Page 1

Hromnice – koniec sanice? J á n T r ia š k a Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 2. 2. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4840/

5




Z obsahu

2. 2. 2019 | 5 /4840/

Uzávierka čísla: 30. 1. 2019

Okrem toho, že v stredu 23. januára konštituovali Výbor pre vzdelávanie NRSNM, jeho členovia načreli do problematiky, ktorá ich očakáva. Taktiež schválili správu o vlaňajšej činnosti výboru a vypracovali predbežný plán svojich aktivít v bežnom roku a predbežný finančný plán. E. Šranková

Počas zimných prázdnin do Pivnice prišla vzácna zásielka zo Slovenska a potešila žiakov základnej školy (na snímke) i deti Nedeľnej školy v slovenskom evanjelickom a. v. cirkevnom zbore. Knihy presne podľa ich potrieb im poslal dobrodinec a podnikateľ Ing. Miroslav Belica, PhD., z Bratislavy. A. Čásarová

Klub bieloblatských žien sa už niekoľko rokov zaoberá aj humanitárnou prácou, pomáhajúc starým ľuďom. Jeden z projektov pomenovaný Ženská solidarita bez hraníc realizovali v priebehu uplynulých troch mesiacov a práve v týchto dňoch ho skončili. V. Hudec

Jednou z mála príležitostí v poslednom čase spoločensky sa uvoľniť pri živej hudbe v Báčskom Petrovci bola Poľnohospodárska zábava v sobotu 26. januára v loveckom areáli Lesík. Pripravilo ju a realizovalo vedenie Klubu poľnohospodárov. Zábavy sa zúčastnili nielen domáci, ale aj hostia spoza chotára. J. Čiep Foto: Pavel Tordaji

Obec Pukanec v Levickom okrese na Slovensku, kedysi slobodné kráľovské banské mesto, od 5. júla 2013 má založenú Expozíciu pukanskej histórie. Toto múzeum zahrnuje najstaršie dejiny Pukanca, rozvoj baníctva, početných remesiel, kultúry a školstva, ale predstavuje aj výzor niekdajšej kuchyne a meštianskej izby. Obšírnejšie o tom si prečítajte v prílohe Mozaika. J. Pucovský


Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Oslobádzanie od minulosti P

o rozpade SFR Juhoslávie v jej bývalých republikách sa začali intenzívnejšie prejavovať rôzne podoby tzv. historického revizionizmu, ktoré sa dodnes snažia dokázať, že nebolo všetko práve tak ako sme sa kedysi učili z učebníc. Napríklad četnícke hnutie (v minulosti všeobecne považované za zločinecké) bolo v Srbsku medzičasom zrovnoprávnené s partizánskym a jeho činnosť v druhej svetovej vojne tiež vyhlásená za antifašistickú, čo bolo odôvodnené potrebou napraviť historické krivdy a prekonať ideologické rozdiely medzi tunajším ľudom. Mnohí dodnes nesúhlasia s týmto činom a zdá sa, že krivdy nie sú napravené, ba naopak. Lebo rehabilitáciu tých, ktorí boli donedávna považovaní za zločincov, ich obete a potomkovia obetí teraz asi pociťujú ako novú krivdu. Historický revizionizmus sa prejavuje ako stúpajúci trend aj v súčasnosti. Časopis Politikin zabavnik v čísle 3493 zo dňa 18. januára uverejnil článok pod názvom Dugo putovanje Henrika Lautnera (čiže: Dlhé cestovanie Henricha Lautnera), v rámci ktorého sa v časti s podnázvom Ko su bili ljotićevci (Kto boli ljotićovci) hovorí o srbskom nacistickom kolaborantovi Dimitrijovi Ljotićovi a jeho hnutí Zbor, pričom sa v podstate relativizuje ich zradcovská a zločinecká úloha v druhej svetovej vojne. Daný článok okrem iných odsúdili aj členovia Nezávislého združenia novinárov Srbska a Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny, ktorí v oznámení pre verejnosť uviedli, že ide o hanebnú mediálnu manipuláciu najmä s ohľadom na skutočnosť, že Politikin zabavnik čítajú zväčša mladšie generácie. Už v nasledujúcom čísle redakcia časopisu sa pokúsila napraviť vec uverejnením článku Ko su zaista bili ljotićevci? (Kto naozaj boli ljotićovci?) s úvodnou poznámkou, že redakcia nemala v úmysle sporným článkom z predchádzajúceho čísla relativizovať úlohu zločineckých jednotiek organizácie Zbor a Dimitrija Ljotića v druhej svetovej vojne; redakcia sa zároveň ospravedlnila všetkým, ktorí ten článok tak pochopili, a to ospravedlnenie osobitne adresovala židovskej a rómskej spoločnosti (čiže príslušníkom národov,

ktoré boli v najväčšej miere obeťami ljotićovských zločinov). Lenže problém zostáva v tom, že sporný text uverejnený v PZ č. 3493 hovorí o Ljotićovi vskutku apologeticky a vari ho nemožno pochopiť inak. O jednom celkom inakšom spôsobe vyrovnávania sa s vlastnou minulosťou, čiže minulosťou vlastnej rodiny a krajiny, hovorí dokumentárny film Enkel (Vnuk), ktorého televízna premiéra bola v sobotu 26. januára na prvom programe Rádio-televízie Vojvodina. Hlavnou postavou vo filme je Nemec Rainer Höß, ktorého starý otec Rudolf Höß bol veliteľom koncentračného tábora Osvienčim (Auschwitz). Kým Rainer bol dieťa, rodičia mu nehovorili pravdu o jeho zlopovestnom predkovi, ale ako 15-ročný sa dozvedel, že jeho starý otec bol odsúdený a obesený za vraždu 2 a pol milióna ľudí, hlavne civilov, žien, detí a starcov. Tento objav Rainerovi spôsobil vážne traumy, takže sa rozhodol konfrontovať s temným rodinným dedičstvom a začal boj proti popieraniu a relativizácii holokaustu ako najhroznejšieho zločinu v dejinách, čo malo však za následok, že ho otec a celá rodina začali vnímať ako nepriateľa. Časom sa Rainer zoznámil s Evou Mozesovou Korovou, ktorá bola ako 10-ročná deportovaná do Osvienčimu, kde Josef Mengele na nej konal nehumánne experimenty, a v tomto koncentračnom tábore boli zavraždení jej rodičia a sestry. Pol storočia neskoršie Eva sa rozhodla odpustiť Mengelemu a nacistom za to, čo jej urobili, lebo nechcela zostať obeťou Osvienčimu do konca života. Vo filme Enkel Eva sa stretáva s Reinerom a on ju dnes považuje za svoju starú matku. Skutočnú osobnú slobodu (a samým tým aj lepšiu budúcnosť) nemožno dosiahnuť bez úprimného uznania vlastných chýb a odpúšťania iným. Niektorí to pochopili, iní vari ešte stále nie. Stevan Lenhart

V tomto čísle



TÝŽDEŇ

KULTÚRA

5 Zamerali sa na budúce aktivity

32 Maliarstvo je časť môjho bytia

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

8 Kde sa míňajú peniaze?

43 V Hložanoch súperili ulice

MOZAIKA

Autor titulnej fotogra e:

24 Roky svetlejšie v prevahe

Juraj Bartoš 8 0 2. 2. 20 9

3


Týždeň 

InPress

Utopické plány Jasmina Pániková

N

epovieme nič nové, ak skonštatujeme, že naše dediny odumierajú. Menej detí v školách, čoraz viac prázdnych domov určených na predaj a ak k tomu pridáme aj fakt, že väčšina dedín už nemá ani lekára, situácia je jasná – dediny v našej krajine nemajú skvelú budúcnosť. Avšak minister poverený regionálnym rozvojom a koordináciou práce verejných firiem avizoval, že začiatkom februára v spolupráci so Srbskou akadémiou vied a umenia formujú tím, ktorý sa bude zaoberať záchranou dedín! Uznajme, veľmi ambiciózne. Mestskí experti pre dedinu plánujú nové stimulačné opatrenia, vytváranie či oživenie poľnohospodárskych družstiev, a to všetko by malo naše dediny priviesť do rovnakého levelu s dedinami v Rakúsku, Švajčiarsku či Švédsku. Ďalšia ambiciózna myšlienka! No najprv... Najprv noví experti musia ísť do terénu, zmapovať situáciu a potom si sadnúť a nájsť to najlepšie riešenie. Ešte pred niekoľkými rokmi ten istý minister mal liek na záchranu dedín, bolo to podľa neho družstevníctvo. Rovnaký liek predpisoval aj v  minulom roku a  zrejme aj v  tomto. Postavuje sa otázka, akým spôsobom mienia zachrániť dediny, čiže poľnohospodárstvo ako kľúčový rozvojový prvok dedín, keďže ešte stále platí vládne nariadenie, ktorým prednosť v  prenájme pôdy majú právnické osoby. Majú aj prednosť, aj možnosť prenajať si pôdu na 30 rokov. A čo v takom prípade má robiť malý alebo stredný poľnohospodár? Alebo začínajúci mladý poľnohospodár, ktorý je „budúcnosťou našich dedín“, ako často môžeme počuť z úst našich politikov, z ktorých niektorí osobne prispeli k tomu, aby budúcnosť práve tých mladých poľnohospodárov bola pod otáznikom. Uspokojiť sa so „štátnou pomocou“ a čakať 30 rokov, aby dostali možnosť rozvíjať sa. A, vraj, čoskoro naše dediny budú ako tie v Rakúsku či Švajčiarsku.

4

www.hl.rs

DN

O taký rok, najviac o dvadsať Č as neúprosne letí; dni, týždne, mesiace a veruže i roky miznú v kozmickej čiernej diere zabúdania. Kto si už zajtra – pozajtra spomenie na vystúpenie prezidenta Aleksandra Vučića na panelovej diskusii Mediálne slobody v podmienkach krízy na Svetovom ekonomickom fóre, ktoré sa konalo v Davose (22. – 25. januára)? „Pri tejto príležitosti nebudem kritizovať opozíciu, ktorá novinárov nazýva ,fľandrami’ a ,kurvami’...“ povedal Vučić, komentujúc tunajšie médiá, ktoré správne označil ako „polarizované“. Pravdaže, bez toho, aby povedal, že na rozdiel od opozície on sám má prístup do všetkých, dokonca aj vo chvíli, keď RTS začne vysielať príspevok o úmrtí barda filmového umenia Dušana Makavejeva. „Chcem vás informovať, že polícia Srbska 25. 1. 2019 zatkla a zadržala Simonović Dragoljuba, predsedu Obce Grocka, predsedu obecného výboru SNS a člena hlavného výboru SNS...“ hovoril na tlačovke prezident, kým vedľa neho v úzadí stál minister vnútorných vecí Nebojša Stefanović. Hlava štátu pred kamerami oznámila, že dotyčný bol zaistený následne podozrenia z podnecovania na zapálenie domu novinára Žig info Milana Jovanovića,

pričom pridal viac detailov. Je zaujímavé, že v súvislosti s pohorelcom Milanom Jovanovićom z Grocky na spomenutom paneli v Davose Vučić povedal: „Zapálená bola garáž a prvé poschodie domu novinára, ktorý sa zaoberal lokálnymi témami. Zatkli sme útočníkov, čoskoro aj objednávateľov. Vieme, kto stojí za útokom...“ Mnohí by povedali: Veď áno, ale... pozde, milý drozde. Novinár Jovanović totiž hovorí, že údaje o korupcii, o ktorej písal, viackrát poslal práveže aj prezidentovi Vučićovi, žiadajúc o písomnú odpoveď. Namiesto odpovede sa mu ale dostal červený kohút na strechu. Prezident, ktorý si v utorok našiel času na návštevu najstaršej žijúcej Srbky pani Nadeždy Pavlovićovej (107 rokov), upozornenia novinára Jovanovića ignoroval. Nemal času na problémy, ktoré mali za následok zhorený dom a ohrozenie života novinára a jeho manželky, keďže sa pri útoku na nich aj strieľalo... V rámci vystúpenia v Davose proste celú záležitosť zjemnil a ohľadne domácich médií konštatoval: „Situácia nie je skvelá, ale o rok, najviac o dva, verím, že z tejto pozície budem môcť povedať, že som hrdý na slobodu prejavu a médií v Srbsku.“ Pekné

očakávanie, len čo je pravda. Na rozdiel od očakávania občanov, že sa (keď nie skôr, o rok, najneskoršie o dva) dozvedia, z akého fondu a kto zaplatil prepravu občanom do Belehradu (spomínajú sa aj diéty a obložené chlebíčky) počas nedávnej návštevy ruského prezidenta Vladimira Putina. Pri zahmlievaní skutočnosti je otázne, ako to v Srbsku bude vyzerať nielen o rok – o dva, ale aj o takých dvadsať... Horšie sú na tom v súčasnosti občania Venezuely (úplný názov tejto juhoamerickej krajiny znie Venezuelská bolívarovská republika), ktorých bolia hlavy nie z jedného, ale – z dvoch prezidentov. Nikolas Maduro je na čele krajiny od roku 2013; vlani v máji získal druhý prezidentský mandát vo voľbách, ktoré opozícia bojkotovala. Pred desiatimi dňami sa za prezidenta vyhlásil líder tamojšej opozície Juan Guaidó. Došlo k nepokojom, ktoré si vyžiadali minimálne 26 obetí na životoch v zrážkach občanov s príslušníkmi ozbrojených síl, ktoré sú lojálne Madurovi. Guaida uznali za prezidenta viaceré krajiny a z Washingtonu prišla mrazivá správa: v obehu je aj vojnová opcia... Pripravil: Juraj Bartoš

Iný uhol reality

Nikola Petkov

Informačno-politický týždenník

• TÝ D


KONŠTITUOVALI VÝBOR PRE VZDELÁVANIE NRSNM

Zamerali sa na budúce aktivity Elena Šranková

a prvom konštitutívnom, ináč trojhodinovom zasadnutí Výboru pre vzdelávanie NRSNM v stredu 23. januára v Novom Sade načreli do problematiky, ktorou

menej. Informovala i o tom, že keď ide o hodiny slovenčiny s prvkami národnej kultúry treba konštatovať veľký posun dopredu. V tejto chvíli sa na 39 ZŠ uskutočňuje vyučovanie voliteľného predmetu slovenčiny s prvkami národnej kultúry, čo financuje

sa v rámci práce výboru budú zaoberať. Po privítacích slovách predsedu výboru Janka Kolárika prítomným sa prihovorila i predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová. Potom sa výbor konštituoval: predsedom Výboru pre vzdelávanie (VPV) je Janko Kolárik, podpredsedníčkou Katarína Vrabčeniaková a členmi Tatiana Brtková, Mária Andrášiková, Božena Levárska, Mariena Korošová, Juraj Súdi, Tatiana Naďová, Tatiana Németová, Miluška Kolárová, Zuzana Halabrínová a Rasťo Dudok. Svetlana Zolňanová, koordinátorka VPV a členka Výkonnej rady, poverená oblasťou vzdelávania, informovala o činnosti výboru v roku 2018. Okrem iného povedala, že je toho času v prvom ročníku v slovenských triedach v 17 základných školách 309 žiakov. Avšak podľa informácií, ktorými disponujú predškolské ustanovizne, možno od septembra očakávať 274 prvákov, čo je o jednu triedu

ministerstvo, a je tam 1 040 žiakov. Pred dvoma rokmi ich bolo 648 a vlani 930. Keď ide o základné a stredné školy v slovenských triedach je 2 740 žiakov, čo je zhruba o 200 žiakov menej ako v roku 2012. Na stredajšom zasadnutí navrhli členov Komisie pre štipendiá, a to Tatianu Brtkovú, Vieroslavu Struhárovú, Libušu Simendićovú a  Janka Havrana. Okrem iného odzneli i informácie zo zasadnutí na rezortnom ministerstve v Belehrade a hovorilo sa aj o aktivitách vyplývajúcich zo zákonov v oblasti vzdelávania. Ako povedala S. Zolňanová, v Be- Výbor pre vzdelávanie začal pracovať s novým vedením a novými členmi lehrade bolo prezentované, čo prináša nový zákon o NRNM predbežného finančného plá- ide o nový zákon o národnostv  oblasti vzdelávania. Podľa nu. Predseda Kolárik po zasad- ných radách finančný rozvrh neho znovu existuje možnosť nutí informoval, že sa zamerajú je 50 : 50 percent, čiže každý vyhlasovania našich inštitúcií v prvom rade na zveľaďovanie výbor má o 20 percent zmenšez oblasti vzdelávania, kultúry vyučovania slovenského jazyka, né finančné prostriedky, a tým a  informovania za inštitúcie ako i vyučovania slovenského pádom aj VPV má o milión dinás národnostným významom. jazyka s prvkami národnej kul- rov menej než mal v minulom Teda naše školy, ktoré boli v túry. Aj na činnosť predškol- období.

N

• TÝ D

rokoch 2011 a 2013 vyhlásené za inštitúcie s národnostným významom, sú znovu platné a nadobúdajú svoju váhu v rámci siete škôl. Bola tiež prezentovaná možnosť bilingválneho vyučovania, hovorilo sa o vypracovaní učebných osnov pre 3. a 7. ročník a pokračuje sa v reforme 2. ročníka gymnázia. Ako Zolňanová povedala, hovorilo sa i o záverečných skúškach, tak pre ZŠ, ako aj o maturitných skúškach pre stredoškolákov. Národnostným radám je k tomu posunutá oveľa väčšia zodpovednosť pri výbere učebníc a pri vypracovaní menšinových učebníc, tak autorských, ako i prekladových. Najviac času na zasadnutí venovali vypracovaniu Plánu práce VPV NRSNM na rok 2019 a

ských ustanovizní, základných a stredných škôl, vysokoškolských inštitúcií. Spomenul tiež odborné zdokonaľovanie učiteľov, organizovanie súťažení zo slovenského jazyka a nábor žiakov do slovenských tried. Tento výbor v bežnom roku bude nakladať s prostriedkami v hodnote 3 910 000 dinárov. Keď ide o prostriedky, ktorými NR bude disponovať v roku 2019, nie sú zmenené v porovnaní s minulými rokmi. Očakáva sa rovnaká suma tak z republikového ministerstva, ako i pokrajinského sekretariátu, a prísun prostriedkov z jednotlivých obcí alebo Mesta Nový Sad, ktoré podľa zákona financujú činnosť NR. Avšak v minulom období, podľa starého zákona, sa 30 percent rozpočtu usmerňovalo na chod Národnostnej rady a 70 percent na jednotlivé výbory, čiže programové aktivity. Keď

5 /4840/ 2. 2. 2019

5


Týždeň 77. VÝROČIE NOVOSADSKEJ RAZIE

Ľudské musí zvíťaziť nad nenávisťou Elena Šranková

V

rámci pripomínania si 77. výročia Novosadskej razie pri pamätníku Rodina na nábreží Dunaja v Novom Sade bola v stredu 23. januára pietna spomienka na obete hrozných udalostí a utrpenia. Početným prítomným sa prihovorili primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević, ako i vrcholný rabín Srbska Isak Asiel a episkop báčsky Dr. Irinej Bulović. Tradične počas pietnej spomienky duchovné piesne predviedli chóry Svätého Georgija a Hašira. Primátor Vučević pri tejto príležitosti povedal, že je pamätník Rodina nielen spomienka na nevinné obete strašidelných udalostí, ale i napomenutím, že ľudské vždy musí zvíťaziť nad nenávisťou a že sa fašistické zlo nikdy nesmie zopakovať v žiadnej podobe. Ako povedal, Nový Sad sa naučil žiť s večným

smútkom za 2 000 nevinnými obeťami, celými rodinami, ktoré pohltila ľadová voda Dunaja. V januárových dňoch 1942 boli zavraždení Srbi, Židia, Rómovia a bola to masová vražda, na akú sa civilizácia nepamätá. „Dnes, keď mladosť Európy pozerá na nás, odkazujeme generáciám, ktoré prichádzajú, aby sa vždy povzniesli nad každé zlo a aby nezabudli na svoje korene. Som hrdý, že z Nového Sadu – Mládežníckeho hlavného mesta Európy, odkazujeme, že nikdy nezabudneme na draho zaplatenú slobodu, v ktorej dnes žijeme, a že nikdy neprestaneme spomínať na tých, čo za slobodu dali životy.“ Vrcholný rabín Srbska Isak Asiel povedal, že si na novosadskej školskej hodine pripomíname lekciu, ktorú nikdy neuzavierame, lebo život vždy utká situácie, v ktorých nás podrobuje skúške, aby preveril, či sme ju dobre zvlád-

li. Ako ešte povedal, svet nie je javisko neutrálnych pozorovateľov, ale aktívnych účastníkov, a preto si treba pripomenúť, že

neznámych podrobnostiach Novosadskej razie. Pri tejto príležitosti vence k pamätníku položili delegácie Mesta Nového Sadu, vlády a Zhromaždenia AP Vojvodiny, Židovskej obce Nový Sad, Zväzu židovských obcí Srbska, Matice rómskej, predstavitelia veľvyslanectiev MaďarZ príhovoru Miloša Vučevića pri pamätníku Rodina ska a Izraela a predstaviteľ sme denne pred výzvami. Episkop potomkov obetí Novosadskej Irinej čítal úryvky z knihy Krvavá razie. Veniec spustili aj do vĺn okupácia Báčky autora Time Di- Dunaja. Po kladení vencov k pamitrijevića, svedka a kronikára mätníku Rodina pripomínanie si tragických udalostí. Ako zhodno- výročia razie pokračovalo pri spotil, ide o zbierku znepokojujúcich mienkovej tabuli na novosadskej svedectiev a hovorí o doteraz pláži Štrand.

PO SÚHLASE GRÉCKA

Severné Macedónsko – nový sused Srbska Juraj Bartoš

T

o, na čo sa čakalo už dávnejšie, sa stalo pred niekoľkými dňami. Srbsko získalo (staro) nového južného suseda: volá sa Severné Macedónsko. V predchádzajúci piatok 25. januára totiž parlament Grécka ratifikoval Prespanskú dohodu o názve Macedónska, ktorú vlani 17. júna podpísali ministri zahraničných vecí dvoch krajín – macedónsky premiér Zoran Zaev a jeho grécky kolega Alexis Tsipras. Macedónsko predtým zmenilo ústavu tak, že do nej zabudovalo ustanovenie o zmene starého názvu na terajší. Ako uviedol portál denník.sk, celých 38 hodín zo 200 poslancov gréckeho parlamentu diskutovalo ohľadne Prespanskej zmluvy. Denník Danas napísal, odvolávajúc sa na grécke médiá, že parlament Prespanskú dohodu schválil „tenkou väčšinou“. Za jej prijatie hlasovalo 153 poslancov, čiže okrem 145 poslancov vládnucej strany Syriza podporilo ju aj ďalších osem poslancov. Na základe prijatej dohody Grécko súhlasí s novým

6

www.hl.rs

názvom Macedónska, ktorého občania naďalej zostávajú Macedónci a hovoria macedónskym jazykom. Dohoda tiež určuje, že Grécko nebude brzdiť prijatie Macedónska do NATO a do EÚ. Po rozhodnutí o súhlase s budúcim názvom Macedónska v Solúne a Aténach

komisie na čele s jej predsedom Jan-Claude Junkerom v oznámení uviedli, že bola potrebná politická odvaha, líderstvo a zodpovednosť všetkých strán na riešenie jedného z najhlbších problémov v regióne. Premiérov Tsiprasa a Zaeva nominovala na Nobelovu cenu za mier laureátka tohto ocenenia za rok 2015 Wedád Búšamáwíová z Tuniska. Nedorozumenia ohľadne názvu terajšieho Severného Macedónska medzi Gréckom a  Macedónskom trvali celé štvrťstoročie. Socha Alexandra Veľkého v Skopje V priebehu podošlo k menším protestom, tie sledného roka vlády dvoch susedčoskoro utíchli a život normálne ných štátov intenzívne rokovali beží ďalej. Schválenie „historickej a dospeli k riešeniu civilizovaným dohody“ malo ozvenu aj v su- spôsobom. sedných krajinách a v krajinách Doterajšia Macedónska repubEurópskej únie. Predáci Európskej lika bola prijatá do Organizácie

Informačno-politický týždenník

spojených národov 8. apríla roku 1993 pod názvom Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko. Vznikla roku 1991, v období rozpadu vtedajšej Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie, v ktorej figurovala ako jedna zo šiestich republík. Macedónsko sa rozkladá v oblasti Vardarskej krajiny, kedysi známej aj ako Južné Srbsko. V 11. storočí ho ovládla Byzancia, v 14. storočí Srbi (dnešné hlavné mesto Macedónska Skopje bolo vtedy dokonca hlavným mestom Dušanovho kráľovstva). Neskôr ho dobyli Turci, potom Bulhari... Roku 1918 bolo začlenené do novovzniknutého Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. V rámci Kráľovstva Juhoslávie roku 1929 sa mu dostal názov Vardarská bánovina. Po osamostatnení roku 1991 a prijatí do OSN 8. 4. 1993 nasledovalo aj prijatie do Rady Európy 9. 11. 1995. Jeho úsilie dostať sa do EÚ brzdilo Grécko zo spomenutých dôvodov. Severné Macedónsko má asi dva milióny obyvateľov, z čoho takmer polovica žije v hlavnom meste Skopje. • TÝ D


Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA A RUMA PARTNERI V PROJEKTE

Realizujú EÚ program Exchange 5 Anna Lešťanová

S

lávnosť, ktorou si oficiálne pripomenuli začiatok realizácie grand schémy Programu Exchange 5, sa uskutočnila v utorok 22. januára v Klube poslancov v Belehrade. Na podujatí v organizácii Ministerstva štátnej správy a lokálnej samosprávy, Ministerstva financií – Úseku pre uzavretie a financovanie programu z prostriedkov Európskej únie a Stálej konferencie miest a obcí ozrejmili začiatok realizácie 18 projektov v celkovej hodnote 3,5 milióna eur, ktoré v 48 lokálnych samosprávach majú zveľadiť proces spravovania verejného majetku. Pri tejto príležitosti predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović v Belehrade podpísal zmluvu o realizácii projektu v rámci programu Exchange 5 o podpore

Spoločná fotogra a po slávnostnom podpísaní zmlúv

EÚ lokálnych samospráv v oblasti spravovania majetku. Obec Stará Pazova a Obec Ruma podľa partnerského modelu realizujú 5. segment EÚ programu Exchange 5 v rámci projektu Integrovaný prístup k spravovaniu verejného vlastníctva v obciach Stará Pazova a Ruma.

IN MEMORIAM

Dr. Aleksandar Omerović 1969 – 2019

D

ňa 23. januára v slankamenskej nemocnici po ťažkej chorobe vo veku päťdesiat rokov zomrel Dr. Aleksandar Omerović, ktorý donedávna vykonával funkciu riaditeľa Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja v Starej Pazove. Po ukončení Strednej zdravotníckej školy v Zemune pokračoval v štúdiu obľúbenej medicíny na fakulte v Belehrade, kde skončil aj špecializáciu internej medicíny. Ako lekár úspešne pracoval v staropazovskom dome zdravia a  jeho kolegovia, pacienti a spoluobčania si ho pamätajú ako výnimočného odborníka a dobrého človeka, ktorý sa plne venoval svojmu povolaniu. V roku 2014 sa stal riaditeľom domu zdravia a získal početné uznania a odmeny za svoju prácu. Internacionálna asociácia zdravotníckych ustanovizní v Londýne Dr.

• udia a udalosti•

Omerovića v roku 2016 vyhlásila za naj-manažéra v zdravotníctve z územia krajín Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko. Dlhé roky bol spolupracovníkom RTV Stará Pazova, kde mal na starosti rozličné vysielania. S Dr. Omerovićom sa na mestskom cintoríne v Starej Pazove vo štvrtok 24. januára okrem členov rodiny rozlúčili početní kolegovia, priatelia, spoluobčania. O jeho nesebeckej lekárskej kariére hovoril Dr. Vladimir Dolinić, hovorca staropazovského domu zdravia, kým o ňom ako o úspešnom novinárovi a redaktorovi zaujímavých vysielaní v lokálnej RTV sa zmienila Anđelka Maliová, novinárka. Práve ona ho v roku 1979 priviedla do rozhlasu ako spolupracovníka v detskom vysielaní, kde potom pôsobil nasledujúce dve desaťročia. Česť jeho pamiatke. a. lš.

rov na evidovanie verejného vlastníctva a napojenie na bázu údajov Republikovej direkcie pre majetky. Po podpísaní zmluvy predseda obce Radinović okrem iného vyhlásil: „My v tomto projekte budeme usmernení k investorom, lebo budeme mať bázu toho, čo ich zaujíma: pozemkov, lokálov, prevádzkových hál, budeme vlastne mať údaje o všetkom, čím obec disponuje.“ Na slávnosti sa zúčastnili Sem Fabrizi, šéf Delegácie Európskej únie v Srbsku, Branko Ružić, minister štátnej správy a lokálnej samosprávy, Jadranka Joksimovićová, ministerka pre európske integrácie, a iní. Za 15 rokov jestvovania

Cieľom projektu je realizácia procesu registrovania vlastníctva a účinné a zodpovedné spravovanie verejného vlastníctva v týchto dvoch obciach. Konečným cieľom projektu je teda zveľadiť lokálne ekonomiky prostredníctvom integrovaného spravovania verejného Zmluvy podpísané predsedami či predvlastníctva v uvede- staviteľmi 8 obcí ných dvoch obciach. programu Exchange 5 bolo reZo spolu 145 lokálnych sa- alizovaných 166 lokálnych promospráv v Srbsku Obec Stará jektov v celkovej hodnote 33 Pazova patrí medzi 18 obcí, ktoré miliónov eur. úspešne realizujú takýto projekt. Znamená to zveľadenie softvéFoto: z kabinetu predsedu obce

 KRÁTKE SPRÁVY áčsky Petrovec Spolok petrovských žien. Na rohu Námestia slobody v strede Petrovca, kde sídli Spolok petrovských žien, občas býva naozaj rušno. Jeden z dôvodov je i ten, že pravidelne usporadúvajú mesačné stretnutia, a to každý posledný piatok v mesiaci. Podujatie nevynechali ani v januári. Členky spolku žien 25. januára usporiadali Deň otvorených dverí a pri tej príležitosti ponúkali množstvo vlastných ručných prác, ale predovšetkým pri-

pravili a predávali rôzne slané pečivá, koláče a makové a krupicové (grísové) pirohy. O pár dní neskôr, teda v pondelok 28. januára členky Spolku petrovských žien v podvečerných hodinách privítali rovnako zmýšľajúce ženy spoza chotára a pre hostky zo Silbaša a Pivnice usporiadali primerané pobavenie a pohostenie. Na týchto novodobých priadkach ženy sa bavili pri ručných prácach, krásnom slove a  speve. Na občerstvenie podávali nielen pukance, ale aj chutnú sármu a zákusok. J. Č-p

5 /4840/ 2. 2. 2019

7


Ľudia a udalosti S HAJDUŠIČANMI A JÁNOŠÍČANMI O PROSTRIEDKOCH Z PRÍSPEVKU NA ODVODŇOVANIE

Kde sa míňajú peniaze? Vladimír Hudec

právnene používal. Teraz ich síce vrátili, ale úroky nezapočítali. Na druhej a sklonku minulého roka ob- strane oni každé oneskorené platenie čania Vojvodiny ako svojráznu trestajú úrokmi. Ja sa iba opytujem, gratuláciu k nadchádzajúcim kde sa míňajú všetky tie peniaze, sviatkom dostali šeky na zaplatenie ktoré občania platia za odvodňovanie, príspevku na odvodňovanie za rok lebo sa ich práca vonkoncom nevidí. 2018. Mnohí však boli nepríjemne Kanály v chotári sú obrastené burinou prekvapení, že spolu s tým účtom a trnkami. Skôr tomu nebolo tak. dostali aj upomienku, že majú dlh Spomínam si, napríklad, že si môj z obdobia rokov 2013 až 2016. Či ten švagor zarábal dlh bol reálny alebo na život kosením nie, ťažko povedať. trávy v kanáloch. Všetci, ktorí majú Dnes to už nikto dlhy, kontaktovali nerobí.“ VP Vode Vojvodine, Podobne uvaktorý vyberá tento žujú aj Miroslav poplatok, a dostali Hraško a  jeho odpoveď, že ak nájzať Emil Buják. du potvrdenku, dlh Oni síce nemajú bude anulovaný. Ak problém s dlhvšak dôkaz o zaplami, ale nemajú tení nemajú, budú ani dilemu, že musieť zaplatiť. Mnoten príspevok je hí si spomenuli aj na Janko Tomeček potrebný, ibaže minulé roky, keď sunevedno, ako sa cho úplne zredukovalo úrodu a keď peniaze trovia. sa nemalo čo odvodňovať. Vtedy štát „Kanály v chotári by museli byť sľuboval poľnohospodárom, že ich čisté, aby slúžili účelu, buď na zavlažooslobodí od platenia príspevku na vanie, alebo odvodňovanie, ale tomu odvodňovanie. V tom roku síce svoj nie je tak,“ konštatuje Miroslav. „Okrem sľub aj splnili, avšak o rok neskoršie toho, že sú obrastené burinou a kríkvystavili účty nielen na bežný, ale aj mi, veľmi často sa v poslednom čase predošlý suchý rok. V rozhovoroch, stáva, že jazvece kopaním brlohu ktoré sme na túto tému viedli s občan- doslova zahrabú kanál a tá zem zami Hajdušice a Jánošíka, nikto nepo- staví vodu.“ „A čo je s kríkmi, hlavne pieral potrebu vyčleňovať prostriedky trnkami, ktoré rastú v kanáloch a na na údržbu melioračných kanálov, ale ich brehoch?“ opytuje sa Emil. „Aj to všetci do jedného konštatovali, že sa by vari mal kosiť vodohospodársky málo robí, resp. že sa melioračná sieť podnik. Namiesto toho trnky sa netakmer vôbec neudržiava. kontrolovane šíria na cesty a na pôdu. Podobný problém s dlhom mala aj A keď bagrom čistia kanál, vari by mali istá Hajdušičanka, ktorá si priala zostať to bahno odvážať mimo, zahrabať anonymná. Vraj pred tromi rokmi na ním jamy, prípadne urovnať cesty. konci roka v Správe verejných príjmov, Namiesto toho oni bahno z varechy ktorá vtedy vyberala príspevok na vysypú hneď vedľa kanálu, a tak zúžia odvodňovanie, sa objavil dlh v sume cestu. K tomu v prípade, že treba vyviac ako 11-tisíc dinárov. pustiť vodu z pôdy, na tých miestach „Bola som ohromená, ale som mu- treba kopať do hĺbky až vyše metra, sela zaplatiť, lebo som nemala dôkaz, aby voda mohla vytiecť do kanála.“ Na že som to zaplatila. Podozrievala som otázku, ako by mala byť organizovaná však, že je to nejaká chyba, lebo máme údržba kanálov, naši spolubesedníci vo zvyku na konci každého roka v da- konštatujú, že by vodohospodársky ňovom úrade vyrovnať si všetky dlhy podnik musel mať svojich ľudí v tena bežný rok. Nuž a keď na sklonku réne, ktorí by pravidelne obchádzali minulého roku prišli účty, ukázalo sa, chotár a všímali si, čo treba robiť, že som mala pravdu. Oboznámili ma a ktorí by boli spojením medzi občantotiž, že som zaplatila o 3000 dinárov mi a podnikom. V tom prípade by si viac než bolo potrebné. Teda niekto všimli, že viacero mostov v chotári je chybil a moje peniaze tri roky neo- v  takom zlom stave, že hrozí nebez-

N

8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

pečenstvo, že sa zvalia. „Slovom, ak my máme záväzok platiť príspevok, aj vodohospodársky podnik by musel mať záväzok udržiavať infraštruktúru.

oro Spasovski Možno peniaze nepostačia na všetko, ale každý rok by sa malo urobiť aspoň niečo,“ konštatujú jednomyseľne. Boro Spasovski z Hajdušice bol nepríjemne prekvapený, keď mu z VP Vode Vojvodine vystavili dlh z minu-

poľnohospodári budú oslobodení od platenia tohto príspevku, nuž ľudia neplatili. Inak nakoľko je mi známe, kanály za dedinou boli vyčistené, ale nie aj ďalej v chotári. Vodohospodárskemu podniku zazlievam najviac to, že v podmienkach veľkého sucha nenaplnili kanály vodou, aby ľudia, ktorí majú takú možnosť, mohli zavlažovať pôdu. Dokonca už tým, že je v kanáli, voda by bola bližšie k porastom a následky sucha by určite boli menšie.“ Janko Tomeček z Jánošíka hovorí, že tzv. vodný príspevok by mal význam v prípade, že by sa kanály udržiavali. „Všimol som si, že čistili kanál smerom do dediny Lokve, ktorý nemá žiaden význam, pokým na druhej strane hlavné kanály, ktoré prijímajú najväčšie množstvá vody, sú úplne obrastené burinou, predovšetkým trstinou, takže ani žaba nemôže skočiť do vody. Skôr, kým som robil v Miestnom spoločenstve, upozorňoval som Vode Vojvodine na kanály, ktoré sú úzke hrdlá a spravidla sa vylievajú v prípade väčšieho množstva vody. Určite aj teraz, keď sa tento sneh stopí, voda zaplaví okolitú pôdu. Namiesto toho, aby tie kanály očistili, oni čistili

Miroslav Hraško a mil uják lého obdobia v sume 50 000 dinárov. „Neviem, čo sa stalo. Pravidelne som všetko platil. Medzičasom však daňová správa postúpila evidenciu verejnému podniku Vode Vojvodine, ktorý teraz vyberá ten poplatok, a naozaj neviem, či sa to mohlo niekde zatratiť. Veď teraz je všetko digitalizované. Ak nenájdem potvrdenky, budem musieť zaplatiť. Ibaže tie potvrdenky treba nájsť. Veď odvtedy ubehlo 6 rokov a trochu som sa aj ja zanedbal v ich odkladaní. Možno aj jestvuje dlh. Naozaj neviem. V tom období bolo sucho a boli sľuby, že

tie, v ktorých nikdy voda nebola. Slovom, peniaze sa míňajú na práce, ktoré nemajú význam. Okrem toho mosty v našom chotári sú v katastrofálnom stave. Predtým, koncom osemdesiatych rokov minulého storočia, aj sám som určitý čas robil v tom podniku. Vtedy sme pravidelne kosili trávu v garádoch a udržiavali sme mosty. Podľa mňa príspevok na odvodňovanie je potrebný, ale peniaze by sa mali vlievať do obecného rozpočtu, lebo my tuná najlepšie vieme, čo a kde treba robiť. Namiesto toho peniaze sú úplne centralizované a nik nevie, ako sa míňajú.“ • UDIA A UDA OSTI •


Z PODNIKU SLOVAN AGRAR V SELENČI

Kvalitné výrobky a služby P Juraj Berédi-Ďuky

odnik Slovan Agrar v Selenči pôsobí s cieľom poľnohospodárom zlepšiť podmienky výroby a zároveň zľahčiť výkup, čiže predaj výrobkov, ponúkajúc im férové kooperačné vzťahy spočívajúce na vzájomnej dôvere a spoľahlivosti. Už svojím vznikom podnik zvýšil konkurenciu v oblasti poľnohospodárstva na týchto priestoroch. Hneď na začiatku činnosti Slovan Agrar získal početných kooperantov ponúkajúc im podmienky, ktoré vyhovovali ich záujmom. Snažili sa zadovážiť kvalitné osivo, ochranné prostriedky, chemické prostriedky a umelé hnojivá rozličných špičkových výrobcov od preverených a na trhu osvedčených dodávateľov. Ponúkali tiež osivá, ktoré dosahujú najvyššie výnosy a sú najzaujímavejšie pre výrobcov. Uzavieraním zmlúv s kooperantmi zabezpečili pre nich aj zľavy pri zásobovaní palivom. Prostredníctvom poľnohospodárskej lekárne, ktorá pracuje v rámci podniku, kooperantom sa snažili ponúknuť aj odborné rady súvisiace tak s ochranou rastlín, ako aj výrobou. Podmienky výkupu výrobkov boli tiež na úrovni a za vykúpené výrobky sa snažili v

najkratšej lehote zaplatiť v súlade s požiadavkami kooperantov. Podľa slov riaditeľa podniku Dipl. Ing. Vladimíra Beličku minulý rok skončili úspešne, za čo vďačia svojim kooperantom a obchodným partnerom. V novom roku sa budú snažiť zachovať získanú úroveň a dôveru kooperantov, rešpek-

dostavbu sila a ďalších skladovacích buniek. V podniku sa vykupuje sója štandardnej kvality, ktorá sa preventívne kontroluje, aby sa vyhli výkupu geneticky modifikovanej sóje. Výkup kukurice tiež prebieha bežným spôsobom a podľa riaditeľa Beličku, ďakujúc tomu, že majú aj staré, aj nové silá, výkup oboch

Plánujú rozšíriť skladovacie priestory

tujúc aj prípadné pripomienky, aby sa ich spolupráca stála ešte úspešnejšou. V prvom rade sa budú snažiť maximálne urýchliť výkup a výplatu výrobkov. Preto plánujú

plodín môže prebiehať paralelne a nehatene. Tradične uzavierajú zmluvy o pestovaní priemyselnej papriky a tohto roku plánujú rozšíriť sortiment. Riaditeľ potvrdil, že sa

naďalej snažia výrobcom ponúknuť najkvalitnejšie osivo, ochranné prostriedky a umelé hnojivá. V novom roku sa znovu ponúka možnosť uzavierania zmlúv a na ten spôsob si môžu kooperanti zabezpečiť reprodukčný materiál a ochranné prostriedky. V podniku budú sprostredkovať aj uzavieranie zmlúv o poistení výroby. Budú dbať aj o nové zákonné uznesenia rezortného ministerstva a budú sa snažiť uplatniť ich v praxi, o čom budú pravidelne informovať svojich kooperantov. Náležitú pozornosť v podniku venujú edukácii poľnohospodárov prostredníctvom rôznych prednášok. Prednášky sa organizujú v zimnom období a prvá tohtoročná je plánovaná 5. februára. Po nej by mali odznieť ešte ďalšie tri. Je to možnosť pre poľnohospodárov dozvedieť sa užitočné novinky pred začiatkom nového výrobného cyklu. Dvere podniku Slovan Agrar sú vždy otvorené pre tých, ktorí potrebujú odbornú radu alebo majú ideu, ako zlepšiť prácu podniku. Podľa slov riaditeľa ochotní sú v každom momente reagovať na požiadavky a pripomienky kooperantov. Nevyhnutné je z roka na rok ponúkať niečo lepšie a výhodnejšie, čím sa prispeje tak k zvýšeniu produktivity a kvality výroby v prospech výrobcov, ako aj k úspešnému hospodáreniu podniku.

ŠÍD

Prípravy na 22. klobasiádu Blaženka Dierčanová

V

organizácii Združenia občanov Sriemska zakáľačka a klobasiáda 9. a 10. februára v Šíde sa uskutoční 22. gastronomické podujatie venované výrobkom a špecialitám z bravčoviny. Toho času v SKUS Jednota, v ktorom je sídlo združenia, prebiehajú posledné prípravy: členovia organizačného výboru mali zasadnutie, na ktorom si rozdelili úlohy a dohodli sa, že tesne pred podujatím urobia zakáľačku, aby zabezpečili mäso na prípravu obedu a večere pre súťažiacich a hostí. Otvorenie tradičnej Sriemskej zakáľačky a klobasiády sa plánuje

• ĽUDIA A UDALOSTI •

v sobotu 9. februára o 11. hodine na ihrisku vedľa športovej haly. Podobne ako i v minulých rokoch v prvý deň podujatia bude prebiehať súťaž v troch kategóriách: prvá sa vzťahuje na rýchle spracovanie bravčového mäsa a uskutoční sa vonku na ihrisku, pokým súťaž vo výrobe najchutnejšej čerstvej klobásy a súťaž v rýchlom jedení klobásy budú prebiehať v uzatvorenom priestore v hale. Prvý zabíjačkový deň plánujú ukončiť chutnou večerou pre súťažiacich a hostí pri hudbe tamburášskeho orchestra. Záujemcovia o účasť v súťaži o  najchutnejšiu údenú klobásu svoje výrobky môžu priniesť

v nedeľu 10. februára do 12. hodiny, keď prinesené vzorky klobás (1 pár, podľa propozície) zhodnotí odborná komisia. Víťazov vo všetkých súťažných kategóriách vyhlásia a odovzdajú im odmeny Plagát 22. Sriemskej zakáľačky a klobasiády v Šíde v nedeľu večer na zábave, kde sa o dobrú náladu postarajú väčší počet domácich hostí. Toto turisticko-hospodárske podujatie členovia orchestra Zorule. Organizátori Sriemskej zákaľač- v Šíde navštívia aj predstavitelia ky a klobasiády svoje podujatie podobných podujatí zo zahraniplánujú propagovať aj z druhej čia, a to z Chorvátska, Slovinska, strany Dunaja – 3. februára na Maďarska a zo Slovenska. Počas Rybacom trhu v  Novom Sade druhého februárového víkendu predstavia zakáľačku a na predaj v Šíde privítajú teda milovníkov budú ponúkať vyprážané sriem- štipľavého produktu zo všetkých ske klobásy s cieľom prilákať čím strán.

5 /4840/ 2. 2. 2019

9


Ľudia a udalosti SELENČA

Snemovali poľnohospodári Juraj Berédi-Ďuky

V

stredu 23. januára snemovali poľnohospodári, členovia Klubu poľnohospodárov Selenča. Prítomným sa najprv prihovoril a privítal ich predseda klubu Ján Trusina, ktorý zároveň navrhol rokovací program. Rozoberali sa hlavne správy o minuloročnej činnosti. Správa o minuloročnej činnosti Klubu poľnohospodárov bola krátka, lebo sa činnosť klubu obmedzila hlavne na prípravu akcie rovnania poľných ciest, ktorá sa nevydarila celkom, a to pre nepriaznivé počasie a trochu oneskorený termín. Členovia klubu sa pravidelne v zimnom období zúčastňujú aj v akcii odpratávania snehu v osade. Činnosť klubu sa realizovala v rámci finančných možností. Finančné prostriedky

boli v minulom roku veľmi skromné a pochádzali prevažne z dotácií z rozpočtu obce a členského.

Keď ide o plány v novom roku, čo bolo ďalším bodom rokovacieho programu, v klube plánujú

áber z vla ajšieho zasadnutia lubu poľnohospodárov

Členovia rozhodli, že aj tohto roku členské zostane na vlaňajšej úrovni, čiže 500 din. Klub vlani počítal tridsať aktívnych členov.

vypracovať projekty, ktorými sa budú uchádzať o finančné prostriedky z rôznych zdrojov. Plánuje sa akcia rovnania poľných ciest,

ktorá by sa tohto roku mala uskutočniť razom, keď to poveternostné podmienky dovolia. Predseda klubu taktiež pripomenul, že by v novom roku mali usporiadať aj volebné zasadnutie a zvoliť nové vedenie. Záverom sa rokovalo o častých krádežiach v poli a možnostiach, ako im predísť. Všetky podané správy členovia klubu jednohlasne schválili. Na zasadnutí bol prítomný predseda Obce Báč Borislav Antonić, ako aj hostia z klubov poľnohospodárov z Báčskeho Petrovca, Hložian a Kysáča. Členovia klubu na zasadnutí rozhodli po prvýkrát tohto roku organizovať bál pre členov klubu a iných záujemcov, ktorí sa do stanoveného termínu prihlásia organizátorom. Bál plánujú usporiadať v sobotu 23. februára v reštaurácii Business club.

Z KLUBU POĽNOHOSPODÁROV BÁČSKY PETROVEC

Pobavenie do rána Jaroslav Čiep

P

odobne ako to už pravidelne robievajú v Spolku petrovských žien, či v loveckom združení, kde organizujú svoje zábavy – batôžkovú a loveckú, tak aj v Klube poľnohospodárov v Báčskom Petrovci v posledných rokoch pravidelne organizujú poľnohospodársku zábavu.

Naposledy sa miestni poľnohospodári a ich hostia zabávali v sobotu 26. januára v loveckom areáli Lesík. Teda iba deň po oslave Pavlov. Bola to jedna z mála príležitostí v poslednom čase pre strednú a staršiu generáciu Petrovčanov spoločensky sa zabaviť a zatancovať si pri živej hudbe, tak slovenskej ľudovej, ako aj zábavnej. Na dobrú náladu, podobne

Veselá nálada na Poľnohospodárskej zábave

10

.hl.rs

n ormačno politický týždenník

ako aj vlani, hrala skupina Bejo. V sobotu v loveckom dome bolo veselo a zabaviť sa prišlo viac ako 70 záujemcov nielen z Petrovca, ale aj spoza chotára. Prítomní si pochutili aj na chutnej večeri, o  ktorú sa postarala kuchárka Jaroslava Leňová so svojimi pomocJán ováč Varga (stojí vľavo) po vyžrebovaní níčkami. Vedenie Klubu hlavnej odmeny poľnohospodárov pre návštevníkov prichystalo aj nú odmenu – pol tony umelého bohatú tombolu s početnými hnojiva – po verejnom žrebovaní výhrami, ktoré zabezpečili od získal Ján Kováč-Varga. Na potepetrovských gazdov, obchod- šenie prítomných výherca, inak níkov a podnikateľov. Odmeny dlhoročný hudobník, následne boli zväčša vecné, ale vzťahovali zaspieval niekoľko piesní. Domáci sa spolu s hosťami v Lesa napr. aj na poskytovanie slusíku bavili dlho do noci. žieb poľnohospodárskych prác, či oto Pavel Tordaji osevné jednotky kukurice. Hlav• UD

UD

O T •


ČO ROBIA PETROVSKÍ PENZISTI? STÁLE NIEČO!

Pre seba a svoje prostredie U Anna Horvátová

členovia prejavujú väčší záujem o tieto spoločenské hry. Sme radi, ž sama návšteva v Dome keď nás navštívia predstavitelia penzistov svedčila o ich aktimiestnej samosprávy a obecného vite. Piatkové predpoludnie vedenia. Alebo príde návšteva zo býva u nich rušné, ako aj utorkové zahraničia. A práve na oslave naa nedeľňajšie. Penzisti platili členrodenín našej dediny sme privítali ské, informovali sa o penzijných hostí – penzistov z Košíc; boli to kartách, alebo sa spolu bavili. hostia Miestneho spoločenstva Ledva si predsedníčka Miestnej a vyjadrili záujem o spoluprácu organizácie stas naším združením. robných penzistov K tomu máme dobrú v Báčskom Petrovci spoluprácu aj s naším Zuzana Hmiráková Domom zdravia.“ našla chvíľu času. A to je „Pre médiá a zvlášť „Zdravotné sestry Hlas ľudu vždy si nám pravidelne prinájdem času,“ zneli chádzajú merať krvný uvítacie slová. tlak a hladinu cukru Čo teda petrovv  krvi. Zabezpečili skí penzisti robia sme aj prehliadky „Vidíte aj sami, oftalmologičky, ktopráce je hodne. Ešte rá záujemcom konani január neprešiel trolovala očný tlak a a už máme sto člevykonala preventívnu nov. Vlani sme vyprehliadku očí. Účindali 690 členských Zuzana Hmiráková (vľavo) s pokladníčkou Annou Valentovou kovali sme aj v prokariet a realizovajekte Rady pre rodovú li sme rozličné aktivity. Tak ako Je toho skutočne veľa, ale rovnosť, v rámci ktorého sa konali minulé roky spolupracovali sme popri tom všetkom je chvály- bezplatné preventívne prehliadky s penzistami zo susedných orga- hodné, že nesedíte iba pred TV hrubého čreva, prostaty, mamogranizácií, navštívili sme penzistov obrazovkami. fické a gynekologické vyšetrenie. Tu v Kulpíne, Hložanoch, Maglići a v „K tomu si organizujeme aj sú- najviac záujemcov bolo z Petrovca. Kysáči. Našich členov zásobuje- ťaže, také dôchodcovské, v rámci Dbáme teda aj na vlastné zdravie.“ me rozličným tovarom – mäso- nášho združenia. Organizujeme Vidie vás aj na akciách upravými výrobkami, kurivom, a to súťaže v šípkach, šachu a biliarde. tovania dediny. na splátky. Je to zachodená prax Zapájame sa aj takto do osláv Dňa „Keď bolo jarné upratovanie a snažíme sa ju udržať. Penzie sú Petrovca v máji. Rok čo rok naši Petrovca, veru sme nechýbali, aj čo malé, tak si takto pomáhame. Už teraz pozeráme ponuky na kúpu ohrevu a mäsa. Treba spomenúť, že sme s obecnou organizáciou usporiadali akciu zameranú na vracanie časti penzie, ktorú nám zrážali. Uvidíme, či sa nám to podarí. Okrem toho privítali sme aj študentov z nitrianskej fakulty, ktorí tu robili výskum.“

sme najstarší. Petrovec je aj náš. Ale takisto sa chceme aj pobaviť. Vlani sme organizovali odchod do kúpeľov Vrdnik. Prekrásne zážitky máme aj z podujatia Dani ludaje v Kikinde, ako aj z výletu do Belehradu. Záujem bol veľký a čo je dôležité, páčilo sa to všetkým. A tohto roku plánujeme viac cestovať. Spolu s Obecnou organizáciou penzistov sme si pripomenuli Deň penzistov 1. októbra. Tradične sa spolu s Červeným krížom podpisujeme pod akciu Slnečná jeseň života, o ktorú vlani vládol veľký záujem.“ Popri tom všetkom vždy viete poda aj nápomocnú ruku, ke treba. „Spolu so sociálnym strediskom sme organizovali akciu Pomoc v dome. Doktorka Anna Speváková mala prednášku o preventívnych opatreniach proti rakovine. Pre poľnohospodárov sme zabezpečili osivo, 19 balíkov, k tomu sme 16 balíkov s potravinami rozdelili našim najstarším občanom. Veď aj nám pomoc dobre príde, vlani sme z obce dostali 40-tisíc a ešte ako nám to prišlo vhod.“ Aké sú komentáre na senior karty, majú petrovskí penzisti o ne záujem „Záujem je, aj napriek tomu, že je to takmer novinka. Iba vlani sa to začalo praktizovať. My našim členom ešte konáme službu a keď zozbierame určitý počet kariet, zanesieme ich do PIO a tým pomôžeme našim členom. Sem si prídu iba po hotové karty.“

V ÚSTRETY SIEDMEMU SVADOBNÉMU VEĽTRHU V NOVOM SADE

Všetko pre svadbu S Katarína Gažová

vadobný veľtrh už sedem rokov zaradom usporadúva Združenie občanov pre zachovanie rodiny a manželstva Spoločný život v Novom Sade. Tohto roku podujatie pod názvom Svadobná mágia bude prebiehať dva dni: v sobotu 2. a v nedeľu 3. februára na novosadskom SPENS-e, a to v Slávnostnom salóne a v Galérii Macut. Svoje výrobky a služby tu ponúknu početní vystavovatelia.

• UDIA A UDA OSTI •

Mladé páry, ktoré sa chystajú na svadbu alebo o nej iba snívajú, majú možnosť na jednom mieste vidieť to, čo ich svadobný deň môže urobiť zvláštnym. Na veľtrhu návštevníci môžu vidieť bohatý výber svadobných šiat pre mladuchu a pre mladomanžela, darčeky pre hostí svadobnej veselice, kvetinové aranžmány, torty a všeličo iné. Ako každý rok, aj tentoraz bude podčiarknutá humanitárna náplň podujatia. Budú sa totiž zbierať peňažné prostriedky pre žiakov školy Milana Petrovića so žiackym

Ukážka z vlaňajšieho svadobného veľtrhu

domovom v Novom Sade, a to z predaja výrobkov, ktoré sa zhotovujú v pracovných strediskách školy. Organizátori na sobotu 2. februára pre návštevníkov chystajú

módnu prehliadku, tanečné výstupy, predstavovanie hudobných skupín vhodných pre svadby. Vstup počas celého podujatia je voľný.

8 0 2. 2. 20 9

11


Ľudia a udalosti FOTOREPORTÁŽ Z HLOŽIAN

Nepadá sneh, ’by prikryl breh...

Juraj Bartoš

P

re titulok prítomnej fotoreportáže sme si, pravdaže, zámerne, zvolili parafrázu srbského príslovia, ktoré vo voľnom preklade môže znieť aj takto: Nepadá sneh, aby pokryl breh, lež preto, aby každá zver zanechala v ňom stopy. Po tom, čo aj občania Hložian zopár rokov po sebe konštatovali, že nie sú zimy, aké bývali

j keby v sudoch pred budovou povedľa hložianskeho mlyna (je ich tam zo dvadsať) bol trebárs jedlý olej nijako tam nepatria občania sa právom pýtajú kto a prečo ich tam naukladal a odkiaľ ich priviezol

POU

kedysi, keď vedelo napadať snehu toľko, že nebolo vidno z jednej strany ulice na druhú, táto zima, počas ktorej sa už medveď otočil na druhú stranu, je na sneh značne štedrejšia. Nenapadalo ho síce až toľko, aby ľudia nemohli vidieť na druhú stranu ulice, avšak dal im zabrať. Prvý sneh napadal v polovici uplynulého decembra a pred Novým rokom sa aj stopil; stopil sa aj druhý, napadol tretí...

Mnohým Hložančanom sa nelení popasovať sa so snehovou kalamitou

chodníkoch. Veľa domov je prázdnych, v mnohých žijú len starší ľudia, v podaktorých takí, ktorí zvyknú povedať, že nech spoluobčania radšej šliapu po snehu. Najhoršie je, že po snehu vybíjali aj žiaci cestou do amestnanci P loakvalis sa príkladne starajú školy, aj chorí ľuo vozovky dia do ambulanHložianskych komunálnikov ne- cie, aj starí ľudia do obchodu... prekvapil; tí veru cesty udržovali Sneh je / bol predsa na niečo aj zjazdnými. Inak sa veci mali na dobrý. Prikryl stopy po ľudskej

Jama na as altke v Ulici maršala Tita vystríha aj bet nová plošina pod prístreším zastávky je v zlom stave...

nedbalosti. Lenže zakaždým, keď sa stopil, tie stopy boli a sú čoraz okatejšie, o čom svedčí aj zopár našich fotozáberov.

R

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

O

znamuje sa občianstvu, že sa v utorok 5. februára 2019 začne Čínsky nový rok, ktorý ČNR potrvá presne do 24. januára 2020. Tento čínsky rok bude v zamení astrologického znamenia Svine. Znamená to, že môžeme, ako osvedčení veľkí priatelia Čínskeho nového roku, počítať s novými, temer ešte novšími a krajšími a lepšími a pokrokovejšími a etc. svinstvami. Už teraz sa môžeme začať tešiť na nové porcie hrachu, pardon, strachu, na ďalšie nespočetné tlačenky, prepáčte, tlačovky muža, ktorý sa pýta na všetko, slovom, na to, že sa o rok, o dva

12

.hl.rs

budeme mať o poznanie lepšie a šťastnejšie a blablabla ... a tak ďalej a tomu podobne. Mnohí sa nad mnohými vyhláškami našich politikov čudujú. Pýtajú sa, že prečo práve tak a nie naopak. Toť pani Mihajlovićová, ministerka stavebníctva, oznámila obnovenie konania zacieleného na búranie už povestného bezprávne vystavaného objektu na Pančićovom vrchu na chýrečnom Kopaoniku. Prízvukovala, že jej ministerstvo pracovalo v súlade so zákonom. Objektík veľkosti alias malosti mizerných 1 000 štvorcových metrov zatiaľ totižto úspešne čelí pokusom o

n ormačno politický týždenník

zbúranie. Hm, a čo, keby ministerstvo konalo tak trošku v rozpore so zákonom? Sú takí, ktorí sa pohoršujú – a veru neprávom – nad tým, že sa náš pán prezident zúčastnil na Svetovom ekonomickom fóre v Davose. Právom sa ale čertia nad skutočnosťou, že sa dal nachytať tými, ktorí furt zbroja proti nám (trebárs sme silnejší od osudu a nikto nám nič nemôže) a debatoval v rámci panelovej debaty Mediálne slobody v podmienkach krízy. Vyčítajú mu totiž, že tým vlastne uznal, že mediálne slobody u nás naskutku prežívajú krízu, čo, ako je všeobecne dob-

re známe, nijako nie je pravda. Však náš pán prezident k našim nadovšetko slobodným médiám má nehatený nepretržitý prístup. Pomaly, ale iste odchádzajúca nemecká pani kancelárka Angela Merkelová, píše denník Blic, pozvala zase raz nášho prezidenta Aleksandra Vučića na koberec. Pardon, na návštevu. V rámci nej nesporne o. i. bude reč o kosovskom uzle a... nie je vylúčené... padne aj dobrá rada nad zlato z úst hostiteľky. O tom, ako sa decentne odchádza... Bumbumbum! • UD

UD

O T •


HUMANITÁRNA ČINNOSŤ BIELOBLATSKÝCH ŽIEN

Ženská solidarita bez hraníc Vladimír Hudec

hraníc. „Tá pomoc sa vzťahuje na staKlub bieloblatských žien sa vo rých ľudí, ktorí žijú sami a majú svojej činnosti nezameral iba na nízke penzie, alebo žijú výlučne tie tradičné aktivity, príznačné pre zo sociálnej pomoci. Pritom všetci ženské spolky, ako sú ručné práce, sú ťažko pohybliví alebo pripútaní etno výstavy, organizácia zábav- k nemocničnému lôžku. Slovom, ných podujatí, ale sa v pravom pomáhame ľuďom, ktorí sú príliš zmysle slova snaží svoju činnosť bezmocní a osamelí,“ vysvetľurozšíriť aj na iné segmenty spolo- je predsedníčka bieloblatského klubu žien Anuška Simonová. „S vedomím, že v Bielom Blate je hodne takých ľudí, do Ministerstva pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky píšeme projekty, základným poslaním ktorých je pomôcť takým ľuďom, aby sa necítili zabudnutí a odhodení od spoločnosržika Havranová (zľava) a Mária Haníková pre svojich zákazníkov pripravujú obľúbené ti, a ukázať im, že jedlá ako sú slivkové buchty aj napriek svojmu pokročilému veku čenského života, ktorými v znač- sú rovnocennými členmi tejto sponej miere prospievajú k afirmácii ločnosti. Môžem povedať, že oni dedinských žien v spoločnosti, veľmi dobre prijali tento projekt. ale aj k zlepšeniu ich hmotné- Netrpezlivo nás vždy čakajú, doho postavenia. A tak okrem už konca si zapisujú, kedy prídeme.“ známych aktivít, ako je napríklad Do realizácie projektu sú okrem podujatie Sladký deň, a účasti so predsedníčky klubu zapojené aj svojimi špecialitami na rôznych Mária Haníková a Eržika Havranoiných podujatiach, bieloblatské vá. Vďaka týmto ochotným ženám ženy sa zaoberajú aj vidieckym štyria ich spoluobčania už dva turizmom a poskytovaním služieb mesiace každý utorok a sobotu v tejto oblasti. Vďaka projektom tohto združenia viaceré ženy v Bielom Blate získali certifikát o organickej výrobe a  svoje výrobky na trhu teraz môžu predávať pod značkou organické, čo, pravdaže, predpokladá aj ich vyššiu cenu. Ďalším segmentom činnosti usilovných Bieloblatčaniek je humanitárna nuška imonová (vľavo) a Mária Haníková práca. Bieloblatčanky (vpravo) už niekoľko rokov v rámci realizácie totiž už niekoľko rokov projektov pomoci starým navštevujú atarí nu Markušovú dozadu úspešne uskutočňujú projekty pomoci starým dostanú varené jedlo a koláč. Varia ľuďom a práve v týchto dňoch sa im rôzne jedlá, ako je fazuľa, sárma, končí realizácia jedného projektu plnená paprika, tiež rôzne polievpod názvom Ženská solidarita bez ky, ale vraj sa najviac potešia tým • UD

UD

O T •

tradičným jedlám, ako je napríklad krumpľová polievka a rezance so syrom či krumpľami, slivkové buchty a iné. Okrem jedla projekt predpokladá aj zásobovanie tých ľudí základnými hygienickými a inými výrobkami. „Keď im odnesieme jedlo, strávime s nimi nuška imonová na návšteve u rže určitý čas, nakladieme uchárikovej na oheň, prinesieme služieb sú znovu ponechaní sami kurivo, odídeme nakúpiť do predajne a po lieky, tiež na seba. Aj projekt bieloblatských odídeme k lekárovi po recepty na žien je obmedzený na tri mesiace. lieky a ak je potrebné, zabezpečí- Posledná návšteva sa uskutoční me aj prepravu k lekárovi alebo v sobotu 2. februára, a preto sa nastoľuje otázka: do nemocnice. Čo ďalej? PR N J T RŠ H A čo je najdôle„Samozrejme, žitejšie, pobudV  Bielom Blate na sklonku neme s  nimi minulého roku zorganizovali po ukončení prov rozhovore, čo ešte jednu humanitárnu akciu jektu máme zátýmto ľuďom zameranú na starých ľudí. Totižto väzok vyúčtovať, vari najviac aktivistka Červeného kríža Anita koľko prostriedznamená. Všet- Jonášová a predsedníčka klubu kov sa minulo, no ko to robíme žien Anuška Simonová navštívili potom plánujepredovšetkým všetkých starých ľudí starších me písať nový z humánnych ako 85 rokov, odovzdali im no- projekt. Chceli voročné balíky a pobudli s nimi by sme však, aby pohnútok, v družnom rozhovore. Navštívili bol rozšírený na lebo im chcespolu 13 občanov starších ako 85 me pomôcť rokov, ako aj 37-ročného invalida väčší počet ľudí, ktorým by sme a  vrátiť im vo vozíku, ktorý žije sám. pomáhali, čo by úsmev na tvár. si, pravdaže, vyTreba však povedať, že nerobíme úplne zdarma, žiadalo aj viac žien, ktoré by tie ale za tú svoju prácu dostávame služby poskytovali. Ako obmeminimálnu úhradu. Veď je to pred- dzujúci faktor sa znovu objavujú sa zodpovednosť, ktorú by na seba minimálne mzdy, keďže málokto vari nikto neprebral. Najmä nie je ochotný robiť to za symbolickú úhradu. Mám však nádej, že dorobiť zdarma.“ Projektom sú zahrnutí štyria staneme viac prostriedkov a že Bieloblatčania, avšak podľa slov úsmev na tvár vrátime omnoho našej spolubesedníčky potreby väčšiemu počtu našich starých sú omnoho väčšie. Okrem týchto spoluobčanov,“ hovorí na záver štyroch najmenej ešte 20 starších podnikavá predsedníčka Klubu Bieloblatčanov potrebuje pomoc bieloblatských žien. Kým nový projekt nebude vyprainých osôb. Znamená to, že potreby geronto domácich, ktoré by ta- covaný a schválený a kým sa nezačkým ľuďom poskytovali služby, sú ne jeho realizácia, starí a bezmocní vskutku veľké, a to nie iba v Bielom ľudia, ktorí si na pomoc určite už Blate, ale v každej dedine a meste. zvykli, znovu budú sami a poŽiaľ, takéto položky v obecných nechaní dobrej vôli susedovcov a mestských rozpočtoch, ktorými a známych, možno aj týchto žien. by sa zabezpečila stála pomoc To predsa nie je riešenie a starostpre starších, nejestvujú a geronto livosť o starých by zrejme musela domáce sa angažujú výlučne na byť riešená systémovo, čiže na základe projektov na určitý čas. úrovni štátu. Foto: z archívu Klubu Po ukončení projektu užívatelia bieloblatských žien /4 4 / 2. 2. 2

13


Ľudia a udalosti HOVORÍ SOKOLIAR STJEPAN BAŠIĆ Z NOVÉHO SADU

Sokoly? Vtáky s vysokoškolským diplomom! Juraj Bartoš

K

eby ste náhodou doteraz nevideli krásny slovenský film Sokoliar Tomáš, určite si ho pozrite. Lepšie pochopíte, čo hovorí sokoliar Stjepan Bašić z Nového Sadu. Jeho slová sme nahrali pri výlete do prírody, vlani v septembri, keď bol hosťom Združenia ekológov Ekos v Hložanoch. Ako povedal, teraz má zo dvadsať sokolov, predtým ich vraj bolo aj dvakrát toľko. Štyri priniesol so sebou, na radosť hložianskych šarvancov, ktorí si s ním vyšli ku kanálu pri poľovníckej voliére a nevedeli sa nadívať na krásu operencov s krásnymi hlavami, veľkými očami a ostrými pazúrmi. Kým im na hlavy nasadzoval kožené čiapky (aby sa nestresovali), sokoly hlasne škriekali, trepali krídlami, potom sa upokojili a bolo čo počúvať... „Dovoľte, aby som sa skrátka predstavil. Som tajomník Združenia sokoliarov Nobilis Ars v Novom Sade založeného roku 2001 a jeden zo zakladateľov sokoliarstva v Srbsku, presnejšie vtedy ešte v Juhoslávii. Vtáky ma zaujímajú, odkedy viem o sebe.

Sokolica ibi v plnej kráse

Keď som bol malý, sieťou som lovil pinky a kanáriky; vtedy ich bolo veľa, nebol zákaz. Neskoršie mi osobitne učarili dravé vtáky a predátori. Keď som prvý raz vzal

14

www.hl.rs

sokola na ruku, pravdaže, som ho kúpil, to bol pocit! Ako prvá

je najznámejší zo všetkých dru- ak mu neujde, ak sa neskryje v hov sokolov. Sú najschopnejšie, dákom kríku. Sokol sa líši od osnajlepší lovci, tatných dravých vtákov tým, že vo najčastejšie sa chvíli zabíja svoju korisť, a to tak, spomínajú vo že najväčší pazúr zaryje do mievšetkých pies- chy a bažant je mŕtvy o 10 sekúnd ňach, tak ľudo- po útoku. Lov so sokolmi je pre vých, ako aj nás sokoliarov – fakulta. Jastraby zábavných...“ a orly... to je taká základná škola; TAK VYZ - v najlepšom prípade, ak dosiahnu R OV vyššiu úroveň – stredná škola.“ „Kedysi ľuUČ M SA OD VT KOV „U nás dlho prevládala mienka dia lovili so sokolmi tak, a je taký zvyk, že všetko, čo má že keď zbadali krivý zobák, treba zabiť. Lebo ,to korisť, sokola lapá naše sliepky΄ a ,lapá našu dipustili z ruky. vinu΄, čo nie je pravda. Vták nikdy Te n i h n e ď nezabije – ako človek s puškou, Sokoliar Stjepan aši so svojím miláčikom rýchle vzlietol, poľovník – päť či desať bažantov láska, ako keď sa zaľúbiš po uši. zaútočil a chytil korisť a človek na jednej – jedinej poľovačke. NeJa nie som poľovník s puškou, na koni rýchle dobehol za ním. hovoriac o tom, že po poľovačke to ma nikdy nezaujímalo. Lovím Neuveríte, ale táto samička sivého s puškami zostane veľa diviny so sokolmi, lebo to je prirodzený sokola sa naskutku nebojí ani zranenej a veľká časť uhynie... spôsob lovu, kde nezostáva pora- srnca ani jeleňa. To je proste akási mánia – zabíjať nená divina. Alebo ju sokol uloví, Kedysi sokoalebo ju neuloví. Často je totiž ly mali na nohe lov neúspešný, keďže naše vtáky zvonček, aby ich nikdy nemajú takú kondičku, akú majiteľ ľahšie majú zvieratá žijúce v prírode.“ našiel, povedz„Sokoliarstvo vzniklo pred me, v húští; v takmer štyritisíc rokmi. Ideálne súčasnosti popre sokoliarstvo sú roviny, ako je užívame vysienaša rovná Vojvodina; vo Fruškej lač, takže môhore je už iná situácia, tam žem sledovať, by sokoly neboli príliš úspeš- kde je sokol aj né, lebo potrebujú široký na vzdialenosti priestor a kontakt so soko- do dvadsať kiliarom, aby mohli navzá- lometrov. Dnes jom komunikovať. Sokoly je práca s vtákmi sú veľmi inteligentné vtáky; ľahšia a my naše Čiapky proti stresu pri stretnutí sám sa dlho zaoberám aj sokoly učíme le- s množstvom ľudí výcvikom psov, avšak žiadne tieť tak, ako letia plemeno psa sa nevyrovná sokoly v prírode, do výšky 100 divinu, aby sa naplnil zmrazovač. sokolom. Vycvičil som viac – 200 metrov, učíme ich nasle- V tom nie je už žiadna krása ani ako štyristo psov, takže viem, dovať sokoliara a poľovníckeho rytierstvo.“ o čom hovorím. Sokoly nikdy psa, ktorý prehliada terén; je to „Sokoly sú predátori, ktorí jedia nezabúdajú to, čomu ich trio, ktoré funguje, a pekné je iba mäso. Mám tri zmrazovače sokoliar naučil.“ sledovať ich spoluprácu. Keď plné jednodenných kuriatok, „Toto je sivý sokol, samec; pes označí miesto s bažantom v ktoré farmárom zhynuli, ako aj je veľký rozdiel medzi sam- tráve, sokol vzlietne rovno nad holubov; tie sú najlepšou potracom a samicou sokola – tá je neho, lebo počas výcviku po- vou pre sokoly. Zjedia aj hovädzie podstatne väčšia. Samec je chopil, že z miesta neďaleko psa mäso, ale to nie je ich prirodzená menší, zároveň i lepší lovec, vyletí bažant. Sokoliar vydá povel strava. Slaninu, pravdaže, nemajú lebo je rýchlejší a šikovnejší. psovi, aby vyplašil bažanta, ten rady. Sokol potrebuje priemerne Ako každý otec, tiež sa stará o ro- vyletí, sokol sa naň vrhne zhora; štyri jednodenné kurence denne dinu, predovšetkým zabezpečuje meraním je zistené – rýchlosťou a samička až šesť. Alebo polovicu potravu. Samička je, prirodzene, 360 kilometrov za hodinu. Sokol holuba. Od vtákov som sa naučil, väčšia, lebo sokolie vajíčka sú je najrýchlejšia bytosť na planéte. čím ich treba kŕmiť, kedy a koľko veľké ako slepačie. Sivý sokol Teda vrhá sa na bažanta, lapí ho, čoho im treba dať, naučil som sa

Informačno-politický týždenník

• UDIA A UDA OSTI •


komunikovať s nimi, napodobňovať hlas samca, keď prináša potravu, a hlas samičky... Keď sa napríklad počas lovu vzďaľuje viac než treba, zapískam a on sa vráti, lebo si zvykol, že keď počuje krátky ostrý hvizd, dostane potravu; ten povel nikdy nezabudne.“ „Ako ich učím? Hm... Viete, čo? Jedlo je zázrak. Ľuďom múdre veci nedošli z plného, lež z prázdneho žalúdka, a tak je to aj so sokolmi. Počas výcviku im znížim telesnú váhu, každý deň im dávam menej jesť a vždy ich kŕmim na ruke; keď sokola volám, na ruke mám jedlo, napríklad krídlo holuba. Zvolám naň: hóu! Priletí. Mám ho uviazaného na dlhom povrázku (aby mi neuletel) a kým sám nepochopí, že na povel treba vzlietnuť a prísť po korisť, potiahnem tým povrázkom... Čím je vták hladnejší, tým je pozornejší, poslušnejší a rýchlejšie sa naučí, vytvorí si podmienečný reflex. Keď sme začínali, učili sme sa tak, že sme odchádzali do Maďarska, Československa, Talianska...“

siahli sme po takýchto hybridoch a vskutku sme aj získali takého sokola, akého sme chceli. Takého, ktorého pri poľovačke nehľadám

No tak, krásavec, rozšír krídla...

ja, lež vyhľadáva on mňa, keďže je mimoriadne inteligentný. Inak sokoly sa dožijú veku 20 – 25 rokov.“ „Pravdaže ich aj predávam. Z niečoho sa musí žiť. Po celé roky som ich odnášal kupcom v Spojených arabských emirátoch. Mám svojho človeka, ktorý vyhľadáva zákazníkov a berie svojich 20 %. Ceny sú rôzne, závisí od druhu a schopností sokola: od 500 až po niekoľko tisíc eur a mal som príležitosť vidieť, keď kupci v Nemecku zaplatili 20 000 eur za jediného sokola. Existujú aj sokoliarske súťaže. Predovšetkým v love. Ale aj v rýchlom priamočiarom vodorovnom lete, tiež v lete do výšky; pri oboch je dôležitá rýchlosť a odmeMiroslav Dudok z Hložian zbožňuje ny sú mimoriadne vysoké; živočíchy majiteľ víťaza získa povedzme auto značky Mercedes, VÝNOSN RYTI RSK D - pričom účastníci súťaže zaplatia DIČSTVO 1 000 eur.“ „Viac než dvadsať rokov pes„Prečo je sokoliarstvo významtujem sokoly, krížim jednotlivé né? Lebo sokoliarstvo je rytierske druhy. Napríklad tieto druhy hyb- kultúrne dedičstvo. Svetová orgaridov, ktoré sú vlastne spojením nizácia UNESCO ho ochránila ako troch druhov sokola: ich otec je rytiersky druh lovu, takže všetky sivý americký sokol a matka je členské štáty tejto organizácie kríženec sivého a sokola step- sú zvýhodnené. K nim patrí aj ného. Sokoly, ako aj ľudia, majú Srbsko, ktoré má dve sokoliarske rôzne charaktery. Severný sokol združenia: Nobilis Ars v Novom je podstatne pokojnejší, krot- Sade, ktoré bolo založené ako kejší než sivý sokol, ktorý je zase prvé a je členom Medzinárododvážny, výborný poľovník. Aby nej asociácie pre sokoliarstvo, a sme dostali aj dobrého poľovníka, Združenie sokoliarov Srbska so aj krotkého vtáka, ktorý má rád sídlom v Belehrade. My z Vojvodičloveka a rád s ním spolupracuje, ny, pokiaľ ide o živočíchy, sa vždy • UDIA A UDA OSTI •

snažíme byť najlepší, takže máme planéte, ničí rieky, lesy, znečisťuje majstrov sveta medzi psami a životné prostredie na všetky straholubmi. U vás Slovákov je to na ny. Musíme meniť naše zlé zvyky.“ mimoriadne vysokej úrovni, prePR H ST PN HO SOKO A to vás mám „Raz som sokolicu stepného rád... Aj toto sokola pustil, bolo asi pol desiatej je veľmi pek- predpoludním, aby voľne letela. né, že prišlo Odrazu oblohu prekryli tmavé toľko detí oblaky, začal duť silný vietor, a pozorne zostala nad oblakmi a stratila p o č ú v a j ú, so mnou kontakt. Do pol štvrtej verím, že si popoludní krúžila tu niekde nado veľa toho mnou, potom sa zrejme unavizapamätajú la a nechala sa unášať vetrom, a získajú po- vzďaľovala sa... Nasadol som do zitívny vzťah auta a šiel za ňou až po hranicu k vtákom, v Subotici, ale uletela do Maďarže sa pre- ska. V noci som vychádzal von, dovšetkým či prípadne nezachytím signál, naučia, že ale nič. A nasledujúci deň opäť netreba zabiť na oblohe boli také isté oblaky; všetko, čo má ten krivý zobák, nebolo ju tri dni. Mám dcéru, že dravce sú čističi prírody, po- ktorá tiež má rada živočíchy; mal zbavujú ju predovšetkým cho- som ísť na cestu, vravím jej, choď rých živočíchov. Ani vtáky nie sú imúnne proti chorobám, najmä nie na tie nové, ako je trebárs vírus západného Nílu; aj mne uhynula jedna sokolica... Chránime ich, ako vieme, urobili sme pre ne ,komárniky΄, každú noc im postriekam nohy sprayom proti Čo si len šepkajú hmyzu, lebo na nohách má sokol mäkšiu kožu. na farmu, zapoj rádio, možno Mimochodom, iste viete, že spí budeš počuť signál... Bola nedeľa, na jednej nohe a druhú skryje jasný deň, cestoval som, keď medzi perie... My ľudia nesieme okolo pol dvanástej Tamara volá: vinu za narušenú rovnováhu v prí- ,Oci, máme ju!΄ O jedenástej ešte rode; musíme meniť seba, meniť nebolo počuť žiaden signál a o pol dvanástej už sokolica stála na kábli neďalekého vysokého napätia. To je sokol stepný. Veľmi inteligentný vták, v Rusku ho volajú sokol-pes, lebo má rád svoje teritórium a vracia sa naň. Žiaľ, u nás sokol stepný ubúda. V okolí Čelareva boli dve hniezda, medzi Rumenkou a Petrovcom jedno... Zostali prázdne. Poľnohospodári sú nepozorní: Vari by rád šoféroval prostriedky na ničenie hlodavcov neukladajú do spôsob premýšľania a správania. dier, ale rozhadzujú po povrchu Planéta sa proti človekovi chráni; zeme spolu s minerálnymi hnočlovek je ,šuga΄ (prašivina) na jivami...“ 8 0 2. 2. 20 9

15


Ľudia a udalosti ZO SPOMIENOK PAVLA BREZNÍKA NA VLAŇAJŠIE MS

Neopakovateľný zážitok v Rusku Ján Špringeľ

P

adinského poľnohospodára Pavla Brezníka Slováci v Srbsku poznajú ako herca nejedného úspešného divadelného predstavenia. Banátčania aj ako dlhoročného trénera dorastu FK Dolina. Brezníkovou odvekou túžbou bolo pobudnúť na majstrovstvách sveta vo futbale. Roku 1990 sa mu nepodarilo dostať sa na šampionát v Taliansku. Dva týždne pobytu na mundiali v Rusku v roku 2018

Pavel rezník s cennými vstupenkami na zápasy v Rusku

si však nenechal ujsť. Tým skôr, že sa v škole učil ruský jazyk. Všetky práce na roli sa usiloval vykonať už predtým. Keďže ho lákalo dobrodružstvo, zo začiatku mal v pláne cestovať vlakom. Pre prípadné meškanie rýchlikov napokon sa predsa rozhodol pre lietadlo a kúpil si spiatočnú letenku. Aj s odstupom času na majstrovstvá najúspešnejších v najpopulárnejšom športe si živo a rád spomína: „Majstrovstvá boli úspešné, kvalitné a výborne zorganizované. Jeden vedľa druhého sedeli fanúšikovia súperov, na štadiónoch nebolo žiadnych výtržníkov. Ani incidentov.“ Brezník prízvukuje, že dnes sa hrá útočnejší, hoci to neznamená, že i kvalitnejší futbal. Pravidlá sú prísnejšie keď ide o hrubé štarty, ale aj tu je, podľa neho, priestor na zlepšenie. On sám útočnú hru zbožňuje, bez ohľadu na klub či reprezentáciu. Lezú mu na nervy mužstvá, ktoré sa po rýchlom vedení 1 : 0 po celý zvyšný čas iba bránia. Dobré výkony Francúzska, Chorvátska a Belgicka ho nepre-

16

.hl.rs

kvapili – sú v nich hráči, ktorí sú mimoriadne platení v najbohatších kluboch. Netipoval ale Anglicko v semifinále. Juhoamerické celky ho sklamali a „španielsku“ tik-tak hru nikdy nezbožňoval: „Reprezentácie, ktoré na MS hrali smelšie, dosiahli lepší výsledok.“ Neudivujú ho vysoké sumy, ktoré v súčasnosti dostávajú ľudia zo šoubiznisu, vrátane športu. Zdôrazňuje, že v budúcnosti bude o zábavný priemysel čoraz väčší záujem: „Prestupy za stámiliónov eur ma neprekvapujú. Keďže z roka na rok budú mať ľudia čoraz viac času, väčšiu pozornosť budú venovať zábavnému priemyslu.“ Páčili sa mu futbalové štadióny bez atletickej dráhy. Priamo sledoval štyri zápasy, z čoho dva boli v Rostove nad Donom (Rostov Arena: 17. júna Brazília – Švajčiarsko a 28. júna Chorvátsko – Island) a po jeden vo Volgograde (Volgograd Arena: 18. júna Tunisko – Anglicko) a na olympijskom štadióne Fišt v Soči (30. júna Uruguaj – Portugalsko). Ďalšie vo vlakoch alebo v preplnených fanzónach. Veľa času strávil aj v Krasnodarskej oblasti, hodne sa kamarátil aj s obyvateľmi Dagestanu. Počas šampionátu bolo teplé počasie. Soči porovnáva s Čiernou Horou. Kúpal sa na čiernomorskom pobreží a nato si urobil výlet do iba o dve desiatky kilometrov vzdialeného strediska nedávnych ZOH, na výške 2 320 m.

an est

estival pre anúšikov v oči

upozornili.“ Pozrel si v rámci pobytu aj balet Labutie jazero, navštívil kultúrno-historické pamiatky. Mestská hromadná doprava, prímestská preprava a prevoz vlakom fungovali ako švajčiarske hodinky. Lístok na MHD stál 22 – 23 rubľov, jedno euro 74 rubľov (ruské pivo 200, zahraničné značkové až 500 rubľov). Na potulkách sa stretol aj s netypickými fanúšikmi: „Zoznámil som sa s Nemcom zo Švajčiarska, ktorý polovicu svojho života žije v brazílskom Manau. Polovicu dresu mal vo farbách Švajčiarska a po-

réna Rostov štadi n v Rostove nad Donom

Okrem taxikárov (ktorí pýtali až päťnásobok bežnej sumy) všetci obyvatelia Ruska boli vraj mimoriadne štedrí a ústretoví: „Rusi sú pohostinní a ešte keď počuli, že som z pravoslávneho Srbska, tak sa ozvala široká slovanská duša. Dvakrát sa mi stalo, že mi vypadli peniaze, dvakrát ma na to láskavo

n ormačno politický týždenník

lovicu vo farbách Brazílie. Všetci sa chceli s ním fotiť. Inak robí ako turistický sprievodca v džungle, pri Amazonke.“ Ochutnal aj ruskú kuchyňu – polievku boršč a šašlíky, tamojšie ražniči. „Kto chce luxus, ten obeduje za tisíc rubľov, dá sa však naobedovať v stánku iba 50 metrov od pláže za

tristo rubľov. A za tú sumu dostanete polievku, šalát, dve mäsá, dva druhy koláčov a dve pivá.“ Do Srbska si priniesol tradičný suvenír: matriošku, folklórnu bábiku, ako aj rôzne darčeky. Jeden výrobok by sa ale do lietadla nezmestil: „Prístroj na pálenie pálenky, keď máte päť litrov ovocia, dostanete z neho liter pálenky. Predaj medzi miestnymi ide ako na dračku, do lietadla by sa však nevmestil.“ Konštatuje, že Rusko na naše pomery nie je drahé, platy sú skôr nízke, ale pobyt na majstrovstvách musí predsa dačo stáť. Neľutuje peniaze za neopakovateľný zážitok. V Padine by Brezník za cenu pobytu na mundiali možno mohol mať pol jutra zeme alebo kvalitný poľnohospodársky stroj, ale skúsiť majstrovstvá sveta na tvári miesta sa zriedkakomu podarí, je to neoceniteľný citový zážitok. Okrem toho, že je obrovská krajina, kde sú vzdialenosti medzi mestami nepredstaviteľné, Rusko je i štátom kontrastov: „Máte rad menších domčekov, ako u nás pred storočím, a v Soči budovy za milióny, miliardy. Dinárov, rubľov či dolárov.“ Napriek tomu, že úspešne usporiadali futbalový svetový šampionát, Brezník mieni, že v Rusku je šport číslo 1 – trofejový ľadový hokej. • UD

UD

O T •


BIELOBLATSKÉ DEMOGRAFICKÉ ÚDAJE

Príliš deprimujúce Vladimír Hudec

Z

mestskej správy v Zreňanine sme dostali veľmi neprajné demografické údaje z Bieleho Blata. Najnepriaznivejší je však ten, ktorý sa nikde neeviduje a týka sa migrácií. Podľa voľného odhadu našich spolubesedníkov mimo hraníc našej krajiny, prevažne v Maďarsku, Rakúsku a na Slovensku, toho času žije a pracuje 150 až 200 Bieloblatčanov. Tí optimistickejší veria, že oni sú aj naďalej občanmi Bieleho Blata, ibaže sú dočasne mimo, pokým tí, ktorí sa na migrácie pozerajú trochu pesimistickejšie, mienia, že asi polovica, najmä tých starších, sa určite vráti, ale väčšina do rodiska

už nikdy nepríde natrvalo žiť. Nebolo by to až také vážne, keby údaje o počte narodených, zomretých a sobášených boli trochu inakšie, čiže keby sa rodilo viac detí a zomieralo menej ľudí. Tomu

však nie je tak. Vlani sa totiž v tejto stredobanátskej dedine narodilo iba 5 detí – štyria chlapci a jedno dievča. Ich národnostnú príslušnosť je v podstate ťažko čo len predpokladať, lebo všetkým už aj rodičia sú zo zmiešaných manželstiev. V každom prípade dve deti majú aj slovenský pôvod. V rovnakom období do dediny pribudli iba tri nové manželské

Mária ojaková a Tivadar Dvorski mali svadbu podľa starých zvykov

páry, ktoré vlani uzavreli manželstvo, a všetky tri sú národnostne zmiešané. K tomu viacero bieloblatských dievok sa vydalo mimo Bieleho Blata a ešte niekoľko manželských párov sa tuná iba sobášilo, ale ihneď po svadbe odišlo žiť mimo hraníc Srbska. Zoznam zomretých je aj tu najdlhší. Vlani totiž zomrelo 14 Bieloblatčanov, 10 mužov a 4 ženy – 6 Maďarov, 4 Slováci, 2 Srbi a po 1 Bulhar a Nemec. Najstarší medzi nimi bol 88-ročný Ferenc Dvorski a najstaršia zosnulá zo Slovákov bola 86-ročná Anna Valentová. Deviati zomreli vo veku nad 70 rokov, avšak až piati v pomerne mladom veku – dvaja mladší ako 60 rokov a ďalší dvaja mladší ako 50 rokov. Najmladší vlani zosnulý bol 39-ročný Vendel Dudáš, ktorý umrel iba mesiac po svojom otcovi Andrásovi.

NOVINKY Z KYSÁČSKEJ  MIESTNEJ KANCELÁRIE

Národná príslušnosť v rodných listoch Elena Šranková

A

ko informuje matrikárka Vlasta Brnová, v Miestnej kancelárii v Kysáči uplatňujú novinky vyplývajúce zo zmien zákona o matrikách. „Máme nové tlačivá pre všetky výpisy z matrík narodených, sobášených a zosnulých. Nové je i tlačivo, na ktorom sme vypisovali korene o slovenskej národnosti, ktoré občania potrebujú pre populárne nazývaný krajanský preukaz,“ hovorí kysáčska matrikárka. Ako informuje, najväčšia novinka je pri tlačive pre výpis z matriky narodených, ktoré sa líši od predchádzajúceho, lebo je pri ňom uvedená nová rubrika o národnostnej príslušnosti. Občania, ktorí to ešte nevedia, môžu si národnú príslušnosť zapísať vo výpise z matriky narodených. S tým cieľom dajú vyhlášku u matrikára, kde je vykonaný zápis o narodení, v ktorej sa vyjadria o svojej národnostnej príslušnosti. Pritom potrebujú fotokópiu osobného preukazu. Sú však občania, ktorí sú o tom už informovaní, takže od začiatku nového roka prichádzajú do miestnej kancelárie a do polovice januára si už 15 občanov regulovalo túto záležitosť. „Keď sú zapísaní v knihe narodených v Kysáči, môže sa to ihneď • UD

UD

O T •

regulovať. V prípade, že sú zapísaní v knihe narodených v Novom Sade, čo je najčastejšie, môžu vyhlášku podať aj v Kysáči, lebo som dostala na to oprávnenie. Vyhlášku poštou zasielam do Nového Sadu a tam sa národnostná príslušnosť zavedie, tak do samotnej bázy, ako aj do knihy narodených. Keď sa to vykoná, môžeme vydať výpis rodného

Vlasta rnová

listu, na ktorom už občan má údaj o tom, že má slovenskú alebo, samozrejme, inú národnostnú príslušnosť. Túto novinku umožňuje zmenený Zákon o matričných knihách,“ objasnila Vlasta Brnová. Ešte informuje, že rubrika o národnostnej príslušnosti jestvovala v matrikách v rokoch 1945 až 1965.

Avšak tá rubrika nebola pri údajoch o dieťati, ale v údajoch o rodičoch. Práve z tých dôvodov sa aj robili osvedčenia pre potreby občanov, ktorí to potrebovali kvôli štúdiu alebo odchodu na Slovensko a ktorí potrebovali dokázať, že patria k slovenskej národnosti. Teraz majú možnosť, aby osobne, na svojom rodnom liste mali záznam o tom, že sú slovenskej národnej príslušnosti, a pritom sa nežiada žiadny dôkaz. Treba spomenúť, že aj rodičia pre maloleté deti môžu dať vyhlášku, že si prajú v rodnom liste aj tento údaj o národnej príslušnosti. Pre tých, ktorí sú narodení mimo Kysáča a Nového Sadu, matrikárka Brnová je ochotná urobiť vyhlášku a mieni, že sa dobrou komunikáciou a korešpondenciou s kolegami táto vyhláška môže zaslať aj do iných miest mimo bydliska a Nového Sadu, kde by sa vykonal zápis národnostnej príslušnosti. Bez ohľadu na to, že sa v zákone uvádza, že sa vyhláška robí u matrikára, ktorý vedie matričnú knihu narodených. Tým skôr, že pred dvoma rokmi zákon zreguloval, že inštitúcie musia navzájom spolupracovať, aby sa občanom obľahčila vybavovačka. „Mienim, že to je potrebné využiť, lebo od roku 1965 nemáme vo výpisoch o narodených zápi-

sy o národnostnej príslušnosti. V prípade novorodencov sa obaja rodičia pri samotnom prihlasovaní narodenia dieťaťa vyjadrujú o národnostnej príslušnosti s tým, že ak si to neprajú, nemusia to urobiť. Jestvuje aj taká možnosť, že si po tom, čo dovŕši 18. rok, dieťa môže zmeniť národnostnú príslušnosť. Máme totiž tri typy vyhlášok. Prvý je, keď sa plnoletá osoba vyjadruje sama pre seba, druhý typ je vyhláška dvoch rodičov pre maloleté dieťa a tretí, keď sa plnoletá osoba zriekne určitej národnostnej príslušnosti a vyjadrí sa inak. Matrikári však nevedia, či Slovenská republika to bude uznávať pri vypracovávaní krajanských preukazov, čiže Osvedčení zahraničného Slováka, lebo si nateraz žiadali, aby sa v matrikách prišlo k údaju až po korene, kde sa slovenská národnostná príslušnosť písala, teda k predkom z rokov 1945 až 1965. Nateraz teda nemajú informáciu, či by takýto rodný list s rubrikou o slovenskej národnostnej príslušnosti stačil pri vypracovaní krajanského preukazu, i keď ide o jednoduchší postup a nižšie finančné náklady. Na záver ešte informácie, že sa takéto nové dvojjazyčné tlačivá ešte len tlačia a že matrikári majú nové aj tlačivá pre osvedčenie o občianstve.

/4 4 / 2. 2. 2

17


DETSKÝ KÚTIK

Rodina a dom k d ru há m aj e r J á n o š í k t s i a M at ej M a s a r y k a Š T. .

M a r ko upe Š T. . M k štvrták as ar y k a Jánošík

Dom je miesto, kde žije rodina. Aby dom bol šťastným pre rodinu, dôležitá je súdržnosť a láska jej členov. V dnešnom uponáhľanom čase sa občas stáva, že rodičia majú málo času pre svoje deti. Pohltia ich práca a pracovné povinnosti, ktoré im odoberajú veľa času. A deťom je to nie po vôli. Priali by si svojich rodičov mať viac pre seba, pre spoločné rodinné chvíle, nielen počas sviatkov, ale aj počas celého roka. Keď deti už dospejú, vtedy si možno rodičia uvedomia, ako mali málo času pre svoje deti a ako ten čas, ktorý sa nikdy viac nevráti, rýchlo ubehol. Krásne práce na tému rodiny a domova nám poslali žiaci z Bieleho Blata a Padiny. Prečítajte si ich, milé deti, možno aj spolu s rodičmi alebo aspoň s jedným z nich. Katuša

arodejné husle Keby som mala čarodejné husle, vymenila by som celý svet. Všetky choré deti by som uzdravila, uplakaným tváram úsmev podarovala. S husľami by som všetkých ochraňovala a aj prírode pomáhala. Všetky lesy by som vyriadila, smeti za pomoci huslí by som preč poslala. Všetkým by som želania spĺňala a aj svojim rodičom by som pomohla, aby som im život zľahčila. Otcovi by som prácu o polovicu zmenšila a aby mal viac času pre mňa a brata, s husľami by som to urobila. Mame by tiež niečo darovala, a to je čas pre seba, ktorý od každodenných záväzkov dávno nemala... Keby len tie husle mala, závistlivá by som nebola a šťastie by som všade zaslala... vana Hudecová 4. 2 Š maršala Tita Padina

eteová lára ek Pivnica ka šk lkar

.hl.rs

Dom

Dom je jedna budova, je v ňom celá rodina. Dom má mnoho izieb rôznych živých farieb. Každá izba žije, bo ju slnko hreje. Mám sa všade skvele, no len dom má dvere, z ktorých láska hreje. Tu po každom vchode kráčaš po svojej pôde. Keď ťa zazrie mama, a nie celkom sama, ale s bratom a oteckom, srdce bije rýchlym tempom. A aj psíček Lea je veľmi veselá. Vedľa kocúr Tom stráži tiež svoj dom. Príbytok má každý rád, bez neho sa žiť nedá, milujem ho srdiečkom, je moja koleda.

á . s áč ji ov túra y a t ucia dovíta Š Š u

vá 2 . áma o ivnica mília t b ra P Š . ok

18

le an d Š u d ra o s á k ov ovíta Štúra á . 2 ys á č

n ormačno politický týždenník

ára ováčová šiestačka Š ratstva a jednoty iele lato

ea V ale n t Š . ok t íková 2 . b ra Pi v n ica

o a Holová 2. Š . okt bra Pivnica •D T

T


Mozaika

ROČNÍK XVII 2. februára 2019 ČÍSLO

233

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

SLÁVNI SLOVÁCI VO SVETE

INÍ PÍŠU

Babylon chutí Jána Babilona v prvej slovenskej kuchárskej „klasike“ Ľudo Pomichal

národný, možno monarchistický... Náš, podtatranský. Ján Babilon. Nebojme sa ho nazvať kuchárskym kniežaťom, veď práve jeho Kuchárska kniha, ktorá uzrela svetlo sveta v roku 1870 v Pešti, bola vôbec prvou kuchárskou knihou v „slovenskej reči“ – ako to dopĺňa aj jej názov. Mešťan Ján Babilon na obale knihy oznamuje, že ju vydal vo vlastnom náklade, pričom koľko slovného jemnocitu možno rovnako na obale nájsť v dobre mienenom odporúčaní, prečo by mal po nej človek siahnuť... „K velikému osohu nie len pre domácu potrebu, ale aj pre hospodárstvo, obsahujúc tie najjednoduchšie jako i najvybranejšie jedlá i pre každodennie i mimoriadne skvelé obedy.“ Aby v druhom, rozšírenom a opravenom vydaní (rovnako

O

tom, že aj kuchárske recepty, názvy jedál, nevšednosť viac či menej komplikovaných postupov, rozmanitosť chutí, vôní, farieb, esencií a fantazírovania o tom, do akej podoby môže prečítané povzniesť našu gurmánsku obrazotvornosť, nás presvedčila nejedna „kuchárka“. Zvykli sme si tak vravieť literatúre, ktorá sa nie vždy musí stať iba „povinnou jazdou“ či vybavením súcej gazdinky. Keďže aj tu platí pravidlo – koľko ľudí, toľko chutí, dodajme v jednom hlte, že nie je kniha ako kniha. A tak aj kuchárske publikácie o varení, pečení, grilovaní, nalievaní či maškrtení dokážu zaujať, povzbudiť, inokedy unudiť až znechutiť. Príklad? Tu, hľa, z tých pozitívnych, z domácej „kuchynskej knižnice“ servírujem s náramnou radosťou príbeh výnimočného Slováka Jána Babilona, ktorého si v príbehu jeho jedinečnej „kuchárky“ pripomíname nielen iba preto, že v júni 2018 uplynulo rovných 200 rokov od jeho narodenia. Keď sa „kuchárky“ stávajú príbehovými zážitkami Zmyselne príbehový. Je akoby potvrdením, že s apetítnou kuchárskou knihou sa nielen dobre „konzumuje“, ale aj oddychuje, objavuje, duchovne trávi. Taký knižný titul, akým je Muž v zástere, pod ktorý sa podpísal Čech Gregor Achille, v človeku povzbudí činnosť žalúdočných štiav, aj keby mal v knihe listovať nalačno. Je to taký kuchársky príbehový bestseller, ktorý vyšiel pred pomaly 30 rokmi. Pričom, aby povesti racionálnej výživy (tak sme veru kedysi vraveli tomu, o čom nás dnešná generácia na Slovensku neslovensky presviedča, že je to „in“) učinil autor zadosť, vydal ho v Zdravotníckom nakladateľstve Avicenum. Vrelo odporúčam, hoci samotní bratia Česi tvrdia, že zohnať je ho prekérnejšie ako ktorékoľvek vzácnejšie vydanie Haškovho Švejka... Nuž ale čo,

vynasnažte sa, dozaista neobanujete. Labužnícky adrenalínový. Je potvrdením skutočnosti, že dobrú knihu zoženiete pri súhre žičlivých okolností aj vtedy, keď vás nutkanie vášho organizmu orientujte určite na niečo celkom iné, než je listovanie v malom kníhkupectve v oáze osvieženia na diaľničnom „odpočívadle“ pod Alpami v Rakúsku. Kým kávička vychladla, priam sa mi do ruky núkala útla knižočka s tajuplnou dierou v strede. Priestrel. Vcelku originálne, zodpovedajúce názvu: Das Mafia-Kochbuch. Receptúry, zväčša na cestoviny rôzneho druhu a tvaru, aké najviac šmakovali v minulom storočí talianskym starousadlíkom a ich rodinám v Amerike. Al Caponeho, pravdaže, nevynímajúc. Napokon, môžete si podľa receptúry pripraviť aj jeho najobľúbenejšie špagety. Mikropríbehy z nie príliš vľúdneho podsvetia dokresľujúce receptár, ktorý navodí atmosféru, že aj muži pochybnejšej povesti majú chlpaté jazyky, sú v tomto prípade akurátnym aperitívom. Nostalgicky slovenský. Originálny, pikantný, voňavý, romantický, možno

Z obsahu

Babylon chutí Jána Babilona Str. 19

Súčasnosť zdedila bohatú minulosť Str. 22

Roky svetlejšie v prevahe Str. 24

v Budapešti, v roku 1894), už bol podtitul rovnomennej knihy doplnený o dôležitý „detail“ o tom, že kniha je „opatrená 1500 úpravami siahajúcimi do umenia kuchárskeho, so zvláštnym ohľadom na slovenskú kuchyňu, pri čom sú braté do ohľadu nové i staré miery“.

>>>>>


Mozaika Až potom, po 95 dlhých rokoch, sa Vydavateľstvu Tatran v Bratislave (kniha vyšla na 496 stranách v náklade 32 000 kusov) vďaka upravenému textu, slovníčku, registru a interesantnej, k sebavedomiu slovenského kuchárskeho kumštu povzbudzujúcej štúdie ku knihe, ktoré obstarala Mária Ivanová-Šalingová, podaril vskutku „gurmánsky kúsok“, keď prvú „kuchárku“ v slovenčine sprístupnil najmä tým, ktorým v rámci zachovania kultúrnych a duchovných hodnôt v prvom rade prináleží – Slovákom. KÝM SA BABILON DOSTAL V PEŠTI NA ROTAČKU Neuškodí na tomto mieste aj trochu kuchársko-knižnej histórie... Za prvú kuchársku knihu sa považuje súhrn poznatkov rímskej kuchyne z 3. storočia. Kroniky z obdobia Karla Veľkého zase obsahovali informácie o jedálničku a spôsobe stolovania vo 8. storočí. Ján Amos Komenský opísal o deväť storočí neskôr v diele Orbit Pictus vybavenie kuchyne, ale k najznámejším kuchárskym publikáciám v minulosti patrila v našich končinách Domácí kuchařka od Magdalény Dobromily Rettigovej, ktorá vyšla v Čechách v roku 1826. Nuž a tak sa dostávame aj k prvej slovenskej kuchárskej knihe, ktorú vydal v roku 1870 mešťan Ján Babilon. Pôvodne Gemerčan mal v Budapešti reštauráciu, ktorú navštevovali – zrejme aj preto, že Babilon bol človek šľachetných mravov a dobročinných zámerov – aj osobnosti slovenskej kultúry. Kniha obsahovala 1 500 receptov na jednoduché, ale i honosnejšie jedlá. Nuž a okrem receptov aj abecedu dobrej gazdinky, fortieľneho hospodára, spoločenskej etikety... Jesto sa u Babilona čomu priučiť, i kuchársky „pričuchnúť“ aj s odstupom čochvíľa poldruha storočia! Kto bol vlastne Ján Babilon? Rodák z Radvane nad Hronom (2. jún 1818 – 17. január 1877) sa narodil ako najstaršie z deviatich detí krajčíra a zároveň výrobcu nitrátových solí (potrebná zložka pri výrobe pušného prachu) Jána Babilona (1793 – 1849) a jeho manželky Anny Klimekovej, sliezskej rodáčky z územia súčasného Poľska. Vo viacerých generáciách sa Babilonovci vyučili krajčírskemu remeslu, ale popri tom boli aj prachármi (pulverárius) či výrobcami nitrátových solí. Podľa dochovaných prameňov

20

až v tretej či štvrtej generácii sa niektorí z nich odklonili od „tradičného rodinného zamerania“, pričom sa dali na úplne odlišnú profesijnú dráhu. A tak kým sa Ján Babilon vydal za vôňami kuchárskeho remesla, ďalší z rozvetveného rodu Samuel Babilon (* 1807) bol učiteľom v Banskej Bystrici, pôsobil ako profesor v Banskej Štiavnici, službu farára vykonával v Ľubietovej a vo vojvodinskom Silbaši, kde spoluzakladateľ Spoločnosti česko-slovenskej aj dopísal v roku 1866 svoj životný príbeh. Ešte väčším národovcom bol Ľudovít Babilon (1820 – 1883), synovec Samuela Babilona, ktorý sa už počas štúdií v Bratislave zapájal do činnosti mládeže združenej okolo Ľudovíta Štúra. Po odvolaní Štúra z profesúry odišiel spolu s ďalšími študentmi na protest do Levoče. Niekoľko rokov pôsobil ako kaplán na viacerých miestach, neskôr trvalo až do svojho skonu v srbskej Bajši. Svojou činnosťou prispieval Ľ. Babilon k zvýšeniu národného povedomia a kultúry dolnozemských Slovákov, pričom udržiaval čulé a činorodé kontakty so svojimi rovesníkmi – napríklad s Andrejom Sládkovičom, ale aj vekovo starším Karolom Kuzmánym. Aká škoda, že sa zo žiadnych historických prameňov či dobovej tlače nedozvedáme, či a kde sa v Pešti stretával rozvetvený rod Babilonovcov u majiteľa jednej z peštianskych reštaurácií, podnikateľa, reštauratéra a kuchára Jána Babilona! CHUTE, FARBY A VÔNE KUCHÁRSKEJ SPISBY J. BABILONA Buďme autentickí, a tak si zalistujme a zacitujme z niekoľkých

II

pasáží z Predmluvy k prvému vydaniu „kuchárskej epopeje“ Jána Babilona tak, ako je uvedené aj v reedícii knihy z roku 1989... „Je to už vyše dvadsať rokov, čo som sa do písania tejto knihy chytil, pretože nielen ja, ale i mnohí rovnako zmýšľajúci uznali, že kuchárska kniha je potrebná pre každý národ. Veď základ telesného živobytia všetkých národov spočíva na pokrme a ak je zlý základ, t. j. zlý pokrm, je zlé aj zdravie a ako blatom nikto neobieli plátno, tak ani zle pripravené varivo, nieže nenapraví žalúdok a neobživí telo, aby bolo zdravé, ale ho pokazí. Táto kniha má tedy vytýčený vznešený cieľ, a pretože slovenský národ takú knihu posiaľ nevidel, dalo veľa práce nielen knihu spísať tak, aby neostala v pozadí za nemeckými kuchárskymi knihami, ale aby bola aj každému zrozumiteľná. A to len uznáte, že

každý začiatok je ťažký. Keby už aká-taká malá slovenská kuchárska kniha bola vyšla, bolo by mi bývalo ľahšie zhotoviť ju, lebo by už bol našiel všelijaké kuchárske výrazy či pre práce, či pre jedlá. Ak dakto druhý za mnou s takýmto podujatím vystúpi, ten bude mať skrze moju prvú knihu akoby chodník k cieľu, lebo je ľahšie už dačo hotové premeniť, nežli pôvodne napísať, o čom ešte nik nevedel. Nakoľko mi bolo možno, upotrebil som nové slovenské výrazy, no všade som pripojil aj starý výraz, aby sa kuchárka nezmýlila. A pretože najviac jedál podľa svojej vlasti po francúzsky znejú čo do mena, takto som ich aj ja ponechal, žeby sa zachoval

pôvod jedla, ako to aj v druhých knihách býva. Ešte pár slov chcem prehovoriť k tomu pohlaviu, ktorému je táto kniha predovšetkým venovaná, to jest milým slovenským paniam a paničkám. Matky terajšieho pokolenia doista nemali príležitosť, aby sa boli mohli celkom kuchárstvu naučiť alebo aby sa aspoň lepšie doň rozumeli, pretože nebolo knihy. A keď dcéra má vstúpiť do svojho gazdovstva a tiež len toľko vie, čo jej matka, neraz dcéru mrzí, keď mnoho hostí uvítať musí, pričom si hlavu láme: „Čímže ich uctíme?“ Manžel otvorí mešec na hostinu a tým zadosť učiní svojej povinnosti. Ale keď sa pred hosťov postaví dáke nepodarené jedlo, kto sa tu začervená? Manžel od zlosti, manželka od hanby, z čoho neraz povstanú veľmi nemilé výjavy. Keď sa Slovákovi vôbec nedá odtajiť rozumnosť a vtip pri všetkých prácach, tým menej sa dá odtajiť našim driečnym Slovenkám dobrá vôľa učiť sa a obratnosť v práci. Keby sa kedy-tedy dohovorili, že sa to alebo oné jedlo pokúsia zrobiť, doista by veľké pokroky v kuchárstve robili a najväčšej chvály by si získali, ak by pri dákom veľkolepom obede, napríklad pri národnom bankete, pri hostinách na meniny atď. svojou rukou pomáhali. Nie je teda zbytočná rada, žeby sa kamarátky dohovorili jedno alebo druhé jedlo prichystať a ak im pri ich šikovnosti dobre vypáli, nech povolajú svoje matky, aby videli, že dcéry už viac vedia o kuchárstve, z čoho matere len radosť pocítia. Keď len tú okolnosť zvážime, že naše horné kraje veľa ovociny rodia, či by nebol väčší osoh, keby sa ovocie zaváralo a tak predávalo – čo tuná v Pešti veľké peniaze donáša – kdežto keď sa surové ovocie zváža, mnoho sa z neho pokazí a osoh je pri tom všetkom malý. Ale kto chce ovocie zavárať, ten sa to z povetria nenaučí, áno, zo svojej skúsenosti tvrdím, že mnohí, ktorí zavárali ovocie podľa nejednej nemeckej knihy, nič nedocielili, lebo ovocie sa skazilo. Nie je teda pravda, že hocijaká kuchárska kniha je dobrá. Ak sa teda dakto chce v kuchárstve vyučiť a pevnou vôľou sa aj zdokonalí, pre toho kuchárstvo nie je viac remeslom, ale má tú cenu pre obecenstvo, ktorá sa mu privlastňuje nemeckým výrazom „kochkunst“, t. j. kuchárske umenie – a to je aj

>>>>>


HLAS ĽUDU | 2. 2. 2019 • 5 /4840/ pravda, že ku kuchárstvu patrí dlhá a veľká skúsenosť, obozretnosť a trpezlivosť, čo sa pri každom umení potrebuje. Kniha teda bude nielen o tom vyprávať, ako a čo sa má variť, ale aj ako sa má jedlo predložiť alebo rozrezať a na misu poklásť; lebo keď sa jedlo hocijako pohádže pred hosťa, už to tak nechutí, ako keď je tak pripravené, ako čo by bolo na stole vymaľované. Vezmite teda, panie a paničky, túto knihu do ruky s takou dobrou vôľou a s takým cieľom, s akým som ju sám za dlhé roky z vlastnej skúsenosti spisoval a ak vy budete pyšné na svoju zbehlosť vo varení, ktorej sa z tejto knihy podučíte, o to pyšnejší budem ja, že také driečne Slovenky môžem menovať svojimi usilovnými žiačkami.“ Nuž, čo poviete na akiste osobný šarm majiteľa peštianskej reštaurácie, ktorý Ján Babilon pútavo rozpísal do predslovu prvého vydania knihy, ktorú chystal dlhých dvadsať rokov?! PREČO JE BABILONOVA KNIHA VŠEOBECNE CENNÁ? Čo všetko motivovalo a nadchýnalo Máriu Ivanovú-Šalingovú, aby práve „kuchárku“ Jána Babilona vyprevadila v roku 1989 v jej doteraz jedinej modernej reedícii na pulty kníhkupectiev? „J. Babilon ako dobrý vlastenec a národovec sleduje kuchárskou knihou výchovné ciele. Chce, žeby gazdinky varili odborne, hospodárne, chutne a žeby aj hygienická stránka prípravy a estetická stránka podávania jedál bola na výške. Svoj odbor nepokladá len za remeslo, ale za kuchárske umenie – Kochkunst. KK (Kuchárska kniha) má byť návodom, ako sa vypracovať na dobrého odborníka a majstra v kuchárskom umení. Pri tejto príležitosti Babilon uvádza aj charakteristiku slovenskej ženy (asi mestských vzdelaných žien, aké poznal zo svojho budapeštianskeho okolia): „slovenské panie a paničky“ vraj radšej čítajú knihy, noviny, hrajú na „klavieri“, ale nie a nie vziať do ruky varechu a zaujímať sa o kuchyňu – to vraj radšej prenechávajú pomocnému personálu (gazdinej, slúžke ap.). Takúto charakteristiku nepoznáme z inej štúrovskej literatúry a je hodna sociologického rozboru (podobne Babilonove poznámky o postavení muža v rodine, o hospodárení v domácnosti, o zaobchodení so surovinami, so zvyškami pri varení, o dopestúvaní a konzervovaní ovocia

a zeleniny atď.). Všetky spomenuté fakty sú zaujímavé aj pre ekonóma. Množstvo materiálu tu nájde historik výživy, potravinárstva,

no aj lekár, keďže Babilon mnohé jedlá odporúča chorým, rekonvalescentom, šestonedieľkam, ba aj homeopatom atď. Zoológa budú zaujímať zvieratá a vtáky, z ktorých sa jedlá pripravujú, ako aj ich názvy, botanika zasa zelenina, korenie, bylinky, ovocina ap. Etnografi môžu skúmať najmä jedlá typicky slovenské, ktorých je tu pomerne hodne, napr. bryndzové, hádzané halušky, strapačky, obar, obarky, žobrácka kaša, pohánčená kaša, posúchy, pirohy, kyslá kapusta, kapustnica, baba, hrianka, geršla, škvarenina, šovdra, opekance s makom, kúchne, hriato (to je vraj slovenský čaj!), šišky, pampúšky. Rozlišuje pritom jedlá každodenné a príležitostné (vianočné, pôstne, veľkonočné, na krstiny, rozličné iné oslavy mena, narodenín ap.). Samozrejme, že napr. opekance s makom sú vianočným jedlom. Všetky spomínané skutočnosti sú dôležité aj z hľadiska posudzovania výživy slovenského ľudu v minulosti, pretože sa neraz stretávame – pre neznalosť a predsudky – s celkom nesprávnym a skresleným obrazom o výžive nášho ľudu v minulosti i dnes. Treba podčiarknuť fakt, že Babilonova KK je ľudovou kuchárkou, pravda, výnimočne sa nájdu aj grandské recepty na pohostenie (banket) pre 50 až 500 hostí – no to je len dodatok KK. Nemožno súhlasiť s príliš zjednodušujúcim zúžením slovenskej národnej kuchyne na bryndzové halušky a zemiaky s

kapustou, českej na knedlík, zelí a bramboračku, nemeckej na Eintopf, francúzskej na zemiaky a palacinky atď.“ Uviedli sme naozaj iba útržky zo štúdie Márie Ivanovej-Šalingovej, ktorá sa autorsky a redaktorsky podujala na cnostné poslanie sprostredkovať nám jeden z klenotov „vedeckej, odbornej a praktickej“ slovenskej literatúry, ktorý by mal byť okrasou našich knižníc. ABY MÚDRA KNIHA NEZAPADLA PRACHOM... Žijeme v čase, v ktorom uniformita médií – a je jedno, či sa to týka voľnočasových printových magazínov, bulváru poddajných časopisov o životnom štýle, alebo zväčša šablónovitých súkromných TV kanálov – vháňa ľudí do zabehaného stereotypu. Informácie sa chrlia z každej strany, a je iba na každom z nás, či má vôľu prijímať ich s vlastným systémom selekcie, a či ich odmietať, nepoddať sa mediálnemu pretlaku, ochraňujúc si tak aj svoje duševné zdravie. Pritom je jedno, či

po šiestej, akoby o život. A je jedno, či si prejdem menu programov – a z príjmu viacerých satelitov ich mám doma okolo 250 slovenských, českých, nemeckých, maďarských, poľských, talianskych, ruských, britských, francúzskych, arabských a čo ja viem ešte akých kanálov. Jednoducho vždy mám istotu, že aspoň na jednom kanáli už buble pod pokrievkou a na ďalšom už čosi sviští na panvici. Dokonca slovenská verejnoprávna televízia, len aby v hanbe nezostala, zopár sobôt pred hlavnou spravodajskou reláciou „varila“ bez dramaturgických okolkov v rovnakom vysielacom čase súbežne „až“ na dvoch programoch. Uznajte, unikát! Nepoznám preto lepší recept ako v takých okamihoch siahnuť po knihe. A just kuchárskej. Trebárs práve po chuťovke napísanej rukou a kuchárskymi skúsenosťami nestora slovenskej „receptárskej spisby“ Jána Babilona, hrdého rodáka z Gemeru, ktorý v ekonomicky i spoločensko-kultúrnom priaznivejšom peštianskom prostredí niekdajšieho Uhorska svojským rukopisom vtisol ďalším generáciám stálosť chutí,

ide o „životne dôležité informácie“ o politike, počasí, finančných krízach, geopolitických ľudských zlyhaniach..., alebo odgrgnutí si kadejakej celebritky na smotánkovej „žúrke“. A keď si už občas aj myslíme, že sa nám podarí vyviaznuť spod paľby zväčša negatívnych informácií (pretože taký je podľa masmediálnych mudrlantov trend „výberu“, ktorý vraj jediný má možnosť zaujať...?!), spravidla nám opäť tie isté médiá s objavnosťou, že lepší duchovný pokrm pre nás ani nemajú – navaria. Kuchtí, parí, dusí, smaží, a pritom sa „úžasne“ fabuluje, najmä na obrazovke, jedna radosť. Prakticky každý deň. V prípade televízie „obedujeme“ najlepšie už od samého rána, hneď

sprevádzajúcich Slovákov už cez tri stáročia. Hlboký mu za to náš úklon... A posolstvo? Prepnime. Na knihu. Na múdrosť myšlienok v slovách a riadkoch, na nadčasovosť zážitku z čítania „kuchárky“ Jána Babilona. A zároveň skúsme „vyprovokovať“ nepochybne pre všetkých Slovákov – čitateľov cnostnú službu či možno aj neskromnú túžbu, plynúcu z tohto gurmánsko-knižného exkurzu ako „hodenú varechu“ pre vydavateľské subjekty: zopakovať počin niekdajšieho Vydavateľstva Tatran, ktoré v roku 1989 pozdvihlo aj vďaka reedícii Babilonovho životom i kuchyňou odskúšaného Babylonu chutí slovenské gurmánske a pôžitkárske sebavedomie.

III

21


Mozaika Z NÁVŠTEVY EXPOZÍCIE PUKANSKEJ HISTÓRIE

NA CESTÁCH...

Súčasnosť zdedila bohatú minulosť Juraj Pucovský

nimkou. Bol piatok 5. júla 2013, pamiatka na celé generácie začala stručne uvádzať do bokeď sa niekoľko desiatok obča- predkov, ktorí po zániku ba- hatej minulosti Pukanca: a Slovensku aj tie naj- nov po ekumenickej bohoslužbe níctva našli svoje miesto pod „Počiatky histórie Pukanmenšie obce, nehovo- vo viac ako 200 rokov starom slnkom v remeselnej výrobe. ca nachádzame z roku 1075, riac o mestách, príliš dome niekdajšieho tehliara Ke- Založením expozície Spoloč- zo zakladajúcej listiny opátdbajú o zachovanie faktov vického zúčastnili otvorenia nosťou priateľov cestovateľa st va v Hornom Beňadiku, o živote a práci svojich pred- Expozície pukanskej ale je evidovaná aj kov. S tým cieľom vydávajú histórie. O založenie skutočnos ť, že tu knihy, monografie a mnohé tohto múzea sa pobola ešte skôr nejaká starali členovia Spoosada známa ako Villa ločnosti priateľov Baka. Vráťme sa k nacestovateľa Samuešej vstupnej pukanskej la Šikeťa a pukanskej bráne, známej už len histórie, jej predseda z viacerých obrázkov. Ladislav Maľa a hlavBola to veľmi pekná z nich si založili aj svojrázne ná iniciátorka Mária stavba, len nás mrzí, múzeá. Z takýchto vzácnych Gembešová, ktorým že sa na niekdajšom publikácií a návštev múzeí sa nezištne pomáhali mieste už viac nenadnešné generácie, ale aj budúci Darina Palkovičová, chádza. Zbúraná je potomkovia môžu dozvedieť, Ľ u d m i l a P o n i c k á , v roku 1901. Okrem ako žili ich predkovia, praco- Želmíra Mozolová, tých dobových fotovali, bojovali o svoju slobodu, Anna Michalovičová, grafií a namaľovaných čo im prinášalo radosť, ale aj Ladislav Kováčik, Slaobrazov o osude tejto žiaľ a zármutok. vomír Zamboj... Podstavby hovorí aj poPukanec (1859 obyvateľov, poril ich aj predseda Pri pukanskej bráne: Mária Gembešová a Ľudmila vesť. Podľa nej bránu údaj z roku 2017), v Okrese obce Pukanec Ing. Ján Ponická (sprava) nechal zrúcať vtedajší Levice, v Nitrianskom kraji a Rievaj a mnohí dobnotár preto, že sa nav regióne Tekov, jedno z nie- rodinci. Veľká vďaka patrí aj Samuela Šikeťa a pukanskej hneval na ženu menom Mária kdajších siedmich slobodných tým, ktorí so záujmom prezreli histórie zahrnujú sa najstaršie kráľovských banských miest, tmavé zákutia dejiny obce Pukanec, rozvoj svojich domov, baníctva, remesiel, interiér nievenovali zaují- kdajšej kuchyne a meštianskej mavé predmety izby. V súčasnosti je inštalovaná a mnohí zdar- výstava – 400 rokov školstva ma odpracovali v niekdajšom kráľovskom mesdesiatky hodín te, teraz obci, predstavené sú v práve zriade- výrobky hrnčiara Jána Majlátha, nom múzeu. vystavené vzácne dokumenty o činnosti viacerých štúrovcov pochádzajúcich z Pukanca. NAJSTARSvojho času sme s niekoľkými ŠIE DEJINY Selenčanmi navštívili ExpozíPUKANCA Dobre vieme, ciu pukanskej histórie. Hneď ž e j e ľ u d s k á po otvorení vchodových dvier Práce na úprave oddychovej zóny pre peších pamäť krátka, nám padla do očí krásna, veľká pod kamennými hradbami, za ktorými je obsiahne v pod- brána. Bola to maľba na stene, Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša. Tam sú Evanjelický kostol v strede state tri gene- ale sme mali dojem, že je to dnes lavičky, osvetlenie, zatrávnené plochy Pukanca rácie. Nakoľko ozajstná brána, cez ktorú sa a stromy. sú spomienky môžeme dostať do Pukanca. vedno s Banskou Bystricou, staršie a sprostredkované, tým Nemuseli sme dlho čakať, aby Špitalská, ktorá strašila ľudí. Kremnicou, Štiavnicou, Banskou rýchlejšie miznú z pamäti. Pro- nás prívetivá a usmievavá Mária Keď išli chlapi z ľochov, vystraBelou, Novou Baňou a Ľubie- stredníctvom expozície histórie Gembešová, kustódka – dob- šila ich takých opitých. Jeden tovou, v tom nie je žiadnou vý- obce Pukanec sa zachováva rovoľníčka, práve tou bránou muž ju raz chytil, lebo nebol až

N

22

IV


HLAS ĽUDU | 2. 2. 2019 • 5 /4840/ natoľko podgurážený, a zavrel do brány. Špitalská potom určitý čas sekala dobrotu, ale po čase znova začala strašiť ľudí

padol: „Hovoríme tomu Hrozná noc pukanská, keď sa roku 1640 Turkom podarilo dobyť mesto, a to takým spôsobom, že nečujne prišli do blízkosti opevnenia. Historická poviedka nám hovorí, že z levického hradu boli vypálené dve rany, strážnici na bráne počuli výstrely, ale si neboli istí, Spomienka na učňovské dni stolára Pavla čo to znamená. Cechmajstera zo Selenče Až vtedy, keď pod bránou. Išiel odtiaľ aj no- Turci boli v blízkosti mesta, zotárov syn, ktorého tak vystra- budili starostu, ktorý vzbúril šila, že dostal duševnú nemoc. celý Pukanec, a začala sa záNotár z tej zlosti, že mu syn chrana. Okolo 2 000 Turkov tak dopadol, dal zbúrať bránu prelomilo drevené palisády, asi bez toho, aby ostatní hradní z troch strán sa dostali dovo tom vedeli. Avšak v podstate nútra Pukanca, ktorý bránilo pravdepodobnejšie je, že brá- sotva 200 ľudí. Skončilo sa to nu zbúrali vtedy, keď sa zača- tak, že Turci pobili mnoho nala budovať cesta smerom na šich ľudí, ale aj ich veľa padlo. Banskú Štiavnicu, lebo tomu prekážala.“ L i s t i n y v B a n s ke j Štiavnici jasne hovoria, že toto územie evidovali ako terra banesium – územie baníkov. Tam sa vo veľkom ťažila ruda, predovšetk ým zlato a striebro, nuž sa preto Pukanec začal vo veľkom rozvíjať. Bol zaujímavý pre kráľov a panovníkov, nuž hádam preto už v 14. storočí získal status sloSelenčan Ján Jocha pri krosnách, ktoré bodného kráľovského poznáme aj u nás mesta. Pukanec ako banské mesto, Všetci, ktorí mohli, poväčšibohaté zlatom i striebrom, bol ne ženy a deti, sa stiahli do zaujímavý aj počas vpádov Tur- kostola a dvoch budov vedľa kov, ktorí sa chceli dostať do v centre mesta, volalo sa to týchto končín. Prvá taká zvesť hrad, a tak sa zachránili. Turci je z roku 1560, keď Turci začali odtiahli všetko, zobrali dobytok, prichádzať na toto územie. Na- vypálili Pukanec, a tak jeho obyšťastie, Pukanec až do roku vatelia zostali veľmi chudobní. 1640 nebol dobytý, lebo sa Je zaujímavé, že Novobančania jeho obyvatelia veľmi bránili. a Štiavničania, keď bolo treba Celý Pukanec bol ohradený spevniť a zosilnieť hradby, oddrevenými palisádami. kázali, že neposkytnú nič, ani ľudstvo, lebo sa vraj Pukančania viac starajú o vinice a víno, HROZNÁ NOC PUKANSKÁ Mária Gembešová nám pri- ako o svoju obranu. Neboli si pomenula aj to, ako Pukanec vedomí toho, že tým ohrozujú aj

seba! Tu v múzeu máme delovú že, zohrievali uhlíkmi, nechal aj trieštivú guľu nájdenú v hrad- zošit, v ktorom si zapisoval miery bách, ktorá sa nerozpadla. Na ľudí, svojich zákazníkov, keď im zadnej stene spomínaného niečo šil. Získali sme aj pôvodný kostola je zamurovaná hlava šusterský stolík od pána majTurka, aby dobyvatelia videli, stra Kocmana, ktorý pred ním čo sa im stane, keď budú útočiť používal jeho otec, tiež obuvna mesto.“ ník, a má minimálne 150 rokov. Pukanec je v prvom rade zná- Ináč obuvnícky cech v Pukanci my baníctvom, ktoré sa rozvíjalo od roku 1156. Neskôr sem prišli saskí Nemci, pozd v ihli t o baníctvo a ťažbu preto, že ovládali niektoré iné spôsob y d o b ý- Predseda Kriváňa Michal Poliak venoval múzeu vania zlata štikovaný vankúšik rukami jeho matky a striebra. Keď sa do týchto končín dostali Turci, títo posledný zanikol, bolo to v roku Nemci sa stiahli, a tak Pukanec 1947,“ viedla nás miestnosťami je neskôr známy ako čisto slo- múzea a dopodrobna hovorila venská obec. takmer o každom exponáte pani Gembešová. V Pukanci sú dodnes aktívni ROZVOJ REMESIEL „S baníctvom sa vo títo remeselníci: hrnčiari, debnári, veľkom začali rozvíjať zo tri – štyri tkáčky, ktoré tkajú remeslá. Remesel- starodávne koberce, po našsky níci robili všetko pre handrovky, a, pravdaže, sem patbaníkov, ktorí jednak ria aj vincúri. Dozvedeli sme sa, že potrebovali tesárov, sú v Pukanci, ale aj na okolitých obuvníkov, stolárov, trhoch a jarmokoch, dodnes najk o l á r o v, k o v á č o v, cennejšie májové mliečniky pre krajčírov, halenárov, májovú bryndzu, ktorá je najlephrnčiarov, debnárov, šia. Mliečniky z hliny, ktorá cez čižmárov, zlatníkov, zimu vymrzla, urobené sú v metkáčov, mäsiarov, ktorí siaci lásky a mladosti, neprepúšmohli byť iba zemania. ťajú vlhkosť a najlepšie je v nich Všetko to tu je na do- držať kyslé mlieko. Samozrejme, bových fotografiách, ale máme hovoria Pukančania, preto sú aj náradie, ktoré používali pri aj halušky najchutnejšie v máji. vypracovaní svojich výrobkov. V obci Pukanec je zo desať hisV Pukanci kedysi pôsobilo zo torických kultúrnych pamätihoddvadsať remeselníckych cechov, ností, medzi nimi Rímskokatolícky o čom hovoria aj fotokópie ce- kostol sv. Mikuláša, evanjelický koschových regúl, ktoré tu máme. Aj tol, socha svätej Trojice na námestí, sú tu vandrovné knižky tovari- morový stĺp, radnica, budova starej šov, kde sa pedantne zapisovali, pošty, Hrnčiarske múzeum Jána kade chodili, čo robili, koľko boli Franka... Nedovoľte si, aby vám pri platení... Tento krásny a veľmi návšteve tohto kedysi slobodného zachovaný čepiec, ktorý je dnes kráľovského mesta, pravdaže, aj už len raritou, nám venovala pani Expozícia pukanskej histórie unikli, Želka Mozolová. Majster krajčír, aby ste to nevideli. Presviedčame ktorý zomrel v roku 1919, nám vás, že nebudete banovať. V Pukanci okrem žehličiek, ktoré sa, pravda- sa má čo vidieť, aj naučiť!

V

23


Mozaika PABERKY Z BOHATEJ PALETY 70-ROČNÉHO KULPÍNSKEHO ZVOLENA

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Roky svetlejšie v prevahe Katarína Gažová

Nezabudnuteľní sú jeho Ťapákovci ultúrno-umelecké autorky Boženy stredisko Zvolen v roku Slančíkovej-Tim2018 oslávilo krásne ravy z roku 1984. jubileum – 70 rokov pôsobenia Bol to vlastne re(1948 – 2018). Ako bolo o žijný debut Michadejinách spolkovej činnosti la Babiaka a veľmi uvedené pri príležitosti úspešný. Postaral koncoročného tradičného sa o všetky zložŠtefanského programu ky divadla a ešte KUS Zvolen 26. decembra v ňom vystúpil aj v dome kultúry v Kulpíne v ako herec. Na preúvodnom texte autorky Viery hliadke v Pazove Dorčovej-Babiakovej, prvé vtedy zožali pozostopy o jestvovaní Zvolena ruhodné úspechy vo svojom referáte uviedol aj režisér, aj herci a dlhoročný nezištný pracovník Kulpínčania vtedy na poli kultúry v Kulpíne a, postúpili medziisamozrejme, aj Zvolena, Ján Folklórne skupiny KUS Zvolen v roku 2004 pred budovou kulpínskeho kaštieľa ným aj na festiKopčok-Učo, kde okrem iného val do Trebinja a ktorý vítal hostí z okolitých dedín a ďalší snaživci. Potom činnosť uvádza: „Prvé stopy po založení a v okolí vystupoval s nacvičený- spolku postupne zanikla. Až do na súťaži na úrovni Vojvodiny spolku, ktorý sa menoval mi divadelnými hrami, spevmi, roku 1972, keď ho chtiví kultúrni s Ťapákovcami obsadili prvé Slovenský kultúrno-osvetový tancami a podobne. Na počet- zanietenci oživili, a funguje až miesto medzi divadelnými spolok Zvolen v Kulpíne, siahajú né hosťovania členovia tohto dodnes.“ až po začiatok augusta 1948. spolku cestovali na sedliackych Ťažko je spomenúť Jeho prvým predsedom bol vozoch. Legendy vtedajšieho všetkých snaživcov, Ján Hlaváč. Paralelne s týmto spolkárskeho života, ktorí rozvl- členov, ktorí za uplyspolkom založený bol aj srbský nulých sedemdesiat rokov pôsobili najprv v SKOS a potom KUS Zvolen. Po obnovení činnosti v roku 1972 sa činnosť spolku rozhýbala a pracovalo sa s tanečníkmi, spevákmi, divadelníkmi. Ako príklad možno spomenúť predlohu Ulička Emila Göllnera, ktorú divadelníci KOS Zvolen premiérovo zahrali v roku 1975. Veselohru nacvičili starší členovia Zvolena: Ján Valentík, Ján Kopčok, Pavel Ko- Afiš divadelného predstavenia Pani Aktívna dievčenská tanečná skupina na domácom javisku runiak a asistovala im Rafiková a tí druhí z oslavného roku divadelníctva v Kulpíne zvolenovská mládež, spolok Dositeja Obradovića. ňovali hladinu mora kultúry, boli pod réžiu sa podpísal Ján Kopčok. predstaveniami malých scén. Zo začiatku činnosť oboch učiteľka Mária Vadnálová, Ján Zvolen mal dobrých taneční- Nasledujú úspechy s Babiakospolkov bola evidentná, no Valentík, menovaný i Majster a kov, spevákov a, samozrejme, vými predstaveniami Otčim, Ďuro čoskoro ochabla a od roku 1956 niekedy aj s prezývkou Čochan, aj divadelníkov. Najpamätnejšie Dandin, Katka, Mátoha, Nevesta už ťažko hovoriť o nejakej čin- a ďalší. Z času na čas im v tejto stopy zostali v činnosti diva- hôľ. Neskoršie sa v roku 1996 nosti týchto spolkov. V tomto neľahkej práci pomáhali aj nie- delnej sekcie počas pôsobenia zvolenovci vzchopili zahrať diobdobí predsa len bohatšiu čin- ktorí vtedajší kulpínski učitelia vtedy študenta Michala Babiaka. vadelné predstavenie Pomocník, nosť prejavoval SKOS Zvolen,

K

24

VI


HLAS ĽUDU | 2. 2. 2019 • 5 /4840/

Najpočetnejšie kulpínske ratolesti Zvolena, z ktorých vyrástli úspešní tanečníci – koncoročný program spolku v roku 2005

pod jeho réžiu sa podpísal Ján Chalupka, ktorý sa aj v ďalších rokoch vracal do Kulpína a robil s divadelníkmi viaceré predlohy. Na divadelných doskách sa v réžii vyskúšal aj Michal Čiliak, herec, choreograf, umelecký

cie. Najpočetnejší členovia sú deti. Okrem aktivity tanečníkov a spevákov treba spomenúť spoluprácu divadelnej sekcie s režisérom Alexandrom Bakom zo Starej Pazovy. V jeho réžii v roku 2018 Kulpínčania hrali divadelné predstavenie Konečná stanica, ktoré zožalo úspechy na divadelnej prehliadke v Pazove, a dostali pozvanie vystúpiť v tomto roku na Slovensku. Na sklonku roka 2018 skúsené herečky KUS Zvolen Katarína Kolárová a Mária Koruniaková režírovali detské predstavenie Tri motýle, ktoré malo premié-

divadla v Kulpíne mal náročné plány divadelných osláv, ktoré sa mali realizovať počas celého oslavného roka 2004. Výkonný výbor v čele s predsedom KUS Zvolen Pavlom Gažom pracoval neúnavne, ako aj skvelí divadel-

Priekopnícki snaživci z vedenia Zvolena v roku 1954. Stoja zľava: Pavel Kantár, Ján Valentík, Šimon Jašo, Ján Lomen, Ján Majnár. Sedia zľava: Ján Peťkovský, Ján Peťkovský, Mária Rumanová, Daniel Pixiades, Ján Čelovský

vedúci a predseda KUS Zvolen. Jedným z aktívnejších a čulejších období práce Zvolena bol rok 2004, keď sa oslavovala storočnica prvého hranného divadla v Kulpíne z roku 1904. Začiatok bohatého divadelného oslavného roka bol práve 7. februára 2004, keď bolo presne sto rokov (1904 – 2004) od začiatku divadelníctva v Kulpíne. Vtedy v kulpínskom Poľnohospodárskom múzeu usporiadali slávnostnú akadémiu v tvare Literárno-hudobného pásma autora Dr. Jána Babiaka, ktoré bolo spomienkou na prvé divadelné predstavenie v Kulpíne. Hostkou akadémie bola známa herečka Mira Banjac. Výkonný výbor organizačno-oslavného výboru 100 rokov

Predsa treba vyzdvihnúť dve divadelné predstavenia v podaní skúsených hercov divadelnej sekcie, čiže v roku osláv založeného divadelného klubu KUS Zvolen, a to sú Plešivá speváčka a Pani Rafiková a tí druhí, ktoré sa svojou kvalitou dostali na najvyššie divadelné festivaly, a hrané boli aj na Slovensku. Rok 2004 bol rokom bohatým na divadelný a kultúrny život v Kulpíne a na hrdosť celej dediny, čo dokázali divadelní ochotníci, režiséri, organizátori, ktorí naozaj neúnavne pracovali celučký rok.

níci. V tom roku bolo urobené až päť divadelných inscenácií: Plešivá speváčka v réžii padinského rodáka Fedora Popova, Strídža spod hája v réžii známeho kulpínskeho divadelného herca Michala Vidu, Pani Rafiková a tí druhí v réžii Michala Babiaka a za asistencie Jána Chalupku. Základná škola sa tiež pričinila k divadelným oslavám a žiaci zahrali divadielko Čertoviny režiséra Jána Kopčoka-Uču. Nevystala ani účasť najmladších – škôlkarov PU Včielka v Kulpíne. V réžii vychovávateľky Zuzany Pašićovej zahrali detské divadielko O kozliatkach. Všetky divadelné predstavenia práve zapadli do osláv storočnice divadla v Kulpíne.

Divadelná sekcia Zvolena na Palárikovej Rakovej na Slovensku roku 1996

Účastníci pracovnej akcie na nádvorí budovy spolku v oslavnom roku divadla 2004

Bohatým programom sa na Štefana 2018 predstavili všetky aktívne zložky KUS Zvolen. V stredisku pôsobia tanečné, spevácke a tiež divadelné sek-

VII

ru pred vianočnými sviatkami a pripravuje mladé divadelné kádre Zvolena. Foto: autorka textu a z archívu spolku

25


Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Koláč s penovými cukríkmi S u r ov iny : 20 0 g tmavej čokolády, 100 ml kondenzovaného mlieka, 30 g masla, 100 g sušených brusníc, 200 g bielej čokolády, 100 g maslových sušienok, 200 g penových cukríkov, kôra z jedného pomaranča. Takto sa to podarí: Tmavú čokoládu nalámeme na tabličky a dáme roztopiť nad vodný kúpeľ. Keď je čokoláda roztopená, zamiešame do nej maslo. Keď sa rozpustí, pridáme kondenzované mlieko a ihneď stiahneme z tepla. Čokoládovú kašu premiestnime do veľkej misky a pridáme k nej sušienky, ktoré sme v dlaniach rozdrvili na kúsky rôznej veľkosti. Polovicu bielej čokolády nalámeme na tabličky a prisypeme do misky. Do misky vložíme aj sušené brusnice a nastrúhame pomarančovú kôru. Nakoniec pridáme penové cukrí-

ky a všetko spolu premiešame. Menší plech či zapekaciu misku vystelieme papierom na pečenie a navrstvíme doň čokoládovú zmes. Povrch preložíme ďalším papierom na pečenie alebo potravinárskou fóliou a zmes silou utlačíme do nádoby. Nakoniec necháme nad vodným kúpeľom roztopiť druhú polovicu bielej čokolády a povrch dezertu ňou pofŕkame. Koláčik dáme zatuhnúť do chladničky na aspoň 2 hodiny a nakoniec krájame na kocky, ktoré ešte môžeme zasnežiť práškovým cukrom. Zdroj: recepty.azet.sk

DOMÁCNOSŤ

V kuchynskom dreze sa to hemží baktériami

D

rez je plný baktérií a nečistôt, ktoré voľným okom nevidíme. Takto sa ich účinne zbavíte. Vzhľadom na to, ako často používame drez v kuchyni, neviete si ani len predstaviť, koľko baktérií sa v ňom ukrýva. To je dôvod, prečo ho treba pravidelne čistiť. Tečúca voda, v ktorej umývame zeleninu, ovocie alebo riad, jednoznačne nestačí. Budete potrebovať: tekutý prostriedok na umývanie riadu, ocot, sódu bikarbónu. Čím budete čistiť: hubku na riad, starú zubnú kefku Každý deň. Na každodenné dočistenie drezu vám postačí hubka a tekutý prostriedok na umývanie riadu. Na čistenie však nepoužívajte tú istú hubku ako na riad – kvôli množstvu baktérií.

KOMPLETNÉ ČISTENIE Drez: Zo sódy bikarbóny si vytvorte na zvlhčenej hubke pastu a jemne ňou prechádzajte celý povrch drezu. Ak na jeho povrchu ostanú fľaky, namočte do octu papierové utierky, rozložte ich po povrchu drezu a nechajte pôsobiť 20 minút. Následne pretrite hubkou a spláchnite povrch teplou vodou. Vstup odtoku: Na vyčistenie okolia odtoku v umývadle použite starú zubnú kefku, ktorú predtým môžete namočiť do octu, aby ste tak okolie zároveň aj vydezinfikovali.

DOBRÉ RADY – VEĽKÁ POMOC

Pozor na vlhkosť vzduchu v byte

P

ráve v ročnom období, v ktorom vykurujeme a málo vetráme, môžeme mať problém so suchým vzduchom. Ako si ho prirodzene zvlhčiť? Keď kúrenie pracuje celý deň, môže vlhkosť vzduchu klesnúť až pod 30 %. Následkom sú pálivé oči, sliznica sa vysúša a telo je náchylnejšie na choroby. Aj nábytok a podlahy z dreva trpia, keď je vzduch v miestnosti príliš suchý. Expertmi odporúčaná vlhkosť vzduchu by sa mala pohybovať medzi 40 až 60 %. Len čo vlhkosť klesne pod túto hranicu, mali by ste vzduch v miestnosti dodatočne zvlhčovať.

Znížte izbovú teplotu o 1 až 2 stupne. Hoci sa mnohokrát dočítate niečo iné – časté vetranie vám pri nízkej vlhkosti vzduchu nepomôže. Na to by museli byť okná otvorené na dlhší čas, a to v zime asi nikto nechce. Viac pomôže, keď izbovú teplotu trochu znížite. Tým sa zvýši vlhkosť vzduchu a ušetríte tým aj energiu. Dajte do izieb nové kvety. Zelené rastlinky vytvárajú vodné pary, ktoré prirodzenou cestou zvyšujú vlhkosť vzduchu. Okrem toho filtrujú aj škodliviny zo vzduchu. Najefektívnejšie sú rastliny s množ-

stvom listov, ako napríklad figovník, lipka či rôzne palmy. Čo i len jedna rastlina môže v priebehu dňa dodať do vzduchu 2 litre vody. Použite elektrické zvlhčovače. V špeciálnych prípadoch, keď je vzduch už naozaj príliš suchý, bude mať význam použiť elektrický zvlhčovač vzduchu. Existuje k dispozícii viac druhov, ako napríklad odparovače, rozprašovače atď. Odparovače zohrievajú vodu a vydávajú ju do vzduchu vo forme pary. Tieto prístroje spotrebujú veľa elektri-

Mozaiku číslo 233 pripravil Jaroslav Čiep

26

VIII

ny, ale majú výhodu, že zahriatím vody môžu zničiť baktérie, čo sa pri iných prístrojoch nestáva. Ostatné prístroje môžu dokonca vzduch zaťažiť baktériami alebo plesňou. Zvlhčovače vzduchu nemusia byť len problematické z hygienickej stránky, ale spôsobujú aj určité náklady. Okrem kúpnej ceny treba ešte rátať s nákladmi na čistiace prostriedky a na výmenu opotrebovaných častí, takže nie vždy je vhodné siahať hneď po technike.


Kultúra Knihy zo Slovenska ako darček PIVNICA

Anna Čásarová

N

a začiatku tohto príbehu bola najprv nová známosť a potom i priateľstvo farára slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Pivnici Jána Zahorca s Alexandrom Závadským zo Slovenska, ktorý pracuje

v sfére podnikateľstva. A. Závadský sa pri jednom stretnutí zmienil o tom, že jeho kamarát Ing. Miroslav Belica, PhD., z Boat reality družstva Bratislava chce darovať knihy práve dedine Pivnica. Zdôraznil, že nechce pomôcť finančne, ale nakúpiť na Slovensku knihy, ktoré tunajšia

Deti z Nedeľnej školy s novými knihami

MEDZI ŽIAKMI V SLANKAMENSKÝCH VINOHRADOCH

Majú radi rozprávky Anna Lešťanová

Z

ačal sa druhý polrok školského roku 2018/2019 a nakukli sme do vysunutého oddelenia Základnej školy 22. júla v Krčedine v Slankamenských Vinohradoch. V kombinovanom oddelení v školských laviciach sedí a usilovne sa učí päť žiakov: Samuel Menďan a Michaela Straková (prvý ročník), Danijel Turan (druhý ročník), Janko Menďan (tretí ročník) a Anđela Ďarmatská (štvrtý ročník). Robí s nimi učiteľka triednej výučby Martina Fábryová zo Starej Pazovy. „Žiaci úspešne skončili prvý polrok. Počas prázdnin si dobre oddýchli a verím, že v tomto polroku budú ešte úspešnejší a  kreatívnejší,“ povedala nám učiteľka Fábryová. Pripomenula, že anglický jazyk žiakov učí Mirjana Brankovićová, kým hodiny • U T R •

náboženstva má na starosti Igor Feldy, farár staropazovský. Keďže v Slankamenských Vinohradoch, najmenšej dedinke

cirkev a Základná škola 15. októbra potrebujú. Dostala sa mu vraj do rúk kniha o Pivnici, vďaka ktorej sa dozvedel veľa o Pivničanoch a vôbec Slovákoch, ktorí tu žijú. Táto kniha ho veľmi nadchla a sám si dal záväzok, ktorý chce splniť. S cieľom, aby pomohol mladým generáciám v Pivnici, rozhodol sa darovať im knihy v hodnote 5 000 eur. Túto svoju úlohu si premyslel skutočne do detailov a poprosil kompetentných v škole a cirkvi, aby si objednali knihy, ktoré by im boli potrebné. Knihy do výučby, ako i na pobavenie alebo kvôli zaujímavostiam. Objednané tituly sú z viacerých vydavateľstiev. Distribúciu kníh zo Slovenska vybavila bývalá riaditeľka základnej školy v Pivnici Tatiana Naďová a do Pivnice sa dostali počas zimných prázdnin. Najviac objednaných kníh je beletria, školská literatúra a cirkevné knihy vekovej kategórie pre deti a mládež. Knihovníčka Základnej školy 15. októbra Zuzka Valentíková spočítala, že škola Inđijskej obce, žiaci ešte nemajú športovú halu, podľa slov našej spolubesedníčky telesnú výchovu v zimnom období najčastejšie mávajú v triede. Je to vlastne rozcvička na uvoľnenie od školských záväzkov. Okrem iného žiaci radi hrávajú aj šach a iné spoločenské hry a keď je nadostač snehu, obľúbené hodiny telesnej výchovy

iaci zo lankamenských Vinohradov so svojou obľúbenou učiteľkou Martinou ábryovou (foto: Alenka Menďanová)

Pri zásielke zo lovenska Tatiana Na ová Ján ahorec a budúce čitateľky

dostala 192 kníh. Medzi nimi sú napr.: Gerda, Sloníča, ktoré chce zaspať, Diamantový kôň, Matilda, Malá morská víla a pod. V krásnom balíku pre slovenskú evanjelickú cirkev sú napr. Večerné modlitby s objatím, Abecedou k Bohu, Ježiš a zázraky, Strom života, Biblia vrecková so zipsom a pod. V rozhovore s farárom Jánom Zahorcom náš spolubesedník zdôraznil veľkú vďaku Ing. Miroslavovi Belicovi. Práve táto spolupráca je dôkazom, že vzácne hodnoty ako ľudskosť a cit za dobro stále medzi nami pretrvávajú. trávia vonku na sviežom vzduchu. V tomto vysunutom oddelení krčedinskej základnej školy majú aj malú školskú knižnicu. „V školskej knižnici je viac ako 400 kníh. Často nám nové daruje Matica slovenská v Srbsku, dostali sme i z Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a venovali nám aj Mariena a Vlado Bertovci,“ prízvukovala spolubesedníčka. Starší žiaci radi čítajú a všetci sú oduševnení, keď sa im s dôrazom čítajú rozprávky a bájky. Pritom všetci žiaci v Slankamenských Vinohradoch odoberajú detský časopis Zorničku. Učiteľka M. Fábryová v populárnych Brehoch pracuje už sedem rokov. Do roboty a k svojim žiakom cestuje každý pracovný deň a uznáva, že najväčšou nevýhodou je, že nemá priame autobusové spojenie zo Starej Pazovy. Vyučovanie prebieha len v predpoludňajších hodinách, čo jej zodpovedá. A od tohto školského roku učí aj slovenčinu slovenských žiakov vyšších ročníkov a predškolákov v Krčedine.

/4 4 / 2. 2. 2

27


Kultúra AKO ROK 2018 HODNOTÍ RIADITEĽKA MÚZEA VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV V BÁČSKOM PETROVCI ANNA SÉČOVÁ-PINTÍROVÁ

Potešením je reakcia okolia, keď naše úsilie a prácu pochvália Anna Horvátová

V

Báčskom Petrovci sa nachádza ďalšia kultúrna pamiatka mimoriadneho významu – Múzeum vojvodinských Slovákov, riaditeľkou ktorej je Anna Séčová-Pintírová. V rámci tejto kultúrnej ustanovizne Slovákov v Srbsku sú Galéria Zuzky Medveďovej a Najstarší dom v Petrovci. Podobne ako v Knižnici Štefana Homolu a v Slovenskom vojvodinskom divadle, aj tu podujatia striedajú jedno druhé. Pozrime sa však, ako minulý rok hodnotí riaditeľka múzea: „V roku 2018 sme sa venovali rôznym činnostiam, preto môžeme minulý rok ohodnotiť ako úspešný.“ Tých aktivít je neúrekom ktoré by ste vyzdvihli ako hlavné „Dokumentačná činnosť je hlavnou aktivitou múzea týkajúca sa správy registra a dokumentácie muzeálnych predmetov a umeleckých diel, ktoré patria do fondu múzea. Múzeum vlastní program IMUS pre digitalizáciu a v súlade s možnosťami pracovníci múzea vnášajú údaje s cieľom, aby sa v nadchádzajúcom období vniesli všetky dáta o spracovaných predmetoch. V nadchádzajúcom období múzeum bude pokračovať v práci s digitalizáciou zbierok, čo predstavuje významný krok vpred v oblasti muzeológie a zviditeľnenia kultúrneho dedičstva. Ďalšou je výstavná činnosť alebo prezentácia múzejného fondu. Uskutočnená bola prostredníctvom múzejných expozícií: hosťujúca výstava Múzea Vojvodiny Za horami, za dolami – tri storočia Slovákov vo Vojvodine a historická výstava Slováci a Veľké národné zhromaždenie v Novom Sade 25. novembra 1918, ktorá bola organizovaná z príležitosti osláv stého výročia pripojenia Vojvodiny ku Kráľovstvu Srbska.

28

.hl.rs

Na týchto výstavách boli zahrnuté predmety z nášho fondu.“ Výstavná činnosť je tiež chvá lyhodná. „Práca Múzea vojvodinských Slovákov a najmä Galérie Zuzky Medveďovej prezentovaná je prostredníctvom výstav našich uznávaných akademických umelcov. V roku 2018 otvorené boli samostatné výstavy akademických

Riaditeľka Múzea vojvodinských lovákov nna éčová Pintírová

umelcov Milana Súdiho, Michala Ďurovku, Sane Stvorcovej, Márie Gaškovej, kolektívna výstava pod názvom Geometrická abstrakcia vo výtvarnom umení vojvodinských Slovákov a ku koncu roka i 5. bienále slovenských umelcov amatérov. Spomenúť treba aj pedagogickú činnosť múzea, ktorá sa realizovala prostredníctvom tvorivej dielne pre deti nižších ročníkov počas výstavy Portréty Michala Ďurovku a tematicky súvisela s touto výstavou. V rámci uvedenej expozície bolo organizované posedenie s autorom výstavy a autorom diel. Mnoho návštevníkov rôznych vekových skupín malo príležitosť podrobnejšie spoznať autora a dozvedieť sa viac o jeho živote a práci.“ de ste ešte prezentovali múzeum „Dôležitou súčasťou prezen-

n ormačno politický týždenník

tácie Múzea bola účasť na konferencii Sto rokov od konca prvej svetovej vojny v Starej Pazove s prezentáciou časti zbierky múzea a príspevkom Dr. Ľudovít Mičátek v historickej zbierke Múzea vojvodinských Slovákov.“ Navštevujú občania a turisti muzeálne priestory „Návštevnosť múzea v roku 2018 bola na úrovni viacročného priemeru. Na väčšine múzejných výstav sa zúčastnili žiaci základných škôl a gymnázia a príležitostne aj deti zo škôlky. Najväčšia návštevnosť býva pri otvorení výstavy, zatiaľ čo počas výstavy je účasť na priemernej úrovni. Jedným z dôvodov je, že múzeum nemá zamestnanca povereného pedagogickou činnosťou a vzťahmi s verejnosťou, ako aj skutočnosť, že ľudia nemajú vo zvyku navštevovať múzeum. Aj napriek týmto dôvodom múzeum zaznamenalo významný počet aktívnych návštevníkov, ako aj nových návštevníkov, ktorí vyjadrili záujem i o budúce podujatia. Múzeum zaznamenáva návštevy vo svojej evidencii, ako aj v knihe dojmov, z ktorej väčšinou môžeme vidieť aj mesto, odkiaľ prišla návšteva. Vo veľkej miere sú to návštevníci z blízkeho okolia, ale aj zo zahraničia: zo Slovenska, Česka, Švajčiarska, Nemecka, Francúzska, Maďarska, Číny, Kanady, Spojených štátov atď. V tomto roku navštívili Múzeum vojvodinských Slovákov vysokí predstavitelia zo Slovenskej republiky: JE Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Belehrade, Richard Raši, podpredseda vlády so spolupracovníkmi, ako aj predstavitelia kabinetu guvernéra NBS. Múzeum svojou návštevou poctil aj námestník ministra kultúry Dejan Masliković, asistent pre rozvoj digitálnej výskumnej infraštruktúry v oblasti kultúry a umenia, ktorému bola prezen-

tovaná práca múzea.“ ko by ste ohodnotili spo luprácu s médiami a inými in štitúciami „Spolupráca s médiami bola na vysokej úrovni a všetky naše aktivity médiá sledovali; aj tlačové médiá, ale aj elektronické – rádiá, televízie a internetové médiá. Spolupráca s inštitúciami a združeniami bola tiež veľmi úspešná. Príkladom je spolupráca s Asociáciou vychovávateliek predškolských ustanovizní, s ktorými sme cez dielňu s deťmi a koncert realizovali projekt Tvorí celá rodina. Celý projekt bol dobre rozpracovaný a organizovaný, čomu dosvedčuje návštevnosť a aktívna účasť návštevníkov. Programy múzea pravidelne navštevujú žiaci Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Petrovci, ktorí sa radi zúčastňujú aj v našich otváracích programoch. Na sklonku uplynulého roku sme sa podujali zorganizovať predvianočný koncert, na ktorom sa predstavili: mládežnícky zbor, dychový ansámbel a sólistka Ruth Petrášová.“ Práce je a ako je to so za mestnancami „Vynachádzame sa, bojujeme s nedostatkom kádrov. V roku 2018 sme angažovali externých spolupracovníkov v rôznych oblastiach: editácia textu, preklad, písanie, dizajn. Sieť spolupracovníkov úspešne vykonávala a plnila úlohy, čo je zrejmé z dosiahnutých výsledkov práce. V budúcnosti by sme radi uvítali študentov, ktorí by si mohli u nás vykonať odbornú prax. Samozrejmá vec, najlepším riešením by bolo zamestnanie odborníkov, čím by sa určite skvalitnila práca ustanovizne. Potešením je však reakcia okolia, keď naše úsilie a prácu pochvália a keď sa zúčastňujú na našich programoch. Zdá sa mi, že sa sieť priateľov múzea rozrastá.“ Orientovali ste sa aj na me • U T R •


dzinárodnú spoluprácu niečo viac o tom povedzte. „So Slovenským kultúrnym centrom z Našíc v Chorvátsku sme práve počas Slávností podpísali dohodu o spolupráci, keď nás navštívila riaditeľka Slovenského kultúrneho centra Sandra Kralj-Vukšić. V oblasti odborného vzdelávania pracovník múzea sa zúčastnil dielne a prednášok GLAM Srbsko: Wiki-seminár pre predstaviteľov múzeí vo Vojvodine, kde získal osvedčenie od Wikimédie. Cieľom seminára bolo predstaviť možnosti využitia wiki projektov na zlepšenie viditeľnosti múzeí a galérií a ich zbierok, v najväčšej svetovej encyklopédii – Wikipédii, taktiež výcvik zamestnancov v múzeách v prispievaní na prezentácii kultúrneho dedičstva na internete, ale aj podpora digitalizácie kultúrneho dedičstva. V ďalšej spolupráci s Wikimédiou múzeum navštívil jeden z redaktorov Wikimédie, ktorého úlohou bolo napísať niekoľko článkov o mú-

zeu a vniesť do databázy určitý počet múzejných predmetov. Okrem bežnej práce riaditeľka bola členom Komisie pre absolvovanie štátnej skúšky a členom

Vidieť že ste sčasti vynovili aj priestory „V novembri sa uskutočnili práce vo výstavnom priestore galérie; doterajšiu podlahu sme

Výstavu Za horami, za dolami – tri storočia Slovákov vo Vojvodine si prišli pozrieť aj šk lkari

Komisie pre foto konkurz Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.“

nahradili laminátom. Na účely úpravy depozitu múzea boli kúpené kovové regály a skriňa

na ukladanie múzejnej dokumentácie а predmetov.“ akročili sme do bežného roku čo ste si predsavzali v om „Budeme sa venovať základnej múzejnej činnosti s dôrazom na dokumentáciu, spracovanie a digitalizáciu múzejného fondu. Prezentácia múzea a fondu múzea bude realizovaná prostredníctvom múzejných výstav, tlače vhodných katalógov a propagačných materiálov, ako aj prostredníctvom výstav našich akademických umelcov. V roku 2019 bude realizované 15. Bienále akademických výtvarných umelcov Slovákov v Srbsku ako i 11. Výtvarné snemovanie a Etnologická konferencia, ktorá bude mať za cieľ zoskupiť našich etnológov, keďže už máme i mladých vyštudovaných odborníkov. Samozrejme, že si pripomenieme výročia. Okrem iných i 30 rokov od založenia galérie a 70 rokov od založenia múzea v Petrovci.“ Foto: z archívu A.S.P.

ZVÄZ OCHOTNÍKOV OBCE STARÁ PAZOVA

Jedným z úspešnejších zväzov vo Vojvodine Anna Lešťanová

Z

asadnutie Zhromaždenia Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova sa uskutočnilo v miestnostiach Klubu VHV SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove v piatok 25. januára. Keďže členovia pred zasadnutím dostali v písomnej forme obsiahly materiál pre takmer kompletný rokovací program, schôdza prebiehala veľmi účinne a skončená bola za necelú hodinu. Po voľbe pracovných telies zhromaždenia 12 prítomných členov jednohlasne schválilo správy o práci spolu s finančnými správami za rok 2017 (pre určité problémy s činnosťou Správnej rady potrebná bola aj verifikácia zhromaždenia) a za rok 2018, ako aj plán práce na rok 2019. Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova je jedným z úspešnejších zväzov vo Vojvodine. Svedčí to aj

• U T R •

o tom, že sa v tomto prostredí uctieva kultúra a jestvuje potreba za stálym zveľaďovaním

orgány zväzu a celkové členstvo bude maximálne angažované, aby sa realizovalo všetko, čo si za-

výročného zasadnutia

ochotníckych kolektívov. Preto na základe stanovených plánov a programov na bežný rok všetky

umienili uskutočniť v roku 2019. Aj preto, aby kultúrne prejavy občanov Staropazovskej obce

boli čím kvalitnejšie podané. Už v blízkej budúcnosti ochotníkov zo Staropazovskej obce očakáva významné podujatie – udelenie Plakety Svetlost najzaslúžilejším jednotlivcom a kolektívnom v uplynulom období v oblasti kultúry. Pripravuje sa aj volebné zhromaždenie. Doteraz vo Zväze ochotníkov Obce Stará Pazova pôsobilo 20 kolektívnych členov a na základe piatkového rozhodnutia do tejto veľkej ochotníckej rodiny, ktorá počíta okolo 3 000 ochotníkov, sú prijaté tri nové združenia: Ochotnícke divadlo Pepu Krstu v Surduku, KUS Guslara Branka Radičevića v Novej Pazove a Umelecké stredisko Adađo v Nových Bánovciach. Podľa obecného kalendára súťaženia Jarné stretnutia 2019 i tentoraz otvoria recitátori, a to 15. marca, keď je na programe obecná prehliadka recitátorov.

/4 4 / 2. 2. 2

29


Kultúra O ČINNOSTI ASOCIÁCIE SLOVENSKÝCH PEDAGÓGOV

V snahe zachovať slovenské triedy Anna Francistyová

P

rofesijné združenie Asociácia slovenských pedagógov je vzácnou súčasťou školského systému vojvodinských Slovákov už 18 rokov. Na jeho čele je už druhý mandát Mária Andrášiková, profesorka slovenčiny v petrovskej základnej škole. Pri spätnom pohľade na rok 2018 najprv sme sa ju opýtali, do akej miery sa vlani podarilo realizovať plánované akcie ASP? „Keď som na sklonku roku 2018 robila podrobný popis aktivít ASP, uvedomila som si, že s jej činnosťou v uplynulom roku môžeme byť predsa spokojní. Čo, pravda, neznamená, že by nemohlo byť aj lepšie. V súlade s plánmi Asociácia sústavne podporovala odborný rast slovenských pedagógov, sama alebo s Výborom pre vzdelávanie NRSNM organizovala akreditované semináre u nás a na Slovensku, odborný výjazdový seminár pre vychovávateľov a učiteľov, 9. seminár slovenských dolnozemských učiteľov… Členovia Asociácie sa zúčastnili na rôznych pracovných stretnutiach, na Stálej konferencii v Bratislave a na zasadnutí Sekcie pre strednú, južnú a východnú Európu Komisie pre školstvo a vzdelávanie ÚSŽZ, absolvovali školenie o výučbe podľa vzdelávacích výkonov… Asociácia si splnila úlohu jedného z troch zriaďovateľov Ceny Samuela Tešedíka, ako spoluorganizátor sa podieľala na súťažiach zo slovenského jazyka a na 45. ročníku Rozhlasovej súťaže mladých recitátorov. Zorganizovala tiež debatu, ktorej cieľom bolo ozrejmiť učiteľom stav a pomoc pri zabezpečení pracovného miesta. Nevystala organizácia 10. žiackeho seminára, 4. ročníka Mladých dolnozemcov, 6. biblickej olympiády, 19. výtvarného tábora Makovička, divadelných zájazdov petrovských žiakov do Jelisavca v Chorvátsku a do našich škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Na sklonku roku vyšlo 11. číslo internetového časopisu Čaroslov. Stále však nezabúdajme, že činnosť a samotné jej jestvovanie závisí od ochoty a dobrej vôle inštitúcií, ako sú

30

www.hl.rs

predovšetkým NRSNM, pokrajina, ÚSŽZ…“ ASP p sobí aj prostredníctvom aktívov Neplánujete založi alší „Naplánované je z každého vyučovacieho predmetu založiť aktív. Zatiaľ najaktívnejšie sú Aktív učiteľov slovenčiny, Aktív učiteľov náboženstva a Aktív učiteľov výtvarnej kultúry. Niekoľko ďalších je pasívnych. Na vlaňajšom výročnom zhromaždení ASP bola daná a zároveň aj schválená iniciatíva na založenie najväčšieho aktívu – Aktívu učiteľov nižších ročníkov.

Mária Andrášiková, predsedníčka ASP (foto: z archívu M. A.)

Na post jeho predsedníčky bola zvolená Tatiana Naďová. Učiteľka angličtiny z kysáčskej školy navrhla založiť Aktív vyšších ročníkov. Tento by pozostával z predsedov aktívov jednotlivých vyučovacích predmetov a riešil by aktuálne otázky. Je to vynikajúci návrh! Dohodnuté bolo, že ASP bude koordinovať naše školy s cieľom založiť navrhnutý aktív, ktorý by spolu s inými aktívmi do konca marca mal riešiť aktuálnu otázku výberu učebníc pre 2. a 6. ročník základnej školy.“ Tak ako do školských lavíc prichádzajú noví žiaci, aj učiteľské rady sa omladzujú. Zapájajú sa noví kolegovia do aktivít ASP „Všetko závisí od konkrétnej školy. Sú školy, ktoré sa pravidelne zapojujú do aktivít ASP, a sú i také, s ktorými Asociácia spolupracuje sporadicky. Tak je to aj s učiteľmi, kolegami. Teší ma, že

Informačno-politický týždenník

medzi novými kolegami sú i takí, čo majú ochotu a vôľu aktívne spolupracovať, majú záujem o písanie projektov a moderné nápady, ktoré sú dôkazom ich tvorivosti a kreativity.“ Nem žeme sa vyhnú téme sústavného vys ahovania Slovákov z Vojvodiny. Aká je situácia v našich školách „Žiaľ, počet žiakov v našich školách rapídne klesá. Podľa informácií, ktorými disponuje Výbor pre vzdelávanie NRSNM, v 17 základných školách v prvom ročníku v triedach s vyučovacím jazykom slovenským je 309 žiakov. Podľa údajov z predškolských ustanovizní možno od septembra očakávať iba 274 prvákov, čo je o jednu triedu menej. K tomu prebieha racionalizácia v oblasti vzdelávania v rámci predvstupových rokovaní do EÚ. Keďže nemáme potrebný počet žiakov na formovanie tried, v niektorých našich školách prichádza k zlučovaniu tried a samým tým k nadbytku učiteľov. V minulom školskom roku takáto neprajná situácia sa prejavila v školách na úrovni Báčky. Zvolaná bola mimoriadna schôdza na tému Zachovanie tried s vyučovacím jazykom slovenským v základných školách, zorganizovaná bola debata na tému Postavenie slovenského učiteľa v dnešnej spoločnosti. A závery?! Spoločnými silami sa budeme snažiť zachovať triedy s vyučovacím jazykom slovenským, zachovať naše školy, hoci sme si všetci vedomí neblahej situácie, v akej sa nachádza slovenské menšinové školstvo vo Vojvodine a v Srbsku a že nič nebude viac také, aké bolo predtým.“ Aké plány ste si v ASP vytýčili v tomto roku „Aj v tomto roku ASP bude pokračovať po vyšliapanom chodníku. Naplánované ciele sú usmernené na dve skupiny: na jednej strane sú slovenskí pedagógovia a ich strategické ciele – zveľaďovať a modernizovať výučbu, účinkovať na odborných seminároch, spolupracovať s rezortnými inštitúciami a združeniami v krajine a v zahraničí, organizovať prezentácie kníh, učebníc. Na druhej strane sú naši žiaci a snaha zapájať ich do rôznych seminárov s cieľom

rozvíjať a upevňovať ich národné a jazykové povedomie a kultúrnu identitu. Musím však s poľutovaním konštatovať, že v našich školách, kde sa vyučuje po slovensky, cítiť ochabnuté jazykové povedomie učiteľov. Tu už nejde len o ľahostajnosť slovenských učiteľov k spisovnej slovenčine, skôr by som povedala, že ide o odmietavý vzťah, ktorý, samozrejme, vplýva na jazykové povedomie našich žiakov. A práve preto Asociácia v spolupráci s VPV a inými inštitúciami prostredníctvom seminárov, pracovných stretnutí, okrúhlych stolov či debát musí podporovať slovenský spisovný jazyk ako základný učebný predmet. Slovenskí vojvodinskí učitelia musia si byť vedomí dôležitosti materinského jazyka a toho, že práve oni sú jedni z najpodstatnejších prvkov pri vytváraní trvalých hodnôt vojvodinských Slovákov, oni sú ochrancovia národnostnej, jazykovej a kultúrnej identity. Ich úlohou je vytvoriť základ zajtrajšej existencie Slovákov na týchto priestoroch, ktoré už obývame skoro 300 rokov. Je to jedným zo strategických cieľov ASP v roku 2019. Na záver, s odkazom nielen slovenským učiteľom, ale celej slovenskej národnostnej menšine vo Vojvodine v Srbsku citovala by som slová jazykovedca Jozefa Štolca: Jazyk náš materinský je najvernejším obrazom našej duše. Je tomu tak?! Pouvažujme o tom.“ ASP nemá vlastné príjmy, na všetky plánované akcie sa prostriedky zabezpečujú písaním projektov. Predsedníčka oceňuje pochopenie vo vedení Báčskopetrovskej obce, žiaľ, každoročne sa odmlčia ďalšie obce so slovenským obyvateľstvom, kam tiež zasielajú žiadosti o finančnú podporu. Ani APV nemá vždy pochopenie pre činnosť ASP. A tak sú finančné prostriedky na pravidelné aktivity hlavne zo Slovenska – z ÚSŽZ, kam tentoraz zaslali úhrnne 12 projektov. Chceme veriť, že aj vďaka tejto podpore ASP zostane dlho iniciátorom aktivít na zveľadení slovenského menšinového školstva v Srbsku, koordinátorom medzi školami a pomocnou rukou pri riešení početných problémov. • KU T RA •


OPERA PRE DETI V BÁČSKOM PETROVCI

Čarovná flauta Jaroslav Čiep

J

edným z hlavných cieľov Združenia umelcov Vysoké C z Nového Sadu založeného roku 2015 je dostať sa k najmladšiemu divákovi a potom ho pripäť aj k svetu opery. Preto sú v ich predstaveniach kostýmy živých farieb, zaujímavá výzdoba a krásne árie umelcov. Sú presvedčení, že to nenechá ani malých ľudí ľahostajnými. Podľa mnohých odborníkov opera Čarovná flauta veľkého gé-

nia Wolfganga Amadea Mozarta je „otvorené dielo“ pre analýzu. Toto dielo obsahuje všetky prvky, ktoré uspokoja predstavivosť dieťaťa, ale ho i zabaví a vzdeláva. Práve s ním v nedeľu večer 27. januára 2019 vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci hosťovala skupina umelcov z Nového Sadu. Predstavenie je určené predovšetkým deťom od 3 do 14 rokov. Dobro víťazí nad zlom, láska nás všetkých spája, sú to odkazy z predstavenia umelcov zoskupených v združení Vysoké C,

De om bolo zaujímavé aj fotenie s protagonistami opery

Záber z detskej opery v Petrovci

pretože sú presvedčení, že tieto ľudské hodnoty by mali byť v najväčšej miere zdôrazňované a prezentované deťom. Jadrom predstavenia je dej, v ktorom princ Tamino po dlhotrvajúcom hľadaní šťastia prichádza do lesa, v ktorom dominuje nebezpečná Kráľovná noci so svojimi dámami. Keď ho uvidí, Kráľovná noci pošle jej dámy a začarovaného hada, aby chytili Tamina. Plán kráľovnej spočíva v návrate svojej dcéry, princeznej Paminy, od čarodejníka Sarastra. Princ, keď uvidí obrázok princeznej Paminy, zaľúbi sa a sľubuje kráľovnej, že

vráti princeznú. Ako výpomoc kráľovná mu udelila vtáka Papagena, ktorý sa tiež snaží nájsť svoju spriaznenú dušu. Prostredníctvom série situácií si Tamino uvedomuje, že Sarastro nie je takým, akým ho predstavuje kráľovná, a že práve čarodejník mu pomôže nájsť jeho lásku. Na samom konci Kráľovná noci priznáva svoju chybu, dobro vyhrá a všetci spolu oslavujú víťazstvo lásky tancom a spevom. Osobitným zážitkom pre prítomné deti bola možnosť vyfotiť sa po ukončení predstavenia s účinkujúcimi spevákmi a hercami v ich pestrých kostýmoch.

V ŠÍDE

Zvýšenie tolerancie vďaka kresbám Blaženka Dierčanová

V

ýstavou výkresov vytvorených v dielňach, ktoré sa konali v  strediskách pre migrantov, ukončili projekt pod názvom Zvýšenie úrovne tolerancie medzi migrantmi a miestnym obyvateľstvom prostredníctvom výtvarného umenia. Organizátorom projektu bolo Združenie srbsko-ruského priateľstva v Šíde a realizovalo ho za finančnej podpory Komisariátu pre utečencov a migráciu. Workshopy sa konali posledné tri mesiace v strediskách Adaševci a Principovac s cieľom zvýšiť toleranciu, vzájomnú spoluprácu, zoznámenie a komunikáciu prostredníctvom umenia. Dielne sa čoskoro stali miestom stretnutí detí, mládeže a dospelých. Jedna z účastníčok dielní bola aj Saide Mohamadová z Iránu, ktorá povedala: • KU T RA •

„Som šťastná, že sa v strediskách pre migrantov organizujú takéto dielne. Aj keď to na samom začiatku nebolo sľubné, každú

Európskej únie, máme nadostač času a pri kresbe sme svoje myšlienky a pocity preniesli na papier. Táto výstava je pre nás dôležitá.

Návštevníci a autori kresieb na výstave

ďalšiu spoločnú hodinu pri kresbe sme strávili kreatívne a lepšie. V strediskách, v ktorých čakáme na svoju ďalšiu cestu do krajín

Je potvrdením, že sa tu niekto o nás stará, nielen o naše základné životné potreby, ale aj o naše pocity. Som povďačná Srbsku, že tu

máme slušné podmienky na život, a za takéto programy. Ďakujem aj vedúcemu dielne.“ Dielne viedol Miljan Torma, profesor výtvarného umenia zo Šídu. Počas troch mesiacov usporiadaných bolo 26 dielní, na ktorých vzniklo viac ako 80 výkresov. „Hľadali sme inšpiráciu, témy, motívy a techniky pre každý nasledujúci worshop. Sloboda umeleckého prejavu viedla k úniku z reality do sveta predstavivosti, fantázie a spomienok. Práce vytvorené počas týchto zhromaždení zviditeľňujú túžbu po lepšej budúcnosti, vieru, nádej, tiež pestrejšiu a veselšiu stránku reality, vízie vzdialených cieľov, spätosť s rodinou, priateľmi,“ povedal profesor Torma. Táto výstava organizovaná v priestoroch Združenia srbsko-ruského priateľstva bola teda ukončením tohto projektu, ale podobný plánujú zorganizovať už na jar.

8 0 2. 2. 20 9

31


Kultúra NOVÁ VÝTVARNÍCKA KRV Z PADINY

Maliarstvo je časť môjho bytia Anička Chalupová

E

ma Dišpiterová, 28-ročná Padinčanka, mala k výtvarnému umeniu vždy blízko. Už ako malé dievčatko rada kreslila po papieri, vyfarbovala maľovanky a pod. Neskoršie ako žiačka základ-

ma Dišpiterová

nej školy sa na podnet pedagógov zúčastňovala na rôznych výtvarných súťažiach, ktoré jej priniesli nielen odmeny, ale aj nové vedomosti a skúsenosti. Vtedy zistila, že sa maliarstvo stalo jej veľkou láskou. V súčasnosti je svojráznou kreatívnou mladou umelkyňou, bezprostrednou unikátnou osobnosťou, ktorej obrazy si zaslúžia obdiv milovníkov umenia. „Od detstva mám blízko k výtvarnému umeniu a v tej práci sa proste relaxujem. Je to môj nejaký spôsob meditácie, keď sa vypojím z reality a som sama v tom, čo maľujem. Do maliarstva som sa zamilovala ešte v detstve a neskoršie sa tá láska len rozrastala. Rozrastá sa podnes a dúfam, že nikdy ani neprestane. Úspech po účasti na prvej kolektívnej výstave (roku 2016) mi dal ešte viac síl a odhodlanie, aby som v tom, čo tvorím, pokračovala aj ďalej a lepšie,“ zdôraznila Ema Dišpiterová na úvod nášho rozhovoru. Po tej prvej výstave kde si spolu s autormi Pavlom Holúbekom a  elimírom Takáčom po prvýkrát predstavila svoju výtvarnú tvorbu koncom uplynulého roku

32

www.hl.rs

sa ti znovu podarilo ukázať verejnosti to čo tvoríš. ké sú tvoje dojmy z tejto výstavy „Kokram – Kolektív kreatívnych amatérov v Kovačici mi umožnil po druhýkrát predstaviť tvorbu v rámci kolektívnej výstavy, kde si okrem mojich 23 obrazov mohli milovníci umenia pozrieť aj umelecké sochy autora Filipa Nikolića z Belehradu. Nebolo to náhodou, že som vystavovala spolu s týmto mladým belehradským umelcom. S Filipom som sa zoznámila na výtvarnom tábore v Kovačici, ktorý v minulom roku usporiadalo združenie Naiva Etno Kult v Kovačici. Počas tých tvorivých dielní sme sa dohodli, že budeme v budúcnosti spolupracovať, čo sa potom aj stalo v podobe spoločnej výstavy našich diel.“ Pam táš si na svoje maliarske začiatky nšpirovala si sa nejakým konkrétnym maliarom alebo sa snažíš rozvíjať svoj vlastný autorský podpis „Začalo sa to tak, že som rada chodievala s matkou do práce, kde mi potom dala papier a ceruzku na kreslenie, aby som sa ja nejako pobavila, kým ona pracuje. Neskoršie mi mamine spolupracovníčky podobne ako žiakom v škole tie výkresy posudzovali. A vyhodnotili

maliarky Zuzany Chalupovej. Prilákala ma svojím zvláštnym spôsobom maľovania a svojimi ilustráciami na pohľadniciach. Nebola mi vzorom, ale mi na nejaký spôsob aj ona vštepila lásku k maliarstvu. Neskoršie sa tá moja tvorba rozvíjala v základnej škole, kde ma najviac lákala grafika. V súčasnosti maľujem akrylom a olejom na plátne, tvorím grafiky, zaujíma ma sochárstvo. Ešte stále hľadám to, čo by ma najviac zaujímalo. Každý druh umenia je zaujímavý, všetko chcem skúsiť.“ Na svojich obrazoch skúmaš nejakú konkrétnu tému „Najradšej maľujem ľudí, deti, zvieratká, krajinky a vyústi to niekedy aj do abstraktnej for- Olejomaľba na ktorej sú traja ) my. Vďaka podpore KOKRAM-u kamaráti (2 som poukázala verejnosti na to, že v našom prostredí sú ľudia, dlhé hodiny maľujem. Ten čas mi ktorí maľujú nielen insitu, ale aj rýchlo uplynie, lebo keď som pononiečo celkom iné. Takých maliarov, rená do maľovania, nedbám na čas. o ktorých nateraz nič nevieme, je Doteraz som namaľovala mnoho v Padine a v Kovačici mnoho. Práve obrazov, nie iba pre seba, ale aj takéto výstavy pomáhajú novým pre iných. Niekoľko mám aj v zazačínajúcim maliarom prezentovať hraničí – v Belgicku, na Slovensku, v Slovinsku, v Čiernej Hore a pod. svoju tvorbu.“ edy najčastejšie maľuješ A ktorá je moja najobľúbenejšia a ktorá je tvoja najobľúbenej- farba? Tvrdím, že všetky základné farby sú mi rovnako dôležité, lebo šia arba „Najradšej maľujem v noci, ale ich miešaním dostávam zaujímavé a pekné nuansy. Na začiatku mojej tvorby na obrazoch dominovala ružová farba, neskoršie to bola fialová.“ V ktorom smere budeš alej rozvíjať svoj autorský podpis „Chcela by som aj ďalej účinkovať na výtvarných táboroch a spoznať ďalších výtvarníkov. Svoju tvorbu chcem zlepšovať a každým krokom posúvať ďalej. Verím, že všetko, čo má byť, príde časom. Priala by som si, len aby sa v tomto prostredí viac počúval hlas mladých ľudí, ktorí sa podobne ako aj ja zaoberajú nejakým umením. Bolo by ich dobre zhromaždiť prostredníctvom nejakého združenia, klubu výtvarníkov a pod., kde by nielen ra ka obľúbený sp sob vyjadrovania maľovali, ale sa aj kamarátili, vyvysokou známkou. Bola som z toho sú momenty, keď ma múza kopne mieňali si skúsenosti, predstavovali veľmi nadšená. Ďalším momentom aj hneď včas ráno. Uvarím si kávu, verejnosti to, čo tvoria,“ podčiarkla pri mojej záľube do maliarstva rozmyslím si, čo idem maľovať, ce- na záver Ema Dišpiterová, mladá boli návštevy u kovačickej insitnej ruzkou si načrtnem tému a potom maliarka z Padiny.

Informačno-politický týždenník

• U T R •


ÚKVS PO OSLAVE

Železo sa kuje za horúca Juraj Bartoš

Ú

stav pre kultúru vojvodinských Slovákov oslávil prvé desaťročie naskutku úspešnej a rozmanitej činnosti 18. januára t. r. Presne desať rokov po tom, čo slávnostne sprevádzkovali prenajaté miestnosti v starej poschodovej budove na Ulici Njegošovej číslo 16, v ktorých pôsobí doteraz. V neveľkej zasadačke sa opäť tiesnila hŕba účastníkov príležitostného kultúrno-umeleckého programu a početní hostia. Viacerí pri blahoprajných slovách pripomenuli aj vleklý problém, ktorý komplikuje plynulú činnosť Ústavu. Týždeň pred oslavami ho konštatovala aj riaditeľka ÚKVS Anna Chrťanová-Leskovcová. Ako povedala, aktuálna zmluva umožňuje pracovníkom zostať na tejto adrese do konca júna. Čo potom a – čo predtým? Tajomníčka v Pokrajinskom sekretariáte pre kultúru, informovanie a spoluprácu s cirkevnými spoločenstvami Autonómnej pokrajiny Vojvodiny Dragana Miloševićová Ústavu popriala: „Veľa šťastia v budúcej práci, aby

ste úspešne pestovali vlastnú kultúru, v čom, pravdaže budete mať podporu nielen pokrajinského sekretariátu, ale aj pokrajinskej vlády a Zhromaždenia Vojvodiny.“ Predsedníčka Národnostnej

Momentka z oslavy

. výročia

rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová právom konštatovala, že Ústav dosiahol veľmi dobré výsledky aj napriek tomu, že má málo zamestnaných a často mal aj málo finančných prostriedkov.

Na mieste je aj ďalší jej postreh: „Stále zostala otvorená otázka trvalého sídla, a preto využijeme všetky svoje právomoci a vynaložíme maximum úsilia, aby tieto nedopovedané otázky

V

boli vyriešené, aby Ústav mohol aj v budúcnosti spĺňať svoju náročnú a zodpovednú úlohu.“ Zástupca veľvyslankyne Slovenskej republiky v Srbsku Igor Vencel vyjadril presvedčenie, že spoločnými silami sa nám

V D T N J DO , v dobe vysokých technológií písanie ako spôsob vyjadrovania stráca na význame. Dominujú skratky, vizuálne percepcie a rýchle informácie nezladených slov. To o. i. má za následok čoraz horšie vyjadrovanie sa detí, tak v ústnej, ako aj v písanej forme. Aby tomu nejako čelili, alebo aspoň zjemnili vplyv nového spôsobu komunikovania, učitelia sú často prinútení uplatňovať originálne metódy spracovania jednotlivých tém pre písomné práce z materinského jazyka. Profesorka srbského jazyka v Základnej škole Bratstva a jednoty v Bielom Blate Sonja Tasevská v týchto dňoch v siedmom ročníku zorganizovala zaujímavú hodinu: zadanú tému Čaro a povaha nášho okolia najprv spracovala vizuálne, vypracovaním reliéfu z prírodných materiálov, po čom nasledovalo písanie. Výsledok je lepšia motivácia v spracovaní zadanej témy a, pravdaže, lepšie písomné práce. Je toto iba jeden zo spôsobov, ako prekonať naoko neprekonateľné problémy vyvolané súčasnými tendenciami, usmernené v dobrom smere a v záujme pestovania jazyka a pekného písaného slova. M. N. • U T R •

podarí dosiahnuť to, aby táto inštitúcia, ktorá tu pôsobí už 10 rokov, mala nejaké stále zázemie a stále priestory, v rámci ktorého by mohla pôsobiť. Prvá riaditeľka ÚKVS Milina Sklabinská neutajovala radosť a spokojnosť zo skutočnosti, že Ústav zotrval na vytýčenej ceste. Odovzdala aktuálnej riaditeľke ÚKVS malú vkusnú sošku majáka so želaním, aby aj pracovníci Ústavu vedeli, že sú vždy videní zo všetkých strán, a aby udržovali štandard na takej úrovni, ako to bolo od samotného začiatku myslené. Na splnenie tu spomenutých a ďalších želaní, respektíve cieľov treba vytvoriť primerané podmienky. Predovšetkým včas zabezpečiť adekvátny priestor, do ktorého sa pracovníci ÚKVS s jeho majetkom budú môcť presťahovať v rozumnej lehote a bez stresovania, aby potom v ňom mohli nerušene a kiežby ešte úspešnejšie pôsobiť. Koniec júna je len zdanlivo ďaleko. Na túto skutočnosť by nesmeli zabúdať spoluzakladatelia našej významnej inštitúcie – Zhromaždenie AP Vojvodiny a NRSNM. Práveže naopak: je žiaduce, aby spolu so Správnou radou ÚKVS rozlúskli tvrdý oriešok čím skôr a nadovšetko úspešne. Nie náhodou sa hovorí, že železo sa kuje za horúca...



H RN

OV . Na piatok 1. februára (v sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici o 20. hodine) zahlásili premiéru divadelného predstavenia Krátke jednoaktovky Vol. 1. V novom predstavení hrajú divadelní ochotníci – členovia Kolektívu kreatívnych amatérov v Kovačici. A. Ch.

H O N NOV D... Pravidelný seriál akcií Slovenského vydavateľského centra Zima s knihou po Selenči a Kysáči bude pokračovať v týchto dedinách a mestách: v Hložanoch (3. februára), Novom Sade (6. februára), Pivnici (9. februára), Kulpíne (11. februára), v Padine a Kovačici (22. februára), Petrovci (24. februára) a v Starej Pazove (25. februára). a. f.

/4 4 / 2. 2. 2

33


Kultúra ŠÍD

N

Spomienka na umelca Blaženka Dierčanová

Del rno and v pozitívnom duchu. Najznámejší srbskí protagonisti hnutia reggae Del Arno Band vydali nový album pod názvom Ako ne znaš šta da radiš (vydavateľstvo Mascom Records). Predchádzali mu singly Još uvek ima nade (spolu s Hornsmanom Coyotem), Stari lek a Meni se okreni. Spevák a frontman Jovan Matić vyjadril osobitné potešenie z toho, že toto vydanie sa realizovalo práve v období, keď organizácia UNESCO zaradila reggae na zoznam svetového kultúrneho dedičstva, a tiež poznamenal, že v nových skladbách skupina sa vrátila k vlastným hudobným koreňom, ale vniesla do zvuku aj určité novinky. Koncertná prezentácia nového albumu DAB bude 9. februára v belehradskom Dome mládeže. Massive ttack znovu hrajú Mezzanine. Britská trip-hopová formácia Massive Attack začala koncertné turné, na ktorom si pripomína 20 rokov od vydania kultového albumu Mezzanine. Tento album postavil nové štandardy vo vtedajšej zvukovej produkcii a priniesol známe skladby Risingson, Angel, Inertia Creeps a Teardrop. Na aktuálnom turné so skupinou vystupuje aj speváčka Elizabeth Fraser (ex Cocteau Twins) a vizuálnu časť predstavení pripravil renomovaný autor dokumentárnych filmov Adam Curtis, ktorý tieto koncerty opisuje ako príbeh o podivnej ceste, ktorú sme všetci spolu prešli za uplynulých 20 rokov a ocitli sme sa v jednom cudzom svete, kde stroje kontrolujú naše osobné údaje a predvídajú každý náš krok, pokým nás samých prenasledujú duchovia minulosti.

ON

RT

2. februára, Mládežnícke stredisko CK 13 v Novom Sade: Sputñik (NS, electrorock) + Asphalt Chant (BG, darkwave) 7. februára, Pub Lazino Tele v Novom Sade: Bob Marley day – Hornsman Coyote 8. februára, Atom Akademija v Belehrade: Norman Beaker Trio (blues rock z Anglicka) Pripravuje: S. Lenhart

34

.hl.rs

S

počet jeho umeleckých prác sa nachádza v šídskej galérii: okolo 350 olejomalieb, kresieb, grafík a pastelov. Riaditeľka Galérie obrazov Savu Šumanovića Vesna Burojevićová prítomným ozrejmila aj plány tejto inštitúcie v roku 2019: v nadchádzajúcom období

ava Šumanović, jeden z najvýznamnejších srbských maliarov 20. storočia, sa narodil 22. januára 1896 vo Vinkovciach. V týchto dňoch a práve v deň jeho narodenia v galérii obrazov v Šíde usporiadali prednášku pod názvom Savremenost i svevremenost stvaralaštva Save Šumanovića. O   ž i vo te u m e l c a a jeho tvorbe v Paríži a Šíde hovorila Ljubica Miljkovićová, historička umenia z Belehradu. „Umenie je tam, kde je umelec, lebo umenie je v ňom,“ hovoril Šumanović, ktorý inšpiráciu nachádzal v prírode, pri každodennej práci šídskych sedliakov, v parížskych uliciach a dokonca aj vo výšivkách. Najčastejšie Prednáška v  alérii obrazov avu Šumanovi a kreslil krajinky, detské portréty a akty. Počas tohto príležitostného usporiadajú podobné prednášky a v auvečierka návštevníci sa dozvedeli aj menej guste si memoriálom a novou expozíciou známe fakty z jeho života a zdokonaľova- pripomenú deň, keď Savu Šumanovića nia v Paríži. Hoci verejnosť a kritika neboli a ďalších 150 Šíďanov v roku 1942 počas vždy voči nemu ústretové, umelec vytrval druhej svetovej vojny zavraždili v Sriemskej vo svojej výtvarnej orientácii a umeleckej Mitrovici. Prednášky o jeho tvorbe budú idei a za sebou zanechal diela, ktoré ani po organizované aj v iných mestách Srbska. čase nestratili na kráse a význame. Najväčší

Narodeniny a výročia vo februári 2019  2. februára 1849 vo Vyšnom Kubíne, na Slovensku, sa narodil Pavol Országh Hviezdoslav, slovenský básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ a právnik. Bol jednou z vedúcich osobností slovenskej literatúry a kultúry na sklonku 19. a na začiatku 20. storočia. Zomrel 8. novembra 1921 v Dolnom Kubíne. (Pripomíname si 170. výročie narodenia.)  11. februára 1939 v Plzni, v Česku, sa narodil Rudol hmel, slovenský literárny historik a vedec, redaktor a politik. Je aj editorom Slovníka diel slovenskej literatúry 20. storočia. (Blahoželáme k 80. narodeninám.)  15. februára 1949 v Starej Pazove sa narodil Joze látik, akademický maliar a básnik. Pracoval aj ako technický redaktor v Hlase ľudu, bol docentom na Katedre grafiky Akadémie umenia v Novom Sade. Je nositeľom početných uznaní za svoju tvorbu, vystavoval v Srbsku a zahraničí, zaoberá sa maľbou, grafikou, fotografiou, vizuálnou poéziou a poéziou. (Blahoželáme k 70. narodeninám.)  19. februára 1919 v Petrovci sa narodil Juraj Mučaji, básnik, kritik, prekladateľ, novinár a učiteľ v Kulpíne a Kráľovej Lehote. Zomrel v januári 1945 v Izjume, v Ukrajine. (Pripomíname si 100. výročie narodenia.)  19. februára 1894 v Chynoranoch sa narodil Valentín eniak, slovenský básnik, prekladateľ, predstaviteľ symbolizmu. Zomrel v Bratislave 6. novembra 1973. (Pripomíname si 125. výročie narodenia.)

n ormačno politický týždenník

• U T R •


„Nemôže sklopiť dve slová a niežeby uhovor!“ Anna Horvátová

S

loveso sklopiť (sa) patrí do bohatého slovného fondu spisovnej slovenčiny. Pri jeho používaní sa vyskytol už známy a závažný problém, že ani toto sloveso nepoužívame v správnom význame. V srbčine sa bežne povie sklopiti ugovor, sklopiti dve reči, rečenicu, sklopiti nameštaj, čo slovenský jazyk nepripúšťa. Význam slovesa sklopi (sa) je obrátiť smerom dole: sklopiť sedadlo, sklopiť zrak, oči – v rozpakoch uhnúť pohľadom a zvratné sklopiť sa použijeme vo význame operadlo sa sklopilo. Slová sa „nesklápajú“. Ani „uhovor sa nesklápa“. A teda ani nábytok „sa nesklápa“. Na vyjadrenie týchto činností v slovenčine sú iné slovesá. Slovesom spojiť vyjadrujeme zlúčiť, dať dovedna, do jedného celku. Je správne použité na vyjadrenie: spojiť slová do vety, spojiť teóriu s praxou, pekné s užitočným. Spojiť či dať dovedna, pripojiť, zlúčiť do celku a nie „sklopiť“ je čisto slovenské.

Spájame čiastky do celku, murivo maltou, konce drôtov, roztrhané struny, reťaz s povrazom, body sa spájajú úsečkou. Aj ruky nad hlavou. Spojiť, zložiť, montovať sa dá nábytok. Bežne povieme aj: čakáreň je spojená s reštauráciou. Spojiť možno aj niekoho s niekým, aj niečo s niečím, úzko teda zblížiť, zviazať pevne, tesne, nerozlučne: spojilo ich priateľstvo, spojil ich spoločný cieľ, spojili ich spoločné záujmy. Je správne povedať aj: izby spojené dverami, spojiť dediny cestou, spojiť brehy rieky mostom. Samozrejmé je aj spojiť sa alebo splynúť: farby, hlasy, zvuky sa spojili. Alebo keby sa tie polia spojili, bol by to hodný kus zeme. A tiež pery ich spojili – bozkali sa. Nadviazať kontakt, styk je rovnaké spojiť sa: spojí sa s vojakmi, spojí sa s úradom telefonicky. Je to aj uzavrieť spojenectvo: spojiť sa proti spoločnému nepriateľovi. „Sklopiť uhovor“ je doslovný preklad srbského sklopiti ugovor, ktorému v slovenčine zodpovedá uzavrieť zmluvu.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 5

V tajničke je meno a priezvisko osvetového pracovníka a správcu banky v Starej Pazove ( 8 8 92 ).

IN M MORIAM

Juliana Materáková 1933 – 2019

V

pondelok 21. januára v belehradskej nemocnici vo veku 86 rokov zomrela dlhoročná učiteľka, národná a kultúrna dejateľka Juliana Materáková, rod. Pavlovová, zo Starej Pazovy. Narodila sa 23. júna 1933 v Kysáči a po skončení základného a odborného učiteľského vzdelania v roku 1953 prišla do Starej Pazovy. V tamojšej Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka pôsobila celých 38 rokov. Jej príchodom do Pazovy ožil aj kultúrno-umelecký život v Slovenskom národnom dome, kde spolu s manželom Zlatkom dlhé desaťročia nacvičovali početných tanečníkov a spevákov. Aktívna bola aj v divadelnej sekcii. Okrem toho, že pracovala s deťmi a mladými, dlhé roky sa aktívne podieľala v humanitárnej práci: aktívna bola totiž v obecnom Červenom kríži a v požiarnickej jed-

• KU T RA •

notke, kde po čase získala hodnosť požiarnického kapitána. Bola aktívna aj v miestnom matičnom odbore a v združení penzistov. Pohreb Juliany Materákovej bol vo štvrtok 24. januára na staropazovskom cintoríne. Po cirkevnom obrade, ktorý mal na starosti Igor Feldy, farár staropazovský, so zosnulou sa okrem príbuzných, bývalých kolegov, početných priateľov a spoluobčanov rozlúčili dojímavými príhovormi Janko Havran, riaditeľ školy, Milan Dudić, v mene pazovských ochotníkov, a príležitostnými básňami Anna Malková a Ružena Červenská, jej dlhoročná spolupracovníčka. Za všetko to, čo počas svojho bohatého a plodného života vykonala, patrí jej veľká vďaka. Česť jej pamiatke. a. lš.

ROZ ŠT NI KR OVKY ČS O VODOROVN : montoval, aber, omo, še, islam, ada, Karo, hostinec, av, r, tle, ľalia, a, Alenka, M, m, tátoše, ovos, pil, vo, a, ló, áno, stan

TAJNIČKA: MAŠA HA AMOV

Správne rozlúštenie KR OVKY 2 z čísla 2 Hlasu ľudu z 2. januára 20 9 bolo: J N SIR CKY. Odmenu knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: ANNA-ANDR A HO KOV , Ul. Masarykova č. 0, 26 2 0 Kovačica. lahoželáme. Správne rozlúštenia aj na alej zasielajte DO DN ODO D A VYDANIA NAŠICH NOV N na adresu: NVU Hlas ľudu, ulvár oslobodenia 8 V, poštový priečinok 2 , 2 000 Nový Sad, PR KR OVKU, alebo mailom na adresu: obsustova hl.rs

8 0 2. 2. 20 9

35


Kultúra· Oznamy 

DRO N O N M UPUJ M staré a nové perie alebo mením za papl ny vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie Martin Nosál . Petro vec tel. 3/ 2 2 a 2 / 22 . N PR D J 2 kvadrá tov zeme pri dedine v áčskom Petrovci tel. 2 /3 4 32 .

H RN

NOV D. V stredu 6. februára o 19. hodine v malej sieni SKC P. J. Šafárika novosadskí matičiari budú mať valné zhromaždenie. V pokračovaní v rámci podujatia Zima s knihou bude verejnosti predstavená prvotina mladého spisovateľa Miroslava Gašpara Mesiac nad naším dvorom.  d. v. P VN . Z Ochotníckeho divadla Janka Čemana v Pivnici vyzývajú divadelné súbory v našich prostrediach, aby prihlásili svoje predstavenie na 25. festival Divadelné inscenácie dolnozemských autorov. Spolu s prihláškou (vo wordovom dokumente) záväzne treba zaslať fotografiu a krátky text o samotnom

MUTN

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

predstavení, ktorý bude uverejnený v bulletine, a plagát (jpg alebo pdf formát, veľkosť A3 a rezolúcia 300 pdi), ktorý organizátori vytlačia a zaradia do výstavy plagátov účinkujúcich predstavení na festivale DIDA 2019. Zároveň, ak je spracovaný nový text dolnozemského autora, treba predlohu poslať v štyroch kópiách pre členov posudzovacej komisie. Vyplnené prihlášky treba zaslať najneskoršie do 1. marca 2019 na adresu: OD Janka Čemana Pivnica, Vojvodinská 25, 21 469 PIVNICA, a podľa možnosti aj na e- mail: jceman94@gmail.com. a. f.

POM N

MUTN RO

Uplynulo desať rokov čo nás navždy opustila naša mama a mamička

s manželom a otcom

M H OM OV OM

U N M R OV

.

23. . . 2. 2 2 z Hložian

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

láskou a úctou si na Teba spomínajú dcéra Tatjana a syn Branislav s rodinami

.

3. . 2 z ovačice

láskou a úctou si na Teba budú spomínať manželka Anna a syn Miroslav s priateľkou Tamarou

POM N

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

na rodičov a starých rodičov

O N M N o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie – NS – Dimitrija Avramovića – NSU254, NSL254 Podnik Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS – Dimitrija Avramovića – NSU254, NSL254, v Novom Sade, Ul. Dimitrija Avramovića 10, na katastrálnej parcele číslo 6917/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 23. januára 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-726/18, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

O N M N o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie – NSU253, NSL253, NS PARTIZANSKA Podnik Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NSU253, NSL253, NS PARTIZANSKA, na jestvujúcom objekte v Ul. sentandrejski put, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3343/6, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 23. januára 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-725/18, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

36

.hl.rs

n ormačno politický týždenník

T R NU PON

ROV

J N PON

R

2 2 2 z áčskeho Petrovca as plynie a nevráti čo vzal zostanú len spomienky a žiaľ.  úctou a láskou syn Miroslav s rodinou a vnúčatá Mirko, Hanka a Michaela 2

Republika rbsko M N T R TVO O HR N VOTN HO PRO TR D Na základe článku 14 odsek 4 a v súvislosti s článkom 29 odseky 1 a 3 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje nasledujúce O N M N Oboznamuje sa verejnosť a zainteresované orgány a organizácie, že tento orgán schválil rozhodnutie, ktorým sa určuje rozsah a obsah Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu magistrálneho plynovodu – interkonektora, hranica Bulharska – hranica Maďarska, na území Republiky Srbsko, a to pre štúdiu, ktorá sa vzťahuje na Úsek 2, Žabari – Kovin, dĺžky cca 48 km, a štúdiu, ktorá sa vzťahuje na Úsek 3 Kovin – Gospođinci, dĺžky cca 112 km, dňa 28. 1. 2019, evidované pod číslom 353-02-2381/2018-03. Nahliadnutie do schváleného rozhodnutia možno vykonať v miestnostiach Ministerstva ochrany životného prostredia, Omladinskih brigada 1, kancelária 428, ako aj na webovej stránke http://www.ekologija.gov.rs/obavestenja/procena-uticaja-nazivotnusrdinu/, v pracovné dni od 11.00 do 14.00 h v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia. Zainteresovaná verejnosť a nositeľ projektu môžu podať sťažnosť vláde Republiky Srbsko k predmetovému rozhodnutiu prostredníctvom tohto orgánu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia oznamu.

• U T R

O N M •


MUTN RO

MUTN RO

3 . .

Tichá skromná a usilovná odišla si od nás bez slov rozlúčky. Odpočívaj v pokoji.

Večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky si na Teba zachováme.

P V MO N R

rod. Turčanovou 3 2 z áčskeho Petrovca

2 . 2.

2 z áčskeho Petrovca

2 2 z ulpína

Nosíme a v srdciach a nezabúdame.

Na Tvoju dobrotu a lásku nezabudnú Tvoji najmilší

brat Ján Turčan s rodinou z Begeča a rodina Lukáčová z Petrovca

Svokrovci Bažíkovci

MUTN

POM N

MUTN RO

D a 2. ebruára 2 je tomu 2 rokov čo nás navždy a nečakane opustila naša drahá manželka a matka

so švagrom

J NOM V OM

3 . .

P

Švagor náš ten večný pokoj Ti prajeme a na Teba nikdy nezabudneme.

3

rod. Hašková 44 2 2 z ulpína

iarila z Teba láska a dobrota budeš nám chýbať do konca života. Tvoji najmilší

MUTN

D a . ebruára 2 uplynie smutný rok čo nás opustil náš drahý manžel otec a starký

2 . 4.

NN RD OV

Jej najdrahší: manžel Pavel, syn Vladimír a vnuk Vladimír

POM N

J N

NN HT N

pomienky na u nikdy nevymiznú z našich s dc. Vždy bude s nami.

Rodina Bažíková

MUTN

POM N

rod. Mištecová 44 2 z áčskeho Petrovca

2 . 2.

2 z áčskeho Petrovca

M

. 2. 2 z ulpína

POM N

Uplynulo p ť smutných rokov čo nás navždy opustila naša matka svokra a starká

V V 2

j po roku je to veľmi ťažké a boľavé. hýbaš nám. láskou si na Teba spomínajú manželka Anna, syn Ján a dcéra Anna s rodinami

O N M •

POM N

na milovaného

U NOU N ROVOU

J NOM V OM

• U T R

T H

so sestrou

so zaťom

2 .

NTOV .

3 . .2 z Padiny

OV

OV

4 2

ke Pán pretrhol života niť Ty zostaneš navždy v našich spomienkach žiť. Dcéra Anna s manželom Jánom a deťmi Ivankou a Jankom s manželkou Paulínou a deťmi Mašou a Novakom  a dcéra Mariena s manželom Jánom a deťmi Janou, Jankom a Mariánom /4 4 / 2. 2. 2

37


RTV Panoráma T V VOJVOD N 2 Piatok 1. februára .3 Zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2010, 1. časť 2 . Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 3. februára . V ústrety stretnutiam .3 Vysielanie pre penzistov

.2 .3 . . . . 2 .

Utorok 5. februára Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV

.

.

Perličky: kreslený film Nakresli mi rozprávku Pondelok – sobota Denník

.

Dobrý večer, Vojvodina. Pravidelná relácia okrem príspevkov z našich prostredí uvedie novú epizódu Čaroslovníka a Dobroduchárne. Nasleduje Spektrum venované plánu práce NRSNM. Hosťami v štúdiu budú predsedníčka a podpredsedovia tejto našej ústrednej národnostnej inštitúcie. Dúhovka. Relácia v pravidelnom nedeľnom termíne pod názvom V ústrety stretnutiam bude venovaná pestovaniu, zachovávaniu a zapisovaniu pôvodných slovenských ľudových piesní. Ide o festival Stretnutie v pivnickom poli, ktorý Pivničania organizujú od roku 1966. O význame tohto podujatia s najdlhšou tradíciou u vojvodinských Slovákov sa zmienia jeho zakladatelia, organizátori a účastníci.

R DO NOV D3

. .3 .

. . . . .3 4.4 . .

.3 . . .

23. 24.

38

Nedeľa 3. februára . Film: Snehulienka a 7 trpaslíkov .3 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí . Zvon, prehľad udalostí týždňa 2 . Kolážová relácia Nedeľa s vami 22. Film: Mária Terézia, 2. časť 24. Záver vysielania

2 .

.

Sobota Správy Aspekty Správy Týždeň

.

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Nočný program Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

.hl.rs

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 1. februára – 47 roninov Sobota 2. februára – Mária Terézia, 1. časť Pondelok 4. februára – Horúce pozdravy z Paríža Utorok 5. februára – Dieťa 44 Streda 6. februára – Hačikó – Príbeh psa Štvrtok 7. februára – Asterix a Obelix – Misia Kleopatra

2 .4 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23. Záver vysielania

Predpolud ajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

Popolud ajší program Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

TV T R P

TV P TROV

. . 4. .

. 2.

Každý pondelok Hudobný mix Každý piatok Výber z programu TV Kovačica

. 22.

Utorok – sobota Správy Správy

3.

Nedeľa S vami a pre vás

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

R DO T R P OV Utorok – piatok Servis Na dnešný deň Meniny . Volíme melódiu dňa .3 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) . Denník, informatívne vysielanie . Hudba .3 Oznamy, hudba a reklamy 2 . Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok)

lenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

.

.

.

Nedeľa 3. februára Kronika týždňa Slovo na týždeň Rekonštrukcia kovačického domu kultúry Snemovali kovačickí rybári Utorok 5. februára Stravovacie návyky a fyzická aktivita v škôlke Volejbal si získal obľubu u detí Rozhovor s Pavlom Brezníkom – fanúšikom na MS v Rusku Piatok 8. februára Príspevky z archívu RTV OK Film: Stolček, prestri sa

.

Sobota . Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Každú sobotu . Správy Výber z programu . Zvončeky, detské vysielanie TV Pančevo .3 Oznamy a drobné oznamy . Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy . Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla . Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej R D O P TROV vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Utorok – piatok .3 Oznamy, drobné oznamy 3. Správy na každú hodinu a z našich osád . Hit dňa, kontakt relácia 2 . Aktuality z mesta, repríza utorkovej Dozvuky, denná informatívna relácia relácie Z nášho uhla Sobota Nedeľa – . Rádiodišputy, týždenná . Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny – 2. Retrospektíva udalostí .3 Oznamy, hudba a reklamy týždňa . Správy Hudobné pozdravy a blahoželania . Hudba, servis .3 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie . Správy deň od 5.00 – 20.00. . Hudba a aktuality Svetová hudba každý .3 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

n ormačno politický týždenník

TV O OV

OV

R D O OV Na modrej vlne – každý pracovný deň .

Správy z regiónu

.3 Stalo sa na dnešný deň .

Správy z Kovačickej obce

.

Hlas ľudu ponúka (každý piatok)

.2 Kalendárium .2 Udalosti dňa .

Citáty do vrecka

.

Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra

.

Zaujímavosti zo sveta

.3 Humor .

Správy z Kovačickej obce

.

Zaujímavosti zo sveta

.

Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra

.2 Citáty do vrecka .4 Poézia

T V P N VO Nedeľa 3. februára .3 Repríza relácie Dobrý deň Streda 6. februára 2.3 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVO D T V Každý pracovný deň .2 Objektív v slovenskej reči

• RTV P NOR M •


Šport ARADÁČSKY AŠK V ÚSTRETY JARNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV

Od jari s novým vedením Vladimír Gál

príspevok k fungovaniu klubu. Nové vedenie potom využia sklonku minulého roku, lo zimnú prestávku na prípravu presnejšie 26. decembra pre jarnú časť majstrovstiev v 2018, na výMestskej lige ročnej schôdzi ZhroZreňanin – A maždenia aradáčskupina. Meskeho AŠK došlo k dzičasom aj zmene vo vedení klutréner Srđan bu. Dlhoročný predZakić oboznáseda klubu Milorad mil hráčov, že Kurjakov a s ním aj prípravy pre kompletná Správna jar nú časť rada podali demisiu. majstrovZa nového predsedu stiev začnú v jednohlasne zvolili nedeľu 3. febDejana Strišku a noruára prvým vými členmi vedenia t ré n i n g o m sa stali Dušan Mijić, na štadióne Vladimír Gál, Srđan Kopovo. Inak Zakić, Nikola Josimov kúsený hráč Dejan triško mužstvo zoa Milovan Nenin. Týž- prevzal kormidlo klubu stalo v nepodeň pred výročným zasadnutím zmenenej zostave, čiže zatiaľ hráči AŠK zorganizovali tradičný nikto nevyjadril žiadosť opustiť modro-biely večierok, čiže zá- klub. Na druhej strane na prvom bavu, a peniaze, ktoré zarobili, tréningu sa mužstvu pripojí aj odovzdali do pokladnice ako svoj Dejan Perutka, ktorý prichádza z

FK Proleter 2006. Ide o skúseného hráča, ktorý hral vo viacerých kluboch tohto regiónu, na viacerých postoch v mužstve, a v AŠK očakávajú, že bude významná posila. Počas týždňa budú kondičné prípravy a v nedeľu mužstvo bude hrať priateľské zápasy. Prvý kontrolný zápas Aradáčania zohrajú 10. februára v Melenciach s domácou Rusandou, o týždeň neskoršie zavítajú do dediny Vojvoda Stepa, kde si sily zmerajú s tamojšou Crvenou zvezdou. Nasledujúci zápas Aradáčania zohrajú 24. februára doma s padinskou Dolinou a 3. marca si v Mužlji zmerajú sily s domácim Lehelom. Inak Aradáčania jesennú časť majstrovstiev skončili na piatom mieste s 22 bodmi, čo je vraj najlepšie umiestnenie klubu na konci jesennej časti majstrovstiev od založenia klubu. Dobré výkony a miesto pri vrchu tabuľky očakávajú aj na jar. Jarná časť

PRVÝ TRÉNING FK MLADOSŤ V ŠPORTOVEJ HALE

a pred pár rokmi hral v Petrovci, už v túto sobotu by Mladosť mala hrať v Čelareve s tamojším členom Srbskej ligy – skupina Vojvodina – domácim ČSK Pivara, neskoršie 9. februára aj s novosadskými kanárikmi na Detelinare. Nasledujúce dva

N

Na parketách tucet hráčov Samuel Medveď

V

sobotu 26. januára v Klube drobnochovateľov v Petrovci úradujúci predseda FK Mladosť Saša Petković privítal futbalistov a nového trénera Svetozara Mijina. Pre zlé poveternostné podmienky prvý tréning futbalisti absolvovali nie na zasneženom futbalovom trávniku, lež v športovej hale v nedeľu 27. januára 2019. Prišli len dvanásti hráči: Petej, Stevan Adámek, Milan Adámek, Ožvát, Severíni, Beronja, Kaňa, Berić, Dokić, Šproch, Poznanović a Kobilarov. Medzi hráčmi sa teda objavili aj nováčikovia: Hložančan Milan Adámek, Berić, ktorý hral vo Veterniku, ako aj Dokić z Báčskeho Jarku. Počíta sa aj s návratom Sašu Milenkovića z Kulpína, ako aj príchod dvoch hráčov v Nového Sadu a Čelareva. Klub opustili • ŠPORT •

Srdanović, Plavšić a Đokić. Podľa slov trénera Mijina, ktorý ináč pracuje ako profesor

Významná posila Dejan Perutka prišiel zo zre aninského Proleter 2

majstrovstiev sa začne 10. marca a AŠK prvý jarný majstrovský zápas zohrá v Zreňanine so ŽFK Banat.

začne už 9. marca. Pre milovníkov futbalu v Petrovci ešte jedna závažná informácia – výročné zasadnutie FK Mladosť bude v nedeľu 3. februára 2019 o 16.30 h v klubovni pod tribúnou vo Vrbare.

V NEDEĽU V PIVNICI

SNEMOVANIE FK SLÁVIA

Prvý tréning utbalisti Mladosti mali v športovej hale pri Š Jána ajaka

telesnej výchovy v Strednej zdravotníckej škole v Novom Sade

zápasy by mali byť v Petrovci. Jarná časť súťaže podľa všetkého

V nedeľu 3. februára 2019 v  miestnostiach na ihrisku v Pivnici o 10. hodine bude prebiehať riadna výročná schôdza FK Slávia. Na schôdzi podáme správy o minuloročnej činnosti a hospodárení, taktiež schválime program práce a finančný plán na rok 2019. Pozývame všetkých členov zhromaždenia, futbalistov, fanúšikov a dobrodincov, aby prišli a tak prispeli k lepšej a úspešnej činnosti nášho klubu. práva lávia

/4 4 / 2. 2. 2

39


Šport HLOŽIANSKY FUTBAL NA NOVEJ CESTE

Odviali čierne mračná! Ján Murtín

Mužstvo vytvorili z hráčov, ktorí museli zvesiť kopačky z klinca: o horko-ťažko vybojovanej sú to Hortvát, bratia Hataľovci, záchrane vo Vojvodinskej Supek, Vučenović, Ljubobratović lige – severnej skupine, a Šoven, Molnár a Benko sa vrátili nad hložianskym futbalom sa z Kulpína, Čipkár sa rozlúčil so natiahli čierne mračná. Demisiu spoluhráčmi Borca vo Vizići a do podal predseda Ondrej Korčok, kádra prvého mužstva pridelili odišli aj dvaja dobrodinci, bratia aj kompletný dorast. K tomu Michal a Ján Bohušovci, s nimi aj nový tréner Vladimir Tankosić tréner Saša Filipović, kompletný z Báčskej Palanky priviedol troch hráčsky a realizačný káder. skúsených hráčov – Žarkovića, Familića a Miljevića. Prípravy na nové HR DV T M Tréner Tankosić poskytol šancu 22 hráčom. majstrovstvá, nový Všetkých dvanásť zápasov hrali Vučenović, začiatok v jesennej Šoven, Čipkár a Horvát, na jedenástich zápa- polosezóne sa kosoch nastúpili Michal Hataľa a Familić, deväť nali urýchlene. To, zápasov začali Benko a Žarković, osem Huďan, že chlapci nezapo šesť Supek, Jakuš, Miljević a Molnár, v troch budli hrať futbal, súbojoch zabojovali Mravík, Trivo Ljubičić dokázali na kona Fábry, raz od začiatku na ihrisko vybehli trolných zápasoch, Katiak, Zahorec a Krasnec. Hrali aj Miškovic keď vyhrali nad (sedemkrát ako náhradník), Ľuboslav Hataľa dvoma mužstvami a Ljubobratović. rovnakého mena – Borac, tím z Vizića a Obrovca. S výhrou vykroHoci Budúcnosť bola vyžre- čili aj v majstrovstvách 2018/19 bovaná v programe pre 4. stu- v Obecnej lige Báčska Palanka, peň futbalovej súťaže, týždeň keď novoutvorený tím FK Bupred začiatkom majstrovstiev dúcnosť, ktorý tri dni pred štarjej miesto obsadila menovkyňa tom súťaže dostal nové vedenie, z Mladenova. Krízovú situáciu položil na lopatky báčskopalanracionálne riešilo zopár členov skú Bačku 1946 výsledkom 3 : 1. správy a futbalových nadšencov Nasledovala „povinná“ výhra vo v čele s tajomníkom Stanislavom Vizići 3 : 0 a v 3. kole modro-bieli

P

Nové mužstvo udúcnosti (v bielom) pred prvým priateľským zápasom s orcom z Vizi a . augusta 2

Srnkom. Rozhodnuté je, že Budúcnosť zostúpi do najnižšej súťaže – do Obecnej ligy Báčska Palanka.

40

.hl.rs

doma porazili Bačku z Despotova 4 : 2. Na všetkých zápasoch okrem agresívnych, niekedy až brutálnych súperov Hložan-

n ormačno politický týždenník

čania zápasili aj P N T RT s neobjektívnymi Z piatich penált vo svoj prospech Hložančania rozhodcami, ktorí využili iba dve, obe kapitán Horvát. Strelu Fabezočivo nadŕžali milića kryl brankár Proletera, kým sa Huďanovi rivalom. Vyvrcho- nepodarilo prekabátiť brankára Kriváňa Naďa a lilo to vo 4. kole kapitán Horvát na hosťovaní v Neštíne prestrelil v dedine Bačko celú bránu domáceho rovnomenného mužstva. Novo Selo, kde Rozhodcovia futbalistom Budúcnosti ukázali 22 i napriek násko- žltých kariet, rekordérmi sú Žarković (6) a Benko ku a lepšiemu (5), ktorým sa na jednom zápase dvakrát najprv výkonu hráčov zažltlo pred očami, a potom po červených kartách Budúcnosti, po museli predčasne pod sprchy. škandalóznych verdiktoch Gajića z Báča a Ševu z Báčskej Palanky časti Budúcnosť zakotvila na domáci Bački hajduk zvíťazil 2 : 1. výbornom 4. mieste, zvlášť ak Na správnu koľaj sa zverenci máme na zreteli, čo všetko sa

Hložančania sú spokojní so štvrtým miestom v jesennej časti O áčska Palanka

Vladimira Tankosića vrátili po výhrach nad Slavijou Bođani 3 : 0, tímom Mladost v Malom Báči 2 : 0 a Proleterom z Karađorđeva 5 : 0. V hložiansku jarmočnú nedeľu vo 8. kole sa začala čierna séria po nešťastnej prehre v Neštíne 0 : 2 a zvlášť bol nepríjemný výbuch doma s presvedčivým a lepším selenčským Kriváňom – 1 : 4. Nasledovala očakávaná, ale príliš vysoká prehra v Silbaši s Našou hviezdou 0 : 4. V  11. kole Budúcnosť bola voľná, aby z dvoch posledných zápasov získala maximálnych šesť bodov s gólovým pomerom 5 : 0. Slogu z Plavny premohla doma 3 : 0, a potom na záver trochu nečakane na hosťovaní nepríjemne prekvapila jesenného majstra FK Maglić, keď vyhrala 2 : 0. Po padnutí opony v jesennej

v klube predtým udialo. Predsa najväčším výdobytkom je získavanie skúseností a rutiny doterajších dorastencov a plná tribúna fanúšikov, ktorí spokojní P R N JV TR V jeseni strelci Hložančanov 27-krát rozvlnili siete brankárov súperov. Čipkár je najlepším strelcom (8 gólov), nasledujú Familić (5), Šoven (3), Molnár a Horvát (2), kým sa jedným gólom do listiny strelcov pridali Supek, Jakuš, Huďan, Krasnec, Miškovic, Mravík a T. Ljubičić.

opúšťali ihrisko medzi skleníkom a Základnou školou Jozefa Marčoka Dragutina. Snímky: Juraj Bartoš

• ŠPORT •


STAROPAZOVSKÁ ŠPORTOVÁ MOZAIKA

Súpiska hráčov nie je uzavretá Matej Bzovský

asi neprídu veľmi známe mená. Hráčsky káder bude menej poni hlboká snehová po- četnejší ako v minulých rokoch, krývka nebola prekážkou a to v dôsledku nedostatočného futbalistom Jednoty, aby prílevu financií. absolvovali prvý tohtoročný Zatiaľ je isté, že na jar v zostave tréning. Na prvom zraze bolo nebude spoľahlivý stopér Lazar 19 hráčov, ktorým sa prihovo- Bojbaša (prestúpil do FK Poduril predseda Zhromaždenia FK navac v Belegiši), v neznámom smere odišli bratia Siniša a Marko Rudićovci, s tímom sa rozlúčili Jovan Đuran, Miloš Šobot, náhradný brankár Todorović a pravdepodobne aj Miloš Živković. Š N M D M MO N Nové tváre sú zatiaľ navrátilec z Putiniec Aleksa Bajić, kým Danilo Živanović prišiel z FK Hajduk Beška. Novým členom je i skúsený Nebojša Vukmirović, ktorého si fanúšikovia Jednoty nie v dobrom zapamätali na jesennom zápase s Podunavcom, keď až trikrát prekonal brankára a kapitána Lazara Jovišića. Pri voľbe nového trénera VlaOčakávajú krajšiu jar Vladimir dimira Livaju prevládla jeho teoivaja a Dragan Ogrizovi tréneri retická znalosť o vojvodinskom Jednota (zľava) futbalovom prostredí a dlhoročná Jednota Jaroslav Baláž, poprial práca s mládežníkmi v prvoliim dobré zdravie v očakávaní, že govom FK Inđija. Práve preto splnia všetky úlohy v sťažených počíta s niektorými talentovanými podmienkach príprav. Zdôraznil, mladými hráčmi, predovšetkým že im vedenie klubu zabezpečilo Lukačom, Popovićom, Jašom, všetko to, čo si pravidelné prípra- Vučkovićom a ďalšími, ktorí dosiaľ vy vyžadujú s cieľom, aby oveľa boli príliš zanedbaní. ťažšiu a neurčitú jarnú odvetu „Verím, že nás očakáva lepšia s väčším optimizmom privítali. jar, spokojní budeme s umiestneStaronovým trénerom je Vladi- ním v hornej časti tabuľky a nemir Livaja, doterajší kormidelník mám pocit, že by sme sa museli Hajduka v Beške, a pomáhať mu obávať výsledkových výbuchov. bude bývalý hráč Lifamu a Jedno- V nasledujúcom týždni to dotiahty Dragan Ogrizoneme do konvić. Zoznam hráčov ca s kádrom. v kádri ešte nie je Očakávam, že uzavretý, presnejšie nástupcovia ešte niekto môže v drese Jednoodísť, resp. prísť. ty dokážu naV zimnom prestuhradiť svojich povom termíne sa predchodcov. Pazovčanom ponúCiele sú nám kli viacerí hráči, ale vskutku skromich požiadavky nené,“ uviedol mohli splniť. Preto tréner Vladimir doterajšia prestuLivaja. pová burza nepriJednota niesla veľké bomby, všetky dlhy ako to bývalo skôr. hráčom vyplaV priebehu príprav Dlhé roky v čele V Jednota tila. Vedenie v  mužstve budú eljko Vukeli v čele s predurčité posuny, ale

A

• ŠPORT •

sedom Draganom Đurićom malo plné ruky práce v zabezpečení podmienok na pravidelné a nehatené prípravy s jediným cieľom, aby sa mužstvo pohybovalo v hornom poschodí majstrovskej tabuľky. Prvým súperom Jednoty v prípravách 9. februára bude susedný Radnički z Novej Pazovy. VO J T O T TU Stará Pazova je už dávno mesto volejbalu. Práve tak ako v minulosti, aj v súčasnosti muži a ženy zaznamenávajú výnimočné výsledky v Srbsku, predtým v Juhoslávii. V každej súťaži volejbalistky Jednoty sa tlačia dopredu. Už niekoľko rokov sú vo vrchu majstrovskej tabuľky Superligy Srbska. Zúčastnili sa už aj v európskych súťažiach, na domácej scéne získali Pohár Srbska, potom dominovali aj v Super pohári. Po práve skončených majstrovstvách, hoci so značne omladeným družstvom, ocitli sa na 2. mieste s rovnakým

Veľký podiel tréner volejba listiek Jednoty Jovo akovi

5. pozícii a znova budú účinkovať v play-off o titul majstra Srbska. Všetci v Starej Pazove veria, že si udržia doterajšie postavenie, a možno urobia aj aspoň krôčik dopredu. Obe družstvá majú verných skalných, z ktorých mnohí cestujú aj na zápasy so súpermi mimo Pazovy. Na každom zápase v pazovskom „chráme volejbalu“, ako domáci volajú svoju starú halu, vždy sa poriadne počuje hlučné

Volejbalistky Jednoty dosahujú stále v čšie úspechy (Foto: O. Filip)

počtom bodov ako belehradská Crvena zvezda, iba so slabším rozdielom setov. Pred nimi je záverečný turnaj, v ktorom budú bojovať o titul majstra krajiny. V prípade, že sa im podarí triumfovať, bola by to koruna doterajších úspechov, na čom sa hodne podieľa tréner Jovo Caković. Volejbalisti Jednoty s odborným a  dlhoročným trénerom Željkom Vukelićom zakotvili na

podporovanie fanúšikov tak dievčat, ako aj mužov. Pohybovať sa medzi volejbalovou elitou nie je ľahké, ani jednoduché. Musí sa zodpovedne pracovať, treba zabezpečiť nemalé prostriedky, ktoré umožnia z roka na rok posunúť latku úspechov neustále vyššie. Pritom sa v oboch volejbalových kolektívoch nezabúda ani na výchovu mladších generácií, čo môže iba prospievať tomuto obľúbenému a úspešnému športu v Starej Pazove.

/4 4 / 2. 2. 2

41


Šport SLÁVISTKY – MAJSTERKY A VICEŠAMPIÓNKY VOJVODINY

Ibaže ping, iba pong a jedine – pot! M vese za šampiónkami stáli Svetlana Sládečeková, Dunja Sarićová inulú sobotu 26. januára a druhý cenný kov v priebehu jed2019 v  Bečeji sa Jana ného víkendu získali Jana Havelová Havelová spolu so Sarou a Maja Vaňová. Predtým bol STK Slávia 96 Radakovou zo STK Čelarevo stala majsterkou Vojvodiny vo štvorhre úspešný aj v  Novom Sade na N ovo ro č n o m turnaji (medailistami sa stali J. H ave l ov á , Sládečeková, Vaňová a  Andrei Groza), ešte skôr v Smedereve okrem sestier Havelových, Vaňovej a Grozu aj Vuk Uštević, koncom októbra na otvorených Jana Havelová patrí medzi najtalentovanejšie majstrovstvách Nového Sadu stolné tenistky Srbska narodené v roku 2008 Jana Havelová medzi mladšími kadetkami. Tal- ako jediná v dvoch triedach získala entovaná Padinčanka obhajujúca dve zlaté medaily, úspešné boli aj farby Kovačice získala v dvojhre Sarićová a Vaňová. Slávistky sa nedajú zahanbiť ani na rovnakej súťaži strieborný kov. Vo finále bola od Jany o vlások na prestížnych turnajoch TOP 12 úspešnejšia o dva roky staršia Ra- alebo súťažiach A tried. Vaňová a J. Havelová sú na hodnotiacom daková. Devätnásteho januára sa stol- rebríčku Srbska medzi mladšími né tenistky STK Slávia 96 stali kadetkami, kým sú na listine šampiónkami Vojvodiny v  konk urencii mladších kadetiek (hráčky do 12 rokov). Zverenkyne trénera Daniela Toadera Jana Havelová, M á j a Va ň o v á , Ivona Stvorcová a  Hana Have lová presvedčivo vyhrali súťaž v novosadskej sieni Akadémia 2018 Majsterky Vojvodiny: mladšie kadetky Slávie a zaslúžene si zo 96 s trénerom Danielom Toaderom srbských Atén najlepších v Srbsku medzi dorasodniesli najjagavejšie medaily. Iba o stúpadlo nižšie stáli deň tenkami Sládečeková a Sarićová. neskoršie na stupienku víťaziek UZDINSKÝ PODPIS Veľa rokov je na úspechoch pao čosi staršie kolegyne (hráčky do 14 rokov) zo STK Slávia 96 v novosad- dinského či kovačického stolného skej sále Športovo-podnikateľského tenisu jasný podpis uzdinskej pingstrediska Vojvodina. V tesnom zá- pongovej driny nejedného tréJán Špringeľ

42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

nera: Stoja, Lupu, Toader. Uzdin bol koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia Cibrí ich tréner mladších kategórií Srbska: označovaný za slávistky a slávisti s trénerom Toaderom M ek ku juho aj v zahraničných kluboch, ale slovanského stolného tenisu. najväčšie skúsenosti a najviac aj Slávny tréner Ionice Bosica v Čoke štátnych titulov v družstve má participoval na úspechoch Erzsebét s Crvenou zvezdou Belehrad. Palatinusovej, v Uzdine bol lodivo„V majstrovskom ročníku 2018/19 dom šampiónskej generácie Unirey sa po desiatom kole nachádzame v čele s Ilie Lupulescom. na piatej priečke z desiatich klubov Lupulescuho brat Nikolae má v Druhej lige – severnej skupine. príležitosť ako cvičiteľ zaslať na O päť bodov nám v tabuľke beží olympiádu do Tokia až dvoch najlepšie umiestnené Zmajevo svojich zverencov: Izabelu Lu- a o päť sme zase úspešnejší ako pulescuovú ako členku národného družstva Srbska a na paraolympiádu do hlavného japonského mesta Filipa Radovića, ktorý bude hájiť farby Čiernej Hory. Z „výrobne“ Stoju a  Toadera vzniklo takisto niekoľko mien, ktoré posúvali hranice možností kovačického a  padinského pingpongu vpred: Diana Holoková, Alex Petráš, Daniela Karkušová, Na prestížnom turnaji v Novom Sade: meJana Havelová... daily pre A. Grozu, M. Vaňovú, S. SládečePA D I N Č A N KY V kovú a J. Havelovú (zľava) KOVAČICI posledné družstvo Temerína,“ prízTo, čo je ale pre rivalitu dvoch vukuje tréner Toader. „slovenských“ miest v jednej obci Cieľ je vytvárať liaheň pingnezvyčajné, sú prestupy stolných pongových majstrov z Kovačice tenistiek z Padiny do Kovačice. a okolia a zaútočiť na prvú ligu, Prvou lastovičkou bola Svetlana iba keď tomu bude čas. Sládečeková, jej príklad nasledo„Najprv 16. a potom 23. februára vala Jana Havelová a po odchode 2019 hráme dva majstrovské zátrénera Stoju z Doliny cvičiť v Slávii pasy na domácej palubovke: proti na prestup sa rozhodli aj ďalšie Zmajevu a družstvu Pan-Kopča hráčky. Dnes majú slávistky viac z Nového Sadu, prvému a tretiemu stolných tenistiek z Padiny ako v tabuľke. Stolní tenisti Slávie 96 Kovačičaniek. z Kovačice, ako i ich kolegovia Tréner Toader vie, ako na to: z Doliny Padina v tejto sezóne okrem niekoľkoročnej trénerskej pre menší počet prihlásených praxe v mestečku insity nado- klubov nehrajú v Banátskej lige,“ budol skúsenosti ako jeden podčiarkuje záverom Uzdinčan z lepších stolných tenistov Srbska (Snímky: z archívu STK Slávia v tomto storočí: hrával pingpong 96 a Jany Havelovej) • ŠPORT •


HALOVÝ FUTBAL

Víťazom Turnaja ulíc v Hložanoch je celok Ulice Masarykovej

Ulica partizánska / Vladka Vitéza obsadila 2. miesto

V Hložanoch súperili ulice Juraj Bartoš

získali poháre a medaily. Osobitné poháre dostali: edysi na hložianskych pažitiach, pred nie- najlepší hráč turnaja Štekoľkými rokmi na ihrisku s umelou trávou fan Horvát ml., najlepší a teraz v športovej hale. Každý večer pred strelec Milan Adámek (7 plným hľadiskom (zhruba 250 divákov) súperili gólov) a  najúspešnejší výbery hložianskych ulíc. Turnaj v halovom brankár Milan Pagáč. Odfutbale zorganizoval FK Budúcnosť. Od 14. meny sa dostali aj hráčom do 22. janu- v priemere najmladšej, ára sa viedli Republikovej ulice, taktiež zaujímavé, najmladšiemu hráčovi Stapredovšet- nislavovi Žemberymu ml., kým bojovné ako i najstaršiemu Jurajovi zápasy, takže Bartošovi. Ocenenia odoobecenstvo vzdali podpredsedovia Ulica M. Pagáča (biele dresy) sa umiestnila na 3. mieste a na 4. potleskami FK Budúcnosť Branislav skončila Ulica J. M. Dragutina o d m e n i l o Huďan a Ľudovít Dudok. nielen 73 Mikrofón na záverečnom pljeskavica a vnútri fungoval výčap, takže niečo gólov, ale ceremoniáli obsluhoval tajomník FKB Stanislav kvaplo aj do pokladnice FK Budúcnosť. Orgaa j m n o ž - Srnka st. Osobitne sa činili niekdajší brankári nizátorov a účastníkov turnaja, ako i fanúšikov, stvo pekných Budúcnosti: výsledky zapisoval Ján Zahorec možno len pochváliť. ťahov. a všetky zápasy korektne rozhodovali Ján Rozhodcovia Ján Hrubík Ví ť a z o m Hrubík a Ján Murtín. a Ján Murtín (sprava) turnaja sa Na turnaji nastúpilo 9 mužstiev; niektoré stalo mužstvo Ulice Masarykovej. Vo finálovom utvorili hráči z dvoch ulíc. Zaradené boli do zápase zdolalo spoločný celok Ulice partizánskej dvoch skupín, kde hral každý s každým. Štvrťfi/ Vladka Vitéza v pomere 3 : 1 (2 : 0). Po tom, nálové stretnutia boli na programe 18. januára: čo v súboji o 3. miesto Ulica Michala Pagáča M. Pagáča – V. Vlahovića 2 : 1 (v riadnom čase 0 premohla Ulicu Jozefa Marčoka Dragutina : 0; o víťazovi rozhodli penalty); Partizánska / V. výsledkom 2 : 0. Tri prvoumiestnené celky Vitéza – Leninova 2 : 0; Masarykova – Proletárska 3 : 1; Jozefa Marčoka Dragutina – Maršala Tita 2 : 1. V pondelok 21. januára sa hrali semifinálové zápasy. Najprv celok Ulice partizánskej Hľadisko športovej haly bolo plné každý / V. Vitéza porazil družstvo Ulice večer M. Pagáča v pomere 2 : 1 a potom Ulica Masarykova hladko zdolala Ulicu J. M. Dragutina výsledkom 5 : 1. Medzi dvoma semifinálovými zápasmi mladší žiaci hložianskej Budúcnosti v pondelok zdolali vrstovníkov ČSK z Čelareva v pomere 2 : 0 a v utorok prehrali s petrovskou Mladosťou 1 : 2. Poplatok za účasť bol priam symbolický: každý tím zložil 2 • ŠPORT • 50 /4833/ 15. 12. 2018 43 000 dinárov. Každý večer pred Najmladšie mužstvo bolo z Ulice republikovej Odmeny pre najúspešnejších vchodom do haly rozvoniavala

K


PADÁ, PADÁ, SNIEŽIK BIELY...

Zaviate automobily sa nemohli ani pohnúť

Martinka obdivuje zakvitnutý a zasnežený strom

Pavel docválal na bielom koni Juraj Pucovský

V

januári sme mali možnosť viackrát si pospevovať známu pieseň chýrečného kovačického speváka Jána Lenharta Padá, padá, sniežik biely, po cestičky mojej, čo som chodil za dva rôčky ku Aničky mojej... Nie

Otec so synčekom čistia sneh z auta

preto, že Anička dva rôčky nedočkala, ale sa vydala. Hlavným dôvodom na sprítomnenie tejto krásnej pesničky boli časté snehové zrážky v prvom mesiaci nového roka 2019. Najvýdatnejšie snežilo 25. januára, keď sa biele vločky z neba sypali deň i noc. Snehová pokrývka vo Vojvodine dosiahla 10 až 30 centimetrov, kým vo vrchoch niekde prevýšila celý meter! Tak tohtoročný Pavel docválal

Odmetávanie snehu z chodníkov je záväzkom občanov

k nám naozaj na bielom koni. Každé výdatnejšie sneženie nám prináša radosť, ale aj problémy a starosti, v závislosti od toho, kto sa ako pozerá na tento atmosférický jav. Najprv o tom peknom: snehu sa najviac tešia deti, lebo sa môžu do milej vôle sánkovať, guľovať, váľať v bielom snehovom páperí... Nič to, že je biela vrstva chladná, mokrá, nošteky od mrazu červené ako paprika, pršteky skrehnuté... Po návrate domov mamičky ich prezlečú do suchých šiat, uvaria teplý Novosadská Ulica Zmaj Jovova dva dni čaj a detičky si môžu užívať pri teplej po Pavlovi piecke alebo radiátore. pritom nestŕpajú, Snehová vrstva prináša uspokojenie aj že ich komunálna poľnohospodárom, lebo pokrýva pšeničpolícia bude trestať né polia, chráni citlivé korienky od vymŕza nevykonanú rozania, podobne ako perina ľudí od zimy. botu záväzného Aj po spustení snehu pôda sa „napije“ čistenia chodníkov. potrebnú vodu, bez ktorej sa ťažko orie, V  snehovej fuklíči a rastie obilie. Vďaka intenzívnym javici veru nie je a výdatným snehovým zrážkam si mädlia ľahko, ani príjemruky aj turistickí pracovníci v zimných ne divine a vtáctvu strediskách, lebo očakávajú príchod viac v chotároch. Keď turistov, najmä lyžiarov, a tým aj zvýšený biela pokrývka zárobok. dlhšie leží na zemi, Ako je dobre v teplom Snehovej kalamite sa veru netešia náručí strechách domov, hlavne dospelí ľudia. Cestári sú povinní konároch stromov neustále, deň i noc, snehovými frézami a soľou a kroví, lovci vyvážajú pokrm pre srny, zajace, čistiť vozovky. Vodiči zase musia najprv očistiť bažanty, ľudia zasa v mestách a na dedinách sneh zo svojich automobilov, naštartovať ich, chovajú vtáky, hlavne divé holuby, vrabce, ak majú dobré akumulátory, zohriať motor, stehlíky... tiež vnútro, a iba potom vyjazdiť na šmykľavé Bez ohľadu na to, či nám sneh prináša cesty. Lopaty do rúk berú majitelia domov radosť, alebo robí starosti, predsa má biela a bytov, odmetávajú snehovú vrstvu, aby zima svoju krásu, čaro, zdravý, čistý vzduch, chodci mohli bezpečnejšie prechádzať, a čo si treba naplno vychutnať.

Sánky s „prívesom“ dolu brehom

Dobrí ľudia nakŕmili holuby pod jedľou

Profile for NVU Hlas ľudu

Hlas Ľudu 5/2019  

Hlas Ľudu 5/2019  

Advertisement