Issuu on Google+


prechádzka galériami

Monumentálne obrazy,  salónne grafiky Národné múzeum v Pančeve

Nezabudnuteľné motívy

Galéria súčasného umenia

Larisa Ackov Palić: Upozornenie

V

hľadaní umeleckých obsahov v novembrový predvečer v Pančeve prvou zastávkou bolo Národné múzeum. Táto inštitúcia zaznamenala 90 rokov jestvovania a v rámci jej oslavného programu bola nainštalovaná výstava pod názvom Mytológia monumentálneho. Ide o obrazy šiestich autorov s modernistickou senzibilitou, ktorí tvorili hlavne v období po 2. svetovej vojne – sú to Milan Konjović, Zora Petrović, Petar Lubarda, Lazar Vujaklija, Zoran Petrović a Stojan Ćelić. Nielen samé dimenzie, ale aj motívy na týchto obrazoch sú vskutku monumentálne a trvalo sa vrezávajú do pamäti pozorovateľa. Zvláštne pôsobia najmä dve Vujaklijove „insitne expresionistické“ diela postavené jedno naproti druhému (Dievka s vtákom a Dievka s jahniatkom), vyžarujúce ikonickú pokojnosť. Na rohu pri parku, kde donedávna bola pančevská Galéria súčasného umenia, teraz je nejaká luxusná kaviareň. A renomovanú galériu, známu podľa sochárskeho bienále, medzinárodného festivalu autorského komiksu, festivalu performancií a iných významných podujatí, presťahovali do menšieho priestoru na rohu ulíc Vojvodu Živojina Mišića a Vojvodu Radomira Putnika... Na výstave Salón pančevského umenia boli predstavené výtvarné práce štyridsiatich súčasných autorov, medzi ktorými dominovali olejomaľby a grafiky, ale nechýbali ani fotografia, koláž a komiks. Nemožno povedať, že tento salón ponúkol nejaké zvlášť provokačné diela, aké by sa mohli očakávať od súčasného umenia. Rôznorodosť však áno.

Lazar Vujaklija: Dievka s vtákom

S. L. Stevan Markuš: Bez názvu

2 vzlet | december 2013


OBSAH

INTRO Prechádzka galériami . . . . . . . . 2 Z archívu dátumov / Máškove dni 2013. . . . . . . . . . . . 4 Welcome to real life . . . . . . . . . . 5 Vzlet ku kysáčskemu jubileu . . 6 Interview: Pavel Koza . . . . . . . . 7 Medzinárodný seminár

vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Boris Bílek, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Filip Filip, Marína Horvátová, Teodora Ilićová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Anna Legíňová, Vladimír Lenhart, Vladislava Lovásová, Jasmina Marček, Jasmina Pániková, Stanislava Sládečeková, Andrea Speváková, Jana Strakúšeková, Janko Takáč, Marína Valentíková, Ivana Vereski, Sandra Živkovićová • Grafická úprava: Miroslav Dobroňovský • Jazyková redaktorka: Anna Horvátová • Lektorka-korektorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí:

Báčsky Petrovec • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: vzlet@hl.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie S finančnou podporou

Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

v Litve . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8 Euro Band / Andrea Čiliaková . . . . . . . . . . . . . 9 Cesta do Česka / Saška Čížiková / Medzi dvomi mostmi . . . . . . 10 Správy z padinskej školy / Deň školy v Suseku . . . . . . . . . . . . . . 11 Vaša tvorba . . . . . . . . . . . . .12-13 Rozlety . . . . . . . . . . . . . . . . . .14-15 Zóna deviateho umenia / Listujeme v Slovníku cudzích slov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16 PC hry: The Inner World / Knihy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17 Komiks: William Henrich . . . . . 18 Info-svet: SSD disky . . . . . . . . . 19 Horoskop / Zaujímavosti . . . . 20 Enigma / Humor . . . . . . . . . . . . 21 Film: Paranoia . . . . . . . . . . . . . . 22 Webový seriál SamoKažem / NÁSTENNÝ KALENDÁR 2014 ako prílohu v tomto čísle Vzletu vypracovala Renáta Milčáková, ilustrátorka zo Slovenska. S touto autorkou sme sa zoznámili ešte v aprílovom čísle, keď vytvorila kresbu pre obálku nášho časopisu a poskytla nám interview. Ilustruje knihy pre deti, prekladá rozprávky talianskych spisovateľov a je autorkou kresleného seriálu Trino&Frino, ktorý možno sledovať v detskom časopise Zornička...

Správy zo sveta filmu / Móda . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23 Hudba: Pekinška patka . . .24-25 Live reports: Trigger / Nové albumy: Johnny Marr . . 26

Na titulnej strane: Laco a Maco, hrdinovia prvého originálneho komiksu vo Vzlete, a ich autor Pavel Koza z Kysáča. Rozhovor s týmto kresliarom, ináč jubilantom (v tomto roku oslávil päťdesiatku), zverejňujeme na strane 7. december 2013 |

vzlet 3


divadlo

z archívu dátumov 12. decembra 1863

Máškove dni: štyri divadelné hry V

(pred 150 rokmi) narodil sa Edvard Munch, nórsky expresionistický maliar. Jeho tvorba silne ovplyvnila nemecký expresionizmus 20. storočia. Munchov najznámejší obraz Výkrik je považovaný za symbol existenčnej úzkosti a dnes je príliš častý v médiách a v populárnej kultúre. Zomrel roku 1944.

 programe tohtoročných Divadelných dní Tomáša Hriešika-Máška boli predstavenia súborov z Kovačice, Starej Pazovy, Báčskeho Petrovca a Kysáča

19. decembra 1863

ŽENBA A VYDAJ (Scéna VHV Kovačica)

(pred 150 rokmi) v Liptovskom Jáne na Slovensku sa narodil Ján Čajak, realistický spisovateľ a prekladateľ, významný reprezentant kultúry a literatúry dolnozemských Slovákov. Od roku 1893 pôsobil ako učiteľ v Selenči, od roku 1899 v Báčskom Petrovci. Bol iniciátorom kultúrnej a osvetovej aktivity na Dolnej zemi, spoluzakladateľom slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci a redaktorom kultúrno-literárneho mesačníka Náš život. Medzi jeho najznámejšie diela patrí román Rodina Rovesných, ako aj poviedky Únos, Ecce homo a Cholera. Zomrel roku 1944.

26. decembra 1963

(pred 50 rokmi) narodil sa Lars Ulrich, bubeník a spoluzakladateľ americkej skupiny Metallica. Pôvodom z Dánska, Ulrich sa roku 1980 presťahoval do Kalifornie, kde plánoval zdokonaľovať sa v tenisovej hre. Avšak láska k hudbe bola silnejšia a roku 1981 spolu s Jamesom Hetfieldom založil skupinu Metallica, ktorá formovala štýl thrash metal a postupne sa stala jednou z najznámejších svetových metalových skupín.

Ubehlo dvadsať rokov od smrti kovačického divadelného režiséra a kultúrneho dejateľa Tomáša Hriešika-Máška. Na 19. Máškových dňoch v posledný októbrový víkend sme si v dome kultúry v Kovačici mohli pozrieť štyri predstavenia.

Druhé divadlo v réžii herca Milenka Pavlovova v Kovačici je

BABYLON (Scéna VHV Stará Pazova) Babylon je vlastne pokračovaním hry Neresti ľudstva a je druhou časťou plánovanej trilógie v réžii Miroslava Kožíka. Ide zase o choreodrámu, hru bez slov – dej sa základá na pohybe, na hre, choreografiách, na svetle a tieni, ako aj na originálnej hudbe. Na javisku bolo deväť osôb – všetci boli oblečení do skromných a jednoduchých (povedali by sme antických) kostýmov. Videli sme skvelú choreografiu a synchronizované pohyby inšpirované asýrskym a biblickým mýtom o stavaní Babylonskej veže, o zrodení civilizácie, spoločnosti a spoločenských pravidiel. Babylonská

predstavenie, ktoré si žiada opätovné pozeranie. Nenechajte si ho ujsť! NEGATIVISTI (Scéna VHV Báčsky Petrovec) Podľa scenára Romana Olekšáka (1978, Slovensko) Ivan Hansman Jesenský režíroval depresívny príbeh o mladých a zanedbaných narkomanoch. Žijúci v biede a chudobe, pod vplyvom drog a alkoholu, oni sa snažia nejako uniknúť z reality tohto sveta. Nemajú podporu rodičov (ktorí ani sami nie sú v lepšom stave), upádajú do zločinnosti, zúfalstva a šialenstva. Na konci ich nečaká nič iné, než smrť. Príliš deprimujúce predstavenie, ktorého temnota je prerušená iba momentmi surrealistickej komédie (bujarý splatter s dobrými efektmi). Zaujímavá je scéna, v ktorej postava v absintovom šialenstve sebe odreže ucho. Je tam dosť krvi... DOKONALÁ SVADBA (Divadelný súbor KIS Kysáč)

Staropazovský Babylon

komédia Jovana Steriju Popovića Ženba a vydaj. Ide o ľahkú rodinnú komédiu, v ktorej sa humoristické náhľady na srbský charakter miešajú s romantickosťou a vtipnými kovačickými lokalizmami. Toto je však príliš skromné predstavenie a veľmi je ďaleko od úrovne, na ktorej by kovačická divadelná scéna mala byť dnes. Predsa je toto javisko, na ktorom sa kedysi mohli pozerať provokatívne, experimentálne hry podľa textov Harmsa, Bulgakova, Woodyho Allena, Ionesca a Mrožeka a v ktorých hrali ozajstne skvelí kovačickí herci... Je škoda, že si dnešné obecenstvo (najmä dnešná mládež, ktorú divadlo sotvaže zaujíma, a bolo by potrebné ju k nemu prilákať) nemôže pozrieť predstavenia na úrovni, ktorú si – s ohľadom na dlhú a bohatú tradíciu kovačického divadla – zasluhuje.

4 vzlet | december 2013

veža je stavba spomínaná v Biblii v knihe Genezis. Podľa Biblie sa ľudia rozhodli postaviť vežu až do neba, aby dokázali, že ich moc je podobná moci Božej. Bohu sa to nepáčilo, a preto rozhodol: „Pomäťme ich jazyk, aby nik nerozumel reči druhého.“ Tým sa nemohli dohovoriť a dostavať vežu. Odvtedy vraj ľudia hovoria rôznymi jazykmi. V Biblii sa Babylonská veža stala synonymom bohorúhačstva a velikášstva... Predstavenie obsahovalo všetky charakteristiky profesionálneho divadla, údajne sa na ňom pracovalo až 14 mesiacov a okrem výnimočných hereckých výkonov mali sme tu premyslený a náročný scenár, jednoduchú, ale efektnú scénografiu a kostýmy, dynamické používanie svetla a objektov na javisku, ako aj originálnu hudbu. Babylon je hlboké a očarujúce

Na sám koniec divadelných dní na repertoári bola zábavná a komická fraška pod názvom Dokonalá svadba (podľa diela Perfect Wedding britského autora Robina Hawdona) v réžii Jána Privizera. Hlavná postava Bill sa v deň svojej svadby zobúdza v hotelovej izbe s neznámou dievčinou. Má opicu a nič sa nepamätá zo včerajška, keď s kamošmi mal večer rozlúčky so slobodou. Do izby prichádza jeho najlepší priateľ Tom a obidvaja sa – pred Billovým odchodom do kostola – dávajú do zúfalej kontroly poškodenia. Cez hotelovú izbu prechádzajú mnohé postavy a priatelia sa v panike hneď ocitnú v hustej sieti klamstiev. Nervόzne a neurotické dialógy, ktoré vrcholia v manických výbuchoch hnevu a frustrácie, ako aj energické a dynamické rozvíjanie deja, prispeli k tomu, aby toto predstavenie z perspektívy kovačického publika bolo najúspešnejšie v programe, a odmenené bolo dlhým potleskom a ováciami. Janko TAKÁČ Foto: A. Chalupová


úvaha

Welcome to Real Life (takto sa to začína)

M

Ilustrácia: Dušan Durman

ali sme iné plány. Môj diplom a ja. Svoj prvý, bakalársky diplom som získala v jeden krásny, rozprávkový deň a bola som presvedčená, že mi to slávnostné odovzdanie uľahčí život. Rozhodli sme sa počkať na ten druhý, magisterský diplom, aby sme mohli potom spolu cestovať po svete. Snívali sme o krajinách, v ktorých by sme sa mohli uplatniť, v ktorých by sme mohli dosiahnuť svoje cieľe a predvádzať sa vedomosťami, ktoré sme počas štúdia získali. Prišiel aj ten čarokrásny, dlho očákavaný deň. Bakálarsky diplom získal nového kamaráta v koženom obale. Tešili sme sa z našej výhry, z toho, že konečne môžeme vyraziť do sveta a splniť to, po čom sme dlhé roky túžili. No, nestalo sa…

Život zmiešal karty inak než sme si predstavovali. Vraví sa,

že človek (a diplom) mieni, Pán Boh zmení. Nedostali sme sa ďaleko, v podstate sme sa vrátili, odkiaľ sme prišli, a začali od začiatku. Vlastne len ja. Moje diplomy zostali uložené v zásuvke vo svojich pôvodných kožených obaloch. Sú elegantné, švárne, no zatiaľ nevyužiteľné. Avšak ešte stále spolu snívame. Nevzdáme sa, kým nedosiahneme to, čo chceme, kým naše túžby nenaplníme.

Osud nás občas vedie cestami, ktorým sme sa vyhýbali, ktorých tajomstvo a tajné zákruty sme nikdy nechceli spoznať. Kráčanie po tých cestách sa nám niekedy môže zdať zdĺhavé až nekonečné. No nie je to tak, lebo som si istá, že hviezdy nám pridelia iba toľko prekážok, koľko sme schopní zvládnuť a prekročiť. Vyrovnať sa s tým, že na krátky čas musíme naše sny odložiť do zásuvky a čeliť reálnemu životu, je dosť náročné. Preto je dôležité mať ľudí, ktorí vás budú bezpodmienečne podporovať, ako aj knihy, pri ktorých sa dá ponoriť do iného, krajšieho sveta, v ktorom dobro zvíťazí. Verím v to, že môj život je ďalšou knihou, v ktorej hlavná hrdinka dosiahne svoje ciele. Avšak pokým sa ďalšia kapitola (tá krajšia a čarovnejšia) v mojej knihe života nenapíše, budem sa pozerať na mojich kamarátov v koženom obale, ktorí na svoju chvíľu trpezlivo počkajú. Teodora ILIĆOVÁ

Anna-Mária Babincová a Nina Chalupová počas prezentácie 9. PUTOVNÁ SÚŤAŽ ZO SLOVENSKÝCH DOLNOZEMSKÝCH REÁLIÍ PRE STREDOŠKOLÁKOV sa uskutočnila v dňoch 22. a 23. novembra 2013 v Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici. Zúčastnili sa na nej žiaci z Maďarska (Budapešť, Békešská Čaba), Rumunska (Nadlak) a zo Srbska (Báčsky Petrovec, Kovačica). Prezentovaných bolo dvadsať prác na rôzne témy z oblasti slovenských dolnozemských reálií. Žiaci pripravili tematické príspevky o rôznych vianočných či veľkonočných a iných obyčajach, ľudových krojoch zo Starej Pazovy, Kysáča, Selenče a Pivnice, o základných školách v Kovačici a Padine, o divadle v kovačickom gymnáziu, spisovateľoch, tradičných jedlách. Jednou z tém bol i padinský futbal... Všetky prezentácie hodnotila odborná porota a budú zverejnené v zborníku prác. Súčasťou programu bola prechádzka Padinou (účastníci si pozreli padinskú studňu, etno dom, evanjelický kostol a Dom kultúry Michala Babinku), návšteva kovačickej Galérie insitného umenia a dielne hudobných nástrojov Jána Nemčeka, ako aj kamarátenie v rekreačnom stredisku Relax. Anna-Andrea Holíková, 2. 3 Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici Foto: školský archív

Odmenení recitátori (foto: Elena Šranková)

40. ROZHLASOVÁ SÚŤAŽ MLADÝCH RECITÁTOROV sa uskutočnila 23. novembra 2013 v Štúdiu M Novosadského rozhlasu. Zúčastnilo sa 58 recitátorov z rôznych prostredí a súťažilo sa v niekoľkých kategóriách. V prednese poézie žiakov nižších ročníkov ZŠ najúspešnejší boli: Gabriela Svetlíková zo ZŠ Mladých pokolení v Kovačici (1. cena), Mia Verešová zo ZŠ h. Janka Čmelíka v Starej Pazove (2. cena) a Annamária Kollárová zo ZŠ Vuka Karadžića v Báčskej Palanke (3. cena). Spomedzi žiakov vyšších ročníkov ceny získali: Martina Bartošová zo ZŠ Bratstvo v Aradáči (1. cena), Ema Kočišová zo ZŠ v Starej Pazove (2. cena) a Hana Katarína Ďurovková zo ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči (3. cena). V kategórii prednesu prózy najúspešnejší boli: Miluška Vranková zo ZŠ v Kysáči (1. cena), Emília-Jana Pálešová zo ZŠ Savu Šumanovića v Erdevíku (2. cena) a Ivana Galátová zo ZŠ v Kovačici (3. cena); špeciálnu cenu získala Jelena Mišćevićová zo ZŠ v Novom Sade. V kategórii prednesu poézie stredoškolákov a študentov ceny získali: Miloš Simonović zo SKUS h. Janka Čmelíka v Starej Pazove (1. cena), Elena Vršková z Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci (2. cena) a Martina Grňová zo Strednej zdravotníckej školy v Novom Sade (3. cena). december 2013 |

vzlet 5


stretnutia

Vzlet ku kysáčskemu jubileu Rozletovci z Kysáča: Anna Legíňová, Vladimír Sabo, Mária Kondačová-Ábelovská, Michal Francisty, Ivana Vozárová, Miluška Madacká-Grňová a Elenka Madacká-Đukićová

K

ysáč a Kysáčania boli prítomní vo Vzlete a v rubrike Rozlety od samých začiatkov nášho mládežníckeho časopisu. Z tohto prostredia vždy prichádzali talentovaní mladí literáti a výtvarníci, ktorých úsilie a nadanie boli povšimnuté na Stretnutí pod lipami a neraz aj odmenené Cenou Rozletov. V rámci programu tohtoročných osláv 240 rokov príchodu Slovákov do Kysáča bolo uskutočnené

Ivana Vozárová: Otvor si srdce

Mladé literátky Tamara Vlčeková a Maja Vargová aj posedenie so Vzletom, na ktorom bolo možné užiť si z poézie dnešných a niekdajších rozletovcov, odzneli rôzne hudobné body a nainštalovaná bola výstava výtvarných prác. Podujatie sa udialo 29. novembra 2013 v ZŠ Ľudovíta Štúra v podobe literárno-hudobného programu a priateľského stretnutia spolupracovníkov, redaktorov a čitateľov časopisu Vzlet. Začalo sa to srdečným žiackym uvítaním na samom

6

vzlet | december 2013

Predstavil týchto autorov: Mária Kocková-Karabová, Zuzana Páliková-Ferková, Anna Martišová-Dobrijevićová, Mária Kondačová-Ábelovská, Miluška Madacká-Grňová, Elenka Madacká-Đukićová, Vladimír Sabo, Michal Ďurovka. Dnešnú mladú poéziu z Kysáča prezentovali Ivana Vozárová (prečítala vlastnú báseň a báseň Svetlany Gaškovej) a Miroslav Poničan. Účastníkom bol aj náš známy kresliar Pavel Koza, ktorý v tomto roku tiež jubiloval – oslávil päťdesiatku. Počas trvania programu vypracoval dve kresby vo veľkom formáte – na jednej boli hrdinovia komiksu Laco a Maco, druhá znázornila symboliku Vzletu. V hudobnej časti programu sa zúčastnili: speváčka a gitaristka Ivana Vozárová, trubkár Miroslav Poničan, klaviristky Hana Katarína Ďurovková a Marína Macáková, školský chór pod

Katarína Melegová-Melichová a Juraj Bartoš si pripomenuli niektoré iné časy (80. a 90. roky) a podmienky, za ktorých vtedy vychádzal tento časopis. Spisovateľ a literárny kritik Víťazoslav Hronec sa všeobecne zmienil o našej mladej poézii, poradil mladým a budúcim literátom, aby skúšali svoj talent, rozprával o príprave antológie Odfotografovať odchod odinakiaľ a nakoniec tiež prečítal jednu svoju báseň. O niekdajších kysáčskych rozletovcoch hovoril Michal Francisty, ktorý aj sám zverejňoval vo Vzlete a vydal vlastnú zbierku poézie Roztrhnuté sny Víťazoslav Hronec o poézii v troch (!) výtlačkoch. mladých autorov

vchode do školskej budovy. Program bol v školskej sieni na poschodí, kde sa prihovorili riaditeľka kysáčskej ZŠ Anna Gašparovićová, riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak, zodpovedný redaktor Vzletu Stevan Lenhart, zodpovedná redaktorka týždenníka Hlas ľudu Vladimíra DorčováValtnerová, predseda kysáčskeho MOMS Rastislav Surový a v mene Organizačného výboru osláv kysáčskeho jubilea Michal Francisty. Niekdajší redaktori Vzletu Listovanie vo Vzlete

Školský chór: Z Východnej dievčatá

vedením Elenky Krošlákovej, tanečníci Nataša Kolárová, Ondrej Vozár, Nina Marčoková, Martin Macák, Valéria Vitézová, Naďa Marčoková, Anastázia Galambošová a Michaela Filipovićová. Vlastné práce prečítali nádejné mladé literátky Tamara Vlčeková a Maja Vargová. V sieni boli vystavené výtvarné práce autorov, ktorí v súčasnosti zverejňujú v rubrike Rozlety. Program koncipovala a moderovala Anna Legíňová. S. L.


interview: Pavel Koza, kresliar z Kysáča

Laco a Maco nezostarli V

zlet roku 1983, číslo 3. Pred nách nášho časopisu (práve tak, vtedajších čitateľov po ako je prípad v tomto čísle). prvýkrát vystúpili Laco a Maco, Narodený 1. mája 1963 hrdinovia prvého originálneho v Kysáči, Pavel Koza v tomto komiksu v tomto časopise. Vynikajúce vypracované a vtipne podané humorné príbehy o dvoch mládežníkoch, ich voľnom čase a každodenných trampotách si získali nejedného fanúšika medzi vtedajšími milovníkmi deviateho umenia. Autormi tohto komiksu boli Pavel Koza (kresba) a Juraj Madacký (scenár), ktorí pracovali na seriáli Laco a Maco do konca roku 1985 (ďalších niekoľko epizód bolo zverejnených vo Vzlete roku 1991). Juraj Madacký medzičasom odišiel do zahraničia, pokým Pavel Koza zostal v krajine a vybudoval si renomé váženého komiksového kresliara, spolupracujúc s viacerými domácimi a zahraničnými vydavateľstvami. Počas Pavel Koza s kresbou na tému Vzletu 80. rokov vo vydavateľa tvorivosti stve Dnevnik pracoval na populárnom seriáli Veliki Blek, neskoršie kreslil príberoku oslávil životné jubileum, hy o Tarzanovi, tiež vytvoril čo bolo dôvodom na stretnutie seriál Kiki a Riki podľa scenára a rozhovor s ním... Svetozara Obradovića a kreslil aj

Katarína Melegová, ktorá prijala náš návrh. seriál Laco a Maco vychádzal s určitými prestávkami zhruba dva roky, neskoršie sme zverejnili ešte niekoľko epizód, postupne nám však pribudli rôzne iné záväzky, takže sme sa rozhodli ukončiť tento seriál a umožniť aj niektorým iným autorom, aby sa prejavili. Ako si sa vlastne dostal do kresliarskeho štúdia novosadského vydavateľstva Dnevnik a kedy si začal pracovať na iných komiksoch (Veliki Blek, Tarzan)? – Keď som prišiel do strednej školy, hneď spozorovali, že mám kresliarsky talent. Dali mi úlohu, aby som bol grafickým redaktorom a ilustrátorom školského časopisu. Učiteľka ma potom zaviedla do vydavateľstva Dnevnik, kde sa ma opýtali, či sa chcem zaoberať kreslením komiksov. Tak som sa dostal do Štúdia PanArt, kde boli takmer všetci eminentní kresliari, ktorí boli známi vo vtedajšej Juhoslávii.

cestovali sme na rôzne komiksové stretnutia a spoločne sme dosiahli vysokú úroveň a kvalitu práce. Tie 80. roky boli zlatým obdobím komiksu v našej krajine. Spomenul by si ešte niektoré komiksy, v ktorých realizácii si sa zúčastnil? – Vytvoril som napr. komiks o Vukovi Karadžićovi z príležitosti jubilea 200 rokov od jeho narodenia. Je zaujímavé, že v tom období bol nakrútený aj film o Vukovi Karadžićovi a keď som si ho pozrel, zdalo sa mi, že ten film a môj komiks sú si navzájom veľmi podobné, čo hovorí o tom, že filmové a komiksové umenie majú mnoho spoločných bodov. Pracoval som aj na seriáli Čudne priče, bolo tam asi 800 kreslených strán. Keď zanikla komiksová vydavateľská činnosť, niektoré talianské seriály prebrali súkromníci a v tom období som napr. nakreslil dve epizódy seriálu Kapetan Miki, taktiež som vytvoril mnoho titulných strán pre rôzne vydania z edície Lunov Magnus Strip. Kreslil som aj titulné strany a logotypy pre vydania Horor a Svet smeha. Prezradil by si, na čom pracuješ v týchto dňoch? – Momentálne pracujem na jednom autorskom projekte

Kresliar tvorí pred mladým obecenstvom v kysáčskej základnej škole komiksový seriál Jánošík podľa scenára Jána Hlaváča. Dodnes vytvára ilustrácie pre knižné vydania a spolupracuje aj s detským časopisom Zornička. Zoznam všetkých projektov, na ktorých pracoval Pavel Koza, by bol veľmi dlhý, ale tento autor nikdy nezabúdal na Vzlet – ilustroval rôzne články a jeho karikatúry a kresby boli občas zverejňované na titulných stra-

Kedy si začal vážnejšie kresliť a ako vznikol seriál Laco a Maco? – Ešte ako žiak základnej školy som začínal kresliť vinety pre Vzlet, neskoršie som sa začal vážnejšie zaoberať komiksom a s Jurajom Madackým sme dostali nápad, aby sme vypracovali komiks pre dolnozemských Slovákov. Redaktorkou Vzletu vtedy bola

Pracovalo sa v skupinách. Mňa zaúčal Bane Kerac, pod ktorého dozorom som musel zvládnuť všetky pravidlá tohto remesla, a tak som sa zdokonalil. Potom som začal pracovať na seriáli Veliki Blek (v období, keď sme s Madackým začali tvoriť komiks Laco a Maco, mal som už za sebou jednu epizódu seriálu Veliki Blek). Vymieňal som si skúsenosti s inými autormi,

pod názvom Koniec sveta podľa scenára Predraga Đukića. Kolegom na pracovisku som povedal, že skutočný koniec sveta sa nestane – aspoň kým nezakončím tento komiks... Nakreslil by si znovu titulnú stranu Vzletu? – Samozrejme. Stevan LENHART december 2013 |

vzlet 7


medzinárodný seminár v Litve

Daj o sebe vedieť!

V Litve, ktorá sa nachádza vo východnej Európe a je najjužnejšou a najväčšou z troch pobaltských krajín, uskutočnil sa medzinárodný mládežnícky seminár

V

 priestoroch vzdelávacieho strediska Daugirdiskes v Litve od 4. do 12. novembra 2013 v rámci projektu pod názvom Make Yourself Heard (čiže: Daj o sebe vedieť!) uskutočnil sa seminár na tému obhajoby. Všeobecným cieľom tohto projektu je budovať kapacity miestnych organizácií mládeže v európskych krajinách. Pracuje sa na tom, aby mimovládne organizácie mládeže dosiahli zručnosti a vedomosti, ako sa aktívne zapojiť do rozhodovacích procesov na národnej a miestnej úrovni. Medzi ďalšie ciele patrí nadväzovanie kontaktov medzi mládežníckymi organizáciami na medzinárodnej úrovni, zvýšenie povedomia verejnosti o dôležitých otázkach týkajúcich sa mládeže a zlepšenie komunikácie medzi orgánmi verejnej správy a

Účastníci seminára

Pracovný zápal: Simona Blašková, autorka príspevku, a Daniel Csúr

MARIUS ULOZAS, riaditeľ Ústavu pre výskum a analýzu politík z Litvy, organizátor projektu Make Yourself Heard: – Zapojený som do práce s mládežou takmer desať rokov, a posledných niekoľko rokov som sa sústredil na rozvoj politiky mládeže v Európe a na budovanie kapacít mimovládnych mládežníckych organizácií. Tento projekt má partnerov z deviatich európskych krajín: Litvy, Turecka, Lotyšska, Bulharska, Cypru, Slovenska, Slovinska, Rumunska a Poľska. Osobne som začal svoju medzinárodnú mládežnícku prácu predovšetkým v oblasti kultúrnej výmeny a riešení konfliktov, ale primárne sa zameriavam na rozvoj mládežníckej politiky, výskum a budovanie kapacít mimovládnych mládežníckych organizácií. Hlavným cieľom je posilňovanie dialógu medzi rôznymi hierarchickými stupňami. Pri práci s mládežou som navštívil viac ako 40 krajín v Európe, ako aj štáty mimo Európy. Bol som účastníkom na mnohých konferenciách v Číne a Etiópii. To mi pomohlo, aby som sa zoznámil s mnohými zaujímavými a inšpiratívnymi ľuďmi, nadobudnúť povedomie o citlivosti a o globálnych problémoch. Medzinárodná spolupráca je skvelý spôsob, ako sa dozvedieť o svetovej problematike, lepšie spoznať seba a ostatných. Odkaz mladým: dare to dream big, make the most of your time, take up the challenges coming your way, and enjoy it!

8 vzlet | december 2013

mimovládnych mládežníckych organizácií. Účastníci seminára mali možnosť zoznámiť sa s mnohými pojmami a procesmi, ktoré sa týkajú obhajoby, čiže

advokácie a zastupiteľstva (čo sú to ciele zastupiteľstva, do akej miery ho možno využiť, spolupráca s médiami, komunikácia, identifikovanie cieľového publika atď.)… Znie to ako veľmi seriózna téma, čo v podstate aj je, ale spôsobom, ktorým nám ju vyučujúci prezentovali, vôbec by sa nepovedalo, že sa tam učilo a prednášalo veľmi disciplinovaným spôsobom. Preto môžeme byť vďační trom organizátorom a realizátorom tohto projektu – Mariusovi Ulozasovi, Nerijusovi Miginisovi a Vytaute Rupeikaite. Slovenská skupina účastníkov navrhla projekt pod názvom SlovEdUkia, ktorý má za cieľ zapojiť modely neformálneho vzdelávania v procese formálneho vzdelávania a prakticky pripraviť absolventov pre vstup na trh práce tým, že už budú mať absolvované prakticky použiteľné zručnosti. Projekt sa musel odprezentovať a rozanalyzovať do podrobností (akým spôsobom sa bude prezentovať, kto bude partnerom, kedy sa bude realizovať). Účasť na seminári umožnilo Veľvyslanectvo mládeže Slovenskej republiky (www.vmsr.sk). Seminár bol financovaný Litovskou národnou agentúrou komisie Európskej mládeže v akcii, ktorá podporuje mobilitu a neformálne vzdelávanie mladých. Samozrejme, bol tam aj voľný čas, pozeranie filmov, energizéry a rôzne typy večierkov. Vo voľnom čase sa šlo do mesta, kde si účastníci mohli užiť krásy a prednosti Vilniusu, hlavného mesta Litvy. Marína VALENTÍKOVÁ


talenty

Euro Band

Selenčsko-lalitská skupina hráva už jedenásť rokov a má za sebou početné vystúpenia

S

ú nadaní, krásne hrajú a spievajú a k tomu im ani šarm nechýba – preto ich pri početných umeleckých pokrokoch sprevádzajú mnohí fanúšikovia a milovníci súčasnej hudby. Príbeh skupiny Euro Band sa začína v roku 2002, keď táto trojčlenná skupina začala pôsobiť v plnom prúde. Skupinu tvoria František VrabčeniakFeki (syntetizátor), Ferika Prokopec-Fero (gitara) a Mirko Cerović (spev). Euro Band sa od mnohých podobných skupín odlišuje viacerými vlastnosťami, napr. hrajú a spievajú tak v srbskom, ako aj v slovenskom jazyku, keďže ide o slovenskú,

selenčsko-lalitskú skupinu. Skupina Euro Band je aranžérskeho typu a ako taká pôsobí už 11 rokov. Členovia tejto skupiny hrávajú na početných zábavách doma a v zahra-

ničí, na rôznych festivaloch a iných podujatiach, odkiaľ si priniesli pozoruhodné odmeny a ďakovné listiny. Najčerstvejšia je odmena SMS hlasovania na Festivale slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč v Selenči. Skupina Euro Band hráva aj pri svadobných oslavách, slovenských či srbských, a s hrdosťou sa odvoláva na všetky pozvania humanitárnych koncertov, koncertov pre choré deti a pod. Vystupovali ako „predskupina“ početných hviezd a známych mien, akými sú Crvena jabuka, Zvonko Bogdan, Jellena, Apsolutno romantično, Nikola Rokvić, a v Slovenskej republike aj s vtedajším víťazom seriálu Slovensko má

talent Petrom Cmoríkom. Všetko toto ich priviedlo k tomu, aby sa zdokonaľovali a posunuli o stupienok vyššie, a tak sa rozhodli, že nahrajú prvú vlastnú autorskú pieseň menom Ne znaš ti, pre ktorú nahrali aj videoklip. Do tohto projektu zapojili aj cenných muzikantov našej estrády Filipa Pata, Branka Kljajića a Aleksandra Banjca. Pieseň je odnedávna známa verejnosti a získala veľkú pozornosť aj v reláciách TV Pink a v iných médiách. Do budúcna majú ešte veľké plány, počítajúc s tým, že je v príprave jedna krásna balada, ktorá určite nadchne publikum. Vystúpenia Euro Bandu sú vždy ovenčené plnou sieňou kaviarní či reštaurácií a klubov, čo svedčí o perfektnom ovzduší, ktoré vytvárajú, a preto ich zábavy dlho zostávajú v pamäti a v spomienkach fanúšikov. Viac informácií o skupine Euro Band možno nájsť na webovej stránke www.euroband.rs. Aneta LOMENOVÁ

talenty

Farebný svet grafickej dizajnérky Kulpínčanka Andrea Čiliaková sa zaoberá dizajnom a zaujíma ju aj fotografia

R

ada kávičkuje, chodí na prechádzky, baví ju varenie a skúšanie nových receptov. O sebe si myslí, že je optimistická, emotívna, má rada pozitívnych ľudí, náladu a energiu, a za svoju negatívnu vlastnosť považuje nerozhodnosť. Andrea Čiliaková z Kulpína vyštudovala marketingovú komunikáciu a reklamu na UKF v Nitre. Tancovanie vo folklóre považuje za svoj nesplnený sen… Myslíš si, že by si sa mohla zaoberať reklamou a dizajnom, aj keby si ten odbor nevyštudovala? – Nadobudla som veľa skúsenosti a vedomosti počas štúdia, zároveň som si vďaka tejto škole obľúbila to, čo vlastne chcem robiť. Prezraď nám, čomu sa chceš v budúcnosti venovať? – Grafický dizajn je niečo, čo ma najviac zaujíma a čím sa chcem zaoberať, a to reklamný dizajn, firemný dizajn a dizajn propagačných materiálov. Tiež som si počas štú-

Andrea Čiliaková

dia obľúbila fotografiu, a to hneď v prvom ročníku, keď sme za úlohu mali vytvoriť módnu a reklamnú fotografiu. V budúcnosti by som sa chcela venovať fotografii intenzívnejšie, zdokonaliť sa v tejto oblasti. Rada fotím prírodu, deti, vlastne všetko, čo na mňa zapôsobí. Keď ide o fotografiu, fotila som rôzne kultúrno-umelecké podujatia, divadelné vystúpenia, ako aj celovečerné tanečné programy KUS Zvolen.

Čo si doteraz urobila v oblasti dizajnu? – Dizajnu som sa venovala počas štúdia, prvé, čo som vytvorila, boli plagáty pre občianske združenie TERRA. Robila som plagáty pre KUS Zvolen, divadelné hry Frajerčenia na Tretej ulici a Pohreb. Tiež som sa venovala firemnému dizajnu, vytváraniu vizitiek, kalendárov, reklamných tlačovín. Vyhotovila som obal cédečka pre SKUS Jánošík, taktiež plagáty pre YU žurku, urobila som aj dizajn trička. Mala si možnosť uplatniť sa v oblasti grafického dizajnu? – V lete som pracovala v jednej firme v Báčskom Petrovci, využila som získané vedomosti, taktiež

som sa veľa naučila, napr. pripravovať vytvorené návrhy pre tlač (etikety, vizitky, kalendáre). V týždenníku Hlas ľudu bol nedávno zverejnený rozhovor s mladou Jánošíčankou na tému problémov s nostrifikáciou diplomu. Aký máš názor na túto problematiku? – Môžem povedať, že ma to veľmi rozčúlilo, ale zároveň som nebola veľmi prekvapená vzhľadom na systém školstva v našej krajine. Myslím si, že je nostrifikácia ako taká zbytočná a náš diplom by mal platiť všade, najmä keď ide o odbory, ktoré sú rovnaké všade na svete, akým je napríklad biológia. Teodora ILIĆOVÁ december 2013 |

vzlet 9


medzinárodný cesta do Česka seminár v Litve

V Praze ako v blaze? Tak to teda jo! P

očas študentského života rátov zo Srbska, ktorí práve sa nemusí byť vždy nad vtedy boli na exkurzii. Bolo to knihou alebo chodiť po večiermilé a náhodné prekvapenie pre koch. Niekedy si na účel úľavy všetkých nás. duše možno dovoliť malý výlet do blízkej, ale krásnej a záhadnej krajiny. Cesta trvala cca šesť hodín autobusom a bola celkom luxusná skrze pohostenie, prístup a komfort. Ani jednu chvíľku som nemala pocit vyčerpanosti. Veľmi som sa tešila, že uvidím blízku osobu, ktorú som obľúbila za veľmi krátMladá anglická hviezda ky čas v Osle. Privítala ma v Prahe: Tom Odell srdečne spolu s bratom a so zvyškom rodiny. Netratili sme čas, a šup sme šli do mesta, Spojil nás známy Karlov kde sme navštívili typické pražské most, najstarší stojaci most cez stavby, Pražský hrad, Karlov most, rieku Vltavu v Prahe a druhý známe hodiny... najstarší zachovaný most V tom krátkom čase sme v Česku. Známy je podľa veľkého postretávali ľudí z Bosny množstva sošiek, a, samozrejme, a Hercegoviny, Slovenska a kamakaždá z nich má za sebou svoju

výtvarný tábor v Novom Sade

Medzi dvoma mostami N a témy Labyrintom ku kvetu, Radšej si volím prechádzku a jazdu na bicykli v prírode a Mám právo maľovať svoj svet v stredu 20. novembra 2013 v Škole pre základné a stredné

zúčastnili žiaci z 26 základných škôl z Nového Sadu, Sriemskej Mitrovice, Beočína, Titelu, Srbobranu, Bačkog Dobrog Polja, Šídu, Gajdobry, Silbaša, Tovariševa, Obrovca, Bečeja, Kovilja, Starej Pazovy a Kysáča. Boli tu i dve škôlky. Vytvorené práce budú predstavené na školskej internetovej prezentácii a využité na výrobu pohľadníc a kalendára. Na tomto tábore sa zúčastnili aj žiaci vyšších ročníkov kysáčskej ZŠ Ľudovíta Štúra: Kysáčania a Pazovčania maľovali spoločne Hana Katarína za jedným stolom Ďurovková (5. 1), Darko Novaković (5. 1) a Emanuela vzdelávanie Milana Petrovića Čemanová (6. 1) s učiteľom so žiackym domovom v Novom Michalom Ďurovkom, ako aj žiaci Sade maľovalo 76 účastníkov, zo staropazovskej ZŠ hrdinu Janka mladých talentovaných umelcov. Čmelíka: Laura Hruškárová (5. V poradí 16. výtvarný tábor Medzi 1), Katia Bzovská (6. 1) a Nataša dvoma mostami zorganizovala Fodorová (7. 2) pod dozorom učispomenutá škola v spolupráci teľa Jána Agárskeho. s Ministerstvom osvety, vedy a technologického rozvoja M. Ďurovka Republiky Srbsko. Tentoraz sa

10 vzlet | december 2013

pagačné turné, ale jeho energia, pohyby a hlas prebudili city aj u tej najľahostajnejšej osoby. Keď zakončil oficiálnu časť koncertu, Tom Odell utiekol. Vítanie s transparentom v Olomouci Všetci ho volali späť a prišiel ešte viac nadšený ako rozprávku. Samozrejmosťou je, predtým. Spieval známe bluesože ceny sú tu enormne vysoké, vé a džezové pesničky, odhodil vzhľadom na to, že ho navštívi mikrofón a stoličku nabok a uteveľký počet turistov, bez ohľadu rák do publika. Vzhľadom na to, na vonkajšie podmienky. že je začiatočník, prejavil sa ako Primárnym cieľom návštevy veľká hviezda. Večer sme sa mali bola nielen kamarátka, ale aj vrátiť sami, ale nebol to žiadny koncert Toma Odella, ktorý sa problém. V metre sa dá ľahko uskutočnil v Lucerne Music Bar. vynájsť, páči sa nám samotný Tom Odell je spevák a autor, dopravný systém. ktorý podľa ankety kritikov Na druhý deň sme šli navštíviť Critics Choice vyhral na tohtokamarátky do Olomouca, ktoré ročných BRIT Awards a vydal svoj nás vítali svetovo. Na stanici prvý album Long Way Down. Sú s transparentom Dear siblings, tam zaradené aj skladby Another welcome. Tam sme navštívili Love a nový singel Hold Me. architektonické stavby, stred Pravdou je, že sme čakali mesta a vianočné trhy. vyše dve hodiny, len aby sme sa Môžem poznamenať, že to dostali na dobré miesto v bare. bolo excelentné psychické uľahAle stálo to za to. Mali sme výhočenie. du, že sme ho videli a počuli Marína VALENTÍKOVÁ príliš zblízka. Bolo toto len pro-

Saška Čížiková, nádejná speváčka

Klenot Kovačice S aška Čížiková je úspešnou kovačickou speváčkou. Tohto roku získala prvé miesto na 21. festivale slovenských ľudových piesní Rozpievané klenoty. Avšak sama nám o tom povie viac…

ktorú tvoria členovia školského folklóru. Okrem spievania máš aj nejaké iné záujmy?

Kedy si začínala spievať a aké piesne máš najradšej? – Od malička som rada spievala a nikdy mi nezáležalo na žánri. Aké ocenenia si získala v oblasti hudby a ktoré sú pre teba najvzácnejšie? – Najvzácnejšími oceneniami sú prvé miesto na tohtoročných Rozpievaných klenotoch a prvé miesto na festivale Letí – Rada recitujem a zaujíma ma pieseň, letí, ktoré som získala ako aj herectvo. piatačka. Získala som ešte niekoľPlánuješ sa aj v budúcnosti ko ocenení na týchto festivaloch. zaoberať spevom? – Áno, dúfam, že sa mi to Kto a ako ťa pripravuje na podarí.  vystúpenia? Si členkou nejakého hudobného spolku či Riadiš sa v živote nejakým krúžku? mottom? – Pri výbere piesní mi pomáha – V živote sa riadim iba jedmoja sestra Milinka, cvičím s uči- ným mottom: Nikdy sa nevzdáteľom hudobnej kultúry Pavlom vaj a choď za svojím cieľom! A Tomášom a s členmi orchestra vždy s úsmevom na tvári.  Rosička. Som členkou školského chóru a speváckej skupiny, Hana Čížiková


z padinskej školy

Novinárska sekcia

Charitatívne podujatie pre našu Tijanu

D

Členovia školskej novinárskej sekcie

N

a Základnej škole m. Tita v Padine už druhý rok úspešne pôsobí novinárska odbočka. Do tejto odbočky sú zapojení žiaci šiesteho, siedmeho a ôsmeho ročníka, ktorí majú záujem o publicistiku. Na našich stretávkach spoločne diskutujeme o nových ideách a rozdeľujeme si úlohy. Keďže sa na našej škole organizujú rôzne aktivity, píšu sa informačné články, potom ankety, interview, zaujímavé alebo poučné texty, ako aj lite-

rárne práce. Týmto zapĺňame strany Vzletu a školského časopisu Mladosť. Šéfredaktorkou je ôsmačka Rebeka Majdlíková. Žiakom pomáha a články lektoruje profesorka slovenčiny Jana Kováčová. Vladimír Cicka fotografuje to, o čom píšeme, a Mário Matuľa sleduje športové aktivity. Veríme, že mladí padinskí novinári budú usilovne pokračovať a zdokonaľovať sa v písaní. Rebeka Majdlíková, 8. 3

v Suseku

Viacjazyčný program ku Dňu školy

o Základnej školy m. Tita v Padine chodí Tijana Tótová, ktorej je potrebná finančná pomoc pre operáciu v zahraničí. Preto dobrí ľudia v čele s trénerkou baletu Vladislavou Vojvodićovou z Pančeva v nedeľný podvečer 20. októbra organizovali charitatívne podujatie, na ktorom sa zúčastnili baleríny z Pančeva, Starčeva, Debeljače a Padiny, tiež športovci, ktorí trénujú aikido na našej škole, ako aj padinskí folkloristi, ktorých nacvičuje učiteľka Anna Halajová. Vstupenka na program stála 100 dinárov a všetci boli vítaní. Na podujatí bolo mnoho ľudí, ktorí okrem toho, že urobili dobrý skutok, iste mali aj pôžitok z prednesu tancov balerín a folkloristov a

zručnosti športovcov. Všetci boli radi, že sa podujatie úspešne skončilo a že sa nazbierala časť peňazí pre našu Tijanu Tótovú. Dúfame, že sme týmto aspoň trochu pomohli Tijane. Toto bude jej tretia operácia. V rozhovore nám Tijana povedala, že je veľmi rada, že sa organizovalo takéto podujatie, že ju jej spoluobčania podporujú, nielen finančne, ale aj priateľstvom a porozumením, za čo všetkým zo srdca ďakuje. Prezradila nám, že sa jej program veľmi páčil, ako aj to, že by sa v budúcnosti aj ona chcela stať balerínou. Dúfame, že sa jej tento sen splní. Alexander Sedliak, 6. 1

O SRBIZMOCH V SLOVENČINE Na náš jazykový prejav neraz vplýva srbčina. Najčastejšie sa do viet vojvodinských Slovákov zatúlajú srbizmy, niekedy jestvujú problémy s predložkami, inokedy ide o medzijazykové homonymá. V nasledujúcich riadkoch sú uvedené iba niektoré nesprávne slovné spojenia a slová, ako aj ich správne znenie, ktoré budeme používať v tomto zimnom období. Sviatočná nálada opantala každého. Istotne sa už vopred tešíte, lebo viete, že vám rodáci a priatelia poklonia krásne vecičky. Toto sloveso môžeme použiť napríklad vo význame pokloniť sa kráľovi. Oni vám vlastne darujú darčeky. Ak sa im budete chcieť poďakovať, tak sa nepoďakujete na darčekoch. To by znamenalo, že sa poďakujete tak, že si na ne zastanete.  Rozumnejšie je ďakovať za darčeky. Medzi nimi určite budú aj slatkiše. Ale namiesto slova slatkiše použite nejaké slovenské: lakoty, sladkosti, maškrty. V slovenčine neexistuje slovo čestitka, ale pohľadnica. Tmavú novoročnú noc neosviecujú vatrometi, lež ohňostroje. A kamarátovi nebudete čestitať Nový rok, ale mu niečo zablahoželáte k Novému roku. Pokúste sa používať správne výrazy. Ozdobte si sviatky aj krásami nášho materinského jazyka. Rebeka Majdlíková, 8. 3

z kovačického gymnázia

Pohár tolerancie Emília Bažaľová zaspievala pieseň Postoji negde svet

D

ňa 18. novembra Podmoskovské večery. 2013 v ZŠ Jovana Žiaci z Lugu zatancoPopovića v Suseku vali slovenské ľudové usporiadali program pri tance. Zaspievali nám príležitosti osláv Dňa aj tohtoročné víťazky školy. Mini-tini festu. Na Zúčastnili sa žiaci konci programu riadiz vysunutých škôl z teľ školy odmenil žiaLugu, Sviloša, Grabova, kov, ktorí získali pozoBanoštora a žiaci z ruhodné výsledky na ústrednej školy zo súťažiach, a hostia z Suseku. Na začiatku KUS Brile z Beočína programu sa prihovoril nám zatancovali srbriaditeľ školy, tiež učiteľ Karolína Bažíková ské ľudové tance. po slovensky, keďže je recitovala báseň Fotografie a dojmy naša škola dvojjazyčná. Jednoduché slová z osláv Dňa školy Žiaci recitovali v srbskom, sloven- si možno pozrieť aj v školskom skom a anglickom jazyku a chór elektronickom časopise Školský okrem štátnej hymny tiež zaspiezvonček. val hymny školy a ruskú pieseň Sabína Kukučková

O

d 15. do 17. novembra 2013 v Sombore prebiehala súťaž Pohár tolerancie. Zúčastnili sa aj žiaci kovačického gymnázia, súťažil mix-tím vo volejbale. Žiakov viedla profesorka telocviku Tatiana Brtková. Základnou

ideou súťaže Pohár tolerancie je rozvoj multikultúrnosti a tolerancie vo Vojvodine. Cieľom nie je vyhrať, ale zúčastniť sa, byť tolerantný a kamarátiť sa... Anna-Andrea Holíková december 2013 |

vzlet 11


vaša tvorba

Práce pre rubriku Vaša tvorba môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

Čajakov dedinčan a dnešní dedinčania

D

nešní dedinčania v Padine sa prevažne zaoberajú poľnohospodárstvom, ale nepracujú už tak ťažko na poliach ako voľakedy. Majú moderné stroje, ktoré im prácu uľahčia, a práca sa vykoná rýchlejšie, takže im zbudne i viac voľného času, ktorý môžu využiť na zdokonaľovanie. Čítajú, pozerajú televízne programy, používajú počítač. Všetci členovia rodiny sú rovnoprávni, muž a žena spoločne rozhodujú o všetkom. Ak je niekto chorý, hneď sa ide k lekárovi a sa lieči. Všetci nosia moderný odev, ľudové kroje nosia už len staré babky. Ale to neznamená, že si nezachovávame tradíciu, hoci sa veľa toho zmenilo. Sme hrdí na svoju minulosť. Ako vlastne v minulosti žili naši dedinčania? Spôsob ich života a ich zmýšľanie nám vo svojich dielach podali mnohí slovenskí spisovatelia. Jeden z popredných dedinských poviedkarov bol Ján Čajak. Ján Čajak poznal všetkých občanov Petrovca, kde i on žil. Vedel, čo ich trápi, čomu sa tešia. Zo svojich známych prechádzok petrovskými ulicami neraz i zapisoval, keď počul niečo zaujímavé a vtipné. Z jeho prác vyplýva, že život dedinčanov sa v minulosti dosť odlišoval od dnešnej doby. Pracovalo sa na poli od svitu do mraku, ťažké práce vykonávali muži, ale i ženy. Hlavou rodiny bol muž, on rozhodoval o všetkom a museli ho všetci počúvať. Veľmi mladé dievčatá vstupovali do manželstva, nie zo svojej vôle, ale len preto, že tak rozhodli ich rodičia. K lekárovi sa išlo už keď bolo neskoro – nebolo peňazí alebo ich gazdovia nechceli míňať na lekára. Čajak sa snažil výchovne vplývať na sedliakov, aby zmenili svoj spôsob života. Podarilo sa mu to? Verím, že áno. Jana Petrášová, 5. 2 ZŠ m. Tita v Padine

Zázračné slová

S

lovo, slovo a ešte jedno slovo, slová a slová. Je ich neúrekom. A každé slovo má veľkú moc. Súčasná doba, v ktorej žijeme, nám diktuje rýchle tempo, vždy sa niekam ponáhľame, máme veľa povinností a času pre najbližších veľmi málo. Keď sa ma matka pred niekoľkými dňami opýtala, kedy som bola navštíviť

12 vzlet | december 2013

starú mamu, odpovedať som jej nevedela. Nebola som tam už dávno. Rýchlo som sa schystala a odišla k starej mame. Objala som ju a použila zázračné slovo: – Prepáč. Stará mama sa hneď usmiala a ona tiež nešetrila slovami. Povedala mi to najkrajšie slovo, ktoré človek môže a vie povedať. Povedala mi: – Milujem ťa. Pocítila som radosť v mojom srdci. Bola šťastná i moja stará mama. Ach, tie slová! Ako nás len môžu potešiť! Je ešte veľa pekných slov. Ale pozor!

Marína Hricová, 8. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči Sú slová, ktorými môžeme aj ublížiť a zarmútiť svojich kamarátov a známych. Vyhýbajme sa im! Vanesa Marková, 5. 2 ZŠ m. Tita v Padine

Moji bratia

M

ať brata je niečo najkrajšie na svete, ešte krajšie je mať dvoch bratov. Ja ich mám a viem si to vážiť. Môj mladší brat sa menuje Marián, má sedem rokov a veľmi ma miluje. Vždy sa hráme spolu vonku, vozíme sa na bicykloch alebo sedíme vnútri pred počítačom. V našom dome nikdy nie je nudno, z najväčšej lásky v okamihu sa zrodí veľká nenávisť a z tej nenávisti rýchlo vyrastie znovu láska. Pretože som najstarší a najsilnejší brat, mám za úlohu chrániť a zachrániť mladších bratov. Slovo ďakujem som si zvykol počuť každodenne, ale musím uznať, že aj ja každý večer pred odchodom na odpočinok ďakujem, že mám bratov. Keď sa mi niekedy zdá, že život by mi mohol byť aj jednoduchší, spamätám sa na ich úsmev, keď ich niečo nové naučím, alebo dovolím vojsť do mojej izby. Naša mama vždy hovorí, že iskry v našich očiach sú jej najväčším bohatstvom a šťastím. Moje šťastie je

tiež veľké. Predsa je bratská láska nekonečná. Matija Kadanec, 5. 1 ZŠ m. Tita v Padine

Najkrajší kvet v mojej záhrade

Č

lovek je živá bytosť, ktorá naplno funguje iba v spoločnosti. Už odmalička dieťa cíti žiadosť byť v blízkosti svojich rodičov. Vtedy sú mu oni jediní priatelia. Dieťa sa učí hrať s hračkami, s rodičmi, aby sa neskoršie mohlo hrávať so svojimi priateľmi. V živote človeka je mnoho vecí, ktoré on nemôže zvládnuť sám, ako i vecí, ktoré je krajšie prežiť s niekým. Odmalička mám jednu najlepšiu priateľku, ktorá sa menuje Marína. Marína žije v tej istej ulici ako aj ja a má toľko rokov ako ja. Je iba o štyri dni staršia. Zdá sa mi, že naše priateľstvo sa zrodilo ešte kým sme boli malé bábätká, keď sa naše maminky navštevovali. Máme aj mnoho spoločných zážitkov, a to hlavne preto, že sme každý deň bývali spolu od rána do večera. Hrávali sme sa spolu a pripravovali všelijaké prekvapenia pre naše mamy. Najradšej sme mali prípravu darčekov pre Deň žien a vtedy sme chystali aj program, na ktorom sme mamám recitovali a hrali na husliach a metalofóne. Teraz, keď sme už staršie, rady spolu žartujeme a hráme počítačové hry. Sme si veľmi podobné a je mnoho tém, o ktorých sa môžeme rozprávať po celé dni. Marína je dievča, na ktoré sa môžem spoľahnúť v každom okamihu, a vieme spolu prežiť všetky radosti a ťažkosti. Priateľov si nevyberáme, priateľstvo sa zrodí pri detských hrách a rozhovoroch a vtedy zistíme, kto nám je podobný. Priateľ nám nemôže byť každý a ani netreba, aby sme ich mali mnoho. Aj ten jeden stačí a je vzácny. Keď sa z niečoho tešíme, radosť sa zväčšuje, ak sa o to podelíme s priateľom, a keď nám je smutno, aj vtedy sa môžeme s ním o tom porozprávať, poradiť a náš žiaľ sa iste zmenší. Priateľstvo si treba chrániť a pestovať, najmä v dnešnej dobe pochybných hodnôt a časovej


zaneprázdnenosti. Lebo priateľstvo je najkrajším kvetom v našej záhrade. Emília Sváková, 6. 1 ZŠ m. Tita v Padine

Príroda

A

ch, príroda! Je všade vôkol nás. Je plná života, krásy, pestrých farieb. Vysoké stromy sa hrdo dívajú na nás z výšky, akoby nám chceli povedať: – Sme tu, žijeme pre teba, ale musíš sa aj ty starať o nás. A v našej dedine sa ľudia starajú o prírodu. Vykopávajú staré a suché stromy a vysádzajú nové, kosia trávu, sadia pestré kvety. Nikto nie je ľahostajný voči svojej osade, takže je vždy čistá a uprataná. Nie je tak v mestách. Vysoko do výšky už nerastú stromy, ale veľké budovy a továrne, tam už niet miesta pre kúsok prírody. Prekrásna príroda je i pri mori. Svieži vzduch, skalnaté pobrežie a vôkol mora krásne pohoria. Všetko by to bolo ešte krajšie, keby neboli takí ľudia, ktorí znečisťujú a ničia prírodu. A je ich čoraz viac. Niektorí nesvedomite hádžu smeti, iní vypúšťajú odpadové vody z tovární... Čo urobiť? Ako ochrániť prírodu? Je to len otázka, na ktorú nikto ani neočakáva odpoveď? Natália Samporová, 5. 2 ZŠ m. Tita v Padine

Krajina maškŕt

M

aškrty, maškrty, maškrty... Mám ich rada celým svojím srdcom. Nemôžem si predstaviť ani jeden deň bez nich. Často vo svojich snoch cestujem do Krajiny maškŕt. Je to zázračná krajina. Vrchy sú z čokolády, oblaky a slnko zo zmrzliny, namiesto stromov rastú lízanky a namiesto kvetov kvitnú tie najsladšie cukríky. Niet tam iných ľudí, ale po uliciach sa pohybujú medovníky. A ja kráčam ulicou. Trochu si pochutnám na tých maškrtách. Odhryznem si kúsok stromu, zjem jeden, dva kvety, jeden oblak. Som veľmi šťastná. Ale i smutná. Som tu sama. Priala by som si, aby tu bola i moja rodina, moje priateľky, moji spolužiaci. Spolu by sme sa hrali a zabávali. Zostali by sme tu koľko by sa nám len chcelo. Ale cestovanie do zázračnej krajiny sa končí. Vraciam sa do skutočnosti. Musím sa ponáhľať do školy. Ale, keď sa vrátim... Anna Sojáková, 5. 2 ZŠ m. Tita v Padine

ho len tak obdivoval, lebo som predtým nikdy nesedel na motocykli. Časom ma otec naučil, ako ho mám jazdiť. Tak som si obľúbil motocykle. S otcom som navštevoval motozrazy a veľmi sa mi to páčilo. Motocyklisti tam mávajú svoj program a ukazujú, čo všetko vedia robiť na motocykloch. Keď som mal sedem rokov, Marína Sadlonová, 8. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči dostal som trochu väčší motocykel a Moja keď som mal dvanásť, kúpili mi malý športový motocykel, na dedina ktorom teraz jazdím s kamarátmi – sú to: Žeľo, Renato, Jano, Žeľo, edina, v ktorej žijem, sa menuje Viktor a Marci. Chodievame na Padina. Nachádza sa v strednej lúku, kde niet premávky a kde časti južného Banátu. Založená bola sa môžeme slobodne voziť. S roku 1806. týmto motocyklom som dostal Keď sa prví obyvatelia presťahoaj svoj prvý motocyklový odev, vali na neosídlené územie, dali sa do ktorého patrí prilba, kožená do práce. Robili si príbytky pre svoje bunda, chraniče pre ruky a nohy, rodiny, začali obrábať pôdu, tiež sa okuliare a rukavice. Keď mi kúpili zaoberali rôznymi remeslami. Život ten športový motocykel, otec si pre im nebol ľahký. Bolo im veľmi ťažko, seba kúpil motocykel na štyroch lebo nebolo vody, takže si vodu kolesách, na ktorom teraz jazdím nosili zo susednej Kovačice. Len ja. Je to pekný biely motocykel, na neskoršie sa v Padine vykopali hlboktorom najradšej jazdím po blate ké studne a osadu

D

viacej netrápil smäd. Dnes žijem v súčasnej osade. Ľudia sa i naďalej zaoberajú poľnohospodárstvom, ale majú moderné stroje, takže práce na poli ľahšie a rýchlejšie urobia. Máme vodovodnú sieť, asfaltové ulice, peknú školu, veľké športové stredisko a futbalový klub Dolina, na ktorý sme veľmi hrdí, lebo hrá v prvej lige. Je tu tiež veľa obchodov, Magdaléna Benčíková, ZŠ Bratstvo v Aradáči remeselníckych dielní a veľa detí. V Padine a vystrájam všelijaké akrobácie: žijú prevažne Slováci a preto sa driftovanie, vypínanie na dve hovorí, že Padina je najslovenskejkolesá, jazda cez priekopy... Keď šou dedinou vo Vojvodine. prídem domov z tých jázd po blate, môj motocykel nadobudne inú Denis Bačúr, 5. 2 farbu – nielen motocykel, ale aj ja. ZŠ m. Tita v Padine Mama, keď ma uvidí, začína kričať na mňa, že vraj dnes mi dala čistý, vyžehlený odev a teraz už vyzerám Motocykle ako prasa, ktoré sa váľalo v blate. Mne sa motocykle veľmi páčia a dnešnom čase existujú všelijaké dúfam, že si jedného dňa kúpim aj moderné motocykle – malé, nejaký veľký motocykel a budem veľké, na štyroch a na troch chodiť na motozrazy. kolesach. Mal som iba štyri roky, keď mi otec Darko Paus, 6. 1 kúpil malý motocykel. Najprv som ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

V

december 2013 |

vzlet 13


Rozlety

Zo siva v ružu

Opakovanie je matka blbosti

Equilibrium Jedna duša mi unikala a tá druhá mi nedovolila preniknúť Obe boli modré Kým jedna letela tá druhá tvrdo kráčala

A znovu ty! Lenže tentoraz... Necítim lásku a nádej, ale neuveriteľnosť a nepochopiteľnosť. Ó, Gabriel, kedy si sa Luciferom stal?! Nemám viac sily. A ani záujem. Pokračujem sama hľadať svetlo na konci tunela. Stačilo.

Bola som medzi nebom a zemou Preto som ani jednu dušu nemala Každá tvár bola iná Jedna bola minulosť a tá druhá budúcnosť Ja som bola prítomnosť

Martina Valentová Padina

Preto som ani jednu tvár nemala Rubriku Rozlety v tomto čísle ilustrujeme fotografiami, ktorých autorom je Boris Bílek.

Ľudia vždy mali jednu alebo tú druhú tvár Ale nikto nemal tú moju Lebo nikto si ma nevšímal teraz Všimli si ma potom keď duša modrosť stratila keď letieť sa naučila keď krídla si spálila Keď už bolo chladno anjelom aby leteli

Aranea Kysáč

14 vzlet | december 2013

Nepríjemný pocit zabijak buniek Prečo si sa zlepil o moju dušu Ešte viac zomieram Sivá, chladná hľa umiera Hovoria jej špinaví duchovia Zlosť hnev stres východisko v smrti Hľa, hovoria jej zlí ľudia: si šialená Never v seba ani v Boha hovoria Choď do priepasti kde zveri ťa zničia Kde tvoje meno Adora zaniká Adora, Adora, Adora Zbožňovaná – nenávidená Všetko to boli pozostatky ich životov Nie je to nie ona bola taká To polepené ich hnusy a choroby špinili ju 10 rokov vždy a znova Predsa vynikla Éterická, hovoria čudná s medzerou medzi predné lopaty Osamelá zničená Zanechala školu ktorú nenávidela A škola nenávidela ju takú aká bola Len sivá vládla tam kde bola Preto stále plakala a ticho kričala Jej telo nebolo pripojené k Bohu Ale k tým špinám uspalým DOSŤ! Vaše slová v mojich mozgových bunkách škodu urobili, mozog génia skrachoval Má iba štyri roky vtedy prestalo fungovať Hanba pre tento svet a týchto ľudí na Zemi Zobrať šťastie ľuďom ktorí ich chcú zachrániť Krása... To ovláda mnou teraz Málo slov Lebo tak duša spieva Ruža poznania Bohom chránená Teraz som bezpečná Z lásky sa Adora znovuzrodila Ruža z bahna najkrajšia vyrastá Adora Naiad Kysáč


Rozlety

Dážď V izbe sedím sám, čierna noc ma prekryla. Vonku prší, cez okno sa dívam, spomínam si, čo si mi hovorila: Keď prší, to duše mŕtvych prichádzajú navštíviť svojich milovaných. A vtedy cítim pokoj v duši. Daniel Strakúšek Kovačica

* Znovu píšem a zase spomínam mesiac biely Vravia mi ľudia: prečo ho do veršov zvádzaš? Preto lebo mesačný prúd je liekom pre ťažký osud Ide ten chlapec hovoria čo stále tmavé slnko spomína a o ňom mnohé slová tára Nechám ich nevedia oni že keď ho oslovím on mi každú myseľ dovolí V najtmavších chvíľach je metaforou krásna vždy bledo svieti keď sa iné svetlo stráca Meno mu daj hovoria mi s výsmechom Veria oni vo veľkého že ich uteší Tvoj mesiac len svieti nepočuje ťa Počuje ma dal som mu meno meno ktoré oddávna mal volajú ho Dušan on stále pri mne stál Vlastimír Povolný Padina

* Ešte jeden deň sa minul, som sama. Zmenil si sa v slzu na mojej tvári, tichú slzu, ktorá na zem padá. Musel si odísť a nechať môj svet chladným? Každý deň sa pýtam, ako nám láska zmizla, občas mi niečo pošepne, že nie som sama a vzbudí mi nádej. Vypočujem tvoje modlitby, ponesiem tvoje bremeno, ale predtým potrebujem tvoju ruku, dve slová a navždy môže začať. Tina Bokorová Padina

Práce pre rubriku Rozlety môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs december 2013 |

vzlet 15


zóna deviateho umenia

Iba navonok menej zaujímavé veci a javy (ZOGRAF, Aleksandar: Dvaput naopačke. Zrenjanin : Gradska narodna biblioteka, 2012)

K

eď si ľudia v novinách najprv vyhľadajú a prečítajú komiks, znamená to, že ide o dobrý komiks. A poznám ľudí, ktorí si týždenník Vreme zaobstarávajú práve skrze komiksové dvojstrany Aleksandra Zografa. Známy pančevský autor už vyše desať

sy, knižky a písanky, na základe ktorých vytvára epizódy oživujúce zašlé časy, ale zároveň zvláštnym spôsobom reagujúce na súčasnú dobu (epizódy Spomenari, Pioniri-stvaraoci, Svi crtamo!, Pre Facebooka a iné). S osobitnou náruživosťou pozoruje staré fotografie neznámych

Pohľadnica z Tirany Vodnjan, Vittorio Veneto, Stubline, Erfurt, Ravenna, Perugia), na ktorých neznázorňuje obvyklé pamätihodnosti

Hypnogogická vízia rokov zverejňuje práce v spomenutom týždenníku a jeho doterajšie kreslené epizódy boli zozbierané do niekoľkých albumov – sú to vydania Tušta i tma (2005), Polovni svet (2009), Osveta crvene veštice (2010) a zatiaľ posledné Dvaput naopačke (2012). Ako zanietenec alternatívnej kultúry a vôbec spôsobu života, ktorý je vzdialený od moderných trendov a masmediálnych senzácií, Zograf

a turistické atrakcie, ale upozorňuje na menej výrazné a skryté detaily. O tom, že tento autor sa neobmedzuje len na kratšie epizódy, ale je tiež majstrom dlhších kreslených príbehov, svedčí komiks pod názvom Ubica Dušan Ninković, vytvorený podľa starej brožúrky s psychologickou štúdiou o vnútornom svete skutočného jednotlivca, ktorý roku 1939 vykonal vraždu. Aj tento album obsahuje Zografove hypnogogické vízie, skicované obrazy zaznamenané v chvíľach medzi snom a skutočnosťou... S. L.

Vidin

venúva pozornosť iba navonok menej významným a zaujímavým veciam a javom. Na blších trhoch nachádza staré, odhodené veci, kresby, časopi-

16 vzlet | december 2013

ľudí a dejov, postavuje ich do nového kontextu a dosahuje prekvapivé retro-hyperrealistické efekty (Heroina, Sezona darivanja, Ratni dani u Bavarskoj, Fotografsko pamćenje, Ljudi i životinje). Inokedy osvetľuje životy a činnosť okrajových osobností z dejín domácej literatúry a populárnej kultúry (nadrealistický básnik Milan Dedinac, dramatik Dragutin J. Ilić, akrobat Dragoljub Aleksić). Inšpirovaný mestami a krajinami, do ktorých cestuje, Zograf často vypracúva komiksové pohľadnice (tentoraz ide o mestá Vidin, Pirot, Tirana, Amsterdam, Segedín, Bejrút, Cagliari, Vinča, Sofia, Svätý Ondrej, Rogljevo/Smedovac,

Listujeme v Slovníku cudzích slov – menzan – africký bicí nástroj z oblasti Konga – merano – druh mäsového jedla so zeleninou a rajčinovou omáčkou – meringia – jednoročná alebo dvojročná riedko trsnatá bylina asi 10 až 30 cm vysoká s jednoduchými vajcovito kopijovitými listami – mesalína – roztopašná, záletná žena (podľa nemravnej rímskej cisárovnej Mesalíny) – mesianizmus – viera vo vykúpenie, spasenie ľudstva;

politické hnutie s takou vierou – meskalín – omamný jed vyrábaný z určitého druhu kaktusu – mešuge – hlupák, pochábeľ, blázon – metabola – opakovanie tej istej myšlienky inými slovami; zmena rytmu v tej istej básni – metafora – obrazné, prenesené pomenovanie – metafráza – opisné vyjadrenie obsahu literárneho textu


PC hry

N

ezávislé štúdiá v Nemecku sa už dlhé roky snažia vydávať kvalitné a originálne dobrodružné videohry. Napriek tomu, že skrze finančné obmedzenia sa v daktorej hre občas nájde nejaká chyba v preklade alebo bug v puzzloch, tamojšie nezávislé štúdiá aj naďalej zostávajú poprednými vydavateľmi takéhoto druhu hier. A práve v tomto roku sa k nim

pridalo malé štúdio Fizbin s fantastickou hrou pod názvom The Inner World (čiže: Vnútorný svet). Hra vznikla ako idea pre študentský projekt na filmovej Akadémii Baden-Württemberg, kde sa dalo dokopy niekoľko mladých umelcov a dizajnérov a plné dva roky sa húževnato pracovalo na charakteroch, deji a vnútornom svete imaginárnej krajiny, ktorú pomenovali Aposia. Pri prvom stretnutí

knihy Jay S. Jacobs: Divlje godine: Tom Waits – Muzika i mit

(Vydavateľstvo Dereta, 2013)

T

om Waits je americký spevák, hudobník, skladateľ a herec, svetoznámy aj ako človek veľmi výraznej a špecifickej osobnosti. V štyridsaťročnej kariére Waits vydal vyše dvadsať albumov,

s hrou vidno, že úsilie dalo pozoruhodné výsledky. Ručne maľované úzadie je plné nekaždodenných interaktívnych detailov a nezvyčajných prvkov, ktorých opozitom sú postavy v hre. Sú totiž sympaticky jednoduché, akoby iba narysované a bez tiení – keď sa dej začne odohrávať, títo hrdinovia vás zabavia a rozosmejú, ale svojimi dialógmi tiež prinútia zamyslieť sa nad určitými témami. Medzi riadkami v dialógoch hrdinovia sa totiž zaoberajú rôznymi problémami dnešnej spoločnosti, akými sú korupcia, sociálna diskriminácia a otázka homosexuality, takže sa hra odporúča trochu staršiemu vzrastu. Zaujímavé naratívne časti v hre nás tiež zoznámia s bohatou históriou a tvorivým folklórom obyvateľov Aposie (kto rozumie po nemecky, mal by túto hru zahrať v origináli – anglický preklad je totiž slušný, ale na niektorých miestach nedokáže dočariť pôvodnú myšlienku). Aposia existuje v univerze,

odohral vyše tridsať filmových úloh a nahral aj kompletnú hudbu pre niekoľko filmov a divadelných predstavení. Najväčší problém v zostavovaní biografie Toma Waitsa je v jeho osobitom prístupe k médiám a verejnosti. V rôznych rozhovoroch s novinármi – ako aj na mnohých jeho vystúpeniach – Waits najčastejšie o svojom živote dával pochybné, nesprávne alebo úplne falošné informácie. Preto autor knihy Jay S. Jacobs mal dosť ťažkú robotu pátrať po správnych údajoch a vyraďovať z novinových výstrižkov, čo mohlo a čo nemohlo byť pravda. A pravda je (asi) takáto: Tom Waits sa narodil roku 1949 v meste Pomona, Los Angeles. Jeho rodičia boli učitelia. Odrástol v meste Whittier, California, a tu sa sám naučil hrať na klavíri a gitare. Nikdy sa nenaučil čítať noty, ale mal perfektný hudobný

kde je takmer všetko vytvorené zo zeme a obyvatelia si našli miesto pre život v samom strede tejto dutej planéty. Život na

tomto mieste je možný vďaka silným vetrom, ktoré pohýnajú mohutné turbíny. Hlavným hrdinom je naivný mladík Robert, ktorý o vonkajšom svete nevie takmer nič, a jeho úlohou je hrať hudbu na svojom nose-flaute

sluch a vedel zopakovať každú pieseň, ktorú počul. Nedarilo sa mu školenie, a preto už ako 14-ročný pracoval v pizzerii Napoleon’s. Waits viac-menej „prespal“ diania v 60. rokoch (rock and roll, hnutie hippie, drogy, občianske protesty a sexuálne slobody) a duchovne vždy zostal v 40. (hipster) a 50. (beatnik) rokoch minulého storočia. Spisovateľ Jack Kerouac mal naňho veľký vplyv, ako aj Charles Bukowski. Na samom začiatku sedemdesiatych Waits sa zjavil v Los Angeles v klube Trubadour, kde si ho všimol Herb Cohen – vtedy manažér Franka Zappu a Captaina Beefhearta – a pomohol mu dostať sa k prvej platni Closing Time, realizovanej pod značkou Asylum Records. To, čo nasledovalo, bola jedna z najbohatších a najexcentrickejších hudobných kariér v dejinách súčasnej hudby. Kariéra plná vrcholov

pre panovníka Aposie. Keď však jeden vták ukradne vodcovi vzácny prívesok, vetry začnú spomaľovať a Robert sa púšťa do prenasledovania zlodeja. Na tejto ceste zažije všelijaké dobrodružstvá, pre ktoré je všeobecne nepripravený – ako dej prebieha, jeho morálne postupy klesajú a jeho prístup k zadaným problémom je často neetický. Občas sa totiž dopustí klamu alebo krádeže, čo túto detsky naivnú postavu vlastne približuje dennodenným dianiam v skutočnom svete. Jeho partnerom v hre je zlodejka Laura... V každom ohľade The Inner World je nekaždodenná videohra, zaujímavým spôsobom kombinujúca modernú rozprávkovú tematiku s temnou stranou reality, v ktorej žijeme. Ak sa však vydáte na cestu spolu s Robertom a Laurou, hra vás omnoho častejšie rozosmeje, ako zarmúti. jm

a neuveriteľných obratov, ktorá ovplyvnila tisíce nových umelcov, hudobníkov, hercov, režisérov (Nick Cave, PJ Harvey, The Pogues, Tindersticks, Elliott Smith, Primus, Jim Jarmusch, Heath Ledger, Norah Jones, Bruce Springsteen a iní). Kariéra, ktorá trvá dodnes (Waitsov posledný album Bad as Me vyšiel roku 2011 a posledný film Seven Psychopaths datuje z minulého roku). Tom Waits patrí medzi tie nekonečne fascinujúce osobnosti, ktoré na vás hlboko zapôsobia, ľahko vás očaria a skvele zabavia. Kniha má 260 strán a bohatá je na výborné fotografie zo života umelca. Slabé stránky knihy sú jej relatívne vysoká cena, početné tlačové chyby, ako aj niektoré chyby v preklade z angličtiny. A predsa je toto nevyhnutná literatúra pre fanúšikov Toma Waitsa! Janko TAKÁČ december 2013 |

vzlet 17


DUŠAN DURMAN

komiks

Odpusť, drahá. Musel som to urobiť.

Ja viem...

Miranda vedela, že musí konať rýchlo – predtým než ju profesor Landau pošle na nejakú primitívnu planétu, kde sa jej proces reinkarnácií začne odznovu. Jej jedinou nádejou bol zúfalý agent. William... Zase ma dostali.

Zachráň ma. Zober ma do temnoty.

Hej! Počkaj! William to skutočne pokašľal tentoraz. Keď sa mi dostane do rúk, roztrhnem ho napoly!

Kde je?

Preč.

Čože?

18 vzlet | december 2013

Odišiel s tými hadími bytosťami do ich sveta...


info-svet

Pripravuje: Filip FILIP

SSD disky P

resne pred tromi rokmi (december 2010) v tejto rubrike sme porovnávali klasické pevné disky a

SSD, ktoré v tom čase ešte neboli nadostač vyvinuté a boli príliš drahé, takže vtedy ešte celkom nezažili. Dnes je však situácia celkom iná, veľa používateľov sa rozhoduje práve pre tento typ disku, kapacita je už väčšia a ceny prijateľnejšie. Ešte stále sú tieto disky drahšie ako klasické pevné disky rovnakej kapacity, ale už nie natoľko, aby boli nedostupné pre väčšinu používateľov. Tak napríklad štandardný 120 GB SSD stojí menej ako 100 eur, čo je približne cena 1 TB

SSD disk Samsung 840 pevného disku. Podľa tohto vidno, že veľký rozdiel v cene ešte stále existuje, ale nie je viac 20-násobný ako skôr, a už sú dostupné aj SSD disky veľkej kapacity (500, 750 GB). Väčšina používateľov v súčasnosti využíva ten prístup, že do počítačov nainštalujú aj SSD, aj obyčajný pevný disk, a potom na SSD nainštalujú systém a programy, a na klasickom pevnom disku umiestňujú iba dáta (obrázky, filmy, hudbu, dokumenty atď.). Takýmto spôsobom možno zaručiť aj vysokú rýchlosť systému, aj veľkú kapacitu. Hlavná výhoda SSD v porovnaní s klasickými

Pevný disk pevnými diskami je rýchlosť. Ide o to, že klasický pevný disk obsahuje mechanické časti, a rýchlosť aj prístupu, aj práce s dátami závisí od toho, na ktorú časť platne na disku pristupujeme. Tak je prístup na začiatok oveľa rýchlejší ako prístup na koniec, a práve kvôli tomuto robíme defragmentáciu, aby sme čoraz viac údajov presunuli čoraz bližšie ku začiatku platne. Na rozdiel od tohto, SSD disky nemajú žiadne platne, ani iné mechanické časti, ale sú založené na flashovej pamäti, rovnakej ako sa používa pri USB flash diskoch, ale väčšinou kvalitnejšej. Výsledkom toho je oveľa rýchlejší prístup k dátam a stála aj rýchlejšia práca s dátami v porovnaní s klasickým pevným diskom. Tak napríklad kým pevný disk má dobu prístupu 10 – 20 ms, priemerný SSD má 0.1 ms. Dôsledkom tohto, ktorý aj obyčajní používatelia môžu vidieť, je extrémne rýchle naštartovanie systému (10 – 20 sekúnd), ako aj veľmi rýchle otváranie aplikácií bez toho, aby štart bol pomalý, keď

ich prvýkrát načítavame (pre tých, ktorí chcú vedieť viac: prvé načítanie aplikácií je pomalé kvôli tomu, že sa načítavajú z pomalého pevného disku, a všetky nasledujúce štartovania sú už z RAM pamäte, kde je aplikácia „kešovaná“, čiže odložená v prípade potreby ďalších štartov). Aj prenosová rýchlosť je viacnásobná v porovnaní s pevnými diskami, tak je bežné, že SSD dosiahne 500 MB/s v testoch a 200 –300 v reálnej práci, kým štandardné disky majú do 120 – 130 MB/s v testoch a reálne tak do 60 MB/s. Ešte stále nevyriešené nevýhody SSD sú životnosť, čo je dané ohraničenou životnosťou všetkých flash

pamätí, spomalenie v priebehu času (nový SSD vždy bude rýchlejší ako niekoľkoročný) a potreba SATA3 pre plné využitie novších modelov. Tiež je potrebné zdôrazniť, že sú niektoré modely SSD diskov náchylné na chyby, divné správanie a malú životnosť, takže pri výbere treba dobre prezrieť nielen profesionálne, ale aj používateľské recenzie, aby sme mohli vybrať čo najlepší a najvýhodnejší model, ktorý bude fungovať a nezlyhá po niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch. Podľa mňa je v súčasnosti hádam najlepší SSD disk Samsung 840, ktorý sa osvedčil aj v profesionálnych recenziách aj u používateľov. Vyhýbať sa treba hlavne starším modelom a modelom založeným na SandForce kontroléri, ktoré majú napríklad problémy so spiacim režimom, záhadnými spomaleniami a iné.

Drobnicky • Spoločnosť AOL chce ukončiť vývoj známeho programu na prehrávanie hudby Winamp – zachrániť by ho mohol Microsoft, ktorý ho chce odkúpiť od AOL. • Aktuálne verzie webových prehliadačov: Mozilla Firefox 25, Google Chrome 31, Internet Explorer 11.

Winamp

• Najnovšia verzia Google Chrome má ten problém, že viaceré doplnky (extensions) nefungujú v režime Incognito, ak tento nenaštartujeme priamo z prehliadača. • Večer 18. novembra 2013 na niekoľko minút krachovala stránka YouTube. • Pracovníci Nokie v Číne protestujú proti spájaniu Nokie a Microsoftu – dôvodom je to, že sú prinútení podpísať novú zmluvu s Microsoftom, čo niektorí z nich odmietajú.

december 2013 |

vzlet 19


zaujímavosti

horoskop

SVETOVÉ ZAUJÍMAVOSTI

BARAN

La Cancha de Bochas je podivné miesto, ktorého názov by v preklade znel: Loptové ihrisko. Umiestnené je v ešte podivnejšom parku Ischigualasto, známejšom ako Valle de la Luna (čiže: Údolie Mesiaca) v Argentíne. Celá lokalita skutočne pripomína povrch inej planéty a významná je podľa toho, že umožňuje skúmať až 230 miliónov rokov staré sedimenty. Najstaršie druhy dinosaurov boli objavené práve tu a možno ich vidieť v múzeu umiestnenom na vchode do parku... La Cancha de Bochas sa nachádza v samom strede parku. Je to piesočnaté priestranstvo zaplnené divnými, vyleštenými kamennými sférami, ktoré sa tu odjakživa nachádzajú a fascinujú tak obyčajného turistu, ako i špičkových vedcov, lebo ešte stále sa nevie, ako a kedy vznikli a prečo sú umiestnené iba na jednom mieste. jm

SVETOVÉ MESTÁ

KINGSTON (Jamajka): Toto mesto je povestné kriminalitou a preto sa odporúča v noci sa vyhýbať určitým jeho častiam a usilovať sa neupútať pozornosť na seba. SANTO DOMINGO (Dominikánska republika): V tomto kraji sú veľmi časté uragány. HAVANA (Kuba): Che Guevarov chevrolet z roku 1960 sa nachádza v Múzeu automobilov. ANTIGUA GUATEMALA (Guatemala): V tejto oblasti sú časté zemetrasenia, takže je toto mesto už viackrát obnovované. PANAMA (Panama): Panama sa čoraz viac stáva domovom amerických dôchodcov. CARACAS (Venezuela): Je to rodné mesto slávneho Simóna Bolívara, vodcu niekoľkých osloboditeľských hnutí v Južnej Amerike. BELÉM (Brazília): Mesto je známe aj pod názvom Sidad das Mangeiras (mesto mangovníkov). BRAZÍLIA (Brazília): Roku 1960 sa Brazília stala hlavným mestom rovnomenného štátu. SÃO LUÍS (Brazília): V tomto meste sa nachádza najväčší počet zachovaných budov portugalskej koloniálnej architektúry v celej Latinskej Amerike. MONTEVIDEO (Uruguaj): Je to latinskoamerické mesto s najvyššou kvalitou života. VALPARAÍSO (Čile): Mesto je známe podľa festivalu, ktorý prebieha v posledné 3 dni v roku a kulminuje vítaním Nového roka vedľa mora a najväčším ohňostrojom v Južnej Amerike. VL

20 vzlet

| december 2013

Vedie: Aisa

VÁHY

21. 3. – 20. 4. Toto obdobie je naklonené samým serióznym ponukám, preto sa nebojte prijať každú príležitosť, skutočne sa vám to aj oplatí. V prípade, že sa niekto s vami zoznámi, mali by ste sa mu otvárať len opatrne. Neprekračujte hranice.

24. 9. – 23. 10. Konečne sa dočkáte pochvaly a uznania za svoju snahu. Dajte si však pozor na to, aby vás neoklamal niekto, komu ste doteraz plne dôverovali. Je lepšie mať oči otvorené dokorán aj vtedy, keď sa všetko vidí byť v poriadku.

BÝK

24. 10. – 22. 11. Ak sa budete cítiť nepríjemne, ide o vašu vnútornú neistotu z toho, kam smerujete. Doprajte si nejaký čas osamote a porozmýšľajte, v čom je problém. Nemýľte si podvedomé túžby so signálmi, mohla by to byť vaša skaza.

21. 4. – 20. 5. Mali by ste si premyslieť, ako budete riešiť nové problémy. Spôsob, ako ste to robili doteraz, sa neosvedčil a iba prehĺbil krízu z posledných dní. Skúste ísť na to úplne opačne, čo poviete?

BLÍŽENCI

ŠKORPIÓN

21. 5. – 21. 6. Vážte si priazeň osudu, hoci to tak nevidíte, hviezdy stoja pri vás. Večné ponosovanie a sťažovanie už otravuje vaše okolie a ak si nedáte pozor, stratíte aj oddaných priateľov. Nie všetko sa totiž točí len okolo vašich problémov.

STRELEC

RAK

KOZOROŽEC

22. 6. – 22. 7. Ak sa vám v poslednom čase podarilo ušetriť peniažky navyše, neznamená to, že máte poľaviť v motivácii. Naopak, malo by vás to len viac nakopnúť a s dobrou náladou sa pustite aj do celkom nových projektov. Hviezdy stoja pri vás, nebojte sa.

LEV

23. 7. – 23. 8. Zlomové situácie vás majú posilniť, to si uvedomte. Neúspechy berte s humorom, nikdy predsa nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie. V citovom živote sa vyhýbajte scénam zo žiarlivosti, mohli by poriadne naštrbiť váš vzťah.

PANNA

24. 8. – 23. 9. Prechádzate dôležitými zmenami a našťastie ide o pozitívne posuny vpred. Možno by bolo dobré poobzerať sa aj po ľuďoch okolo, či sú naozaj všetci takí, za akých ich považujete. Niečo vám totiž stále vnáša negatívnu energiu do života a podráža vám tak nohy.

23. 11. – 21. 12. Nemali by ste sa báť spoliehať sa na vlastnú intuíciu, aj keď vás už niekedy sklamala, teraz pri vás stoja aj hviezdy, a tak pokojne počúvnite hlas svojho srdca. Ponúka sa vám niečo nové a neznáme, čo rozjasní vaše dni. 22. 12. – 20. 1. Svoje postoje nezvyknete meniť, čo je ale na škodu veci. Nemáte sa potom čo čudovať, že niektorí ľudia s vami odmietajú komunikovať. Prekonajte sami seba a naučte sa viac počúvať, než rozprávať. Naozaj tým len získate.

VODNÁR

21. 1. – 20. 2. Nastal ten správny deň na to, aby ste už konečne trochu spomalili. Pri všetkých povinnostiach ste zabudli žiť svoj život, nehovoriac o vašich vzťahoch, ktoré sú trvalo poriadne chladné. Aj preto vás zaplavil vnútorný nepokoj, tak s tým už niečo robte.

RYBY

21. 2. – 20. 3. Nepodliehajte depresii, náladu si zlepšite stretnutiami s ľuďmi, ktorí sú vášmu srdcu blízki. Optimizmus je liekom na všetky neduhy, aj na smútok z drobných neúspechov. Udržujte si vo veciach lepší poriadok.

Ilustrácie astrologických znamení: Dušan Durman


enigma / humor

KRÍŽOVKA

OSEMSMEROVKA

V tajničke je meno a priezvisko známej americkej herečky a modelky.

V O J V O D I N A vpíšte 2. časť U P tajničky

príslušník vpíšte IT spolku

vznešený

súhlas

A A J E A O I O V

ujova manželka

S K R L T V T O E T Š V K O E R N R

najmenší interval E ZL

T

V

I

dvaja

opyt. zám.

malá lúka

vyrobený zo srsti epos (skr.)

jeden z prstov

D V I

vozidlo ťahané koňmi obvod

belgické kúpalisko irídium

nie je nová gauss

R Í M I D A L V E Pojmy zo súpisu (všetky majú začiatočné písmeno V) vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostane vám sedem písmen, ktoré čítané radom tvoria názov sviatku v decembri.

v poriadku (angl.) vpíšte OP

Ilustrácia: Dušan Durman

Redaktor motoristického časopisu robí na ulici anketu a pýta sa náhodného okoloidúceho: – Dobrý deň, prosím vás, ako často meníte olej? – Ako často? Nóóó, tak raz za rok? – Raz za rok??? A neškodí to vášmu motorovému vozidlu? – Akému vozidlu? Ja mám stánok s hranolkami. *

veľká plocha poľa polovica plošná jednotka

VALEC VATRA VAVRÍN VEČERA VEKTOR VENCE VERANDA VERŠ VESNA VEVERICA VIERA

VIETOR VÍNO VLADIMÍR VLAK VLASTIVEDA VLČIAK VOJLOVICA VOJVODINA VOLOVINA VRETENO VÝŠKA

podá gram najväčší hud. nástroj

jas

A A V E N C E L N

nečas

čiernohorské kolo

ekologický (skr.) soľ (srb.)

I A E A

ono

božstvo

popri

I

K V A T R A O A C

nula druh revolvera

S

volt

otec (arch.) rieka v Rusku

včas (srb.)

I V N

liter

druh lyrickej skladby lata

vykúpalo

I V R Í A

E V E Č E R A C D

vytekanie

vpíšte ÁN 1. časť tajničky

Ý E L

V V O V L E

vpíšte BO ž. meno

citoslovce smiechu

tabuľa na vystavovanie

autorka: Anna kosením Bičia- upraviť rová

L O N V V K R N R

Viete, čo spieva PSY, keď odkladá stan? – No a kam dam stan! * Áno, alkohol je škodlivý a zabíja, ale nesmieme zabúdať na to, že koľko ľudí sa vďaka nemu narodilo... * Hadie mláďa príde zo školy a ihneď sa pýta otca: – Tati? – Áno, synček? – Prečo nemáme nohy? – Takže, je to evolúcia. Z malého mikroorganizmu sa začal postupne vyvíjať väčší. Každý živočích sa vyvíjal inak. U niektorých sa vyvinuli nohy, u niektorých nie... Keď otec po desiatich minútach dohovoril, opýtal sa syna: – Už to chápeš, synak? – Prepáč, môžeš to zopakovať? Zasekol som sa pri slove elovúcia...

* Učiteľka povedala žiakovi, aby si sadol do prvej lavice. A žiak jej odpovedá: – Jój, zase vás budem vidieť v HD. * Janko v škole plače. Príde k nemu učiteľka a hovorí: – Prečo plačeš, Janko? – Pred školou sa pán riaditeľ šmykol a zlomil si nohu... – Ale netráp sa, veď on sa rýchlo uzdraví. – Ja viem, ale všetci to videli, len ja nie. * Pani profesorka biológie skúša žiakov. – Jakub, ako sa menujú zvieratá, ktoré žerú byliny? – Tak bylinožravce. – Výborne. Anka, ako sa volajú tie, ktoré žerú mäso? – Asi mäsožravce. – Výborne. Ako sa menujú tie, ktoré

Osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme zo Vzletu z roku 1999. Rozlúštenie z predchádzajúceho čísla: mimóza.

žerú všetko, Jožko? – Verím, že pažravce. * – Oci, naozaj mi ten iPad priniesol Ježiško? – pýta sa Jožko otca. – Ale, samozrejme. A čo ťa to napadlo? – No, tak asi dobrú chvíľu stojí pri domových dverách a chce tretiu splátku. * Zajačik vojde do cukrárne, objedná si dva banány a mrkvový džús. Džús vypije a banány na veľký údiv predavačky si strčí do uší. Príde druhý deň a zopakuje to isté. Tretí deň predavačka to už neznesie a povie mu, že banány sa minuli. – Tak mi dajte dve mrkvy a pomarančový džús. Džús vypije a mrkvy si strčí do uší. Totálne vykoľajená predavačka sa ho pýta: – Prečo si strkáš tie mrkvy do uší? – Keď nemáte banány... december 2013 |

vzlet 21


film

Réžia: Robert Luketic Hrajú: Liam Hemsworth, Gary Oldman, Harrison Ford, Amber Heard, Richard Dreyfuss

R

očne sa celosvetovo vyprodukuje na desaťtisíce filmov a hoci pozeráte iba filmy z anglofónnych štátov, často je veľmi ťažké vybrať si film na skrátenie jesenného večera. Jednou zo stratégií, ktorou sa najčastejšie riadime je, že si pozrieme krátky obsah deja, kto vo filme hrá a prípadne čo predtým natočil jeho režisér. Mená známych hercov nás často presvedčia, aby sme sa na film pozreli a niekedy – ako je to v tomto prípade – človek sa nemôže prestať čudovať, prečo vlastne tí ľudia vôbec zobrali takéto roly. Adam Cassidy (Liam Hemsworth) pracuje s kamarátmi pre firmu, ktorá vyvíja nové technológie. Po neúspešnej prezentácii svojho vynálezu, neľútostný šéf Nicholas Wyatt (Gary Oldman) vyhodí celý Adamov tím z práce. V nasledujúci deň však hneď vydiera veľmi ambiciózneho Adama, čím ho prinúti, aby pracoval pre neho ako priemyslový špión v konkurenčnej firme. Adam sa veľmi rýchlo dostáva na najvyššie pozície, dáva sa dokopy s jednou zo zamestnankýň Em-

Dej filmu je založený na bestselleri Paranoia, ktorý napísal Joseph Finder. Podľa krátkeho obsahu a názvu filmu by sa mohlo zdať, že ide o napínavý thriller, ale film s napätím nemá takmer nič spoločné. Prečo sa hocičo vo filme stáva, nemá väčšinou vôbec logiku. Scény nie sú dopovedané, motivácie postáv v kľúčových okamihoch nie sú zreteľné, a aj keby si ich divák mohol teoreticky domyslieť, nie sú natoľko zaujímavé alebo napínavo podané, aby sa vôbec o to snažil. To, čo je aspoň jediný plus podania deja v tomto filme je, že v nelogickosti je konzistentný od začiatku až do konca. Na momenty, napríklad keď sa hlavná postava rozpráva s agentami FBI a zistí, že je neustále sledovaný alebo keď šéf jednej firmy hovorí o vzťahoch s konkurenčným šéfom, sa zdá, že by film mohol nabrať trochu na dramatickosti, dynamike a že by mohol zaujať obecenstvo. Medzitým, takéto momenty prejdú za okamih a len ak ste prinútený o filme detailnejšie uvažovať, tak si spomeniete, že asi štyrikrát ste sa na minútku zavrteli v kresle a

Amber Heard, Harrison Ford a Liam Hemsworth

mou Jennings (Amber Heard) a stáva sa obľúbencom šéfa Jocka Goddarda (Harrison Ford). Aj keď sa mu život na vysokej nohe veľmi páči, predsa niekedy zápasí s etickými otázkami svojej úlohy. Najviac ho ale motivuje vedomie, že sa dal do nebezpečnej hry, kde nejde len o peniaze, ale aj jeho bezpečie, ako aj o životy jeho rodiny a kamarátov.

22 vzlet | december 2013

zbystrili pozornosť. Vďaka takýmto scénam to však vypadá, že v knihe (ktorú som nečítala, tak nemôžem úplne objektívne posúdiť) asi boli napínavé momenty, ale scenáristom sa z nich, žiaľ, nepodarilo nič dostať do filmu. Vizuálne je film urobený korektne, a preto aj dobre zostrihaný trailer môže diváka oklamať o kvalite. Strih samotného

filmu už nedáva taký dobrý dojem. Scény na seba nenadväzujú, či už z pohľadu časovej alebo jednoducho logickej postupnosti. Akčná scéna úteku je prakticky nedokončená a za ňou nasleduje scéna, ktorá sa podľa všetkej logiky mala odohrať vo filme už pred 20 minú-

tami. Ďalšie nelogickosti sú v princípoch ako funguje priemyselná špionáž, ako aj v tom, že využívané technológie, ktoré vidíme vo filme, sú futuristické, pokým technológie záujmu na druhej strane sú veľmi podobné tomu, čo už používame. Na základe niektorých chýb vo filme by sa zdalo, že ho už nemá čo zachrániť a ani pokaziť. Stáva sa však, že zlé filmy sú úspešné len preto, že majú nejakú základňu fanúšikov alebo vďaka tomu, že sa nám aspoň zdá, že to herci zachraňujú. Tento film je však dôkazom, že ani výborní herci nerobia dobrý film. Áno, Gary Oldman a Harrison Ford sú dobrí herci a na ich spoločné scény sa dá pozerať, ale nič to na kvalite filmu nepridá. Obsadení sú vo vedľajších rolách a aj keď sú výkony dobré, nie sú revolučné. Vzhľadom na ich reputáciu človek dokonca uvažuje o tom, či scenár (až na svoje scény) pred podpísaním zmluvy vôbec čítali. Do hlavnej roly bol obsadený mladý Liam Hemsworth, ktorý si už zahral vo vedľajších rolách v niekoľkých známych filmoch (napríklad Hunger Games). Ak jeho výkon v tomto filme mal odštartovať jeho hereckú kariéru, obávam sa, že si narobil viac škody ako úžitku. Jeho výkon je nevýrazný, nepresvedčivý, bez života a vôbec dosť zlý. Áno,

pán Hemsworth má možno výzor, ktorý by do kina na ľahkú romantickú komédiu nalákal nejaké tínedžerky, ale neukázal nám, že by herecky na hocijaký iný žáner mal na to, aby zvládol hlavné roly. Po tomto filme by asi musel nájsť veľmi dobrého režiséra, ktorý by mu veril, profesionálne ho dotvoril a vyťažil z neho čo najviac (ak tam niečo je), aby niekto v budúcnosti riskoval kariéru a ponúkol mu rolu vo svojom filme. Ako som v úvode hovorila, jedna z taktík pri vyberaní filmu je aj meno režiséra. Najlepší film Roberta Luketica bol jeho debut Legally Blonde pred dvanástimi rokmi. Odvtedy točil menej známe, priemerné romantické komédie, ktoré neboli stratové a niektoré aj dobre zarobili. Vidno, že ide o režiséra, ktorý má skúsenosti s romantickými filmami, lebo romantické scény sú celkom pekne natočené, aj keď v rámci celého filmu sa tratia a nie sú veľmi potrebné. Síce pán Luketic sa už skôr snažil presunúť do iného žánru filmom 21, ktorý bol komerčne úspešný, Paranoia mala byť asi aj pre neho zlomovým bodom, niečím, čo by ho posunulo ako režiséra vpred. Určite sa tak nestane, lebo okrem toho, že je vizuálne korektný a že, aj keď je neuveriteľne predvídateľný a nedynamický, predsa vás neunudí k smrti, tento film nemá iné prednosti. Film mal premiéru pred asi 3 mesiacmi, ale nedostal sa do mnohých kín práve preto, že už prvý víkend zarobil veľmi málo a celkovo (asi aj vďaka sile zdieľania názorov po internete) nezarobil ani jednu pätinu svojho rozpočtu. Neprekvapí ani to, že film u kritiky získal veľmi zlý ohlas. To, že sa tvorcom nepodarilo vytvoriť napínavý thriller, ktorý sme očakávali, najlepšie vystihol kritik Stephen Holden, ktorý poznamenal, že by film mal byť premenovaný z Paranoia na Slightly Worried (čiže: Mierne znepokojený). Paranoia rozhodne nie je film, ktorý by nejako zaujal, ktorý by si divák zapamätal alebo ktorý by ho pobavil. Je to skôr film, na ktorý sa človek pozrie, ak na TV nie je nič zaujímavé, nemá nejaký iný film po ruke a chce si skrátiť večer. Ak už nie je veľmi neskoro večer a nie ste unavení, tak pri ňom asi nezaspíte a po dopozeraní nebudete nadávať, že by ste niečo nepochopili, ale určite to nie je film, ktorý by mal byť vašou prvou voľbou. Stanislava SLÁDEČEKOVÁ


film

#SamoKažem – prvý regionálny webový seriál pre mladých S

kupina mladých ľudí z viacerých balkánskych krajín v spolupráci so štúdiom Tuna Fish tejto jesene začala inovačný a na tomto území jedinečný projekt pod názvom SamoKažem (čiže: Iba hovorím). Ide o prvý webový seriál pre mladých realizovaný zo strany mladých ľudí, ktorí sa zoznámili celkom náhodou počas jedného leta a zostali priateľmi. Pochádzajú z krajín, ktoré sa navzájom hraničia jedna s druhou, ale ich obyvatelia nejako neradi prechádzajú tie hranice. Keď sa však niekoľko dievčat a mladíkov z tých krajín stretne, uvedomia si, že majú tie isté sny a obavy a celkom si rozumejú napriek tomu, že hovoria inými jazykmi. Ich zoznamovanie sa a kamarátenie zaznamenali v 26 krátkych (5-minútových) „vebizódach“ s titulkami v srpskom, albánskom, macedónskom a anglickom jazyku. Prvá „vebizóda“ hovorí o tzv. smart mob akcii pod názvom Buđenje, ktorá sa začiatkom novembra 2013 v istý čas odohrala

v Belehrade, Sarajeve a v Skopje. Tím SamoKažem zaznamenal zhromažďovanie sa vyše desiatok ľudí, ktorí spolu s hercami seriálu v pyžamách a županoch s kobercami a vankúšami najprv robili rannú rozcvičku, umývali si zuby a vyzývali ľudí, aby sa im pridružili v prebúdzaní, potom spoločne driemali na dlážke veľkého nákupného strediska. Verejnosť na to odpovedala fotografiami, na ktorých boli zaznamenané veci a priestory z rôznych miest na Balkáne, ktoré podľa mienky autorov fotiek treba „prebudiť“, čiže zlepšiť. Tento seriál možno pozerať iba na internete, a to na YouTube, Facebooku a na oficiálnej stránke samokazem.org, na ktorej

Správy zo sveta filmu 17. FESTIVAL EURÓPSKEHO A NEZÁVISLÉHO FILMU EURO-IN FILM trvá od 4. do 28. decembra 2013 v Kultúrnom centre v Novom Sade. Program zahŕňa projekcie vyše 250 filmov rozdelených do viacerých tematických cyklov: Maen stream (filmy odmenené na významných tohtoročných festivaloch –

móda

O

Seriál SamoKažem bol nedávno nominovaný na prestížnu cenu Satellite v kategórii originálnej krátkej formy. Túto cenu udeľuje medzinárodná novinárska akadémia IPA, ktorej členovia sú renomovaní novinári z oblastí tlačených, rozhlasových, televíznych a nových médií. Slávnostné udeľovanie cien Satellite bude 9. marca 2014 v Los Angeles. sa možno aj osobne zmieniť o aktuálnych otázkach a problémoch, ktoré trápia mladých ľudí (sekcia KažiTi). Seriál režírovala Jelena Gavrilović a mladí herci sú Milena Stanić, Mladen Sovilj, Ana Mandić, Ana Stojanovska, Davor Golubović a Bujar Ahmeti. Soundtrack zahŕňa pestrý výber hudby, takže možno počuť skladby, ktorých autormi sú Vudu Popaj, Stray Dogg, Vlade Georgijev alebo Prti Bee Gee. jm

December

nedlho uplynie i posledný mesiac tohto roku a našu stenu ozdobí nový kalendár. Ale naplno si užijeme najmä koniec decembra, ktorý vyprevadíme v dobrej nálade a s hudbou. Novoročnej nálade pridá i sviatočné rúcho, tentoraz v podobe trištvrťových bavlnených šiat, doplnených tylom a nášivkami. Mgr. art. Iveta JELINEK

Berlín, Benátky, Cannes, Sundance), Nordická panoráma, Nový francúzsky film, Súčasný turecký film, Súčasný talianský film, Súčasný izraelský film, Animanima, Dokumentárne perly, Portréty, Srbský fantastický film, Nikola Tesla – záhada a inšpirácia… Súčasťou festivalu je program pod názvom Ako kedysi, v rámci ktorého filmy budú premietané starými projektormi, tiež je zaplánovaná tvorivá dielňa na tému filmovej fotografie. Viac informácií: euroinfilm.rs december 2013 |

vzlet 23


hudba Portrét: PEKINŠKA PATKA

Plytkou poéziou proti monotónii N

ako na inovačnú pedagogickú a budove nové vystúpenie skupiny prácu so študentmi. Nikto Elektrotechnickej školy je osudové podľa mienky netuší intenzitu odkazov v Novom Sade roku 1994 tradičných rockových anarchistických vzorov (Sex svetlo sveta uzrel grafit s novinárov, ktorí sú aj naďalej Pistols, Ramones, Buzzcocks, odkazom: Čonta, prosím pod prísnym dozorom The Stranglers), ktoré sa ťa, vráť sa! Nebojša Čonkić systému. skrývajú za akademickým mi neprednášal ani jeden Samozrejme, toto nebola pohľadom profesora Čonkića. predmet, ale som o ňom prvá punková skupina vo dobre vedel vďaka vtedajšej Juhoslávii. rovesníkom, ktorí Pred ňou boli Paraf boli nevyliečiteľne z Rijeky a Pankrti infikovaní punkom. z Ľubľany. Vedomý Obľúbené voľné si tejto skutočnosti, aktivity na prestávkach Čonkić pred („pripáľ cigaru cigarou” novinármi vyhlasoval, a „skrúcaj fľašu, kým že Pekinška sa nevyprázdni”) sme patka je vlastne zvyčajne dopĺňali záchrancom prehnitej kecaním na rôzne juhoslovanskej témy a jednou z nich scény a „prvým bol aj nezvyčajný punkovým bandom v profesor s postavením cyrilike“; Titova doba rockovej hviezdy mu predsa nijako v našom mestečku. nedovoľovala povedať: Do práce chodieval „prvý pravoslávny oblečený pohodlne a punk“! V zákulisí v obnosenom odeve, verejnej mienky sa už ale považovali ho dlho povrávalo proti za príliš prísneho uzavretému ovzdušiu profesora. Ak ste uňho Plitka poezija (1980) našej vtedajšej mali opravnú skúšku vlasti. V Slovinsku Pekinška patka (názov alebo ste si priali mať vyššiu a Chorvátsku totiž vládol skupiny vznikol narýchlo známku, odniesli by ste mu uvoľnenejší vzťah voči a nemá nejaký prenesený kazetu, jeho platňu alebo naštrbenej socialistickej význam; jedinou asociáciou aspoň makovú štrúdľu, aby samospráve. Keby sa náhodou je to, že dve písmená P ste ho udobrili. Čonta sa Pankrti alebo Paraf objavili pripomínajú slovo punk) múdre vyhýbal pozvaniam na v Belehrade, pravdepodobne sa ustálila v zložení: Čonta, odchod do „oslobodzovacej by ich poriadne pootĺkali Sreta, Cila, Bora vojny“ a roku 1992 sa a Brča. Energické odsťahoval do Kanady. a provokačné Červený grafit ešte dlho vystúpenia začínajú skrášľoval vyblednutú žltú rozvirovať prach fasádu a často rozveseľoval v médiách. Koncert moje bezcieľne túlania po v novosadskom Štúdiu meste. 24 koncom roka 1978 Legenda sa formovala sa prerušuje, lebo nevinne a príliš naivne. „zmizla elektrina“; Pôvodom z bohatšej rodiny v nasledujúcom roku nadpriemerný študent v Stepanovićeve elektrotechniky odchádza v Deň oslobodenia roku 1978 do Londýna, kde mesta Čonta fúka do ho osvecuje a fascinuje prezervatívov pred koncert skupiny The prvobojovníkmi z NOB. Clash a punkové hnutie. Počas vystúpenia v Pochopiac, že mu bifľošské rámci podujatia Leto dni študovania neumožnia na Adi fanúšikovia život, aký si žiada, vracia sa do sa vrhajú na loďku rodiska s  úmyslom zaspievať a takmer ju potápajú. v bande a nahradiť všetko, Po tomto incidente čo premeškal. Spočiatku Strah od monotonije (1981) Stane Dolanc to pôsobí mladistvo (juhoslovanský sympaticky a pripomína komunistický politik ešte jeden začiatočnícky a celkom určite by ich slovinského pôvodu – pozn. príbeh: prvý koncert odviedli do basy. Patka však prekl.) sa prihovára jednému na Mašinci pred štyrmi bola bližšia režimovému vojvodinskému politikovi nadšencami, pravidelné stredisku a dostala sa do slovami: Gde si, pankeru! (B. vystúpenia v telocvični nemilosti vedúcich elementov Mijatović, NS rokopedija, Elektrotechnickej školy. ako spoločensky nevhodný Nový Sad 2005). Každé Vrchnosti sa na to pozerajú jav, ktorý ohrozuje nevinnosť

24 vzlet | december 2013

Titovej mládeže. Na druhej strane mladí oduševnene privítali prvú verejnú „vzburu“ v tejto časti Juhoslávie. Po meste sa objavili grafity s odkazom: Čonta je boh! Zúfalá Nebojšova stará mať sa darmo snažila zotrieť jeden z tých nadpisov zo steny Hudobnej školy. Keďže ich PGP RTB očakávane odmieta, Patka uzaviera zmluvu s vydavateľstvom Jugoton po vystúpení v záhrebskom klube Lapidarium. Prvý singel Biti ružan, pametan i mlad / Bela šljiva (1979) sa predal v náklade viac ako 30 000 výtlačkov a umožňuje im nahrávanie debutového albumu. Vydanie Plitka poezija vychádza roku 1980 s oneskorením skrze Titovu chorobu. Tieto skladby sú lyricky skutočne „plytké“ po členky (pri Ramones to však nikomu neprekážalo!). Šestnásť piesní sa tematicky zameriava hlavne na rebelantstvo a sex, takže svedomití cenzori ani tentoraz nezlyhali (názvy piesní Šta je zbližilo nas, Poderimo rock, Bela šljiva, Ori ori...). Špecifický zvuk surových (clean) gitár, napumpovaný pekelným lomozom bubnov vôbec sa nepodobal na distorzie vzorov zo Západu. Hádam preto zlé jazyky nachádzajú dôvod ocharakterizovať skupinu ako „imitáciu punku“. Potreboval som dosť času na to, aby som taký zvuk vnímal ako neopakovateľný a jedinečný. Odlišuje sa od všetkého iného na domácej scéne a samým tým je, hoci aj „plytký“ – celkom autentický. Po zverejnení debutu ignorovanie zo strany „siedmej sily“ je čoraz intenzívnejšie. Legendárna nahrávka z vystúpenia vo výklade obchodného domu Nork (v obecenstve boli žiaci, ktorí honorárne hrali punkerov!)


zostal skrytý mnoho príprav tretieho, nikdy rokov. Nebojša odpovedá nerealizovaného tak, že na festivale albumu Patky je vznik Grok usporiadanom na legendárnej novovlnovej Novosadskom veľtrhu dark-artovej skupiny verejne spaľuje noviny Luna. Patka odlieta Borba a na vystúpeniach a Čonta sa venúva pred koncom kariéry povolaniu profesora. bezočivo vyvoláva Kompletná diskografia niektorých komentátorov skupiny Pekinška patka časopisu Džuboks. Má (dva dlhohrajúce a tri v úmysle spracovať Hymnu singlové vydania) bola svätého Sávu, ale ostatní roku 1997 znovuvydaná členovia skupiny ho v tom v podobe CD vo (našťastie) nepodporujú. vydavateľstve Croatia V novinách Dnevnik sa Records (Chorvátsko) žiada: Zakázať ich! a roku 2006 vo Vznikajú iné mladé vydavateľstve Multimedia punkové skupiny Records (Srbsko). Toto ovplyvnené Patkou vydanie bolo povšimnuté (Gomila G, Crkveni v médiách a začalo pacovi, Rafal, Tri crna sa hovoriť o tom, že lista...). Mestom sa Patka znovu zahrá začínajú prechádzať v originálnom zložení. Bol punkeri podozrivého som oduševnený tým, že vzhľadu. Zákaz koncertov ich budem môcť vidieť a opovrhovanie v médiách a počuť na festivale Exit Pekinška patka na Koncerte roka 2010 nedosiahli žiadaný (2008). To vystúpenie bolo v Novom Sade (foto: Jana Strakúšeková) príliš energické a zúrivé; efekt medzi mládežou. Niečo podobné sa stalo presvedčil som sa, že výslovnosť, ktorá v takomto v Anglicku, keď sa objavili Sex starý profesor je výborným koncepte pôsobí trochu Pistols. Jeden zo zriedkavých frontmanom. Je to punker, komicky. ľudí, ktorí sa otvorene ktorý sa nehanbí za svoj opovážili obhajovať skupinu, bol Mika Antić, ktorý v tom istom Dnevniku napísal: Mňa do dôchodku a ich treba ešte viac zaktivizovať... V období ich najväčšej popularity Čonta a kamaráti urobia znovu niečo neočakávané. Zloženie skupiny sa mení a povráva sa, že vo verejnosti sa pohybujú oblečení ako šminkeri. Takéto obrátenie sa bolo pravdepodobne výsledkom toho, že členovia skupiny sledovali svetové trendy, ktoré boli skrátka takéto: punk bleskovo zaburácal a zanechal svojich zadychčaných pionierov nad otázkou, kde boli a čo robili. Začali nad tým hlbšie uvažovať a ich tvorba prerástla na tzv. New Wave. Album Strah od monotonije (Jugoton, 1981) je šikovnejšie odohraný vďaka skúseným hudobníkom Na Ex-YU Rock Feste 2012 v Starčeve (foto: Jana Strakúšeková) (Bale, Mare). Toto vydanie je celkom inakšie od Táto vizionárska zmena predchádzajúceho a štýlovo ožltnutý rodný list a dodnes zase nadišla na pichľavú pripomína výraz skupiny spieva polofalošne. Omnoho kritiku. Koncertná prezentácia Joy Division. Čonta spieva presvedčivejšie vystúpenie prebieha takmer bez o témach, od ktorých bol bolo na novosadskom povšimnutia a pomaly sa črtá nakrátko utiekol za pomoci Koncerte roka 2010, na koniec celej rozprávky. Album Plytkej poézie. Počúvajúc ktorom hrali v zložení z Strah od monotonije zostáva túto platňu nevedome albumu Strah od monotonije. naivným predchodcom nám srdce opanúva apatia Predtým roku 2010 odohrali niečoho, čo na začiatku kariéry a mozog otupenosť. Je to niekoľko koncertov omnoho presvedčivejšie volanie človeka, ktorý tuší, že v hlavných mestách bývalých ponúkli skupiny Šarlo nemožno opustiť svoju cestu... juhoslovanských republík, Akrobata a Električni orgazam. obyčajný kruh. Záťaž depresie o rok neskoršie zverejnili Výsledkom neúspešných uľahčuje Nebojšova lalovská online singel, nečakane

slabé spracovanie piesne Un Año De Amor z filmu Pedra Almodovara. V médiách boli protikladné mienky ohľadom opätovnej aktivity skupiny. Mladší novinári boli zrejme spokojní samým tým, že ich mohli vidieť a počuť naživo, pokým starí „priatelia“ hovorili, že ich miesto je už na polici rockových dejín. Čontov útek od syndikátneho spôsobu života bol znovu iba dočasný. Bez ohľadu na podnet, ktorý ich viedol k tomu, aby si nikdy nevšímali mienky iných, ako aj na negatívne kritiky, ktoré ich stále sprevádzali, Pekinška patka v krátkom období svojho jestvovania vplývala na vzhľad domácej scény omnoho viac než mnohé iné skupiny. Ich piesne sú na repertoároch mnohých domácich a zahraničných skupín a stávajú sa hymnami každej nasledujúcej generácie. Niet pochybností o tom, že títo „vinníci“, ktorí nahrali jednu z prvých punkových platní na tomto

území, sú a musia byť nevyhnutnou súčasťou populárneho dedičstva... ... navždy! Branislav Smuk Preklad zo srbčiny: S. L. Poznámka: Článok bol pôvodne zverejnený na webovej stránke www. akuzativ.com.

december 2013 |

vzlet 25


Kovačica, Jarmočisko Vojvodina Pub, 9. novembra 2013

O

d začiatku svojho pôsobenia belehradsko-pančevská skupina Trigger má predpoklady byť populárnou v širších kruhoch fanúšikov rockovej hudby. Skúsení hudobníci, kvalitný ženský spev a autorská zmes rockového a metalového zvuku s chytľavými refrénmi hneď po vydaní prvého albumu Ljubav získali pozornosť zasvätených fanúšikov a novinárov. Väčšia popularita však vystala, ale skupina

JOHNNY MARR:: The Messenger (Warner Bros., 2013)

T

he Smiths boli jednou z najvýznamnejších skupín v dejinách rokenrolu, pod vedením speváka Morrisseya a gitaristu Johnnyho Marra fungovali od roku 1982 do 1987. Po tejto skupine zostali mnohé kultové albumy a hity, spomeňme si len na How Soon Is Now?, Bigmouth Strikes

26 vzlet | december 2013

úporne pokračuje v tvorbe. Medzičasom si vybrali

Again, Panic, Ask, There Is a Light that Never Goes Out... Kým Morrissey po rozpade The Smiths pokračoval s veľmi úspešnou sólovou kariérou, Johnny Marr sa stal súčasťou skupiny Electronic a bol častým hosťom v štúdiu, na albumoch skupín Pet Shop Boys, Oasis, Talking Heads, The The, Billy Bragg a Happy Mondays. V jeho tridsaťročnej hudobnej kariére The Messenger predstavuje Marrov prvý sólový album. Prvé singlové vydania Upstarts a New Town Velocity dali najavo, že Marr vdychuje nový život britskému alternatívnemu gitarovému zvuku. Na albume dominujú Marrove delikátne a melodické gitarové aranžmány, akými sa preslávil pred tridsiatimi

niekoľko známych (ale aj trochu menej známych) rockových hitov z územia ex-YU a prispôsobili si ich vlastnému štýlu, čo možno

rokmi v The Smiths. Aj keď nie je slabým spevákom (Marr je predsa pôvodne gitaristom), jeho hlas je tu trochu v úzadí. Ale ako pesničkár Marr je opravdivým majstrom. Každá pieseň na tomto albume je práve na úrovni toho, čo by sme od Marra očakávali. Perfektné pre rádio, piesne na The Messenger „vchádzajú do ucha“ už pri prvom počúvaní. Pri druhom si ich už budete aj pospevovať. Okrem spomenutých tiež vynikajú piesne The Right Thing Right, European Me, Lockdown, The Messenger, Generate! Generate! Spolu s Marrom na albume hrajú Iwan Gronow (basgitara), James Doviak (syntetizátor) a Jack Mitchel (bubny). Janko TAKÁČ

počuť na vydaní pod názvom Ex. V tomto roku zverejnili dve nové autorské skladby, ktoré budú súčasťou ich nasledujúceho albumu – sú to piesne Ne hrani ljudoždere a Ponor. V kovačickom pube Jarmočisko Trigger vystupovali už viackrát a na nedávnom klubovom koncerte sa predstavili v aktuálnom štvorčlennom zložení (nemajú viac syntetizátor). Zahrali tak svoje piesne, z ktorých najznámejšie sú Jedan dan a Više neće biti nas, ako aj spracované kusy Ena, Kurvini sinovi, Ona se budi, Ogledalo, Coming Up Roses, Did My Time, Enter Sandman... S. L.

skupina z plagátu

EYESBURN Roku 2013 fanúšikovia belehradskej HC-reggae-metal-crossoverovej skupiny Eyesburn mali radosť z nového, v poradí siedmeho albumu pod názvom Reality

Check. V určitom období Eyesburn si urobili prestávku a budúcnosť skupiny bola neistá, pred dvomi rokmi sa však znovu dali dokopy v „orchestrálnom“ sedemčlennom zložení: Nemanja Kojić-Kojot (spev, trombón), Aleksandar Petrović-Alek (bubny; medzičasom na jeho miesto prišiel Dejan Miljković), Vladimir Lazić-Laza (basgitara), Dušan Petrović (saxofón), Aleksandar Nikić-Lale (gitara), Zoran Đuroski-Đura (gitara) a Vukašin Marković (trombón). Vydaniu Reality Check predchádzali singly Sudden Fall a Hold this Way, ako aj dobre navštívené koncertné vystúpenia. Zatiaľ sú nahrané videoklipy Frontline a Time.



Vzlet 10 2013