Page 1

Náznaky jari Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 17. 3. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4794/

11


Z obsahu

17. 3. 2018 | 11 /4794/

Uzávierka čísla: 14. 3. 2018

Na 7. Festivale ilustrácie knihy BookILL fest sa zúčastnil aj bratislavský Medzinárodný dom umenia pre deti Bibiana s výstavou odmenených ilustrácií na BIB 2017. Na snímke (v strede) je Ing. Peter Tvrdoň, riaditeľ Bibiany, počas pozdravného prejavu, ktorý mal 8. marca v Master stredisku Novosadského veľtrhu. O. Filip

Na 9. Európskom facebookovom básnickom festivale, ktorý v sobotu 10. marca prebiehal na knižnom veľtrhu v Novom Sade, sa zúčastnila i Katarína MosnákováBagľašová. Predstavila sa veršami zo zbierky básní Škvrny, ktorú jej ako vlaňajšej laureátke vydalo Banátske kultúrne centrum. E. Šranková

Padina, podobne ako aj iné slovenské prostredia v Banáte, v posledných rokoch trpí starnutím populácie, rodí sa čoraz menej detí. V aktuálnom školskom roku si do školských lavíc po prvýkrát sadlo 55 prvákov, čo je o 6 žiakov menej vzhľadom na predchádzajúci rok. Na snímke učiteľa Jána Kolárika sú žiaci 1. 2 triedy ZŠ maršala Tita. A. Chalupová

Udelenie Senior kariet pre penzistov z územia Staropazovskej obce oficiálne odštartovalo v stredu 7. marca v budove Zhromaždenia obce. Dvadsiati zvolení penzisti dostali od Zorana Berežniho, riaditeľa filiálky Republikového fondu pre penzijné a invalidné poistenie v Sriemskej Mitrovici, osobné Senior karty, s ktorými získajú určité zľavy tak pri kúpe tovaru, ako aj platení účtov. A. Lešťanová

Prvý obecný stupienok súťaže Básnik môjho rodu pre Obec Báčsky Petrovec bol zorganizovaný v piatok 9. marca. Pred odbornú porotu si s recitáciou zastalo 20 žiakov základných škôl a 7 gymnazistov. Do oblastnej súťaže postúpili po štyria žiaci v každej z troch kategórií; na fotografii sú úspešní školáci. J. Čiep


Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Ústav v podnájme „na čierno“ M

iestnosti, v ktorých Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov sídli od svojho vzniku roku 2008, boli pred dvoma rokmi v reštitučnom konaní vrátené pôvodným majiteľom. Tí enormne zvýšili poplatok za používaný priestor, s čím riaditeľka ÚKVS Anna Chrťanová-Leskovcová oboznámila spoluzakladateľov – Zhromaždenie AP Vojvodiny a Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny, ako i Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade. Ústav sa definitívne mal vysťahovať z terajšej budovy na Trifkovićovom námestí do 1. marca, lebo novú zmluvu definujúcu používanie (do)terajších miestností nepodpísal, keďže nemá potrebné prostriedky. Čiže v danej situácii v podnájme na Trifkovićovom námestí v Novom Sade „bydlí na čierno“. Ako sme už informovali, NRSNM na zaplatenie nájomného pre ÚKVS (v terajšom priestore – v tomto roku) schválila 400 000 dinárov. Ozrejmujúc situáciu na 18. schôdzi nášho „malého parlamentu“ (3. marca) práve na pôde ústavu jeho vedúca o. i. povedala: „Záverečne s decembrom 2016 za nájom miestností sme platili 6 000 dinárov za mesiac, čiže zhruba 72 000 din. za rok. V januári 2017 sme s novými majiteľmi podpísali zmluvu na celý rok; hodnota je 350 eur, plus dane (70 eur). Plus zo 114 metrov celkového priestoru 21,04 metra patrí mestu; mestu platíme zhruba 5 561 din., takže sa položka navýšila o takých 600 000 a stále nám tie prostriedky chýbajú.“ „Pokrajinská vláda sa totiž nezhoduje, aby sme toľko prostriedkov vyčleňovali na tieto účely,“ informovala Chrťanová-Leskovcová a dodala: „Hľadali sme s Pokrajinskou vládou riešenie. Začali sme sa zaujímať, ktoré miestnosti sú voľné, aby sme sa tam presťahovali. Začalo sa to ešte vlani v septembri na farskom úrade v Novom Sade s biskupom, novosadským farárom a predsedníčkou Správnej rady ústavu Jarmilou

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Hodoličovou. Nepodarilo sa nám nájsť spoločné riešenie; nedohodli sme sa na tom, aby sme sa presťahovali eventuálne do miestností, ktoré patria novosadskej cirkvi.“ Po obhliadke viacerých lokalít, ÚKVS 13. decembra 2017 zaslal Pokrajinskému sekretariátu pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s cirkevnými spoločenstvami rozhodnutie, že sa uchádza o priestor na Ulici Zmaj Jovinej 9. Lenže im vraj zo sekretariátu písomne neodpovedali. Až v druhej polovici januára t. r. ich informovali o tom, že sa to rozhodnutie musí zrušiť „preto, že aj tomu priestoru v budúcnosti hrozí nebezpečenstvo reštitúcie, teda všetko, čo je stred mesta – radšej zabudnúť...“ Hľadanie pokračuje a komplikuje ho stanovisko Pokrajinskej vlády, že sa totiž „musia nájsť priestory, do ktorých netreba investovať“. Také, podľa riaditeľky ÚKVS v Novom Sade neexistujú. Na adaptáciu tých, ktoré prichádzajú do úvahy, je vraj potrebné vraziť do 15 000 eur. Na otázku, čo s prostriedkami, ktoré pokrajina investovala roku 2008 do týchto miestností (je to 26 000 eur), sa riaditeľka a verejnosť tiež sotva dočká odpovede. Kde je vlastne ten pes zakopaný? Kde inde než pod ťažkou skalou politiky. Keď pred desiatimi rokmi ústavy kultúry jednotlivých národností zakladali národnostné rady spolu so Zhromaždením APV, prevahu v pokrajinskom parlamente mali poslanci Demokratickej strany s Ligou sociáldemokratov Vojvodiny a Zväzom vojvodinských Maďarov. Teraz tam prvé husle hrá Srbská pokroková strana; v NRSNM ešte stále cítiť „žltý vietor“, nuž a tak... Či sa ľady pohnú ešte pred októbrovými voľbami národnostných rád, možno napovedala návšteva riaditeľky ÚKVS u Dragany Miloševićovej, novej tajomníčky PS pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s cirkevnými spoločenstvami uplynulý štvrtok. Juraj Bartoš

V tomto čísle TÝŽDEŇ 7 Kde a ako skončí viac než horúci gaštan?

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec

E



ĽUDIA A UDALOSTI 11 Všetky podujatia spojiť do jedného

MOZAIKA 22 Jeden deň v Bruseli

 KULTÚRA 30 Cimbal znie pekne, keď na ňom pekne hrajú

ŠPORT 43 V štatistike Slávia, na plastike Dolina Autor titulnej fotografie: Jaroslav Pap 11 /4794/ 17. 3. 2018

3


Týždeň 

InPress

168 HODÍN

Otázky bez odpovedí

Smutné výročie

Jasmina Pániková

pondelok uplynulo presne pätnásť rokov od zavraždenia premiéra, politika a štátnika, doktora filozofie Zorana Đinđića, osobnosti, ktorá sa navždy zapísala do tunajších dejín vlastnými víziami budúcnosti, neskrotnou energiou a chuťou meniť Srbsko na lepšie. Jeho tragický osud a odchod mnohé spomalil, iné zastavil, takže je isté len to, že odklonil Srbsko od nastúpenej cesty reforiem a zmien, ktoré doteraz mohli zmeniť život tunajších občanov na nepoznanie. Totiž jasné je, že by cesta do Európskej únie, demokratizácia spoločnosti, ekonomický rozvoj štátu a jeho plné účinkovanie v medzinárodnom spoločenstve bolo zdolávané neporovnateľne rýchlejšie a účinnejšie než dnes. Zrejme pravdu má akademik Ljubomir Simović, keď podčiarkuje, že Đinđića zavraždili, lebo nás chcel prebrať, ako aj v tom, že bol symbolom nového, mladého, moderného a európskeho Srbska. Veď tak ako azda nikto iný predtým a pred ním

N

eraz nás čelní ľudia našej krajiny presviedčali o tom, že každý vinník hocijakého priestupku bude trestaný. Od toho najmenšieho priestupku po najvyšší, aký je aj vražda. Ibaže... Takisto sme svedkami, že ide o nie veľmi zaužívanú prax. V utorok 13. marca uplynuli tri roky od pádu vojenského vrtuľníka na letisku v Surčíne. Vrtuľník sa zrútil, 7 ľudí zahynulo a zodpovednosť za to nesie... Nikto! Ani dodnes verejnosť, a najmä členovia rodín zosnulých nedostali odpoveď, prečo napriek poveternostným podmienkam mal vrtuľník zletieť na letisko v Surčíne a nie napr. na vojenské letisko, kto o tom rozhodoval, prečo Vyššia prokuratúra v Belehrade nezačala trestné stíhanie voči osobám, ktoré účinkovali v plánovaní odchodu a príchodu vrtuľníka? Vraj existovali nedopatrenia, ktoré mali „iba“ disciplinárnu zodpovednosť, ale nie aj právnu. Prípad uzavretý – zodpovedné osoby nemáme. Zatiaľ zodpovedné osoby nemáme ani keď ide o vraždu prvého srbského demokratického premiéra. V pondelok 12. marca uplynulo presne 15 rokov a odpoveď sa ešte stále skrýva. Ani po toľkých rokoch sa nemôže (alebo nesmie) zistiť, kto stojí za touto vraždou, ktorá viditeľne spomalila našu krajinu. Advokát rodiny zavraždeného premiéra hovorí, že ide o typickú „srbskú lenivosť“ a z toho dôvodu nevieme, kto je pôvodcom a vykonávateľom vraždy. Ide iba o lenivosť, alebo sa za tým skrýva aj niečo iné? Možno je príliš nebezpečné hovoriť o tom a zistiť pravdu, lebo by výsledok mohol vyvolať dominový efekt medzi našimi (a možno aj zahraničnými) politikmi. Dočkáme sa epilógu tejto alebo vraždy vodcu kosovských Srbov Olivera Ivanovića? O tom pochybujeme. Je tu príliš veľa dôležitých aktérov.

4

www.hl.rs

Oto Filip

V

plnou intenzitou odštartoval proces demokratizácie spoločnosti, ako aj zásadných ekonomických a sociálnych reforiem. Na strane druhej šlo a ide o politika neveľmi populárneho a zaznávaného za života, no zbožňovaného po smrti. Jeho vražda v plnej nahote prejavila bezmocnosť štátu, omyly bezpečnostných služieb, chyby celkovej sústavy, ako i náhradný rozum tých, ktorí mu nikdy za života neboli ozajstnou podporou, ani neuznávali jeho idey či zmýšľanie. Zrejme možno súhlasiť so slovami spisovateľa a lídra SPO Vuka Draškovića, ktorý podčiarkuje, že je v národe nenávisť, závisť a ľahkosť triafania kameňmi tých, ktoré duchovné pivnice označia za terč, neprerušenou tradíciou, nielen v politike. Čiže že je tu v Srbsku veľmi nebezpečné byť výnimočný a uvažovať svojou hlavou. Len keď takí ľudia budú zavraždení, národ pochopí, o čo prišiel, no oneskorená úcta ich nedokáže ožiť, uvádza Drašković. Premiérka Anna Brnabićová a členovia vlády Srbska v pondelok predpoludním položili veniec na

miesto zavraždenia prvého demokraticky zvoleného premiéra u nás, vláda v ten istý deň vyčlenila i prostriedky na pomník, ktorý bude na Študentskom námestí, mnohí politici a vôbec dejatelia si pripomenuli jeho význam a zásluhy, iní, jeho odporcovia neprepásli príležitosť opäť hodiť aspoň kus blata na neho... Zajtra ale nastúpi nový deň, v ktorom sa na mnohé zase zabudne a život bude zase pokračovať v doterajších zachodených chodníkoch. Pravdepodobne by najväčšou poctou Zoranovi Đinđićovi bolo, keby sa spoločnosť ráznejšie začala uberať a reformovať na mieru jeho niekdajších predstáv. Keby sa to ozaj a úprimne chcelo, musí sa to dať. Znamenalo by to skutočne zodpovedný vzťah k spomienke naňho, tak isto rýchlejšie východisko z mnohých problémov, ktoré nás dodnes tlačia, od Kosova do nízkej životnej úrovne obyvateľstva. A mali by sme mu čosi osožné a pozoruhodné aj zaniesť v batohu zdolaného, keď sa s ním, ako to odkázal študentom, raz stretneme tam hore. 

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

TIJANA CICMIL-STAKIĆ, MANAŽÉRKA MEDZINÁRODNÉHO VEĽTRHU KNÍH V NOVOM SADE

Lepší ohlas Oto Filip

Čím ste sa riadili pri zmene názvu Salónu kníh do Knižného veľtrhu? – Salón bol čosi tradičné, čosi, čo vzniklo ako náš základný nápad, idea. Ale časom sme pochopili, že je psychológia ľudí inakšia, takže toto podujatie chápali ako čosi veľmi vážne, tým aj určené len odbornému publiku, užšiemu okruhu ľudí.

Informačno-politický týždenník

Preto sme zmenili názov: aby sme mali lepší ohlas a vlastne prilákali všetkých návštevníkov, ktorí o knihy majú záujem. Toto podujatie je, vrátane doterajších salónov, dvadsiate štvrté a ešte sa rozhodneme, ako ho do budúcnosti budeme označovať. Hoci sa rozprávame len na začiatku podujatia, môžem konštatovať,

že je záujem vystavovateľov väčší ako v predošlých rokoch. Len v porovnaní s vlaňajškom ich je o približne desať percent viac. To, čo sme si hneď všimli, je, že včera, keď sa veľtrh začal, návštevníkov bolo oveľa viac než v prvý deň podujatia vlani. Podotkla by som, že je tu aj spoločný veľký stánok Profesionálnych vydavateľov Srbska, na ktorom je trinásť veľmi silných nakladateľstiev. Dúfame, že z podujatia títo a vôbec všetci návštevníci a účastníci odídu spokojní a že na budúci rok počet vystavovateľov zase stúpne.  • TÝŽDEŇ •


DOZORNÁ RADA MATICE SLOVENSKEJ V SRBSKU

Veľa nezrovnalostí Jaroslav Čiep

D

ostali sme pozvanie na zasadnutie do Matice slovenskej v Srbsku v Báčskom Petrovci na sobotu 10. marca. Na prvý pohľad sa zdalo, že ide o tlačovú besedu po ukončení zasadnutia Dozornej rady MSS, ale, ako vysvitlo, sledovali sme celé zasadnutie tohto matičného kontrolného telesa. Podľa slov predsedu DR MSS Michala Šramku, okrem prítomnosti členov tejto rady, plánovalo sa aj s členmi predsedníctva MSS, ale tí boli zaneprázdnení, takže na zasadnutí okrem členov M. Šramku, Željka Čapeľu a Pavla Kukučku bol prítomný predseda MSS Ján Brtka. Aj ďalšie dve osoby, – Michal Spevák a Ján Kolár – ktoré sú matičnej verejnosti z posledného matičného volebného zhromaždenia známe

pod kauzou „pivnickí delegáti“. Za tú svoju „poctivú“ prácu boli neskôr novým vedením navrhnutí do matičných komisií. Dalo sa čakať, že sa DR bude zaoberať prácami, ktoré jej prináležia zo štatútu MSS, a to je v prvom rade kontrolovať hmotno-finančné hospodárenie a správnosť používania prostriedkov, o čom podáva správu zhromaždeniu. Keďže sme nevideli, že im ústredie Matice prichystalo finančnú správu za rok 2017 a ani rozpis príjmov a strovených peňazí, členovia DR nemali možnosť vykonať svoju stanovami naloženú úlohu. Preto na svojom sobotnom zasadnutí prerokovali rad iných tém. MOMS Petrovec im zaslal list, v ktorom sa z ústredia žiada, aby zmenili bydlisko a že im predseda MSS odoprel 40 000 din., ktoré od Obce Báčsky Petrovec získali

NRSNM O ŠTIPENDIÁCH VLÁDY SLOVENSKA NA 2018/2019

účelovo na organizovanie festivalu Spievajže si, spievaj. Dozorná rada podporila matičný odbor ohľadom sídla s konštatáciou, že existujú rozhodnutia matičných orgánov o tom, že petrovský MOMS bude mať priestory na poschodí budovy, lebo ako členovia MOMS nazbierali najviac prostriedkov na kúpu toho objektu a oni boli tí, ktorí dni a týždne venovali upratovaniu a riadeniu priestorov a nádvoria domu, keď odišli z neho majstri po rekonštrukcii. Keď ide o financie, je to neprípustné, „to sa ešte nestalo, a ani by sa nemalo stať, že ústredie netransferuje účelové peniaze jednotlivým MOMS“. Ako dozorný matičný orgán členovia posudzovali aj sťažnosť zamestnankýň ohľadom šikanovania na práci a dali im zelené svetlo, aby sa, ak je to nevyhnutné, obrátili aj na štátne orgány ohľadom možného mobingu. DR je aj ďalej mienky, že posledné matičné zhromaždenie, uskutočnené v Hajdušici, je neprávoplatné, ako i vynesené rozhodnutia, lebo nebolo zvolané podľa stanov. Predseda MSS tvrdil,

že ho zvolalo predsedníctvo. Po prezretí protokolu a registrátora s dokladmi sa našla zápisnica zo zasadnutia predsedníctva v Starej Pazove zavedená pod číslom 1090 z 8. 12. 2017, v ktorej sa to neuvádza. Predseda MSS vyhlásil, že je to neprávoplatná zápisnica, lebo nie je podpísaná a že skutočná zápisnica je niekde u podpredsedu pre Sriem. Keďže v protokole nenašli zápisnicu ani z poslednej SR MSS z októbra minulého roku, na požiadavku im ju vytlačili. Už pri letmom prezretí našli v nej mnoho pochybností a nepresností, akoby ju niekto písal spamäti a nezostalo im iné, než konštatovať, že sa evidencia dokladov v protokole nevedie primeraným spôsobom. Predseda MSS im predložil správu revízora o finančnom hospodárení MSS za posledných osem rokov. Po jej prezretí si všimli, že revízor nemal k dispozícii doklady, ktoré oni predtým mali, keď kontrolovali hospodárenie MSS, takže došli k záveru, že je potrebné aj policajné prešetrenie ohľadom tejto otázky.

Na základe získaných bodov bude vyhotovený poradovník. Prednosť pri udelení vládnych štipendií SR na akademický rok 2018/2019 budú mať občania Srbska slovenského pôvodu, ktorí dosiahnu priemersa zapisovali do slovenských škôl, ný prospech v priebehu celého tam, kde sú aj inorečové, čím sa do školenia na strednej škole viac ako úzadia posúva ich slovenskosť. 4.00 alebo v priebehu štúdia viac Naďalej platia niektoako 8.00, uvádza sa v ré doterajšie ustanoveschválených kritériách. nia, takže v prípade, že NRSNM prioritne viac kandidátov bude poskytne odporúčamať rovnaký počet bonia študentom, ktorí sa dov, uprednostnia sa tí, zapisujú do 1. ročníka ktorí získali diplomy v základného štúdia. Šturámci kultúrnych poddenti, ktorí už študujú, ujatí na pokrajinskej, remôžu získať odporúpublikovej alebo medzičanie ako náhradníci. národnej, ako i na tých, Svetlana Zolňanová Potrebné doklady k ktoré organizuje NRSNM žiadosti o poskytnutie a ďalšie inštitúcie Slovákov, s cieľom štipendií vlády SR, ako i podrobzachovať svoju národnostnú identitu nejšie informácie, je možné získať (čo treba dokladovať fotokópiou na stránke www.vladnestipendia.sk. diplomu). Komisia môže prihliadať Na túto adresu je potrebné zaslať na sociálny status rodiny pri udelení prihlášky elektronicky najneskôr dvoch odporúčaní pre náhradníkov a do 30. mája. Fotokópie diplomov z môže zohľadniť aj regionálny princíp. kultúrnych podujatí a vysvedčení o Prvoradým kritériom na získanie zakončení slovenskej ZŠ a SŠ, resp. o štipendia vlády SR naďalej zostáva absolvovaných hodinách slovenčiny školský prospech. Zaň môže byť treba poslať v papierovej forme na kandidátom pridelené maximálne adresu: Národnostná rada SNM, 50 bodov (a za navštevovanie vý- Bulvár Mihajla Pupina 1/4, Nový Sad učby v základnej a strednej škole v – do 20. mája. Oneskorené a neúplné slovenskej triede maximálne 3 body). prihlášky NRSNM nezohľadní.

Menej bodov na slovenskosť Juraj Bartoš

N

a návrh Komisie pre štipendiá, Veľvyslanectva SR v Belehrade a Matice slovenskej v Srbsku Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny čiastočne pozmenila kritériá na získanie štipendií vlády Slovenskej republiky pre študentov zo Srbska. Pozmenené kritériá, povedala predsedníčka na nedávnej schôdzi rady v Novom Sade (3. marca), boli vypracované z iniciatívy Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade. Celú záležitosť objasnila koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetlana Zolňanová: „Prax ukázala, že 3 body, ktoré sa dávali na slovenskú základnú školu, 3 body na slovenskú strednú školu, či 2 body za hodiny slovenčiny v základnej škole a ďalšie 2 body v strednej škole boli príliš afirmatívne a často uchádzačov na listine posunuli na veľmi vysoké miesto; zvážili sme, že to je proste neobjektívne. Slovenská republika, ktorá v konečnom dôsledku udeľuje tieto • TÝŽDEŇ •

štipendiá, tiež mala poznámku, že by bolo potrebné zohľadniť ešte raz a prehodnotiť počet bodov, ktoré dávame na slovenské školy.“ Na základe uvedených skutočností Komisia pre štipendiá NRSNM navrhla, aby sa počet bodov zredukoval, s čím, ako povedala koordinátorka Zolňanová, súhlasil aj predseda Matice slovenskej v Srbsku, ktorá spoločne s NRSNM študentom poskytuje odporúčania. Kandidátom na vládne štipendiá SR za navštevovanie výučby v slovenskej triede alebo hodín slovenčiny s prvkami národnej kultúry v základnej škole (čo sa má dokladovať fotokópiou vysvedčenia) pridelia teda 2 body namiesto doterajších troch. Za navštevovanie výučby v slovenskej triede strednej školy alebo za navštevovanie hodín slovenčiny s prvkami národnej kultúry v SŠ 1 bod namiesto dvoch. Rada prijala takúto zmenu, hoci zazneli konštatácie, že takýmto počínaním sa znižuje význam už beztak ohrozených slovenských škôl, respektíve slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry. Nemotivujú sa žiaci, aby

11 /4794/ 17. 3. 2018

5


Týždeň OPÝTALI SME SA ZA VÁS: Doc. PhDr. RASTISLAV KAZANSKÝ, PhD., MBA, UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI

že sme verejná škola, máme isté špecifické možnosti pokiaľ ide o štúdium v slovenskom jazyku – je bezplatné a študent má výhody nášho denného štúdia. ločnosti a doby. Ponúkame vzdeLebo tie riziká lávanie na šiestich bezpečnostné fakultách. Na záver pre štát nemamožno poslednou jú len vojenský vetou by som docharakter, keďže dal, že vychádzame súvisia aj s otázz našich už niekoľkami terorizmu, koročných skúsemigrácie, enviností, a to dobrých ronmentálnych skúseností so šturizík, ekonomicdentmi, ktorí pokej nerovnováhy Rastislav Kazanský chádzajú z Vojvoa podobne. Myšlienkou, prečo sme dnes diny. Už dnes máme študentov, tu, na tejto výstave a chceme ktorí nám aj končia bakalárske prezentovať našu univerzitu alebo magisterské štúdium, a naše fakulty, je snaha osloviť s ktorými máme veľmi dobrú študentov nielen z Vojvodiny, ale skúsenosť. Keď ide o študentov aj vôbec z celého Srbska, ktorým z Vojvodiny a o ich početnosť, chceme ponúknuť možnosť myslím si, že najviac ich je na štúdia na našej verejnej vysokej Fakulte politických vied a meškole podľa jednotlivých študij- dzinárodných vzťahov, potom ných odborov, čo by uchádzačov na Ekonomickej a Filozofickej zaujímalo. Samozrejme, tým, fakulte.

Sú to dobré skúsenosti Oto Filip

K

aždá doba prináša nielen nové skúšky, ale aj nové potreby po odborných kádroch. Tým možno vysvetliť sústavne rastúci počet súčasných študijných programov a odborov. Nedávny pobyt predstaviteľov banskobystrickej Univerzity Mateja Bela v Novom Sade na Veľtrhu vzdelávania preto bolo treba využiť aj na bližšie ozrejmenie jedného z nich. Čiže padla otázka určená docentovi Rastislavovi Kazanskému. Keďže ste vedúcim Katedry bezpečnostných štúdií, mohli by ste stručne ozrejmiť, čím sa táto zaoberá? A vzhľadom na to, že ste na Veľtrhu vzdelávania v Novom Sade ako banskobystrická univerzita azda prvýkrát, čím ste sa riadili pri

rozhodovaní prísť do Srbska? – Naša katedra je v podstate najmladšou katedrou na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov. Zameriava sa na otázky nielen štúdia, ale aj výskumu otázok národnej a medzinárodnej bezpečnosti v oblasti nevojenských aspektov. My sme v podstate akreditovali a realizujeme magisterský študijný program Bezpečnostné štúdiá v odbore medzinárodné vzťahy. To znamená, že sú budúci absolventi pripravovaní na prácu či už vo vojenskej diplomacii, alebo v oblasti hospodárskej diplomacie, ako je napríklad energetická bezpečnosť. Veľmi aktuálne trebárs pre Srbsko sú otázky environmentálnej bezpečnosti alebo krízového manažmentu. Všetko toto sú otázky, ktoré chceme reflektovať na potreby spo-

HOSPODÁRSKE TRENDY (1)

Podstatná je úroveň rastu O. Filip

T

o, čím si možno byť v roku 2018 celkom istý, je, že hospodárske problémy, ktorým čelíme, tak ľahko z povrchu zemského nezmiznú. Keďže ich je dosť, dokonca sa môžu i prehĺbiť, ak sa nevykonajú potrebné, neraz radikálne opatrenia. Keď ide o základný ekonomický ukazovateľ, akým je hrubý národný produkt (HDP), Národná banka Srbska oznámila v polovici februára, že očakáva jeho zvýšenie, takže by v tomto roku mal dosiahnuť približne 3,5-percentný rast. Nie však vždy podľa rána poznať deň. Totiž s podobnými, síce o niečo menšími očakávaniami sa štartovalo i na začiatku roku 2017. Následne pre viaceré negatívne okolnosti, súvisiace s energetikou a suchom v poľnohospodárstve,

6

www.hl.rs

hrubý národný produkt klesol, takže sa vlani zvýšil len o približne 1,8 percenta. Pre Srbsko je – uvádzajú v Národnej banke – osobitne dôležité zlepšenie vyhliadok rastu v pásme eura a krajín regiónu, v prvom rade preto, lebo ide o našich významných zahraničnoobchodných partnerov. Je to základ pre reálne očakávania pozitívnych účinkov na rast nášho exportu, zvlášť spracovateľského priemyslu. Súbežne však možno očakávať aj rast dovozu, predovšetkým rôznych vybavení a zariadení, ktoré sú potrebné na pokračovanie investičného cyklu. Vlaňajšia inflácia bola v rámci stanovených cieľov: trojpercentnej úrovne, plus − mínus 1,5 percenta. Treba tiež vyzdvihnúť, že tri príslušné agentúry zvýšili úverový rating Srbska. Podľa novej ústrednej projekcie

Informačno-politický týždenník

očakáva sa, že sa inflácia zase medziročne bude hýbať v hraniciach stanoveného trojpercentného cieľa. A to s možnými 1,5-percentnými výchylkami v oboch smeroch, k čomu prispeje i zotavenie domáceho dopytu. Počas uplynulého dvojročného obdobia prémie rizík sa zmenšili viac ako dvojnásobne, výsledkom čoho bol rast dôvery investorov do perspektív tunajšej ekonomiky. Rečou čísel povedané, vlani netto zahraničné priame investície do našej krajiny dosiahli 2,4 miliardy eur alebo 6,6 percenta hrubého národného produktu. Na tej druhej, chmúrnejšej strane mince je nelikvidita ako jeden z výrazných problémov tunajšej ekonomiky. Dokladom je údaj, že v posledný deň vlaňajška boli blokované účty 36 441 podnikov a 16 722 podnikateľov, ktorých

celkový dlh dosiahol sumu vyše 308 miliárd dinárov. Keďže blokovaných subjektov bolo o tritisíc viac ako 31. 12. 2016, to znamená, že je naša ekonomika stále nadmierne zadlžená. Prispeli k tomu aj banky vysokými úrokmi na schválené úvery. To, čo však možno označiť za posmeľujúce a pozitívne, je, že sa hospodárstvo Srbska, usudzujúc podľa správ Agentúry pre hospodárske registre Srbska (APR) na rok 2015 a 2016, predsa začalo zotavovať. Badať to aj zo skutočnosti, že zisk realizovaný v roku 2016 bol 3,4-krát väčší od toho v roku 2015. Či takýto trend pokračoval, bude jasnejšie po zverejnení všetkých potrebných hospodárskych ukazovateľov, týkajúcich sa vlaňajška. (V budúcom čísle: Nové podniky a dielne) • TÝŽDEŇ •


INICIATÍVA NA ZMENU NÁZVU MESTA ZREŇANIN

Srbsku pravicové politické organizácie nevyužili na vznietenie nacionálnej neznášanlivosti vo Vojvodine. Skúsenosť z deväťdesiatych rokov ukazuje, že nezodpovední jednotlivci a ordrovi Vučićovi, ganizácie v krátpredsedníčke kej časovej lehoNárodného te môžu pokojné zhromaždenia a tolerančné proMaji Gojkovićostredie pozmeniť vej, premiérke na chaos. Ane BrnabićoO názve mesta vej, predsedovi musia rozhodnúť Zhromaždenia Pamätník kráľovi Petrovi I. jeho obyvatelia. AP Vojvodiny pred radnicou v Zreňanine Ak sa bude poIstvánovi Pász- (či v budúcom Petrovgrade?) stupovať inak, torovi a predse- (Foto: V. Hudec) zodpovednosť za dovi vojvodinskej vlády Igorovi Mirovićovi. V liste zhubné následky bude na najvyšších sa o. i. hovorí: „Verejná symbolika štátnych orgánoch.“ Uplynulú nedeľu sme v elektronicv etnicky a nábožensky navrstvených prostrediach nesmie patriť kom vydaní riportovali (www.hl.rs iba jednej národnej skupine a len Za obhájenie názvu mesta Zreňanin) jednej tradícii, musí viesť k spájaniu zo sobotnej debaty o sledovanej odlišností do jedného spoločenstva. téme v  Média centre Vojvodiny. Svetový antifašizmus bojoval za O tom, v akom smere sa uberajú uskutočnenie univerzálnych cieľov veci, nasvedčuje aj to, čo sa udialo – za slobodu, spravodlivosť, rovnosť. v podvečer verejnej diskusie pod Názov Zreňanin je symbolom názvom Petrovgrad? Neprejde! (11. antifašistického boja, ktorý je jedným marca) v Zreňanine. Organizátorovi z najväčších výdobytkov civilizácie (hnutiu Nový optimizmus) sa dostala a prijateľný je všetkým národom vyhrážka z istého lokálneho portálu: už vyše 70 rokov. Trvať na tom, aby „Postavíme bombu a nech vidíme, kto názov mesta bol Petrovgrad, môže príde...“ Našťastie, debata sa obišla destabilizovať etnické vzťahy vo bez výtržností, hoci sa na nej okrem zástancov zachovania aktuálneho Vojvodine. Žiadame, aby ste podnikli všet- názvu zúčastnili (a hovorili) aj navrky opatrenia, ktoré sú vo vašej hovatelia jeho zmeny. Predsa je len kompetencii, žeby nadchádzajúcu nevďačné predpovedať, aký je osud storočnicu pripojenia Vojvodiny viac než horúceho gaštanu...

Kde a ako skončí viac než horúci gaštan? Juraj Bartoš

N

ijako neutícha búrka na Kosove a Metóchii, južnej pokrajine Srbska, ktorú vyše sto štátov uznalo ako (tzv.) samostatné Kosovo, ale už sa schyľuje k ďalšiemu nečasu. Tentoraz vetry veštia možné blesky na území, ktoré sa (ešte stále) úradne volá Autonómna pokrajina Vojvodina a mnohí nacionalisti ju nazývajú Srbskou Vojvodinou. Čoraz silnejšie pohrmieva nad budúcnosťou názvu tretieho podľa veľkosti vojvodinského mesta Zreňanin (v srbčine Zrenjanin), ktoré sa pôvodne volalo Veľký Bečkerek. Len 11 rokov fungovalo pod názvom Petrovgrad a vyše sedem desaťročí je známe pod terajším, ktorý dostalo podľa jedného z organizátorov povstania vo Vojvodine, revolucionára a odbojára, národného hrdinu Juhoslávie Žarka Zrenjanina, zavraždeného nacistami 4. novembra 1942. Na zmene názvu trvá niekoľko občianskych združení nacionalistickej proveniencie, údajne pod vplyvom viacerých silnejších lokálnych podnikateľov. Ako priamy iniciátor figuruje združenie občanov Petrovgrad. Vo svojom prológu, ktorý pred verejnosť predostrelo vlani 20. decembra, uviedlo, že by sa prinavrátením názvu Petrovgrad napravila veľká krivda, ktorej sa dopustili najprv nemeckí okupanti, a potom aj komunistická moc. Podľa slov predsedu združenia Petrovgrad Budimira Jovanovića, zhromaždenie mesta (vtedajšieho Bečkereku – pozn. J. B.) roku 1934 schválilo uznesenie, že sa mesto volá Petrovgrad (podľa juhoslovanského kráľa Petra I. – pozn. J. B.). Dodal, že roku 1946 jednostranícke nedemokratické zhromaždenie pozmenilo názov na Zreňanin, takže je logické, aby sa to rozhodnutie zmenilo“. Argumentoval to takto: „S ohľadom na 100 rokov od pripojenia Vojvodiny a Banátu k matici Srbsku mienime, že je správny čas na nastolenie otázky zmeny názvu.“ Túto ideu všemožne podporuje aj primátor Zreňanina Čedomir Janjić a o. i. nadŕžajú jej i akademici Matija Bećković a Vasilije Krestić. Je zaujímavé, že združenie Petrovgrad založili • TÝŽDEŇ •

(až) 17. decembra 2017, taktiež fakt, že medzi podpisovateľmi proglasu figurujú združenia a organizácie Svetosavlje, Srbské národné hnutie Svetozar Miletić, ale aj basketbalový a šachový klub Petrovgrad, Združenie pestovateľov vysokoletiacich holubov Petrovgrad a ďalšie, ktoré obsahujú prefix Petrov... OPÄŤ NA REFERENDUM, ALEBO...? Spomenutej grupácii čelia organizácie civilnej spoločnosti so sídlom v Zreňanine, predovšetkým Zreňaninské sociálne fórum, Skaska a Iniciatíva nedáme Zreňanin. Uvedené a niekoľko ďalších organizácií 4. marca zverejnili oznámenie pod názvom Aby Zreňanin zostal Zreňanin. V ňom o. i. poukazujú na to, že iniciátori zmeny názvu mesta sú proti možnosti referenda, prostredníctvom ktorého by sa sami občania Zreňanina vyjadrili za alebo proti. Zároveň pripomínajú, že Zreňaninčanky a Zreňaninčania sa roku 1992 už vyjadrili proti zmene názvu, ktorý mesto dostalo podľa Žarka Zrenjanina. Zazlievajú primátorovi, že ošemetnú záležitosť postúpil na vlastnú päsť priamo Ministerstvu lokálnej samosprávy. Podľa ich názoru Janjić tak konal s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za škandál, súvisiaci s továrňou vody a inými komunálnymi problémami. Odporcovia zmeny názvu taktiež zdôrazňujú: „Meno nášho mesta symbolizuje veľkú banátsku antifašistickú tradíciu, sociálnu pravdu a národnostnú rovnoprávnosť. Pod tým názvom sa mesto dožilo svojej najväčšej hospodárskej, spoločenskej a kultúrnej prosperity. Zreňanin je multikultúrne mesto, v ktorom dnes v súlade harmonicky žijú príslušníci rôznych národov a vierovyznaní. Nesmieme dovoliť, aby niekoľko tajkunov, jednotlivcov a organizácií zotáznilo hodnoty, na ktorých sa zakladá naše prostredie. (...) Zmenou názvu mesta ochudobnení občania budú vystavení dodatočným nákladom.“

Iný uhol reality

Nikola Petkov

AKO POCHOPIA LIST? Zreňaninské sociálne fórum zaslalo list prezidentovi Aleksan11 /4794/ 17. 3. 2018

7


Slovensko SLOVENSKO ZAŽILO NAJVÄČŠIE DEMONŠTRÁCIE V ÉRE SAMOSTATNOSTI

Vláda zrejme končí Rastislav Boldocký

P

redčasné voľby. V čase našej uzávierky sa táto cesta javila ako najpravdepodobnejšie východisko z politickej krízy, ktorá na Slovensku vypukla po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Strana Mosta-Híd, jedna z koaličného trojlístka, sa jednoznačne vyjadrila za takéto riešenie – v opačnom prípade bol politický subjekt na čele s Bélom Bugárom rozhodnutý vládu opustiť a podporiť v parlamente opozíciou iniciované hlasovanie o jej páde. Pripomeňme si sled udalostí. Hneď po vražde novinára sa začali skloňovať mená ministra vnútra Roberta Kaliňáka a policajného prezidenta Tibora Gašpara. Objavili sa pochybnosti, či pod taktovkou dvojice silných mužov bude možné

zabezpečiť objektívne vyšetrovanie – viaceré veľké kauzy z minulosti zostávajú totiž dodnes nevyšetrené. K týmto hlasom sa pripojil aj Most-Híd, ktorý prišiel s požiadavkou na odstúpenie šéfa rezortu vnútra. Až na zopár členov na čele s ministrom kultúry Marekom Maďaričom, ktorý sám podal demisiu, najväčšia vládna strana Smer na túto výzvu zareagovala vlažne. Premiér Robert Fico Roberta Kaliňáka podržal a nebyť tlaku verejnosti možno by sa podarilo koaličný spor uzavrieť na rokovaniach za štyrmi stenami. Ale ľudia vyšli do ulíc – vo viacerých slovenských mestách svoj názor vyjadrilo asi 120-tisíc nahnevaných občanov. Na najväčšej demonštrácii v ére samostatnosti žiadali „slušné Slovensko“ a odmietali prepojenie štátu s mafiou, o ktorom písal Ján Kuciak vo svojich posledných článkoch.

HISTORIK SAMUEL JOVANKOVIČ: DOLNOZEMSKÝM SLOVÁKOM SA SLOVENSKÉ UČEBNICE DEJEPISU VENUJÚ LEN OKRAJOVO

Zabudli na krajanov? R. Boldocký

T

y si zo Srbska? A ako je možné, že tak pekne hovoríš slovensky? S takýmto nefalšovaným údivom sa po presťahovaní na Slovensko stretol hádam každý našinec – a nie iba raz. Ak tu však niečo stojí za počudovanie, tak je to mizerný prehľad viacerých Slovákov zo Slovenska o krajanských komunitách. Prinajmenšom o tých na Dolnej zemi. Jednu z príčin týchto, často chabých vedomostí obyvateľov materskej krajiny, naznačil PhDr. Samuel Jovankovič vo svojej analýze zastúpenia dolnozemských Slovákov v učebniciach dejepisu na slovenských základných a stredných školách. „V analyzovaných učebniciach dejepisu, dejepisných zošitoch a dejepisných čítankách pre základné a stredné školy sa problematika dolnozemských Slovákov nevyskytuje v dostatočnej miere,“ uviedol jednoznačne na záver svojej prednášky, ktorá odznela ešte vlani v októbri v bratislavskej Mestskej knižnici.

8

www.hl.rs

Aj keď „nevyskytuje sa v dostatočnej miere“ je mimoriadne jemná formulácia. Vo vybraných analyzovaných učebniciach sa autori venujú dolnozemským Slovákom naozaj len veľmi okrajovo. Napríklad, ako zdôraznil Samuel Jovankovič, v Dejepise pre 7. ročník základných škôl, ktorý v roku 2011 vydalo Slovenské pedagogické nakladateľstvo, nájdete o krajanoch z Dolnej zeme jedinú zmienku – v tematickom celku Habsburská monarchia v novoveku. „Boje medzi šľachtou a panovníkom využívali mnohí šľachtici a vyháňali poddaných z ich domovov a pôdu, ktorú obrábali, začleňovali do svojich majerov. Mnohí poddaní preto odchádzali do iných oblastí, od začiatku 18. storočia najmä do južných častí Uhorska, kde mali lepšie životné podmienky,“ píšu autori v kapitole o stavovských povstaniach v Uhorsku, porážke Turkov v bitke pri Viedni v roku 1683 a ich následnom ústupe z Uhorska. Podobne je to aj so stredoškolskými učebnicami. Väčšina analy-

Informačno-politický týždenník

Podľa niektorých odhadov vyšlo v Bratislave do ulíc až 50-tisíc ľudí (Foto: TASR)

V dôsledku tlaku ulice minister Kaliňák síce naozaj odstúpil, ale Mostu-Híd to už nestačilo – strana požiadala o predčasné voľby. S koaličnými partnermi boli ochotní rokovať len o ich termíne. Keďže aj tretí člen trojlístka, národniari zo SNS sa veľmi nebránili tomuto riešeniu, vyzeralo to na hotovú vec. Ale až také jednoduché to nebolo. V čase našej uzávierky špičky koaličných strán úmorne rokovali dlhé hodiny a v zákulisí sa spomínali aj ďalšie

možnosti, napríklad výmena na poste premiéra. Rokovania však nemôžu trvať večne, predstavitelia vládnych ich musia uzavrieť do pondelka 19. marca. Vtedy bude parlament odvolávať premiéra Fica – na základe podpisov, ktoré zozbierala opozícia. Tá sa zjavne už pripravuje na predčasné voľby. Jeden z jej lídrov Igor Matovič napríklad už vyzval na spojenie všetkých opozičných síl do volebnej koalície.

zovaných sa obmedzuje na krátke, suché konštatovanie, že Slováci sa na Dolnú zem sťahovali, prípadne že tam žili a žijú. Občas sa zmienka o krajanoch vyskytne v rámci zaujímavostí, napríklad v popiske pod karikatúrou, alebo v ukážke historických prameňov. V Dejepise pre 1. ročník gymnázií a stredných škôl (Slovenské pedagogické nakladateľstvo, druhé vydanie, 2013) nájdeme historický prameň Začiatky Slovákov v Sarvaši na Dolnej zemi. Učebnice neopomínajú dolnozemských Slovákov len v statiach o novoveku, ale aj v kapitolách o súčasných dejinách – povedali by sme: najmä v nich. Príkladom je Dejepis pre 3. ročník gymnázií a stredných škôl, ktoré vydalo Slovenské pedagogické nakladateľstvo v roku 2015. „Učebnica prezentuje svetové a národné dejiny v období od začiatku 20. storočia po súčasnosť,“ vysvetľuje Samuel Jovankovič. „V rámci národných dejín sa žiaci čiastočne oboznamujú s aktivitami zahraničných Slovákov, ale o dolnozemských Slovákoch tu nie je ani jedno jediné slovo.“ Prekvapuje to o to viac, lebo učebnica sa napríklad venuje aj zahraničnému antifašistickému odboju, ktorí organizovali Slováci v Anglicku,

Francúzsku a Sovietskom zväze. Ale nenájdete v nej zmienku o mimoriadne čulej protifašistickej činnosti Slovákov v Maďarsku, Rumunsku a najmä v Juhoslávii. Podobne sa žiaci nedozvedia nič o tom, že po rozpade Rakúsko-Uhorska sa dolnozemskí Slováci dostali do nových štátnych útvarov, ani o ďalších významných udalostiach 20. storočia týkajúcich sa vzťahov s krajanmi. „O veľkej akcii pod názvom Mať volá, keď sa po druhej svetovej vojne presťahovalo do vtedajšieho Československa asi 200-tisíc Slovákov z Bulharska, Rumunska, Juhoslávie a najmä z Maďarska, v učebnici nieto ani slova,“ zdôrazňuje Samuel Jovankovič. Z jeho analýzy hádam najlepšie vyšiel pracovný zošit pre 1. ročník gymnázií a stredných škôl (Orbis Pictus Istropolitana, 2012), v ktorom sú dejiny dolnozemských Slovákov súčasťou viacerých úloh a zadaní. Ale podľa Samuela Jovankoviča autori neboli ani v tomto prípade dôslední. „Je poľutovaniahodné, že do zošitu zaradili iba pramene a osobnosti týkajúce sa Slovákov, ktorí žili a pôsobili na území dnešného Maďarska. Len v jednej úlohe spomenuli – aj to iba v zátvorke – územie dnešného Rumunska a Srbska!“ hovorí odborník. • SLOVENSKO •


Ľudia a udalosti ZASADALO ZHROMAŽDENIE MESTA NOVÝ SAD

O poľnohospodárstve a turizme Elena Šranková

Z

asadnutie Zhromaždenia mesta Nový Sad v piatok 9. marca, na ktorom sa rokovalo o 20 bodoch, prešlo bez obsiahlejších rozpráv. Výborníci okrem iného schválili Stratégiu rozvoja poľnohospodárstva a  rurálneho rozvoja Mesta Nový Sad na obdobie rokov 2018 – 2022 a Program rozvoja turizmu do roku 2022. Úvodné slová k obom dokumentom podal Milorad Radojević, člen Mestskej rady pre hospodárstvo. Podľa jeho slov ohľadom poľnohospodárstva dôraz bude na pomoci poľnohospodárom, aby z projektov čerpali prostriedky z príslušných fondov. Keď ide o turizmus, pri vypracovaní rozvojového programu mali na zreteli výsledky ankety uskutočnenej s 1 200 turis-

tami. Opoziční výborníci o tomto programe rozvoja poznamenali, že ide iba o zoznam želaní, ktoré sa ťažko splnia. Ako však Radojević povedal, v poslednom čase je evidentné zvýšenie počtu turistov a nocľahov. Prednosťou Nového Sadu ako turistickej destinácie je i to, že bude Európskym hlavným mestom kultúry a Mládežníckym hlavným mestom Európy. Najväčší počet rozhodnutí na tejto schôdzi sa týkal zmien štatútov mestských kultúrnych ustanovizní. O týchto bodoch sa nediskutovalo, pretože išlo o zlaďovanie so zákonnými predpismi týkajúcimi sa voľby riaditeľov. Možno najdlhšia rozprava sa viedla ohľadom zmien programu hospodárenia JGSP Nový Sad na bežný rok. Ním sa totiž tomuto verejnému komunálnemu podniku

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE ŠÍD

V pláne je zamestnať aj piatich kontrolórov umožní zamestnať 85 robotníkov na určitú dobu, čo schválila republiková komisia. Na zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad rozhodli aj o zverejnení

súbehu na riaditeľa VKP Parking servis. Riaditeľom Historického archívu Mesta Nového Sadu sa stal Petar Đurđev, ktorý aj doteraz vykonával túto funkciu.

STARÁ PAZOVA

Zdravotníci odchádzajú do zahraničia Anna Lešťanová

zdravia z obecnej pokladnice v roku 2018 a základe listu plánujú vyčleniť 10 Ministerstva miliónov dinárov, zdravotníctva kým napr. pre Strev staropazovskom disko pre sociálnu Dome zdravia Dr. Jovaprácu Stará Pazova, na Jovanovića-Zmaja o ktorom sa tiež robudú musieť prepustiť kovalo na zasadnutí časť zamestnancov. Zhromaždenia obce, Povedal to riaditeľ Dr. Dr. Aleksandar Omerović je naplánovaných Aleksandar Omerović v Zhromaždení obce päťkrát viac prostriedna zasadnutí Zhrokov. Výborníci schvámaždenia obce Stará Pazova v piatok 9. lili aj iniciatívu k založeniu útulku pre marca v rámci rokovania o finančnom bezdomovcov. pláne a programe práce domu zdravia Namiesto doterajších 11 oddelení na rok 2018. Medzi prepustenými majú v obecnej správe bude fungovať o byť i zdravotné sestry, ktorých je podľa jedno oddelenie menej. Oddelenie mienky patričného ministerstva o osem pre šport a mládež je priradené k viac než je predpísané, hoci riaditeľ Oddeleniu pre spoločenské činnosti, mieni, že ich nemajú ani nadostač. v čele ktorého je aj naďalej Željko Vo svojom prejave Dr. Omerović ho- Šolaja. Ako povedal náčelník obecvoril aj o ťažkých podmienkach práce nej správy Bojan Kovrlija, k zlúčeniu pre nedostatok kádrov, a to hlavne dvoch oddelení došlo výlučne kvôli lekárov špecialistov. Ako uviedol, za predpisom, lebo vedúci oddelenia uplynulé dva roky z pazovskej zdravot- môže byť iba osoba s vysokou školou níckej ustanovizne odišlo 61 zamest- a najmenej päťročnou pracovnou nancov, prevažne do krajín západnej skúsenosťou. Z druhej strany funkciu Európy. Dodal, že v nadchádzajúcich náčelníka Oddelenia komunálnej mesiacoch ďalší štyria lekári špecialisti činnosti a ochrany životného proplánujú odísť do zahraničia. Bez ohľadu stredia v nachádzajúcom období na uvedené ťažkosti, s ktorými zápasia bude vykonávať Zorica Jančićová, asi vo všetkých ustanovizniach, Dr. doterajšia komunálna inšpektorka. Omerović pochválil obetavú prácu Doterajší náčelník tohto oddelenia zamestnancov domu zdravia. Nikola Milaš bude angažovaný na Na nehatené fungovanie domu iných prácach.

Úpadok miestnych N spoločenstiev Stanislav Stupavský

N

a zasadnutí v stredu 7. marca výborníci Zhromaždenia obce Šíd prerokovali obsiahly rokovací program pozostávajúci z viac ako 50 bodov. Za nového člena Obecnej rady zvolili Dejana Kojića zo Šídu a ostatné body sa vzťahovali na vlaňajšiu činnosť devätnástich miestnych spoločenstiev z územia obce, ako aj na plány práce a finančné plány na rok 2018. Všeobecným záverom je, že v súčasnosti, keď miestne spoločenstvá zostali bez finančných prostriedkov z miestneho samozdanenia, sa ocitli v nezávideniahodnej situácii. Celá komunálna infraštruktúra, jej výstavba a údržba, priamo závisí od finančnej sily Obce Šíd a jej rozpočtu. Vzhľadom na to činnosť miestnych spoločenstiev sústavne klesá a ich plány na rok 2018 sú prevažne symbolické. Činnosť bývalých miestnych spoločenstiev • ĽUDIA A UDALOSTI •

pomaly preberá obecný verejný komunálny podnik, ktorý sa stará o elektrickú sieť, údržbu ciest, parkov a chodníkov a dbá o verejnú hygienu. V pokračovaní zasadnutia Zhromaždenie obce schválilo rozhodnutie o komunálnych poplatkoch, ako aj rozhodnutie, ktorým sa reguluje financovanie práce bytových rád, údržba bytových panelov a budov a financovanie správcov týchto budov. V Šíde sa to v dvoch veľkých bytových sídliskách vzťahuje na viac ako 6 000 občanov, ktorí teraz na jednu bytovú jednotku budú platiť poplatok v sume 550 din. na investičnú údržbu, 250 din. na nové investície a 300 din. na úhradu pre správcu budovy. Zhromaždenie tiež zvolilo novú Radu pre zdravotníctvo a Radu pre zamestnávanie a zmenilo rozhodnutie o vymenovaní členov Správnej rady Strediska pre sociálnu prácu.

11 /4794/ 17. 3. 2018

9


Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Senior karty pre penzistov Anna Lešťanová

O

dovzdávanie senior kariet penzistom z územia Staropazovskej obce oficiálne odštartovalo v stredu 7. marca v budove Zhromaždenia obce Stará Pazova. Pri tej príležitosti si dvadsiati penzisti prevzali od Zorana Berežniho, riaditeľa filiálky Republikového fondu pre penzijné a invalidné poistenie v Sriemskej Mitrovici, osobné senior karty, s ktorými získajú určité zľavy tak pri kúpe tovaru, ako aj pri platení účtov. O význame kariet pre penzistov hovoril aj Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova. Podľa údajov Republikového fondu pre penzijné a invalidné poistenie na území Staropazovskej obce žije okolo 12 000 penzistov a plánované je, že všetci v nadchádzajúcom období dostanú senior karty, ktoré im zabez-

*

LETMO

Oto Filip

Doprava

M

álo kultúry, veľa nekultúry. Nejde o žiadne propagačné heslo, ale o reálny obraz správania sa mnohých tunajších účastníkov v doprave. Chaos v tej mestskej je dakedy spôsobený objektívnymi okolnosťami, no často aj nekultúrou vodičov. Pred pár dňami jeden z nich v čase dopravnej tlačenice, keď sa Ulicou Novosadskog sajma súbežne hýbali tri kolóny áut, spôsobil nemalý zmätok kľučkovaním autom medzi nimi, následne i snahou dostať sa pred nich. Preto, lebo sa tesne pred semaforom rozhodol parkovať na priestore, ktorý na to nie je. Človek sa totiž ponáhľal do stávkovej kancelárie. Nie je taký zriedkavý obraz, že sa vodič mestského autobusu rozhodne parkovať aj mimo trasy, aby si v pizzerii zobral objednaný kúsok pizze. Kde nepomáha výchova, pomáhajú tresty. V obrovskej väčšine vyvinutých krajín Európy by za podobné kúsky uvedení jedinci nielenže vyfasovali mastné, viac než stoeurové pokuty, no dakde by zostali na určitý

10

www.hl.rs

pečia určité zľavy pri platení účtov za potravinárske výrobky, komunálne a zdravotnícke služby. Projekt podpory najstarších občanov, ktorý sa realizuje na celoštátnej úrovni, je ešte v plienkach a v tej súvislosti každá lokálna samospráva, vrátane Staropazovskej obce, náhradne určí objem a miesto, kde sa zľavy budú uplatňovať. Penzisti, ktorí budú mať senior karty, už viac nebudú musieť svoj status dosvedčovať penzijnými šekmi alebo rozhodnutiami o získaní práva na dôchodok. Senior karty budú platné iba s osobným preukazom. Penzisti z územia Staropazovskej obce dostanú senior karty sukcesívne v priebehu nasledujúcich dvoch Katarína Žigová zo Starej Pazovy (stojí) mesiacov. si medzi prvými prebrala senior kartu

čas i bez vodičského preukazu. U nás sa ale dosť toho hýbe v opačnom smere. Tam, kde treba byť prísny, radi sa pozeráme cez prsty, tam, kde by sa hodilo byť ohľaduplný, prísnosť je na cene. Možno by nebolo od veci do príprav na vodičské skúšky zaradiť aj hodiny na tému správania sa v doprave. Napríklad o tom, že ľuďom v núdzi a na cestách treba pomôcť, zvlášť, ak došlo k dopravnej nehode, o tom, že všetko, čo zastihlo dnes teba, môže zastihnúť aj mňa zajtra a naopak, o poznatku, že mestské ulice nie sú rodeo, na ktorom sú úspešní len tí silní. Vzhľadom na stav dopravnej kultúry u nás, asi by nebolo od veci zaradiť niektoré kontrolné otázky z tejto oblasti aj do vodičskej skúšky. Netreba zabúdať na tú vojenskú myšlienku, ktorú možno uplatniť aj v doprave: Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. U nás je veľakrát presný opak. Ľahko bolo na cvičisku, takže sa celé roky ľudia pomerne ľahko dostávali k vodičským preukazom. Jedným z následkov je, že sú nám ulice a cesty neraz tesné a občas pripomínajú bojiská. Aj s obeťami.

Informačno-politický týždenník



KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Sensitive Imago. Prezentácia biorezonančného zariadenia Sensitive Imago prebiehala v utorok 6. marca v areáli obecnej Turistickej organizácie v organizácii združenia Petrovillage. Mr. Ph. Aleksandra Obradovićová, certifikovaná odborníčka na kvantovo-informačné systémy, predstavila možnosti kontroly funkčného stavu organizmu na BRT aparáte Sensitive Imago, demonštrovala, ako zistiť prípadné patologické zmeny, ako vykonať ich nápravu a podporiť zdravé zvýšenie potenciálu organizmu. Tento prístroj pomocou bezbolestnej metódy poskytuje úplný holistický pohľad na celý organizmus – psychologický i fyzický stav, zisťuje najväčšmi zaťažený systém a odhaľuje skutočné príčiny príznakov. xxx Pohni sa za prácou. V Podnikateľskom a inovačnom centre Báčsky Petrovec v stredu 7. marca predstavili program Pohni sa za prácou. Ide o ďalší, deviaty cyklus národného darcovského programu, ktorý realizuje nevládna organizácia Eneca s podporou spoločnosti Philip Morris v Srbsku. Súbeh

je otvorený od 7. decembra 2017 a prihlášky možno zaslať do 15. marca 2018. Cieľom programu je podporiť spustenie a zlepšenie malých a rodinných podnikov v celom Srbsku, ktoré majú dobrý, inovatívny a udržateľný podnikateľský plán. Uchádzať sa môžu všetci občania s udržateľnými a tvorivými podnikateľskými nápadmi. xxx Digitálny marketing. Odpovede na otázky, ako objaviť to, čo konkurenti nevedia a získať zručnosti digitálneho marketingu pomocou stránky Facebook, ponúkal seminár usporiadaný v sobotu 10. marca v Podnikateľskom a inovačnom centri. Pozornosť sústredili na tvorbu online stratégie, vytváranie značky a viditeľnosť propagácie a predaja produktov a služieb na internete. Venovali sa reklame na najpopulárnejšej sociálnej sieti Facebook. Workshop bol pre marketingových a obchodných pracovníkov, podnikateľov, remeselníkov, administratívu. Školiteľkou bola Jasna Kamatovićová. J. Č-p • ĽUDIA A UDALOSTI •


ARADÁČSKI VINOHRADNÍCI NAVRHUJÚ

Všetky podujatia spojiť do jedného Vladimír Hudec

V

inársky bál, ktorý Spolok vinohradníkov a vinárov v Aradáči už viac ako 30 rokov tradične organizuje v polovici februára, čiže v sobotu najbližšiu sv. Valentínovi, predstavuje svojrázny medzník v ročnej činnosti spolku. Vtedy hodnotia vína, a tým aj svoju minuloročnú prácu vo vinohradoch a pivniciach, avšak v ten deň sa tradične začína aj strihanie viniča, teda nový výrobný cyklus vo vinohradoch. Medzičasom sa v spolku venujú hlavne prezentácii vína a edukácii. − Ako zvyčajne, aj vlani sme naše vína vystavili počas Festivalu zvykov a obyčají, a mali sme aj vlastné podujatie Aradáčska oberačka, ktorá je tiež zameraná na svojráznu popularizáciu vinohradníctva a našich produktov, − povedal nám predseda spolku Pavel Labát ml. – Skôr sme na Martina usporadúvali kamarátenie s členmi

iných spolkov z Vojvodiny, na ktorom sme volili najlepšie mladé vína, avšak vlani to bolo iba v kruhu našich členov, čo je podmienené predovšetkým nedostatkom financií. Okrem toho zúčastnili sme sa na degustáciách v Temeríne, Orlovate, na Slovensku... Môžem sa pochváliť, že naše vína všade boli dobre ohodnotené. Mali sme vína aj v zlatom pásme, ale zväčša boli v striebornom, čo znamená, že vieme dopestovať hrozno a vyrobiť kvalitné víno. Za to môžeme vďačiť aj edukáciám a stretnutiam s odborníkmi, ktoré pravidelne Pavel Labát ml. na jednej z minulých organizujeme v zimnom hroznových oberačiek období, − vysvetlil Labát. Činnosť spolku sa nebude pod- zavolajú. Pravdaže, nevynechajú statne líšiť ani v tomto roku. Náš ani tradičnú oberačku, výstavu spolubesedník nám prezradil, že a predaj výrobkov na Festivale sa už za Veľkú noc zberajú na pod- zvykov a obyčají a na podujatí ujatie kulpínskych vinohradníkov Aradáč na dlani. Oznámil nám a zúčastnia sa všade tam, kde ich však ideu, ktorá by znamenala

novinku v organizácii týchto aradáčskych podujatí. − Mienime, že by sme nemali organizovať zvlášť festival a zvlášť oberačku, ale oboje v rámci jedného podujatia, s tým, že oberačku by sme mali v sobotu a festival v nedeľu. Navrhneme to aj asociácii žien, ktorá plánuje znovu zorganizovať podujatie pod názvom Aradáč na dlani. Dôvod je jednoduchý: je nás čoraz menej a organizácia každého jedného podujatia si vyžaduje mnoho času a ľudí a je veľmi vyčerpávajúca. Takto by sme na to vyčlenili jeden víkend, zmobilizovali všetky sily a predstavili Aradáč v tom najlepšom svetle. Veď aj tak všetky tieto podujatia organizujeme spoločne, ibaže každé má iného nositeľa – pri festivale je to MOMS, pri oberačke Spolok vinohradníkov a pri Aradáči na dlani to asi bude asociácia žien. Čo nevidieť navrhneme to iným a verím, že budú súhlasiť, − uzavrel predseda aradáčskych vinohradníkov.

Z KLUBU POĽNOHOSPODÁROV V SELENČI

Plánujú rozšíriť svoju činnosť Juraj Berédi-Ďuky

P

rítomných na výročnom zasadnutí v utorok 13. februára najprv privítal predseda Klubu poľnohospodárov Selenča Ján Trusina, ktorý zároveň navrhol päťbodový rokovací program. V prvom bode sa rozoberala správa o minuloročnej činnosti, ktorú podal zástupca predsedu klubu Pavel Strehársky. Jeho správa bola krátka, lebo sa činnosť klubu obmedzila na prípravu a realizáciu akcie rovnania poľných ciest, ktorá sa vcelku vydarila a bola zhodnotená ako úspešná. Členovia klubu sa okrem toho zúčastnili v odpratávaní snehu v dedine. V závere správy pripomenul, že činnosť klubu bola v rámci finančných možností klubu, ktoré však boli veľmi skromné. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Pavel Strehársky (stojí) podal správu o práci klubu

Finančnú správu podal predseda klubu Ján Trusina. Klub sa financuje z rôznych zdrojov, ale tie prostriedky nie sú dostatočné. Napriek tomu, že mali málo

finančných prostriedkov, na konci roka saldo na účte bolo pozitívne. Keď ide o plány na bežný rok, v klube plánujú vypracovať projekty, s ktorými sa budú uchádzať o

finančné prostriedky. Plánujú aj akciu rovnania poľných ciest, ktorá by tohto roku mala trvať dva dni. Predseda taktiež pripomenul, že by tohto roku v klube mali usporiadať volebné zasadnutie a zvoliť nové vedenie klubu. Ďalej rozhodli, že členské na tento rok naďalej zostane 500 din. Všetky predložené správy členovia klubu bez pripomienok jednohlasne schválili. Na zasadnutí boli prítomní aj predstavitelia Miestneho spoločenstva Selenča a Obce Báč, ako aj hostia z klubov poľnohospodárov z Báčskeho Petrovca, Hložian a Kysáča. Prítomným sa prihovoril aj predseda Obce Báč Borislav Antonić, ktorý pochválil tento klub ako jediný činný takéhoto druhu v obci a prisľúbil finančnú pomoc v rámci finančných možností obce.

11 /4794/ 17. 3. 2018

11


Ľudia a udalosti NA SLOVÍČKO S VÝROBCAMI JAZVEČEJ MASTI A KLOBÁS

Niekto ochutná, niekto povie: „Ďakujem pekne!“ Vladimír Hudec

N

a nedávnom festivale klobás v Bielom Blate v mori rôznych klobás a  iných výrobkov z bravčového mäsa objavili sa aj celkom neobvyklé výrobky – jazvečia masť a klobásy z jazvečieho mäsa. Priniesli ich Milan a Katarína Nestorovci z Kovačice. Pristavili sme sa pri ich skromnom stánku. – Všetko sa vlastne začalo vtedy, keď naša najstaršia dcéra ochorela na bronchiálnu astmu a  lekár v  Belehrade nám poradil, aby sme podľa možnosti zadovážili jazvečiu masť, ktorá má vraj liečivé vlastnosti a blahoprajný účinok pri tomto ochorení, – hovorí Milan. – Každý rodič urobí všetko pre zdravie svojho dieťaťa, a tak som sa ako dlhoročný poľovník orientoval na poľovačku na jazveca. Neskoršie sa mi v poľovačke pripojila aj manželka. Podľa slov nášho spolubesedníka jazvečia masť má prajný účinok pri početných ochoreniach. – Mnohí si ju už zaobstarali a nik sa mi ešte nesťažoval, že mu nepomohla, – hovorí Milan. – Pravdaže, treba si byť vedomý toho, že ani jedna masť nemôže vyliečiť, ale liečiť a zjemniť symptómy ochorenia môže. Masť sa môže konzumovať v nesladenom čaji, keď ide o vnútorné ochorenia, alebo sa používa aj zvonku, natieraním na chorú časť tela. Prvoradým cieľom bolo teda zadovážiť liek pre dcéru, ktorej masť pomáha prekonať komplikácie vyvolané ochorením. Nuž a mäso sa zjavilo ako vedľajší výrobok. Náš spolubesedník, inak kuchár z povolania, sa radil s inými skúsenejšími poľovníkmi zo Srbska i z regiónu, ktorí mu potvrdili, že jazvečie mäso je jedlé, takže sa rozhodli, že to skúsia. Začali vyrábať klobásy, variť paprikáše a guláše pre ro-

12

www.hl.rs

Katarína a Milan Nestorovci s dcérou a Kataríninmi rodičmi na Festivale klobás v Bielom Blate

dinu a priateľov a vyskúšali sa aj v údení mäsa. – Na internete som dokonca našla, že v Anglicku majú farmy, na ktorých jazvece chovajú práve kvôli mäsu. Tam som našla aj recepty na guláš a paprikáš, – hovorí Katarína. – V podstate sa guláš a paprikáš varí podobne ako z bravčového alebo napríklad srnčieho mäsa, ibaže jazvečie mäso má špecifickú drsnú chuť a vôňu, a preto je nevyhnutné, aby tri až sedem dní stálo vo vode s cibuľou, vínom, mrkvou a petržlenom, a tento nálev – ako my kuchári povieme – vyťahá z mäsa tú špecifickú chuť a vôňu, – vysvetľuje Milan. – V klobásach je 75 percent jazvečieho mäsa a ostatných 25 percent je ovčieho, hovädzieho a bravčového, k tomu sa, pravdaže, pridá slanina alebo hovädzí loj. Okrem soli, ako do každej inej klobásy sa podľa chuti pridá štipľavá alebo sladká paprika, trochu cukru, 2 dcl vína (niekto pridáva aj koňak), mletá rasca, korenie, cesnak... Dôležité je povedať, že mäso treba záväzne dať skontrolovať na trichinelózu. Poľovačka na jazveca je dovo-

Informačno-politický týždenník

lená od 1. júla do 28. februára nasledujúceho roku. To znamená, že

vo chvíli, keď píšeme tieto riadky, poľovačka je zakázaná. V období lovu Nestorovci odstrelia 4 až 7 jedincov. To im vraj úplne stačí. – Netreba preháňať, – hovorí Milan. – Treba dbať aj na zachovanie prírodnej rovnováhy. My poľovníci nielenže strieľame do zvierat, ale sa o ne aj staráme, v  zimnom období vynášame krmivo do chotára. Jazvec sa loví v noci tak, že sa naň striehne, keď vyjde z nory (jamy). Nie je to vôbec jednoduché. V lete štípu komáre, v zime je zasa chladno, u nás v Banáte často fúka vietor... Sú letné jazvece, ktoré sú najľahšie, jesenné a zimné sú najväčšie, lebo sa už pripravili na hibernáciu, čiže prezimovanie. Najväčší jazvec, ktorého sme odstrelili, vážil 26 kilogramov, – povedal na záver Milan Nestorov.

OLOVRANT S HOLUBMI. Nie, neboli sme u žiadneho holubára, aby sme ho zastihli vo chvíli, keď kŕmi kŕdlik svojich miláčikov. Tá t o fo t o g r a f i a vznikla v  chladné nedeľné popoludnie v  parku medzi dvoma budovami v novosadskom sídlisku Detelinara. Chvíľku predtým na lavičku si sadol tento Novosadčan, aby si oddýchol a na pokoji vychutnal svoj olovrant medzi nedeľným obedom a večerou, ktorý si kúpil v neďalekej pekárni. Na oblohe lietajúce divé holuby si vďaka svojmu ostrému zraku všimli omrviny, ktoré spadli na zasneženú zem, a vôbec sa neostýchajúc zleteli dolu, aby ich s chuťou pozobkali. Zapáčilo sa to mladíkovi, ktorý si s kŕdľom vtákov potom rovnomerne rozdelil olovrant. Nasýtil tak nielen seba, ale aj hladné holuby, ktoré si v tých chladných zimných dňoch ťažko nachádzali stravu pre svoje prázdne žalúdky. Pekné gesto človeka voči vtákom, ktoré hádam ešte nikomu nič neublížili! J. P-ý • ĽUDIA A UDALOSTI •


KUCHÁR ANDREJ JANAS ZO SLOVENSKA

Patrí k elite Oto Filip

– A

teraz vám prezentujeme jeden krásny príbeh skvelej osobnosti zo Slovenska: pána Andreja Janasa, ktorý sa nám ako kuchár predstaví slovenskými jedlami..., – uvedenými slovami veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčeková uvítala na záver februárovej recepcie, usporiadanej k 25. výročiu samostatnosti Slovenska,

špičkového kulinárskeho odborníka pracujúceho pre Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Času mal málo, záväzkov veľa, takže mnohé pre nutne krátky rozhovor zostalo nepovedané a  nedopovedané. To, čo však utkvelo v pamäti, je, že Andrej je človek (dobro)srdečný a úprimný. A má rád prírodu a hory, šport, zvieratá... No nie aj o tom sme sa stačili porozprávať.

KULPÍN

V ústrety podujatiu Veľká noc 2018 Katarína Gažová

Z

druženie vinárov a vinohradníkov Kulpína sa pripravuje na 12. veľkonočné podujatie, ktoré sa uskutoční vo Veľkonočnú nedeľu 1. apríla v Poľovníckom dome v Kulpíne. Ako aj v minulých rokoch, týždeň predtým, Z vlaňajšej bohatej ponuky vzoriek klobás teda v nedeľu 25. mar- na degustáciu ca, záujemcovia o účasť Záver veľkonočného poduv súťaži o najlepšie víno a domácu klobásu môžu odovzdať vzorky do jatia kulpínskych vinárov bude súťaže, a to od 10. do 19. hodiny v prebiehať 1. apríla, čiže vo Veľpriestoroch Poľovníckeho domu. konočnú nedeľu o 17. hodine. Čo do množstva súťažiaci majú Po privítaní hostí a slávnostodovzdať 4 x 0,7 l alebo 3 l vína, nom otvorení podujatia bude resp. jeden kus klobásy. Poplatok nasledovať udeľovanie cien za za účasť pre víno je 500 dinárov za najkvalitnejšie vína a klobásy. jednu vzorku. Pre domácu klobásu V pokračovaní bude prebiehať verejná degustácia vzoriek vína poplatok sa neplatí. Vo štvrtok 29. marca odborné a domácej klobásy a družba pri komisie budú hodnotiť prijaté týchto lahôdkach. Združenie vzorky vína a klobás. Vlani do vinárov a vinohradníkov Kulpína súťaže Veľká noc v Kulpíne bolo sa teší na bohatú návštevnosť prihlásených až 99 vzoriek vína a svojho populárneho tradičného podujatia. 79 vzoriek klobás.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

– Môžem povedať, že som varil aj našim najvyšším ústavným činiteľom. Takisto pár prezidentom a premiérom iných štátov, rôznym veľvyslancom. Keď ide o to, ktoré sú ich obľúbené jedlá, je to ťažko povedať tak, aby platilo pre všetkých. Azda každý má rád mäso. A my máme určite výborné strapačky, kde ide veľa mäsa. Kuchárstvo je i reNie súťaženie, ale spolupráca: Andrej meslo, ale i umenie. s kolegyňou Draženou Božanovićovou Je populárne na Slov kuchyni Veľvyslanectva SR v Belehrade vensku a aké sú možnosti školiť sa preň? Treba azda začať otázkou, ako – To tiež ťažko povedať, lebo je dlho sa zaoberáte gastronómiou to na dlhú tému. No určite je veľa a aké jedlá sú obľúbené na Slo- dobrých kuchárov na Slovensku, vensku? snažiacich sa našu kuchyňu zveľa– Som kuchárom už dvadsaťpäť diť a zvýrazniť. Keď ide o mladých rokov. U nás sú známe najmä jedlá ľudí a ich záujem, zdá sa mi, že z bryndze. Samozrejme, aj z toho, čo ten skôr nie je. Je to viac na nás, sme vedeli sami dopestovať alebo na príslušníkoch strednej a staršej dochovať, ako zemiaky, kapusta, generácie. ošípané a podobne, čiže i tie jedlá sú Na záver: boli ste už v Srbsku? také. Väčšinou obsahujú zemiaky, ka– V Srbsku som prvýkrát, teda aj pustu, bryndzu, slaninu a podobné. v Belehrade. Vždy som iba počúval Zrejme ste varili alebo chystali o Srbsku, no teraz mám úplne iný mnohé jedlá mnohokrát a mno- dojem. Uzavriem tým, že veľmi sa hým ľuďom? mi tu páči.

BAZÁR TVORBY na starej Hurbanovskej fare v Starej Pazove usporiadali 7. a 8. marca. Na tejto tretej predajnej výstave rôznych výtvorov, darčekov a unikátnych predmetov sa zúčastnilo desať Staropazovčaniek, ktoré sa venujú tejto tvorbe. Ôsmomarcová výstava bola bohatá a na nej návštevníci mali možnosť kúpiť si mnohé pekné veci a tým potešiť milú osobu k sviatku – Medzinárodnému dňu žien. A. Lš. 11 /4794/ 17. 3. 2018

13


Ľudia a udalosti ZO SPOLKU ŽIEN SLOVENKA V HLOŽANOCH

Uzavreli ďalší úspešný rok Jasminka Činčuráková-Galambošová

O

bsiahlu súvahu vlani realizovaných aktivít na výročnej schôdzi Spolku žien Slovenka v Hložanoch podala predsedníčka spolku Viera Miškovicová. Poznamenala, že na vlaňajšom výročnom a volebnom zasadnutí dôveru jednohlasne získalo doterajšie vedenie spolku. Kalendárny rok v spolku spravidla začínajú návštevou divadla a účasťou v akcii Zima s knihou. Rok 2017 poznačilo okrem iného vydanie publikácie Činnosť spolku žien v Hložanoch 2005 – 2015, ktorú pripravil a vydal Spolok žien Slovenka a finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Medzi významnejšie aktivity patrí aj výstavná činnosť spolku. Prvá vlaňajšia výstava bola venovaná šálkam a usporiadali ju k Medzinárodnému dňu žien. Tradičnou sa stáva aj výstava v ústrety veľkonočným sviatkom Výstava kraslíc a jarné aranžmány. Vlani v rámci tohto podujatia mali aj hosťujúcu výstavu U nás taká obyčaj, slovenská ľudová tradícia – vítanie jari, ktorú pripravila Štátna vedecká knižnica v B. Bystrici zo

Slovenska. V rámci miestnej oslavy založenia dediny v máji spolok pripravil etnografickú výstavu Práce po zakáľačke: varenie mydla, kaše a ostatné domáce práce. Posledná výstava v roku bola v decembri v ústrety vianočným sviatkom.

každoročne zapája do programu prezentácie publikácií Sloveniek. V októbri usporadúvajú Zemiakové hody a koncom roka spolu s Miestnou organizáciou penzistov a invalidov práce organizujú večierok v ústrety Vianociam.

Pracovné predsedníctvo na výročnom zasadnutí Spolku žien Slovenka

Členky spolku nielenže rady čítajú, ale aj recitujú. Monika Bažaľová, Zuzana Dudková a Miriam Murtínová sa zúčastnili v súťaži v umeleckom prednese poézie a prózy v organizácii Asociácie slovenských spolkov žien (ASSŽ) a Murtínová postúpila do celoslovenskej súťaže Naša Vansovej Lomnička, odkiaľ priniesla ďalšie ocenenie. Počas Slovenských národných slávností spolok sa

V roku 2017 sa v spolku venovali aj prednáškovej činnosti, predovšetkým o zdraví, ale aj o boji proti násiliu na ženách. V spolupráci s obecnou Radou pre rodovú rovnosť realizovali bezplatné prehliadky pre svoje členstvo a iných občanov. Počas roka usporiadali aj tvorivé dielne, kde okrem iného vyrábali krojované bábiky a v rámci projektu ASSŽ v Kulpíne členky sa zapojili

do výroby tradičného venca pre mladuchu. Na pozvanie iných spolkov žien účinkovali na niekoľko desiatok podujatí v iných prostrediach, ako aj doma v Hložanoch. Spolu s ASSŽ spolkárky účinkujú aj na charitatívnom Vianočnom bazári v Belehrade. Realizovali aj niekoľko výletov a majú na starosti aj domček na predaj suvenírov, ktorý je otvorený každý pondelok, resp. podľa potreby. Medzi pravidelné aktivity patria pracovné akcie na úprave kvetinových záhonov v strede dediny. V správe o činnosti v roku 2017 odznela aj pripomienka, že by lokálna samospráva mala mať viac porozumenia, nielen pre spolok, ale aj pre ostatné organizácie, ktoré prinášajú dobré meno dedine. Keď ide o finančnú stránku, spolok vlani hospodáril pozitívne so sumou – ako uviedla pokladníčka Mária Francistyová – približne 250 000 din. Vo finančnom pláne na aktuálny rok uviedli, že očakávajú zhruba 350 000 din. V pláne práce na rok 2018 sa uvádzajú prevažne zachodené aktivity. Ďakovné listy za nezištnú podporu a zviditeľňovanie činnosti tohto roku získali členky spolku Zuzana Hašková, Mária Galambošová a Vera Šulcová. Na záver snemovania odznel kratší program v podaní členiek spolku.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bum-bum-bum! Vitajte, vážení príbuzní, pri dnešnom bubnovaní! Akože, prečo – príbuzní? Či neznie skvele? Vieme: neboli ste na nedeľnej rybárskej schôdzke. Alebo ste boli, len ste to a také oslovenie nepočuli. Alebo sa iba tvárite, že ste nepočuli? Ak sa tvárite – dobre robíte. Lebo dnes (a keby len dnes!) – kto nepočuje-nevidí, alebo sa trebárs iba tvári, že nevidí a nepočuje – ďaleko zájde. Priamo na víťazný vrch. Na Závratne Krásny Víťazný Vrch. Aj chýrečná opozícia vo voľbách v Belehrade Bielom Meste Na Vode

14

www.hl.rs

vysoko mierila. Až, nič nepočujúc, nič nevidiac, nakoniec čľupla. Priamo do vody, na ktorej teraz ešte rýchlejšie a silnejšie a krajšie vyrastie BBMNV. Po vojne je každý generál! Ťuhája! Po voľbách tobôž. Pravdivá pravda. Akože dejiny píšu víťazi. Ešte kebyže sa porazení z ich písania chceli a vedeli ponaučiť... Ibaže. V denníku Blic, práve bol MDŽ, pán Vladimir Đukanović, jeden z poprednejších a pokrokovejších pokrokárov rozjímal o tom, prečo oni, pokrokári, zase zvíťazili vo voľbách do zhromaždenia BBMNV.

Informačno-politický týždenník

„Vtip je v učení a v prijatí skutočnosti, že voľby sú predovšetkým vážna veda, ktorá sa z cyklu na cyklus zosúčasňuje a ktorá si vyžaduje každý raz zdokonalenie techniky.“ Tak odkázal zronenej opozícii, poukazujúc jej na absenciu vôle „aby občanom niečo ponúkla“. Nie, nespomenul ani múku, ani olej, ani cukor, ba ani peniažky. Nepodcenil až natoľko intelektuálne schopnosti svojich politických sokov, ktorí predsa podaktoré zo spomenutých zručností uplatnili už predtým. A tak pred časom pevne zasadli do sedla spome-

nutého koníka. Ibaže rovno, keď sa ten koník v plnom cvale dostal na sám vŕštek Závratne Krásneho Víťazného Vrchu, zo sedla vyfrkli. Trebárs rovnako oni – bývalí, tak isto ako terajší víťazi, uplatňovali systém malých milých darčekov. Aj milšie návštevy od dverí k dverám. I najmilšie tvrdnutie v tévé štúdiách 25 hodín denne. Až pokým, následne závratu zo svetiel reflektorov, proste nebachli. Áno. Dejiny píšu víťazi. Áno, dejiny sa opakujú. Ijujujú! Len to učenie... nie a nie... Bumbum! • ĽUDIA A UDALOSTI •


SPOLOK FILATELISTOV BÁČSKY PETROVEC

Doplnkové voľby Jaroslav Čiep

P

resne pred rokom členovia Spolku petrovských filatelistov na svojom riadnom výročnom, resp. volebnom zasadnutí zhromaždenia rozhodli, že v nasledujúcom štvorročnom období budú pôsobiť so staronovým vedením. Ale ako porekadlo hovorí, človek mieni, pánboh zmení. Tak sa stalo, že jeden z najaktívnejších členov spolku, podpredseda Ján Rybársky, umrel, takže teraz zase museli usporiadať voľby funkcionárov spolku. Voľby prebiehali v stredu 7. marca v čitárni Knižnice Štefana Homolu, v ktorej sa inak filatelisti pravidelne stretávajú už dlho rokov. Na zasadnutí minútku ticha vzdali poctu zosnulým Jánovi Rybárskemu a Pavlovi Hlaváčovi. V druhej časti zhromaždenia petrovskí filatelisti za podpredsedu zvolili doterajšieho tajomníka Rastislava Speváka. Tajomníčkou spolku sa stala Maria Širková a keďže doteraz bola predsedníčkou

Dozornej rady, jej miesto teraz obsadil Ondrej Žabka. V prvej plenárnej časti filatelisti analyzovali svoje vlaňajšie aktivity a  plány práce na rok 2018. Zo správy podpísanej predsedom SFBP Mr. Pavlom Lomianskym vyznelo, že v roku 2017 filatelisti združení v spolku rozvíjali bohatú činnosť s minimálnymi finančnými prostriedkami. Stretávali sa pravidelne dvakrát do mesiaca s cieľom vymeniť si a zásobiť sa známkami a filatelistickým materiálom. Počas Dňa Petrovca usporiadali 6. Dni filatelie Petrovca a počas SNS 2017 zorganizovali medzinárodnú filatelistickú výstavu Petrovec fila 2017, na ktorej svoje exponáty vystavovali hostia zo zahraničia. K tomu usporiadali zberateľskú burzu. Pre výstavy prichystali a vytlačili primerané katalógy. Svoje zbierky vystavovali aj na medzinárodnej výstave v Apatíne. Ján Rybársky za svoju zbierku samostatne získal strieborné ocenenie v Grécku. Novinkou v práci bola výstava

Vedenie Spolku filatelistov Báčsky Petrovec po výročnom zhromaždení

a prezentácia filatelie na detskom folklórnom festivale Zlatá brána v Kysáči. Osvedčilo sa to a do budúcna plánujú aktivity s kysáčskym spolkom, do ktorého sa zapojili mladí členovia. V roku 2017 SFBP vydal 5 príležitostných vydaní s príležitostnými oficiálnymi poštovými pečiatkami. Zaznamenali 50 rokov Rádioklubu v Petrovci, 75. výročie úmrtia hrdinu Janka Čmelíka, 500 rokov reformácie a dve vlastné výstavy – miestnu a medzinárodnú v Petrovci. Svoje aktivity petrovskí filatelisti zrealizovali s rozpočtom menším ako 60-tisíc dinárov. Navyše z týchto peňazí zadovážili aj neúplnú vý-

stavnú vitrínu pre numizmatikov a ochranné fólie na existujúce výstavné panely. Keď ide o aktuálny rok, SFBP mieni pokračovať v zachodenej práci, usporiadajú dve už tradičné výstavy a vydajú príležitostné obálky s poštovou pečiatkou. Jednou z výstav si pripomenú 65 rokov organizovanej filatelie v Petrovci. Príležitostnými vydaniami si okrem iného pripomenú 150. výročie úmrtia petrovského farára a kronikára Jána Stehlu. Plánujú takisto pripomenúť 100 rokov od vzbury 71. Trenčianskeho pluku v Kragujevci a popravy vojakov, ako i ďalšie výročia, ktoré im navrhnú iné spolky a združenia.

TURISTICKÁ KOVAČICA

Ponuka doplnená športovými akciami Anička Chalupová

N

a tohtoročnom 40. Medzinárodnom veľtrhu turizmu v Belehrade, ktorý sa uskutočnil v dňoch 22. až 25. februára, medzi početnými vystavovateľmi svoju bohatú turistickú ponuku prezentovala aj Turistická organizácia Obce Kovačica. Podobne ako na tohtoročnom Veľtrhu cestovného ruchu ITF Slovakiatour v Bratislave, aj na belehradskom veľtrhu, v rámci spoločného stánku Turistickej organizácie Vojvodiny, TOOK ponúkla prostredníctvom bohatého propagačného materiálu početné kultúrne akcie a obsahy. Väčšina sa už tradične ponúka turistom v Galérii insitného umenia, Spomienkovom dome Martina Jonáša, Podnikateľsko-rekreačnom • ĽUDIA A UDALOSTI •

stredisku Relax, Rodiskovom uplynulom roku prilákala komplexe Mihajla Pupina v vyše 2 000 milovníkov tejto Idvore a pod. spoločensko-gastronomicTohtoročnou novinkou na kej fiesty. Tohto roku okrem belehradskom veľtrhu bola poúčastníkov z domova a zo nuka športového cestovného Slovenska TOOK očakáva ruchu s osobitným prízvukom hostí aj zo susedných štátov. na kovačický polomaratón Okrem tradičných poduNie je naivné bežať, ktorý sa jatí, ako Dni medu a kvetov, uskutoční 7. apríla v organizácii Guča v Padine, Kovačický okKlubu športovcov a rekreantov tóber, Vianočno-novoročný Obce Kovačica. V súvislosti s jarmok a iné, činnosť Turistým Dragana Latovljevová, tickej organizácie sa tohto úradujúca riaditeľka TOOK, roku, podľa slov úradujúcej podotkla, že zámerom tejto riaditeľky TOOK, bude zameponuky bolo maximálne preriavať na podporu podujatí zentovať maratónskych bežspolkov žien v Kovačickej cov a pri tej príležitosti pozvať Nie je naivné bežať: členovia Ark obci, ktoré nielen svojimi Maratonko Kovačica (Klub športovcov návštevníkov veľtrhu zo Srbska ručnými prácami, ale aj inýa rekreantov Obce Kovačica) a zo zahraničia na 2. ročník mi aktivitami zviditeľňujú mické podujatia. Jedným z a prezentujú Kovačickú obec kovačického polomaratónu. V rámci svojej ponuky TOOK nich je súťaž vo varení a jedení tak v regióne, ako aj v zahraničí. propaguje aj rôzne gastrono- bryndzových halušiek, ktorá v 11 /4794/ 17. 3. 2018

15


Ľudia a udalosti HLOŽIANSKE MATRIKY ROKU 2017

Dedina starne, vyľudňuje sa... Juraj Bartoš

J

e proste nevkusné podpísať sa pod údaje, ktoré pre médiá nachystá hložianska matrikárka Mária Kováčová-Kyseľová, keďže tam je všetko „pod motúz“. Nuž ale... Pozrime sa na neveselú reč matrík, ktorá už celé roky vyhúda tú istú clivú pesničku o úpadku (aj) tejto dediny. „Pokým sa roku 1917 uprostred prvej svetovej vojny v Hložanoch narodilo 59 detí, po sto rokoch sa našim rodičom v novosadskej pôrodnici narodilo iba 7 chlapcov a 4 dievčence,“ hovorí matrikárka. Tri deti sú prvorodenci, ostatné sa narodili ako druhé alebo tretie dieťa. Vlani v matrike narodených pribudli tri zápisy: jedného dievčaťa a jedného chlapca, ktorí sa narodili na Slovensku, a dospelej občianky narodenej v Chorvátsku. Rodičia dievčencom dali mená Hana, Mia,

Manuela a Verica a chlapci sa volajú 74,5 roka a priemerný vek všetkých, Mário, Martin, Leon, Pavel, Adam-Ju- ktorí sa v minulom roku rozlúčili so raj, Patrik-Pavel a Damián. Matrikárka zase mala oveľa viac práce so zápismi do matriky zosnulých. Roku 2017 do nej urobila 24 zápisov; okrem toho v nemocnici zomrelo 13 spoluobčanov. V Hložanoch vlani bolo 36 pohrebov; jedného zosnulého pochovali v  Padine. Medzi zomretými v dedine bolo viac mužov (13); ich priemerný vek bol 73,6 roka. Najmladší zosnulý Duško Franka mal len 38 rokov, najstarší Michal Murtín sa Tajdú ľudia, i domy tajdú... dožil 93 rokov. Zomrela aj dovtedy najstaršia občianka Hložian životom, bol 74 rokov. Aké sú perspektívy starnúcich Mária Murtínová – mala 95 rokov. Najmladšia zosnulá žena bola Mária a vyľudňujúcich sa Hložian? Veľa Zahorcová (38 rokov). Priemerný tomu napovedá len 5 záznamov vek žien, ktoré vlani zomreli, bol do matriky sobášených roku 2017.

Z PADINSKEJ MATRIKY

Natalita – mortalita 32 : 79 Rodičia svojim ratolestiam dali prevažne „moderné“ mená, napr: Dejan, Željko, Sofija, Melani, Maša, ávno je známe, že biely mor Noel, Hana, Viktor, Sebastijan, Anja, panuje aj na území Kovačickej Lívia, Damir, Nikol, Maksim, Filip, obce. Novorodených detí a svaAlisa, Stefan, Leonardo, dobných veselíc je málo, Viktória, Tarija... Menej pohrebov mnoho. Takéto bolo tých, ktorým roditrendy nezaobišli ani Padičia dali slovanské mená: nu, v ktorej je v posledných Miroslav, Anna, Ivan, Anrokoch počet novorodeniadrej, Milan, Janko... tok dvojnásobne menší od Pred padinskú matpočtu zosnulých. rikárku si v uplynulom Údaje z minulého roku, roku zastalo a osudové ktoré nám poskytla matáno vyslovilo 28 párov. rikárka Zuzana Kotvášová, Z toho počtu 26 sobášov hovoria, že v padinskej matbolo v Padine a dva boli rike narodených je spolu 5 zápisov. Zapísané sú deti, Do padinských rodín Trnovskej a Pavelovej pribudli v zahraničí (v Slovenskej republike a na Seychektoré sa narodili v zahraničí noví členovia: Andi Pavela a jeho o dva týždne lách). Do knihy sobášea ich rodičia majú štátne staršia sesternica Timea Trnovská ných sú zapísaní predoobčianstvo Republiky Srb- (Foto: z rodinného albumu) všetkým Padinčania, ale sko. Zo zápisov vidieť, že sa v uplynulom roku narodili dve ninskej pôrodnici a na Slovensku, čo medzi nimi sú aj ženísi z Kovačice, deti v Slovenskej republike, jedno je o 12 detí menej ako v roku 2016. Belehradu a Pančeva. Okrem Padieťa sa v roku 2016 narodilo v USA Z toho počtu bolo 21 chlapcov a 11 dinčaniek za svojím párom prišli nevesty z Crepaje, Paraćinu a zo a v roku 2011 a 2012 sa po jedno dievčat. Anička Chalupová

D

16

www.hl.rs

dieťa narodilo v Kanade. Z osobitných evidencií vyplýva, že do padinských domácností vlani pribudlo 32 bábätiek narodených v belehradskej, pančevskej, zreňa-

Informačno-politický týždenník

V nej sú dva páry hložianske a ďalej nasledujú: mladucha z Hložian, ženích z Petrovca; mladá nevesta z Hložian, mladý zať z Pivnice. Nakoniec je tam ženích z Hložian a jeho vyvolená z Rakúska. Priemerný vek ženíchov bol 26,4 roka; najmladší mal pri sobáši 23 rokov. Najmladšia mladucha do stavu manželského vstúpila vo veku 22 rokov a celkove mladuchy povedali áno, keď priemerne mali 27,6 roka.“ Ako vidieť, vlani v  Hložanoch trikrát častejšie zaznel plač za zosnulými, než plač a smiech bábätiek. V dedine ubúda ľudí a pribúdajú staré prázdne domy, odsúdené na búranie. Veľavravné sú i slová matrikárky Márie Kováčovej-Kyseľovej, ktorými uzavierame náš príspevok: „Obyvateľov je tu vskutku menej ako na papieri; podľa mojej mienky približne 200 občanov Hložian žije v zahraničí, ale sú zahrnutí v súpise obyvateľstva.“

zahraničia (Austrálie, Slovenska a Francúzska). Z padinskej veže sa v uplynulom roku mnohokrát ozýval smutný zvon vyprevádzajúci nebožtíka. Do padinskej matriky zosnulých zapísali 56 osôb, z toho je jedna osoba, ktorá zomrela na Slovensku, a jedna (roku 2002) v Kanade. Z celkového počtu zosnulých v Padine v 11 prípadoch nešlo o Padinčanov, ale ľudí, ktorých tu zasiahla smrť, buďto v tunajšom starobinci, alebo inak. Ďalší 34 Padinčania zomreli v nemocniciach v Belehrade, Pančeve Sriemskej Kamenici a v Kovine, tiež v Hložanoch, Kovačici, Jánošíku a v Idvore. Z celkového počtu zosnulých osôb (90) je 58 mužov a 32 žien. Najstarším zosnulým Padinčanom v roku 2017 bol Jano Pap narodený 24. júla 1924 a najstaršou zosnulou Padinčankou bola Eva Dišpiterová (rod. Brngárová), narodená 22. marca 1921 v Kovačici. O niečo mladšia bola zosnulá Zuza Kotvášová (rod. Kotvášová), narodená 19. decembra 1921. Na začiatku aktuálneho roka najstarším živým Padinčanom je Martin Bílek, narodený 24. novembra 1919, a najstaršou Padinčankou je Anna Boborová (rodená Žiaková), narodená 23. augusta 1923. • ĽUDIA A UDALOSTI •


SO SLOVÁKMI V BÉKEŠSKEJ ČABE (6)

Slováci boli vystavení maďarizácii Juraj Bartoš

V

o voľbách do parlamentu Maďarska sa ako národnostný hovorca (čiže poslanec bez práva hlasu) dostal Ján Fuzik, vyštudovaný žurnalista. Diplom získal na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Keď sme s ním hovorili v septembri 2012, bol predsedom Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM), čo je vlastne obdoba našej národnostnej rady. Ako vznikla a odkedy funguje CSSM? „Národnostný samosprávny systém v Maďarsku vznikol po prijatí zákona o právach národných a etnických menšín roku 1993 a už o rok neskoršie sa volili miestne samosprávy. Roku 1995 vznikli celoštátne samosprávy trinástich taxovaných národných a etnických menšín v Maďarsku, medzi nimi aj naša. Slováci sú asi na treťom mieste pokiaľ ide o odhadovaný počet príslušníkov národností − po Rómoch a Nemcoch. Nemcov je asi 250 000, Rómov je ťažko určiť, je ich 600 000 až 800 000. My počet Slovákov odhadujeme na 100 000 až 110 000. Chorvátov je okolo 90 000, Rumunov je asi 25 000, a potom už nasledujú tí menší: Srbi, Slovinci, Bulhari, Arméni, Gréci, Poliaci, Ukrajinci, Rusíni. Čísla z úradného sčítania však ukazujú niečo iné: pri poslednom sčítaní v roku 2001 nás bolo 17 700, predtým, v roku 1990 len 10 500. Myslím si, že transformáciou spoločnosti v deväťdesiatom roku zo socialistickej na demokratickú, keď sa uvoľnilo aj organizovanie občianskej sféry, keď prišiel národnostný zákon a samosprávny systém, riešili sa do istej miery otázky financovania a práva, nový prístup k životu, a to prinieslo takú renesanciu. Aj keď hovoríme, že 17 000 je málo, predsa o 70 percent vzrástol počet tých, ktorí sa prihlásili k slovenskej národnosti. Rozrástol sa aj počet miestnych samospráv, najprv ich bolo okolo 50, dnes ich je 120.“ Toľko je prostredí, kde žijú Slováci? „Áno, lebo k založeniu samosprávy treba aspoň 30 občanov, • ĽUDIA A UDALOSTI •

ktorí sa hlásia do volieb.“ výučba slovenčiny. Bohužiaľ, to Kde je najväčšia koncentrácia nám veľmi nepomáha.“ Slovákov? Máte aj dve gymnáziá...? „V Maďarsku je 19 žúp, plus hlav„Spolu s dvomi základnými škoné mesto. Sme dosť roztrúsení − až lami zo spomenutých piatich prov jedenástich žijeme vo väčšom stredí v dvoch máme aj gymnáziá: počte a v Békešskej župe žije naj- v Békešskej Čabe a v Budapešti; viac − asi 60 % z odhadovaného ostatné tri sú len základné a mapočtu. Tu sú až tri veľké mestá: Sar- terské školy.“ vaš, Slovenský Komlóš a Békešská V akej miere je slovenčina Čaba a v nich sú tri slovenské školy zastúpená na maďarských uniz piatich, koľko máme v krajine.“ verzitách? Menšiny a etnické spoločenstvá v Maďarsku v istom období boli na rube záujmu maďarského štátu, čo pre ne malo zhubné následky. Občania so slovenskými koreňmi sa znovu hlásia k svojmu národu... „Najprv ešte len jedna myšlienka − týka sa to aj vojvodinských Slovákov. Často nám kladú otázku, že prečo je medzi nami a vami i nadlackými Slovákmi, o ktorých sa hovorí, Ján Fuzik že ste živé ratolesti, taký veľký „Slovenčina sa študuje v Budarozdiel? Hovoríte, že sme neboli v záujme maďarského štátu, ale pešti, taktiež v Segedíne, ale tam neboli sme ani v záujme Českoslo- to už chátra. V Sarvaši je štúdium venska a tu po prvej svetovej vojne pre učiteľky nižšieho stupňa (pepokračovali uhorské pomery, ktoré dagógov) a učiteľky materských takmer úplne anulovali slovenský škôl, rovnako v Ostrihome; máme národ ako taký; neboli tu školy, však veľmi málo študentov. Na nebolo nič. Maďarskí Slováci boli dvoch gymnáziách je do tridsať vystavení tvrdému pomaďarčo- maturantov ročne. Zo spomenuvaniu medzi dvoma svetovými tých piatich škôl tri prevádzkuje vojnami, diplomatické vzťahy Celoštátna slovenská samospráva: s Československom neexistovali; v Sarvaši, Čabe a Novom meste pod kým sa u vás a v Rumunsku stavali Šiatrom; prevzali sme to na desať slovenské školy, tu pôsobili iba rokov. U nás bude veľká reorganiektoré cirkevné školy, kde sa vy- nizácia: štát prevezme prevádzku učovala slovenčina. Len po druhej škôl; nie aj národnostných, ktoré svetovej vojne vznikalo v Maďarsku prevádzkujeme my. Chcem dodať, aj slovenské školstvo: čabianska, že v sarvašskej škole sa strojnásobil sarvašská, komlošská. Bolo založe- počet detí, odkedy sme ju prevzali. né šesť dvojjazyčných škôl; okrem Tam máme v materskej a základnej troch spomenutých dodnes pôso- škole viac ako 450 detí, na Čabe sa bia aj dvojjazyčné školy v Novom taktiež zvýšil počet.“ Čo okrem škôl má v kompeMeste pod Šiatrom a v Budapešti; šiesta sa medzičasom stala už len tencii CSSM? „Menšinové samosprávy v Majazykovou školou, kde sa vyučuje aj slovenský jazyk. Máme asi vyše ďarsku patria pod Ministerstvo ľudtridsať škôl, kde sa slovenčina vyu- ských zdrojov, kam patrí aj kultúra, čuje štyrikrát v týždni. Tie sa podľa školstvo, národnosti, civilný úsek, zákona považujú za národnostné zdravotníctvo a pod. Je to veľké inštitúcie a v nich bol normatív (t. ministerstvo, vzniklo zlúčením j. finančná podpora − pozn. J. B.) viacerých ministerstiev; takže je zvýšený; v takých školách sa len tam aj veľa štátnych tajomníkov. vďaka tomu zachovala aká-taká Menšinové samosprávy môžu pre-

vádzkovať svoje inštitúcie a štát im pomáha vo financovaní; to je v školskej oblasti riešené. Je tam štátny normatív, na základe neho všetky školy dostávajú financie, a potom sú tam aj doplnkové podpory pre národnostnú výučbu. Sme vlastne financovaní tak isto ako cirkevné školy. Samozrejme, je kríza, tie podpory klesajú, takže s tým máme menšie problémy, najmä tam, kde je menej detí, ako v Novom Meste pod Šiatrom, kde máme okolo 150 detí. Pri väčších, ako Čaba a Sarvaš to ešte funguje.“ Ktoré inštitúcie tu majú Slováci okrem spomenutých škôl? „Vytvorili sme si rozsiahly systém inštitúcií ešte v rokoch 2003 a 2004. Vtedy bolo také veľké bum, podporovalo sa to aj finančne, takže CSSM niektoré inštitúcie prevzala, iné založila. Zväz Slovákov v Maďarsku už na ne nestačil, keďže finančná sféra nebola natoľko podporovaná. Už sa aj chcel zbaviť Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (so sídlom v Békešskej Čabe), ktorý založili ešte roku 1990, takže sme ho prevzali. Ľudové noviny a divadlo Vertigo v Budapešti, ktoré bolo na vlastných nohách, tiež prevádzkuje CSSM. Dom slovenskej kultúry v Čabe fungoval už skôr, ale nejakú organizovanú podporu nemal, takže sme založili Slovenské osvetové centrum, ktoré teraz má už desať regionálnych stredísk a pomerne vysokú ročnú štátnu dotáciu. Založili sme tiež Dokumentačné centrum v Budapešti (predtým nikto nezbieral naše noviny, kalendáre a iné tlačoviny); tam je jedna pracovníčka na polovičný pracovný úväzok a vypomáha aj jedna študentka. Založili sme i Pedagogické metodické centrum (sídli v Čabe), tiež z iniciatívy čabianskej školy a pedagógov, ako i Hospodársku spoločnosť legátov; funguje ako spoločnosť s ručením obmedzeným. Vydáva Ľudové noviny a popri tom sa stará o národopisné dedičstvo.“

11 /4794/ 17. 3. 2018

(Dokončenie rozhovoru o týždeň v čísle 12)

17


DETSKÝ KÚTIK

Kvety

k 8. marcu

Hana Cechmajstrová, 4. b, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

Dávid Mala, 4. b, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

Igor Ferko, 4. b, ZŠ Jána Čajaka, Báčsk y Petrovec

Novopivnický zmrzláčik

Kde sa vzal, tu sa vzal, pri ulici ráno stál. Čiapku sivú, hlavu krivú a fajku v ústach mal. Na Ulici robotníckej v Pivnici stál obrovský snehuliak výšky 3 m a 20 cm menom Zmrzláčik. Spoločnou hrou snehuliaka urobili usilovné ruky prváčika Denisa Šustera a ručičky trojročného Timotea Durgalu, ktorým pomohli ich oteckovia. Zmrzláčik sa hrdil v ich ulici, vymámil detské úsmevy a prekvapil i dospelých. Túto informáciu nám poskytla Daniela Durgalová a fotografiu Zdenka Mandáčová z Pivnice.

18

www.hl.rs

Michal Baláž, 4. b, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

Nejdan Marek, 6-ročný, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Informačno-politický týždenník

Teodora Čobrdová, 6-ročná, ZŠ 15. októbra, Pivnica

• DETSKÝ KÚTIK •


Mozaika

ROČNÍK XVII 17. marca 2018 ČÍSLO

223

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

SO ZUZANOU GRŇOVOU Z KYSÁČA

Život záľubami tkaný a maľovaný Elena Šranková

na vyšívanie a šitie. To som sa naučila sama. Po vydaji som musela s mužom Kysáčankou Zuzanou Grňovou by chodiť do poľa, takže som sa potom ste dokázali presedieť celý deň venovala výšivkám a šitiu do dvoch a stále by bolo o čom rozprávať. či troch hodín v noci. Potom som si Jednak preto, že sú jej zádo rána trošku pospala. ľuby všestranné, jednak Času nazvyš nebolo, lebo preto, že je nevysychajúrýchlo odbili hodiny, keď cim prameňom mnohých bolo treba podojiť krazaujímavých životných vy, postarať sa o mliehistoriek. ko, schystať raňajky, ísť Srdcovou záležitosťou zase do poľa za prácou. No sú jej ručné práce a všetko z výšiviek a šitia som mala späté s tradíciou, so slopekný zárobok. Dodnes venskosťou. Rada aj vyšívam a šijem obleky, číta: okrem kníh aj novifodrošk y, ka šmerínny, časopisy, brožúrky... ky, čepce a zepe,“ hovorí Odberateľkou Hlasu ľudu sedemdesiatsedemročná je celých šesť desaťročí, Teta Zuzana Grňová teta Zuzana. od roku 1958. Dodnes si „Keď sa ohreje, mám starostlivo chráni staré výtlačky našich tkať handrovky. Mám ich objednaných novín, ako aj Zorničky. Je aj spoločenská, vyše 60 metrov handrových a synteukážkou čoho sú mnohé známosti aj tických, a to aj do zahraničia. Tkám mimo Kysáča, vďaka tomu, že vyšíva, i slovenské košele, ako aj uteráky, ktoré šije, tká, maľuje obrazy, pestuje kvety, pozná mnohé slovenské ľudové pesničky...

S

Jeden deň v Bruseli

Zručnosť badať aj na tejto keteni

sa predávajú i v zahraničí, kde majú najrozličnejšie uplatnenie. Mám dvoje krosien, ešte jedny mám dostať,“ hovorí spolubesedníčka.

S VÝŠIVKAMI UŽ OD 14 ROKOV Vyšíva už od štrnástich rokov a teší sa z toho, že roboty je stále dosť. V kráse jej prác a krojov sa kochali či kochajú nielen Kysáčania, ale aj Dobanovčania, Šíďania, Hložančania, Petrovčania, Kulpínčania, Silbašania, naši v zahraničí. Priasť sa naučila ešte skôr, už ako jedenásťročná. „Ako trinásťročná som prosila mamu, aby mi našli a kúpili stroj

ĎALŠIA ZÁĽUBA – MAĽOVANIE Motívy na maľby teta Zuzana už dlhé desaťročia nachádza všade vôkol seba. Nevyčerpateľnou inšpiráciou sú jej kroje, deti, kvety, domáce práce, zvieratá a príroda, tiež naša minulosť. Maľovať začala hneď po vydaji, pred šesťdesiatimi rokmi. Doma má len približne pätnásť obrazov, keďže mnohé darovala a rozdala, dokonca

Str. 4

Šiť sa naučila ešte dávno

aj do Ameriky. Je členkou Výtvarného krúžku Michala Geržu, k tomu rada podporuje aj činnosť KUS Vladimíra Mičátka a Spolku kysáčskych žien. Najmä vtedy, keď potrebujú nejaké exponáty na výstavy. Teta Zuzana Grňová okrem všetkého uvedeného miluje i kvety. Najnovšie si zapisuje ľudové pesničky a všet-

Dule − maestro hviezd(i)nej zemegule Str. 6

Aj tu je jej svet Za krosnami

Z obsahu

ky svoje zručnosti rada prenáša na tých, ktorých tieto zaujímajú. Hoci je už deväť rokov vdovou, nikdy nie je sama. Má dcéry Zuzanu Agarskú, Annu Vozárovú a Máriu Obuchovú, troch zaťov, vnukov Janka Agarského, Janka a Rastislava Vozárovcov, Ivana a Braňa Obuchovcov, pravnučky Dajanku, Dáriu a Gabiku. Chodí do kostola a patrí k tým kysáčskym ženám, ktoré každodenne chodia v tradičnom kroji, čiže v sukniach. A ktoré na spolubesedníka vždy silno zapôsobia šírkou vlastných záujmov, životnou múdrosťou, dobrosrdečnosťou, úprimným a čistým zmýšľaním. Foto: Z archívu Z. Grňovej

Roládky z bielkov Str. 8


Mozaika VČERA, DNES, ZAJTRA...

Mexiko

AKO LACNEJŠIE CESTOVAŤ?

Exotika bez agentúry

bíme individuálne pre každého záujemcu, podľa jeho konkrétnych preferencií. Funguje to tak, že my vďaka našim skúsenostiam a rôznym bonusovým programom, ktoré máme od leteckých

Ako ste sa rozhodli začať s touto prácou? A ako ste si rozdelili úlohy? Stanislav: „Nie je to práca, je to hobby. Nie sme cestovná kancelária, sme poradcovia. Za vzor sme si zobrali pár podobných projektov na Slovensku a v iných krajinách EÚ a najmä zakladáme to na našich skúsenostiach. Prvýkrát som takto bol v roku 2009 v Thajsku, ktoré bolo vtedy ešte aj na Slovensku dosť netradičné a nedostupné. Nakombinoval som akciové letenky, našiel fantastické ubytovanie v Bangkoku aj na Phukete a za super dovolenku, pri svetoznámych plážach som zaplatil toľko, čo moji kamaráti zaplatili za dovolenku v Turecku, Grécku či Chorvátsku. Odvtedy som služby cestovnej kancelárie využil asi len dvakrát a aj to len na dovolenky v Európe.“ Daniela: „Jedného dňa sa Stano spýtal, či takýto projekt nerozbehneme v Srbsku, aj keď to ,v Srbsku je, samozrejme, relatívne, keďže pobyty vybavujeme pre hociktoré odletové letisko na svete, pre hociktorú destináciu na svete. Ja sa starám o zverejňovanie ponúk, ktoré Stano

Danuška Berediová

nás proste nie sú dosiahnuteľné. Problém sú vždy peniaze. ozerajúc sa na krásne Daniela Speváková a Stanislav piesočnaté pláže, ktoré Štefánik už navštívili mnoho ďasa objavujú na šetričoch lekých destinácií, ale vo vlastnej obrazoviek, či fotografie ďalekých organizácii. A stálo ich to oveľa a exotických krajín, pomyslíme menej, ako keby niekam šli cez si, že o cestovaní na také mies- cestovnú kanceláriu. Aby takto ta môžeme iba snívať, že pre cestovali, začali radiť a pomáhať aj iným a tento spôsob cestovania nazvali Exotika bez agentúry. Najprv nám vysvetlite, ako funguje táto vaša „exotika“? Stanislav: „Projekt Exotika bez agentúry je zameraný na sprostredkovanie výhodných pobytov (prípadne len leteniek alebo len ubytovania), najmä do krajín, ktoré sú pre vysoké ceny štandardne ťažko dostupné. Nie sme cestovná kancelária, nemáme v ponuke žiadne ,katalóZaujímavá architektúra v hlavnom gové pobyty. Všetko romeste Azerbajdžanu

P

20

II

Mahogany Bay, Isla Roatan, Honduras

spoločností, či poskytovateľov ubytovania, sprostredkujeme tieto služby klientovi. Nájdeme výhodnú letenku, niekoľko možností ubytovania podľa jeho predstáv, prípadne ďalšie, o ktoré má záujem. Potom mu poskytneme konkrétne údaje o danom ubytovaní aj letenke a klient si služby sám kupuje. Nie od nás, ale priamo od ich poskytovateľa.“

pripraví, vyhľadá. Vybavujem vízové záležitosti, komunikujem s ambasádami, zisťujem aktuálne informácie o daných destináciách (napríklad nejaké zdravotné riziká, hrozby nepokojov, očkovacie povinnosti,...).“ Stanislav: „V cestovnom ruchu sa pohybujem už od vysokej školy, čo je takmer 20 rokov. Cestovanie a vyhľadávanie výhod-


HLAS ĽUDU | 17. 3. 2018 • 11 /4794/ ných exotických zájazdov je moja srdcová záležitosť. S Dankou sa veľmi dobre dopĺňame a klientom nikdy neodporúčame niečo, čo by sme my dvaja neboli ochotní absolvovať.“ Máte aj zisk z toho? Stanislav: „Zatiaľ je to koníček. Sme radi, ak vďaka nám ľudia navštívia krajiny, o ktorých doteraz len snívali. Za sprostredkovanie a asistenciu počas celej dovolenky si účtujeme len symbolický poplatok, v závislosti od náročnosti pobytu.“ Ktoré krajiny ste vy doteraz navštívili týmto spôsobom? Stanislav: „Ja som, ešte predtým, ako sme sa s Dankou spoznali, takto navštívil napríklad Čínu, Thajsko, dvakrát Kanárske ostrovy (Teneriffe a Gran Canariu), Miami,... Samozrejme, aj mnoho európskych destinácií − Londýn, Paríž, Prahu, Barcelonu, Ženevu, niekoľko lyžiarskych stredísk vo Francúzsku či Švajčiarsku.“

Isla Roatan, Honduras

Daniela: „Za štyri a pol roka, čo sme spolu, sme toho ,bez agentúry stihli precestovať naozaj dosť. Boli sme napríklad na Kanárskych ostrovoch (Lanzarote), v Miami, na plavbe po Karibiku, počas ktorej sme navštívili nádherný ostrov Roatan v Hondurase, užívali si na bielej pláži súkromného ostrova Passion Island v Mexiku, kúpali sa na otvorenom mori s rajami na Kajmanských ostrovoch, či raftovali na rieke v džungli v Belize. Fantastické dojmy máme z Baku, čo je krásne mesto v Azerbajdžane, dvakrát sme sa boli lyžovať v Alpách, cez leto dvakrát v Turecku, na Kréte, na Malorke, v Benátkach, Ríme, St. Tropez, vyskúšali si ubytovanie

Kúpanie s rajami, Kajmanské ostrovy

v päťhviezdičkovom kempe na talianskej riviére...“

Aké sú reakcie vašich zákazníkov, sú skeptickí? Väčšina sa cíti bezpečnejšie, keď cestuje cez agentúru ako samostatne? Stanislav: „Naši klienti (aj my) letia takmer vždy pravidelnými linkami a ubytovanie hľadáme len s overenými recenziami na internete. Nevyhľadávame a neodporúčame hotely s menej ako tromi hviezdičkami a minimálne

Lanzarote, Kanárske ostrovy

klasických cestovných kancelárií upadá, klienti už nechcú platiť za množstvo služieb, ktoré počas svojho pobytu nepotrebujú, ale ktoré si cestovné kancelárie účtujú. Klienti chcú produkt šitý presne na ich mieru. Každý máme iné preferencie. Obzvlášť mladí, jazykovo vybavení, ľudia sa nemusia prispôsobovať programu cestovnej kancelárie. nepotrebujú spoločný transfer, nepotrebujú mať delegáta v mieste pobytu,

na Galapágy, dve noci strávil na jednom ostrove a potom ďalších šesť na inom.“ Daniela: „Z exotických krajín nie je možné povedať, o ktorú je najväčší záujem. Ale najviac ponúk sme robili asi do Thajska, pretože je cenovo najprístupnejšie. Ľudia s našou pomocou cestovali už napríklad do Ríma, Ženevy, Egypta či na Madeiru, ale tá skutočná exotika, ktorú sme im sprostredkovali, zahŕ-

Baku, Azerbajdžan

75 % ratingom od hostí. V danej destinácii vieme zabezpečiť aj transfer či iné služby, ak si to klient želá. Peniaze zákazník nedáva nám, ale priamo leteckej spoločnosti či hotelu. Ak by sa náhodou predsa len po ceste niečo prihodilo, klient má na nás kontakt, aby sme mu mohli pomôcť. Zatiaľ sme však žiadne problémy nemali, všetko išlo tak, ako sme naplánovali. A či sú skeptickí? Zatiaľ ešte asi áno, to ale súvisí s tým, že ľudia v Srbsku ešte nie sú zvyknutí cestovať a nevedia si predstaviť, že aj tak ďaleko sa dá cestovať za relatívne nízke ceny. Neuvedomujú si, že dovolenkovať sa dá aj mimo letných prázdnin. V zahraničí je tento štýl cestovania veľmi populárny. Význam

ani animátorov v ich rodnej reči...“ Daniela: „Reakcie sú zatiaľ výborné. Tí, ktorým sme pomohli, ušetrili veľa peňazí a navštívili miesta, ktoré by si cez cestovnú kanceláriu dovoliť asi nemohli.“ O ktoré destinácie je najväčší záujem? Stanislav: „Najčastejšie nás oslovujú ľudia pred letnými prázdninami a so žiadosťou na bežné destinácie, ako Grécko či Chorvátsko. Tieto destinácie sú však počas leta výhodnejšie cez klasické cestovné kancelárie, čo im rovno odpovedáme. Zatiaľ asi najzaujímavejšia nová skúsenosť a výzva boli Galapágy, ktoré patria Ekvádoru. Klient letel cez Nemecko a Panamu do Ekvádora, ostal tam pár dní, a potom letel

III

ňa napríklad Malajziu, Thajsko, Kambodžu, Vietnam,... Ktorá je vaša nasledujúca destinácia? Daniela: „Začiatkom leta chceme ísť do niektorej z bližších krajín, na takú klasickú dovolenku s deťmi, napr. Španielsko, Turecko, Cyprus. Na jeseň na predĺžený víkend do nejakej netypickej krajiny (Kazachstan, Gruzínsko) a v zime, ak sa nám podarí, plánujeme neskoršiu svadobnú cestu, buď do niektorej z Ázijských krajín, ako Bali, Malajzia, Vietnam, alebo znovu Karibik, krajiny, ktoré sme ešte nenavštívili, ako napríklad Jamajka, Kostarika... Foto: Z archívu spolubesedníkov

21


Mozaika NA CESTÁCH ZA UMENÍM

Jeden deň v Bruseli Milina Vrtunská

Tak z nášho, ako aj z niekoľkých iných, ktoré sa skoro naraz pristavili na susedných koľajniciach, vychrlilo množstvo ľudí. Všetci mali naponáhle a šli v smere východu. Išla som za nimi. Najprv sme kráčali, potom nás pojali pohyblivé pásy, nato pohyblivé

J

vom vstupe, platí celý deň. Len ho neradno stratiť. Krúžime po zmĺknutom meste, raz cez starobylé, inokedy cez ultramoderné štvrte, na ulici je len ten kto musí, vietor chodcom prevracia dáždniky. Potom nás zachodená dráha nášho autobusu vedie povedľa kráľovského paláca a prislúchajúcich záhrad, za tým popri kanále, ktorý spája Brusel s inými belgickými mestami a so Severným morom, cez križovatky, povedľa známych kostolov a iných významných architektonických skvostov. Vnímame nielen zrakom, lež i sluchom, lebo o všetkom, čo oči obdivujú, dodatočné informácie poskytuje hlas z pásky. Pri zaplatení cestovného lístka totiž každý cestujúci dostal aj slúchadlá, prostredníctvom ktorých sa napojil na magnetofón. Ten hlas nás informuje aj o tom, kde sa môžeme zastaviť,

REPORTÉRI

e pravdou, že som sa do Bruselu vybrala s ideou vychutnať si obrazy surrealistického maliara René Magritta (1898 – 1967), ktorý bol v tom meste doma. Aj napriek tomu, že nejde o môj obľúbený ak si niekto praje vystúpiť. Na umelecký smer, nejeden zastávkach však nik nevycháobraz práve tohto madza von, len čo dakto vojde dnu, liara mi už dávno učaril. striasajúc zo seba dážď. Ale lákali ma aj ďalšie Mňa predsa zvábilo Atómium. symboly hlavného mesta Atraktívna stavba z ocele, ktorá Belgicka. Atómium, ktoré predstavuje molekulu (kryštál) práve oslávilo šesťdesiaželeza zväčšený 165-miliárdkrát. te narodeniny, Európsky Jednotlivé atómy sú znázornené parlament a veruže aj fritguľami diametru 18 metrov a ky, pivo, vafle a čokoláda. sily, čo pôsobia medzi atómaDo mojej záujmovej sféry mi, rúrami, o dĺžke 29 metrov. sa nedostali len mušle a Celková štruktúra dosahuje cikajúci manekýn. výšku 102 metre. Z diaľky tá Červený rýchlik menom Dvojitý autoportrét neobyčajná stavba, zhotovená Thalys skoro tristokilopri príležitosti Svetovej výstametrovú vzdialenosť medzi schody, zase sme kráčali, a ešte vy roku 1958, pôsobí sťa dáka Parížom a Bruselom zdolal za stále sme boli vnútri. Ja som sa moderná skulptúra. hodinu a dvadsaťosem minút. chcela dostať von. Na ulicu, na Vystupujem z autobusu a Niekoľkokrát denne, v oboch zastávku električky. Aj napriek mierim do predsiene, odkiaľ smeroch. Na tých zemepisných vľúdnosti niekoľkých osôb, ktoré pohyblivé schody vedú do šírkach je Európa v neustálom som požiadala o pomoc, vnútra Atómia. Dutipohybe. ny nepriesvitných gulí na ulicu som sa nedoVo vlaku, ktorým som sa ja stala. Namiesto na ulici sú pospájané rýchlymi vybrala na jeden deň svet sku- a v električke ocitla som pohyblivými schodmi, sovať, bol to tretí ranný rých- v podzemnej chodbe – a ktoré sú umiestnené lik, počas celej cesty panovalo v metre. v úzkych rúrach. Neodticho. Cestujúci, pohrúžení do porúčam osobám, ktoré A keď som sa konečtematík vo svojich prenosných ne dostala na želanú trpia klaustrofóbiou. Na počítačoch, očividne nemali ani destináciu, a navyše na najvyššej guli síce exisprianie, a ani času diskutovať ulicu, spustil sa prudtujú okná, cez ktoré je sused so susedom. V dôsledku ký dážď. Tak ma Brusel údajne nádherný výveľkej rýchlosti, ktorou sa po- privítal. hľad na celé mesto a hyboval, hluk spôsoboval len jeho okolie, ale ja si po samotný vlak. ten zážitok budem muZVÁBILO MA ATÓMIUM Nuž aj sama som si z plecniaka sieť do Bruselu zaskočiť Aj autobus, ktorý povybrala záznamník, aby som si núkal poznávaciu túru ešte raz. Toho daždivézrekapitulovala plán na ten deň. po meste, bol červený. ho februárového dňa, Malo to byť takto: po východe Navyše poschodový. keď som tam bola, zo železničnej stanice nasadám Nie bez dôvodu. Dve jediný výťah, ktorým do električky číslo štyri, ktorá také vozidlá, ktoré krúsa možno dostať do ma zavezie na miesto, kde stoja žia po Bruseli, v zime od najvyššej gule, kde sa autobusy špecializované na tu- desiatej po štvrtú poponachádza vyhliadková ristické túry po meste. Tak sa ludní, v lete takmer celý terasa, bol pokazený! ľahšie zorientujem. Keďže me- deň, majú vyhradené Vo vnútri dvoch gulí teorológovia predpovedali síce zastávky, kde záujemdve zaujímavé v ýoblačný, ale suchý deň, budem sa covia môžu ľubovoľne stavy. Jedna z nich je môcť po meste aj poprechádzať, nastupovať a vystupopermanentná, hovorí a až potom pôjdem na výstavu. vať. Nuž dobre je, aby o dejinách Atómia a Tichu bol koniec, keď sa vlak sa zďaleka videli. Lístok, Zámok v Pyrenejach: Magritte často znázorňoval technickej stránke jeho zastavil na bruselskej stanici. ktorý si kúpite pri pr- reálny svet v nereálnych situáciách výstavby – a veru už aj

22

IV


HLAS ĽUDU | 17. 3. 2018 • 11 /4794/ renovácie. Šesťdesiatka nielen na človeku, ale i na stavbe necháva stopy. Druhá je príležitostná a širšiemu obecenstvu ozrejmuje dielo maliara, za výstavou ktorého som vlastne pricestovala do Bruselu. René Magritte v Atómiu! Aké príjemné prekvapenie. Síce neboli to originálne diela, lež priestorové inscenácie tematík najznámejších obrazov toho maliara, ale vskutku veľmi trefné. Jedna z nich napríklad vysvetľuje jeden z Magrittových postulátov: Za každým obrazom sa skrýva iný obraz. V konkrétnom prípade maliar sedí za stolom, v ruke drží štetec, pozoruje vajce na stole – a na obraze, ktorý práve končí, letí vták. O vajci ani chýru, ani slychu. V MÚZEU VENOVANOM RENÉ MAGRITTOVI Červeným autobusom, ktorý medzičasom urobil ďalší kruh po meste, a znovu sa pristavil pri Atómiu, som sa zaviezla do Magrittovho múzea, kde chránia najväčšiu zbierku obrazov toho umelca. Obdivujem obrazy a zároveň si prečitujem citáty dejinárov umenia o jeho súhrnnom diele, a o umení vôbec. Vypísané sú veľkými písmenami na stenách. Istý odborník je presvedčený, že René Magritta v minulom storočí kunsthistorici zaradili medzi surrealistov z pohodlia, lebo ho niekam zaradiť bolo treba. No v každom prípade prispela k tomu aj skutočnosť, že isté obdobie ten bruselský umelec so svojou manželkou a celoživotnou múzou Georgette žil aj v Paríži a spolupracoval so zakladateľom francúzskeho surrealizmu André Bretonom. Ale aj vtedy bol dôsledný sám sebe, na obrazoch znázorňoval svoje vlastné, hlboko precítené vnímanie sveta. Dnes niektorí odborníci o Magrittovi hovoria aj ako o poetovi, ktorý svoje city vyjadroval výtvarným jazykom. Ešte len pokus o slovné znázornenie niektorých Magrittových obrazov. Napríklad Zámok v Pyrenejach – obrovská skala so zámkom na najvyššom bode sa vznáša v povetrí nad rozbúraným morom. Keď sa zahľadíš do samotnej skaly, tá pôsobí mohutne, keď pozoruješ ob-

raz ako celok, skala sa zdá byť ľahučkou ako pierko. Magické. Alebo olejomaľba znázorňujúca zadnú časť dvoch mužských postáv s klobúkom – melónom na hlave, pôsobiaca ako dvojitý autoportrét. Čo navádza na ideu, že ide o autoportrét, keď nevidieť

Toto nie je fajka

dky v múzeu, ktorá sprevádzala skupinu turistov, bolo počuť aj takéto vysvetlenie: To nie je fajka preto, lebo ju nemôžeme zobrať do ruky. To je len podoba fajky znázornená maliarovou rukou. Magritte má široký kruh zbožňovateľov nielen medzi milovníkmi výtvarného umenia, lež i medzi kolegami maliarmi. Ešte zaživa mal svojich stúpencov, ktorí sa inšpirovali jeho dielom, parafrázujúc ho vo svojej vlastnej tvorbe. Najznámejší medzi nimi bol Bruselčan Marcel Broodthaers. Neskoršie mu vzdávali hold aj mnohí iní známi umelci z inokadiaľ, napríklad francúzski skulptori César a Arman. Na tematickej výstave pomenovanej Magritte, Broodthaers a súčasníci, prezentovali aj diela dnes žijúcich umelcov, ktorí sa inšpirujú jeho

tvár? Nuž práve ten špecifický klobúk, ktorý je stálicou na hlave Magrittových namaľovaných hrdinov – ale bol aj sústavnou zložkou štýlu obliekania samotného maliara. René Magritte často do svojich obrazov aj písal a napísané sa neraz zdá byť v kolízii s tým, čo vidia oči. Ako napríklad na obraze, na ktorom vidieť fajku a pod ňou text Ceci n’est pas une pipe, čiže Toto nie je fajka. Samotný umelec časť svojej tvorby, do ktorej patrí i tá chýrečná fajka, Hudba a vafle na dobrú náladu zoradil pod spoločný menovateľ nazvaný Trahison tvorbou. Tam veľkú pozornosť des images, čiže Zrada obrazov. upútala inštalácia mladej autorAutorovo vysvetlenie: vizuálna ky Yoly Minatchy, znázorňujúca podoba každého predmetu by dvojicu Magritte – Broodthaers sa mohla nazvať aj inak, než je v miniautíčku, ako si veselo teraz pomenovaná. Od kustó- uháňa do diaľok. Minatchyova

Na chýrečnom Grand place sa po celý deň hemží ľuďmi

V

v sprievodnom texte napísala aj to, kam sa vybrali. Na ostrov Sala Y Gómez v Tichom oceáne! Dokonalý nadrealizmus. ZA VÔŇOU LÁKAVÝCH DOBRÔT Po východe z múzea zažívam zadosťučinenie za všetky raňajšie trampoty. Prestalo pršať a malým námestím na vyvýšenine, odkiaľ je úchvatný pohľad na časť mesta v nižších polohách, sa rozliehajú veselé tóny dixilendu pouličných hudobníkov. Odrazu sa tam zjavil, ani čo by scenár napísal dáky filmár, aj malý kombík predavača vafli, ktorý tú pochúťku pečie na tvári miesta. Aká bola chutná! Mäkučká, sladučká, lepkavá. Čo potom s prstami, keď malý papierový obrúsok, v ktorom bola prikrútená, nestačí na ich očistenie? Hanba, nehanba, oblízať. Pomaly, vychutnávajúc chvíľu, najprv schodmi, a potom krivolakými uličkami, schádzam do nižších polôh. Keď som prišla po svetoznámy bruselský Grand Place, Veľké Námestie, vŕšky starobylých, prinajmenej tristoročných budov, osvetľovali šikmé lúče zimného slnka. Bolo tam veľa sveta, usudzujem podľa jazykov, ktoré sa navzájom miešali, nielen Bruselčanov, lež z celého sveta. Okrem iných všímam si aj hŕstku ľudí zoskupených vôkol dievčiny, ktorá v ruke drží transparent s textom: Bezplatná obchôdzka mesta s komentármi v anglickom jazyku. Aká vynikajúca reklama pre hlavné mesto Belgicka, istým spôsobom aj Európskej únie. Jasné je, že je turistická sprievodkyňa zaplatená z mestskej pokladnice, ale sa tá investícia ešte ako oplatí. O ďalších turistov je vopred postarané. Napriek tomu, že sa slnko čoskoro skrylo poza budovy, ešte zaveľa zostalo vidno. Ale sa náhle začalo schládzať. Nuž ako si nedopriať ďalšie bruselské špeciality, keď je po odchod vlaku, pre ktorý máš vopred kúpený lístok, ešte ďaleko? Fritky s pivom v teplej kaviarni na Grand Place mi tiež náramne chutili.

23


Mozaika PORTRÉT DUŠANA SAVIĆA

Dule – maestro hviezd(i)nej zemegule Ján Špringeľ

K

eď strelil projektil, Sever burácal v základoch. Ak vystrelil ako z dela, v Európe platilo to dvojnásobne. Fanúšikovský kotol vrel. Nemeraná hlučnosť stotisícového davu Marakany sa porovnávala so štartujúcim lietadlom. Už za futbalovej kariéry sa stal stálicou Crvenej zvezdy. A vôbec prvým hráčom, ktorému skalní skandovali aj meno či prímeno, ba i priezvisko: Dúú-le Sa-vić. Dvojičkám Draganovi a Dušanovi Savićovi (1. júna 1955) sudičky mohli dať do vienka čo iné, lež – futbalový talent. Narodili sa v Ube, v dome a vo dvore ich o deväť rokov staršieho a najskôr slávneho spoluobčana Dragana Džajića (30. mája 1946). „Na šťastie nás vo dvorci, kde sme od rána švingali za loptou, boli po traja fanúšikovia oboch najpopulárnejších klubov. Tak sme každý deň hrali derby Zvezda – Partizan,“ spomína si na detstvo legendárny hrotový útočník. Z blíženca Dragana sa neskôr stal uznávaný právnik, Dule mal zase bližšie k športu. Prvý gól v prehre materského Jedinstva (1 : 7) strelil v Ube svojej zbožňovanej – Crvenej zvezde. Presná rana do siete druhého oddielu najmladších futbalistov z Ljutice Bogdana ho okamžite vyšvihla do 60 km severovýchodne vzdialenej, ale srdcu blízkej Marakany. Brány úspešného postupu v povolaní futbalistu mu boli otvorené dokorán. V prvom tíme červeno-bielych hral od roku 1973 až po rok 1982. Už po druhom zápase a zopakovanom skvelom výkone z úvodného kola v seniorskom drese v šampionáte bývalej krajiny mu Zvezda ponúkla zmluvu na desať rokov. Neodmietol a neobanoval. V drese Zvezdy zohral dokopy 410 zápasov, strelil 266 gólov, z čoho v majstrovstvách Juhoslávie 123. So Zvezdou sa stal finalistom Pohára UEFA v sezóne 1978/79 (dnešná Liga Európy; zohral všetkých dvanásť stretnutí), trikrát bol majstrom štátu (1977, 1980

24

a 1981), raz držiteľom národného pohára (1982). Kráľom strelcov juhoslovanskej ligy bol dvakrát: už v druhej seniorskej sezóne v roku 1975 (20 gólov) a štyri sezóny neskôr (1979/24).

Reprezentoval na 12. meraniach síl, strelil štyri góly (1975 – 1982). V bývalom štáte platili prísne pravidlá, gastarbeiteri sa stávali iba po 28. roku života. Savić pobral handry a šiel na vandri najprv do Španielska (Sporting de Gijón), neskôr do Francúzska (Lille OSC a Cannes AS). „Závratnou rýchlosťou som sa stal obľúbencom skalných. V bývalej Juhoslávii nebolo peňazí na prepychové prípravy. V prvej polovici 70. rokov futbalový zväz organizoval pre fanúšikov populárnu Letnú ligu šampiónov. V lete roku 1974 sme v Záhrebe porazili Partizan 6:0 a iba o týždeň neskoršie v Novom Sade čierno-bielych 4 : 0. Za 15 minút som Partizanu v srbských Aténach 3. augusta strelil hetrik,“ živo si pamätá ostrostrelec na momenty, keď už raz a navždy zarezonoval v srdciach podporovateľov klubu z Ljutice Bogdana. Zohral jedenásť derby, odvekému rivalovi vsietil päť gólov. Sedemkrát po dueloch so susedmi skončil so štítom, dvakrát na ňom, uhral aj dve remízy. Na jeden ale spomína viac než iné: „Desiateho júna 1979 sa derby hralo v predposlednom kole na našom štadióne. Po bezgólovom polčase si prívrženci oboch táborov mysleli, že sa kluby dohodli na remíze, keďže nám výhra po finále európskeho pohára zabezpečovala ,iba‘ tretiu pozíciu v tabuľke

VI

a susedom hrozil zostup do nižšej súťaže. Od 53. až po 66. minútu sme súperovi, ktorého si inak veľmi vážim a bez ktorého by nebolo ani silnej Zvezdy, nastrieľali tri góly, ja osobne prvý a tretí. Po mojom druhom góle som šiel plesať k severnej tribúne. Rozhodca Matovinović mi po radosti s fanúšikovským kotlom dal druhú žltú kartu, čím ma vylúčil z hry. Do konca zápasu nepadol gól a Partizan po poslednom kole na potešenie všetkých, ktorým je derby oslavou futbalu, nezostúpil zo súťaže.“ Osemnásteho septembra 1977 na majstrovskom skrížení zbraní v Belehrade s Trepčou z Kosovskej Mitrovice zo Severa prvýkrát bolo počuť dnes už legendárne rytmické pokrikovanie gólostrojcovi s povestnou ľavačkou: Dúú-le Sa-vić. Futbalista s levím srdcom rozhadzoval súperove siete nejednému európskemu klubu

INÍ PÍŠU

„Cez hru, šport a hlavne cez futbal na trávniku ukazujete svoje silné či slabšie stránky, odhaľujete svoju osobnosť. Vo futbale sa nemôžete skryť za otcom prezidentom štátu či matkou ministerkou. Môžete si na ihrisku pomôcť len sám. A na futbalovej pažiti sa vidí, či ste junák alebo zbabelec, človek, ktorý chce pomôcť, alebo ste sebec. Tu sa najlepšie pozná, ako to zvyknem hovoriť, s kým môžete počítať na boj vo vojne, koho smiete nechať za vami.“ Je sčítaným, rozhľadeným športovcom, rád navštevuje Veľtrhy kníh. Aj tam rozdáva úsmevy a autogramy. Ospevovaný je v piesňach srbských hudobníkov, sám sa dostal i na filmové plátna, kde v jednom povestnom filme hral sám seba. Nesmierne sa teší, že to, čo sa nepodarilo predchádzajúcim generáciám CZ, dosiahla zlatá zo sezóny 1990/91 (zisk európskej

V rozhovore s autorom príspevku

v najdôležitejších dueloch: od AEK Atény, cez Dinamo Berlín, Arsenal Londýn, West Bronwich Albion, Hertu Berlín, Galatasaray Istanbul, Carl Zeiss Jenu, Baník Ostravu, Anderlecht, až po povestný gól v prvej výhre nad Bayernom Mníchov 12. decembra 1979. Strelec napočítaných chýrnych gólov zdôvodňuje, prečo je práve futbal hrou hier:

a svetovej trofeje), ako aj z faktu, že v jeho futbalových stopách pokračuje mladší syn Vujadin, stopér belehradského veľkoklubu: „Je len málo mužov – otcov nielen na starom kontinente, ktorí nesnívajú o tom, že im raz potomkovia budú poprední futbalisti.“ Fotografie: Z archívu RTV OK Kovačica


HLAS ĽUDU | 17. 3. 2018 • 11 /4794/

KARIKATÚRY NIKOLU OTAŠA KRÁŠLIA KLUB ZDRUŽENIA NOVINÁROV SRBSKA V BELEHRADE

Zafarbená skutočnosť

Dve lode

Na hrane

Vstup do sveta Nikolu Otaša

Oto Filip

K

rása prechádzok či potuliek je často práve v objavoch nečakaného. Ukázala to i nedávna neplánovaná návšteva klubu Združenia novinárov Srbska, sídliaceho na začiatku Ulice knez Mihajlovej, keď absencia návštevníkov akosi (do)priala možnosti serióznejšie si pozrieť skvelé karikatúry Nikolu Otaša (1960 – 2016). Tieto už niekoľko mesiacov spestrujú steny jednej Moje okno z najpopulárnejších lokalít, kde chodia novinári belehradskí a iní: aby si dopriali pracovnú prestávku, prípadne zavítali do press strediska Združenia novinárov. Nikola Otaš zomrel síce relatívne mladý, no stačil sa hlbokými písmenami zapísať do dejín tunajšej karikatúry. Narodil sa v banátskom Deliblate, v Splite bol študentom Námornícko-technickej strednej vojenskej školy, čo mu neskoršie umožnilo pôsobiť na ponorke. V uvedenom mieste študoval aj na Filozofickej Kto si čo praje...

Z cyklu portréty

17. – 23. 3. 2018

POČASIE

fakulte, menovite Odbor výtvarných umení. Prvú karikatúru zverejnil už ako 20-ročný, v časopise Strážca Jadranu. V rokoch, ktoré nasledovali, jeho práce zverejňovali desiatky popredných titulov vtedajšej Juhoslávie: Slobodna Dalmacija, Ekspres politika, Ošišani jež, Status, Politika, NIN, Danas... Vystavoval doma a vo svete, výsledkom čoho je až 85 domácich a medzinárodných uznaní získaných v Srbsku, Chorvátsku, Macedónsku, no aj v Českej republike, Japonsku, Kórei, Anglicku, Taliansku, Portugalsku, Číne, Sýrii či Španielsku. Mal päťdesiat samostatných výstav, z čoho tri pod vodou. Okrem karikatúry zaoberal sa aj ilustráciami a karikaturálnymi skulptúrami: ilustroval dvadsať kníh vrátane viac kníh pre deti, zverejnil tri autorské knihy karikatúr. Skvele zafarbujúc skutočnosť pestrými tónmi, zanechal zároveň množstvo odkazov, nad ktorými sa hodno vážne zamýšľať aj dnes. Lebo čosi sa síce od rokov, v ktorých intenzívne pôsobil, zmenilo, no čosi sa, žiaľ, stalo aj ešte horšie než bolo.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

12˚ | 8˚

8˚ | 0˚

5˚| -1˚

5˚ | -2˚

5˚ | -1˚

5˚ | -1˚

5˚ | -2˚

VII

25


Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

GENIÁLNY NÁPAD

Roládky z bielkov Suroviny: Na cesto: 4 bielky (160 g), 105 g k r y š t á l ové h o cukru, 45 g mletých orechov, 40 g hladkej múky; Na plnku: 20 g hladkej múk y, 20 g masla , 1 lyžica instantnej káv y, 10 0 ml mlieka, 70 g práškového cukru, 125 g masla, 1 lyžica rumu; Na ozdobu: 100 g čokolády na varenie, 30 g margarínu Takto sa to podarí: Cesto: Bielky, ktoré si radšej treba odvážiť, vyšľaháme a postupne pridáme cukor. Zľahka pridáme i orechy a múku. Rozotrieme na veľký plech s papierom na pečenie a posypeme práškovým cukrom. Upečieme vo vyhriatej rúre na 200 °C maximálne 8 minút. Nie

Ako ich skryť

dlhšie, cesto by sa nedalo stočiť, lámalo by sa. Stiahneme papier a necháme vychladnúť. Plnka: Z múky a masla urobíme svetlú zápražku, pridáme instantnú kávu (prášok) a zalejeme mliekom. Uvaríme kašu a za občasného miešania necháme vychladnúť. V miske vymiešame maslo s cukrom. Keď kaša vychladne, primiešame ju k maslu a prilejeme rum. Cesto rozrežeme na 3 pláty, natrieme krémom a zvinieme. Dáme stuhnúť do chladničky. Nakrájame na 5 cm kúsky a konce namáčame v čokoláde. Tú si pripravíme rozpustením čokolády a margarínu nad parou. Dostaneme asi 18 kúskov. 

R

adiátory, ktoré majú už nejaký ten rok práce za sebou, sú v moderných a pekne zariadených bytoch doslova ako päsť na oko. Nestačí ich len natrieť – tieto ozruty si jednoducho všimnete hneď, keď vojdete do priestoru. Šikovní ľudia našli perfektný spôsob, ako oddialiť ich výmenu a zároveň ich perfektne zamaskovať – napokon, ak sú plne funkčné, peniaze za ich výmenu môžete investovať lepšie. Nápad možno inšpiruje aj vás, aby ste nad takýmto riešením popremýšľali. A možno bude tým správnym časom na realizáciu práve ukončenie vykurovacej sezóny, ktorého sa snáď s jarnými teplotami skoro dočkáme. Čo je najlepšie, nápad si môžete zrealizovať aj sami. 

DOBRÉ TIPY

Ako si uľahčiť umývanie okien Keď sa byt či dom leskne čistotou, jar už naozaj môže prísť... 1. Vyčkajte na správny moment. Nikdy neumývajte okná na priamom slnku. Ak sklá uschnú prirýchlo, ostanú na nich nepekné pásy. 2. Zveste záclony a závesy a operte ich. Väčšina z nich sa dá oprať v normálnom pracom programe s prostriedkom na jemnú bielizeň (alebo priamo určeným na pranie záclon a závesov). Práčku nenaplňte doplna. Oprané a ešte mokré ich zaveste tam, kam patria. 3. Najprv umyte rámy, až potom sklá. Potrebujete vlažnú mydlovú vodu a vlhkú handru. Nechajte chvíľu pôsobiť, a potom umyte dostatočným množstvom vody. Pri tuhších fľakoch na rámoch použite prostriedok na čistenie umelej hmoty z drogérie. 4. Čisté sklá pre dobrý výhľad. Do 5 l vlažnej vody dajte 50 ml liehu. Dôležité: ni-

kdy nepoužívajte horúcu vodu, inak vzniknú škaredé šmuhy. Keď sa u vás vnútri fajčí, pomôže aj pár kvapiek 10-percentného amoniaku na boj s nikotínovou clonou. 5. Urobte to ako kobra. Okno čistite, akoby tadiaľ šiel had, to znamená, špongiou pohybujte z horného ľavého rohu do pravého, a potom nižšie a naspäť. Osušte gumenou stierkou a pokračujte takisto

Mozaiku číslo 223 pripravil Oto Filip

26

VIII

aj na ostatných oknách. Najprv vnútorná strana okna, a potom vonkajšia. 6. Keď sa na druhý deň predsa objavia šmuhy... jednoducho ich vyšúchajte starou pančuchou. Avšak nie až po dvoch dňoch, to už sa tam mohol usadiť prach, ktorý by zapríčinil škrabance. 7. Nezabudnite ani na parapety. A to na vonkajšie aj na vnútorné. Nepoužívajte však žiadne agresívne prostriedky, alebo prostriedky s brúsnymi prísadami. Takmer na všetky materiály sa hodí univerzálne čistidlo. 8. Malé okná najlepšie očistíte jelenicou. Túto koženú handričku po očistení okien vyperte v troške slanej vody, aby ostala mäkká a hladká. Pritom ju nikdy nežmýkajte silno, inak sa poláme. Ak po dlhšej pauze v používaní ostane príliš tvrdá, jednoducho ju dobre namočte. 


Kultúra Všetky reči sveta

Kultúra

NA MEDZINÁRODNOM VEĽTRHU KNÍH A ART EXPO V NOVOM SADE

Oto Filip

Z

ase čosi nové. Siedmy Festival ilustrácie knihy BookILL fest prezentoval v aule Master centra Novosadského veľtrhu od 8. do 12. marca dve skutočne zaujímavé výstavy. Jednu retrospektívnu, znázorňujúcu doterajšie víťazné práce uvedeného festivalu, druhú už tradične hosťujúcu, prinášajúcu diela odmenené na Bienále ilustrácií Bratislava (BIB) 2017. Celkový obraz týchto podujatí, o ktorých na úvod festivalu hovorili Tijana Cicmil-Stakić v mene Novosadského veľtrhu, Michal Hrušík v mene Veľvyslanectva SR v Belehrade, Radovan Vlahović v mene Banátskeho kultúrneho strediska, Peter Tvrdoň v mene Bibiany, zakladateľka a riaditeľka festivalu Senka Vlahović a Sibila

Petenji-Arbutina ako členka poroty BookILL festu, je nielen skvelý, ale aj podnetný. V prvom rade preto, že ide o prejav sústavne sa zveľaďujúcej, viacročnej spolupráce viacerých našich inštitúcií, vrátane kovačickej Galérie Babka a inštitúcií slovenských, menovite prestížnej Bibiany, nemenej i pre ich význam pre rozvoj a napredovanie knižnej ilustrácie, tak u nás, ako aj vo svete. Hoci oveľa mladší ako BIB,

BookILL fest dokázal za niekoľko rokov rásť natoľko intenzívne, že sa približne trojnásobne zvýšil nielen počet ilustrácií, ale i krajín, účinkujúcich v ňom, ktorých je v súčasnosti vyše tridsať. Najpodstatnejšieho zo všetkého je azda to, že sa dvoma podujatiami, z ktorých Bibiana preferuje originálne ilustrácie, kým sa BookILL fest pri ich zabezpečovaní opiera o internet, celá planéta prostredníctvom týchto výtvorov symbolicky spája do jedného celku. Čo inými slovami znamená, že hranice tvorivosti klásť nemožno. Senka Vlahović to pekne v záverečnom prejave vystihla slovami, že cez ilustrácie možno rozumieť všetkým Igor Antić, najnovší nositeľ rečiam sveta. Platí to aj o maľCeny Savu Šumanovića bách, sochách, in-

štaláciách, performanciách. Názorným príkladom toho je tvorba najnovšieho, v poradí dvadsiateho laureáta Ceny Savu Šumanovića Igora Antića (56), Novosadčana, už roky žijúceho v Paríži. Diplom získal na Akadémii umení v Novom Sade v roku 1988, v Paríži sa zdokonaľoval u slávneho Vladimira Veličkovića, tiež v Inštitúte pre pokročilé štúdiá pri Národnej akadémii výtvarných umení. Ako v zdôvodnení v mene trojčlennej poroty uviedol výtvarný kritik Sava Stepanov, Antić sa vo svojej umeleckej praxi nezaoberá politickým aktivizmom, ale sa ako angažovaný umelec snaží skúmať charakteristiky dekadentného sveta, v ktorom žijeme. Jeho reakcia je mimoriadne ironická, vyplývajúca z uvedomenia si ohrozenosti identity a dignity spoločnosti, v ktorej žijeme. Cena je tromi členmi poroty udelená jednohlasne a priamym podnetom pre ňu bola Antićova samostatná výstava Rohové sedačky, prebiehajúca vlani v marci v galérii Lucida v Belehrade.

NA KNIŽNOM VEĽTRHU V NOVOM SADE

Básnický festival a prezentácia SVC Elena Šranková

A

ktivity v rámci Dní Lazu Kostića na Medzinárodnom veľtrhu kníh v Novom Sade v sobotu 10. marca boli rôznorodé. Ako prvý prebiehal 9. Európsky facebookový básnický festival, ktorý zorganizovali Banátske kultúrne centrum a Novosadský veľtrh. Účastníčkou bola i Katarína Mosnáková-Bagľašová, ocenená autorka na vlaňajšom FB básnickom festivale. Pri tej príležitosti prečítala báseň Urbánni kočovníci zo zbierky básní Škvrny, ktorú jej ako vlaňajšej laureátke vydalo Banátske kultúrne centrum (BKC). Ilustroval ju Miroslav Cipár. Zbierku Škvrny potom premiérovo predstavili na stánku BKC, kde autorke odovzdali autorské výtlačky. Festival prebiehal na centrálnom javisku haly Master. Špeciálnymi hosťami okrem Mosnákovej-Bagľašovej boli víťazi minuloročných festivalov z Izraela, Slovenska, Slovinska a zo Srbska. Po nich sa svojimi veršami predstavili početní básnici. Na 9. Európsky facebookový básnický festival sa • KULTÚRA •

Z predstavovania kníh Slovenského vydavateľského centra prihlásilo – a zároveň sa uchádzalo o odmenu – asi 450 básnikov z 19 krajín. Popoludní sa na spomenutom javisku prezentovalo Slovenské vydavateľské centrum. Zamerali sa na tri knihy renomovaných srbských autorov. Predstavili zbierky básní Výstava oblakov Ivana Negrišorca a Nové devínske elégie Zorana Đerića, ako i román Bapa Radovana Vlahovića. Na úvod Vladimír Valentík, riaditeľ SVC, poznamenal,

že sa doteraz nestalo, že v takom krátkom období vyšlo toľko prekladov do slovenčiny, najmä srbských básnikov. Spomenul, že sú knihy preložené vďaka prekladateľskej iniciatíve Martina Prebudilu, vďaka Zdenke Valentovej-Belićovej, šéfredaktorke Nového života, ako i Miroslavovi Demákovi. Predseda Matice srbskej I. Negrišorac spomenul aj iniciatívneho predsedu Spolku slovenských spisovateľov Miroslava Bielika zo Slovenska, ktorý

má podiel v tom, že stúpa záujem o srbskú poéziu a literatúru. Riaditeľa Srbského národného divadla Zorana Đerića príjemne prekvapil ohlas verejnosti, lebo sa preložené knihy rýchlo dostali do kníhkupectiev na Slovensku a v Česku a na stránky dôležitých distribútorov. Prijaté boli rovnako, akoby vznikli v slovenčine, za čo treba ďakovať prekladateľom, ktorí sa pousilovali, aby poézia dobre znela aj v slovenskom jazyku. Riaditeľ Banátskeho kultúrneho centra Radovan Vlahović povedal, že jeho román preložili na návrh riaditeľa Bibiany Petra Tvrdoňa, ako i to, že by príbeh o Brankovi Popovi Bapovi mohol byť aj slovenský, maďarský, ale i rumunský. Riaditeľ Valentík skrátka predstavil aj čerstvo vytlačenú knihu Ribayov idiotikon Miroslava Dudka. Ako povedala Valentová-Belićová, moderátorka sobotňajšej prezentácie SVC, traja predstavení autori sú vyše 30 rokov prítomní na literárnej a kultúrnej scéne. Na tejto prezentácii odzneli na ukážku básne a úryvok z románu po srbsky a po slovensky.

11 /4794/ 17. 3. 2018

27


Kultúra 24. festival DIDA 2018 Pivnica 23. marca – 1. apríla

Program

Piatok 23. marca 19.00 – Otvorenie výstavy plagátov účinkujúcich predstavení a výstavy žiakov ZŠ 15. októbra, Pivnica, Zážitok z divadla (vo foyeri) 19.30 – Slávnostné otvorenie festivalu DIDA 2018 OD Janka Čemana, Pivnica Tajomný šepot Autor: Václav Šuplata Réžia: Jaroslav Šimon Sobota 24. marca 18.00 – Vítanie jari s knihou (v Klube poľnohospodárov) 20.00 – Záhorácke divadlo, Senica Janíček Okúsanek Nenásytný Autor: Ivan A. Fodor Réžia: kolektív Nedeľa 25. marca 17.00 – Divadlo VHV Petrovec

Úplný Gogoľ Autori: umelci z programu Na stojáka Réžia: Marína Dýrová 20.00 – KUS Zvolen, Kulpín Konečná stanica Autor: Stanislav Štepka Réžia: Alexander Bako Streda 28. marca 16.00 – OD KC Kysáč, detská scéna Žeby takto? Autor: Ján Privizer (na motívy slovenskej ľudovej rozprávky Jelenček) Réžia: Ján Privizer 18.00 – SKOS Erdevík Pätnásťročná Autorka: Mária KotvášováJonášová Réžia: Vladko Miksád 19.00 – KUS Petrovská družina, Báčsky Petrovec Za horami, za dolami behá Maťko za bláznami Autorka a réžia: Daniela Legíňová-Sabová

Štvrtok 29. marca 15.30 – Slávnostné vyhodnotenie výstavy žiakov ZŠ 15. októbra, Pivnica, Zážitok z divadla (v divadelnom salóne) 16.00 – ZŠ hrdinu Janka Čmelíka a SKUS hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova Zmätok v knihe Autorky: Anička Balážová a Marína Havranová Réžia: Anička Balážová, Ivan Ječmen, Marína Havranová a Lýdia Gedeľovská 18.00 – ZŠ 15. októbra, Pivnica Kapitán John Peoplefox Autor: Duško Radović Réžia: Jarmila Čobrdová a Vesna Kámaňová 19.00 – Matica slovenská Ilok a SKOS Ľudovíta Štúra Komu sa nelení, tomu sa zelení Autorka: Jarmila Mudrochová Réžia: Jarmila Mudrochová a deti Piatok 30. marca 18.00 – Kolektív kreatívnych amatérov (KOKRAM), Kovačica

Nový Protheus Autor: Dragan Karlečík Réžia: Svetlana Gašková 20.00 – SKUS hrdinu Janka Čmelíka, Slovenské divadlo VHV, Stará Pazova Diabol v raji manželskom Autor: Ferko Urbánek Réžia: Anička Balážová Sobota 31. marca 20.00 – Divadelný súbor DAXNER Tisovec Bežný deň v nemocnici XY Autorka: Dana Turanská Réžia: Marián Lacko Nedeľa 1. apríla 20.00 – Záver a vyhodnotenie festivalu DIDA 2018, udelenie cien 3. ročníka súťaže dramatického písania Píšeš? Píšem! a vyhodnotenie plagátov účinkujúcich predstavení Hosťujúce predstavenie Slovenské vojvodinské divadlo, Báčsky Petrovec Tilda Autorka a režisérka: Katarína Mišíková-Hitzingerová

DIVADLO VHV PETROVEC

Tri predstavenia tohto roku Jaroslav Čiep

V

poslednom čase divadelníci z petrovského Divadla VHV mali aj pády, aj krásne výlety do výšin. Máme na mysli nedokončené predstavenia a vrcholné dosahy – predstavenie prezentované aj na iných svetadieloch. O tomto, ale aj o tom, čo a  ako na divadelnom poli v Báčskom Petrovci ďalej robiť, sa hovorilo v pondelok 5. marca na zhromaždení milovníkov Tálie zoskupených okolo Divadla VHV v sieni s malou scénou, ktorá divadelníkom doteraz slúžila aj ako klub. V roku 2017 Divadlo VHV Petrovec svoje aktivity zameralo na prezentáciu vlastnej divadelnej tvorby, na aktívne predstavenie Vtáci v dome, na produkciu novej inscenácie Úplný Gogoľ a na úpravu vlastných priestorov. Nechýbali hosťujúce inscenácie a ďalšie večierky, prezentácie a

28

www.hl.rs

koncerty. Vtáci v dome mali 19 repríz, najprv doma, neskôr aj v Starej Pazove, na Scénickej žatve v Martine, kde hosťovali ako víťazi Divadelného vavrínu 2016, tiež v Prievidzi a vo Zvolene. „Najväčší úspech nášho divadla v roku 2017, ale asi aj v dejinách divadla, je turné predstavenia Vtáci v dome – Birds in the House v Južnej Amerike, presnejšie v Argentíne. Toto projektové predstavenie v koprodukcii s Prahou nielenže predstavovalo Srbsko a Česko, ale v rámci prestížneho konkurzu spomedzi 1 150 uchádzačov z celého sveta dostalo výhodu spolu so 16 ďalšími predstaveniami zrealizovať šesťtýždňové turné po Argentíne, ktoré hradilo tamojšie ministerstvo kultúry... Predstavenie realizujú Jaroslav Zima, Ján Sklenár a Peter Serge Butko,“ prízvukoval v rámci správy o činnosti 2017 predseda divadelníkov Ján Černák. K tomu pridal aj informáciu, že inscenácia je pozvaná i na ďalšie

Informačno-politický týždenník

turné do Latinskej Ameriky, kde by mala byť uvedená v Brazílii, Chile, Kolumbii a Mexiku. K tomu na záver roku Divadlo VHV ukončilo Úplný Gogoľ už zožal pekné úspechy prácu na audio-vizualizácii (Foto: z archívu Divadla VHV) projektu Od zajtra nepijeme a na spoločenských sieťach uverej- 26. augusta. Tretie predstavenie nili 10 klipov z tejto inscenácie. Na by mala byť detská inscenácia, všetky tieto divadelné aktivity mali nateraz nespresnená. Pri nej si vlani k dispozícii milión dinárov. za režisérku vytypovali Svetlanu Divadlo VHV Petrovec v roku Gaškovú a bude aktuálna na jeseň. Na tomto zhromaždení, ktoré 2018 „oslavuje“. Ide o 70 rokov od novodobého založenia divadla viedla Jaňa Urbančeková-Fejzuako inštitúcie. K tomu smerujú aj lahiová, si petrovskí divadelníci ich aktivity. V plánoch majú 3 pre- zvolili nových členov správy. Do miéry. Prvú už majú za sebou. Je Správnej rady si zvolili Mariána to predstavenie Úplný Gogoľ v réžii Pavlova a Jaroslava Valentíka a do Maríny Dýrovej, ktoré uviedli v ja- Dozornej rady Danu Majerovú. Tinuári. Mali už viacero úspešných chú pamiatku venovali zosnulým repríz v Petrovci a plánujú aj ďalšie členom divadla Pavlovi Chlipcov iných prostrediach. Stredoveká vi, Ivane Vindišovej-Križanovej zbojnícka dráma Marketa Lazáro- a Mariene Valentíkovej. Rokovali vá by mala vzniknúť ako spoluprá- aj o novej zmluve zo SVD, podľa ca medzi petrovským a divadlom ktorej sa im zakazuje fajčenie a z Prievidze v réžii Petra Serge pohostinná činnosť v klubovni. Butka s plánovanou premiérou • KULTÚRA •


VEĽKÁ FOLKLÓRNA SÚŤAŽ STV ZEM SPIEVA

Vo finále aj Slováci zo Srbska Anna Francistyová

D

o druhej série veľkolepej folklórnej súťaže v produkcii STV Zem spieva organizátori zaradili aj vystúpenia nadšencov slovenského folklóru zo zahraničia.

a sólistka Anna Berédiová zo Selenče sa prebojovali až do finále. Vojlovičanom boli vo vyraďovacom kole (3. februára) priamymi súpermi reprezentanti slovenského folklóru z Maďarska a z Japonska, kým Anna Berédiová postúpila do semifinále

Detvanovci po prvom vystúpení vo februári

Dostali sa tam, pravdaže, aj Slováci zo Srbska. Hrdosť z presvedčivých vystúpení a dôstojného reprezentovania našich folklórnych tradícií umocnili dosiahnuté úspechy predstaviteľov vojvodinských Slovákov: totiž členovia SKOS Detvan z Vojlovice

(17. februára) v konkurencii troch slovenských súborov zo Srbska. V tom kole boli ešte nominované a v programe vystúpili meškárky z Aradáča a dievčenská spevácka skupina Perla z Kovačice. O postupe do ďalšej súťaže vtedy rozhodovala päťčlenná odborná porota.

Po siedmich súťažných kolách medzičasom sme už sledovali aj semifinále: programy prebiehali v priamom prenose a o postupe do finále rozhodovali diváci prostredníctvom SMS. Naši predstavitelia boli v nevýhode: museli sa spoľahnúť iba na podporu hlasujúcich na Slovensku, lebo zo zahraničia sa hlasovať nemohlo. Ich presvedčivé vystúpenia však tak zapôsobili na televízne auditórium, že aj detvanovci (3. marca), aj sólistka Berédiová (10. marca) – teraz už každý v konkurencii ďalších 11 semifinalistov – Selenčská finalistka a jej hudobno-poradná postúpili do finále. výprava v semifinále: (zľava) Juraj Súdi ml., Nemôžeme ne- Juraj Súdi, Anna Berédiová, Leonóra Súdiová, Patrik Rago a Ervín Malina spomenúť, že po vystúpeniach našich predstaviteľov a Anny Berédiovej zo Selenče. Buodborníci nešetrili slovami chvály. deme im držať palce aj vo veľkom V ukážke tradičného vojlovického finále. svadobného veselia porotcovia Foto: z archívu SKOS videli lásku k vlasti svojich predkov, Detvan a A. Berédiovej

ŠKOLIČKA ŽIVOTA AJ V ERDEVÍKU

Učia sa pestovať lásku, úctu a toleranciu od malička Danuška Berediová

O

tvorením Školičky života Nadáciou Novaka Đokovića v dedine Kukujevci zisk mala celá Šídska obec. Školičky života sú škôlky, v ktorých deti z chudobných krajov môžu bezplatne prísť a kvalitne tu stráviť čas. Bola toto ôsma a doteraz ich v Srbsku otvorili jedenásť. Cieľom projektu je vybudovať alebo vynoviť staré škôlky v obciach so slabším ekonomickým rozvojom a týmto spôsobom vkladať do predškolského vzdelania. V rámci tohto projektu Stredisko pre interaktívnu pedagogiku vy• KULTÚRA •

Profesorka slovenčiny Ruženka Ďuríková prezentovala krásu slovenského kroja škôlkarom zo skupiny, ktorú vedie vychovávateľka Milijana Vujkovićová

pracovalo školský program, ale aj štyri akreditované školenia pre

tú pravú slovenskú dušu a veľa energie. Po vystúpení Anny Berédiovej hodnotiaci režiséri a špičkoví speváci zdôraznili jej perfektný výkon, nádherný kultivovaný spev, krásnu farbu hlasu – „zlato v hrdle“. Ďakujeme organizátorom tejto folklórnej šou, že takým premysleným spôsobom zviditeľnili život vojvodinských Slovákov. Tešíme sa z veľkého a zaslúženého doterajšieho úspechu našich reprezentantov – členov SKOS Detvan z Vojlovice

vychovávateľov a učiteľov v Šídskej obci. Cieľom programu je

podnecovať detskú zvedavosť, rozvíjať zručnosti kladenia otázok u detí od 3 do 7 rokov, aktívne zapájať deti do plánovania procesu učenia, rozvíjanie detského sebavedomia. Týmto školením prešli aj vychovávateľky Základnej školy Savu Šumanovića v Erdevíku a začali tento program uplatňovať v dvoch zmiešaných skupinách detí od 3 do 7 rokov. Sledujúc detské záujmy a detské otázky, deti spolu s vychovávateľkami prišli na tému Rodina – kultúra – tradícia. V rámci tejto témy spolupracovali s profesorkou slovenského jazyka Ruženkou Ďuríkovou, ktorá zoznámila deti s kultúrou a tradíciou slovenského národa. A v spolupráci s učiteľkou Vesnou Tošićovou, ktorá vedie folklórnu sekciu v škole, zoznámila deti so srbskou tradíciou. Pre deti to boli vzácne skúsenosti, vďaka ktorým od útleho veku poznajú a môžu pestovať lásku, úctu a toleranciu.

11 /4794/ 17. 3. 2018

29


Kultúra VŠESTRANNÝ HUDOBNÍK MICHAL ČINČURÁK

Cimbal znie pekne, keď na ňom pekne hrajú Juraj Bartoš

P

dovtedy som vlastný hudobný nástroj nemal.“ Ako čerstvý kovorobotník našiel si robotu vo Valjeve, kde popri zamestnaní súkromne zakončil štyri ročníky hudobnej školy. „Učiteľka mi potom radila, aby som sa zapí-

ochádza zo sedliackej rodiny. Niežeby mu motyka Bohušova gotika smrdela, pomáhať – pomáhal rodičom za mladi v prácach na roli, avšak vyučil sa remeslu. Ba dvom: kovorobotníckemu a hudobníckemu. To druhé mu zavše bolo bližšie pri srdci, umožnilo mu zoznámiť sa so stovkami ľudí, dobre sa zabaviť, ktovie koľkokrát navštíviť Slovensko... Tvrdí, že už hrávať nebude, ale... Aj vlani si zahral na detskom festivale v Iloku Na brehu pri Dunaji. „Ale len tak, kvôli synovi Vladimírovi; on napísal Michal Činčurák úpravy piesní pre festival a v orchestri hrali jeho deti, moje sal aj na B trúbu. Nuž čo... Noty som vnúčence, nuž tak...“ vraví Michal poznal, tak nič, len trúbu do rúk Činčurák, ktorého sme navštívili a za rok som zakončil dve triedy.“ koncom februára v Iloku. Chmáry Nasledovala vojenčina. Telegrana tvári, ktorej inak prischol priro- fista Michal Činčurák v Smederevdzený tlmený úsmev, dosvedčujú, skej Palanke, potom v Negotine že to nemá ľahké, lebo má chorú hral vo vojenskom orchestri – na manželku. harmonike. Nestihol prvý pivnický Pokúsim sa preraziť ľad žartom, festival, hral na ďalších ako člen no reku, vravia, že hrať na cimbale pivnického orchestra, sám nevie je ako riadiť bicykel: keď to raz na koľkých. Pokým sa roku 1974 človek zvládne, už nezabudne... neoženil a nepresťahoval do Iloku. Furták báči Miško prijme hodenú Bolo to, keď Tito otváral Most 25. rukavicu bez rozpakov a razom mája spájajúci Báčsku Palanku odpovie: a Ilok, hovorí. „A keď sme kúpili „Lenže ja som ani nebol dobre Fiću na úver.“ naučený... ale vydržal som.“ Prv než sa zamestnal v báčskoSuper. Môžeme teda začať od palanskej fabrike Majevica, naučil začiatku, t. j. vrátiť sa na prvé jeho sa hrať aj na cimbale. Ako, prečo? hudobné kroky, aby sme spolu po- Čo ho motivovalo? Jednoduchý slednú februárovú ľadovú sobotu človek má poruke jednoduchú trochu pookriali. odpoveď: „V rodnej Pivnici som mal kama„Raz nás Kvetoslava Čániová ráta, ktorý sa chodieval učiť hrať zavolala, že nás János Kokuš bude k istému ruskému emigrantovi, učiť hrať na tomto hudobnom náktorý tam zostal po vojne, Alexan- stroji. Chodievali sme na hodiny do drovi Samochvalovovi, tak som Novosadského rozhlasu, niekoľkí sa tiež pridal; mal som asi desať Maďari, Rumuni; zo Slovákov nerokov... Po dvoch rokoch som už bohá Ceferová a ja.“ hrával na organe v nedeľu popoAkú rolu má cimbal v orchestri, ludní, keď sme mali mládežnícky pýtam sa ďalej a počujem takúto kostolný krúžok. Až som naplnil odpoveď: „Má peknú úlohu, poosemnásť rokov, brat nahovoril kým na ňom cimbalista vie pekne otca, aby mi kúpil harmoniku; zahrať.“

30

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

V Iloku ho angažovali do orchestra pod vedením Ondrej Liptáka. Vyhrávali na svadbách. „Bol tu i huslista Miško Hrudka, s ním som sa najviac kamarátil. Keď sa odsťahovali do Ľuby, začal som hrávať s Vladkom Miksádom.“ Ak sa niekto nemôže sťažovať na nedostatok zážitkov, tak to sú určite muzikanti. Môže, reku, „padnúť“ dajaká anekdota? Už aj báči Miško hádže udicu do odchádzajúcej rieky pamäti, už aj vyťahuje prvý úlovok. „V Pivnici sa svojho času, keď boli svadby, šlo ráno s muzikou zobúdzať svadobníkov, ktorí si trochu odišli domov pospať. Bolo zvykom, že do fúrika dali slamu, na ňu posadili svadobníka a viezli ho pred muzikantmi po dedine. Spomínam si, že bol zimný čas. Beťári najprv do fúrika naliali vodu, prikryli ju slamou a ten, keď si sa-

spýtam sa ho, čo je ľahšie: narábať motykou alebo obsluhovať hudobný nástroj. „Motyka je ľahšia ako harmonika, ale nemožno z nej dostať to, čo z harmoniky,“ povie báči Miško a na otázku, čím sa dá vytĺcť viac peňazí, zase odpovedá lakonicky: „Závisí... Keď nie sú svadby, dobrá je aj motyka...“ Nuž veru tak. Ilockí Činčurákovci fakticky majú rodinný orchester. „Keď sa tu doma stretneme, zahráme si spolu so synom Vladom a vnúčencami Andrejom, Gabikou a Natáliou. Čokoľvek. Sám rád počúvam aj klasiku, aj slovenské nové skladby, aj srbské ľudovky...“ Zaujíma ma, čo sa v Iloku na svadbách hrávalo kedysi a čo teraz. „Tu sme hrávali prevažne slovenské, vítali sme hostí v Slovenskom dome, na dvore; kto si čo rozkázal, zahrali sme.“ Len reku, či sa už teraz nehrajú viac neslovenské piesne? – pýtam sa. „Závisí od gazdu. A od toho, akých má hostí. Ak má prevažne Chorvátov, hrajú sa viac ich piesne, ale potom aj slovenské.“ Keď už sme pri gazdoch – nezostal vám z nich nikto dlžen? Srdečne sa zasmeje a opäť odpovie expresne: „Neviem... Zabudol som...“ Nemôžem si nakoniec odpustiť

Ilocký orchester: (zľava) Pavel Miksád, Vladko Miksád, Vladimír Velko, Vladimír Činčurák, Michal Činčurák, Vladimír Pažitnay a Ďurko Dubovský (Foto: z archívu V. Miksáda)

dol, vyskočil ako oparený! Pritom som bol osobne a nasledujúci príbeh poznám z počutia. Chlapci sa vyšplhali na slamu a skákali do hnoja. Lenže zopár figliarov predtým zahrabali do hnoja črevá po zabíjačke. Ako asi bolo tomu, čo tam skočil?“ Nuž kým nám je do smiechu,

otázku, kedy sa lepšie žilo – v Juhoslávii, alebo po Juhoslávii? A zase raz počujem „starého“ dobrého báči Miška hlas: „Pýtali sa nás kedysi na Slovensku, že ako je tam u vás v Juhoslávii a Vladko Miksád vraví: Kto má peniaze, tomu je dobre. Takže tak.“

• KULTÚRA •


OBEC BÁČSKY PETROVEC

Žiacka recitačná súťaž Jaroslav Čiep

T

ohtoročnú obecnú recitačnú súťaž Slovenské vojvodinské divadlo zorganizovalo v piatok 9. marca vo veľkej sieni SVD. Kým sme v niektorých predchádzajúcich ročníkoch evidovali aj vyše 50 súťažiacich, tohto roku nádejných recitátorov bolo menej. Ale podľa slov predsedníčky odbornej poroty Miliny Florianovej, všetci, ktorí prišli súťažiť, prejavili dávku vlôh v recitačnej oblasti a keďže súťaž bola výkonmi pomerne vyrovnaná, tak iba nuansy rozhodovali, kto postúpi ďalej. Okrem Florianovej mladých recitátorov oceňovali aj Katarína Melegová-Melichová a Anna Hansmanová. Najlepší štyria z každej vekovej skupiny postúpili do oblastnej recitačnej súťaže. Po príhovore riaditeľky SVD Viery Krstovskej o propozíciách hovorila Miroslava Blažićová a piatkovú súťaž moderovala Monika Bažaľová. Tohto roku súťažilo 12 žiakov nižších ročníkov a 8 žiakov vyšších ročníkov zo všetkých základných škôl Báčskopetrovskej obce. Žiaci recitovali po slovensky i po srbsky. Súťažilo aj 7 gymnazistov.

Do oblastnej súťaže recitátorov (17. marca v Báči) v kategórii základná škola – nižšie ročníky postúpili: tretiaci Ksenija Vujačićová a Viliam Spevák z Petrovca, štvrtáci Tatiana Filipovićová z Petrovca a Milica Jankovićová z Maglića. Mentorkou všetkým Petrovčanom je Miluška Anušiaková-Majerová a žiačke z Maglića Vesna Ignjatovićová. V kategórii základná škola – vyššie ročníky ďalej postúpili: piatačky Emília Vujačićová a Anabela Myjavcová a šiestačka Marcela Gániová z Petrovca (pripravila ich Anušiaková-Majerová) a siedmak Damjan Fekete z Hložian, ktorého na súťaž pripravila Anna Huďanová. V kategórii stredoškolákov a ostatnej mládeže najviac na porotu zapôsobili žiaci Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom: prváčka Valentína Hudecová zo Starej Pazovy a tretiaci Jovan Kiš z Báčskej Palanky, Emília-Jana Pálešová z Erdevíka a Anđela Selaková z Rumenky. Recitátorov pripravili profesorky Marta Pavčoková, Annamária Boldocká-Grbićová a Helena Despićová. Pre všetkých 12 najlepších recitátorov organizátor zabezpečil primerané darčeky.

NA SÚŤAŽI RECITÁTOROV V NOVOM SADE

Víťazstvo pekného slova Anna Legíňová

V

Hudobnej škole Isidora Bajića v Novom Sade 3. marca prebiehala obecná súťaž recitátorov a na nej sa zúčastnili i žiaci ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči. Hostí privítali Savo Mučibabić, tajomník Zväzu umeleckej tvorivosti amatérov Vojvodiny, a Miodrag Petrović, herec v Srbskom národnom divadle v Novom Sade, ktorý potom hodnotil recitátorov. Pred vystúpením každej skupiny bol umelecký program. V prvej skupine súťažilo 25 recitátorov a medzi nimi • KULTÚRA •

i druháci Aleksandar Asodi a Jana Jambrichová, ktorých nacvičila profesorka Anna Legíňová. V skupine siedmich najlepších recitátorov, ktorí postúpili do oblastnej súťaže v Báči, je i Kysáčanka Jana Jambrichová. V staršej skupine bolo 26 súťažiacich a do Báča postúpili i Laura Radosavljevová, Johana Hašková a Daniela Kukučková, ktoré pripravovala profesorka Milina Struháriková. Sú to druháčky v Zdravotníckej škole 7. apríla v Novom Sade. Súťažiaci a hostia mali príjemný estetický zážitok nielen z recitácií, ale i z vynikajúceho sprievodného programu.

ÚSPEŠNÍ ARADÁČSKI RECITÁTORI

Štyria na pokrajinskej súťaži

Aradáčania po úspešnej súťaži v Zreňanine

Vladimír Gál

V

piatok 2. marca v zreňaninskom Kultúrnom stredisku prebiehala recitačná súťaž mesta Zreňanin, v ktorej sa zúčastnili aj žiaci ZŠ Bratstvo v Aradáči. V konkurencii recitátorov nižších ročníkov Aradáčania súťažili aj po slovensky, aj po srbsky. Slovákov nacvičila učiteľka Soňa Zahorcová a z piatich žiakov, koľkí tu súťažili, do oblastnej súťaže postúpili: druhák Matija Tót, tretiak Boris Janiš a štvrtáčka Renata Labátová. Žiakov po srbsky na túto súťaž pripravila učiteľka

Marija Jeftićová. Žiaci vyšších ročníkov cvičili pod taktovkou profesorky Jaroslavy Števkovej. Na súťaži v Zreňanine sa zúčastnilo tiež 5 žiakov a do ďalšieho kola postúpili: šiestak Filip Gál a siedmaci Mariana Mikuľová a Marko Gligor. V tejto konkurencii Aradáčania po srbsky nesúťažili. Oblastná súťaž sa uskutočnila v Čoke 10. marca a Aradáčania presvedčivým výkonom znovu zapôsobili na porotu. Do pokrajinskej súťaže postúpili: Matija Tót, Boris Janiš, Marko Gligor a Mariana Mikuľová.

MARCOVÝ VZLET aj tentoraz ponúka rôznorodé príspevky. Kreslená vzletovská postavička kocúr Igor nám na titulnej strane pripomína, že si máme uctievať milé osoby a o úcte, presnejšie o boji o väčšiu úctu dievčat v islamských štátoch píšeme aj v príspevku Dve dievky menia svoj svet rapom. O maľovaní sme si pohovorili s talentovanými hložianskymi maliarkami, zatiaľ čo sme si s jánošíckymi žiakmi zašportovali a zalyžovali na Slovensku. Aké benefity prináša zdravá výživa, povedala nám Marína Macková z Báčskej Palanky, a prečo je dobre byť aktívny v združení YMCA Serbia presvedčili nás Margarita Benková a Martin Krajčík. Pre milovníkov počítačového sveta prinášame početné zaujímavosti, ako aj recenziu novej hry a milovníci umenia si prídu na svoje v rubrike Vaša tvorba a prílohe Rozlety. Čítajte nový Vzlet, píšte nám na vzlet@hl.rs a na našu stránku na Facebooku. Čoskoro nás budete môcť sledovať aj na Instagrame. J. P-á   11 /4794/ 17. 3. 2018

31


RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 16. marca 19.30 Zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2017, 3. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 18. marca 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu 21.00 Dotyky Utorok 20. marca 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Dúhovka 22.00 Vysielanie pre dedinu Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Pondelok 9.00 Dotyky

Vysielanie pre dedinu bude venované jarným podujatiam a sviatkom. Odznejú príspevky z ôsmomarcovo-veľkonočnej predajnej výstavy v Laliti, o vyšívaní farebnými stuhami, o staropazovskom zvyku na Kvetnú nedeľu a návrh, ako si vyhotoviť veľkonočný aranžmán. Dotyky. Reprízovo bude odvysielaný rodinný magazín z roku 2016 venovaný blížiacim sa veľkonočným sviatkom. Zaznamenané sú tu kvôli porovnaniu evanjelické a katolícke úkony počas týchto sviatkov. Vysielanie spestria Komorný zbor Zvony a príspevky o veľkonočných zvykoch z našich prostredí. www.hl.rs

Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

32

RÁDIO NOVÝ SAD 3

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 16. marca – Blázniví únoscovia Sobota 17. marca – Bojovníci severu Pondelok 19. marca – Aj dvaja sú rodina Utorok 20. marca – Agenti v sukniach – Aký otec, taký syn Streda 21. marca – Komici Štvrtok 22. marca – Začarovaní 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 18. marca 17.00 Film: Posledný jednorožec 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Diabolská svokra 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Z obecnej súťaže recitátorov v SVD

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 18. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Spolok žien v Padine v tomto roku oslavuje 15. výročie obnovenej činnosti Utorok 20. marca 16.00 Dedina kovaná v čase Dokumentárny film: Dedičstvo otcov Publikáciu Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Srbsku v slove a v obrazoch prezentovali aj v Padine Piatok 23. marca 16.00 Z archívu: RTV OK Film: Mišo

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •


KRÍŽOVKA ČÍSLO 11 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) 15.00 16.00 16.05 16.30 17.00 18.05 19.00

19.30 20.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je meno a priezvisko najtvorivejšej slovenskej spisovateľky pre deti (1923 – 1988).

Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia autorka: úradne malá 14.00 Dozvuky, denná informatívna ANNA oklamal, strieborná abvolt určený poplatok BIČIApodviedol minca relácia (srb.) ROVÁ Sobota prostriedok 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, na týždenná relácia na aktuálnu platenie tému súper, Nedeľa sok 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa kelvin 12.00 Hudobné pozdravy mimozemšťan a blahoželania Taliansko Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Bor

Nedeľa 18. marca 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 21. marca 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

dinár

orgán lietanie zraku

Emir Kusturica mesto v Maďarsku

číslovka druh látky

1. a 2. samohláska

1. časť tajničky

abampér

TELEVÍZIA PANČEVO

vpíšte IL

banka ochranný kryt

mužské meno 2. časť tajničky

trieska

predložka Rakúsko koniec (angl.)

prenájom pozemku švík

jarný mesiac (srb.)

1 000 kg meter

vpíšte ILD

morálka, etika

spojka

nomen nescio ryčanie

herec DiCaprio živé bytosti AS HL DU ĽU alt

síra ampér pracovať na krosnách

vpíšte AAÁ

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 10 VODOROVNE: Deň žien, imail, óo, vada, trs, a, rľ, oči, drobenie, EA, O, on, liehovar, N, dutý, o, íni, 0, VD, kóta, asi, tobogan, narodila TAJNIČKA: DEŇ ŽIEN

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 8 z čísla 8 Hlasu ľudu z 24. februára 2018 bolo: JÁN AGARSKÝ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MÁRIA CECHMAJSTEROVÁ, Ul. maršala Tita č. 74, 21 425 Selenča. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

11 /4794/ 17. 3. 2018

33


Kultúra • Oznamy SCÉNA

Zalep „marku“, napíš „tiskovina“... Anna Horvátová

P Stone Temple Pilots majú nový album a nového speváka. Kalifornskí rockeri Stone Temple Pilots získali popularitu ako súčasť grungeovej vlny počas 90. rokov. Ich debutový album Core (1992) dosiahol vysoké pozície v hudobných rebríčkoch vďaka hitom Plush, Sex Type Thing, Wicked Garden a Creep. Pôvodný spevák Scott Weiland zomrel roku 2015 a skupina medzičasom spolupracovala s Chesterom Benningtonom (ex Linkin Park; vlani tiež umrel). Ako hovoria členovia STP, najlepší spôsob, akým by si mali uctievať vlastnú minulosť, je vytvárať novú hudbu. V súlade s tým práve vydali nový, siedmy album, ktorý nahrali s novým spevákom Jeffom Guttom (ex Dry Cell). Prvé singly: Meadow a Roll Me Under. Suicidal Tendencies spracovali kus The Stooges. Americká crossoverová skupina Suicidal Tendencies na čerstvom minialbume Get Your Fight On! prináša sedem piesní, z čoho štyri sú nové kusy, pokým ďalšie dve sú znovu odohrané skladby projektu Cyco Miko (vedie ho spevák Mike Muir) a je tu aj cover piesne I Got a Right legendárnych The Stooges. Za bubnami v Suicidal Tendencies je Dave Lombardo (ex Slayer), hlavným gitaristom je skúsený Dean Pleasants a v zložení skupiny sú aj Ra Díaz (basgitara) a Jeff Pogan (gitara).

KONCERTY 17. marca, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Divlje svinje (punkrock, NS) + Crveni karton (punkrock/ska, Kruševac) 17. marca, Škripa pub v Novom Sade: Dušan Filimonović (Went) 18. marca, Klub Fest v Zemune: Sholastika (thrash metal z Ruska) + Scaffold (death metal, BG) 23. marca, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Mamurlook! (punk/ska, NS) + Ućuti pas (crossover, Lazarevac) S. L.

34

www.hl.rs

redstavte si na pošte pred okienkom dlhý rad a vám treba odoslať len list, alebo noviny, či knihu. Dá sa to aj nejako lacnejšie, ale neviete ako, a nemilý úradník nie je moc ochotný poradiť. A nech nehovoríme o tom, že už vôbec nie v slovenčine. Preto si pozrime slovenské ekvivalenty srbských slov a spojení. Na „kovertu“ sa má zalepiť „marka“. Ale najsamprv koverta je srbské slovo ženského rodu a je rovnocenné ako slovo mužského rodu koverat. Papierový obal na list, alebo posielanie iných vecí je v slovenčine obálka. „Marka“ znie pekne, keď sa prihovárame vľúdne milej osobe a v srbčine tiež na označenie úradnej ceniny, ktorá slúži ako doklad pri zaplatení; no a dostali sme sa na koreň veci:

v slovenčine je to poštová známka alebo kolková známka či kolok. Ak chcete to odoslať lacnejším spôsobom, vtedy treba zostrihnúť jeden uhol obálky a napísať na obálku tiskovina. To slovko je v poriadku v srbčine, v slovenčine už nie. Slovenské slovo označujúce poštovú zásielku obsahujúcu časopisy alebo knihy je tlačovina. Viete to tlačivo, ktoré treba vyplniť, keď ideme zaplatiť nejaký poplatok a píše na ňom uplatnica? Po slovensky je to poštová poukážka. Najistejšie je zásielku doručiť „preporučene“, takto to vyznie vo vojvodinskej slovenčine, a povieme aj s mäkkou spoluhláskou „ň“. V srbčine je preporučeno poslati v poriadku, avšak slovenské ekvivalenty na to sú: poslať list doporučene alebo doporučený list.

KONCERT V KYSÁČI. V Slovenskom národnom dome v Kysáči bol v nedeľu 11. marca koncert Slovenky Benkovej-Martinkovej z Báčskeho Petrovca. Organizátorom podujatia bol Kultúrno-umelecký spolok Vladimíra Mičátka a usporiadali ho z príležitosti Medzinárodného dňa žien. Prítomní skutočne mali pôžitok z precítených interpretácií pesničiek rôznych žánrov tejto našej populárnej hudobnej umelkyne. Okrem toho sa prostredníctvom rozhovoru, ktorý so Slovenskou mal Michal Francisty, predseda spolku, dozvedeli o jej pracovnej, umeleckej a hudobnej dráhe, začnúc jej hudobnými koreňmi. Na snímke: Na záver koncertu kytica pre Slovenku. E. Š.





CHÝRNIK

STARÁ PAZOVA. Do konca mesiaca v staropazovskej galérii Strediska pre kultúru inštalovaná je výstava obrazov Bojana Kiridžića z Nového Sadu. V pondelok 5. marca ju slávnostne otvorila a o tvorbe tohto akademického maliara hovorila Mr. art. Sibila Petenji-Arbutina z Nového Sadu. Výstava Floralni ritmovi pozostáva zo 17 obrazov a inšpirovaná je láskou a prírodou. Tento novosadský umelec v pazovskej galérii vystavoval pred 14 rokmi a bol jedným z troch autorov, ktorí mali vtedy česť vystavovať v novom výstavnom priestore Strediska pre kultúru. A. Lš. BELEHRAD. Na kolektívnej výstave Dame Biraju_2018 v organizácii Asociácie Srpski ArtCENTAR Nový Sad, filiálka ArtCENTAR Be-

Informačno-politický týždenník

lehrad, je zaradených 18 autorov zo Srbska. Táto výstava by sa mala stať tradičnou a koná sa ako pamiatka na nedávno zosnulú predsedníčku umeleckej rady Artcentra, profesorku kostýmografie Zoru Davidovićovú. Vernisáž bola v pondelok 12. marca (Belehrad, Galéria 76, BelgradeDesignDistrict: Čumićevo sokače 2/1) a medzi vystavenými dielami je i olejomaľba Dame biraju autora Michala Ďurovku, akademického maliara z Kysáča. Výstava bude otvorená do 25. marca 2018. E. Š. KOVAČICA. Vernisáž samostatnej výstavy Michala Ďurovku, akademického maliara z Kysáča, pod názvom Portréty, bude v Galérii insitného umenia v Kovačici (Masarykova 65) v nedeľu 18. marca o 18. hodine. E. Š.

OZNAMY

DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710. KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278. • KULTÚRA • OZNAMY •


Oznamy POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

JÁN FRANCISTY

ZUZANA FRANCISTYOVÁ

mame a mame starej

ZUZANE ZAJACOVEJ rod. Čobrdovej 30. 4. 1932 − 3. 3. 2018 z Pivnice

16. 8. 1934 – 1. 8. 2015

Ako tíško si žila, ešte tichšie si od nás odišla. Trvalú spomienku na Teba si zachovajú:

rod. Moráveková 20. 6. 1938 − 6. 3. 2018

dcéra Katarína, syn Janko s manželkou Annou, vnúčatá Vladimír, Marína, Andrejko s rodinami a Alenka a pravnučka Laura

z Kysáča S láskou a úctou si na Vás spomíname.

SPOMIENKA

Syn Ján, nevesta Milinka, vnuk Vladimír s manželkou Marínou, vnučka Lýdia, dcéra Mária Šmitová, zať Ondrej,  vnuk Miroslav so snúbenicou Sandrou

na otca a starého otca

JÁNA ZAJACA 1925 − 2010 z Pivnice

Trvalú spomienku na jeho lásku, dobrotu a starostlivosť si v srdci zachovajú: dcéra Katarína a syn Janko s rodinami

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na manžela, otca a starého otca

Dňa 8. marca 2018 po krátkej a ťažkej chorobe nás opustil manžel a otec

JÁNA UHRINA 11. 4. 1949 – 7. 3. 2017 z Padiny

MICHAL ZAVAROŠ

20. 1. 1944 – 8. 3. 2018 z Báčskeho Petrovca

Tá rana stále bolí, nikdy sa nezahojí. V srdciach žiješ s nami. S úctou si spomínajú:

ZUZANA FRANCISTYOVÁ

rod. Moráveková 20. 6. 1938 − 6. 3. 2018 z Kysáča S úctou si na Vás budú spomínať svatovci Šmitovci s deťmi

manželka Anna, dcéra Anna s manželom Pavlom a deťmi Dinkou, Lydkou a Dankom Bílekovci a syn Janko s manželkou Aničkou a deťmi Anđelou a Jankom

POSLEDNÝ POZDRAV

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Zarmútení:

manželka Mária a syn Vlasto

SPOMIENKA

otcovi

na milovaného otca, starého otca a prastarého otca

SAMUELA MIKLOVICA

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

6. 9. 1923 – 13. 3. 2017 z Báčskeho Petrovca

JÁNOVI LEHOTSKÉMU Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

• OZNAMY •

20. 9. 1942 – 5. 3. 2018 z Báčskeho Petrovca

Už rok si s nami len v spomienkach, ale navždy uschovaný do našich sŕdc.

Synovia Ján a Samuel s rodinou

Dcéra Viera a vnučky Miroslava a Jasna s rodinami

11 /4794/ 17. 3. 2018

35


Oznamy BOĽAVÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 15. marca 2018 uplynul rok, čo nie je s nami náš nenahraditeľný manžel a ocko

PAVEL POLIAK 1960 – 2017 – 2018 z Kovačice

SMUTNÁ ROZLÚČKA

IVANA VINDIŠ-KRIŽAN 1980 –2018

PAVEL POLIAK

29. 3. 1960 – 15. 3. 2017 – 2018 z Kovačice

Na Tvoju lásku a dobrotu si neustále spomíname. Dcéra Lýdia Hajková s manželom Silvestrom a vnučky Ivonka a Iskra

Kto žije v srdciach tých, ktorých opustil, ten neumrel. S láskou a úctou v srdci si pamiatku na Teba zachovávajú:

SMUTNÁ SPOMIENKA

PAVEL POLIAK

manželka Zuzana a syn Želislav

BOLESTIVÁ SPOMIENKA

Dňa 16. marca 2018 uplynuli ťažké a boľavé štyri roky, čo umrel nenahraditeľný manžel a ocko

MICHAL KUKUČKA

20. 9. 1932 – 16. 3. 2014 z Nového Sadu

1960 – 2017 – 2018 z Kovačice

Zaplakali oči, zaplakali bôľom, keď sme Ti pred rokom povedali navždy − zbohom. Čas plynie, dni ubiehajú, ale bôľ a smútok v srdciach navždy zostávajú. Zarmútení rodičia

SMUTNÁ SPOMIENKA

Keď milého človeka v tejto časnosti už niet, zostáva len nádej na stretnutie vo večnosti... Nateraz zostala láska, tá smrť nepozná.

PAVEL POLIAK 1960 – 2017 – 2018 z Kovačice

Chýbaš nám. Zarmútená manželka Anna a dcéra Zdenka s manželom Predragom

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás navždy opustil manžel a otec

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Sestra Mária Siromová s manželom Jánom a synom Jankom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JÁN TRABAK

ZUZKA BENKOVÁ

27. 8. 1927 – 13. 3. 2017 – 2018 z Petrovca

Trvalú spomienku si na Teba zachovávajú manželka Katarína a syn Ján s manželkou Zuzanou

36

www.hl.rs

23. 5. 1948 – 20. 2. 2018 z Kovačice

Odpočívaj tíško v pokoji. Na Teba si stále budú spomínať Tvoji:

syn Jozef s manželkou Natašou a synom Viktorom

Informačno-politický týždenník

Nemôžeme sa uspokojiť, že Ťa viac nemáme... Navždy zostaneš v našich srdciach. Kmotrovci Jaroslav a Zdenka a krstné deti Jaroslav a Andrea Parkániovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mamou, starkou a mamikou

MÁRIOU BALÁŽOVOU

rod. Eliášovou 5. 8. 1948 − 1. 3. 2018 z Hložian Bolesťou unavená tíško si zaspala. S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať. Synovia: Pavel a Ján s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželkou

ZUZKOU BENKOVOU 23. 5. 1948 – 20. 2. 2018 z Kovačice

Tichú spomienku na Teba si zachová manžel Jozef

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 20. februára 2018 sme zostali bez našej mamiky

ZUZKY BENKOVEJ 23. 5. 1948 – 20. 2. 2018 z Kovačice

Ešte cítime Tvoju teplú ruku, za ktorú sme sa tak radi držali. Ešte hreje tvoje lono, kde sme sedávali. Tvoj vnuk Igor a vnučka Sandra • OZNAMY •


BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

IVANOU VINDIŠOVOU-KRIŽANOVOU

IVANA VINDIŠ-KRIŽANOVÁ

s manželkou a mamou

23. 1. 1980 – 2. 3. 2018

S láskou si na Teba budeme spomínať. Manžel Pavel a deti Petra, Elka a Samko

1980 – 2018 z Báčskeho Petrovca

S veľkým žiaľom sa lúčime s našou dcérou. Rodičia Štefan a Jaroslava

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

IVANOU VINDIŠOVOU-KRIŽANOVOU

IVANOU VINDIŠ-KRIŽANOVOU

s našou

23. 1. 1980 – 2. 3. 2018

Navždy zostaneš v našich srdciach. Rodičia Križanovci

• OZNAMY •

so sestrou

1980 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Navždy zostaneš v našich srdciach. Igi, Taňa, Aki, Segi a Lára

11 /4794/ 17. 3. 2018

37


Oznamy SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na

Dňa 16. marca 2018 uplynulo osem boľavých rokov, čo som zostal bez môjho drahého apka

EVU BABKOVÚ 10. 10. 1941 – 16. 3. 2015

MIROSLAVA MICHALABABKU MIROSLAVA BABKU 16. 12. 1965 7. 11. 1941 – 19. 1. 2018 – 18. 7. 2012 z Kovačice

S láskou a úctou si na Vás spomínajú

Ivka a Ivan

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou

IVANOU VINDIŠOVOU-KRIŽANOVOU 1980 – 2018 z Petrovca

Spi ticho, tichučko, dosnívala si života sen a cestou bolesti odišla si tam, kde je mier a láska len.

Odišla dobrá osoba, A povedal Ježiš: každý ju mal rád, „Ja som vzkriesenie odišla nám do a život. nenávratna, Kto verí vo mňa, teraz nám zostáva ak by aj zomrel, len spomínať. žiť bude.“ Ján 11, 25 Lúčia sa: Lačokovci, Gažovci a Jakušovci

MARCIHO BERACKU

1. 10. 1929 – 16. 3. 2010 – 16. 3. 2018 z Vojlovice Osem rokov uplynulo, apko, ako som Ťa utratil. Ťarcha na srdci zostala, bôľ neutícha, ale sa zväčšuje. Odpočívaj v pokoji aj s mojou mamkou, ktorú si rýchlo povolal k sebe. Odpočívajte v pokoji, moji milí rodičia. Navždy zarmútený Váš syn Mirko

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou milou kamarátkou

IVANOU VINDIŠOVOU-KRIŽANOVOU 23. 1. 1980 – 2. 3. 2018

Žiadny verš nemôže vyjadriť žiaľ spôsobený Tvojím odchodom z našej spoločnosti. Osud nám doprial privilégium poznať Ťa a s Tebou sa kamarátiť. Ten osud Ťa však predčasne aj vzal. Medzi nami zostalo jedno prázdne miesto. Ďakujeme Ti za krásne spoločne strávené chvíle, za úsmevy a optimizmus, ktorý si vôkol seba štedro rozdávala. Ak je pravda, že čas rany hojí, možno si budeme na Teba spomínať aj s úsmevom. Teraz však smútok a slzy hmlia predstavu Tvojej usmiatej tváre. Odpočívaj v pokoji a my na Teba nikdy nezabudneme. Tvoji kamaráti: Martinkovci, Sabolčkovci, Vargovci, Hricovci st., Triaškovci ml., Abrahámovci, Triaškovci st., Beličkovci, Hricovci ml. a Cifrićovci 38

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •


Šport SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Nerešpektovali lídra, ale... SLÁVIA – STANIŠIĆ 1 : 2 (0 : 1)

Domáci brankár Brňa v 52. min. Ján Šuster urobil školácku chybu a umožnil tart Pivničanov v jarnej časti Bogunovićovi, aby sa zapísal nebol úspešný. Pekné, teplé, medzi strelcov. Ako sa blížil koslnečné počasie vylákalo na niec zápasu, domáci mali čoraz ihrisko Slávie asi 200 divákov, väčšiu prevahu. V 74. min. J. Žigktorí videli pekný zápas. Domá- mund uvoľnil Vlastislava Kuchtu, ktorý vedľa vybieci nerešpektovali hajúceho brankára lídra, ale inkasoskorigoval na kovali lacné góly nečných 1 : 2. Do a  nevyužili ani konca dobré šance svoje príležitosti. pre Sláviu nevyužili Treba spomenúť Zorzić a Grňa. aj rozhodcu NeSLÁVIA: Brňa, manju Manića z Vladimír Kuchta, Karavukova, ktoBenka, M. Žigrý počas celého zápasu nadŕžal Nedalo sa viac: Vlastislav mund, Ćorda, Kotiv, Grňa (Babić), hosťom, vyvolal Kuchta (Slávia Pivnica) Petrović (Tešanorevoltu domácich hráčov a obecenstva. Niektorí vić), Zorzić, J. Žigmund, Kutenič obrancovia Stanišića za hrubé (Vlastislav Kuchta) Výsledky 16. kola: Kula – Stari zákroky nad Zorzićom a J. Žigmundom dostali žlté karty, ale grad 0 : 0, Slávia – Stanišić 1 : niekto z nich musel byť potres- 2, Hajduk junior – Lipar 0 : 0, Rusín – Vojvodina 3 : 5, Mladost taný aj červenou. V prvej polhodinke J. Žigmund – Crvenka 1 : 2, Budućnost (P) dvakrát netrafil bránu Šarića. – Budućnost (M) 1 : 1, ŽAK – V 31. min. chladná sprcha pre Hercegovac 1 : 0; voľný bol FK domácich, keďže na loptu cen- Krila Krajine, lebo Borac z B. trovanú z rohu nabehol obranca Gračca opustil súťaž. V nedeľu Slávia bude hosťovať Lakić a z piatich metrov ju hlavou upravil do siete brány Brňu – 0 : 1. v Lipare.

Š

PRIATEĽSKY V LALITI

Domáci o gól lepší PANÓNIA – KRIVÁŇ 2 : 1 (1 : 0) Juraj Pucovský

O

bom mužstvám to bol druhý prípravný zápas. Laliťania predtým prehrali doma s pivnickou Sláviou 1 : 2 a Selenčania presvedčivo porazili Hajduk junior 4 : 0 (dva góly dal B. Spasić, po jednom D. Spasić a Jovović). Mužstvo Panónie k  vedeniu priviedol v prvom polčase Šipka. Zverenci nového trénera Kriváňa Slobodana Vukojeva vyrovnali prostredníctvom Ignjatovića. Víťazný gól pred koncom zápasu strelil Moguš.

PANÓNIA: Valent, Mrdalj, S. Dobrić, Stolić, Lazić, Lamoš, M. Obradov, A. Obradov, Šipka, Turčan, Majera; striedali: Moguš, A. Popović, Brkin, Z. Dobrić, Ďurčiansky KRIVÁŇ: Naď, D. Vladislav, Kočonda, Doboš, Krajinović, A. Strehársky, J. Vladislav, Deljanin, Kocić, B. Spasić, D. Spasić, Ignjatović, Buják, Pavlov, Jovović V nedeľu tieto dve mužstvá zohrajú odvetný zápas v Selenči.

ARADÁČANIA SKONČILI PRÍPRAVY

V nedeľu o body OFK STAJIĆEVO – AŠK 2 : 5 (1 : 1) Vladimír Gál

A

ŠK sa ujal vedenia po akcii, v ktorej účinkovali Ďuríček a Mijić, strelcom bol Birmanac. Do konca polčasu sa domácim podarilo vyrovnať. Po zmene strán domáci veľmi rýchlo obrátili výsledok na 2 : 1, avšak v pokračovaní všetko bolo v znamení hostí. Najprv po asistencii Studena skóroval Apostolović, neskoršie pekne prihral Gál a gól dal

Studen. Štvrtý gól pre Aradáčanov strelil Gál po prihrávke Nenina, ktorý pri konci zápasu stanovil konečný výsledok. AŠK: Nebrigić, Maksimović, Birmanac, Matejin, Striško, Ďuríček, Studen, Todorov, Apostoloviċ, Mijić, Korać; hrali aj: Gál, Nenin, Životin V nedeľu Aradáčania hosťovaním v Knićanine začnú jarnú časť majstrovstiev Mestskej ligy Zreňanin – A skupiny.

HAJDUŠIČANIA SÚ PRIPRAVENÍ

Vydarená skúška

BUDUĆNOST – HAJDUŠICA 1 : 4 (1 : 1) Vladimír Hudec

H

ajdušičania v nedeľu v Alibunári zohrali prípravný zápas s tímom Budućnost, jedným z uchádzačov o titul majstra, ktorý na trávniku nedokázal, že si na to môže veľmi nárokovať. Vedenia sa ujali hostia po rýchlom útoku Nikolu Ružića. Domáci vyrovnali o pár minút neskoršie po slabom zákroku obrancov hostí. V polovici druhého polčasu • ŠPORT •

Ružić dal svoj druhý gól, a potom jeho mladší brat Aleksandar dokázal, že bude posilou Hajdušice na jar. Po peknom útoku z pravej strany iste prekonal domáceho brankára. Pri konci zápasu Pavlov stanovil konečný výsledok 1 : 4. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Ćulum, Maliar, M. Mršić, Folťan, A. Ružić, Petrović, Šandor, Pavlov, N. Ružić; hrali aj: Đukić, I. Mršić, Brezičanin, Tasevski

PEKNÉ ÚSPECHY AR ADÁČSKYCH GYMNASTOV A ŠACHISTOV. ZŠ Bratstvo v Aradáči v  stredu 7. marca 2018 usporiadala oblastnú súťaž stredného Banátu v  gymnastike. Domáci žiaci pod taktovkou učiteľky Marieny Zakićovej-Križanovej obsadili prvé miesta tak v dievčenskej, ako aj v mužskej konkurencii (na snímke vidíme žiakov 5. a 6. ročníka, ktorí boli tiež najlepší). Na mestskej súťaži šachistov v zreňaninskej ZŠ Žarka Zreňanina aradáčski žiaci obsadili 2. miesto a viacerí chlapci a dievčatá v konkurencii jednotlivcov boli medzi troma najlepšími. V. G.

11 /4794/ 17. 3. 2018

39


Šport NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Radosť v susedstve OMLADINAC – TATRA 0 : 1 (0 : 0)

Pavel Pálik

T

atranci od začiatku zápasu v Stepanovićeve hrali naplno, rýchle, sebaisto, a preto sa toto derby v susedstve stalo ich korisťou. V 40. min. sa strhla veľká skrumáž v trestnom území domácich, hosť Ćirić hlavou zblízka trafil brvno, odrazenú loptu Klaić volejom kopol na bránu, ale ju brankár Zeljković šikovne vyboxoval. Trochu neskoršie Vučić tiež hlavou nastrelil žrď.

Hráči Tatry aj v druhom polčase pokračovali v tlaku, vytvorili si viacero šancí. Konečne v 84. min. Milićević protiútok skončil gólom, hosťom priniesol tri veľké body a obrovskú radosť. Je to prvý krôčik Kysáčanov ku konečnému cieľu. Zápas sledovalo asi 150 divákov, viedol ho Pavičević z Nového Sadu. Žlté karty dostali Milošević, Živojinov, Maksimović (Omladinac), Vučić a Petrović (Tatra). TATRA: Kosturanov, Srnka, Dražić, Berić, Petrović, Nova-

ković, Vučić, Gadžić, Milićević (Stojaković), Ćirić (Ábelovský), Klaić (Samardžija) Výsledky 18. kola: Nový Tlačenica pred bránou Tatry Sad – Šajkaš 2 : 1, Vinogradar – TSK 0 : 7, Sirig Omladinac – Tatra 0 : 1, Jedinstvo – Veternik 3 : 1, Mladost – Petro- (G) – ŽSK 2 : 1, Proleter – Bačka 0 : 0. V nedeľu Tatra o 15. hodine uvíta varadín 3 : 2, Jedinstvo (R) – Sofex 1 : 3, Futog – Fr. partizan 1 : 1, mužstvo FK Futog.

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

PRVÁ LIGA SRBSKA

JEDNOTA – JUGOVIĆ 3 : 0 (2 : 0)

RADNIČKI (Š) – ODŽACI 0 : 5 (0 : 4)

Cieľ zatiaľ plnia Matej Bzovský

O

čakávalo sa, že staropazovskí priaznivci futbalu v omnoho väčšom počte uvítajú jarný štart Jednoty. Ale len asi 150 futbalu „hladných“ fanúšikov prišlo na jarnú premiéru, ktorá Pazovčanom priniesla tri body a chvíľkové upevnenie v čele tabuľky po nečakanej remíze Erdevíčanov s Borcom v Novom Sade. Domáci si celú polhodinu nevedeli poradiť s obetavo hrajúcou obranou mužstva z Kaća, ktoré malo aj prvú šancu. Po strele Lalića z diaľky brankár Jovišić stačil loptu vyraziť na roh. V 30. min. domáci konečne ohriali srdcia nepočetných fanúšikov. Stredný útočník Nemanja Mrdaković

šikovnou strelou prekonal veľmi dobrého strážcu siete Jugovića. Už o tri min. neskoršie Ivkovićovu strelu odrazil brankár na nohu Atanackovića, a tento trafil nechránenú časť brány – 2 : 0. V druhej časti hostia častejšie a odvážnejšie útočili, Magovčević prudko vypálil, ale sa Jovišić nedal prekvapiť. K tretej zmene výsledku prišlo v závere zápasu, keď náhradník Bojbaša využil chybu brankára Martinovića a bez väčšej námahy trafil do prázdnej brány – 3 : 0. JEDNOTA: Jovišić, Živković (Bojbaša), Rebić, Matović, Vasiljević, Begović, Milenković, Vuković, Mrdaković (Đorđević), Atanacković, Ivković (Stojaković)

Bod sa im máli BORAC (NS) – SLOGA (E) 0 : 0

L. Pavković

F

utbalisti erdevíckej Slogy sa na hosťovaní v Novom Sade museli uspokojiť iba s jedným bodom. Hosťom na tomto zápase chýbalo aj šťastie, lebo najprv Grković nedokázal prekonať brankára domácich a vo finiši sa to nepodarilo ani Cvijićovi. Rozhodca Nemanja Matić z Nového Sadu pred 250 divákmi žltými kartami potrestal domácich hráčov Jašovića, Vujovića a Salića.

40

www.hl.rs

SLOGA: Nikolić, Đurkić (Doknić), Vuković, Džibrić, Halilović, Grković, Cvijić, Simeunović, Kovačević (Smiljanić), Lovrić, Šarić (B. Považan) V sobotu Sloga uvíta Sremac z Vojky. Výsledky 16. kola: Hajduk (D) – Slavija 0 : 0, Kabel – Podunavac 3 : 2, Hajduk (B) – Hajduk (Č) 0 : 2, Jednota – Jugović 3 : 0, Kupinovo – LSK 1 : 2, Sloga (T) – Borac (Š) 1 : 2, Sremac – Index 1 : 0, Borac (NS) – Sloga (E) 0 : 0.

Informačno-politický týždenník

Päťka, poľahky Lazar Pavković

M

užstvo hostí nemalo ťažkú úlohu v stretnutí s domácimi, keďže si už v prvom polčase zabezpečilo štvorgólový náskok. Góly za víťazov dali Tutnjević v 2. min., Šakić v 8. min., Jerinić v 25. min., Juhik v 43. min. a Rajkovača v 66. min. Hodné je spomenúť, že až ôsmi mladí hráči Radničkého prvýkrát zahrali v tomto stupni súťaže, čo môže byť dobré pre budúcnosť futbalu v Šíde. RADNIČKI: Mitrović, Čavić, Zorić (Božić), Katanić, Drča, Bošnjaković, Jovanović (Vasiljević), Stojšić,

Broćeta, Dmitrović (Nonković), Đurković ODŽACI: Brać, Miličković (Vukelić), Veselinović, Rajkovača, Jerinić, Juhik, Tutnjević, Šakić (Danojević), Ivelja, Resanović (Faćol), Matijašević Výsledky 16. kola: Bratstvo – Bačka 1 : 0, Radnički (SM) – Radnički (Z) 3 : 2, Železničar – Omladinac 1 : 0, Dunav – Cement 1 : 0, Radnički (Š) – Odžaci 0 : 5, Radnički (NP) – Bečej 0 : 1, Borac – Dinamo 1 : 2, Mladost – C. zvezda 0 : 1. Radnički v sobotu bude hosťovať v Bečeji a Odžačania uvítajú Dunav.

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Tri výhry Bažíka STK MLADOSŤ – STK BAČKA 4 : 2

Samuel Medveď

B

ol to zápas, ktorý poznačil Pavel Bažík, keď v rozhodujúcom šiestom sete zdolal Zorana Josifljevića 3 : 1. Predtým v štvorhre spolu s Lomenom zvíťazil nad dvojicou zo Srbobranu, a tiež v namáhavom súboji bol lepší od Nenada Josifljevića 3 : 2. Výsledky: Lomen – Z. Josifljević 3 : 1, Šramka – Bodirožić 0 : 3, Bažík – N. Josifljević 3 : 2; štvorhra: Lomen / Bažík – Bodirožić / Z. Josifljević 3 : 0,

Lomen – Bodirožić 0 : 3, Bažík – Z. Josifljević 3 : 1. V predchádzajúcich dvoch zápasoch STK Mladosť utratil body. Najprv v Šíde s Partizanom 1 : 4, a potom v Novom Sade s Detelinarou MG 0 : 4. Predminulú nedeľu sa petrovskí stolní tenisti Ľudovít Kaňa a Pavel Turan zúčastnili tradičného turnaja Kolenica kup v Bečeji, kde sa prvý nedokázal prebojovať zo skupiny, kým Turan zakotvil medzi osem najlepších. • ŠPORT •


Vďaka skvelej taktike

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Keď opantá nervozita...

PREPOROD – BUDÚCNOSŤ 1 : 3 (1 : 1)

MLADOSŤ (P) – MLADOST (A) 0 : 3 (0 : 1)

Ján Murtín

Samuel Medveď

K

eď v záznamníku okrem zostáv mužstiev nemáte zapísaný ani riadok, veľmi je ťažko podať riport zo zápasu. Pekné počasie uplynulú Mužstvu Mladosti sa v nedeľu s menovkyňou nedeľu prilákalo asi z Apatína nič nedarilo 250 milovníkov futbalu do Vrbary, aby sledovali hru modrých Strahinja Ilić sa pokúšal petrovských modrých, ktorá ich v mi- sólovými prienikmi niečo viac urobiť, nulom roku veľmi tešila. Vlani modrí ale sa ani jemu nič nedarilo. Len čo sa začal druhý polčas, hosdeklasovali menovkyňu v Apatíne 3 : 0, ktorá sa im tentoraz plne revan- tia prostredníctvom Marina v 46. min. šovala vo Vrbare. Pred začiatkom zblízka zdolali domácu obranu – 0 zápasu aktéri a obecenstvo vzdali : 2. Potom sa to už nedalo dohoniť. minútkou ticha úctu Michalovi Zava- Tréner Sladojević vykonal tri zmeny rošovi, čestnému členovi FK Mladosť. v mužstve, ale nič sa nezmenilo na Samotný úvod zápasu priniesol lepšie. V 68. min. hostia sa znovu nemilé prekvapenie pre fanúšikov presadili, keď po peknej akcii Mandić Mladosti, keď Jakuš v 4. min. hazar- strelil tretí gól. MLADOSŤ: Leňa, Fábry (Ožvát), doval, stredný útočník hostí Marko Divjak sa zmocnil lopty a po prieniku Babiak, Nešković, Jakuš, Severíni, prízemnou strelou zdolal Leňu – 0 : Pejčić (Šproch), Đokić, Ilić (Valen1. Rady domácich potom opanovala tík), Pavlis, Zeljković Výsledky 16. kola: Bačka – BSK nervozita, ktorá im akoby okovala nohy, hrali príliš konfúzne, bez ideí. 2 : 0, Srbobran – Mladost (T) 2 : 0, Ani hľadisko nereagovalo najspráv- Sloga – Zadrugar 4 : 0, Mladosť nejšie. Znovu prišli k slovu tradiční (P) – Mladost (A) 0 : 3, Preporod – Budúcnosť 1 : 3, Tisa – Polet 2 : 0, krikľúni z tribúny. Domáci takmer počas celého zá- Tavankut – Tekstilac 3 : 2. V nedeľu o 14.30 hodine sa v Hlopasu nekopli loptu priamo na bránu Rašetu. V prvom polčase iba Pavlis žanoch bude hrať derby Budúcnosť a Đokić raz kopli, prvý nad bránu, – Mladosť (P). Foto: J. Pucovský druhý vedľa nej. Najlepší strelec

Mužstvo Budúcnosti do polčasu hralo konkrétnejšie, ale strely jeho prvého jarného hosťovania si hráčov z diaľky končili tesne vedľa po oveľa lepšom výkone mla- brány. Na opačnej strane vysoko dí hráči Budúcnosti z dediny odcentrované lopty pozorne zlikNovi Žednik priniesli tri cenné vidovali Alempić, Ralević, Grujić body. Tréner hložianskeho muž- a brankár Ivić. stva Saša Filipović si zvolil skvelú V 52. min. Adámek pekne pritaktiku. Dobre vehral nabiehajúcemu del, že sú v mužstve Vujinovićovi a tento Preporodu vo väčúspešne skóroval – šine vysokí hráči, 1 : 2. V 69. min. po ktorí sa spoliehajú zahranom voľnom na centre zo strany kope Ralević spustil a hru hlavou, nuž loptu Josipovićovi, do svojho mužstva ktorý tretíkrát mazaradil niekoľkých toval Sekulića – 1 : dobrých jednot3. Do konca zápasu livcov vo výskoku. Josipović ešte raz Svojim hráčom tiež prekonal brankározkázal, aby hrali ra Preporodu, ale po zemi, a tak skúse- Trafil a prihral: neistí rozhodcovia nejším hráčom Pre- Milan Adámek gól anulovali pre porodu znížil šance (Budúcnosť Hložany) údajné postavenie na úspech. mimo hry, a tak, zdá Okolo 100 divákov prvý gól sa nám, poškodili Budúcnosť. videlo už v 4. min., keď po akcii Rozhodca Kuzmanović z Kuly Renića a Josipovića do prázdneho žltými kartami potrestal Gaćešu, priestoru vbehol Adámek a prí- Vinovića a Grujića, ako aj piatich zemnou strelou matoval Sekulića domácich hráčov. – 0 : 1. No už o minútku neskoršie BUDÚCNOSŤ: Ivić, Gaćeša, O. po vhadzovaní lopty z autu zavá- Štefek, Grujić, Alempić, Ralević, hala obrana Hložančanov a Nedić Vujinović (Dugonjić), Vinović zblízka prekonal Ivića – 1 : 1. Zdá (Đ. Kovačević), Josipović, Renić, sa, že si domáci hráč pomohol aj Adámek (D. Kovačević) rukou. Rozhodcovia si to nevšimli a márne boli protesty hostí. Foto: J. Pucovský

Z

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Bod potešil domácich Ján Bokor Dve najvyššie umiestnené mužstvá – BAK a Dolina si priniesli iba po bod z ihrísk súperov, ktoré bojujú o záchranu v lige, takže sa títo viac potešili zisku. Výsledky 16. kola: Crvena zvezda – Dolina 1 : 1, Radnički (B) – Jugoslavija 2 : 0, Vojvodina (CC) – Jedinstvo Stević 1 : 2, Strela – Jedinstvo (V) 2 : 1, Vulturul – Sloga 2 : 0, Dunav – BAK 0 : 0, Vojvodina (C) – Borac 0 : 2, Vojvodina (S) – Partizan 0 : 2. CRVENA ZVEZDA – DOLINA 1 : 1 ( 0 : 1)

V

ýhra viedla Dolinu na prvé miesto, lebo BAK v sobotu remizoval s Dunavom. Hostia svoju príležitosť na úspech v Pavliši nevyužili, hoci

• ŠPORT •

boli lepší od obetavého, ale skromného mužstva domácich. Dolina mala celý prvý polčas prevahu. Škoda,

že ju lepšie nevyužila. Strelcom jediného, nádherného gólu v 42. min. bol Marko Rudić, ktorý centrovanú loptu z voleja upravil do siete. V pokračovaní hráči hostí neposlúchli trénera Nikolu Marjanovića. Namiesto toho, aby sa snažili dať druhý gól a rozhodnúť o víťazovi, začali chrániť minimálny náskok. Tréner Doliny musel vystriedať nervózneho M. Rudića, lebo mu hrozilo vylúčenie. Nepotrebnú nervozitu v radoch Padinčanov vyvolal rozhodca Zvezdan Janićijević zo Starčeva, ktorý začal nadŕžať Pavlišanom. Nervy praskli Matuľovi, ktorý nepozorne zakročil na Pucara, aby vzápätí Gvozdenov v 82. min. z penalty vyrovnal výsledok na 1 : 1. DOLINA: Trkulja, Koreň, Važić, Matuľa, Mirko Rudić, Marko Rudić (Ilić), Saša Rudić, Dobrić, Mihajlović, Ugrenović, Cvetanović V nedeľu Dolina bude hosťovať v Jabuke.

11 /4794/ 17. 3. 2018

41


Šport NA VÝROČNEJ SCHÔDZI ZŠR ŠARAN V HLOŽANOCH

Bude aj škola rybolovu? Juraj Bartoš

N

edeľná výročná schôdza zhromaždenia Združenia športových rybárov Šaran v Hložanoch odstránila dedinské chýry o možnosti zániku jedného z najstarších kolektívov v dedine. V kaviarni Pod lipami 11. marca 2018 podľa odhadu predsedu Samuela Valu bola prítomná viac než polovica z celkove 59 členov. Okrem nich privítal aj početných hostí z iných rybárskych združení a osobitne i miestneho richtára Pavla Žemberyho. Keďže sa k diskusii prihlásilo zopár členov až v  rámci posledného bodu rokovacieho programu Rôzne, úradnú časť absolvovali za 50 minút, a potom sa pri družnom rozhovore venovali rybaciemu paprikášu. Okrem iného sa uzhodli, že členské na rok 2018 bude 500 dinárov. Za rybárske povolenie dospelí zaplatia 6 000, penzisti 3 000 a invalidi práce 600 din. Správu o činnosti združenia za rok 2017 (v srbskom jazyku, lebo ako povedal: „Musíme dať

aj do Obce Báčsky Petrovec.“) podal predseda Valo. V nej spomenul všetky akcie zberu odpadu pri Dunaji a pri kanáli, ako i účasť rybárov na tradičných podujatiach v dedine. Uviedol, že sa Správna rada stretla päť ráz a že bol vypracovaný aj nový štatút združenia. Neoboznámil prítomných, za akých podmienok bola prenajatá rybárska chata súkromnému podnikateľovi a nikto z prítomných túto otázku na schôdzi nenastolil. Dozvedeli sme sa, že sa tri súťažné celky ZŠRŠ zúčastnili Majstrovstiev Vojvodiny a štátnych majstrovstiev, ako i súťaže na Slovensku, v Želiezovciach. Družstvo seniorov v zložení Emil Čipkár, Jaroslav Jakuš a Samuel Macko dosiahlo najväčší úspech obsadením 3. miesta na Majstrovstvách Vojvodiny. Získali tak aj finančnú odmenu, a to 20 000 dinárov, ktoré združenie presunulo na účet obchodu s rybárskymi potrebami Linda, v ktorom si potom členovia nakupovali materiály potrebné na súťaže.

DRUHÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Účtovník Juraj Takáč vo finančnej správe (po slovensky) uviedol, Rybári sa činili viac v kuchyni že celkové príjmy než v zasadačke združenia vlani boli 339 300 dinárov. Najviac pribudlo Všetci prítomní členovia zdruz poplatkov za rybárske povolenia: ženia zdvihli ruky aj za návrh SR, 229 800 din., Obec Báčsky Petrovec aby sa podpredsedníčkou ZŠRŠ prispela sumou 80 000 a z členské- stala Mária Dudková. V rámci bodu Rôzne predseda ho získali 29 500 din. Kompletné výdavky vyčíslili na 329 985 di- Valo prečítal výňatky z nových nárov. Obidve správy prítomní pravidiel o love rýb profesionálprijali jednohlasne a bez diskusie. nych rybárov (v srbčine). V diskusii Tak isto zelenú dostal i plán práce bolo povedané, že profesionálni ZŠRŠ, ktorý ozrejmila (po srbsky) rybári robia veľké problémy, keď Mária Dudková a finančný plán lovia ryby v rozpore so stanovena rok 2018 podal (po slovensky) nými pravidlami, pričom často Samuel Valo. Na činnosť, ktorá majú i podporu strážcov Dunaja okrem súťaží, pracovných akcií a kanálov. Predseda ZŠRŠ potom a iných podujatí zahrnuje aj školu pozdravil aj nájomcu rybárskej rybolovu pre žiakov základnej ško- čárdy Kapor Veselina Ovuku zo ly (plánovali aj na uplynulý rok...), Zmajeva, ktorý povedal, že sa mu čárdu podarilo poistiť. Ako budú potrebovať 149 000 din. V pokračovaní schôdze na návrh je známe, vlani zomrel predcháSprávnej rady za jej nových členov dzajúci nájomník, ktorý združeniu zvolili jednohlasne Jaroslava Ja- nechal vysoký dlh. Nakoniec sa kuša a Ľuboslava Kudrona. Pred- z prítomných hostí prihovorili tým totiž jeden člen SR odstúpil Pavel Žembery, Jelena Červenázo zdravotných dôvodov a ďalší ková, Viera Turčanová a Ondrej odišiel za prácou na Slovensko. Pavčok.

Prehra v Novej Pazove

PRÍPRAVNÝ ZÁPAS V KOVAČICI

Katarína Gažová

SLÁVIA – UNIREA 0 : 0

MLADOST (NP) – KULPÍN 3 : 0

P

rvoumiestnené mužstvo z Novej Pazovy v nedeľu 11. marca 2018 uvítalo VK Kulpín. Zápas bol bojovný a kvalitný. V prvých dvoch setoch Kulpínčania mali nádej, že ich riešia vo vlastný prospech. V prvom viedli 17 : 12, zasa v druhom mali náskok 21 : 17, ale potom hráči narobili rad chýb a oba sety prehrali. Keď už bolo zrejmé, že zápas nemôžu vyhrať, v treťom sete do hry zapojili aj mladých hráčov, aby títo nadobúdali skúsenosť. Nemožno povedať, že VK Kulpín nehral dobre. Jeho hráči

42

www.hl.rs

sa snažili, ale súper bol silnejší. Výsledky jednotlivých setov: 25 : 23, 25 : 23, 25 : 17. VK KULPÍN: Relota, Lekár, Nemanja Petrović, Jaško, Zavaroš, Prodanović, Babić, Gajičić, Zima, Ćirić, Kisić, Jeftić, Rade Petrović Výsledky 18. kola: Proleter – Vojvodina NS Seme 2 3 : 1, Botafogo – Sombor 3 : 2, Dunav Vollej – Mladost (T) 3 : 0, Mladost (NP) – Kulpín 3 : 0, Šíd – Maglić 3 : 0, Hercegovina – Partizan 2 : 3. V sobotu 17. marca v Kulpíne bude hosťovať Dunav Vollej.

Informačno-politický týždenník

Bezgólové projektily Ján Špringeľ

M

ajúc na zreteli fakt, že niekdajší vojvodinskí ligisti začali s prípravami neskoršie a nezohrali veľa zápasov, na skrížení zbraní v Kovačici produkovali slušný výkon, ktorému ale chýbala soľ futbalu – gól. V prvej tretine stretnutia každý chvíľu ťahal pílu. Naladení na hru v tejto časti boli zvlášť stredopoliar Válovec a pravé krídlo Jovnáš. Prvý smelými diaľkovými strelami, druhý veľmi dobrou a rýchlou hrou po niekoľkome-

sačnej prestávke pre zranenie. Po úvodnej štvrťhodine začali skúšať delovkami mimo pokutového územia slávisti. Vzápätí skúšala podobne aj Unirea, ale gólov na zápase nebolo. SLÁVIA: Kandić, Ďuriš, D. Cicka, Košút, Ďurkovský, Garaj, Válovec, Bartko, Čech, Jovnáš, Zloch; striedali: P. Cicka, Jaško, Urban, D. Svetlík, Milosrdný, Jonáš, Cekić V nedeľu 18. marca o 15. hodine v Kovačici Slávia bude hrať prvý jarný majstrovský zápas s vojlovickou Mladosťou. • ŠPORT •


Zostava Slávie

Mužstvo Doliny

NA MARGO HISTORICKÉHO DERBY V KOLKOCH

V štatistike Slávia, na plastike Dolina Ján Špringeľ

sme porazili Dolinu na jej drá- z druhého mieshach 23. marca roku 2014 aj na- ta a vyhraného ejinný prvý majstrovský priek tomu, že sa červeno-modrí zápasu v baráži zápas v tomto desaťročí ako šampióni ligy s 29 bodmi z jari v roku 2015. sme zohrali v nižšej sú- expresne vrátili do prestížnej Prvé skríženie ťaži, v Prvej vojvodinskej lige, až súťaže.“ zbraní odve 10. novembra v roku 2013, keď Dôkazy má aj Padinčan Želj- kých rivalov vo nás Dolina porazila v Kovačici ko Garafiát. Jeden z najtalen- vyššom stupni tovanejších kolkárov naj- sa 14. septembra mladšej generácie Doliny toho istého roku a reprezentant Srbska na v Kovačici skonMS v Nemecku v konkuren- čilo remízou 4 : cii mladších mládežníkov 4. Druhého febz roku 2015 dopĺňa slávis- ruára 2016 sme Prvá štvorica na derby: tického predsedu: v Padine zvládli Hrček, Beška ml., Prodanov a Sabo „Pravidelne hráme s men- zápas na výborším alebo väčším úspechom nú a triumfovali dosiaľ najvyšším v Prvej lige Srbska v tomto skóre 7 : 1. Aj v záverečnej tabuľke desaťročí. Výnimkou bol sme v tom roku boli úspešnejší, len zostup v najslabšej se- skončili sme na štvrtej priečke zóne 2012/13. Zarezono- s 21 bodmi, kým boli priatelia Inštrukcie rozhodcu Hriešika vali sme zvlášť v historicky z Doliny šiesty so šesťbodovým (vľavo) kapitánom – Bírešovi (v prvej sezóne v prvoligovej mankom. Padinčania urobili strede) a Beškovi srbskej konkurencii štvr- pozoruhodné gesto a sezónu tým miestom. Zemiaková neskoršie umožnili nám hrať na betónových dráhach 6 : 2. medaila nám dala vzpruhu do na ich dráhach, keďže sme pre Rovnaký výsledok sa u nás zrodil ďalších veľmi dobrých výsledkov. prísne pravidlá už na asfaltových aj tohto 4. marca v prvom der- Osobitne kvitujem, že v posled- dráhach hrať v Prvej lige Srbska by Prvej ligy Srbska nemohli.“ Rozhodkyňa – skupina Vojvodina Spolubesedník kolkár SLÁVIA – DOLINA 2 : 6 zapisovateľka Zorica na plastických traDoliny si živo pamätá na Beracká sách. Nejako si v hisoba padinské merania SLÁVIA: hrali Miroslav Hrček, Dušan Prodanov, torických meraniach síl v predchádzajúcom Pavel Bíreš, Tomáš Siroma, Željko Toman a Zoran 22. októbra vlani uhrali remízu 4 síl lepšie počínajú Milosavljević; náhradníci Martin Diňa, Jaroslav šampionáte. hostia,“ polovážne Strakúšek, Zlatko Mihajlov, Zoran Beracka „Šiesteho novembra : 4,“ zdôrazňuje Garafiát mladší, – položartom sa pri- DOLINA: hrali Vladimír Beška, Vladko Sabo, Michal 2016 nás Slávia ako hos- ktorého otec Michal je od tohto hováral zástupcom Garafiát, Želislav Jakáb, Željko Garafiát a Pavel titeľ porazila 5 : 3, Kova- roku predsedom kolkárov Doliny. Prvý medzi rovnými v Slávii médií po skončenom Beška; náhradníci Kristián Ľavroš, Pavel Ľavroš, čičania boli úspešnejší aj derby susedov Želi- Ľuboslav Kotváš, Daniel Baláž ako hostia: 2. apríla vlani, Želimír Hriešik na záver konštamír Hriešik. keď vyhrali zaslúžene 6 toval, že, žiaľ, oba kluby v posledSlávistický predseda a záro- ných rokoch hráme bez posíl : 2. V záverečnej tabuľke predsa ných troch kolách budú i naďalej veň rozhodca na spomínanom mimo Padiny.“ skončili iba o dve priečky vyššie stoj čo stoj bojovať sparťansky zápase má ale argumenty aj Hriešik pokračuje v neúprosnej a jeden bod viac od nás. V tejto se- o obstátie. V opačnom prípade v prospech svojho klubu: štatistike: zóne sme ale úspešnejší my. Pred ich v nižšej súťaži čakajú derby „V odvetnom zápase Prvej voj„Slávia sa do druhej najvyš- čerstvým víťazstvom na kovačic- s ďalším súperom a susedom, vodinskej ligy v sezóne 2013/14 šej štátnej súťaže prebojovala kej Vinohradskej ulici sme doma Spartakom Debeljača. 

„D


Z VÝSTAVY UMENIA ART EXPO

Umelecký tábor Ečka − práca Žito Milana Konjovića

Výstava retrospektívna

Krása rozličného Oto Filip

N

ielen mestá, ale aj výstavy sú ako knihy. Dá sa z nich toľko toho vyčítať, vidieť celok cez detail, občas sa dostať aj k rôznym zovšeobecneniam. Výhodou výstavy umenia Art Expo je, že toľko toho bolo sústredené na

Pécs: Z tvorby Rity Vargovej

jednom mieste. Nielen rôznych umeleckých smerov a techník, autorov a diel, ale aj prístupov a prác a najmä rozmanitých tém. Umelci známi a menej známi, naši a iní, pozorovateľov od 7. do 12. marca skutočne upútali rozličnými výtvormi. Už vo foyeri knižnými ilustráciami zo všetkých štyroch končín sveta, ktoré sprístupnili

Sochy z celého sveta

podujatia Bienále ilustrácií Bratislava či BookILL fest, alebo vojvodinskými exlibrismi, či prácami z Výtvarného tábora Ečka. Komu ani to nestačilo, mohol sa trochu ďalej kochať v skulptúrach zo Strediska pre výtvarné a úžitkové umenie TERRA v Kikinde, alebo v pestrosti tapisérií na stánku Ateliéru 61. Svoje a špecifické prezentovali aj iné mestá a galérie, maliari akademickí, alebo aj samoukovia. Umenie šlo ruka v ruke s knihou, čo je návod, ktorý vznikol a osvedčil sa ešte pred rokmi. Okrem októbra tretí mesiac – marec je tiež mesiacom knihy, no vo Vojvodine je skutočne i mesiacom výtvarného umenia. Čo iné na záver kvitovať, ako to, že je Art Expo, žiaľ, za nami. No aby milovníkovi umenia neklesla nálada, je tu fakt, že je v mestských galériách a múzeách ozaj dobrá ponuka rozmanitých

Prvýkrát v Novom Sade − japonská socha zo zbierky Terra

Vo svete exlibrisov

diel a že o necelý polrok nastúpia ďalšie Dunajské dialógy. V umení práve o to ide: o krásu nepoznaného a rozličného, o dialógy so súčasnosťou, minulosťou a budúcnosťou, o tvorivosť a tvorbu vo všetkých ich doménach a obmenách. Vôbec o celý jeden svet, do ktorého možno uniknúť vždy, keď všedná realita na človeka doľahne so všetkými problémami, ktoré stále sebou nesie. Lebo nielen kniha, ale aj obrazy či sochy robia ľudí lepšími. Stačí sa na ne dôkladne zapozerať a už nám každý z nich bude rozprávať toľko nezabudnuteľných príbehov, že deň hneď bude krajší. 

Jedna z tapisérií Boška Karanovića

Tvorivé ovzdušie kikindskej Terry

Táto práca je odmenená Zlatým jablkom na vlaňajšom BIB

Hlas 11 2018  
Hlas 11 2018  
Advertisement