Issuu on Google+

ROČNÍK 70 ČÍSLO 37 /4560/

O možnostiach exportu biomasy

14. 9. 2013

Slovenské učebnice pre žiakov Strednej zdravotníckej školy v Novom Sade

Skončili sa oslavy Dňa Padiny

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN.

www.hl.rs


Štátna recepcia pri príležitosti 1. septembra – Dňa ústavy SR, prebiehala 4. septembra na Zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v Novom Belehrade. O. Filip

V piatok 6. septembra v Slovenskom vydavateľskom centre v Petrovci k 6. výročiu svojho založenia usporiadali malú slávnosť a udelili autorské výtlačky piatim autorom.

Predstavitelia devätnástich lokálnych samospráv podpísali 6. septembra v Novom Sade zmluvy o 26 miliónov pokrajinských prostriedkov, ktoré získali na vypracovanie plánovacích dokumentov. O. Filip

V DK Michala Babinku v sobotu 7. septembra ÚKVS a Obecná knižnica Kovačica – oddelenie v Padine pri príležitosti 110. výročia príchodu slovenského skladateľa Viliama Figuša Bystrého do Padiny usporiadali výstavu a koncert. A. Chalupová

V. Dorčová-Valtnerová V Novom Sade 7. a 8. septembra na kúpalisku Štrand prebiehal festival potravy a hudby Vojvodiny – Vojvodina fest 2013, podujatie, ktoré prezentuje multikultúrnosť a bohatstvo rozličnosti a na ktorom bola prítomná aj NVU Hlas ľudu so svojimi vydaniami.

Podujatie 17. Banoštorské dni hrozna v sobotu 7. septembra otvoril pokrajinský tajomník pre poľnohopodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo Goran Ješić. Boli pritom aj najmladší spolkári z Lugu.

J. Lačok

J. Bartoš


FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Vladimíra Dorčová-Valtnerová, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad

SEDEM DNÍ

Pesimizmus alebo strach o budúcnosť ogické je predpokladať, že všetci chceme žiť v usporiadanom štáte, v ktorom všetko funguje ako treba, v ktorom sa zákony dodržiavajú do bodky, v ktorom hodnota dinára rastie a inflácia klesá, v ktorom sa rešpektujú ľudské práva v najširšom zmysle slova a v ktorom ľudové kuchyne patria do smutnej minulosti. Budovanie usporiadaného štátu a uskutočňovanie týchto a iných cieľov sa teraz stalo úlohou rekonštruovanej vlády premiéra Dačića. Avšak už na štarte starých a zvlášť nových ministrov okrem problémov, ktoré majú riešiť, dočkali aj početné pochybnosti a neveriace krútenia hlavou. Je pravda, že dôvod nedôvery sa vždy ľahko nájde. Takisto je pravda, že problémy, do ktorých členovia vlády majú zahryznúť, sú veľké a hlboko zakorenené v spoločnosti. Ale je rovnako pravda, že všetky veľké diela sa začínajú prvým malým krokom. Nereálne by bolo očakávať divy a zázraky, rovnako ako je nereálne očakávať všetky riešenia naraz a hneď. Nie preto div, že nový minister kultúry a informovania Ivan Tasovac vo svojom prvom vyhlásení pre verejnosť konštatoval, že sa už tým, že sa kultúra a informovanie dostali na prvé strany novín, dosiahlo veľa, pretože sa tým prispelo k definovaniu problémov. Z tohto bodu treba teda začať. Dlhý je rad viac alebo menej definovaných problémov, vo všetkých oblastiach, ktoré treba riešiť. Ani jeden však nenastal za jeden deň, ani za jednu noc, ale každý rástol a narástol do nevídanej šírky práve preto, že sa dlho nič podstatné nerobilo na jeho riešení. Medzi také problémy, ktoré sa už roky rozrastajú, patrí napríklad situácia v daňovej správe. Na titulné strany sa dostala spolu s prípadom podniku Simpo z Vranja, ktorý sa považuje za ukážkový príklad zvýhodneného postavenia na trhu – vždy pod ochranným krídlom štátu. O probléme roky neplatených daní sa dosiahla dohoda, ale prípad Simpo sa môže použiť ako podnet a dôkaz, že zákony, zvlášť v daňovej oblasti, musia platiť pre všetkých rovnako, tak pre občanov, ako aj pre podniky.

L

Aradáčska hroznová oberačka radáčski vinohradníci sa majú z čoho tešiť. Hrozno dobre urodilo, a k tomu obsahuje aj veľké percento cukru, čo je jasný znak, že bude aj kvalitného vína. Sú to dôvody na radosť, spev a tanec, ktorým Aradáčania v nedeľu 8. septembra tradičným podujatím Hroznová oberačka označili začiatok tejto významnej práce v tunajších vinohradoch, a zároveň si pripomenuli na časy, keď oberačka bola opravdivý zážitok pre rodinu a celú osadu a nie iba jedna z mnohých prác v roku. Nevystalo ani starobylé múľanie hrozna, keď dievky a mladé ženy „gazením“ hrozna v sude z bobúľ lisovali sladký mok, zárodok budúceho vína. V. Hudec

A

Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

14. 9. 2013

37 /4560/

Medzi štátom podporované, a tak vlastne favorizované podniky už roky patria aj Železnice Srbska, ako aj mnohé iné podniky, ktoré stratovo hospodária. Vlani štát na podporu týchto podnikov vyčlenil 778 miliónov eur, čiže 2,6 percenta hrubého národného dôchodku. Riešenie tejto situácie iste nebude ľahké a vyžiada si nielen veľa energie, ale aj času. Všetko s nádejou, že keď sa raz ustanoví účinný a udržateľný systém, podobné situácie už jednoducho nebudú možné. Hospodárenie verejných podnikov patrí k témam, ktoré si vyžiadajú patričnú pozornosť. V tejto súvislosti treba spomenúť ledabolo vykonané práce pri zakladaní novej jednotky Zásobovanie v rámci Elektrodistribúcie Srbska, čo občanom spôsobilo mnohé problémy a vytvorilo rady pred okienkami. Zásah ministerky energetiky Zorany Mihajlovićovej v okienkovej sále v Belehrade možno tlmočiť aj ako priamy útok na doteraz nedotknuteľnú byrokraciu. Ak nezostane aj posledný, bude to začiatok poľudšťovania spôsobu komunikácie ponad okienko, čo nie je málo. K zmenám, ktoré sa len začali črtať, možno pridať aj opätovné založenie diplomaticko-spravodajskej služby, tzv. služby pre informovanie a dokumentáciu, ktorá bola zrušená roku 2007. Cieľom tejto služby, podľa slov ministra zahraničia Ivana Mrkića, je poskytovať najvyššiemu štátnemu vedeniu čím spoľahlivejšie informácie, významné pre sledovanie tém mimoriadneho významu. Z druhej strany netreba zanedbať vnútorný problém koalície pri moci. Kým premiér Dačić za podpory PUPS osobitne trvá na sociálnych aspektoch, vicepremiér Vučić dôraz dáva na nutnosť dôkladných reforiem a nepopulárnych ťahov. V tomto dualizme moci a cieľov väzí nebezpečenstvo, že na ceste k cieľom vzniknú viaceré neplánované prekážky. Najviac pochybností a nedôvery k budúcej práci rekonštruovanej vlády vyvoláva však jej predpokladaná obmedzená trvanlivosť. Vládne totiž mienka, že vláda nevydrží dlho, len do mimoriadnych volieb, ktoré mnohí očakávajú už začiatkom budúceho roka. Anna Lazarevićová

HLAS ĽUDU

3


FÓKUS ZO ŠTÁTNEJ RECEPCIE K 1. SEPTEMBRU – DŇU ÚSTAVY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Dejiny, vzťahy, perspektívy C hvíle sviatku, náplňou slávnostné. Po rade dvadsiate prvé výročie schválenia Ústavy Slovenskej republiky 4. septembra na pôde Zastupiteľského úradu Slovenska na Novom Belehrade zhromaždilo početných hostí: predstaviteľov politického a spoločenského života, mimovládnych organizácií, diplomatických zborov, našej menšiny... Aby si pripomenuli význam jedného zo zásadných medzníkov vo vývoji Slovenska, tak isto jedného z nosných základov slovenskej samostatnosti a štátnosti, podstatne vplývajúcich na priebeh a výsledky jeho rokov na rozhraní minulého a tohto tisícročia. Po privítaní jeho kráľovskej výsosti princa Aleksandra Karađorđevića a vyslanca prezidenta Srbska Tomislava Nikolića – prof. Olivera Antića, iných excelencií a všetkých hostí, slovenský veľvyslanec v Srbsku Dr. Ján Varšo podotkol, že Ústava SR schválená 1. septembra 1992 bola aj jedným zo základov vzniku nezávislej a demokratickej Slovenskej republiky pred dvoma desaťročiami – 1. januára 1993, aj mimoriadne

Z recepcie v ambasáde Slovenskej republiky v Belehrade

dôležitým činiteľom úspešného budovania slovenských inštitúcií, demokratického a právneho štátu, trhovej ekonomiky a integrovania sa Slovenska do medzinárodného spoločenstva, do Európskej únie a NATO, neskoršie aj do schengenského systému a eurozóny. Hovoril aj o priateľských a blízkych vzťahoch Slovenska a

Srbska, čo sa prejavilo aj počas nedávnych stretnutí dvoch krajín na najvyššej štátnej a vysokej vládnej úrovni, o spolupráci na lokálnej úrovni, zvlášť vzťahoch a kontaktoch predstaviteľov tunajších slovenských prostredí s mestami a regiónmi na Slovensku. Zasadzujúc sa za širšiu celkovú ekonomickú spoluprácu uviedol, že je spôsobom ako dosiahnuť pozoru-

hodné výsledky aj v nej uplatňovanie takého modelu spolupráce, aký je napríklad medzi Novakom Đokovićom a jeho tímom s trénerom Mariánom Vajdom. Zmieňujúc sa o slovenskej menšine v Srbsku, kvitoval ako podstatné, že je lojálna štátu, v ktorom žije, do ktorého je plne integrovaná. Zároveň tlmočil očakávanie, že sa rieši niekoľko otázok, ktoré má, vzťahujúcich sa na reštitúciu a médiá, ktoré by mali byť prediskutované a riešené čím skôr. Na záver prejavu zablahoželal vedeniu Srbska k všetkému, čo podniká na ceste eurointegrácie, vrátane otvorenia rokovaní s Európskou úniou. V tomto kontexte vyjadril potešenie zo skutočnosti, že sa na recepcii zúčastňuje aj naša hlavná negociátorka Tanja Miščevićová, ktorá je aj veľkým priateľom, aj veľkou odborníčkou na Európsku úniu. Poprial jej veľa úspechov v plnení mimoriadne zodpovednej funkcie a úloh, ktoré tak nás, ako i ju čakajú v budúcich mesiacoch a rokoch pri získavaní pozícií v rodine Európskej únie. O. F.

NAMIESTO POZNÁMKY

Horí, stále horí K

omu niet rady, niet mu ani pomoci. Kým sa v európskych vyvinutých štátoch takmer do bodky snažia naplniť úsilie o čím lepšie využívanie obnoviteľných energetických zdrojov, u nás desaťtisíce hektárov rastlinnej biomasy každoročne odchádzajú do dymu a neba. Horia, stále horia: polia po zbere úrody, tráva pri okrajoch ciest, záhradné zvyšky neďaleko domácností. Prírodu máme, aj si ju štedro rozdávame. Žiaľ – len teraz a našťastie, že predsa, sa konečne javia aj iné snahy a praktiky. O možnostiach lepšieho využívania a exportu biomasy sa nerozpráva len na tematických paneloch a veľtrhoch, ale sa čosi začalo hýbať i mimo nich. Tak sa v prvých septembrových dňoch pokrajinská tajomníčka pre energetiku a minerálne suroviny Nataša Pavićevićová Bajićová stretla s riaditeľmi viac než desať tunajších fabrík peliet a brikiet, aby s nimi zvážila možnosti exportu týchto produktov do Európskej únie. Spolu kvitovali, že ide o veľký potenciál, ktorý by o nie-

4

koľko rokov mohol umožniť až 50-percentné krytie tepelných potrieb Vojvodiny. Aby sa to, ako aj vývoz do cudziny, dosiahlo, musia sa nielen definovať kapacity, ale treba viac dbať i na kvalitu, zdolať prekážky týkajúce sa samotného exportu. Už zo vstupných prezenčných prejavov riaditeľov spomenutých prevádzok Zo stretnutia pokrajinskej tajomníčky Pavićevićovej bolo totiž jasné, že chuť ísť na Bajićovej s riaditeľmi fabrík zahraničný trh majú, no rovnicou s viacerými neznámymi je spôsob, ako ným aktérom v energetike, ako aj bežným poľto zdolajú. Posmeľujúcou okolnosťou vo všet- nohospodárom. Môžu koniec-koncov byť aj kom je aspoň snaha o častejšie stretanie sa natoľko potrebnou vodou na hasenie zbytočzainteresovaných o výmenu skúseností, úsilie ných ohňov, ktorými ničíme tie obmedzené o zabezpečenie potrebných prostriedkov, o množstvá obnoviteľnej energie, ktoré máme, otvorenie trhu a odstránenie systémových pritom riadne zamorujúc beztak (z)ruinovanú prírodu vôkol nás. prekážok. O. Filip Príklady môžu veľa znamenať, tak samot14. 9. 2013

37 /4560/

HLAS ĽUDU


FÓKUS ĎALŠIE PROSTRIEDKY NA VYPRACOVANIE PLÁNOVACÍCH DOKUMENTOV

Základ udržateľného rozvoja e to už tradíciou, že sa každý rok vojvodinským obciam a mestám udeľujú pokrajinské rozpočtové prostriedky na spolufinancovanie základných plánovacích dokumentov, akými sú územné a generálne urbanistické plány, tiež plány generálnej regulácie sídiel jednotiek lokálnej samosprávy, ako aj plány detailnej regulácie pracovných zón. Po poslednom verejnom súbehu Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, Predstavitelia Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a stavebníctvo a ochranu žiochranu životného prostredia votného prostredia s uvedenou náplňou, predstavitelia de- – 6. septembra v tlačovej sieni vlá- vićom príslušné zmluvy. Umožnia vätnástich lokálnych samospráv – dy APV podpísali s pokrajinským ta- im úhrnne vložiť 26 miliónov dinámedzi ktorými je i Báčsky Petrovec jomníkom Dr. Slobodanom Puzo- rov do vzniku nevyhnutných predpokladov na plánovanú úpravu a využitie priestoru na zásadách udržateľného rozvoja, čo bude prajne vplývať i na ľahšie realizovanie investícií vo viacerých odvetviach, tým aj na ich rozvoj.

J

O VOJVODINE a ďalších aktuálnych témach hovorilo sa na piatkovom stretnutí pokrajinského premiéra Dr. Bojana Pajtića s účastníkmi programu Mladí lídri Srbska, zorganizovanom pri Národnom demokratickom inštitúte. Delegácia mladých, ktorá nedávno pobudla v Novom Pazare a navštevuje mestá a regióny Srbska, získala aj v Novom Sade celý rad nových poznatkov. Týkali sa zloženia a pôsobenia pokrajinského parlamentu a vlády, spôsobu voľby poslancov, šiestich rečí v úradnom použití v Zhromaždení APV, čo je bezpochyby veľkým civilizačným výdobytkom, programov vlády APV, cieľom ktorých je zveľadenie postavenia mladých vo Vojvodine. Hodnotiac, že je pripojenie Európskej únii vlastne procesom podstatných reforiem vo všetkých segmentoch spoločenského života, ekonomiky, kultúry a legislatívy, premiér Pajtić vyzdvihol i to, že sme ešte stále predpolitickou spoločnosťou s nedostatočne vyvinutými inštitúciami a slobodou médií, ako aj s nedostatočným povedomím o tom, ako funguje rešpektovanie ľudských a menšinových práv. To označil za zaťaženie, ktoré postihne i terajšiu mladú generáciu, keďže pristúpenie EÚ znamená potrebu zásadne meniť spoločnosť zvnútra. Na snímke: Zo stretnutia premiéra Pajtića s mladými lídrami Srbska. o. f.

14. 9. 2013

37 /4560/

HLAS ĽUDU

Okrem skutočnosti, že sú takéto praktiky jedným zo základov súčasného udržateľného rozvoja, pokrajinský tajomník pre urbanizmus Dr. Puzović podotkol ešte čosi: že je práve vďaka sústavnému sledovaniu plánovacej dokumentácie Vojvodina na tom podstatne lepšie než ostatné oblasti Srbska. A to včasné plnenie kritérií súvisiacich s územnou dokumentáciou sa potom kladne prejavuje najmä v oblasti prilákania zahraničných investorov a investícií. Uvedené aktivity, ktoré sú súčasťou Programu implementácie regionálneho územného plánu do roku 2017, sú taktiež základom umožňujúcim, aby vojvodinské lokálne samosprávy úspešne účinkovali v súbehoch o prostriedky na cezhraničnú spoluprácu. Z tohto pohľadu kvalitné plánovanie je skôr záležitosťou strategickou ako chvíľkovou. O. Filip

UČEBNICE PRE DRUHÁKOV. Predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová-Makanová v piatok 6. septembra navštívila Strednú zdravotnícku školu 7. apríla v Novom Sade. Pri tej príležitosti žiakom druhého ročníka slovenskej triedy odovzdala balíky slovenských učebníc (na snímke). Učebniciam z patológie, farmakológie a hygieny sa potešilo 26 druhákov, ktorí tvoria prvú generáciu žiakov v tejto škole, ktorá má možnosť sledovať výučbu v slovenskom jazyku. Do prvej triedy so slovenským vyučovacím jazykom sa tohto roku zapísalo 31 žiakov. Slovenské učebnice pre žiakov zabezečila NRSNM vďaka dobrej spolupráci so zdravotníckou školou v Žiline. A. La.

5


FÓKUS NÁŠ POĽNOHOSPODÁR

Má veľa rokov a obáv

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: MIROSLAV NIKIĆ, POKRAJINSKÝ SEKRETARIÁT PRE HOSPODÁRSTVO, ZAMESTNÁVANIE A RODOVÚ ROVNOSŤ

Je to známy trh – Čo rozhodujúce vplývalo na to, že sa Vojvodina, vlastne jej spoločnosti, rozhodli pravidelne vystavovať na veľtrhu v Gornjej Radgoni? – Rozhodnutie zúčastniť sa na veľtrhu v tomto pomurskom mestečku vzniklo pred siedmimi rokmi. Základnou príčinou bola skutočnosť, že Slovinsko kedysi bolo súčasťou SFRJ, takže nám je tento trh známy, rovnako tak, ako je aj im známy náš trh. Bolo len treba obnoviť kontakty a zjaviť sa opäť na ňom. Samozrejme, nemožno zabúdať ani na skutočnosť, že je Slovinsko členom Európskej únie. Brali sme to tak, že ide o priestor, kde o naše výrobky bude väčší záujem kupujúcich než by bol inde. Okrem toho treba mať na zreteli aj doteraz získané slovinské a európske skúsenosti v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva, ktoré môžu byť prínosné aj pre naše pôdohospodárstvo. Zaznamenal: O. Filip

6

Je to len jedna z prvých fáz: čo prinesie úroda? sú členmi žiadneho združenia poľnohospodárov a až 97 percent je názoru, že neexistuje žiadne reprezentatívne združenie, ktoré by (úspešne) hájilo ich záujmy v rozhovoroch s predstaviteľmi moci. Dve tretiny poľnohospodárov sú toho názoru, že sa poľnohospodárska politika v posledných niekoľkých rokoch hýbe v chybnom smere. Viacerí z nich dávajú to názorne najavo i dnes: protestnými zhro-

maždeniami, blokádami ciest a vôbec revoltou spôsobenou úrovňou výkupných cien obilnín a narušenými vzťahmi na reláciách výrobca, spracovateľ, spotrebiteľ... Náš poľnohospodár je nielen pomerne starý, a má mnoho obáv, ale je často i sklamaný – všetkým, čo musí prežiť a čoho je aktérom v neľútostnom boji o vlastný osud a existenciu. O. Filip

INÝ NÁHĽAD

45 rokov (dokonca ich takmer 40 percent je v životnom veku nad 60 rokov), 37 percent nemá žiadnu alebo ukončilo základnú školu, 28 percent dvojročnú, prípadne trojročnú školu a rovnako toľko ich je aj so skončenou štvorročnou strednou školou. Každý štvrtý z pôdohospodárov sa okrem poľnohospodárstvom zaoberá aj dákou inou činnosťou, v 97 percent prípadov im je trvalým pobytom mimomestské prostredie. Súčasné problémy, ktoré najviac znepokojujú poľnohospodárov, sú financovanie výroby – pre vysoké ceny vkladaní – nízke ceny výrobkov a straty pri ich predaji, prípadne sťažený odbyt, nedostatok pracovnej sily, poľnohospodárskej techniky a pôdy, problémy so suchom a inými klimatickými vplyvmi, sťažené vymáhanie peňazí za predané produkty. Podľa uvedeného prieskumu takmer 95 percent majiteľov poľnohospodárskych gazdovstiev nie

Ďuro Varga

oľnohospodárstvo je odvetvie s najlepšími vývoznými výsledkami, je i oblasťou, ktorej dosahy a výsledky celé desaťročia priamo súvisia so sociálnou politikou a životným štandardom, tak isto je prizmou, cez ktorú sa najčastejšie lámu početné spoločenské, najmä existenčné problémy. Aj to nielen preto, že približne polovica nášho obyvateľstva žije na vidieku a v dedinách. Akí sú však základní aktéri tohto odvetvia, aké majú spoločné črty, ktorými sa napríklad líšia od remeselníkov, kovorobotníkov, úradníkov? Zaujímavé odpovede na nastolenú otázku poskytol súčasný prieskum pozícií poľnohospodárov a ich gazdovstiev, vypracovaný pre potreby Ministerstva poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva, zverejnený pred niekoľkými dňami. Priemerný majiteľ poľnohospodárskeho gazdovstva u nás je najčastejšie muž (v takmer 82 percent prípadov), má viac ako

P

14. 9. 2013

37 /4560/

HLAS ĽUDU


SLOVENSKO KAŽDÁ ŠTATISTIKA MÁ SVOJE NÁSTRAHY, O TEJ TÝKAJÚCEJ SA ZARÁBANIA TO PLATÍ DVOJNÁSOBNE

Rozdelenie platov

Slováci žijú slušne, v priemere lováci v hrubom zarábajú viac ako osemsto eur, po odrátaní odvodov tak na ruku každý mesiac dostanú zhruba sedemstopäťdesiat eur. Slušná sumička, poviete si. Ale keď túto štatistiku položíte pod drobnohľad, dopracujete sa k menej povzbudivým zisteniam. O výške hrubej mzdy sú aktuálne hneď dva údaje. V závislosti od metodiky výpočtu zarábajú občania krajiny pod Tatrami mesačne 806 alebo dokonca až 888 eur. V čistom to vychádza o niekoľko desiatok eur menej, keďže sú v tom zahrnuté aj odvody. Ale podrobnejší pohľad na štatistiku odhaľuje mimoriadne nerovnomerné rozloženie príjmov. „Mnohí Slováci nad týmito číslami len neveriacky krútia hlavou, pretože sumy na ich výplatných páskach sú od priemernej mzdy na míle ďaleko,“ napísal denník Plus jeden deň na margo údajov Štatistického úradu SR. Až dve tretiny ľudí si priemerný plat zarobiť nedokáže. Každý desiaty Slovák zamestnaný na plný úväzok zarobí dokonca menej ako 400

S

eur, čo je v čistom iba necelých 340 eur. Od čoho závisí, kto zarába menej? Ohrozených je hneď niekoľko skupín. Percentuálne vyšší výskyt slabo zarábajúcich ľudí je napríklad medzi ženami. Súvisí to aj s vekom, keď vysoké platy nemôžu očakávať mladí ľudia. „Nízke mzdy sú častým javom najmä medzi nováčikmi na pracovnom trhu. Spomedzi mladých ľudí do 19 rokov si na výplatnej páske menej ako 340 eur v čistom našla celá štvrtina zamestnancov,“ uviedla agentúra TASR. Najnižší podiel zamestnancov s platom nižším ako 340 eur v čistom je v kategórii tridsiatnikov, a to približne deväť percent. S pribúdajúcimi vekom však tento podiel postupne narastá. Okrem toho veľkú rolu zohráva aj vzdelanie – čím je vyššie, vyššie sú aj mzdy a naopak. Nakoniec netreba zabúdať ani na zemepisný faktor. Najviac ľudí s mimoriadne nízkymi príjmami žije v Prešovskom kraji. Rastislav Boldocký

VZÁCNY JASKYNNÝ HMYZ

Košickí zoológovia objavili tri nové druhy živočíchov

Novoobjavené druhy bezkrídleho hmyzu edeli by ste si predstaviť prežiť celý život v jaskyni? Asi by to chcelo dosť prispôsobovania. Na vlastnej koži to skúsili pozoruhodní obyvatelia slovenských jaskýň, ktorých nedávno objavili košickí vedci. Tri druhy bezkrídleho hmyzu. „Tieto živočíchy poskytujú jeden z ďalších dôkazov, že aj v našich jaskyniach, podobne ako v južnej Európe, prebiehal vývoj špecializovanej jaskynnej fauny. Tá je prispôsobená výhradne tomuto typu prostredia a mimo jaskýň neprežíva,“ priblížil nové druhy zoológ Ľubomír Kováč z košickej Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika. Spolu s kolegami z univerzity objavili drobných zástupcov bezkrídleho hmyzu zo skupiny chvostoskokov, ktorých vedecké názvy sú Megalothorax hipmani, Megalothorax carpaticus a Megalothorax tatricus. Zber chvostoskokov v jaskyniach si vyžaduje veľa pozornosti pre miniatúrnu veľkosť – merajú pri-

V

14. 9. 2013

37 /4560/

HLAS ĽUDU

bližne iba pol milimetra. Tvar tela týchto nových druhov bezstavovcov jednoznačne naznačuje, že ide o adaptované jaskynné formy, ktorých evolúcia v

hrubá mzda do 250 eur 250 − 300 eur 300 − 350 eur 350 − 400 eur 400 − 450 eur 450 − 500 eur 500 − 550 eur 550 − 600 eur 600 − 650 eur 650 − 700 eur 700 − 750 eur 750 − 800 eur 800 − 850 eur 850 − 900 eur 900 − 950 eur 950 − 1 000 eur 1 000 − 1 100 eur 1 100 − 1 300 eur 1 300 − 1 500 eur 1 500 − 1 700 eur 1 700 − 1 900 eur 1 900 − 2 100 eur 2 100 − 2 300 eur nad 2300 eur

podiel zamestnancov 0,03% 0,27 4,09 5,78 5,45 5,78 6,06 6,21 6,61 6,63 5,98 5,42 5,09 4,48 3,85 3,32 5,11 6,83 4,17 2,58 1,60 1,09 0,74 2,84

Zdroj: Poštová banka podľa ŠÚ SR (r. 2012)

podzemí trvala niekoľko desiatok miliónov rokov. Novoobjavené živočíchy majú zreteľne predĺžené končatiny a povrch ich tela je pokrytý množstvom zmyslových chĺpkov, ktoré nahrádzajú zrak. Kráčavé nohy sú navyše vybavené predĺženými pazúrikmi, ktoré im umožňujú ľahší pohyb po klzkom povrchu a po hladine vody. Novoobjavené druhy sa živia jaskynnými mikroorganizmami, prevažne mikroskopickými hubami. Jaskyne predstavujú veľmi špecifický typ prostredia s rovnomernou teplotou, vysokou vlhkosťou vzduchu a relatívne obmedzenými potravinovými zdrojmi, čomu sa živočíchy musia náležite prispôsobiť. Teplota vzduchu sa v slovenských jaskyniach pohybuje najčastejšie v rozmedzí päť až desať stupňov Celzia a vlhkosť vzduchu býva často až stopercentná. Podľa docenta Kováča prináša súčasný biospeleologický výskum na Slovensku postupne viacero objavov nových jaskynných druhov aj v iných skupinách. R. B.

HORKOKRVNÍ SLOVÁCI. Slovenský parlament sa na niekoľko okamihov zmenil na zápasnícky ring. Postaral sa o to nezaradený poslanec Alojz Hlina, keď fyzicky zaútočil na svojho kolegu z vládnej strany Smer Antona Martvoňa (na snímke). Ten vo faktickej poznámke uviedol, že Hlina kritizuje exekútorov, ktorí chcú zlepšiť fungovanie svojho stavu, a pritom sám zbohatol na predávaní alkoholu mladistvým. Dotknutého to natoľko rozčúlilo, že si to prišiel vybaviť ručne. „Počas faktickej poznámky som bol napadnutý, čo sa stalo prvýkrát v dejinách slovenského parlamentu,“ posťažoval sa Martvoň médiám. „Roztrhol mi nohavice, vyhrážal sa mi, hovoril, že sa mu mám pozerať do očí.“ Hlina po útoku zjavne nemal žiadne výčitky svedomia. „Musím to korigovať. Ja som ho nenapadol. Keby som ho napadol, tak leží na áre,“ uviedol. R. B.

7


Z NAŠICH OSÁD ZASADALI VÝBORNÍCI ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

Schválili správy a plány, vymenovali riaditeľov N

a šestnástom zasadnutí Zhromaždenia obce Kovačica v piatok 6. septembra výborníci absolvovali súhrnne 14 bodov rokovacieho programu. Osobitnú pozornosť na zasadnutí vyvolala správa o uskutočnení obecného rozpočtu v prvom polroku 2013 a kádrové zmeny v ustanovizniach a podnikoch z územia obce. Po schválení zápisnice z predchádzajúceho zasadnutia ZO Kovačica výborníci rokovali o Správe o realizácii rozpočtu Obce Kovačica v období január − jún 2013. Zdôvodnenie správy podala Ljiljana Žarićová, vedúca oddelenia pre financie. Niektorí opoziční výborníci v rozprave povedali, že rozpočet bol „márnotratný”, avšak správa bola väčšinou hlasov výborníkov schválená. Po krátšej prestávke zhromaždenie pokračovalo v práci. Vedúci oddelenia pre urbanizmus Ing. Ivan Babka ozrejmil operatívny plán ochrany pred povodňami na území Obce Kovačica. Výbor-

níci neskoršie schválili aj správu o práci PU Kolibrík na rok 2012 – 2013 a plán práce tejto ustanovizne na obdobie 2013 – 2014, ktoré podrobnejšie ozrejmila Jarmila Ćendićová, náčelníčka pre spoločenské činnosti. Na návrh Komisie pre administratívno-mandátne otázky výborníci schválili kádrové riešenia v niektorých ustanovizniach, podnikoch a organizáciách z územia obce. Vo VP Rádio-televízie Obce Kovačica za nového riaditeľa vymenovali Jána Petráša z Padiny, vo VP Podnikateľsko-rekreačné stredisko Relax sa riaditeľom stal Branislav Milićev z Debeljače. Na funkciu riaditeľa VP Naš stan na obdobie štyroch rokov funkciu znovu zverili Jánovi Tifenbachovi z Padiny, doterajšiemu riaditeľovi. Vo VP Direkcia pre výstavbu Obce Kovačica sa riaditeľom stal Bela Kinčeš z Debeljače. Na tomto piatkovom zasadnutí výborníci vymenovali aj riaditeľov všetkých VKP v obci. V

Výborníčka DS Snežana Tomanová-Litavská za rečníckou tribúnou

kovačickom VKP Elán za riaditeľa vymenovali Janka Svetlíka z Kovačice, v padinskom VKP Padina sa riaditeľom stal Miroslav Jakáb z Padiny, za riaditeľa VKP Banat v Uzdine zvolili Sabrijana Ardeleana z Uzdinu, vo VKP Rad v Crepaji funkciu riaditeľa zverili Nenadovi Gencovi z Crepaje. Vo VKP 4. októbra v Debeljači sa riadite-

ľom stal Dragutin Hlebec z Debeljače. Záverom štvorhodinovej schôdze ZO Kovačica z postu úradujúceho riaditeľa Turistickej organizácie Obce Kovačica výborníci odvolali Jána Papa a za novú riaditeľku vymenovali Ivanu Zovkovú z Kovačice. A. Chalupová

STARÁ PAZOVA

Podpísali zmluvy o angažovaní praktikantov a základe v júni vypísaného súbehu Obec Stará Pazova v spolupráci s Pokrajinským sekretariátom pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť uzavrela zmluvy s ôsmimi zamestnávateľmi o zamestnaní deviatich nezamestnaných osôb – praktikantov so VII. stupňom vzdelania na obdobie 12 mesiacov. Zmluvy v mene Obce Stará Pazova v pondelok 9. septembra v budove Zhromaždenia obce podpísal predseda obce Đorđe Radinović. Medzi ôsmimi zamestnávateľmi sú: VKP Čistoća, Stredisko pre sociálnu prácu, Obecná správa, Základná škola Simeona Aranického, Priestupkový súd v Rume – Oddelenie v Starej Pazove, Turistická organizácia Obce Stará Pazova, Zverolekárska stanica a podnik Ergo-donum Nové Bánovce. Obecné Oddelenie pre hospodárstvo sa pravidelne zúčastňuje v písaní projektov s cieľom získať

N

8

prostriedky (z pokrajinskej a republikovej úrovne) na zabezpečenie prvej šance pre mladých vzdelaných ľudí. Konkrétne keď ide o realizáciu tohto projektu, Staropazovská obec zabezpečila na za-

tomto projekte praktikanti získajú skúsenosti na samostatné vykonávanie prác v oblasti, v ktorej nadobudli vysokoškolské vzdelanie, nadobudnú pritom pracovné skúsenosti, a tým získajú možnosť ab-

Praktikanti, zamestnávatelia a vedúci Obce Stará Pazova mestnanie praktikantov dve tretiny vlastných prostriedkov, a tým prispela k zmenšeniu nezamestnanosti v obci. Vďaka účasti v

solvovania odbornej štátnej skúšky. Prvú šancu v pondelok dostali právnici, profesori zemepisu, zverolekári.... Vďaka tomuto projektu

zamestnávatelia bez vkladania prostriedkov majú k dispozícii kvalitný a vzdelaný káder. „Lokálna samospráva sa aktívne zapája do projektov zamestnávania nezamestných osôb,“ povedal okrem iného počas pondelkového slávnostného podpisovania zmlúv Milenko Vučinović, predseda obecnej Rady pre zamestnávanie. Podľa slov predsedu obce ide o peknú príležitosť pre ôsmich akademických občanov z územia obce, ktorí sa po ročnom zdokonaľovaní môžu zamestnať aj na neurčitú dobu. Ďalšie kolo odborného zdokonaľovania sa plánuje pre nezamestnané osoby s vyššou a strednou školou. Praktikantov a ich zamestnávateľov v mene Staropazovskej obce pozdravil aj Goran Savić, námestník predsedu obce pre ekonomický rozvoj a strategický marketing.

14. 9. 2013

A. Lš. 37 /4560/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD ROZHOVOR S PREDSEDOM RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA BEGEČ ŽIVANOM VASIĆOM

Dedina znamenitých zeleninárov unajší poľnohospodári me- kovaná. Najviac sme na tomto dzi prvými v našej krajine za- pláne urobili, pokým občania čali zo svojich rolí zberať dve, na- splácali samozdanenie. Bez neho posledy aj tri úrody v roku. De- fungujeme už takmer celé dve dina Begeč má výhodnú polohu desaťročia. Keď sme sa pokúsili s ohľadom na to, že sa nachádza znovu zaviesť samozdanenie, nev polovici cesty medzi Novým Sa- podarilo sa nám. Domnievame dom a Báčskou Palankou, kým as- sa, že predovšetkým preto, lebo faltová cesta dĺžky asi tri kilo- sú už takmer všetky potreby obmetre tiahne k Begečskej jame, čanov splnené. My sme jediné chránenej oblasti Mesta Nový Sad druhého stupňa. O pol kilometra bližšie odbočuje priamo k Dunaju. Od čárdy Kod Braše sa možno dostať na druhú stranu rieky kompou za 7 – 8 minút. V osade je starý pravoslávny kostol postavený roku 1838, modlitebnica Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, tiež modlitebnica Adventistickej cirkvi. Je tu Základná škola Veljka Petrovića, poľnohospodárske družstvo, kultúrne stredisko, ambulancia, lekáreň, päť predajní so zmiešaným tovarom, mäsiareň, zmrzlinár… V cintoríne nie je dom smútku, nie je dokončená kanalizácia, nie je dopovedané nakladanie s Živan Vasić miestnym vodovodom, ktorý prahne po prestavbe a potrebný je aj kruhový objazd… Miestne spoločenstvo v rámci Radu Miestneho spoločenstva mesta Nového Sadu, ktoré spraBegeč občania zvolili 23. de- vuje svoj vodovod, podčiarkucembra 2012. Na základe štatútu jem – bez pomoci mesta. Vodopočíta 9 členov, medzi nimi je je- vod je starý, pracujeme na tom, den Slovák (v predchádzajúcej aby sa dostal pod starostlivosť zostave boli dvaja) a jedna žena mesta. Vlani v apríli začala vý(predtým nebola žiadna). MS má stavba sekundárneho potrubia referenta, ktorému plat zabez- mestskej kanalizácie, zakončepečuje mestská správa. Dvoch ro- né je 90 % a načim urobiť aj prebotníkov, ktorí sa starajú o vo- čisťovač odpadovej vody. To by dovod, financuje MS z vlastných už malo patriť do kompetencie príjmov, a tie získa predovšetkým Ústavu pre výstavbu mesta. z predaja vody, povedal nám Takže kanalizácia bude funpredseda Rady MS Begeč Živan govať už na budúci rok? Vasić, ktorého sme oslovili po – Určite nie, lebo ešte dosť srbsky, a on nás – po slovensky. toho treba urobiť. To počká, kým Ako má Begeč riešenú ko- sa do hry zapojí Komunálny podmunálnu infraštruktúru? nik Vodovod a kanalizácia Nový – Všetky vozovky v uliciach Be- Sad, lebo kanalizácia nemôže geča sú dávno asfaltované a mať dvoch vlastníkov. chodníky, až na niekoľko kratších, Ako občania riešia problém sú betónové. Vodovod bol uro- fekálií a odpadovej vody? bený hneď po veľkých záplavách – Občania majú žumpy, sú ľuroku 1965 (asi pred dvoma de- dia, ktorí tieto „produkty” odvásaťročiami je zväčšená kapacita), žajú a práve tu sa javí jeden z vyosada má telefóny a je plynofi- puklejších, ekologických problé-

T

14. 9. 2013

37 /4560/

HLAS ĽUDU

mov, lebo fekálie končia tam, kde by nemali. Ako odvážate smeti a odpad? – Tunajšie domácnosti majú odpadové koše, každý utorok VKP Čistoća Nový Sad odváža smeti, sú tiež pevné termíny na odvoz hrubého odpadu. Kto a ako sa stará o verejné plochy? – Pred dvoma rokmi sa vlastníkom cintorína stalo Mesto Nový Sad. MS Begeč teraz nemá žiadnu verejnú plochu, ktorú formálne spravuje. V dôsledku takej situácie vznikli určité problémy, keďže by sa o kosenie malo starať mesto. V praxi sa to realizuje tak, že sa občania o 95 % plôch, teda hlavne o priedomia, starajú sami. Existuje tzv. tichá dohoda medzi mestom a nami, aby sa o cintorín staralo MS. Pred dvoma mesiacmi Zhromaždenie Mesta Nový Sad prijalo rozhodnutie, podľa ktorého o dva roky tam, kde vidiecke sídliská čiže miestne spoločenstvá spravovali cintoríny, sa starostlivosti ujme VKP Lisje z Nového Sadu. Lehota plynie od júna t. r. O cintorín sa teda starajú dvaja zamestnanci… – Nie. Na tento účel podľa potreby angažujeme istého robotníka, ktorý za honorár pokosí trávu v cintoríne, robí výkop hrobových jám, vedie evidenciu pohrebov, stará sa o poriadok, a robí to celkom obstojne. ZELENINÁRI A SPOLOČENSKÝ ŽIVOT Máte aj vlastné trhovisko… – Áno. Pred asi desiatimi rokmi v spolupráci s mestom sme upravili priestor a MS Begeč z vlastných prostriedkov vyfinancovalo trhové stánky. Odvtedy je každú sobotu trhový deň. Begečanov dávno považujú za dobrých zeleninárov… – Poľnohospodárstvo v Begeči má dlhú tradíciu, avšak s ohľadom na blízkosť Nového Sadu

veľký počet našich občanov bol zamestnaný v meste, počas niekdajšej Juhoslávie aj 600 ľudí. Je známe, že dva tunajšie najväčšie poľnohospodárske majetky kryjú asi 60 percent spotreby mrkvy v našej krajine: Janko Medveď dopestuje približne 5 000 ton za rok, Marko Čarnić trochu menej. Každý deň na roli alebo v silách pracuje aspoň 150 ľudí. Na akej úrovni je spoločenský život v Begeči? Ktoré združenia občanov, spolky a kluby pôsobia? – Máme Dobrovoľný hasičský spolok, ktorý pôsobí aspoň 60 rokov. Požiarnici majú vlastné vozidlo, ale slúži im skôr ako cvičné, keďže vo Futogu je profesionálna hasičská jednotka a v prípade potreby rýchle príde k nám. Futbalový klub Báčka o rok oslávi 85. výročie založenia a činnosti. Je tu tiež Združenie športových rybárov Šveb (Šveb je názov mŕtveho ramena Dunaja), majú miestnosti v budove Kultúrneho strediska Begeč, ktorého zakladateľom je MS Begeč. V rámci KSB pôsobí škola folklóru a mimoriadne úspešný tamburášsky orchester. Tu majú svoj kútik ženy (vystavujú ručné práce a staré dedinské predmety, ktoré sa používali v domácnosti), ako i maliarska sekcia KSB Beli labud, ktorá v júni tradične organizuje výtvarný tábor. Po ukončení tábora zrejme usporiadajú výstavu… – Nie; výstava výtvarných prác býva v rámci Begečskej jesene; tú organizujeme ku Dňu Miestneho spoločenstva Begeč, a to vždy posledných sedem dní v októbri. To ste už spomenuli všetky združenia? – Nie. Máme aj poľovnícky spolok, založený po druhej svetovej vojne. Počíta asi 80 členov, ktorí sa stretávajú v pomerne novom Poľovníckom dome. Pôsobia aj dve združenia penzistov: starobných a invalidov práce, tiež majú vlastné priestory… Nakoniec: v rámci poľnohospodárskeho družstva pôsobí združenie Begečskí zeleninári. Juraj Bartoš

9


Z NAŠICH OSÁD V ARADÁČI SA ZAČALA HROZNOVÁ OBERAČKA

Radosť z hojnej úrody radáčski vinohradníci vlani nemali veľa dôvodov na radosť. Ukrutná zima im nedopriala hojnú úrodu hrozna. Vinohrady pôsobili smutno a nikomu nebolo do spevu. Z tejto príčiny sa nekonalo ani tradičné turisticko-zábavné podujatie Aradáčska hroznová oberačka. V tomto roku sa však vinohradníci

že sa u Labátov bude hrozno oberať. Dedinou sa ozýval spev veselých oberačov a hudba aradáčskych a melenských hudobníkov, ale ani meškárky sa veru nedali zahanbiť. Veď oberačka je len raz v roku! Najprv sa pristavili vo vinohrade Pavla Viliačika, potom aj u Milana Šjagiho a Pavla Čemana. Všade boli srdeč-

ne vítaní, akoby inak ak nie s vínkom, hroznom, aradáčskou klobásou a rôznymi sladkosťami. Konečne sa vo veselej nálade dostali aj do vinohradu a ovocného sadu Paľa Labáta. Vidieť, že hrozno urodilo na výbornú, ale sa nedali zahanbiť ani jablká. Konáre jabloní sa ohýnajú pod ťarchou sladkých červených plodov. Sotvaže by Bola to príležitosť, aby tí starší ukázali vydržali, keby im šikovný mladým, ako sa oberá hrozno ovocinár nepomohol dlhýMedzi oberačmi bol aj námestník mi podopierkami. Nálada oberačov stúpa. Spieva sa primátora Mesta Zreňanin Duško Rapo slovensky a po srbsky, tancuje sa dišić a aradáčsky richtár Nikola Josičardáš a kolo, a tí trochu starší v chlád- mov, ktorí sa netajili prekvapením z ku orecha ochutnávajú klobásy, víno toho, čo videli. − Úprimne a hrozno. Nuž v tapovedané, vôkej veselej nálade bec som nevesa potom s nožnidel, že čosi také cami v rukách dali máme u nás v aj do práce a za dedine a skukrátky čas naobetočne som prírali toľko, koľko si Oberači sa so spevom vybrali do vinohradov jemne prekvana ten deň naplápený tak organovali. Potom sa môžu tešiť hojnej nizáciou, ako aj vybrali k Labátovúrode kvalitného prejavmi vôle com, kde ich očaa sladkého hrozľudí, aby sa pokávala ďalšia výna. A keď je hrozdujatie čím lepznamná práca na na, bude aj vína, šie vydarilo. Myceste k novému čo je dostatočný slím si, že si obevínu − múľanie dôvod na radosť, račka zaslúži hrozna. Kvôli zaBude vína – s úsmevom na tvári spev a tanec, takchovaniu tradície konštatoval hostiteľ tohtoročnej omnoho väčšiu že nie náhodou podporu, tak múľali starodáv- oberačky Paľo Labát sa aradáčske Miestneho sponym spôsobom, spolky a združečo znamená, že dievky, ale veru aj mla- ločenstva, ako aj Mesta Zreňanin. S nánia zmobilizovali dé ženy v sude vlastnými nohami v ryt- mestníkom primátora a predsedom a v nedeľu 8. sepme hudby, ktorá neúnavne vyhráva- spolku vinohradníkov sme práve spotembra zorgan- S pohárom vína oberačov vo svojom vinohrade la, z bobúľ vylisovali sladký mok, zá- lu konštatovali, že s prípravami na nazovali Aradáčsku uhostil aj Pavel Viliačik rodok mladého vína, ktoré sa vraj na- sledujúcu oberačku treba začať už v hroznovú oberodí o dva mesiace, čiže na Martina. októbri, aby sme mohli načas v rozračku – šiestu v poradí. počte zabezpečiť prostriedky a poUž o deviatej ráno húfy krojodujatie pozdvihnúť na vyššiu úroveň, vaných oberačov, práve tak ako aby z toho boli aj finančné efekty a aby voľakedy, sa zhromaždili pred gazsme zároveň širšej verejnosti prezendovým domom (pri tejto príležitovali Aradáč ako osadu, v ktorej možtosti to boli miestnosti združenia no zjesť chutné hrozno, vypiť si kvaHarmónia). Po tradičných sedlitné víno, spoznať dobrých ľudí, a pri liackych raňajkách − oškvarkoch om sa dobre zabaviť, − rozdelil sa s a chlebe natretom masťou − si ponami o svoje dojmy aradáčsky richtár. sadali na špeciálne ozdobené záPo namáhavej, ale veselej práci naprahové koče a traktorové vlečky sledoval chutný obed, potom aj kula vybrali sa do vinohradu Paľa túrno-umelecký program v podaní Labáta ml., ktorý tohto roku obearadáčskych ochotníkov a, pravdaže, račov uhostil vo svojom vinohraľudová veselica pri hudbe skupiny de. Krížom-krážom ulicami AraMoco & Riči. dáča hudbou a piesňou zvestovali, Skôr než sa dali do práce, oberači si zatancovali V. Hudec

A

10

14. 9. 2013

37 /4560/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD 17. BANOŠTORSKÉ DNI HROZNA

Prúdom prúdilo víno a dobrá nálada

Pohľad z Dunaja na mravenisko v Banoštore onad Dunaj, priamo ku kompe, ktorou sme sa viezli na pravú stranu hlavnej ulice Európy, doliehal koktail hudby a vôní z roštu. V hlavnej ulici Banoštora, povedľa Dunaja, umiestnené stánky s bohatou ponukou. Pohľady vábili predovšetkým ručne vyrobené koše a iné výrobky z domácich dielní a, samozrejme, hrozno a fľašky so slastným mokom. Ako vlastne vzniká mušt, videli návštevníci 17. Banoštorských dní. Slávnostné defilé, v ktorom okrem krojovaných folkloristov, vyparádených fiakrov a starých sedliackych vozov, boli aj úradné osoby v čele s vojvodinským tajomníkom pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo Goranom Ješićom, sa pristavilo pred otvoreným javiskom. A už sa začalo ukážkové spracovanie hrozna. Strapce z debničiek padali do mlyna, odtiaľ bobule putovali do preša a chutný mušt zaraz dráždil nozdry najbližšie stojacich. Z črpákov, fliaš, pohárov. Len čo z javiska zostúpili odmenení vinohradníci a vinári, roztočil sa na ňom folklórny program v predvedení spolkov Brile z Beočínu, Mladosť Lug, Branka Radičevića zo Sriemskej Mitrovice… Slnko riadne škvarilo, deň sa chýlil ku koncu, ale dobrá nálada a výborné víno prúdom prúdili až kým neodišli aj poslední noční vtáci. Na nich sme už nepočkali, takže tu ponúkame iba denné zábery z podujatia, ktoré sme navštívili v sobotu 7. septembra.

Pohľady vábili krásne koníky a ešte krajšie dievky na vozoch

P

J. Bartoš 14. 9. 2013

37 /4560/

Nazdravie!

Mlynček, meľ!

Odmenení vinári

Hrozno a víno z Erdevíka

HLAS ĽUDU

Svadobníci z Lugu zožali najväčší potlesk na javisku

11


Z NAŠICH OSÁD

Bum-bum-bum! podnetom na veľké zamyslenie dáva sa na známosť údaj videný v dennej tlači, podľa ktorého údaja je v našej neveľkej krajine veľký počet negramotných, ktorý veľký počet tvorí asi tak približne a zhruba 167 000 negramotných ľudí. Nevedno, či s nimi spolu, alebo bez nich, len vraj u nás je aj zhruba ako i približne 670 000 ľudí s neúplnou základnou školou. Že čo ešte nového u nás a vo svete? Veruže všeličo. Tak napríklad mnohým sa u nás gate trasú z úmyslu novej vlády, ktorá údajne chce riadne navýšiť dane z platov vyšších než 100 000 (slovom stotisíc) dinárov, ako i z bytov, domov, pôdy etc., atď a pod. Neviem ako vy, priatelia, mnou ale lomcuje horúčka z túžby po zaplatení dane z platu vyššieho ako stotisíc. Pošepne my dakto, ako sa k takému platíku dostať? Málo chýbalo, dozvedáme sa taktiež z dennej tlače, aby žiakov v autobuse na linke Senta − Kanjiža doslova a dopísmena zadusil plyn z výfuku. Poraďte, prosím, kde lacno dostať plynové masky…

S

P

UGÁR

V Smedereve si vraj zo 200 občanov otrávilo žalúdky; na príčine sú, ako sa upodozrieva, zamorené potraviny. Nezostáva iné než poslúchnuť odborníkov a konzumovať výlučne − zdravú stravu. Kdesi-tams,i len na istej lodi bola odhalená zásielka ha-hahahaha-hašišu vážiaca riadnych niekoľko ton. Pašeráci, v úsilí odstrániť hmotný dôkaz, loď zapálili, nuž tovar skončil v mori. Nie je vylúčené, že sa na blšom trhu čoskoro budú predávať − mleté morské ryby. Uhádnite, prečo. Tak čo, pouvažovali ste? Akože o čom?! O tom, o čom bola reč v úvode. O negramotnosti. Poďme na to a uvoľnite sa, nedovoľte, aby vás opantala zlá nálada. Ak je dakto negramotný, neznamená, že sa neuplatní. Keď nie inde, politika je pole neorané. Najprv politika, potom školy. Pouvažujme o tom. Ja by som vám ešte čosi, ale toto tuto ďalej písal dakto negramati-negramot…mat-mo… Bum-bum! jbš

VO SVET(L)E ŠTATISTIKY (7)

Od Žablja po Vrbas silie o vyplnenie medzery v poznatkoch o viacerých demografických a spoločenských poznatkoch a trendoch odzrkadľujú aj mnohé štatistické údaje vyplývajúce z posledného sčítania obyvateľov, domácností a bytov. K tým základným bez dilemy patria aj ďalšie poznatky týkajúce sa národnostnej štruktúry obyvateľstva jednotlivých lokálnych samospráv, v konkrétnom prípade zvyšných piatich obcí v Juhobáčskom obvode. Na prvej pozícii tejto súpisky je Obec Žabalj, v ktorej vcelku žije tridsaťštyri Slovákov. Najmenej ich je v stredisku obce,v samotnom Žablji, kde sú len traja, kým ich je najviac v Ďurdeve, kde je Slovákov osemnásť. V Čurugu ich je osem, kým v Gospođinciach je príslušníkov našej menšiny päť. Ešte menej Slovákov je v Srbobrane – celkovo dvadsať, z čoho v

Ú

12

samotnom Srbobrane šestnásť. Bližšie údaje pre Turiju a Nadalj sa neuvádzajú. V Obci Temerín je šesťdesiatsedem Slovákov, najviac v tomto meste – päťdesiatjeden. V Sirigu je Slovákov dvanásť, kým v Bačkom Jarku sú štyria. Keď ide o Titel, obec so 15 738 obyvateľmi, tam je príslušníkov našej menšiny deväťdesiatdeväť. Na prvom mieste je Titel, kde žije osemdesiatosem Slovákov. V Mošorine ich je päť, vo Vilove traja, kým bližšie údaje pre Lok, Gardinovce a Šajkaš nie sú uvedené. Poslednou na tomto zozname obcí je Vrbas, kde je celkovo 42 092 obyvateľov, z čoho dvestoosemdesiatšesť Slovákov. Tu je na prvom mieste Savino Selo, kde žije stoštyridsaťdva Slovákov (obyvateľov je 2957), na druhom Vrbas s osemdesiatimi Slovákmi, na treťom Zmajevo s dvadsiatimi sied-

POŽEHNANIE DETÍ. V nedeľu 8. septembra v slovenskom evanjelickom chráme v Kysáči sa konalo požehnanie žiakov za úspešný začiatok nového školského roka. Za prítomnosti mladších, ale i starších detí a mládežníkov, rodičov a starých rodičov a niekoľkých učiteľov na nešporných službách Božích kázeň na text z Knihy Príslovia 4. 10. – 14. predniesol velebný pán Ondrej Marčok, farár kysáčsky. Deti požehnala pani farárka Darina Marčoková (na snímke) s výzvou, aby poslúchali učiteľov, rodičov a starých rodičov a aby navštevovali chrám Boží a Nedeľnú besiedku. A. Legíňová

mimi Slovákmi. Nasleduje Kucura s devätnástimi, ako i Ravno Selo s dvanástimi Slovákmi. Nie sú uvedené údaje vzťahujúce sa na Bačko Dobro Polje a na Kosančić. xxx Ďalšou oblasťou je Západobáčsky obvod, v ktorom žije 188 087 obyvateľov, z čoho 1 096 Slovákov. Ide o obce Apatín, Kula, Odžaci, ako aj o mesto Sombor. Najmenej Slovákov je v lokálnej samospráve Apatín. Uvedené sú údaje len pre samotný Apatín – dvadsať Slovákov, nie však aj pre Kupusinu, Prigrevicu, Svilojevo a Sontu. V Obci Kula – 43 101 obyvateľov – je Slovákov podľa sčítania stosedemnásť: najviac v Kule – päťdesiatsedem, – potom v Ruskom Kerestúre, kde je tridsaťtri príslušníkov našej menšiny, ako aj v Crvenke, kde je Slovákov štrnásť. V Sivci je sedem Slovákov, v Liparoch sú štyria a v Kruščići traja Slováci. V Novej Crvenke Slováci nie sú. Najviac Slovákov v tomto obvode je v Obci Odžaci: 835 z 30 154

obyvateľov. Na prvom mieste je Laliť, v ktorej žije 638 Slovákov, kým je obyvateľov 1 343. V tomto mestečku pred dvoma desaťročiami žilo takmer tisíc Slovákov – podľa sčítania z roku 1992 bolo ich 997. Na druhom mieste sú Odžaci, kde žije 125 Slovákov (obyvateľov je 8 811), na treťom Ratkovo so 43 Slovákmi. Po osem Slovákov žije v Karavukove a v osade Deronje, po štyria v Srbskom Miletići a Bačkom Gračci. Nie sú uvedené údaje pre Bački Brestovac i Bogojevo. Keď ide o mesto Sombor (v meste a v okolí žije 85 903 obyvateľov), uvádza sa, že v tomto meste so 47 623 obyvateľmi žije sedemdesiatdeväť Slovákov. Deviati Slováci sú v Bačkom Monoštore, ôsmi v Čonoplji, po traja v Gakove, Kljajićeve a v Stanišići. Nie sú uvedené údaje pre osady Aleksa Šantić, Bački Breg, Bezdan, Doroslovo, Kolut, Rastina, Riđica, Stapar a Telečka.

14. 9. 2013

(Dokončenie v budúcom čísle: Najmenej nás je na severe) O. Filip 37 /4560/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD V KOVAČICKOM CUKROVARE SUNOKO

Sladký zárobok ováreň na výrobu cukru Sunoko v Kovačici (bývalé Jedinstvo) je založená roku 1976 a prvá výrobná kampaň prebiehala o dva roky neskoršie. Doterajší majitelia investovali do továrne viac ako 20 miliónov eur. Od decembra minulého roka stopercentným majiteľom cukrovaru je riaditeľ MK Group Dragan Kostić. Počas sezóny v továrni pracuje viac ako 300 zamestnancov, z ktorých takmer polovica na neurčitú dobu. Tohtoročné výnosy cukrovej repy nie sú na takej úrovni, ako v predošlých rokoch, ale podľa slov riaditeľa továrne Sunoko v Kovačici Dipl. Ing. Srboljuba Dinića, tohtoročná úroda je relatívne dobrej

kvality. Denne sa v takže sa na sladkých cukrovare spracuje koreňoch začala vysedemtisíc ton sladskytovať hniloba, čo kého koreňa a do však zapríčinilo iba konca kampane, ako zanedbateľné škosa očakáva, sa má vydy. Tohtoročná robiť okolo 50-tisíc kampaň sa začala ton cukru. „To stačí už začiatkom seppre potreby domátembra a potrvá do ceho trhu a verím, že konca októbra, splníme aj podmienmožno aj dlhšie, čo ky na vývoz,“ podje podmienené počiarkol Dinić. časím a pestovateľTohto roku sa obmi cukrovej repy, s javili problémy na ktorými má cukropozemkoch vo vyšvar podpísané Dipl. Ing. Srboljub Dinić, ších polohách, kde zmluvy. riaditeľ cukrovaru zem zostala bez po- v Kovačici Priemerná úroda trebnej dávky vlhka, cukrovej repy sa tohto roku pohybuje okolo 70 ton z hektára a ako bolo výrobcom sľúbené a zmluvou spresnené, kovačický cukrovar Sunoko im zaplatí päťdesiatjedentisíc dinárov po tone sladkého koreňa. Cukrová repa je asi jediná kultúrna plodina, ktorej cena sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom nezmenila, takže poľnohospodári, ktorí ju na svojich poliach dopestovali, sú prevažne spokojní s cenou. V nasledujúcom roku cukrovar Sunoko plánuje zvýšiť výrobu cukrovej repy, takže sladkých repových buliev bude ešte viac. Cukrová repa čaká na spracovanie v továrni A. Chalupová

T

KOMISIA ROZHODLA. Obecná komisia, ktorá rozhoduje o časti obecného rozpočtu určenej na čiastočné financovanie cirkví pôsobiacich v Šídskej obci, na zasadnutí v pondelok 2. septembra rozoberala žiadosti cirkevných spoločenstiev o čiastočné financovanie. Podľa rozhodnutia komisie, z celkovej účelovej sumy 2 300 000 dinárov prevažnú časť usmernia na dokončenie prác na výstavbe novej budovy pravoslávneho Kostola svätého cára Lazara. Pre Slovenskú evanjelickú cirkev v Šíde určili 200 000 dinárov na ukončenie prác na výmene okien na budove kostola (na snímke). Slovenské evanjelické cirkevné zbory v Binguli a Ľube dostali po 50 000 dinárov a cirkevný zbor Slovenskej evanjelickej cirkvi v Erdevíku 40 000 dinárov. Treba povedať, že tento návrh v stredu 4. septembra potvrdila aj Obecná rada. St. S.

14. 9. 2013

37 /4560/

HLAS ĽUDU

Staropazovská obec Golubinci. V nedeľu 8. septembra sa konala druhá v poradí Golubinská fiakeriáda. Na ihrisku tamojšieho FK Jadran pretekári na fiakeriáde presne napoludnie súťažili v troch kategóriach – dvojzáprahov, trojzáprahov a päťzáprahov. Na Golubinskej fiakeriáde 2013 sa zúčastnilo viac ako 40 účastníkov z celého Srbska. Vojka. V nedeľu 8. septembra v popoludňajších hodinách sa uskutočnilo Motostretnutie Vojka 2013. Početní motorkári sa najprv zhromaždili v parku pred ambulanciou, a potom nasledovalo defilé ulicami osady. V miestnostiach Domu kultúry vystúpili hudobníci a rockové skupiny z Vojky. Organizátormi motostretnutia boli členovia tamojšieho Motoklubu Fantomi. Stará Pazova. Počas uplynulého týždňa v Klube Pevac v Starej Pazove zozbierali prostriedky potrebné na líčenie miestností Detského dispenzára DZ Dr. Jovana Jovanovića Zmaja. Ako sa dozvedáme z Kancelárie pre mladých Obce Stará Pazova, táto akcia je výsledkom občianskeho aktivizmu a dobrovoľníci vylíčili miestnosti dispenzára v sobotu 7. septembra. a. lš.

Hložany Novému samozdaneniu nie povedali Hložanci na referende, ktoré prebiehalo od 2. do 9. septembra. Z celkove 1 847 občanov s hlasovacím právom sa k návrhu na zavedenie samozdanenia na 5-ročné obdobie vyjadrilo len 617. Odpoveď ZA, na otázku, či súhlasia so zavedením samozdanenia na obdobie od 1. októbra 2013 do 30. septembra 2018, okrúžkovalo 343 občanov, a odpoveď PROTI 269. Päť lístkov bolo neplatných. jb

13


Z NAŠICH OSÁD SLANO KOPOVO

Drahokam prírody V ojvodina je krásna a vzácna. Pri zhone bežných dní najčastejšie si to začneme uvedomovať len keď nás dakto posunie k tomu. Ako napríklad monografia Slano Kopovo, ktorá uzrela svetlo sveta v polovici tohto roka ako tretí zväzok edície Ramsarské

Poľné hlodavce – sysle pasienkové

pásma. Vznikala niekoľko rokov pod taktovkou hlavného a zodpovedného redaktora Dr. Slobodana Puzovića v mene najdôležitejšej zložky: Pokrajinského sekretariátu pre urbaniz-

pre ochranu prírody, Prírodovedno-matematická fakulty Univerzity v Novom Sade, takmer desať autorov textov a jedenásť autorov obrázkovej časti. Z týchto posledných treba si osobitne všimnúť angažovanosť Gézu Farkasa, Dr. Lazara Lazića, ale i Jaroslava Papa, Danila a Very Đekovićovcov… Okolo 170 strán monografie o prírodnej rezervácii a na tisíc hektárov sa Divé husi na odlete tori monografie si rozliehajúcom zvolili ten správny ramsarskom pásprístup a najväčšiu me – nachádzajúčasť publikácie (stracom sa neďaleko ny 11 až 130) venoNového Bečeja a vali štyrom tváram rieky Tisy, v západKopova, totožným s nej časti Banátu – ročnými obdobiami. v prvom rade poVšetky sú bohato tvrdzuje a umocilustrované fotograňuje konštatovafiami svedčiacimi o nie z prvej vety. prírode ako nenaSlano Kopovo je Aj líšky sa hrajú... podobiteľnom umelukážkovou oblascovi. Jej majstrovské diela sa ale musia prísne strážiť a chrániť, lebo ich sústavne ničí nedbalosť človeka. Slano Kopovo je, na naše šťastie, výnimkou z takýchto praktík… O. Filip

Pri zvečnení jari

Titulná strana monografie

mus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, ktorý ju aj vydal v spolupráci s Poľovníckym združením Nového Bečeja v náklade 700 exemplárov. Tými ďalšími zložkami, nemenej významnými, bol Pokrajinský ústav

Úlovok bieleho bociana

Popoludňajší oddych v tieni

Labuť pri pristátí

14

ťou jedinečnej biologickej diverzity, nekaždodenných rastlín, hmyzu, vtáctva… Veď je Ramsarských oblastí vo svete dosť málo, čosi nad dvetisíc. U nás ich je desať, z toho až osem vo Vojvodine, kým sú dve v južnom Srbsku. Keďže všetko plynie a mení sa, au-

Tu sa začína špeciálna chránená oblasť 14. 9. 2013

37 /4560/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD ZÁZNAMY Z HLAVNÉHO MESTA NÓRSKA

Príležitosť pre mladých dobrovoľníkov N

órsko sa rozprestiera v západnej Existujú tri okruhy činnosti, ktorým časti Škandinávského polos- sa dobrovoľníci venujú: údržba a prátrova. Na severe, západe a juhu je ob- ca vonku, práca v kuchyni a upraklopené vodou, kým v severnej čas- tovanie. Každý volontér si môže vyti hraničí so Švédskom. Táto krajina brať jeden z týchto troch okruhov je obdivuhodná z viacerých aspek- činnosti. tov, z ktorých zvlášť treba uviesť krásy prírody, fjordov, ostrovov, vrchov... Dobrovoľníctvo v Oslo hosteli predpokladá manuálnu prácu, ktorou hostia prispievajú k fungovaniu tohto podOpera House v Osle niku patriaceho do siete 79 hostelov v dia, Kórea, Thajsko a celom Nórsku. Tento Švédsko. objekt v hlavnom Fabiana Laipelt z Brameste Nórska pozílie prišla do Nórska s skytuje ubytovanie cieľom zdokonaliť si jazyk, veľkému počtu za- Nobel Peace Center hraničných turistov. V hosteli každoročne pracuje približne 20 dobrovoľníkov z rôznych krajín sveta, ktorí tvoria zohraný tím a spravidla spolu trávia aj voľný čas, ktorý venujú hrám, športovaniu, grilovaniu, organizovaniu tematických večierKolegyne z Čiech kov a iným aktivitám. spoznať nových ľudí a Asistent hostelokultúru. vého manažéra, „Môžem povedať, že dvadsaťtriročný Besseggen mám harmonický vzťah Endre Vik Nords kolegmi, a ak budem brønd nám povedal, že v minulých O svojom pobyte v rokoch v letnom období tu ako Nórsku nám svoje dojdobrovoľníci pracovali mladí ľudia z my prezradili kolegoRumunska, Ukrajiny, Azerbajdžanu, via zo Srí Lanky, Brazílie, Srí Lanky, USA, Maďarska, Brazílie, Čiech a Slovenska. Etiópie, Lotyšska, Čiech, Slovenska Anton Sudarshan sa a Srbska. do Nórska presťahoval Na základe akých kritérií sa volia pred niekoľkými medobrovoľníci? siacmi. Okrém mate„Rozhoduje predovšetkým kvali- rinského a úradného ta ich predstavovania, obdobie, v jazyka v Srí Lanke, sinktorom sú ochotní sem prísť a či tu halčiny a tamilčiny, už pobudli v minulých rokoch. Na- ovláda aj nórčinu, anjoptimálnejšie roky sú od 20 do 25, gličtinu a pasívne i franale vždy existujú výnimky. Môžem cúzštinu. Svoju budúc- Vigelandský park povedať, že ja som tu tretí rok a som nosť vidí v tejto krajine, kde si už na- mať to šťastie, že sa na hierarchickom spokojný s výberom dobrovoľní- šiel prácu a paralelne študuje na rebríčku dostanem vyššie ako iní, bukov, ich prácou, zodpovednosťou, športovej univerzite. Navštívil mno- dem im v úplnosti rozumieť.“ V Brakamarátením,” povedal Endre. ho krajín a miest, ako sú Singapur, In- zílii študuje inžinierstvo. Jej koníč14. 9. 2013

37 /4560/

HLAS ĽUDU

kom je surfovanie a kamarátenie. „Vďaka cestovaniu som spoznala mnoho ľudí, viem, ako myslia, teraz už viem vydedukovať, z ktorej časti sveta dotyčná osoba, s ktorou

hovorím, pochádza. Nadobudla som určitú samostatnosť, a to bol jeden z mojich primárnych cieľov.“ Eliška Kufková z Česka sa v tomto programe zúčastnila po prvýkrát. Študuje psychológiu a tiež ju baví umenie a kultúra, šport, príroda. Počas svojho pobytu v Nórsku pochopila, čo znamená slovo suverenita. „Moje motto je nemať žiadne motto, ľudia by sa mali k sebe správať s pokorou, kompromisom, pestovať dobré vzájomné vzťahy a nehrať pokryteckú hru.” Zuzana Dibalová zo Slovenska nám prezradila, prečo sa rozhodla stráviť leto v Nórsku. „Najmä kvôli dobrej skúsenosti a zdokonaleniu angličtiny. Páči sa mi táto integrácia národností. V dome, kde bývame, som vycítila rodinnú pohodu.“ Marína Valentíková

15


Z NAŠICH OSÁD JÁNOŠÍČANIA NIE SÚ SPOKOJNÍ SO ZDRAVOTNOU SLUŽBOU

Suseda, si počula, že zajtra príde lekár? án novinár, choď do ambulancie a pozri sa, koľko ľudí čaká na prijatie u lekára. Robia s nami, čo len chcú! − povedal mi viditeľne vynerváčený Jánošíčan, keď som predposledného augustového dňa zavítal do tejto osady. Poslúchol som ho a presvedčil som sa, že neklamal. V čakárni pred lekárskou ordináciou na vstup k lekárovi trpezlivo čakalo 15 väčšinou starších ľudí. − Trochu ste zapozdili, − povedala mi staršia žena keď ma videla vchádzať, ktorá, podobne ako aj ostatní spolubesedníci, nechcela, aby som jej meno spomínal v novinách. − Mali ste prísť pred hodinou. Bolo nás tu bezmála 30 a mnohí, keď videli, koľko nás je, sa otočili a odišli domov. Koľkokrát týždenne lekár ordinuje v Jánošíku? – opytujem sa. − Ako kedy. Mal prísť včera, ale neprišiel. Vraj príde zajtra, čiže dnes. A dnes čakáme od rána, ale lekárka prišla o pol jedenástej a bude vraj robiť do pol jednej. Sľúbila nám však, že nás všetkých prijme. Ak nie, tak musíme znovu prísť na druhý týždeň, − hovorí ďalšia. − Ak vôbec na druhý týždeň príde. U nás sa to nikdy nevie. Prichádzajú, kedy chcú, − konštatuje tretia.

−P

Prítomní ľudia sú prevažne chronickí pacienti, ktorí každodenne potrebujú lieky. Niektoré si musia sami kúpiť, kým iné dostanú aj na recept. Lieky si síce možno aj kúpiť, ale na recept je predsa omnoho lacnejšie, čo je aj základný dôvod, prečo títo ľudia, hlavne penzisti so skromnými príjmami, trpez-

hotové. Ak niekto nemá peniaze a nemôže si dovoliť ten „luxus“, že si lieky sám kúpi, zostane na pár dní bez liekov, − počuť komentár. Aj keď sa zhodujú, že by lekár do Jánošíka musel chodiť omnoho častejšie, naši spolubesedníci nie sú jednotní v mienke, ako často by to malo byť. Tak jedni hovoria, že

Rady pred lekárskou ordináciou v Jánošíku patria ku každodenným obrazom livo čakajú pred ordináciou a všeličo potrpia, len aby tie recepty dostali. Neraz sa však stane, že ani čakanie a trpezlivosť nepomôžu. − S takou organizáciou sa veru stáva, že lekár nepríde práve vo chvíli, keď potrebujeme lieky, v dôsledku čoho zostaneme bez receptov a lieky si musíme kúpiť za

osada by mala mať vlastného lekára každý deň a plný pracovný čas, iní zasa mienia, že by stačilo, keby lekár robil 4 hodiny denne, kým tretí by sa uspokojili aj s tým, keby lekár prichádzal dva-, prípadne trikrát v týždni, ale podľa vopred určeného rozvrhu, ktorý by sa prísne dodržiaval.

− Najväčším problémom je organizácia práce lekárov, − hovorí tajomník MS Janko Tomeček. − Keby lekár ordinoval dvakrát do týždňa plný pracovný čas a podľa presne ustáleného rozvrhu, napr. v utorok a vo štvrtok, nemali by sme rady pred ordináciou a mohol by sa omnoho viac venovať každému pacientovi. Namiesto toho sa často stáva, že lekár prichádza od prípadu po prípad. Určitý rozvrh síce jestvuje, ale sa často mení na poslednú chvíľu, takže lekár, ktorý mal robiť napr. v utorok popoludní, robí v stredu predpoludním, o čom občania za taký krátky čas nemôžu byť informovaní. Preto sú pacienti prinútení riadne sa informovať v ambulancii, kedy lekár bude robiť, a o tie informácie sa potom rozdelia so svojimi susedmi, známymi a príbuznými. Nie vždy sa im to aj podarí, a preto sa občas stane, že lekár márne chodil do Jánošíka, keďže o tom nikto nevedel. Viackrát sme na tieto problémy upozorňovali vedúcich v Dome zdravia v Alibunári, aj písomne sme žiadali, aby sa ustálil rozvrh príchodu lekára do našej osady. Vždy nám sľubovali, že sa situácia napraví, ale márne. Všetko zostalo po starom, − rozhorčený je, rovnako ako aj jeho spoluobčania v ambulancii, tajomník Miestneho spoločenstva Janko Tomeček. V. Hudec

NÁVOD je jasný: v lete montuj, aby si v zime neremontoval. Preto sa objavila i táto kopa tepelného potrubia, ktorá na istý čas naštrbila obvyklý výzor a ticho ulíc Vasu Stajića a Pavla Simića v Novom Sade, ako príprava na jesenné a zimné dni, keď sa teploty náhle začnú uberať smerom nadol. Preto treba už dnes mať pochopenie pre ten ruch a vzruch, aby tamojším obyvateľom chladné dni a čas nešli trápne, či ako sa zvykne vravieť – ako v lete na saniach. O. F.

16

14. 9. 2013

37 /4560/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD KRÍŽOM-KRÁŽOM ZA REPORTÁŽOU (15.)

Hajdúchovo víno v hrušovskej kamennej pivnici V

to viech, ktoré v našom okolí nájdete. Stará, lebo má už niekoľko desaťročí, ale najprv mala menšie rozmery, – hovorí Hajdúch. Vraj to najprv bola iba maličká miestnosť, ktorá sa nachádza na vstupe do nej. – Mladá, lebo sme ju pred takými dvanástimi – trinástimi rokmi rozšírili. – Aké vínko tu býva? – Samorodák – biovíno. My vôbec vinič nestriekame, len ho čisto obrábame, a potom zberáme plody. Máme „Predná“ časť kamennej pivnice u Hajdúchovcov biele a červené vína z hroznových odrôd, ako je otelo, konkrodia, tra- siahla tým, že je v ňom veľa taliana. Talian síce dodá farbu, ale tento dodal aj trpkosť vo vián, talian-bastard a iné. Každý vinár má vlastný výrok o víne a nám sa väčšej miere než by v červenom víne malo byť. Nezvyknú chodiť ani na výstavy vín, ani na veľmi páčil ten hrušovský. Víno je vraj dobré vtedy, keď sa do roka vypije. Takto žartovne, ale ochutnávky. Veď načo? Načo by sa vraj chvásmrteľne vážne hovorí Pa- lili, keď milovníci vína prídu k nim aj sami. – Dáme víno iba na Hontiansku parádu. Nevel Brloš a dodáva: – Najlepší je biely sa- potrebujeme znalecký posudok. Spokojní morodý burčiak, čiže roz- sme s vínom vtedy, keď nám chutí. Aj vtedy, kvasený, teplý a žltkavo keď k nám prídu známi a keď sa vypije, pýtasfarbený hroznový mušt, jú si ešte. To sú znaky dobrého vína. Hrušovské okolie je známe podľa viniča a ktorý má v sebe 4 až 6 percent alkoholu. Keď sa vína. Pôvodné vinice boli na rozlohe 40 – 50 vypije burčiak, najlepším hektárov na južných svahoch kotliny, kde je územie slnku ako na dlani. Kedysi sa tu pessa stáva mladé vínko. Podľa jeho mienky že- tovali štepy, s ktorými sa spája aj zaujímavé tranám vraj najviac chutí dovanie. – U nás sa traduje, že chlapi príliš často po mušt a chlapom okrem burčiaka aj zrelé víno. U večerách sedávali a popíjali v „hájlokoch“, a našich hostiteľoch sa veru ženy sa doma hnevali, – rozpráva Brloš, savypije aj zo dvesto litrov mozrejme, chlap, ktorý nadŕža mužskému do roka. Zdarma, pri pria- rodu. – Povráva sa, že raz ich hnev tak zosilnel, že prekliali vinice. Vtedy prišla fyloxéra a všeteľských rozhovoroch. tok vinič zničila. Chlapi však boli vynaliezaví – Takže víno nepredáHrušovskí vinári Jozef Hajdúch a Pavel Brloš nás privítali a začali pestovať samorodák, lebo ten bol vate? s úsmevom a – vínkom – Ale ani nie, iba keď je imúnny proti spomínanej chorobe. Dobre je sedieť v kamennej pivnici. Ale vtom kou klepkáme po stole, na ktorom stojí niekoľ- Hontianska paráda, – odpovedá vínny majster ko sklenených fľašiek naplnených sýtočerveným, Hajdúch, – my menší gazdovia ho vypijeme, sa narýchlo rozhodneme rozlúčiť sa s veselými hostiteľmi. Niežeby sa nám nepáčilo sedieť s ale aj zlatožltým vínom, v druhej ruke držíme po- a väčší aj predávajú. hárik kráľovského nápoja a hútame, čo to tá tufa Vtom sa narobil hurhaj. Jednému z „vesel- nimi, lež sme sa „zľakli“ ponuky, ktorá v sebe zaje. Nechceme ukázať, že tomu nerozumieme. Ale ších“ hostí sa podarilo zničiť víno – rozliať ho hrnovala jednodňovú obchôdzku vínnych pivklepkanie po stole nás prezradilo. po stole. Všetci začali kričať: – Jáááj, čo robí- níc v Hrušove. S milými pánmi vinármi sme sa rozlúčili s hu– Tufa je tvrdá piesková zmes sopečného pô- te! Vidíte, to je najhoršie víno – rozliate. Povodu, – objasňuje prítomný Hrušovčan Pavel myslíme si, že sme dobre urobili, keď sme po- dobnou clonou v úzadí, ktorá znela na ľudovú Brloš, ktorý vlastní podobnú pivnicu. Je dvad- hár s vínom po celý čas živej debaty o víne nôtu: Od večera do rána muzika nám vyhráva, a saťcentimetrová vrstva z tenšieho piesku, a po držali v ruke, inak by sme zostali ukrátený o ja pijem, pijem, pijem, pijem len z plného pohánej nasleduje zase inakšia vrstva. dobrý nápoj. Až vtedy nás napadlo, že sme sa ra... S nádejou, že sa niekedy opäť stretneme a štrngneme si na dobré víno a na zdravie. Víno, ktoré nám ponúkli, je naozaj dobré. Vy- ani len neopýtali, aké víno ochutnávame. chutnávame ho a počúvame o histórii pivnice. – Pijete červený otelák, ktorý má jednu jeV. Dorčová-Valtnerová – Toto je jedna staro-mladá pivnica, z asi tris- dinú chybu – je trošku trpký. Trpkosť sa dojednej z mnohých hrušovských viech bolo v ten augustový víkend, keď sa konala parádna Hontianska paráda, zvlášť rušno, a to z troch dôvodov. Prvý, a hádam najdôležitejší je ten, že sa podávalo a predávalo vynikajúce biele a červené víno. K dobrému vínku počas letnej horúčavy dobre pasuje príjemný chlad, ktorý sálal z kamennej pivnice. Do tretice pohostinnosť, dobrá nálada a zhovorčivosť domácich dodatočne prispela k dobrej atmosfére. Prisadli sme si k domácim, usmiali sme sa od ucha po ucho, tak ako to ženy vedia, keď niečo chcú. My sme sa úsmevom dobýjali k rozhovoru o pivnici, ktorá je zaujímavá aj z hľadiska materiálu, z ktorého je vybudovaná, či lepšie povedané, v ktorom je vykopaná, ale aj z hľadiska druhu viniča, z ktorého sa víno vyrába. Dostali sme aj odpovede, aj čašu vína na ochutnávku. – Čo je to? – ukazujeme na „materiál“, v ktorom je vyhĺbená pivnica. – Tufa, – odpovedá pohotovo Jozef Hajdúch, majiteľ kamennej pivnice. Sedíme tak vedľa vinára Hajdúcha, jednou ru-

14. 9. 2013

37 /4560/

HLAS ĽUDU

17


Z NAŠICH OSÁD ČRTÁ SA PROGRAM KOVAČICKÉHO OKTÓBRA

Kultúra (aj) na otvorenom ancelárie a nádvorie Miestneho spoločenstva v Kovačici sa v posledných týždňoch menia na nepoznanie. Tak zvonku, ako aj zvnútra sa odejú do nového rúcha už od jesene. Na poschodí sú kancelárie Turistickej organizácie Obce Kovačica, kým časť úradu Miestneho spoločenstva na prízemí upravia na zasadaciu sieň a sieň pre menšie semináre. Priestor by tam mala získať aj Agentúra pre regionálny rozvoj Banátu. Na nádvorí budovy na Masarykovej sa do budúcna plánujú čulé kultúrne aktivity. Úspešne tam už zorganizovali tri väčšie podujatia: Deň žatvy, Detskú svadbu a Ľudovú veselicu. Oficiálne otvorenie týchto priestorov naplánovali na

zhromaždenie Rady Miestneho spoločenstva. V predvečerných hodinách v knižnici je naplánovaná ďalšia výstava Kreatornice. V sieni Domu kultúry sa o 20. hodine začne takmer poldruhahodinový program Zlatá hruška venovaný vzácnemu jubileu – 50. výročiu vzniku hudobno-folklórneho súboru V šírom poli hruška,“ zdôraznili na schôdzi Martin Zloch, predseda Rady Miestneho spoločenstva, a Martin Chrťan, tajomník MS. V nedeľu sa má uskutočniť etno jarmok a fazuliáda, prvýkrát na nádvorí Miestneho spoločenstva. V popolud- Víťazi festivalu Rozspievané klenoty 2010 ňajších a večerných hodinách počas tortiády a päťboj alebo sedemboj. Potom Slováci v Kanade s hudobným konpo nej na dobrú náladu bude nasledovať rockový večierok certom. Keď ide o dátumy, zatiaľ okrem Kovačičanov budú a premiéra dokumentárneho filmu. presne vieme len toľko, že matič„Spomienkové stredisko Jána nú knihu predstavíme v piatok hrať aj Pazovčania. „Prvá časť festivalu Roz- Bulíka počas Kovačického októb- 18. októbra,“ povedal na zasadnutí spievané klenoty bude ra usporiada premiéry kníh Pa- Pavel Baláž. Organizátori záverom podotkprebiehať v piatok 11. dinčana Jána Povolného a v spoli, že Zlatý kotlík a Detský jarmok lupráci s MOMS, cirkevnými zboroktóbra o osemnástej hodine. Už tradične na nej vy- mi a Miestnym spoločenstvom sa budú konať v nedeľu 13. berieme dvoch predstavi- zorganizuje i premiéru knihy 80 ro- októbra. teľov z Kovačice pre finále kov Matice slovenskej v Juhoslávii. V Ján Špringeľ festivalu slovenských ľu- základnej škole plánujeme otvoriť výstavu fotografií Ondreja Miháľa dových piesní v prednese školákov. Druhú časť sme naplánovali na nedeľu 20. októbra, takisto o osemV nedeľu 15. septembra o 17.00 hodine v Muzeálnom nástej hodine. Pre festival komplexe v Kulpíne budú prebiehať oslavy 200. výročia prav Pivnici sme festival Povoslávneho Chrámu Vaznesenja Gospodnjeg v Kulpíne v orklady našej klenotnice, kde ganizácii Srbskej pravoslávnej cirkvi a Klubu Kulpínčanov. vyberieme dvoch predAnna Zlochová a ďalší rosičkári jubilujú: staviteľov pre Pivnicu 2014, posunuli na prvú v prvú októbrovú sobotu odznie nedeľu v novembri. O mecelovečerný program HFS V šírom poli siac neskoršie by mal prehruška 16.30 − príchod hostí do Muzeálneho komplexu biehať i festival Letí pieseň, 17.00 − slávnostná akadémia prvú sobotu podujatia Kovačický letí. Posledný víkend v októbri − príhovor pravoslávneho kňaza Cirkevnej obce Kulpín Raoktóber. Minulý štvrtok prebieha- sme vyhradili pre divadlá,“ prídeho Despotovića a predsedu Klubu Kulpínčanov Pavla Zimu lo druhé zasadnutie organizačné- zvukoval Ján Marko, riaditeľ Domu − prejav pravoslávneho kňaza Đorđa Dimića o osobnosti a ho výboru tejto najznámejšej kul- kultúry. diele metropolitu Stefana Stratimirovića túrnej akcie v osade insity. Želimír Tomáš informoval po− projekcia dokumentárneho filmu o metropolitovi Stefa„Prvá októbrová sobota bude četných prítomných, že Klub štunovi Stratimirovićovi ako obvykle ústredným dňom dujúcej mládeže Kovačica a obec− hudobný program osláv. Ako na bežiacom páse sa ná Kancelária pre mladých plánu− odhalenie busty metropolitu Stefana Stratimirovića v budú striedať jednotlivé akcie. jú v prvý októbrový piatok popoparku v Aleji velikánov Najprv sa bude konať otvorenie vý- ludní zorganizovať spoločenské, Cirkevná obec Kulpín stavy 62. Kovačického výtvarného kultúrne a predovšetkým športosalónu, pravdaže, v Galérii insit- vé podujatie pod názvom Hry bez Srbskej pravoslávnej cirkvi ného umenia. Potom sme v su- hraníc. Vyzval okrem iného i škoa Klub Kulpínčanov sedstve naplánovali slávnostné ly, aby prihlásili svoje družstvá na

K

Program podujatia

18

14. 9. 2013

37 /4560/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD V HAJDUŠICI ZORGANIZOVALI MODRO-SLADKÉ PODUJATIE

Deň sliviek Č

domia namiesto ozdobných rastlín zdobia ovocné stromy – slivky. Hajdušičanky svoje podujatie pomenovali Deň sliviek a stanovili ho na začiatok septembra, keď zvyčajne do svojho prostredia zavolajú kamarátky zo Na večierku venovanom slivkám bolo skutočne veselo ženských Nechybovala ani promócia tradičných slospolkov a združení z iných osád, s ktorými počas roka spolupracujú a venských jedál – slivkového lepníka a slivstretávajú sa na rôznych iných po- kových buchtičiek, ktoré podávali ako dedujatiach. Tak tomu bolo aj toho zert po výbornej vojenskej fazuli. V boharoku. V sobotu 6. septembra do tej tombole významný počet odmien tvoHajdušice zavítali hostky z Kovači- rili takisto výrobky zo sliviek – lekváre, ce, Bieleho Blata, Žablja, Elemiru, sladko, pálenka a čerstvé slivky. Počas tohKonaku, Plandišta, Sečnja... Najprv to vydareného večierka sa zrodila idea, aby navštívili matičný etno dom, vý- už na rok Deň sliviek mal súťažný charakstavu ručných prác členiek združe- ter, čo znamená, že sa bude voliť najchutnia Oko, evanjelický kostol a dves- nejšie jedlo, koláč či iné pochúťky pripratoročný park a kaštieľ, a potom sa vené zo sliviek, ktoré účastníčky večierka, v sieni Domu kultúry do nesko- tak domáce, ako aj z iných prostredí, prinesú rých nočných hodín bavili vo veselej na degustáciu. vlh nálade. Slivkové špeciality – lepníky a buchty ako dezert lenky Združenia hajdušických žien Oko pred niekoľkými rokmi ustanovili vlastné podujatie, ktoré venovali slivkám. Toto ovocie je v hajdušických záhradách pomerne dosť zastúpené a v poslednom čase podnikaví Hajdušičania založili aj niekoľko komerčných sadov. Ako v máloktorej inej osade, v Hajdušici dokonca aj mnohé prie-

Z RADY PRE BEZPEČNOSŤ V DOPRAVE ZO KOVAČICA

Šťastnú školu – bezpečne do školy U

plynulý týždeň v Kovačici usporiadali ak- bezpečenia reflexných viest pre všetciu Šťastnú školu – bezpečne do školy, kto- kých žiakov prvého ročníka základrú realizovala Rada pre bezpečnosť v dopra- ných škôl. Podľa slov Snežany Milive Zhromaždenia obce Kovaćovej, spolupracovníčky čica, Komisia pre prácu s deťObecnej rady pre bezpečmi a mládežou. nosť, do konca roka pre záOd 2. do 6. septembra kladné školy v Crepaji, Koštvorčlenná skupinka žiakov vačici, Debeljači a Padine ZŠ sv. Georgia z Uzdinu: Anazabezpečia aj ihriská s dostasija Đurková, Anastasija Liza pravnými značkami, ktoré Ferová, Alberto Maran a Denis budú žiaci používať na cviKrecu ako víťazi minuloročnej čenia a súťaž Čo vieš o doobecnej súťaže Čo vieš o doprave. Okrem toho do konprave, v čele s Jonelom Suca tohto školského roka ćom, vedúcim dopravnej služ- Snežana Milićová, plánujú vybaviť všetkých Malí dopravní policajti s vedúcim akcie Jonelom by Policajnej stanice v Kovači- spolupracovníčka sedem základných škôl v Sućom ci, prezentovala žiakom pr- Obecnej rady pre obci učebňami so súčasvých ročníkov základnych škôl bezpečnosť v doprave nými multimediálnymi pofinančných prostriedkov z inkasovaných pokút. z územia obce základné pramôckami, ktoré poskytnú žiakom Obec je zasa povinná polovicu tých peňazí invidlá z dopravy cez rôzne cvičenia. Cieľom ak- nové možnosti na sprostredkovanie vedo- vestovať do údržby a úpravy ciest, a druhú pocie bolo zvýšiť bezpečnosť detí v doprave. Ko- mostí, schopností a zručností v doprave. lovicu použiť na podporu činností a aktivít, ktomisia pre prácu s deťmi a mládežou pôsobí na Všetky aktivity Rady pre bezpečnosť v do- ré sa vzťahujú na rozvíjanie a rozširovanie bezúrovni obce už siedmy rok a má za sebou rad prave finančne podporuje lokálna samo- pečnosti dopravy na lokálnej úrovni. aktivít, medzi ktoré patrí aj tradičná akcia za- správa, ktorej podľa zákona patrí 30 percent A.Chalupová 14. 9. 2013

37 /4560/

HLAS ĽUDU

19


Z NAŠICH OSÁD

Deväťdesiatka novinára Samuela Miklovica ajstarší žijúci novinár našej slovenskej komunity Samuel Miklovic sa narodil 6. septembra 1923 v Petrovci z otca Emila a matky Anny, rod. Sýkorovej. Základnú školu a gymnázium navštevoval v rodisku. Bol činný aj v rámci školského krúžku Sládkovič, kde bol zvolený za tajomníka spolku. Od augusta po november 1944 bol na nútenej práci v Senteši a Čongráde v Maďarsku a od decembra 1944 v Nemecku, najdlhšie v Norimbergu, ale aj v Ausbachu, Mníchove, Ausburgu, Ulme a Heilbrone. Od mája do konca októbra 1945 čakal na repatriáciu v Marseille vo Francúzsku. Zmaturoval po skončení vojny (1946). Zapísal sa aj na Právnickú fakultu ako diaľkový študent, ale množstvo práce, do ktorej sa pustil, znemožnilo ho pokračovať v štúdiách. Po návrate z vojenčiny sa natrvalo rozhodol pokračovať v práci na novinárskej dráhe, ktorú nastúpil ešte ako stredoškolák písaním do Slovenskej jednoty, ktorá vychádzala v Budapešti. Svoje práce podpisoval okrem plného mena aj skratkami a

N

pseudonymami: (-ovic), Sa-Mi, (SA- a snahe priblížiť mladým čitateľom MI), (S. M.), S. M., S. Miklovic a (m). kus pekného slova. Prekladal zo Roku 1946 sa zamestnal v redakcii srbochorvátčiny, slovinčiny a češtiHlasu ľudu. Roku 1949 stál medzi za- ny. Preložil zo 50 kníh, najmä detskej kladateľmi Slovenliteratúry, a menej aj skej redakcie Novopopularizačnú a vesadského rozhlasu deckú literatúru. Poa bol prvým novizoruhodné sú aj nonárom. Popri práci v voročné programy, Hlase ľudu Samuel ktoré zostavoval pre Miklovic od roku Novosadský rozhlas, 1947 pracoval 17 rotiež aj humoristické rekov aj ako hlavný a lácie v Petrovskom rozzodpovedný redakhlase (Veselý mikrotor Pionierov, resp. fón, Z kmotrovského Našich pionierov. hrnca (viac ako 150 Popri tom od roku Samuel Miklovic pokračovaní) a Jazyč1953 viedol 13 ronícke dverce), ako aj kov aj úsek detskej literatúry vo vy- televízne zábavno-humoristické hry. davateľstve Kultúra, tiež dva roky pô- Zostavil aj viacero ročníkov popusobil aj ako hlavný a zodpovedný re- lárneho čítania Ľudový kalendár. daktor ilustrovaného mesačníka Samuel Miklovic publikoval aj kniRozhľady. Potom do konca pracov- hy: Pero na návetrí (1977), Petrovské nej doby pracoval v redakcii Hlasu pohľadnice (1995, v koautorstve s V. ľudu, odkiaľ v júli roku 1983 odišiel Benkovou) Petrovské pohľadnice 2 do dôchodku. Najviac písal repor- (2000) a naposledy aj knihu Begejotáže, humoresky, novinárske články vec na dereši s podnázvom kocúra najmä prekladal. Jeho preklada- kovčiny z veľkej dediny (2010). V ruteľská práca svedčí o veľkom eláne kopise mu zostalo dielo Zajatci boha

Marsa, kde sú zachytené autorove spomienky z nútenej práce. Medzi koníčky S. Miklovica patrí divadlo a šport. Divadelne bol činný viac ako 15 rokov. Prvé predstavenie, v ktorom zahral rolu, sa uskutočnilo ešte pred druhou svetovou vojnou, činný bol aj v divadelnej odbočke FK Slávia, tiež v bábkovom divadle v rámci Sokolskej jednoty a v Slovenskom ústrednom ochotníckom divadle, kde tiež bol medzi zakladateľmi a kde zohral zo 15 premiér. Aktívne sa zaoberal aj rybačkou. Bol zakladateľom Spolku športových rybárov v Petrovci (1956) a prvých desať rokov jeho predsedom. Za svoju prácu Samuel Miklovic bol vyznamenaný Radom práce so strieborným vencom, Medailou zásluh za národ, Pamätnou medailou Obce Báčsky Petrovec, získal aj viacero plakiet a dostala sa mu aj Cena za životné dielo Združenia novinárov Vojvodiny (1984) a Cena Hlasu ľudu (1994). V mene redakcie mu k jubileu prajeme hodne zdravia. J. Čiep

MODLITEBNÉ STRETNUTIE V STAREJ PAZOVE. V piatok 6. septembra sa v Starej Pazove konalo modlitebné stretnutie, čiže Moleban za úspešný začiatok nového školského roka. Ide o obnovenie starej tradície cirkevno-náboženského obradu, ktorý sa pred druhou svetovou vojnou konal na začiatku každého školského roka. Stretnutie tohto druhu v Starej Pazove teraz usporiadali po prvý raz a v čele lítie bol vladyka sriemsky Vasilije, farári pravoslávnej a evanjelickej cirkvi, učitelia náboženstva, žiaci, riaditelia a profesori troch pazovských stredných škôl – Ekonomicko-obchodnej Vuka Karadžića, Gymnázia Branka Radičevića a Technickej školy. Slávnostná lítia tiahla ulicami v strede mesta (Kráľa Petra I. osloboditeľa, Branka Radičevića, Zmaj Jovovou a Svätosávskou). Po návrate do školského dvora molebanu sa pripojil aj predseda obce Đorđe Radinović. A. Lš.

PAMIATKA POSVÄTENIA CHRÁMU. Palanskí Slováci evanjelici si tradične v 15. nedeľu po Trojici, ktorá toho roku padla 8. septembra, pripomínajú pamiatku posvätenia chrámu Božieho. Na predpoludňajších bohoslužbách novozvolený zborový farár Vladimír Grňa vyjadril úctu k narodeninám chrámu a 121 rokom od jeho posvätenia. Ako základ kázne poslúžili mu slová z Biblie: Zjavenie Jána 21:1-4, z ktorých vyplýva, že chrám je symbol a znak istoty, radosti, pokoja, šťastia, bohatstva. Mládež k sviatosti prispela spevom a recitáciou. Na nešporných službách Božích príhodnou kázňou sa prihovoril pivnický zborový farár Ján Zahorec. A na prítomných spevom zapôsobil aj domáci spevokol. E. H.

20

14. 9. 2013

37 /4560/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Slovenčina v erdevíckej škole tejto rubrike Hlasu ľudu sme pred rokom (22. septembra 2012, č. 4509) opísali snahy vedenia SEAVC opätovne otvoriť slovenské triedy v erdevíckej ľudovej škole. Vtedy sme spomenuli, že sa vtedajší biskup SEAVC v Kráľovstve SCHS Adam Vereš v dvadsiatych rokoch minulého storočia snažil presvedčiť vtedajšie štátne a lokálne vrchnosti, že založením tried s vyučovacím jazykom slovenským vykonajú dobrý skutok nielen voči Slovákom, ale aj voči svojmu národu ako väčšinovému. Uviedli sme aj citácie z jeho referátu pod názvom O Slovacima u iločkom srezu. V liste uviedol, že po poštátnení škôl v období po utvorení Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov v osadách západného Sriemu sa vyskytli problémy v súvislosti s otvorením slovenských tried. Po rokovaniach so štátnymi orgánmi v Belehrade boli otvorené štátne školy so slovenským vyučovacím jazykom s tromi triedami v Iloku a dvoma v Lugu, ale nie aj v Erdevíku a Ľube. Hľadajúc údaj o tom, kedy boli v Erdevíku otvorené slovenské triedy, v monografii Adama Vereša Slovenská evanjelická kresťans-

V

srbskou školou, od ktorého času 100 – 200 slovenských dietok okrem náboženstva a dvoch hodín slovenskej reči v týždni sa vôbec ničoho iného neučí v materinskom jazyku…” Informáciu o tom, kedy slovenské triedy boli v medzivojnovom období obno-

Juliana Parnická (sedí prvá zľava) s erdevíckymi hercami r. 1932 vené, neuviedol ani Vladimír Bartoš, autor monografie Slováci v Erdevíku... Z týchto dôvodov sme pri listovaní v archívnej pozostalosti

List riaditeľa erdevíckej školy o poslucháčoch náboženstva ká cirkev a. v. v Kráľovstve juhoslovanskom v slove a obrazoch (ktorá vyšla tlačou v roku 1931) našli sme slová, ktoré napísal senior Ladislav Zgúth: „Najväčším úderom pre erdevíckych Slovákov bola strata slovenskej školy, ktorá v roku 1919 bola zjednotená so 14. 9. 2013

37 /4560/

že 13. októbra 1931 otvorená bola slovenská škola so štyrmi triedami, ktorá v jeseň 1919. roku bola otvorená. Výučbu v slovenskej škole prevzala slečna Julia [Juliana] Parnická, učiteľka, rodom z Iloka. 2.) Do Belehradu sa vysiela v záujme druhého slovenského

SEAVC v cirkevnom zbore Erdevík osobitnú pozornosť venovali práve údajom, ktoré hovoria o škole a triedach. V zápisnici presbytéria erdevíckeho cirkevného zboru zo dňa 14. októbra 1931 sa uvádza: „1.) Presbytérium berie v známosť,

HLAS ĽUDU

oddelenia p. farár [Ladislav Zgúth]. 3.) Pánovi Michalovi Čásarovi sa má vyplatiť 130 din. za trovy, ktoré mal v Belehrade v záujme slovenskej školy. 4.) Presbytérium cirkvi [cirkevného zboru] erdevíckej z príležitosti otvorenia slovenskej školy v Erdevíku srdečne ďakuje Československému zväzu v Belehrade za jeho notárenie pri oživovaní niekdajšej školy a poveruje predsedníctvo cirkvi, aby tlumočilo Zväzu vzďaku erdevíckych Slovákov za všetko, čo podnikol v záujme tej školy. Zápisnicu podpísali: Ladislav Zgúth [farár a zapisovateľ], Pavel Žilay, Ján Franka, Michal Čuha, Peter Činčurák, Adam Lekár, Pavel Jašo, Ondrej (priezvisko nečitateľné), Pavel Beredi, Ján Trpka a Ján Dudok.“ Nedlho predtým, 25. mája 1931 v cirkevnej zápisnici bolo zapísané, že „konfirmácia dietok bude 7. júna pred obedom a exament z náboženstva toho istého dňa poobede“. Boli to roky, keď sa v Erdevíku robili prípravy na založenie Slovenského národného domu. Po

zbierke peňazí na tieto účely v zápisnici sa uvádza fakt, že 7. januára 1931 Slovenský čítací spolok kúpil dom od Elizabety Kastl a previedol ho na erdevícky cirkevný zbor. Tento dom bol zmluvou predaný / kúpený 18. apríla 1931. V prospech otvorenia slovenských tried v dedine sa určite robila propagácia. To odôvodňujeme objavenou Zmajovou básňou Dvíhajme školy, ktorú do slovenčiny preložil M. Kamenár: „ Dvíhajme školy, deti nás prosia! / Či môže byť čo horšieho / Než dieťaťu svojmu zatvoriť oči! / Ej, hľa, jasnosť sveta všade sa vidí / Nech i váš pôrod to pocíti.“ Rukopis básne bol uložený medzi dokladmi z roku 1931. V nasledujúcom roku deti dostali novú učiteľku (pravdepodobne z inej triedy v škole). To vidno z listu z 12. decembra 1932, ktorý je adresovaný na Ministerstvo osvety v Belehrade. V liste sa píše, že sa učiteľka Anica Kneževićová vydala za kolegu do Vlasotiniec: „Z týchto príčin my erdevícki Slováci prosíme pána Ministra, aby nám do slovenského oddelenia vymenoval slečnu Milicu Kneževićovú, ktorá teraz robí v Erdevíku na meštianskej škole a to preto, lebo táto učiteľka úplne pozná slovenský jazyk, takže deťom bude môcť ľahšie prednášať a čo bude v záujme samotnej služby.“ V medzivojnovom období prvou slovenskou učiteľkou bola teda Juliana Parnická. V mladosti sa zaujímala o divadlo v rodnom Iloku a neskôr, ako vidno v knihe Slováci v Erdevíku 1860 – 1907 – 1997, bola herečkou aj v Erdevíku. Počas druhej svetovej vojny pôsobila ako učiteľka v Šíde a Iloku. Neskôr sa presťahovala do Bratislavy, kde aj umrela – uvádza sa v knihe Slovenské divadlo v Iloku 1914 – 2008. Katarína Verešová

21


Ema Čížik

ní Usilov lkari aj í škô k ť, príde el c ie i č id v a e n chc o kov ruhý, č koni, akoby vášho elok, d a

o vá

Jova na Ď

urišová

ond ko n šho a brový p beží, cvála a ávierkami ná m e t p z se rok j usivoma u je prvý kolský edzi je kúm a nami tie ďalšie... Š ždeň medzi d y preletel. i ic č a v ký tretí, aj eškané. Aj tý o kútika akob e Kolibri v Ko mbrový Dets ršej e n m h ta t z Detské kej ustanoviz jiť druhý sep autori sú zo s ýiť niečo o ls i r c o dohon t t s lé k še se v zo dš do Pre našej výzve kôlka. V k mladšia. Ve a š “ li a e š t a le N a je o ro ia Válovcová ešili s y Ja a me „za A my s resliarov. Pot práce na tém ňa Melišová ár a k eľky M S t je h lovnýc úkli nám svo šesťroční, iba li vychováva á . n íslo 37 va sk a tik a po skupiny, ted sprostredko anová-Litav Hlase ľudu č j e sto v a Tom vekove y nám vďačn Snežan hovorené mie luprácu. kres o o p d s a a radili n tkým z e ich za akujeme vše eží ďalej. m s . y Ď am Anna F rok b kolský š h c e An

Z

Lea Kata rí

na Litavs

Te o dora N

Miroslav Poliak

Paulína L

22

itavská

Saňa Melišová

ovkovićov

á

Graficky upravil J. Tomáš 14. 9. 2013

37 /4560/

HLAS ĽUDU


poljo1:0 10.9.2013 10:06 Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLIII ČÍSLO 18 (1852) 14. septembra 2013

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU MEDZINÁRODNÝ DEŇ POLÍ NA RÍMSKYCH ŠIANCOCH

Prehliadka 75-ročnej tvorivej práce v praxi ž tradične sa začiatkom septembra na Rímskych Šiancoch stretávajú tí, ktorí spolupracujú s novosadským Inštitútom pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo. Či už ide o pestovateľov novosadských odrôd a hybridov alebo o domácich a zahraničných obchodných partnerov, účastníci aj v tomto roku mali jedinečnú príležitosť vidieť na jednom mieste výsledky dlhoročnej práce šľachtiteľov zo spomínaného inštitútu. V tomto roku návštevníkom V tomto roku medzi početnými hosťami bol aj žičilo aj počasie. Krásny slnečný veľvyslanec Slovenskej republiky JE Ján Varšo (v strede), deň umožnil v pokoji si popre- ktorý prítomných aj pozdravil a prof. Dr. Ján Kišgeci zerať ukážkové políčka, na ktorých bol prezentovaný takmer celý momen- v Kanade, Argentíne, krajinách Európskej únie, tálne ponúkaný sortiment odrôd a hybridov v Ukrajine, Rusku, či v ďalekej Číne a Indii. Na inštitúte sa v súčasnosti šľachtí 47 raslnečnice, sóje, kukurice, repy a zrnového cistlinných druhov, čo je vo svetovom meradle roku. Novosadský Inštitút bol založený 15. sep- rarita. Významná je práca odborníkov, ktorí svotembra 1938 vtedajším Ministerstvom poľ- je výsledky publikovali v 15 000 vedeckých pránohospodárstva Kráľovstva Juhoslávie. Pra- cach v odborných a vedeckých časopisoch po covalo v ňom desať zamestnancov, rozpre- celom svete. V súčasnosti na inštitúte pracustieral sa na 23 hektároch na Rímskych Šian- je 707 zamestnancov, 67 doktorov vied, viac coch. Za 75 rokov svojho pôsobenia prešiel veľ- ako 50 mladých vedeckých výskumníkov, ktomi dlhú cestu. Doteraz bolo na inštitúte vy- rí sú zárukou, že aj v budúcnosti bude táto svetvorených 1 062 odrôd a hybridov, z čoho je toznáma inštitúcia dosahovať výborné vý642 registrovaných v zahraničí. Aj napriek sil- sledky v oblasti genetiky a šľachtenia rastlinnej svetovej konkurencii novosadské hybridy ných druhov. Ľ. S. a odrody sa pestujú v 30 krajinách. Poznajú ich

U

Priamo na mieste sa pestovatelia môžu poradiť s odborníkmi, ktorí im poskytujú potrebné rady

Z PRODUKČNEJ BURZY

Ceny obilnín stabilné dňoch od 2. do 6. septembra 2013 bol na Produkčnej burze v Novom Sade zaznamenaný v porovnaní s predchádzajúcim týždňom trikrát nižší obrat. Začalo sa obchodovať so sójou z tohtoročnej úrody. Jej priemerná cena bola 47,35 din/kg (43,85 bez DPH). Pred určitým časom na zeleno sa predávala po 33,00 din/kg bez DPH. V uvedenom období cena sójových výliskov so 44-percentným obsahom bielkovín bola 75,96 din/kg (63,30 bez DPH), čo je rovnako ako v predchádzajúcom týždni. Cena kukurice sa stabilizovala na hranici 13 din/kg bez DPH. Priemerná cena obchodovania bola 14 din/kg (12,97 bez DPH), čo bolo v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 1,24 % viac. Trh so pšenicou je ešte stabilnejší ako trh s kukuricou. Jej priemerná cena bola 17,26 din/kg (15,98 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 1,07 % viac. Aj vo svete sú výsledky tohtoročnej žatvy už známe a nedosiahli predbežné optimistické očakávania. Zdá sa, že aj ceny obilnín sa už odrazili od dna a pomaly stúpajú. Augustová správa IGC odhaduje svetovú produkciu obilnín v roku 2013 na 1 920 mil. ton a spotrebu na 1 887 mil. ton, čo dáva aj malý priestor na vytvorenie svetových zásob. Ceny obilnín na svetových trhoch zaznamenali svoje tohtoročné minimum k 13. augustu, no odvtedy už opäť mierne stúpajú. V Európe sa cena pšenice potravinárskej v súčasnosti pohybuje v rozmedzí od 150,42 eur/t (Budapešť) do 198 eur/t (Hamburg,). Cena pšenice kŕmnej je od 147,41 eur/t (Budapešť) do 192 eur/t (Hamburg). V Európe sa cena kukurice kŕmnej pohybuje od 163,79 eur/t (Budapešť) do 239 eur/t (Hamburg).

V

Ľ. S.


poljo2:0 10.9.2013 10:07 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

OCHRANA RASTLÍN

Cukrovú repu koncom leta ohrozuje aj mora gama ora gama je typický migratórny druh a jej populácia v Európe vlastne predstavuje potomkov motýľov, ktorí migrovali z južnej Európy. Motýle sa liahnu s nevyvinutými pohlavnými žľazami. K vývinu potrebujú, aby v potrave počas úživného žeru bol vitamín E a ten čerpajú z nektáru. Preto sú migrácie späté s hľadaním kvitnúcich rastlín. Je známa pozitívna korelácia medzi počtom motýľov a kvitnúcich rastlín. V južnom Stredomorí najintenzívnejšie rastliny kvitnú počas zimy a pre nedostatok nektáru motýle už vo februári začínajú migrovať. V severnom Stredomorí najintenzívnejšie rastliny kvitnú v marci – apríli a v strednej Európe od mája do júna. Po odkvitnutí rastlín začína ich migrácia smerom späť, smerom k severnému Mediteránu, kde začína jesenné kvitnutie rastlín. Motýle mory gamy môžu preletieť veľmi veľké vzdialenosti, aj niekoľko tisíc kilometrov, z Mediteránu až do Škandinávie a na Island. Známe sú migračné trasy, akou je napríklad panónska trasa – z Mediteránu cez Maďarsko a medzi Komárnom a Viedňou (údolím Dunaja) do strednej Európy a ďalej na sever. Migráciám pomáha vietor. Pre túto moru sú charakteristické masové výskyty v trvaní jedného až dvoch rokov, po ktorých nastáva silné zníženie populácie na dlhšie obdobie. V strednej Európe také boli roky: 1912, 1922, 1928 – 1929, 1949, 1953, 1962. Motýľ je dlhý 18 mm a v rozpätí krídel meria 40 – 48 mm. Predné krídla sú hnedo-, niekedy fialovosivé, v strede krídla sa nachádza striebristá škvrna v tvare gréckeho písmena gama, podľa čoho je aj motýľ pomenovaný. Húsenice sú zelenkasté, zelenožlté, majú len tri páry panôžok. Prostredná časť je zhrubnutá a zužuje sa smerom ku koncom. Húsenice sa 4-krát zvliekajú. Larvy prvého instaru sú dlhé okolo 3 Dospelý motýľ mm, v druhom 6 mm a v poslednom instare nad 30 mm.

M

BIONÓMIA Žiadne vývojové štádium nepodlieha diapauze, a preto prezimovať môže v ktoromkoľvek štádiu. V severnej Európe má

24/II

jednu generáciu a v Mediteráne štyri. Na – 25 °C. Zníženie teploty na 17 °C výrazSlovensku má dve až tri generácie do ne znižuje aktivitu imág a znemožňuje výroka. Najčastejšie prezimujú húsenice a vin pohlavných ústrojov a ovipozíciu. zriedka vajíčka, kukly a imága. Motýle pr- Húseniciam tiež vyhovuje vysoká relavej generácie sa vyskytujú v máji a júni a tívna vlhkosť vzduchu 90 – 100 % a tev prípade prezimovania už v apríli. Po plota 20 – 30 °C. úživnom žere a následnom párení samičky kladú vajíčka jednotlivo alebo do malých znášok na listy rôznych divorastúcich a pestovaných rastlín. Priemerne jedna samička nakladie okolo 500 vajíčok. Plodnosť samičiek závisí od meteorologických podmienok, kvality a kvantity potravy. Nepriaznivé podmienky môžu spôsobiť úplnú neplodnosť, čo sa často stáva samičkám druhej a tretej generácie. Mora gama – húsenica Vývoj vajíčok trvá 3 – 6 dní. Vajíčka na svoj vývoj vyžadujú vysokú ŠKODLIVOSŤ Húsenice mory gamy sú výrazne polyvlhkosť a optimálna teplota je 20 až 30 °C. Vyliahnuté húsenice tiež potrebujú vysokú fágne. Napádajú okolo 220 druhov rastlín vlhkosť vzduchu. Húsenice sa 4-krát zvlie- z 50 čeľadí. Z kultúrnych rastlín poškodzujú: kajú. Kuklenie prebieha priamo na rastline cukrovú repu, slnečnicu, kukuricu, mak, na rozdiel od iných siatic a môr, ktoré sa chmeľ, tabak, zemiaky, ďatelinu, lucernu, kokuklia v pôde. Štádium kukly trvá 7 – 13 dní. nope, ľan, kapustu, špenát, cibuľu, liečivé Motýle druhej generácie sa liahnu koncom rastliny, ríbezle, jablone, hrušky, chryzanjúna a začiatkom júla. Vývoj tejto generá- témy a iné. Húsenice poškodzujú listy. Larvy prvého a cie končí v auguste, keď sa objavujú motýle tretej generácie. Mo- druhého instaru „okienkujú“ listy, vyhrýzajú listýle tejto generácie sa ty z dolnej strany a protiľahlá pokožka (horná) vyskytujú v niektorých zostáva nepoškodená. Staršie larvy vyhrýzarokoch až do no- jú menšie alebo väčšie dierky na listoch, často zapríčiňujú aj holožer, skonzumujú celú plovembra. chu listu okrem hlavných nervov. Najväčšie ČO VPLÝVA NA IN- škody zapríčiňujú larvy 4. a 5. instaru. Pri hoZENZITU VÝSKYTU ložere cukrovej repy dochádza k zníženiu úrody o 25 až 50 % a k výraznému zníženiu cuŠKODCU? Na hustotu popu- kornatosti. lácie mory gamy vplývajú poveternostné OCHRANA podmienky, priroNa reguláciu mory gamy z agrotechnicdzené regulátory a kých opatrení prispieva: ničenie burín, memigrácie motýľov. dziriadková kultivácia a jesenná hlboká Táto mora je hygrofil- orba. Chemická ochrana na cukrovej repe ná a termofilná. Ne- sa vykonáva vtedy, keď dominujú larvy 2. vyhovujú jej suché re- a 3. instaru a keď sa na jednej rastline nagióny a v takýchto re- chádza v priemere viac ako 1 húsenica. giónoch sa koncentruje v zavlažovaných Ochrana sa robí aj vtedy, ak bol zistený výporastoch. Pre masové rozmnožovanie skyt 8 a viac húseníc v priemere na 1 m2 , vhodné je prezimovanie mory v štádiu alebo pri poškodení 15 % rastlín. kukly pri dlhotrvajúcej snehovej poIng. Ján Tancik, PhD. krývke a pri teplotách počas júna a júla vyšších o 1 – 2 °C od viacročného prieSPU Nitra foto: internet meru. Pre motýle optimálna teplota je 20 14. 9. 2013

37 /4560/

HLAS ĽUDU


poljo3:0 10.9.2013 10:08 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

SLOVO MÁ: JANEZ ERJAVEC, PREDSEDA SPRÁVY POMURSKÉHO VEĽTRHU V GORNJEJ RADGONI

Ekologické poľnohospodárstvo ako opora N

a stretnutia s vojvodinskými novinármi si – Čo je ešte zaujímavé z aspektu vašich bu- ností. Nemôžeme byť konkurencieschopní napriek tomu, že počas veľtrhových dní dúcich krokov? niektorým veľkovýrobcom, lebo sú rozlohy u stále bol zavalený početnými povinnosťami, – U nás sa dosť rozprávame o sebestačnos- nás v podstate veľmi malé. Pôdohospodári spravidla nachádzal čas. Je vďačným spolu- ti v zásobovaní, o tom, v akej miere budeme majú malé majetky, neobrábajú teda po sto besedníkom pre celý rad tém v oblasti pôdo- môcť produkovať vlastné potraviny. My sme sa či stopäťdesiat hektárov. Preto sa orientujeme hospodárstva, keďže je už roky v priamom sty- v Slovinsku, pre globalizáciu, prakticky dosta- na ekologické a integrálne spracovanie, ako ku nielen s predstaviteľmi Ministerstva poľ- li do situácie, že sami vyrábame dakde okolo aj na zeleniny, zeleninárstvo. To sú tie naše šannohospodárstva a životného okolia Slovinska, tridsať percent potrebných potravín, čo je ce v novej poľnohospodárskej perspektíve Euveľmi málo. Sú, samozrejme, i rópskej únie. ale i so zástupcami poľnooblasti, kde to siaha až k úplnej hospodárskych a iných ko– Vráťme sa trochu k veľtrhu... sebestačnosti, no sú i také, môr a spracovateľského prie– Ako aj u vás, hlavnú časť výstavného priekde je to dokonca oveľa menej storu zaberá poľnohospodárska technika, myslu, a čo je najdôležitejšie od spomínaných tridsať per- mechanizácia. Táto je hlavne vonku, na rozlohe – s priamymi výrobcami. Jacent. Pred vstupom do Eu- takmer tridsaťtisíc štvorcových metrov. Mônez Erjavec, predseda Sprárópskej únie sme si boli se- žete si tu teda všimnúť všetky svetoznáme vy Pomurského veľtrhu alebestační na takých päťdesiat značky traktorov, kombajnov, iné stroje a zabo jeho generálny riaditeľ, až šesťdesiat percent. ako túto funkciu vidíme my, riadenia. – V čom treba hľadať prítakému postoju a konaniu – Ako ste spokojný so spoluprácou so činy takého stavu? zostal dôsledný aj v záveSrbskom, vrátane Vojvodiny? – Prvým dôvodom je, že je rečných dňoch augusta toh– V tomto kontexte by som chcel podotknúť, konkurencia v rámci Európ- že je tu Hospodárska komora Vojvodiny, predto roku. Novinársku zvedaskej únie v mnohých odvet- stavitelia vlády Vojvodiny, že sú tu desiatky vavosť hasil dávkami odpoveviach veľmi silná, čo spôsobilo šich spoločností, tiež predstavitelia Novodí, povahou úprimných, vypokles cien bravčoviny a obil- sadského veľtrhu, firmy so značkou Najlepšie slovených bez žiadnych Riaditeľ Janez Erjavec nín, ako i zelenín, kde beztak z Vojvodiny, zástupcovia Novosadského inokolkov. – Možno porovnať váš tohtoročný a vla- zďaleka nie sme sebestační. Okrem tej kon- štitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo... ňajší veľtrh? kurencie, situácia sa zhoršila, keď sme vstúpili Tá spolupráca s vami je tradičná, perspektív– Ten vlani bol jubilejný, o tomto vravíme, že na a dobrá. Práve je prvým v novom polstoročí. Dívame sa na nedávno sme sa jeho výsledky už teraz na štarte optimisticky, s riaditeľom Nolebo je tu účasť 1 730 vystavovateľov z 29 kravosadského veľtrjín a výstavný priestor je až 68-tisíc štvorcových hu Dr. Lukačom metrov. Vlani sme napríklad mali 120 000 nádohodli o vašej vštevníkov. Vyzerá to tak, že ich aj v tomto roku účasti na našom bude toľko, ak nie aj viac, napriek dosť vrtobudúcom veľtršivému počasiu na sklonku augusta. Základhovom podujatí, nou charakteristikou, po našom akousi zeleako aj o našom v nou niťou podujatia, je jeho zameranosť na Novom Sade, poekológiu a vody. Známe je, že je tento rok svečas ktorých obidtovým rokom spolupráce v oblasti vôd, a rok va veľtrhy budú 2013 je i rokom kvinoy, tradičnej juhoamerickej prezentovať svoplodiny, ktorá sa v súčasnosti stáva stále poje programy a pulárnejšou u nás a vo svete. Je jedným z najmožnosti. starších druhov obilnín. Poznali ju už Indiáni – Keď však ide o v Južnej Amerike pred viac ako tritisíc rokmi. konkrétnu spo– A obsahy iné? luprácu s pokra– Okrem výstavnej zložky je i ozaj mnoho odjinou, čo by ste borných porád. V tomto roku máme viac než Mechanizácia na veľtrhu bola na každom kroku vyzdvihli ako pristopäťdesiat sprievodných udalostí, z ktooritu? Je to rarých je len uvedených porád viac ako osem- do eurozóny, lebo vtedy sa tak konkurencia, stlinná výroba, oblasť dobytkárstva, čosi desiat. Zaoberáme sa na nich najaktuálnejší- ako i globalizácia, ešte silnejšie prejavili. tretie? – Keď ide o spoločnú poľnohospodársku mi témami v našom poľnohospodárstve: – Nám je predovšetkým zaujímavá oblasť setou prvou a najvýznamnejšou je celková politiku EÚ, v nadchádzajúcom období menárstva, ako aj obilniny. Máte aj vynikajúpolitika Európskej únie v oblasti poľnohos- budete mať záväzok zmenšiť o niekoľko ce pekárske výrobky, tiež produkty mäsopodárstva v rokoch 2014 – 2020. Je to veľmi percent obrábateľné plochy, čo bude vplý- priemyslu. Keď ide o vína, tu sme aj my silní. dôležité, lebo ide o to, koľko poľnohospo- vať aj na rastlinnú výrobu. Čo to bude No, aj Srbsko považujeme za krajinu vín a je dárstvo vôbec, ako aj u nás, bude mať peňa- znamenať pre vás? dobre, keď si vymieňame skúsenosti v tejto – V prvom rade seba vidíme v ekologickom oblasti, ako aj vo všetkých iných... zí na investície, podpory, subvencie, ako i o to, poľnohospodárstve, ktoré ponúka viac možaká bude jeho štruktúra. Za rozhovor ďakuje: Oto Filip

14. 9. 2013

37 /4560/

HLAS ĽUDU

III/25


poljo4_5:0 10.9.2013 10:19 Page 1

POĽNOHOSPODÁRSKEROZHĽADY

PRÍLOHA

V plnej kráse

Tropická záhrada zvonku

ZO SLOVINSKÉHO DIÁRA

Moc rajskej záhrady P

redpoludnie sa práve prevaľovalo do druhej polovice, motor kikindského autobusu s vojvodinskými novinármi a poľnohospodármi si priadol obvyklú pieseň, nuž nezostalo iné než potichu oddychovať, dívať sa cez okno na úhľadné a upravené slovinské polia a uvažovať nad tým, prečo sa čosi tu dá, inde nedá, a či sme si ozaj natoľko navzájom vzdialení, že sa naše tak podstatne rozlišuje od ich inak? A pritom sme všetci v jednom vreci. Doba je súčasná a moderná, no niektoré zákonitosti platia vždy. Napríklad tá, že úzka spojitosť človeka s prírodou zotrváva ako jedna z najcharakteristickejších čŕt vývoja ľudskej spoločnosti: ako vzťah, ktorý sa od nepamäti vždy prejavoval nielen na úrovni hospodárskych, ale aj kultúrnych potrieb a prejavov. Stačí zalistovať v pamäti a pripomenúť si, ako často práve prírodné prvky boli nevyčerpateľným zdrojom tvorivej umeleckej inšpirácie: pôda a voda, les a roľa, more a jazero, úsvit a noc, okrasná a úžitková záhradka… Trojdňový zájazd za objavovaním nových okien do budúcnosti poľnohospodárstva, európskeho, slovinského, v perspektíve aj nášho, sa už stal tradíciou. Je veľký už tým, že láka a pokračuje. Návšte-

Červené klenoty prírody

26/IV

Ako v džungli

Strom papáje va 51. Medzinárodného poľnohospodársko-potravinárskeho veľtrhu AGRA v Gornjej Radgoni, zážitky z pondelka – dňa pokrajiny a ukážkových produktov so značkou Najlepšie z Vojvodiny, pobyt v najväčšom skleníku na výrobu rajčín v Turnišči, opätovné stretnutie s Šarugovcami vyrábajúcimi rastlinné oleje v Radenciach, stretnutia a rozho-

vory s expertmi a pôdohospodármi, odchod do priam výkladovo upraveného rakúskeho mestečka Bad Radkersbufg… – všetko to mizne ako vyblednutá spomienka pred ozajstným šlágrom tretieho slovinského dňa: odchodu do skleníka Ocean orchids v Dobrovníku, ktorý je so svojimi viac než troma hektármi rozlohy a s produkciou približne dva milióny orchideí ročne najväčším a najznámejším v regióne. Ale i priestorom najkrajším. Vedomí si toho, že i od krásneho môže byť aj krajšie, vedúci oceánu orchideí trafili klinec po hlavičke, keď na úvod návštevníkovi ponúkli kúsok tropického raja v podobe botanickej záhrady, hneď za vchodom.

Rajská záhrada sa neobíde bez príslušnej výstavy 14.9.2013

37/4560/

HLASĽUDU


poljo4_5:0 10.9.2013 10:19 Page 2

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKEROZHĽADY

Príroda na obraze Nie je more ako more Rastliny, na videnie ktorých by si za iných okolností musel precestovať tisíce kilometrov, južné ovocie, ktorým sa na týchto priestoroch hrdia len ozaj dobre vybavené hypermarkety, kvety hýriace farbami, uspokojivý šum tečúcej vody… A prechádzku, pri ktorej si každý z nás všeličo domyslí, dotvorí, objaví. Klenoty prírody v objatí zvedavého zraku. Zložky prírody, vyzerajúce z každého pohľadu inak. Voda, v ktorej sa odrážajú rastliny a kvety a farbia jej zrkadlo optimistickými tónmi. Unikátne bohatstvo na neveľkej rozlohe. Nevšedné chvíle na Len pre tých s hlbším vreckom: cena – 120 eur každom kroku. Spôsobujúce, že sa so zatajeným dychom ponáraš do vankúša čírej bezprostrednosti priestoru a pripadáš si ako príroda samotná, jej súčasť, drobná súčiastka toho večne hýbajúceho sa stroja. Momentky, keď si uvedomíš, čím nám Zem všetko je, čo všetko má hojnejšie a príťažlivejšie než ktokoľvek a kdekoľvek inde vo vesmíre. Kráse neodoláš. Takže neostalo iné, než sa pokúsiť zvečniť ju sklami a objektívom zrkadlovky, ktoré predsa nevedeli zachytiť to vnútorné chvenie sa. Ani vzbudiť predstavy a spomienky v najrozličnejších podobách. Lebo sa nevedia pozerať s prižmúrenými očami, čo je v človeku odveké... O. Filip Keď biela láka

Phalaenopsis na akcii

Podoby vody

14.9.2013

37/4560/

HLASĽUDU

V/27


poljo6:0 10.9.2013 10:20 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

OKRASNÁ ZÁHRADA

Pestujeme cibuľové a hľuznaté rastliny äčšina cibuľových a hľuznatých rastlín pri pestovaní vyžaduje slnečné umiestnenie alebo len ľahký polotieň. Rastliny pestované v takýchto podmienkach sú väčšie, krajšie a hlavne zdravšie. Do polotieňa sa vysádzajú len veternice (Anemone blanda), hľuznaté begónie, cyklámeny, modravka (Chionodoxa), tavolín (Eranthis), kandík (Erythronium), korunkovka strakatá (Frittilaria meleagris), snežienka (Galanthus nivalis), bleduľa (Leucojum), niektoré ľalie a scila (Scilla siberica). Cibuľovým a hľuznatým rastlinám vyhovuje väčšina pôdnych typov, okrem suchých, piesočnatých pôd, pôd so štrkovým podložím, kde trpia v lete rastliny nedostatkom vlahy. Cibuľovinám sa nedarí ani na ťažkých a zamokrených pôdach. Najvhodnejšie sú piesočnato-hlinité, priepustné, neutrálne až slabo alkalické pôdy s vyšším obsahom humusu a živín. Pri príprave pôdy pre cibuľoviny sa treba vyvarovať pridávaniu čerstvého, nezotletého hnoja do pôdy, pretože spôsobuje zahnívanie cibúľ. Pôdu pre cibuľové a hľuznaté rastliny treba zrýľovať do hĺbky minimálne 20 až 25 cm aspoň 10 až 14 dní pred plánovaným vysádzaním. Aj pre cibuľoviny, ktoré sa vysádzajú na jar, je lepšie pripraviť pozemok už na jeseň rýľovaním. Do ľahkých a vysychavých pôd sa môže pridať rašelina, ťažšiu pôdu zlepšia naopak pridané piliny, perlit, prípadne piesok. Hĺbka a termín vysádzania závisí od jednotlivých druhov cibuľovín. Všeobecne, hĺbka vysádzania by mala zodpovedať asi dvojnásobku výšky cibule alebo hľuzy. Drobnejšie cibule teda treba vysádzať vždy plytšie ako tie väčšie. Na ťažších a hlinitých pôdach je vhodné zmenšiť hĺbku vysádzania asi o 2 až 3 cm, zatiaľ čo na ľahkých pôdach sa cibule sadia naopak asi o 2 až 3 cm hlbšie. Rovnako aj na čerstvých pokyprených a neuľahnutých záhonoch zasadíme cibule o niečo hlbšie. Výsadba cibuľovín v skupinách pôsobí vždy oveľa prirodzenejšie a estetickejšie ako riadková výsadba. Pri vysádzaní sa odporúča sadiť cibule do brázdičiek s rovnomernou hĺbkou. Pri vysadení do rôznej hĺbky sa cibule neskôr vyvíjajú nerovnomerne, majú rozdielnu dobu rastu a kvitnutia. Vegetačné vrcholy cibúľ musia pri vysádzaní smerovať vždy kolmo nahor. Šikmo, alebo dokonca naopak vysadené cibule pučia vždy neskôr, nepravidelne, a vyrastajú z nich slabšie rastliny. Napr. veternice pri vysadení naopak väčšinou ani nevypučia a uhynú. Po výsadbe povrch záhonu urovnáme a výdatne zalejeme. Za slnečného počasia môžeme zálievku opakovať. Na jeseň vysádzané cibuľoviny stihnú v takom prípade do príchodu prvých mrazov

V

28/VI

dobre zakoreniť, na jar vysádzané cibuľoviny zasa rýchlejšie pučia a vyrastajú. OŠETROVANIE RASTLÍN POČAS VEGETÁCIE Po vypučaní rastlín treba povrch záhonu skypriť, čím sa zabráni tvorbe prísušku. Záhony treba tiež pravidelne odburiniť. Pre cibuľoviny je z burín nebezpečný najmä pýr plazivý (Agropyrum repens), ktorý dokáže prerásť zásobné orgány cibuľovín. Pri suchom počasí cibuľovinám prospeje zalievanie, najlepšie ráno alebo večer. V horúcom lete môže zálievka cez deň vyvolať rozličné defekty na vegetačných orgánoch rastlín. Pravidelné rozrušovanie prísušku počas vegetácie na povrchu pôdy kyprením umožní zabrániť premokreniu pôdy a následnému hnitiu cibúľ a hľúz. Po odkvitnutí rastlín treba čo najskôr odstrániť zvyšky kvetov a vyvíjajúce sa plody, čím sa docieli rast cibúľ a podporí sa násada bohatých a veľkých kvetov v nasledujúcom vegetačnom období. Asi mesiac pred prirodzeným ukončením vegetácie zálievku treba postupne znížiť a cibuľoviny tak pripraviť na obdobie vegetačného pokoja. Pri sledovaní zdravotného stavu rastlín počas vegetácie si treba všímať najmä výskyt vírusových chorôb, ktoré sa prejavujú nepeknou mozaikou na listoch a kvetoch (neplatí pre niektoré odrody tulipánov, pri ktorých je mozaikové sfarbenie prirodzené). Takto napadnuté rastliny je najlepšie hneď zo záhona odstrániť. Vírusové infekcie prenášajú najmä vošky, proti ktorým sa používa niektorý z dostupných pyretroidov. Častým problémom pri pestovaní cibuľovín vo vlhkých podmienkach býva výskyt rozličných hubových chorôb. Proti hubovým chorobám sa bránime rozličnými širokospektrálnymi fungicídmi. Hľuzy sa odporúča aj pred výsadbou namoriť v roztoku fungicídu, ktorý ich dokáže počas vegetácie uchrániť pred napadnutím hubovým patogénom. ZBER A PREZIMOVANIE Po odumretí nadzemných častí rastlín prechádzajú cibuľové a hľuznaté rastliny do štádia vegetačného pokoja. Každoročne sa z pôdy vyberajú hľuzy neprezimujúcich cibuľových a hľuznatých rastlín, ako sú napr.: Ane-

mone coronaria, Begonia, Canna, Dahlia, Freesia, Gladiolus, Iris X hollandica (v priaznivých podmienkach však prezimuje), a druhy vyžadujúce si letné uskladnenie – hyacinty, záhradné tulipány, citlivé kultivary botanických tulipánov, prípadne šafrany. Ostatné rody a druhy cibuľovín a niektoré botanické tulipány možno ponechať na stanovisku niekoľko rokov. Narcisy, ľalie a jesienky sa vyberajú z pôdy po troch až štyroch rokoch, keď sa rastliny výraznejšie rozmnožia a porast sa zahustí. Cibule a hľuzy sa vyberajú z pôdy ešte pred úplným odumretím nadzemných častí. Zásobné orgány treba opatrne vybrať rýľom, stonky, prípadne listy oddeliť hneď po zbere bezprostredne pri zásobnom orgáne. Včasným odstránením nadzemných častí sa takéto cibule udržia v dobrom zdravotnom stave. Výnimku tvoria len georgíny (Dahlia), ktorým treba ponechať zvyšných asi 10 cm všetkých starých bylí. Po vybraní z pôdy cibule treba zbaviť zvyškov zeminy mechanicky alebo opláchnutím. Pre cibule je veľmi dôležité následné starostlivé sušenie na vzdušnom mieste s prúdiacim vzduchom. Na slnku môžeme dosúšať iba na jeseň zberané druhy, treba ich však chrániť pred večerným chladom a raňajšou rosou. Cibule ľalií sa nesušia. Po usušení sa cibule namoria vhodným prípravkom, ktorý zabraňuje rozvoju hubových chorôb. Pri použití tekutých moridiel je dôležité nechať cibule následne dôkladne preschnúť. Cibule, ktoré sa vysádzajú na jeseň, sa uskladňujú na suchom a vzdušnom mieste s teplotou 15 – 25 °C až do obdobia výsadby, pričom ich treba pravidelne kontrolovať a odstraňovať choré a nahnité kusy. Cibule a hľuzy druhov, ktoré sa vysádzajú na jar, treba uskladniť v bezmrazných, chladnejších, dobre vetraných priestoroch. Georgíny vyžadujú pri uskladnení miernu vlhkosť, ktorú im zabezpečí trocha suchšej rašeliny či piesku, na ktoré sa hľuzy pri zimovaní položia. Aj v tomto prípade je nevyhnutné dokonalé vetranie skladovacieho priestoru. Ľ. S. 14. 9. 2013

37 /4560/

HLAS ĽUDU


poljo7:0 10.9.2013 10:20 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

Najčastejšia ženská REUMA údre odhady tvrdia, že až 103 miliónov Európanov trpí reumou. Je omylom domnievať sa, že lámka v kostiach trápi len naše staré mamy. Reumatoidná artritída postihuje nás ženy až trojnásobne častejšie ako mužov. Zápalové reumatické ochorenia sa začínajú už v detskom či mladom veku a najväčší nárast dosahujú v strednom veku. Ak by sa choroba včas, správne a kvalitne liečila, približne polovica dnešných „reumatických“ pacientov by mohla ešte stále pracovať.

M

voj ochorenia a zápalové procesy. Nové formy liekov vo forme mastí, náplastí, injekcií pomáhajú lepšie zvládnuť bolesť a nezaťažujú tráviace ústrojenstvo. Na pôde Národného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch na Slovensku s úspechom aplikujú tzv. biologickú liečbu, ktorá pôsobí na samotnú podstatu ochorenia. Zmierňuje bolesti a opuchy, rýchlo potláča aktivitu ochorenia a spo-

Agresívny priebeh choroby Najrozšírenejší druh reumy, reumatoidná artritída (postupujúci zápal kĺbov), máva agresívny priebeh. Spočiatku je veľmi nenápadná, chorý má pocit meravosti v drobných kĺboch rúk. K rannej stuhnutosti sa priradia opuchy zápästí, členkov, lakťov, kolien. Pacienti sa sťažujú na bolesť, slabosť, únavu, potivosť, zníženú fyzickú výkonnosť. Ochorenie skracuje život o 6 až 7 rokov. Aká je moderná liečba V liečbe sa používajú prostriedky na zníženie bolesti, lieky ovplyvňujúce ďalší vý-

maľuje proces poškodzovania kĺbov. Nepodáva sa v tabletkách, ale formou infúzie priamo do žíl pacienta a účinkuje už po 48 hodinách. Liečebný efekt je dlho-

dobý. Na udržiavaciu liečbu prichádzajú pacienti len raz za 2 mesiace. Pozor! Každý tretí človek trpí niektorou z foriem reumatizmu. Reumatické choroby sú príčinou chronickej dlhotrvajúcej bolesti. Choroby kĺbov a kostí sú najčastejšou príčinou čiastočnej invalidity a štvrtou najčastejšou príčinou plnej invalidity. Bolesti chrbtice sú na druhom mieste z dôvodov práceneschopnosti. KEDY K REUMATOLÓGOVI? Keď zistíte niekoľko týždňov trvajúce opuchy kĺbov. Ak máte nečakané (v porovnaní s ostatnými časťami tela) teplo v týchto kĺboch. Najčastejšie sú opuchy stredných článkov prstov, opuchy na hánkach, prípadne opuchy zápästí, členkov, kolien. Väčšinou majú symetrický charakter, ak vás bolí kĺb na jednej nohe, bude vás bolieť aj na druhej. Ak máte horúčky, vyrážky a niekedy bezdôvodne chudnete. Keď cítite tuhnutie v kĺboch, ktoré po rannom vstávaní pretrváva dlhšie ako 30 minút.

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (100)

Tukožrútska kapustová polievka tarostlivosť o krásu a zdravie má mnohé podoby. Táto nemusí však vždy byť založená len na odborných lekárskych alebo iných radách. K mnohým z nich sa možno dostať alebo sa už došlo na základe vlastných skúseností, vo svojej domácnosti. Napríklad ako bojovať proti vypadávaniu vlasov, ako použiť otruby v kozmetike, čo môže byť liekom na boľavé kĺby, čo robiť s obhrýzaním nechtov u detí... V dobe, keď je obezita jedným z najvypuklejších zdravotných, no nielen týchto problémov, sú aj mnohé rady ako bojovať proti nej, napríklad odtučňovacími diétami. Jedna z nich je založená na tukožrútskej ka-

S

14. 9. 2013

37 /4560/

pustovej polievke, ktorej význam a podstatu badať už z jej názvu. Na ňu potrebujeme 6 veľkých cibúľ, dve zelené papriky, l hlávku bielej kapusty (asi 1 kg), zväzok dužinatej vňate z petržlenu a zeleru, l kocku bujónu, 4 až 5 paradajok, korenie, petržlen. Všetko treba nakrájať na malé kúsky, zaliať vodou a variť domäkka vo veľkom šesťlitrovom hrnci. Polievku možno jesť, koľko sa nám zachce, lebo je bez joulov. Počas siedmich dní odtučňovacej diéty s touto polievkou je na každý deň určené jedlo. Zásadne netreba jesť chlieb, pečivo, ani piť alkohol (ani pivo či víno), takže treba piť len ne-

HLAS ĽUDU

sýtenú minerálku, nesladenú kávu, čaj. Jedlá k tukožrútskej polievke 1. deň: všetko ovocie (okrem banánov), z tekutín čierny nesladený čaj, kávu, vodu. 2. deň: všetku zeleninu vrátane konzervovanej (bez prísad), radšej čerstvú. Treba sa vyhýbať fazuli, hrachu a kukurici. Na večeru väčší pečený zemiak s maslom. 3. deň: ovocie a zeleninu podľa vlastného výberu. Nič viac. 4. deň: aspoň tri banány a kyslé mlieko. Netreba zabúdať na tekutiny, treba vypiť čo najviac vody. 5. deň: 200 až 350 gramov vareného hovädzieho mäsa a 5 až

6 čerstvých rajčín. Treba piť dostatočné množstvo vody, aby sa odbúrala kyselina močová. 6. deň: zeleninu (najmä vňaťovú) a hovädzie mäso (upravované na minútkový spôsob bez tuku). 7. deň: ryžu natural, nesladený ovocný džús a zeleninu. Pri diéte sa nesmie v nijakom prípade jesť pečivo, vyprážané jedlá, piť alkohol, nápoje s bublinkami. Hovädzie mäso možno nahradiť kuracím. V jednom tzv. hovädzom dni možno jesť namiesto mäsa varenú rybu. (V budúcom čísle: Jesenné životobudiče) Pripravil: O. F.

VII/29


poljo8:0 10.9.2013 10:23 Page 8

poĽnoHoSpodárSKe roZHĽady

PRÍLOHA

Sprievodca vypráŽaním

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Slivkový koláč s dvoma cestami Suroviny: na maslové cesto: 4 žĺtky, 100 g kryštálový cukor, 100 g práškový cukor, 250 g masla, 300 g múky, 1/2 balíčka kypriaceho prášku; na orechové cesto: 1 celé vajce, 50 g mletých orechov, 1 bielok; na plnku: sliviek podľa potreby. Takto sa to vydarí: maslové cesto: oba druhy cukru vymiešame so žĺtkami do peny. pridáme múku rozmiešanú s kypriacim práškom a primiešame zmäknuté maslo. všetko spolu dobre vymiešame na cesto. pripravíme si formu na pečenie, ktorú vymastíme a posypeme múkou. orechové cesto: do misky dáme pomleté orechy a zamiešame 1 celé vajce. Z 1 bielka vyšľaháme tuhý sneh, ktorý opatrne zamiešame do cesta. do vymastenej formy dáme polovicu maslového cesta. potom na maslové cesto rozotrieme orechové. na orechové cesto poukladáme polky sliviek. prikryjeme druhou polovicou maslového cesta − uhladíme a dáme piecť do rúry. pečieme na 180 stupňov 35 minút. Upečený koláč necháme vychladnúť. vychladnutý posypeme práškovým cukrom. zdroj: internet

Ako si pripraviť krehké lahôdky ľúčom k úspechu je správna teplota oleja. vďaka nej sa potraviny „zatiahnu“ a priveľmi nenasiaknu olejom. vyprážané mäso, ale aj ryby a zelenina pripravené na panvici alebo vo fritovacom hrnci sú stále veľmi obľúbené.

K

Správna teplota Je dôležitá, aby rezne alebo iné obaľované pochúťky pri vyprážaní príliš nenasiakli olejom. Liter oleja na to, aby dosiahol správnu teplotu (180 až 190 °c), potrebuje 8 až 10 minút zohrievania. Či už nastal ten správny čas na vyprážanie, zistíme pomocou niekoľkých kociek bieleho chleba. pri ideálnej teplote budú za minútu dozlatista vypražené. Rôzne použitie rastlinné oleje sa líšia chuťou aj teplotou, ktorú znesú, a, samozrejme, kvalitou. na fritovanie je najlepší podzemnicový (arašidový), kukuričný či repkový olej. Slnečnicové a olivové oleje sa hodia na klasické vyprážanie na nízkej panvici. Fritovanie na tento spôsob použijeme hlbokú panvicu alebo fritovací hrniec, v ktorom by mal olej siahať do výšky 4 cm. olej rozpálime na 180 až 190 °c a su-

roviny nakrájame na rovnaké kúsky. väčšinu potravín, zvlášť tie jemnejšie, je lepšie obaliť v cestíčku alebo strúhanke. podľa hrúbky potom vyprážame zhruba 3 minúty. Takýmto spôsobom si môžeme pripraviť „strapaté kura“. Kuracie prsia prekrojíme na rezne, stehná bez kože narežeme popri kosti. Takto upravené mäso osolíme a okoreníme. Z vajec, múky a zo štipky soli vymiešame cestíčko. pripravené kúsky kurčaťa namáčame v cestíčku a obaľujeme v kukuričných lupienkoch. obalené kúsky vypražíme vo fritovacom hrnci dozlatista. Prebytočný tuk vypražené kúsky najlepšie zbavíme prebytočného tuku tak, že ich nakrátko položíme na papierový obrúsok a potom preložíme na tanier alebo do misy. Nápady na cestíčka rybu, mäsá a zeleninu nemusíme obaľovať len v trojobale. Ďalším obalom na vyprážanie je cestíčko pripravené z vajca, hladkej alebo polohrubej múky, mlieka, zo soli a z trošky oleja. Časť mlieka môžeme nahradiť pivom, sódou, smotanou alebo vínom. múku môžeme dochutiť rôznymi bylinkami.

Začalo sa vyučovanie: Na čo je dobrá škola? P

rázdninám je koniec. pre väčšinu školákov šok a stres, ale nájdu sa aj takí, čo sa z odchodu do školy tešia. na čo je tá škola dobrá, keď sa do nej nikomu nechce? To je otázka, ktorú si po dvoch mesiacoch prázdnin zúfalo kladú nevinní prváčikovia, aj ostrieľaní školáci. a priznajme si to, sem-tam aj rodičia. aj keď sme občas jednoznačne presvedčení, že škola je pôvodcom neustálych úloh, neužitočných definícií, zákazov, príkazov a iných obmedzení, nie je to úplne zbytočná inštitúcia. V škole strávime takmer polovicu roka! Tušili ste, koľko hodín vlastne naše deti strávia počas jedného roka v škole? Je to približne 184 dní. v priemere 6 hodín denne, čo je 1 104 hodín. alebo inak, 66 240 minút. viete, čo po celý ten čas okrem

30/VIII

učenia robia? Učia sa tiež zodpovednosti, samostatnosti, premýšľaniu nad svojím konaním, ale aj veci, ktoré robia bežne dospelí a vôbec sa nám nepáčia. napríklad závidieť, klamať, keď si neurobia úlohu, podvádzať pri písomkách, posmievať sa, šikanovať... Kto za to môže? Škola či rodina? dianie v škole nie je len o známkach. Škola je výchovno-vzdelá-

vacia inštitúcia, preto netreba zabúdať ani na výchovný aspekt školy. Bohužiaľ, často sa stáva, že škola sa vo výchove spolieha na rodinu a rodina na školu. výsledkom sú hádky na rodičovských združeniach, kto môže za to, že sú deti nezvládnuteľné a nevychované. rodina, či škola? podľa prepočtu trávia deti rovnako veľa času doma ako v škole. obidve strany by sa teda mohli venovať výchove detí rovnakým dielom. Dobrý tip: pätnásťminútovka o škole Spýtajte sa detí, čo dnes zažili v škole. naučte sa ich aktívne počú-

vať. ale naozaj počúvať, nielen vnímať, že čosi hovoria. pýtajte sa ich, čo cítia, keď sú šťastné, resp. keď sa hnevajú. Hovorte o ich pocitoch a problémoch, aj keď sa vám zdajú malicherné. veď za jeden deň v škole sa toho môže udiať rovnako veľa ako za jeden deň u vás v práci.

14. 9. 2013

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY príloha pre poľnohospodárov a dedinu Číslo 352 pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

37 /4560/

HLaS ĽUdU


K U LT Ú R A FESTIVAL SÚČASNÉHO UMENIA DUNAJSKÉ DIALÓGY 2013

Načaté príbehy a kultúrnej scéne Nového Sadu koncom augusta vládol skutočný ruch. Postaral sa o to nielen ďalší Medzinárodný novosadský li-

N

ca spolupráce, ukázal záujemcom svoju novú tvár aj ako dejisko kríženia moderných kultúrnych vplyvov z rôznych krajín a strán.

Tri práce Viktora Hulíka zo Slovenska v Malom výtvarnom salóne v Novom Sade terárny festival, ale i festival ďalší, venovaný súčasnému umeniu: Dunajské dialógy 2013. Vyštartoval v posledných dňoch augusta a pokračoval do 15. septembra. Dunaj, táto hlavná európska uli-

Rečou štatistiky povedané, osem štátov, osemdesiat umelcov, tridsať programov a udalostí a približne pätnásť galérií, hlavne v Novom Sade a Petrovaradíne, sa dalo do funkcie dokazovania pravdy, že

umenie síce svet zmeniť nemôže, ale ho v každom prípade môže urobiť znesiteľnejším a krajším. Iniciátorku a usporiadateľku podujatia Galériu Bel Art zrejme viedla snaha predstaviť Nový Rumunskú výtvarnú tvorbu reprezentuje Sad ako miesto Liliana Popa prezentovania najrozličnejších umeleckých ideí a náruživejšie zaujme. Napríklad niekobsahov, ako vhodné prostredie na torú z výstav autorov z podunajvzájomné dialógy po zoznámení ských krajín: Nemecka, Rakúska, sa, ako prostredie, kde tolerovanie Slovenska… alebo skupinových výrozličností už dávno má domovské stav a osobitných programov, akýprávo, tiež ako vhodné pôsobisko mi sú výstava umeleckých zástav, vina otváranie početných otázok sú- deopráce, inštalácie vo voľnom priečasnosti, či ako debatné miesto na store, performancie… Veď všetko to je umenie, schopné rozpravu o fenoménoch na reláciách jednotlivec – spoločnosť – vlastnou univerzálnou rečou zdolávať prekážky akéhokoľvek drunárod – dejiny… A komu ani takéto umelecké hu: politické, jazykové, sociálne, dialógy alebo monológy nestačia, iné. A v tom je aj jeho dosah, aj jeho nezostáva mu iné, než sa popre- krása. O. Filip chádzať, kým neobjaví to, čo ho

KOVAČICA V KOSJERIĆI je názov výstavy tridsiatich deviatich olejomalieb Jána Žolnaja z Kovačice a Rozalije Markovovej z Aradáča. Slávnostné otvorenie výstavy obrazov prebiehalo 30. augusta v obrazárni Národnej knižnice Sretena Marića v Kosjerići a milovníci insitného umenia si ju mohli pozrieť do 12. septembra. Salón je realizovaný z iniciatívy lokálnej samosprávy Obce Kosjerić a Zväzu penzistov Obce Kovačica. Na vernisáži o Žolnajovi a Markovovej, členoch Galérie insitného umenia, hovorila Mária Raspírová, riaditeľka kovačickej obrazárne (na snímke). Národná knižnica v Kosjerići je známa početnými aktivitami. Vo svojich priestoroch okrem výtvarných, národopisných a dokumentárnych výstav organizuje aj divadelné a detské programy, koncerty vážnej a populárnej hudby. Usporadúva aj významné kultúrne akcie v oblasti Zlatibora, akými sú oblastná súťaž recitátorov či folklórne a podujatia z oblasti pôvodnej tvorivosti západosrbského regiónu. J. Špringeľ

14. 9. 2013

37 /4560/

HLAS ĽUDU

MNOHÉ z trampôt, ktorým sú žiadatelia o azyl vystavení pri hľadaní zasľúbenej zeme, zdokumentovala nemecká fotografka maďarského pôvodu Merlin Nagy-Torma výstavou fotografií prebiehajúcej v galérii Artget Kultúrneho strediska Belehradu od 23. augusta do 11. septembra. Vo svojej tvorbe dôraz kladie na Balkán, skadiaľ pochádza, ako aj na problém utečencov z Afganistanu, Pakistanu a východnej Afriky, ktorí sa cez srbskomaďarské hranice snažia dostať do niektorej z členských krajín Európskej únie. Výstava s názvom Zasľúbená zem je vlastne fotozáznam z ilegálneho osídlenia Džungla pri Subotici, kde sa azylanti zdržujú v otrasných podmienkach, čakajúc na vhodný okamih a na to, či sa im osud predsa usmeje (na snímke). Qamar, mladík z Pakistanu, umelkyni povedal: – Prišiel som do Európy, lebo som o tom sníval, ale pozrite sa, aký je náš život v Džungli, ako my tu žijeme. Nikto nedokáže znemožniť vtáctvo, rieky, vzduch, aby šli cez hranice, prečo len my máme toľko problémov? O. Filip

31


K U LT Ú R A INTERVIEW S IGOROM KOVAČOVIČOM, SLOVENSKÝM CHOREOGRAFOM A KULTÚRNO-OSVETOVÝM PRACOVNÍKOM

Tradícia je pevné dno, o ktoré sa národy opierajú iektoré náhodné stretnutia a rozhovory utkvejú v pamäti a obohatia duchovný svet jednotlivca. Takou udalosťou bolo aj krátke, ale výstižné posedenie so známym choreografom a matičným dejateľom Igorom Kovačovičom zo Slovenska počas služobnej návštevy v Hrušove, kde v polovici augusta prebiehala Hontianska paráda. Využili sme príležitosť a položili sme mu niekoľko otázok. – Aké je, podľa vás, miesto ľudovej tradície v súčasnom, modernom svete? – Je to veľmi zložitá otázka, pretože tradícia patrí k životu, bez ohľadu na to, či je ľudová alebo akákoľvek. Bez tradície by generácie zrejme nemohli ďalej prežívať svoje tradície, lebo sa o niečo musia oprieť a to musí byť pevné dno. Každý národ na svete má svoje pevné dno, o ktoré sa opiera, a k tomu pevnému dnu patria tradície, zvlášť tie vlastné. Na tradíciách tradičnej kultúry národov sa vytvárali tradície národnej kultúry, tradície vysokého umenia, tradície, ktoré pretrvávajú v spoločenstvách, ktoré smerujú ľudí do ďalšieho veku. Tie ľuďom prinášajú určité poznanie minulosti, cez poznanie minulosti sa dostávajú do prítomnosti a stavajú svoje obzory pre budúcnosť. Bez tradície ani jeden národ na svete nemôže prežiť. Sú skúsenosti z histórie, že zanikli mnohé národy, ktoré zavrhli svoje tradície. Pretože tie tradície ďalší pokračovateľ tohto rodu nemal, musel vytvárať niečo iné, a tie pôvodné národy dnes nejestvujú. V tom zmysle vidím aj miesto ľudovej tradície v súčasnosti. – Aký je váš názor na tzv. štylizovaný folklór vo vzťahu k pôvodnému? – To, čo je pôvodné, autentické, už asi nie je, lebo vývoj badať v každej časti spoločnosti, čiže aj na dedinách, kde to bolo súčasťou voľakedajšieho života. V súčasnosti je to iba tzv. pridružená výroba. Je to chvályhodné, že ľudia vedia zachovať tradíciu ľudovej kultúry, že sa to prenáša v rodinách, že učia svoje deti, čo patrí ku krstu, k dievoctvu, ku svadbe, k bežnému životu, a čo

N

32

vacej, vzdelávacej a smerujúcej do ďalšieho, tí zachránia našu ľudovú tradíciu, ktorá, samozrejme, účelovo využíva aj štylizujúce prvky. – Stretli sme sa na festivale Hontianska paráda v Hrušove. Vieme, že sa Slovensko hrdí mnohými folklórnymi festivalmi, tak čím sa líši tento hrušovský od ostatných? – Hontianska paráda je zaujímavá v tom, že na jej podstate Igor Kovačovič si na Hontianskej paráde v vzniklo na SlovensHrušove zalistoval aj v hlasľudovských ku nekonečné množvydaniach stvo podobných popatrí k odchodu človeka zo sveta. dujatí. Až si myslím, že je toho priDobre je aj to, že existujú odborní- veľa. Chvalabohu, že v Hrušove ci, ktorí vyštudovali etnológiu, et- vznikla táto tradícia pred takmer nomuzikológiu, choreografiu, a tak dvomi desaťročiami, že tí, ktorí boli zachovávajú ľudovú tradíciu a pre- pri zrode podujatia, skôr ako začanášajú ju na mladých ľudí, ktorí sú li robiť festival, veľmi podrobne sa ochotní pestovať tento druh ume- oboznámili s dejinami osídlenia, s nia. Na celom svete ľudia, ktorí po- jeho možnosťami. Zároveň si podsúvajú bývalú autentickú kultúru robne zmapovali geografický priesvojich predkov do polohy vyučo- stor, v ktorom našli zákutia, miesta,

v ktorom sa to dá robiť, ale v najväčšej miere je vynikajúce to, že jeho tvorcovia rešpektovali ľudské vlastnosti obyvateľov Hrušova či dediny, ale hlavne lazov, ktoré k dedine patria. To je podstata celej Parády – podstata ľudskosti, ľudského vnútra a srdca týchto ľudí, nekonečnej obetavosti Hrušovčanov, ktorú každý rok zažívam. To nie sú len tri dni parády, to sú týždne roboty pred tým a ďalšie týždne roboty po tom. – Čím sa zaoberáte v súčasnosti? – V určitom veku, v ktorom sa aj ja teraz nachádzam, by bolo dobre, keby každý človek mal pokoj, ale v zmysle aktívneho starnutia. Teda po tom, ako človek dosiahne svoj vrchol, mal by svoje skúsenosti a poznatky odovzdať ďalším, čiže svojim nasledovníkom, po čom by malo prísť zadosťučinenie, že čosi som odovzdal. Konkrétne čo sa týka mňa – no, žijem, robím, čosi možno aj potancujem. Kým chcú mladí, budem robiť. Pokiaľ si mladá generácia bude vážiť dedičstvo otcov, rozvoj spoločnosti budeme mať zaistený. Za rozhovor ďakuje: V. Dorčová-Valtnerová

BEZ NOVÁTORSTVA NIET ANI POKROKU. Je to základný dôvod vzniku a viacročnej existencie projektu menom Podpora inováciám v Srbsku, už dva roky financovaného predprístupovými fondmi Európskej únie a realizovaného v spolupráci so Svetovou bankou. O jeho dvoch segmentoch: Programe včasného rozvoja, upriamenom na podnecovanie vzniku moderných spoločností založených na vedomostiach, ako aj o Programe spolufinancovania inovácií, ktorého cieľom je širšia komercializácia výskumov a rozvoja, hovorila 6. septembra vo veľkej sieni Zhromaždenia APV v Novom Sade úradujúca riaditeľka Fondu pre inovačnú činnosť Dr. Ljiljana Kundakovićová (na snímke vľavo). V prejave k prítomným účastníkom, hostiteľom z Pokrajinského sekretariátu pre vedu a technologický rozvoj, predstaviteľom Univerzity v Novom Sade, bádateľom a výskumníkom, predstaviteľom ustanovizní a podnikateľom, podotkla, že fond, ktorý vedie, na základe predošlých troch výziev, schválil takmer päť miliónov eur na realizáciu 41 projektov zvolených z 350 prihlásených. Celková hodnota projektu Podpora inováciám v Srbsku je 8,4 milióna eur. O. Filip

14. 9. 2013

37 /4560/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A PO AUGUSTOVOM VALNOM ZHROMAŽDENÍ

Novosadský Šafárik má nové vedenie súlade so Štatútom Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade Správna rada 20. augusta schválila rozhodnutie o usporiadaní valného a volebného zhromaždenia SKC P. J. Šafárika, ktoré prebiehalo 29. augusta. Okrem početných čestných členov centra, na zasadnutí bola i aktívna slovenská mládež, lebo cieľom zhromaždenia bolo podnietiť práve mladých v angažovaní sa vo vedení centra. Zhromaždenie viedla podpredsedníčka Juliana Brtková, keďže predseda Pavel Kríž bol znemožnený. Podala všeobecnú správu o činnosti centra za posledné tri roky, o práci vedenia a o plánoch do budúcna. Pripomenula, v akej finančnej situácii je centrum a jej dôsledky. Koordinátori umeleckých sekcií SKC P. J. Šafárika podali správy o doterajšej činnosti. Ide o tanečnú, spevácku, divadelnú sekciu, umeleckú radu, orchester, sekciu pre kultúrno-zábavný život, pre pracovné akcie (teraz sekcia pre údržbu objektu), pre marketing, pre mediálnu prezentáciu, pre údržbu a kúpu krojov. Nechýbala ani správa pokladníčky. Podpredsedníčka spomenula projekty, s ktorými sa centrum v uplynulých troch rokoch uchádzalo o prostriedky, koľko bolo schválených a koľko odmietnutých. Spomenuli sa aj aktivity sekcií mimo centra a tie najdôležitejšie odmeny, diplomy, ďakovné listiny. Pri čítaní sponzorov verejne sa poďakovala najmä Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, nielen za sponzorstvo, ale aj vernú spoluprácu s

V

centrom. Správu v mene Dozornej rady podala Zuzana Kadlečíková. V diskusii sa prihovorili čestný predseda Michal Hyža, podpredseda MOMS v Novom Sade Jaroslav Feldy, predsedníčka MOMS v Novom Sade Jarmila Struhárová, Michal Činčurák a velebný pán farár Vladimír Obšust. Nasledovala voľby nového vedenia SKC P. J. Šafárika. Doterajšie vedenie navrhlo niekoľkých členov z radov mladých ľudí, niekoľkých Na zhromaždení bolo veľa mladých šafárikovcov (Foto: Emil Lačok) kandidátov zo starého zloženia, aby sa nenarušila kontinuita v centra sú: Katarína Mosnáková, Anna lent, Pavel Jurík, Ivan Slávik, Vierka práci, a prítomní navrhli aj ďalších. Po Brtková, Ján Cerovský, Aneta Lo- Marčoková-Cerovská, Kristína Sahlasovaní v novej Správnej rade menová, Juliana Brtková, Samo Va- badošová a Milan Lačok. Predsedníčkou sa stala Katarína Mosnáková, podpredsedníčkou Juliana Brtková a tajomníčkou − pokladníčkou Vierka Marčoková-Cerovská. Koordinátori a predsedovia ostatných sekcií sa určia dodatočne a predbežne ich určí predsedníčka centra K. Mosnálovenské kultúrne centrum Pavla Joková. Dozorná rada bude pracovať zefa Šafárika v Novom Sade vyzýva v zložení: Ján Brtka, predseda, Zudo novej sezóny všetkých milovníkov zana Kadlečíková a Jaroslav Bolľudovej hudby, spevu, tanca, ako i nadocký, členovia. Predsedníčka Mosdaných hercov do tanečnej, hudobnej, náková podotkla, že niektoré sekcie speváckej a divadelnej sekcie. Členopribudli a iné sa budú musieť obvia Šafárika svoje umelecké talenty a zánoviť, ako je napríklad detský súbor. ľuby spoločne zveľaďujú a tešia sa na Zároveň sa budú musieť preformospoločné aktivity a dobrodružstvá s novať niektoré sekcie, prípadne zmeniť vými kamarátmi a kolegami každý názov. Na záver zasadnutia podpondelok a štvrtok o 20. hodine v Ulipredsedníčka J. Brtková zaželala noci Vuka Karadžića 2/a v Novom Sade. vému vedeniu a všetkým sekciám Viac informácií dostať na telefónnom úspešnú prácu. čísle: 060/7 555 629. Navštívte aj portál centra: office@safarik.org.rs Aneta Lomenová

Výzva pre nových členov Šafárika

S

ČLENOVIA SKOS ŠAFÁRIK z Dobanoviec v piatok 6. septembra vystúpili v osade Hum (pri Niši) na oslavách 1700 rokov kresťanstva. Tanečníci Šafárika sa zúčastnili na 2. detskom folklórnom festivale Čika Vita – Levi. Stredná detská skupina sa na týchto oslavách predstavila dvomi choreografiami Vladimira Radonjića – slovenskou a srbskou. Podľa rozhodnutia členov Organizačného výboru osláv dobanovských tanečníkov vyhlásili za najlepšiu skupinu na festivale. Ináč vystúpilo tam 15 združení, respektíve spolkov z užšieho Srbska, zo Sandžaku a z Kosova. Medzi účastníkmi bol i známy OKUS Lola z Belehradu. Ako sa dozvedáme od Željka Čapeľu, predsedu dobanovského spolku, na tomto festivale nadviazali priateľské kontakty najmä s hostiteľmi podujatia. Cestovné trovy im hradila Mestská obec Surčín. Dobanovských šafárikovcov teraz očakáva vystúpenie na veľkom medzinárodnom festivale folklóru v Banji Luke. a.lš Foto: z archívu SKOS Šafárik

14. 9. 2013

37 /4560/

HLAS ĽUDU

33


K U LT Ú R A SLOVENSKÉ VYDAVATEĽSKÉ CENTRUM NAPLNO PLNÍ VYDAVATEĽSKÝ PLÁN

Autorské výtlačky v rukách spisovateľov J

ednoznačne možno tvrdiť, že tohtoročná knižná žatva v Slovenskom vydavateľskom centre v Petrovci bude úspešná. Dokonca riaditeľ SVC Vladimír Valentík o nej hovorí ako o rekordnej v celej dlhodobej tradícii publikovania kníh u nás. Tvrdenie podporuje faktom, že z vydavateľského plánu na rok 2013, v Vydavatelia a autori: (zľava) Vladimír Valentík, Mária Kotvášová-Jonášová, Ružena Šimoniová-Černáková, Ileana ktorom šéfredaktor Ursuová, Víťazoslav Hronec, Viera Benková a Samuel Boldocký knižných vydaní SVC Víťazoslav Hronec projek- vo Vojvodine, a to prekladom zvom Iní o nás, v ktorej ako prvý lupracuje aj s inými inštitúciami toval tlač 25 titulov, dodnes básní rumunskej poetky Ileany zväzok vyšla kniha Dalimira Haj- a združeniami, o čom svedčí aj ka Dozrievanie do spolupráca so spolkami žien z vyšlo už desať skutočnosti, dozrie- Kulpína a Petrovca, ktorej výkníh a ďalšie sa vanie do sna. Na sláv- sledkom je vydanie kuchárky pripravujú. nostnom udelení kníh Bez raňajok ani krok a 2. vydanie Autorské výpripomenuli aj ďalšie kuchárky Takto to chutí po petlačky niektotohtoročné knižné ku- trovsky. rých z vydaNaša literárna elita, ktorá bola mšty z kuchyne SVC. ných kníh sa 6. Ide o vedecky fundo- na tomto udelení, sa uzhodla na septembra v vanú knihu Nárečie tom, že ide naozaj o bohatý Petrovci dostaAradáča na pozadí vydavateľský opus, z ktorého li aj do rúk svovzniku a vývinu obce knihy si určite nájdu svojich čijich autorov. Daniela Dudka, kni- tateľov. Čitateľ sa k publikáNa slávnosthu Jána Dorču Spo- ciám iste dopátra – aj napriek nom odovzdamienky, ktorú zostavil nezáujmu niektorých našich ní autorských V. Valentík a ktorej médií o konkrétnu akciu SVC, e x e m p l á r o v, prezentácia bola po- ktorú bolo treba prezentovať širktoré zorgani- Spokojní s obnovením tradície vydávania prekladu čas Petrovských dní šej verejnosti a tým spôsobom zovali k 6. vý- inorečových diel: Víťazoslav Hronec a Ileana Ursuová divadelných, ako aj o sfúknuť vietor do chrbta naročiu založenia brožúrku Lepší vdovec než mlá- šim novým knižným vydaniam. SVC, istým spôsobom na svoju Ursuovej Rybím jazykom. V tomto roku vydavateľstvo denec Juraja Ribaya. Už je známe, čitateľskú púť „vykročili“ knihy V. Dorčová-Valtnerová piatich autorov. Svoje najnovšie uviedlo aj novú edíciu pod ná- že toto vydavateľstvo dobre spoknihy už v rukách majú Viera Benková, zbierku básní Exlibris SEPTEMBROVÝ VZLET ponúka novú dávku poučných, zábavných a morušových listov, a Mária Kotexkluzívnych príspevkov. Okrem obsiahleho prehľadu 42. Stretnutia vášová-Jonášová prózu pre dopod lipami, sú tu riporty z letných hudobných festivalov a koncertov, spievajúcich Višňový lekvár. Od akými sú Kulpin fest, Rockton, Arsenal, TLO, Cantat a FAMNAZ. Píše apríla sedemdesiatnik Samuel sa o mladej kysáčskej herečke Jasmine Kováčovej a o letnom kurze Boldocký sa potešil súbornému slovenského jazyka v Modre, tiež možno čítať o filmovom umení (Trandielu z oblasti literárnej kritiky ce, The Conjuring), aktualitách zo sveta informatiky (Windows 8.1) a Svedectvo doby vo výbere Adapočítačových hrách (Remembering). Nechýbajú pravidelné rubriky Rozma Svetlíka, kým v edícii Velety, Úrovne občianskej spoločnosti, Knihy, Nové albumy a Móda; sú decké zošity Ružene Šimoniotu i dobrodružstvá komiksového hrdinu Williama Henricha a rozhovej-Černákovej vyšla doktorská vory s basgitaristkou Majou Cvetkovićovou (E-Play) a macedónskym dizertácia Dvojjazyčnosť a jej umelcom Goranom Dačevom. Na titulnej strane je fotografia hupedagogické aspekty. Vydavadobníčky Ivany Vozárovej z Kysáča, ktorá vystupovala pod menom Adoteľstvo sa v tomto roku prinara Naiad na pančevskom festivale FAMNAZ. vrátilo k dobrej tradícii preklaOsobitnou prílohou tohto čísla časopisu je školský zošit. dania literárnych diel autorov Čítajte Vzlet! národnostných spoločenstiev S. L. do iných menšinových jazykov

34

14. 9. 2013

37 /4560/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A 15. MEDZINÁRODNÝ FESTIVAL FOTOGRAFIE A FILMU

Pávie pero v Gospođinciach V

o vstupnej hale ZŠ Žarka Zrenjanina v Gospođinciach 30. a 31. augusta prebiehal 15. Medzinárodný festival fotografie a filmu Pávie pero. Na súbeh sa prihlásili účastníci zo Slovinska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny a zo Srbska. Organizátor festivalu KID PČESA, Nový Sad a spoluor-

va a za kolekciu Čedomir Biuković zo Sriemskej Mitrovice. Keď ide súbeh starých fotografií pomenovaný Sépia, do užšieho kola sa do-

Základná škola v Bielom Blate s učiteľom druhej triedy Martinom Miksatom z roku 1952: Zlaté pávie pero pre Adama Jonáša

Svadba v Kysáči, 1940: Strieborné pávie pero pre kolekciu Michala Ďurovku

stalo 70 starých fotografií, ktoré boli aj prezentované, a o nich hovoril Dr.

Strieborné pávie pero za kolekciu 12 fotografií z Kysáča dostal Michal Ďurovka. Okrem odbornej poroty staré fotografie hodnotila aj porota Miestneho spoločen-

ganizátori Zhromaždenie obce Žabalj a Klub 100P plus, Nový Sad, postarali sa o zaujímavú prezentáciu odmenených dokumentárnych filmov, ako i fotografií prostredníctvom videobeamu za prítomnosti početného obecenstva. Témy tohtoročného festivalu, ktorý sa uskutočnil pod patronátom Fotozväzu Srbska, boli: Kukurica, Staroba a Sépia – staré fotografie. Na tému Kukurica bolo vystavených 61 fotiek, odmenených bolo 6 autorov a pochválení boli 4. Zlaté pávie pero za fotografiu dostala Senka Paunović zo Sarajeva a za kolekciu Ivan Pančić zo Zreňaninu. Keď ide o tému Staroba vystavených bolo 59 fotiek, odmenených 6 autoPorota Miestneho spoločenstva Gospođinci odmenila fotografiu Spracovanie konopí v Kysáči z roku 1932, ktorú zaslal M. Ďurovka

Veselin Lazić a samotní zberatelia, z ktorých odmenili šiestich a pochválili troch. Zlaté pávie pero dostal Adam Jonáš za fotografiu Základná škola v Bielom Blate s učiteľom druhej triedy Martinom Miksatom z roka Odmenení a organizátori festivalu Pávie pero 1952. Zlaté pávie rov a pochválených 5. Zlaté pávie pero za pero za kolekciu fotografií Z Oldalovho atefotku dostal Aleksandar Jovanović z Valje- liéru dostal Ivan Pančić zo Zreňaninu.

14. 9. 2013

37 /4560/

HLAS ĽUDU

stva Gospođinci, ktorá odmenila fotografiu Spracovanie konopí v Kysáči z roku 1932, ktorú zaslal M. Ďurovka. Na tomto festivale súťažili aj dokumentárne filmy. Na tému kukurice nebol zaslaný žiaden film, na tému staroby do oficiálnej selekcie bolo zvolených 18 filmov a až 14 aj odmenených. Grand Prix festivalu sa dostal filmu Sreća je... kada smo zadovoljni sobom z produkcie RTV Vojvodina scenáristky Milanky Vorgićovej a režiséra Slavuja Hadžića. M. Ďurovka

35


K U LT Ú R A

Prvé storočie organizovaného pôsobenia šídskych Slovákov v kultúre roku 2010 šídski Slováci oslávili 200 rokov prisťahovania slovenských rodín do tejto osady. Je to obdobie, v ktorom sa iste mnoho toho udialo, čo ovplyvnilo ich život na týchto priestranstvách. Skutočnosť je však taká, že Slováci v Šíde začali organizovane pôsobiť v kultúre len od roku 1913, keď založili svoj prvý čítací spolok.

V

rok 1890 pohyboval dlhujú úctu a musia okolo 150 duší, ale to jej vzdať česť a hold. Je boli zväčša príslušníto Ján Lacko, ktorý do ci rímskokatolíckeho Šídu prišiel za farára v vierovyznania, ktorí roku 1897 a v tomto sa už onedlho písali cirkevnom zbore slúžil ako Chorváti. Evanjeneuveriteľných 58 rolické rodiny sa vo väčkov – až po rok 1955. šom počte začali priJeho zásluhou bol zasťahovať pred konložený aj prvý Slovencom 19. storočia. Práský čítací spolok, kde ve tá malá početnosť bol i prvým predsespôsobila, že sa v Šíde Farár Ján Lacko, prvý dom. Prví hodnostári založila evanjelická predseda Slovenského čítacieho spolku vtedy matkocirkev relatív- čítacieho spolku v Šíde ešte boli podpredseda ne neskoro – až v spolku Štefan Kollár a roku 1894. Preto evanjelici nikdy ne- tajomník Ivan Manica. mali dosť síl založiť si aj svoju základZaloženie spolku sa udialo v dome nú školu pri cirkvi, ako iné cirkevné Ondreja Čániho v Šíde. Táto budova sa potom stala majetkom spolkárov. Na jej základoch sa kultúrna činnosť vyvíjala do roku 1951, keď bola budova zbúraná. Na jej mieste bola vybudovaná nová budova Slovenského národného domu, otvorená v roku 1953. V Slovenskom čítacom spolku za-

KDE A AKO SA MINULO JEDNO STOROČIE? Prvé verejné a písané doklady o prisťahovaní prvých slovenských rodín do Šídu sa datujú z roku 1810 z registra rodín daňových poplatníkov Šídu. Neskoršie sa o týchto rodinách hovorí iba v súvislosti s ich majetnosťou alebo chudobou, alebo s tým, čím sa zaoberajú. Väčšina z nich sú remeselníci medzi obyvateľmi osady uznávaní vďaka svojej usilovnosti a kvalitnému vykonávaniu svojho remesla. Mnohí sa zaradili aj medzi najmajetnejšie rodiny v tom čase. V rôznych súpisoch obyvateľstva mesta do konca 19. storočia Slováci sú evidovaní ako členovia majstrovských cechov. To znamená, že sa mnohí zapájajú aj do rôzBudovanie (nabíjanie) Čániovho domu asi v nych družstiev a spolkov, roku 1900, ktorý sa neskoršie stal budovou ktoré v Šíde pôsobia v Slovenského domu tých časoch, ako napríklad spolok poľovníkov, spolok hasičov a tak ďalej. Mnohé do- zbory. Podarilo sa im to neskoršie, až klady svedčia aj o tom, že sa v meste v roku 1929, ale ako slovenskú školu usporadúvajú kultúrne podujatia, pri základnej škole v Šíde. ako sú stavanie a váľanie mája, zaloToto storočie v živote šídskych Složené sú orchestre, ktoré hrávajú na vákov predsa zostane zaznamenané svadbách a veseliciach a týmto spô- ako obdobie, keď sa kultúra pestosobom zachovávajú tradíciu sloven- vania a zachovávania slovenského skej kultúry. Spomínajú sa aj mlá- živobytia vyvíjala ako tradičné pesdežnícke zábavy a veselice, ako aj ne- tovanie slovenských obyčají v kruhu vyhnutné priadky, ktoré boli základom rodín. Svadby, priadky a veselice boli stretávania sa tak mladých, ako aj do- miesta, na ktorých sa stretávalo aj s ľuspelých a starých. Kým v ostatných dovými piesňami a tancami. osadách Slováci boli organizovaní aspoň v zboroch Slovenskej evanje- FARÁR JÁN LACKO A ZALOŽENIE lickej a. v. cirkvi a týmto spôsobom SLOVENSKÉHO ČÍTACIEHO pestovali aj svoj jazyk, vieru a kultú- SPOLKU ru, lebo si pri cirkevných zboroch zaJednej osobnosti, keď ide o založili i základné školy, v Šíde sa to ne- chovávanie a rozvoj duchovného a stalo. Počet Slovákov v Šíde sa až po kultúrneho života v Šíde, Šíďania

36

divadelná sekcia, ktorá nasledujúce roky bola nositeľom kultúry: počas jedného roka jej členovia nacvičili aj dve, niekedy až tri divadelné predstavenia. Striedali sa tu odborní a menej odborní režiséri a herci, ale záujem vždy zostal rovnaký nielen medzi divadelníkmi, ale aj medzi občanmi, ktorí so záujmom sledovali a podporovali kultúrnu činnosť spolku a jeho divadelnej sekcie. S činnosťou a pôsobením divadelnej sekcie v Slovenskom čítacom spolku je spätý aj príchod prvého slovenského učiteľa Michala Thýra do Šídu, ktorý počas svojho krátkeho pobytu v tomto prostredí nacvičil až štyri divadelné predstavenia. Prvý predseda spolku Ján Lacko sa vzdal funkcie už v nasledujúcom roku a čítací spolok pôsobil s novými snahami aj naďalej v miestnostiach Čániovho domu. ZALOŽENIE NOVÉHO SLOVENSKÉHO SPOLKU ČESKOSLOVENSKÁ BESEDA Treba povedať, že roky 1928 a 1929 zostali v dejinách šídskych Slovákov ako dva najzáhadnejšie roky, v ktorých sa niečo udialo, o čom sa však potomkom nepovedalo takmer nič... Isté je len, že v roku 1929 bol založe-

Váľanie mája pred Čipkárovým domom v roku 1937 ložili hneď knihovňu a čitáreň. Podľa zachovaných údajov knihovňa odštartovala s asi 200 kníh, a preto náruživí milovníci kníh jednotlivé tituly čítali aj viackrát. S činnosťou začala aj

ný nový slovenský spolok Československá beseda, ktorý pôsobil v miestnostiach Čániovho domu, a Slovenský čítací spolok svoj nábytok a knihovňu – ako aj celú činnosť – presťahoval na

14. 9. 2013

37 /4560/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A druhý roh ulice do domu Juraja Čipkára. Každý zo spolkov mal svoju knihovňu a čitáreň, v ktorých bolo asi po 200 kníh. V niektorých údajoch o udalostiach v rokoch 1928 a 1929 sme našli iba krátku vetu, že sa Slováci medzi sebou pohádali. V tomto všetkom zlom dobré bolo to, že sa slovenská mládež nedala zmiasť. Nedovolili sa rozdeliť, ale pokračovali so spoločnou prácou. Nacvičovali divadlá a predstavovali sa ako slovenská mládež, ktorá reprezentuje obidva spolky, kým „seniori“ dvoch spolkov nekontakBudova Slovenského národného domu dnes tovali navzájom, zatvorili sa do svojich miestností a zmýšľali nové pomsty jed- ktorej dovtedy nebol venovaný väč- ry. Na javisku SKOS Jednota sa konani voči druhým... ší priestor. Bola to folklórna činnosť li mnohé prehliadky, premiéry divaČlenovia Československej besedy spätá s pôsobením orchestra, ktorý delných predstavení – nielen slovensa rozhodli kúpiť Čániov dom, aby sa sprevádzal tanečníkov a spevákov. Fol- ských, ale aj srbských a rusínskych. Oraj verejne stal majetganizované boli mnohé kom spolku. Nuž si v veselice a kultúrno-umeČeskoslovenskej banke lecké zábavy a programy. v Šíde vybavili úver a Ale budova Slovenského splatili dom. Členovia domu sa stala významSlovenského čítacieho nou nie iba pre šídsku spolku nezostali dlžní, a mládež, ale aj širšie. V rozhodli sa v ČipkároSlovenskom dome bývom dome vybudovať vali najmasovejšie tance, nové väčšie miestnosti a potom aj diskotéky. a začali s kúpou poV osvetovej činnosti trebného stavebného Slovenský dom mal tiež materiálu. „Odysey“ význam nie iba pre slodvoch slovenských spolvenské deti, lebo v dvoch kov sa skončili v roku miestnostiach bola or1947, keď súd rozhodol Prvá tanečná skupina SKOS Jednota v roku 1952 ganizovaná výučba v budovu Čániovho dvoch zmenách základdomu dať právnickej osobe: majetok klórna skupina bola založená už po nej školy. banky v Šíde bol venovaný šídskym druhej svetovej vojne a prvé verejné O činnosti Slovenského kultúrnoSlovákom – Miestnemu odboru Ma- predstavovanie mali v rámci Sloven- osvetového a neskoršie Slovenského tice slovenskej v Juhoslávii v Šíde. Tak ských národných slávností, ktoré sa kultúrno-umeleckého spolku Jednosa Matica stala majiteľom Slovenské- počas celého desaho domu, v ktorom už úspešne pra- ťročia organizovali v covala slovenská mládež. Zostalo auguste v Slovenurobiť ešte jeden krok, ktorý správy skom parku v Šíde. obidvoch spolkov – Československej Vystupovali aj na besedy a Slovenského čítacieho spol- mnohých prehliadku – na konci predsa urobili. Rozhodli kach a festivaloch, sa, aby obidva spolky v roku 1948 sply- ktoré sa konali nuli s Miestnym odborom Matice slo- hneď po druhej venskej, a potom v roku 1949 spolu svetovej vojne. utvorili nový slovenský spolok pod náV rámci nového zvom Slovenský kultúrno-osvetový spolku úspešne spolok Jednota. Pod len trochu sko- pracovala aj knirigovaným menom – Kultúrno-ume- hovňa s čitárňou, lecký spolok Jednota – pôsobí táto ktorá však postupkultúrna inštitúcia aj dnes. ne začala zanikať, Divadelná skupina divadla Bludár v roku 1927 až na konci úplne SLOVENSKÝ KULTÚRNOzanikla. ta v rokoch po druhej svetovej vojne OSVETOVÝ V roku 1953 Slováci skončili vý- by sa mohlo veľa povedať. V ňom sa A KULTÚRNO-UMELECKÝ stavbu budovy Slovenského národ- striedali, ale aj pretrvávali kultúrne diaSPOLOK JEDNOTA ného domu na pozemku bývalého nia. Kedysi najaktívnejšia bola kniUtvorením nového spolku vzťahy Čániovho domu. Odvtedy sa táto bu- hovňa s čitárňou, ktorej pôsobenie medzi šídskymi Slovákmi sa dali do dova stala centrom kultúrnych dianí trvalo vyše polstoročia, lebo úplne zaporiadku. V novom spolku sa okrem v meste, a to dlhšie obdobie: kým v nikla v šesťdesiatych rokoch minulédivadelnej činnosti rozprúdila aj nová, Šíde nevybudovali nový Dom kultú- ho storočia. Časť knižničného fondu 14. 9. 2013

37 /4560/

HLAS ĽUDU

je ešte aj dnes v Slovenskom národnom dome, ale nie je dostupná verejnosti. Divadelná sekcia mala svoje lesklé momenty od roku 1928 po druhú svetovú vojnu, a potom po vojne po koniec šesťdesiatych rokov, keď dočasne zanikla. Potom sa jej činnosť obnovila, ale nikdy nedosiahla taký rozmach ako vo svojom „zlatom“ období. Prvý orchester bol založený po výstavbe novej budovy Slovenského národného domu a jeho činnosť pretrváva podnes. Je podporou dnes najaktívnejšej činnosti, a to je folklórno-spevácka. Folklórna sekcia bola založená pred polstoročím a dnes je nositeľom aktivít v spolku. Vďaka nej boli v Šíde úspešne organizované aj dva ročníky Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., raz i festival Rozospievaný Sriem, ako aj početné obecné a regionálne spevácko-folklórne prehliadky a festivaly. Sú tu aj početní sólisti – speváčky a speváci – ktorí úspešne prezentovali Šíd na speváckych festivaloch. V rámci spolku dočasne pôsobila, aj dnes znovu pôsobí aj výtvarná sekcia. Jej členovia urobili mnohé obrazy a organizovali výstavy. Budova Slovenského národného domu splnila svoju funkciu strediska kultúrnych dianí v období, keď sa nemohla používať sieň Domu kultúry, a do nej presťahovali aj kino. Preto Miestne spoločenstvo Šíd vyčlenilo v rokoch 1976 až 1980 finančné prostriedky na rekonštrukciu budovy Slovenského národného domu, v ktorom sa potom vyvíja prevažne činnosť Slovenského kultúrnoosvetového spolku, resp. Kultúrno-umeleckého spolku Jednota. Po tridsiatich rokoch budova Slovenského národného domu si vyžiadala nové vklady do rekonštrukcie, do ktorej sa spolkári pustili pred tromi rokmi. Za pomoci finančných prostriedkov Slovenskej republiky, Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a lokálnej samosprávy práce sa končia a rekonštruovaná budova bude pripravená na ústredné oslavy 100. výročia pôsobenia spolku. Stanislav Stupavský

37


K U LT Ú R A VYVRCHOLILI OSLAVY DŇA PADINY 2013

Venované spomienkam na Michala Babinku a Viliama Figuša Bystrého svojím vstupom do chystala Obecná knižnica v Koliteratúry pre deti vačici – oddelenie v Padine, slávvnášal aj nové mo- nostne otvorila riaditeľka OK v derné prúdy. Jedna z Kovačici Mária Ďurišová. Pri tejjeho literárnych po- to príležitosti odzneli aj príhozostalostí je aj roz- vory hostí: predsedu Rady MS Lahlasová dráma pre dislava Petroviča a farára Slodeti Priamo, ktorú venskej evanjelickej a. v. cirkvi v predniesli žiaci padinskej ZŠ maršala Tita: Renata Šimeková, Iveta Petrovičová, Kristina Radovićová, Ivana Halabrínová, Marína Halajová, VlaProfesorka Mária Kotvášová-Jonášová slávnostne otvorila 38. Babinkove dana Kutáleková, stretnutia Ivana Petrášová, Daniela Šimákoplynulý víkend v Padine bol nostne otvorila tradičné 38. Baozajstný sviatok pre milov- binkove stretnutia. Tie sa kaž- vá, Saňa Strehovská, Patrik níkov pekného slova, spevu a doročne konajú na počesť po- Brachna, Matija Kadanec, Antanca. Prvá septembrová sobota predného padinského básnika drej Šajben, Pavel Valenta, v Padine – „v dedine mletej vody”, Michala Babinku, s cieľom znovu Alexander Sedliak a Tijana ktorá si tohto roku pripomína si pripomenúť jeho život a dielo. Nemogová, ktorá hrala na 207. výročie založenia, bola ve- Na podujatí sa zúčastnil aj aka- flaute. Záverom stretnutia novaná spomienkam na dvoch demický maliar a riaditeľ Múzea akademický maliar Pavel Čáni slovenských spisovateľov a kul- vojvodinských Slovákov Pavel slávnostne odovzdal predsetúrnych dejateľov, nedeľa 8. sep- Čáni, riaditeľ Slovenského vyda- dovi Rady MS Padina Ladivateľského centra slavovi Petrovičovi portrét Výstavu venovanú Viliamovi Figušovi Bystrému organizovala Vladimír Valentík, Michala Babinku. Oslavy Dňa Padiny pokra- Obecná knižnica v Kovačici − spisovateľ a hudobník Ladislav čovali bohatou dokumen- oddelenie v Padine v čele s Čáni, asistent na tárnou výstavou venovanou riaditeľkou Máriou Ďurišovou Strojníckej fakulte 110. výročiu príchodu do Pav Belehrade Voji- diny slovenského skladateľa, pe- Padine Jána Cicku, ktorý podslav Simonović a dagóga a organistu Viliama Fi- robnejšie hovoril o živote a pôprofesorka vo vý- guša Bystrého. Výstavu v Galérii sobení V. F. Bystrého v Padine. O službe Ružena Kra- DK Michala Babinku, ktorú pri- obsahu výstavy a krajanskej ticová, ktorí prezentovali svoju tvorbu. Tohto roku organizátor stretnutia Obecná knižnica Kovačica – oddelenie v Padine dala dôraz na Babinkovu detskú tvorbu, ale preRiaditeľka ÚKVS Milina Sklabinská hovorila zentované boli aj o význame diel V. F. Bystrého jeho literárne diela pre dospelých, ktotembra patrila tradičnému kul- ré predviedli padinskí literáti: túrno-umeleckému programu Anička Strehovská, Mária GalaOchotníci svojej osade. sová a Janko Hološ. Úryvky z Najprv na nádvorí Predškolskej poézie pre deti predniesli najustanovizne Kolibrík spisovateľ- mladší účastníci podujatia: Jana ka pre deti a mládež profesorka Marková, Andrej Trnovský a Iva- Na koncerte medzi renomovanými hudobníkmi a spevákmi Mária Kotvášová-Jonášová sláv- na Haníková. Michal Babinka vystúpili aj Marek Stupavský a Ľudmila Berediová-Stupavská

U

38

14. 9. 2013

37 /4560/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A zbierky v knižnici sa zmieníci svojej osade. Po príhonila knihovníčka Zdenka vore riaditeľky Domu kultúry Obšustová. V hudobnoAnny Sládečekovej a po litepoetickom okienku porárnom prednese Márie Gadujatia účinkoval mládežlasovej za hudobného sprienícky spevokol SEAVC v vodu fujaristu Juraja Lavroša Padine pod taktovkou a päťčlenného ľudového orkantora Jána Petráša, Juraj chestra (Vladimír Halaj – harLavroš zahral na fujare a monika, Ján Petrovič, MiJanko Hološ predniesol chaela Marková a Pavel Toúryvok zo Sládkovičovho máš ml. – husle, Janko Tomek Detvana. – kontrabas) vystúpili spePo otvorení výstavy sa hostia presunuli do veľkej siene Domu kultúry, kde Ústav pre kultúru voj- Oslavy Dňa Padiny vyvrcholili kultúrno-umeleckým programom, vodinských Slovákov v ktorom najväčší potlesk zožal domáci Mužský zbor usporiadal krásny hudob1903 – 1907. Na ný večierok. Mnohopríprave videopočetné publikum príloh sa podiemalo nekaždodenný ľali aj ostatní čleumelecký zážitok zo novia majstrovskladieb Viliama Fiského tímu: PhDr. guša Bystrého, ktoré Marianna Bárdiopredviedli známi, revá, Ján Struhár, nomovaní speváci a Marta Pavčoková hudobníci: Ľudmila a Ljubiša SremBerediová-Stupavsčević. Spoločným ká, Denis Galas, Vlasvýstupom Kotimír Povolný, Jaromorného zboru slava Benková-VlčeMusica viva z ková, mužský speBáčskeho Petrov- Koncert skladieb Viliama Figuša vácky zbor z Padiny Bystrého spestril aj prednes ca a domáceho pod taktovkou Janrenomovanej speváčky Jaroslavy Mužského zboru, Benkovej-Vlčekovej ka Tomeka, Komor- Na návštevu sa chodí s darčekom. Akademický maliar a to skladbou ný zbor Musica viva Pavel Čáni (sprava) odovzdal predsedovi Rady MS Darmo chodím, darmo vácke skupiny a mladí padinskí pod vedením Marie- Padina Ladislavovi Petrovičovi portrét Michala Babinku. večierok vyvrcholil. folkloristi zatancovali štylizovany StankovićovejKrivákovej a Anny Medveďovej, vá, Mariena Marčeková a Vladimír Všetky sobotňajšie podujatia né a ľudové tance. K náplni proúspešne viedla moderátorská gramu prispeli aj herci, ktorí Marek Stupavský, Dina Šuklaro- Kováč. „Viliam Figuš Bystrý lásku voči slovenskému národu vo svojich hudobných dielach odovzdal celému Slovensku, ale aj nám vojvodinským Slovákom, ktorí si naplno ctíme skutočnosť, že medzi nami v Padine strávil jednu časť svojho života” podčiarkla vo svojom príhovore riaditeľka ÚKVS Milina Sklabinská, ktorá je autorkou námetu a textu v prezentovanom videomateriáli na tomto podujatí. Po úvodnom poetickom texte Annamárie Boldockej- Tradične sa Babinkove stretnutia neobídu bez najmladších Grbićovej v programe sa literátov striedali hudobné čísla a videoprílohy, ktoré slovom a dvojica Jana Kováčová a Deny úspešne predviedli niekoľko veobrazom predstavili život Petrovič. selých príbehov zo života PaUmeleckým prednesom fujarista Juraj a dielo V. F. Bystrého v Oslavy Dňa Padiny dozneli v dinčanov. Lavroš majstrovsky prispel k náplni období jeho pôsobenia v nedeľu 8. septembra kultúrnoprogramu Padine v dávnych rokoch umeleckým programom OchotA. Chalupová 14. 9. 2013

37 /4560/

HLAS ĽUDU

39


K U LT Ú R A

Cantat festival 2013 Novom Sade sa už po tretíkrát uskutočnil festival zborovej hudby pod názvom Cantat festival. Tentoraz prebiehal v dňoch 25. – 30. augusta, a tak ako v minulých rokoch zhromaždil veľké množstvo zahraničných spevákov, dirigentov, hudobníkov. Po oficiálnom otvorení sa predstavil zbor Argentus z Maďarska pod Predrag Đoković dirigentským vedením Lászla Kovača. V druhý festivalový deň vo vstupnej hale budovy vlády Autonómnej pokrajiny Vojvodina vystúpil chór z Venezuely pod vedením Melania De Jesús Leóna. Tento istý priestor v tretí deň patril Komornému zboru Partiscum z Maďarska. Je to mladé spevácke zoskupenie – založené v roku 2012. Zbor Saba Nova, založený v roku 1968, je zo Španielska, z mesta Girona. Má dve sekcie – dospelý a detský zbor a aj z jeho vystúpení sa mohli tešiť návštevníci tohtoročného Cantat festivalu. V piaty deň festivalu, 29. augusta, v Štúdiu M Rádia Nový Sad sa uskutočnil koncert Aleksandry Slađany Miloševićovej. Táto úspešná juhoslovanská speváčka má za sebou 35-ročnú kariéru a jej meno je synonymum pre nekompromisnú kvalitu, avantgardný umelecký prejav, presné vnú-

V

torné parametre a kvantitu talentov. Prejavila sa nielen ako speváčka, ale i ako skladateľka, textárka, upravovateľka, producentka. Dosiahla už veľké úspechy a vystupovala i v mnohých krajinách sveta. V minulom roku sa jej encyklopedické dielo Civilizacija i žena – Muška žena objavilo i na Slađana Miloševićová a Ognjen Vuletić domácom trhu. Diváci v tento večer odsledova- njenom Vuletićom odspievala známu pesli aj vystúpenie kabaretu Limuna- ničku Princeza. Na javisku bola i prehliadka cija, kontratenora Predraga Đoko- „gladiátorov“, ktorí tu bojovali, vystúpili i dve vić a Novosadského Nonetu. Sla- tanečnice, diváci si pozreli krátky film o speđana Miloševićová napokon v duete s mla- váčkinej kariére. A nechýbali, pravdaže, ani dým minuloročným víťazom festivalu Og- jej staré známe hity Miki, Miki, Amsterdam... Zaspievala si aj so svojimi najvernejšími fanúšikmi, poďakovala sa organizátorom a poznamenala, že všetky dôležité kroky pre ľudstvo sa musia urobiť na Zemi a nie na Mesiaci. V posledný deň sa predstavili dielne tohtoročného festivalu. Oficiálnym záverečným dňom festivalu mal byť 31. august, keď mali vystúpiť Seven Kings – the Family of Gipsy Kings z Francúzska, Marija Šerifovićová a La Familia. Z technických dôvodov bol však koncert odročený. Slađana aj ako hudobníčka

M. Valentíková

ZO STAROPAZOVSKÉHO GYMNÁZIA BRANKA RADIČEVIĆA

Projekt o zdravotníckej výchove okrajinský sekretariát pre šport a mládež v spolupráci s Pokrajinským sekretariátom pre zdravotníctvo, sociálnu politiku, demografiu a spoločenskú starostlivosť o deti od tohto školského roku začína s realizáciou pilotného projektu Zdravotnícke vzdelávanie o reproduktívnom zdraví. Cieľom projektu je formovať pozitívne postoje k zdraviu a zvýšiť povedomie žiakov stredných škôl k tejto oblasti.

P

Do projektu je zapojených 10 škôl vo Vojvodine a medzi nimi je i

40

staropazovské Gymnázium Branka Radičevića, a to žiaci druhého ročníka. Ich prednášateľmi budú študenti záverečných ročníkov z niekoľkých fakúlt Univerzity v Novom Sade (zdravotníckej a farmaceutickej fakulty, zo štúdia psychológie…). Výučba bude dvakrát do mesiaca po dve školské hodiny. Žiaci gymnázia vo februári absolvovali test, na základe ktorého boli zistené ich vedomosti z tejto oblasti. Projekt trvá rok a po jeho ukončení žiaci opäť budú testovaní, aby sa zistilo, či došlo k pokroku. V gym-

Staropazovské stredoškolské stredisko náziu hovoria, že je tento projekt veľmi významný pre ich školu, lebo žiaci nadobudnú potrebné vedomosti na riešenie problémov, s ktorými sa každodenne stretáva stredoškolská mládež. Toto vzdelávanie má preventívny ráz a je svojráz-

nym úvodom, aby sa podala iniciatíva Ministerstvu osvety na uvedenie nového voliteľného predmetu do rozvrhu hodín stredoškolákov – Reproduktívne zdravie v Srbsku.

14. 9. 2013

A. Lš. 37 /4560/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A „Lublana“, „Luba“, „boly“, „robily“, „vykonaly“, k tomu „probľém“, „teľefón“, „teľevízor“, aj „šťiri“, aj „so mňou“ chybami vo výslovnosti po svete chodí veľa Slovákov a Sloveniek. Je proste tragikomické, že sa čoraz viac rozširuje práve tá nesprávna výslovnosť. Jedni druhými sa ovplyvňujú a pociťujú to ako taký trend či moderný jazyk. A keď nepočúvame len to, čo sa v našom okolí hovorí, ale aj ako sa hovorí, začne nám naskakovať až husia koža od všelijakých nezmyselných hovorových chýb. Petrovčania sú známi tým, že nadmieru zmäkčujú pri výslovnosti, čo sa vyskytuje aj v iných našich slovenských osadách, ale zato vedia naisto rozoznať, keď niekto „leboká“, teda, keď sa niekto pod silným vplyvom bratislavskej, alebo širšie hornozemskej tvrdej výslovnosti unesie a začne hovoriť bez „ľ“, a to takto: „Lublana“, „Luba“, „Palo“, „lebo“, „alebo“, „ale“, „boly“, „robily“, „vykonaly“... a do nekonečna. Takých nenáležitých príkladov je skutočne nespočitateľne mnoho. Tieto nesprávne uvedené slová sa v spisovnej slovenčine majú vyslovovať mäkko, musí sa tam počuť mäkké„ľ“; a to takto: Ľubľana, Ľuba, Paľo, lebo / alebo / ale – má sa teda počuť spoluhláska „ľ“, ako i v ďalších príkladoch: boli, robili, vykonali – vyslovujeme mäkko, so spoluhláskou „ľ“. S týmito trendami v Petrovci a v niektorých našich slovenských osadách nezápasíme, avšak chybu robíme pri výslovnosti zdomácnených cudzích termínov, keď nepo-

S

vieme nijako inak, len „probľém“, „teľefón“, „teľevízor“... Možno s istotou tvrdiť, že je to následok zlého zvyku z nárečia a nadmerného mäkčenia. Spisovne treba vyslovovať s tvrdým „l“: problém, telefón, televízor... − tu samohlásky „e“ a „é“ nezmäkčujú spoluhlásku pred sebou −„l“. Pod vplyvom nárečia nemäkčíme len tieto udomácnené cudzie slová, ale zle na tom je aj číslovka štyri. Tí, ktorí si zvykli na nesprávnu výslovnosť štyri z nárečia, ani nezbadajú, ako sa im vykĺzne namiesto správneho štyri − s tvrdým „t“ − nesprávna výslovnosť „šťiri“ s mäkkým „ť“. Tvrdo vyslovujeme aj ostatné slová, ktoré sú s číslovkou štyri v rodine: štyria, štyridsať, štyristo... Ešte o jeden kamienok úrazu narážame vo výslovnosti. Často tí, ktorí hovorievajú „šťiri“, vravia aj „so mňou“. Nesprávne mäkčenie spoluhlásky „n“ sa prenieslo z tvarov za mňa, o mňa, pri mne, kde treba vysloviť „ň“. V spisovnej slovenčine sa má hovoriť a písať so mnou – s tvrdým „n“, bez „ň“. Záverom opakujeme správnu výslovnosť: Ľubľana, Ľuba, Paľo, lebo, alebo, ale, boli, robili, vykonali – v týchto prípadoch sa má počuť spoluhláska „ľ“, pokiaľ problém, telefón, televízor sa má vysloviť tvrdo, so spoluhláskou „l“. Rovnako tvrdo vyslovujeme aj číslovku štyri a od nej odvodené slová, ako i spojenie so mnou. ah

OZNAMY

Na základe článku 26 odsek 1 Štatútu Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec (Úradný vestník Obce Báčsky Petrovec, číslo 3/2007) a článku 11 bod 12 Rozhodnutia o založení Turistickej organizácie Báčsky Petrovec (Úradný vestník Obce Báčsky Petrovec, č. 10/2006), Správna rada Turistickej organizácie Báčsky Petrovec na 6. riadnom zasadnutí dňa 6. 3. 2013 schválila rozhodnutie o vypísaní verejného

SÚBEHU na voľbu riaditeľa Turistickej organizácie Báčsky Petrovec Voľba a vymenovanie sa koná na mandátne obdobie 4 rokov. Vymenovanie na návrh Správnej rady Turistickej organizácie vykoná Zhromaždenie obce Báčsky Petrovec. Okrem všeobecných podmienok určených zákonom, kandidát má spĺňať aj nasledujúce podmienky: 1. má mať VII., VI. alebo IV. stupeň odborného vzdelania, smer turistický alebo spoločenské vedy; 2. najmenej 1 rok pracovnej skúsenosti v oblasti turizmu; 3. nemajú existovať zákonné prekážky na vymenovanie; 4. povinná je znalosť jedného cudzieho jazyka, schopnosť práce na počítači, má mať organizačné schopnosti a zručnosti na dobrú komunikáciu. S prihláškou na súbeh kandidáti majú priložiť: 1. Výpis z matriky narodení (nové tlačivo – originál alebo overená fotokópia); 2. Osvedčenie o štátnej príslušnosti Republiky Srbska (originál alebo overená fotokópia nie staršia ako 6 mesiacov); 3. Diplom o získanom vzdelaní (originál alebo overená fotokópia); 4. Potvrdenie o pracovnej skúsenosti (potvrdenie, že kandidát má odpracovaný najmenej jeden rok v odbore, overená fotokópia pracovnej knižky); 5. Osvedčenie, že nebol trestne stíhaný – že sa proti uchádzačovi na súbeh nekoná súdne vyšetrovanie, že nie je obžalovaný, resp. že sa proti nemu nevedie súdne konanie (nie staršie ako mesiac); 6. Krátky CV (pracovný životopis). Súbeh je otvorený 8 dní odo dňa zverejnenia na oznamovacej tabuli Národnej služby pre zamestnávanie a v prostriedkoch verejného informovania – v týždenníku Hlas ľudu, s tým, že lehota otvorenia súbehu sa za začne odo dňa zverejnenia v týždenníku Hlas ľudu. Prihlášku o spĺňaní podmienok súbehu treba zaslať na adresu Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec, Ulica Maxima Gorkého 17, 21 470 Báčsky Petrovec, s označením Pre súbehovú komisiu.

DROBNÝ OzNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278.

Narodeniny a výročia v septembri 2013 2. septembra 1988 zomrela v Novom Sade Oľga Garayová-Babylonová, učiteľka v Aradáči, Novom Sade, Petrovci, Gajdobre a Kysáči, výtvarníčka, ilustrátorka, prekladateľka a spisovateľka. Narodila sa 24. apríla 1905 v Erdevíku. (Pripomíname si 25. výročie smrti.) 5. septembra 1898 zomrel v Poľnom Berinčoku (maď. Mezöberény) Karol Jesenský, lalitský rodák a náboženský spisovateľ. (115. výročie smrti) 6. septembra 1923 sa v Petrovci narodil Samuel Miklovic, novinár, humorista, publicista, redaktor, zostavovateľ Národného kalendára, prekladateľ zvlášť detskej literatúry. Pracoval aj v redakcii Hlasu ľudu, odkiaľ v roku 1983 odišiel do výslužby. (Blahoželáme k 90. narodeninám.) 16. septembra 1903 v Kysáči sa narodil Michal

14. 9. 2013

37 /4560/

HLAS ĽUDU

Kyseľa, spisovateľ, prekladateľ, zostavovateľ učebníc, učiteľ, matičný aktivista, správca Národného múzea v Petrovci. Učiteľom bol v Silbaši, Petrovci, Pivnici, Kulpíne a v Slankamenských Vinohradoch. Zomrel v roku 1986. (110. výročie narodenia) 19. septembra 1918 zomrel v Padine Albert Martiš, národno-kultúrny a národno-hospodársky pracovník a spisovateľ (95. výročie smrti) 27. septembra 1928 sa narodil v Kovačici Ján Marko, univerzitný profesor, slovakista a autor kníh z dejín Kovačice (Blahoželáme k 85. narodeninám.) 29. septembra 1988 zomrel v Bratislave Andrej Sirácky, akademik, univerzitný profesor, filozof, sociológ, publicista. Narodil sa 9. decembra 1900 v Petrovci. (25. výročie smrti)

SPOMIENKA

ONDREJ LITAVSKÝ 1946 – 2000 – 2013 z Kysáča

S láskou a úctou si Ťa zachovávame v trvalej spomienke. Manželka Anna a dcéry Anna a Mária s rodinami

41


OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROzLÚČKA

BOĽAVÁ ROzLÚČKA

Dňa 6. septembra 2013 nás po krátkej a ťažkej chorobe opustila naša matka a starká

Dňa 6. septembra 2013 nás po krátkej a ťažkej chorobe opustila naša dcéra a sestra

ANDREA FEKETEOVÁ

BOŽENA OŽVÁTOVÁ

BOŽENA OŽVÁTOVÁ

2. 9. 1953 – 6. 9. 2013 z Kysáča

2. 9. 1953 – 6. 9. 2013 z Kysáča

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si navždy zachováme. Zarmútené dcéry s rodinami

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si navždy zachováme. Zarmútení: matka a bratia Michal, Pavel a Milan s rodinami

1979 – 1999 – 2013 z Báčskej Palanky

Trvalú spomienku si na ňu zachovávajú Anna a Vladimír

SPOMIENKA

SPOMIENKA

na svojich bratov a ujkov, ktorí nás pred rokom opustili

Uplynul rok, čo nás opustili moji bratia a naši švagrovia a ujkovia

JURAJA MORÁVEKA

PAVLA MORÁVEKA

1925 – 2012 – 2013 z Puly

1932 – 2012 – 2013 z Vrbasu

rodom z Kulpína Ten večný pokoj Vám prajeme, spomienku na Vás si navždy zachovávame a s láskou si na Vás spomíname. Sestra Anna Chlipcová s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA Dni, mesiace, roky sú pre našu rodinu veľmi ťažké a smutné. Uplynulo už 9 rokov, čo nás opustila milá matka a starká, a 23 rokov, čo nás opustil milý otec a starký

MARTIN MACEK

KATARÍNA MACEKOVÁ

26. 9. 1949 – 11. 9. 1990 – 2013

rod. Valentová 31. 5. 1954 – 13. 9. 2004 – 2013

z Padiny Cestou života mali ste s nami kráčať, životné radosti spolu s nami znášať. Smútok a ticho dolieha na náš dom, veľmi nám chýbate, rodičia, v ňom! Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. Už len kyticu kvetov na hrob Vám môžeme dať a za všetko dobré, čo ste pre nás urobili, veľmi Vám ďakovať. Na Vašu lásku, dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudnú: dcéry Katarína, Anka s manželom Miroslavom a deťmi Miškom Petríkom, Aničkou a Martinom, a dcéra Mariena s manželom Ondrejom a synčekmi Andrejkom a Máriom

42

JURAJA MORÁVEKA

PAVLA MORÁVEKA

1925 – 2012 – 2013 z Puly

1932 – 2012 – 2013 z Vrbasu

rodom z Kulpína Trvalú spomienku si na Vás navždy zachovávame. Sestra Zuzana a švagor Zavarošovci a rodina Báďonská

BOĽAVÁ ROzLÚČKA s nenahraditeľným synom a bratom

VLADIMÍROM FUNTÍKOM 15. 1. 1964 – 5. 9. 2013 z Kysáča Už Ťa neprebudí slnko, ani krásny deň, už na cintoríne spíš svoj večný sen. Srdce unavené prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol ďalej žiť. Čas plynie, život ide v diaľ, nám po Tebe zostala len veľká bolesť a žiaľ.

Do smrti zostávajú zarmútení mama Juliana a brat Ján

14. 9. 2013

37 /4560/

HLAS ĽUDU


OZNAMY SPOMIENKA

SPOMIENKA

SPOMIENKA

na

na

na svojho otca, ktorý nás pred 14 rokmi navždy opustil

zUzANU ŠIMONOVÚ

a

rod. Belániovú 1935 – 2011 – 2013

MICHALA ŠIMONA 1931 – 1996 – 2013

S láskou si na nich spomínajú: dcéra Zuzana a vnukovia Zdenko s rodinou a Zvonimír Pudelkovci

BOĽAVÁ ROzLÚČKA

11. 9. 1999 – 11. 9. 2013 z Pivnice

1951 – 1994 – 2013 S láskou si spomínajú:

z Pivnice

PAVLA BRŇU

MICHALA PUDELKU

manželka Zuzana a synovia Zdenko s rodinou a Zvonimír

Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. S úctou si na Teba spomína dcéra Anna s rodinou z Nemecka

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Smutné a boľavé 2 roky sa minuli, čo sme sa rozlúčili s manželom, otcom a dedíkom, a 8 mesiacov, čo sme sa rozlúčili so synom, bratom a strýkom

s

VLADIMÍROM FUNTÍKOM 15. 1. 1964 – 5. 9. 2013 z Kysáča

JÁN PETRÁŠ 1942 – 2000 – 2013 z Padiny

ANDREJOM BABJAKOM ANDREJOM BABJAKOM 1928 – 2011 – 2013

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová teta a švagor Privizerovci s rodinou

1952 – 2013

Čas letí, ale spomienky zostávajú a s nimi aj bôľ v srdci. Jeho najbližší

Tichú a trvalú spomienku si na Vás zachovávajú Vaši najmilší

SMUTNÁ ROzLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

s

Dňa 9. septembra 2013 uplynulo dvadsať smutných rokov, čo nás navždy opustil náš milovaný manžel, otec a starý otec

VLADIMÍROM FUNTÍKOM

JAROSLAV ČOBRDA

15. 1. 1964 – 5. 9. 2013 z Kysáča

7. 9. 1966 – 9. 9. 1993 – 2013 z Pivnice

SMUTNÁ SPOMIENKA na

VLADIMÍRA KARAČONIHO 5. 8. 1973 – 10. 8. 1994 – 2013 z Kysáča

Aj keď nie si viac s nami, v našich srdciach zostaneš navždy. Mama, sestry a brat s rodinami

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová krstná mama Nátoňová s rodinou

14. 9. 2013

37 /4560/

HLAS ĽUDU

Navždy zarmútení: manželka Želmíra, syn Michal a syn Marián s manželkou Danielou a dcérou Viktóriou

43


R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 13. septembra: • O 19.30 v relácii odznie štvrtá časť koncertu z minuloročného 42. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: o aktualitách v poľnohospodárstve – začal sa zber olejnín, v ústrety Medzinárodnému dňu ekológie bude venovaná pozornosť ochrane životného prostredia, záznam zo 6. Aradáčskej oberačky, o otvorení sezóny zberu hrozna, z návštevy málopočetnej komunite Slovákov v Ašani a rad iných zaujímavostí. • O 20.45 SPEKTRUM: Vo vysielaní budú sprítomnené prípravy a program tradičného podujatia Kovačický október. Hostia v štúdiu budú členovia Organizačného výboru podujatia, ktoré už roky má na starosti Miestne spoločenstvo Kovačica a tamojší Dom kultúry. Podujatie tradične prebieha počas celého mesiaca, jeho náplňou sú najmä kulV Dúhovke sa uvedie dokumentárny túrne, ale aj športové a iné obfilm o koniarstve Tri Harmincove kone sahy. NEDEĽA 15. septembra: • O 11.00 DÚHOVKA: V prvej polhodinke bude odvysielaný dokumentárny film o koňoch pod názvom Tri Harmincove kone. Vlastniť čistokrvné kone je veľká radosť pre každého majiteľa. Potvrdil to aj Michal Harminc z Báčskeho Petrovca, ale aj iní milovníci koní. • O 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU: Druhá časť nedeľňajšieho vysielania pod názvom Sriemske potulky Binguľou bude z televízneho archívu Slovenskej redakcie. Je to dokumentárna reportáž z roku 2006 zobrazujúca každodennosť sriemskej dedinky Binguľa, život tamojších Slovákov – spoločenský, ekonomický, duchovný, vzdelávací, kultúrny, športový a rekreačný. UTOROK 17. septembra: • O 10.10 PALETA: Na prvom programe TVV výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza piatkových vysielaní bude v sobotu o 2.00 a o 10.00. V pokračovaní nasleduje repríza PALETY. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 a v sobotu o 5.30.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 15. septembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa 110. výročie pôsobenia Villiama F. Bystrého v Padine Ochotníci svojej osade Študenti tretieho veku na návšteve v Kovačici Utorok 17. septembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Dôchodcovia sú stále aktívni Kreativita, fantázia a tvorivosť Zlatá hruška klope na dvere Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 20. septembra 16.00 – 18.00 Klenotnica

44

Slovenský film: Kým sa skončí táto noc Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Anička Barbuová, redaktorka Kovačického rozhlasu a novinárka Rumunskej redakcie

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 16. septembra: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – zaspievajú sólisti Rádia Nový Sad; Utorok 17. septembra: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby; Streda 18. septembra: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – populárna hudba; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaznie zmes ľudoviek; Štvrtok 19. septembra: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba: zaspievajú sólisti Rádia Nový Sad; Piatok 20. septembra: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 14. septembra: • 17.15 – 18.00 Piesne naše – úpravy Tibora Andrašovana; NEDEĽA 15. septembra: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky – hudba skupiny Beatles • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby – barokové árie • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny – kvarteto Beltango • 17.15 – 18.00 Portréty – slovenská ľudová hudba; UTOROK 17. septembra: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení – sláčikové kvartetá francúzskych skladateľov; STREDA 18. septembra: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu – populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

14. 9. 2013

37 /4560/

HLAS ĽUDU


R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 13. do 19. septembra Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 13. septembra – Môj muž je svadobný podvodník Sobota 14. septembra – V mene Angela Pondelok 16. septembra – Volanie o pomoc Utorok 17. septembra – Pán Osud Streda 18. septembra – Tornádo Thearsová Štvrtok 19. septembra – Otvor oči 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Nedeľa 15. septembra 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Na smrť ťa ľúbim 24.00 Záver vysielania Každý pondelok o 20.15: Hudobný mix Každý piatok o 18.15: Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu o 18.15: Výber z programu TV Pančevo

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 16.00 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 37 V tajničke je meno a priezvisko insitného maliara (1954 – 2013), bol členom Galérie insitného umenia v Kovačici. Okrem v Srbsku svoje obrazy vystavoval po celom svete. autorka: ANNA BIČIA- tajnička ROVÁ

nadvihlo vojenská vrchnák jednotka

Ivan Turgenev

tajne

príbeh s humorist. pointou čin 3. a 1. samohl.

solm. slabika

joule kúpeľ (belgicky)

kovbojský povraz vpíšte LOT

číslo

vpíšte PM

mesto na Jadrane

rovnaké písmená podliak

súrodenec žen. pohlavia

Niš

Michal Harminc sa zmienil o podkúvaní koní

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 18. septembra o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň budú odvysielané reprízy najzaujímavejších vysielaní. Repríza v nedeľu 22. septembra o 7.30 h.

37 /4560/

Elena

telúr

kozmická častica spadnutá na Zem

HLAS ĽUDU

elevácia nasával parou

natieral masťou

alt

14. 9. 2013

malá

sila

elektrón 2. a 1. samohl.

liter

dinár

onam

vatelín

Báčan

pražil papagáj pohyb. časť tela

Katarína obvod

cestou cez (medzinár.)

zarmucoval spojka podala

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 36 – VODOROVNE: Jaroslav, unavuješ, bok, P, Ra, In, Metod, lyrika, e, amen, Ta, N, vizita, tramín, M, plávala, O, ala, In, KO, N, had, obrezala TAJNIČKA: JAROSLAV SUPEK Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 34 z čísla 34 Hlasu ľudu zo 24. augusta 2013 bolo: MARGITA FIGULI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: TATIANA BANSKÁ, Ul. Masarykova 7, 21 433 SILBAŠ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

45


ŠPORT PRVÁ LIGA SRBSKA

Spokojní s jedným bodom DOlina – BeŽanija 1 : 1 (0 : 0) kého stredného útočníka Nenada ŽivK Bežanija sa ukázala ako tvrdý kovića, ktorý premrhal prvú šancu. Na oriešok pre hráčov domáceho muž- druhej strane Pavel Čížik zblízka kopal stva. Hostia pricestovali do Padiny s vedľa brány. Hostia čoraz častejšie a neúmyslom zostať neporazení, čo sa im aj bezpečnejšie útočili, domáci často odpodarilo, a tak zostali v kruhu nepora- kopávali loptu na roh. Dvakrát dobre zených, hoci už s treťou remízou na kon- reagoval a zachránil sieť Matek. Tesne te. Doline sú body tiež prepotrebné, naj- pred odchodom na oddych Momić mä na vlastnom ihrisku, kde sa nesmie prehrávať. Vychádzajúc z týchto premís obe mužstvá produkovali obetavú a dobrú hru. S ňou bolo spokojné asi 700 divákov. Súperi hrali korektne, nie div, že hlavný rozhodca Igor Paunović z Kladova, postranní Denis Ferček z Aleksinca a Obrana Doliny úspešne čelila útočníkom Miloš Marković z BlaBežanije v prvom polčase cov, ako i štvrtý rozhodca Miloje Milićević z Prokuplja ne- prudko strielaľ a lopta skončila na miesmali ťažkú prácu a od delegáta Branka te, kde sa spája brvno a žrď. Brankár hosBaglavu z Nového Sadu dostali dobrú tí mal šťastie. Druhý raz Momić kopal znamku; vysoko ich ocenili aj predsta- nad bránu, takže sa na polčas šlo bez góvitelia hostí. lov, s čím mohli byť spokojnejší domáSúperi začali dosť obozretne, priam ci. bojazlivo a so vzájomným rešpektom. Začiatok druhého polčasu patril hosStredopoliar hostí Stevan Živković ro- ťom. Organizátor hry Stevan Živković z zohrával svojich útočníkov, ktorí sa voľného kopu predviedol strelecké snažili najmä po pravej strane. Božičić schopnosti a Matek horko-ťažko vyračoraz častejšie centroval, hľadal vyso- zil loptu. Tlak hostí priniesol zmenu vý-

F

sledku v 51. min.: prudkú strelu utočníka hostí Matek vyrazil priamo na kopačku Mitrušića, ten ju pohotovo zaslal do siete a hostia viedli 1 : 0. Mnohí začali veriť, že domáci prehrajú, tí sa však povbudzovaní svojimi fanúšikmi rozohrali, zakladali organizovanejšie útoky, zahnali súpera do vlastnej šestnástky a snaha sa im oplatila. V 83. min. Čížik presne odcentroval a Kovačević krásne hlavičkoval do siete bezmocného brankára hostí. Vyrovnanie ešte väčšmi vzpružilo hráčov Doliny, ale na úplný zvrat už nebolo času; zápas sa skončil remízou 1 : 1, s ktorou nakoniec všetci boli spokojní. Záverom len toľko, že hostia z Belehradu majú kvalitný celok, počas väčšej časti zápasu kontrolovali hru, zatiaľ čo v Doline cítiť nedostatok lepšieho stredopoliara a vodcu mužstva. DOlina: Matek, Baštovanov, P. Čížik, Vukmirović (Tripković), Karadžić (Stajčić), Kovačević, Marković, Memović, Momić (Đoković), Plavšić, Radišić. Výsledky 4. kola:Teleoptik – Radnik 4 : 0, Smederevo – Timok 0 : 0, Dolina – Bežanija 1 : 1, Mladost – Inđija 2 : 0, Borac – Sloga PM 0 : 1, Sloga K. – Sinđelić 1 : 0, Proleter – BSK 2 : 2, Jedinstvo – Metalac 0 : 1. Vedúci Borac jediný vyhral všetky tri zápasy; Dolina má 4 body a kotví na 10. mieste. Program 5. kola: Metalac – Teleoptik, BSK – Jedinstvo, Sinđelić – Proleter, Sloga PM – Sloga K., Inđija – Borac, Bežanija – Mladost, Timok – Dolina, Radnik – Smederevo. Ján Bokor

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Hostia majú za čím ľutovať PaRTiZan (K) – HajDUŠiCa 1 : 1 (1 : 0) o stretnutí s nováčikom ligy z dedinky Kajtasovo na okraji Deliblatskej piesočiny, Hajdušičania majú za čím ľutovať. Na pomerne malom a príliš hrboľatom ihrisku počas celého zápasu boli omnoho lepším celkom. Už v prvej polhodinke Kocevski premrhal tri stopercentné šance. Zatiaľ domáci futbalisti hrali úplne podriadenú úlohu. To, že vedia byť aj nebezpeční, potvrdili v 30. minúte, keď využili neobozretnosť obrany hostí a prekonali Melicha. Omnoho kvalitnejší a skúsenejší hosťujúci celok sa však po vedúcom góle domácich nedal zmýliť. Po prestávku, a potom aj počas celého druhého polčasu nebezpečne obliehal bránu Partizanu a vytváral si početné príležitosti. V mužstve Hajdušice vari

P

46

nebolo hráča, ktorý nemal buď stopercentnú alebo aspoň výhľadnejšiu príležitosť na vsietenie gólu. Sieť za domácim brankárom však akoby bola začarovaná. Konečne v 73. minúte Mršić z pravej strany odcentroval, pred bránou Partizanu sa vytvorila skrumáž, v nej sa najlepšie vynašiel Demse a z nepatrnej blízkosti, iba pár minút po tom, čo vybehol na ihrisko, loptu zaslal do siete. Hajdušičania sa snažili ešte aspoň raz prekonať domáceho brankára, domáci futbalisti sa však húževnate a úspešne bránili, takže sa zápas skončil nerozhodne 1 : 1. HajDUŠiCa: Melich, Mršić, Momirov (Demse), Maliar, Radulović, Barbulović, lečić, anđelovski (Pomorišac), Kocevski, Radović, Cziczai (Hrudka). Výsledky 4. kola: Karaš (J) – Ševac 0 : 4, Potporanj – Hajduk 2 : 1, Borac

(VG) – Karaš (K) 3 : 1, Vladimirovac – Partizan (U) 2 : 3, Dobrica – Ratar 5 : 1, Jedinstvo – Vinogradar 1 : 0, Dunav – Borac (VS) 1 : 2. vlh

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Slávisti zabodovali SlÁVia KOVaČiCa – BUDUĆnOST aliBUnÁR 2 : 1 (0 : 1) j na tomto zápase sa striedali šance slávistov ako na bežiacom páse. V prvom polčase príležitosti nevyužil dvakrát Bosnić, hneď nato aj Ďuriš a Jovčevski. Po chybe obrancu Hornunga dve minúty pred odchodom na oddych Slobodan Tarbuk poslal Kovačičanov pod studenú sprchu. Zverenci trénera Madževského aj v druhom polčase spálili tri zrelé príležitosti, predsa sa im podarilo vsietiť dva mimoriadne cenné góly. Najprv trafil Bojan Petković krásnou strelou z voľného kopu a veľkej diaľky v 48. minúte. Iba o tri minúty neskoršie po centrovanej lopte Miháleka hlavičkoval Čerňoš. Slávia si po zvrate zachovala územnú prevahu a zaslúžene v druhom polčase vybojovala tri body. Od 24. augusta 2008 slávisti zaznamenali na nedeľňajšom zápase jubilejnú osemdesiatu výhru zo súhrnne 156 zápasov. Budućnost z Alibunára je nováčikom v Prvej juhobanátskej lige, kde predtým hrala v sezóne 2010/11 a skončila na poslednom mieste. V uplynulej sezóne získala titul majstra najnižšej súťaže. SlÁVia: anastasijević, Ďuriš (Kováč), jovčevski (V. Dudáš), Čerňoš, Hornung, nestorovski, Mihálek, Mosić, Bosnić, Petković, angelovski (Spasojev). Slávisti hrajú 15. septembra v Barande s vedúcim Radničkim. Výsledky 4. kola: Partizan – Vojvodina 3 : 0, BAK – Sloga (P) 3 : 2, Mladost – Kolonija 4 : 2, Tempo – Radnički 0 : 1, Polet – Jugoslavija 2 : 0, Crvena zvezda – Železničar 1 : 1, Sloga (BNS) – Vulturul 4 : 1. Jedinú výhru ako hosť dosiahol líder Radnički z Barandy v derby obce Opovo proti celku Tempa zo Sefkerinu. Až šesť gólov videli fanúšikovia v Omoljici a po päť v Belej Crkve a Banatskom Novom Sele.

a

Ján Špringeľ 14. 9. 2013

37 /4560/

HLAS ĽUDU


ŠPORT

Tesne, ale zaslúžene BUDÚCNOSŤ − JEDINSTVO RUMENKA 2 : 1 (1 : 0) o zápase s nepríjemným celkom z Rumenky Hložanci sa predsa tešili zo zaslúženého víťazstva. Asi 300 divákov videlo zaujímavé futbalové predstavenie, ktorého kuriozitou bola skutočnosť, že celok domácich (rovnako ako pred týždňom na hosťovačke v Báč. Gradišti − pozn. J. B.) začal bez jediného Hložanca. Po štvrťhodine vyrovnanej hry hostia prví pohrozili, ale strelu Surdučkého z 5 metrov Tankosić bravúrne kryl. Domáci zatým dva razy ohrozili bránu hostí prostredníctvom Matića a Fejdiho, výsledok sa však nezmenil až po 27. min., keď práve Fejdiho center z rohu zužitkoval Srđan Matić, ktorý z dvoch − troch metrov matoval brankára hostí, takisto Srđana Matića a bolo 1 : 0. V prvom

P

polčase sme ešte videli len zopár striel z diaľky a pokusy hostí, ktoré stroskotali hlavne na spoľahlivých zadákoch Zečevićovi a Leđancovi (ten doteraz hrával v hrote útoku, ale na novom poste sa cítil ako ryba vo vode). V druhom polčase domáci úspešne kontrolovali hru v strede ihriska. V 69. min. po akcii Zbućnovića, Severíniho a Lukića naladený Matić opäť prekonáva menovca a Budúcnosť vedie 2 : 0. Rumenčania od tej chvíle začali bezhlavo útočiť, čo sa im mohlo vypomstiť v 76. min., keď náhradník Hataľa zmaril veľkú šancu. S ťažším zranením Fejdiho akoby klesla sústredenosť hráčom Budúcnosti. Hostia čoraz viac útočia, takže sa posledné minúty zdajú dlhé ako več-

Dvakrát trafil: Matić nosť. V 5. min. nadstaveného hracieho času Jovanović skorigoval výsledok zápasu na 2 : 1. Našťastie rozhodca Rijavec hneď odpískal koniec, a tak ďalšie tri body predsa zostali v Hložanoch. Budúcnosť zvíťazila tesne, ale zaslúžene. Žlté karty v celku domácich dostali Lukić, Hataľa a Zečević a v hosťujúcom Đekić.

BUDÚCNOSŤ: Tankosić, Mandić (Zbućnović), Božić, Zečević, Đukić, Severíni, Fejdi (Hataľa), Ožvát, Leđanac, Lukić (Narandžić), Matić. V predzápase dorastenci Budúcnosti zdolali celok Rumenky výsledkom 7 : 1, a to gólmi Jevića, Ljubobratovića, Jeličića, Lončara, Ralevića, Zahorca a Milinkova. Kohútiky v Báčskej Palanke porazili Stari grad tiež hladko 4 : 0. Po dva góly vsietili Miškovic a Rodić. V nedeľu Budúcnosť cestuje do Temerína. Zápas s celkom TSK sa začne o 16.00. Výsledky 4. kola: Mladosť NS − Sutjeska 4 : 1, Petrovaradín − Mladosť BP 3 : 4, Budućnost M − ŽSK 0 : 1, Tvrđava − Kabel 1 : 3, Mladost T − Vojvodina 5 : 1, Borac − Veternik 3 : 1; Vojvodina − TSK hrali v stredu 11. septembra. Petrovská Mladosť je na 6. mieste a Budúcnosť na 10. Ján Murtín

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Spŕška gólov, zranený Fejdi PETROVARADÍN − MLADOSŤ 3 : 4 etrovčania to naskutku nemali ľahké. Už v 13. min. sa kapitán a brankár Pavel Fejdi vážnejšie zranil, keďže však Mladosť na striedačke nemala náhradníka, Fejdi, hoci zjavne kríval, vydržal na ihrisku do konca zápasu, ba snažil sa svojich zadákov motivovať k maximálnemu výkonu. Nebol to veru nadmieru kvalitný zápas, ale obe mužstvá hrali bojovne a v hraniciach fair-play. Mladosť sa ujala vedenia už v 29. min., keď Trišićova pekná strela pod brvno prekvapila domáceho brankára a zavlnila sieť. O pár minút domáci prostredníctvom rýchleho pravého útočníka Torbicu (inak petrovský Pavle Torbica na tomto zápase nenastúpil), ktorý prenikol pomedzi dvoch zadákov z Petrovca, zranený Fejdi zostal na„zlej nohe“, dali gól

P

(1 : 2) − bolo 1 : 1. V 38. min. diváci videli ďalší gól. Hostia odcentrovali z pravej strany do šestnástky Petrovaradínu, Trišić sa v tlačenici dobre zorientoval, hlavičkoval a Mladosť viedla 2 : 1. Do druhého polčasu domáci určite vošli s domnienkou, že Mladosť v situácii, v akej sa ocitla, nevydrží dlho. Už v 52. min. Kobilarov a Bubulj urobili veľkú chybu, Fejdi bol bezmocný a výsledok znel 2 : 2. Po vyrovnaní Petrovaradín začal útočiť. Z hľadiska zaznel povel domácim hráčom, aby častejšie ohrozovali bránu zraneného Fejdiho z diaľky, nemal však účinok. Zadné rady Petrovčanov sa zmohli k pozornému výkonu. V zostave Mladosti tréner Boboš vykonal výmeny: na trávnik poslal robustného zadáka Mil-

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Zvíťazili vonku ŽELEZNIČAR N. SAD – TATRA 0 : 1 (0 : 0) oci Kysáčania pricestovali do Nového Sadu až bez sedem hráčov prvej jedenástky, predsa ďakujúc usilovnosti vyhrali a priniesli si tri dôležité body. Mimochodom, keďže má nasledovať reorganizácia, do vyššej súťaže postúpi 6 alebo až 8 celkov, takže každý bod je vzácny; to treba mať na zreteli odteraz až do konca majstrovstiev. Inak vo väčšej časti zápasu hostia mali prevahu, tiež niekoľko príležitostí. Do-

H

14. 9. 2013

37 /4560/

máci prvýkrát pohrozili až v 40 min., ale brankár Navala ich strelu šikovne zneškodnil. Domácich raz zachránilo brvno a niekoľkokrát i nepresnosť hosťujúcich útočníkov. V 78. min. náhradník Dubačkić sa v skrumáži pred domácou bránou vynašiel ako ryba vo vode a z pravej strany pomedzi veľa nôh prízemnou strelou vsietil gól. Ako sa nakoniec ukázalo, už vtedy stanovil konečný výsledok. Vo finiši zápasu domáci riadne

HLAS ĽUDU

kana Latinovića a do útoku Miroslava Tatliaka, ktorý nahradil mladšieho brata Jána. Mladosť sa orientovala hlavne na protiútoky. V 66. min. M. Tatliak dorazil zblízka loptu do brány, domáci ju spoza čiary vyrazili, ale rozhodca správne gól uznal. V závere diváci videli Lekár ošetruje zraneného Fejdiho MLADOSŤ: Fejdi, Peťkovský (Laopravdivú drámu. Domáci vyrovnali na 3 : 3 v 90. min. a v dohrávke sa vše- tinović), Bubulj (Grujić), Kobilarov, možne snažili vsietiť aj víťazný gól. Pe- Ardalić, Fábry, Vrgović, Batinić, Zotrovčania by v tej chvíli akiste boli spo- rić, Trišić, J. Tatliak (M. Tatliak). Petrovskí dorastenci v predzápase kojní aj s remízou. Športová šťastena sa im však usmiala: starší Tatliak prijal vyhrali v pomere 3 : 2. V nedeľu v Petrovci hosťuje Bua spracoval krížovú prihrávku, vyrazil z pravej strany pred domáceho bran- dućnost z Mladenova. Zápas sa začne kára, zachoval duchaprítomnosť, tra- o 16.00. fil, a tak si Mladosť v 93. min. zabezSamuel Medveď pečila cenné tri body. pritlačili hostí, ale obrana Tatry v čele so skúseným Savićom a Cvetićom úspešne odolala ich nátlaku. Veľmi dobre zahrali aj mladí Račko a Marčok. Hostia si jednoznačne zaslúžili minimálne víťazstvo. Zápas sledovalo okolo 30 divákov, veľmi dobre pískal Rakić zo Sirigu a žlté karty dostali: Sokanović, Spasić, Radanović, Gvozdenović (Železničar) a Marčok (Tatra), červenú videl Spasić (Železničar). TATRA: Navala, Račko, Funtík (Kulík), Marčok, Savić, Ćupina, Grijak (Kohút), Malešević, Cvetić, Stojaković (Dubačkić), Kavran.

Dorastenci Tatry prehrali v Beočíne s vrstovníkmi Cementu v pomere 2 : 0. Výsledky 4. kola: Šajkaš – Proleter 7 : 1, Fruškogorac – Vinogradar 5 : 1, Sirig – Omladinac 1 : 0, Sofeks – Sremac 1 : 1, Slavija – Fruškogorski partizan 4 : 0, Susek – Čenej 4 : 2, Železničar – Tatra 0 : 1, Futog – Bačka 4 : 1, Dinamo – Borac 1 : 0. Piate kolo sa hrá 14. a 15. septembra o 16.30 a stretnú sa: Borac – Šajkaš, Bačka – Dinamo, Tatra – Futog, Čenej – Železničar, Fr. partizan – Susek, Sremac – Slavija, Omladinac – Sofeks, Vinogradar – Sirig, Proleter – FruškoP. P. gorac.

47


ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA − ZÁPAD

DRUHÁ OBECNÁ LIGA ZREŇANIN

Keď sa raz nedarí…

Znovu futbal v Aradáči AŠK ARADÁČ – TAMIŠ FARKAŽDIN 10 : 0 (5 : 0)

veľkým šťastím domáci dosiahli minimálne víťazstvo, zatiaľ čo Staropazovčanom futbalová Fortúna opäť otočila chrbát, práve tak ako predtým v Sivci. Nič sa nedá robiť; sú proste zápasy, keď sa nijako nedarí v koncovke. Hosťom chýbali len dve minúty k tomu, aby sa domov vrátili so vzácnym a zaslúženým bodom, lenže… Po rohovom kope v 88. min. nabiehajúci Derajić využil zaváhanie obrany Jednoty a strelou z asi sedem metrov zachránil svoje mužstvo pred stratou bodu. Mladí hráči hosťujúceho celku hrali páčivý, behavý a kombinačný futbal, najmä v prvom polčase, keď sa častejšie presadzovali cez obranu domácich. Vypracovali si tri vyložené príležitosti (Fabók, Jezdić, Janjuz), ba Avramović nastrelil brvno, ale sieť domácich nerozvlnili. Remíza visela na vlásku až po nešťastný záver. Obrana Jednoty bola posilnená návratom skúseného Šušu zo Zemunu, ani to však nepostačilo na zisk aspoň polovičnej koristi. Inak zápas bol korektný a domáce obecen-

S

stvo zopár akcií hostí odmenilo potleskom. Novosadský rozhodca Dino Kalafat pískal objektívne. Tréner Jednoty Milan Vujasin po zápase o. i. podotkol: − Znovu sme zaplatili daň za neskúsenosť, podobne ako v predchádzajúcich stretnutiach. Nesmieme však za ničím ľutovať. V prvom polčase sme niektoré situácie mohli riešiť lepšie a vsietiť aspoň jeden gól, keď nie i viac. Tak teraz, ako i na zápase v Sivci v závere zápasu klesla pozornosť obrany. Škoda, keď sa raz nedarí, tak sa nedarí… V nadchádzajúcich zápasoch musíme zahrať rovnako húževnato, zároveň voľnejšie a odvážnejšie, aby sme potvrdili, že nám nie je miesto na dne tabuľky. JEDNOTA: Mijatović, Šuša, Macho, Vasiljević, Stegnjajić, Milanović (Hric − Červenský), Avramović (Ožegović), Stanković, Janjuš, Šestović, Fabók (Jezdić). V sobotu Jednota uvíta mužstvo z Kaća. Bzý

Opäť vyhrali vonku HAJDUK BEŠKA − SLOGA 1 : 3 (0 : 1) o ďalšom kvalitnom výkone hráči erdevíckej Slogy opäť dosiahli víťazstvo na hosťovačke. Vo férovom a korektnom zápase domácim hráčom sa nijako nedarilo nájsť správnu odpoveď na otázku, ako zastaviť rozohraných hostí. Tréner Slogy Vlatko Raičević bazíroval hru na pevnej obrane a rýchlom útoku. Nie div, že Simeunović v 29. min. prekabátil obranu domáceho mužstva a strelil vedúci gól. V pokračovaní stretnutia sa nervózne hrajúcim domácim hráčom za výdatnej pomoci fanúšikov predsa podarilo prekonať brankára Slogy Toljagića. Vyrov-

P

48

o trojročnej prestávke na aradáčskom Kopove sa futbalová lopta znovu kotúľa. Po úspechu na matičnom turnaji v Selenči futbaloví nadšenci v Aradáči v čele s neúnavným Vladimírom Gálom zmohli sily, aby zoskupili mužstvo a začali súťažiť. Tak ako to pravidlá nakladajú, zaradení sú do najnižšej súťaže, teda do Druhej obecnej ligy Zreňanin. Na štarte majstrovstiev na domácej pôde uvítali priemerný celok Proleteru z Neuziny a v tvrdom zápase vyhrali minimálnym výsledkom 1 : 0. V druhom kole to už bolo omnoho ľahšie. Do Aradáča zavítal Tamiš z Farkaždinu. Od prvej minúty bolo jasné, že domáci celok je omnoho kvalitnejší, čo sa veľmi rýchlo potvrdilo aj na výsledku. Hralo sa doslova na jednu bránu a šance a góly sa striedali ako na be-

P

GRANIČAR ADAŠEVCI − JEDNOTA 1 : 0 (0 : 0)

návajúci gól dali v 65. min., a to z ich strany bolo všetko. Čo nemohli domáci, dokázali hostia: v 76. min. druhý gól za Slogu vsietil najlepší hráč na ihrisku Simeunović a tretí pridal Baljak o minútu neskoršie. Erdevíčania potom pritlmili tempo hry a ustrážili vzácne body bez väčších starostí. Pískal Džombić zo Starej Pazovy. SLOGA: Toljagić, Zeranović, Milošević, Baljak, Bojanić, Miljković, Raičević, Miščević (Považan), Đorđević (Šajić), Simeunović, Pendo. V sobotu v Erdevíku hosťuje celok Vrbasu. K. Vig

žiacom páse. Na oddych sa šlo s päťgólovým náskokom AŠK. Po zmene strán Aradáčania Tamišu vsietili ďalších 5 gólov. Vsietili ich: Drndarević 3, Ďuríček, Mijić a Savčić po 2, a Vučetić 1. Aradáčania z dvoch zápasov inkasovali maximálnych 6 bodov a nachádzajú sa na prvom mieste. V pokračovaní ich však očakávajú omnoho ťažšie skúšky. Už v nedeľu sa v derby kola stretnú s celkom MSK z Mihajlova, ktorý má rovnaký účinok ako Aradáčania. AŠK: Kurtešan, Apostolović (Šťastný), Vesin, Prodanović, Striško, Malo, Ďuríček, Rajčević (Gál), Vučetić, Mijić, Drndarević (Savčić) Druhé kolo: Proleter – Jedinstvo 1 : 3, Mladosť – Sloga 6 : 2, OFK Stajićevo – MSK 0 : 2. V. Gál

Futbalová liga Obce Šíd V druhom kole majstrovstiev Futbalovej ligy Obce Šíd sa v Binguli stretli dva slovenské kluby: hostiteľ OFK Binguľa a FK Jednota z Ľuby. Ľubania sa predstavili ako podstatne silnejší celok a vysoko porazili domáce mužstvo výsledkom 4 : 1. O nové tri body sa postarali predovšetkým autori gólov: Tadić, Katanić, Ganić a

Cvetković. Domáci zjemnili prehru prostredníctvom Jelčića. Šídska Jednota odcestovala na zápas do Iliniec, kde ich čakal slabý celok domáceho Borca. Ukázalo sa, že domáci nemajú najmenšie právo na nádej, lebo hostia strelami Trlajića, Chrčeka a Danilovića vyhrali hladko, výsledkom 3 : 0. St. S.

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR − ODŽACI

Riadna nádielka PANÓNIA LALIŤ − ŠIKARA SOMBOR 7 : 0 (3 : 0) užstvo lalitskej Panónie pred nepočetným obecenstvom uštedrilo hosťom zo Somboru skutočnú gólovú nádielku. Treba podotknúť, že Laliťania už v treťom zápase zaradom produkovali mimoriadne dobrú hru, ale až teraz zabodovali ako sa patrí (pred týždňom vonku prehrali). Na nedeľnom zápase sa strelecky presadili: Budimir Stojano-

M

vić (4 góly), Rančić (2) a Valent (1). PANÓNIA: Stojanović, Lamoš (Jovović), Mladenović, Milićević, Mile Stojanović (Pivarev), Bajić, Rančić, Pjević, Valent (Petrović), Mićić, Budimir Stojanović. V nedeľu Panónia nastúpi v Monoštore proti celku Dunava.

14. 9. 2013

J. Hrnčiar 37 /4560/

HLAS ĽUDU


ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA − II. TRIEDA

príležitostiach (v 21. a 35. min.) konečne sa tešili aj hráči, aj fanúšikovia Slávie. V 40. min. kapitán Séč unikol po ľavej strane a jeho dobrý center Vladimír Kuchta hlavou preocitla sa v hornom ľavom kúte menil na vyrovnávajúci gól. brankára Slávie. Po skutočne lacV druhom polčase prví pohrozili nom a neobvyklom góle domáci sa domáci, ale Žigićovu strelu Vezmar spamätali. Už v znovu kryl. Potom sa 6. min. Božin striedali útoky oboch ohrozil hostí z mužstiev, domáci mali voľného kopu tri ďalšie šance, ale ich spoza trestného spálili Babić (dve) a územia hostí, ale Žigić. Na druhej strane Vezmar jeho Vukašinović dvakrát strelu vyrazil na neuspel, hoci sa dostal roh. Domáci síce sám pred Kašikovića. zatlačili hostí do Ten predsa nakoniec trestného úzekapituloval aj tretí raz: mia, tí však v 19. Vladimír Kuchta Čelovský v 88. min. premin. založili nekvapil zle postavený bezpečný protiútok: Vukašinović „živý múr“ a lopta skončila v dolunikol po pravej strane, skúsil ob- nom ľavom kúte domáceho branhodiť Kašikovića, ten končekmi pr- kára, takže tri body putovali do stov loptu vyrazil, odrazila sa od Maglića. žrde, nemal ju však kto usmerniť do SLÁVIA: Kašiković, Vlastislav brány. Po dvoch nezužitkovaných Kuchta, Séč, Kalajdžija, Pintír, Da-

Tretí raz tri body súperovi SLÁVIA − MAGLIĆ 1 : 2 (1 : 1)

ďalšom majstrovskom zápase futbalisti pivnickej Slávie na svojom ihrisku uhostili mužstvo Maglića z Maglića a dožili sa už tretej prehry za sebou. Dvakrát podľahli súperom na vlastnej pôde, čo znamená, že mužstvo zachvátila veľká kríza. Tomuto tvrdeniu najlepšie nasvedčuje fakt, že sa Slávia po troch kolách nachádza na poslednom mieste. Jedna z hlavných príčin neutešenej situácie je to, že Slávia nemá skutočného kanoniera. Štatistika hovorí, že útočníci Slávie prvý gól v jesenných majstrovstvách dali až po 220. minútach hry!? Aj uplynulú nedeľu sa to začalo nepríjemne: už v 2. min. sa rozvlnila sieť Kašikovića, keď vysoká lopta do trestného územia domácich proste odskočila, prekvapila všetkých a

V

nilov, Čolović, Božin, Vladimír Kuchta, Ruman, Žigić. Striedali: Babić, M. Žigmund, Doroški. Zápas sledovalo asi 150 divákov. Rozhodca Bojanić z Báčskej Palanky žltými kartami potrestal slávistov Čolovića, Kalajdžiju a Danilova, tiež Vukašinovića, Preradovića a Čelovského v hosťujúcom celku.„Začervenali“ sa: M. Žigmund u domácich a Preradović u hostí. Výsledky 3. kola: Kriváň − Stari grad 3 : 2, Slávia − Maglić 1 : 2, Kulpín − Soko 4 : 1, Hercegovac − B. hajduk 2 : 0, Krila Krajine − Bačka 9 : 1, Borac − Budućnost 1 : 0. Program 4. kola: Stari grad − Budućnost, Bačka − Borac, B. hajduk − Krila Krajine, Soko − Hercegovac, Maglić − Kulpín, Kriváň − Slávia. Zápasy sa začínajú o l6.30. Pionieri Slávie hosťovali v Selenči, kde s rovesníkmi Kriváňa hrali 1 : 1. Góly dali Salijević pre domácich a Činčurák pre hostí. Ján Šuster

Dráma v poslednej minúte Výkonom neoslnili, KRIVÁŇ − STARI GRAD B. PALANKA 3 : 2 (1 : 0) vyhrali presvedčivo P KULPÍN − SOKO N. GAJDOBRA 4 : 1 (2 : 0)

omerne dlho hra bola vyrovnaná, a potom v 33. min. asi 150 divákov (z toho „až“ 60 platiacich) malo čo vidieť. Obrancovia hostí odkopli loptu von z trestného územia, takých 18 metrov pred bránou striehol na ňu Petković, neotáľal, vypálil a guľatá skončila priamo v šibenici bezmocného brankára hostí. Selenčania, ale aj diváci z okolia, videli skutočný eurogól! Len čo sudca dal pokyn na začiatok druhého polčasu, Krížov sa dopustil chyby a hostia prostredníctvom Dujakovića vyrovnávajú na 1 : 1. Nasledovalo úplné obliehanie brány hostí, pomerne dlho bez úspechu. Konečne v 76. min. loptu si rýchlo vymenili Spasić a Alexy, ten druhý zamestnal Darka Pavlova a domácim sa začalo usmievať víťazstvo − viedli 2 : 1. Ibaže čoskoro nasledovala osudová 90.

minúta, keď domáca obrana zase nezložila skúšku. Krížov a Petković boli pri lopte, ale − čo s ňou? Ten prvý ju vyráža rovno na kopačku Lukovi a už je 2 : 2. Zbohom radosť...? Nie, nie. Koniec je, keď rozhodca odpíska koniec! Ani sa hostia riadne nestihli tešiť z ukoristeného bodu, keď Spasić vyslal dlhú prihrávku za chrbát obrany hostí, tam sa lopty zmocnil Darko Pavlov, mušku mal presnú, trafil za výhru v pomere 3 : 2, takže sa kriváňovci mali z čoho tešiť. KRIVÁŇ: Krstić, Mučaji, Krížov, Damir Spasić (Zec), Petković, Alexy, Kutenič, Darko Pavlov, Dalibor Spasić, Medić (Stevanović), Dobrík (Jovović). V nedeľu Kriváň uhostí pivnickú Sláviu. Michal Poliak

II. ZVÄZOVÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA – VOJVODINA

Egységu. To, že majú pravdu, nasvedčil aj výsledok „modrých“ v 1. kole. Na hosťovačke v Zmajeve Mladosť prehrala hladko v pomere 0 : 4. Ako sa hovorí, prvé mačatá sa hádžu do vody, treba ísť ďalej... Výsledky jednotlivých zápasov: Ćeta – Lomen 3 : 1, Bojović – Turan 3 : 2, Ćetković – Šramka 3 : 0. Vo štvorhe nastúpili: Ćeta / Ćetković – Turan / Lomen 3 : 1. V nedeľu Mladosť v Petrovci uhostí Roham z Novej Crnje. S. Medveď

ZMAJEVO – MLADOSŤ 4:0 ko je známe, petrovskí stolní tenisti sa v máji vrátili do súťaže, v A ktorej hrávali celé roky. Ide o silnú súťaž, v ktorej, ako nám povedali petrovskí stolní tenisti, nebude ľahké sa udržať. Budú tu hrať celky Zmajeva, Čoky, Báčskej Topoly, Spartaka II. zo Subotice, Čelareva, ŽAK zo Somboru, Uzdinu, Novej Crnje a novosadského

14. 9. 2013

37 /4560/

HLAS ĽUDU

ápas nebol príliš zaujímavý, asi 100 divákov predsa videlo až päť gólov. Prvý vsietil Avramović hlavou už v 7. min. po Haškovom úniku pravou stranou a presnom centre. Po ďalších siedmich minútach sme videli peknú kombináciu Lutkić − Santrač − Kajtez. Posledný vyrazil sám pred brankára, nestihol však vystreliť, lebo sa − zranil. Kulpínčania potom zmarili ešte dve „polopríležitosti“, aby konečne prevahu koru- Stanislav Haška hrá stále výborne novali gólom Šimičića, po primović z protiútoku uzavrel skóre záhrávke Avramovića, takže sa na pre- pasu na 4 : 1 v prospech domáceho stávku šlo za stavu 2 : 0 v prospech celku. Žlté karty si vyslúžili Živić a Lutdomácich. kić, Kajtez musel odstúpiť pre zraHostia sa v druhom polčase po- nenie; z rovnakého dôvodu vypadzviechali, ibaže ich snahy neboli li týždeň skôr Braňo Chalupka a Bekonkrétne. Domáci sa orientovali na lušić. protiútoky, a po tom, čo Santrač KULPÍN: Leňa, Gajdobranski zmaril dve šance, tretiu využil v 66. (Perišić), Haška, Đorđević, Šimičić, min. na zvýšenie náskoku. Čoskoro Lutkić, Avramović, Živić, Santrač hostia skorigovali výsledok na 1 : 3 (Kolarski), Kajtez (Lazičić), Gornádherným gólom: Nikolašević zo danić. 17 metrov z voľného kopu trafil šiV nedeľu Kulpínčania odcestujú benicu. To im dalo chuť pokúsiť sa o do Magliću, hrá sa o 16.00. viac, všetky sily vsadili na útok, čo sa im vypomstilo v 86. min., keď AvraMiroslav Zorňan

Z

49


ŠPORT

Prezident Tomislav Nikolić medzi „orlami“ Š

Srbska pred ich zápasom s reprezentáciou Chorvátska, ktorý bol v piatok 6. septembra na štadióne Červenej hviezdy v Belehrade (skončil sa výsledkom 1 : 1). Pri tejto príležitosti prezidenta okrem hláv Futbalového zväzu Srbska a reprezentácie privítal a pozdravil aj Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova. Tomislavovi Nikolićovi hostitelia odo- Dres „orlov“ s číslom 10 pre prezidenta vzdali primerané darčeky. Od predsedu FZS Tomi- nović mu daroval dres s číslom 10, kým jeho slava Karadžića prezident štá- zástupca Aleksandar Kolarov prezidentovi tu dostal plaketu zväzu a od na pamiatku odovzdal loptu s podpismi futkouča Sinišu Mihajlovića te- balistov reprezentácie. V stredu prezident Prezident Tomislav Nikolić s futbalistami reprezentácie plákovú súpravu reprezentácie. Nikolić vykonal aj kratšiu obchôdzku NárodSrbska v Národnom dome futbalu v Starej Pazove A. Lš. Kapitán „orlov“ Branislav Iva- ného domu futbalu.

portové stredisko Futbalového zväzu Srbska v Starej Pazove v stredu 4. septembra navštívil Tomislav Nikolić, prezident Srbska. Vo veľkolepom Národnom dome futbalu sa stretol s futbalistami reprezentácie

V PADINE SA PREPISOVALI DEJINY futbalového športu v Obci Kovačica. Minulý víkend prvýkrát Dolina zdolala prvoligový celok – a to už v prvom prvoligovom zápase na vlastnom trávniku. Zaslúžená úvodná výhra (nad Slogou z Petrovca na Mlave 3 : 2) nie je jedinou uda- Dušan Hýl, Dolina losťou, ktorá bola v sobotu 24. augusta dôležitá pre dejiny najobľúbenejšieho športu v najslovenskejšej osade. Padinčania museli pred prvým zápasom splniť početné kritériá pre sledovanie zápasov v Prvej lige Srbska. Okrem oddelených sektorov pre domácich a hosťujúcich fanúšikov pohostinní Banátčania vystavali aj „TV vežu“, z ktorej niekoľko kamier súNenad Vanić, Sloga časne môže sledovať prvoligové zápasy (na sobotňajšom stretnutí ich bolo päť). Prví dvaja tréneri, ktorí dali vyhlášky po zápase v osobitne urobenej miestnosti pre tlačovky, boli Nenad Vanić (Sloga) a hneď po ňom Dušan Hýl (Dolina). Prvé dve TV, ktoré v špeciálne upravenom priestore od nich získali vyhlášky, boli RTV ObceKovačica a RTV Mlava z Petrovca na Mlave. Ján Špringeľ

50

AŽ DVA PRVOLIGOVÉ KLUBY mali v tomto lete aspoň časť príprav v Podnikateľsko-rekreačnom stredisku Relax a športovom areáli Slávie. Od slávnostného otvorenia Relaxu (1. mája 2008) na športových prípravách v Kovačici pred začiatkom jarnej alebo jesennej sezóny boli okrem iných futbalisti vtedy prvoligového FK Banat Zrenjanin a mladšie kategórie Crvenej zvezdy Belehrad. V júli a začiatkom augusta t. r. absolvovali dielec tréningov na slávistickom trávniku a v posilňovni strediska futbalisti Doliny z Padiny, nováčikovia v Prvej lige Srbska. Hádzanárky Spartaku z Debeljače, ktoré v Prvej lige – Severná skupina budú hrať už druhú sezónu (v prvej boli mimoriadne úspešné a skončili v hornej časti tabuľky), zakotvili v Relaxe 5. augusta. Do tretice spomeňme aj trojtýždňové školenie futbalových trénerov pre B licenciu UEFA v zasadačke podnikateľského strediska. Ján Špringeľ

7. 9. 2013

36 /4559/

HLAS ĽUDU


MARTINA KUKUČKOVÁ A JÁN HAŠKA VO FRANCÚZSKU REPREZENTOVALI SRBSKO A HLOŽANY

Málo slov povedia, veľa rýb chytia Pôjdu-nepôjdu…? Cesta drahá – peňazí málo… Trošku Miestne spoločenstvo Hložany, trochu Obec Báčsky Petrovec. A veru i vlastní rodičia zo svojich peňaženiek čosi vylovili. Martina Kukučková a Ján Haška, členovia Združenia športových rybárov Šaran Hložany koncom júla 2013 predsa do Francúzska odcestovali. Tam dôstojne reprezentovali nielen svoju dedinu, ale aj Srbsko na 6. mládežníckych majstrovstvách v love rýb na udicu. Poď ho von z tašky rozhovor s dvoma mladučkými ľuďmi, zanietenými rybičmi, urobený pri dunajskej vode... Martina (1999) je veľmi dobrá žiačka základnej školy. Bude z nej, hovorí, policajtka. Už ako malá chodievala k vode s otcom, ktorý vie ryby dávno loviť, ale aj uvariť a upiecť. Od neho, ale aj od iných starších hložianskych rybárov odpozerala kumšt nevyhnutný pre úspešného rybára. Podobne je na tom aj Ján Haška mladší, čerstvý žiak 1. triedy Strednej poľnohospodárskej školy vo Futogu.

Povedzte, teda, priatelia, ako ste sa k športovému rybolovu dostali? Martina: „Od prvej triedy základnej školy sa zúčastňujem na súťažiach športových rybárov, no a tak...” Ján: „Už ako malý chodieval som na rybačku s dedom, ku kanálu; najprv ma učil, ako sa lovia ryby, a potom sme aj súťažili. Neskoršie som zvíťazil na školskej súťaži a definitívne sa mi zapáčil športový rybolov…” Čo je na ňom také pekné? Ján: „To je ťažko opísať. Viete, keď prídem k vode… to je taký pekný pocit… A keď ryba berie, keď sa uloví, kým ju dostanem z vody, to vyčkávanie – to vzrušenie… Martina: „Rybačka ma stále baví. Mám ju rada, nezunovala mi, pri nej sa vždy uvoľním.” Počujeme, darí sa vám. Aké úspechy ste dosiahli? Martina: „Na Majstrovstvách Srbska v júli som získala titul majstra štátu. Na Majstrovstvách Vojvodiny celok ZŠR Šaran z Hložian tiež obsadil prvé miesto a prvé miesto sa podarilo získať aj mne na „piste” (čiže na rybárskom móle – pozn. red.).”

Janko: „Už trikrát som bol majster Vojvodiny a v tomto roku som obsadil 3. miesto na Majstrovstvách Srbska.” Úspechmi na štátnych majstrovstvách ste si vlastne obstarali „vstupenku” do reprezentačného výberu, ktorý 21. júla až 1. augusta predstavoval Srbsko na Majstrovstvách sveta vo francúzskom meste Rieux (región Bretónsko). Ako sa vám tam viedlo? Martina: „Cestovali sme autobusom, celá reprezentácia, až 35 hodín. Pravdaže, v autobuse sme aj spali. Vo Francúzsku bolo prekrásne. Boli sme ubytovaní v dákom zámku. Prvé štyri dni sme mali tréningy a ostatné dva bežali preteky na jazere. Prvý deň som robila náhradníčku; družstvo tvorilo päť členov. V druhý deň som súťažila, obsadila som tretie miesto v úseku, celkovo (individuálne) 12. miesto a náš reprezentačný výber (veková skupina do 14 rokov) obsadil 5. miesto.”

Ján: „Súťaž vo Francúzsku sa líši od tunajších, kde lovíme „na šteke”. Tam sa lovilo „na meč”. Mali sme čo robiť, kým sme si zvykli, preorientovali sa. Nemali sme žiaduci výstroj, takže sme si ho kúpili tam. Súťažil som vo vekovej skupine juniorov do 18 rokov; naše družstvo obsadilo 12. miesto. Nastúpil som aj v prvý, aj v druhý deň, celkovo (individuálne) som obsadil 38. miesto a v úseku 11. miesto.” Ako ste trávili voľný čas? Martina: „Voľný čas sme vlastne nemali. Z jazera sme sa vracali o šiestej večer. Po večeri sme robili „systémy”. Ján: „Na prechádzky a obchôdzku mesta nebolo času, Francúzsko sme videli len z autobusa. Tam je deň dlhší: stmievalo sa až o jedenástej večer a o piatej ráno sme vstávali…” S akými dojmami ste sa vrátili z Francúzska? Martina: „Hoci sme videli len málo, páčilo sa nám. Vrátili sme sa s najkrajšími dojmami. Ján: „Vrátili sme sa bohatší o nové skúsenosti.”

Juraj Bartoš


BEGEČ námy ako dedina vynikajúcich zeleninárov, vyrába viac než 60 % spotreby mrkvy v Srbsku. Je zhruba na pol cesty Nový Sad – Báčska Palanka. Asfaltka ho spája s neďalekým Dunajom. Odtiaľ sa kompou dostať do Sriemu, čiže do dedinky Banoštor na pravej strane druhej najväčšej európskej rieky. Na území Begeča (rozlohy 48,8 km2) roku 2011 žilo 3 325 obyvateľov: Srbov 2 427, Slovákov 438, podstatne menej Rómov, Juhoslovanov, Maďarov a iných. Slováci sa prisťahovali koncom 18. storočia. Roku 1818 si založili fíliu Slov. evanjelickej a. v. matkocirkvi v Hložanoch; doteraz sa stretávajú v modlitebnici postavenej roku 1913. V základnej škole sa výučba koná po srbsky; asi pred polstoročím bežala aj v slovenčine; teraz sa slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry vyučuje ako voliteľný predmet. Osídlenie Begeč sa spomína už v 16. storočí. Názov je tureckého pôvodu (beg = turecký hodnostár; eč = dedina). Pravoslávny kostol postavili roku 1838. Pod hladinou aluviálneho jazera Begečská jama (bohatého na ryby) sú pozostatky hradu z 3. storočia n. l. známeho ako Castellum Onagrinum. Stará osada Begeč tiež zostala pod vodou pred asi sto rokmi. Legenda hovorí, že tu kdesi je pochovaný hunský vodca Attila – Bič boží. J. Bartoš

Z


Hlas 37 2013