Page 1

ROČNÍK 70 ČÍSLO 33 /4556/

Ukazovatele priemyselnej výroby

17. 8. 2013

Prebiehajú oslavy Dňa Padiny

Naša téma: Mládež dnes

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN.

www.hl.rs


Súvahu uplynulej činnosti Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo prezentoval v Novom Sade jeho tajomník Goran Ješić.

V Báčskom Monoštore v sobotu prebiehal v poradí deviaty Bodrog-fest, podujatie spájajúce ľudí a prírodu.

O. Filip

S. Baďurová

Na 15. jubilejnom ročníku Medzinárodného festivalu slovenského folklóru Jánošíkov dukát v Rožňově pod Radhoštěm od 2. do 4. augusta Galéria Babka vystavovala maľby zo zbierky Slovenské insitné umenie zo Srbska. J. Špringeľ Snímka: Archív Valašského múzea

Na sobotňajšom koncerte venovanom 100. výročiu pôsobenia Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Jednota v Šíde vystúpili tak jubilanti (na snímke ženská spevácka skupina), ako i hostia z Kysáča, Erdevíka, Gajdobry a folkloristi srbského spolku v Šíde. Program prebiehal v rámci Šídskeho kultúrneho leta na letnom javisku na námestí kultúry. S. Stupavský

Uplynulý víkend odznela v Padine prvá časť osláv Dňa Padiny, ktorá vrcholila tradičnou gulašiádou, tortiádou, výstavou obrazov insitných maliarov, ako aj kultúrnoumeleckým programom na letnom javisku v Športovom stredisku Dolina, v ktorom vystúpili domáci ochotníci DK a hostia zo Slovenskej republiky, z Močenka. A. Chalupová


FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Vladimíra Dorčová-Valtnerová, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad

SEDEM DNÍ

Kľúč pre rozuzlenie V

rámci príprav na kosovské lokálne voľby premiér Dačić sa v stredu v Belehrade stretol s predstaviteľmi štyroch srbských obcí zo severu Kosova. Času na dohovor nezostalo veľa, pretože prihlasovanie politických strán na voľby potrvá do 4. septembra. Ktoré srbské politické subjekty sa zúčastnia, zatiaľ nie je ani zďaleka známe, rovnako ako nie sú známe ani odpovede na mnohé iné otázky. V polovici augusta na voľby bolo prihlásených deväť srbských politických strán, čo určite nie je konečný počet. Ako súčasť bruselskej dohody, lokálne voľby na Kosove, ktoré sa majú uskutočniť 3. novembra, majú byť čo do statusu neutrálne. Na tom sa zhodli premiéri Dačić a Tači spolu s vysokou predstaviteľkou Ashtonovou. No v praxi to podľa všetkého vyzerá trochu inak. Priština insistuje na tom, že na hlasovacích lístkoch má byť erb a pečiatka Kosova, s čím predstavitelia srbského obyvateľstva nijako nesúhlasia. Nezhody tohto druhu sú však kvapka v mori iných problémov, ktoré sa žiada riešiť v pomerne krátkom čase. Medzi problémy, s ktorými si sotva niekto dokáže poradiť, patria napríklad voličské zoznamy. Jednotný zoznam neexistuje, a tie, ktoré sú k dispozícii, sú neúplné a neupravené. V nich sú registrovaní len príslušníci srbského národa žijúci južne od Ibra. Ostatní, zvlášť voliči zo severu Kosova, by sa mali registrovať – ak ich politickí predstavitelia, samozrejme, rozhodnú, že sa vo voľbách zúčastnia. Pritom registrácia voličov je rozsiahla a časove náročná práca, ktorá zatiaľ prebieha dosť spomalene. V tej súvislosti bývalý štátny tajomník v Ministerstve pre Kosovo a Metóchiu Oliver Ivanović konštatuje, že Priština takým spôsobom robí na tom, aby sa čím menej Srbov zúčastnilo vo voľbách. Z druhej strany k zmenšeniu počtu srbských voličov na volebných miestach prispeje aj tvrdé stanovisko predstaviteľov štyroch srbských obcí zo severu Kosova, ktorí ho podľa všetkého nemienia zmeniť, keďže sa dostali príliš ďaleko v odmietaní Prištiny. Premiér Dačić vyzval Srbov žijúcich na Kosove, aby sa zúčastnili v novembrových lokálnych voľbách. Dokonca aj sám by sa ich vraj rád zúčastnil (narodený je v Prizrene), keby sa dalo. Ako viace-

Zelenina

Toto vydanie je auditované

elenina, zdravá zelenina, prospieva ľudskému zdraviu. Môžbyť z takýchto pohnútok Združenie poľnohospodárov Hložany v nedeľu 11. augusta usporiadalo 7. Deň zeleniny. Prím hrala chýrečná vynikajúca hrubostenná paprika Hložianska babura, no nechýbali ani paradajky, cibuľa, zemiaky, cesnak, karfiol, kapusta... Ani vôňa varenej fazule šíriaca sa z kotlíkov. Predávalo sa dokonca aj ovocie, tiež chutné koláče, ktoré pripravili členky Spolku žien Slovenka. Svoje vábivé produkty ponúkla aj Hložančanka Jaroslava Kudronová (na snímke). J. Bartoš

Z

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

17. 8. 2013

33 /4556/

ré médiá zistili, keďže toho času nemá bydlisko prihlásené na Kosove, a nepatrí ani medzi utečencov či dočasne vysťahovaných, premiérovo želanie asi nebude možné splniť. Ani len za predpokladu, že by prejavil ochotu odísť do Prištiny kvôli registrácii. Kosovský premiér Tači v novembrových voľbách vidí príležitosť, aby sa Srbi zo severu integrovali do kosovskej spoločnosti. Zároveň konštatuje, že Belehrad začal meniť prístup k severu Kosova. Účasťou v lokálnych voľbách Srbi z Kosova by začali otvárať geto, v ktorom už roky žijú. Ich účasť vo voľbách by súčasne znamenala formálne a faktické prerušenie väzby, ktorou po celý ten čas zostali pripútaní k Srbsku. Z druhej strany sa im otvárajú iné možnosti. Predovšetkým tá, že založením spoločenstva srbských obcí sa bezpochyby zväčší ich vplyv a úloha na Kosove. Reálne je takisto predpokladať, že srbské politické strany v kosovskom parlamente budú hrať kľúčovú úlohu v koalíciách v budúcnosti. Nemenej významná bezpochyby je aj otázka ich bezpečnosti, ktorá by sa mohla významne zlepšiť. O možnosti utvorenia jednotnej srbskej listiny sa hovorí hlavne v súvislosti s povinnou registráciou politických strán v Prištine. Strany, ktoré sa neregistrujú, nemajú šancu sa zúčastniť vo voľbách. Registráciou jednotnej srbskej listiny, ak sa ju podarí utvoriť, niektoré srbské politické strany, ktoré sa chcú zúčastniť vo voľbách – ako napríklad SPS a SNS – sa môžu vyhnúť jednotlivej registrácii. Ako sa zdôrazňuje, účasť srbského obyvateľstva z Kosova vo voľbách má mimoriadny význam. Percento zúčastnených voličov je pritom menej významné, pretože hlavným cieľom je predísť bojkotu volieb, ktorého následkom by bolo zastavenie napredovania Srbska do Európskej únie. Aby sa lokálne voľby na Kosove vydarili, v nich sa musí zúčastniť aj srbské obyvateľstvo. Na záver treba pripomenúť, že južne od Ibra, kde sú obce utvorené v súlade s Ahtisaariho plánom, žijú dve tretiny srbského obyvateľstva na Kosove. V predchádzajúcich voľbách Srbi sa zúčastnili s 19 listinami v dvadsiatich zo spolu tridsiatich obcí. Anna Lazarevićová

HLAS ĽUDU

3


FÓKUS PRIEMYSELNÁ VÝROBA

LETMO

Načim sa pohnúť ďalej

Tendencie N

aši ekonómovia zrejme boli školení a trénovaní, aby uspeli v nejakých iných pomeroch, nie v tých dnešných. A i svetová kríza narobila dosť škody, takže v posledných rokoch to aj s naším hospodárstvom ide od deviatich k piatim. Staré recepty nefungujú, nové neprichádzajú. Aspoň nie tak a natoľko, aby sme v ekonomike dosiahli pozoruhodnejšie výsledky na dlhšie dráhy. Ukazovatele vravia, že vo sfére spotreby maloobchodný obrat tovarov v júni klesol v porovnaní s májom o približne štyri percentá. Energie ako základ hospodárskeho rastu Ten pokles je badateľný i medziročne, porovnávajúc jún 2013 s v júni vyššia o 3, 7 percenta než vlani v šiestom júnom 2012: v stálych cenách dosiahol viac mesiaci. Na takéto zvýšenie výrazne vplývala ako šesť percent. produkcia motorových vozidiel a vlečiek, elekPriemyselná výroba je osobitným príbe- trickej energie, derivátov ropy, základných hom: rastie, no netreba zabúdať, aký bol jej vla- farmaceutických výrobkov a preparátov, ako ňajší porovnávací základ. V júni 2013 si v tri- i ťaženie kovov z baní. nástich oblastiach, ktoré tvoria 49 percent tejIste bude zaujímavé sledovať, aké budú koto štruktúry, možno všimnúť rast, v šestnástich nečné júlové ukazovatele. Najmä to, či hospokles produkcie (51 percent). Najvýraznejší, podárstvu a výrobe bude stačiť dych, ktorý si viac ako pätnásťpercentný rast malo zásobo- nabrali začiatkom leta na zachovanie dovanie elektrickou energiou, plynom, parou a kli- siahnutého tempa, alebo pôjde o obvyklou lematizácia, kým je omnoho skromnejší rast v targiou prepichnutý balón nádejí. Lebo od spracovateľskom priemysle: 1,6 percenta. Po- úrovne výroby v konečnom dôsledku závisí i kles bol vo sfére výroby netrvalých produktov zamestnanosť, štandard, export, výška infláširokej spotreby (6,4 percenta), ako aj pri tých cie, investície. To všetko, čo celkovo voláme zajintermediárnych (okrem energií) výrobkoch, kde trajškom a ktorý by sme chceli mať aspoň o bol nad sedem percent. štipku lepší než dnešok. Celkovo priemyselná výroba v Srbsku bola O. Filip

N

EURÓPSKA ORIENTÁCIA OBČANOV SRBSKA (2)

Aspekty záujmu E

urópska únia je pojem, ktorý bol azda najfrekventovanejší v uplynulých mesiacoch. Mohol to byť i oveľa skorej: ak pre nič iné, tak kvôli tomu, že už pred pár rokmi únia bola najvýznamnejším obchodným partnerom Srbska. Napríklad v roku 2011 sme 56 percent výmeny mali s jej členmi, so štátmi CEFTA sedemnásť percent, s Ruskom desať a s Čínou štyri percentá výmeny. Pozitívne posuny, reformy, júnové rozhodnutie európskych lídrov odštartovať prístupový proces pre Srbsko sa rýchlo premietli aj do inakšej, kladnejšej nálady nášho obyvateľstva k EÚ, zvlášť v porovnaní s tou decembrovou. Koncom roku 2012, na otázku, čo Srbsku prinesie status kandidáta, každý tretí anketovaný odpovedal, že lepší život a nové pracovné príležitosti. V júli takýchto odpovedí bolo o päť percent viac, čiže 38 percent. Druhou najčastejšou odpoveďou bol

4

prístup európskym fondom: v decembri mal 28 percent stúpencov, v júli už 33 percent respondentov. Najvýraznejší, až osempercentný náskok si možno všimnúť pri odpovedi, že pôjde o lepšie meno Srbska: rast z 24 na 32 percent. Opýtaní sa dosť precízne vyjadrovali aj k otázke, aký je terajší status našej krajiny v rokovaniach o pristúpení Európskej únii? Najčastejšou odpoveďou, ktorú preferuje 59 percent respondentov, je, že očakávame začiatok rokovaní. To, že už rokujeme o členstve v Európskej únii, sa nazdáva štrnásť percent opýtaných a že sme sa stali kandidátom, si myslí päť percent anketovaných. Čosi viac ako dvadsať percent alebo to nevie, alebo odmietlo poskytnúť odpoveď na uvedenú otázku. Pri každom z týchto prieskumov, ktoré prebiehajú viac ako desaťročie, a to dvakrát každý rok, zvlášť boli zaujímavé odpovede na otázky týkajúce sa reforiem. Tie totiž naznačovali, ktoré sú najvypuklejšie spoločenské, politické a hospodárske problémy u nás, samozrejme, z aspektu občanov. Na otázku: Ktoré z reforiem sú podľa vášho názoru najdôležitejšie? – presvedčivo je najviac odpovedí, takmer každá piata ale-

iekto o nej vraví, že je naša pýcha, iný jej zase celkom neverí, no nemožno si nevšímať skutočnosť, že je štatistika a jej reč čísel často názornejšia a presvedčivejšia než akýkoľvek opis či obraz. Keď v júli uzreli svetlo sveta základné demografické údaje o roku 2012, tak nás vitálne udalosti tohto rázu opäť riadne znepokojili. Lebo, nielenže starneme, ale nás je i čoraz menej. Miera vlaňajšej natality bola 9,3 percenta alebo 67 257 narodených, mortality až 14,2 percenta, čiže 102 400 zomretých, alebo o 35 143 osôb viac umrelo než sa narodilo (– 4,9 percenta). Priemerný vek zomretých bol 73,9 rokov, kým najväčší počet osôb v tejto kategórii bol vo veku 75 až 84 rokov, čo prakticky znamená, že na strane druhej bolo i hodne ľudí, ktorí umreli v mladšom veku. Pozitívny prírodný prírastok bol len vo ôsmich z takmer 170 obcí v Srbsku: Belehrad – Grocka, Zvezdara, Surčín, Nový Sad, Sjenica, Novi Pazar, Tutin a Preševo. Záver je jasný: negatívne populačné tendencie vyznačujúce sa negatívnou mierou rastu a negatívnym prírodným prírastkom obyvateľstva pokračujú. Zvlášť výrazné sú od deväťdesiatych rokov minulého, kým ich pretrvávanie v prvých rokoch storočia tohto svedčí, že sme sa z rôznych kríz nedostali. Najmä nie z tej hospodárskej. Priemerný vek matiek alebo prvorodičiek u nás je okolo dvadsaťdeväť rokov, v mestách takmer tridsať. Ak by sa i urobila anketa medzi nimi a vôbec mladomanželmi na tému ďalších detí, tak by mnohé odpovede boli podobne: ako keď zamestnaní nie sme, prípadne nevieme, dokedy budeme. Práve tie nespočetné otázniky visiace nad budúcim osudom vplývajú aj na demografiu. A štatistika je v tom všetkom len akýmsi sprostredkovateľom a ukazovateľom naznačujúcim bez skrášľovania, kde sme, akí sme, čo nás čaká. Oto Filip bo osemnásť percent, že je to boj proti korupcii. Na druhom mieste je reforma súdnictva (dvanásť percent), reforma zdravotníckej sústavy (desať percent). Po osem percent opýtaných za najdôležitejšie zmeny považuje lepšiu ochranu ľudských práv, ako i ochranu spotrebiteľov. Reformy poľnohospodárstva a vzdelávacej sústavy majú najväčší význam pre po šesť percent anketovaných. Jeden z pozitívnych pretrvávajúcich trendov je ten, že by sme reformy mali realizovať predovšetkým v záujme vzniku lepšieho Srbska, teda kvôli sebe a nie kvôli Európskej únii. Takmer sedemdesiat percent respondentov je stúpencom tohto názoru. Len jedenásť percent sa nazdáva, že by sme nevyhnutné reformy mali zrealizovať predovšetkým preto, že ide o podmienky, ktoré nám v kontexte vstupu kladie Európska únia. To, že reformy vôbec nemáme realizovať, si myslí len každý dvadsiaty piaty opýtaný. Postoj k tomu nemalo sedemnásť percent opýtaných. (V budúcom čísle: Projekty, podpora a pomoc) O. Filip

17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU


FÓKUS POZNÁMKA

Znovu rozvírili mediálne more aše najvyššie inštitúcie ešte neschválili ani meškajúci návrh Zákona o verejnom informovaní a médiách, ktorý zjari rozvíril hladinu nielen v mediálnom odbore, ale aj širšej verejnosti, a štátne Ministerstvo kultúry zverejnilo dva nové návrhy zákonných predpisov. Dva nové „pokusy“ o reguláciu chaotického stavu v srbskom novinárstve akoby boli dvaja starší bratia „jarného“ zákona. Návrhy zákona o elektronických médiách a o verejných mediálnych servisoch v rukách držia palicu, ktorou pobúrili mnohé relevantné novinárske združenia a civilné organizácie. Nezávislý spolok novinárov Srbska (NUNS) a Stredisko pre zveľadenie

N

právnych štúdií (CUPS) si žiadajú, aby sa stiahli z verejnej rozpravy. Podľa nich ide o dokumenty, ktoré sa dostali do verejnosti napriek tomu, že pracovná skupina neukončila prácu na tomto texte. Aj napriek tomu, že ho písali v tajnosti bezmenní autori niekde v ministerských kuloároch... V takýchto tajnostkárskych návrhoch sa okrem iného píše, že dva verejné mediálne servisy sa dva roky budú financovať z republikového rozpočtu. Z jednej strany je dobre, že si republikoví mocnári „spomenuli“ do zákona vsunúť aj náš finančne a technicko-technologicky zruinovaný pokrajinský servis občanov, ktorému vraj republi-

ková a pokrajinská vláda záručne pomôžu pri konečnom „udomení sa“. Ale z druhej strany mnohých mediálnych odborníkov a organizácie až páli fakt, že sa mediálne servisy budú financovať z rozpočtu, lebo to priamočiaro znamená vplyv štátu a vládnucich politických strán na redakčné politiky v týchto médiách. Na to poukazujú NUNS a CUPS, ktorí tvrdia, že si tieto návrhy protirečia s Ústavou Srbska a najvyššími štandardmi, keď ide o poslanie, status a činnosť verejných servisov. Návrh zákona o elektronických médiách určite znepokojuje zvlášť lokálne médiá, ktorých zakladateľmi sú lokálne samosprávy. Urči-

te aj naše rozhlasy a televízie, ktoré vysielajú (aj) v slovenskej reči, netrpezlivo a s obavami očakávajú opúšťanie status quo, keď ide o možnú privatizáciu alebo jej úplné zastavenie. Nový zákonný návrh sa o tejto problematike zmieňuje iba v jednom článku, ktorý hovorí, že sa tieto médiá do privatizácie budú musieť prispôsobiť zákonným predpisom verejného servisu. Detaily privatizácie, či jej lehoty sa nespomínajú. Ak sa takáto forma navrhnutého zákona schváli, aj naďalej budeme v sebe čičíkať strach z možného zániku našich menšinových elektronických médií (nedajbože!). Ale múdrejšie ráno od večera – čiže múdrejší budeme po 27. auguste, keď sa v Novom Sade aj oficiálne začne verejná rozprava o dvoch navrhnutých predpisoch. V. Dorčová-Valtnerová

srbsky hovoriaci a tvoriaci žurnalisti) nepredostreli rokovací program, ktorý mnohí, odišiel na Slovensby zahrnul, t. j. ko. Aspoň jeho tvorba má umožnil podrobširší a zvučnejší dopad a asnejšie si posvietiť poň sa tešíme na každý na aspoň jedenjeho návrat už aj preto, že dva-tri boľavé je najčastejšie účelový. Tak segmenty skuako skutočným – a ešte točne neutešeako poučným – potešeného stavu méním bola reč odmeneného dií informujúcich Željka Markovića, ktorý (aj) po slovensky. znalecky a vášnivo hovoril, Nejde o to, že trevlastne urýchlene a miba hovoriť „iba“ moriadne pútavo školil nás o hmotnom zaslovenských novinárov pôbezpečení našich sobiacich v tunajších méžurnalistov, ktodiách, zaúčal do tajov reré je v podaktoportáže, kráľovnej žurnarých redakciách Príhovor Miliny Florianovej, predsedníčky listického beletrizované- Výboru pre informovanie NRSNM pod psa. Je úžasho prejavu, na ktorý si čone potrebné zaraz menej a chabejšie trúmyslieť sa nad fame, môžbyť aj z toho dôvodu, že si re- skutočnosťou, prečo ešte furt úradujú portáž (v tlačených i v elektronických mé- (auto)cenzorské nožničky, prečo sa zvyšudiách) vyžaduje veľa času a úsilia na prípravu jú nátlaky rôznych (ne)formálnych zoskua postprodukciu, že na napísanie, nahranie pení, prečo upáda jazyková úroveň atď. a či natočenie dobrej reportáže zákonite pri- etc. Je najvyšší čas zamedziť úpadok médií chodí vložiť zásadne viac než sa vráti; nuž a a znehodnocovanie mediálnych produktov pri terajšom statuse tunajších žurnalistov... slovenských žurnalistov žijúcich a pôsoSkrátka, pokiaľ ide o môj osobný postoj voči biacich v Srbsku. S hlavou v piesku – na ratvorbe a slovám odmenených, domnievam dosť všetkých, ktorým strach novinárov sa, že im v našich médiách treba vyhradiť ešte ako vyhovuje – sotva sa nám podarí vyosobitný čas, t. j. priestor. liezť z tunela vedúceho do záhuby. Situáciu Záverom prichodí povedať, že organizá- sme síce ako-tak zmapovali, ibaže cupkáme tori Stretnutia novinárov (pri ktorom, chva- na mieste. Dokedy? labohu, neboli len slovensky, ale aj po Juraj Bartoš

K STRETNUTIU NOVINÁROV NA SNS 2013

Bez rokovacieho programu ebyť skutočnosti, že pokojnú hladinu ako-tak rozčerila donedávna novinárka Rozhlasovej stanice Báčsky Petrovec (pred časom i Hlasu ľudu), čerstvá penzistka, inak aj predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku, nie je vylúčené, že podaktorí prítomní by sa, vrátane mojej maličkosti (kebyže som napríklad Stretnutie novinárov v reštaurácii Aróma v Báčskom Petrovci v nedeľu 4. augusta sledoval po sediačky, nie stojmo-behmo s fotoaparátom v strehu), akiste z driemot prebrali až pri štrngote pohárov a obložených mís, ktorý naznačil, že sa skončila oficiálna časť programu a začína sa sýtenie inak čoraz hladnejších novinárskych žalúdkov. Niežeby, okrem mierneho upozornenia menovanej týkajúceho sa doslova a dopísmena hrozného stavu lokálnych médií a najmä živorenia ľudí, ktorí prostredníctvom nich informujú verejnosť, všetko iné nestálo za babku. Dovolím si vysoko oceniť skutočnosť, že sa Cena Anny Nemogovej Kolárovej dostala do rúk práve maestrovi reportáže, novinárovi Željkovi Markovićovi, ako i to, že Michal Babiak získal novoustanovenú Cenu za prínos v oblasti kultúry Výboru pre informovanie NRSNM. Mimochodom, nepreženiem, keď poviem, že Babiak je už dávnejšie enormne produktívny autor vysokokvalitných umeleckých a vedeckých diel, na ktorého ak už nie sme teraz, my srbskí Slováci, v budúcnosti ešte len budeme naskutku hrdí. Ani nemusíme príliš banovať, že tak ako

N

17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU

5


FÓKUS VOĽNÝM OKOM

(P)o SNS iekto chodieva na Slovenské národné slávnosti pravidelne, z vnútorných pohnútok, ktoré mu nakladajú ani len jediný raz nevynechať najmasovejšie podujatie srbskej Slovače. Iní prídu občas; niektorí tiež preto, aby sa pozreli, či sa dačo mení (a v ktorom smere: k lepšiemu, alebo nedajboh k horšiemu), ďalší z toho dôvodu, že proste prísť musia z príkazu (ako tu podpisovateľ prítomného textu). Spoločným menova- Bryndzové halušky po kovačicky teľom pre všetkých účastníAko každé futbalové mužstvo (nehovoriac kov (ktoréhokoľvek ročníka SNS), tu prítomného podpisovateľa nevynímajúc, je sku- o reprezentačných výberoch), má (aspoň) točnosť, že stretnú veľa známych, s ktorými toľko trénerov koučov vedúcich (akokoľvek ich sa dlho alebo ešte dlhšie nevideli. Zaraz s chu- nazveme, vmestia sa do jediného slova: kritiťou eventuálne nevoľky oprášia x-krát oprá- kov), tak každý program osobitne každého ročšené témy, a(lebo) zahryznú do nových, ak- níka SNS i Slávnosti ako celok majú vlastných tuálnych, pálčivých. Zaspomínajú na staré komentátorov a posudzovateľov (neúmerne dobré, zákonite krajšie časy, znervóznejú viac neformálnych než formálnych); aspoň toľpri komentovaní súčasnej situácie v krajine ko, koľko i návštevníkov. Je to celkom priroči v lokálnych vodách, zamračia sa pri po- dzené a normálne už aj s ohľadom na skuhľadoch do budúcnosti, ktorá sa ukazuje, ako- točnosť, že ide o udalosti verejné, na ktoré sa odvádzajú (aj) peniaze zo štátneho mešca, kam že inak, šedá.

Vzácne stretnutia – Čo vám znamenajú Slovenské národné slávnosti (SNS), na ktoré pravidelne chodíte? – V prvom rade sú pre mňa príležitosťou prísť do môjho rodného mestečka. Okrem toho, to, čo je veľmi hodnotné a vzácne na Slávnostiach, sú stretnutia s ľuďmi, so Slovákmi z Dolnej zeme. Samozrejme, i programy, ústredné a všetky sprievodné, akými sú výstavy, divadlá či čokoľvek iné. Vlastne takto vám poviem: vlani som veľmi rozmýšľala, či pôjdem na SNS, lebo som mala zdravotné problémy. Ale som prišla. Aj som si vtedy povedala: viac už tak rozmýšľať nebudem, pokiaľ môžem, na Slávnostiach budem. Mňa to tak obohatí duchovne, a potom aj zdravotne. Do Petrovca chodím od prvých obnovených slávností v roku 1992: najprv sme prichádzali so Spolkom Slovákov z Juhoslávie, zorganizovali sme si autobusy, kým nebola táto dnešná preprava, ktorá riadne funguje. Od tých čias som začiatkom augusta tu v Petrovci stále. A dúfam, že sa mi to podarí naozaj stále, až, až... Zaznamenal: O. Filip

6

Ďuro Varga

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: RNDr. OLGA FEJDIOVÁ, CSc., SPOLOK SLOVÁKOV Z JUHOSLÁVIE, BRATISLAVA

J. B-š

INÝ NÁHĽAD

N

sa, pravda, zlievajú z vreciek daňových poplatníkov a teda aj samotných účastníkov verejných udalostí, akými sú trebárs – toho času u nás, všakáno, vysokokvalitné – futbalové zápasy alebo Slávnosti a im podobné podujatia. Jednotlivé programy, povedali (mi) viacerí svedkovia (aj) tohtoročných, čiže 52. SNS boli naskutku pestré a rozmanité čo do obsahov a foriem. Je proste vylúčené, nezabudli dodať, že každý jeden ich návštevník nemohol prísť na chuť čo len jednému ich segmentu. Neviem ako vy, ale ja, ktorý som sa do Petrovca z Hložian v sobotu a nedeľu po najväčšom úpeku trepal na kolesách bicykla, prikyvujem hlavou na znak súhlasu. Už aj preto, lebo som po hádam aj pätnástich rokoch stretol kamaráta zo študentských čias z Poľska; pravdaže, bol pozitívne ohúrený Slávnosťami. Kebyže ho nestretnem, tak mi, okrem ďalších početných stretnutí, utkvejú v pamäti (kýmkoľvek ma dotyčná nezradí) bryndzové halušky veľmajstrov sveta vo varení a jedení bryndzových halušiek – z Kovačice. Moja úcta, dámy a páni! Ach, áno: podaktorí známi vyjadrili mienku (kýval som hlavou taktiež súhlasne), že totiž tých rečníckych vložiek by mohlo a vari aj malo byť pomenej. O to skorej, ak nepovedia ni(e)č(o) nové a dôležité.

17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU


fÓKUS NAŠE INTERVIEW: pRof. MUDR. MARTIN RUSNÁK, CSC., pRofESoR fAKULTY VEREJNÉHo ZDRAVoTNÍCTVA A SoCIÁLNEJ pRÁCE TRNAVSKEJ UNIVERZITY

Medicína založená na faktoch dborné stretnutia, akým bolo aj zdravotnícke sympózium počas Slovenských národných slávností v petrovci, vždy prinesú nové pohľady a aspekty v danom odbore a nové známosti. Novú, dalo by sa povedať európsku energiu s organizačnými radami na toto zoskupenie už dva roky prináša prof. MUDr. Martin Rusnák, CSc., ktorý je profesorom Katedry verejného zdravotníctva fakulty verejného zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity a zároveň aj garantom katedry. – Vaša prednáška na toh- Prof. MUDr. Martin Rusnák, CSc., pri našom rozhovore toročnom petrovskom sym- počas SNS 2013 v Petrovci póziu sa zameriavala na po– To je proces, ktorým sa tieto smernice ukazovanie na význam a dôležitosť používania tzv. zdravotníckych guideli- vyvíjajú, čiže ide o technologický postup zhodnotenia výsledkov rozličných vedecnes, čiže smerníc. – Medicína sa stále viac špecializuje a mô- kých výskumov, ktoré budú použiteľné v kližeme ju prirovnať k hospodárstvu, ktoré má nickej praxi. To sú presné postupy, ktoré boli vo svojich procesoch rozpísaný každý krok. vyvinuté za posledných tridsať rokov, a dôV medicíne dlho pretrvával názor, že „me- sledkom toho je, že dnes už nebádame nad dicína je umenie“. Avšak ukázalo sa, že to tým, ako „to“ robiť, ale ten proces máme už umenie nestačí, a vtedy sa zjavuje pre- viac-menej rozmyslený a snažíme sa to svedčenie, že je dôležité používanie tzv. qui- čím viacej dostať do praxe. – Z pohľadu pacientky nás vo vašej delines. To je vlastne sumarizácia najlepších a najosvedčenejších postupov, rozhodnu- prednáške zaujalo aj to, že sa na Slotí, diagnostík, teda návod, knižka, podľa kto- vensku spokojnosť pacientov dostala rej by sa malo postupovať v špecifických ob- do zákonov. To znamená, že pacienti hodnotia prácu zdravotných pracovnílastiach zdravotnej starostlivosti. – V súčasnosti je aktuálna medicína za- kov? – Zdravotnícke zákony prešli touto zmeložená na dôkazoch. Čo to konkrétne nou asi v rokoch 2007/2008, keď sa do nich znamená?

O

dostali články, ktoré hovoria o tom, že každé zdravotnícke zariadenie musí mať zavedenú tzv. organizáciu kvality. To znamená akreditáciu laboratórií podľa špecifického modelu kvality, a postupne sa snažíme aj o akreditáciu nemocníc. Väčšina svetových krajín, akou je Amerika, majú vynikajúci akreditačný systém pre nemocnice, ale aj v Európe sa to postupne rozvíja. Cieľom je zaručenie kvality pre všetkých rovnako. Toto tlačí aj Európska únia, keďže zápasí s veľkým problémom cestovania za zdravotnou ochranou, či ošetrovaním. Napr. v Anglicku sú dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia a operačné zákroky, takže jeho občania cestujú za zdravotnou ochranou do francúzska, ale otázka je, či ju dostanú v rovnakej kvalite. V tom zmysle aj v EÚ je silná snaha o unifikáciu kvality zdravotníckych služieb a zavedenie rovnakých štandardov. – Vy dobre spolupracujete so Srbskom už niekoľko rokov. V čom sa odzrkadľuje tento pracovný vzťah? – pred piatimi rokmi som v Srbsku spolupracoval s vašou pohotovosťou, čiže zdravotníckou ustanovizňou Hitna pomoć, kde sa rozvíjali spomínané guidelines v tejto oblasti. Spolupracujem aj so Strediskom pre vzdelávanie, toleranciu a multikultúrnosť z Maglića a od decembra minulého roku som aj hosťujúcim profesorom na Katedre epidemiológie Lekárskej fakulty v Novom Sade, ktorú vedie docent predrag Ðurić, s ktorým sme aj dobrí kamaráti. Záverom chcem zdôrazniť, že Trnavská univerzita je otvorená pre všetkých, čím vlastne chcem vyzvať vašich budúcich študentov, aby prišli k nám študovať, lebo im ponúkame výhodné podmienky a vynikajúcich odborníkov. Za rozhovor ďakuje: V. Dorčová-Valtnerová

V BÁČSKOM MONOŠTORE – dedine na siedmich Dunajoch, obkolesenej vodou a lesmi Špeciálnej rezervácie prírody Gornje podunavlje sa 10. augusta konal v poradí deviaty Bodrog-fest, akcia už roky spájajúca ľudí a prírodu. S cieľom účastníkom podujatia ukázať krásu a rozmanitosť tejto oblasti, Svetový fond na ochranu prírody (WWf) usporiadal výstavu fotografií s názvom Vodný labyrint autora Szilárda Kovácza. osobitnou hostkou v Báčskom Monoštore bola Američanka Mimi Hughes, ktorá návštevníkom podujatia prezentovala knihu o vlastnom dunajskom dobrodružstve menom Širšie než jedna míľa. Mimi totiž v roku 2006 za necelé tri mesiace preplávala 2 800 kilometrov Dunajom, od Nemecka až po Čierne more. A tak sa stala jedinou ženou, ktorá to úspešne zvládla, i to bez plavebných pomôcok... Na snímke je záber z výstavy Vodný labyrint. S. B.

17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU

7


SLOVENSKO S VLNOU HORÚČAV SA NA SLOVENSKU DOSTAVILI NIČIVÉ ŽIVLY

Požiar aj búrky A

ugustová vlna tropických horúčav sa neobišla bez ničivých živlov. Najprv v lokalite Volovských vrchov prepukol obrovský požiar, potom sa na celom území krajiny dostavili búrky. Horelo nad obcou Betliar neďaleko Rožňavy. Plamene zasiahli plochu viac ako 27 hektárov a spôsobili škodu najmenej 76 500 eur. Polícia požiar vyše-

truje ako prečin všeobecného ohrozenia. Oheň sa podarilo uhasiť až po niekoľkých dňoch, pričom proti nemu bojovalo asi šesťdesiat ľudí za pomoci cisterien aj leteckej techniky. Požiar nad obcou Betliar „Požiar sa nám napriek ťažkému terénu a silnému vetru podarilo zdolať aj vďaka enormnému úsiliu ľudí od jeho vypuknutia, preto poďakovanie patrí tak profesionálnym hasičom vrátane príslušníkov troch špeciálnych modulov, členom záchrannej brigády z Humenného, ako aj dobrovoľníkom

Búrka pri Trebišove

IN MEMORIAM

Za Jozefom Adamovičom (1939 – 2013) lovensko sa začiatkom augusta rozlúčilo s hercom, režisérom, pedagógom, ale aj bývalým podnikateľom Jozefom Adamovičom. Seriálový Móric Beňovský umrel vo veku 74 rokov, zrejme na zlyhanie srdca. Zostalo po ňom veľa spomienok, povestných hereckých rolí, vízií, aj jedinečný, pre mnohých inšpiratívny životný príbeh. Mal šťastie či nešťastie, že úspech a slávu zažil už ako mladý. V roku 1960 skončil herectvo na bratislavskej VŠMÚ. V ten istý rok ho obsadili do hudobného filmu Valčík pre milión. Zahral si trubkára v amatérskom jazzovom orchestri a cez noc sa stal slávnym, dokonca aj v zahraničí. Ako píše denník Pravda, na Kube ctiteľky z neho trhali košele. Rodákovi z Trnavy sa tak otvorili brány divadla a televízie. V Slovenskom národnom divadle stvár-

S

8

nil desiatky úloh v klasických a moderných hrách, zažiaril aj v takzvaných televíznych pondelkoch – išlo o mimoriadne populárne, pra-

videlne vysielané inscenácie. Najviac slovenských divákov si ho však dodnes pamätá zo seriálu Vivat Beňovský z roku 1975, v ktorom v hlavnej role putoval na Madagaskar. Napriek všetkému nezaspal na vavrínoch, ale snažil sa posúvať

dopredu. Študoval v Moskve réžiu, neskôr sa vyskúšal aj v tomto remesle. Ale zároveň prišli aj závažné problémy – zdravotné. Začiatkom osemdesiatych mu diagnostikovali rakovinu. Nepoložilo ho to. Ako tvrdí, chorobu prekonal sám. Pil debakterizovanú a demineralizovanú vodu a k tomu teplé mlieko. Kozu choval na balkóne. Úspech v boji s chorobou vo veľkej miere ovplyvnil aj ďalší Adamovičov život. Po roku 1989 zanevrel na umeleckú kariéru a vybral sa cestou podnikania. Podľa vlastných slov nie preto, aby zarobil, ale chcel pomôcť ľuďom. Keďže bol presvedčený o mimoriadnych liečivých účinkoch kozieho mlieka, začal chovať tieto zvieratá.

z okolitých obcí,“ povedal médiám riaditeľ košických hasičov Jozef Fedorčák. Len niekoľko minút po lokalizácii plameňov sa rozpršalo. No nielen v oblasti obce Betliar, ale postupne nad celou krajinou. Po vlne tropických horúčav sa dostavili silné búrky, v niektorých prípadoch sprevádzané aj krúpami. Vo viacerých častiach Slovenska museli zasahovať hasiči, vo Vysokých Tatrách počasie dokonca ohrozilo tri detské životy. Na turistickom chodníku pri Štrbskom Plese udrel blesk do stromu. Chlapca vo veku približne sedem rokov tlaková vlna odhodila, no neutrpel vážnejšie poranenia. Dve dievčatá vo veku 13 rokov boli krátko v bezvedomí. Rastislav Boldocký Foto: TASR

A netrocháril. Na farme bývalého Štátneho majetku v Ratkovej neďaleko Rimavskej Soboty ich mal asi tisíc. Dva-tri roky bol najväčším chovateľom kôz v republike. Ibaže podnikanie mu šlo o poznanie horšie ako herectvo. Začali sa mu hromadiť dlhy a povestným posledným klincom do rakvy bola choroba, čo zdecimovala jeho stádo. Ale ani prehra ho nezlomila. Vrátil sa k pôvodnej profesii, začal učiť študentov na umeleckých školách v Banskej Bystrici, Košiciach, Trnave. Aj keď mal na proces učenia originálny názor. „Rokmi som prišiel na to, že poznanie je neprenosné. Nedá sa vlastne nič podstatné odovzdať. Človek si ten svoj život musí odžiť – len tak sa o ňom niečo dozvie,“ citovala ho Pravda. „Chcem teda skôr odblokovať talent.“ Jozef Adamovič bol ženatý so známou slovenskou herečkou Božidarou Turzonovou. Spolu mali dve dcéry.

17. 8. 2013

R. B. 33 /4556/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD DELEGÁCIA OBCE STARÁ PAZOVA POBUDLA V NEMECKU

Úspešná bilaterálna návšteva redstavitelia Ministerstva energetiky, rozvoja a ochrany životného prostredia – Dejan Novaković, štátny tajomník, a Mirjana Kneževićová, poradkyňa ministerky energetiky, spolu s predstaviteľmi Obce Stará Pazova – Đorđom Radinovićom, predsedom

den – Wurttemberg. zortný minister Franz Untersteller. Táto pracovná návšteva má Cieľom projektu je vypracovanie viacnásobný význam pre budúcu strategického dokumentu, ktorý spoluprácu medzi Obcou Stará Pa- je potrebný pri písaní súbehov na zova a jednou z najvyvinutejších nemeckých pokrajín, ako aj pre realizáciu hodnotných projektov v oblasti energetiky a ochrany životného prostredia, a to všetko v rámci Dunajskej stratégie. Z iniciatívy Ministerstva životného prostredia, klímy a energetiky pokrajiny Baden – Wurttemberg bol schvá- Zo spoločného zasadnutia lený projekt pod názvom Analýza úseku spra- predprístupové fondy EÚ a iné vovania odpadových vôd, fondy z oblasti ochrany životnébiomasy a energie v Obci ho prostredia, spravovania odStará Pazova. Tento pro- padových vôd, ako aj výroby a Predseda Obce Stará Pazova Đ. jekt, ako sa dozvedáme z spravovania energie z obnoviteľRadinović (zľava) počas stretnutia s D. kabinetu predsedu Obce ných zdrojov. Krattenmacherom, primátorom mesta Stará Pazova, bol prezenPočas tejto zahraničnej náKisslegg tovaný a postúpený na vštevy predstavitelia Staropaobce, a jeho námestníkom Dra- realizáciu na tzv. kick off zasadnutí zovskej obce mali možnosť na goljubom Trifunovićom nedáv- v Ministerstve nemeckej pokraji- tvári miesta vidieť najkvalitnejšie no úspešne ukončili štvordňovú ny Baden – Wurttemberg v Stutt- riešenia z oblasti spravovania odnávštevu nemeckej pokrajiny Ba- garte. Jeho realizáciu podporil i re- padových vôd a výroby energie z

odpadových vôd a navštívili aj niekoľko najúčinnejších prevádzok v mestách Knittlingen, Baden Baden, Offenburg, Ravenzburg a Ki-

Z RTV STARÁ PAZOVA

laní podľa ustálenej schémy majú hostí, a to v závislosti od aktuálnych udalostí v meste. Kolegyne sa usilujú pripraviť pravidelné príspevky zo všetkých oblastí kultúrno-spoločenského života. Ako hovoria, v kontinuite sledujú prácu najmä slovenských inštitúcií v Starej Pazove (cirkvi, školy, Matice a spolku) a keď im to čas dovolí, snažia sa aj vyjsť s kamerou mimo Pazovy. Tak napr. boli v Kysáči na Zlatej bráne, v Novom Sade na podujatiach v organizácii Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a NRSNM, v Múzeu Vojvodiny, v Belehrade boli v Národnej banke Srbska, potom v múzeu v Kulpíne, v Slankamenských Vinohradoch, ale aj na Slovensku, v Bratislave na Stretnutí Pazovčanov. Druhá polhodinka vysielania S Vami a pre Vás je venovaná náboženskej tematike. a. lš.

P

Sté vysielanie S Vami a pre Vás amestnanci Verejného informačného podniku Rádio-televízie Stará Pazova úspešne vysielajú rozhlasový a televízny program v srbskom a v slovenskom jazyku. Rozhlasový program má dlhú, až 46-ročnú tradíciu, kým televízny program odštartoval s prácou 1. septembra 2011. Tri dni neskoršie – v nedeľu Zo slávnostného stého vysielania S Vami a pre Vás: (zľava) Jaroslava Klinková, 4. septembra o 13. Miloš Lazić, Zdenka Kožíková a Anna Simonovićová hodine odvysielané bolo i prvé televízne vysielanie sateľky: Anna Simonovićová, nie hodinového televízneho propo slovensky pod názvom S Zdenka Kožíková a Jaroslava gramu. V nedeľu 28. júla hosťom Klinková. Okrem Dňa ustano- im bol Miloš Lazić, redaktor teVami a pre Vás. Televízny (a rozhlasový) pro- vizne 22. júla tieto tri naše kole- levízneho programu. Pazovčania gram po slovensky pravidelne gyne si slávnostným progra- toto nedeľňajšie vysielanie radi pripravujú tri novinárky – hlá- mom pripomenuli i sté vysiela- pozerajú, lebo v každom vysie-

Z

17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU

sslegg. Projekt Analýza úseku spravovania odpadových vôd, biomasy a energie v Obci Stará Pazova v úplnosti financuje Štátne ministerstvo Pokrajiny Baden – Wurttemberg. Už v druhej polovici augusta do Starej Pazovy pricestujú predstavitelia ISWA Inštitútu, ktorí budú vedúci pri realizovaní projektu. A. Lš.

9


Z NAŠICH OSÁD 7. DEŇ ZELENINY V HLOŽANOCH

Vydarené zábavné podujatie j 7. ročník podujatia Deň zeleniny v réžii Združenia poľnohospodárov Hložany sa vydaril. Na nádvorí kaviarne Pod lipami v centre dediny sa v nedeľu 11. augusta zhromaždilo 25 kuchárov, ktorí o tretej popoludní začali prikladať pod kotlíky, z ktorých sa čoskoro vznášala vôňa bôbu, čiže fazule. Vtedy už svoje stánky na obdiv ponúkli hložianski, ale aj čelarevskí, selenčskí, futockí, begečskí, petrovskí a iní znamenití zeleninári. Žiaľ, mnohí ani teraz svoje produkty nepriniesli... Prvá odborná porota sa ihneď pustila do práce, a to v zložení: Goran Puača z Futogu, Sanja Ačová a Vladimir Dobrosavljev – obaja z Kikindy. Len čo sa rozbehla súťaž silákov – na asfaltke medzi radom líp a domom Dobrockovcov, – už boli známe mená najúspešnejších vystavovateľov. Cena za marketingový prístup sa dostala do rúk Anny Bartošovej, Cenu za rôznorodosť udelili Ivanovi Pagáčovi, Cena za ekonomický efekt sa ušla Mariene Kolárovej (všetci z Hložian) a Cenu za umelecký efekt si do Čelareva odniesol Dušan Krčmar. Paralelne pracovala aj druhá komisia, v ktorej boli: Jaroslava Šepráková a Anna Fábryová z Hložian a Ján Trpinský z Kulpína. Šiesti pestovatelia hrubostennej papriky známej pod názvom Hložianska babura ponúkli do súťaže o najťažšiu HB po 10

A

krásnych plodov. Doteraz súťažil každý len s jedinou, najťažšou paprikou. Prvú cenu obsadil Ivan Pagáč: jeho 10 paprík bolo ťažké presne 2 930 gramov, 2. Samuel Čipkár (2

zdatných chlapov najprv lanom ťahalo traktor, potom prehadzovalo pneumatiku ťažkú 350 kg, bežalo s dvoma kufríkmi (každý mal po 120 kg) a kantou váhy temer 100 kg, dví-

Najťažšia Hložianska babura narástla v Mojej záhrade Ivana Pagáča (na snímke s mamou Annou) 810 g); za dvoma Hložančanmi na 3. mieste skončil Dušan Krčmar z Čelareva (2 510 g); ďalej sa umiestnili: 4. Miroslav Miškovic, 5. Martin Macko a 6. Andrej Bartoš (všetci z Hložian). Prv než bôb v kotlíkoch prestal frflať, skončila sa aj súťaž o najsilnejšieho muža, ktorú – prvý raz v rámci Dňa zeleniny – usporiadal Klub silových športov Stena z Báčskeho Petrovca. Privábila početných divákov; akoby aj nie, keď desať

halo činku vážiacu 50 kg a vyskúšalo sa aj v tzv. mŕtvom ťahu. Po absolvovaní šesť vzrušujúcich disciplín víťazom sa stal Vladimir Bulatović, 2. miesto obsadil Alen Radojević a 3. Nebojša Muratović. Zrealizovali sa aj preteky v preťahovaní lana. Zúčastnili sa ich štyri celky dospelých a dva detské. Nekonala sa iba zahlásená súťaž bábätiek s behúľmi, lebo ich rodičia do súťaže neprihlásili. Keď už sa noc riadne rozhostila a hudobno-spevácke trio Rastislav

PIATA IDVORSKÁ MELONIÁDA prilákala menej súťažiacich a menej návštevníkov ako v predchádzajúcich dvoch ročníkoch. K pestovateľom dyne červenej a melóna cukrového z rodnej dediny Mihajla Pupina sa aj tentoraz pripojili výrobcovia letnej maškrty z Bavaništa a Ostojićeva. Dlhoroční spolupracovníci z Kultúrno-umeleckého spolku GIK Banat Pionir zo Zreňaninu zabodovali tancom najstarších a najmladších členov súboru, ako aj hudobno-speváckou časťou programu. Najviac napätia, smiechu a radosti vyvolalo súperenie v kotúľaní vodových melónov (na snímke). Deti súťažili v troch kategóriách (do štyroch rokov života, predškoláci a škôlkari a mladší školáci). Najvkusnejšie upravený stánok a najťažšiu dyňu (5,95 kg) mal Stanislav Terzin z Idvora. Najsladší žltý melón priniesol Dragutin Popov z Ostojićeva (sladkosť 15,50). Pohár za najťažšiu gerečku získal podnik na výrobu zeleniny Krcko z Bavaništa (29,50 kg). Najsladší červený melón vyšľachtil Idvorčan Jovan Lukin (sladkosť 15,40). Združenie občanov Povrtar a mesto Idvor po prvý raz v rámci podujatia zorganizovalo aj súťaž vo varení guláša a prebiehala i prezentácia súťaže v carvingu. Ján Špringeľ

10

Struhár – Samuel Kováč – Vlastimír Struhár hralo čoraz rezkejšie, Juraj Kuriš prišiel s výsledkami komisie, ktorá posúdila kotlíkové pochúťky. Podľa neho, ako i Drahotíny Dorčovej a Marijana Pavlova z Petrovca, Márie Plachtinskej z Kulpína a istého pána z Iloku, najlepší bôb uvarili Silbašania v čele so šéfkuchárom Andrejom Čermákom. Vyslúžili si prvú cenu, teda – ovcu. Druhú cenu v súťaži kotlíkarov získal Ján Haška, respektíve dámsky celok ZŠR Šaran Hložany a 3. si odnieslo družstvo Selenčanov; varechu mal v rukách Jozef Vadina. Úvodom vcelku nenáročného zábavného podujatia, ktoré sa uskutočnilo v prvom dni po dlhších enormných páľavách, sa po srbsky prihovoril predseda ZP Hložany Miroslav Kudron, ktorý sa „štátnej reči“ prevažne držal aj pri oznamovaní výsledkov. Podčiarkol, že podujatie, ktorého spoluorganizátormi sú aj MS Hložany a Obec Báčsky Petrovec, hmotne zaopatril Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo, ako i viacerí sponzori. Fyzicky ho zabezpečovala (tiež prvý raz) ochranka z Báčskej Palanky. Prítomným sa jednou vetou, po slovensky, prihovoril aj zástupca predsedu Rady Miestneho spoločenstva Hložany Ondrej Fekete. Zábava, ktorá vraj trvala do druhej nad ránom, bola okorenená tombolou. Hlavná cena – rozsievač minerálneho hnojiva – skončila v Čelareve. J. Bartoš

Program 10. Budárskych dní Slankamenské Vinohrady 18. augusta 2013 15.00 – súťaž o najchutnejšiu rybaciu polievku, najlepšie víno, najkrajšiu budársku paličku – budárku 15.30 – etno výstava 16.00 – slávnostné služby Božie 17.30 – kultúrno-umelecký program 20.00 – tanec budárov 22.00 – spektakulárny ohňostroj 22.15 – tanec pri zábavnej hudbe

17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD OSLAVY DŇA PADINY

Bohatý prvý víkend dňoch uplynulého augustového víkendu v ŠS Dolina sa zhromažrámci osláv Dňa Padiny odznela prvá časť tra- dilo 36 kuchárskych tídičných podujatí. mov, ktoré súťažili o tiV piatok 9. augusta na svoje si prišli milovní- tul najlepšej varechy. ci tamburášskej hudby, keď na letnom javisku Posudzovaciu komisiu Športového strediska Dolina odznel koncert tvorili: Ján Praskač, Mitamburášskeho orchestra Panónski bohémi. Príjemným prekvapením na koncerte bola známa srbská herečka a speváčka Tijana Vučetićová. Za prítomnosti dvojnásobne väčšieho počtu návštevníkov v sobotu večer nasledovala ďalšia hudobná veselica, ktorej predchádzali finálové zápasy vo volejbale na piesku. Tohto roku sa na turnaji, ktorý po druhýkrát usporiadal Klub študujúcej mládeže Konvalinky a Boa*ti, víťazné tímy turnaja vo volejbale na piesku Padiny, zúčastnilo 16

V

Výstavu obrazov slávnostne otvorili najstarší insitní maliari: (zľava) Michal Povolný a Ján Bačúr chal Kotváš, Mária Bokorová, Katarína Petrášová a Vladimír Lenčeš zo Slovenskej republiky. Podľa ich hodnotenia najchutnejší guláš navaril kuchársky tím Veselá spoločnosť, druhé

ku žien usporiadali svoje tradičné podujatie – tortiádu. Návštevníkom tortárky tentoraz ponúkli desať sladkých umeleckých diel rozdielnych chutí. Boli tu: doboška, kapucíner torta, reforma, kokosová, malinová, herovky a iné. Prostriedky z predaja tort Spolok žien venoval na liečenie šesťročnej Padinčanky Tijany Tótovej, ktorá trpí na spinálnu svalovú atrofiu. Neskoršie v Galérii Domu kultúry Michala Babinku otvorili kolektívnu výstavu obrazov insit-

Hostia z Močenka zapôsobili na návštevníkov podujatia miesto získal tím Padina Komerc, a s tretím sa museli uspokojiť kuchári z celku Malá Čína. Po udelení cien víťazným kuchárskym celkom členky SpolNajlepší guláš uvarili členovia kuchárskeho tímu Veselá spoločnosť mužských a 3 ženské celky. Vo finále zvíťazil ženský tím Konvalinky z Kovačice a volejbalisti súťažného celku Boa*ti z Padiny, ktorí získali zlaté medaily a pohár. Na druhom mieste zakotvili kovačickí volejbalisti z tímu Šminkeri a ženský padinský celok Smajli, pokým treťoumiestnené boli volejbalistky z domáceho tímu Selkis a domáci mužský celok Žiha-Žimihu-Verizum. Po finálových zápasoch na pomocných terénoch ŠS Dolina sa znovu spievalo a zabávalo, pričom hviezdou večera bol legendárny spevák Neša Milosavljević, frontman známej hudobnej skupiny Galija. Vystúpili aj padinské hudobné skupiny Nebo a Oluja. Tretieho dňa prvého víkendu oslavy prebiehala tradičná v poradí 17. súťaž vo varení kotlíkového guláša. V nedeľu 11. augusta okolo terénov 17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU

Milovníkov sladkých umeleckých diel Spolok žien potešil tortiádou

ných maliarov, členov Galérie DK a predstaviteľov Združenia výtvarných umelcov Smäd v Padine. Svoju tvorbu prezentovali maliari Juraj Ľavroš, Michal Povolný, Ján Bačúr, Mgr. art. Ján Husárik, Pavel Povolný-Juhás, Pavel Ľavroš, Janko Širka, Anna Kňazovicová, Martin Pap, Šandor Gara, Milan Vukov, Anna Kotvášová, Dragan Petrović, Mária Hlavatá- Pavelková, Vladimír Galas, Nataša Kňazovicová, Magdaléna Tomanová, Eva Ľavrošová, Ljiljana Galasová, Ján Šimek, Pavel Ľavroš ml., Natália Marková a Biserka Petrášová. Výstavu slávnostne otvorili dvaja najstarší insitní maliari v Padine Ján Bačúr a Michal Povolný a v hudobnom okienku vystúpil zmiešaný cirkevný zbor pod taktovkou kantora Jána Petráša. Maliarov a početných hostí privítala Anna Sládečeková, riaditeľka DK. V nedeľu popoludní oslavy pokračovali bohatým kultúrno-umeleckým programom, v ktorom okrem domácich mladých tanečníkov a harmonikára Vladimíra Halaja vystúpili aj hostia zo Slovenska, ochotníci folklórneho súboru z Močenka. Všetci sa potom bavili na ľudovej veselici. A. Chalupová

11


Z NAŠICH OSÁD

KONCOM JÚLA NA EVANJELICKEJ FARE V SILBAŠI zorganizovali početné akcie. Okrem prác, ktorými boli poverení majstri, pomáhali aj početní Silbašania. Usilovné ženy maľovali vedľajšie miestnosti na fare, ako i garáž, pivnicu a šopy, tiež farbili okná a dvere. V mnohých prácach pomáhali i muži, ktorí v miestnostiach fary kládli lamináty. Počas jednej akcie (v posledný júlový utorok) silbašskú faru navštívila pani farárka Jasmina Kotasová-Medveďová s manželom Andrejom Medveďom a na pamiatku vznikla táto fotografia. Upratovanie silbašskí cirkevníci ukončili začiatkom augusta a nová zborová pani farárka Jasmina Kotasová-Medveďová v Silbaši začala pôsobiť 1. augusta.

VOJNU ZIME VYHLÁSIŤ treba čím skôr; kým nie je neskoro. Najlepšie ihneď. Trebárs tak, ako to robia Lužania. Pred vchodom na štadión Poľany sme pri poslednej návšteve Lugu „zvečnili” riadnu hŕbu dreva pripraveného na nasledujúcu vykurovaciu sezónu. Aktuálne sústavné podkurovanie z vyšších polôh nervy síce zohreje aj nadmieru, nie aj zvyšné telesné partie… Tak teda: píly, sekery do rúk a poďho – vyhlásiť vojnu zime! J. B-š

J. Ferková

VO SVET(L)E ŠTATISTIKY (3)

Slováci v Banáte odľa najnovšieho sčítania obyvateľov, domácností a bytov z roku 2011 vo Vojvodine žije (alebo skôr vtedy žilo) 50 321 Slovákov. Najviac v Báčke, potom v Banáte, na treťom mieste v Srieme. Keďže sa i Banát člení na južný, severný a stredný, tak je i pre túto oblasť príznačné, že je príslušníkov našej menšiny v južnom Banáte omnoho viac ako v severnom či strednom, ako i to, že sú skoncentrovaní do niekoľkých obcí: Kovačice, Pančeva, Plandišta, Zreňaninu, Alibunára... V južnom Banáte, ktorý tvoria obce Alibunár, Bela Crkva, Vršac, Kovačica, Kovin, Opovo, Pančevo – mesto a Plandište, žije 13 777 Slovákov, v strednom, pozostávajúcom z obcí Žitište, Zreňanin – mesto, Nova Crnja, Novi Bečej a Sečanj, je ich 2 135, v severnom – Ada, Kanjiža, Kikinda, Novi Kneževac, Senta a Čoka – len 207 Slovákov. V Obci Alibunár žije 965 Slovákov, najviac v Jánošíku – 866 z celkových 966 obyvateľov. V samotnom Alibunári je štyridsať príslušníkov na-

P

12

Prínos k zachovaniu slovenského povedomia: Kovačica v júni bola dejiskom vzletovského Stretnutia pod lipami

šej menšiny, vo Vladimirovci devätnásť, v Banátskom Karlovci trinásť, kým je v Seleuši päť Slovákov. V ďalšej obci – Bela Crkva je šestnásť Slovákov, predovšetkým v stredisku obce. Vo Vršackej obci je 147 Slovákov, z čoho najviac v samotnom Vršci – 121. V dedine Veliko Središte je ich sedem, v osade Vlajkovci päť. Jasné je, že je najviac Slovákov v

Obci Kovačica – 10 577, z čoho najmä v Padine – 5 276 a v Kovačici – 5 142. Pre zaujímavosť a na porovnanie treba uviesť i údaj, že pred dvoma desaťročiami, čiže v roku 1992 v Padine bolo 5 891 Slovákov, v Kovačici 6 394. Na treťom mieste je Debeljača, kde toho času žije sedemdesiatsedem Slovákov, na štvrtom Crepaja s dvadsiatimi šiestimi, po-

tom Uzdin s dvadsiatimi štyrmi, ako i Samoš s dvadsiatimi tromi Slovákmi. V Obci Kovin žije štrnásť Slovákov, a v ďalšej, Opovskej, tridsaťjeden: šestnásť v dedinke Sakule a deväť v samotnom Opove. Na území Pančeva je 1 411 Slovákov, z čoho 1 275 v samotnom meste (predovšetkým vo Vojlovici). V Starčeve je šesťdesiat Slovákov, v Kačareve devätnásť, v Jabuke pätnásť, v Omoljici štrnásť, v Banatskom Novom Sele osem, v Dolove päť. V Plandišti je 616 príslušníkov slovenskej menšiny, najviac v Hajdušici. Hoci úradná štatistika v súlade s európskymi praktikami neuvádza počet (druhým takýmto mestečkom bez presných údajov o Slovákoch sú Dobanovce), podľa viacerých prameňov, ich počet možno odhadnúť na čosi nad päťsto. V roku 1992 v Hajdušici žilo 697 Slovákov. Okrem Hajdušice najviac Slovákov je v Jermenovciach – 79, v samotnom Plandišti – 41, vo V. Grede – 16, v Starom Leci – 8, ako aj v osade Banatski Sokolac, kde žijú štyria Slováci.

17. 8. 2013

(V budúcom čísle: Stredný a severný Banát) O. Filip 33 /4556/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD NAMIESTO ROZHOVORU S PREDSEDOM RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA HLOŽANY

Dedina ako z pohľadnice ekne je počuť, keď vodič au- Slováci prisťahovali do Hložian známej pod názvom Societas slatobusu medzimestskej do- roku 1756. Podľa novších údajov vica (1829). Roku 1909 tu vznikol pravy povie najbližšie sediace- a urbariálnych súpisov z 18. sto- Vnútorno-misijný krúžok evanjemu cestujúcemu, ale tak, aby po- ročia uložených v Maďarskom lických mužov a založený bol aj čuli aj iní: „Teraz uvidíte, ako vyzerá štátnom archíve v Budapešti, prví Slovenský čítací kruh (1919). Mal jedna kultúrna, zriadená dedi- Slováci v Hložanoch sa javia na sú- za úlohu prebúdzať národné pona…” Najmä ak ste občanom Hlo- pisnej listine z roku 1770. Tento vedomie a šíriť záujem o kultúru. žian, na ktorú sa tieto slová vzťa- údaj korešponduje so záznamom Roku 1933 v Hložanoch založihovali. Aj „z lietadla vidno”: v zime je sneh z vozoviek a takmer úplne aj z betónových chodníkov uprataný. Vo zvyšnej časti roka tráva na uliciach je pokosená, priedomia zdobia kvetiny, domy sú omaľované… Hložany nesporne na pláne komunálnej výstavby, tiež v doméne športového a spolkového života, po dlhšej prestávke, opäť patria medzi vyspelejšie osady v širšom okolí. Ich obyvatelia sa zaoberajú prevažne poľnohospodárstvom. Uplatňujú nové, aktuálne tech- Aj Hložanci majú právo byť informovaní o tom, čo sa u nich deje… nologické postupy. Vysievajú nielen tradičné kultúry, v miestnej cirkevnej kronike, že to- li Miestny výbor Matice slovenskej; pšenicu a kukuricu, ale sa vždy pri- tiž vo väčšom počte prišli „roku splynul so Slovenským čítacím spôsobujú požiadavkám doby. 1770 o Jozefe.” kruhom (1947) a roku 1948 vzniOsvedčili sa (v minulosti) ako znaHložianski Slováci si založili kol terajší Kultúrno-osvetový spomenití pestovatelia konopy, evanjelickú a. v. cirkev roku 1786. lok Jednota. Vyznamenal sa najmä chmeľu, ciroku či (v súčasnosti) cu- Prvým farárom bol Peter Jesenský úspechmi tanečnej skupiny. Hlokrovej repy, ale aj ako známi a zo slovenského Horného Jasena žany sú známe aj tým, že sa tu úspešní zeleninári. Cestu do sve- (oblasť Turiec). Ako prvý učiteľ roku 1970 uskutočnila prehliadka ta si razí najmä autochtónna od- pôsobil vzdelanejší občan Jozef slovenských folklórnych súborov, roda hrubostennej papriky pod Sloboda (v rokoch 1770 – 1775). z ktorej vyrástol súčasný Folklórnázvom Hložianska babura. Roku 1984 dali do prevádzky te- ny festival Tancuj, tancuj... rajšiu školu. Pred 1. svetovou vojZ MINULOSTI nou v Hložanoch bolo 400 žiakov, SÚČASNOSŤ Prvý raz sa toto osídlenie spo- v školskom roku 1945/46 ich bolo V rokoch osemdesiatych 20. mína roku 1553 ako Galožan v tu- 314, na prelome 20. a 21. storočia storočia sa Hložany vyznačovali reckých daňových súpisoch. Pod- Základná škola Jozefa Marčoka čulým vydavateľským ruchom. ľa nich vtedy malo 16 domov. Dragutina mala iba 200 žiakov a Vyšli tri knihy s humoristickým obDátum 3. mája 1759, keď spolu- naposledy je ich asi 160. sahom a roku 1986 zborník prác majitelia futockého panstva PavV období rokov 1801 – 1831 ako pod názvom Hložany 1756 – 1986. le a Simeon Čarnojevićovci pod- farár pôsobil v Hložanoch Juraj Ro- Hložanci vydali aj ďalšie dva zborpísali urbariálnu zmluvu s no- hoň, jeden z prvých spisovateľov níky: Hložany 2 (r. 1997) a Hložavoosídlenou dedinou Hložany z radu vojvodinských Slovákov. ny 3 (r. 2006), a ešte asi 20 iných (Galožan), sa od roku 2011 osla- Podieľal sa na založení prvej uče- knižných titulov; niektoré boli vyvuje ako Deň Hložian. Doteraz nej (čitateľskej, vzdelávacej, osve- tlačené v prvej (súkromnej) tlaplatila téza, podľa ktorej sa prví tovej a literárnej) spoločnosti, čiarni v Hložanoch – Ondrej print.

P

17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU

Asfaltové cesty v Hložanoch vybudovali v rokoch 1970 – 1976 (za posledných päť rokov takmer všetky sú znovu vyasfaltované). Betónové chodníky si ľudia urobili na „kuluk” ešte predtým. Roku 1971 v osade pribudol i jeden z prvých skleníkov vo Vojvodine a roku 1983 sa tu skončila komasácia. Dva roky predtým sa začalo pochovávať v novom cintoríne, v ktorom roku 1999 postavili Dom smútku. V tom istom roku prví občania Hložian začali používať plyn na vykurovanie. Roku 2007 bola vyasfaltovaná cesta k Dunaju a zrenovovaný Dom kultúry. Novým rúchom sa hrdí aj miestna ambulancia a budova z roku 1888 v centre osady, niekdajšia škola a teraz pohostinstvo Pod lipami, na nádvorí ktorej každý pondelok býva trh. Mimochodom, známe sú aj hložianske jarmoky v máji a októbri. V Hložanoch v súčasnosti pôsobí celý rad združení a spolkov. Najstaršie sú Dobrovoľný hasičský spolok Hložany a Poľovnícky spolok Hložany (oba založené roku 1922), potom sú tu: KOS Jednota (1948), Miestny odbor Matice slovenskej, Futbalový klub Budúcnosť, Šachový klub Budúcnosť, Spolok žien Slovenka, Miestna organizácia Červeného kríža, Združenia penzistov a invalidov práce, Združenie poľnohospodárov Hložany, Združenie ekológov Ekos, mládežnícke združenie Ideal. Založené boli aj Karate klub Budúcnosť, tenisový klub, ženský futbalový klub… Okrem Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… korene pustili aj ďalšie spoločenské podujatia: súťaž o najlepšiu klobásu, víno a pálenku, Deň kvetín, Deň zeleniny, Prednovoročný program, kotlíkové súťaže… Z turistického hľadiska je čoraz zaujímavejšia Oáza MB, čiže jej rybníky, bazén, športové terény, ubytovacie priestory; tieto chýbajú čárdam pri Dunaji (Kapor a Marína). Škoda, že uviazol projekt Dunajský sen… Žiaľ, Hložany starnú. Obyvateľov ubúda; mortalita prevyšuje natalitu, ľudia odchádzajú za pracovnými príležitosťami inam… Juraj Bartoš

13


Z NAŠICH OSÁD DOBROVOĽNÝ POŽIARNICKÝ SPOLOK V ARADÁČI

Bez požiarnického vozidla D obrovoľný požiarnický spolok v tor to už nevydržal. Museli by sme Aradáči, ktorý sa v týchto dňoch teda vykonať generálnu opravu mopredstavil aj širšej verejnosti vďaka tora, ktorá stojí 250-tisíc dinárov. úspechu ženského celku na požiar- Hoci odvtedy ubehol už rok, penianickej olympiáde vo Francúzsku, sa ze sa nám nepodarilo zohnať. Obraokrem cvičeniam a príprave na sú- cali sme sa na niekoľko adries, od MS ťaže naplno venuje po pokrajinu, ale bez aj svojej základnej výsledku, – sťažuje sa činnosti – haseniu a náš spolubesedník. prevencii požiarov, Aradáčsky spolok ibaže... významnú pozornosť – Trápi nás, že vo svojej práci venusme pred rokom je príprave požiarniczostali bez požiarkého dorastu, ktorý nického vozidla, sa na rôznych cvičetakže nedokážeme niach a prípravách na sami hasiť oheň, ale súťaž zaúča do tajov musíme volať popožiarnictva. V rámci žiarnikov zo Zreňaprevenčných aktivít ninu, ktorým ponáležitú pozornosť tom iba pomáha- Janko Ábelovský venujú kontrole príme, – hovorí veliteľ strojov na hasenie aradáčskej požiarnickej jednotky požiarov, kombajnov a traktorov, Janko Ábelovský. Zároveň nás in- ktoré účinkujú v žatve. Žiaľ, v niekformuje, že v Aradáči vlani bolo 6 po- torých prípadoch žiadna prevencia žiarov. Štyri aradáčski požiarnici za- nepomáha. Veliteľ aradáčskych pohasili sami, kým v hasení ďalších žiarnikov vysvetľuje, že požiare na dodvoch účinkovali aj požiarnici z mes- moch najčastejšie vyvolajú poškota. dené elektrické inštalácie. Dokonca – Naposledy sme sa s naším vo- jeden taký požiar si vlani vyžiadal aj zidlom zúčastnili v hasení požiaru v ľudskú obeť. lese pri Tise. Terén bol dosť neSvojráznym paradoxom sú veľmi schodný, takže sme vozidlo museli za- časté požiare na smetisku. ťažiť nad jeho možnosti a starý mo– Zberači sekundárnych surovín

pália vyhodené automobilové pneumatiky, staré elektrické káble a rôzne plastové predmety, ako napríklad staré mrazničky či chladničky. Uvoľňujú tak kov, ktorý potom predávajú. Problém je v tom, že smetiská sa nachádzajú hneď za poslednými domami, pričom sa oheň rozšíri na trávu a všelijaký iný odpad. Taký požiar nespôsobí síce hmotnú škodu, ale spravidla vyvoláva opravdivú ekologickú katastrofu, pretože horiaca guma a plasty vytvárajú husté oblaky čierneho dymu a mastná sadza padá na domy, priedomia, zeleninu, ovocie... Inšpekcia na našu výzvu už viackrát intervenovala, zberačov trestala a upozorňovala, ale márne. Ale oni sa vynašli tak, že sekundárne suroviny pália vo svojich dvoroch, teda v dedine, čo je z ekologického hľadiska ešte horšie. Inšpektori zasa tvrdia, že tu nemôžu nič robiť, lebo nemajú kompetencie kontrolovať, čo robia na svojom súkromnom majetku. Jediná možnosť, ako ich zastaviť v takom vyčíňaní, je tá, že ich niekto z občanov vyfotí a prihlási, – hovorí Janko Ábelovský, ale ihneď aj konštatuje, že Aradáčania to neradi robia, lebo vraj nechcú mať nepríjemnosti. A tak zdraviu nebezpečné vyčíňanie niektorých občanov Aradáča naďalej zostáva nesankcionované, čo ich zrejme môže iba posmeliť, aby vo svojom podnikaní pokračovali. V. Hudec

KARTOGRAFICKÁ NOVINKA

Mapa Obce Báčsky Petrovec P

odnik Oglasnik majiteľa Vladimíra Zabunova z Báčskeho Petrovca už takmer dve desaťročia pravidelne vydáva špecializované noviny Poljoprivredni oglasnik. Okrem toho neraz sa odvážil vykročiť aj v iných smeroch a zveľadiť svoje podnikanie. Tak vzniklo elektronické vydanie novín, ktoré poľnohospodári a záujemcovia o predaj a kúpu navštevujú na stránke www.poljooglasnik.rs. V rámci podniku Oglasnik vznikli aj stovky vizitiek, nástenných a vreckových kalendárov, pútačov, ako aj po- Detail z nového vydania Mapy Obce hľadníc Petrovca a nemalý Báčsky Petrovec počet máp obcí a osád. V ústrety tohtoročným Slovenským 2013 vo veľkom nástennom formánárodným slávnostiam Oglasnik vy- te. Už v roku 2003, keď vyšla prvá dal aj šieste vydanie Mapy Obce mapa Báčskopetrovskej obce, VladiBáčsky Petrovec s vročením roku mír sa rozhodol vydávať tento druh

14

kartografického materiálu každý druhý rok. Od svojho úmyslu neodstúpil, a tak vzniklo aj toto nové vydanie máp sídlisk Báčskopetrovskej obce, kde si záujemcovia nájdu precízne vyznačené osady Petrovec, Kulpín, Hložany a Maglić a pomenovanie jednotlivých ulíc. Na mape sú označené aj markantné lokality, významné ustanovizne a podniky, ktoré tu pôsobia. Práve tieto hospodárske podniky a ustanovizne sú predstavené aj v tvare vizitiek. Novinkou tohto vydania je, že sa okrem úradných názvov ulíc a častí dediny v Petrovci uvádzajú aj tradičné pomenovania, ktoré Petrovčania dlhý rad rokov bežne používajú. Vypozorovali sme, že mnohí návštevníci tohtoročných SNS sa s mapou v ruke ľahšie vynachádzali v pokrútených petrovských uličkách.

Pivnica Pravidelný odber elektronického odpadu sa bude konať 15. augusta a občania sa môžu ohlásiť aj skôr do Miestneho spoločenstva alebo v podniku Komunal Pivnica. V prípade väčšieho množstva odpad preberú priamo v domácnostiach občanov. xxx V Pivnici sa 16. a 17. augusta uskutočnia motostretnutia v organizácii Motoklubu Mugger riders. V piatok vo večerných hodinách vystúpia hudobné skupiny Monky Blaster z Irigu, Rejected z Inđije, Change z Apatinu, Hard work z B. Brestovca. Na nasledujúci deň usporiadajú defilé o 17. hod. a večer vystúpia skupiny Gama ray z Pivnice, Gotfathers z Rumenky, Vatrena voda z Pančeva a High low z Nového Sadu. Pod patronátom Ochotníckeho divadla Janka Čemana sa uskutoční aj performancia ako súčasť medzinárodného projektu pouličného divadla pod názvom Dotyky, ktorý vznikol v rámci seminára Píšeš? Píšem! 2013. Všetci sú srdečne vítaní! J. Ferková

Kulpín V strede Kulpína v nedeľu 11. a v pondelok 12. augusta vo večerných hodinách mládežnícke združenie Terra usporiadalo letné kino. Podujatie pre deti, mládež a všetkých spoluobčanov organizujú už zopár rokov pri príležitosti 12. augusta Medzinárodného dňa mládeže. Za priaznivého augustového počasia návštevníci letného kina mali možnosť si pozrieť po dve projekcie filmov na veľkom videobeame v strede parku. Ten prvý bol premietaný od 21. hodiny a bol to kreslený film pre mladších (na snímke) a ten druhý hraný film pre staršiu mládež. Sprievodnými obsahmi letného kina bolo osvieženie studenými nápojmi a pochúťkami z roštu. Spomenuté akcie prilákali do kulpínskeho parku veľký počet predovšetkým mladých návštevníkov. K. G.

J. Čiep 17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD V ULICI ŠAFÁRIKOVEJ V KYSÁČI

Budujú atmosférickú kanalizáciu byvatelia Ulice Šafárikovej v Kysáči už desaťročia zápasia s atmosférickými vodami, zvlášť

skutočnosť, že priekopy dlho ne- lebo ani laikom neunikne, že prehĺbili a neudržiavali. Také ne- nejde len o prehĺbenie doterajriešené odvádzanie atmosféric- ších priekop, ale sa aj betónuje a kých vôd a nedostatok robia aj iné práce. Vkladajú sa besekundárnej kanalizá- tónové rúry na odvádzanie odcie často, a najmä v zim- padových vôd, dažďovej vody a ných mesiacoch, robilo povrchových vôd. Betónujú sa, veľké starosti občanom. čiže opravujú aj následkom prác Aj tým v Šafárikovej uli- poškodené mostíky pred doci, kde sa skôr pokúsili problém riešiť odčerpávaním vody pomocou elektrického čerpadla. S výstavbou atmosférickej kanalizácie v najohrozenejších kysáčskych uliciach začali koncom mája, keď konečne začali kopať priekopy, a to najprv v Ulici Jána Kollára, Príprava priekopy na konci Ulice pretože sa do Šafárikovej tamojších priekop vlieva zvyšpočas objemnejších dažďov a to- ná voda z iných ulíc. penia snehu. Zdá sa, že ich pro- Okrem ulíc Šafárikovej a blémom sa blíži koniec, ak sa Jána Kollára sú to aj ulice osvedčia priekopy, ktoré toho Mičátkova a Ondreja Mostíky pred domami treba vrátiť do času kopú a budujú v tejto ulici. Šranku. Na Ulici Jána Kol- pôvodného stavu Spomeňme, že problémy Ky- lára bolo treba urobiť najmami, a to s cieľom zlepšiť priepustnosť priekop. Atmosférickú kanalizáciu v Kysáči vybudujú v dĺžke 2 242 metrov. Práce vykonáva Put-invest, s. r. o, zo Sriemskej Kamenice a ich celková hodnota je bezmála 26 miliónov dinárov. Ako na začiatku prác oznámili z Ústavu pre výstavbu mesta Nový Sad, na Ulici Šafárikovej by sa mali vybudovať železobetónové kanály, lebo ide o špecifickú, čiže úzku ulicu či uličku, v ktorej je vzdialenosť medzi cestou a chodníkom veľmi malá. V rozhovore s občanmi sme sa dozvedeli, že predsa len majú určité obavy, či sa konečne naozaj rieši ich problém s odvádzaním atmosférických vôd. Nezostáva Vkladanie betónových rúr na odvádzanie vody iné, len počkať a vidieť, ako sa sáčanov s odvádzaním atmosfé- viac, keďže ide o najdlhšiu ulicu nové priekopy osvedčia a ako to rických vôd spôsobuje nízky terén, z tých, kde sa atmosférická ka- bude vyzerať po prvom väčšom vysoké podzemné vody, žumpy nalizácia buduje. Možno prá- lejaku. E. Š. doslova v každom dvore, ale aj vom povedať, že ide o výstavbu,

O

17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU

Kovačica Kovačický motoklub Nameless Riders uplynulý víkend usporiadal tradičný motozjazd, na ktorom sa zúčastnili nielen bikeri z Kovačice a okolia, ale aj zo vzdialenejších miest v Srbsku a zo zahraničia (Slovensko, Rumunsko, Maďarsko…). Tohtoročný motozjazd prebiehal v dňoch 9. až 11. augusta t. r. na nádvorí budovy Rádio-televízie Obce Kovačica a VP Naš stan, kde bol aj motokemp. Na dobrú náladu hrali rockové skupiny: Oluja, Epilog (Osvajači), Stop, Direkt drive, Ritam nereda a Rezervni plan. V sobotu popoludní bikeri usporiadali tradičné defilé kovačickými ulicami. Nechýbali ani chutné kuchárske špeciality, na ktorých si mohli pochutnať aj peší návštevníci tohto obľúbeného podujatia. A. Chalupová

Nový Sad Medzimestská autobusová stanica v Novom Sade by čoskoro mala dostať nový vzhľad. V minulom období renovovali čakáreň a zaviedli bezsieťový internet a podľa slov riaditeľa JGSP Nový Sad Milana Balaća v pláne sú aj ďalšie novinky. Mal by sa zväčšiť počet nástupíšť a červené kiosky by malo vystriedať moderné nákupné centrum, ktoré by zabralo aj časť Železničného parku. J. Pániková

Silbaš Do Silbaša koncom júla zavítali hostia zo Slovinska. Boli to členovia hasičského spolku Videm, ktorý pôsobí už 90 rokov. Osada Videm je inak neďaleko mesta Ptuj. Predseda hasičského spolku z Videma Srećko Primožić povedal, že už desať rokov navštevuje našu krajinu a že sa v spolku rozhodli nadviazať spoluprácu s požiarnickými spolkami v Srbsku. Na oslave 90. výročia založenia spolku vo Videme sa zúčastnili aj Silbašania a pri tej príležitosti podpísali zmluvu o spolupráci. V rámci spolupráce hasiči zo Slovinska pomohli kolegom zo Silbaša pri kúpe nákladných áut. R. Kopčok

15


Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

Chcú len svoje miesto pod slnkom M

ladým ľuďom ako zvláštnej kategórii obyvateľstva každá spoločnosť venuje zvýšenú pozornosť. Dôvod je jednoduchý – sú budúcnosťou ľudstva. Dnes sa niekomu môže zdať, že to je už len taká otrepaná fráza, výpoveď bez reálneho krytia, prežitok minulosti. Nikto však nemôže poprieť, že to je jednoducho pravda.

Pozornosť, akú naša spoločnosť dnes venuje mladým ľuďom, je nedostatočná, neúplná a predovšetkým obmedzená materiálnymi možnosťami. Na ilustráciu stačí uviesť, že štvrtinu nezamestnaných u nás tvoria práve mladí pod tridsať. S tým potom súvisí aj ich celkový spôsob života, spôsob vzdelávania a zábavy, posúvanie vekovej hranice na vstup do manželstva a založenie

rodiny, osamostatnenie od rodičov a zabezpečenie vlastnej existencie. Na stranách Našej témy venovanej dnešnej mládeži pokúsili sme sa nielen ozrejmiť niektoré problémy a porovnať skúsenosti starších generácií s aktuálnym stavom, ale zvlášť zdôrazniť niektoré pekné príklady a snahy trasujúce cestu do budúcnosti. A. La.

V PONDELOK 12. AUGUSTA BOL MEDZINÁRODNÝ DEŇ MLÁDEŽE

Spolupráca uvoľňuje silu mladých K

eby bolo keby, boli by sme v siedmom nebi. Keby sa len štvrtina tých pekných slov o mladých a mladosti prevtelila do reality a skutkov, tak by nad mladou generáciou neviseli také husté a chmúrne mračná, aké už roky tam sú. Zamestnanie, podnikanie a vzdelanie – prvý trojlístok problémov, na ktoré mladí narážajú na každom kroku a všade. A klíčia z toho i iné, ako je nemožnosť včas si založiť rodinu, nedostatok elementárnych prostriedkov na existenciu, ťažkosti v zaraďovaní medzi tých, ktorí majú šancu čosi zmeniť. Práve s cieľom pomery meniť, Spojené národy v roku 1999 stanovili 12. august za Medzinárodný deň mládeže. Mládežnícke organizácie ho oslavujú od roku 2000 rôznymi aktivitami, dielňami, kultúrnymi a inými podujatiami, medziiným aj ako deň znamenajúci príležitosť pre túktorú vládu upozorniť mládež na globálne problémy. Mládež, čiže ľudia vo veku od 15 do 24 rokov, tvorí jednu šestinu celosvetovej populácie, no ešte stále aktívne neparticipuje vo vytváraní plnohodnotne fungujúcej spoločnosti a menení sveta k lepšiemu. A návod, aby sa to dosiahlo, je takmer všade rovnaký, vyjadrený slovami generálneho tajomníka OSN Ban Kimoona: Aby sme uvoľnili silu mladých ľudí, musíme v prvom rade s nimi spolupracovať. Príležitosťou na to alebo dejiskom toho sú rôzne mládežnícke organizácie, záujmové združenia, fóra, kancelárie, dielne. V Európskej únii, kde je viac ako 500 miliónov obyvateľov, pred pár rokmi bolo vyše 60 miliónov mladých ľudí vo veku 15 až 24 rokov, z ktorých 5,5 milióna nezamestnaných. Pre globálnu ekonomickú krízu dnes ich je i viac. Priemerný vek

16

Kedysi všetko bolo inak a jednoduchšie: z jednej z prvých povojnových pracovných akcií

mladých mužov, ktorí sa v členských krajinách EÚ osamostatnili, bol okolo 27 a žien okolo 25 rokov. Internet využívalo 93 percent tejto populácie, kým 86 percent bolo aktívnych na sociálnych sieťach. Každý tretí z nich má priateľov v iných európskych krajinách. A u nás? Odhaduje sa, že je mladých, s tým, že sa do uvedenej kategórie u nás zaraďujú osoby od 15 do 30 rokov, okolo pol druha milióna. Zveľadením ich pozície a kvality žitia sa zaoberá Úsek pre mládež Ministerstva mládeže i športu, rôzne kancelárie, združenia a zväzy. Predovšetkým na základe štátnej Stratégie pre mladých, existujúcej už niekoľko rokov, a príslušných akčných plánov a programov. Tieto sú upriamené na ochranu záujmov mladých, poskytovanie rád, podporovanie mladých talentov, podnecovanie vzdelávania, presadzovanie dobrovoľníckej práce, podnecovanie činnosti okolo 150 kancelárií pre mladých na lokálnej úrovni... Pekne znejúce predsavzatia, vrátane hes-

la: Mladí sú zákon. Kiežby boli. Nezamestnanosť je najväčším problémom mladých v Srbsku: miera celkovej nezamestnanosti je približne 25 percent, tej mládežníckej dvakrát toľko. Mladí ľudia majú ťažkosti realizovať svoje práva, ich hlas slabo počuť, ich školenie sa najčas-

tejšie podobá behu s obrovským olovom na nohách. Sme na neslávnom druhom mieste na svete podľa odlevu mozgov: za posledné štvrťstoročie Srbsko opustilo viac než 300 000 vzdelaných odborníkov hľadajúcich lepšie životné a pracovné podmienky. Aj iní mladí vo veku do 30 rokov, ktorých je na evidencii Štátnej služby pre zamestnávanie približne 210 000, čakajú priemerne takmer dva roky na pracovnú príležitosť. Väčšina z nich sa osamostatňuje len po tridsiatke. Za predpokladu, že sa v robote uchytia, že sú dostatočne odborne prichystaní, že javia záujem a sú zodpovední a trpezliví. Bez hospodárskeho rastu, rozsiahlejších investícií, vzdelávania prispôsobeného trendom na trhu práce, mládežnícke lamenty ešte dlho budú našou skutočnosťou. Dobre by však bolo, keby i záujmové a iné mládežnícke organizácie vlastnou aktivitou sústavne a väčšmi pomáhali mládeži zvládnuť nápor doby, v ktorej sa potáca medzi skutočným a (ne)možným. Veď nečinnosť zabíja: psychicky a inak. O. Filip

Pracovné akcie ládežnícke pracovné akcie sa začali usporadúvať krátko po 2. svetovej vojne. V bývalej Juhoslávii sa hneď stali mimoriadne populárnou formou činnosti mládežníckych organizácií. Medzi najznámejšie mládežnícke akcie patrila výstavba trate Brčko – Banovići a Šamac – Sarajevo, diaľnice Belehrad – Záhreb, výstavba Nového Belehradu, ale aj účasť a pomoc pri výstavbe desiatok popredných tovární a niekoľkých vodných elektrární. Pre tento druh dobrovoľného pracovného angažovania mladých ľudí bola charakteristická masovosť, nesebeckosť a nevídané nadšenie brigádnikov. Najlepší medzi brigádnikmi sa stávali úderníkmi a za svoju obetavosť v budovaní štátu dostávali mimoriadne populárne odznaky. Po skončení pracovnej časti dňa sa organizovali početné kurzy, kultúrne či športové podujatia, ale nesmela chýbať ani takzvaná ideovo-politická (socialistická) výchova. Na mládežníckych pracovných akciách vznikli mnohé trvalé priateľstvá a mnohé veľké lásky. Najväčšie zväzové pracovné akcie sa uskutočnili v rokoch 1946 až 1952. Ján Špringeľ

M

17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA KANCELÁRIA PRE MLADÝCH OBCE STARÁ PAZOVA

Spona medzi obcou a mladými a území Staropazovskej obce pôsobí niekoľko mládežníckych orN ganizácií. Medzi tie aktívnejšie patrí Kancelária pre mladých, ktorá pracuje v rámci Oddelenia pre mládež, kultúru a šport Obce Stará Pazova. Kancelária pre mladých začala s činnosťou v decembri roku 2009 a doteraz úspešne realizovala početné projekty, dielne a akcie vyplývajúce z programov Lokálneho akčného plánu zhotoveného podľa Národnej stratégie pre mladých. Podľa slov Nadeždy Hadríkovej, koordinátorky Kancelárie pre mladých Obce Stará Pazova, lokálny akčný plán sa schvaľuje na obdobie štyroch rokov s tým, že sa každoročne vykoná revízia. Toho času kancelária pre mladých je spoluorganizátorom medzinárodného volontérskeho kempu Brest v Starej Pazove. Všeobecne o činnosti mládežníckych organizácií naša spolubesedníčka povedala, že by ich na lokálnej úrovni bolo potrebné mať oveľa viac. A dodala:„Mladí v obci musia byť oveľa aktívnejší, ak chcú, aby sa niečo zmenilo, musia na to vplývať, sugerovať. Zasa z druhej strany musíme mať na zreteli aj fakt, že nám študenti od-

Nadežda Hadríková (v štvrtom rade v strede) s volontérmi tohtoročného kempu Brest, ktorí vo štvrtok 1. augusta upravovali atletické dráhy na futbalovom ihrisku Jednota v Starej Pazove chádzajú na ďalšie školenie do väčších miest – Nového Sadu a Belehradu, alebo do zahraničia. Sú teda roztrúsení a najaktívnejší vlani a tohto roku sú práve naši stredoškoláci.“ Do konca roka v Kancelárii pre mladých Obce Stará Pazova majú realizovať spoločný projekt s Kanceláriou pre mladých v Sriemskych Karlovciach a Mládežníckou kanceláriou v Novom Sade. Naplánované sú dielne z oblasti exteriéru, módneho dizajnu, ekoló-

gie, tiež z literatúry, filmu a umenia.„Tieto dielne by sa mali konať od septembra do konca roka v tzv. mládežníckom centre na Zalesňovateľskej škôlke Brest v Starej Pazove. Demo-rockový festival a športové podujatia, na ktorých sa zúčastnia i mladí z našej obce, by sa mali uskutočniť v Sriemskych Karlovciach,“ prízvukovala Nadežda Hadríková. Pri príležitosti Medzinárodného dňa mladých na nádvorí divadelnej sály a v organizácii Kancelárie pre mladých

Obce Stará Pazova a Strediska pre kultúru, v rámci Pazovského kultúrneho leta 2013, v pondelok 12. augusta naplánovali premiéru knihy Džbujanje 3. Je to zborník poézie a krátkej prózy mladých autorov zo Staropazovskej obce. Na obzore je i realizácia tzv. Kariérneho info kútika v spolupráci so všetkými tromi strednými školami v meste a Národnou službou pre zamestnávanie. Mladým ľuďom budú prezentovať informácie o jednotlivých zamestnaniach, kde sa s ktorou ukončenou školou najlepšie môžu uplatniť a aká je vlastne aktuálna situácia na trhu práce. Spolu s predstaviteľmi kancelárie pre mladých navštívia viacerých zamestnávateľov, aby na tvári miesta videli, čo ich na ktorom pracovnom mieste očakáva. Ako sa dozvedáme od našej spolubesedníčky, Kancelária pre mladých Obce Stará Pazova je sponou medzi obcou a mladými. „Spoločnými silami v spolupráci s mladými chceme na patričných miestach upriamiť pozornosť na problémy, ktoré trápia najmä mladých ľudí a zároveň podporiť aktivity mladých, ktoré by ich situáciu na lokálnom území všeobecne mohli zlepšiť,“ akcentovala N. Hadríková a dodala, že kancelária na Slovanskom námestí v Starej Pazove je otvorená každý pracovný deň od 8. do 15. hodiny. A. Lš.

VÝTVARNÉ TÁBORY TÁBORNÍKOV Z KOVAČICE

Jánošík bivakoval v Palete edzi najčinnejšie mládežnícke organizácie koncom minulého a M začiatkom tohto storočia v osade insity bezpochyby patril Tábornícky oddiel Jánošík. Začiatkom mája roku 1994 vedúci Táborníckeho oddielu Jaroslav Toman so spolupracovníkmi z Kovačice a vedením Zväzu táborníkov Juhoslávie navrhol zamestnancom súkromného podniku Akroturs, aby v prenajatých priestoroch Športovo-rekreačného strediska Slávia spoločne zorganizovali výtvarný tábor táborníkov. Riaditeľ

Akrotursu Miroslav Kopčok súhlasil a o necelé dva mesiace viac ako sto táborníkov sa celý týždeň venovalo umeniu. Okrem toho, že sa venovali tvorbe, navštevovali okolité mestečká a podniky v obci, zoznamovali sa s prírodou, kultúrnymi a historickými pamätihodnosťami a významnými osobnosťami, pobudli i na bazéne v Debeljači. Vo večerných hodinách si obyvatelia tábora buď sami pripravili program plný spevu a hudby, alebo im tanečný a hudobno-spevácky program pred-

Už na prvom tábore bolo stodesať účastníkov a počas všetkých ročníkov si zachoval prívlastok medzinárodný 17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU

viedli ochotníci, najčastejšie domáci hruškári. Už prvý výtvarný tábor, ktorý bol otvorený 5. júla 1994, mal prívlastok medzinárodný, a to vďaka účasti hŕstky mládežníčok a mlá- Na otvorení prvého výtvarného tábora okrem dežníkov z ru- predstaviteľov Obce Kovačica sa zúčastnil aj Miroslav munského Te- Krišan, vtedy najmladší poslanec v republikovom mešváru. parlamente. Neskoršie ako predseda obce M. Krišan Momentiek slávnostne otvoril 12. výtvarný tábor táborníkov – mahodných po- liarov. všimnutia počas úvodného tábora bolo viac, jedna sa podarilo v Steaue Bukurešť a CZ Bevšak vryla do pamäti všetkým: v let- lehrad. Neskoršie sa na výtvarných tábonej horúčave deviateho júla medzi táborníkmi z Juhoslávie a Rumunska sa roch zúčastnili táborníci z mnohých pred TV obrazovkou v reštaurácii európskych štátov. Až do začiatku výSlávia vytvorila pravá južanská at- stavby PRS Relax táborníci stanovali v mosféra. Srbi, Čiernohorci a Rumuni priestoroch prírody„cez cestu Loveckého hromadne fanúšikovali spoločnému domu“, v tábore Paleta. Ďalšie tábory už idolovi Miodragovi Belodedićovi, prebiehali buď pred spomínaným doktorý v drese rumunskej reprezentá- mom z inej strany, alebo v samom sídcie na majstrovstvách sveta v USA hral le poľovníkov. V súčasnosti sa organizujú dramatické štvrťfinále proti Švédsku v prenajatých domoch a majú trochu inú a po predĺženiach v penaltovom roz- náplň než kedysi v TO Jánošík. Ján Špringeľ strele neuspel v tom, čo sa mu skôr

17


Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

Z ČINNOSTI KLUBU ŠTUDUJÚCEJ MLÁDEŽE V KOVAČICI

medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu. Začiatkom júla sme spolu s Kanceláriou pre mladých v Ministerstve pre šport a mládež podpísali zmluomu sa nelení, tomu sa zelení – hovorí sta- certov, písali a realizovavu o schválenom projekte My ré slovenské ľudové porekadlo. Veruže li projekty. sme sila, naše je leto, mladí sú zása „zelení” aj členom Klubu študujúcej mládeže – Jeden z tých projekkon, časť ktorého sa realizuje tev Kovačici, o čom svedčia ich početné aktivi- tov je Dajme šancu mlaraz v auguste. Ide o letné kino ty a pozoruhodné výsledky. dým, ktorý nám schválili nainštalované v Parku aktivít, KŠMK si tohto roku pripomína päť rokov od na začiatku tohto roka. kde budú premietané rôzne obnovenia činnosti. Založený bol roku 1956, Cieľom je podporiť mlašportové vysielania, dokumenpotom pôsobil s prestávkami a roku 2008 sa dých v preberaní iniciatítárne, kreslené a hrané filmy. niekoľkí študenti rozhodli znovu rozprúdiť čin- vy v záujme vlastného Rastislav Gajan, predseda Okrem toho prednedávnom nosť a organizovane vystupovať pod týmto pokroku a zvýšenie kon- KŠMK sme v partnerstve s Kanceláriou menom. Od obnovenia dodnes usporiadali kurencieschopnosti na pre mladých začali realizovať hodne aktivít, rôzne humanitárne a pracovné trhu práce cez obohacovanie vedomostí, – aj projekt Mladí sú zákon, ktorý podporilo Cepakcie, edukačné dielne, prednášky, upravili zdôraznil Rastislav Gajan, predseda Klubu ta/Resurs stredisko – Juhobanátska oblasť. Mlámiestnosti klubu a park, uskutočnili rad kon- študujúcej mládeže v Kovačici. dež je takisto zapojená aj do trošku náročTýmto pro- nejšieho projektu Kultúrne dedičstvo prístupjektom chce- né všetkým, kde sa všetky údaje o Kovačici zveme dlhodobo rejnené v týždenníku Hlas ľudu od roku 1950 postaviť zá- dodnes nájdu na webovej stránke www.ksoklady, na kto- kovacica.com. Ide o články, v ktorých sa sporých mladí vy- mína Dom kultúry 3. októbra, Galéria insitného budujú svoju umenia a pod. vlastnú straV októbri t. r. Klub študujúcej mládeže Kotégiu zamest- vačica v spolupráci s medzinárodnou organávania. Pro- nizáciou Footbal against Racism in Europe jekt podporili (FARE network), Kanceláriou pre mladých, Kancelária pre organizáciou AERD a ZŠ Mladých pokolení v mladých v Ko- Kovačici v rámci FARE akčného týždňa zorvačici a Po- ganizuje podujatie Futbalom proti rasizmu, ktokrajinský se- ré sa uskutoční od 16. do 31. októbra. Mládežníci sa radi zapájajú do aktivít KŠMK – účastníci projektu Dajme kretariát pre šancu mladým A. Chalupová

Usilovní, aktívni, osožní

K

V NOVOM SADE NA ŠTRANDE

Oslávili Medzinárodný deň mládeže U

stálenou praxou je, že sa Medzinárodný deň mládeže oslavuje koncertmi, workshopmi a inými kultúrnymi podujatiami. V Novom Sade oslava mládežníckeho sviatku prebiehala na mestskom kúpalisku Štrand. Podujatie zorganizovali športové združenie Super aktívny a mestská Kancelária pre mladých. Takmer desať združení, ktorých pôsobenie je zamerané prevažne na mladých ľudí, na stánkoch prezento- Zumba prilákala všetky vekové skupiny valo svoju činnosť s cieľom zainteresovať mládež o svomládež sebecká a nezaintereso- realizujeme projekt Láska v akcii, je aktivity alebo účasť v riešení ur- vaná pomáhať iným. „Mládež chce ktorý vznikol celkom náhodou. čitých problémov. pomôcť. Pätnásť rokov pracujem Skupina študentov chcela urobiť Jedno zo združení, ktorého čle- s mladými a môžem povedať, že niečo humánne pre deti bez ronovia s nadšením hovorili o svo- sú mladí ľudia, aspoň v Novom dičov. Zozbierali sme sladkosti a jich aktivitách, je Združenie pre Sade, ochotní zapojiť sa do ho- hračky, ktoré sme odniesli do detpodporu rozvoja spoločnosti Fo- ciktorej humanitárnej akcie,“ ho- ského domova v Sriemskej Kakus. Vedúci tohto združenia po- vorí Tanja Ilijazovićová, manažér- menici, a vtedy sme pochopili, že pierajú tvrdenia, že je dnešná ka pre styky s verejnosťou. „Práve vlastne nám všetkým veľmi chý-

18

ba láska. Hlavným cieľom projektu je pomôcť všetkým ľuďom, ktorí pomoc potrebujú, bez ohľadu na to, či ide o starých ľudí, deti s osobitnými potrebami, študentov s invaliditou alebo bezdomovcov. Vedomí sme si toho, že nemôžeme urobiť veľké veci, ale aj tie malé môžeme vykonať s veľkou láskou,“ parafrázujúc slová Matky Terezy uzavrela T. Ilijazovićová. Členovia klubu Wing Chun Kung Fu prezentovali bojové umenie Wing Chun a tí smelší záujemcovia sa aj pustili do „boja“ s vytrénovanými bojovníkmi. Aká by to však bola oslava, keby sa na nej netancovalo? Čoraz populárnejšia zumba si našla miesto aj na tejto oslave a pri dynamickej latinskoamerickej hudbe si zatancovali, či zacvičili nielen mladí, ale aj všetci ostatní, ktorí si chceli trochu zacvičiť a trochu viac sa pobaviť, a tým sa potvrdilo, že človek je mladý dovtedy, kým sa mladým cíti. J. Pániková

17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA Z MLÁDEŽNÍCKEHO ZDRUŽENIA TERRA KULPÍN

Tešia sa vlastnému kútiku ládežnícke združenie Terra v Kulpíne podniká rôzne aktivity počas celého roka. V súčasnosti sa okrem iného usiluje získať miestnosti na svoju pravidelnú činnosť. Predseda združenia Branislav Kuštra nám nedávno v rozhovore povedal, že dostali prostriedky aj na tieto účely. V polovici minulého mesiaca ste usporiadali turnaj v malom futbale humanitárneho rázu. Aký bol výsledok tejto akcie Terry? – Už zopár rokov počas leta organizujeme turnaj v malom fut- Branislav Kuštra (sprava) na futbalovom turnaji, ktoré bale. Aj tentoraz sa turnaj vyda- zorganizovala Terra, udeľoval víťazné poháre ril a jeho sprievodným podujatím najúspešnejším mužstvám bolo zbieranie elektronického odpadu. Počas turnaja a za pomoci iných si pripomíname Medzinárodný deň mladých, mládežníckych združení z územia Báčskope- v našej osade usporiadame letné kino. Už trovskej obce sa nám podarilo nazbierať 3 tony niekoľko rokov za sebou kino býva v parku v a 400 kg tohto elektronického odpadu. Z pre- centre Kulpína. V minulých rokoch vládol veľdaja sme dostali 60 115 dinárov, ktoré sme ký záujem o túto letnú zábavu pre mládež. Záusmernili na liečenie mládežníka Aleksandra roveň sa nám podarilo prostredníctvom proStankovića z B. Petrovca. Akcia sa úspešne skon- jektu Náš priestor na náš spôsob získať prostriedky na úpravu miestností, kde sa mladí člečila a mali sme z toho dobrý pocit. novia združenia Terra budú stretávať a plánovať Nasleduje ďalšia, už zachodená akcia? – V nedeľu 11. a v pondelok 12. augusta, keď aktivity, usporadúvať dielne. Priestor vo dvo-

M

re bývalej Jednoty nám poskytlo Miestne spoločenstvo a vďaka prostriedkom z uvedeného projektu vybavíme ho nábytkom, ktorý si sami vyrobíme. Realizácia projektu potrvá tri mesiace, teda do októbra, keď plánujeme miestnosti otvoriť. Medzičasom sme sa uchádzali aj o prostriedky na líčenie miestností a dúfame, že sa nám to podarí. Ten priestor bude výlučne na činnosť a nie na iné účely. Akú máte spoluprácu s MS Kulpín a inými združeniami v osade a mimo nej? – S Radou MS Kulpín máme dobrú spoluprácu, doteraz nám vždy ochotne vyšli v ústrety. Aj s Kanceláriou pre mladých v Petrovci dobre spolupracujeme. Vlastne v združení E.Y.B.L. vo Vrbare v Petrovci je mládežnícke stredisko, kde sme všetci, teda mládežnícke združenie z Petrovca, Kancelária pre mladých a my z Terry. Samozrejme, radi sa zapájame aj do podujatí iných spolkov a združení. Tak bolo aj počas Predslávnosťových dní v Kulpíne, keď sme ochotne pomohli v realizácii tohto podujatia. Koľko členov je v združení Terra? – Máme 41 členov, no z toho je aktívna asi polovica. Aj touto cestou pozývame mládež v Kulpíne, aby sa k nám pripojila a spolu s nami sa zúčastnila v našich aktivitách. Priali by sme si, aby prostredie malo viac porozumenia pre akcie, ktoré počas roka robíme, a aby pochopilo, že dnes sa mládež nestretáva len aby sa zabávala, ale predovšetkým preto, aby urobila niečo užitočné pre svoje prostredie. K. Gažová

TÚŽBA PO DISCO ZÁBAVE V ŠÍDE

Zábava v parku a kaviarničkách V

rodine Turčanovej v Šíde spolu žijú tri generácie mládežníckych aktivistov. Najstarší je Vladimír Turčan, približne šesťdesiatročný murár pred penziou. Na otázku, ako sa jeho generácia mládežníkov organizovala, zabávala a trávila voľný čas, odpovedal, že v rokoch, keď on bol mladý, mali mládežnícke organizácie a kultúrno-osvetové spolky, ktoré boli nositeľmi aktivít. To znamená, že organizovali predovšetkým tance a iné veselice, divadelné predstavenia a iné mládežnícke podujatia. Vraví ešte, že v dnešnom čase sa takmer hanbí povedať svojej vnučke Jasminke, že ich vtedajšie tanečné zábavy začínali o šiestej alebo siedmej hodine večer a končili sa už o desiatej, najneskoršie o jedenástej hodine. Vladimírov tridsaťštyriročný syn Miroslav o svojej mladosti a mládežníckych organizáciách hovorí čosi úplne iné. Prislúcha generácii, ktorá svoje najkrajšie mládežnícke dni prežila v nešťastných, vojnou poznačených deväťdesiatych ro17. 8. 2013

33 /4556/

Miroslav Turčan s dcérou Jasminkou koch minulého storočia. V tom čase mládežnícke organizácie už úplne zanikli a jedinou zábavou mladých ľudí vtedy boli stretnutia v strede mesta v parku. V prípade, že mali nejaké peniaze vo vreckách, zábava sa výnimočne mohla presťahovať do kaviarne. Keďže bola vojna, zábavy

HLAS ĽUDU

boli časove obmedzené najneskoršie do 23. alebo 24. hodiny. Napriek tomu Miroslav si vo svojich spomienkach na mladosť uchováva aj niektoré veľmi pekné: „Bol som veľký futbalový nadšenec, takže som voľný čas trávil na futbalovom ihrisku FK Jednota. Veľa krás-

nych chvíľ v mojom živote je spätých práve s futbalom, ktorý som hrával donedávna, a len pred dvomi rokmi som sa ho vzdal.“ Miroslavova štrnásťročná dcéra Jasminka na mládežnícke problémy tohto druhu má úplne iný názor. „Keď ide o organizovanú aktivitu mladých, moji rovesníci a ja svoju činnosť usmerňujeme na aktívnu účasť vo folklórnej skupine SKUS Jednota v Šíde a v práci spolku. Keď však ide o zábavu, ktorej venujeme najviac času, keď sa vyberieme do mesta, tu sa nedá veľa toho povedať. Stretávame sa v parku v strede mesta, kde počúvame hudbu z elektronických prístrojov, ktoré sú nám dnes k dispozícii. V sobotu, keď od rodičov dostaneme vreckové, môžeme si dovoliť posedenie v kaviarničkách. Do mesta zvyčajne vychádzame asi o 11. hodine večer a domov sa vraciame tak okolo druhej. Myslím si, že mladým dnes chýba organizovaná mládežnícka zábava. Tešilo by ma, keby znovu v Slovenskom dome usporadúvali diskotéky, o ktorých mi rozprávali starší, ktorí mali to šťastie, že ich kedysi zažili.“ St. S.

19


Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

ZO ŽIVOTA MLADÝCH V KYSÁČI

Mladší na lavičkách, starší v kaviarničkách eď sa spomenie mládežnícka organizácia, Kysáčanom sa hneď v myšlienkach vynorí opustená budova mládežníckeho domu. Po tej prvej asociácii mnohí si spomenú aj na tanečné zábavy, ktoré tam kedysi usporadúvali. Tí, čo sa pamätajú na obdobie, keď mládežnícky dom pracovnými akciami zariadili pre potreby mládežníckej organizácie, ako

K

škarné plesy, rybacie večierky, vítal sa Nový rok, volila sa kráska roka a v lete kráska leta... Návštevnosť týchto podujatí bola veľká, prichádzali i mladí z Nového Sadu a z okolitých dedín Stepanovićeva, Zmajeva, Rumenky... Veľkým prínosom bolo založenie skupiny Osamelí mladíci v roku 1963, príchod prvej gitary, a potom aj zosilňovača do dediny, na čo na železničnej stanici čakala

rámci Kultúrno-informačného strediska ako informačný prostriedok občanov Kysáča. Činnosť mládežníckej organizácie odvtedy viac alebo menej

aby mládež v Kysáči mala vlastnú organizáciu, ale takú modernú, inakšiu od tej v minulosti. Taká organizácia by mohla napríklad organizovať disko, súťaženie mla-

Voľba kysáčskej krásky kedysi

úspešne prebiehala v mládežníc- dých talentovaných hudobných kom dome. Aktivity boli v prvom skupín, ale mohli by sa rozprúdiť rade upriamené na organizovanie aj také aktivity, ktoré by prilákali zábav, diskoték, gitariád, dokon- mladých výtvarníkov, nadšencov ca festivalov, ale aj na pracovné a fotografie a iných profilov, čo by iné akcie v prospech dediny. Ako pozdvihlo kultúrnu úroveň mlaPracovná akcia pred mládežníckym domom v šesťdesiatych sme zistili v Miestnom spoločen- dých ľudí. rokoch prilákala veľký počet mladých snaživcov stve, mládežnícka organizácia v Slabučkým prúdom svetla, ktonáš spolubesedník Pavel Ožvát, nielen celá mládežnícka organi- Kysáči zanikla koncom roka majú skutočne o čom rozprávať. zácia, ale aj mnohí iní záujemco- 2005 a mládežnícky dom dnes Bolo to v dávnych šesťdesiatych via. Veď mnohí mladí Kysáčania zíva prázdnotou. Majiteľom rokoch minulého storočia, keď priamo prispeli k ich kúpe. Išli do objektu je mesto Nový Sad, tanečné zábavy bývali pri želez- „nádnice“, okopávali kukuricu a za- ktoré ho dalo na používanie ničnej stanici, kde dodnes stoja robené peniaze venovali na kúpu Miestnemu spoločenstvu Kyopustené priestory Novisáč. Dom je predmetetu. Tam vtedy sídlila aj tom reštitúcie. mládežnícka organizácia. V Dnešná mládež roku 1963, keď Javor preiba z rozprávania rosťahovali na terajšiu lokadičov a starých rodilitu a keď sa uvoľnili priečov vie o činnosti story v strede dediny, vtemládežníckej orgadajšie vedenie mládežnícnizácie v Kysáči. V súkej organizácie v čele s časnosti takmer nepredsedom Ožvátom sa vieme, ako sa mlározhodlo získať dom pre dež zabáva a aké má mládežníkov. Vznikli pri priania v súvislosti s tom aj určité problémy, organizovaním mla- Dnešné krásavice v letnej zábave na ale o nich sa už nehovorí. dých. Mladučké Ky- skútroch Na úpravu budovy nestasáčanky Jana Dočila však len dobrá vôľa a Mládežnícky dom je dnes prázdny, pustý... moniová a Aneta Ale- rým sme posvietili na túto oblasť, šikovné ruky. Boli potrebxandra Ožvátová hovo- možno niekoho podnietime k né aj finančné prostriedky, v čom hudobných inštrumentov! ria, že sa najmladší kysáčski mlá- rozmýšľaniu na tieto témy. Nieto im pomohol najmä šéf MS Ondrej Dokonca aj prvá lokálna roz- dežníci stretajú pri pomníku a na peňazí, povedia mnohí. Snáď ich Francisty. Mladým sa podarilo hlasová stanica vo Vojvodine, a k lavičkách v centre. Len čo trochu v ďalekých šesťdesiatych bolo? upraviť mládežnícky dom tak, tomu slovenská, bola založená dospejú, presunú sa do kaviarni- Boli „nádnice“, dnes sú projekty, aby bol vhodný nielen na taneč- ako Mládežnícka rozhlasová sta- čiek. Tam sedia, popíjajú, počúvajú nikdy nie je tak zle, aby nemohlo né zábavy. V ňom sa totiž uspo- nica Kysáč. Začala s prácou 1. hudbu a to je vlastne všetko. byť ešte horšie. radúvali hroznové zábavy, ma- mája roku 1965 a dodnes robí v Dievčatá hovoria, že by chceli, E. Š.

20

17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Keď Slováci Slovákov udávali ejinám Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v bývalej Juhoslávii sa nevenovala dostatočná pozornosť, zvlášť keď ide o obdobie druhej svetovej vojny. To azda preto, že dejiny sa písali v období komunizmu. Bolo by dobre dejiny preskúmať aj z tohto aspektu, a to preto, že služobníci SEAVC nepaktovali s okupantmi. Pokiaľ sa odborníci nerozhodnú hlbšie preskúmať duchovné a spoločenské pôsobenie SEAVC v období rokov 1941 až 1945, zaujímavými sa zdajú byť listy a zápisnice z tej doby, a to vo všetkých troch seniorátoch, už aj preto, že po okupácii 6. apríla 1941 Slováci na území Vojvodiny zostali oddelení pevnými hranicami. „Rozkúskovaním kráľovskej Juhoslávie po aprílovej vojne juhoslovanskí Slováci sa ocitli v troch krajinách, Báčka spolu s Baranjou sa dostáva do horthyovského Maďarska, Sriem bol privtelený k tzv. Nezávislému chorvátskemu štátu a Banát patril ako akási autonómna jednotka do rámca okupovaného Srbska,“ uvádza Andrej Kardelis-Vlado v článku Spomienky na počiatky odbojového hnutia Slovákov v južnej Báčke (zborník prác Spomienky na účasť Slovákov v NOB, Obzor, Nový Sad 1969). Nedlho po okupácii senior a farár erdevícky Ladislav Zgúth sa zo

D

1941: „Do Petrovca som stihol istého dňa popoludní (26. mája). Už v autobuse od Hložian som sa stretol s p. Markovičovou, ktorá bola pri internovanom mužovi a s p. Adelou Petrovičovou, ktorá bola pri bratovi Čajakovi, podobne internovanom. Na denuncovanie a zrádzanie petrovských

vali svojich vlastných. Žiadajú zatvoriť i samé gymnázium, lebo vraj sa im tam iba popánšťuje mládež, hubí sa, odcudzuje od hrudy. Teda toto je odplata zo strany nášho ľudu. Cítim na svojom tele, lebo i v Erdevíku nebyť udávania zo strany Slovákov proti mne, nebol by som musel to prežiť, čo

Záber z protiokupačnej akcie petrovskej ilegálnej NNO z 13. 9. 1941 – na múre je vypísané heslo „Nedajme si, Slovač, naše gymnázium!“

Slovákov, ktorí sa len tak pretekajú v peštianskych Slovenských novinách vo vychvaľovaní Maďarov, s príchodom ktorých im po 23 rokoch nie od východu, ale od severu vyšlo slniečko, na erodrome v Novom Sade medzi 4 000 – 7 000 internovaní sú i títo Slováci: Dr.

som prežil. O tom istom mi píše i Kornel Kvas z Boľoviec. I tam denuncujú Slováci.“ Ladislav Zgúth biskupa v Petrovci nenašiel, lebo toho dňa na pozvanie biskupa Dr. Raffaya spolu so seniorom Širkom odcestoval do Pešti. Pretože chcel zistiť, o čom

Časť listu L. Zgútha adresovaného na VHV do Pazovy

západného Sriemu vybral do Petrovca so zámerom porozprávať sa s biskupom Samuelom Štarkem na tému ako bude SEAVC fungovať v rozkúskovanom štáte. Dojmy z tejto návštevy potom opísal kolegovi do Pazovy, Vladimírovi Konštantínovi Hurbanovi 31. mája 17. 8. 2013

33 /4556/

Andrej Sirácky, Dr. Michal Topoľský, Ján Čajak ml., Tomáš Labáth, Jozef Marčok, notár, Vladimír Godra, úradník Poniger, Ivan Križan. Všetci navedení boli internovaní na oznámenie Slovákov. Sami maďarskí oficieri hovoria, že nebolo by nič, keby Slováci neudá-

HLAS ĽUDU

tam jednali, čakal ho v Petrovci. Po návrate biskupa Štarkeho L. Zgúth sa dozvedel, ako horthyovské Maďarsko videlo organizáciu SEAVC: „Teda, naša krajinská cirkev sa zlikviduje. Dom v Novom Sade sa predá, my dostaneme svoju čiastku. Slovenský seniorát v Báčke

ostane, lebo Nemci ani počuť nechcú, aby ich seniorát zanikol. Farári Meder, Mornau a ešte jeden boli osobne u biskupa Raffaya mu povedať, že ho oni neuznávajú za biskupa. Biskup Pop a biskup Raffay sú v ostrej polemike v Evang. Élete. Pomer medzi Maďarmi a Nemcami v Báčke je napnutý. V nedeľu bola spoločná večera v Novom Sade... Stále idú deputácie do Reichu, aby od Vrbasu Báčka pripadla k nám. Žiadajú plebiscit. Senior Binder však hovorí, že z toho nebude nič, lebo vraj celá Báčka bola daná Maďarom.“ Biskup Štarke v Pešti intervenoval za internovaných Slovákov a bolo mu sľúbené aj to, že sa tunajší profesori môžu uplatniť na Slovensku. Opisujúc situáciu v Petrovci, L. Zgúth v tomto liste zaznamenal: „I pani Petrovičová i slečna Kornélia Čajaková sú odpustené zo služby. Údajne sa na tom robí, aby sa Čajakovci rozselili z Petrovca.“ V liste zo začiatku okupácie roku 1941 V. K. Hurban bol oboznámený aj s tým, že jeho bývalý kaplán Štefan Valent, ako i dozorca Slovenskej cirkvi v Hajdušici Vzdychan zahynuli, ako aj o tom, že Dr. Ján Bulík sa vrátil do Kovačice [a že nie je zabitý, ako sa hovorilo]. Ladislav Zgúth opísal aj služby Božie v nedeľu 25. mája 1941: „V nedeľu 25. t. m. bolo v Maďarsku hósök napja. V Petrovci v kostole maďarsky musel kázať p. biskup a po kázni sa rozzvučala hymna Isten álld med a magyart. Národ plakal, čoho sa dožil. Mirko kázal po slovensky. Bolo i vojsko, oficieri, úrady. Širka v Hložanoch odbavil hösok napja – deň junákov pred kostolom pri pomníku padlých Hložančanov. Kázal po maďarsky, spievala sa maďarská hymna. Pán Podhradský dal spievať Zlatého slnce krásny beh. Príležitostná pieseň. Na Turíčny pondelok bude v Hložanoch posviacka zástavy. Príde i generál...“ V závere tohto obsažného listu Ladislav Zgút, senior sriemsky, vytýčil: „Náhle Maďari prevezmú i Banát, povolá p. bisk. Raffay ad audiendum verbum i pána seniora Janiša. Len my v Srieme sa držme, hovoril mi pán Dr. Macák v pondelok. Seniorát slovenský si nedajme!“ Katarína Verešová

21


O priateľoch a priateľstve nú a tú to pe kn ú za da tenali pís a i slil kre u tém Škôlkari toraz Petrovčania. je priasvo a ľov ate pri svojich čné olo sp teľky, ako aj ich býa mi ka fix i nil or áz hry zn ľ ite uč n pá valí štvrtáci (istý mô ich že l, da ve nám po kov, žeme písať ako štvrtá a Ema Tŕpko tri vá, 6-roč pa iny dn áz pr ná lebo aj letné m opísali ná u) rok u ém lsk ško k a, tém o tát A íhody. vlastné zaujímavé pr aj ďalej. Kremilí kamaráti, platí te nám svolaj sie za a te slite, píš je práce.

N

Emanuel Bohuš, 6-ročný, PU Včie lka v Báčskom Petro vci

Hľadám stratenú pria teľku inulé leto som s priaM teľkou Rastinkou bola na ba

zéne. Kúpali sme sa, a potom sme dostali ch uť na zmrzlinu. Rastinka ju odišla kúpiť a ja som sa ešte zostala kúpať. Potom som si uvedomila, že sa už dlho ne vracia. Hneď som vyšla z bazénu a vybrala som sa hľa dať ju.

Keď som prišla k prvém u stánku, pýtala som sa predavačku, či tu bolo jed no dievča a opísala som Jana Kopčoková, 5-ročná jej moju priateľku: má krá tke bledohnedé vlasy, ble do- Va Oblečené má bledozel lentína Sľúkov modré oči, nos okrúh ené tričko, džínsy a ly a á, 5-ročná obuté čierne tenisky. Na hlave má tmavozelenú dlhý. Je nižšej postavy a chudšia. Dosť rýchlo krá čiapku so strieškou. Vrá tnik sa hneď rozbehol ča a na sebe má zelen é bikiny s rybičkami. Že po zoologickej záhrad na e hľadať môjho priate mi povedala, že také die St ra ti vča tu bolo, pýtalo si zm l ľa. sa Keďže som mu ho dobre mi priateľ rzlinu, ale keďže sa v tom opísal, rýchlo ho to stánku zmrzlina ne na šie l a už on edlho sa vrátili spolu. predáva, odišlo ďalej. Poďa Môj strajeden letný deň sme bo kovala som sa predavač li v zoologickej zá- tený priateľ bol pri malých šimpanzoch, kto ke a šla som aj ja ďalej. hrade v Subotici. Bolo Pri ďalšom stánku som rým s rad osť ou delil cukríky. tam mnoho detí, ju našla: čakala v rade na ktoré s radosťou obzerali zmrzlinu. Veľmi som sa zvi Ma po era tešila. Kúpili sme si tú vyt tká a prihovárali rtin Husejnović, 4. b sa im. úže ZŠ Jána Čajaka v Báčsk ju a šli sme sa znovu kú nú zmrzlinu, zjedli sme om Petrovci Ako sme tak pomaličk pať. y prechádzali od jednej klietky k druhej, str Jasna Andrášiková, 4. atil b ZŠ Jána Čajaka v Báčsk rát. V jednej chvíli som sa mi kamaom Petrovci mu chcel niečo povedať, obzrel som sa, ale ho nebolo. Zostal asi pri bielych medveďoch. Vrátil som sa tam, ale nenašiel som ho. Keďže som ho nikde v okolí nevidel, šiel som k vrátnikovi a poprosil ho o pomoc. Opísal som mu môjho priateľa: je to chlapec strednej výšky, chudý, má veľké modré oči, úzky nos, pekné biele zuby, čierne, na krátko ostrihané vlasy. ročná Nina Dudášová, 5-

V

Anna F. a Jana S.

Nina Diviaková, 5-ročná

22

17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU


poljo1:0 8/13/2013 2:54 PM Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLIII ČÍSLO 16 (1850) 17. augusta 2013

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU POKRAJINSKÝ SEKRETARIÁT PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO, VODOHOSPODÁRSTVO A LESNÍCTVO

Dialóg o tom najpodstatnejšom Z

ačalo sa to monológom, skončilo dialógom. Pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo Goran Ješić prezentoval nedávno v Novom Sade výsledky dosiahnuté sekretariátom počas uplynulých 390 dní. Základný dojem, ktorý si účastník tlačovej konferencie odnášal, bol, že vojvodinské a celkové pôdohospodárstvo, zvlášť poľnohospodári to ani dnes vonkoncom nemajú ľahké, a že nie je všade ani rovnako aktívny prístup k riešeniu nahromadených problémov. Na strane jednej sú klady ako je ten, že sú nám poľnohospodárske produkty, zvlášť obilniny, cukor, zmrazené ovocie či zeleniny už celé roky pilierom exportnej hospo- Pokrajinský tajomník Goran Ješić: dárskej štruktúry, alebo ten, že vo Vojvo- z prezentácie ročných výsledkov dine prím na poľnohospodárskej scéne za- sekretariátu pre poľnohospodárstvo čínajú konečne hrať mladí ľudia, tiež uváRezortný tajomník Goran Ješić uvádza, dzanie praktík Európskej únie pri rozvrhovaní a prideľovaní podnetných prostriedkov, že je od začiatku prvoradým cieľom sekreakými sú úvery, subvencie a podobne. Na stra- tariátu rast ziskov z poľnohospodárskej výroby, ako aj produktivity práce, takisto široké investičné vklady do tejto oblasti. Okrem priamych platieb, čo zákon z úrovne APV neumožňuje. To, čo bolo možné, sa hlavne vo Vojvodine i zrealizovalo cez päť liniek podpory registrovaným poľnohospodárskym gazdovstvám. Sú to zavlažovanie, protiľadovcová ochrana, fóliovníky, malé spracovateľské kapacity a vidiecky turizmus. Protiľadovcovými sieťami je zastrešených 220 hektárov ovocných sadov, kým ďalších 150 hektárov má byť do konca roka. Novými systémami sa zavlažuje 2 500 hektárov, do konca roka sa má ešte 3 000 hektárov. Na spracovateľské kapacity malých a stredných podnikov v domácnostiach sa strovilo 23 miliónov z celkove stanovených 67 miliónov dinárov na tieto účely. Na žiadosti o fóliovníky sa odviedlo sedemnásť miliónov zo stanovených 63 miliónov dinárov. Vyše dvesto miliónov dinárov je odvedených 5 500 starobným domácnostiam v rámci podpory Aká úroda bude? nekomerčným gazdovstvám. Celkove, done druhej je kopa problémov, ako monopoly, teraz 420 registrovaných poľnohospodárdisparita cien, meškanie platieb, menenie skych gazdovstiev realizovalo právo na 284 podmienok podpory, nepochopenie skutoč- miliónov dinárov, k dispozícii budúcim záných ekonomických relácií na trase výrobca, ujemcom by malo byť ešte čosi nad 340 mispracovateľ, spotrebiteľ, nedostatočné pri- liónov dinárov. Prostriedky sa stanovovali a hliadanie na následky vlaňajšieho sucha či toh- rozvrhovali podľa procedúry, aká sa uplatňuje v Európskej únii, s cieľom už teraz chystať výtoročných klimatických podmienok.

robcov na to, aby v budúcnosti boli pripravení na uchádzanie sa o európske prostriedky. Napriek viacerým prípravným opatreniam, stretnutiam a poradám, nie všetky úvery boli úspešné. Pre navonok formálne dôvody zlyhalo najmä udeľovanie dosť veľkých prostriedkov na úpravu kanalizačných systémov a vodovodných sietí – 290 miliónov dinárov – lokálnym samosprávam a miestnym spoločenstvám. Totiž zo 190 prihlášok len päť bolo správne vyplnených. K pozitívnym výsledkom sekretariátu pre poľnohospodárstvo treba zaradiť i vloženie

Ovocie sme vždy mali kvalitné... viac ako 1,2 miliardy dinárov do úpravy kanálovej siete vo Vojvodine. Sústavne a úspešne sa realizuje protipovodňová ochrana. Uvádza sa geo-informačný systém, ktorým sa pri súhre všetkých zdrojov, ľudských, poveternostných, hmotných a iných, má dosiahnuť kompletná a komplexná prístupnosť potrebných informácií. Ozajstný prierez mnohých pomerov v poľnohospodárstve sa objavil aj v druhej časti prezentácie či konferencie, v rámci dialógu Ješića s novinármi o tých najpodstatnejších otázkach: kto má aké zákonné alebo hmotné predpoklady činiť sa v pôdohospodárstve, prečo nám je cena rožka 24 a kilogramu žita 16 dinárov, aká je bezpečnosť potravín, čo podnikať, aby sme sa ľahšie dostali na zahraničné trhy, ako čeliť monopolom... Všetko to sú nové skúšky do nových dní. Na ktoré už teraz a rýchlo treba poskytovať odpovede: predovšetkým cieľavedomou a účinnejšou agrárnou politikou a primeranými a väčšími investíciami do tohto odvetvia. O. F.


poljo2:0 8/13/2013 2:54 PM Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

VINOHRADNÍCTVO

Kyslá hniloba hrozna – Sour rot Kyslá hniloba je z doterajšej praxe známa ako následok predčasnej infekcie botrytídou. Táto fáza napadnutia sa nazýva „zhubná hniloba“ – zaužívaný názov „kyslá hniloba“ (nakazí nezrelé kyslé hrozno pred zamäkaním). Nešpecifikuje pôvodcu presne, pretože hnilobu v tomto období môžu vyvolať aj iné činitele. yslá hniloba (Sour rot) býva vo väčšine prípadov prvotne spôsobená kvasnicami či baktériami, ktoré sa spravidla vyskytujú spolu s ďalšími hnilobnými patogénmi, ako napr. Botrytis, Penicillium, Rhizopus a i. Preniknutie patogénov kyslej hniloby do hrozna umožňujú predovšetkým rany, ktoré môžu spôsobovať na bobuliach napr. osy, ľadovec, vtáky, múčnatka, obaľovače, botrytída alebo deformácia či praskanie bobúľ, čo nastáva pri náhlom zväčšení ich objemu (silné zrážky po suchom ráze počasia). Významné vektory – prenášače infekcií bývajú i saprofágne mušky drozofily obyčajnej – Drosophila melanogaster, ktoré urýchľujú rozklad obsahu bobúľ, zanášaním kvasiniek a činnosťou ich lariev. Cez rany môže infikovať aj patogénna huba, spôsobujúca bielu hnilobu – Metasphaeria (Coniella) diplodiella. Zdá sa, že s prvotnými patogénmi, najmä s octovými baktériami z rodu Acetobacter úzko súvisí vývoj bielej hniloby, ktorej výskyt je sprevádzaný intenzívnou octovou vôňou, ktorú cítime vo vinohrade. Poranené miesta na bobuliach bývajú potom osídľované špecifickou mikroflórou. Medzi mikroorganizmami tejto mikroflóry dominujú tzv. ekofytické organizmy – epifyty (mikroorganizmy žijúce na povrchu rastlinného orgánu, no neparazitujú), zriedka endofytické organizmy. Okrem epifytov sa na povrchu rastlín nachádzajú aj rozmnožovacie orgány patogénov, ich spóry v štádiu pokoja, resp. v ich epifytickom štádiu. Zloženie mikroflóry nadzemných orgánov rastlín je závislé od druhu rastliny, od klimatických podmienok, a mení sa aj podľa fenofázy rastlín. Epifytická mikroflóra je výrazne ovplyvňovaná aj spôsobom agrotechniky a najmä chemickou ochranou – najmä použitými

K

24/II

fungicídmi. Keď si uvedomíme, že niektoré epifyty sa chovajú výrazne antagonisticky, každý fungicídny zásah (najmä širokospektrálnymi fungicídmi) môže obmedzením antagonistov znížiť ochranársky účinok, ba dokonca môže elimináciou

Tieto úvahy je potrebné si uvedomiť pri hodnotení jednotlivých hubových patogénov, resp. epifytických mikroorganizmov. Platí to najmä pri javoch odohrávajúcich sa na povrchu dozrievajúcich, dozretých či prezretých bobúľ viniča.

antagonistov umožniť výraznejšie pôsobenie patogéna. Antagonizmus epifytov voči patogénom sa môže prejaviť najmä ako: potravinová konkurencia, parazitizmus, antibióza. Epifytické organizmy často vytvárajú proti patogénnym hubám výrazný biologický pufer – tlmivý účinok. Toto pôsobenie je obzvlášť výrazné pri nekrotrófnych parazitických hubových organizmoch, ako napr. Botrytis cinerea, Alternaria alternata atď. Klíčiace mycéliá na povrchu rastlinného orgánu po vyklíčení najprv rastú do dĺžky a iba po určitom povrchovom raste vnikajú do rastliny – hostiteľa. V tomto štádiu k svojmu rastu využívajú výživné látky z rastlinného exudátu. Keď však na povrchu rastlinného orgánu iné epifytické organizmy – výživní konkurenti – už predtým spotrebovali výživné látky – exudáty – tak patogén má výrazne obmedzené možnosti vývoja a teda aj škodlivosti.

Mnohé z epifytov – patologicky významné baktérie či huby – si vzájomne konkurujú, ale zároveň vytvárajú svoje vlastné metabolity, ktoré sú často látky pre ľudský organizmus toxické – toxíny, mykotoxíny. Tieto metabolity môžu na človeka pôsobiť aj ako alergény. Význam týchto vlastností – patogenita voči viniču, tvorba mykotoxínov, či alergénov – hrá úlohu pri hodnotení týchto organizmov a pri výbere spôsobu nepriamej, či priamej chemickej alebo biologickej ochrany, prípadne i pri rozhodovaní o termíne zberu. Preto treba sledovať širší okruh húb, ktoré sa na strapcoch sporadicky vyskytujú, i keď ich zatiaľ nehodnotíme tak, že by spôsobili priame škody (napr. Aspergillus niger – čierna pleseň, Alternaria alternata – biela pleseň (nazývaná aj čierna pleseň), Penicillium expansum – zelená (modrá) pleseň, Trichotecium roseum – ružová pleseň a i.

Ako biologická ochrana proti epifytickým organizmom – patogénom je často nasadenie iného organizmu – antagonistu, prípadne ďalší epifyt, napr. aplikácia postreku prípravku s hubou Trichoderma harsianum. Pôsobí ako antagonista – výživný konkurent proti botrytíde. No treba si uvážiť dôsledky pôsobenia a zmeny zloženia metabolitov, zmenených pomerov epifytických organizmov, ktoré často ešte nie sú podrobne preštudované a známe. Ak sa naďalej bude zvyšovať snaha spracovateľov o vína zvláštnych kvalít, ako sú neskoré zbery, rôzne výbery hrozna, bobúľ, cibéb, ďalej aj snahy o produkciu tzv. slamového vína, ľadových zberov – bude potrebné venovať aj viac pozornosti hroznu na vybranej parcele a treba poznať epifytickú mikroflóru na strapcoch – bobuliach v celom komplexe. Ochranu viniča bude potrebné vedome usmerňovať k dosiahnutiu hrozna pre zvláštne kvality vín. Aby sa dosiahol cieľ udržať v žiadanom zdravotnom stave zrelé a prezreté hrozno a nepripustiť výskyt takej epifytickej mikroflóry, ktorej jednotlivé zložky by mohli vytváraním toxických metabolitov znížiť hygienickú hodnotu vzácneho produktu – hrozna pre produkciu výberových vín najvyšších kategórií, musíme viac vedieť o epifytickej mikroflóre. Možno by stálo za úvahu pri ochrane hrozna použiť nielen fungicídne látky, ale i také látky, ktoré by popri obmedzení patogénov vytvárali na povrchu bobúľ také podmienky, pri ktorých by nežiaduce epifytické organizmy nemali podmienky pre rozmnožovanie a vývoj (napríklad pomocné látky s veľmi vysokým pH, ktoré pre vývoj húb nie sú vhodné).

17. 8. 2013

Zdroj: internet 33 /4556/

HLAS ĽUDU


poljo3:0 8/13/2013 2:55 PM Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

EKOLOGICKÉ DIMENZIE: DNES A ZAJTRA

Rozbehy a náleziská ráťme prírode to, čo nám dala. Nepoužívajme zbytočné obaly. Neseparujme sa, ale separujme odpady. Naša planéta nie je na jedno použitie. Život v harmónii s prírodou. Neplytvajme prírodnými zdrojmi. Znižuj, znovu používaj, recykluj. Škatuľku stlač, PET fľaši stúp na krk... Takýchto a podobných myšlienok a návodov je čoraz viac. A treba ich brať ako svedectvo toho, že sa zvýšený dôraz na ochranu životného prostredia premieta do početných oblastí výroby, hospodárstva, poľnohospodárstva. Tak isto ako ukážku mnohých súvislostí ekológie, ekonomiky a energetiky. Takmer všade vôkol nás stúpa význam odpadového hospodárstva, v rámci neho i význam biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý sa vo vyvinutejších krajinách už roky odkladá do osobitných kontajnerov a separuje. U nás v tejto oblasti ešte veľmi veľa práce treba urobiť v osvete, v zvyšovaní informovanosti obyvateľstva, aby pochopili, že triediť odpad sa vyplatí. Lebo je efektívny systém komplexného zberu a spracovania rôznych druhov odpadov základom vybudovania dostatočných kapacít na zhodnocovanie vý-

V

Zelení z Petrovca: jasný odkaz

znamných vyseparovaných zložiek: napríklad kovov, plastov, vyseparovaných zložiek vozidiel, alebo aj nebezpečných odpadov, akými sú oleje, opotrebované batérie, akumulátory, pneumatiky. Zneškodňovanie odpadových olejov skládkovaním a spaľovaním, zhodnocovanie materiálové a energetické – sú niektoré z možností nakladania s týmto produktom, ktorý vzniká vyradením motorových, prevodových, hydraulických, turbínových, elektroizolačných, teplonosných a iných olejov z prevádzky po skončení doby ich životnosti, v dôsledku ich znečistenia mechanickými látkami, vodou, prevádzkovými kvapalinami... 17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU

Miestom vzniku týchto olejov sú najčastejšie servisy motorových vozidiel, individuálna výmena olejov a takmer všetky odvetvia hospodárstva: poľnohospodárstvo, výroba energií, strojársky, stavebný, chemický a potravinársky priemysel. Len olejov sú desiatky druhov a desiatky odhodených tisíc ton ročne. Základy separovania odpadov sa dostávajú A do odpadového aj do sriemskych dedín: záber z Ašane hospodárstva patria i zastarané elektrické a elektronické zariadenia, terstva energetiky, rozvoja a ochrany životstavebný a rozmerný domový odpad, ko- ného prostredia. V čase, keď všetkých trápi nedostatok pemunálny odpad, rôzne obaly, plasty, kovy, papier. Zaujímavé je napríklad to, že sa teoreticky ňazí a chýbajú investície takmer na všetko, a v ideálnych podmienkach dá zhodnotiť tak- stúpa i význam ekosprávania ako spôsobu mer všetok tento odpad: recykláciou, čiže ušetriť peniaze. Máme kopy nevyužitej biodrvením, triedením a predajom recyklátu na masy. A aj u nás bioplyn možno významne jeho ďalšie použitie opäť v stavebníctve – ako produkovať z biologicky rozložiteľných odpodložie do cestných ko- padov. Len v EÚ sa celkovo ročne produkuje munikácií, do základov sta- medzi 75 a 105 miliónov ton bioodpadu. Aj keď sa mnohé v environmentalistike vieb, budovania poľných ciest. U nás sa tieto mož- podarilo a darí zlepšiť, staré environmentálne nosti takmer nevyužívajú, záťaže, nedbanlivý vzťah k vode, pôde a alebo ak aj sa, tak len vo vzduchu, pretrvávanie viacerých škodlivých výveľmi skromnej miere. To rob, ktoré dlhé roky devastovali životné prorovnako platí aj pre iné stredie a negatívne sa podpísali pod zdravie druhy odpadov, hoci tý- obyvateľov dotknutých oblastí, svedčia, že sme chto produkujeme dosť – ešte stále ďaleko od ideálneho stavu. každý z nás priemerne oko- Veď sa za uplynulé desaťročia obetovala výlo kilogram denne. Pritom stavbe rôznych obytných, priemyselných, sú prínosy separovania od- skladových, dopravných a iných objektov padov badateľné. Prispieva veľká časť kvalitných poľnohospodárskych sa tým k čistejšiemu život- pôd. Ďalšia časť pôdneho fondu pustne a zanému prostrediu, tieto sa rastá nekvalitnými drevinami. Holorubne sa ťamôžu stáť zásobárňou dru- žia veľké plochy lesov, aj v situácii, keď ich je hotných surovín, a tak šet- veľmi málo u nás. V mestách klesá počet riť prírodné zdroje, spo- plôch pod vzácnou verejnou zeleňou. Dosamaľuje sa rast komunál- hy zeleného rastu a zelenej ekonomiky sú veľneho odpadu, ktorý by inak skončil na sklád- mi skromné. Litera mnohých zákonov v tejto ke, zlacňuje odpadové hospodárstvo miest a oblasti nie je jednoznačná, takže ich uplatlokálnych samospráv, čo znamená i súbežný ňovanie závisí aj od subjektívnych výkladov vznik širších možností využiť ušetrené peniaze podnikov a jednotlivcov. Aby sa dosiahla ekologická budúcnosť, na ďalšie služby pre občanov. Viaceré z týchto aspektov by mali byť za- ktorú chceme, tak neostáva iné, než sa k príhrnuté zmenami viacerých ekologických rodným a iným hodnotám krajiny správať ako systémových zákonov: Zákona o ochrane prí- k rodinnému striebru, ktoré sa chráni za rody, Zákona o ochrane prírodného pro- každú cenu a dedí z generácie na generáciu. stredia, Zákona o riadení odpadov, Zákona Kým sa tak nebudeme správať, reálne nao chemikáliách..., ktoré rezortná ministerka pĺňanie environmentálnych plánov a poZorana Mihajlovićová oznámila na tlačovej trieb zostane v reálnom živote len hudbou konferencii vo vláde Srbska 7. augusta ako budúcnosti. O. F. jednu z prioritných budúcich aktivít Minis-

III/25


poljo4_5:0 8/13/2013 2:55 PM Page 1

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

ZELENINÁRSTVO

Choroby a škodcovia cibuľovej zeleniny o cibuľovej zeleniny patrí cibuľa, cesnak, pór a pažítka. Najvážnejšou chorobou je pleseň cibuľová (Perenospora destructor). Hlavne za vlhkého počasia sa tvoria na listoch bledé šedozelené oválne škvrny. Postupne sa zväčšujú a nadobúdajú fialovú až hnedú farbu. Napadnuté listy predčasne odumierajú. V dôsledku predčasného odumierania listov klesajú úrody a zhoršuje sa skladovateľnosť. Charakteristická pre túto chorobu je aj sekundárna infekcia napadnutých listov a kvetných stoniek

D

Bortritída listov

saprofytickými hubami. OCHRANA: Cibuľu zásadne nepestujeme po sebe na tom istom stanovišti, ozimnú cibuľu a cibuľu zo sadzačiek nepestujeme v blízkosti cibule z priamych jarných výsevov. Na ošetrenie sa odporúčajú prípravky s účinnou látkou chlorothalonil, mancozeb a meďnaté prípravky. Ku všetkým prípravkom je vhodné pridať zmáčadlá (napr. Citowett). Ďalšou vážnou chorobou je botrytída listov (Botrytis squa-

26/IV

mosa). Rozširuje sa hlavne za vlhkého počasia. Na listoch sa objavujú biele mierne prehĺbené škvrnky, ktoré sa veľmi rýchlo šíria. Listy postupne hnednú a odumierajú. Chemickú ochranu je potrebné robiť ihneď po objavení sa prvých škvŕn. Cibuľu a pažítku počas vlhkého a chladného leta napáda biela skleróciová hniloba (Sclerotium cepivorum Berk.). Huba môže napadnúť rastliny už krátko po vyklíčení. Napadnutie sa prejavuje spočiatku vädnutím listov a žltými škvrnami na listoch. Cibule, koreňový systém i výhony sú pokryté bielym plesňovým povlakom, v ktorom sa tvoria čierne skleróciá, ktoré môžu v pôde prežiť až 10 rokov. Na starších rastlinách sa objavuje biele micélium na koreňovom krčku, následne aj práchnivenie koreňov. OCHRANA: Cibuľovú zeleninu nepestujeme na zamorených pozemkoch 10 rokov. Zostatky rastlín nev y vážame na pozemky, ale likvidujeme na skládkach. Osivo moríme a sadzačku používame zásadne zdravú. Výskyt choroby redukuje aj vápnenie pôdy na hodnotu pH okolo7,0. Moríme tesne pred výsadbou 20 minút prípravkami s účinnou látkou iprodione. Najvážnejšou chorobou počas skladovania je sivá krčková hniloba (Botritis allii). Huba preniká do koreňového krčku pri zaťahovaní cibule. Prvé príznaky na listoch sa prejavujú pri dozrievaní cibule, keď listy ovísajú a pletivá začínajú mäknúť. Huba po-

Pleseň cibuľová

stupne prerastá do celej cibule. Na napadnutých cibuliach sa tvorí biele micélium. Pri silnom napadnutí v skladoch môže dôjsť k úplnému znehodnoteniu cibule. Huba sa prenáša osivom, sadzačkou a pozberovými zbytkami. OCHRANA: Správna agrotechnika – cibuľu nesmieme prehnojovať dusíkom, treba ju zberať v plnej zrelosti za suchého počasia. Pozberanú cibuľu musíme správne vysušiť a dobre uskladniť. Chemická ochrana proti botrytíde listov pôsobí i proti krčkovej hnilobe. Okrem uvedených chorôb sa na cibuli vyskytuje aj mokrá hniloba cibule (Ervinia carotovora), fuzariová hniloba cibule (Fusarium oxysporum), fytoftórová

škvrnitosť (Phytophthora porri) a ďalšie. Z vírusových chorôb najväčšie škody spôsobuje žltá prúžkovitosť cibule (Onion yellow dwarf virus, OYDV). Hrdza póru (Puccinia porri Winter) – pôvodcom choroby je huba z čeľade Pucciniaceae. Napáda takmer všetky cibuľové zeleniny. Na jar sa na listoch objavujú žlté, alebo oranžové okrúhle alebo oválne škvrny. Neskôr sa na napadnutých miestach objavujú čierne škvrny. Silne napadnuté listy od vrcholčeka žltnú a odumierajú. Huba prezimuje vo forme teleutospór. OCHRANA: Na konci vegetácie likvidujeme a pálime pozberové zvyšky. Pozemok na jeseň hlboko zorieme a dodržujeme osev-

Biela skleróciová hniloba 17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU


poljo4_5:0 8/13/2013 2:55 PM Page 2

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

Mínerka pórová

ný postup. Porasty striekame s chemickými prípravkami na báze mankozebu. Alternáriová škvrnitosť a hniloba (Alternaria porri) prejavuje sa a napáda už klíčiace rastliny. Neskôr sa na listoch objavujú oválne šedé až hnedé škvrny, v strede bývajú až fialové. Veľmi často v miestach napadnutia sa listy lámu. Postupne sa napadnutie hubou rozširuje až na cibuľu. Huba sa rozširuje z napadnutých pozberových zostatkov, alebo z prezimujúceho póru. Rozširovanie podporuje hlavne vlhké počasie. OCHRANA: Zabezpečiť správny osevný postup, pozberové zvyšky je potrebné likvidovať a neponechávať na poli. Porasty striekame meďnatými prípravkami. K najvážnejším škodcom cibule patrí mínerka pórová – (Napomyza gymnostoma Loew). Na-

P

O

SOBOTA

padá cibuľu kuchynskú, pór, cesnak a hlavne všetky okrasné cesnaky. Na listoch napadnutých rastlín možno pozorovať najprv bledé bodky, ktoré spôsobili imága. Neskôr pozorujeme v listoch míny, ktoré spôsobili larvy. Po dorastení sa larvy kuklia, tesne pod povrchom vrchnej šupky cibule. Škodca má do roka dve generácie, ale za dlhej a teplej jesene môže byť aj tretia generácia, ktorá škodí hlavne na póre. Listy sa deformujú a cibule praskajú. V jednej cibuli sa vyskytuje aj niekoľko lariev. Proti škodcovi sa odporúča chemická ochrana v čase náletu imág, ale nálet môže trvať aj niekoľko týždňov, a preto je potrebné postreky opakovať (môžeme použiť prípravky s účinnou látkou cypermethrin, diazinon). Veľké škody na cibuli spôsobuje aj kvetárka cibuľová (Delia antiqua Meig.). Je to hmyz z čeľade muchovitých (Muscidae). Mucha je olivovo sivá, dlhá 6 až 7 mm, vajíčka sú biele, dlhé najviac 1 mm. Larva je žltkastá, červovitá, beznohá, dlhá asi 7 mm. Kukly prezimujú v pôde, v máji muchy vyletujú a kladú vajíčka v blízkosti cibuľovín ku koreňovému krčku, alebo pod šupky cibúľ. V júli sa liahnu imága druhej generácie a ich nálet môže trvať až do konca augusta. Larvy ničia mladé rastliny, tieto v dôsledku poškodenia vädnú a hynú. Pri starších rastlinách hnije cibuľa, larvy vyžierajú vnútro, v dôsledku čoho rastliny vädnú. OCHRANA: Z poľa odstraňujeme a likvidujeme napadnuté rastliny. Osivo pred sejbou moríme. Na dezinfekciu pôdy sa používajú prípravky Basudin 10 G alebo Diazinon 10 G. Háďatko zhubné (Ditylenchus dipsaci Kühn.) patrí k význam-

$

A

ným škodcom cibule a cesnaku. Je to hlísta (Nematoda) z čeľade Tylenchidae. Háďatko má nitkovité telo dlhé 1 až 1,5 mm. Larvy prezimujú v pôde, alebo na zvyškoch hostiteľských rastlín. Na jar vnikajú do mladých rastliniek, kde sa živia bunkovými šťavami. Samičky kladú do rastlín vajíčka, z ktorých sa po 5 až 7 dňoch liahnu larvy. Vývojový cyklus háďatka trvá 3 – 4 týždne. Napadnuté rastliny cibule a cesnaku sú pri báze zdurené, listy sú skrútené, deformované, postupne žltnú a uschýnajú. Cibule praskajú na vnútorných cibuľových sukniciach. Na strúčikoch cesnaku sa objavuje hubovitá štruktúra. Bázy cibúľ zahnívajú, v dôsledku čoho odpadnú korene. OCHRANA: Ničenie a odstraňovanie poškodených rastlín. Potrebné je dodržiavať izolačné

ty, následne znášajú vajíčka. Z vajíčok sa liahnu larvy, ktoré žerú vo vnútri listov, kde vyhrýzajú parenchým. Larvy škodia hlavne v máji a júni. OCHRANA: Z porastu odstraňujeme a likvidujeme poškodené rastliny. Chemickú ochranu robíme hlavne proti dospelým chrobákom. Molička cesnaková (Acrolepia assectella Zell.): prezimujúce samičky znášajú v máji asi 100 vajíčok, z ktorých sa liahnu larvy. Húsenice druhej generácie škodia až od septembra. Škody na pažítke a cibuli sa prejavujú v podobe dlhých belavých pásov. Potom sa na miestach požeru objavuje blanka, ktorá vyhryzené miesta pokrýva. Húsenice vyžierajú v listoch chodbičky od špičky listu až po srdiečko rastliny. Srdiečka rastlín neskôr môže zahnívať.

Kvetárka cibuľová

vzdialenosti od polí, na ktorých sa pestovali cibuľoviny. Cibuľoviny by sme nemali pestovať po sebe 4 až 5 rokov. Pred výsadbou sa odporúča sadbový materiál moriť prípravkami na báze polysulfidov. Krytonos cibuľový (Ceutorrhynchus saturalis Fabr.) prezimujúce chrobáky na jar požierajú lis-

S

I

E

OCHRANA: Dodržiavanie správneho osevného postupu. V čase liahnutia lariev môžeme chemicky ošetriť prípravkami s účinnou látkou dimethoate, fenithrotion, chlorpyrifos-methyl, lambda-cyhalothrin. pripravila: Ľ. S. foto: internet

17 . 8 . ! 23 . 8. 2013

NEDE"A

PONDELOK

UTOROK

STREDA

#TVRTOK

PIATOK

slne!no

slne!no

slne!no

slne!no

slne!no

slne!no

slne!no

14°/ 30°

14°/ 32°

16°/ 32°

15°/ 31°

15°/ 31°

15°/ 30°

15°/ 30°

17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU

V/27


poljo6:0 8/13/2013 2:55 PM Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

OKRASNÁ ZÁHRADA

Pestujeme bambusy Bambusy patria medzi najdekoratívnejšie rastliny. Hlavne v japonskej záhrade sú dominantou pre svoju výšku i exotický vzhľad. Pretože rastú pomerne rýchlo, sú vhodné aj na živé ploty a mnohé z nich sú odolné proti mrazu. ajvhodnejšie miesto pre bambus je také, ktoré je chránené pred severným a východným vetrom. Pripraví sa pôda, ktorá dobre prepúšťa vodu a je humózna. Rozhodne ho nesadíme do premokrenej pôdy – mala by byť suchšia, prípadne mierne vlhká a drobivá. Ak je pôda v záhrade ťažká a ílovitá, mali by sme pôdu, ktorú vykopete na jamu na sadenie, zlepšiť pridaním kompostu, rašeliny alebo substrátu a opäť ju použiť. Bambus v črepníku môžeme sadiť v podstate do konca jesene, tie druhy, ktoré sú odolné proti zime, môžeme sadiť do tohto obdobia aj vtedy, keď nie sú v črepníku. V tom prípade je však dôležité zabezpečiť rastlinám ochranu pred mrazom. Rastliny, ktoré nekúpime v črepníku, sa sadia na jar, keď už nehrozia mrazy. Prvý rok musíme rastlinám pravidelne dodať asi dvadsaťpäť milimetrov vody za týždeň. V tomto období bambus rastie pomaly. Mladý porast sa neodporúča hnojiť, lebo najmä vplyvom dusíka by vytvorená biomasa „vyzrela“ nedostatočne a ľahšie by sa poškodila vplyvom mrazov. Vzhľadom na veľkú druhovú rozmanitosť bambusov nároky jednotlivých druhov sa môžu značne líšiť. Majú rôzne nároky aj na svetlo a zvyčajne platí, že horské druhy sú polotieňomilné – rody Sasa, Fargesia, ostatné sú svetlomilné – rody Phyllostachys, Emiarundianaria. S dobre založeným porastom je málo starostí. Rastliny od druhého až tretieho roku rastú rýchlejšie a občas je vhodné pôdu prihnojiť organickými hnojivami. Na tento účel je najvhodnejší slepačí trus bez semien burín, miešaný so slamou alebo s drevenými pilinami. Priemyselné hnojivá aplikujeme len opatrne, lebo väčšina bambusov je citlivá na soli. Nežiaducemu kvitnutiu, po ktorom by rastliny uhynuli, môžeme zabrániť odrezaním stebiel nasadzu-

N

28/VI

júcich súkvetia. Niekedy cez zimu im môžu zožltnúť listy. V takom prípade na začiatku jari odrežeme všetky nežiaduce staré steblá. Niektorí pestovatelia odporúčajú odrezávať všetky steblá staršie ako štyri roky. Porasty z podzemkov regenerujú veľmi dobre. Strnisko po bambuse je pevné a pichľavé a pri nepozornosti môže spôsobiť vážne poranenia. Bambusy sa rozmnožujú vegetatívne delením trsu alebo podzemkami, ktoré bývajú niekedy ťažko zničiteľné. Rastlinu pred vlastným vysádzaním postavíme asi na jednu hodinu do vody, aby si jej načerpala do zásoby. Potom ju vysadíme na miesto chránené pred vetrom, ďaleko od budovy, od plotu od iných porastov, kvetinových záhonov či skalky, lebo zväčšujúci sa porast zaberie veľký priestor. Podzemky vysádzame hlbšie, ako boli pôvodne. Vzhľadom na veľkú expanziu porastov treba ich ohraničiť podzemnou bariérou. Najlepšie sú šesťdesiat až sto centimetrov hlboké bariéry z plastu či gumy, napríklad plexisklo, rozrezané pneumatiky, ktoré sú bez dier a štrbín. Silné podzemky sú schopné prerastať aj cez asfalt. Niektorí pestovatelia majú okolo porastu vyhĺbenú ryhu, v ktorej pravidelným rezom zabraňujú vodorovnému rozrastaniu podzemkov. Bambusy sú poškodzované najmä hlodavcami, z drobných škodcov sa občas objavujú vošky. Z chorôb sa môžu vyskytovať hrdze. V minulosti sa najčastejšie pestoval Phyllostachys viridiglaucescens – pabambus sivastý. Je to vysokohorský druh zo strednej Číny

a dosahuje výšku dva až päť metrov. Má tmavozelené listy s modrým nádychom. Vyžaduje vlhké, chránené miesto a pôdu bohatú na živiny. V zime, najmä keď je

málo zrážok, môže mu časť listov zaschnúť. Z tohto rodu sa na chránených miestach dajú ešte pestovať Phyllostachys aureosulcata, Ph. aurea, Ph. angusta, Ph. viridis, Ph. flexuosa, Ph. bissetii, Ph. congesta, Ph. nuda, Ph. vivax, Ph. propinqua, Ph. nigra – má čierne steblá, Ph. nidulana a Ph. pubescens – má plstnaté výhonky. Niektoré sa vyznačujú neobyčajnou krásou, napríklad Ph. nigra Hale, Bory(ana), Henon(is), Megurochiku, Punctata, Ph. viridis, Houzeau, Robert Young, Sulphurea, Ph. aureosulcata Harbin, Spectabilis, Aureocaulis a ďalšie. K obľúbeným druhom patria aj zástupcovia rodu Sasa. Bambuštek nízky (Sasa pumila) tvorí nižší, tridsať až šesťdesiat centimetrov vysoký porast v riedkych le-

soch Japonska. U nás sa mu darí v polotieni a na brehoch vôd, pôda by mala byť ľahká a výživná. Počas suchých zím môže niekedy zhodiť listy. Z ďalších zástupcov tohto rodu sa odporúča pestovať Sasa senamensis, S. pygmaea, S. tesselata – dlhé, zúbkaté listy, S. palmata – veľké, široké listy, S. disticha – maximálna výška okolo dvadsaťpäť centimetrov, S. veitchi a Sasa variegata – ozdobné, bielo pásikované listy. Trsťovník japonský (Pseudosasa japonica) je svetlomilný až polotienistý druh. Má tmavozelené listy a narastá do výšky asi dvoch až troch metrov. Z ostatných druhov v miernom pásme Európy sú najviac rozšírené veľmi odolné Fargesia murielae a Fargesia nitida. V poslednom čase sa rozširujú aj Shibataea chinensis, Sh. Kumasaca, Sh. Lancifolia, Arundinaraea gigantea, A. anceps, A. pumila, Semiarundinaria fastuosa, Sasamorpha borealis, Pleioblastus variegatus a P. simonii. Sortiment môže obohatiť aj juhoamerický popínavý druh Chusquea culeou z Chile. Väčšina bambusov je veľmi užitočná a prebytok stoniek, listov či celých výhonkov možno využívať na priemyselné účely, na kŕmenie zvierat či priamo v kuchyni na prípravu niektorých jedál. Ešte jedna dôležitá poznámka. Keďže bambusy majú vysoký invázny potenciál, najmä pozdĺž pobrežných biokoridorov, nikdy ich nevysádzajme do voľnej prírody. pripravila: Ľ. S.

17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU


poljo7:0 8/13/2013 2:56 PM Page 5

prÍLoha

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

Len nasadiť okuliare je málo: Čo všetko číha na naše oči? M

yslíte si, že nasadiť si tmavé okuliare proti slnku je naša jediná letná povinnosť? Omyl, na naše oči číhajú riziká, o ktorých možno ani netušíte. Adrenalínové športy, obyčajné potápanie či čľapkanie sa vo vode či niekoľkohodinové cestovanie môžu vyvolať očné choroby. Nástrahy poČas šoférovaNia Únava očí: Opakovaním jednotvárnych činností je ohrozená naša pozornosť, dostavuje sa únava očí. Pozornosť vnímania sa na dlhých cestách znižuje u profesionálov, no najmä u príležitostných šoférov. Odporúčame urobiť si raz za hodinu prestávku, poprechádzať sa, pocvičiť si, zvýšiť svoju ostražitosť. periférne videnie: Viete, že periférne videnie pri šoférovaní vám môže zachrániť život? Stáva sa totiž, že z bočnej cesty vybehne cyklista alebo si nevšimnete auto na diaľnici, ktoré vás obrovskou rýchlosťou ide predbehnúť, a to len preto, že máte nejakú poruchu periférneho vnímania. Je preto dobré zájsť za lekárom a skontrolovať si kvalitu zraku. Glaukóm: Je to ochorenie, ktoré zhoršuje periférne videnie. Mnoho ľudí ani netuší, že ním trpí. Jeho posledným štádiom je takzvané trubicové videnie. Keď si z rúk urobíte trubicu, pozriete cez ňu, vidíte len to, čo je pred vami, vôbec nič, čo je naboku, vpravo, vľavo, hore, dole, v periférii. Ak sa takéto niečo objaví, treba navštíviť lekára. Zradná farbosleposť: S touto anomáliou sa dá existovať, treba však na ňu pri šoférovaní myslieť. Adepti s poruchou farbocitu takisto môžu získať vodičské oprávnenie, pre šoférovanie sú rozho-

dujúce červená, zelená a ich intenzívne odtiene. Mnohí ľudia, ktorí o svojej anomálii vedia, sú na to zvyknutí a naučili sa, ako vnímať farby. Nebezpečné nálepky: Viete, že aj nálepky na prednom skle a rôzne visiace predmety zo zrkadielka obmedzujú periférne videnie? V zornom poli šoféra by nemali byť žiadne predmety, ktoré zhoršujú viditeľnosť! okuliare menia vnímanie: Za volantom sa vyhnite modrej farbe a tmavým sklám. Znižujú vnímanie červenej a zelenej, čo môže mať pre šoférov nepríjemné následky. V aute ste vystavení rýchlym prechodom z ostrého svetla do tieňa, pri vstupe do tunela, pod stromami, preto vo vozidle noste okuliare len so stredne tmavými sklami. Vyhnite sa aj okuliarom, ktoré reagujú na UV svetlo stmavnutím. V aute totiž nefungujú. Ideálne sú stredne tmavé sklá sfarbené dosiva alebo dohneda.

aj farba oKuLiarov je dôLeŽitá Modrá: na šoférovanie je nevhodná. Znižuje intenzitu vnímania červenej a zelenej farby. Neodporúča sa krátkozrakým ľuďom. sivá a hnedá: ideálne farby na šoférovanie. Žltá a oranžová: vhodné do hmly a na šport. Tieto sklá zlepšujú rozlišovaciu schopnosť v hmle. ostatné farby: nemajú výraznejší vplyv na kvalitu videnia. Čím väčšie, tým lepšie: Základné pravidlo pri výbere slnečných okuliarov je, že by mali pokrývať celú veľkosť oka. Módne výstrelky maličkých rozmerov neposkytujú dostatočnú ochranu.

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (98)

Choroby pohybových ústrojov oderný človek často žije v zbytočnom zhone. Vytyčuje si veľa ráz nevhodné ciele, za ktorými sa potom úporne pachtí bez ohľadu na zdravie a duševnú rovnováhu. Obyčajne pritom stráca to, čomu hovoríme šťastie a radosť zo života. Ak nechceme, aby život človeka bol živorením, musí odcudzený ľudský tvor nájsť svoje pravé miesto v prírode a musí sa konečne navrátiť k svojmu pôvodnému určeniu. Znamená to, najprv rozumne vládnuť nad sebou samým, a potom až nad všetkým stvorenstvom okolo seba, s ktorým má múdro zaobchádzať a hospodáriť. A to medziiným znamená i vedieť aj pri liečbe používať takmer všetko, čo príroda nachystá. Jednými z pomerne rozšírených ochorení dneška sú i choroby pohybových ústrojov. Me-

M

17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU

dzi neodborníkmi sa všetky kĺbové bolesti zvyčajne označujú ako reumatické a podľa toho sa hľadá liek proti reume. Prirodzene, je to nesprávne, pretože bolesti v kĺboch môžu byť pri celkom odlišných ochoreniach, ktoré okrem spoločnej kĺbovej bolesti nemajú medzi sebou nijaký súvis. Ak chce lekár správne liečiť lámku, musí zistiť, čo ju zapríčiňuje. Okrem skutočnej reumatickej horúčky, ktorá vzniká najčastejšie po angíne, môže to byť príznak chronickej deformujúcej reumy, ale aj prejav miestneho poškodenia zhybu, mechanického opotrebovania, nezápalovej artrózy, práve tak ako bolesti pri chrípke či inom infekčnom ochorení. Často sú bolesti v kostiach zavinené nervovými chorobami, prípadne mechanickým

ohroZeNie Z vody Kruté bolesti až oslepnutie: Kontaktné šošovky v spojení s vodou prinášajú značné riziko. Vo vodách prežívajú baktérie, vírusy, chlamýdie, plesne či akantaméby. Mikroorganizmus je vďaka kontaktnej šošovke v dlhodobom kontakte s povrchom oka. Chlamýdiové očné zápaly môžu vzniknúť aj týždne či mesiace po pobyte vo vode. Nebezpečné mikroorganizmy akantaméby spôsobujú závažný zápal rohovky spojený s krutými bolesťami, svetloplachosťou, začervenaním a slzením. V kritických prípadoch môžu spôsobiť aj oslepnutie. Zdrojom akantaméb sú aj nádoby s roztokmi a puzdrá na kontaktné šošovky. pozor! More nie je sterilné. To, že je slané, neznamená, že je aj sterilné. Takisto v ňom prebývajú baktérie a vírusy. Nosenie kontaktných šošoviek v mori môže preto spôsobiť rovnaký problém ako pri kúpaní sa v jazere. Ak ste nútení plávať s kontaktnými šošovkami, vždy po vyjdení z mora si ich na pláži umyte roztokom, namočte na chvíľu do puzdra s čistým roztokom a následne aplikujte do oka. Roztok si vždy po plávaní vymieňajte. Ideálne sú jednodňové kontaktné šošovky. S kontaktnými šošovkami neodporúčame plávať s otvorenými očami. Používajte plavecké okuliare, aby ste znížili riziko infekcie. To isté platí pri kúpaní sa v jazerách. Výber: E. Šranková stlačením nervových koreňov, ako je to pri niektorých druhoch neuralgií, napr. pri tzv. lumboischiase. V mnohých prípadoch sú bolesti nôh zavinené klesnutou klenbou stupaje. Odstránia sa pri nosení vhodných ortopedických vložiek aj bez užívania liekov. Na zápalové kĺbové ochorenia popri množstve účinných preparátov dobre pôsobia liečivé rastliny s obsahom glykozídu salicínu: vŕbová kôra alebo kvet, list alebo koreň túžobníka brestového, ktorý je oveľa lepšie tolerovaný. Pôsobia protizápalovo, protibolestivo a potopudne. Užívajú sa v zmesi v močopudnými drogami. Pri nezápalových ochoreniach sa používajú mazadlá s dráždivými éterickými olejmi, ktoré sa vtierajú do kože bolestivého zhybu, čím spôsobujú reflexnou cestou jeho lepšie prekrvenie a zvýšenú látkovú premenu. (V budúcom čísle: Kozmetika) Pripravil: O. Filip

vii/29


poljo8:0 8/13/2013 2:56 PM Page 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Africká torta Suroviny: Na cesto: 7 vajec, 7 lyžíc cukru, 7 lyžíc múky, 1 kypriaci prášok; Plnka I: 1 margarín, 250 g práškového cukru, 3 žĺtky, 300 g mletých Plazma keksov, 2 dl pomarančovej alebo inakšej šťavy; Plnka II: 6 dl mlieka, 250 g cukru, 3 vanilínové pudingy, 1 žĺtok, 1 margarín; Na čokoládovú polevu: 100 g čokolády, 3 lyžice oleja; Na šľahačku: 2 – 3 šľahačky, voda alebo mlieko, cukor; Ešte potrebujeme: 800 – 1 000 g malín, 1 balenie detských piškót. Takto sa to vydarí: Cesto: Vyšľaháme bielky na tuhý sneh a pridávame cukor. Potom pridáme žĺtky a nakoniec múku a kypriaci prášok. Dobre premiešame a vyhrnieme na pomastený a pomúčený plech (40 x 27 cm) alebo na plech vystlatý papierom na pečenie. Pečieme na 180 ºC asi 20 – 30 min. Plnka I: Margarín vymiešame s práškovým cukrom, pridáme žĺtky, a potom i Plazma keksy a šťavu. Dobre premiešame a zjednotíme.

Plnka II: Vymiešame práškové pudingy s cukrom. Z mlieka odlejeme trochu do pudingových práškov a cukru. Dobre vymiešame a túto zmes vyhrnieme do zvyšného vriaceho mlieka. Miešame, kým puding nezhustne do želanej hustoty. Do vlažnej (letnej) plnky pridáme žĺtok a margarín a dobre zjednotíme. Čokoládová poleva: Roztopíme čokoládu, pridáme olej a dobre zjednotíme. Šľahačka: Vyšľaháme podľa návodu na balení alebo vlastného receptu, s mliekom alebo vodou a cukrom. Na piškótu natierame najprv plazmovú (keksovú) plnku, potom polovicu pudingovej plnky. Na pudingovú plnku naukladáme detské piškóty a ak na ne dávame svieže maliny, tak ich môžeme pofŕkať mliekom. Ak dávame

zmrazené maliny, tak netreba. Na maliny vyhrnieme druhú polovicu pudingovej plnky. Túto plnku potrieme čokoládovou polevou a tortu nakoniec vyzdobíme šľahačkou. Recept nám poskytla Jasminka Macáková z Kysáča Fotila: E. Š.

Triky výrobcov potravín na oblafnutie: Poznáte akože výrobky? E xistuje mnoho trikov, ako nás chytiť do pasce a prinútiť nás kúpiť potraviny, aké by sme nikdy nechceli. Tu je niekoľko príkladov. V obchodoch je čoraz viac potravín, ktoré nie sú presne to, za čo sa vydávajú. Balenie len niečo predstiera. Napríklad väčší obsah, aký vnútri naozaj je alebo dostanete niečo iné, ako očakávate, napríklad kozí syr, v ktorom je len 15 % kozieho mlieka, pečeňový syr, ktorý neobsahuje ani gram pečene atď.

OVOCNé SIRuPY NIE Sú Z OVOCIA Ich základom býva repný cukor, ktorý dodáva hustotu a zlepšuje chuť, škrobový cukor, glukózový a maltózový cukor. Do sirupov sa pridávajú prírodné i syntetické arómy, kyseliny, napríklad fosforečná a askorbová, farbivá, gumy, želatína a vitamíny. Výsledkom je chuť a farba, ktorá dokonale imituje ovocný sirup, aj keď podiel ovocia sa často rovná nule. SLEPAČIA POLIEVKA bEZ SLIEPKY Mami, uvar nám tú lahodnú po-

30/VIII

percent váhy šunky len obyčajná voda. Podobne je to aj pri ostatných údeninách.

masti a pečene sa vám ani nepodarí nájsť. Všetky paštéty obsahujú aj iné mäso.

lievku, čo je lepšia ako od babičky. Prosíkajú vás deti, lebo to videli v reklame. Tak im nad pariacim tanierom naznačte toto: Jedna jediná sliepka na 5-tisíc litrov polievky! V tej vašej polievke, ktorú si uvaríte z vrecka, je 0,1 % mäsa. Taký nepatrný je podiel kuracieho mäsa, ktorý výrobcovia zamiešajú do vreckových polievok.

ŠĽAHAČKA NEmuSÍ bYť ZO SmOTANY Šľahačka je ušľahaná smotana. No často ani netušíte, že si vlastne kupujete rastlinnú šľahačku. To by nemuselo byť na škodu, keby mliečny tuk v smotane nebol nahradený stuženým rastlinným tukom, ktorý odborníci na zdravú výživu nemajú radi, lebo obsahuje nezdravé transkyseliny. Ako teda rozoznať pravú šľahačku od nepravej? Žiaľ, až keď si ju kúpite, zistíte to podľa chuti, ale aj podľa toho, že sa rozpustí skôr, ako ju stihnete zjesť.

POZOR NA NEVINNé müSLI TYČINKY Vôbec nie sú také zdravé, ako tvrdí reklama. Jogurtové a čokoládové polevy na müsli tyčinkách či sušenom ovocí sú omnoho škodlivejšie ako pravá čokoláda. Viac ako polovica takýchto výrobkov obsahuje škodlivé transmastné kyseliny. Dlhodobý príjem tuku s týmto zložením je skôr rizikový, môže prispievať k vzniku srdcových chorôb a cukrovky. Pripravila: Elena Šranková

ŠuNKA: IbA NAjRôZNEjŠIE ODREZKY Pod názvom šunka sa predávajú aj výrobky z kusov mäsa a odrezkov. Rozličné prídavné látky pomáhajú z tejto nevábnej masy vyrobiť žiadanú šunku. Pomocou želatíny, dusitanov, fosforečnanov, rastlinnej gumy a aromatických látok. Pre fosforečnany, ktoré v mäsových výrobkoch viažu vodu, môže byť až 30

HYDINOVÁ PAŠTéTA NIE jE Z HYDINY Dali by ste si dobrovoľne zmes hydinového a bravčového mäsa, masti, kože a vnútorností, pečene, korenín, soli, vajec a k tomu celý zoznam éčok? Jednoducho toto obsahujú aj tie paštéty, ktoré sa honosia názvom lahôdkové, pritom sú to doslova kalorické bomby. Čistý hydinový výrobok bez bravčových koží, 17. 8. 2013

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Príloha pre poľnohospodárov a dedinu Číslo 350 Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

33 /4556/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A OSLAVA VÝROČIA SKUS JEDNOTA V ŠÍDE

Kytica blahoželaní k jubileu rámci Šídskeho kultúrneho leta v sobotu 10. augusta na letnom javisku na Námestí kultúry bol folklórny koncert venovaný

V

Moderátori Taňa Stupavská a Filip Rybár

100. výročiu založenia a pôsobenia Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Jednota. Organizátor koncertu do svojráznej folklórnej kytice blahoželaní k tomuto významnému ju-

bileu šídskeho slovenského spolku zaradil vystúpenia viacerých kvalitných súborov. Prispeli k nej folkloristi z Kysáča, a to tancami a slovenskými ľudovými piesňami, kým Erdevíčania obecenstvu a oslávencom priniesli choreografiou spracované obyčaje. Hostia z Gajdobry sa predstavili dvoma tancami a diváci veľkým potleskom odmenili zvlášť ich pôvodnú choreografiu z Hercegoviny. Na tomto slávnostnom programe nechýbali ani „domáci hostia“ – členovia srbského KUS svätého Savu zo Šídu a do tej pomyselnej kytice prispeli dvoma mimoriadne peknými choreografiami srbských tancov. Mali čo ukázať aj Z vystúpenia hostí z Gajdobry oslávenci. Folkloristi SKUS Jednota vďačnému obecenstvu zatancovali dve spra- programe kamarátenie jubilantov a gratucované obyčaje a ženská spevácka skupina im lantov pokračovalo v Slovenskom dome. St. S. zaspievala dve zmesi ľudových piesní. Po

DFS ČERVENÉ JABĹČKO Z ROVINKY V STAREJ PAZOVE

Tance bez hraníc V

Starej Pazove v dňoch 31. júla až 5. augusta pobudli členovia Detského folklórneho súboru Červené jabĺčko z Rovinky zo Slovenskej republiky. Hostiteľmi im boli ZŠ hrdinu Janka Čmelíka a Obec Stará Pazova. Malí tanečníci z Rovinky v Pazove boli po prvý raz a toto bola vlastne opätovaná návšteva, lebo členovia muzikálu staropazovskej školy Rozprávka na dobrú noc u nich hosťovali v polovici apríla toh- Spoločná fotografia hostí a hostiteľov na školskom dvore to roka. Obec Rovinka sa nachádza v Podunajskom mikroregióne, s ktorým má Obec Sta- členovia DFS Červené jabĺčko vystúpili na Slo- boli na výlete v Belehrade a vo večerných horá Pazova podpísanú zmluvu o spolupráci v ob- venských národných slávnostiach v Báčskom dinách v divadelnej sále sa zúčastnili na konlasti kultúry, športu a vzdelávacerte Tance bez hraníc. Okrem malých folklonia. ristov z Rovinky vystúpili tu aj ich rovesníci zo Vo štvrtok 1. augusta hostia so SKUS hrdinu Janka Čmelíka, KUS Branka Rasvojimi hostiteľmi navštívili niedičevića a FS Dukat. Hostia z Rovinky priniesli koľko inštitúcií a ustanovizní v aj knižné darčeky pre knižnicu, školu, evanmeste (Ľudovú knižnicu Dosijelickú cirkev a PU Poletarac. teja Obradovića, Sokolský dom, „Pre nás táto návšteva znamená veľmi veľa. SKUS hrdinu Janka Čmelíka, sloPre naše deti je to ďalšie poznanie a táto cezvenskú evanjelickú faru a kostol hraničná spolupráca je nádherná,“ povedala a ZŠ hrdinu J. Čmelíka) a vo veokrem iného Tatiana Mincová, vedúca súbočerných hodinách vystúpili v ru Červené jabĺčko z Rovinky. Súbor vznikol v rámci slávnostného programu roku 2000 a zoskupuje okolo štyridsať detí vo mestskej oslavy v organizácii veku 4 až 18 rokov. Cieľom súboru je detskou Miestneho spoločenstva Stará hravosťou a tancom rozvíjať a šíriť krásy sloSúbor Červené jabĺčko počas vystúpenia v Starej Pazove Pazova na Zalesňovateľskej škôlvenských ľudových piesní a tancov. ke Brest. V piatok 2. augusta na programe bola Petrovci. V nedeľu 4. augusta hostia zo Sloobchôdzka Nového Sadu a v sobotu 3. augusta venska so svojimi staropazovskými hostiteľmi A. Lš. 17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU

31


K U LT Ú R A PRIChySTANé K TOhTOROčNýM SNS

Ďalšia brožúrka k stretnutiu učiteľov lhší rad rokov k stretnutiu slovenských dolnozemských učiteľov počas Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci sa chystá a prezentuje i publikácia venovaná tomuto podujatiu. Takže aj po uplynutí SNS zostáva ako jedna z trvalých hodnôt a dokumentom doby. Výnimkou neboli ani tohtoročné SNS a na nich i zraz učiteľov. A nevystala ani brožúrka pomenovaná Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov v roku 2013, s podtitulkom 52. Slovenské národné slávnosti. Publikáciu zostavila predsedníčka Osvetovej komisie Matice slovenskej v Srbsku Anna Medveďová, ktorá sa po-

D

tenciálnym čitateľom prihovára i svojráznym úvodníkom. Na ďalších stranách je uvedený program stretnutia učiteľov a zoznam odmenených pedagógov. Kysáčska základná škola si v tomto roku pripomína 240. výročie od založenia a k jubileu je ladený aj text Anny Legíňovej. Ďalej listujeme publikáciu a v nej nachádzame aj portréty učiteľov Michala Gombára a Mr. Samuela Dubovského s úryvkom z jeho memoárov. Dr. Anna Makišová

sa zamerala na 170. výročie kodifikácie spisovnej slovenčiny, kým Mária Andrášiková príspevok ladila k nedožitým 150. narodeninám Jána čajaka a Dr. Jarmila hodoličová na čajakovu tvorbu pre deti. Od roku 2012 sa udeľuje Cena Samuela Tešedíka ako ocenenie za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú a riadiacu prácu v oblasti slovenského národného školstva v zahraničí. Preto v publikácii časť venovaná tomuto počinu

začína heslom Mgr. Edity Pečeňovej o Samuelovi Tešedíkovi mladšom. Ivan Miroslav Ambruš píše o význame Ceny S. Tešedíka pre vzdelávanie v materčine na Dolnej zemi. V pokračovaní si možno prečítať aj štatút tejto ceny a text o jej prvých laureátoch: Viere Boldockej zo Srbska, Rudolfovi Jarošovi z Rumunska, Mgr. Anite Murgašovej zo Slovenskej republiky a Zuzane Medvegyovej z Maďarska. Publikáciu na 32 stranách vydala Matica slovenská v Srbsku v edícii Identita a v náklade 500 výtlačkov ju vytlačila tlačiareň Pol z hložian. J. Čiep

V PADINSKEJ KNIŽNICI SA SKONČILI LETNÉ TVORIVÉ DIELNE. Malí Padinčania majú pekný zvyk, že často navštevujú tamojšiu Obecnú knižnicu, kde si čítajú knihy, alebo v nich iba listujú, hrajú spoločenské hry, a tak užitočne využívajú letné voľné chvíle. Tohto roku knihovníčky Eva Taubertová a Zdenka Obšustová znovu usporiadali pre deti zaujímavé Letné tvorivé dielne, ktoré trvali od 2. júla do konca mesiaca. Dielne prebiehali dvakrát týždenne – v utorok a vo štvrtok – v miestnostiach knižnice a vo výstavnom priestore DK Michala Babinku. Na dielňach sa deti predškolského veku, žiaci nižších a vyšších ročníkov základnej školy venovali rôznym oblastiam, ktoré mali na starosti študenti alebo čerstvo vyštudovaní mladí ľudia, nezamestnaní, alebo jednoducho tí, ktorých baví práca s deťmi. Na snímke sú účastníci poslednej tvorivej dielne usporiadanej na tému estónskej rozprávky Čarovné topánky s vedúcou dielne profesorkou Annou Širkovou. A. Ch.

ÚSTREDNÝ PROGRAM tohtoročného Pazovského kultúrneho leta sa uskutočnil v dňoch 8. až 10. augusta na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove. Vo štvrtok 8. augusta na otvorenom javisku najprv vystúpila tanečná skupina Magia del ritmo a po nej mal celovečerný koncert srbskej ľudovej hudby Dragoljub Kovačević-Gaša s hosťami. V piatok 9. augusta v amfiteátri na námestí bolo detské divadelné predstavenie Malá ľúbostná bájka, a potom na potešenie obecenstva vystúpili členovia Mestského chóru a Mestského tamburášskeho orchestra Stará Pazova. Aj v sobotu 10. augusta v rámci tohto letného kultúrneho podujatia boli dva programy: po koncerte pazovských rockových skupín nasledoval koncert skupiny (Ne)normalni. Organizátorom Pazovského kultúrneho leta 2013 je Stredisko pre kultúru Stará Pazova a generálnym patrónom Obec Stará Pazova. Na fotografii je momentka zo sobotňajšieho programu. A. Lš.

32

MODEL A METAFORA je názov expozície, či skôr inštalácií (jedna je na snímke), ktorú si od 29. júla do 15. augusta mohli pozrieť návštevníci galérie Grafického kolektívu na Obilićevom venci v strede Belehradu. Autorom je známy umelec narodený v Škótsku v roku 1960 Charlie Stiven, ktorý je i členom Škótskej kráľovskej akadémie od roku 2010. Stiven na tomto istom mieste v Belehrade vystavoval kresby a objekty aj v roku 2006. Kľúčom k lepšiemu pochopeniu jeho prác je krédo, že si ruka a mozog nemôžu rozumieť, ak srdce nie je sprostredkovateľom medzi nimi. O. F.

17. 8. 2013

33 /4556/

hLAS ĽUDU


K U LT Ú R A PADINČANIA A KOVAČIČANIA V DRAGAČEVE

Banátske vrkoče pre krásu Guče šte kým sa trubači z Dragačeva nestali hudobnou značkou, ktorú rešpektuje a jej prezentáciu navštevuje festivalov

zrieť. Šiesteho augusta na otvorenom javisku vystupovali v hodinovom programe na vychýrenej súťaži dychových orchestrov aj folklórne súbory z Padiny a Kovačice. Mladšia dievčenská tanečná skupina z Padiny vystúpila s dvoma choreografiami, Rozmarín z Kovačice s tromi, po jednu slovenskú ľudovú pieseň spievali KovaPadinčanky a Kovačičanky v spoločnosti čičanky M. spisovateľa Dobricu Erića Marková, J. Hajková a ako chtivá Európa, tanečníci z Kova- trio M. Marková, T. Jonášová čice vystupovali na javiskách a A. Babincová. Do tanca a k Guče počas osláv srbských dy- spevu hral mladší zmiešaný choviek, a to ešte v 70. rokoch mi- padinsko-kovačický hudobnulého storočia. Po prestávke sa ný orchester. Program mopred niekoľkými rokmi scelili dva kvalitné turistické výrobky Banátu a Šumadije: maliari z Kovačice a trubači z Dragačeva. Vďaka Turistickej organizácii Obce Kovačica a Galérii insitného umenia ta- Záber z tanca mladšej tanečnej dievčenskej nečné súbory skupiny z Padiny a výtvarníci z juhozápadnej časti Banátu sú už deroval Ján Chrťan a ideovú konniekoľko rokov znovu na tomto cepciu výstupov mala na starosfestivale. ti kovačická choreografka Ivana Pritom semifinále výberu naj- Zovková. lepšieho orchestra z Vojvodiny a Belehradu na súťaž do Dragačeva už štvrtý rok zaradom úspešne prebieha v Obci Kovačica (trinedeľu 25. augusta bude slávkrát v Kovačici, tohto roku v Panostné otvorenie Cantat fesdine). Zo sprievodných akcií nechýba výstava prác insitných ma- tivalu v Novom Sade – v synagóliarov a výtvarníkov – amatérov zo ge, kde vystúpia zbory zo SegeŠumadije v kovačickej obrazárni dína, Nového Sadu a poprední hualebo v Relaxe. Podujatie v Dra- dobníci. V dňoch 26. – 28. augusta gačeve začiatkom januára pre- o 21. hodine vo vestibule budovy stížny americký časopis TIME za- vlády AP Vojvodiny vystúpia zboradil medzi päť svetových podu- ry z Venezuely, Maďarska a Špajatí, ktoré sa turistom oplatí po- nielska. V nasledujúci deň podľa

E

Na slávnostnom otvorení v pondelok 5. augusta sa okrem riaditeľov TO OK (Ján Pap) a Galérie insitného umenia (Mária Raspírová) zúčastnili i predstavitelia obecnej správy (Jarmila Ćendićová) a osemčlenná delegácia Padiny, ktorá sa tohto roku zbra-

Na vernisáži 25 olejomalieb insitných maliarov členov Galérie insitného umenia v Múzeu trúby v Guči rozprávali prof. Dr. Velimir Karavelić a dragačevská insitná maliarka Snežana Kostićová. Výstava trvala od 5. do 12. augusta. Dobrá znalkyňa festivalu v Guči

Tanečníci Rozmarínu roztancovali pódium v Guči

tala s dedinkou Guča (v čele výpravy bol Ladislav Petrovič, predseda Rady Miestneho spoločenstva). Na podujatí sa zúčastnila aj Ing. Magdaléna Janíková z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Súťaž najlepších dychových orchestrov úradne otvoril jej tohtoročný hostiteľ, spisovateľ Dobrica Erić.

Moderátor celovečerného programu Slovákov z Banátu bol Ján Chrťan

Slovenka Gabriela Brestičová písala o tomto podujatí, že pricestovať do Dragačeva počas festivalu trúby znamená „ocitnúť sa nepretržite – 24 hodín, celý týždeň v Kusturicovom filme“ a že „je festival trúby niečo nepredstaviteľné pre Slovákov zo Slovenska, no každoročnou povinnosťou pre Srbov“. Čoraz častejšie ale aj pre Slovákov zo Srbska. Ján Špringeľ Fotografie: archív TO OK a J. Chrťana

V ústrety festivalu zborov Cantat

V

17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU

programu festivalu v Štúdiu M Rádia Nový Sad vystúpia Aleksandra Slađana Miloševićová, úspešná juhoslovanská speváčka, a novosadský Nonet. Ďalší koncert bude 30. augusta znovu vo vstupnej sieni budovy vlády APV, kde budú predstavené i dielne spomenutého festivalu. V posledný festivalový deň pri SPENS-e bude

koncert skupiny Seven Kings – the Family of Gipsy Kings, La familia a Marije Šerifovićovej, ktorá je špeciálnou hostkou tohtoročného Cantat festivalu. Viac informácií o festivale si záujemcovia nájdu na: www.cantatnovisad.org. Marína Valentíková

33


K U LT Ú R A KOVAČIČANIA NA JÁNOŠÍKOVOM DUKÁTE 2013

Maľby pod Radhoštěm bec Slovákov v Českej republike, Občianske združenie Jánošíkov dukát, Folklórne združenie Púčik, Folklórne združenie ČR a Svetové združenie Slovákov v zahraničí zorganizovali jubilejný Jánošíkov dukát na výbornú. Od organizátorov sa máme čo učiť – klobúk dolu,“ boli prvé vety Pavla Babku, riaditeľa Galérie Babka, po príchode z 15. Medzinárodného festivalu slovenského

je dôvod, prečo sú vystavené Jánošíkovho dukáako súčasť Medzinárodného festu. Úvodné slová ku tivalu slovenského folklóru Jákalendáru napísali nošíkov dukát,“ prízvukoval P. dve Kovačičanky – Lipták. Kataríny Stanové, Predseda SZSZ V. Skalský zdômatka a dcéra. Žolraznil, že sa od svojho založenia naj sa inšpiroval v roku 1991 zúčastnila až na zbierkou slovenniekoľkých výstavách EXPO v ských ľudových Seville, Lisabone, Hanovere, japiesní a nakreslil ponskom Aici, expozície mala i dvanásť pastelov: Z v Interamerickej banke vo WasKovačice do Padiny, Z hingtone, Európskej banke pre padinského kostolíobnovu a rozvoj ka, Aký že ma, Bože, v Londýne, v sídten žiaľ predišiel, le Európskej koAnička, dušička, Išla misie v Bruseli, Marína... K tomu sa Metropolitnom maliar počas troch múzeu v Tokiu, „dukátových dní“ sídle UNICEF v zúčastnil v tradičnej Ženeve a UNESakcii Ľudové remeslá CO v Paríži. Skala ich majstri. ský vyzdvihol, že Pri jednej príležisa v nádhernom Vystúpenie Drahoša Daloša tosti riaditeľ festiprostredí Drevevalu V. Fabišík naného mestečka diám a hostiteľom vysvetľovali písal, že sa na Jánošíkovom duna Morave môžu fenomén kovačickej insity. Ne- káte stretávajú každoročne „skalteraz predstaviť chýbal okrem iných vzácnych ní“, ale vždy prídu aj takí, čo sa svojimi prácami hostí ani Vlastimil Fabišík, riadi- skalnými stanú opäť o rok. PodRiaditeľ kovačickej obrazárne v družnom rozhovore s riaditeľom festivalu títo výtvarníci aj teľ festivalu. ľa slov menšej výpravy z KovaV rámci ďalšieho sprievodné- čice tento festival si za štyri dni početným náfolklóru v Českej republike. vštevníkom prestížneho festi- ho podujatia hudobno-taneč- ich pobytu na Morave získal ného festivalu bola vo Valašs- verných fanúšikov. Skvelou orVo Valašskom múzeu v príro- valu. de v Rožňově pod Radhoštěm Na slávnostnom otvorení vý- kom múzeu v prírode prezen- ganizáciou a dobrosrdečnosprebieha od 2. do 31. augusta vo stavy sa okrem P. Babku zúčast- tácia CD kalendára na rok 2014 ťou hostiteľov. výstavných priestoroch Sušák nili i maliar Ján Žolnaj s man- s reprodukciami pastelov J. Žolvýstava 37 diel zo zbierky Galé- želkou Alžbetou. Babka a Žolnaj naja. Kalendár vydala Galéria J. Špringeľ rie Babka pod názvom Slovens- nielen počas vernisáže počet- Babka z Kovačice a dostal ho do Fotografie: z archívov ké insitné umenie zo Srbska. O ným účastníkom, turistom, mé- daru každý účastník jubilejného Valašského múzea a V. Fabišíka Kovačici a obrazárni sa na slávnostnom otvorení zmienili i PeVÝTVARNÝ TÁBOR VODICE 2013. V ter Lipták z Obce Slovákov v dňoch 7. až 10. augusta v Golubinciach ČR, Vladimír Skalský, predseda prebiehal v poradí 14. výtvarný tábor VoSvetového združenia Slovákov v dice 2013 za podpory Obce Stará Pazova zahraničí, a na pastierskych hua Miestneho spoločenstva Golubince. dobných nástrojoch hral Drahoš Zúčastnili sa na ňom početní maliari a soDaloš. chári z Jagodiny, Vrnjačkej banje, Crven„Mestečko Kovačica v srbskej ky, Rumy, Inđije... a, samozrejme, boli Vojvodine vzniklo pred viac ako tam aj umelci z územia Staropazovskej dvesto rokmi ako osada sloobce. Toto podujatie bolo vhodnou prívenských prisťahovalcov na Dolležitosťou na stretnutie milovníkov výnú zem. Vo svete je preslávené tvarného umenia, spisovateľov, hudobinsitným umením, ktoré nájdeníkov. Vo štvrtok 8. augusta v rámci pome v mnohých svetových galédujatia v tamojšom parku prebiehal i riách. Obrazy kovačických maDetský výtvarný tábor: výborná príležitosť liarov sú výsostne pravdivé, nana to, aby sa deti a mladí mohli kamaráplnené krásou a láskou. Často tiť s umelcami, aby si vyskúšali svoj talent a získali nové poznatky z výtvarného umenia. V sobotu 10. znázorňujú život a prácu roľníaugusta na slávnostnom zatvorení výtvarného tábora Vodice 2013 v Poľovníckom dome účastníkom kov, radosti aj starosti jednoorganizátori udelili ďakovné listiny. duchých ľudí. Pri pohľade na A. Lš. ne sa človeku chce spievať. Aj to

„O

34

17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A SELENČA

Spomienka na Gorazda Zvonického nedeľu 11. augusta v rímskokatolíckom kostole Najsvätejšej trojice v Selenči bolo kultúrnopoetické stretnutie pod názvom Večierok s Gorazdom Zvonickým. Venovaný bol 100. výročiu jeho narodenia a pripravili ho chovanci Slovenského ústavu svätého Cyrila a Metoda v Ríme. Pri tejto príležitosti si zaspomínali na dni strávené v ústave a na svojho profesora a pedagóga, s ktorým sa nielen stretávali a mali česť byť aj jeho žiakmi. Selenčský večierok pozostával z primeraných básní z bohatej tvorby G. Zvonického, hovorilo sa o živote a diele tohto slovenského básnika katolíckej moderny, katolíckeho kňaza, misionára, pedagóga a významného exilového pracovníka. Program moderoval Michal Kaňa a úryvky z básní a o živote a diele tohto neúnavného človeka hovorili sám moderátor programu a Ján Molnár, Ján Slonka, Ján Trusina a Don Štefan Turanský. Večierok spestrili svojimi pesničkami aj cirkevný spevácky zbor za hudobného sprievodu dychovej hudby. Prítomní si zároveň pripomenuli, že sa oslavy 100. výročia narodenia G. Zvonického konajú v roku 50. výročia založenia Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme a

V

1150. výročia príchodu svätého Cyrila a Metoda na územie Veľkej Moravy. Gorazd Zvonický (29. 6. 1913 – 27. 7. 1995), vlastným menom Andrej Šándor, sa narodil v Močaranoch, dnes je to súčasť Michaloviec. Hovorilo sa o ňom ako o významnej osobnosti slovenských dejín a katolíckej moderny. Životné dielo a tvorba G. Zvonického výrazne ovplyvnili vývoj literatúry na Slovensku. Zaslúžil sa o bohatú básnickú tvorbu – vydal viacero básnických zbierok (napr. Sejba perál, Mýtnik pred Madonou, Prebúdza sa zem, Len črepy, Smer Mariánska hora a mnohé iné), cyklus sonetov s názvom Na igricovom kare. V roku 1973 vydal zborník pod názvom Rozsievač perál a písal i eseje a novely. Proticirkevná kampaň ho zastihla ako výpomocného katechétu na michalovskom gymnáziu. Po zatknutí sa dostal do izolačného tábora pre duchovných v Podolínci. Tu spolu so stovkami iných rehoľníkov strávil niekoľko tvrdých mesiacov. V auguste 1950 sa mu podarilo z tábora ujsť, tajne prešiel hranicu a odišiel do emigrácie. Určitý čas žil a tvoril v Buenos Aires v Argentíne. Keď bol v roku 1963 založený Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme, vrá-

Michal Kaňa a Don Štefan Turanský si aj spolu pripomenuli na veľkého básnika a misionára

til sa v septembri do Ríma a zapojil sa do práce ústavu. Stal sa členom predsedníctva Slovenského ústavu v Ríme a profesorom humanitných vied na Gymnáziu Antona Bernoláka pri Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda až do konca školského roku 1989/1990. Zomrel 27. júla 1995 v Ríme, kde bol aj pochovaný do slovenskej hrobky na cintoríne Prima Porta na Via Flaminia. Telesné pozostatky básnika Gorazda Zvonického boli prevezené na Slovensko a slávnostne uložené do rodnej zeme v Národnom cintoríne v Martine.

Záverom nedeľňajšieho večierka v Selenči si prostredníctvom fotografií prítomní zaspomínali na dni strávené s Don Šándorom v Slovenskom ústave v Ríme. Na večierku bolo počuť aj údaj, že asi štyridsať mladých chlapcov zo Selenče začalo svoje školenie práve v tomto Slovenskom ústave. Aj sám G. Zvonický, čiže A. Šándor navštívil Selenču, lebo ho zaujali rozprávania chovancov zo Selenče, s ktorými sa každodenne stretával, o živote Slovákov v tomto prostredí. Juraj Berédi-Ďuky

Workshop pre mládež v Bratislave organizácii Spoločnosti pre edukáciu a kultúru v Nadlaku a Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku sa v dňoch 8. – 11. augusta v Bratislave uskutočnil medzinárodný workshop pre slovenskú mládež na Dolnej zemi. Témou podujatia bola implikácia mládeže do života komunity a kultúrne podujatia Slovákov žijúcich v zahraničí. Prezentácie a prednášky prebiehali v priestoroch Slovenskej zdravotníckej univerzity a účastníci mali príležitosť zoznámiť sa s programom a prácou Slovenského národného strediska pre ľudské práva, čo predovšetkým zaujalo mládežníkov zo Srbska, ktorí sa aktívne zúčastnili v diskusii. Teda účastníci tu prezentovali svoju lokálnu a miestnu komunitu, sprí-

V

17. 8. 2013

33 /4556/

Nové poznatky, známosti a priateľstvá

tomnili špecifické činnosti, ktoré mládež realizuje v ich regióne, ale organizátori im pripravili aj výlety a návštevy známych bratislavských pamiatok. Navštívili Brati-

HLAS ĽUDU

slavský hrad a Staré mesto, boli v Národnej rade Slovenskej republiky, zabezpečenú mali plavbu loďou na Devín spojenú so spomienkou na vierozvestcov Cyrila

a Metoda. Najpodstatnejšie je predsa, že účastníci tohtoročného workshopu bližšie spoznali tradíciu a rozvoj Slovenskej republiky a Slovákom na Slovensku priblížili zvyky, obyčaje a kultúru svojich štátov: Rumunska, Maďarska a Srbska. Zo Srbska boli účastníci zo Selenče, Starej Pazovy, z Báčskeho Petrovca a Pivnice. Podujatie finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave a sčasti i Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Na konci sústredenia sa všetky skupiny poďakovali organizátorom, stretnutie sa skončilo v dobrej nálade a účastníci sa rozlúčili bohatší o nové informácie a kamarátstva. A. Rojková

35


K U LT Ú R A HODINKA S TETUŠKOU JUDKOU TURANOVOU NA HORÚCEJ ASFALTKE V SLANKAMENSKÝCH VINOHRADOCH

Vidí všetkých, keď sníva e síce už riadne popoludní, slnko sa sa volal… Bol šikovný, sčítaný, hoci zaale úžasne lenivo posúva zo zenitu, končil len základnú školu. Otec mu z bodu, v ktorom sa tradične cíti naj- ochorel, musel zostať doma, sedliačiť… lepšie. Na rozdiel od ľudí vystavených Ozvena krokov v tichej vyľudnenej jeho horúcim augustovým lúčom. Zá- Ulici Juraja Vitéza umocňuje odporné chrana pred úpekom je celkom blízko: ticho vzduchu páliaceho na nevydruž len zopár krokov a zaraz budem za žanie. Starenka upiera oči k nebedverami evanjelického a. v. chrámu Bo- siam. Akoby tamhore, zrakom, ktorý žieho v Slankamenských Vinohradoch. Ešte ho len z opodiaľ odfotím a oddám sa blažiacemu chladu stavby, pri ktorej teple tunajší Slováci duchovne pookrievajú od roku 1955. Odrazu zočím, na križovatke, toť pri rohu kostolnej ohrady sa pristaviacu, pod ťarchou slnka a zrejme i rokov mierne sa skláňajúcu, o stareckú palicu sa opierajúcu postavu ženy. Ktosi z domácich povie, že je to jedna z troch-štyroch najstarších Slankamenskovinohradčaniek – Jud- Tetuška Judka Turanová ka Turanová. Hneď som pri nej, oslovím ju, pred- nenávratne odplavili potoky dávno stavím sa… Zastane, uprie pohľad vyplakaných sĺz za blízkymi ľuďmi, kdesi vysoko hore, zadíva sa, tak sa mi hľadala záchranu. Nie pred tým, čo má zazdalo, niekam nikam. Spýtam sa, či prísť, lež pred oným, čo bolo a sa nemôžeme ísť na kúsok spolu a či ozaj je odstane. jednou z najstarších... Vľúdnym hlaoOo som, ako svoj svojmu, potichu povie: Osemdesiatšesť rokov je ozaj riadny – Pravdaže, môžeme kráčať spolu. Či som… to neviem, ale v kostole som kus života… Akého vlastne? Hlboké kamenné povzdychnutie tetušky Turaurčite najstaršia. – Ak sa smiem spýtať, koľko máte rokov? – Prečo nie? Osemdesiatšesť a ešte stále sama odchádzam do kostola… Ale naposledy už nechodím na večierňu; nemôžem... Stúpame po horúcom asfalte. Pomaly, obozretne, ako po tenkom ľade. Jej nohy, neutajuje svoju slabosť, pociťujú váhu prežitého času. Syn vraj stále niečo robí; aj dnes šiel do Inđije, nuž musela pešky k lekárovi a ešte k tomu darmo, neprijali ju, nuž si poldruhahodinovú prechádzku tam a späť musí zopakovať zajtra. Mladšiu dcéru má, vraví, vydatú v Starej Pazove a staršia… Zastane dobrá duša, tetuška Tura- Sem trafí aj poslepiačky nová, zastane žiariaca hviezda na oblohe; aj reč v hrdle zastane. A má zjav- novej vopred naznačuje (ne)tušenú odpoveď. ne slanú chuť. – Pekného… ale ťažkého. Žiť je pek– Staršia dcéra mi zomrela tisícdeväťsto deväťdesiatom šiestom… Mala ne, kým ste mladý; je však veľmi ťažké štyridsaťdeväť rokov… Manžel Janko byť starý človek. Starých ľudí si nikto nemi umrel roku 2002... Bol aj predčita- všíma, nikto ich nepotrebuje… Robiť teľ v kostole celých osem rokov. Roku nemôžem, iba čo zametiem, len tak – 2004 mi zomrel vnuk… tridsaťšes- spamäti. Už tájdem len tam, kam traťročný… po nebohej dcére. Pavel Žiga fím aj poslepiačky, na dôverne známy

J

36

terén: do cintorína a do kostola… Každá choroba je ťažká, ale keď raz človek nevidí… to je najťažšie. Posledné tri roky chodím do kostola bez spevníka; načo je mi, keď nevidím… Spievam piesne, ktoré viem spamäti a iné už len počúvam… Lekár špecialista povedal, že okuliare používať nemôžem a nemôžu mi ani oči operovať… Hrobové ticho tresklo na cestu vlniacu sa páľavou. Ani čo by knedľa veľkosti päste obidvom figúram stápajúcim sa s rozžeraveným asfaltom v Ulici Juraja Vitéza uviazla v hrdle… oOo Dobrá duša, Judka Turanová, rodená Bušinská, v doterajšom pozemskom živote bola „iba” domácou. Nuž, čože by robila…? Celé desaťročie iba to isté. Deň čo deň navarila, poupratovala, oprala, ušila, olíčila a, pravdaže, ako každá poriadna dedinská žena, s motykou v ruke hrdlačila na roli i vo vinohrade, a na dôvažok pomáhala neveste okolo dvoch ratoliestok, svojich vnukov, ktorí sú teraz preč… Na nič nerepce, nenadáva, iba čo povie, že to už tak v živote beží. Tvár sa jej vyjasní, hlas omladne pri otázke, o čom rojčila, kým behala bosá. – Vždy som chcela šiť na vlastnej mašine… Moja mama mali veľmi starú mašinu, no a tak mi nedovolili. Beztak sa vraj veľa kazí, hovorili, ešte ak mi aj ty budeš… Ale keď neboli doma, tak ocko hneď: Hajde, Judka moja, sadaj

na fotografiách mohla vidieť… Ani to nemôžem; vidím len obrysy tvárí, nie aj všetky milé črty. A tak veľmi by som chcela… Na rokovacom programe akože náhodného rozhovoru nasleduje ďalšia vynútená prestávka zapríčinená krízou hlasiviek. Reč sa po chvíli predsa vymaní z objatia úzkosti, trochu si oddýchne, oprie sa o pomyselnú barlu, až napokon vytryskne ako gejzír nespútanej úprimnosti. – Viete ako…? Najradšej len snívam. Vtedy ich všetkých vidím. Takých, akí mi utkveli v pamäti, kým som riadne videla. A kto sú to tí všetci? Dcéra a jej dve deti: dcérin syn je zamestnaný v Novej Pazove, dcérina dcéra je učiteľka… Syn Judky Turanovej zdieľa trápny osud nezamestnaných. Hoci ovláda všetky poľné práce, vie murovať i všeličo iné robiť, zamestnať sa nijako nemôže. A vnúčatá, reku, sem-tam prídu pozrieť sa na starú mamu? – Prídu… aj títo z Pazova, aj po nebohej dcére deti… Len synovi chlapci, vnukovia, ktorých som vychovala… Obaja sú mi… ani nie vo svete, ale… za svetom… v Kanade… Zase sa leje čierny dážď z modrej oblohy uprostred horúceho augustového dňa. Oči mamky Turanovej opäť vyplní smútok. Dych sa zrýchli, vzápätí sa priam zastaví. Srdce tlčie – počujem ho dobre, stojíme blízko pri sebe – ako zvon vyzváňajúci na poplach. Žiaden hlas, ani ston však nezaznie. Príval emócií sa postupne upokojí. Znovu je akože všetko v poriadku. Iba že sa nová jazva, ktorú žiadne oči neuzrú, vryla do srdca, dávno a dokonale zvyknutého na úlohu hromozvodu. oOo

tam k mašine… Jáj, to bola radosť! Keď som mala dvanásť – trinásť rokov, už som si vedela sama šaty ušiť. Šila som, až kým som – ako sprosto to znie – neoslepla. oOo

Stúpame slimačím krokom, vedomí si skutočnosti, že sa blížime ku konečnej. Hen sú štyri domy, v ktorých nikto nebýva, informuje nás pokojne, ani čo by práve nemala po búrke v duši Judka Turanová… – Detí je málo, mladí ľudia odchádzajú, lebo nemajú robotu… Starší zomierajú… Tam, kde sú teraz chatky, tam bola stará škola… Hentam mliekareň brata môjho nebohého muža… No a tu, hľa, je môjho synov dom… S blízkymi ľuďmi sa netreba lúčiť dlho. Podáme si ruky a potichu, zo srdca, vyslovíme jednoduché známe slová… – Ďakujem pekne za ochotu a… zbohom. – S pánombohom aj vám…

– Keď už nič nerobím, keby som si aspoň tých mojich vnukov a pravnukov 17. 8. 2013

Juraj Bartoš 33 /4556/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A KRÍŽOM-KRÁŽOM ZA REPORTÁŽOU (12.)

Životom šľahaný roľník Povolný-Juhás okojným hlasom, dôrazne pomalším, aby mu hádam neuniklo žiadne vyrieknuté slovko, s nepatrným úsmevom na perách a v očiach, na terase rodinného domu v Padine s nakrájanou dyňou na tanieri víta nás a hovorí: – S otcom Vladom som sa dobre poznal. Pri každom stretnutí sme žartovali o kačiciach, – začína rozhovor Pavel Povolný-Juhás, aby reč nestála, ako sa na správneho hostiteľa patrí. – O akých kačiciach? – pýtam sa, lebo si nespomínam, že by otec dakedy spomínal nejaké padinské kačice. – No vždy sme sa „božili“, ktorá je lepšia, či tá novinárska, alebo tá moja domáca, – akoby skrytým úsmevom sa pousmeje, – keďže sme ich doma vždy chovali. Takto sme sa zoznámili s Pavlom Povolným-Juhásom, v ktorom objavujeme dávku humoru, ale akúsi plachú, skrývajúcu sa pred širšou verejnosťou. Netreba sa tomu diviť. Pána Povolného život nešetril. To teda vonkoncom nie. – Život ma šibal, – hovorí so zármutkom, – apa zostal paralyzovaný v druhej svetovej vojne, 17 rokov bol pripútaný k posteli. Umrel, keď som ako devätnásťročný bol vojakom. Stará mama bola niekoľko rokov nevidomá. Potom moja žena utrpela porážku a viac ako 5 rokov bola vo vozíku. Aj ona je už deväť rokov nebohá, po nej sa pominula moja mamka, už bola staručká... – Bože, akoby celý môj život v tomto dome bol niekto nehybný, – vzdychne si náš spolubesedník, – ale teraz konečne všetci, ktorí tu žijeme, všetci z rodiny, sme na vlastných. Nielenže kráčame, ale aj bežkáme – vnúčikovia a pravnúčikovia sú našou hybnou silou. Keď spomenul decká, úsmev sa mu vrátil nielen na tvár, ale aj do celého Juhásovho príbytku. Pri takýchto problémoch, nerestiach a pri toľkom smútku ťažko rodinu udržať, ale Povolnovcom sa to podarilo. Nielenže nepretržite poľnohospodáril, aby vyživil rodinu, ale sa venoval aj umeniu. V

P

17. 8. 2013

33 /4556/

roľníkovi žije aj maliar aj spisovateľ. – Najprv som sa prejavil ako maliar, – spomína na zašlé časy náš hostiteľ, – mali sme jednu miestnosť, kde dedo mal dielňu, vápnom bola olíčená, a mali sme aj jedného veľmi zaujímavého suseda. Ani nižšieho človeka, ani

traktore a v kombajne, ale teraz mám syna a zaťa, ktorí gazdujú, veď ma už ani nepustia na celý deň do poľa, iba ak niečo odviesť. Boja sa o moje zdravie... V mladosti v sebe objavil aj žilku spisovateľskú. Vraj keď bol vojakom v Mostare, napísal kratšie texty, poviedky, ktoré po ná-

Pavel Povolný-Juhás rád porozprával o svojich maliarskych a spisovateľských dielach, ale aj o životných neplechoch...

silnejšieho, krikľavejšieho hlasu, keď rozprával. Jedného dňa, mal som vtedy hádam deväť rokov, vedľa som našiel ceruzku, vzal som ju do ruky a na tú vápnom natretú stenu som nakreslil suseda. – Kým som ja kreslil, sused s dedom, ktorý mal stolársku dielnu, hoci nebol stolárom, opravovali koliesko, lebo sused bol „štrángár“. Keď sused odišiel, ukázal som kresbu dedovi, ktorý ihneď suseda spoznal. Aj iní ľudia, ktorí k nám chodili, hneď suseda spoznali. Ten obraz zdobil stenu až do mojej svadby. Keď som sa oženil, mal som dvadsaťdva rokov. Odvtedy veľa vody riekou pretieklo. Povolný-Juhás mal niekoľko samostatných tematických výstav, stal sa členom výtvarného združenia Smäd, navštívil niekoľko výtvarných táborov, ktorých je členom. – Netrpia rastliny v poli, keď chodíte na tábory, veď tohto roku ste už päťkrát boli v zahraničí? – pýtame sa bez okolkov. – Jáj, veď ja som toľko skorej nechodil, – odpovedá náš roľník, – aspoň kým som ja bol gazda na

HLAS ĽUDU

vrate domov, po niekoľkých rokoch spracoval, dotvoril „obrazotvorne“, ako sám hovorí, a vznikla z toho kniha poviedok Prvé ulice, s ktorou sa čitatelia zoznámili pred viac ako pätnástimi rokmi. Dokonca si ju aj sám ilustroval. Neskoršie vydal knihu v srbčine Male i velike posledice, ktorá hovorí o smutných deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Tá prvá kniha je venovaná sťahovaniu Slovákov do Padiny...

– Tuším, že sa ma chcete opýtať aj na prímeno Juhás, – vraví sebavedome pán Povolný, ktorý na chrbte nosí šesťdesiatsedem krížikov. Uškrnieme sa nad sebou, že nám takto priamo na nose visela otázka, a nestihli sme ju ani vysloviť... Ale už aj sa dostávame k odpovedi. – Keď sa naši starí sťahovali na tieto priestory, šli na voloch zo Slovenska. Môj prapradedo, sedem generácií predo mnou, ktorý sa tiež volal Paľo, lebo sa meno prenášalo z kolena na kolena, i keď v matrike píše Ďuro, hnal ovce. V Maďarsku zastali oddýchnuť si. Keďže bol práve jarmok, všetci členovia karavány šli nakupovať či predávať, iba Paľo išiel pásť ovce. Keďže bol veľmi unavený, v jednom garáde zaspal, a keď sa zobudil, vybral sa za karavánou, ale na celkom opačnú stranu. Manželka Kata nariekala, že ho niet, ale žandári, ktorí ich sprevádzali, sľúbili, že ho nájdu. Poslali aj ostatných členov výpravy, aby ho hľadali a aby sa pýtali Maďarov na „juhása“, lebo to po maďarsky znamená pastier. A odvtedy sme Juhásovci... Pavel Povolný-Juhás, ktorého život bičoval, predsa dostal aj krásne dary – vnukov a pravnukov. – Teraz už mám aj pravnúčika, ktorý je desiata generácia Juhásovcov, záruka, že naše prímeno pretrvá... V. Dorčová-Valtnerová

STARÁ PAZOVA

Predstavili zborník poézie a prózy ri príležitosti Medzinárodného dňa mladých Kancelária pre mladých Obce Stará Pazova práve v tento deň – 12. augusta – vo vstupnej hale divadelnej sály v Starej Pazove usporiadala premiéru tretieho zborníka poézie a prózy džBujanje. Tentoraz predstavili iba elektronický zborník, ktorý vyšiel v rámci projektu Šareno leto. Okrem tejto staropazovskej Kancelárie pre mladých do

P

realizácie sú zapojení aj Kancelária pre mladých Sriemske Karlovce, Združenie občanov HMM Nový Sad, akciu podporilo Stredisko pre kultúru Stará Pazova a finančne Ministerstvo mládeže a športu. V najnovšom zborníku džBujanje 3 svoje práce predstavilo 13 mladých autorov hlavne z územia Staropazovskej obce. a. lš.

37


K U LT Ú R A DRUŽBA SKOS DETVAN Z VOJLOVICE A DIVADLA Z HUBOVEJ NA SLOVENSKU

Priateľstvo silnejšie od každej prekážky nes už vari takmer každá slovenská osada vo Vojvodine má sebe podobnú osadu na Slovensku, s ktorou nadviazala kultúrnu, športovú alebo nejakú inú družbu. Avšak družba divadelníkov z Vojlovice a divadelní-

dou na Slovensku, ktorá tiež má divadlo, – spomína si Michal Kalmár, jeden z priekopníkov tejto družby. – Tam nám povedali, že poznajú dedinku menom Hubová, v ktorej žije zo 1 000 obyvateľov a majú aj divadlo. Spoji-

vanie Srbska. Úprimné priateľstvo však nič nemohlo prerušiť a keď sa všetky vojnové problémy konečne minuli, kontakty sme obnovili a za posledných 13 rokov sme aj my chodili do Hubovej, aj oni prichádzali k nám. Naše návštevy záviseli výlučne od peňazí. Hubovčania aj v týchto dňoch pobudli niekoľko dní vo Vojlovici. Vojlovičanom predviedli páčivé divadelné predstavenie, ale predovšetkým trávili príjemné chvíle so svojimi hostiteľmi. – Z tej družby po čase vzniklo skutočné úprimné priateľstvo, nielen oficiálne priateľstvo dvoch súborov. Sú to opravdivé rodinné priateľstvá, ktoré zvlášť posilnila tá vaša tragédia, keď vás tak nemilosrdne bomVojlovičania a ich hostia z Hubovej sa pekne bavili aj na vojlovických bardovali, – nadväzuje Jaro pšeničných lánoch Pikla z Hubovej. – Vtedy nám naši priakov z obce Hubová na Slovens- li sme sa a už nasledujúceho telia veľmi pomohli, – hovorí ku dávno prerástla rámce ofi- roku sme s divadlom zavítali do ďalej Michal Kalmár. Spomínam ciálnej spolupráce dvoch spolkov Hubovej, a potom o rok Hubov- si, že písali aj petície na vládu Sloa vyrástla na úprimné rodinné čania prišli k nám. Tieto kontak- venska so žiadosťou, aby nedopriateľstvá, ktoré pretrvávajú už ty však prerušila vojna na prie- volila lietadlám prelety na ceste takmer 25 rokov. stranstvách SFRJ, takže sme do do Srbska. – Začalo sa to v dávnom roku Hubovej znovu odcestovali až – Keď sme sa dozvedeli, že 1988, keď sme na Veľvyslanect- roku 1997. O rok neskoršie aj Hu- spolu s deťmi z Vojvodiny, ktoré ve SR v Belehrade hovorili o tom, bovčania prišli k nám, ale potom počas bombardovania mesiac že máme divadlo a že by sme sa medzi nás znovu postavila pobudli v Tatranskej Lomnici, chceli nadviazať kontakty s osa- politika a neľudské bombardo- boli aj deti z Vojlovice, chceli

sme, aby prišli aj k nám do Hubovej. Boli sme pripravení uhostiť ich v našich domácnostiach, – hovorí predsedníčka hubovského divadla Beata Olosová. To sa, žiaľ, nedalo zorganizovať, tak sme sa my zorganizovali a zozbierali sme humanitárnu pomoc pre Vojlovičanov, ktorú sme zaviezli do Ružomberku a naložili na autobus, ktorý deti vracal domov. – Bolo to vskutku dojímavé, že na nás nezabudli ani v tých ťažkých chvíľach, – hovorí Michal Kalmár. – Skutočne sme im veľmi povďační a nikdy nesmieme zabudnúť, čo všetko vtedy pre nás urobili. – Všetko to nás veľmi utužilo, lebo sme si chceli navzájom pomôcť, – hovorí Jaro Pikla. Hubovčania tentoraz z Vojlovice odišli bohatší o zážitok, aký doteraz nemali príležitosť zažiť. Zúčastnili sa na vojlovických dožinkových oslavách a s domácimi si vymenili skúsenosti v kovaní kosy, skúsili aj kosiť a pochutnali si aj na sedliackych raňajkách. Bol to vraj pekný zážitok a spomenuli si, že aj na Slovensku občas bývajú podobné podujatia, hoci ich je čoraz menej, lebo – ako povedali – na Hornej zemi už ani nieto kde kosiť pšenicu, lebo sa vraj už vôbec nepestuje. V. Hudec

BÁČSKA PALANKA

buľa, umožniť a realizovať šachové hry. Doteraz však chýbali figúrky... Vedeniu novej rady sa podarilo zabezpečiť figúrky z Nemecka, ktoré čo nevidieť docestujú do B. Palanky. Potrebné je ešte dokončiť škatuľu, v ktorej figúrky majú byť uložené. V najbližšom období sa teda šach na otvorenom začne hrať a najväčší záujem prejavili palanskí penzisti. Penzisti sa zároveň budú starať, aby vždy všetko prebiehalo v poriadku a v ich rukách bude aj kľúč od škatule s figúrkami. Figúrky sú vyrobené zo špeciálneho druhu plastu a stáli 50 000 dinárov, na čo finančne prispela Obec B. Palanka. J. Ferková

D

Šachové hry na otvorenom M

edzi aktuálne udalosti v Báčskej Palanke patria aj prípravy na šach na otvorenom, ktorý sa čoskoro začne hrať pred budovou obce. Mládežníci Obecnej rady pre mladých, ktorým nápomocnú ruku podalo nové vedenie Obce Báčska Palanka v čele s predsedom obce Aleksandrom Đedovcom, chce na priestore pred budovou obce, kde sa už viac ako dva roky nachádza obrovská šachová ta- Čoskoro pribudnú aj figúrky pre šach na otvorenom

38

17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A SLOVENSKÉ ZDRUŽENIE ŽIEN ĽUBA

Rozvetvuje formy činnosti lovenské združenie žien Ľuba v rovnomennej dedinke založili pred siedmimi rokmi. S predsedníčkou Dubravkou Kmeťkovou hovoríme o cieľoch a spôsoboch činnosti združenia, ktoré bez ohľadu na to, že v názve má prefix slovenské, združuje vlastne aj neslovenské ženy. – Naším cieľom je zachovať tradície Slovákov a príslušníkov iných národností žijúcich v Ľube. Združenie počíta se- Dubravka Kmeťková demnásť aktívnych roku, takže tiež z neho vyrastá členiek vo veku 22 až 50 rokov. tradičné podujatie. – Ako ste začínali? – Všimli sme si, že sa na vašich – Najprv sme sa venovali ručným prácam. Prvým podujatím, ktoré akciách zúčastňujú aj ženské sme usporiadali, bola teraz už tra- spolky z iných prostredí… – Správne. V rámci tohtoročnédičná tortiáda. Vlani sme prvý raz zorganizovali Etno deň, zopakovali ho Etno dňa našimi hostkami boli sme ho aj koncom mája tohto členky Spolku kysáčskych žien.

S

KAŽDÁ JEHO GRAFIKA naznačuje dosť, bez ohľadu na to, či je portrét na nej znázornený kresliarsky precízne, alebo je podaný len rámcovo. Nebojša Lazić, ktorého výstava prác prebiehala vo výtvarnom salóne Kultúrneho strediska Nového Sadu od 22. júla do 9. augusta, je nielen dobrým znalcom všetkých technologických postupov v procese tvorby grafických listov, ale je i umelcom, ktorý rád experimentuje, skúma, kombinuje techniky. A keď sú pritom jeho tematickým námetom známe osobnosti zo sklonku dvadsiateho a začiatku tohto storočia, tak pozorovateľovi nezostáva iné než konštatovať, že aj známe tváre majú veľa neznámych čŕt a tajomstiev. Viaceré z nich (na snímke) odhalila práve táto výstava Nebojšu Lazića. O. Filip

17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU

Vlani sme tu mali Hložančanky; im sme návštevu vrátili 8. marca. Odchádzame aj na podujatia do iných osád, povedzme na klobasiádu v Erdevíku. Už šesť rokov spolupracujeme s Asociáciou slovenských spolkov žien, ktorej členom je i naše združenie. – Stretávate sa pravidelne? – Áno, predovšetkým v zimnom období, a to „na priadkach”, respektíve na večierkoch, na ktoré pozývame ženy zo susedných osád, Bikić Dola, Berkasova, Sotu; Slovenská košeľa my odchádzame k nim na páračky, vymieňame si návštevy a priestor, pod strechou budovy základnej školy. Inak naše združenie skúsenosti… – Máte vlastné miestnosti? má tri folklórne skupiny: mladšia slovenská tanečná skupina vystúpila aj na tohtoročnej Zlatej bráne v Kysáči, potom je tu trochu staršia taktiež slovenská, ako i chorvátska folklórna skupina. – Pred zopár rokmi peknú etno zbierku vlastne etno izbu v Ľube založili – deti… – Je naskutku neobvyklé, že v období počítačov sa naše deti samy začali venovať zbierkovej činnosti, tým nás príjemne Logo v dreve prekvapili, ba v istom zmysle Čím sa zamestnávate v posled- nás prekonali. V pomerne krátkom čase sa im podarilo získať nom období? – Pravidelne sa stretávame raz v od spoluobčanov predmety, o týždni. Počas jarných mesiacov ktorých sme sa domnievali, že už sme šili slovenské kroje. Keďže ani nie sú. Deťom patria len slová sme prednedávnom založili aj chvály a uznanie za to, čo urobili; chorvátsku folklórnu skupinu, kto- pritom je zaujímavé, že iniciátori rá pestuje chorvátsky folklór, šili boli predovšetkým chlapci… Juraj Bartoš sme i chorvátske kroje. Máme svoj

NOVÝ SAD 9. AUGUSTA: Deň, keď sa aj fontána tešila chládku... O. Filip

39


K U LT Ú R A

OZNAMY

správy zo svC o nových knihách V pondelok 12. augusta 2013 v Slovenskom vydavateľskom centre v Báčskom Petrovci vyšla ďalšia nová kniha – šiesta s tohtoročným vročením – Dvojjazyčnosť a jej pedagogické aspekty našej vedeckej pracovníčky v oblasti pedagogiky Dr. Ruženy Šimoniovej Černákovej z Báčskeho Petrovca. Kniha vyšla ako pätnásta v rámci edície Vedecké zošity. Má 74 strán a zaoberá sa témami, akými sú napr.: Výzvy vzdelávania dvojjazyčných detí, Teória a prax dvojjazyčného vzdelávania, Podobnosti a rozdiely v dvojjazyčnosti atď. Nová kniha Dr. Ruženy Ši-

moniovej Černákovej, ktorá má základ v jej doktorskej dizertačnej práci, bude vzácnou pomôckou pre učiteľov v našich školách, ktorí sa s bilingvizmom bežne stretajú vo svojej praxi. V. *** Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci toho roku vydáva k 150. výročiu narodenia Jána Čajaka jeho jediný román Rodina Rovesných. Kniha vychádza v rámci jeho Zobraných spisov ako 4. zväzok. Tento román od roku 1983 nevyšiel knižne

ani na Slovensku, ani vo Vojvodine. Doslov k románu napísal Dr. Michal Harpáň a kniha bude mať 312 strán. Vyzývame záujemcov o tento román, aby si ho predplatili, lebo po vyjdení bude jeho cena vyššia. Predplatné je 500 dinárov a zaplatiť možno v každej banke na žírový účet Slovenského vydavateľského centra číslo 160-931760-45, odvolať sa na číslo (po srbsky: poziv na broj): 040101, Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec. Všetky dodatočné informácie dostať na telefónnom čísle (021)780-159 alebo prostredníctvom e-mailu: svcentrum@stcable.rs. A. M.

Oznamujte v Hlase ľudu

Tento, táto, toto, títo, tieto D

akedy nemusíme byť až jazykovedcami, aby sme vycítili, že vo vetách niečo nie je v poriadku. Pozrime si tieto vety: „Lak na vlasy Taft je pomerne lacný. Tento si môžete kúpiť aj na trhu.”; „Hydinová saláma je veľmi chutná. Aj túto si môžete zaobstarať na trhu.” Tu chceme vystihnúť nesprávne použitie ukazovacích zámen tento, táto, toto, títo, tieto, ktoré sa neraz takto nesprávne používajú aj v odbornej reči. Nahradíme ich osobnými zámenami a vo vetách to vyznie takto: „Lak na vlasy Taft je pomerne lacný. Môžete si ho kúpiť aj na trhu.”; „Hydinová saláma je veľmi chutná. Môžete si ju zaobstarať na trhu.” V týchto prípadoch celkom stačí, keď sa použije osobné zámeno. Aj v úradnej a odbornej reči sa veľmi často nesprávne používajú ukazovacie zámená, ako vo vetách: „Jarné vysoké vody sa zadŕžajú pomocou priehrad a z týchto sa v čase potreby zavlažujú okolité polia.“; „Kamenité pôdy sa vyznačujú nevhodnými podmienkami pre poľnohospodárstvo, a preto tieto treba zalesniť.“ Celkom prirodzene budú znieť vety takto: „Jarné vysoké vody sa zadŕžajú pomocou priehrad a z nich sa v čase potreby zavlažujú okolité polia.“; „Kamenité pôdy sa vyznačujú nevhodnými podmienkami pre poľnohospodárstvo, a preto ich treba zalesniť.“ Používaním ukazovacích zámen tento, táto, toto, títo, tieto namiesto tvarov osobných zámen on, ona, ono, oni, ony sa porušuje spisovná norma, ktorá je predsa ustálená. K tomu používaním osobných zámen on, ona, ono, oni, ony sa naše vyjadrovanie stane správnym, a čo je ešte podstatné jednoduchším. ah

Chýrnik Báčsky PeTroveC. V stredu 7. augusta na nádvorí Slovenského vojvodinského divadla v rámci letného kina Divadla VHV v Báčskom Petrovci bola repríza dokumentárno-hraného filmu Óda rovine v réžii Petra Serge Butka. J. Č-p

40

kosJerIĆ. V piatok 30. augusta v Dome kultúry v Kosjerići bude slávnostné otvorenie samostatných výstav olejomalieb Jána Žolnaja a Rozalije Markovovej. Na vernisáži sa okrem predstaviteľov lokálnej samosprávy Obce Kosjerić zúčastnia aj reprezentanti Galérie insitného umenia z Kovačice. J. Špringeľ

021/ 47-20-840 a 021/ 47-20-844 inzercia@hl.rs Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje oZNáMeNIe o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Trandžamentska (Petrovaradín) – NS68, NSU68, Ul. trandžamentská 29, v Petrovaradíne, na katastrálnych parcelách čísla 1987/3 a 1987/4, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

BoĽAvá roZLÚčkA

sPoMIeNkA

s našou mamou a svokrou

na svojho otca

ZUZANoU MyJAvCovoU vLADIMÍrA MyJAvCA rod. valentíkovou 10. 10. 1923 – 6. 8. 2013

1. 11. 1920 – 30. 5. 2005 – 2013

z Báčskeho Petrovca Navždy si vás zachováme v našich srdciach. Vaši najbližší

17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU


OZNAMY

PoĎAkovANIe 52. sNs podporili početní sponzori, donátori, ľudia dobrej vôle, za čo im patrí nesmierna vďaka tak organizátorov, ako aj návštevníkov tohtoročných sNs, lebo bez ich pomocnej ruky by realizácia sNs nebola možná.

52. sNs pomohli usporiadať: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Bratislava Ministerstvo kultúry a informovania Republiky Srbsko, Belehrad Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo Pokrajinský sekretariát pre vedu a technologický rozvoj

Generálny sponzor: JP SRBIJA GAS, Nový Sad

Zlatý sponzor: MARBO product, člen Pepsico skupiny, Belehrad

sponzori sNs 2013: Riaditeľstvo tovarových rezerv AP Vojvodiny ELEKTROVOJVODINA, DOO, Nový Sad CARLSBERG Srbija, DOO, Čelarevo AQUA THERM INVEST, DOO, Báčsky Petrovec BLOCKX, DOO, Báčsky Petrovec AGROHEMIKA, DOO, Báčsky Petrovec Autoservis TRIAŠKA, Báčsky Petrovec MIX TRADE, DOO, Kulpín NECTAR, DOO, Báčska Palanka Sústava SLOVAN – PROGRES, Selenča Obec BÁČSKA PALANKA VKP PROGRES, Báčsky Petrovec Pekáreň ČEKO, DOO, Kulpín PHARMA ADVICE, Báčsky Petrovec URAM SYSTEM, DOO, Hložany SZR GRANIT Bartoš, Báčsky Petrovec Podnik RAM, DOO, Báčsky Petrovec ZTR MUZA rodiny Kneževićovej Mäsiarstvo HAŠKA GiM, Kulpín EVROPA 2000, DOO, Báčsky Petrovec

Spoločnosť AGROPLOD, Hložany RADUN benzínová pumpa, Báčska Palanka ESOTOUR, DOO, Báčsky Petrovec Stavebná firma SÝKORA, Báčsky Petrovec RKS KOMPOZITI, DOO, Čelarevo MALA MLEKARA, DOO, Silbaš EUROPA-PROMET 2000, DOO, Báčska Palanka Limarija JEDINSTVO SEBASTIJAN, AD, Čelarevo RAJ, DOO, Kulpín DEM, DOO, Kulpín Mliekareň SIRELA, DOO, Maglić Pekáreň Anteho Lekaja, Báčsky Petrovec SZTR MARTIN, Báčsky Petrovec SZR INOKS-BRAVARIJA, Báčsky Petrovec OZZ ZLATNO ZRNO, Hložany STR SVETLANA, Báčsky Petrovec SZR VALO-STUDŇA, Hložany Poľnohospodárska lekáreň AB PROGRAM, Báčsky Petrovec

Butik JEN, Báčsky Petrovec Zeleninár Ján Pavlov-Huci, Báčsky Petrovec Mliekareň MARINKOVIĆ, Kulpín MINAQUA, DOO, Nový Sad STR KATARÍNA, Báčsky Petrovec Pekáreň RENATA, Báčsky Petrovec SZR PARK, Báčsky Petrovec Rodina Urbančeková, Báčsky Petrovec Miroslav Macháč, Stará Pazova Miroslav Miháľ, Nový Sad Mäsiarstvo BUDÍK, Báčsky Petrovec CHLIPEC, DOO, Báčsky Petrovec Kvetinárstvo FLORIA, Báčsky Petrovec Rodina Zajacová, Báčsky Petrovec Anna Slavková, Báčsky Petrovec Pálenica Čáni, Báčsky Petrovec Pálenica Opavský, Báčsky Petrovec Michal Spevák, Báčsky Petrovec ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec ZŠ Žarka Zrenjanina, Maglić

Mediálni sponzori: NVU Hlas ľudu TV Petrovec RTV Vojvodina Rádio Petrovec Petrovské noviny

vďačný organizačný výbor sNs 2013

17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU

41


OZNAMY sPoMIeNkA

sMUTNá sPoMIeNkA

Uplynulo už dvadsať rokov, čo nie je medzi nami

Dňa 18. augusta 2013 uplynú 4 roky, čo ma opustil manžel

ANNA BoLDoCká

JáN IMrek 17. 8. 1943 – 18. 8. 2009 z Báčskeho Petrovca

3. 5. 1939 – 14. 8. 1993 – 2013 z Petrovca

MICHAL kyseĽA

spomínajú: dcéry Miroslava Zrubáková a Alena Ivkovićová s rodinami

Trvalú spomienku si na neho zachováva manželka Leposava

sPoMIeNkA

sPoMIeNkA Dňa 12. augusta 2013 uplynuli dva roky, čo nie je s nami

Uplynulo desať rokov, čo nás opustila

ANNA ŠAGáTová

ANDreJ LAčok

rod. Milcová 1953 – 2003 – 2013 z Pivnice

29. 2. 1928 – 12. 8. 2011 – 12. 8. 2013

spomienky na neho zostávajú. Manželka, dcéra, vnúčatá a iní príbuzní

sPoMIeNkA Dňa 13. augusta 2013 uplynulo päť rokov, čo nás navždy opustila manželka, matka a starká

Tvoji: manžel Ján a synovia Ján a Miroslav s rodinami

sMUTNá sPoMIeNkA na našu mamu a starú mamu

ALŽBeTU HrIeŠIkovÚ rod. stanovú 15. 12. 1939 – 15. 2. 2013 z kovačice Uplynulo šesť smutných mesiacov a dennodenných myšlienok o Tebe. Tvoji najmilší

s láskou, vďakou a úctou si spomínajú a na Teba pamätajú: manželka Mária, synovia Michal a Miloslav s manželkou Máriou a dcérami Emou a Andreou

sMUTNá sPoMIeNkA na môjho manžela a otca

oNDreJA čIPkárA 1940 – 2012 – 2013 z Hložian

sMUTNá roZLÚčkA s manželom a otcom

JoZeFoM kesLeroM

rod. Pavlovová 30. 3. 1954 – 13. 8. 2008 – 2013 z kysáča Navždy si na Teba budeme spomínať.

1933 – 1993 – 2013 architekt z Hložian

osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. Tvoja neprítomnosť je nenahraditeľná. s láskou si na Teba spomínajú manžel a deti

ANNA CHrŤANová

42

sPoMIeNkA

Uplynul boľavý rok, čo sme Ťa utratili. smutný je náš dom a prázdno je v ňom, len cestička k hrobu zostala von. klesli ruky, čo pre nás pracovali, prestalo biť srdce, ktoré nás milovalo, zavreli sa oči, ktoré na nás pozerali. Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí.

27. 8. 1931 – 8. 8. 2013 zo selenče

Manželka Anna a syn Vladimír

sMUTNá roZLÚčkA

Lúčia sa s ním: manželka Zuzana a syn Vladimír s manželkou Danielou

s andikou a ujčinkou

ALŽBeToU MerNÍkovoU

sMUTNá sPoMIeNkA

rod. Aleksiovou 1958 – 2013 z Pivnice

na našu milovanú sestru, ktorá už 9 rokov nie je medzi nami

ALŽBeTU HrIeŠIkovÚ rod. Bartkovú 7. 4. 1956 – 18. 8. 2004 – 2013 z kovačice

s láskou a úctou si Ťa zachováme v trvalej spomienke. Elenka, Štefan a Vlastislav Valentíkovci z Nového Sadu

roky plynú, ale krásne spomienky na Teba žijú v našich srdciach. Tvoji: sestra Mária a bratia Pavel a Ján s rodinami

17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU


OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA na milovanú dcéru a sestričku

DANIELU CHRŤANOVÚ – DANKU 1993 – 2006 – 2013 z Kysáča

V srdci sme skryli Tvoj pohľad, Tvoj hlas. Spomíname si na Teba, v srdci Ťa nosíme, vyšliapaným chodníčkom k Tvojmu večnému domu chodíme. Večne budeš slza v našich očiach a boľavá rana v našich srdciach. Mama, oci a brat Andrej

SMUTNÁ SPOMIENKA na milovanú vnučku

DANIELU CHRŤANOVÚ – DANKU 1993 – 2006 – 2013 z Kysáča

Zbytočne je počítať roky, lebo nenavrátia stratené. Nenahradia prázdnotu, ktorá po Tebe zostala. S láskou si na Teba spomínajú Tvoji: starká, starký a ujo s rodinou Vrškovci

SMUTNÁ SPOMIENKA na

DANIELU CHRŤANOVÚ – DANKU 1993 – 2006 – 2013 z Kysáča

Rýchlosťou vtáka letí čas, nejednu slzu zvábi z rias. V nejednom srdci žiaľ vyvolá, ktorý nik už nezdolá. Len boľavá spomienka zostala. Starí rodičia Chrťanovci a tetka Jarka s rodinou z Grécka

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 8. augusta 2013 po ťažkej a dlhej chorobe nás opustila mama a stará mama

Dňa 10. augusta nás opustila naša mama

s našou starkou

MÁRIA KONDAČOVÁ

MÁRIOU KONDAČOVOU

rod. Bendová 1939 – 2013 z Petrovca

1939 – 2013 z Báčskeho Petrovca

ALŽBETA MERNÍKOVÁ 1958 – 2013 z Pivnice Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú, ťažko je pripraviť sa bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a pekným slovom potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš v našich srdciach do konca nášho života. Zarmútení: synovia Zdenko a Janko, dcéra Nataša, nevesta Miroslava a vnuci Gustáv Dávid a Kristián

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 8. augusta 2013 po ťažkej a dlhej chorobe nás opustila naša milá sestra

Už len kyticu kvetov Ti môžeme na hrob dať, za všetko ďakovať a s láskou v srdci si na Teba spomínať. Dcéra a syn s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mojou sestrou

Vo veľkom žiali sa s Tebou lúčime a na Tvoju lásku a starostlivosť nikdy nezabudneme. Vnúčatá: Marína, Milica a Miroslav

POSLEDNÝ POZDRAV sestre a tetke

ALŽBETA MERNÍKOVÁ 1958 – 2013 z Pivnice

MÁRIOU KONDAČOVOU Bola si najmladšia a naša radosť najväčšia. Vždy zostaneš v našich srdciach a každý deň si budeme spomínať na Teba, milá sestra naša. Zarmútení: bratia Štefan a Michal a sestry Zuzana, Juliana a Anna

17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU

rod. Bendovou 8. 5. 1939 – 10. 8. 2013 z Petrovca Smrť bola neúprostná, ale spomienky mi nikto nevezme. Sestra s rodinou

MÁRII KONDAČOVEJ rod. Bendovej 8. 5. 1939 – 10. 8. 2013 z Báčskeho Petrovca Brat Ján Benda s rodinou

43


R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 16. augusta: • O 19.30 v relácii odznie siedma – záverečná časť koncertu z tohtoročného 43. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z kultúry – reportáže z aktuálnych podujatí, a to z 10. seminára pre choreografov v Báčskom Petrovci a zo seminára pre divadelníkov Píšeš? Píšem! v Pivnici; z osád – o aktualitách v cirkevnom živote a o činnosti mladých kresťanov; z poľnohospodárstva – z Dňa zeleniny v Hložanoch, o pestovaní morúš a odznie aj príspevok o netradičnom miláčikovi. • O 20.45 SPEKTRUM: August je tradične vyhradený pre oslavy Dňa Padiny, skôr Padinské dni kultúry, podujatie, v rámci ktorého sa stretávajú milovníci umenia, gastronómie a športu. To, čo je naplánované do konca mesiaca, ozrejmia organizátori. NEDEĽA 18. augusta: • O 11.00 DÚHOVKA: V tomto nedeľnom termíne bude odvysielaný záznam z podujatia Na jarmoku v Nadlaku, z roku 2011, ktoré každoročne spoločne organizujú Slováci zo Srbska, Rumunska a Maďarska. • O 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU: Druhá časť nedeľného vysielania bude venovaná podnikaniu roľníkov, zeleninárov a ovocinárov v našich prostrediach. • O 21.00 DOTYKY: Najnovšia inscenácia kysáčskych divadelníkov pod režijnou taktovkou Jána Privizera ponúka nekaždodenné pletky a skúsenosti fiktívnych postáv. Hlavnými motívmi anglickej situačnej komédie Dokonalá svadba britského dramatika Robina Hewdona sú zápletky lásky, priateľstva a rodiny. UTOROK 20. augusta: • O 10.10 PALETA: Na prvom programe TVV výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza piatkových vysielaní bude v sobotu o 2.00 a o 10.00. Milan Kulík, redaktor Vysielania V pokračovaní nasleduje repríza pre dedinu, počas nahrávania PALETY. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 a v sobotu o 5.30. Repríza DOTYKOV bude v pondelok o 4.00 a o 13.45.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 18. augusta 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Výtvarný tábor Združenia invalidov práce z Banátu Hudobné poďakovanie za úrodu Utorok 20. augusta 16.00 – 18.00 Klenotnica Súťaž v triafaní do hlinených terčov v Padine Divadelné predstavenie Nedeľa Umenie bez hraníc Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 23. augusta 16.00

44

– 18.00 Klenotnica Slovenský film: Južná pošta Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Olinka Glóziková-Jonášová, novinárka Slovenskej redakcie RTV OK

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz

Pondelok 19. augusta: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – zaspievajú sólisti Rádia Nový Sad; Utorok 20. augusta: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby; Streda 21. augusta: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – populárna hudba; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaznie zmes ľudoviek; Štvrtok 22. augusta: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba: zaspievajú sólisti Rádia Nový Sad; Piatok 23. augusta: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 17. augusta: • 17.15 – 18.00 Piesne naše – piesne zaspievajú spevácke skupiny SKC P. J. Šafárika; NEDEĽA 18. augusta: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky – skupina Banda zo Slovenska • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby – klavírne suity J. S. Bacha • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny – inštrumentálne skladby v interpretácii A. Piazzollu, R. Carterovej a N. Živkovića • 17.15 – 18.00 Portréty – slovenská ľudová hudba; UTOROK 20. augusta: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení – barokové trúbkové koncerty talianskych skladateľov; STREDA 21. augusta: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu – populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU


R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 16. do 22. augusta zostrih Molí Pondelok – sobota 19.00 Zvon, prehľad udalostí 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, týždňa Citáty 20.00 Kolážová relácia Nedeľa 19.00 Zvon, spravodajská s vami: Výber prednesov zo SNS relácia 2013 19.15 Kreslený film 22.00 Film: Nezvratný osud 19.30 Zahraničný denník 24.00 Záver vysielania 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Každý pondelok o 20.15: Piatok 16. augusta Hudobný mix – John Q – Srdce pre syna Každý piatok o 18.15: Výber Sobota 17. augusta z programu TV Kovačica – Kráčajúca skala 2 – Odplata Každú sobotu o 18.15: Výber Pondelok 19. augusta z programu TV Pančevo – Rozhodujúci úder J. Ch. Utorok 20. augusta – Miesto činu – Operácia Job Streda 21. augusta – Na dostrel Štvrtok 22. augusta – Krvilačné netopiere 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 18. augusta 18.00 Hudobné Pavel Marčok, predseda Báčskopeblahoželania trovskej obce, zhodnotil tohtoroč18.45 Hit dňa, Reklamy, né SNS

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 16.00 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 33 V tajničke je meno a priezvisko spisovateľa pre deti, básnika, prozaika, prekladateľa a žurnalistu (1948). Vyštudoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil ako novinár v Hlase ľudu, bol redaktor časopisov Nový život, Pionieri... autorka: mimo ANNA ustáleného ž. meno BIČIAporiadku ROVÁ

klepetovec

osob. zámeno

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 21. augusta o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň budú odvysielané ďalšie zaujímavé príspevky zo Slovenských národných slávností z Báčskeho Petrovca. Repríza v nedeľu 25. augusta o 7.30 h.

17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU

latka

ampér

rozkazuje

1. časť tajničky elevácia

balerína Lukateli

priamo korálový ostrov upravený vchod

olejnatá rastlina vydáva peniaze za niečo Dánsko

osobné zámeno

vanádium

vpíšte RADOK

ž. meno

kiloampér mesto v Poľsku mladšia kamenná doba

Taliansko

papagáj prísne uzavretá spoločnosť

tona ad notam meter

vpíšte E L odtučnená smotana po zmútení

2. časť tajničky

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz

malá skala

nie drahé súhlas avenue čiara pohybu

ž. meno

citoslovce AS HL DU LU

Oliver Twist

ž. meno

spojka

nula

karát Jarmila

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 32 – VODOROVNE: Ďurovka, akustika, kam, elán, oz, oko, ó, vonka, aD, Ava, Lada, lacno, K, Olio, tam, ešte, i, malta, sch, priekopa, milk, mal TAJNIČKA: MICHAL ĎUROVKA Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 30 z čísla 30 Hlasu ľudu z 27. júla 2013 bolo: ERŽIKA MIČÁTKOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA KOBÁROVÁ, Ul. 1. mája č. 2, 21 400 BÁČSKA PALANKA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

45


ŠPORT FK RUSÍN OSLÁVIL 90 ROKOV PôSOBENIA

Triumf Slávie v Ruskom Kerestúre inulý víkend Rusín z Ruského KereM stúra zorganizoval turnaj z príležitosti osláv 90. výročia založenia prvého futbalového klubu. Zúčastnili sa pivnická Slávia, selenčský Kriváň, reprezentácia Rusínov a domáci Rusín. REPREZENTÁCIA RUSÍNOV – SLÁVIA 1 : 1 (0 : 0) Úvodný zápas sa Pivnická Slávia – najlepšie mužstvo na turnaji v Ruskom Kerestúre skončil nerozhodne, nuž o víťazovi rozhodovali penalty. Pivničania prví vsie- Babić boli úspešní, kým reprezentanti ani raz netili v 60. min., keď Đ. Babić premenil peknú akciu dokázali prekonať brankára Slávie. útočného radu. Súper vyrovnal v 89. min. z penalty, ktorú rozhodca Rabrenović odpískal po nedo- RUSÍN – KRIVÁŇ 0 : 2 (0 : 2) Domáci si vytvorili množstvo šancí, ktoré zostavolenom zákroku Séča. Tepavčević bol z bieleho bodu presný. Pri kopaní penált Kašiković, Milec a M. li nevyužité. Hostia zo Selenče si výhru vybojovali za necelých päť minút. Najprv v 20. min. D. Mučaji prvýkrát prekonal Hardiho, aby v 25. min. Alexy výNAJLEPŠÍ sledok zvýšil. Na turnaji zvíťazila pivnická Slávia, druhý je Kriváň, tretí domáci Rusín, štvrtý výSLÁVIA – KRIVÁŇ 2 : 1 (1 : 0) ber Rusínov. Za najlepšieho hráča vyhláZápas o tretie miesto sa nehral, lebo mužstvo resili Mirka Babića (Slávia), najlepší strelec prezentácie Rusínov neprišlo. Vo finále sme videli je Dominik Alexy (Kriváň) a najlepší branútočnú hru oboch tímov, rýchle a presné prihrávkár Slobodan Kašiković (Slávia). ky, množstvo striel na brány, dobré zákroky bran-

ZOSTAVY MUŽSTIEV: SLÁVIA: Kašiković, Nímet, Séč, Milec, Kalajdžija, Danilov, Panić, Pintír, Đ. Babić, Žigmund, M. Babić, Čobrda, Vlastimír Kuchta, Vladimír Kuchta, Ruman, Rajčan, Doroški, Česko. KRIVÁŇ: Naď, Dejan Pavlov, Jovović, Dejan Mučaji, Spasić, Lugumerski, Alexy, Kutenič, Darko Pavlov, Dalibor Mučaji, Strehársky, Kardinal, Ilić. RUSÍN: Hardi, Čapko, Oros, Černok, Holík, Pavlović, Petković, Ország, Kužić, Branković, Naď, Čizmar, Njaradi. REPREZENTÁCIA RUSÍNOV: Hardi, Živković, Tepavčević, Ari, Škorić, Trivunović, Rac, Dančević, Juhik, Katona, Čizmar, Njaradi, Mihajlovski. károv a tri góly. Selenčania mali viac šancí, zvlášť v prvom polčase, a raz sa strela Spasića zastavila na brvne brány Pivničanov. Brankári Naď a Kašiković mali niekoľko dobrých zákrokov. K zmene výsledku prišlo v 45. min., keď M. Babić z pravej strany dobre odcentroval a Panić z piatich metrov presne hlavičkoval – 1 : 0. Hneď na začiatku druhej časti Slávia zatlačila súpera. V 53. min. Žigmund trafil žrď, lopta sa mu vrátila, potom ju prihral Rumanovi, ktorý rutinovane z desiatich metrov rozvlnil nechránenú sieť – 2 : 0. Kriváňovci v 78. min. založili útok z ľavej strany a Alexy ponad vybiehajúceho Kašikovića loptu poslal do siete – 2 : 1. Ján Šuster

ŠESŤ GÓLOV V KUCURE

Vydarená generálka ISKRA – TATRA 3 : 3 (2 : 2) enerálka pred začiatkom majstrovstiev v Prvej lige G Nového Sadu a Medziobecnej lige Vrbas – Srbobran v Kucure sa obom mužstvám plne vydarila. Tréneri môžu byť spokojní s tým, čo videli od svojich futbalistov. Hralo sa naplno, bojovne, občas aj zaiskrilo, ale predsa bolo všetko v hraniciach dovoleného. Hráči sa dobre pohybovali, hrali technicky na vysokej úrovni, nechýbali ani premyslené akcie a nevystala ani slušná realizácia šancí. Vyznamenali sa brankári a zvlášť šestnásťročný Dejan Muňaz v bráne Tatry. Góly za domácich dali Serdar, Gubaš a Gól Kavrana na zápase Iskra – Tatra 3 : 3 (2 : 2) Malik, resp. Kavran 2 a Grijak za hostí z Kysáča. Zápas dobre viedol Jeroti- kole Prvej ligy Nového Sadu o 17. hodine sa stretnú: Futog – Šajkaš Kovilj, Dinajević z Vrbasu. TATRA: Muňaz, Batar, Funtík, Srnka, mo Budisava – Železničar N. Sad, Borac Savić, Daneček, Kavran, Cvetić, Ćupina, Rakovac – Susek, Báčka Begeč – SlaviGrijak, Vuković. Striedali: Kulík, Kohút, ja N. Sad, Tatra Kysáč – Sofeks Futog, ČeRačko, Stojaković, Budík, Jambrich, nej – Sirig, Fr. partizan Bukovac – Fruškogorac Sr. Kamenica, Sremac Čerević Malešević. V stredu 14. augusta Tatra mala na pro- – Proleter Banoštor, Omladinac Stepagrame pohárový zápas s mužstvom TSK Te- novićevo – Vinogradar Ledinci. Pavel Pálik merín v Kysáči. V nedeľu 18. augusta v 1.

46

NAD EŠTE JEDNÝM VOJVODINSKÝM LIGISTOM vyhrali slávisti v prípravnom zápase. Slávia porazila v stredu 7. augusta v odvetnom priateľskom stretnutí Proleter z Banátskeho Karlovca 2 : 0 (0 : 0). Strelec oboch krásnych gólov bol Petković (z voľného oblúčikom z dvadsiatich metrov a z pokutového kopu Panenkovou penaltou). Predtým po prehre s AŠK Aradáč na domácom trávniku boli porazení Kovačičania aj v Kikinde, kde bol od nich úspešnejší ŽAK 3 : 1 (1 : 1). Zo slávistických nováčikov majú v 1. kole Prvej juhobanátskej lige právo nastúpiť Ján Čerňoš (na snímke v bielom tričku), Dejan Kováč (obaja prestúpili z Doliny Padina), Duško Bosnić (Radnički Kovin), Bojan Petković (Kolonija Kovin), Predrag Varadinac (Klub malého futbalu Kepa 9 Stajićevo), Filip Angelovski (Borac Sakule), Vladimir Jončevski (Glogonj), Marjan Hornung (Radnički Baranda), Marko Mosić, Srđan Spasojev a Aleksandar Stajić (všetci Tempo Sefkerin). Na zápase s Proleterom za Sláviu hrali: Varadinac, Stajčić, Jončevski, Čerňoš, Hornung, Ďurkovský, Sachter, Mosić, Bosnić, Petković, Mihálek. Striedali: Nestorovski, Ďuriš, Válovec, Čech, Bíreš, Spasojev a Angelovski. Ján Špringeľ 17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU


ŠPORT FUTBALOVÝ TURNAJ PIONIEROV V BAJŠI

Petrovčania štvrtí, Kysáčania nepostúpili sobotu 10. augusta 2013 v Bajši prebiehal 11. Medzinárodný futbaV lový turnaj SAT-TRAKT 2013. Usporiadal ho veľmi úspešný podnik SAT-TRAKT z Báčskej Topoly, majiteľa Jána Žemberyho, pôvodom z Bajše. Na turnaji hralo jedenásť mužstiev (chlapci narodení v rokoch 2002 a 2003): maďarský Kiskunhalas, Bečej, Mladost B. Jarak, Bačka Pačir, Mladosť B. Petrovec, Tisa Adorjan, Báčska Topola, Vojvodina Novo Miloševo, Levente Kelebija, Siniša Gavrilov Srbobran a Tatra Kysáč. Najprv sa hralo v dvoch skupinách. V skupine A Tatra skončila na piatom Takto sa malí Petrovčania chystali na každý zápas mieste, keď vyhrala nad Vojvodinou 2 : pod dozorom trénera Pavla Speváka 1, remizovala s B. Topolou 1 : 1 a prehrala s celkami Siniša Gavrilov 2 : 3, Levente 0 : 1. Štyri góly za Tatru dal Chrťan a jeden Uram. Petrovčania boli úspešnejší, lebo postúpili do finálovej časti. V skupine B porazili Tisu 2 : 0, Bačku 1 : 0, Kiskunhalas 3 : 0, remizovali s Bečejom 1 : 1 a menovkyňou z B. Jarku 1 : 1. Semifinále: Siniša Gavrilov – Mladosť (P) 2 : 1, Báčska Topola – Bečej 3 : 0. V zápase o 3. miesto

Všetci hráči na turnaji mali spoločný obed

Tatranci v tričkách, ktoré od organizátora dostali všetci účastníci turnaja

Ján Žembery (sprava s okuliarmi) pozorne sledoval všetky zápasy Mladosť a Bečej zopakovali výsledok zo skupiny 1 : 1, no po kopaní jedenástok sa radovali malí Bečejčania – 3 : 2. Finálový zápas B. Topola – Siniša Gavrilov sa skončil bez gólov 0 : 0 a po penaltovom rozstrele bolo 3 : 1. Najlepším strelcom turnaja je Stanislav Častven (Mladosť), najlepším brankárom Nemanja Amidžić (B. Topola) a najlepším hráčom Nemanja Mijonić (Siniša Gavrilov). Turnaj sledovalo asi 300 divákov. MLADOSŤ: Zelenák, Šproch, Vučković, Srnka, Antonić, Renáta Beličková, Todorović, Častven, Spevák. Tréner: Pavel Spevák. TATRA: Záviš, Uram, Chrťan, Folkman, Denis Grňa, Surový, Ožvát, Tordaj, Klinko, Ferko, Biki, Saša Grňa. Tréner: Ondrej Uram.

Petrovčan Stanislav Častven oslavuje jeden z gólov

Pavel Pálik

láž, Marko Šeprák a Daniel Vereš. Víťazi vo finálovom zápase prekonali mužstvo Kušta i Slankamenských Vinohradoch každoročne pre- športovom ihrisku v strede osady. sinovi výsledbieha dedinská oslava známejšia ako Budárske Zúčastnilo sa sedem mužstiev – kom 1 : 0. Najdni. Tohtoročná desiata oslava sa začala v sobotu 10. šesť zo Starej Pazovy a jedno zo lepším strelcom augusta 2013 turnajom v malom futbale. Slankamenských Vinohradov. V nena tohtoročTurnaj v malom futbale prebiehal na univerzálnom deľu 11. augusta sa hrali semifinánom turnaji v lové zápasy a fimalom futbale nálový zápas. v populárnych Víťazom sa staBrehoch bol Milo mladé mužlan Hadrík zo stvo Autsajder Starej Pazovy a zo Starej Pazonajlepším branvy. Druhé mies- Mužstvo Autsajder s pohárom a s Jánom károm Dávid to obsadili tiež Machom (stojí prvý zľava), predsedom Pazovčania – Organizačného výboru 10. Budárskych dní Baláž zo Starej Pazovy. Na turtím Kušta i sinovi. Víťazné mužstvo tentoraz naji vládla dobrá nálada a ako nám po ukončení turhralo v zostave: Dávid Baláž, Bo- naja povedali futbalisti víťazného tímu, na ihrisku sa ris Podlavický, Nemanja Bosa- im dobre hralo, veru aj darilo. Momentka z futbalového zápasu v Slankamenských a. lš. nac, Viktor Macho, Branislav BaVinohradoch

TURNAJ V MALOM FUTBALE V SLANKAMENSKÝCH VINOHRADOCH

Zvíťazilo mužstvo Autsajder

V

17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU

47


ŠPORT DOLINA ABSOLVOVALA PRÍPRAVNÉ ZÁPASY

Pred veľkou úlohou etné páľavy nenarušili prácu v padinskej Doline. Pod vedením nového trénera Mileho Tomića hráči naplno trénovali. Časť príprav Dolina absolvovala v Športovo-rekreačnom stredisku Relax v Kovačici. Mužstvo trénovalo dvakrát denne. Uchádzači o najlepšiu jedenástku plnili úlohy trénera Tomića a snažili sa získať jeho dôveru. Vedno s tréningami Dolina hrala aj prípravné zápasy, na ktorých preverovali schopnosti všetkých hráčov. Na zozname trénera Tomića je 25 hráčov, ktorí sa rovnoprávne uchádzajú o najlepšiu zostavu a debut v Prvej lige Srbska. Po ľahkej výhre nad kovačickou Sláviou 7 : 0 Dolina zohrala ešte šesť zápasov, na ktorých sa mohli zistiť klady, ale aj nedostatky v mužstve, ktoré sa postupne formuje. V Zemune s rovnomenným mužstvom futbalisti Doliny neuspokojili výkonom a prehrali 2 : 1. Potom v Padine najprv hosťoval celok

L

Vršac United, nový člen Vojvodinskej ligy – východnej skupiny. Hostia sa dobre bránili, domáci mali prevahu a gólom Stojanovića zaznamenali minimálne víťazstvo 1 : 0. V Zreňanine Dolina presvedčivo porazila Banat 4 : 1. Po dva góly vsietili Momić a Marković. Druhý vojvodinský ligista Vršac na ihrisku v Padine dobre čelil. Hostia sa ujali vedenia gólom Stanojlovića a čoskoro vyrovnal Stajčić prudkou strelou pod brvno. V druhom polčase sa do zoznamu strelcov zapísali Gigović, Kovačević a najlepší hráč na zápase Spaskovski. Keďže superligista OFK Belehrad zápas s Dolinou odvolal, zverenci trénera Tomića mali za súpera mužstvo Hajduka z belehradského sídliska Lyon. Padinčania nastúpili presvedčivo a vyhrali 4 : 0. Všetky štyri góly vsietil Danilo Kovačević. Generálka bola v Borči, kde si Dolina merala sily s domácim tímom BSK. Posledná skúška pred začiat-

Chopili sa veľkej úlohy: tréner Mile Tomić, športový riaditeľ Dragan Lukić, tajomník Gašpar Salma, predseda Miroslav Kováč, kondičný tréner Dušan Hýl a tréner brankárov Vladimir Rastović (zľava)

kom majstrovstiev mala dva rozdielne polčasy. V prvej časti padinský tím bol lepší a získal dvojgólový náskok gólmi Kovačevića a Momića. V druhom polčase sme hostí nemohli poznať. Robili začiatočnícke chyby, čo domáci trestali gólmi a na konci zvíťazili 4 : 2. Na všetkých zápasoch mužstvo Doliny malo skvelé momenty, ale aj časté výkyvy vo výkone. Začiatok majstrovstiev v Prvej lige Srbska je v sobotu 17. augusta 2013. Dolina sa naň náležite pri-

HORÚCE FUTBALOVÉ LETO V PETROVCI

Najprv so Sutjeskou V

nedeľu 18. augusta 2013 petrovskí„modrí“ začnú novú súťažnú sezónu. Prvý zápas v rámci Novosadskej oblastnej ligy Mladosť zohrá doma so Sutjeskou z Báčskeho Dobrého Polja. Čo povedať o prvom protivníkovi? Určite sa mnohí starší milovníci futbalu pamätajú na tvrdé súboje so Sutjeskou, zvlášť na hosťovaní v B. D. Polji. Mladosť už dlhší čas s týmto rivalom nehrala o body. Určite nebude ľahko ani v nedeľu. Toto je jedno z najhorúcejších liet vo Vrbare. Znovu sa stalo, že klub zostal bez niekoľkých hráčov,

a tak sa zopakovala situácia spred desiatich rokov, keď bolo„populárne“ z Petrovca ísť hrať futbal do Kulpína. Tentoraz niekoľkí petrovskí chlapci budú futbal znovu hrať v susedstve – v drese hložianskej Budúcnosti, ktorá túto sezónu bude súťažiť v tej istej lige ako i Mladosť a bude ju viesť tréner Janko Čáni, tiež Petrovčan. FK Mladosť v letnej prestávke zostal bez týchto hráčov: bránkarov Leňu (FK Kuplín) a Radakovića (Budúcnosť Hložany), Zbućnovića (odišiel tiež do Hložian), Rupara (pravdepodobne bude hrať v Maglići), Sladojevića (pôsobí ako tréner v Bukovci). Odišli tiež aj hráči, ktorí boli z radov FK Nový Sad – Grujić, Novaković, Stojiljković (odišiel do odžackého Tekstilca), Milovanović (prestúpil do Srbobranu). Begečan Pavkov odišiel do Čelelareva. Mladosť posilnili: brankár Glišić, obranca Bubulj, záložník Karanović z Futogu, kým z novosadských „kanárikov“ zostali z minulej sezóny Zorić, Trišić a Vrgović, a z Detelinary prišli ešte nováčikovia Batinić a Rac. Z novosadského Indexu, resp. z kysáčskej Tatry sa vrátili mladí Lazar Kaňa a AleKiežby takýchto volejov bolo čím viac: Ján Tatliak (FK xander Peťkovský. Je tu aj momenMladosť Petrovec) Foto: J. Diňa tálne zranený Jaroslav Jakuš. V prvých

48

pravovala a treba jej zaželať šťastný debut v Belehrade s domácim Sinđelićom, tiež nováčikom v lige. Ostatné páry 1. kola sú: Proleter Nový Sad – Teleoptik Zemun, Jedinstvo putevi Užice – Sloga Kraljevo, Metalac Gornji Milanovac – Borac Čačak, BSK Borča – Mladost Lučani, Sloga Petrovac na Mlave – Smederevo, Inđija – Radnik Surdulica, Bežanija Belehrad – Timok Zaječar. Ján Bokor

piatich kolách klub počíta aj na bratov Miroslava a Jána Tatliakovcov, ktorí študujú na Slovensku. Z dorasteneckého celku prichádzajú Babiak, Milenković, Ušiak, Očoveji... Mladosť v prípravách zohrala len pomerne malý počet zápasov. Vyhrala nad Omladincom Stepanovićevo 2 : 1, Fruškogorským partizanom z Bukovca 3 : 1 a prehrala s dorastom novosadskej Vojvodiny 2 : 3 a v Mladenove s tímom Budućnost 0 : 2. Samuel Medveď

NA MEMORIÁLI V BINGULI

Vyhrali Bačinčania Binguli 10. a 11. augusta 2013 prebiehal tradičný futbalový turnaj na počesť učiteľa Michala Kopčoka (priniesol prvú futbalovú loptu do tejto sriemskej dediny) a niekdajšieho hráča Boška Miloševića, ktorý nešťastne utratil život. V prvom zápase v sobotu OFK Bačinci porazili Slogu z Čalmy 1 : 0. Po nerozhodnom výsledku ľubská Jednota na penalty vyradila domácu Binguľu. Zápas o tretie miesto v nedeľu medzi Binguľou a Slogou sa skončil nerozhodne 0 : 0. V penaltovom rozstrele úspešnejší bol tím z Čalmy. Vo finále OFK Bačinci bol o dva góly lepší od Ľubanov, a tak sa stal víťazom turnaja. St. S.

V

17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU


ŠPORT ZÁPAS PETROVSKÝCH A LALITSKÝCH VETERÁNOV

Tucet gólov vo Vrbare MLADOSŤ – PANÓNIA 8 : 4 (1 : 2) o viac ako tridsiatich rokoch znova sa stretli futbalisti z Petrovca a Lalite. Tentoraz to boli mužstvá veteránov, ktoré minulú sobotu zohrali priateľský zápas vo Vrbare. Zápas tímov, ktoré by sa v budúcnosti chceli stretať častejšie, mal dva rozdielne polčasy. Hostia v prvom boli lepší, získali gólový náskok, mohli aj viackrát prekonať J. Chlpku... A potom v druhom polčase akoby sa vrece otvorilo, sypali sa góly do brány Tatomirova. Už v 3. min. prudká strela Lekaja ošúchla brvno. O necelé dve min. neskoršie hosť A. Popović z tridsiatich metrov prekvapil Chlpku – 0 : 1. V 7. min. Triaška dostal loptu„do prázdna“ a po zemi ju dorazil do siete – 1 : 1. V poslednej 40. min. prvého polčasu Popović aj druhý raz po rohovom kope trafil – 1 : 2.

P

Mužstvá veteránov Mladosti a Panónie vo Vrbare

Čo sa za sedem min. na začiatku druhého polčasu prihodilo lalitskej obrane, ani jej hráči nevedeli vysvetliť. V rozpätí od 42. do 48. min. sieť Tatomirova sa štyrikrát vlnila po strelách Stracinského, Melicha, Glumca a Lekaja, nuž bolo 5 : 2. V 57. min. veľkú šancu nevyužili najprv Benka a potom Pivarev. Lekaj v 58. min. zostal sám pred Tatomirovom a bolo 6 : 2. Sabo v 62. min. strelou spoza šestnástky zvýšil na 7 : 2. A. Popović v 65. min. dosiahol hetrik pekným

lobom z voľného kopu. O päť min. neskoršie Dudić vsietil posledný gól za domácich. Momir Erdeljan v 80. min. premenil penaltu, ktorú odpískal Dušan Kovačević z Nového Sadu po faule nad ním a uzavrel zápas, na ktorom sme videli presný tucet gólov. MLADOSŤ: J. Chlpka, Vujović, M. Chlpka, Peťkovský, Spevák, Slávik, Ziman, Stracinský, Lekaj, Glumac, Triaška, Cerovský, Sabo, Trabak, Kuzmanović, Dudić, Melich. Tréner: Jaroslav Záborský.

DVA ÚLOVKY NA TOM ISTOM MIESTE. Profesor Dr. Janko Ramač z Kysáča je náruživým rybárom. Za necelé tri týždne mal dva úlovky, o akých sníva každý rybár. Prvého sumca chytil 22. júla večer o 20.45 hod. na kanáli D-T-D v Rumenke na prívlač. „Bol som sám v člne a vôbec som nebol prichystaný na takú rybu, takže nebolo ľahko. Trvalo to viac ako hodinu, kým som sumca zvládol. Nakoniec som ho chytil rukou a vhodil do člna. Rybu sme odvážili na čárde v Rumenke, mala 18 430 g a dlhá bola 1 300 mm. Mal som prívlačový prút Sportex Black Stream 20-40 g, spletaný vlasec Climah select 0,14 mm, navijak Okuma epix 4 000, a sumec je chytený na prívlačovú rybičku vobler Bomber. O necelé tri týždne sa profesor Ramač opäť ozval s novinkou. „Včera večer (10. augusta) som chytil sumca, ktorý vážil 14 050 g a dlhý bol 1 230 mm. Chytil som ho na tom istom mieste, kde aj prvého, večer o 20.40 hod. a použil som náčinie ako aj pri prvom sumcovi. Bol som sám v člne a po polhodine neistoty a obáv, či ho vytiahnem, zavolal som mobilom kamarátov, s ktorými chodím na rybačku, Miroslava Ďurovku a Jaroslava Marčoka. Rýchlo prišli s veľkým podberákom, a tak sme ho vytiahli do člna. Ináč s Miroslavom Ďurovkom (na snímke vľavo) spolu chytáme ryby na prívlač už viac ako desať rokov.“ E. Š. 17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU

PANÓNIA: Tatomirov, Oros, Ljubenković, A. Popović, Kršić, B. Malivuk, Tancik, Živanov, Pivarev, S. Erdeljan, M. Erdeljan, Brkić, J. Benka ml., Jovkić, Maksić, Reljin. Tréner: Ján Cechmajster. V sobotu v Laliti bude 7. Memoriál Milorada Obradovića-Mikicu za účasti veteránov pivnickej Slávie, petrovskej Mladosti a domácej Panónie. J. Pucovský

IN MEMORIAM

Jozef KESLER 1931 – 2013 Selenči 8. augusta 2013 umrel Jozef Kesler, učiteľ dejepisu a zemepisu na dôchodku, dlhoročný spoločenskopolitický pracovník, niekdajší hráč FK Kriváň. Jozef Kesler sa narodil 27. augusta 1931 v Selenči. Po vojne žil v Odžakoch a prvé futbalové kroky urobil vo FK Polet v Karavukove. Keď sa vrátil do Selenče v päťdesiatych rokoch obliekol si dres Kriváňa, kde aj skončil futbalovú kariéru. Neskoršie bol dlho rokov predseda, tajomník a jeden z najúspešnejších trénerov FK Kriváň. Počas jeho pôsobenia v selenčskom futbale vystavané boli dobrovoľnou prácou mládeže a fanúšikov šatne, ktoré donedávna používali futbalisti. Jozef Kesler sa v posledných rokoch vo verejnosti nezjavoval často, ale výsledky Kriváňa sledoval prostredníctvom nášho týždenníka. Telesné pozostatky Jozefa Keslera pochovali 9. augusta 2013 na selenčskom cintoríne. Česť jeho pamiatke! M. P.

V

49


ŠPORT NA 18. SÚŤAŽI PLAVÁK 2013 V LALITI

Apatínčania a Odžačania si vymenili miesta alitskí rybári ani keby mohli, neby si krajšie počasie na 18. Lsúťažzvolili Plavák 2013, ktorú usporiadali 11. augusta na pretekárskej dráhe kanála Dunaj-Tisa-Dunaj. Nedeľné ráno svitlo príliš svieže, takže ani svetre na pleciach a chrbte neboli nazvyš a teplota počas rybačky neprevyšovala 30 stupňov Celzia. Keď k tomu dodáme hladinu kanála bez veľkých vĺn a plávajúcej trávy, tak podmienky na chytanie rýb boli celkom dobré. Možno i najlepšie v tejto sezóne, ktorú poznačili pekelné horúčavy a zjari veľmi chladné počasie. Znova sa potvrdilo, že športoví rybári radi chodia rybárčiť do Lalite. Tentoraz sa na súťaži Plavák 2013 zúčastnilo 18 trojčlenných tímov, pričom Šaran zo Srbobranu do svojho družstva zaradil aj dve dámy – Mirjanu Kalaćovú a Nedeljku Bučaninovú. Tri hodiny súťaže v príjemnom počasí, solídnych podmienkach pri vode, dobrej nálade a zábave rýchlo uplynuli. Potom sa k slovu dostali rozhodcovia, aby odvážili úlovky 52 pretekárov a dvoch pretekárok. Najťažší úlovok (15 820 g) mala trojica rybárov ZŠR Bucov z Apatina (Milan Ćopić, Marko Drača a Milorad Blanuša). Na druhom mieste skončil JMN Odžaci (Dušan Lazić, Gábor Takács, Nikola Lazić) s úlovkom 11 580 g. Tretie miesto s výsledkom 10 900 g obsadilo ZŠR Rumenka (Dragoslav Stošić, Danijel Lukač, Slavko Milošević). Tak vysvitlo, že si v porovnaní s vlaňajškom Apatínčania a Odžačania vymenili miesta, keďže vtedy Bucov bol druhý a JMN víťazom. Štvrtý je petrovský Karas (Rastislav Grňa ml., Jaroslav Diviak, Pavel Ča-

Nedeljka Bučaninová zo Srbobranu ulovila len niekoľko rýb celkovej hmotnosti 390 g

50

Úsmev: Odžačan Dušan Lazić s uloveným pleskáčom

Traja najlepší v druhom úseku: Danijel Lukač, Dragan Krstić a Jaroslav Diviak (zľava)

vić), 13. Ribolovac N. Sad 5 980 g, 14. Horgoš 5 490 g, 15. Karaš Temerín 2 750 g, 16. Elektrovojvodina N. Sad 2 290 g, 17. Smuđ Crvenka 1 390 g (50 bodov), 18. Šaran Srbobran 1 630 g (51 bodov). Najlepší na pretekárskej dráhe boli víťazi jednotlivých úsekov: 1. Milorad Blanuša (Bucov) – 6 090 g, 2. Milan Ćopić (Bucov) – 5 950 g, 3. Dragan Krstić (Karaš Odžaci) – 5 160 g. Prvý sektor: 1. Milan Ćopić (Bucov) – 5 950 g, 2. Slobodan Mihajlović (Magic fish) – 5 340 g, 3. Slobodan Mravík (Jaz) – 4 760 g. Druhý sektor: 1. Dragan Krstić (Karaš Odžaci) – 5 160 g, 2. Danijel Lukač (Rumenka) – 5 040 g, 3. Jaroslav Diviak (Karas PetroSlobodan Mihajlović vec) – 4 440 g. Tretí sektor: 1. vytriasa úlovok Milorad Blanuša (Bucov) – 6 do vedierka 090 g, 2. Pavel Čapeľa (Karas roslav Jakuš, Mi- Petrovec) – 4 480 g, 3. Nikola Lazić roslav Greksa, Ján (JMN) – 4 070 g. Haška), 10. Jaz Súťaž, na ktorej všetci pretekári Beočín 7 700 g, ulovili vcelku 117 600 gramov rýb, sa 11. Podunavlje skončila odovzdávaním pohárov a Báč 7 530 g, 12. medailí predsedu ZŠR Lieň Jána FáLieň Laliť 6 190 g bryho, spoločným obedom a peknou (Janko Zorňan, družbou v reštaurácii Longov v RuJaroslav Bocka, skom Kerestúre. Moša BogdanoJ. Pucovský

Traja najlepší v treťom úseku: Pavel Čapeľa, Milorad Blanuša a Nikola Lazić (zľava)

Poháre pre najlepšie celky: JMN, Bucov a Rumenka (zľava)

V mužstve hložianskeho Šarana súťažil aj dorastenecký reprezentant Srbska Ján Haška a chytil 1 790 g rýb peľa) s úlovkom 10 810 g. Ďalej sa družstvá umiestnili takto: 5. Šaran Čelarevo 9 270 g, 6. Poštar N. Sad 9 060 g (21 bodov), 7. Karaš Odžaci 9 250 g (22 bodov), 8. Magic fish Sombor 8 560 g, 9. Šaran Hložany 7 220 g (Ja-

17. 8. 2013

33 /4556/

HLAS ĽUDU


Dolina hosť Sinđelića adinské mužstvo v Prvej lige Srbska vykročí v Belehrade tiež s nováčikom

P

(Foto: Pavel Rohárik)

FK Budúcnosť z Hložian, vicemajster Medziobecnej ligy Báčska Palanka – I. triedy v sezóne 2012/2013

toja zľava: Ondrej Korčok, predseda FKB, Jarmila Bohušová, riaditeľka Agroplod, s. s r. o., Vladimir Tankosić, Miroslav Majstorović, Ján Pavlis, Ivan Fejdi, Miroslav Pavlović, Marko Trivunović, Pavel Ožvát, Martin Molnár, Nikola Leđanac, Daniel Toman, Ján Bohuš, predseda Rady MS Hložany, pokrajinský poslanec a spolumajiteľ Agroplod, s. s r. o., Mirko Lukić, tréner, Michal Bohuš, športový riaditeľ FKB, lekár Dr. Rade Labus z Čelareva, Ján Bučík, hospodár; v drepe: Rade Ljubičić, Milan Đukić, Zoran Drieňovský, Dragan Lukić, Ján Chovan, Michal Hataľa, Štefan Horvát, Pavel Severíni, Trivun Ljubičić, Emil Čipkár. Foto: Juraj Bartoš

S


HLOŽANY V troch publikáciách o Hložanoch sa uvádza, že sa Slováci sem prisťahovali roku 1756. Podľa dobových urbariálnych súpisov – až roku 1770. V tureckých defteroch sa osídlenie Galožan spomína roku 1369, resp. 1553. Evanjelický a. v. chrám Boží postavili r. 1796. Najvýznamnejší farár bol Juraj Rohoni, spoluzakladateľ prvej slovenskej učenej spoločnosti Societas slavica (1829). ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina meno dostala podľa hložianskeho prvobojovníka v II. svetovej vojne. Hložany sú dnes jednou z najzriadenejších dedín v širšom okolí; krášlia ich pekne upravené ulice a priedomia a kompletná komunálna infraštruktúra. Dunaj je vzdialený 3,5 kilometra, Nový Sad 25 km, Báčska Palanka 16 km a centrum Obce Báčsky Petrovec, kam administratívne Hložany patria – 12 km. Roku 2011 v Hložanoch žilo 2 002 obyvateľov: 1 725 Slovákov, 159 Srbov... Väčšina občanov sa zaoberá poľnohospodárstvom a sú tam aj vynikajúci zeleninári. Hrubostenná paprika, Hložianska babura, získala značku autochtónneho výrobku. V rámci KOS Jednota pôsobí kvalitný folklórny súbor a osada je známa aj podľa Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... J. Bartoš

Hlas 33 2013  

Informatívno-politický týždenník

Advertisement