Page 1

Prvomájové člnkovanie v Laliti Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 12. 5. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4802/

19


Z obsahu

12. 5. 2018 | 19 /4802/

Prezentácia fotomonografie 20 rokov v jednej sekunde fotoreportéra spoločnosti Novosti Darka Dozeta a sprievodná retrospektívna výstava jeho vybraných prác prebiehali na sklonku apríla v Múzeu Vojvodiny v Novom Sade. Na snímke je záber z vernisáže. O. Filip

Po Kysáči a Kovačici výstava Portréty akademického maliara Michala Ďurovku uzavrela svoje vojvodinské turné v Galérii Zuzky Medveďovej Petrovci. Po vernisáži v sobotu 28. apríla až 220 portrétov − kresieb záujemcom je k dispozícii do 18. mája. A. Francistyová

Uzávierka čísla: 9. 5. 2018

V miestnostiach staropazovského Slovenského národného domu v piatok 4. mája sa uskutočnil medzinárodný okrúhly stôl o troch významných témach: Sto rokov od ukončenia Veľkej vojny, Sto rokov od vzniku Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov a Sto rokov od vzniku Československa. A. Lešťanová

Členovia KUS Vladimíra Mičátka v Kysáči už štvrtýkrát stavali máj. Podujatie, pri ktorom sa zhrnul pekný počet prítomných, bolo v posledný aprílový deň pred Slovenským národným domom. Okrem samotného dvíhania mája bol i kratší primeraný program. E. Šranková

Nóvum pri oslavách Dňa Hložian bolo 1. stretnutie slovenských hasičských spolkov Vojvodiny. Po súťaži v rýchlostnej cvičbe s hasičským vozidlom najúspešnejším udelili poháre a ďakovné listiny. J. Bartoš


Editoriál



ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Médiá a ich (ne)slobody O d zlého k horšiemu. Štyri slová, ktoré aj tohto 3. mája naplno vystihli stav, v ktorom naďalej pretrvávajú tunajšie médiá, či už printové, alebo elektronické. Takmer všade, kde sa hlbšie zaškrabne pod povrch, akoby z vredov vytryskne už dlho hromadený, raz spôsobený takzvanými vonkajšími pomermi, inokedy zase nezištným pričinením majiteľov, redaktorov a novinárov samotných, riadny hnis. Podoby má rôzne. Úbytok mienkotvorných titulov, bulvarizácia obsahov, televízne vysielania sršiace primitivizmom a nabiehajúce tomu najhoršiemu v človeku, poľutovaniahodné postavenie žurnalistov, priame a nepriame zásahy moci, netransparentné vlastníctvo prostriedkov hromadného informovania... Tvár médií sa už zmenila na nepoznanie a etika v nich už dávno prehrala v súboji s prvým a základným cieľom každého vydavateľa: ziskom. Akoby ani to nestačilo, nie sú zriedkavé prípady svojrázneho prenasledovania novinárov, naberajúce rôzne formy: vyhrážok osobných a telefonických, ba aj priamych fyzických útokov. Tam, kde spravodlivosť zlyháva, krivdy bolia dvojnásobne. Novinárske združenia vlani pri príležitosti Svetového dňa slobody médií vyzvali tie elektronické, aby na znak protestu na niekoľko minút dočasne prerušili program upozorňujúc verejnosť, že postavenie novinárskej profesie v štáte nikdy nebolo horšie. Márna snaha. Za rok, alebo odvtedy dodnes, Srbsko sa v tom všetkom nielenže nezlepšilo, ale rapídne zhoršilo. Podľa indexu slobody tlače Reportérov bez hraníc je až na 76. mieste rebríčka, čo znamená, že za rok pokleslo až o desať miest. Je to najmä následok skutočnosti, že veľký počet novinárov prihlásil útoky a hrozby, no neudialo sa v podstate nič. Vina je, prešetrenie prípadov alebo trest najčastejšie vonkoncom ani nie. Žiaden div,

V tomto čísle TÝŽDEŇ

5 Rýchlo sa hýbať vpred Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

keďže je nejeden dôkaz, že už nie sú zriedkavé justičné a iné inštitúcie, menej konajúce v súlade s pravdou a spravodlivosťou a viac v súlade s tým, aké politické vetry dujú. Pozíciu novinárstva na okraji spoločenského záujmu nedvojzmyselne naznačuje aj všetko, čo sa už dlhšie deje s dokumentom, ktorý by mal byť majákom do budúcnosti, teda mediálnou stratégiou. Tá už dávno mala byť platná, prinajmenšom pred rokom, no keďže sa v mnohom začína štartovať odznova, bude dobre, ak svetlo sveta konečne uzrie v druhom polroku. Keby bol dostatok ochoty, dalo by sa to všetko síce aj rýchlejšie. O to skôr, že je jasné, čo je hlavné, teda stiahnutie štátov z médií, ako aj to, ktoré sú základné prvky integrity, umožňujúce médiám byť v službách verejného záujmu a demokratických procesov. Len niektoré z nich: sloboda a nezávislosť od súkromných a štátnych záujmov, transparentnosť vlastnej práce a pôsobenia, rešpektovanie etických a profesionálnych štandardov, zodpovednosť k občanom. Toto štvrté najmä ako schopnosť poskytnúť im presné a preverené informácie a umožniť im vyjadriť široké spektrum názorov a myšlienok tak, aby pritom neboli vystavení zaujatosti a propagande. Príslušné odporúčania, týkajúce sa lepšej budúcnosti médií, sú už dávno na scéne, no zostáva to (naj)ťažšie. Prelomiť hrádze nedôvery a rozmanitých politických a ekonomických záujmov, už dávno príznačných pre väčšinu prostredí, od lokálnych po širšie. Veď sa chuti moci všetci veľmi ťažko zbavujú. Politici zvlášť, médiá tak isto, lebo sú často jej najnázornejšou výkladnou skrinkou. V duchu známeho: Zrkadielko moje, povedz mi, kto najlepší, najmúdrejší a najkrajší je. Oto Filip

ĽUDIA A UDALOSTI

14 Prvá Amesova izba v Bratislave

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

19 Pripravuje sa anketa o poľnohospodárskych gazdovstvách

 KULTÚRA 31 Šťastnú cestu, mladý starec!

ŠPORT 43 Deň volejbalu v Petrovci Autor titulnej fotografie: Juraj Pucovský 19 /4802/ 12. 5. 2018

3


Týždeň 

InPress

Májové ozveny

Škandál reformy

Oto Filip

Jasmina Pániková

V

šetkým nám je známe, že naša krajina prechádza rôznymi premenami, čiže reformami. Neraz bolo povedané, že je reforma nevyhnutná vo všetkých oblastiach a, samozrejme, aj v školskom systéme. Zreformovať či zmodernizovať pracovný zošit zo srbského jazyka sa pokúsil aj istý vydavateľ, ktorý bližšie vysvetľujúc piaty pád v srbskom jazyku – vokatív ako príklady uvádzal verše známych piesní. Zostavovateľ zošitu uviedol verše štyroch piesní a iba jedna, známa pieseň populárnej speváčky, vyvolala opravdivú vzburu. Aj keď si verejnosť najprv myslela, že sa verše spornej piesne ocitli tam omylom, ohlásil sa aj zostavovateľ zošitu, ktorý to poprel a vysvetlil, že nechcel uvádzať iba príklady z literatúry, ale aj populárnej kultúry, ktorá je deťom, samozrejme, blízka, a to všetko v súlade s reformami, ktoré sú zamerané len a len na dosiahnutie výsledkov. Dobrý úmysel zostavovateľa ale nebol prijatý a tak z pracovného zošitu vyradili nielen verše známej speváčky, ale aj iných spevákov či skupín. Očividne na také radikálne reformy naša verejnosť nie je pripravená. Na novinky v knihách nie sú pripravené ani podaktoré osoby z našej vlády. Presnejšie minister pre inovácie potvrdil, že predsa nie je otvorený pre všetky inovácie, keďže verejne kritizoval chorvátske leporelo, v ktorom sú znázornené gay rodiny. Pre ministra je to neakceptovateľné a chce zastaviť distribúciu leporela v našej krajine. Nespokojnosť vyjadrila aj naša premiérka, ale jej nespokojnosť súvisí so správaním (ne)inovačného ministra a z toho dôvodu uvažovala aj o odstúpení z funkcie, o ktorom, vraj, prezident nechcel ani počuť. Vášne sa po niekoľkých dňoch utíšili, ale pridávanie sa na tú, či onú stranu určite zanechalo dajaké následky. Čas ukáže. `

4

www.hl.rs

168 HODÍN

O

päť je tu pracovný máj. Čiže po viacdňových sviatkoch sa znovu kopia udalosti naznačujúce, že si pokojné leto asi ťažko užijeme. Diplomatický boj na viacerých frontoch je pred Srbskom, zvlášť po správach, že by Londýn mohol využiť či skôr zneužiť nadchádzajúce predsedanie Bezpečnostnou radou Spojených národov na vytlačenie otázky Kosmetu z rokovacieho programu medzinárodnej organizácie. Práve v dňoch, keď sa chystala návšteva prezidenta Aleksandra Vučića v Turecku, ktorá prebiehala 6. a 7. mája, či v tomto týždni, do ktorého zapadol i jeho pobyt v Moskve na pozvanie prezidenta Vladimira Putina, kde sa 9. mája zúčastnil na Prehliadke k Dňu víťazstva, stredobodom pozornosti sa opäť stala Rezolúcia 1244 Spojených národov. Tá, ktorú si vedúce západné krajiny spravidla buď neveľmi všímajú, prípadne nevšímajú vôbec. Lebo sa netaja úmyslom, čím viac príslušností zverených medzinárodným misiám, organizáciám a inštitúciám preniesť na Prištinu. Bolo teda o čom rokovať počas

dvoch významných medzištátnych návštev v jednom týždni. Tá v Turecku bola poznačená priateľským ovzduším, podpísaním viacerých medzištátnych dohôd, úmyslom zvýšiť za pár rokov obchodnú výmenu z vlaňajšej miliardy dolárov na dvojnásobne, alebo i trojnásobne viac. Akousi jej syntézou je hodnotenie hostiteľa prezidenta Recepa Erdogana, že Srbsko je pre Turecko priateľskou krajinou, kľúčovou pre mier a stabilitu na Balkáne a že existuje obojstranná snaha zveľaďovať vzťahy vo všetkých oblastiach. O bilaterálnej spolupráci, dôležitých politických a regionálnych témach sa rokovalo aj v utorok v Moskve, na stretnutí Putin – Vučić, významnom už tým, že zapadlo do obdobia, keď máme pred sebou neľahké mesiace, týkajúce sa ťažkých a rozhodujúcich rokovaní o Kosove. V tomto kontexte sa prezident Vučić ešte pred niekoľkými dňami netajil tým, že očakáva podporu Ruska v Bezpečnostnej rade Spojených národov. Je to vítané zvlášť v situácii zjavného zhoršenia vzťahov Belehradu a Prištiny. Význam je jasný, aj keď sa na zreteli majú názory vedúcich krajín NATO, že sa situácia na Kosmete údajne

natoľko stabilizovala, že medzinárodná prítomnosť nie je potrebná v súčasnom objeme. Reálne treba očakávať, že rôzne provokácie (ako bolo kladenie štátnych symbolov tzv. Kosova na výstave Európskej únie v Bruseli) budú pokračovať prinajmenšom ako test toho, pokiaľ podpora patrónov Prištiny siaha. V tieni Kosova sa ocitli aj diania vo vláde Srbska: spor medzi premiérkou Anou Brnabićovou a ministrom pre inovácie Nenadom Popovićom v súvislosti s gay detskou obrázkovou knižkou, demisia ministra financií Dušana Vujovića a otrasené pozície niektorých ministrov, ktoré znovu zaktualizovali otázku možnej rekonštrukcie kabinetu. Mnohé pohľady sa v nedeľu upriamovali aj v smere sriemskych Hrtkoviec, kde sa mal konať míting členov a sympatizantov Srbskej radikálnej strany. Vďaka celodennej dopravnej blokáde a nasadeniu veľkého počtu príslušníkov policajných síl k možným nežiaducim stretom ani s obyvateľmi Hrtkoviec, ani s príslušníkmi iných opozičných strán, našťastie nedošlo. Kadečo sa dá a môže, keď sa chce. Máj teda nehatene pokračuje ďalej a na tie negatívne ozveny z jeho prvej dekády azda všetci rýchlo zabudneme. Možno s výnimkou a na rozčarovanie ich pôvodcov. 

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

JULIEN MOREL, FRANCÚZSKY UMELEC

Všímam si tváre ľudí Oto Filip Námetom vašej výstavy, ktorá sa 4. mája začala v novosadskom Múzeu súčasného umenia Vojvodiny, sú portréty... – Upriamujem sa práve na to, lebo sa emócie, duša človeka odzrkadľujú hlavne na jeho tvá-

Informačno-politický týždenník

ri, v jej výraze, v pohľade daného človeka. To je to, čo ma zaujíma. Cez črty tváre a jej vrásky si môžeme predstaviť, aká bola minulosť danej osoby, čiže objektu, ktorý maľujem. Ak má veľa vrások, jasné je, že to v živote nemal ľahké. Oči, vrásky, úsmev, všetko

to ma láka skúmať ich. Maľbou som sa začal zaoberať v roku 2000 na parížskych uliciach, kým sa portrétom venujem od roku 2012. Doteraz som ich namaľoval približne štyristo. Z techník uprednostňujem akryl s aerosólom, čiže sprejom. Na začiatku ma lákal hlavne akryl a maľby na stenách. Potom však prišiel sprej, lebo sa s týmto rýchlejšie robí a z ulice som sa presťahoval do ateliéru, z múrov na plátno. No ako street artista som začínal a dodnes milujem tento druh umenia.  • TÝŽDEŇ •


SLOVO DALO SLOVO: GORAN TRIVAN, MINISTER OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Rýchlo sa hýbať vpred Oto Filip

B

yť v čele envirorezortu v časoch, keď je planéta v svojráznej agónii a tunajšiu environmentalistiku trápia dlhoročné nahromadené problémy, si vyžaduje veľkú smelosť už preto, že sa podobá na nemožnú misiu. Práve to, kde sme v ochrane životného prostredia dnes, kam by sme mali spieť a dostať sa zajtra, čo všetko si to vyžaduje, či máme dosť peňazí na to, ktoré sú najväčšie ekologické problémy a skúšky, bolo tematickým rámcom rozhovoru s najpovolanejšou osobnosťou odpovedať na ne: ministrom ochrany životného prostredia Goranom Trivanom. Prístupových kapitol v rámci eurointegrácie je síce tridsaťpäť, no mnohým už dnes nedovolí pokojne spávať tá s číslom 27... – Jasné je, že bude jednou z najnáročnejších vzhľadom na to, že sa týka všetkých foriem nášho života, všetkých oblastí práce. Až tridsať percent legislatívy Európskej únie je vlastne legislatívou spätou s ochranou životného prostredia. To, na čom sa práve angažujeme, je, že znovu precízne zisťujeme stav životného prostredia v Srbsku. Je totiž celkom jasné, že ak to neviete, ťažko budete o ňom rokovať. Hoci sme sa už celé roky predtým venovali tejto problematike, je mimoriadne dôležité všetko znovu a dôkladne preveriť. Súbežne s tým vypracúvame rokovaciu pozíciu, ktorá má byť ukončená do konca júna. Musíte teda dobre vedieť všetko o stave životného prostredia, aby následne Európska komisia mohla vypracovať mienku o nej. To znamená, že potom s nami budú rokovať o tom, v ktorých lehotách uplatníme ekologické štandardy vo všetkých oblastiach života. Od nás sa očakáva realizácia najvyšších ekologických štandardov platných v Európe a vo svete. Vonkoncom sa to nezdá jednoduché... – To je vlastne najnáročnejšia časť, lebo predpokladá meniť takmer celú technológiu a spôsob uvažovania a žitia úplne prispôsobiť ekologickým štandardom, ktoré už existujú. • TÝŽDEŇ •

Je to jedna stránka mince. Druhou technologickým fázam, ktoré sú je, že všetko to má veľkú cenu. Neraz už za nimi. Ak sa nám to podarí za vyzdvihujem, že s cieľom dosiahnuť pár desaťročí, bude to úspech. Poštandardy, o ktochopiteľne, počas rých sa rozprávatej cesty musíme me, musíme v časúbežne zdolať celý sovom horizonte rad tzv. technických ďalších troch devecí. saťročí vložiť okoO čo konkrétne lo pätnásť miliárd ide? eur. Sú to obrov– Investície do ské peniaze, je to ochrany životnéobrovská práca. ho prostredia vyNajvýznamnejšie stanú, ak lokálne je, aby sme rokosamosprávy, hosvali s  Európskou podárstvo a všetci úniou tak, aby nám iní nebudú mať proschválila dostatoč- Goran Trivan jektovo-technickú ne dlhé lehoty na dokumentáciu včas realizovanie cieľov, ktoré sa pred ukončenú. Ak túto dokumentáciu nás kladú. budete mať, budete môcť aj invesVo všetkom sú iste dôležité aj tovať. Ak nie, investovať sa nebude skúsenosti krajín, ktoré už vstú- dať, dokonca ani vtedy, keď by sme pili do Európskej únie... už dnes na účte mali spomínané – Jasné. Musíme si všímať naj- miliardy eur. Týmto otázkami sa mä chyby, ktoré tieto spáchali v prístupovom procese. Veľmi otvorene sa o nich rozprávame. Znamená to, že sa vynasnažíme všetky kladné skúsenosti uplatniť, že uvažujeme o tom, ako sa vyhnúť chybám, ktorých sa dopustili iní. Zopakujem fakt, že musíme dobre poznať situáciu u nás Minister Trivan na otvorení veľtrhu Eco Expo a na základe nej sa v Belehrade (prvý zľava) pokúsiť dopracovať k dostatočne musíme zaoberať najlepším moždlhým lehotám na uplatnenie sta- ným spôsobom, keďže ide o najdôležitejšiu záležitosť, ktorú nám noveného. Je jasné, že sú štandardy vyso- treba zdolať počas najbližších pár ké. Inými slovami to znamená, že rokov. Musíme byť pripravení uchávlastne začíname od nuly? dzať sa a dostať aj k prostriedkom – Od nuly iste nezačíname. Exis- z európskych fondov, z ktorých sú tujú mnohé štandardy, ktoré sme niektoré nenávratné. už zdolali a realizujeme ich takmer Keď ide o konkrétne problémy, vo všetkých oblastiach. No bez v ohnisku pozornosti sú v posledohľadu na to, treba mať na zreteli, ných mesiacoch najmä skládky že tá Európa, ktorá dnes existuje odpadov? s určitými ekologickými štandardmi, – Je to problém, ktorým sa Srbsko nebude rovnako na tom s nimi o ta- už dlho zaoberá. My už desať alebo kých desať, dvadsať či tridsať rokov. aj viac rokov máme stratégiu vzťaMusíme sa teda omnoho viac snažiť, hujúcu sa na nakladanie komunálveľmi rýchlo sa hýbať vpred, aby nym odpadom. Štartovali sme s sme sa napríklad vyhli niektorým jej realizáciou, takže v tejto chvíli

existuje desať až pätnásť depónií, ktoré sú v nejakej fáze realizácie. Zostalo nám ešte približne ich desať dať do prevádzky. Otázka riešenia problému komunálneho odpadu prostredníctvom regionálnych depónií bude znamenať riešenie mnohých problémov odpadového hospodárstva. Keď tie budú v prevádzke, uvidíte, ako sa Srbsko stane omnoho čistejšie. V medzičase sa zaoberáme aj otázkou odstránenia početných nylonových vrecúšok, ktoré nám špatia stromy a ulice, otázkou zmenšenia počtu plastických fliaš, ktoré znečisťujú rieky, ako aj zredukovania iných záťaží negatívne vplývajúcich na životné prostredie. Zrejme sú najväčšou skúškou odpadové vody... – Otázka odpadových vôd je vlastne otázkou číslo jeden. Aj v tomto zložení Ministerstvo ochrany životného prostredia ju považuje za prioritný cieľ. Ak nezmeníme existujúcu koncepciu, máme potrebu vybudovať okolo tristo systémov na čistenie odpadových vôd. No ten počet ani nie je natoľko dôležitý, koľko je dôležité dať veci v tejto sfére do poriadku. Či už išlo o tristo alebo o stopäťdesiat čističiek, je jasné, že pôjde o rozličné hodnoty rôznych projektov, ako aj o to, že si investovanie do spracovania odpadových vôd vyžiada približne päť miliárd eur. Problém sa dá riešiť tak, že aj tu budeme pracovať na potrebnej projektovo-technickej dokumentácii, aby sme mohli investovať. Musíme hľadať prostriedky všade, kde je to možné. Nejde teda len o domáce prostriedky z rozpočtu alebo z rôznych spoločností a fondov. Verím teda, že môžeme zainteresovať o vklady do zariadení na spracovanie odpadových vôd aj súkromné spoločnosti od nás a z cudziny. Je to späté so štátom a s lokálnymi samosprávami, ktoré majú garantovať, že sa časť zisku, vyplývajúca z investícií, odvedie aj uvedeným spoločnostiam. Vcelku ide hlavne o realizáciu. No znovu opakujem význam potrebných dokumentov a vôbec papierov, ktoré nám umožnia na uvedenom pláne sa plne angažovať, vôbec robiť.

19 /4802/ 12. 5. 2018

5


Týždeň V PETROVCI SLÁVNOSTNE UDELILI CENY ÚSTAVU PRE KULTÚRU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

Ocenenie nezištnej práce Katarína Gažová

V

Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v sobotu 28. apríla odovzdali pamätný list a Ceny Pro Cultura Slovaca jej prvým laureátom: Pavlovi Tomášovi z Kovačice, Michalovi Babiakovi zo Slovenska, pôvodom z Kulpína, Daniele Onodiovej z Maďarska a Vladimírovi Valentíkovi z Báčskeho Petrovca. Udelenie cien inicioval Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ako aj Slováci z Rumunska a Maďarska. Vzácnych hostí privítala riaditeľka gymnázia Anna Pavel Tomáš st. Medveďová. Spomedzi dolnozemských v najširšom zmysle slova okrem cien na začiatku tretieho milé- literatúry. Riaditeľka  Ústavu pre kulnia najprv vznikla Cena Ondreja Štefanka, ktorú udelili tohto roku túru vojvodinských Slovákov už po desiatykrát, potom Cena Anna Chrťanová-Leskovac v Samuela Tešedíka a treťou je mene zriaďovateľov ceny Pro Cultura Slovaca privítala menovite vzácnych hostí na slávnosti v Petrovci, oslovila  laureátov ocenení Pro Cultura Slovaca v roku 2018, členov poroty, kolegov a všetkých prítomných.  P. Hlásnik vysvetlil, že zriaďovateľmi novej ceny dolnozemských Slovákov sú Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku z Rumunska. Cena a pamätný list sa bude Michal Babiak, udeľovať každoročne pri Anna Chrťanová-Leskovac príležitosti Svetového dňa a Pavol Hlásnik kultúrneho dedičstva, spoločná dolnozemská Cena Pro ktorý je 18. apríla. Porota na udelenie ocenení Cultura Slovaca – ako vysvetlil Pavol Hlásnik, prvý podpredseda Pro Cultura Slovaca 2018 pracoDemokratického zväzu Slovákov vala v zložení: Anna Chrťanováa Čechov v Rumunsku, hospodár -Leskovac, predsedníčka poroty, Kultúrnej a vedeckej spoločnosti a členovia Ivan Miroslav Ambruš, Ivana Krasku z Rumunska a pod- predseda Kultúrnej a vedeckej predseda Svetového združenia spoločnosti Ivana Krasku v RuSlovákov v zahraničí. Táto cena munsku, Ladislav Čáni, tajomník pokrýva všetky oblasti kultúry NRSNM, Pavol Hlásnik, Alžbeta

6

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Hollerová-Račková, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, Zuzana Lauková, riaditeľka Slovenskej základnej školy v Slovenskom Komlóši, kultúrna aktivistka Slovákov v Maďarsku, a Ladislav Lenovský zo Slovenska, vysokoškolský pedagóg, kulturológ a etnológ, odborník na kultúru dolnozemských Slovákov. Pred udelením pamätného listu a cien Pro cultura Slovaca boli prečítané zdôvodnenia a laudatio na laureátov. Anna

Daniela Onodiová a Alžbeta Hollerová-Račková

Chrťanová-Leskovac prečítala zdôvodnenie pre Pavla Tomáša st., laudatio pre  Michala Babiaka namiesto autora prof.

Vladimír Valentík

Ladislava Lehotského (ktorý na slávnosti v Petrovci nemohol byť prítomný) predniesol Hlásnik, pre Danielu Onodiovú prečítal

Čaba Lampert a pre Vladimíra Valentíka zasa Ladislav Čáni.  Pamätný list Pro Cultura Slovaca v roku 2018 získal Pavel Tomáš st. zo Srbska za prínos v oblasti hudobného umenia a za činnosť vo vedení kultúrno-umeleckých telies tradičnej kultúry. Ceny Pro Cultura Slovaca v roku 2018 udelili PhDr. Michalovi Babiakovi, PhD., zo Slovenska za vedecko-výskumnú činnosť v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov, za prínos v oblasti divadelného umenia a dlhodobú podporu slovenského dolnozemského umenia a kultúry a začlenenia dobrého mena slovenského dolnozemského umenia a kultúry doma a v zahraničí, Mr. Daniele Onodiovej z Maďarska, riaditeľke Slovenského divadla Vertigo v Budapešti, za prínos v oblasti divadelného umenia a za úspešné riadenie kultúrnych ustanovizní, a Vladimírovi Valentíkovi, výtvarnému kritikovi zo Srbska za prínos v oblasti výtvarného umenia, za dlhodobú podporu slovenského dolnozemského umenia a kultúry, za ich prezentáciu a propagáciu. Každý z ocenených dejateľov sa vyberanými slovami poďakoval za cenu. Po slávnostnom udelení cien a pamätného listu sa prihovorili hostia: Peter Prochácka, podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, Alžbeta Hollerová-Račková, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, a Pavol Hlásnik, prvý podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku. V slávnostnej časti vystúpili huslistka Marína Cerovská z Petrovca a speváčka Anna Berédiová zo Selenče, finalistka televíznej relácie Zem spieva 2018.

• TÝŽDEŇ •


MEDZINÁRODNÝ OKRÚHLY STÔL V STAREJ PAZOVE

Aby sa nezabudlo na sté výročia troch významných udalostí Anna Lešťanová

cov – kľúčové historické procesy, Dr. Gabriela Gubová-Červená: miestnostiach staropazovské- Účasť Slovákov Vojvodiny vo ho Slovenského národného formovaní Kráľovstva Srbov, domu sa v piatok 4. mája usku- Chorvátov a Slovincov, Mgr. točnil medzinárodný okrúhly stôl Anna Séčová-Pintírová, kustódo troch dôležitých historických té- ka etnologička, riaditeľka Múmach: Sto rokov od ukončenia Veľkej zea vojvodinských Slovákov: vojny, Sto rokov od vzniku Kráľovstva Dr. Ľudovít Mičátek v historickej Srbov, Chorvátov a Slovincov a Sto zbierke Múzea vojvodinských rokov od vzniku Československa, Slovákov. Za neprítomnosti ktoré si pripomíname práve tohto Mgr. PhD. Evy Škorvankovej, roku. Toto významné podujatie jej referát Predstavy a koncepty za podpory Obce Stará Pazova vytvorenia československého zorganizovali Miestny odbor Matice štátu v rokoch prvej svetovej Účastníci a hostia medzinárodného okrúhleho stola v miestnostiach staropazovského Slovenského národného domu slovenskej Stará Pazova, Komisia vojny náhradne prečítali. pre históriu a etnografiu Matice Nasledovalo kladenie kvetov slovenskej v Srbsku a SKUS hrdinu na pomník dobrovoľníkov z prvej k trom významným výročiam podali predkov, príspevky niektorých čleJanka Čmelíka, v čele ktorých sú svetovej vojny na staropazov- aj členovia Klubu vojenskej histórie nov klubu obohatili celkovú náplň Anna Balážová, skom mestskom Beskydy zo Slovenskej republiky. tohto podujatia. Naplánované je Jaroslav Miklovic cintoríne. Tam sa V krátkych črtách predstavili toto publikovanie zborníka prác z tohto a Libuška Lakatoúčastníkom tohto občianske združenie, ktoré združuje medzinárodného okrúhleho stola šová, republiková medzinárodného jednotlivcov so záujmom najmä v Starej Pazove, čo bude, ako v záveposlankyňa. okrúhleho stola o vojenské dejiny a militárie. Keďže rečnej časti konferencie o. i. povedal Účastníkov pripojila i Staropa- svoju činnosť zameriavajú nielen M. Micić, významným príspevkom a  hostí, medzi zovčanka  Ružica na archívny, ale i terénny výskum, k zveľadeniu srbsko-slovenských ktorými boli aj Rašićová, členka pri ktorom idú po stopách svojich stykov. predseda MSS Ján Potomkov združeBrtka, farár staronia dobrovoľníkov pazovsk ý Igor osloboditeľskej Feldy, predseda vojny a 1. svetovej Rady Miestneho vojny, ináč príbuzspoločenstva Staná Dimitrija Jačinrá Pazova Boris ca, jedného z iniBabík a jazyková ciátorov výstavby redaktorka týžpomníka, keď sa Ružica Rašićová a Jaroslav denníka Hlas ľudu Miklovic pri pomníku zjednotili sokolské Anna Horvátová, dobrovoľníkov z prvej spolky. Pomník pozdravili a zdar- svetovej vojny odhalili 1928 roku nú prácu na tomto a  v ystavaný je medzinárodnom z  kameňa, ktorý okrúhlom stole popriali J. Miklovic, priviezli z Kajmakčalanu, kde sa A. Balážová a Janko Havran, pod- viedol jeden z najťažších bojov predseda MSS pre Sriem. na Solúnskom fronte počas prvej V prvej časti okrúhleho stola svetovej vojny roku 1918. VZÁCNA NÁVŠTEVA V DOBANOVCIACH. Veľvyslankyňa Slovenskej odzneli referáty tunajších popredDruhú časť okrúhleho stola republiky v Srbsku pani Dagmar Repčeková dňa 26. apríla navštívila ných historikov o troch udalostiach v Starej Pazove otvoril J. Miklovic Dobanovce a zoznámila sa s dejinami a tradíciou tohto prostredia, významných tak pre srbský, ako aj a hovoril na tému Vojvodinskí Sloako aj s činnosťou tunajšieho Slovenského domu a spolkov. Témou slovenský národ. Z piatich zahláse- váci v prvej svetovej vojne – straty. rozhovoru s členmi SKOS Šafárik a matičiarmi boli výsledky doterajšej ných účastníkov na uvedené témy Po ňom podplukovník docent Dr. spolupráce medzi dobanovskými Slovákmi a Veľvyslanectvom SR, ako hovorili štyria prítomní autori: MA Dalibor Denda mal referát pod náaj plány na ďalšie spoločné podujatia. Bola toto ináč prvá Repčekovej Ján Demrovský: Slováci a Veľké ná- zvom Slováci v Srbsku v prvej svetovej návšteva v Dobanovciach a na záver veľvyslankyňa vyjadrila žiadosť rodné zhromaždenie v Novom Sade vojne a kultúra spomienok srbského častejšie prichádzať do tohto prostredia. Na fotografii: Dobanovčania 25. 11. 1918, Dr. Milan Micić: Vznik národa. Okrem týchto dvoch zaujíŽeljko Čapeľa s veľvyslankyňou Dagmar Repčekovou. Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovin- mavých referátov svoje príspevky

V

• TÝŽDEŇ •

19 /4802/ 12. 5. 2018

7


Týždeň PRÍPAD HRTKOVCI

Ak sa tomu hovorí budúcnosť... Juraj Bartoš

N

ajradšej by sme o takýchto udalostiach vôbec nepísali; najlepšie by bolo, keby ich nikdy nikde ani nebolo. Dovoľujeme si toto tvrdenie, hoci iste sú a budú jednotlivci a skupiny ochotní/é mávať – v tomto a podobných kontextoch – pojmom demokracie ani chlapíci v aréne pred rozzúreným býkom. Občania sriemskej dedinky Hrtkovci sa konečne v nedeľu popoludní zhlboka nadýchli, ako že si predpoludním určite mnohí z nich a neraz povzdychli. Môžbyť smutní z myšlienky, či to ozaj všetko tak muselo byť a možno o kúsok spokojnejší z ďalšej – ako dobre, že nebolo aj horšie. Oznámený míting Srbskej radikálnej strany sa v Hrtkovciach tentoraz predsa nekonal a tamtiež nedošlo ani k zoskupeniam, ktoré avizovali iné politické strany. Niežeby sa mítinguchtiví holúbkovia svojho zámeru mátožiť vzdali len tak z ničoho nič. Zaúradoval, hľa, konečne preventívne a (takmer celkom) účinne. Ako uviedol denník Blic, plány im prekazilo 1 500 policajtov, ktorí zamedzili prístup všetkým; cez barikády mohli iba Hrtkovčania. Ktorí inak tento dátum oslavujú ako miestny sviatok. Líder radikálov Vojislav Šešelj predsa dosiahol jeden zo svojich cieľov, môžbyť práve ten výsostný: ocitol sa v centre svetiel mediálnych reflektorov a povedal verejnosti, čo chcel. Vyslal posolstvo zacielené na minorizovanie vlastnej zodpovednosti a teda viny za slová vypovedané pred 26 rokmi, keď práve v Hrtkovciach prečítal mená 17 tamojších „nelojálnych“ občanov chorvátskej národnostnej príslušnosti, ktorí s krvavými udalosťami v Chorvátsku ale nemali nič spoločné. Šešelja a jeho prívržencov zastavila polícia v dedinke Jarak 8

www.hl.rs

(sotva 5 kilometrov vzdialenej od Hrtkoviec). Predseda SRS a republikový poslanec tvrdil, že ho do Hrtkoviec pozvalo 70 ľudí – na đurđevdanskú slavu a dodal: „Nikto v Hrtkovciach, ani ľudia, ani majetky, neboli ohrození a radikáli proste chceli usporiadať ,radikálsky đurđevdanský uranak΄.“ Šešeljovi zrejme nijako nie je vhod skutočnosť, že ho zhruba pred mesiacom Odvolacia rada Mechanizmu pre medzinárodné trestné súdy v Haagu v apríli t. r. právoplatne odsúdila na desať rokov väzby. Na politickom pláne sa jeho vplyv stenčuje, nuž potrebuje viac priestoru (a hluku) v ústrety budúcim voľbám a aj inak je mu vo vlastnej koži už dávno tesno. Jemu sa síce ľahko povie, že v Hrtkovciach 6. mája ani teraz, ani pred 26 rokmi nebol nikto a nebolo nič ohrozené, ibaže to nie je celkom pravda. V prvom prípade to skonštatoval a primerane ocenil Medzinárodný tribunál v Haagu. Pokiaľ ide o týždne pred avizovaným mítingovaním, je zrejmé, že tamojším ľuďom nebolo práve všetko jedno. Nakoniec sa dejiskom frašky stala dedina Jarak. Tam došlo k incidentu – našťastie menšiemu... Je známe, že do Hrtkoviec mali namierené aj príslušníci Demokratickej strany (DS), Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny (LSV) a Liberálno-demokratickej strany (LDP). Lenže pokým sa radikáli dostali „až“ do Jarku, ako oznámili domáce médiá, polícia potiaľ demokratov a ligistov nepripustila. Nejakým spôsobom sa tam predsa dostalo zopár liberálov, ktorí rozšírili plátno s nadpisom Šešelj je vojnový zločinec. Keď funkcionár LDP aj do megafónu zvolal: „Šešelj je vojnový zločinec, to má vedieť celé Srbsko!“ utŕžil najprv jeden úder z tyla, a potom ešte

Informačno-politický týždenník

niekoľko ďalších. Policajti sa vraj najprv iba prizerali, a potom predsa znemožnili väčšiu zrážku. Z Ministerstva vnútorných vecí oznámili, že po útočníkovi sa pátra. Niektoré médiá tvrdili, že polícia si nekonala robotu ako treba. Prezident Aleksandar Vučić vyhlásil, že vinníci sa ocitnú v rukách spravodlivosti a minister polície povedal, že naložil vyšetrenie, ktoré ukáže na prípadné nedopatrenia policajtov... Hovorí sa, že kto prehrá, má právo čertiť sa. Pravdaže nemienime, že „delegácie“ DS a LSV, ktoré polícia nepustila ani do Jarku, kam predtým dala zelenú členom SRS, tým utrpela dajakú porážku; pre ich rozčarovanie z  nerovnakého prístupu už možno mať viac pochopenia. Ale hneď v kontexte s ďalšou otázkou: čo by sa stalo, keby sa na jednom mieste – v spoločnosti policajných jednotiek – ocitli všetky tri „priateľsky

naladené“ grupácie? Majúc na zreteli skutočnosť, kto nakoniec dostal najväčší kus mediálneho koláča pri udalosti, ktorá síce v nedeľu vyzerala inak než si ju predstavovali jej kreátori, iste právom mnohých šteklí rečnícka otázka poslanca DS Balšu Božovića, či je totiž prezidentovi ľahšie zablokovať tri dediny so všetkými obyvateľmi, než jedného vojnového zločinca... Dni pred nami ukážu, či to, čo sa (ne)udialo uplynulú nedeľu v Jarku, respektíve v Hrtkovciach je len, našťastie nevydarený, reprint scenára spred vyše štvrťstoročia, alebo dajakou predohrou k novým reprízam hier, akým sa na tomto priestore z času na čas už dávnejšie a veru i výdatne ešte ako darí. Nuž ak je to v službách pokroku a lepšieho bezstarostnejšieho a kvalitnejšieho života, o akom tu unisono už celé desaťročia čvirikajú vrabce i politici, tak zbohom rozum.

Iný uhol reality

Nikola Petkov • TÝŽDEŇ •


Ľudia a udalosti Dedinské oslavy a sťažnosti ZO ZASADNUTIA RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA KULPÍN

Katarína Gažová

N

a svojom desiatom zasadnutí v piatok 4. mája miestne vedenie Kulpína hovorilo medziiným o júlových dedinských oslavách. Diskutovalo sa tiež o výške prostriedkov, ktoré na tento rok dostali združenia na bežnú činnosť. Venovali sa aj otázke pôsobenia Klubu penzistov. Trojité oslavy usporiadajú v posledný júlový víkend. V sobotu 28. a v nedeľu 29. júla sa uskutočnia podujatia: Predslávnosťové dni v Kulpíne, Deň Kulpína a Svadba voľakedy a dnes. Dohodli sa, že dátum tradičných kulpínskych podujatí nebudú posúvať, bez ohľadu na to, že sú tohtoročné SNS posunuté. Predseda MOMS Kulpín Pavel Gaža informoval, že v rámci sobotňajšieho galaprogramu by okrem domácich

ochotníkov KUS Zvolen a KUS mitropolitu Stefana Stratimirovića mali vystúpiť aj hostia zo Slovenska, z Banskej Bystrice, súbor Mladosť. Ostatné tradičné obsahy osláv, ako športové podujatia, súťaž vo varení kotlíkového paprikáša a pod. budú prebiehať podobne ako minulé roky. Miestne spoločenstvo v rámci osláv Dňa Kulpína usporiada slávnostné zasadnutie RMS , kde bude sumované celoročné pôsobenie miestneho vedenia a združení. Oslavy budú prebiehať v areáli Muzeálneho komplexu, v miestnostiach Spolku kulpínskych žien, základnej školy, poľovníckeho spolku, na rybárskej chatke pri kanáli, na ihriskách Futbalového klubu Kulpín, v centre dediny. Keď ide o Svadbu voľakedy a dnes, predsedníčka Spolku kul-

pínskych žien Katarína Zorňanová navrhla, aby sa v tradičnej časti podujatia prezentovali svadobné party, keďže si hodne spolkov žien urobilo nové party, medzi nimi aj Kulpín. Pre hosťujúce spolky budú pripravené výstavné stánky a uskutoční sa aj tradičná tortiáda. V pokračovaní odznela informácia, že 30. júna kanálom DTD do Kulpína po prvýkrát prichádza Regata Vody Vojvodiny. Regatu bude tvoriť 80 plavidiel a okolo 200 účastníkov, pre ktorých v Kulpíne pripravia primeraný program obchôdzky. Osobitný bod zasadnutia bol venovaný otázke práce Klubu penzistov, ktorý sídli v bývalej Galérii Domu kultúry. Ako vysvetlil predseda Rady MS Miroslav Čeman, pôvodne združenie penzistov pracovalo v klubovni,

kde sa najstarší občania stretávali. Naposledy sa ten priestor zmenil na kaviareň a podáva sa tam aj alkohol. Takáto forma práce penzistov funguje, žiaľ, aj v tie dni, keď sa v Dome kultúry usporadúvajú kultúrno-umelecké podujatia. Rada navrhla, aby sa penzistom z MS zaslal list, že môžu pracovať dva dni v týždni predpoludním (navrhnuté boli streda a sobota, keď sú v Kulpíne trhové dni) bez podávania alkoholických nápojov. V dňoch, keď sú v Dome kultúry na programe podujatia, klubovňa bude zavretá. Po diskusii členovia návrh podporili. V rámci posledného bodu sa hovorilo o tom, že združenia pôsobiace v Kulpíne dostali z obce menej prostriedkov ako podobné združenia v Maglići, Petrovci a v Hložanoch. Najdrastickejším príkladom, ako bolo počuť v horlivej debate, je KUS Zvolen, Spolok kulpínskych žien atď. V tejto súvislosti kulpínske spolky plánujú do obce zaslať sťažnosti.

BIELOBLATČANIA A ARADÁČANIA O INICIATÍVE K ZMENE NÁZVU MESTA ZREŇANIN

Netreba nič meniť! Vladimír Hudec

noval na Petrovgrad. A nie som do Petrovgradu“. Ak by sa niečo a vodičského preukazu, pasu v tom sama. Ako počujem, veľká v názve mesta malo meniť, tak a iných dokladov, v ktorých sa reňanin, najväčšie mesto väčšina občanov myslí rovnako to v žiadnom prípade nemá byť uvádza adresa, občanov stála v Banáte, nesie toto meno ako ja. Zreňanin má zostať Zre- ten Petrovgrad, ale Bečkerek, aj 15- až 18-tisíc dinárov. Anka Gálová z Aradáča: − Môj od roku 1946, teda viac ako ňanin a nijako inak. Narodila som keď som − ako som už povedala manžel a ja sme kategoricky pro70 rokov. Predtým sa krátko, sa v Zreňanine, nie v Petrovgrade, − zásadne proti zmene. Jano Zvara-Moco z Aradáča: ti zmene názvu mesta. Narodení iba 6 rokov, volal Petrovgrad a chcem, aby tak aj zostalo. Predsa sú to dejiny − Myslím si, že sme v Zreňanine, a niekoľko desaťročí a som proti nie v Petrovgrasa nepotrebne Veľký Bečkerek. Už rozvírila hladina. de, a chceme, aby tomu, aby sa druhýkrát za poKeby sme sa vráto tak aj zostalo. menili názvy sledných 25 rokov tili do dejín, zisVäčšina našich miest, ulíc a združenie občanov pod. Neviem, tíme, že z troch spoluobčanov Petrovgrad podalo čo sa tým zmepomenovaní, − rozmýšľa podobiniciatívu, aby sa ní, ibaže buBečkerek, Petrone. Moja teta, ktonázov mesta zmedeme musieť vgrad a Zreňanin rá žije v Lukićeve, nil na Petrovgrad. meniť osobné − Petrovgrad bol je takisto proti. Prvá iniciatíva z roku doklady, názvy Jano najkratšie. Podľa Anka Gálová Okrem toho nie 1992 stroskotala na Anita Jonášováfiriem, pečiat- Zvara-Moco mňa netreba nič je zanedbateľná referende a iniciátori Mišićová ky, pričom to meniť. Ak je Zreani tá finančná na nasledujúcu príležitosť čakali dodnes. Iniciatíva všetko stojí kopu peňazí. Okrem ňanin už vyše 70 rokov, komu stránka, keďže zmena osobných rozdelila občanov tohto mesta na toho Zreňanin vo svojich dejinách to teraz prekáža? Komu prekáža dokladov stojí kopu peňazí. tých, ktorí sú za, a tých, ktorí sú najkratšie bol Petrovgrad a naj- meno, ktoré symbolizuje antifa- Zreňanin je pod týmto menom proti zmene. A čo na to občania dlhšie Veľký Bečkerek, čiže Bečke- šistickú minulosť mesta? Neviem, známy v krajine a v zahraničí a rek. V podvedomí mnohých ľudí komu to treba. To sú hlúposti, bolo by potrebné mnoho času, Bieleho Blata a Aradáča? Anita Jonášová-Mišićová aj naďalej je Bečkerek. Veď mnohí ktoré by občania pocítili na vlast- aby si ľudia zvykli na nový náz Bieleho Blata: − Som rázne proti Slováci dodnes povedia „idem do nom vrecku. V týchto dňoch som zov, čo by istotne neprešlo bez tomu, aby sa Zreňanin preme- Bečkereku“, nikto nepovie „idem počul, že by zmena osobného následkov.

Z

• ĽUDIA A UDALOSTI •

19 /4802/ 12. 5. 2018

9


Ľudia a udalosti S GORANOM JOVIĆOM, PREDSEDOM ZHROMAŽDENIA OBCE STARÁ PAZOVA

Na obzore dvojdňové podujatie v Bratislave Anna Lešťanová

U

ž vlani po čas Mestskej oslavy sv. Iliju v Starej Pazove, na ktorej sa zúčastnili početné zahraničné delegácie, medzi nimi aj predstavitelia Bratislavy – Starého mesta, sa zrodila idea prezentovať túto sriemsku obec Goran Jović v  hlavnom meste Slovenska. Ako informuje Goran Jović, predseda Zhromaždenia obce Stará Pazova, dvojdňové podujatie pod názvom Dni Starej

*

LETMO

Pazovy v Bratislave sa uskutoční 11. a 12. mája v Zičiho paláci na Hviezdoslavovom námestí. Organizátormi podujatia sú Mesto

Oto Filip

Krivdy

A

zda v žiadnom inom mesiaci sa o Rómoch a deťoch − bezdomovcoch nerokuje a nerozpráva toľko ako v apríli. Je to pochopiteľné, keďže 8. apríla bol Svetový deň Rómov, 12. apríla Medzinárodný deň detí žijúcich a pracujúcich na ulici a práve v apríli finišovali viaceré tematické akcie a kampane späté s ich postavením. Už roky sú známe niektoré najvypuklejšie problémy, ktoré trápia uvedené komunity: sťažený zápis detí do určitých škôl, manželstvá maloletých osôb, domáce násilie, nezamestnanosť, otrasné podmienky bývania, slabá zdravotná ochrana... Obrovská časť detí ulice − a odhaduje sa, že v Srbsku ich je najmenej dvetisíc, − je rómskeho pôvodu. Možno predpokladať, že ich počet je i väčší, keďže do Belehradu dennodenne z vnútrozemia prichádzajú nové deti, bývajúce v  kartónových faveloch, snažiace sa dostať do západoeurópskych krajín. Žijú z toho, že žobrú, umývajú autá, zbierajú sekundárne suroviny. Jedinou

10

www.hl.rs

oporou a akou-takou náhradou za chudobné, prípadne nefunkčné rodiny, z ktorých pochádzajú, sú im tzv. azylové domy pre deti ulice, v ktorých môžu dostať jedlo a čisté oblečenie. Deti ulice trestá nielen život, ale i okolie a spoločnosť. Známe sú prípady, že rodičia alebo príbuzní úmyselne zmrzačili niektoré z nich s cieľom, aby sa im žobranie lepšie darilo. A je svojráznou krivdou, že sa na tieto obete týrania zákon a príslušné predpisy dívajú ako na páchateľov priestupkov. Poukazuje na to i ochranca občanov Zoran Pašalić slovami: –Zákon o verejnom pokoji a poriadku nerozozná deti, ktoré iní zatlačili do detského žobrania, detskej prostitúcie a najhorších foriem detskej práce ako obete týrania a využívania, ale ich považuje za páchateľov priestupkov a predpisuje ich zodpovednosť, nakoľko sú vo veku priestupkovej zodpovednosti... Akýkoľvek komentár je celkom zbytočný.

Informačno-politický týždenník

Bratislava, Obec Stará Pazova, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Veľvyslanectvo Republiky Srbsko v Bratislave. „Po otvorení podujatia v Zičiho paláci v piatok 11. mája je naplánovaná vernisáž obrazov akademických maliarov a fotografií, prezentácia filmu o Starej Pazovy, ktorý je špeciálne po slovensky nahraný na túto príležitosť, a koncert vážnej hudby. Členovia SD VHV zo Starej Pazovy zahrajú obnovené divadelné predstavenie Krčma na hlavnej hradskej“, vysvetlil Goran Jović. V sobotu 12. mája na Hviezdoslavovom námestí majú prebiehať celodenné aktivity: defilé účastníkov programu, vystúpenie tanečných súborov, koncerty ľudovej, tamburášskej a poprockovej hudby. Skrátka, ako zdôraznil náš spolubesedník, toto dvojdňové podujatie má byť hospodárskou, kultúrnou, turistickou a gastronomickou prezentáciou

Logo podujatia

Staropazovskej obce. Prípravy na podujatie trvajú už niekoľko mesiacov a v programe sa zúčastní 120 ľudí. „Máme výnimočnú spoluprácu s vedením mesta Bratislava – Staré mesto a s veľvyslanectvom Srbska v Bratislave a verím, že sa takéto stretnutia stanú tradičnými. O dvojdňové podujatie v Bratislave vládne veľký záujem nielen staropazovských rodákov žijúcich na Slovensku, lež aj tých v okolitých štátoch. Podujatie by sa do budúcna malo usporadúvať podľa recipročného princípu s ustáleným dátumom – druhý víkend v máji,“ prízvukoval predseda ZO Stará Pazova Goran Jović.

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE ŠÍD

Urbanistický rozvoj Stanislav Stupavský

N

a zasadnutí Zhromaždenia obce Šíd, ktoré sa uskutočnilo 30. apríla, výborníci prerokovali 40 bodov rokovacieho programu, predovšetkým spätých s problematikou v oblasti urbanizmu. Okrem iného schválili rozhodnutie o vypracovaní plánov regulácie obchádzkovej cesty na okraji mesta Šíd, logistického strediska v katastrálnej obci Vašica, regulácii komplexu Principovac v katastrálnej obci Sot. Keď ide o ostatné body, väčšina

sa vzťahovala na prácu verejných ustanovizní, zakladateľom ktorých je Zhromaždenie obce. Výborníci schválili správu o činnosti v roku 2017 a plán práce na rok 2018 Múzea insitného umenia Ilijanum, Ľudovej knižnice Simeona Piščevića, Galérie Savu Šumanovića, Strediska pre sociálnu prácu, Domu zdravia 6. decembra, telovýchovnej ustanovizne, kultúrno-vzdelávacieho strediska a Turistickej organizácie. Predložené správy a plány zhromaždenie schválilo väčšinou hlasov a bez vážnejších pripomienok. • ĽUDIA A UDALOSTI •


DEŇ HLOŽIAN

Pečať mu dali hasiči a výtvarníci Juraj Bartoš

A

im patrí veľká vďaka.“ Pochvalne sa o dosiahnutých výsledkoch v uplynulom období zmienil aj predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić. Prisľúbil aktuálnej zostave RMS Hložany pomoc vedenia Obce Báčsky Petrovec − predovšetkým pri rozvoji turizmu v Hložanoch. Pri-

j tentoraz oslavy Dňa Hložian (3. mája) občania dediny pri Dunaji absolvovali počas prvého májového víkendu. Spoluorganizátormi ako obvykle boli Miestne spoločenstvo Hložany a početné spolky a združenia občanov. Svojou prítomnosťou ich poctila aj delegácia partnerského mesta Holíč. Chýbali však hostia z pokrajinskej a republikovej úrovne, ako aj zo zastupiteľského úradu Slovenskej republiky. Tohtoročným oslavám sviatku dediny osobitnú pečať vrazila prvá družba slovenských hasičských spolkov Vojvodiny a výstava hložianskych výtvarníkov. Piatková vernisáž troch výstav pred vchodom do Domu kultúry Rečníci hovorili o Hložanoch sa začala prívetom predsed- vyberanými slovami níčky miestneho Spolku žien Slovenka Viery Miškovicovej. Upo- mátor mesta Holíč Zdenko Čambal zornila na etno izby SŽS a výstavu štrnásťročnú partnerskú spoluprácu tanierov na poschodí DK. Miriam medzi Hložanmi a Holíčom oceMurtínová zarecitovala úryvok z Ku- nil ako prospešnú. Predsedníčka kučínovej Rysavej jalovice. Výber Národnostnej rady slovenskej nástarých hložianskych fotografií zo rodnostnej menšiny v Srbsku Anna svojej kolekcie krátko predstavil Tomanová-Makanová prízvukovala: Ondrej Stupavský-Endy. Penzisti „Prichádzajú časy neružové; čoraz nedostali slovo, a tak o ich výstave nás je menej a bojovať o náš jazyk fotografií nepovedal nikto nič... a o našu tradíciu či kultúru, žiaľ, V predsieni DK na milovníkov budeme musieť všetci spoločne.“ výtvarného prejavu čakala 25. Hlo- Vyzvala Hložančanov, aby zistili, či žianska paleta. O jej obsahu hovoril sú zapísaní do osobitných voličských a zároveň všetky otvoril výtvarný zoznamov a aby sa v októbri aktívne kritik Vladimír Valentík. Osobitne zúčastnili vo voľbách novej NRSNM. podčiarkol, že skupina maliarov sa Prihovoril sa aj predseda Matice slostala erbovým odznakom Hložian. venskej v Srbsku Ján Brtka a medzi Novinár Juraj Bartoš oboznámil prí- prítomnými o. i. bol aj predseda tomných so založením (roku 1994) Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Neformálneho krúžku hložianskych Ján Šuľan, hložiansky farár Jaroslav výtvarníkov Pod lipami, ktorý sa Kopčok, hlavy miestnych spoločenroku 2015 osamostatnil a pôsobí stiev Maglić a Báčsky Petrovec Maripod názvom Združenie výtvarných ca Stojanovićová a Ondrej Bovdiš... umelcov Hložianska paleta. Program Kým moderátorka kultúrnospoločnej vernisáže básňami a pes- -umeleckého pásma Monika Bažaničkami spestrili žiaci ZŠ Jozefa ľová stručne predstavila hložianske Marčoka Dragutina; pripravila ich spolky a združenia, obecenstvo na učiteľka Mária Bartošová-Korčoková. videobeame sledovalo zábery z ich činnosti. Príbeh o Hložanoch bol PRÍHOVORY A PROGRAM popretkávaný kvalitnými výstupmi Ústredná časť osláv Dňa Hložian mladých hložianskych spolkárov. odznela v sále Domu kultúry, hneď Predstavili sa tanečníci a speváčky po otvorení výstav. Predseda Rady Silvia Ferková a Anna Hašková; spreMiestneho spoločenstva Hložany vádzala ich hudobná skupina pod Pavel Žembery privítal prítomných a vedením Rastislava Struhára a recio. i. poznamenal: „Hložančania vždy toval Damian Fekete. Po programe vedeli zachovať svoju identitu, aby v DK hložiansky richtár so svojimi nezabudli na svoje korene, a preto hosťmi absolvoval koktail v Oáze MB. • ĽUDIA A UDALOSTI •

DRUŽBA HASIČOV Oslavy Dňa Hložian pokračovali v sobotu 5. mája predpoludním až piatimi súťažami; o štyroch informujeme na poslednej strane nášho týždenníka. Tu sa pristavíme pri piatej, t. j. pri prvom stretnutí slovenských hasičských spolkov Vojvodiny, ktoré, s ohľadom na obsah, organizáciu a zastúpenie, bolo azda i najkvalitnejšou zložkou Dňa Hložian. Krátko pred jedenástou hodinou hasičské družstvá z Báčskeho Petrovca, Hložian, Holíča, Kysáča, Pivnice, Kucury a Temerínu vyrazili z Hasičského domu k futbalovému ihrisku parádnym krokom, pri zvukoch trojčlenného, zato ale kvalitného dychového orchestra zo Selenče. Na ihrisku FK Budúcnosť vztýčili štátnu vlajku a selenčská dychovka zahrala štátnu hymnu Srbska. Až hasičský veliteľ Siniša Šavija, člen pracovného výboru Hasičského zväzu Srbska, zavelil pohov, slova sa ujal predseda DHS Hložany a člen zhromaždenia Hasičského zväzu Vojvodiny Vlastimír Báďonský.

vyskúšali zručnosť v rýchlostnej cvičbe s hasičským vozidlom. Po ukončení súťaže záverečné slová povedali Vlastimír Báďonský a predseda Obecného hasičského zväzu Báčsky Petrovec Jaroslav Spevák. Nasledoval spoločný obed v Hasičskom dome. Predtým sme sa dozvedeli výsledky súťaže: dámy sa umiestnili takto: 1. DHS Selenča, 2. DHS Kysáč, 3. DHS Hložany. V konkurencii mužov poradie je takéto: 1. DHS Selenča (prvé družstvo), 2. DHS Pivnica, 3. DHS Hložany. Najlepšie celky získali víťazné poháre a ostatní účastníci ďakovné listiny. VÔNE KVETÍN A JEDÁL Na nádvorí kaviarne Pod lipami, t. j. na trhovisku krátko po tretej hodine prítomných privítal predseda RMS Hložany Pavel Žembery. Prihovoril sa aj primátor a vedúci delegácie partnerského mesta Holíč Zdenko Čambal, ktorý aj otvoril predajnú výstavu kvetín. Kvetinové aranžmány pripravili žiačky Strednej poľnohospodárskej školy vo Futogu pod dozorom profesorky Zuzany Kukučkovej.

Šikovné hasičky DHS Selenča Konštatoval neutešenú finančnú situáciu, avšak podčiarkol, že byť dobrovoľným hasičom nie je povolanie, ale poslanie. O hložianskom DHS informovala Michaela Báďonská a z hostí hovorili: predsedníčka Hasičského zväzu Vojvodiny Ljubica Krnjaićová, jej zástupca Radoslav Milutinov, odborný spolupracovník Mirko Ilić, predseda Dobrovoľného hasičského zboru mesta Holíč Beran Aleš. Predstaviteľ DHS z Kucury odovzdal hložianskym hasičom tri zánovné odevy pre prístup k ohňu. Stretnutie oficiálne otvoril predseda RMS Hložany Pavel Žembery. Potom si hasičské celky mužov a žien na asfaltke konča južnej brány

Na začiatku programu si zašantili tretiaci ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina. Piesňam a tancom ich naučila triedna učiteľka Mária Bartošová-Korčoková a hudobne ich podporil Rastislav Struhár. Vôňa kvetov sa miešala s vôňami jedál z roštu a Spolok žien Slovenka ponúkal hložiansku kyslovku a torty. Najlepšiu dobošovú upiekla Mária Častvenová. Veľa pohľadov spočinulo na paneloch s fotografiami hložianskeho Združenia ekológov Ekos a o dobrú náladu sa maximálne starala selenčská skupina Maks na čele s frontmanom Jánom Dobríkom. 

19 /4802/ 12. 5. 2018

11


Ľudia a udalosti MLADÝ NÁDEJNÝ INFORMATIK ANDREJ HOLÚBEK Z KOVAČICE

Úspešne študuje počítače a programovanie Anička Chalupová

žiak záverečného ročníka kovačickej počítačmi sa v súzákladnej školy, časnej dobe strektorý si nedávno távame takmer z olympiády v invšade. Nájdeme ich formatike v  Bore v rôznych úradoch, priniesol nielen 3. v školách, v domácmiesto, ale aj vzácnostiach. Je veľa vecí, ne skúsenosti. ktoré by sme bez po„K počítačovej čítača len ťažko zvládtechnike som inli. Napríklad počítaklinoval odmalička. če majú na starosti Ako dvojročné diepredpovede počasia, ťa som najprv veľmi lekárske a iné dôležiobdivoval počítač, té prístroje, alebo sa Andrej Holúbek ktorý patril mojej na nich dajú hrať hry. matke. Neskoršie, Práve cez hry sa s počítačom keď som pochopil, ako sa poskamarátil aj Andrej Holúbek, užíva, začal som hrávať rôzne

S

Spoločná fotka troch mladých kovačických informatikov počas pobytu v Bore

hry. Onedlho mi starý otec kúpil počítač, keď ma začalo zaujímať programovanie a súčiastky do počítača. Zo začiatku sme sa v škole na hodinách informatiky učili len základy, ktoré ma veľmi nebavili, lebo to som už predtým absolvoval sám. Kým sa moji spolužiaci učili základy počítača, ja som potajomky prenikal do základov programovania. Pochopil som, že každá webová stránka je zložená z programu, ktorý nejaký človek musel vytvoriť.“

KYSÁČSKI PENZISTI UPRATOVALI A SKRÁŠĽOVALI

Akcie v centre a v cintoríne Elena Šranková

O

Pavel Medveď, v akcii sa zúčastnili až devätnásti. Pripojili sa im aj niekoľkí členovia Spolku kysáčskych žien a invalidov práce.

úpravu a skrášlenie svojej dediny sa v Kysáči v posledných aprílových a prvých májových dňoch postarali starobní penzisti a invalidi práce. Starobní penzisti v Kysáči zvyknú pred Veľkou nocou zriaďovať centrum dediny. Tentoraz pre nepriaznivé počasie akciu realizovali v sobotu 28. apríla. Je to už štvrtý rok, čo skrášľujú životné prostredie v prospech všetkých dedinčanov. Aj tentoraz ofarbili stromy, Vysádzanie kvetov v cintoríne mostíky a všetko, čo sa dalo vápnom vybieliť. Kým toto mali Vápno si zabezpečili za pomoci na starosti prevažne ženy, muži sponzora a lístie, ktoré uskladnili hrabali a zbierali lístie a suché do vriec, odvezie mestský podnik konáre. Centrum po akcii zosta- Čistoća. lo pekne upratané. Ako hovorí Invalidi práce tiež priložili ruky predseda starobných penzistov k úprave svojho prostredia. Vo

12

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

štvrtok 3. mája sa zoskupili v cintoríne, kde vysádzali kvety do betónových kvetináčov a do záhradky. Predseda invalidov práce v Kysáči Ján Pálik informuje, že kvety kúpili z vlastných prostriedkov a v pláne majú v akcii pokračovať. Chcú totiž kvetináče aj ofarbiť. V akcii účinkovali desiati členovia tejto organizácie penzistov a ženy sa rozhodli vysadiť muškáty, vincu, begónie, šalviu a rozličné trvalky. Práca sa im darila a hneď pri prvom pohrebe občania si všimli túto zmenu. Niekedy len málo treba na to, aby sme vlastným pričinením skrášlili výzor svojej dediny. Preto príklady starobných penzistov a invalidov práce treba nasledovať, alebo stačí aspoň ich pochváliť.

Mladý informatik Holúbek uvažuje, že po skončení základného vzdelania sa zapíše do strednej elektrotechnickej školy, kde bude mať možnosť ďalej študovať programovanie. Na olympiáde v informatike Infos, ktorá prebiehala pod patronátom Regionálneho centra pre talenty v Bore, medzi početnými účastníkmi z domáceho prostredia, Starej Pazovy, Rumy, Pečenjevcov, Nového Sadu, Loznice, Niša, Kragujevca, Blaževa, Bora a Velikog Šiljegovca, boli aj Kovačičania: ôsmak Darko Svetlík a o rok mladšia Alisa Marková, tiež žiaci ZŠ Mladých pokolení. Žiakov pre olympiádu v informatike pripravila profesorka Darina Poliaková.

 KRÁTKE SPRÁVY

Kysáč Nové vedenie cirkevného výboru. V čele cirkevného výboru, ktorý Rada Miestneho spoločenstva poverila prácami spravovania kysáčskeho cintorína, prišlo k zmene. To preto, že členom predošlého zloženia vypršal mandát. Na zasadnutí, ktoré bolo vo štvrtok 3. mája, za nového predsedu zvolili Jána Pálika, za podpredsedu Ondreja Marčoka a za tajomníčku Zuzanu Kalmárovú. V tomto výbore sú inak predstavitelia cirkví a náboženských spoločenstiev, ale pohrebné služby naďalej vykonáva Miestne spoločenstvo. E. Š. • ĽUDIA A UDALOSTI •


JARNÉ UPRATOVANIE PETROVCA

V PETROVSKOM CHOTÁRI

Za krajšie životné Rovné cesty prostredie pre všetkých Anna Horvátová

nie Zelení vyzvalo na jarnú akciu úpravy Petrovca všetkých svojich ašich potomkov nehorázne spoluobčanov, spolky, združenia, okrádame. O základ živo- organizácie. Jarné upratovanie sa ta. O planétu Zem. Ľudská konalo v sobotu 21. apríla, keď ruky chamtivosť nepozná hranice priložilo menej občanov ako vlani. a technický pokrok, ktorý ľudstvo Účastníci sa rozdelili do skupín na Námestí slobody, kde dostali rukavice, vrecia, vápno a štetky na bielenie žardiniér, obrubníkov, gulí. V  pláne bolo aj čistenie Begeja, dokonca jednotlivci sa aj pustili do toho, ale nebolo nadostač rúk, ktoré by odpratali Upratovali aj oni: predseda Zelených Ján odpad, ktorý naMakan s Tatianou Zabunovou (Foto: J. Bartoš) miesto v  smetdosiahlo, sa stal strašnou zbraňou, ných košoch zakončil vo vode. pomocou ktorej sú prírodné zdroje Begej predsa nie je odpadová devastované tak, že nie sú schopné skládka! obnovy. Denne vytvárame obrovPri spoločnom obede v Lesíku, ský ekologický dlh a našej planéte o ktorý sa postarali organizátori, hrozí ekologický kolaps. predseda Zelených Ján Makan V  ústrety Dňu planéty Zem, poďakoval všetkým účastníkom ktorý sa oslavuje 22. apríla, ale akcie. Lenže jedna akcia ročne predovšetkým za čistejší a uprave- sotva stačí, aby Petrovec bol upranejší Petrovec Ekologické združe- vený!

N

Po akcii sa po cestách nebude hegať

A. Horvátová

P

etrovčania odjakživa dbali na svoje poľné cesty. Určite preto akcie rovnanie poľných ciest majú v Báčskom Petrovci dlhú tradíciu, bývajú masové a dobre zorganizované. Svedčí o tom aj tohtoročná, v poradí 34. akcia. Napriek tomu, že jarné poľné práce boli v plnom prúde, do akcie sa 13. a 14. apríla zapojili všetci, ktorým záleží na rovných cestách, lebo si tak chránia svoje stroje. Niektorí si to však neuvedomujú a rok čo rok absentujú od tejto akcie. V tomto roku, ako nám povedal predseda Klubu poľnohospodárov Janko Kováč, sa zúčastnilo menej

účastníkov ako vlani, ale predsa ide o pozoruhodný počet − v sobotu pracovalo 295 poľnohospodárov. V prvý deň (piatok 13. apríla), keď sa navážala zem, bolo takmer 40 účastníkov. Ruky priložili majitelia štyroch bagrov, aby sa na druhý deň ochotní poľnohospodári s prívesnými strojmi v dvanástich skupinách rozbehli do chotára rovnať cesty. V kuchyni tiež treba pomáhať, tak v piatok tam boli členky Spolku petrovských žien a v sobotu manželky členov alebo členky klubu. Na obed sa podával paprikáš kuchára Vladimíra Dudáša. V piatok svojou návštevou klub poctili aj hostia z petrovských inštitúcií a obce.  

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bum! M áj, máj, máj... Lásky čas! Láska, bože, láska, kde ťa ľudia berú? Na horách nerastieš, v poli ťa nese...jú! Láska, bože, láska, koľko len (a akých!) obmien máš? O tom vám romány písať môže nejeden diplomat náš! Len čo ich májový ošiaľ pochytí, všetko môže ísť do… paroma! Dôkazy sme k tejtotuto téze našli v denníku Blic z 5. mája, aj to okaté dva! Nuž, čujte a počujte, čo sa deje vo vysokých diplomatických polohách… ách… Ach, ach, aká ozvena, aké echo… cho… cho… cho! Vraj sa naši diplomati vo Viedni neznášajú, ba dopustili sa dákych • ĽUDIA A UDALOSTI •

škandálov! Hí!!! Údajne pán veľvyslanec Pero Janković a pani vedúca stálej misie pri OBSE pani Roksanda Ninčićová navzájom už dávnejšie nehovoria… Hí! No len no, nehíkať, prosím! Nehltať všetko, čo naservírujú našenadovšetkoslobodné médiá...Iá… (Aká krásna echo-ozvena!) Je síce pravda, len čo je pravda, že pravdivá pravda môže byť, že spomenutý pán veľvyslanec už konzumuje suspenziu, a že vo Viedni budeme mať nového veľvyslanca. Lež pravdou pravdivou môže byť aj chýrečná ľudová múdrosť: Kto sa miluje, ten sa bije. Alebo sa aspoň hašterí, či tak nejako.

Okrem toho láska na diaľku, láska plátaná, pardon, platonická, tá veruže vie hory prenášať! Trebárs z Viedne do Belehradu. Takže… všakže ,! Že máj lomcuje dverami, pardon, srdcami našich diplomantov, pardon, diplomatov, nasvedčuje ďalší prípad, pardon, príklad z Blicu. Vraj sa pani premiérka Ana Brnabićová a pán minister pre inovácie Nenad Popović pohádali na schôdzi vlády. Údajne preto, lebo pán minister (s citom pre inovácie!) vyzval pani premiérku, aby znemožnila distribuovanie gaymaľovánky z priateľského Chorvátska(?) v Srbsku ,. Hrozný problém, dajsamisvete! Ten

Blic len podkuruje! Či mu prekáža zjavná iskra lásky?! Však pán minister so zjavným citom pre inovácie – len čo sa ozvali naše nadovšetkoneprajnémédiá – povedal jasne, že si on veru − ako gentleman − počká na rozhovor s premiérkou medzi štyrmi oč(k)ami. Nuž a keď tie oči-očká žmurknú, jój...! Keď tá iskra raz zaiskrí! Láska, bože, láska...! Keď sa tá láska pani premiérke a paniam ministerkám a pánom ministrom definitívne dostane hlboko pod kožu, to bude svornosti; svornosti −svornosti nikdy ťa nie je dosti... Nikomu, iba ak našej vlády, pardon – vláde... Bumbumbum!

19 /4802/ 12. 5. 2018

13


Ľudia a udalosti MALÉ MÚZEUM KOGNITÍVNYCH ILÚZIÍ

Prvá Amesova izba v Bratislave Danuška Berediová

vnem. Súčasťou bola demonštrácia plastirvá bratislavská Amesova city mozgu pomocou izba bola prezentovaná 1. okuliarov s posunutým mája v Novej Cvernovke zorným poľom. Do dev rámci Dňa otvorených atesiatich minút takto vieliérov 2018. Nová Cvernovka me ,preprogramovať, je kultúrno-umelecký priestor, mozog. Takisto veľmi akýsi inkubátor tvorivých ľudí jednoduchý experiv Bratislave. Aby Bratislava ment s papierovou trumala Malé múzeum kognitívbicou na demonštráciu nych ilúzií, v značnej miere sa binokulárnej rivality. postarali členovia združenia Amesová izba obsahuje viacero kognitívnych Kto sú vojvodinskí Perceptuum mobile, v kto- ilúzií. Toto je jedna z nich. Bratislavčania, ktorí rom je hodne vojvodinských sa zapojili do tohto Bratislavčanov. Opýtali sme sa cesov, a tým umožnili občiankam projektu? Petrovčana Ondreja Speváka, a občanom zapájať sa do verejné− Vzhľadom na obmedzené hlavu tohto projektu, čo je vlast- ho života v najširšej možnej miere. časovo-finančné zdroje veľa ne Amesova izba, o akú ilúziu či Cieľom je umožniť zefektívnenie optický klam ide, ako aj o samom a skvalitnenie procesov zapájania združení. Ondrej pracuje v IT a vy- občanov do diskusií o podobe mestskej časti a rozšírenie možštudoval kognitívne vedy. Výsledkom vášho projektu ností ich aktívnej participácie na je Malé múzeum kognitívnych jej utváraní. Čo ešte nájdeme v Malom ilúzií v podobe Amesovej izby. Vysvetlite nám, aká je to izba? múzeu kognitívnych ilúzií? − Základom MMKI je Amesova − Amesova izba je trojdimenzionálny monokulárny optický izba, pri ktorej sme pre ľudí pripraklam. Jednoducho povedané, je vili ďalšie interaktívne prezentácie to izba skresľujúca perspektívu, v podobe experimentov, ktorých keď sa do nej pozeráme jedným efekt zažili a mohli posúdiť a spraokom. Výsledkom skreslenia je covať sami. Aktuálne sa zamerianesprávne vnímanie objektov v vame na náš najsilnejší − zrakový izbe, ktorých veľkosť vyhodnotíme zle. Je to taký silný efekt, že pretrváva, aj keď sa oboznámime s konPerceptuum tím v akcii štrukciou izby. Napriek tomu, že máme potrebných vecí sme si museli všetky potrebné inzariadiť a vyrobiť sami. Našťastie, formácie, náš mozog sú medzi nami a v blízkom okolí bude tento vnem poľudia rôznych zameraní a zručnossudzovať nesprávne. tí, bez ktorých pomoci a podpory Je to zároveň výstižby to nešlo. Milota Slavková s nou ukážkou toho, že Danielou Žjakovou nám pomáhali naše vnímanie nie je ako stavbárky s návrhom a modeneomylné. Projekt bol lovaním, Branislav Meleg, Jaroslav financovaný z paticiBažík a Ján Ontkoc s praktickou patívneho rozpočtu realizáciou, Miroslava Babjaková mestskej časti Bratikoordinačne, Andrea Speváková slava – Nové Mesto. s prezentáciou, Sonja MistríkoIde o jednu z prvých vá-Milerová a Lukáš Janečka s slovenských samoprekladmi. Viacerí pomáhali na správ, ktoré zaviedli rôznych poliach súčasne, plánomechanizmus partivali, kreslili, nosili trámy, nakladali, cipatívneho rozpočtu vykladali, stavali, fotili a podporoako stabilnú súčasť vali. Naozaj veľa ľudí sa zapojilo samosprávnych pro- Binokulárna rivalita do samotnej výstavby. Okrem

P

14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vyššie spomenutých súčasťou projektu boli aj Marína Speváková, Michal Gurník, Martin Zvonár, Barbora Grausová, Jaroslav Mlkvý, Lukáš Draškovič, Vladimíra Petrušková, Marko Stupar, Barbora Cimrová, Matúš Konečný, ale aj iní. Prirodzene, veľká časť z nich pochádza z Vojvodiny. Čo je Perceptuum mobile? − Perceptuum mobile je zatiaľ neformálne združenie zvedavých ľudí, zaujímajúcich sa primárne o fungovanie ľudského vnímania a iných vedeckých objavov. Radi sa veľa pýtame a učíme sa. Preto je súčasťou našich aktivít komunikácia s rôznymi odbornými

inštitúciami, ale zároveň si svoje poznatky a výsledky nenechávame len pre seba, snažíme sa ich sprostredkovať širokej verejnosti. Vychádzame z pocitu, ako podobné objavy zasiahli nás a ten by sme radi sprostredkovali ďalej. Aké sú ešte aktivity tímu Perceptuum mobile a aké sú plány? − Do budúcna plánujeme organizovať podobné akcie so zameraním na chyby vnímania, ale chceli by sme sa posunúť aj smerom k téme racionality, rôznym skresleniam v rozhodovaní a podobne. Takisto nadväzovať spoluprácu s odbornými inštitúciami. Základom je plno zábavy a objavovania. Foto: z archívu O. S. • ĽUDIA A UDALOSTI •


NOSITELIA CENY HOSPODÁRSKEJ KOMORY VOJVODINY(1): VP TRANSNAFTA, PANČEVO

Od prepravy po uskladnenie Oto Filip

T

o, čím je pre žiakov dobré vysvedčenie na konci školského roka, pre podnikateľov a spoločnosti sú výročné uznania, ktoré udeľuje Hospodárska komora Vojvodiny (HKV). V ostrej konkurencii mnohých súperov nie je ľahko dostať sa na výslnie a získať cenu za vrcholné výsledky v oblasti priemyslu. Práve to sa vlani podarilo Verejnému podniku Transnafta v Pančeve, ktorý sa v roku 2017 dopracoval k špičkovým výsledkom v oblasti vojvodinského priemyslu. Jeho riaditeľ Tomislav Basta uznanie Hospodárskej komory Vojvodiny chápe ako dodatočný motív, novú silu a novú energiu na ceste k ďalším úspechom. Ako vyzdvihuje, je to pekný a príjemný pocit, keď si vašu prácu niekto všimne, pozitívne ju ohodnotí a označí za veľmi úspešnú.

Na otázku, čo je podľa neho tým najlepším návodom na úspech, vyzdvihuje: – Pre mňa je receptom na úspech dobre zohraný tím. Tak isto jasná idea, predstava či vízia, ku ktorej máme spoločne spieť, a pritom sa nesmieme šetriť na ceste k jej naplneniu. Okrem toho je potrebná aj istá dávka šťastia, aby sa všetko stanovené a naplánované realizovalo, ako aj úporná práca. Všetky tieto okolnosti sú dobrým predpokladom, že čosi zdoláme a pritom dosiahneme aj úspech. Transnafta sa síce nemôže pochváliť dlhou tradíciou, keďže začala pôsobiť 1. októbra 2005, no tých necelých trinásť rokov existencie vedela zužitkovať tým pravým spôsobom. V súčasnosti zamestnáva 137 osôb, z čoho vyše polovicu s vysokoškolským vzdelaním, včítane šiestich doktorov

HAJDUŠIČAN MIROSLAV BRANKOVIĆ na mieste starorodičovského domu v Hajdušici vysadil višňový sad a postavil si tam aj chatu na oddych, v ktorej občas trávi voľné chvíle spolu s rodinou a kamarátmi. Avšak priatelia nie sú tam iba pre zábavu, ale sú ochotní aj pomôcť. Prednedávnom sme krajšie polovičky rodín Hudecovej, Farkašovej a Kovarčíkovej Mariju, Svetlanu a Jasminu, pravdaže, spolu s domácou Jarmilou Brankovićovou zastihli pri úprave ovocného sadu. Trhali trávu okolo stromov, aby vraj Miroslav a jeho syn Dejan mohli ľahšie kosiť trávu kosačkou. Okrem toho upravovali okolie, kde chceli spoločne stráviť prvomájové sviatky. Žiaľ, pracovné povinnosti im to nedovolili, ale nebanujú. Stretnú sa znovu a pobavia sa aj inokedy. Zaujímavé je, že ani jedna zo štyroch menovaných nie je rodom z Hajdušice, ale z okolitých dedín Konaku (Marija), Veľkej Gredy (Svetlana) a Jánošíka (Jasmina a Jarmila), ale všetky štyri sa vydali sa za Hajdušičanov. To im však neprekáža, aby si vždy, keď je to potrebné, takto navzájom pomáhali a kamarátili sa. V čase, keď sú ľudia čoraz viac odcudzení vlh príklad iste chvályhodný. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Riaditeľ Transnafty Tomislav Basta

vied. Hlavnou náplňou jej práce je preprava surovej nafty pre potreby pančevskej rafinérie, ako aj uskladnenie povinných zásob ropy a jej derivátov. Predsavzatia a roboty, ktorými je poverená, najmä keď ide o zásobovanie, zdoláva s vysokou úrovňou kvality, bezpečnosti a istoty. Práve takýto vzťah a podnikanie

Transnafty umožnili, že od februára 2016 je azda jedinou spoločnosťou v Srbsku, ktorá svoje hospodárenie zladila s nárokmi až piatich medzinárodných štandardov: ISO 9001, ISO 14001, OHSAS 18001, ISO 5000 a SRPS ISO/IEC 27001. V snahe kontinuovane, na krátke a dlhé dráhy, zabezpečiť stabilitu podnikania a trhový rast kapitálu, pančevská spoločnosť si nevšíma len to, čo je aktuálne dnes, ale sa zaoberá aj zajtrajškom, vrátane cieľov, ktoré má pred sebou. Len niektoré, tie ústredné, sa stali jej smerovkami. Dôraz v ďalšej činnosti mieni klásť na lepšie využívanie skladovacích priestorov, na rozšírenie kapacít pre potreby záväzných štátnych rezerv, tak isto na vznik technických a finančných podmienok na začiatok výstavby tzv. produktovodu na relácii Pančevo − Temešvár. Je to čosi, čo slovami riaditeľa Bastu možno označiť za tú víziu, ku ktorej Transnafta úporne a úspešne speje. (V budúcom čísle: Široká parketa novosadského marketu)

PRVOMÁJOVÉ SVIATKY V KOVAČICKEJ OBCI občania oslávili zväčša v prírode. Namiesto do sprievodu robotníkov ako voľakedy, v súčasnosti vyrazili do prírody, do tradičných výletných miest. Atmosfére tohtoročného sviatku práce okrem rôznych chutných špecialít z roštu, hudby a spoločenských hier nahralo aj krásne slnečné počasie, ktoré výletníkov už v ranných hodinách vábilo von z domov. Tradičným miestom pre výletníkov je známa kovačická hôrka pri tzv. vodovode. Teplé počasie pridalo dobrej nálady aj výletníkom pri neďalekom Tamiši, ktorí naplno vychutnávali krásy prírody, alebo s udicou v ruke čakali na úlovok z vody. Obyvatelia susednej Padiny strávili Prvý máj vo Višničkovej hôrke. Okrem grilovačiek tých mladších prilákalo i zdolávanie strmých kopcov na motorkách a iných ručne vyrobených vozidlách. Iní si zasa zvolili výlet do väčších miest alebo do zahraničia. Mnohí občania Kovačice a Padiny sviatky strávili užitočne, hlavne zdolávaním rôznych zameškaných prác v poli alebo doma. Výletníci v kovačickej hôrke (na snímke) sa po bohatom gurmánskom obede A. Ch. pokúsili hrať „medzi štyrmi ohňami“. 19 /4802/ 12. 5. 2018

15


Ľudia a udalosti

STAVANIE MÁJA V KYSÁČI usporiadali 30. apríla pred Slovenským národným domom. Májové drevo najprv vyzdobili, a potom za pomoci hasičov postavili. Bolo to štvrtýkrát, že sa v Kysáči podujali pripomenúť si tento starobylý ľudový zvyk. Organizáciu podujatia mali na starosti členovia KUS Vladimíra Mičátka a prítomným sa prihovoril Michal Francisty, predseda spolku. Odzneli i primerané verše, ktoré prečítali Anna Asodiová, Anna Legíňová a predseda spolku Francisty. Zaspievali členovia speváckej skupiny KC Kysáč. Nasledovalo posedenie pri paprikáši, slaných a sladkých pochúťkach, občerstvujúcich nápojoch a káve. Členky sekcie ručných prác KUS Vladimíra Mičátka pripravili ponuku vyšívaných vecí. E. Š.

KONFIRMAČNÚ SLÁVNOSŤ V STAREJ PAZOVE usporiadali v nedeľu 29. apríla v tamojšom chráme Božom za prítomnosti rodičov, krstných rodičov, priateľov a známych. Príslušníci novej generácie počítajúcej 27 detí, 13 dievčeniec a 14 chlapcov, obnovili svoju krstnú zmluvu a tým sa stali dospelými členmi cirkevného zboru. Slávnosť konfirmácie vykonal Igor Feldy, farár staropazovský. A. Lš. Foto: Renky

Z VÝROČNEJ SCHÔDZE PETROVSKÝCH HASIČOV

Stroje staré, záujem u mladých nie je Anna Horvátová

A nemáme ani nové stroje. Tieto staré sú v dobrom stave, ale len oda a požiar sú dobrými preto, že sa o nich skutočne spoločníkmi a zlými pánmi. veľmi dobre staráme. Vynovenie Vedia to aj občania, aj dobstrojového parku si vyžaduje rovoľníci v hasičských spolkoch. obrovskú sumu peňazí, takže Preto svoj voľný čas venujú tejto zatiaľ si tieto stroje chránime, šľachetnej a užitočnej činnosti, ako najlepšie vieme.“ pre dobro celej spoločnosti. Akoby v celej spoločnosti „Len keby záujem u  detí a vládol všeobecný nezáujem mladých ľudí bol väčší,“ uvieo  dobrovoľnícke aktivity. dol v správe o vlaňajšej činnosti Kam vyprchalo povedomie petrovského Dobrovoľného ha- Dobrovoľní hasiči Jaroslav Spevák o ochrane životného prostresičského spolku predseda Jaro- (sprava) a Ján Benda na výročnej schôdzi dia a o ochrane ľudí a majetku, slav Spevák. Na výročnej schôdzi v tomto prípade pred požiarom DHS v sobotu 28. apríla v miestnos- na vleklý problém − zápasíme s fi- a ním spôsobenými následkami?! tiach Klubu poľnohospodárov pred- nanciami. Trápna situácia sa opakuje Ani pri príležitosti Medzinárodného seda spolku Spevák privítal Jána Brnu, a rok čo rok je to čoraz horšie. Poro- dňa hasičov 4. mája si nespomenuli zástupcu predsedu Báčskopetrovskej zumenia pre nás vari nieto. Ešteže na týchto dobrovoľníkov. Spevák obce, Jána Vidu, petrovského farára, máme dobrú a úspešnú spoluprácu nostalgicky, ale aj s obavou povedal: kolegov hasičov zo spolkov z Pivnice, s Predškolskou ustanovizňou Včielka, „Musíme tu hovoriť aj o nečinnosti Hložian a Rumenky, predstavite- Základnou školou Jána Čajaka, tiež v práci s pioniermi odvtedy, čo umrel ľov petrovských spolkov, združení s hasičmi z Hložian, Kysáča, Silbaša, nadšenec Janko Labát, ktorý sa veDespotova, Pivnice. Treba vyzdvih- noval práci s deťmi. Veď pred takými a členov. V obsiahlej správe o vlaňajšej práci núť aj našu spoluprácu s Hasičským dvoma – troma rokmi sme ešte mali spolku Spevák podal: „Usilovali sme spolkom Donji grad v Osijeku. Žiaľ, na dosť mladých členov, ale už nie. Aj sa čím viac prostriedkov získať z našej Májových stretnutiach v Pivnici sme neprítomnosť v prvú nedeľu v meobce, od sponzorov, donátorov, ako neboli, aj pre nezáujem našich čle- siaci na pravidelných stretnutiach i z iných prameňov, ale aj tu narážame nov, ale aj preto, že nemáme dorast. znepokojuje. Sama budúcnosť dob-

V

16

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

rovoľného požiarnictva je dokonca otázna. Voľakedy petrovské spolky a združenia boli príkladom pre iné dediny a teraz sme v neblahej situácii.“ Napriek malej účasti dobrovoľníkov a ich vysokému veku, poctivo si spĺňali svoju úlohu – hasenie a prevencia proti požiarom. Zachovávajú aj dlhoročnú tradíciu stavanie mája, a to už teraz ako jediní v Petrovci – na dvore vztýčili máj. Po správe o činnosti odznela správa o majetkovom stave, finančná správa a plán práce na tento rok. V pláne majú, ako aj každý rok, vynovenie techniky, vykonávanie prevenčných prác, propagovanie požiarnictva a nábor nových a mladých členov, spoluprácu so základnou školu, gymnáziom, rozprúdenie stretnutí pionierov, poskytovanie pomoci kulpínskym a maglićským hasičom, účasť v organizovaní a oslavách Dňa Petrovca, Slovenských národných slávnostiach, iných podujatiach, rozširovanie a prehlbovanie spolupráce s inými spolkami. Slovom, plánov neúrekom, len tých financií ani záujmu niet. • ĽUDIA A UDALOSTI •


EKOLOGICKÁ SÚČASNOSŤ SRBSKA (2)

Odborná a logistická podpora Oto Filip

K

aždá krajina by v rámci vlastných možností mala prispieť k budovaniu sveta, aký chceme, s klímou, akú si prajeme. To vlastne znamená nutnosť čeliť negatívnym následkom klimatických zmien všetkými možnými spôsobmi: správaním, projektmi, odbornými zásahmi, logistickou a inou podporou rozmanitých aktivít... Stúpanie hladiny mora je už dnes hrozbou pre viaceré ostrovné štáty a spoločenstvá žijúce na pobreží, nehovoriac o tom, že extrémne poveternostné podmienky celé roky ohrozujú výrobu potravín, zvlášť v tých najchudobnejších rozvojových štátoch. Tepelné vlny v uplynulom desaťročí spôsobili predčasnú smrť desiatok tisícov občanov len v Európe, nedostatok vody a potravín by mohol byť príčinou nových regionálnych zrážok a ďalších vĺn utečencov zápasiacich s hladom. Navyše niektoré rastlinné a živočíšne druhy už zmizli, iné miznú, kým mnohým hrozí, že sa ocitnú na tej ceste. Čo povedať aj o ohrození ozónu, chrániaceho pozemský život pred škodlivými ultrafialovými slnečnými lúčmi,

sa pozrieme len na Európsku úniu ako celok, sú odhady, že by sa do roku 2020 náklady spôsobené neprispôsobením sa klimatickým zmenám mohli vyšplhať prinajmenej k závratnej sume sto miliárd eur ročne. Obavy vôbec nie sú neopodstatnené: zvlášť keď sa vie,

Koordinátorka Ana Seke že len do roku 2014 bolo v tomto storočí až trinásť zo štrnásť evidovaných najteplejších rokov. Rôznymi aktivitami sa do súčasných klimatických akcií zapojilo i naše Ministerstvo pre ochranu

Stánok projektu na belehradskom veľtrhu Eco Expo ktorý je zodpovedný za priame zahrievanie atmosféry a je do istej miery motorom atmosférických pochodov? Ozónová vrstva pôsobí ako obrovský ochranný dáždnik, ktorý prepúšťa len asi jedno percento ultrafialových lúčov. Čo ešte skonštatovať o skleníkovom efekte, ktorého podstatou je narušenie prírodnej rovnováhy? Ak • ĽUDIA A UDALOSTI •

životného prostredia, spolu s rôznymi medzinárodnými organizáciami a inštitúciami. Koncom apríla na Veľtrhu ideí v Belehrade udelilo ceny 25 najúspešnejším jednotlivcom či tímom, odpovedajúcim na verejnú výzvu týkajúcu sa inovatívneho prístupu k odpovediam na klimatické zmeny. Mohli by ste nám to bližšie

ozrejmiť? – je otázka určená Ane podporiť inovácie a angažovanie Seke z Rozvojového programu spoločenstiev s cieľom lokálneho Spojených národov (UNDP) v rozvoja odolného proti klimaticSrbsku. kým zmenám, tak isto pomôcť – Začnem tým, že som koordiná- lokálnym partnerom spoločne torkou projektu s názvom Lokálny rozvíjať, financovať a uplatňovať rozvoj odolný proti klimatickým tieto nápady. Snažíme sa o zmenzmenám. Ide o projekt päťročný, šenie negatívnych emisií plynov ktorý potrvá do konca roku 2021 v kľúčových hospodárskych úsea realizuje ho Ministerstvo pre koch, ako je výroba a spotreba ochranu životného prostredia energie, v službách, ako je vykuspolu s Rozvojovým programom rovanie a ventilácia, v transporte, Spojených národov (UNDP) v Srb- v poľnohospodárstve, v nakladaní sku, za finančnej podpory Globál- s odpadmi... neho fondu pre životné prostredie Na záver otázka menej kon(GEF). V rámci neho sú dve výzvy: krétna: čo je podľa vás dnes Skúšky otvorených dát a Skúšky na najväčšou skúškou pre modrú inovatívne východiská, ktoré boli planétu – klíma, voda, kvalita vzduchu a pôdy, zamorená prízverejnené 22. novembra 2017. roda, odpad? Aký je ďalší postup? – Prvé je zverejnenie mien víťa– Všetky uvedené oblasti sú zov uvedených verejných výziev, navzájom späté. Čo znamená, čiže autori najlepších inovačných nápadov, ktorých uplatnenie má prispieť k zmenšeniu emisií plynov so skleníkovým efektom, súbežne aj k  dosiahnutiu spoločenského, ekonomického a  ekologického osohu pre lokálne spoločenstvo, sa stanú nositeľmi inovatívnych cien. Títo budú mať príležitosť svoje nápady ďalej rozvíjať a zveľaďovať pro- Doprava je jedným z hlavných prameňov stredníctvom tzv. emisií plynov so skleníkovým efektom. Žiaľ, inkubátora, kde v Belehrade je veľmi málo takýchto chvíľ, keď je získajú technolo- preriedená. gicko-technickú podporu a mentorov pre svoje že akákoľvek naša aktivita vplývyspelé, zrelé projekty. To znamená, va na tie ostatné. Napríklad keď že koncom roka budú mať možnosť ide o klimatické zmeny, každé uchádzať sa a získať prostriedky na opatrenie na zmenšenie emisií so spolufinancovanie a implementá- skleníkovým efektom znamená, ciu samotných projektov. že zároveň kladne prispievate Kto mal možnosť účinkovať? k iným parametrom životného – Na verejnú výzvu reagovali prostredia, ako kvalita vzduchu, všetky zainteresované subjekty: kvalita vody či kvalita pôdy. Každá jednotky lokálnej samosprávy, aktivita, každé konanie, alebo jeho verejné podniky, hospodárske absencia má nejaký vplyv na naše spoločnosti, výskumné a vedec- životné prostredie: buď pozitívny, ké inštitúcie, organizácie civilnej alebo negatívny. spoločnosti, jednotlivci. Dostali sme 111 ideí, z ktorých sme od(V budúcom čísle: menili 25. Prioritným cieľom je Rýchlejšie k cieľom) 19 /4802/ 12. 5. 2018

17


DETSKÝ KÚTIK Môj kamarát Môj najlepší kamarát je Bastián. Je to môj bratranec. I keď sme rodina, ja ho ľúbim ako kamaráta. Má hnedé vlasy ako vlnka. A očká má ako malé čokoládky. Noštek má malý a krátky ako osička. Pod noštekom malý, červený kvietok. Má silné ruky, ako keby bol obor. Sme rovnakej výšky, akoby sme boli vlastní bratia. Ech, keby to len tak bolo. I on má deväť rokov. No päť mesiacov je mladší od mňa. Veľmi radi hrávame futbal a spolu i trénujeme tento šport. On je láskavý, ako keby mu láska spadla z nebíčka a vošla do srdiečka. Chce pomáhať, akoby mu to bolo najdôležitejšie. Je veľmi dobrý. Vždy ma vypočúva, keď niečo poviem. Viem, že keď budem niečo potrebovať, on vždy bude tu. Vždy sa môžem na neho spoľahnúť. Je to môj najlepší kamarát. Škoda však, že nežijeme v istej dedine; on žije v Zreňanine. Ale predsa rodičia nám stále umožňujú, aby sme sa čo častejšie stretali. Mám ho rada. Kristián Barnák Patai, 3. 1, ZŠ Bratstvo, Aradáč

Moja kamarátka Moja kamarátka sa menuje Aňa. Má deväť rokov. Žije v Ulici Janka Čmelíka v Aradáči. Aňa chodí so mnou do tretej triedy. Sme spolužiačk y. My sme sa spoznali ešte keď sme boli bábätká. Moja priateľka má červené ústa ako ružička. Jej pekné pery skrývajú biele kryštáliky. Na peknej tvári jej nosík ma rozpamätúva na malý briežok. Nad malým briežkom má dve veľké jazierka modrej farby, v ktorej sa skrýva jasná zelená farba. Aňa má dlhé mihalnice ako trávička. Nad trávičkou leží pekné obočie, ako u mačičky. Jej hlava je podlhovastá. Prekrývajú ju pekné, dlhé, hnedé vlasy. Rád ich má chytené. Aňa je dobrá duša, lebo mi vo všeličom pomáha, a aj iným pomáha. Jej srdiečko bije ako strojček. Je štíhla a vysoká. Vysoká je preto, lebo má nohy ako stĺpiky. Rada si oblieka legíny a tričko. Často si však oblečie i šaty. Na nohách najčastejšie nosí tenisky. Obľúbené jedlá sú jej špagety, rezance, rezne, hranolky. Moja kamarátka je komunikatívna, dobrá, aktívna, trpezlivá. Spolu sa hrávame. Najčastejšie sú to naháňačky, skrývačky, medzi dvoma ohňami, s bábätkom (bábikou). Aňu mám rada. Rada sa rozprávame a dobre si rozumieme. Je moja obľúbená priateľka. Myslím si, že zostaneme navždy najlepšími priateľkami.

Denis Jambrich, 5. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Kamarátstvo Túto tému sme už niekoľkokrát opakovali. Veď akoby aj nie, toľko krásnych prác nám píšete o svojich kamarátoch, kamarátkach a o zážitkoch s nimi. Je to pekná téma. Ak aj vy píšete o svojich kamarátoch, pošlite nám práce a radi zopakujeme ešte raz tému kamarátstvo. Danuška

Zážitok s priateľom Sedeli sme tak doma pri teplej piecke, keď mama vyhlásila, že budeme cestovať. Boli sme prekvapení a veľmi šťastní. Celou cestou nás sledovalo jedno auto. Bolo nám to už čudné. Ale keď sme prišli k cieľu, videli sme, že z neho vyšla jedna malá rodina a hneď som tušila, že sa s nimi spriatelíme. A mala som pravdu. V hoteli sme boli ubytovaní vo vedľajších izbách. Opýtala som sa dievčatko, ako sa volá. Bola z Írska, ale rozumela mi a povedala, že sa volá Kristy. Potom sme boli stále spolu, Kristy bola veľmi milá. Zostane mi v pamäti, ako sme si ponárali hlavy do čokolády... Bola by som rada, keby sme sa znovu stretli. Matea Marčoková, 5. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

18

www.hl.rs

Maja Bartošová, 3. 1, ZŠ Bratstvo, Aradáč

Natali Kotvášová, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Na výlete s priateľmi Jedného dňa som šla so svojou triedou na výlet. Cestovali sme autobusom a celou cestou sme sa žartovali, rozprávali sa a hrali rôzne hry: Uno, Na slovo, na slovo... Sedela som s priateľkou Majou. Je mojou najlepšou priateľkou. Na Tare sme zostali päť dní. Ubytovaní sme boli v hoteli Beli Bor. Keď nám rozdelili kľúče, rozbehli sme sa do svojich izieb, ktoré sa nám veľmi páčili. Nasledovali krásne prechádzky horou, hry na ihrisku, kde chlapci hrali futbal a dievčence medzi dvoma ohňami. Každý

Informačno-politický týždenník

večer sme mali zábavu, na ktorej sme tancovali, hrali sa, jednoducho zabávali sa. Päť dní uplynulo rýchlo. Bolo načase ísť domov. Všetkým nám bolo smutno. Na poslednej prechádzke sme videli salamandra škvrnitého. Všetci sme ho nadšene fotili. Potom sme nasadli do autobusu. Toto bol môj najobľúbenejší výlet, ktorý mi dlho zostane v pamäti. Vaňa Ožvátová, 5. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

• DETSKÝ KÚTIK •


Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

AKTUÁLNE

rozhľady

Pripravuje sa anketa o poľnohospodárskych gazdovstvách

Ročník XLVII 12. mája 2018 Číslo

8 /1962

Z PRODUKČNEJ BURZY

Vyššie ceny poľnohospodárskych komodít Ľ. Sýkorová

Obchodovanie na Produkčnej burze v Novom Sade ovplyvnili v dňoch od 30. 4. do 4. 5. 2018 predovšetkým prvomájové sviatky. V uvedenom období bol zaznamenaný veľmi nízky tovarový obrat. Zvýšený dopyt po pšenici mal za následok rast jej ceny. Predávala sa po 18,00 din./kg bez DPH (19,25 din./kg s DPH). Pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom bola drahšia o 2,86 %. Podobná situácia bola aj so sójou, ktorá Ľubica Sýkorová bola pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom drahšia o 2,20 %. Predávala sa Štatistický úrad Republiky Srbsko uskutoční v období od 1. októbra do 30. novembra 2018 po 46,50 din./kg bez DPH. prieskum o štruktúre poľnohospodárskych gazdovstiev. Na novosadskej burze sa v uvedenom období obchodovalo aj s kukuricou so 14,5 % vlhkosťou po cene 17,30 din./kg áto anketa prebieha po- − poľnohospodárske fakulty, hospodárstva Branislava bez DPH (19,03 din./kg s DPH). čas trojročného obdobia, inštitúty a odborná verejnosť. Nedimovića, do konca roka Aj naďalej rastie cena slnečnimedzi dvoma sčítania... by mal byť dokončený nový cových výliskov s 33-percentným mi poľnohospodárstva. Celý Podľa vyjadrenia Vukosava návrh zákona o dôchodkoobsahom bielkovín. Zvýšený dovýskum je financovaný z pred- Sakovića, riaditeľa Žita Srbije, vo-invalidnom poistení (PIO) pyt po tejto poľnohospodárskej vstupových fondov EÚ v rámci v tomto roku budeme mať re- pre poľnohospodárov, ktorý komodite zvýšil aj jej cenu. Národného programu IPA 2016 kordné výsevné plochy pod sl- sa pripravuje v spolupráci so Predávali sa po 21,00 din./ vo výške 2,2 milióna eur a z nečnicou. Podľa odhadu bude Svetovou bankou. Situácia je kg bez DPH (25,20 din./kg s rozpočtu Srbska. Prieskum o slnečnica vysiata na plochách momentálne taká, že veľa poľDPH). Pri porovnaní s predštruktúre poľnohospodárskych od 240 000 do 250 000 hektá- nohospodárskych domácností chádzajúcim týždňom to gazdovstiev je podľa štatis- rov, čo je rekord. Sója zaberá nevytvára takú ekonomickú bolo až o 4,79 % viac. tického úradu okrem sčítania 220 000 hektárov, z čoho vo hodnotu, aby mohli platiť dô○ poľnohospodárstva kľúčovým Vojvodine až 90 %. Naopak chodkovo-invalidné poistenie, prieskumom zbierajúcim údaje kukurice bude posiatych len ktoré ročne predstavuje 80 tolitrov, čo o fondoch a štruktúre poľno- okolo 900 000 hektárov, čo 000 až 90 000 dinárov. v porovnaní hospodárskych gazdovstiev. je o 70 000 ha menej ako v ... s rokom 2016 Výsledky získané anketou minulom roku. Boli časy, keď Medzinárodná vinárska or- znamená pokles sú dôležité pre používateľov sme pod kukuricou mali až 1,2 ganizácia OIV zverejnila, že o 8,6 %, uvádza sa údajov, najmä pre Ministerstvo milióna hektárov. celosvetová produkcia vína v v správe z Medzinápoľnohospodárstva, lesnícPšenica posiata na jeseň roku 2017 klesla na najnižšiu rodnej organizácie pre tva a vodného hospodárstva zaberá 675 000 hektárov, po- úroveň za posledných 60 ro- vinič a víno (OIV) so sídlom Srbska, aby analyzovali situ- dobne ako aj pred 20 rokmi. kov. Dôvodom boli predovšet- v Paríži. áciu v poľnohospodárstve a Pri porovnaní s rokom 2016, kým zlé poveternostné podPodľa údajov OIV sa proprijímali opatrenia agrárnej keď bola posiata na 590 000 mienky v Európskej únii, ktoré dukcia talianskeho vína v roku politiky, ako aj pre ostatných hektároch, je to o dosť viac. citeľne znížili produkciu vína. 2017 znížila o 17 %, francúzska používateľov údajov o poľ... Výroba vína dosiahla v minu- produkcia klesla o 19 % a španohospodárskej štatistike Podľa slov ministra poľno- lom roku 250 miliónov hek- nielska sa znížila o 20 %. ○

T

Z obsahu

Striedavú rodivosť ovplyvňuje aj prebierka plodov Str. 2

Mnoho zložiek, akcií a možností Str. 3

Málo pestovaná zelenina Str. 6


POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OVOCINÁRSTVO

Striedavú rodivosť ovplyvňuje aj prebierka plodov Ľubica Sýkorová Každý pestovateľ sa poteší z bohatej násady plodov, ale príliš veľa ovocia strom vyčerpáva. V júni síce nastáva prirodzené opadávanie nadbytočných plodov, no to nestačí. Tam, kde sú tesne vedľa seba viac ako dva − tri plody, treba ich pretrhať. Tie, ktoré ponecháme, budú lepšie dozrievať.

O

vocné stromy majú silu nasadiť oveľa viac plodov, ako je potrebné a pre pestovateľa žiaduce. Počas júnového opadu časť tejto násady prirodzeným spôsobom zhodia, ostávajúce množstvo plodov je však stále nadbytočné. Bez prebierky by dozreli, no boli by veľmi malé, neatraktívne, ale aj zle skladovateľné a chuťovo často nevyhovujúce. Sprievodný jav zanedbania prebierky je tiež šírenie chorôb a škodcov, ale najmä striedanie rodivosti. Periodicita – striedavá rodivosť, keď ovocné stromy prinášajú úrodu iba každý druhý rok, sa najviac vyskytuje pri jabloniach. Medzi rastom a rodivosťou existujú zložité vzájomné vzťahy a ich narušenie spôsobuje buď slabý rast výhonov a nadmernú tvorbu kvetov a plodov, alebo silný rast a slabú rodivosť či striedavú rodivosť. Ak pestovateľ chce, aby ovocné stromy každoročne prinášali úrodu, musí im zabezpečiť nielen optimálne podmienky na rast, ale aj uplatňovať agrotechnické opatrenia. Veľmi účinným opatrením (okrem celého radu ostatných) pre dosahovanie každoročných úrod je prebierka plodov. Do úvahy prichádza v prípade jabloní, hrušiek, broskýň, marhúľ, niekedy i v prípade slivkovín pestovaných na priamy konzum plodov. Väčšina odrôd, najmä jabloní vytvára oveľa

20

väčšie množstvo kvetov, ako je potrebné na dosiahnutie dobrej úrody. Po odkvitnutí môžeme pozorovať opadanie malých plodov. Najprv opadávajú neopelené kvety a malé plody, v ktorých sa vplyvom neopelenia prestal vyvíjať semenník. Toto opadanie nastáva asi dva týždne po odkvitnutí. Neskoršie začínajú opadávať už viac vyvinuté plody, a to hlavne v dôsledku nedostatočného oplodnenia. Opadávajú však i plody dobre oplodnené a dostatočne vyvinuté. Toto opadávanie plodov nazývame fyziologické alebo júnové opadávanie. Zaužívaný termín prebierky je začiatok júna, tesne po prirodzenom opade. Častá chyba je však zovšeobecňovanie tohto termínu, lebo každá odroda má svoje špecifiká, a to sa týka aj prebierky. Preto napríklad v prípade odrôd so sklonom k striedavej rodivosti, ako ontario, jonagold a jeho klony či golden delicious, sa odporúča vykonávať prebierku ešte pred týmto termínom. JÚNOVÝ OPAD NESTAČÍ Miera júnového opadávania je do značnej miery vlastnosťou konkrétnej odrody. Existujú odrody, pri ktorých sa zo zhluku kvetov vytvára spravidla len jeden plod. Väčšina odrôd vytvára z kvetenstva viac plodov a hlavne pri týchto kultivaroch je potrebné sledovať intenzitu júnového opadávania. Pokiaľ pri týchto odrodách

II

neopadne primerané množstvo plodov, odporúča sa zredukovať ich ručnou prebierkou. Často sa diskutuje o tom, koľko plodov máme pri prebierke na strome ponechať. To záleží na veku, zdravotnom stave a hlavne na celkovej kondícií ovocných stromov. Odporúča sa plody preberať tak, aby zostali od seba vzdialené 15 – 20 cm, prípadne aby na jeden ponechaný plod pripadalo 30 až 40 vyvinutých listov. V prípade jabloní nechávame v súplodí zásadne iba jeden plod, logicky ten najkrajší a najlepšie vyvinutý. Pri veľkoplodých odrodách v prípade veľkej násady nechávame tiež len jeden plod, v prípade slabšej násady 1 – 2 plody. Na konári by nemali byť plody bližšie ako 15 cm. Jednoduchá pomôcka je ruka – plody nechávame asi na šírku dlane. Podľa termínu, kedy sa prebierka vykonáva, môže ísť o prebierku kvetov alebo prebierku plodov. Prvá je u  nás menej zaužívaná, predovšetkým kvôli riziku ďalšej redukcie násady plodov neskorými jarnými mrazmi, avšak je známa v  prípade použitia metód chemickej prebierky plodov jabloní. V  zásade sa používané metódy prebierky plodov delia na mechanické a  chemické, možné je aj ich kombinovanie. Mechanická prebierka plodov  sa robí ručne alebo pomocou rôznych nástrojov, ktoré umožňujú jej urýchlenie,

potrebné predovšetkým v prípade vzrastnejších stromov alebo väčších výsadieb. Ručná prebierka je najstarší spôsob prebierky, ktorý umožňuje detailnú a pomerne presnú reguláciu rodivosti. Pri pestovateľských tvaroch ovocných drevín, ktoré sa používajú v súčasnosti, je jej použitie vzhľadom na ich menšiu výšku a veľkosť koruny jednoduchšie ako bolo v minulosti pri vzrastných pestovateľských tvaroch. Prebierku treba vykonať skoro, najneskôr do termínu diferenciácie kvetných pukov pre budúcoročnú úrodu, približne do polovice júna. Optimálny termín je od ukončenia fyziologického opadu nedokonale oplodnených plodov po dosiahnutie veľkosti lieskového orecha (12 až 15 mm v priemere), v prípade broskýň a marhúľ do začiatku tvrdnutia kôstky. Plody sa odtrhávajú alebo odštipujú nechtami, oddeľovanie plodov ich otáčaním okolo osi stopky plodu nie je vhodné. Pri prebierke zásadne odstraňujeme všetky deformované, chorobami alebo inak poškodené plody, z ktorých sa nemôže vyvinúť kvalitné ovocie. Na zlepšenie práce možno použiť špeciálne nožnice s  úzkymi čepeľami, ktorými sa plody odstrihávajú a  zmenšuje sa nebezpečenstvo poškodenia konárika, alebo odtrhnutia tých plodov, ktoré chceme na strome ponechať. Väčšina pestovateľov ukončením júnovej prebierky plodov považuje tento problém za vyriešený. No v júni vykonaná prebierka je iba základná. Po nej ešte nasleduje v priebehu roka opravná a takzvaná kvalitatívna. Opravnou prebierkou vylepšujeme prebierku základnú. Vykonáva sa 1 – 2 mesiace po základnej, keď už plody podrástli a pestovateľ jasnejšie vidí, kde ich nechal nadbytočne veľa a ich počet treba ešte viac zredukovať. Medzičasom, samozrejme, dochádza k rôznym napadnutiam chorobami a škodcami, rovnako môže dôjsť k mechanickému poškodeniu plodov. Podľa odborníkov sa odporúča ponechať pri júnovej prebierke rezervu 10 – 15 % plodov, ktoré sa následne odstránia pri druhej prebierke. Akúkoľvek rezervu však treba vylúčiť v prípade odrôd s geneticky podmienenou striedavou rodivosťou.  Kvalitatívna prebierka  je posledná fáza. Vykonáva sa prakticky počas celého obdobia dozrievania a spočíva v čo najskoršom odstraňovaní nevyhovujúcich plodov s cieľom dosiahnuť optimálne vyrovnané ○ plody.


19 /4802/ 12. 5. 2018

O TRI DNI SA ZAČNE 85. MEDZINÁRODNÝ POĽNOHOSPODÁRSKY VEĽTRH

Mnoho zložiek, akcií a možností výstavy: opotrebovaných a starých rôznych veľtrhov – až 29. Uvedená dobytka, na stretnutiach B2B, na motorových vozidiel, poľovníckych inštitúcia vtedy ako druhá v Európe výstave organických produktov otvorila vlastnú rozhlasovú stanicu a výrobkov značkových a tých by sme si uvedomili, kam sme trofejí, ako i psov. s chráneným zemepisným pôvoNa veľtrhu dobytka zahraniční Rádio Sajam. sa dostali, dobre je vedieť, Medzinárodný poľnohospodár- dom, na početných podnikateľských kedy a ako sme sa pohli. vystavovatelia prvýkrát účinkovali v Platí to aj o Novosadskom veľtrhu, roku 1937: išlo o Bulharov, ktorí pre- sky veľtrh bol pred desaťročím dianiach v Kongresnom stredisku. ktorý o päť rokov oslávi storočnicu zentovali osemnásť klietok hydiny. prijatý do Združenia európskych Výkonný riaditeľ pre veľtrhovú existencie. Rok 1923 znamenal za- V tom istom roku sa konala aj Spol- poľnohospodárskych veľtrhov činnosť Boris Nadlukač do prvého čiatok kontinuálneho usporadúvania ková lovecká výstava, v poradí druhá EURASCO, čo bolo len jedným plánu vysúva pár skutočností: že výstava poľnohospoveľtrhov. Predchádzali mu Prvá prehliadka tohto druhu v dárskej techniky zaujme remeselnícko-priemyselná výstava Novom Sade. Vystavené asi tretinu výstavných v roku 1875, druhá tohto druhu trofeje odmenili zlatou, priestorov, že záujemv roku 1883 v Novom Sade, ako aj striebornou a bronzocovia o mechanizáciu Prvá výstava poľnohospodárskych vou medailou, kým si v môžu počítať s tri- až výrobkov v Báč-bodrožskej župe Poľovníckom hlásniku desaťpercentnými zľapred 130 rokmi, čiže v roku 1888. mnohí jeho odberatelia vami, do tretice i to, že Začiatok poľnohospodárskeho veľ- a čitatelia všimli údaj, že sa na podujatí po rokoch trhu sa spája s rokom 1931, keď sa veľtrh, ako aj poľovnícku objaví aj IMT, ktorý kúv pokrajinskej metropole konala výstavu navštívilo okolo pila indická spoločnosť Prvá medzinárodná výstava a veľtrh dvadsaťtisíc ľudí. Ďalším TAFE. Generálny tajomdobytka. Tak v análoch zostalo nezvyčajným údajom je, ník Podnikateľského zapísané, že prvú výstavu plemen- že onedlho po 2. svetovej Z jednej z prvých tlačoviek k nadchádzajúcemu združenia dovozcov ného dobytka v tom ďalekom roku vojne v roku 1946 pokra- poľnohospodárskemu veľtrhu a vývozcov poľnohosusporiadala Akciová spoločnosť pre čovali poľnohospodárske výstavy a veľtrh vzoriek. Návštevníci výstavy: prvá bola putovného rázu, z početných prejavov uznania za podárskej mechanizácie Đorđe mali možnosť pozrieť si až 1 039 a preto umiestnená v jednom zo všetko, čo ponúkal stovkám tisícov Mišković vraví, že sa na veľtrhu návštevníkom a účastníkom zo zúčastnia jeho dvadsiati členovia. kusov rožného dobytka, ošípaných železničných vagónov. Ešte pár zaujímavostí z dejín: všetkých štyroch končín sveta. Na Osobitnou pochúťkou má byť a koní. Výstava sa neobišla ani bez zverolekárskych liekov, dobytčích Novosadský veľtrh sa pred 65 najkrajšom a najväčšom májovom výstava originálnych alebo modifikrmív, mliečnych výrobkov, semien, rokmi stal celojuhoslovanskou, podujatí je rok čo rok približne po kovaných exponátov odmenených medzinárodnou a komerčnou usta- 1 500 vystavovateľov, z čoho asi na veľtrhoch v Bologni, Paríži či niektorých zariadení na chov. V prvých desaťročiach existencie novizňou. V roku 1959 sa Medzi- tretina zo zahraničia. A desaťtisíce Hannoveri. Súčasným trendom návštevníkov každý deň majú alebo skôr mottom je Inteligentné možnosť pozrieť si výstavy technológie, zelená budúcnosť. Ako poľnohospodárskej mecha- to vnímajú, ukážu i spoločnosti nizácie a vybavení, ponuku z Rakúska, Českej republiky, Tavýrobcov nápojov a potravín, lianska, Indie, Nemecka, Turecka, kolektívne výstavy hosťujúcich Rumunska, Slovinska, Ukrajiny... krajín, prezentovanie zariadení Samozrejme, že cesty desiatok určených potravinárskemu tisícov návštevníkov budú viesť aj priemyslu, štátne výstavy v smere známych brandov traktorov dobytka, výstavy organických a kombajnov, ako John Deere, Claas, potravín a poľnohospodár- New Holland, Case, Holmer, Tafe, skych (agro)inovácií. Tak isto Massey Ferguson, Zetor, Belarus, majú príležitosť byť svedka- Mahindra... Azda všetci si ich pozrú, mi udelenia cien v mnohých niektorí si ich aj kúpia a najšťastkategóriách, navštíviť alebo nejší sa ku kľúčom traktora dostaKongresné stredisko Master je dejiskom mnohých účinkovať v práci okolo sto ne vďaka Agropanonke. Riaditeľ podnikateľských stretnutí odborných zoskupení, porád, predaja v tejto firme Aleksandar na veľtrhoch bola plánovite hodno- národný poľnohospodársky veľtrh prezentácií a iných akcií, v ktorých Švonja podčiarkuje skutočnosť, že tená kvalita dobytka. Najčastejšími pod patronátom Medzinárodnej je pozornosť upriamená najmä Agropanonka o niekoľko dní vstúpi uznaniami boli diplomy a poháre asociácie veľtrhov UFI, do radov na súčasné výrobné trendy, na do tretieho desaťročia vystavovania udeľované kráľom Aleksandrom ktorej bol prijatý v roku 1958, družstevníctvo, na mnohé odvetvia na veľtrhu a že tohto roku daruje v poradí už 22. traktor. Má 62 a kráľovnou Marijou, Združením prvýkrát konal na jar. Na jubilejnom rastlinnej a inej výroby. Ako vyzdvihli na nedávnej tla- konských síl a hodnotu 19 000 eur. obchodníkov mesta, Poľnohos- 40. Medzinárodnom poľnohospoRovnako tak, ako aj máj, i prichápodárskou komorou Dunajskej dárskom veľtrhu v roku 1973 bola čovke k nadchádzajúcemu 85. banoviny a inými poľnohospo- usporiadaná prvá kolektívna výstava veľtrhu, prebiehajúcej na sklonku dzajúci poľnohospodársky veľtrh si dárskymi asociáciami. Zaujímavé produktov a služieb rozvojových apríla, dôraz na týždeň trvajúcom treba plnými dúškami užiť. Bude je, že už v roku 1933 súbežne krajín, v roku 1998, keď Novosadský podujatí (15. – 21. mája) bude nie- na ňom skutočne pre každého s Poľnohospodárskym veľtrhom veľtrh oslávil 75 rokov existencie, len na výstave poľnohospodárskej niečo, či sa už profesne zaoberá zorganizovali až tri sprievodné prebiehal na ňom rekordný počet mechanizácie, ale aj na výstave pôdohospodárstvom, alebo nie. ○

Oto Filip

A

III

21


POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia maku siateho v druhej polovici vegetácie Ing. Ján Tancik, PhD.

Úrodu maku môže významne ovplyvniť viac druhov fytofágneho hmyzu. K najvýznamnejším škodcom maku v strednej Európe patria: krytonos koreňový (Stenocarus ruficornis), krytonos makovicový (Neoglocianus maculaalba), voška maková (Aphis fabae), hrnčiarka byľová (Timaspis papaveris) a byľomor makový (Dasineura papaveris). V tomto článku sa budeme venovať najvýznamnejším škodcom, väčšinou špecializovaným, proti ktorým sa často musia robiť priame ochranné opatrenia a vyskytujú sa v druhej polovici vegetácie. Využijeme pritom skúsenosti s ochranou proti týmto škodcom z krajín strednej Európy, najmä Česka.

Krása makového poľa

HRNČIARKA BYĽOVÁ Hrnčiarka byľová – Timaspis papaveris (Cynipidae, Hymenoptera) je malá osička, ktorá má telo dlhé 3 mm. Larvy sú beznohé, dospelá larva je dlhá 3 – 3,5 mm, 1 mm široká, belavej farby. Kukla prezimuje v stonkách maku, ojedinele larva. Imága sa liahnu v máji a od začiatku júna samičky kladú vajíčka do stoniek maku, na spodnú časť na 3. až 5. internodium. Larvy vyhrýzajú chodbičky v stonkách maku. Tu aj dokončujú svoj vývoj, kuklia sa a prezimujú v pozostatkoch stoniek maku. Má jednu generáciu do roka. ŠKODLIVOSŤ Hrnčiarka byľová škodí v štádiu larvy vyžieraním chodbičiek dlhých 3 – 4 cm v stonkách maku siateho, ale aj iných divorastúcich druhoch maku. Napadnuté rastliny predčasne žltnú a makovice na nej zasychajú. Pri väčšom poškodení cievnych zväzkov odumierajú

22

celé rastliny. Aj menší počet lariev môže zničiť rastlinu, ak sa sústredí žer na cievne zväzky v miestach prechodu z koreňovej časti do stonky. Semená v makoviciach zhnednú. Na miestach žeru na stonke sú fialové škvrny. Hrnčiarka byľová škodí aj nepriamo. Poškodené miesta na stonkách, ktoré vznikajú pri kladení vajíčok, sú vstupnou bránou pre infekciu hubou Helminthosporium papaveris, ktorá následne zvyšuje škodlivosť hrnčiarky. Škody, ktoré spôsobuje, sú skryté, nespôsobuje zničenie porastu alebo znehodnotenie úrody, a preto aj silný výskyt väčšinou pestovateľ nezaznamená. Varovným signálom je predčasné usychanie porastu. OCHRANA Z  agrotechnických metód ochrany veľký význam má priestorová izolácia, vysievať nové porasty čím ďalej od minuloročných, lebo vysoké napad-

IV

nutia boli zistené na lokalitách, ktoré susedili s minuloročným porastom maku. Významné je aj odstránenie pozberových zvyškov, v ktorých škodca prezimuje, a hlboká orba. Chemická ochrana je zameraná na zničenie imág, vlastne samičiek, kým ešte nenakladú vajíčka. To znamená, že by sa mala vykonať v čase maximálneho výskytu imág. V Českej republike výskyt imág zisťujú pomocou prútov zelenej farby natretých neschnúcim lepidlom, dlhých cca 1 m, umiestnených do porastu. Ochrana je rentabilná, ak zistíme viac ako 40 vpichov priemerne po stonke. Postrek musí smerovať do hĺbky porastu, kde sa zdržujú imága. Termín ošetrenia sa môže stanoviť aj podľa vývojového štádia maku. Odporúča sa ošetrenie vykonať vo fáze predlženého rastu stonky. V Českej republike je to obyčajne v polovici júna. Na ochranu maku proti tomuto škodcovi využívajú pyrethroidy:

účinná látka cypermetrín, neonikotinoid – acetamiprid. VOŠKA MAKOVÁ Voška maková − Aphis fabae (Aphididae, Sternorrhyncha) je drobný hmyz, bezkrídla samička meria 2 – 2,5 mm. Telo má čiernozelenej až modročiernej farby. Prezimuje v štádiu vajíčka na primárnom hostiteľovi, a to je bršlen európsky a kalina obyčajná. Na jar, koncom marca či začiatkom apríla sa liahnu nymfy a z nich sa vyliahnu samičky zakladateľky, ktoré na primárnom hostiteľovi vyvinú dve generácie pozostávajúce z okrídlených samičiek. Tie v polovici apríla začínajú prelietať na sekundárneho hostiteľa, a to je v prvom rade cukrová repa, ale aj bôb, mak a niektoré buriny. Masový prelet sa uskutočňuje v polovici mája. Priletené samičky sa zhromažďujú na spodnej strane listov na okraji porastov. Samičky rodia živé larvy, a tak sa vytvárajú kolónie, ktoré predstavujú ohniská, z ktorých sa vošky šíria ďalej do porastu. Najintenzívnejšie sa rozmnožuje v máji a júni. Na kultúrnych rastlinách vytvoria 6 − 7 generácií, ďalších 4 − 5 vytvoria ešte na burinách. Na jeseň okrídlené samičky preletujú na primárneho (zimného) hostiteľa, kde rodia nymfy, ktoré už dospejú na bezkrídle vajcorodé samičky. Po párení tieto samičky kladú vajíčka, ktoré prezimujú. ŠKODLIVOSŤ Voška maková je polyfágny škodca, ktorý najväčšie škody spôsobuje na cukrovej repe, maku siatom a bôbe obyčajnom. Zapríčiňuje priame a nepriame škody. Priame škody zapríčiňujú larvy, okrídlené a bezkrídle samičky vyciciavaním štiav z nadzemných častí rastlín. Vošky sa vyskytujú na maku siatom v kolóniách na spodnej časti listov a makoviciach (tobolkách). Pri vyciciavaní štiav do pletív vylučujú aj sliny, ktoré spôsobujú skrúcanie listov. Konce listov a vrch sa skrúcajú nadol a po dĺžke hlavného nervu sa skrúca do trubice. Listy tratia turgor − napätie, vädnú a často sa aj sušia. Listy a makovice predčasne žltnú. Napadnuté rastliny sú slabé a vytvárajú malé makovice, často aj deformované. Okrem toho vošky vylučujú sladké výkaly


19 /4802/ 12. 5. 2018 − medovicu, ktorá lepí listy a spomaľuje ich rast. Voška maková škodí aj nepriamo, a to ako vektor niektorých veľmi nebezpečných vírusových ochorení, ako žltačka, mozaika repy a mozaika uhoriek. V niektorých rokoch sa vyskytuje hojne od fázy prízemnej ružice do fázy zelených makovíc. V takých prípadoch je ekonomicky významný škodca vo všetkých oblastiach pestovania maku siateho.

republike v ochrane maku využívajú prípravky na báze účinných látok cypermetrín Fury 10 EW, zeta-cypermetrín, chlórpyrifos + cypermetrín a acetamiprid. Treba dávať pozor na včely a nepoužívať v dobe kvitnutia maku prípravky jedovaté pre včely. Z biologických prípravkov sa proti tejto voške v maku môže použiť prípravok na báze neemového oleja. V Európe je registrovaný prípravok NeemAzal T/S.

EKOLÓGIA ŠKODCU Na rozmnožovanie vošky ma- KRYTONOS MAKOVICOVÝ Telo imága krytonosa makovikovej veľký vplyv majú poveternostné podmienky. cového – NeogloVyhovuje jej teplé, cianus maculaalba mierne počasie na bez nosca je dlhé jar s normálnymi 3 – 4 mm, čiernej zrážkami a zvýšená farby, obrastené bledosivými šuvlhkosť vzduchu. pinkami, ktoré Intenzívny vývoj menia sfarbenie a masové množenie vošky v  máji na hornej strane a  júni umožňuje na bledosivú a dolteplota od 20 do nej na žltkastú. Vyliahnutá larva 25 °C a  vysoká relatívna vlhkosť je dlhá 1 mm, žltá vzduchu nad 60 %. lesklá. Dorastená Nevyhovuje jej nelarva je dlhá 6 – 7 mm, belavej farby skorá jar, výdatné a časté zrážky, najs červenohnedou mä lejaky, veterné hlavou. Prezimuje a chladné počasie, Mladá makovica poškodená imágo v hlinenom tiež nízka relatív- krytonosom makovicovým lôžku v  pôde na poliach, kde sa na vlhkosť vzduchu a včasný výskyt predátorov. pestoval mak alebo v prírodných Voška maková má veľký počet biotopoch s výskytom divých druprírodných nepriateľov, z ktorých hov maku. sú najvýznamnejšie lienky, najmä Na jar sa imága objavujú zalienka sedembodková, pestrice, čiatkom mája na divých druhoch zlatoočky, rôzne pavúky, ale aj maku. Neskôr, v čase kvitnutia, entomopatogénne huby z rodu migrujú na mak siaty, na ktorom Emtomophthora. sa živia vyhrýzaním dierok, jamiek alebo pozdĺžnych rýh do pukov, OCHRANA mladých makovíc a stoniek. Z poZ agrotechnických opatrení škodených pletív nezrelých makovýznamná je priestorová izolá- víc vytekajú rastlinné šťavy, ktoré cia medzi makom a cukrovou na vzduchu tuhnú a menia farbu repou, skorá sejba, zachovanie z bielej na čiernu. Po oplodnení kompletného porastu a udržia- samičky kladú vajíčka do mladých vanie porastu bez burín. Okrídle- makovíc tak, že najprv vyhryzú né vošky preferujú pri sťahovaní dierku noscom do nej, a potom do mladé porasty, a preto sú porasty každej dierky nakladú len jedno z neskorých termínov sejby viac vajíčko. Vyliahnuté larvy vyžieranapadané. jú vnútorné prepážky a nezrelé Chemická ochrana sa vykonáva, semená v makoviciach. V jednej keď je v poraste viac než 5 % rast- makovici sa nachádza viac lariev, lín napadnutých voškami. Hodnotí niekedy aj 10 – 20 kusov. Ich vývoj sa 20 rastlín na piatich miestach trvá približne 30 dní. Vyvinuté larv rôznych častiach porastu. Za vy opúšťajú makovice cez otvory, napadnutú sa považuje rastlina aj ktoré vyhryzú a zaliezajú do pôdy, s jednou živou voškou. Ošetrenie kde sa v hĺbke 15 – 17 cm zakuklia. sa niekedy musí zopakovať. Na Prvé imága sa liahnu začiatkom Slovensku je proti tomuto škodco- septembra, ale z pôdy vyliezajú vi registrovaný prípravok na báze až na jar. Škodca má jednu geneaktívnej látky pirimicarb. V Českej ráciu za rok.

Prezimujúce imága vyžierajú viditeľné symptómy už po odkvitryhy do stoniek a mladých mako- nutí. Makovice sú deformované a víc, ak požerky nie sú príliš hlbo- zakrpatené. Keď rozrežeme naké, poškodenia nie sú významné. padnutú makovicu, často môžeme Larvy sú oveľa škodlivejšie, vy- spozorovať dva druhy lariev – už žierajú semená a vnútorné prie- spomínané larvy krytonosa mahradky v makovikovicového, ktoré ciach, čo výrazne sú väčšie, beznohé, ale s dobre vyvinuvplýva na zníženie kvality a kvantity tou hlavou a larvy úrody. Poškodené byľomora, ktoré sú zrná menia farbu menšie. Vzhľadom z  bielej na žltna to, že sa vyvíja aj na maku vlčom kastú, neskoršie a  pomerne slabo uschnú. Napadnuté makovice lieta, jeho výskyt je sú deformované obyčajne silnejší na a väčšina z nich malých parcelách. uschne. Mnohé Na veľkých parcez nich sú sekunlách pri správnom dárne napadnuté striedaní plodín jeho hubami. V rokoch výskyt je obyčajne so silným napad- Imágo krytonosa nižší. Na Slovensku nutím škody môžu makovicového a v Českej republike znížiť úrodu až o napadnutie makovíc 50 – 70 %. Priame škody spôsobe- byľomorom bolo vždy výrazne nižné krytonosom sa zvyšujú ďalšími šie ako krytonosom makovicovým. škodlivými činiteľmi. Poškodenia na makoviciach umožňujú sa- OCHRANA mičkám nakladať vajíčka a tiež Signalizácia ošetrenia proti infekciu hubami (Helminthospo- krytonosovi makovicovému nie rium papaveris). je rozpracovaná, a preto je potrebné pri hodnotení jeho výskytu BYĽOMOR MAKOVÝ sledovať imága pri žere na stonImágo byľomora makového kách maku vo fáze háčkovania (Dasineura papaveris) je malý až do výskytu prvých mladých komár, telo má dlhé 1,5 – 1,8 makovíc. Prah škodlivosti nie je mm, hnedočiernej farby. Kukla známy a ošetrenie insekticídmi prezimuje v makoviciach. Na jar treba vykonať v uvedenej fáze po aktivácii samičky kladú vajíč- v prípade výskytu imága, kým ka do makovíc. Väčšina autorov samičky nenakladú vajíčka do mauvádza, že škodca nemôže na- kovíc. V praxi sa obyčajne postrek klásť vajíčka do makovíc, ktoré vykonáva na samom začiatku kvitnie sú poškodené krytonosom nutia, keď sa v poraste vyskytnú makovicovým, kým niektorí tohto prvé rozkvitnuté rastliny. Ochrana byľomora zaraďujú k primárnym proti makovicovým škodcom sa škodcom, pretože sa larvy tohto stala bežnou v praxi v krajinách strednej Európy. Tu sa proti krytonosovi makovicovému využívajú tieto prípravky: Nurell D, Mospilan 20 SP, Cyperkill 25 EC, Rapid a Proteus. Z biologických prípravkov aj proti týmto škodcom sa využíva prípravok na báze neemového oleja. Signalizácia ošetrení Larvy byľomora makového v makovici maku proti byľomorovi maškodcu vyskytujú aj v makoviciach, kovému tiež nie je spracovaná ktoré neboli napadnuté iným fyto- a ochrana sa robí v rovnakom fágnym hmyzom. Vyliahnuté larvy termíne ako proti krytonosovi sa živia cicaním na vnútorných makovicovému. Bolo dokázané, stenách makovíc a zapríčiňujú že ak sa robí správna ochrana vytváranie hubovitého pletiva na proti krytonosovi makovicovému, týchto miestach. Dorastené larvy významne to redukuje aj napadsa kuklia v makoviciach. Škodca nutie byľomorom makovým. ○ má jednu generáciu počas roka. Na napadnutých makoviciach sú Foto: J. Tancik

V

23


POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZELENINÁRSTVO

Málo pestovaná zelenina Ľubica Sýkorová

Fenikel sladký ešte stále patrí u nás medzi málo pestovanú zeleninu. Pochádza zo Stredomoria a Prednej Ázie, no niekde sa ako krajina pôvodu uvádza Grécko. V Srbsku sa najviac pestuje vo Vojvodine.

V

Taliansku je fenikel sladký (srb. komorač, slatka mirođija, slatki anis, morač, divlja mirođija) považovaný za národnú zeleninu. Obsahuje silice, ktoré dodávajú feniklu typickú vôňu a chuť. Významný je obsah vitamínu C, betakaroténu, vitamínov skupiny B, vápnika, železa, horčíka a vlákniny. Už v stredoveku sa fenikel používal nielen ako zelenina, ale aj ako liečivá rastlina proti obličkovým bolestiam, proti kašľu a nechutenstvu vo forme vývaru. Má priaznivý vplyv na trávenie, činnosť obličiek a upokojuje nervovú sústavu. Odstraňuje zápchu, znižuje hladinu cholesterolu v krvi, posilňuje imunitný systém, znižuje tvorbu hlienu pri kašli a nádche, taktiež pomáha pri nadúvaní a pocite preplneného žalúdka. Jeho latinský názov je Foenicum vulgare var. azoricum (Mill.) Thell. Ide o dvojročnú rastlinu, ktorá je príbuzná feniklu koreninovému. Na rozdiel od neho vytvára hrubé mäsité bázy listových stopiek, zložené do dužinatého splošteného útvaru, ktoré sú konzumnou časťou.

Feniklové cibule majú mať bielu alebo bledozelenú farbu, v tmavozelených sa vytvárajú horkasté látky. Preto ho neskladujeme v chladničke dlhšie ako dva dni. Táto zelenina je veľmi chutná v surovom stave do šalátov, alebo predvarená na zapekanie. V našich klimatických podmienkach sa mu darí, vyžaduje teplé a slnečné oblasti, ľahšie hlinité pôdy s dostatkom živín. Škodí mu však kolísanie teplôt a nedostatok vlahy. Náročný je hlavne na fosfor a vápnik. Pestujeme ho ako následnú plodinu po zbere skorej zeleniny − šalátu, karfiolu, kalerábu a skorých zemiakov. Na trvalé stanovište ho môžeme vysievať od mája až do júla,

do riadkov vzdialených 30 − 40 cm. U nás sa obyčajne seje v júni a na výrobu priesad je potrebných 30 až 40 dní. Priesady, ktoré majú 4 až 5 listov, presádzame na vzdialenosť 50 x 20 cm. Ak ho sejeme priamo na trvalé stanovište, na jeden hektár potrebujeme 3 až 8 kg semena. Po vzídení porast jednotíme na vzdialenosť 20 − 30 cm. Priesady pestujeme zásadne v zakoreňovačoch, lebo sú citlivé na presádzanie. Následkom presadzovacieho šoku často vybiehajú do kvetu. Dbáme na to, aby sme priesady sadili v smere riadka a aby listy, ktoré sú rozložené pravidelne na dve strany, vytvárali stenu, čím sa uľahčí obrábanie pôdy medzi radmi. Ďalšie ošetrovanie porastu počas vegetácie spočíva v udržiavaní pôdy v kyprom stave a bez burín. Chorobami ani škodcami fenikel sladký netrpí. Mladé rastliny však môžu zničiť slimáky. Zvlášť jemnú štruktúru a chuť získame, keď asi 14 dní pred zberom spodnú časť rastliny opakovane prihŕňame, aby sa vybielila. Zberáme ho od augusta do októbra, v závislosti od termínu výsadby,

DOBRÁ SPRÁVA NIELEN PRE VČELÁROV

EÚ zakázala používanie niektorých insekticídov

Ľ. Sýkorová

N

12. – 18. 5. 2018

POČASIE

eonikotinoidy sú najpoužívanejšie insekticídy na svete. Najviac sa používajú na morenie osiva, sú rozpustné vo vode a cez korene sa dostavajú do celej rastliny. Už dlho sa spájajú s masovými otravami včiel, vysoké riziko pre včely a iné opeľovače predstavujú aj v nízkych koncentráciách. Viaceré výskumy poukázali na

to, že včely, ktoré sú vystavené pôsobeniu neonikotinoidných pesticídov sú dezorientované a nevedia nájsť cestu späť do úľa, narušená je ich schopnosť rozoznávať kvety, znižuje sa im imunita a schopnosť dochovať kráľovnú. Konečne sa koncom apríla členské štáty Európskej únie dohodli na úplnom zákaze používania troch látok, ktoré sú obsiahnuté v pesticídoch. K

opatreniu došlo na základe vedeckej štúdie, ktorá dokázala, že tieto látky sú škodlivé pre včely, ale aj ostatný hmyz opeľujúci rastliny. Úplný zákaz nadobudne platnosť koncom roka 2018 a znamená, že sa tieto neonikotinoidy nebudú môcť použiť nikde okrem skleníkov, kde sa výskyt včiel nepredpokladá. Európska komisia odporučila predmetný zákaz po tom, ako Európsky úrad pre bezpečnosť

ale hlavný zber sa začína v druhej polovici septembra a v októbri. Pred príchodom prvých mrazíkov je vhodné porast zakryť netkanou textíliou, teploty nižšie od - 4 °C rastliny zničia. Hektárové výnosy sa pohybujú od 20 do 30 ton. Aby sa zelené a svieže mladé listy zachovali čo najdlhšie, potrebuje fenikel sladký určité skladovacie podmienky. Dva až tri týždne ho môžeme uskladňovať pri teplote od 0 do 2 °C a 97-percentnej relatívnej vlhkosti vzduchu. Bez najmladších listov ho za rovnakých podmienok môžeme uskladňovať do osem týždňov. Fenikel sladký sa najčastejšie konzumuje v čerstvom stave. Používa sa do rôznych miešaných šalátov, tiež sa môže tepelne upraviť dusením, zapekaním a podávať ako príloha k mäsitým jedlám. Hodí sa ku všetkým druhom zeleniny i korenín, akými sú citrónová šťava, čierne korenie, koriander, olivový olej, muškátový orech, ocot, ale aj ku kyslému ovociu, napríklad k pomaranču či jablku. Pred kuchynskou úpravou ho umyjeme, vňať odstránime, ale nezahadzujeme. Nadrobno posekanú ju môžeme pridať na dochutenie alebo ozdobenie šalátov alebo prívarkov. Semená feniklu zberáme, keď zmenia farbu zo zelenej na hnedú a necháme ich dobre vysušiť. Sú veľmi aromatické a ich žutie osviežuje dych.   Foto: pixabay potravín (EFSA) dospel k záveru, že dané tri neurotoxické látky − klotianidín, imidakloprid a tiametoxán, známe pod spoločným označením neonikotinoidy, poškodzujú centrálny nervový systém hmyzu, vrátane včiel. Používanie týchto pesticídov je v EÚ zmrazené od roku 2013, keď prvé štúdie EFSA potvrdili ich negatívny vplyv na včely. Uvedené pesticídy sa používajú v poľnohospodárskej praxi pri ochrane rastlín a širokej škále plodín vrátane ovocia a zeleniny. V roku 2015 EFSA uskutočnila ešte dôkladnejšie hodnotenia a vlani potvrdila nebezpečenstvo, ktoré uvedené tri pesticídy predstavujú pre včely medonosné, ale aj pre divé včely (čmeliaky a osamelé včely).  

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

26˚ | 15˚

25˚ | 14˚

20˚| 12˚

19˚ | 10˚

18˚ | 11˚

19˚ | 10˚

19˚ | 11˚

24

VI


19 /4802/ 12. 5. 2018

ZDRAVIE A MY

Ako liečiť alergie, keď jedna vyvoláva ďalšiu?

K

omu spôsobuje problémy peľ, často reaguje aj na určité potraviny. S vekom sa to, žiaľ, nezvykne zlepšiť. Čo je potrebné vedieť? NEBEZPEČNÍ PRÍBUZNÍ Domáci prach & mušle Keďže sú roztoče v prachu z domácnosti, mušle, raky a homáre vzdialení príbuzní, môže pri nich vzniknúť krížová alergia. Aj spracované potraviny, ako pikantná pasta a instantné polievky, často obsahujú malé množstvo kôrovcov. Aby ste mali istotu, vždy si prečítajte presné zloženie na obale. Trávy & zemiaky. Vháňa vám slzy do očí peľ z ovsíka obyčajného alebo z raže? Potom pre vás môžu byť nebezpečné aj surové zemiaky. Uvarené však nepredstavujú žiadne riziko. Pri ich šúpaní by ste si mali ruky chrániť gumenými rukavicami bez latexu. Banány & latex. Ak reagujete na latex, vyhnite sa banánom. Ich konzumácia môže vyvolať vyrážky, alergickú nádchu či dokonca astmu. Bielkovinová štruktúra

trne skúšajte, čo môžete a čo nie.

banánov sa teplom mení, ale kto by už jedol teplé banány? Ďalšími krížovými pôvodcami alergie sú v tomto prípade aj avokádo, paprika, paradajky, jablká, zeler a lieskové oriešky. Jablká & peľ z brezy. Peľ z týchto stromov je obzvlášť agresívny. Ak trpíte peľovou alergiou práve naň, pravdepodobnosť, že budete mať v budúcnosti aj alergiu na potraviny, je až 70 %. Problematické sú najmä surové jablká. Alergény v nich možno odstrániť teplom. Uvarené vo forme jablkového pyré alebo upečené v koláči ich môžete konzumovať bez obmedzenia. V bio obchodoch dostanete často aj pôvodné sorty, ktoré sú lepšie stráviteľné. Opa-

TIPY NA KAŽDÝ DEŇ 1. Vyhoďte koberce. Máte doma zvieratko? Takmer tretina alergikov reaguje citlivo na zvieracie chlpy. Vymeňte preto koberce za laminátovú, korkovú či drevenú podlahu. Pomôže aj pravidelné vysávanie, čistenie a vetranie. Zadovážte si vysávač s jemným prachovým filtrom. 2. V spálni udržujte chlad. Tým, ktorí majú alergiu na domáci prach, prekážajú najmä roztoče v matracoch, vankúšoch, pos-

teľných prikrývkach. Pomôže, ak budete vlhkosť v spálni udržiavať maximálne na 60 % a teplotu medzi 14 až 20 °C. Na matrac si natiahnite antialergickú plachtu a posteľnú bielizeň perte až na 95 °C. 3. Pite kurkumu s medom. Čajovú lyžičku kurkumy v prášku roztopte s medom v pohári vlažnej vody. Po dúškoch pite 2 – 3 poháre denne. Pomôže to na odpuchnutie sliznice. 4. Umývajte si tvár. Viackrát denne si tvár dôkladne umyte vlažnou vodou. Najmä obočie a riasy, kde sa peľ usádza najviac. 5. Pozor na histamín. Počas peľovej sezóny sa vyhnite potravinám, ktoré obsahujú veľa histamínu, ako sú biele víno, tuniak, saláma, orechy a syr. 6. Jedzte papriku a čili. Zahrňte ich do svojho jedálneho lístka, pretože obsahujú antialergickú látku kapsaicín.   Zdroj: casprezeny.azet.sk

RADÍME SI NAVZÁJOM

Neviete sa zbaviť škvrny od kávy?

RADY A NÁPADY

Ako zbaviť myš a klávesnicu miliónov baktérií?

N

a klávesnici, myši a počítači žijú milióny baktérií. Ako s nimi účinne zatočiť? Nemusíte kupovať drahé prostriedky, postačí aj zázrak zo špajze. Určite ste netušili, že v špajzi máte zázračnú tekutinu – jablčný ocot, ktorý sa používa už od roku 400 pred naším letopočtom! UNIVERZÁLNY ČISTIČ Počítač, klávesnicu a myš možno poumývať octom rozriedeným s vodou. Nezabudnite ich však odpojiť z elektriny. Platí to aj pre žalúzie. Očistí stierače aj nálepky

z auta. Môžete vyskúšať aj na drevené obloženie – pol litra teplej vody, 4 lyžice bieleho alebo jablčného octu a 2 lyžice olivového oleja. Votrieť a preleštiť. Dodáva lesk. Chrómové armatúry postriekajte octom a vyleštite handričkou. Aj rodinné striebro. Predchádza námraze. Ak chcete v zime predísť námraze na oknách, zmiešajte 3 diely octu a 1 diel vody a natrite na okno. Sadra pomalšie tuhne. Sadra pomalšie tuhne, keď pridáte niekoľko kvapiek octu.  

Ako sa zbaviť veľmi odolných škvŕn? Použite tieto šikovné triky. Od kávy. Odstránime vo vlažnej vode, v ktorej sme rozmiešali vaječný žĺtok. Tkaninu zľahka preperieme v „roztoku“, a potom vyperieme v saponáte. Od kečupu. Odstránime v horúcej vode, do ktorej sme pridali sódu bikarbónu. Odev preperieme v jemnom saponátovom roztoku a dôkladne ho vypláchneme. Od červeného vína. Odstránime v horúcej mydlovej vode, tkaninu vyvaríme v odfarbovači alebo obrus obliaty červeným vínom na dlhšie namočíme do

mlieka a vyperieme. Od spálenín. Keď varíte a hrniec postavíte priamo zo sporáka na pracovnú dosku alebo stôl, kus dreva sa vám ľahko spáli. Na takéto poškodené miesto vytlačte šťavu z 1 až 2 cibúľ (najlepšie elektrickým odšťavovačom), miesto pokvapkajte a nechajte 12 hodín pôsobiť. Šťava vybieli poškodené miesto. Extra tip: Toto funguje aj pri žehlení, ak náhodou niečo nechtiac spálite, ihneď to pokvapkajte cibuľovou šťavou a nechajte 30 minút pôsobiť. Potom zľahka osušte (napr. handričkou) a operte ako zvyčajne.  

VII 25


POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Avokádovo-hráškový tanier Suroviny: ½ pevného zrelého avokáda, hrsť hrášku, šalátové srdiečka, 1 – 2 lyžice citrónového oleja, citrónová šťava, soľ Takto sa to podarí: Čerstvý alebo mrazený hrášok povaríme al dente, avokádo prepolíme, olúpeme polovinu a pokrájame podľa chuti. Lístky šalátových srdiečok pozdĺžne prepolíme. Pokladieme na plytký väčší tanier šalát, avokádo a posypeme vy-

chladnutým hráškom. Osolíme, pokvapkáme citrónovým olejem a citrónovou šťavou, najlepšie z limetky. Doplníme vajíčkom a semienkovým, žitným chlebom.  

Šťavnatý ovocný koláč

Suroviny: Na cesto: 2 vajcia, hrnček (2,5 dl) kryštálového cukru, ½ dl horúcej vody, ½ dl oleja, kypriaci prášok, vanilínový cukor, 2,5 hrnčeka polohrubej múky, lyžica kakaa, ovocie; Na polevu: 400 – 500 g kyslej smotany, práškový cukor (podľa chuti) Takto sa to podarí: Cesto: Celé vajcia vyšľaháme s cukrom a počas šľahania pridáme trocha horúcej vody a postupne pridávame aj olej. Po vyšľahaní pridáme múku zmiešanú

s kypriacim práškom. Zľahka zamiešame, pridáme preosiate kakao a zamiešame. Cesto vylejeme na vymastený plech a na cesto poukladáme ovocie podľa vlastnej chuti – čerstvé alebo kompótové. Necháme upiecť. Poleva: Smotanu zmiešame s práškovým cukrom. Hneď po upečení ešte za horúca vylejeme na koláč a rozotrieme. Necháme koláč vychladnúť a pokrájame.   Zdroj: varecha.pravda.sk

Rýchle trojuholníky z lístkového cesta Suroviny: Balenie lístkového cesta, 12 plátkov šunky, 12 plátkov tvrdého syra, paradajkový pretlak, lyžička oregana, sezam (na posypanie), vajce, soľ, malá konzerva kukurice Takto sa to podarí: Na pomúčenej doske roz vaľkáme lístkové cesto. V miske rozmiešame pretlak s oreganom a dochutíme soľou alebo inými bylinkami (napr. bazalkou). Pretlakovú zmes rozotrieme na rozvaľkané cesto. Následne poukladáme šunku, syr, kukuricu. Cesto pomaly a opatrne zvinieme. Režeme striedavo trojuholníky. Ak sa nám

cesto podarí roztrhnúť, spojíme ho vidličkou. Zvinuté cesto ešte hore narežeme. Potrieme zmiešaným vajíčkom so soľou a posypeme sezamom. Pečieme na 200 °C do zlatohneda.  

Jahodová torta z piškóty Suroviny: Na cesto: 6 vajec, 6 lyžíc horúcej vody, 150 g práškového cukru, 100 g polohrubej múky, štipka soli; Na plnku: 125 g syra mascarpone, 2 lyžice práškového cukru, 125 ml smotany na šľahanie, hrsť jahôd; Na vnútro: 500 g jemného tvarohu, 500 g gréckeho jogurtu, 3 lyžice práškového cukru, 1 balíček želatínového krému stužovača, 300 g jahôd Takto sa to podarí: Cesto: Žĺtky vyšľaháme s cukrom a horúcou vodou do peny. Pridáme múku a nakoniec tuhý sneh z bielkov. Cesto vylejeme na plech vystlaný papierom na pečenie. Pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C asi 15 minút. Upečené cesto vyberieme, posypeme práškovým cukrom a zvinieme pomocou utierky. Cesto necháme vychladnúť. Plnka: Zmiešame mascarpone s práškovým cukrom a opatrne primiešame vyšľahanú smotanu a na kocky nakrájané jahody. Touto plnkou potrieme rozvinuté cesto a opäť ho zvinieme. Uložíme stuhnúť do chladničky a nakrájame na kolieska

asi 1 cm. Roládu je vhodné pripraviť deň vopred, bude sa lepšie krájať. Keď je roláda hotová, vyložíme celú formu alebo sklenenú misu alobalom. Roládou vystelieme boky aj dno formy / misy a vložíme ju do chladničky. Vnútro: Jahody umyjeme, očistíme a rozmixujeme na pyré. Tvaroh vyšľaháme s jogurtom a cukrom na hladký krém. Do krému vmiešame želatínový stužovač a nakoniec jahodové pyré. Môžeme ho úplne rozmiešať, alebo nechať len tak, aby jahody vytvorili mramorový vzor. Plnku navrstvíme na roládu, vrch zakryjeme opäť nakrájanou roládou, prikryjeme alobalom a tortu odložíme stuhnúť do chladničky.   Zdroj: dobruchut.azet.sk

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 461 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

26

VIII


Kultúra Výstavná ofenzíva Michala Ďurovku

Kultúra

LESY A ROVINY PO SLOVENSKU, PORTRÉTY PO VOJVODINE

Anna Francistyová

V

Ďurovka portréty aj maľuje. Tie možno verejnosť uvidí na niektorej z jeho ďalších samostatných výstav. Na tejto 24. Michalovej výstave záujemcovia nájdu pe-

jímacích skúšok na akadémiu, po tie najnovšie, ktoré vznikli v noci tesne pred petrovskou vernisážou. Valentík sa v príhovore zmienil i o neľahkom žánri, akým je vo

ýstava Portréty, ktorú už mali možnosť vidieť záujemcovia o tvorbu kysáčskeho akademického maliara Michala Ďurovku v Kysáči a v Kovačici, od 28. apríla do 18. mája zdobí výstavné priestory Galérie Zuzky Medveďovej Múzea vojvodinských Slovákov v Petrovci. Sú tu aj nové autorove práce, ktoré neboli na uplynulých dvoch expozíciách a tu sa cesta tejto výstavy po Vojvodine končí. Na petrovskej vernisáži početným návštevníkom autora výstavy predstavila Anna Séčová-Pintírová, riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov, a aktuálnu výstavu predstavil Vladimír Valentík, výtvarný kritik. Sviatok umení v Galérii Zuzky Medveďovej na aprílovej vernisáži; Zdôraznil, že ide o neobvyklú autor výstavy Michal Ďurovka tretí zľava tematickú výstavu, ktorá ponúka rokresby, kresby uhľom, ceruzou výtvarníctve portrét. Hovoril až 220 portrétov skutočných osob- alebo kombináciou techník. Je i o Ďurovkovej toho času putovností. Na tejto putovnej výstave sú to svojrázna retrospektíva, lebo nej výstave po Slovensku Lesy iba kreslené portréty, ale Michal sú tu práce z čias autorových pri- a roviny a zahrnúc do autorovej

kariéry i aktuálnu vojvodinskú výstavu Portréty, tento fenomén nazval Výstavnou ofenzívou Michala Ďurovku. O Michalovi ako o všestranne aktívnom Kysáčanovi a o jeho afinite k výtvarníctvu, ktorá pretrváva od malička, hovorila Mária Sláviková, maliarka a členka Výtvarného krúžku Michala Geržu v Kysáči. Výstavu slávnostne otvorila Rajna Krulj, akademická maliarka a autorova kolegyňa zo štúdií na Akadémii umení v Novom Sade. V príhovore zdôraznila, že Michal počas uplynulých 25 rokov tvorby dokázal, že rovnako ľahko môže maľovať tak abstraktné obrazy, ako i krajinky a portréty. Otvorenie výstavy hrou na husliach spestril mladý hudobník Martin Ján Javorník z Kulpína a finančne jej realizáciu pomohli NRSNM a Obec Báčsky Petrovec.

FOTOREPORTÉR NOVOSTI DARKO DOZET A JEHO 20 ROKOV V JEDNEJ SEKUNDE

Svedok našich čias Oto Filip

V

istom rozhovore pred niekoľkými rokmi povedal, že z každého záberu musí byť jasné, prečo je nafotený. Alebo prečo má danú kompozíciu, či čo v ňom vzbudzuje pozornosť alebo emóciu. Všetko to badať aj z jeho prvej unikátnej fotografickej publikácie, ktorá neopakovateľným spôsobom zachytáva ľudí, diania, momentky, ktorých bol v uplynulých dvoch a čosi desaťročiach profesionálnej práce svedkom. Čiže 20 rokov v jednej sekunde je aj názov autorskej monografie, tiež výstavy fotoreportéra spoločnosti Novosti Darka Dozeta, prezentovaných verejnosti na sklonku apríla v novosadskom Múzeu Vojvodiny. Početných milovníkov jeho vyspelej fotografickej tvorby privítal v úlohe hostiteľa riaditeľ múzea Dr. Drago Njegovan, aby sa následne o vzťahu Dozeta k rodnému mestu • KULTÚRA •

zmienil primátor Nového Sadu Miloš Vučević. Predseda Pokrajinskej vlády Igor Mirović podotkol, že Darko úplne novým spôsobom, prostredníctvom svojho umenia svedčí o časoch, v ktorých žijeme, spájajúc pritom odkazmi zo svojich záberov minulosť, prítomnosť a budúcnosť. O Dozetovom talente a tvorivosti hovoril i dlhoročný šéfredaktor Večernjih novosti Manojlo Manja Vukotić, ktorý podujatie úradne otvoril. Samotný autor vyjadril vďaku všetkým, ktorí prispeli k tomu, aby jeho premiérová fotomonografia uzrela svetlo sveta, osobitne pritom akcentujúc kolegu Jaroslava Papa, od ktorého sa mnohému učil. Zvlášť v časoch, keď sa ako dvadsaťročný v roku 1996 zamestnal v novosadskom Dnevniku, skadiaľ prestúpil do agentúry Tanjug, kde pôsobil v rokoch 1998 – 2007. Viac ako desaťročie je fotoreportérom spoločnosti Novosti, spolupracu-

júci s poprednými svetovými titulmi a  agentúrami. Je autorom projektu Korene duše venovaného Kosmetu, spoluautorom projektu Svedkovia trvania znázorňujúceho srbské kultúrne de- Pri podpisovaní autorských výtlačkov dičstvo v susednom Rumunsku, tak isto zostavovate- rých pobudol. Dragan Milovanoľom fotomonografie Ochrancovia vić, redaktor fotografie v denníku spomienok a svedkovia dejín, ktorá Večernje novosti, vyzdvihuje, že je vlastne súpiskou životopisov Dozet svojou zrkadlovkou úspešne najznámejších povojnových foto- kradne chvíle skutočnosti. Vznikajú reportérov u nás. Ako možno zistiť tak tvorivé letokruhy, na ktoré sa aj z jeho monografie, je autorom ľahko nezabúda. Na záver ešte len tematicky univerzálnym, tak isto pár slov jeho kolegu po objektíve svetobežníkom, ktorý najradšej a niekdajšieho učiteľa Jaroslava má tzv. life fotografiu, ktorou sa Papa: „Darkova práca je na samotsnaží tým najlepším spôsobom nom vrchole rebríku kvality. Jeho zachrániť pred zabudnutím nielen veľkosť je v tom, že podniká všetko mnohoraké podoby života vôkol pre dobrý záber, nešetriac pritom nás, ale i charakteristiky početných ani seba, ani fotoaparáty, dokonca prostredí doma a vo svete, v kto- ani okolie...“ 19 /4802/ 12. 5. 2018

27


Kultúra KYSÁČSKI DIVADELNÍCI NA SLOVENSKU

Mimoriadne ocenenie na Palárikovej Rakovej Elena Šranková

Č

lenovia Ochotníckeho divadla Kultúrneho centra Kysáč sa koncom apríla zúčastnili na 51. ročníku Paláriková Raková. Ide o divadelný festival ochotníckych súborov na počesť rodáka z Rakovej Jána Palárika, významného slovenského dejateľa, dramatika, katolíckeho kňaza, novinára a politika. Ako sa dozvedáme od Jána Privizera, Kysáčania sa na tento festival na Slovensku dostali ako minuloroční víťazi 23. festivalu DIDA 2017 s inscenáciou Vladimíra Hurbana Vladimírova Zámka škripí v réžii Svetlany Gaškovej a Jána Privizera. Vystupovali dvakrát vo štvrtok 26. apríla v Dome kultúry v Čadci. Ináč v rámci 51. ročníka Paláriková Raková sa divákom v Kultúrnom dome Jána Palárika

Kysáčski divadelníci na Slovensku, v Čadci (Foto: kulturnekysuce.sk)

v Rakovej a v Dome kultúry v Čadci prezentovalo 10 divadelných súborov. Prvé miesto, teda diplom, zlatú medailu Jána Palárika a fi-

nančnú cenu obce Raková získalo Medzibrodské kočovné divadlo, o. z., Medzibrod za inscenáciu hry Jozefa Mokoša Jánošík podľa

Jozefa. Napriek tomu, že kysáčski divadelní ochotníci nesúťažili, teda boli iba hosťujúcim súborom, odborná porota im udelila Mimoriadne ocenenie za esteticky najhodnotnejšiu inscenáciu divadelnej prehliadky. Ako hovorí režisér Privizer, na tento festival sa intenzívne pripravovali po príchode z 21. ročníka festivalu Aničky Jurkovičovej, tiež na Slovensku. Je mimoriadne spokojný s výkonom hercov v Čadci a najmä so skutočnosťou, že sa začalo rozprávať o zosúladení pravidiel festivalov DIDA a Palárikova Raková. Keďže spomenuté festivaly už majú uzatvorené memorandum o spolupráci, uvažovalo sa v tom zmysle, aby víťazi týchto festivalov nevystupovali iba ako hosťujúci, ale ako rovnoznační účastníci. Podporili to členovia šesťčlennej poroty, ako i predstaviteľka z Pivnice Andrea Merníková, predsedníčka organizačného výboru festivalu DIDA, a Silvia Petreková, riaditeľka Kysuckého kultúrneho strediska v Čadci. Treba teda veriť, že laureáti festivalov budú svoju tvorbu onedlho prezentovať v súťažnej časti týchto scénických podujatí.

NOVÁ TVORBA MILANA SÚDIHO. Po samostatnej výstave akademického maliara Milana Súdiho v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci sa táto expozícia presunula do Galérie Slovenského národného domu v Kysáči. Otvorili ju v sobotu 5. mája a bude si ju možno obzrieť do 23. mája. Na slávnostnom otvorení v Kysáči (na fotografii) sa prihovorili kurátori výstavy Vladimír Valentík a Michal Madacký, autor Súdi a Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, ktorá výstavu i otvorila. Ako bolo počuť, výstavu organizovali v rámci osláv 245 rokov príchodu Slovákov do Kysáča a tvoria ju nové práce kysáčskeho akademického maliara, ktoré vznikali za posledné dva roky. Charakterizuje ich určitý tematický odklon od doterajšej maliarovej tvorby. Ide o „momentky“, čiže obrazy, ktorými sa maliar snaží zachytiť chvíľkové pocity na spoločenské diania a na existenčné postavenie človeka v súčasnom svete.

PRI PRÍLEŽITOSTI 40. VÝROČIA UMELECKEJ ČINNOSTI 26. apríla vo výstavnej sieni Galérie Art point v Prievidzi svoje olejomaľby sprístupnil Pavel Cicka, člen Galérie insitného umenia v Kovačici (na snímke z archívu GIU). Na vernisáži sa okrem autora a riaditeľky GIU Anny Barcovej zúčastnili aj početní hostia zo Slovenska. Medzi nimi bol aj Mojmír Vrlík, honorárny konzul Konzulátu Republiky Srbsko v Martine, ktorý výstavu otvoril. V mene hostiteľa sa príležitostnými slovami prihovoril Roman Turčin, umelecký vedúci Galérie Art point. Insitný maliar Pavel Cicka patrí do druhej generácie kovačických insitných maliarov a za sebou má už hodný počet samostatných a spoločných výstav tak doma, ako aj v zahraničí. Maľuje príbehy zo života, znázorňuje oslavu každodenného života obyčajných ľudí zo svojho prostredia. Výstava v Prievidzi potrvá do 21. mája a výstava v Galérii Slovenského rozhlasu v Bratislave, na ktorej od 3. mája svoje olejomaľby vystavuje spoločne s maliarmi Zuzanou Vereskou a Pavlom Hajkom, bude sprístupnená verejnosti do 31. mája.

E. Š.

A. Ch.

28

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •


SLOVENSKÉ VOJVODINSKÉ DIVADLO

Medzi päť najlepších vo Vojvodine Viera Krstovská

D

ivadelné predstavenie Tilda autorky a režisérky Kataríny Mišíkovej Hitzingerovej v produkcii Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci, ktoré vzniklo na motívy knihy Roalda Dahla Matilda a filmu Matilda, patrí medzi najlepších päť detských predstavení profesionálnej scény vo Vojvodine. O titul najlepšieho predstavenia Tilda súťažila v Zreňanine na 68. Festivale profesionálnych divadiel Vojvodiny s ďalšími súbormi: s Národným divadlom v Sombore (Modrý vták), Národným divadlom Tošu Jovanovića v Zreňanine (Veselý dom) a Detským divadlom v Subotici (dve predstavenia: Orfeus a Dobrodružstvá Toma Sawyera).

Petrovčania vystúpili 28. apríla a na festivale zvíťazilo detské predstavenie Dobrodružstvá Toma Sawyera na motívy knihy Marka Twaina v réžii Predraga Štrbca v produkcii Detského divadla zo Subotice. Okrem detských predstavení súťažili i predstavenia pre dospelých, ktoré tiež navrhol selektor Goran Celá výprava SVD a Tildy v Zreňanine Ibrajter, a to Srbské ná- (Foto: z archívu SVD) rodné divadlo, Divadlo mladých Tošu Jovanovića zo Zreňaninu. a Novosadské divadlo / Újvidéki Najlepším predstavením sa stala Színház z Nového Sadu, Národné inscenácia hostiteľského zreňadivadlo zo Somboru, Národné ninského Národného divadla Tošu divadlo z Kikindy, Národné divadlo Jovanovića Zreňanin autora Igora zo Subotice a Národné divadlo Štiksa v réžii Borisa Liješevića. Po-

rota pracovala v zložení: Miroslav Radonjić, Dragana Varagić a Smiljka Seljin. Podľa pravidiel udelili i  ocenenia za najlepšiu réžiu a za najlepšiu ženskú, mužskú, epizódnu a za najlepšiu úlohu v predstaveniach pre deti. Hlavným organizátorom tohto festivalu, ktorý trval od 23. do 29. apríla, je Spoločenstvo profesionálnych divadiel Vojvodiny. Slovenské vojvodinské divadlo má s Tildou v máji naplánované dve vystúpenia: 13. mája v Kovačici na Dňoch Tomáša Hriešika Máška a 21. mája v Starom divadle Karola Spišáka v Nitre, v Slovenskej republike.

TRADIČNÝ PROGRAM V PETROVCI

Humanita zo srdca Katarína Gažová

Ž

iaci a učitelia ZŠ Jána Čajaka v piatok 27. apríla predviedli bohatý a zaujímavý program humanitárneho zamerania. Dobrovoľné príspevky návštevníkov podujatia sú určené sociálne ohrozeným deťom petrovskej školy. O tom, že ľudia majú vypestované sociálne cítenie a chcú pomôcť aj napriek neblahým časom, v ktorých žijeme, svedčila aj plná sieň Slovenského vojvodinského divadla v Petrovci, kde program bol usporiadaný. V mene petrovskej školy sa dojímavými slovami prihovorila učiteľka Miluška Anušiaková-Majerová. Popriala všetkým, aby z programu odišli s radosťou v očiach, s úsmevom na tvári a spokojnosťou v duši. Početný žiacky orchester pod vedením hudobníkov Michala Struhára a Samuela Kováča otvoril humanitárny program, pripojil sa spevácky zbor Perličky pod vedením profesorky Marieny Stankovićovej-Krivákovej. Potom sa koleso roztočilo. Deti spievali, recitovali, zahrali divadielko Soľ nad zlato, tancovali ľudové tance, aj moder• KULTÚRA •

né v podaní mladých baletiek a dievčenských rytmických skupín, staršie žiačky spievali ako sólistky. Zahrala i žiacka gitarová skupina pod vedením Samuela Kováča. Program bol zaujímavo koncipovaný a obecenstvo sa tešilo z každého vystúpenia, v ktorom žiaci ukázali svoje hudobné, spevácke, herecké, pohybové schopnosti a talent. O pestrú náplň programu a dobrú atmosféru humanitárneho podujatia sa okrem žiakov účastníkov postarali učitelia: Mariena Stankovićová-Kriváková, Samuel Kováč,

Orchester malých hudobníkov pod vedením učiteľa Michala Struhára

Jarmila Pantelićová, Michal Struhár, Jana Gániová, Hudobná škola Josipa Slavenského, Baletné štúdio Diny Miklićovej. Choreografie mala na starosti Ena Entina Ducluški. Pod scenár programu sa podpísala Vesna Valihorová-Filipovićová,

ČO JE VLASTNE NÁROČNEJŠIE: olejomaľba, pri ktorej sa ťažko dopracovať k čomusi objavne novému, či úžitkové umenie, kde je autor v pozícii úhrnného tvorcu diela, ktoré prinajmenšom má spĺňať nielen estetické, ale aj praktické kritériá, alebo fotografia, ktorou sa dnes takmer každý zaoberá… Jarná výstava 2018 Združenia výtvarníkov Šabca, usporiadaná aj k jeho polstoročnici, priniesla v galérii Kultúrneho strediska Šabca milovníkom umenia (od 4. do 12. mája) starostlivý a prísny výber dvadsiatich šiestich najlepších prác. Väčšina z nich vniesla čosi

poldruhahodinovým programom obecenstvo viedli žiaci Marcela Gániová a Milan Hansman. Obecenstvo odchádzalo z programu plné dojmov, s radosťou v očiach, úsmevom na tvári a spokojnosťou v duši.

nové do tamojšej výtvarnej scény, naznačujúc, že umenie zostane nevyčerpateľnou studnicou potiaľ, pokiaľ bude dostatok výtvarníkov ochotných a zručných hľadať krásu v hlbinách doteraz nepoznaného. Zaujímavé je spomenúť, že na výstave účinkovala aj novosadská umelkyňa Gordana Jankov. A tretíkrát v tomto desaťročí aj Zita Filipová-Lukićová. Podobne ako vlani, keď jej účasť zabezpečila listová kabelka, tentoraz sa o to zase postarala ďalšia, tiež dámska kabelka. Vlastne výšivka na paname, rozmerov 30 x 30 cm (na snímke). f 19 /4802/ 12. 5. 2018

29


Kultúra VOJVODINSKÁ RECITAČNÁ SÚŤAŽ V SEČNJI

STARÁ PAZOVA

Aj Slováci úspešní Vedomosti zo slovenčiny V na skúške Anna Legíňová

dňoch 20. až 22. apríla v krásnom ovzduší Vzdelávaco-kultúrneho strediska v Sečnji sa uskutočnila 49. pokrajinská súťaž recitátorov Básnik rodu môjho. Komisia mala plné ruky práce a tvorili ju: Miodrag Petrović, herec SND a predseda poroty, a profesorky Katalin Fazekašová (maďarský jazyk), Anna Chrťanová-Leskovac (slovenský), Daniela Raduová (rumunský), Katarina Čelikovićová (chorvátsky) a Amalija Kovačová (rusínsky jazyk). Na základe správy tajomníka Zväzu umeleckej tvorivosti amatérov Vojvodiny Savu Mučibabića sa dozvedáme, že selektori po obecnú úroveň a viacčlenná jednotná porota na oblastnej a pokrajinskej úrovni sleduje okolo 10 000 recitátorov, ktorí pestujú umelecký prednes vo svojom materinskom jazyku (srbský, maďarský, slovenský, rumunský, rusínsky, rómsky, ukrajinský, chorvátsky...). Súťaž je tu nielen na prejavenie kultúrnych a umeleckých potrieb detí, ale i kvôli zachovaniu materinského jazyka od prílišného vplyvu anglicizmov, uličného žargónu a iných jazykových kazov. Na piatich oblastných súťažiach v Subotici, Čoke, Sriemskej Mitrovici, Báči a v Kovine účinkovalo 498 recitátorov. Aj v Sečnji sa súťažilo v troch kategóriách. Z najmladšej vekovej kategórie postúpili do republikovej súťaže deviati recitátori a medzi nimi aj: Jana Jambrichová z Kysáča a Tatiana Filipovićová z Báčskeho Petrovca. Zo strednej kategórie vo

Anna Lešťanová

H Naši „zlatí“ recitátori: Jana Jambrichová z Kysáča, Marek Škabla zo Selenče a Natali Kotvášová z Padiny

Valjeve vystúpia aj Marcela Gániová z Báčskeho Petrovca a Andrej Simendić zo Starej Pazovy. Na republikovej súťaži sa teda bude počuť aj umelecký prednes v slovenčine. Ináč najlepším účastníkom prvej kategórie udelili 18 zlatých diplomov, ktoré získali aj tí deviati recitátori, ktorí postúpili do republikovej súťaže. V druhej kategórii udelili 22 zlatých diplomov a v tretej 23. Medzi tými deviatimi najlepšími v každej kategórii, ktorí sa kvalifikovali ďalej, udelili aj prvé tri, respektíve 4 odmeny. V prvej kategórii ich získali: Noemi Božićová, Višnja Vilovová a Laura Jovanovićová, v druhej Reka Vanková, Marcela Gániová, Valentina Novtová a Vuk Radojković a v tretej Timea Budinská, Stefan Kovijanić, Dragana Nikolićová a Andrijana Ćorićová. Recitátorov ako i porotu čaká ďalšia výzva – republiková recitačná súťaž vo Valjeve 18. a 19. mája.

BÁBKOHERCI Z PIEŠŤAN. Bábkové divadielko Slniečko z Piešťan v Slovenskej republike v dňoch 5. – 7. mája bolo na zájazde vo Vojvodine. Na repertoári majú rôzne predstavenia pre materské i základné školy, radi cestujú nielen po Slovensku, ale spoznávajú i nové krajiny a ľudí. Ich túžbou bolo na výlete po Vojvodine stretnúť sa a spoznať život a kultúru vojvodinských Slovákov. V prípade záujmu ponúkali odohrať hudobno-bábkové predstavenia pre deti, rodičov a učiteľky v

30

www.hl.rs

ostiteľkou medziobecnej súťaže zo slovenského jazyka pre Sriem bola v sobotu 28. apríla ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove. Súťažilo 28 žiakov vyšších ročníkov z troch základných škôl: 18 žiakov ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove, 7 žiakov ZŠ Savu

Spoločná fotografia väčšej časti účinkujúcich žiakov (niektorí odišli na ďalšie súťaženia) s profesorkami

Šumanovića v Erdevíku a 3 žiaci ZŠ Jovana Popovića v Suseku. V kategórii piatakov prvé tri miesta na základe predbežných výsledkov obsadili pazovskí žiaci: Dávid Čmelík (16,5 bodu), Adrián Menďan (15) a Milan Hudec (14,5). V kategórii šiestakov prvé miesto obsadila Michaela Hricová zo Starej

miestnych kultúrnych centrách alebo priamo v materských či základných školách. Tak v pondelok 7. mája v Báčskom Petrovci na javisku Slovenského vojvodinského divadla sa slniečkari predstavili dvoma predstaveniami. Inscenácia Malí huncúti je o režime dňa, o umývaní, upratovaní hračiek, pohybe na čerstvom vzduchu a činnostiach doma a v škôlke. Predstavenie Smeti patria do koša je o triedení odpadu, o smetiach. Každý druh odpadu má svoju pieseň a spolu s deťmi a bábkovými postavičkami hostia zo Slovenska všetko roztriedili. J. Č-p

Informačno-politický týždenník

Pazovy (19,5 bodu), pazovské žiačky Jana Ušjaková a Andrea Opavská obsadili druhé miesto s rovnakým počtom bodov (17,5), kým tretie miesto získala Erdevíčanka Matea Sláviková (17). Najlepšie výsledky spomedzi siedmakov dosiahli: Katarína Gubečková a Jana Jašová (15), Jana Opavská zo Starej Pazovy a Tabita Králiko-

vá z Erdevíka (obe 14,5) a Andrej Simendić (12) zo Starej Pazovy. V kategórii ôsmakov na súťaži sa darilo žiakom zo všetkých troch škôl. Prvé miesto obsadili traja Pazovčania Vladislav Gubečka, Ela Balážová, Mária Folťanová (14), dve druhé miesta Erdevíčanky Blanka Sláviková a Ivana Zorňanová (11,5) a tretie miesta získali Toni Meleg zo Suseku a Božana Čuhová z Erdevíka (10,5). Pazovských žiakov na súťaž pripravovali profesorky Katarína Topoľská a Jarmilka Dolinajová, so žiakmi z Erdevíka pracovala profesorka Ruženka Ďuríková, so žiakmi zo Suseku Ruženka Kolárová. Predbežné výsledky prečítal Janko Havran, riaditeľ pazovskej školy, a všetky testy, ako pritom povedal, majú zaslať do NRSNM na supervíziu. Republiková súťaž zo slovenského jazyka pre žiakov základných škôl je naplánovaná na 26. mája v Kovačici. • KULTÚRA •


 RECENZIA

Šťastnú cestu, mladý starec! Slovákov na Slovensko. Aneta Lomenová je vo výraze úspornejšia, ale tiež zaujímavá rozprávačka, čomu navráva aj jej krátka próza Odtrhnutá z reťaze. Rubrika Texty a kontexty obsahuje iba rozbor Deštrukcia epického priestoru. Jeho autor Vladimír Valihora ozrejmuje dekonštrukciu žánru na príklade románu Víťazoslava Hronca Plný ponor, ktorý, ako uvádza, nie je „román v tradičnom chápaní toho najzložitejšieho epického žánru“. Všímame si aj tri príspevky z vlaňajšieho 61. Literárneho snemovania, týkajúce sa slovensko-srbských literárnych respektíve kultúrnych vzťahov. Autorom článku Janko Šafárik a srbské národné kultúrne a vedecké inštitúcie je Miroslav Aleksić. Samuel Jovankovič v štúdii Knieža Mihailo Obrenović – priateľ Slovákov sa na znamenitú osobnosť

srbských dejín pozerá s nadhľadom a podáva priehrštie zaujímavých, miestami i „pikantných“ situácií. Zoran Đjerić je autorom textu Nová slovenská dráma v srbských prekladoch. Spomína tu predovšetkým Michala Babiaka, Ľuboslava Majeru, Miroslava Benku a niektorých iných našich režisérov, nie aj Vladislavu Feketeovú, autorku niekoľkých výborných drám. Prvé tohtoročné dvojčíslo NŽ obsahuje aj dve recenzie. Zuzana Čížiková sa vo svojej pod názvom Visutý most zmieňuje o publikácii Adama Svetlíka Premeny literárnej kritiky vojvodinských Slovákov. Rastko Lončar si posvietil na dvojdomovosť poézie Víťazoslava Hronca v príspevku Básnik a hranice. Pred týmito textami je krátky záznam šéfredaktorky NŽ o zosnulej Xénii Mučajiovej (1940 – 2018). Mimochodom, Valentová-Belićová preložila všetky texty (okrem básní) srbských autorov (aj) v pozorovanom čísle. Uzaviera ho príspevok podpísaný Dr. Harpáňom Najúspešnejšie Ostré hrany noci – správa komisie, ktorá ohodnotila práce z vlaňajšieho súbehu NŽ. Poprajme teda mladému starcovi pevný krok (aj) v roku jubilea.

Výmena skúseností inšpiruje O

náška bola obohatená zaujímavými interpretačnými sondami. Pre študentov a učiteľov Oddelenia slovakistiky FFUNS, ako aj pre prítomných hostí boli uvedené prednášky odborným i ľudským obohatením. Aj toto podujatie potvrdilo, že vzájomná výmena skúseností medzi predstaviteľmi akademického života na Slovensku a v Srbsku prináša vždy nové inšpirácie.

(Nový život, roč. 70, č. 1 – 2, 2018) Juraj Bartoš

Č

o povedať niekomu, kto práve slastne zahryzol do siedmej desiatky života. Pomaly. Najprv sa pozrime, čo pán jubilant ponúka úvodom, chceme veriť, požehnaného mu roka. Aktuálna šéfredaktorka časopisu Nový život Zdenka Valentová-Belićová sa nad ním zamýšľa v eseji O slove a nevyslovenom. Hovorí, že literatúra nebuduje stereotypy a uzaviera: „Chce ich iba búrať, roztrhnúť ten príčinný vzťah, tajnú zmluvu, ktorú sama neratifikovala, ale bez ohľadu na to, je pre ňu povinným dokumentom. (...) Literatúra, aspoň tá dobrá, vždy ponúka nový zorný uhol.“ V pokračovaní si šéfredaktorka zachatovala s Dr. Michalom Harpáňom, ktorý ako piaty v poradí robil kormidelníka NŽ. Tu v rozhovore osvetlil a/lebo pripomenul o. i. aj niektoré „šteklivé“ dobové skutočnosti. Často horekujeme nad tým, že rubrika Pulzovanie literatúry je na materiál

buď chudobná alebo je jej kvalita otázna. V pozorovanom dvojčísle si s potešením všímame až piatich autorov. Desať básní cyklu Ostré hrany noci nás uistilo v domnienke, že sme v osobnosti Ladislava Čániho získali vyvodiaceho súčasného básnika, schopného kráčať vlastnou cestou a nech je akokoľvek posypaná tŕním. Martin Prebudila preložil deväť básní, t. j. cyklus čiernohorského autora Radojicu Boškovića Ja som ničí. Jeho verše tiež majú pečať ostrých hrán, ibaže sú v mäkšej tónine. Zo záhonu poézie kvitujeme do tretice minicyklus Tri básne (bez osobitných názvov) z pera Vladimíra Ječmena. Čerstvý laureát Ceny NŽ za rok 2017 Mišo Smišek je zastúpený ďalšou prózou: Na úslní. Korešponduje s povážlivým javom súčasných odchodov (aj)

SLOVENSKÉ VEDKYNE NA UNIVERZITE V NOVOM SADE

Daniela Vujovićová

porou technológií na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove ddelenie slovakistiky Filozo- – história, vízie a možnosti. Dotkla sa témy e-leaningu, fickej fakulty prostredníctvom Univerzity v ktorého sú štuNovom Sade 25. denti viac moapríla navštívili výtivovaní učiť sa. znamné predstaviPodala informácie teľky slovenského o e-leaningovom akademického a výučbovom provedeckého života stredí Moodle, v prof. PhDr. Zuzana ktorom si študenti Stanislavová, CSc., môžu nájsť návoa doc. Ing. Jana dy, informácie Burgerová, PhD., a materiály pre z Pedagogickej každý predmet a fakulty Prešovskej zároveň môžu kouniverzity v PreHostky zo Slovenska (na snímke munikovať s učišove. sprava) navštívili aj Gymnázium teľmi a ostatnými Najprv sa doJána Kollára v Báčskom Petrovci, študentmi. centka Jana Bur- kde ich prijala riaditeľka Anna Po tejto predgerová, dekanka Medveďová náške nasledoPFPU, zmienila o vala prednáška technologických vymoženostiach na Pedagogickej fa- profesorky Zuzany Stanislavovej, kulte Prešovskej univerzity a poskytla významnej slovenskej literárnej vedinformácie o tom, ako fakulta funguje. kyne, ktoré sa orientuje na literatúru Hovorila na tému Vzdelávanie s pod- pre deti a mládež. Hovorila na tému • KULTÚRA •

Aktuálne trendy v slovenskej literatúre pre deti a mládež. Na základe svojich výskumov prezentovala tematické a žánrové okruhy súčasnej literatúry pre deti a mládež, a to v komparácii diel svetovej a slovenskej literatúry. Pred-

MILOVNÍCI VÝTVARNÉHO UMENIA ZO STAREJ PAZOVY si v tamojšej galérii Strediska pre kultúru do konca mesiaca môžu pozrieť umelecké práce Marije Nikolićovej, akademickej maliarky z Belehradu (1986). Po úvodných slovách Marjana Karavlu, odborného spolupracovníka Strediska pre výtvarné umenie, túto výstavu v pondelok 7. mája slávnostne otvorila Marijina kolegyňa Tajana Kajtezová. Mladá autorka sa predstavuje 19 olejomaľbami, ktoré vznikli v uplynulých piatich rokoch. Ako zdôraznila akademická maliarka Kajtezová, vystavené diela sú základom akademického maliarstva. Na fotografii: (zľava) Marjan Karavla, Marija Nikolićová a Tajana Kajtezová. A. Lš. 19 /4802/ 12. 5. 2018

31


Kultúra VÝROČNÉ ZHROMAŽDENIE MOMS ŠÍD

Príkladná spolupráca slovenských inštitúcií Stanislav Stupavský

V

piatok 27. apríla v Slovenskom národnom dome v Šíde prebiehalo výročné zhromaždenie MOMS Šíd. Správu o činnosti tohto miestneho matičného odboru za rok 2017 podala predsedníčka MOMS Nataša Kolárová a správu o finančnom pôsobení predsedníčka Dozornej rady Vlasta Pršićová.

V príhovore na tému minuloročnej činnosti Blaženka Dierčanová povedala, že si treba uctievať to, čo vďaka zladenej činnosti troch slovenských subjektov v Šíde občania majú. Je totiž málo prostredí, kde MOMS, slovenský kultúrny spolok a zbor Slovenskej evanjelickej cirkvi spolupracujú tak dobre, ako v Šíde. Práce si rozdelili a na vlastnom úseku pôsobenia každý z nich troch

dáva maximálne, koľko je to v danej chvíli možné. Činnosť MOMS v minulom roku bola zvlášť badateľná v zachovávaní a pestovaní tradícií Slovákov v Šíde, ale vzácny prínos matičiari dali aj v športe, kultúre a v zachovávaní a výučbe slovenčiny v šídskych školách. Na záver členovia MOMS schválili podané správe a program práce na rok 2018.

„Baš ma briga, no briga ma!“ Anna Horvátová

K

torým slovom lepšie vystihneme či vyjadríme odmietavý postoj, zápornú reakciu na cudziu mienku alebo danú situáciu? Je nejaký výraz vhodnejší, ako tie veľavravné spojenia: „baš ma briga“ alebo „baš ťa briga“, „baš ho briga“, „baš nás briga“, „baš vás briga“... alebo kratšie podoby„briga ma (je)“, „briga ťa (je)“, „briga ho (je)“, „briga nás (je)“?! Určite áno! Tieto spojenia sa natoľko udomácnili v našej slovenčine, že si pri bežnom dorozumievaní bez nich vari ani nevieme poradiť. Dokonca ich ani nepociťujeme ako neslovenské. A práve také sú, prevzali sme si ich zo srbčiny a nedokážeme sa ich oslobodiť. V slovenčine sú namiesto nich vhodné tieto výrazy: čo ma po tom, to nič, zato nič. A vety ako: „Briga ma za robotu.“; „Baš ťa briga



do toho, a uvedené vety majú znieť takto: „Čo má kto do toho, že idem zase k moru.“; „Čo koho do toho, či som sa pozdravila.“ Zaujímavé je i spojenie, ktorými odmietavý postoj voči niekomu, niečomu vyjadríme silnejšie, ráznym odmietnutím, odvrknutím: „Mne je to posledná briga.“ Je to kópia srbského spojenia meni je to poslednja briga. Na vystihnutie tohto opovrhovania sa v slovenčine hodia tieto spojenia: nedbať o to, nestáť o to, a keď to chceme výstižnejšie zdôrazniť, povieme aj takto: kašlať na to, vykašlať sa na to. A vety „Slovenčina im je posledná briga.“; „Ten pes, chudáčik, im je posledná briga.“; „Deťom je škola posledná briga.“ v slovenčine budú znieť: „O slovenčinu nedbajú.“; „Na toho psa, chudáčika, sa vykašlú.“; „Vykašlú sa deti na školu.“

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Slovenské vojvodinské divadlo zahlásili výstavu koláží a prezentáciu literárnej tvorby Zlatka Benku na piatok 11. mája o 19. hodine v priestoroch SVD v Báčskom Petrovci. Výstava bude otvorená i v rámci Noci múzeí a galérií v sobotu 19. mája od 17. hodiny až do 1. hodine po polnoci v nedeľu 20. mája. a. f. KOVAČICA. Dom kultúry 3. októbra a Divadlo VHV scéna v

32

za neho, nerozčuľuj sa.“; „Neumyjem riad, baš ma briga.“ v slovenčine majú takto znieť: „Čo ma po robote.“; „Čo ťa po ňom, nerozčuľuj sa.“; „Neumyjem riad, čo ma po ňom.“ Zaujímavá je aj srbská výpoveď udri brigu na veselje, ktorú používame v tých istých situáciách, ako v srbskom jazyku, teda keď chceme niekomu pomôcť v súžení, keď mu chceme poradiť, aby sa prestal trápiť. To v slovenčine možno vystriedať spojeniami: „Obráť si to na smiech!“; „Daj si s tým (už) pokoj!; „Nechaj to (už) tak!“ alebo „Odhoď (už) tie starosti!“ My vieme aj takto povedať: „Čo je koho briga, že idem zase k moru.“; „Čo je koho briga, či som sa pozdravila.“ Namiesto srbských spojení šta je koga briga, šta te briga a podobných, v slovenčine treba použiť čo koho do toho, čo ťa do toho, čo má kto

www.hl.rs

Kovačici v dňoch 11. až 13. mája usporiadajú tradičné Divadelné dni Tomáša Hriešika-Máška. Na piatok 11. mája sú zahlásené detské predstavenie Komu sa nelení tomu sa zelení (o 17. hodine, Matica slovenská a SKOS Ľudovíta Štúra, Ilok) a reprízovo divadelné predstavenie Nový Protheus (o 20.30, KOKRAM, Kovačica). V sobotu 12. mája je na programe Úplný Gogoľ (Divadlo VHV, Báčsky Petrovec) a v nedeľu 13. mája Tilda (SVD, Báčsky Petrovec). a. ch.

Informačno-politický týždenník

FIĽAKOVO. V sobotu 12. mája o 16. hodine v  Dome Matice slovenskej vo Fiľakove, na Slovensku, bude vernisáž olejomalieb Lesy a roviny akademického maliara Michala Ďurovku z Kysáča. e. š. NOVÝ SAD. V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov (Njegošova 16/II, Nový Sad) v piatok 18. mája o 17. hodine usporiadajú výstavu umeleckej tvorby Rada Vana Ladomerského pod názvom Rado Van Ladomerský trikrát inak. a. l.

SCÉNA

Kezz nahrala videoklip v Nórsku. Kikindská speváčka Tamara Ristić Kezz úspešne kombinuje prvky elektronickej, pop a folkovej hudby a na koncertoch sa prejavuje ako všestranná interpretka a „live looping artist“ (o čom sa v polovici apríla mohlo presvedčiť aj obecenstvo v kovačickom Klube Víkend). Vlani jej vyšiel debutový album Kezz (Vydavateľstvo Mascom Records) a v týchto dňoch prezentovala najnovší videoklip pre skladbu Tamo, nahraný na brehu Bjørnfjell v Nórsku. 23. festival Ring Ring v Belehrade. Napriek finančným problémom, s ktorými sa stretáva v poslednom čase, renomovaný Medzinárodný festival novej hudby Ring Ring sa uskutoční od 14. do 20. mája, hlavne v priestore Študentského kultúrneho centra (SKC) v Belehrade. Festival otvára rakúsko-maďarské trio Krispel/Schellander/ Szilvester, program pokračuje vystúpením berlínskeho tria Sawtout, ktoré experimentuje so súhrou dychových a bicích nástrojov. Koncertovať tiež budú OM Quartet (Švajčiarsko), Dragon’s Fuel & Alberto Miorin (Srbsko – Taliansko), taliansky klavirista Livio Minafra s hostkou Svetlanou Spajićovou, nemecký bubeník Burkhard Beins, dueto Marina Džukljev (klavír, Srbsko) – Áron Porteleki (bubny, Maďarsko), dueto Ken Vandermark (saxofón, USA) – Paal Nilssen (bubny, Nórsko), ako aj elektroakustické dueto Nataša Grujović (harmonika, Srbsko) – Steve Kaspar (skladateľ z Luxemburska) a slovinská skupina Širom.

KONCERTY 12. mája, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Life in Vacuum (post hardcore z Kanady) + Shoplifters (postpunk, NS) + Artio (NS) 13. mája, Dorćol Platz v Belehrade: TOY (alternatívny rock z Anglicka) 18. mája, KC Grad v Belehrade: Dirtmusic (bluesrock / folk z USA) + Igralom (Niš) S. L. • KULTÚRA •


Kultúra • Oznamy Výbor pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny zverejňuje

Súbeh na vypracovanie scenára a realizáciu Otváracieho programu Slovenských národných slávností 2018 V záujme zveľadenia programovej náplne Slovenských národných slávností v roku 2018 a s cieľom podnietiť novú súčasnú tvorbu Výbor pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny vyzýva všetkých tvorivých jednotlivcov a kreatívne tímy, aby sa zúčastnili Súbehu na Otvárací program SNS 2018. Uchádzači sú povinní do 10. júna 2018 zaslať: − detailne rozpracovaný námet na scenár Otváracieho programu Slovenských národných slávností 2018 − návrh produkčného a realizačného tímu Otváracieho programu SNS 2018 − finančný plán obsahujúci položky pre segmenty projektu Kritériá súbehu: Otvárací program SNS 2018 je umelecký multimediálny program, ktorého obsah má za cieľ pútavým spôsobom prezentovať najvyššie dosahy

slovenskej kultúrnej tvorby v Srbsku. Témou tohtoročného Otváracieho programu Slovenských národných slávností 2018 je 15 rokov činnosti NRSNM. Otvárací program trvá 50 minút a obsahuje hovorené, hrané, hudobné, tanečné, vizuálne a iné pasáže späté s kultúrnou a umeleckou tvorbou Slovákov žijúcich v Srbsku. Námety musia byť pôvodné a zatiaľ nezverejnené. Autor môže prihlásiť do súbehu len taký námet, na ktorý má v plnom rozsahu autorské práva. Námety musia byť v slovenskom jazyku a odovzdať ich treba v troch exemplároch. Námety doručiť na adresu: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Bulevar Mihajla Pupina 1/IV, Nový Sad 21 000 Obálku treba označiť heslom: SÚBEH NA OTVÁRACÍ PROGRAM SNS 2018

Výzva na účasť na 25. prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, SKUS hrdinu Janka Čmelíka, Obec Stará Pazova a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vyzývajú detské divadelné súbory zo Srbska, aby sa prihlásili na 25. prehliadku slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď. 25. Dni detského divadla 3 x Ď sa budú konať v termíne 1. – 3. júna 2018 v sieni Slovenského divadla VHV v Starej Pazove. Prihlasovacia lehota na účasť je do 15. mája 2018. Prehliadka aj tohto roku ponúkne všetkým účastníkom hodnotný sprievodný program a príležitosť na nové divadelné kamarátstva. Prihlášku na 25. ročník prehliadky 3 x Ď si môžete prevziať na webovej stránke ÚKVS v rubrike Výzvy. Vyplnené prihlášky treba zaslať na mail: office@ slovackizavod.org.rs alebo ustavprekulturu@gmail. com a poštou na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Njegošova 16/II/7 21 000 Nový Sad s poznámkou: Prihláška na 3 x Ď

DROBNÝ OZNAM VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR ENERGOMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2375_01 NS_Novi_Sad_Šumadijska, Ul. šumadijska 16, na katastrálnej parcele číslo 9328/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• KULTÚRA • OZNAMY •

19 /4802/ 12. 5. 2018

33


RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 11. mája 19.30 Zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2017, 1. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 13. mája 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 15. mája 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Dúhovka 22.00 Agrosféra Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

Dúhovka prináša dokumentárny film pod názvom Ping pong po petrovsky nakrútený pred 10 rokmi pri príležitosti 50. výročia založenia petrovského Stolnotenisového klubu Mladosť.

www.hl.rs

Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Dobrý večer, Vojvodina. Vysielanie sa začne ako obvykle zábavnovzdelávacím seriálom Čaroslovník. Po prehľade udalostí týždňa bude nasledovať Pulz mladých, v ktorom mladí novinári venovali pozornosť poverčivosti. Bude sa hovoriť o tom, prečo sú ľudia poverčiví a ako to vplýva na ich každodenný život.

34

RÁDIO NOVÝ SAD 3

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 11. mája – Danny Raketa Sobota 12. mája – Ťažký zločin Pondelok 14. mája – Tvrdé zúčtovanie Utorok 15. mája – Okrsok 13 Streda 16. mája – Osie hniezdo Štvrtok 17. mája – Akty Pentagon 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 13. mája 17.00 Film: Popoluška 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Kráska z Manhattanu 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Počas osláv Dňa Hložian prebiehala súťaž hasičov

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 13. mája 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Kovačické gymnázium v novom školskom roku bude mať 90 prvákov Utorok 15. mája 16.00 Kovačica oslavuje 213. výročie osídlenia Vyhodnotenie Kovačickej mozaiky Prelínanie dvoch umeleckých prejavov Galéria insitného umenia tiež oslavuje svoje narodeniny Piatok 18. mája 16.00 Z archívu: RTVOK Film: Pacho, Hybský zbojník

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •


KRÍŽOVKA ČÍSLO 19 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla 7.00 7.30 8.00 8.05 8.30 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Servis Na dnešný deň Meniny Oznamy, hudba a reklamy Správy Hudba, servis Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie Správy Hudba a aktuality Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

V tajničke je meno a priezvisko slovenského spisovateľa. Písal literatúru pre deti, prózu a poéziu (1934).

autorka: viedol ANNA BIČIA- pojedROVÁ návanie

zbožňovanie ozdobná nádoba

vpíšte LTE

spojka

predstavený komunity mníchov

pracovný odbor

1. časť tajničky

umenie

Etela (dom.)

tona

hrdlo plošná miera

žľab

vpíšte ÁZ

rádiolokátor hudobná skupina

uvar!

Nórsko

Streda 16. mája

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

granátové jablko (srb.)

ad notam alt

herečka Gardnerová

záhrada

sánky

súlad

S HLA U ĽUD

maľba vodovými farbami

vôľa pomôcť

Nedeľa 13. mája

12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

citoslovce rokľa

vpíšte OAV

diplomatické vyhlásenie

19.30 Repríza relácie Dobrý deň

Valjevo zhotovovanie obyvateľ ilustrácií Česka

2. časť tajničky

spoluhláska a samohláska

TELEVÍZIA PANČEVO

nula

podá hádka

illium

pond

north

AS HL DU ĽU

veľkolepé

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 17/18 VODOROVNE: obava, ah, Rudolf, r, oba, Tara, doma, bo, on, larva, V, desyng, Araki, or, nanosí, á, ide, TS, R, ea, dekan, rovnali, ten, tlak TAJNIČKA: RUDOLF FÁBRY

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 15 z čísla 15 Hlasu ľudu zo 14. apríla 2018 bolo: JOLANA CIRBUSOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA MRAVÍKOVÁ, Ul. proletárska č. 4, 21 412 Hložany. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

19 /4802/ 12. 5. 2018

35


Oznamy SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na syna a brata

SPOMIENKA

na môjho vnuka

VLADIMÍRA TOMIĆA

VLADIMÍRA TOMIĆA

1992 – 2009 – 2018 z Petrovca Bolí nás Tvoj predčasný odchod a rozlúčka s Tebou. Veľmi nám chýbaš, ale v myšlienkach si stále s nami. Na Teba si s láskou spomínajú a v srdci Ťa nosia Tvoji rodičia a sestra s rodinou

1992 − 2009 − 2018 z Petrovca

Roky sa minú, ale spomienka na Teba navždy zostáva v našich srdciach. Tvoja starká Franková

DROBNÝ OZNAM

SMUTNÁ SPOMIENKA

VLADIMÍR TOMIĆ

1992 – 2009 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Na spoločné chvíle s Tebou nikdy nezabudneme. Krstní rodičia Ďugovci

na vnuka

VLADIMÍRA TOMIĆA

2. 8. 1992 – 14. 5. 2009 – 2018 z Petrovca Zbytočne je počítať roky, lebo nevrátia utratené, ani nenahradia prázdnotu, ktorá po Tebe zostala. S láskou a smútkom si na Teba spomínajú starí rodičia Lešťanovci a teta Julka Tomićová

SPOMIENKA

na môjho bračeka KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

JOZEFA BENKA – JOŽKA 1954 – 2014 – 2018 z Kovačice

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Náhle a nečakane nás opustil náš brat a strýko

JÁN PEŤKOVSKÝ 1955 − 2018 z Petrovca

„Boh je nám Bohom záchrany a Hospodin, Pán má východisko zo smrti.“ Žalm: 68, 21

Kto umiera, neodchádza, ale zostáva živý s tými, ktorí ho mali radi. Snívaj svoj večný a pokojný sen, ja v spomienkach som s Tebou každý deň. Tvoja sestra Zuzka Širková so svojou rodinou z USA

Brat Samo a Samko Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Lipov Gaj 2, Ul. novosadski put 114, na katastrálnych parcelách č. 3763/1 a 3763/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje 2, Ul. cára Dušana číslo 42, na katastrálnej parcele číslo 2968, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •


SMUTNÁ SPOMIENKA na

JURAJA FRAŇU

21. 4. 1937 – 10. 5. 2017 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Ďurko môj, prešiel už rok, čo si ma zanechal. Srdce je boľavé a oči slzavé. Nikdy na Teba nezabudnem.

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 10. mája 2018 uplynul rok, čo nás opustil drahý a milovaný ocko

JURAJ FRAŇO

PAVEL LAČOK

21. 4. 1937 – 10. 5. 2017 – 2018 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba spomínajú dcéry Drahotína a Milota s rodinami

1941 – 2007 – 2018 z Petrovca

Cestou života musíme ďalej kráčať bez Teba, ale predsa si stále s nami, v našich srdciach a krásnych spomienkach.

Tvoja manželka Mária

SMUTNÁ SPOMIENKA

MÁRIA DANKOVÁ

rod. Plachtinská 27. 8. 1934 − 3. 4. 2018 z Kulpína Uplynul už veľmi boľavý mesiac, čo dotĺklo srdce, utíchol hlas, zhasol lúč žiary, ktorý žiaril z Tvojich očí a Tvojej tvári na všetkých nás. Odpočívaj v pokoji, s pevnou nádejou spoločného príchodu nášho Pána. S veľkou úctou a láskou

Tvoji milovaní

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

s

Dňa 29. apríla 2018 uplynul rok, čo sme sa s Tebou rozlúčili

JÁNOM PEŤKOVSKÝM

VLADIMÍR TAKAČ

1955 – 2018 z Báčskeho Petrovca

1968 – 2017 – 2018 z Nového Sadu

Osud nevráti to, čo vzal, zostali už len spomienky a žiaľ. Mama a brat Pavel s rodinou

Čas neúprosne plynie a nevráti, čo vzal, len láska, úcta a spomienky zostávajú... Tvoji najmilší

Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 7. mája 2018 uplynul rok, čo nás navždy opustil manžel, otec a zať

JÁN BALÁŽ

1957 – 2017 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Manželka, synovia Denis, Daniel s manželkou a svokra Pavlovová • OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na syna

ONDREJA SELEŠTIANSKEHO

JÁN SÚŠERSKÝ

30. 10. 1966 – 11. 5. 2016 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Ondro môj, chýbajú mi veľmi Tvoje kroky, Tvoja veľká láska a dobrota.

1934 – 2016 – 2018 z Kulpína

Čas plynie, dni ubiehajú, ale bôľ a smútok v srdci navždy zostáva.

Tvoja mama

19 /4802/ 12. 5. 2018

Manželka Zuzana

37


Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 5. mája 2018 nás po dlhej chorobe opustil manžel, otec a starý otec

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším milovaným otcom a starým otcom

JANO TOMÁŠ

15. 7. 1943 – 5. 5. 2018 z Kovačice

Dr. JÁNOM GEDEĽOVSKÝM

26. 4. 1933 – 4. 5. 2018 lekár špecialista všeobecnej medicíny z Kysáča

„Z diaľky sa mu zjavil Hospodin: Miloval som Ťa večnou láskou, preto som ti tak dlho zachoval milosť.“ Jer. 31:3 Lúčia sa s Tebou: manželka Zuzana a synovia Ján, Adam a Jozef s rodinami

SPOMIENKA na

Kto Ťa poznal, ten pozná našu bolesť, ten vie, čo sme v Tebe stratili. V našich srdciach žiješ večne ďalej – spi sladko, veď sa opäť stretneme. S veľkou láskou a hlbokou úctou si na Teba budú spomínať:

Mr. Pharm. MARTU POKORACKÚ – PANKU

MILANA PREBUDILU

6. 5. 1995 – 31. 12. 2016 − 2018 zo Starej Pazovy

10. 2. 1963 – 15. 5. 2007 – 2018

Sme toľko času bez Vás, s Vami v duchu a každý z nás s bolesťou duše – v žiali.

synovia Ján a Vladimír a vnúčatá Veronika, Janko a Lavr

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s

Smútiaci: dcéra a sestra Anna, mať a babička Marta, otec a dedo Pavel, brat a ujo Branislav s manželkou Vlastou a ich deťmi Janou a Ivorom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milovaným manželom a otcom

JÁNOM PEŤKOVSKÝM 14. 7. 1955 – 22. 4. 2018 z Báčskeho Petrovca

Dr. JÁNOM GEDEĽOVSKÝM 1933 – 2018 z Kysáča

Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa od nás odtrhla. V srdciach Ťa nosíme a nikdy na Teba nezabudneme. Manželka Zuzana, dcéra Daniela a syn Ján

38

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Janko, odpočívaj v pokoji! Tvoji kmotrovci Chrťanovci • OZNAMY •


Šport DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Ako nahí v tŕni! PARTIZAN – HAJDUŠICA 3 : 0 (2 : 0) Vladimír Hudec

N

a vždy horúcej pôde v dedinke Kajtasovo Hajdušičania prešli ako nahí v tŕni. Okrem toho, že utratili body, domov sa vrátili s doudieranými nohami a hlavami?! Mladý rozhodca Jarkovački z Belej Crkvy dovolil domácim hrubú hru, ktorí k tomu provokovali, protestovali, bili... Ihneď po zmene strán N. Ružić sa zrazil s domácim brankárom a správne dostal žltú kartu. Brankár zaútočil na súpera a videl červenú kartu. V polovici polčasu rozhodca anuloval regulárny gól Maliara a hneď nato hostia inkasovali aj tretí gól. V 87. min. Ružić dostal druhú žltú, potom červenú kartu a keď opúšťal ihrisko, vylúčený brankár ho zo striedačky

triafal hrudou?! Trafil však trénera Hajdušice Mršića, potom sa strhla bitka, nuž predseda hostí Vladimír Maliar odviedol svoje mužstvo do šatne a rozhodca odpískal koniec. Nikoho však netrestal. Súťažiace orgány FZ Pančevo začali disciplinárne konanie proti FK Hajdušica a jeho predsedovi. O správaní sa rozhodcu,  domácich futbalistov a incidente v bulletine nepíše ani slovko, čo znamená, že delegát o tom v zápisnici nič nenapísal. „Naozaj neviem, kam to speje,“ povedal nám V. Maliar. „Aj napriek tomu, že mali prajný výsledok, chceli sa biť. Za takých okolností sa nastoľuje otázka, prečo hrať futbal?“ HAJDUŠICA: Đukić, Z. Lipták, Ćulum, Maliar, M. Mršić, Folťan,

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Sedem červených kariet! SLÁVIA – ŽAK 4 : 1 (3 : 0) Ján Šuster

P

o piatich týždňoch sa konečne radovali hráči Slávie a ich asi 150 fanúšikov po výhre nad somborských ŽAK-om. V prvom polčase brankára Molnara prekonali Zorzić v 18. min., Sekeruš v 28. a 45. min. Štvrtý gól pre domácich dal Vlastislav Kuchta po prestávke a hosť Živković v poslednej minúte využil voľný kop z hranice trestného územia – 4 : 1. SLÁVIA: Brňa, Vladimír Kuchta (Budić), Benka, M. Žigmund, Nímet, Kotiv, Vlastislav Kuchta, Petrović (Grňa), Zorzić, Kutenič, Sekeruš (Blažek) BUDUĆNOST (P) – SLÁVIA 2 : 1 (1 : 1) Správu zo zápasu v dedine Parage začneme s tým, čo sa udialo na samom konci. V 87. min. Sekeruša fauloval domáci obranca Popov, ktorému rozhodca Bosnić z B. Palanky ukázal červenú kartu, ale hostia nevyužili voľný kop. V 90. min. na strede ihriska bol faulovaný hráč domácich Kozomara, ktorý zaútočil na Vladimíra Kuchtu, tento mu vrátil, nastala trma-vrma, kde sa nevedelo, kto koho naháňa... Na trávnik vtrhli všetci zo striedačky Budućnosti, aj niekoľko neznámych osôb?! Rozhodca potom červenými kartami potrestal domácich hráčov – Ponjevića, Živića a Jandrića, ako aj hostí – Babića, Grňu a Vladimíra Kuchtu, kým vinník incidentu Kozomara nedostal ani len žltú kartu! Delegát Dragan • ŠPORT •

Marjanac zo Somboru v zápisnici napísal, že organizácia zápasu nebola dobrá. Na záver trochu aj o futbale. V 17. min. Jeličić prihral Zecovi, ktorý zblízka dorazil loptu do siete. Vyrovnal Vlastislav Kuchta v 26. min. prudkou strelou do horného rohu. Víťazný gól domáci dali v nadstavenom čase, keď Brňa odrazil strelu Zeca, na loptu nabehol Danilov – 2 : 1. Hráči Slávie museli byť pozornejší, mali prajný výsledok, hráča viac na trávniku a hrali sa posledné chvíle zápasu... SLÁVIA: Brňa, Babić, Grňa, Nímet, Milec, Kotiv, Vlastislav Kuchta (Vladimír Kuchta), Petrović (J. Žigmund), Zorzić, Kutenič (M. Žigmund), Sekeruš V nedeľu Slávia uhostí Mladost z Kruščića.

Tasevski (Brezičanin), Petrović, A. Ružić, Pavlov, N. Ružić JÁNOŠÍK – DOBRICA 2 : 0 (1 : 0) Jánošíčania v susedskom derby prejavili väčšiu vôľu vyhrať. Od začiatku útočili a Jankov v 19. min. prekonal brankára hostí 1 : 0. Prelomová chvíľa sa udiala v 70. min., keď Jánošíčania zorganizovali útok, Jankov prekľučkoval obrancu hostí a prekonal brankára. JÁNOŠÍK: Radak, Prokić, Kotruc, Jakimov, P. Staňo, Caran, Húszka (Janković), Šterba, Babić, Pavlovic, Jankov

POTPORANJ – HAJDUŠICA 2 : 0 (2 : 0) Potporanj sa vedenia ujal v 15. min. hlavou po rohovom kope. V 28. min. obrana hostí slabo zakročila, a domáci

JÁNOŠÍK – KARAŠ 1 : 2 (1 : 0) Jánošíčanom v nedeľu šťastie úplne obrátilo chrbát. Domáci sa vedenia ujali už v 5. min. gólom Jankova, a potom mali ďalšie šance. Aj po zmene strán Jánošíčania obliehali bránu hostí, Jankov trafil žrď, Húszka brvno... Nuž a potom v 63. min. hostia prekonali Radaka. A keď už všetci očakávali remízu, hostia dali aj víťazný gól. JÁNOŠÍK: Radak, Prokić, Kotruc (Janković), Živanov (Babić), P. Staňo (Raškov), Jakimov, Húszka (A. Staňo), Pavlovic, Caran, Krpec, Jankov Výsledky 20. kola: Ševac – Borac (VS) 1 : 0, Budućnost – Vladimirovac 3 : 0, Polet – Vinogradar 4 : 0, Borac (VG) – Dobrica 5 : 0, Partizan – Ratar 3 : 2.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – B SKUPINA

Kalapiš, Gibarov, Šofranko, Karácsony (Đurić), Kočević (S. Žižić)

HAJDUŠICA – JÁNOŠÍK 4 : 0 (2 : 0) V stredu 2. mája v Hajdušici zápas zohrali starí známi, domáca Hajdušica a Jánošík. Domáci vcelku boli omnoho lepší a zaslúžene vyhrali. Góly dali A. Ružić 2, Maliar a Mršić.

Titul je tu! MLADOSŤ – BORAC 7 : 0 (1 : 0) Darko Sládeček

B

ieloblatčania si štyri kolá pred koncom zabezpečili titul majstra a postup do vyššej súťaže. Hostia zápas začali príliš nervózne, čo kulminovalo v 19. min., keď sa dvaja hráči Borca zbili na trávniku, jeden z nich dostal červenú kartu. Sieť hostí načal Poničan v 22. min. Na začiatku druhého polčasu B. Žižić v 47., 49. a 52. min. trikrát trafil. V 60. min. znovu skóroval Poničan a naladený Žižić v 62. a 90. min. sa ešte dvakrát zapísal medzi strelcov. MLADOSŤ: Sládeček, Nečov, Poničan, Szabó, Goda (Paraľov), B. Žižić,

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Radosť krátko trvala AŠK – TAMIŠ 4 : 0 (2 : 0) Vladimír Gál

A

radáčania konečne získali prvé tri body v jarnej sezóne. Prvý gól domáci dali z penalty, presný bol Studen. Po veľkej chybe obrany hostí najlepšie sa vynašiel Števko – 2 : 0. Do polovice druhého polčasu nebolo

útočník ponad vybiehajúceho Melicha loptu zaslal do siete – 2 : 0. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Ćulum (Đukić), Maliar, M. Mršić, Folťan, Pavlov, Petrović, A. Ružić, Radović (Spasovski), N. Ružić

príležitostí, aby potom v 70. min. po úniku a prihrávke Nenina presne hlavičkoval Birmanac. Dobrý výkon Nenin korunoval pekným gólom v 90. min. AŠK: Eötvös, Maksimović, Birmanac, Striško, Ďuríček, Korać, M. Števko, Studen, Nenin, Mijić, Gál (Životin)

SLOGA – MLADOSŤ 2 : 3 (0 : 0) Bieloblatčania v Jarkovci zaznamenali desiatu výhru zaradom, ale v prvom polčase sa siete nevlnili. Po prestávke domáci poľavili. Už v 47. min. Goda centroval a Poničan z voleja trafil sieť domáceho brankára. Potom domáci obranca Šari zahral rukou v šestnástke a z bieleho bodu presný bol znovu Poničan. V 72. min. po voľnom kope Stajin hlavičkoval – 1 : 2. V 80. min. Paraljov zaslal loptu do vlastnej siete. Radosť domácich však krátko trvala, lebo Poničan uvoľnil osamelého Horváta – 2 : 3. MLADOSŤ: Sládeček, Necsov, Poničan, Szabó (Paraľov), Đurić, Goda, B. Žižić, Gibarov, Šofranko, Karácsony, Kočević (Horvát) Ostatné výsledky 11. kola: Borac – Proleter 1 : 4, Partizan – Tisa 1933 0 : 4; KSK Konak 1926 bol voľný. JEDINSTVO – AŠK 5 : 0 (3 : 0) Bez Nebrigića, Birmanca, Koraća, Nenina a Gála Aradáčania v Ečke nemohli ani očakávať prajnejší výsledok. Dokonca už z prvého útoku domácich inkasovali gól a do polčasu bolo 3 : 0. K tomu sa v 25. min. zranil Števko a keďže na striedačke viac nemali náhradníka, do konca zápasu hrali iba desiati. AŠK: Prodanović, Životin, Pavlenko, Striško, Ďuríček, Matein, Studen, Maksimović, Petrović, Mijić, Števko

19 /4802/ 12. 5. 2018

39


Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Dva úspechy Doliny Ján Bokor Po troch posledných kolách BAK, Dolina a Partizan vážne bojujú o primát, ale sa im teraz pripojil aj Borac zo Starčeva. Výsledky 23. kola: Vulturul – C. zvezda 1 : 4, Dunav – Strela 1 : 0, Vojvodina (C) – Vojvodina (CC) 4 : 0, Vojvodina (S) – Radnički 4 : 3, Partizan – Dolina 6 : 4, Borac – Jugoslavija 3 : 1, BAK – Jedinstvo Stević 2 : 1, Sloga – Jedinstvo (V) 0 : 0. Výsledky 24. kola: C. zvezda – Sloga 2 : 2, Jedinstvo (V) – BAK 0 : 0, Jedinstvo Stević – Borac 1 : 3, Jugoslavija – Partizan 1 : 4, Dolina – Vojvodina (S) 4 : 2, Radnički – Vojvodina (C) 2 : 2, Vojvodina (CC) – Dunav 1 : 2, Strela – Vulturul 1 : 0. Výsledky 25. kola: Strela – C. zvezda 2 : 0, Vulturul – Vojvodina (CC) 4 : 0, Dunav – Radnički 2 : 1, Vojvodina (C) – Dolina 0 : 3, Vojvodina (S) – Jugoslavija 3 : 3, Partizan – Jedinstvo Stević 1 : 0, Borac – Jedinstvo (V) 5 : 0, BAK – Sloga 4 : 0. PARTIZAN – DOLINA 6 : 4 (3 : 2) Partizan v Uljme prekonal Dolinu

vodnopólovým výsledkom. Viac ako 300 divákov videlo kvalitný futbal.

Gólmi Vojnova v 5., Jovanovića v 8. a 10. min. domáci získali náskok 3 : 0! Marko Rudić v 39. min. skorigoval z jedenástky a Kevdžija do polčasu dal druhý gól. V 47. min. sa medzi strelcov znova zapísal Vojnov, v 57. min. Jovanović zvýšil na 5 : 2 a Timić z 80. min. zahlásil katastrofu Doliny! Dvoma gólmi Marko Rudić predsa zjemnil prehru Padinčanov. DOLINA: Trkulja, Koreň (Paul), Važić, Matuľa (Ugrenović), Mirko Rudić, Marko Rudić, Saša Rudić, Cvetanović, Ilić, Kevdžija, Mihajlović

z Vršca do polčasu skorigoval. V 63. min. Mihajlović dal tretí gól pre Dolinu, Getejanc priniesol nádej Seleušanom, ale Marko Rudić svojím gólom riešil otázku víťaza. DOLINA: Trkulja, Koreň, Važić, Matuľa, Marko Rudić, Saša Rudić, Cvetanović, Ilić (Ugrenović), Dobrić (Hlavča), Kevdžija, Mihajlović VOJVODINA (C) – DOLINA 0 : 3 (0 : 1) Lokálne derby v Crepaji nebolo na úrovni niekdajších zápasov. Marko Rudić už v 1. min. využil slabý zákrok brankára Vojvodiny – 0 : 1. V druhom polčase šance v 57. a 63. min. premenil Saša Rudić. DOLINA: Trkulja, Koreň, Matuľa, Mirko Rudić, Marko Rudić, Saša Rudić, Ugrenović, Cvetanović, Ilić (Paul), Hlavča, Mihajlović V nedeľu Dolina uvíta Dunav z Banátskej Palanky.

DOLINA – VOJVODINA (S) 4 : 2 (2 : 1) Padinčania získali plánované body zo zápasu s hosťami zo Seleuša. Dobrić strelil prvý gól v 11. min., Ilić v 25. min. zvýšil na 2 : 0 a hosť Orlić z darovanej jedenástky rozhodcu Stupara

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVER

TATRA – FRUŠKOGORSKI PARTIZAN 6 : 0 (5 : 0) (predčasný koniec v 79. minúte)

SPARTAK 1911 – SLÁVIA 2 : 0 (0 : 0)

Aj ďalej na tróne! Pavel Kocka

B

ukovčania do Kysáča pricestovali len ôsmi, a preto sa mohlo očakávať, že zápas nezohrajú do konca. Práve to sa aj stalo. V 73. min. sa im zranil jeden hráč, trochu neskoršie aj druhý, nuž rozhodca Stefan Tepić zo Šajkaša v 79. min. odpískal predčasný koniec zápasu. Sieť oslabených hostí načal Gadžić v 4. min., Klaić dal góly v 9. a 65. min., kým sa zvlášť vyznamenal trojnásobný strelec Budík, ktorý brankára Iličića prekonal v 15., 19. a 40. min. TATRA: Munjaz, Srnka, Jambrich, Berić, Samardžija, Novaković, Budík, Gadžić (Ožvát), Dražić, Klaić, Stojaković Pred týmto zápasom iba v priebehu niekoľkých dní Tatra zohrala ešte tri zápasy. Súboj s Petrovaradínom na domácom trávniku priniesol veľkú neurčitosť a domáci si výhru 1 : 0 (0 : 0) zabezpečili iba v nadstavenom čase gólom Gadžića. Derby vo Futogu medzi Sofexom a Tatrou sa skončilo nečakaným debaklom hostí 5 : 1 (1 : 0). Domácim sa na tomto zápase všetko darilo, kým hostia nehrali ani tak zle, ako by sa dalo uzavrieť z výsledku. Jediný gól pre Tatru dal Pekić v 80. min. TATRA: Kosturanov, Dražić, Pekić, Stojaković, Petrović (Budík), Vučić, Novaković, Gadžić, Milićević (Jam-

40

www.hl.rs

brich), Klaić, Samardžić Na zápase Veternik – Tatra 1 : 4 (1 : 1) hostia z Kysáča nemali ťažkú úlohu. Ujali sa vedenia gólom Vučića z penalty, ale domáci do polčasu vyrovnali. Po prestávke Gašić vsietil vlastný gól, trafili aj Gadžić a Pekić pre presvedčivú výhru hostí. Výsledky 29. kola: Mladost – Nový Sad 1 : 0, Jedinstvo (R) – Sirig 2 : 0, Futog – Vinogradar 4 : 0, Omladinac – Šajkaš 1 : 1, Jedinstvo (G) – TSK 0 : 2, Proleter – Veternik 2 : 0, Bačka – Petrovaradín 2 : 0, ŽSK – Sofex 0 : 1, Tatra – Fr. partizan 6 : 0. Tabuľka: 1. Tatra 67 bodov, 2. Sofex 58, 3. Jedinstvo (R) 56, 4. TSK 56, 5. Mladost 52... 18. Vinogradar 1 bod. V sobotu Tatra bude hrať o 17. hodine na Detelinare s domácim tímom RFK Nový Sad.

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Všetky výhry NAŠA HVIEZDA – MAGLIĆ 3 : 1 (2 : 0) Rastislav Kopčok

S

ilbašania dobre začali, takže Pisarev už v 5. min. prekonal brankára Maglića a Santrač v 35.

Informačno-politický týždenník

Rýchlosť len s Tempom Ján Špringeľ

P

rvú časť duelu v Debeljači dvoch najstarších klubov západnej časti južného Banátu zvládli slávisti na výbornú. V 61. min. center Teslu skončil na hlavičke Anđelića, ktorý v malom vápne strelil úvodný gól – 1 : 0. Výsledok uzavrel v 84. min. Čolak po hrubej chybe brankára Kandića – 2 : 0. SLÁVIA: Kandić, Jaško, Košút, Čech, V. Dudáš, Zloch, Jovnáš, D. Cicka, Garaj, Ďuriš, Válovec; striedali: D. Svetlík, Urban SLÁVIA – OMLADINAC 1927 0 : 3 (0 : 2) Pred zápasom si minútou ticha uctili pamiatku zosnulých – niekdajšieho brankára Slávie Miodraga Nestorova a bývalého hráča dorastu Slávie a člena min. zvýšil na 2 : 0. Výborný Pisarev v 50. min. dal svoj druhý gól na zápase – 3 : 0. V 65. min. Đukić stanovil výsledok zápasu z jedenástky. NAŠA HVIEZDA: Panić, Karačonji, Hložan, Torić, Dmitrović, Lučić, Gašić (Aleksić), Grňa, Santrač, Pisarev, Đuragić Svoju šiestu jarnú výhru Silbašania si vybojovali v Obrovci s tímom Borac 46, kde bol výsledok 2 : 0 (0 : 0). Góly dali Aleksić a Santrač.

Dečakov Jána Mizeráka. Fanúšikovia oboch klubov v Kovačici potom videli tri nádherné góly Opovčanov. Z voľného kopu v 44. min. Kotlajić pálil do pravej žrde z 25 metrov, lopta sa odrazila do siete – 0 : 1. Ani o minútu neskôr z ešte väčšej vzdialenosti z hry a za pomoci vetra Nemanja J. Jovanov znásobil skóre, keď pozmetal pavučinu v ľavom rohu – 0 : 2. Tretí a ešte krajší gól strelil Simonović niekoľko minút pred záverečným hvizdom – 0 : 3. SLÁVIA: Kandić, Jaško, Ďurkovský, Čech, V. Dudáš, Zloch, Jovnáš, D. Cicka, Garaj, D. Svetlík, Ďuriš; striedali Urban, Jonáš TEMPO – SLÁVIA 1 : 3 (1 : 2) Úvodný gól v Sefkerine strelili domáci na sklonku prvej štvrťhodine. Desať minút neskoršie triafal presne Válovec z hranice pokutového územia – 1 : 1. V 37. min. stanovil polčasové skóre po slalome v šestnástke Dudáš – 1 : 2. Desať minút pred záverečným hvizdom po rohovom kope Dudáša Ďurkovský v malom štvorci vypálil pod brvno – 1 : 3. SLÁVIA: Kandić, Jaško, D. Cicka, Ďurkovský, Košút, Zloch, Čech, Válovec, Ďuriš, D. Svetlík, V. Dudáš; striedal Garaj Trinásteho mája o 17. hodine sa Slávia v Kovačici v poslednom zápase sezóny stretne s Mundialom Pančevo. • ŠPORT •


VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Strelecká séria Ilića TISA – MLADOSŤ 2 : 1 (1 : 0)

Juraj Pucovský

D

erby v dedine Adorjan druhého a tretieho mužstva v tabuľke vyhrali domáci, ktorí sa ujali vedenia gólom Plavšića v 13. min. Vyrovnal Ilić v 80. min. po peknom úniku a prihrávke rýchleho Kobilarova. Mandić bol strelcom víťazného gólu po rohovom kope v 82. min. MLADOSŤ: Leňa, Nešković, Beronja, Zeljković, Kobilarov, Ilić, Šproch, Fábry (Jovanović), Valentík, Jakuš, Đokić (Ožvát) MLADOSŤ – PREPOROD 4 : 2 (3 : 0) Favorit nedovolil žiadne prekvapenie. Už v prvom polčase Petrovčania si zabezpečili trojgólový náskok gólmi Đokića (23. min.) a Ilića (31. a 39. min.). Vytrvalí hostia z dediny Novi Žednik prostredníctvom Jarića v 70. a 73. min. prišli na krok od vyrovnania výsledku, ale Ilić svojím tretím gólom v 80. min. potvrdil

víťazstvo Mladosti. MLADOSŤ: Leňa, Ožvát, Rupar, Šproch (Severíni), Zeljković, Ilić, Kaňa (Kobilarov), Pavlis (Fábry), Valentík, Jakuš, Đokić MLADOSŤ – BAČKA 4 : 0 (1 : 0) Futbalistov Mladosti pred asi 250 divákmi vo Vrbare nebolo treba osobitne motivovať. Petrovčania iste nezabudli na to, že s Bačkou v Pačire v jeseni prehrali jediný zápas na hosťovaniach, nuž odveta bola priam samozrejmosťou. Prvá strela Ožváta skončila nad bránou, výsledok nepriniesli ani tri rohové kopy zaradom Kaňu. V 20. min. Đokić prihral Neškovićovi, ktorý z dvadsiatich metrov trafil ľavý roh brány Pavasovića – 1 : 0. Už v 46. min. Kaňa zľava prihral Đokićovi, tento presne namieril, takže ani vysoký Pavasović s vystretými dlhými rukami nemohol dočiahnuť loptu v pravom dolnom rohu – 2 :

Záložník Mladosti Vasilije Nešković dal krásny gól v 20. min. zápasu s Bačkou 0. V 57. min. najlepší strelec domácich Ilić prekabátil troch obrancov, potom aj brankára a zvýšil na 3 : 0. Hostia z Pačiru pohrozili z voľného kopu, keď zacvendžalo brvno brány Leňu. O dve min. neskoršie hráč Bačky Stojković sa ocitol sám pred bránou Mladosti, ale prudko vypálil vedľa ľavej žrde.

Veľa gólov ustarostilo... BUDÚCNOSŤ – MLADOST (A) 2 : 1 (1 : 1)

Ján Murtín

P

rvý výlet Apatínčanov na polovicu ihriska Budúcnosti v 7. min. útočník Faber skončil strelou do brány vedľa bezmocného Ljubičića – 0 : 1. V posledných chvíľach prvého polčasu Adámek po asistencii Renića prekonal brankára Đumića – 1 : 1. V druhom polčase domáci nevyužili kopu šancí, zvlášť po vylúčení hosťa Kneževića v 54. min., ktorý zaútočil na Vinovića. Túto výhodu hráči Budúcnosti nevedeli využiť až do poslednej 90. min., keď Stojaković z voľného kopu z 35 metrov zmietol pavučinu z pravého horného rohu – 2 : 1. BUDÚCNOSŤ: Ljubičić, Gaćeša, O. Štefek, Grujić (Đ. Kovačević), Alempić (Pereza), Ralević, D. Kovačević, Vinović, Stojaković, Renić, Adámek (Josipović) BAČKA – BUDÚCNOSŤ 4 : 2 (4 : 1) Hosťom z Hložian nevyšiel prvý polčas hlavne pre neskúsenosť a trému mladého brankára Dubovského. Domáci Milovanović v 14. a 34. min. a Šotra v 36 a 40. min. priniesli Pačir-

• ŠPORT •

čanom priam neuveriteľné štyri góly. Na druhej strane šťastného Pavasovića prekonal iba Renić z penalty po faule nad Adámekom. V 56. min. Stojaković skorigoval na 4 : 2. Znova po faule nad Adámekom v 70. min. Josipović z bieleho bodu kopal vysoko nad bránu. Obetaví domáci hráči si vybojovali výhru len preto, že Hložančania v druhom polčase nevyužili 5 – 6 vyložených šancí. BUDÚCNOSŤ: Dubovský, Dugonjić (Pereza), O. Štefek, Đ. Kovačević (Josipović), Gaćeša, Ralević, D. Kovačević, Vinović (Grujić), Stojaković, Renić, Adámek

Kovačević (Marić), Adámek (Pereza) Výsledky 23. kola: Preporod – Bačka 2 : 1, Tisa – Mladosť (P) 2 : 1, Radnički – Sloga 0 : 2, Tavankut – Srbobran 0 : 3, Tekstilac – BSK 2 : 0, Polet – Zadrugar 0 : 0, Budúcnosť – Mladost (A) 2 : 1. Výsledky 24. kola: Bačka – Budúcnosť 4 : 2, Mladost (A) – Polet

POLET – BUDÚCNOSŤ 4 : 3 (3 : 0) Domáci Polet v Karavukove v prvom polčase získal náskok 3 : 0, keď strelci boli Bogdanović, O. Štefek (vlastný gól) a Cvetković. V rozpätí od 46. po 53. min. hostia z Hložian prostredníctvom Dugonjića, Stojakovića a Ralevića vyrovnali na 3 : 3! Víťazný gól z voľného kopu strelil Bogdanović v 62. min. BUDÚCNOSŤ: Ljubičić, D. Štefek, O. Štefek, Grujić, Galonja, Ralević, Dugonjić, Vinović, Stojaković, D.

J. Pucovský

V závere domáci znova viac útočili, šance zahadzovali Kaňa, Đokić, Ilić, Kobilarov, aby tento posledný v 88. min. zblízka uzavrel skóre zápasu. MLADOSŤ: Leňa, Ožvát (Kobilarov), Nešković, Zeljković, Ilić, Beronja, Kaňa, Pavlis, Fábry (Šproch), Jakuš, Đokić (Valentík)

2 : 0, Mladost (T) – Tekstilac 1 : 2, BSK – Tavankut 1 : 1, Srbobran – Radnički 5 : 0, Sloga – Tisa 1 : 2, Mladosť (P) – Preporod 4 : 2. Výsledky 25. kola: Mladosť (P) – Bačka 4 : 0, Preporod – Sloga 0 : 3, Tisa – Srbobran 0 : 1, Radnički – BSK 1 : 0, Tavankut – Mladost (T) 3 : 1, Tekstilac – Zadrugar 7 : 0, Polet – Budúcnosť 4 : 3. Tabuľka: 1. Srbobran 58 bodov, 2. Tisa 52, 3. Mladosť (P) 47... 8. Tekstilac 31, 9. Budúcnosť 28... 15. Mladost (T) 20 bodov.

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Triumf vôle KRIVÁŇ – BAČKA 2 : 1 (0 : 0)

V

boji o záchranu Selenčania boli úspešnejší. Hostia z Despotova sa prví radovali, ale domáci gólmi Vukojeva a Soldata predsa obrátili výsledok vo svoj prospech. KRIVÁŇ: Naď, Krajinović (Kocić), A. Strehársky, Jovović, Kočonda, Soldat, M. Strehársky, Alexy, Vukojev, B. Spasić, Pavlov (Vladislav) V nedeľu si Selenčania priniesli

veľmi cenný bod z Neština, kde remizovali s rovnomenným domácim mužstvom 1 : 1. Výsledky 15. kola: Borac 46 – Naša hviezda 0 : 2, Maglić – Borac (V) 1 : 1, Neštín – Kriváň 1 : 1, Bačka – Sloga 5 : 0, Tvrđava – Kulpín zápas nehrali. Tabuľka: 1. Kulpín 39 bodov, 2. Borac 46 27, 3. Neštín 24, 4. Naša hviezda 24, 5. Maglić 23, 6. Tvrđava 22, 7. Kriváň 20, 8. Bačka 14, 9. Borac (V) 11, Sloga 9 bodov.

19 /4802/ 12. 5. 2018

41


Šport VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Len zo Štrandu bod KABEL – SLOGA 1 : 1 (0 : 1) Lazar Pavković

D

erby na ihrisku povedľa novosadského Štrandu pred 400 divákmi, medzi ktorými bolo asi 150 fanúšikov Erdevíčanov, splnilo očakávania. Hostí potešil gól Vukovića v 19. min. Po voľnom kope Đulića z ľavej strany v 48. min. hlavou vyrovnal Klaić. SLOGA: Nikolić, Đurkić, Vuković, Džibrić, Halilović, Smiljanić (Đurić), Grković, Cvijić (Kovačević), Simeunović, Lovrić, Doknić SLOGA – SLAVIJA 5 : 1 (2 : 0) Sieť výborného brankára Novosadčanov Mandića v 29. min. načal hlavou Simeunović. O trinásť min. neskoršie Cvijić z rohu trafil Džibrića, ktorý prsiami dorazil loptu do siete. V 49. min. Grković využil prihrávku Đurkića – 3 : 0. Hosť Petrović v 55. min. strelil vlastný gól. Potom Marković v 59. min. priamo z rohu prekvapil Nikolića – 4 : 1 a skóre uzavrel Kovačević v 64. min. SLOGA: Nikolić, Đurkić, Džibrić (Kovačević), Bojanić, Smiljanić, Grković, Cvijić, Simeunović (Đurić), Lovrić, Doknić, Šarić (Matić) PODUNAVAC – SLOGA 1 : 4 (1 : 2) Výborný Stefan Cvijić bol dvoj-

násobným strelcom (v 15. a 77. min.) v dedine Belegiš, Simeunović trafil v 27. min. a Džibrić v 87. min. Domácim sa podarilo iba vyrovnať, strelcom bol Jakšić v 21. min. SLOGA: Nikolić, Đurkić, Vuković, Džibrić, Halilović, Smiljanić, Grković (Šarić), Cvijić, Simeunović (Đurić), Lovrić, Doknić SLOGA – HAJDUK (Č) 4 : 1 (0 : 1) Zápas v Erdevíku poznačil veľký nečas, slabý rozhodca Dimitrijević z Nového Sadu a päť pekných gólov. Hostia z Čurugu sa prví te-

Dva kroky dozadu... JEDNOTA – KUPINOVO 1 : 1 (0 : 1) Matej Bzovský

V

stretnutí so zostupujúcim mužstvom Kupinova Jednota zaznamenala už desiatu remízu v týchto majstrovstvách, čo jej prinieslo tretie miesto s dvoma bodmi menej od vedúcej erdevíckej Slogy a druhým Borcom zo Šajkaša. Hoci je pazovské mužstvo stále bez prehry, nepočetným fanúšikom Jednoty je to slabá útecha, lebo je titul teraz ďalej ako predtým.

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Úspešne s favoritmi METALAC – PANÓNIA 1 : 1 (0 : 0) Juraj Pucovský Po bezgólovom prvom polčase na ihrisku ŽAK-a v Sombore domáci A. Čičovački v 65. min. otvoril skóre. V 68. min. hráč Metalca nedovolene zastavil Šinkarčuka v šestnástke a penaltu úspešne premenil Lamoš – 1 : 1. PANÓNIA: Valent, S. Dobrić (Mrdalj), M. Obradov (Šinkarčuk), Šipka, Lazić, Stojanović, Lamoš, Terek, Turčan, Stolić, Z. Dobrić (Lj. Dobrić) PANÓNIA – ŠIKARA 3 : 1 (2 : 0) Už v 1. min. súboja s doterajším

42

www.hl.rs

šili z gólu, ktorý vsietil Jovanović v 39. min. Po prestávke sa vyznamenal Džibrić hetrikom, v 49., 80. a 85. min. Najkrajší gól Gól na zápase s Kabelom oslavujú strelec Stefan z voľného kopu Vuković a kapitán Milenko Simeunović (sprava predsa strelil v bielom) janić, Grković, Cvijić, Lovrić, Cvijić v 54. min. SLOGA: Nikolić, Đurkić, Doknić, Šarić (Bojanić) Vuković, Džibrić (KovačeFoto: J. Pucovský vić), Halilović (Đurić), Smil-

lídrom zo Sombora Z. Dobrić nastrelil brvno. V 24. min. Turčan z rohu zacentroval na hlavu S. Dobrića, ktorý z piatich metrov prekonal brankára Novakovića. V 44. min. Moguš z obrany začal akciu, prihral Šipkovi, ktorý šikovne uvoľnil v strede Z. Dobrića a bolo 2 : 0. Bojovnosť a úpornosť najlepšieho strelca Panónie tejto jari Šipku priniesla novú radosť pre 75 divákov v 51. min. Hráč domácich odňal loptu obrancovi Šikary a prízemnou strelou trafil sieť – 3 : 0. Somborčania potom zahrali agil-

Informačno-politický týždenník

JEDNOTA – HAJDUK (D) 2 : 0 (0 : 0) V boji o prežitie so solídnym mužstvom Hajduka z dediny Divoš domáci futbalisti začali príliš bojazlivo. Akoby sa len pozerali na to, čo robí dobre hrajúci súper, ale po odchod na prestávku gólov nebolo. V druhej časti domáci zahrali omnoho agresívnejšie, zmeny v zostave sa osvedčili, lebo skúsený Begović priniesol domácim

oveľa väčšiu istotu v strede poľa. Správne nariadenú jedenástku premenil Ivković. Až v 73. min. si mohli domáci vydýchnuť, keď sa po peknej akcii z pravej strany do listiny strelcov zapísal pohotový Zarić. Predtým v 68. min. hostia mali po nepozornom zákroku domácej obrany šancu na vyrovnanie, ale Mandić z piatich metrov prudko vypálil vysoko nad bránu. JEDNOTA: Jovišić, Živković (Begović), Rebić, Jelović, Bojbaša, Matović, Milenković (Vuković), Zarić, Mrdaković, Stojanović (Đorđević), Ivković V nedeľu Jednota bude hrať v Beške s domácim Hajdukom.

Obradov (Šinkarčuk), Šipka (Majera), Lazić, Stojanović, Lamoš, Turčan, Moguš (Lj. Dobrić), Stolić (Mrdalj), Z. Dobrić Výsledky 15. kola: Telečka – KFK Kula 1 : 0, Šikara – Sport 2 : 2, Metalac – Panónia 1 : 1, Törekvés – Prvý gól na zápase v Laliti strelil Srđan Dobrić po Graničar 2 : 0. rohovom kope Jána Turčana Výsledky 16. nejšie, v 68. min. Krstić prenikol zľava, kola: Graničar – Metalac 1 : 3, Paprihral Mandićovi, ktorý majstrovským nónia – Šikara 3 : 1, Sport – Telečka lobom prekonal vybiehajúceho veľmi 1 : 1, KFK Kula – Dinamo 4 : 5. dobrého Valenta. V nedeľu Panónia bude hrať v TePANÓNIA: Valent, S. Dobrić, M. lečke. • ŠPORT •


Veľká volejbalová rodina petrovského VK Mladosť

RUCH V HALE A PRI KANÁLI

Deň volejbalu v Petrovci Daniel Stojanović

V

olejbalový klub Mladosť 28. apríla 2018 usporiadal tradičný, už 7. Deň volejbalu. Členovia volejbalovej rodiny tohto športového kolektívu zorganizovali zápasy a turnaj v športovej hale pri ZŠ Jána Čajaka. Družba na palubovke sa začala zápasom pionierok, potom si na turnaji minivolejbal zahrali návštevníci volejbalovej školy, žiaci tretieho až šiesteho ročníka základnej školy. Hneď potom členom volejbalovej školy (1. – 4. ročník ZŠ) odovzdali diplomy. Popoludní sa v hale zoskupili všetky selekcie VK Mladosť. Seniorky, seniori, veteráni a rekreanti zohrali niekoľko zápasov medzi sebou na dvoch ihriskách. Deň volejbalu petrovskí volejbalisti korunovali družbou so stolovaním pri rybárskej chatke na kanáli Dunaj – Tisa – Dunaj, a to vďaka priateľom zo Združenia športových rybárov Karas.

Sily si zmerali seniori a rekreanti

Bola to príležitosť na to, aby sa členovia VK Mladosť zavďačili priateľom a dobrodincom klubu, ktorí všetkým, a najmä najmladším umožnili ešte jeden pekný športový deň. Tohtoročný 7. Deň volejbalu zapadol do rámca osláv 90. výročia volejbalovej činnosti v Petrovci.  Foto: Cifra media

Z turnaja minivolejbalu

Zápas zohrali aj seniorky Mladosti

Družba na rybárskej chatke ZŠR Karas


ŠPORTOVÝ DEŇ HLOŽIAN

Hložianske kohútiky (v modrých tričkách) sa z gólu v sieti Maglićanov tešili len zamálo

Poslední a teda i najsladšie sa predsa smiali víťazi z Maglića

Na zdravom vzduchu zdravý duch Juraj Bartoš

O

slavy Dňa Hložian mali, pravdaže, aj športové farby. Krátko pred deviatou sa začali preteky športových rybárov pri Dunaji a na trávniku FK Budúcnosť sa zakotúľala futbalová lopta. Čoskoro sa na

Ryby najviac verili domácim rybárom neďalekej strelnici rozbehla súťaž v streľbe na asfaltové terče a v Loveckom dome odštartovali šachový turnaj. Slnečné predpoludnie s miernym vetrom bolo priam ideálne na potykanie so zdravým vzduchom. Na troch futbalových zápasoch sa len tak iskrilo. Mladučkí futbalisti (generácie 2007 a 2008) bojovali srdnato, ale v hraniciach korektnosti voči súperom. Škoda, že na vkusnom štadióne ich úsilie a záblesky talentu videlo len málo divákov. V prvom stretnutí hráči domácej Budúcnosti zdolali celok Hercegovca z Gajdobry v pomere 3 : 2. Keďže aj celok Maglića premohol Gajdobranov rovnakým výsledkom, o víťazovi sa rozhodovalo v poslednom zápase, plnom vzrušenia. Nakoniec futbalová šťastena žičila Maglićanom. Rozhodujúci gól strelili v samom závere zápasu, zdolali domácu

Budúcnosť výsledkom 2 : 1, a tak im predseda Rady Miestneho spoločenstva Hložany Pavel Žembery odovzdal najťažší pohár – určený pre víťaza miniturnaja. Na ľavom nábreží Dunaja rybárske prúty skrížili celky združení športových rybárov z Hložian, Báčskeho Petrovca, Kulpína, Silbaša, Lalite a Iloku. Ryby najviac zaujímala návnada z domácej kuchyne, takže celkový úlovok Združenia športových rybárov Šaran Hložany vážil najviac, takže sa z víťazstva tešila trojica hložianskych rybárov: Mária Baďanová, Anna Dudková ml. a Jaroslav Muška je tu, a terč...? Jakuš. Ich radosť bola o to väčšia, že Dudková a Jakuš obsadili 1. miesto vo svojich úsekoch, pokým sa toraz si šachový kumšt vyskúšali žiaci zákBaďanová v jej úseku umiestnila na 2. ladných škôl. Hralo sa na štyroch tabuliach mieste. Hlavnému rozhodcovi Jánovi a partie trvali 15 minút. Ani tu nechýbalo Kolárovi pomáhali Josip Antunović, Ján napätie a zvraty. Nakoniec zvíťazil celok Greksa a Ján Molnár (všetci z Hložian). Petrovca, 2. miesto získali Kulpínčania a na Nakoniec 2. miesto obsadil celok z Ilo- 3. skončili Hložančania. Do tuhého šlo aj na strelnici. V súťaži ku a 3. Petrovčania. Už niekoľko rokov za sebou šachová družstiev sa titulom víťaza ovenčil celok súťaž zostáva na najmladších, čiže aj ten- z Tovariševa. Druhé miesto obsadil Petrovec a 3. Srpski Miletić. Najúspešnejší jednotlivec Michal Bohuš z Hložian trafil najviac asfaltových terčov. Za ním sa umiestnili Maksim Egelja (Tovariševo) na 2. mieste a Ján Krnáč (Silbaš) na 3. Okrem dvoch družstiev z Hložian zúčastnili sa aj strelci z Petrovca, Futogu, Nového Sadu, Tovariševa a Srbského Miletića. Najúspešnejším rybárom, šachistom a strelcom víťazné poháre a uznania odovzdal hložiansky richtár Pavel Žembery v Loveckom dome, kde potom Hlad je čertu brat, tak sa, pán roštmajster, nasledoval aj spoločný obed. ráč obracať! 

Hlas 19 2018  
Hlas 19 2018  
Advertisement