Page 5

FÓKUS POZNÁMKA

Znovu rozvírili mediálne more aše najvyššie inštitúcie ešte neschválili ani meškajúci návrh Zákona o verejnom informovaní a médiách, ktorý zjari rozvíril hladinu nielen v mediálnom odbore, ale aj širšej verejnosti, a štátne Ministerstvo kultúry zverejnilo dva nové návrhy zákonných predpisov. Dva nové „pokusy“ o reguláciu chaotického stavu v srbskom novinárstve akoby boli dvaja starší bratia „jarného“ zákona. Návrhy zákona o elektronických médiách a o verejných mediálnych servisoch v rukách držia palicu, ktorou pobúrili mnohé relevantné novinárske združenia a civilné organizácie. Nezávislý spolok novinárov Srbska (NUNS) a Stredisko pre zveľadenie

N

právnych štúdií (CUPS) si žiadajú, aby sa stiahli z verejnej rozpravy. Podľa nich ide o dokumenty, ktoré sa dostali do verejnosti napriek tomu, že pracovná skupina neukončila prácu na tomto texte. Aj napriek tomu, že ho písali v tajnosti bezmenní autori niekde v ministerských kuloároch... V takýchto tajnostkárskych návrhoch sa okrem iného píše, že dva verejné mediálne servisy sa dva roky budú financovať z republikového rozpočtu. Z jednej strany je dobre, že si republikoví mocnári „spomenuli“ do zákona vsunúť aj náš finančne a technicko-technologicky zruinovaný pokrajinský servis občanov, ktorému vraj republi-

ková a pokrajinská vláda záručne pomôžu pri konečnom „udomení sa“. Ale z druhej strany mnohých mediálnych odborníkov a organizácie až páli fakt, že sa mediálne servisy budú financovať z rozpočtu, lebo to priamočiaro znamená vplyv štátu a vládnucich politických strán na redakčné politiky v týchto médiách. Na to poukazujú NUNS a CUPS, ktorí tvrdia, že si tieto návrhy protirečia s Ústavou Srbska a najvyššími štandardmi, keď ide o poslanie, status a činnosť verejných servisov. Návrh zákona o elektronických médiách určite znepokojuje zvlášť lokálne médiá, ktorých zakladateľmi sú lokálne samosprávy. Urči-

te aj naše rozhlasy a televízie, ktoré vysielajú (aj) v slovenskej reči, netrpezlivo a s obavami očakávajú opúšťanie status quo, keď ide o možnú privatizáciu alebo jej úplné zastavenie. Nový zákonný návrh sa o tejto problematike zmieňuje iba v jednom článku, ktorý hovorí, že sa tieto médiá do privatizácie budú musieť prispôsobiť zákonným predpisom verejného servisu. Detaily privatizácie, či jej lehoty sa nespomínajú. Ak sa takáto forma navrhnutého zákona schváli, aj naďalej budeme v sebe čičíkať strach z možného zániku našich menšinových elektronických médií (nedajbože!). Ale múdrejšie ráno od večera – čiže múdrejší budeme po 27. auguste, keď sa v Novom Sade aj oficiálne začne verejná rozprava o dvoch navrhnutých predpisoch. V. Dorčová-Valtnerová

srbsky hovoriaci a tvoriaci žurnalisti) nepredostreli rokovací program, ktorý mnohí, odišiel na Slovensby zahrnul, t. j. ko. Aspoň jeho tvorba má umožnil podrobširší a zvučnejší dopad a asnejšie si posvietiť poň sa tešíme na každý na aspoň jedenjeho návrat už aj preto, že dva-tri boľavé je najčastejšie účelový. Tak segmenty skuako skutočným – a ešte točne neutešeako poučným – potešeného stavu méním bola reč odmeneného dií informujúcich Željka Markovića, ktorý (aj) po slovensky. znalecky a vášnivo hovoril, Nejde o to, že trevlastne urýchlene a miba hovoriť „iba“ moriadne pútavo školil nás o hmotnom zaslovenských novinárov pôbezpečení našich sobiacich v tunajších méžurnalistov, ktodiách, zaúčal do tajov reré je v podaktoportáže, kráľovnej žurnarých redakciách Príhovor Miliny Florianovej, predsedníčky listického beletrizované- Výboru pre informovanie NRSNM pod psa. Je úžasho prejavu, na ktorý si čone potrebné zaraz menej a chabejšie trúmyslieť sa nad fame, môžbyť aj z toho dôvodu, že si re- skutočnosťou, prečo ešte furt úradujú portáž (v tlačených i v elektronických mé- (auto)cenzorské nožničky, prečo sa zvyšudiách) vyžaduje veľa času a úsilia na prípravu jú nátlaky rôznych (ne)formálnych zoskua postprodukciu, že na napísanie, nahranie pení, prečo upáda jazyková úroveň atď. a či natočenie dobrej reportáže zákonite pri- etc. Je najvyšší čas zamedziť úpadok médií chodí vložiť zásadne viac než sa vráti; nuž a a znehodnocovanie mediálnych produktov pri terajšom statuse tunajších žurnalistov... slovenských žurnalistov žijúcich a pôsoSkrátka, pokiaľ ide o môj osobný postoj voči biacich v Srbsku. S hlavou v piesku – na ratvorbe a slovám odmenených, domnievam dosť všetkých, ktorým strach novinárov sa, že im v našich médiách treba vyhradiť ešte ako vyhovuje – sotva sa nám podarí vyosobitný čas, t. j. priestor. liezť z tunela vedúceho do záhuby. Situáciu Záverom prichodí povedať, že organizá- sme síce ako-tak zmapovali, ibaže cupkáme tori Stretnutia novinárov (pri ktorom, chva- na mieste. Dokedy? labohu, neboli len slovensky, ale aj po Juraj Bartoš

K STRETNUTIU NOVINÁROV NA SNS 2013

Bez rokovacieho programu ebyť skutočnosti, že pokojnú hladinu ako-tak rozčerila donedávna novinárka Rozhlasovej stanice Báčsky Petrovec (pred časom i Hlasu ľudu), čerstvá penzistka, inak aj predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku, nie je vylúčené, že podaktorí prítomní by sa, vrátane mojej maličkosti (kebyže som napríklad Stretnutie novinárov v reštaurácii Aróma v Báčskom Petrovci v nedeľu 4. augusta sledoval po sediačky, nie stojmo-behmo s fotoaparátom v strehu), akiste z driemot prebrali až pri štrngote pohárov a obložených mís, ktorý naznačil, že sa skončila oficiálna časť programu a začína sa sýtenie inak čoraz hladnejších novinárskych žalúdkov. Niežeby, okrem mierneho upozornenia menovanej týkajúceho sa doslova a dopísmena hrozného stavu lokálnych médií a najmä živorenia ľudí, ktorí prostredníctvom nich informujú verejnosť, všetko iné nestálo za babku. Dovolím si vysoko oceniť skutočnosť, že sa Cena Anny Nemogovej Kolárovej dostala do rúk práve maestrovi reportáže, novinárovi Željkovi Markovićovi, ako i to, že Michal Babiak získal novoustanovenú Cenu za prínos v oblasti kultúry Výboru pre informovanie NRSNM. Mimochodom, nepreženiem, keď poviem, že Babiak je už dávnejšie enormne produktívny autor vysokokvalitných umeleckých a vedeckých diel, na ktorého ak už nie sme teraz, my srbskí Slováci, v budúcnosti ešte len budeme naskutku hrdí. Ani nemusíme príliš banovať, že tak ako

N

17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU

5

Hlas 33 2013  

Informatívno-politický týždenník

Advertisement