Page 1

Zachovávanie slovenskej tradície v Starej Pazove Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 26. 11. 2016 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4727/

48




Z obsahu

26. 11. 2016 | 48 /4727

Uzávierka čísla: 23. 11. 2016

4 TÝŽDEŇ 5 Podávali sa hrušky a jablká, ale hnilé 6 Dary pre najlepších 7 Podporili nový vzdelávací profil

8 SLOVENSKO 8 „Poézia Dunaja“ v slovenčine

9 ĽUDIA A UDALOSTI 16 Ulica nie je dom 17 Med nie je jediný včelí produkt

Tretie vydanie kvízu Poznaj svoju minulosť, ktorý je vlastne previerkou vedomostí z dejín a kultúry vojvodinských Slovákov žiakov vo veku 13 – 15 rokov, prebiehal v piatok 18. novembra v Pivnici. (s. 31) M. Kubincová

20 Je zložité vyrobiť mydlo?

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Novembrové iskričky

23 OBZORY 23 Potrebujeme kultúru? 28 S vďačnosťou voči svojim predkom 30 NEO-krúhle a NE-dožité jubileá Joža Urbana

31 KULTÚRA 32 O priekopníckej osobnosti Vajanského

Krst novej knihy venovanej petrovským poľovníkom sa udial v stredu 16. novembra 2016 v Poľovníckom spolku Lesík v Báčskom Petrovci. Ide o knihu prof. Dr. Jána Kišgeciho Lovstvo Bačkog Petrovca u tri veka – Poľovníctvo Báčskeho Petrovca v troch storočiach, ktorú mimo edícií vydala Matica slovenská v Srbsku. (s. 15) J. Čiep

33 Folklór v podaní najmladších členov 34 Piesne zachránené pred zabudnutím

41 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Nervák pre diváka 47 Výhra na rozlúčku 48 Jeseň bez prehry Autorka titulnej fotografie: Anna Lešťanová

Kovačickí milovníci Tálie sa v nedeľu 20. novembra 2016 dali inšpirovať novým predstavením Pozdrav niekoho, ktoré pre nich spolu s režisérom Fedorom Popovom naštudovali a premiérovo predviedli mladí herci Gymko Teátra. (s. 32) A. Chalupová


Editoriál

Zornička v éteri

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

O

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

•  •

© Nikola Petkov

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Časopis pre deti Zornička bojuje proti kríze literárneho vkusu. Vždy to tak bolo. Teraz však boj zaostrila a bojové pole rozšírila aj na Rádio Nový Sad.

d minulej nedele v éteri Rádia Nový Sad, v rámci vysielania pre deti, každú tretiu nedeľu v mesiaci Zornička zasvieti v Rozprávkovej prestávke s výberom najúspešnejších poviedok pre deti z jej minuloročných súbehov na poviedku a báseň. V časoch, ktoré poznačuje kríza (literárneho) vkusu a prebytok gýču, presadenie našej slovenskej literatúry pre deti všetkými masovo-komunikačnými formami – od printovej, internetovej, televíznej, rozhlasovej – je správa, ktorá si dozaista zasluhuje byť na mediálnom výslní. Ak k tomu ide aj o zachovávanie hovorenej slovenskej reči, osvojenie ďalšieho druhu média, ktoré práve je o hovorenom slove, môžeme povedať, že ideoví tvorcovia a realizátori tohto užitočného projektu trafili klinec (a nie prsty, chvalabohu!) po hlavičke. Ideový tvorca Rozprávkovej prestávky Ján Žolnaj, inak člen redakcie Zorničky, ktorého poznáme aj ako nadaného herca, spisovateľa pre deti s výrazným úsmevným prejavom stavia na tradíciu rozhlasových drám, ktorá v Rádiu Nový Sad a jeho Rubrike po slovensky existuje, ale dlho bola na stand by. – Skôr rozhlasových drám bolo ihaháj, – hovorí vo svojom manieri Žolnaj. – Ale v poslednom čase takmer nič. Preto som sa rozhodol nahrať audiorozprávky. Do najužšieho Žolnajovho výberu sa dostali poviedky, ktoré v minulých rokoch získali jednu z cien na Zorničkiných literárnych súbehoch, s prihliadnutím na to, aby boli vhodné na spracovanie do rozhlasovej formy. V konečnej selekcii sa ocitli tak ostrieľaní, ako aj mladí autori – Miroslav Demák, Katarína Hricová-Topoľská, Anička Tomášová, Martina Bartošová a Ján Žolnaj. Ich príspevky k rozvíjaniu detskej obrazotvornosti stvárnili vyskúšaní herci Miroslav Babiak, Hana Majerová-Tanciková a spomínaný Ján Žolnaj, zvukovo dotvoril Damir Paluška. Obrovskú pečať kvalitnej realizácii dal práve režisér Siniša Bosančić, prednedávnom ovenčený cenou za najlepšiu rozhlasovú detskú drámu na Medzinárodnom festivale rozhlasových hier pre deti a mládež Prix Ex Aequo v Bratislave. Nebyť podpory NRSNM a Rádia Petrovec, projekt by sa sotva uskutočnil. Možno v období, keď v médiách ako správa dňa odznie brutalita, fyzické a verbálne násilie, otvorenie školy pre starlety (!), pre naše slovenské spoločenstvo informácia verejného záujmu je určite táto Rozprávková prestávka. I keď možno nejde o inovatívny, vysoko technologický postup či spôsob spracovania poviedok do audioformy, predsa ide o oživený invenčný prístup k detským ušiam. Veď netreba znovu objavovať teplú vodu, stačí ju častejšie používať, nie? Medzi našimi deťmi, ba dokonca aj medzi staršími príslušníkmi slovenskej komunity slovenčina sa akosi čoraz častejšie dostáva na veľkú prestávku, tá hovorená zvlášť. Pretavenie písaných poviedok pre deti do rozhlasového hovoreného príbehu určite aspoň sčasti vnikne do uší našich detí. Ako lepidlo musia „poslúžiť“ rodičia či starí rodičia, ktorí naladia vlnovú dĺžku na RNS 3 čiže 100 a 107,1 MHz (alebo kliknú na internetovú stránku RTV) a umožnia deťom rozvíjať svoju fantáziu a rozširovať slovník aj po slovensky.  Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  48 /4727/ 26. 11. 2016

3


Týždeň 

InPress

Proti násilníkom Jasmina Pániková

K

eď niektorí z vás už budú mať v rukách toto číslo Hlasu ľudu vo svete a v našom štáte, bude prebiehať kampaň 15 dní aktivizmu boja proti násiliu na ženách. Niektorí z vás určite postavia otázku, prečo sa venúvame tejto téme, keď máme milión iných problémov. Áno, problémy v našich inštitúciách, združeniach a lokálnych samosprávach existujú a snažíme sa ich zviditeľniť, skritizovať, prispieť k náprave. Avšak vedľa všetkých reálnych problémov a tých, ktoré jednotlivci vytvárajú pre svoju politickú propagáciu, existuje aj obrovský problém násilia na ženách, ktorý je medzi nami, ale často zostáva nepovšimnutý. V priebehu minulých mesiacov snažili sme sa poukázať na problém násilia a sprostredkovať vám svedectvá týraných žien. Našich vojvodinských Sloveniek. Bola medzi nimi niečia matka, suseda, priateľka, kolegyňa... A všetky prežívali to isté – týranie! Fyzické alebo psychické. Chceli sme poukázať na dve skutočnosti – že násilie je prítomné aj v našich dedinách, a takisto na to, že východisko (z toho na prvý pohľad pekelného kruhu) existuje. Bezpečné domy, SOS telefóny, centrá pre sociálnu prácu... Je dosť odborných služieb, ktoré môžu a chcú pomôcť. Potrebné je iba prekonať strach, ostych a zozbierať sily vyjsť z takého vzťahu. Rovnaký cieľ majú aj Pokrajinský sekretariát pre sociálnu politiku, demografiu a rodovú rovnosť a Ústav pre rodovú rovnosť. V nadchádzajúcich dňoch budú organizovať tribúny na túto tému a posmeľovať ženy prihlásiť násilie. Prečo toto robíme? Do polovice októbra t. r. v našej krajine v partnersko-rodinných vzťahoch brutálnym spôsobom o život prišlo 29 žien! Nedovoľme, aby sa toto číslo zvyšovalo. Nezavierajme oči pred násilím. Reagujme!

4

www.hl.rs

AKTUÁLNE V POLITIKE

Dve vlády v Niši a migrácie Vladimíra Dorčová-Valtnerová

S

rbská vláda v tomto týždni pokračovala v tradícii zasadania mimo sídelného mesta. Podobne ako v októbri realizovala vlastnú schôdzu v Niši, uplynulý pondelok sa v tomto meste na juhu Srbska uskutočnila spoločná schôdza srbskej a maďarskej vlády. Obaja premiéri sa uzhodli na tom, že vo veci Južného toku ide o obojstranný záujem, že sa o jeho výstavbu v Bruseli zasadzovalo aj Maďarsko, avšak Brusel tento projekt vetoval. Na spoločnej schôdzi dôraz bol aj na stabilite v regióne, s čím vo veľkej miere, podľa dvoch premiérov, súvisia aj migrácie a boj proti terorizmu. „Stabilita v Srbsku má kľúčový význam pre stabilitu v strednej Európe,“ prízvukoval v Niši maďarský premiér Viktor Orbán. Dodal aj to, že Maďarsko má záujem o to, aby Srbsko bolo úspešné a stabilné. „Aby bol mier,“ povedal Orbán. Premiér Aleksandar Vučić kvitoval, že dve krajiny dobre spolupracujú v oblasti migrácií a boja proti terorizmu. Keď ide o utečeneckú krízu, ktorá stále pretrváva, naša krajina preukázala relatívnu ľudskosť, ako aj pripravenosť spolupracovať so susednými

krajinami v súpise a starostlivosti utečencov, na čo poukázala aj Európska komisia v nedávnej výročnej správe o pokroku v EÚ integráciách. Avšak Miloš Janković, námestník ochrancu občanov RS, poukazuje na to, že i keď Srbsko od začiatku malo liberálny vzťah k ľuďom, ktorí prechádzali tzv. balkánskou rutou, predsa sa našej krajine nepodarilo rozvinúť systém a navrhnúť riešenia pre mimoriadne situácie, akou je aj zdržiavanie veľkého počtu utečencov na našom území. K tomu prišlo v dôsledku zatvárania hraníc krajín EÚ, keď utečenci boli prinútení zostať v Srbsku. Ale je to aj následok toho, že „štát paušálne v roku 2015 všetkým migrantom poskytoval potvrdenia žiadateľov azylu napriek tomu, že to neboli všetci“, zhodnotil Janković. Ide o 600-tisíc utečencov, ktorí z nášho územia odišli bez toho, aby boli podľa procedúry registrovaní u nás. Toto sa do Srbska vrátilo ako bumerang, keďže sa aj na našich občanov, žiadajúcich o azyl v krajinách EÚ, hľadí s nedôverou. Na to upozorňuje aj tohtoročná správa Európskej komisie, v ktorej sa hovorí, že je „nutné, aby sa Srbsko aj naďalej snažilo znížiť počet žiadostí o azyl, ktoré predkladajú jeho občania v členských krajinách EÚ“.

Spolupráce, základnej kultúry a slušnosti, či dodržiavania zákonných predpisov sa u nás príliš často zriekajú národní poslanci, a tí, ktorí sú blízki politikom pri moci. Už dávnejšie v Národnom zhromaždení badať nedostatok základnej slušnosti, ale pred týždňom to opäť začalo vrieť. A to vďaka tweet-u poslanca Marijana Rističevića, namiereného na adresu DS. Ide o medzistranícke škriepenie, typické pre parlament, v ktorom viacerí poslanci vyhrávajú šašov, namiesto toho, aby vynášali legislatívne akty, ktoré umožnia lepší život občanom Srbska. Kritiku rezignácie v  zmysle uctievania srbských zákonov na začiatku týždňa na účet srbského premiéra vo svojom oznámení vyslovil ochranca občanov Saša Janković a prináša Danas. Tým reagoval na pondelkové vyhlásenie Aleksandra Vučića, že nebude búrať nelegálny objekt v centre Nového Pazaru, ktorý stavia poslanec vládnucej koalície Muamer Zukorlić, lebo si „neželá rozbíjanie hláv zo strany Moslimov“. Janković mieni, že „Vučić nemá právo suspendovať zákony Srbska podľa svojho odhadu“. Čiže ochranca občanov mieni, a – niekto to zmení. Zákon to nie je. 

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

ŠTEFAN CHUDOBA, PORADCA MINISTRA ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Tradícia nepustí Oto Filip

– Ako hodnotíte význam pomoci Slovenska Srbsku v prístupovom procese? – Viete, ten význam je veľmi jednoduchý. Keď sa dostávate do cudzieho prostredia, vždy je dobre mať niekoho, kto vás trošku usmerní, poradí vám a dá vám kontakty, ktoré po-

Informačno-politický týždenník

trebujete. Je mnoho ľudí, ktorí o veciach rozprávajú, ale len pár, ktorí vás môžu usmerniť a poučiť. Ja si myslím, že slovensko-srbské kontakty sú tradične špičkové. My máme spoločne veľmi dobré vzťahy a domnievam sa, že je v záujme Slovenska, aby s krajinou, akou je Srbsko, malo, pokiaľ možno,

čo najlepšie v z ť a hy d o budúcnosti, pretože tradícia nepustí. Sme si blízki jazykovo a domnievam sa, že tá spolupráca špičkovo funguje. Bolo by škoda, keby sme nepomáhali my tým novým, pretože aj nám, keď sme vstupovali do toho procesu, tiež pomáhali a dodnes si to veľmi vážime.  • TÝŽDEŇ •


S NECHUŤOU NAD TZV. TLAČOVKOU V KC KYSÁČ

Podávali sa hrušky a jablká, ale hnilé Juraj Bartoš

V

piatok 11. novembra „v Kultúrnom centre Kysáč bola tlačová konferencia, na ktorej zhodnotili prvý festival slovenských ľudových krojov Slovákov vo Vojvodine, ale zmienili sa i o informovaní médií o tomto podujatí“. Týmito slovami sa v sobotu 12. novembra 2016 začalo vysielanie Zvon Televízie Petrovec. V pondelok 14. novembra 2016 do redakcie Hlasu ľudu prišiel mail, t. j. „reakcia riaditeľa KC Kysáč na článok Juraja Bartoša pod názvom Lepší katalóg než samochvála, zverejnený v čísle 46 /4725/, ročník 73, z dňa 12. 11. 2016 na strane 37“. S požiadavkou na šéfredaktorku, aby reagovanie uverejnila. Ubezpečujem pána riaditeľa KCK Pavla Surového, že som naliehal, aby jeho reagovanie zverejnené bolo, takže naskutku zdieľam jeho sklamanie z neuverejnenia. Lebo mi prichodí (zase) reagovať na udalosť, pri ktorej som osobne nebol. Mimochodom, nakoľko je mi známe, Hlas ľudu, ani tzv. slovenské rubriky Televízie Vojvodina a Rádia Nový Sad na spomenutú tlačovku pozvané neboli, údajne o nej neinformoval ani miestny rozhlas Rádio Kysáč (?)... Čo môže znamenať, že ide o udalosť, pre ktorú sa pozvánky pre médiá (alebo predsa len pre jedno a jediné médium?) dávali selektívne, čo sa tak „trošku“ prieči všeobecne ujatým normám. Je pritom tak „trošičku“ divné, že sa o Festivale slovenského tradičného kroja Slovákov v Kysáči (ďalej: Festival) jeho autor a riaditeľ KCK rozhodol hovoriť a zhodnotiť ho AŽ 42 dní po ukončení, hoci mne sám zazlieva návrat k Festivalu v inkriminovanom článku s časovým odstupom. Prečo teda reagujem? Po prvé: až 13. októbra redakcia HĽ dostala (elektronicky) list vyslaný z KC Kysáč. Obsahuje citáty mienok vysokých hostí Festivalu a zoznam médií (s ich webovými adresami), ktoré „napísali o Festivale slovenských krojov“. Je ich tam úhrnne sedem, nie aj Hlas ľudu, hoci sme o Festivale informovali promptne prostredníctvom internetovej stránky, ako i v týždenníku. Čo iné to malo • TÝŽDEŇ •

byť než prst do oka redakcii HĽ? Okrem toho, čírou náhodou som sa dozvedel, že výstava Petra Dešića nebola opatrená katalógom. A to dobre nie je. Na tlačovke v KCK Pavel Surový úvodom povedal: „Slovenská verejnosť je veľmi znepokojená a volali ma skoro zo všetkých osád a sa pýtajú, že ako jeden slovenský

Na budúcnosť pripravený

novinár, pougárik Juraj Bartoš si dovolil po jednom a pol mesiaci kritizovať úspešne zrealizovaný Festival slovenských tradičných krojov a kritizovať a znehodnocovať prácu viac ako 200 osôb, ktoré priložili ruky k tomuto festivalu.“ Je zaujímavé, že z tých 200 ľudí okrem P. S. nezareagoval nikto. Veď prečo by aj: v mojom článku ich predsa nespomínam, ani neznehodnocujem ich prácu. Nepopieram možnosť, že jemu niekto z nich volal. Žeby to ale hneď bola (celá) slovenská verejnosť? P. Surový taktiež uviedol: „Ako môže vyštudovaný novinár sa vyjadriť kriticky o festivale, na ktorom ani nebol. Ako novinár mu chcem odkázať, že by nemal čerpať z druhej ruky alebo informácie tipu ,rekla-kazala’. Ak chcel napísať kvalitný článok o festivale, tak mal byť prítomný.“ Tomuto sa teda povie múdrosť! Sotva nájdete vo svete čo len jedno médium, ktoré informuje výlučne z tváre miesta. Je totiž všeobecne známe, že pri písaní komentárov, poznámok a niektorých iných novinárskych žánrov autor naskutku fakty môže čerpať z rôznych zdro-

jov. Alebo niekto chce povedať, že žurnalisti, komentátori či analytici sa nemôžu a nesmú zmieňovať povedzme o udalostiach v štátoch, v ktorých zúri vojna, alebo písať o tom, čo sa deje v parlamente, ak nesedia v poslaneckých laviciach atď. a pod.? Chýbajú tu dakomu poznatky alebo dačo iné? P. Surový tvrdí, že som „najviac ublížil tým, čo pripravovali, tým, čo žehlili tie kroje, ženám, ktoré ich obliekali, odvážali k festivalu, dokonca ublížil aj dievčaťu, ktoré je na plagáte a na bilborde, lebo jej krásu spolitizoval a podcenil“. Ničím nepodložené tvrdenie. Čistá hlúposť. Nijaké ženy ani dievča som nikde nespomenul a dávno je mi známa práca ochotníkov; sám som sa pred časom činil aj na tomto poli. Zato manipulovanie s ľuďmi ochotnými robiť niečo zdarma a z lásky, bez toho, aby o tom zostali trvalé stopy (akými sú napríklad, aj, katalógy), sa mi prieči. Vraj v inkriminovanom článku zavádzam verejnosť, tvrdí P. Surový, lebo som napísal, že na Festivale neboli zastúpené Jánošík, Lug, Silbaš, Hložany a Kulpín a vraj „posmešne“ vravím: ,No a? Neboli teraz, budú nabudúce.’ Nezaujatý človek iste pochopil, že myslím tak, ako som napísal. Naskutku dožičím organizátorom Festivalu, aby tam o rok mali ešte viac účastníkov než pri premiérovom ročníku. P. Surový na tlačovke ignoroval fakty, ktoré som uviedol vo svojom článku, že sa totiž slovenské kroje (pravdaže tradičné) u nás už dávnejšie zjavujú, ibaže na podujatiach iného druhu. Pravdaže, tak excelentne ako toť v Kysáči predstavené ešte neboli. Môžbyť aj z toho dôvodu, že organizátori Stretnutia v pivnickom poli (kde sa o. i. volí najkrajší kroj), Krojovej zábavy v Laliti či napr. Čara višieň v Silbaši nemali k dobru 600 000 din. z rozpočtu mesta Nový Sad (prirodzene, ani ich mať nemohli), z ktorých P. Surový nechcel alebo nevedel vyfinancovať primeraný katalóg. Čo ale určite nie ani tak zanedbateľnej časti verejnosti prekáža (môžbyť najviac) – je jeho chuť vychvaľovať „vlastného koňa“.

P. Surový pravdaže na slávnej tlačovke udrel aj „zlatý klinec“: „Ako hovoria naši ľudia, najhoršie koleso vŕzga najhrdšie. My sa nad tým len pousmejeme a pozdvihneme. Veď takého novinára nemožno brať vážne, ktorý čerpá z druhej ruky.“ Neviem, ako naša verejnosť, osobne ale Pavla Surového, so všetkými jeho výlevmi vášní a vrtochmi, ktoré som mal príležitosť priamo vidieť, beriem veľmi vážne. A mám dilemu, väčšiu ako Američania pred nedávnymi voľbami, keď volili medzi dvoma ohňami. Nuž ale – stop. Veď ja som (ani) v tej Amerike nikdy nebol... Ach, takmer som pozabudol na súvis titulku s textom. Akosi mi vyplynul z druhej časti tlačovky, v ktorej redaktorka (tuším zodpovedná?) TV Petrovec Mária Lovreová sa spýtala Pavla Surového: „Myslíte si, že je v článku zverejnený osobný postoj novinára, alebo je to záležitosť redaktora, respektíve redakčnej politiky?“ Na otázku opýtaný odpovedal: „Neviem... Pán Bartoš hovorí, že aj oni písali; áno, písali, na 31. strane, pričom nenaviedli, kde hovorí, že medzi hosťami boli prítomní Dagmar Repčeková, Katarína Melegová a pán Slávik, a potom pokračujú aj ďalší hostia z pokrajiny. Ale najväčší hostia na tomto festivale bol premiér Vojvodiny Igor Mirović, primátor mesta Nový Sad, sekretár za vysokoškolské vzdelávanie, tajomník... zástupca tajomníka pre kultúru a informovanie, náčelník za Južnobáčsky okruh a všetcia iní národní poslanci, pokrajinoví poslanci...“ Aký galimatiáš! Kto chce, nech si prečíta príspevok kolegyne Eleny Šrankovej Pestrosť krojov z 11 prostredí (Hlas ľudu č. 41, 8. 10. 2016, s. 31). Zrejme zistí, že autorka uviedla (úplné) mená a priezviská, ako i funkcie všetkých eminentných hostí, ktorí v jednotlivých častiach podujatia hovorili. Nech taktiež neprehliadne Šrankovej fotosprávu na 2. strane v tom istom čísle. Potom nech súdi o chuti hrušiek a jabĺk, ktoré sa ponúkali na tlačovke – pre jedno (?) médium. Foto: J. Pániková

48 /4727/ 26. 11. 2016

5


Týždeň LIST ZODPOVEDNEJ REDAKTORKE HLASU ĽUDU

Reagovanie na text Lepší katalóg než samochvála J. Bartoša Vážená pani šéfredaktorka, textom Juraja Bartoša (12. nov. 2016, s. 37) Hlas ľudu v očiach súdnych ľudí stratil akúkoľvek vierohodnosť a vážnosť. Preukázali ste ním zarážajúcu neobjektívnosť, osobnú zaujatosť a diletantizmus. Zhodou okolností som v Kysáči na inkriminovanej akcii bol prítomný a poviem Vám, ako niekto, kto nie je práve najvýraznejším fanúšikom folklóru, že práve to je cesta, ktorou v budúcnosti asi treba pokračovať. Akcia mala štyri zložky. Jednou z nich bolo defilé, čo nie je nič nové, ale má jasný animátorský účel. Druhou bola autorská výstava fotografií, ktorá dokumentuje súčasný život Slovákov v jeho kolobehu každodennom. Zaujímavé, vzácne. Treťou zložkou bola, povedzme to tak, módna prehliadka tradičných, starobylých, autentických slovenských krojov. Modelky prezentovali kroje a moderátorka podala akýsi osobný preukaz každého z nich a ich, predovšetkým rodinnú históriu. Silné, plné emócií. Štvrtú zložku tvorila fascinantná výstava umeleckých fotografií obrovských rozmerov, kde sa v kreatívnej synergii spájala emócia milých dievčenských tvárí – portrétov s rozkošou slovenských krojov. Každá

z tých fotografií niesla osobitnú náladu a žiariacu energiu. (Piatou zložkou bude reprezentatívna fotomonografia, obsahujúca práve tento súbor fotografií.) Namiesto toho, aby ste kriticky hovorili o nespočetných prechmatoch a nekalých praktikách v našom (hnisajúcom) verejnom živote, zvlášť keď ide o NRSNM a tzv. Maticu slovenskú, aby ste poukazovali na nekompetentnosť povedzme aj Výboru pre kultúru a jej členov, vy si za terč zvolíte v každom zmysle úspešnú, prínosnú a INOVATÍVNU akciu, na ktorej dotyčný pán „novinár“ nebol, ktorej nerozumel, alebo ktorej úmyselne rozumieť nechcel. HĽ sústavne nadržiava starému, spráchnivenému vedeniu NRSNM, robilo tak počas predvolebnej kampane (vieme, ako to nakoniec dopadlo) a robí to tvrdohlavo a neinteligentne aj ďalej. Aj informovanie o tejto kysáčskej akcii bolo nedobromyseľné a zákerné. Na nej boli prítomní predseda vojvodinskej vlády, Jej Excelencia pani veľvyslankyňa Slovenskej republiky, primátor mesta Nový Sad, mnohí tajomníci a zástupcovia tajomníkov pokrajinských sekretariátov, poslankyňa republikového parlamentu (etnická Slovenka), viacero poslancov

NRSNM A GYMNAZISTI V PADINE

Dary pre najlepších Elenka Ďurišová

Š

tvrtkové poludnie sa v miestnostiach Základnej školy maršala Tita v Padine začalo udeľovaním finančnej podpory Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny pre jedenástich najlepších gymnazistov slovenských tried Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici. Účelom udeľovania finančnej podpory je zotrva- Spoločná fotka účastníkov podujatia nie mladých na tomto území, povzbudiť ich postoj voči materin- Predsedníčka NRSNM Anna Tomanoskej reči a kultúre, ako aj poúčať sa, vá-Makanová sa prihovorila gymnarešpektovať cudzie jazyky. Riaditeľka zistom s gratuláciami a ôsmakov, ktorí základnej školy Mária Galasová pri- so svojimi profesormi prišli podporiť vítala hostí a odovzdala im slovo. študentov, podnietila, aby sa na bu-

6

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

parlamentu AP Vojvodiny (Slovákov a Srbov)... Program sa niesol v duchu tradičného slovensko-srbského bratstva a historicky neraz potvrdeného priateľstva a vzájomnej úcty, srbskí hostia si v každom zmysle uctili slovenskú menšinu, jej kultúru a tradíciu, bolo spomenuté aj odhalenie busty veľkého priateľa Slovákov Jovana Jovanovića Zmaja v Modre, ktoré sa o pár dní aj uskutočnilo a na ktorom bola prítomná najvyššia vojvodinská delegácia... Vy ste o tejto (kysáčskej) udalosti „informovali“ na 31. strane??? Je to pravda? Je pravda, že ste mená vysokých hostí ani neuviedli? A ani na fotografii ich nevidno? Čo je to za stalinizmus? Kam vy to vlastne smerujete? To je tá nezávislosť? Iba ak nezávislosť na pravde, objektívnosti, elementárnej slušnosti. Ale aj nedostatok politického rozumu. Prednedávnom ste odmietla uverejniť môj otvorený list riaditeľke Gymnázia Jána Kollára v Petrovci, kde ju vyzývam na podanie demisie, lebo na oslavu Dňa školy nepozvala žiadneho zo súčasných politických predákov z radov Slovákov, ale, okrem obecnej / okresnej úrovne, ani Srbov. Vaše „zdôvodnenie“: text je urážlivý. Čím? Asi tým, že je pravdivý. Upo-

zorňujúci. Podľa mňa je ale urážlivá sústavná neobjektívnosť, nadŕžanie a cenzúra, ktorú si HĽ dovoľuje praktikovať. A vyvrcholením tej urážlivosti je tento úbohý, zákerný textík J. Bartoša. Ignorujete, ba kašlete na realitu, na reálne fakty, na aktuálny politický stav vecí, ale aj na tradične vzorné slovensko-srbské vzťahy, vytvárate zlú krv v týchto vzťahoch (práve to zazlievam aj terajšej riaditeľke petrovského gymnázia), ohrozujete tak vitálne záujmy slovenskej menšiny vo Vojvodine a Srbsku. Keby bol HĽ Vaším súkromným časopisom, tak by som s redakčnou politikou mohol síce nesúhlasiť, ale by som na ňu určite vplývať nemohol. Ale na HĽ, ako aj na RTV Vojvodina (vysielanie v slovenskej reči) peniaze dávam aj ja, aj moja rodina, aj my všetci Slováci, nuž z toho vyplývajú aj isté naše práva. A teda aj právo nebyť ignorovaní, dezinformovaní, zavádzaní a cenzurovaní. Urážaní. Verím, že tento fakt Vám je úplne jasný. Mám pocit, že ste publikovaním tohto trápneho, zlomyseľného a diletantského textu vlastne prekročila rubikon, žiaľ, v úplne nesprávnom smere. Zoroslav Spevák

dúci rok zapísali do gymnázia, či už v Kovačici, alebo v Báčskom Petrovci, a tak sa stali uchádzačmi podpory. Predsedníčka spolu s koordinátorkou Výboru pre vzdelávanie Svetlanou Zolňanovou rozdelila odmeny. Darček dostala i Základná škola maršala Tita v Padine, ako aj predškolská ustanovizeň, a to interaktívne didaktické materiály a hračky. Študenti vystúpili s najväčším blahom kovačického gymnázia, a to je rôznorodosť jazykov. Úradne sa používajú štyri jazyky: srbský, slovenský, maďarský a rumunský. Gymnazisti dokázali, že čím viac jazykov človek pozná, tým je bohatší, a tak vystriedali piesne a básne napísané v spomenutých jazykoch, pritom v nemčine, ruštine, francúzštine a v angličtine.

Ako recitátorky vystúpili: Valentina Jovanová, Kristina Krecuová, Kinga Kinčešová, Anelia Babuc a Polina Marková; zaspievali: Ivona Bírešová, Martina Tomášiková, Dušana Babincová, Sabína Tomášová, Laura Bírešová, Gabriela Bírešová, Gabriela Feketiová a Ivana Čížiková. Orchester pozostával z členov: Ivan Cicka, Dušana Babincová, Gabriela Feketiová, Ivana Čížiková, Jana Galasová, Tiana Nemogová a Kristína Radovićová. Nacvičoval ich a sprevádzal profesor hudobnej kultúry Pavel Tomáš a recitátorky a sólistky sprevádzal Pavel Litavský. Moderátormi boli Alexandra Čížiková a Sergiu Valentin Radu, ktorý zarecitoval svoju autorskú báseň napísanú v angličtine. Za celkovú organizáciu sa poďakovali profesorom. Medzi prítomnými bola aj podpredsedníčka Výboru pre vzdelávanie Zuzana Lenhartová, riaditeľka Gymnázia Mihajla Pupina Tatiana Brtková a profesorky Jarmila Jonášová a Anna Dudášová. • TÝŽDEŇ •


ZASADAL VÝBOR PRE VZDELÁVANIE NRSNM

Podporili nový vzdelávací profil Elena Šranková

V

Novom Sade v stredu 16. novembra zasadali členovia Výboru pre vzdelávanie NRSNM. Na zasadnutí Tatiana Brtková-Jonášová, úradujúca riaditeľka Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici, informovala o návrhu na otvorenie nového vzdelávacieho profilu. Ako povedala, v tomto školskom roku majú iba jednu slovenskú a jednu srbskú triedu prvákov, a preto rozmýšľajú o uvedení nového vyučovacieho profilu z oblasti poľnohospodárstva. Členovia VPV to podporili, ako i snahu kovačického gymnázia zachovať si inštitúciu a slovenskú menšinu v Kovačici. Prisľúbili spoluprácu a pomoc primeranú možnostiam. V pokračovaní odznela informácia o rozdelení štipendií NRSNM, o ktoré sa uchádzalo 26 študentov študujúcich

na akreditovaných fakultách v Srbsku. Komisia pre štipendiá rozhodla podporiť desiatich kandidátov a navrhnutá výška štipendia je 5 000 dinárov mesačne (10 mesiacov). Na stredajšom zasadnutí koordinátorka a predseda VPV, Svetlana Zolňanová a Ján Brna, dôkladne informovali o finančnej podpore pri realizovaní hodín slovenského jazyka v PU, V miestnostiach NRSNM v Novom Sade ZŠ a stredných školách. Vyplynulo, že sa vyučovaniu slo- zahraničí podali žiadosť a dostali venčiny s prvkami národnej kultúry mimoriadnu dotáciu v sume 2 780 venovala náležitá pozornosť a že eur na spolufinancovanie vyučosa vďaka podniknutým aktivitám vania slovenčiny. Vďaka tomu za získalo 218 nových žiakov, ktorí sa október, november a december učia tento predmet. Rozhodnutím majú z čoho zaplatiť učiteľov, ktorí tak VPV, ako i Národnostnej rady realizujú hodiny slovenčiny tam, slovenskej národnostnej menšiny kde to nehradí Ministerstvo osvety, na Úrad pre Slovákov žijúcich v vedy a technologického rozvoja.

Hovorili aj o novej možnosti učenia slovenčiny na diaľku prostredníctvom komputerov v tých školách, kde nebude iná možnosť, čo sa ináč ponúka aj v Zákone o základnom vzdelávaní a výchove. V bode, v rámci ktorého sa rokovalo o projektoch, ktoré v mene VPV NRSNM zašlú do Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, okrem iných hovorili aj o podaní projektu na tieto účely. Na zasadnutí poskytli mienku na voľbu riaditeľa v ZŠ v Padine a Báčskom Petrovci, ako i na zmenu členov správnych rád a školských výborov v niektorých ZŠ a PU. Aj mienku na sieť PU v Obci Beočin a na listinu prijatých študentov do Študentského centra v Novom Sade, Zreňanine a Sombore.

NRSNM PODPORUJE 10 ŠTIPENDISTOV

Úspech sa oplatí Jasmina Pániková

Š

tudentom a ich rodičom je dobre známe, že aj vtedy, keď ich štúdium bude financované z rozpočtu, to neznamená, že nebudú mať žiadne trovy. Zápis, overenie semestra, prihlasovanie skúšok, knihy... Sú to iba niektoré z položiek. V tom prípade je každá finančná pomoc vítaná. Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny už roky udeľuje štipendiá študentom, ktorí študujú na našich vysokých školách. Prirodzene, štipendium nemôže dostať každý uchádzač. Okrem priemeru známok prihliadajú aj na odbory, ktoré považujú za deficitné. Tohtoroční štipendisti zmluvy podpísali v pondelok 21. novembra v miestnostiach NRSNM a nimi sú: Marta Bančovová z Padiny, študentka nemeckého jazyka, Branislav Agarský z Kysáča, študent dizajnu svetla, Michal Bartoš z Hložian, študent informatiky, Hana Kukučková z Hložian, študentka chémie, Lýdia Speváková z Báčskeho Petrovca, študentka teoretickej matematiky, Saňa Žiaková z • TÝŽDEŇ •

Štipendisti NRSNM s predsedníčkou NRSNM a koordinátorkou Výboru pre vzdelávanie Jánošíka, študentka chémie, Iveta Makanová zo Silbaša, študentka slovenského jazyka a literatúry, Michaela Tárnociová z Pivnice, študentka matematiky, Nina Chalupová z Kovačice, študentka slovenského jazyka a literatúry, a Lýdia Mučajiová z B. Petrovca, študentka práva. Ako aj počas minulých rokov študenti budú dostávať mesačne 5-tisíc dinárov počas celého akademického roku. Predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová počas podpi-

sovania zmlúv zdôraznila, že sa tohto roku o štipendium uchádzalo 26 študentov. „Komisia pre štipendiá Výboru pre vzdelávanie NRSNM analyzovala všetky prihlášky. Rozhodli sa práve pre týchto študentov, lebo mali na zreteli odbory, ktoré považujeme za deficitné,“ povedala Tomanová-Makanová. Pripomenula, že do roku 2008 NRSNM podporovala študentov takým spôsobom, že jednorázovo poskytovala prostriedky a od roku 2008 dodnes z rozpočtu NRSNM

vyčlenili zhruba 4 milióny dinárov. Vzhľadom na to, že podporujú aj stredoškolákov, predsedníčka túto podporu ocenila za slušnú. Študentom popriala úspech počas študovania, ale takisto vyjadrila aj želanie, aby po ukončení fakulty zostali v našej krajine a určitým spôsobom prispievali k rozvoju spoločnosti. Samozrejme, opýtali sme sa študentov, aký význam má pre nich štipendium. Hana Kukučková z Hložian je študentkou chémie štvrtého ročníka. Je štipendistkou NRSNM už po druhýkrát a ako nám povedala, štipendium ju motivuje, aby zostala tu a svoje vedomosti uplatnila v hložianskej základnej škole a v Novom Sade, kde študuje. O štipendiu sa pochvalne zmienila aj Jánošíčanka Saňa Žiaková: „Aj keď som na rozpočte, vždy sú nejaké výdavky a vzhľadom na to, že si musím platiť aj nájomné, toto štipendium určite prispeje do rodinného rozpočtu. Okrem toho bude ma motivovať, aby som úspešne skladala skúšky aj v tomto roku a o rok sa zase uchádzala o štipendium.“

48 /4727/ 26. 11. 2016

7


Slovensko „Poézia Dunaja“ v slovenčine NA BRATISLAVSKEJ BIBLIOTÉKE PREDSTAVILI ZBIERKU BÁSNÍ RADOMIRA ANDRIĆA AŽ NA JEDNU VEC

Rastislav Boldocký

úsmevnosť i záblesk citlivého humoru,“ om rád, že moja uviedol predseda poézia tečie aj Spolku slovenv slovenčine,“ zdôských spisovateľov raznil srbský básnik RadoMiroslav Bielik, ktomir Andrić (1944) v rámci rý srbského autora bratislavského knižného označil za „básnika veľtrhu Bibliotéka na krsDunaja“. Ako dodal, te slovenského prekladu Andrić „nasleduje v svojej zbierky básní Až na poetickom príbehu“ jednu vec. Zároveň ocenil Príjemná atmosféra: Miroslav Demák, Martin Prebudila, a „súzvučí“ s viaceslovensko-srbskú kultúr- Radomir Andrić a Miroslav Bielik na krste knihy Až na rými srbskými, ale aj nu spoluprácu a okrem jednu vec zahraničnými básiného zdôraznil veľký podiel dol- spisovateľov a petrovské Slovenské nikmi, ako sú napríklad Ferenc nozemských Slovákov na nej. Práve vydavateľské centrum. Juhász z Maďarska, či jeho rumun„Andrić je senzitívny autor, ktorý ský inšpirátor Nichita Stanescu. zbierka Až na jednu vec najlepšie potvrdzuje jeho slová. Knihu pred- reflektuje svet človeka priam seizNa prezentácii knihy odzneli sedu Združenia spisovateľov Srbska mograficky, ale pritom s vyhrane- verše v origináli aj v slovenskom preložili Miroslav Demák a Mar- ným i vycibreným štýlom elegické- preklade a mimoriadne príjemnú tin Prebudila a spoločne vydali ho básnika. V jeho veršoch napriek a uvoľnenú atmosféru nenarušila bratislavský Spolok slovenských vznešenosti však miestami nechýba ani hlučná gitarová hudba z ved-

„S

SLOVENSKO OPUSTILA ĎALŠIA HERECKÁ LEGENDA

ľajšej miestnosti. Martin Prebudila vyjadril presvedčenie, že slovenčina vyhovuje Andrićovým básňam, zatiaľ čo Miroslav Demák porozprával obecenstvu o nástrahách prekladu zo slovenčiny do srbčiny a naopak. „Slovenské zdrobneniny občas vyznievajú v srbčine smiešne, zatiaľ čo srbský slovosled v slovenčine často pôsobí nelogicky,“ uviedol aj príklady Demák. Obaja naši literáti pritom básne z knihy Až na jednu vec nielen prekladali, ale aj urobili ich výber. Radomir Andrić napísal štyri desiatky kníh básní, ktoré preložili do niekoľkých desiatok jazykov a za svoju tvorbu získal celý rad ocenení. V slovenčine mu až doteraz básne vyšli len v časopisoch. Kniha Až na jednu vec mala v Bratislave až troch krstných otcov. Srbský veľvyslanec na Slovensku Šani Dermaku spolu so spisovateľmi Ľubomírom Feldekom a Jaroslavom Rezníkom zbierku pokrstili – ako inak – vodou z Dunaja.

STROMČEK Z HORNÝCH OREŠIAN OZDOBÍ EURÓPSKU METROPOLU

Zomrel Ľubo Gregor Slovenská jedľa v Bruseli R. Boldocký

S

poluzakladateľ Divadla Astorka, herec, režisér, manažér. Toto všetko platí o výraznej postave slovenskej kultúry Ľubovi Gregorovi, ktorý umrel 16. novembra vo veku 73 rokov v Bratislave na zlyhanie srdca. „Je to smutná udalosť, celá táto výrazná herecká a umelecká generácia odchádza. S Ľubom sme síce veľa nehrávali v divadlách, ale mali sme spolu niekoľko spoločných projektov, napríklad film Rivers of Babylon,“ povedal Andy Hryc pre server aktuálne.sk. Ľubomír Gregor sa narodil 19. júla 1943. Po štúdiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave pôsobil v 60. rokoch na divadelných doskách v Žiline a Nitre. V rokoch 1968 až 1971 hral v bratislavskom divadle na Korze. Následne mal do

8

www.hl.rs

roku 1972 zákaz umeleckej činnosti. Od roku 1972 pôsobil 17 rokov na Poetickej scéne v Bratislave a od roku 1990 bol členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave. V tom istom roku založil spolu s kolegyňou Zitou Furkovou divadlo Korzo ‚90, ktoré je dnes známe ako Divadlo Astorka Korzo ‚90, a o päť rokov neskôr stál pri zrode televízie Markíza. Účinkoval v mnohých filmoch, seriáloch a  inscenáciách, ako napríklad Sebechlebskí hudci (1975), Cnostný Metod (1979), O sláve a tráve (1984), Lev Tolstoy (1984), Akcia Edelstein (1986), Šípová Ruženka (1990) či Rivers of Babylon (1998). Vlani ho diváci tiež mohli vidieť vo filme Eva Nová či v seriáli Kukučka. Bol držiteľom prvej ceny za dabing s názvom Zlatá slučka, ktorú získal v roku 1997 za snímku Dobrodružstvá rabína Jacoba (1973). Foto: Július Dubravay

Informačno-politický týždenník

R. Boldocký

U

ž 25. novembra sa na bruselskom námestí Grand Place rozsvieti takmer 22-metrový vianočný stromček. Čo je na tom výnimočné? Ide o jedľu obrovskú, ktorá pochádza z Horných Orešian. Má pripomínať slovenské predsedníctvo v Európskej únii. Jedľu pre Brusel darovala rodina Horváthovcov, strom totiž rástol

pri ich dome. Ako vysvetlil Marián Horváth pre slovenskú tlač, Jedľu obrovskú vysadil k bývalej materskej škole v miestnej časti Majdánske v roku 1980 miestny lesník. Z materskej školy je dnes rodinný dom, vysoký strom už znamenal hrozbu pre jeho obyvateľov. Tento druh jedle sa v Malých Karpatoch podľa Horvátha vyskytuje len veľmi zriedkavo, dorastá však až do výšky 40 – 50 metrov. Foto: TASR • SLOVENSKO •


Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Ďalej výborníci Zhromaždenia mesta Nový Sad schválili šesťmesačnú správu o investičných aktivitách ŠPS Vojvodina, zmeny v plánoch podnikania niekoľkých mestských podnikov a ustanovizní verejných podnikoch. To preto, že nachádza, a vybudovať na tom a zlaďovanie štatútov podnikov ako pracovníci nových mestských mieste viacposchodovú budovu. a ustanovizní, ktorých zakladateľom správ nemôžu súčasne byť aj výbor- Opoziční výborníci v tejto súvislosti je Mesto Nový Sad. Predtým než sa začalo rokovať níkmi. Hádka potom pokračovala poznamenali, že sa znovu vychádza podľa rokovacieho programu, okolo toho, kto koho a akým opoziční výborníci navrhli jeho spôsobom zamestnal počas rozšírenie o niekoľko bodov. trvania mandátu na vládnucej Medziiným navrhovali zmeniť pozícii. rozhodnutie o kominárskych Okrem hore uvedeného výslužbách a formovať pracovné borníci schválili správu o reaskupiny: pre zistenie zodpolizácii mestského rozpočtu od vednosti za rúcanie kultúrno1. januára do 30. septembra -historických pamiatok v Nobežného roku, tiež schválili vom Sade a pre prípravu plánu rozhodnutie, ktorým Pamätník reorganizácie a racionalizácie prírody Park Inštitútu v Sriemverejných komunálnych podniskej Kamenici jednohlasne kov. Odznel i návrh, aby mesto vyhlásili za chránené územie. platilo dodatočné poplatky za Pozornosť vyvolali aj plány detailnej regulácie bytovej zóny  Čardák v Chilandárskej ulici v Novom Sade používanie autostrády E-75 pre občanov Kovilja a Budiv Petrovaradíne, priestoru pre savy. Tieto návrhy neboli zaradené rodinné bývanie vo Veterniku a naj- v ústrety investorom na úkor ochramä blokov okolo Ulice Masarykovej ny historického dedičstva. Podľa do rokovacieho programu. Na zasadnutí sa inak po prvýkrát v Novom Sade. V Ulici chilandárskej slov výborníkov z vládnucej strany je totiž stanovené, že sa má zbú- tento „čardák“ nie je pod žiadnou rokovalo podľa nového rokovacieho poriadku. rať dom a „čardák“, ktorý sa tam ochranou.

Zanikli dva verejné podniky Elena Šranková

N

a zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad v piatok 18. novembra výborníci prerokovali 31 bodov rokovacieho programu. Najprv schválili zmeny rozhodnutia o mestských správach, ako i rozhodnutia o maximálnom počte zamestnaných v sústave Mesta Nový Sad. Schválili i likvidáciu verejných podnikov Ústav pre výstavbu mesta a Podnikateľský priestor. V súlade so zákonom tieto verejné podniky sa majú transformovať do dvoch mestských správ: pre stavebné pozemky a investície a pre majetok a majetkovoprávne práce. Najzaujímavejšia a najnepríjemnejšia časť rozpravy nasledovala po tvrdení výborníkov z radov DS, že výborníkov z radov SNS, ktorí pracovali v spomenutých likvidovaných mestských podnikoch, predtým zamestnali v iných

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKA PALANKA

Čo bude s nadbytočnými ľuďmi? Juraj Bartoš

Ô

smu schôdzu Zhromaždenia obce Báčska Palanka usporiadali v piatok 18. novembra podľa súrneho postupu. Väčšinou hlasov z 28 prítomných výborníkov (13 prítomní neboli; 7 sa za absenciu neospravedlnili) zhromaždenie schválilo rozhodnutie o maximálnom počte zamestnaných na neurčitú dobu v organizačných formách sústavy lokálnej samosprávy Obce Báčska Palanka za rok 2015. Na obecných jasliach bude 656 zamestnaných na neurčitú dobu: v obecnej správe 160, vo VKP Komunalprojekt 250, v Predškolskej ustanovizni Mladosť 120, v Ľudovej knižnici Veljka Petrovića 22... Výborníci jednohlasne prijali návrh, podľa ktorého sa názov Verejného podniku Správa pre výstavbu Obce Báčska Palanka mení a znie: Verejný podnik Standard Báčska Palanka. Práve v súvislosti s otázkou budúcnosti tohto podniku, ako i zamestnancov • ĽUDIA A UDALOSTI •

miestnych spoločenstiev sa debatný istý, že viete“. Podľa neho najhoršie mienky je isté, že budú nasledovať prach rozvíril najväčšmi. bude, keď niektorí z doterajších početné miliónové spory, „lebo V úvodnom výklade k prvému zamestnancov „v marci až máji tí ľudia nemôžu odísť iba tak na bodu rokovacieho programu ná- 2017 skončia v Národnej službe ulicu; v každom prípade musia čelník obecnej správy Nikola Stanić pre zamestnávanie“. dostať úhradu a ten, kto sa na tomto o. i. povedal, že 10 zamestnancov Vedúci výborníckej skupiny SPS podieľal, bude musieť kedy-tedy (z úhrnne 33) Správy pre výstavbu Bojan Radman vidí problém v tom, zodpovedať“. obce (tzv. direkcie – pozn. J. B.) že „register zamestnaných je faVýborník ZO a pokrajinský poprevzala obecná správa (na slanec Goran Latković sa základe interného súbehu), na predchodcov nadviazal Hanba že 23 zostanú v správe, ktorá spresnením, podľa ktorého Na kvalifikáciu výborníka SRS Darka Balino- „Štátna revízorská inštitú„bude pokračovať ako verejný podnik a ostatných na zákla- vića týkajúcu sa ministerky lokálnej samosprávy cia v správe za 2014 – 2015 de ich odborného vzdelania (ktorá, ako povedal, „nevedno, či je muž a či skonštatovala, že v miestnych a kvalifikácií zamestnáme v žena, ja sa v tom nevyznám“) nezareagoval spoločenstvách je viac než 80 organizačných jednotkách, v nikto z prítomných. zamestnaných“. S ohľadom ktorých spĺňajú podmienky“. na to, že na rozpočet obce Náčelník tiež poznamenal, že je lošný; neodzrkadľuje stav, ktorý bude napojených len 17 zamestvšetko v súlade so zákonom a že skonštatovala štátna revízia vo nancov MS, podčiarkol: „Realita je lokálna samospráva nebude trpieť svojej správe“. Poukázal na fakt, že taká, že väčšine tých ľudí hrozí, že na následky zmien. „v registri zamestnaných je zaevi- po 20 – 30 rokoch práce v systéme Vedúci výborníckej skupiny Srb- dovaných iba 17 ľudí z miestnych lokálnej samosprávy zostanú bez skej radikálnej strany (SRS) Dragan spoločenstiev, avšak do registra zamestnania.“ Jeho prianiu, aby Bozalo sa domnieva, že obecná sa museli dostať všetci“. Lebo, ako objasnil, ako bude fungovať nový správa iba uspokojuje formu „a ako podotkol neskoršie, aj miestne VP Standard, keďže v „materiábude v praxi vyzerať vzťah teraz spoločenstvá sú súčasťou systému li“ zdôvodnenie nebolo, náčelník nového VP Standard, nie som si lokálnej samosprávy. Podľa jeho obecnej správy nevyhovel. 48 /4727/ 26. 11. 2016

9


Ľudia a udalosti ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Komunalac z Maglića má nového riaditeľa Katarína Gažová

ho vedenia od jari nedostal žiadne hromaždenie obce na zasadnutí prostriedky. Drav stredu 16. novembra schválilo gica Pejovićová zánik mandátu výborníčky Anny odpovedala, že Boldockej-Ilićovej, ktorá nastúpila sa prostriedky mído funkcie úradujúcej riaditeľky ňajú na vyplácaDomu zdravia Báčsky Petrovec, čo nie nelegálneho je podľa zákona nezlučiteľné s funk- samozdanenia, ciou výborníčky. Novou výborníčkou a  tak to bude sa stala Andrea Mandáčová zo strany do konca kalenDr. Anna Boldocká-Ilićová. dárneho roka. Výborníci schválili začiatok po- Podľa jej tvrde- Na zasadnutí odzneli seriózne diskusie na stupu likvidácie Direkcie pre vý- nia vedenie obce pálčivé témy stavbu obce, pričom práce, ktoré míňa prostriedky vykonávala Direkcia, do budúcna racionálne. Predseda obce Srđan Dozorná rada tohto podniku napreberú obecná správa a Verejný Simić povedal, že aj napriek vraca- vrhla zhromaždeniu odvolať dotepodnik Progres. niu prostriedkov zo samozdanenia rajšieho riaditeľa Čedomira Rupara z V uznesení o maximálnom počte kanalizácia v Kulpíne a v Petrovci funkcie z toho dôvodu, že aktuálne zamestnaných na neurčitú dobu bude dokončená. Keď ide o predaj ceny komunálnych služieb tohto v organizačných formách v systéme nehnuteľností vo verejnom vlast- podniku neboli formované v súlade lokálnej samosprávy za rok 2015 sa níctve náčelníčka obecnej správy so Zákonom o komunálnych činuvádza, že ide o 151 zamestnancov. Milina Labáthová hovorila o predaji nostiach. Výborníci opozície mali V rozprave o druhej oprave roz- 13 bytov. Z toho počtu 4 byty sú námietky proti takému návrhu, počtu mienky si ostro vymieňali prázdne, v 7 sú nájomcovia a v 2 lebo si myslia, že doterajší riaditeľ výborníci opozície a vládnucej ko- bytoch sú nelegálne nasťahova- robil dobre a v súlade so zákonom. alície. Miroslav Čeman hovoril o  né osoby. Plánuje sa predaj bytov Spasoje Prodanov poznamenal, že prostriedkoch potrebných na pokra- postupom licitácie a cena sa určí o navrhnutom kandidátovi na riadičovanie výstavby kanalizácie v Kul- podľa trhovej ceny bytov, ktoré teľa výborníci nedostali životopisné údaje. Podotkol pritom, že do funkpíne. Pre tento projekt podľa jeho obec predala nedávno. slov vedenie obce nezabezpečilo Širšia diskusia sa viedla o zmene cie riaditeľa podniku Komunalac sa potrebných 35 miliónov dinárov. vo vedení VP Komunalac z Maglića. nemajú dosadiť ľudia iba na zákPripomenul tiež, že Kulpín od nové- V písanom materiáli sa uvádza, že lade politickej orientácie, ale aj na

Z

základe schopností. Predseda Simić oponoval, že rovnaké pripomienky mala opozícia aj v súvislosti s riaditeľom podniku Progres, a ukázalo sa, že nový riaditeľ za veľmi krátky čas obrátil podnik o 180 stupňov v pozitívnom zmysle. Podľa jeho mienky aj v Maglići sú žiaduce zmeny, lebo budova Komunalca je v zlom stave, ako aj stroje, ktoré používajú pri práci. Člen Obecnej rady Aleksandar Nakić pochválil Maglićanov, že držia spolu, čo vidieť aj z prosperity dediny, a ostatné prostredia by si z nich mali brať príklad. Výborníci hlasovaním schválili odvolanie doterajšieho riaditeľa a za úradujúceho riaditeľa na obdobie pol roka zvolili Duška Ilića z Maglića, výborníka SPS. Vymenovali tiež nových členov správnych a dozorných rád Knižnice Štefana Homolu, Slovenského vojvodinského divadla a PU Včielka. Na zasadnutí prerokovali aj informácie o problémoch v oblasti športu a telovýchovy, o dianiach v oblasti kultúrneho ochotníctva, o kultúrnych podujatiach a práci združení v oblasti kultúry v roku 2015. Výborníčka Anna Legíňová vyjadrila nespokojnosť s obsahom týchto informácií, lebo sa neuvádza počet detí a dospelých v jednotlivých kluboch a športoch. Jej vecná pripomienka smerovala k tomu, že aj kluby, ktoré vyberajú členské, dostávajú prostriedky z obecnej pokladnice, čo je v dnešnej ťažkej hospodárskej situácii neprípustné.

KOMUNÁLNE PRÁCE V KULPÍNE

Nové betónové chodníky K. Gažová

T

eplé novembrové počasie, ktoré skôr pripomína jar ako príchod zimy, prišlo vhod aj majstrom staviteľom z podniku Grading, ktorý ako vykonávateľ prác buduje nové chodníky v Kulpíne. Práce sa začali v polovici novembra a napredujú plánovaným tempom. Majstri najprv odstránili staré schátralé betónové chodníky na najkritickejších miestach v dedine, vyčistili terén, a potom na rovnakom mieste vystavali nové. Pracovalo sa v Ulici maršala Tita, pred dedinskou

10

www.hl.rs

ambulanciou, potom v uliciach Kanálskej, Masarykovej, Ledine a v ďalších. Súhrnne bude vystavaných 200 štvorcových metrov nových chodníkov. Práce neraz hatila nepozornosť a zlé úmysly niektorých občanov. Tak novovystavaný chodník pred ambulanciou v hlavnej ulici cez noc niekto pošliapal a potrhal ochrannú pásku upozorňujúcu na svieži betón. Majstri ráno mali čo vidieť a chodník museli vybetónovať. Práce na výstavbe chodníkov v Kulpíne sú v kompetencii obecnej Direkcie Stavba chodníkov v Ulici Ledine za pekného novembrového počasia pre výstavbu.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •


ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

Správy, plány a ďalšie kádrové zmeny Anička Chalupová

V

o štvrtok 17. novembra v zasadacej sieni obecnej správy sa uskutočnila v poradí 5. schôdza Zhromaždenia obce Kovačica, na ktorej výborníci prerokovali 22 bodov rokovacieho programu. Prevažnú časť zasadnutia venovali návrhu konsolidovanej správy o uskutočnení rozpočtu v období január – september 2016, ktorú zdôvodnila Alžbeta Marková, vedúca obecného Oddelenia pre financie. Do diskusie o tomto bode sa najčastejšie hlásil Miroslav Krišan, šéf výborníckej skupiny Demokratickej strany (DS), ktorý pripomienkoval niektoré položky v rozpočte, ako napr. úvery obce, suficit a pod. V nasledujúcich bodoch výborníci schválili rozhodnutie o zosúladení zakladateľského aktu VP Naš stan a VP Podnikateľsko-rekreačné stredisko Relax so Zákonom o verejných podnikoch, rozhodnutie o zmenách

a doplnkoch rozhodnutia o utvorení objektov na území obce, ktoré zdômiestnych spoločenstiev, ako aj zme- vodnila Virđinija Krivačiová, vedúca ny a doplnky rozhodnutia o obecnej Oddelenia pre urbanizmus, stavebprokuratúre. V súvislosti s návrhom rozhodnutia o voľbe strategického partnera na financovanie, projektovanie a vykonávanie prác na plynofikácii sídlisk na území Obce Kovačica, Milan Garašević, predseda obce, v diskusii medziiným podčiarkol, že napriek dvom zrušeným rozhodnutiam Hlasovania sa zúčastnili iba výborníci počas uplynulých 15 rokov vládnucej koalície sa plynofikácia v Kovačickej obci čoskoro stane skutočnosťou. no-komunálne činnosti, ochranu Zhromaždenie obce schválilo životného prostredia, dopravu rozhodnutie o právach a službách a  energetiku, majetkovoprávne v oblasti sociálnej ochrany na úze- a inšpekčné práce. mí obce, ku ktorému zdôvodnenie V ďalších bodoch výborníci väčšipodala Tanja Bubesková, vedúca nou hlasov vedúcej koalície schválili Oddelenia pre spoločenské činnosti, správu o práci a plán práce obecného ako aj rozhodnutie vzťahujúce sa Štábu pre mimoriadne situácie na na otváracie hodiny podnikateľských nasledujúci kalendárny rok, ako

Z ČINNOSTI RADY MS PIVNICA

Voľby budú 18. decembra Elena Šranková

P

ri nedávnej návšteve Pivnice sme sa v rozhovore s Vlastou Šusterovou-Červenou, tajomníčkou Miestneho spoločenstva, dozvedeli, že boli zrušené voľby na členov Rady Miestneho spoločenstva, ktoré sa mali uskutočniť 13. novembra. Ako tajomníčka hovorí, z Obce Báčska Palanka dostali záver Obecnej rady, ktorým im prikázali zladiť Štatút Miestneho spoločenstva s ustanoveniami rozhodnutia o miestnych spoločenstvách. Nasledoval rad aktivít a zasadnutí členov Rady MS, ako i Obecnej rady Obce Báčska Palanka, po ktorých predseda RMS vypísal nové voľby. Tie sa uskutočnia 18. decembra 2016. Prihlášky kandidátov treba doručiť volebnej komisii do 2. decembra v miestnostiach Miestneho spoločenstva. Tajomníčka Šusterová-Červená ešte povedala: – Všetkým, ktorí odovzdali kandidatúru v prvom kole, sme oznámili, že voľby boli zrušené a že môžu znovu kandidovať. Podpisy tridsiatich občanov si však • ĽUDIA A UDALOSTI •

musia znovu nazbierať a z potrebnej dokumentácie im platí potvrdenie o volebnom práve a bydlisku, ako i občianstvo.   Námestníka predsedu Obce Báčska Palanka povereného rozvojom miestnych spoločenstiev Viliama Slavku sme požiadali, aby pre našich čitateľov ujasnil, v čom spočívali zmeny Štatútu Miestneho spoločenstva Pivnica a prečo boli voľby zrušené? – Obecná rada Obce Báčska Palanka vyniesla záver, v ktorom sa navrhuje, aby RMS Pivnica zrušila voľby vypísané na 13. november a aby vypísala nové. Predtým bolo treba zosúladiť Štatút MS Pivnica so Štatútom Obce B. Palanka, ktorý bol zmenený roku 2013, ako aj s rozhodnutím o miestnych spoločenstvách z roku 2015. Jedným z dôvodov na zrušenie volieb bol aj ten, že financie, potrebné na tieto účely, budú plánované po schválení opravného rozpočtu na zasadnutí Zhromaždenia obce Báčska Palanka koncom novembra t. r. V závere sa tiež uvádza, že sa Rada MS má v štatúte vyjadriť o počte členov RMS, lebo predtým

zaslali rozhodnutie, v ktorom sa zmenil počet členov. Po konzultáciách s predsedom Zhromaždenia obce Báčska Palanka a tajomníkom Obecnej rady, Rada MS Pivnica schválila rozhodnutie o zmenách štatútu. Keď Obecná rada schválila zmeny, predseda RMS vypísal voľby na 18. december t. r. podľa nového štatútu, ktorý je legitímny. – Samotné zmeny v štatúte sa udiali v bodoch týkajúcich sa komunálnych činností, v súlade so Zákonom o komunálnych činnostiach. Aj v bodoch, ktoré sa týkajú počtu členov, s tým, že sa aj naďalej bude voliť 11 členov, ale už neexistuje bod, ktorý garantoval miesta pre troch kandidátov srbskej národnosti, bez ohľadu na počet získaných hlasov. Po týchto zmenách všetci kandidáti budú rovnakí a občania o nich povedia svoju mienku vo voľbách. Predsedu Obce Báčska Palanka Branislava Šušnicu sme sa opýtali, prečo prišlo k zrušeniu volieb a ktoré ustanovenia Štatútu MS Pivnica neboli zladené s ustanoveniami rozhodnutia o miestnych spoločenstvách?

i ročný plán práce PU Kolibrík. Za nového predsedu Dozornej rady Domu zdravia zvolili Armanda Bukura z Kovačice a  za členku Vesnu Garajovú z Kovačice. Zelenú dali aj novým členom Správnej a Dozornej rady DK v Debeljači, Idvore a Crepaji. Väčšina výborníkov zoskupená okolo Srbskej pokrokovej strany (SNS) podporila aj návrhy na nových členov školského výboru v Gymnáziu Mihajla Pupina, ktorými sa stali Stela Neda Bulik z Uzdinu a Vierka Tomášiková z Padiny. Schválili aj návrhy na nových členov školského výboru v základných školách v Idvore a Samoši. Novým členom Dozornej rady Obecnej knižnice v Kovačici sa stala Karolina Sekulićová z Uzdinu. Na záver zasadnutia úlohu novej členky Správnej rady Galérie insitného umenia v Kovačici výborníci kovačického parlamentu zverili Márii Vargovej, insitnej maliarke z Kovačice. – Rada Miestneho spoločenstva Pivnica svojím rozhodnutím o zmenách Štatútu MS Pivnica zo dňa 4. septembra 2015 vykonala zmeny ustanovení štatútu vzťahujúce sa na počet členov Rady MS. Zmeny sa mali uplatňovať od nasledujúcich volieb do Rady MS. K týmto zmenám Obecná rada Obce Báčska Palanka nedala súhlas, pretože neboli zosúladené všetky ustanovenia uvedeného rozhodnutia s ustanoveniami rozhodnutia o miestnych spoločenstvách (Úradný vestník Obce Báčska Palanka, čísla: 26/2008, 2/2010, 29/2011 a 6/2015) a nebolo doručené rozhodnutie RMS Pivnica o zrušení uvedeného rozhodnutia o zmenách Štatútu MS Pivnica. Preto bolo potrebné zrušiť rozhodnutie o vypísaní a uskutočnení volieb na členov RMS Pivnica, aby sa vytvorili podmienky na zabezpečenie súhlasu Obecnej rady k Štatútu Miestneho spoločenstva a aby sa voľby na členov RMS tohto Miestneho spoločenstva uskutočnili zákonným spôsobom. Dodatočným momentom je i zabezpečenie finančných prostriedkov na uskutočnenie volieb, čo znamená, že rozhodnutím o opravnom rozpočte Obce Báčska Palanka na rok 2016 sa vytvoria podmienky aj na financovanie volieb členov Rady MS.

48 /4727/ 26. 11. 2016

11


Ľudia a udalosti NA KUS REČI S EMILOM JONÁŠOM, RIADITEĽOM DIREKCIE PRE VÝSTAVBU OBCE KOVAČICA

Čoskoro nový výzor stredu mesta Anička Chalupová

K

ovačická obec v poslednom čase intenzívne a úspešne rozvíja svoj turistický potenciál. Z toho dôvodu sa lokálna samospráva spolu s Direkciou pre výstavbu Obce Kovačica v čele s riaditeľom Emilom Jonášom podujala upraviť stred mesta. V týchto dňoch sa intenzívne pracuje na dláždení pešej zóny v Ulici maršala Tita. − Kovačica dostane novú tvár, zvlášť sa to prejaví v centre osady, a tak sa už koncom decembra predstaví ako administratívne centrum obce v plnom zmysle slova. Cieľom je prezentovať estetickú stránku, vytvoriť ucelený obraz Kovačice ako kulturologickej a turistickej destinácie, a tým spôsobom vplývať na celkovú kvalitu života jej občanov, – avizuje Emil Jonáš, riaditeľ Direkcie pre výstavbu Obce Kovačica.

pozemkov vhodných na obsadenie, čím nie je ohrozená podnikateľská činnosť subjektov, ktorých pre práce treba presťahovať. Prednedávnom novú tvár dostala roky schátralá budova bývalého kovačického hotela? – To, že s neveľkým rozpočtom a neveľkou námahou možno vykonať užitočné a kvalitné veci, vidieť aj podľa toho, čo Direkcia pre výstavbu urobila na budove hotela Park v Kovačici. Po súhlase získanom od inštitúcií, ktoré budovu spravujú, panelmi OSB boli uzavreté okná, ktoré z estetického, hygienického, ale aj z hľadiska bezpečnosti ohrozovali občanov a návštevníkov. Zákrok na budove bol ukončený tým, že prikryté plochy boli ozdobené projekciami maliarov – zakladateľov Galérie insity v Kovačici, čím sa sanácii budovy hotela dal prízvuk estetiky a kultúry príznačnej pre Kovačicu.

Časť Ulice maršala Tita, kde sa nachádza budova ZO Kovačica, Galéria insitného umenia, Galéria Babka a iné inštitúcie čoskoro dostanú novú podobu

vodou vysokej kvality. Tým sa rieši dlhoročný problém pitnej vody a skončí sa investícia, na ktorú v minulých rokoch konštantne nebolo nadostač prostriedkov. V tom vidieť aj hlavný zámer plánovania a realizácie cieľov lokálnej samosprávy

Emil Jonáš

26. 11. – 2. 12. 2016

POČASIE

Koľko stojí táto investícia? – Na túto investíciu bolo vyhradených 30 miliónov dinárov, pričom sa podarilo naplánovať realizáciu potrebných prác v hodnote 29 miliónov, čím sa spĺňa zámer vykonať práce a ušetriť, koľko je len možné. V realizácii danej investície sa nezabudlo ani na majiteľov podnikateľských stánkov v centre Kovačice, ktorým lokálna samospráva vyšla v ústrety a ponúkla im nie jednu, ale dve adekvátne alternatívne lokality, ktoré spĺňajú podmienky verejných

12

Vonkajšie steny budovy hotela teraz reprodukciami obrazov insitných maliarov vábia pohľady okoloidúcich

Môže sa obec pochváliť ešte nejakými investíciami? – V druhej polovici aktuálneho roku obec investovala predovšetkým do realizácie druhej fázy výstavby zariadenia na zabezpečenie pitnej vody v hodnote 30 miliónov dinárov, vďaka čomu sa vytvoria podmienky na zásobovanie pitnou

dnes – zvýšiť kvalitu života občanov definovaním dôležitých priorít, ktoré boli v minulých rokoch zanedbané. V Padine sa už niekoľko rokov hovorí o rekonštrukcii budovy Domu kultúry, ale výsledky nevidieť. V týchto dňoch sa o tejto téme znovu začalo hovoriť, ale tentoraz hlasnejšie.

– Investíciou generálnej rekonštrukcie budovy Domu kultúry v Padine v hodnote 30 miliónov dinárov občania získajú reprezentatívnu budovu, akú si dedina, akou je Padina, jej ochotníci, návštevníci a všetci občania zaslúžia. Aká je situácia keď ide o investície v ostatných dedinách v Kovačickej obci? – V Idvore sa kladie dôraz na zabezpečenie čistej a kvalitnej vody, keďže v posledných desaťročiach boli informácie, že voda v Idvore patrí medzi najhoršie v regióne. Investíciou v hodnote 10 miliónov dinárov Direkcia pre výstavbu obce zabezpečí zariadenie na zabezpečenie kvalitnej pitnej vody aj v tejto dedine. Z plánovaných investícií treba spomenúť asfaltovanie ciest v Samoši v hodnote 10 miliónov dinárov, ako aj úpravu a renovovanie centra Uzdinu v hodnote 5 miliónov dinárov. Definovanie podrobných plánov na rok 2017 sa má vykonať v decembri, keď budeme mať príležitosť o tom podrobnejšie informovať. Iniciátorom všetkých investícií je lokálna samospráva Obce Kovačica v čele s predsedom obce Milanom Garaševićom a realizácia uvedených investícií patrí Direkcii pre výstavbu Obce Kovačica.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

6˚ | 11˚

7˚ | 12˚

4˚| 9˚

-2˚ | 4˚

-3˚ | 2˚

-4˚ | 3˚

-3˚ | 6˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •


VYKUROVACIA SEZÓNA V KOVAČICI

Ako sa zohriať tejto zimy? A. Chalupová

elektrický prúd, potrebujú až 125 iba uhlie. Samozrejme, taký spôsob je náročný a príliš drahý. Teraz mi 000 din. na jednu zimu. odľa údajov Agentúry pre enerV súčasných podmienkach ži- stačí iba pec, tzv. kamín na drevo. getiku aj tejto zimnej sezóny, vota v dobe ekonomickej krízy a Ešte na jar som kúpila 8 kubických podobne ako vlani, drevo je každodenného rastu cien všetkého, metrov dreva, trochu uhlia mi zonajvýhodnejším kurivrátane paliva každé- stalo z minulej sezóny, a to mi vom. Dá sa zadovážiť za ho druhu, nie je ľahko určite postačí, ale všetko závisí aj nižšie ceny (napr. 4 280 sa rozhodnúť za ten od toho, aká bude zima. din. za m3) a tí, čo majú najvhodnejší spôsob súčasnejšie pece, na vykurovania. Pre nízke Mária Tomanová: – Podobne kúpu kuriva potrebujú priemerné platy obyva- ako aj v uplynulom roku dom vy35-tisíc dinárov na jedtelia Kovačice v súvis- kurujeme uhlím. To je akože lacnejší nu vykurovaciu sezónu. losti so zadovažovaním variant, hoci tona tohto druhu uhlia Po viacrázovom znížení kuriva kalkulujú stojí napr. 10 cien, výhodné vykurorozdielne. Pokúsi000 dinárov. vanie je aj prírodným li sme sa zistiť, čo Máme obyčajplynom (41 000 din.), hovoria na tému nú pec, ktorá ktorý ponúka doda- Katarína Kucháriková vykurovania. však patrí točnú výhodu a kommedzi trochu fort. O niečo vyššie náklady sú, keď súčasnejšie, Katarína Kucháriková: – ide o uhlie (od 44- do 50-tisíc din.). Tejto zimy budem kúriť pretakže sa zimy Vyššie výdavky, okolo 57 000 din., važne drevom, len trošku nemusíme majú domácnosti, ktoré používajú uhlím. Bude to teda trochu báť. Na jednu kvalitnejšie ohrevné drevo, ktoré inak ako v uplynulých ro- Mária Tomanová vykurovaciu stojí 5 900 din. m3, ako i tí, ktorí koch, lebo som zostala sama. sezónu mivykurujú dom peletami, na kto- Skôr sme s manželom vykurovali niem zhruba 40 000 dinárov, za ré ročne treba okolo 60 000 din. celý dom pomocou ústredného ktoré kúpim 4 tony uhlia. To mi Domácnosti, ktoré sa rozhodli za kúrenia a na to sme potrebovali vydrží do konca zimy. Keď ide o

P

Ján Hriešik

cenu kuriva, nie som spokojná, lebo vzhľadom na to, akú mám penziu, je to mnoho peňazí, ktoré chtiac-nechtiac musím vyčleniť na kurivo. Ján Hriešik: – Miestnosti v dome vykurujeme pomocou pece, tzv. kamínu, do ktorej kúrime drevo, šúľky a trochu uhlia. Neviem, aká bude zima, ale o šúľky sa nemusíme starať, lebo máme zabezpečené tri vlečky z vlastných zdrojov, kúpili sme 5 kubíkov dreva a máme ešte dve tony uhlia z minulej sezóny. Myslím si, že nám to nebude stačiť a že do konca vykurovacej sezóny budeme potrebovať ešte dve tony uhlia. Nemenil by som spôsob vykurovania, lebo takto sme si už zvykli. Keby len cenu paliva nikdy nemenili…

HAJDUŠICA

Smutná vŕba zosmutnela Vladimír Hudec

V

hlavnej ulici v Hajdušici už viac ako 50 rokov rastie obrovská smutná vŕba úctyhodných rozmerov (objem kmeňa bezmála 3 metre, výška kmeňa vyše 4 metrov, objem koruny takmer 10 metrov). Koruna v lete vytvárala veľký chládok, v ktorom sa pred letnými páľavami neraz uchýlili až štyri autá, tak majiteľov, ako aj ich susedovcov. Keďže ide o skutočne vysoký vek, už niekoľko rokov dozadu strom začal ukazovať prvé znaky staroby. Jednotlivé konáre totiž vyschli a hrozili, že sa zlomia. Tie tenšie dokonca pri každom silnejšom vetre padali na zem, následkom čoho vŕba mohla ohroziť okoloidúcich chodcov alebo ohroziť dopravu. To prinútilo majiteľov, • ĽUDIA A UDALOSTI •

Obrovská vŕba dominovala pekne upravenému priedomiu

aby intervenovali. Nespílili však celý strom, iba korunu, a tak vlastne vŕbe predĺžili život. Už na jar z pňa vraj vyrastú nové výhonky a o rok – dva strom bude znovu mať peknú korunu. Spíliť celú korunu takého obrovského stromu nebola ani trochu

ľahká a jednoduchá práca. Mohol ju vykonať iba človek, ktorý je šikovný nielen v narábaní s motorovou pílou, ale sa dokáže šikovne šplhať po strome. Podľa toho je v dedine známy Pavel Varga, ktorý aj z tejto vŕby bezchybne spílil všetky haluze. Široký kmeň mu

Pavel Varga šikovne spílil haluze košatého stromu

v tom významne pomohol, lebo pod nohami mal stabilný široký priestor, po ktorom sa mohol voľne pohybovať. V konečnom dôsledku vŕba svojim majiteľom poskytla vyše troch kubických metrov dreva na vykurovanie.

48 /4727/ 26. 11. 2016

13


Ľudia a udalosti NEDEĽA V LUGU

Z hubárov a včelárov vyrástli poľovníci Juraj Bartoš

A

je adekvátny, zábery vyhovujú, ibaže fotky sú pomerne matné... Mladí lovci sa majú k činu. Ihneď telefonujú svojim kolegom, ktorí dnes na poľovačku neprišli alebo sú už „na loveckom dôchodku“. „No nič... Vyfotím si vás... a pušky ste zaniesli domov?“ „Tam sú, za dverami.“ „Moja je tá v strede.“ Zaznie zdravý smiech. Pohľadom zamierim k spomenutému miestu a zasmejem sa schuti tiež. Medzi dvoma puškami opretými o stenu stojí – metla. „Takže len vy piati ste dnes šliapali...?“

ni sa nenazdáme a sme v dedinke v údolí. Vozovka je mokrá; na hlavnej ulici sa sneh síce nebelie, keď ale poza kostol odbočíme doprava, po chvíli ho zočíme na strechách k sebe sa túliacich domcov a na tráve v Ulici Poľovníci PS Jednota pred letohrádkom fruškohorskej. Dedina je ani vyľudnená. Ľudia prekvapenie. Z neho vylezie muž, s ktorým sa sú zrejme buď v kostole, alebo sa „Začali sme ako žiaci chodiť zaraz zoznámim, Štefan Kukučka. majú doma okolo obedu a, prečo do lesa na huby. Keď som po- Naostrený ani nože pred zakáľačnie, okolo rúčich kuchárok. Všade vyrástol, začal som sa zaoberať kami. Vraví, že čoskoro prestane ticho, ani pes nezabreše. Veď ako včelárstvom. Úplne náhodou. aktívne loviť. Tvrdí, že už neexisby sa mu aj chcelo, keď ani nie také Otec dostal od strýka jednu vče- tuje ani zákaz lovu a dodá: „Kedysi silné ako ľadové vetrisko švihá liu rodinu a mňa to hneď nebolo počuť výstrel z pušky, keď hlava-nehlava; nie je síce zaujalo, zapáčilo sa mi,“ ho- sa sezóna lovu skončila, a teraz... piatok, ale je 13. novemvorí Stanislav Meleg. „Úle s Strieľa sa po celý rok.“ bra... Zašiel som do Lugu včelami máme neďaleko pri Vzniká nepríjemné napätie. na poľovačku na poľovnílese, takže sme v prírode Pokúsim sa relaxovať situáciu kov. Presnejšie, poľujem začali tráviť čoraz viac času, otázkou, kedy vlastne vznikol na informácie o tamojšom stále viac som si všímal aj tunajší poľovnícky spolok. Štefan Poľovníckom spolku Jeddivinu, a tak som sa dostal Kukučka hovorí: nota, nuž namiesto pušky „Poľovníkov v Lugu bolo háaj k poľovníctvu...“ mám inú zbraň: diktafón „Máme aj bažantnicu, ku- dam už vtedy, keď bola založená a fotoaparát. pujeme bažantie kuriatka a dedina. Ibaže pôsobili v rámci Lužskí lovci sú ranostaji. je i dostatok divých bažan- poľovníckeho spolku v Suseku, Predseda spolku Želko tov...“ „Máte, vravíte, ba- až do roku 1983, keď sme sa odKukučka mi predvčerom žantnicu?“ „Máme.“ „Starú, delili a založili Poľovnícky spolok povedal, že sa za dedinu novú...?“ „Zrenovovali sme Jednota. Podľa mňa by bolo treba vyberú už o siedmej. Včera Zlatko Meleg (sprava) a Denis Toman ju pred šiestimi – siedmimi prestať loviť takých desať rokov, mi brnkol a vraví, že sám pri bažantnici rokmi.“ „Je ďaleko?“ „Nie. aby sa obnovil fond diviny.“ pri nedeľnej poľovačke o O o nebude, teda bude, ale v neďa„Len. Traja odišli do Banošto- Hore, na kopci, hneď za dedinou. Chcete sa tam pozrieť?“ Nasadneme do auta, na konci lekom Banoštore. Na poľovníckej ru, podaktorí pracujú a tým Fruškohorskej odbočíme dovýmene. Poskytol mi číslo mobilu starším sa nechcelo do blaľava, kúsok sa vezieme hore tajomníka spolku Stanislava Me- ta.“ kopcom. Na konci Ulice Janka lega. Nepoznám ani jedného, Ani sa im nečudujem. Čmelíka vystúpime z auta, nuž uvidíme. Volám ho, ale nie je Dážď a sneh rozmočili zem, vietor – holič len tak sviští. signál. Po chvíli mi zazvoní mobil. blato sa vláči za čižmami, Zaraz sme na tvári miesta. Hovorí tajomník. Vraj sa vrátia o ostrý vietor švihá po tvári... Bažantnica je prázdna. Tohto takej jedenástej. Stretneme sa v „Na fotkách vidím, že sa roku lužskí poľovníci bažantí Dome kultúry. vám podarilo skoliť aj didorast nepestovali. Hneď poo O o viaka, aj šakala... Do čoho vedľa je neveľký letohrádok, Za predposlednými dverami na ste mierili dnes?“ presnejšie prístrešie na dreposchodí novej stavby DK vľavo „Poľovali sme na bažantov, vených stĺpoch. Postavili ho počuť hlasy. Zaklopem, vstúpim hlavne sme mierili vedľa... vraj pred dvoma rokmi. Pod a príjemne sa prekvapím. Zopár Zajacov máme málo a ja som Odstrelená líška strechou je stôl a dve lavičky. mladých ľudí veselo džavoce. dnes odstrelil prvú líšku,“ Pravdaže chcem. Vyjdeme von, Keď je pekné počasie, sem sa Zoznámime sa, stíšia rádio a ide- hovorí tajomník Meleg. me na to. Lovci sú naskutku mladí muži, práve zaznie poludňajší zvon. Na poľovníci prídu pobaviť, posedieť „Fotografie? Dáke staršie máme vravia, že majú 24 – 26 rokov. autobusovej zastávke sa prista- si, porozprávať sa, uvariť paprikáš, i tu, pozrite sa, tu je tablo...“ Pýtam sa, prečo ich zlákalo po- ví autobus a povedľa nás, pred vyfotiť sa. Dnes ich vyfotografuFotky sú však zalepené. Obsah ľovníctvo a tu ma zasiahne ďalšie kultúrnym domom zastaví auto. jem ja. Azda fotky neskrehnú...

14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •


KRST KNIHY O POĽOVNÍCTVE V PETROVCI

Keď puška vystrelí ceruzu... Jaroslav Čiep

K

eď puška vystrelí ceruzu, tak potom azda vznikne kniha. Jedna vzorová publikácia uzrela svetlo sveta v týchto dňoch. Jej krst sa udial v stredu 16. novembra 2016 v Poľovníckom spolku Lesík v Báčskom Petrovci. Ide o knihu prof. Dr. Jána Kišgeciho Lovstvo Bačkog Petrovca u tri veka – Poľovníctvo Báčskeho Petrovca v troch storočiach, ktorú mimo edícií vydala Matica slovenská v Srbsku v náklade 500 kusov. Ako redaktori knihy sa okrem autora uvádzajú Ján Triaška, Ján Varga, Radivoje Pašić a Stevan Petrović.

Dr. Ján Kišgeci

Vynovená sieň petrovského Lesíka, ktorá krášli areál pod správou petrovských poľovníkov, bola v stredu 16. novembra plná. Okrem domácich poľovníkov na prezentáciu novej knihy organizátori pozvali aj svojich kolegov z okolitých spolkov, hostí zo zahraničia a predstaviteľov politických a spoločenských štruktúr z domáceho prostredia, ako aj iných priateľov petrovského loveckého spolku. Prezentácia knihy sa začala sviatočnou ódou venovanou poľovníctvu, čiže zvukom trúbky, a večierok • ĽUDIA A UDALOSTI •

zaujímavým spôsobom moderovala Marica Vučićová-Kišgeciová. Aby prezentácia knihy bola čo obsiahlejšia, na začiatok sa prihovoril podpredseda a hospodár petrovského loveckého spolku Dr. Ján Varga. V mene vydavateľa slova sa ujala predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová. Recenzent knihy Z krstu publikácie o petrovskom poľovníctve prof. Dr. Zoran Ristić sa okrem iného zameral na ako kniha o  petrovských ozajstný skvost a skutočnosť poľovníkoch vznikala, sa týkajúcu sa tohto prostredia. zmienil sám autor. Zároveň Dvaja doktori vied a jeden inži- cestou projektoru názorne nier lesníctva majú totiž pôvod prezentoval najzaujímavejšie práve v Báčskom Petrovci. Sú to materiály a fotografie, ktoré Ján Brna (1929 – 2002), Samuel sú obsiahnuté v 234-stranoDanko (1925 – 2000) a Miroslav vej knihe. Dr. Kišgeci avizoval Majera (1931 – 1993). Všetci vydanie knihy o poľovníctve traja uderili výraznú pečať ju- v Petrovci aj v elektronickej hoslovanskému poľovníctvu podobe. Záverom sa o svojich poa zároveň títo traja Petrovčania boli i prvými doktormi vied znatkoch zistených v Archíve Vojvodiny z archívnych mav tejto oblasti. Autor publikácie Dr. Ján Kiš- teriálov týkajúcich sa petgeci (1941) je aj tohtoročným rovského prostredia zmienil jubilantom – v septembri 2016 Stevan Petrović. Na základe oslávil 75. narodeniny. O prí- výskumu sa prišlo k poznatpravách na písanie knihy, jej kom, že dejiny petrovského pätnástich kapitolách a o tom, poľovníctva siahajú až do Titulná strana knihy

druhej polovice 19. storočia, keď roku 1874 Obecné predstavenstvo Petrovca vypísalo súbeh na prenájom petrovského chotára na poľovanie, takže Petrovec bol medzi prvými obcami vo Vojvodine, ktoré mali právne regulované poľovníctvo. Predtým, ako sa začal podávať lovecký guláš z diviny, knihu, lovcov a pripravený pokrm požehnal biskup SEAVC Samuel Vrbovský. Kniha prof. Dr. Jána Kišgeciho Lovstvo Bačkog Lovecký dom v Lesíku vhodný na spolkové, zábavné a rekreačné účely Petrovca u tri veka je napípoľovníci začali stavať v 80. rokoch minulého storočia a dodnes ho modernizujú. Záber je zo zadnej strany, kde je kuchyňa a ubytovacia časť saná po srbsky s krátkym resumé po slovensky. budovy. 48 /4727/ 26. 11. 2016

15


Ľudia a udalosti EKUMENICKÁ HUMANITÁRNA ORGANIZÁCIA NEZABÚDA NA DETI

Ulica nie je dom Jasmina Pániková

S

vet si každoročne 20. novembra pripomína Svetový deň detí. Na internetovej stránke detského fondu UNICEF sa okrem iného uvádza, že by sme ten deň mali venovať aktivitám s deťmi, myslieť na ich dobro a životné podmienky. Nastoľuje sa otázka, v akej miere ako spoločnosť dbáme o deti, zvlášť tie, ktoré vyrastajú v podmienkach neprimeraných storočiu, v ktorom žijeme. Ako sa správame k deťom, ktoré pracujú na ulici? Tomuto problému sa venuje najnovšia kampaň Ekumenickej humanitárnej organizácie v Novom Sade. Tijana Vidovićová, koordinátorka projektu Ulica nie je a nesmie byť domov pre žiadne dieťa, prízvukuje, že dieťa je iba dieťa. Bez ohľadu na to, či ide o dieťa z rómskeho sídliska, alebo z centra mesta – ono je dieťa, ktoré má svoje práva. Ktoré sú ciele tejto kampane? − Touto kampaňou chceme predovšetkým pozdvihnúť povedomie lokálnej spoločnosti o existencii detí ulice, o ich životných podmienkach, ako aj o tom, že ak pracujú na ulici,

Koordinátorka projektu Tijana Vidovićová

neznamená, že ulica je ich domovom a že majú byť ponechané napospas osudu. Akým spôsobom bude prebiehať kampaň? − Kampaň bude prebiehať do konca novembra, a to tak, že naši spolupracovníci v teréne budú deliť letáky spoluobčanom a poúčať ich o právach všetkých detí. Máme aj priateľov kampane – kaviarne,

v blízkosti ktorých sa deti často zhromažďujú, ktoré budú svojim zákazníkom deliť naše letáky a kalendáre. Samozrejme, je tu aj digitálna kampaň na facebooku. Na ktorých miestach sa deti, ktoré pracujú na novosadských uliciach, najčastejšie zhromažďujú? − Tieto deti sú veľmi mobilné. Jednu časť dňa trávia zbierajúc druhotné suroviny v jednej časti mesta, zvyšok dňa žobrú alebo ukazujú vodičom voľné parkovacie miesta v inej časti. Najčastejšie ich možno vidieť na križovatke pri Futockom trhu, pri Srbskom národnom divadle, pri nemocnici, v uliciach v užšom centre mesta alebo na Najlon trhu. Naši terénni spolupracovníci každú nedeľu chodia práve na Najlon trh, kde deti zásobujú potravinami, sladkosťami, školskými pomôckami, odevom a pod. Nepodporujeme ich prácu na ulici, ale keď ju už vykonávajú, tak im chceme poskytnúť aspoň čiastku toho, čo majú ich rovesníci. Občania sú často v pomykove, či žobrajúcim deťom dať peniaze, alebo nie...

− Naším cieľom je motivovať občanov, aby im nedávali peniaze, ale aby ich oboznámili s detským útulkom, kde majú zabezpečenú stravu, čistý odev a obuv, kde majú k dispozícii kúpeľne a kde sa im venujú odborníci. Odborníci sa pravdepodobne venujú aj rodičom... − Áno, aj s rodičmi stále pracujeme. Snažíme sa ich upovedomiť, že je vzdelávanie pre ich deti veľmi dôležité. Takisto im pomáhame pri vybavovaní osobných dokladov, keďže väčšina z nich nemá ani osobný preukaz, s ich súhlasom chodíme s deťmi k lekárom, maloletým matkám takisto poskytujeme pomoc, organizujeme dodatkové hodiny pre školopovinné deti... Jednoducho sme sponou medzi ľuďmi z neformálnych a nehygienických sídlisk a inštitúciami. Na základe prieskumu EHO zisťujeme, že v Novom Sade a Belehrade z 1 744 detí z neformálnych sídlisk až 629 trávia čas alebo pracujú na ulici. Ide o maloleté deti, ktoré nesmú zostať neviditeľné pre spoločnosť. Pousilujme sa mať to na vedomí.

PIVNICA

Starnúť zakázané! Anna Čásarová

V

o štvrtok 10. novembra v Pivnici začal pôsobiť Klub pre invalidov a penzistov. V klube sme stretli Zlatka Valihoru, ktorý prenajíma priestor pre spomenutý klub a zároveň tu pracuje ako dobrovoľník. Ako povedal, do zariadenia miestností investovala Báčskopalanská obec, s cieľom zabezpečiť občanom príjemné miesto, kde môžu tráviť svoj voľný čas. Cieľovou skupinou sú invalidi a starší ľudia, no zároveň sú tu vítaní i všetci ostatní. V klube sa ľudia môžu kamarátiť, krátiť si čas, ak sa cítia osamotení. Môžu sa venovať i rôznym aktivitám, hrať šachy a dominy. V budúcnosti plánujú organizovať

16

www.hl.rs

Optimistický nápis vymámi úsmev na každej tvári

Zlatko Valihora v klube

Informačno-politický týždenník

i šachové súťaže. Okrem toho si tu môžu na pokoji prečítať rôzne noviny a časopisy. Ak si chcú niečo vypiť, ceny nápojov sú prispôsobené danej cieľovej skupine. Miestnosti klubu upravil Zlatko Valihora so svojou matkou Zuzanou. Spoločne sa pousilovali a zaujímavými starodávnymi fotkami a pestrými taniermi ozdobili steny. Aj vďaka tomu vládne tu príjemná atmosféra. V klube podávajú rôzne druhy

nápojov, ale plánujú občas aj variť jedlá typu fazule a guláša. Pri varení sa iste pekne zabavia, porozprávajú o aktuálnych témach a predovšetkým si vyplnia čas kamarátením. Keďže nastúpili chladnejšie dni, návštevníci klubu sa ohrievajú vnútri pri peci. No v lete by chceli zariadiť i vonkajší priestor klubu, kde by ich ohrievalo slnko. A k výzdobe klubu chcú pridať obrazy maľované na plátne. • ĽUDIA A UDALOSTI •


S VČELÁRMI VERICOU A OGNJENOM DELIĆOVCAMI Z ERDEVÍKA

Med nie je jediný včelí produkt Danuška Berediová

V

používať práve materskú kašičku zbieranú z úľov a nie tú, ktorá sa dá kúpiť v lekárni, liofilizovanú. Mohli by ste nám bližšie vysvetliť, čo je to vlastne včelí jed? Ognjen: – Tento včelí produkt je ľudstvu veľmi dávno známy. V poslednom čase sa v kozmetickom priemysle výrazne zväčšil dopyt po ňom hlavne z toho dôvodu, že po sobáši Kate Middleton a princa Williama sa okrem iných článkov

edci predpokladajú, že včely na Zemi existovali pred viac ako 80 miliónmi rokov. Liečebné účinky medu boli známe a využívali sa už pred 9- tisíc rokmi. Med však nie je jediný produkt včiel. Včely okrem medu produkujú peľ, propolis, materskú kašičku, včelí jed a vosk. Ognjen (51) a Verica (50) Delićovci sa včelárstvom zaoberajú už dlhý rad rokov. A potrebovali roky skúsenosti a vedomostí, aby sa pustili do zberu aj iných včelích produktov. Ako ste sa začali zaoberať včelárstvom a ktoré včelie produkty ponúkate? Ognjen: – Začal som ako asistent, pomáhal som otcovi, a potom aj svokrovi Ondrejovi. Teraz sa sám starám o včelín a mám okolo 100 úľov. Okrem medu zbierame aj ďalšie včelie produkty, a to propolis, materskú kašičku a včelí jed (apitoxín). Vierka: – Propolis je prírodné Verica a Ognjen Delićovci antibiotikum. V širšom okolí sme jediní včelári, ktorí zbierajú v tlači objavil aj krátky text o tom, materskú kašičku. Tá sa zbiera počas že Kate pred svadbou používala pastvy včiel. Každoročne nazbiera- pleťové krémy, ktorých základom me okolo 3 kg. Dopyt po materskej bol práve včelí jed pochádzajúkašičke je taký veľký, že by sme ci z Nového Zélandu. My máme predali aj dvakrát toľko. V posled- špeciálne prístroje zo skla na zber nom čase lekári radia pacientom jedu, ktoré sa pripevnia na úľ. Vďa-

ka drôtom umiestneným na skle malý elektrický impulz vyprovokuje včelu, aby bodla a vypustila jed, ktorý zostane na skle a po vyparení tekutiny ho zostrúhame zo skla v podobe krištáľu. Na jeden gram jedu treba 90-tisíc včelích bodnutí. Predávame ho jednej lekárničke, ktorá sa ináč zaoberá výrobou kozmetiky a používa ho na výborný pleMed priamo z úľa – pekné darčekové ťový krém proti vráskam. balenie Medzi moje ďalšie kroky patrí plán vyčistiť jed na koncen- druhy lipového medu v Európe. tráciu 99 %, lebo sa taký môže Okrem nášho združenia včelárov používať na liečenie rôznych tento status autorizovaného oznaochorení a môže sa dávkovať čenia zemepisného pôvodu vo Vojvodine má ešte združenie Futocká injekciou. Vďaka Fruškej hore váš med kapusta z Futogu. Vy ste navrhli aj zaujímavé je naozaj zvláštny? Ognjen: – Sme členmi združe- balenie pre váš med? Vierka: – Chceli sme mať darčenia včelárov Jovana Živanovića a zúčastnili sme sa v projekte kové balenie, lebo med predstavuje Lipový med na udržateľný rozvoj veľmi pekný darček pre každého. dunajského mikroregiónu. Po Idea bola navrhnúť balenie, do ukončení všetkých analýz sa ktorého by sa vmestila jedna fľaška ukázalo, že náš med obsahuje medu. Na internete som objavila až 86 % lipového peľu a získali spôsob pletenia z papiera. Najprv sme certifikát o kvalite výrobku, som začala vyrábať košíčky, a potom takže teraz náš med má chráne- mi napadlo, že by to mohli byť malé né zemepisné označenie pôvodu úle. A nakoniec vznikli úle ,pletare’, s názvom Fruškohorský lipový med. ktoré sa ukázali ako najlepšie a najVďaka Fruškej hore lipový med čo krajšie. Ide o starší druh úľa, ktorý sa do množstva peľových zrniek lipy pletie z prútia, najčastejšie v tvare v nektári ďaleko presahuje všetky zvona.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

A

príl je, vážení, príliš ďaleko. Ako ten za nami, tak i onen pred nami. Pred nami a kolo nás sú ľudia ochotní zdarma, prípadne o „našej trove“ usmerňovať naše malé milé či mizerné životy. A zbaviť nás najprv úsmevu. Tak sa teda smejme čím menej. Keď aj, tak iba tak ako oni: nasilu, nevoľky, kyslo... Zdravšie je, hádam, však aj sami vidíte, čo sa deje v Národnom zhromaždení Srbska a v (iných) tévérialityprogramoch, hádať sa, nadávať, vyhrážať sa, správať sa násilne. Jeden z nových domácich TV-seriálov má názov Nemoj da zvocaš. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Hoci som osobne nebol pri vzniku seriálu, ba ani pri tvorbe jeho názvu, dovolím si povedať, že v slovenčine by jeho znenie mohlo znieť: Netrkoc. V tomto Netrkoc(e) vystupuje aj herečka Hristina Popović(ová). Vraj, verte mi na slovo, nebol som prítomný, takže sa ospravedlňujem prílohe Blesku (Blic TV magazin), čitateľom a nečitateľom Hlasu ľudu, ako aj H. P-ej, ktorá o. i. povedala a tam to vysunuli aj do titulku: Som lepší človek, keď nahrávam. Na rozdiel od mnohých poslancov, výborníkov, účastníkov (ďalších) tévériality a im podobných typov.

Dovolím si poznamenať, trebárs podaktorých aj poznám, že niektorí z nich sú lepší, keď si – ako sa u nás vraví – nahrajú. Mimochodom: v tej istej prílohe Blesku redaktor vysielania Galileo (na B92) tvrdí: Na všetky experimenty berieme profesionálov. Hm, nemalo by túto zásadu uplatňovať aj NZS? V Kraljeve z Námestia svätého Savu odstránili tank, ktorý tam stál po celé desaťročia „ako symbol prvého partizánskeho použitia tankov počas útoku na Kraljevo 1941“. Tak napísali v Blesku. No veru, dovolím si okomentovať udalosť, trebárs som v

Kraljeve tuším nikdy nebol, môže to byť dobré znamenie. Najmä ak bude nasledovať aj odstránenie poslancov z Národného zhromaždenia, aspoň tých, ktorí nastupujú ako tanky. Aj na záver informácia z druhej ruky alias citát z Blesku: „Národ vie, že mu chýba spravodlivosť, ale z nej sa nežije, hovoria títo, čo sa zaoberajú politikou.“ Odmeňovacia otázka znie: kto (ne)súhlasí so slovami režiséra Emira Kusturicu (svetového – a nášho) vyrieknutými v Srbskej akadémii vied a umení: národ alebo títo, ktorí sa zaoberajú politikou?

48 /4727/ 26. 11. 2016

17


Ľudia a udalosti SPOLOK ŽIEN SLOVENKA V HLOŽANOCH

Chystajú adventné venčeky Juraj Bartoš

V

hložianskej kaviarni Pod lipami v pondelok večer zase býva rušno. Stretáva sa tu 20 – 30 členiek Spolku žien Slovenka. Televízor v prednej sále je vypojený. Veď od neho práveže zutekali. Nechodia sem, aby sedeli iba tak, nečinne. Tak ako už dobrých zopár rokov, aj teraz sa v druhej polovici

novembra venujú výrobe adventných venčekov. Čo budú s nimi robiť, spýtali sme sa predsedníčky SŽS Viery Miškovicovej. „Časť výrobkov budeme predávať v našom stánku na trhovisku v trhový deň, teda každý pondelok predpoludním. Jednu časť si ženy nechajú pre seba a svojich najbližších a začiatkom

decembra usporiadame aj predajnú výstavu, na prízemí Domu kultúry. Okrem vianočných aranžmánov predávať budeme aj rôzne ozdoby patriace k Vianociam, ktoré háčkujeme, vyšívame, tkáme, pripravujeme technikou dekupáže a inými spôsobmi a, pravdaže, aj koláče.“ Aj uplynulý pondelok dielňu Viera Miškovicová a Daniela absolvovali v spoločnosti dám Krajčíková z kvetinárstva Flória z Báčskeho Petrovca Zuzany Ožvátovej a „Pri každom stretnutí im ukáDaniely Krajčíkovej. Hložianky žeme niečo iné, nové, a ony si si spoluprácu s nimi pochvaľu- to celkom ľahko osvoja, takže v jú, lebo ich, ako hovoria, vždy ich práci cítiť veľký pokrok. Nieusmernia, oboznámia s novými ktoré ženy majú vlastné nápady, trendmi, technikami, materiálmi ako niečo urobiť inak, sú dosť a spôsobmi ich využitia. Miško- kreatívne, najmä s príchodom vicová konštatuje, že niektoré adventu a Vianoc.“ ženy už robia venčeky podľa Na ilustráciu výsledkov tvorivlastného vkusu a Ožvátová našu vej dielne SŽS (v pondelok 21. poznámku, že je zjavný pokrok novembra) prikladáme zopár hložianskych spolkárok, oko- fotografií adventných venčekov mentuje krátko a jasne: na dvere.

ZAUJÍMAVÁ DIELŇA V MÚZEU V KULPÍNE

Bábiky zo šúpolia – návrat do minulosti Katarína Gažová

V

Muzeálnom komplexe v Kulpíne počas novembra a decembra usporiadajú rad dielní. Medzi ne patrí i dielňa

výroby bábik zo šúpolia, do ktorej boli zapojení žiaci tretieho ročníka ZŠ Jána Amosa Komenského. Predtým než začali vyrábať bábiky, pedagogická služba múzea im podrobnejšie predstavila výstavu

Po skončení vydarenej dielne sa účastníci odfotili na pamiatku

V muzeálnej dielni tretiaci s vedúcou pedagogickej služby Draganou Vujaklijovou (sprava) a učiteľkami Danušou Galádikovou a Milinou Grňovou vyrábali bábiky zo šúpolia

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Dejiny pestovania kukurice, inštalovanú v Muzeálnom komplexe, kde deti mali možnosť vidieť predmety vyrobené z kukurice. Podnietení touto výstavou vrátili sa do minulosti, do obdobia, keď sa hračky pre deti robili hlavne z prírodných materiálov. Jesenné farby na našich poliach vplývali na žiakov základnej školy, ktorí

spolu s učiteľmi a pedagógmi z múzea žlté zlato z polí a vôňu jesene preniesli do dielne. Na stoloch ich čakalo vlhké šúpolie z kukurice, z ktorého šikovné detské pršteky tvarovali rôzne bábiky, podobné tým, s ktorými sa hrávali naše babky a prababky. Foto: z archívu múzea • ĽUDIA A UDALOSTI •


Z OSLAVY 95. VÝROČIA SPOLKU PAZOVSKÝCH ŽIEN

sa o prednes krásneho slova postarala Jelena Ardalová, žiačka pazovskej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. K 95. výročiu založenia spolku terajším členkám zagratulovala Libuška Lakatošová, predsedníčka SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Povedala o. i., že toho dávneho nojkovićová, riaditeľka Turistickej roku 1921 Ľudmila Hurbanová organizácie Obce Stará Pazova, založila spolok žien, ktorý mal za úlohu pomáhať Milivoj Kovačević, slovenskému ľudu, známy milovník pestovať kultúru starožitností, ako aj a tradíciu, povzbupredstaviteľky spoldzovať národné pokov žien z Kovačice, vedomie a stretávať Vojlovice, Pivnice, sa“. K blahoželaniam Hložian a  Báčskej sa pripojil aj velebný Palanky, s ktorými pán Mgr. Igor Feldy, združenie pazovfarár staropazovský, ských žien rozvíja so slovami, že ženy sú peknú spoluprácu. tie, ktoré najviac nesú V poeticko-hudobbremeno zachovávanom programe pania a zveľaďovania zovské ženy z prílenášho kultúrneho žitosti úctyhodného a  národného dejubilea ukázali, že dičstva. Uviedol, že vedia nielen pekne Viera Šipická, čestná dnešné členky zdruspievať (vystúpila členka združenia ženia sú svedectvom spevácka skupina združenia), recitovať (Anna Sla- toho, že námaha Ľ. Hurbanomajová), písať (Mária Záborská) vej pri zakladaní spolku nebola a maľovať (Anna Očovajová na márna. V príhovore prízvukoval,

Námaha Ľudmily Hurbanovej nebola márna Anna Lešťanová

V

miestnostiach Slovenského národného domu v Starej Pazove bolo v nedeľu 20. novembra rušno. Členky Združenia pazovských žien, progra-

spolku žien, ktorý v roku 1921 založila Ľudmila Hurbanová, hovorili Viera Šipická, čestná členka Združenia pazovských žien, Anna Horvátová, predsedníčka združenia, a Anna Balážová, tajomníčka združenia. V. Šipická

Spevácka skupina Združenia pazovských žien

movej formy pôsobiacej pri tamojšom SKUS hrdinu Janka Čmelíka, si slávnostným programom pripomenuli 95. výročie pôsobenia. Neúnavné členky

uviedla, že „prvou predsedníčkou spolku žien v Starej Pazova bola Ľ. Hurbanová. Bola veľmi schopná a vzdelaná žena, ktorá sa vo všetkom vyznala“. Text z pera Ľudmily Podjavorinskej z roku 1909 o živote a diele  Ľ. Hurbanovej prečítala A. Balážová. V pokračovaní príhovoru podotkla, že „za uplynulých 95 rokov doba nanucovala aj prerušenia činnosti spolku. Aj zmenu názvu, ale náplň organizácie sa dodnes nezmenila. Cieľom bolo a zostalo zaoberať sa etnografiou a kultúrou staropazovských SloBoris Babík a Vladislav Forgáč vystúpili v hudobnej časti programu vákov“. Predsedníčka združenia Anna Horvázdruženia svojou čulou aktivitou tová sa zmienila o početných akaj v súčasnosti úspešne zacho- tivitách, ktoré sústavne realizujú. vávajú túto dlhú tradíciu. Na nedeľňajšej slávnosti sa zúO samých začiatkoch činnosti častnili aj Dragana Zorićová-Sta• ĽUDIA A UDALOSTI •

Hostky z iných spolkov v pazovskom klube VHV

pamiatku združeniu venovala svoj obraz), ale i zachovávať tradíciu. V aule SND bola inštalovaná minivýstava starodávneho ženského ľudového odevu. Na potešenie prítomných v Klube VHV slovenské ľudové piesne zaspieval operný spevák Boris Babík za sprievodu harmonikára Vladislava Forgáča, kým

že i keď sa nevydávala a nezaložila si vlastnú rodinu, predsa jej rodinou boli všetci Slováci, nielen tu v Starej Pazove, ale aj širšie. Spolu so svojím bratom sa naplno venovala zachovávaniu a zveľaďovaniu nášho slovenského dedičstva či už ako matrikárka na farskom úrade, alebo ako organizátorka kultúrneho života.

48 /4727/ 26. 11. 2016

19


Ľudia a udalosti V ZDRUŽENÍ PETROVILLAGE USPORIADALI DIELŇU

Je zložité vyrobiť mydlo? Jaroslav Čiep

s polotovarom – mydlovou hmotou, ktorá môže byť priehľadná k viete, ako na to, k tomu alebo biela a môže obsahovať máte vhodné suroviny a po- rôzne prísady, ako je olivový olej, môcky,  je kozie mlieko a to zábava  na pod. Mydlovú pár desiatok hmotu stačí minút. Potvrdili roztopiť, pridať nám to viaceré farbu, vôňu, príPetrovčanky, padne aj bylinktoré si to vyky a vliať ju do skúšali. Jedna formy. Z  tejto z  nich, Mária hmoty možno Katonová, bližzískať najrozličšie ozrejmila, že nejšie tvary. Nie v súčasnosti sú je pri dotyku neznáme dva typy bezpečná a má výroby mydla: optimálne pH, studený proces obsahuje glya horúci proces. cerín, preto je V studenom mäkšia a mydlo procese výroby sa môže hneď mydla sa poupoužívať. žíva hydroxid Mária Katonová svoju záľubu Mária Katosodný (kaustic- našla v prírodných mydlách nová (rod. Krká sóda alebo náčová,1955) z u nás mastná sóda), ktorý je veľmi Petrovca svoj pracovný vek, 35 rosilnou zásadou (leptá pokožku) kov, odpracovala v Novom Sade,

A

S Jarmilou Jovankovičovou na stánku Petrovillage na Vianočných trhoch

a treba dbať, aby neprišlo k závažným poraneniam dýchacích ciest, pokožky či očí. K tomu treba pár týždňov počkať, až hodnota pH klesne, aby sa mydlo dalo používať. Pri horúcom procese sa pracuje

20

www.hl.rs

v podniku NIS ako tajomníčka. Po odchode do dôchodku sa začala venovať svojim záľubám. V rámci projektu Formovanie centra pre zveľadenie vedomostí vo vidieckej turistike a cezhraničnej spolupráce Chorvátska a Srbska

Informačno-politický týždenník

vo Vukováre absolvovala viaceré dielne tradičných remesiel. Najväčšmi sa jej zapáčila výroba mydla a iné ručné práce. Už niekoľko rokov Máriu Katonovú ako predstaviteľku združenia Mária učí aj iných, ako vyrobiť mydlo Petrovillage svojimi vedomosťami a zručnosmožno stretnúť na rôznych jarťami nesebecky rozdelí aj s inými mokoch s  bohatou ponukou záujemkyňami. Tak to bolo aj rôznych druhov mydiel. 18. novembra, keď usporiadala V združení Petrovillage sa so dielňu výroby mydla a aj prakticky ukázala, ako sa mydlo dá v podstate ľahko vyrobiť, keď má človek nadostač poznatkov a vie, kde si zadovážiť základné ingrediencie. Potom už stačí štipka fantázie a tvorivosti. Po ukážkoTeplá vymiešaná zmes sa vylieva do foriem vej výrobe Mária pomohla aj iným zhotoviť svoje prvé mydlá. K tomu vysvetlila, kde číhajú nástrahy, čomu sa vyhýbať, ako postupovať a poskytla aj recepty na výrobu. – Pri výrobe mydla som sa orientovala na výrobu z olejov: kokosového, palmového a olivového. Keď pripravíme dobre vymiešanú zmes, pridáme do nej vône (silice, vonné oleje), suché bylinky a farby. Potom zmes vylejeme do foriem, silikónových alebo drevených, a počkáme, aby sa tie vyliate tvary upevnili a kaustická sóda odparila, a len potom je mydlo použiteľné. Po vyliatí do foriem masu prekryjeme celofánom Mydlá prichystané chladným a prikryjeme teplou prikrývkou. spôsobom sa prikryjú Po úplnom vychladnutí kúsky celofánom, zateplia, nechajú mydla vyklopíme z foriem, vysuodstáť 24 hodín, a potom majú šíme a balíme, – ozrejmila Mária 5 – 6 hodín zrieť, predtým než sa Katonová postup výroby mydla. môžu používať  • ĽUDIA A UDALOSTI •


VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (41)

O vojne a mieri – v balkánskej kaviarni Ján Cicka Pred polnocou prišiel prúd. Nechce sa mi spať, vstal som. Pozriem sa, či je dačo v TV. Je tichá noc. V diaľke počuť slabučké kŕkanie žiab. Vládne až neskutočné ticho. Vo mne ešte stále nie je ticho, ani pokoj. Naučil som sa, zvykol som si byť v strehu a okamžite reagovať na každú nástrahu. Hádam ma obranný reflex nesklame. Števo Cicka mi dnes spomenul, že v pondelok pochovali strýka Janka Hrnčiara. Býval tu na Rumenačkej, na začiatku vojny sa bol strihať s Rasťom Zorňanom. Dva-tri razy som sa s ním a Martinom Klátikom pekne pobavil v Šafáriku. Števo mi spomenul, že každú stredu o 16.00 hodine bývajú v slovenskom ev. a. v. kostole modlitby za mier. Potom prítomní prejdú do Šafárika a tam sa bavia. Na TV žiadny program. Čakám polnočné správy v rádiu. Zišli mi na um Obzory. Ak sa o pár dní skončí vojnový stav, budú vychádzať ďalej? Nebude táto vojna ich zánikom? Možno HĽ bude potom vychádzať na zníženom počte strán bez príloh...? Možno, ale o tom potom. SOBOTA 5. júna Minula sa druhá pokojná noc. Vstal som o siedmej, pri svetle som sa oholil, umyl, obliekol a odišiel po Blic. Trvalo mi to všetko vyše pol druha hodiny. Medzičasom som si vypil kávu a uvaril čaj. Keď som prišiel pred stánok, zahučala siréna – poplach. Autobus ide o deviatej; teda je ešte vojna, ešte sa môže pritrafiť všeličo, ak si nedáš pozor. Vonku je slnečno, ale pofukuje vetrík. Pofukuj, povievaj, vetríček voňavý, len neprivej bombu tu blízko do trávy... Siréna dlho hučí. Odišiel som do mesta pešo po starého obuvníka na križovatke päťky, trojky, sedmičky. Pri butiku sviec je nápis: Nema • ĽUDIA A UDALOSTI •

cigareta. Vrátil som sa sedmičkou; v stánku pri trati som kúpil dva balíčky Boss. Na vchode stoja veľká Milena a stará Majoroška. Milena vraví, že v noci boli ešte dva poplachy: okolo jednej a okolo druhej. Nepočul som. Predavačka s úsmevom mi nechala čierny chlieb, doma som upražil druhú časť zemiakov, aj konzervu od Necera. Prišiel Dragan, dopražil konzervu, nechcela sa nám držať pospolu. Hlásila sa Vilka, aj Alena. Alena je už doma z pôrodnice. Vraví, že sa čoskoro skončí vojna a uvidíme sa v Novom Sade. Papagáje sa volajú Cica a Cile. Kovačevićky nás zavolali na obed, na fazuľu. Pôjdeme, ale nie sme hladní. Budeme sa tváriť ako správne vychovaní ľudia, aby nám nepovedali, že sme od začiatku vojny nič nejedli. Až keď sme sa najedli vyprážané zemiaky, vyprážanú konzervu, a to všetko zaliali paradajkovým pretlakom, tiež zdúchli po pive, otvorím chladničku a tam – polovica včerajšieho zeleného šalátu. Draganovi som sa omlúval: „Aj chlieb máme svieži, len nemáme ŠALÁT!“ Na rohu Futockého trhu som videl predavača lotérie – binga, Jack pott. Keď som sa vracal späť, už tam nebol. Fazuľa u Kovačevićiek bola výborná. Doslova sme sa z dvoch obedov prejedli. Dva vtipy o Lalovi. Prvý: Lalu zmobilizovali a dali mu štyrikrát tesnejšiu rovnošatu. Prečo? Preto, aby nemohol zdvihnúť ruky hore a vzdať sa. Druhý: Vraví Lala Sose. „Nezmobilizujú toho, čo má štyri deti. Musím sa ti priznať, že okrem týchto našich troch mám ešte jedno s Milevou na konci ulice.“ „Choď preň,“ vraví Sosa. Príde Lala so štvrtým a vyvaľuje oči: „Sosa, kde sú naše tri deti?“

„Ech, Lalo, každý si prišiel po svoje.“ Sobotňajší predvečer. Na ulici džavot najrozličnejších hlasov ako koncert na sídlisku. Na balkón som dal presúšať paplón a vankúš. Holuby sa mi na ne pokakali. Po vojne budem odstreľovať holuby! Prisahám! Zišiel som dolu, pozrel na sovu, vyšiel hore, zmizol prúd, voda ešte tečie. Obaja sme mali celý

deň. Dokonca som si zmyl aj hlavu. Sova už hodných pár nocí vysedáva na konári stromu pred naším vchodom. Hádže dolu kazetové sovienka. Trafila už Sulića a mňa. Keď som šiel kúpiť Blic, videl som počerného vojačika zo začiatku vojny, ktorý zniesol babku Síčovku z bytu dolu potme. Kupoval si v stánku slnečnicové semiačka. Mujo ho ponúkol cigaretou. Večer som si posedel istý čas na 3. vchode pri trkotaní. Keď sme šli do krytu vidieť, či Juca spí, zahučala siréna o 22.30 hodine. Nepočuli sme ju, ale sa dnu začali hrnúť abiturienti. Všetci šli do krytu, len mi dvaja von z krytu. Babka spala, na vchode zostali len Nova a Rade. Rade šiel čoskoro spať. My traja sme ešte pretriasali aktuálnu situáciu, ale keď nám začalo byť chladno, okolo pol dvanástej, pobrali sme sa hore. S nami šla aj Síčovka. Rozospatá, rozprávala niečo po maďarsky,

takže sme nič nerozumeli, némmirtem. Našťastie prišiel prúd, a tak sme ju odprevadili výťahom. Sulićovci už tretí večer nezišli dolu. Aj Ali spí doma, je akýsi uťahaný. Veľká Milena odišla k deťom, Stana sa ešte nevrátila, Vilka je v Kovačici. Okrem prúdu máme aj vodu. Prúd hej, ale načo je nám voda v noci. NEDEĽA 6. júna Minula sa tretia pokojná noc nad sídliskom. Nedeľa, sviatok, slnko. Ale aj sedemdesiaty piaty deň vojny! Rádio PAN hlási, opakuje: Nebude obmedzenie prúdu, ani vody, ale treba ich používať racionálne. Čítam v Blici: Predstavitelia NATO a VJ sa včera stretli v Blace v kaviarni Európa 93 na juhoslovansko-macedónskej hranici. Balkánska kaviareň! V nej počuť najnovšie správy, v nej sa rozhoduje o vojne a mieri. Najzaujímavejšie je, keď v nej zhasnú svetlá. O 10.30 hodine prišla Stana s Dragoljubom autom, okľukou cez Banát. Pozval som ich na kávu. Keď odišli, začal som chystať obed. Horkýže! Okolo pol dvanástej zmizol prúd. Práve som dal masť do panvice, pokrájal zemiaky, keď tu – bác! Takže čakám na prúd, krájam uhorky, odmrazujem polievku a – fajčím! Keď Dragan vyprevadí návštevu, zavolám ho, aby sme obed dokončili uňho na plynáku. Tuším, že Dragan dostal chuť na slaninu a cibuľu. Mal som pravdu: telefonuje mi z bytu, že ide jesť slaninu. Odpovedám mu: „Dnes je nedeľa!“ V noci o pol jedenástej všetci tvrdili, že hučala siréna. Dnes predpoludním Rádio PAN hlási: V noci v NS nebol poplach. Tu si každý píska ako sa mu páči! Iba hlavný trubač mlčí. 

48 /4727/ 26. 11. 2016

21


Zoroslav Jesenský

Novembrová uspávanka

Lenka Domoniová, 2. 1, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

Všetky deti dobre vedia, čo je to ten mráz. Chodieva k nám v novembri a už je tu zas.

Novembrové iskričky

Kde sú teraz pavúky? Vážky, osy, motýle? Chladno nám je na ruky, zmrzol zadok kobylke.

Pomaly sa, milé deti, blížime ku koncu novembra. Tento mesiac nám prináša chladnejšie dni. Studený mrázik štipká aj vaše líčka dočervena a aby sme sa ubránili chladu, nosíme kabáty, rukavice, čiapky a šály. Keď je november aj zasnežený, to vás iste najviac poteší. Príroda sa tiež prispôsobuje nižším teplotám a nám je vtedy najpríjemnejšie v teplej izbičke. Verše o novembri nám napísal spisovateľ Zoroslav Jesenský, tak si vychutnajte jeho Novembrovú uspávanku. Majte sa krásne v novembrovej kráse!

Zaspal slimák, žaba tiež, chrápe krtko, fučká jež. Zimným spánkom všetko spí, všade tíško, spi aj ty.

Darko Babia k, 2. c, ZŠ Jána Čajak a v Báčskom Petr

ovci

Klaudia Hudecová, 3. 2, Pazove ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej

22

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mila Martinková, 6. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Andrea Macáková, 6. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

• DETSKÝ KÚTIK • •


Obzory

Z obsahu Všetci chceme lepšie žiť

str. 2 – 3

Na planéte Džez

str. 4 – 5

Detský folklór a ľudové hry v Jánošíku

Nový Sad 26. 11. 2016 Ročník XXXIII Číslo 11/389

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

str. 7

COMMENT

Potrebujeme kultúru? Nikola Petkov

Č

o je vlastne kultúra a komu je vôbec potrebná? Ide o častú otázku u nás, najmä v týchto šialených časoch, keď sa zdá, že jestvujú mnohé dôležitejšie problémy. Je však len jedna odpoveď: kultúra je potrebná všetkým. Odpoveď na prvú časť otázky – čo je kultúra – vlastne vyriešuje hlavnú dilemu. Obvyklé tlmočenie predpokladá, že ide o skupinu ľudí, menej alebo viac odborných a šikovných, tvorivých, usilovných alebo vytrvalých a uzatvorených do svojho niekedy nezrozumiteľného kruhu, ktorí tam niečo tvoria, vytvárajú vlastné diela a svoj malý svet, produkujúc pritom niečo (nie záväzne) pekné. Potom tie diela ukážu iným ľuďom, čo pri zodpovedajúcich účinkoch a reakcii obecenstva a užívateľov predstavuje kultúru. Takto prezentovaná a pochopená kultúra patrí elite jednej spoločnosti. Tam sa kultúra začína a končí s minimálnymi účinkami na vývin a pokrok jednej spoločnosti, komunity alebo národa. A kultúru potrebujú všetci, nielen tá elita. V čom je teda problém? V pochopení a vôli pochopiť. Lebo mnohí to vôbec nechcú pochopiť, mysliac si, že im to nepatrí, že je to blbé, otravné, nudné… Ale nie je práve tak. Kultúra sa nás dotýka každodenne, formuje nás a zošľachťuje ako osoby, a to prostredníctvom niektorých celkom obyčajných drobností, čoho sme si často ani nie vedomí. Lebo kultúra nie je len schopnosť napísať dobrú

báseň alebo poviedku, vy- výstavách a v knižniciach. Ale tvoriť alebo odohrať pieseň, potom tam zavládla tma, nanamaľovať portrét, či urobiť sťahovali sa paraziti a zamkli sa fotografiu alebo nahrať film. dvere. Kultúra sa presťahovala Kultúra je tiež povedať dobré na niektoré iné miesta a ochuráno, dobrý deň, dobrý večer, dobnená sa stala bezdomovďakujem, prepáč… Kultúra je com, zdržiavala sa v kaviarňach tiež trpezlivo dočkať na rad v čakárni u lekára, v banke alebo pri vchode do autobusu. Kultúra je tiež mať na sebe čisté ponožky a bielizeň. Kultúra je tiež vedieť byť tolerantný, odmeraný a zdržanlivý voči všetkým a v každej situácii. Kultúra je uctievať pravidlá, lebo tak chránime aj seba, aj iných. Kultúra je čítať knihy. Kultúra je čítať dobré a tie pravé noviny a vyhýbať sa zlým novinám s hrubým, pologramotným a štvavým obsahom. Kultúra je nerobiť i ný m n i e čo , čo nechceme, aby sa stalo nám. Kultúru tvoria nové hodnoty a diela umelcov rôznych senzibilít, ale aj národná tradícia, ktorá môže byť Médiá (N. Petkov) ešte hodnotnejšia, trvalejšia a prijateľnejšia v spo- a v chladných počítačoch a len jení s tými novými hodnotami. zriedkavo vychádzala medzi Všeličo vlastne predstavuje ľudí, aby sa poprechádzala po tá kultúra. drahých knihách, čoraz zriedKultúra kedysi bývala v do- kavejších časopisoch a tenkých moch kultúry spolu so všetkými kultúrnych prílohách denných tými malými ľuďmi, ktorí vlast- novín. Nakoniec sa, sledujúc nili niektoré z tých vzácnych svetové prúdy, presťahovazručností a radi ich zdieľali s la do veľkých miest. Tam sú inými ľuďmi na koncertoch, peniaze, tam je elita, tá elita. divadelných predstaveniach, na Malí, obyčajní, neviditeľní ľudia

v dedinách a malých mestách ponechaní sú sami na seba a na zriedkavé, ťažko prístupné súbehy a projektové financovanie omrvinkami z bohatého veľkomestského stola. Čo teda robiť? Znovu sa javí alternatívna a ochotnícka činnosť v zriedkavých ustanovizniach, ktoré napodobňujú domy kultúry z tých šťastnejších čias. Začína sa odznova. Možno budeme znovu pripravovať nástenné noviny a bulletiny rozmnožovať na „geštetneri”. Divadlá sú drahé hračky a vydávať a tlačiť knihy mimo Centra predstavuje utópiu, rovnako tak nemožná práca je poraziť televíznu farmovú či pinkovú konkurenciu. Prispôsobiť sociálne siete a využiť ich na potreby kultúry sa tiež zdá byť márnou misiou v záplave kuchynských receptov, zdravotných rád, bombastických senzácií a početných bojovníkov za ďalšie like. A predsa je aj to možné. Treba záväzne a čoraz viac pracovať na sebe, lebo kultúra jedného národa sa začína kultúrou príslušníkov toho národa. Nie som optimistom. Znovu sme začali budovať dom na slabých základoch, s tenkými stenami a bez strechy. Stačí, aby prišiel Vlk zo Západu a zrušil nám dom. Všetko je to už zapísané v rozprávkach. Čo neznamená, že žijeme v rozprávke. Sú však príklady, že niečo kvalitné sa môže urobiť veľkým úsilím a vytrvalosťou aj mimo Centra. Aj nad centrom jestvuje Centrum. ○ Autor textu je karikaturista z Crepaje. Preklad zo srbčiny: S. L.


INTERVIEW

26. 11. 2016 • 48 /4727/

SLOVO DALO SLOVO: DUŠAN ŠIMKO, SPISOVATEĽ

Všetci chceme lepšie žiť Oto Filip

24/II

S

ním sa možno fundovane rozprávať takmer o všetkom. Čas pritom plynie až neuveriteľne rýchlo. Na veci má vyhranené názory, ktoré sú nie vždy v zhode so zaužívanými úzami. Netrápi ho to však ani najmenej. PD Dr. Dušan Šimko (Košice 1945), slovenský spisovateľ a publicista, bezprostredne po okupovaní Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 emigroval do Švajčiarska, ktoré mu poskytlo politický azyl. V Bazileji, kde pôsobí ako docent na Geografickom inštitúte tamojšej univerzity, žije celé roky. Ako hosťujúci vysokoškolský učiteľ prednášal aj na univerzitách v Tokiu, Kjóto, Hongkongu, Prahe, Bratislave... Okrem pedagogickej činnosti, písania publicistických esejí a iných príspevkov pre viaceré popredné európske tituly, je i autorom nejednej knihy prózy: Maratón Juana Zabalu, Japonský diván, VI. Prápor, Gubbio – Kniha udavačov, Mramor a Granit... K stretnutiu došlo onedlho po prezentácii jeho diela Japonský diván v srbčine (Japanski divan), ktoré v preklade Zdenky Valentovej-Belićovej vydal novosadský Prometej. Na stánku toho nakladateľstva sa zrejme cítil dobre. S milovníkmi literatúry a známymi, ktorí sa pristavovali pri ňom, sa rozprával po slovensky, srbsky, s tretími po nemecky. Výsledok alebo následok osudu alebo aj skutočnosti, že mu mama Kovinka Đurić bola Srbka, pôvodom zo Starého Sivca. Predsa, oplatilo sa byť trpezlivý a vyčkať na kúsok voľného času aj na rozhovor pre náš týždenník. – Existuje ešte Hlas ľudu? – opytuje sa po mojom predstavení sa. Nasledovalo, samozrejme, ozrejmenie toho, kde sme, čo robíme, ako pôsobíme... Potom aj prvá otázka: Váš osud je zaujímavý tým, že už dávno neuznávate hra-

nice, že ste osobnosťou európskou. Ako sa dívate na všetky rozdiely a rozličnosti vôkol nás? – Aby som pravdu povedal, neverím, že niekedy vznikne niečo ako európsky občan. Európska únia každým dňom dokazuje, že ten projekt, mám

Dušan Šimko

na mysli neekonomickú dimenziu tohto projektu, kde ide o to vytvoriť európske občianstvo dvadsiatich ôsmich členských krajín, zlyhal. Odkedy bol Brexit, situácia sa zásadne mení, krachujú banky, imigrácia je ťažký problém. Diskutovať teraz, viesť polemiku proti národnému štátu, čo je teraz veľkou módou, je celkom mimo. Ako keby národný štát bol tým semenišťom budúcej diktatúry, čo nie je pravda. Keď ide o likvidáciu štátnych hraníc, schengen je, samozrejme, výborný, no nielen pre občanov. Výborný je aj pre kriminálnikov, aj pre ilegálnych emigrantov. Teraz je otázka, ako sa s tým všetkým vyrovnať. Pri ilegálnej emigrácii títo nešťastníci, z rôznych dôvodov, veľká väčšina z ekonomických, chce lepšie žiť. To je legitímne, to chceme všetci. Väčšina tzv. utečencov – vravím takzvaných, lebo väčšina z nich odišla dobrovoľne – riskovali život, aby sa mali lepšie, alebo sú

aspoň o tom presvedčení, že diskutovať, akosi sa stále zasa budú mať lepšie. Urobiť búdalo na to, že vo vtedajšej z týchto ľudí v priebehu jednej Juhoslávii a v dnešnom Srbsku či dvoch generácií Európanov je ešte stále veľký región, kde je ťažko. žije veľa národností a národov Inými slovami, oni síce budú pokope. Spolu či vedľa seba, tu s nami, zväčša však v pa- ktoré si viac-menej rozumejú, ralelných spoločnostiach... medzi ktorými nedošlo ku kon– Budú žiť vedľa nás, popri fliktom. Je to veľký kultúrny nás, no nie s nami, čo je výkon Vojvodiny. To je po prvé. ten hlavný problém. To A po druhé tým, že mama bola je problém nie masy, ale z lepšej sedliackej rodiny, kde kvalitatívny problém. Ako sa dobre jedlo a dobre robilo, budeme ochotní akceptovať keď sme my chlapci tam priiné kultúry tak, aby nám ne- šli, boli k nám veľmi srdeční. dominovali. Švajčiarsko má Nechcem to porovnávať, lebo napríklad asi štyristotisíc Slováci sú tiež srdečný a priamohamedánov, samozrej- teľský národ, ale tu u vás som me, z rôznych destinácií, zažil v rokoch 1955 až 1960 rôznych národností. Mi- čosi takmer archaické, ozaj mochodom, Albánci tvoria pekné. Pre mňa to bol zázrak. jednu z najväčších komunít, Predsa sme žili v Ružomberku, je ich približne tristotisíc vo v Košiciach, ktoré sú väčšie, Švajčiarsku, čo je najväčšia moderné mestá. Z nich sme diaspóra Albáncov mimo Al- prišli na dedinu, kde každý bánska a Kosova. Títo ľudia každého pozná. To sa mi vtedy sa iste adaptujú, zapoja do veľmi páčilo. To, čo bol pre mňa pracovného trhu, kde ten, ozajstný zážitok, v čase keď už kto je dobrý, získa zamest- som celé roky bol v emigrácii, nanie. Otázkou je ale nakoľ- bolo, že som prišiel do Petko budú ochotní akceptovať, rovca, kde sa všetci rozprávali hlavne tí, ktorí sú orientovaní po slovensky. Oslovoval som islamisticky, skutočnosť, že každého natoľko, že sa moja zákony, jurisdikcia Nemecka, manželka, ktorá je ŠvajčiarŠvajčiarska stojí ka, smiala tomu. nad príkazmi ich Pretože som sa svätých kníh, Kokaždého človeka ránu atď. opytoval, kde je Ste človekom ktorá ulica. Robil svetovým, podsom to, aby som ľa pôvodu čiaspočul ich, počul točne aj naším slovenčinu. Bol to vojvodinským... pre mňa, hoci to – Vojvodinu znie nostalgicky mám veľmi rád. a trochu gýčovo, V nej sa mi vždy veľký zážitok. páčilo, že tam Tým skôr, že som predtým nebol bolo a je viacedvadsať rokov ro národností, rôznych menšín. doma, kde som Pred niekoľkými nemohol ísť, lebo desaťročiami tí ma nepustili ani Nemci zmizli vo Mal som navštíviť brata. veľkom, tiež Židia, a mám pestrý osud Po odchode ktorých nacisti z  vtedajšieho vykynožili, ale stále sú tam Československa čo vám najmenšiny, ktorých je dosť. Je viac chýbalo? to veľký európsky výkon. Keď – To, čo človeku chýba, musa rozpadávala Juhoslávia, keď selo byť nahradené. Ide o ten ju kritizovali ako spolovice styk s ľuďmi, so spolužiakmi, s totalitný režim, o čom sa dá priateľmi. Potom aj o ten typ


HLAS ĽUDU • OBZORY

to sú ale aj tri rôzne spôsoby myslenia. Chvalabohu, mal som to šťastie, že Zdenka Valentová-Belićová takto poctivo, nadšene a s nadaním prekladá. Už veľa rokov žijete v Bazileji. Plánujete sa vrátiť? – Ani nie. Viete, ja som slovenský spisovateľ, no môžem žiť aj v New Yorku a písať po slovensky. S chybami, ale písať. To, že teraz môžem kade-tade chodiť za tým, čo ma zaujíma, je veľká vec. Sledujem slovenskú literatúru. Mám obrovskú slovenskú knižnicu, azda najväčšiu v západnej Európe. Môj nebohý otec Štefan Šimko, ktorý bol známy a slávny chirurg na Slovensku, mi prakticky všetko, čo som si objednal, poslal. Stálo to veľké peniaze. Hlavne

Obálka Japonského divánu

poštovné bolo drahé, lebo šlo o Západ. Preto mi zasielal balíky, každý mesiac dva – tri. Stretli ste sa už aj s našimi autormi? Čomu sa práve venujete? – Keď som k vám skôr chodil, pred takými tridsiatimi rokmi, som spoznal profesora Michala Harpáňa, potom básnika Víťazoslava Hronca, ako aj iných. Pred rokmi som raz bol na čítaní v Kysáči. Bolo to veľmi príjemné. Zvlášť s tými mladšími ľuďmi bolo zaujímavé hovoriť. Keď však ide o plány do budúcna, trvá mi skutočne dlho, kým sa priberiem čosi robiť. Teraz je to vážnejšie rozhodnutie, vzhľadom na môj vek. Bude to iste niečo, čo sa viaže na dejiny, alebo na kultúrne dejiny stredoeurópske. Pravdepodobne pôjde o nejaký ľudský príbeh. To ma zaujíma najviac. A toho, tých príbehov je u nás ozaj veľa.○

25/III

kultúrneho života v rokoch Nedá mi nespýtať sa o vašej taký román získajú Nobelovu 1966 – 1967 a do augusta 1968, tvorbe: prečo próza a nie cenu. Osobne mám radšej malé keď sa pomery veľmi uvoľnili. poézia? Čo sám rád čítate, poviedky od Čechova. Boli to takzvané dobré roky. aký druh literatúry? Nakladateľstvo Prometej Vychádzali úžasné knihy, Kul– Prózu môže každý písať. vydalo dve vaše knihy v srbtúrny život, Literárne noviny. To vidíme dnes, že každý píše skom preklade. Ako k tomu Boli tu časopisy veľmi kvalitné, blogy do sociálnych sietí. To je došlo? na európskej úrovni. – Už neviem presPotom naraz prišiel ne, či mi to sprostredten nešťastný rok koval Aleksa Đilas 1968 a koniec všetalebo historik Batakému. Oveľa neskoršie ković, ktorého som tá niekdajšia kontispoznal na kongrenuita bola čiastočne soch a  ktorého si nadviazaná, ale to už veľmi vážim. Aj Đilas bolo v inom duchu. junior je veľmi zauAj situácia je inakšia. jímavá osobnosť. Aj Ako sa dívate na jeho otec, ktorého si prítomnosť alebo takisto veľmi vážim. zastúpenie srbskej Sú tu aj spojitosti a slovenskej litera- V rozhovore s Draganom Velikićom iné. Môj otec i moja túry v európskych mama boli kedysi štátoch? dôkaz. Ale písať básne a hlavne v národnooslobodzovacej – Keď ide o srbskú literatúru písať dobré básne, na to mu- vojne: otec bol chirurgom na tzv. Západe, povedzme síte byť veľmi nadaní. Poézia u Tita tri roky, začal v Bosne o preklady z nej do nemčiny, je starší odbor, oveľa starší, a skončil na Sriemskom fronte, angličtiny, francúzštiny, tak je možno až archaický. A písať ju aby nakoniec bol šéfom chitá prítomná. Z jej predstavite- treba vedieť. Keď ide o moje rurgie v Novom Sade. Potom ľov treba podotknúť povedz- literárne záľuby, možno je to sa vrátil domov, skadiaľ vo me Davida Albahariho a Danila už vekom, no mám rád autorov, vojne utiekol z maďarského Kiša alebo Dragana Velikića ktorí sa dejín ľudí, spoločností práporu, keďže Košice boli obči Milorada Pavića. Chazarský sadené Maďarmi. Pre mňa slovník bol skutočne svetový ako chlapca Juhoslávia bola, úspech. V prípade srbskej lipodľa tej naivnej romanticteratúry treba povedať, že kej predstavy, príbehom sú tri, štyri, päť mien, ktoré o slobode. Tu boli knihy, rezonujú, ktoré sú prézentné ktoré sa u nás nevydávali, na trhu. Slovenská literatúra, tu boli filmy, ktoré sa u nás a to hovorím ako slovenský nemohli vidieť. Vtedy to autor, je síce prekladaná spobola, ako dnes už viem, reradicky, ale vlastne neexistuje latívna sloboda, no aj čosi na západnom trhu. To žiadna nepredstaviteľné pre nás, tragédia nie je, ani z toho nektorí sme prišli zo Slovenska. treba byť smutný. To je otázMy sme to obdivovali. ka kvalitných prekladateľov, Zdenka Valentová-Besprostredkovateľov, záujmu lićová prekladala obidve lektorátov. Niektoré veľké knihy, ktoré vydal Protamojšie vydavateľstvá ani metej... nevedia, že slovenská litera– Áno. Musím sa jej potúra je. Schválne preháňam, ďakovať aj touto cestou, Pri stretnutí so známymi; aby sme sa rozumeli. Pretože lebo je podľa mňa a je to v strede majiteľ Prometeja Zoran slavistika, teda i slovakistii všeobecne známe, skutočKolundžija ka, sa vo veľkom vyučuje na ne dobrou prekladateľkou. univerzitách, a pritom nie je a indivíduí dotýkajú. Nemám Je veľmi dobrá, hlavne nadšedosť prekladateľov. Je veľmi rád autorov, ktorí rád píšu ná prekladateľka. Má záujem málo i sprostredkovateľov. tú ich literatúru, čiže tzv. ja o autora a o to, čo robí. Taká Napríklad, keď sa porovnáme a len ja literatúru. Chápem, že výmena informácií a otázky s Maďarmi, tí sú prézentní. Ich mnohí majú ťažkosti rôzneho a odpovede medzi autorom a autori ako Esterházy, Konrád, druhu a že napíšu o tom knihu. prekladateľom – to je dobrá o laureátoch Nobelovej ceny To je fajn, no mňa nezaujíma vec. Lebo sú prekladatelia, ani nehovoriac, sú tu, o nich až tak. Dnes je obrovská po- ktorí zoberú knihu a, žiaľbohu, sa vie. Naša literatúra, aj keď nuka, každý píše, tak to až nemajú záujem o čosi viac. má určité kvality, čo sa nedá také napínavé nie je. Tí autori, Čosi, čo je rozšírené, a často odoprieť alebo premlčať, zatiaľ ktorí sú ako v tranze, nie sú tí, sa stáva aj na Západe, je, že nie je dostatočne medializo- ktorí ma zaujímajú. Alebo takí, veľkí vydavatelia zoberú troch vaná. Čiastočne je sama tomu ktorí napíšu tisíc strán o päťsto prekladateľov naraz, aby to šlo na vine. rokoch a o päťsto rodín a za rýchlejšie. Traja prekladatelia,

INTERVIEW


H UD B A

26. 11. 2016 • 48 /4727/

32. BELEHRADSKÝ DŽEZOVÝ FESTIVAL

Na planéte Džez Vladimír Lenhart Denis Savatić

O

d svojho obnovenia Belehradský džezový festival sa snaží zakotviť dobrú hudbu na priestorovú a časovú mapu tunajšieho kultúrno-spoločenského života a tým spôsobom zanechať svetové dedičstvo nad-

hlavným programom o 19.30 a polnočným o 23.00. Hudobníci prišli z Kuby, Španielska, Brazílie, Portugalska, Talianska, Izraelu, USA, Rakúska, Chorvátska, Islandu, Nórska, Švédska, Francúzska a Holandska. Vystúpili aj tri domáce skupiny a koncert nemeckého hudobníka Dietera Ilga bol zrušený z dôvodu jeho ochorenia.

26/IV

Vesna Pisarović

chádzajúcim generáciám, ktoré majú ten osud, že vyrastajú dnes v Srbsku. Je to jeden z tých festivalov, vďaka ktorému sa Belehrad aj naďalej môže považovať za svetovú metropolu. Plná sieň na koncertoch špičkových džezových hudobníkov svedčí o tom, že aj obecenstvo u nás je zasvätené, zvedavé, ale aj kritické. Avšak na rozdiel od niektorých iných častí sveta, u nás sa ten hlad po kultúre zdá byť výraznejším. Organizátor festivalu (belehradský Dom mládeže) sa, ako aj každý rok, pousiloval pripraviť čím rozmanitejší program pre milovníkov rôznych druhov džezovej hudby, prihliadajúc však na to, aby sa fókus zachoval na určitej téme. Téma, čiže motto tohtoročného festivalu Planet Jazz sugeruje na univerzálny jazyk džezu a jeho globálnu popularitu. Počas piatich festivalových dní vystúpilo až 20 umeleckých hudobných súborov vo veľkej sieni Sava centra a vo dvoch sieňach v Dome mládeže. Program bol rozdelený na dve časti – hlavnú a polnočnú, každú s dvomi koncertmi, začnúc

Na otvorení festivalu v Dome mládeže obecenstvu sa prihovoril Raša Petrović, doyen džezového novinárstva a autor vysielania Sav taj džez, na ktorom vyrástlo viac generácií dnešných milovníkov

at-džezovú platňu v roku 2007. Na tomto spoločnom koncerte sme dostali nie natoľko zaujímavú fúziu balkánsko-africko-kubánsko-karibského džezu, ktorá vrcholila skladbou Negotinski Bolero, keď obecenstvo konečne aj odreagovalo a dalo najavo, že sleduje koncert. Ďalší koncert na otvorení BJF usporiadal mladý pianista Alfredo Rodriguez, ktorý je pôvodom z Kuby. Kapelu Alfredo Rodriguez Trio, s ktorou vystupoval, založil, keď emigroval do USA. Svoju novú platňu pomenoval Toccoro – ide o vtáka, ktorý je národným symbolom Kuby, a legenda hovorí, že tento vták nemôže prežiť v otroctve, čiže v klietke. Symbolika je v tomto prípade viac než jasná a jej hudobné stelesnenie sa Alfredo Rodriguez Trio pokúsilo preniesť na javisko, a to sa mu do istej miery podarilo. Basgitarista a gitarista Munir Hossn a bubeník Michael Olivera boli základom pre bravúru a improvizáciu tohto pianistu, ktorý v určitých chvíľach pôsobil akoby v hudobnej extáze, len-len že nepadol z klavírnej stoličky. Žiaľ, ostatok koncertu nebol natoľko „horlivý“ a skupina sa v nedostatku skúsenosti venovala „osvedčenej“ časti repertoáru a predĺžila v rytme bossa nova a salsa predpokladajúc, že sa obecenstvo dobre pobaví v „tlieskajúcom“ ovzduší. Seriózni milovníci džezu však preukázali, že radšej majú improvizovaný

Jack DeJohnette

džezu. Koncertnú časť otvoril domáci veterán Vlada Maričić so svojím kvartetom a neskoršie sa im na javisku pripojil aj Brian Lynch – Američan odmenený Cenou Grammy za najlepšiu afro-be-

džez, v ktorom hudobník podá kus vlastnej duše spolu s hudbou, takže sa v pokračovaní koncertu nudili. Druhý deň sa hlavný festivalový program presunul do Sava

centra a uhostil jednu zo svojich najväčších hviezd – aspoň podľa festivalového plagátu, kde sa Avishai Cohen Trio ocitol nad všetkými ostatnými hudobníkmi. Ide o jednoduché hodnotenie, že hudba tejto skupiny je pre najširšie obecenstvo tou najprijateľnejšou formou džezovej hudby. Od samého začiatku koncertu bolo jasné, že publikum má vysoké očakávania, lebo kontrabasista Avishai Cohen z Izraelu si tunajších fanúšikov získal ešte v roku 2007, keď vystupoval na tomto festivale. Možno povedať, že jeho tohtoročný koncert bol takmer absolútnym pokračovaním stadiaľ, kde pán Cohen zastal pred deviatimi rokmi. Jedinou výnimkou bola prítomnosť perkusionistu Itmara Doariho, ktorý na túto príležitosť používal každý bicí nástroj, ktorý bolo možné zohnať od Pakistanu do Portugalska. Treba spomenúť aj pozoruhodného pianistu Omri Moru a jeho klavírne pasáže, pikantný, voľný a virtuózny štýl hrania, ktorý mu v jednej chvíli dovolil zatiahnuť si ruky do klavíra a úspešne napodobňovať tak kontrabas, ako aj bicie nástroje z východu. Cohen sa vo svojom repertoári nevzdáva dobre vyskúšaného receptu, kde hlavnou zložkou je zmes akustického džezu – štandardných alebo originálnych piesní a ľudovej hudby Stredného východu. Prítomné sú aj prvky jazz-funkovej hudby zmiešané s kelzmerovými vplyvmi rodného Izraelu. Koncertnú energiu Avishai Cohen Trio by sme skôr mohli porovnať s kapelami, ktoré nie sú až natoľko džezové, a v tomto prípade vidíme, že je možné uviesť do súladu improvizovaný džezový koncert s vkusom fanúšikov populárnej hudby. Bolo možné si všimnúť, že žiadny iný koncert na festivale nemal také


HU DB A

HLAS ĽUDU • OBZORY dlhé ovácie ako koncert Avishai Cohena. V polnočnom programe vystúpila chorvátska speváčka Vesna Pisarović so svojou medzinárodnou kapelou, ktorej súčasťou je aj kontrabasista Greg Cohen, známy vďaka spolupráci s Lounge Lizards, Tomom Waitsom a Johnom Zornom. Zaujímavosť je v tom, že Pisarovićová je predovšetkým známa ako speváčka chorvátskych populárnych piesní a širšie obecenstvo ju pozná ako predstaviteľku Chorvátska na súťaži Eurovision song 2002. Medzitým už asi desať rokov sa zaoberá džezovou hudbou, čo úplne znie ako módny rozmar. Prekvapuje však to, že ju na novej platni okrem spomenutého Grega Cohena sledujú aj dvaja záhadní austrálski hudobníci Tony Buck a Chris Abrahams zo svetovo jedinečnej kapely The Necks (známi aj nášmu obecenstvu z festivalu Ring Ring). To, čo ich pravdepodobne zaujalo, je zaujímavá koncepcia pani Pisarovićovej, ktorá pozostáva v spracovaní juhoslovanských šlágrových piesní z 50. a 60. rokov minulého storočia nekonvenčným spôsobom.

Bubeník Jack DeJohnette vystúpil v tretí deň festivalu. Ide o veterána džezovej scény, ktorá založila tzv. free jazz v USA v 60. rokoch minulého storočia a ktorý hral spolu s velikánmi, akými sú John Coltrane a Miles Davis. Nie náhodou posledné

Aziza

roky nahráva a vystupuje spolu so saxofonistom Ravim Coltraneom (synom Johna a Alice Coltraneovcov) a kontrabasistom Mathhew Garrisonom (synom Jimmyho Garrisona), ktorý tiež hral kon-

Sao Paolo Underground

trabas s pánom Coltraneom. Jack DeJohnette sa nevzdal starých zásad a jeho výskumné cestovanie hudobnými formami, na ktoré sa kedysi dávno vydal, ani dodnes nezastalo. Styk s Ravim (ktorý neraz vyhlásil, že bubeníka chápe ako svojho pestúna) DeJohnette asi najlepšie opísal na obale svojej novej platne (In Movement, ECM 2016): „Sme spojení na veľmi vysokej a veľmi osobnej úrovni, ktorá sa podľa môjho názoru prejavuje v hudbe.“ Organizácia na javisku vyzerá

zaokrúhľoval hudobné kusy vždy s perfektným načasovaním. Hoci ho aj spoluhudobníci, aj obecenstvo videli ako skutočného lídra, jeho ego vôbec nebolo prítomné na javisku – skôr by sme mohli povedať, že sa dala pocítiť určitá spirituálnosť. V takom svetle DeJohnetteovi patrí úloha duchovného vodcu, ktorý svoje stádo vedie hudobnou ideológiou... Do nasledujúceho koncertu nás uviedol práve Jack DeJohnette, ktorý na klavíri odohral pieseň Just a Whisper, autorom ktorej je americký kontrabasista Dave Holland; aj tento patrí do skupiny známych tunajšiemu obecenstvu, keďže tu vystupoval v roku 2005 na obnovení festivalu. V jeho novej skupine pod menom Aziza okrem neho hrajú Chris Potter, Lionel Louke a Eric Harland a v tomto zložení hrali aj na tohtoročnom belehradskom festivale. Aziza je skupina profesionálnych džezových hudobníkov, o ktorých možno povedať, že sa niekedy v minulosti vyšplhali na sám vrch džezového Olympu, z ktorého sa hlásia iba s perfektným prednesom, takmer ideou hudby. Toto kvarteto funguje ako perpetuum mobile – vo chvíli, keď koncert štartoval, máme dojem, že neexistuje žiadny spôsob, ako zastaviť tento stroj. Dialógy medzi hudobníkmi sú zjednotené do tej miery, že po chvíli to všetko

začína vyzerať ako zvukový balet – zvuk sa transformuje do pohybu, a je stále ťažšie spojiť gestá hudobníkov so svojimi nástrojmi a hudbu, ktorá z nich pochádza. Ide o harmóniu dovedenú k dokonalosti, ktorá trvala po poslednú nótu koncertu. Experimentálna džezová hudba bola asi najmenej zastúpená na tohtoročnom festivale, ale v polnočnom programe nás predsa dočkali aj určité prekvapenia. Rob Mazurek so svojím Chicago Underground Triom bol hosťom v Belehrade na dávno zahasenom Dis-patch festivale a teraz sa sem vrátil s reinkarnáciou taktiež zahaseného tria – so Sao Paolo Underground Triom. Slovom Mazurek sa v roku 2011 presťahoval do Brazílie, a tam si založil novú kapelu, ktorá trubkárovi a pianistovi podala štipku lokálneho vplyvu. Známa škola nového experimentálneho Chicaga zo začiatku storočia (Tortoise, Gastr del Sol...) sa konečne zmiešala so zvukom iného prostredia a tento krok jej vdýchol nový život práve vo chvíli, keď už vyčerpala inšpiráciu svojej originálnej kreácie. Tohto zaujímavého prelomu sme boli svedkami na koncerte Sao Paolo Underground Tria, kde sa určite dialo niečo nové v hudobnom svete. Očividne sa na koncerte dobre pobavili tak milovníci džezu, ako aj elektronickej experimentálnej hudby. Podobnú zmes štýlov urobili aj Gianluca Petrella Cosmic Renaissance z Talianska a All Included zo Švédska a Nórska, poukazujúc na to, že Belehradský džezový festival je otvorený tak pre mainstreamový džez, ako aj pre nové formy. Aj napriek dobrej vôli sledovať celý festival, taká úloha by bola náročná nie iba jednému, ale aj dvom novinárom. Keď ide o nepopulárnu hudbu, akou je džez, milovník si radšej vychutnáva ozvenu práve ukončeného koncertu než sa ponáhľa na ten nasledujúci. Práve, všimli sme si aj domácich džezových umelcov, akými sú Szilard Mezei Septet, Schime Trio+1 a Konzilijum, ktorí prezentovali zaujímavé a originálne nové tendencie. Sledujúc džezový festival, na chvíľu sa zdalo, akoby sme žili v celkom normálnej krajine. ○ Fotografie: Stanislav Milojković

27/V

The Great Yugoslav Songbook je vypracovaný podľa vzoru rovnomenného a svetovo známeho The Great American Songbook a Vesna Pisarovićová okrem toho, že urobila dobrý výber, osvedčila sa aj ako špičková džezová speváčka. To, čo sme počuli, je určite oveľa viac než ktorákoľvek „Ex-Yu nostalgickosť“, skôr sa to dá vnímať ako svojrázny hommage a pokračovanie v práci na jednej veľkej hudobnej tradícii, ktorej potenciál by bolo potrebné ešte preskúmať.

veľmi jednoducho, hudobníci hrajú skladby, ktorých autorom alebo koautorom je DeJohnette, s niektorými výnimkami. Každý hudobník má „priestor“ pre svoj vlastný nástroj a prejav, aby prezentoval svoj zážitok danej témy. Bubeník bol predsa ten, ktorý


KONF E R E N C I E

26. 11. 2016 • 48 /4727/

S vďačnosťou voči svojim predkom Anna Horvátová

28/VI

K

eď naši predkovia v dávnych rokoch, okolo roku 1745 a neskoršie, osídlili tieto priestranstvá na Dolnej zemi, opustiac svoje rodiská – poberajúc sa za úrodnou pôdou a slobodou vierovyznania, do skromnej batožiny si zabalili aj vzácne duchovné veci. S veľkým srdcom, neochvejnou vierou a obrovskou nádejou na lepší život – takto sa pobrali na Dolnú zem, merajúc na stovky kilometrov. Nezabúdajúc na svoju vieru, na svoje náboženské cítenie, veď nechceli zostať duchovne chudobní, nezabúdajúc na to, že sú Slováci evanjelici a že sú najväčšími náboženskými pokladmi Kralická Biblia a Tranovského kancionál – aj to si vzali so sebou. Tieto dva poklady boli ich najväčším bohatstvom aj v zmysle materiálnom. Hľa, toľko rokov obstáli tu, na žírnej vojvodinskej rovine, ďaleko od svojej slovenskej pravlasti. A neodcudzili sa veru. Aj naďalej sa deklarujú ako Slováci, hrdo sa vyznávajúc ku svojej slovenskej svojbytnosti. I keď nemožno to tvrdiť i o spisovnom slovenskom jazyku. A ani na svoju vieru a cirkev nezanevreli. Veď cirkev bola milujúcou matkou, sprievodcom človeka na ceste životom, v prvom rade na ceste za Kristom a prítomná pri plnení všetkých jeho potrieb, – zmienil sa dôstojný pán biskup SEAVC Samuel Vrbovský v článku Slovenská evanjelická cirkev v Srbsku ako príklad zachovania evanjelického vierovyznania v materinskom jazyku. Ako i že základným prameňom jej činnosti je písané slovo, samozrejme, nie slovo hocijaké, lež ľuďom zjavená večná pravda, Božie slovo. Aj evanjelická cirkev bola a zostala prameňom sily, pomocou ktorej sa pestoval a udržal slovenský jazyk na tomto bilingválnom slovensko-srbskom území, skôr aj za vplyvu silnej maďarizácie. Veď sú zachované aj doklady, archívne materiály, ktoré svedčia o živote, biede, útrapách, živelných pohromách, neduhoch a obstátí na vojvodinskej žírnej rovine. Zachované sú mnohé materiály, svedectvo doby, svedectvo jedného národa. Niektoré materiály boli starostlivo uložené v cirkevných miestnostiach, avšak väčšina zapadnutá prachom, a takto vo vlhkých pivniciach chátrala. Úsilí o zachovanie archívnych materiálov bolo určite, no nebolo možno vytrvalých

nadšencov. Boli síce pokusy o založenie archívu aj skôr, ale azda pre nedostatok prostriedkov a možno aj zanietených osôb, resp. ochoty a dobrej vôle jednotlivcov, archív nezažil v pravom zmysle slova. Avšak jedno také úsilie zanechalo výsledky; vyvrcholilo v druhej polovici 20. storočia, keď bol v rámci Biskupského úradu založený archív spojený s víziou múzea. Velebný pán Igor Feldy, farár staropazovský, vo svojom článku Ústredný archív Slovenskej evanj. a. v. cirkvi v Srbsku so zreteľom na slovensko-srbské vzťahy uvádza: Na základe iniciatívy staropazovského cirkevného zboru a najmä na odporúčanie dôstojného pána biskupa Samuela Vrbovského súhlasila Synoda SEAVC 22. júna 2011 so založením Ústredného archívu SEAVC so sídlom v Starej Pazove. Archív sídli v Starej Pazove, vari ani lepšie riešenie nemohlo byť, už aj preto, že je na Hurbanovskej fare, ako i preto, že biskup Vrbovský novinárku – publicistku Katarínu Verešovú a pána farára Igora Feldyho vymenoval za archivárov tejto inštitúcie; oboch zo Starej Pazovy. Dokonca staropazovský cirkevný zbor poskytol priestor na starej fare, zabezpečuje potrebné veci na priebeh činnosti archívu, organizuje dobrovoľníkov, ktorí sa podieľajú na systematizácii archiválií a usporiadaní priestoru na uskladnenie. Bol to skutočne správny skutok, ktorého výsledky sú viditeľné. A ktorého prácu od založenia sledoval, dôveroval a vysoko ocenil aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave. Určite by sa archivári nemohli pochváliť toľkým spracovaným materiálom, nebyť priamej pomoci a podpory tohto telesa. Práve na výsledkoch práce Ústredného archívu vidieť snahu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, nedávneho predsedu Igora Furdíka, ako i súčasného predsedu Jána Varšu o uchovávanie národného povedomia, jazykovej a kultúrnej identity medzi nami zahraničnými Slovákmi. Archivári usilovne pracovali, veď predstavitelia Úradu vedeli oceniť správne, že prostriedky usmernené Archívu sa dostávajú na živnú pôdu. Do Ústredného archívu je prenesená časť dokladov z nášho Biskupského úradu, z cirkevných zborov a dosť toho z pozostalosti od zosnulých farárov, seniorov, biskupov, ale aj iných významných

dejateľov. Podľa slov archivára, pána farára Feldyho v oblasti archívneho písomníctva je najviac urobeného; spracovaných a v počítačovej forme spísaných je okolo 8 000 dokumentov, 5 000 jednotiek časopisov, z asi 3 000 kníh, z ktorých je najstaršia z roku 1570, spracovaných a zavedených je 250 a z asi 3 000 fotografií je systematizovaných takých 1 200. Doklady sú uložené v ohňovzdorných skriniach, ktoré sú zabezpečené vďaka Úradu. A sú to materiály už z väčšiny našich slovenských prostredí, nielen cirkevného, ale aj všeobecne národného významu. Prostredníctvom vypracovaných a následne realizovaných projektov z Úradu boli vymenené už schátrané okná na budove a zabezpečené aj potrebné technické vybavenie, a to počítače, rozličné skenery, fotografický aparát na fotenie zápisníc a pod. Celková podpora na Ústredný archív cez projekty písané našim cirkevným zborom doteraz bola okolo 20.000,00 eur, vo veľkej väčšine práve z Úradu. Aj za podpory nášho cirkevného zboru archivárka Katarína Verešová s ešte jedným dobrovoľníkom pobudla na školení pre archivárov v Slovenskej republike a cez projekt podporený Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí boli u nás odborníci zo Slovenskej národnej knižnice z Martina. Okrem spomenutého, staropazovský cirkevný zbor sa stará o budovu archívu, v ktorej sa uskutočňujú aj po niekoľko výstav z archívnych materiálov, a tie výstavy cez médiá a návštevu významných osobností tiež robia dobré meno našej cirkvi a v cirkevných a vedeckých kruhoch doma. Tak teda aj na Slovensku naša cirkev dostáva úctu z toho, že si vie vážiť, uschovať a prezentovať svoje úctyhodné dedičstvo. Keďže je budovu historického významu – Hurbanovskú faru potrebné ochrániť od vlhkosti v stenách a sú i iné potreby pre archív, vypracúvanie projektov a opieranie sa o Úrad pokračuje. Tieto projekty vypracúvajú samotní archivári za pomoci dobrovoľníkov, bez hocijakej úhrady. A, samozrejme, schválené sú najviac z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý má porozumenie pre túto mravčiu prácu. Je to práca, ktorú nemožno takmer uhradiť, ale keď sa rok čo rok projekty na Úrade schvália, aj títo dvaja nadšenci s pôžitkom vykonávajú obrovskú prácu, i keď je zo strany našich inštitúcií záujem, žiaľ, takmer nijaký, alebo vôbec o archív záujem neprejavujú. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí však ocenil, že Ústredný archív má svoje veľké opodstatnenie v zhromažďovaní

archívnych dokladov, lebo skúsenosť hovorí, že nie vo všetkých cirkevných zboroch sa archívna pozostalosť s knižným fondom zachovala. Okrem príspevkov venovaných Archívu, ktorých je skutočne nesmierne veľa, treba vyzdvihnúť aj vzhliadnutie Úradu na vydavateľskú činnosť, vydávanie publikácií, keďže takmer nie je diela, ktoré finančne nepodporili. Najbližšie tomu, o čom môžem ešte svedčiť, a je v mojom opise práce, sú mládežnícky časopis Vzlet, ktorý vydáva NVU Hlas ľudu, podujatie pre mladých nádejných básnikov, literátov a umelcov Stretnutie pod lipami v organizácii NVU Hlas ľudu a časopisu Vzlet, ktoré sa hrdia značkou podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Nemôžem tu nespomenúť pre mňa dve jedinečné diela – a nebyť pritom príliš osobná – na ktorých je značka Úradu, a to Monografia Vladimír Hurban, 1850 – 1914, zostavovateľky Kataríny Verešovej; publikácia vyšla v roku 2014, ako i román Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, novinára, publicistu Jaroslava Feldyho, ktorý vyšiel v roku 2015 vo vydavateľstve NVU Hlas ľudu. Dve rozličné diela, ale rovnako významovo dôležité pre našu slovenskú komunitu. A zároveň sa mi vnucuje spomenúť aj postreh Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí ťažkostí, s ktorými my Slováci zápasíme aj keď ide o vyjadrovanie v slovenskej reči, ktoré je veľmi trápne, ako i vôbec postavenie spisovnej slovenčiny. Vedeli totiž doceniť, v akých sťažených podmienkach a za akých neblahých okolností, čiže akou kľukatou a tŕnistou cestou sa uberá naša vojvodinská slovenčina, keďže vyčlenili prostriedky na vydanie jazykovej príručky, ktorá je síce v záverečnej fáze prípravy a čoskoro bude pripravená na vydanie vo vydavateľstve NVU Hlas ľudu, teda poučiek z lexikálnej a gramatickej roviny slovenského jazyka. Ocenili správne význam spisovnej slovenčiny pre vojvodinských Slovákov a dôležitosť uchovania jazyka ako vzácneho drahokamu. Aj to je nedoceniteľným kamienkom v bohato rozvetvenej činnosti Úradu, dokonca činnosť Úradu je opodstatnená z rozličných aspektov, historického, kultúrneho, náboženského a jazykového, určite sa tej baníckej práce tam nevzdajú ani v rokoch pred nami. POZNÁMKA: Príspevok bol prečítaný na Stálej konferencii Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí, ktorá sa konala v dňoch 28. – 29. októbra 2016 v Bratislave. ○


PUBL I K ÁC I E

HLAS ĽUDU • OBZORY

Detský folklór a ľudové hry v Jánošíku (Katarína Mosnáková-Bagľašová: Detstvo našich predkov. Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec 2016) PhDr. Zuzana Drugová

K

detí autorka sumarizuje hry v kapitolách Pohybové hry, Chorovody, Hry s dialógom, Súťaživé hry, Hry umu a zmyslov a Jazykolamy. Výpočet a popis hier v jednotlivých kapitolách potvrdzuje najčastejšie skutočnosť, že väčšina zaznamenaných hier detí v Jánošíku je istým – špecifickým pre Jánošík – variantom detských hier, ktoré sú známe aj na Slovensku. Varianty zohľadňujú prítomnosť iných etnických skupín (napr. názov hry Bijaluvania), iných regionálnych názvov (napr. šoukiňa z Budína v hre Húsky, húsky ) a  po dobne (pozn.: použitie jánošíckeho nárečia nepokladám za iný variant). Zo známych hier p o kl a dá m z a vzácnu prítomnosť záverečnej formulky „Zlatá brána otvorená, zlatá brána roztrhaná!“ v rovnomennej detskej hre. Veľmi zaujímavo a neznámo pôsobia aj názvy hier Čutululu, Čulababa, Džami, Kačkoňuvania. V súlade s konštatovaním autorky o hre Trnavička, že „s touto hrou sme sa zatiaľ stretli iba v Jánošíku“, pokladám špecifickosť hry za vzácny faktor – zvlášť pokiaľ sa jedinečnosť tejto hry v Jánošíku potvrdí aj po zverejnení predkladanej práce v širokom prostredí dolnozemských Slovákov. Pri prvom pohľade za čiastočne prekvapivé pokladám zaradenie chorovodov medzi dievčenské pohybové hry. Chorovody sú totiž podľa Encyklopédie tradičnej kultúry Slovenska „ženské kolektívne spevno-tanečné prejavy spojené s hrovými, pantomimickými a dramatickými prvkami. Ich hlavnými interpretmi boli dievky a mladé ženy, ojedinele sa zapájali i mládenci. Prevažnú časť chorovodov môžeme zaradiť

k archaickým hudobno-tanečným druhom. Mali obradnú funkciu, ale uplatňovali sa aj v zábavnej funkcii“. Na Slovensku sa totiž s chorovodmi stretávame už len v ich scénickej prezentácii a v tom prípade sa siaha predovšetkým po ich archaickej verzii súvisiacej s obradovou funkciou. Práve prítomnosť a vnímanie chorovodov v Jánošíku ako pohybových hier s uplatnením doposiaľ aj na svadobných zábavách dokladuje zaradenie chorovodov v Jánošíku do obdobia ich novšej vývojovej fázy. Práve preto samotný fakt, že chorovody sú doposiaľ živé v jánošíckom prostredí, je v súčasnom období veľkou vzácnosťou. O to vzácnejší je aj presný popis „Iľečiek“ a ich udržiavanie či už v scénickom spracovaní, alebo ako súčasť svadobných hier v Jánošíku. Záverečné kapitoly Hračky a rekvizity, Detská svadba, Kalendárny obradový folklór detí, Detský ľudový odev a Povery pokladám za dôležitý, už v úvode spomínaný doplňujúci materiál pre presnejšiu špecifikáciu a pochopenie presného popisu jednotlivých hier a foriem ich realizácie. Práve tieto doplnkové informácie pri presnej identifikácii pomáhajú pochopiť jednotlivé hry a pri ich následnom učení detí využívať aj tie danosti, ktoré napríklad pre pohyb určuje špecifický ľudový odev detí. Materiálové prílohy Ľudová próza – hátke aa Detský Detský spevníček s notovým zápisom pokladám za potvrdenie kvality predkladanej práce. Prácu Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej Detstvo našich predkov pokladám za významný výskumný a editorský počin, ktorý sumarizáciou a presným popisom jednotlivých prejavov detského folklóru v Jánošíku poskytuje možnosť pre jeho zachovanie – a v mnohých prípadoch aj pre jeho revitalizáciu v dolnozemskom, predovšetkým banátskom slovenskom prostredí. ○

29/VII

niha sumarizuje detský folklór v Jánošíku na základe spracovania výsledkov vlastných výskumov autorky v Jánošíku, aj na základe ich porovnania s vybranou odbornou literatúrou v danej téme na Slovensku, aj v prostredí dolnozemských Slovákov. Výsledkom sú doposiaľ známe prvky detského folklóru v Jánošíku (región  Banát v Srbsku). Autorka si zvolila vybrané tematické okruhy, ku ktorým získala materiály vo vlastnom výskume a zvyšuje tieto informácie o dôležité súvisiace faktory z doplňujúceho výskumu, resp. z odbornej literatúry k téme slovenských detských ľudových hier. Výskum realizovala priamo v teréne od roku 2006 u devätnástich respondentov, ktorých menný zoznam uvádza v závere práce, zároveň správne identifikuje autorstvo respondentov priamo v texte. Autorka predkladá pomerne kompletný výsledok realizovaného výskumu – uvádza nielen jednotlivé prejavy detského folklóru v Jánošíku, ale aj dôležité sprievodné informácie (príležitosti pre hry, pomôcky pre realizáciu hier, miesta, kde sa hry realizovali...). V kapitole Všeobecné charakteristiky detských ľudových hier uvádza stručný prehľad definícií detských ľudových hier ako jedného z útvarov detského folklóru a identifikuje niektoré z ich všeobecne platných vlastností. Vzhľadom na charakter predkladanej práce, ktorá je určená predovšetkým pre praktické využitie pri výchove detí, je stručnosť tejto kapitoly opodstatnená. V kapitole Detské hry v Jánošíku autorka kumuluje viaceré informácie – stručný náčrt histórie Jánošíka uvádza ako podklad pre pochopenie historického vývoja, počas ktorého – ako uvádza autorka, „Slováci od príchodu do dediny boli v neustálom kontakte s rôznymi etnickými spoločen-

stvami.“ Za najvzácnejšiu časť tejto kapitoly pokladám presnú identifikáciu exteriérových aj interiérových prostredí, v ktorých boli hry detí v Jánošíku v rôznych ročných obdobiach realizované. Nasledujú kapitoly, v ktorých autorka sumarizuje samotný materiál. Hry člení postupne podľa veku dieťaťa do jednotlivých kapitol. Pre najmladšie deti samostatne spracovala kapitoly s názvami Hry dospelých s batoľatami – a uvádza aj kapitoly Uspávanky, Vychovávacie hry a Hry na rozvoj m o to r i c k ý c h schopností detí. Zo zaznamenaného materiálu ma najviac upútali vychovávacie hry, ktorých bohatosť v Jánošíku prevyšuje aj mnohé výskumom podchytené lokality na Slovensku. Pre nasledujúcu vekovú kategóriu detí sú určené kapitoly Riekanky, Vyčítanky, Hádanky, Prekáračky, posmešky. Konštatovanie autorky, že „riekanky sú najrozšírenejší druh detského folklóru“, dokazuje aj dokumentácia spolu sedemnástich rôznych riekaniek s určením charakteristiky ich použitia. Aj výpočet jedenástich vyčítaniek (ktoré – ako uvádza autorka – sú ešte stále známe) pokladám za bohatý materiál pre jednu výskumnú lokalitu. Na druhej strane zaznamenané hádanky síce neprekvapujú veľkým množstvom, ale svojím obsahom, ktorým tvoria špecifickú, v prostrediach na Slovensku málo poznanú skupinu. Za veľmi zaujímavú časť pokladám aj Prekáračky, posmešky, ktorých množstvo zachované až do súčasných čias je pre prostredia na Slovensku naozaj veľkou vzácnosťou. Pre staršiu vekovú kategóriu


L ITER AT Ú R A

26. 11. 2016 • 48 /4727/

NEO-krúhle a NE-dožité jubileá Joža Urbana (Jozef Urban: Život je frajer, ale ja som väčší. Zostavil a doslov napísal Ondrej Kalamár, Vydavateľstvo SSS, Bratislava 2016) Martin Prebudila

30/VIII

Z

námy a dodnes populárny slovenský básnik a pesničkár v utorok 29. novembra t. r. by oslávil 52. narodeniny, keby... dňa 28. apríla 1999 NE-odviezol do šrotu svoj zánovný Seat, a zabudol z neho pritom vystúpiť. V plnej rýchlosti za Zvolenom smerom na Detvu ukončil svoj život po protismernej zrážke s poľským kamiónom, ktorý ho hrnul niekoľko desiatok metrov pred sebou, zakliesneného pod nápravou. Údajne sa predtým poškriepil, údajne predtým vypil niekoľko pív, údajne nepochopil znamenia, ktoré mu signalizovala policajná hliadka. Na každé z týchto tvrdení sa našlo množstvo takmer miestoprísažných svedkov, lebo Jožo Urban patril medzi populárnych básnikov... Takto pri príležitosti desiateho výročia tragickej smrti Joža Urbana písal jeho priateľ a pokrvný básnický brat Ján Litvák, a najnovšie jeho ďalší kamarát z tzv. Jožovho zvolenského obdobia Ondrej Kalamár knižne vydal objemný výber z Urbanovej básnickej a textárskej tvorby (počet strán 272, väzba pevná) pomenovaný jedným z početných životných výrokov Joža Urbana: Život je veľký frajer, ale my sme väčší. Túto vzácnu a bohatú knihu zostavovateľ Kalamár rozdelil do troch častí: Sonety a sonetové vence, Básne a Piesňové texty. K tomu je pridaný ešte stručný, iba trojstranový Kalamárov doslov – ten oveľa rozsiahlejší je v knihe Pivo U CHÁRONA s Jožom Urbanom Urbanom, ktorú Ondrej vydal pred dvomi rokmi k priateľovej nedožitej päťdesiatke a 15. výročiu tragickej smrti básnika. Dovolím si pri tejto príležitosti prezradiť, že doma mám takmer všetky Jožove knihy a že sme koncom osemdesiatych rokov stačili viackrát si sadnúť dnes už v povestnej reštaurácii U MICHALA... A práve pre tých mladších a menej informovaných milovníkov pekného slova dovolím si tu uviesť základnú a stručnú básnikovu biografiu: Jozef Urban sa narodil 29. novembra 1964 v rodine železničiara v Košiciach, kde aj vyrastal a zmaturoval. Keď prišiel do Bratislavy študovať na Obchodnú fakultu Vysokej školy ekonomickej, mal už takmer do tlače prichystaný básnický debut Malý zúrivý Robinson (1985). Pôvodnú tvorbu

vydávali aj renomovanejším autorom v Bratislave iba dve vydavateľstvá. Smena, kde v roku 1988 vydal v poradí svoju druhú knihu Hluchonemá hudba, a Slovenský spisovateľ – toto vydavateľstvo bolo jeho domovským prístavom. Spočiatku ho postrčil dopredu spisovateľ Ľubomír Feldek, a tiež básnik Vojtech Kondrót... V dňoch 10. až 13. novembra 2016 sa v Bratislave uskutočnil 24. ročník medzinárodného knižného veľtrhu Bibliotéka, kde, práve na Martina, teda v piatok popoludní, táto kniha mala svoju svetovú premiéru, keď básnik a zostavovateľ Ondrej Kalamár predniesol niekoľko viet z uvedeného doslovu: Zhruba stovka poetických textov, zhrnutá v knihe Život je frajer, ale ja som väčší, predstavuje najlepšie básne a texty piesní mimoriadne talentovaného a populárneho básnika 20. storočia. Jozef Urban sa svojimi textami trvalo zapísal aj do histórie populárnej hudby a vyoral hlbokú a plodnú brázdu i na poli slovenskej poézie. Napriek tomu, že prakticky všetky jeho básnické zbierky vyšli v reedícii po jeho tragickom skone v roku 1999, sú beznádejne vypredané, a chýbajú aj v knižniciach.

Jozef Urban

Voda čo ma drží nad vodou Keby bolo niečo Čo sa ti dá zniesť Okrem neba nado mnou a miliónov hviezd Tak by som to zniesol Vždy znova a rád K tvojim nohám dobré veci ako vodopád Keby som mal kráčať Sám a zranený Šiel by som až tam kde tvoja duša pramení Keby som ten prameň Našiel náhodou Bola by to voda čo ma drží nad vodou Môžeš zabudnúť Stačí kým tu si Iba ďalej buď Nič viac nemusíš Chcem sa z teba napiť Šaty odhoď preč Čo má byť sa stane Tak cez moje dlane ako čistý prameň teč Ak ťa ešte trápi Smútok z rozchodov Ono sa to poddá Ty si predsa voda Čo ma drží nad vodou

Martin Prebudila

Nič viac nič menej Jozefovi Urbanovi (1964 – 1999) Vo chvíli keď na južnú slovanskú krajinu namiesto bonbónov padali bomby Malý zúrivý Robinson NA CESTE počúval posledné akordy hluchonemej hudby on vždy tancoval sám a keď mal prestávku strieľal z motyky oznamoval nám najnovšie správy o prievane vidím ho aj teraz ako letí z toho dodrúzganého auta do ľahšieho časopriestoru máva nám krígľom piva kým čaká na stretnutie s MADAM NIKAM baladér našej pomýlenej doby a ešte stačí povedať:

Pred reštauráciou U Michala 20. 7. 1988 (zľava): Ladislav Čáni, Jozef Urban, Daniel Hevier a Martin Prebudila

na svete nie je nič len spomienky a biblie namiesto pozdravu máj 1999

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044


Kultúra Žiakov zaujíma minulosť VYHODNOTENIE PROJEKTU A KVÍZ V PIVNICI

Maja Kubincová

V

yhodnotenie projektu Moji slovenskí predkovia sa uskutočnilo v piatok 18. novembra v Základnej škole 15. októbra v Pivnici. Autorov najlepších rodokmeňov a ich učiteľov na slávnosti privítala riaditeľka pivnickej školy Tatiana Naďová a koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM a autorka projektu Svetlana Zolňanová. Projekt Moji slovenskí predkovia zorganizovali Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Asociácia slovenských pedagógov za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Mohli sa doňho zapojiť žiaci, ktorí sledujú výučbu v slovenskom jazyku alebo navštevujú hodiny slovenčiny. Práce posúdila komisia Výboru pre vzdelávanie a najúspešnejších autorov primerane odmenila. Za najlepšie práce boli odmenení: Valentína Hudecová zo ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove (1. cena), Andrej Dudáš zo ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči (2. cena) a Emília Gániová zo ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci (3. cena). Ináč darčekom za 1. cenu bol tablet, za ďalšie úspešne vypracované rodokmene autori dostali knižné odmeny a školské potreby pre žiaka a učiteľa. Po vyhodnotení tohto projektu v slávnostnej sieni pivnickej

Dohovor v zborovni • KULTÚRA •

Valentína Hudecová najlepšie vypracovala rodokmeň svojej rodiny

Takto prebiehal kvíz

A je to aj kamarátenie a zábava

školy prebiehal kvíz Poznaj svoju minulosť, ktorého koordinátorkou bola profesorka Vesna Kámaňová. Súťažilo 11 tímov z nasledujúcich škôl: ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín, ZŠ Jána Kollára, Selenča, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica, ZŠ Savu Šumanovića, Erdevík, ZŠ Bratstvo,

Aradáč, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova, ZŠ maršala Tita, Padina, ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina, Hložany, a ZŠ 15. októbra, Pivnica. Kvíz prebiehal v troch kolách a tím s najväčším počtom bodov v každom kole pokračoval do finále. Vo finále súťažili tri tímy: Kulpín, Padina a Pivnica. Víťazom kvízu sú žiaci z Pivnice a v tíme boli ôsmačky Patrícia Kmeťková, Valentína Imreková, Estera Zajacová a Anita Grňová. Finalisti dostali knižné odmeny a všetci účastníci kvízu poďakovania.

48 /4727/ 26. 11. 2016

31


Kultúra LITERÁRNY VEČIEROK V SPOLKU KYSÁČSKYCH ŽIEN

O priekopníckej osobnosti Vajanského Elena Šranková

v Kysáči, Báčskom Petrovci a Starej  Pazove. Aj 65. výročie smrti Kysáčanky Eržiky Mičát-

L

iterárnym večierkom venovaným Svetozárovi Hurbanovi Vajanskému v Spolku kysáčskych žien v stredu 16. novembra otvorili sezónu zimných posedení. Na večierok si pozvali členky spolkov žien z Báčskeho Petrovca a Hložian. Privítala ich Ľudmila Berediová-Stupavská, predsedníčka SKŽ, ktorá povedala, že sa tento rok nesie v znamení mnohých jubileí. Okrem 100. Udelenie spomienkových diplomov výročia smrti Vajanského pripomenula 95. výročie kovej, dlhodobej predsedníčky založenia Ústredného spolku Ústredného spolku českoslovenčeskoslovenských žien a zalo- ských žien a Spolku kysáčskych ženia pobočiek tohto spolku žien, ako i 10. výročie založenia

Asociácie slovenských spolkov žien v Kysáči. Z videoprezentácie o Svetozárovi Miloslavovi Hurbanovi Vajanskom sa ženy dozvedeli niečo viac o živote tejto priekopníckej osobnosti všestranných národných záujmov. Príspevky o ňom ako o literárnom vedcovi, publicistovi, redaktorovi, básnikovi, prozaikovi, literárnom kritikovi a právnikovi boli pretkané úryvkami z  jeho diela. K umeleckému zážitku prispeli i hostky z Hložian Miriam Murtinová a Zuzana Dudková, ako i  z  Báčskeho Petrovca Anna

Hansmanová a Zuzana Medveďová-Koruniaková. Prečítali úryvok zo Suchej ratolesti, básne Horám, Tatry a more, ako i zaujímavé údaje o Vajanskom súvisiace s jeho pobytom na našom území. V rámci návštevy Kysáča si ženy z Hložian a Báčskeho Petrovca pozreli výstavu fotografa Branislava Kokavca Slovenský kroj – to je krása a dievča v ňom ružou zdá sa. Každá hostka na večierku dostala medovníkové srdiečko, ktoré pripravili kysáčske spolkárky a medovnikárky Anna Madacká a Elena Đukićová, kým predsedníčkam spolkov a predstaviteľom médií udelili spomienkové diplomy. Posedenie a stretnutie žien z troch spolkov neprešlo bez pečív, sladkostí, ba i narodeninových tort dvoch polstoročných oslávencov Vladimíra Grňu a Igora Stupavského.

V KOVAČICI

Gymnazisti odkazujú: Pozdrav niekoho Anička Chalupová

K

ovačickí gymnazisti, členovia Gymko Teátra, si do novej divadelnej sezóny

lepšovne v Zemune. Pozdrav niekoho je názov divadelného predstavenia, s ktorým sa žiaci Gymnázia Mihajla Pupina predstavili divákom v nedeľu

Z najnovšej divadelnej premiéry

zvolili súčasnú divadelnú predlohu, ktorá spracúva osudy detí bez rodičovského starania. Ide o autentické svedectvá detí z po-

32

www.hl.rs

20. novembra v sieni Domu kultúry 3. októbra. Cieľom tejto inscenácie je upozorniť širšiu verejnosť na sociálny problém

Informačno-politický týždenník

– poruchy správania mladých ľudí. Dramaturgiu a réžiu mal na starosti padinský režisér Fedor Popov a roly stvárnili debutanti: Anastázia Ondríková, Adrián Čížik, Alexandra Čížiková, Dušana Babincová, Gabriel Garaj, Ivan Cicka, Jana Galasová, Magdaléna Štaubová, Martina Svetlíková, Martina Tomášiková, Miluša Svetlíková, Natanael Sampor, Pavel Litavský, Sabína Tomášová a Tijana Nemogová. K úspešnej premiére prispeli Vlastimír Povolný a Želko Urban, ktorí pripravili autorskú hudbu, kým technické záležitosti mali na

starosti Andrej Tomáš a Viktor Hriešik. Predstavenie gymnazistov vzniklo v spoločnej produkcii Občianskeho združenia Komar a Gymnázia Mihajla Pupina. Jeho realizáciu pomohli i Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Obec Kovačica a podporovateľ z lokálneho prostredia. • KULTÚRA •


ZO STAROPAZOVSKÉHO SKUS HRDINU JANKA ČMELÍKA

Folklór v podaní najmladších členov Anna Lešťanová

pieseň, tanec. Detský ľudový a Maja Gedeľovská. S orchester spolku, ktorý spreprednesom krásneho slova vystúpil Andrej ýročný koncert detských ta- vádzal spevákov a folkloristov, Simendić. nečných skupín pri staropa- prednedávnom vydal svoje prvé   S  tanečník mi, zovskom SKUS hrdinu Janka cédečko Krčmárik maličký a na potešenie obecenstva spevákmi a  hudobzahral i tentoraz niekoľko níkmi  pracuje choľudových piesní z neho. reografka Ružena Na výročnom koncerte Červenská a  nacvisa najprv predstavila najčovateľka je Katarína mladšia detská tanečná Šašová.  Učiteľka na skupina so sólistami Miou dôchodku, známejšia a Leou Jašovými, Andreako súdružka Ružena, ou Petrićovou, Marínou sa touto prácou zaoa Anitou Bogdanovićoberá až šesť desaťročí. Stredná detská tanečná skupina premiérovo vými. Prirovnala deti vyobpredviedla choreografiu Svadba Potom vystúpila stredliekané v krásnych ľuná detská tanečná skupina, ná za skvelý výkon búrlivým po- dových krojoch s kvietkami v záhraRužena Červenská (zľava) a Katarína ktorá získala zlatú plaketu tleskom, ako aj talentovaní sólisti de. V príhovore divákom uviedla, že Šašová sa pochvalne zmienili na tohtoročnom hudobnom – speváci oboch skupín: Andrea by bez veľkej podpory rodičov, akú o spolupráci s rodičmi festivale detí Vojvodiny v Báč- Opavská, Michaela Hricová, Aňa a má, nevydržala tak dlho pracovať Čmelíka sa uskutočnil v sobotu 19. skej Topole. Aj najstaršia detská Jelena Ardalové, Mária Folťanová, s deťmi. Aj nacvičovateľka Šašová novembra. Obecenstvo v divadelnej tanečná skupina bola odmene- Jana Verešová, Alenka Machová sa pochvalne vyjadrila o práci s najmladšími členmi spolku. sále privítala predsedníčka spolku Javisko bolo vyzdobené pestrými Libuška Lakatošová a poďakovala sa zapletenými papierovými stužkavšetkým, že prišli podporiť činnosť mi ako na niekdajšej slovenskej najmladších členov spolku, ktorí pazovskej svadbe. Ladené to bolo neúnavne pracujú. Hosťami konso záverečným bodom progracertu boli členovia detskej tanečnej mu, lebo stredná detská tanečná skupiny KUS Branka Radičevića. Oba skupina premiérovo predviedla spolky už roky pekne spolupracujú, choreografiu Svadba, a to tú časť, lebo Pazova je, ako uviedla predktorá sa vzťahuje na odobierku. sedníčka Lakatošová, mestečkom, Aktéri koncertu presvedčili di„ktoré sa hrdí multikultúrnosťou, vákov, že sú skvelou folklórnou vzájomným porozumením, a to je budúcnosťou, s ktorou v tomto naším bohatstvom“. prostredí môžu počítať.  Na koncerte dominovali hudba, Roztancovaní členovia najstaršej detskej tanečnej skupiny

V

K VÝSTAVE V ŠÍDE

Cukrík ako odmena Stanislav Stupavský

V

o štvrtok 17. novembra v Galérii obrazov Savu Šumanovića v Šíde otvorili tematickú výstavu obrazov tohto šídskeho maliara – portréty detí. Vystavené sú všetky práce, spolu ich je v tejto kolekcii 26 a všetky obrazy sú vo vlastníctve galérie. Výstavu slávnostne otvorila riaditeľka galérie Vesna Burojevićová a na vernisáži bolo viac ako 200 občanov. Je to dôkaz • KULTÚRA •

o tom, ako si Šíďania vážia dielo svojho umelca. Na vchode do galérie každý návštevník dostal balík cukríkov. Toto prekvapenie riaditeľka Burojevićová vo svojom prejave vysvetlila: „Cukríky sú pamiatka na gesto Savu Šumanovića, ktorý takto odmenil deti, keď mu pokojne a dlho pózovali pri portrétovaní. Na konci dostali balík cukríkov, čo vtedy bolo vzácnosťou“. Aj táto tematická výstava je ďalším krokom vedúcich šídskej

Záujem návštevníkov o tvorbu Savu Šumanovića

galérie vo výskume tvorby Savu Šumanovića. Maliar vo svojom opuse má niekoľko období, keď

inklinoval k rozdielnym výtvarným smerom a niektoré úseky jeho tvorby ešte treba preskúmať.

48 /4727/ 26. 11. 2016

33


Kultúra KONCERT V SLOVENSKOM VOJVODINSKOM DIVADLE

Piesne zachránené pred zabudnutím Jaroslav Čiep

V

bol strážcom tradície, aby som oddelil žáner v hlave, rozdelil štýly a interpretoval ich tak, aby som neutekal od našej tradičnej

grécke piesne. Ale v prvom rade musíme vedieť, čím sme my sami, – zdôveril sa Miloš Radović a k tomu pridal: – Naše vystúpe-

Už je povestný postoj Miloša Radovića, že koncert nezruší bez ohľadu na počet návštevníkov, ale je nám ľúto, že Petrovčania a susedia nerozpoznali hodnotu tejto udalosti. Domnievame sa, že by im príjemná atmosféra a príjemný večer zostal dlho v spomienkach, tak ako určite zostal prítomným v sieni SVD. – Potrebné je, aby sa mladšie generácie vrátili k našim koreňom a predovšetkým ku krásnemu textu. Aby počúvali kvalitnú hudbu, venovali pozornosť odkazu piesne. Domnievam sa, že nastávajú lepšie časy pre kvalitnú hudbu, pretože ľudia majú čoraz väčšiu potrebu za niečím pekným. Dobrý umelec, interpret, ktorý naznačuje ľúbostný odkaz a vyvolá emóciu v publiku, má úspešný recept na koncert. Je nepodstatné, či na koncerte je 5 alebo 500 návštevníkov. Publikum je publikum, stačí, aby jedna osoba spoznala kvalitu toho, čo robíme, a veríme, že je naše poslanie pre tú noc naplnené, – uzavrel Radović. 

sieni Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci sa vo štvrtok 17. novembra uskutočnil sólistický koncert operného speváka Miloša Radovića. Slávny barytón, profesor spevu, sólista RTS a Tamburášskeho orchestra RTV Vojvodina už roky po celom území Srbska, ako aj v Republike Srbskej a v Bosne a Hercegovine usporadúva koncerty evergreenovej, staromestskej, pôvodnej, neapolskej, gréckej, ruskej, cigánskej a popovej hudby. Vychádzajúc z rám- Miloš Radović po štyroch rokoch znova spieval pre petrovské publikum ca klasickej hudby so svojimi znalosťami, schopnosťami a talentom a za hudby – staromestskej, šlágrov, nia sú koncertné s presne napísprievodu pianína a harmoniky evergreenov a šansónov. Až sanými úpravami a spievame aj Miloš Radović málopočetné potom môžem spievať talianske, romance, ktoré datujú ešte do publikum v Petrovci piesňou ruské, francúzske šansóny alebo konca 19. storočia. vrátil do čias tepla, nehy a citu. Pripomenul piesne, ktoré sa v súčasnosti len zriedka počúvajú, ale sa nezabúdajú. Miloš Radović v sprievode brata Aleksandra Radovića, klaviristu, skladateľa a profesora hudby, a profesora Dejana Ivanovića, virtuóza na akordeóne, podnietil dokonca publikum spievať s ním. Pred každou piesňou niekoľkými vetami pripravil publikum pre budúci žáner, interpreta, autora či región. Odzneli hity Dragana Stojnića, Lea Martina, Bobu Stefanovića, Zvonka Bogdana ZDRUŽENIE OBČANOV KOLEKTÍV KREATÍVNYCH šenci, a to vo štvrtok 17. novembra na malej scéne a mnohé iné z čias niekdajšej AMATÉROV (KOKRAM) v Kovačici má za sebou už v priestoroch KOKRAM pod strechou Domu kultúry Juhoslávie. niekoľko divadelných predstavení, s ktorými prezen- 3. októbra. Úlohy stvárnili herci: Andrea Karasová – Naše koncerty nie sú štantovalo svoju tvorbu nielen domácemu obecenstvu, (speváčka), Ján Chrťan (dozorca), Darina Dudková dardné, je tam trochu kabaale aj v iných prostrediach. Naposledy si zvolili pred- (podriadená) a Miroslav Sabo (mladík), ktorý zároveň retného prístupu, pretože lohu Tma autora Dragana Karlečíka z Kovačice, ktorý na text autora Dragana Karlečíka pre toto predstachceme byť aj tým bližšie k zviditeľnil a overil svoje spisovateľské a režisérske venie skomponoval piesne Osamelý stromík a Nočná publiku. Chceme vyčariť staré, vlohy už v predchádzajúcich dvoch predstaveniach mora. Za sprievodu na gitare Mareka Chalupu piesne krajšie časy, ktoré sa, bohužiaľ, I na U a O láske. Okrem milovníkov Tálie na tohtoroč- spievala Andrea Karasová. Svetlá a rekvizity mali na nevrátia, ale my sme tu na to, nom Divadelnom vavríne v Báčskom Petrovci a na starosti Daniel Hriešik, Ján Chrťan, Adam Strakúšek aby sme kvalitu a hudbu vrátili Festivale Zuzany Kardelisovej v Kysáči predstavenie a Jano Puškár. Na snímke KOKRAM-u sú hlavní proA. Ch. Tma si premiérovo pozreli aj domáci divadelní nad- tagonisti predstavenia Tma.  späť. Je mojou povinnosťou ako profesora spevu, aby som

34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •


O STRETNUTÍ V PIVNICKOM POLI EŠTE RAZ

Tak doznieva festival... Anna Francistyová

S

Členovia odbornej poroty „očakávali väčší počet“ účastníkov. Očakávali ich aj organizátori, predovšetkým vedenie SKUS Pivnica, ktoré načas oslovilo výzvou spolky, kultúrne inštitúcie. Tým skôr, že sa na festival prihlásil pekný počet spevákov: až 27. Prečo na troch súťažných koncertoch 51. Stretnutia v pivnickom poli vystúpilo iba 17?

z miestnych tanečných súborov, ale si ich vyhľadávajú priamo od ich majiteľov“. Najzastúpenejší bol, pochopiteľne, sviatočný odev, ale odborníčku potešilo, že si aj tentoraz speváci zvolili podľa pesničky aj obradový a pracovný odev. Na záver nám prichodí priložiť ten-ktorý kamienok aj do štatistickej mozaiky. Práve tento festivalový ročník vďaka presvedčivej speváčke Kataríne Kalmárovej priniesol prvé

sa asi potvrdí tá stará múdrosť: Kto nemá chuti, ľahko vykrúti. Škoda. Preto chceme pochváliť všetkých účastníkov, ktorí napríklad aj napriek tomu, že sa termín festivalu kryl s ďalšími hudobno-speváckymi podujatiami (Stretnutie speváckych zborov z Vojvodiny, celovečerný program k 125. výročiu spolkárskeho života v Petrovci) dodržali sľub, uctili si náš najstarší festival a prišli do Pivnice. Speváčky a spevákov z Lugu, Padiny, Selenče, Kovačice, Kysáča, Nového Sadu, Báčskeho Petrovca, Starej Pazovy, Hložian, Vojlovice, Pivnice, aj dvoch spevákov zo zahraničia – z Chorvátska a Rumunska. Vďaka nim sme všetci bohatší o ďalší festivalový ročník a oni sami o ďalšie javiskové skúsenosti, krásne zážitky, nové známosti. Festival teda prináša pôvodné pesničky, mladé spevácke Anna Dvornická zo Starej Pazovy talenty, ale aj krásu krojov. Ku v odmenenom kroji každej pesničke iný. Hostia Neslováci sa nemohli vynadívať na prvučké víťazstvo Vojlovici. V dobre tú promenádu ľudových odevov. zohranom 13-člennom ľudovom Odbornému oku etnologičky Vlasty orchestri debutoval mladučký Vinkovičovej neuniklo, že všetci 13-ročný huslista Miloš Hrgić, najspeváci boli perfektne oblečení, mladšou speváčkou a debutantkou že prihliadali aj na tie najmenšie bola Pivničanka Milina Milcová. detaily. A za pozoruhodný pokrok Je tento náš festival predsa stále označila skutočnosť, že „speváci už mladý. A nech nám taký zotrvá nesiahajú po krojoch vypožičaných ešte dlho.

tretnutie v pivnickom poli to je predovšetkým sviatok slovenských ľudových piesní. Tých pôvodných, charakteristických pre každú našu dedinu. Zaujímavé je počuť na festivale aj tú istú pesničku v prednese spevákov z rozdielnych prostredí. Zakaždým bude trochu iná. Ako napríklad tohto roku pieseň Keď si ja zaspievam: jej kovačický variant zaspievala Tereza Jonášová, vojlovický Katarína Kalmárová. Tohto roku členovia odbornej poroty (Juraj Ferík, Mária Zdravkovićová a Jarmila Juricová-Stupavská) pochválili výber piesní, ktoré si speváci priniesli na novembrový 51. festivalový ročník. Bolo tu veľa starých piesní, ktoré tak často nepočuť, ale našim starším spolu- Anna Berédiová zo Selenče (zľava) dostala občanom a  teda aj Cenu za kroj za tento pôvodný selenčský divákom v hľadisku zimný ľudový odev. Zanietený študent pripomenuli ich mla- etnológie Patrik Rago pozorne volil festivalové úbory aj pre ďalšiu predstaviteľku dosť, priadky, tance. Selenče Emiliju Kovačevovú. A chvályhodné je, že ich spievali mladí speváci, a tak im Nuž, dve speváčky (jedna z Lugu vdýchli nový život. Boli to napríklad a jedna z Nového Sadu) tesne pred piesne: A tam hore v našom sade, festivalom – keď už aj Pred naším obločkom, V našom bulletin bol vytlačený dvore ruža kvitne, Chodieval si veľa – ospravedlnili neúčasť ráz, Hviezdičková, mesiačková noc zo zdravotných dôvohravá... Ale aj mnohé ďalšie, veď ich dov. Ale účasť prisľúbili z javiska bolo počuť až 34. Zaují- aj po dvaja speváci zo mavé je, že výnimočne práve tohto Šídu a z Iloku, po jednom roku porota neudelila dve ceny za speváci, resp. speváčky autentickosť piesne, ale len jednu. z Bingule, Radoša, KulPodľa pravidiel má na to právo. pína, aj z  hostiteľskej A urobila tak preto, lebo vraj len tá Pivnice mali byť dve uspávanka, ktorú priniesla Adriana speváčky, nie len jedJozefína Fúriková, speváčka z ďale- na... Odmlčali sa, neprišli. kej Bukurešti v Rumunsku, splnila Pritom speváčke z Rukritériá na túto cenu. Nech táto munska nebolo ťažko skutočnosť neznechutí účastníkov. cestovať 800 kilometrov Skôr ich môže motivovať, aby u svo- do Pivnice... Nie je teda jich starých rodičov alebo ďalších problém jesenný termín starších spoluobčanov vyhľadávali podujatia, ani vysťahoZohraný „vojvodinský“ ľudový orchester: (zľava stoja) Ondrej Maglovský, ešte staršie piesne, a tak ich zachrá- valecká vlna Slovákov Štefan Brňa, Pavel Tomáš ml., Vieroslava Válovcová, Miloš Hrgić, Anita nili pred úplným zabudnutím. Iste z Vojvodiny do krajiny Petráková, Lazar Hrgić, Jozef Malina, Valentín Michal Grňa, Ervín Malina ešte sú také. našich predkov. Znovu a Đorđe Petriško; (sedia) Sándor Zadányi Rötheli a Irenka Rötheli-Buraiová • KULTÚRA •

48 /4727/ 26. 11. 2016

35


Kultúra  RECENZIA

Populárna ročenka ako soľ nad zlato (Vladimír Valentík: Slovenský svetový kalendár. Ročník 1 (2017), Slovenský kultúrny klub, Báčsky Petrovec : Centrum – slovenská kultúrna koordinácia, Báčsky Petrovec : HL PRINT, Báčsky Petrovec 2016, 280 s.)

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

K

ultúrny systém zahraničných Slovákov je súbor rozvetvených, komplexných a navzájom sa prelínajúcich oblastí kultúry, do ktorého nepochybne patrí aj oblasť žurnalistiky, ktorú si krajania pestujú a rozvíjajú cieľavedome, keďže si uvedomujú význam napĺňania práva na informovanie v materinskej reči. Obľúbeným druhom slovenského krajanského novinárstva odjakživa bol kalendár ako populárna ročenka, ktorá informuje, vzdeláva a zabáva. V spoločenstve Slovákov roztrúsených po celom svete o týchto ročenkách možno hovoriť ako o fenoméne, lebo ju vydávajú alebo vydávali takmer na každom svetadiele, kde sa Slováci dostali, začnúc od Európy, po zámorie. Slovenskí čitatelia kalendáre majú ako soľ nad zlato, lebo je v nich zakotvená slovenskosť, slovenská identita, jazyk, dedičstvo našich predkov, ale aj súčasnosť obohatená kultúrou, novými vedomosťami a znalosťami. Vydávanie kalendárov v slovenskom milieu má dlhú kultúrnu tradíciu. „Od polovice 19. storočia až po súčasnosť vychádzali a vychádzajú slovenské ročenky – kalendáre nie iba na Slovensku, ale aj vo svete,“ uvádza Vladimír Valentík, vydavateľ a publicista vo vstupnom texte najnovšej publikácie – kalendára, ktorý však nie je iba náš, slovenský vojvodinský. Ide totiž o Slovenský svetový kalendár (SSK), ktorý vyšiel na sklonku októbra, keď aj 28. októbra v Bratislave mal premiéru počas Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí. IDEA ZRELA DVA ROKY Idea vydať slovenský kalendár,

36

www.hl.rs

ktorý bude adresovaný všetkým Slovákom vo svete, nevznikla iba prednedávnom. Zrela totiž dva roky, ako vysvetľuje šéfredaktor Valentík: „Pokus vydávať populárnu ročenku pre všetkých Slovákov vo svete vznikol pri príležitosti pripomínania si deväťdesiat rokov založenia dvoch slovenských dolnozemských

kalendárov: Čabianskeho v Maďarsku a Národného v Srbsku. Vzácna žena Anna Ištvánová (1955 – 2014) pri tej príležitosti organizovala v Békešskej Čabe konferenciu a príspevky, ktoré na nej odzneli, rozhodla sa spolu s nami prezentovať nie v zborníku, ale vo Svetovom kalendári Slovákov.“ Prvý ročník Slovenského svetového kalendára, ktorého zakladateľom a šéfredaktorom je spomínaný Vladimír Valentík, neúnavný vydavateľ, dobrý znalec vydavateľských a publicistických pomerov Slovákov v zahraničí, a jeho zástupkyňa Katarína Mosnáková-Bagľašová, sa predovšetkým venovali mapovaniu krajanských spolkov, združení a organizácií. Ján Varšo, predseda ÚSŽZ, vo svojom príhovore v Slovenskom svetovom kalendári náležite

Informačno-politický týždenník

definoval cieľ a poslanie tohto kalendára, ktorý sa odzrkadľuje v prehlbovaní a rozširovaní informácií o Slovákoch a rodákoch žijúcich v zahraničí. „Tieto môžu byť užitočné z hľadiska vzájomnej komunikácie a nadväzovania pragmatickej spolupráce medzi krajanskými spolkami a  združeniami v  šírom svete v oblasti vzdelávania, kultúry, informovanosti a médií,“ píše Varšo v príspevku pod názvom Slovenskému svetovému kalendáru na rok 2017. V tejto publikácii okrem toho, že obsahuje kalendárium na rok 2017, je aj množstvo príspevkov o spolkoch a organizáciách našincov v celom svete nasýtených historickými, demografickými a kultúrno-spoločenskými informáciami zo všetkých oblastí, v ktorých sú Slováci mimo pravlasti činní v snahe zachovávania slovenskej identity. SLOVÁCI, SLOVENSKO, KRAJANIA Rozdelený je do štyroch kapitol: – Kalendárium, Slováci vo svete, Krajania na Slovensku a Krajanská téma. Najobsiahlejšia je druhá kapitola, ktorá obsahuje podkapitoly, textuálne a fotograficky stvárňujúci kultúrno-spoločensky organizovaný život Slovákov v Argentíne, Austrálii, na Cypre, v Česku, Čiernej Hore, Francúzsku, Chorvátsku, Kanade, Maďarsku, na Malte, v Nemecku, Poľsku, Rumunsku, Srbsku, Švajčiarsku, Švédsku, na Ukrajine, v USA a vo Veľkej Británii. Také široké územné zastúpenie si logicky vyžiadalo aj široké spektrum autorov, redakčných spolupracovníkov, ktorých v prvom ročníku SSK bolo až 37, nepočítajúc osobnosti, ktoré boli rozličnými spôsobmi hnacím motorom publikácie – Vladimír

Valentík, Katarína Mosnáková-Bagľašová, Ján Varšo či Vladimír Sklaský. Významnou časťou, resp. kapitolou SSK je aj tá pomenovaná Krajania na Slovensku. V nej sa z pera Jána Varšu približuje činnosť a poslanie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Zuzana Pavelcová všeslovenským čitateľom približuje Krajanské múzeum Matice slovenskej v Bratislave, ktoré svoje úlohy plní na viacerých úsekoch, a to na poli jazykových, kultúrnych a duchovných stykov, vedy, výskumu a spracovávania dokumentácie. Zvlášť možno oceniť prehľad a  popis krajanských kultúrnych podujatí na Slovensku v rovnomennom príspevku Krajanské kultúrne podujatia na Slovensku autorky Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej. Táto autorka čitateľom pozornosť upriamuje na Pamätný deň zahraničných Slovákov v Bratislave, Krajanskú nedeľu a Krajanský dvor na Detve, Južnoslovenské detské a mládežnícke folklórne slávnosti v Dulovciach, podujatie Zahraniční Slováci na Heľpe, Kongres slovenských spisovateľov a na Stálu konferenciu Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí. Ročenka, šíriaca predovšetkým spolupatričnosť medzi všetkými Slovákmi, vyšla pod záštitou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Svetového združenia Slovákov v zahraničí a za finančnej podpory ÚSŽZ a  Výboru pre informovanie NRSNM. Má prívlastok historická a nielen preto, že je prvá, že teda popisuje vývoj niečoho v minulosti až po mapovanie súčasnosti, ale aj preto, že je v dejinách bližšieho spoznávania sa Slovákov na celom svete veľmi dôležitá, že má svoju váhu. Aj tú duchovnú.  • KULTÚRA •


ROZHOVORY: Dr. ALEKSA ZEJAK, VEDECKÝ PORADCA, INŠTITÚT PRE POČÍTAČOVÚ TECHNIKU A POČÍTAČOVÉ KOMUNIKÁCIE, NOVÝ SAD

Zázrak nemusí trvať dlho Oto Filip

N

a konferencii venovanej vede a výskumu v prístupovom procese Srbska do EÚ a v realizačnej praxi, ktorá koncom októbra prebiehala na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade, Dr. Aleksa Zejak sa dosť kriticky zmienil o celkovom postoji spoločnosti k vede, taktiež o niektorých praktikách, s ktorými treba čím skôr skoncovať. Prejav ukončil slovami, že je stav a úroveň vedy v Srbsku, vzhľadom na všetky okolnosti, prekvapivo dobrý. Po tomto však upozornil, že ak sa nebudú podnikať tie pravé ťahy a kroky, tento zázrak nepotrvá ešte dlho. – Zrejme viete, o čom rozprávate, keďže ste nielen vedeckým poradcom, ale aj podpredsedom Spoločenstva inštitútov Srbska, ktoré zoskupuje šesťdesiat inštitútov a takmer 3 500 výskumníkov... – Jasné je, že sa ani vo vede nedá mnoho toho dosiahnuť bez peňazí. A na ňu vyčleňujeme len približne 0,3 percenta hrubého národného dôchodku. Napríklad, v pomere k hrubému národnému produktu je to desať- až dvanásťkrát menej ako Fínsko. Keď však ide o absolútne sumy, to je od tridsaťkrát, takmer do stokrát menej pri porovnaní s inými vyvinutými štátmi. Natoľko skromné prostriedky, že nielenže limitujú, ale priam znemožňujú vážnu činnosť. Dokonca aj keby sa vyčleňovanie na vedu naraz dvojnásobne zvýšilo, ani to by veľmi nepomohlo, lebo zostávame bez potrebnej kádrovej štruktúry. – Na konferencii ste sa zmienili aj o štruktúre tých málo peňazí, ktoré sa dostanú... – Podľa môjho názoru aspoň polovica prostriedkov sa upriamuje, odvádza v chybnom • KULTÚRA •

smere, zle sa investuje. Nejde teda len o absenciu peňazí, ale aj o zlé nakladanie s nimi. Veď časť nákladov, ktoré ani nemožno zaradiť k vede, dokonca ani neslúžia na rozvoj, sa zaraďujú do tejto oblasti. Už tým je to odvádzanie prostriedkov oveľa menšie, viac ako skromné. Pred rokmi minister Božidar Đelić založil niektoré tiež inštitúcie, zamestnávajúce viac ako 350 ľudí. Žiadna z  nich potom nebola zrušená. Naďalej sa všetky prostriedky na ich chod tiež chápu ako prostriedky na vedu. – Spomínali ste aj kádre... – Zlá je i štruktúra školstva, školení. Fakulty školia práve a hlavne toľko študentov, koľko im načim, aby si kryli náklady. Nový Sad je v tom všetkom o nuansu lepší od iných, lepšie sa prispôsobuje potrebám a nárokom trhu, no nemožno povedať, že by bol celkom bez viny v tejto oblasti. Známa je kvalita Fakulty technických vied, dopyt po mno-



hých jej kádroch, no aj na nej sú niektoré odbory, po ukončení ktorých odborníci ťažko nachádzajú prácu. Povedal by som, že máme súhru dvoch činiteľov: nedostatku peňazí i zlého manažmentu vedy. Napríklad aj na odborných konferenciách sú často výrazne zastúpení ľudia, ktorí sú len okrajovo spätí s vedou, s rozvojom. – Ukončili ste prejav zaujímavou konštatáciou... – Tie dobré výsledky vo vede, ktoré dosahujeme napriek všetkému, možno v  istej miere chápať aj ako následok niekdajších čias. Na rozdiel od široko zaužívanej mienky som toho názoru, že vlastne máme veľmi málo ozajstných vedcov. Ich štruktúra často vzniká živelne, ďaleko od toho, aby bola prispôsobená tomu, čo by bolo potrebné a čo nie. – Ako sú inštitúty na tom s financovaním? – Tie štátne sú odkázané len alebo vo veľmi výraznej miere

na projekty. Prostriedky na iné potreby, napríklad na energie v tom nie sú, čo znamená, že závisia od nestabilných činiteľov. Víťaznou kombináciou by malo byť inštitucionálne financovanie po určité percento, vedno s ním aj projektové financovanie. Aby nepôsobili v neistote, jeden rok tak, iný zase inak. Tie peniaze na projekty by v takom prípade mali byť určené výlučne na ne. Namiesto toho dnes sme všetci vystavení nestabilite. Preto sa dožadujeme preorientovania na kombinované financovanie v rámci existujúcej sústavy. To sa dokonca dostalo aj do Zákona o vedeckej práci a do príslušnej stratégie, no v praxi nie a nie to presadiť. Stále nedokážeme odhaliť stredobod podstaty odporov. Kto je ten proti a prečo? Keď ide o naše Spoločenstvo inštitútov žiaden hlas nebol proti, čo znamená, že niet kolízie medzi nami. Jednoducho, mám taký dojem, že rozprávame hluchým... No uzavriem tým, že napriek všetkým uvedeným problémom aj za pôsobenia rovnakých predpisov Nový Sad je na tom lepšie od iných. Je v ňom lepšia situácia, azda aj pre tú tradíciu flexibility, prispôsobovania sa.

CHÝRNIK

NOVÝ SAD. V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v sobotu 26. novembra o 11. hod. bude 12. Muzikologická konferencia Slovenská hudba vo Vojvodine s ústrednou témou Život a dielo etnomuzikológa Martina Kmeťa. PIVNICA. V sobotu 26. novembra o 20. hod. v Divadle Janka Čemana bude predpremiéra predstavenia Dievča, ktoré písalo... autora Samuela Gašperca na motívy Denníka Anny Frankovej v réžii Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej. BÁČSKY PETROVEC. V sobotu 26. novembra v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci o 8.30 hod. štartuje tradičný 17. Výtvarnícky tábor A. F. Makovička.

KYSÁČ. Prezentácia knihy Šorom, sredom známeho novinára Boru Otića bude v sobotu 26. novembra v Slovenskom národnom dome v Kysáči o 19.00 hod. KYSÁČ. Pravidelné predvianočné podujatie Čaro Vianoc, ktoré organizuje KUS Vladimíra Mičátka, bude v Slovenskom národnom dome od 27. novembra do 18. decembra. Program bude každú adventnú nedeľu od 18.00 a vianočné trhy budú každý piatok, sobotu a nedeľu od 16.00 do 20.00. V nedeľu 27. novembra podujatie pripravia hostitelia, v nedeľu 4. decembra hostia budú z novosadského zboru Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, v nedeľu 11. decembra z Baptistickej cirkvi v Kysáči a v nedeľu 18. decembra z Evanjelickej E. Š. metodistickej cirkvi v Kysáči. 48 /4727/ 26. 11. 2016

37


Kultúra DNI MATICE SLOVENSKEJ V MATICI SRBSKEJ

Básnický portrét Miroslava Bielika Elena Šranková

V

rámci dní Matice slovenskej v Matici srbskej, ktorá oslavuje 190. výročie založenia, prebiehali trojdňové príležitostné programy. V prvý večer, v utorok 22. novembra, predstavili opus súčasného slovenského básnika Miroslava Bielika, predsedu Spol-

Básnik a prekladateľ Miroslav Demák hovoril o vplyve profesora Viliama Marčoka na formovanie M. Bielika, tiež o jeho plodnej tvorbe ako prozaika a vzťahu k tunajšiemu prostrediu, Srbom a tunajším Slovákom. Hosťujúci básnik Miroslav Bielik povedal, že v rámci pôsobenia v Matici slovenskej, ktorá je mladšou sestrou Matice srb-

Záujemcovia o prácu dvoch Matíc a priaznivci tvorby Miroslava Bielika

ku slovenských spisovateľov, ktorého dlhodobým odborným pôsobiskom bola Matica slovenská. Večierok v priestoroch Matice srbskej v Novom Sade usporiadali v spolupráci so Združením spisovateľov Srbska. Predseda tohto združenia, básnik Radomir Andrić hovoril o dobrej spolupráci so slovenskými spisovateľmi, ktorá sa neustále zveľaďuje na obojstranný prospech oboch literatúr, slovenskej a srbskej. O tom, že sú kultúrne styky čoraz pevnejšie, svedčia podpísané protokoly a dohody o spoločných projektoch. Ako R. Andrić povedal, je to aj vďaka M. Bielikovi, ktorý so srbskými spisovateľmi spolupracuje tvorivým spôsobom.

38

www.hl.rs

Z večierka v Matici srbskej: (zľava) Martin Prebudila, Radomir Andrić, Miroslav Bielik, Ivan Negrišorac a Miroslav Demák

skej, sledoval i pôsobenie Matice srbskej, jej odborno-vedeckú činnosť. Mal vraj šťastie viackrát pobudnúť na jej posvätnej pôde a snažil sa prehĺbiť slovensko-srbské a srbsko-slovenské vzťahy. Zmienil sa i o najbližších zámeroch spojených s generálnym projektom týkajúcim sa poézie venovanej Dunaju, o antológiách, vydaniach ďalších autorov, významných básnikov Srbska na Slovensku a opačne. Ako povedal, ide o veľkolepý projekt, ktorý osloví celú Európu. Prihovoril sa za rozvinutie spolupráce tak medzi dvoma Maticami, ako aj medzi Spolkom slovenských spisovateľov, Združením spisovateľov Srbska a Maticou srbskou. Zmienil sa o svojej tvorbe, na ktorú mu po-

pri profesionálnom angažovaní zostávalo málo času. Predniesol dve vlastné básne, ktoré s pomocou básnika a prekladateľa Martina Prebudilu odzneli aj v srbskom jazyku. Predseda Matice srbskej a básnik Ivan Negrišorac prezentoval dojmy z čítania poézie M. Bielika. Povedal tiež, že sa Matica srbská z príležitosti jubilea rozhodla prezentovať slovenskú kultúru, Maticu slovenskú, ako i M. Bielika. Utorkový večierok bol prvým segmentom v rade kultúrno-umeleckých programov, ktoré Matica srbská usporiadala na počesť Matice slovenskej. V ďalších dňoch nasledovala prednáška a otvorenie výstavy o práci Matice slovenskej, ako i primeraný folklórny program. 

V MALOM SALÓNE ZDRUŽENIA SPISOVATEĽOV SRBSKA v povestnej belehradskej Ulici francúzskej číslo 7 v utorok 22. novembra napoludnie usporiadali literárne posedenie, v rámci ktorého predstavili knihu básní známeho srbského básnika Radomira Andrića v slovenskom preklade. Výber a preklad z Andrićovej takmer 50-ročnej básnickej tvorby pod názvom Až na jednu vec do slovenčiny urobili Miroslav Demák a Martin Prebudila. Pred necelým mesiacom vyšiel vo vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov a kniha za prítomnosti autora bola predstavená aj na nedávnom knižnom veľtrhu Bibliotéka 2016 v Bratislave. O Andrićovej tvorbe sa v doslove zmieňuje básnik a predseda Spolku slovenských spisovateľov Miroslav Bielik. Okrem tejto knižnej premiéry predstavitelia dvoch spisovateľských združení (na snímke Milana Panića) dohodli spoluprácu na ďalších projektoch.

Informačno-politický týždenník

M. P. • KULTÚRA •


STARÁ PAZOVA

Celý školský rok v znamení jubilea Anna Lešťanová

D

nešná Ekonomicko-obchodná škola Vuka Karadžića v Starej Pazove bola založená pred 60 rokmi – v školskom roku 1956/57, keď bola zapísaná i prvá generácia strednej ekonomickej školy. Za uplynulých šesť desaťročí, ako nám povedala Dragoslava Mićićová, riaditeľka jubilujúcej školy, ináč jednej z troch pazovských stredných škôl, táto škola prešla niekoľkými transformáciami a v jednom momente bola i spoločnou školou tunajšieho stredoškolského strediska 25. mája. V škole sa striedali nielen ročníky, ale aj vzdelávacie profily. V súčasnosti ich majú päť: pre povolanie podnikateľský administrátor, finančný administrátor, ekonomický technik, právnický technik a obchodník. „Naša škola je jednou z vyhľadávanejších škôl v okolí a po ukončení mnohí naši žiaci, oko-

lo 80 percent, sa zapisujú do vysokých škôl v našej krajine alebo v zahraničí. A pritom vďaka modernejším vzdelávacím

kými vedomosťami po ukončení strednej školy ľahko môžu nájsť aj zamestnanie,“ prízvukovala riaditeľka Mićićová a doložila, že

Z oslavy školy: riaditeľka Dragoslava Mićićová, moderátor programu Ivan Kožík a prvé vystúpenie školského chóru, pozostávajúceho zo žiakov všetkých troch stredných škôl pod vedením profesorky Andrey Dvornickej-Machovej

profilom, akými sú podnikateľský a finančný administrátor a najmä obchodník, žiaci si so získanými teoretickými a praktic-

sa i v nadchádzajúcom období budú usilovať v škole odpovedať požiadavkám hospodárstva a spoločnosti.

PREHLIADKA CIRKEVNÝCH SPEVOKOLOV BÁČSKEHO SENIORÁTU

Kto spieva, dvakrát sa modlí E. Šranková

V

nedeľu 20. novembra v kysáčskom kostole bolo slávnostnejšie než býva inokedy. Bola to posledná nedeľa cirkevného roka, lebo adventom sa začína nový cirkevný rok. Stretli sa tam Cirkevný spevokol z Pivnice totiž cirkevné spevokoly Báčskeho seniorá- povedal, nemohli si zvoliť lepší tu Slovenskej evanjelickej a. záver cirkevného roka, lebo piev. cirkvi na prehliadke, ktorá seň je dvojnásobnou modlitbou zoskupila členov spevokolov a vypĺňa srdcia dobrom. Nasledovali výstupy spevoz desiatich prostredí. Všetkých privítal domáci farár Ondrej kolov. Na úvod a na záver sa Marčok, a potom i senior báč- predstavil kysáčsky cirkevný sky Vladimír Valent. Ako senior spevokol, a potom spevokoly • KULTÚRA •

z Báčskej Palanky, Hložian, Kulpína, Lalite, Pivnice, Selenče a Silbaša. Po dva spevokoly vystúpili z Báčskeho Petrovca a Nového Sadu. Väčšinu spevokolov pripravovali kantori, ale aj ďalší hudobní odborníci a znalci,

Tradične pri zápise nových žiakov už v prvej lehote sú v Ekonomicko-obchodnej škole Vuka Karadžića v Starej Pazove vyplnené kapacity a počet žiakov sa pohybuje v priemere 530 – 535. Vysokoškolský profesorský káder je adekvátne zastúpený, a to, čo azda tejto ekonomicko-obchodnej škole najviac chýba, je materiálneho charakteru. Bez ohľadu na to, že sa každý rok nejaká investícia realizuje, v niektorých učebniach treba vynoviť dlážky a definitívne to, čo škola súrne potrebuje, je nový nábytok – zvlášť školské lavice a stoličky. Ústrednú oslavu 60. výročia založenia školy s kultúrno-umeleckým programom usporiadali 8. novembra. Medzi bývalými žiakmi školy, ktorí sa zúčastnili na oslave, boli i teraz popredné osobnosti: prof. Dr. Stevan Devetaković a Goran Savić, riaditeľ Rozvojového fondu Vojvodiny. Do konca školského roku, ktorý sa nesie v znamení tohto jubilea, v škole majú naplánované aj ďalšie programy.  Foto: Ružica Čániová, Pazovačka revija ktorých prácu podľa slov seniora Valentu bolo poznať v prednese každého spevokolu. Moderovali Miluška Vranková, Tamara Vlčeková a Nataša Čemanová. Prehliadka cirkevných spevokolov v Kysáči nebola hodnotiaceho charakteru, jej cieľom však bolo stretnutie a oslava Pána. Každý spevokol sa predstavil v tom najlepšom svetle, z čoho nakoniec všetci mali dobrý pocit a odniesli si domov pekné umelecké dojmy a duchovné zážitky. 

Domáci kysáčsky spevokol 48 /4727/ 26. 11. 2016

39


Kultúra NOVOSADSKÉ MOTÍVY

Premeny a ich ozveny Oto Filip

H

ľadať krásu vo všednosti je pravdepodobne omnoho lákavejšie, než objavovať všednosť v kráse. Pritom takmer všetko, čo sa na tvári miesta dnes zdá samozrejmé, možno ešte ani nie tak dávno bolo len v predstavách architektov, stavbárov, investorov,

Nový Sad z uhla fotoreportéra Boru Mirosavljevića

objednávateľov... Zvlášť v pokrajinskej metropole. Čas ubieha úžasne rýchlo. Pre tú našu večnú stresovú upo-

náhľanosť nad v podstate známymi mestskými scénami sa človek spravidla zamýšľa len vtedy, keď narazí na niektorú rozkopanú ulicu alebo na stavbu Ani na autobusovú stanicu viacpod- sa nikto práve nehrnie... lažnej budovy, prípadne vtedy, keď neho pôvodu, kopu podmu niekdajší výzor Nového ujatí, priemysel, kultúrne Jesenná podoba najpopulárnejšej Dunajskej ulice Sadu pripomenú príleži- aktivity... tostné pohľadnice. Možno Predsa však to neznametvár, zažiť jeho rôzne podoby aj fotovýstava niektorého ná, že sa nenačim prechádzať po cez vlastné poznanie. Vôbec z  jeho fotoreportérov či meste a kochať v jesenných no- nejde o to mesto z farebných kronikárov. Svojráznym ob- vembrových motívoch. Aj v ňom turistických katalógov, ale o to javom vedia byť aj potulky možno listovať ako v knihe, pri- naše zvnútornené, ktoré máme menej známymi v srdci a v mysli. Nový končinami mesta, Sad raz ako oáza odv ktorých je toľko dychu, inokedy útulok luxusných novovypre pútnikov z inokastavaných domov, diaľ, mesto, v ktorom že pozorovateľa sa zároveň uvoľnene nemôže nenapada rýchlo žije, v závislosti núť myšlienka, že od toho, kto si, metroje transformácia pola, v ktorej stále je čo niekomu veľmi vychutnávať, kultúrne blízkym bratom, a gastronomicky. Podrovnako tak, ako je ľa potreby i zrakom či inému pracovným objektívom. Treba sa katom. len kochať slobodou Už je dávno zná- Kvarteto pri Futockom trhu, pohľadu, možnosťou me, že Nový Sad no nie hudobné, ale bicyklové voľby a uvedomiť si, že má všetko: bohaté demesto nežije len v tom jiny, krásnu polohu pri Dunaji čom by sa jedna ulica mohla najužšom strede, ale aj všade a Fruškej hore, už príslovečnú rovnať jednej stránke. S cieľom inde, kde sa čosi na ňom komusi pohostinnosť obyvateľov rôz- objaviť tú menej známu, skrytú zapáči. 

Keď mesto bolo ešte len kandidátom na metropolu kultúry 2021

40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Kdeže je ten letný nával? • KULTÚRA •


Kultúra • Oznamy

Musím ťa „pretrhnúť“ v rozhovore Anna Horvátová

0

Môžeme nejakú bytosť či niekoho pretrhnúť, spôsobiť, aby nebol celý?! Ale táto konštrukcia nie je tu predmetom sledovania! Jasné, našu pozornosť tu upriamime na slovesá pretrhnúť / pretrhávať i na zvratné slovesá pretrhnúť sa / pretrhávať sa. Základný význam slovesa pretrhnúť je trhnutím porušiť či stratiť súvislosť, teda spôsobiť, aby niečo nebolo celé: pretrhnúť motúz, niť, reťaz sa pretrhla, pretrhol si nohavicu na klinec. Významovo blízke sú tu slovesá roztrhnúť a rozdrapiť. V našom prostredí

sú tieto slovesá dobre známe, ba ako slovensko-srbskí bilingvisti ich používame aj v tých súvislostiach, kde je to nezmyselné. A to preto, že sa svojou stavbou značne zhodujú so srbskými slovesami prekinuti, prekidati, prekinuti se. V srbčine sa totiž povie: prekida se razgovor, prekidaju se veze a ešte inak. V prípade, že nechceme dočasne pokračovať v istej činnosti, vyjadríme to slovesom prerušiť. Základný význam dokonavého slovesa prerušiť a nedokonavého slovesa prerušovať je teda prestať niečo robiť natrvalo alebo na istý čas, napríklad: prerušiť

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu ECO-LOGISTICA, s. s r. o., Nový Sad, Dušana Danilovića 5, podal

Firma

prácu, štúdium, hru; alebo keď niekoho dočasne zastavíme v istej činnosti, napr.: prerušiť niekoho v reči; v prípade, že chceme vyjadriť porušenie súvislého celku: povodne prerušili bránu, majstri prerušili kábel; vo význame skončiť, napr.: prerušiť mlčanie, ticho; prerušiť styky s niekým; prerušiť tehotenstvo. Prestať fungovať, pretrhnúť sa, vyjadríme zvratnými slovesami prerušiť sa a prerušovať sa, napríklad spojenie sa prerušilo, prúd sa sústavne prerušoval. V našom prostredí sú zaužívané takéto vety: „Mama pretrhla dcéry v telefonovaní.“; „Rozhodca

pretrhol zápas.“; „Pretrhni ten rozhovor.“ ; „Politici pretrhli rozhovory.“ V prípade, že sa chceme niekomu ospravedlniť, povieme: „Prepáč, že ťa pretrhávam.“; „Prepáčte, ale musím vás pretrhnúť.“ V takýchto a podobných prípadoch sú vhodné a správne slovesá prerušiť, prerušovať a prerušiť sa, prerušovať sa. Tieto a týmto podobné vety majú znieť takto: „Mama prerušila dcéry v telefonovaní.“; „Rozhodca prerušil zápas.“; „Preruš ten rozhovor.“; „Politici prerušili rozhovory.“; „Prepáč, že ťa prerušujem.“; „Prepáčte, ale musím vás prerušiť.“

žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dočasný sklad pevného nebezpečného a bezpečného odpadu vo Futogu, Ul. železnička, na katastrálnej parcele číslo 992, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

AGROCROP, a. s.,

prijme zamestnancov na prácu s traktorom, zber a spracovanie úrody

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Potrebné vodičské oprávnenie skupiny B alebo T. V prípade záujmu ozvite sa na mail: marek.macaj@agromacaj.sk alebo telefón: +421 905 732 961 Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU236/NSL236 NS-Beogradski kej, Ul. beogradski kej číslo 41, v Novom Sade, na ka-

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

hlasludu.info www.hl.rs

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs tastrálnej parcele číslo 9345/7, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 20. decembra 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 21. decembra 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs • KULTÚRA • OZNAMY •

48 /4727/ 26. 11. 2016

41


Oznamy SPOMIENKA

SPOMIENKA

Uplynuli tri roky, čo ma navždy opustil môj manžel

PAVEL KUCHÁRIK

so svojím zaťom a švagrom

JÁN POVOLNÝ

Roky plynú, ale spomienka na Teba zostáva. Tvoja manželka Katka

JÁNOM DEMROVSKÝM

20. 6. 1933 – 28. 11. 2015 – 2016 z Padiny

13. 6. 1937 – 20. 11. 2013 – 2016 z Kovačice

1956 – 2016 z Báčskeho Petrovca

Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovávajú rodiny:

Na Teba nikdy nezabudneme. Svokra a Jarka s rodinou

Vlčeková a Juricová

SPOMIENKA

ZUZANA PAGÁČOVÁ 1925 – 1996 – 2016 odborná učiteľka z Hložian

Žiješ v našich srdciach.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Uplynie rok, čo nie je s nami náš báči

... budeme spomínať ako nám bolo tesne vedľa seba dobre ani nezbadáme že sa brehy valia vedľa nás lebo sme sa práve zahľadeli do hviezd Lúčime sa a spomíname

Syn Ján a dcéra Zlata s rodinami

ZUZANA ČELOVSKÁ ROZLÚČKA s našou tetou

DROBNÝ OZNAM T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

ZUZANOU ČELOVSKOU rod. Čapeľovou 12. 10. 1932 – 15. 11. 2016

rod. Čapeľová 12. 10. 1932 – 15. 11. 2016

ANDREJ ČELOVSKÝ 16. 9. 1927 – 12. 10. 2014

Ich najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 25. novembra 2016 uplynul smutný a boľavý rok, čo nás navždy opustila moja drahá manželka a naša drahá mama a starká

MÁRIA SKLABINSKÁ rod. Leporisová 1961 – 2015 – 2016 z Kulpína

S úctou si na Teba budú spomínať rodiny: Dudášová, Kovačevićová, Čániová a Čapeľová

hlasludu.info www.hl.rs

Nikdy na Teba nezabudnú a len v dobrom Ťa budú spomínať manžel, synovia, nevesty a vnúčatá

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs 42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •


POSLEDNÝ POZDRAV kmotrovi

BOLESTIVÁ SPOMIENKA

Dňa 26. novembra 2016 je tomu ťažkých a boľavých 35 rokov, čo umrel vrele milovaný syn a brat

VLADKO KUKUČKA

JÁNOVI DEMROVSKÉMU 28. 6. 1956 – 9. 11. 2016 z Báčskeho Petrovca

Trvalú spomienku na neho si zachovajú kmotrovci Pavel a Katarína Ivičiakovci

POSLEDNÝ POZDRAV

1959 – 1981 – 2016 z Nového Sadu Drahý náš, už nie si sám. V tichosti večného pokoja už takmer tri roky s Tebou je ocko MICHAL KUKUČKA. Veľmi nám chýbate. Smútime za Vami. Zarmútená mama a manželka Anna a sestra a dcéra Zdenka s manželom Peđom

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 30. novembra 2016 uplynú dva roky, čo nás predčasne opustila

MARTINOVI ČIŽMANSKÉMU

manželka Zuzana, dcéry Milina, Anna a Mária, vnuk Zoran s manželkou Snežanou, vnučky Anna, Tiana, vnukovia Alexander, Kristián a Dejan, zaťovia Ondrej a Robert

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 1. decembra 2016 uplynie dva a pol roka, čo nie je s nami náš milovaný

MIŠO POVOLJNI

1935 – 2014 – 2016 z Cerja rodom z Padiny Odvtedy v našom dome nastal bôľ, zostalo veľké ticho a veľa spomienok na naše spolunažívanie. So slzami si na Teba spomínajú: manželka Dobrila, syn Pajo, mama a brat s rodinou z Austrálie a rodina Strehovská • OZNAMY •

JÁNOVI BAGOŇOVI

13. 12. 1943 – 13. 11. 2016 z Kysáča od manželky a syna s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV

ANNA ČEMANOVÁ

9. 9. 1937 – 11. 11. 2016 z Kysáča

Lúčia sa s ním:

POSLEDNÝ POZDRAV

1965 – 2014 – 2016 z Kysáča

JÁNOVI BAGOŇOVI

S láskou a úctou: manžel, deti a rodičia Ďurovkovci Od minulého roku spolu s ňou sú v tichosti večného pokoja i svokor PAVEL a svokra ANNA ČEMANOVCI.

SMUTNÁ SPOMIENKA

13. 12. 1943 – 13. 11. 2016 z Kysáča od kamarátky Zuzany Sofinkićovej

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Dňa 27. novembra 2016 uplynie 6 smutných rokov od smrti môjho manžela, nášho otca, tesťa, svokra a deda

s priateľom

JURAJA PETRÍKA

1942 – 2010 – 2016 z Kysáča Zaplakali oči, zaplakalo srdce bôľom, keď sme Ti navždy dali zbohom. Hoci si odišiel a niet Ťa medzi nami, v našich srdciach zostaneš žiť navždy s nami.

JÁNOM BAGOŇOM 1943 – 2016 z Kysáča

Navždy zarmútení Tvoji: manželka Mária s deťmi a ich rodinami

Priateľ Ján Hlaváč s rodinou

48 /4727/ 26. 11. 2016

43


RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 25. novembra 19.30 Zostrih piesní zo Stretnutia v pivnickom poli z roku 1994 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 27. novembra 11.00 Písmenkovo 11.30 Boh náš je láska Utorok 29. novembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 22.00 Boh náš je láska Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Písmenkovo. Témou 6. časti zábavno-vzdelávacej relácie pre deti budú bábky. O tom, ako si s nimi rozumie, sa zmieni bábkoherečka Milina Chrťanová z Kysáča. Základy bábkarského jazyka poznajú aj mladí divadelníci z Petrovca, ktorým sa pri hraní divadla zjaví aj trpaslík z rozprávky Pavla Dobšinského. Boh náš je láska. Vo vysielaní odznejú príspevky o pochode lampiónov v Pivnici, zo stretnutia spevokolov Báčskeho seniorátu, z večierka venovaného Karolovi Kuzmánymu, z prezentácie cédečka kulpínskeho cirkevného spevokolu. O sviatku Pamiatky reformácie cirkvi sa zmieni pivnický pán farár Ján Zahorec.

44

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16,00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15,30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16,00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17,15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 25. novembra – Proroctvo – Koniec sveta Sobota 26. novembra – Rodina na úteku Pondelok 28. novembra – Vlak smrti Utorok 29. novembra – Poctivé dievča Streda 30. novembra – Posadnutá Štvrtok 1. decembra – Nevera po slovensky, 1. časť 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 27. novembra 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Vojna neviest 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Dr. Anna Boldocká-Ilićová, úradujúca riaditeľka Domu zdravia v Báčskom Petrovci

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 27. novembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Pomoc pre kovačických gymnazistov Utorok 29. novembra 16.00 Čaro imaginácie v Bratislave Divadelné predstavenie Pozdrav niekoho Piatok 2. decembra 16.00 Z archívu TVOK Slovenský film: Chodník cez Dunaj

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •


KRÍŽOVKA ČÍSLO 48 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je názov obdobia štyroch týždňov pred Vianocami.

autorka: nomen ženské horný ANNA BIČIA- sánkovanie nescio meno mužský odev ROVÁ

Španielsko

orgán oblasť v čuchu Chorvátsku elevácia

padanie snehu

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. vpíšte

strednica

Nórsko

zdanlivá dráha slnka za rok

chorvátske mestečko

ÁNNA pravdepodobne

zbieranie elektrický (skr.)

vpíšte KZ

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 27. novembra 20.10 Repríza relácie Dobrý deň Streda 30. novembra 12.15 Dobrý deň, kolážová relácia

rozlej

prinášal obeť vpíšte KY

uver!

zaslať na...

koráb (srb.) číslo

spojka english (skr.)

lepidlo vyberal si

tajnička Anna (dom.)

Taliansko

lietajúci hmyz

kiloampér TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

Ružomberok

Alžbeta (dom.)

ročné obdobie

božská bytosť

Ilija (dom.)

Ivan Krasko vari

malá S LA DU kasa H U pond Ľ turistické mesto v Grécku

S LA U H UD Ľ

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 47 VODOROVNE: smerovka, lovenie, arabeska, me, en, sl, A, SL, S, e, Spievaj, oplakala, sin, RTV, ME, ža, at, ovsený, 0, Ra, S, von, ojnica, A TAJNIČKA: SPIEVAJŽE SI, SPIEVAJ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 45 z čísla 45 Hlasu ľudu z 5. novembra 2016 bolo: JESENNÉ LISTY. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANDREA GRŇOVÁ, Ul. maršala Tita č. 51, 21 469 PIVNICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

48 /4727/ 26. 11. 2016

45


Šport Jeseň skončili desiati VOJVODINSKÁ LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA                                

Ján Bokor Pekný novembrový víkend priniesol spŕšku gólov. Naladení strelci nastrieľali úhrnne 38 gólov, čo je závideniahodný priemer. Výhrou v Sutjeske Dinamo 1945 overil titul jesenného majstra a zväčšil bodový náskok pred druhoumiestnenou Kozarou, ktorá prehrala v Kovine. Z klubov z dolnej časti tabuľky najhoršie pochodila Sloga z Plandišta, ktorá prehrala doma. Podobne pochodila i Sloboda, kým kovačická Slávia skončila jeseň výhrou, ale ju to nevzdialilo z predposlednej priečky na tabuľke. Padinská Dolina počas celej jesene nad nikým nevyhrala a zostala s nulou na bodovom konte. Výsledky 15. kola: Sloga – Budućnost 1 : 4, Jedinstvo (BK) –Dolina 7 : 1, Sloboda – Vojvodina 1928 1 : 4, Radnički (S) – Dinamo 1945 0 : 3, Polet – Jedinstvo (NB) 5 : 1, Vršac United – Proleter 4 : 0, Radnički (K) – Kozara 2 : 0, Slávia – ŽAK 3 : 2. JEDINSTVO – DOLINA 7 : 1 (5 : 0) zhľadom na povážlivý stav v klube vedenie Doliny pred zápasom kontaktovalo hráčov, aby prišli na posledný jesenný zápas. Sľúbili sa trinásti, ale na zápas do Banátskeho Karađorđeva cestovali iba desiati?! Na lavičke bol iba tréner Mar-

V

janović, lebo delegát Branislav Stojanović z Kikindy nedovolil predstaviteľovi Doliny Martinovi Zlochovi zastupovať klub a zápisnicu zo zápasu podpísal najmladší kapitán Doliny Marjan Bančov. Zápas sa začal s malým oneskorením. Málopočetní diváci videli nečakane vysokú výhru

Nervák pre diváka

domácich, ale s hrou nebol nikto s p o k o j ný. Skúsení a fyzicky silnejší domáci hráči bez väčšej námahy premohli mladých hráčov Mario Matuľa (11) a Marjan Bančov kombinujú Doliny. Po prvom góle domácich, ktorý v smelým zákrokom brankára Đu6. minúte vsietil Rašeta, Dolina rića, ktorý získal priazeň divákov. mala tri šance vyrovnať. Baić bol Plnú kapsu ďalšími dvomi gólmi zoči-voči s brankárom Patakim, doplnili Rašeta a Kovačević. Sedale kopol tesne vedľa brány. Svoje mičkovú prehru čestným gólom šance nevyužili ani Paul a Ugreno- zjemnil Janko Hlavča. Slabých vić. Domáci strelci boli presnejší rozhodcov si málokto všímal. a gólmi Panića, Marčetića (2) a Zápas sa odohral bez kariet, čo Dapčevića z penalty získali veľkú je zriedkavosťou na horúcom prednosť. teréne.            Po prestávke hráči Doliny DOLINA: Đurić, Ugrenović, tratili motiváciu a snažili sa iba Kostić, Durgala, Paul, Baić, Maprijať čím menej gólov. Podari- tuľa, Ostojić, Hlavča, Bančov lo sa im to vďaka výborným a

Chvíľku neskoršie obranca ŽAK-u zavinil penaltu nad Tomom: Gigović z bieleho bodu cieli do pravého rohu Rodića – 2 : 2. Po štvrťhodine SLÁVIA – ŽAK 3 : 2 (1 : 1) druhého polčasu a centre z voľného kopu P. Čížika strela hlavičkou kapitána Kikindy dve minúty pred Tomu skončila takmer v sieti. V 60. Ján Špringeľ prestávkou Ďuriš odrazil do rohu. minúte delovku P. Čížika kryl strážrvé sekundy zápasu, prvý Po oddychu sa hral vabank ca siete Kikindy. Od 62. do 66. min. voľný kop a – prvý gól. Pavel z oboch strán. Tri minúty po zmene Trbojević trikrát zaradom čaroval Čížik za pomoci silnej košavy strán vetrisko pomohlo futbalistom v bráne Slávie. V druhej šanci boli nádherným diaľkovým pred ním až traja hosťujúci oblúčikom zo 40 metrov hráči – Monoštor, Knežević tesne od postrannej čiary a Kočiš a Mirkov sa okammieril presne – 1 : 0. žite ocitol ešte v lepšom V šiestej minúte skúšal postavení. Trbojević však znovu kapitán Slávie z voľpotvrdil povesť jedného ného kopu a vzápätí aj z najlepších ligových branČolak. V polovici polčasu károv. Ćirić je vo výhodnej šanci Päť minút pred záverečz ľavej strany pokutového ným hvizdom Bjeloša Tomu územia – slávisti utŕžili iba znemožnil v zrelej šanci roh. Po polhodine domibrankár Rodić. Druhý gól Trbojević chytal aj to, čo sa takmer nedalo nácie Slávie najlepší hráč z penalty teraz do ľavého a kapitán hostí Armando zo severu Banáta: rýchly a obratný rohu strelil znovu Gigović – 3 : 2, Čekić zažiaril prvýkrát, keď cen- Čekić využil váhanie slávistických a tak druhýkrát na skrížení zbraní troval po rohovom kope na hla- stopérov a prízemným šípom z hra- obrátil výsledok a priniesol víťazvičku Kitanovića. Výsledok sa ale nice pokutového územia obrátil stvo svojmu celku.. nezmenil až po 37. minútu: ruku skóre v prospech jeho tímu – 1 : Slávia: Trbojević, Jovnáš, ĎuMitića v šestnástke potrestal Če- 2. Čekić ešte raz strieľa tesne nad riš, Mitić, P. Čížik, Čolak, D. Číkić gólom z penalty – 1 : 1. Strelu v 53. min. žik (Válovec), Ćirić (Malinović),

P

46

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Miodrag, Toma (Garaj), Gigović Kovačičania majú rozpačité pocity na konci jesene – štrnásť bodov prednosti nad odvekým rivalom a desaťročie najlepším klubom Dolinou určite nikto nečakal. Ešte menej bolo tých, ktorí by na štarte súťaže tvrdili, že Slávia po prvej časti zakotví iba na pätnástom mieste. Ján Špringeľ

1. Dinamo 1945 15 12 2. Kozara 15 11 3. Budućnost 15 8 4. Polet 15 8 5. Vršac United 15 7 6. Vojvodina 192815 7 7. Radnički (K) 15 7 8. Jedinstvo (NB)15 6 9. Radnički (S) 15 6 10. Proleter 15 6 11. ŽAK 15 6 12. Sloboda 15 5 13. Jedinstvo (BK) 15 5 14. Sloga 15 4 15. Slávia 15 4 16. Dolina 15 0

2 1 4 3 3 2 1 4 3 3 2 2 1 3 2 0

1 52 : 7 3 38 : 12 3 26 : 14 4 37 : 22 5 22 : 20 6 24 : 18 7 26 : 22 5 22 : 23 6 31 : 28 6 17 : 22 7 23 : 28 8 19 : 27 9 25 : 28 8 21 : 40 9 24 : 39 15 6 : 63

38 34 28 27 24 23 22 22 21 21 20 17 16 15 14 0

• ŠPORT •


VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Slabá útecha na konci

Výhra na rozlúčku

JEDNOTA – KUPINOVO 1 : 0 (1 : 0)

SLAVIJA – SLOGA 1 : 3 (1 : 1)

Matej Bzovský   

Károly Vig

I

ba polčas dobrého futbalu v réžii domácich. Tak by sa v najkratšom mohol opísať tento zápas. Staropazovská ofenzíva priniesla šancu už v 15. minúte, keď rýchly Branislav Čonka pripravil šancu Krivokućovi, ale jeho nepresná strela smerovala do rúk istého brankára hostí. Pekná kombinácia Čonku a Matića a na konci nezištná prihrávka v 36. minúte umožnila Krivokućovi zapísať sa do listiny strelcov. Do ukončenia polčasu domáci úplne ovládli ihriskom, mali

ďalšie vyložené šance. Položili súpera na lopatky, ale strely Matića, Čonku a Markovića boli nepresné.    Po zmene strán hostia prebrali iniciatívu, držali loptu viac v nohách, ale šancu na vyrovnanie nemali. Pred posledným hvizdom rozhodcu sa vyznamenal brankár hostí, keď bravúrne vyrazil loptu na roh.     JEDNOTA: Jovišić, Stošić, Stajić, Popović, Bošković, Galić, Čonka (Rajak), Janković, Krivokuća (Blagojević), Matić, Marković (Mićunović)

E

rdevíčania na tomto zápase vystúpili bez dirigenta v obrane Raičevića, ktorému na minulom zápase neobozretní hráč Sofexa zlomil nohu. Hostia však podali skvelý výkon a čelili začiatočným útokom domácich futbalistov. Predsa sa domácim v 13. minúte podarilo preniknúť cez obranu hostí a Novaković priniesol prednosť svojmu celku 1 : 0. Po tomto góle domáci futbalisti akoby chceli iba zachovať minimálnu prednosť, čo hostia využili, zrýchlili tempo a začali nebezpečnejšie útočiť. To sa im

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Hostia sa iba bránili VOJVODINA – HAJDUŠICA 3 : 0 (2 : 0)

Vladimír Hudec

H

ajdušičania do dediny Crvena Crkva odcestovali iba jedenásti, k tomu bez niekoľkých štandardných členov prvej jedenástky. V tomto meraní síl

snažili zachrániť vlastnú sieť. V takom pomere futbalisti Vojvodiny v prvom polčase získali dvojgólový náskok a po zmene strán aj tretíkrát prekonali Melicha a stanovili konečný výsledok tohto divného zápasu, v zákulisí ktoré-

Hajdušičania (v žltých dresoch) sa v Crvenej Crkve snažili zachrániť vlastnú sieť domáci boli motivovanejší, tým aj omnoho lepší a neustále útočili. Na hre hostí bolo vidieť, že im nezáleží, aby vážnejšie ohrozili domáceho brankára, a hlavne sa • ŠPORT •

ho sa diali divné veci, z ktorých vyplýva záver, že hostia museli prehrať?! HAJDUŠICA: Melich, M. Mršić, Z. Lipták, Maliar, Stojkovski,

Marko, Pomorišac, I. Mršić, Spasovski, A. Lipták, Glogovac Výsledky 13. kola: Karaš – Borac (VS) 2 : 3, Banat – Ševac 0 : 0, Ratar – Partizan 5 : 4, Radnički 1927 – Borac (VG) 0 : 3, Dobrica – Potporanj 1 : 4, Dunav – Vladimirovac 4 : 2. Foto: Vladimír Maliar

1. Vojvodina 13 2. Borac (VS) 13 3. Potporanj 13 4. Dunav 13 5. Borac (VG) 13 6. Hajdušica (-1) 13 7. Karaš 13 8. Ševac 13 9. Partizan 13 10. Dobrica 13 11. Ratar (-1) 13 12. Vladimirovac 13 13. Banat 13 14. Radnički 1927 (-1) 13

9 9 7 7 7 7 6 5 4 4 4 3 2 2

3 2 2 2 1 2 2 3 3 2 2 3 2 1

1 27 : 12 2 39 : 11 4 32 : 16 4 30 : 23 5 22 : 17 4 13 : 11 5 19 : 16 5 17 : 14 6 26 : 25 7 14 : 31 7 27 : 32 7 15 : 23 9 14 : 32 9 11 : 41

30 29 23 23 22 22 20 18 15 14 13 12 8 6

oplatilo iba chvíľku predtým než rozhodca označil koniec prvého polčasu. Milenko Simeunović silne vypálil a vedľa početných nôh loptu zaslal do siete pre 1 : 1. Aj v pokračovaní zápasu hostia boli čoraz lepší a obliehali bránu Slavije. V 53. minúte rozhodca Mario Gnjatović správne odpískal jedenástku pre hostí, ktorú premenil Halilović. V polovici polčasu rozhodca predčasne do prezliekarne zaslal Jahovića zo Slavije pre ostrý štart, ako aj Simeunovića a Matića zo Slogy. Prvý súperovi vrátil úder a druhý komentoval čin rozhodcu. Predsa aj napriek tomu Sloga pevne udržiavala výsledok a vo finiši zápasu Cvijić aj tretíkrát prekonal domáceho brankára. SLOGA: Tojagić, Džibrić, Matić, Cvijić, Bojanić, Tešić, Halilović, Smiljanić, Simeunović, Považan, Grković (Pap) Výsledky posledného 15. kola: Index – Kabel 0 : 1, Hajduk 1925 Podunavac – Sremac 1 : 2, Mladost – Hajduk (Č) 3 : 2, Sofex – ŽSK 4 : 0, Slavija – Sloga 1 : 3, Borac – LSK 2 : 1, Hajduk (B) Veternik 3 : 1, Jednota – Kupinovo 1 : 0.

1. Mladost 15 12 2 1 33 : 7 2. Kabel 15 11 1 3 27 : 15 3. Sremac 15 9 3 3 30 : 13 4. Hajduk (Č) 15 9 3 3 23 : 16 5. Hajduk 1925 Pod.15 8 4 3 33 : 15 6. Sloga 15 8 3 4 38 : 20 7. Index 15 7 3 5 23 : 16 8. Jednota 15 7 2 6 28 : 16 9. LSK 15 7 2 6 16 : 15 10. Kupinovo 15 6 1 8 21 : 20 11. Sofex 15 5 2 8 15 : 22 12. Slavija 15 3 6 6 18 : 21 13. Borac 15 4 2 9 13 : 34 14. Hajduk (B) 15 3 2 10 17 : 44 15. Veternik 15 2 2 11 17 : 37 16. ŽSK 15 0 0 15 8 : 49

48 /4727/ 26. 11. 2016

38 34 30 30 28 27 24 23 23 19 17 15 14 11 8 0 47


Šport SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Jeseň bez prehry KRILA KRAJINE – MLADOSŤ 1 : 1 (1 : 0) Samuel Medveď

V

poslednom jesennom kole sa petrovskí modrí vyhli prehre a v báčskopalanskom športovom stredisku Tikvara remizovali

a k tomu často mala pred sebou aj zlé verdikty domácich rozhodcov. Aj teraz pískal domáci rozhodca, mladý a neskúsený Latinović, ktorý robil chyby. Mladosť, zvlášť v druhom polčase,

zadáci Babiak a Rupar nešikovne zakročili, po čom tento druhý urobil nepotrebný faul v trestnom území a rozhodca ukázal na pokutový bod. Chybu svojich zadákov sa pokúsil odčiniť brankár Leňa, ktorý strelu

Jedna z početných príležitostí pred domácou bránou s domácim celkom Krila Krajine. Na nerovnom trávniku tohto pekného športového areálu sa lepšie ani nedalo. Dokonca Mladosť s palanskými klubmi na hosťovaní vždy ťažko hrala

viac útočila. Nebola to hra, na akú sme si zvykli na minulých zápasoch. V prvých dvadsiatich minútach sa hralo hlavne medzi dvomi šestnástkami, avšak v 27. minúte hosťujúci

z jedenástky vyrazil na brvno, ale domáci hráč bol rýchlejší, dobehol a lopta bola na nešťastie Petrovčanov v sieti. Do druhého polčasu vošli hostia

Neúčinní útočníci

lebo hostia neprišli na zápas), Borac – Polet 3 : 1, Budućnost – Törekvés 1 : 1, Hercegovac – Stari grad 2 : 1.

SLÁVIA – LIPAR 0 : 0 Ján Šuster

V

poslednom majstrovskom zápase tejto jesene mužstvo pivnickej Slávie na vlastnom ihrisku uhostilo celok Lipara z rovnomennej dediny. Bolo to prvé meranie síl týchto dvoch celkov v dejinách. Pekné slnečné počasie vylákalo na ihrisko Slávie zo 200 divákov, ktorí odišli domov nespokojní, lebo nevideli ani jeden gól, aj keď podmienky na hru boli priam ideálne. Obe mužstvá na zápase prezentovali chvályhodný futbal. Hralo sa otvorene a bojovne, s cieľom získať čím lepší výsledok. A že sa zápas skončil bez gólov, na vine sú predovšetkým útočníci, ktorí prepásli početné šance, z ktorých často bolo ťažšie nedať, než dať gól.

48

www.hl.rs

Domáci mali drvivú prevahu v prvom polčase, keď sa vyznamenal brankár hostí Vučinić, ktorý všetky strely na svoju bránu kryl. V druhom polčase šance mali aj hostia, ale pred koncom zápasu mali aj šťastie, keď Novićević dobre hlavičkoval, lopta prešla aj brankára hostí, ale sa zastavila na žrdi a šanca odišla do nenávratna. Keď sa však má na zreteli všetko, čo sa dialo na ihrisku, remíza je vari najspravodlivejší výsledok tohto zápasu. Rozhodca Malbašić zo Somboru nemal ťažkú prácu, čomu dopomohli hráči oboch mužstiev svojím slušným správaním. Ukázal iba jednu žltú kartu, a to hosťujúcemu hráčovi Lazićovi. SLÁVIA: Brna, Roganović, Benka, M. Žigmund, Mirković

Informačno-politický týždenník

s plným nasadením, rozhodnutí vyrovnať. Tréner Jakuš sa zo striedačky svojimi pokynmi snažil vyburcovať mužstvo k lepšiemu výkonu a vykonal aj niektoré výmeny, ktorými posilnil útok. V 48. minúte veľký rozruch u hostí a v časti hľadiska, na ktorej boli fanúšikovia Mladosti, vyvolal rozhodca, keďže v tlačenici v domácej šestnástke domáci hráč hral rukou, ale sa píšťala rozhodcu neozvala. Petrovčania ostro protestovali, ale rozhodca zostal neúprosný. Aj v pokračovaní niektoré rozhodcovské verdikty vyvolávali rozhorčenie u hostí. Mladosť vyrovnala v 62. min. Kaňa z rohu zacentroval, v trestnom území pred prvou žrďou stál Rupar, hlavičkou prehodil loptu tesne pred bránu, kde bol najvynaliezavejší Vladimír Fábry. Lopta sa ocitla v sieti a bolo 1 : 1. Do konca zápasu domáci brankár vybránil peknú delovku Sladojevića a raz parádne intervenoval aj bránkar Leňa. MLADOSŤ: Leňa, Fábry (Milenković), Babiak, Jakuš, Rupar, Kajtez, Severíni (Torbica), Ožvát (Vlaisavljević), Trojanović, Sladojević, Kaňa

Michal Žigmund: SLÁVIA Pivnica Petrović (Vladimír Kuchta),  Jusković, Nímet, Krnjajić (Vlastislav Kuchta), J. Žigmund, Novićević Výsledky 15. kola: Rusin – Hajduk junior 3 : 2, Krila Krajine – Mladosť 1 : 1, Slávia – Lipar 0 : 0, ŽAK – Mladost (K) 4 : 0, BSK – Šikara 3 : 0 (kontumačne,

1. Mladosť (BP) 2. BSK 3. Hajduk Junior 4. ŽAK 5. Krila Krajine 6. Rusin 7. Slávia 8. Hercegovac 9. OFK Šikara 10. Mladost (K) 11. Lipar 12. Törekvés 13. Stari Grad 14. Budućnost 15. Polet 16. Borac

15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15

13 2 0 43 : 14 12 2 1 48 : 8 9 0 6 32 : 25 8 2 5 33 : 22 7 4 4 28 : 15 7 4 4 27 : 19 6 4 5 28 : 25 7 1 7 20 : 29 6 2 7 23 : 24 5 4 6 24 : 34 5 3 7 20 : 26 4 3 8 25 : 24 3 5 7 15 : 25 2 4 9 15 : 31 1 5 9 9 : 34 21 12 22 : 57

41 38 27 26 25 25 22 22 20 19 18 15 14 10 8 7

• ŠPORT •


VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Hostia predsa na lopatkách BUDÚCNOSŤ – SRBOBRAN 1 : 0 (0 : 0) Ján Murtín

V

poslednom kole jesennej časti majstrovstiev Hložančania horko-ťažko porazili veľmi dobrý celok hostí, ktorí sa divákom predstavil v prajnom svetle. Od prvého hvizdu rozhodcu Gorana Zinaja zo Subotice viedol sa opravdivý futbalový boj, v ktorom síce nebolo vidieť pekné futbalové ťahy, ale bojovnosť oboch celkov bola na vysokej úrovni. Iniciatívu, čo sa mohlo aj očakávať, mali domáci, ale bez konkrétnych šancí, lebo disciplinovaní hostia postavili takticky veľmi dobre hru. Pred loptou sa vždy nachádzali až ôsmi hráči hostí, ktorí počas prvých 45 minút nedovolili domácim ohroziť brankára Borojevića. Jednu jedinú strelu na bránu hostí zaslal Lalatović v 33. minúte, ale nebol presný. Hložančania mali v prvej časti až

šesť rohových kopov, ale aj to bolo márne, lebo sa všetko končilo bez konkrétnych šancí a gólov. Domáci stratég Stanivuk už v 46. minúte vykonal všetky tri výmeny. Bol to trochu rizikový ťah trénera Hložančanov, ale sa oplatil, lebo si domáci v takto pozmenenej zostave konečne začali vytvárať šance. Už v druhej minúte pokračovania peknú akciu Sekulića nemal kto zakončiť. A potom v 52. minúte náhradník Malidžan nádherným oblúčikom prekonal brankára Borojevića a priniesol domácim prednosť – 1 : 0. Domáci v pokračovaní mali ďalšie tri šance, ale nevedeli loptu zaslať do siete a strelec jediného gólu znovu parádnym oblúčikom nastrelil brvno. Posledných 20. minút domáci hlavne bránili získanú prednosť a vďaka okrem iného aj pozorným zákrokom brankára Kosturanova

výsledok zostal nezmenený. Tak Hložančania jesennú časť majstrovstiev ukončili na druhom mieste s päťbodovým mankom nad prvým Bečejom. Povedzme i to, že jesenného šampióna počas uplynulej jesene porazili iba Hložančania už v prvom kole na hosťovaní v Bečeji (1 : 2), takže ihneď na začiatku jarnej časti v Hložanoch možno očakávať opravdivé derby. BUDÚCNOSŤ: Kosturanov, Krstić, Štefek, Ćetković, Rodić, Ardalić, Adámek (Živojinov), Sekulić, Vučković (Malidžan), Ilić, Lalatović (Zečević) Výsledky 15. kola: Tisa – Polet 3 : 1, Radnički – Tavankut 7 : 2, Subotica – OFK Vrbas 1 : 2, Tekstilac – Bečej 1918 1 : 4, Budúcnosť – Srbobran 1 : 0, Potisje – Bačka 3 : 0, Zadrugar Mladost (A) 6 : 1, Mladost (T) – Sloga 1 : 3.

1. Bečej 1918 2. Budúcnosť 3. Sloga 4. Srbobran 5. Tisa 6. Zadrugar 7. Bačka 8. Polet 9. Potisje (-1) 10. Radnički 11. Mladost (T) 12. Tavankut 13. OFK Vrbas 14. Mladost (A) 15. Tekstilac 16. Subotica

15 13 15 11 15 11 15 8 15 7 15 6 15 6 15 6 15 6 15 5 15 5 15 5 15 4 15 4 15 4 15 0

1 1 51 : 7 2 2 37 : 12 2 2 31 : 14 3 4 24 : 16 4 4 32 : 20 3 6 32 : 26 3 6 24 : 26 3 6 23 : 28 3 6 22 : 19 4 6 19 : 25 2 8 19 : 30 1 9 22 : 30 3 8 13 : 22 2 9 21 : 36 2 9 13 : 34 0 15 8 : 46

40 35 35 27 25 21 21 21 20 19 17 16 15 14 14 0

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Slabo a neorganizovane TATRA – PETROVARADIN 0 : 0 Pavel Pálik

F

utbalisti Tatry na rozlúčku pred vlastným obecenstvom zahrali veľmi slabo a neorganizovane a nakoniec sa museli uspokojiť aj s bodom. Dokonca keby hostia vyhrali, bolo by to úplne zaslúžene, lebo sa snažili zo všetkých síl, bojovali o každú loptu a mali aj aspoň tri stopercentné príležitosti. Domácim stredopoliarom sa málo toho darilo, hrali sebecky a kľučkovali, pokiaľ nestratili loptu. Tejto jesene sme ešte nevideli tatrancov tak hrať. Počas celého zápasu domáci si nepripravili ani jednu výhľadnejšiu príležitosť a zasa chýbalo niekoľko hráčov, • ŠPORT •

takže aj náhradný brankár Munjas musel znovu hrať v útoku namiesto zraneného Tomljanovića. Ďakujúc dobrej hre stredných obrancov Srnku a Petrovića a smelým zákrokom brankára Subašića

zápas sa v konečnom predsa len skončil rozdelením bodov. Vcelku dobre, že sa jesenná časť majstrovstiev skončila a že nasleduje zimná prestávka. V nedeľu zápas sledovalo okolo

100 divákov, pískal Gajić z N. Sadu, žlté karty dostali Srnka, Ábelovský, Ivković z Tatry a Gabrišić, Kokanović, Lukić a Lazarević z FK Petrovaradin. TATRA: Subašić, Ábelovský, Mihajlović, Srnka, Petrović, Todorić, Dražić, Kuzmanović, Jambrich (Savić), Ivković, Tomljanović (Munjas) Výsledky 15. kola: Futog – Vinogradar 6 : 1, Tatra – Petrovaradin 0 : 0, Proleter – Borac 3 : 1, Jugović – TSK 0 : 0, Šajkaš – Mladost 3 : 2, Omladinac – Jedinstvo 2 : 2, Titel – Sirig 0 : 6, Bačka – Miletić 3 : 0. Na jar sa v 16. kole sa stretnú: Vinogradar – Miletić, Bačka – Sirig, Titel – Jedinstvo, Omladinac

– Mladost, Šajkaš – TSK, Jugović – Borac, Proleter – Petrovaradin, Tatra – Futog.

1. Borac 2. Proleter 3. Jugović 4. TSK 5. OFK Futog 6. Bačka 7. Mladost 8. Tatra 9. Jedinstvo 10. Omladinac 11. OFK Sirig 12. Vinogradar 13. Petrovaradin 14. Šajkaš 15. Miletić 16. Titel

48 /4727/ 26. 11. 2016

15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15

14 0 9 3 9 3 9 2 9 0 8 1 6 4 5 6 6 2 4 6 6 0 4 5 5 1 4 2 40 01

1 68 : 15 3 34 : 16 3 39 : 24 4 27 : 13 6 35 : 33 6 34 : 27 5 19 : 17 4 22 : 18 7 24 : 26 5 21 : 21 9 21 : 31 6 20 : 35 9 33 : 28 9 25 : 37 11 29 : 53 14 7 : 64

42 30 30 29 27 25 22 21 20 18 18 17 16 14 12 1 49


Šport

Zovšadiaľ krátko

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Prehra v Šíde ŠÍD – KULPÍN 3 : 1

Katarína Gažová

V

studenej sieni v Šíde kulpínski volejbalisti utrpeli prehru od hostiteľov výsledkom 3 : 1. Kulpínčania už viackrát hrali v tej sieni, v ktorej nie je inštalované vykurovanie a je chladno, čo im vonkoncom nezodpovedá. To však nie je ospravedlnením, že v posledných dvoch setoch úplne poľavili, lebo v podobných podmienkach hrali aj domáci. V prvom sete po výsledok 13 : 16 Kulpínčania hrali dobre, avšak v pokračovaní robili chyby, následkom čoho prvý set prehrali výsledkom 25 : 22. V druhom sete Kulpínčania dominovali a ľahko vyhrali výsledkom 17 : 25. Očakávalo sa, že v dobrom rytme budú pokračovať, ale sa nestalo tak. Hrali nervózne a často schybili, a tak umožnili domácemu celku, aby vyhral ďalšie dva sety (25 : 21 a 25 : 15), a tým aj zápas. A tak po troch víťazstvách Kulpínčania akoby sa príliš uvoľnili a v Šíde zaslúžene prehrali. Na túto

Kulpínčania (vo fialových dresoch) si v nasledujúcom kole doma zmerajú sily s lídrom na tabuľke

prehru musia čím skôr zabudnúť a čím lepšie sa pripraviť na ďalší zápas, keď v Kulpíne v sobotu 26. novembra privítajú doteraz neporazený, prvoumiestnený VK

Banat z Vršca. KULPÍN: Relota, Lekár, Očenáš, Petrović, Babić, Zima, Ćirić, Stojanović, Benka, Zavaroš, Borović

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Jar dočkajú s lampášom ŽELEZNIČAR – RADNIČKI 5 : 0 (1 : 0)

Lazar Pavković

P

ančevskému rušňu vonkoncom nebolo ťažko deklasovať tejto jesene výnimočne bledé, nevoľné a pre tento rang súťaže slabé mužstvo Radničkého. Od svojich najvernejších fanúšikov sa Šíďania predminulú nedeľu rozlúčili prehrou od menovca zo Sriemskej Mitrovice a už vtedy bolo jasné, že Radnički ani v Pančeve nemôže očakávať prajný výsledok a že jar dočká s lampášom. Šíďania odcestovali na výlet do Pančeva a domov sa vrátili úplne  futbalovo zlomení. Zlomil ich iba jeden hráč pančevského rušňa Kovačević, ktorý dokázal až štyrikrát (v 26., 49., 59. a 62. minúte) prekonať slabého

50

www.hl.rs

brankára Radakovića. Bodku za fiaskom Šíďanov v Pančeve položil Stajčić v poslednej minúte zápasu. V dlhých dejinách futbalového klubu toto je prvýkrát, že sa už na konci jesene nachádzajú na samom dne tabuľky. RADNIČKI: Radaković, Plavanski (Aleksić), Aperlić, Vuković, Puškaš (Bošnjaković), Dmitrović (Smajić), Považan, Grumić, Tomić, Sarić, Rodić Výsledky posledného 15. kola: Radnički (NP) – Omladinac 0 : 1, Crvena zvezda – Borac 3 : 2, Radnički (ZR) – Vršac 2 : 1, TSC – Cement 3 : 0, Radnički (SM) – Sloga 2 : 3, Železničar – Radnički (Š) 5 : 0, Bačka 1901 – Bratstvo 1946 0 : 1. Voľný bol Dunav.

Informačno-politický týždenník

1. Bratstvo 1946 14 2. Omladinac 14 3. Dunav 14 4. Borac 14 5. TSC 14 6. Bačka 1901 14 7. Radnički (SM) 14 8. Vršac 14 9. Sloga 14 10. Cement 14 11. Železničar 14 12. Radnički (NP) 14 13. Radnički (ZR) 14 14. Crvena zvezda 14 15. Radnički (Š) 14

10 11 8 6 6 6 5 6 3 4 3 3 3 2 3

3 0 3 4 3 3 4 1 7 4 6 4 3 5 2

1 31 : 9 3 23 : 8 3 20 : 13 4 21 : 16 5 18 : 13 5 17 : 15 5 19 : 18 7 15 : 18 4 18 : 20 6 16 : 20 5 17 : 18 7 16 : 22 8 12 : 27 7 12 : 21 9 10 : 27

33 33 27 22 21 21 19 19 16 16 15 13 12 11 11

Výhra a prehra stolných tenistov. Stolní tenisti STK Mladosť z Petrovca v posledných dvoch kolách v rámci 2. srbskej ligy – skupina Vojvodina zaznamenali polovičatý úspech. Najprv predminulý štvrtok vyhrali nad STK Vojvodina z Nového Sadu výsledkom 4 : 1. Zaujímavé je, že tento zápas sa mal hrať v Novom Sade, avšak pre zaujatosť športovej haly v ŠPS SPENS to nebolo možné, nuž zápas zohrali v telocvični ZŠ Jána Čajaka v Petrovci. V nedeľu 20. novembra zohrali Petrovčania ďalší majstrovský zápas. Doma prehrali od mladšieho a lepšieho mužstva STK Zmajevo výsledkom 2 : 4. s. m. Hajdušica – Vršac 0 : 4 (0 : 2). Zápas semifinále pohárovej súťaže južného Banátu pre rozmočený trávnik Hajdušičania a Vršac zohrali na ihrisku v Plandišti. Od stretnutia s republikovým ligistom Hajdušičania neočakávali mnoho, hoci na ihrisku ani nehrali úplne podriadenú úlohu. Hostia z Vršca prvý gól dali z voľného kopu v 20. minúte. Jeden z najlepších hráčov na ihrisku Roksa strieľal ponad živý múr do samého horného rohu Melichovej brány. Potom sa prejavil najlepší hráč hostí Vuković, ktorý ešte trikrát prekonal brankára Hajdušice pre konečných 0 : 4. Niekoľko príležitostí mali aj Hajdušičania, ale strely Mladenovića dvakrát a Spasovského brankár Vršca úspešne kryl. HAJDUŠICA: Melich, M. Mršić (Z. Lipták), Folťan (Đukić), Maliar, Stojkovski, Marko, Pomorišac, Mladenović, Radović (I. Mršić), A. Lipták, Spasovski

vlh • ŠPORT •


Veľtrhový stánok Iránu

Víťazka na športových hrách v Aseáne 2010

Pozdrav medailistiek

VÝSTAVA NA NEZABUDNUTIE Na vode: viac hra ako súťaž

Irán dnes Oto Filip

N

a nedávnom Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Belehrade vystavovatelia, milovníci literatúry a vôbec návštevníci mali ozaj dobrú obsahovú ponuku. Do nej možno zaradiť aj jedenásť tematických výstav, z ktorých natrvalo do spomienok zakotvila najmä tá v réžii tohtoročnej krajiny čestného hosťa – Iránu. Štát s pozoruhodnými dejinami – netreba zabúdať, že sa v roku 500 pred naším letopočtom Perzská ríša rozprestierala v dĺžke 4 000 kilometrov od Indie až po Egypt a že žilo v nej vyše desať miliónov obyvateľov – s pár tisícročí dlhou tradíciou literatúry, so zložitými etapami vo svojom najnovšom vývoji, sa v poslednom čase orientuje na reformy, podľa možností aj na nevyhnutnú modernizáciu. Tomu duchu bola prispôsobená aj výstava fotografií Irán dnes. Mala v podstate viac zložiek: tradíciu, architektúru, prírodné krásy, šport… Zaujímavé je, že na záberoch boli takmer výlučne ženy, no v tradičných úboroch. Snaha prejaviť istý odklon od minulosti, naznačiť, že aj malými krokmi možno spieť a dostať sa k veľkým zmenám? Súčasnými fotografickými svedectvami doby predstavitelia krajiny čestného hosťa dosiahli nielen to, že sa o Iráne návštevník mohol dozvedieť viac, ale aj to, že niektoré predtým zakódované predstavy o uvedenej krajine, považovanej aj za jednu z kolibiek civilizácie, utrpeli aké-také zmeny. A o to asi najviac aj šlo.

Ten tichý podvečer

Jedna z historických pamätihodností

Závany moderného

Pohľad z výšky: kameň a more Sú tam aj lyžiarske raje

Pár mrakodrapov


1953

1952

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Futbalový klub Radnički Šíd O zakladaní Futbalového klubu Radnički v Šíde nejestvujú presné údaje, avšak na základe niektorých svedectiev v klube odhadujú, že to bolo už v prvom desaťročí minulého storočia, nuž si za rok založenia zvolili rok 1910. Nejestvujú údaje ani o tom, kto bol prvým predsedom klubu. V rokoch 1915 až 1930 klub nefungoval, avšak od roku 1930 pracuje a súťaží v kontinuite. Už v prvých rokoch po zakladaní klub si vystaval aj vlastné futbalové ihrisko. Pravdaže, na začiatku futbaloví priekopníci v Šíde hrali iba priateľské zápasy a trochu neskoršie sa zapojili aj do súťaže. Najprv súťažili v najnižšej vtedajšej lige a neskoršie v období po druhej svetovej vojne úspešne postupovali. Najväčší úspech dosiahli, keď sa v roku 2010/11 vďaka splynutiu s FK Big Bull z Bačiniec dostali do Prvej ligy Srbska, v ktorej súťažili pod menom Big Bull Radnički. V tej lige však zotrvali iba jednu sezónu a odvtedy až dodnes súťažia v Srbskej lige – skupina Vojvodina. Počas svojej dlhoročnej tradície klub Momentka najčastejšie súťažil v Novosadsko-sriemskej a Vojvodinskej lige. zo zápasu Klub bol viackrát vyhlasovaný za najúspešnejší klub v Šídskej obci, a tým získal aj to priviv roku 2006 légium, že vždy bol medzi klubmi, ktoré finančne podporovala aj lokálna samospráva, čo sa nezmenilo dodnes. Dnes je poloprofesionálny. Majú svoj štadión v Šíde, v rámci ktorého sú aj miestnosti klubu a hostinec, v ktorom si zabezpečujú časť financií na činnosť. Počas uplynulých viac ako sto rokov sa v klube vždy a v každej generácii sa našiel aspoň jeden Slovák, ktorý bol vynikajúcim futbalistom. Legendami klubu sa stali aj šídski Slováci: brankár Karol Šuster, tiež Emil Farkaš, Štefan Stupavský, Ondrej Kolár, Ondrej Lukáč, Samuel Zorjan, Vladimír Hrubík... a hrali aj viacerí cezpoľní Slováci zo Starej Pazovy, Petrovca a iných prostredí. Štandardným členom prvej jedenástky dnes je Darko Považan. Trénerom dnešnej generácie futbalistov je Branislav Grahovac a predsedom klubu je Milomir Uglješić. Stanislav Stupavský Fotografie sú z archívov bývalých futbalistov Zápas v Srbskej lige – skupina a novinára Petra Vejnovića. Vojvodina v roku 2016

1955

1958/59

1970

2006

1960 1990

Dorastenci Radničkého v roku 1980 2015

Hlas 48 2016  
Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you