Page 1

Film

Info-svet

Intel Haswell / Intel Bay Trail PC hry

Hudba

S. A. R. S.


v Novom Sade

Bohatý Komiksovíkend P

Hviezdy domáceho undergroundového komiksu: Sanja & Wostok

3D street-art: Milivoj Kostić-Kole

iatok trinásty, septembrové popoludnie poza Limanský park, pri novosadskom klube Fabrika. Pred samým vchodom valjevský umelec Milivoj Kostić-Kole farbami vytvára zvláštny obraz, ktorý do večera nadobudne podobu 3D-vodopádu umiestneného do vyvýšeného betónového chodníka. Táto vydarená street-artová ilúzia víta návštevníkov 7. Komiksového víkendu. Vnútri sa začala burza komiksov a fanúšikovia kreslených príbehov sa hmýria pri stánkoch so stovkami vydaní. Veľké množstvo nových a starých, domácich a zahraničných, známych a neznámych komiksov neodolateľne láka každého skutočného milovníka deviateho umenia. Niet času nudiť sa. Na stenách a paneloch je nainštalovaná obsiahla výstava s podnázvom Tri generácie súčasného srbského komiksu, na poschodí je výstava prác významného chorvátskeho kresliara Igora Kordeja (jeho kresba je na plagáte tohtoročného Komiksového víkendu), pokým vo vedľajšej miestnosti je kino a premietajú sa napr. filmy s Tarzanom, Cortom Malteseom alebo Tadeom Jonesom... Dueto Wostok-Sanja prezentuje nové vydania kultového undergroundového fanzínu Krpelj, ktorý počíta už viac ako 700 čísel. Sobotňajší deň pokračuje burzou komiksov na pravé poludnie, neskoršie sa začína tvorivá dielňa, prezentuje sa časopis Stripolis a vydavateľstvá Komiko, System Comics, Rosencrantz, Stripos a Deveta dimenzija, ako aj „balkánsky internetový (každo)denník” Strip vesti. Rozprávajú sa, kreslia a vlastné komiksy fanúšikom pripisujú Igor Kordej, Željko Pahek, Darko Perović a Ivica Stevanović. Komiks a hudba sú si dobrými spoločníkmi, navzájom sa dopĺňajú, inšpirujú a ovplyvňujú. Preto sú v programe tiež hudobné koncerty. Hrajú skupiny Multietnička atrakcija (basgitaristom je teraz Nemanja Kojić-Kojot) a Lutke (power-pop formácia, činná od polovice 90. rokov). Na ceste domov znovu prechádzame vedľa vodopádu a v nočnom parku stretáme Kocúra Fritza a Pána Prírodného, Bratov Freakovcov a Druunu... Text a foto: Stevan LENHART

2 vzlet | október 2013

Burza komiksov

Japonský manga-komiks Ikigami v srbskom vydaní Hudobný program: Multietnička atrakcija


Ahoj, kamaráti, v nasledujúcom období navštívime niektoré zo škôl, v ktorých sa číta Vzlet (nedávno sme už boli vo vojlovickej). Chceli by sme sa totiž priamo zoznámiť s čitateľmi, ktorých je najviac medzi žiakmi základných a stredných škôl v našich prostrediach. Pouvažujte nad tým, čo by ste nám chceli povedať, navrhnúť, odkázať alebo ukázať… vzlet

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak • Zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Boris Bílek, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Dušan Durman, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Filip Filip, Marína Horvátová, Teodora Ilićová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Anna Legíňová, Vladimír Lenhart, Vladislava Lovásová, Jasmina Marček, Jasmina Pániková, Stanislava Sládečeková, Andrea Speváková, Jana Strakúšeková, Janko Takáč, Marína Valentíková, Ivana Vereski, Sandra Živkovićová • Grafická úprava: Miroslav Dobroňovský • Jazyková redaktorka: Anna Horvátová • Lektorka-korektorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí:

Báčsky Petrovec • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: vzlet@hl.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporujú: Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie S finančnou podporou

Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

OBSAH

INTRO Komiksovíkend v Novom Sade . . . . . . . . . . . . . . . 2 Z archívu dátumov / Úrovne občianskej spoločnosti . . . . . . 4 Sila odlišností v Novom Pazare . . . . . . . . . . . . . 5 S čitateľmi Vzletu vo Vojlovici . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6

Dovidenia! 

Žiaci kovačického gymnázia v Petnici . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7 Ján Kohút z Kysáča / Dve Martiny zo Silbaša . . . . . . 8 Z petrovského gymnázia . . . . 9 Denník dobrovoľníkov: Oslo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10 Sehee z Južnej Kórey / Listujeme v Slovníku cudzích slov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11 Vaša tvorba . . . . . . . . . . . . . . . . 12 Story . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13

7. NOVOSADSKÝ KOMIKSOVÝ VÍKEND sa usporiadal v dňoch 13. a 14. septembra v organizácii ŠKC a prilákal pekný počet milovníkov deviateho umenia. Program zahŕňal veľkú burzu komiksov, výstavy, rozhovory, tvorivé dielne, street-art a hudobné koncerty. Prítomný bol aj Vzlet a ponúkame exkluzívnu reportáž na strane 2.

Rozlety / Rozlety+ . . . . . . .14-15 Zóna deviateho umenia: Comixiade . . . . . . . . . . . . . . . . . 16 PC hry: The Scarecrow / Knihy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17 Komiks: William Henrich . . . . 18 sl

Info-svet . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19 Horoskop / Zaujímavosti . . . . 20

NAVŠTÍVTE www.vzlet.rs !!

Enigma / Humor . . . . . . . . . . . . 21 Film: Letné sci-fi alebo ako bude vypadať zánik spoločnosti . . 22 Film: The Colony / Správy zo sveta filmu / Móda . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23 Hudba: DV Nikt / Nové albumy . . . . . . . . . . . . . . . 24

Fotogalérie – Hudba – Film – Info-svet – Mladá tvorba – Rozlety – Story – Komiks – Archív vydaní...

Interview: S.A.R.S. . . . . . . . . . . 25 Live reports: Manu Chao / Nové sily: Without Fear . . . . . . 26

Na titulnej strane: Anita Petráková, speváčka v kovačickej hardrockovej skupine Without Fear, o ktorej píšeme na strane 26 (foto: S. L.). október 2013 |

vzlet 3


úrovne občianskej spoločnosti

z archívu dátumov 5. októbra 1713

Právo na súkromie a ochrana osobných údajov

(pred 300 rokmi) narodil sa Denis Diderot, francúzsky filozof, estetik a spisovateľ, jeden z popredných osvietencov encyklopedistov, hlavný redaktor francúzskej Encyklopédie. Vo svojom diele bojoval proti feudálnemu absolutizmu a náboženskému konzervativizmu, významne prispel k vývoju teoretických základov buržoáznej spoločnosti. Denis Diderot zomrel roku 1784.

M

edzi základné práva a slobody občanov patrí aj právo na súkromie a ochranu osobných údajov. Toto právo sa uskutočňuje prostredníctvom špecifickej legislatívy a regulačných inštitúcií. V roku 2008 v Srbsku vstúpil do platnosti Zákon o ochrane osobných údajov, ale aj napriek tomu zneužitie osobných údajov občanov, akými sú meno, rodné a identifikačné číslo,

vidieť drastické príklady nesprávneho použitia osobných údajov občanov, tzv. krádeže identity, keď sú na cudzie meno nakupované veci, založené podniky, alebo v niektorých prípadoch aj spáchané trestné činy. V spoločnostiach, ktoré majú oblasť ochrany osobných údajov lepšie usporiadanú, kopírovanie osobných dokladov je umožnené iba v

neustále stúpa. Okrem toho, že je táto oblasť ešte stále nedostatočne regulovaná, veľkým problémom je aj nedostatok povedomia občanov o tom, komu a kedy zverejňovať svoje osobné údaje. Občania totiž často zdieľajú svoje osobné údaje neoprávneným osobám. Podľa slov komisára pre informácie verejného významu a ochranu osobných údajov Srbska mnohé inštitúcie zhromažďujú osobné údaje mimo zákona, databázy sú slabo chránené a údaje použité na účely, pre ktoré nie sú zhromažďované. Fotokópia osobného preukazu sa veľmi často neoprávnene žiada od občanov, aj keď ide o citlivú informáciu, ktorá bez dostatočnej ochrany môže byť drasticky zneužitá. V posledných rokoch v Srbsku je čoraz častejšie

niektorých prípadoch, a je inak zakázané. Európska komisia neustále pracuje na zlepšení tejto oblasti s cieľom, aby občania získali väčšiu kontrolu nad používaním osobných údajov. V poslednej reforme bolo posilnené „právo byť zabudnutý“, podľa ktorého bude občanom Európskej únie umožnené požadovať odstránenie svojich osobných údajov z databáz spoločností alebo organizácií,

10. októbra 1813

(pred 200 rokmi) narodil sa Giuseppe Verdi, taliansky romantický hudobný skladateľ. Spolu s Richardom Wagnerom sa považuje za najvplyvnejšieho operného skladateľa v 19. storočí. Jeho dielo bolo veľmi populárne už za jeho života a zostáva ním dodnes. Medzi jeho najznámejšie diela patria opery Nabucco, Rigoletto, La traviata, Aida, Othello a Falstaff. Giuseppe Verdi zomrel roku 1901.

10. októbra 1913

(pred 100 rokmi) bola ukončená výstavba Panamského prieplavu (Canal de Panamá). Tento rozsiahly, 77 kilometrov dlhý prieplav prechádza Panamskou šijou v Paname a spája Atlantický oceán a Tichý oceán (cez Karibské more). Otvorenie prieplavu malo veľký význam pre lodnú dopravu, lebo už lode nemuseli ísť dlhou a nebezpečnou cestou okolo Hornovho mysu pri južnom cípe Južnej Ameriky. Cesta loďou z New Yorku do San Francisca sa skrátila z 22 500 km na 9 500 km. Pripravuje: sl

4 vzlet | október 2013

ktoré nebudú oprávnené ich uchovávať. Európsky deň ochrany osobných údajov sa pripomína 28. januára. Osobné údaje, ktoré poskytujeme prostredníctvom internetu, sa taktiež týkajú nášho práva na súkromie a taktiež môžu byť zneužité. Okrem osobných údajov, ako sú meno a priezvisko, bydlisko, rodné číslo a iné, zneužité môžu byť aj naše fotografie a videá (na vytvorenie falošného profilu, fotomontáž a pod.). Predtým než dáme niekomu kopírovať osobný preukaz alebo zverejníme na internete akýkoľvek osobný údaj, potrebné je zvážiť nad možnými rizikami a vedieť chrániť svoje súkromie. S cieľom zvýšiť povedomie verejnosti o právnom rámci upravujúcom súkromie, a to najmä v oblasti ochrany osobných údajov, ako aj poukázať prevádzkovateľom osobných údajov, ako majú plniť svoje zákonné povinnosti, Delegácia Európskej únie v Srbsku a Nadácia pre otvorenú spoločnosť Srbska financovali projekt pod názvom Ochrana osobných údajov ako základné ľudské právo. Súčasťou projektu je aj internetová platforma, ktorá sa zaoberá touto oblasťou: partners-serbia. org/privatnost.

Pripomíname si... 1. októbra – Svetový deň vegetariánov 1. októbra – Medzinárodný deň starších ľudí 4. októbra – Svetový deň zvierat 5. októbra – Medzinárodný deň učiteľov 9. októbra – Svetový deň pošty 20. októbra – Svetový deň štatistiky 24. októbra – Medzinárodný deň školských knižníc 31. októbra – Halloween

Boris BÍLEK


tvorivá dielňa v Novom Pazare

Sila odlišností Záznamy z oblasti, v ktorej sa už stáročia prepletajú rozličné kultúry

P

od názvom Sila odlišností v Novom Pazare sa od 20. do 27. augusta 2013 uskutočnil týždeň kultúrnych podujatí v rámci projektu Zlepšenie bezpečnosti ľudí v juhozápadnom Srbsku. Zorganizované boli tri tvorivé dielne – divadelná, hudobná a fotografická. Účastníci fotografickej dielne mali úlohu obísť a zaznamenať niektoré pamäČavićka tihodnosti a kuća územia typické pre túto

strediskom, ktoré sa vyvíjalo vďaka významnej geografickej polohe, lebo sa nachádzalo na križovatke dôležitých ciest vedúcich do Dubrovníka, Nišu, Sofie, Istanbula, Solúna,

Belehradu, Pešti a Sarajeva. Na týchto základoch vyrástlo moderné mesto s jedinečnou architektúrou, zjednocujúcou všetky predchádzajúce architektonické diela v oblasti, ktorá mestu dáva jeho zvláštny

Výhľad z najvyššej veže Delimeđe

oblasť, akými sú mešita AltunAlem, Haman, mešita Lejlek, Vidikovci, Tržnica, Petrov kostol, Đurđevi stupovi, Ras, Delimeđe, Čavićka kuća, Donji Pešter, Uvac... Novi Pazar je mesto, v ktorom sa už stáročia prepletajú dve rozličné kultúry založené na dvoch svetových náboženstvách – islame a kresťanstve (pravoslávnom) – a ktoré bolo

Alem. Táto perla islamskej architektúry bola postavená v prvej polovici 16. storočia a nachádza sa v dolnej časti starého trhoviska, na ceste ku Kosovskej A je to štýl! Mitrovici a Skopje, čiže Istanbulu. – Kostol sv. Petra a Pavla. Ide Ďalšou pamätihodnosťou je o kostol vybudovaný v tvare mešita Lejlek, ktorá sa nachárotundy, ktorej jadro pochádza dza v strede mesta. z obdobia okolo 6. storočia. Významné stredisko prvéHorné časti boli obnovené ho stredovekého srbského v 9. storočí, keď sa pridala galéria nad Sopoćani vonkajšou stenou, a predpokladá sa, že sa to udialo počas vlády kňaza Časlava. Petrov kostol je najstarší zachovaný kostol Srbov. Monastier Đurđevi stupovi sa nachádza 4 km od mesta Novi Pazar. Tento kláštor dal postaviť Stefan Nemanja roku 1171. Monastier Sopoćani vystaval kráľ Uroš v polovici 13. storočia. Kostol bol postavený a maľovaný v období 1263 – 1268. Vo vnútri kostola sú

V strede mesta

Pešter vždy zvláštne v porovnaní s inými prostrediami v Srbsku. Ako mesto sa po prvýkrát spomína v jednej listine z Dubrovníka v roku 1461. Rýchly rozvoj mesta sa odráža v skutočnosti, že už asi roku 1470 bolo administratívnym

vzhľad. Okrem toho nemožno tu odolať autentickým špéciám, aké sú ramadánsky koláč, káva, mantije, čevapčiči a syr z oblasti

Pešter. Vzhľadom na množstvo mešít v Novom Pazare, svojou krásou a vekom najpozoruhodnejšia je mešita Altun-

štátu sa nachádzalo 8 kilometrov západne od mesta Novi Pazar, na území Tržnica Gradina. Dnes sa pod Starým Rasom chápe predovšetkým monastier Sopoćani, Petrov kostol, Đurđevi stupovi, Crna reka a Končul. Tunajšou kultúrnou pamiatkou mimoriadneho významu je Petrov kostol

Mešita AltunAlem

Portrét zachované vzácne galérie srbskej ikonografie. Monastier Sopoćani spolu s lokalitou Starý Ras boli roku 1979 zaradené do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Fotografie a text: Marína VALENTÍKOVÁ október 2013 |

vzlet 5


s čitateľmi Vzletu vo Vojlovici

Páčia sa im žarty, videohry a hudba V

príjemný septembrový deň sme pobudli v ZŠ Bratstva a jednoty vo Vojlovici a stretli sme sa so žiakmi vyšších ročníkov, ktorí navštevujú hodiny slovenčiny. Sú to: piatačka Jana Mareková, siedmaci Dejan Beška a Martin Marek a ôsmaci Miona Pavlovová a Viktor Beška (ešte jedna piatačka Barbara Holoková bola ospravedlnene neprítomná). S profesorkou Katarínou Lenhartovou Petríkovou mávajú dve hodiny slovenčiny týždenne a jednu hodinu v mesiaci spoločne venúvajú aj nášmu časopisu. Rozpovedali nám o tom, ako sa im darí v škole, čím sa zaoberajú vo voľnom čase a ako sa im pozdáva obsah časopisu Vzlet. Títo žiaci tiež účinkovali v realizácii vojlovického divadelného predstavenia Škaredé káča vojlovické a napísali nám dojmy o ich divadelných zážitkoch...

Viktor Beška obľúbeným predmetom je telesná výchova. Zaoberám sa aj divadlom a folklórom. Vzlet čítam už štyri roky a najviac sa mi páčia rubriky Info-svet a PC hry. Vo voľnom čase hrávam videohry – mám rád najmä futbalové a akčné. Občas si zahrám aj nejakú hru, o ktorej sa píše vo Vzlete. Nerád čítam básne, takže sa mi nepáči rubrika Rozlety. MARTIN MAREK: – Časopis Vzlet sa mi páči, najviac ma zaujíma rubrika PC

DEJAN BEŠKA: – Mám rád matematiku, takže by sa vo Vzlete možno mohli zverejňovať aj zaujímavosti a úlohy z tejto oblasti. Ináč časopis je pekný a celkový obsah je zaujímavý, najprv si prečítam žarty, tiež lúštim krížovku a osemsmerovku. Zapojený som do divadelnej a folklórnej sekcie a vo voľnom čase rád pozerám filmy – najradšej akčné a hororové. JANA MAREKOVÁ: – Zo školských predmetov mám najradšej telesnú výchovu a výtvarnú kultúru, tiež navštevujem hodiny angličtiny a náboženstva, zapojená som aj do divadelnej a folklórnej sekcie. So Vzletom som sa stretala aj predtým,

lebo tento časopis odoberá môj starší brat. Obsah sa mi

Jana Mareková páči, najmä žarty, avšak priala by som si viac príspevkov o móde a o známych osobnostiach zo sveta pop-hudby, akými sú Selena Gomez a Beyonce. S. L.

Na vzletovskej hodine slovenčiny

MIONA PAVLOVOVÁ: – Všetky školské predmety mám rovnako rada a tiež som zapojená do folklórnej

Martin Marek

Miona Pavlovová a divadelnej sekcie. V školení budem pokračovať pravdepodobne v Gymnáziu Uroša Predića v Pančeve. Vo Vzlete sa mi páči všetko, najviac žarty a horoskop. Najprv si prečítam príspevky o známych osobnostiach a taktiež ma zaujíma, čo sa deje v iných školách. Bola by som rada, ak by sa trochu viac písalo o našej škole, avšak viem, že by sme sa ohľadom toho museli aj my trochu viac usilovať. Na vzletovskej hodine slovenčiny spolu s profesorkou listujeme v časopise, každý žiak niečo prečíta a spoločne lúštime krížovku. VIKTOR BEŠKA: – Som výborným žiakom a mojím

6

vzlet | október 2013

hry, avšak rád by som si prečítal aj o nejakých modernejších strategických, akčných a arkádových hrách. Navrhol by som, aby sa okrem rockovej hudby trochu viac písalo o hip-hopovej hudbe. Mám rád tento hudobný štýl a láka ma aj hip-hopový tanec. Na vzletovských hodinách slovenčiny čítame príspevky, potom sa o nich rozprávame a dobre sa bavíme.

ŠKAREDÉ KÁČA VOJLOVICKÉ (SKOS Detvan, na motívy textu Miloša Nikolića, scénografia a kostýmy: Terézia Veberová Oravcová) Keď sme po prvýkrát boli povolaní na skúšku, boli sme veľmi šťastní, že sa znovu zjavíme na doskách, ktoré život znamenajú. Divadlo – muzikál, je to úžasné. Prípravy dlho trvali, ale nám to neprekážalo, aby sme sa na každej skúške pekne pobavili. Viktor a Martin vždy priniesli cukríky, aby sme sa zasladili. Veľký problém sme mali s textom, čiže s výslovnosťou a potrebovali sme odbornú pomoc. Režisérka Terézia poprosila učiteľku slovenčiny na našej škole, aby nám pomohla, čo ochotne aj urobila. Celý tím ľudí pracoval s nami a výsledok toho bola bronzová plaketa na divadelnej prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove. Moja úloha nebola veľká, bola náročná – najprv choreografia, a potom aj labutia pôvabnosť – bolo to treba zdolať. Ale aj napriek tomu mali sme veľkú radosť, keď boli zverejnené výsledky. Miona Pavlovová Skúšky boli výborné, pekne sme sa kamarátili. Zúčastnili sme sa na prehliadke 3 x Ď. Ja som hral Mátohu, ktorá škaredému káčaťu strpčovala život. Bol som veľmi šťastný, keď nám udelili bronzovú plaketu, lebo to bol výsledok našej snahy.

Dejan Beška

Dejan Beška


žiaci kovačického gymnázia

Za novými vedomosťami a kamarátmi do Petnice V

ýskumné stredisko Petnica pravidelne navštevujú aj žiaci kovačického gymnázia. O úspešnosti návštev Petnice poukazuje aj to, že žiačka triedy 4. 1 Tanja Ćulafićová je spolupracovníčkou v oblasti lingvistiky a jej vedecká práca bola zverejnená v zborníku Petničke sveske. V školskom roku 2012/2013 toto centrum navštívilo dvanásť žiakov kovačického gymnázia. Niektorí z nich nám porozprávali o tamojších skúsenostiach...

začiatku druhého polroka v prvej triede. V období od 2. do 8. apríla 2013 navštívila som Petnicu po prvýkrát, bola som na zimnom seminári. Po čase mi oznámili, že ma pozývajú aj na letné prednášky, na ktorých som bola od 9. do 17. júna. Na letný seminár sme si mali pripraviť práce na

VÝSKUMNÉ STREDISKO PETNICA bolo založené v roku 1982. Toto centrum založila skupina mladých výskumných pracovníkov, učiteľov a študentov. Petnica je nezávislá organizácia, ktorá sa zaoberá vývojom vedeckej kultúry, vedeckej gramotnosti, vzdelávania a kultúry. Väčšina programov je určená pre žiakov stredných škôl. Možné je uchádzať sa o účasť na jarnom, letnom, jesennom a zimnom seminári. Niekoľkokrát v priebehu roka Petnica tiež organizuje programy pre žiakov základných škôl a špeciálne kurzy pre učiteľov základných a stredných škôl. Programy zahŕňajú širokú škálu seminárov v oblasti prírodných, sociálnych a technických vied.

Anna-Mária Babincová, 3. 3: – Do Petnice chodím od prvej triedy gymnázia. V tomto roku som teda bola už medzi staršími účastníkmi seminárov. Mladší účastníci sa najprv bližšie zoznamujú

so smerom, dostávajú ľahšie úlohy a hlavne sa učia o metodológii písania vedeckovýskumnej práce, kým sa starší už zaoberajú realizáciou a samým výskumom. Oblasť, ktorej sa venujem už dva roky, je lingvistika. Jazyk je teda prevažne to, čo ma zaujíma. V Petnici som sa naučila, že veľmi dôležité je byť usilovný, vytrvalý a úplne sa venovať tomu, na čom sa pracuje. Medzitým Petnica je tiež miestom, kde spoznávaš mnoho nových ľudí a je tam nadostač času a prostriedkov na zábavu, čo nás neraz vzďaľuje od práce na projektoch. Ten, kto Petnicu nezažil, naozaj nevie, o čo prichádza.

Alexandra Hlavčová, 2. 3: – Zúčastnila som sa na seminároch vo výskumnom stredisku Petnica, smer lingvistika. Prihlásila som sa na

rôzne témy – mojou témou bola afázia, a potom sme tie práce prezentovali... Rada by som Petnicu navštívila znovu a mám nádej, že ma povolajú, v prípade, že nie, skúsim sa uchádzať o nejaký iný smer... Petnica mi poskytla nových priateľov, s ktorými som zostala v kontakte, ale, samozrejme, aj nové vedomosti. Zaujímavé bolo aj to, že sme sa učili čínsky jazyk. Celkové dojmy sú super, Petnica je miesto, ktoré treba navštíviť.

Adrián Poliak, 2. 3: – Výskumné stredisko Petnica som navštívil zatiaľ iba raz. Uchádzal som sa preto, lebo môj starší brat mi hovoril, že je to super miesto

giu, antropológiu, logistiku a ekonómiu, ktorá ma veľmi bavila... Bol som veľmi rád, keď som dostal pozvanie na zimný seminár. Tieto oblasti, ktoré sú témou seminára, ešte nespracúvame v škole, a tak som na letnú časť nebol pozvaný – prednosť mali starší žiaci... Hoci som bol v Petnici iba jeden týždeň (od 26. marca do 1. apríla 2013), získal som mnoho. Nových kamarátov a vedomosti z ekonómie, tiež som sa oslobodil strachu z verejného prejavu. Petnicu by som rád navštívil znovu, mám v pláne uchádzať sa aj v tomto školskom roku na seminár z oblasti antropológie. Dojmy sú výborné, iné ani nemôžu byť.

Želko Garafiát, 2. 3:

a zároveň som sa chcel lepšie zoznámiť so spoločenskými vedami. Zúčastnil som sa na seminári sociálnych a humanitných vied. Je to seminár, ktorý zahŕňa spoločenské vedy: psychológiu, socioló-

– Rád získavam nové vedomosti a nových priateľov. Keď sa nás opýtali, či náhodou nechceme navštíviť Petnicu, povedal som, že hej... V Petnici som bol dva razy, na zimnom seminári (od 2. do 8. apríla) a na letnom (od 30. júna do 9. júla 2013). Navštívil som prednášky z oblasti geo-

-vied. Zimný seminár bol zameraný hlavne na prednášky, kým počas letnej časti sme mali aj terénne práce, čo bolo veľmi zaujímavé. Na letný tábor som si mal pri-

praviť prácu na tému veľkého vymierania, o dinosauroch. Terénne práce zahŕňali vypracovanie náčrtov okolia, odoberanie vzoriek skál a podobne. Naučil som sa používať geologický kompas. V podstate všetko, čo som sa naučil, bolo nové a upevnil som si aj vedomosti o skalách. Chcel by som navštíviť Petnicu aj na ďalšom seminári... Anna-Andrea Holíková, Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici október 2013 |

vzlet 7


talenty

Pri tvorbe iba s citom

Charlie Sheen

Mladý kresliar Ján Kohút z Kysáča vytvára portréty populárnych osobností

K

aždý z nás už ako malé decko bol umelcom a ani sme o tom nevedeli. Sú to zvyčajne obyčajné detské čarbanice, ktoré si niektorí rodičia zachovávajú na pamiatku. Postupne sa z obyčajných kresieb stávajú umelecky dobre spra-

záujem o takýto druh umenia. Pred niekoľkými mesiacmi začal svoje kresliarske aktivity natáčať kamerou a svoje prvé videozápisy zverejnil na internetovom portáli YouTube, kde získal slušný kus podpory.

Ján Kohút, autor vydarených kresieb cované diela, až sa nejeden ich autor stane známym umelcom. Takých kresliarov je na svete mnoho a aj v našom prostredí je ich nadostač. Tentoraz hovoríme o uhľokresbe, čiže o umeleckej technike znázornenia obrazov a prejavov ceruzou, perom, pastelom... Ján Kohút z Kysáča, žiak 3. ročníka Strednej dopravnej školy v Novom Sade, od malička prejavoval záujem o kreslenie. Nie div, že sa jeho výkresy už počas školenia v Základnej škole Ľudovíta Štúra vystavovali na rôznych školských alebo podobných výstavách, čo hovorí o tom, že už (školskí) výtvarní pedagógovia spozorovali v mladom chlapcovi nadanie a

– Moje výtvarné začiatky si všimla najprv moja mama, od ktorej som aj zdedil tento talent. Aj ona tvorí od malička a dnes je už skúsenou kresliarkou, – hovorí Ján Kohút. – Keď som začal chodiť do základnej školy, tak som zo strany učiteľky a tiež spolužiakov dostával veľkú podporu. Takže ten (pomenujme ho tak) talent sa prejavoval postupom času. Ktoré sú dejiská vystavovania tvojich prác? – Svoje práce som vystavoval ako žiak vyšších ročníkov v základnej škole na takmer všetkých slávnostných programoch, ako napr. Deň školy a pod., tiež sa moje výkresy zasielali na súťaže

na Slovensko, do Ruska, ale aj na mnohé súťaže tu v Srbsku a v regióne. V tomto období sa venujem kresleniu portrétov a kamarát mi navrhol, aby som postup tvorenia svojich prác nahrával a zverejnil na internetovom portáli YouTube. Ako som to urobil, o niekoľko dní sa návštevnosť na mojom kanáli zväčšovala, a tak som tam pridával aj ďalšie práce. Napríklad venoval som sa tvorbe portrétu Stanije Dobrojevićovej a hneď na nasledujúci deň na webových stránkach časopisov ako Blic, Telegraf, Alo! či 24 sata Rihanna sa objavil článok s videom a fotkou. Používaš nejakú špeciálnu techniku? Aké motívy znázorňuješ? – Nepoužívam nijakú špeciálnu techniku. Snažím sa najmä aby sa výtvor na papieri podobal prírodnej podobizni toho, čo som si vopred premyslel, že stvárnim. Kreslím iba s technickými ceruzami. Najviac sa venúvam portrétom známych či menej

známejších osobností. Často také idey mám počas vyučovania v škole a tak – ako hádam aj každý iný žiak – mám tie posledné strany v písanke pokreslené. Však sa to sluší žiakom, nie?

Máš nejaké hobby, ktorému sa venuješ okrem kreslenia? – Začal som sa venúvať basketbalu. Rád cestujem, takže tie chvíle mimo oddychu využívam aj na fotenie prírody. Ide hlavne o umeleckú fotografiu a najradšej fotím ranné brieždenie či

západ slnka. V škole mám najviac rád technické kreslenie. Ak sa pozeranie amerických seriálov a filmov tiež môže nazvať nejakým koníčkom, tak v tom som tiež veľmi dobrý, zbožňujem ich.  Niečo na záver… – Aj keď mi hovoria, že som umelcom, ja to tak nevnímam. To, čo vytváram, teda kreslím, je iba mojím koníčkom! Za rozhovor ďakuje Ivan Klinko

v Silbaši

Najlepšie kamarátky – s rovnakými menami a záujmami D ve šiestačky Martina Čobrdová a Martina Miksádová v Základnej v školskej knižnici škole bratov Novakovcov v Silbaši nielenže majú rovnaké krstné mená a rovnaké záujmy, ale sú i najlepšie kamarátky. Martina Čobrdová a Martina Miksádová sa začali kamarátiť ešte v škôlke, teda už vtedy ich kamažiakov zo Silbaša, ako i srbských zo rátstvo získalo aj prívlastok najlepsusednej osady Parage, ale dievčatá šie. A tak priateľstvo pokračovalo. Slovenky sú iba tieto dve Martiny. V triede majú slovenských spoluSvoju triednu profesorku Marienu

8 vzlet | október 2013

Surovú, ktorá v tejto škole učí slovenský jazyk, si veľmi obľúbili. Dve Martiny sú usilovné žiačky a ako piatačky sa zúčastnili na niekoľkých súťažiach z rôznych predmetov. Na medziobecnej súťaži zo slovenčiny v Selenči Miksádová obsadila druhé miesto, kým Čobrdová štvrté. Obidve mladé Silbašanky si vedomosti tiež vyskúšali na súťažiach z biológie a matematiky, Čobrdová aj z dejepisu a techniky, pokým v oblasti športu ju veľmi potešilo získané druhé miesto na volejbalovom turnaji v Báčskej Palanke.

Dievčatá si z predmetov obľúbili slovenčinu, matematiku a telesnú výchovu a Martina Čobrdová má veľmi blízko aj k dejepisu. Zapájajú sa aj do školských sekcií. Obe Martiny sa rady kamarátia s knihami – okrem povinnej literatúry vždy si nájdu čas i pre iné knihy. Sú aj čitateľkami nášho mládežníckeho časopisu Vzlet, ktorého rubriky vždy zaujmú ich pozornosť. Školských povinností majú neúrekom, ale predsa vďaka dobrej časovej organizácii sa môžu venovať aj svojim záľubám. Martina Čobrdová voľné chvíle trávi pri obľúbenom športe – volejbale. Martina Miksádová si tvorivé schopnosti neraz vyskúša vo vytváraní nových účesov, ale v budúcom povolaní seba vidí ako profesorku slovenčiny, keďže si tento predmet veľmi obľúbila. Jaruška FERKOVÁ


(aj) v petrovskom Gymnáziu Jána Kollára

Kros RTS N

a našej škole a taktiež na iných školách v Srbsku tradične prebieha Kros RTS. Tohtoročný kros sa konal 20. septembra 2013 so začiatkom o 10. hodine. Ukončila sa výučba hodín a všetci sa pripravovali na

beh za zdravím, ale niektorí sa chystali aj získať ocenenie. Profesori určili dráhy okolo Gymnázia Jána Kollára a petrovskými ulicami. Pre dievčatá bola určená dráha od 600 do 800 a pre chlapcov 800 do 1 000 metrov. Najrýchlejší maturanti

boli Helena Ambrošová, Jelena Krajnovićová, Irena Ilićová, Beňamín Kreko, Branislav Benka a Stefan Milojković. Nasledovali tretiaci a z nich boli najrýchlejší Alexandra Papová, Ľudmila Ragová, Denisa Miháľová, Benjamín Kunčák, Ivan Francisty

návšteva Nitranov v Báčskom Petrovci

Kamarátenie nadovšetko Ž iaci nášho petrovského Gymnázia Jána Kollára netrpezlivo čakali na príchod Nitranov. Vo štvrtok 19. septembra o 14. hodine sme medzi nami srdečne privítali našich nových priateľov z Párovského gymnázia. Boli u nás štyri dni. Pani profesorka Anna Medveďová, ktorá aj v tomto roku bola organizátorkou, bola taká milá a všetko pripravila pre našich kamarátov z Nitry.

neprekážalo zabaviť sa v posledný večer. Nitrania boli ako hostia tiež prítomní na troch hodinách v našom gymnáziu a môžem povedať, že sa mojej kamarátke zo Slovenska veľmi páčilo. Dokonca myslím si, že aj iným hosťujúcim žiakom. Aspoň lepšie spoznali gymnázium. Videli, ako vyzerajú naše hodiny, a zoznámili sa aj s profesorkami a s profesormi. Pre Nitranov bol naplánovaný aj kros – samozrejme, ktorí o to prejavili záujem – ktorý tradične prebieha na našej škole. Prišla aj tá nedeľa, ktorá pre nás bola veľmi smutná, Hostky z Nitry so žiačkami petrovského gymnázia  lebo sme trávili posledné chvíle s našimi kamarátmi, po čom nasledovala rozlúčV prvý deň sme mali voľný čas, takže sme sa rozprávali a poprechádzali, aby naše nové ka. Avšak o rok bude u nich v Nitre nové stretnutie, na ktoré sa už tešíme a netrpezlikamarátky a noví kamaráti lepšie spoznali vo očakávame. Báčsky Petrovec. Druhé dni im boli zaujíDúfame, že sa im páčilo kamarátenie mavejšie, i keď aj namáhavejšie, lebo mali a chvíle strávené s nami, ich hostiteľmi, organizovaný výlet – v piatok do Nového ako aj všetko to, čo sme pre nich pripravili. Sadu a v sobotu potom už do Belehradu. Nakoniec patrí veľká vďaka profesorke Anne V Novom Sade mali možnosť spoznať Medveďovej a riaditeľovi Gymnázia Jána Petrovaradínsku pevnosť a mali i voľný čas, Kollára Paľovi Beličkovi, tiež všetkým iným ktorý strávili v príjemnom ovzduší Nového profesorkám i profesorom, ktorí boli ochotní Sadu. Aspoň tak som uzavrela, keď prišli o všetko sa postarať. z Nového Sadu plní dojmov. V Belehrade si pozreli – lepšie povedané spoznali – krásu Marína Horvátová, 3. a tohto mesta. Navštívili Múzeum 25. mája, Foto: Manuela-Maja Matićová, 2. a Galériu súčasného umenia a tiež mali voľný Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci čas na nákupy. Boli vyčerpaní z cesty, ale im

a Lazar Kaňa. Potom utekali druháci, z ktorých boli najrýchlejší Melánia Brňová, Milica Iliševićová, Kristína Turčanová, Stefan Milićević, Milan Adámek a Ivan Kováč. A z prvákov, ktorí sa po prvýkrát zúčastnili na tomto krose, najrýchlejšie utekali Jaroslava Peťkovská, Andreja Horvátová, Nađa Pacula, Darko Šuster, Nemanja Vukosav a Dejan Jakovljević. Organizátormi nášho krosu boli profesorka Tatiana Kriváková-Amidžićová a profesor Pavel Turan, ktorým patrí jedno veľké vďaka, že boli ochotní toto všetko zorganizovať ako treba. V ten deň bolo vydarené slnečné počasie, ktoré zodpovedalo všetkým účastníkom krosu. Marína Horvátová, 3. a Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci Foto: Jaroslav Čiep

petrovský koncert Severiny

Rozohriala nám srdcia

V

piatok 20. septembra 2013 v akvaparku Petroland v Báčskom Petrovci na scéne zaspievala chorvátska speváčka Severina Vučkovićová. Nezabudnuteľnú atmosféru Seve vyvolala piesňami Brad Pitt, Gas, gas..., Uzbuna, Italiana, Moja štikla, Mili moj, Krivi spoj, Tridesete, Dobro došao u klub a mnohými inými hitmi. Najprv zahrala novosadská predskupina Avangardija, ktorú mládež pozná už dlhší čas. Potom okolo deviatej hodiny večer na javisko vystúpila populárna Severina. Obecenstvo spievalo spolu s ňou. Veľká spevácka hviezda, ktorá po prvýkrát vystúpila v Báčskom Petrovci, oduševnila prítomných. Jej hlas bol neuveriteľný. Koncert trval dve hodiny a môžem povedať, že naozaj to bol skvelý zážitok. Publikum sa pekne bavilo a všetko ubehlo rýchlo, akoby v jednej sekunde. Nemožno povedať, že bolo teplo, ale na počasie zabudneme, lebo nám Severina svojím hlasom a piesňami rozohriala srdcia. Marína Horvátová, 3. a Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci Foto: Miloslav Diňa október 2013 |

vzlet 9


denník dobrovoľníkov: Oslo

Práca, zábava a skutočné priateľstvo

Opera House

D

obrovoľná práca v hosteli v s kolegami. Privítali nás, Osle napomáha k fungovaniu i keď bolo príliš neskoro jedného z hostelov spomedzi a naznačili nám, kde siete 79 ubytovacích zariadení sa máme ubytovať. tohto typu pozdĺž celého Nórska. Z môjho stanoviska V hosteli je každoročne zapojebola to surovosť, že ných približne 20 dobrovoľníkov sme hneď v ten istý deň z rôznych krajín sveta. Pri samom pracovali. Avšak aj to pracovnom stredisku sa nachádza je život, nie? Pokojne množstvo cyklotrasí a turistických môžem poznamenať, že chodníkov, v blízkosti jazier a príľudia z našich prostredí rody. majú problém zaspať A tak sa to začalo... Keď iba (aspoň v prvý týždeň), lebo sú si jedno obdobie v roku silne zvyknutí na úplnú nočnú tmu, čo ovplyvní tvoj minulý a nadovšetv tom období tam nie je možné ko budúci život, tak môžeš pokoj(o pol jednej po polnoci bolo ne povedať: „Stálo to za to!“ Sama v Osle ako u nás o 20., resp. 21. cesta do toho veľkolepého mesta hodine počas letného obdobia). bola nevšedná. Krajina, ktorá sa Ale čas dal všetko do koľají... vo svete vyznačuje svojou prírodou, kopcami a ostrovmi, nás náramne oslovila. „Skutočnosť vie byť naozaj krásna,“ stále sme si mrmlali a bol to iba začiatok našich zážitkov. S bratom sme sa dali na túto uchvacujúcu cestu iba z jedného dôvodu: spoznať Nórsko nielen z dokumentárnych filmov, ale i naživo. Tak sa i stalo. Neskoro Dobrovoľníci spolu v noci sme prišli do Osla. Už na letisku sme videli rozdiel v štátnom zariadení. Pod tým Okrem práce sme sa, samomyslím, že keď sa vyskytol nejaký zrejme, zabávali. Náhodne sme problém, dostal si pocit istoty, že sa šli pozrieť do stredu mesta, sa môžeš spoľahnúť na niekoho kde nás privítali Jason Derulo, a že hocijaký spor sa vyrieši. Pred The Wanted a Loreen. Pršalo zo sebou sme mali ešte jednu výzvu. všetkých strán, ale to neprekáDostať sa na dohovorené miesto. žalo ani nám, ani tisícom ľudí Museli sme sa vynájsť a „chytili“ vôkol nás. Vtedy sme mali aj prvý sme posledný autobus, ktorý vzájomný kontakt v našej nepreprepravoval na určené miesto. konateľnej skupine mladých ľudí Očakávane, autobusový lístok z viacerých štátov – z Brazílie, Srí nebol lacný a tu sme sa prvýkrát Lanky, Azerbajdžanu, Lotyšska, stretli s nórskym buržujským Česka, Slovenska a Srbska. Spolu životným štýlom. Zrejme sa sme navštívili Opera House, nám uľahčilo, keď sme sa stretli Holmenkollen, Vigelandský park,

10 vzlet | október 2013

môžeš pokojne zostať stanovať, lebo posledný vodný odvoz je o piatej popoludní. Druhou nezabudnuteľnou spomienkou bol rafting, kde nám vodič pripomínal herca Robina Williamsa a bol nesmierne humoristický. múzeá, rôzne ostrovčeky. Stalo Podobné výlety sme mali po sa nám, že sme sa dali na jedno meste, vo Švédsku a v iných okoriziko. Vyskúšať nórsky nočný litých mestách. Samotne sme si život. Prvýkrát sme dobre prerealizovali večierky, kde sme sa šli, lebo sme neplatili nič, mali kúpali v rieke v čase, keď pršalo, sme viac ako 18 rokov a bola prekvapovali jeden druhých, keď tam skvelá hudba: hardrock. niekto oslavoval narodeniny, Výhodou tej vychádzky bolo, že potajomky jedli zmrzku Oreo sme sa zoznámili s inými ľuďmi z kuchyne a na veľkom ihrisku zo Srbska, Bulharska, Ukrajiny, podporovali kamaráta, ktorý je Poľska... V podstate oni tvorili atlétom. Oficiálne sa uskutočnizloženie tej hardrockovej kapely. la aj záverečná večera pre všetkých dobrovoľníkov, kde sme moderovali, udeľovali si ceny za najlepší úsmev, najhlasnejšiu osobu a podobné srandy. Kamran Ismaylov z Azerbajdžanu je spokojný, lebo si našiel dobrovoľnícku prácu v odbore, ktorý študuje a pracoval na recepcii. Povedal nám: „Vďaka tomuto povolaniu som si zdokonalil Rafting nórčinu a je to piaty jazyk, ktorý hovorím plynule.“ Slečna Gabriela Stradalová Druhýkrát to však dopadlo o troz Česka navštívila Nórsko po šičku horšie. Stalo sa to práve na tretíkrát a odporúča, že je to moje narodeniny. „Konečne 20, výborná príležitosť z finančného zbohom bezstarostné dni!“ tvrdo hľadiska, ako aj dobrá šanca na som konštatovala. Keby sme spoznávanie inej kultúry: „Proste iba platili drahý vstup – 100 nok milujem Nórsko. Na práci sa strie(12,5 eura), ale keď za pohár jemdame, pomáhame si a podporuného alkoholu platíš 120 nok jeme sa. Je toto najlepší rok.“ (vyše 15 eur), nie ti je to až tak Iní mali podobné názory, či jedno... Čo už, aspoň sme skúsili už z aspektu zoznamovania sa, reálny nórsky nočný život, kde zdokonaľovania sa v angličtine, boli iba dospelí ľudia. V tomto v práci alebo skúmaní nového štáte totiž existujú vekové územia. kategórie pre rôzne kluby. „Ozajstné čaro v tomto pobyte Najčastejšie je rozdelenie na 18 nespočíva v zárobku alebo v uby+, 20, 23, 25, 28 rokov. Kontrola tovaní. Prejavuje sa iba v povahe je prísna a odmietajú všetky a názoroch ľudí, s ktorými stráviš doklady okrem pasu a občiančas. Ideš do úplne neznámeho skeho preukazu. V niektorých sveta, kde nemáš žiadnu podbaroch neplatí ani študentský poru, či už známych kamarátov preukaz. alebo rodiny. Rozmýšľaš iba o Naši vedúci tom, či získaš nám pripraten hlboký pocit vili výlet na spolupatričnosti. Besseggen, A stalo sa aj to. Z ktorý patrí neznámych sme medzi najznása stali blízkymi mejšie kopcové kamarátmi na túry v Nórsku, celý život. Nejde najmä skrze o diaľku, ide o krásny výhľad dušu a srdce a namáhavú Fabiana a Lydka človeka. Mám ich cestu. V ten toľko rada, že sa deň tam prešlo vždy cítim, ako keby boli sústavnespočítateľné množstvo rodín, ne vedľa mňa. Iba oni vedia, kto párov a psov. Keď je výhodné sú a koľko sme si jeden druhému počasie, Nóri také túry uplatspestrili život. Tak vzniká ozajstné ňujú 2 razy mesačne. Niekomu kamarátstvo – bez žiadnych šepcesta potrvá 5 hodín, inému 12. kaných hrubých slov o niekom Nevýhodou je, ak nemáš vlastnú a predsudkov. Iba čestnosť a prepravu späť a túra ti trvá viac otvorenosť.“ než 7 hodín – v tom prípade Marína VALENTÍKOVÁ


Sehee z Južnej Kórey

Očarila ju Vojvodina S

ehee Jang je inteligentná a všestranná Kórejčanka, ktorá sa veľmi zaujíma o Slovanov a rada navštevuje slovanské krajiny. Sama hovorí, že si svoju vlasť treba chrániť – nie preto však odišla z rodnej krajiny a prišla do Európy, ale preto, aby spoznala aj iné kultúry, a pritom nadobudla vedomosti o celkom inej mentalite ľudí. Sehee nedávno navštívila Vojvodinu, kde strávila niekoľko dní. Nie div, že sa za ňou všetci obzerali a obdivovali ju, najmä preto, že perfektne hovorí po česky, slovensky a poľsky. Bola nadšená pobytom medzi Slovákmi na Dolnej zemi a ich tradíciami, ktoré si pestujú, ako sama hovorí, úprimnejšie než Slováci na Slovensku. Ochotne venovala svoj čas aj vzletovcom a odpovedala na niekoľko našich otázok... Povedz nám niečo o svojom živote. Koľko máš rokov? Odkiaľ pochádzaš? Čo si študovala a kde? Ktoré krajiny si navštívila? – Mám 28 rokov a som z Južnej Kórey. Študovala som germanistiku a česko-slovenské štúdium v Kórei. Potom som dostala štipendium českého ministerstva na magisterské štúdium. Navštívila som väčšinu európskych krajín okrem Škandinávie. Najlepšie sa cítim na Slovensku, v Poľsku a v Ukrajine, kde sú ľudia veľmi priateľskí, srdeční a otvorení. V Srbsku tiež. Bolo ťažké študovať slovanské jazyky? Čo ťa k tomu prilákalo a čo ti spôsobovalo najviac ťažkostí pri štúdiách? – Viem, že pre obyčajných Kórejčanov je slovanský jazyk ťažký kvôli pádom, ale pravdupovediac pre mňa nebol ťažký, pretože som sa učila slovanské jazyky (český, slovenský, poľský a ruský) s veľkou láskou k slovanskému národu. S dobrou motiváciou a cez ozajstné priateľstvá naučila som sa to celkom prirodzene. V gramatike bol pre mňa ťažký prefix pri slovesách a predložky. Iné veci sú celkom OK. Na Univerzite som mala vyučovanie hlavne po česky, bol to pochopiteľne aj odborný jazyk, a preto som sa snažila ovládať ho. Ako často si navštevovala svoju krajinu? Ako udržiavaš styky s rodinou na takú diaľku? – Asi raz ročne, nemám problém s tým, pretože život v Európe sa mi veľmi páči a vyhovuje mi. Udržiavam styky s rodinou cez Skype, je to celkom akoby sme boli spolu. Prečo si sa rozhodla navštíviť Vojvodinu a ako sa ti tu páčilo?

Poľsku alebo na Slovensku. A cestovať do Vojvodiny. 

všetky jedlá boli extrémne slané – presne také, aké je srbské jedlo. Máš nejaké koníčky? Ktoré? – Rada hrám na klavíri. Moja obľúbená skladba je Nocturne od obľúbeného skladateľa Fryderyka Chopina. Mám rada sentimentálnu hudbu. Ináč tiež rada počúvam populárnu hudbu, najviac poľskú, srbskú a ruskú.

Máš nejaký odkaz našim mladým čitateľom? – Mám dobrý citát. Japonská esejistka Yonehara Mari povedala: „Keď by človek popieral svoje korene, bol by ako papierová bábika.” Mohlo by sa to porovnať aj s menšinovými situáciami vo Vojvodine. Ako som už povedala, je obdivuhodné, že tunajší potomkovia Slovákov, ktorí veľmi dávno emigrovali, aj naďalej udržiavajú svoje korene tak ďaleko – veď z Bratislavy do Nového Sadu je tak ďaleko... Existujú ľudia, ktorí sa hanbia za

Sehee s autorkou príspevku Ktoré mestá si navštívila? Čo ti najviac utkvelo v pamäti z tohto pobytu? Naučila si sa tu niečomu? – Nevedela som, že vo Vojvodine žije tak veľa národností, a chcela som na vlastnej koži pocítiť, ako slovenská menšina udržiava svoju identitu v Srbsku. Navštívila som Nový Sad, Báčsky Petrovec, Aradáč, Kysáč a Sriemske Karlovce. A čo mi najviac utkvelo? Asi by to nebola očakávaná odpoveď pre vašich čitateľov, ale pravdupovediac, sú to ľudia. Nepokazení, priateľskí a srdeční ľudia. Presvedčila som sa znovu, že šťastie sa nedá porovnávať s peniazmi. Keď je človek šťastný a chce darovať, tak ten človek je už veľmi bohatý bez ohľadu na majetok. A bola som prekvapená, že sú všetci takí otvorení aj napriek tomu, že som pre nich cudzím človekom. Takí sú takmer všetci Slovania. Aký je tvoj postoj ku Slovákom na Dolnej zemi, vo Vojvodine? Čo si myslíš o tunajšej kultúre? – Ešte raz chcem zdôrazniť, že som milo prekvapená a obdivujem to, že si pestujú svoju identitu tak ďaleko od rodnej zeme a chránia si slovenský jazyk. Úprimne povedané, majú v sebe viac slovenskosti ako Slováci na Slovensku, práve preto, lebo tu je slovenská národnosť nie samozrejmosťou ako je to na Slovensku... Pre mňa je napr. zaujímavé, že Slováci vo Vojvodine povedia nielen dúfam, ale aj mám nádej, ako je to v poľštine alebo v staroslovienčine, tiež ako sa v srbčine hovorí nadam se. Je to dobrý príklad na to, aký je slovenský jazyk vo Vojvodine. Ešte jedna zaujímavá vec, ktorá sa týka tunajšej kultúry. Mala som totiž predstavu, že Slováci vo Vojvodine tiež majú radi hlavne halušky a pirohy, ale ukázalo sa, že jedlo si posrbčujú, podobne ako jazyk, lebo sú tu, samozrejme, pod vplyvom Srbov. Rodiny kamarátok, ktoré som navštívila, ponúkali jedlo, ktoré sa podobá srbskému či maďarskému. Jediný problém počas pobytu vo Vojvodine bol v tom, že

Hovorí, že zbožňuje srbské zmrzliny, lebo sú veľké a lacné Kde teraz bývaš a kde pracuješ? Čím sa ešte zaoberáš? – Skončila som štúdium nedávno, takže sa chcem vrátiť do svojej rodnej krajiny, ale predtým som chcela navštíviť obľúbené slovanské krajiny: Srbsko, Ukrajinu a Poľsko. Chcem pracovať buď v

svoju národnosť a snažia sa ju skryť (napr. Poliaci v Anglicku). Keď človek má pevnú identitu, má aj väčšiu hrdosť a dôvod naplno žiť. Nie je papierovou bábikou. Aneta LOMENOVÁ

Listujeme v Slovníku cudzích slov – medresa – islamská univerzita s rozľahlými stĺpovými miestnosťami sústredenými okolo nádvoria a spojenými s mešitou – megalodaktýlia – nadmerne veľké prsty – megalománia – chorobné zveličovanie; velikášstvo – mechanika – náuka o pohybe a pokoji telies v priestore a čase; strojové zariadenie, mechanizmus – meidal – umelý jazyk vytvorený zo základov slov prirodzených jazykov bez deformovania

– meistersinger – stredoveký nemecký básnik – spevák (14. až 17. stor.) – mekka – významné stredisko, útočisko, centrum – melanchólia – skľúčenosť, ťažkomyseľnosť, zádumčivosť, depresia – melanž – zmes, zmiešanina dačoho; druh priadze z rôznofarebných vláken – melasa – posledný hnedozelený kryštalizačný sirup, z ktorého sa kryštalizáciou už nedá získať cukor

október 2013 |

vzlet 11


vaša tvorba

Práce pre rubriku Vaša tvorba môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs znovu nám bolo pekne. Pekne mi bolo i na koncertoch, v zábavnom parku. Pekné leto sa minulo. Dúfam, že bude zaujímavý i tento školský rok, ktorý sa naplno rozprúdil.

na tvári. Pekné chvíle som strávila i na padinských oslavách so svojimi priateľmi. September zaklopal na dvere, ocitli sme sa znovu v škole a na pekné leto zostali len spomienky.

Jana Petrášová, 5. 2 ZŠ maršala Tita v Padine

Vanesa Marková, 5. 2 ZŠ maršala Tita v Padine

Dnešné dedinské odpoludnie v Petrovci

Č

Saňa Kotvášová, ZŠ m. Tita v Padine

Spomienky na prázdniny

S

me piatakmi. Školský rok sa už začal, sedíme v školských laviciach, učíme sa. Na letné prázdniny zostali len spomienky. A to veľmi pekné spomienky. Počas letných prázdnin bola som na Slovensku, v hlavnom meste, v

Tatiana Munťanová, ZŠ m. Tita v Padine Bratislave. Bola som tam so svojimi spolužiakmi na súťaži Super-trieda. Nielenže sme súťažili, ale sme sa priatelili, zabávali… A tu nie je koniec. Bola som aj pri mori v Grécku, v peknom a útulnom mestečku Parga, navštívili sme i Krf, kúpali sme sa, slnili. Nenudila som sa ani v Padine. Týždeň som strávila v detskom tábore v Poľovníckom dome, po anglicky rozprávať nás učili učitelia z Ameriky a

12 vzlet | október 2013

Vladimír-Filip Ožvát, 6. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

S

asy sa menia a menia sa i ľudia. Technológia zmenila celý svet, i ľudí a ich rozmýšľanie a správanie. Voľakedy ľudia boli priateľskejší. V nedeľu dopoludnia si porobili práce okolo domu a popoludní oddychovali. Teraz sa celkom inak trávi nedeľa. Napoludnie, keď je čas obedu, nesadneme si k stolu, ale zívajúc vychádzame z izby ešte

edíme v školských laviciach, nie nám je ľahko, myšlienky letia do minulosti, spomíname si na letné prázdniny. Počas letných prázdnin bolo mi naozaj pekne. Každý deň som mala čo robiť. Oslávila som narodeniny, bola so svojimi spolužiakmi a triednym učiteľom v Bratislave, spoznala nových priateľov. Ale predsa s veľkou netrpezlivosťou som očakávala deň, keď som mala cestovať k moru. Prišiel i ten deň. Odcestovali sme do Miloslav Funtík, 6. 1, Grécka do mesta Paralia. ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči Bolo mi tam krásne. Kúpali sme sa, slnili a v pyžamke. Nie sme schopní ani len sa večer išli na prechádzky. Hoci sme boli naobedovať tak ako sa sluší v nedeľu, veľmi smutní, keď sme už museli ísť keď má celá rodina byť spolu za domov, predsa som sa tešila na rodičov, stolom. Po obede rodičia oddychujú ktorí ma doma privítali s úsmevom a my deti si sadneme za počítač, hráme hry alebo pozeráme filmy, nechodíme sa von hrať, ani kamarátiť. Ani rodičia si nesadnú von pred dom, nedržia rady ako kedysi, ale telefonujú alebo idú k susedovcom popiť si kávu. Z tohto vyplýva iba jedno – zaujíma ma, aká nám bude budúcnosť?

Vladimír Šuľan, 6. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Michal Anušiak, 6. c ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci


story

éééj, vy! Héééj!!! – zvrieskla ako vyšinutá na svoje kamarátky. Tieto si ju neveľmi všímali. Ba vôbec nie. – Halllóóó!!! Maniačky!!! Netrápi vás svedomie!!! – rozčertila sa už Margitka. Treba jej konať, preto dobehla po kamarátky, a ony si v pohode sedia a upíjajú. Tak sa vžili do ohovárania, že si vôbec nevšimli, že Dašu nieto. Ani Margit. Ba ani Petru. Margit ich jednu po jednu pochytila za plecia, začala ich šklbať, až sa im zaiskrilo v očiach. Nestihli ani odreagovať. Šmarila ich tak vari v priebehu sekundy. A už bola v akcii, nemohla predsa nechať veci náhode. – Rýchlo, rýchlo von! Viete si predstaviť, v akom stave je vaša príkladná kamarátka!!! Ach, také ste nestatočné, také... také ničomnice! – Preboha, čo sa stalo, čo pleštíš!!! Vždy robíš krik! Vari si sa z rozumu pohla, – zahriakla Margitku Jana. – Upokoj sa, pozri sa, – hlavou ukázala v tom smere, – tam tí sú noví. Aha, ako po nás pozerajú, – Ines ju strhla za ruku, stiahla na stoličku, aby sa upokojila. – Neviem, odkiaľ sú tí frajeri, ale sa mi pozdávajú, pozri sa, a znovu ju mykla, aby ju upokojila. – Neblázni už! Neblááázniii!!! – Ťavy, ťavy dvojhrbé, – myksuje ich radradom zúfalá Margit (takto ju v spoločnosti volali, a veru sa jej to aj pozdávalo), – nechápete, že je situácia kritická, ba vykulminovalllaaá!!! – v tranze schytila fľašu piva a poliala po dievkach. – Tak... tak vám aj treba, chápete, že je zle... zle je... practe sa von!!! Ines ju nemohla už počúvať. Len pleští stále. Lezie to poriadne na nervy. Ten dotieravý škrekľún škrekľavý jej poriadne zvýšil tlak, no a čo mala robiť – švihla jej cez ústa. Pľušťali potom nadávky, len sa tak ozývalo. – Mlč už!

Čo bľačíš!!! – osopila sa na Margitku, a keď jej druhý raz spadlo líce do dlane, capla na zem. Ines ju tentoraz nešetrila. – Nechápem, čo toľko vyskakuješ, vystrájaš, akoby si nemala všetkých doma, – a vzápätí jej dlaň oprela o čelo. – Hľa, veď nemáš ani horúčku... celkom si pri sebe. – Ale nechaj ju, – mávla rukou Anča, – veď vidíš, že nie je celkom sama. – Zlatko, tuším, že si prehnala. Vidíš, že džús-vodka zle vplýva na teba, – výsmešne skomentovala Jara. Vyzeralo to asi tragicky, taká tragikomédia, lebo ku nim pristúpili aj Miro s Vladom, ktorí s nimi už také dva týždne vôbec nekomunikovali. Lebo: kto by s takými kozami aj vydržal, nesmeli sa ani len spolužiačkam prihovoriť, hneď na nich zaútočili. Výsmešne sa rehotali, takže viac nie sú v láske. A k tomu ich tieto kozy len zneužívali. No predsa si také uštipačné poznámky a úmyselné provokácie nedovolia. – Čo tak hlasno debatíte, aj hudbu ste prehlásili? Vám je naozaj veselo, – privráva sa tak trochu zo zvedavosti Miro. – Niečo pekné sa vám prihodilo?! – Vlado sa zaujíma. – Rýchlo... rýchlo... bežte von, – dobehli zadychčané dve Mary (totiž boli to Marína a Martina, ale tak ich všetci volali), – tá sprostá Daša už nevie o sebe!!! A vy si tu vari do očí hľadíte?! Že sa nehanbíte! Horor!

– Čo to trepete?! – vytreštila oči Anča. – Na zdravie, – vykoktala Peťa. – To nie je možné, – zdesená je aj Kristína. – Poďme, nieto čo čakať! No tá zase somarinu vyviedla, chaotické dievča! – Jara zjape. Ponáhľali sa už, a mali čo vidieť. Až sa zhrozili. Taká sa spila, že ani stáť nevládala.

chytila ju za vlasy a začala ňou triasť. Nič. Nereaguje. Spanikárili. – Rýchlo vodu!!! – duchom prítomná bola vari len Margit. – Koľko len do seba naliala, že sa tak opila, fuj-fuj-fuj! Ja tu nemôžem vydržať, – Martina uteká preč, lebo na také hnusné hľadieť nemôže. – Ale zapácha, takto sa zriadiť! – hundre Ines, ktorá s Margitou najviac pomáhala Daši. – Teraz keď vytriezvie, ja jej ukážem! Aj ja ju zbijem! – Aj odo mňa si zlizne poriadne, – dudle Margit. – Aha, a pozri sa na tie hrdinky, všetkým je zle od tejto tu kapustnej hlavy. – Jooj, jóój, – preberá sa Daša. Všetko sa jej točí. Vôkol nej sú samé príšery. Tieto dve hrdinky sa všemožne snažia zotaviť túto pobláznenú potvoru. Petra skamenela od ľaku. Ostatní sú na takej väčšej vzdialenosti. – Kam len podela rozum tá úbohá stvora?! Takto sa spiť, – Margit sa nemôže uspokojiť. Trápili sa s ňou veľmi. Nemohli ju vzkriesiť. Nevšimli si, že aj Jano prišiel, skúmal situáciu a zmizol. Po chvíľu im vraví: Vzdiaľte sa. Ines a Margit odstúpili od Daše. Vzápätí jej Jano vylial vedro vody na hlavu. Daša zastala do rovných. Tu máš, ty teľa sprosté! Takto sa spiť pre toho trhana, pre toho Borisa, ktorý ťa bral len ako handru. Šibnutá. Ilustrácia: Sandra Živkovićová

– H

Všetkých sa zmocnil strach. Panika. – Čo robiť?! – húta Miro. – Fuj, fffúúújjj, ale sa zhovädila! – Jare sa búri vnútro. – Zasa vykázala sprostosť. Veď z domu zutekala a takto sa zhovädiť. Namojveru, dostane si odo mňa. Zbijem ju na mŕtvo. Keby o tomto vedela jej mama, tak sa z rozumu pohne, – v Kristíne sa krv búrila od zlosti. – Veď je už bez seba!!! – skríkla Margit. – A vy tu mudrujete ako nejakí mudrlanti. Chopte sa veci. Nesmieme ju tak nechať, –

ah október 2013 |

vzlet 13


Rozlety

Príšery tancujú blues

Práce pre rubriku Rozlety môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

Prečo vlastne tie hlučné ulice nazývam s vami bludiskom – veď na konci každej z nich existuje východisko. Smernice vám snáď nepomôžu. Ak sa vás sprievodca opýta: Kam? Aká bude vaša odpoveď? Áno, vy! Tie príšery, čo by slnko bezo mňa utvoriť zlyhalo... Sú neustále za mnou, predo mnou a stane sa, že mi i ruku podajú. Niekedy sa chcú i rozbehať. Jedna tam, iná zase svojou cestou. Prečo to robíte? Odpoveď neprezradia. To nie. Poďte všetky (aj sebavedomé, aj zmrzačené) so mnou na tú zastávku. Počkajme spolu na autobus, ktorý nás odvedie ku budove, kde vás zvládne tma. A tak sa znovu spojíme – budete len moje, a ja len vaša.

Život a smrť umelca (1) Legenda o Meng Jiangnü Stretnutie Maríny a Ulaya mi pripomenulo nás v budúcnosti Veľký čínsky múr, dva a pol tisíc kilometrová vzdialenosť Žlté more a púšť Gobi Lebo umelec sa nesmie zamilovať do iného umelca. Umelec sa nesmie zamilovať do iného umelca. Omnia mea mecum porto Všetko svoje nosím so sebou

Prečo som vlastne tie hlučné ulice nazývala s vami bludiskom? (Preto, že ste neboli len moje, a ja zasa len vaša) Niekoľko stôp, možno jedenásť...

Zomieram, vždy keď stratím Jednu osobu A priznávam sa, už ich je málo Možno ma žiadosť tvoriť odtíska od všetkých Lebo písať šťastná neviem Môj um je nekonečne smutný a smútkom sa chová Preto odchádzam, preto vás nechávam

Smiech. Hlasný smiech. On. Páli si cigaretu, a v tom zavrie oči. Dym je vraj jedlo pre jeho príšery. Ona. Sedí v tureckom štýle pozerajúc, ako dym tancuje po jeho perách. Smiech sa počuje z jej úst. Aj jeho pohľad sa usmieva.

Fīnis corōnat opus Koniec korunuje dielo Chcela by som bývať na ceste, Žiť v aute a s tebou Kúpať sa v rieke, celkom holá Jesť ryby a divé jahody alebo letieť s každým malým vtákom Tvoriť umenie, aby ono stvorilo mňa Sen ma bolí, bojím sa ho Žijem a umieram každodenne Nechcem aby ste to videli

Príšery, zvoľte si partnera a zatancujte na tento blues. Saňa Strakúšeková Kovačica

Aranea Kysáč

Rubriku Rozlety v tomto čísle ilustrovala Sandra Živkovićová zo Starej Pazovy.

14 vzlet | október 2013


Rozlety

Vtákovi Ako je len super bizarne, že vôbec nie si vedomý, že si jediný, ktorý mi teraz dáva vedomie, že moje srdce bije a že krása existuje, ty, ktorý si sem zablúdil ktovie, odkiaľ so šľachetnou piesňou v prostom, neozdobenom zobáku, po ktorom mi diamantovo svitlo, že zvuk býva aj osviežujúcim štebotom. Neviem ani prečo si prišiel na toto miesto, ktoré preteká suchotou a smädom, lebo by som tu ja určite neprišla keby ma tu osud nenechal aby som suchými slzami a mlčaním oplakávala seba a svojich drahých Jarmila Hricová Stará Pazova

rozlety +

DANIEL RĂU-LEHOTSKÝ

Adagio (výber)

To čo ti vychádza z úst To čo ti vychádza z úst nie je jazyk a slová v žiadnom prípade nie sú Tie ti už dávno skonfiškovali keď si sa odvážil vyrieknuť smer toku rieky To čo ti vychádza z úst je most medzi bielou a čiernou medzi ranou a nožom medzi hravým vetrom a dievčenskými vlasmi Most na ktorom by rástla aj fialôčka keby aspoň ústa z ktorých ti most vychádza boli tvoje

Telesné pozostatky hriechu Do nášho hriechu sa zahryzol dvojsečný meč dažďa a teraz ponorený v hanbe hrdzavie

Zvonku – havrany si pestujú druhý pár krídel zvnútra – krídla hľadajú telo ako parazit A my tam niekde na rozhraní chránime si telesné pozostatky starého hriechu a pospevujeme už prvé tóny nového

Iba jedno slovo Cigareta nemo čaká na prsty bledé ako nedopísaná báseň, ktorá si verše v plameni hreje. Je večer a znovu nastal čas nakŕmiť hladný hárok papiera. Ale odkiaľ toľko slov? Ja nemám iba jedno – nestačí mi opísať ani len farbu neba rozliateho ako fľaša vodky s koncentráciou 40 % melanchólie. Jedine by som ti mohol meno zašepkať a potom zhorieť v tvojom plameni ako moja dokrčená báseň.

Daniel Rău-Lehotský, básnik z Nadlaku, Rumunsko. Vydal básnickú zbierku Adagio (Vydavateľstvo Ivana Krasku, Nadlak 2009). Prispieva do časopisu Naše snahy. Výber: V. Lenhart

október 2013 |

vzlet 15


zóna deviateho umenia

Medzinárodná Komiksiáda (Comixiade. Vydavateľ: Platform Spartak; redaktori Guido van Hengel a Thijs van Nimwegen, 268 strán)

V

tejto veľkej komiksovej knihe sú zozbierané kreslené epizódy 40 autorov zo 17 krajín. Každá epizóda je vypracovaná iným štýlom a hovorí o nejakom inakšom príbehu, ale pre všetky je spoločné, že sa dej odohráva na území Európy a hlavným hrdinom je Osvald. On je novinárom, veľa cestuje a fajčí, hrá na klarinete a jeho najlepším kamarátom je prasa Carmen. Potuluje sa po rôznych krajinách, stretáva ľudí, nachádza veci a zažíva mnohé komické, neuveriteľné, občas strašidelné, snivé a nekaždodenné dobrodružstvá.

sa s dvojhlavým psom menom Burek & Jogurt v Pančeve... Vydanie Comixiade je výsledkom úspešnej medzinárodnej spolupráce medzi autormi komiksov (kresliarmi a scenáristami) uskutočnenej v podobe tvorivých sesií v Poľsku, Holandsku a v Srbsku. Viac informácií o knihe a o autoroch komiksov: www.comixiade.org S. L.

Bart Nijstad / Oskars Pavlovskis

Titulná strana vydania

Agnieszka Piksa / Guido A tak môžeme počuť Osvalda ako hrá na klarinete na ulici v Istanbule alebo na Stalinovom klavíri v Moskve, prechádzame sa s ním a Carmen počas bielej noci v Helsinki alebo za daždivého dňa medzi jednotvárnymi obytnými budovami v predmestí Utrechtu... Spolu s Osvaldom zažívame klaustrofobický pocit skrze hranice Európy, ktoré vznikajú v Bruseli, dozvedáme sa o smutnom príbehu zo života chudobných Rómov na Slovensku, pátrame po srbskom či bulharskom pôvode šopského šalátu, naháňame sa za gorilou, ktorá ušla z rotterdamského zoo, sliedime za strateným chlapcom cez nočný les v zapadnutej oblasti Lotyšska, zažívame ľúbostný príbeh v zaplavenom Janove, fotografujeme rušné ovzdušie Parády hrdosti v Belehrade a stretáme

Agata Wawriniuk / Canan Marasligil

Arianna Vairo / Giorge Roman / Cristian Prandea

16 vzlet | október 2013

Maja Veselinović


PC hry

T

he Scarecrow (alebo: Strašiak) je hra arkádového typu, ktorú vypracovalo štúdio Moonbot v spolupráci s Chipotle Mexican Grill. Ide o dobrodružnú hru a jej dej sa odohráva v antiutopickom

Hráč sa dostáva do úlohy jedného zo strašiakov a snaží sa napraviť všetky krivdy, ktoré spáchala továreň Crow Food, takže bude rôznymi spôsobmi vymaňovať zvieratá zatvorené v továrni a prepravovať ich

meste Plenty, kde celková výroba a distribúcia potravín je riadená zlým gigantom Crow Food. V továrni pracujú strašiaci, ktorí sú sem premiestnení zo svojho pôvodného zamestnania na poliach. Ich monotónnu a ťažkú prácu na každom kroku monitorujú Crowboti (čiže: Vranoboti). Skrze túto továreň, Plenty je vcelku smutným a pochmúrnym miestom pre život.

na otvorené pasienky, tiež sadiť rôzne plodiny a ponúkať ich občanom tohto mesta, pričom sa musí vyhýbať hrozivým Crowbotom. Hra má súhrnne dvadsať úrovní umiestnených na štyroch lokalitách. Postupovaním na každú nasledujúcu úroveň mesto Plenty sa stáva krajším a pozitívnejším, čiže takým, aké zostalo v pamäti už iba niektorým najstarším strašiakom.

výroby potravy, najviac konzumovanej práve mladými ľuďmi. Hra vlastne predstavuje letmý pohľad do čoraz bližšej budúcnosti (či už dnešnej skutočnosti?), v ktorej nezdravé potraviny,

Kingovi. Možno preto sa dnes tak málo vie o ostatných spisovateľoch z tohto prostredia. Autor hororových románov Rick Hautala (1949 – 2013) bol na tom ešte ťažšie, lebo okrem krajiny pôvodu bol za Kinga viazaný aj žánrom a štýlom. Jeho kariéra sa začala knihou Moondeath (1980) a preslávil sa románom Night Stone (1986). Roku 2011 od Asociácie spisovateľov hororovej literatúry dostal uznanie za životné dielo Bram Stoker Award. Nešťastnou náhodou prvé srbské vydanie tohto autora bolo realizované len niekoľko mesiacov predtým ako Hautala umrel – belehradský vydavateľ Paladin sa rozhodol tohto autora srbským čitateľom predstaviť knihou Mala braća (pod originálnym názvom Little Brothers pôvodne vyšla roku 1989). Dvanásťročný Kip Howard žije v malom mestečku Thornton pri

Portlande v Maine spolu s otcom Billom a bratom Martym. Kip bol traumatizovaný, lebo pred piatimi rokmi zostal bez matky, ktorú v lese na mieste, kde si rodina začala stavať dom, roztrhali a zjedli príšerné lesné bytosti, ktoré lokálne indiánske legendy pomenovali untcigahunk, čiže: malí bratia. Tieto bytosti žijú pod zemou a na povrch vychádzajú len občas, v noci, aby sa stravovali mäsom živočíchov alebo ľudí. Keď sa otec Bill konečne rozhodne zanechať minulosť za sebou a začne prípravy na výstavbu domu, Kip sa obáva, že to znovu prebudí krvilačné lesné bytosti a že sa niekto zase stane ich obeťou. Onedlho sa ukáže, že Kip mal pravdu a malí bratia znovu začínajú zabíjať. Kip sa preto rozhodne niečo urobiť a na pomoc mu prichádza John Watson, Indián z kmeňa Míkmaq.

knihy Rick Hautala: Mala braća

(Vydavateľstvo Paladin, 2013)

N

ajvýchodnejší štát USA Maine je okrem iného známy aj vďaka spisovateľovi Stephenovi

Aj keď sa po prečítaní opisu deja nepozdáva ako náročná, hra je príliš zvláštna a je dizajnovaná tak, aby zaujímavým spôsobom informovala mladých o surovostiach priemyselnej

uväznené živočíchy a nadmierne používanie rôznych syntetických antibiotík a pesticídov sú každodennou realitou. Vzdelávanie ľudí o alternatívnej ceste je misiou Strašiaka v tejto hre a malo by vplývať aj na životný štýl dnešného človeka. Hra bola doteraz zverejnená iba pre iPhone, iPad a iPod touch a kým

čakáme na jej PC verziu na internetovej adrese scarecrowgame.com, možno si pozrieť skvelý sprievodný animovaný film. jm

Ako aj mnohí iní Indiáni, Watson je neprispôsobenou a asociálnou osobou, je alhoholikom a vyhnancom zo spoločnosti. Mnohí s ním zle zaobchádzajú a o ňom sa rozprávajú mnohé zlé príbehy... Hautala píše podobne Kingovi, ale jeho próza je trochu jasnejšia, priamejšia a pevnejšia (napr. King často venuje desiatky strán úplne zbytočným postavám, pokým Hautala nás nezaťažuje takými vecami). Preto sa týchto takmer 400 strán veľmi rýchlo prečítajú a na konci chceme čítať ešte, tak ako túžime po ešte jednom kúsku torty alebo ďalšej porcii hranolčekov. Hautala úspešne naháňa strach u čitateľa a je toto naozaj skvelé čítanie v dlhých, daždivých a nudných jesenných dňoch pred nami... Janko TAKÁČ október 2013 |

vzlet 17


DUŠAN DURMAN

komiks Nikto presne nepozná pôvod ani skutočné meno bytosti známej ako Miranda Daleová. Vyhnaná z vlastného sveta, Miranda strávila tisíce rokov v hľadaní nového domova. Hladná a unavená našla útočisko na Zemi, kde sa konečne mohla zotaviť a posilniť – ľudským mäsom a krvou. Spočiatku trávila všetok čas v ľadových pustatinách, kde sa živila tými, ktorí v nich zablúdili...

Prítomná na modrej planéte od atlantských čias začala financovať kriminálne aktivity, a časom získala priaznivcov aj medzi agentmi Univerzálneho poriadku.

Medzi inými aj Williamových kolegov Stanislava Bajzu a Gebhardta Hexa. Zaslepená mocou, stále chcela viac. Jej ambície prerušil profesor Dietrich Landau, náčelník Ochrancov Univerzálneho poriadku. Ich agenti sa navzájom zabíjali magickými útokmi, čo malo katastrofálne následky. Všetky deti do troch rokov zomreli, citliví ľudia sa nervovo zrútili a domáce zvieratá sa rozutekali kade ľahšie. Miranda a jej vzbúrení agenti boli porazení a uväznení v priestore medzi svetmi. Ale teraz Miranda stála pred Williamom v izbe, kde spal... Mala som šťastie. Landau ma nespoznal. Ale keď už som tu, povedala som si, že ťa prídem pozdraviť.

Nikdy sme nemali možnosť naozaj sa porozprávať. Viem ako ti profesor ukrivdil, keď ťa priviedol späť, William.

Je môj priateľ.

Priateľ? Chce, aby si si to o ňom myslel. Pod výhovorkou, že ťa ešte potrebuje, aby si bojoval jeho boje zaňho. Ale čo myslíš, proti komu sa otočí, keď už nebude mať koho spaľovať? Neprekáža, niečo ti ukážem. Uvoľni sa, ja len na chvíľku vojdem do tvojho maličkého mozgu.

Mal by si sa pomstiť za tú krivdu. A ja poznám ideálny spôsob. Pozri, keď vytvorili duch Veľkého Agenta, bohyne formy pomiešali svoju krv s čiernym mliekom Matky Vesmíru, prvotnou matériou, z ktorej sa skladá všetok život. Veľký Agent prebral tvoje telo, preto si nespomínaš na svoj život smrteľníka. Ale zaujímalo ťa niekedy, prečo si jeho duch vybral práve teba? Bohyne použili ešte jeden element. Esenciu bytosti, nám takej cudzej. Bytosti rodného Tartara, rasy, pred ktorou sa triasli aj tí najmocnejší náčelníci Univerzálneho poriadku.

18 vzlet | október 2013

pokračovanie nabudúce...


info-svet

Pripravuje: Filip FILIP

Intel Haswell / Intel Bay Trail Intel Haswell Haswell je meno najnovšej generácie procesorov spoločnosti Intel. Označené sú, ako aj doteraz, značkami Core i3,

Haswellovú. Tieto procesory možno spoznať podľa značky modelu začínajúcim číslicou 4, keďže ide o štvrtú generáciu procesorov Core i-série.

môže byť dosť mätúce pre obyčajných používateľov, lebo budú mať procesory s rovnakým názvom používajúcim dve rozličné architektúry. Čo sa týka testov výkonnosti, tak Atom Z3000, ktorý patrí do Bay Trail generácie procesorov, bol výkonnejší ako predchodcovia a aj ako konkurencia, keď ide o

energie, čo je zvlášť dôležité pre tablety, ktoré by mali mať takú batériu, ktorá vie vydržať aj celý deň a možno aj viac. Úsporné procesory Bay Trail sa na trhu objavili iba nedávno a ešte nie sú až tak rozšírené, ale časom uvidíme, či sa ujmú a či výrobcovia tabletov Android a Windows začnú masovejšie používať Intel

Procesor Intel Haswell i5 a i7 a existujú aj lacnejšie varianty s označeniami Celeron a Pentium. Procesory Haswell obsahujú technológie, ktoré už boli prítomné v starých procesoroch i-série, ako je Turbo Boost, ktorý umožňuje lepšie škálovanie frekvencie, alebo podpora hardvérovej virtualizácie. Najdôležitejšie je však to, že je táto generácia viac než predchádzajúce zameraná na mobilné počítače (notebooky, ultrabooky a tablety) a obsahuje špeciálne technológie umožňujúce veľmi veľké šetrenie batérie na takýchto strojoch, čo je aj v praxi dokázané, že funguje. Viaceré webové stránky špecializované na recenzie práve toto berú aj ako nevýhodu, lebo štandardné dekstopové Haswelly nemajú až tak veľa inovácií, aspoň nie ako tie mobilné verzie. „Iba“ sú o niekoľko percent rýchlejšie, ale to zase nie je dosť, aby niekto, kto používa súčasnú desktopovú verziu Core i3/i5/i7 prešiel na tú

Intel Bay Trail Okrem Haswell spoločnosť Intel predstavila ešte jednu novinku – je to systém na čipe (system on chip) Bay Trail, slúžiaci ako nástupca doterajšieho procesoru Atom. Je všeobecne známe, že tieto procesory boli pomalé, používali sa pre teraz už málo vyrábané netbookové počítače a boli nevhodné pre hocičo iné ako základné prehliadanie webu a menej náročnú multimédiu. S Bay Trailom sa toto má zmeniť, keďže sa spoločnosť Intel chce dostať na trh tabletov, kde vládnu konkurenčné procesory ARM. Nové Atomy majú dve až štyri jadrá a vyrábajú sa v dvoch osobitných verziách – jednej štandardnej a kompatibilnej s OS Windows a druhej kompatibilnej s OS Android, určenej predovšetkým pre tablety. Zaujímavé je aj to, že procesory Bay Trail vyššej triedy budú nosiť názvy Celeron a Pentium, rovnako ako procesory Haswell nižšej triedy, čo

Intel Atom Z3000 Bay Trail procesory pre tablety a dokonca sa výkonom priblížil úspornejšej verzii procesora Core i3. Ešte jedna výhoda týchto procesorov je úspora

Atom, alebo to zostane tak ako doteraz, že Android tablety budú bežať na procesoroch ARM a tie zriedkavé Windows tablety na Atomoch.

Drobnicky • Spoločnosť Microsoft predstavila svoj tablet Surface druhej generácie. • Aktuálne verzie webových prehliadačov: Google Chrome 29, Mozilla Firefox 24, Internet Explorer 10.

Microsoft Surface • Vyšla hra Grand Theft – druhá generácia Auto 5 pre herné konzoly a zarobila viacnásobne v porovnaní s finančnými prostriedkami vloženými do jej vývoja. • Od 18. októbra 2013 je v predaji OS Windows 8.1; prechod z Windows 8 je zdarma.

október 2013 |

vzlet 19


zaujímavosti

horoskop

SVETOVÉ ZAUJÍMAVOSTI

Vedie: Aisa

BARAN

21. 3. – 20. 4. Ak budete mať pocit, že vám niekto robí naschvál, tak si to s ním vyjasnite ihneď. Niekedy je naozaj lepšie nebyť viac ticho len niekde v kúte, inak by sa ľahko mohlo stať, že vás zneužijú s vaším zvolením.

BÝK

Studňa Chand Baori je zvláštnou architektonickou stavbou v dedinke Abhanery na severe Indie. Hoci je vybudovaná v 9. storočí, vzhľadom pripomína dáke súčasné špičkové umelecké dielo. Patrí do druhu stupňovitých studní, hlboká je 30 metrov a má až 13 poschodí, ktoré sú prepletané 3 500 schodmi (umožňujú prístup vode viacerým osobám v istý čas). Chand Baori dnes už neslúži svojmu pôvodnému účelu, ale obyvateľom tohto regiónu v dlhom období predstavovala významné riešenie pre zásobovanie vodou. Hladina vody v studni stúpa v daždivom období a klesá až na dno studne počas dlhodobého sucha. Podľa rozprávkovej legendy túto studňu vybudovali duchovia za jednu jedinú noc. jm

SVETOVÉ MESTÁ

BLÍŽENCI

21. 5. – 21. 6. V osobnom živote vyznajte svoje city. Netrápte sa pre nič, všetko bude tak ako má byť. Dôležité sú aj maličkosti, neprehliadajte ich. Dajte si dobrý pozor na zdravie, mohli by ste ochorieť. Zapracujte viac na získaní peňazí.

RAK

ČENAJ / MADRAS (India): Vláda tohto mesta sa roku 1996 rozhodla zmeniť jeho prvotný názov Madras, keďže si mysleli, že je ten názov portugalského pôvodu. Avšak s istotou nemožno určiť pôvod ani jedného z názvov tohto mesta. TOKIO (Japonsko): Tzv. Veľké Tokio, ktoré zahŕňa Tokio a ešte tri mestá, má viac než 30 000 000 obyvateľov a je najväčším mestským areálom na svete. SEUL (Južná Kórea): V tomto meste žije štvrtina z celkového obyvateľstva tohto štátu. Mesto má 40 univerzít. LAMPANG (Thajsko): Oficiálnym symbolom mesta Lampang je biely kohút. ALEXANDRIA (Egypt): V tomto meste žili mnohé slávne osobnosti, akými sú slávny matematik Euklides, alebo aj Julius Caesar a Marcus Antonius, ktorí tu dvorili Kleopatre. SYDNEY (Austrália): Skutočný názov sydneyského prístavu je Port Jackson. VL

20 vzlet | október 2013

21. 4. – 20. 5. Aj zlé je občas veľmi dobré. Napriek nepríjemnej správe, nedajte si pokaziť nadšenie a vzniknutú situáciu otočte vo svoj prospech. Ak trochu pozmeníte svoje zvyky a názory, všetko sa razom zmení na lepšie.

22. 6. – 22. 7. Zväzky zvládnete hravo a práca vám pôjde od ruky. Horšie to zrejme bude s niektorými známymi, ktorí majú problém a pomoc žiadajú práve od vás. Pokojne si ich vypočujte, nevynášajte súdy a premyslite spôsob, ako z tejto šlamastiky von.

LEV

23. 7. – 23. 8. Komunikácia medzi vami a vaším okolím bude dobrá len do tej miery, do akej budete úprimní. Aj keď máte chuť a príležitosť na nejakú akciu, mali by ste sa viac zamerať na zvoľnenie tempa a dostatok relaxu.

PANNA

24. 8. – 23. 9. Nenechajte sa nikým rozptyľovať, ani keby šlo o ľudí, ktorých veľmi milujete. Uvedomte si, že sa niekam chcete posunúť a mali by to pochopiť aj vaši blízki. Nech vás radšej podporia, než otravujú.

VÁHY

24. 9. – 23. 10. Dajte si pozor na to, aby ste sa nenechali strhnúť hádkami iných, vy si hľaďte len na svoje povinnosti a do ničoho sa nestarajte. Aj keby ste to mysleli dobre, v tomto období by sa všetko mohlo otočiť proti vám.

ŠKORPIÓN

24. 10. – 22. 11. O niektoré veci musíte zabojovať viac než by ste čakali, ale nevzdávajte sa dopredu. Snažte sa ušetriť si energiu na prípadné konflikty, keď budete musieť obhájiť každý jeden váš krok. Vedzte, že máte dostatok skúseností, nebojte sa stáť si za svojím.

STRELEC

23. 11. – 21. 12. V búrlivej situácii či diskusii zažiarite iba vtedy, ak si zachováte nadhľad a budete voliť zlatú strednú cestu. Protivníkom dôjdu argumenty a vy vytiahnete všetky esá z rukáva. Vaša pozícia bude konečne jasná a neprajníci si na chvíľu dajú pohov.

KOZOROŽEC

22. 12. – 20. 1. Neodmietajte dary z lásky, ak vás chce niekto učiniť šťastným, tak sa nechajte rozmaznávať. Nemusíte pekné chvíle kaziť podozrievaním z vypočítavosti, bola by to veľká škoda. Existujú predsa ľudia, ktorí vás úprimne majú radi.

VODNÁR

21. 1. – 20. 2. Nemyslite si, že ak premrháte svoje šance, automaticky prídu nové. Využiť by ste mali všetko, čo prichádza, iba tak môžete uspieť. Rovnako sa ani v citovej oblasti nebojte ukázať, čo vo vás drieme a po čom všetko vlastne túžite.

RYBY

21. 2. – 20. 3. S niektorými ľuďmi sa po dobrom jednoducho nedá, a preto by ste sa nemali báť zvýšiť hlas. Nielenže si dodáte viac odvahy, ale konečne všetkým ukážete, že sa s vami neslobodno zahrávať, pretože presne viete, čo robíte. Ilustrácie astrologických znamení: Dušan Durman


enigma / humor

KRÍŽOVKA

OSEMSMEROVKA

V tajničke je meno populárneho juhokórejského speváka a tanečníka (Gangnam Style).

K starorímska stavba

moment

pole

vpíšte EP

spracovaná ozdobný ropa ker

pokolenie

solmizač. slabika mesto vo Francúzsku

A A

S

A N

I

L

A

R

R

E

I

A

sitko

E

A R

E

Ž

T

L

K

V K A N

E O A

K

T

T

I B

E

L

E

V

B O R

J

E

N O R

M A J

E

V

I

C A

Naše a európske pohoria zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostane vám sedem neprečiarknutých písmen, ktoré čítané radom tvoria názov jedného nášho pohoria.

riečny rybár

ž. meno posledné zvuk písm. gr. istej abecedy výšky tí

spojka i ž. meno

Španielsko

oslovovanie zámenom ty

jasot

Ilustrácia: Dušan Durman

R

R A

hliník

Slovenský jazyk má v súčasnej dobe už celkom 17 pádov. Medziľudské vzťahy v spoločnosti si totiž vyžiadali okrem už pôvodných 7 pádov doplnenie na súčasných 17 pádov: 1. pád – kto, čo – nominatív; 2. pád – koho, čoho – genitív; 3. pád – komu, čomu – datív; 4. pád – koho, čo – akuzatív; 5. pád − oslovujeme, voláme – vokatív; 6. pád – o kom, o čom – lokál; 7. pád – s kým, s čím – inštrumentál; 8. pád – kto z koho – korytatív; 9.

P

Š

vodopád v Kanade

list apoštolov veriacim Nový Sad

A

železo

irídium srbský zápor

druh elektron. častice karát

L

R

kôň (množ. č.) predmet zbožňovania

zlepšená

tajnička

K

Nemecko

3. a 5. samohl.

autonóm. pokrajina

M R U D

K N R

vpíšte IAN nepovedal pravdu

odspodu nalomil

north

I

Y

predložka rehlenie

Eddy Murphy 1. a 3. samohl.

R O T Y P

R O K

O P S

masť

strednica

I

N A O P O U

prostriedok na lakovanie

orgán zraku

T

O T R

kúpaním zbavil nečistoty

autorka: kto Anna Bičia- oponuje pokos! rová

I N

pád – koho ako – buzeratív; 10. pád – koho kam – deliminatív; 11. pád – kto koho – likvidatív; 12. pád – ako na koho – intrigatív; 13. pád – komu čo – podmazatív; 14. pád – čo za to – korupcionál; 15. pád – ako komu – protekcionál; 16. pád – kto s kým – kopulatív; 17. pád – čo na to – prezervatív. * Aký je rozdiel medzi traktorom a mrázom? – Keď ti mráz prejde po chrbte dá sa to vydržať. * Rybár chytil zlatú rybku a tá mu hovorí: – Som už stará, a tak ti môžem splniť len jedno želanie. – Chcem okuliare od Gucciho! – Čože?! Na svete je toľko biedy, milióny detí hladujú, každú chvíľu je nejaká vojna a ty chceš okuliare od Gucciho? Rybár chvíľu rozmýšľa, a potom hovorí: – No dobre, tak chcem okuliare od Gucciho pre všetkých!

* Ide lev, stretne korytnačku a pýta sa: – Kto je pánom zvierat? – Samozrejme, že ty, lev, – odpovie so strachom korytnačka. Lev ide ďalej a stretne supa. – Hej, ty vták opelichaný, kto je pánom zvierat? – Ty, lev, – odpovie sup. Lev ide ďalej, pýta sa ďalších zvierat a všetky mu odpovedajú rovnako. Až raz sa spýta slona: – Hej, ty prerastený tlsťoch, kto je pánom zvierat? Slon sa naštve, chytí leva chobotom, strašne ho omláti o zem, a potom pustí... Lev po piatich minútach vstane a hovorí: – No nemusíš sa hneď tak rozčuľovať, keď niečo nevieš… * Stretnú sa tenista a mäsiar. Tenista hrdo hovorí: – Dnes som konečne porazil Samprasa!

ALPY DINARA DURMITOR KARPATY KLEK KOPAONIK KORITNIK KRKONOŠE MAJEVICA ORJEN

PAPUK PROSARA PYRENEJE RILA TATRY URAL VELEBIT VELEŽ

Osemsmerovku autora Jána Bažíka preberáme zo Vzletu z roku 1999. Rozlúštenie z predchádzajúceho čísla: Rockton. A mäsiar na to: – Ja porážam sám prasa každý deň. * Vnúčik dlho chodí okolo babky, ktorá pozerá telku, babke to prekáža a znervóznene sa opýta: – Čo chceš, Jožko? – Babka, postavíš sa na chvíľu? – Ale načo? – Lebo ocko povedal, že sedíš na hŕbe peňazí. * Príde Slovák do obchodu v Česku a hovorí: – Klince! – A kolik? – Nie kolík, to mám, iba klince! * Je to malé čierne s bielym pásom na chrbte, čo je to? – Krtko s kozmodiskom. október 2013 |

vzlet 21


film

Letné sci-fi alebo ako bude vypadať zánik spoločnosti Iron Man 3, Star Trek Into Darkness, The Wolverine...

U

ž veľa rokov je pravidlom, že leto patrí tzv. blockbusterom a každý z nás vie, že v kinách vtedy môže očakávať niekoľko vysoko rozpočtových akčných filmov nabitých špeciálnymi efektmi, ale aj nejakú ľahkú romantickú komédiu, animovaný film alebo thriller. Ani toto leto nebolo výnimkou, až na to, že pri závale toľkých sci-fi filmov, čo sa v lete dostali do kín, a vďaka mediálnej masáži a politike multiplexov, človek sa nemohol prakticky na nič iné pozrieť. Sú dávno za nami časy, keď sci-fi alebo fantasy zaujímalo malú skupinku ľudí. Dnes už nikoho neurazí, keď ho nazvete geekom alebo nejakým ekvivalentom tohto slova, dokonca sme na to aj hrdí. Komiksy, počítačové hry a vôbec celá kultúra spojená s fantasy a sci-fi už nie je len nejakou malou subkultúrou v USA, ale má veľmi veľa priaznivcov v celom svete, čo možno vidieť aj na tom, že sa na trhu objavuje nielen veľa filmov, ktoré sú zamerané na jej priaznivcov, ale aj seriálov, oblečenia, doplnkov a iných predmetov. Ako hovorí motto Big Bang Theory, jedného z úspešných seriálov, ktoré sa zaoberajú touto kultúrou: Smart is the new sexy. Filmy podľa komiksov sa natáčajú už desaťročia. Niektoré z nich mali veľké rozpočty, niektoré boli aj veľmi úspešné a aj keď najviac fanúšikov mali v USA, už dávno si divákov našli aj v Európe. Aj naďalej komiksy, ktorým sa venuje najväčšia pozornosť a podľa ktorých natočené filmy ešte zarobia dosť peňazí, sú z vydavateľstiev Marvel a DC Comics, ale tiež stále viac komiksov z menších vydavateľstiev majú svoju filmovú podobu. Iron Man 3, Man of Steel, G. I. Joe: Retaliation, The Wolverine, Kick-Ass 2 a RED 2 sú len niektoré z tých, čo mali tohto roku premiéru. Niektoré z nich boli komerčné a u kritiky veľmi úspešné, najmä Iron Man, ktorý všeobecne má veľmi veľa fanúšikov. Medzitým, ak sa až teraz chystáte vstúpiť do sveta filmov podľa komiksu, čaká vás kus práce. Väčšina týchto filmov už mali predchádzajúce časti alebo sa odohrávajú v nejakom vlastnom univerze, ktorému nezasvätený človek ťažko porozumie. Tak dajme tomu, ak si chcete pozrieť nového Iron Mana, nestačí vám – akoby ste mohli predpokladať – vidieť len predchádzajúce dva filmy, ale ak

22 vzlet | október 2013

chcete, aby vám všetko dávalo zmysel, mali by ste predtým vidieť až sedem (!) filmov. Niektoré tohtoročné filmy podľa komiksu boli aj komerčne veľmi úspešné a ešte ktovie koľko ich tvorcovia zarobia na rôznom tovare, ktorý je nimi inšpirovaný. Letný výpočet však nie je všetko, čo môžeme zo sveta komiksu čakať vo filme tohto roku, lebo napríklad už o necelý mesiac má mať premiéru pokračovanie filmu Thor. Práve preto, že sa takýmto filmom dobre darí, na festivale Comic-Con v San Diegu (ide o najväčší multižánrový veľtrh alebo stretnutie, kde základ tvoria komiksy) filmoví tvorcovia už hovorili o desiatke vysoko rozpočtových filmov inšpirovaných komiksami, ktoré sa začnú filmovať alebo sa už dostanú do kín v nasledujúcom roku. Medzi nimi sú napríklad pokračovanie Spider-Mana, pokračovanie The Avengers, pokračovanie Fantastic Four, film, v ktorom budú zlúčené svety Supermana a Batmana atď. Medzitým, nielen filmy inšpirované komiksami, ale aj rôzne iné sci-fi a typické akčné letné trháky, či už podľa originálnej predlohy alebo inšpirované nejakou kultúrou mali tohto roku neuveriteľne vysoké zastúpenie. Medzi najviac rozoberané patrili Oblivion, World War Z, Pacific Rim, Star Trek Into Darkness, After Earth a ďalšie. Všetky mali rozpočty okolo 200 miliónov dolárov a všetky nám ukázali (zväčša nie veľmi príťažlivú) budúcnosť našej spoločnosti. Tak nový Star Trek veľmi dobre ukazuje na tvrdenie zo začiatku článku, že priaznivcov sci-fi je rovnako veľa v celom svete. Star Trek bol totiž predtým hlavne záležitosťou USA, kde predchádzajúcich jedenásť filmov zarobilo minimálne dvakrát toľko, čo inde vo svete, pokým najnovší film zarobil prakticky rovnako v USA a vo zvyšku sveta, a to hlavne v Európe. I keď nepatria do kategórie sci-fi, k vysoko rozpočtovým filmom leta patria aj akčné Olympus Has Fallen a White House Down, ktoré s predchádzajúcimi menovanými, vrátane tých inšpirovaných komiksami, majú jedno spoločné – dobro zvíťazí, ale nezaobíde sa to bez toho, aby bolo zdemolované v lepšom prípade jedno veľkomesto, v tom horšom celá planéta. I keď sa možno na prvý pohľad tak nezdá, všetky tieto filmy

majú nejakú spoločnú „šablónu”, ktorá im zaručuje úspešnosť, či už ide o to, aký charakter má mať hlavná postava, 15-minútovú scénu plnú výbuchov na konci alebo že film má mať určitú dávku humoru. Jednou z hlavných charakteristík letných trhákov je, že majú baviť divákov a nemajú sa brať príliš vážne. K určitému porušeniu tejto šablóny došlo, keď vyšiel film Dark Knight, ktorý ukázal, že aj film inšpirovaný komiksom sa kvalitou môže rovnať ostatným „regulárnym” filmom. Z jednej strany to bola veľmi dobrá správa pre kinematografiu, ale z druhej strany to aj urobilo problémy, lebo teraz sa to snažia napodobniť aj iné filmy a, žiaľ, nedarí sa im to. Ako príklad možno uviesť The Wolverine, ktorý prakticky už vôbec nemá ten humor, čo mali predchádzajúce filmy nakrúcané podľa komiksu X-Man a vďaka ktorému divákov aspoň bavili. Podobne tak aj Olympus Has Fallen, ktorý inak spĺňa normu letného akčného filmu,

Star Trek Into Darkness nápadne pripomína filmy Die Hard, ale tiež sa veľmi snaží byť niečím viac, a preto je brutálnejší a chýba mu očakávaná štipka humoru. Aj Pacific Rim a Oblivion sa tvária veľmi vážne vzhľadom na žáner, čo môže spôsobiť, že hlavne ku koncu filmu sa divák pozerá na hodinky a rozmýšľa, ako dlho má tento „významný” dialóg ešte trvať. Na druhej strane však sú filmy RIPD a Kick-Ass, kde môžete vidieť lietať priam vedrá krvi a je jasné, že tieto filmy všetci musia brať ako filmy na rozptýlenie v sobotu večer. Keďže tohto roku bolo vyprodukovaných veľmi veľa akčných a sci-fi filmov, nájdu sa medzi nimi aj lepšie aj horšie a niekedy je veľmi ťažko sa rozhodnúť, na čo sa pozrieť, lebo každý z nich má svoj klub fanúšikov alebo jednoducho priaznivcov špeciálnych efektov, ale zato aj veľmi veľký počet tých, čo na nich niekedy až neprimerane nadávajú.

Je pravda, že niektoré z týchto filmov zarobili niekoľkonásobok svojho rozpočtu (Iron Man 3 zarobil cez miliardu dolárov), ale mnohé z nich (dokonca možno väčšina) skončili so zárobkom, ktorý bol nižší od očakávaného alebo dokonca skončili s miliónovou stratou. Medzi dôvody, prečo boli stratové, môže patriť to, že filmy majú nižšiu kvalitu, že sa veľmi navzájom podobajú, že mali príliš vysoké rozpočty alebo jednoducho skutočnosť, že ich bolo až priveľa. Už veľa rokov je pre film dôležité zarobiť čo najviac v premiérový víkend. V dnešnej dobe, keď prakticky všetci používajú internet a hlavne sociálne siete, je ešte dôležitejšie nahnať divákov do kina v prvý víkend, lebo zlá recenzia sa šíri neuveriteľne rýchlo. Toto platí pre sci-fi filmy ešte viac ako napr. pre romantickú komédiu, lebo tradične fanúšikovia tohto žánru pravidelne sledujú fórumy o ich obľúbených žánroch a svetoch. Zo zárobkov, ktoré mali tieto filmy, ale aj z posmechu, ktorý si už na x-té pokračovanie nejakého filmu robia nielen filmoví kritici, ale aj bežní diváci, by sa dalo predpokladať, že éra takýchto filmov sa blíži ku koncu. Medzitým podľa toho, že do konca tohto roku minimálne štyri podobné filmy (o ktorých vie autorka týchto riadkov) majú mať premiéru a na niekoľko ďalších, ktoré budú v kinách na budúci rok, už začala reklamná masáž, zdá sa, že ešte nejaké obdobie nebudeme trpieť na nedostatok takýchto filmov. Politika, ktorou sa Hollywood momentálne riadi, je taká, že film by mal mať čo väčší rozpočet, silnú reklamu, nejakú hviezdu a diváci sa určite nájdu – jedno horšie leto filmárov nepresvedčí o opaku. Keď ide o filmy nakrúcané podľa komiksov, množstvo fanúšikov na festivale Comic-Con ich politiku podporuje a je jasné, že v najbližšom čase kinami ešte stále budú vládnuť superhrdinovia. Medzitým zjavuje sa aj stále viac kritikov, ktorí píšu dávno známu vec – pre dobrý film je podstatné mať dobrý príbeh, čiže dej, ktorý upúta divákovu pozornosť, postavy, s ktorými sa môžu diváci stotožniť a sympatizovať, všetko ostatné film iba zlepšuje. Stanislava SLÁDEČEKOVÁ


film

neznámych dôvodov pokazili a zapríčinili večnú zimu, ktorá zničila biosféru na planete. Pozostalí žijú v izolovaných podzemných kolóniách, v ktorých sa snažia zachovať všetko to, čo je potrebné na vytvorenie novej zemnej biosféry (najmä semená, Kevin Zegers a Laurence Fishburne ale aj niektoré živočíchy, potrebné pre výživu) po ežisér Jeff Renfroe (Civic Duty, One ukončení ľadovej doby. Kolόnie medzi Point O) nám v tomto roku priniesol sebou spolupracujú, ale s jednou z pozoruhodný SF-horor pod názvom nich sa stráca rádiokontakt. Formuje The Colony. Ide o postapokalyptický sa malá trojčlenná expedícia, ktorá ide film o novej ľadovej dobe, spôsobenej v vyšetriť, čo sa to tam udialo. Vysvitne, že polovici 21. storočia, keď sa zariadenia pustatinami zamrznutej planéty teraz pre zmenu a kontrolu počasia z blúdi kanibalská partia, ktorej členovia sa stravujú ľudským mäsom a všetci obyvatelia nešťastnej kolónie sa stali obeťami divých ľudožrútov. Trojica sa vracia späť do svojej kolόnie, ale kanibali sú už za ich stopami a budú musieť bojovať... V druhej polovici film trochu tratí na intenzite, ale je aj nadaľej veľmi efektný a plný napätia.

The Colony preberá všetko najlepšie zo SF-kinematografie, najmä z filmov Aliens, 28 Days Later a The Day After Tomorrow. Vo filme hrajú herci, ktorí majú skúsenosť v žánroch sci-fi a horor: Laurence Fishburne (The Matrix, Event

R

Správy zo sveta filmu

KIDS FEST 2013 sa usporiada od 14. do 20. októbra v Belehrade, Novom Sade, Kragujevci a v Niši. Ide o festival filmov pre deti, na ktorom sa premietajú najlepšie aktuálne svetové diela tohto žánra so synchronizáciou v srbčine. Na festivale si možno pozrieť kreslené, animované, dokumentárne a hrané filmy (veľký

móda

N

Horizon), Kevin Zegers (Dawn of the Dead remake, Wrong Turn) a Bill Paxton (Aliens, Frailty). Fanúšikovia žánru SF-horor by toto teda nemali prehliadnuť! Janko TAKÁČ

Október

ový školský rok je už v plnom prúde a na prázdniny zostali len spomienky. Nastali chladnejšie dni a jeseň sa rozmohla. Prinúti nás to vrstviť na seba rôzne druhy oblečenia. Praktické sú najmä tričká s dlhým rukávom, ktoré pôsobia atraktívne i vďaka kombinácii nášiviek a viacfarebných potlačí. Mgr. art. Iveta JELINEK

počet filmov je realizovaný v technike 3D) z Nemecka, Francúzska, Nórska, Holandska, Španielska, Kanady, Izraela, Brazílie… Sú to napr. dokumentárne filmy o živočíchoch, rôzne kreslené a hrané dobrodružstvá a príbehy o priateľstve, láske a odrastaní. V programe sú tieto filmy: Amazonija (Amazonia), Legenda o Sarili (Legend of Sarila), Afrički safari (African Safari), Nosorog Oto (Oto is a Rhino), Konj na balkonu (Das Pferd auf dem Balkon), Vitez Rasti (Knight Rusty), Dan vrana (Le jour des Corneilles), Mala velika panda (Little Big Panda), Gospodin Mesec (Der Mondmann), Hrabri autić Plodi (Ploddy the Police Car on the Case), Dečak detektiv (Nono, het Zigzag Kind), Mirko nemirko (Brammetje Baas), Turbo 3D, Zip&Zap. Viac informácií o festivale: kids-fest.com. jm október 2013 |

vzlet 23


hudba / art Interview: DV NIKT

Pán Nikto z Juhoslávie D

ejan Vlaisavljević, známejší ako DV Nikt. narodený je v Belehrade roku 1967. V prvej polovici 80. rokov sa začal zaoberať alternatívnym filmom, neskoršie ho zaujali aj iné umelecké formy, ako napr. performancia, hudba, komiks, maliarstvo… Už dlhé roky žije a tvorí v zahraničí, ale jednou z hlavných inšpirácií jeho tvorivých aktivít je práve niekdajšia krajina Juhoslávia. Večer 14. septembra 2013 vystupoval v pančevskom priestore Elektrika, kde bol usporiadaný rozhovor (viedol Saša Rakezić), filmová videoprojekcia a koncert v podobe multimediálnej akcie. Po ukončení programu sme ho poprosili o odpovede na zopár otázok… Prečo meno Nikt? Má pre teba nejaký osobitný význam? – Nikt znamená nikto v poľštine a toto meno som si zvolil preto, lebo dobre znie, je krátke

THE NATIONAL :: Trouble Will Find Me (Vydavateľstvo 4AD, 2013)

A

merická skupina The National aj na svojom šiestom albume vytrvalo pokračuje po stopách trúchlivej a melancholickej indie-rockovej hudby. Bratia gitaristi Aaron a Bryce

24 vzlet | október 2013

a ľahko sa pamätá. Týmto menom som v 80. rokoch vlastne nevedome anticipoval to, čo sa so mnou (a nielen so mnou) neskoršie aj skutočne stane: juhoslovanskí umelci budú Nikto. Zaoberáš sa rôznymi druhmi umenia... Možno teda povedať, že si multimediálnym umelcom?

v smere, ktorý ma v určitom momente najviac zaujíma. Možno to pomenovať aj multimédiom, ale je to vlastne Gesamtkunstwerk. Cítil si sa súčasťou juhoslovanskej alternatívnej „scény“ v 80. rokoch? – Scéna vtedy jestvovala na relácii Belehrad – Záhreb – Ľubľana a bol som zameraný práve na tú scénu. Boli to stále tri najsilnejšie mestá v našej bývalej krajine a dokonca aj v niekdajšom kráľovstve. Mňa zaujíma výlučne urbánna kultúra a mestá, nezaujímajú ma polia a brehy... Mládežníkom som bol v polovici 80. rokov, takže patrím do poslednej generácie juhoslovanského alternatívneho „štimungu“.

– Sám seba vlastne ani nepovažujem za umelca, lebo nemám rád umenie v tom klasickom zmysle slova. Mojou primárnou aktivitou je film, ale strieľam na všetky strany – ľavo, pravo a do stredu (ako to raz povedal Fassbinder) a pohybujem sa

Akou hudbou sa ovplyvňuješ? Zdá sa, že tvoj zvuk je blízky štýlu industrial... – V niekdajšej Juhoslávii ma zaujímali rôzne veci, od skupín Laibach a Disciplina kičme až po Džoniho Štulića. Sám industrial podľa mňa predstavuje novinársky termín – mám totiž rád Einstürzende Neubauten a som občanom NSK, ale podľa mňa päť najsilnejších skupín vôbec sú: Frank Zappa, The Residents, Motörhead, Kraftwerk a Laibach.

Dessnerovci spolupracujú s bratmi Scottom a Bryanom Devendorfovcami a spevákom Mattom Berningerom od roku 1999, ale stredobodom pozornosti sa stali albumom Boxer z roku 2007. Dnes je The National jednou z tých skupín, ktoré sú už nadostač populárne, aby plnili arény, aj keď ich hudba zostáva osobná a intímna. Vydanie Trouble Will Find Me neobsahuje veľké hity, ale vcelku ide o veľmi dobrý album, poukazujúci na sebaistú skupinu, ktorá

sa aj na šiestej platni venúva zdokonaleniu vlastného výrazu. Po prvé, ide o pochmúrny album a potrebné je viackrát si ho vypočuť, aby sa postupne spoza celkom rovnej atmosféry vynorili konkrétne piesne. Berningerove texty je často ťažko interpretovať, kým barytónovým hlasom spieva o osobných dojmoch o svete vôkol nás, vzťahoch medzi ľuďmi, o túžbach a starostiach. Aaron a Bryce Dessnerovci budujú

Okrem toho počúvam ešte kopu vecí, akými sú všelijaké soundtracks, moderná klasická hudba 20. storočia (Béla Bartók, dekonštrukcia atď.), občas si dokonca vypočujem aj najhorší trash-pop, čo znamená od Madonny až nadol. Patrím do prvej MTV-generácie a zanechalo to na mňa predsa silný vplyv... Z Juhoslávie si odišiel pred viac ako dvadsiatimi rokmi a momentálne žiješ v USA – ako sa ti tam pozdáva? – Roku 1991 som odišiel z Juhoslávie. Pätnásť rokov som pobudol v Holandsku a momentálne žijem v USA, v Pensylvánii. Amerika mi ako bývalému Juhoslovanovi dáva pocit juhoslovanstva, lebo tam sú všetci Američanmi a je to výborne. V USA ma prijali veľmi pekne, omnoho lepšie než v Holandsku. V Európe sa vás totiž veľmi vážne opytujú, skadiaľ ste a keď im odpoviete, že ste stadiaľto, majú ohľadom toho rôzne predsudky, až odsúdenia. A ľudia v Amerike vôbec nie sú obťažení takými otázkami. Text a foto: Stevan LENHART

jednoduché, ale rafinované a elegantné gitarové a klávesové melódie, ktoré v niektorých piesňach znejú priam povznášajúce. Scott a Bryan Devendorfovci vytvárajú hnacie rytmy, ktoré týchto 13 skladieb formujú do jednotného a kompaktného celku. A spoza temných oblakov tu predsa prenikajú záblesky jasného svetla (všimnite si piesne Sea of Love alebo Humiliation). Vynikajú piesne Demons a Don’t Swallow the Cap (ktoré boli singlové vydania), Fireproof, This Is the Last Time, Graceless a I Need My Girl. Janko TAKÁČ


skupina z plagátu Interview: S. A. R. S.

Satriani ruku predsa má a ich gitarista dobre hrá... S

kupina bola založená v roku 2006, avšak známejšími sa stali o rok neskoršie vďaka piesni Buđav lebac, ktorá im priniesla popularitu regionálneho charakteru. Od založenia až dodnes v skupine sa neudiali veľké zmeny ohľadom členov a súčasne fungujú v zložení: Žarko KovačevićŽare (spev), Aleksandar Luković-Luka (gitara), Nenad Đorđević-Đole (basgitara), Boris Tasev (syntetizátor a harmonika), Petar Milanović (trombón a saxofón), Sanja Lalić (sprievodný spev) a Tihomir Hinić (bubny). Oni sú skupina S. A. R. S. Vydali zatiaľ tri albumy (S. A. R. S., Perspektiva a Kuća časti), ktoré im priniesli početné domáce a regionálne ocenenia. Najnovším uznaním kvality tejto skupiny je nominácia na MTV Best Adria award. Hlasovanie na túto prestížnu MTV cenu sa uzaviera 24. októbra (tohtoročné udelenie európskych MTV cien sa uskutoční 11. novembra v Amsterdame). Klasická otázka – prečo sa skupina volá S. A. R. S. (Sveže amputirana ruka Satrianija)? S. A. R. S.: Skupina dostala trochu morbídne meno a dôvod na to bolo polemizovanie medzi členmi skupiny ohľadom toho, či Joe Satriani hrá tak vynikajúce preto, lebo jeho mozog tak rýchlo funguje alebo všetko spočíva v motorike jeho ruky. Napadlo nám amputovať Satrianimu ruku a „namontovať“ ju nášmu gitaristovi Lukovićovi, aby sme videli, či by lepšie hral s jeho rukou. Satriani mal šťastie, nepodarilo sa nám zrealizovať tú ideu, ale sme aspoň dostali meno skupiny. Vaše piesne predstavujú svojrázny mix rôznych žánrov. Znamená to, že členovia skupiny majú rozličné hudobné vkusy a piesne sú výsledkom kombinácie tých žánrov? S. A. R. S.: Už na samom začiatku skupina sa rozhodla, že nebude žánrovo

obmedzená, ale práve naopak, že budeme čoraz viac experimentovať. Keďže každého z nás baví viac-menej rozličná hudba, nevyhnutné je, aby sa to vycítilo aj v našich piesňach – vplyv rôznych žánrov a osobná pečať každého z nás, čo sa v najväčšej miere môže pocítiť na našich koncertoch. V roku 2009 skupina mala prvé veľké turné. Aké boli vtedy vaše očakávania? S. A. R. S.: Áno, v roku 2009 sme začali turné, ktoré trvá až dodnes. Pravdaže, mali sme aj krátke prestávky, ktoré sme využívali na nahrávanie nových albumov. Na začiatku bolo pre nás všetko nové a neboli sme si vedomí, aký vplyv mala naša hudba na publikum v regióne. Postupom času sme si uvedomili, že o naše piesne jestvuje veľký záujem v celom regióne. Taký pozitívny ohlas nikto z nás vôbec nepredpokladal.

je bezplatné sťahovanie albumov v dnešných časoch najlepší spôsob distribúcie, lebo nie ste fyzicky obmedzení nejakými činiteľmi: tlačenie CD, distribúcia a iné. Prostredníctvom internetu si každý človek na tejto zemeguli v priebehu niekoľko minút môže stiahnuť album a ihneď ho prepočúvať. Keďže sme v regióne veľmi aktívni, rozhodli sme sa pre spôsob free download, lebo sme chceli, aby si naši fanúšikovia mohli ihneď vypočuť naše piesne, a to sa ukázalo ako veľmi dobré rozhodnutie,

Nemôžeme nespomenúť pieseň Buđav lebac. Ako sa zrodila idea na tú pieseň? S. A. R. S.: Foto: Igor Miljković Idea sa zrodila na študentských protestoch pred Filozofickou fakultou takže budeme s takou praxou v Belehrade, keď študenti pokračovať aj do budúcna. protestujúc proti zvýšeniu školného vykrikovali, že budú Dostali ste mnoho cien. môcť jesť iba plesnivý chlieb Jestvuje taká, ktorá je (t. j. buđav lebac). Z toho zvláštnejšia ako iné? leitmotívu neskoršie vznikla S. A. R. S.: Ak by sme mali celá pieseň. vyčleniť jednu, tak by to bola prvá internacionálna Prvý album vyšiel vo cena, ktorú sme dostali vydavateľstve PGP RTS, v Macedónsku. Je to cena za pokým sú ďalšie dva najlepší rockový album roka. bezplatne dostupné na internete. Prečo ste sa Byť nominovaný na jeden rozhodli pre túto druhú z najlepších bandov na možnosť? Balkáne nie je zanedbateľné. S. A. R. S.: Podľa nás Čo pre vás znamená tá

nominácia? S. A. R. S.: Potvrdzuje, že to, čo robíme má zmysel. Veľa vystupujeme a vedomí sme si toho, že skupina S. A. R. S. v posledných rokoch dosiahla určité pokroky, ale predsa je pekný pocit, keď vidíš, že si ťa niekto všimol a že ťa nominoval na takú prestížnu cenu. Po druhýkrát sme nominovaní na MTV Best Adria award a tentoraz by sme ju chceli aj dostať a odísť na prechádzku po Amsterdame.  Čo vo väčšej miere vplýva na úspech jednej skupiny (teda aj vašej) – prítomnosť na internete alebo hosťovanie v televíznych hudobných programoch? S. A. R. S.: My sme dôkazom, že sa skupina nemusí zjavovať v televízii, aby mala pozoruhodnú kariéru. Od samého začiatku sa spoliehame na internet. Internet nám predstavuje základňu, prostredníctvom ktorej sa propagujeme a komunikujeme s fanúšikmi. Pred dvomi rokmi ste mali pozoruhodný výstup na Kulpin feste, ktorý patrí medzi malé festivaly. Preferujete vystúpenia na veľkých alebo menších festivaloch? S. A. R. S.: Všetko má svoje čaro, ale je to jedno, koľko je ľudí v publiku. Ak nejestvuje dobrá energia, všetko je márne. Najvydarenejšie a najmilšie sú nám tie vystúpenia, na ktorých dosiahneme výbornú komunikáciu s publikom, ktoré neváha, či prejaví svoje emócie alebo nie, ale výborne sa pobaví. Na záver, aká je podľa vás hudobná scéna v Srbsku? Jestvuje nádej pre RnR hudbu? S. A. R. S.: RnR scéna je živá, ale nevyhnutná je podpora médií! Jasmina PÁNIKOVÁ október 2013 |

vzlet 25


hudba

Belehrad, Hala športov, 14. septembra 2013 Pase lo que pase, sea lo que sea… Próxima estación: Esperanza!

Š

panielsko-francúzsky muzikant José-Manuel Thomas Arthur Chao – alebo jednoducho Manu Chao – so svojou skupinou La Ventura (gitarista Madjid Fahem, bubeník Philippe Teboul a basgitarista Gambeat)

rili, že Manu Chao a La Ventura budú hrať v belehradskej hale Pionir, bojovník o ľudské práva a veľký antiglobalista Manu to odmietol skrze tamojšie bilbordy komerčných sponzorov, ktoré nebolo možné odstrániť v

Hornsman Coyote

večer 14. septembra zapálili celý Belehrad a Halu športov. Hoci oznámenia najprv hovo-

deň koncertu. Koncert bol teda premiestnený do Haly športov a fanúšikovia sa mohli tešiť, že

nové sily

Without Fear

Bez strachu zanechávajú stopy v srdciach milovníkov hardrockovej a metalovej hudby

I

ch hlavnou motiváciou bolo osviežiť hudobnú scénu v Kovačici a okolí hardrockmetalovou skupinou so ženským spevom. A tak sa – v nie tak dávnom – roku 2011 (presnejšie 6. júna 2011) Anita Petráková (spev), Janko Raspír (basgitara) a Zlatko Čech (gitara) rozhodli založiť band Without Fear. K tejto zostave sa pridal Zdenko Kŕč (bubny) a spolu začali usilovne nacvičovať stále nové a nové pesničky. Najprv to bola iba zábava, teda hrali len pre seba, ale onedlho po prvýkrát zahrali i vo verejnosti – v kovačickom Zanzibare. Vo februári 2013 sa zloženie skupiny zmenilo – pripojil sa Denis Galas (syntetizátor) a namiesto Zlatka na gitare teraz

26 vzlet | október 2013

hrá Nikola Nenin. Nateraz sú iba cover-bandom, na ktorý najviac vplývajú skupiny, ako sú Guns N’Roses, Skid Row, Whitesnake, Scorpions, Evanescence, Nightwish a srbský Negativ. Avšak v blízkej budúcnosti by nás mohli prekvapiť autorskými piesňami. Ako hovoria, je to pre nich momentálne niečo najdôležitejšie. Tešia sa aj na väčšie javiská, na ktorých by chceli vystupovať čím skôr. Prekážka je len jedna –

známy hudobník po jedenástich rokoch znovu navštívi Belehrad. Ako „predskupiny” vystúpili Samostalni referenti a Hornsman Coyote a dobre zahriali ovzdušie na dvojhodinový koncert Manu Chao. Načas a v plnej hale začali zaznievať zvuky La Ventura a spolu s nimi aj Manuho Chaove verše o láske, mieri, politike,

lo a samým tým bol to koncert, aký si fanúšikovia, ale i hudobníci zaslúžili. Okrem toho, že obecenstvo zabávala klasickými zvukmi štýlov reggae, punk, rock a ska, La Ventura mala tiež malé prekvapenie – novosadského hosťa Branimira Rosića. Branimir spolu s Manu Chao Manum Chaom spieval srbskú verziu piesne La vida es una tombola (v preklade: Život je tombola). Najlepšia chvíľa bola, keď si už 52-ročný Manu rozopol košeľu a mikrofónom udieral emigrácii... Fanúšikovia mali o hruď podľa rytmu srdca. Robil možnosť vypočuť si pesničky to viackrát počas piesní a máme v anglickom, španielskom, nádej, že to bolo preto, lebo mu francúzskom a portugalskom Srbsko zostalo v krásnej spojazyku, ako napr. Desaparecido, mienke, rovnako tak ako fanúšiWelcome to Tijuana, La kom zostane v spomienke tento Despedida, Mala vida, Mr. Bobby, deň a tieto dve hodiny strávené King of Bongo, Clandestino... s ním a s jeho hudbou. Samozrejme, spolu s Manuelom a La Venturou sa spievalo, skákaSaňa STRAKÚŠEKOVÁ

vzdialenosť, ale dobrá vôľa a ohromná láska voči hudbe ich drží spolu. To, čo Without Fear z vystúpenia na vystúpenie robí lepším a kvalitnejším bandom, je, že berú do ohľadu nielen tie pozitívne, ale i tie negatívne

komentáre obecenstva. Členovia skupiny prezradili, ako sa dostali k menu Without Fear a tiež majú odkaz pre všetkých tých, ktorí chcú vstúpiť do sveta hudby: „Dlho sme si nemohli zvoliť meno skupiny. Mali sme rôzne návrhy, ale ani jeden taký, čo by nás opisoval. A tak sme sa na jednej skúške rozhodli pre meno Without Fear (čiže: Bez strachu), čo je zároveň aj naším mottom. Ak chcete skúsiť svet hudby a zažiť, ako je to, keď hráte pre iných – len bez strachu a do toho sa, majte dobrú vôľu a úsilie sa vám oplatí!“ Úsilie sa postupne opláca aj tejto mladej skupine, zdokonaľujú svoj zvuk a už majú za sebou viac vystúpení – v Kovačici, Padine, Titeli a Farkaždine. Saňa STRAKÚŠEKOVÁ


Vzlet 08 2013  
Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you