Hlas 05 2017

Aká budúcnosť čaká médiá?

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 4. 2. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4736/

5

Z obsahu

4. 2. 2017 | 5 /4736/

Uzávierka čísla: 1. 2. 2017

4 TÝŽDEŇ 4 Možno poskladať rozpadnuté?

6 27 rokov za slobodu v médiách 7 Dať produktom druhú šancu

8 NA PULZE DNÍ 8 Je tu aj strach zo zajtrajška

11 ĽUDIA A UDALOSTI 12 Číročistá forma 16 Namiesto smetiska krásne jazero 19 Polstoročie spoločného života

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Spomienky na zasnežené prázdniny

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Súbehy na subvencie od polovice februára 25 Čeliť dlhodobým výzvam 26 Škodcovia hrachu siateho (4)

31 KULTÚRA 31 Prvý sólistický koncert na výbornú

V piatok 27. januára Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny oslávil 27 rokov pôsobenia. Pri tejto príležitosti udelili aj výročné novinárske ceny. (s. 6) J. Pániková „Umelecké dielo musí ospravedlniť svoje jestvovanie. Číre napodobňovanie a prenášanie vonkajších zjavov ešte nie je umenie, súčasné technické zdroje to dokonale robia. “ Takto sa o umení zmieňuje Martin Kizúr, akademický maliar, ktorý 1. februára t. r. oslávil životnú šesťdesiatku. Na snímke je reprodukcia jeho obrazu Tabuľa III z roku 1985. (s.

32 – 33) A. Chalupová

34 Aj osobná, aj univerzálna 35 Ľahšie daruje, ako predá

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 49 Rozlúčka s Európou 50 Vyhnali ich z vlastnej chaty 51 Opäť sa kotúľa...

Autorka titulnej fotografie: Jasmina Pániková

Roľník a dobytkár Juraj Pavlov zo Selenče (prvý zľava) chová aj kozy na mlieko, syr a mäso pre vlastnú rodinu, ale sčasti predáva aj spoluobčanom. (s. 15) J. Pucovský

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

•

•

Ľady, snehy zmiznú, ale čapáše...

Keď zima dobre drží v decembri a januári, bude pekný rok. Ak súdime podľa slov ľudovej múdrosti, máme sa na čo tešiť v prvom z piatich zlatých rokov, ktoré vlani avizoval náš premiér. Lenže, ibaže...

P

ranostika je nevďačná vec. Tobôž v období zmiešaných hrnčekov s dávno ujatými normami a hodnotami, získanými zo stáročného prameňa ľudských skúseností. Čomu nasvedčuje aj táto ľudová múdrosť: Ak Nový rok pripadne na nedeľu, bude mierna zima, ak pripadne na pondelok, veští to ostrú zimu. Nakoľko si, ak si spomíname (zábud)ľaví, akí mierou vrchovatou mnohí a mnohejší z nás zjavne sú, aktuálny rok sa práveže začal sviatkom pokoja. Nedeľou.

Po miernej zime predsa ani chýru, ani slychu. Práveže naopak. Táto zimisko nás proste mrví-drví v každom ohľade, bezohľadne, bez ohľadu na citované úslovie či príslovie. Zásoby ohrevu sa míňajú ani atrament pod zmizíkom. Rovnakým tempom, keď nie rýchlejšie, vyprchá nádej na dáke tam zlaté roky. Šopy zívajú prázdnotou, karavány ľudí hladných práce trielia prevažne na sever, najmä poniže Tatier. A medveď? Vo chvíli, keď vznikal tento textík, medveď sa nevyjadril. Ani dátum budúcich prezidentských volieb v Srbsku nebol známy. Pranostika na 2. február vraví: Keď je na Hromnice pekne, medveď sa obráti na druhú stranu. Teplota sa ako na potvoru 1. februára zvýšila, hoci len toľko, koľko deň na Nový rok, t. j. o slepačí krok. V polovici mesiaca, do ktorého sme vstúpili uplynulú stredu, by mali byť známe aj dve informácie, ktoré mnohým nedovoľujú pokojne spať. Azda sa, konečne, dozvieme, kedy budú spomenuté voľby a koho do prezidentské-

ho kresla navrhne Srbská pokroková strana. Ktorá, ako tu väčšinový národ hovorí „vedri i oblači“ alias vyjasňuje a zamračuje.

Na dileme, či SNS ako kandidáta na hlavu štátu predloží terajšieho prezidenta Tomislava Nikolića, alebo predsa – podľa mienky viacerých znalcov tunajších pomerov – istého víťaza, t. j. terajšieho premiéra Aleksandra Vučića, sa triešti niečo, čomu sa hovorí verejná mienka. S ubúdajúcimi ľadmi, ktoré tu nikým-ničím nepozvané-nevyvolané, ako vždy, keď nás zaskočia nepripravených a prekvapených, klesá aj zvyšná chuť, vôľa či potreba hovoriť o existenčných problémoch. Tie prikryl pekný biely sneh, a tak sa všetko zdá krásne, čistučké, pokojné, bezchybné; ani obligátne predvolebné sľuby, ktoré už frčia do éteru na všetky strany. Čo tam po tom, že, v očakávaní správ z medvedieho brlohu, na vedľajšej koľaji uviazla celá paleta neriešených prípadov porušenia zákonných predpisov a malé more veľkých problémov. Sneh zavial nielen najvyššie, ale aj spodné konáre. Lenže, ako hovorí povestné srbské príslovie: Ne pada sneg da pokrije breg, već da svaka zverka pokaže trag. Neodborný doslovný preklad uvedenej sentencie môže znieť aj takto: Nepadá sneh, aby prikryl breh, lež preto, aby každá zver zanechala stopy. Len čo je pravda, ľady zmiznú, sneh sa, ako vždy, aj teraz stopí, ibaže čapáše po zverine zostanú. Prichodí sa na ne pozorne zadívať a nad skonštatovaným riadne podumať. Či nie?

Juraj Bartoš

Čítajte nás aj na www.hl.rs.

5 /4736/ 4. 2. 2017

3

Týždeň

InPress

168 HODÍN

Fatamorgána šťastia

Možno poskladať rozpadnuté?

Jasmina Pániková

e to tak: dianie v zákulisí človeka vždy láka. Čo sa tam a prečo deje?

Len na kúsok od toho je hádanie najmä o trivialitách. Niekedy akoby dôležitých, inokedy celkom nepodstatných. Ešte sme si nevydýchli po jedných a už sú na obzore ďalšie, prezidentské voľby. A všetko, čo k zvolebnievaniu patrí: chvály a sebachvály, urážky a podpásovky, obchodovanie a kortešovanie. Ciele dávno svätia všetky prostriedky.

Natoľko, že sa z hlbín zásuviek a spomienok dolujú stále nové aféry.

Každý na každého čosi má: Velja na Zlatibora, druhý na Sašu, tretí na Vuka... Povážlivých, kompromitujúcich materiálov je o toľko viac, o koľko sú inštitúcie slabšie. Kde sa len stratil ten aspekt právneho štátu, podstatou ktorého je, že všetko, čo má byť verejné, nesmie byť zahalené rúškom tajomstva?

Mrazivý január za nami ako úvod do rušného februára, či ešte rušnejších ďalších mesiacov. Stagnujúci bruselský dialóg dostal druhú šancu v polovici týždňa, opäť na najvyššej úrovni. Zrejme sa začínajú napĺňať slová a plány vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničnú politiku a bezpečnosť Federice Mogheriniovej o tom, že dve delegácie na

P

omaly, ale iste sa to blíži. Samotné voľby sú ešte ďaleko, ale určití kandidáti sa už pripravujú na politické preteky. Zatiaľ čo vládnuca strana čaká Deň štátnosti, keď sa vyjadrí o svojom kandidátovi, podaktorí, ktorí sa rýchlo rozhodli, že sa pustia do toho, nemrhajú časom a začínajú svoju kampaň.

Vuk Jeremić, navrátenec z New Yorku, ako ho podaktorí označili, už začal navštevovať mestá a je tu aj videoklip, v ktorom ozrejmuje, prečo chce kandidovať a za aké Srbsko sa bude zakladať. Sľubovať a propagovať videoklip začal aj Vojislav Šešelj. Jeho volebný tím spravil opravdivú mozaiku fotografií, na ktorých je Šešelj ako bábätko, dospelý mládenec, až po pálenie zástav, mítingy. Miesto v mozaike si zaslúžila aj fotka s pištoľou. Trochu nezvyčajný spôsob predstavovania potenciálneho prezidenta... Dozvedáme sa, že kandidátom bude aj Nenad Čanak, ktorého nepodporuje stranícka kolegyňa Marinika Tepićová, keďže sa, vraj, rozhodla byť PR Sašovi Jankovićovi.

Kandidáti sú nám pomaly známi, ale nie je známe, aj čo nám budú sľubovať. Po všetkých voľbách, sľuboch, rozprávkach o lepšej budúcnosti vymyslieť niečo nové, v čo strápený národ uverí – bude ozajstným umením. Vysoké platy a penzie nemusia ani spomínať, v tie už nikto neuverí. Postaral sa o to aktuálny prezident, ktorého veštenie lepšej budúcnosti sa zatiaľ ukázalo ako nevydarené. V tejto chvíli pravdepodobnosť zvýšenia životného štandardu by sa rovnala pravdepodobnosti funkčnosti úplne bezplatných ruských a bieloruských vojenských lietadiel. Potrebná je iba niekoľkomiliónová reparácia a budú ako nové! Potrebujeme ešte niekoľko rokov uskromňovania sa (teraz treba ušetriť aj na obnovu lietadiel) a budeme najvyspelejšia krajina! A potom budeme aj lietať.

Niektorí po krajine a niektorí z nej.

4

www.hl.rs

Oto Filip

J

najvyššej úrovni budú mať odteraz častejšie stretnutia. Zostáva dúfať, že okrem základných, výsostných tém bude trochu času a ochoty zaoberať sa i prípadom lídra Občianskej iniciatívy SDP Olivera Ivanovića, ktorý je vyše troch rokov vo väzení. Ako obeť etnickej (ne)spravodlivosti, potreby totalitnej spoločnosti mať väzňov tohto druhu, okolnosti, že začiatok práce špeciálneho súdu pre zločiny OVK treba zatieniť dôležitým a známym Srbom v kosovskom žalári... A nemožno vylúčiť ani podmieňovanie Belehradu dynamikou krokov, ktorými speje k Európskej únii. Mnoho toho sa rozpadlo a ťažko to zase poskladať.

Oveľa menej než na životnú úroveň pozornosť verejnosti sa upriamovala na diplomatické a iné návštevy a stretnutia popredných štátnych a vládnych predstaviteľov, siahajúce od Bieloruska po Grécko.

Nóvum viacerých z nich je, že sa Vojsko Srbska, konkrétne jeho dlhšie podvyživené letectvo a protiletecká obrana zásobia ďalšími lietadlami, najmä Mig-mi 29 a raketovými sústavami protileteckej obrany druhu Buk. Aj to hlavne vo forme darov z Ruska a Bieloruska. Minister obrany Zoran Đorđević vyzdvihuje, že nejde o útočné, ale výlučne o obranné zbrane, v duchu politiky vojenskej

neutrality a trojročného plánu, na základe ktorého je zistené, že práve obnovenie protileteckej obrany je to, čo Srbsko najviac potrebuje.

V uvedenej súvislosti pozorovateľovi však nemôže neprísť na rozum tá známa myšlienka: nikde niet obedu zdarma. A aj v súkromnom živote elementárna kultúra nakladá za dar sa revanšovať. V širšom kontexte pozorované, je to záležitosť pomerne citlivá, zvlášť vzhľadom na blížiacu sa potrebu postupne zlaďovať zahraničnú politiku Srbska s celkovou zahraničnou politikou Európskej únie. Tá práve Rusku úporne predlžuje sankcie, uvalené pred pár rokmi.

Politika ako záujem, no i umenie lavírovať medzi viacerými z nich.

A to v podmienkach svojrázneho chaosu na medzinárodnej scéne, podnecovaného prvými skutkami nového prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorými naznačil, že aj nad zmätkom môže byť ešte väčší zmätok. Stačí sa len pozrieť na to, čo spôsobilo jeho rozhodnutie zakázať vstup utečencom. A aj v tom všetkom sa nám treba vynájsť. Predsavzatie komplikované, zvlášť pre citlivú regionálnu, ale i vnútropolitickú rovnováhu. Z dôvodov na optimizmus v tomto roku začalo akosi rapídne ubúdať.

JEDNA OSOBNOS , JEDNA OTÁZKA

Prof. Dr. DRAGAN STANIĆ, PREDSEDA MATICE SRBSKEJ

Lepšie sa poznať Oto Filip – Ako by ste de novali súčasné posolstvo inštitúcie, akou je Matica srbská, ktorá vlani oslávila 190. výročie založenia – Matici srbskej, celému srbskému národu a nám všetkým, ktorí žijeme v Srbsku, by som predovšetkým chcel popriať, aby sme jasne definovali náš pohľad na súčasný svet, na našu pozíciu v ňom. Takisto

Informačno-politický týždenník

to, aby sme žili dôstojne, tak, aby sme si pestovali vlastnú kultúrnu bytosť, aby sme pritom harmonickým spôsobom budovali vzťahy so všetkými ľuďmi vôkol nás, s inými národmi a národnými kultúrami.

Som toho názoru, že je významný takýto druh národného sebauvedomenia, pritom aj európskeho sebauvedomenia, založeného na idei, že všetci spolu máme budovať

nejaké spoločenstvo.

Podobne tomu, či tak, ako sa aj my v pokrajine staráme o to, aby rozličné národné kultúry žili v ovzduší vzájomného porozumenia a rešpektovania.

Bol by som rád, keby toho bolo aj značne viac tu u nás vo Vojvodine, čiže, aby sme sa ešte lepšie navzájom poznali, vrátane našich kultúr. Verím, že Matica k tomu veľmi prispeje už v blízkom období.

Dúfam, že sa už v tomto roku prejavia niektoré výsledky uvedenej orientácie.

• TÝŽDEŇ •

PRVÁ DEBATA V NDNV V NOVOM ROKU

Dobrý večer, prezident!

Juraj Bartoš

D

eň predtým než Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny (NDNV) oslávil 27. výročie založenia a pôsobenia, usporiadal prvú debatu v tomto roku. Pútavý názov vytýčenej témy (zakotvený v titulku) privábil do Média strediska Vojvodiny na pôde NDNV v Novom Sade toľko ľudí, že sa sotva vmestili aj do vedľajšej miestnosti. Niet divu, keď si na blížiace sa prezidentské voľby v Srbsku a aktuality súvisiace s nedávnymi podobnými voľbami v USA im vlastným spôsobom, vtipne, bez rukavičiek, posvietili eminentné osobnosti srbskej informačnej sféry. Člen Výkonnej rady NDNV v role moderátora večierka Dinko Gruhonjić besedu uviedol konštatáciou: „Početné prezidentské muky budú v tomto roku trápiť Európu a zemeguľu, ktorá sa čoraz viac podobá na vynikajúci nový svet. Aspoň jedna taká muka bude trápiť aj Srbsko, v ktorom predvolebná kampaň nikdy neprestáva.“ Hlavný redaktor týždenníka NIN Milan Ćulibrk, hlavný a zodpovedný redaktor denníka Danas Dragoljub Petrović, rozhlasoví autori Daško Milinović a Mladen Urdarević a novinový spisovateľ Teofil Pančić vyjadrili presvedčenie, že kandidátom Srbskej pokrokovej strany (SNS) nakoniec predsa bude aktuálny premiér Aleksandar Vučić. Sú toho názoru, že občania treba, aby sa volieb zúčastnili. Vyslovili názor, že hoci sotva možno očakávať dáku zmenu, prípadné druhé kolo prezidentských volieb by bolo jasným odkazom aktuálnej koalícii pri moci, čo si Srbsko o nej naskutku myslí. „Nemusíš vôbec byť optimista, nemusíš vôbec veriť, že môžeš niečím pohnúť, ale urob všetko, čo môžeš, aby tomu predsa bolo tak,“ prízvukoval Pančić. Aktéri debaty jasne dali najavo, že mienia hlasovať za kandidáta Sašu Jankovića. Zapájajúc sa do diskusie Branislava Kostićová podotkla, že by sa tento kandidát, inak aktuálny ochranca občanov Srbska, mal vyjadriť k otázke budúcnosti Vojvodiny.

Dragoljubovi Petrovićovi sa predvolebné ovzdušie zdá „príliš zastrašujúce“. Poukázal na to, že hoci sa kampaň úradne nezačala, • TÝŽDEŇ •

už je na scéne lynč dvoch serióznych opozičných kandidátov, Vuka Jeremića a Sašu Jankovića. Podľa neho posledne spomenutý zatiaľ taktizuje a tribúny Vuka Jeremića sú pomerne sterilné. Podotkol, že zrejme budú aj ďalší (minorní) kan-

platov roku 2002 bol 29 %, a že je to viac než 1,5 %, koľko rast platov vynášal vlani, alebo že rast hrubého domáceho produktu vlani bol 2,7 % a roku 2004 deväť percent.“ Šéfredaktor NIN-u predostrel i priamu skúsenosť s premiérom

O budúcich voľbách hovorili vtipne a vecne

didáti, kým tretí vážny kandidát sa zjaví na Sretenje (štátny sviatok, Deň štátnosti Srbska; pozn. J. B.). Keďže, dodal, „15. februára má narodeniny aktuálny prezident Toma Nikolić; dovŕši 65 rokov života, je možné, že ho Vučić pošle do penzie“.

PREMI R BÝVA NERV ZNY Vyzvaný, aby povedal, čo očakáva od médií a súdov, Milan Ćulibrk zaironizoval: „Pokiaľ ide o médiá, netreba tu nič očakávať; bolo možné vidieť už počas uplynulých dní, že Vuk Jeremić ,zavraždil gardistov’, Saša Janković ,je taktiež vrah’, takže si môžeme domyslieť, čo bude, keď sa veci trochu zapražia.“ Ćulibrk sa v tejto veci vyjadril explicitne: „Bude to veľmi zaujímavé a od médií treba očakávať veľké opľúvanie.“ Vyjadril obavy z toho, ako to budú akceptovať „ľudia, ktorí všetko chápu doslovne, ktorí nemyslia vlastnou hlavou, ktorí veria v to, čo sa im povie, ktorí sa nazdávajú, že je Srbsko líder v regióne na základe ktoréhokoľvek parametra, hoci všetky ukazovatele hovoria, že nie je, že je najhoršie“. Vyslovené tvrdenie ilustroval takto: „Riaditeľ Ústavu pre štatistiku povie, že rok 2016 ekonomicky bol najlepší za posledných 25 rokov; urobíte analýzu a zistíte, že tomu nie je tak. Potom sú veci jasné, potom každý môže pochopiť, že rast

Aleksandrom Vučićom, keď robil s ním rozhovor. Po otázke, prečo sa prihrievajú nereálne očakávania a pri ďalších nepríjemných otázkach premiér vraj zvyšoval hlas. „Pripomenul som mu továreň na výrobu kamiónov FAP, odpovedal, že sa to takmer podarilo; ja som mu pripomenul, že to nevyšlo, potom sa ma spýtal: ,A čo teraz? Chceš, aby som spáchal samovraždu?’ Zmienil som sa aj o zmluve Mercedesu a Ikarbusu, keďže tá naša firma stroskotala; ide o tisícky sľubov, ktoré sa neuskutočnili.“ ZOPAKUJE SA ZNÁMY SCENÁR Teofil Pančić hovoril o tom, ako aktuálna strana pri moci a jej predák pomocou klamstiev zostávajú na koni. Pripomenul o. i. „bizarnú performanciu“ pokrokárov v súvislosti s (ako sa ukázalo neexistujúcimi) „ukradnutými vrecami volebných lístkov“. Známu (ale pozabudnutú) udalosť okomentoval ako manipuláciu, ktorá medzi dvoma volebnými kruhmi predchádzajúcich prezidentských volieb poslúžila ako voda na mlyn pokrokárskeho kandidáta, terajšieho prezidenta. Nastoliac otázku, prečo sa tak poľahky manipuluje s ľuďmi, povedal, že tzv. obyčajný človek „sa domnieva, že poprední ľudia nemôžu klamať veľa“. Preto, ako podčiarkol, „ľudia veria človekovi, ktorý klame päť,

desať či pätnásť rokov, lebo nedokážu pripustiť skutočnosť, že tento len čo otvorí ústa – klame“.

Pančić sa usiloval podnietiť ľudí k triezvemu uvažovaniu aj takto: „Čo si myslíte o človekovi, ktorý neustále hovorí o sebe, že je dobrý, že je usilovný, že je pracovitý, že je poctivý, že je najlepší, že sa činí, že necháva svoje srdce na teréne atď.?

Predstavte si vášho kolegu, suseda, príbuzného, ktorý takto hovorí o sebe! To sú proste veci z druhej strany mysliteľného a ten svet, ktorý sa na to pozerá prostredníctvom televízora, jediné, čo z toho môže uzavrieť, je, že je tomu tak, lebo nie je možné, že sa tak bezohľadne klame. Problém je v tom, že je možné, že je skutočné a každodenné.

Budeme mať úžasný problém – ako tú lož účinne demontovať.“ Ozrejmujúc, prečo mieni hlasovať za Sašu Jankovića, Pančić povedal, že tento síce „nie je spasiteľ, ktorý padol z nebies“, ale že ako ombudsman „pracoval na poľudštení Srbska“. Podľa jeho názoru aktuálneho premiéra Srbska občania považujú za istý druh čarodejníka a nevšímajú si, že žijú čoraz horšie. „Proti tej viere ste bezmocní...

Srbsko, kým ho neudrel rok 1999, sa tvárilo hlúpe ohľadne toho, čo znamená vojna, vraždenie... Potom odrazu od 24. marca 1999 priemerný občan Srbska pochopil: Joj, joj, nie je vhodné, keď ťa bombardujú; môže niekto zahynúť! Tak sa mi zdá, že sa budeme musieť dostať cez dáky podobný scenár...“ K nadchádzajúcim prezidentským voľbám sa vtipne a výstražne vyjadrili aj rozhlasoví autori. Mladen Urdarević taktiež vyvolal salvu smiechu: „Všetci vieme, že náš národ chce okrúžkovať toho, kto má rád sedliakov, kto pohládza motokultivátor, hovorí, prináša, zaujíma sa o dioptriu, lieči kataraktu.“ Zároveň sa postaral aj o vrásky na čelách auditória: „My sme sa uzhodli na tom, za koho budeme hlasovať, ale realita je trochu vážnejšia a ťažšia; Jeremić je ako trójsky kôň... Aby zhrnul hlasy ľudí z dediny, ktorí sa nerozhodli, za koho budú hlasovať.“ Záverom len toľko, že v súvislosti s možnosťou (predčasných) parlamentných volieb v Srbsku mienky sa rôznili. Odzneli názory, že ich budeme mať spolu s prezidentskými, ale aj opačné, podľa ktorých predsa budú neskoršie.

Nuž, peletón prezidentských kandidátov, čo nevidieť, vyrazí. Pozor na prázdne sľuby!

5 /4736/ 4. 2. 2017

5

Týždeň V NEZÁVISLOM SPOLKU NOVINÁROV VOJVODINY RUŠNE A OSLAVNE

27 rokov za slobodu v médiách Jasmina Pániková

neho všetko zlé, čo sa môže udiať novinárstvu, sa u nás aj udialo. „Pod achovať česť svojej profesie tým chápem tradíciu mediálnych a bojovať proti politickému neslobôd, zákonodarstvo, nízku nátlaku bolo hlavnou pohnútmediálnu gramotnosť, mocnárov, kou niekoľkých vojvoktorí médiá a novinárov dinských novinárov, chápu ako prostriedky na aby pred 27 rokmi zarealizáciu svojich záujmov, ložili Nezávislý spolok ohavný systém hodnôt, novinárov Vojvodiny korupciu médií...,“ napo(NDNV). Pripomenul to čítal Sejdinović. Vyjadril aj 27. januára Nedim Sejznepokojnenie nad tým, že dinović, predseda spolveľký počet novinárov sa ku. V ten večer nielenže vzdal svojej profesie, že sa oslávili pozoruhodné presvedčili v to, že mediálroky pôsobenia, ale ne slobody neexistujú a že udelili aj výročné ceny je novinárstvo iba úslužná najlepším novinárom. činnosť, ktorá sa ponúka Začiatky založenia osobám pri moci. Avšak meprítomným pripome- V mene odmenených sa prihovorila Milica Kravi ová, dzi pochmúrnou scenériou nul predseda spolku, vedľa nej stojí Nedim Sejdinovi vyniká obraz novinárskej zdôrazňujúc pritom, že je Nezávislý dnes novinárstvo nachádza, hoci solidarity, ktorá bola a je viditeľná spolok novinárov Vojvodiny prvým už toľko tlmočíme našu mediálnu v Novom Sade a týka sa podpory nezávislým neštátnym združením scénu, že nám je to už nudné po- novinárov RTV Vojvodina. novinárov, ktoré vzniklo na území čúvať,“ povedal Sejdinović. Podľa Práve novinári hnutia Podpor

Z

bývalej Juhoslávie. „Vzniklo preto, lebo práve vo Vojvodine štartoval útok na slobodu prejavu a myslenia, ako aj aktívneho angažmánu skupiny ľudí. Pripomeniem, kde sa

TRADIČNÉ ROČNÉ PRIJATIE ASOCIÁCIE MÉDIÍ SRBSKA

Dôvera klesá Oto Filip

Č

Správnej rady uvedenej asociácie Zorana Sekulića odzneli dva akcenty, ktoré zvlášť utkveli v pamäti.

Prvým je, že mediálna scéna vlani, napriek všeobecným prianiam,

ím ďalej, tým horšie. V týchto štyroch slovách je ukrytý celý komplex problémov, ktoré v posledných rokoch plnou intenzitou zasiahli všetky zložky mediálneho úseku.

Najhoršie však vo všetkom je, že sa mediálne otrasy nielenže neurovnávajú, ale úporne pretrvávajú. Práve preto sa ani výročná recepcia Asociácie médií Srbska, prebiehajúca 26. januára v novobeleh- Zo štvrtkovej recepcie radskom hoteli Crowne Plaza, neo- nebola lepšia ako predtým, čo je bišla bez opakovania už známych následkom zhoršenia finančného hodnotení v chmúrnej tónine. Inak a politického ovzdušia, v ktorom azda ani nemohlo byť, keďže ťažkosti mediálni pracovníci robia. Druhým trápia všetkých jej členov: novinové zase ten, že médiá v Srbsku prichávydavateľstvá s desiatkami denných dzajú o dôveru verejnosti. Celkom a periodických titulov, portály, tla- logický následok neponúkania večové agentúry, združenia. rejnosti tých obsahov, ktoré sú vo Z pozdravného prejavu predsedu verejnom záujme v miere, v akej sa

6

www.hl.rs

In ormačno politický týždenník

RTV dostali výročnú cenu spolku, ktorú prebrala Milica Kravićová.

V ozrejmení ceny Sejdinović okrem iného zdôraznil, že členovia tohto hnutia aj napriek tomu, že niektorí z nich dostali výpoveď alebo boli prinútení podať výpoveď, aj naďalej ukazujú na porušovanie etických princípov a každodenné znižovanie programovej kvality RTV Vojvodina. Cenu za investigatívnu žurnalistiku dostala Slađana Gluščevićová, novinárka Vojvodinského investigačno-analytického centra (VOICE), ktorá v textoch „poukazuje na problémy poľnohospodárov a manipuláciu ľudí pri moci a následky zlých rozhodnutí, bez ohľadu na vyhrážky a nátlaky, ktorým bola neraz vystavená“.

Po prvýkrát udelili aj cenu novinárovi, ktorý tvorí v menšinovom jazyku a prispieva k interetnickej komunikácii. Predseda NDNV poukázal na to, že početné problémy, ktoré sú prítomné na väčšinovej mediálnej scéne, viditeľné sú aj na tzv. menšinovej, a práve na tie problémy ukazuje István Bozo, ktorému aj udelili cenu.

to očakávalo, tiež nedopovedaného postoja a správania sa spoločenských činiteľov, ktorých záväzkom bolo a je upraviť mediálne, normatívne, finančné a celkové pomery tak, aby podmienky na slobodné, objektívne, nehatené a profesionálne pôsobenie médií boli pravidlom a nie výnimDalila Ljubiči ová a Zoran Sekuli kou. Samozrejme, že si treba povedať ohnisko záujmu pri pôsobení čiasi slovo do vlastných radov, točne presunúť z nahromadených týkajúce sa neuplatnenia súčasných problémov na čosi, čo mediálneho regulatívu, na- patrí budúcnosti: príprave žiakov rúšania profesijného kódexu, základných škôl, tým aj budúcich povrchnosti, tabloidizácie čitateľov, divákov a poslucháčov na obsahov, (auto)cenzúry... to, aby lepšie rozumeli mediálnym To, že aj na oblohe plnej obsahom. Viacerí partneri spolomračien môže byť aspoň čensky zodpovedného projektu lúč jasu, ukázala druhá dô- podporeného Ministerstvom kultúry ležitá zložka prijatia, vlastne a informovania, od renomovaných prezentácia projektu pod mediálnych spoločností po lokálne názvom Rozumieš médiám?, ktorý televízie, po udelení ďakovných je venovaný mediálnej gramot- listín jasne dali najavo, že ide o prax, nosti. Prebiehal vlani vo viacerých s ktorou netreba zastať, ale práve základných školách v Srbsku, skončí naopak: rozvetvovať ju do nových sa o pár mesiacov návštevou poslu- akcií a obsahov. Takýto ich pozitívny cháčov významných mediálnych prístup redukuje šance, aby i o rok spoločností v Belehrade. Podľa odzneli podobné hodnotenia, aké slov výkonnej riaditeľky asociá- bolo počuť predvlani, vlani či na cie Dalily Ljubičićovej, ide o snahu sklonku tohto januára.

• TÝŽDEŇ •

OBEHOVÁ EKONOMIKA

Dať produktom druhú šancu Oto Filip

množstvá, medziiným aj preto, lebo sa v Európe ročne recykluje len 40 en sa hrdiť tým, že máme čisté percent odpadov. Až 125 miliónov okolie, nestačí. Po prvé preto, mobilných telefónov vo Veľkej Brilebo to nie je pravda, kým je tánii zostáva plne nevyužitých, čo druhý dôvod ten, že ochrana ži- je štyrikrát viac od telefónov, ktoré votného prostredia (prístupová sú vo funkcii. Na ukážku, v Európe kapitola 27) zďaleka presahuje sú 92 percent času autá zaparrámce takejto úzkej konštatácie. kované a podnikateľský priestor Tá zahŕňa totiž i oblasti, ako sú sa nevyužíva ani počas polovice ovzdušie, voda, pôda, pracovného času. biota (fauna a flóra), Pre to všetko Eulesy, geologické fakrópska komisia na tory, žiarenie a iné fysklonku roku 2015 zikálne polia, odpady, schválila ambiciózvyužitie územia, cuny balík opatrení, na dzorodé látky v pozáklade ktorého by travinách a krmivách, sa do roku 2030 malo záťaž obyvateľstva recyklovať 65 perfaktormi prostredia. cent domáceho a 75 A keďže už dnes sú percent rozmerných platné odhady, že si a obalových odpadov, len čistenie odpado- Pro . Dr. Ana Bovan ako aj badateľne znívých vôd vo viacročžiť množstvá kovov, nom horizonte vyžiada niekoľko plastov a potravín, ktoré sú na miliárd eur investícií, jasné je, že púť skládkach alebo devastujú vodné trvalo udržateľného rozvoja bude toky. Starý kontinent prechádza riadne zložitá a nákladná. Okrem teda z tzv. lineárnej na cirkulárnu hlavných cieľov odpadového hos- ekonomiku, aj to pre štyri hlavné podárstva, ako je minimalizácia dôvody: lebo chráni životné protvorby odpadov, úprava zamera- stredie, umožňuje pritom vznik ná na zníženie ich nebezpečných nových pracovných miest, otvára vlastností, či ukladanie odpadkov inovačné a účinné spôsoby výroby na skládky v najmenšej možnej a stupňuje konkurencieschopnosť miere, do popredia sa v súčasnosti Európskej únie. V prípade Srbska sa dostáva hlavne ich materiálové odhaduje, že by sa uvedením obea energetické využívanie. hovej ekonomiky dokázalo otvoriť Jedným zo základných spôsobov, až 30 000 nových pracovných miest. ako na to, je tzv. cirkulárna ekono- Príležitosť, ktorú škoda premárniť. mika. Ide o prístup transformujúci funkciu zdrojov v hospodárstve: odpad z jednej továrne sa stáva surovinou v niektorom inom výrobnom procese, kým samotné výrobky môžu byť opravené, znovu využité alebo zveľadené, namiesto toho, aby boli zahodené.

Založená je na myšlienke, že všetky produktové a materiálové toky môžu byť opakovane zapojené do iného cyklu po použití, kde sa stanú opätovne zdrojmi pre nové produkty a služby. Pre túto príznačnosť obehová ekonomika je vlastne oveľa širšia ako druhotné využívanie výrobkov (recyklácia).

Jej konečným cieľom je, aby odpad Nikola ako taký už neexistoval.

Petkov Dnes sú ho však stále obrovské

L

Využi možno všetko: záber zo staropazovskej výkupne kovov

Na význam cirkulárnej ekonomiky a spätosť v trojuholníku 3 E, čiže ekonomika, energetika, ekológia, poukazuje aj prvá osobnosť CEDEF –Stredoeurópskeho rozvojového fóra prof. Dr. Ana Bovan: – Spätosť obehovej ekonomiky a energetiky je priama, už aj preto, že je i ochrana životného prostredia veľmi spätá s nimi. Všetky tieto tri zložky nemožno od seba oddeliť.

Známe je, že cirkulárna ekonomika, na rozdiel od iných častí sveta, kde je veľmi málo zastúpená, je najviac vyvinutá v Európskej únii, ktorá hrá prím vo všetkých konkrétnych a aplikovateľných programoch ochrany životného prostredia. V Európe koncept cirkulárnej ekonomiky má veľký význam aj pre

rozšírenú recykláciu, kladne vplývajúcu tak na obnoviteľné, ako i na alternatívne zdroje energie.

Máme napríklad príklad, že sa gumy z áut využívajú ako prameň energie v mnohých hospodárskych zariadeniach, napríklad v cementárňach. Ako alternatívne zdroje energie možno využívať aj početné ropné produkty. Tieto možnosti majú aj mnohé druhy odpadov.

Hoci u nás nie je veľa programov na čistenie odpadových vôd, dokonca aj v tomto segmente možno objaviť možnosť využiť bahno na energetické účely...

Inými slovami, všetko so všetkým môže súvisieť. A preto nie je odpad ako odpad, zvlášť pre toho, kto vie správne nakladať s ním.

Iný uhol reality

• TÝŽDEŇ •

5 /4736/ 4. 2. 2017

7

Na pulze dní Je tu aj strach zo zajtrajška SO SPISOVATEĽKOU MÁRIOU KOTVÁŠOVOU-JONÁŠOVOU

Juraj Bartoš iac než tri desaťročia Mária Kotvášová-Jonášová vyučuje slovenčinu v Základnej škole Mladých pokolení v rodnej Kovačici (a nielen to). Predtým jeden rok učiteľovala v susednej Padine, po tom, čo sa vyskúšala ako zamestnankyňa Domu

terinský jazyk už dávnejšie s veľkým úsilím a úspechom rozdáva svojim žiakom: pripravuje recitátorov na rôzne programy a súťaže. V tomto roku oslávi životné jubileum (narodila sa 24. novembra 1957), zároveň sa dovŕši 20 rokov odvtedy, čo naša najtvorivejšia a azda i najlepšia spisovateľka píšuca pre

Kultúry 3. októbra v rodisku. Jej prvým riadnym pracoviskom bolo Rádio Nový Sad, kde už ako študentka slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade bola hlásateľkou Slovenskej redakcie a spolupracovala pri vysielaniach pre deti. Mnohí si na ňu spomenú ako na vynikajúcu divadelnú herečku a najmä ako na skvelú recitátorku. Viackrát získala cenu za stvárnenie najlepšej ženskej postavy na divadelných prehliadkach. V role recitátorky sa zúčastnila aj na pokrajinských a republikových súťažiach a na celojuhoslovanskom podujatí Susreti Abraševića (Stretnutia Abraševićovcov; pozn. J. B.) v niekdajšej SFR Juhoslávii sa jej ušla 3. cena. Lásku a cit pre ma-

deti vydala prvú knihu pre deti sa mi na ulici pozdraví: Dobrý Ocko, kedy pôjdeme?. Odvtedy deň, pani učiteľka. Drobné, ale na jej autorskom konte pribudlo vzácne vecičky.“ ešte šesť kníh pre deti a mládež, medzi nimi aj (až) tri vydania najznámejšej z nich Mať pätnásť je také Prišli noví ľudia, ktorí alebo ne- DETI SÚ ťažké alebo Striptíz. Tušiac, vedia ako na to, alebo im proste NAJÚPRIMNEJŠIE že odpovede budú krátke a trefné ako dialógy po- takáto situácia vyhovuje.

Viete si spomenú stáv v jej knihách, vyzbrojili na svoj prvý literárny sme sa množstvom otázok. útvar Nielen pre prítomnosť úsmevu, „Prvú písomnú prácu sme Čo vás v súčasnosti najviac prirodzeného ornamentu jej znepokojuje písali v štvrtej triede. Pravdetváre, rozhovor sme odštartovali „Neistota zo zajtrajška; otázka: podobne sa to, čo som napísala, a ukončili s dobrým pocitom zo Čo bude s nami? So mnou ani páčilo istej mojej spolužiačke, spoločnosti dobrého človeka. nie, ale... Mám deti a pýtam sa, takže to odo mňa odpísala. Bol Táto zima je sk r lev než čo s nimi bude, kam pôjdu, čo z toho taký malý hriech.“ myš; ako p sobí na vás Čím budú robiť?“ Vyskytujú sa situácie s pre sa práve zaoberáte Čo vás vie vyľaka a z čoho pisovaním aj dnes „Pravdaže. Pritom žiaci pou„Tak ako hádam na všetkých naskutku máte strach – utlmujúco. V prvom rade je „Keďže som v prvom rade žívajú všetky súčasné spôsoby.

V

8

www.hl.rs

In ormačno politický týždenník

tu škola. Doma odmetám sneh a nakoniec sedím pri peci a v pokoji čítam knihy.“ Čo vás vie naštva „Teraz najmä zima a inak ľudská nevedomosť, ľudská hlúposť a namyslenosť.“ Čo vás dokáže poteši „Keď sa mi dieťa, žiak, usmeje, keď povie ďakujem, alebo keď

učiteľka, a potom aj spisovateľka, vie ma vyľakať verejná mienka; učitelia sú neustále na pranieri.

Vie ma vyľakať a aj nahnevať, keď ma odsudzujú neprávom.

Obávam sa, ako zapôsobí moja poviedka na čitateľov.“ Ktoré hodnoty si najviac vá žite u ľudí, známych a v bec „Úprimnosť, skromnosť a rovnako i vzdelanie.“ Aký máte vz ah k rodnej Kovačici „Je peknááá... Deti, keď opisujú, tak začnú tým, že je pekná, a potom napočítajú, vlastne voľakedy počítali: máme dom kultúry, továreň na výrobu obuvi, cukrovar, máme gymnázium, základnú školu, aj hotel sme mali voľakedy... Žiaľ, hotel je prázdny, dom kultúry taktiež zíva prázdnotou. Voľakedy sa v ňom stretávalo viac ako sto ochotníkov. Chystali sme divadelné predstavenia a folklórne programy, ochotnícky, bez peňažnej úhrady. Teraz je v DK chladno a nedeje sa vôbec nič. Vlani sme mali, ak sa dobre pamätám, tri podujatia, a to je asi všetko. Zjavujú sa občianske skupiny, majú na starosti divadlo a dievčenskú spevácku skupinu.“ Je na to nejaké logické vy svetlenie „No... je to nová doba. Súčasná doba. Prišli noví ľudia, ktorí alebo nevedia ako na to, alebo im proste takáto situácia vyhovuje; naozaj to neviem posúdiť.“

• NA PULZE DNÍ •

Lenže ja poznám slovník detí, aj vysielania v televízií zo Sloven- a povzbudil ma, vtedy povedal: viem, ako kto rozpráva na ho- ska, ale... Sedia pri počítačoch No, dobre, pekné sú básne, ale dinách, takže si hneď všimnem, a ťažko sa vyjadrujú. Ich slovná – radšej píš prózu! Takže píšem keď použijú dáke slová, ktoré zásoba je chudobná. Keď sa ich prózu.“ inak nepoužívajú. Podaktorí pre- v škole spýtam, či vedia dáke ľuA dostali sme sa vlastne k berú aj celý text z internetu...“ dové rozprávky, sú v rozpakoch, literárnej kritike. Koľko vám nepoznajú ľudovú tvorbu. Lebo dala a koľko ubrala z tvorivej Ako vtedy zareagujete „Dám im napísať znovu – pre- nečítali doma s rodičmi...“ guráže do mnou. Ale deti sú úprimné.

Ako vnímate rozdiely me„Poviem vám to takto. PredKeď sa ich spýtam, kto im pomá- dzi de mi svojej generácie a nedávnom som zo Slovenského hal, alebo či to majú z počítača, terajšími vydavateľského centra dostala priznajú sa.“ Prvé, pritom kvalitné poviedky ste uverejnili ako štyridsiatnička. Ako v bec vyzerali vaše literárne začiatky „Najprv som svoje poviedky prečítala mojim deťom a teraz ich čítam svojim žiakom. Tie prvé dlho stáli v zásuvke, lebo som ich nemala komu ukázať, nemal ich kto odborne posúdiť. Pri jednom z vtedy ešte častých literárnych posedení som sa konečne s nimi zdôverila Tomášovi Čelovskému.

Povedal mi: Dobre, len píš a pošli to do Zorničky. Tak som si povedala, že keď mohla Zuzana Chalupová začať tvoriť v štyridsiatke a, hľa, čo dosiahla, možno sa aj mne podarí. Čoskoro sme mali ďalší literárny večierok, „Deti sú vždy len deti, avšak knihy, najnovšie vydania pre hosťom bol Michal Ďuga. Dala myslím si, že my sme sa vtedy deti. Keď som prečítala prvú som mu svoje práce, on ich dal predsa len viac kamarátili, viac knihu, povedala som si – pekné Zoroslavovi Spevákovi, vtedaj- sme sa spolu hrávali. Dnes dieťa poviedky. Po prečítaní ďalšej šiemu šéfredaktorovi Zorničky. príde zo školy, odhodí tašku a ka- povedala som si – sympatické.

Onedlho mi zavolal a vraví: To sú maráti sa s počítačom. Súčasná Po tretej som si povedala, že toto dobré poviedky; máš aj ďalšie? technika umožňuje vzďaľovať sa ani nemuselo vyjsť a po prečítaní ďalšej, že toto vôbec No, reku, mám. Tak pošli, vydáme ti knižku. Po nemalo vyjsť. Zároveň som prvej poviedke v Zorničsa samu seba opýtala, či si ke čoskoro mi roku 1997 Kto píše pre deti, musí poznať det- to ja už, namyslená, dvívyšla aj prvá kniha.“ ský svet, musí žiť detským životom, ham nos? Kde je tu vlastne Ako sa cítite v koži moja tvorba? Či vydavateľ úspešnej spisovateľ- musí vidieť očami dieťaťa a hovoriť vydáva všetko, čo napíšeslovníkom dieťaťa. ky me, a potom sa stane, že „Mám výhodu, že praliterárny kritik napíše, že cujem v škole a môžem tá a tá kniha nestojí za nič? si hneď overiť, čo je zač tá-ktorá navzájom, uzavrieť sa do seba. Neodsudzujem autorov, ktorí tie poviedka. Mám radosť, keď niečo V podstate ani nemajú kam ísť. knihy napísali a ponúkli ho vydanapíšem, prečítam deťom, a keď Nemajú tie a také kútiky, aké sme vateľstvu. Lenže vydavateľstvo to deti počúvajú – v tichosti. To kedysi mali my: chodievali sme predsa má recenzenta, ktorý ticho je mnohovravné; znamená do kina, do divadla, na rôzne napíše posudok, bez ktorého to, že poviedka deti zaujala. Keď programy; teraz nič z toho ne- kniha nevyjde, má vydavateľské vidím, že len pootočia hlavou, majú. Deti sa odcudzujú, budú kolégium, má redaktora vydania, hneď viem, že v tom texte nie- z nich takí samotári.“ takže si myslím, že by bolo bezbolestnejšie slabú knihu nevydať čo nie je dobré. Deti sú proste ako vydať nepodarok, a potom najúprimnejšími kritikmi.“ NEVYDÁVA NEPODARKY Sú žiaci rovnako kritickí a Vrá me sa k vašej tvorbe: pí- náhradne povedať, že nemá majú sa k činu, aj keď analy- šete pr zu, dočkáme sa možno žiadnu hodnotu. SVC by malo aj básnickej zbierky vydať len to, čo má hodnotu, zujete tvorbu iných autorov „Asi nie. Písala som síce aj bez ohľadu na to, že nás je málo „Problém je v tom, že sa deti nevedia vyjadrovať. Darmo im poéziu, poslala som čosi aj na a že máme málo spisovateľov.“ hovorím, aby čím viac čítali, súbeh Zorničky a Zoroslav SpePíšete nárazovo alebo súteraz si dokonca môžu pozerať vák, ktorý moju prózu pochválil stavne Ako sa dostávate k • NA PULZE DNÍ •

námetom pre budúce diela „Doteraz som pracovala sústavne. Najmä v letnom období.

V zime hlavne čítam. Niekedy ma osloví jediné slovo. Na základe neho niekedy vznikne celá poviedka. Inokedy splietam príbeh na základe počínania dákeho konkrétneho dieťaťa alebo na základe niečoho, čo počujem od rodičov, alebo píšem na základe dákeho konkrétneho príbehu. Ľudia už vedia, že píšem, takže, keď sa stane nejaká zaujímavá príhoda, hneď ma oboznámia.“ Prečo ste sa vlastne rozhodli písa pre generáciu, ktorá rastie „Keď mi vyšla prvá kniha a žiaci v škole už o nej vedeli, analyzovali sme so žiakmi vyšších tried Gorkého román Detstvo. Fakt je ťažký a deti mi vravia: Pani učiteľka, napíšte už aj pre nás knižku, uvidíte, že ju prečítame, teda na podnet mojich žiakov som začala písať pre mládež, a tak vznikla kniha Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz.“ Čo by ste poradili začínajúcim detským autorom, ako zača písa „Keď ide o moje poviedky, s ohľadom na to, že pracujem v škole, viem, čo deti chcú. Nechcú dlhé texty ani opisy. Texty (a vety tiež) musia byť krátke, dynamické a musia obsahovať štipku humoru. Ako začať? Kto píše pre deti, musí poznať detský svet, musí žiť detským životom, musí vidieť očami dieťaťa a hovoriť slovníkom dieťaťa.“ UDIA SI NEVÁŽIA ČAS Ako si spomínate na svoje divadelné roky Prečo už nehrávate „Boli to pekné časy, bohaté...

Mávali sme na predstaveniach plnú sálu domu kultúry a hrávali sa dve – tri predstavenia: detské a mládežnícke. Máško (Tomáš Hriešik; pozn. J. B.) s nami občas pripravil aj dve premiéry v roku.

S ním sme robili krásne divadlá.

Máško bol výborný režisér a zároveň skvelý organizátor kultúrnych aktivít, takže fungovalo všetko: aj divadlo, aj folklór...

Vedel robiť a chcel robiť; žiaľ, dnes takých ľudí niet. Sú síce

5 /4736/ 4. 2. 2017

>>>

9

Na pulze dní >>>

spôsobom ako kedysi. Voľakedy prvými ľuďmi boli farár a učiteľ; dnes tomu tak nie je. Rodičia sa ľudia, dokonca aj s diplomami, dožadujú velikánskych práv, stáale sú nevzdelaní, nevedia si va sa aj nám, že prídu s krikom, robiť svoju robotu.“ ak žiak dostane slabú známku.

Kultúra je, navyše, popoNeuctievajú si učiteľa tak ako luškou spoločnosti... voľakedy. Keď deti vidia a poču„Tak nemáme vôbec šancu jú, čo a ako o škole a učiteľoch na to, aby nám zajtra bolo pekhovoria rodičia a známi, tak sa ne, aby kultúre svitlo. Odísť kebudú správať rovnako ako dysi do divadla – to bol oni a štát sa tiež zahráva skutočný zážitok. To bol s učiteľmi. Vieme, aké sú sviatok. To boli divadlá! platy – nijaké. TaSo všetkými divadelnýMyslím si, že to je všetko nafúk- naše kže...“ mi segmentmi: svetlo, Ako sa pozeráte na hudba, kostýmy, pohyb, nuté a vymyslené. Aj z jednej, aj z scénografia, javisková druhej strany. Obidve strany akoby vlčie vz ahy a nap tie reč...“ mali za cieľ získať nových členov, a na reláciách Báčka – Banát – Sriem, NRSNM ... Ktorú ubo Maje– MSS... ra vyrovnáva s rečou z tak vymýšľajú hlúposti. „Mne sa to nepáči. Bola kancľa... „Áno. Spomínam si, že som odišla rodina, zanechajúc do- som tiež členkou NRSNM, ale poako mladšia odchádzala do misko s veľkým dvorom, a tam tom som sa toho vzdala. Možno divadla vždy s tým cieľom, že sa teraz tiesnia v maličkom byte, aj kvôli tým roztržkám. Naozaj nás je veľmi málo, ubúdame, sa naučím nejaké pekné slovo, v podnájme.“ Nevplýva na masové odcho- a namiesto toho, aby sme sa ktoré zaznie z javiska. Mali sme tu prednedávnom divadelný dy okrem zlej ekonomickej navzájom podporovali, aby sme víkend, štyri divadelné pred- situácie aj dlho pretrvávajúce boli súdržní, stále si robíme rôzne podrazy.“ stavenia. Vo dvoch boli dobre nap tie Národnostná rada a Matica „Pravdaže je tu aj ten strach z zosúladené kostýmy, hudba a svetlo a javisková reč; dve, žiaľ, rána, z toho, čo bude zajtra, tá sa nám spolitizovali. Čo vy podľa mňa, ani neboli divadlom. neistota. Odchody nás ochudob- na to Hovorená reč – nula. Ale Nula!

A kedysi sme dostali aj cenu za kultúru javiskovej reči... Prišli noví ľudia, noví režiséri; buď nepoznajú spisovnú slovenčinu, alebo im na nej nezáleží.“ Keď sme sa už dotkli divadla: splnilo Slovenské vojvodinské divadlo, podľa vašej mienky, svoj účel „Osobne som bola proti založeniu SVD už vtedy, keď sa viedli rozhovory o jeho opodstatnení, avšak to, čo som povedala, nesmeli uverejniť. Som toho názoru, že z celého profesionálneho divadla boli profesionálni len režiséri. Okrem toho jeho inscenácie videli hlavne občania jedného mesta. Tie predstavenia „Nemôžem na túto otázku dať mali cestovať, hosťovať, SVD ňujú. Je nás tu, vlastne bolo nás malo ukázať, čo je naskutku 50 000; počujem, že máme už jednoznačnú odpoveď. Osobne Divadlo. Tam nemohli vystúpiť iba 3 000 detí v školách; v našej ma to nezaujíma, nechcem sa z technických, tam z iných dô- škole sme kedysi mali 800 žiakov, tým zaoberať. Lebo sa mi nepáčia tie zvady. Myslím si, že to je vodov, takže si myslím, že si SVD a teraz nemáme ani 500.“ Učitelia tiež na tom nie sú všetko nafúknuté a vymyslené. vôbec nesplnilo účel.“ skvele. Ako sa pozeráte na po- Aj z jednej, aj z druhej strany. stavenie kedysi uznávaného Obidve strany akoby mali za ODCHODY NÁS povolania cieľ získať nových členov, a tak OCHUDOBŇUJÚ „Rovnako dnes ako v minulosti vymýšľajú hlúposti. Namiesto Od istého času kvitujeme čoraz hú nejšie odchody ľudí škola má za úlohu vychovávať a toho, aby sme sa orientovali na na Slovensko. Aké sú na to vzdelávať. Myslím si, že to robí našu národnosť, na skutočný stále, teda aj teraz, iba iným problém, akým je to, že sa odd vody

10

„Dôvodom je situácia, v akej žijeme. Ľudia, dokonca ani vysokoškoláci sa nemôžu zamestnať, nemôžu umožniť svojim deťom normálne školenie a život, takže odchádzajú. Za lepším životom.

Nazdávajúc sa, hádam, že sa tam budú mať lepšie. Neviem, či tam nájdu to, po čom túžia. Či tam budú doma. Je taký prípad, že

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

slovenčujeme, že sa nám pomaly budú zatvárať školy so slovenskou vyučovacou rečou.“ Možno nás z blata dostanú politické strany „No iste; keď ich je teraz päť!

Ak každá bude ťahať na svoju stranu a nás už nie je ani 50 000, znovu nebudeme jednotní.“ Majúc na zreteli spomenuté a ďalšie iné neveselé skutočnosti, ako naša komunita bude vyzera o takých 15 – 20 rokov „Hovorí sa, že dejiny sa opakujú, však? Prišli teda naši sem a teraz naši odchádzajú tam.

Mienim, že sa nachádzame na Titanicu, ktorý pomaly utonie a z nás nezostane nič. Keď odídu mladí ľudia s deťmi, kto tu zostane? Starosť. Obávam sa, že tieto roky sú už našou labuťou piesňou, že zanikneme. Nie práve zajtra, ale urýchlene. Dediny sú vyľudnené, z Petrovca pred 20 rokmi húfne začali odchádzať mladí ľudia hneď po ukončení strednej školy, teraz to máme všade. V Padine sa rodilo po sto detí v roku, teraz – o sedem rokov budú mať len jednu triedu; ak ju budú mať. A to hovoríme o najväčšej slovenskej škole v Srbsku. Tak to cítim, tak to vidím.“ Spomenuli ste, že veľa čítate.

Aby ste nabili baterky alebo ide o únik z aktuálnej reality „Oboje. Najmä preto, aby som vedela, ako píšu iní, aby som sa niečomu naučila. Ale ten únik...

Unikám, keď som v triede s mojimi žiakmi. Keď zavriem dvere, to je celkom iný svet. To sú deti a s nimi mám celkom iný vzťah ako s kolegami, so susedmi. Je to svet, v ktorom sa dobre cítim.“ S čím najbližšie m žu ráta milovníci vašej tvorby „Chcela by som napísať ešte dve knihy; profesorka Jarmila Hodoličová mi hovorí, aby som napísala ďalší román. Nie je to také jednoduché. Uvidíme. Mám už tému vhodnú pre mládežníkov, len... či to bude mať kto čítať?“ Aké je vaše životné krédo „Sú situácie, keď si spomeniem na verše rusínskeho básnika Ďuru Papharhaja: Človek nadovšetko / a potom bude i lásky i chleba. Alebo na Kostrove slová: Každý deň stretnúť človeka, / to stačí.“ • NA PULZE DNÍ •

Ľudia a udalosti ZO ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

Voľby v Hložanoch: budú – nebudú

Jaroslav Čiep

predané pozemky splnili svoj Petrovec na vlaňajší rok, ako i zaúčel, teda aby sa tam vystavali čiatočnú likvidačnú bilanciu tohto továrne, diskutovali predo- podniku. Bez väčšej vôle vhlbovať pondelok 30. januára sa uskuvšetkým opoziční výborníci sa do problematiky a po krátkom točnilo 10. zasadnutie báčskoMarčok, Prodanov, Čeman zdôvodnení inšpektora Duška Lupetrovského lokálneho para Bohuš s členom Obecnej kača výborníci schválili aj zmenu lamentu v aktuálnom zložení. Ide rady Zotovićom, za čo sa mu uznesenia o verejnej kanalizácii, o prvé zasadnutie Zhromaždenia dostal prívlastok „rezervný vý- odvádzaní a čistení odpadových obce po tom, čo sa pre nedostatok borník“. Nastolila sa aj pálčivá vôd v dedinách z územia obce, ako kvóra neuskutočnilo zasadnutie otázka, či v priemyselnej štvrti aj zmenu uznesení o pokutách za zvolané v súrnom postupe na v prípade príchodu nových in- priestupky. Cieľom týchto zmien je, stredu 18. januára.

Sme ZA všetky body, vestorov bude vôbec mať kto podľa zdôvodnenia, odbremeniť Keďže navrhnutý rokovací poria- iba nie za miestne voľby v Hložanoch robiť, keďže značná časť prá- priestupkový súd. Na zasadnutí dok neobsahoval bod týkajúci sa vymenovania volebnej komisie pre osem obecných bytov v Petrovci, ceschopných mladších ľudí spolu s vymenovali nového veliteľa, záuskutočnenie volieb na členov Rady tu nebolo dilemy. Rozruch vo vý- rodinami odchádza do zahraničia. stupcu veliteľa, náčelníka a členov Miestneho spoločenstva Hložany, borníckych laviciach vyvolal však Predovšetkým z toho dôvodu, že zo obecného štábu pre mimoriadne na začiatku zasadnutia ho navrhol stavebný pozemok v priemyselnej zárobkov, aké sú v Petrovskej obci, situácie.

Pri bode výbornícke otázky výborník z Hložian Ondrej Fekete. štvrti, ktorý obec plánuje predať za nemôžu vyžiť.

Výborníci na tomto zasadnutí odzneli vášnivé mienky o tom, či Výborníci väčšinovej koalície po niečo viac ako 22-tisíc eur. V rámci hlasovaní tento bod predsa zamietli. tak trochu vášnivej rozpravy o tom, poľahky a bez diskusie schválili miestne voľby v Hložanoch budú Namiesto Nataše Červenej z opo- kto čo urobil, resp. neurobil, aby sa správu o práci a finančnú správu alebo nebudú a či si Hložančania zičnej listiny Jednotné Srbsko – Mi- priemyselná štvrť upravila a aby VP Direkcia pre výstavbu Báčsky zaslúžili nútenú správu. roslav Čeman novým výborníkom sa stal Darko Valentík z Kulpína. Po KEBY VÝSTAVBA NOV HO ŽEŽELJOVHO slávnostnej prísahe novozvolený MOSTA stále prebiehala takým tempom, výborník Valentík sa vyjadril, že ako dnes, pravdepodobne by bol ukončebude nezávislý, a prisadol si k výný už vlani v novembri. V snahe dobehnúť borníkom vládnucej koalície. O tom, zmeškané, dnes sa využíva každá chvíľa: ako k tomu prišlo, za rečníckym mráz-nemráz, robiť sa musí. Dôkazom toho pultom hovoril výborník Čeman, je, že aj na rozhraní dvoch rokov hlavne ktorý Valentíka vyzval, aby vrátil nalievali betón do obrovského nosného mandát listine, na ktorej kandipiliera v strede Dunaja. V januári dôraz bol na doval v lokálnych voľbách. To sa oblúku z novosadskej strany: po odstránení však nestalo. základnej stavebnej konštrukcie nasledovalo Z ôsmich bodov rokovacieho farbenie a montovanie svetiel. Ďalším krokom poriadku najviac diskusie vyvolal pravdepodobne bude inštalovanie nových bod o začiatku postupu scudzenia oporných stĺpov. Na snímke je pohľad na nehnuteľností vo vlastníctve Obce most z petrovaradínskej strany.

Báčsky Petrovec. Keď ide o predaj O. F.

V

ŠÍD

Príspevok k ekologickému rozvoju Stanislav Stupavský

V

pondelok 30. januára predseda obce Predrag Vuković na malej slávnosti v miestnostiach Verejného komunálneho podniku Standard v Šíde odovzdal predstaviteľom Verejného komunálneho podniku Vodovod kľúče vozidla cisterny pre tekutý komunálny odpad. Kúpu vozidla financovala Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj USAID a program Spojených národov pre rozvoj UNDP v Srbsku spolu so šídskou lokálnou samosprávou. Okrem cisterny financovali aj kúpu 10 kontajnerov na pevný odpad pre VKP • UDIA A UDALOSTI •

Bojan Stevi , Tatjana Strahinji ová Nikoli ová a Predrag Vukovi

Standard. Ich používaním sa zlepší situácia so zberom a uskladňovaním odpadu, a to nielen

v samom meste, ale v celej obci. Investícia je súčasťou projektu na upevňovanie kapacít lokálnych samospráv v prekonávaní migračnej krízy, s cieľom zlepšiť život občanov a migrantov dočasne umiestnených v danom prostredí. Hodnota celkovej investície je vyše 85 000 dolárov.

Tento projekt sa uskutočňuje v Subotici, Kanjiži, Bosilegrade, Dimitrovgrade, Preševe a v Šíde. Spolu s predstaviteľom USAID Sinišom Čađu a portfólio manažéra UNDP Tatjanou Strahinjićovou-Nikolićovou na podujatí sa zúčastnil aj štátny tajomník pre migrácie Bojan Stević.

5 /4736/ 4. 2. 2017

11

Ľudia a udalosti ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE ALIBUNÁR

Číročistá forma Vladimír Hudec

Z

hromaždenie Alibunárskej obce na zasadnutí 30. januára prekonalo ďalší rekord. Za 45 minút absolvovalo 47 bodov rokovacieho poriadku, do čoho zapadlo aj tajné hlasovanie vyvolávaním o nových členoch Obecnej rady. Toľko totiž potreboval predseda zhromaždenia Siniša Gavrančić, aby prečítal názov bodu rokovacieho poriadku, otvoril a uzavrel rozpravu, aby administratívny pracovník prečítal hlasy a predseda konštatoval, že je daný bod jednohlasne schválený.

Pritom si výborníci prácu obľahčili aj tým, že na začiatku zasadnutia rozhodli, že o bodoch 30 až 45 sa bude viesť spoločná rozprava. Medzi tými pätnástimi bodmi okrem plánov práce všetkých miestnych spoločenstiev z územia obce boli aj plány práce obecnej knižnice, strediska pre kultúru, predškolskej ustanovizne, Turistickej organizácie, Obecnej organizácie Červeného kríža a Strediska pre sociálnu prácu. Všetky tieto body, ako aj predchádzajúcich 30, boli schválené jednohlasne, čiže štrnástimi hlasmi za. Proti a zdrža-

ných nebolo, lebo okrem výborníkov vládnucej väčšiny – SNS (bez jedného výborníka), SRS a LSV, iní výborníci na zasadnutí neboli prítomní.

Po tomto sa priam nanucuje záver, že zasadnutie poslúžilo iba na to, aby sa vyhovelo zákonnej forme.

Pochopiteľné je, že výborníci vládnucej väčšiny nemali komentáre

vuje záujem o to, aby sa poznámkami či sugesciami aspoň pokúsila vplývať na politiku v tejto obci, a tým prácu v zhromaždení pozdvihnúť na vyššiu úroveň. Namiesto toho tunajší lokálny parlament sa doslova pozmenil na číročistú formu.

Medzi bodmi, ktoré takýmto spôsobom dostali zelenú, bol aj

Na detskom ihrisku a v parku je ešte hodne práce.

Bude na ne v tomto roku pe azí k navrhnutým dokumentom, ktoré predtým schválila Obecná rada, ktorá je, pravdaže, odzrkadlením vládnucej väčšiny. Nemožno však pochopiť správanie sa opozície, ktorá nepreja-

plán podrobnej regulácie výletného miesta Devojački bunar, lokálny plán zamestnávania, správa a program práce Štábu pre mimoriadne situácie, Štatút VKP Univerzal,

DVE ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Nové názvy ulíc a priechodov Elena Šranková

V

o štvrtok 26. januára výborníci Zhromaždenia mesta Nový Sad zasadali dvakrát.

Na slávnostnom zasadnutí jednohlasne rozhodli Februárovú cenu Mesta Nový Sad za rok 2016 udeliť športovkyni Ivane Španovićovej.

Najprv o tom jednohlasne rozhodli členovia Komisie pre udelenie mestských uznaní a medzimestskú spoluprácu. Informovala o tom Branka Bežanov, predsedníčka komisie, ktorá spomenula vynikajúce výsledky laureátky Španovićovej, najtrofejnejšej atlétky v dejinách Srbska.

Na rokovacom programe pracovného zasadnutia bol rad rozhodnutí o vypracovaní regulačných plánov.

Stredobodom pozornosti bol návrh na vypracovanie plánu generálnej

12

www.hl.rs

Ivana Španovi ová regulácie parkovacích garáží na území Mesta Nový Sad. Stanove-

In ormačno politický týždenník

né je, že urbanisti pripravia novú analýzu parkovacích priestorov v meste a v pláne je tiež výstavba poschodovej garáže v Ulici Šafárikovej. Opoziční výborníci podporili plány týkajúce sa analyzovania stavu parkovania v meste a výstavby spomenutej garáže. Mienia však, že by sa parkovanie a doprava v centre Nového Sadu zlepšili výstavbou podzemných garáží na Námestí republiky a v Ulici Modeny. Okrem iného výborníci vo štvrtok schválili opatrenia na zlepšenie podmienok života v Ledinciach a Starých Ledinciach v bežnom roku. Schválili i rozhodnutie o vypísaní súbehu na riaditeľa VKP Stan pre údržbu obytných a podnikateľských priestorov.

Výborníci k tomu rozhodovali o dávaní názvov uliciam a priechodom v Novom Sade, Ledinciach a Sriemskej Kamenici. Čo sa týka

program používania rozpočtových prostriedkov vo VKP Univerzal, ako aj celý rad kádrových riešení v rôznych pracovných telesách zhromaždenia.

Schválený je aj program práce MS Jánošík. Týmto plánom Jánošíčania plánovali vypracovanie projektu na sanáciu tzv. Kročkovej bary na okraji dediny, opravu cesty v Ulici 3. októbra, rekonštrukciu toaliet v Miestnom spoločenstve, rekonštrukciu okien na Dome kultúry, ako aj rekonštrukciu priestoru a opravu lavičiek pred budovou DK. Na zozname plánovaných aktivít jánošíckeho MS ďalej je pokračovanie prác na výstavbe detského ihriska a parku, výstavba chodníkov na cintoríne, celková údržba cintorína. V pláne je aj spájanie verejnej studne na trhovisku s vodovodom, zaobstaranie kontajnerov, ktoré by mali byť umiestnené vedľa školy, Miestneho spoločenstva a ambulancie, ako aj odpadových košov pre stred dediny. Čas ukáže, či je to iba zoznam želaní, alebo sa aspoň časť tohto plánu aj uskutoční, vzhľadom na to, že Miestne spoločenstvo vlastné prostriedky na jeho realizáciu nemá.

Nového Sadu, podľa herca Ivana Hajtla a punkovej skupiny Pekinška patka pomenovali dva priechody a podľa futbalistu a trénera Vujadina Boškova pomenovali plató pred Športovo-podnikateľským strediskom. Občania Sriemskej Kamenice dostali ulice Morušovú a Vínnu. V Ledinciach jednu ulicu pomenovali podľa Marije Jovanovićovej, tragicky zosnulého osemročného dievčaťa. Ulica v Novom Sade, na území MS Sajlovo, dostala meno podľa Milenka Pavlovića, vojnového pilota, ktorý zahynul v NATO bombardovaní.

Schôdza mestského parlamentu ani tentoraz neprešla bez kádrových otázok a zmien. K zmenám prišlo vo Výbore stáleho podujatia v oblasti kultúry významného pre mesto Nový Sad Antićove dni.

Okrem toho za riaditeľa Agentúry pre energetiku vymenovali Aleksandra Ašonju a za riaditeľa Ústavu pre pohotovostnú službu vymenovali Bogdana Živanovića.

Prišlo k zmenám aj v niektorých dozorných a školských radách.

• UDIA A UDALOSTI •

CINTORÍN A DOM SMÚTKU V JÁNOŠÍKU ČOSKORO V RUKÁCH OBCE

V súlade so zákonom a v prospech občanov?

Jasmina Pániková

S

chválením Zákona o komunálnych činnostiach spravovanie vodovodu, prečisťovanie atmosférických a odpadových vôd, nakladanie s odpadom atď. prešlo do rúk verejných komunálnych podnikov.

Tieto podniky na seba prebrali aj spravovanie cintorínov.

V Obci Alibunár rozhodnutím Zhromaždenia obce touto úlohou poverili VKP Univerzal, ktorý ešte stále nemá na starosti všetky komunálne činnosti na úrovni obce. Spravovanie cintorínov je v niektorých dedinách ešte stále v rukách miestnych spoločenstiev.

Tak je to aj v Jánošíku.

Predseda Miestneho spoločenstva Ivan Listmajer nám povedal, že cintorín, a teda aj Dom smútku, zatiaľ spravuje Miestne spoločenstvo.

Podľa slov riaditeľa VKP Univerzal Vlastu Marića spravovanie cintorína preberú počas tohto roku,

Z vlastníctva občanov do rúk verejného podniku

keď sa na to vytvoria podmienky a dosiahnu dohody v súlade s rozhodnutím o pochovávaní a cintorínoch Obce Alibunár. „Naším cieľom je vytvorenie legálnych a zákonných pomerov a zveľadenie služieb, takže zmeny budú viditeľné a merateľné,“ hovorí Marić.

Avšak občanov trápi, že viditeľné zmeny v prvom rade pocítia ich

peňaženky, keďže sa povráva, že po prebratí novým majiteľom budú povinní platiť za hrobové miesto.

Náš spolubesedník odpovedá, že v súlade s platným cenníkom používanie hrobového miesta v povinnej lehote odpočívania 10 rokov vynáša 3 881,80 din. ročne.

Nie je platenie hrobových miest jediné, čo trápi občanov Jánošíka.

Dom smútku, ktorý používajú viac ako 10 rokov, vystavali zo samozdanenia a dobrovoľných príspevkov Jánošíčanov, ktorí žijú v zahraničí.

Riaditeľ podniku Univerzal nám krátko povedal, že otázku tohto objektu riešia v súlade so Zákonom o verejnom majetku. Ďalšia otázka, o ktorej sa v Jánošíku hovorí, je cena odvozu odpadu. Už niekoľko rokov všetky domácnosti v Jánošíku platia rovnaký poplatok za odvoz smetí, bez ohľadu na počet členov a bez ohľadu ma to, či tú službu používajú alebo nie. Zaujímalo nás, prečo je to tak a či je možné túto službu zrušiť. „Cena je určená v súlade s platným cenníkom a ide o minimálnu cenu, ktorá bude platná pre všetkých, pokým nebudeme mať údaje o nákladoch za služby a veľkosti domácností. V rozhodnutí o komunálom poriadku a zriadení Obce Alibunár sa uvádza, že užívateľmi služieb odvozu smetí sú všetci občania našej obce a takisto sa aj v Zákone o komunálnych činnostiach v článku 13 spresňuje, kedy nastáva záväzok užívateľa komunálnej služby. Odvoz je organizovaný vo všetkých dedinách našej obce a všetci občania túto službu používajú. Tí, ktorí nechcú, aby im odpad odvážal náš podnik, skladujú ho nelegálne, čo nie je v súlade s predpismi.“

KOVAČICA

Otvorili denný pobyt pre mladých s postihnutím sociálnej ochrany určená mladým ľuďom s postihnutím z úzeovačická obec je jedmia obce. Projekt je nou z päťdesiatky financovaný z IPA miest a obcí, v ktorých programu EÚ v rámje otvorené špecializované ci sociálnej inklúzie zariadenie, podporujúce najohrozenejších sociálnu inklúziu osôb s teskupín, včítane rómlesným postihnutím. skej národnostnej Projekt Zlepšenie služieb menšiny, prostredsociálnej ochrany pre osoby níctvom ustanovenia s invaliditou, ktorý spoločne rozličných sociálnych realizujú Stredisko pre socislužieb v spoločnosálnu prácu a Obec Kovači- Zrekonštruovaná budova, v ktorej sídli zariadenie ti. Hodnota projektu ca, sa začal realizovať v de- pre denný pobyt mladých so zdravotným 173 000 eur s tým, že cembri roku 2015. V prvej postihnutím EÚ financuje projekt fáze projektu je adaptovaná budova v Ulici Čaplovičovej pobytom kapacity desať osôb (156 000 eur) a Obec Kovačica v Kovačici, v ktorej sa nachádza s postihnutím vo veku 15 až 30 financuje platy zamestnaného sociálne zariadenie s denným rokov. Je to vlastne prvá služba personálu (17 000 eur).

Anička Chalupová

K

• UDIA A UDALOSTI •

Oficiálnym otvorením zariadenia s denným pobytom v stredu 1. februára sa začala druhá fáza projektu, ktorej predchádzala rodičovská schôdza. Na nej sa okrem rodičov detí s invaliditou zúčastnili aj predstavitelia Strediska pre sociálnu prácu s vedúcou Dušankou Petrákovou, vedúci a realizátori projektu, ako aj zamestnanci novozaloženej služby. Užívatelia tejto služby sú každodenne od 8. do 16. hodiny zapojení do celodenných aktivít primeraných ich možnostiam a schopnostiam.

Projekt Zlepšenie služieb sociálnej ochrany pre osoby s invaliditou potrvá do decembra 2017.

5 /4736/ 4. 2. 2017

13

Ľudia a udalosti SNEMOVALI ČLENOVIA KLUBU POĽNOHOSPODÁROV V KYSÁČI

Zmení sa zlý začiatok na dobrý koniec?

Elena Šranková

P

rvé mesiace v roku sú vyhradené na výročné snemovania našich spolkov, klubov a združení občanov. Je to príležitosť urobiť súvahu vlaňajšej činnosti a hospodárenia, ale aj vhodná chvíľa, aby sa stretli predstavitelia takmer všetkých aktívnych činiteľov v danom prostredí.

Medzi prvými v Kysáči výročné snemovanie v piatok 27. januára usporiadali kysáčski poľnohospodári. Okrem hostí z Kysáča snemovanie svojou prítomnosťou poctili aj predstavitelia klubov poľnohospodárov

z Pivnice, Selenče, Hložian a Báčskeho Petrovca. Predseda kysáčskeho klubu Vladimír Peťkovský v súvahe vlaňajšieho roka spomenul, že dôraz dali na prednášky z oblasti poľnohospodárstva, rovnanie poľných ciest, úpravu okolia Starej fary, kde sídli ich klub, ale sa zúčastnili aj na troch kulinárskych súťažiach v Hložanoch a Kysáči. Ako uviedol, prednášky pre poľnohospodárov prebiehali od 15. januára do 1. marca 2016 a bolo ich 15. Akcia rovnania ciest vlani trvala dva dni a zúčastnilo sa 130 poľnohospodárov, ktorí upravili 250 km ciest. Ako predseda informoval, v tomto roku

STARÁ PAZOVA

Dve prednášky

Anna Lešťanová

V

na rurálny rozvoj Srbsku ešte stále nemožno používať, ale v rámci úvodných prednášok, ako je táto, sa snažia informovať a pripraviť poľnohospodárov. Ilija Stavanović z Inštitúru Mihajla Pupina hovoril o uplatnení obnoviteľných zdrojov energie na malých poľnohospodárskych gazdovstvách, s dôrazom na mobilný solárny elektrogenerátor.

O dotazníku na evidenciu výdavkov a príjmov v poľnohospodárstve sa zmienil Slađan Stanković z Inštitútu pre uplatnenie vedy v poľnohospodárstve.

Starej Pazove pokračujú prednášky pre poľnohospodárov v rámci tzv. zimnej školy. Cieľom prednášok v organizácii obecného Oddelenia pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo je priblížiť poľnohospodárom súčasný spôsob práce, racionálnu a ekonomickú výrobu v trhových podmienkach. Dva dni za sebou vo veľkej zasadačke v budove obce odzneli dve prednášky.

V stredu 25. januára v spolupráci s Inštitútom pre uplatnenie vedy v poľnohospodárstve, Inštitútom pre ekonomiku v poľnohospodárstve a Inštitútom Mihajla Pupina v Belehrade odborníci hovorili o n i e k o ľ k ýc h témach, ako je IPARD program Pazovskí poľnohospodári na prednáške pre Srbsko od roku 2014 do roku 2020, dotazník Vo štvrtok 26. januára staropaknihy polí a návod, ako ho vyplniť, zovskí poľnohospodári si vypočuči uplatnenie malých mobilných li prednášky o minerálnej výžive a robotizovaných generátorov rastlín, ochrane pšenice, objektoch energie z obnoviteľných zdrojov v dobytkárstve, ktoré predniesli v poľnohospodárstve. Vesna Parau- zamestnanci Poradenskej odbornej šićová z Inštitútu pre ekonomiku v služby Sriemska Mitrovica Zoran poľnohospodárstve vysvetlila, že Martinović, Željko Graovac a Lale prostriedky IPARD fondu EÚ určené Andonović.

14

www.hl.rs

In ormačno politický týždenník

si naplánovali aktivity podobné vlaňajším a prednášky už naplno prebiehajú. Pokladník Ján Hlaváč zverejnil, že v Klube poľnohospodárov vlani mali príjmy viac ako 260-tisíc dinárov a výdavky boli bezmála Prítomní pozorne sledovali správy 175-tisíc. V po- o vla ajších aktivitách kladnici sa im zvýšilo 86-tisíc dinárov. Predseda bude dariť a že ho úspešne uzavrú.

Dozornej rady Ondrej Ďurovka V diskusii sa Ján Ďurovka, ktorý bol konštatoval, že minulý rok hos- kedysi v čele klubu, prihovoril za podárili lepšie než predminulý, to, aby vo vedení klubu bolo viac avšak tento rok sa nezačal práve mladých poľnohospodárov. Navrhol najlepšie. Niekto im totiž ukradol tiež, aby sa tým, čo rovnajú cesty, dverce, nuž na nové museli vyčleniť vynahradilo palivo.

Po úradnej časti rozhovory, 15-tisíc dinárov. Ako však Ďurovka povedal, majú nádej, že sa im na- pravdaže, pokračovali pri spoločpriek zlému začiatku v tomto roku nej večeri.

ZO STREDISKA PRE SOCIÁLNU PRÁCU BÁČSKY PETROVEC

Podpísali protokol o spolupráci Jaroslav Čiep

V

priestoroch Strediska pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec sa v pondelok 23. januára uskutočnilo pracovné zasadnutie za účasti úradujúcej riaditeľky Biljany Drakulićovej, riaditeľky Centra pre rodinné ubytovanie a adopciu z Nového Sadu Ivany Koprivice a supervízorky strediska Vesny Aničićovej. Na schôdzi odborní pracovníci strediska ozrejmili svoje skúsenosti získané v predchádzajúcej práci, ako aj plány na nadchádzajúce obdobie v rámci spolupráce dvoch inštitúcií.

Zriadením Centra pre rodinné ubytovanie a adopciu roku 2014 sa vytvorili podmienky pre uplatnenie Pravidiel o pestúnskej starostlivosti (Úradný vestník č. 36/08). V súlade s tým na stretnutí bol oficiálne

podpísaný protokol o spolupráci novosadského a báčskopetrovského strediska. Protokol upravuje vzájomné práva a povinnosti, ako aj profesionálne postupy v oblasti starostlivosti o deti v náhradných rodinách v súlade s platnými predpismi. Vzájomná spolupráca je založená na princípoch vzájomného rešpektu a výmeny skúseností a odborných znalostí odborníkov oboch inštitúcií, vzájomnej odbornej pomoci pri vykonávaní činností, transparentnosti všetkých aktivít v oblasti pestúnskej starostlivosti a rodinno-právnej ochrany detí.

V súčasnej dobe na zozname strediska Báčsky Petrovec je 10 pestúnskych rodín s pracovnou licenciou. Pestúnske rodiny už majú skúsenosti v tejto oblasti a v siedmich rodinách je umiestnených 12 detí.

• UDIA A UDALOSTI •

S ROĽNÍKOM A DOBYTKÁROM JURAJOM PAVLOVOM

Utícha maštaľná muzika v Selenči Juraj Pucovský

C

hceme my to uznať alebo nie, len je pravda, že aj v Selenči máme čoraz menej klasických poľnohospodárskych domácností.

Ešte zriedkavejší sú ľudia, ktorí sa zaoberajú dobytkárstvom, a najmä odchovom väčšieho množstva statku. Preto takmer nepočuť, ako znie maštaľná muzika z mnohých domov a dvorov, v ktorých kedysi erdžali

našej brandži musíme tak robiť, aby sme počas roka mali prílev peňazí, lebo sú aj výdavky veľké. Pravdaže, nie sme spokojní s nepomerom cien toho, čo potrebujeme na produkciu a našich výrobkov. Palivo je drahé, kvalitné osivo kukurice na jedno jutro stojí až do 100 eur, ktoré potom musíme ešte pred sejbou aj moriť insekticídmi proti červíkom, lebo sa vo veľkom množstve zjavujú v pôde nahnojenej maštaľným

Najstarší a najmladšia: starý otec Pavel a vnučka Kristína Pavlovovci

Juraj Pavlov sa nezrieka chovu rožného dobytka

krásne kone, ručali nepodojené kravy a silné junce, krochkali vytučené ošípané, bľačali ovce a kozy...

Rodina Juraja Pavlova na Ulici Leninovej je jedna zo zriedkavých, ktorá sa okrem poľnohospodárskej výroby venuje aj dobytkárstvu.

Juraj roľníčenie prebral od otca Pavla, ktorý ostarel a nemá viac nadostač síl starať sa o majetok ako voľakedy. Pavlovovci majú 40 jutár svojej pôdy a ešte desať prenajímajú, a tých 50 jutár obhospodarujú vlastnými strojmi, väčšinu ktorých si zadovážili už dosť dávno. „Pestujeme 10 až 15 jutár kukurice, potom sóju, trochu pšenice a jačmeňa, 3 – 4 jutrá ďateliny, 2 – 3 jutrá ciroku metlového... Zelenine sme sa nikdy nevenovali vo veľkom.

Polovicu kukurice v jeseň predáme a zvyšnú časť použijeme na dobytčie krmivo. Cirok mlátime v zime, metliny predávame výrobcom metiel v Selenči a semeno tiež ide statku. Vlastníme aj 5 jutár pasienkov v báčskom chotári, z ktorých získavame kvalitné seno. V tejto • UDIA A UDALOSTI •

hektárov), nech ani nehovorím, ale nás sa nikto nič nepýta!? Napriek všetkému v iných odvetviach je aj horšie, veď koľko robotníkov pracuje a nedostáva plat alebo možno len niekoľko červených,“ vyrozprával nám takmer v jednom dychu o vlastnej rastlinnej výrobe Juraj Pavlov.

Náš spolubesedník sa pamätá na časy, keď z chlievov dodávali na trh 100 – 150 kŕmnikov ročne, keď chovali viacero dojníc a predávali mlieko, v maštali mali na desiatky

Rodina Pavlovová s hos om zo Slovenska Joze om Šmátralom (druhý zľava)

hnojom, ako je naša. Výkupná cena sóje by mala byť aspoň 50 dinárov, nie 36 – 37, koľko zvyčajne vyplácajú. O viacnásobne znížených subvenciách, tak podľa sumy peňazí (4 000 dinárov) a veľkosti plôch (20

juncov... Dnes je situácia celkom iná, v chlieve majú dve prasnice a chovajú iba tie prasatá, ktoré oprasia, vychovajú 15, najviac 20 kusov rožného dobytka, opatrujú šesť domácich kôz a kozliatka, ktoré

okotia. Teliatka si Juraj obstaráva v susedstve, najviac od farmárov v Odžakoch, také desaťdňové stoja 200 až 250 eur. „Aj toto robím iba preto, že je to u nás dlhoročná tradícia. V maštali, chlieve a v príprave krmiva pre dobytok strávim každodenne plný pracovný čas, ráno a večer, v sobotu, nedeľu a vo sviatok. Pred mesiacom som predal mäsiarovi do Nového Sadu turnus juncov a jaloviek za 190, resp. 170 dinárov kilogram, čo je málo. Cena by musela byť najmenej 2 eurá, ale dobre je aspoň to, že som peniaze dostal hneď,“ dokladá o dobytkárstve tento Selenčan.

Juraj Pavlov si každodennú robotu zdieľa s manželkou Danielou, ktorá hlavne dojí kozy, spracúva mlieko na syr pre potreby ich rodiny, kým zvyšné množstvá predávajú, ako aj kozľatá. Hoci si dobytok vyžaduje každodennú opateru, Juraj hovorí, že si nájde čas, aby odišiel aj na zápasy Kriváňa, s rodinou k Dunaju či na kanál, s kriváňovcami na Slovensko, do Maďarska, aby sa trochu uvoľnil z každodenných starostí... V takých prípadoch sa o dom a dobytok kedysi sám staral otec Pavel, teraz brat Pavel, často kamaráti a hlavne Michal Poliak.

Selenča sa v poslednom čase považuje za jednu z našich najvyvinutejších dedín. Juraj mieni, že mladí ľudia, ktorí nemajú istú, dobre platenú robotu, a takých je veru málo, najmä na dedinách, nevidia tu svoju perspektívu a najlepšie by bolo, aby sa zbalili a odišli hocikam, za svojím šťastím!

5 /4736/ 4. 2. 2017

15

Ľudia a udalosti SÚKROMNÁ INICIATÍVA V PIVNICI

Namiesto smetiska krásne jazero Anna Čásarová

J

vody by mala byť 20 stupňov.

Záväzky okolo údržby rybníka sú naozaj veľké. Medzi ne patrí vypúšťanie vody, keď je to potrebné.

Z druhej strany, hlavne pre nedostatok kyslíka a v lete, keď sa voda vyparuje, musí časť vody nahradiť čistou. V záujme zachovania čistoty do vody občas dáva vápno a modrý kameň, a to 1 kg na 1 hektár, čo je

anko Hrubík z Pivnice je veľkým milovníkom prírody vyznačujúcim sa silným ekologickým povedomím. Zakončil strednú poľnohospodársku školu vo Futogu, odbor dobytkárstvo, čo takisto hovorí o jeho vzťahu k zvieratám.

Aktívny vzťah k prírode ho usmernil zvlášť k rybolovu. Bol predsedom rybárskeho spolku v Pivnici, na popularizácii ekológie a športového rybolovu pracoval takmer 16 rokov. Preto neváhal využiť možnosť a Starostlivos o jazero neprestáva ani v zime zariadil si súkromné jazero na pozemku, aby mohli grilovať, uvariť guláš bava. Okrem toho dvakrát do roka ktorý kúpil a ktorý nea podobne. Návštevníci prichá- organizuje tzv. kaprové podujatie. bol vôbec lacný a k dzajú z rôznych krajov.

Svoje vedomosti v oblasti rybárstva tomu bol zasypaný Čo sa týka samotného rybolovu, neskrýva a nenecháva si ich len odpadkami. Tri roky dodržiava princíp: ,Chyť rybu a ne- pre seba. Práve naopak, je rád, keď pracoval na tom, aby chaj ju nech žije.’ Ako dlhoročný poznatky má komu preniesť a keď ho dal do poriadku. Úspešný rybár Janko Hrubík rybár, a to nielen rekreačný, chodil tak pomôže iným. Povedzme takým Nakladačmi ryl do ( oto: z archívu spolubesedníka) na rôzne súťaže. Trikrát obsadil prvé spôsobom, že menej skúsených zeme, navážal čistú zem, až sa jazero konečne začalo ideálna miera na čistotu jazera. V miesto v Revíroch Srbska a má za rybárov naučí novým rybárskym podobať jeho predstavám. Ručne okolí tiež musí a chce pracovať na sebou aj druhé miesto v Euro cup spôsobom.

Janko Hrubík pomáhal i tým, ukladal kamene jeden vedľa druhé- údržbe, čiže kosiť trávu, ktorí si podobne ako on kúpili ho, aby ryba nemohla ryť a nemútila stromy bieliť vápnom. vodné plochy a chceli pracovať vodu. Väčšinou robil sám, alebo mu V zime zase musí rozbív rybárskom odvetví. V spolku, pomáhali kamaráti. jať ľad, aby ryby mohli v ktorom určitý čas zastával funkciu Jazero dostalo názov EKO Bara dýchať. predsedu, aj naďalej je aktívny: Pivnica a Janko Hrubík na ňom Neďaleko jazera Janko naposledy spolu s inými rybármi pracuje už 12 rokov. Samotné ja- Hrubík kúpil dom – jeden zasadili 1 000 stromov v rybárskom zero sa rozprestiera na 1,5 hektára, z najstarších v dedine, spolku. „Úspech je už to, že dedina, hĺbka vody je priemerne 2 m a Ph ktorý sa podujal adapktorá nemá ani Dunaj, ani kanál má vody je 8,0, čo hovorí o jej čistote. tovať a upraviť, keďže v približne 40 športových rybárov,“ V okolí jazera vysadil približne 300 budúcnosti plánuje v zdôrazňuje Janko. stromov, medzi nimi agát, sibírsky ňom zariadiť etnodom.

Keď ide o plány do budúcna, v brest, jaseň. Do úpravy vložil hodne Rozhodol sa na to preto, prvom rade by chcel ohradiť jazero, finančných prostriedkov, no najviac lebo je i zberateľom stav záujme zachovania čistoty. Takisto vkladá času, lebo práce sa tam rých vecí a doma má už by chcel postaviť drevenú kolibu, vždy nájde. veľkú zbierku. organizovať výtvarné tábory, konať V jazere žijú viaceré druhy rýb, So všetkým hore uveedukáciu v oblasti moderného ako napríklad kapor, karas, lieň, deným logicky súvisí kaprového rybolovu. Hoci sa k ostriež. Ryby kŕmi prevažne eko- otázka, či neplánuje pri jazeru ľahko dá dostať, predsa by logicky, čo znamená, že im dáva jazere otvoriť reštauráciu. chcel vybudovať i drevené chodníkukuricu, jačmeň, pšenicu a k tomu Janko Hrubík odpovedá: ky, lebo medzi rybármi sú aj invalidi menšie množstvo vitamínov v tva- „S tým už mám určité V očakávaní leta vo vozíkoch. re granúl, preventívne ako anti- skúsenosti, ale už sa Janko Hrubík s optimizmom hobiotikum a ochranu pred pádom tomu nechcem venovať.“ Súkrom- carp. V minulosti tiež súťažil vo metabolizmu. Výlov rýb sa koná ne privíta hostí, ktorí si pri jazere varení rybacej polievky a guláša, vorí, že niet dedinského spolku, kde v októbri, novembri a decembri, môžu oddýchnuť a vychutnať čaro kde tiež vynikal. Začal s organi- nie je angažovaný. Má rád ľudí, rád keď ich dáva na predaj. Prospešná prírody, či už s partiou, alebo s rodi- záciou rybárskeho bálu v Pivnici, spolupracuje s inými a je spokojný, na rast ryba je od marca do konca nou. Janko im vypožičia všetko, čo ktorý sa o rok dožije 20-ročného keď dedina prosperuje a jej meno septembra a optimálna teplota potrebujú na pekný výlet v prírode, jubilea. Tu je spojená súťaž a zá- sa spája s peknými vecami.

16

www.hl.rs

In ormačno politický týždenník

• UDIA A UDALOSTI •

NA POSEDENÍ U NAJSTARŠIEHO VOJLOVICKÉHO POĽOVNÍKA

Srdce vábi do revíru, nohy nedajú Vladimír Hudec

V

ojlovičan Pavel Ondrík má 85 rokov a je najstarším poľovníkom v dedine. Pravidelne

Pavel Ondrík

chodil poľovať viac ako 50 rokov, avšak pred niekoľkými rokmi sa toho musel vzdať zo zdravotných dôvodov.

– Inakšia bola vtedy doba, keď som sa stal lovcom. Spoločnosť bola dobrá, boli sme svorní. Dnes to vari nie je tak, – hovorí. – Aj diviny bolo omnoho viac. Spomínam si,

že sme mali časť chotára, Šonterén sme ho volali, kde sme nepoľovali. Predsa sme raz zašli aj tam s úmyslom Pavel Ondrík (štvrtý zľava) sa aj roku 2012 ako 80 ročný zúčastnil poľovačky trochu rozduriť zajace. na zajace Vyskakovali z trávy a spod kríkov na každom kroku. Bolo ich dojem, že aj tie významne redukujú rovnanie pôdy. K tomu sa porasty postrekujú všelijakými otravami, toľko, že sa poľovačka začínala 15. počet zajacov a bažantov.

Podľa nášho spolubesedníka ktoré zajace jedia, ale nebezpečné októbra a končila 15. januára. Každú nedeľu sme šli do lovu a vždy sme na počet diviny vplýval aj človek. je aj osivo, ktoré sa chráni rôznymi pre každého poľovníka mali aspoň Vraj počet srnčej diviny sa začal chemickými prípravkami, a keď jedného zajaca. V revíri sme mali aj zmenšovať, keď sa do loviska do- také osivo zostane na povrchu srny a bažanty, neskoršie sa zjavili aj stala karabína, s ktorou srnu možno a bažant ho nájde, je po ňom. Treba diviaky. Teraz nemáme takmer nič. trafiť aj zo vzdialenosti 200 metrov, povedať aj to, že sme skôr v chotári pokým s brokovnicou sa musí pri- mali mnoho pasienkov, ako bol aj už Prečo je tomu tak?

– Je na to viac dôvodov, hovorí blížiť najmenej na 50 metrov, čo nie spomínaný Šonterén. Tie pasienky tento ostrieľaný poľovník. – V cho- je vôbec jednoduché. Nehovoriac sa neorali, bol to opravdivý raj pre tári je napríklad mnoho škodcov – o vyčíňaní pytliakov v nočných divinu. Teraz je to všetko zorané.

Pavel Ondrík už na poľovačku nešakalov, líšok, ale aj túlavých psov. hodinách. Na redukciu fondu diSkôr sme túlavého psa a líšku mohli viny však vplývala aj modernizácia chodí, ale keď sa začne lovná sezóna, cíti určitú nostalgiu za zašlými časmi, zabiť kedykoľvek a za to sme dostali poľnohospodárstva.

– Na prvých kombajnoch boli keď z nedele na nedeľu s puškou na odmenu. Počas roka sme organizovali šesť honov na škodcov a každý zariadenia na plašenie zajacov, pleci odchádzal do loviska. Poľovať, poľovník bol povinný zúčastniť sa – hovorí. – Moderné kombajny ale sa aj kamarátiť. Vraj poľovačka je aspoň na troch. Okrem toho okolo ich nemajú. Skôr sme napríklad zmes pekného a užitočného. Pobyt prvého mája sme chodievali jamá- kukuricu plečkovali koňmo a za- a prechádzka v prírode v spoločnosriť, čiže vyberať malé líšky z jamy, jace mali času zutekať, pokým ti kamarátov je vždy pekný zážitok, s cieľom zamedziť nekontrolované dnes možno plečkovať až 6 radov a keď si lovec z tej prechádzky dorozmnožovanie. Šakaly a líšky nie kukurice odrazu, a to, čo sa ocitne mov prinesie zajaca alebo bažanta je zakázané zastreliť ani dnes, ale pred strojom, istotne neprežije. a pripraví chutné jedlo, pôžitok je túlavé psy sa nesmú zabíjať a mám Podobne je to aj s bránami na o to väčší.

POU ÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bumbum!

N

o, tak vidíte! Ak nevidíte, čoskoro uvidíte, neverní Tomášovia! Že ste nemali pravdu. Koľko ste sa len nahundrali, planých rečí natrúsili! A prečo? Načo? Absolútne bez akejkoľvek potreby.

Toľko kriku – pre nič – za nič! Vraj bolo treba nakupovať ľadoborce a nie tam dáke vojenské lietadlá, frflali ste, pohŕdajúc vzácnym darom od Matičky Rosije. Ako vidíte alebo čo nevidieť uvidíte, okovy na našich na riekach povolili. Ľadoborce zo susedného priateľského Maďarska iba tak trochu pripomohli (kto komu, keď nie sused susedovi • UDIA A UDALOSTI •

či susede) skvelému dielu matičky prírody. Ktorá na ľady dýchla svojím teplým dychom a ľady sa pohli, jedna radosť! Prv než prišiel Matej, ktorý ľady láme. No, oné-ný... Čo, ak ich – tie ľady – nenájde, ale ich, ako káže ľudové úslovie, či ako sa tomu vraví, narobí? Brŕŕ! Nuž ale.

Však ani to nebude koniec sveta.

Ako sme si s ľadmi vo vodných tokoch – netokoch či samotokoch poradili toť pred niekoľkými dňami, poradíme si, ak bude treba znovu a zase. Len zavoláme Pomóóóc!

Prirodzene, po maďarsky, a bude to. Ľadoborce ako ľadoborce. Trochu

ľadoborce vpred! Trochu Ľadoborce čelom vzad! Bude (nás) to síce čosi stáť, ale nech stojí, koľko stáť musí, len my teraz na nové ľadoborce džídže nemáme. Presnejšie máme, ale ich práve investujeme do reštaurovania spomenutých lietadiel, stíhačiek. Keď tie letúne priletia z remontu, to bude nádhera! Beda ľadom! Aj keby nás prekvapili uprostred leta! Až stíhačky budú na našej na holohumnici, uvidíte, pohnú sa aj ľady, ktoré okovali výstavbu Belehradu na vode. Aj tie, v ktorých zamrzlo vyšetrovanie ošemetného nočného vyčíňania

dákych tam idiotov, ktorí si dovolili zbúrať bágrom / germi(?) dve-tri zbytočné chatrče v belehradskej Savamale – aj to pod rúškom nočnej hodiny.

Veruže, vážení občania a najmä ctení voliči. Len čo sa pohnú posledne spomenuté ľady, vyrastie BGD z vody, pardon, na vode, rieši sa famózna nepotrebne nafúknutá kauza Savamala, ba zaraz bude aj trať Bgd – Solún. Kto uverí, Spasen bude! S touto myšlienkou vstávajte i líhajte a na prezidentské voľby sa plnou parou chystajte!

Bumbumbum!

5 /4736/ 4. 2. 2017

17

Ľudia a udalosti S KOVAČICKÝM VČELÁROM ADAMOM TOMANOM

Tekuté zlato na dlhý život Anička Chalupová

so strachom, už vopred mu hrozí uštipnutie. Včela krátko žije, v lete ovačičan Adam Toman sa včelá6 týždňov a v zime 6 mesiacov, ale reniu venuje už viac ako 45 podstatné je, že za ten čas rokov. Hovorí, že aktuálne vykoná veľmi veľa. chladné počasie včelám neublíViac ako 30 rokov ste ži, pretože v zime sú utiahnuté pracovali v Klinickom do chumáča, kde sa hrejú a centre v Belehrade ako v polospánku čakajú jar. zdravotný pracovník, – Teraz v zime niet práce ale paralelne ste sa za okolo včiel, ale včelár podľa oberali aj skúmaním al toho, akým počtom včelstva ternatívnej medicíny. disponuje, môže mať roboty Čo hovoria vaše skú na každý deň. Treba prichystať senosti rámiky, očistiť a opraviť úle, pre– Mám skúsenosti s Pomník včele – ručná práca variť vosk a pod. Vo včelíne je propolisom, živicovou majstra včelára Tomana k 90. vždy čo robiť. Keď ide o samého lepkavou látkou, ktorá výročiu Spolku včelárov včelára, mal by sa zásobiť novýako antibiotikum veľmi v Kovačici (2015) mi informáciami, čo znamená, pomáha pri liečbe. Už že by sa včelári počas zimy mali Adam Toman, 84 ročný včelár kovačický, som viackrát dokázal, že aj krásne ozdoby, medzi ktorými sú schádzať, rozprávať, vymieňať s manželkou Evou sa propolisom dajú vylie- pre mňa najmilšie vyšívané kravaty s si skúsenosti, nadobúdať nové čiť vyrážky na tvári a na včelárskou tematikou. Neskoršie mi vedomosti.

Včelárenie bolo vždy vaša vá tele, že zabíja chrípku a pomohol napadlo, keďže je Kovačica známa V čšina včelárov má podob še , alebo ste o om rozmýšľali som mnohým vyliečiť hemoroidy podľa insitných maliarov, že si ďalšie ný príbeh: lásku ku včelám a aj ako o pro esii krémom s obsahom propolisu. Tak kravaty dám omaľovať. A tak mojím včeláreniu zdedili po rodičoch, – Najdôležitejšie je, že sa včela teda 99 percent v alternatívnej koníčkom, okrem včelárenia, je aj musí budúcemu liečbe verím propolisu. zbierka viazaniek, v ktorej je viac včelárovi dostať Máte prehľad o tom, koľko ako 20 jedinečných exemplárov do ucha, a keď máte v súčasnosti včiel omaľovaných rukou insitných masa tam dostane, – V minulosti som mal 70 a teraz, liarov z Padiny a Kovačice. už ju stadiaľ nik ako som pribral roky, nechal som si Čo si myslíte o úrovni súčasné nevyženie. Dob- 18 úľov a v každom úli je približne ho včelárenia u nás rý včelár je ten, 60 – 70 000 včiel. Počas sezóny sa – Myslím si, že záujem o včelárektorému na vče- to neustále mení, takže niekedy to nie stúpa. Keby tak napr. začínajúci lách záleží a drží presne neviem. včelár mal 100 včelstiev, mohol by sa hesla: Najskôr Ako dlhoročný člen Včelárske byť sám sebe pánom. Nepotrebotreba zabezpečiť ho spolku v Kovačici za včelársky val by inú prácu, zo zárobku by včely, musia mať mi vedomos ami a skúsenos ami mohol so svojou rodinou pekne dostatok medu. ste cestovali aj do zahraničia žiť. To neplatí pre tých, ktorí by do – Okrem toho, Správny včelár im vždy nechá, že som rád s manS dcérou Vlastou koncom 70. rokov minulého koľko potrebujú, želkou a včelami storočia a odoberie len to, chodil po pastvisčo majú navyše. kách v Srbsku (Kustarých rodičoch a pod. Je to aj Včelárením som sa v podstate začal čevo, Lugavčina, váš prípad zaoberať roku 1971, ale vždy mi na Smederevo…), – Môj otec začal včeláriť ešte v prvom mieste bola láska k včelám, tešil som sa aj rokoch 1931 – 1932 a ja som sa už až na poslednom zárobok. Bol som na každú cestu, ako 6- – 7-ročný chlapček, počas viac ako 30 rokov zamestnaný v ktorá cez Zväz druhej svetovej vojny, začal zaují- Belehrade a všetok voľný čas som včelárov Česka a mať o včely a včelárenie. S otcom venoval včelám. Či bola nedeľa, Slovenska viedla Okrem početných obrazov dom Tomanovcov na sme na bicykloch chodili do vyše sviatok alebo dovolenka, ja som bol na rôzne výstavy Širokom chodníku krášli aj takáto rarita – zbierka 30 km vzdialeného Rítu, kde boli vo včelíne. Dôležité je včely dobre a snemovania od- omaľovaných kravát umiestnené včely. Nepadlo mi to poznať; ony nie sú zlé, sú vykričané. borníkov. Navštívil ťažko, lebo už vtedy som včely Včely sa chcú rozprávať, láka ich som niekoľkokrát Výskumný ústav biznisu vložili jeden dinár a čakali, miloval. Po celý deň som mohol príjemný hlas a dokážu hodnú včelársky v Prahe a podobné ústavy že zarobia päť. Včely nestačí len byť pri nich, nemusel som nič robiť, chvíľu sedieť pri včelárovi a počú- na Slovensku a v štátoch bývalej mať, treba ich aj milovať a dať im stačilo mi len pozorovať, čo robia, a vať ho. Dobrý včelár im rozumie. Juhoslávie, odkiaľ som si domov pri- to, čo potrebujú, lebo aj ony nám pritom oddychovať. Počet včelstiev Kto sa včely bojí a pristupuje k nej niesol nielen vzácne informácie, ale dávajú veľa.

K

18

www.hl.rs

z roka na rok narastal, zapájala sa celá rodina, pomáhali sme najmä pri vytáčaní medu a ďalších prácach.

In ormačno politický týždenník

• UDIA A UDALOSTI •

SO ZUZANOU A MARTINOM POLIOVKOVCAMI ZO STAREJ PAZOVY

Polstoročie spoločného života Anna Lešťanová

M

anželia Zuzana a Martin Poliovkovci zo Starej Pazovy oslávili 11. decembra 2016 zlatú svadbu v kruhu svojich najmilších. Päťdesiat rokov

Mladomanželia Poliovkovci roku 1 66 v manželstve je päťdesiatkrát 365 spoločných dní, so všetkým, čo k tomu patrí: nádeje a sklamania, radosť a smútok. Pekným zvykom býva, že túto oslavu pripravujú ich deti a v prípade tejto manželskej dvojice sa tak aj stalo. Oslava sa

konala v domáckej atmosfére a k slávnostnému ovzdušiu prispel bohatý výber jedál, dobrá nálada prítomných, ako aj krásne kvety pre „nevestu“ a vhodný darček pre „ženícha“.

Zuzana (1949), rodená Danečeková, pochádza z početnej rodiny, v ktorej vyrastalo osem detí: štyria bratia a štyri sestry. Martin (1944) má brata Jána, ktorý žije v ďalekej Austrálii, a polobrata Pavla Žigu v Starej Pazove. Obaja sú odchovaní v láske a v prostredí rodinného porozumenia, čo preniesli i na svoje

zlatej svadby, sú šťastnými starými rodičmi (Kristijana, Kristijany, Janka) a veľkú radosť im v dôchodcovských dňoch prinášajú aj návštevy pravnučky Petry.

Naši spolubesedníci hovoria, že nemali vždy Oslávenci zlatej svadby so svojimi najmilšími ľahký život, lebo pochádzali z relatívne chudob- povolania strojný zámočník, bol ných rodín. Zobrali vzorným robotníkom nielen v sa na dnešné pomery továrňach Ikarus a Insa, ale ako príliš mladí, Zuzana dobrý majster dodatočný zdroj mala iba 17 rokov a financií do domácnosti zabezpejej vyvolený 22 ro- čoval aj z údržby strojov v dielňach kov. Pripútaní k sebe početných súkromných podnikasilnou láskou, ako teľov. Obaja zopár rokov strávili i uviedli Poliovkovci, v zahraničí, predovšetkým s cieľom po uzavretí občian- vystavať si nový dom, v ktorom skeho sobáša v roku dodnes svorne žijú.

Ako to už v živote býva, ani im 1966 hrdinsky vkročili do manželstva vraj nešlo všetko ľahko, no dané a začali si takmer z prekážky vždy prekonávali spoločničoho stavať vlast- ne. Poliovkovci sú skromní ľudia né hniezdo a vytvárať veľkého srdca a ich životné heslo čím lepšie podmienky znie: Nie je šťastný ten, ktorý má uzana a Martin hovoria, že im polstoročie na život. Vždy usilov- veľa, ale ten, ktorý málo potrebuje. spoločn ho života uplynulo rýchlo ne pracovali, Zuzana, dve deti – syna Martina (1971) a kým neprišli na svet deti, bola dcéru Marienku Horvátovú (1968). zamestnaná v niekdajšom pazov(Foto: z archívu Manželia Poliovkovci, oslávenci skom podniku Diana a Martin, z spolubesedníkov a autorka)

V DAREN BAVA PETROVSK CH PO NOHOSPOD ROV. Pavlovská zábava v organizácii Klubu poľnohospodárov Báčsky Petrovec sa uskutočnila v sobotu 28. januára v Poľovníckom dome Lesík, kde sa zhromaždilo takmer 100 záujemcov.

Dobrú náladu na zábave udržiavalo hudobné trio – bratia Vlastimír a Rastislav Struhárovci a Samuel Kováč. Okrem domácich Petrovčanov prišli aj hostia zo susedných dedín, v značnejšom počte Silbašania. Na zábave nechýbala ani chutná večera, ktorú prichystal kuchár Samuel Snida so svojím tímom. A domov zo zábavy azda nikto neodišiel s prázdnou rukou. O to sa postaralo vedenie petrovského Klubu poľnohospodárov zabezpečiac množstvo rôznych odmien v bohatej tombole.

J. Č.

•

DIA A

DALOSTI •

5 /4736/ 4. 2. 2017

19

Ľudia a udalosti ZO ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

Podpísali petíciu Anička Chalupová

V

symbolicky, pretože v roku 2015 v dňoch 16. až 18. mája v priebehu 72 hodín sedem žien bolo zavraždených v rodinnom partnerskom kontexte. „Sieť Ženy proti násiliu sledujúc mediálne správy o vraždách žien zachovávala záznamy o tom, aký

utorok 24. januára vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Kovačica podpísali petíciu, aby sa 18. máj vyhlásil za Deň spomienky na zavraždené ženy – obete násilia.

Po úvodnom prejave predstaviteľov lokálnej samosprávy Zlatka Šimáka, predsedu ZO Kovačica, a Snežany Milićovej, odbornej spolupracovníčky pre rodovú rovnosť, prítomným sa Sanja Pavlovićová v mene Autonómneho ženského centra priho- bol počet žien, ktoré sa stali obeťavorila Sanja Pavlovićová, ktorá hovo- mi femicídy, čiže boli zavraždené v rila o význame uvedenej akcie. Ako rodinnom partnerskom kontexte. To, zdôraznila, dátum 18. máj je zvolený čo vieme, je, že za uplynulých šesť

STARÁ PAZOVA

Pavlovská zábava oduševnila divákov Anna Lešťanová

N

generácie iba spomínajú, a preto cieľom usporiadania Pavlovskej zábavy v Starej Pazove bolo sprítomniť mladším generáciám tieto

a tradičnú Zuzanskú zábavu si Staropazovčania už zvykli, no Pavlovská zábava bola pre nich skutočným prekvapením. Pavlovská zábava so scénicko-folklórnym programom v sobotu 28. januára v divadelnej sále oživila spomienky na takmer zabudnuté priadky a s nimi späté zvyky a obyčaje.

Voľakedy sa priadky organizovali v zim- pestr ho pro ramu nom období a najčastejšie sa konali k oslavám menín. pekné zvyky.

Na priadky chodievali dievky, ktoré Pavlovská zábava v organizácii sa počas dlhých zimných dní tam tamojšieho SKUS hrdinu Janka učili priasť, vyšívať, pliesť, alebo Čmelíka početným divákom priaj tkať. Dnes si na priadky staršie niesla kúsok niekdajšej veselej

20

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

podpisovania petície v O Kovačica

rokov sa ročný priemer pohybuje od 30 do 40 žien zavraždených rukou svojho partnera, bývalého partnera alebo mužského člena rodiny,“ povedala Pavlovićová a dodala, že nie je podstatné len to, aby sa tento dátum stal Dňom spomienky na všetky zavraždené ženy, ale aby sa pripomenulo štátu, že musí nejakým spôsobom prevziať zodpovednosť a zachrániť svoje spoluobčianky.

Iniciatívu, aby sa 18. máj vyhlásil nálady, aká zvyčajne bývala na priadkach počas zimných večerov.

V takmer dvojhodinovom programe sa zúčastnili členovia FS Klasy (zatancovali niekoľko choreografií, vrátane aj tej Na priadkach, ktorú majú vo svojom bohatom repertoári), početní tak osvedčení, ako aj mladí nádejní speváci, ako aj spevácka skupina Združenia pazovských žien, ktorej členky na javisku, znázorňujúcom niekdajšiu veľkú slovenskú izbu, vyšívali, plietli, priadli... O kratšie humoristické scénky sa postarali tanečníci a speváci, ktorí boli aj svojráznymi uvádzačmi programu. Všetkých účastníkov sprevádzal slovenský ľudový orchester spolku. Milovníci slovenských piesní, tancov, zvykov a obyčají boli spokojní, o čom svedčil aj ich búrlivý potlesk. Aktivisti tohto slovenského spolku už na 26. február zahlásili Zuzanskú zábavu.

za Deň spomienky na zavraždené ženy – obete násilia, podnietilo Autonómne ženské centrum a sieť Ženy proti násiliu (tvorí ju 25 ženských organizácií z celého Srbska), ktoré poskytujú podporu ženám – obetiam násilia. Okrem Zlatka Šimáka, predsedu ZO, a jeho zástupcu Zorana Savanova, členov Obecnej rady a výborníkov ZO, petíciu podpísali aj predstavitelia viacerých obecných inštitúcií a iní.

KR

TKE SPR V

Šíd Rekonštrukcia školskej budovy. Na stretnutí s novinármi predseda Obce Šíd Predrag Vuković povedal, že sa v tomto roku konečne má doriešiť veľký problém, s ktorým už roky zápasia v Základnej škole Sriemskeho frontu v Šíde. Ide o problém hygienického zariadenia, ako aj o riešenie otázky strechy, ktorá premoká natoľko, že počas dažďov väčšinu učební a telocvičňu na prvom poschodí ani nemôžu používať. Rekonštrukcia školskej budovy má byť vykonaná v priebehu roku a na tieto práce pokrajinská vláda zabezpečila 600 000 eur. Keďže výučba prebieha v kabinetoch, v rekonštruovanom objekte aj pre výučbu slovenčiny istotne zabezpečia vhodný kútik alebo kabinet.

St. S. •

DIA A

DALOSTI •

ZO SLOVINSKÉHO ZÁZNAMNÍKA (3)

Neobvyklá storočnica Oto Filip

Na rozdiel od niektorých iných miest približne rovnakej veľkosti, ávno je známe, že bez ktoré najčastejšie majú jednu pohybu niet života a bez výraznú príznačnosť, Ptuj ich má poznávania sveta niet ve- naraz niekoľko. Je jednou z jedomostí. Vedomý denástich mestsi skutočnosti, že ských obcí v Slomu nič nesmie vinsku, v ktorej okliešťovať možžije vyše 23-tisíc nosti poznania obyvateľov, je sveta, človek na nielen sídlom rozhraní dvoch hydinárskeho tisícročí je v značpriemyslu, ale nej miere turista. je aj omnoho Zvedavý na iný viac: mestom kraj a mrav, na h i s to r i c k ý m , doposiaľ neznákúpeľným a tumych ľudí a ich ristickým, tiež mestá. Aby po mestom karnenávrate ešte dlho Riaditeľ Vinko Mandulj valov, no predožil s nimi, predvšetkým vína. stavoval si ich, hovoril o nich.

Nie div teda, že počas našej Keby padla otázka, ktoré prvej ptujskej zastávky sme naz miest navštívených v Slovin- vštívili práve najstaršiu vínnu sku je najpôsobivejšie a teda pivnicu v Slovinsku. najdlhšie zostane v pamäti, asi – Tu sú uskladnené najstaršie vína v Slovinsku. V roku 2017 najstaršie z nich oslávi presne storočnicu. Starostlivo chránime tento náš najvzácnejší a najdrahší skvost, pochádzajúci z roku 1917.

Keďže ste pravdepodobne už počuli, že sa nachádzate v najstaršom slovinskom meste, dobre vedieť, že tunajšie dejiny vinohradníctva, spracovania a výroby vína tiahnu celé storočia dozadu. V tomto roku oslavujeme aj ďalšie jubileum: 777 rokov kontinuálnej výroby vína. Sme v pivnici, ktorá je v srdci mesta, čo je unikum, lebo nie je veľa miest alebo mestečiek v strednej Európe, v ktorých by pivnica bola na takomto mieste. No Aj tu je víno: obrovsk sudy preto sú vinice rozhádzané by sa nedalo hneď bez uváže- po celom okolí. Jedna časť je nia a zdôvodnenia odpovedať. v oblasti Srednjeslovenske goriPravdepodobne je to práve Ptuj. ce, patriacej do štajerského SloAspoň z dvoch, ak nie aj z troch vinska, druhá smerom k hranici dôvodov: že som ho predtým s Chorvátskom, v regióne Haloza. nepoznal, taktiež preto, že bol Ročne vyprodukujeme okolo prvou zastávkou v rámci viacdňo- milión litrov vína, z ktorých je vého zájazdu. No nadovšetko pre osemdesiatpäť percent z bielych to všetko, čo očiam zvedavého sort, zvyšných pätnásť percent z pútnika ponúka. červených sort hrozna. Hrdíme sa

D

•

DIA A

DALOSTI •

nielen tým, že táto pivnica je najstaršia, ale aj tým, že sa naša Puilus vína už dávnejšie stali uznávanou slovinskou značkou.

Doteraz sme za ne získali viac než tristo medailí a iných uznaní v rôznych kategóriách.

Aj posledných päť rokov v kontinuite získavame uznania svedčiace o tom, že sme najlepší slovinskí výrobcovia vína.

Naše produkty vysoko ocenili aj na súťažiach vo Vína archívne Francúzsku, Holandsku, Taliansku, Kanade – uvádza nás do obrazu riaditeľ pivnice Ptujska klet Vinko Mandulj. Konštatuje, že je dievča pre všetko, ako aj to, že funkcia, ktorú zastáva, je aj privilégiom, aj osožnou skúsenosťou, aj skúškou. Vtipne pritom poznamenávajúc, že by ptujské exportné výsledky boli

Pri tom sypaní údajov o minulosti viacerých z nás pravdepodobne napadlo: Čo my vieme o svojej hospodárskej histórii?

Odpoveď je jasná: v porovnaní s nimi žalostne málo. Veď mnohí z nás nevedia ani to, ako sa napríklad volali naši prastarí rodičia, o ďalších predkoch ani nehovo-

Mapa Ptuja a blízkeho okolia

o poznanie lepšie, keby Slovinci nemali tak radi božský nápoj.

Zo všetkých slov hostiteľa cítiť hrdosť na dosiahnuté. Oznamuje, že v pivnici okrem vín bežných, ktorých cena sa pohybuje medzi 20 až 25 eur za fľašu, majú aj vína archívne, niektoré až tisícnásobne drahšie.

riac. A to je čosi, čo by nám malo byť oveľa bližšie... Nuž, k akým len úvahám človeka nebude inšpirovať pohľad na tisíce fliaš a obrovské sudy dlho a pokojne spiace v ptujskom podzemí!

5 /4736/ 4. 2. 2017

(V budúcom čísle: Archív pod zemou)

21

ážitky z prázdnin

Vaňa Me ová, štvrtáčka, Š T. . Masaryka v Jánošíku

Spomienky na zasnežen prázdniny

Iva Jakušová, šes ročná, Hložany

Kamaráti, ešte stále spomínate na krásne chvíle prázdninové? To sa nedá zabudnúť. A k tomu ten fakt, že zimné prázdniny boli také zvláštne, keďže tam bolo veľa snehu. Užili ste si ho do milej vôle. Radosti nebolo konca-kraja. O svojich zážitkoch zo zimných prázdnin nám napísali kamaráti z Padiny.

Zaspomínajte si aj vy na vaše zasnežené prázdniny a podeľte si tie krásne zážitky s nami.

Prázdniny uplynuli rýchlo.

Na začiatku prázdnin boli vianočné a novoročné sviatky. Bolo nám pekne. Každý deň sme mali veľa času na hru. Hrali sme sa všelijaké hry. Všetci sme čakali len jedno: či napadá sneh. A to sa aj stalo. V posledný týždeň našich prázdnin napadal sneh.

Radosti nebolo konca-kraja.

Každý deň sme sa s bratom chodili sánkovať. Stretli sme veľa detí a všetci sme sa tešili a pekne zabávali. Žiaľ, nemohli sme byť vonku zaveľa, lebo bolo veľmi chladno.

Také boli moje zážitky z prázdnin. Chladné, ale predsa pekné a zaujímavé.

Marek Trnovský, 2. 2 Š maršala Tita v Padine

Darko Vlček, . 1, Š 1 . okt bra v Pivnici

imn prázdniny Prázdniny boli prekrásne.

Oslávili sme Vianoce a privítali sme Nový rok. Počas Nového roka bol som u starej mamy a pozerali sme sa na veľký ohňostroj. Nasledujúci deň bol u nás môj priateľ Boris. Pekne sme sa bavili. Pozerali sme televíziu a hrali šachy. Potešil nás aj prvý sneh. Hneď sme sa s ostatnými priateľmi utekali sánkovať. Bolo nám krásne, lebo sneh je mäkký, a keď sme spadli do neho, nič nás nebolelo.

Prázdniny boli pekné, ale predsa ma tešil návrat do školy.

Ema Papová, druháčka, Š T. . Masaryka v Jánošíku

Val ria Vit zová, . 1, Š udovíta Štúra v Kysáči

Leona Marčoková, 6. 1, Š udovíta Štúra v Kysáči

Štefan Petráš, 2. 2 Š maršala Tita v Padine

22

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSK K TIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník 4. februára 2017 Číslo

3 /1933/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Nižší obrat kvôli zamrznutému Dunaju

AKTUÁLNE

Súbehy na subvencie N od polovice februára

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch 23. 1. – 27. 1. 2017, pri porovnaní s predchádzajúcim obdobím, bol zaznamenaný nižší tovarový aj finančný obrat.

Ku zmenšenej aktivite došlo aj kvôli zamrznutému Dunaju, po ktorom nie je možné tovar prevážať. Tovarový obrat bol nižší o 11,61 %, finančný o 20,73 %.

Pomerne stabilný je stále trh s kukuricou.

V uvedenom období zdražela o 1,05 %. Jej Ľubica Sýkorová cena bola 16,20 din./kg (17,82 bez DPH).

Nepatrne zdražela aj pšenica – v porovnaní Pre poľnohospodárov budú od polovice februára k dispozícii nové súbehy s jej cenou z predchádzajúceho týždňa to na subvencie, ktoré budú rozdelené do štyroch kategórií – na nákup traktorov bolo o 0,76 %. Predávala sa po 17,69 din./ pre ovocinársku a vinohradnícku výrobu, subvencie pre mladých poľnohospokg (19,46 s DPH). dárskych výrobcov, na zdokonalenie spracovateľských kapacít a zariadení a na Na novosadskej burze zdražela aj sója výstavbu objektov a zariadení na skladovanie, sušenie a zmrazenie výrobkov.

– o 1,24 %. Jej cena bola 45,00 din./kg (49,50 s DPH). úbehy budú realizované z Pokrajinského rozvojového sa v tomto prípade Cena močoviny (UREA) sa pohybopodľa nového princípu. fondu lacnejšie kúpiť ornú rozumie tá pôda, ktorá vala od 32,45 din./kg (35,70 s DPH) Záujemcovia sa budú pôdu. Na tieto účely je zabez- sa nachádza na A listido 33,40 din/kg (36,74 s DPH). môcť uchádzať s predbežnými pečených 400 miliónov diná- ne nehnuteľností, ako Na svetových burzách, konkrétfaktúrami v Správe pre agrárne rov. Rozvojový fond vypísal pole, ovocný sad, vinice, ne v Chicagu, pšenica zdražela platby. Tu sa rozhodne, či je súbeh na získanie pôžičiek lúky alebo pasienky, ako o 0,85 %, kukurica zlacnela o ich investícia schválená alebo určených na kúpu poľnohospo- aj pôda, ktorá je na A listine 0,71 %. Zlacnela aj sója (o 1,94 nie. Podľa slov ministra poľ- dárskej pôdy, ktorý bude otvo- nehnuteľností špecifikovaná %) a sójové výlisky (o 1,67 nohospodárstva a ochrany rený dovtedy, kým sa financie ako poľnohospodárska pôda. %). Kukurica zlacnela aj životného prostredia Srbska neminú. Na súbeh sa môžu Na nákup poľnohospodárskej na burze v Budapešti Branislava Nedimovića po prihlásiť fyzické osoby – no- pôdy týmto spôsobom bude ○ o 0,81 %. odsúhlasení investície všetci sitelia registrovaných poľno- potrebná aj vlastná účasť, a to

S

uchádzači ju musia od 60 do 90 dní aj realizovať. Dĺžka realizácie bude v závislosti od druhu investície. Aby nedochádzalo k rôznym špekulatívnym postupom, celý proces bude kontrolovaný. ...

Vojvodinskí poľnohospodári budú môcť pomocou pôžičky

hospodárskych gazdovstiev na území AP Vojvodiny, ktorí majú aktívne gazdovstvo. Pôžičky budú v hodnote od 300 000 do 10 000 000 dinárov s úrokovou sadzbou od 2 do 3 % a dobou splatnosti úveru šesť rokov (s bezúročným obdobím – grace obdobie 12 mesiacov). Pod poľnohospodárskou pôdou

najmenej 20 % z hodnoty pôdy, ktorá je predmetom kúpy.

Jednou z podmienok je, že sa pôda musí nachádzať vo vzdialenosti do 50 km od registrovaného poľnohospodárskeho gazdovstva. Kúpa sa musí uskutočniť najneskôr do desiatich mesiacov odo dňa podpísania zmluvy o pride-

lení úveru. Všetky informácie a podmienky získania úveru sa nachádzajú na internetovej stránke Rozvojového fondu Vojvodiny (Razvojni fond Vojvodine). ○

Z obsahu Púpava a lopúch – buriny, ktoré liečia Str. 2

Pestujeme rebarboru

Pestovanie malín v skleníkoch (1) Str. 5

Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

LIEČIVÉ RASTLINY

Púpava a lopúch – buriny, ktoré liečia Dr. Vladimir Filipović Inštitút pre výskum liečivých rastlín Dr. Josifa Pančića Belehrad Na výrobných plochách sa pestujú najmä vo vyspelých krajinách. Púpava Taraxacum officinale Weber (srb. maslačak) a lopúch väčší Arctium lappa L. (srb. čičak) u nás nachádzame popri cestách, riekach, jazerách, na lúkach a trávnikoch, ale aj ako buriny na obrábaných poľnohospodárskych plochách. Na jednotlivých plochách tieto viacročné rastliny z čeľade astrovitých, podčeľade čakankovitých predstavujú pravého votrelca pri pestovaní poľnohospodárskych kultúr, aj keď sa aj ony samy môžu pestovať pre svoje liečivé účinky.

ZO SEMENA ALEBO Z PRIESADY Ako sme už spomenuli, na výrobných parcelách sa pestujú najmä vo vyspelých krajinách,

Lopúch väčší

kde sa najčastejšie rozmnožujú priamou sejbou semena alebo z priesad. S ohľadom na to, že dobre znášajú nízke teploty, obyčajne prezimujú bez väčších poškodení.

Ako u väčšiny rastlín, obdobie letných horúčav negatívne vplýva na ich produktívnosť, ktorá sa znižuje. Pokračuje koncom leta, keď sú už teploty nižšie a v pôde sa nachádza dostatok vlahy.

Morfologicky sa púpava vyznačuje hrubým, dužinatým, kolovitým, vretenovitým koreňom, ktorý dosahuje dĺžku do 30 cm. Z neho vyrastajú ružice podlhovastých, prízemných listov a 10 – 30 cm vysoké duté stvoly s bohatými úbormi žltých kvetov. Kvitne od apríla do neskorej jesene. Plody sú chocholcovité nažky tvoriace dohromady guľu, ktorá sa vetrom rozpadá a šíri ďalej. Semeno si udržiava klíčivosť tri roky.

Lopúch má rozvitý, vretenovitý, dlhý hnedý koreň. Vytvára prízemnú ružicu so srdcovitými listami,

24

ktoré sú na krajoch zúbkované, a vysokú rozkonárenú kvetonosnú stonku. Kvety majú tmavočervenú, ružovú alebo bielu korunu a sú zoskupené do guľovitých úborov s priemerom asi 3 cm. Kvetné úbory sa vyskytujú od mája do októbra.

Zákrovné listene – semeno je zakončené odstávajúcimi háčikmi, ktoré sa po dozretí plodov zachytávajú na srsť zvierat, a tak zabezpečujú rozširovanie semien.

UŽITOČNÉ AJ MLADÉ LISTY Z púpavy a lopúcha sa využíva koreň, list, kvet a semeno, v podstate celá rastlina. Nadzemnú časť je najlepšie používať na jar, koreň je najkvalitnejší na konci

Meranie lista lopúcha

vegetácie – na jeseň, keď obsahuje najviac inulínu.

V koreni a v listoch púpavy sa nachádzajú horké látky (taraxa-

II

cín), triterpén, do 40 % fytosterolov. Koreň lopúcha obsahuje do 45 % inulínu, polysacharidy, proteíny, glykosid arkciín, silice, horčíny, bielkoviny, živice, tuky,

zlepšovaní stavu pleti s akné či vyrážkami, reume a cukrovke.

Spolu s lopúchovým koreňom pozitívne vplýva na kožné ochorenia.

Lopúch má priaznivé účinky na pokožku hlavy a masírovanie odvarom z lopúcha zamedzuje vypadávaniu vlasov. Pri pravidelnom používaní sú lesklejšie a silnejšie. Vďaka svojim antibakteriálnym účinkom je vhodný vo forme obkladov na niektoré kožné problémy, ako dermatitída či ekzémy. Dobrú službu urobí aj kloktanie pri zápale ústnej dutiny. Lopúch má močopudný i potopudný účinok, zlepšuje teda látkovú výmenu.

V ľudovom liečiteľstve sa jeho korene používajú pri cukrovke, dne, ľadvinových a močových kameňoch, žalúdočných vredoch a bolestiach. Jedna zo spomínaných chemických zložiek koreňa

Púpava lekárska

sulfáty a fosfáty vápnika, draslíka a horčíka. Obidve rastliny majú veľmi široké využitie. Najčastejšie sa používajú ako liečivé prípravky pri diétach, na liečenie hemoroidov, pri poruchách spánku, ochoreniach pečene a sleziny.

Púpava pomáha napr.: pri chorobách pečene a žlčníka, problémoch s pankreasom, prečistení čriev, obličiek a celého tela, zbavovaní toxínov z krvi, trávení, čistí žalúdok, zvyšuje chuť do jedla, pomáha pri problémoch s močovými cestami, pri rozpúšťaní žlčníkových kameňov,

– inulín podporuje priateľské baktérie v hrubom čreve.

Už klasicky, vo forme čaju, pomáha pri prechladnutí. Uvarte si ho aj vtedy, keď si chcete prečistiť organizmus. Odvar z lopúcha čistí ľadviny a posilňuje imunitu, je dobrý proti plesniam a baktériám.

Navyše reguluje hladinu cukru v krvi a znižuje krvný tlak. A podľa niektorých ľudových liečiteľov lopúch pomáha aj pri ženských problémoch, ako cysty, zápaly, bolesti v podbrušku.

Pred desiatimi rokmi boli robené pokusy na troch lokalitách v južnom Banáte, keď sa potvrdilo, že pre púpavu a lopúch je najvhodnejšia černozem s ílovitými časticami (Starčevo). ○ preklad: Ľ. Sýkorová

4

4 3

(AJ) POĽNOHOSPODÁRSTVO SRBSKA SA MUSÍ ORIENTOVAŤ NA DLHÉ DRÁHY: ÚSTRETOVO A STRATEGICKY

Čeliť dlhodobým výzvam Oto Filip

Vzhľadom na jej dosť výrazný podiel na tvorbe hrubého domáceho produktu, na celkovej zamestnanosti a exporte, už dávno je jasné, že koncepcia agrárnej politiky musí byť trvalo založená na zásadách, ktoré majú za cieľ nielen hospodárne využívanie poľnohospodárskej pôdy, ale aj efektívne využívanie tak výrobných, ako i ľudských zdrojov. To znamená, že poľnohospodárska produkcia musí v prvom rade byť zameraná na pokrytie domáceho dopytu, ale aj na export a adekvátne uplatnenie na svetovom trhu tých výrobkov, v ktorých sa môžu realizovať naše výhody a zdroje.

NASÝTIŤ SVET V plánovaní budúcej zahraničnoobchodnej výmeny agrárneho tovaru so svetom dôležité je tak jej teritoriálne smerovanie, ako aj štruktúra a možnosti súťaženia s inými. Hlavne preto, lebo nás celosvetová globalizácia robí prepojenejšími vo všetkých oblastiach života, najmä však v širokej oblasti hospodárstva a poľnohospodárstva.

Iste je zaujímavé pozrieť sa na budúce planetárne trendy poľnohospodárstva a potravinárstva.

Aj to cez prizmu Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorej poslaním je podporovať stratégie zlepšovania hospodárskeho a sociálneho blahobytu ľudí na celom svete.

Jej základným výhľadom pre poľnohospodárstvo je nasýtiť svet. Podľa jednej z najnovších správ sa očakáva, že dopyt po poľnohospodárskych produktoch zostane stabilný. Hlavnou zložkou ľudskej stravy zostávajú obilniny, no rast príjmov, urbanizácia a zmeny stravovacích návykov prispievajú k prechodu na stravu s vyšším obsahom bielkovín, tukov a cukru. V najbližšom desaťročí sa predpokladá, že chov dobytka a produkcia biopalív budú rásť rýchlejšie ako pestovanie rastlinných plodín. Takto sa meniac, štruktúra celosvetovej poľnohospodárskej výroby spúšťa relatívny posun od základných potravín, ako je pšenica a ryža, k zrninám a olejninám, aby sa uspokojil dopyt po potravinách, krmivách či biopalivách. Najväčšia časť zo zvýšenej produkcie má pochádzať z oblastí, kde sú určujúce faktory ako dostupnosť pôdy a regulačné opatrenia čo najmenej obmedzujúce.

Keď ide o prognózy svetových komodít do roku 2023, predpokladom je, že zásoby obilnín

Sme mimoriadne konkurenční vo výrobe metlového ciroku; sme medzi desiatimi najväčšími výrobcami kukurice vo svete; máme šancu byť – pre klímu – výrazne konkurencieschopní v ovocinárstve, značkou, ktorú treba maximálne využiť, je malina, ktorej sa vo svete vyrába najmenej, len okolo 400 000 ton. Je tu i zeleninárstvo, pri ktorom dosahujeme pozoruhodné exportné výsledky, vo všetkom môžu byť aj produkty organickej výroby, za ktorými je obrovský dopyt vo svete, taktiež máme možnosť vyrábať aj konope, ricín, chmeľ, tabak...

porastú, pričom zásoby ryže v rozvoja poľnohospodárstva Ázii dosiahnu rekordne vysoké do roku 2020 ešte stále nie je úrovne. V prípade olejnín ich precízne jasné, na čom dlhodobo hektárové výmery celosvetovo má budovať výrobnú štruktúru. rastú, aj keď pomalším tempom, Agroekonomický analytik Milan no neustály dopyt po rastlinných Prostran zastáva názor, že sa olejoch tlačí ceny nahor. Silný máme orientovať na jej klasickú dopyt Ázie a obnovovanie stád štruktúru, v prvom rade na v Severnej Amerike podporujú vyššie ceny mäsa, VIAC PEŇAZÍ pričom ceny hovädzieho A PLÁNOVANIA mäsa dosiahnu rekordne Aby sa všetko vysoké výnosy. Počas budúuvedené aj realizocich rokov spotreba hydiny valo, treba nielen by mala prekonať spotrebu viac peňazí a porobravčového mäsa, a tak ho zumenia štátu, ale aj nahradiť na pozícii najkoniných opatrení: rajozumovanejšieho mäsového nizácie a plánovavýrobku. Keď ide o ryby, rast nia, kde čo pestovať, produkcie v akvakultúre sa sledovania trendov bude sústreďovať v Ázii. v pôdohospodárstve Akvakultúra zostáva jedným a potravinárstve z najrýchlejšie rastúcich (ako to robia viaceré potravinových sektorov, susedné štáty), reálprekonávajúci v ľudskej neho stanovovania spotrebe rybolov. V súvistak ročných, ako aj losti s cukrom treba kvito- Tradičná komodita pšenica ako základ mnohých dlhodobejších vývať, že export z Brazílie, jeho druhov chleba robných plánov... hlavného vývozcu, bude Pokrajinský tajomovplyvnený etanolovým trhom. burzové komodity, ako je pšenica, ník pre poľnohospodárstvo Vuk slnečnica, kukurica a sója, čo je Radojević vyzdvihuje, že okrem TROMFY, ALE AJ PROBLÉMY v záujme pokrytia domáceho spracovateľských treba investoTieto a iné výhľady a súvislosti dopytu, čiže potravinovej vať aj do skladovacích kapacít. by sa museli mať na zreteli stability štátu. Podstatou je ale Jasné je, že s tým cieľom, aby pri stanovovaní strategických rozšírenie výrobného zoznamu, samotní poľnohospodári boli poľnohospodárskych výrobkov zvlášť z aspektu získania pozícií ozajstnými pánmi svojho podSrbska. Naším tromfom je plodná v Európskej únii v budúcnosti. nikateľského osudu. Napríklad a kvalitná pôda, nezamorené Mnohé z nich sú zo strany tak, že si budú môcť skladovať prostredie, usilovní a vzdelaní členských štátov nielenže komodity, aby ich predali vtedy, poľnohospodári. Ale obrábajú obsadené, ale aj dlhodobo keď sa im to najviac hodí. len okolo 3,5 miliónov hektárov zabezpečené. Tak Poľsko má Tak ako aj iné odvetvia, aj pôdy, kým je približne pol vedúcu pozíciu v EÚ vo výrobe poľnohospodárstvo musí čeliť milióna hektárov zanedbaných. jabĺk (2,5 milióna ton ročne), mnohým dlhodobým výzvam.

Jedným z väčších problémov Česko pestuje mak na 75 000 Bude to však oveľa ľahšie, ak už je, že potravinársky priemysel hektárov, Dánsko, Francúzsko dnes bude mať základné ústrepotrebuje obnovenie. Otázny a Holandsko sú veľmocami tové a strategické koordináty, je tak model financovania v mäsopriemysle... Inými slovami, ako sa v tom všetkom hýbať. agrárneho hospodárstva, ako aj niekoľko krajín už realizujú 75 % Tak pre dobro samotných poľotázka konkurencieschopnosti, výroby potravín, čo znamená, že nohospodárov, ako aj pre lepšie zvlášť v našej súťaži s vplyvnými sa o zostávajúcich 25 % Srbsko výsledky celkovej ekonomiky, no európskymi agrárnymi silami. musí uchádzať s celým radom v neposlednom rade aj v záujme Napriek existencii stratégie iných štátov. ochrany štandardu občanov. ○

III

25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia hrachu siateho (4)

Ing. Ján Tancik, PhD.

LISTÁRIKY Listáriky (srb. male lisne pipe) – Sitona spp. (Curculionidae, Coleoptera) sú významnými škodcami mladých rastlín hrachu a iných strukovín. Škodia dospelé jedince – chrobáky žerom listov vzchádzajúcich rastlín. Listy obžierajú od okraja a vytvárajú charakteristický zúbkovitý okraj.

Pri väčšom napadnutí môže byť zničená veľká časť asimilačnej plochy listov, čo môže spôsobiť vyschnutie rastlín.

Najnebezpečnejšie sú tieto poškodenia u mladých rastlín vo fáze 1 – 5 listov. Škody sú väčšie v nepriaznivých poveternostných podmienkach, ktoré brzdia rastliny v raste. Škodlivá je aj larva, poškodzuje korene vyhrýzaním bakteriálnych hľúzok. Listáriky škodia aj nepriamo, môžu roznášať aj vírusy.

LISTÁRIK ČIARKOVANÝ Je viac druhov listárikov, ktoré škodia na strukovinách. Najvýznamnejší je listárik čiarkovaný – Sitona lineatus.

POPIS Listáriky sú drobné chrobáky.

Ich telo je dlhé okolo 5 mm, sivkastej farby, pokryté jemnými chĺpkami. Hlava je predĺžená do

nosca. Listárik čiarkovaný má na hrudi tri svetlé pásiky a na krovkách tiež pozdĺžne pásiky.

Listárik – dospelý jedinec Vajíčka sú dlhé 0,3 mm, najprv žlté, neskôr tmavé. Larvy sú špinavobielej farby, beznohé, dorastú do dĺžky 5 – 6 mm.

BIONÓMIA Listáriky majú jednu generáciu do roka. Dospelé jedince prezimujú v pôde a pod zvyškami rastlín na poliach

viacročných krmovín alebo v ich blízkosti. Na jar už po prvom oteplení imága opúšťajú úkryty a živia sa na rastlinách. Po krátkom úživnom žere samičky kladú vajíčka na pôdu alebo na listy. Vyliahnuté larvy zaliezajú do pôdy, najprv sa živia korienkami, a potom sa vžierajú do bakteriálnych hľuziek. Kuklia sa v pôde, imága sa liahnu od júla a na poliach sú prítomné v auguste a septembri. Živia sa na rastlinách, ale pohlavne dospievajú až na jar.

EKOLÓGIA Listárikom vyhovuje suché a teplé počasie. Teplé počasie počas apríla a júna vplýva na zvýšenie plodnosti samičiek. Nerovnomerné a dlhotrvajúce vzchádzanie zvyšuje nebezpečenstvo poškodenia rastlín. Z prírodných nepriateľov významné sú parazitoidy lariev z radu blanokrídlovcov a predátory vajíčok z čeľadí bystruškovité.

OCHRANA Preventívne opatrenia Zníženiu napadnutia týmto škodcom z agrotechnických opatrení napomáha správny osevný postup a dodržiavanie priestorovej izolácie od porastov lucerny a ďateliny. Jedným

z najvýznamnejších regulačných opatrení proti týmto nosánikom je dobre vykonaná agrotechnika. V prvom rade kvalitné obrábanie pôdy, vyvážená výživa a skorý termín sejby. To umožňuje rýchle a rovnomerné vzchádzanie a rýchly rast mladých rastlín, a tým aj rýchle prekonávanie kritického obdobia.

Aj očkovanie osiva preparátmi s vhodnými kmeňmi baktérií rodu Rhizobium napomáha vyhnúť sa negatívnemu vplyvu listárikov na úrodu. Zníženiu populácie škodcov napomáha aj skoré zaorávanie strnísk po miešankách.

Priama ochrana Rozhodovanie o použití priamych opatrení robíme na základe monitoringu výskytu imág alebo stupňa poškodenia rastlín. Porasty kontrolujeme od vzchádzania dvakrát do týždňa zo všetkých strán poľa. Aplikáciu insekticídov robíme po dosiahnutí prahu škodlivosti, a to je vo fáze od vzchádzania do fázy troch párov pravých listov v počte dve imága na 1 m2 alebo pri zistení 10 % zničenej plochy. V neskorších fázach je to 30 až 40 %. V prípade prognózy silného výskytu sa požívajú insekticídne moridlá. ○

OVOCNÁ ZÁHRADA V ZIME

Prečo musíme odstraňovať mumifikované plody?

Ľ. Sýkorová

F

ebruár býva obyčajne skutočným zimným mesiacom so snehovou prikrývkou a silnými mrazmi, ale vie prekvapiť aj neobyčajným vývojom počasia. V tomto období obyčajne pokračujeme v čistení kmeňov od starej borky, prípadne od lišajníkov a machu.

Tento zásah je opodstatnený

26

len vtedy, ak sme ešte nerobili chemický postrek.

Za priaznivého počasia presvetľujeme koruny ovocných stromov a zmladzujeme staré ovocné stromy. Pri zmladzovaní skracujeme hlavné výhonky o jednu tretinu až polovicu, a to podľa veku stromu.

Zimný pohľad na stromy s mumifikovanými plodmi dokazuje, že mnohí pestovatelia

IV

podceňujú nebezpečenstvo infekcie z týchto ohnísk. Na stromoch bez listov dobre vidíme všetky suché plody a ich odstránenie nie je viazané na dni bez mrazu ako rez. Množstvo drobných spór, ktoré sa uvoľňujú z ponechaných plodov, ľahko nainfikujú kvety v jarnom období a v čase zrelosti plodov sa výskyt monílie opakuje. Základom nechemickej

ochrany ovocín proti chorobám a škodcom je preventívne odstraňovanie zdroja nákazy – na všetkých druhoch treba pooberať všetky mumifikované plody. Na kôstkovinách (marhule, broskyne, nektárinky, slivky a ringloty) nestačí odtrhnúť mumifikovaný plod, ale musíme odrezať aj časť konárika, lebo aj v ňom sú zdroje infekcie. ○

4

AJ OVOCIE, AJ ZELENINA

Pestujeme rebarboru Ľubica Sýkorová

Rebarbora (srb. rabarbara), Rheum L., je viacročná, trváca rastlina, ktorá na stanovišti vydrží desať až pätnásť rokov. Ak sa pestuje ako intenzívna kultúra, obyčajne sa pestuje 7 až 9 rokov. Obľúbená je pre svoje šťavnaté listové stonky.

R

ebarbora je rastlina mohutných rozmerov s hlbokými koreňmi. Skoro na jar vytvára listové stonky, pre ktoré sa pestuje. Druhy rodu Rheum L. sú rozdelené do niekoľkých skupín. Najznámejšia je napr. rebarbora vlnitá, Rheum rhabarbarum L., ktorá je bežne pestovaná ako zelenina pre listové stonky. Pochádza z východnej Sibíri a severného Mongolska. Patrí do čeľade stavikrvovitých a pestuje sa v celej Európe. Iba štyri trsy tejto rastliny bohato stačia zásobiť šesťčlennú rodinu. Podľa sfarbenia rozdeľujeme rebarboru na zelenostopkatú a červenostopkatú. Táto dáva síce menšiu úrodu, ale má jemnejšiu chuť.

Má mimoriadne veľký obsah vápnika, horčíka, mangánu a draslíka.

Rebarboru môžeme dopestovať zo semena alebo delením starých trsov a odkopkami zo starších rastlín. Výhodnejšie je rozmnožovanie druhým spôsobom. Pred sadením musíme pripraviť pôdu.

Aj keď rebarbora nemá na pôdu žiadne mimoriadne nároky, musíme si uvedomiť, že na jednom mieste bude rásť šesť až desať rokov. Preto treba pôdu prevrstviť

do hĺbky aspoň 60 cm a zásobiť kvalitným maštaľným hnojom a kompostom. V druhom roku pridávame aj fosfor a draslík. Rebarbora je vďaka svojmu pôvodu veľmi odolná proti nízkym teplotám. Na jar znesie jarné mrazy aj do – 4 °C bez poškodenia.

Kvôli veľkým listom počas vegetácie potrebuje veľa vody.

Najmenej dva mesiace pred plánovanou výsadbou je potrebné hlboké spracovanie pôdy. Rebarboru môžeme sadiť na jeseň, no vhodnejšia je jarná výsadba, najlepšie v druhej polovici marca.

Jesennú výsadbu by sme mali urobiť do polovice októbra. Jednotlivé rizómy sadíme 40 až 60 cm od seba, vzdialenosť radov

DO POZORNOSTI BUDÚCIM VYSOKOŠKOLÁKOM

Na SPU v Nitre nové študijné programy Ľ. Sýkorová

Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre netreba špeciálne predstavovať. Z Vojvodiny ju navštevuje veľký počet mladých ľudí a o štúdium na nej je každý rok čoraz väčší záujem.

V

tomto roku pre budúcich študentov pribudli nové programy. Na Fakulte biotechnológie a potravinárstva SPU majú akreditovaný nový bakalársky študijný program potraviny a technológie v gastronómii, na ktorý záujemcovia o štúdium budú môcť podávať prihlášky do konca apríla 2017.

Na Technickej fakulte SPU je akreditovaný nový program výrobné technológie pre automobilový priemysel, ako aj rozšírený program obchodovanie a podnikanie s technikou, ktorý

bude zabezpečovaný v spolupráci so zahraničnou vysokou školou – Technickou fakultou Českej zemědělskej univerzity v Prahe.

Záujemcovia sa na ne budú môcť prihlásiť do konca marca 2017.

Prvý ročník štúdia týchto troch programov sa otvorí v akademickom roku 2017/18. Podľa dekanov oboch fakúlt nové programy reflektujú požiadavky praxe a obsahujú výskumný potenciál, ktorý

je čoraz viac viditeľný vo svete.

Absolventi študijného programu potraviny a technológie v gastronómii budú ovládať problematiku

V

4 3

by mala byť od 1,5 do 2 m. Každý rizóm musí mať aspoň dva – tri zdravé puky. Do pôdy ho sadíme tak, aby vrcholový puk bol asi 4 až 6 cm pod povrchom. Rastlinu dobre zalejeme. Prvý rok po výsadbe lisové stopky nezberáme, aby sme rastlinu nevyčerpali. V ďalších rokoch zberáme tak, že od apríla do júla postupne odlamujeme vyvinuté hrubé listy z rastlín. Listovú stopku chytíme čo najnižšie a miernym pootočením a tlakom von z listovej ružice ju vylomíme. Listovú čepeľ hneď odrežeme, zabránime tým uvädnutiu stopky. Dva až tri listy môžeme odtrhnúť dvakrát do týždňa. Na každej rastline ponecháme aspoň štvrtinu listov, aby sa vytvorili veľké trsy na budúci rok. Ak chceme mať pekne vyvinuté rastliny, musíme dbať, aby sa nevytvorili kvetné puky. Včas ich zrežeme, aby tvorba kvetov rastlinu neoslabovala.

Rebarbora je vhodnou surovinou na prípravu kompótov, želé, štiav, krémov, marmelád.

Môžeme z nej vyrobiť i víno, upiecť výborný koláč, môžeme ju vysmážať v cestíčku. Listy sa používajú na liečbu popálenín a rôznych poranení. Pre zaujímavú chuť je vhodnou prílohou aj k mäsu. ○ zásad správnej výrobnej a hygienickej praxe na všetkých stupňoch výroby, stravovania a predaja pokrmov a nápojov, rešpektujúc najnovšie trendy. Uplatnia sa ako manažéri cateringovej spoločnosti, stravovacieho zariadenia, výroby a predaja lahôdkarských a cukrárskych výrobkov, či technológovia výroby pokrmov a nápojov.

Absolventi študijného programu výrobné technológie pre automobilový priemysel sa uplatnia ako výrobní technológovia, programátori obrábacích strojov, konštruktéri či pracovníci odbornej technickej kontroly.

Absolventi študijného programu obchodovanie a podnikanie s technikou sa uplatnia v podnikoch a firmách zameraných na poskytovanie komerčných technických služieb, v obchode so strojmi a technickými zariadeniami, v oblasti leasingu a prenajímania technických prostriedkov v rezorte priemyslu, ale aj v štátnej správe a v regionálnych inštitúciách zaoberajúcich sa problematikou investičnej politiky a pod. ○

27

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OVOCINÁRSTVO

Pestovanie malín v skleníkoch (1) Ľubica Sýkorová

Pred pár rokmi na Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade bola predstavená technológia pestovania malín v skleníkoch. U nás ide o novšiu technológiu, ktorá pochádza z Ameriky.

P

estovaním malín v zimnom období by pestovatelia mohli využiť príležitosť dobrého zárobku, pretože vtedy sa čerstvé maliny bežne na trhu neponúkajú a aj skleníky by boli využité stále. Použitím rôznych jesenných odrôd malín a skladovaním výhonkov v chladiarňach výroba malín je možná po celý rok. Pestovanie malín na otvorenom sa líši od zimnej alebo mimosezónnej technológie pestovania iba v niektorých aspektoch a taktiež v ochrane pred chorobami a škodcami, ale väčšina výrobných metód je rovnaká.

V Srbsku sa na tento spôsob malina pestuje iba na veľmi malých plochách, možno povedať, že je to skôr skúšobne.

Domáci pestovatelia sa dnes po mnohých zlých skúsenostiach s rôznymi „novinkami“ dosť ťažko púšťajú do niečoho nového.

No zo skúseností pestovateľov, ktorí sa rozhodli pre túto technológiu, vidieť, že sa pestovanie vo fóliovníku a skleníku vyplatí.

Priemerná úroda z jedného hektára sa pohybuje okolo 30 ton.

Samozrejme, že založiť takúto výrobu nie je lacná záležitosť – treba investovať do fóliovníka alebo skleníka, pôda sa musí kvalitne pripraviť, treba urobiť analýzu pôdy, zistiť, čo pôde chýba, treba nakúpiť kvalitné sadenice, vopred si zabezpečiť odbyt...

4. – 10. 2. 2017

POČASIE

VÝHODY PESTOVANIA MALÍN V SKLENÍKOCH Výrobcovia môžu ponúknuť vysokokvalitné plody malín počas celého roku. V porov-

naní s výrobou na otvorenom plody zo skleníkov sú väčšie, pevnejšie a oveľa odolnejšie proti hnilobe. Kvalita plodov je oveľa vyššia, pretože nikdy nie sú mokré od dažďa alebo zavlažovania, čo znižuje počet infekcií, ktoré zapríčiňujú hnitie.

Plody sa taktiež zberajú v plnej

roku z nižších častí tých istých výhonkov. Po zbere tieto výhonky zvädnú a môžeme ich odstrániť, pretože z viacročného koreňového systému sa vyvíjajú nové výhonky.

Raz rodiace odrody prinášajú plody na bočných rodiacich vetvičkách, ktoré sa vyvíjajú

zrelosti, keď majú optimálnu chuť. Tieto maliny je možné skladovať oveľa dlhšie, pretože celý čas boli suché, takže aj infekcie sa vyskytujú oveľa zriedkavejšie.

z pazušných púčikov na dvojročných výhonkoch. Jednoročné výhonky po vývine v prvej vegetácii prechádzajú cez zimné obdobie odpočinku, po ktorom sa na dvojročných výhonkoch z púčikov vyvíjajú bočné vetvičky s kvetmi, na ktorých po opelení narastú plody.

Podobne ako pri dvakrát rodiacich odrodách, ktoré plody prinášajú na jednoročných výhonkoch, aj pri raz rodiacich odrodách sa výhonky po zbere plodov vysušia a treba ich odstrániť, aby sa vytvoril priestor pre nové mladé výhonky, ktoré

BIOLÓGIA MALÍN Poznáme dve základné skupiny: dvakrát rodiace – remontantné odrody malín a raz rodiace.

Dvakrát rodiace odrody malín – v prvom roku pestovania plody sa nachádzajú na koncoch jednoročných výhonkov a druhú úrodu zberáme v nasledujúcom

sa vyvíjajú z koreňového systému.

VÝHODY A NEVÝHODY Obidve skupiny malín majú svoje výhody, ale aj nedostatky pri pestovaní v skleníku. Preto niektorí pestovatelia kombinujú pestovanie obidvoch skupín.

Výhody pestovania remontantných odrôd: – dlhodobá sezóna zberu na tých istých rastlinách, – kratšie obdobie od výsadby do prvého úplného zberu, – potrebná je jednoduchá opierka, – väčšia hustota rastlín.

Nevýhody pestovania remontantných odrôd: – dochádza k výskytu roztočov a iných škodcov počas dlhého obdobia zberu, – nízke výnosy po rastline, – nevyhnutná je viacmesačná aktivita včiel v období kvitnutia.

Výhody pestovania raz rodiacich odrôd: – krátka sezóna zberu s vysokými úrodami, – jednoduché rozloženie výrobných cyklov, – jednoduchšia kontrola a ničenie škodcov, – výnimočná chuť a veľkosť plodov.

Nevýhody pestovania raz rodiacich odrôd: – vyžaduje náročnú manipuláciu so sadenicami a výhonkami, – potrebné sú dva roky do rodivosti, – potrebná je nižšia teplota v období vegetačného pokoja, – nevyhnutná je opierka pre výhonky, – bujnejšie rastliny vyžadujú viac miesta. ○ (Pokračovanie)

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

3˚ | 12˚

4˚ | 11˚

4˚| 6˚

-3˚ | 1˚

-4˚ | -2˚

-5˚ | -1˚

-4˚ | 0˚

28

VI

4

4 3

20 NAJLEPŠÍCH TRIKOV AKO UŠETRIŤ

Ako znížiť výdavky pri nákupoch či zábave? (2.)

P

adli vaše finančné rezervy na prípravu Vianoc? Prinášame tipy, ako ich doplniť a šetriť každý deň.

11. Najlacnejšie športy. Nemáte predplatenú posilňovňu? Platiť jednotlivo za každý vstup peniaze z peňaženky len ťahá. Buď si predplaťte niekoľko vstupov naraz, alebo, ak máte pevnú vôľu, cvičte doma. Choďte si zabehať do prírody alebo sa inšpirujte cvikmi, ktoré sa dajú praktizovať aj doma. Na DVD či internete ich nájdete mnoho. Ak ste technicky zdatnejšia, stiahnite si nejakú aplikáciu s cvikmi do mobilu.

12. Domáce stretnutia. Prečo sa s priateľmi stretávať v podniku, keď ich môžete pozvať aj k vám?

Vyjde to podstatne lacnejšie a nikto vás nebude po záverečnej vyháňať domov. Môžete sa s nimi dohodnúť, že sa budete striedať a prípadne si vopred určite, kto čo donesie.

13. Zľavové portály. Sú skvelým tipom, ako ušetriť na mnohých

veciach. Vstupy do múzeí, zážitky, skvelé jedlo v obľúbenej reštaurácii či pobyt v kúpeľoch? Na webe nájdete všetko. Predtým, ako si takýto večer kúpite, zistite však nielen jeho aktuálnosť, ale aj podmienky, za akých ho môžete využiť.

14. Spolupráca firiem.

V snahe byť pre zákazníka čo najatraktívnejší využívajú mnohí obchodníci spoluprácu s inými firmami. A tak napr. zákazníkovi športového centra ponúknu detský kútik počas cvičenia zadarmo, prípadne vám dajú kupóny na zvýhodnené nákupy u spriaznených obchodníkov.

15. Firemné zľavy. Predtým, ako sa vyberiete na nákup, prípadne do posilňovne, vopred si na internete zistite, či vaša firma nemá u obchodníka zľavu.

16. Cez internet. Ak máte tú možnosť, uprednostnite nákup cez internet pred nákupom v ka-

mennom obchode. Na internete si môžete ponuku veľmi ľahko aj porovnať a rozhodnúť sa pre tú najvýhodnejšiu z nich.

17. Jedenásta zdarma. Vernosť sa obyčajne vypláca či už pri ná-

DIÉTNE MÝTY

Pre toto nechudnete!

N

ízkotučná šalátová zálievka je diétnejšia ako majonéza? Nezmysel! Keď držíte diétu, nemali by ste jesť príliš ovocia, lebo je v ňom veľa cukru? Aj to je hlúposť.

1. Nízkotučná zálievka na šalát je diétnejšia. Zle. Zálievka bez tuku nie je zase taká zdravá, ako sa predpokladá. Vedci totiž zistili, že ak je v dresingu viac tuku, pomáha nám lepšie vstrebávať živiny zo zeleniny. Pridajte preto viac kozieho syra, olivového oleja, avokáda alebo orechov. Čím viac živín do seba dostanete, tým menší hlad bude vaše telo pociťovať a navyše nebudete mať chuť na sladké.

2. Odtučnené mlieko je zdravšie. Nezmysel. Plnotučné mlieko obsahuje potrebné

vitamíny: A, D, E a K, ktoré sú rozpustné práve v tukoch. Treba tiež pripomenúť, že plnotučné mlieko nemá nijako extrémne vysoký obsah tuku v porovnaní napríklad so smotanou, takže ak pijete mlieko, vymeňte ho za plnotučné a každý deň, napríklad ráno, si dajte jeden po-

hárik. Plnotučné mlieko vám totiž pomôže s metabolizmom a navyše znižuje riziko srdcových ochorení.

3. Margarín je lepší ako maslo.

Zle. Už niekoľko rokov mnoho z nás kupuje margarín v dojme, že je zdravší ako maslo. Je to ale naozaj tak? Margarín obsahuje chemicky spracované nenasýtené tuky, ktoré naše telo nevie rozkladať, hovorí prieskum výživových špecialistov. Naopak maslo obsahuje prírodné mastné kyseliny, o ktorých je známe, že znižujú riziko srd-

VII

kupe v hypermarketoch, pri návšteve kaviarne, či detského centra. Ak máte ich kartičky, obyčajne máte nárok aj na rôzne zľavy.

18. Návšteva outletu. Máte rada značkové veci? Ak vám neprekáža, že nebudú absolútne aktuálne, naplánujte si návštevu outletu.

Zvládnuť ju môžete napr. aj popri výlete. Spojíte príjemné s užitočným. Rovnako sa oplatí počkať na výpredaje. Aj tie povianočné. Číha tu však isté riziko. Nielenže nemusia mať vašu veľkosť, ale nakúpite aj to, čo vôbec nepotrebujete.

19. Lacnejšia dovolenka. Ak si viete voľno naplánovať vopred, môžete ušetriť nielen na kúpe last minute, ale aj first minute. Vopred zoženiete určite aj lacnejšie letenky a cestovky tiež odmeňujú vašu vernosť.

20. Zmena sa vyplatí. Možno aj u mobilného operátora, treba ju len správne načasovať a dôkladne preštudovať podmienky a ponuky. ○

cových ochorení, rovnako ako plnotučné mlieko.

4. Len sladké obsahuje cukor.

Hlúposť. Veľa žien vie, koľko aký výrobok obsahuje tuku, čo ale nevedia? Kde všade sa cukor naozaj vyskytuje. Cukor je mnohými ľuďmi považovaný za neškodný, zatiaľ čo tuk je vnímaný ako obrovský nepriateľ. Lenže cukor je vo všetkom: od cestovín začnúc, chlebom končiac. Cukor vás len vykŕmi. Tuk vás aspoň zasýti, ale cukor vás nikdy „nedonúti“ cítiť sa najedenými. Je to teda najľahšia cesta k tomu začať sa prejedať.

5. Keď budem počítať kalórie, schudnem. Toto neplatí. V skutočnosti nemajú kalórie vôbec nič spoločné s tým, či schudnete alebo nie. Množstvo nízkokalorických diét je totiž zložených z nutričného nedostatku živín.

Tento druh stravy vám zariadi jediné: neschopnosť sa sústrediť a obrovskú chuť na cukor. Jedzte zdravé, chemicky nespracované potraviny a nepočítajte kalórie! ○

29

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Tvarohový koláč

Suroviny: Na cesto: 500 g polohrubej múky, 150 g práškového cukru, 1 margarín, 1 vanilínový cukor, ½ kypriaceho prášku, 1 žĺtok, 3 lyžice kakaa; Na plnku: 1 kg tvarohu, 250 g práškového cukru, 1 vanilínový cukor, 1 lyžica vanilínového pudingu, 4 bielky, 3 žĺtky Takto sa to podarí: Cesto: Všetky suroviny zmiešame, vypracujeme cesto a dáme na pol hodiny do chladničky. Plech

vymastíme a vysypeme múkou.

Vychladené cesto rozdelíme na 2 časti. Plnka: Žĺtky, práškový a vanilínový cukor vymiešame do peny, pridáme tvaroh, pudingový prášok a sneh z bielkov.

Dobre zmiešame. Jednu časť cesta nastrúhame na plech, na to rozotrieme plnku a na ňu nastrúhame druhú časť cesta.

Pečieme asi 30 minút na 200 C̊ . ○ Foto: E. Šranková

Kinder mliečny rez Suroviny: Na cesto: 5 vajec, 5 lyžíc cukru, 5 lyžíc múky, 2 lyžice kakaa, 1 kypriaci prášok; Na plnku: 1 šľahačka (250 ml), 1 tvaroh (250 g), 2 balíčky vanilínového cukru, štipka postrúhanej citrónovej kôry Takto sa to podarí: Z bielkov vyšľaháme tuhý sneh (môžeme pridať štipku soli), žĺtky vyšľaháme s cukrom do peny, pridáme kakao, múku a kypriaci prášok a zľahka vmiešame sneh z bielkov. Plech potrieme tukom, položíme naň papier na pečenie, rozotrieme cesto a upečieme pri 180 – 190 C̊ asi 10 – 13 minút. Necháme vychladnúť, papier opatrne

stiahneme, prekrojíme na polovicu, na jednu časť natrieme krém a priložíme druhou časťou. Jemne pritlačíme a dáme stuhnúť do chladničky. Plnka: Vymiešame tvaroh s trochou postrúhanej citrónovej kôry a vanilínovým cukrom a pridáme vyšľahanú šľahačku. ○

Nepečená torta Milka Suroviny: 1 liter mlieka, 10 lyžíc cukru, 3 vanilínové pudingy, 300 g mliečnej Milka čokolády, 100 g bielej Milka čokolády, 500 ml sladkej smotany, plazma keksy Takto sa to podarí: V 200 ml mlieka rozmiešame pudingové prášky a cukor.

Zvyšné mlieko dáme zovrieť a do neho zavaríme pudingové prášky a cukor. Miešame, kým puding nezhustne. Rozdelíme na dve časti. Do jednej pridáme mliečnu a do druhej bielu čokoládu. Miešame, kým sa čokoláda neroztopí. Necháme vychladnúť.

Vyšľaháme sladkú smotanu. Štvrtinu sladkej smotany pridáme do krému s mliečnou čokoládou a štvrtinu do krému s bielou čokoládou. Do okrúhlej formy dáme

fóliu na dno a boky. Vylejeme bielu plnku, a potom časť tmavej plnky. Vyhrnieme aj sladkú smotanu a na ňu zvyšnú časť tmavej plnky. Plazma keksy namáčame do mlieka a nakladieme na vrch.

Tortu zakryjeme fóliou a dáme na pár hodín do chladničky. Keď sa vychladí, dáme dolu hornú fóliu, prevrátime tortu na tácku.

Dekorujeme ľubovoľne. ○

Trojfarebná torta Suroviny: Na cesto: 200 g horkej čokolády, 125 g masla, 5 vajec, štipka soli, 1/3 šálky trstinového cukru; Na tmavú plnku: 150 g horkej čokolády, 2 lyžice kakaa, 5 lyžíc horúcej vody, 375 ml šľahačkovej smotany, 1 lyžica cukru; Na jasnú plnku: 100 g bielej čokolády, 2 plátky želatíny, 347 ml šľahačkovej smotany, 1 lyžica cukru Takto sa to podarí: Cesto: Čokoládu s maslom roztopíme nad parou a necháme chvíľu vychladnúť. Z bielkov, cukru a soli vyšľaháme tuhý sneh. Žĺtky vmiešame k čokoláde a prešľaháme. Do čokoládovej hmoty vmiešame najprv trochu snehu, a potom túto hmotu zľahka spojíme so snehom. Pečieme v okrúhlej vymastenej forme pri teplote 180 °C orientačne 18 minút. Cesto položíme na mriežku a necháme vychladnúť. Tmavá plnka: Nad parou roztopíme čokoládu. V malej miske zmiešame kakao s horúcou vodou, ak je veľmi husté, môžeme pridať trošku vody. Obe čokoládové hmoty zmiešame a necháme chvíľu vychladnúť. Šľahačku s cukrom vyšľaháme do hustej konzistencie. Malú časť z nej vmiešame do čokoládovej hmoty, a potom spolu zľahka

spojíme šľahačku s čokoládou.

Rozotrieme na vychladnuté cesto, ktoré sme preložili na tácku.

Vložíme od chladničky, kým pripravíme vrchnú plnku. Jasná plnka: Bielu čokoládu roztopíme nad parou a pridáme 50 ml šľahačkovej smotany. Plátky želatíny necháme napučiť v trochu vody.

Po 10 minútach z nich zľahka vyžmýkame vodu a dôkladne primiešame k ešte horúcej čokoláde so smotanou. Zvyšnú šľahačkovú smotanu vyšľaháme dotuha. Štvrtinu vmiešame do trochu vychladenej čokoládovej hmoty a na záver spojíme čokoládovú hmotu so zvyšným snehom. Plnku rovnomerne rozotrieme na tortu, na čiastočne stuhnutú tmavú plnku. Dáme do chladničky na minimálne dve hodiny. Ozdobíme čokoládovými hoblinami alebo kakaom. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 433 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

30

VIII

Kultúra Do marca výstava Zimná Kovačica V SLOVENSKOM INŠTITÚTE VO VIEDNI

Andrea Kocianová

V

priestoroch Slovenského inštitútu vo Viedni otvorili 18. januára výstavu insitného umenia Zimná Kovačica za účasti cca 150 hostí, zástupcov Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Rakúsku, Veľvyslanectva Republiky Srbsko v Rakúsku, predstaviteľov Srbsko-rakúskej obchodnej komory, kurátora a majiteľa Galérie Babka v Kovačici Pavla Babku, riaditeľa Detského domu umenia Bibiana v Bratislave Petra Tvrdoňa, príslušníkov slovenskej menšiny v Srbsku, umelcov, novinárov, televízie ORF a širokej verejnosti.

Výstavu otvorila privítaním hostí a uvedením krátkej histórie

insitného maliarstva slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku riaditeľka Slovenského inštitútu vo Viedni Alena Heribanová. O dielach a živote umelcov porozprával Pavel Babka, umelec Pavel Hajko a tri dámy rodiny Čížikovcov. V sprievode akordeonistu Miroslava Jankecha zaspievala slovenské ľudové piesne Alena Čížiková a výstavu otvorila zástupkyňa Veľvyslanectva Republiky Srbsko v Rakúsku Tanja Santrač.

Výstava má u divákov veľký úspech aj preto, že popri umeleckých dielach sú vystavené banery s informáciami o historických udalostiach spred stovák rokov, z čias vlády Márie Terézie, Ferdinanda I., a Jozefa II., dobové fotografie

Pekná návštevnosť vernisáže

rodín, ktoré sa vysťahovali na Dolnú zem, ako aj ich pohnuté príbehy. Vysťahovalecká vlna našich krajanov je úzko spätá s dejinami Rakúsko-Uhorska, čo

aktualizuje túto výstavu do jubilejného roka narodenia Márie Terézie (1717 – 2017). Výstava v Slovenskom inštitúte potrvá do 3. marca.

MLADÁ VOJLOVICKÁ HUSLISTKA IVANA IVANIČOVÁ

Prvý sólistický koncert na výbornú Vladimír Hudec

Ž

iačka 4. ročníka Strednej hudobnej školy Jovana Bandura v Pančeve a nádejná huslistka Ivana Ivaničová z Vojlovice sa v stredu 25. januára predstavila verejnosti na svojom prvom sólistickom koncerte. Za klavírneho sprievodu Neveny Račićovej na vystúpení v tejto hudobnej škole predviedla diela Mozarta, Bacha, Paganiniho, Chačaturjana a iných svetových autorov.

Ivana Ivaničová sa s hudbou, a potom aj s husľami kamaráti od malička. Už ako 5-ročná začala chodiť do hudobnej škôlky a ako 7-ročná sa v triede profesorky Sanely Blagojevićovej začala zaúčať do tajomstiev hry na husliach.

Okrem toho už takmer desať rokov je aktívna aj v orchestri SKOS Detvan a významne sa pričinila o to, aby sa tento orchester stal jedným z najlepších slovenských orchestrov vo Vojvodine.

• K LT RA •

Činnosť v spolku a časté vystúpenia jej vraj veľmi pomáhajú, aby aj v škole hrala bez trémy a uvoľnene.

Tento koncert vlastne bol program, ktorý Ivana pripravuje pre svoju záverečnú skúšku v strednej hudobnej škole. Tým sa však jej ambície na hudobnom pláne nekončia. Už o týždeň totiž odcestuje do Bratislavy, kde sa pokúsi zapísať sa na tamojšiu hudobnú akadémiu, na ktorej sa mieni hudobne zdokonaľovať.

– Podľa mojej mienky koncert bol fenomenálny. Ivana prejavila vysokú technickú vyspelosť. Hudobnú vyspelosť prejavuje od malička a desaťročné školenie

jej pomohlo, aby aj technicky vyspela. Predvídam jej skvelú kariéru huslistky. Spolupracovala som s mnohými žiakmi, medzi ktorými bolo mnoho muzikálnych detí, avšak Ivana je jednou

svoju tradíciu. Každému dieťaťu, ktoré chce hrať na nejakom nástroji, odporučím, aby sa zapojili do folklóru, lebo sa tam vytvárajú základy a rozvíja všetko to, čo je potrebné na neskoršie klasické

Ivana Ivaničová na svojom prvom sólistickom koncerte za klavírneho sprievodu Neveny Račićovej

z mojich najlepších žiačok. Je úporná a usilovná. Spokojná som aj s tým, že je aktívna v kultúrno-umeleckom spolku a myslím si, že je veľmi pekne, že pestuje

hudobné vzdelanie, – povedala po koncerte Ivanina profesorka Sanela Blagojevićová.

5 /4736/ 4. 2. 2017

Foto: Dejan Válek

31

Kultúra INTERVIEW S JUBILANTOM MARTINOM KIZÚROM Z AUSTRÁLIE

Umenie ako duševné stíšenie Anička Chalupová

K

ovačický rodák Martin Kizúr, akademický maliar, grafik a výtvarný pedagóg, 1. februára 2017 oslávil svoje okrúhle životné jubileum – krásne šesťdesiatiny.

Pri tej príležitosti sme ho prostredníctvom internetu oslovili so zámerom, aby sme mu zagratulovali k narodeninám a porozprávali sa s ním nielen na aktuálne témy, ale aj na tie, ktoré ho v myšlienkach vrátili späť do rokov, keď žil a tvoril v Kovačici.

– Často si spomínam na vlaky a neďalekú železničnú stanicu v Kovačici, vedľa ktorej som rástol s ceruzou a kreslenkou. Boli to moje najvzácnejšie hračky. Kresliac som spoznával svet a zároveň aj s ním komunikoval. Tak ma poznali aj v škole, už tým bola predurčená moja budúcnosť. Mal som šťastie, že som sa zapísal na Akadémiu umení v Belehrade v období, keď tam pôsobili známe a špičkové umelecké osobnosti toho času. Z tam dosiahnutej umeleckej úrovne aj dnes čerpám. Myslím si, že najväčšou satisfakciou bolo moje veľké pokročenie – od detských ilustrácií po abstraktné umenie. Pred odchodom do Austrálie som bol už formovaná umelecká osobnosť.

Sú svedectvá, že aj po viac ako 2 rokoch života v Austrálii ste si zachovali základn koordináty svojej výtvarnej poetiky vytvoren kedysi dávno v rodisku.

– Naša prvá zastávka v Austrálii bola Melbourne, vo Victorii. Tam som mal svoju prvú výstavu usporiadanú z prinesených prác a grafík. Nasledujúce dve výstavy boli z obrazov, ktoré som namaľoval v Austrálii. Pozostávali z nových výtvarných elementov, ale kompozícia obrazu bola aj naďalej európska.

O necelých sedem rokov sme sa s manželkou Miluškou a synom Karlom presťahovali na sever, do tropickej časti Queenslandu, do Townsville, kde aj podnes žijeme. Tu sa stali veľké zmeny v mojom umení. V prvom rade farby zosilneli pod vplyvom tropického svetla. Neďaleko od Townsville – 8 kilometrov – v Korálovom mori sa nachádza Magnetic Island, kde často odchádzam.

Je tam nevyčerpateľná inšpirácia pre umelcov. S rodným krajom

32

www.hl.rs

som zachoval spojenie ďakujúc medziiným aj Vladimírovi Valentíkovi, ktorý pravidelne zaraďoval moje práce na bienálne výstavy slovenských akademických výtvarníkov v Báčskom Petrovci. Na týchto podujatiach som doteraz dvanásťkrát účinkoval (z usporiadaných 13), zúčastňoval som sa aj na iných výstavách toho rámcu. Moje obrazy tak dopĺňajú fond Galérie Zuzky Medveďovej.

Hrdý som na Cenu Karola Miloslava Lehotského, ktorú mi diaľkovo udelili pri príležitosti mojej veľkej (major exhibition) samostatnej výstavy v Townsville Two Seasons, The Perc Tucke Regional Gallery Townsville 2009. Tunajší ku- Martin Kizúr rátor Eric Nash dal tomu medzinárodný význam.

Ako život v Austrálii zmenil vašu výtvarnú poetiku – Najväčšia zmena je rozšírenie osobných obzorov. Svet sa mi ukázal v inom svetle, aký som ho skôr nepoznal. Nadobudol som nové skúsenosti, ktoré mi teraz dovoľujú obzrieť sa na prejdenú cestu a niečo z toho zaradiť do budúcej tvorby.

Umenie 20. storočia, zvlášť jeho prvá polovica, je pre mňa fascinujúce. Verím, že revolúcie v umení, ktoré sa tak rýchlo striedali, nechali za sebou početné a nezakončené -izmy. Myslím si, že je v poriadku znovu navštíviť niektoré z nich, ak nie predĺžiť, tak aspoň čerpať ich poetické žiarenia, ktoré nikdy nezhasli. plynul roky odkedy žijete v Austrálii sú poznačen i zvýšeným záujmom o novú výtvarnú techniku: počítačovú rafiku a ra cký dizajn. Čo vás k tejto technike prilákalo – Hneď po príchode do Melbourne nemohli sme si nevšimnúť počítače, ktoré sa používali na každom kroku. V úradoch, v knižniciach, na stanici, v predajniach a v školách.

Bola to taká tajomná komnata, ktorá na mňa, dovtedy poznajúceho iba

Informačno-politický týždenník

ceruzku, veľmi zapôsobila. Už vtedy sa ťažko mohla nájsť akákoľvek práca v umení, čiže v dizajne bez poznania práce na počítači. Nebolo času na váhanie. Na RMIT (Royal Melbourne Institut of Technology) som zapísal počítačový dizajn pre grafických dizajnérov a učil som sa novému remeslu.

Ani som netušil, koľko mi to neskoršie pomôže: otvorilo mi dvere až po prednášanie na univerzite.

V minulosti vo vašej tvorbe boli zastúpen prevažne abstraktn kompozície.

Musí ma človek určit predispozície na vnímanie tak hoto umenia – Abstraktné umenie je nejakým spôsobom návratom na prazačiatky ľudského vnímania sveta a prvotné komunikačné vyjadrovania. Dnes povieme, že je čiara najabstraktnejší výkon, vidíme ju tam, kde sa spájajú dve farebné plochy. Abstraktné obrazy v podstate majú za cieľ prekonať medzeru narácie a priamo ukázať úzadie v širokom pláne. Známe je, že Matisse a Picasso mohli pomocou niekoľko čiar nakresliť to, čo všetci poznajú ako portrét, figúru alebo krajinku. Vskutku je tam iba niekoľko abstraktných čiar. Rozumieť to môže každý, kto má dobrú vôľu a vážnejšie chápe umenie.

Kde hľadáte ten správny prvok vo svojej výtvarnej tvorbe – Najčastejšie je to moja odpoveď na vizuálne vnímanie nezlučiteľných elementov. Pri práci na kompozícii nemôžem jasne rozdeliť spontánnosť a vedomý zámer. Niekedy stačí zaujímavá hra čiar a farebných plôch, ktoré vidím cez okno v záhrade, na stole v štúdiu alebo na pobreží mora.

Skôr to bol klasický koláž, dnes tam ako súčasnú pomôcku zapájam aj počítač. Čo je podľa vás d ležitejšie v zdokonaľovaní sa v tvorbe jedn ho výtvarníka: talent, s ktorým sa rodíme, alebo vysoká škola

– Dodal by som tomu zvedavosť a odvahu. Školenie je dôležité pre rozvoj talentu, skracuje cestu (samo)učenia usmerňujúc mladých ľudí k umeleckým hodnotám. V Austrálii hovoria: „Ak tam nikdy nezakročíš, tak to nikdy nebudeš poznať“ („If you never, never go, you will never, never known.“).

Ako rea ujete na kritiky – Prirodzene je zaujímať sa o mienku iných, keď ide o vizuálne umenie. Dielo potrebuje druhú osobu ožiariť vloženou energiou a zážitkom tvorca. Niekedy sa z rozličných dôvodov nerozumieme, tak tá výmena zážitkov nefunguje.

Povedzme, že je to zlá kritika. V dnešnom svete, keď sa aj kritika kupuje, môžeme sa spoľahnúť najviac na vlastné skúsenosti alebo na úprimnú mienku svojich najbližších.

Rád si vypočujem alebo prečítam, ak je niečo o mne napísané po výstave, ale neberiem všetko osobne. Čo je podľa vašej mienky vo výtvarnej tvorbe e tr mom dnešnej doby – Performance alebo happening ešte stále nenachádzajú zodpovedajúce miesto v súčasnej kultúre.

Koreň toho môžeme hľadať na začiatku a neskoršie v 70. rokoch minulého storočia. Môj prvý živý kontakt s happeningom som mal ako študent, keď v Budapešti na koncerte hudobníci celé hodiny hrali tú istú hudbu. Napríklad aj jeden môj kolega v Sarajeve vyfarbil most cez Miljacku do zelena, čo malo už nejaký praktický význam.

Keď sme na hodine dejín poprosili profesora Pavlovića, aby nám vysvetlil ten zjav, odpovedal otázkou: Prečo to nazvali výtvarným umením, prečo nie divadlom, baletom alebo hocičím iným?

Ke že do umeleckých kruhov začína prenika dojem, že ľudia nevládzu vníma umenie, lebo majú dos e istenčných starostí, ako by ste porovnali výtvarn umenie v Srbsku a v Austrálii – Existenčné starosti sú všade prítomné. Keď sme vhupli takpovediac priamo z neba do inej krajiny, museli sme si hľadať svoje existenčné miesto. Na začiatku nič neveštilo, že to bude jednoduché.

Keď som povedal, že som umelec, na úradoch sa ma znovu opýtali, čo je vlastne mojím povolaním? V podobných situáciách vždy si spomeniem na slová profesora M. Knižaka: „Umenie je nanič. Nemôžete ho jesť, piť, nemôžete v ňom alebo na ňom jazdiť, nemôžete sa s ním milovať.

Vlastne ho ani nepotrebujeme.“ A • K LT RA •

keď porovnám podmienky, ktoré jestvovali na umenie v Juhoslávii a Austrálii, myslím si, že to druhé prevážilo. „Získal som svoj druh duševnej slobody a pokoja. Nie som zaťažený politickým úzadím svojho prejavu. Svojou tvorbou nemusím vyjadrovať žiadnu ideologickú a politickú príslušnosť. Tvorca, umelec sa nehodnotí žiadnym iným kritériom, ako svojím dielom, svojou prácou. Súdia, hodnotia ma podľa kvality ideologicky nezaťaženej tvorby,“ – takto som na podobnú otázku odpovedal publicistovi Jánovi Kulíkovi.

Aký je súčasný postoj mladých výtvarníkov k čoraz rýchlejšiemu vývinu elektrotechnických zariadení – Keď som ja začal študovať, bol som ovplyvnený umením. Už samé prijatie na Akadémiu umení v Be-

a multim diá. Táto práca vás neodvádzala od vlastnej tvorby – Pamätám sa na milé tváre mojich žiakov v Kovačici. Mali veľké zvedavé oči, ktorým nič neuniklo, a jemné úsmevy. Tu však deti majú iba veľké úsmevy. Na James Cook Univerzite v Townsville som prednášal najprv kreslenie, neskoršie grafický dizajn, desktop publishing a audio/video editing. Dobrou okolnosťou bolo, že sme boli v tej istej univerzitnej budove: ateliéri maliarov a hudobné štúdiá. Po čase sa stali zmeny, univerzitný výbor ustanovil new media štúdie, zmiešal umelecké odvetvia do jedného a začal produkovať nové kádre, v žarte pomenované ako one man band – jeden človek orchester. V tom som už nemohol vidieť seba.

Odkedy sme zakončili s výstavbou a rozšírením rodinného domu v

Súčasn umeleck štúdio v Townswille

lehrade mi dávalo pocit dôležitosti.

Málokto z nás študentov vtedy jasne videl, kde to uplatníme a kde nás to odvedie. Verili sme umeniu ako farár kostolu. Iba pred koncom štúdií, keď nám profesor Karlavaris začal prednášať pedagogiku, uvedomili sme si, že popri výstavnej činnosti alternatívou môže byť učiteľstvo.

Odvtedy sa veľa toho zmenilo. Kým v tých časoch na akadémiu prijímali iba desiatku vybraných študentov, po čase sa kritérium zmenilo a dnes už možno vidieť celú armádu, tak u vás, ako aj inde vo svete. Fakultám je dôležitejšia finančná kvantita než kvalita študentov. Svet sa medzičasom zdigitalizoval. Cez médiá sa nekompromisne útočí na naše receptory zapríčiňujúc pritom medziiným aj vizuálne presýtenie.

Mladí ľudia sú zvlášť zraniteľní a nevedome sa odcudzujú od tradičných hodnôt.

Koncom 0. rokov ste na kovačickom ymnáziu p sobili ako výtvarný peda , neskoršie ste v Townsville učili ra cký dizajn • K LT RA •

Townsville, založil som si svoje nové, veľké štúdio, v ktorom sa venúvam svojmu umeniu. Čo ste si od austrálskych peda ov osvojili z ich ľudsk ho, peda o ick ho a umeleck ho prístupu – Moje prvé prednášky na univerzite boli poznačené mojou angličtinou s výrazným prízvukom, znel som im ako Arnold Schwarzenegger. Žiaľ, ale každý, čo mu angličtina nie je materinský jazyk, je tým trvale poznačený. Prednášatelia sa tu každý semester do pracovného pomeru prijímajú na zmluvu. Ustavične sa musia dokazovať, lebo sú aj oni známkovaní od študentov. Od toho priamo závisí, či budú pracovať aj v nasledujúcom semestri. Kolegovia medzi sebou takmer zápasia. Mal som zaujímavý prípad, že raz, keď sa študenti rozhodovali, komu sa zapíšu do ďalšieho semestra, mne sa prihlásilo 90 študentov, len jeden nie. Kolegyňu, ktorá mala tú jednu študentku, poslali na dlhý oddych.

Zaujímavé je, že práve tá kolegyňa

bola mne vedúcou, koordinátorkou obdivujú tropické krajinky, aziaa bola zamestnaná na plný pracovný tom sa viac páči moje abstraktné úväzok... umenie. Zaujímavý je spôsob, ako Ako hodnotíte súčasný ra cký to vyjadrujú. Napríklad Miluškina dizajn kolegyňa z Japonska pred mojím – Súčasný profesionálny dizajn je abstraktným obrazom oduševnene špičkový. Myslím tu na dizajnérov vo zvrieskla – niečo po japonsky. S úcveľkých korporáciách, ako sú Apple, tou sa klaňala a mala hodne otázok Tesla, Loewe, The Folio Society... na použité farby a kompozíciu. Profil Vo vydavateľstve, ktoré bolo vždy návštevníkov a kupcov mojich obrapopredné, cíti sa značný úpadok, zov prevažne tvorí rad intelektuálov kým web dizajn preberá jeho miesto. a profesionálov. Niektorí už majú O vás je známe, že svoje výtvar- malé zbierky mojich prác. n diela vrstvíte, teda že pod tým, Koľko ste doteraz mali samočo človek vníma, sú aj in obrazy. statných výstav v Austrálii – Dokopy počítam 15 samostatJe to pravda – Pravda je, že sa snažím nechať di- ných výstav, z toho 7 v Austrálii. vákovi priestor, aby pozeraním sám Kolektívne výstavy, na ktorých som dopĺňal nezakončené časti obrazu. dosiaľ účinkoval, je ponad sto, viac Na predposlednej bienálnej výstave ich ani nepočítam. Teraz, keď mám The Percivals Glencore Percival Portrait svoje štúdio, mám v ňom nainštaPainting Prize v Townsville prijali môj lovanú svoju stálu výstavu, ktorú autoportrét s jednou zaujímavosťou. časom mením a dopĺňam novými Keď som ho tvoril, najprv som nama- prácami. Okrem toho aj naďalej ľoval horizontálne krajinku, a potom budem účinkovať na väčších výsom ju obrátil vertikálne a namaľoval stavách tak v Townsville, ako aj v svoj autoportrét. Tak v jednom celku krajine a zámorí. boli vytvorené dva obrazy. Často si spomínate na svoje Ako by ste teraz de novali svoju rodisko a ľudí v ňom Čo plánujete tvorbu v budúcnosti – Ešte stále rád experimentujem. Nie som otrokom dosiahnutého. Mnohí umelci neodstupujú od svojho štýlu. Verím, že mojím štýlom je maľovať tak, ako najlepšie môžem.

Kedy sa vám najlepšie tvorí – Tu poznáme dve ročné obdobia: vlhké a suché. Tri mesiace je pekelne teplo, vtedy najviac prší a vlhkosť vzduchu je aj do 100 percent. Potom nasleduje deväť rajských mesiacov, keď je teplota stále rovnako prí- Barakudy, linoryt vo farbe (201 ) jemná. Vtedy sa zaoberám grafikou, medzičasom maľujem, – Viackrát sa nachádzame v situa to prevažne akrylovou technikou. áciách, ktoré akoby sme už niekedy Vaša tvorba nesie v sebe výraz- dožili, a ľudí, ktorých charaktery ný lozo cký podt n. Cieľovou akoby sme už stretli. Ja ešte stále skupinou zjavne nie je bežný, v domácom slovníku náladove poobyčajný človek. Kto ňou teda je užívam socialistické heslá, ako sú: – V Austrálii je to trochu inak. Ten do konačne pobede, u radu je spas filozofický podtón, ako to hovoríte, za sve nas... Čas rovnako rýchlo letí, má za cieľ osloviť inú skupinu. Naj- tak u vás, ako aj v tejto časti sveta. častejšie sú to intelektuáli baby-boo- Spomíname si na prežité roky a mers, ktorí chcú preniesť umelecké na priateľov v rodisku, ktorých je hodnoty mladším generáciám. Ta- stále menej. Keď ide o plány, chcel kým spôsobom sa kultúrna reťaz aj by som vytvoriť niekoľko nových tu zachováva. celkov grafík a obrazov. Miluška Kto sú najčastejšie návštevník- ma vždy posmeľuje v tom, hovorí, mi vášho umeleck ho ateli ru že dobrý obraz si vždy nájde svojho – V tejto krajine sme všetci prisťa- budúceho majiteľa. hovalci z rozličných častí sveta a z rozličného kultúrneho sveta. Kým Foto: z rodinného archívu M. Kizúra návštevníci európskeho pôvodu 5 /4736/ 4. 2. 2017

33

Kultúra ZMAJOVA CENA DRAGANOVI HAMOVIĆOVI ZA ZBIERKU MÄKKÉ JADRO

Aj osobná, aj univerzálna Oto Filip

T

o, čím je pre román Ninova cena, – najnovšiu získala Ivana Dimićová za román Arzamas – pre poviedku Andrićova, tým je pre poéziu Zmajova cena. Udeľuje sa vyše šesť desaťročí, konkrétne od roku 1953, a medzi jej laureátmi sú i Desanka Maksimovićová, Matija Bećković, Milovan Danojlić, Jovan Hristić...

Aj keď sa možno dakomu zdá, že sa časy veľkej alebo aj celkovej poézie minuli, tak nie je. Badať to aj zo skutočnosti, že päťčlenná odborná Predseda poroty prof. Dr. Jovan Delić porota v čele s Jovanom Delićom vôbec nemala ľahkú úlo- kníh autorov Zorana Hamovića, hu. Z viac ako tristo básnických Anđelka Anušića, Bećira Vukovića, zbierok, ktoré svetlo sveta uzreli Selimira Radulovića a Borisa Lazića. vlani, bolo najprv treba urobiť Výsledok je, že Zmajovu cenu Maužší výber, na základe ktorého tice srbskej za najlepšiu básnickú sa do prvého plánu dostalo päť zbierku zverejnenú v srbskej reči

v roku 2016 získal básnik, literárny historik a esejista Dragan Hamović (Kraljevo 1970). Ide o zbierku Mäkké jadro (Meko jezgro), ktorá svetlo sveta uzrela v edícii Atlas Srpske književne zadruge (SKZ).

Ako zhodnotila porota v zložení: Jovan Delić, Đorđe Despić, Ivan Negrišorac, Đorđo Sladoje a Želidrag Nikčević, ide o vrchol Hamovićovej tvorby. O stránky, na ktorých sa striedajú témy národné s témami osobnými a intímnymi, tak, že i to súkromné nadobúda dimenziu univerzálnu. Ide pritom i o zbierku nie celkom klasickú, sčasti autobiografickú, obsahujúcu aj prózu, tiež poetickú, istým spôsobom nadväzujúcu na tradície, ktorých zakladateľmi boli Milan Dedinac alebo i Miloš Crnjanski so svojimi komentármi. Podľa Đorđa Sladoja kniha rozdelená do cyklov je pútavá i tým, že sa v nej intímna rodinná mytológia a tradícia

Odmenená kniha

prelínajú s tým, čo považujeme za kľúčové národné duchovné hodnoty. Čiže, autorom je básnik vlastniaci mimoriadne kulturologické a národnostné povedomie.

Cenu, ktorá vznikla na počesť básnika Jovana Jovanovića-Zmaja pri príležitosti 120. výročia jeho narodenia, najnovšiemu laureátovi Draganovi Hamovićovi slávnostne odovzdajú 16. februára v Novom Sade na slávnosti pri príležitosti Dňa Matice srbskej.

VÝSTAVA NA POČESŤ ZAHARIJA ORFELINA

Kaligrafia stále je dielo si vysoko vážili aj Jovan Skerlić, či Dositej Obradović alee ozaj málo natoľko všestran- bo Dobrovski, takisto mnohé iné ných osobností, akou bol osobnosti.

Pre všetko Zaharije Oruvedené možfelin, žijúci v 18. no kvitovať, storočí (Vukože Združenie var 1726 – Nový vojvodinských Sad 1785). Poučiteľov, pôsopredný srbský biace od debásnik, historik, cembra 2001, prírodovedec, ako štart tohtobotanik, preročných aktivít kladateľ, teozvolilo tú pravú lóg, projektant, akciu: kolektívfilológ, redaknu výstavu kalitor kalendárov grafických prác a učebníc, režiakov a pedacenzent, krasogógov menom pisec, osobnosť, Na ceste Zahaktorá v roku rija Orfelina.

1768 stála pri Orfelin bol i autorom prvej Z usporiadatezrode prvého srbskej kali ra ckej príručky ľov podujatia, srbského časopisu s názvom Sloveno-serbskij ktoré prebiehalo od 18. do 30. magazin. Jeho rozsiahle životné januára v miestnostiach PoO. Filip

J

34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

bočky Srbskej akadémie vied a umení v Pašićovej ulici v Novom Sade, treba na prvom mieste uviesť Veru Stojšićovú-Gašparovskú. Výstava z a p a d l a d o Podoby mena aharije Orfelin snáh uvedeného združenia, ktoré už celé desaťročie, od roku metmi kaligrafických prác vyše 2006, sústavne podporuje rozvoj päťdesiat žiakov bolo 160. výrokaligrafie v základných a stred- čie narodenia Nikolu Teslu, ako aj ných školách, pripomínajúc a Svetosavlje a naša doba s témou promujúc pri tej príležitosti i Rodina. Okrem úhrnnej vizuálnej osobnosť a životné dielo Zaha- zložky pozornosť návštevníkov zvlášť pútali mnohoraké konrija Orfelina.

Na nedávno ukončenom pod- krétne, krásne a zrozumiteľne ujatí a 8. kaligrafickom tábore znázornené slová vyjadrujúce účinkovalo približne pätnásť viaceré skvelé myšlienky. Aj keď prednášateľov, nielen z Nového trochu v zabudnutí, kaligrafia Sadu, ale aj z Čurugu, Šabca, predsa úspešne odoláva i tejto Kikindy, Bečeja, Kuršumlije... Ná- uponáhľanej dobe.

• K LT RA •

SPOD ŠTETCA LALIŤANKY MÁRIE BOCKOVEJ VYŠLO ZO 300 OBRAZOV

Ľahšie daruje, ako predá Juraj Pucovský

V

kúte dobre vykúrenej izby domu rodiny Bockovej v Laliti maliarsky stojan. Pri ňom sedí domáca Mária, štetcom natiera farby na plátno, dokončuje najnovší obraz, ktorý znázorňuje jelení pár počas ruje v lese pri potoku. Pri nej sedí manžel Ondrej, pozorne sleduje každý jej ťah, neostýcha sa vysloviť maliarke svoje sugescie, pripomienky a názory, ale hlavne prikladá suché polienka do pece a občas zájde do kuchyne, aby skontroloval, ako sa varí obed.

Takto už desať – pätnásť rokov plynú zimné dni u Bockovcov.

Kreslenie a maľovanie si Mária obľúbila už v detstve, v Základnej škole Nestora Žučného, ale tejto

hamer), len neskoršie sa venovala olejomaľbe na plátne. Robí tak podnes. Začne dva obrazy naraz: kým sa farba na jednom uschýna, maľuje druhý, a tak strieda.

Mária Bocková viac rokov

ty, ktoré má veľmi rada a s láskou ich pestuje vo svojej nádhernej záhradke. Veľmi často, hádam na každom obraze prírody je prítomná aj voda, buď potok, rieka, jazero, obyčajná barina, ako

Maľba namiesto pohľadnice

Čoskoro bude aj tento obraz dokončený

svojráznym spôsobom blahoželá Vianoce a Veľkú noc svojim príbuzným, priateľom a známym: „Pred týmito dvoma veľkými kresťanskými sviatkami namaľujem desiatky malých obrazov na špeciálnom plátne, na ktorých sú znázornené biblické príbehy – narodenie Ježišovo, sviece, jedličky, dedo Mráz, zajačiky, farbené vajíčka v košíku s trávou, a zašlem Štedrý Mikuláš

svojej záľube sa naplno venúva od čias, ako z polí zmizli motyky a manžel odišiel do dôchodku.

Kedysi dávno, na hodinách výtvarnej výchovy pán učiteľ Martin Krasko zakaždým zobral práve Markin výkres či maľbu, zodvihol vysoko nad hlavu, aby ostatným žiakom ukázal, ako to pekne urobila. Ukradomky pomáhala aj spolužiakom niečo nakresliť, ktorí ju za to odmeňovali papierom a farbičkami. Na konci školského roku na pravidelných výstavách vždy bolo najviac jej prác.

Ako dospelá, pred niekoľkými desaťročiami, začínala maľovať temperami a akrylovými farbami na hrubom papieri (po srbsky • KULTÚRA •

Voda – obľúbený motív

ich ako gratulácie namiesto klasických pohľadníc.“ Najčastejšie motívy tejto lalitskej maliarky sú príroda, tak tá na našej žírnej rovine, ako aj vo vrchovatých krajoch, potom kve-

v Laliti povedia begej. Nevie si to presne vysvetliť, ale by sa dalo uzavrieť, že vodu maľuje preto, lebo je to životodarná tekutina.

V poslednom čase maľuje aj vtáky: vrabce, sýkorky, ďatle, tetrov, labute... Čo pre Máriu znamená maľovanie, koľko má obrazov, kde ich možno vidieť a či ich predáva? „Keď si sadnem k obrazu a maľujem aj po desať hodín denne, ja som vo svojom zvláštnom svete. Nič vôkol seba nevidím, nepočujem. Maľovanie je pre mňa najlepšia terapia pre problémy a neduhy, ktoré máme hádam všetci, a takú nemôže predpísať žiaden lekár!

Pri obrazoch sa cítim ako v prírode, skutočne oddychujem, hádam i preto, lebo viem, že ma manžel úspešne vystrieda aj v kuchyni. Za niekoľko desaťročí spod môjho štetca vyšlo zo 300 obrazov. Ešte ani jeden som nepredala, ľahšie darujem! Viac ako

50 obrazov som poslala našim deťom do Kanady, venovala som lalitskému evanjelickému zboru, aby podaroval iným zborom, občas, v príležitostných chvíľach poteším priateľov a známych.

Pred niekoľkými rokmi som obrazy dávala na výstavy nášho Združenia žien Matkino srdce, ale v poslednom čase záujemcovia o moju tvorbu chodia k nám a mojou najväčšou odmenou je, keď sa o tom, čo robím, pochvalne zmienia. Maľujem predsa len pre seba, vlastné uspokojenie a pôžitok!“ Veľká je škoda, že obrazy Márie Bockovej namaľované najmä

Kvety z vlastnej záhrady

v posledných rokoch nevidela širšia verejnosť, predovšetkým v jej rodnej Laliti. Presvedčení sme, že by milovníci tohto druhu umenia mali čo obdivovať pri výbere z toľkého množstva obrazov. Nebolo by od veci porozmýšľať o samostatnej výstave diel vytváraných celé desaťročia štetcom na papieri a plátne tejto samoukej Laliťanky.

5 /4736/ 4. 2. 2017

35

Kultúra RECENZIA

Čo robiť, huncúti?

(Aneta Lomenová: Náš dedo je huncút. Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec 2016) Zoroslav Spevák

M

ám trochu problém písať o tejto knihe pre deti. Sám som sa ako redaktor zúčastnil na jej konečnom stvárnení, už ani neviem, prečo vlastne (asi z nezdravej potreby na každom kroku veci naprávať a podobne ako gynekológ vyhľadávať problémy aj tam, kde by bolo treba nachádzať iba potešenie). Ako áno, ako nie, hlavne sa mi do rúk dostal rukopis mladej autorky, o ktorej som z vierohodných zdrojov získal informácie, že ide o šikovnú študentku slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte v Novom Sade a následne, z jej autobiografie, že je to osoba píšuca, dokonca odmeňovaná na rôznych súbehoch a podujatiach. Hoci tie dve informácie vôbec nemusia hodnotovo a logicky súvisieť, predsa som sa rozhodol, že rukopis prečítam a že k autorke nebudem zlý.

Ale k rukopisu som, uznáte, poctivý byť musel.

Poviem tu iba dve vety o ňom, o tom rukopise, s úmyslom naozaj neublížiť autorke, ktorú považujem za typický výsledok, či obeť situácie, v ktorej sa samotným narodením ocitla: bola to (a aj zostala) jednoznačne neštandardná podoba slovenského jazyka.

Nachádzam dva aspekty tejto neveselej konštatácie a zhrniem ich do dvoch krátkych, ale bolestivých otázok. Prvá: O čom je celková sústava vzdelávania v slovenskej materinskej reči, ktorej výsledkom je takáto nespoľahlivá jazyková zdatnosť? Druhá: Na čo je táto tzv. dvojjazyčnosť vlastne dobrá? Na čo je dobrá srboslovenčina, keď ňou píšu a hovoria, opakujem, dokonca aj šikovné poslucháčky master štúdií slovenského jazyka a literatúry? Vypočítajte si, koľko je to vyučovacích hodín, aké obrovské kvantum času, počas bezmála dvadsaťročného školenia, venovaného práve slovenčine, tomu nášmu ospevovanému ma-

36

www.hl.rs

terinskému jazyku, tým „krásnym zvukom“, ktoré ona má? Neviem ako vy, ale ja som z toho, z takej jednoznačne preukázanej, otrasnej neefektívnosti, hlboko frustrovaný.

Tretia, viac-menej technická, v podstate však s predošlými tesne súvisiaca otázka znie: Čo na konečnej príprave tohto rukopisu do jeho konečnej podoby urobili ľudia, angažovaní vo Vydavateľstve SVC, z pozície akých-takých znalcov povinní zabezpečiť jeho najvyššiu možnú (aj jazykovú) úroveň? Túto otázku necháme nezodpovedanú. Nech visí vo vzduchu a v noci prenasleduje práve nás, ktorým ešte na knihe a jazyku aspoň trochu záleží.

Autorke patrí ocenenie za kooperatívnosť, sebakritickosť a úprimnú snahu v časovej tiesni a prakticky v bezvýchodiskovej situácii rukopis zachraňovať. Sám som navrhol z konečnej podoby rukopisu dve prózy vyradiť, ona k tomu pridala ešte dve. Pre začínajúcu autorku to určite nebolo jednoduché. Kniha je však teraz aspoň o tretinu vy-

darenejšia a ucelenejšia, hoci je to aj ďalej iba také začiatočnícke vrece, v ktorom sa ocitlo (takmer) všetko to, čo sa autorke doteraz podarilo, bez nejakého plánu, resp. stratégie, literárne stvárniť. A vôbec to nemyslím v zlom, je to prirodzené, sám by som niektoré, možno aj všetky svoje začiatočnícke (a nielen začiatočnícke) knihy pre deti najradšej zošrotoval.

Aneta Lomenová má spisovateľský nerv, pátra a občas aj natrafí na zlatú niť plnokrvného príbehu, snaží sa, a občas sa jej to aj podarí, príbeh podať živo a plynule, jej literárne vyznanie nebohému dedovi svedčí aj o autorkinej jemnej senzibilite a jej správnej hodnotovej orientácii. Môže z toho niečo vyrásť.

Samozrejme, nemusí.

Z nej napr. môže, ale nemusí, vyrásť načosúca spisovateľka pre deti.

Okrem iných okolností závisí to aj od miery jej motivácie investovať čas a energiu do oblasti, v ktorej okrem už uvedenej vnútornej

motivácie takmer všetko pracuje proti nej.

Neľutujem čas, ktorý som venoval tomuto rukopisu. Všetka trpkosť, ktorú som v tomto texte azda zo seba vylial, nejde primárne na adresu autorky. Ona v tomto prípade (takmer) za nič nemôže, povedzme to tak. Ale pri eventuálnej druhej knihe už bude môcť (takmer) za všetko. V tom je účel môjho navonok tvrdého tónu.

Sám som potreboval takmer štyridsať rokov na to, aby som si zodpovedal na navonok jednoduchú otázku: Akým to vlastne jazykom písať chcem? Milí naši začínajúci autori, moja odpoveď sebe samému dnes jednoznačne znie: ak na to mám, tak spisovnou slovenčinou. Teda, čo najbližšie k tomuto ideálu. Aj za cenu, že mojím textom tu (v Srbsku) zo slovenských čitateľov takmer nikto poriadne rozumieť nebude.

Jednoducho a úprimne povedané, srboslovenčina nie je slovenčinou. Hoci naším materinským jazykom možno vlastne aj je.

Autorke prajem, aby čím skôr prišla k vlastným záverom a odpovediam na eventuálne podobné dilemy a otázky a aby sme na jej druhú knihu nečakali dlhšie ako dva roky. A držím jej v tom palce.

NA KOVAČICKOM YMNÁZIU sa vo štvrtok 26. januára uskutočnila prezentácia Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy z Bratislavy (na snímke). O podmienkach a výhodách školenia v tejto vysokej škole žiakom záverečného ročníka Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici hovorili prvý prorektor a prorektor pre zahraničné vzťahy doc. Ing. Stanislav Filip, PhD., Mgr. Ľubica Filipová a koordinátorka Marijana Melišová z Padiny.

Jedna z veľkých výhod tohto školenia bude tá, že za rovnakých podmienok, aké majú študenti na Slovensku, od októbra 2017 v miestnostiach Gymnázia Mihajla Pupina budú organizované prednášky pre budúcich študentov zo Srbska. Súčasťou zahraničnej pracovnej návštevy bola aj prezentácia tejto vysokej školy v Bratislave na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci.

A. Ch.

In ormačno politický týždenník

• KULTÚRA •

KUS ZVOLEN V KULPÍNE OTVÁRA BRÁNY

Výzva pre všetkých záujemcov Anna Francistyová

V

uplynulých dňoch ako balzam na dušu zapôsobila na nás výzva z Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen v Kulpíne. V časoch, keď takmer denne dostávame znepokojujúce správy o ubúdaní tanečníkov, spevákov, divadelníkov a hudobníkov z našich spolkov ako následok silnej migračnej vlny, len potešiť môže informácia o obnovení činnosti jedného donedávna silného kultúrneho stánku.

– Všetky dlhy Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen, ktoré nás brzdili v ďalšej práci, sú vyplatené.

Odteraz hľadíme len dopredu, – hovorí odhodlane predseda strediska Vladimír Zelenák. – V týchto dňoch tu máme majstrov natieračov – líčia sa miestnosti Zvolenu. Kúpené sú nové laminátové podlahy, ani vykurovanie viac nebude problém, lebo po splatení dlhov za plyn znovu budeme môcť používať plynové pece. Keď sa dostaneme z tohto mrazivého mínusu, pustia sa majstri aj do úpravy fasády.

A aby tieto – veríme, že už onedlho – vynovené miestnosti Zvolenu na hlavnej kulpínskej ulici nezívali prázdnotou, vedenie strediska vyhlásilo výzvu pre všetkých záujemcov

o angažovanie sa v tanečnej, speváckej a divadelnej sekcii. Prihlásiť sa môžu všetky vekové skupiny a podľa zloženia nového zvolenovho kolektívu, ktorý sa iste už onedlho ustáli, bude sa konať ďalej. So staršími tanečníkmi bude pracovať choreograf Pavel Paulíny, najmladších tanečníkov budú mať na starosti Zoroslav Zima a Miroslav Zima, vedúci strediska už majú za sebou aj rozhovory s potenciálnymi odborníkmi na spev. Činnosť divadelnej sekcie tiež nie je otázna, lebo režiséri – aj kulpínski, aj

cezpoľní – radi robia s kulpínskymi nadšencami tohto druhu umenia.

Vedenie Zvolena v čele s agilným predsedom si nedáva pred seba nereálne plány: chcú tohto roku pripraviť dve nové choreografie, s ktorými sa kulpínski ochotníci predstavia na folklórnych festivaloch Tancuj, tancuj... a Zlatá brána. Všetky ochotnícke kúsky ponad túto priečku budú bonusom, ktorý, veríme, ocení nielen kulpínska verejnosť.

Pre všetkých záujemcov a potenciálnych členov umeleckého

kolektívu KUS Zvolen pripomíname, že prihlásiť sa možno každý podvečer (od 17. do 19. hodiny) od stredy 1. februára do soboty 4. februára v miestnostiach mládežníckeho združenia Terra (v Dome kultúry).

A ani tým 4. februárom sa nič v obnovenom Zvolene nekončí: to hlavné len začína.

DIELA SV T HO SÁVU, najvýznamnejšej osobnosti srbskej pravoslávnej cirkvi a osvety, sa stali vzorom mnohým, a tak aj národom, ktorí stáročia boli susedmi so Srbmi. Žiaci a kolektív bieloblatskej základnej školy oslavujúc Deň svätého Sávu mali príležitosť potvrdiť, že jeho dielo je prítomné aj u občanov, ktorí neprislúchajú srbskému národu. Totižto žiačka bieloblatskej školy Tinde Dvorská (na fotografii vpravo s učiteľkou a rodičmi) získala prvú cenu na výtvarnom súbehu pod názvom Pred ikonou sv. Sávu, ktorý každoročne vypisuje humanitárna organizácia Svetosavlje zo Zreňaninu. Práve tá skutočnosť, že prvú cenu získala žiačka, ktorej materinský jazyk nie je srbský, potvrdila, že dielo sv. Sávu je univerzálne a prijateľné pre všetkých bez ohľadu na národnú a náboženskú M. Nedeljkov príslušnosť.

Z MATIČNEJ ZÁBAVY V KOVAČICI

Zachovávajú zdedenú tradíciu Anička Chalupová

U

plynulý víkend Miestny odbor Matice slovenskej v Kovačici už po pätnástykrát zorganizoval spoločensko-zábavné podujatie, ktoré bolo tradične venované nielen oslave menín Pavla a Márie, ale aj Tatiany. Ako obvykle prebiehalo v známej kovačickej reštaurácii Červené víno.

Na matičnú zábavu, ktorej zámerom bola prezentácia tradičnej slovenskej hudby, piesní a tancov, tradičného ľudového kroja, domácej kuchyne a pod. prišli milovníci dobrej zábavy nielen z Kovačice, ale aj hostia: predstavitelia MOMS zo susednej Padiny, z Aradáča a Vojlovice. Po uvítacom príhovore Márie Kováčovej, predsedníčky • KULTÚRA •

Bolo veselo – ako obvykle MOMS v Kovačici, tanečné pódium na podujatí sa zaplnilo tanečníkmi, ktorým do tanca a na dobrú náladu hral padinský hudobník Vladimír Hudec. Pódium bolo voľné iba počas chutnej večere a

tombolových prestávok.

Počas zábavy si účastníci zvolili najšikovnejší tanečný pár, ktorým sa stali Michal Marko a Ľudmila Pániková z Vojlovice. Titul najsympatickejšej krajšej polovičky na

zábave pripadol Márii Đura, kým najsympatickejším Pavlom sa stal Kovačičan Pavel Šimon. Osobitná komisia na zábave udelila aj pekné odmeny účastníkom, ktorí mali oblečení najkrajší slovenský kroj.

Boli to Mária Zlochová a Pavel Balček. Organizátori boli tohto roku skutočne štedrí a po prvýkrát udelili primerané darčeky i manželskému páru Márii a Pavlovi Šimonovcom, ako i súrodencom Márii Kurajovej a Pavlovi Tomášovi st. Osobitný darček dostala aj najmladšia účastníčka akcie, ktorou bola Anička Tóthová z Pivnice.

Prostriedky z tomboly vo výške 5 000 dinárov rozhodnutím členov Výkonného výboru MOMS budú usmernené na dobročinné účely.

5 /4736/ 4. 2. 2017

37

Kultúra ZASADALI PAZOVSKÍ MATIČIARI

Príklad dobrej spolupráce súťažení v chytaní rýb v Petrovci atď. „V roku 2016 naplánovaný stolnotenisový turnaj sme neuskutočnili, lebo sa nám nedostali prostriedky.

Ani tlačenie knihy o dejinách staropazovskej školy nie je realizované z tých istých dôvodov. Počas celého roku MOMS Stará Pazova sa pravidelne zúčastňoval na súbehoch obecných

Anna Lešťanová

N

a Hromnice – 2. februára 1992 v Starej Pazove obnovili činnosť miestneho matičného odboru.

Práve na výročie obnovenia MOMS si pripomenuli pazovskí matičiari na zasadnutí Správnej rady, ktoré sa uskutočnilo v piatok 27. januára v Klube VHV SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Ústrednými bodmi tejto prvej schôdze v novom roku bola správa o činnosti MOMS Stará Pazova za minulý rok a návrh plánu práce na bežný rok. Správu o vlaňajšej činnosti podala Anna Balá- Z piatkového zasadnutia pazovských matičiarov žová, predsedníčka miestneho matičného odboru. Pove- a pokrajinských orgánov na získanie dala, že v uplynulom roku mali riad- prostriedkov na plánované aktivity. nu aktivitu. Následne chronologicky Všetky projekty nám neboli schválené, napočítala početné podujatia, ktoré ale predsa sme sa usilovali realizovať uskutočnili (výročné zhromaždenie, takmer všetko zacielené,“ pripomenula premiéra knihy Dejiny Matice slovenskej predsedníčka. v Starej Pazove 1862 – 2015, predstaČlenovia SR jednohlasne schválili vovanie cédečiek...). Zúčastnili sa aj aj návrh plánu práce na bežný rok na mnohých podujatiach, akými boli a medzi väčšie aktivity zaradili uspoDeň otvorených dverí, Detviansky riadanie matičného stolnotenisového dvor, futbalový turnaj v Hložanoch, na turnaja, prezentáciu pazovských vín,

tlačenie kníh o Ľudmile Hurbanovej (pripravuje Katarína Verešová) a 245. výročí slovenskej školy v Starej Pazove, usporiadanie festivalu Rozospievaný Sriem, ktorý sa tohto roku uskutoční v Starej Pazove, zvýšenú pozornosť venujú i pripomínaniu výročí významných osobností.

Ako uviedla predsedníčka pazovských matičiarov, všetky aktivity sa uskutočnili a budú sa aj naďalej konať v dobrej spolupráci s tamojšou základnou školou, cirkvou a spolkom. „Je to príklad, ktorý by mal byť vzorom aj iným, ako by mali fungovať slovenské inštitúcie,“ prízvukovala A. Balážová.

Na zasadnutí prerokovali i zmeny Štatútu MSS a nevystali ani bežné záležitosti. Prvá z radu naplánovaných aktivít bude v spolupráci s tamojším slovenským spolkom. Už v druhej polovici februára totiž Združenie pazovských žien usporiada tradičné priadky, na ktorých prednášku o Svetozárovi Hurbanovi Vajanskom (1847 – 1916), slovenskom spisovateľovi, publicistovi a literárnom kritikovi bude mať Veno Nechvátal, profesor vo výslužbe.

Aká nepravda!

Anna Horvátová

S

ťaživou situáciou, ktorá nám dennodenne strpčuje život, keď okrem svojich životných, existenčných problémov narážame aj na nepochopenie rodiny, kolegov či vedúcich, akosi mimovoľne použijeme slová typu nepravda, ktorými ako najvhodnejšími v tej chvíli vyjadríme našu tieseň a všetko, čo nám zlého urobili, ukrivdili. Slovo „nepravda“, samozrejme, v tomto význame nepatrí do slovného fondu spisovnej slovenčiny. Je to zase prípad navyše, keď srbské slová zaberú medzi našimi ľuďmi a odsunú do úzadia slovenské slová.

Medzi slovenským slovom „nepravda“ a srbským slovom nepravda je závažný významový rozdiel. Slovenské podstatné meno nepravda je klamstvo, lož, výmysel, nepravdivosť:

38

www.hl.rs

šíriš nepravdy, klameš! Opakom tohto slova je pravda. Prídavné meno odvodené od slovenského slova je ne pravdivý: nepravdivé slová, nepravdivá konštatácia. Slovenskému slovu nepravda v srbčine zodpovedá slovo neistina. Srbskú vetu „Ovo je velika nepravda.“ do slovenčiny preložíme takto: „Toto je veľká nespravodlivosť.“ a nie takto: „Toto je veľká nepravda.“ V slovenčine teda srbskému slovu nepravda zodpovedajú slová ne spravodlivos a neprávos , napr. význam srbského spojenia socijalna nepravda sa do slovenčiny prekladá ako sociálna nespravodlivosť, resp. sociálna neprávosť. Srbské slovo nepravda má význam nespravodlivý čin, ktorý má za následok, že je niekto ukrátený, poškodený v niečom. Odvodené prídavné meno je nepravedan.

Srbskému slovu nepravda v slovenčine zodpovedajú aj tieto termíny:

In ormačno politický týždenník

klamstvo, lož, výmysel, nepravdi vos , krivda. Súvisiace spojenia sú: páchať neprávosť, spáchať krivdu na niekom, aj znášať krivdu, robiť niekomu krivdu, odčiniť krivdu, bojovať proti neprávosti, robiť neprávosť atď.

Slovenskému podstatnému menu nepravda zodpovedá prídavné meno nepravdivý – v srbčine neistinit, pokým srbskému podstatnému menu nepravda zodpovedá prídavné meno nepravedan – nepravedan postupak, nepravedna presuda – v slovenčine nespravodlivý.

Stručne je to takto: slovenské slovo nepravda – opak slova pravda – po srbsky istina – je klam, lož, nepravdivosť. V slovenčine nepravda je v srbčine neistina; srbské slovo nepravda je opakom srbského slova pravda, ale jeho význam sa v slovenčine vyjadruje slovami nespravodlivosť – neprávosť.

Narodeniny a výročia vo februári 2017 1. februára 1957 sa v Kovačici narodil Martin Kizúr, akademický maliar a grafik. Teraz žije a pôsobí v Austrálii.

(Blahoželáme k 60. narodeninám.)

3. februára 1812 sa na Slovensku, v Záborí, narodil Jonáš Záborský, slovenský básnik, prozaik, dramatik, historik, novinár, kňaz a teológ. Zomrel 23. januára 1876 v Župčanoch. (205. výročie narodenia) 5. februára 1862 sa v Petrovci narodil Ján Radomil Kvačala, pedagóg, zakladateľ komeniológie, cirkevný historik a evanjelický farár. Zomrel 9. júna 1934 vo Viedni. (155. výročie narodenia) 14. februára 1867 v Zmajeve zomrel Ján Bysterský, organizátor študentského národného hnutia a evanjelický farár. (150. výročie smrti) 18. februára 1827 sa v Aradáči narodil Leopold Branislav Aba , básnik, prozaik, dramatik a evanjelický farár.

Zomrel 27. februára 1883 v Aradáči.

(190. výročie narodenia) 19. februára 1937 sa v Kysáči narodil Pavel r a, prozaik, autor literatúry pre deti, televízneho seriálu, bol redaktor Kysáčskych novín, učiteľ v Aradáči, Báčskom Petrovci a v Kysáči, kde žije na dôchodku. (Blahoželáme k 80. narodeninám.)

23. februára 1932 sa na Slovensku, v Banskej Štiavnici, narodil Anton Hykisch, slovenský prozaik, dramatik a autor literatúry pre deti a mládež.

(Blahoželáme k 85. narodeninám.)

24. februára 2007 v Sriemskej Kamenici zomrel Ján Bažík. Ako profesor matematiky pôsobil v Petrovci, Pivnici, Kulpíne, Báčskej Palanke a v Hložanoch, kde učil i informatiku a bol i riaditeľom základnej školy. V Hložanoch sa angažoval i v MS, v MOMS, združení športových rybárov a ďalších spolkoch a združeniach. Zostal v pamäti zvlášť ako mimoriadne úspešný enigmatik – zostavovateľ a lúštiteľ krížoviek. Narodil sa 25. januára 1957 v Báčskom Petrovci.

(10. výročie smrti) 27. februára 1812 sa na Slovensku, v Hornej Lehote, narodil Samo Cha lupka, slovenský romantický básnik a evanjelický kňaz. Zomrel 19. mája 1883 v rodisku – v Hornej Lehote. (205. výročie narodenia) • KULTÚRA •

ČÍTANIE PRE VOĽNÉ CHVÍLE

Predám brata, kúpte si ho Mária Kotvášová-Jonášová

M

ám rada školu, ale to už viete. Mám rada aj toho môjho brata, ale tak isto ako aj školu nie každý deň a tiež nie každý deň rovnako.

Pamätám sa, ako keby dnes bolo, keď sa narodil. Ostýchavo som oznámila spolužiačkam: – Narodil sa mi brat.

Tŕpla som, čo mi povedia, lebo každá mala doma malú sestru.

– Brat!!! – zhíkli ako na povel. Roztvorili ústa, vypúlili oči a po chvíľke ticha neveriacky sa opýtali: – Máš brata?

– Vy máte sestru, ja mám brata.

– Hm, brat. Vieš, – vzdychla si Patrícia a ťapla ma po pleci, – lepšie je mať mladšieho brata ako mladšiu sestru.

– Tak je, – prikývla Oľa, – brat sa bude hrať s autíčkami, bude behať za otcom. A sestra?

– Berie bábky, zapára, ustavične ti je za pätami, – horekovala Hanka.

– Mať brata, to je super! Závidíme ti.

– Hmm, brat! – narástla som hádam aj o hlavu a nadšeniu nebolo konca-kraja.

Keď však bratovi narástli nohy, ruky a najmä jazyk, nadšenie vyprchalo ako bubliny z vody.

Hráva sa síce s autíčkami, ale aj s mojimi bábkami a stále sa mi pletie pod nohy, vyrušuje.

Otravuje! To nie je brat. To je pohroma. Denis z filmu Denis postrach je v porovnaní s ním anjelik.

Najviac ma hnevá, keď sa mi ráno, len čo vykukne slnko, vrúti do izby: – Vstávaj, ja som už vstal!

Alebo keď dobiedza: – Pusť ma k počítaču... Poďme • KULTÚRA •

klesliť... Daj mi bábiky... Chcem sa aj ja hať.

Hať! Ani R nevie vysloviť. Hať, hlať, to je hrať.

Veď keby sa hral, ale do klávesnice ďobe, po papieri čarbe, bábky rozhadzuje. A ak mu neurobím po vôli, takmer stále nielenže besnie, ale reve, akoby ho drali. A pravidelne sa hádže

o zem. Potom mám opletačky s mamou. Musím jej stále omieľať to isté, že som tomu diablovi nijakovsky neukrivdila, že sa rozreval pre nič, za nič, že ma týra. Vôbec to neberie vážne.

Ešte mi dovráva: – Ty si staršia, musíš popustiť.

– Štípe ma, hryzie.

– Nepreháňaj, je malý, nevie, čo robí.

Vie. Občas, keď ma tak obťažuje, zvyknem povedať: – Ticho, počúvaj! – Dlaňami si zacloním pery a zmeneným hlasom slabikujem:

– Kú-púú-je-me pe-rie, be-rie-me zlééé déée-tííí!

Spozornie.

– Počuješ, ulicou chodia ľudia, ktorí kupujú perie a berú zlé deti. Aj teba zoberú, ak budeš zlý, – straším ho tak, ako mňa kedysi hrešila babka. To vždy zapôsobí. Umúdri sa a chvíľu mám svätý pokoj.

Týždeň pred narodeninami, práve som si rozložila bábky na lavičku vo dvore, chcela som ich prezliecť, ak sa kamarátky budú na ne pýtať, aby boli čisté, prišiel ku mne a štuchol ma do nohy.

– Nechaj ma! – hovorím mu. Nedbal. Znovu to urobil. Zabolelo. Vrátila som mu.

– Aaaauuuu, – zahučal ako siréna.

Mama bola okamžite pri nás.

– Čo si mu urobila?

– Kope ma, – žalujem sa.

– Jaj, nôžku ti dolámal, – posmieva sa mi. Predsa však pofúkala ubolené miesto, pohrozila bratovi a povedala: – Idem do záhrady.

Tonka, buďte dobrí, pekne sa hrajte.

– To povedz synovi, – zahundrem. Nepočula. Brat hej.

Vyplazil mi jazyk. A len čo mama vošla do záhrady, otočil sa k bábkam a jednu šmaril o zem.

– Nerob to! – tvárim sa pokojne. Zdvihla som ju, umyla.

Za ten čas zobral druhú.

– Čo robíš?

– Pezliekam, – odvetil vážne.

Potiahol blúzku cez hlavu, ruky nemotorné, blúzka sa rozdrapila, hlava odfrkla kdesi do trávy.

– Hííí! Bábika! Najkrajšia!!! – zaúpela som a ako divá som sa vrhla na neho, schmatla som ho za plecia, drmancovala.

– Čo ti spravím? Čo ti spra-

víííím!? – syčala som cez zuby.

Zrazu začal zavýjať náš Dunčo: – Vaúúúúú!

Mnou myklo. Trochu. No brata som stále mocne stískala, až mi z toho prsty zdreveneli.

– Vaúúúúúú! – doliehalo aj zo susedného dvora.

– Vaúúúúúúúú! – pripojil sa aj pes z druhej strany ulice.

Zľakla som sa. Chcú ubrániť brata? Prehnala som to?

Vtom mi blyslo. Psi zavýjajú, keď ulicou idú všelijakí kupci, predavači.

Práve. Do toho hlasného koncertného zavýjania zamiešal sa hlas: – Kupujeme perie, kúúúpujeme periéééé...

– Aha, – škodoradostne som pozrela na brata, stiahla hlavu ako Gargamel, keď ulapí modrých Šmolkov, a slabikovala: – Te – raz ťa zo – be – rúúúú!

Vystrčila som ho na ulicu, zavrela dverce, silno ich pritlačila a zakričala: – Predám brata, kúpte si ho! Čo ten buchotal, reval, trieskal, vrieskal, akoby ho z kože drali.

– A, čože, nech ho zoberú, bolo mi lepšie bez neho, – mrmlem si popod nos.

Stále vrieskal. Veľmi. Ako zmyslov zbavený. Trochu som poľavila chrbát, dverce sa odchýlili, no to už zo záhrady letela mama. Prefrngla vedľa mňa ako bez duše, ale.... ale stačila mi vraziť spakruky jednu horúcu, skoro som sa prekoprcla, objala brata a čičíkala ho, čičíkala.

Trvalo mu celé popoludnie, kým sa utíšil.

A ja? To je azda jasné. Dostala som výprask. Taký silný, že som si musela prezliecť nohavice.

Neboli dotrhané.

Ilustrácia: Martin Kizúr (Poviedka je z autorkinej zbierky Višňový lekvár)

5 /4736/ 4. 2. 2017

39

Kultúra • Oznamy IN MEMORIAM

Mgr. art. Ján Husárik

PR CA NA SLOVENSK

1942 – 2017

V

o veku 74 rokov v piatok 27. januára 2017 umrel Mgr. art. Ján Husárik, padinský insitný maliar a predseda Združenia výtvarných umelcov Smäd v Padine.

Narodil sa 27. mája roku 1942 v slovenskej roľníckej rodine v Padine. Maľovať začal, keď mal šestnásť rokov, hoci už keď mal štrnásť, jeho talent si všimol známy kovačický insitný maliar Martin Jonáš. Roku 1960, na začiatku svojho maliarskeho pôsobenia, usporiadal výstavu obrazov spolu s insitnými maliarmi Jánom Bačúrom a Michalom Povolným.

Najväčšou inšpiráciou mu už vtedy bola banátska piesočnatá rovina, padinské studne, ustavičný nedostatok vody a smäd. Profesionálne sa maľovaniu začal venovať od roku 1969. Jeho smäd po vode sa v obrazoch premenil na smäd po šťastí ako takom, na smäd po radostnom živote, po láske. Husárikov vášnivý zápas v umení trval bezmála šesť desiatok rokov. Svojimi samostatnými výstavami sa prezentoval na všetkých kontinentoch na viac ako dvoch stovkách výstav. V Európe navštívil Miláno, Turín, Rím, Benátky, Berlín, Düsseldorf,

Paríž. Austrálčania sa s jeho tvorbou stretli v mestách Melbourne, Canberra, Sydney a pod. Za svoju tvorbu dostal mnoho významných cien: Rad Francúzskej republiky, Zlatú plaketu Spomienkového parku v Kragujevci, taliansky Oscar pre umenie a iné medzinárodné ocenenia. Známy výtvarný kritik Oto Bihali Merin zaradil Jána Husárika do medzinárodnej encyklopédie insitných maliarov. V roku 2010 bol iniciátorom založenia a predsedom Združenia výtvarných umelcov Smäd v Padine, kde sa za uplynulých šesť rokov z jeho iniciatívy usporiadali početné tematické výstavy obrazov padinských maliarov, prezentácie mladých autorov a bol aj usporiadateľom rôznych dobročinných akcií. V roku 2015 vyšla jeho monografia pod názvom 55 rokov úspešnej činnosti padinského rytiera výtvarného umenia Mgr. art. h. c. Jána Husárika.

Mgr. art. Ján Husárik bol pochovaný v nedeľu 29. januára na padinskom cintoríne. Česť jeho pamiatke!

A. Ch.

PRIJMEME do hotela Podjavorník v Papradne na trvalý pracovný pomer: kuchára kuchárku s praou, čašníka čašníčky, recepčnú a barmana. Potrebn : preukaz zahraničn ho Slováka, alebo pracovn povolenie. Možnos bezplatn ho ubytovania. Kontakt: 20 60 0 6 , stanislav hotelpodjavornik. sk, www.hotelpodjavornik.sk

ICKTRANS, s. r. o., H AD VODIČOV MKD na prácu do západných krajín EÚ. Žiaduce je: vodičský preukaz pre nákladné vozidlá nad 12 t a prívesy, digitálna karta, znalosť o AETR (Európska dohoda o práci posádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave), časová flexibilita, spoľahlivosť, samostatnosť, prax v odbore, pracovná nálada. Zabezpečujeme: záruku v prosperujúcej a registrovanej dopravnej firme, zodpovedajúcu úhradu (diétny systém), moderný dopravný park (Mercedes-Benz Actros, euro VI), pravidelné školenie. V prípade záujmu zavolajte na tel.: +420 602 587 957 alebo +420 776 570 168; e-mail: marek.toufar@quicktrans. cz, michal.jirasek@quicktrans.cz.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

O N MENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS57, NSH57, NSU57, NSL57 NS – Klisa

O N MENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Bulevar Despota Stefana

O N MENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2033_01 NS_Železnička_stanica

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS57, NSH57, NSU57, NSL57 NS – Klisa, Ul. prímorská číslo 5, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 1729/5, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. januára 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-843/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určení rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Bulevar Despota Stefana, na Bulvári despota Stefana 9, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 7322, k. o.

Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. januára 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-815/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2033_01 NS_Železnička_stanica, Bulvár oslobodenia číslo 1, na katastrálnej parcele číslo 4694/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 25. januára 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-782/16, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs.

Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

• K LT RA • O NAM •

Oznamy Firma

DROBN O NAM

AGROCROP, a. s.,

prijme zamestnancov na prácu s traktorom, zber a spracovanie úrody

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Potrebné vodičské oprávnenie skupiny B alebo T. V prípade záujmu ozvite sa na mail: marek.macaj@agromacaj.sk alebo telefón: +421 905 732 961 Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostn menšiny národnostn spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad tel.: +381 21 487 46 14, 487 43 48, 487 43 36 ounz@vojvodina.gov.rs Podľa článku 3 Pravidiel o pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry ustanovizní základného a stredného vzdelania a výchovy a žiackeho štandardu na území AP Vojvodiny (Úradný vestník APV, č. 4/17), a v súvislosti s pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2017 (Úradný vestník APV, č. 69/16), Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej: sekretariát) vypisuje SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOL FINANCOVANIE V PRACOVANIA TECHNICKEJ DOK MENT CIE PRE POTREB STANOVI N KLADN HO A STREDN HO V DELANIA A V CHOV A IACKEHO ŠTANDARD NA EM A TON MNEJ POKRAJIN VOJVODIN NA ROK 201 Súbeh sa vypisuje na sumu prostriedkov zabezpečených pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2017 (Úradný vestník APV, č. 69/16), a to: na financovanie vypracovania technickej dokumentácie pre potreby ustanovizní základného a stredného vzdelania a výchovy a žiackeho štandardu na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny v celkovej sume 45.275.000,00 dinárov (na úrovni základného vzdelania a výchovy 27.125.000,00 dinárov, na úrovni stredného vzdelania a výchovy 16.150.000,00 dinárov, pre ustanovizne žiackeho štandardu 2.000.000,00 dinárov).

Pod pojmom vypracovanie technickej dokumentácie sa rozumie vypracovanie technickej dokumentácie, ktorá je v súlade s platnými právnymi predpismi, ktorými sa upravuje oblasť plánovania a výstavby, nevyhnutnými na vydávanie aktov príslušného orgánu, ktorým sa povoľuje stavanie nových objektov alebo vykonávanie prác na jestvujúcich objektoch, ktoré používajú ustanovizne základného a stredného vzdelania a výchovy a žiackeho štandardu na území AP Vojvodiny, respektíve: – ideové riešenie; – ideový projekt s príslušným elaborátom (pre potreby vydávania rozhodnutia o povolení vykonávania prác – rekonštrukcia, adaptácia, sanácia); – projekt na stavebné povolenie s príslušnými elaborátmi; – projekt na realizáciu s príslušnými elaborátmi; – projekt realizovaného objektu s príslušnými elaborátmi; – technický opis a zoznam prác na uskutočnenie prác na investičnej údržbe; – iná technická dokumentácia, ktorá je v súlade s platnými právnymi predpisimi, ktorými sa upravuje oblasť plánovania a výstavby, potrebná na realizáciu plánovaného projektu.

Finančné záväzky sa budú realizovať v súlade s likvidnými možnosťami rozpočtu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2017.

PODMIENK S BEH 1. Podávatelia žiadosti Užívatelia, ktorí majú právo zúčastniť sa rozvrhnutia prostriedkov, sú školy zák-

• O NAM •

PRENAJ MAM z a r i a d e n ý jednoizbový byt v Bratislave, čas Ružinov; tel. č.: 062 1 - .

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs ladného a stredného vzdelania a výchovy, školy stredného vzdelávania a výchovy a ustanovizne žiackeho štandardu na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, ktorých zakladateľkou je Republika Srbsko, AP Vojvodina a jednotka lokálnej samosprávy.

2. Kritériá rozvrhnutia prostriedkov Kritériá rozvrhnutia prostriedkov podľa Pravidiel o rozvrhnutí rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry ustanovizní základného a stredného vzdelania a výchovy a žiackeho štandardu na území AP Vojvodiny sú: 1. význam uskutočnenia projektu pre bezpečnosť žiakov, učiteľov a zamestnancov, ktorí používajú objekty, 2. význam uskutočnenia projektu pre zabezpečenie kvalitných podmienok na uskutočnenie výchovno-vzdelávacej práce, 3. finančná oprávnenosť projektu, 4. udržateľnosť projektu, 5. lokálny, respektíve regionálny význam projektu, 6. aktivity, ktoré sú podniknuté s cieľom uskutočnenia projektu, 7. zabezpečené zdroje prostriedkov na uskutočnenie projektu.

SP SOB POD VANIA IADOSTI Žiadosti na pridelenie prostriedkov sa podávajú na jednotnom súbehovom tlačive sekretariátu. Kompletné súbehové podklady možno prebrať od 25. januára 2017 na webovej adrese sekretariátu www.puma.vojvodina.gov.rs. Žiadosti sa zasielajú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá s označením: Na súbeh – na financovanie vypracovania technickej dokumentácie pre potreby ustanovizní základného a stredného vzdelania a výchovy a žiackeho štandardu na území AP Vojvodiny na rok 2017, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad, alebo sa odovzdávajú osobne, podávaním v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade (v prízemí budovy pokrajinskej vlády).

Spolu s prihláškou na súbeh sa podávajú projektové úlohy, rozhodnutie školsk ho výboru správnej rady o začatí aktivít v súvislosti s uskutočnením projektu, ponuka – predbežný účet na vypracovanie technickej dokumentácie (obstaraná obchodnou spoločnosťou, inou právnickou osobou, resp. podnikateľmi, ktorí sú zapísaní do registra obchodných subjektov), doterajšia dostupná dokumentácia na uskutočnenie plánovan ho projektu (ak taká dokumentácia jestvuje) a fotok pia potvrdenia o daňovom identi kačnom čísle vzdelávacej ustanovizne.

Lehota na podávanie prihlášok na súbeh je 2 . február 201 .

Sekretariát si ponecháva právo od podávateľa žiadosti, ak je to potrebné, žiadať dodatočnú dokumentáciu a informácie, resp. na pridelenie prostriedkov určiť splnenie potrebných podmienok.

Komisia nebude rozoberať: – neúplné prihlášky, – oneskorené prihlášky (prihlášky zaslaté po uplynutí lehoty, ktorá je označená ako posledný deň súbehu), – nedovolené prihlášky (prihlášky podané neoprávenou osobou a subjektmi, ktoré nie sú určené v súbehu), – prihlášky, ktoré sa nevzťahujú na súbehom určené účely, – prihlášky užívateľov, ktorí v prechádzajúcom období nezdokladovali prostriedky pridelené pokrajinským rozpočtom naratívnymi a finančnými správami.

Výsledky súbehu budú uverejnené na internetovej prezentácii sekretariátu. áujemcovia m žu dosta dodatočn informácie v súvislosti s uskutočnením súbehu v sekretariáte na tel. čísla: 021 61 , , 6.

5 /4736/ 4. 2. 2017

41

Oznamy BO AV RO L ČKA s

SM TN RO L ČKA s otcom a starým otcom

PAVLOM HAS KOM

Manželka Katarína, syn Pavel s manželkou Máriou a deťmi Pavlom a Branislavom a syn Vladislav

SM TN A BO AV RO L ČKA s milovaným

Len láska, úcta a spomienky zostávajú v našich srdciach.

Syn Pavel, nevesta Mária a vnukovia Pavel a Branislav

SM TN RO L ČKA s bratrancom

na manžela

Tichú a trvalú spomienku na neho si v srdciach navždy zachovajú: rodiny Andrášikové a Stracinská

SM TN RO L ČKA s otcom a starkým

0. . 1 0 2. 2. 2016 201 zo Starej Pazovy

Manželka Anna Filipová

42

www.hl.rs

S úctou a láskou si na Teba budú spomína : brat Michal, neter Annetta a synovec Daniel

SM TN RO L ČKA

Dňa 10. januára 201 nás navždy opustila moja drahá manželka a naša mama, starká a prastarká

KRIST NA VALENT KOV

1 201 z Petrovca

PAVLA FILIPA

tíchlo srdce, utíchol hlas, mal si rád život a všetkých nás. Bol to osud alebo sila, čo Tvoj život náhle ukrátila avrel si oči, srdce prestalo bi , aj ke si chcel ešte tak veľmi ži . Odišiel si ticho, bez slova rozlúčky, zanechajúc ma vo veľkom žiali a zármutku.

26. 1. 1 0 26. 1. 201 z Kulpína

JAROSLAVOM TATLIAKOM

1 . 2. 1 1 . 1. 201 z Báčskeho Petrovca

SM TN SPOMIENKA

PAVLOVI HAS KOVI

26. 1. 1 0 26. 1. 201 z Kulpína

JARKOM TATLIAKOM

Lúčia sa: manželka Iveta, deti Petra a Tomáš, zarmútení rodičia, sestry Anka a Elenka s rodinami z Kanady, brat Pavel s rodinou, ujo Ďuri Spevák, priatelia a známi z Petrovca J b 1 , 1-2 V

bratovi

PAVLOM HAS KOM

26. 1. 1 0 26. 1. 201 z Kulpína

Boles ou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých nás, čo si rád mal.

Len kyticu kvetov na hrob Ti m žeme da a spokojný spánok Ti pria .

POSLEDN PO DRAV

rod. Matúchová z Kulpína

Navždy zostaneš v našich srdciach.

Manžel Štefan, syn Štefan, dcéry Anna a Verona s rodinami

SPOMIENKA

Dňa . februára 201 je tomu desa rokov, čo nie je s nami

ONDREJOM LOMENOM

ANA LEHOTSK

1 . .1 0 2 . 1. 201 z Petrovca

Spoločn chvíle a krásne spomienky navždy zostanú v našich srdciach.

Dcéra Katarína a syn Ondrej s rodinami

Informačno-politický týždenník

1 200 201 z Báčskeho Petrovca

Na Teba si spomínajú: manžel Ján a synovia Ján a Samuel s rodinou • O NAM •

SM TN RO L ČKA

SM TN RO L ČKA

s naším šva rom

PAVLOM HAS KOM 1

SPOMIENKA

s naším strýkom

na nášho šva ra

VLADIM ROM LOMENOM

0 201 z Kulpína

ONDREJA JOVANKOVIČA

11. 12. 1 6 1 . 1. 201 z Báčskeho Petrovca

1 . .1 1. 1. 2016 201 z Petrovca

Tichú a trvalú spomienku si na Teba navždy zachovajú

Boh nám je útočiš om a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou.

2,6 Peťkovskovci z Petrovca

S úctou na Teba spomínajú

švagriná Zuzana Lomenová a synovci Ján a Miroslav s rodinami

rodiny Kondačová a Kneževićová

SM TN RO L ČKA

POSLEDN PO DRAV

s krstným

priateľovi

M r. MILANOM ME OM 2 . 12. 1 1 . 1. 201 z Bratislavy

VLADIM ROVI LOMENOVI

11. 12. 1 6 1 . 1. 201 z Báčskeho Petrovca

Na jeho dobrotu a šľachetnos budeme spomína .

Rodiny Pucovská a Labátová

ostalo nám len spomína na spoločne prežit chvíle a zážitky s Tebou.

POSLEDN PO DRAV

nášmu spolupracovníkovi a kole ovi

Poľovnícka skupina Sejke

SPOMIENKA

RO L ČKA

M r. art. J NOVI H S RIKOVI 2 . .1

2 2 . 1. 201 z Padiny

Čes Tvojej pamiatke

J N M CHA

6. 11. 1

16. 1. 201

ANA M CHOV

rod. Pi iadesová 26. 2. 1 6 . . 2016

z Kysáča Lebo m j otec i moja matka ma opustili, ale Hospodin ma privinie k sebe. alm 2 ,10

Majitelia Galérie Babka v Kovačici a maliari

SM TN RO L ČKA s naším otcom a starkým

Dcéra Anna Domoniová s rodinou Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje O N MENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu EUROKANT, s. s r. o., Nový Sad, Subotička č. 6, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na skladovanie a tretmán vlastného a ostatného plastického odpadu, vo výrobnom objekte na výrobu kant pások pre drevný priemysel, Ul. rumenački

• O NAM •

put číslo 52 b, na katastrálnej parcele číslo 2394/3, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 24. januára 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-799/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určení rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

PAVLOM KA OM

2 . 12. 1 2 2 . 1. 201 z Báčskeho Petrovca

Na Teba si stále budeme spomína .

Dcéra Anna s rodinou Turčanovou 5 /4736/ 4. 2. 2017

43

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 3. februára 19.30 Festival populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí z roku 1997 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 5. februára 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 7. februára 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Vysielanie pre penzistov Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta

Dobrý večer, Vojvodina.

V pravidelnom termíne okrem iného budú odvysielané príspevky o zaujímavostiach v Lugu, o jarnom prihnojovaní pšenice a aktuality z kovačického gymnázia.

Vysielanie pre penzistov ponúkne miniportrét penzistky Júlie Kopčokovej z Erdevíka, ako i príspevky o Spolku petrovských žien, o kysáčskom farárovi Ondrejovi Marčokovi, ktorý nielenže hrá na hudobných nástrojoch, ale ich aj opravuje, a o výrobe variech na herovky v Petrovci.

www.hl.rs

Predpolud ajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popolud ajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16,00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15,30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16,00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17,15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

44

RÁDIO NOVÝ SAD 3

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 3. februára – Pravá blondínka 3 Sobota 4. februára – Smrtiaci príliv Pondelok 6. februára – Sieť Utorok 7. februára – Slnečná búrka Streda 8. februára – Zakázané ovocie Štvrtok 9. februára – Vietor v starých stromoch 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 5. februára 17.00 Film: Tom a Jerry – Rýchlo a chlpato 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Zločinná vášeň 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí.

V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

In ormačno politický týždenník

Viera Turčanová sa zmienila o aktivitách ZE Ekos v Hložanoch

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 5. februára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Tradičné slovenské jedlá Utorok 7. februára 16.00 Kovačickí matičiari usporiadali tradičnú Hromnično-pavlovskú zábavu Makety historických lodí zhotovené rukami Kovačičana Jána Svetlíka Film: Soľ nad zlato Piatok 10. februára 16.00 Aktivity dôchodcov v Obci Kovačica Divadelné predstavenie: Tri letušky v Paríži

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 5 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko nášho krížovkára (1957 – 2007). Bol riaditeľom základnej školy v Hložanoch a dlhodobý spolupracovník Hlasu ľudu. autorka: ustanovizeň značka 5. a 4. vpíšte ANNA na vydávanie kozmetiky samohl. ZLAADA BIČIA- rodák liekov ROVÁ

premýšľal

vpíšte LÉ

druh palmy

dodatok v úradných Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. listinách ručná Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. strelná zbraň rovnaké písmená

opyt. zámeno

elektrón kúsok odštiepeného dreva

Bački Vinogradi

tajnička

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 5. februára 20.10 Repríza relácie Dobrý deň Streda 8. februára 12.15 Dobrý deň, kolážová relácia

stratila muža ozdobný materiál

argón internet (skr.)

AS citoslovce HL DU ĽU podoprel

nula

pozdrav Cézarovi pomrvené seno

mydlom zbavoval špiny drevená doska

druh ovocia druh papagája American Aerlines

šupina z obalu semena TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

rádium

jestvoval

poukážka

pomoc, záchrana (hovor.)

Báčska Topola

neobutá

grécke písmeno

solm. slabika

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 4 VODOROVNE: polámala, okenica, to, oč, do, Eva, ária, š, letel, Eržika, Z, noí, olej, I, Rovina, ej, bát, V, ada, ani, Orava, íl, poradila TAJNIČKA: ERŽIKA MIČÁTKOVÁ

north ranná vlhkosť

alt zbierka máp

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 2 z čísla 2 Hlasu ľudu zo 14. januára 2017 bolo: JAROSLAVA JÁROŠIOVÁ.

Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MICHAELA STRICKOVÁ, Ul. báčska č. 2, 21 425 SELENČA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

5 /4736/ 4. 2. 2017

45

Šport Neprehrali zápas od leta 2015 Z VÝROČNEJ PRACOVNEJ KONFERENCIE FK TATRA V KYSÁČI

Pavel Pálik

pracovali aj s mladšími futbalistami, ale, žiaľ, tréneri Kulík a Feleć neprišli na konferenciu, nuž sme správu o tejto činnosti nepočuli.

Tatra, žiaľ, nemá dorastenecké mužstvo, to je jediný a veľký mínus v práci vedenia. Toho roku by mali začať pracovať aj s dorastom.

Pravda, o to sa veľmi zaslúžili a prítomnosti viac ako štyridsponzori, ktorí sať členov v nedeľu 29. janupomohli vždy, ára 2017 prebiehala výročná keď bolo popracovná konferencia FK Tatra v trebné, a preto Jednoznačne schválili všetky Kysáči, ktorú úspešne viedol predim je klub po- správy vedenia FK Tatra seda Miroslav Folkman. Zápisnivďačný. Značcu z minuloročnej ne pomohlo aj Mesto Aleksandar Stepanov a predseda výročnej schôdze Nový Sad. V januári M. Folkman sa opýtali, či chceprečítal tajomník úspešne dôkladne zre- me hrať v tejto lige? Ak áno, tak Pavel Pálik. novovali spoločenský treba uprednostniť kvalitnejších Referát o čindom, v lete aj tribúnu, hráčov... Peňažnú odmenu donosti a finančnú ktorej časť v roku 2015 stávali všetci rovnako, večere a správu podal predzhorela. Časť pros- posedenia vždy boli pre všetkých. seda M. Folkman triedkov na tie ciele Športový úbor všetci dostávali a o výsledkoch na získali aj z Pokrajin- tiež rovnako a to podľa potrieb. trávniku hovoril ského sekretariátu pre Skutočnosťou, ktorú nechceme technický vedúci šport a mládež Voj- uznať, je, že cezpoľní hráči vždy Michal Kohút. Na vodiny. Tatra úspešne už tradične pravidelnejšie chodia základe podaných zorganizovala tradičný na zápasy a tréningy. O tom, kto správ uzavreli, že turnaj Kysáč 2016, na bude hrať, rozhoduje tréner a práca vedenia Tatry ktorom získala prvé bola by chyba, aby sa mu niekto bola veľmi dobrá a NA PRVOM TR NIN 1 HR ČOV. Popoludní o 14. hodi- miesto a usporiadala do toho plietol. Kým je táto tuhá úspešná. Splnili sa ne začali prípravy, tréner zostal Dragan Mišković, ktorému sa aj tradičnú súťaž ky- zima, mienili niekoľko prvých všetky plány. na prvom tréningu hlásili 18 futbalisti (na snímke). S prvým sáčskych spolkov vo tréningov uskutočniť v športovej hale ZŠ Ľudovíta Štúra, ale Mužstvo Tatry mužstvom trénujú aj mladí, pätnásťroční futbalisti Boris Surový, varení paprikáša. vlani v Mestskej lige Martin Melich, Ján Chrťan a Miloslav Privizer.

V diskusii sa viedla školská rada odmietla žiadosť Nového Sadu obPrvý priateľský zápas Tatra zohrá 12. februára v Kysáči s najviac polemika o FK Tatra. Dohodnuté je, že sa sadilo prvé miesto, novosadským mužstvom Borac. tom, či domáci mladí predsedovia Rady MS a FK Tatra postúpilo do Novohráči majú šance do- pokúsia so školou doriešiť túto sadskej oblastnej kázať sa, nastoľovala vec. Záverom účastníci konferenVedenie FK Tatra dobre hospo- sa otázka, koľko minút strávia na cie jednoznačne schválili správy ligy, kde jeseň skončilo v strede tabuľky. Obdivuhodná je skutoč- dárilo a vlaňajší rok skončili so trávniku a či by nebolo dobre ich o minuloročnej práci FK Tatra. nosť, že Tatra neprehrala v Kysáči suficitom v sume 187 000 dinárov. uprednostniť?! Športový riaditeľ majstrovský alebo pohárový zápas od leta roku 2015. V Mestskej lige Nového Sadu v sezóne 2015/16 F TBALISTI Š DSKEHO RADNIČKysáčania zohrali 24 zápasov, z K HO začali s prípravami na jarné toho 20 vyhrali, tri hrali nerozmajstrovstvá Srbskej ligy – skupina hodne a jeden jediný prehrali Vojvodina. Vedúci odborného štábu kontumačne, pričom útočníci Nikola Bala v sobotu 28. januára 2017 dali 101 gólov. zoskupil hráčov, s ktorými počíta v Minulej jesene v Novosadskej pokračovaní sezóny. Na prvý tréning oblastnej lige kysáčski futbalisti v Športovom stredisku Zeleni pojas zohrali 15 zápasov; päť vyhrali, prišlo 22 futbalistov (na snímke). V šesť remizovali a štyri prehrali; zimnej prestávke do klubu prišli ôsmi získali 21 bodov s gólovým pomepreverení hráči, ktorí majú významne rom 22 : 18 a zimujú na 8. mieste. posilniť mužstvo zo Šídu.

Tričko mužstva si obliekalo až Predseda FK Radnički Milomir Ugl35 futbalistov. Na jar trénerom ješić v príhovore hráčom zdôraznil, že bol Jovan Ninković, ktorého v sa od nich očakáva, aby vybojovali jeseň vystriedal Dragan Miškoobstátie v tomto stupni súťaže. V rámvić. Najviac gólov v Mestskej lige ci príprav šídsky tím zohrá najmenej strelili Zorzić 25, Grijak 22..., v osem kontrolných zápasov. Po skončení jesennej časti súťaže Radnički delí 15. a 16. miesto v tabuľke. V 16.

Novosadskej oblastnej lige Ivković kole zverenci Balu budú hosťovať v Subotici, kde sa stretnú s domácim mužstvom Bačka. a Tomljanović dali po 6...

L. P. Počas roka v klube úspešne

Z

46

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

STAROPAZOVČANIA SO SILNÝM TÍMOM UVÍTAJÚ JAR

Prišli ďalšie posily Matej Bzovský

A

j keď nemajú žiadne šance získať titul majstra v jarných majstrovstvách Vojvodinskej ligy – južnej skupiny, lebo vedúcu Mladost môžu ťažko dohoniť, vedenie staropazovskej Jednoty v zimnej prestávke nesedí so založenými rukami. Najmä nie v prestupovom termíne, ktorý sa začal v pondelok a potrvá do 17. februára. Burzu využili naplno, a tak do klubu už dosiaľ doviedli až ôsmich nováčikov. Tentoraz nechceli za každú cenu hromadiť hráčov podozrivých kvalít, akých si mohli zabezpečiť aj vo vlastnom prostredí. Zamerali sa na kvalitné posily, ktoré môžu vytvoriť silné mužstvo pre oveľa lepšie jarné výsledky. Ak tieto zimné posily zostanú dlhšie v klube, čo prisľúbili, nastávajúci majstrovský ročník 2017/18 sa môže očakávať s oveľa väčším optimizmom, keby

Jednota konečne mohla zaútočiť na prvé miesto a návrat do republikovej súťaže.

V zimnom prestupovom termíne najprv prišli Rade Pejić a Dušan Ivković z Inđije, Danilo Milenković (GSP Polet Belehrad), Lazar Cvejić (Stepojevac Vaga) a Aleksandar Bajić (Ljukovo). Neskoršie sa im pripojili Branimir Kostić, jeden z najlepších hráčov prvoligovej Inđije na poste obrancu a stopéra, tiež obranca Marijan Filipović (prišiel z Mladenovca) a útočník Blagoje Novaković, doterajší člen belehradského BASK. „To, čo sme potrebovali vďaka úsiliu predsedu Miljana Stojakovića a športového riaditeľa Milana Latasa, sme aj dostali,“ prezradil nám tréner Milan Vujasin. „Ide o veľmi kvalitných, preverených a skúsených hráčov, ktorí sa s ostatným kádrom zapojili do tréningového procesu. Musím zdôrazniť, že si futbalisti svedomite plnia

úlohy, usilovne a s chuťou trénujú, a preto nemáme s týmto žiadne problémy. Mali sme na začiatku príprav ťažkosti s vodovodným potrubím, chýbala nám teplá voda na sprchovanie, ale teraz je aj toto v poriadku. Trénujeme

Bude to posila: Branimir Kostić prišiel z Inđije

na vlastnom ihrisku, ale využívame aj umelú plochu na ihriskách v Novej Pazove a ŠS FZ Srbska, kde zohráme aj prípravné zápasy.

Očakávame posun v tabuľke na vyšší post, prvé miesto nám je

v tejto chvíli veľmi ďaleko, ale sa vopred nevzdáme, lebo vo futbale je všetko možné...“ Vedenie Jednoty dalo výpustky, a tak sa s klubom rozlúčili až desiati hráči: Matić, Blagojević, Đurić, Stošić, Lapčević, Marković, Čonka, Rajak, Janković a Dukić. Väčšina hrala v jeseň v prvom mužstve, ale početných hráčov pokladnica Jednoty nemôže zaplatiť. A ako zabezpečia peniaze na pravidelnú súťaž a úhrady hráčom, odpovedal nám predseda Miljan Stojaković: „Prostriedky, ktoré získavame z obecného rozpočtu, môžeme využívať iba na trovy súťaže, na výdavky pre rozhodcov a delegátov na zápasoch, účasť mládežníkov v pokrajinskej lige, na cestovné trovy a iné pravidelné výplaty.

Ostatné majú zabezpečiť sponzori v čele so mnou. Dobrodincov je v tejto chvíli málo, ale očakávam, že ich bude oveľa viac, keď prídu skvelé jarné výkony.“ Po úvodnom kontrolnom zápase s Dunavom zo Starých Bánoviec Jednota si v sobotu zmeria sily so sriemskym ligistom, Slovenom v Rume a v stredu 8. februára s novosadskou C. zvezdou.

OBEC BÁČSKY PETROVEC

Športové pomôcky pre školy Jaroslav Čiep

P

redstaviteľom základných škôl z územia Obce Báčsky Petrovec v piatok 27. januára 2017 napoludnie v zborovni Základnej školy Žarka Zrenjanina v Maglići slávnostne odovzdali športové vybavenie.

Prítomných predstaviteľov škôl, riaditeľov alebo profesorov telesnej výchovy z Petrovca, Kulpína, Hložian a Maglića privítala riaditeľka Darinka Milanovićová.

V mene domácej školy privítala aj predsedu Športového zväzu Obce Báčsky Petrovec Sinišu Stanivuka.

Predseda zväzu Stanivuk vyhlásil, že práve v deň osláv školského sviatku svätého Sávu mu pripadla česť predstaviteľom škôl odovzdať športové pomôcky. Tie dopomôžu ku kvalitnejšiemu rozvoju športu na uvedených základných školách.

• ŠPORT •

„Cieľom športového zväzu je zveľaďovať šport v našej obci, vlastne zväčšiť počet detí, ktoré sa ním zaoberajú. A zároveň

povednosť v tomto odvetví. Touto akciou chceme posilniť kapacity škôl aj v zmysle športového vybavenia, či pomôcok,“ povedal

Z odovzdávania športových pomôcok školám v Maglići

promovať aj vzájomnú spoluprácu škôl, športových organizácií, tiež vzdelávaciu funkciu športu, toleranciu a predovšetkým zod-

Stanivuk, pokračujúc: „Kým sme pred niekoľkými rokmi pracovali na návrhu programu rozvoja športu v Obci Báčsky Petrovec,

pri analýze stavu sme navrhli, aby sa do rozpočtu obce okrem prostriedkov pre športové organizácie zaradili aj prostriedky pre školy. Zväz svojím programom v roku 2016/2017 obsiahol aj predškolský, školský, masový a rekreačný šport, čiže šport pre všetkých. Obec podporila našu iniciatívu a vo svojom rozpočte naplánovala prostriedky aj pre tieto oblasti. V roku 2016 sme z týchto prostriedkov realizovali aj Petrovský maratón, kde účasť mali žiaci zo všetkých základných škôl a gymnázia.“ Vybavenie je zadovážené podľa potrieb jednotlivých škôl v hodnote takmer 100 000 dinárov.

Zabezpečili ho v rámci vlaňajšieho rozpočtu Báčskopetrovskej obce.

Týmto spôsobom školy získali nové obruče pre basketbal, sieťky, lopty pre volejbal a futbal, ako aj dresy a rozlišovačky.

5 /4736/ 4. 2. 2017

47

Šport TRADÍCIA AKO INŠPIRÁCIA

Kolky: korienok horký, ovocie sladké Ján Špringeľ

a Kovačice bola neskoršou pohnútkou na založenie ni jedna obec nemá tri kolkárskych klubov a nievybudované kolkárne koľko desaťročí potom aj a ani v jednej obci nek vybudovaniu dvojdrámajú päť kolkárskych klubov hových a štvordráhových zapojených do majstrovských klubových kolkární. súťaží. Okrem Kovačickej obce.

Kolkársky klub Dolina Kolky a úspechy v kolkoch sú v posledných rokoch hrá výstavnou skriňou Debeljače, na majstrovských skrížePadiny a Kovačice,“ presviedča niach zbraní s kolkármi, ktorí argumentmi o najkolárskejsú zväčša z Padiny a v zošom prostredí v Srbku Želimír stavách sú i mladší kolkári.

Hriešik, predseda KK Slávia Željko Garafiát bol najlepším Kovačica. juniorom v ankete ŠportoNa svetových a európskych Na RŠH v Kovačici sa zjavujú mladší Padinčania, vec obce Kovačica v roku dráhach prevalcovali súperov v Padine zasa skúsení Kovačičania 2015, Želislav Jakáb zase a súperky predovšetkým kolrok skôr najlepším mladším kári a kolkárky z KK Spartak. Debel- duely v prestížnych ligách hrali veľa dorastencom. Jakáb získal vlani ako jačan József Szénási sa s družstvom rokov v Kovačici. reprezentant Srbska zlatú juniorskú Debeljačanka Olivera Busija len medailu a bronzový cenný kov Juhoslávie stal majstrom sveta vo Viedni roku 1976. Tri roky neskoršie z majstrovstiev sveta v rôznych mladších dorastencov z MS a Svejeho spoluobčan Gyula Mohácsi kategóriách má osem cenných ko- tového pohára, čo mu postačilo, vov. János Opelc získal aby bol na titulnej strane vkusne striebro z juniorského upraveného katalógu Kolkáršampionátu starého skeho zväzu Srbska za rok 2016. kontinentu a Benjamin Po vybudovaní automatickej Nágy dve strieborné kolkárne v Kovačici sa ako na zo svetových maj- bežiacom páse začali striedať strovstiev. Sparťanka úspechy. Mužstvo Staviteľa sa Erzsébet Szekeresová v roku 1977 stalo šampiónom stála na mládežníckom Juhoslávie na športových hrách svetovom šampionáte stavebníkov. na druhom a treťom Zuzana Košútová (dnes najvyššom stupienku. Čížiková) sa niekoľko rokov Debeljačan Daniel Tep- neskoršie stala juniorskou reša je majstrom sveta prezentantkou Juhoslávie. Zo z roku 2009.

Stredisko pre sociálnu prácu Kovačica sa Osobitnou kapitopravidelne zúčastňuje všetkých turnajov lou je Vilmos Zavarko a sú aží (29) – po praslici Dena Majstrovstvách Európy získal tri beljačan, matka Juliana Martineková medaily v nemeckom Augsburgu. bola reprezentantkou Juhoslávie Debeljačania a Debeljačanky svoje v mládežníckej konkurencii – ktorý je veľa rokov najlepší kolkár sveta.

Ak v máji tohto roku na MS v nemeckom Dettenheime získa titul majstra, bude to jeho jubilejný – desiaty.

Stane sa najlepším kolkárom sveta všetkých čias. „Zavarko svoj prvý majstrovský zápas zohral v drese bečejského elimír Hriešik, klubu na kolkárni v Kovačici. Po- predseda KK Slávia dopierame to zápisnicou zo zápasu slávistov,“ hrdý je na tento fakt Ján Slávie si vtedy juniorský a seniorJonáš, kronikár kolkárskeho športu ský dres rôznych reprezentácií v mestečku insity. obliekali okrem nej aj Anna VáBez vetra sa ani lístok nepohne. lovcová, Verica Tomovská, Zuzana Tradícia siahajúca do začiatkov mi- Tomečeková a Zuzana Labátová. nulého storočia s nespočetnými Preto ani úspechy slávistiek na Jeden z najlepších kolkárov: kolkárňami v prepočetných krč- majstrovstvách Srbska starších Debeljačan yula Mohácsi mách jarmočnej Debeljače, Padiny hráčok a veteránok z Belehradu (prvý zľava)

„A

48

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Najlepšia kolkárka Slávie Anna Kucháriková začínala s hádzanou...

vlani neprišli náhodou: päť zo šesť držiteliek cenných kovov koncom

Popularita RŠH v Kovačici neklesá ani v dobe počítačovej

70. a začiatkom 80. rokov žali medaily na majstrovstvách Vojvodiny a Juhoslávie v kategórii pionierok a mládežníčok.

Spomínané skvelé výsledky dokazujú, prečo sú Robotnícke športové hry v kolkoch práve v týchto zimných dňoch, týždňoch či mesiacoch také populárne viac ako päť desaťročí zaradom. Dolina začala s organizáciou hier tohto roku skôr.

Slávia zase 31. januára s celkove pätnástimi družstvami v oboch konkurenciách. Reštaurácie sú v dňoch hier plné. Rekreantov a fanúšikov.

V dobe počítačovej a v čase masových odchodov do zahraničia, RŠH v Debeljači, Padine a Kovačici sú opravdivým fenoménom. Alebo kolkári len poslednými mohykánmi už pomaly zabudnutého masového kamarátenia sa?

• ŠPORT •

STAROPAZOVSKÉ VOLEJBALISTKY ÚSPEŠNEJŠIE NA DOMÁCEJ SCÉNE

Rozlúčka s Európou Matej Bzovský

E

urópske dobrodružstvo staropazovských volejbalistiek sa skončilo v maďarskej Békešskej Čabe. V druhom kole o Pohár CEV po výhre nad nemeckým Rote Raben vedúce družstvo elitnej súťaže Srbska v tejto silnej súťaži, druhej podľa kvality na starom kontinente, narazilo na veľmi dobré družstvo Linamar.

Maďarky totiž už v prvom meraní síl v staropazovskej športovej hale Park triumfovali výsledkom 3 : 1 pred viac ako 200 domácimi hlučnými divákmi.

Aj pred odvetným stretnutím v tomto peknom maďarskom meste, známom podľa veľtrhu klobás a krásneho kúpaliska, bolo jasné, že Sriemky majú málo šancí pokračovať ďalej v silnej medzinárodnej súťaži, no neodcestovali s bielou

vlajkou. Pazovčanky rátali so slabším výkonom súperiek Linamara, ktoré majú vo svojich radoch niekoľko výborných volejbalistiek zo zahraničia, známeho trénera Sašu Nedeljkovića z týchto priestorov, tiež niekdajšiu hráčku subotického Spartaku Tatjanu Matićovú.

Za prítomnosti asi 2 000 divákov v peknej mestskej športovej hale zverenky trénera Jovu Cakovića veľmi zle začali, takmer nič sa im nedarilo a prvý set prehrali až 25 : 10. V pokračovaní kvalitného zápasu hostky si značne upravili rady a vyrovnali na 1 : 1. Domáce hráčky za výdatnej podpory svojich priaznivcov sa opäť ujali vedenia (tretí set 25 : 20). Pazovčanky sa ani vtedy nevzdávali, znova vyrovnali, tentoraz výsledkom 23 : 25. V rozhodujúcom, piatom sete neurčitosť potrvala po výsledok 8 : 8, v nasledujúcich momentoch

Čestná rozlúčka v B. Čabe: Nina Jakićová (Jednota)

však všetko potom bolo v rukách domácich volejbalistiek, ktoré získali výhru 15 : 10. Očividné však bolo, že o celkovom víťazovi rozhodol zápas na sriemskej ploche.

Prehra v Békešskej Čabe nedeprimovala vedúce družstvo

KULPÍNSKI RYBÁRI BILANCOVALI VLAŇAJŠIU PRÁCU

Pytliactvo sa rozmáha!

Viera Dorčová-Babiaková

N

a riadnom výročnom zasadnutí zhromaždenia Združenia športových rybárov Zubáč v Kulpíne, ktoré bolo 28. januára 2017, členovia prediskutovali a schválili správy za uplynulé ročné obdobie.

Správa o činnosti a správa súťažiacej komisie, ktoré prezentovali tajomník Michal Plachtinský a predseda komisie Zdenko Valentík, sú bohaté na udalosti, zvlášť keď ide o súťaže v love rýb udicou na plavák a v love kaprovitých rýb na rybníku v Báčskom Jarku.

Najnavštevovanejším podujatím však bola súťaž vo varení rybacieho paprikáša pre podniky a združenia. Kulpínski rybári sa sťažovali na znečistený kanál Dunaj-Tisa-Dunaj, v ktorom takmer celé leto pláva žaburina.

Na túto skutočnosť rybári už niekoľko rokov upozorňujú, sťažujú sa na patričnom mieste – vo Verejnom vodohospodárskom podniku Vody Vojvodiny. Avšak v podniku tvrdia, že v tejto oblasti nemajú kompetencie, lebo aj tak ide o prírodný proces, čo si však kulpínski rybári nemyslia. Toto vlastne vplýva • ŠPORT •

aj na zníženie počtu členov v združení. V minulom roku si iba 86 rybárov zadovážilo rybárske povolenia, kým v rokoch predtým to urobilo aj do 200 členov. V auguste roku 2016 zorganizovali prvý Memoriál Pavla Čániho-Popeho, na ktorý sa prihlásili náruživí rybári na kapra. Tieto preteky na jazere v Báčskom Jarku plánujú zorganizovať aj tohto roku ako pamiatku na člena, ktorý im veľa rokov pomáhal a podporoval ich prácu.

Keď ide o investície na rybárskej chate, vlani ukončili práce na hygienickom zariadení a tohto roku si naplánovali zakryť terasu, aby tak získali väčší zatvorený priestor na svoje stretnutia. Plánujú aj zrekonštruovať elektrické inštalácie a vystavať parkovisko.

Na schôdzi odzneli aj finančná správa a finančný plán, ktoré podal pokladník Ján Vrbovský. Tie tiež jednohlasne a bez pripomienok schválili. Na záver predseda kulpínskych rybárov Michal Koruniak kritizoval VVP Vody Vojvodiny, ktorý už roky nekontroluje situáciu na vodných tokoch, a preto je pytliactvo oveľa viac prítomné ako v predchádzajúcich rokoch.

našej superligovej ženskej súťaže.

Po výhre v Pančeve 3 : 0, v nedeľu sa Jednota znova predstavila vo výbornom svetle. Zo svojho volejbalového chrámu vyprevadila Železničar Lajkovac maximálnou výhrou 3 : 0 (25 : 16, 25 : 10, 25 : 20), a tak si upevnila prvú pozíciu v tabuľke so šesťbodovým náskokom nad Vizurou.

V staropazovskej hale Park 18. a 19. februára tretí raz uvítajú účastníčky finálovej časti volejbalistiek o Pohár Srbska. Práve Jednota bude obhajovať pohár, ktorý získala vlani v tejto masovej súťaži. Hostiteľky si v prvom zápase zmerajú sily práve s Vizurou, bude to predčasné finále dvoch azda najsilnejších volejbalových družstiev v krajine.

V ďalšom kole Superligy Srbska Jednota sa v sobotu stretne s tretím družstvom v tabuľke, TENT-om v Obrenovci. Bude to neľahká úloha pre čatu trénera Cakovića, lebo sa očakáva celkom neurčitý boj o cenné body.

Foto: O. Filip

V SOBOTU VO VRBARE

Posúdia vlaňajší rok

V

sobotu 4. februára 2017 v klubovni FK Mladosť vo Vrbare o 19. hodine bude výročné zhromaždenie petrovského klubu. Členstvo, hráči a fanúšikovia posúdia minuloročnú činnosť a hlavne jesennú súťaž v Somborskej oblastnej lige, kde modrí hrali po prvýkrát.

Futbalisti Mladosti s prípravami odštartovali v pondelok 30. januára 2017. S. M.

DRUHÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Nemohli viac STK MLADOS

P

STK ČELAREVO 2 :

etrovskí stolní tenisti zohrali prvý majstrovský zápas v druhej časti súťaže.

V telocvični ZŠ Jána Čajaka privítali hostí zo susedného Čelareva. Nemohli dosiahnuť viac okrem čestnej prehry.

Výsledky: Turan Balaban 0 : , Bažík Vručinić : 1, Lomen rbić 0 : , štvorhra: Lomen Turan Balaban rbić 0 : , Turan Vručinić : 2, Lomen Balaban 0 : 3.

- sm 5 /4736/ 4. 2. 2017

49

Šport JESENNÁ BILANCIA FK ODŽACI V PRVEJ LIGE SRBSKA

bol úspešnejší nad nováčikom 2 : 1.

V poslednom 15. kole nepríjemná a nečakaná prehra doma s belehradským Sinđelićom – 1 : 2.

Tri výhry, päť remíz a sedem prehier, získaných 14 bodov a gólový pomer 8 : 13 stačili iba na získanie 15., predposledného miesta?!

Odžačania doplatili na neúčinnosť strelcov, ktorí od 4. po 13. zápas nedali žiaden gól. Ak chcú zostať v lige, na jar sa im to nesmie stať.

Nováčika prvých jedenásť kôl viedol tréner Momčilo Raičević, ktorý po FK Odžaci v jeseň 2016: (stoja zľava) Mudreša, Babić, Matijašević, prehre s Kolubarou Ćovin, Svitić, Kronić, Čordašić; (vpredu zľava) Ponjević, Tutnjević,

Vyhnali ich z vlastnej chaty Juraj Pucovský

P

o historickom postupe do Prvej ligy Srbska FK Odžaci sa stretol hádam s najväčším problémom – nemohol hrať na domácej ploche. Zakázali im to súťažiace orgány, lebo sa Zhromaždeniu obce Odžaci počas leta nepodarilo zrenovovať veľmi zanedbaný Mestský štadión, ktorý kúpilo od FK Tekstilac. Nový prvoligista tak vkročil do silných majstrovstiev s rovnakým pocitom ako básnik Janko Jesenský vo svojej známej básni. No tu sa nič nedalo zmeniť.

Futbalisti Odžakov na štarte priniesli radosť fanúšikom po zaslúženej výhre na chýrečnej Karaburme nad OFK Belehrad 2 : 0. V 2. kole uvítali na Štadióne Slavka Maletina Vavu v Báčskej Palanke tiež nováčika, Budućnost z Dobanoviec. Zápas sa skončil nerozhodne 1 : 1, najviac preto, že rozhodca Novica Anđelovski z Kačareva odpískal podozrivú penaltu pre hostí. Nasledoval debakel v Jagodine 3 : 0. V druhom zápase na trávniku palanského superligistu druhá výhra Odžačanov nad vranjským Dinamom 2 : 0. Potom sa duel s Bežanijou v Belehrade skončil nerozhodne 0 : 0. Rovnaký výsledok

Stanković, Vujović

TRAJA STRELCI Osem gólov Odžačanov v jeseň strelili traja strelci. Po tri góly dali Matijašević a Mudreša, dva Ćovin (oba z penalty).

MNOHO KARIET

DVADSIATI HRALI Všetkých 15 jesenných zápasov hrali brankár Kronić, Ponjević, Matijašević a Đorović. Nasledujú: Stanković (14), Mudreša (13), Ćovin (13), Svitić (12), Čordašić (12), Božičić (12), Babić (11), Vujović (10), Labović (8), Đekić (7), Balabanović (7), Sredojević (7), Tutnjević (7), Mijailović (5), Podkozarac (4) a Tomić (2).

Rozhodcovia trinástich odžackých futbalistov potrestali 35 žltými kartami. Najviac dostali Svitić a Čordašić – 6, Babić a Ponjević po 4, Stanković 3... Traja hráči videli aj červené karty: Stanković, Babić a Svitić, ako i pomocný tréner Pančić.

Skúsený prihrávač: Lazar Čordašić (s loptou)

Najlepší strelec: Marko Matijašević (s loptou)

bol aj na zápase Odžaci – Mačva, ktorý zohrali na ihrisku ČSK Pivara v Čelareve. Hosťovanie v Užici bolo neúspešné, lebo domáca Sloboda zvíťazila 1 : 0.

50

www.hl.rs

Aj ďalší zápas ako hostitelia Odžačania hrali v Čelareve so Zemunom a výsledok bol 0 : 0. Z novosadskej Slanej bary sa nováčik vrátil tiež bez zisku, lebo si domáci Proleter zabezpečil výhru 1 : 0, gólom Ilića v 89. min. Prvý zápas doma tím Odžakov hral v 10. kole s pirotským Radničkim – 0 : 0, keď sa na novej tribúne Mestského štadióna zoskupilo vyše 700 divákov. V 11. kole znova prehra, tentoraz v Lazarevci s Kolubarou 2 : 0. O týždeň neskoršie ešte jeden neúspech: Inđija – Odžaci 1 : 0. Napokon v 13. kole prišiel doma tretí jesenný triumf nad belehradským BSK 1 : 0. ČSK Čelarevo

Informačno-politický týždenník

Triafal z penalty: Aleksandar Ćovin (vľavo)

podal demisiu. V Inđiji tímu velil jeho pomocník Ivica Pančić, kým na posledných troch zápasoch šéfom odborného štábu bol Belehradčan Goran Lazarević.

Neúčinnosť, pravdepodobne aj nedostatočná kvalita hráčov, zmeny trénerov, iba tri zápasy v Odžakoch, hlavné sú príčiny slabých jesenných výsledkov nováčika. Preto Odžačania nemali pokojnú zimu a budú mať ťažkú a neurčitú jar, ak chcú obstáť v Prvej lige Srbska.

• ŠPORT •

Mladé mužstvo Panónie s predsedom Markom Obradovom (stojí zľava) a trénerom Milanom Marjanovićom (stojí sprava)

Šanca Živojina Lazića (vo výskoku) na zápase s Rastinou – 1 : 1

FUTBAL SA VRÁTIL DO LALITE

Opäť sa kotúľa...

Juraj Pucovský

V

Laliti sa lopta opäť kotúľa. Po majstrovskom zápase posledného kola Medziobecnej ligy Sombor, keď Panónia 9. novembra 2014 porazila Crvenku 2 : 0, nastúpila poldruharočná nútená prestávka. Patričné súťažiace orgány OFZ Sombor vylúčili Laliťanov zo súťaže, lebo predchádzajúca správa klubu tvrdila, že „nemá peniaze, ani mužstvo na riadnu činnosť?!“.

V auguste 2015 dlhoročný hráč a tréner Panónie Stevan Erdeljan zoskupil na ihrisku mladých chlapcov z dediny a začal s nimi pracovať.

Jediný cieľ im bol znova oživiť klub a zapojiť ho do riadnej súťaže. Už v jeseň 2015 nové mužstvo Laliťanov zohralo niekoľko priateľských zápasov s klubmi z dediny Bođani, Plavny, Hložian, na ktoré sa im podarilo prilákať 70 – 80 divákov...

Na jar 2016 pokračovali v začatom, ale 13. marca po zápase hložianskej Jednoty 1950 a Panónie (1 : 0) na pomocnom ihrisku vo Vrbare infarktu podľahol S. Erdeljan. Mladí chlapci zostali bez trénera, zjavili sa obavy, že z oživenia futbalu v Laliti nebude nič.

Našťastie, po viac ako piatich rokoch FK Panónia prebralo nové vedenie v čele s predsedom Mar-

kom Obradovom, kým za trénera zvolili Milana Marjanovića-Mimiho, niekdajšieho hráča seniorov a ešte stále člena veteránov lalitského mužstva. Mimi pokračoval v práci s mužstvom tam, kde S. Erdeljan tak tragicky skončil, ale mu patrí veľká, možno najväčšia vďaka, že sa futbal v Laliti znova hrá!

Mladí chlapci nebehajú iba za loptou, ale sa sami starajú o trávnik, úbor, tribúnu, šatne a vôbec celkový športový objekt, ktorý už má celkom nový, krajší výzor. Spolu so svojimi rodičmi a fanúšikmi, ktorým je FK Panónia pri srdci, futbalisti sa pustili aj do veľmi náročnej práce vynovenia šatní vystavaných v ďalekom vojnovom roku 1943. Bez dinára na účte, ale vďaka peňažným príspevkom a darovanému stavebnému materiálu dobrodincov.

Minulú jeseň v novoutvorenej Medziobecnej lige Sombor – druhej triedy Laliťania hrali za podpory Športového zväzu Obce Odžaci, ktorý hradí cestovné výdavky na hosťovania a trovy rozhodcov, ako aj dobrovoľných príspevkov divákov na zápasoch.

Mladé mužstvo zakotvilo na predposlednom, 10. mieste po jednej výhre, štyroch remízach a piatich prehrách (gólový pomer je 12 : 17). Už na jar sa očakávajú lepšie výsledky.

Jediný zápas dvojgólovým výsledkom Panónia prehrala s jesenným majstrom, Partizanom z Kupusiny – 0 : 2

Atraktívna obrana: Michal Valent, brankár Panónie na zápase s Dinamom – 2 : 2

Janko Turčan (vpravo) – spoľahlivý stredopoliar Panónie

Diváci sa vracajú na tribúnu v Laliti...

Laliťania (modrý úbor) si jedinú výhru vybojovali nad Telečkou – 1:0

Čítajte Hlas ľudu!

Ročné predplatné:

Polročné predplatné:

2.600,00 din.

1.300,00 din.

Noviny si môžete objednať prostredníctvom:    

webovej stránky www.hl.rs/objednavka/ mailovej adresy nvuhlasludu@hl.rs telefónneho čísla 021 47 20 840 kolportérov

Aj v roku 2017 Hlas ľudu informuje o vás a vás.