dosť pokročila. One Direction vznikli pred dvomi rokmi a už majú veľký počet fanúšikov na všetkých kontinentoch. V tejto skupine sú piati chlapci: Niall Horan, Liam Payne, Louis Tomlinson, Zayn Malik a Harry Styles. Ich najnovší album je Take

Listujeme v Slovníku cudzích slov – mangusta – drobný cudzokrajný cicavec podobný kune – manchester – pásikovaná bavlnená vlasová tkanina – mánia – vášnivá záľuba v dačom, vášnivé oddanie – manier – spôsob správania sa, vystupovania – manifest – slávnostné verejné vyhlásenie, program – manikúra – kozmetické pestovanie rúk, hlavne nechtov

10 vzlet | január 2013

– manila – druh textilných vláken na výrobu povrazov – manipulácia – narábanie s dačím, spôsob zaobchádzania s dačím – manko – rozdiel medzi skutočným stavom peňazí v pokladnici (al. v tovare) a medzi zápismi v obchodných knihách – manuál – príručná kniha zápisov, zápisník, ale aj klávesnica na organe

Odpoveď redakcie: Drahé Jánošíčanky, ďakujeme za list a kompliment „najkrajší časopis“. Veríme, že budete spokojné plagátom One Direction, ktorý zverejňujeme v tomto čísle. Srdečný pozdrav Vzlet

Citáty

Pripravuje: Vesna Valihorová-Filipovićová

1. Nikdy sa nevzdávaj a choď v 7. Každý chce byť dieťaťom šťasteny. Nikto otcom. ústrety svojim snom. 2. Úspech je zmesou tvrdej práce 8. Ak ste postavili vzdušný zámok, vaša práca nemusí byť a veľkých snov. zbytočná. Teraz mu ešte urob3. Kto zle vraví o ženách, nech te základy. si pomyslí na svoju matku a 9. Aj tá najpodradnejšia práca zahanbí sa. má svoje dobré stránky. Keby 4. Šťastie sa podobá zdraviu. som bol hrobárom alebo Dokiaľ ho máš, ani si ho katom, vedel by som o pár nevšimneš. ľuďoch, ktorým by som s 5. Najťažšie znášajú ľudia šťastradosťou poslúžil. ného človeka. 10. Keby išlo len o zbohatnutie, 6. Keď sa diletant snaží niečo bral by som prácu hoci aj poľurobiť, zvykne sa ospravedlného dozorcu. Našťastie, nič ňovať tým, že jeho práca ešte také sa mi neponúka, venunie je hotová. jem sa len tomu, čo mám rád!


Obraz Posledného S

vet zmizol v prachu vojny. Hovoria, že pred koncom sa mohol počuť len nárek múch. Zostala iba galéria na planéte Cronos. Bola vystavaná ešte počas starých dní, predtým, ako ľudia uznali Binárneho Hospodina. Stala sa pomníkom ľudskej Hegemónie. Vstupenka? Zdravý rozum.

Človekovo meno je Sana. Prichádza znovu a zase kladie otázku, ktorú kládol posledné štyri roky. – Kde mám zaplatiť, aby som vošiel? – Zaplatíte na východe, – odpovedal kyborg železným hlasom. A tak človek vošiel... Galéria bola prekrásna, úplne taká, akú mu ju opísali kamaráti a predsa nejako lepšia, neočakávaná. Strop sa dvíhal niekoľko kilometrov do výšky a vchod sa nachádzal na poschodí + 273. Na stenách nebolo prázdneho miesta. Iba obrazy. Každé poschodie malo svoju farbu a obdobie: moderna, postmoderna, empíria, aliansa, humanizmus alianse, hegemónia, kolaps, posthegemónia. Hovoria, že v galérii sa nachádza obraz toho, kvôli ktorému klesla hegemónia. – Prosím vás, poviete mi, ako sa môžem dostať na poschodie 444? – opýtal sa človek kyborga, ktorý sprevádzal skupinu netrpezlivých turistov. – Vojdite do portálu vľavo. Nad dverami píše: DELÍRIUM. Nechybíte. – Ďakujem, – povedal človek a rýchlo odišiel na určené miesto. Poschodie bolo prázdne. Iba jeden obrovský Obraz. Prišiel ku Obrazu a pozrel sa naň. Na nadpise bolo modrými písmenami napísané: „H. Conshade: Jeho plášť medzi hviezdami. Autor: Neznámy.“ Zavrel oči, a potom sa zase pozrel na Obraz. V jeho hlave ožili slová Kráľa – Básnika: „Bež, kto sa pamätá, lebo, hľa, vrátil som sa: Križiak-Z-Konca-Času.“ – Ozajstne, – pošepol človek s menom, ktoré kedysi bolo Sana a pozrel sa na toho, ktorý zničil svet. Conshade. Jeho oči, ktoré prehltli hviezdy, prechádzajú cez hranice Obrazu. Jeho plášť, ktorý zrútil nebeské lode Honcov povieva okolo Zeme, chytajúc ju do Objemu Posledného. Ale Zem už bola inšia. Bola to Zem čierna, popretkávaná červenými žilami. Zem, ktorá bola pred koncom. – Ozajstne, – skríkol človek, strácajúc vlastné meno a rozum a začal sa horko smiať. Jeho bláznivý smiech vyplnil teraz prázdnu galériu, kým sa on klaňal svojmu Pánovi... – Ste ozajstne tu... Som ozajstne tu! Conshade Univerza.

Ilustrácia: Dušan Durman

– Kde mám zaplatiť, aby som vošiel? – opytuje sa človek pred vchodom. – Ale, pane, dnes nebudete platiť. Je deň otvorených dverí, – povedal kyborg na dverách. Potom ešte tíško pošepol: – Viete, dnes v galérii Obraz nebude. Človek sa nad tým zamyslel... – Hm, rozumiem. Prídem zajtra.

Noc P

riestranná ulica zaplavená ťažkou tmou, vidieť iba kontúry známej cesty. Napriek všetkému, nepozná to tu. Desivé ticho. Niet ani toho najmenšieho svetielka. Dievčina sa zdá byť pokojná, ako dedina, ktorá sa schováva, potajomky spí a sníva. Nie, teraz nedokáže počuť jej tichučký ston ako dakedy. Sedí na starej, vylízanej lavičke, je taká istá, všetko je ako predtým, ale... Pohľad jej siaha do nekonečných diaľok temnomodrého rozpáraného plášťu. Jej výraz sa časom stáva krotkejší, jemnejší, prívetivejší. V sladko trblietavých očiach bolo vidieť roj hviezd rozsypaných ako semä po širokých úvratiach. Zadumane premýšľa o tom, ako ich má čítať. Nevie, či to dokáže. Pokúša sa zachovať svoj kúsok minulosti – uniká jej z náručia ako púpavové semä, letí tak tíško, nežne. Chce skočiť do hlbokej, kalnej vody, všade sú dajaké slizké riasy. Musí ich zaobísť. Voda, chladná, jagavé slnce sa chytá ako ryby v kader jej vlasov. Ona akoby bezstarostne pláva. Odrazu je pred ňou tŕstie, husté, ostré... Pokúša sa vyslobodiť, suché tŕstie jej šklbe kožu a rany sú čoraz hlbšie a bolestivejšie. Ešte viac sa zamotala, je vyplašená. Všade vôkol len tŕstie, bahno, riasy, schmatli ju za nohy, za ruky. Už sa ani nehne. Niet východiska. Musí ho opäť lapiť, nesmie dovoliť, aby jej prekĺzlo pomedzi prsty. Lapiť a zapamätať aj najmenší detail. Rozpomína sa na rôzne príhody z ulice, toľko vecí sa odrazu vynára z podvedomia, toľko tvárí, príhod, rozhovorov, rozlúčok a vítaní... Teraz vidí, že sa nič nezmenilo, zdá sa, že aj ten mohutný strom skamenel, ale kto je vlastne ona? A prečo sa bojí nového kroku? Čas plynul a ona sedela na opustenej lavičke akoby zakliata. Nežný vánok sa pohrával a hladil jej tvár mäkkými prstami. Potrebovala iba čas, a potom akoby sa jej do rúk dostala tajomná mapa a ukázala jej, do ktorých hviezd sa musí zahľadieť, aby mohla rozlišovať toľko súhvezdí. Príjemná voda ju tíško obklopuje a dievča spokojne pláva uprostred rieky. Sama. Cíti už iba pokoj a súlad.

Michal Belička, Báčska Palanka Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci

Jana Domoniová, Kysáč Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci

1. cena na súbehu Čo dokáže pekné slovo 2012 v kategórii stredoškolákov

2. cena na súbehu Čo dokáže pekné slovo 2012 v kategórii stredoškolákov

január 2013 |

vzlet 11


Zrak M

ala som štrnásť rokov, keď som oslepla. Ešte ani dnes si neviem vysvetliť, neviem pochopiť, ako sa to vlastne stalo. Spomínam si len, že som si po škole na školskom dvore práve zohla hlavu, aby som si zatvorila tašku a položila ju na bicykel, a zrazu som pocítila mocný úder do hlavy. Na moment som si nemohla spomenúť ani na vlastné meno, a potom som počula dupotavé kroky, smiech, híkanie a pocítila som krútenie v hlave. Odvtedy som bola slepá. Darmo rodičia prosíkali rôznych doktorov o pomoc, darmo sa unúvali zvolávajúc príbuzných vo Švajčiarsku, či by nenašli odbornejších doktorov, ktorí by zachránili môj zrak. Všetko vyzeralo tak, že nijaká sila tohto sveta nemôže a nevie pomôcť dievčaťu, ktorému polonáročky kopol do hlavy loptu chlapec, ktorý nikdy nebude pykať za moju bolesť, nemoc, trápenie. Ako mi prechádzali roky mladosti? Prechádzali v tme, vzduchu, ktorý voňal dažďom, utrpením, slzami. Moje oči stratili každú funkciu, okrem tej roniť slzy. Stali sa neužitočnými. Moja mama ma však presviedčala vo chvíľach, keď som bola najzúfalejšou, že sú krásne, že žiaria ako drahokamy a že napriek tomu, že sú disfunkcionálne, zdobia moju tvár ako dva mokré modré diamanty. Asi ma tak chcela odhovoriť, aby som plakala, no práve to prirovnanie bolo exaktným opisom môjho vnútorného života, neskôr keď som sa zahľadela (znovu obrazne, vidieť som predsa nemohla) do svojej minulosti. Chcela som vidieť svetlo, nebo, slnko, stromy a trávu. Túžila som zahľadieť sa do šíravy sveta, do nekonečných diaľok polí; radostným zrakom objať svet; nedotýkať sa, mlčať, ani nedýchať, nepočuť, len hľadieť, hľadieť, žiť zrakom a umrieť s otvorenými, vidiacimi očami. Okrem toho som nešťastne chcela vidieť ľudí, nielen nových, s ktorými som sa spoznávala, ale aj mojich príbuzných, rodinu. Strašne som sa trápila a hanbila si to priznať, ale som pomaly zabúdala ich tváre, a to ma nesmierne bolelo. Snažila som sa predstaviť si niečí nos, ale nemohla som si spomenúť na jeho presný tvar. Tak som raz prišla k mame, lebo v mojej predstave zostala bez nosa a bez dovolenia som chytila do svojich rúk jej tvár a nahmatala nos. Moja predstavivosť a skutočnosť sa neskoršie začali prelínať vo fascinujúcich bodoch. Vedela som si tak šikovne predstaviť situáciu, ktorá sa odohrala v mojej prítomnosti, že som sa až divila prisviedčaniu mojim predstavám osoby, ktorá tú situáciu videla. Avšak nebolo zriedkavosťou, že som si z neznámych dôvodov to, čo sa vôkol mňa dialo, predstavila celkom inak, než to skutočne bolo. Hoci som si takmer úplne zvykla na život bez zraku, neprestávala vo mne horieť, neúnavnou silou, túžba vidieť. Želala som si vedieť, či sú moje oči naozaj krásne a modré ako diamanty, a chcela som sa dozvedieť nespočetne veľa vecí. Hovorili mi, že som dospela v krásavicu, že mám vlasy farby medu, s bronzovým odtieňom na slnku a že mám nádherné obočie. Mala som dvadsaťštyri rokov, keď som spoznala svojho budúceho manžela. Keď náš sused umrel, jeho dcéra sa rozhodla predať dom, tak ho jeden dvadsaťsedemročný mladík kúpil a prisťahoval sa sem. Pestoval včely, ktoré mu vyrábali med zvláštnej chuti a dostával zaň dobrú cenu. Môj otec sa vždy zaujímal o také veci, tak sme sa onedlho začali s ním navzájom navštevovať a stal sa naším rodinným priateľom. Bol to mladík poctivý a dobrý. Spomínam si ako ma hneď spočiatku akousi hrejivou intenzitou oslovil jeho hlboký hlas. V hlase som mu cítila krásnu a čistú mladosť, ktorá ako lesný potok tajomným žblnkotom vzrušovala moje srdce a dráždila moju mladosť a ženskosť zamilovať sa. Vedel rozprávať žartovne, smelo a otvorene, no najviac si ma oslovil pôsobiac svojimi slovami na moju dušu ako hojivým liekom na nevyliečiteľnú ranu. Moje utýrané srdce dostalo nielen útechu, ale aj novú, živiteľskú radosť, ktorá zaplesala zrazu na celom povrchu mojej duše. Bol mojou nekonečnou svetelnou žiarou, mojím slnkom, ktoré som nevidela, ale ktoré ohrievalo môj život nesebecky a stále. Miloval ma – hoci som si nemohla predstaviť, ako sa jeho láska ku mne zrodila – takmer tak veľmi ako ja jeho. Takáto silná láska ani nemohla nezdokonaliť sa pečaťou manželstva, zdravého, silného, dokonalého. Prekypovalo nám tri roky ľúbosťou, ktorá tiekla ako med a neraz zadivila ľudí, ktorí ju videli. Vo štvrtom roku nášho manželstva, jedného septembrového rána, ako som si zastala v okne nadýchnuť sa sviežeho vzduchu,

12 vzlet | január 2013

v očiach som pocítila nezvyčajnú bolesť, akoby mi čosi v nich začalo prúdiť, a zrazu som videla, hmlisto, ale predsa prvé, čo som uzrela, bola zelená farba. Stihla som si všimnúť, že jeseň ešte nezafarbila prírodu dozlata a dočervena, že farby leta ešte stále vládnu prírodou, a potom obraz zmizol. Pocítila som prenáramné vzrušenie. Div som sa nezrútila na zem. Bežala som k manželovi, ktorý už vstal a jachtavo a zadýchane mu kričala o tom, čo sa mi stalo. Čierňava však rýchlo zavládla pred mojimi očami a tma nesľubovala, že znovu ustúpi miesto svetlu. Plakala som a hnevala sa, že tá osvietená chvíľa netrvala dlhšie a neumožnila mi vidieť tvár môjho najmilšieho. On sa však len smial, utieral mi slzy a žartovne hovoril, že by som tak či tak nevidela nič zvláštne, ba že nikto rozumný o jeho vzhľade nemá pozitívnu mienku. Potom ma čičíkal ako dieťa vo svojom náručí a dlho mi hladkal tvár, vlasy i oči, akoby som bola jeho pokladom. O dva mesiace neskôr, keď som už o tejto príhode nemyslela, stalo sa mi to znovu. Uzrela som – a ešte väčšmi sa pre to hnevala, sporák a polievku, ktorú som práve miešala. Dva dni po tom začala som vidieť nadlho. Najprv som si myslela, že ma moje vzrušenie znivočí a šťastie zabije. Bola som sama a začala som sa prechádzať po dome i záhrade a obzerať si všetky krásy tohto sveta. Vo svojej dlhej sleposti som však takmer zabudla, že neexistuje len krása, ale aj škaredosť. Všetko bolo inakšie, než som si predstavovala. Niečo ma napĺňalo oduševnením a niečo sklamaním. Najväčším mojím estetickým rozčarovaním bol môj manžel. Nielenže nebol pekný, bol mi škaredý. Jeho hlas a osobnosť neladili s jeho vzhľadom. Preto som sa stala nešťastnou. Cítila som, že ma svedomie hryzie prudkou silou, jedovatými ostrými zubami, lebo som sa nemohla naňho pozerať a aby som nepocítila bôľ pre jeho mrzkosť. Ak chcete vedieť, ani ja som nebola žiadnou krásavicou. Oči mi boli síce modré, ale nepekné, a vlasy ako slama. Ešte viac ako v minulosti som nemohla pochopiť, prečo sa bol môj milý do mňa zamiloval. Môj manžel cítil, že som nešťastná a ja som nevedela, či chápe moju bolesť. Bála som sa, aby ho pravda nezabolela ešte väčšmi ako bolela mňa, hoci sa mi to v mojom žiali nezdalo možné. A on bol spolu so mnou nešťastný. Jedinou osobou, ktorej som vyložila svoje nešťastie, bola mama. Dlho a jemne ma presviedčala o veciach, ktoré sú v živote dôležité, a ktoré to nie sú. Tak mi ako dieťaťu začala hovoriť, že zdravie je veľmi dôležité, ako aj láska, aj poctivosť. Krása je zbytočná. Krása nám naplní hlavu neskutočnými predstavami, a potom nám ich jednoducho a nemilosrdne vezme. Myslela som si, že to všetko viem, a že mi to ničomu nepomôže. Môj prirodzený ľudský zmysel pre symetriu mi bez slova hovoril, že môjmu teraz zdravému oku neimponuje pohľad na tvár môjho najmilšieho. Ba že ma irituje. Potom mi mama darovala ozdobu s modrým diamantom. Bol nádherný, a predsa som k nemu cítila chlad. Ako by bol príčinou môjho nešťastia. Bol to však moment, v ktorom akoby som vytriezvela. Keď som si len pomyslela na svojho manžela a na to, že príde o hodinu z práce domov a že sa na mňa, teraz už s bojazlivou láskavosťou pozrie, pocítila som radosť. Nie pre bojazlivú láskavosť, ale preto, že sa mu konečne pozriem do tvári bez starosti, bez strachu a odporu. Časom si moje oči zvyknú na neho, to som vedela. A preto, že sú plné nepopierateľnej lásky, lásky, nad ktorou nezvíťazí nijaká nekrása a nič, čo nesúvisí s jeho dušou, mäkkou, dobrotivou a milovanou, preto mi na neho viac nemožno hľadieť s neradosťou. To pochopenie nebolo iba v mojej hlave, blažilo celú moju dušu a srdce. Preto som vedela, že je to koniec môjho chvíľkového trápenia. Okrem toho, vždy tu bude mamin dar. Mokrý, modrý diamant, ktorý vždy bude spomienkou na časy, ktoré boli bez fyzického svetla, ale predsa mi umožnili neskôr vidieť svetlo skutočnejšie od onoho, ktoré vidí najväčšia časť ľudí na svete. Kristína Hricová Ekonomická škola Vuka Karadžića v Starej Pazove 3. cena na súbehu Čo dokáže pekné slovo 2012 v kategórii stredoškolákov


story

ak, počúvam!!! Kde si sa včera celý večer flákal! Hááá!!! – zazerá Daňa na Vlada. – Všetko vieme, a tvoje výhovorky nás vôbec nebavia, kdežeby nás zaujímali! – dobiedza do nešťastníka Jana. – Kata len čo o život neprišla. Vyčkááávala pána, plakala, nariekala a on sa niekde prevádzal a teraz, hľa, prišiel akoby nič, OMG. Také dačo som ani len nezažívala. – No, čo ste ma napadli, počkajte... – Ani slovo! – sprísnela Mira. – My nie sme tvoja zaslepená Kata, nás nemôžeš farbiť. – Počkajte, poviem vám všetko! Pravdu! Naozaj len pravdu! – No a ty si myslíš, že ťa my budeme počúvať?! – výsmešne ho zahriakla Marienka. – Toto svet nevidel, toľko klamu! – Hovorím vám, nebol som s nijakou babou. Bol som u Miša. Veď ani k slovu nemôžem prísť od vás. Ste také nemožné, únavné, – snaží sa obrániť Vlado. – Nie, nie, nie, drahý náš, ty si nemožný, ba nafúkaný, – dovráva aj Peťa. – Óóó, keby si bol ty mojím frajerom, inak by si sa musel správať, veď ty len klamať vieš. Len na to si súci. Kata, ty si tuším sprostejšia ako tento debil, no ja by som mu už oči vyškriabala. Veď už prestaň nariekať, roníš tie slzy ako krokodíl. Vypáľ mu zaucho! Klame na výbornú! Počúvajte, ale my sme vospolok sprostejšie ako tento tu truľo, ešte aj čas mrháme s ním. Tak perfektne nás klame a my teľce len počúvame, počúvame. Naozaj sme nepríčetné. Berte sa preč od neho. Vidíte, že sa chce dostať z tých klamstiev, ale dosť bolo. Tentoraz, drahý môj, neúspešný pokus!!! Practe sa!!! Ideme!!! Kata, si ma počula!!! – ako z rukáva vytriasla, čo jej slina na jazyk doniesla, a potiahla Katu za rukáv. – Prac sa, ideme! – Kata, poďme!!! Ochlaď sa od tohto imbecila, – dodáva Mira.

– Či nevidíš, že ťa farbí, nezapodievaj sa s ním, – vraví Jana. – Ale ja ho mám rada, – cez slzy vykoktala Katka. – No my ti ukážeme, koľko chlapcov navôkol, a ty si sa zbláznila práve za takým... takým... ani vhodné slovo nenachádzam preňho, takým trhanom, – dovráva aj Daňa. – Hráš tu rolu zvodníka, ale neúspešne! – zúri aj Marienka. – Počkajtééé, – vlečie sa Vlado za nimi. – Počkajte, prosím, prosím vás. – Nepočkáme!!! – odvrkli. – Kata... Katka moja... Počkaj aspoň ty, veď vieš, že nemôžem bez teba žiť. – Vlado, netrepoc, prosím ťa, – odstrkujú ho dievčatá. – Ale vy ovce sprosté, nemôžem si pre vás ani problémy vyriešiť! Nebol som... – Nevyhováraj sa, choď si tam k Anči, videli všetci ako ste sa obkukávali!!! Marš!!! Uhni!!! – odstrkujú ho, ale márne. – Počúvaj, – zhlboka si vzdychla Peťa, a keď nalapala vzduch, pokračovala prísne ako pani učiteľka, – dobre ma počúvaj, ochlaď si to tvoje prázdne, sprosté hlavisko! Si ma počul! Zmierni sa, nechoď za nami ako zbesnený pes! Tie tvoje dôkladne vypracované klamstvá, na ktorých pracuješ takmer ako na projektoch, sa mi už zhnusili. Kata si drží do seba! Ani my jej nedovolíme nikdy viac, aby bola s tebou a ani ona už na to nemá žalúdok, všakže, Katuška, – mykla ju za rukáv a prísnym pohľadom ju odmerala, aby táto, nedajbože, nestrelila dačo, lebo všetko prekazí. A potom len nastane trápenie. Znovu ich začne otravovať. Zase budú počúvať to, čo už vedia spamäti, ako si ju Vlado absolútne nevšíma, ako ho ona veľmi ľúbi, život by dala za neho a tak ďalej... – Nie, – mrmlala popod nos Kata.

– Ale, Katka, uver mi, naozaj som bol pri Mišovi, spil sa na mŕtvo... – Ahoj, dievčatá, – oproti skupinke sa približuje nasmiata Anča, aká náhoda; veľmi sa potešila, keď ich tu všetkých spolu videla, aspoň sa konečne vypomstí Vladovi, – ááá, koho ja tu vidím, no Vladko, a čo ty tu, nemal si už byť pri Sani?! – spýtavo sa naňho pozrela.

vyparila, zmizla ako gáfor, neuveriteľné, – neveria vlastným očiam. Anča sa chcela už od skôr vypomstiť Vladovi, lebo jej sľúbil, že na Katu zabudne a budú spolu. Tak nasadnúť na niečie sladké reči, to sa neveľmi podobalo na ňu. Vlado mal dobrý rečnícky talent, bol pôvabný, nosil sa moderne, nádejala sa, že

– Čóóó??? Anča, čo to vravíš??? – ozval sa mohutný dievčenský chór. – Nóóó... – na úrodnú pôdu slová dopadli, – a vy neviete, včera vraj boli spolu, Saňa sa mi dnes chválila. Tak vy neviete??? Nič o tom neviete, všetci len o tom rozprávajú... Vraj Kata je ako bez seba... – Tak ty sviniar sviniarsky, – vymykla Kata Mire z rúk tašku a začala ho mlátiť hlava-nehlava. – Takto ma tu ubezpečuješ... Kata, jój... Katarínka, počkaj, to nie je pravda... – ...že nie je pravda... nie je pravda, veď hádam aj Anča videla. Láska-neláska, zmlátim ťa tu na modro... – Anča, počuješ... no kdesi??? – obzerajú sa dievčatá, ale od Anče ani chýru ani slychu. – Kde sa

sa jej podarí dostať ho pre seba. A keď jej to nevyšlo, kula plány, ako sa mu čo najbolestivejšie vypomstí za pretrpenú krivdu. Predsa neznášala, keď si niekto z nej doberal, ani keď sa niekto s ňou pohrával, lebo držala do seba. Vlado darmo presviedčal baby, že to nie je pravda, ale márne, nedalo sa. No a Kata už o Vladovi nechcela ani počuť, chudáčik, darmo sa mal okolo nej ako nikdy dovtedy. A za tú intrigu sa Anči kedytedy vypomstí, svätosväte sa zaprisahal. Veď keby Katu bol oklamal v ten večer ako napríklad predtým viackrát, ani by ho toľko nezabolelo, ale z opilstva – takmer z mŕtvych kriesil Miša, a takto sa vyrútili na neho. Nehorázne.

Ilustrácia: Sandra Živkovićová

– T

ah január 2013 |

vzlet 13


Rozlety

Jednoduchoplnosť

Tichý výkrik

Mali sme všetko a sklopili sme pakt, že to nestratíme. Navonok sme sa zľakli svojej tiene, predsa očarované, akoby sme sa vznášali nad oceánom v celkovej šialenosti rozumu. My sme boli úplní. Rátajúc na to, že dni sú kratšie, chveli sme sa ako stromy. Raz prišla aj tma, tam sme našli skrýšu detských očí. Neviem. Tak blízko pri dokonalosti, chápať list ako celý strom. Len mlčanie prezrádza všetko, čo popieraš. Zastav sa a prijmi to. Ach.

Už vyznela srdca melódia Úbohé trosky sú naše telá. Všade zrady, slnko chladí, Či zasvieti ešte nad nami? Skúšala som naozaj márne Vyliezť z kože, vzdať sa tváre. Pravda vie byť boľavá, Ale pochybnosť, tá zožiera. Sama v sebe zahalená, Skúšala som stále znova. Minulosťou obklopená, Tichý výkrik sa to volá. Nádej stratená zamáva. Čím sa tebe odvďačiť? Za čo sa ti odmeniť? Srdce mäkké túžbou hrmí, Z druhej strany výkrik nemí. Sme len ľudia, ktorí veria, Že snom sa im túžby splnia. Niečo zvláštne v srdci páli, Chcelo by kričať, no nemá sily. Márne pátrať v minulosti, Čo život nechcel držať v hrsti.

Adora Naiad Kysáč

In articulo mortis V okamihu smrti

Aneta Lomenová Kysáč

Fēstīnā lente! Ponáhľaj sa pomaly!

Keď mi nezostalo nič iné všimla som si tvoj vzhľad v zrkadle Bola to iná osoba Asi reflexia toho čo som vždy hľadala Potom som si uvedomila črty tvojej tváre Stará duša vráskavá Dala som ti meno Aranea. Aranea Kysáč

Jeseň Strom plný vtákov ktoré si oddychujú krídla Nie sú vedomé svojho Bytia Ale my sme a neletíme Malými krokmi odovzdávame tento deň Minulosti Ona zapisuje všetko do rieky pamäti Je rýchla, uteká Raz sa začne vracať a bude z nej Slza. Aranea Kysáč

Ruža Krásna lúka, divé polia, srna malá vyšla z ohňa. Vyšla sama s ružou na krku nájsť si dobrú ruku, ktorá by sa starala o každé jej trápenie. Vyšla sama, nikde nikoho neznala, ale v láske dobre sa vyznala. Občas stretávala mladé páry s úsmevom na tvári, ružu im podávala a zase sama zostávala.

Práce pre rubriku Rozlety môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

14 vzlet | január 2013

Z ohňa vyšla, k ohňu lásky sa vracala, i keď bola vždy sama, nikdy sama nebola. Ivana Faďošová GJK


Rozlety

Keď slová trpia zimou… Stojím uprostred žriedla života, ktoré trpí ťažkou epidémiou. Stojím a jednou rukou si na čelo píšem tebe báseň. Už dlho ju píšem, hľadám rýmy, ale malé z neba padajúce biele vločky mi nedovolia básniť. Sypú sa mi na tvár, tancujú mrazom na dočervena sfarbenom nose. Nedám sa, hľadám rým ďalej… V hlave sa mi roja neznáme vety, ktoré k básni o tebe nepatria. Píšem ti báseň aj napriek celkom zasneženej dedinke vôkol mňa, studenému vetru, čo mi hojdá teplý šál uviazaný okolo krku. V nej ti vyjadrím svoje city, poďakovanie za všetko krásne… Prstom po čele píšem báseň, hľadám rým, ale moje slová, zdá sa mi, tiež trpia nejakou epidémiou. Bojím sa, že tak, ako hlce pekné slová v hlave a krásne rýmy nenapísané, jedného dňa pohlce aj moje city, ktoré bojácne chránim pre teba, lebo raz… Vieš, už sa mi nechce básniť na tejto chladnej uličke, radšej ti to poviem cez telefón, alebo večer v kaviarni.

Rubriku Rozlety v tomto čísle ilustrujeme fotografiami, ktorých autorkou je Annamária Chalupová z Kovačice.

Annamária Chalupová Kovačica

rozlety + MICHAL HABAJ

Michal Habaj (výber)

ÚDOLIE S FIALKOVÝM NEBOM Ak mám byť úprimný Už teraz som povedal viac než som chcel Ešte menej povedať by bolo už priveľa V skutočnosti som však nepovedal nič Kráčal som mestom s fialkovým nebom Zo všetkých strán padali snehové vločky V ten deň čo sa dávno roztopil v čase  Pod ťažkým nebom farby fialiek Som ťa nestretol ale videl som ťa Kráčať cez ulicu oproti mne Mala si toľko tvárí koľko tiel O pár rokov sme sa minuli Iní to nazývajú dotykom V réžii nekonečne vzdialených hviezd Len preto aby sme si mohli spolu začať Každý sám ale celkom bez seba Kráčala si mestom s nebom farby fialiek A len snehové vločky sa ťa dotkli ja nie Ja bol som iba kráčanie pozeranie hovorenie Bez teba na teba o tebe Ale teba viac nebolo Iba ja kráčal som mestom s fialkovým nebom

Čosi sa mi tlačilo na jazyk A bolo to slovo slzy Čosi sa mi tlačilo do očí A bola si to len ty v slzavom údolí Pomer tvárí a tiel mi však nesedel A tak len čo som skončil s tvojim siedmym telom Ty si si začala užívať svoju piatu tvár A keď som ťa uvidel necelé štyri vločky odo mňa  V prítomnosti kohosi tretieho Pod záštitou akejsi nadácie S úsmevom ktorý ti s tichým bzučaním práve Neobyčajne pristal v tvári Bez toho aby sa obrazovka zachvela A tvoje oči reálne vnímali moju neprítomnosť Pomyslel som si: áno Snehové vločky studne najstrašnejšie Fialky nebeské na hroboch v tráve Pijeme spolu ten kal čistejší nad to čím sme Len báseň sa ťa dotkla ja nie

Michal Habaj (1974, Bratislava), básnik a literárny vedec. Vydal básnické zbierky 80-9677604-5 (1997), Gymnazistky. Prázdniny trinásťročnej (1999), Korene neba. Básne z posledného storočia (2000), Básne pre mŕtve dievčatá (2004) a Michal Habaj (2012). Pod pseudonymom Anna Snegina vydal zbierky poézie Pas de deux (2003) a Básne z pozostalosti (2009). Je jedným zo spoluautorov experimentálneho básnického projektu Generator X: Hmlovina (1999) a medzinárodného knižného projektu The European Constitution in Verse (2009). Výber: Anna Kovárová január 2013 |

vzlet 15


vaša tvorba

Práce pre rubriku Vaša tvorba môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

Prevrátená rozprávka

N

a konci jednej dlhej ulice nachádzal sa jeden dom. Všetko na tom dome bolo veľmi pekné, ibaže natoľko čudné, že sa všetci ľudia prechádzajúci ulicou nevedeli napozerať. Bolo to preto, že ten dom bol prevrátený naopak. Strecha mu bola na zemi a spodná časť sa slnila na slnku. Dvere boli na jednej strane domu, ale cez ne sa nemohlo vojsť, lebo schodíky šli nahor a nie dolu na zem. Zvedaví dedinčania nakúkali cez okno do vnútra, a tam – mali čo vidieť. Všetko bolo naopak. Na povale bol koberec a na podlahe luster. Stôl bol taktiež obrátený naopak na povale. A na stole váza s kvetmi, ktoré viseli nadol. Posteľ a všetky ostatné veci, ktoré ináč stoja na podlahe, teraz boli na povale. Jednoducho, všetko bolo naopak. Bolo naozaj ťažko žiť v takom dome. Našťastie, bola to iba rozprávka starého otca svojmu vnukovi, v ktorej chcel upozorniť vnúčika, aby si vždy upratal hračky vo svojej izbe, aby sa ich dom neprevrátil na prevrátený dom, ako v našej rozprávke.

Korčuľovali sa, sánkovali, lyžovali, stavali snehové domčeky... Ale po ukončení hier bolo opravdivou zložitou úlohou vrátiť sa po klzkej krajine domov. Daniela Šimáková, 5. 1 ZŠ m. Tita v Padine

Filip Miháľ, 5. 1 ZŠ m. Tita v Padine

ten veľký neporiadok nikto nevedel poupratovať. Najmúdrejšie deti rozmýšľali, rozmýšľali ako si pomôcť. Vtedy jedno dievča zvolalo: – Viem, čo urobíme. Bude sa to volať Dospelý! A dali sa do práce. Rozhodli takto: Mužský Dospelý sa bude volať Otec a ženský Dospelý Matka. Potom vytvorili ešte veľa, veľa dospelých, aby každé dieťa malo po jedného otca a jednu matku. Obliekli ich do smiešneho odevu a poslali poupratovať neporiadok. O pár dní bolo všetko upratané a dospelí sa mohli hrať s deťmi. Netrvalo to dlho, lebo jeden Dospelý sa niečo nahneval a vybil jedno dieťa. Deti sa nahnevali a zo svojho Stromu vyhnali Dospelých. No ani Dospelí neleniveli. Urobili si domy a celé mesto. Urobili i hračky, ktoré sa deťom veľmi páčili. Deti ich chceli mať, ale im Dospelí nechceli dať. Preto deti vymysleli kávu. Dospelí chceli piť kávu, a preto zaútočili na deti. Deti sa bránili, ale nevyhrali. Museli sa presťahovať na inú planétu. Tam sa im nepáčilo a tiež chýbali Dospelým, ktorí ich zavolali, aby sa vrátili späť a žili spolu s nimi v spoločenstve, ktoré sa bude volať rodina. Deti sa vrátili, ale ich bezstarostný život sa skončil. Dospelí vymysleli mnoho detských povinností, školu a domácu úlohu… Zvrrrrr!!! Je tomu koniec?

Rebeka Majdlíková, 6. 3, ZŠ m. Tita v Padine

B

Tatiana Munťanová, 6. 3, ZŠ m. Tita v Padine

ola raz jedna klzká rozprávka. Taká klzká, že sa v nej všetko kĺzalo. Ako sa tak kĺzalo, v nej sa kĺzali mnohé zvieratá. Bola to zaujímavá a veselá kĺzavá rozprávka. Na tej klzkej kĺzačke sa zrazili myš a slon. Obaja boli zranení. Myš kričala na slona, čo nehľadí, kde sa kĺže. Slon sa ospravedlňoval, že nechcel, a že mu je ľúto, i keď slon bol viac zranený ako myš. Myš aj ďalej nadávala na slona, vyhrážala mu, že neprejde dobre za toto, čo urobil. Čo sa púšťa do kĺzania, keď sa mu to nedarí. Nech sa prv dobre naučí kĺzať, a potom nech sa kĺže. Slon sa vyľakal, poprosil myš, aby sa nejako zmierili, a sľúbil jej, že jej splní všetko, čo si žiada. A tak sa kĺzačka skončila kĺzavo a slon a myš sa spriatelili. A z kĺzačky odchádzajú spolu cez most. Keď šli po moste, myš hovorí: – Keď my prechádzame cez most, celý sa trasie. A tak sa slon a myš stali priateľmi.

Klzká rozprávka

T

áto rozprávka je zamrznutá, klzká a umelá, lebo som ju ja vymyslela... Bolo chladno, zima treskúca. Janko a Mirko sa šli von hrať. Vyšli von a spadli, na chodníku bol ľad. Janko pozrel vôkol seba, pozrel na strom, automobil, trávu – všetko bolo ligotavé a zamrznuté, dotkol sane, no tie sa mu vykĺzli z rúk. Ledva sa dokĺzal k svojmu priateľovi Mirkovi, no nijako sa mu nepodarilo chytiť dvere, kľučku, lebo na nich bol samý ľad. Ale Janko predsa videl kopu detí na ceste ako sa hrajú a Mirko nejako len vyšiel na ulicu. A potom – šťastiu nebolo kraja!

16 vzlet | január 2013

Magdaléna Štaubová, 5. 1 ZŠ m. Tita v Padine

Skutočná rozprávka o minulosti detí a dospelých

D

ávno, veľmi dávno, žili deti v domoch na stromoch. Deti sa mohli hrať, koľko len chceli, lebo neboli dospelí. Nejedávali ani špenát, ani nijaké polievky, ale len to, čo im chutilo. Či už to bola torta, čokoláda alebo cukríky... Robili čo len chceli, ale aj veľký neporiadok. Lenže

Tiana Nemogová, 5. 2 ZŠ m. Tita v Padine

Priateľstvo

P

riateľstvo je niečo najkrajšie v živote človeka. Treba si ho chrániť, lebo človek bez priateľa je smutný a osamelý. V živote môžeme mať mnoho priateľov, ale nie sú všetci opravdiví, úprimní priatelia. Smutné je, že môžeme stretnúť aj falošných priateľov, ktorí nás pre žiarlivosť a závisť môžu sklamať. Úprimní priatelia jeden druhému dôverujú, pomáhajú si a neprezradia jeden druhého. Pre mňa je priateľ ten, ktorému môžeš vyrozprávať svoje tajomstvá a si istý, že tie tajomstvá nikomu neprezradí. Priateľ je ten, ktorý ťa vypočuje, keď ťa niečo trápi, ktorý ťa prinúti usmiať sa, keď máš slzy v očiach. Priateľ je ten, ktorý sa s tebou smeje, keď si šťastný. S priateľom tráviš svoj voľný čas, pomáhaš mu v učení, ideš s ním na výlety, prechádzky a nikdy ti nie je nudno. Priatelia sa veľmi dobre poznajú a nezazlievajú jeden druhému chyby, lebo chyby majú všetci. Je priateľsky uznať si chyby a odpúšťať. Úprimný priateľ je vždy s tebou, aj vtedy, keď ťa všetci ostatní opustia. Je to osoba, s ktorou zdieľaš aj úspech aj neúspech, aj radosť aj žiaľ. Priateľstvo je veľmi vzácne a šťastný je ten, ktorý si priateľstvo vie vážiť. Je to vzácny dar a potrebné je, aby sme sa snažili nestratiť ho, lebo hovoria, že keď stratíš úprimného priateľa, je to akoby si stratil kus seba. Monika Ďuricová, 6. 2 ZŠ m. Tita v Padine


PC hry

V

minulom roku vyšlo pokračovanie známej arkádnej hry Trine, ktorú vytvorili vývojári nezávislého fínského štúdia Frozenbyte. Ide o vynikajúce akčné plošinovky, ktoré prilákali množstvo hráčov, predovšetkým skrze rozprávkovo-očarujúci dizajn a imaginatívne logické hádanky. Dej sa odohráva vo fiktívnom stredovekom svete a hráč má kontrolu nad tromi postavami, ktoré sa striedavo zúčastňujú v zdolávaní najrozličnejších prekážok. Zoya je tajomná, rýchla a presná zlodejka, bojuje za pomoci luku a šípu a často asistuje rytierovi Pontiovi, ktorého kladivo búra predmety a štít poskytuje úkryt, pokým vynikajúci mág Amadeus za pomoci energie dvíha akékoľ-

vek veci, tiež vytvára užitočné astrálne predmety. Všetci traja hrdinovia sú spojení magickou silou, ktorú im dáva tajomný, kúzelný objekt Trine, bez ktorého by nemohli bojovať proti postupujúcemu zlu v rozbúranom kráľovstve. Na pätnásť úrovní v prvej časti hry a trinásť úrovní v pokračovaní Trine 2 traja hrdi-

novia navštívia rôzne lokality, ako je astrálna Univerzita, podvodná alebo krištáľová jaskyňa, dračí cintorín, ľadová krajina alebo očarujúce pralesy, v ktorých ich očakávajú všelijakí

monštri. Hoci je kampaň pre jednotlivca veľmi pútavá, hry poskytujú tiež offline a online kooperáciu pre troch hráčov, kde každého hrdinu ovláda ďalší hráč, a tak spoločne prekonajú mnohé logické hádanky, rýchle hopsačky, problémy s fyzikou hry a mnohé nepriateľsky naladené hávede. Fantastický svet týchto troch hrdinov je plný pestrofarebných detailov a vytvorený je kombinovaním grafických efektov a ručne maľovaných obrazov. Skladateľ Ari Pulkkinen nahral skvelé hudobné kúsky inšpirované stredovekými melódiami a dotvoril nádherné ovzdušie obidvoch pokračovaní hry. jm

publikácie

Radšej pracovať na niečom, ako na ničom (Dokument: zbierka článkov a komiksov. Pripravil: Zoran Jović. Vydavateľ: Dom kultúry 3. októbra / AKK, Banatsko Novo Selo 2011)

R

ozmanitosť a bohatstvo tredia – potrebné je iba zviditeľniť prejavujú v rámci viacerých sekcií kultúrneho života jedného a podporiť ich prítomnosť. (hudobná, komiksová, literárna, dedinského prostredia spravidla Príkladom dediny s organizovaekologická, sekcia milovníkov závisia od entuziazmu niekoľkých nou aktivitou v oblasti alternatívnej živočíchov). O bohatej desaťročnej jednotlivcov, ochotných obetovať kultúry je Banatsko Novo Selo (pri činnosti spomenutého združenia vlastný čas a energiu (často aj Pančeve), v ktorom od roku 2000 svedčí 170-stranová publikácia finančné prostriedky z vlastného funguje združenie Alternatívny pod názvom Dokument, obsavrecka) s cieľom hujúca články organizovať podujaa komiksy, ktoré tia, ktoré ponúkajú členovia AKK trochu urbánnejšie zverejňovali (alebo „alternatívnejv lokálnych tlašie“) obsahy než sú čených médiách obvyklé prehliadky Naše novine folklórnej činnosti a Novoseljanski alebo výstavy výšinovi list v obdoviek. Je totiž samobí 2000 – 2010. zrejmé, že nielen Okrem toho, že v mestách, ale aj na dokumentuje dedinách žijú autori početné podujaa fanúšikovia súčasnej tia v organizácii hudby a filmu, nekon- Výňatok z komiksu Izgor, uništitelj Ljaksića (by Krle) AKK, táto publivenční výtvarníci kácia je zároveň a literáti a vôbec tvoriví ľudia, kto- kultúrny klub (AKK). Členovia sprievodcom „trochu inakším“ rých idey a práca môžu významne tohto združenia sú prevažne mladí kultúrnym životom dediny skvalitniť kultúru určitého prosBanatsko Novo Selo a predstavuje ľudia, ktorí svoj tvorivý potenciál

Titulná strana publikácie Dokument tamojšie hudobné skupiny (NUP, Far Away From), autorov komiksov (Letač, Mr. Spiral, Krle, Jakša, Bane, Ivan Grozny a iní), vydavateľstvo RadioAktivno, fanzín Alter Ego atď. Publikáciu Dokument zostavil Zoran Jović, vedúci združenia AKK, tiež hudobník (Trigger, NUP) a autor komiksov (tvorí pod menom Letač). Motto združenia znie: Radšej pracovať na niečom, ako na ničom. S. L. január 2013 |

vzlet 17


DUŠAN DURMAN

komiks

Bohyňa ma už očakávala.

Vraj sa jej pred tromi dňami vo sne ukázal Xi‛u a povedal jej, že dávna predpoveď sa čoskoro naplní. Tajomný cudzinec sa objaví v jej kráľovstve. S jeho pomocou Nin‛gu porazia Všežravcov a ich pánov. Plán bol nasledujúci:

Úľ nebol nikdy predtým dobitý. Vzduch je v tej pevnosti jedovatý pre Nin‛gu. Dokonca aj pre najmocnejších medzi nimi. Ale keďže nepatrím k ich rase, nemal by som mať problémy s dýchaním.

Použijem svojich šesť rún Ki‛in, ktoré mi daroval môj učiteľ. Ich kombináciou sa uskutočňujú isté magické diela. Pomocou nich otvorím bránu do Podzemného sveta a vyjdem presne v strede Úľa. Tam sa nachádza väčšina Všežravcov a vedenie rasy, ktorá ich vytvorila, aby sa zbavila potomkov Tel Tanu.

V tom čase Anahit a jej vojsko zaútočia na Úľ zvonku, kým ja vnútri narobím chaos, s ktorým nerátajú.

Keď tam budem, zabijem ich vodcov. Čo ti vravia bohovia? Pomôžu? Vravia, že si nezaslúžiš pomoc, William.

No to viem aj sám. Povedz im, nech pomôžu aj tak!

18 vzlet | január 2013

To by sme mali. A teraz už len nájsť Zeelu v tomto labyrinte. Vraj by mala byť stále nažive, keďže Všežravci a ich páni konzumujú krv svojich obetí, iba kým ešte žijú.


info-svet

Pripravuje: Filip FILIP

Rok 2012 v oblasti informačných technológií M

ožno povedať, že rok 2012 bol trochu menej vzrušujúci ako ten pred ním (aspoň v oblasti IT) a priniesol konsolidáciu v niektorých oblastiach. Tento rok bol významný aj tým, že sa prvýkrát stalo, Demonštrácie proti kontrole internetu že niečo nebolo väčšinou zostávajú na schválené pre nedostatok Windows 7, aj napriek tomu, podpory zo strany obyčajných že osmička má niekoľko ľudí. Ide o neúspešné pokusy významných vnútorných EÚ, USA a rôznych organizácií zlepšení. zaviesť kontrolu internetu Keď sa vrátime na trh (návrhy zákonov ACTA, SOPA dotykových počítačov a PIPA). Každý takýto pokus a tabletov, rok 2012 bol bol sprevádzaný masovými poznačený hybridnými demonštráciami a následne počítačmi, ktoré majú

Windows 8 odstúpením od pôvodných plánov. Tablety, ktoré začali byť populárne ešte v roku 2010, v roku 2012 sa stali populárnejšie od netbookov, čo bolo aj logické vzhľadom na dosť obmedzenú výkonnosť týchto malých počítačov. Tomuto dosť prispel aj Microsoft a jeho nový operačný systém Windows 8, ktorý je jeden z prvých operačných systémov určených aj pre klasické, aj pre dotykové počítače. Zaujímavé je, že tento operačný systém má pozitívne hodnotenia zo strany používateľov s dotykovými obrazovkami a negatívne zo strany používateľov klasických počítačov, bez dotykových obrazoviek. Títo používatelia

formát štandardného prenosného počítača, t. j. klávesnicu, touchpad alebo myš, ale zároveň majú aj dotykovú obrazovku. Jeden z najznámejších takýchto počítačov je Microsoft Surface (o ktorom sme písali v minulom čísle Vzletu). To, čo je pre tento počítač špecifické a rozlišuje ho od iných tabletov, je Windows 8. Po tomto hybride aj mnohí veľkí výrobcovia (Asus, Dell, Lenovo, HP, Toshiba) začali pripravovať podobné počítače tohto typu. Keď ide o hardvér, rok 2012 poznačila nová generácia procesorov spoločnosti Intel – Ivy Bridge, predávaná ako Core i3 / i5 / i7-3xxx. Ivy Bridge je vlastne Sandy Bridge (generácia z 2011) s niekoľkými zlepšeniami a o niečo väčšou rýchlosťou.

Od tejto spoločnosti prišla však aj jedna divná správa, a to je, že sa od nasledujúcej generácie procesory budú predávať pripevnené o základnú dosku, čo prakticky znemožní obyčajným používateľom, aby ľahkým a rýchlym spôsobom (tak, ako bolo doteraz) vykonali nadstavbu procesora na stolových počítačoch. Toto však ešte nie je stopercentne potvrdené, takže je možné, že Intel od tohto ešte upustí. Najväčšie inovácie v roku 2012, tak ako aj predtým, boli na trhu mobilných telefónov. Keď ide o Apple, táto spoločnosť predstavila iPhone 5 novú generáciu tabletu iPad, iPad Mini a iPhone 5, a spolu s nimi aj operačný systém pre tieto zariadenia iOS 6, ktorý bol kritizovaný pre to, že z neho boli vynechané Google Maps a nahradené aplikáciou Apple Maps, ktorá bola vyrobená Apple-om, ale zároveň je nepresná, neobsahuje niektoré oblasti... Problém bol v tom, že dlhý čas nebolo možné nainštalovať pôvodné Google mapy, čo bolo vyriešené nedávno. V prípade Androidu vývoj samotného operačného systému sa trochu spomalil

(teraz aktuálna verzia je 4.2), ale preto sa zrýchlil vývoj hardvéru zabudovaného do týchto mobilov. Tak už máme mobily so štvorjadrovými procesormi s frekvenciou takých 2 GHz. S týmto spojený je aj trend zväčšovania, lebo všetky tieto nové mobily majú štyri až viacpalcové obrazovky a v niektorých prípadoch je veľký problém nosiť mobil vo vačku. Ani nehovorím, že sa takýmto spôsobom za niekoľko rokov vymaže hranica medzi mobilným telefónom

a tabletom, ako aj medzi tabletom a notebookom, ale iba čas ukáže, čo a ako sa stane. Keď ide o softvér, väčšina výrobcov prispôsobuje svoje programy pre Windows 8 a pre dotykové obrazovky, príkladom čoho je aj Microsoft Office 2013, viaceré webové prehliadače (Chrome, Firefox) a mnohé iné programy. Aj v tomto prípade si myslím, že po niekoľkých rokoch príde k spojeniu „dotykového“ a „nedotykového“ softvéru.

Drobnicky • Aktuálne verzie webových prehliadačov sú: Chrome 23, Firefox 17, Internet Explorer 10. • Spoločnosť Symantec našla nového trojského koňa, ktorý kradne informácie bankám a ich klientom. • Android 4.2 po prvýkrát obsahuje podporu pre viacerých používateľov (tak ako klasické operačné systémy). • Hackerom sa podarilo presmerovať používateľov z google.rs na nejakú svoju adresu. • Videoklip Gangnam Style bol do konca roka 2012 pozeraný viac ako miliardukrát na Youtube.

január 2013 |

vzlet 19


zaujímavosti

horoskop

SVETOVÉ ZAUJÍMAVOSTI

BARAN

21. 3. – 20. 4. Mierne výkyvy sa môžu vyskytnúť počas rokovaní s prchkými ľuďmi. Udržte sa vo forme, pokúste sa skoncentrovať myseľ, kontrolujte svoje reakcie. V sporoch vyhrá ten, kto si do konca zachová zdravý nadhľad.

Najväčším štátom na svete je Rusko. Jeho rozloha je 17 075 400 km2. Najmenším štátom na svete je Vatikán, ktorého rozloha je len 0,44 km2. Je to aj štát s najmenším počtom obyvateľov (1 000). Čína je krajina s najväčším počtom obyvateľov (1 274 115 000). Najdlhší životný vek dosahujú Japonci. V priemere je to 80 rokov. Ekonomicky najsilnejším štátom sveta je USA. Luxembursko je štát s najbohatším obyvateľstvom.

SVETOVÉ MESTÁ

PORTO (Portugalsko): V meste Porto je stredisko výroby rovnomenného vína. COIMBRA (Portugalsko): Toto mesto sa považuje za centrum vzdelávania v celom Portugalsku. RAVENNA (Taliansko): V tomto meste je pochovaný slávny taliansky básnik Dante Alighieri aj napriek veľkému úsiliu náčelníkov mesta Florencia, ktorí by chceli prevziať jeho telo. MILANO (Taliansko): Nie náhodou sa Milano považuje za centrum módy, keďže bolo anglické slovo milliner, čo znamená modistka, odvodené práve z názvu tohto mesta. PALERMO (Taliansko): Svätá Rozalita, patrónka mesta Palermo, údajne svojimi silami zachránila mesto od strašidelného moru roku 1642. NEAPOL (Taliansko): Tomuto mestu patrí ohromný prínos do svetovej kuchyne, keďže v ňom vznikla pizza. VERONA (Taliansko): Nešťastní zaľúbenci Rómeo a Júlia žili vo Verone a balkón symbolizujúci ich lásku je veľmi populárnym miestom pre turistov. IRAKLIO (Grécko): Umelec El Greco, vlastným menom Doménikos Theotokópulos, narodil sa práve v tomto krétskom meste. ATÉNY (Grécko): Hlavné mesto Grécka má až 148 divadelných scén, teda najviac zo všetkých svetových miest. vl

20 vzlet | január 2013

Vedie: Jasminka ČINČURÁKOVÁ-GALAMBOŠOVÁ

BÝK

21. 4. – 20. 5. Napriek tomu, že máte mnoho práce a problémov, nevzdávajte sa. Zájdite si na malú chvíľku na prechádzku alebo do prírody a načerpajte nové sily a energiu. Ak sa pozriete na neriešiteľnú situáciu aj z iného uhla, zistíte, že predsa len existuje uspokojivé riešenie.

VÁHY

24. 9. – 23. 10. V poslednom čase sa vám akosi nedarí vychádzať s jedným blízkym členom rodiny. Vaše vzťahy sa dostali na bod mrazu a zisťujete, že si v podstate nemáte s týmto človekom čo povedať. Ak túžite po zmene, musíte začať s iniciatívou vy. Začnite odpustením sebe.

ŠKORPIÓN 24. 10. – 22. 11. Nový mesiac prinesie aj nový zážitok vo vašom živote a naplní vás radosťou. Nastáva priaznivý čas pre zmeny, ktoré môžu mať ťažší priebeh s pozitívnym výsledkom. Neplánovaná udalosť si od vás vyžiada radikálnu zmenu. Do cesty vám môže prísť prísun peňazí.

BLÍŽENCI

23. 11. – 21. 12. Oddýchnite si od komplikovaných pováh a vyhľadávajte ľudí milých a otvorených. Budú pôsobiť na vaše unavené srdce ako balzam. Snažte sa s nimi stráviť čo najviac času. Ak máte pocit, že nič nie je nemožné, smelo uskutočňujte vaše dlho skrývané plány.

RAK

KOZOROŽEC 22. 12. – 20. 1.

21. 5. – 21. 6. V sebe objavíte schopnosť pozerať sa ďaleko dopredu. Využite všetky možnosti doma aj v spoločenskom živote. Udržujte si dôstojnosť a celkom potlačte ostatné charakterové vlastnosti. Ak cítite potrebu mať viac než doteraz, tak sa viac snažte. 22. 6. – 22. 7. Vo vás sa prebúdza túžba po vyrovnanosti a harmónii. Váš život sa dá prirovnať k hojdačke – raz hore, raz dole, ale nemôže existovať bez vytvorenia rovnováhy. Budete šťastní, keď je všetko v poriadku a vládne pohoda. Nezabudnite na dôležitú povinnosť.

LEV

23. 7. – 23. 8. Čaká na vás šťastie a úspech. Konečne už môžete hovoriť aj o vašich problémoch. Nezabudnite však na diplomaciu a vyhýbajte sa akýmkoľvek potýčkam. Dôležitejšie je zdravie a pohoda. Povinností nebudete mať práve málo, ale vy ich všetky hravo zvládnete.

PANNA

24. 8. – 23. 9. Zdá sa vám, akoby sa čas úplne zastavil a vy ste uviazli uprostred všetkých povinností. Snažte sa zachovať si chladnú hlavu a ku všetkému pristupujte rozumne a zodpovedne. Postupne a systematicky sa zbavte všetkého nepotrebného.

STRELEC

Oželejte spoločenské akcie, na ktorých by ste sa aj tak nudili, a zbytočne by vás finančne vyčerpali a vrhnite sa na pracovné aktivity. Bude sa vám dariť a dosiahnete nebývalých úspechov. Oslavovať môžete až po dobre vykonanej práci.

VODNÁR

21. 1. – 20. 2. Niekto vo vašom okolí sa stretáva s vážnym citovým problémom. Nečakajte preto na prosbu o pomoc a sami sa ponúknite dotyčného vypočuť, a ak to bude vo vašich silách aj mu poradiť. Ak sa vám aj nepodarí nájsť riešenie, určite vám bude vďačný za vašu spolupatričnosť.

RYBY

21. 2. – 20. 3. Všetko viete najlepšie, bohužiaľ, iba čo sa týka vás. Nedobre radíte priateľke alebo priateľovi, a tým mu neúmyselne skôr poškodzujete, ako pomáhate. Nechajte to všetko na neho alebo mu povedzte, že to nie ste práve vy, kto sa vyzná v takom type problému, aký trápi práve teraz jeho. Ilustrácie astrologických znamení: Dušan Durman


enigma / humor

KRÍŽOVKA

OSEMSMEROVKA

V tajničke je názov populárnej americkej hudobnej skupiny (na fotografii). len vravel zas, (srb.)

rieka v Taliansku hrkotanie

osob. zámeno

opýtal sa

slúžiaci ako opora

R A P L

E CH E G A N I

U M P E J

rovnaké samohlásky

T

ampér

riskovanie

1. časť tajničky

chem. prvok As

rubídium podá

spravoval, usmerňoval

Ivan Krasko

ARO sopečná magma

Ivan Turgenejev

north kde sa konajú zápasy reper

človek z filmu

volt

cvakanie

Ilustrácia: Dušan Durman

V rozvalinách starého domu visia tri netopiere, tak ako sa na netopiere patrí. Ďalší však sedí a drží hlavu hore. Priletí piaty netopier a pýta sa: – Čo je s ním? – Ale, nechaj ho, celkom sa zasvätil do tej jogy. *

Davis cup

– Ferko, aký je tvoj materinský jazyk? – Červený. * V škole na hodine dejepisu sa učia žiaci o slávnych ľuďoch. Učiteľka sa pýta: – Miško, čím sa preslávil Krištof Kolumbus? – To je jasné, dostal sa bez víz do Ameriky. * V podniku pracovali štyria páni, ktorí sa volali Každý, Niekto, Hocikto a Nikto. Bolo potrebné urobiť dôležitú prácu a Každý si bol istý, že ju Niekto urobí. Mohol ju urobiť Hocikto, ale neurobil ju Nikto. Niekoho to nahnevalo,

E E T L

A Ó

A

vpíšte ES

ublíženie, krivdenie

výťah z obsahu článku alebo knihy

LE

A P

A T R A G É D I

oska

prvá tlač (mn. č.)

papagáj

I

Č E K S D R Á M A čitateľ (srb.)

röntgen

J

J

D A S F A A M U D

svietivý (srb.)

vpíšte autorka: Anna 3. časť lovenie náčinie na T I J Bičia- tajničky rýb poháňanie od tohto člna rová času

VZ

H L

korálový ostrov

rovnaké písmená

D Z P K N

M A S O P E T R B

predložka

romb

E Á

O N O O É O Ó Ó A

trýzniteľ

oblok

čím ďalej

A R O

S V E R Š P O A M

alt

m. meno Saša (skr.)

K N O V E L

druh modernej hudby

Valjevo

2. časť tajničky

A K V Á R P Z O R

pretože to bola práca Každého. Každý si myslel, že Hocikto by ju urobiť mohol, ale Nikoho nenapadlo, že Každý sa na ňu vykašle. Dopadlo to tak, že Každý vinil Niekoho, že Nikto neurobil niečo, čo mohol urobiť Hocikto. * Príde tulák k chalúpke, v ktorej žije jedna babka, zabúcha na dvere a keď babka otvorí, usmeje sa a povie: – Dobrý deň, babka. Nedali by ste mi pohár vody? Som taký hladný, že by som tu aj prespal. * Čo pre vši znamená plešina? Hotová ekologická katastrofa. *

Pojmy z literatúry zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostanú vám tri neprečiarknuté písmená, ktoré čítané radom tvoria názov jedného druhu literárnych diel. ALMANACH ANEKDOTA BALADA DRÁMA DUMA ELÉGIA EPIKA EPOPEJA EPOS ESEJ FEJTÓN

HUMORESKA NOVELA POÉZIA PRÓZA ROMÁN RONDO ROZPRÁVKA SATIRA SKEČ TRAGÉDIA VERŠ

Osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme zo Vzletu z roku 1996.

Vyjdú dve blchy z baru a jedna hovorí druhej: – Ideme domov pešo, alebo počkáme na psa? * Mladý bocian priletí po západe slnka späť do hniezda a rodičia sa hneď do neho pustia: – Kde si bol, ty nezbedník? – A, trochu som bol strašiť študentov na internáte... * Mirka sa sťažuje babke: – Tak ja už ozaj neviem, čomu mám veriť. V škole tvrdia, že deti sa rodia, rodičia hovoria, že ma priniesol bocian a všetci iní, že som mame z oka vypadla! január 2013 |

vzlet 21


film

Hobit: Neočakávaná cesta

Réžia: Peter Jackson Hrajú: Martin Freeman, Ian McKellen, Richard Armitage, Ken Stott, Aidan Turner...

P

o veľmi veľkom úspechu trilógie Pán prsteňov (Lord of the Rings), filmová verejnosť sa už celkom logicky tešila na ďalšie adaptácie Tolkienových diel a odkedy sme sa dopočuli, že réžie filmu sa ujal Peter Jackson, film The Hobbit sa stal jedným z najočakávanejších filmov posledných pár rokov. A keďže jeho tvorcovia toto veľmi dobre vedia, nemuseli sa báť, že by film nebol ziskový a rozhodli sa na veľké prekvapenie (pri skeptických komentároch publika) rozdeliť knihu až na tri filmy, z ktorých sme sa tohto roku dočkali len prvej časti. Bezstarostného hobita Bilba Bagginsa (Martin Freeman) navštívi čarodejník Gandalf (Ian McKellen) a napriek jeho vôli u Bilba usporiada stretnutie 12 trpaslíkov. Táto parta veselých, hladných a bojovo naladených trpaslíkov pod vedením Thorina (Richard Armitage) hľadá do svojej skupinky štrnásteho člena, ktorý by s nimi cestoval k Osamelej hore a pomohol im oslobodiť ich bývalý domov od draka, ktorý sa tam usídlil pred mnohými rokmi. Gandalf tvrdí, že tým vhodným členom

je Bilbo, i keď ani ten sám tomu najprv neverí. Napriek strachu, ktorý má z výpravy, Bilbo predsa len podľahne svojej zvedavosti, žiadosti niečo zažiť a vydáva sa na dobrodružnú cestu. Ďalej film pokračuje veľmi jednoducho – parta cestuje a na ceste sa im prihodí veľa kratších dobrodružstiev, ktoré by ani nemuseli na seba nadväzovať. Séria takýchto príbehov len v prvom diele trvá až 169 minút. Práve kvôli tomu každý, čo pozná filmy

22 vzlet | január 2013

Lord of the Rings a vie, že knižná predloha k nim je asi päťkrát dlhšia ako k Hobitovi, si celkom často kladie otázku, čo bude náplňou týchto filmov, či to nebude umele naťahované a v konečnom dôsledku strašná nuda? Pravdaže, sú takí, čo im bol film nudný, ale väčšinový názor na záživnosť filmu (ku ktorému sa aj ja prikláňam) je pozitívny a som celkom príjemne prekvapená tým, že film (až na niektoré ojedinelé scény) dokáže udržať divákovu pozornosť a nestratiť na tempe. Jedna z najväčších nevýhod, s ktorými sa film stretáva, sa vlastne vôbec netýka filmu samotného. Je to fakt, že takmer každý ho porovnáva s nejakými inými podobnými filmami, ktoré sa točili vo veľkom za posledných 15 rokov a medzi nimi hlavne s filmom Lord of the Rings. Áno, v Hobitovi sa stretávame s mnohými príbehmi a postavami, ktoré poznáme z tohto filmu, a odohráva sa v rovnakom univerze, ale je podstatne iným. Jednou zo zásadných vecí, v ktorých sa líši, je to, že je oveľa komickejší. Celkové ovzdušie Hobita je veselé, dokonca aj v bojových scénach. Trpaslíci sú veselá parta, ich nepriatelia tiež väčšinou nevypadajú až tak strašidelne, majú často ironické poznámky a hlavne Martin Freeman ako hobit do filmu prináša komiku a určitý šarm v každej scéne, kde sa objaví. Pravdaže, sú tu aj scény, ktoré by mali niesť nejaký hlbší odkaz o boji dobra a zla, priateľstve, o tom, čo vlastne je odvaha a podobne. Ale práve všetky tieto scény až na poslednú o zmysle domova pôsobia prehnane dramaticky a vlastne veľmi povrchne, čoho zase môže byť príčinou skutočnosť, že sme sa za posledných pár rokov už napozerali veľmi veľa zrodov čistého zla či takýchto monológov čarodejníkov, mystických žien a tomu

podobne. I keď je komika vo filme výrazná a dobre spracovaná, dramatických scén je pomerne málo vzhľadom na to, že sa parta často dostáva do nebezpečných situácií. Najväčšia dráma sa odohráva v scéne, v ktorej sa Bilbo stretáva s dobre známou postavou z Lord of the Rings – Gollumom (Andy Serkis) a táto podlhšia scéna je asi aj tou najemočnejšou scénou filmu. Skutočnosť, že film akoby miestami mal málo drámy či emócií, rozčarovala početných fanúšikov filmov Lord of the Rings, ale viac asi boli prekvapení tým, že Tolkienov univerzum je zobrazený trochu inak, chýba mu určitá mystika alebo pochmúrna atmosféra. Ak však tieto filmy neporovnávame, toto rozhodne nemožno brať ako mínus Hobita, lebo celkové ovzdušie je konzistentné a vo filme funguje. Veľa Tolkienových fanúšikov film ocharakterizuje jednoducho slovami „kniha je lepšia“, ale keďže som zástancom teórie, že film treba pozorovať ako osobitný celok a je pre neho dôležité, aby ako takýto celok fungoval, sama som nemala taký problém s hore uvedenými vecami, aj keď som si ich všimla. Väčší problém je v tom, že film má byť určený aj pre tých, čo Tolkienove diela nečítali a nepozerali ani predchádzajúce filmové adaptácie jeho diel. Ak ste pozerali aspoň trilógiu Lord of the Rings, tak sa vo filme strácať až tak nebudete, väčší problém je to pre úplných nováčikov, čo o tomto svete nič nevedia. Nie je totiž vysvetlený rozdiel medzi hobitom a trpaslíkom, trolom, goblinom a orkom, kto sú postavy, ako Saruman, Frodo, Galadriel a nekromanti, aké majú schopnosti a tomu podobne, takže tieto veci nebudú hneď pochopiteľné novým divákom a možno ani po tom, ako im to vysvetlia ich Tolkienovo vzdelanejší známi. Ďalšou vecou, ktorá nie je ani takým nedostatkom, ale jednoducho nešťastným faktom, je veľa postáv. Z dvanástich trpaslíkov si divák zapamätá mená asi štyroch a vizuálne si na druhý deň spomenie na sedem – osem z nich. Herecky sú však celkom

dobrí. Richard Armitrage ako ich vodca má síce niekoľko prehnane dramatických scén, v ktorých mu človek veľmi neverí, ale celkovo podáva dobrý výkon. Lepšie na tom je Ian McKellen, ktorý pokračuje v dobrom stvárnení postavy Gandalfa. Najviac však treba vyzdvihnúť výborného Martina Freemana, ktorý prakticky nemá zlú scénu. Dokreslil jedinečný charakter postavy Bilba Bagginsa, ktorý je v princípe zábavnou postavou, ale aj keď sa dostáva do komplikovanejších situácii, pôsobí veľmi vierohodne. Z technickej stránky filmu možno málo čo vytýkať. Príšery sú veľmi dobre spracované a kameramani si dali záležať na tom, aby čo najlepšie zachytili krásy Nového Zélandu. Film sa točil na 3D, ale prináša aj niečo nové z technickej stránky. Filmy je totiž zvykom nakrúcať pri 24 fps (frames per second), ale tento bol nakrútený pri 48 fps, čo spôsobilo, že v 2D obraz je neuveriteľne ostrý a všetky detaily možno vidieť tak dokonale, že trvá niekoľko minút, kým si na to oči vôbec zvyknú. V 3D by to malo spôsobovať lepšie prechody

medzi jednotlivými plánmi obrazu a pôsobiť reálnejšie. Všeobecne všetky filmy sa stretávajú s tým, že ich diváci charakterizujú ako dobré alebo zlé. Tento sa stretáva s týmto rozdelením v početnejších kategóriách – dobrý či zlý všeobecne, vzhľadom ku knihe, vzhľadom k svetu, ktorý Tolkien v knihách vytvoril, vzhľadom k filmovej trilógii Lord of the Rings atď. Momentálne mu väčšina divákov a kritikov dáva pozitívne ocenenia a v kategórii, ktorú ja uznávam, a to je kvalita filmu ako takého, by som mu tiež dala pozitívne hodnotenie. Je to zábavný film, ktorý si udrží divákovu pozornosť s dobrým technickým spracovaním a hereckými výkonmi. Teraz už len ostáva vidieť, či aj jeho pokračovania v nasledujúcich dvoch rokoch budú rovnako zábavné a úspešné z kvalitatívnej stránky, keďže o ich komerčnom úspechu vôbec nepochybujem. Stanislava SLÁDEČEKOVÁ


film

The Age of Stupid Réžia: Franny Armstrong

V

 konzumnej spoločnosti sme si mnohí už dávno zaslúžili svoje miesto: na nákupy chodíme často a��s radosťou. Nakupujeme to, čo je nevyhnutné pre život. Nakupujeme vlastne to, čo nás konzumná spoločnosť oklamala, že je potrebné pre život. Avšak po konzumácii dokumentárneho filmu, klimatického blockbustera Vek hlupákov (The Age of Stupid, 2009) niet miesta pre ľahostajnosť voči životnému prostrediu, voči vlastnému životu, a určite sa aspoň na chvíľu zamyslíme nad tým, či sa z času na čas vyhneme spotrebiteľskému klamlivému lesku. Klamlivému, pretože takýto druh spoločnosti, v ktorej rast výroby vedie k rozšíreniu spotrebných tovarov a následne k vytváraniu nových potrieb a želaní, v ľuďoch prebúdza pažravé zviera, ktoré ale zabúda na prírodu a ktoré ju vedome hubí. Tento film britskej dokumentaristickej režisérky Franny Amstrong spája inscenovanú sci-fi líniu archivára z budúcnosti, ktorý si prezerá záznamy z mé-

dií z doby pred veľkou klimatickou katastrofou z roku 2055 s dokumentárnymi linkami ľudí z rôznych kútov sveta dotknutých globálnymi zmenami klímy. Začína sa otrasnými pohľadnicami zo zaplaveného Londýna, horiaceho Sydney, zhoreného dažďového pralesu Amazon, z Aĺp bez snehu: píše sa rok 2055. Archivár, ktorého hrá Pete Postlethwaite, žije sám v obrovskom archíve mimo pobrežia, v ktorom sa uschovávajú všetky výdobytky ľudstva.

Pozerajúc archívne záznamy z médií o vplyve klimatických zmien na globálnu civilizáciu, archivár hľadá odpoveď na otázku: Prečo sme nezastavili klimatické zmeny, kým sme mali šancu? Odpoveď sa nachádza v šiestich autentických príbehoch jednotlivcov, ktorých životy v prvých rokoch 21. storočia ilustratívne poukazujú na blížiacu sa katastrofu. Divák sa tak zoznámi s Alom Duvernayom z New Orleansu, ktorý zostal doma a pomáhal ľuďom po vyčíňaní hrozného hurikánu Katrina, s indickým obchodníkom, ktorý hovorí o tom, ako zakladal leteckú spoločnosť za nízke začiatočné náklady a o svojej vízii demokracie, v ktorej aj chudobní cestujú lietadlom. Potyká si s Jarmilou a Adnanom, dvomi irackými deťmi, ktoré počas irackej vojny s rodinou utiekli do Jordánska, ako aj s 82-ročným mužom, ktorý je sprievodcom na ľadovcovom vrchu Mont Blanc a zároveň je svedkom topiacich sa ľadovcov. Piers Guy, majiteľ veternej farmy, hovorí o svojom úsilí prevádzkovať obnoviteľnú energiu v anglickej dedine, avšak brzdia ho ľudia, ktorí sa hlásia k príslušníkom skupiny boja proti globálnemu otepľovaniu, ale nepodporujú

ideu veterných turbín, keďže tie špatia pohľad na prekrásnu anglickú prírodu. Nakoniec je tu príbeh nigérijskej ženy, ktorá žije v chudobe aj napriek ropnému bohatstvu v jej krajine a nebojí sa povedať pravdu ohľadom multinacionálnej ropovej kompánie Shell a jej každodenného negatívneho vplyvu na zdravie, bezpečnosť a životné prostredie v Nigérii. Pozorujúc a predovšetkým vnímajúc tieto životy, každý z divákov si môže (a podľa mňa aj musí) vydedukovať životné ponaučenia, ktoré majú vplyv na rôzne aspekty nášho živobytia a pomôžu zachrániť našu planétu: netreba používať fľaškovanú vodu (alebo ju aspoň používajme v menších množstvách), menej sa „navážať“ vo vozidlách na rôzne druhy paliva, obliekať si bavlnené namiesto syntetických tričiek, propagovať a podporovať využitie obnoviteľnej energie a pod. Tak každý z nás bude účastníkom boja za zníženie emisií oxidu uhličitého, ktorá je hlavným vinníkom katastrofických klimatických zmien na Zemi. Faktom je, že iba spolu dokážeme zvíťaziť a zachovať planétu pre budúce pokolenia. VDV

Správy zo sveta filmu A Fantastic Fear of Everything M

eno švédskeho režiséra nemého filmu Mauritza Stillera (1883 – 1928) nedávno znovu odznelo svetom, keď v jednej poľskej cirkvi objavili jeho film Gränsfolken, nakrútený v roku 1913. Pre Švédsky filmový inštitút toto odhalenie bolo nič menej ako senzačné, keďže sa považovalo, že sa nezachoval ani jeden film z režisérovej ranej fázy. Mauritz Stiller bol jedným z popredných režisérov klasickej školy kinematografie, avšak známejší bol podľa objavu svetoznámej herečky Grety Garbo, ktorej sám dal umelecké meno a udelil jej Z filmu Gränsfolken prvú úlohu vo svojom filme Gösta Berlings saga. Film Gränsfolken (čiže: Ľudia z hranice) s internacionálnym titulkom Brother against Brother je nemá dráma založená na románe La Débâcle (Rozvrat) Émila Zolu. Je to príbeh o dvoch bratoch bojujúcich na opozičných stranách vo vojne a zamilovaných do tej istej ženy. Premiéra upraveného filmu sa uskutočnila v Štokholme, onedlho potom toto dielo tiež bolo predstavené obecenstvu v Srbsku na vlaňajšom Festivale nitrátového filmu v Belehrade. jm

Réžia: Crispian Mills a Chris Hopewell, 2012 What do you need to become a writer? An unhappy childhood.

D

ivná a veľmi štylizovaná komédia Fantastický strach zo všetkého (A Fantastic Fear of Everything) je založená na novele Paranoja v samoobslužnej práčovni (Paranoia in the Launderette) anglického spisovateľa a režiséra Brucea Robinsona (tiež záslužného za majstrovské diela Withnail and I a How to Get Ahead in Advertising). V nej sa chudobný autor detských poviedok Jack (hrá ho brilantný Simon Pegg) snaží napísať viktoriánsky krimi-seriál, skrze čo sa z jeho podvedomia vynárajú mnohé fóbie, posadnutosti a neurózy z jeho vlastného detstva, keď ho matka zanechala v práčovni. Jacka pomaly opúšťa duševné zdravie a aj tie každodenné situácie sa stávajú výnimočne ťažkými. Film je plný referencií na iné diela – napr. animovaný film Ježko v hmle, Psycho, The Exorcist, 2001: Vesmírna odysea,

The Red Balloon... V jeho vnútorných monolόgoch Jack sa začína stotožňovať s postavami z jeho spisov, podozrieva všetkých a všetko. Trápi ho panický strach zo sériových zabijakov, začína byť fascinovaný kriminálnymi stĺpcami v tlači... Dokonca Jack nemôže vyjsť von z domu na stretnutie so zástupcom, lebo si nemá čo obliecť (v dome nemá čistý odev). Geniálna epizóda so psychiatrom poukazuje na to, že sa zúfalý Jack musí priamo konfrontovať so svojimi zničujúcimi obavami – pred ním je cesta do práčovne! Je toto perfektný príklad rozprávky o tom, prečo je dôležité prekonať naše strachy predtým než sa z nás stanú takí istí monštri, akých sme sa báli. Janko TAKÁČ január 2013 |

vzlet 23


Koncert roka 2012

Deň po predpovedanom konci Atheist Rap

P

re niekoho oddych od každodenných záväzkov, koncert, alebo prežitie konca sveta! Slovom, deň po predpovedanom konci sveta, teda 22. decembra 2012 sa uskutočnil trinásty Koncert roka na Spens-e v Novom Sade. Program sa začal o 16. hodine, keď sa premietal koncert kapely KUD Idijoti z Exit festivalu roku 2010. O hodinu neskoršie na veľkom javisku sa umiestnila alternatívna skupina z Belehradu, známa podľa svojho jedinečného štýlu na týchto priestoroch: S.A.R.S. Po nej nasledovala skupina ORTHODOX CELTS, populárna nielen u nás, ale aj v Írsku, lebo preferuje írsky folk a keltský rock. Po týchto nezvyčajných bandoch vystúpenie mal jeden na takéto udalosti „tradičnejší“ rockový band – BLOCK OUT. Potom zahrala aj srbská HC/reggae kapela EYESBURN a milovníci punkrocku boli oduševnení vystúpením ATHEIST RAP, ktorí si zachovali svoj prejav v pôvodnom stave aj po dvadsiatich rokoch práce, rôznych manipulácií a vplyvov... A dodnes zostali ironicko-veselí a sarkastickí. Vystúpila aj ďalšia známa domáca, novosadská skupina RITAM NEREDA. Publikum bolo však najviac oduševnené hosťujúcimi kapelami zo susedstva – boli to bosnianska DUBIOZA KOLEKTIV a chorvátska HLADNO PIVO. Tieto dve skupiny spolu s Atheist Rapom, Alenom Jovanovićom a Leonidom Pilipovićom z Goblinov a frontmanom skupiny KUD Idijoti Salem Verudom hrali niekoľko piesní spomenutej kapely a tým spôsobom bola vyjadrená počesť zosnulému

24 vzlet | január 2013

frontmanovi KUD Idijoti Brankovi Črncovi-Tustovi. Trinásty Koncert godine „odprevadila“ hip-hop/rap kapela SVE BARABE. Skupiny striedavo vystupovali na dvoch javiskách – na veľkom a na menšom javisku Bez prekida. Na tomto malom javisku hrali: Impuls (mladí rockeri z Belehradu), Žuta minuta (streetpunk, Belehrad), ZAA (ska/jazz/ punk, Kruševac), Iskaz (hc/ rap/metal, Pančevo), Saša 21 (skupina gitaristu Saleho Verudu z KUD Idijoti), Trula koalicija (punk, Kragujevac), Čovek bez sluha (punkrock, Kragujevac) a Feud (pod vedením Ramireza, bývalého člena belehradskej skupiny Sunshine). Po desiatich hodinách neustálej zábavy, v skorých hodinách, aj napriek vyčerpanosti, návštevníci tohto podujatia boli plní prekrásnych dojmov z tohtoročného Koncertu roka. Dôkazom sú vypredané lístky pre 8 000 ľudí.

Block Out

Dubioza kolektiv

Iskaz

Marína VALENTÍKOVÁ Foto: Jana STRAKÚŠEKOVÁ

Hladno pivo

Trula koalicija


sveta Čovek bez sluha Žuta minuta

Feud

Eyesburn

móda

J Ritam nereda

Január

anuár načal čerstvý, nový kalendárny rok. Podobne ako zaujímavé prvky vo forme potlačí osviežia každú odevnú kombináciu. Mgr. art. Iveta JELINEK

Saša 21

ZAA

január 2013 |

vzlet 25


skupina z plagátu

Cannibal Corpse ante portas V

THE XX ::

Coexist

 druhej polovici 80. a začiatkom 90. rokov v každú sobotu večer na vlnách belehradského Rádia Studio B bolo možné počúvať vysielanie Metalmania, ktoré bolo vtedy jedným zo zriedkavých prameňov najnovších skladieb a správ zo sveta metalovej hudby. Autorka vysielania Jadranka Jankovićová sa snažila zmieriť vkusy

pod určitými podmienkami predsa znovu dovolená). Tieto udalosti však iba rozprúdili diskusie o slobode prejavu v demokratickom svete, ako aj o potrebe a účinkoch cenzurovania hudobných vydaní... V prípade Cannibal Corpse sa všeobecne hovorí o dvoch vývinových obdobiach – prvé so spevákom

fanúšikov rozličných štýlov, takže vo vysielaní bolo možné počuť sweet a glam, crossover a thrash, ale tiež práve vtedy formujúci sa žáner brutálneho zvuku: death metal. A tak po nahrávkach priekopníkov Possessed a Death na rad prišli aj niektoré mladšie mená – roku 1990 vo vysielaní Metalmania bolo počuť skladbu Shredded Humans, otvárajúcu debutový album vtedy nádejnej americkej formácie Cannibal Corpse. Dnes, dvadsaťpäť rokov po jej založení, táto skupina sa často považuje za najúspešnejšiu a najznámejšiu death-metalovú kapelu, k čomu okrem vytrvalosti a nespornej hudobnej skúsenosti jej členov v nemalej miere tiež (paradoxne) prispela častá cenzúra textov piesní a obalov vydaní Cannibal Corpse. Podľa slov členov CC, extrémna tematika ich piesní čerpá inšpiráciu hlavne z hororových splatter/gore filmov a komiksov a netreba ju brať vážne – takéto argumenty však neuspokojujú rôznych konzervatívnejších jednotlivcov, politikov a združenia, pre ktorých sú títo hudobníci už obvyklým terčom útokov. Roku 1996 sa dokonca o tvorbe Cannibal Corpse v rámci svojej politickej kampane negatívne vyjadril vtedajší americký senátor Bob Dole, pokým v niektorých štátoch bola zakázaná predaj ich vydaní (neskoršie

Chrisom Barnesom (členom CC bol v období 1988 – 1995) a druhé so spevákom Georgeom „Corpsegrinder“ Fisherom (od roku 1995 až dodnes). Chris Barnes zanechal významné stopy nielen v dejinách Cannibal Corpse, ale tiež keď ide o vývin death metalu (aspoň jeho vokálno-lyrický aspekt), v rámci ktorého ovplyvnil mnohých „spevákov“ neľudsky hrubým hlasom, zaznamenaným najmä na albume Tomb of the Mutilated (1992); v súčasnosti vedie kapelu Six Feet Under. Podľa mienky niektorých fanúšikov, hudba Cannibal Corpse sa po príchode Georgea „Corpsegrinder“ Fishera (ex Monstrosity) stala monotónnou, iní zase hovoria, že práve po rozchode s Barnesom táto skupina dosiahla vrchol svojej tvorivosti – najmä po inštrumentálnej stránke, ktorej pevný základ zaisťujú basgitarista Alex Webster a bubeník Paul Mazurkiewitz (títo dvaja sú zároveň jedinými stálymi členmi CC od začiatku až dodnes). Ako koncertne výrazne aktívna skupina, Cannibal Corpse navštívili Srbsko až trikrát (2004, 2007, 2009). V minulom roku vydali dvanásty dlhohrajúci album pod názvom Torture.

(Vydavateľstvo Young Turks, 2012)

B

Foto: thexx.info

asgitarista a spevák Oliver Sim a speváčka a gitaristka Romy Madley-Croftová mali len pätnásť rokov a boli žiakmi strednej školy, keď spolu začali hrať pod menom The xx. Skupina nadobudla dnešnú formu, keď sa jej pripojil Jamie Smith, ktorý programuje rytmy a hrá na bubnoch. Prvý album (pod názvom xx) vydali roku 2009 a pre neho dostali cenu Mercury Prize za najlepší britský album v tom období.

Hudbu tejto skupiny charakterizuje jednoduchosť, pokojný minimalizmus, mierna romantická melanchόlia, post-dubstepový rytmus, expresívne gitary ponorené do reverbu, prudká basgitara, ale aj klaustrofobické napätie a pocit neistoty. Piesne hovoria o láske, medziľudských vzťahoch a o samote. Coexist predstavoval „neľahký druhý album“ pre členov The xx, ale skupina zdolala ten test s výborným prospechom – striedajú sa tu samé hity. Prvým singlom bola otvorená ľúbostná balada Angels a všetkým už vtedy muselo byť jasné, že pred sebou máme vynikajúcich umelcov a nie krátkodobú pop senzáciu. Geniálne produkovanú Chained spievajú Sim a Madley-Croftová spoločne. Pieseň o pokazenom vzťahu medzi ženou a mužom nikdy neznela pravdivejšie. Najlepšou na albume je Fiction, pieseň o tom, ako máme strach poddať sa láske, lebo vieme, že nás po láske čakajú skľúčenosť a ľutovanie. Simov prednes je ozaj úžasný! Nasleduje ešte deväť fantastických piesní (nenechajte si ujsť Missing a Reconsider), ktoré nás presvedčujú, že ide o jeden z najlepších albumov minulého roku. Janko TAKÁČ

26 vzlet | január 2013

S. L. Foto: Alex Morgan / Metal Blade



Vzlet 01 2013