Page 1

Oneskorený sneh

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 3. 3. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4792/

9


Z obsahu

Jubilejný 40. Medzinárodný veľtrh turizmu v Belehrade otvorila vo štvrtok 22. februára predsedníčka vlády Srbska Ana Brnabićová. Trval do nedele 25. februára. O. Filip

3. 3. 2018 | 9 /4792/

Uzávierka čísla: 28. 2. 2018

Miestny odbor Matice slovenskej v Padine usporiadal 24. februára tradičné kultúrno-spoločenské podujatie Víno, hudba, klobásy, na ktorom sa okrem Padinčanov zhromaždili aj hostia z mnohých slovenských prostredí vo Vojvodine. Na snímke sú spolu s organizátormi odmenení výrobcovia vín a klobás. A. Chalupová

V pondelok večer 26. februára sa uskutočnilo výročné zasadnutie Spolku petrovských žien a na ňom za prítomnosti množstva spolkárok a pozvaných hostí Petrovčanky bilancovali veľmi úspešný minulý rok, ale si naplánovali aj aktivity na bežný rok. J. Čiep

Na literárnom večierku 5 + 3 + 2 = 1 v Matici srbskej v Novom Sade 20. februára boli prezentované básnické zbierky srbských básnikov v preklade do slovenčiny. D. Berediová

Členovia SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy v nedeľu 25. februára v divadelnej sále usporiadali tradičnú Zuzanskú zábavu. Vo vyše dvojhodinovom programe vystúpili nielen tamojší interpreti slovenských ľudových piesní všetkých generácií, ale aj hostia z Boľoviec a zo Slovenska, z Obce Belá (pri Žiline). A. Lešťanová


Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Návrat zabudnutej Rosy L. O

deväť mesiacov (11. novembra) sa dovŕši rovných 100 rokov od skončenia 1. svetovej vojny, ktorej požiar, ako je známe, rôznymi spôsobmi zachvátil 1,5 miliardy ľudí, čiže tri štvrtiny vtedajšieho obyvateľstva planéty Zem. V ňom prišlo o život približne 20 miliónov ľudí a podstatne viac bolo zranených. Zdá sa, že mali pravdu tí, ktorí hovorili, že sa vskutku Veľká vojna kapituláciou Nemecka neskončila. O necelé dve desaťročia sa začala 2. svetová vojna. Skončila sa (ak sa skončila) opäť kapituláciou Nemecka 2. septembra 1945; po tom, čo zahynulo viac ako 24 miliónov vojakov a temer 50 miliónov civilistov. Pravdaže, vždy boli odvážni a rozvážni ľudia, ktorí sa šialenstvu vojny protivili. Na prelome 19. a 20. storočia príslušníci odborárskeho (syndikátneho) a socialistického hnutia svoje antivojnové stanoviská obhajovali o. i. argumentom, že robotníci budú vraždiť robotníkov – v prospech kapitalistov. Keď sa vojna začala, mnohé hnutia presedlali na stanovisko svojich vlád. Medzi svetlé výnimky sa o. i. radia Socialistická strana Ameriky, Srbská sociálnodemokratická strana... Aj jednotlivci, akými boli Karl Liebknecht a Rosa Luxemburgová, pôsobiaci priamo v srdci narastajúceho nacizmu a fašizmu, ktorý si ich vzal na mušku a nakoniec (je paradox, že po skončení vojny) surovo zlikvidoval, krátko po tom, čo boli nelegálne pozbavení slobody. Mimochodom, viaceré štáty uvrhli do väzby ľudí, ktorí hovorili proti vojne a mnohí za svoje stanoviská a ideály zaplatili životom. Prečo (anti)vojnové reminiscencie v tejto chvíli? S jediným cieľom – poukázať na zabúdanie, ktoré je matkou opakovania (aj) najhroznejších zverstiev. Dôkazy, prirodzene, ležia v cintorínoch a na neoznačených miestach – v masových hrobkách... Zabudnuté, zaburinené hroby. Iba sem-tam nad nimi ako nepovšimnutá výstraha trčia časom, miestami i ľudským faktorom poškodené kamenné pamätníky. O niekoľko dní – 8. marca – muži (ani zblízka už nie tak oduševnene ako prednedávnom) si na

TÝŽDEŇ 5 Poprava reportéra 14 Aj internet môže vyvolať závislosť!

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

svoje krajšie polovičky, matky, manželky, priateľky, spomenú kyticou kvetov. Už len ak si feministické hnutia pripomenú majáky, akými boli Klára Zetkinová a Rosa Luxemburgová. Prvá roku 1910 na 1. medzinárodnej ženskej konferencii Druhej internacionály presadila ideu založenia sviatku známeho ako Medzinárodný deň žien, ktorý sa prvý raz oslavoval roku 1911. Druhá sa akosi „vyparila“ zo svedomia svetovej verejnosti; ak dáke vôbec existuje. Pred niekoľkými rokmi vyšla kniha Gde je nestala Roza Luksemburg (Kam zmizla Rosa Luxemburgová). Svedectvo o revolucionárke, socialistke a bojovníčke za ženské práva, ktorú surovo zavraždili 19. januára 1919. Srbsko, vo svetových meradlách, nie je jedinou krajinou, v ktorej sa jej idey a prínos k rozvoju  myšlienky slobody, rovnoprávnosti, rovnosti žien a mužov neskúmajú sústavne. Združenie Ženské štúdiá a výskumy a Vojvodinská politologická asociácia sa pokúsili vrhnúť svetlo na jednu z najvýznamnejších postáv socialistického hnutia. V pondelok 26. februára v novosadskom knihovníctve Bulevar Books prezentovali publikáciu Crvena Roza (Červená Rosa), ktorú vlani v srbčine vydali Fabrika knjiga a Non-aligned Books (originál uzrel svetlo sveta roku 2015). Jej autorka Kate Evansová formou komiksu podala biografiu jednej z dvoch najznámejších ikon ženského a socialistického hnutia na prelome 19. a 20. storočia. Knihu si možno vypožičať (aj) v novosadskej Mestskej knižnici a kúpiť ju možno v lepšie zásobených kníhkupectvách. Trebárs namiesto obligátnej kytice. Stojí síce podstatne viac, ale i v nej zakotvené myšlienky trvajú neporovnateľne dlhšie. A hodno ich opakovať. Aby sa nezopakovalo to, čo svetu priniesla smršť menom fašizmus, ktorej zatiaľ síce tlmené a vskutku postupne silnejúce vibrácie opäť cítiť. Medzi inými je v tejto knihe aj azda najznámejší výrok Rosy Luxemburgovej: „Ľudstvo má len dve alternatívy: socializmus alebo barbarstvo.“ Socializmus sa neujal, nuž teda... Juraj Bartoš

V tomto čísle ĽUDIA A UDALOSTI

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec



OBZORY 19 Výstavný a výtvarný počin roka

 KULTÚRA 29 Aké je moje povolanie v ženskom, resp. mužskom rode?

ŠPORT 43 Krásny futbalový víkend v Hložanoch Autorka titulnej fotografie: Anička Chalupová 9 /4792/ 3. 3. 2018

3


Týždeň 

InPress

168 HODÍN

Bieda naša každodenná

Kľúčové priority

Jasmina Pániková

e taký názor, že v skúsenosti národa je najdôležitejšia schopnosť pochopiť zlyhania a urobiť nápravy. Ako predpoklad dosiahnuť možnosť kráčať ďalej, bez nánosov minulosti, ktoré už dlho vlečie na svojich pleciach. Kľúčové priority a nové zmeny sú teda základom veľkej šance meniť doterajšie pomery na Balkáne. V takomto kontexte sa možno dívať aj na fakt, že Brusel žiada riešenie všetkých sporov o hranice, pretrvávajúcich ešte z čias rozpadu Juhoslávie. To, že Európa stále počíta s touto časťou starého kontinentu v budúcnosti, badať aj z viacdňového turné predsedu Európskej komisie Jeana-Claude Junckera v krajinách nášho regiónu. V nedeľu vyzval Macedónsko vyriešiť dlhoročný spor okolo svojho názvu s Gréckom, a tak otvoriť už roky túžobne očakávané prístupové rokovania Skopje s Európskou úniou. Jeho cesta zameraná na prezentovanie stratégie EÚ pre západný Balkán pokračovala Albánskom, aby v pondelok a v utorok zavítal i do Srbska. Juncker a komisár pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannes Hahn sa stretli s prezidentom

V

tomto týždni obyvatelia našej krajiny mali dôvod na radosť – tí najmladší na sneh, ktorý nám konečne napadal, a tí starší, aj keď nie všetci, na zvýšenú sumu peňazí na svojich kontách. Áno, podaktorí sa konečne dočkali vidieť zrealizovaný (neznámy nespočetnekrát zopakovaný) prezidentov sľub o zvýšení platov a penzií, a podaktorí ešte musia sedieť a čakať... Už v prvých januárových dňoch t. r. Republikový štatistický úrad avizoval nový systém výpočtu priemerného platu a, ako vtedy povedali, reálny obraz o našich platoch by sme mali mať v marci. V týchto dňoch zverejnili výšku priemerného platu za rok 2017, ktorá podľa novej metodológie vynáša 46 600 din. a je nižšia za 2,7 %. Republikoví štatistici pokojne uzavreli, že rozdiely nie sú veľmi veľké – iba 1 200 din. v porovnaní s predošlým systémom. Je otázne, či rovnako pokojne reagovali, keď zistili, že v minulom novembri 20 % zamestnaných (iba 20 %?!) si zarobilo od 20- do 25-tisíc dinárov! Či je možné vyžiť z 25-tisíc mesačne, nebudeme ani komentovať, keďže všetci vieme odpoveď. A nemyslime si, že títo ľudia žijú na hranici biedy, je to ozajstná bieda, ktorú sme si, ako niektorí tvrdia, sami zvolili – predali svoju dôstojnosť za jednu červenú a predplatili sa na niekoľkoročnú biedu. Takéto konštatácie neraz popierajú naši politici, od toho najvyššieho po lokálnych politikárov, ktorí nás presviedčajú, že rýchlym tempom ideme dopredu. Avšak ako dôkaz rýchleho rozvoja našej krajiny by mali byť aj naše platy, aspoň dvakrát vyššie od toho novembrového. Želania sú jedno, realita je celkom iná.

4

www.hl.rs

Oto Filip

J

Aleksandrom Vučićom, v utorok i s premiérkou Anou Brnabićovou. Po stretnutí s Junckerom, ktorý kvitoval, že Srbsko je kandidátska krajina, ktorá najviac napredovala v pristúpení EÚ, prezident Vučić vyhlásil v pondelok večer, že je pre nás najväčšou prekážkou na ceste k EÚ právne hodnoverná dohoda s Prištinou, ako aj to, že tu nie je nič, čo by sme chceli skryť. Podotkol tiež, že si prajeme kompromis s Albáncami pod patronátom EÚ, na najvyššej úrovni. A že ak to nepôjde, budeme žiť v minulosti, ako desaťročia predtým. Ukážkou záujmu a zintenzívnenia diplomatickej činnosti, vzťahujúcej sa na túto časť Európy, je i skutočnosť, že na pozvanie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej prezident Srbska Aleksandar Vučić pobudol v utorok v Berlíne. Aby, ako povedal, od nej počul, ako sa pozerá na vzťah Belehradu a Prištiny, na vzťahy v regióne, a aby ju požiadal o podporu pri hľadaní kompromisu medzi Belehradom a Prištinou. V pondelok sa po dlhšej, až štrnásťmesačnej prestávke, obnovil aj dialóg Belehradu a Prištiny na technickej úrovni, vlastne trilaterálne stretnutie delegácií uvedených dvoch strán za prítomnosti predstaviteľa EÚ. Hovorilo sa v prvom rade o implementácií dote-

raz dosiahnutých dohôd. Podľa ministra pre lokálnu samosprávu v prištinskej vláde Ivana Todosijevića, z celého radu otázok, ako je Spoločenstvo srbských obcí, sloboda pohybu, energetika, diplomy... pre Srbov na Kosmete kľúčový význam má založenie Spoločenstva srbských obcí. Dalo sa to vycítiť aj z nedávneho vyhlásenia šéfa diplomacie Ivicu Dačića, ktorý uviedol, že Srbsko nesúhlasí s akýmikoľvek zmenami dohody o Spoločenstve srbských obcí a že by v prípade, že by EÚ s nimi eventuálne súhlasila, celý proces dialógu krachol, keďže by tu pre Srbsko už viac nebolo miesta. Takisto v pondelok prišla správa, že v Londýne odštartoval tretí Investičný samit západného Balkánu v organizácii Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD), v práci ktorého účinkovala i predsedníčka vlády Srbska Ana Brnabićová. Uviedla, že uvádzanie reforiem v Srbsku ide veľmi, veľmi dobre, ako aj to, že záväzkom jej vlády je vypracovať základy pre dynamický a udržateľný rast v budúcnosti. Nadchádzajúce týždne a mesiace zrejme budú plynúť v znamení veľkých pojmov, ako priority, základy, kompromisy, dohody... Možno by nebol od veci aj istý odklon od historických chvíľ a tém a venovanie trochu viac pozornosti bežnému životu a času, ktorý väčšine obyvateľstva akosi nenápadne a úporne preteká cez prsty. Taký a onaký.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

ANA MARKOVIĆOVÁ, RIADITEĽKA TURISTICKEJ ORGANIZÁCIE VALJEVO

Plne využívať potenciály Oto Filip Čím vysvetľujete skutočnosť, že aj v čase pretrvávania hospodárskej krízy cestovný ruch napreduje? – Ide v prvom rade o veľké potenciály, ktoré v tejto oblasti máme. Neprehliadnuteľnou skutočnosťou je aj to, že aj naše mestá, lokálne samosprávy a vôbec prostredia sa v súčasnosti čoraz viac orientujú na inves-

Informačno-politický týždenník

tovanie do turizmu. A keď sa viac prostriedkov doňho vkladá, tak sú aj výsledky lepšie. Cestovný ruch je v posledných rokoch hospodárskym odvetvím, ktoré veľmi rýchlo, možno i najrýchlejšie zo všetkých, u nás napreduje. Tak isto prináša najviac príjmov. To znamená, že sa prostredníctvom turizmu aj štát

veľmi rýchlo dostáva k nemalým, novým príjmom. Čiže všetko, čo do tohto odvetvia vložíte, sa vám najčastejšie viacnásobne vráti. Práve preto by každé prostredie muselo plne využívať všetky možnosti a lokality, atraktivity a vôbec prírodné a iné podmienky, ktoré na rozmach turizmu má.  • TÝŽDEŇ •


KAM KaM?

Otázniky na výslní ľadového februára Juraj Bartoš

P

o návšteve prezidenta Srbska Aleksandra Vučića Chorvátsku, na pozvanie hlavy susedného štátu Kolindy Grabarovej-Kitarovićovej sa kosovské otázniky aspoň na niekoľko dní dostali z fókusu na margo pozornosti tunajšej verejnosti. „Náhla návšteva“ (o ktorej sa chorvátska prezidentka neskoršie vyjadrila, že bola dlho a starostlivo chystaná) istým spôsobom vyznela ako clona, pod ktorou v úzadí zostalo desiate výročie vyhlásenia samostatnosti tzv. Kosovskej republiky. Uplynulý pondelok a utorok v Bruseli pokračoval dialóg Belehradu a Prištiny, prerušený pred štrnástimi mesiacmi, ktorého pôvodné obnovenie oddialila vražda jedného z predákov kosovských Srbov Olivera Ivanovića v polovici januára t. r. Jednou z tém rokovacieho programu spomenutého dialógu v Bruseli malo byť aj uplatnenie predtým dosiahnutých dohôd. Podľa slov prvého podpredsedu vlády Srbska a ministra zahraničných vecí Ivicu Dačića Priština mieni presadiť zmeny týkajúce sa založenia Spoločenstva srb-

ských obcí v Kosove a Metóchii. Podčiarkujúc, že v zmluve je jasne stanovené, čo v tomto zmysle treba urobiť a aké sú čie kompetencie, rázne podčiarkol: „Žiadne modifikácie neprichádzajú do úvahy. Ak sa to pozmení, celá Bruselská zmluva padá.“ Nemenovaný zdroj Prištiny, uviedol utorkový Danas, dementoval tvrdenie vedúceho srbskej diplomacie a o. i. uznal: „Obe strany meškajú. Srbská strana už štyri roky spôsobuje prestoj pri implementácii zmluvy o energetike, pokým kosovská strana mešká so založením spoločenstva srbských obcí už tri roky.“ Nakoľko je známe, energetika a SSO boli taktiež témou spomenutého technického dialógu v Bruseli začiatkom týždňa delegácií z Belehradu (vedenej riaditeľom Kancelárie pre KaM Markom Đurićom) a Prištiny (v čele s Avnim Arifim). Otázku bruselského procesu mali v utorok prerokovať aj prezident Vučić a prezidentka Nemecka Angela Merkelová, ktorá ho pozvala na pracovnú návštevu. Agenda ich stretnutia zahrnula i témy, akými sú regionálne vzťahy, bilaterálne vzťahy a politicko-ekonomická situácia.

SLOVENSKO JE V ŠOKU, NEZNÁMY PÁCHATEĽ ÚKLADNE ZAVRAŽDIL INVESTIGATÍVNEHO NOVINÁRA JÁNA KUCIAKA A JEHO SNÚBENICU

Poprava reportéra Rastislav Boldocký

T

o sme sa vrátili do divokých deväťdesiatych rokov? Túto otázku si v týchto dňoch kladú viacerí Slováci. Vyhrážanie novinárom a mafiánske vraždy totiž boli na programe dňa po revolúcii a v prvých rokoch samostatnosti republiky, ale v čase, keď sa Slovensko tlačí do jadra Európskej únie, by ich očakával len málokto. A predsa. Koncom februára neznámy útočník či útočníci úkladne zavraždili investigatívneho novinára Jána Kuciaka • TÝŽDEŇ •

(27) a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú (27). Podľa informácií týždenníka Plus 7 dní reportéra zavraždili dvoma strelami, prvá ho zasiahla do hrudníka a druhá, pravdepodobne rana istoty, do hlavy. Jeho priateľka Martina vraj pred páchateľom utekala smerom do pivnice, zabila ju však rana do hlavy. Okolo oboch tiel sa údajne našli postavené náboje, čo môže byť odkaz pre ostatných, ktorí by sa v prípade, ktorému sa Kuciak venoval, ďalej angažovali. Policajný prezident Tibor Gaš-

Niekoľko dní predtým v Srbsku pobudol predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Vo vyhláške pre médiá po stretnutí s prezidentom Vučićom o. i. povedal, že Srbsko „musí riešiť problémy vlády práva a súdnictva a základných práv a uzavrieť dohodu s Kosovom, o ktorej ráze majú rozhodnúť Belehrad a Priština“. Zase raz podčiarkol, že sa proces pričlenenia k EÚ zakladá na zásluhách každej kandidátskej krajiny a dodal, že rok 2025 nie je sľubom, lež posmelením, t. j., že je možným rokom vstupu do EÚ. Uznal doterajšie snahy Srbska na pláne reforiem, zároveň však podčiarkol, že zmeny musia byť zásadové a vyžadujú si čas. Upozornil, že EÚ neprijme krajiny, ktoré neriešia bilaterálne spory, lebo si nepraje dovoz nestability. V súvislosti s nasledujúcimi krokmi, ktorých cieľom by malo byť urýchlenie vstupu Srbska do EÚ, prezident Vučić vyhlásil (a zverejnil Danas), že je nevyhnutné dosiahnuť kompromis medzi Belehradom a Prištinou: „Ak my nepochopíme, a pritom dobre viete, čo si myslím o nezávislosti Kosova, že musíme dosiahnuť kompromisy, že musíme so se-

bou v určitých veciach v našich hlavách skoncovať – a to hovorím vo chvíli, keby som nemal hovoriť a keď budem prichádzať o politické body... ak to neurobíme, utopíme sa vo vlastnej minulosti.“ Vzťah medzi Albáncami a Srbmi treba riešiť iným spôsobom a nie vojnami, podčiarkol Vučić. Iná je vec, v akej miere existuje skutočný záujem oboch strán v najširšom zmysle slova, respektíve koľko úprimnosti alias záujmu do toho procesu mienia vložiť sprostredkovatelia. Nemecko naďalej trvá na tom, že Srbsko sa nemôže stať členom EÚ, kým nerieši kosovskú otázku, čo ale nepredpokladá aj záväzné úplné uznanie Kosova ako nezávislého štátu. Lež v polovici februára pobúrenie spôsobili slová vedúceho diplomacie Nemecka Sigmara Gabriela počas jeho návštevy v Prištine. Podotkol, že ústrednou podmienkou Srbska pri smerovaní do Európy je budovanie vlády zákonov, ale prirodzene aj prijatie nezávislosti Kosova. V situácii, keď ani takmer 50 dní po vražde Olivera Ivanovića verejnosti nie sú známe žiadne relevantné podrobnosti, citované slová pripomínajú – prst v oku.

luje, že v prípade by mohla mať prsty dokonca aj talianska mafia. Novinár údajne pracoval na článku o zneužívaní slovenských novinárov zo strany kalábrijskej zločineckej skupiny Ndrangheta. Ján Kuciak s priateľkou (foto: Facebook) Slovenská verejnosť po vražpar uviedol, že vražda pravde- de zostala v šoku. Ľudia vyšli do podobne súvisela s prácou tohto ulíc vo viacerých mestách a pálili novinára, čo asi nikoho neprekva- sviečky na počesť zavraždených. povalo. Ján Kuciak totiž písal o ma- Útok odsúdili aj politické špičky chináciách s daňami, kšeftovaní krajiny, pričom premiér Robert so zbraňami, ale aj o celosvetovej Fico sľúbil odmenu vo výške mikauze Panama Papers. Nie je jasné, lión eur za informácie vedúce k čo mohlo byť prípadným motívom odhaleniu páchateľa. Bude ich na vraždu. V médiách sa špeku- niekto čítať? 9 /4792/ 3. 3. 2018

5


Týždeň 40. MEDZINÁRODNÝ VEĽTRH TURIZMU

pochváliť nielen dlhými a bohatými dejinami, nekonečnými pobrežiami, ale i tisíckami ostrovov a ostrovčekov. Celkom dosť dôvodov na to, aby v priateľskom štáte v roku 2017. Plán na tento rok je ročne pobudlo medzi 700 000 miliarda eur. Tromfom má byť 95 a 900 000 hostí zo Srbska. Vlani ich bolo o 15 percent hotelov (v roku 2014 viac než v roku 2016. ich bolo o tretinu mePodpredseda vlády nej), priame lety do a minister obchodu, Pekingu a New Yorku, turizmu a telekomuúpravy mesta, ktoré nikácií Rasim Ljajić sa sa na nepoznanie zmienil o význame mení na lepšie, stavaturistickej značky nie nových objektov, a o viacerých opatvkladanie do rozvoja reniach, ktoré vláda infraštruktúry. O tom, podniká v záujme načo Grécko ako veľpredovania odvetvia. moc cestovného ruNásledkom je chválychu v ňom plánuje, hovorila Elena Koun- Rasim Ljajić – viacročný hodný údaj, že je až toura, ministerka tu- dvojciferný rast ako 95 percent cudzincov rizmu. Najmä o údaje, základný ukazovateľ spokojných s pobyže je cestovný ruch tunajšieho cestovného tom v Srbsku, kým 63 percent z nich nemá jedno z najdôležitej- ruchu žiadne kritické poších hospodárskych odvetví, keďže v Grécku zamest- známky na nás. Za  rozhodujúci náva približne milión ľudí. Jedna trojlístok, ktorý sa podpisuje pod z najpopulárnejších svetových viacročný rast odvetvia, považuje turistických destinácií sa môže dobrý pomer ceny a kvality, pocit

Lákavá tvár Srbska Oto Filip

C

estovať, hľadať a objavovať, zažiť čosi nové. Je to univerzálny pocit a potreba, ktorá nezávisí toľko od hĺbky vlastného vrecka, koľko od ochoty vydať sa v ústrety neznámemu. Alebo, ako sa to zvykne vravieť: Kde je vôľa, tam je i cesta. Mnohé z turistických možností, našich a svetových, sprítomnil 40. Medzinárodný veľtrh turizmu, ktorý od 22. do 25. februára prebiehal na Belehradskom veľtrhu. V mene hostiteľského mesta početných hostí, účinkujúcich a návštevníkov privítal primátor Belehradu Siniša Mali. S potešením kvitoval, že aj rok 2017, ako i rok 2016, bol v turizme rekordný. Dokladom je milión návštevníkov metropoly a dva milióny vlaňajších nocľahov, ako aj 750 miliónov eur turistických príjmov Belehradu

K 25. VÝROČIU SLOVENSKEJ SAMOSTATNOSTI (4)

Od obáv po hrdosť O. Filip

Z

a uplynulé štvrťstoročie Slovensko sa výrazne posunulo dopredu. Nešlo to, samozrejme, ľahko. Bolo totiž treba zdolať aj turbulentné začiatky deväťdesiatych rokov, počas ktorých sa prudko zvýšila nezamestnanosť, krachovali závody a mnohé firmy sa stali obeťou nekalej privatizácie. Len potom nastúpil čas napredovania a rozvoja, v ktorom sa hlavným ťažiskom stal automobilový priemysel, ktorý aj dnes ťahá hrubý domáci produkt (HDP). Takmer 33-tisíc dolárov je podľa odhadov slovenské HDP na osobu. Je zaujímavé i porovnanie s Českou republikou. V čase osamostatnenia Slovensko dosahovalo 68 percent českého HDP na osobu, no odhady na tento rok hovoria už o 93 percentách. Sociológ a prognostik Fedor Gál (1945), jeden z lídrov revo-

6

www.hl.rs

lúcie v novembri 1989, neskôr i predseda Verejnosti proti násiliu, ktorý sa po odchode z politiky presťahoval do Prahy, podotkol v  januárovom rozhovore pre Denník N, že bol proti rozpadu Československa a že svoj názor dodnes nezmenil. Vyzdvihol ale aj to, že rozdelením krajiny Slovensko konečne dostalo šancu dospieť a zistiť, na čo má. Uviedol, že Slovensko naozaj zistilo, že má na to, aby fungovalo samostatne, čo netreba zbožšťovať, ale treba uznať. Hodnotiac súčasnú situáciu v Česku a na Slovensku kvitoval, že sú obe krajiny objektívne oázami prosperity a demokracie, že sú dnes demokratické krajiny s relatívne vysokým hmotným životným štandardom a kvalitou života. Zdôraznil tiež: – Podľa výskumov verejnej mienky je vysoko nadpolovičná časť obyvateľov v oboch krajinách spokojná so svojimi životmi, hoci mediálna

Informačno-politický týždenník

istoty, ktorý hostia majú u nás, ako aj ľahkú prístupnosť k viacerým destináciám. Podľa premiérky Any Brnabićovej, ktorá Veľtrh turizmu a tri ďalšie veľtrhy úradne otvorila, všetko, čo sa na hlavnom podujatí prezentuje, možno považovať za tú najkrajšiu tvár Srbska. Z aspektu ekonomického, základným motívom je, že sa nám na každý vložený dinár vráti jedno euro, ako aj to, že každý nový hosť spravidla pri ďalšom pobyte privedie ešte dvoch. Rôzne akcie, promócie, výhody, cieľavedomé pôsobenie vo sfére turistického ruchu si nevšímame len my na týchto rovnobežkách, no nezostávajú bez ozveny ani v zahraničí. Podľa americkej CNN práve Srbsko je druhou turistickou destináciou na svete, ktorú treba navštíviť v tomto roku. Podľa New York Times Belehrad je jednou z 52 svetových metropol, do ktorých tiež treba do konca roku 2018 zavítať. Čo iné kvitovať, ako to, že trend lámania turistických rekordov bude podľa všetkého úspešne pokračovať.

Spišský hrad a Vlkolínec. Neskôr Bardejov, drevené kostolíky, Levoču, jaskyne, karpatské pralesy. Je tam i terchovská muzika, fujara, gajdošská kultúra, bábkarstvo... Aj keď to na prvý pohľad možno tak ani nevyzerá, Slovensko po štvrťstoročí samostatnosti má skutočne vysoký podiel ľudí, ktoZo slávnostnej recepcie k štvrťstoročiu rí o sebe hovoria, že sú samostatnosti Slovenska, prebiehajúcej veľmi a celkom šťastní. na Veľvyslanectve SR v Novom Belehrade Takisto i najvyšší podiel ľudí, ktorí majú pocit, aréna cez politikov ukazuje skôr že môžu slobodne rozhodovať opak. Tam vidieť najmä boj jed- a usmerňovať svoj život. Podľa slov ného proti druhému, korupciu či Pavla Demeša, bývalého ministra snahy o vlastný prospech... medzinárodných vzťahov SR a poJe jasné, že mnohé niekdajšie radcu prezidenta SR, vyslovených obavy pri vzniku samostatného vo veľkej ankete denníka Pravda Slovenska dnes vystriedala hrdosť o štvrťstoročí Slovenskej republiky, na všetko, čím je a ako žije. Tak sa Slovensko prešlo za štvrťstoročie napríklad hrdosť na históriu, ktorú neľahkú, ale impresívnu cestu. uvádzali Slováci na prvom mieste A z krajiny, ktorá musela budovať spomedzi oblastí, na ktoré sú hrdí, hardvér a softvér nového štátu, sa počas trvania samostatného štátu po sérii zložitých momentov stal odzrkadľuje i v medzinárodných rešpektovaný člen rozvinutých rámcoch: v nových zápisoch kul- západných štruktúr. túrneho dedičstva UNESCO. V roku (Dokončenie v budúcom čísle: 1993 tam zaradili Banskú Štiavnicu, Základ pre budúcnosť) • TÝŽDEŇ •


OKRÚHLY STÔL V NSNV

Právo verejnosti mlčať Danuška Berediová

N

a získanie práva na prístup k informáciám verejného významu, zákonom bola založená inštitúcia poverenca pre informácie verejného významu a ochranu osobných údajov, ako samostatné štátne teleso, nezávislé vo vykonávaní svojich kompetencií. Na základe tohto zákona medzi jeho kompetencie patrí, okrem iného, aby inicioval prijatie alebo zmenu predpisov na uskutočňovanie a zlepšenie práva na prístup k informáciám verejného významu. Zhromaždenie Srbska sa už tretí rok vyhýba svojmu zákonnému záväzku diskutovať o výročnej správe poverenca a namiesto toho poslanci a ministri dokonca verbálne bojujú proti tejto inštitúcii. Re-

publiková verejná prokuratúra iba v jednom roku podala viac žalôb na zrušenie riešení poverenca než všetky prokuratúry v štáte podali obžaloby proti tým, ktorí porušili oba zákony, ktoré poverenec chráni. Okrem toho vláda Srbska celkom ignorovala poverencov návrh nového modelu zákona o ochrane osobných údajov a do verejnej rozpravy dala návrh, ktorý je značne pod požadovanou úrovňou a o ktorom odborníci hovoria, že predstavuje veľký krok späť v demokratickej spoločnosti. Viacročné problémy, ktoré sa javia v komunikácii medzi inštitúciami Srbska a kanceláriou poverenca, boli dôvodom na okrúhly stôl pod názvom Právo verejnosti mlčať, ktorý 19. februára usporiadali Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny (NSNV) a Peščanik.

MÚZEM VOJVODINY: VÝSTAVA O UTRPENÍ RÓMOV V PRVEJ SVETOVEJ VOJNE

Svedectvá zla Oto Filip

J

e to výstava v mnohých aspektoch nezvyčajná. Predovšetkým pre jej námet, tak isto pre exponáty, ktoré sú výraznými svedectvami zla páchaného na Rómoch. Je to i podujatie o neskrotnej životnej

Bieda ako stálica osudu

sile rómskeho spoločenstva, ako aj o ľudských útrapách a strachu jeho príslušníkov. Veď sa životom dodnes ťažko skúšaní Rómovia pred storočím mohli mať len oveľa horšie. V časoch Veľkej vojny, ako aj predtým a po nej, tento národ mal mnoho obetí len pre ich pôvod. Dr. Dragoljub Acković, ktorý prichys• TÝŽDEŇ •

tal fotografie a iný dokumentačný materiál pre expozíciu, spoločne usporiadanú Domovom rómskej kultúry v  Belehrade a  Múzeom Vojvodiny, upozorňuje, že údaje a podklady zaoberajúce sa utrpením Rómov v prvej svetovej vojne takmer neexistujú. A že aj to, čo existuje, takmer nikde nie je ani preskúmané, ani klasifikované. Biedu, zúfalstvo, utrpenie, otrasný štandard. No aj silu, čelenie osudu, presvedčenie o možnej spravodlivosti, lojalitu k svojej vlasti. Všetko to možno vyčítať z vystavených historických, dobových čiernobielych záberov, pochádzajúcich z rôznych prostredí Srbska, prípadne z cudziny. A aj v tom je moc fotografie, že ju je oveľa ťažšie retušovať ako niektorý text zredigovať. Vidieť to aj z výstavy,

Novinárka Danica Vučenićová bola moderátorkou okrúhleho stola, pričom sa zmienila, že je poverenec jediná opora, ktorá zostala medzi štátnymi Rodoljub Šabić, poverenec pre inštitúciami a médiami, čiže informácie verejného významu verejnosťou. Keďže terajšiemu a ochranu osobných údajov poverencovi tohto roku vyprší mandát, Vučenićová vyjadrila oba- verejného významu, takže bude vy, že sa udejú obrovské zmeny v existovať aj naďalej.“ Poverenec Rodoljub Šabić, ktorý budúcnosti vzhľadom na to, čo sa deje s ostatnými kontrolnými tiež bol prítomný, vyhlásil, že vláda v Srbsku nerešpektuje zákony: a nezávislými telesami. O tomto sa zmienil aj Nedim Sej- „Vládne ten, kto zvíťazil vo voľbách dinović, predseda NSNV. Povedal, – to je celkom legitímne, ale výhra že si je takmer istý, že odchodom vo voľbách ho nelegitimizovala, Šabića inštitúcia poverenca bude aby nerešpektoval zákony. Pozrútená, podobne ako je zrútená litická vôľa je relevantná iba vo inštitúcia ombudsmana: „Investi- sfére prijatia zákonov. Nezmysel gatívna žurnalistika bude v ťažšej je povedať, že niet politickej vôle, situácii, ale investigatívna žurna- aby sa zákon uplatňoval, lebo to listika existovala aj pred zákonom iba znamená, že existuje politická o voľnom prístupe k informáciám vôľa, aby sa zákon porušoval.“ ktorá sa začala 20. februára v Novom Sade, priam to vanie z početných motívov na snímkach, ktoré pretrvali vyše storočia navzdory všetkému, aby nám pripomenuli skutočne ťažkú dobu. Tak isto to, akým by človek k druhému človeku nemal byť. Alebo to, do čoho všetkého sa môže vykľuť rozdeľovanie ľudí na nás (dobrých) a tých druhých (údajne zlých), ktoré je už neskutočne dlho, azda celý čas ľudskej histórie, neodmysliteľnou súčasťou ľudského bytia.

V istom, najmä uvedenom zmysle slova je táto výstava i výstrahou. Rómske vojnové obete dnes síce a našťastie nie sú, no postavenie Rómov je na mnohých európskych a iných rovnobežkách míľami vzdialené od toho, aké by v súčasnej dobe malo byť. A ľudia sme všetci. Ibaže sa nie všetci dokážu vymaniť spod jarma zvykov, predpojatosti, stereotypov, prostredia... Od toho je často len krôčik k zaznávaniu iného či iných.

Iný uhol reality

9 /4792/ 3. 3. 2018

Nikola Petkov

7


Ľudia a udalosti VEĽTRH SUVENÍROV PREBIEHAL OD 22. DO 25. FEBRUÁRA V BELEHRADE

V znamení tradícií Oto Filip

C

estujúci si z turistických zájazdov a pobytov neprinášajú len nové zážitky alebo spomienky, ale aj čosi hmatateľné: rôzne suveníry, darčeky, pamiatky. Lebo pohľad na iné kraje, mestá a štáty, hrady, zámky, kostoly, jaskyne, jazerá... predsa trvá len krátko: niekoľko dní, najviac pár týždňov. Suvenír však zostáva. Práve tým si možno vysvetliť skutočnosť, že v tieni Medzinárodného veľtrhu turizmu pred vyše desaťročím vzniklo nové podujatie: Toľko sŕdc na jednom mieste Veľtrh suvenírov. Jeho nosným odkazom je Navštívte Srbsko, Zväčša ide o diela zručných rúk kým obsahom sú  najčastejšie au- majstrov starých a umeleckých tentické produkty príznačné pre remesiel, vyrábajúcich krásne túto časť juhovýchodnej Európy. spomienky z dovoleniek tradičný-

Darčeky, zväčša keramické

mi technikami. Netreba zabúdať ani na majiteľov dedinských domácností, pripomínajúcich nám niektoré zvyky, remeslá alebo i chute jedál postupne upádajúcich do zabudnutia. A keďže je kozmetika či zdravá výživa stále v trende, ani uplynulý 13. Veľtrh suvenírov sa neobišiel bez bio výrobkov. V prípade návštevníkov nešlo len o to, vydať sa v ústrety nevšednej výstave predajného rázu. Totiž niektorí z približne tridsiatich tohtoročných vystavovateľov ponúkali záujemcom, ako svojráznu pridanú hodnotu pri kúpe, i možnosť poinformovať

VODNÉ HOSPODÁRSTVO VOJVODINY (7)

Türrove kanály a prieplavy Jaroslav Čiep

aby svojou osobnou prítomnosťou povzbudil začiatok výstavby matefan Türr (1825 – 1908) presta- lého kanála, čo mu ten prisľúbil. val Veľký (Františkov) báčsky Podľa ľudovej tradície cisár prvú kanál a dal vykopať prvý za- čiastku zeme vykopal svojím zlatým vlažovací kanál u nás medzi Malým rýľom. Tento akt starý republikán Staparom a Novým Türr nezaznameSadom, v súčasnosti nal bustou cisára, pomenovaný Malý ale bustou ženskej báčsky kanál. postavy, ktorá bola V snahe realizovať stelesnením večnej myšlienku výstavby a úrodnej Panónie. Malého báčskeho kaPamätník ešte stále nála Štefan Türr bol stojí pri začiatku Mana audiencii u cisára lého báčskeho kanáFrantiška Jozefa. Perla neďaleko Malého ličkou je, že v mene Staparu, ale zostal toho istého cisára bol bez hlavy. Štefan Türr predtým Tabuľa s bustou Štefana Malý kanál bol dvakrát odsúdený na Türra na škole v Baji inak postavený podľa trest smrti – prvýkrát v plánov talianskeho Taliansku pre dezertérstvo, druhý- inžiniera Pietra Caramorra a pod krát v Sedmohradsku pre účasť na vedením inžiniera Mártona Klasza. povstaní a pre obchod so zbraňa- Dlhý je 68 kilometrov, tiahne okolo mi. O tom na stretnutí diskrétne Kruščića (Veprovca), Ruského Keresmlčali, hovorili iba o pracovných túra, Savinho Sela, Kulpína, Báčskepríležitostiach, ktoré boli vskutku ho Petrovca, Rumenky a pri Novom lukratívne. Türr požiadal panovníka, Sade sa vlieva do Dunaja. Štefan Türr

Š

8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vizionársky a s veľkým nadšením hovoril o „zasľúbenej zemi“ pre ľudí v Báčke, o veľkých príležitostiach a ešte väčších výhodách, ale tie sa pre neznalosť a nekompetentnosť nestali skutočnosťou ani po takmer 150 rokoch... Türr bol neúnavný. Súbežne s výstavbou malého kanála pracoval na realizácii veľkej vodnej a železničnej cesty od Dunaja až k Jadranu. V roku 1868 získal licenciu na realizáciu tohto veľkolepého projektu, ktorý v plánoch existoval už od začiatku 18. storočia. Podľa predstáv Štefana Türra (a iných) sa mali vykonať nasledujúce úlohy: výstavba kanála Begej – Tisa (na spojenie s kanálom), výstavba kanála Vukovár – Šamac, regulácia povodia rieky Sávy od Šamca po Sisak, bagrovanie rieky Uny od Siska po Karlovec, výstavba železnice od Karlovca po Rijeku. Toto podujatie si vyžadovalo obrovské zdroje, ktoré presahovali možnosti štátu, takže sa nerealizovalo. So železnicou to šlo lacnejšie a rýchlejšie. To, čo nedokázal dosiahnuť v

sa o fázach výroby jednotlivých suvenírov, dokonca tvorivo účinkovať v niektorých z nich, a tak vtlačiť osobnú pečať produktu, o ktorý prejavili záujem. Veľtrh suvenírov okrem základného poslania, akým je zveľadenie turistickej ponuky, už roky má nemalý význam tak pre zachovanie autentických činností a starých remesiel, ako aj pre vznik unikátnych výrobkov, v neposlednom rade aj pre lepšie postavenie ľudí na vidieku, vrátane rastu výroby a vzniku nových pracovných príležitostí. Povedané inak, už pred rokmi plne opodstatnil svoj vznik a existenciu. krajine, Türr sa snažil vykonať vo svete. Roku 1876 od kolumbijskej vlády za 10 miliónov frankov získal povolenie na prerazenie Severnej a Južnej Ameriky v strednej úzkej časti, čiže na prepojenie Atlantického a Tichého oceánu. Túto svetovo významnú vodnú cestu neskôr pomenovali Panamský prieplav. Türr sa stal jedným z popredných akcionárov výstavby kanála. Počas výstavby objavil však veľa malverzácií, časom opustil projekt a zavčasu speňažil svoje akcie a stavebné povolenie. V čase svetového finančného kolapsu v roku 1889 Türr bol už na druhom konci sveta. V roku 1881 uzavrel s gréckou vládou dohodu o výstavbe Korintského prieplavu. Založil akciovú spoločnosť, stavba sa začala, ale spoločnosť sa dostala do konkurzu. Neúnavný Türr roku 1882 inicioval spájanie Egejského a Iónskeho mora a v ďalšom roku 1883 navrhol výstavbu kanála medzi Baltským a Čiernym morom, čo sa nakoniec predsa nerealizovalo. Na konci svojho života zostal bez peňazí a bez majetku. Žil skromne v Nice, v dome svojho priateľa, ktorý mu dal jednu miestnosť na použitie. Na základné životné potreby mal generálsky dôchodok. • ĽUDIA A UDALOSTI •


Z KLUBU POĽNOHOSPODÁROV BÁČSKY PETROVEC

Nemenia smer pôsobenia Jaroslav Čiep

K

lub poľnohospodárov v Báčskom Petrovci od februára 2015, keď sa uskutočnili voľby, pracuje s vedením, v čele ktorého je predseda Janko Kováč. Tento rok je teda už štvrtým rokom práce aktuálneho vedenia, ktorým sa končí funkčné obdobie. Hoci majú aj vlastnú sieň, v ktorej sa pravidelne stretávajú, keď potrebujú privítať všetkých členov a hostí vlastné priestory im nestačia, takže zasadajú v Lesíku, kde usporiadali aj tohtoročnú výročnú schôdzu Klubu poľnohospodárov v sobotu 24. februára. Hostí z okolitých dedín, zástupcov lokálnej samosprávy a spoločenského života v Petrovci privítal predseda klubu Kováč. Zároveň navrhol minútkou ticha vzdať poctu zosnulým členom klubu, ktorí umreli medzi dvoma zasadnutiami. Následne sa jednoznačne rozhodlo, že zasadnutím bude predsedať Pavel Severíni. Klub má

z okolia, ktorí za dva dni urovnali takmer všetky cesty v chotári. Členovia sa aktívne zapojili do podujatia Klobásafest 2017, ako aj do súťaže v rámci Dňa Petrovca, kde vo výrobe čerstvých klobás ich tím získal vysoké ocenenia. Zo zasadnutia Klubu poľnohospodárov Okrem toho Gabriel v Lesíku Paulíny v mene klubu zachodený program práce a smer zvíťazil na dvoch regionálnych pôsobenia sa podstatne neme- súťažiach vo varení paprikáša. ní. Tak bolo aj v minulom roku. Počas SNS poľnohospodári na Prehľad vlaňajšej činnosti klubu svojom nádvorí pri ľudovej vepodal predseda Kováč. V správe selici ponúkali baraní paprikáš, o činnosti sú podčiarknuté zimné k tomu 61 členov organizovane prednášky, ktoré organizovali od pobudlo na Slovensku, v Nitre, januára do marca s priemernou na poľnohospodárskom veľtrhu účasťou 60 až 80 záujemcov. Zor- a klub im zabezpečil prepravu. ganizovali aj Poľnohospodársku O vlaňajšom finančnom hoszábavu. Najzávažnejšou aktivitou podárení hovoril pokladník KP aj vlani bolo organizovanie Gabriel Paulíny. V správe uviedol akcie rovnania poľných ciest. údaje o 134 členoch a príjmoch Vo vlaňajšej 33. akcii sa zúčast- v hodnote 661-tisíc din., z čoho nilo 308 Petrovčanov a  hostí tretinu presunuli z roka 2016.

Výdavky mali v hodnote 638-tisíc din. a ako zvyšok do tohto roku preniesli 252-tisíc din. V mene Dozornej rady Samuel Oros potvrdil správnosť vyúčtovania, stav pokladnice a zhodu inventára a v mene Disciplinárnej komisie Jaroslav Ušiak sa vyslovil, že nebolo nedopatrení v práci tohto združenia. Podľa slov predsedu Kováča v aktuálnom roku činnosť klubu bude nadväzovať na vlaňajšiu. Viaceré aktivity, ako zimné prednášky, pravidelne organizujú od polovice januára. Zorganizovali aj zábavu a účinkovali na Klobásafeste 2018. Pripravujú sa aj na akciu rovnania ciest, ktorú uskutočnia, keď to počasie dovolí. Predtým ako schválili predostreté správy a plány, v diskusii sa zúčastnili Ján Ďurovka z Kysáča, Pavel Kevenský a Ján Kováč-Varga. Prihovorili sa aj hostia, zástupca predsedu obce Ján Brna, predsedníčka Spolku žien Mária Gašparovská, člen RMS Ján Lačok a Andrej Bartoš z  bratského združenia v Hložanoch. Potom sa všetci bavili pri chutnom paprikáši, ktorý prichystali kuchári Vladimír Dudáš a Ondrej Melich.

VEČIEROK HLOŽIANSKYCH EKOLÓGOV

Vysádzať autochtónne dreviny Juraj Bartoš

prednášateľky: aranžérka Vesna Milovanovićová a inžinierka hordruženie ekológov Ekos v Hlo- tikultúry Jasna Atanackovićová. žanoch usporiadalo večierok, Na úvod programu študentka na ktorom po prednáške ude- Monika Bažaľová prečítala báseň lili uznania za údržbu priedomí. Na Paľa Bohuša Konopa. Potom odúvod sa prihovorila predsedníčka zneli dva texty: ten o záhradkách Viera Turčanová. Privítala prítom- prečítala žiačka Elena Zvarcová ných, medzi ktorými a Bažaľová prezentoboli: Sanja Devrnja vala príspevok Anny z VKP Gradsko zeleBoldockej-Grbićovej nilo v Novom Sade, o listnatých stromoch. komunálny inšpektor O ich význame a vyDušan Lukáč, predsádzaní v  dedine seda Rady Miestneho neskôr hovorila aj spoločenstva Hložapredsedníčka Turčany Pavel Žembery nová. Predtým Sanja a hložiansky ev. faDevrnja oboznámila Sanja Devrnja rár Jaroslav Kopčok. prítomných so spôsoTurčanová potom bom ochrany zelene dala na vedomie, že technika v Novom Sade, ozrejmila, ako nefunguje (takže pripravené fotky funguje VKP GZ a odpovedala na si prítomní nemohli pozrieť na otázky týkajúce sa predovšetkým videoprojektore). Na večierku 22. toho, ktoré druhy drevín je najúfebruára absentovali avizované nosnejšie vysádzať v hložianskych

Z

• ĽUDIA A UDALOSTI •

uliciach. Mali by to byť autochtónne odrody, najmä nižšie stromy alebo kríky, majúc na zreteli elektrické vedenie, ako i skutočnosť, že sú hložianske ulice pomerne úzke. Odporúčala o. i. červenolistú slivku, istý druh javora, rôzne druhy čerešieň a agátov, Časť prítomných sleduje prednášku pripomínajúc, že je dôležité opiľovať ich rovno- tuje) áno, ale ako dekoráciu. Ondrej Stupavský-Endy v mene merne zo všetkých strán. Hostka z Nového Sadu ďalej uviedla, že ZE Ekos odovzdal ďakovné listiny lipa, dub, buk, topoľ, jaseň, javor, za udržiavanie priedomí a sadenibrest, brestovec a podobné druhy ce (dar VKP GZ) Zuzane Vitézovej, stromov vo vojvodinskom podne- Milkovi Dudkovi, Rastislavovi bí rastú najčastejšie, a preto ich Dudášovi a Anne Čipkárovej; treba vysádzať čím viac; ihličnany zaslúžila si ich aj neprítomná (najmä bielu a čiernu borovicu či Mária Šinková. 9 /4792/ 3. 3. 2018

9


Ľudia a udalosti SELENČA

Návšteva hasičov zo Slovenska Juraj Berédi-Ďuky

N

a trojdňovej návšteve Dobrovoľného hasičského spolku v Selenči pobudla päťčlenná delegácia Dobrovoľného hasičského zboru obce Krasňany zo Žilinského samosprávneho kraja zo Slovenska. Hostí privítal predseda selenčských hasičov Daniel Durandzi, ako aj členovia vedenia a niekoľko aktívnych členov spolku. Idea nadviazať družbu sa zrodila z iniciatívy samotných členov oboch spolkov, ktorí sa už dlhší čas kamarátia a navzájom sa navštevujú. Teraz sa rozhodli tieto súkromné známosti pozdvihnúť na vyššiu úroveň a

LETMO

V

Oto Filip



Návody

äčšina z nás sa už stretla s tým známym: Koho had uštipne, ten sa i jašterice bojí. Vo sfére cestovného ruchu tým pomyselným hadom sú v niektorých prípadoch zle aranžované pobyty, v iných zmeny destinácií, v tretích neprimerané ceny, vo štvrtých rôzne nečakané okolnosti, pre ktoré sa zájazdy jednoducho zrušia. Celkom dosť dôvodov, aby tí, čo také čosi už zažili, s obavami očakávali, čo im prinesie ďalšia letná alebo zimná dovolenka. Majúc to na zreteli, Turistická organizácia Srbska podnikla na nedávnom jubilejnom Veľtrhu turizmu správny krok, keď na svojom stánku vyhradila priestor aj pre turistickú inšpekciu. Jej predstavitelia nielenže poskytovali osožné rady budúcim pasažierom, ale aj čosi navyše. Každému, kto prejavil záujem, zamestnanci Úseku turistickej inšpekcie Ministerstva obchodu, turizmu a telekomunikácií poskytli vytlačené odporúčania. Určené sú tak užívateľom pohostinských služieb, ako aj dovolenkárom. Sú to vlastne poznatky o tom, čo by mali vedieť a urobiť ešte pred

10

www.hl.rs

Za úspešnú spoluprácu: Ján Tichák (zľava), Daniel Durandzi, Marián Hliník a Ján Horvát

uzavretím a počas uzavierania zmluvy o zájazde. Vhod takisto príde celý rad osožných poznámok, vzťahujúcich sa na cestovanie vo vlastnom aranžmáne, na on-line rezervovanie zájazdu, na ceny, na čas trvania turistického pobytu. Základom je teda potreba dobre si preštudovať všeobecné podmienky cestovania, program a záruky, ktoré musia dostať od organizátora zájazdu. A ak sa počas neho objaví akékoľvek vybočenie z rámcov zmluvne dohodnutého programu, treba hneď na tvári miesta podať písomnú pripomienku predstaviteľovi agentúry. Samozrejme, tiež zabezpečiť možné dôkazy, týkajúce sa dohodnutých, no neuskutočnených služieb, čo je základom na realizovanie práv pasažiera. Viaceré poznámky sa vzťahujú aj na postup a lehoty reklamácie. Ide vlastne o stručný manuál plný návodov a rád o tom, čo treba mať na zreteli predtým, než sa človek vôbec vyberie na dovolenku. V záujme toho, aby mu táto priniesla a znamenala skutočný relax, a nie trampoty a únavu.

Informačno-politický týždenník

nadviazať spoluprácu dvoch spolkov. Počas návštevy predstavitelia spolkov prerokovali možnosti vzájomnej spolupráce

a družby. Už v máji tohto roku by členovia hasičského zboru zo Slovenska mali navštíviť selenčský spolok. Počas trojdňovej návštevy hostia sa oboznámili so Selenčou a jej okolím. Na spoločnej večeri boli prítomní aj predstavitelia spolku hasičov z Jelisavca (Chorvátsko), ktorí so zborom zo Slovenska už rozvíjajú spoluprácu a prejavili záujem nadviazať družbu aj so selenčským spolkom. Selenčskí hasiči v bežnom roku úspešne zorganizovali tradičný fašiangový hasičský bál, o ktorý vládol veľký záujem nielen Selenčanov, ale aj hostí z okolitých dedín. Hasiči sa najbližšie pripravujú na súťaž hasičov v Starej Moravici a plánujú sa zúčastniť aj na Májových stretnutiach hasičov, ktoré sa tohto roku uskutočnia v Despotove. 

PEKNÉ GESTO PODPORY. V telocvični kulpínskej Základnej školy Jána Amosa Komenského sa stretávajú športoví rekreanti, ktorí tam hrávajú basketbal a stolný tenis. V sobotu 10. februára medzi seba pozvali členov Združenia osôb s osobitnými potrebami Objatie. Organizátorom stretnutia bol Borislav Marinković a predsedníčka Objatia Jarmila Zelenáková vysvetlila: „Rekreanti v sobotu 10. februára usporiadali súťažné stretnutie. My z Objatia sme ich navštívili a pri tej príležitosti im deti odovzdali darčeky, ktoré zhotovili a tiež si, len tak pre zábavu, s hostiteľmi zahrali stolný tenis. Športovci rekreanti tiež mali darčeky pre nás: boli to tričká s názvom nášho združenia a s logom, ktoré pre nás vypracovali, lebo sme ho doteraz nemali. Najväčším prekvapením bolo to, že rekreanti zorganizovali medzi sebou súťaž humanitárneho rázu, takže združeniu po stretnutí venovali 64-tisíc dinárov. Takéto gesto podpory pre naše združenie znamená mnoho a veľmi sme im vďační. Perličkou nášho stretnutia bola účasť známeho basketbalistu Željka Rebraču.“   K. G. • ĽUDIA A UDALOSTI •


V SPOLKU PETROVSKÝCH ŽIEN

Prajú si omladiť svoje rady Jaroslav Čiep

P

ri príležitosti 15 rokov nepretržitej práce po obnovení Spolku petrovských žien vlani vydali publikáciu Spolok petrovských žien vo fotografii 2002 – 2017. Presne to, čo je zachytené na stranách tejto publikácie, spolkárky v pondelok 26. februára za prítomnosti početných predstaviteľov iných združení, spolkov a politických štruktúr slovami prezentovali širšej verejnosti. „Vlani 6. januára, keď sme oslávili 15 rokov, bola najväčšia zima. Tak sme si povedali, že to tohto roku trochu posunieme. A ako vidieť, aj dnes, keď sme sa zoskupili, zase je najväčšia zima,“ poťažkala si v dobre vykúrenej miestnosti predtým ako privítala hostí predsedníčka Mária Gašparovská. Na výročnom zasadnutí Spolku petrovských žien na úvod prednesom krásneho slová prítomných oslovila Anna Hansmanová. Potom zasadnutie SPŽ viedla podpredsedníčka spolku Drahotína Dorčová. Vlani spolkárky boli oporou takmer v každom spolo-

Časť vedenia Spolku petrovských žien

čenskom, humanitárnom alebo inom miestnom podujatí, ale sa prejavili aj v širšom kontexte a chodievali aj do iných prostredí. Keď to zhrnieme, slovami predsedníčky Gašparovskej, z Petrovca vyrazili až 22-krát do takmer všetkých dedín, kde žijú Slováci, alebo pôsobia iné sesterské inonárodné spolky. Petrovčanky usilovne pracovali, nadväzovali spoluprácu medzi prostrediami, vďačne prijímali rôzne návštevy, vypekali, tvorili ručné práce a suveníry, chystali výstavy, prezentovali sa na jarmokoch a iných podujatiach, organizovali literárne posedenia, dielne, zábavy, sladké dni, účinkovali na recitačnej

súťaži... A všetko to s ročným rozpočtom v sume sotva 200-tisíc din. Zrejme si ženy veľa aktivít samy Keďže sa plánovaná tabuľa k 150. preplácajú. výročiu Adely Greisingerovej Tohtoročná činnosť nerealizovala, v SPŽ aspoň takto petrovských žien, hoci si upovedomujú verejnosť o významnej z roka na rok navrávajú, že národovkyni budú menej pracovať, sa podľa predloženého programu rovci, pretože ste nám takým iba rozrastie. Predovšetkým by vzorom, že nikdy netreba zasi ženy priali do svojich radov stať. Obdivujem vás, že s takou prijať mladšie osoby a mamičky, vôľou a takou chuťou ženiete aby mali komu odovzdať štafetu nás všetkých vpred, lebo sa a zaučiť ich zručnostiam, ktoré hanbíme potom zaostávať za tak úspešne ovládajú. Po dlhšom vami,“ vyslovila svoje ďakujem čase v SPŽ rozhodli členské na Daniela Legíňová-Sabová z KUS Petrovská družina na konto aktento rok zvýšiť na 500 din. „Chcem sa vám zavďačiť tivít členiek Spolku petrovských v mene všetkých spolkov v Pet- žien. 

STARÁ PAZOVA

Spolupráca sa zveľaďuje Anna Lešťanová

O

tom, že sa historické nite nedajú oddeliť, svedčia aj početné formy spolupráce medzi Obcou Stará Pazova a obcami zo Slovenska. Tak pred štyrmi rokmi Staropazovčania nadviazali spoluprácu s obcou Belá pri Žiline. Hostia z tejto obce, hlavne dôchodcovia, v čele so starostom Matúšom Krajčim, pobudli od 23. do 26. februára v Starej Pazove. Na obojstrannú spokojnosť spolupráca medzi obcami sa zveľaďuje. Predstavitelia SKUS hrdinu Janka Čmelíka a KUS Branka Radičevića zo Starej Pazovy • ĽUDIA A UDALOSTI •

dum o spolupráci medzi uvedenými obcami. Ako počas rozhovorov v Klube VHV uviedli starosta Matúš Krajči a predseda obce Đorđe Radinović, tentoraz sa črtá aj ekonomická spolupráca. O  organizáciu výletov pre hostí sa spolu s Obcou Stará Pazova postaralo Predsedníčka SKUS hrdinu Janka Čmelíka Združenie pazovLibuška Lakatošová (stojí) a hostia zo ských žien, ktorého Slovenska v Klube VHV (Foto: A. Oravcová) členky vlani pobudli už boli na Slovensku a predvlani na návšteve v Belej. V sobotu 24. oficiálne podpísali memoran- februára spoločne navštívili Pet-

rovaradínsku pevnosť, kulpínsky kaštieľ a Spolok kulpínskych žien, ako aj Spolok petrovských žien a Kostol mena Máriinho – známu katedrálu v Novom Sade. Deň neskôr boli v Belehrade, kde si obzreli Chrám sv. Sávu a republikový parlament. Na záver pobytu v Pazove starosta obce Belá Matúš Krajči ozrejmil, že z tejto návštevy majú vynikajúce dojmy a všetci si pochvaľujú srdečnosť a pohostinnosť hostiteľov. Ako je predbežne naplánované, už v lete by staropazovské súbory mali odcestovať na Kultúrne leto do Belej, keď táto obec v krásnom prostredí Malej Fatry oslávi 640. výročie založenia.

9 /4792/ 3. 3. 2018

11


Ľudia a udalosti VOJLOVICKÉ VÝŠIVKÁRKY SA UČIA TKAŤ

Tkanie ako koníček a zdroj zárobku Vladimír Hudec

K

rosná boli kedysi nenahraditeľným náčiním vo vojvodinských rodinách. Šikovné ženy tkali plátno, uteráky, plachty, handrovky, vrecia... S rozvojom textilného priemyslu domácke tkanie sa presťahovalo do dejín a väčšina krosien skončila v piecke ako kvalitné kurivo. Zachovaných je len málo a možno ich vidieť hlavne v etno domoch. Tkanie sa však pomaly vracia do módy a ani nedostatok krosien nie je neprekonateľný problém. Sú totiž remeselníci, ktorí vyrábajú omnoho menšie, ľahšie a tým aj praktickejšie krosná od tých niekdajších, ibaže je veľmi málo žien, ktoré vedia tkať. Je to remeslo, ktoré takmer zaniklo. Nie však celkom. Členky výšivkárskej sekcie SKOS Detvan vo Vojlovici sa chcú pričiniť o to, aby v tomto predmestí Pančeva žilo naďalej. Vypracovali projekt,

dostali prostriedky, kúpili krosná a zorganizovali kurz tkania. – Keď sme vypracovali projekt, mali sme na mysli niekoľko vecí, – hovorí členka spolku Vera Kurajová. – Po prvé, chceli sme mať krosná v spolku, aby sme sa mohli naučiť tomuto starobylému remeslu, a tak ho zachovať pred zabudnutím. Uvažovali sme aj o tom, že budeme tkať veci, aké kedysi Vojlovické výšivkárky sa spolu učia novej boli v každej domácnosti, zručnosti vhodné do nášho etno domu, hoci niečo z toho môžeme predmety, aké nemožno kúpiť vystavovať aj na rôznych výsta- v predajni. Tak sa možno vyhnúť vách. Netreba zabúdať, že ženy, príliš uniformnému dnešnému ktoré sa naučia tkať, sa tkaniu obliekaniu. V prvej skupine, ktorá zdolala môžu venovať aj doma, a tak užitočne tráviť svoj voľný čas. základy tkania, je šesť žien. Po Tkanie je kreatívna práca a každý skončení kurzu sa ihneď dali do predmet je unikátny. Natkať mož- práce. Pravidelne, raz týždenne no rôzne predmety, použiteľné prichádzajú do spolku a tkajú – čo i ozdobné, tiež originálne darčeky iné, ak nie handrovky?! Najťažšie pre milé osoby alebo odevné vraj bolo snovať osnovu na tkanie,

KONTROLA TLAKU A HLADINY CUKRU. Rada Miestneho spoločenstva Kysáč v sobotu 10. februára zorganizovala akciu merania tlaku a hladiny cukru v krvi. Ako uviedol Ján Marčok, predseda RMS, bola to prvá takáto akcia od nástupu nového zloženia rady a plánujú zorganizovať aj iné prehliadky a vyšetrenia. Tlak a hladinu cukru si od 7. do 11. hodiny skontrolovalo 53 občanov. Meranie mali na starosti Vladimír Sabo a Dejan Dragić. Medzi záujemcami odhalili aj nových pacientov, ktorí nevedeli, že majú zvýšenú hladinu cukru, ako aj takých, ktorí o zvýšenej hladine cukru a o hypertenzii vedia a majú už zodpovedajúcu terapiu. Všetok potrebný materiál zabezpečila RMS, ako i šťavy, čaj a kávu pre občanov, ktorí prišli na kontrolu. Kysáčania akciu uvítali a priali by si, aby ju organizovali častejšie. E. Š.

12

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

a potom je už omnoho ľahšie. Aj vo chvíli našej návštevy usilovne pracovali. Pokým jedna tká, ostatné pripravia tkanivo alebo dozerajú, a tak sa všetky spolu zdokonaľujú v tom, čo sa na kurze naučili. Už im však akosi nestačí tkať len v spolku, takže uvažujú, že si zadovážia vlastné krosná, tým skôr, že majster, ktorý vyrobil tieto spolkové, vyrába aj menšie (a lacnejšie), ktoré sa dajú na stôl a nimi sa narába výlučne rukami. Plánujú vraj tkať pre vlastné potreby, ale niektoré sa chcú vyskúšať aj vo výrobe na predaj, a tak si prizarobiť do rodinného rozpočtu. – Aj o takej možnosti sme rozmýšľali. Prečo nie? Je síce pravda, že na to je potrebné viac času, treba aj trochu viac vložiť, vyhľadať si trh, ale si myslím, že ak sa tomu naplno venujeme, výsledok bude dobrý, – hovorí Vera Kurajová.

SPOMIENKY NA STARODÁVNE PRIADKY ožili na zimnom posedení žien v Ženskom spolku v Kovačici. Zámerom akcie, ktorá sa uskutočnila v piatok 16. februára, bolo ozrejmiť ľudové zvyky súvisiace s priadkami. Na posedení, ktoré viedla Katarína Petríková-Lenhartová, sa priadlo, spievalo a spomínalo. Členky spolku sa vyobliekali do starodávnych gecieľ a kacabajok a so sebou si priniesli staré kolovraty, vretená, kúdele, vlnu… Medzi seba pozvali aj hostí a nechýbali ani starodávne pochúťky, ako sú kysnuté lepníky, pampúšiky, makové opekance, tekvicové gerhene, varená sladká kukurica obsypaná makom a pod. Na priadky prišli aj chlapci, členovia chlapčenskej speváckej skupiny pri DK 3. októbra, ktorí sa za stolom hrali „o mlyn“, spievali, a na dobrú náladu hral Adam Ďurica, kedysi známy harmonikár. A. Ch. • ĽUDIA A UDALOSTI •


VÍNO, HUDBA, KLOBÁSA V PADINE

Súťažilo 27 domácich výrobkov Anička Chalupová

S

poznať sa s najlepšími dolnozemskými výrobcami vína a klobásy, ochutnať ich majstrovské domáce výtvory, pritom sa dobre pobaviť pri slovenskej ľudovej hudbe bolo hlavným zámerom 24. ročníka tradičného podujatia padinských matičiarov Víno, hudba, klobása, ktoré usporiadali v sobotu 24. februára. Po uvítacích slovách Jána Kolárika, predsedu Miestneho odboru Matice slovenskej v Padine, a hymnickej piesni Po nábreží koník beží… komisie, ktoré hodnotili vína a klobásy, nemrhali čas a ihneď sa dali do neľahkej práce. Tohto roku súťažilo 11 výrobcov vína. Členovia komisie pre víno – Dušan Kereš, Juraj Šiška, Ján Svák, Vlastimír Kotváš a Martin Garafiát rozhodli, že najchutnejšie, najvoňavejšie a najkrajšie víno vyrobil vlaňajší laureát Zdenko Petráš z Padiny, ktorý zároveň získal aj tretiu cenu za biele víno. Druhé miesto na podujatí obsadil Padinčan Pavel Štaub. O najchutnejšiu klobásu sa uchádzalo 16 výrobcov tejto domácej špeciality. Komisia, ktorá pracovala v zložení Zlatko Šimák, Ján Brtka, Ivan Zafirović, Ján Galas

Najsympatickejšia účastníčka Mariana Šimáková s predsedom padinského MOMS Jánom Kolárikom

a Gustav Štaub rozhodla, že im najlepšie chutila, ale aj pekne voňala, vyzerala a dobre bola vyúdená klobása, ktorú vyrobil Vlastimír Hrnčár z Kovačice. Na druhom mieste zakotvila špecialita Dušana Kirića z Padiny, kým si tretiu cenu zaslúžil Ján Kiš z Báčskeho Petrovca. Počas večierka, v rámci ktorého vystúpila aj mladá padinská speváčka Alenka Povolná, účastníci sa nenudili ani v jednom okamihu, zvlášť nie vtedy, keď sa konal výber najsympatickejšej krajšej polovičky podujatia, kto-

Vínko biele, červené, ružové…

Na matičnom podujatí Víno, hudba, klobása nechýbala ani bohatá tombola, o ktorú sa postaral organizátor a početní sponzori. Okrem chutnej večere milovníci tejto banátskej olympiády vo výrobe Hmmm… Ktorá je klobása chutnejšia? najlepších vín a rou sa podľa rozhodnutia členov klobás sa pri ľudovej hudbe pod komisie Márie Galasovej, Michala taktovkou Jána Hlavču a VladiMegu a Michala Garafiáta, stala míra Hudeca veselo zabávali až Mariana Šimáková z Padiny. do rána.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbumbum-bumbum-bum!

M

aďarský režisér István Szabó, tohtoročný laureát Ceny FEST-u za výnimočný prínos filmovému umeniu, pobudol v Belehrade iba 24 hodín. Vari mukol o tom, že natočí film pod pracovným názvom Savamala – sama sa zbúrala? Zato ale čierne na bielom nachádzame vyhlášku pána Szabu v pondelkovom Danase: „Každé umenie je politické. Dokonca aj keď niekto ako režisér povie, že nie je politický, aj to znamená, že je politický.“ Hm, ešte keby politici boli koľko-toľko umelecky podkovaní – keď už raz hrajú... • ĽUDIA A UDALOSTI •

Úspešná speváčka v opere pre dospelých a deti, tiež v muzikáloch Branislava Podrumcová, ako uviedol Blic v stredu, povedala, že hudba pre ňu bola a zostala únik od skutočnosti. No vidíte, vážení! Tu máte recept zdarma: nefňukajte, nezúrte, nenadávajte, stráňte sa sebaľútosti! Radšej si zaspievajte alebo sa započúvajte do dajakej opery, ako naši znamenití politici, pre ktorých je skutočnosť ružová. A nielen na Ružovej tévé... Uch, ach, prehnali sme s kultúrou. Poďme k životnejším témam. Srbskí piloti, napísal Blic

24. februára, pašovali tony hašišu za 100 000 eur. No a? Vari to mali robiť zdarma? K štyrom odpovediam na otázku (v pondelkovom Danase): Ako komentujete to, že medzivládna organizácia FATF zaradila Srbsko medzi 11 krajín s vysokým rizikom, pridávame piatu: dôležité je byť v prvej jedenástke. Kto neverí, nech sa spýta futbalových náhradníkov. Komunistická strana Číny navrhuje zrušiť obmedzenie na dva prezidentské mandáty. Lebo sa vraj aktuálnemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi zažiadalo zostať vo

funkcii hlavy štátu aj po vypršaní druhého funkčného obdobia roku 2023. Azda mu napadlo, že keď môže Naša Anna... Na záver odmeňovacia otázka: Ktorým dopravným prostriedkom sa v nedeľu 4. III. Belehradčania najľahšie dostanú... tam, kde treba? Pomôcka: tajomné slovo sa podobá na slovo syntagmy 100 centimetrov, respektíve jej ekvivalentu: 10 decimetrov. Ak ste uhádli, kúpte si odmenu. Nemáte za čo? Zatrúbme útok na kontajnery! Hurá-hurá-hurá! Do lepšej budúcnosti! Rýchlejšie, silnejšie...

9 /4792/ 3. 3. 2018

13


Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Aj internet môže vyvolať závislosť! Anna Lešťanová

„Z

ávislosť od internetu je správanie, pri ktorom dochádza k nadmernému používaniu internetu a u jednotlivca vedie ku komplikáciám v psychickej, sociálnej, pracovnej alebo školskej oblasti,“ bolo okrem iného počuť na debate pod názvom Prevencia závislosti od internetu, ktorá sa

konala 21. februára vo veľkej zasadačke tzv. Bielej budovy v Starej Pazove. Debatu zorganizoval staropazovský Červený kríž, v mene ktorého hostí a účastníkov privítal tajomník ČK Živan Radaković. Po premietaní kratšieho dokumentárneho filmu o význame pôsobenia Červeného kríža Srbska prednášku na uvedenú tému mal Dr. Ivica Mladenović,

NOVOSADČANIA UHOSTILI BELEHRADČANOV NA ČAJOVOM VEČIERKU

Pôst na odriekanie sa hriechov Juraj Pucovský

súdenia Krista Pána pred židovskou veľradou a Jeho smrti na ovosadský evanjelický cir- golgotskom kríži. Patrí medzi kevný zbor v druhú pôstnu adiforá (veci nepodstatné pre nedeľu 24. februára 2018 na spásu človeka) a je dobrovoľný. starej fare usporiadal čajový ve- Nepostenie nie je považované za čierok, na ktorý si po druhýkrát hriech. Dôraz sa kladie na vnútorpozval hostí z Belehradu. Domáci nú očistu, na zbavovanie sa zlých pán farár Vladimír Obšust uví- pohnútok a skutkov, a tým je pôst tal cirkevníkov neveľkého zboru nástrojom duchovnej prípravy, z hlavného mesta, ktorých viedla čiže postenie chápeme v zmysle pani farárka Anna Petrovićová. odriekania sa hriechov.“ Čajový večierok sa niesol v znaPo prednáške sa prihovoril mení prednášky o pôvode pôstu, pokladník belehradského zboru Pavel Tisovský, ktorý farárovi Obšustovi venoval obraz kostola v Zemune, kde sa konajú služby Božie. V  mene hostiteľov hovorili dozorca Ján Brtka, koordinátorka spevokolov Juliana Brtková a predsedníčka OKŽ Anna Pilipovićová. K duchovnému Pani farárka Anna Petrovićová posilneniu a dobrej počas prednášky o význame pôstu nálade cirkevníkov prispeli piesne vo výktorú pútavo podala farárka Pet- bere a hudobnom sprievode rovićová, zdôrazniac: domácej kantorky Jarmily Jurico„V našej cirkvi, ako aj v ECAV vej-Stupavskej a niekoľko hudobna Slovensku, prevláda názor, že ných čísel v podaní miešaného sa pôst zachováva 40 dní pred zboru pod taktovkou dirigentky Veľkou nocou, na pamiatku od- Anny Crveniovej.

N

14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Z debaty o závislosti od internetu v Starej Pazove

náčelník Kliniky pre choroby závislosti Inštitútu pre mentálne zdravie v Belehrade. Okrem toho prezentovali výsledky ankety usporiadanej medzi žiakmi základných a stredných škôl z územia Staropazovskej obce, ktorí sa i zúčastnili tohto podujatia. O výsledkoch získaných z odpovedí 1 177 žiakov dôkladne hovorila Zorica Kešeljová, sociologička zo staropazovskej Technickej školy. Na základe získaných výsledkov uzavreli, že napriek početným dobrým vlastnostiam nových technológií sa dá vytušiť, že je takmer štvrtina anketovaných žiakov závislá od internetu. Ďalej

konštatovali, že iba edukáciou o on-line rizikách a prenášaním vedomostí sa vytvára bezpečný digitálny svet pre deti a mladých. Podľa symptómov, ako hovoria odborníci, závislosť od internetu je rovnaká ako závislosť od drogy, alkoholu a pod. Mladenović uviedol, že po diagnostikovaní závislosti od internetu liečenie trvá dva roky a za posledných päť rokov je vo veľkej expanzii. V debate sa zúčastnili aj predstavitelia Ministerstva obchodu, turizmu a telekomunikácií, Kancelárie pre mladých Obce Stará Pazova, Strediska pre sociálnu prácu, domu zdravia...

INŠPIRUJTE SA PRÍRODOU. Tak znela téma prednášky Jarmily Jovankovičovej vo štvrtok 8. februára v čitárni Knižnice Štefana Homolu v Báčskom Petrovci, kde hovorila o používaní byliniek, olejov a tinktúr v kozmetike pred nečakane veľkým počtom záujemkýň. Jarmila sa výrobou kozmetiky zaoberá už niekoľko rokov. Vyrába mastičky, krémy, oleje, tinktúry, dezodoranty, pílingy, zubné „pasty“, t. j. prášky, mydlá a všeličo iné. Hrá sa s ingredienciami a skúša nové veci. Inšpiruje sa internetom a vymýšľa nové kombinácie. Jej cieľom je inšpirovať aj iných, aby začali tvoriť, aby sa nespoliehali len na komerčnú kozmetiku, lebo, ako sa zdôverila prítomným: „Keď raz vyrobíte nejaký kozmetický prípravok, zajtra si to budete chcieť vyskúšať znova.“ J. Č. • ĽUDIA A UDALOSTI •


VÝSTAVA BIBLIA NA CESTÁCH V STAREJ PAZOVE

Veľký záujem o Knihu kníh Katarína Verešová

K

niha kníh – Biblia bola od 19. do 23. februára stredobodom záujmu žiakov a dospelých v Starej Pazove, keď v miestnostiach Ústredného archívu SEAVC v Srbsku usporiadali výstavu pod názvom Biblia na

Prof. Dr. Tatjana Samardžija a Mgr. Igor Feldy počas prednášky

cestách. Pri tej príležitosti odzneli aj dve prednášky. V utorok 20. februára Milan Šurman, autor výstavy, ozrejmil dejiny vydaní Bib-

lie, Biblickej históku (z roku 1693), rie a Ilustrovanej vydania Mateja Biblie pre deti s Bela a Daniela Krpomocou  viamana v bibličtine cerých ukážkoz prvej polovice vých exemplá18. storočia, starov z rozličných ré vydanie Starej období a krajín. zmluvy v hebrejPrednáška odčine, staré vydania Tranovského znela v slovenskej reči, keďže kancionála a iné autor tejto jedispevníky, ako aj nečnej výstavy postily. Z novších pochádza spod vydaní opísal pôVysokých Tatier. vod a  poslanie Druhá prednáška viacerých zaujíodznela po srb- Milan Šurman s Bibliou mavých exemsky 21. februára, v preklade Mateja Bela plárov. Na návkeď na tému Lištevníkov, zvlášť terárna hodnota Biblie hovori- na deti, zapôsobili vydania Sväla prof. Dr. Tatjana Samardžija, tého písma pre nevidiacich, pre docentka na Filologickej fakulte negramotných, pre väzňov a pre v Belehrade. Na prednáške sa potápačov, ako aj obrázkové zúčastnili záujemcovia a veriaci vydania pre deti v útlom veku. zo štyroch konfesií. Výstavu si v Vyložených bolo 250 kníh vo priebehu minulého týždňa prišli viacerých rečiach a zo všetkých pozrieť mnohé deti s rodičmi svetadielov. alebo starými rodičmi, ako aj Od roku 2011 s touto výstavou všetky triedy ZŠ hrdinu Janka navštívili 40 miest na Slovensku Čmelíka. a medzi vojvodinskými Slovákmi Milan Šurman, autor projektu, si ju doteraz pozreli v Báčskom záujemcom predstavoval naj- Petrovci, Pivnici, Padine a v Kostaršie knihy v latinskom jazy- vačici. V tomto roku ju vďaka

Biblia odolná proti vode

Adventistickej cirkvi videli aj v Belehrade, Báčskej Palanke a v Starej Pazove, a to v spolupráci s pazovským cirkevným zborom a vedením ÚA SEAVC v Srbsku. Bol to vlastne ekumenický projekt, tým skôr, že sa pred prednáškou docentky Samardžijovej prihovorili pazovskí farári a kazatelia: hostiteľ Mgr. Igor Feldy (Slovenská evanjelická a. v. cirkev), Laszlo Čáni (Adventistická cirkev siedmeho dňa) a Ján Bako (Evanjelická metodistická cirkev). Na prednáškach sa zúčastnili aj príslušníci Srbskej pravoslávnej cirkvi, Rímskokatolíckej cirkvi a Kristovej cirkvi bratov. Zborová sieň Hurbanovskej fary bola dokonca tesná, keď sa do nej v jednej chvíli nahrnulo viac ako 70 ľudí zainteresovaných o výstavu.

ČAJOVÝ VEČIEROK V KYSÁČSKOM EVANJELICKOM ZBORE

Hostia prišli z Aradáča Elena Šranková

T

radičný duchovno-nábožný večierok usporiadali vo štvrtok 8. februára v miestnostiach fary v slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore v Kysáči. Na čajovom večierku sa stretli početní veriaci, ako i predstavitelia kultúrno-spoločenských ustanovizní, spolkov, združení, organizácií a iných denominácií. Hostia tentoraz prišli z cirkevnej správy aradáčskeho evanjelického cirkevného zboru. Domáci farár Ondrej Marčok po privítacom príhovore odovzdal • ĽUDIA A UDALOSTI •

slovo aradáčskemu farárovi Vladimírovi Lovásovi. Po jeho duchovnej úvahe sa veršami prihovorila jeho manželka Olina. Hostia skrátka predstavili aj svoj cirkevný zbor a jeho činnosť. Nasledovali príležitostné príhovory a básne. Prihovorili sa Vinko Stojaković, pravoslávny kysáčsky farár, Mária Šranková z EMC, Rastislav Surový, predseda MOMS, Elena Surová, Ilonka Krajčíková, Zorica Pavlovová a  Anna Vozárová, riaditeľka kysáčskej školy. Hovorilo sa aj o čoraz menšom počte narodených detí, zapisovaní žiakov do

slovenských tried, ale i o odchode celých rodín za prácou do zahraničia. Na tieto témy sa zmienili via- Hostia a hostitelia na čajovom večierku v Kysáči cerí prítomní a zrejme podobné trendy badať i evanjelická mládež. Zahrali, v aradáčskom, ako i v kysáč- zarecitovali a zaspievali Marína skom prostredí. Na večierku Šmitová, Matej Mucha a Soňa sa podával chutný čaj a slané Francistyová. Niektoré pesniča sladké pečivá. Zaspieval ky- ky zaspievali všetci prítomní sáčsky cirkevný spevokol pod spolu, čo prispelo k duchovtaktovkou farárky Dariny Mar- nému posilneniu prítomných. čokovej a večierok obohatila 9 /4792/ 3. 3. 2018

15


Ľudia a udalosti PETROVSKÉ MATRIKY 2017

Konečne trochu väčší prírastok Jaroslav Čiep

roku 2016 v matrike majú evidovaných 24 sobášených párov a v roku a rozdiel od roku 2016, keď do 2015 iba 17. K týmto 33 zápisom petrovských rodín pribudlo iba pridali aj ďalšie, ale to sú iba náhradné 36 detí, rok 2017 bol hojnejší, zápisy Petrovčanov zosobášených keďže v novosadskej pôrodnici Betav zahraničí. Takých vlani na Slovennija sa narodilo až 63 detí, ktoré spolu sku bolo 4, v Chorvátsku 2 a po 1 s rodičmi žijú v Petrovci. v Nemecku a v Rakúsku. V rozhoÚdaje o prírastku vore s matrikárkou sme sa obyvateľov v roku 2017 dozvedeli, že najstarší žesme si preverili v detskej ních je narodený roku 1939 ambulancii miestneho a najstaršia mladucha je Domu zdravia. V ich evinarodená roku 1946 a táto denčnej knihe je zapísadvojica tvorí starší sobášené, že sa vlani narodilo ný pár. Vlaňajší ženísi boli 63 detí – 35 chlapcov narodení v rozpätí rokov a 28 dievčat. Z tohto 1966 až 1997 a mladuchy počtu v jednej rodine v rozpätí 1974 až 2001. Čisto sa narodili dvojčatá – petrovských manželstiev dvaja chlapci. Na strane bolo 15 a čisto kulpínskych druhej treba odpočítať Kysáčan Dejan Urban a Petrovčanka Miluša Beníková 2. Z evidovaných mladožejedno dievča, ktoré už pracujú na Slovensku, ale rozhodli sa sobášiť v Petrovci níchov 22 bolo z Petrovca, 5 nežije v Petrovci a jedno z Kulpína, 3 z Hložian a po z dievčat, žiaľ, zomrelo tohto roku Tohto roku do konca januára 1 z Pivnice, Kysáča a Kljajićeva. Keď v útlom veku. Rok predtým v prevahe v miestnej ambulancii zaznamenali ide o mladuchy, 22 bolo z Petrovca, boli dievčatá v pomere 21 : 15. narodenie troch detí. Všetky novo- 5 z Kulpína a po 1 z Hložian, Pivnice, Väčší počet vlani narodených detí rodeniatka sú dievčence. Kysáča, Maglića, Nového Miloševa je akýmsi bodom zlomu viacročného V obecnom matrikárskom úrade a zo Slovenskej republiky. Roku 2017 poklesu počtu novorodencov. Na nás namiesto dlhoročnej matrikárky prevažný počet párov, ktoré podporovnanie uvedieme, že v roku 2016 Márie Triaškovej, ktorá vlani odišla do písali manželskú prísahu vernosti, sa narodilo 36 detí, v rokoch 2015 dôchodku, privítala nová matrikárka tvoria Petrovčania so slovenčinou a 2013 pribudlo po 46 detí. Iba rok Ľudmila Grňová, ktorá od tohto roku ako materinským jazykom. Vlani bolo 2014 evidujeme v poslednom čase pracuje výlučne v Petrovci. V matrike uzavretých 20 slovenských manako rekordný, keďže vtedy v Petrovci narodených na rok 2017 zaznačili želstiev, 10 zmiešaných a 3 srbské pribudlo 64 detí. ďalších 19 náhradných zápisov detí, manželstvá. Zo 63 vlani narodených detí slo- potomkov Petrovčanov žijúcich v zaKeďže sa v súčasnosti svadobné venčina nie je materinským jazykom hraničí, prevažne v Nemecku a na hostiny konajú aj mimo Petrovca, pre 25 detí. Najčastejšie mužské mená Slovensku, ako aj dospelých – ute- ba aj mimo územia Báčskopetrovsú Andrej a Teodor, a to až v troch 150 prípadoch, ako aj Denis v dvoch prípadoch. K tomu rodičia novorodencom vlani dali mená Miroslav, Dávid, Kristián, Tobias, Teo, Matej, 100 Viktor, Róbert, Daniel, Adam, Adrián, Alexander, Gustáv, Albert, Martin, Alex, ako i Nenad, Luka, Dario, Marko, 50 Lazar, Nestor, Filip, Mihajlo, Zoran, Jakob a Marijo. U dievčat vlani bolo najpopulárnejšie meno Anna. Hrdia sa ním až tri dievčence. Po dvakrát 0 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 sme zaznamenali mená Maja, Martina, 38 58 62 49 46 64 46 36 63 narodení Lívia a Hana. K nim pribudli aj mená Andrea, Dária, Laura, Kasia, Magda101 97 98 97 111 121 99 96 112 pochovaní léna, Rebeka, Teodora, Lenka, Adela, ako aj Anastasija, Zara, Lena, Leandra, Prehľad počtu narodených a pochovaných v Petrovci 2009 – 2017 Ksenija, Dunja, Jana a Emina. Prevahu moderných a upúšťanie čencov, ktorí týmto zápisom získajú skej obce, zväčša v Novom Sade, vo od tradičných mien u dievčat sme si právo na občiansky preukaz v Srbsku. Futogu, alebo vo Veterniku, existuje povšimli už dávnejšie. Najčastejšie Vlani matrikárky zosobášili a možnosť sobáša priamo na tvári slovenské mená – Mária, Katarína do petrovskej matriky sobášených miesta a tieto páry sa potom eviči Zuzana sa stali takmer výnimkou zapísali 33 párov. Ide o počet, ktorý dujú v miestnych matrikách. Vieme a prevládajú mená, ktoré nie sú zapí- prevyšuje viacročný priemer, lebo napr. o takých manželských pároch,

N

16

www.hl.rs

sané v cirkevnom kalendári, takže deti, ktoré ich dostali, sotva budú oslavovať meniny. Na rozdiel od minulých rokov, keď sme u chlapcov evidovali najčastejšie mená Ján, Pavel, Ondrej, Michal či Vladimír, vlani sa k zjavnému trendu dávať deťom iné mená pridali aj rodičia chlapcov.

Informačno-politický týždenník

z ktorých jeden z manželov alebo aj obaja manželia sú Petrovčania, ale sú zapísaní v matrikách sobášených v Kulpíne, Hložanoch, Kysáči a v zahraničí. Matrikárka na obecnom úrade v matrike zosnulých v roku 2017 zapísala 75 zosnulých. Sú to zápisy, keď sa smrtný prípad stal v samom Petrovci. Ale sú aj ďalšie prípady smrti v nemocniciach a na iných miestach. Evidencia Verejného komunálneho podniku Progres prezrádza, že vlani na petrovskom cintoríne vykopali 112 rakiev. Tento počet zase presahuje číslicu 100, ktorá je v poslednom čase akosi zafixovaná. K porovnaniu uvedieme, že v roku 2016 bolo v Petrovci pochovaných 96 nebožtíkov, roku 2015 – 99, roku 2014 – 121 a roku 2013 – 111 nebožtíkov. Vlani na petrovskom cintoríne pochovali 81 mužov a 31 žien. Taký pomer v neprospech jedného pohlavia sme sotva kedy zaznamenali. Okrem Petrovčanov na posledný odpočinok z miestneho Domu smútku vyprevadili aj dvoch občanov Nového Sadu pôvodom z Petrovca. Okrem toho k celkovému počtu vlani pochovaných na petrovskom cintoríne treba pripočítať aj jedného občana Petrovca, ktorý bol spopolnený v Novom Sade, jedného pochovaného v Bosne a Hercegovine a jednu Petrovčanku pochovanú v rodnom Kulpíne. Vlani najviac pohrebov (16) bolo vo februári, (12) v júni a (po 11) v januári a v marci. Najmenej pohrebov (5) bolo v novembri. Najviac mužov (po 10) umrelo vo februári a v marci, kým najmenej (3) v októbri. Najviac žien (6) umrelo vo februári a najmenej (0) v novembri. Slovenský pôvod malo 95 nebožtíkov a 17 boli Neslováci. Najvyššieho veku sa dožili Anna Seleštianska, rod. Vargová (1922) a Ján Gáni (1918), kým si najmenej požili Jaroslav Tatliak (1973) a Mária Laćarková, rod. Hansmanová (1957). Pri umretých mužoch evidujeme 27 rozličných mien. Najviac je Jánov (17), Pavlov (15), Ondrejov (9) a Samuelov (8). U žien evidujeme iba 10 krstných mien, z ktorých 4 sú pôvodné srbské mená. Pri slovenských sú výrazné štyri tradičné mená – Mária (9), Zuzana (9), Anna (5) a Katarína (2). Údaje z matrík zverejnil aj farár v evanjelickom zbore v Petrovci Ján Vida. Podľa týchto údajov v roku 2017 pokrstil 29 detí (19 dievčat a 10 chlapcov), sobášil 19 párov a k večnému odpočinku vyprevadil 89 Petrovčanov (65 mužov a 24 žien). Na záver uvedieme, že prirodzený pokles počtu obyvateľov Petrovca v roku 2017 je 49 osôb. • ĽUDIA A UDALOSTI •


SO SLOVÁKMI V BÉKEŠSKEJ ČABE (3)

Útlak ich podlomil, nie aj zlomil Juraj Bartoš

U

znajme si: prvé, čo vojvodinskí Slováci postrehnú pri komunikácii so Slovákmi žijúcimi v Maďarsku, je ich špecifická slovenčina. Mnohí sa nad ňou uškŕňajú, zabúdajúc na výrok: Čo vidíš na iných, čakaj na sebe. Ako sú osvetoví pracovníci spokojní s platmi? „Veľmi slabo zarábame. Región Békešská župa, v ktorom je naša škola, čo sa týka platov, je najslabší v celom Maďarsku. Učitelia nie sú ináč na tom najhoršie; podľa mňa osvetári a kultúrni pracovníci zarábajú najmenej. To je ináč hanba a je tiež veľmi-veľmi nebezpečné z hľadiska zachovania národnostnej identity, národnostnej kultúry. Učitelia v národnostnom školstve majú trochu väčšie platy ako vo väčšinovom školstve – majú tzv. národnostný príplatok, ale oveľa-oveľa viac pracujú. To je tiež určené zákonom.“ Aká je kádrová situácia? Koľko je učiteľov a ako hovoria po slovensky? „V našom učiteľskom zbore je nás 34 a (okrem dvoch) každý ovláda slovenský jazyk; samozrejme, ich znalosť jazyka je na rozdielnej úrovni. Tí, ktorí vyučujú slovenčinu alebo iné predmety v slovenskom jazyku, slovenčinu ovládajú dobre, ostatní slabšie. Mladí učitelia – a toto je tiež zvláštnosť maďarského národnostného školstva: asi 40 – 45 rokov má posledná generácia ľudí, ktorá si slovenčinu osvojila v rodine, znamená, že má slovenský materinský jazyk alebo má veľmi pevný slovenský jazykový základ, – ktorí pracujú na našich školách, nemajú už materinský slovenský jazyk, ale sa slovenčinu naučili vo verejnom školstve, v školskom systéme. Tu vzniká určité napätie medzi generáciami, keďže mladšia generácia slabšie ovláda slovenský jazyk, čo aj pociťujeme, preto sme začali pracovať na tom, aby sa naši mladí dostali na Slovensko a tam študovali, lebo znalosť • ĽUDIA A UDALOSTI •

slovenčiny sa môže zdokonaliť rokov sa vyprázdnili dedinské len na Slovensku.“ školy. My sme nikdy nemali sloNezostávajú na Slovensku? venské odborné školy, len vo „Na rozdiel od slovenských verejnom školstve sme mali, ako študentov z Rumunska a Srbska som spomenula, dvojjazyčné naši nezostávajú.“ školy od roku 1961. Deti sa teda Čo ich motivuje k návratu? dostali do maďarských škôl, kde Pracovné príležitosti alebo...? sa učili remeslu, chceli sa dostať „Napriek tomu, že u nás je ja- do novozaložených podnikov, zyková situácia zlá, citová väzba chceli pracovať. Jediná možnosť je oveľa silnejšia ako Slovákov v Rumunsku a Srbsku. Možno sa to objaví aj u nás, že budú zostávať... neviem, nevidím do budúcnosti... Zatiaľ sa silnejšie viažu ku koreňom, i keď tie korene sú slovenské, ale jazykovo už ani nie.“ Aj u vás sa vyučuje náboženstvo? „Áno, ako fakultatívny predmet. Pomerne málo detí sa hlási na výučbu náboženstva; väčšina na evanjelickú, ale máme už aj katolícku výučbu. V  Čabe je jedna štvrť evanjelická a slovenská. Náboženstvo, cirkvi nám nepomáhali k zachovaniu materinského slovenského jazyka. Teraz sa teším tomu, Takto (sa) chodí v Békešskej Čabe že máme evanjelického farára zo Slovenska, ktorý je ob- pokračovať v školení po slovenľúbený v kruhu našich žiakov.“ sky bolo slovenské gymnázium; Čím to je, že sa prerušila niť samozrejme, prihlásilo sa 15 – 20 spájajúca generácie ľudí, ktorí žiakov z celej župy; to je strašne sa naučili hovoriť po slovensky málo.“ v rodine? Akú úlohu na tomto pláne „To sa nedá tak jednoducho mala a má cirkev? vysvetliť. Tie nite sa, podľa mojej „Evanjelická cirkev prestamienky roztrhli v sedemdesia- la mať slovenské bohoslužby, tych rokoch. Predtým sme mali odvolávajúc sa, že nie je o ne aj výmenu obyvateľstva, keď si záujem. Nie som si istá, že to ľudia vymenili nielen pracovné bolo tak; skôr mali nedostatok miesto a bývanie, ale aj jazyk a ži- kádrov, čiže naša mládež sa od votný štýl. Sedemdesiate roky 20. cirkvi absolútne odcudzila, nemá storočia v Maďarsku boli veľmi nijakú citovú väzbu k Evanjelickej búrlivé z toho hľadiska, že rýchle cirkvi. Cirkevníkov je čoraz menej, prebehla modernizácia, reforma; sú to prevažne príslušníci staršej Maďarsko patrilo k vyspelejším generácie, ktorá tolerantne presocialistickým štátom, kde ľu- šla zo slovenčiny na maďarčinu, dia mali možnosť odsťahovať nebúrila sa proti tomu. Miešané sa z dediny do veľkých miest, manželstvá tiež súvisia s tým, že kde sa najmä ľahký priemysel dedinčania sa dostali do mesta, veľmi rýchle rozrástol, zakladali že začali bývať v panelákoch, kde sa podniky: konzerváreň, potom majú maďarských susedov, ožemäsiareň, bitúnok, tlačiareň... nili sa alebo vydali za Maďarku Naše deti odchádzali do miest, / Maďara a tridsať rokov stačí...“ do odborných škôl; za desať V akej miere sa o záchranu

identity činí slovenská inteligencia? „Prerušenie spomenutej nite súvisí s tým, že inteligenciu tvorila čoraz užšia vrstva, i keď ja si myslím, že naša inteligencia patrí k tým najuvedomelejším Slovákom v zahraničí a nemyslím si, že maďarskí Slováci nemajú silnú inteligenciu, ibaže ide o veľmi úzku vrstvu. No a výchova tej inteligencie tým, že od roku 1961 sa len humanitné predmety vyučovali po slovensky, je jednostranná; medzi inžiniermi, lekármi a podobnými povolaniami máme oveľa menej po slovensky hovoriacich inteligentov ako medzi učiteľmi, knihovníkmi, filozofmi, historikmi... Týmto som nespomenula všetky príčiny a spôsoby, ako sa to odohralo; samozrejme, vždy to súvisí so spoločenským vývinom a so životom v spoločnosti. Ja si myslím, že maďarská spoločnosť nikdy nebola a ani nebude tolerantná voči iným národom.“ Ako člen EÚ čiže bude tolerantná toľko, koľko musí byť? „Áno... Taký útlak nikto neprežil ako tunajší Slováci, ale my nechceme vinu zvaliť na iného a vôbec nie sú vinní naši ľudia. Lebo keď ide o existenciu, alebo o jazyk, samozrejme, že sa ľudia rozhodnú pre svoju existenciu a myslím si, že ich nikto za to nemôže obviňovať. Je smutné a nespravodlivé, že boj o existenčné prežitie museli spojiť so stratou svojho jazyka a svojich koreňov, ale keďže sa zväčšuje počet detí v škole, tak predsa sa len ešte držia tí naši ľudia, aj keď sa už nikdy nevrátime k pomerom, aké máte vy. Ale si ich chráňte, lebo stačí desať rokov a budete možno v horšej situácii ako my! Keď sa mi vysmievajú vo Vojvodine, v Rumunsku, tak im poviem: Pozor, celý môj život je o prežití; mám nad päťdesiat rokov a – v akom jazyku sa rozprávame? V slovenskom. Lebo my sme sa ešte nevzdali!“

9 /4792/ 3. 3. 2018

17


DETSKÝ KÚTIK

Malí erdevícki reportéri

Z Erdevíka sme dostali ďalší riport, a to z oslavy Dňa materinského jazyka v tamojšej základnej škole. Staňte sa aj vy našimi malými reportérmi. Váš riport môže vyzerať práve takto: niekoľko viet o vašej akcii v škole alebo v triede. K tomu pridajte niekoľko fotografií a pošlite nám to. Máme tu pre vás aj omaľovanku. Danuška Zdroj: www.vecteezy.com

Deň materinského jazyka V Základnej škole Savu Šumanovića v Erdevíku 21. február prebiehal v znamení materinského jazyka. Žiaci spolu s učiteľkami pripravili kultúrno-umelecký program v slovenskom a srbskom jazyku, ktoré sa v našej škole vyučujú ako materinské, ale odznelo i niekoľko bodov v ruštine a angličtine. Do programu interaktívnym spôsobom boli všetci zapojení, či už ako diváci, alebo účastníci. V ľubozvučnej slovenčine odzneli verše Ľudmily Podjavorinskej a Silvie Kučerkovej v prednese Tijany Mockovej a Ivany Zorňanovej. Školský chór zaspieval dve slovenské pesničky a žiaci, ktorí navštevujú hodiny slovenčiny,

zatancovali dva tance, ktoré sa naučili na letnom tábore na Orave a ktorými oduševnili obecenstvo. Žiaci a ich učiteľky sa pousilovali pripraviť pestrý a zaujímavý program, s cieľom zachovať a naďalej pestovať svoj materinský jazyk. Matea Sláviková a Ines Mocková, šiestačky ZŠ Savu Šumanovića, Erdevík

Omaľovanka

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •


Obzory

Z obsahu Chvála poézii Kúzlo pestovania hovoreného slova Reprezentačné dielo o SEAVC v Srbsku

str. 3 str. 4 − 5

Nový Sad 3. 3. 2018 Ročník XXXV Číslo 2/402

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

str. 8

VÝSTAVY AMERICKÝ POP ART V DOME LEGÁTOV V BELEHRADE

Výstavný a výtvarný počin roka Oto Filip

M

Brtka. Iniciátor a kurátor výstavy, kritik Sava Stepanov dokázal v navonok nemožnej výtvarnej a výstavnej misii objaviť viaceré styčné body dvoch umelcov, ktorí sa v šesťdesiatych rokoch 20. storočia plnými dúškami zapojili do vtedy aktuálnych

ožno to začať z rôznych uhlov. Predvlani Dalí, vlani Picasso, v tomto roku Andy Warhol a ďalší piati predstavitelia amerického pop-artu v Dome Legátov v Belehrade: Tom Wesselmann, Roy Lichtenstein, James Rosenquist, John Chamberlain a Robert Rauschenberg. Alebo sa na všetko možno dívať aj chronologicky. Nestarnúce diela a viaceré osobné predmety priekopníka amerického pop-artu Andyho Warhola, ako slnečné okuliare, kožená vesta či walkman si milovníci Pútače pri vstupe do Domu legátov umenia v Novom Sade mohli pozrieť ešte pred dvanás- pohybov svetového umenia. timi rokmi. V apríli 2006, a to Vyjadrujúc sa pritom nielen súbežne vo viacerých galériách prostredníctvom výtvarných diel, a priestoroch. Predovšetkým ale aj filmu, módy či umeleckých vďaka spolupráci Galérie BelArt hnutí, v ktorých sa angažovali. a Strediska pre vizuálnu kultúru Do tretice je tu tá šestka ameZlaté oko v Novom Sade s Mú- rických autorov objavných a priezeom moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach. Päť rokov po tomto prišla dôležitá udalosť druhá: na 16. MedzináK dejinám pop-artu: Pár monografií rodnej výstaa Warholových kresieb ve Art expo, prebiehajúcej v Kongresnom kopníckych, ktorých diela sa do stredisku Master v Novom Sade belehradského Domu Legátov sa v roku 2011 konalo poduja- dostali v prvej polovici januára tie menom Jeden (ne)možný na dva mesiace. V prvom rade kontakt: Andy Warhol // Mira vďaka spolupráci renomovanej

inštitúcie so súkromnou milánskou Galériou Visconti Fine Art a jej zastupiteľstvom v Ľubľane, ktoré sú majetkom rodiny Vujićovcov. Šesť popredných amerických umelcov, z ktorých každý vlastným tvorivým rukopisom výrazne prispel k inaugurovaniu a spopulárneniu pop-artu. Smeru a umeleckej filozofie, pravdepodobne najviac adekvátneho a primeraného vzrušujúcej dobe rokov šesťdesiatych a ovzdušiu vrcholiacej a vriacej doby konzumnej.

zaznávajúc pritom dovtedajšie kritériá tvorby umeleckých diel, ako maliarska zručnosť, presnosť kresby a iné. Bol priam fascinovaný možnosťou rozmnožovať obrazy, koláže a kresby, vysúvajúc do prvého plánu postoj, spoločenský angažmán a odkaz. Nielen to. Na veľké dvere uviedol fotografiu do sveta umenia, používajúc tento civilizačný dosah vo výtvarnom umení ako predlohu, základ, ako autentický výtvarný činiteľ. Celé desaťročia pred obrovskou väčšinou umelcov iných Andy Warhol správne odhadol

xxx Andy Warhol (1928 – 1967) sa nie náhodou stal ikonou pop-artu. Zvlášť preto, že dokázal rozbiť mnohé zaužívané praxe a praktiky, ako i tradičné chápania, názory a zásady, týkajúce sa Andy Warhol: Z cyklu venovaného autonómie umenia. Aj kvetom (1970) pre stieranie rozdielov medzi maľbou a snímkou, pre vplyv či dosahy médií. Tak isto vyvýšenie banality na piedestál všetky vymoženosti komunikácií, vysokého umenia, pre koncepčný reklám, oznamov, mediálnych gýč, ktorý mu nebránil pretavo- kampaní. Tie a podobné obsavať ho do formy umeleckých diel, hy zakomponovával do svojich

Tak videl Marilyn Monroe


VÝSTAVY

3. 3. 2018 • 9 /4792/

diel, parodujúc spotrebiteľskú spoločnosť a jej (zlo)zvyky, nevyhýbajúc sa odštartovať aj vlastné mediálne projekty, ako sú filmy, časopisy, nakladateľstvá, tvorivé priestory a dielne, knihy, pod ktoré sa podpisoval ako autor. Všetko to malo nemalý vplyv na mestskú, urbánnu kultúru nielen v rokoch šesťdesiatych, ale i sedemdesiatych, tak v USA, ako aj na globálnom pláne. xxx

20/II

Belehradská výstava je jedinečná tak obsahom, ako i kvalitou, rovnako tak aj skutočnosťou, že ide u nás o azda najkomplexnejší

budúcich aktov a zátiší. Pri hľadaní vlastného tvorivého štýlu sa istý čas orientoval i na robenie trojdimenzionálnych prác spôsobom montáže, v ktorých boli zakomponované každodenné veci, ako sú telefón či zapojený televízor. Pre Roya Lichtensteina (1923 – 1997) je príznačné, že sa v tvorbe inšpiroval veľkými európskymi umelcami, od Cezanna po Picassa. Známym sa stal svojimi prácami inšpirovanými komiksami, zaoberajúcimi sa večnými témami, ako láska, násilie, vojna, vedecká fantastika. Počas umeleckej kariéry, okrem početných kresieb a malieb, ktoré boli plné humoru, absurdu, paródie,

Tvorba Jamesa Rosenquista poznačená intenzívnymi farbami

poznačené tvorivým ručne zafarbený papier. Obyčajné využívaním farieb, predmety neraz umiestňoval tiež istou tematickou do intergalaktického priestoru, agresivitou. V tejto vytvárajúc pritom dynamickú šestke je i James kompozíciu intenzívnych farieb Rosenquist (1933 – 2017), ktorého diela sa od tvorby iných členov pop-artového hnutia líšia tým, že niektoré z nich Roberta Rauschenberga zaraďujú majú politick predchodcom pop-artu ký obsah. Do obežnej dráhy pohľad na smer umenia, ktorým svetovej posa USA navždy zapísali do dejín Roy Lichtenstein: pularity ho vyumenia svetového. Len pár noZjavný vplyv kubizmu niesla známa ticiek o autoroch iných. Robert maľba F 111, dlhá až a rozličných materiálov. Ako aj iní Rauschenberg (1925 – 2008) 26 metrov. Vznikla autori smeru a hnutia pop-art, sa svojimi rannými monochropočas Vietnamskej bol si vedomý vplyvu a dosahov matickými prácami, bielymi, vojny (1964 − 1965), marketingu, takže v prácach čiernymi a červenými, ktoré aby upriamila pozor- používal široký sortiment vecí sám opísal ako istý odklon od nosť verejnosti na prevzatých z komerčných púabstraktného expresionizmu, vzťah medzi milita- tačov. spolu s Jasperom Jonsom stal rizmom a konzumznámy ako predchodca pop-artu. Tom Wesselmann: Jeden nou spoločnosťou. xxx Zvlášť od začiatku päťdesiatych z aktov Tento autor, ktorý rokov, keď sa vážnejšie začal Šesť rozličných autorov, šesť venovať technike montáže, vypracoval aj mnohé skulptúry. zomrel vlani, sa na sklonku 20. aby prostredníctvom rozličných John Chamberlain (1927 – 2011) storočia upriamil na práce, ktoré rozličných príbehov, techník, materiálov tvoril diela, ktoré boli robil sochy zo starých kovových vznikali tak, že pritom využíval aj názorov. No aj šesť dosť blízkych poetík a východísk a jekombináciou malieb, fotografie automobilových den z pravdepodobných relea každodenných predmetov. súčiastok a presavantných záverov. Americký Keďže bol zástancom spolupráce dzoval inovatívny pop-art bol nielenže na mieru umelcov, vedcov a inžinierov, prístup k skulptúdosiahnutého stupňa americpovažujú ho za osobnosť, kto- re. Robil aj geokej dobovej kultúry, ale i tará výrazne prispela k rozvoju metricky dizajnomojšej komerčnej, konzumnej technologického umenia. Tom vané práce, seriály spoločnosti. Zároveň je azda Wesselmann (1931 – 2004) si skulptúr z rôznych prvým umeleckým smerom, už ako mladík v rokoch školenia druhov peny, koktorým sa USA zapísali do zarábal na živobytie kreslením vov, plexiskla, priedejín svetového umenia. Nie komiksov, aby sa následne upísal myselnej gumy. John Chamberlain: Evidentná prítomnosť je ťažko domyslieť si, prečo... figurálnemu umeniu a seriálom Jeho diela sú výgeometrie koláží, ktoré sa stali základom razne originálne,


RECENZIA

HLAS ĽUDU • OBZORY

Chvála poézii (Víťazoslav Hronec: Koniec bezvetria. Eseje. Košice: Face – Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania, 2016. Vybrala a usporiadala Marína Šimáková-Speváková) Adam Svetlík

N

nálne kritické čítanie poézie, predovšetkým slovenskej (ale i srbskej a svetovej), orientované na jej celkovú revalorizáciu realizujúcu sa prostredníctvom interpretácií básnických textov a zostavovania početných antológií a chrestomatií slovenskej (vojvodinskej) poézie („Už takmer štyri desaťročia nie som iba obyčajným vychutnávačom poézie, ale vždy iba niekým, kto poéziu prehodnocuje.“). Poézia je podľa Hronca „vo všetkom, čo na človeka dolieha“, takže i kritické čítanie básní najvýznamnejších slovenských básnikov (Jozef Mihalkovič, Ján Ondruš, Ján Stacho, Ján Šimonovič, Dana Podracká, Peter Maczovszky...), srbských (Vasko Popa, Borislav Radović, Milutin Petrović...) a svetových (Saint-John Perse, Henri Michaux...) a ich porovnávanie je pre tohto literáta odrazovým mostíkom ku všetkým ďalším témam a problémom, o ktorých vo svojich esejách uvažuje a píše. Poézia, najmä jej univerzálna a metafyzická kvalita, je najčastejšie prizma („Moja maličkosť to všetko zažívala cez prizmu poézie“), cez ktorú sa tento autor pozerá na esteticko-poetologické (Krok mačky, keď cíti, že je neviditeľná), etické (O zodpovednosti za zlo), ideologické (Na tému: poézia, cenzúra, autocenzúra), nacionálne (Uprostred srdca chorého na zradník), fyzikálne (Ak je všetok čas večne prítomný) a existenciálne (Melanchólia a smrť) témy a problémy. Zvlášť zaujímavé a pritom mienim i originálne je Hroncovo vzájomné usúvsťažňovanie vedeckých poznatkov a teórií (teória chaosu, čierna diera, lineárne a nelineárne procesy v prírode...) so súdobými filozoficko-poetologickými tendenciami a premenami. Prišlo to najmä k slovu v jeho dvoch netypicko rozsiahlych esejistických štúdiách, Krok mačky keď cíti že je neviditeľná (Slovenský postmoderný voľný verš na pozadí nelinearity v prírode

21/III

a svojej celoživotnej ceste literatúrou Víťazoslav Hronec neraz siahal po eseji, prostredníctvom ktorej však najčastejšie rúfusovsky ozrejmoval a dopĺňal svoju primárnu básnickú a prozaickú tvorbu. Ani vo svojom poslednom, „postbeletristickom“ tvorivom období sa tento spisovateľ neubránil pokušeniu svätého žánra – eseji, ktorá sa tak v 21. storočí stala dominantným diskurzom v jeho literárnej tvorbe, uplatňovaným nielen v typických esejistických textoch, publikovaných neskôr v knihách Pokušenie svätého žánru (2004) a Viacrukosť poézie (2012), ale vo veľkej miere vplývajúcim i na podobu jeho literárnokritických či literárnohistorických štúdií v početných antológiách a chrestomatiách, ktoré v tomto období publikoval. Takáto Hroncova orientácia na esejistický diskurz súvisí ponajprv s postmodernou dobou, v akej jeho tvorba tohto obdobia vo väčšine vznikala a do akej sa zapájala, lebo je práve pre postmodernu tento hybrídny, vedecko-umelecký žáner akousi „prirodzenou“, vlastnou formou prejavu. Ešte vo väčšej miere je takáto Hroncova tvorivá orientácia spätá s vyvrcholením celkovej jeho literárnej tvorby, pretože práve žáner eseje umožnil tomuto významnému slovenskému spisovateľovi vlastnú bohatú básnickú, prozaickú a literárnokritickú tvorivosť, ale i čitateľskú skúsenosť naplno zjednotiť v takomto syntetizujúcom diskurze, prostredníctvom ktorého potom mohol súčasnému, pochybovačnosťou nakazenému a zneistenému čitateľovi aspoň na chvíľu ponúknuť zdanie celku, súladu a zmyslu sveta, do ktorého je svojou existenciou vrhnutý. Tieto harmonizujúce pocity pri čítaní Hroncových esejí neutlmuje a neničí ani ich výrazná kritickosť až detabuizačná provokačnosť hraničiaca sa niekedy i s heretickosťou („Preto si nerobím ťažkú hlavu, že raz možno ako národ zanikneme. Čím skôr sa to stane, tým lepšie pre nás i pre celý svet.“), alebo i tematická náročnosť a exkluzivita,

teda tie vlastnosti, bez ktorých by sa každé esejistické vyjadrovanie iste rozplynulo a scvrklo v nudnú plošnú opisnosť, respektíve intertextuálnu kompilačnosť. Hroncova esej nie je teda v žiadnom prípade populistické čítanie; svojou nevšednou literárno-umelecko-filozoficko-vedeckou tematikou, a pritom i strohým, no vycibreným výrazom a celkovým štýlom zbaveným efektov lacnej poetizácie a aforistickosti či jazykovej ekvilibristiky, takých častých  napríklad v súčasnom expanzívnom internetovom blogovaní, určená je predovšetkým malej skupine spoločenských outsiderov, pohybujúcich sa po margíne súčasného materialisticky orientovaného sveta, ktorí ešte stále protiprúdne sliedia za duchovnými či metafyzickými hodnotami životného sveta. Hronec však vo svojich esejach ani týmto podivínom neponúka jednoznačné a definitívne odpovede na nespočetné otázky, ktoré ich trápia; skôr by sa dalo povedať, že ich najčastejšie len provokuje, núti ich „otvárať“ zmysly, ale najmä rozum, slovom – usiluje sa rozvíriť inertné a dusné povetrie skutočnosti („Koniec bezvetria“). Prvoradým tematickým východiskom či výskumným materiálom vo veľkej väčšine Hroncových esejistických textov, zaradených do výberu Koniec bezvetria, je poézia. Vôbec to neprekvapuje, keďže už od skôr vieme, že je práve poézia Hroncova kráľovná „ktorej čas sa ešte neminul“ a jeho bohyňa „vo svete bez boha“, ktorá je v tejto materialisticko-technicistickej znecitlivenej civilizácii ešte stále schopná vzrušovať a povzbudzovať, a tým spôsobom ubrániť súčasného človeka pred nebezpečnou pochybovačnosťou spejúcou k defetizmu a rezignácii. Poézia je zaiste Hroncova prvoradá srdcová záležitosť, dokladom čoho je nielen jeho básnická tvorba, ale i jeho celoživotné sústavné a intencio-

i v spoločnosti) a Za kláštorom, popri ceste (Podiel metafyziky prázdneho stredu na postmodernom hodnotení poézie), kde Hronec v nejednom ohľade prvolezecky, pritom dôkladne, prenikavo a prezieravo analyzuje postmoderné tendencie v slovenskej poézii, odpozorované v kontexte niektorých súčasných vedeckých teórií. Opierajúc sa o svoje základné fenomenologické metodologické východiská („som presvedčený husserlovec“), Hronec je v esejach, podobne ako dokonca i vo svojej celkovej beletristickej tvorbe, sústredený na podstatu vecí, predovšetkým na „prísľub čistej poézie“, maximálne sa vyhýbajúc pritom všetkému, čo tú podstatu znečisťuje a zahmlieva. V základoch Hroncovho kritického čítania poézie je husserlovská viera v objektívne existujúcu podstatu javov skutočnosti, ktorá je však v praxi ťažko v úplnosti dosiahnuteľná („... ani jeden básnik bez ideológie jednoducho nemôže fungovať.“), takže aj jeho interpretácie poézie prostredníctvom fenomenologickej metódy čistej deskripcie sú len akýmsi pokusom o prienik k týmto podstatám, predovšetkým k tomu, „čo každý interpret bude chápať ako invariantnú zložku rozboru“. Aj keď sa s mnohými Hroncovými konštatáciami, nielen s tými výrazne heretickými, ale i s tými podľa neho „nespochybniteľnými“, nie všetci čitatelia budú môcť v úplnosti stotožniť, nesporná spisovateľská a čitateľská kompetencia (podľa vlastného vyznania tento autor prečítal prakticky celkovú slovenskú a značnú časť srbskej a svetovej poézie), premyslenosť, metodologická dôslednosť a jazykovo-štýlová rozpracovanosť Hroncových esejí spôsobujú ich esteticko-poznávaciu presvedčivosť a najmä ten najťažšie dosiahnuteľný barthesovský ideál človeka píšuceho – rozkoš z textu. Kniha esejí Koniec bezvetria Víťazoslava Hronca sa končí doslovom, štúdiou príznačného pomenovania Viacruký básnik zostavovateľky výberu Maríny Šimákovej-Spevákovej, v ktorej táto naša iste najväčšia znalkyňa Hroncovej literárnej tvorby empaticky, no zároveň i nanajvýš zasvätene analyzuje hlavné znaky esejistického diskurzu tohto autora, odpozorované však v kontexte jeho celkového básnického a prozaického literárneho diela.


PO R T R É T

3. 3. 2018 • 9 /4792/

MILINA FLORIANOVÁ, REDAKTORKA, HEREČKA, RECITÁTORKA, LEKTORKA JAVISKOVEJ REČI, TEATROLOGIČKA, KULTÚRNO-SPOLOČENSKÁ DEJATEĽKA

Kúzlo pestovania hovoreného slova Ján Čáni

Práve na takomto zázemí svoju umeleckú púť začína aj Milina Gombárová, neskôr Dobré slovo vyriecť Florianová. nepremeškaj. „Prvým pedagógom, keď Dobré slovo zasej ide o oblasť prednesu a veešte dneska. rejného vystupovania, bola moja mama, vychovávateľPlané, jedovaté ka v kysáčskej škôlke. No tie môže počkať skutočné základy umeleckéi deň, i rok, i dva ho prednesu mi vštepil môj i viac troška... otec, ktorý bol mojím prvým Ján Kostra: Dobré slovo pedagógom prednesu poézie a prózy. Na kysáčskom javisku ysáč na poli kultúry som urobila aj prvé divadelné a umenia v značnej kroky za vedenia Pavla Grňu.“ Kultivovať lásku k umeniu miere formovala rodina Gombárová. pomohla našej spolubesedníčDokonca aj kultúrno-osvetový ke aj veľká domáca knižnica spolok v období 1948 − 1957 tejto známej učiteľskej rodiny: „V našom dome bolo vždy niesol meno Dr. Janka Gombára. Ďalšieho divadelníka Jána veľa kníh, veľa sa čítalo, doGombára, klobučníka, dokon- slova sme hltali knihy. A to ma ca pozvalo do svojho súboru aj priviedlo k tomu, aby som aj Srbské národné divadlo z spoznala čaro slova. Slova Nového Sadu. Vynikajúcim, ako silnej zbrane. Neexistuje školeným (poslucháč seminára totiž nič také, čo vás dokáže divadelníkov v Belehrade) tak pohladiť, ale aj tak zraniť, divadelníkom je aj Michal Gom- ako je slovo.“ Ako je to zvykom u nás, aj bár (otec Miliny Florianovej), najsamprv herec a režisér, Florianová vo svojom ďalšom neskôr divadelný kronikár, školení pokračovala v rodinautor knihy Divadelný život nej tradícii. Jej vkus naďalej formovalo Gymnázium Jána v Kysáči 1905 – 2005 2005. Kollára v Petrovci a jeho Samovzdelávací krúžok Sládkovič. Vystupovala tu ako recitátorka v rôznych jeho podujatiach, odskúšala sa aj ako autorka literárnych prác a dokonca mala česť jedno obdobie krúžok aj viesť ako predsedníčka. Práve v tomto čase, v roku 1974, Florianová ako prvá Slovenka získala prvé miesta na republikovej súťaži Básnik môjho rodu, Festivale kultúry Michal Gombár, Milina Gombárová, dnes Florianová, a Ján Gombár po vystúpení mladých Srbska či celoštátnej súťaži v Kysáči

22/IV

K

Milina Gombárová, dnes Florianová

recitátorov Juhoslávie v rámci Brankovho kola. Na základe povolenia riaditeľa gymnázia Samuela Speváka paralelne so školou Florianová navštevovala aj

Ženba Krečinského, Dom Bernardy Alby... Pod režisérskou taktovkou Andreja Privratského, Andreja Chmelku... Pripomeňme ešte i zdarnú spoluprácu s Mićom Vasiljevićom, Miodragom Kujundžićom, Ľuboslavom Majerom na poetických, scénických podujatiach, a to nielen v našich prostrediach, ale aj v Belehrade, Novom Sade a iných inorečových krážoch. Po ukončení školy ju cesta zaviedla do Nového Sadu. Najsamprv do novovzniknutej Televízie Nový Sad a neskôr do Novosadského rozhlasu. Tu strávila celý svoj pracovný vek. Na dôchodok odchádza z postu hlavnej a zodpovednej redaktorky Slovenskej redakcie. „Nikdy v živote som nemyslela, že sa budem zaoberať novinárstvom. Našťastie som v rozhlase mala starších kolegov (Ján Makan st., Samo Sklabinský, Pavel

Stretnutie v pivnickom poli

Petrovské divadlo VHV. Tento fakt neprekvapuje, veď práve divadlo bolo akosi zakotvené v rodinnej tradícii. Nielen petrovskí diváci ju mohli vidieť v predstaveniach: Právo na hriech, Obyčajný príbeh, Kubo, Sólo pre bicie, Slučka pre dvoch,

Kováč), ktorí vedeli voviesť mladších do problematiky a naučiť ich zručnosti remesla. Boli to pre mňa vzácne rady, ktoré ma naučili hovoriť zreteľne, jasne, zrozumiteľne... Neplytvajúc pritom slovami, aby sa poslucháč neunavoval.“


PORTRÉT

HLAS ĽUDU • OBZORY

Právo na hriech

Ako naslovovzatá odborníčka Florianová sa venuje aj kultúrnemu aktivizmu. Je členkou predsedníctva Zväzu ochotníkov Vojvodiny. Vytrvalo a húževnate tu bojuje nielen za Slovákov. Vyslovené slovo hodnotí ako členka odborných porôt na všetkých úrovniach. Od obecných po republikovú. A práve vďaka týmto podujatiam mala česť stretnúť sa a spolupracovať s eminentnými odborníkmi aj iných nacionál-

Obyčajný príbeh: Milina Florianová a Ján Častven

nych spoločenstiev. Z významných projektov, na ktorých spolupracovala a spolupracuje až dodnes, sama okrem dielní na početných seminároch pre hercov, recitátorov, ale aj pedagógov prednesu vyzdvihuje: Divadelné zvukové

teniu. Aj vďaka ním na týchto priestoroch, napriek všetkým prekážkam, ona ešte žije.“ Použité sú fotografie zo súkromného archívu M. Florianovej.

23/V

Vzácne poznatky FloriaUmelecký prednes ako vrchol nová získavala aj na rôznych hovoreného slova Florianová seminároch, tak doma, ako počas svojho pôsobenia v rozaj na Slovensku. Z lektorov hlase vysúvala do popredia si najčastejšie spomína na cenné rady vysokoškolských pedagógov Vysokej školy múzických umení Jozefa Mistríka, či herca Viliama Záborského z Bratislavy, alebo profesora belehradskej Akadémie umení Branivoja Đorđevića. Dodnes spomína na nimi preferované postuláty tak hlasovej techniky, ako aj zvukomalebnej kvality reči, či analýzy textu. Osobitne však Florianová prízvukuje meno docenta doktora Imricha Jenču, bratislavského Živé vysielanie: Milina Florianová rozhlasového znalca a Anna Tomanová-Makanová hovoreného slova, či lepšie rozhlasového prejavu. predovšetkým v našej známej „Keď to dáme dokopy, sú to Rozhlasovej súťaži mladých pre mňa vzácne skúsenosti. recitátorov. Dokonca je tu aj Snažila som sa ich prostred- množstvo rozhlasových hier, níctvom mnohých seminárov, v ktorých sa sama zúčastniškolení, mnohých stretnutí, la, aj ako herečka, aj vedúca, prevažne s osvetovými spo- podporujúca tak ich vznik. A lupracovníkmi preniesť aj tým nielen to, ona pripravovala druhým, aby tú cestu mali jed- pre verejné vystúpenia mnonoduchšiu, aby sme sa všetci hých moderátorov, hercov... na nevyčerpávali na základoch, ale kultúrno-umelecké programy aby sme mohli stavať ďalej.“ najrôznorodejších ladení.

obrázky, Zvuková čítanka pre žiakov základných škôl, Základy umeleckého prednesu, Štúdium hereckej tvorby Slovenského vojvodinského divadla... A divadlo? „Prídu roky, situácie, keď si uvedomíte, že vám rodinné a pracovné povinnosti viac nedovoľujú, aby ste dennodenne chodievali na skúšky a brali si na seba záväzok, že budete k dispozícii kedykoľvek sa bude vystupovať. Toto ma podnietilo, že som divadlo už sledovala len ako novinárka, vedúca rozhovorov, teatrologička.“ Na naše šťastie Florianová je vždy nápomocná pri skvalitnení produkcie našich tak ochotníckych, ako aj profesionálnych divadelných počinov. Berieme ju ako naslovovzatú lektorku javiskovej reči. V poslednom čase je Florianová osožná v prvom rade pri hereckom odhaľovaní kúzla reči a prednesu. Vie poradiť, a to nielen vo veciach týkajúcich sa profesionálnej práce. Jej poučenia v bežných životných situáciách sú tiež užitočné a vítané. „Ortoepia, čiže spisovná reč, spisovná slovenčina je predmetom, ktorým sa zaoberali všetky naše inštitúcie. Na naše potešenie aj dnes jestvujú pedagógovia, ktorí zostali verní jej šľach-


RECE N ZIA

3. 3. 2018 • 9 /4792/

Dvaja autori a jeden ilustrátor – páčivo „dravé“ knihy pre deti (Zoroslav Jesenský: Ide T-rex. SVC, Báčsky Petrovec 2016; Mária Kotvášová-Jonášová: Otec rytier, mama dračica. SVC, Báčsky Petrovec 2017) Zuzana Čížiková

24/VI

Z

vydavateľskej produkcie Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci sa v uplynulom päťročnom období k čitateľom dostalo aj niekoľko titulov pre deti. Okrem prozaických kníh z pera mladších autoriek (M. Vršková, K. Mosnáková-Bagľašová, M. Necpálová, A. Lomenová) a aj tých starších (A. Čipák, A. Malková) kvitujeme vydanie dvoch kníh našich renomovaných autorov pre deti; do literatúry sa po dlhšom odmlčaní vrátil Zoroslav Jesenský (1956) a permanentne je svojou tvorbou prítomná Mária Kotvášová-Jonášová (1957). Obidve knihy vydalo SVC (za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a NRSNM (Kotvášová-Jonášová) či Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie a NRSNM (Jesenský)) k ich šesťdesiatinám. Ide o svojské autorské poetiky: Kotvášová-Jonášová si svoju poetiku buduje v dvadsaťročnej kontinuite a aj v najnovšej tvorbe zostáva verná jej základným pilierom, kde napr. patrí dynamické rozprávanie, funkčné dialógy, humor a iné, kým Jesenského tvorivá prestávka spôsobila i značné premeny v jeho autorskom rukopise, kde myslíme najmä na preferovanie hutného prehovoru, dejovej skratky, čo zosilňuje dynamiku v rozprávaní, uvádzanie nových profánnych tém a motívov a pod. v najnovšej tvorbe. Spoločné im je však žánrové zaradenie do príbehovej prózy pre deti, čo implikuje aj ďalšie spoločné charakteristiky (napr. literárne stvárňovanie reálnych udalostí, referenčný hrdina). To, čo však zjavne spája ich najnovšie knihy, je ilustrácia. Obidve knihy ilustroval mladý umelec Michal Souček zo Slovenska a zdá sa nám, že táto spolupráca priniesla osvieženie a inakosť do ilustračnej tvorby našich kníh pre deti, a tak trochu tieto naše knihy priblížila ku

kvalitnej technickej a ilustračnej produkcii na Slovensku. Aj keď si netrúfame odborne posudzovať výtvarný prejav mladého ilustrátora, dovolíme si tu iba niekoľko vskutku laických poznámok. Součkove kresby sú umeleckou transformáciou konkrétnych literárnych textov a hlavne titulov, čo vyústilo do spoločného motívu jaštera, presnejšie veľjaštera či dinosaura a dračice, patriacich v podstate do sféry fikcie. Kým motív Tyrannosaura prislúcha dávnej histórii druhohôr, motív draka je ľudovej, presnejšie rozprávkovej proveniencie, spoločná im je však ozrutnosť a dravosť, čo Souček vyjadruje expresionistickými detailmi (veľké vyšpúlené oči T-rexa, ostré zuby, tri hlavy matky − dračice), hyperbolou (veľká hlava v pomere k telu a údom, tiež veľké oči) či strašidelnou scenériou (u Kotvášovej-Jonášovej), ale „dravosť“ tu môžeme zazátvorkovať, lebo sa expresívosť výrazu zjemňuje celým radom ďalších detailov, ktoré súvisia s (pozitívnymi) emóciami – úsmev, údiv, prekvapenie dinosaura, jemný obličaj dračice a záhadný úsmev, zložené ruky či malý dráčik na mieste srdca (na čo počas prezentácie knihy Otec rytier, mama dračica poukázala Marta Součková). Ilustrácie sa tak stávajú pôsobivé a páčivé a strašidelnosť a „dravosť“ znázornených figúrok sa anuluje a v celkovom kontexte kníh ich vnímame afirmatívne. Kompozícia kníh (u Jesenského reťazová, u Kotvášovej-Jonášovej ide o zbierku tematicky rôznorodých próz) ilustrátora čiastočne určovala; T-rex je dominantnou postavou všetkých ilustrácií v rovnomennej knihe, kým ilustrácie v knihe Otec rytier, mama dračica sa tematicky viažu k jednotlivým prózam. Součkove ilustrácie, okrem uvedenej expresie, sú charakteristické využívaním čiary (s čím súvisí relatívne veľká plocha čierno-bielej kombinácie a výslednicová sivá farba, čo nás môže v tituloch pre deti trochu

prekvapiť) a čiastočne i geometrických tvarov, ktoré v premyslenej súhre s čiarkovanými plochami vytvárajú dobrú perspektívu. Už spomenutá dominácia sivej farby platí najmä pre Kotvášovej-Jonášovej knihu, o to pôsobivejšia sa nám zdá Jesenského kniha, ktorá je farebne pestrejšia (kombinácia sivej s rôznymi odtieňmi modrej farby dáva ilustráciám živosť). Kniha Ide T-rex Zoroslava Jesenského predstavuje čítanie pre deti mladšieho školského veku, čiže pre čitateľov do 9 rokov. Knižka je seriál poviedok o žiačikovi − prváčikovi, ktorému v školskom a rodinnom prostredí pomáha taška − hračka − kamarát T-rex, s ktorým ho autor stotožňuje. Práve voľbou aktuálnej témy, akou je svet dinosaurov, ktorý je v živote súčasných detí veľmi populárny (knihy, filmy, encyklopédie a s tým sprievodný komerčný program: hračky, dino parky, albumy a pod.) sa zaužívaný priestor rodiny a školy ozvláštňuje a vymkýna z okruhu tradičných podaní detstva v našej literatúre (v dedinskom prostredí a v kruhu rodiny a domácich zvierat). Rodina a škola sú v duchu pedagogických požiadaviek vykreslené harmonicky (svedčia o tom aj pomenovania tata, tati, mamina, mená zvierat Čoko, Koko a pod., tiež škola sa v druhej próze označuje ako zvláštna a deti milujúca, ale udalosti sa hlavne odohrávajú v kruhu rodiny), čomu nesporne prispieva i autorov hravý a humorný tón evidentný v autorských komentároch typu: „Na všetko mali reči, len o Čoko na kolobežke nič. Ani slovíčko. To najkrajšie, to najveselšie si nevšimli. Na zázraky veru treba mať detské oči“ (próza Ide T-rex po ulici). Posledná veta

nám odkazuje na už tak trochu ošúchaný, ale terminologicky vhodný pojem detského aspektu, keď sa dieťa na svet pozerá vlastnými očami. Pre detského príjemcu je tu dôležité poukázanie na možnosť inakšieho vnímania sveta z detskej perspektívy, čím sa obohacujú jeho percepčné schopnosti; dospelí nevedia zhodnotiť detský pohľad (nevšimnú si psa na kolobežke) a vedia iba mentorovať: „Ako môže otec tie deti púšťať samy na bicykli! /---/ Aké sú tie deti! Nechajú si otca ísť pešo!“ (tamže). Meno malému hlavnému hrdinovi prepožičiava dinosaurus Tyrannosaurus; práve s ním a jeho charakteristikami, ako strašidelnosť, sila, smelosť a pod. sa malý hrdina v období, keď mu je hra najvlastnejším a bytostne blízkym spôsobom komunikácie so svetom, inštinktívne stotožňuje – najvýraznejšie je to v citoslovci Chŕŕŕ, ktoré má rôzne sémantické odtiene. Sledujeme tu v podstate zlomky z každodenných zážitkov hrdinu T-rexa (odchod do školy, parku, hru, chorobu, deň strávený s otcom), ktoré sú vyrozprávané hutne a chutne, teda humorne, vtipne či taxatívne (napr. Ide T-rex na ihrisko), dynamickým dialógom a s primeranou dĺžkou textov a rýchlym dianím, ktoré vskutku častým témam v tomto type prózy pre deti (lebo je dôležité tematizovať to, čo je deťom blízke a rešpektovať recepčné schopnosti malého príjemcu) dáva možnosť osobnej identifikácie. Okrem toho prózy majú aj zábavnú a poznávaciu funkciu (napr. próza T-rex bojuje s bacilmi, Ide T-rex na vécko). Niektorým prózam nechýba didaktický zámer (čistotnosť detí v próze Ide T-rex na vécko), ale podané takto s mierou a citom, okorenené humorom a situačnou


R EC ENZI A

HLAS ĽUDU • OBZORY svet (Ide T-rex spať) či jeho proces dozrievania (Do nášho T-rexa udrel asteroid). Aspekt dospelého je v úzadí, iba na potvrdenia nevyhnutnosti rodiny ako pevného zázemia (toto slovo napríklad aj ilustrátor zašifroval do poslednej kresby, ktorá ilustruje T-rexovo zaľúbenie), z ktorého dieťa postupne spoznáva svet a konfrontuje sa s ním. Kniha tak vyústi do logického zakončenia, keď sa obdobie stotožnenia detského hrdinu s T-rexom končí a strašidelné Chŕŕŕ... sa tratí v diaľke. Jesenský knihou Ide T-rex nanovo potvrdil svoje už dávnejšie vydobyté stabilné miesto v kontexte našej literatúry pre deti, ale nehovie si na vydobytých vavrínoch, hľadá nové možnosti v naratívnych a sujetových spracovaniach staronových tém pre detského percipienta. Najnovšiu, v poradí ôsmu knihu Márie Kotvášovej-Jonášovej Otec rytier, mama dračica môžeme zaradiť do jedného z dvoch prúdov v jej prozaickom vývine (jeden predstavujú knihy pre prvočitateľov a mladší vek (od 7 do 11 rokov) a ten druhý je určený pre tínedžerov a mládež); táto kniha je určená čitateľom mladšieho školského veku. Kotvášovej-Jonášovej tvorbu v rámci detskej literatúry zaraďujeme do podsystému spoločenská próza pre deti; ide vlastne o príbehovú prózu so značným referenčným nadviazaním na realitu a referenčným hrdinom, s ktorým sa deti môžu stotožniť. Reálna skutočnosť je len podnetom a impulzom na tvorbu. To, čím sa Kotvášovej-Jonášovej prozaický rukopis stáva špecifickým a svojským, je premyslená umelecká transformácia reality do literárnej štylizácie. Skutočnostný základ sa v jej próze nikdy nestáva predmetom opisu a priameho odrazu. Pri tematizácii konkrétnych (počutých) udalostí z jej bezprostredného životného okolia používa moderné rozprávačské techniky a postupy (detský rozprávač, ktorý tlmočí udalosť z vlastnej perspektívy a svojím expresívnym jazykom), dokáže ich stvárniť humorne (často to pramení zo situačnej komiky / tlstý otec zaseknutý v malom okne v próze Otec rytier, mama dračica/ alebo z vtipného dialógu /„– Kde si, sused? – pýtal sa. – Aj tu, aj tam, – odvetil otec“ (tamže). V knihe nachádzame tematicky

rôznorodé prózy, predstavujú však pútavé, zábavné a zaujímavé čítanie; evidujeme tu invariantné prvky jej poetiky − príbehy z rodinného a školského prostredia: rolové úlohy v rodine – funkcia otca a mamy či vzťah učiteľ − žiak (na úrovni tematiky), dynamickú naráciu s bohatým výskytom dialógov, adekvátne striedanie detského a autorského rozprávača (na úrovni rozprávačských postupov), vtip a humor (na úrovni stvárnenia látky). Aj titulom nadväzuje na svoju predošlú tvorbu (spomenieme knihy Ocko, kedy pôjdeme (1997), Ocko z čokolády (2003), Mama, poď sa hrať (2008)), téma rodiny a rodičov je jej leit-témou. Otec súvisí s dynamickým princípom a matka je princíp harmonizujúci. Toto sa potvrdilo aj v titulnej próze, otec je akčný, ale neúspešný a mama rázna a energická. Zaujímavé je tu aj búranie vžitých stereotypov: kým je mama u kaderníčky, otec varí. Autorka otcovi prisudzuje rolu rytiera (v kontexte častej hry na divadlo), ale posúva ju do komických polôh, kým je matkina temperamentná a rozvážna povaha (ale i funkcia v rodine) zhustená v skratke mama − dračica. Kniha je zbierka krátkych dynamických príbehov o školských udalostiach (Kuchárkin tajomný recept, Prečo učiteľka nechce ísť na výlet?), o rodinných príhodách (O čom sa sníva otcovi, keď mama nie je doma a kde je biela mačka?, Otec rytier, mama dračica, Povedz mi, ocko) a skupina príbehov s prepojením detského sveta so svetom personifikovaných vecí živej i neživej prírody (Ako si klobúk našiel kamarátov, Prečo sa škrečok Ňurko nechce stať parašutistom?). V tematizovaní a stvárňovaní skutočnostnej látky autorka v príbehoch s detským hrdinom dej stavia a posúva dynamickým dialógom, kde kľúčovú úlohu majú detské repliky poznačené detskou logikou i detským spôsobom uvažovania a konania (napr. v próze Povedz mi, ocko) alebo ho buduje ako radenie komických scén (Otec rytier, mama dračica). Komika tu pramení z posúvania

postáv do priestoru karikatúry (otec – rytier, ktorý nedokáže zachrániť svoju dcéru − princeznú zajatú v ohraničenom priestore, v kúpeľni so „skákajúcou“ práčkou), kde si detský čitateľ analogicky príbeh posúva do rozprávkovej schémy a „číta“ na viacerých úrovniach, čím sa obohacuje sémantika textu. Ozvláštňovanie prebieha aj smerom k fantázii, primerane veku autorka si volí personifikáciu vecí a zvierat, napr. keď školská tabuľa osloví kuchárku, aby potrestala zlých žiakov (Kuchárkin tajomný recept), ale najčastejšie ide o rozprávajúce zvieratká a veci (Ako si klobúk našiel kamarátov, Prečo sa škrečok Ňurko nechce stať parašutistom?), čo je zaužívaný spôsob stvárňovania v próze pre deti a zodpovedá ontogenéze detí toho veku (blízkosť detí a zvierat, empatické cítenie, synkretické myslenie). Kotvášovej-Jonášovej tvorba pre deti preferuje poznávaciu (učenie sa o modeloch správania a funkciách v reálnom svete) a zábavnú funkciu (najmä vtipom, humorom, expresívnymi lexikálnymi pomenovaniami). Ich adekvátnym prepojením sa prehlbuje i estetická funkcia textu (učenie detí vnímať a percepovať umelecký text). K tomu je latentne prítomná i funkcia didaktická, napr. v próze Ako vidieť v tme, že je noc?, kde sa malým hrdinom „ujde“ aj trest za porušenie príkazu alebo v próze Kuchárkin tajomný recept, kde je zlo potrestané, čo má aj katarzný účinok a je v duchu autorkinej poetiky príbehy končiť uspokojivo a so šťastným koncom. Najnovšia kniha Otec rytier, mama dračica vyšla pri príležitosti autorkinho okrúhleho jubilea a dôstojne zapadla do týchto osláv. Predstavuje vzácnu kontinuitu v jej štandardne kvalitnej a umelecky hodnotnej tvorbe pre deti. Veríme, že si tieto dve ilustračne a vizuálne páčivé knihy s pútavým a príťažlivým obsahom dravo a hravo budú raziť cestu k malým čitateľom a že sa nadlho stanú vyhľadávaným a obľúbeným čítaním našich školopovinných detí.

25/VII

komikou (s poznámkou, že s trochu neprimerane predlžovaným dialógom medzi synom a otcom o tom, kto vlastne vie či dieťa bolo na potrebe) próza nepôsobí moralizačne a autoritatívne. Autor nie je nad dieťaťom, ale stále s ním a pri ňom. Po štylistickej a jazykovej stránke kniha bezpochyby patrí k tým lepším knihám pre deti u nás, aké spravidla vznikali po jazykovej úprave odborníkov zo Slovenska. Staronová dilema či pripomienka, že naše deti tomu nerozumejú (tu konkrétne napr. slovám ako venčiť, dobačovať), tu neobstojí. Knihy sú okrem celého radu známych funkcií aj na obohatenie slovnej zásoby a tu sa napríklad k slovu vyvenčiť dodáva aj správna podoba (podľa SLEX-u je to: chodiť von (so psom), vetrať (psa)) s účinne využitou synonymiou: „Teda vyvetrá, vybehá, vyskáče, vyblázni“ (T-rex ide na ihrisko). Jazyk v knihe je primeraný adresátovi; jasné, presné pomenovania, z každodenného jazykového úzu detí, vyskytujú sa veku primerané expresívne slová /mastiť, smrkať/, frazeologické spojenia /diera ako vráta, ak ti je kožuch milý/ či obrazné pomenovania blízke detskému chápaniu /ako hrom, do kelu a pod./, tiež hypokoristiká /tatko, mami, kuriatko/, detské a hovorové slová /kakať, vécko, pusa/; vety sú tiež krátke, jadrné, často eliptické, ale jasne nadväzujúce na predchádzajúci kontext, aby dieťa ich význam pochopilo. Prispieva to k dynamike rozprávaného a korešponduje s pocitovým svetom dnešných detí (snaha všetko rýchlo spoznať, skúsiť) a tiež s recepčnými schopnosťami malého príjemcu. V súlade s tým je i stmelenosť kompozície knihy, naznačujú to aj názvy próz; v každom sa uvádza téma príbehu, čo korešponduje s psychickými danosťami malého čitateľa – ono chce vedieť, o čom to bude. Autor Jesenský dobre pozná psychológiu dieťaťa, tieto jednoduché príbehy buduje na detskom videní sveta, základ ktorého je hra. Detská hra umožňuje prepojenie reality a fantázie, čiže organické zapájanie fantastických prvkov (napr. oživené papuče – chrobáky). Prostredníctvom identifikácie neživého predmetu (hračka, taška) s postavou dieťaťa sa symbolizuje jeho ochrana (Ide T-rex do školy), jeho autonómny


RE CENZIA

3. 3. 2018 • 9 /4792/

Reprezentačné dielo o SEAVC v Srbsku (Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku v slove a v obrazoch. Zostavila Svetlana Vojnićová-Feldyová. Nový Sad: Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Srbsku, 2017) Jaroslav Čiep

26/VIII

N

iekdajší biskup Adam Vereš pred takmer sto rokmi výstražne napísal aj tieto slová: „Cirkev musí čím viac podporovať tlačené slovo a rozširovať ho medzi národom. Kňazstvo musí vedieť nielen svoju náboženskú, ale i národnú povinnosť, schádzať sa s národom, prednášať spolu s učiteľom o národnej minulosti, o našej národnej povinnosti v prítomnosti a o našej úlohe, čo sa budúcnosti týka.“ Súčasný biskup SEAVC v Srbsku Samuel Vrbovský o knihe Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a. v. v Kráľovstve Juhoslovanskom v slove a v obrazoch, zostavenej a vydanej v roku 1930 biskupom Adamom Verešom, verejnosti zdieľa: „Bola dlhé roky jediným historickým dielom napísaným po slovensky o cirkevných zboroch od začiatku až po osamostatnenie našej cirkvi. Táto publikácia mala za cieľ zhrnúť jednotlivé svedectvá a historické udalosti uvedené farármi z cirkevných zborov do jednoliateho celku, ktoré by zobrazovali život cirkevných zborov na území vtedajšej Juhoslávie. Možno v nej nájsť vzácne svedectvá o príchode Slovákov do Báčky, Banátu a Sriemu a o ich postupnom zmáhaní sa tak v cirkevnom, ako aj v hospodárskom živote. Zakladali si školy, budovali chrámy, ktoré potom časom zlepšovali a opatrili všetkým potrebným pre náboženský život, zabezpečovali si duchovných pastierov, učiteľov a takto potom storočia vydávali svedectvo o svojej horlivosti vo viere a príslušnosti Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi.“ V snahe pokračovať v sledovaní historických udalostí, v našich

cirkevných zboroch sa rozhodli pripraviť a vydať novú knihu, ktorá by bola pokračovaním knihy biskupa Adama Vereša. Model, ktorý si zvolil biskup Adam Vereš, sa pokúsili použiť aj v príprave novej knihy. Každý farár dostal za úlohu zhrnúť historické udalosti vo svojom cirkevnom zbore. Príspevky zozbierala, za pomoci odborníkov upravila a publikáciu na vydanie pripravila farárka Mgr. Svetlana Vojnićová-Feldyová pod názvom

Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku v slove a v obrazoch, s podtitulom Odkaz minulosti pre budúcnosť evanjelických Slovákov. S hrdosťou môžeme povedať, že ide o kapitálne dielo. Túto a takúto monografickú, obsahom reprezentačnú knihu verejnosť čakala viac ako osemdesiat rokov. K jej finálovej podobe sa dostali po viacročnej práci. Vojnićová-Feldyová sa v poznámkach zostavovateľky o zrode zborníka, ktorý postupom času získal tvar bohato ilustrovanej monografie, vyjadrila takto: „Táto idea sa zrodila v roku 2008 a oslovené ňou bolo aj vedenie cirkvi. Myšlienka ihneď dostala podporu. Biskup Samuel Vrbovský vymenoval výbor... Bolo dohodnuté, že do prípravy publikácie budú zapojení všetci farári a farárky v činnej službe, resp. v niektorých zboroch i neordinovaní členovia cirkvi. Každý z nich dostal za úlohu

zhrnúť historické udalosti v ich cirkevnom zbore od jeho vzniku s dôrazom na obdobie od roku 1930 až po súčasnosť. Zároveň bolo potrebné zobrať do úvahy nové výsledky dejinného výskumu, začnúc aj príchodom Slovákov do Vojvodiny, a tak niekedy aj korigovať fakty uvedené vo Verešovej publikácii.“ Napriek ťažkostiam a meškaniam sa po niekoľkých rokoch podarilo zhromaždiť príspevky. Z toho pripravili prvú verziu rukopisu, ktorá potom prešla odbornou a jazykovou úpravou odborníkov zo Slovenska (Mojmír Benža a Juraj Majo) a kontrolou správnosti údajov (Samuel Čelovský a Ondrej Peťkovský). Z toho potom vyťažili jadro relevantných, ale už typizovaných údajov, ktoré sa doplnili nielen chýbajúcimi údajmi o tej-ktorej dedine, ale aj mnohými historickými a súčasnými fotografiami. Pôvodné texty o cirkevných zboroch obsahujú krátky prehľad príchodu Slovákov, súčasnú demografickú štruktúru obyvateľstva, históriu zboru, opis kostola, organu, popis hlavných zborových aktivít, ako aj jeho majetok a napokon aj chronologický prehľad mien a rokov pôsobenia farárov. Výsledný text v knihe sa výrazne líši od svojej prvej podoby, zachované je však pôvodné autorstvo 33 autorov. Grafický dizajn knihy mali na starosti Miroslav Benka a Zdenko Ďarmotský, kým sa lektorskou prácu na nej podieľali Edita Škodová zo Slovenska, Zuzana Medveďová-Koruniaková a Viera Diovčošová. Kniha veľkého formátu na kriedovom papieri s kvalitne odtlačenými fotografiami okrem predslovu súčasného biskupa Vrbovského a úvodu ku knihe z roku 1930 Adama Vereša na začiatku obsahuje aj

prehľad dejín Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku od roku 1931, partnerských zahraničných a ekumenických vzťahov SEAVC v Srbsku a prehľad celocirkevných a seniorálnych stretnutí mládeže. Jadro publikácie tvoria prehľady dôležitých údajov o zboroch roztriedených do troch seniorátov – Báčskeho, Banátskeho a Sriemskeho, o ktorých sú tiež uvedené základné údaje. Osobitnú kapitolu v knihe tvorí biografická časť o duchovných funkcionároch, biskupoch, senioroch, farároch v aktívnej službe a vo výslužbe, o odbornom spolupracovníkovi na knihe a jej zostavovateľke. Sú tu tablá našich kňazov, adresár cirkevných zborov a fílií, doslov Ondreja Peťkovského, štatistické údaje podľa súpisu obyvateľov v roku 2011 a podľa rozpočtu synodálnej dane. Nie menej významnou zložkou v knihe sú mapky znázorňujúce územné roztriedenie cirkevných zborov v súčasnosti, začiatky slovenského osídlenia podľa časového roztriedenia, tiež podľa časového roztriedenia zakladanie zborov, výstavbu kostolov a modlitebníc, prehľad početnosti zborov roku 1891, 1930 a 2017, či územný rozvrh existujúcich oltárnych krúžkov žien. Záverečné časti knihy patria vysvetlivkám, prameňom a použitej literatúre, poznámke zostavovateľky a lektorským posudkom. K ucelenému dielu prispeli aj obsiahle registre mien a miest. Táto významná publikácia je napísaná po slovensky, ale úvod, základné údaje o zboroch a doslov sú preložené aj do srbčiny, nemčiny a angličtiny. Podľa slov zostavovateľky publikácia si kládla za cieľ naplniť odkaz minulosti pre budúcnosť, o ktorom písal kedysi Adam Vereš. Tvrdíme, že sa jej to podarilo a nie sme presvedčení o náhode, že kniha o histórii evanjelikov v Srbsku vyšla práve v jubilejnom roku – v roku 500. výročia reformácie. S biskupom Vrbovským zdieľame slová na záver: „Nech táto kniha svojimi svedectvami zostane majákom, ktorý aj v budúcich časoch bude osvecovať srdcia, mysle, vieru a život našich potomkov. Knihu odporúčam všetkým evanjelikom, Slovákom a všetkým záujemcom o našu históriu.“

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044


Kultúra Umenie verzus komercializácia

Kultúra

TRADIČNE V KOVAČICI OSLAVA MEDZINÁRODNÉHO DŇA MATERINSKÉHO JAZYKA

Anička Chalupová

D

ôležitosť materinského jazyka, ktorý používame každý deň v ústnej alebo písomnej konverzácii, si 21. februára 2018 už tradične pripomenuli aj v Kovačici. Pred 18 rokmi tento deň ustanovilo UNESCO so zámerom prezentovať jazykovú a kultúrnu rozličnosť, ako i viacjazyčnosť a rovnako 18. rokov Galéria Babka, ako hlavný organizátor, usporadúva rôzne kultúrne podujatia na jeho oslavu. V Srbsku žije viac ako 30 etnických spoločenstiev, ktoré hovoria svojou materinskom rečou. Úradne sa z nich používa iba 11. Zhruba 70 000 detí v Srbsku sa vzdeláva v 8 menšinových jazykoch. Oslava Medzinárodného dňa materinského jazyka sa začala v predpoludňajších hodinách v slávnostnej sieni Zhromaždenia obce Kovačica. Po uvítacom prejave Milana Garaševića, predsedu Obce Kovačica, a prečítaní posolstva Odri Azyle, generálnej riaditeľky UNESCO, prítomným sa prihovorili vzácni hostia: Asja Drača Muntean, pomocníčka

Marián Gešper, predseda Matice slovenskej

Babka, Antje Contius, manažérka fondácie S. Fisher v Nemecku, Nemanja Grbić, generálny tajomník Národnej komisie pre spoluprácu s UNESCO, a Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa SR v Srbsku. Pri tejto príležitosti medziiným zdôraznila, že život Slovákov na Dolnej zemi nie je ľahký, ale aj napriek tomu sa snažia udržiavať tradície a nositeľmi sú aj tej kultúry, ktorú

Oslava v základnej škole

ministra pre medzinárodnú spoluprácu a európske integrácie a projekty Republiky Srbsko, Ján Brtka, predseda Matice slovenskej v Srbsku, Marián Gešper, predseda Matice slovenskej, Pavel Babka, zakladateľ galérie a nadácie

priniesli ich predkovia. Na tému Umenie verzus komercializácia hovorili Dr. Gordana Blagojevićová z Inštitútu pre etnografiu Srbskej akadémie vied a umenia, Mgr. Viera Anoškinová, vedúca sekretariátu

BIB, Senka Vlahovićová, multimediálna umelkyňa z Nového Miloševa, a Ing. Ernest Huska, riaditeľ Slovenského technického múzea dopravy v Bratislave. V príležitostnom programe, ktorý moderovala Alena Čížiková, sa predstavili členky Ženského spevokolu cirkevného zboru Kovačica II a členky dievčenskej speváckej skupiny Gymnázia Mihajla Pupina. PRÍLEŽITOSTNÉ PROGRAMY Oslava Medzinárodného dňa materinského jazyka pokračovala v Základnej škole Mladých pokolení. Žiaci hostiteľskej školy a základných škôl v Kovačickej obci predniesli piesne a básne v slovenskom, srbskom, maďarskom a rumunskom jazyku. Sprievodným podujatím oslavy bola výstava žiackych výtvarných prác na ľudové motívy. Tretia časť oslavy prebiehala v Galérii Babka, kde sprístupnili dokumentačnú výstavu autora Gustava Klimta, predchodcu moderny. Pri tejto príležitosti sa prihovoril Johanes Iršik, riaditeľ rakúskeho kultúrneho fóra v Belehrade, a svojím výstupom podujatie obohatili členovia Detskej svadby, ktorí pôsobia pod strechou Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka v Kovačici.

V KYSÁČSKEJ ŠKÔLKE LIENKA

Piesňami a básňami oslavovali materinský jazyk Elena Šranková

C

ieľom známeho Medzinárodného dňa materinského jazyka je pripomenutie, poznávanie a precvičovanie materinských jazykov po celom svete. V stredu 21. februára si príležitostným programom tento deň pripomenuli aj v kysáčskej škôlke Lienka. Oslavy sa začali hymnou tejto škôlky patriacej do Predškolskej ustanovizne Radosno detinjstvo v Novom Sade. Ako bolo počuť, začiatky predškolskej výchovy a vzdelávania v Kysáči evidujeme • KULTÚRA •

z roku 1946. Objekt, v ktorom je toho času Lienka, otvoril brány kysáčskym deťom v roku 1986. Každá generácia škôlkarov priniesla niečo nové, ale detská fantázia a šikovnosť dodnes prekvapu- Vykrojovaní a rozlične maskovaní škôlkari spievali, tancovali, jú a očarúvajú. Bolo to recitovali, hrali sa... vidieť aj v programe, ktorý nasledoval. Škôlkarky v čele zaisťujúca osobitné videnie vecí. Zvládnutím jazyka sa dozvedá s vedúcou vychovávateľkou Milu- To sa nemení ani po tom, ako sa aj o špecifickostiach iných kultúr. V programe, ktorý predviedli šou Grňovou pritom zdôraznili, naučí ďalšie jazyky. Cez ne sa že je materinský jazyk unikátny v oboznamuje s inými pohľadmi na škôlkari, boli zastúpené piesne, tom, že každému novorodencovi svet, s iným videním problémov, vyčítanky, básne, tance v slovensa ním od narodenia vtláča pečať s inými postupmi ich riešenia. skom a srbskom jazyku. 9 /4792/ 3. 3. 2018

27


Kultúra LITERÁRNY VEČIEROK V NOVOM SADE A STAREJ PAZOVE

5+3+2=1

spolupráce oboch spisovateľských združení a oboch Matíc sa táto spolupráca ešte viac rozvinie.“ Pri tejto príležitosti udelili mimoriadne členstvo Spolku slovenských spisovateľov Ivanovi Negrišorcovi. Na Medzinárodný deň materinského jazyka – 21. februára literárny večierok 5 + 3 + 2 = 1 odznel v staropazovskej Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića. Usporiadateľom boli znovu dva

Danuška Berediová Anna Lešťanová

L

iterárny večierok pod názvom 5 + 3 + 2 = 1 (päť básnikov, traja prekladatelia, dve spisovateľské organizácie sú – jedna poézia) sa konal najprv v utorok 20. februára v Matici srbskej v Novom Sade. Večierok zorganizovali V mene Obce Stará Pazova aktérov stredajšieho literárneho Spolok slovenských spisovateľov večierka pozdravil Goran Jović z Bratislavy a Spolok spisovateľov bornú spoluprácu dvoch organi- sedení Vladimír Valentík, riaditeľ Srbska z Belehradu. Prezentovali zácií, ktorá vznikla po podpísaní SVC, odovzdal nové knižné vydabásnické zbierky srbských básnimemoranda o spolupráci nia riaditeľke oslavnej 140-ročnej kov v preklade do slovenčiny. a ktorá sa rozbieha v spo- knižnice v Pazove Dragane MilaAko autori boli predstavení: ločnom projekte pod ná- šovej. Hostí pozdravil aj Goran Radomir Andrić, Zoran Đerić, zvom Veľký pán Dunaj. Aj pri Jović, predseda Zhromaždenia Dragan Jovanović-Danilov, tejto príležitosti prezentova- obce Stará Pazova. V príhovore Jeremija Lazarević a Ivan li básnické zbierky piatich vyjadril potešenie nielen z dobrej Negrišorac. Ich tvorbu prelosrbských básnikov v prekla- spolupráce spisovateľov, ale aj žili: Miroslav Demák, Martin de do slovenčiny. Keďže pri z dobrej spolupráce Obce Stará Prebudila a Zdenka Valentonedávnom udelení cien v Pazova a mesta Bratislava – Staré vá-Belićová. Spolku spisovateľov Srbska mesto, a to najmä v rámci projekNa večierku bol aj prednebol prítomný Ľubomír tu Dni Starej Pazovy v Bratislave seda Spolku slovenských Feldek, nositeľ uznania Ex- naplánovaného na 11. a 12. mája. spisovateľov Miroslav Bielik. celencia satiry pre najlepších Program moderovala a každého Povedal, že tu nejde iba Ivan Negrišorac (sprava) sa stal o samotné vydávanie kníh mimoriadnym členom Spolku slovenských zahraničných satirikov, pri aktéra večierka aj osobitne predtejto príležitosti mu Andrić stavila knihovníčka Nataša Filipov slovenskom alebo v srb- spisovateľov skom jazyku, ale ide o prehlbo- spolky spisovateľov. Ich predse- toto uznanie zaslal po hosťoch vá a v prednese krásneho slova sa okrem básnikov a prekladateľov vanie vzťahu oboch národných dovia Miroslav Bielik a Radomir zo Slovenska. Na stredajšom literárnom po- zúčastnila i Nina Simićová. kultúr a tiež: „Nadviazaním úzkej Andrić do popredia vysunuli vý-

ZIMA S KNIHOU V KOVAČICI A PADINE

Tradičné stretnutia Anička Chalupová Elenka Ďurišová

P

re milovníkov literatúry v Kovačici a Padine bol piatok 23. februára veľkým sviatkom. Literárne posedenie Zima s knihou, tradičná akcia Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci, sa najprv uskutočnila v Obecnej knižnici Kovačica, v pobočke v Padine, a neskoršie sa hostia akcie prihovárali aj ctiteľom písaného slova v miestnostiach kovačickej ústrednej knižnice. V rámci týchto dvoch tradičných akcií boli predstavené

28

www.hl.rs

nové tituly pre deti a dospelých, ktoré vyšli v uplynulom vydavateľskom roku 2017. Najnovšie publikácie prezentoval Vladimír Valentík, riaditeľ SVC v Báčskom Petrovci, a neskoršie sa slova ujali aj profesorka a spisovateľka pre deti Mária Kotvášová-Jonášová, spisovateľ a prekladateľ Miroslav Demák, spisovateľ Jeremija Lazarević a spisovateľ a prekladateľ Martin Prebudila. Moderátorkou večierka v Padine bola Elenka Ďurišová, kým sa hosťom v Kovačici prihovárala Dr. Zuzana Čížiková. Svoje literárne práce, ako i úryvky z tvorby týchto spisovateľov predniesli žiaci padin-

Informačno-politický týždenník

Dobrá kniha je drahokam, ktorý vrhá záblesky radosti a šťastia do všetkých vrstiev ľudskej spoločnosti; na snímke je momentka z akcie v Kovačici

skej a kovačickej základnej školy a literátka Anička Strehovská. Na tomto podujatí v Padine sa v hudobnom okienku obecenstvu predstavil mladý hudobník – akordeonista Vladimír Halaj

a primerané darčeky spisovateľom prichystali a odovzdali žiaci tretieho ročníka tamojšej základnej školy s triednou učiteľkou Máriou Kotvášovou. • KULTÚRA •


O RODOVO CITLIVOM JAZYKU

Aké je moje povolanie v ženskom, resp. mužskom rode? Danuška Berediová

D

ostali ste mail, ktorý sa začína slovami: „Vážený klient, ...“ Pritom ste žena. Všímate si túto chybu a prekáža vám? Alebo keď študentov a študentky oslovia so slovom študenti, či doktorov a doktorky – doktori? Zvykli sme si, aby sa mužský rod používal ako zástupný pri povolaniach? Sú ženy vo verejnom priestore neviditeľné? Rodovo citlivý jazyk znamená zohľadňovať v jazyku rod, uplatňovať rodové hľadisko s cieľom zamedziť rodovú diskrimináciu a posilňovať rodovú rovnosť. Vedomie o tejto téme sa najprv musí zrodiť v spoločnosti, aby sa potom mohlo prejaviť v jazyku. Každý jazyk má svoje pravidlá a spôsob, ako rieši tento „problém“. Ako ho rieši slovenský jazyk, pýtali sme sa profesorku Annu Makišovú z Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade. Aké sú pravidlá v slovenskom jazyku, čo sa týka rodovo citlivého jazyka? „Slovenčina rozlišuje rody, čiže pomenovania v mužskom a v ženskom rode, existujú náprotivky, ktoré v  srbčine tak výrazne neexistujú. Keď ide o ženské pomenovania, existujú dva typy podstatných mien ženského rodu. Jednu skupinu tvoria tie, ktoré sú utvorené priamo na pomenovanie osôb ženského rodu, pomocou osobitných prípon. Sú to napríklad: dievka, sestra, mama. Druhú skupinu tvoria podstatné mená, ktoré sú utvorené ako náprotivky mužskému rodu. Tieto vznikli tak, že sa ženy začali zapájať do rozličných povolaní, ktoré pôvodne boli výlučne mužské. Existovala potreba utvoriť tie pomenovania aj pre osoby ženského pohlavia. Vtedy vzniklo tvorenie podstatných mien tzv. • KULTÚRA •

prechýlených. V prvom rade sa rokov toto povolanie vysvetľuje pridáva prípona -ka (lekárka, ako osobu, ktorá upratuje byty. policajtka, producentka), potom V ďalšom slovníku, ktorý vy-ička (chirurgička, pedagogička, šiel, už bolo uvedené povolanie pediatrička), -yňa, -kyňa (sudky- upratovač, ale bolo vysvetlené ňa, sprievodkyňa, letkyňa), -ica ako osoba, ktorá upratuje stroje, (snúbenica, klebetnica, holubi- čiže vysvetlené je to v inom ca), -iná, resp. -ovná (švagriná, kontexte. Keď ide o internetové gazdiná, kráľovná), -ová pri priez- zdroje, samozrejme, na Slovenviskách, a -a (suseda, kmotra, sku, keď hľadajú, kto bude uprasvokra). Sú aj prípady, hoci ich je tovať nejaké veľké priestory, veľmi málo, keď zo hľadajú zamestnať ženských podstatupratovača a  na ných mien tvoríme upratovanie napr. mužské. Napríklad v hoteloch hľadalíška – lišiak.“ jú upratovačku. Tu Sú aj také príide o zamestnanie, klady, kde ešte ktoré pôvodne neexistujú nábolo ženské a čaprotivky? som ho začali ob„Sú to niektoré sadzovať muži.“ povolania, aj keď Zaujímavé poide o  ženské, aj menovanie je aj mužské. Letuška, zdravotná seshosteska, mažotra... retka a fotomodel- Profesorka Anna Makišová „Keď ide o toto ka, sú v ženskom povolanie, vidírode. Na týchto me, že sa zjavujú pozíciách sa už zjavujú aj muži aj osoby mužského pohlavia. a náprotivky som našla iba V najnovšom Slovníku súčasného v internetových zdrojoch, a to slovenského jazyka nájdeme v úvodzovkách. Niektoré slovník slovo zdravotný brat. Z internetoešte nezachytil, lebo keď ide vých zdrojov som sa dočítala, že o lexikografické spracovanie, v súčasnosti oslovenie zdravotná to dlho trvá. Do slovníkov sa sestra je aj pre muža ešte stále slová dostávajú, keď majú ur- živé v nemocniciach, ale aj v zdračité uplatnenie a keď sa dlho votníckych školách. Z hľadiska používajú v praxi („letušiak“, uplatňovania rodovej rovnosti je hostes – Slovník súčasného nevyhnutné používať adekvátne slovenského jazyka, „mužská pomenovanie pre mužov.“ mažoretka“, model – iba v obMyslíte si, že rodovo citlivý jazyk odzrkadľuje rodové stelasti kulturistiky).“ Niektoré povolania si aj reotypy v jednej spoločnosti? predstavujeme podľa toho, „Myslím si, že v našom mači je obsadené mužom a či terinskom jazyku to máme ženou. Keď povieme kuchár, zakódované. Od malých nôh predstavujeme si šéfkuchára používame aj pomenovania v reštaurácii, a keď povie- v ženskom jazyku. Pre nás je to me kuchárka, predstavíme samozrejmé a ani si to nepotresi ženu, ktorá varí v nejakej bujeme nejako osvojiť. Hovorím jedálni. Niektoré povolania tomu, že máme to vrodené. aj slovníky v minulosti inak Oproti tomu, keďže žijeme v bipredstavovali... lingválnom prostredí, všímame „Tak je to s príkladom uprato- si aj, ako je to konkrétne v srbvačka. Slovník zo šesťdesiatych čine. V srbčine sú momentálne

tendencie, aby sa viac používali prechýlené podoby, ale, žiaľ, je ich málo. Slovo psihološkinja znie neprirodzene, lebo sme si to ešte neosvojili.“ Kde sa podľa vás najčastejšie vyskytujú chyby? „Všímala som si rozličné dotazníky, tlačivá z administratívno-právnej oblasti. U nás po srbsky je výlučne tá mužská podoba. A na Slovensku máme vyznačené šikmou čiarou tú prechýlenú podobu (študent/-ka). To však neznamená, že sa na Slovensku to dôsledne uplatňuje.“ Na druhej strane na Slovensku sa objavuje trend, že si ženy neželajú, aby sa na priezvisko dodávali koncovky -á, -ová, aby sa tým spôsobom neodlišovali od mužov či manželov. „Zatiaľ v slovenčine platí pravidlo, že sa priezviská prechyľujú. Umelkyne či spisovateľky, povedala by som, majú dovolené používať tú neprechýlenú podobu. Cudzie priezviská, ktoré sa dostávajú do slovenského kontextu, budú prechýlené: napr. Angela Merkelová. Sú výnimky, ktoré sa konajú na osobitnú žiadosť, keď sa uzavierajú manželstvá, v ktorom sa vyskytne cudzie priezvisko.“ Naši študenti, ktorí študujú na Slovensku, sa s týmto prechyľovaním nestretávajú. Prečo toto pravidlo aj tu neplatí? „Našich študentov na vysoké školy na Slovensku zapisujú podľa toho, ako majú napísané v dokladoch, čiže v pasoch. Ak by sa vydalo vysvedčenie alebo diplom s prechýleným priezviskom, to by už nebola tá istá osoba. Musí tam byť priezvisko, ktoré je zapísané v matrikách. Ale zase opakujem, že ak by takéto priezvisko zapadlo do slovenského kontextu, mimo fakulty, muselo by byť prechýlené.“

9 /4792/ 3. 3. 2018

29


Kultúra V GALÉRII BABKA V KOVAČICI

Posedenie s umelcom Jánom Bačúrom

SCÉNA

Anička Chalupová

P

ri významnej udalosti, keď 14. februára t. r. prezident Srbska Aleksandar Vučić udelil vysoké štátne vyznamenanie Jánovi Bačúrovi, insitnému umelcovi z Padiny, majitelia Galérie Babka Klára a Pavel Babkovci, Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka, Galéria insitného umenia, Matica slovenská v Srbsku a Miestny odbor Matice slovenskej v Kovačici, usporiadali 20. februára posedenie s odmeneným maliarom. V príjemnom ovzduší Galérie Babka insitný maliar Ján Bačúr, ktorého vyznamenali striebornou Zdieľaná radosť je dvojaká radosť; na snímke Ján Bačúr, medailou za vynikajúce zásluhy jeho manželka Rozália a Pavel Baláž v kultúrnych činnostiach, zvlášť v oblasti maliarstva, rozprával o svojich dojmoch a uctievajú aj mnohí milovníci umenia z iných zo slávnostného ceremoniálu v Zhromaždení veľkých miest nášho štátu a zo zahraničia. Na stretnutí s osemdesiatnikom Jánom Bačúrom Srbska. Pritom si zaspomínal i na svoju dlhodobú výtvarnú činnosť. Pri tejto príležitosti Ján Bačúr sa okrem predstaviteľov kultúrno-spoločenského okrem iného vyjadril potešenie zo skutočnosti, že života z domácej pôdy zúčastnili aj mnohí vzácni sa z jeho obrazov netešia iba jeho spoluobčania hostia zo zahraničia, ktorí prišli maliarovi zagraa Kovačičania, ale jeho výtvarnú tvorbu obdivujú tulovať.

Z ČINNOSTI MOMS NOVÝ SAD

Minuloročná činnosť úspešná Jarmila Struhárová

N

ovosadskí matičiari mali v stredu 7. februára výročné valné zhromaždenie, na ktorom rozoberali správu o činnosti a správu o finančnom hospodárení v minulom roku. Na úvod miešaný spevácky zbor SKC P. J. Šafárika a všetci prítomní zaspievali hymnickú pieseň Po nábreží. V správe o činnosti predsedníčky MOMS Jarmily Struhárovej bolo zdôraznené, že tento matičný výbor už 27 rokov v spolupráci so SKC P. J. Šafárika a novosadským cirkevným zborom usporadúva matičné stretnutia. Týchto večierkov bolo vlani osem: boli to dva literárne večierky, dve prednášky, dvakrát si prítomní pozreli hosťujúce divadelné predstavenie, detský program usporiadali žiaci novosadských základných škôl, ktorí navštevujú hodiny slovenčiny, a bolo tu aj výročné zasadnutie matičného zhromaždenia. Pokladník Jaroslav

30

www.hl.rs

Boldocký povedal, že vedenie MOMS nakladalo opatrne s finančnými prostriedkami, a preto hospodárilo pozitívne. Dodal, že sa im vlani podarilo získať prostriedky na riadnu činnosť z Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, správu, predpisy a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, a aj vlani získali prostriedky od novosadského cirkevného zboru. Správu Dozornej rady podal Jaroslav Lačok. Po kratšej rozprave matičiari predostreté správy jednohlasne schválili. Predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka sa pochvalne vyjadril o práci novosadských matičiarov, ktorá môže byť príkladom pre iné MOMS-y. Informoval prítomných o situácii v MSS, o neustálom zápasení s finančnými problémami, o novelizácii stanov MSS a riešení ďalších pálčivých otázok. Po pracovnej časti výročného zasadnutia matičiari pokračovali v rozhovore aj pri čaji.

Informačno-politický týždenník

Moby sa inšpiroval trip-hopom. Známy americký hudobník a producent Moby sa na svojom 15. albume pod názvom Everything Was Beautiful, And Nothing Hurt inšpiroval štýlom trip-hop, čo počuť aj z prvých dvoch singlov Like a Motherless Child (v ktorej hosťuje soulová speváčka Raquel Rodriguez) a Mere Anarchy. V textoch piesní Moby sa zamýšľa nad následkami chýb a nesprávnych rozhodnutí ľudstva. Judas Priest sa nevzdávajú. Jedna z najdlhšie pôsobiacich metalových skupín Judas Priest práve vydala novú platňu Firepower. Všetky piesne pripravili gitarista Glenn Tipton (dnes má 70 rokov) s frontmanom Robom Halfordom a mladším gitaristom Richiem Faulknerom. Prvý videoklip nahrali k piesni Lightning Strike. Therion prinášajú metalovú operu. Švédska formácia Therion na koncerte v belehradskom Dome mládeže 6. marca prezentuje vydanie Beloved Antichrist v podobe jedinečnej trojhodinovej metalovej opery inšpirovanej dielom ruského filozofa Vladimíra Soloviova. Ako hostia na koncerte zahrajú Imperial Age (Rusko), Null Positiv (Nemecko) a The Devil (Anglicko).

KONCERTY 3. marca, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Timber Rattle (psyche-pastoral rock, USA) 3. marca, SKCNS Fabrika v Novom Sade: Nikola Vranjković 9. marca, Dom mládeže v Belehrade: Gile & Magic Bush S. L. • KULTÚRA •


NA ZUZANSKEJ ZÁBAVE V STAREJ PAZOVE

Hostia zo Slovenska a z Boľoviec Anna Lešťanová

Predstavili sa aj ochotníci zo Slovenska – z obce Belá (pri Žiline). lenovia SKUS hrdinu Janka Tohtoročná Zuzanská zábava Čmelíka v Starej Pazove v mala hudobno-humoristický nedeľu 25. februára v diva- charakter. Keďže sa na Valentína delnej sále usporiadali tradičnú začínajú práce vo vinohrade, Zuzanskú zábavu. Vo vyše dvoj- práve to podnietilo Zdenka Jaša, hodinovom aby za pomoci programe vyMária Mitnávera stúpili nielen zábavu umiestnili tamojší interdo vinohradu. Na preti slovenscéne bol vinič, ských ľudodrevené sudy, vých piesní víno, kotlíky, krčvšetkých gema, v ktorej si na nerácií (spesvoje prišli aktéri vácka skupihumoristických na Združenia scénok. Tentoraz pazovských sa v nich okrem žien, Lea Ja- Jaroslava Vršková-Opavská Jaša vyskúšali aj šová, Anna zo Starej Pazovy Danko Mitnáver, Horvátová, Ján Ďurčík a BoZuzana Kováčová, Maja Gede- ľovčan Ďurko Benka. Orchester ľovská, Mária Bzovská, Jarosla- pracoval pod vedením Vladislava va Vršková-Opavská, Anna a Forgáča, ktorý sa postaral aj Zdenko Jašovci a Boris Babík), o réžiu tohto podujatia. Štyri ale aj hostky z Boľoviec (Martina deti – Lea Jašová, Andrej LakaKukučková a Martina Agarská). toš, Terezka a Joško Kováčovci

Č

Martina Agarská z Boľoviec

sa počas celého programu na javisku hrali so šúľkami a „dbali“, aby pod kotlíkmi nezhasol oheň. V druhej časti programu vystúpili hostia zo Slovenska: ženská spevácka skupina Tíšina a ľudoví hudobníci z Doliny. Speváčky z Tíšiny sa zameriavajú hlavne na piesne trávnicového charakte-

V KOVAČICI

Akcia pretkaná láskou nú hru Tri letušky v Paríži francúzosledný februskeho autora árový víkend v Marca CamoletKovačici mnohým tiho v réžii Danmilovníkom Tálie priky Tomanovej. V niesol skutočnú dusobotu sa s maševnú porciu. Kolektív lou javiskovou kreatívnych amatérov formou predv spolupráci s Domom stavenia Úplný kultúry 3. októbra Gogoľ, autorov v Kovačici podobne skupiny umelako v uplynulom roku cov z programu bol organizátorom Na Stojáka, pod Humanitárneho direžijnou taktovvadelného víkendu, kou Maríny DýAkciu otvorili domáci herci – členovia KOKRAM-u ktorý sa usporiadal rovej predstavili v dňoch 23. až 25. februára. mladým ľuďom z Kovačickej ochotníci kolektívu Divadlo VHV Zámerom akcie bolo ponúknuť obce. v Báčskom Petrovci. Akcie sa z lásky ujali najprv milovníkom divadla tri predV posledný deň Humanitárstavenia a prostriedky získané domáci herci, členovia KOKRAM- neho divadelného víkendu z predaja vstupeniek usmerniť -u, ktorí v piatok 23. februára sa kovačickému obecenstvu na pomoc dvom ťažko chorým reprízovo predviedli divadel- predstavili Kysáčania, členovia Anička Chalupová

P

• KULTÚRA •

ru, ale spievajú aj v sprievode ľudovej hudby z Doliny a heligónky. V repertoári majú piesne zo všetkých regiónov Slovenska, ale najbližšie sú im domáce – terchovské. Ľudoví hudobníci z Doliny sú mladí muzikanti, ktorí sa odmalička venujú folklóru, hre na husliach alebo na heligónke. Prelínaniu tradície so súčasnosťou sa vo svojom živote venovala aj Mira Brtková, akademická maliarka a módna návrhárka. Podľa jej námetu šaty inšpirované ľudovým krojom mala moderátorka programu Zdenka Kožíková. Za všetko, čo robila pre toto prostredie, zosnulej umelkyni Brtkovej i tentoraz obecenstvo venovalo veľký potlesk. Všetci účastníci programu si na rozlúčku spolu zaspievali hymnickú pieseň Po nabreží. Na Zuzanskej zábave boli aj Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, a Matúš Krajči, starosta obce Belá so spolupracovníkmi.

Ochotníckeho divadla KC Kysáč, ktorí vystúpili s hrou C. Raia Zmizni od svojej ženy v réžii Jána Privizera. K akcii ruky priložili aj mnohí občania a sponzori, ktorí na tieto účely prispeli aj dobrovoľnými príspevkami.



CHÝRNIK

NOVÝ SAD. V novosadskom SKC P. J. Šafárika (Ul. Vuka Karadžića 2) bude v sobotu 3. marca o 21. hodine tradičná Krojová zábava. a. l. NOVÝ SAD. V stredu 7. marca na matičnom večierku bude prezentácia knihy Spolok petrovských žien vo fotografii 2002 – 2017 s kultúrno-umeleckým programom. Večierok sa v miestnostiach SKC P. J. Šafárika začne o 19. hodine.

9 /4792/ 3. 3. 2018

Správna rada MOMS NS

31


RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 2. marca 19.30 Zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj z roku 2017 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 4. marca 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 6. marca 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Dúhovka 22.00 Vysielanie pre penzistov Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dobrý večer, Vojvodina. Vysielanie začne ako obvykle zábavnovzdelávacím seriálom Čaroslovník. V pokračovaní relácia Horedolu ponúkne novinky skupiny Zemljotres z Aradáča, príspevok o mladej recitátorke zo Starej Pazovy a iné zaujímavosti. Dúhovka bude venovaná úspešným ženám: podnikateľkám, umelkyniam a inovátorkám, ich pôsobeniu a plánom, ktoré môžu byť príkladom a povzbudením pre iné ženy. Vysielanie pre penzistov je venované príspevkom z výročnej a volebnej schôdze kysáčskych starobných penzistov, ako i športovému nadšencovi Pavlovi Pálikovi, ktorý tohto roku oslávi polstoročie novinárskej činnosti, a obdivuhodnej zbierke šálok rodiny Medveďovej z Kysáča.

32

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 2. marca – Mechanik zabijak Sobota 3. marca – Speer a Hitler, 3. časť Pondelok 5. marca – Liga výnimočných Utorok 6. marca – Konečná Streda 7. marca – Zorro – Tajomná tvár Štvrtok 8. marca – 12-podmienok dedičstva – Nekompromisný osud 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania 17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 4. marca Film: Doba ľadová 3 – Úsvit dinosaurov Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Moja veľká láska Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Z večierka ZE Ekos Hložany

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 4. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň V Kovačici usporiadali humanitárny divadelný víkend Knižné vydania SVC z minulého roku predstavili v Kovačici a Padine Utorok 6. marca 16.00 Obec Kovačica na 40. Medzinárodnom veľtrhu turizmu Zabávali sa kovačickí poľnohospodári Kovačické Perly vo vysielaní Zem spieva Piatok 9. marca 16.00 Z archívu: RTVOK Film: Pani Zima

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •


KRÍŽOVKA ČÍSLO 9 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

V tajničke je meno a priezvisko jazykovedca a univerzitného profesora (1921 – 2000).

autorka: ANNA BIČIAROVÁ

Goran povedal príslušník vpíšte panovnícnewton tajnička máloIÝ lož keho dvora krvnosť Avramov

opytovacie zámeno

mesto v Srbsku kálium zákrok hráča

iný brazílsky futbalista Roberto zákaz obchodovania s niektorými štátmi

Loznica

Kotor

hamovka

gram vydával jas Peter Jilemnický úprava kvetov

podnik

machľanina, mazanica TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 4. marca 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 7. marca 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

Taliansko

časť celku

Dragan Laković

ohrozený vačkovec

otcova sestra

hudobný žáner

ukazovacie zámeno

opäť, zas usmrtil síra 1. a 2. samohláska vpíšte IF

plemeno mastná nepriepustná hornina

tantal

sínus tona

v poriadku (angl.) obvod autoškola

podstavec pod truhlou zosnulého

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 8 VODOROVNE: maturant, Agarský, len, V, U, inkasant, At, Marek, R, dilema, sto, Alen, Tamiš, ná, vrah, zl, oa, lovil, palivo, Ján, osom TAJNIČKA: JÁN AGARSKÝ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 5 z čísla 5 Hlasu ľudu z 3. februára 2018 bolo: VINCENT HLOŽNÍK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA VRŠKOVÁ, Ul. republiková č. 29, 21 412 Hložany. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

9 /4792/ 3. 3. 2018

33


t ,

j ,

a . d

ý

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR ENERGOMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića 1 ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2039_04 NS_Novi_Sad_Bulevar_Jovana_Dučića, Bulvár Jovana Dučića 1, na katastrálnej parcele číslo 7770/31, k. o. Nový Sad, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

SPOMIENKA na tetu

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu NS2499_01 NS_Novi_Sad_Bulevar_oslobođenja_3 Podnik KODAR ENERGOMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića 1 ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2499_01 NS_Novi_Sad_Bulevar_oslobođenja_3, Bulvár oslobodenia číslo 115, na katastrálnej parcele číslo 933, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 19. februára 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-802/17, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

DROBNÝ OZNAM TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710.

ZUZANU PAPOVÚ rod. Lačokovú 27. 12. 1934 – 20. 2. 2017 – 2018 z Padiny rodom z Petrovca S úctou si na ňu spomína rodina Litavská z Petrovca

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektov komplexu stanice na zásobovanie palivom výšky P, Državni put IB reda 21, Ruma – Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 4310/1, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu KOLOSEUM GRADNJA, s. s r. o., Nový Sad, Žitni trg číslo 7

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS21, NSU21, NSO21, Poľnohospodárske družstvo Kać

Nositeľ projektu KOLOSEUM GRADNJA, s. s r. o., Nový Sad, Žitni trg číslo 7, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektov komplexu stanice na zásobovanie palivom výšky P, Državni put IB reda 21, Ruma – Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 4310/1, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 26. februára 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-17/18, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS21, NSU21, NSO21, Poľnohospodárske družstvo Kać, Ul. partizánska b. č., Kać, na katastrálnych parcelách č. 3541/2, 3541/92 a 3541/93, k. o. Kać, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 19. februára 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-36/18, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278. Ponúkame prácu srbským občanom, uprednostníme držiteľov preukazu zahraničného Slováka Predstavenie firmy a nábor záujemcov sa uskutoční:

dňa 16. 3. 2018 o 14.00 v Báčskom Petrovci, Ul. Kollárova číslo 3 Zabezpečíme pre Vás: ubytovanie, administratívu a kontakt s úradmi

PONÚKAME STABILNÚ PRÁCU PRI VÝSTAVBE CIEST V prípade záujmu kontaktujte firmy: kontaktné údaje:

RC - NOVA, s. r. o. LEGCIN, s. r. o. Budovateľská 38 080 01 Prešov mail: info@rcnova.sk tel.: 0911 950 607

NIE SME PERSONÁLNA agentúra! Ponúkame prácu PRIAMO so stavebnou firmou!

34

www.hl.rs

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Informačno-politický týždenník

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

• OZNAMY •


SMUTNÁ ROZLÚČKA s kmotrou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou kmotrou

ANNOU ČÁNIOVOU

rod. Andrášikovou 14. 7. 1953 – 5. 2. 2018 z Báčskeho Petrovca S úctou a láskou si na Teba budú navždy spomínať kmotrovci Tordajiovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou susedou

14. 7. 1953 – 5. 2. 2018 z Báčskeho Petrovca

Na Teba si s úctou budú spomínať susedovci

5. 9. 1950 – 26. 8. 2017 – 2018 z Kovačice Ťažko je naučiť sa žiť bez niekoho, kto mi v mojom živote znamenal tak mnoho. Na Tvoju lásku a dobrotu si stále budem spomínať. Tvoj vnuk Darko Hriešik

JÁNA ČERVENÉHO

rod. Andrášikovou 14. 7. 1953 – 5. 2. 2018 z Báčskeho Petrovca

Lúčenie každé prináša žiaľ. Čas plynie ďalej. Teraz už bez Teba. Ďakujeme za to, že sme Ťa mali. V spomienkach si Ťa zachováme navždy.

SMUTNÁ SPOMIENKA

3. 2017 – 1. 3. 2018 z Kulpína

Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Osud mi nevráti to, čo mi vzal, zostala mi len spomienka a večný žiaľ. Zarmútená manželka Zuzana

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA

JÁN HUČKA-RACO

JÁN ČERVENÝ

3. 2017 – 1. 3. 2018 z Kulpína

1960 – 2015 – 2018 z Padiny

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA

MICHAL HRIEŠIK

na manžela

ANNOU ČÁNIOVOU

Kmotrovci a krstný Miroslav s rodinou Benkovci

ANNOU ČÁNIOVOU

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Nech Ťa v tichosti večného pokoja spevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Manželka Mariena a dcéry Mariena, Vesna a Jana s rodinami

SPOMIENKA

Zaplakali oči, zaplakali bôľom, keď sme Ti pred rokom povedali zbohom. Čas plynie, dni ubiehajú, ale bôľ a smútok v srdciach navždy zostávajú. Zarmútené dcéry:

Zuzana Činčuráková a Jaroslava Brtková s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 21. februára 2018 uplynuli dva roky, čo s nami nie je náš milovaný manžel, otec a starý otec

SMUTNÁ SPOMIENKA na našich

Dr. MIROSLAV KOPČOK

JANKO ŠUSTER

1958 – 2013 – 2018 z Báčskeho Petrovca

ALŽBETU HRIEŠIKOVÚ

a

PAVLA HRIEŠIKA

rod. Stanovú 1934 – 2011 – 2018 1939 – 2013 – 2018 z Kovačice S láskou a úctou si na Vás spomínajú  dcéry s rodinami • OZNAMY •

1954 – 2016 – 2018 z Pivnice

V myšlienkach si nám stále blízko… Anna a Jarka s rodinou

V srdciach si Ťa chránia, s láskou na Teba spomínajú a nezabúdajú: manželka, dcéra Jarmila a syn Ján s rodinami 9 /4792/ 3. 3. 2018

35


Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA s manželom

JÁNOM DOMONIM

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 13. februára 2018 uplynulo desať rokov, čo nás navždy opustila mama a starká

MÁRIA JAMBRICHOVÁ

14. 9. 1951 – 15. 2. 2018 z Kysáča

„Ajhľa, na piade si mi vymeral dni a čas môjho života je ako nič pred Tebou. Len ako márnosť stojí tu každý človek.“ Ž 39, 6 Ten, kto Ťa poznal, pozná moju bolesť, a vie, čo som s Tebou utratila. Sily vrátiť Ťa nemám, ale do Božích rúk Ťa porúčam. Tvoja manželka Ruženka

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s ockom

1928 – 2008 – 2018 z Kysáča

Všetko zmizlo, len stopy Tvojej lásky a spomienky na predobré srdce nám zostali. Na Teba nezabúdajú: dcéra Mária, zať Pavel a vnuk Vladimír s rodinou Madackovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 13. februára 2018 uplynulo desať rokov, čo nie je s nami naša mama a starká

JÁNOM DOMONIM MÁRIA JAMBRICHOVÁ 1928 – 2008 – 2018 z Kysáča

Navždy zostaneš v našich srdciach. Syn Vladimír Jambrich s rodinou z New Yorku

Zarmútený syn Fedor

POSLEDNÉ ZBOHOM nášmu ockovi a dedovi

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s dedom

JÁNOVI DOMONIMU

JÁNOM DOMONIM

14. 9. 1951 – 15. 2. 2018 z Kysáča

Bolesťou unavený zanechal si všetkých, ktorých si rád mal. „Prach sa nevráti do zeme ako bol prv, ale duch sa vráti k Bohu, ktorý ho dal.“ Kaz 12, 7 S veľkou bolesťou sa lúčia: dcéra Vierka s manželom Floriánom, vnučka Klaudia a vnuk Igor

36

www.hl.rs

PAVEL KOVÁČ

14. 5. 1956 – 1. 3. 2017 − 2018 z Petrovca

Trvalú spomienku si na Teba zachovávajú: manželka Zuzana a dcéry Jasmina a Vesna s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás navždy opustil môj drahý brat a náš švagor a ujo

PAVEL KOVÁČ

14. 9. 1951 – 15. 2. 2018 z Kysáča

Čas pomaly plynie, rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Vďačný som za Tvoju lásku, ktorou si ma viedol až do posledného času.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás navždy opustil manžel, otec a starý otec

14. 9. 1951 – 15. 2. 2018 z Kysáča

„Každé telo je tráva a všetka jeho nádhera sťa poľný kvet. Usychá tráva, vädne kvet, ale slovo nášho Boha zostáva naveky.“ Iz 40, 7-8 S pocitom vďačnosti Bohu za príklad života v dedovi, lúči sa od neho vnuk Branislav s manželkou Vladimírou

Informačno-politický týždenník

14. 5. 1956 – 1. 3. 2017 – 2018 z Petrovca

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš večne žiť. S láskou a úctou si na Teba stále spomínajú: sestra Mária, švagor Ondrej, Milotka a Miloslav s rodinami

BOLESTIVÁ ROZLÚČKA s dedom

JÁNOM DOMONIM 14. 9. 1951 – 15. 2. 2018 z Kysáča

Je mi veľkou cťou, že si bol súčasťou môjho života. Navždy budeš jestvovať a žiť v mojom srdci. „Bdejte, lebo neviete, kedy príde čas.“ S boľavým srdcom a dušou sa lúči vnučka Klaudia • OZNAMY •


POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

s členom klubu

ANKE MISINAJOVEJ rod. Papovej 7. 12. 1971 – 14. 2. 2018 z Kovačice rodom z Pivnice

ZUZANA SVETLÍKOVÁ

10. 7. 1926 8. 10. 1920 – 9. 3. 2005 – 2018 – 18. 11. 1998 z Aradáča – 2018

MICHALOM HARMINCOM 1950 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Zostaneš nám v trvalej spomienke. Generácia pivnických žiakov 1971

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 10. februára 2018 tíško usnula naša drahá mamika, mamička a dedička

ADAM SVETLÍK

S večnou rozpomienkou na svojich rodičov a starých rodičov

Jazdecký klub Galoper Báčsky Petrovec

Ich najmilší: syn Adam, dcéra Suzana a vnúčatá Peđo, Jaroslava a Ivana

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 26. februára 2018 uplynulo pol roka bez Teba

MICHAL HRIEŠIK

5. 9. 1950 – 26. 8. 2017 – 2018 z Kovačice

JULIANA KLÚČIKOVÁ

rod. Pintírová 17. 11. 1924 – 10. 2. 2018 zomrela v Petrovci, pochovaná v Pivnici

Ďakujeme Vám za Vašu lásku, starostlivosť, ochotu... Odpočívajte v pokoji. Zarmútení: dcéra Juliana a vnuk Šťastko s rodinou, nevesta Zuzana a vnuk Vlastimír s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA na

Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa navždy od nás odtrhla. Ťažké sú dni bez Tvojej rady a dobroty. Čas prechádza, len žiaľ zostáva. Boľavý smútok nemizne z našich sŕdc, ani skutočnosť sa zmeniť nedá. Tvoja manželka Anna a synovia Želislav a Miroslav s manželkou Vesnou

SPOMIENKA

na svojich najmilších

ANNU KRSTIĆOVÚ 31. 1. 1954 – 3. 9. 2017 z Petrovca

Dňa 3. marca 2018 je tomu šesť mesiacov, čo nie si s nami. Ťažko je naučiť sa žiť bez niekoho, kto nám v živote znamenal tak mnoho. V jednom okamihu zmizlo tak mnoho: dobrácke srdce, milá usmievavá tvár, láska, usilovné ruky, čo pre nás pracovali. Neustále si v našich srdciach. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Manžel Slobodan, syn Peter a dcéra Danijela

• OZNAMY •

ZUZANU VOZÁROVÚ

rod. Menďanovú 5. 11. 1950 – 3. 5. 2015 – 2018

PAVLA VOZÁRA

1. 7. 1948 – 27. 2. 2017 – 2018 z Kysáča

Zarmútení: syn Ján s manželkou Annou a deťmi Jánom a Jurajom a dcéra Mária Šmitová s manželom Pavlom a deťmi Pavlom a Marínou 9 /4792/ 3. 3. 2018

37


Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA Navždy nás opustil náš

ANNA VALOVÁ rod. Mravíková 7. 6. 1964 − 4. 3. 2007 z Hložian

Tak ako voda svojím tokom plynie, krásna spomienka na Teba nikdy nepominie.

hlasludu.info www.hl.rs

Tvoji najmilší

MARTIN TOMAN 5. 10. 1929 Tinkovo (bývalý ZSSR) – 11. 2. 2018 Kovačica

SMUTNÁ SPOMIENKA na rodičov a mamiku

S úctou si na neho budú spomínať zarmútení:

MICHALA HAŠKU 1937 – 2017 – 2018

ANNU HAŠKOVÚ rod. Madackú 1939 – 1984 – 2018

z Kulpína Navždy zostanete v našich srdciach.

ZUZANU MADACKÚ

rod. Lašánovú 1917 – 1999 – 2018

manželka Anna, dcéra Jarmila a zať Pavel Jonášovci, dcéra Anna a zať Petru Fizešanovci, vnučka Tatiana Brtková s manželom Vladimírom, vnukovia Miroslav Jonáš s manželkou Milicou, Daniel Fizešan s manželkou Teodorou, Aleš Fizešan so snúbenkou Ljiljanou Nedićovou a pravnukovia Una a Ivor Brtkovci

Vaši najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a bratom

SMUTNÁ ROZLÚČKA Navždy nás opustil

PAVLOM JAŠKOM 4. 9. 1946 − 20. 2. 2018 z Kovačice

Dotĺklo srdce, ktoré sme milovali, klesli ruky, čo usilovne pracovali. Zhasli oči, stíchol hlas, vďaka Ti za všetko od nás. Ďakujeme všetkým tým, ktorí nám vyjadrili sústrasť a zosnulého prišli vyprevadiť na večný odpočinok. Tvoji: manželka Zuzana, syn Pavel s rodinou, dcéra Zuzana Krasková s rodinou a sestra Mária Babková s rodinou 38

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

MARTIN TOMAN

5. 10. 1929 – 11. 2. 2018 profesor a prvý riaditeľ Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici S úctou si na neho budú spomínať: bývalí žiaci a členovia kolektívu Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici

• OZNAMY •


Šport Začiatok družby KYSÁČANIA PRVÝKRÁT V PUTINCIACH

PSK – TATRA 0 : 2 (0 : 0)

Pavel Pálik

V

prvom polčase za veľmi chladného počasia na ihrisku v Putinciach sa hralo hlavne v strede ihriska, takže šancí bolo veľmi málo. Domáci vážne pohrozili v 41. min., ale Kosturanov strelu päsťou vyboxoval z rohu. V druhej časti to už bolo inak. Kysáčania získali prevahu a vytvorili si celý rad šancí. V 52. min. Budík centrovanú loptu volejom upravil

do siete – 0 : 1. Na 0 : 2 v 83. min. zvýšil Milićević, keď zboku z pravej strany trafil opačný roh brány domácich. Prípravy Tatry sa už pomaličky končia, ale tréner Šponja nemôže byť úplne spokojný. Kondičná pripravenosť a súhra sú dobré, ale realizácia šancí je slabá, čo za posledné dva týždne príprav treba zlepšiť. TATRA: Kosturanov, Srnka, Ábelovský, Novaković, Petrović,

PO ROKOCH HRALI LALIŤANIA A PIVNIČANIA

Chlad, ľad a góly PANÓNIA – SLÁVIA 1 : 2 (0 : 0)

Juraj Pucovský

L

aliťania a Pivničania po niekoľkoročnej prestávke zohrali priateľský zápas v chladnom zimnom počasí a na zmrznutom trávniku. Hosťom to bola druhá skúška v prípravnom období, pokiaľ domáci týmto zápasom začali previerky pre majstrovskú odvetu. V prvom polčase prevahu mali hostia z Pivnice, ale gól sa im nepodarilo streliť, lebo sa viackrát vyznamenal domáci brankár Valent. Po bezgólovej prvej časti skóre

zápasu otvoril v 50. min. hráč Slávie Budić. Presne o pol hodiny neskoršie

Pred bránou Tatry v Putinciach Berić, Gadžić, Ćirić, Vučić, Milićević, Stojaković; hrali aj: Munjas, Budík, Dražić Po zápase bola spoločná večera a v príhovoroch vedúci oboch klubov povedali, že tento prvý vzá-

jomný zápas je začiatkom družby, ktorá bude pokračovať odvetou na leto v Kysáči. V nedeľu Tatra v Hložanoch zohrá posledný prípravný zápas s domácou Budúcnosťou.

lopty sa pred bránou Slávie zmocnil Šipka, ktorý tentoraz hral v útoku a prekonal Brňu. Keď hŕstka skrehnutých divákov, ktorá sa odvážila prísť na zápas v chladnom počasí a hráči oboch mužstiev očakávali posledný hvizd rozhodcu Jankovića z Odžakov, hráč Slávie Babić v 90. min. hlavou zachytil loptu a zaslal ju pod brvno

brány Panónie – 1 : 2. PANÓNIA: Valent, Mrdalj, Lj. Dobrić, Stolić, Lazić, Stojanović, Lamoš, Z. Dobrić, Šipka, Turčan, Majera; striedali: Šinkarčuk, A. Obradov, M. Obradov, Terek, Brkin SLÁVIA: Šuster, Vladimír Kuchta, Benka, M. Žigmund, Ćorda, Petrović, Vlastislav Kuchta, Kotiv, Zorzić, Kutenič, J. Žigmund; hrali aj: Brňa, Milec, Grňa, Záskalický, Blažek, Budić, Nímet, Sekeruš, Babić, Beláni Odvetný zápas týchto dvoch mužstiev je naplánovaný na nedeľu 4. marca 2018 v Pivnici o 15. hodine. V prvom prípravnom zápase: Slávia – Tekstilac Odžaci 2 : 5 (2 : 2), góly pre domácich dali Vlastislav Kuchta a Zorzić, kým pre hostí skórovali Prelić dvakrát, Latinović z penalty, Božičić a Radojičić. Foto: A. Popović

Zo zápasu v Laliti: pred bránou Panónie

V PRVOM PRÍPRAVNOM ZÁPASE V KOVAČICI

Dominancia hostí SLÁVIA – AŠK 0 : 3 (0 : 1)

Ján Špringeľ

„U

ž v začiatočných minútach hry bolo jasné, že je súper kondične pripravenejší od nás,“ vyhlásil po prvej tohtoročnej prehre priateľských meraní síl Adam Lupu, tréner domácich futbalistov. „Začali sme trénovať päť týždňov skôr od slávistov, najprv v čerstvej telovýchovnej aradáčskej sále. Úvodný jarný majstrovský duel máme týždeň skôr od Kovačičanov, takže ma naša prevaha a výhra neprekvapila,“ zdôraznil predstaviteľ bielo-modrých Mišo Kurjak. V polovici polčasu prvý z dvoch gólov • ŠPORT •

strelil Slobodan Studen: vypálil delovku z prvej strany 40 m od brány a pozmetal pavučinu pri ľavom hornom rohu siete Slávie – 0 : 1. Vyrovnať mohol zopár minút neskôr Daniel Cicka – jeho prízemná a presná strela skončila po zákroku brankára Dejana Eötvösa v rohu. Bezmála razom po zmene strán Studen znásobil skóre na 0 : 2 z bieleho bodu. Málopočetných fanúšikov v ľadovom počasí mohol potešiť Bartoš, avšak o vlások rýchlejší od neho bol vybehnuvší strážca siete Eötvös. Výsledok zápasu stanovil Vladimír Gál, najstarší futbalista na trávniku, narodený v roku 1973, keď vystrelil razantne pri

Slobodan Studen strelil gól z penalty – 0 : 2 ľavej postrannej čiare z 20 m, tentoraz do pravého horného nárožia brány domácich – 0 : 3. Ďalší prípravný zápas hrajú Aradáčania v Lukićeve s tímom Mladost 3. marca, kým Slávia zatiaľ pozná iba súpera v generálke – 11. marca s Unireou Uzdin v Kovačici o 15. hodine. Zo Slávie hrať futbal na Slovensko znovu odcestoval najlepší strelec Zlatko Bakoš, novým hráčom je Miroslav Cekić. Na zápase s AŠK nenastúpili pre pracov-

né povinnosti náhradný brankár Kandić a K. Svetlík, kým bol chorý Jovnáš. SLÁVIA: P. Cicka, Zloch, Ďuriš, Košút, Ďurkovský, Čech, V. Dudáš, Válovec, Bartko, Bartoš, D. Cicka; striedali: Cekić, Urban, D. Svetlík, Jaško, Jonáš AŠK: Eötvös, Šťastný, Ďuríček, Korać, Životin, Studen, Birmanac, Nenin, Gál, Mijić, Apostolović; striedali: Čeman, Striško, Vesin, Hrubík, Goda

9 /4792/ 3. 3. 2018

39


Šport PIATY ZÁPAS PETROVČANOV

Kompletizujú mužstvo MLADOSŤ – ISKRA 3 : 1 (2 : 0)

Juraj Pucovský

M

inulú sobotu Mladosť zohrala aj piaty prípravný zápas a na domácom trávniku prekonala Iskru z Kucury, jesenného majstra Subotickej oblastnej ligy. Zverenci trénera Slobodana Sladojevića dobrý výkon v prvej časti korunovali dvoma gólmi. Najprv nováčik zo Slovenska Igor Pejčić hlavou zaslal do siete dobre odcentrovanú loptu Ožváta. Pred

odchodom na prestávku sa do listiny strelcov zapísal aj Đokić, a to tak, že z osemnástich metrov bol presný z voľného kopu. V pokračovaní sa k činu najprv dostali hostia z Kucury a skorigovali na 2 : 1. V závere znova viac útočila Mladosť, ale Ilić najprv nevyužil peknú šancu. V druhom pokuse najlepšieho strelca Petrovčanov hostia zablokovali, no odrazenú loptu mladučký Jovanović zblízka dorazil do siete – 3 : 1.

Z Mladosti prišla pekná správa, že sa po chorobe na trávnik vrátili niekoľkí hráči, takže vo finiši príprav na jarnú odvetu mužstvo bude kompletné. MLADOSŤ: Leňa, Kobilarov, Babiak, Beronja, Jakuš, Nešković, Severíni, Ožvát, Pejčić, Ilić, Đokić; striedali: Valentík, Jovanović V nedeľu Mladosť má namierené do susednej Rumenky, kde s mužstvom domáceho Jedinstva zohrá

DOBRÝ VÝKON HLOŽANČANOV V RAKOVCI

PEKNÝ ZÁPAS V BÁČSKEJ PALANKE

CEMENT – BUDÚCNOSŤ 2 : 2 (0 : 0)

KULPÍN – TEKSTILAC 1 : 2 (1 : 2)

Ján Murtín

J. Pucovský

Stredopoliar a strelec: Nenad Đokić (Mladosť Petrovec)

generálku pred majstrovským štartom s menovkyňou z Apatína.

Prekvapili favorita Mohlo byť aj inak náhradník Vujinović zblízka zvýšil náskok hostí – 0 : 2. predposlednom prípravnom V  poslednej tretine zápasu zápase mladí hráči Budúc- mužstvo z Beočína zosilnilo útonosti poriadne natrápili na ky a gólmi Vučkovića v 71. min. ihrisku v Rakovci renomovaného a Vućića v 90. min. sa mu podarilo člena Srbskej ligy – skupina Vojvo- znemožniť veľké prekvapenie. dina z Beočína. Ba Škvrnou na zápačo viac na ťažkom se bolo nepríjemné a zablatenom trávzranenie Adámeka niku v prvom polpo nepotrebnom čase úplne prevýšili a brutálnom zákrodomáce mužstvo, ku z chrbta hráča ktoré hralo v najCementa Kukolja. lepšej zostave. BUDÚCNOSŤ: Naladení AdáIvić, Gaćeša, O. mek a  Renić vyŠtefek, Vinović, pracovali spoluAlempić, Ralehráčom až štyri vić, Dugonjić, Đ. šance, no v bráne Kovačević, JosiCementa sa blysol pović, Renić, Adábrankár Đurikin. mek; striedali: DuNa druhej strane bovský, Pereza, D. aj nováčik v bráne Presný z penalty: Borko Štefek, Vujinović, Hložančanov Ivić Josipović (Budúcnosť Damjanović, D. dvakrát zlikvidoval Hložany) Kovačević, Grujić, strely Tepića a MileKovačev tića. Tepićovi dokonca v 36. min. V nedeľu je na programe v Hlobrankár hostí bravúrne kryl prísne žanoch zápas medzi domácou odpískanú penaltu. Budúcnosťou a kysáčskou TatUž v 47. min. rozhodca Grujić rou. Obom mužstvám to má byť z Petrovaradína ukázal na biely posledná skúška pred jarnými bod aj v šestnástke domácich a Jo- zápasmi o body. sipović iste skóroval – 0 : 1. V 59. min. po akcii kapitána O. Štefeka Foto: J. Pucovský

V

40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

P

vyššie a tejto zimy sa veľmi posilnilo. Dokonca domáci sa mohli vyhnúť aj prehre, keby Zbućnović, Krstić a Bulatović využili niektorú zo svojich príležitostí. Tréner Nemanja Kajtez po zápase povedal, že je spokojný s tým, ako hralo jeho mužstvo, už aj preto, že

rvý prípravný zápas Kulpínčania zohrali minulú sobotu v Báčskej Palanke na ihrisku tímu Stari grad s odžackým Tekstilcom, členom Vojvodinskej ligy – severnej skupiny. Kulpínčania začali veľmi dobre a už v 5. min. Kirti po rohovom kope netrafil prázdnu bránu súpera. Čoskoro sa to hostiteľom vypomstilo, lebo kapitán Odžačanov Božičić prízemnou strelou z asi 35 metrov prekvapil brankára Ďugu – 0 : 1. Vedúci gól hostí nezmýlil domácich. Naopak, akoby ich podnietil k  lepšiemu výkonu. Vynikal Ćetković dobrými prihrávkami, po ktorých sa do šancí dostali Vyrovnal výsledok: Krstić a Marjanović. Napo- Branislav Zbućnović (vľavo) kon akciu Ćetković – Krstić – Zbućnović vyrovnávajúcim gólom chýbali Erak, Stajić a ešte niektorí skončil tento posledný – 1 : 1. Do hráči. polčasu sa ešte raz vlnila sieť KulKULPÍN: Ďuga, Haška, Anđić, pína, a to po rohovom kope, keď Kajtez, Molnár, Kirti, Ćetković, Ďugu prekonal Latinović. Krstić, Bulatović, Marjanović, V druhom polčase Kulpínčania Zbućnović; striedali: Jurík, Fejdi, podali ešte lepší výkon, v žiadnom Jovanović, Šimo prípade sa nezahanbili v súboji V ďalšom zápase sa Kulpín strets mužstvom, ktoré hrá o dva stupne ne s Petrovaradínom. • ŠPORT •


ŠACHOVÝ KLUB KULPÍN O VLAŇAJŠEJ PRÁCI

Vychovávajú si šachový dorast Katarína Gažová

doma, tiež v iných prostrediach, ako aj na skupinových pretekoch, achový klub Kulpín má 40 čle- ktoré organizuje Šachový zväz nov. Predseda klubu Dušan Vojvodiny. ŠK Kulpín v MedzioVida sa v polovici februára becnej zónovej lige Vrbas, Báčska na výročnej schôdzi zmienil, že Palanka, Báč, Báčsky Petrovec, je z toho počtu aktívnych 10 – 15 kde súťažilo osem klubov, obsadil šachistov. Pracujú aj so žiakmi štvrté miesto. Členovia klubu sa v rámci šachovej sekcie, ktorú tiež zúčastnili šachového turnaja SNS 2017 v Petrovci, kde bolo až 101 účastníkov. Pekný úspech tam dosiahli Milan Radosavljev a Branislav Beláni. ŠK Kulpín na rybárskej chatke usporiadal počas leta obecný šachový turnaj v rámci Predslávnosťových dní 2017 v Kulpíne. Členovia ŠK Kulpín každú voľnú chvíľu V októbri sa zúvyužívajú na partiu šachu častnili turnaja vedie tajomník klubu, učiteľ Ra- v rýchloťahovom šachu v rámci doslav Kolarski. Mládež a deti sa Kovačického októbra. ŠK Kulpín zaujímajú o túto starobylú hru a vlani usporiadal až 60 miniturpravidelne sa stretávajú v klube. najov doma pre svojich šachistov. V roku 2017 sa kulpínski šachisO práci šachovej sekcie tohto ti stretli až 99-krát. Boli to ich pra- klubu, kde je zapojených 21 mlavidelné stretnutia každý štvrtok a dých hráčov, hovoril vedúci Ranedeľu v miestnostiach základnej doslav Kolarski. Vlani v kulpínskej školy, účasť na rôznych turnajoch škole usporiadali aj Svätosavský

Š

šachový turnaj, turnaj ku Dňu školy a ďalšie súťaže. Z obecnej súťaže žiakov základných škôl všetci mladí šachisti z Kulpína postúpili na zónové preteky do

Kulpínski šachisti a ich hostia na výročnom stretnutí v základnej škole

Kaća. Boli to Nikola Benša, Denis Knežević, Denis Kolár, Kristijan Knežević, Miloš Arsenović a Maksim Teslić, ktorý v Kaći obsadil pozoruhodné 4. miesto. V šachovej lige základných škôl Obce Báčsky Petrovec kulpínski žiaci obsadili 3. miesto. Vo Vrbase na Dňoch vojvodinského a srbského šachu v novembri žiaci vyšších ročníkov

DRUHÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Prehra a výhra KULPÍN – PARTIZAN 0 : 3

K. Gažová

M

užstvo báčskeho VK Partizan je umiestnené v strede tabuľky. Hostia do Kulpína prišli v dobrej nálade, pokiaľ domáci boli pod tlakom, že zápas „musia“ vyhrať, a tak pokračovať v úspešnej jarnej sérii. Kulpínčania sa snažili, ale robili príliš veľké chyby. Kapitán mužstva Boris Relota napriek zraneniu hral zápas. Vysokým hráčom z Báča sa všetko darilo. Možno povedať, že • ŠPORT •

zo šachovej sekcie z Kulpína dosiahli tiež pekné výsledky. Po schválení správ a plánov na tento rok nasledovala voľba jedného člena Dozornej rady

HERCEGOVINA – KULPÍN 1 : 3 Kulpínski volejbalisti v sobotu 24. februára 2018 hosťovali v Ravnom Topolovci, kde sa stretli so hostia zaslúžene vyhrali skúsenými hráčmi nad domácim mužstvom domácej Hercegomaximálnym výsledkom viny. Hoci VK Kulpín 3 : 0. Z doterajších pätPerspektíva VK Kulpín: hral bez troch dobnástich zápasov toto bola Vlastislav Jaško rých hráčov, predsa prvá prehra Kulpínčanov s Báčanmi, ktorú nečakali, a preto nálada v mužstve pred zápasom a počas hry bola dobrá a pozitívna. im ťažko padla. Hostia prvé dva sety poľahky Výsledky jednotlivých setov: 18 vyhrali, tretí prehrali a vo štvrtom : 25, 26 : 28, 22 : 25. VK KULPÍN: Relota, Lekár, bolo 25 : 10 v prospech zverencov Nemanja Petrović, Jaško, Pro- Jána Lačoka. Treba zdôrazniť, že danović, Zavaroš, Babić, Gajičić, pre VK Kulpín hrali dvaja veľmi mladí hráči, Vlastislav Jaško (16 Zima, Ćirić, Kisić, Jeftić, Hasík

klubu. Namiesto dlhoročného aktívneho člena ŠK Kulpín Michala Benku, ktorý vlani skončil svoju životnú púť, do tohto orgánu zvolili mládežníka, aktívneho šachistu Rastislava Širku. Výročné stretnutie kulpínskych šachistov a ich hostí sa skončilo spoločnou večerou a rýchloťahovým šachovým turnajom.

rokov) a Rade Petrović (15 rokov). Obaja veľmi dobre zohrali tento zápas, prispeli k víťazstvu svojho mužstva a sú veľkou perspektívou kulpínskeho volejbalu. Výsledky jednotlivých setov: 17 : 25, 19 : 25, 25 : 23, 10 : 25. VK KULPÍN: Relota, Lekár, Jaško, Prodanović, Nemanja Petrović, Gajičić, Zima, Ćirić, Rade Petrović V sobotu 3. marca v Kulpíne bude hosťovať VK Šíd. Výsledky 16. kola: Proleter – Botafogo 3 : 1, Dunav Vollej – Vojvodina NS Seme 2 nehrali, Mladost (NP) – Sombor 3 : 0, Šíd – Mladost (T) 2 : 3, Hercegovina – Kulpín 1 : 3, Partizan – Maglić 3 : 1.

9 /4792/ 3. 3. 2018

41


Šport ZRAZ KAMARÁTOV: DUEL ODVEKÝCH RIVALOV

domáce družstvo 3 345 bodov z vlaňajšieho  29. októbra,“ informuje a nabáda k novému rekordu Hriešik. Aby bola dráha čistá ako lekáreň a z mesiaJán Špringeľ hostiteľov. Skúsenosť ca na mesiac prinášala je na strane domácich, aplnená, zadymená mladosť je prednosťou i  nové rekordy alebo a nanajvýš hlučná bude hostí, tvrdí spolubesedtriumfy, starajú sa o ňu reštaurácia Slávie v nede- ník: každý týždeň nové služľu 4. marca 2018 o 15. hodine. bukonajúce dvojice kol„Kolo pred derby sa Do renovovanej a renomovanej nám zotavil od zranekárov. kolkárne v Kovačici prichádzajú nia kmeňový hráč Željko „Údržba štvordráhokolkári padinskej Doliny. Aj to sa Toman, už viac kôl, me- Údržbári dráh sú – kolkári vej plastovej kolkárne muselo stať: slávisti a červeno- siacov, ba sezónu vystuv Kovačici stojí 25 000 -modrí v 15. kole v priamom pujeme bez Juraja Čerňoša, ktorý posledného hodu. Proste pastva až 26 000 dinárov mesačne. súboji možno rozhodnú o zo- je na dočasnej práci v zahraničí. pre oči fanúšikov kolkov a oboch Okrem prostriedkov z lokálnej stupujúcom mužstve z Prvej Pančevčania Dušan Prodanov kolkárskych oddielov.“ samosprávy a z Robotníckych Takého nervy strhujúce me- športových hier, ktoré sú v plligy Srbska – skua Zoran Milopina Vojvodina savljević vystu- rania síl môžu neraz aj z prie- nom prúde do polovice marca, do Prvej vojpujú pre nás merných kolkárov urobiť boha- sa klub financuje aj z peňazí vodinskej ligy,“ amatérov alebo bez honoráru, tierov, klubových, rozpráva jedným p r o f e s i o n á l o v. ale s veľkou lás- mestských, ba aj dychom Želimír Môžu si totiž rekrekou ku kolkom. ligových junákov. „Možno na zápaHriešik, predseačne zahrať v naŽ e l e z n i č a r, da KK Slávia. šej kolkárni každý klub s ktorým se susedov padne Vlani sa pre pondelok, stredu bola táto dvo- aj nový rekord obnovenie kola piatok. Cena za jica v sezóne kolkárne. Zatiaľ kárne v Kovahodinu pobytu 2004/05 tretia a podľa očakávačici oba dueli v kolkárni je 400 a rok neskoršie nia nové plastové hrali v  Padine. dinárov. V utorok i druhá v Super dráhy prekonali Do konca maja vo štvrtok kolkári lige Srbska, bývalé asfaltové strovstiev zostali majú v predvečeržiaľ, zanikol, (betónové). Na nieešte štyri kolá, ných a večerných ale k nám, na- kdajších dráhach posledné sa hrá Kolkáreň ako srdcová záležitosť: šťastie, pribudli hráč počas maj- Predseda Želimír Hriešik hodinách tréninv predposledný Tomáš Siroma sa najviac gy, cez víkend sú kvalitní kolkári. strovského zápa- pred starou tabuľou pričinil o to, aby Kovačica mala su mal priemerný víkend v mesiaci zase majstrovské Z druhej strany plastovú kolkáreň – 24. a 25. marca. nám za súpe- výkon 515 – 520 bodov, teraz je zápasy. Rozmýšľame ale cez Slávia je v tabuľrov prichádza- to už 560. Zatiaľ je rekordérom zimu a leto zorganizovať aj Ligu ke ôsma: má o jednu výhru viac jú budúce esá Padiny, ktorí sú spomínaný Zoran Milosavljević amatérov, aby takmer denne (4) a o jednu remízu menej (2) už súčasní reprezentanti Srbska, so 613 bodmi z 12. novembra v kolkárni Slávie bolo rušno,“ od desiatej Doliny, bodové skóre Jakáb či Garafiát. Bude napínavo, 2017. Držiteľom klubového re- podčiarkol na záver predseda 10 : 9 je v prospech nedeľňajších pútavo a vzrušujúce, verím, do kordu na kvalitnejších dráhach je Hriešik.

Boj o obstátie

„Z

STAROPAZOVČANIA KONČIA PRÍPRAVY

Očakávajú úspešnú jar Matej Bzovský

S

taropazovskej Jednote, ktorá hrá vo Vojvodinskej lige – južnej skupiny, sa v prípravných zápasoch veľmi nedarilo. Nepocítili chuť výhry, ale predsa nerozčarovali! Kontrolné zápasy mužstva sledovalo len málo fanúšikov, keďže iba tí najodhodlanejší odchádzali na ihrisko s umelou plochou v Športovom stredisku FZ Srbska, kde fúkal vietor zo

42

www.hl.rs

všetkých strán, takže ani futbalistom nebolo ľahko predstaviť sa v tom najlepšom svetle. Prípravy prebiehali dobre pod vedením nového šéftrénera Dragana Perišića a jeho pomocníka Marka Đurića. Mužstvo trénovalo na ihrisku Jednoty, občas aj na umelej ploche v Novej Pazove, keď už vo svojom prostredí nemá také podmienky. Jednota v rámci príprav zohrala viacero zápasov, na ktorých tréner Perišić preveroval formu svojich

Informačno-politický týždenník

zverencov. Je tu dosť nováčikov a odpoveď na otázku, či títo úspešne nahradia odchod Dejana Galića, Predraga Milakovića, Aleksu Bajića, Marka Boškovića, Davida Kneževića, Aleksandra Dimitrića, treba predsa počkať. Prípravné zápasy sú jedno, tie majstrovské v boji o body niečo celkom iné, oveľa ťažšie. Dva posledné zápasy Jednote priniesli prehry. Najprv v súťaži o pohár Sriemu susedovci − Du-

nav zo Starých Bánoviec boli lepší po kopaní penált 6 : 7, v regulárnom čase bolo 3 : 3 (3 : 1). Potom prišla prehra aj s druhým členom Srbskej ligy – skupina Vojvodina, Omladincom z Nových Bánoviec 0 : 2 (0 : 2). V druhom polčase Jednota bola lepším mužstvom, ale jej hráči zahodili viacero zrelých šancí. JEDNOTA: Jovišić, Živković, Rebić, Begović, Zarić, Vuković, Milenković, Matović, Atanacković, Denić, Ivković; striedali: Milinović, Bojbaša, Stojaković, Milašinović, Jašo, Cvejić, Delić V sobotu Jednota zohrá generálku s mužstvom FK Radnički zo Sriemskej Mitrovice. • ŠPORT •


1. miesto: FK Soccer team Nový Sad

2. miesto: ČSK Pivara Čelarevo

Krásny futbalový víkend v Hložanoch Juraj Bartoš

V

team – Budúcnosť 1 : 0. Za najlepšieho hráča turnaja vyhlásili Željka Čapeľu (ČSK), najviac gólov nastrieľal Luka Savić (Soccer team) a najlepším brankárom turnaja sa stal Boris Chlebian (Budúcnosť). V sobotu súťažilo šesť tímov – hráčov narodených v rokoch 2005 a 2006. Zvíťazilo mužstvo FK Petrika Nový Sad, 2. miesto: Krila Krajine Báčska Palanka, 3. Dunav B. Palanka, 4. Mladosť Báčsky Petrovec, 5. Slávia Piv-

onku zamrzlo na kosť a vnútri, v novej športovej hale v Hložanoch zakvitla jar. Tam sa v plnej nádhere pred týždňom, v sobotu a nedeľu, predstavili futbalové nádeje 3. miesto: FK Budúcnosť Hložany z viacerých prostredí. Škoda len, že sa ich kumštu okrem početných rodičov prizeralo iba zopár futbalisti vyťažili zo seba ma- a v sobotu pískali Ján Benko divákov, ktorí sa o vydarených ximum, hrali bojovne a féro- a Ján Murtín. Zapisovateľom Antje Contius dozvedeli návo. Zrejme na ich futbalovom bol a o semafor a zvukové kulihodne. To je i jediná výhrada majstrovstve, ale aj na vzornom sy sa staral Stanislav Žembery. adresovaná  sposprávaní sa majú podiel Medaily kapitánom troch najluorganizátorom: ich tréneri. V niektorých lepšie umiestnených celkov, Futbalovému klubu stretnutiach sa len tak is- diplomy a primerané odmeny Budúcnosť a Miestkrilo, nechýbala neistota najlepším jednotlivcom odonemu spoločenstvu a napätie. Vyvrcholením vzdal predseda Rady MS HloHložany. Všetko osbol posledný zápas, tatné klapalo na výv ktorom nastúpili bornú. (v role outsiderov) Boli sme svedkadomáci hráči proti mi 10  nedeľných víťazom turnaja. Po zápasov. Pok ým niekoľkých sľubných v niektorých o víťapríležitostiach na zoch neboli žiadne oboch stranách sa pochybnosti, v iných už schyľovalo k prešlo do tuhého a o kokvapujúcej remíze, nečných výsledkoch nakoniec Novosadrozhodla futbalová Úsmevy na tvárach Jána Benku (zľava), Pavla čania vsietili víťazŽemberyho, Stanislava Srnku a Stanislava šťastena. Pozrime sa Žemberyho odzrkadľujú dobrú organizáciu ný gól – minútku teda najprv na nedeľ- vydareného turnaja pred záverečným né výsledky: Soccer hvizdom. Hložianteam Nový Sad – Sláske „kohútiky“ pred- Rozhodcovia Ľudovít Dudok via Pivnica 4 : 0, Budúcnosť Hlo- nica, 6. ČSK Čelarevo. Najlepšou sa ale potvrdili, že lopta je (zľava) a Ján Murtín pískali žany – Mladosť Báčsky Petrovec hráčkou turnaja sa stala Monika okrúhla, a že pred nimi je objektívne 1 : 0, ČSK Pivara Čelarevo – Slávia Papová (Slávia), najviac gólov pekná futbalová mladosť. 2 : 2, Soccer team – Mladosť 4 : dali Stanislav Žembery a Boris Ak ju spolu s trénerom Jánom žany Pavel Žembery. Okrem 0, ČSK – Budúcnosť 4 : 0, Slávia Todorović (obaja FK Petrika) Hrubíkom a vedením FK Budúc- organizátorov finančne prispelo – Mladosť 5 : 1, Soccer team – a v bráne bol najistejší Dragan nosť udržia v hrsti. aj Zhromaždenie obce Báčsky ČSK 1 : 1, Budúcnosť – Slávia 2 Ćulibrk (ČSK). Nedeľné zápasy rozhodovali Petrovec a  viacerí sponzori. : 1, ČSK – Mladosť 1 : 0, Soccer Vo všetkých zápasoch mladí Ľudovít Dudok a Ján Murtín 


SLOVOM A OBRAZOM: 40. MEDZINÁRODNÝ VEĽTRH TURIZMU V BELEHRADE

Jeden z prvých pútačov

Pred slávnostným otvorením

Maľovať i svetlom: Performancia na úvod

Podujatie rozmanité a obľúbené Oto Filip

A

zda to muselo byť tak, že uplynuli mnohé roky, kým sme sa v cestovnom ruchu prebrali z letargického spánku a hosťom začali ponúkať všetko, čo máme. Úspech a rekordy

Partnerská a priateľská krajina − Grécko

potom a následne neprišli náhodou. Je za nimi viacročná drina. Chvályhodné je však to, že sú pevným odrazovým mostíkom do výsledkov ešte lepších. Kým Grécko má dlhé pobrežie a ostrovy, Francúzsko hrady, Taliansko paláce a kostoly, Švajčiarsko lyžiarske strediská, na našej strane je

Bez úsmevu to nejde

pohostinnosť, možnosť aktívneho tunajšieho cestovného ruchu oddychu, kongresový, horský zvýšeným počtom poukážok a zdravotný turizmus, bohaté určených domácim obyvakultúrno-historické a umelecké teľom. Záujemcovia o naše dedičstvo, mnohoraká gastrodestinácie budú v tomto roku nomická ponuka. môcť počítať s ich osemdeO tom, čím všetsiattisíc. Tradične zaujímavý kým disponujú iní bol aj sprievodný veľtrhový a čím my, mohli sa program, od prezentácií, cez od 22. do 25. februára rôzne promócie, prednášky, dozvedieť a presveddielne, konferencie, koštovky. čiť desiatky tisícov Turistická organizácia Srbska (TOS), ktorá dôraz návštevníkov v štyroch halách Belehv činnosti kladie najmä na radského veľtrhu, kde rast kvality služieb, na silné ich očakávalo okolo a tvorivé promočné aktivity 1 200 vystavovatev zahraničí, ako i na kampane ľov z 55 krajín sveta. Na budúci rok Nový Sad na sociálnych sieťach, v snaPrvým heslom bolo bude mládežníckou hách prispôsobiť sa rýchlo Dovolenka ťa čaká, metropolou Európy meniacim turistickým trenmagnetom zase dom, predstavila sa dvoma mnohé zľavy, akcie a výhody v nejed- novými publikáciami. Jedna je venovaná peším nom segmente bohatej veľtrhovej a cyklistickým túram, druhá ruskému dedičstvu ponuky. Tohtoročným partnerom podujatia bolo v Srbsku. Ako uvádza riaditeľka TOS Marija LaboGrécko, prvýkrát na veľtrhu vlastnú turistickú vićová, Srbsko si stanovilo strategickú orientáciu ponuku prezentovali Juhoafrická republika, v turizme a koncentruje sa na určité turistické Palestína, Kamerun a Maroko. Treba pozdraviť aj trhy s jasnou ponukou pre budúcnosť. Bez toho pretrvávajúce snahy Ministerstva obchodu, turiz- by totiž nemohlo spieť k novým rekordom. mu a telekomunikácií ďalej podnecovať rozmach 

Ten pestrý svet obrazov − Kovačica

Staropazovský stánok

Tradičnými účastníkmi veľtrhu sú i Petrovčania

Hlas 09 2018  
Hlas 09 2018  
Advertisement