Page 1

ROČNÍK 69 ČÍSLO 25 /4496/ Seminár o využití eurofondov

23. 6. 2012 56. literárne snemovanie

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs


Valné zhromaždenie Slovensko-srbskej obchodnej komory a jej Správnej rady prebiehalo v pondelok na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade. O. Filip V Pančeve 14. júna v priestoroch budúceho legátu Batu Mihajlovića slávnostne otvorili výstavu z Medzinárodného bienále ilustrácií kníh pre deti BIB 2011. Na snímke sú organizátori Mesta Pančevo, MOMS Vojlovica, Galéria Babka a hostia z Bibiany Bratislava. J. Špringeľ

V sobotu 16. júna Kovačica bola po tretíkrát hostiteľom semifinálovej súťaže Guča v Kovačici. Súťažili trúbkové orchestre z Pančeva, Šídu, Nového Sela, Ritiševa, Zemunu a Belehradu. A. Chalupová

Pri otvorení predajne suvenírov v Hložanoch v nedeľu 17. júna sa zhŕklo viac než päťdesiat duší. Nový darčekový stánok umiestnili pri futbalovom ihrisku a je výsledkom projektu Afirmácia ženskej tvorivosti, ktorý pripravil Klub podnikavých žien z Báčskeho Petrovca. J. Bartoš

V Jánošíku sa naplno rozbehla oberačka višní. Niektorých tohtoročná úroda sklamala, iných zasa potešila, ale vzhľadom na vrtošivé poveternostné podmienky, Jánošíčania s priemernou úrodou musia byť spokojní. V. Hudec


FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČíSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs

SEDEM DNí

Povolebný beh s prekážkami V

šeobecne vládne mienka, že tzv. veľká koalícia Demokratickej strany (DS) a Srbskej pokrokovej strany (SNS) neprichádza do úvahy. Inými slovami, teoreticky je možná, ale nie je reálna. V týchto dňoch, keď rokovania o utvorení parlamentnej väčšiny uviazli kdesi v slepej uličke, táto téma sa znovu dostala do obehu. Ako posledná možnosť vyhnúť sa novým voľbám. „Keby sa mňa pýtali a keby som ja rozhodoval, začal by som rokovania so SNS o utváraní vlády, ak sa najbližšie nepodarí utvoriť vládu s SPS, LDP a URS,“ povedal Rasim Ljajić a dodal, že „všetko je lepšie od nových volieb“. Keď predseda SPS a vicepremiér v predchádzajúcej vláde Ivica Dačić vyjadril prekvapenie a pohoršenie nad tým, že sa v rámci normalizácie vzťahov s Kosovom žiada a očakáva otvorenie kancelárie Belehradu v Prištine a naopak, kancelárie Prištiny v Belehrade, nastolila sa otázka, v akej miere naši politici zvyknú hovoriť pravdu. Nie o tom, koľko vedia, alebo nevedia, pretože sa právom predpokladá, že vedia o všetkom, čo sa v štáte deje a logicky sa očakáva, že nič by ich nemalo prekvapiť. Zvlášť tých vo vláde. „Nehovoria pravdu o ničom, čo súvisí s ich záujmami. V tom zmysle oni ani v súvislosti s EÚ nehovoria úplnú pravdu. Nejde tu o čistú lož, ale najčastejšie sú to polopravdy, niečo vám povedia, a niečo zamlčia,“ vysvetľuje sociológ Jovo Bakić. Po návšteve prezidenta Nikolića Bruselu, ale aj pod dojmom nedávnych akcií Kforu zameraných na odstránenie srbských barikád a zabezpečenie slobody pohybu, téma Kosovo sa znovu aktualizovala. Podozrivo divne odsúvaná v predvolebnej kampani, teraz znovu vyrazila medzi najdôležitejšie otázky, ktoré okrem iného čakajú novú vládu. Prezident Nikolić sa v rozhovore s najvyššími predstaviteľmi EÚ v Bruseli informoval o tom, čo sa od Srbska očakáva v nasledujúcom období. Aby sa ako prezident dostal do obrazu. Ako hlásili domáce mé-

Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

Sviatok detí v Kysáči sa začal

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

ozleteli sa nielen šifonky, ale aj vrkoče tanečníc z Kysáča na vlaňajšom Detskom folklórnom festivale Zlatá brána. Najmladší kysáčsky detský folklórny súbor Krôčik (na snímke) sa vlani predstavil štylizovaným tancom Prídi, Janík premilený. Roztancovanou fotkou na titulnej strane chceme do Kysáča, na nedeľňajší galakoncert, pozvať všetkých nadšencov detského folklóru. Vychutnajú si tu opravdivý detský sviatok, lebo sa na javisku, na zámku Zlatej brány, očakávajú skvelé vystúpenia, na ktoré sa deti chystali v rámci svojich spolkov alebo škôl. Najmladší Kysáčania, škôlkari a žiaci, sa aj výkresmi a výstavami zapojili do oslavy tohto sviatku. Dieťa je stredobodom aj výstavy Krstiny, ktorú pripravili kysáčske spolkárky za pomoci svojich hostiek. Odporúčame navštíviť aj tieto podujatia. Devätnásta Zlatá brána v Kysáči sa začala vo štvrtok 21. júna 2012 a najslávnostnejším dňom bude nedeľa 24. júna. Nedajte sa dvakrát volať. Vítaní ste v Kysáči, na Zlatej bráne. E. Š.

R

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

23. 6. 2012

25 /4496/

diá, počul to, čo chcel počuť – že EÚ nemieni nikdy žiadať od Belehradu, aby uznal Kosovo. A povedal to, čo od neho chceli počuť – že mieni viesť politiku vychádzajúcu z toho, že pre Srbsko niet lepšej budúcnosti od európskej. „EÚ od nás žiada, aby sme žili bezpečne a bohato a nevidím, čo je tu sporné,“ konštatoval prezident Nikolić. V bruselských rozhovoroch prezident vystúpil s návrhom, že by nový rokovací tím v budúcom dialógu Belehradu a Prištiny mal viesť premiér. Analytici tento jeho návrh zhodnotili ako jedinú novú vec povedanú v týchto rozhovoroch, s pripomienkou, že v predvolebnej kampani Nikolić namiesto premiéra tam síce videl prezidenta. Po voľbách sa kadečo zmenilo, a tak aj horúci gaštan poľahky zmenil adresáta. Za kľúčovú podmienku otvorenia predprístupových rokovaní predseda Európskej rady Herman van Rompuy označil ďalšiu normalizáciu vzťahov s Kosovom. Čo vlastne normalizácia vzťahov znamená, nie je tajomstvom. Ani novinkou. Očakáva sa, ako píše denník Politika, predovšetkým uplatnenie dosiahnutých dohovorov Belehradu a Prištiny, ale aj zrušenie „paralelných“ inštitúcií na severe Kosova (nie aj vzdelávacích a zdravotných inštitúcií), otvorenie kancelárie Belehradu v Prištine, a Prištiny v Belehrade, zrušenie súdu v Kosovskej Mitrovici, zavedenie osobitného volacieho čísla pre KaM, stretnutie na najvyššej úrovni Belehradu a Prištiny. Ekonómovia upozorňujú, že každý deň bez vlády je hotová strata a že prvou úlohou novej vlády má byť finančná konsolidácia, čiže zlaďovanie príjmov a výdavkov. Ako na to? Odpoveď nám povie vláda. Preto by v nej mali sedieť ľudia, ktorí poznajú odpovede na všetky otázky a majú nadostač odvahy pustiť sa do riešenia problémov. Keď sa naši politici zhodnú na tomto princípe, vládu nebude ťažko utvoriť. Anna Lazarevićová

HLAS ĽUDU

3


FÓKUS NA NÁVŠTEVE U PREDSEDU OBCE BÁČSKA PALANKA

Sme hrdí na nadviazané slovenské vzťahy polovici júna sme navštívili predsedu Obce Báčska Palanka Dragana Bozala a rozprávali sme sa o slovensko-srbských vzťahoch. Pán predseda má veľa priateľov Slovákov v politickom, kultúrnom, ale i súkromnom živote. Pravidelne sa informuje o živote Slovákov i z týždenníka Hlasu ľudu. V zmysle pokračovania dobrých medziľudských vzťahov dvoch národov... – Na konci môjho druhého mandátu môžem povedať, že Obec Báčska Palanka zveľadila svoje vzťahy tak so Slovenskou republikou, ako i so slovenskými inštitúciami – veľvyslanectvom, cirkvou, (dôstojným pánom biskupom Samuelom Vrbovským, selenčským katolíckym kňazom Mariánom Dejom), Maticou slovenskou, kultúrnymi združeniami a významnými jednotlivcami v Petrovci, N. Sade a iných prostrediach. Je najvýznamnejšie, že sa naša žiadosť realizovala i v spolupráci so slovenským veľvysla-

V

Predseda Obce Báčska Palanka Dragan Bozalo

nectvom. Sme priam hrdí na nadviazané vzťahy s bývalým veľvyslancom Igorom Furdíkom, ktorý je i čestným občanom Báčskej Palanky. V spolupráci pokračujeme i s terajším veľvyslancom Slovenskej republiky Dr. Jánom Varšom a sme veľmi radi, keď vý-

znamných hostí môžeme privítať v našom meste a obci vôbec. V súčasnosti sme na líčenie ev. kostola v B. Palanke vyčlenili finančné prostriedky vo výške milión dinárov, pomoc tradičným podujatiam, akými sú Stretnutie v pivnickom poli, DIDA, Čaro višieň... sú

zaručené, bez ohľadu na zostavu obecnej vlády. Keď ide o používanie slovenského písma a jazyka... – V lokálnej samospráve máme slovenských predstaviteľov, na verejných miestach sú dvojjazyčné tabule, doklady sú tiež v slovenčine, v slovenských prostrediach sú školy dvojjazyčné. Plány do budúcna... – Želám si, aby sa v našej obci vybudovala a zároveň s prácou začala továreň zo Slovenskej republiky, v ktorej by sa zamestnalo 50 až 100 ľudí. Plánujeme i nasýpanie letnej cesty, ktorá v minulosti jestvovala ako Máriina cesta a spájala osady Silbaš a Pivnicu. Pán predseda sa ešte zmienil... – Som presvedčený, že iba ten, kto si váži svoj národ, môže mať rád, rozumieť a vážiť si i iný národ. Dôkazom toho je i spolupráca Báčskej Palanky s partnerským mestom Považskou Bystricou, ktorú čoskoro navštívime. Jaruška Ferková

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: NADA RADOVANOVIĆOVÁ, NÁMESTNÍČKA POKRAJINSKÉHO TAJOMNÍKA PRE ENERGETIKU

Viacúčelové využitie

„KEĎ SME PRED NECELÝMI PIATIMI ROKMI zakladali Slovenskosrbskú obchodnú komoru (SSOK), jedným z podnetov na to bola skutočnosť, že sú v hospodárskych vzťahoch dvoch štátoch viaceré rezervy. Ako bilaterálna komora sme proste chceli otvárať dvere spolupráce tam, kde to dostatočne nedokázali štátne a iné inštitúcie. Nie sme tu kvôli sebe, ale sme predovšetkým na to, aby sme zoskupovali tie hospodárske subjekty, ktoré v oboch krajinách môžu a chcú úspešne spolupracovať...“ podotkol 18. júna v hodnotiacom príhovore na zasadnutí Správnej rady a Valného zhromaždenia SSOK predseda Dr. Miroslav Králik. Podľa neho jedným z prvých cieľov je, aby komora bola klubom úspešných, ktorého členovia sa stanú lídrami vo svojom biznise a iniciátormi akcií v nadchádzajúcom období. Viacerí členovia vedenia SSOK sa následne zmienili o jej uplynulom pôsobení a smeroch činnosti v roku tomto a budúcom, aby na záver Valného zhromaždenia hlasovaním vyjadrili dôveru novým členom Správnej rady. Na snímke je momentka zo snemovania prebiehajúceho v priestoroch Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade. O. F.

4

– Ako hodnotíte stav obnoviteľných zdrojov energie vo Vojvodine? – Najväčšie potenciály týchto zdrojov u nás sú v biomase, najmä rastlinnej, ktorú možno viacúčelovo využívať. Uvediem len široké možnosti výroby tak tepelnej, ako aj elektrickej energie. A je tu i príležitosť zamestnať nových robotníkov, zvlášť na úrovni lokálnych samospráv. To je zároveň veľkou šancou aj pre Vojvodinu, aby zamestnala svoje domáce kapacity a účelovo využívala prírodné zdroje, ktoré má. Je to i spôsob, ako zmenšiť závislosť na dovoze, napríklad plynu, ktorý trovíme na vykurovanie. Rôzne produkty z biomasy, od paliet po slamu, možno tiež používať na to, v závislosti od toho, aké sú objekty a druhy zariadení v nich. Zaznamenal: O. Filip

23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU


FÓKUS DELEGÁCIA NRSNM NA DVOJDŇOVEJ NÁVŠTEVE BRATISLAVY

Dohody sa darí úspešne plniť elegácia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny – D v zložení predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, podpredseda NRSNM Vladimír Valentík a člen NRSNM Pavel Čáni – pobudla 11. a 12. júna t. r. na dvojdňovej pracovnej návšteve Bratislavy. Počas návštevy absolvovali pracovné rokovania s podpredsedom vlády SR a ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom, ministrom školstva SR Dušanom Čaplovičom, štátnym tajomníkom Ministerstva kultúry SR Ivanom Sečíkom a predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igorom Furdíkom. Na oficiálnych rokova- Delegácia NRSNM na Ministerstve zahraničných vecí SR niach sa zúčastnila aj veľvyslankyňa Republiky Srbsko v Bratislave Radmila votného poistenia pre žiakov stredných škôl v SR a Hrustanovićová. zabezpečení učebníc pre strednú zdravotnícku škoTémou rokovania boli viaceré otázky týkajúce sa lu v Novom Sade. Samozrejme, v rokovaniach neprehlbovania vzťahov slovenskej národnostnej men- mohla chýbať ani téma tradične dobrej spolupráce šiny v Srbsku a Slovenskej republiky. Prerokované boli NRSNM s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. otázky dopadu zákona 404/2011 Z. z. o pobyte cuS uspokojením možno konštatovať, že sa prakticky dzincov na držiteľov osvedčenia Slováka žijúceho v všetky otázky, ktoré nastolila delegácia NRSNM, stretzahraničí, realizácia projektu rekonštrukcie Múzea voj- li s pochopením zástupcov vlády SR. Podpredseda vlávodinských Slovákov, na ktorom participujú obe kra- dy SR a minister zahraničných vecí Lajčák pri tejto príjiny, realizácia projektu Pamätného domu Martina Jo- ležitosti uviedol:„Vláda vrátane rezortu diplomacie má náša v Kovačici, na ktorom finančne participuje Slo- záujem o rozvoj spolupráce s krajanmi žijúcimi v zavenská republika a osud tlačiarne Kultúra, resp. Ne- hraničí, čo je jasne definované aj v jej programovom ografia v Báčskom Petrovci. Na Ministerstve školstva vyhlásení ako jedna z priorít. Preto vás ubezpečujem, sa hovorilo o potrebe vyslania univerzitného profe- že podporíme aktivity v prospech zachovania kultúsora na Pedagogickú fakultu v Sombore, o otázke zdra- ry, jazyka a tradícií Slovákov žijúcich v zahraničí. Chce-

Anna Tomanová-Makanová a Miroslav Lajčák me, aby obsah spolupráce zodpovedal vašim reálnym potrebám.“ V rámci diskusie slovenská strana prisľúbila, že sa sporný zákon o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky, ktorý vzbudil vlnu nespokojnosti medzi krajanmi, veľmi rýchlo dostane na program rokovanie vlády SR s cieľom jeho novelizácie a úpravy ustanovení, ktoré by mohli krajanov, predovšetkým zo Srbska a Ukrajiny, znevýhodňovať pri získavaní prechodného pobytu v Slovenskej republike. V otázke riešenia budúceho osudu tlačiarne Kultúra, resp. Neografia v Báčskom Petrovci zástupcovia vlády SR prisľúbili pomoc a touto úlohou bol poverený predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík. Všetci účastníci rokovania sa zhodli na tom, že sa dohody, ktoré boli dosiahnuté na predchádzajúcom stretnutí delegácie NRSNM so zástupcami vlády SR darí úspešne plniť, pričom osobitne vyzdvihli príklad dokončenia rekonštrukcie budovy Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci a kúpu domu Martina Jonáša. L. Č.

ZO ZASADNUTIA VÝBORU PRE KULTÚRU NRSNM

O aktivitách a problematike komisií ýbor pre kultúru NRSNM zasadal vo štvrtok 14. júna t. r. v Novom V Sade. Po schválení zápisnice z minulej schôdze členovia VPK sa zamerali na zrealizované aktivity komisií tohto výboru v prvom polroku 2012. V polročnej správe, ktorú na štvrtkovom zasadnutí bez väčších pripomienok schválili, sú podrobne analyzované správy o realizácii podujatí, kde Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny bola spoluorganizátorom. Sú to festival tradičnej ľudovej piesne Stretnutie v pivnickom poli v Pivnici, Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby vo Vojvodine Divadelný vavrín v Kovačici a Folklórny festival Tancuj, tancuj... v Hložanoch. Od budúceho roka NRSNM by mala byť spoluzakladateľom týchto festivalov, čím by sa im zabezpečila pevná organizačná a finančná stabilita. Prítomní predsedovia jednotlivých komisií VPK Ján Makan, Milina Sklabinská, Katarína Mosnáková, Vladimír Valentík, Valentín Grňa, 23. 6. 2012

25 /4496/

Momentka zo zasadnutia Výboru pre kultúru NRSNM Mária Ďurišová, Martin Prebudila a Pavel Čáni potom informovali o aktuálnych a naplánovaných aktivitách v druhom polroku. Budú to prevažne konferencie, stretnutia, súbehy, semináre a podujatia, ktoré sa organizovali aj v uplynulých rokoch. Spomenuli i aktuálne problémy v

HLAS ĽUDU

práci komisií, nuž predsedníčka VPK NRSNM Annamária Boldocká-Grbićová skonštatovala, že je práca komisií korektná a viac-menej úspešná. Až na finančné problémy, ktoré sú súbežnou časťou nášho života. Čo sa týka tohtoročných Slovenských národných slávností, členovia

VPK sa vo štvrtok zamerali na návrh a schválenie komisie na posudzovanie námetov scenára Otváracieho programu SNS 2012. Na súbeh na vypracovanie scenára a realizáciu spomenutého programu dostali dva návrhy, a to Annamárie Boldockej-Grbićovej a z Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Rozhodli, že ich posúdi komisia v zložení: Martin Prebudila, Miroslav Benka a Ladislav Čáni. V záverečnom bode sa zmienili o žiadosti Ochotníckeho divadla Janka Čemana v Pivnici na podporu ďalšieho seminára pre slovenských dramatikov Píšeš? Píšem! Avšak žiadosť pivnických ochotníkov nepodporili, lebo zhodnotili, že je projekt nekompletný a nemajú na to ani prostriedky. Pre nedostatok prostriedkov nepodporili ani žiadosť Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec o financovanie desaťdňového medzinárodného sochárskeho sympózia, ktoré by malo byť v Petrovci. Ináč členovia výboru s poľutovaním konštatovali, že sa dobré idey javia v polovici roka, avšak o prostriedky sa treba uchádzať v stanovených lehotách. E. Š.

5


FÓKUS SLOVENSKÍ A MAĎARSKÍ VOJACI V ZALAVÁRI

Uctili pamiatku Cyrila a Metoda maďarskom Zalavári (pôvodne názov Blatnohrad) si v sobotu 9. júna maďarskí a slovenskí vojaci uctili pamiatku svätých Cyrila a Metoda, ktorí tu pobudli v roku 867 na ceste do Ríma, kam cestovali obhájiť pred pápežom hlásanie viery v staroslovienskej reči. Na tunajšom vtedy močaristom území pri južnom cípe Balatonu sa po vyhnaní z Veľkej Moravy usadil Pribina, predtým nitrianske knieža. V Záber z akcie v Zalavári Blatnohrade, ktorý už ležal na území ovládanom Franskou ríšou, baziliky, pričom archeológovia pokračujú vládol po Pribinovi jeho syn Koceľ, pa- vo vykopávkach. Stojí tu aj stĺp so sochanónske knieža. V Koceľovej pevnosti na jeho mi vierozvestcov Cyrila a Metoda. Práve pri žiadosť Cyril a Metod vo viere a v písme vy- ňom sa konala prvá časť stretnutia. „O tom, že maďarskí vojaci si pripomínajú školili pol stovky žiakov. V Zalavári sú dnes pobyt Cyrila a Metoda v Zalavári pri južnom odkryté základy blatnohradskej pevnosti a

Pavol Vitko

PREDSTAVITELIA TRINÁSTICH našich obcí: od Kikindy po Blace, či od Zaječaru po Starú Pazovu, zúčastnili sa na pondelkovom seminári s názvom Nastúpil čas využívať eurofondy, ktorý prebiehal na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade. Privítal ich predseda Slovensko-srbskej obchodnej komory (SSOK) Dr. Miroslav Králik (na snímke vľavo). Ozrejmil im jej poslanie, doterajšie výsledky, príčiny, prečo sa za necelých päť rokov stala svojráznym komorovým a hospodárskym brandom, ako i plány na tento a budúci rok. Na prezentácii sa predstavila poradenská spoločnosť PROUNION, ako i spoločnosť EUFIN Agency, ktorá vznikla vlani kvôli zjednodušeniu spolupráce medzi Slovenskom a Srbskom pri čerpaní finančných prostriedkov z Európskej únie. Na snímke je záber zo začiatku seminára, ktorý sa konal 18. júna. O. F.

6

Ďuro Varga

INÝ NÁHĽAD

V

cípe Balatonu som sa dozvedel iba vlani,“ povedal slovenský vojenský biskup Rábek. Konštatoval, že to pre neho bolo milé prekvapenie. Tento rok už slávnostnú atmosféru umocnila nielen Dychová hudba maďarskej protivzdušnej obrany, ale aj Čestná stráž Ozbrojených síl SR. Biskup Bíró avizoval, že o rok by na pamätné miesto rád pozval aj vojakov z ďalších krajín, ktoré majú k Cyrilovi a Metodovi najbližšie. Biskup Rábek uviedol, že rok 2013 je rokom 1150. výročia príchodu Cyrila a Metoda na územie dnešného Slovenska a aj Zalavár sa pre slovenských vojakov stane významnou súčasťou tohto výročia. Obaja biskupi na základoch niekdajšieho Koceľovho chrámu odslúžili pre vojenských pútnikov svätú omšu. Je síce fakt, že omšu už na základoch Koceľovej baziliky nie tak dávno slúžil domáci maďarský kňaz, ale v medzinárodnom rozmere sa tak stalo s najväčšou pravdepodobnosťou po dlhých 1146 rokoch. No a na dôvažok – vojaci v slovenskej aj v maďarskej uniforme si rozumeli tiež pri tradičnom vojenskom guľáši.

23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU


SLOVENSKO POLICAJT V CIVILE ZAVRAŽDIL TROCH PRÍSLUŠNÍKOV RÓMSKEJ RODINY, ĎALŠÍCH DVOCH ZRANIL

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ DIVADLO BUDE MAŤ OD JÚLA NOVÉHO ŠÉFA

Masaker v Hurbanove N

Riaditeľom Marián Chudovský O

ecelé dva roky po tragédii v Devínskej Novej Vsi, Slovensko zažilo ďalší masaker. Mestský policajt v civile vtrhol do domu rómskej rodiny v Hurbanove, zastrelil troch ľudí a ďalších dvoch zranil. Motív hrozného zločinu v čase našej uzávierky nebol zrejmý. Päťdesiatjedenročný Milan Juhász prišiel na miesto zločinu vlastným automobilom z neďalekej obce Svätý Peter. Vytiahol nelegálne držanú zbraň a spustil paľbu. Zastrelil troch príslušníkov rodiny Lakatošovcov – 44-ročného otca Gabriela, 19-ročného syna Mária a 24-ročného zaťa Júliusa. Okrem toho spôsobil vážne zranenie manželke jedného zo zavraždených, aj synovi ďalšej obete. Toho stav bol po zranení pľúc kritický. Mestský policajt v civile s dlhoročnou praxou potom nasadol do auta, ktorým z Komárňanskej ulice prešiel na blízku Agátovú pred rodinný dom hurbanovskej primátorky Margity Zemkovej. Po dlhšom vyjednávaní sa nakoniec sám vzdal do rúk polície. Podobný prípad šokoval Slovensko koncom augusta 2010, keď 48-ročný Ľubomír Harman samopalom strieľal v Devínskej Novej Vsi na rómskych susedov v bytovke, a potom aj na ľudí na ulici. Pri útoku vtedy zahynulo sedem ľudí a pätnásť ďalších utrpelo zranenia. Určité rozdiely v dvoch masakrách boli. Zatiaľ čo Harman strieľal po ľuďoch hlava-nehlava, Juhász podľa svedkov niektorých členov rodiny ušetril a odohnal ich hrozbami. Aj profil dvoch útočníkov je rozdielny. Strelec z Devínskej viedol skôr samotársky život, hurbanovský policajt mal manželku a dve dcéry, navyše bol spoločenský a medzi známymi zjavne obľúbený. „Je to pre nás obrovský šok. Nikdy by som to na neho nepovedala,“ povedala pre denník Plus jeden deň po masakre útočníkova dcéra Erika. Tá rovnako ako aj jej sestra Viktória má už rodiny s deťmi. Otca naposledy videli tri dni pred tragédiou, keď boli spolu v nemocnici v Bratislave. Pomáhal im tam, keďže sú maďarskej národnosti a on vedel dobre po slovensky. „Mal dobrú náladu, smiali sme sa, rozprávali o všetkom 23. 6. 2012

25 /4496/

možnom,“ spomínala Viktória. Aj primátorka Zemková, ktorá ho poznala vyše dvadsať rokov, na ňom spomína v dobrom. Naposledy sa videli deň pred vraždením na Športovom dni. „Nebolo na ňom vôbec nič badať. On je veľmi humorný človek, vie vždy udržiavať dobrú náladu,“ zdôraznila. Aj ďalší známi o policajtovi hovoria ako o slušnom a príjemnom občanovi. O to väčšou záhadou je motív činu. Minister vnútra Robert Kaliňák uviedol, že podľa všetkého nešlo o rasový útok. Ako dodal, páchateľ mal príležitosť zabiť aj ďalších ľudí, ale zavraždil iba troch. Okrem toho tak Juhász, ako aj obete sa oficiálne hlásili k maďarskej národnosti, navyše doma u útočníka nenašli žiadne dôkazy o nenávisti voči Rómom. Motívom by tak mohli byť nešpecifikovaný konflikt a nevybavené účty medzi vrahom a obeťami. Napriek vyhláseniam, že nešlo o rasový útok, napätie v Hurbanove zjavne vzrástlo. Objavili sa napríklad správy, že sa rómska rodina chce pomstiť za smrť svojich členov. Aj preto policajti vo zvýšenom počte strážia ich dom a zvýšili počet mužov v uliciach mesta. Medzičasom polícia obvinila Milana Juhásza z úkladnej vraždy, porušovania domovej slobody a nedovoleného ozbrojovania, za čo mu hrozí 25 rokov až doživotie za mrežami. Rastislav Boldocký

d 1. júla bude mať Slovenské národné divadlo nového riaditeľa – bude ním operný a televízny režisér Marián Chudovský. Rozhodol o tom minister kultúry Marek Maďarič na odporúčanie výberovej komisie. Tá úspešného kandidáta v druhom kole uprednostnila pred dirigentom a občianskym aktivistom Antonom Po- Marián Chudovský povičom. Ako uviedla šéfka komisie Jan- mejú a tým trpí značka SND. ka Motyčková, v prospech Chu- Chýba profesionalita, vytratil sa dovského rozhodlo viacero fak- morálny kredit SND,“ povedal torov – skúsenosti, prezentova- Chudovský komisii na dnešnom ný tím renomovaných spolu- vypočutí. Výberové konanie bolo drupracovníkov, aj predstava o ďalšom smerovaní divadla. Nový hým po odstúpení z postu geriaditeľ počas výberového ko- nerálneho riaditeľa Ondreja Šotnania komisii predstavil plány, ha, ktorý odišiel na vlastnú žiapodľa ktorých chce na čelo Ba- dosť. Šoth požiadal 20. sepletu SND postaviť Mária Rada- tembra minulého roka vtedajčovského a riaditeľom Činohry šieho ministra kultúry Daniela SND bude Roman Polák. Obaja Krajcera o uvoľnenie z funkcie. už viedli tieto súbory aj v minu- Deň na to poveril Krajcer dolosti, keď SND riadila Silvia Hron- časným vedením divadla štatucová. Nová tvár by mala obsadiť tárneho zástupcu generálneho vedúcu stoličku v Opere SND, na riaditeľa Milana Vajdičku. Prvý ktorú plánuje Chudovský posa- konkurz na generálneho riaditeľa diť známeho dirigenta Friedricha SND sa uskutočnil 8. marca, neHaidera. „V posledných rokoch sa uspel v ňom ani jeden zo siedna vedúce posty angažovalo via- mich kandidátov. R. B. cej ľudí, ktorí divadlu nerozu-

INVALIDNÝ DÔCHODCA ÚPLNE SÁM VYHRAL SÚDNY SPOR S NADNÁRODNÝM MOBILNÝM OPERÁTOROM

Pokutu nemusí zaplatiť e to príbeh tak trochu ako z hollywoodskeho filmu. Invalidného dôchodcu zažalovala nadnárodná spoločnosť zastúpená špičkovými právnikmi. Hoci sa rozhodol obhajovať vlastnými silami, prípad vyhral! Hrdinom sa stal 49-ročný Prešovčan Ján Bakoš z Prešova. Po niekoľkých nezaplatených faktúrach za telefonovanie, mobilný operátor od neho žiadal nielen uhradenie nedoplatkov a

J

HLAS ĽUDU

náhradu škody, ale aj zmluvnú pokutu za nedodržanie zmluvy vo výške 333 eur. „Dostal som sa do veľmi ťažkej životnej situácie, takmer som oslepol. Prišiel som o prácu a nemal som z čoho platiť mesačný paušálny poplatok. Preto ma zažalovali,“ uviedol víťaz sporu pre denník Sme. Šance vyštudovaného ekonóma na úspech naozaj nevyzerali ružovo. Okrem toho, že nemá žiadne právnické vzdelanie, zákony pre zlý zrak

musel študovať lupou. Napriek tomu mu predseda senátu Krajského súdu v Prešove nakoniec dal za pravdu. Pretelefovanú sumu síce invalidný dôchodca uhradiť musí, ale pokutu už nie. Súd ju totiž označil za „neprijateľnú“. Verdikt, ktorý je už právoplatný, by mal vylepšiť postavenie všetkých zákazníkov. „Firma už nesmie takúto klauzulu o zmluvnej pokute zakotviť do zmlúv, ktoré dáva podpisovať novým klientom,“ vysvetľuje denník Sme.„A ani si uplatňovať jej plnenie na žiadnom súde na Slovensku. Súdy by už takúto žalobu nemali prijať. Inak by podporili nezákonný stav.“ R. B.

7


Z NAŠICH OSÁD ZO ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČ

Druhý pokus sa vydaril hromaždenie obce Báč v no- kom, ktorí tvoria väčšinu v obecvom zložení sa konštituovalo nom zhromaždení, boli verifikov pondelok 18. vané mandáty, a júna v pokračopotom slávnostvaní prerušenéne zložili prísaho májového hu. Výborníkom, zasadnutia, ktoktorí na zasadré sa nevydarilo nutí neboli prípre nedostatok tomní, hlavne z kvóra. Väčšinu radov Demokrasa podarilo tickej strany a z utvoriť výborníradov Ligy sokom z radov ciálnych demoSrbskej pokrokratov Vojvodikovej strany, ny, mandáty ešte koalície okolo neboli verifikoSocialistickej vané. V nasledustrany Srbska a júcom bode Srbskej radikál- Mirko Pušara, nový predseda správu o uskunej strany a tý- Obce Báč točnených voľchto 13 výborbách krátko níkov sa zúčastnilo na zasadnutí, ozrejmil výborník Dr. Dragan Baktoré aj tentoraz zvolal najstarší bić a prítomní ju potom jednovýborník Stanko Kondić z Báča. hlasne schválili. Zasadnutie malo dve časti, konV pokračovaní výborníci tajštitutívnu a pracovnú. V konšti- ným hlasovaním zvolili predsedu, tutívnej časti trinástim výborní- zástupcu predsedu, podpredsedu

Z

ZO ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

Zvolili vedúcich ľudí

Časť výborníkov zložila prísahu

a tajomníka Zhromaždenia obce. Novou predsedníčkou Zhromaždenia obce sa stala Lidija Šamanovićová z Báča, jej zástupcom je Borislav Antonić, tajomníkom ZO je Dragan Predojević a podpredsedom sa stal Selenčan Jozef Kováč. Voľbou a schválením volebných výsledkov sa splnili všetky podmienky na konštituovanie nového Zhromaždenie obce. V pracovnej časti zasadnutia výborníci zvolili predsedu obce, jeho zástupcu, ako aj členov Obecnej rady. Novým predsedom obce

Báč sa stal súkromný podnikateľ z Vajsky Mirko Pušara a jeho zástupcom je Stanko Kondić z Báča. Nový predseda obce slávnostne zložil prísahu, a potom navrhol nových členov Obecnej rady. Členmi Obecnej rady sa stali: Dejan Jovešić, Avdo Delić, Stjepan Periškić, Dr. Zlatko Nosál, Janika Mesaroš, Anica Božin a Radomir Cicmilović. Zasadnutie v priamom prenose prenášali Rádio Báčka a káblová obecná televízia.

demisiu pre odchod na iné funkcie, potvrdili mandáty novým výborníkom: Novicovi Trajkovićovi (DS), Milene Svirčevovej (DS), Perovi Đuričkovi (DS), Janošovi K. Nađovi (SVM), Đurovi Filipovi (SNS) a Mirijane Kostićovej, tiež z radov Srbskej pokrokovej strany. Po dôkladnom vysvetlení Návrhu roz-

podporili návrh rozhodnutia o angažovaní externého revízora na jeho posúdenie. V ďalších bodoch rokovacieho programu výborníci schválili návrh na utvorenie odbornej komisie pre vyhotovenie ročného programu ochrany, úpravy a používania poľnohospodárskej pôdy, o ktorom podrobnejšie informovala Mária Hriešiková-Benková, vedúca oddelenia pre hospodárstvo, malé hospodárstvo a rozvoj. Výborníci tiež prerokovali aj návrhy rozhodnutia o voľbe Komisie pre kádrové a administratívne otázky, pracovné vzťahy, spoločenské uznania a vyznamenania, Komisie pre štatutárne otázky, organizáciu a normatívnu činnosť a Komisie pre mandátno-imunitné otázky. Záverom prvej časti zasadnutia 39 výborníkov schválilo aj návrh rozhodnutia na voľbu Rady pre financie a rozpočet, ako aj návrh na voľbu Rady pre komunálne činnosti, urbanizmus a ochranu životného prostredia.

ominantou 2. zasadnutia Zhro- Zemenovú, Šandora Mergeša, Bomaždenia obce Kovačica, kto- ženu Papovú, Aidu Matejićovú, ré sa uskutočnilo v piatok 15. júna Ivana Barcu, Annu Farkašovú, An2012, bola voľba predsedu a zá- driju Tomeka, Adama Lupu a Brastupcu predsedu Kovačickej obce, nislava Milićeva. Výbornícka väčšina ako aj Obecnej rady. Zasadnutie viedol predseda ZO Ján Puškár a výborníci absolvovali rokovací program pozostávajúci z desiatich bodov za necelé dve hodiny. Na začiatku piatkového zasadnutia za predsedu obce znovu zvolili Miroslava Krišana (DS), doterajšieho predsedu obce, ktorý túto funkciu bude zastávať aj nasledujúce štyri roky, Slávnostná prísaha výborníkov Zhromaždenia obce Kovačica po štvrtýkrát. Výborníci takisto svojimi hlasmi za zástupcu tento návrh tajným hlasovaním hodnutia o záverečnom účte rozpredsedu obce zvolili Lászla Vida- podporila, a potom novozvolení počtu Obce Kovačica za rok 2011, ca (DS). Neskoršie predseda obce členovia zložili slávnostnú prísahu. ktorý podala Ljiljana Žarićová, vedo Obecnej rady navrhol Pavla V pokračovaní zasadnutia na- dúca Oddelenia pre rozpočet a fiŠajbena, Jaroslava Jonáša, Vieru miesto výborníkov, ktorí podali nancie, výborníci väčšinou hlasov

D

8

Juraj Berédi-Ďuky

23. 6. 2012

A. Chalupová 25 /4496/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD BÁČSKA PALANKA

Spoločný sviatok priateľstva evné základy dvoch slovanských národov – ruského a srbského upevnili predkovia už P pred tisícimi rokmi. V priebehu dejín sa nábo-

slanec Konuzin vo svojom príhovore okrem iného hovoril o významných vzťahoch ruského a srbského národa, ako aj o ruských vysťahovalcoch, ktorí pred sto rokmi našu vlasť začali pociťovať ako svoju a aktívne sa zapájali do všetkých sfér života. Zároveň vyjadril potešenie, že naši občania nezabudli na dejiny a ruské osobnosti, ktoré svojím pôsobením prispeli i k rozvoju nášho štátu.

ženské, vzdelávacie, kultúrne a hospodárske styky čoraz viac upevňovali. Dva národy viaže i priateľstvo a jeden z najkrajších príkladov preukázalo práve srbské obyvateľstvo v našej vojvodinskej rovine, keď po ukončení prvej svetovej vojny a Októbrovej revolúcie v Rusku poskytlo nové teplo domova desiatkam tisícov ruských emigrantov. V novej vlasti početné ruské rodiny začínali svoju budúcnosť prispôsobiac sa tunajším životným podmienkam. Boli z radov obyčajných ľudí, mnohí však boli cirkevní hodnostári, osvetoví, kultúrni a hospodárski pracovníci. Na počesť ruským osvetovým pracovníkom pôsobiacim v minulom storočí v Báčskej Palanke vo štvrtok 14. júna na budove Gymnázia 20. októbra odhalili pamätnú tabuľu. Tabuľa je Na prednáške: (zľava) Zvonko Jović, Aleksej Arsenev, Dr. Milan dielom palanského kame- Micić a Dr. Nebojša Kuzmanović nára Lazara Stupara a za svoj vznik vďačí i Matici srbskej, Gymnáziu 20. Slávnosť, na ktorej sa zúčastnili predstaviteoktóbra, Združeniu občanov Zaveštanje (z Fu- lia Ministerstva školstva, Pokrajinského sekretogu), ako i podpore Obce Báčska Palanka. tariátu pre vzdelávanie, správu a národnostné Pri tejto slávnostnej príležitosti Báčsku Palanku spoločenstvá, ako aj predstavitelia Pravoslávnavštívil veľvyslanec Ruskej federácie v Srbsku nej cirkvi, pokračovala v gymnaziálnom amfiAleksandar Konuzin, ktorý spolu s predsedom teátri zaujímavou prednáškou o úlohe ruskej obce Draganom Bozalom odhalil pamätnú ta- emigrácie v rozvoji srbského školstva. Prezenbuľu ruským osvetovým pracovníkom. Veľvy- tovaná bola i kniha Samovary na rovine auto-

Aleksandar Konuzin (vľavo) a Dragan Bozalo odhalili pamätnú tabuľu ra Alekseja Arseneva, ktorého predkovia do našich krajov prišli z Ruska pred 100 rokmi. O knihe a význame ruských dejateľov a nositeľov modernizácie z veľkého sveta, ktorí tu zanechali trvalé stopy, hovoril historik Dr. Milan Micić. Autor A. Arsenev prečítal niekoľko úryvkov zo svojej knihy, v ktorej predstavuje ruské spoločenstvo a jeho pôsobenie na kultúrnom a hospodárskom poli vo Vojvodine. Na prednáške hovorili i Zvonko Jović, vedúci projektu o srbsko-ruskej spolupráci a predseda Spoločnosti Matice srbskej v Báčskej Palanke Dr. Nebojša Kuzmanović. Výstavu v aule gymnázia venovanú ruskej cirkvi v zahraničí otvoril Brane Milovac, pravoslávny cirkevný hodnostár. Jaruška Ferková

konštruktívnou opozíciou a že podporia každý návrh významný pre občanov. Najca roka, tiež záverečný účet rozpočtu za viac poznámok rok 2011, a vymenované sú aj jednotlivé na zasadnutí popracovné telesá najvyššieho obecného ordali k zloženiu kogánu moci. Predseda obce Dušan Jovamisie pre dávanović hovoril, že je potrebné do stratégie nie do prenájmu rozvoja na tento rok zaradiť aj opravu škoštátnej pôdy. ly vo Vladimirovci a kúpu budovy Domu Všimli si totiž, že kultúry v Alibunári, ktorú v päťdesiatych viac členov tejto rokoch minulého storočia občania stavali komisie boli člendobrovoľnou prácou a ktorá sa v procemi komisie aj v se privatizácie v dôsledku nedbanlivosti predchádzajúbývalého obecného vedenia dostala do Bol predsedom iba desať dní: com zložení, keď vlastníctva spoločnosti Agroživ. vypukol škandál s Nedeljko Konjokrad Na základe priebehu tohto zasadnutia bývalým predsemožno konštatovať, že koalícia pri moci v tom- dom obce Danielom Kišmartonom z podozreto zložení bude mať aktívnu opozíciu, čo v mi- nia, že bral úplatky, aby uprednostnil jednotlinulom zložení nebol prípad. Výborník srbskej po- vých uchádzačov o štátnu pôdu. Z tých dôvokrokovej strany Predrag Belić a Aurel Murgu z dov predstavitelia opozície vyjadrili mienku, že Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny položi- do komisie treba zvoliť úplne nových ľudí, lebo li početné otázky a žiadali si dodatočné vy- občania pochybujú o legitimite doterajších člesvetlenia takmer každému bodu rokovacieho nov. programu. Pritom obaja povedali, že chcú byť vlh

ZO ZHROMAŽDENIA ALIBUNÁRSKEJ OBCE

Demisia predsedu Konjokrada ba desať dní po konštitutívnom zasadnutí v aliobecnom zhromaždení sa udiali Iprvébunárskom kádrové rošády. Na druhom zasadnutí lokálneho parlamentu vo štvrtok 14. júna predseda ZO Nedeljko Konjokrad, ktorý na tejto funkcii bol iba desať dní, podal demisiu?! Zdôvodnil ju konfliktom záujmov, vzhľadom na to, že vykonáva aj funkciu poslanca v Zhromaždení APV. Nevysvetlil však, či aj pred desiatimi dňami vedel, že tieto dve funkcie nejdú spolu. Vládnuca väčšina potom za nového predsedu zhromaždenia zvolila alibunárskeho podnikateľa Đuricu Gligorijeva (DS). Krátko potom demisiu podal aj člen obecnej správy Zvonko Zavišić, tiež zvolený na tú funkciu pred desiatimi dňami. Na jeho miesto je zvolený Zlatimir Grubanov z Ilandže a Zavišić je vymenovaný za úradujúceho riaditeľa Verejného autobusového podniku Alibunár. V pokračovaní zasadnutia je schválený plán podrobnej regulácie komplexu veterného parku v katastrálnych obciach Alibunár a Vladimirovac, výstavba ktorého by sa mala začať do kon23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU

9


Z NAŠICH OSÁD HLOŽIANSKI ŽIACI NA SLOVENSKU

Škola v prírode a tenis iati žiaci a dve profesorky hložianskej ZŠ Jozefa Marčoka-Dragutina pobudli v Škole v prírode s výcvikom tenisu na Donovaloch na Slovensku. Škola bola organizovaná pre žiakov s vyučovacím jazykom slovenským v zahraničí, za podpory Ministerstva školstva na Slovensku. Cieľom tohto stretnutia žiakov bolo zvládnuť základný a zdokonaľovací tenisový výcvik, upevniť kolektív, získať nových priateľov a prostredníctvom vzťahov si vypestovať trvalý záujem o zimné športové aktivity. Pre účastníkov boli každý deň organizované športové aktivity po skupinách a večer výcvik či pro-

P

gram podľa metodického plánu. Tak prvý deň mali prednášku o základoch a metodike tenisu, druhý deň bol výcvik v skupinách, spoločenské hry a zábava v bazéne. Podobne prebiehali aj ostatné dni pobytu. V rámci voľných aktivít pre účastníkov boli zorganizované prechádzky lesom a návšteva dedinky Habakuky (Dobšinského rozprávkový svet). Najkrajší zážitok mali zo spúšťania na boboch. Nakoniec bola pre všetkých účastníkov zorganizovaná olympiáda športových aktivít, na ktorej boli všetci žiaci z Hložian odmenení. Školu v prírode uzavreli záverečným večierkom, na kto-

P R I J AT I E PRE NAJLEPŠÍCH ŽIAKOV. Lokálna samospráva Kovačickej obce v čele s p re d s e d o m Miroslavom Krišanom v stredu 13. júna usporiadala v Relaxe už tradičné prijatie pre najlepších žiakov základných škôl a stredoškolákov, nositeľov Vukovho diplomu, žiakov generácie a tých, ktorí postúpili do republikovej súťaže z jednotlivých predmetov. Slávnosť otvorila náčelníčka Oddelenia pre spoločenské činnosti Jarmila Ćendićová a na republikovej prehliadke odmenený spevácky zbor a chór ZŠ svätého Georgija z Uzdina pod vedením Daniela Keca. Na prijatí sa zúčastnilo 120 žiakov, ktorým zástupca predsedu obce Lászlo Vidac odovzdal ďakovné listiny a knižné odmeny. Diplom Vuka Karadžića v Kovačickej obci získalo úhrnne 55 žiakov, medzi nimi sú dvanásti žiaci ZŠ Mladých pokolení v Kovačici a šestnásti žiaci ZŠ maršala Tita v Padine. V Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici sú traja nositelia Vukovho diplomu. Všetkým odmeneným žiakom na slávnostnom prijatí patril aj komplet lístkov na používanie bazénov v kovačickom Relaxe. A. Chalupová

10

Fotografia na pamiatku

rom účastníci krátkym programom prezentovali svoju krajinu. Žiaci a učitelia sa vrátili do-

mov plní pekných dojmov, skúseností a priateľstiev. A. Hlaváčová, M. Zima

VUKOVCI U PREDSEDU OBCE BÁČ. V utorok 12. júna 2012 predseda Báčskej obce Tomislav Bogunović usporiadal prijatie pre ôsmakov z celej obce, ktorí sa stali nositeľmi Vukovho diplomu. Zo Základnej školy Jána Kollára v Selenči na prijatí boli: Vladimír-Vaňa Valent, ktorý je zároveň žiakom generácie, Vladimír-Pavel Žiak, Tatiana Krížová, Klaudia Prokopcová, Daniela Kuteničová, Alena Strehárska a Beata Lojdlová. Predseda obce v rozhovore poukázal na možnosti štipendovania stredoškolákov z prostriedkov obce a sľúbil pomoc žiakom pri zápise do žiackych domovov v Sombore a Novom Sade. Nasledovalo pohostenie a potom vukovcov pozdravila aj obecná osvetová inšpektorka Nataša Budićová. Záverom stretnutia všetkým nositeľom Vukovho diplomu odovzdali primerané darčeky. Vladislava Lovásová

23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD GUČA V KOVAČICI TRETÍKRÁT

Nastavujú latku čoraz vyššie valita súťažiacich a orchestrov vystupujúcich v revuálnej časti podujatia Guča v Kovačici z roka na rok stúpa, – jednoznačný je záver početných milovníkov trubačských kapiel, ale i členov odbornej poroty po zakončení ďalšej akcie. Semifinálová súťaž bola aj z technickej strany lepšie zorganizovaná ako predchádzajúce dve. Javisko tentoraz umiestnili pomedzi budovy súdu a hotela, čím sa získal väčší priestor z oboch strán pre lavičky pod stanmi pre tých, ktorí chcú sledovať viachodinový program v kuse, alebo sa tam prídu iba občerstviť. Navyše tento rok sa organizátori nemuseli obávať dažďa. Prvú akciu v máji 2010 pokazilo to-

Výkony semifinalistov pre AP Vojvodinu a Belehrad hodnotil trojčlenný zbor znalcov: Dr. Mirjana Zakićová, profesorka etnomuzikológie na Fakulte hudobného umenia v Belehrade ako predsedníčka poroty a členovia Rade Božović, profesor hu-

K

V revuálnej časti na dobrú zábavu a do tanca hrali orchestre Gorana Rankovića z Guče, Dejana Ilića z Vladičinho Hanu, Sinišu Stankovića zo Surdulice, Dejana Jasimovića z mesta Lučani a Timočskí trubači z Boljevca. Hodinu po polnoci nenechal nikoho ľahostajným koncert orchestra Elvisa Ajdinovića zo Surdulice, trojnásobného víťaza Guče, najlepšieho medzi najlepšími vlani v Dragačeve. Desiati veľkí hudobníci, vý-

Elvis Ajdinović, Prvá trúba Dragačeva v rokoch 2000, 2002 a 2011

Orchester Janka Jovanovića zo Zemunu vlani zvíťazil, tohto roku otváral podujatie

dobného umenia zo Šídu a Branislav Gagić, profesor trúby zo Zreňaninu. Súťaž vyhrali Šíďania, ktorí postúpili do Dragačeva. Iný šídsky orchester (Šídski trubkári) zvíťazil na prvom kovačickom šampionáte roku 2010. Potešením pre oči a uši bol okrem iných aj orchester vojvodinských Rumunov z Ritiševa. Kapela pozostáva až z 35 čle-

borní šoumeni a speváci na kovačickej scéne potvrdili vlaňajšiu domináciu a fakt, že je Dragačevo v oblasti ľudovej hudby roky najznámejšou obchodnou značkou a turistickou destináciou návštevníkov z celej Európy. Inak Elvis Ajdinović a jeho surdulický orchester vystúpil v Kovačici aj v roku 2010.

Trubačské kapely hrali ostošesť tak v súťažnej, ako i revuálnej časti

tiž nepriaznivé počasie. Mimochotárnych divákov by možno tohto roku bolo ešte viac, nebyť v tom istom čase iných hudobných víkendových akcií vo Vojvodine a Belehrade. Nasledujúci rok by sa bok po boku víkendových akcií – rockového večierka (piatok), folkloristov a trubačov (sobota), mal uskutočniť i Cimbal fest. Riaditeľ Turistickej organizácie Obce Kovačica vyhlásil vo vysielaní Žikina šarenica, že toto podujatie pre nedostatok peňazí v tomto roku odročia, ale zároveň za pomoci padinských a kovačických hudobníkov v priamom prenose relácie avizoval tento festival o rok (nedeľa). Podujatie sa začalo slávnostným defilé účastníkov ulicami Dr. Janka Bulíka, Čaplovičovou, JĽA a Ulicou maršala Tita. Na javisku sa akcia začala hymnou hudobnej súťaže v Draga23. 6. 2012

25 /4496/

čeve Sa Ovčara i Kablara. Zahral ju orchester Janka Jovanovića zo Zemunu, minuloročného víťaza Kovačice a nositeľa bronzovej medaily z Guče. Prítomným sa najprv prihovoril Ján Pap, riaditeľ TOOK a podujatie otvoril Adam Tadić, riaditeľ Strediska pre kultúru v Guči. V prvej časti programu javisko patrilo školákom a starším hudobníkom a tanečníkom z Debeljače, Crepaje, Uzdina, Kovačice, Padiny a Belehradu (KUS Mladost Avala). V hlavnom súťažiacom programe o postup na tohtoročnú Guču sa uchádzal orchester Danijela Jokanovića zo Šídu, Tineretu z Banátskeho Nového Sela, mládežnícky orchester Brass z Pančeva, orchester DK Doina z Ritiševa, kapela Janka Jankovića zo Zemunu a orchester Sašu Antića Duga z Belehradu.

HLAS ĽUDU

Vystupovali i tanečníci DK 3. októbra z Kovačice

nov, všetci sú z dedinky, ktorú Kovačičania poznajú ako osadu piva a šachu, takmer všetci sú roľníci, všetci hrali ako jeden oblečení v rumunskom kroji pod taktovkou dôstojníka na dôchodku z Temešváru. Ritiševčania už vystupovali vo Švédsku a Grécku.

Do sprievodných akcií podujatia patrila aj prezentácia Turistickej organizácie Obce Kovačica, ktorá mala stánok na otvorenom, podobne ako i početní predavači srbských suvenírov. Ján Špringeľ

11


Z NAŠICH OSÁD Z RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA KULPÍN

STARÁ PAZOVA

Práce je neúrekom

Dva roky hnutia Eko san

re potrebu riešiť nahromadené aktuálne otázky, ktoré sa dostali pred novozvolenú Radu MS Kulpín, schôdze tohto orgánu bývajú častejšie. Tak v poradí druhá pracovná schôdza sa uskutočnila v pondelok 11. júna, dva týždne po prvej. Predseda RMS Miroslav Čeman hneď na začiatku vyzval predstaviteľov Mládežníckeho združenia Terra, ktorí boli prítomní na zasadnutí, aby predostreli svoju žiadosť. Predseda združenia Branislav Kuštra vysvetlil, že Terra pôsobí už dva roky, ale nateraz nemá vlastné miestnosti, takže sa vyše dvadsať aktívnych členov stretáva v priestoroch KUS Zvolen. Priali by si teda mať aspoň jednu miestnosť na bežné aktivity. Mienia, že by sa takým spôsobom ich činnosť zviditeľnila a aj členstvo by sa zväčšilo. Z aktivít, ktorým sa teraz venujú, uviedol mládežnícky turnaj v malom futbale, ktorý usporiadajú tohto roku v júli. Okrem toho je tu letné kino, ktoré už organizovali aj predtým, a vlani mali aj jedno úspešné vianočné podujatie. Sústavne spolupracujú s Kanceláriou pre mladých v B. Petrovci a zapájajú sa do jej akcií. Členovia Rady MS Kulpín prisľúbili, že sa pokúsia vyhovieť požiadavkám združeniu Terra. V súvislosti s nadchádzajúcou oslavou Dňa Kulpína, ktorá má byť v júli, odznel návrh členov, aby sa táto oslava zlúčila s Predslávnosťovými dňami v Kulpíne do jedného podujatia, lebo obe sú finančne náročné a dátumovo blízke. Predposledný bod schôdze bol vyhradený pre finančné požiadavky. Rada rozhodla z pokladnice MS vyčleniť 30-tisíc dinárov na organizovanie ďalšieho ročníka úspešného hudobného podujatia Kulpin-fest, ktorý má na starosti Združenie YMCA a ktoré je tohto roku naplánované na koniec júla. Dobrovoľnému hasičskému spolku Petrovec na kúpu výstroja RMS schválila 10tisíc dinárov. V záverečnom bode predseda RMS informoval, že o pravidelné čistenie žúmp obytných budov v centre Kulpína oproti budovy škôlky sa už postarali, pričom poplatky sa rozvrhnú na komunálne účty obyvateľov týchto budov. Ďalej hovoril o tom, že sa začali práce na úprave dvora bývalej Jednoty, kde bude umiestnené trhovisko. Najväčšia debata sa rozprúdila v súvi-

P

12

slosti s domom smútku na pravoslávnom cintoríne a prostriedkami v hodnote 1,5 milióna dinárov z pokrajinských zdrojov, ktoré boli presunuté na VKP Progres ako nositeľa investície. Papiere na výstavbu tohto objektu sú pripravené, a preto rada navrhla zavolať na zasadnutie riaditeľa VKP Progres, aby ozrejmil, ako sa použijú spomenuté prostriedky určené na výstavbu pravoslávneho domu smútku. Koniec zasadnutia bol neobvyklý, keďže členovia šli spoločne na obchôdzku miestností v rámci budovy malého kaštieľa, kde sídli aj samotné MS Kulpín a kde donedávna žili utečenci. Po obchôdzke konštatovali, že tieto priestory sú vo veľmi zlom stave a že do ich úpravy bude treba vložiť hodne práce a prostriedkov. K. Gažová

ýročné zhromaždenie Ekologického hnutia Eko san Obce Stará Pazova sa konalo v stredu 13. júna a namiesto v malej sieni tzv. Bielej budovy usporiadali ho v budúcom ekologickom dome v Ulici Hviezdoslavovej číslo 40 v Starej Pazove. Po schválení záverečného účtu za rok 2011 a zmien a doplnkoch Štatútu (ustanovili funkciu tajomníka hnutia v záujme rozšírenia aktivity) členovia Ekologického hnutia Eko san Obce Stará Pazova na výročnom zhromaždení utvorili Organizačný výbor (v zložení Jadranka Biga, Vesna Feldeždi a Mirjana Domoniová) na prípravu oslavy druhého výročia

V

založenia hnutia. Oslava je naplánovaná na Vidovdan – 28. júna, keď sa má uskutočniť i výstava medu a kvetov. Členovia pazovského hnutia Eko san sa uzhodli, že výška členského na tento rok zostane nezmenená – 500 dinárov. Nasledujúcou akciou tohto hnutia má byť čistenie kanálu v Ulici Svätosavskej (neďaleko ZŠ B. P. Pinkiho). Do akcie sa okrem členov hnutia zapojí aj skupina občanov z Ulice fruškohorskej, ktorí majú v tom skúsenosti, lebo nedávno si pred svojimi domami z vlastnej iniciatívy úspešne vyčistili kanál. A. Lš.

V ZDRAVOM TELE ZDRAVÝ DUCH. V Gerontologickom stredisku Kertváros (maď. – mesto v záhrade) v Subotici pôsobia viaceré sekcie, ako napr. výtvarná a športová. Organizujú aj medziklubové súťaže v bridži, šachu, šípkach (pikado) alebo zábavné programy, posedenia pri čaji, oslavy narodenín. Osobitne však treba zdôrazniť prácu rekreačnej sekcie. Rekreačné korektívne cvičenia prispôsobené príslušníkom tretej doby vedie profesorka telocviku Mira Herceg, ktorá má 42ročnú skúsenosť v práci s deťmi a dospelými. V klube existuje účelovo zariadená sála, v ktorej rekreanti za sprievodu znalecky vybranej hudby cvičia dvakrát do týždňa. Vera Mladenović

PAZOVSKÍ ŠKÔLKARI – budúci prváčikovia už tradične usporadúvajú záverečný program. Tohtoročný rozlúčkový program najstarších detí z PU Poletarac zo Starej Pazovy sa konal vo štvrtok 7. júna v tamojšej divadelnej sieni. Škôlkarov a ich rodičov, ako aj priateľov ustanovizne na programe privítala riaditeľka Poletarca Milica Blešićová. V programe vystúpilo 9 prípravných (slovenských a srbských) skupín. V záverečnom bode vystúpili všetky skupiny (na snímke) s piesňou Dovidenia, drahí vychovávatelia. a. lš.

23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD ČO TLAČÍ OBČANOV ĽUBY

Desať miliónov na odstránenie smädu uba ľúba. Ľuba milá vrme „vypožičali” na desať minút. dedinka. Záväzne „Áno… problém vody nás trápi učarí náhodným pocestdávno. Dlho sme sa nechali iba tráným. Málokto im nezávipiť. Prednedávnom sme však nadí jej rázovitosť: „Jój, ako písali projekt a jednu časť, v hodsa tu u vás dýcha! Tieto note sedem miliónov dinárov, sme kopčeky, na ktorých žii zrealizovali. Vyvŕtali sme novú jete, sú božský dar… a tá studňu a namontovali potrubie zeleň…!” A tak ďalej, a miestneho vodovodu. Zostáva ešte podobne. Ibaže pocestní urobiť bazén a prípojky. To si vysi nie vždy všimnú to, čo žiada ďalších približne desať mitlačí našincov tam, kde liónov. Cenu prípojky sme ešte ich osud prikoval. Kedyneurčili. Vlani bola o tom reč a odkoľvek sme Ľubu navštíznel návrh, aby stála 25 000 dinávili – a stáva(lo) sa to tak Malebná Ľuba sa postupne zbavuje vleklých problémov rov a aby sa umožnilo zaplatiť na „raz za turecký rok” – furt päť – šesť splátok, ale zatiaľ je to nesa jej dobrí ľudia ponosovali na ne- mi drel na špargľoviskách. Nesto- Lebo… tento-toto… pedobrý „kamienok v topánke”; v nal, roboty sa nebál, ani teraz od nej niaze akože „dostali preklade: na vleklý problém záso- nebočí. Obáva sa niečoho iného: nohy”. No, reku a kam nedostatku pracovných príleži- zmizli? Údajne túto otázbovania vodou na pitie. ku postaví súd „zaslúžiNaposledy sme tam zašli toť v tostí, najmä pre mladých ľudí: lým jednotlivcom”. poslednú májovú nedeĽuba ešte stále patrí k ľu. Keď celá malebná demiestnym spoločendinka bola na nohách. stvám, ktorých občania Lebo práve korene púšodvádzajú samozdaneťala udalosť, ktorá si nánie, ibaže je ľudí málo, rokuje byť tradičnou: takže ani peniaze do deprvý tamojší Etno deň. dinskej pokladnice neZdá sa, že zásobovanie tečú prúdom, ani cícervodou spôsobom prikom, iba čo kvapkajú... meraným 21. storočiu sa Vari všetky ľubské dokonečne aj v Ľube stane mácnosti majú vyvŕtané skutočnosťou. V zástuvlastné studne a vlastnia Osvieženie v parku pe ľudí, ani nevieme už Čakajú na vodu: Milan Kmeťko (zľava) a hydrofory. Voda teda je, ako, len sme sa dali do Miško Čuha ibaže nie pitná. Po tú si mnohí úradne.” reči aj s Milanom Kmeť„Nie je kde zarobiť si. Podniky chodia na verejnú studňu v strede kom, niekdajším športovým dopiDokončenie a spustenie miestprepadli, ani do ilockých vinohra- osady, na okraji osviežujúceho neho vodovodu je, hovorí miestny sovateľom Hlasu ľudu: „Oni vravia, že je urobená sieť cez dov už nechodíme; hranice urobi- miestneho parku. Predsedu Rady richtár, úloha číslo jeden a chcú ju dedinu, a že zostáva vystavať vod- li svoje. Erdevícke vinice a chýreč- Miestneho spoločenstva Ľuba Jan- zrealizovať ešte v tomto roku. Ako nú nádrž na hornom konci dediny. ná erdevícka vínna pivnica tiež ka Topoľského sme si v tej trme- hovorí, na stavbu domu smútku na prepadli a u nás Kedy to bude – zatiaľ nevieme.” cintoríne vlani „do„Oni” sú, domnievame sa, ľudia, nie sú súkromné stali dva milióny diktorí tvoria Radu Miestneho spo- podniky… Väčšina nárov”. Až im vraj priločenstva Ľuba. Pýtame sa, či je Ľubanov sa zasľúbené prostriedky známe, koľko by Ľubanov malo oberá poľnohosna ten istý účel dá stáť napojenie na miestny vodo- podárstvom, preObec Šíd, zakončia vod? Vraj dvadsaťtisíc každú do- važne na malých aj túto investíciu. „Námácnosť. „Je to reálna cena,” dodá plochách; iba ak dejam sa, že taktiež štyria – piati obránáš spolubesedník. do konca tohto Na rozbehnutý rozhovor sa nad- bajú maximum roku,” dodal na zápôdy. Viacerí majú väzuje aj Miško Čuha: ver rozhovoru prvý „Voda je problém číslo jeden. Ka- k dobru aj kravy…” muž Ľuby a prisľúbil, Dom smútku je, nalizáciu máme dobrú, nie sú prože vyhovie nášmu blémy ani s povrchovými vodami počuli sme v letželaniu byť tam, keď mých rozhovoroch keď sa leje prudký dážď.” budú dávať do preMiško Čuha, mimochodom, viac- s občanmi Ľuby, vádzky vodovod a krát s výpravou robotníkov z Hlo- vraj „takmer do- Ľuba nadchla aj Martina Zlocha, podpredsedu AP Vojvodiny dom smútku. žian pobudol v Nemecku. Tam v končený, ale do- (zľava), tu v rozhovore s tamojším richtárom Jankom Topoľpote tváre a so stvrdnutými prsta- končený nie je”. ským (tretí zľava) Juraj Bartoš

Ľ

23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU

13


Z NAŠICH OSÁD HLOŽANY

Pribudol stánok na suveníry

ne spoločenstvo Hložany“. V malom útulnom drevenom domci sa teda čoskoro budú predávať rôzne s p o m i e n k ové predmety. Keď určia, v ktoré dni darčeková služba bude poruke záujemcom. V kratšom programe spustenia pekného stánku V darčekovom stánku čoskoro bude možné kúpiť vystúpili aj členvýrobky „z dielne“ Spolku podnikavých žien a ky SŽS z Hložian ženských spolkov Miriam Murtíšho prostredia dodatočný zárobok, nová a Anna Tkáčová. Prečítali privlastne čiastočné ekonomické osa- merané výňatky z literatúry vojvomostatnenie“. Ako dodala, sám stá- dinských slovenských spisovatenok „finančne prevýšil zaplánovanú liek. sumu a chýbajúce prostriedky pridali Obec Báčsky Petrovec a MiestJuraj Bartoš

eho otvorenie pôvodne zahlásili na 19. mája. Pôvodne mal stáť pri Dome kultúry v Hložanoch. Nestalo sa. Až v uplynulú nedeľu, len čo slnko začalo menej páliť, v parku pred futbalovým ihriskom, neďaleko školskej budovy, Poľovníckeho domu, amfiteátra a turistického strediska Oáza MB, narastal Otvárací prejav mala Viera Miškovicová (sprava) a úlomky z literatúry prečítali Miriam Murhlúčik ľudí. Okrem tínová (v strede) a Anna Tkáčová Hložančanov boli aj návštevníci z okolia. Prv než si prí- vzorky v novom rúchu, ako darčetomní vkusný darčekový stánok ky – suveníry a umožniť ženám z náobzreli zvnútra a po tom, čo si ho obhliadli zvonku, privítala ich predATRAKTÍVNA PÁRTY V AKVAsedníčka Klubu podnikavých žien PARKU V PETROVCI. Vymože(KPŽ) Báčsky Petrovec a Spolku žien nosti akvaparku Petroland v PeSlovenka Hložany Viera Miškovicotrovci si od jeho otvorenia koncom vá. apríla už vyskúšali mnohí občania Z výkladu Miškovicovej, inak i Báčskopetrovskej obce, ako aj popredsedníčky Asociácie slovenských četní cezpoľní hostia. Okrem bežspolkov žien (ASSŽ), sme sa doných vymožeností a atrakcií, ktozvedeli, že „KPŽ bol založený, a poré toto krásne a moderné turistictom registrovaný v roku 2012 z iniké stredisko núka, sú tu aj rôzne ciatívy ASSŽ s cieľom podnietiť špeciálne ponuky. V sobotu 16. ženy, aby sa hmotne osamostatjúna v petrovskom akvaparku ňovali a zapájali do spoločenských usporiadali prvú Summer Pool aktivít“. Pod hlavičkou projektu AfirParty, ktorá prilákala veľký počet mácia ženskej tvorivosti (podporil ho Balkánsky fond pre lokálne iniciatívy návštevníkov všetkých vekových v Belehrade), KPŽ získal podporu kategórií. V ponuke bola dobrá hudba, tak vo výbere DJ, ako aj v predvedení hudobných skupín, akou fondácie BCIF z programu Aktívne boli i Lude krawe. Nechybovali ani špeciálne efekty, a to bohatá pena party (na snímke) a zábava pri spoločenstvá. Ako povedala Mikolektívnych atraktívnych tancoch vo vode. Návštevníci sa v ten deň v akvaparku výborne bavili až škovicová, cieľom projektu „je zado noci. K. G. chovať ľudové umenie a ľudové

J

AKCIA ČISTENIA V KYSÁČI. Do akcie Očisťme Srbsko sa na úrovni mesta Nový Sad zapojilo všetkých 46 miestnych spoločenstiev, medzi nimi aj kysáčske. Okrem volontérov do akcie sa zapojili aj kluby a spolky, ale aj ustanovizne a organizácie, či už v okolí svojich miestností, alebo inde. Akcia sa začala v strede Kysáča pred budovou Miestneho spoločenstva, kde účastníkom delili rekvizity (na snímke): rukavice, vrecia, tyče s klincami, ale aj tričká a vodu na osvieženie, lebo deň bol horúci. Potom sa všetci dali do roboty. Členovia Klubu poľnohospodárov poskytli mechanizáciu a čistili skládky suchých kvetov a vencov na cintoríne. Na úrovni mesta Nový Sad sa do akcie zapojili aj verejné podniky s mechanizáciou, aby odstránili divé skládky odpadu v sídliskách a na obvode mesta. Prioritou v Novom Sade bolo čistenie nábrežia, prieE. Š. myselných zón a detských ihrísk, ktoré sa neudržiavajú pravidelne.

14

23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU


strana15:0 6/20/2012 2:22 PM Page 8

Z NAŠICH OSÁD INFOCESTA 2012

Daždivé objavovanie krás Žilinského kraja ohtoročná Infocesta pre zahraničných novinárov a touroperátorov po Žilinskom samosprávnom kraji prebiehala od 11. do 15. júna. Pod heslom Ob-

T

mer počas celej jazdy účastníkom sprostredkúvala pozoruhodné poznatky o Žilinskom kraji. Na Infoceste sa zúčastnili aj predstaviteľky Žilinského samo-

cestovného ruchu Žilinského turistického kraja, odhaľovanie krás sa skutočne a v pravom zmysle slova aj začalo. O tom, že si organizátori dali záležať, svedčia aj početné navštívené mestá a kultúrno-historické pamiatky (Oravský hrad, Vlkolínec, Slanický ostrov umenia, Historická lesná úvraťová železnica...), prírodné krásy (Demänovská jaskyňa, splav na pltiach na rieke Orava,

ŠÍD Miestnom spoločenstve Šíd tohto roku okrem vlastného V programu prác financovaných z prostriedkov samozdanenia realizujú aj program, na ktorý peniaze získali z Pokrajinského sekretariátu pre prácu a zamestnávanie. Ide o projekt údržby koryta riečky Šidiny, parkov a mestských zelených plôch. Prostriedky sú zabezpečené pre troch zamestnancov, ktorí tieto práce budú vykonávať v priebehu nasledujúcich troch mesiacov. Pred dvomi rokmi na tieto účely zabezpečené finančné prostriedky sa potvrdili ako dobrá investícia, lebo Šidina bola čistá ako nikdy predtým. St. S.

KYSÁČ yhodnotenie výtvarno-literárneho súbehu Krv život znaV mená, ktorý organizoval Červený

V spoločnosti grófa Juraja Thurzu a jeho manželky na Oravskom hrade (foto: M. Dobroňovský)

javte Žilinský turistický kraj na správneho kraja: Martina Hra- Slnečné skaly...), luxusné kúpele cestu sa vybralo 18 zahranič- šková, Iveta Chabadová a Marta a akvaparky (AquaRelax Dolný ných novinárov a predstaviteľov Zimanová. Kubín, Kúpele Lúčky, Thermal cestovných kancelárií. Svojich Účastníci Infocesty sa zhro- park – Bešeňová, Tatralandia, predstaviteľov tu mali médiá, maždili v Slovenskom rozhlase v Slovenské liečebné kúpele Raobčianske združenia a inštitúcie Bratislave, odkiaľ sa spolu s pred- jecké Teplice...), adrenalínová z Maďarska, Poľska, jazda na bobovej dráČeska, Rádia Slovahe, prepadnutie aukia International zo tobusu Jánošíkovou Slovenska, Švédska bandou, vynikajúce a Srbska, ktoré vyubytovanie a ďalšie slalo predstaviteľov sprievodné diania, štyroch redakcií: Ráktoré zakomponovadia Nový Sad, TV li do programu. Pančevo, časopisu Aj napriek daždiVzlet a, pravdaže, vému počasiu, ktoré týždenníka Hlas poznačilo tohtoročľudu. nú Infocestu, účastInfocestu aj v níci skutočne objavitomto roku finančne li krásy Horného Popodporila a zorgavažia, Kysúc, Liptova, nizovala Krajská orOravy a Turca. Isteže ganizácia cestovnéje v Žilinskom regióho ruchu Žilinského Členovia folklórneho súboru Turiec v úplnosti oživili tra- ne mnoho ďalších turistického kraja v dície Juraja Jánošíka krás, no aj tieto, ktoré spolupráci so Sveboli prezentované v tovým združením Slovákov v za- sedom SZSZ Vladimírom Skal- priebehu piatich dní, postačia na hraničí (SZSZ). V priebehu piatich ským vydali na päťdňovú cestu. početné televízne a rozhlasové dní skupinu sprevádzala RNDr. Po prijatí na Úrade Žilinského sa- relácie a články, ako je aj tento v Eva Čubríková zo Slovenskej spo- mosprávneho kraja, kde účast- našom týždenníku. ločnosti sprievodcov cestovného níkov privítal Ing. Jozef Štrba, ruchu, ktorá každodenne tak- predseda Krajskej organizácie Jasmina Pániková 23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU

kríž Srbska na úrovni Červeného kríža Nového Sadu sa uskutočnilo v utorok 5. júna 2012 v Divadle mladých. Na záverečnej prehliadke vedomostí Zdravie je najväčšie bohatstvo 18 žiakom, autorom najúspešnejších výtvarných a literárnych prác, odovzdali uznania Červeného kríža Nového Sadu a primerané odmeny. Za úspešnú výtvarnú prácu odmenu získala aj Jana Kardelisová, žiačka 6. 2 triedy ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči. M. Ď.

SELENČA kciu bezplatnej kontroly hladiny cukru v krvi v Selenči v A utorok 12. júna usporiadalo Obecné združenie pre boj proti cukrovke z Báča v spolupráci s Domom zdravia Báč, ambulanciou v Selenči a podnikom Farmacia Novonordisk, ktorý zdarma poskytol potrebné testy. Akciu realizoval tím v čele s doktorkou Jožefkou Jatićovou, zdravotnými sestrami Vesnou Končarovou a Sandrou Vujasinovou, ako aj predsedníčkou obecného združenia Spomenkou Nosálovou a tajomníčkou Dr. Máriou Krížovou. Akcia aj tentoraz vyvolala veľký záujem tak diabetikov, ako aj občanov, ktorí si chceli iba skontrolovať hladinu cukru v krvi. Akcia bude pokračovať aj v ostatných osadách Obce Báč. J. Berédi-Ďuky

15


Z NAŠICH OSÁD KOVAČICA

Stretnutie spevokolov Banátskeho seniorátu slovenskom evanjelickom Na stretnutí spevokolov z Ba- tor Pavel Cepera, zborový a mlad- vokol z Padiny pod taktovkou kostole v Kovačici sa v nede- nátskeho seniorátu v kostole sa ší spevokol Glória z Jánošíka, kantora Jána Petráša, zborový ľu 10. júna 2012 p r e d s t a v i l o ktoré nacvičila kantorka Zuzana spevokol Elpis z Bieleho Blata, ktouskutočnilo dvanásť spevo- Đukićová, zborový zmiešaný spe- rý nacvičil Igor Kuraj, zborový Stretnutie spekolov: zo zbovokolov Banátru I vystúpil doskeho seniorátu. máci spevokol Na začiatku Jána Čaploviča, tohto podujatia, ktorý nacvičuktoré sa konalo je kantor Ján pri príležitosti Nemček, a ženosláv 210 rokov ský spevokol, príchodu Slováktorý nacvičukov do Kovačice je učiteľka Ala 75 rokov založbeta Hriešikoženia cirkevnévá. Z kovačicho spevokolu v Zboroví farári v spoločnosti bi- kého zboru II sa Kovačici, prí- skupa SEAVC predstavil zbotomným sa prirový spevokol hovoril vznešený pán Pavel Skle- pod taktovkou Anny Zlochovej a Momentka z vystúpenia padinského spevokolu nár, senior banátsky, a velebná ženský spevokol Kresťanské pani farárka Anna Petráková. srdcia, ktorý naspevokol z Aradáča Svojou prítomnosťou túto sláv- cvičil Ján Marpod taktovkou kannostnú chvíľu poctil dôstojný ko. Okrem toho torky Anny Ľavroškopán Samuel Vrbovský, biskup na stretnutí vyvej a mladší spevokol, SEAVC, ktorý vo svojej kázni zdô- stúpili aj hosťuktorý nacvičil Michal raznil, že „tak ako naši predkovia, júce spevokoLabát. aj my si máme vážiť cirkev a v rôz- ly: zmiešaný Krásne nedeľné norodej službe byť v nej aktívni spevokol z VojStretnutie spevokolov a horlivosť predkov pri zaklada- lovice pod takBanátskeho seniorátu ní spevokolu by nám mala byť tovkou kantorsa skončilo pri spoločinšpiráciou”. Podčiarkol aj, že „Pán ky Evy Breznínom obede, ktorý ornás povoláva do Jeho služby lá- kovej, zmiešaganizátori pripravili v sky, aby sme lásku k Nemu pre- ný spevokol z známej kovačickej rešukazovali láskou jedných k dru- Hajdušice, ktotaurácii Glamour. hým”. rý nacvičil kan- Na podujatí v Kovačici sa zúčastnili početní hostia z Banátu A. Chalupová

V

KYSÁČ

Každý darca krvi je hrdina P

od heslom Každý darca krvi je lujú na občanov, aby sa zúčastnihrdina vo štvrtok 14. júna li v akciách dobrovoľného darco2012 vo svete a v našej krajine sa oslavoval Medzinárodný deň darcov krvi. Vojvodina a Nový Sad si tento významný dátum, keď sa vzdáva hold charitatívnym akciám, pripomína s dobrými výsledkami z predchádzajúceho obdobia. V oblasti darcovstva krvi Vojvodina je na úrov- Kysáčski darcovia krvi s uznaniami ni väčšiny európskych krajín, no v Červenom kríži a v vstva krvi. Ústave pre transfúziu krvi trvajú Práve vo Svetový deň dobrona ešte lepších výsledkoch a ape- voľných darcov krvi v miestnos-

16

tiach Slovenského národného domu Základná organizácia Červeného kríža v Kysáči udelila uznania darcom krvi a sponzorom. Prítomných privítala tajomníčka Anna Gombárová a príležitostne sa prihovorila predsedníčka Dozornej rady Elena Fulmeková. O prednes poézie sa postarala učiteľka na dôchodku Elena Surová. Poďakovanie a odznak za prejavenú šľachetnosť, humánnosť a lásku voči človeku, za 35-krát darovanú krv dostali Pavel Drieňovský a Slavomír Pixiades, za 20-krát Ján Čeman a Zlatko Chlipec. Za 10-krát darovanú krv uznanie dostali Iva-

na Fulmeková, Anna Čižmanská a Anna Domoniová. Za 5- krát Ivana Petríková, Pavel Hansman, Anna Horvátová, Svetlana Martinková, Slobodan Pašara, Kvetoslav Agársky, Miloslav Ožvát, Ján Chrťan, Miroslav Vozár, Nenad Milić a Ivana Muchová. Poďakovanie za príspevok a úsilie v realizovaní úloh Červeného kríža dostala rodina Pavla Vozára, rodina Jozefa Pavlu, Michal Ferko, Jasminka Macáková, Elena Čiefová a Anna Madacká. Toho istého dňa, ale v budove radnice v Novom Sade uznania dostali nasledujúci darcovia krvi z Kysáča: za 100-krát darovanú krv Pavel Ožvát, za 75-krát Ruženka Krajčíková, za 50-krát darovanú krv Anna Hlaváčová a Anna Srnková. Michal Ďurovka

23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD S OBERAČMI VIŠNÍ V JÁNOŠÍKU

Úroda priemerná, cena slušná re mnohých Jánošíčanov naj- mu priemerne naoberáme zo 20 dôležitejšia práca v roku v poľ- kg, čo znamená, že z tohto hektánohospodárstve – višňová obe- ra, na ktorom je 900 stromov, možračka sa začala už 10. júna, čiže dva no očakávať úrodu 1,8 až dva vatýždne skôr než obvykle, a kým sa góny plodov.“ tieto riadky dostanú k čitateľom, bude prakticky ukončená. Niektorých pestovateľov višne tohto roku úplne sklamali, iných Ivana Šelmićová naoberala bezmála sto kilogramov a zasa potešili, ale vcelzarobila omnoho viac od jej vrstovníkov, ktorí na prácu ku úroda je skromčakajú doma; vľavo Radomir Đukić nejšia ako vlani, prijedni tvrdia, že táto mi, bola 19-ročná Ivana Šelmićová, čom najčastejšia koncena je destimulujúca, farmaceutická technička z Alibuštatácia jánošíckych iní mienia, že šikovný nára. Keď sme sa ju opýtali, čo ju pestovateľov v týchto oberač za osem hodín podnietilo k tejto práci, ktorú mnodňoch znie: Aký bol predsa len môže na- hí jej vrstovníci odmietajú, krátko rok, ešte sa dobre aj oberať 100 kg a zarobiť odpovedala, že keby doma sedeurodilo. 1 200 dinárov. Nuž a tí la so založenými rukami a čakala na „Úroda v podstate menej šikovní menej pracovnú príležitosť v odbore, nezávisí od toho, v ktorej aj zarobia. V dobe všeo- zarobila by nič, a takto predsa len časti chotára sa višbecnej finančnej krízy niečo zarobí. Svojich vrstovníkov, ňové sady nachádzakaždý zárobok je dob- ktorí toto nechcú robiť, neodsujú,“ hovorí Radomir rý na doplnenie rodin- dzuje, lebo to vraj závisí od ich Đukić. „Tak napríklad v ného rozpočtu. Medzi dobrej vôle, ale zároveň upozornašich dvoch sadoch, ktoré sú rovnako veľ- Vo višňových sadoch v Jánošíku je v týchto dňoch rušno oberačmi sme si však ňuje, že sa v tom prípade nemajú všímali veľmi málo mla- právo sťažovať, že si nemajú kde ké, s rovnakým počtom stromov (po 450), rovnako V nedostatku vlastnej mraziarne dých ľudí. Väčšinou sú to ľudia v zarobiť na život. ošetrované a prihnojované, ibaže Jánošíčania sú prinútení svoje viš- stredných rokoch. Jediná mladá V. Hudec ležia v rozdielnych častiach cho- ne predávať za cenu, akú im po- osoba, najmladšia medzi oberačtára, úroda sa podstatne rozlišuje. núknu výkupcovia. V tejto chvíli je Tuná očakávam asi 13 kg zo stro- to 100 až 105 dinárov za kilogram. mu, čiže 5 000 až 6 000 kg, pokým „Ešte stále sa nemôžem zmieriť sme na tej druhej parcele naobe- s tým, že sme sa pred niekoľkými rali iba 1 750 kg (4 kg zo stromu). rokmi, keď nám z APV núkali výVcelku si myslím, že každý ten, hodný úver na zadováženie mrakto naoberá nad 10 kg zo stromu, ziarne, nemohli dohovoriť,“ hovoznamuje sa voličom a ostat- učia hymnu. môže byť úplne spokojný. rí R. Đukić. „Doteraz by sme úver ným občanom, že nasleduje 3. Je vám známe, prečo ani dotePodľa slov tohto skúseného ovo- splatili a mali by sme mraziareň, v malý test na upokojenie voličských raz nemáme vládu? cinára na úrodu vplýval jarný mráz, ktorej by sme uskladňovali višne a nervov, ktorý test nasleduje v podo(Dve-tri malé psychologické prektorý stromy postihol rovno vo predávali ich neskoršie za omno- be otázok, malej psychologickej pre- stávky!) fáze kvitnutia, v dôsledku čoho ho vyššiu cenu. Namiesto toho stávky a odpovedí na otázky pred Nie, nie, nie… Nie preto, že sa kančasť kvetov vymrzla. Nemrzlo však závisíme od výkupcov, ktorí nás malými psychologickými prestáv- didáti učia hymnu. Pre také drobnosti rovnako silne vo všetkých čas- často vydierajú. Musím však po- kami! vládnuci… pardon, vládni kanditiach chotára, čo sa odzrkadlilo aj vedať, že tohtoročná cena višní je 1. Viete vy, vážení športoví fanúši- dáti sluch síce majú, ale nemajú v úrode. Pravdepodobne najviac celkom slušná a aj napriek skrom- kovia, prečo naši futbaloví repre- času. Nesedia preto, vážení, áno, šťastia s mrazom mal Michal Brez- nejšej úrode sľubuje slušný záro- zentanti nie sú na Majstrovstvách Eu- preto a len preto, lebo u nás máme ník, ktorého stromy rozkvitli nie- bok – 70 až 80 din za kilogram. rópy? mimoriadne rozvinutý politický trh. koľko dní po mraze. Na rozdiel od predchádzajúcich (Malá psychologická prestávka!) Na ktorom trhu vládne mimoriadne „To pravdepodobne aj zachrá- rokov tohto roku nie je núdza o Preto, lebo sa učia spievať hymnu. čulý postvolebný ruch! Až sa z toho nilo višne, takže je úroda výni- oberačov. Prichádzajú hlavne z 2. Je vám známe, ctení terajší a bu- ruchu vymotajú – budeme mať novú močne dobrá,“ povedal nám v te- Alibunára, Vladimirovca, Ilandže, dúci voliči, prečo prednedávnom vládu. V preklade: ďalší vzruch. Uch, lefonickom rozhovore. „Skutočne ale aj z Jánošíka. Za kilogram na- zvolení poslanci ešte stále nesedia v uch, uch… je pekne vidieť, ako sa haluzy ohý- oberaných višní dostanú 12 diná- poslaneckých laviciach? Bum-bum-buch! najú po zem pod ťarchou plodov. rov. Mienky o tom, či je to dosť za (Malá psychologická prestávka!) Odhadujem, že z jedného stro- túto prácu, sú rozdielne. Pokým Nesedia tam z toho dôvodu, že sa jbš

P

Bum-bumbum! O

23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU

P

UGÁR

17


Z NAŠICH OSÁD DOBRÉ TURISTICKÉ MENO SA BUDUJE ÚPORNE A STÁLE

Na okraji metropoly álo ľudí dokázala prekvapiť skutočnosť, že sa práve Belehrad stal jedným z nositeľov popredného uznania na nedávnej medzinárodnej konferencii Turizmus, progresívny brand regiónu. Nielen pre našu globálne známu tradičnú pohostinnosť, pre mnohé historické a kultúrne pamätihodnosti, pre svoj úprimný duch, ale aj pre sústavné úsilie tamojších mestských a turistických pracovníkov ponúknuť návštevníkom stále nové obsahy. A keďže je raz videné lepšie než stokrát počuté, a priamo zažité účinnejšie ako videné, hlavné

M

Kaviareň Albanija zostala len v spomienkach alebo vo veľkoplošných záberoch

Prvý autobus z roku 1939

Renesančná hudba na dávnejšie časy

mesto je od tejto jari bohatšie o nový historicko-turistický skvost. Ďakujúc združenému úsiliu a prostriedkom mestských verejných podnikov a sponzorov, na jeho predmestí, medzi obchodným strediskom Super Vero a Otvoreným trhovým strediskom, v Ulici Milutina Milankovića, za necelé tri mesiace vzniklo nové lákadlo, nielen pre turistov. Ide o repliku najznámejšej časti – najužšieho stredu Belehradu me-

V druhom pláne – kaviareň Moskva

nom Terazije. Každý návštevník sa dnes môže presvedčiť, ako Terazije vyzerali v roku 1920 a v čom sa Jarmočné pochúťky

Takto sa kedysi oznamovali správy Dámy v dobových šatách

18

líšili od dnešných. Napríklad tým, že na mieste, kde je dnes palác Albanija, bola kedysi kaviareň s rovnakým menom, že miesto dopravného zvuku a hluku, stred mesta bol vhodným priestorom na prechádzky či vysedávanie v krčmách. Azda jediné, čo sa nezmenilo veľmi, je hotel Moskva. V snahe dať dokopy pekné a osožné koncom mája na okraji mesta prebiehala ústredná akcia podujatia Belehradizácia Belehradu. Návštevníkom priniesla závany romantických čias spred takmer storočia. Aj sa jej to celkom podarilo, čo badať zo záberov pred vami. Oto Filip

Aké by to bolo námestie bez fontány? 23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD DEŇ DRUŽBY V KYSÁČSKEJ ŠKOLE

Športovanie zostalo v tieni trhu posledný deň školského roka, 15. júna v Základnej škole Ľudovíta Štúra v Kysáči bolo rušno a veľmi zábavne. Prebiehal tam v poradí piaty Deň družby. Ako povedala riaditeľka Anna Gašparovićová, mali to byť v prvom rade športové stretnutia žiakov a rodičov vo volejbale, basketbale a futbaPredavačov na trhu bolo skutočne veľa. Tovar ponúkali aj v košíkoch, prikrytý utierkami le. Sprievodným podujatím a zákazníkom ho vhodne aj zabalili. mal byť predajný trh. Tentoraz však prím prebral trh a šport zostal akosi v tieni. Podľa mienky riaditeľky rodičia sa U peknej predavačky v peknej zástere tovar treba viac angažovali na príprave aj ochutnať žobný deň je neformálne stretnutie a kamarátenie žiakov, rodičov, starých rodičov, ale aj ostatných občanov Kysáča, ktorí majú alebo možno ani nemajú nikoho v V hľadisku však bolo divákov. Aj takýchto škole, a prídu sa najmenších a najsympatickejších. pozrieť na toto zaujímavé školské podujatie, prípadne nakupovať na trhu. Návštevnosť trhu skuSúťaž vo volejbale prešla bez rodičov točne bola mimoriadna, snáď väčšia ako na ozajstnom piatkovom kysáčskom trhu. Ponuka bola bohatá, prevažne šlo o koláče, slané dobroty, palacinky, pukance a šťavy. Na mnohých stánkoch –laviciach sa ponúkali aj iné domáce výrobky, ako napríklad hrášok, mletá paprika, lieskovce, mandle, tekvicové semiačka. Medzi ponúkaným tovarom boli aj staré hračky, knihy, domáce zvieratá, ručFutbal prilákal aj niekoľkých rodičov. Hráčov na teréne bolo né práce, kvety a ešte Kým prídu zákazníci, pochutnáme si na zmrzline a vlastných výrobkoch mnoho, výsledok bol 6 : 1. všeličo iné. Kupovali trhu a menej boli športovo na- dobrým riešením, ak máme na všetci, nielen rodičia, ale aj učiteľky hneď aj minuli. Pukance a šťavy sa zreteli, že tu ide v prvom rade o od svojich žiakov, pravdaže, starí konzumovali aj na športových ladení. Takéto družobné dni v kysáčskej družbu, väzbu medzi rodičmi a rodičia, príbuzní. Tovaru rýchlo programoch, ktoré prebiehali v základnej škole plánujú organi- deťmi. Je to dobrá príležitosť, aby ubúdalo a predavači po odpre- športovej hale. Trh tentoraz uspozovať aj do budúcna, s cieľom rodičia neprichádzali do školy len daní vlastných výrobkov spravid- riadali pred športovou halou, v Kopodnietiť a rozprúdiť športové na rodičovské porady a iné for- la kupovali tovar od spolužiakov, menského uličke. E. Šranková aktivity. Avšak aj predaj na trhu je málne stretnutia a podujatia. Dru- takže mnohí zarobené peniažky

V

23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU

19


Z NAŠICH OSÁD Z OBECNEJ ORGANIZÁCIE ČERVENÉHO KRÍŽA V BÁČSKOM PETROVCI

Poďakovanie verným darcom V

miestnostiach OOČK v Báčskom Petrovci v piatok 15. júna bolo slávnostne a rušne. Pri príležitosti 14. júna – Medzinárodného dňa dobrovoľných darcov krvi táto organizácia si uctila darcov – jubilantov a udelila im tradičné uznania a odmeny za dlhoročnú vernosť a ochotu darovať krv, a tak prejaviť humanitu voči tým, ktorým je to nevyhnutne potrebné. Prítomných uvítala predsedníčka ČK Anna Valtnerová. Zároveň pripomenula, že Báčskopetrovská obec je už tridsať rokov zaradom najhumánnejšou obcou v Srbsku, a to predovšetkým vďaka darcom. Toho času darcovstvo v obci je 6 percent, teda na sto občanov je šesť dobrovoľných darcov krvi, čo je chvályhodný údaj. Uznania a odmeny za rok 2011 si

Zo slávnostného udeľovania uznaní: darcovia krvi, ktorí krv darovali 50- a 75-krát

zaslúžilo sedemnásť darcov, ktorí krv darovali päťkrát, dvadsaťdva darcov, ktorí krv darovali de-

saťkrát, potom darcovia, čo krv darovali dvadsaťkrát, a tých bolo jedenásť. Tridsaťpäťkrát krv da-

rovali ôsmi a päťdesiatkrát krv dali traja občania Báčskopetrovskej obce. Nakoniec odmeny a uznania odovzdali piatim darcom, ktorí krv darovali až 75- krát a jednému darcovi, ktorý túto drahocennú tekutinu daroval až stokrát. V roku 2011 prvýkrát krv darovali 19 občania a 33 žiaci petrovského gymnázia. Po príhovore predsedníčky báseň na tému darcovstva krvi, autora Vladimira Dobrovoljského, darcu, ktorý vlani krv daroval stý raz, prečítali žiačky petrovskej základnej školy. Predsedníčka OOČK B. Petrovec A. Valtnerová a tajomníčka Tatiana Cerovská slávnostne udelili uznania a odmeny jubilantom darcovstva krvi. Spomenieme tých, ktorí krv darovali 50-krát: Petar Korica, Samuel Očoveji a Pavel Galádik, 75-krát: Anna Benková, Miroslav Bučík, Michal Pintier, Samuel Bartoš a Pavel Melich, a stokrát krv daroval Ján Šproch. K. Gažová

UKONČENIE ŠKOLSKÉHO ROKA oslávili aj poslucháči náboženstva v Starej Pazove, ktorí v nedeľu 10. júna pre rodičov a starých rodičov pripravili kratší program. Podľa slov katechétky Anny Kišovej v minulom školskom roku hodiny náboženstva navštevovalo 134 žiakov ZŠ Janka Čmelíka, z čoho 55 žiakov nižších a 79 žiakov vyšších ročníkov. Medzi poslucháčmi bolo 45 žiakov pazovských stredných škôl a jeden žiak inđijskej Elektrotechnickej školy. Katechétmi na štyroch stredných školách boli velebný pán Igor Feldy, farár staropazovský, a Anna Šilerová. Po exámene sa poslucháči náboženstva šli občerstviť na novú faru, kým rodičom v kostole prednášala psychoterapeutka Tamara Maslovarićová z Belehradu na tému Ako kvalitne využiť čas so svojimi deťmi. Odznel návrh, aby sa, ak bude záujem, od októbra tohto roku pokračovalo s prednáškami o správnej rodičovskej výchove detí. Kv

OLTÁRNY KRÚŽOK ŽIEN cirkevného zboru I pôsobí v Kovačici už vyše roka. Vedúcou je Mária Sklenárová. Práca vyše tridsať žien spočíva na ochote, zhovievavosti a nezištnosti. Členky krúžku navštevujú chorých, nemajetných, osamelých alebo hendikepovaných ľudí všetkých vekových kategórií, hoci najčastejšie pomoc poskytujú príslušníkom staršej generácie a organizujú rôzne zbierkové akcie. Pracujú nielen v oblasti humanity a dobrovoľníctva, ale i vzdelávania, keďže slovom a nábožnou piesňou šíria Božie slovo, stretávajú sa pri modlitbách, vyzdvihujú význam rodiny a empatie. V sobotu 16. júna pätnásť členiek Oltárneho krúžku podniklo výlet na Fruškú horu, zastavili sa v Hopove, Vrdniku, na Irišskom venci, v Petrovaradíne a Novom Sade, kde si pozreli prírodné a kultúrno-historické pamätihodnosti. Ján Špringeľ

20

23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD ŠÍD

Duchovnosť povzbudzuje kultúru uchovnosť je súčasťou kultúry jedného národa a významným faktorom zachovávania jeho identity. V západnom Srieme, na území Obce Šíd, Slovenská evanjelická a. v. cirkev túto svoju úlohu vykonáva výnimočne úspešne. Dokazujú to dva cirkevné zbory, v Šíde a Binguli, ktoré svoju aktivitu zaradili do celkového programu kultúrnych dianí v tomto roku vo viacerých mestách a Z prijatia u predsedníčky Obce dedinách. Pred piatimi Šíd Nataše Cvjetkovićovej rokmi nadviazali spoluprácu s cirkevným zborom z Hor- Zhromaždenia obce ných Zeleníc zo Slovenska, ku kto- Željka Brestovačkého, rému patria aj fílie a diaspóry v osa- ktorí vyjadrili nádej, že dách, ako sú Siladice, Dolné Zele- spolupráca na duchovnice, Sasinkovo, Pastuchov a Hlo- nom pláne prispeje k hovec. Pred štyrmi rokmi cirkevníci rozvoju spolupráce aj zo Šídu a Bingule navštívili cir- na pláne ekonomickom.

D

zdvihnúť i to, že pre višnjićevských Slovákov toto bola prvá organizovaná návšteva hostí zo Slovenska v dejinách tohto zboru. Hostia sa predstavili duchovnými piesňami, ktoré zaspievala ich spevácka skupina. Neskoršie zazneli aj ľudové piesne, najprv hostí zo Slovenska, a potom aj domáci zaspievali piesne svojich starých otcov. V programe účinkoval aj domáci Spolok žien, ktorý sa predstavil malou výstavou etno predmetov, výšiviek a iných ručných

predstavili slovenskými tancami. Celkový kultúrny program mala na starosti riaditeľka Kultúrno-vzdelávacieho strediska v Šíde Jasmina Latasová a finančné prostriedky zabezpečilo Miestne spoločenstvo Višnjićevo a šídska lokálna samospráva. Hostia zo Slovenska sa stretli aj s členmi cirkevného zboru Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Sriemskej Mitrovici, kde ich v modlitebnici privítal farár Ján Vida a kurátorka Katarína Rybárová. Po duchovnom programe navštívili archeologické nálezisko v strede mesta, poprechádzali sa po meste a pobudli v prírodnej rezervácii Zasavica, kde mali príležitosť po-

Vo dvore višnjićevskej modlitebnice

V parku v Sriemskej Mitrovici kevníkov v Horných Zeleniciach a tohto roku v dňoch od 6. do 13. júna hostia zo Slovenska prišli na opätovanú návštevu. Organizátori stretnutia, Šíďania a Binguľčania pripravili pre hostí bohatý duchovný a kultúrny program, do ktorého sa zapojili aj lokálne samosprávy a spolky. Návšteva sa začala srdečným privítaním v kostoloch v Šíde a Binguli, a potom si domáci cirkevníci hostí ubytovali vo vlastných domácnostiach. Oficiálne sa návšteva začala prijatím delegácie hostí a predstaviteľov cirkevných zborov zo Šídu a Bingule u predsedníčky Obce Šíd Nataše Cvjetkovićovej a predsedu 23. 6. 2012

25 /4496/

prác. O tom, že sa celá dedinka zapojila do programu tejto pre Višnjićevo vzácnej a historickej udalosti potvrdilo aj to, že osobitný príjem pre hostí usporiadala aj Srbská pravoslávna cirkev. Vlastný príVo voľných chvíľach hosspevok dal aj tia navštívili Galériu obraKajakársky klub zov Savu Šumanovića, MúFilipa Višnjića, zeum insitného umenia Iliktorý predstavil janum, ako aj pravoslávny svojich kajakáchrám v Šíde. Vybrali sa tarov a predviekisto na návštevu Pamiatdol časť tréninkového komplexu Sriemgu. V kultúrnom skeho frontu pri Adaševprograme na ciach. otvorenom jaPríjemné prekvapenie visku pred hostí čakalo v dedinke Vipomníkom Filišnjićevo. Po srdečnom pripa Višnjića vyvítaní farárka zo Slovenska Farárka Lenka Sedláče- stúpili členovia Lenka Sedláčeková slúžila ková v Bijeljine folklórnej skubohoslužby vo dvore slopiny Domu kulvenskej modlitebnice, lebo po- túry vo Višnjićeve, ktorí predviedčetní cirkevníci by sa nezmestili do li zmes srbských tancov a členovia priestoru modlitebnice. Treba vy- folklórnej skupiny SKOS Erdevík sa

HLAS ĽUDU

zrieť si výstavu dinosaurov (makiet) v prírodnej veľkosti. Navštívili aj slovenský kostol v Binguli, kde im cirkevníci, Miestne spoločenstvo Binguľa, SKUS Štefánik a poľovnícky spolok pripravili príležitostný program a pohostenie. Tretí deň hostia odcestovali na zájazd do Bosny a Hercegoviny, kde sa zastavili v etno dedine Stanišić, a potom sa zúčastnili na nešporných bohoslužbách v modlitebnici Slovenskej evanjelickej cirkvi v Bijeljine. Treba povedať i to, že tento pobyt v Bosne a Hercegovine financovala lokálna samospráva a mesto Bijeljina. Program rozlúčkového večierka na záver návštevy organizovali členovia SKUS Jednota v Slovenskom dome v Šíde. Do programu bola zaradená aj veselohra Zlá žena, ktorú predniesli členovia divadelnej skupiny, a potom nasledovala rozlúčková zábava. Treba vyzdvihnúť, že takýto bohatý program pre 44 hostí zo Slovenska finančne podporili Zhromaždenie obce Šíd, Obec Bijeljina a Miestne spoločenstvo Šíd. Stanislav Stupavský

21


via Tvorco kútika ho Detské sáčania – Ky ha trah prebie i

ic ána, ale och u n hto dň tival Zlatá br ria mec ý t v e s y fe práv mi pat voľfolklórn reto, že čiteľka ie iba p námy Detský i učiteľmi a u , dali sme im áz ov m íz dičný a čania so svoji olupracovník o kútika. Veľk á h p s s é r y k ích nto az eK ets preto, ž h najhorlivejš o júnového D ho života si te ala t d ic é dzi naš pri tvorbe toh írody a zdrav čka Dajana sa r á nú ruku ia ochrany p zubov a štvrt lela sa nad na v s u o y n c n m ie a g sta ili na hy ziou a z Igor Ba posviet svojou fantá iného ť ou z unies Dopra žík, 8. 2, ZŠ Ľ t é n . la la jte svo šou p o v é h o ) u h jim zub . Štúra v Kys áči: om zd (čas

N

ravý ús

mev.

Malá siréna Lea

P

Gabriela Kolárov á, 8. 1, ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči: Zubná pasta patrí do každého dňa.

i: ra v Kysáč , ZŠ Ľ. Štú e. 1 . 8 , ik v d lá Jaroslav S ieva aj našej nála sp Ovocie pro

red mnohými miliónmi rokov naša planéta nebola taká, akú ju dnes poznáme... Jedného dňa sa v dúhovom mori stvorila siréna. Mala dlh é hnedé vlasy, hebkú pokožku a naj krajší rybí chvostík. Svojím príj emným pohľadom hladila rastlinky, ktoré potom rýchlejšie rástli, keď zaspievala svojím jemným hlasom , tak sa rozospievali aj vtáčiky , keď si zaplávala, všetky zvieratá v mori si vystrojili festival. Našej Zemi sa to páčilo. Vtedy sa opýtala malú sirénu: – Drahá siréna. Povedz mi tvo je meno. – Lea. – Tak, Lea, veľmi sa mi páči, čo robíš. – Ďakujem ti, planéta, teší ma . – Odteraz budeš, ty Lea, strá žkyňou prírody. Vtedy dostala Lea novú magic kú moc: keď zarecitovala, všetky lietajúce zvieratá ju poslúchali. Jej hlas bol stále taký jemný a príjemný. Všetci ju milovali. Ale po veľ a rokoch Lea zomrela. Jej magickú mo c dostali iné dobré sirény. A tie ďalej strážia prírodu. Len my to nev idíme. Dajana Červená, 4. 2 ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Martina Grňová, 8. 2, ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči: Čoho sa varovať a čo ho sa nebáť.

S kysáčskou pomocou: Anna F. a Jana S.

22

23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU


poljo1:0 19.6.2012 15:00 Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLII ČÍSLO 12 (1822) 23. júna 2012

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU PREZENTÁCIA IPA PROJEKTU MAĎARSKO – SRBSKO

Záujem o organickú výrobu obilnín rganická výroba ako odpoveď na počet- titute Szeged (Maďarsko), Fakulta biofarmárné problémy v konvenčnej poľnohospo- stva Báčska Topola Univerzity Megatrend z Bedárskej výrobe sa stáva čoraz zaujímavejšou lehradu a Inštitút pre rastlinnú výrobu a zenielen na globálnej, ale aj na lokálnej úrovni. leninárstvo Nový Sad. V rámci IPA projektu noOrganické poľnohospodárstvo v Srbsku sa v poslednom období začalo vyvíjať intenzívnejšie. Záujem zo strany farmárov existuje, potrebná je ale určitá pomoc aj zo strany štátu. Organickým pestovaním plodín sa zaoberajú aj vedecké inštitúcie, stredné a vysoké školy,… Akčný plán na roky 2012 – 2015 predvída nárast organického poľnohospodárstva v Srbsku na 55-tisíc hektárov. Podobná situácia je aj v susednom Maďarsku. Majúc na zreteli relatívne krátku históriu a súčas- Nirvana – odroda pšenice špaldovej, vhodná né obmedzené plochy pod or- na pestovanie v organickej výrobe ganickou výrobou u nás aj v Maďarsku, existuje potreba po vedecky pod- vosadský inštitút je angažovaný na agronoložených výsledkoch, ktoré sa budú uplatňovať mických a biotechnologických výskumoch. v lokálnych podmienkach a na základe ktorých Cieľom výskumu v rámci tohto projektu sú exsa organická výroba bude rozvíjať. perimenty v poľných podmienkach s rozličnými odrodami strniskových obilnín a pseudoobilnín (alternatívnych obilnín) pôvodom z Maďarska a Srbska. V novosadskom inštitúte, konkrétne na oddelení v Báčskom Petrovci sa nachádza ukážková parcela v treťom roku certifikácie. V pláne sú detailné pozorovania, na základe ktorých budú čo najprecíznejšie opísané vlastnosti obilnín a pseudo-cereálií pestovaných v organicÚčastníci prezentácie na ukážkovej parcele oddelenia kých podmienkach. Zív Báčskom Petrovci skané výsledky sa budú Na Oddelení pre organickú výrobu a bio- využívať v edukácii rodinných poľnohospodiverzitu v Báčskom Petrovci 12. júna 2012 dárskych gazdovstiev a všetkých tých, ktorí sa bola prezentovaná práca na projekte IPA Ma- zaoberajú organickou výrobou. O technolóďarsko – Srbsko pod názvom Vývin perspek- giu udržateľnej a profitovej organickej výrotívnych strniskových obilnín pre konvenčnú vý- by obilnín a alternatívnych obilnín je totiž čorobu a biofarmárstvo na roky 2012 – 2013. raz väčší záujem. Účastníci na projekte sú: Cereal Research InĽ. S.

O

Z PRODUKČNEJ BURZY

Prudký pád ceny kukurice dňoch od 11. 6. do 15. 6. 2012 na Produkčnej burze v Novom Sade najvyšší dopyt bol po pšenici. Tesne pred žatvou jej cena rastie. Dôvodom sú čoraz nižšie zásoby z minuloročnej úrody a taktiež neistota z výšky novej úrody. V uvedenom období priemerná cena pšenice bola 25,40 din/kg (23,52 bez DPH), čo je v porovnaní s jej cenou pred mesiacom o 10 % viac. Podľa zahraničných údajov svetový export pšenice by mal podľa USDA klesnúť na 135,4 mil./t (-1,6 mil./t) a svetová spotreba obilnín by sa mala znížiť na 681,9 mil./t (-4,6 mil./t). Celkové zásoby obilnín vo svete by mali klesnúť na 185,8 mil. t (-2,3 mil./t). Na novosadskej burze najväčší pád bol zaznamenaný pri kukurici, a to za jeden deň až o 5 %. V minulom týždni sa predávala v cenovom rozpätí od 19,10 din/kg do 19,40 din/kg. Jej priemerná cena bola 20,74 din/kg (19,20 bez DPH). V porovnaní s minulým týždňom je to o 4,56 % menej. Dôvodom výrazného cenového pádu je nezáujem kupcov o túto komoditu. Ak sa do zberu novej úrody výraznejšie otvorí trh, cena sa určite vráti na úroveň tohtoročného maxima. No to všetko závisí len od trhu. Po dlhšom čase sa po nižších cenách predávala sója a sójové výlisky so 44percentným obsahom bielkovín. Cena sóje bola 56,70 din/kg (52,50 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 0,63 % menej. Priemerná cena sójových výliskov bola 59,88 din/kg (50,75 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 0,28 % menej. Cena sóje z tohtoročnej úrody sa pohybovala od 38 do 38,50 din/kg (bez DPH). V uvedenom období sa na novosadskej Produkčnej burze obchodovalo taktiež s kŕmnou múčkou po 22,30 din/kg (18,90 bez DPH).

V

Ľ. S.


poljo2:0 19.6.2012 15:01 Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY PRÍRODA OKOLO NÁS

Kedy zberať liečivé rastliny? Pri zbere liečivých rastlín rozhodujúci je stav rastliny. Obdobie kvitnutia sa môže výrazne odlišovať podľa miesta pestovania, vplyvu počasia v jednotlivých rokoch i spôsobu ošetrovania. Na zber je vhodné neskoré predpoludnie alebo skoré poludnie suchých, slnečných dní. beráme najmä listy, vňať a kvety, väčšinou tesne pred kvitnutím alebo na začiatku kvitnutia. Na sušenie používame iba zdravé, neporušené časti. Z hygienických dôvodov nesušíme listy, ktoré rastú tesne pri zemi. Kvalitnú, bohatú vňať a silnú arómu majú iba silné, zdravé rastliny. Dopestujeme ich pravidelným rezom. Pri zbere dodržiavame určité zásady. Z polokrov (spodná časť drevnatie) ako napríklad šalvie režeme najviac jednu tretinu od vrcholu. Bylinné trvalky ako mäta, estragón režeme tesne nad zemou. Rastliny sušíme v tieni na vzdušnom mieste, zavesené v malých zväzkoch hlavou dolu. Po sušení lístky zo stoniek otrháme a uložíme v uzavretých nádobách. Niektoré koreniny ako petržlen, kôpor a fenikel si najlepšie uchovávajú arómu pri zmrazení. Mrazíme celú vňať vo vrecúškach, alebo posekanú vo forme na ľadové kocky s pridaním malého množstva vody. Liečivá či aromatická látka sa nachádza buď v celej rastline, alebo je sústredená v jej časti – vňati, kvete, semene, podzemku, koreni. Podľa toho, kde sa jej nachádza najviac, sa rastlina zbiera. Zvyčajne je to olistená byľ na začiatku kvitnutia (repík, rebríček, ľubovník, šalvia), no môže to byť i samostatný kvet bez kalicha (divozel), koreň (kostihoj), podzemok (puškvorec). Vňaťové koreniny, ktoré používame počas celého vegetačného obdobia v

Z

čerstvom stave, postupne režeme alebo odštipujeme z nich lístky a pridávame do čerstvých šalátov alebo varených jedál (bazalka, medovka, ligurček, saturejka). Všetky bylinky a liečivé rastliny, ktoré nemôžeme spotrebovať v kuchyni v čerstvom stave, sušíme. Veľký vplyv na obsah účinných (liečivých i aroma-

24/II

tických) látok v bylinkách, spôsobujúcich ich vôňu, chuť i liečivé účinky, má správny čas zberu. Čerstvé kvety, listy alebo vňať je najlepšie zbierať (rezať) v slnečný deň neskoro dopoludnia, keď obschne rosa. Najvyšší obsah účinných látok majú rastliny tesne pred kvitnutím, niektoré v čase plného kvetu (zemežlč, ľubovník).

Ak chceme zachovať v bylinkách ich vôňu a liečivú silu, musíme dodržať niektoré zásady: – všetky časti rastlín sušíme ihneď po zbere. Neumyté, ale očistené bylinky viažeme do voľných kytíc a zavesené sušíme v tieni. Pri tomto spôsobe sušenia sa dostávajú aromatické látky do listov. – bazalku, saturejku, levanduľu, majorán, mätu a ďalšie bylinky môžeme sušiť aj v plytkých drevených debničkách, ktoré vyložíme papierom. Rastliny sušíme v tenkej vrstve a opäť dodržiavame teplotu a tienisté miesto. – len čo sa rastlina začne v rukách drobiť, odlistíme byle a vňať uložíme do tmavých a nepriedušných nádob – vhodné sú rôzne sklenené, keramické alebo porcelánové. Pri použití sušenia alebo dosúšania umelým teplom (v elektrickej sušičke, rúre) dodržíme optimálne teploty sušenia: nechtík 70 °C, medovka, mäta, rumanček, slez 40 °C, repík 35 °C, divozel spočiatku 40 °C, pri dosúšaní 45 °C, ibiš lekársky 45 °C a ibiš ružový 50 °C. V nijakom prípade tieto hodnoty neprekračujeme. Správne usušená rastlina si musí zachovať pôvodnú farbu. Účinné látky si typickú vôňu uchovajú asi jeden rok. Niektoré liečivé rastliny môžeme aj zmraziť. Na mrazenie sú vhodné: bazalka, palina, sa-

turejka, kôpor, estragón, majorán, medovka, aníz a pažítka. Tento spôsob uskladnenia sa teší obľube najmä preto, že sa ním na dlhý čas zachová farba, chuť a z veľkej časti aj obsahové látky rastlín. Stráca sa však ich pekný vzhľad. Najlepšie je preto mraziť vňať rozdelenú na jednotlivé dávky. Pri príprave jedál sa čoraz častejšie aj u nás používajú rôzne bylinkové octy. Na ich prípravu použijeme 5- až 6-percentný ovocný, vínny alebo kvasný ocot a bylinky – bazalku, saturejku, kôpor, majorán, šalviu, tymián, rozmarín a medovku. Na 1 liter octu postačí 4 až 6 výhonkov rastlín. Čerstvú vňať byliniek uložíme do čistých fliaš a zalejeme octom. Dobre uzatvorené odložíme na slnečné miesto a necháme lúhovať istý čas (do 4 týždňov) – podľa toho, akú intenzívnu arómu si prajeme. Potom ocot scedíme cez jemné sitko a uskladníme v uzatvorených fľašiach.

VEDELI STE? – že ak čerstvými listami bazalky potierame miesta poštípané hmyzom, zmierňuje to svrbenie a zápal; – pri bodnutí hmyzom pomáha aj popučená čerstvá ďatelina lúčna; – proti vypadávaniu vlasov: 100 g jemne nasekaných listov žihľavy dvojdomej zalejeme 1/2 l vody a 1/2 l octu, varíme pol hodiny. Odvarom si umývajte vlasy pred spaním. – masť z nechtíka lekárskeho urýchľuje hojenie hnisajúch rán, hojí zápal nechtového lôžka. Príprava: 500 g bravčovej masti sa rozohreje ako na vyprážanie rezňa, pridajú sa 4 plné hrste čerstvých nadrobno narezaných kvetov a krátko sa popraží. Nasledujúci deň sa mierne prihreje, vylisuje cez ľanovú šatku a naplní do pohárov. Skladuje sa v chladničke. Ľ. S. 23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU


poljo3:0 19.6.2012 15:02 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ĎALŠÍ SAMIT ZEME ALEBO RIO PLUS 20

Otázniky nad modrou planétou N

apriek všetkým upozorneniam a opatreniam, výzvam a výstrahám, konferenciám a poradám, stav sveta stále vážne upozorňuje na tri veľké globálne ekologické problémy, ktoré stoja v ceste úsiliam o trvalo udržateľnú existenciu a rozvoj. Ide o človekom vyvolanú zmenu klímy, stratu biodiverzity a rast svetovej populácie a spotreby. Inými slovami stabilná atmosféra, nezamorená pôda a kvalitná voda, bohatý a rôznorodý biologický svet a ustálená ľudská populácia sú podstatné z hľadiska sľubných perspektív ľudstva. V tomto roku, keď si pripomíname štyri desaťročia od Konferencie OSN o životnom prostredí v Štokholme (zároveň i osláv 5. júna ako Svetového dňa životného prostredia), dve desaťročia vzniku Komisie Spojených národov pre trvalo udržateľný rozvoj (CSD), ako aj rovnako toľko od Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji v júni 1992 v brazílskom Riu de Janeiro, sú azda opodstatnené aj niektoré časové paralely.

Pár produktov jednej z rastlín budúcnosti: japonskej trstiny

Účastníci samitu Zeme prijali v júni 1992 tri dokumenty deklaratívneho charakteru: Rio deklaráciu, obsahujúcu 27 zásad trvalo udržateľného rozvoja, Agendu 21 (pre 21. storočie) so 40 kapitolami a podrobnou inštruktážou ako uvádzať do života dokumenty samitu, ako aj prehlásenie k princípom globálnej dohody o využívaní, ochrane a rozvoji všetkých typov lesov. K tomu treba priradiť dve medzinárodnoprávne konvencie vzťahujúce sa na Rámcový do23. 6. 2012

25 /4496/

Z nedávnej regionálnej konferencie Životné prostredie pre Európu v Belehrade

hovor o zmene klímy, ako aj na Dohovor o biologickej rôznorodosti. V čase schválenia uvedených dokumentov svet vyzeral ako dosť optimistické miesto na život: padla železná opona, trh sa tváril ako univerzálne riešenie a zdalo sa, že svet objavil všetky možné odpovede. Preto na vlne zmien i došlo ku globálnemu konsenzu a v Riu sa pristúpilo k Rámcovým dohovorom o biodiverzite, zmene klímy a iných otázkach. Dokonca aj o takých štyri-päť rokov neskoršie, za pozitíva v realizácii odporúčaní Agendy 21 boli označené pokrok v medzinárodnej spolupráci na ochrane zásob pitných vôd, podnietenie väčšej energetickej účinnosti, presadenie lepšieho manažmentu vo využívaní pôdy, spomalenie rastu svetovej populácie, rast celkovej produkcie potravín, dlhší a zdravší život obyvateľov mnohých štátov. Čoraz výraznejšie sa však súčasne alebo onedlho začali prejavovať i trendy, ktoré mali skôr negatívny ako pozitívny charakter. Akcelerácia globalizácie svetovej ekonomiky prispela a prospela síce niektorým krajinám, ale mnohé, najmä v Afrike zostali diskriminované, vzrástol počet ľudí žijúcich v chudobe, narástla priepasť medzi bohatými a chudobnými: jednak v samotných štátoch, jednak medzi rôznymi krajinami. Celkovo sa stav globálneho životného prostredia na prelome storočí naďalej zhoršoval. Prejavovalo a prejavuje sa to rastúcou mierou znečisťovania, vrátane produkcie plynov spôsobujúcich globálne

HLAS ĽUDU

otepľovanie, ako aj produkcie tuhých odpadov. Obnoviteľné zdroje, najmä pitná voda, lesy a pôdy sa i ďalej využívajú spôsobom, ktorý je evidentne trvalo neudržateľný.

protokol končí v roku 2013 svoju platnosť a pre ekonomickú krízu a neschopnosť vlád nájsť prijateľný kompromis, ťažko očakávať, že v budúcich rokoch dôjde k prijatiu podobnej významnej novej dohody. Pre všetko uvedené môže byť veľmi otázny i prínos Ria plus 20 k úspešnému hľadaniu naliehavých riešení. Lebo trvalo udržateľný rozvoj vychádzajúci v ústrety potrebám súčasných generácií bez toho, aby robil ústupky na úkor budúcich generácií a napĺňania ich potrieb, si aj dnes ťažko predstaviť bez ekonomicky stabilných, sociálne vyspelých a spravodlivých spoločností. A tých je v súčasnosti žalostne málo. V podmienkach globálnej ekonomickej krízy javia sa i problémy ekologickej stopy a environmentálnych nákladov, narážajúce na limity finančných a iných zdrojov. Preto alternatívy, ktoré zrejú na priesečníku rastúceho hospodárskeho a sociálneho napätia, ekonomiky voľného trhu a environmentálnej kreh-

Z Festivalu vedy v Novom Sade – Ako čeliť skutočnosti, že ľudí je čoraz viac, potravín menej?

Pri akomkoľvek pohľade na vývoj v rôznych oblastiach životného prostredia nemožno si nevšimnúť nárast priemyselných emisií, odpadov či exhalátov. Zároveň klesá počet druhov, miznú ekosystémy a na planéte, na ktorej v roku 1992 žilo 5,2 miliardy ľudí, je ich dnes vyše sedem miliárd. Miera devastácie životného prostredia je v súčasnosti priam nebezpečná, neklesá spotreba prírodných zdrojov, takže Medzinárodná agentúra pre energiu odhaduje, že podiel fosílnych palív na celkovom náraste spotrebovanej energie dosiahne až 77 percent celkového balíka. Pri všetkých týchto činiteľoch, pri skutočnosti, že Kjótsky

kosti systému, neveštia veľa nádejného. Bolo by však dobre, keby odkazom a výsledkom júnového samitu Rio plus 20 – Konferencie o trvalo udržateľnom rozvoji, bol aspoň konkrétny posun v jednotlivých ekologických segmentoch: od zelenej ekonomiky po energetiku. Pri toľkých ekologických otázkach, ktorými sa svet musí zaoberať, možno je i lepšie ísť spôsobom krok za krokom, než stratiť sa v húštine všeobecných sľubov, proklamácií a deklarácií. Tie síce pekne znejú, no k urovnaniu nahromadených environmentálnych problémov veľmi neprispejú. O. Filip

III/25


poljo4-5:0 19.6.2012 15:03 Page 1

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ko je oválne, dlhé 0,7 mm, bledožlté. Vyliahnutá larva je dlhá 1 mm, žltá lesklá. Dorastená larva je dlhá 6 – 7 mm, belavej farby s červenohnedou hlavou. Telo je výrazne článkované. Imágo prezimuje v hlinenom lôžku v pôde na poliach, kde sa pestoval mak, alebo v príBZDÔŠKA DVOJBODKOVÁ rodných biotopoch s výskytom divých druhov Bzdôška dvojbodková – Clocoris normaku. Na jar sa imága objavujú začiatkom mája vegicus (Miridae: Heteroptera) má telo na divých druhoch maku. Neskôr, v čase kvitvajcovito oválne, dlhé 6 – 8 mm. Sanutia, migrujú na mak siaty, na ktorom sa žimičky sú oveľa väčšie než samčeky. Závia vyhrýzaním dierok, jamiek alebo pokladné sfarbenie dospelých jedincov je zdĺžnych rýh do pukov, mladých makovíc a stožltozelené s červenohnedou kresbou. niek. Z poškodených pletív nezrelých makovíc Nymfy sú podobné dospelým, ale nevytekajú rastlinné šťavy, ktoré na vzduchu tuhmajú vyvinuté krídla. Hlava a prvé dva nú a menia farbu z bielej na čiernu. Po oplodčlánky tykadiel sú žltozelené, poslednení samičky kladú vajíčka do mladých mané dva články sú šedočierne. Štít je žltokovíc tak, že najprv vyhryzú dierku noscom do zelený s dvomi čiernymi škvrnami. nej, a potom do každej dierky nakladú len jedNiekedy tieto škvrny môžu chýbať. no vajíčko. Vyliahnuté larvy vyžierajú vnútorPrezimuje v štádiu vajíčka, z ktoné prepážky a nezrelé semená v makoviciach. rých sa koncom apríla až začiatkom Bzdôška dvojbodková V jednej makovici sa nachádza viac lariev, mája liahnu nymfy. Nymfy dospievajú v júni a samičky kladú vajíčka od polovice júla cianus maculaalba, ale aj larvy malého komá- niekedy aj 10 – 20 kusov. Vývoj lariev trvá prira – byľomora makového (srb. muva mako- bližne 30 dní. Vyvinuté larvy opúšťajú makodo stoniek rôznych hostiteľských rastlín. ve čaure) – Dasineura papaveris. vice cez otvory, ktoré vyhryzú, a zaliezajú do Larvy krytonosa makovicového vyžierajú se- pôdy, kde sa v hĺbke 15 – 17 cm zakuklia. Prvé ŠKODLIVOSŤ A PRÍZNAKY mená a vnútorné priehradky v makoviciach, čo imága sa liahnu začiatkom septembra, ale z NAPADNUTIA výrazne vplýva na zníženie kvality a kvantity pôdy vyliezajú až na jar. Škodca má jednu geBzdôška dvojbodková je polyfág. Z kultúr- úrody. V napadnutých makoviciach sú žlté lar- neráciu za rok. nych rastlín najčastejšie poškodzuje obilniny, vy, dlhé 3 mm s diferencovanou Prezimujúce imága strukoviny, zemiaky, mak siaty, repku olejnú, hlavou. V jednej makovici môže vyžierajú ryhy do stoľan, lucernu, paradajky a okrasné rastliny. byť 20 a niekedy aj viac lariev. niek a mladých maNymfy a imága spôsobujú škody vyciciava- V rokoch so silným napadnutím kovíc. Ak požerky nie ním štiav na listoch, stonkách, kvetných ston- škody môžu znížiť úrodu o 50 – sú príliš hlboké, pokách, púčikoch a tobolkách, ktoré sa deformujú 70 %. Priame škody spôsobené škodenia nie sú výa sú pokryté čiernymi bodkovitými škvrnami krytonosom sa zvyšujú ďalšími znamné. Larvy sú ovezaschnutých rastlinných štiav. Pri silnejšom na- škodlivými činiteľmi. ľa škodlivejšie. Larvy padnutí môže dôjsť aj k trhaniu pletív, poPoškodenia na makoviciach vyžierajú semená a stupnému opadu kvetov a mladých plodov. Po- umožňujú samičkám byľomovnútorné priehradky škodené pletivo následne žltne a odumiera. Je ra makového nakladať vajíčka v makoviciach, čo výtiež aj vektorom vírusových ochorení, najmä a tiež napadnutie infekciou hurazne vplýva na znína zemiakoch. bami (Helminthosporium paženie kvality a kvantiMak poškodzujú hlavne imága vyciciavaním paveris). Larvy byľomora maty úrody. Poškodené štiav na pukoch. Ak sú zasiahnuté mladé ma- kového sa vyvíjajú v makovici a zrná menia farbu z kovice ešte v pukoch, objavujú sa v ďalšom vyciciavajú šťavy z vnútorných bielej na žltkastú, nejeho vývoji v miestach vpichu odumierajúce stien makovíc. Napadnuté maskoršie uschnú. Naškvrny, deformácie alebo celkové zakrpatenie. kovice sú zakrpatené. Pri silpadnuté makovice sú Sú zaznamenané aj prípady, kedy došlo v dô- nejšom napadnutí dávajú medeformované a väčšisledku zaschnutia makovíc k zníženiu výnosu nej hodnotné semená. Keď je v Škody na makovici spôsobené kryto- na z nich uschne. nosom makovým semena až na jednu tretinu. Početné vpichy do makovici niekoľko desiatok laMnohé z nich sú sepukov, pokiaľ neporania mladú makovicu, riev, celá makovica býva zničená. Po rozreza- kundárne napadnuté hubami. V rokoch so silzostávajú až na porušenie kalíšnych a kvetných ní makovíc sa medzi semenami môže nachá- ným napadnutím škody môžu znížiť úrodu až plátkov takmer neškodné. Bzdôška nepatrí k dzať od 10 – 70 lariev. Sú oranžovej farby, dlhé o 50 – 70 %. Priame škody spôsobené krytovýznamným škodcom maku. 1,5 – 3 mm, beznohé a bez zreteľne diferen- nosom sa zvyšujú ďalšími škodlivými činiteľOCHRANA covanej hlavy, čo je rozdiel v porovnaní s lar- mi. Poškodenia na makoviciach umožňujú V súčasnej dobe ochrana nie je spracovaná. vami krytonosa makovicového. Tiež škodí ne- samičkám byľomora makového klásť vajíčka a Aplikácia insekticídov proti škodcom makovíc priamo, zvyšuje možnosť šírenia a intenzitu na- tiež sú vstupnou cestou pre infekcie hubami znižuje populáciu aj tohto škodcu. Z preven- padnutia makovíc hubami. (Helminthosporium papaveris). tívnych opatrení dôležité je udržiavanie porastov bez burín a to nielen maku, ale aj na oko- KRYTONOS MAKOVICOVÝ BYĽOMOR MAKOVÝ litých poliach. Telo imága krytonosa makovicového bez Imágo byľomora makového je malý komár, nosca je dlhé 3 – 4 mm, čiernej farby, obrastené telo má dlhé 1,5 – 1,8 mm, hnedočiernej farČERVIVOSŤ MAKOVÍC bledosivými šupinkami, ktoré menia sfarbenie by. Horná časť hrude je čierna, bruško žltoČervivosť makovíc spôsobujú larvy malého na hornej strane na bledosivú a dolnej na červené, nohy má biele. Larvy sú oranžovej farchrobáka – nosánika, menom krytonos ma- žltkastú. Na štíte má tri bledšie čiarky a na krov- by, dlhé 1,5 – 3 mm, beznohé a bez zreteľne dikovicový (srb. siva makova pipa) – Neoglo- kách za štítkom je výrazná biela škvrna. Vajíč- ferencovanej hlavy.

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia maku siateho (5)

26/IV

23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU


poljo4-5:0 19.6.2012 15:03 Page 2

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

Kukla prezimuje v makoviciach. Na jar po aktivácii samičky kladú vajíčka do makovíc. Väčšina autorov uvádza, že škodca nemôže naklásť vajíčka do makovíc, ktoré nie sú poškodené krytonosom makovicovým. Niektorí byľomora zaraďujú k primárnym škodcom, lebo jeho larvy sa vyskytujú aj v makoviciach, ktoré neboli napadnuté iným fytofágnym hmyzom. Vyliahnuté larvy sa živia cicaním na vnútorných stenách makovíc a zapríčiňujú vytváranie hubovitého pletiva na týchto miestach. Dorastené larvy sa kuklia v makoviciach. Škodca má jednu generáciu počas roka. Na napadnutých makoviciach sú viditeľné symptómy už po odkvitnutí. Makovice sú deformované a zakrpatené. Keď rozrežeme napadnutú makovicu, často môžeme spozorovať dva druhy lariev – už spomínané larvy krytonosa makovicového, ktoré sú väčšie, beznohé, ale s dobre vyvinutou hlavou, a larvy byľomora, ktoré sú menšie. Vzhľadom na to, že byľomor sa vyvíja aj na maku vlčom a pomerne slabo lieta, jeho výskyt je silnejší na malých parcelách. Na veľkých

parcelách pri správnom striedaní plodín je jeho výskyt obyčajne nižší. Na Slovensku a v Českej republike napadnutie makovíc byľomorom bolo vždy výrazne nižšie ako krytonosom makovicovým. OCHRANA Signalizácia ošetrenia proti krytonosovi makovicovému nie je rozpracovaná, a preto je potrebné pri hodnotení jeho výskytu Krytonos makový sledovať imága pri žere na stonkách maku vo fáze háčkovania až do výskytu prvých mladých makovíc. Prah škodlivosti nie je známy a ošetrenie insekticídmi treba vykonať v uvedenej fáze v prípade výskytu imága, kým samičky nenakladú vajíčka do makovíc. V praxi sa obyčajne postrek vy-

konáva na samom začiatku kvitnutia, keď sa v poraste vyskytnú prvé rozkvitnuté rastliny. Ochrana proti škodcom maku sa stala bežnou praxou v krajinách strednej Európy. Tu sa proti krytonosovi makovicovému využívajú tieto prípravky: Nurell D, Mospilan 20 SP, Cyperkill 25 EC, Rapid a Proteus. Signalizácia ošetrení maku proti byľomorovi makovému tiež nie je spracovaná a ochrana sa robí v rovnakom termíne, ako aj proti krytonosovi makovicovému. Bolo dokázané, že ak sa robí správna ochrana proti krytonosovi makovicovému, významne to redukuje aj napadnutie byľomorom makovým. Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra Foto: internet

PRE DOBRÚ ÚRODU V BUDÚCOM ROKU

Ošetrenie jahodoviska po zbere ri pestovaní jahôd zanedbanie porastu po zbere má značný vplyv na pokles úrody v ďalšom roku. Po kultivácii porast prihnojíme niektorým špeciálnym viaczložkovým hnojivom. Dbáme, aby sa hnojivo nedostalo na listovú plochu rastlín, pretože môže spôsobiť ich poškodenie a spálenie. Rozhodené hnojivo zapracujeme okolo trsov do pôdy. Správna výživa jahôd v tomto období podporuje tvorbu kvetných púčikov pre úrodu v budúcom roku. Súčasne odstránime aj prebytočné poplazy. Listy, ktoré sú poškodené hubovými chorobami, najmä fialovou a bielou škvrnitosťou listov, opatrne skosíme tak, aby sme nepoškodili srdiečko rastlín, kde sa tvorí nová úroda plodov. Opatrne ich odstránime záhradníckymi nožnicami. Z porastu taktiež od-

P

23. 6. 2012

25 /4496/

stránime suché lístie, kde sú zárodky škodcov. Na úrodu v budúcom roku má značný vplyv aj doplnková závlaha po zbere. Podporuje vývoj koreňov a listovej plochy. Najmä po skosení listov po zbere je závlaha nevyhnutná na tvorbu novej listovej

HLAS ĽUDU

plochy. Dôležité je, aby ešte do príchodu mrazov narástla a aby prebehla diferenciácia kvetných orgánov. Ak si nechceme dopestovať sadbový materiál, jedným z veľmi dôležitých zásahov je odstraňovanie poplazov a prebytočných rastlín. Je

dokázané, že na predčasné odstránenie poplazov rastlina reaguje ešte intenzívnejším vytváraním nových. Všeobecne sa odporúča ich odstraňovanie jeden, maximálne dva razy počas sezóny. Na odstránenie poplazov môžeme použiť nožnice, nôž, alebo ich odstránime ostrou motykou. Odtrhávanie poplazov je menej vhodné, nakoľko okrem poranenia koreňového kŕčika sa poškodzujú novovznikajúce korienky. Počas vegetácie sa vytvárajú nad starými koreňmi nové, mladé, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri príjme živín a vody. Okolo rastlín okopávame len plytko, aby sa najdôležitejšia časť koreňovej sústavy nepoškodzovala. Pri narastaní koreňového kŕčka sa rastlina akoby nadvihovala z pôdy. Preto v pozberovom období, keď sa intenzívne obnovujú korienky práve v najvrchnejších častiach koreňového kŕčika, odporúča sa pôdu pri každej okopávke čiastočne prihŕňať k rastlinám. Ľ. S.

V/27


poljo6:0 19.6.2012 15:04 Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY OKRASNÁ ZÁHRADA

Rozmnožovanie okrasných drevín v lete Začiatok leta (koniec júna, júl, prípadne aj august, podľa priebehu počasia) je pre mnoho drevín najvhodnejším časom na rozmnožovanie polovyzretými odrezkami. Mladé pružné výhonky, ktoré nie sú ani príliš mäkké (vodnaté), ani úplne zdrevnatené, výborne zakoreňujú. resný termín je pomerne ťažko určiť, lebo na rast a vyzrievanie letorastov majú veľký vplyv viacerí činitelia. Musíme preto sledovať vývoj letorastov a začať s odberom odrezkov v čase, keď končia vegetatívny rast v tzv. prvej miazge. Na rozmnožovanie sú najvhodnejšie vrcholky alebo stredné časti letorastov dlhé 50 až 80 mm. V tom čase majú byť letorasty dostatočne dlhé a pletivá pomerne tuhé, lebo príliš mladé a vodnaté ľahko zahnívajú. Veľmi tvrdé zasa zle zakoreňujú. Na odber odrezkov sú najvhodnejšie slabšie bočné výhonky. Najlepšie zakoreňujú odrezky, ktoré sú odrezané tesne pri starom dreve alebo s tzv. pätkou starého dreva. Ak je takýchto možností málo, režeme aj vrcholové odrezky alebo dlhé letorasty rozrežeme na viac odrezkov. Odrezky nesmú zvädnúť, preto ich dávame pri odbere do košíkov alebo iných nádob vyložených vlhkým materiálom (vrecovinou). Ak ide o malý počet, stačí ich dať do vlhkej handry. Odoberáme ich v ranných hodinách, pokiaľ možno za rosy. Odrezky upravíme nožom tak, že bazálnu časť zrežeme šikmo, spodný list (pár listov) celkom odrežeme, čepele listov skrátime asi o 1/3 , čím obmedzíme od-

P

Pajazmín

parovanie. Odporúča sa upravené odrezky opláchnuť v slabom roztoku hypermangánu alebo v inom fungicídnom roztoku, čím sú pripravené k napichaniu. Ak ich nemôžeme hneď napichať do množi-

28/VI

Budleia

Hortenzia

teľskej zmesi, môžeme ich uskladniť v chladničke pri teplote + 1 až + 3 °C. Jednotlivé druhy drevín majú rôzne dlhé zakoreňovacie obdobie. Zakorenenie môžeme podporiť použitím stimulátora rastu. Použijeme ho podľa návodu na balení. Množiteľský substrát si pripravíme z dvoch dielov čerstvej, jemne preosiatej rašeliny, jedného dielu riečneho piesku a jedného dielu drveného polystyrénu (styropor). V tomto zložení sa používa pri pestovaní takmer všetkých bežných i vzácnejších okrasných drevín. Môžeme však použiť len rašelinu s pieskom v pomere 1 : 1. Substrát nasypeme 10 cm vysoko na množiteľský záhonček alebo do nádoby s dobrou drenážou, urovnáme, pritlačíme a zalejeme vriacou vodou (asi jedna kanva na 1,5 m2). Pri napichávaní odrezkov postupujeme rýchlo a robíme to v zatienenom prie-

store, aby odrezky nezvädli. Picháme do jamiek pomerne plytko (1,5 – 2,5 cm). Substrát k odrezku pritlačíme, dôkladne zalejeme a prikryjeme sklom alebo fóliou, aby nádoba alebo množiteľský záhon boli uzavreté. Keď sa fólia alebo sklo vzápätí zospodu zahmlí, urobili sme to dobre. Dbáme na to, aby substrát nepreschol. Niektoré odrezky zakoreňujú v sklenenej alebo inej nádobe vo vode. Nezabúdajme na zatieňovanie! Asi o 4 až 8 týždňov odrezky zakorenia, preto ich môžeme rozsadiť jednotlivo do črepníkov, debničiek alebo na záhonček s kvalitnou zeminou. Po rozsadení dobre zalejeme, zo začiatku zatieňujeme a chránime pred skorými a neskoršie i tuhšími zimnými mrazmi. Letnými odrezkami rozmnožujeme najmä tieto dreviny: dráč (Berberis), budleia (Buddleia), svíb (Cornus), bršlen (Euonymus), forzítia (Forsythia), hortenzia (Hydrangea), vtáčí zob (Ligustrum), zemolez (Lonicera), pajazmín (Philadelphus), ríbezľa (Ribes), ostružina (Rubus), vŕba (Salix), tavoľník (Spiree), orgován (Syringa), hlohyňa (Pyracantha coccinea), cezmína (Ilex aquifolium), krušpán (Buxus sempervirens) a iné. Letnými odrezkami môžeme rozmnožovať aj väčšinu vždyzelených kríkov, odrezky však musia byť lepšie vyzreté. Režeme ich obyčajne v júli až začiatkom septembra. Zakoreňovanie trvá dlhšie a zakoreňujúce jedince dôkladnejšie chránime pred zimnými mrazmi. V letnom období odrezkami rozmnožujeme aj niektoré druhy ihličnanov, ako napríklad tuje (jún až júl), smreky (jún až august), borievky (júl až august), cyprušteky (júl, august) a iné. Ľ. S. Foto: internet 23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU


poljo7:0 19.6.2012 15:07 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

Čistá voda nadovšetko lienková dermatitída, pre ktorú je známy ľudový názov zapareniny, je jedným z najčastejších kožných problémov detí s plienkami. Najčastejšie sa vyskytuje u bábätiek medzi 9. a 12. mesiacom, no aj u mladších.

P

KEĎ SÚ NA VINE PLIENKY Mnohé druhy plienok sú bielené chlórom, napustené ošetrujúcim mliekom a dokonca aj parfumom. Ideálne sú však práve plienky bez rôznych voňavých efektov a, samozrejme, bez chlóru. Absolútne tabu sú v tomto prípade tie s umelou vrchnou vrstvou, ktorá nie je vôbec priepustná a pokožka sa dusí. Alternatívou pre zaparený detský zadoček sú plienky látkové, v ktorých pokožka dýcha najlepšie. Sú praktické, v porovnaní s jednorazovými plienkami sú na nerozoznanie a veľkou výhodou je, že ich netreba žehliť. ZABUDNITE NA VOŇAVÉ OBRÚSKY Vlhčené obrúsky sú síce praktické na občasné použitie, ale na každodennú hygienu používajte radšej čistú vodu. Obrúsky sú totiž napustené rôznymi chemickými látkami, často obsahujú parfum a citlivú pokožku zadočka nepríjemne dráždia. Dieťatko pri každom prebaľovaní umyte v

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (70)

Denný rozvrh omerne mladá veda – biorytmológia, sa hlavne zaoberá otázkami týkajúcimi sa mechanizmu biorytmu človeka, zisťovaním, ako pracujú a fungujú tzv. biologické hodiny v organizme. Známe je, že človek sa najčastejšie rodí a umiera v noci. Alebo to, že je chorý, ktorý sa dožil rána, obyčajne presvedčený, že sa dožije nasledujúcej noci. Havárie a nehody vo výrobe sa takisto vyskytujú najčastejšie v noci. Počas tretej hodiny nad ránom, keď telo a duša spia, teplota tela klesá a srdce bije rýchlosťou od 52 do 65 tepov za minútu, ide o veľmi nebezpečnú chvíľu pre ľudí trpiacich depresiami. Ak sa o tomto čase prebudia, môžu si spôsobiť čosi nedobre. O štvrtej hodine ráno ohrozené sú pľúca: dýchacie cesty sú zúžené a ak je ktosi prechladnutý, má ťažkosti s dýchaním. Práve vtedy často dochádza k astmatickým záchvatom, a preto je najlepšie spať. O piatej hodine sú močové kyseliny najkoncen-

P

23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU

plienkovej oblasti pod tečúcou vodou. Na zmytie väčších nečistôt po stolici možno použiť aj vatu namočenú v olivovom oleji, ktorý však treba následne dôkladne zmyť z pokožky. Inak by zanechal na koži mastný nepriepustný film a zapareniny by sa mohli zhoršiť. NECHAJTE ZADOČEK DÝCHAŤ Zaparená, podráždená pokožka potrebuje čo najviac vetrať. Zadočku dieťatka preto zabezpečte prístup vzduchu. Nechajte bábätko kopať nôžkami bez plienky tak dlho, ako je to len možné. V teplej izbičke si môže rozbalené pohodlne ležať na nepremokavej podložke. Počas letných dní môžu väčšie deti behať po záhrade s holým zadočkom. Je to zároveň cesta, ako naše ratolesti rýchlejšie odučiť od plienok. PREBAĽUJTE KAŽDÉ 2 AŽ 3 HODINY Ak má vaše dieťa zaparený zadoček, snažte sa mu meniť plienky častejšie. Dlhší kontakt jemnej pokožky s močom alebo so stolicou v plienke pokožku ešte viac dráždi a celý problém sa zhoršuje. Svoje dieťatko prebaľujte každé dve až tri hodiny a po stolici, samozrejme, okamžite.

trovanejšie, takže vznikajú močové kamene. Najlepší preventívny prostriedok: pred spaním treba vypiť veľa vody alebo bylinkového čaju, aby obličky nemali voľno. Druhým východiskom je o piatej ráno už začať deň. Aj týchto niekoľko príkladov možno brať ako ukážku dôležitosti rytmu dňa a noci, pri ktorom sa mení takmer päťdesiat fyziologických funkcií. V noci má človek najnižšiu telesnú teplotu: nad ránom sa teplota zvyšuje a maximum dosahuje okolo 18. hodiny. Obdobnému rytmu podlieha aj pulz, tlak a dych. V synchronizácii rytmov dosiahla príroda obdivuhodnú dokonalosť: v čase, keď sa človek prebúdza, prichádza do krvi adrenalín, ktorý zrýchľuje tep, zvyšuje tlak krvi, teda aktivizuje organizmus. Súčasne sa v krvi objavuje aj množstvo iných biologicky aktívnych látok. Väčšina ľudí má v priebehu 24 hodín dve špičky zvýšenej pracovnej schopnosti: prvú od 9. hodiny do 12. – 13. hodiny, druhú medzi 16. a 18. hodinou. V nočných hodinách je naša pracovná schopnosť spravidla oveľa nižšia, pretože funkčná úroveň organizmu je značne znížená. To platí najmä o čase

AKO NANÁŠAŤ KRÉM Ubezpečte sa, že všetky kožné záhyby, kde sa pokožka dotýka pokožky, sú dôkladne ošetrené ochranným krémom. Postačí aj tenká vrstva krému proti zapareniu. Pred spaním alebo v prípade, že cestujete či idete na návštevu, a teda bábätko nebudete môcť prebaľovať častejšie, pokojne naneste hrubšiu vrstvu. ZAPAMÄTAJTE SI * Hneď, ako sa objavia prvé príznaky začervenania, je dôležitý voľný prístup vzduchu. * Ak sa koža ani po častom vetraní do niekoľkých dní nezlepší, poraďte sa so svojím pediatrom kvôli vylúčeniu možnej bakteriálnej alebo kvasinkovej infekcie. * Dojčite čo najdlhšie! Je dokázané, že dojčené deti majú menší sklon k plienkovej dermatitíde než deti kŕmené stravou. * Bábätko, ktoré trápi zaparený zadoček, nie je vhodné kúpať každý deň. * Dieťa nenechávajte dlho vo vode, aj čistá voda môže pokožku vysúšať.

medzi prvou a treťou hodinou v noci. Medzi polnocou a druhou hodinou dochádza k útoku ťažkostí. Vtedy totiž organizmus prestáva produkovať hormóny zmierňujúce bolesť. Ak nás čosi trápi, bolesť pociťujeme najintenzívnejšie. Je dobré, ak môžeme tento útok prespať. Dve hodiny po polnoci pečeň pracuje na plné obrátky: keď sú utlmené takmer všetky funkcie organizmu, začína sa jej ťažká práca. Likviduje priveľa tukov v krvi a vylučuje toxické látky. Pravda, iba vtedy, ak sme ju večer nezaťažili alkoholom. Ak však človek spí vo dne v podmienkach imitujúcich noc, je jeho organizmus schopný vypracovať si nový, celkom opačný rytmus a systém fyziologických funkcií. Vedecky je dokázané, že niekoľkotýždňové nočné pracovné angažovanie sa je rozhodne výhodnejšie než striedanie denných a nočných šícht, pri ktorých sa organizmus nestačí prispôsobovať meniacemu sa rytmu práce a odpočinku. (V budúcom čísle: Rytmus pracovnej schopnosti) Pripravil: O. Filip

VII/29


poljo8:0 19.6.2012 15:09 Page 8

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKEROZHĽADY DOVÁŠHORECEPTÁRA

Roládovátorta

Detskémliečnekúsky

Suroviny:2vanilínovépudingy,1lmlieka,6žĺtkov,200 g cukru, 8 lyžíc múky, 200 g margarínu,4banány,trochucitrónovej šťavy; na roládu: 2krátpo5vajec,5lyžíccukru,5 lyžícmúky,½lyžiceoleja. Taktosatovydarí: Zuvedenýchzložiekupečiemedve piškóty,zviniemeichdoroládyanechámevychladnúť.Potomichpotrieme lekvárom alebo džemom podľa vlastnejchutianakrájamenakúsky. Plnkusipripravímetak,ževyšľaháme žĺtky s cukrom, pridáme pudingový prášok,múkuatrochumlieka.Zvyšné mliekonechámeprevrieťadonehozavarímepripravenúžĺtkovúzmes.Keď dostatočnezhustne,zložímezospo-

Suroviny: nakorpus– 5vajec,5lyžíc cukru, 5 lyžíc múky, polovicapečivového prášku,3lyžice kakaa, 2lyžiceoleja;naplnku–350mlsladkej smotany, 4 lyžice medu; na poliatie kôr – čokoládové mlieko(ľubovoľnámiera). Taktosatovydarí: Vyšľahámevšetkyuvedenésuroviny, ktoré potrebujeme na korpus,apečiemevrúrena 200ºC.Keďsakôravychladí,

ráka,nechámevychladnúťapridáme margarín. Plnku vyšľaháme. Na dno okrúhlejformy,ktorúvyložímepapieromnapečenie,naukladámenakrájanú roládu. Aj okolo formy naukladámekúskyrolády,apotomnanevyhrniemepolovicuplnky.Naňunakladiemebanány,ktorépotriemecitrónovou šťavou, a nakoniec natrieme druhúpolovicuplnky.

7rád,akosprávneumývať ovocieazeleninu 1. Všetko ovocie a zeleninu, ktoré potrebujete umyť, si pripravtenalinkublízkodrezu. 2.Naumývanieovociapoužívajtevlažnúvodu,nievriacualebo studenú. Zeleninu, ktorá sa nedá olúpať, treba poriadne drhnúťrukoualebohubkoupod tečúcouvodouasi30sekúnd. 3. Na suroviny, ktoré na sebe majú zvyšky zeminy alebo iné nečistoty,použitekefku.Nesmie byťprílišdrsná,abynepoškodila vonkajšíobalplodu. 4.Šalátumytedôkladnelístok polístku.Jahodyopláchnitedva

razy,najprvsostopkami,potom odstopkované. 5.Pozor,nákazasamôžepreniesť aj pri krájaní. Stačí, ak nedôsledne umyjete nôž, ktorým stepredtýmčistilikontaminovanúzeleninu. 6.Naupokojenie!Baktérianeprerastádovnútraplodovakonapríklad pri salmonele. Baktéria všakmôžeteoretickypreniknúťz povrchuajpodšupkupričistení akrájanízeleniny. 7. Pre istotu. Umyte aj chladničku.Použitetrochaoctu.Zabíjabaktérie.

Dovolenkabeznevoľnosti oztancovanýžalúdokvámupoR kojívodastrochoucitrónovej šťavy.Akváspreháňa,pomôželyžičkacukrusoctom.Výhodouje,že všetkyprírodnéprostriedkysúdostupnéajvcudzineamôžeteich podaťajdeťom. KINETÓZA Býva vaším pravidelným sprievodcomnevoľnosťzcestovania,čiže kinetóza?Eštepredcestoupopíjajtečajzoreganaalebozozázvoru,prípadneslabšíčiernyčaj.Nápojsisosebouzoberteajnacestu.Rozkolísaný žalúdokupokojívodastrochoucitrónovejšťavy.Počascestyjedzteiba

30/VIII

rožkyalebožemle,čijemnesolené tyčinky.Žalúdokdádoporiadkuaj párumytýchvišníalebopostrúhané kyslejšiejablko.Vlekárnivámproti cestovnejnevoľnostiponúknuihomeopatikáadokoncatabletkysobsahomzázvoru. Pozor!Sladkosti,alkoholakáva môžu vaše ťažkosti ešte zhoršiť, vyhnitesaim. VRACANIE Pri viróze spojenej s vracaním alebopokonzumovaníjedla,ktoré vám„nesadlo“,zjedztelyžičkucukru pokvapkanú alpou alebo octom.Podávajteniekoľkokrátdenne

prerežemeju,apotompolejemečokoládovýmmliekom. Plnku si pripravíme tak, že vyšľaháme sladkú smotanu, pridáme med, dobre premiešame a natrieme kôru. Prikryjeme druhou kôrou a nechámevychladiťvchladničke.

DOBRÉRADY–VEĽKÁPOMOC Aj v horúčave číha angína. Chcetesavhorúčaveochladiťapijetestudené?Nerobteto.Práveľadovénápojeananukyspôsobujú nezmyselné letné angíny. Organizmusneosviežiaavásmôžerozbolieťhrdlo.Akstedostaliskutočnúangínu,mátevysokéhorúčkya zimnicu,pomôželennávštevaulekáraaantibiotiká.Akváslenškriabevhrdle,vyplachujteslanouvodoualebošalviovýmčajom. Klimatizácia a prievan: nepriateľočí.Dostalistezápaločných spojiviekanetušíteako?Navine môžebyťprievan,klimatizáciaalebosteprílišnamáhaliočipripočítači.Pomôžejednoduchýbylinný obklad.Naočisiniekoľkokrátden-

ne prikladajte čajové nálevové vrecká s rumančekom, ktorý ste predtýmprelialihorúcouvodoua dalivychladnúť.Obkladnechajte pôsobiť5až10minút. Ochráňte kríže pred prievanom. Preženyadievčatáexistuje kritickémiesto,kdesakončítričko azačínajúnohavice.Sútokríže,ktorýmdávazabraťmódaholýchpupkovanajmäklimatizácia.Ideálnou ochranoukrížovsú„ladviňáky“.Namiesto nevzhľadných kožušinových dnes už dostať moderné ohrievačekrížovvrôznychfarbách, takžepodtričkomvyzerajúnenápadne.Súvynikajúcouprevenciou predzápalmimočovéhomechúra, obličiekčivaječníkov.

dovymiznutiapríznakov.Pokiaľsa dá,pitečistúvodu,aspoňpolyžičkách.Aktoniejemožné,počítajte stým,ževeľmizoslabneteahrozí vámodpadnutie.Keďťažkostiustanú,začnitesastravovaťopatrne.Vyskúšajtemierneslanétyčinky,krekery, suché pečivo, kyslé mlieko, ryžu,uvarenúbezolejaacibule,varené zemiaky alebo zemiakovú kašu a mrkvu udusenú v troche vody. HNAČKA Ajvtomtoprípadevámpomôže lyžičkacukrusoctom.Protihnačke tiež vyskúšajte požuť kávovú lyžičkurasceazapitejuvodou.Nieje naškodumaťsosebouhrsťsušených čučoriedok. Hnačku lieči aj

troškamúkyupraženánapanvici nasuchodoružova.Predetibude prijateľnejšie,akjurozrieditetrochouvodynakašičkuaosladítecukrom.

23.6.2012

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Prílohaprepoľnohospodárov a dedinu Číslo322 Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka ElenaŠRANKOVÁ aspolupracovníci Použitádomáca azahraničnáliteratúra

25/4496/

HLASĽUDU


K U LT Ú R A 56. LITERÁRNE SNEMOVANIE V NOVOM SADE

ba smútiť. Je to osud, ktorý zasiahol literatúru aj v oveľa širšom kontexte, ibaže v našom malom prostredí to má mierne groteskné podoby. Svoje tvrdenie, ako polovenská literatúra Adam Svetlík Poézia zmäkčova- vedal, chce postaviť na konštatána vstupe do drunia a zaobľovania hrád, Zuzana cii, že sa aj na literárnom snemohého desaťročia 21. stoČížiková Jarmočné od Hodoličovej vaní bavili o veciach, ktoré patria ročia bola témou, ktorej a Zuzana Týrová Životné jubileá nie do druhého desaťročia 21., sa v sobotu 16. júna vetroch vojvodinských lingvistov. ale do minulého storočia. Sám je novali na 56. literárnom V tretej časti Ladislavovi Čánimu podľa svojich slov autorom, ktorý snemovaní v Novom udelili Cenu Nového života za naj- patrí do dvadsiateho a nie do Sade, v priestoroch lepší príspevok uverejnený vo vla- tohto storočia. A koniec 20. stoÚstavu pre kultúru vojňajšom ročníku tohto časopisu. V ročia v literatúre, a nielen v literavodinských Slovákov. mene oceňovacej komisie, ktorá túre, sa niesol v znamení konca Prítomní si pripomepracovala v zložení Katarína Hri- histórie, čiže ukončenia, ktoré sa nuli životné jubileá Dacová, Zdenka Valentová-Belićová odzrkadlilo aj v literatúre. Literaniela Dudka, Michala a Katarína Mosnáková, zdôvod- túra sa vyčerpala vo svojom forTýra, Miroslava Dudka a nenie Ceny podala Z. Valentová- málnom a v esteticko-východiJarmily Hodoličovej a Belićová. Laureátovi cenu odo- skových aspektoch. Keď to buudelili Cenu Nového živzdal Vladimír Valentík. deme odmietať, tak sa ocitneme vota za rok 2011 LadiV diskusnom príhovore odme- v pozícii, že budeme vytvárať anaslavovi Čánimu. chrónnu literatúru, ktoOrganizátormi boli rú niekto pred nami naRedakcia mesačníka písal omnoho lepšie alepre literatúru a kultúru bo zmysluplnejšie ako Nový život, Slovenské Vzácne životné jubileá: (sedia sme to urobili my. Keď si vydavateľské centrum, sprava) Daniel Dudok, Michal Týr, to uvedomíme, tak sa Výbor pre kultúru (stoja sprava) Miroslav Dudok a ocitneme pred situáciJarmila Hodoličová NRSNM a Ústav pre kulou, čo robiť s tým? Avšak túru vojvodinských Slovákov. Prí- momriavky na vstupe do tak ako keď Nietzsche tomných v mene členov redakcie druhého desaťročia 21. povedal, že Boh zomrel, Nového života privítal Adam Svet- storočia. to neznamená, že zolík, šéfredaktor, a potom i Milina V druhej časti snemomrela potreba ľudí po Sklabinská, riaditeľka ÚKVS, a Vla- vania primeraným spôBohu a po náboženstve. dimír Valentík, riaditeľ SVC. Rov- sobom vzdali úctu životTak aj literatúra keď zonako ako vlani, aj tentoraz pripo- ným jubileám našich pomrela, to neznamená, menul, že ide o najstaršie kultúr- predných spisovateľov, že skončila, že ďalej neCenu Nového života za rok 2011 Ladislavovi ne podujatie, ktorému médiá ne- literárnych kritikov a ja- Čánimu (sprava) odovzdal Vladimír Valentík bude existovať. Ocenevenujú patričnú pozornosť. Prie- zykovedcov: osemdesianého autora Čániho trábeh snemovania moderovala Zupi to, že v tomto druhom desaťročí zana Čížiková. nenachádza odpoveď, ako sa ďaSnemovanie literátov malo štylej uberať po smrti literatúry? Dori časti. V prvej časti príspevok na minuje stále odmietanie tej skuústrednú tohtoročnú tému Ponotočnosti, snažíme sa tvoriť literarená do nepriezračna nebeských túru, ktorá je už napísaná. Tí, ktosvetiel nad hlavou, ktorým porým sa to menej darí, tvoria anasvietil na tvorbu Viery Benkovej, chrónnu literatúru, tí ktorým sa to prečítal Samuel Boldocký. Ďalší prílepšie darí, budujú vlastné, indispevok o Michalovi Babiakovi a o viduálne dejiny. Ale, ako povedal jeho knihe Anabáza prečítal Mina záver L. Čáni, nevidí autora, ktochal Harpáň. Aj tohto roku literý by otvoril dvere nových dejín, rárne snemovanie malo medziktoré by v literatúre vznikli po jej národný ráz vďaka aktívnej účassmrti. ti Dalimila Hajka, ktorý prečítal príV štvrtej časti snemovania odspevok Dozrievanie do skutočnos- Aj 56. literárne snemovanie prebiehalo v Ústave zneli diskusné príspevky Viery ti a dozrievanie do sna, ako i účas- pre kultúru vojvodinských Slovákov Benkovej Malá prechádzka s úvati Miroslava Bielika, ktorý hovoril hami mojím neliterárnym/literárna tému Súčasné reflexie dolno- tinám Daniela Dudka, sedemde- nený Ladislav Čáni konštatoval, že nym záhonom, V. Valentíka a Víťazemskej slovenskej literatúry na siatinám Michala Týra a šesťde- ho aj sobotňajšie stretnutie upev- zoslava Hronca s dôrazom na priSlovensku. O Súčasnej literatúre siatinám Jarmily Hodoličovej a nilo v presvedčení, že naša litera- pomínanie si 150. výročia naropre deti a mládež vojvodinských Miroslava Dudka. Príspevky o ju- túra zomrela. Ako povedal, je to denia Gustáva Maršalla PetrovSlovákov príspevok mala Jarmila bilantoch mali Mária Myjavcová – konštatácia, ktorú si nechceme ského a Jána Kvačalu. Hodoličová, kým Martin Prebudi- Literatúra pre deti v Medovníku alebo nevieme priznať. Ale nie je la prečítal príspevok Zomierajú zi- (prečítala Katarína Mosnáková), to tragická udalosť, za ktorou treE. Šranková

Úcta jubilantom, Cena Čánimu

S

23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU

31


K U LT Ú R A NA ZAČIATOK LETNEJ TURISTICKEJ SEZÓNY OBCE KOVAČICA

PALANSKÍ DIVADELNÍCI V SELENČI

Zypa Cupák znovu pobavil obecenstvo

Večierok v zajatí rockovej hudby

nedeľu 17. júna sa v Dome kultúry v Selenči obecenstvu predstavili hostia z Báčskej Palanky. Členovia divadelnej skupiny tamojšieho MOMS predviedli veselohru pre dospelých Zypa Cupák podľa rovnomenného satirického románu Jána Čajaka ml. v réžii Eleny Hložanovej. Herci boli dobre naladení a predstavenie odznelo na výbornú. Obecenstvo potleskom po-

V

selenčské obecenstvo spokojné opúšťalo sieň Domu kultúry. Keďže však divadlo nesprevádzal žiadny propagačný materiál, chýbal nejaký aspoň kratší príhovor napríklad pred predstavením. Aj na uvítanie hostí, aj na to, aby sa povedalo, o aké divadielko ide, kto sú herci, kto je režisérka. Divadelné hry s dedinskou tematikou vyvolávali u Selenčanov vždy veľ-

Mladá speváčka Anita Petráková zo skupiny Without Fears hlasovým výkonom príjemne prekvapila obecenstvo

uristická organizácia Obce Kovačica minulý víkend usporiadala dve veľké podujatia, ktorými doslova „nazvonila” začiatok letnej turistickej sezóny v Kovačickej obci. Počítalo sa s tým, že hudba v piatok 15. júna priláka mladšiu populáciu hudobných nadšencov a že sa sobotňajšiemu podujatiu budú tešiť najmä tí trošku starší spoluobčania. No obidve podujatia boli rovnako zaujímavé tak mladším, ako aj starším milovníkom hudby, ktorí prišli do Kovačice aj z „ďalekých chotárov”. V sobotu 16. júna v Kovačici prebiehala semifinálová súťaž trúbkových orchestrov Guča v Kovačici a kultúrno-umelecký program, v ktorom vystúpili ochotníci z Kovačickej obce. Tomuto podujatiu predchádzal piatkový rockový večierok, na ktorý sa Turistickej organizácii obce Kovačica podarilo dostať šesť hudobných skupín. Na veľkom javisku, ktoré bolo umiestnené na tzv. Tretej ulici pred budovou bývalého hotelu Park od 20. hodiny sa predstavili mladí hudobníci nielen z Kovačickej obce, ale aj širšie. Pred mnohopočetnými divákmi, ktorí neopustilo svoje miesta ani kým sa hudobníci striedali a na javisku si ladili inštrumenty, vystúpili: skupiny Nebo a String Souls z Padiny, Without Fear z Kovačice, Direct Drive z Idvoru a zo Zreňaninu, Znak Pitanja zo Surdulice a Otkazan let zo Zreňaninu.

T

32

Milovníci hudby boli v zajatí rockovej zábavy až do skorých ranných hodín začínajúcej sa nedele, ktorá je určená na oddych. Turistická organizácia Obce Kovačica aj na ďalší víkend chystá zaujímavé podujatie. Ide o tradičný zraz motorkárov Moto rock meeting-Debeljača 2012, v rámci ktorého bude usporiadaný koncert skupín: Stop Brendt, The Blue Room, Sveti Gral, Hogar Strašni, Queen Real Tribute, Nood Peakers a Night Breakers. A. Chalupová

Klaňačku palanských hercov sprevádzal potlesk spokojných divákov

smeľovalo a odmeňovalo hercov v každom vydarenom výstupe. Zvlášť zapôsobili na divákov hlavní protagonisti Jozef Chrček ako Ďuro Sirák, a Emília Lazićová, ktorá stvárnila jeho ženu Anču. Aj ostatní členovia súboru boli presvedčiví, takže potlesk na konci predstavenia patril celému súboru. Málopočetné

ký záujem. V poslednom čase je však čoraz ťažšie ich prilákať do siene Domu kultúry. Mali by sa nad tým zamyslieť všetci, ktorým záleží na udržaní a zveľadení kultúrneho života v dedine. Ten je v poslednom období v drastickom úpadku. J. Berédi-Ďuky

DIELŇA PETROVSKÝCH UMELCOV. Nové poznatky o kresbe získala časť členov Združenia petrovských výtvarných umelcov v sobotu 16. júna v rámci dielne, ktorú usporiadali v Stredisku pre rurálny rozvoj v Báčskom Petrovci. Po uvítacích slovách predsedníčky združenia Márie Ivičiakovej nasledovala prednáška Radovana Jandrića, profesora na Výtvarnej akadémii v Novom Sade, pôvodom z Maglića. Z vlastnej dlhoročnej pedagogickej praxe a za pomoci odbornej literatúry sa snažil prítomným priblížiť kresbu. Téma zaujala prítomných, o čom svedčil i rad otázok pre prednášateľa. Profesor Jandrić vysvetlil, že je kresba základ každého umeleckého diela a poradil, aby záujemcovia kreslili podľa nejakého modelu. Zároveň pochválil založenie Združenia petrovských výtvarných umelcov, ich doterajšiu prácu a posmelil ich slovami, že sa musia snažiť pracovať ďalej, bez ohľadu na prostriedky, ktorými disponujú. K. Gažová

23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A GALÉRIA INSITY V BANSKEJ BYSTRICI

V radnici o Kovačici ovačická obrazáreň v súčasnosti okrem na domácej pôde prezentuje diela vychýrených maliarov na troch stranách. V Srbsku prednedávnom otvorili výstavu z fondu Galérie insitného umenia v Kragujevci, predtým sa olejomaľby zjavovali v reprezentačných priestoroch galérií a iných kultúrnych inštitúcií v Pećinciach, Šabci, Ube, ako i počas podujatia Dragačevský zraz trubačov. V Čiernej Hore bola expozícia v Herceg Novom a Kotore, onedlho otvoria výstavu i v Podgorici. Na Slovensku bola expozícia najprv vystavená v Rimavskej Sobote. V sobotu 9. júna t. r. bola vernisáž olejomalieb v priestoroch

K

historickej radnice Banskej Bystrice. Na slávnostnom otvorení v meste pod Urpínom sa zúčastnili Radmila Hrustanovićová, veľvyslankyňa Srbska na Slovensku, Miroslav Krišan, predseda Obce Kovačica, Mária Raspírová, riaditeľka Galérie insitného umenia, Mária Benková-Hriešiková, náčelníčka Oddelenia pre hospodárstvo, malé hospodárstvo a rozvoj v Obci Kovačica a umelci Zuzana Vereská, Pavel Hajko a Pavel Cicka. Výstava v Banskej Bystrici potrvá do 24. júna. Delegáciu zo Srbska predtým privítal primátor mesta Banská Bystrica Peter Gogola. Banská Bystrica a Kovačica majú už desaťročie úspešnú spoluprácu v

Hostia a hostitelia počas vernisáže vo foyeri radnice na Námestí SNP v Banskej Bystrici Foto: Archív mesta Banská Bystrica

oblasti kultúry a vzdelávania. V úradných rozhovoroch primátor Bystrice a čelní ľudia juhobanátskej obce sa zhodli, aby sa v nasledujúcich rokoch prezentovali obchodné a podnikateľské sub-

jekty v regiónoch stredného Slovenska a Banátu a dôraz kládol i na aktívnejšiu spoluprácu počas predvstupového obdobia Srbska do EÚ. Ján Špringeľ

STARÁ PAZOVA

Znovu predsedníčka slovenského spolku alné a volebné zhromaždenie Slovenské- tak doma, ako aj v zahraničí. „Môžeme byť ho kultúrno-umeleckého spolku hrdinu spokojní a hrdí s výsledkami práce našich akJanka Čmelíka v Starej Pazove sa konalo v uto- tivistov,“ uviedla pani predsedníčka. V sprárok 12. júna v tamojšej divadelnej sieni za prí- ve o štvorročnom období hovorila o aktivitomnosti zo 100 členov spolku. tách a súčasnom stave každej programovej V mene pracovného predsedníctva zhro- formy spolku, v ktorej sa stretajú a pracujú maždenie úspešne viedla Anna Balážová. Na až tri generácie aktivistov. Čulá aktivita si však úvod odznela obsiahla správa o štvorročnej činnosti spolku, ktorú podala predsedníčka Anna Lepšanovićová. Jej správa bola za pomoci videoprezentácie ilustrovaná fotodokumentačným materiálom. Okrem iného Pracovné predsedníctvo: (zľava) Zlatko Ruman, Jozef Sládok, Anna povedala, že Horvátová, Anna Balážová a Ján Dvornický všetkých osem programových foriem spolku: Hu- vyžadovala i dobré podmienky práce a tie sa dobno- tanečná tvorba, SD VHV, Združenie v uplynulom období zlepšili najmä úpravou pazovských žien, Sólové a zborové spievanie, podkrovia Slovenského národného domu. Na Literárna spoločnosť Ľudmily Hurbanovej, utorkovom zhromaždení Vladislav Pop, taTechnická služba, Klub VHV a FODAP boli v jomník spolku, podal rámcový plán a prouplynulom období aktívne a dosiahli pozo- gram práce SKUS hrdinu Janka Čmelíka na ruhodné, priam špičkové výsledky na pre- bežný rok. Vzápätí boli oba tieto body schváhliadkach, festivaloch a iných podujatiach lené.

V

23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU

Anna Lepšanovićová má radosť z výsledkov práce aktivistov slovenského spolku

Na zasadnutí bolo zvolené nové 29-členné zloženie správy spolku, tiež trojčlenná Dozorná rada, ktorá bude v nadchádzajúcom období pracovať v zložení: Anna Balážová, Anna Oravcová a Marienka Živanovićová. Za predsedníčku pazovského slovenského spolku bola opäť zvolená Anna Lepšanovićová a jej voľba bola sprevádzaná búrlivým potleskom prítomných v divadelnej sieni. Jej zástupcom sa stal Zdenko Kožík. A. Lš.

33


K U LT Ú R A BIENÁLE ILUSTRÁCIÍ BRATISLAVA ZNOVU V SRBSKU

Ilustrácie vychovávajú, kultivujú, zošľachťujú „C eny Medzinárodného bienále ilustrácií v Bratislave sú už od prvého podujatia roku 1967 prestížnou vstupenkou do klubu najlepších ilustrátorov sveta. Zároveň víťazom otvárajú brány do najvýznamnejších medzinárodných vydavateľstiev. Na BIB (Bienále ilustrácií Bratislava) sa už polstoročie stanovuje latka kvality. Ceny BIB sú vo svete detskej knihy meritórne vzhľadom na unikátne, nekomerčné a bezkonkurenčné postavenie BIB vo svete,“ napísala do katalógu BIB 2011 PhDr. Zuzana Jarošová, generálna komisárka BIB a predsedníčka Medzinárodného komitétu BIB.

ným predstavili Helena a Ivana Ivaničové, talentované hudobníčky z Vojlovice. V slávnostnom otvorení výstavy sa zúčastnili aj Marijana Kolarićová, pracovníčka v úseku kultúry mesta Pančevo, srbskí ilustrátori – účastníci 23. BIB Eugen Slavik zo Zemunu a Manja Radićová-Mitrovićová z Belehradu. Na vernisáži sa zúčastnili i hostia z BIBIANY, medzinárodného domu umenia pre deti v Bratislave, Ing. Marián Potrok, samostatný odborný pracovník, a Karol Klajdáč, vedúci Oddelenia správy a ochrany majetku. BIBIANA a Ministerstvo kultúry SR sú hlavnými organizátormi BIB, ktoré

Ing. Potrok povedal, že túto výstavu uvidia i Kovačičania, ďalej tri ďalšie prostredia, kde žijú aj vojvodinskí Slováci. Pred knižným veľtrhom v Belehrade expozícia bude vystave- Veľký záujem o ilustrácie kníh pre deti na výstave ná i v Užici. prejavili aj – deti Predstavitelia BIBIANY spolupracujú intenzívne a v tretej časti je výber z odmeneso Srbskom a vojvodinskými Slo- ných prác z doterajších bienále vákmi dva roky. Rôzne segmenty 1967 – 2011. Význam ilustrácií v knihách pre ich úspešnej činnosti si pozreli už zopárkrát Kovačičania, Novosad- deti je viacnásobný. Mgr. Viera čania, návštevníci veľtrhu kníh v Anoškinová, vedúca Sekretariátu Belehrade a obyvatelia iných slo- BIB, sa o náplni podujatia zmienivenských dedín v Banáte. Brati- la takto: „Ilustrácia môže priniesť slavčania prisľúbili, že i tohto roku nové inšpiračné podnety a nápakoncom augusta pricestujú do dy, ktoré môžu prehlbovať zmyslové vnímanie detí, zároveň zvyKovačice na Detskú svadbu. Pančevčania a obyvatelia de- šovať ich citlivosť na estetické a výdín a miest, kde výstava poputu- tvarné prežívanie, čo je spôsob, ako je, majú príležitosť vidieť vlastne tri ich učiť rozvíjať vkus a chápať výstavy v jednej: prvá nainštalo- zmysel umeleckého diela. Aj prevaná časť je venovaná odmene- to je kvalitná ilustrácia taká dôleným autorom z 23. BIB 2011, na žitá.“ Ján Špringeľ druhej sú práce autorov zo Srbska

Záber z vernisáže BIB v Pančeve

Pančevčania mali česť a príležitosť ako prví v Srbsku vidieť práce z 23. Bienále ilustrácií v Bratislave, ktoré sa v hlavnom meste Slovenska konalo vlani. Vernisáž v sídle južného Banátu prebiehala v budúcom legáte Batu Mihajlovića 14. júna. Banátčania spomínané priestory v strede Pančeva poznajú, lebo tam dovčera sídlila redakcia týždenníka Pančevac. Na organizácií výstavy sa najviac podieľali vojlovickí matičiari Michal Marko, predseda MOMS, a Ivan Zafirović. Okrem čelného človeka vojlovickej Matice na vernisáži rozprával aj spoluorganizátor výstavy Pavel Babka. Riaditeľ Galérie Babka zdôraznil blízkosť v tvorbe insitných umelcov a akademicky vzdelaných ilustrátorov detských kníh. Umeleckým speváckym a husľovým prednesom sa prítom-

34

sa inak koná pod záštitou UNESCO a Medzinárodnej únie pre detskú knihu (IBBY). Výstavu v Pančeve slávnostne otvoril Ing. M. Potrok. Prízvukoval, že na vlaňajšom BIB desaťčlenná medzinárodná porota to naozaj nemala ľahké. Takmer dva a pol tisíca originálov ilustrácií od 356 umelcov zo 44 krajín sveta hodnotili uznávané a renomované osobnosti z oblasti výtvarného a ilustrátorského umenia, ilustrátori, výtvarní teoretici, vydavatelia, knihovníci, historici výtvarného umenia. Ing. Potrok taktiež podčiarkol, že prvýkrát v dejinách BIB medzinárodná porota aj písomne zargumentovala svoj výber 11 víťazov. Doposiaľ sa na 23 ročníkoch zúčastnilo viac ako 6 800 ilustrátorov z vyše 100 krajín sveta. Záverom

MALÉ JUBILEUM. Pri príležitosti 10. TIBA (Divadelného internacionálneho belehradského dobrodružstva) festivalu väčšiu časť júna priestor pred Kultúrnym strediskom Belehradu krášlila výstava úchvatných záberov z detských predstavení. Nielen spomínaný festival, prebiehajúci od 6. do 11. júna, ale aj snímky týkajúce sa divadelnej tvorby pre deti a mládež vyznačovali sa vysokou umeleckou kvalitou. Kto neverí, nech preverí. Stačí jediný pohľad… O. F.

23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A 22. SAMOSTATNÁ VÝSTAVA MARTINA MARKOVA

Maliar nedozernej roviny o svetových maliarov mojím vzorom je krajinkár Pieter Breughel, ktorý vedel vý-

„Z

Maliar Martin Markov

borne na olejomaľbách odhaliť prírodu. Z členov Galérie insitného umenia maľbou ma očaril Ondrej Pilch a grafickou tvorbou Martin Jonáš,“ podčiarkol Padinčan Martin Markov pred otvorením jeho samostatnej retrospektívnej výstavy obrazov v Galérii insitného umenia v Kovačici. V sobotu 16. júna sa v kovačickej obrazárni zhromaždilo na Markovej výstave okrem jeho rodiny aj veľa kolegov – maliarov, milovníkov insity a výtvarných kritikov z Kovačice, Padiny, susedných obcí, Dragačeva a zo Slovenska. Vo svojom príhovore Mária Raspírová, riaditeľka spomínanej ustanovizne, vyzdvihla, že vo fonde galérie je 17 kvalitných diel Martina Markova. Padinský maliar si tohto roku pripomína 35 rokov svojho prvého namaľovaného obrazu na plátne a v dvoch miestnostiach vystavili rovnako toľko diel majstra Markova. Prvá časť patrí pohľadu späť na doterajšiu tvorbu z maliarovej vlastnej zbierky, v druhej sú diela z fondu obrazárne a v poslednej časti sú jeho súčasné maľby a práce určené na predaj. Jarmila Ćendićová, historička umenia, sa v otváracom prejave zmienila i o menšej monografii Martina Markova, ktorá uzrela svetlo sveta ešte v roku 2007, ale ešte nemala svoju premiéru. Do knihy prispeli kunsthistorici zo 23. 6. 2012

25 /4496/

Srbska a zo Slovenska. Publikácia je napísaná v anglickom, srbskom a slovenskom jazyku. Knižka má 170 strán, obsahuje 122 reprodukcií a množstvo fotografií Členovia orchestra Gorana Rankovića z Guče vystúpili i na slávnostnom z maliarovho otvorení výstavy, i na podujatí Guča v Kovačici umeleckého a rodinného života. jinomaľba na začiatku tvorby ľovaní hĺbky priestoru. Záverom vernisáže sa umelec Záverom J. Ćendi- nebola prvoradá, no neskôr sa ćová zo spomína- stala základným motívom. Kra- prihovoril a poďakoval za doterajšiu podporu v maliarskej činnosti: „Najčastejšie tvorím olejomaľby, ale skúšal som i maľby na skle a ďalšie výtvarné techniky. Inšpiráciu čerpám všade vôkol seba – na ulici, v prírode. Môj odkaz na dielach, ktoré maľujem, je ten, že prírodu nesmieme ničiť, lebo ju nemáme náhradnú,“ povedal záverom Martin Markov. Na dobrú náladu na tomZáber z vernisáže: Martin Markov, Jarmila Ćendićová a Mária Raspírová to výtvarnom večierku hral nej minimonografie prečítala jinka mu je najčastejšie jesenná, orchester Gorana Rankovića z časť vlastného príspevku, v kto- poľná, často i obrazotvorná. Keď Guče. rom podčiarkla, že maliarovi pa- ide o perspektívu, tu je podľa J. Špringeľ dinskej a panónskej roviny kra- Ćendićovej Markov virtuóz v maV STAROPAZOVSKEJ ĽUDOVEJ KNIŽNICI DOSITEJA OBRADOVIĆA v stredu 13. júna usporiadali literárny večierok, na ktorom predstavili najnovší, v poradí deviaty román Dragana Velikića Bonavia. Pri tejto príležitosti o svojej tvorbe hovoril sám autor, na ukážku prečítal aj úryvky z románu, kým o literárno-teoretických aspektoch prezentovaného románu sa zmienil Ivan Radosavljević, kritik a redaktor belehradského Vydavateľstva Stubovi kulture, ktoré vydalo román. Dragan Velikić (1953) hoci narodený v Belehrade, vyrastal v Pule. Diplom získal na belehradskej Filologickej fakulte – smer svetová literatúra a v období rokov 1994 – 1999 bol redaktorom vydavateľskej činnosti B 92. Svoje príspevky publikoval v časopisoch NIN, Vreme, Danas. V roku 2005 odišiel do Viedne ako veľvyslanec Srbska a Čiernej Hory... Je autorom viacerých románov: Via Pula (Cena Miloša Crnjanského), Astragan, Hamsin 51, Severni zid, Danteov trg, Slučaj Bremen, Dosije Domaševski a Ruski prozor, za ktorý bol odmenený NIN-ovou cenou a Cenou Mešu Selimovića. Jeho diela sú preložené do desiatich európskych jazykoch a zastúpený je aj v domácich a zahraničných antológiách prózy. Na fotografii: Riaditeľka knižnice Mirjana Žakulová a hostia (zľava) Ivan Radosavljević a Dragan Velikić. a. lš.

HLAS ĽUDU

35


K U LT Ú R A ĎALŠIA ANTOLÓGIA NA CESTE K ČITATEĽOM

Putá zeme ako erbový znak pondelok 18. júna sme boli spolu s ďal- radu zvláštností v spôsošími nadšencami nielen z Petrovca, ale be ich života, kultúre a aj Kulpína, Kysáča, Hložian, Nového Sadu a mentalite. A práve tie špezo Starej Pazovy v tamojšom Dome Mati- cifiká sú najčastejšími ce slovenskej Ľudovíta Mišíka svedkami ďal- podnetmi v tradičnej, reašieho literárneho sviatku: premiéry anto- listickej prozaickej tvorlógie Putá zeme s podtitulom Výber z ru- be vojvodinských Slovárálnej prózy vojvodinských Slovákov zosta- kov, tvorbe, kde je rurálny vovateľa Samuela Boldockého. V mene či dedinský kolorit priam Miestneho odboru Matice slovenskej Báč- erbovým znakom.“ sky Petrovec, usporiadateľa premiéry, a v S nevšedným záujmom mene Matice slovenskej v Srbsku, ktorá kni- si prítomní vzápätí vypohu za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich čuli úryvky z prezentova- Prvé odporúčanie novej knihy: (zľava) Pavel Grňa, Samuel v zahraničí vydala, návštevníkov v matič- nej knihy v prednese Mi- Boldocký a Katarína Melegová-Melichová nom dome privítala predsedníčka Katarína lušky Anušiakovej-MajeMelegová-Melichová. V príhovore zdôraz- rovej, K. Melegovej-Melichovej, Rastislava tou a že sa so vstupom do dôchodcovskénila: „Už názov antológie Putá zeme hovo- Labátha a Miroslava Babiaka. Veríme, že s ho veku podujal zostavovať aj antológie. Jeho prácu literárneho kritika nazval nosrí o tom, akí ným stĺpom, ktorý za pomoci autorov nesme, čo nás viasie súčasnú slovenskú vojvodinskú literaže k tejto zemi, túru. v dôsledku A významnými piliermi v náplni pončoho sme takí, delkovej knižnej premiéry boli aj členovia akí sme: poznahložianskeho tria RAJ Rastislav Struhár, čení ťažkou práAdam Vladislav Stupavský a Jaroslav Krišcou, ťažkou mika, ktorí za sprievodu Ivana Galamboša zanulosťou, ale spievali šesť primeraných starých slovenzároveň aj húských ľudových piesní. ževnatosťou. V závere literárno-hudobného večierka Vďaka tomu autorské výtlačky udelili zostavovateľovi S. sme pretrvali už Boldockému a lektorke Anne Hansmanonecelé tri storovej. Za vypracovanie obálky (s rurálnou gračia tu, nie vždy fikou Martina Jonáša) a za grafickú úprav žičlivých čavu knihy útly balík pripravili aj pre Olju Torsoch pre našu day. slovenskosť, a myslím si, že aj Obohatili a osviežili knižný večierok: hložianska skupina RAJ so svojím A. Francistyová táto kniha je hudobným asistentom dôkazom toho, akí sme, ale aj toho, akí môžeme byť zajtra.“ rovnakým záujmom budú i ďalší záujemSpomenutá nová antológia s výberom covia siahať po tejto knihe, v ktorej sú slovenskej vojvodinskej dedinskej prózy vy- menej i viac známe dedinské poviedky týšla ako druhý zväzok v edícii MSS Matičné chto autorov: Jána Čajaka, Vladimíra Hursúzvuky. Ako svojrázne opodstatnenie bana Vladimírova, Jána Čajaka ml., Janka BÁčSKY PETROVEC. MOMS Petrovzniku tejto edície vyzneli aj slová z prí- Čemana, Jána Labátha, Pavla Čániho, Jána vec na piatok 22. júna (o 18. hodine v hovoru autora S. Boldockého: Kopčoka, Miroslava Kriváka, Andreja ČipSlávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollá„Keď sa Matica slovenská v Srbsku roz- kára, Juraja Tušiaka, Pavla Grňu a Viery ra v Petrovci) zahlásil XVI. ročník Festivalu hodla založiť edíciu Matičné súzvuky, mala Benkovej. vážnej hudby Jarné nôty. na zreteli i priam poľutovaniahodnú skuSvoje dojatie a dojmy z tejto, ako ju sám MOMS Petrovec točnosť, že naše slovenské vojvodinské nazval literárnej peknoty, predostrel hosť veetnikum má v nejednom ohľade macošský čierka Pavel Grňa, jediný spisovateľ zo zaBÁčSKA PALANKA. V sobotu 23. júna vzťah k vlastnému dedičstvu a dokonca až radených autorov v tejto antológii, ktorý bol o 20.30 na nádvorí Múzea mesta v Báčpodceňovačný postoj voči vlastným umel- na jej premiére. Zaspomínal si na svoju prvú skej Palanke bude prebiehať 8. internacom a ich dielam.“ uverejnenú poviedku, na právo chodievať cionálny Blues & Rock festival, ktorý sa A na vysvetlenie svojho zámeru urobiť na literárne porady, ktoré tým získal a kde už zaradil medzi významné podujatia v knihu práve s rurálnou tematikou, S. Bol- sa autori vždy dožadovali kritických poSrbsku. Vystúpia: z Belehradu Rock budocký na pondelkovom večierku v pre- strehov o svojej tvorbe. Vždy vraj chýbali levar, Les gigantes, Di Luna blues band, plnenom matičnom dome povedal: svojrázne oporné stĺpy, ktoré by tú našu sloKatarina Pejak, Peradžo a z Talianska „Špecifické multikultúrne a historické venskú vojvodinskú literárnu tvorbu poMike Sponza Band. podmienky, v ktorých vojvodinskí Slováci dopreli, a vyjadril veľké potešenie, že sa liJ. Ferková ako menšina žili, postupne menili vznik terárny kritik S. Boldocký vybral touto ces-

V

Chýrnik

36

23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A Medzi ocenenými školami je zo zahraničia jedine ZŠ 15. októbra v Pivnici a medzi ocenenými pedagógmi jedine Anna Legíňová z Kysáča, ktorá sa v čom a vašim mamám a otcom, že mene odmenených poďakovala. vás naučili tak krásne po slovenV rámci programu vystúpil aj sky. Preto si myslím, keď sa dívam DFS Matičiarik z Nových Záa počúvam, že sa nemusíme báť, mkov, ktorému organizátori že slovenčina zanikne... Oslavu- udelili osobitnú cenu poroty za jeme dnes 20. výročie vzniku tej- kolektívnu prácu; ako aj herec to súťaže a o chvíľu, pretože to Jozef Šimonovič a operní spespolu súvisí, 20 rokov samostat- váci Martin Babjak a Otokar ného Slovenska. Áno, dávam do- Klein, ktorí predtým vystúpili v kratšom kultúrno-umeleckom programe pri soche Antona Bernoláka, keďže je tento rok vyhlásený za jeho rok z príOdmenení účastníci súťaže zo zahraničia ležitosti 250. od záštitou prezidenta Slo- tegóriách: nižšie ročníky, vyšvýročia jeho venskej republiky Ivana Gaš- šie ročníky základnej školy, narodenia. Bol paroviča a za jeho prítomnosti v stredné školy zo Slovenska a to veľkolepý Nových Zámkoch vo štvrtok 14. osobitnou kategóriou sú hold nielen najúna bolo slávnostné vyhodno- účastníci zo zahraničia. V kašej krásnej slotenie 20. ročníka súťaže Prečo tegórii účastníkov zo zahra- Pán prezident SR Ivan Gašparovič sa veľmi ochotne venčine, ale aj mám rád slovenčinu, prečo mám ničia čestné uznania za svoju a s radosťou podpisoval účastníkom do programovej všetkým tým, rád Slovensko a udelenie ocene- prácu získali: Hana Čížiková z knižky ktorí sa podiení najúspešnejším jednotlivcom. Kovačice, Filip Herček a Patríkopy dva tieto dátumy, pretože ľajú na jej pestovaní, zachovaní Vyhlasovateľmi súťaže sú: Mi- cia Kmeťková, obaja z Pivnice; vy, mladí, ste zárukou, že to tak- a zveľadení, zvlášť medzi naším nisterstvo školstva, vedy, výsku- Maja Vargová z Kysáča; Gyula to bude aj ďalej. Ďakujem vám dorastom. mu a športu SR, Ministerstvo kul- Zsolt Bak a Barbara Kulíková, všetkým.“ Kmm túry SR, Matica slovenská, Jazy- obaja z Maďarska; Sandra Cinkovedný ústav Ľudovíta Štúra kotski a Korina Kraljik, obe z NEPREHLIADNITE! SAV, Spolok slovenských spiso- Chorvátska, a Milan Mareček a vateľov, Slovenské pedagogic- Hanka Zetochová, obaja z Ruké nakladateľstvo – Mladé letá, munska. Ocenenia účastníkom zo Kysáči sa už začali viaceré po- siacich mikrofónov na javisku, Štátny pedagogický ústav, Úrad zahraničia odovzdali predseddujatia z náplne 19. Detského aby aj tieto súčasti vystúpení bolo pre Slovákov žijúcich v zahrani- níčka MSS Katarína Melegováčí a Vydavateľstvo Matice slo- Melichová a Stanislav Bajaník z folklórneho festivalu Zlatá brá- dobre počuť v hľadisku. Galavenskej. U nás organizačne súťaž Matice slovenskej. Cenu poroty na. V osade to už bzučí ako v úli. koncert sa začína o 16.00 a potrvá Avšak všetci netrpezlivo do 21.00. Návštevníci, ale aj zastrešuje Matica slovenská v získala Aňa Marčoková z Kysáča, deti, čo budú vystupoSrbsku a cestovné trovy účastní- hlavnú cenu Anna Havranová zo očakávajú nedeľu 24. vať, si v susednej škôlkom na udelenie cien hradí Starej Pazovy a osobitnú cenu júna a galakoncert na ke Lienka môžu poNRSNM. predsedu Matice slovenskej Ma- zámku Zlatej brány, zrieť výstavu Lienka V tomto školskom roku sa do rína a Miroslav Valentíkovci z na nádvorí kysáčskej maľuje, v Roľníckom súťaže prihlásilo 94 základných a Gymnázia Jána Kollára v Petrov- základnej školy. Vystúpi na ňom 1 200 družstve, ktorý je na17 stredných škôl zo Slovenska so ci. proti škôlke, výstavu súhrnne 483 prácami a 19 škôl zo Hlavné ceny udelil prezident SR účastníkov v rámci 39 Krstiny, a v Galérii SND, v zahraničia so súhrnne 91 práca- Ivan Gašparovič, ktorý pri tej prí- vystúpení. Tancovať, strede osady, výstavu vými z týchto piatich štátov: Srbska, ležitosti poďakoval tým, „ktorí spievať a hrať budú malí Chorvátska, Rumunska, Maďars- ste zložili tie krásne verše, popí- folkloristi z 19 slovenských pro- tvarných prác žiakov ZŠ Ľudovíta ka a Ukrajiny. Zo Srbska sa zú- sali situácie a pocity spontánne stredí, zo Srbska ešte aj z Loznice, Štúra. Najmladší kysáčski výtvarčastnilo 7 škôl: ZŠ Mladých po- a vlastnou rečou. Národ je vtedy tiež z Chorvátska a Poľska. Účast- níci sa výkresmi pripojili k folklokolení v Kovačici, ZŠ Ľudovíta národom, keď má jeden z atri- níkov v Kysáči hostitelia očakávajú ristom a tým aj k oslave Zlatej bráŠtúra v Kysáči, ZŠ maršala Tita v bútov, a to je jazyk. To, že hovo- od 12.00 do 14.00 a organizátori ny. Všetko je teda v znamení detí. Slovom v Kysáči je už od štvrtka Padine, ZŠ Jána Kollára v Selen- ríte tak pekne po slovensky a už upozorňujú, že je čas od 12.00 do či, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v dávno na Slovensku nežijete, 15.00 vyhradený na priestorovú 21. júna otvorená Zlatá brána a Starej Pazove, ZŠ 15. októbra v ako aj rodičia a prarodičia, je pre skúšku. Tiež vyzývajú všetkých prebieha tam Sviatok detí. PriPivnici a Gymnázium Jána Kollá- nás Slovákov, ktorí žijeme doma, vystupujúcich, aby si vyskúšali aj pojte sa k jeho oslave a príďte do ra v Petrovci. takým mementom. Ďakujem va- hovorové časti choreografie, aby Kysáča na Zlatú bránu. E. Š. Poroty oceňovali práce po ka- šim starým rodičom a prarodi- si dobre všimli umiestnenie vi-

ZÁVEREČNÁ SLÁVNOSŤ V NOVÝCH ZÁMKOCH

Prečo mám rád slovenčinu...

P

Zlatá brána otvorená V

23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU

37


K U LT Ú R A BÁČSKA PALANKA

Slávnostný koniec školského roku B

lízky vzťah k materinskému jazyku znamená i zachovávanie identity, pestovanie kultúry, tradície... Svoju lásku k materinskému ja-

PROJEKT INKLÚZIA RÓMOV V OBLASTI VZDELÁVANIA V OBCI BÁČSKY PETROVEC

Dejiny, kultúra a tradícia

vićovej a folklórnymi číslami členovia Centra tradičnej kultúry a umenia Kostu Abraševića v B. Palanke.

Návštevníci seminára v kulpínskej základnej škole dňoch 12. – 14. júna v Petrovci a v Kulpíne prebiehal trojdňový seminár realizovaný v rámci projektu Dils venovaný inklúzii Rómov v oblasti vzdelávania. Na realizácii projektu, ktorý štartoval v jeseň 2011 a zahŕňal viaceré dielne a seminár, sa podieľali Obec Báčsky Petrovec, mimovládna organizácia Čirikli so sídlom v Petrovci, Základná škola Jána Čajaka v B. Petrovci, Základná škola Jána Amosa Komenského v Kulpíne a Predškolská ustanovizeň Včielka B. Petrovec.

V Účastníci programu so svojou učiteľkou zyku s recitačnými, speváckymi a hudobnými znalosťami prezentovali na koncoročnom programe v stredu 13. júna žiaci dvoch základných škôl: ZŠ Desanky Maksimovićovej a ZŠ svätého Sávu v Báčskej Palanke. Pod scenár programu, ktorý prebiehal v budove ZŠ D. Maksimovićovej, sa podpísala učiteľka triednej výučby Mária Šulcová. Úvodom programu učiteľka M. Šulcová, ktorá v týchto školách žiakov nižších a vyšších ročníkov učí slovenčinu, privítala všetkých prítomných. Vzácny hosť, predseda Obecnej rady v B. Palanke a predseda Strany vojvodinských Slovákov Viliam Slavka žiakom zablahoželal k dosiahnutým úspechom a zaželal krásne letné prázdniny. Program moderoval Michal Belička, teraz už žiak prvého ročníka na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Obecenstvo, v ktorom boli i riaditeľka Tatjana Milidragovićová a početní rodičia a starí rodičia, malo príležitosť vypočuť si recitátorov, z ktorých sa mnohí už osvedčili na obecných a rozhlasových súťažiach. Okrem slovenskej poézie v programe mala svoje miesto i hudba na fujare a slovenské pesničky. Mladí speváci mali i hudobný sprievod na harmonike, o ktorý sa postaral Dr. Miroslav Čérný. Ako hostia v slovenskom programe vystúpili i tretiaci zo ZŠ D. Maksimo-

38

Záverom programu učiteľka M. Šulcová svojho bývalého žiaka, moderátora Michala Beličku odmenila osobným darčekom, knihou o Hložanoch. J. Ferková

ŽIACI ZÁKLADNEJ ŠKOLY TOMÁŠA GARRIGUA MASARYKA V JÁNOŠÍKU v sobotu 16. júna bohatým kultúrno-umeleckým programom slávnostne ukončili ešte jeden školský rok. Deti si s rodičmi a starými rodičmi, ktorí sieň jánošíckeho Domu kultúry vyplnili do posledného miesta, pozreli vystúpenia svojich vynikajúcich spolužiakov, ako sú speváčky Anđela Mrđová, Anka Mosnáková a Valentína Chrťanová, recitátorky Anna Mareková, Vinona Dudková, Ingrid Miloševićová a Tina Melichová. Dievčenský tanečný súbor predstavil páčivú choreografiu Jánošícke ilečky a Tijana Gábrišová a Ivan Pavlovic (na fotografii autora) zahrali komické divadielko. Program moderovali Valentína Chrťanová a Igor Guľáš. J. Takáč

Prvá časť seminára bola v utorok 12. júna v ZŠ v Petrovci. Návštevníci boli prevažne žiaci tejto školy, ktorým sa prihovoril v mene Obce B. Petrovec podpredseda Ján Hansman, ktorý je zároveň i obecným koordinátorom projektu Dils. Podľa jeho slov seminár o dejinách, kultúre a tradícii našich spoluobčanov rómskej národnostnej menšiny nám pomôže spoznávať sa navzájom, aby sme si navzájom porozumeli, tolerovali sa a spolu dobre vychádzali. Prednášateľkou trojdňového seminára Dejiny, kultúra a tradícia Rómov, ktorý sa po prvýkrát realizoval v Báčskopetrovskej obci, bola predsedníčka združenia Čirikli v Petrovci Danijela Bogdanovićová. Za pomoci videoprezentácie hovorila o dejinách Rómov, ktorí pochádzajú z Indie. V časti venovanej kultúre bola predstavená rómska vlajka a rómsku hymnu zaspieval a zahral podpredseda združenia Čirikli Mirko Bogdanović. Vedúca seminára D. Bogdanovićová prezentovala i základy gramatiky rómskeho jazyka a hovorilo sa aj o tradíciách v živote Rómov. V stredu 13. júna seminár s takým istým obsahom odznel v kulpínskej základnej škole za prítomnosti technického koordinátora projektu Dils Michala Čiliaka, ktorý sa prihovoril početným žiakom, učiteľom a občanom. Záverečná časť seminára bola realizovaná vo štvrtok 14. júna v PU Včielka v Petrovci. Najmladším poslucháčom dejiny a kultúra Rómov boli priblížené cez kreatívne dielne a sprístupnené cez rozprávky, básne, piesne, teda prispôsobené ich veku. K. Gažová

23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A PIVNIČANIA NA FESTIVALE V MACEDÓNSKU

Ján Kmeťko najlepším hercom V

dňoch 28. mája až 2. júna v Macedónsku, v meste Kočani, prebiehal 48. ročník festivalu DAF. Na tomto súťažnom ochotníckom internacionálnom divadelnom festivale sa zúčastnilo i Ochotnícke divadlo Janka Čemana z Pivnice. V oficiálnej súťaži bolo 15 divadelných predstavení z Macedónska a 2 zo zahraničia. Selektorom festivalu bol Talian Luka Kortina, režisér, ktorý odporučil monodrámu pivnického divadelného súboru To nenapíšeš! do festivalového repertoáru ako predstaviteľ Srbska. Druhé zahraničné predstavenie zahrali študenti Umeleckého gymnázia z Novej Gorice zo Slovinska. Pamiatka z úspešného zájazdu do macedónskeho Rozhovory po predstaveniach viedla mestečka Kočani; ocenený herec Ján Kmeťko stojí režisérka Biljana Radinovská a aktívne sa prvý zľava do nich zapojili aj členovia posudzovacej komisie: Izabela Novotná a Blagoj Veselinov, venie Tajomstvo balzamu v réžii Ľuboslava Majeru. profesionálni herci, a dramaturgička Dragana Ni- Divadelníctvo v Pivnici je i naďalej v expanzii a na kolovská. V sprievodnom programe boli výstavy vysokej úrovni, o čom svedčí i tohtoročné oceumeleckej fotografie a divadelného kostýmu a li- nenie ako uznanie neúnavnej a kontinuálnej terárny večierok venovaný akademikovi Matejovi práce. Pripomeňme, že členom OD Janka Čemana v realizácii nedávneho zájazdu na festival do MaMatevskému. Keď zhodnotila všetky predstavenia a prota- cedónska finančne pomohla Obec Báčska Pagonistov, posudzovacia komisia vyhlásila Jána lanka. S predstavením To nenapíšeš! Pivničanov najKmeťka z Pivnice za najlepšieho herca na 48. festivale DAF za úlohu v predstavení To nenapíšeš! bližšie čaká účasť na 20. ročníku divadelného fesautorky a režisérky Mgr. Art. Kataríny Hitzinge- tivalu Gorazdov Močenok na Slovensku 28. júla. rovej, ArtD., v podaní spomenutého OD Janka Če- Okrem tejto inscenácie na repertoári majú i mana z Pivnice. Gran prix festivalu tohto roku zos- predstavenie Chodíte sem často?, s ktorým plánujú tal v Kočanoch a dostalo ho predstavenie Chris- zájazd 12. júla do Békešskej Čaby v Maďarsku. Na ta Bojčeva Orchester Titanik v réžii Kristiny A. Ar- Dňoch Michala Benku-Uču v Laliti sa predstavia spomenutou monodrámou To nenapíšeš! a predsovej. Pivničania sú nesmierne hrdí, že sa vďaka vý- stavením mládežníckej scény V dedinskej krčme... Ako vidieť, títo neúnavní ochotníci neplánujú beru selektora festivalu DAF 2012, znovu dostali na toto prestížne divadelné podujatie. Podob- letnú prestávku, a pritom s potešením prijali inne to bolo aj pred piatimi rokmi, keď z účasti na formácie o snahe Národnostnej rady slovenskej DAF mali tiež dôvod na radosť: z festivalu si pri- národnostnej menšiny v revitalizácii slovenskéniesli Cenu za najlepšieho herca, ktorú vtedy do- ho ochotníckeho divadelníctva u nás. V. K. stal Jaroslav Šimon, ako i Grand prix za predstaMATURITNÝM VEČIERKOM, ktorý sa uskutočnil 15. júna v reštaurácii Glamour, ďalšia generácia maturantov Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici sa rozlúčila so stredoškolským životom. Veselej nálade, aká pristane takejto chvíli a mladosti, predchádzala oficiálna rozlúčka so školou a sumovanie štvorročných pracovných výsledkov. K tým výsledkom patria aj Vukove diplomy, ktoré tentoraz získali traja žiaci gymnázia: Kristián Dalea, Martina Hediová a Milica Aleksićová, ktorá sa stala aj žiačkou generácie (na snímke v spoločnosti riaditeľa a triednych profesorov Anny Dudášovej, Zorice Timotijevićovej a Márie Pavelovej). Riaditeľ gymnázia Pavel Rohárik najlepším žiakom − vukovcom odovzdal darčeky, čo je praxou školy. Tohtoročná generácia kovačických maturantov počíta 70 žiakov. A. Chalupová

23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU

„Za“ j keď jednoduchá, prvotná predložka „za“ pri určovaní vzťahov podstatného A mena k nadradeným slovným druhom je predsa významná. V závislosti od použitia sa spája s týmito pádmi: Za + genitív vyjadruje: – čas (v priebehu), počas, cez, v: za rána; stalo sa to za povstania, za vojny; – podmienku: za prítomnosti, za tepla = predložka sa viaže s genitívom. Predložky „za“ a „o“ v spojení s časovým údajom nemajú rovnaký význam. „Za“ vyjadruje časový úsek, v priebehu ktorého sa koná dej.„O“ vyjadruje časový úsek, po ktorom nastáva dej. Vyjadrením urobím to za päť minút oznamujeme, že práca nám bude trvať päť minút, ale neinformujeme, kedy ju začneme. Vyjadrením urobím to o päť minút oznamujeme, že začneme robiť po uplynutí piatich minút, ale nevieme, ako dlho nám bude práca trvať. Predložku „o“ používame aj pri oznamovaní času, napr. je o päť minút dvanásť. Za + akuzatív vyjadruje: – smer (na druhú, opačnú stranu), op. pred: sadnúť si za stôl, strčiť za košeľu; – miesto dotyku: chytiť sa za nohu; – prostriedok, spôsob: ťahať za povraz; viesť za ruku; – príčinu: hanbiť sa za svoj čin; viniť, potrestať za prehru; pre nič za nič (udrieť); – podmienku: chcieť za každú cenu, požičať za malý poplatok; – mieru (prirovnaním): zjesť za troch, kúpiť za 50 korún; za necht, za hlt, za (mačný) mak = málo; – časový rozsah: opraviť niečo za deň, raz za čas; za okamih, za amen = rýchlo; – prospech, účel: vybavil to za deti, bojovať za zvýšenie miezd, angažovať sa za dobrú vec; – zástupnosť, postavenie, funkciu ap.: rozhodnúť za všetkých, slúžiť za vzor, vymeniť auto za nové; učiť sa za mechanika, ísť za vedúceho; – väzbu pri slovesách a menách: zaručiť sa za pracovníka, prosiť za rodičov; zodpovednosť za výchovu, vďaka za lásku. Za + inštrumentál vyjadruje: – miesto (na druhej, opačnej strane), op. pred: sedieť za stolom, byť za dverami; byť za horami za dolami = ďaleko; držať jazyk za zubami = mlčať; – smer (po slovesách pohybu): obrátiť hlavu za hlasom; pustiť sa za priateľmi; – priestorovú, časovú následnosť: za vetrom prišiel dážď; – často v konštrukciách s opakovaným podstatným menom: deň za dňom, padal strom za stromom, jeden za druhým; – spôsob: robil všetko za ním = podľa neho; skúšať žiaka za žiakom = všetkých žiakov; – účel (po slovesách pohybu): ísť za robotou, naťahovať sa za jablkami, poslať niekoho za lekárom; – príčinu: plakať, žialiť za matkou, byť ľúto za mladosťou; – väzbu pri slovesách a menách: túžiť za milým, pozerať za odchádzajúcim; cesta za svetlom, honba za majetkom. ah

39


OZNAMY BLAHOŽELANIE

BLAHOŽELANIE

Po úspešnom ukončení štúdia na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite, Fakulta ekonomiky a manažmentu v Nitre, dňa 28. mája obhájila diplomovú prácu ZDENKA FÁBRYOVÁ z Kulpína a získala akademický titul inžinierky v študijnom odbore ekonomika podniku. Mladej inžinierke veľa úspechov v ďalšom živote prajú

Dňa 28. mája na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre obhájila diplomovú prácu a získala titul inžinierky v odbore ekonomika podniku ZDENKA FÁBRYOVÁ z Kulpína. K úspešnému ukončeniu štúdia svojej vnučke srdečne blahoželajú a veľa zdravia, šťastia a úspechov v budúcom živote a splnenie všetkých snov želajú

rodičia, brat Igor a sestra Michaela so snúbencom Jankom.

starí rodičia Zavarošovci.

BLAHOŽELANIE BLAHOŽELANIE ZDENKE FÁBRYOVEJ z Kulpína k úspešnému ukončeniu štúdia na fakulte ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre blahoželajú a veľa šťastia na ceste za úspechom prajú teta, švagor a Jaroslav Čemanovci.

BLAHOŽELANIE

Dňa 28. mája na Fakulte ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre – odbor ekonomika podniku úspešne ukončila vysokoškolské štúdium a získala titul inžinierky ZDENKA FÁBRYOVÁ z Kulpína. K úspechu jej blahoželajú a do budúcna prajú veľa pracovných úspechov bratranci Vladimír, Branislav, strýko Vladko a strynka Marka Fábryovci.

BLAHOŽELANIE

Na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre – Fakulta biotechnológie a potravinárstva, odbor bezpečnosť a kontrola potravín, dňa 31. mája obhájil diplomovú prácu a získal titul inžinier PAVEL TOPOĽSKÝ z Petrovca. Mladému inžinierovi k úspechu gratulujú a zároveň do budúcna veľa zdravia, úspechov v práci a mnoho Božieho požehnania želajú

Dňa 31. mája na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre – Fakulta biotechnológie a potravinárstva, odbor bezpečnosť a kontrola potravín, obhájil diplomovú prácu a získal titul inžinier PAVEL TOPOĽSKÝ z Petrovca. K úspešnému ukončeniu štúdia svojmu vnukovi blahoželajú a v budúcom živote splnenie všetkých snov želajú starký a starká Paulíniovci.

brat Ivan a rodičia.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs

DROBNÉ OZNAMY KUPUJEM a beriem do prenájmu /árendy/ pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí. Mobil: 063/716 73 82. PONUKA prekladov zo srbského do slovenského jazyka a opačne. Preklady sú so slovenskou pečiatkou platné na Slovensku. Kontakt v Srbsku: 064/167 22 06; na Slovensku: 0 903 83 45 87; mailová adresa: preklad.prevod@gmail.com. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 13. 6. 2012 schválil rozhodnutie o súhlase k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba energetického objektu na výrobu elektrického prúdu veterných elektrární Plandište 1, na katastrálnych parcelách č. 1 251, 1 239/2, 1 397, 1 294, 1 386/2, 1 465, 1 626, 1 643, 1 862, 1 824, 1 802, 1 784, 2 033, 1 537, 1 510, 1 599, 1 934, 1 916, 2 085, 2 153, 2 339, 2 354, 2 370, 2 267, k. o. Velika Greda, 1 066, 1 145, 1 166/1, 1 109, 1 199, 1 697, 1 717, 1 920, 1 935, 1 907/2, 1 014/3, 1 360, 2 064/1, 2 064/2, 2077, k. o. Jermenovci, a 2 152 a 2 134/2, k. o. Plandište, ZO Plandište, nositeľa projektu Vind Park Plandište, s. s r. o., z Plandišta, Ulica Laudonovac bb Margita. Rozhodnutie o súhlase je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou Správy technickej komisie, ako aj nahliadnutím do doručenej dokumentácie, ktorým je konštatované, že predmetový projekt svojou realizáciu nebude mať žiadne negatívne vplyvy na životné prostredie, nakoľko sa budú dodržiavať predpísané ochranné predpisy. V dôsledku ochrany faktora životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a uplatniť ochranné opatrenia definované kapitolou 8 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť vykonávanie programu sledovania vplyvov na životné prostredie predpokladaných kapitolou 9 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu na Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie je konečné v správnom postupe. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správne opatrenie v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

40

23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU


OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Uplynulo už šesť mesiacov, čo nie je s nami náš manžel, otec a dedo

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s

VLADIMÍR DORČA

JANKOM MIKUŠOM

1944 – 2005 – 2011 novinár z Kulpína

IVAN STOJANOV 1951 – 2011 – 2012 z Petrovca

16. 3. 2002 – 8. 6. 2012 z Kovačice

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú Tvoji:

Myslíme, spomíname, nezabúdame. A nezabúdame ani na rodičov a starých rodičov Kantárovcov.

S láskou v srdci si navždy na Teba budú spomínať:

manželka Mária a synovia Vladimír a Jaroslav s manželkami a vnučky Ivana, Maja a Ema

Jarmila a dcéry Viera a Vladimíra s rodinami

sestra Zlatka s manželom Adamkom a synom Miškom

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

SMUTNÁ SPOMIENKA

OZNÁMENIE

na

o schválenom rozhodnutí, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu – Zariadenie pre dočasné uskladňovanie a spracovanie (lisovanie a balíkovanie) neškodného odpadu. Nositeľ projektu TEHNOPAPIR, s. s r. o., Ul. Milana Rešetara č. 36 d, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie pre dočasné uskladňovanie a spracovanie (lisovanie a balíkovanie) neškodného odpadu, na rohu ulíc Kanálskej a Carinskej, na katastrálnej parcele číslo 4 142/21, k. o. Nový Sad, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 14. júna 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-158/12, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TEHNOPAPIR, s. s r. o., Ul. Milana Rešetara č. 36 d, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Zariadenie pre dočasné uskladňovanie a spracovanie (lisovanie a balíkovanie) neškodného odpadu Mesto Nový Sad schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt – Zariadenie pre dočasné uskladňovanie a spracovanie (lisovanie a balíkovanie) neškodného odpadu, na rohu ulíc Kanálskej a Carinskej, na katastrálnej parcele číslo 4 142/21, k. o. Novi Sad, nositeľa projektu TEHNOPAPIR, s. s r. o., Ul. Milana Rešetara č. 36 d, Belehrad, nie je potrebné vypracovanie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: - projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí podmienky a podnikne opatrenia pre znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie spôsobom podaným v žiadosti a zvlášť zabezpečí nakladanie s odpadom v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/10) a ostatnými platnými predpismi, ktoré regulujú túto oblasť.

ŠTEFANA LENHARTA – ICKA 18. 6. 1950 – 22. 4. 2012 z Kovačice

Život sa minie, ale priateľstvo trvá a spoločné chvíle zostanú ako krásna pamiatka navždy. Na Teba nezabúdajú Tvoji priatelia: Anna a Vladislav Paluškovci s deťmi

Oznamujte v

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TEHNOPAPIR, s. s r. o., Ul. Milana Rešetara č. 36 d, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie pre dočasné uskladňovanie a spracovanie (lisovanie a balíkovanie) neškodného odpadu, na rohu ulíc Kanálskej a Carinskej, na katastrálnej parcele číslo 4 142/21, k. o. Nový Sad, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Salajka. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokalita a účel projektu sú v súlade s Informáciou o lokalite, číslo V-353-255/12, zo 6. apríla 2012, vydaným zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa uvedený projekt nachádza pod bodom 14 podbod 2 Zariadenia na nakladanie s odpadom, ktorý nie je nebezpečný, Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Projekt predpokladá skladovanie starého papiera a čiastočne plastového odpadu, ako aj ich lisovanie a balíkovanie na ďalší transport a použitie. Z doručenej dokumentácie je stanovené, že projekt nie je významným znečisťovateľom životného prostredia a že uplatňovaním opatrení ochrany životného prostredia predpokladaných v žiadosti bude zabezpečená predpísaná kvalita životného prostredia, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, v priebehu pravidelnej práce projektu nebudú sa javiť negatívne javy, ktoré by významnejšie vplývali na životné prostredie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU

Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs PRÁCA NA SLOVENSKU Spoločnosť Baron, Púchovský mäsový priemysel, a. s., ponúka zaujímavú prácu v Púchove, Slovenská republika. Vysoký plat, strava a ubytovanie zdarma. Požiadavky: Slovenský pas alebo preukaz zahraničného Slováka. Bližšie informácie na tel.: +421 907 841 662 a +381 63 128 26 89.

41


OZNAMY SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s mamou, starkou a mamičkou

s

s

JANKOM MIKUŠOM

JANKOM MIKUŠOM

ANNOU SNIDOVOU rod. Stracinskou 14. 5. 1938 – 4. 6. 2012 z Petrovca

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

16. 3. 2002 – 8. 6. 2012 z Kovačice

16. 3. 2002 – 8. 6. 2012 z Kovačice

Kto bol milovaný, nebude nikdy zabudnutý. Aj keď Tvoj hlas utíchol, v našich srdciach žiješ i naďalej.

Šťastná som bola, že som Ťa, vnúčik môj, mala. Do hrobu plakať budem, že som bez Teba, anjelika môjho, zostala. Na Teba nikdy nezabudne

Tvoji rodičia

mamička Mikušová

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú: dcéra Anna, zať Ján, vnuk Janko Pucovskovci a vnučka Aleksandra Vidová s rodinou

ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s

s

SMUTNÁ SPOMIENKA

JANKOM MIKUŠOM

JANKOM MIKUŠOM

Uplynul rok, čo nás navždy opustil náš manžel a otec

16. 3. 2002 – 8. 6. 2012 z Kovačice

16. 3. 2002 – 8. 6. 2012 z Kovačice

Tichú a trvalú spomienku si na neho zachová

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať:

bratranec Vladimír Suchánek s priateľkou Jelicou

teta a švagor Suchánekovci s deťmi Patrikom a Alexandrou

JÁN ĎURIŠ 3. 3. 1957 – 11. 6. 2011 – 2012 z Hložian

SMUTNÁ ROZLÚČKA Už len kyticu z lásky Ti môžeme na hrob dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci si na Teba spomínať.

Dňa 22. júna uplynulo 6 rokov, čo nie je medzi nami náš vrele milovaný manžel, otec a starý otec

JANKOM MIKUŠOM

16. 3. 2002 – 8. 6. 2012 z Kovačice

16. 3. 2002 – 8. 6. 2012 z Kovačice

Život Ti vyhasol zrazu, bez slov rozlúčky.

Hoci si odišiel a niet Ťa medzi nami, v našich srdciach zostaneš navždy.

S úctou si na Teba bude spomínať rodina Mikušová

Oznamujte ONDREJ LABÁT 1942 – 2006 – 2012 z Petrovca

Navždy zostaneš v našich srdciach. S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manželka Anna, dcéry Andrea a Jarmila s manželom Milanom a dcérkami Helenkou a Sárou

42

s

JANKO MIKUŠ

Tvoji najmilší: manželka Katarína, céra Soňa a syn Miroslav

SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

v Hlase ľudu

S láskou si na Teba spomínajú majitelia a pracovníci Domusu

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 22. júna 2012 uplynulo 5 rokov, čo nás navždy opustil manžel, otec a starý otec

021/47–20–840

PAVEL BÁĎONSKÝ

a

13. 3. 1944 – 22. 6. 2007 – 22. 6. 2012 z Petrovca

021/47–20–844 Spomienku na Teba si zachovávajú:

inzercia@hl.rs

manželka Miroslava, dcéra Milina a syn Zdeno s rodinami

23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU


OZNAMY ROZLÚČKA

ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

s

s vnukom

JANKOM MIKUŠOM 16. 3. 2002 – 8. 6. 2012 z Kovačice

Skončila sa jedna púť, nemôžeme zabudnúť dotyky rúk, očí svit, pretrhla sa šťastia niť.

JANKOVI MIKUŠOVI

JANKOM MIKUŠOM

16. 3. 2002 – 8. 6. 2012 z Kovačice

16. 3. 2002 – 8. 6. 2012 z Kovačice Malé srdiečko prestalo biť, nebolo mu dané, aby mohlo ďalej žiť.

Na Teba si navždy budú spomínať: sestra Zlatka s manželom Adamkom a synčekom Miškom

Zarmútení starí rodičia Šipickovci

ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s

s

brat Zlatko a sestra Katka

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

JANKOM MIKUŠOM

JANKOM MIKUŠOM

16. 3. 2002 – 8. 6. 2012 z Kovačice

16. 3. 2002 – 8. 6. 2012 z Kovačice

Sú stopy, ktoré nemiznú, spomienky, ktoré neblednú, a otázka: Prečo sa tak muselo stať?! zostáva. V spomienkach si Ťa zachovajú

Posledný darček sme Ti položili na hrobku a tíško sme sa rozlúčili. V našich srdciach zostaneš navždy.

teta a švagor Babincovci

Navždy si na Teba budú spomínať

Báči Ján a andika Anička s deťmi Jarkom a Majou Šipickovci

JANKOM MIKUŠOM 16. 3. 2002 – 8. 6. 2012 z Kovačice Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Ňanika a švagor Válovcovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

s mladším kurátorom cirkevného zboru

Pri príležitosti 30 rokov ukončenia Základnej školy maršala Tita v Padine, generácia žiakov narodených roku 1967 si s láskou a úctou spomína na spolužiakov:

PAVLOM KLÁTIKOM 10. 7. 1941 – 6. 6. 2012 zo Starej Pazovy

„Vyslobodení Hospodinovi sa vrátia... a večná radosť bude na ich tvárach...“ Iz 35, 10 Cirkevný zbor SEAVC v Starej Pazove

23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU

ANNU PETROVIČOVÚ, 8. 4 ANIČKU DUBOVSKÚ, 8. 4 MARTINA GALASA, 8. 4 MARTINA DUBOVSKÉHO, 8. 4 ZUZANU VAŠEKOVÚ, 8. 3 JONA MUNĆANA, 8. 3 PETRA ŠOSTÁKA, 8. 3 MICHALA KOTVÁŠA, 8. 2 a na triedneho učiteľa 8. 1 triedy JURAJA PETROVIČA. Stretnutie generácie bude 30. júna 2012 o 16. hodine v základnej škole v Padine.

43


R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 22. júna: • O 20.00 kolážová relácia DOBRÝ VEČER, VOJVODINA. V TV TÝŽDNI bude odvysielaný rad príspevkov: zo selenčskej škôlky, o pestovateľovi tabaku z Erdevíka, o včelárovi z Ľuby a nebudú chýbať ani aktuálne témy z poľnohospodárstva. Z kultúry bude záznam z 56. literárneho snemovania a z premiéry antológie rurálnej prózy Putá zeme v Petrovci. • SPEKTRUM: Hosťom v štúdiu bude Ondrej Krošlák, detský lekár, ktorý navrhne, ako tráviť dovolenku s deťmi, upozorní na to, ako letné obdobie vplýva na deti a aké ochorenia sa vtedy najčastejšie zjavujú.

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 25. júna: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – ľudové piesne predvedú sólisti a orchester RTV Nový Sad. Utorok 26. júna: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby. Streda 27. júna: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – odznejú tanečné piesne; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – ľudové piesne predvedú naši ochotníci. Štvrtok 28. júna: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – odznie zmes ľudoviek. Piatok 29. júna: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

NEDEĽA 24. júna: • 11.00 DÚHOVKA: Odvysielaný bude zostrih z tohtoročného Folklórneho festivalu Tancuj, Tancuj... • 11.30 NÁBOŽENSKÉ VySIElANIE: Vo vysielaní budú predstavené spevokoly Banátskeho seniorátu, ako i hudobná skupina Rhema. Odvysielaná bude i správa z výročného stretnutia Eurodiakonie a nevystane ani autentický príbeh mladého človeka, ktorý zažil Boží dotyk. DENNÍKy pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 24. júna 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Guča v Kovačici, Kovačica v Guči Svet bez hraníc na obrazoch Martina Markova ZUŠ v Kovačici Utorok 26. júna 16.00 – 18.00 Klenotnica

Martin Markov, insitný maliar z Padiny, rozpráva o svojej tvorbe

Snehulienka a sedem trpaslíkov v Kovačici Rozlúčkový večierok kovačických žiakov Duchovný koncert v Kovačici Čo nového v našom spoločenskom živote?

44

Piatok 29. júna 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Iná láska Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 23. júna: • 17.15 – 18.00 Piesne naše: Ľudové piesne z našich končín. NEDEĽA 24. júna: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky: Svetová populárna hudba. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby: Symfonické skladby romantizmu. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny: Zo svetových hit parád. • 17.15 – 18.00 Portréty: Slovenská ľudová hudba. UTOROK 26. júna: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení: Komorné skladby obdobia klasicizmu. STREDA 27. júna: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu: Populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality 23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU


R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 22. do 28. júna Pondelok – sobota

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 25

18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

V tajničke je názov tradičného detského festivalu, ktorý prebieha od 21. do 24. júna v Kysáči.

20.15 Filmy: Piatok 22. júna – Anna Chrťanová-Leskovac hovorí o Divoká noc 19. DFF Zlatá brána Sobota 23. júna – Zmluva s diablom 18.45 Hit dňa, reklamy, zostrih Pondelok 25. júna – Molí Hellboy 19.00 Zvon, prehľad udalostí Utorok 26. júna – týždňa Nezvratný osud 20.00 Kolážová relácia Nedeľa Streda 27. júna – s vami: – Výber z programu 19. Vražda za milión DFF Zlatá brána Štvrtok 28. júna – 22.00 Film: YES MAN Hriešne prázdniny v Malibu 24.00 Záver vysielania 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon Každý pondelok o 20.15: 23.00 Záver vysielania Hudobný mix Vo štvrtok, v piatok a v sobotu o 18.15: Z programu TV Patriot, TVOK a TV Pančevo

Nedeľa 24. júna 18.00 Hudobné blahoželania

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 27. júna o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaný príspevok z Infocesty 2012 na Slovensku pod názvom Objavte Žilinský turistický kraj, ktorú organizovala Krajská organizácia cestovného ruchu. Na tomto celotýždňovom zájazde mali účasť aj predstavitelia médií zo Srbska, z Hlasu ľudu, Vzletu, magazínu Rovina a TV Pančeva. Repríza v nedeľu 30. júna o 7.30 h.

23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 24 – VODOROVNE: formula, indigo, A, la, choval, ikra, en, p, Olinka, AM, niet, kvarteto, linie, Al, áót, Ra, y, snil, La, o, korene, klamanie TAJNIČKA: MICHAL FILIP Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 22 z čísla 22 Hlasu ľudu z 2. júna 2012 bolo: FRANTIŠEK ŠVANTNER. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: MARTINKO ČERVENÝ, Ul. Jána Husa 41 a, 21 470 Báčsky Petrovec. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

45


ŠPORT ROZHOVOR S REPREZENTANTOM A VEDÚCIM TRÉNEROM STOLNOTENISOVEJ REPREZENTÁCIE SRBSKA TELESNE POSTIHNUTÝCH ŠPORTOVCOV ZLATKOM KESLEROM

Do Londýna po medailu elesne postihnutí športovci, najmä stolní tenisti v našej krajine z roka na rok dokazujú, že aj napriek invalidite človek môže žiť plnohodnotný život, môže urobiť tak sebe, ako i iným radosť. Konštatujeme to na úvod rozhovoru so Zlatkom Keslerom, ktorý počas svojej úspešnej kariéry dosiahol hádam všetko, čo jeden športovec môže dosiahnuť. Má totiž kopu vyznamenaní zo všetkých veľkých medzinárodných súťaží a v posledných rokoch má dokonca až dve zodpovedné úlohy. Prvá je už dávno známa: za zeleným stolom pokračovať v žatve medailí a druhá, novšia – bohaté skúsenosti prenášať na svojich kolegov v reprezentácii, učiť ich a viesť k tomu, aby dosiahli aspoň časť toho, čo sa podarilo jemu. – V poslednom čase ste sa zúčastnili na niekoľkých turnajoch. Na nich ste brúsili formu pre Londýn, ale zároveň i zbierali medaily… – Áno, boli sme na troch turnajoch – v talianskom Lignane, v Slovinsku v meste Laško a nedávno i v Bratislave. Tieto tri turnaje nám pomohli, aby sme sa presvedčili o tom, čím disponujeme a či môžeme rátať aspoň s jednou medailou na Paraolympiáde v Londýne, ktorá bude koncom augusta a začiatkom septembra. Medaily na spomenutých turnajoch nám síce neboli prioritou, ale dobre je, že sme o ne bohatší. Súhrnne ich bolo 10 na týchto troch podujatiach, čo považujem za veľký úspech. Najdôležitejšie je, že Borislava Perićová Rankovićová a Nada Matićová, ktoré spolu so mnou cestujú do Londýna, hrali dobre a prakticky im chýba len trošičku upraviť formu, aby boli maximálne pripravené na najväčšie úspechy. Zvlášť posmeľuje fakt, že sme dobre čelili súperom z ázijských krajín, keď vieme, čo v stolnom tenise znamenajú napríklad Kórejčania alebo Číňania.

– Už máte spresnený plán príprav, ktoré sčasti absolvujete doma a sčasti v zahraničí.

Poliaci a Nóri. V dňoch 8. – 15. júla sme v Taliansku, kde sa budeme pripravovať spolu s tamojšími našimi hostiteľmi. Koniec júla strávime vo veľkom kempingu v slovinskom Lašku, ktorý okrem nás uhostí ešte 6 reprezentačných tímov. Pred samotným odchodom na Paraolympiádu ešte uhostíme Talianov a formu si nakoniec vycibríme v novosadskom SPENS-e. – Doteraz ste sa nikdy nevracali z veľkých súťaží bez vyznamenania, ale nikdy ste ani nesľubovali hory-doly. Čo teraz predpovedáte?

– Práve sme sa vrátili z desaťdňového pobytu na Slovensku, kde sme trénovali, v chate Remata, spolu so slovenským výberom. Čoskoro v spoločných prípravách budeme pokračovať v Kanjiži – v posledný júnový týždeň. Tu sa nám pripoja aj

– Sľubovať je nevďačné. Reálne, mohli by sme získať aspoň jednu medailu. Najväčšie šance má Borislava Perićová Rankovićová, potom ženský celok a nebudem neskromný, keď poviem, že i ja mám dobré výhľady. Síce sú tu už mlad-

T

46

ší súperi dychtiaci po medailách, kým mňa tak trochu tlačia roky. Mladší majú bezpochyby viac motívov ako ja, ktorý som bol už na štyroch paraolympiádach, a v kolekcii mám prakticky všetky medaily. Pokúsim sa predsa vsadiť na skúsenosť a ak žreb bude žičlivý, kto vie... Predsa patrím medzi 8 najlepších hráčov na svete a rozhodnúť môžu nuansy. – Ako hráč a zároveň i prvý tréner musíte rozmýšľať o taktickej, ale aj o psychologickej príprave svojho výberu. Čo si vyžaduje v tejto chvíli väčšiu pozornosť? – V rozhodujúcich zápasoch, keď sa bojuje o medailu, iste pevné nervy zaúradujú viac než taktika alebo fyzická pripravenosť. Ukázalo sa, že napríklad Nada Matićová potrebuje viac popracovať práve na tomto segmente príprav, zatiaľ čo je Borislava Perićová Rankovićová psychicky stabilnejšia a stačí sa jej viac sústrediť na taktiku. Samozrejme, obe majú malé deti, rodinné záväzky, čo tiež vplýva na koncentráciu a psychickú stabilitu. Paraolympiáda sa blíži a za tie dva a pol mesiaca musíme niečo i obetovať a venovať sa svojmu cieľu. Potom bude času i na oddych a všetko ostatné. o O o Získať medailu na Paraolympiáde iste nie je žart. Zlatko Kesler to veľmi dobre vie. Preto od svojich kolegov z reprezentácie žiada maximum. Bez potu, zriekania sa a vypätia síl títo ľudia málo toho v živote dosiahli. Hádam ich len odmena v Londýne neminie. rz

V KOVAČICI sa v nedeľu 3. júna 2012 na strelnici Streleckého klubu Full usporiadalo 4. kolo Vojvodinskej ligy streľby do asfaltových terčov. Na súťaži sa zúčastnilo sedem tímov, ktoré dosiahli pomerne dobré výsledky. V skupinovej časti súťaže najlepší boli hostia – členovia SK Plandište. Druhé miesto získali strelci SK Hajdušica a tretie obsadili strelci zreňaninského SK. V súťažení jednotlivcov dobrú mušku mali: víťaz Ján Cicka (SK Hajdušica), ktorý trafil všetkých 25 terčov, druhé miesto s 22 odstrelenými terčami získal Branimir Smiljanić (Opovo) a tretie s 21 terčami obsadil Nenad Stevanović (Plandište). A. Chalupová

23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU


ŠPORT a úsmevy detí a rodičov im boli najvzácnejším ohodnotením. Počas súťaže krajšie polovičky ZŠR rôznymi sladkosťami a pitným režimom spríjemňovali a dodávali chuť deťom do ryČasť odbornej poroty, ktorá bárskych presledovala rybárske preteky tekov. Na záver ktorú mal na sta- organizátori všetkým účastníkom rosti profesor te- udelili členské preukazy združenia, lesnej výchovy Ján diplomy a rybárske prúty s plaTomáš. S prícho- vákom a háčikom, ktoré zabezdom teplejších dní pečil Pokrajinský sekretariát pre pre svojich žiakov šport a mládež. Predseda zdruprichystali aj prak- ženia Martin Milosrdný zhodnotil, tickú časť škole- že „táto generácia žiakov bola Mladí rybári zmysluplne strávili deň pri vode nia, kde sa okrem doteraz najlepšia, prejavila najochrany prírody väčší záujem o rybolov a prajeme sobotu 16. júna 2012 vedenie čiatkom jaučili správne na- si, aby tak bolo aj do budúcna.“ Združenia športových rybárov nuára t. r., kým chystať udice, preRibolovac v Kovačici usporiadalo bolo snehu po Škola rybolovu v Kovačici od merať hĺbku vody tohto ročníka začala pracovať na pre svoj dorast 6. ročník súťaže v kolená. Trida iné dôležité veci. vyššej úrovni, pod dozorom odlove rýb udicou na plavák. Krásny saťpäťčlenná Jeden z najmladších účastníkov Sobotňajšie pre- borného učiteľa s certifikátom slnečný deň na športovú rybačku skupina ško- kurzu teky sledovala od- Duška Jovanovića, predsedu Rys radosťou využilo 28 pionierov, lopovinných medzi ktorými aj štyri dievčatá. detí od 1. po 8. ročník Základnej borná porota: Ján Labát, Pavel bolovného zväzu Vojvodiny. Škola rybolovu začala svojich školy Mladých pokolení sa začala Benka, Martin Milosrdný (predžiačikov zhromažďovať ešte za- najprv vyučovať teoretickú časť, seda) a Zdenko Marko. Spokojnosť A. Chalupová

V KOVAČICI PRI VODE

Ryby, rybičky, detičky…

V

Z RYBÁRSKEHO SPOLKU V KULPÍNE

ti, stretnúť známych a pobaviť sa v príjemnom ovzduší. Potom ako kuchári polievky dovarili, komisia vyhodnotila ich prácu, a vedúci z Rybárskeho spolku Smuđ Kulpín vyhlásili výsledky súťaže. Odmeny v tvare víťazných pohárov sa dostali trom prvoumiestneným súťažiacim celkom. Druhé a tretie miesto obsadili tímy podniku Agromima 1 a Agromima 2 z Kulpína a najchutnejšiu rybaciu polievku sa podarilo uvariť predstaviteľom podniku Babjak, tiež z Kulpína. Okrem tohtoročného víťazného pohára sa im dostal aj vlaňajší, ktorý podľa pravidiel súťaže príležitostne prebrali od vlaňajších víťazov. Po vyhodnotení nasledovala ochutnávka schystaných rybacích polievok, a tak pobavenie na kulpínskej rybárskej chatke trvalo do Tohtoroční víťazi vo varení rybacej špeciality nočných hodín. preberajú víťazný pohár od vlaňajších K. Gažová

Lákavá chuť rybacích pochúťok eknému počasiu, masovosti účastníkov a návštevníkov sa tešili organizátori z Rybárskeho spolku Smuđ Kulpín v sobotu 9. júna na rybárskej chate vedľa kanála DTD. Rušno tam bolo z toho dôvodu, že usporiadali populárnu lokálnu súťaž vo varení rybacej polievky. Tentoraz súťažilo 19 kuchárov – reprezentantov podnikov, spolkov a združení z územia Báčskopetrovskej obce. Omnoho viac však bolo tých návštevníkov, ktorí účastníkom súťaže fanúšikovali, aby aj napriek horúčave, ktorú ešte viac vystupňovali ohne pod kotlíkmi, prácu varenia rybacej polievky zvládli čo najúspešnejšie. Kým sa súťažiaci kuchári zvŕtali okolo kotlíkov s rybacou polievkou, pre ktoré im kvalitnú rybu zabezpečili organizátori, zatiaľ sa početní návštevníci tohto lákavého podujatia bavili pri chladných nápojoch a hudbe alebo si pochutnávali na smažených rybacích špecialitách, ktoré pripravili kulpínski rybári.

P

23. 6. 2012

25 /4496/

Z ovzdušia prípravy rybacích polievok na rybárskej chatke v Kulpíne

Do prírody vedľa kulpínskeho kanála si v prvú júnovú sobotu na oddych vyšli celé rodiny z Kulpína a okolia. Bola to vhodná príležitosť zabudnúť na každodenné staros-

HLAS ĽUDU

47


ŠPORT NOVOPAZOVSKÝ FUTBALOVÝ KLUB RADNIČKI postúpil do Prvej ligy Srbska a pri príležitosti dosiahnutia tohto veľkého úspechu predseda Obce Stará Pazova Goran Jović futbalistom a vedeniu klubu odovzdal v utorok 12. júna t. r. v budove ZO hodnotný šek vo výške 300 000 dinárov. Tieto prostriedky budú veľkou pomocou pre klub a Radnički ich využije na prípravu tímu na nadchádzajúcu sezónu. Na slávnostnom prijatí okrem hráčov boli a za darček sa poďakovali aj Ostoja Knežević, predseda klubu, a Nenad Vanić, tréner. Podľa slov predsedu obce, týmto úspechom novopazovský Radnički prezentoval na futbalovej scéne nielen svoj klub, ale i celú Staropazovskú obec. Na pamiatku spoločná fotografia po slávnostnom prijatí a odovzdaní hodnotného šeku. A. Lš.

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

V Kovačici vyhrala i ďalšia Sloga SLÁVIA – SLOGA (BNS) 1 : 2 (0 : 2) lávisti zaznamenali Sudca podelil päť žltých šiestu prehru zarakariet, z čoho až štyri sládom. Rozhodcovia povistom. K tomu ešte Ľaškodili domácich o jedvroš v 82. minúte dostal nu penaltu. Aj napriek druhú žltú kartu a slávisslabému výkonu sudti dohrávali desiati. Delecov, fakt je, že hráči Slágát zápasu Stevan Mivie za prvú polhodinu hajlović z Pančeva v zánevytvorili ani jednu pasovej zápisnici uznal, že šancu na gól. Ľavroš prvú žltú kartu Útočník Slogy Nenad dostal príliš prísne. Obradović je jediným SLÁVIA: Zeković, Ďurfutbalistom hostí, ktokovský, Vasić (Strakúrý nie je z Banátskeho šek), Ľavroš, Chalupa, Nového Sela. Ak nehrá Okuka, Válovec (Petrofutbal, tak je hádzaná- Stredopoliara Slávie P. Okuku strážia vič), Mihálek, Ďuriš, Barom v rodnom Vladi- Perlaš (17) a Kalkan (2) koš (Bíreš), Nikolovski. mirovci. Keďže je háDorast Slávie zdolal rodzaná šport kratších šprintov, Ob- malého vápna. Po chybe rozhod- vesníkov z Banátskeho Nového radović ich naplno využíva aj vo cu hra bola čoraz nervóznejšia. Sela 3 : 2. futbale. V predposledom jesennom kole proti Slávii bol najne- FUTBALOVÁ LIGA OBCE ŠÍD bezpečnejším hráčom. Teraz sa, v predposlednom kole, opäť zaskvel, a to hneď dvoma gólmi – v 19. a 26. minúte. Prvý strelil po (Mimoriadne, 29. kolo zohrali 13. júna) chybe brankára Zekovića a druhý pridal po dlhej prihrávke z pravej BAČINCI – OFK BINGUĽA 13 : 0 skončili, rozlúčili presvedčivou strany na ľavú stranu. Prvú prílePri pohľade na katastrofálnu výhrou nad dobrým celkom Fružitosť znížiť výsledok mal Mihálek prehru Binguľčanov, ktorí v Ba- škogorca z Kukujeviec. Dosiahli ju v 37. minúte, ale trafil žrď. Dve mi- činciach inkasovali až 13 gólov, vydarenými strelami Milanovića núty neskoršie rozhodca Ferenček pričom do súperovej siete netra- 2 a Boda 2. Posledné tri body staz Belej Crkvy pískal penaltu pre fili ani raz, mohli by sme povedať čili na to, aby sa Jednota umiesthru rukou obrancu hostí vo veľ- iba toľko, že je dobre, že do kon- nila v hornej časti rebríčka obeckom vápne, ale postranný sudca ca súťaže zostalo už len jedno nej ligy. signalizoval postavenie mimo hry kolo. Potom sa Binguľčania budú slávistu, takže, na údiv divákov, môcť hlboko zamyslieť nad tým, OMLADINAC MOLOVIN – JEDhlavný rozhodca zmenil pôvodné čo s ich futbalom urobia v bu- NOTA ĽUBA 1 : 3 rozhodnutie. dúcnosti, lebo takto to už ozaj zaĽubania už tradične na cudzom Po zmene strán tréner Petrovič dlho nepôjde. teréne produkujú dobrú hru, a tak sa pokúsil postupne tromi nátomu bolo aj na ihrisku v Molohradníkmi občerstviť mužstvo. JEDNOTA ŠÍD – FRUŠKOGORAC vine. Predstavili sa ako silnejší Striedajúci Strakúšek po centre z KUKUJEVCI 4 : 1 kolektív a zohraný celok, takže je pravej strany pomedzi kopu hoŠíďania sa so svojimi fanúšikmi ich víťazstvo úplne zaslúžené a výsťujúcich futbalistov znížil skóre z v majstrovstvách, ktoré sa práve sledok 1 : 3 je reálny.

S

Ach, tá trinástka!

48

Výsledky 29. kola: Radnički (B) – Vršac United 5 : 1, Borac (S) – Vulturul 3 : 0, Jugoslavija – Partizan (G) 3 : 2, Polet – Sloga (P) 2 : 1, Mladost – BAK 2 : 0, Slávia – Sloga (BNS) 1 : 2, Tempo – Radnički (K) 1 : 2, Spartak – Partizan (U) 4 : 0. Na domácom trávniku prehrali Kovačičania a Sefkerinčania. V derby zostupujúcich Debeljačania presvedčivo vyhrali nad Uljmou. Poltucta gólov padlo v Barande. Kovin bude mať od nasledujúcej sezóny až dve mužstvá vo Vojvodinskej lige – Koloniju a Radnički. Rozvrh posledného 30. kola (24. júna 17.00): Vršac United – Spartak, Partizan (U) – Tempo, Radnički (K) – Slávia, Sloga (BNS) – Mladost, BAK – Polet, Sloga (P) – Jugoslavija (23. júna), Partizan (G) – Borac (S), Vulturul – Radnički (B). Ján Špringeľ (Posledné, 30. kolo zohrali 17. júna) JEDNOTA ĽUBA – GRANIČAR JAMENA 3 : 2 Ľubania sa v poslednom kole na vlastnom ihrisku rozlúčili so svojimi fanúšikmi ďalším víťazstvom. Celok Graničara z Jameny zdolali strelami Daniela Rumana 2 a Cerovského. JEDINSTVO MOROVIĆ – JEDNOTA ŠÍD 3 : 0 Šídska Jednota zostala dôsledná sebe: po výhre v predposlednom kole rozčarovala v poslednom zápase a v Morovići zaslúžene prehrala vysokým výsledkom 0 : 3. Predsa sa umiestila v hornej časti rebríčka Obecnej ligy Šíd.

23. 6. 2012

St. S. 25 /4496/

HLAS ĽUDU


ŠPORT sa ocitol zoči-voči. Predsa, akosi nečakane, v 33. min. po centre z pravej strany hložianska obrana v okamihu zaváhala a ľavý krídelný útočník celku ŽSK zblízka vyrovnáva na 1 : 1. Hložančanov však prijatý gól nepomýlil. Po rohovom

kračovaní zahralo o poznanie lepšie. Obrana Budúcnosti predsa úspešne odoláva útokom protivníka až po 76. min., keď po rohovom kope a chybe obrany ŽSK BUDÚCNOSŤ HLOŽANY – ŽSK ŽABALJ 4 : 6 pen.; 2 : 2 (2 : 1) zo skrumáže vyrovnáva na 2 : 2. Už o minútu neskoršie sa Fejdi ložančanom sa nevykľučkou zbavuje dvoch stráždaril predposledný krok cov, vyráža sám pred branv barážovaj rulete o postup kára, ale jeho strela tohto do oblastnej súťaže. V jetriafa do nohy; výsledok sa denástkovom rozstrele ťanemení. Budúcnosť šliape na hali za kratší koniec a podplyn, zrýchľuje hru, hráčom ľahli skúsenejšiemu celku nechýba chuť a rozvaha, ibazo Žablja v pomere 4 : 6, takže príležitosti na strelenie víže v nasledujúcich majstroťazného gólu nepremieňajú vstvách opäť budú hrať v 1. Lukić a Jeličić. Zápas sa v triede Medziobecnej futriadnom čase končí remízou; balovej ligy Báčska Palanka. nasleduje penaltová ruleta. V Uplynulú nedeľu na ihrisnej Žabaljčania majú chladku TSK v Temeríne aj napriek nejšie hlavy a presnejšiu mušveľkej horúčave vzrušujúci ku. Premieňajú štyri jedezápas s množstvom gólonástky, zatiaľ čo z bieleho vých príležitostí videlo zhrubodu za Budúcnosť skórujú ba 500 divákov. Budúcnosť iba Lukić a Jeličić. Strely prímožno mala bližšie k víťazliš vyčerpaných hráčov v tričstvu, ale nakoniec sa z pokách Budúcnosti Fejdiho a stupu do záverečného kola Đukića súperov brankár kryvyraďovacích zápasov teši- Celok FK Budúcnosť Hložany pred jedným z jarných zápasov, v ktorých často je. Obaja so spoluhráčmi odli hráči a fanúšikovia celku nadchli svojich fanúšikov výbornými výkonmi. Foto: J. Bartoš. chádzajú z trávnika rozčazo Žablja. Prvý raz ohrozili rovaní, nemožno im však nič Ljubičića v 6. minúte, ale strela z O päť minút neskoršie radosť v ra- kope v 36. min. a kombinácii Lu- zazlievať. Skôr sa prichodí všetkopačky ich útočníka trafila žrď. doch Budúcnosti! Lukićovu pri- kića, Fejdiho a J. Štajfera, loptu za kým hráčom, trénerovi a vedeniu Potom Hložančania, hlavne pro- hrávku po peknom úniku úspeš- chrbát strážcu siete celku zo Ža- FK Budúcnosť poďakovať za nádstredníctvom naladeného Fejdi- ne zblízka zakončil Fejdi. Hloža- blja doráža Mandić a stanovuje hernú futbalovú jar. ho, ktorý dravo prenikal cez ža- čania vedú 1 : 0! Časť hľadiska, v konečný výsledok prvého polBUDÚCNOSŤ: Ljubičić, Horvát baljskú obranu po pravej strane, ktorej boli fanúšikovia z Hložian, času na 2 : 1 v prospech svojho (Vladimír Štajfer), Ožvát, Zoviackrát za sebou zastavili dych fa- zajasala. Žabaljčania z protiútokov mužstva. rić, Mandić, Đukić, Fejdi, Senúšikom ŽSK. V 15. min. Jaroslav nebezpečne ohrozujú Ljubičića, Tréner Žabaljčanov sa v pre- veríni (Hataľa), Nikić, Lukić, JaŠtajfer sľubne uvoľnil Nikića, lež ktorý v 30. min. zneškodňuje po- stávke rozhodol vymeniť hneď roslav Štajfer (Jeličić). jeho strelu brankár vyrazil na roh. kus súperovho útočníka, s ktorým troch hráčov. Jeho mužstvo v poJán Murtín

HLOŽANČANIA UVIAZLI V BARÁŽI

Nemajú sa prečo hanbiť

H

Chýbali im deviati hráči TURIJA – MLADOSŤ BÁČSKY PETROVEC 4 : 2 (1 : 1) a posledný majstrovský zápas do Turije, ktorý nemal súťažný význam, petrovská Mladosť odcestovala bez deviatich hráčov. V dôsledku zranení absentovali Fejdi, Uzelac, Veselić a Zbućnović a Zorzić, S. Stanivuk a Radaković boli odstavení v dôsledku žltých kariet, zatiaľ čo Pupavac a Kokanović odcestovali do Talianska a Nemecka. V takejto situácii Mladosť hrala až s ôsmimi hráčmi z vlastnej futbalovej školy, medzi ktorými boli aj traja kadeti. Do brány si zastal tretí brankár Lalić a zahrali si aj: Jakuš, Mojić, Rupar, Jovanović, Ko-

N

23. 6. 2012

25 /4496/

bilarov, Sladojević, Kaňa, Đorđević, Pavlis, B. Stanivuk. Už v 3. minúte lopta prekvapila brankára Lalića, nuž odrazenú strelu útočník Turije premenil na vedúci gól. V 15. min. najlepší hráč Mladosti na tomto zápase Boris Stanivuk strelil regulárny vyrovnávajúci gól, ale rozhodkyňa Milica Gelićová ho, nevedno prečo, neuznala. Šance Mladosti sa striedajú ako na výrobnom páse, Petrovčania sú zjavne lepší rival, lež Kaňovi sa z niekoľko pokusov nedarí prekonať domáceho brankára. Pred koncom prvého polčasu príležitosť má aj Đorđević, ale

HLAS ĽUDU

strieľa vedľa brány. Ten istý hráč však má dobrú mušku o pár minút, keď vyrovnáva zo skrumáže v šestnástke. Minútku pred rozhodcovským hvizdom, ktorý označí koniec prvej časti zápasu, zraňuje sa Sladojević a namiesto neho na trávnik odchádza 17ročný Chovan. Aj v druhom polčase Mladosť pokračuje v dobrej hre. Boris Stanivuk uvoľňuje Jakuša, ktorý má ľahkú prácu, neváha a vsieťuje vedúci gól svojho mužstva. Už unaveného B. Stanivuka čoskoro vystriedal šestnásťročný Milenković. Po Jakušovom zranení tréner Mladosti posiela na terén ďalšieho sedemnásťročného hráča – Čobrdu. V takých okolnostiach hostitelia sa ujímajú iniciatívy, poľahky skórujú

trikrát zaradom a víťazia výsledkom 4 : 2. V jarnej časti majstrovstiev okrem staropazovskej Jednoty, ktorá sa umiestnila na 2. mieste a celku erdevíckej Slogy (skončila na 3. mieste) Mladosť bola najúspešnejším celkom. Vyhrala v ôsmich zápasoch, prehrala v piatich a dvakrát hrala nerozhodne, čiže získala 26 bodov, takže v druhej časti majstrovstiev bola úspešnejšia aj od majstra súťaže Radničkého zo Sriemskej Mitrovice. Obzvlášť úspešne petrovskí futbalisti hrali vo svojej Vrbare: z 8 zápasov vyhrali až 6, získali 19 bodov, keď dali 14 gólov a inkasovali 7, takže zakotvili na 6. mieste západnej skupiny Vojvodinskej ligy. S. Stanivuk

49


ŠPORT STAROPAZOVČANIA V REPUBLIKOVEJ LIGE

Splnil sa im dávny sen JEDNOTA – PROLETER B. KARLOVAC 1 : 0 (0 : 0) ekná divácka kulisa na vyzdobenom štadióne Jednoty. Rekordný počet divákov. Nielen zo Starej Pazovy, ale aj z iných osád obce, tiež z Nového Sadu, Sriemskej Mitrovice, Rumy, Šídu, Belehradu... Ovzdušie, aké si už zasluhujú barážové stretnutia, vždy napínavé a nezvestné. Hráči Jednoty a ich tréner Dragan Macura vedeli, čo ich čaká v odvete. V prvom zápase, v stredu 13. júna v Banátskom Karlovci, v horúcom ovzduší, tiež za prítomnosti početného obecenstva, Jednota prehrala tesne, nie celkom zaslúžene v pomere 1 : 2 (0 : 1). Jej hráči nastúpili so strachom, takže domáci zaraz získali prevahu. Z nej vyťažili vedúci gól po nedovolenom zákroku smoliara Branislava Vujčića a zo správne nariadenej jedenástky zo strany internacionála Milorada Mažića z Vrbasu. Predtým dve šance mala Jednota: najprv kapitán Nenad Dragin trafil do žrde, a potom sa Predrag Pejčinović nezorientoval v šestnástke a spálil možno i najlepšiu príležitosť na vedúci gól. Druhý polčas zápasu v Banátskom Karlovci začala Jednota oveľa agresívnejšie, bez strachu, takže už v 50. minúte vyrovnala, a to po rýchlom útoku Dragina a presnej hlavičke Nikolu Žakulu. Čoskoro jej hráči mali aj najväčšiu príležitosť. Dragin sa ocitol sám pred brankárom domáceho mužstva, vystrelil však nerozvážne, priamo do rúk brankára a jedinečná šanca na pokojnejšiu odvetu bola fuč. Hostia navyše inkasovali druhý gól za čudných okolností, po nešikovnom zákroku brankára Lazara Jovišića, a to práve vo chvíľach, keď voňalo na remízu. Domáci obranca Šuljagić, ktorého krášli prudká strela, z voľného kopu z asi 40 metrov zabezpečil Karlovčanom minimálne víťazstvo. Pazovčania sa vo zvyšnej časti hry bránili a nedovolili zvýšiť náskok hostiteľom, ktorí sa o to urputne usilovali, za pomoci svojich fanúšikov v role dvanásteho hráča.

P

50

VÍŤAZSTVO KOLEKTÍVNEHO DUCHA Odveta priniesla ustarostenosť, ale aj pevné predsavzatie Staropazovčanov zužitkovať jedinečnú príležitosť na postup do republikovej elity. Sobotňajší zápas bol tvrdý, ale korektný, s množstvom osobných súbojov. Domáci začali opatrnou ochranou priestoru pred vlastnou bránou. V prvej časti mali síce územnú prevahu, nie aj gólové príležitosti. Vytrvalí hostia z dvoch útokov poriadne zohriali dlane ten-

Mužstvo FK Jednota Stará Pazova si zahrá v Republikovej súťaži

ňom nasledovala veľká skrumáž v šestnástke domácich. Lopta však, po biliardových kúskoch, skončila v rukách strážcu siete Jovišića. Bola to aj jediná príležitosť hráčov Proletera,

Futbalové obecenstvo v Starej Pazove pred týždňom videlo vzrušujúci zápas; v nasledujúcej sezóne o také predstavenia určite nebude núdza

toraz veľmi istého brankára Jovišića. Divákov nie náhodou opantali obavy o konečný výsledok. Po prestávke hráči Jednoty prepojili na plné obrátky. Po prvej výraznej šanci, ktorá vyvolala povzdychy domácich fanúšikov, konečne nasledoval výbuch šťastia. Miljan Kukolj zahral tretí rohový kop zaradom, Dragin zužitkoval jeho dobrý center: hlavou usmernil loptu za chrbát brankára Davida Lukića a bolo 1 : 0. Od tejto chvíle domáci hráči, v čele s kapitánom Draginom, na krídlach povzbudzovania verných fanúšikov pridali na tempe, zahrali ešte podnikavejšie a premyslenejšie. Obrana Jednoty neumožnila útočníkom hostí v čele s najlepším strelcom, mladým Nikolom Aleksićom vytvárať si šance, až na posledné minúty zápasu, keď si hostia vynútili až tri voľné kopy. Dva skončili vysoko nad brvnom a tretí, z kopačky kanoniera Šuljagića, nahnal strach do kostí fanúšikom Jednoty, lebo po

ktorých spolu s ich fanúšikmi, pri príchode a odchode strážila polícia. Pripomíname, že si dresy Jednoty v druhom barážovom zápase neobliekli B. Vujčić (dve žlté karty) a Naglić (zranil sa na prvom zápase s Proleterom). Obaja súperi zasluhujú pochvaly, keďže hrali obetavo a s chuťou, v dôsledku čoho bolo pomenej futbalovej krásy. V zápasoch, v ktorých ide o veľa, ako v tomto, keď môže zaúradovať aj futbalová fortúna, bolo normálne sústrediť sa na strelenie jediného gólu, ktorý nakoniec obetavý celok Jednoty viedol k vytúženému postupu. Organizácia stretnutia v Starej Pazove, rovnako predtým zápasu v Banátskom Karlovci, bola na želanej úrovni. Delegát Radoman Vasović nemal žiadnu pripomienku, o čo sa pričinili funkcionári Jednoty v čele s predsedom klubu Slobodanom Jovanovićom a jeho spolupracovníkmi. Na vysokej úrovni bolo aj rozhodovanie novosadského sud-

cu Miodraga Gogića s pomocníkmi Brankom Pavlovićom zo Zreňanina, Sašom Živkovićom z Petrovaradínu a štvrtým rozhodcom Ilijom Brdarom z Nového Sadu. Aj oni prispeli k tomu, aby sa zápas, do ktorého výborne zapadli výdatné potlesky fanúšikov Jednoty a Proletera, obišiel bez akýchkoľvek incidentov. Dodajme, že z postupu staropazovskej Jednoty sa takisto teší báčskopalanská Bačka, ktorá v dôsledku tejto skutočnosti nezostúpi do nižšej súťaže. JEDNOTA: L. Jovišić, Lukić, Knežević, Žakula, N. Jovišić, Šuša, Dragin (od 86. min. Šestović), Ogrizović, Pejčinović, (od 90. min. Ljutovac), Kukolj, Igrač. Po veľkom úspechu vedenie Jednoty očakávajú nemalé záväzky. V prvom rade bude treba zapojiť do práce viac športových ľudí a podnikateľov, lebo republiková súťaž si vyžaduje väčšie výdavky. Nevyhnutné sú aj ďalšie úpravy ihriska a najmä šatní – terajšie totiž nespĺňajú podmienky republikovej súťaže. Slovom, práce v letnej prestávke bude neúrekom. Doteraz vedenie Jednoty za pomoci obce a zvlášť jej predsedu Gorana Jovića vynaložilo obrovské úsilie na zlepšenie podmienok na trávniku a okolo neho. Vedúcich v budúcnosti očakáva ešte náročnejšia robota. Veríme, že nevystane pomoc lokálnej samosprávy, aby Jednota v podstatne kvalitnejšej súťaži odštartovala za optimálnejších podmienok než ich mala doteraz. V tomto zmysle je nutné vážne pouvažovať aj o posilách v letnom prestupovom termíne. Aj sám tréner Dragan Macura nám prízvukoval, že je nevyhnutné posilniť obranu, stred, ale aj útok, keďže realizácia nebola na primeranej úrovni. M. Bzovský

23. 6. 2012

25 /4496/

HLAS ĽUDU


VYDARENÝ FUTBALOVÝ TURNAJ ŽIAKOV V HLOŽANOCH

Páľava nespálila zápal rčite im dlho zostane v pamä- trovskej Mladosti technicky prevýti prekrásna nedeľa na mäkkom šili fyzicky dobre pripravených trávniku Futbalového klubu Bu- vrstovníkov zo Subotice a pomerdúcnosť v Hložanoch. Futbalové ne poľahky ich položili na lopatky: nádeje zo Subotice, Báčskej Palan- zvíťazili 4 : 2. ky, Báčskeho Petrovca a Hložian v Všetky mužstvá si okrem za priekaždom zo štyroch zápasov revu- hrštie krásnych dojmov odniesli álneho turnaja mladších žiakov so aj vhodné poháre a najúspešnejší zápalom predviedli futbalový jednotlivci vecné odmeny: kopačkumšt, ktorému ich za pomerne ky, loptu a dres. Podľa rozhodnutia krátke obdobie naučili ich tréneri. osobitnej komisie najlepším hráLen tak „lietalo pečom turnaja sa rie“, pravdaže, v hrastal Alexander niciach slušnosti, na Šproch (Mladosť), ktorú dohliadala Vladimír Miškovic rozhodcovská trojka (Budúcnosť) je Ján Murtín (hlavný), najlepší strelec, Ján Hrubík a Samuvsietil najviac góel Dubovský. Žialov (3), najlepším kom vo veku 10 – 12 brankárom bol rokov (boli medzi Mario Janković nimi aj mladší, ba i (Dribling) a za najškôlkari!) neprekákorektnejšie hražala ani pekelná pájúci celok vyhlásiľava. li Stari grad. OdAlexander Šproch – hráč V úvodnom zá- turnaja meny finančne zapase celok petrovbezpečili sponzoskej Mladosti pomerne hladko zdo- ri z Hložian a Silbaša, ako i FK Bulal družstvo Starého gradu z Báčskej dúcnosť, ktorý zároveň bol uspoPalanky v pomere 3 : 1 (1 : 1). Pod- riadateľ vydareného turnaja. Medzi statne viac sa iskrilo v nasledujúcom jeho dvoma časťami si futbalisti postretnutí, v ktorom nastúpili futba- maškrtili na jedle z roštu (pripravil listi hložianskej Budúcnosti oproti Ján Dierčan) a chutných rožkoch a vrstovníkom Futbalovej školy Dri- koláčoch (pripravili mamy hlobling z Nového Sadu. Po bezgólo- žianskych „kohútikov“). vej remíze o víťazovi rozhodli penalty. Hostia zo Subotice premeniJuraj Bartoš li prvé dve penalty, Hložančania obe kopli vedľa, takže do finále postúpili tí prví. V súboji o tretie miesto hráči FK Budúcnosti zabojovali a presvedčivo zdolali Báčskopalančanov v pomere 3 : 0 (0 : 0). Vo finále hráči pe-

U

Občerstvenie pod lipami

Spoločná snímka na záver

Hložančania (biele tričká) obsadili tretie miesto Petrovčania mali najlepšiu mušku a stali sa víťazmi turnaja

Mamy hložianskych futbalistov nielen navypekali koláče, ale aj povzbudzovali svoje ratolesti

Odmeny pre účastníkov a najlepších na turnaji


Hlas25 2012  
Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you