Issuu on Google+

ROČNÍK 69 ČÍSLO 14 – 15 /4485 – 4486/ Okrúhly stôl o kandidatúre

7. – 14. 4. 2012 Veľvyslanec Dr. Ján Varšo navštívil Hlas ľudu

Naša téma: Veľká noc

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 100 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs


OZNAMY

7. – 14. 4. 2012

14 – 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU

3


OZNAMY

Svojim občanom a všetkým ľuďom dobrej vôle radostné a pokojné prežitie veľkonočných sviatkov želá OBEC

BÁČSKY PETROVEC a predseda obce

Vladimír Turan

4

7. – 14. 4. 2012

14 – 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU


FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová obsustova@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: priezvisko@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

SEDEM DNÍ

Bude to celkom volebný máj V tomto týždni sa všetko akosi nieslo v znamení príprav. V našich prostrediach sa občania pripravovali na Veľkú noc. Všade inde sa kandidáti zo všetkých listín pripravovali na veľký deň volebný. Ich cesty po Srbsku, návštevy a prejavy plné optimizmu akoby zázrakom odhaľujú krajšiu stranu našej prevažne sivej skutočnosti. Vlievajú nádej, že niečo sa predsa robí a urobí. Presne o mesiac, v nedeľu 6. mája, občania budú voliť tých, od ktorých očakávajú, že naozaj niečo pre nich urobia, alebo že aspoň urobia najviac, čo sa dá. Keď ide o prezidentské voľby, doteraz ešte nešlo o prípravy, ale hovoriť sa hovorilo. Neustále. Rozhodnutie padlo v stredu 4. apríla, keď prezident Boris Tadić oznámil, že podá demisiu a predsedníčka Národného zhromaždenia Slavica Đukićová-Dejanovićová následne vypíše prezidentské voľby. Uskutočnia sa 6. mája, spolu s parlamentnými, pokrajinskými a lokálnymi voľbami. Do volieb funkciu prezidenta bude zastávať predsedníčka parlamentu. Mandát prezidenta trvá päť rokov, Tadićov by vypršal vo februári nasledujúceho roku, ale voľby by museli byť skorej, už v druhej polovici tohto roku. Jedným z podnetov na vypísanie predčasných prezidentských volieb je snaha správať sa racionálne a zorganizovať všetky voľby naraz. V tejto chvíli sa vie, že sa o funkciu hlavy štátu mienia uchádzať najmenej piati kandidáti. Hlavní súperi sú Boris Tadić a Tomislav Nikolić. V súvislosti s vypísaním lokálnych volieb na Kosove sa veci riadne vystupňovali a zostrili. Napätie rástlo zo dňa na deň, zvlášť po zatknutí štyroch Srbov, ktorí mali pri sebe volebné zoznamy a iný volebný materiál. V súlade s recipročnými opatreniami, ktoré rozhodol uplatniť minister Ivica Dačić, v okolí dediny Merdare srbská polícia zatkla dvoch príslušníkov kosovskej polície. Medzičasom v Prištine sa pripravoval plán, ako znemožniť usporadúvanie volieb. Pritom predstavitelia medzinárodného

spoločenstva ani v jednej chvíli nepodporili ich uskutočnenie. „Vláda nijakým spôsobom nemieni porušovať Rezolúciu 1244 a zhoršovať situáciu. Nemôžeme realizovať žiadne voľby na Kosove, nielen lokálne, ale ani parlamentné, ak nemáme podporu medzinárodného spoločenstva a súhlas Prištiny,“ vyhlásil minister Goran Bogdanović. Ak sa voľby na Kosove neuskutočnia, vláda ako po alternatívnom východisku siahne po utvorení dočasných obecných rád v srbských obciach. Ako oznámil štátny tajomník pri Ministerstve pre Kosovo a Metóchiu Oliver Ivanović, členovia dočasných rád majú byť vymenovaní vládnym rozhodnutím. „Najlepším riešením je, keď sa ľudia zvolia v legálnych a legitímnych voľbách, lebo tak nadobudnú nespornú politickú a právnu legitimitu. Takto nemajú problém s právom, hoci objektívne povedané, keď sú vymenovaní, majú trochu menšiu politickú silu než by mali v prípade, že by boli zvolení,“ povedal. Na rozdiel od vzletných prejavov, aktuálne predvolebné heslá sú väčšinou nevýrazné. Chybuje im štipka humoru, troška duchaplnosti a trochu viac presvedčivej radosti, ktorou by vedeli nakaziť aj iných. To v podstate má byť úlohou hesla: osloviť, podnietiť, nahovoriť, prehovoriť, presvedčiť, utkvieť v pamäti. Tak ako v prejavoch politici dokážu šikovne narábať s faktmi, v heslách sa tiež žiada otočiť svetu svoju usmiatu tvár. Voľby sú vážna vec, to je pravda, lepší život je cieľ, práca je – aspoň pre väčšinu – prostriedok, ale to sú už načisto ošúchané všeobecné miesta. Pýta sa tu aspoň trochu originality, trochu hoci aj vyšinutej svojskosti, ktorá dokáže upútať pozornosť. Z toho dôvodu sa napríklad v tejto predvolebnej kampani často spomína nevädza lúčna (Centaurea jacea). Či už to chceme – a väčšinou nechceme – jednoducho je inakšia od ostatných kvietkov. Hoci ani ten z Nového Sadu, o odlišnosti a rovnosti, nie je na zahodenie. Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

7. – 14. 4. 2012

14– 15 /4485 – 4486/

Čaro Veľkej noci eľká noc je najstarším, najvýznamnejším kresťanským sviatkom, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Paničky patria medzi veľkonočné zvyky a obyčaje typické pre staropazovských Slovákov. Chodia na Kvetnú nedeľu a sú krásnymi zvestovateľkami Veľkej noci a jari. Uchrániť ich pred zánikom chcela i rodina Domoniová zo Starej Pazovy, keď svoje ratolesti dcéru – vnučku Dejnu a syna – vnuka Darena vyparádila do slovenského ľudového kroja. Na titulnej strane je Dejna, vyobliekaná ako mladá nevesta s pártou na hlave v spoločnosti bračeka Darena, ktorý s radosťou nosil košík na vajíčka a dináriky. A. Lš.

V

HLAS ĽUDU

5


FÓKUS VO FÓKUSE: KANDIDATÚRA A JEJ NÁSLEDKY

Aj osoh, aj šanca, aj skúška ôkladný, takmer trojhodinový rozbor početných politických a D ekonomických následkov rozhodnutia o kandidátskom štatúte Srbska prebiehal 30. marca za okrúhlym stolom týždenníka NIN v stredisku Sava v Novom Belehrade. Otvorený dialóg aktérov prvého tematického fókusu bol predovšetkým sústredený na otázky, čo získavame a čo strácame priblížením sa únii, čo nás čaká na ceste do Bruselu, kedy budeme žiť lepšie než doteraz, ako využiť ponaučenia susedov, ktorí už zdolali túto cestu... Podľa riaditeľky vládnej Kancelárie pre európsku integráciu Milice Delevićovej, dobre je, že Srbsko má cieľ, čo do neaktívnej polohy posúva staré čínske príslovie, že pri nedostatku cieľa všetky cesty sú dobré. Je názoru, že (naplánovaný) vstup do EÚ je najlepším spôsobom vplyvu na rozhodnutia, ktoré sa nás týkajú, kým je kandidátsky štatút signál investorom, umožňujúci predvídateľnosť ekonomických vkladov a pohybov. Vedúci Delegácie EÚ v Srbsku Vincent Degert pripomenul staronové úlohy pred nami: pokračovanie dialógu Belehradu s Prištinou v záujme pokoja a stability v regióne, právny štát, predpokladom ktorého je reforma justície a ďalší boj s korupciou a kriminalitou, ako aj konkurencieschopnosť a otvorenosť hospodárstva. Veľvyslanec Ruska v Belehrade Aleksandar Konuzin podotkol, že proces priblíženia sa EÚ sebou nesie výhody, ale i riziká, čo sú otázky, ktorými sa má zaoberať samotné Srbsko. Ono bude mať hospodársky osoh zo vstupu do EÚ, a Rusko bude i potom pokračovať v spolupráci s nami, síce na zmenených základoch, podčiarkol. Minister ekonomiky a regionálneho rozvoja Nebojša Ćirić, ako jeden z pozitívnych účinkov priblíženia sa EÚ, uviedol bezcolný export do jej členov. To od roku 2009, keď sa začala uplatňovať dočasná obchodná dohoda, do novembra 2011 umožnilo našim vývozcom mať osoh vyjadrený sumou prevyšujúcou 1,4 miliardy dolárov. Proces európskej integrácie je osožný pre naše hospodárstvo bez ohľadu na očakávanú plnú liberalizáciu nášho trhu pre produkty z EÚ, počulo sa neraz v piatok. Aj minister poľnohospodárstva a obchodu Dušan Petrović podotkol, že máme veľké kapacity vo výrobe potravín a že by sme sa nemali báť konkurencie z trhov členov EÚ. Ilustroval to údajom, že napriek poklesu colnej ochrany, vzťahujúcej sa na dovoz, export potravín sústavne stúpa. Dokladom toho je najmä fakt, že vlani hodnota vývozu poľnohospodárs-

6

ko-potravinárskych výrobkov bola 2,7 miliardy dolárov. Taký názor indirektne potvrdil i výkonný podpredseda chorvátskeho Agrokoru poverený vývozom Damir Kuštrak slovami, že napriek liberalizácii obchodu s EÚ, ich žiadna poľnohospodárska ani potravinárska spoločnosť nekrachla. Práve naopak – mnohé dnes napredujú. Člen Výkonného výboru Združenia slovinských manažérov Iztok Seljak nás vystríhal pred zopakovaním ich chyby: názoru, že je vstup do EÚ konečný cieľ. Lebo ten musí byť len prostriedok na dosiahnutie dlhodobejších cieľov. Jeden strategický sme si v Slovinsku práve vytýčili: aby sme sa do roku 2020 stali ekonomikou s najväčšou konkurencieschopnosťou, podotkol. Hospodársky expert prof. Ljubomir Madžar skonštatoval, že zo vzťahov s EÚ máme zisky, ktoré sú ale skromnejšie než sa všeobecne tvrdí. Podľa neho nepríjemným aspektom vstupu je, že k nemu nedôjde tak rýchlo. Tak isto dovtedy nebudeme vedieť, aké všetko reformy budeme musieť zdolať: pre zmeny u nás, ale aj v únii. Rozpravu v rámci dvoch panelov poznačili i otázky súvisiace s vplyvom európskej integrácie na región, obchodnými a inými stykmi s úniou, pozíciou Kosova, nutnosťou zmien... Aj keď získaním štatútu kandidáta mnohé ľady doterajšieho nepochopenia praskli, neznamená to, že cesta pred nami bude pohodová a ľahká – znie jeden zo základných odkazov snemovania. Dôležité je však, že je voľba dobrá. A že ten čas pred nami už odteraz možno konštruktívne využiť na menenie spoločnosti v želanom smere. Lebo, ako múdri Číňania vraveli, ak priveľkú pozornosť venuješ len prekážkam, ujde ti cieľ. A práve to si neprajeme. Oto Filip

O EURÓPSKYCH A REGIONÁLNYCH SKÚSENOSTIACH, význame trhu poistenia ako zdroja investícii a činiteľa hospodárskeho rozvoja, o harmonizácii finančného úseku v oblasti poistenia a riadení rizík v tejto oblasti, ako aj o príslušnej zákonodarnej praxi Európskej únie sa hovorilo koncom marca na regionálnej konferencii Rozvoj trhov poistenia v juhovýchodnej Európe (na snímke), prebiehajúcej v belehradskom Hyatte. Zorganizovala ju spoločnosť Dunav osiguranje, s cieľom prispieť ku kvalite nových zákonných ustanovení stretnutím poisťovacích expertov z regiónu s predstaviteľmi vedy. Uvedenou konferenciou vlastne začala verejná rozprava o predbežnom návrhu nového Zákona o poistení. Jeho text je v záverečnej príprave a mal by v týchto dňoch byť zverejnený na stránke Národnej banky Srbska. O. F.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: DEJAN VESELINOV, RIADITEĽ TURISTICKEJ ORGANIZÁCIE BELEHRADU

Rast príjmov – Na akých základoch ste vstúpili do tohtoročnej turistickej sezóny? – V Belehrade vlani pobudlo približne 550 000 turistov. Okrem nich mali sme i tranzitných hostí, ktorí do metropoly prišli rôznymi lodnými plavbami, no nie sú zahrnutí v štatistikách, lebo nenocovali v hoteloch. Bolo ich vyše 58 000. Keď ide o príjmy z turizmu, nemôžeme poskytnúť exaktné údaje, no sú odhady, že Belehrad zarobil na ňom asi 300 miliónov eur. Je to viac ako v roku 2010, lebo vlani stúpol počet hostí zo zahraničia: celkovo ich bolo medzi 400 000 a 450 000. Keď ide o región, najviac nás navštevovali turisti zo Slovinska, Bosny a Hercegoviny, Chorvátska. Z iných krajín bolo najviac návštevníkov z Nemecka, Talianska, zvýšil sa i počet hostí z Ruska a Veľkej Británie. Všetko uvedené je solídny turistický základ na tento rok. Zaznamenal: O. Filip

– FOND PRE MLADÉ TALENTY sme založili s cieľom vybudovať takú sústavu hodnôt, v ktorej sa vedomosti cenia, úspech spoznáva, práca odmeňuje. Prostredníctvom spolupráce s verejným a súkromným úsekom fond sa snaží prispieť k tomu, aby naše mladé talenty získali prvé praktické vedomosti v popredných spoločnostiach a inštitúciách Srbska, – vyzdvihla námestníčka ministra pre mládež a šport Snežana Klašnja na nedávnej slávnosti v Piraeus banke v Belehrade, ktorá odmenila piatich najúspešnejších štipendistov Fondu pre mladé talenty (na snímke s vedením banky), po odbornej praxi realizovanej v nej. O. F.

7. – 14. 4. 2012

14– 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU


FÓKUS VEĽVYSLANEC JÁN VARŠO NA PRACOVNEJ NÁVŠTEVE V NOVOM SADE

Lepšie neskôr ako nikdy o štvrtok 29. marca našu ustanovizeň – NVU Hlas ľudu, Verejný serV vis RTV a Oddelenie slovakistiky na Filozofickej fakulte navštívili veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Dr. Ján Varšo a konzulka Katarína Stehlíková. Návšteva týchto ustanovizní bola zároveň aj prvá oficiálna návšteva pána veľvyslanca a podľa jeho slov „cieľom návštevy bolo získať informácie o tom, ako pôsobia tieto médiá, ako pracujú interne a aké sú ich aktivity smerom navonok“. Pracovná návšteva sa začala v našej ustanovizni, kde sa hostia stretli s predstaviteľmi ustanovizne a zamestnancami. Rozhovor medzi veľvyslancom Varšom a riaditeľom NVU Hlas ľudu Samuelom Žiakom a zodpovedným redaktorom Michalom Ďugom bol prevažne zameraný na súčasný stav redakcie, na problémy, s

ktorými redakcia zápasí, a možné riešenia. Keďže táto návšteva bola pracovného rázu, hostia a hostitelia sa uzhodli na tom, že by Veľvyslanectvo SR mohlo pomôcť pri podávaní žiadostí o mikrogranty, o ktoré sa ustanovizeň bude uchádzať. Na akademickej pôde sa pán veľvyslanec najprv stretol s rektorom Novosadskej univerzity Miloradom Veskovićom, prodekankou Filozofickej fakulty ivanou Živančevićovou-Sekerušovou a vedúcim Oddelenia slovakistiky Michalom Harpáňom. Uzhodli sa na tom, že by mali podporovať výmenné študijné pobyty študentov zo Srbska a Slovenska, ktoré by mali byť vyvážené, čiže študenti zo Slovenska by sa mali uplatniť nielen v študovaní slovakistiky, ale aj v iných odboroch a podobne aj študenti zo Srbska, ktorí by využili bohatú

študijnú ponuku na slovenských univerzitách. Veľvyslanec J. Varšo sa prihovoril aj študentom a profesorom, ktorí si prišli vypočuť jeho prednášku o Zahraničnej politike Slovenskej republiky. Spomínanie na vlastné akademické Pracovná nápôsobenie – veľvyslanec Dr. Ján Varšo všteva pokrav spoločnosti Dr. Michala Harpáňa čovala v miestPoslednou zastávkou tejto pranostiach Televízie Vojvodina, kde sa hostia stretli s riaditeľom televízie covnej návštevy bolo sídlo Rádia Slobodanom Arežinom, zástupcom Nový Sad, kde sa najprv uskutočredaktora programu na jazykoch ná- nilo stretnutie s riaditeľom RTV rodnostných menšín Zdenkom Po- Vojvodina Sinišom isakovom a riapom a zodpovedným redaktorom diteľom Rádia Nový Sad Jožefom Slovenskej redakcie Jánom Čema- Klemom. Pravdaže, po informánom. informovali hostí o programe, ciách o programe, ktorý vysielajú, ktorý televízia vysiela, ale aj o pro- hovorilo sa aj o problémoch, s ktoblémoch, s ktorými sa každodenne rými zápasia. J. Pániková stretávajú.

SEMiNÁR PRE MATRiKÁROV V PETROVCi

Ako transkribovať slovenské priezviská do srbčiny? o Báčskeho Petrovca v stredu 28. marca pricestovali predstavitelia D matrikárskych služieb zo 14 obcí vo Vojvodine. Zaujalo ich pozvanie na odborný seminár pre matrikárov a tiež prezentácia príručky, ktorú pre nich prichystali. Predtým ako predstavili príručku, v mene organizátora – Výboru pre úradné používanie jazyka a písma NRSNM – predseda výboru Pavel Marčok privítal prítomných a využil príležitosť predsedovi Báčskopetrovskej obce Vladimírovi Turanovi odovzdať symboly slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku: vlajku, erb a stolovú zástavku. Predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová v úvodnom pozdrave podotkla, že sa často štátom schválené zákony neuplatňujú v praxi. Ako menšina sa ani sami nedožadujeme uplatnenia všetkých práv vyplývajúcich zo zákonov. Prízvukovala, že sa netreba zamerať iba na vydávanie dvojjazyčných osobných dokladov, ale sa dožadovať aj percentuálneho zastúpenia menšiny v lokálnych samosprávach a vo verejných službách. V pracovnej časti Dr. Anna Marićová, vedúca tímu jazykových odborníkov (ktorý tvorili i Dr. Michal Týr, Dr. Anna Makišová a Mr. Zuzana Týrová), prezentovala príručku pre matrikárov, prekladateľov a novinárov Transkripcia priezvisk Slovákov vo Vojvodine zo slovenčiny do srbčiny. V nej sa opierali o monografiu Daniela Dudka Priezviská Slovákov v Juhoslávii. V tejto dvojja7. – 14. 4. 2012

nových jazykov vo vzťahu k štátnym orgánom. Dipl. právnik Vladislav Tárnoci bližšie ozrejmil legislatívny rámec úradného požívania jazyka a písma vychádzajúci z rámcovej dohody Európskej únie. Petrovská matrikárka Mária Triašková hovorila o problémoch, s ktorými sa matrikári stretávajú v praxi. Pripomenula, že už predpismi z roku 1976 matrikári mali smernice, ako umožniť menšinám zapíZástupca Báčskopetrovskej obce Vladimír sať si vlastné mená a prieTuran prijal symboly slovenskej zviská v origináli. Rešpeknárodnostnej menšiny v Srbsku tovalo sa to však iba v niekod Pavla Marčoka torých matrikárskych služzyčnej slovensko-srbskej príručke v bách. Najväčší galimatiáš nastal, keď rozsahu 294 strán sú zoradené takmer prešli na elektronickú matrikársku všetky naše priezviská v trojstĺpco- službu. Neodborným vnášaním mien vom zápise: najprv po slovensky, a potom i po srbsky latinkou a cyrilikou, v súlade s platnou normou. Publikáciou sa pokúsili o štandardizáciu a jednotnú prax ohľadom problému vydávania yjadriť oficiálnu podporu Beosobných dokladov v slovenčine. lehradu pri kandidatúre na EuSeminár mal i vzdelávací charakter. rópske hlavné mesto kultúry 2020, Najprv o tvorbe ženských priezvisk pre- ako aj podnietiť rozvoj vzťahov chyľovaním hovorila Dr. Anna Maki- medzi Košicami a Belehradom, šová. Uviedla príklady rôznych skupín bolo cieľom návštevy primátora priezvisk a spôsoby ich správneho Košíc Richarda Rašiho v hlavnom prechyľovania pridaním koncovky -ová, meste Srbska 28. a 29. marca. Spo-vá a -á. Pavel Marčok sa zameral na lupráca v oblasti kultúry medzi platné predpisy v našom štáte a po- dvoma mestami bola predmetom ukázal na niektoré články zákonov, kto- stretnutia dvoch primátorov – Draré bližšie regulujú používanie menši- gana Đilasa a R. Rašiho, ktorí 28.

14– 15 /4485 – 4486/

do počítačov mnohé mená zostali skomolené. Pritom niektorí matrikári nevedeli, že existuje možnosť skráteného postupu pri náprave zápisu mena. Ukrivdených občanov navádzali na správne konanie pre opravu mena, ktoré predpokladalo viaceré výpisy z dokladov a platenie rôznych poplatkov. V diskusii sa novosadské matrikárky vyjadrili, že dostali program, ktorý podporuje zápis diakritických značiek a v súčasnosti majú možnosť zápisu osobného mena v úradnom štátnom jazyku, ale aj v jazyku menšín. A vydávajú aj dvojjazyčné výpisy. Z ďalšej diskusie vyplynulo, že teraz predovšetkým v policajných úradoch prichádza k nepresnostiam pri zápise vlastného mena v úradnom doklade a z toho vznikajú aj problémy pri dokazovaní identity. J. Č-p

Košice podporujú Belehrad marca slávnostne podpísali List o zámere o vzájomnej podpore občaV nov v projekte Európske hlavné mes-

HLAS ĽUDU

to kultúry (EHMK) 2013, respektíve 2020. To znamená, že si mesto Belehrad ako uchádzač o titul EHMK 2020 bude môcť s Košicami (EHMK 2013) vymieňať skúsenosti a obsahy v tejto oblasti, uvádza sa v správe zverejnenej na stránke www.kosice.sk. O. F.

7


FÓKUS

VOĽBY 2012

PREZIDENT SRBSKA BORIS TADIĆ V BIELOM BLATE

PRED VOĽBAMI V ZREŇANINE

Zdroje sú všade – treba ich využiť

Do 2. apríla päť listín

rezident Srbska Boris Tadić spolu s P predsedom pokrajinskej vlády Bojanom Pajtićom a primátorom Zreňanina Dr. Miletom Mihajlovom v utorok 2. apríla navštívili Biele Blato, kde ich v etno stredisku privítal veľký počet občanov. Bieloblatčania vzácnemu hosťovi prezentovali svoju multietnickosť, poten- Svoje výrobky prezidentovi predstavili aj ciály v oblasti etno tu- usilovné Bieloblatčanky ristiky a ručné práce domáckej výroby z prírodných mate- celej oblasti. „Každú identitu treba zachovať: srbskú, vojvodinskú, identiriálov ako časť tej ponuky. Prezident Srbska pri tej príleži- tu Bieleho Blata, v ktorom, ako som tosti zdôraznil, že „etno stredisko v sa dozvedel, všetci občania hovoria Bielom Blate je najlepším príkladom 4 jazyky. To je fantastické,“ povedal o. ako využiť šancu, aby sa zabezpeči- i prezident Srbska. Pred návštevou Bieleho Blata prela existencia pre občanov. Každé prostredie má nejaké potenciály, zident Srbska v Zreňanine otvoril treba ich len odhaliť a využiť“, a po- novú továreň plastických súčiastok chválil pokrajinskú vládu, ktorá tú ini- pre motorové vozidlá Mekaplast a ciatívu podporila, lebo sa ňou za- potom v strede mesta pobudol v rozchovávajú identita a obyčaje, a zá- hovore s občanmi. vlh roveň zväčšujú turistické potenciály

Z OBECNEJ VOLEBNEJ KOMISIE BÁčSKy PETROVEC

Do 3. apríla sedem listín kancelárii Obecnej volebnej komisie pre uskutočnenie volieb 6. V mája tohto roku nám predsedníčka komisie Katarína Rašetová a tajomník Ján Ďuriš poskytli informácie, že do utorka 3. apríla potvrdili sedem listín pre voľby výborníkov do Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Podľa poradia prihlásenia potvrdené sú tieto listiny: pod číslom 1 je listina Voľba pre lepší život – Boris Tadić, pod číslom 2 Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Nenad čanak, číslo 3 bude mať Strana vojvodinských Slovákov, poradové číslo 4 patrí listine čedomir Jovanović – Obrat (LDP – Vojvodinská strana), za listinou číslo 5 stoja Zjednotené regióny Srbska – Za prostredie, v ktorom je hodno žiť – Dr. Ján Sabo, listina číslo 6 je pod menom Pohnime Báčsky Petrovec – Tomislav Nikolić (Srbská pokroková strana) a pod číslom 7 sa o priazeň voličov bude uchádzať listina Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska (SPS). Do volieb za poslanca v Zhromaždení Autonómnej pokrajiny Vojvodiny podľa väčšinového pri-

8

ncípu nateraz sú prihlásení traja kandidáti. Pod poradovým číslom 1 je Radomir Zotović, ktorého navrhla listina Zjednotené regióny Srbska – Za prostredie, v ktorom je hodno žiť – Dr. Ján Sabo, pod poradovým číslom 2 je Ján Bohuš, v mene listiny Voľba pre lepší život – Bojan Pajtić a tretí v poradí je Ján Brna a navrhla ho Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Nenad čanak. J. Č-p

estskej volebnej komisii Zreňanin kandidatúru na voľby do M Zhromaždenia mesta do pondelka 2. apríla podalo 5 listín: Demokratická strana – Boris Tadić, Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Nenad čanak, Hnutie rovnoprávnosť – Mám rád Zreňanin, Srbská radikálna strana Dr. Aleksandar Martinović a Zväz vojvodinských Maďarov. Na listine DS sa nachádza aj Erka Viliačiková z Aradáča a Erné Tancos z Bieleho Blata. O výbornícke kreslo z listiny LSV sa budú uchádzať aj Adam Paľov a Ivana Mezei z Aradáča a Saša Domovský z Bieleho Blata. Na listine Hnutie rovnoprávnosť sa nachádza Aradáčanka Vojislava Keranovićová a na listine SRS sú tiež dvaja Aradáčania: Branislav Ćurčin a Stevo Božić. Konečne na listine ZVM sú Bieloblatčania Eva Pozsárová-Halaszová, Kristian Kurunci a Robert Bančov.

V rovnakom období svoju kandidatúru na poslanecké kreslo v Zhromaždení APV po väčšinovom systéme podali: Vo volebnej jednotke 15 – Zreňanin I: Milan Zvekić (Voľba pre lepšiu Vojvodinu – Bojan Pajtić), Vladimir Vasiljev (Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Nenad čanak), Danilo Babić (Srbská radikálna strana); Vo volebnej jednotke 16 – Zreňanin II: Predrag Jeremić (Voľba pre lepšiu Vojvodinu – Bojan Pajtić), Mihály Belić (ZVM), Aleksandar Marton (Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Nenad čanak) a Milorad Krstin (SRS); Vo volebnej jednotke 17 – Zreňanin III doteraz kandidatúru podali: Siniša Gajin (SRS), Dragan Stanišić (Voľba pre lepšiu Vojvodinu – Bojan Pajtić) a Jovica Momirov (Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Nenad čanak). vlh

VERICA KALANOVIĆOVÁ A MLAĐAN DINKIĆ V HAJDUŠICI

Infraštruktúra je predpoklad rozvoja piatok 30. marca Obec Plandište navštívili podpredsedníčka V republikovej vlády Verica Kalanovićová a predseda Združených regiónov Srbska Mlađan Dinkić. Spolu s predsedom obce Zoranom Vorkapićom a spolupracovníkmi obišli stavenisko čističky odpadových vôd v Plandišti a kanalizačnej siete vo Veľkej Grede. Navštívili aj čističku v Hajdušici, ktorá je ako prvá v obci pred necelým mesiacom daná do prevádzky a na sieť je napojených už vyše 100 domácností. „Obec Plandište je jedna z mála nevyvinutých obcí, ktoré si za prvoradú úlohu vytýčili vytváranie predpokladov na prečisťovanie odpadových vôd, a v spolu-

práci s Ministerstvom pre NIP dosiahli pozoruhodné výsledky. Výstavbou kanalizácií v týchto troch osadách 70 percent občanov obce bude mať kanalizáciu, čo je základným predpokladom hospodárskeho rozvoja, ktorého niet bez kvalitnej infraštruktúry,“ povedala V. Kalanovićová a M. Dinkić zopakoval stanovisko ZRS, že všetky obce a regióny v Srbsku musia mať rovnaké právo na rozvoj, pričom štát musí omnoho viac vkladať do nevyvinutých a chudobných obcí. Infraštruktúra je základná a po nej treba podnietiť ľudí otvárať malé a stredné podniky, aby vzrástla zamestnanosť. vlh

SURČÍN – NAJMLADŠIU BELEHRADSKÚ OBEC v stredu 28. marca navštívil Dragan Đilas (na snímke v strede), primátor mesta Belehrad so spolupracovníkmi, ktorý je ináč i nositeľom listiny Voľba pre lepší Belehrad, kde spolu s Vojislavom Janoševićom, predsedom Mestskej obce Surčín, dal na použitie novú kanalizačnú sieť, a pritom overil, ako to funguje na tvári miesta v domácnosti rodiny Davidovićovej v strede mesta. Spoločne vykonali aj obchôdzku veľkého staveniska, kde sa stavia dom zdravia, a pobudli aj v novom surčínskom parku. Spolupracovníci primátora mesta Belehrad pri tej príležitosti boli i v rómskom sídlisku a informovali sa, akou intenzitou prebiehajú práce na rekonštrukcii škôl a predškolských ustanovizní. a. lš.

7. – 14. 4. 2012

14– 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU


FÓKUS V NOVOSADSKEJ DISKOTÉKE CONTRAST

becného nebezpečenstva v dôsledku neuplatnenia zákonných opatrení ochrany pred požiarom. V utorok sa 250 inšpektorov naplno pustilo do mimoriadnej konič netušiac, odišli zabaviť sa všetci účastníci, troly všetkých pohostindo diskotéky Contrast v No- ktorí zavinili neských objektov v Srbsku. vom Sade. Odtiaľ ich, temer zu- šťastie, znášali najNaložil ju minister polície hoľnatených, rodinám vrátili v väčšiu zodpovedIvica Dačić, ako povedal, plastových vreciach. Lebo v Con- nosť. Rektor Unipreto, „aby sa znemožnitraste v noci na nedeľu 1. apríla, asi verzity Nový Sad li nové tragédie v pohokrátko po druhej hodine, náhle Miroslav Vesković tinských objektoch, divzbĺkol ničivý požiar. V miestnos- hovoriac o mlaskotékach, kinách a diti pre približne 150 osôb sa vraj dých ľuďoch, ktovadlách“. Ako podčiarkol, tiesnilo asi 350 mladých ľudí. Keď rí sa stali obeťami „všetky podniky, ktoré nezačalo horieť javisko, panika sa lajdáckeho prístuspĺňajú štandardy, budú rozzúrila zarovno s plameňom... pu k otázke bezzavreté“? Tých obligátNiektorí sa pokúsili skryť pred pečnosti, zdôraznych 200 požiarov, koľko ohňom v toaletoch. Práve oni pri- nil, že každý obkaždý rok vzplanie len v šli o život. Marko Pavlović (29) z čan osobitne a pohostinských podnikoch Kragujevca, Milena Dalmacija (28) každá inštitúcia sa v Srbsku (!?), na konečné z Futogu, Renato Vuković (21) z Ki- musia venovať Výsledok reťazca nedôsledností: zarmútení príbuzní; splnenie proklamovakindy, Marina Aničić (25) z Čuru- spoločnému cie- záber z komemoračného posedenia ných opatrení priam zagu, Zoran Ignjatović (28) a Tama- ľu: aby sa takéto väzuje. Nieže sa, nebodaj, ra Miladinović (25) skotéke Contrast zaprí- všetko skončí trojdňovým smút– obaja z Nového činili pokazené elektrické kom, ktorý vyhlásilo mesto Nový Sadu. Hasiči boli na inštalácie pod dreveným Sad, a rodičia naďalej budú tŕpnuť tvári miesta rýchjaviskom. Objekt vraj „ne- nad nočnými vychádzkami svole, 4 minúty po primal prevádzkové povo- jich detí... jatí oznámenia o lenie z hľadiska ochrany Ešte pália spomienky na depožiari; márne... pred požiarom, ani po- cember 2007, keď zahynuli 3 osoŠesť mladých živolenie pre prácu“. Tak by pri požiari v novosadskom hovotov bleskovo vyvyhlásil náčelník úseku teli Putnik. Vo februári 2008 až 8 haslo, štyri osoby pre mimoriadne situácie mladých životov vyhaslo v novoboli ošetrené v neMinisterstva vnútorných sadskom café Lounge. Osoba, mocnici, obišli sa vecí Srbska Predrag Marić ktorá vtedy priamo zapríčinila bez vážnejších zraa preniesol Tanjug. Polícia požiar, pyká trest – 12 rokov väznení. V pondelok v zadržala vo vyšetrovacej by. Ďalším dvom vinníkom Najzasadačke Zhroväzbe majiteľa objektu vyšší súd zredukoval vyrieknuté maždenia mesta Alojza G. (68), dvoch ná- tresty väzenia z 10 na 7 rokov a Nový Sad usporia- Mladosť, ktorú zhltli plamene v diskotéke Contrast jomcov podniku: Slavišu tretiemu z pôvodných 5 na 2 dali komemoračné S. (48) a Dejana R. (36), a roky!? Café Lounge vraj nemal posedenie. Novosadský primá- nešťastia už nikdy viac nestávali. potom aj Miroslava P. (50) z Gos- potrebné doklady na to, aby motor Igor Pavličić o. i. povedal, že Podľa oznámenia Policajnej pođiniec, ktorí sa upodozrievajú hol fungovať, a predsa... mesto bude trvať na tom, aby správy v Novom Sade požiar v di- z trestného činu spôsobenia všeoJuraj Bartoš

V ohni vyhaslo šesť mladých životov

N

REGIONÁLNE STREDISKO PRE HEMODIALÝZU V STAREJ PAZOVE slávnostne otvorili v utorok 3. apríla za prítomnosti početných hostí. Toto stredisko, ktoré pracuje v rámci tamojšieho Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja, môže prijať 60 pacientov v troch zmenách, a to vďaka donácii 15 zdravotníckych aparátov vlády Talianska. Stredisko pre hemodialýzu oficiálne začalo s prácou 19. marca t. r. a doteraz vykonali bez žiadnych komplikácií vyše 100 dialýz. V Starej Pazove žije 30 pacientov, ktorým je potrebná hemodialýza a viac nemusia cestovať až 100 kilometrov denne, aby im bola poskytnutá táto nevyhnutná liečebná metóda. Širšie z tejto udalosti v budúcom čísle. Stužku na slávnostnom otvorení prestrihli: (zľava) Dr. Santa Molé, riaditeľka Kancelárie talianskej kooperácie v Belehrade, Goran Jović, predseda Obce Stará Pazova, a Dr. Željko Katić, riaditeľ staropazovského Domu zdravia (na snímke). A. Lš. 7. – 14. 4. 2012

14– 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU

DO POZORNOSTI!!! Vážení čitatelia Hlasu ľudu, výrobný proces novín si vyžiadal, aby toto číslo bolo vlastne dvojčíslom 14 – 15, a vyšlo na zvýšenom počte strán. Nasledujúce číslo 16 kvôli veľkonočným sviatkom – ktoré v našom štáte v tomto roku oslavujeme 6., 9., 13. a 16. apríla – v pracovné dni, ktoré sú zároveň dňami pracovného pokoja – vyjde s dátumom 21. apríla. Ďakujeme za porozumenie. Red.

9


FÓKUS NAŠE INTERVIEW: DR. JÁN VARŠO, MIMORIADNY A SPLNOMOCNENÝ VEĽVYSLANEC SLOVENSKEJ REPUBLIKY V SRBSKU

Len transformáciou možno dosiahnuť prerod spoločnosti redakciou je to ako i s rodinou: bez hostí sa neobídu. Bežných i nevšedných. Do tejto druhej kategórie dozaista patrí aj Dr. Ján Varšo, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Srbsku, diplomat s bohatými skúsenosťami a početnými doterajšími pôsobiskami: od Cypru po New York, od Bruselu po Prahu. Expert, poradca, sprostredkovateľ. Odborník na medzinárodné právo a politiku, tiež na sústavu OSN. Zrejme i diplomata, ktorému sa viac páči byť na ceste než pri cieli. Doposiaľ stačil navštíviť aj mnohé slovenské prostredia, ukrajujúc si na to reálne a možné zlomky z chronického nedostatku času. Vo štvrtok 29. marca zavítal i do Hlasu ľudu: aby sa s vedúcimi porozprával, videl, v akých podmienkach pracujeme, zvážil, ako skonkretizovať budúcu spoluprácu. Navonok len jeden pracovný deň z mnohých. Nie je však celkom tak: istým spôsobom bol to i deň mimoriadny a slávnostný, podľa výsledkov podnetný. Pán veľvyslanec je v Srbsku od konca februára 2011. V každom prípade dosť dlho na isté (z)hodnotenia. A práve o tom je i toto interview. – Vzťahy medzi Slovenskom a Srbskom už roky majú stúpajúci trend. Ako hodnotíte ich napredovanie? V ktorej oblasti je ono najbadateľnejšie? – Vysoká úroveň našich politických vzťahov je daná historicky. Už naši predkovia politicky spolupracovali v procesoch národného obrodenia. Dnes nám to na Slovensku pripomínajú názvy ulíc, ako Svetozara Miletića alebo Vuka Karadžića. Spolupracovali sme počas 2. svetovej vojny a počas totalitného komunizmu bola pre nás Juhoslávia príkladom možnej väčšej slobody. Po demokratických zmenách v strednej Európe na začiatku 90-tych rokov 20. storočia a členstve Slovenskej republiky v euroatlantických štruktúrach sa úprimne snažíme

S

10

podporovať úsilie na srbskej politickej scéne o transformáciu Srbska podľa európskych štandardov a jeho integráciu do rodiny krajín EÚ. Zároveň však stále zdôrazňujeme, že nadštan-

Dr. Ján Varšo: Veľké očakávania mám v oblasti hospodárskej spolupráce

dardné vzťahy politickej oblasti nie sú náležite odrazené v oblasti ekonomickej spolupráce. A práve v tejto oblasti vidím rezervy, keďže je tu vzájomný potenciál na realizáciu väčších ekonomických projektov. – Nazdávate sa, že nová slovenská vláda bude pokračovať v doterajšej politike podpory Srbska v súvislosti s Kosovom? – Pozíciu Slovenskej republiky k jednostrannému vyhláseniu nezávislosti Kosova formulovala NR SR, ktorá vo svojom vyhlásení z 28. marca 2007 zakotvila, že riešenie budúceho štatútu provincie (pokrajiny) Kosovo musí vychádzať z rešpektovania legitímnych požiadaviek Srbska, ako aj Charty Organizácie Spojených národov a ostatných medzinárodných právnych noriem. Súčasne od vlády Slovenskej republiky očakáva, že bude hľadať spoločné riešenie budúceho usporiadania pomerov na západnom Balkáne v spolupráci s ďalšími členskými krajinami Eu-

rópskej únie a s jasnou perspektívou integrácie krajín západného Balkánu do EÚ. V tomto zmysle možno očakávať pokračovanie v doterajšej politike Slovenskej republiky, ktorej strategickým cieľom je stabilizácia pomerov v tomto citlivom regióne. – Hospodárske vzťahy, konkrétne tovarová výmena ešte stále je i dosť nevyrovnaná a i mešká za dobrými politickými stykmi. Čo robiť na tomto pláne v záujme jej zveľadenia? Ako sa na tie vzťahy premietol predaj železiarne v Smedereve? – Vzájomná slovensko-srbská obchodná výmena mala dlhodobo stúpajúci trend, ale aj na vzájomnom obchode sa odzrkadľuje finančná a hospodárska kríza. Najvýznamnejšia vývozná komodita polotovarov zo železa alebo nelegovanej ocele zaznamenala v roku 2011 pokles o viac ako 120 mil. eur. Inak slovenský export dosiahol v roku 2011 nárast o 23 %, čo indikuje zvýšenú aktivitu zo strany slovenských podnikateľov. Celková obchodná výmena mala v roku 2011 hodnotu 428 mil. eur. Aktivity slovenských firiem sa veľmi pozitívne prejavujú aj v oblasti investovania. Dôkazom toho je i aktuálna investícia slovenskej firmy Aqua Therm Invest do výstavby v akvaparku Petroland v Báčskom Petrovci. Najviac rozpracovaných projektov je v oblasti energetiky, a to najmä v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Za obdobie rokov 2000 až 2010 patrí Slovensku 18. miesto s celkovou výškou priamych zahraničných investícií v hodnote 111,9 mil. USD. – Významnou oblasťou spolupráce je európska integrácia. Ktoré sú skúsenosti Slovenska, z ktorých sa môžeme učiť, a možno počítať aj s budúcou podporou? – Ako som už indikoval vyššie, Slovensko podporuje úsilie Srbska o integráciu do Európskej únie, lebo na základe vlastných skúse7. – 14. 4. 2012

ností sa presvedčilo, že len transformáciou spoločnosti a v spolupráci s krajinami v rámci silného ekonomického bloku, ktorý predstavuje EÚ, možno dosiahnuť materiálny a duchovný prerod v spoločnosti. Väčšina nástrojov na dosiahnutie želateľného strategického cieľa, ktorým je zabezpečenie bezpečnosti a prosperity krajiny a blaha jej obyvateľov, je v domácich rukách. Legislatívne, inštitucionálne a implementačné zabezpečenie štandardov Európskej únie, ktorými sú vláda práva, spravodlivosť, boj proti korupcii, organizovanému zločinu a podobne otvára dvere k reálnej perspektíve lepšej budúcnosti spoločnosti a jej obyvateľov. Slovensko je naďalej pripravené podeliť sa so svojimi poznatkami so Srbskom v ktorejkoľvek oblasti acquis communautaire. V súčasnosti realizujeme špecializovaný program na odovzdávanie skúseností z integračného a reformného procesu (CETIR). Program je súčasťou technickej pomoci v rámci Oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky (ODA). Združuje a koordinuje aktivity zamerané na zvýšenie pripravenosti krajín západného Balkánu a východného partnerstva na procesy európskej a euroatlantickej integrácie. Kontaktným bodom pre realizáciu aktivít v rámci CETIR so Srbskom je slovenské veľvyslanectvo v Belehrade. – Slovenská národnosť je už dlho mostom medzi dvoma metropolami: Belehradom a Bratislavou. Dokladom toho je i celý rad skutkov a prejavov spolupráce v oblasti kultúry, vzdelávania, informovania... Jeden z nich súvisí aj so Spomienkovým domom Martina Jonáša v Kovačici... – Starostlivosť o štátnu podporu zahraničných Slovákov má vo svojej kompetencii najmä Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a realizuje ju predovšetkým finančnými dotáciami rôznych kultúrnych aktivít krajanov v mnohých prípadoch za spolufinancovania zo srbskej strany. Samozrejme, projekt Spomienka na Martina Jonáša je jedným z najvýznamnejších projektov financovaných zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Koncom

14 – 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU


FÓKUS marca bola v Kovačici podpísaná dohoda o rekonštrukcii domu a umeleckých diel a zbierok tohto velikána insitného umenia slovenského pôvodu v Srbsku Martina Jonáša z finančných prostriedkov slovenskej vlády vo výške 223 707 eur. Nedá sa nespomenúť aj ďalší z významných projektov, ktorý sa má realizovať v roku 2011 a 2012. Slovenská republika prispela sumou 100 000 eur aj na rekonštrukciu budovy Národného múzea Slovákov v Báčskom Petrovci. Pre mňa ako bývalého vysokoškolského pedagóga je stále oblasť vzdelávania veľmi blízka. Preto som veľmi rád, že aj v tomto smere Slovensko myslí na svojich krajanov a poskytuje jednak štipendiá na vysokoškolské štúdiá (tohto roku je v ponuke 20 miest na bakalárske a magisterské štúdiá a 2 miesta na doktorandské štúdiá) a tiež celý rad vzdelávacích programov a aktivít pre žiakov a učiteľov. Jedným z nástrojov, ktorými pomáhame Srbsku v rozvoji, sú aj tzv. mikrogranty, ktoré prijíma a spracováva veľvyslanectvo v Belehrade a na základe nášho

ne inými záujemcami, bolo počuť i komentáre týkajúce sa sumy poplatkov, ktoré sú dosť náročné. Tak len lekárska prehliadka stojí okolo 200 eur... – Osobne som zaznamenal niekoľko podnetov upozorňujúcich na negatívny dopad (administratívny a finančný) novej úpravy, ktorá platí od l. januára 2012. Zákon o pobyte cudzincov (č. 404/2011Z.z.) zaviedol zásadné zmeny dotýkajúce sa zahraničných Slovákov, z ktorých spomeniem len skutočnosť, ktorá najviac trápi krajanov. Ide o finančnú stránku vybavenia povolenia na pobyt. Aj keď sú zahraniční Slováci oslobodení od predkladania väčšiny dokumentov (napríklad aj dôkazu o finančnom zabezpečení, čo je u dospelej osoby viac ako 2 300 eur), za podanie žiadosti neplatia správny poplatok a polícia o udelení pobytu rozhodne v skrátenej lehote 30 dní, náklady vznikajú v súvislosti s predložením lekárskeho potvrdenia a zdravotného poistenia. Keďže tento stav nepovažujem za uspokojivý, obrátil som sa listom na pána ministra vnútra Daniela Lip-

Veľvyslanec Ján Varšo a konzulka Katarína Stehlíková počas návštevy Hlasu ľudu

kárskeho potvrdenia zostane aj v budúcnosti nezmenená. Potvrdenie sa však predkladá iba raz a nie je potrebné ho znova vybavovať napr. pri obnovovaní pobytu. Z odpovede však vyplynula podstatná zmena, pokiaľ ide o zdravotné poistenie. Oddelenia cudzineckej polície nebudú vyžadovať doklad o zdravotnom poistení cudzinca na celý

Veľvyslanec Dr. Ján Varšo v rozhovore s riaditeľom Hlasu ľudu Samuelom Žiakom a zodpovedným redaktorom Michalom Ďugom

odporúčania / neodporúčania schvaľuje Ministerstvo zahraničných vecí SR v Bratislave. V minulom roku sme Srbsku (okrem Kosova) poskytli granty vo výške 53 333 eur (13 projektov), z čoho najväčšia časť smerovala do prostredia, kde žijú Slováci. – Ako vnímate zmeny týkajúce sa získania preukazu o prechodnom pobyte? V rozhovore s viacerými našimi sezónnymi pracovníkmi, študentmi alebo aj podnikateľmi, prípad7. – 14. 4. 2012

šica so žiadosťou o nájdenie riešenia, ktoré eliminuje tento negatívny dopad. V odpovedi pán minister vysvetlil dôvody, ktoré boli zohľadnené pri prijímaní zákona a týkajú sa záväzkov z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a v Schengenskom priestore (keďže doklad o pobyte vydaný Slovenskou republikou oprávňuje jeho držiteľa pohybovať sa v celom tomto priestore) a ktoré musíme rešpektovať. Podmienka predkladania le-

14 – 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU

pobyt, resp. minimálne na jeden rok pobytu. Štátny príslušník tretej krajiny je povinný pri kontrole pobytu preukázať, že je v čase pobytu na Slovensku zdravotne poistený (teda na dobu, ktorú sa skutočne v Slovenskej republike bude zdržiavať), pričom nemusí ísť o zdravotné poistenie uzatvorené so slovenskou poisťovňou. Môže ísť aj o poistenie uzatvorené v zahraničí, ktoré však musí pokrývať poistenie na území Slovenskej republiky.

– V akej miere sa vaše pôvodné predstavy o Srbsku zmenili za tento rok a čosi? Máte vôbec voľný čas a ako ho trávite? – Myslím si, že človek sa v každom novom prostredí usiluje adaptovať. Nie je to o predstavách, ale o realite. Som veľmi hrdý na slovenskú komunitu v Srbsku, ktorá je integrovaná v rámci srbskej spoločnosti a zároveň zachováva aj väzby na Slovensko. Aj prostredníctvom Hlasu ľudu by som chcel vyjadriť poďakovanie všetkým inštitúciám a individualitám, ktoré pôsobia na poli rozvoja slovenskosti vo Vojvodine, počínajúc Národnostnou radou slovenskej národnostnej menšiny, cez Maticu slovenskú, školy všetkého druhu, cirkevné inštitúcie, kultúrne, spoločenské a športové spolky, až po tých, ktorí na miestnej, pokrajinskej alebo republikovej úrovni slovenským dielom obohacujú etnicky a nábožensky pestrú mozaiku vojvodinského prostredia. Som tiež rád, že Srbsko získalo v marci štatút kandidátskej krajiny Európskej únie a verím, že čoskoro získa aj dátum na začatie prístupových rozhovorov. Väčšie očakávania mám však rozhodne v oblasti hospodárskej spolupráce, ktorá tvorí vlastne podstatu vzájomných väzieb medzi štátmi. Ale o tom som už hovoril. Vo voľnom čase sa snažím dopĺňať pracovné resty, ktoré mám v súvislosti s účasťou na početných aktivitách v rámci mojej diplomatickej misie v Srbsku. Za odpovede ďakuje: Oto Filip

11


SLOVENSKO SMERNICA EURÓPSKEJ ÚNIE VYSTRELILA CENY VAJÍČOK DO OBROVSKÝCH VÝŠOK

Ako zo zlata ohtoročná Veľká noc bude na Slovensku, aj v celej Európskej únii o niečo drahšia ako zvyčajne. Môže za to cena vajíčok, ktorá sa za posledných niekoľko mesiacov zdvojnásobila, v niektorých predajniach za desaťkusové balenie zaplatíte aj vyše dvoch eur. Niektorých ľudí to natoľko znepokojilo, že uvažujú o domácom chove sliepok. Nárast cien podľa Poľnohospodárskej platobnej agentúry (PPA) spôsobil celoplošný zákaz chovu nosníc v tradičných klietkach v EÚ, čo malo za následok nedostatok vajec na trhu. Brusel totiž už v roku 1999 rozhodol, že sliepky potrebujú v klietkach viac miesta, bidielko, pod-

T

stielku a hniezda. Aj keď mali hydinárske farmy na prestavbu dvanásť rokov, 13 členským krajinám sa to do

začiatku tohto roka nepodarilo. „Pretože v mnohých krajinách ešte len prestavba ustajňovacích kapacít prebieha, odrazilo sa to vo výraznom prepade produkcie vajec v EÚ,“ citoval denník Pravda PPA. Podľa pre-

počtov je v súčasnosti celková produkcia vajec v EÚ v porovnaní s minulým rokom nižšia o viac ako 10 percent. Smernica stúpila do platnosti v januári a odvtedy zákazníci na Slovensku len neveriacky sledujú vývoj cien na pultoch obchodov. Ešte na začiatku roka za balenie desať kusov platili v priemere euro, vo februári to bolo euro a pol a v marci už dve eurá. V prípade väčších vajíčok dokonca cena pomaly dosahuje dve a pol eura. Drahé vajíčka tlačia nahor aj ceny ďalších tovarov, napríklad cukroviniek. „Ešte pred veľkonočnými sviatkami sme nútení zvýšiť cenu cukrárskych výrobkov v priemere o šesť percent ako priamy dôsledok vysokých cien vajíčok,“ povedal denníku Sme Patrik Petrik, obchodný riaditeľ výrobcu cestovín a zákuskov Cessi. Karamelový veterník napríklad zdražie z 58 na 63 centov. Ďalší výrobcovia chcú so zdražením počkať do Veľkej noci a dúfajú, že potom ceny vajíčok klesnú.

V NOVEJ VLÁDE ROBERTA FICA BUDÚ OSVEDČENÉ, ALE AJ NIEKTORÉ NOVÉ MENÁ

V kabinete aj nestraníci lovensko v nasledujúcom volebnom období povedie síce jednofarebná vláda strany Smer-SD, ale jednotlivé rezorty povedú aj nezávislí nominanti. Bývalý, aj budúci premiér Robert Fico v prvom rade vsadil na osvedčených politikov, ale medzi ministrami je aj niekoľko pomerne neznámych mien. V novom vládnom kabinete budú mať veľkú prevahu muži, keď jedinou ženou bude ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská. V čase našej uzávierky nebolo jasné len meno ministra hospod��rstva, keď podľa zákulisných informácií bol najhorúcejším kandidátom na tento post prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Tomáš Malatinský. Pokiaľ by sa táto informácia potvrdila, išlo by už o tretieho nestraníka v novej vláde. Prvým je minister spravodlivosti Tomáš Borec, ktorého nomináciu analytici považujú za najväčšie prekvapenie. Doterajší predseda Slovenskej advokátskej komory je vďaka svojej dobrej povesti prijateľný aj pre opozíciu. Druhým ministrom bez straníckeho zázemia v Smere je známy európsky diplomat Miroslav Lajčák.

S

12

Jeho príchod na čelo rezortu diplomacie už takým veľkým prekvapením nie je, keďže bývalý veľvyslanec v Belehrade tento post zastával aj v predchádzajúcej Fico-

pre denník Pravda. Podobne rezonoval aj v prípade rezortu kultúry. „Marek Maďarič ako minister kultúry v rokoch 2006 – 2010 zanechal veľmi pozitívnu stopu v slovenskej

Nová vláda Predseda Rober Fico Podpredseda a minister financií: Peter Kažimír Podpredseda a minister vnútra: Robert Kaliňák Podpredseda a šéf diplomacie: Miroslav Lajčák Podpredseda pre veľké investičné projekty: Ľubomír Vážny Minister dopravy: Ján Počiatek Minister kultúry: Marek Maďarič Minister obrany: Martin Glváč Minister pôdohospodárstva: Ľubomír Jahnátek Minister práce, sociálnych vecí a rodiny: Ján Richter Minister spravodlivosti: Tomáš Borec Minister školstva: Dušan Čaplovič Ministerka zdravotníctva: Zuzana Zvolenská Minister životného prostredia: Peter Žiga Minister hospodárstva: Tomáš Malatinský vej vláde. Navyše staronový premiér sa od víťazstva vo voľbách netajil tým, že ho chce dostať do svojho tímu. „Určite som neváhal ani sekundu, pokiaľ išlo o ministra vnútra Roberta Kaliňáka a Mira Lajčáka,“ povedal Rober Fico v rozhovore

kultúre a my chceme, aby kultúra nebola na okraji záujmu,“ vysvetlil Fico. Vo vláde figurujú aj ďalšie osvedčené mená, ktoré v porovnaní s predchádzajúcim kabinetom Smeru urobili rošády. Bývalý minister fi7. – 14. 4. 2012

Podľa odborníkov by sa situácia na trhu mala začať normalizovať až v júni. Mnohí Slováci v to akoby veľmi neverili a začínajú pestovať nosnice. Denník Nový čas priniesol príbeh šesťdesiatročného stolára Rastislava Benka z liptovskej obce Pribylina, ktorý v poslednom čase zaznamenáva zvýšený počet objednávok na kuríny. „Ej veru, nečakal som taký nával. Nemám toľko dreva, čo odo mňa chcú kurníkov vyrobiť,“ uviedol spokojne. Nielen cena však núti niektorých ľudí vracať sa k chovu sliepok. Príkladom je Matúš Pavle z Mojmíroviec. Ako uviedol pre týždenník Plus 7 dní, pre chov nosníc sa rozhodol preto, že chce vedieť, čo konzumuje. „A už vidím, aj cítim rozdiel. Konečne máme doma normálny žltý žĺtok,“ zdôraznil. Mimochodom, už na začiatku roku 2013 by podobný chaos mohol zavládnuť aj na trhu bravčového mäsa. Vtedy totiž začne platiť bruselská smernica, podľa ktorej si lepšie životné podmienky zaslúžia aj ošípané. Rastislav Boldocký Foto: Norbert Grosz nancií Ján Počiatek napríklad bude šéfovať doprave. Na prvý pohľad sa to môže zdať ako ústup z výslnia, v skutočnosti však doprava vďaka eurofondom patrí medzi najsilnejšie rezorty. Smer sa rozhodol zrušiť post vicepremiéra pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorým bol v rokoch 2006 až 2010 Dušan Čaplovič. Ten namiesto toho dostane rezort školstva. Na druhej strane v novom kabinete bude zriadený post podpredsedu pre veľké investičné projekty a stane sa ním bývalý minister dopravy Ľubomír Vážny. Z nových mien vo vláde sa hlavne očakával príchod vychádzajúcej hviezdy Smeru Petra Kažimíra na post ministra financií. Ešte pred dvoma rokmi síce o ňom počul málokto, ale medzičasom sa etabloval ako pravá ruka Jána Počiatka a bol podpredsedom tieňovej vlády pre sociálno-ekonomické veci. Jedinou ženou v novom kabinete bude niekdajšia šéfka Všeobecnej zdravotnej poisťovne Zuzana Zvolenská a pod palec dostane rezort zdravotníctva. Doteraz pomerne neznámymi politikmi sú minister obrany Martin Glváč a minister práce Ján Richter. Prvý doteraz pôsobil ako bratislavský krajský šéf Smeru a druhý ako generálny manažér strany.

14 – 15 /4485 – 4486/

R. B. HLAS ĽUDU


VEĽKÁ NOC

Veľkonočný pozdrav Po Kristovom ukrižovaní a sobotnom odpočinku – v noci zo soboty na nedeľu – tá noc sa stala Veľkou nocou. To preto, lebo práve v tú Noc sa stali veľké veci. Ježiš Kristus – ktorého zákonníci a farizeji nenávideli a prenasledovali počas Jeho zemského pôsobenia a vo Veľký piatok ukrižovali, a ktorý bol pochovaný do hrobu – vstal z mŕtvych. Takto sa stal najväčší Kristov a kresťanský div, že smrť a hrob sú premožené a povstal nový život. Ženy, ktoré prvé videli Ježišov prázdny hrob v to nedeľné ráno, a učeníkov, ktorým ženy oznámili, že hrob je prázdny, vôbec nebolo ľahko presvedčiť, že Pán Ježiš je vzkriesený a žije, ale uchvátení strachom a bázňou zostávali vo vlastných pochybnostiach. Avšak ani pochybnosti Ježišovi najbližších, ani opatrnosť Jeho nepriateľov, ktorí zapečatili a strážili hrob, nemohli zabrániť tomu, čo Pán Ježiš predpovedal, že v tretí deň vstane z mŕtvych. Ježišovým vzkriesením nastal zlom v dejinách ľudstva a cirkvi. A práve táto skutočnosť zaujala tak moc-

ne prvých kresťanov, že si za deň odpočinku v týždni namiesto soboty, ako to bolo u Židov, vyvolili nedeľu ako deň pamiatky Pánovho vzkriesenia. To znamená, že prvotní kresťania svätili Veľkú noc každú nedeľu, iný sviatok v prvom storočí ani nepoznali a až v druhom storočí začali svätiť Vzkriesenie Pánovo – Veľkú noc ako výročitú slávnosť vždy v prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca v čase medzi 22. marcom a 25. aprílom, a trvá to až dodnes. Pre kresťanskú cirkev najväčší význam má Veľká noc. Na jej odkaze a význame stojí kresťanská cirkev. Apoštol Pavel takto vyjadril túto skutočnosť: „Kristus umrel pre naše hriechy podľa Písem a bol pochovaný a v tretí deň bol vzkriesený podľa Písem“ (1. Kor. 15,3-4). A k tomu ešte pridal: „Ak Kristus nebol vzkriesený, tak je prázdne naše kázanie a prázdna je aj naša viera“ (1. Kor. 15, 14). Vzkriesením Kristovým priznal sa Boh Otec k vykupiteľskému dielu a k výkupnej smrti Kristovej.

Keď Kristus vstal z mŕtvych a žije, to znamená, že aj Kristova cirkev žije. Kristovo vzkriesenie je základom našej viery, viery vo vlastné vzkriesenie nás samých. Kristovo vzkriesenie nám nechce hovoriť len o minulosti, ale ono je živým svedectvom pre našu prítomnosť a tiež aj budúcnosť. Ono môže náš časný život urobiť plnším a hodnotnejším, lebo zásluhou Pána Ježiša Krista máme v živote zasľúbený iný cieľ, ako ho má smrť. Smrť robí životu koniec. Keby sme len to v živote mohli očakávať, tak by sme boli najúbohejším stvorením. Ale Kristovo vzkriesenie znamená víťazstvo života nad smrťou. O tom má cirkev a veriaci kresťania vydávať svedectvo slovami a skutkami. To, že máme vieru vo vzkrieseného Krista, musí byť viditeľné v našom každodennom živote. Viera vo vzkrieseného Krista má sa dokazovať službou a pomocou k blížnym. Kto verí v živého Krista, tomu sú prvoradé Jeho prikázania lásky, služby a milosrdenstva ku všetkým, ktorí potrebujú alebo očakávajú pomoc. Má v úcte

život vlastný, ale aj život iných ľudí. Ochotne slúži každému, bez rozdielu. Veľkonočná viera je osobnou posilou človeka na prekonávanie všetkých životných ťažkostí. Je posilou človeku i pri smrti. Ubezpečuje ho, že smrť nemá posledné slovo, pretože moc, ktorá vzkriesila Pána Ježiša Krista, je mocnejšia. Keď nenechala Pána Ježiša v hrobe, tak nenechá ani nás. Všetkým vám, milí bratia a sestry, želám radostné prežitie veľkonočných sviatkov, ako aj úprimnú radosť z Pánovho vzkriesenia. Samuel Vrbovský biskup SEAVC

SILBAŠ

Najkrajší kresťanský sviatok eľká noc patrí k najväčším kresťanským sviatkom, ktorý svoje posolstvo plní stáročia a ľuďom prináša hojnosť bezpodmienečnej lásky. Obyčajne sa tieto sviatky oslavujú v kruhu rodiny. K veľkonočným sviatkom sa okrem náboženského významu viažu i určité zvyky a obyčaje. Tradícia sa časom menila, nevyhnutne sa zlaďovala s dobou, ale podstata Veľkej noci zostala nemeniteľná – pripomína ľudstvu ukrižovanie Spasiteľa Ježiša Krista a jeho vzkriesenie. Veľkonočné sviatky si staršie generácie nevedeli predstaviť bez odchodu do kostola, a preto sa všetko v domácnosti muselo vopred pripraviť. V dome sa všetko upratalo, jedlá sa tiež nachystali vopred, len aby sviatky mali čím slávnostnejšie rúcho. V minulosti mnohé generácie práve na začiatku veľkonočných sviatkov, na Zelený štvrtok prijímali po prvýkrát Večeru Pánovu.

V

7. – 14. 4. 2012

Určité pravidlá platia i pre prípravu veľkonočných jedál. Pôstnym dňom pre evanjelikov je Veľký piatok, ktorý si v Silbaši takmer nevedia predstaviť bez pukancovej kukurice, pôstnej polievky, najčastejšie paradajkovej, hoci sa varia aj pirohy alebo rezance. Na Bielu sobotu gazdinky majú plné ruky práce – treba uvariť studenie, obvariť šunVeľkonočné prípravy ku, klobásu. V ten deň sa varia i vajíčka, ktoré sa kedysi kúpenými v obchode. Bez sladkostí si Veľkú noc takisto farbili v cibuľových šupinách. Modernejšia doba priniesla pre vajíčka nevieme predstaviť, pričom sa kažnajrozličnejšie farby a ozdobné ná- dá gazdinka ľubovoľne rozhodne, lepky. Dnes v mnohých domác- aké druhy koláčov pripraví. Na Veľkonočný pondelok chlapnostiach zvyknú doplniť veľkonočné aranžmány čokoládovými va- ci voľakedy chodievali oblievať dievjíčkami, zajačikmi a inými figúrkami čatá, ktoré sa predtým zvykli scho-

14 – 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU

vať, aby ich nenašli. Chlapcom to trochu trvalo, pokiaľ dievčatá našli, a potom nasledovala oblievačka vedrom studenej vody, najčastejšie rovno zo studne. Na oblievačku sa často radi pozerali i susedovci. Zvykom bolo oblievačov ponúknuť varenými vajíčkami, koláčikmi a vínkom. Vodu na oblievanie časom vystriedali voňavky, hoci i dnes ešte sem-tam používajú studenú vodu. Z veľkonočných sviatkov najväčšiu radosť vari majú najmladší. Často sa zúčastňujú na prípravách, zvlášť na farbení vajíčok. Vo Veľkonočnú nedeľu k deťom chodí zajačik s darčekmi. Od svojich babičiek a prababičiek sa pritom dozvedajú o tradíciách súvisiacich s Veľkou nocou, keďže niektoré žijú už iba v spomienkach. Jaruška Ferková

13


VEĽKÁ NOC KOVAČICA

Zvyky počas veľkonočných sviatkov minulosti sa v každej dedine viedol intenzívny cirkevno-náboženský život. Okolo kostola a cirkvi sa sústreďovala veľká časť života dediny, takže mnohé zvyky a obyčaje tesne súviseli s náboženským životom. Najviac povier a magických úkonov sa viaže k cirkevným sviatkom. Existovali však aj zvyky a obyčaje iného druhu, ako napríklad pri narodení dieťaťa, pri sobáši a podobne. Iné obyčaje sa zasa týkali počasia, napríklad chodenia s dodolou. Výročný cyklus zvykov a spoločenských príležitostí tvorí niekoľko okruhov: zimno-jarný, Veľkonočným oblievačkám sa v minulosti tešili najmä dievky a mládenci letný a jesenný. Zimné výlučne vajíčkami. Popod okná spievali takto: Kvetná nedeľa, kde si kľúče podela? Tadala som, tadala svätymu Ďurovi. Svätý Ďuro stávaj, kľúče odmykávaj. Sedí pani v koči a pán sa jej prosí: Daj nám vajko, lebo dve, tým Ti málo odbudne. Na Kvetnú nedeľu sa spievala aj pieseň: Navaríme, navaríme červeniho vína, opijeme, opijeme richtárovho syna. Kovačická oblievačka v minulosti na obraze Ak nebude piti, budeme ho biti, maliarky Alžbety Čížikovej korbáčom po holej riti. zvyky a tie včas na jar motivicky nedeľu sa do kostola chodilo v K zaujímavým zvykom v Kosa viažu k predpovedaniu bu- bielom, najmä dievky a mladé vačici na Kvetnú nedeľu patrí aj dúcnosti a želaniu prosperity v ženy, čím sa dávalo najavo, že chodenie Cigánov rerekuvať a nastávajúcom roku. umrela zima. Zvykmi na Kvetnú vinšovať: Po veselom fašiangovom ob- nedeľu sa začínalo nové obdobie Rerererere, sedí mačka na sladobí nasleduje šesť týždňov veľ- vo výročnom zvykovom cykle. V nine konočného pôstu. Je to pokojné Kovačici v tento deň deti choa vy mačku odožeňte obdobie bez radovánok. Ženy v dievali od rána s ozdobenou zea mne kúštik zo slanine odrežtomto období chodili v tma- lenou ratolesťou a spievali pod te. vých šatách až do Veľkej noci. oknami. Hovorili tomu, že chodili Pán Boh daj dobrý deň. Tretiu pôstnu nedeľu dodnes s paničkou. Chodili s dievčaťom Po tomto vinšovaní Cigán závolajú Halušková, pretože je zvy- oblečeným za nevestu v sva- väzne dostal kus slaniny. Viacekom v túto nedeľu variť makové dobnej párte, tancovali a spievali ré dni veľkonočného týždňa nadlacké halušky. Na Smrtnú a za odmenu bývali obdarovaní boli venované určitým pove-

V

14

7. – 14. 4. 2012

rám. Na Zelený štvrtok bolo zvykom vyháňať po prvýkrát v roku dobytok na pašu. V záhradách je zvykom na Zelený štvrtok sadiť uhorky a zelený bôb. Na Veľký piatok sa dievky chodili zrána umývať k studni, pričom hovorili: Voda, vŕba Boží strom, daj mi vlasy ako druhým dvom. Podľa informácií od starších ľudí, v tento deň sa nezakladal oheň a dodržiaval sa prísny pôst. Na Bielu sobotu hneď zrána ženy hostili pastierov. Dávali im jedlo a nápoje do kapsy. Názov Biela sobota je podľa toho, že v tento deň ženy kalili, čiže bielili vápnom domy a stromy na ulici a vo dvore. Tiež bolo zvykom na Bielu sobotu variť studenie (huspeninu), vajíčka, šunku a pripravovať koláče. Vo Veľkonočnú nedeľu sa chodilo do kostola a k tomuto dňu sa neviažu žiadne zvyky a obyčaje. Veľkonočné oblievačky od včasných ranných hodín na Veľkonočný pondelok bývali vo všetkých domoch rovnako búrlivé a hlučné. Dievky sa schovávali po celom dome, niekedy v skutočnom strachu zo studenej vody aj u susedov. Ktorú dievku mládenci predsa našli, čakali ju štyri vedrá studenej studničnej vody. Oblievalo sa od skorého rána do odchodu do kostola. Po kostole už oblievali iba deti, mládencom už bola hanba. Mládencom, ktorí prišli dievku obliať, gazda ponúkol pálenku alebo víno, gazdiná koláče, a dievka maľované vajíčka. Verilo sa, že ak mládenci neprišli obliať dievku, tá zostane šugavá a rodičia sa mohli zamyslieť nad vydajom svojej dcéry. V utorok dievčatá vracali chlapcom požičané. Striehli na nich na ulici a oblievali ich studenou vodou z vedier. Pripravila: A. Chalupová (Použitá literatúra: Zborník prác Kovačica 1802 – 2002)

14– 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU


veĽKÁ nOC Z veĽKOnOČneJ vÝStAvY v StAreJ pAZOve

Omaľované vajíčka a ručné práce I

tohto roku členky Združenia vá a po prvýkrát sa pazovských žien pri SKuS hrdi- im pripojila Zlanu Janka Čmelíka pripravili pre- tuška Žigová, ktokrásnu výstavu kraslíc. Sláv- rá sa na tejto prenostné otvorenie výstavy sa ko- dajnej výstave nalo v sobotu 31. marca v miest- predstavila i vyšínosti Slovenského národného vanými ručnými domu. výstavu otvorila Anna prácami. Horvátová, predsedníčka Zdruna Kvetnú neženia pazovských žien a v prí- deľu si výstavu pohovore okrem iného povedala, zrela i skupina maže ju usporiadali v ústrety Kvet- lých paničiek, ktonej nedeli a veľkej noci. „v Sta- ré pri tejto príležirej pazove sme si do dnešných tosti pripravili kratčias zachovali aj zvyky a obyča- ší program. Anna Majorská znázornila Dielo šikovných rúk Anny Brtkovej, ktorá sa je späté s paničkami,“ vyzdvihla A. Lš. pazovský ľudový kroj na pštrosej prevažne zaoberá technikou dierkovania Anna Horvátová. vajcovej škrupine vajcovej škrupiny návštevníci si na výstave, ktorá bude otvorená do sviatkov, môžu okrem omaľovaných veľkonočných vajíčok pozrieť i výšivky s veľkonočnými motívmi. na tohtoročnej výstave svoje umelecké diela z vajcovej škrupiny vystavujú štyri členky združenia: Anna BrtkoZlatuška Žigová nielenže rada vyšíva, ale zhotovuje vá, Anna Majors- Bohato vyzdobený a pestro aranžovaný stánok i tohto roku i prekrásne veľkonočné vajíčka ká, vlasta uheľo- pripravila Vlasta Uheľová

ZO ZdruženiA YMCA v petrOvCi

Kreatívna dielňa pre deti P

v rámci dielne sa deti venovali príprave veľkonočných ozdôb, pričom dôraz kládli na rozvíjanie vlastného kreatívneho myslenia a zdokonaľovanie zručností detí.

osmelení vydareným podujatím pre školopovinné deti v novembri minulého roku členovia petrovskej pobočky YMCA pred veľkou nocou prichystali pre žiakov nižších ročníkov Základnej školy Jána Čajaka v petrovci veľkonočné kreatívne dielne. realizovali ich v podnikateľskom a inovačnom stredisku dve soboty za sebou. najprv v sobotu 24. marca privítali druhákov a tretiakov, a potom 31. marca štvrtá- Naladení a natešení účastníci kreatívnej dielne s vyrobenými veľkonočnými ozdobami kov a piatakov. 7. – 14. 4. 2012

14– 15 /4485 – 4486/

HLAS Ľudu

Keďže pracovali v skupinách, mali radosť aj z kamarátenia s vrstovníkmi. v dielňach účinkovalo úhrnne 64 žiakov. Koordinátorka združenia YMCA Hana Majerová povedala, že sú spokojní tak so záujmom detí a s výsledkami dielne, a deti sú zase spokojné s produktmi vlastnej práce. A boli to rôzne zajačiky, sliepočky, motýliky, vajíčka, zvončeky, kvietky, ktoré chystali z kolážových farebných papierov viacerými technikami. v práci s deťmi sa okrem Hany bavili aj iní volontéri tohto združenia – Marián triaška, Ľudmila Galádiková a Sabína Báďonská. J. Č-p

15


VEĽKÁ NOC UPRATOVANIE PRED VEĽKOU NOCOU

Podujatie Veľká noc v Kulpíne

Prípravy na sviatky e už zvykom, že pred sviatkami treba upratať tak v dome, ako i okolo neho. Práce je hodne aj v záhradách a záhradkách. Tí, čo sú angažovaní v spolkoch a kluboch, majú na starosti aj priestory, v ktorých sa pravidelne stretajú. Tak členky Spolku kysáčskych žien v sobotu pred Kvetnou nedeľou zriadili priedomia a dvory pri bývalej banke a na Starej fare. Okopali záhradky, a potom do nich vysadili muškáty, sirôtky a iné kvetinky. Vyhrabali listy a odpadky z priekop, poza- Spolkárky použili rýle, motyky, hrabličky, metly, lopatky metali, takže hneď všet- a robota len tak frčala ko vyzeralo krajšie. Ináč kysáčske spolkárky mali v kazilo. V stredu 4. apríla, keď pri- Predávať budú na Starej fare od pláne pred sviatkami zorganizo- pravovali veľkonočnú výstavu, 10.00 h po primeraných cenách. vať blší trh, ale nepriaznivé poča- usporiadali žartovný večierok a na Nájde sa tam niečo tak pre lasie v piatok 30. marca im to pre- Bielu sobotu si naplánovali tra- bužníkov, ako i pre tých, ktorí žijú dičný predaj koláčov a sármy. sami a neoplatí sa im piecť torty a iné koláče. Zároveň si všetci budú môcť pozrieť výstavu ladenú k Veľkej noci. E. Š.

J

KOVAČICKÍ INVALIDI PRÁCE V DUCHU VEĽKONOČNÝCH SVIATKOV. Veľká noc patrí k najvýznamnejším kresťanským sviatkom a tento rok kovačickí invalidi práce trošku pozmenili obyčaje a oslávili Veľkú noc trochu skôr. Okrem zábav venovaných Pavlom, Zuzanám, Máriám a novoročným sviatkom v sobotu 31. marca v sieni Miestneho spoločenstva v Kovačici usporiadali aj zábavu venovanú oslave Veľkej noci. Veľkonočnú − vajcovú zábavu členovia Miestnej organizácie invalidov práce v Kovačici v čele s predsedom Pavlom Bulíkom organizujú od roku 2009. Okrem dobrej slovenskej hudby, o ktorú sa postaral padinský hudobník Ján Petráš, bol tu aj tanec, v ktorom žiadna choroba neprekážala nohami preberať. Na veľkonočné hody zavítali aj hostia z Padiny, členovia tamojšieho Združenia invalidov práce, ktorí sa spoločne s hostiteľmi zabávali až do skorých ranných hodín. A. Chalupová

16

polok vinárov a vinohradníkov v Kulpíne aj tohto roku zorganizuje medzinárodné veľkonočné podujatie. Ústredná časť Veľkej noci v Kulpíne 2012 sa realizuje na Veľkonočnú nedeľu 8. apríla so začiatkom o 17. hodine v komplexe Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne. Na slávnostnom otvorení tohto podujatia vystúpia členovia Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen. Po udelení cien za najkvalitnejšie víno a klobásu návštevníci budú mať príležitosť tieto dobroty aj ochutnať na verejnej degustácii v pivničných priestoroch pod Galériou Poľnohospodárskeho múzea. Usporiadajú aj výstavu veľkonočných koláčov, ktorú pripraví Spolok kulpínskych žien, kým veľkonočné vajíčka ozdobia žiaci kulpínskej školy. Do aktivít je zapojený aj Poľovnícky spolok Fazan, Rybársky spolok Smuđ, a ďalšie organizácie a združenia. Organizátori zo Spolku vinárov a vinohradníkov v Kulpíne, samozrejme, dúfajú, že im na Veľkonočnú nedeľu bude žičiť aj pekné počasie, ktoré značne prispie k úspešnej realizácii podujatia. K. Gažová

S

DEŇ STARÝCH MÁM V STAROPAZOVSKEJ ŠKÔLKE. V piatok 30. marca deťom na návštevu do Poletarca zavítali ich staré mamy. V každej skupine odznel príležitostný program, ktorý pripravili deti so svojimi vychovávateľkami. Pred každou izbou nainštalované boli výstavy detských výtvarných prác na tému Moja stará mama a ručných prác, ktoré zhotovili šikovné ruky starých mám. Staré mamy do škôlky priniesli aj sladkosti a boli to pre všetkých pekné spoločné chvíle, na ktoré si budú dlho pamätať. A. lš.

7. – 14. 4. 2012

14 – 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU


VEĽKÁ NOC PABERKY Z PADINSKEJ MINULOSTI (2)

Pánu (jednu strofu). Po nej nasledovala riekanka: Kvetná nedeľa, kde si kľúče podela…, ktorá sa končila prosbou: „A ty, gazdiná, vajko daj, lebo jedno, lebo dve, s tým ž od útleho veku naši ti málo odbudne.” Domáca vyšla na predkovia svoje dietky v ulicu a zavďačila sa surovými varodičovskom dome vychovávali v jíčkami, ktoré si dievčatá ukladanábožnom duchu. V škole sa učili do košíka. Pôstnu dobu bolo cíli náboženstvo od prvej triedy. tiť v každej domácnosti aj pri príKaždodennú výučbu začínali a prave pokrmov. Piatok bol obykončili spoločným odriekaním čajne bezmäsitý deň. Štvrtú pômodlitby. Pán kantor a učitelia sa stnu nedeľu nazývali Halušková snažili, aby žiaci získali prvé ponedeľa, pretože sa varili makové znatky z Biblie. Do kostola na ranhalušky. né modlitby chodili žiaci v sprieNa Veľký piatok spravidla všetvode učiteľa každý utorok a piatok ci dodržiavali veľký pôst. Varila sa a v pôstnom období každý deň, – iba rosťovka (rascová polievka) a hovorí profesorka vo výslužbe a makové rezance, no vo väčšine zberateľka Zuzana Papová z Padomácností sa jedli studené jeddiny. lá: mlieko, káva a po celý deň puOdchod žiakov na ranné modlitby (prvá polovica 20. storočia) V pôstnej dobe sa v každom kaná kukurica. Vykonávali sa iba dome konali prípravy na Veľkú ky. Kroje dievok a žien boli „smut- mi. Na znamenie veľkého smútku najnutnejšie práce. noc. Upratoval sa celý dom a jeho né” – tmavej farby. Tak bola pôstna šli na Veľký piatok do kostola Na Bielu sobotu sa pripravovaokolie. Pralo sa a líčilo. Všetky doba sviatočnejšia a slávnostnej- všetci v čiernych šatách a už na li jedlá na Veľkonočnú nedeľu, v miestnosti museli byť upratané, šia. V prvú pôstnu nedeľu hneď Veľkonočný pondelok sa do no- ktorú sa ani oheň nezakladal, vých, hrdých, vese- lebo všetci členovia rodiny šli do lých, pestrofarebných kostola. Varilo sa studenie (husšiat obliekli, keďže po- penina), šunka, klobása, pripravil poludní chodili aj na sa chren. Vajíčka sa varili, farbili citanec. buľovými šupkami a zdobili peZa dávnych čias na tržlenovými lístkami. Piekli sa rôzKvetnú nedeľu je- ne koláče. stvovala obyčaj choVeľkonočný pondelok sa svätil denia s ratolesťou. To v znamení veselia a radosti. Škodievčatá (od 7 do 10 lopovinné deti pre rodičov prirokov) v skupine (2 – pravovali divadlá a program. Diev3) chodili ulicou, nosili ky sa zvlášť tešili Veľkonočnému pondelku. Od polnoci mládenci chodievali oblievať dievky, a to studenou vodou z vedra. Ak sa dievka Padinské dievky pred vchodom do kostola (1931) skryla, keď ju našli, poriadvyvetrané, čisté. Človek sám a zrána sa dospelí a ne ju obliali. Nejedna povšetko vôkol neho muselo byť mládež hrnuli do tom z toho i kýchala. Čo sa čisté. Spoločenský život v pôstnej kostola. Sviatočvšak dalo robiť, pre krásu, dobe bol poznačený tichom a ne vyobliekané ako sa verilo, dievky aj to pokojom. Celá dedina žila skrom- dievky sa v kospotrpeli. Domáci chlapcov ným, tomuto obdobiu primera- tole pred lavicami ponúkali pripravenými stuným spôsobom. Prestali zábavy zoradili aj do piadenými jedlami, šunkou, pre mladých a ani svadby, tance, tich radov (v tom klobásou, vajíčkami, kodivadlá a podobné podujatia sa čase aj do 60 dieláčmi. Do prvého zvonenia neorganizovali. Iba ak rodinné vok chodilo do do kostola oblievačka mupriadky, ktoré sa odbavovali bez kostola), kostolsela byť zakončená, lebo spevu. Večer vládlo veľké ticho. Ak ník ich aj za šrank dievky šli do kostola. bolo počas pôstneho obdobia (ohradu) do radu Padinská oblievačka na obraze insitného maliara Popoludní pri tanci sa pekné počasie, mládež sa zvykla priviedol. Mlá- Jána Bačúra dievka oblievačom zavďastretnúť na pažiti, kde bolo čertovo denci obsadili čila i peniazmi, ktoré im koleso. Tu sa zabávali, hrali spo- miesta na chóre. Na nešporné neveľký konárik rozkvitnutého do vrecka vtisla. Taký bol zvyk v ločenské hry O pinok, O bašku, (večerné) služby mládež chodie- stromu ozdobený prázdnymi, (vy- Padine. Mladší chlapci chodievaČierno prasa a podobné. V uli- vala málo. Na Smrtnú nedeľu fúkanými) vajíčkami a rôznofa- li oblievať po rodine voňavkou, za ciach boli na niekoľkých mies- dievky chodili do kostola vy- rebnými papierovými stužkami. čo bývali odmenení vajíčkami a tach na veľkých morušiach na obliekané v bielom, na Kvetnú ne- Pod oknom ráno spievali nábož- peniazmi. povrazoch zavesené hojdačky, deľu si obliekli tmavý oblek, vzor- nú pieseň z Tranovského kancioZaznamenala: A. Chalupová na ktorých mládenci hojdali diev- kovaný bielymi a modrými kvet- nálu č. 176 Podekujmež Kristu (Fotky z archívu dediny)

Pôstna doba našich predkov

−U

7. – 14. 4. 2012

14– 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU

17


Z NAŠICH OSáD

Hložianski ekosovci vysádzali stromky Z

druženie ekológov Ekos v Hložanoch naVečer v kaviarni Pod lipami plno využíva pekné jarné dni. V stredu 21. bola tretia časť programu. Hlomarca bol Svetový deň lesov, nuž teda si žianski ekológovia si so záujhložianski ekosovci vysúkali rukávy a dali sa mom pozreli dokumentárny do práce. Najprv v parku pri futbalovom ihris- film Človek, ktorý vysádzal stroku ich člen Ondrej Stupavský Endy spolu s pr- my. Priniesol ho Ratko Đurđevac vákmi ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina zasadil z Ekohnutia Vrbas a hovorí o mustrom generácie. Vzápätí prváci zopakovali žovi, ktorý sám zasadil asi miliekologickú prísahu, ktorú už predtým zložili ón stromov a chudobný kraj na výročnom zhromaždení Ekos. Potom sa zopár dospelých Strom generácie (divý gaštan) zasadili hložianski prváci ekológov so a teraz s ním budú rásť opreteky žiakmi vyšších pozmenil na dárstvo a lesníctvo AP Vojvodiny, naša pokratried ZŠJMD bohatý. Po- jina je jeden z najnezalesnenejších priestorov pobralo na hovorili si aj v Európe. Iba približne 6,5 % vojvodinských miesto známe s Andrejom plôch je zalesnených; Juhobáčsky obvod je zaako Banšuľa Pilipovićom lesnený na 8 percent a Obec Báčsky Petrovec (vedľa cesty k z Inštitútu iba 1,1 percenta. Vojvodina by potrebovala zaDunaju, pri Mapre rovinné lesniť súhrnne asi 14 percent plochy, čo predjeri). Na plošil e s n í c t v o, pokladá vysadiť približne 161 500 hektárov lene, ktorú vlani ktorý orodo- sov. Ako povedal, rezortný pokrajinský sekrečiastočne oboHložiansky ekologický dorast zase s chuťou zalesňoval – val najmä o tariát v apríli vypíše súbeh na poskytnutie hatili o budúce tentoraz na Banšuli vysádzanie nenávratných prostriedkov súkromným zástromy, zasadili ešte zo dvadsať sadeníc okrasných stromov. ekologických pásiem a ekokoridorov. Ako prí- ujemcom, ktorí chcú na vlastných pozemkoch Na pomoci im boli aj hložianski hasiči, ktorí pri- tomných oboznámil Nenad Radosavljević z In- vysádzať lesy. J. Bartoš štitútu pre poľnohospodárstvo, vodohosponiesli vodu a sadenice spoločne zaliali.

Z PetrovcA

PREZENtáCIA PRE žIAkOV ZáklADNýCH Škôl V PEtROVCI

V piatok 30. marca vo svojich miestnostiach na Námestí slobody Spolok petrovských žien usporiadal pravidelnú mesačnú akciu Deň otvorených dverí, v rámci ktorej záujemcom ponúkali tradičné a moderné koláče a múčniky. xxx Stredisko pre zveľadenie vedomostí v rurálnej turistike v rámci programu tradičných remesiel v Etno parku Adica vo Vukovári od 2. do 5. apríla pre uchádzačov z Chorvátska a Petrovca s okolím zorganizovalo dielňu hrnčiarstva. Predtým v marci zorganizovali dielne ľudových výšiviek (zlatovez) pre začiatočníkov a pokročilých. Do konca roka plánujú uskutočniť ešte 11 rozličných dielní. xxx Akadémia ženského podnikania v spolupráci s odborníkmi z Departementu pre zemepis, cestovný ruch a pohostinstvo Prírodovedno-matematickej fakulty Univerzity v Novom Sade od 20. apríla do 15. júna 2012 v priestoroch Podnikateľského a inovačného strediska zorganizuje kurz Animátor v cestovnom ruchu. Prihlásiť sa možno do 16. apríla. Bližšie informácie o programe, termínoch a cene kurzu dostať na www.ewa.org.rs. J. Č-p

veľtrh stredných škôl N

18

a rozdiel od minulých rokov, keď kancelária pre mladých Obce Báčsky Petrovec organizovala Veľtrhy profesionálnej orientácie, kde sa stredoškolákom predstavovali fakulty zo Srbska, tohto roku sa rozhodli obrátiť na žiakov záverečného ročníka základných škôl. V predsieni Slovenského vojvodinského divadla v stredu 28. marca pozvanie pred- Z prvého veľtrhu stredných škôl v Petrovci staviť obsahy svojej práce prijali predstavitelia 14 škôl z najbližšieho oko- mického, elektrotechnického, medicínskeho, lia. Nová koordinátorka kancelárie Daniela Fe- technického, poľnohospodárskeho a optického keteová nás informovala, že pozvali aj peda- smeru. Stredoškoláci a predstavitelia stredných gógov a žiakov škôl vo všetkých štyroch osadách škôl na veľtrhu propagovali školské programy a v obci a viacerí z nich využili šancu zoznámiť sa delili letáky. Jednotlivé školy si prichystali muls odbormi a možnosťami ďalšieho školenia na timediálne prezentácie alebo na tvári miesta priastredných školách. Do Petrovca sa prišli pred- mo ukázali praktické výsledky vzdelávacej prástaviť stredné školy z Nového Sadu, Futogu a Báč- ce v ich škole. Nejedna stredná škola vyslala svoskej Palanky, štátne aj súkromné. tak sa na jed- jich žiakov práve z tejto obce, aby aj po slovennom mieste stretli gymnáziá a školy všeobec- sky oslovili potenciálnych stredoškolákov. J. Č-p ného zamerania, ako i odborné školy ekono7. – 14. 4. 2012

14– 15 /4485 – 4486/

HlAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD DOBANOVCE

Finišujú práce pred slávnostným otvorením K

oncom marca sa na úprave Slovenského národného domu v Dobanovciach pracovalo naplno. Majstri končili práce na líčení miestností, inštalovali reflektory tak z vonkajšej, ako i z vnútornej strany, a pripravovali sa na kladenie parketov a iných krytín. Podľa slov Željka Čapeľu, zástupcu predsedu SKOS Šafárik v Dobanoviach, vykonali aj objednávku častí nábytku – stolov, stoličiek a iného. Na interiérovú

Nový Slovenský národný dom v Dobanoviach

sme oslavu posunuli spolu so slávnostným otvorením domu na apríl,“ poznamenal Ž. Čapeľa, a dodal, že vykonávateľom prác je tamojší podnik Karabua, ako jeden z dobrodincov zapojených do realizácie tejto hodnotnej investície. K oslave jubilea dobanovských Slovákov, ako uviedol,

Majstri líčili miestnosti...

úpravu nových miestností prostriedky v hodnote 400 000 dinárov vyčlenila Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. K tejto úprave prispela i peňažná zbierka v sume 460 eur, ktorú vykonali členovia Slovenského evanjelického cirkevného zboru Leverton – Melbourne z Austrálie. Pred slávnostným otvorením Slovenského národného domu v Dobanoviach, ktoré za prítomnosti vzác- ... a inštalovali reflektory nych hostí naplánovali na 25. apríla, kompletne treba upraviť priedomie, prispeli aj početné inštitúcie, ustanovizne a jeddvor, parkovacie miesta a vybudovať nové notlivci, medzi ktorými aj Úrad pre Slovákov žichodníky, ktoré inak stavajú po celej osade. júcich v zahraničí v Bratislave a Pokrajinský se„Výstavbu nového Slovenského národného kretariát pre verejné informácie a kultúru. Po slávnostnom otvorení Slovenského domu domu v Dobanoviach financovala Mestská obec Surčín, a je to vlastne darček obce k ná- intenzívne budú prebiehať prípravy na publišmu významnému jubileu – 150 rokov od kovanie monografie o živote a práci dobapríchodu Slovákov do Dobanoviec. „Výročie novských Slovákov. A. Lš. sme síce mali vlani, ale z objektívnych príčin 7. – 14. 4. 2012

14– 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU

ŠÍD

Darčeky pre bábätká V pondelok 26. marca v parku v strede mesta predsedníčka Obce Šíd Nataša Cvjetkovićová odovzdala darčeky rodinám, ktoré majú bábätká mladšie ako jeden rok. Každé dieťa dostalo aj jednorazovú peňažnú pomoc v sume 10 000 din a dvojičky ešte aj kočíky. Prostriedky vyčlenili z účelového fondu pre sociálnu ochranu, ktorý založilo Zhromaždenie obce Šíd. Treba povedať, že právo na jednorazovú finančnú pomoc a balíky v tomto roku v Šíde má 68 rodín. St. S.

Pivnica sa učí angličtinu V dňoch 17., 23., a 24. marca v miestnostiach Miestneho spoločenstva Pivnica sa konali prednášky z anglického jazyka v organizácii Ekologickej spoločnosti dedinského turizmu a rozvoja vidieka. Prednášal Aleksandar Veljić a medzi poslucháčmi boli predovšetkým žiaci základnej školy a staršie osoby, ktoré po anglicky už pozabudli alebo nikdy nemali možnosť sa ho učiť. Táto akcia bola iba prvým krokom k založeniu krúžku pre anglický a španielsky jazyk, čo plánujú realizovať ako ďalší krok v tejto oblasti. Michaela Tárnociová

STARÁ PAZOVA

Zapoj sa i ty V piatok 30. marca v malej sieni tzv. Bielej budovy v Starej Pazove usporiadali prezentáciu projektu pod názvom Zapoj sa i ty, buď kamarát. Tento projekt spoločne vypracovali ZŠ Very Miščevićovej z Belegiša, ZŠ Simeona Aranického a ZŠ Boška Palkovljevića Pinkiho zo Starej Pazovy. Partnerom v projekte je obecná Kancelária pre mladých. Témou projektu je proces zapájania žiakov s osobitnými potrebami do výchovno-vzdelávacieho procesu v riadnych školách, ako aj výmena doteraz získaných skúseností. Na prezentácii sa zúčastnili odborní spolupracovníci, učitelia a členovia žiackeho parlamentu, ako i zamestnanci Kancelárie pre mladých. a. lš.

19


Z NAŠICH OSÁD V PANČEVE POČAS PROTESTU ROĽNÍKOV

Prevencie subvencie P

eňažná podpora na kilogram výnosov, a nie ako doteraz 14 000 dinárov na hektár, sa stala jablkom nesváru medzi roľníkmi a štátom. V južnom Banáte, podobne ako i na iných cestách smerujúcich do Belehradu, bola minulý týždeň 48 hodín sčasti blokovaná premávka. Traktory v kilometrovej kolóne tiahli do hlavného mesta vo štvrtok predpoludním, ale juhobanátskych roľníkov polícia zastavila pred starým mostom na Tamiši. Na druhý breh rieky sa dalo iba po novom moste. Po starom len pešo, prípadne dvojkolesovými vozidlami. Rovnako ako počas minuloročného protestu aj teraz si mädlili ruky predavači z najbližšej samoobsluhy na rohu ulíc Mošu Pijadeho a Dimitrija Tucovića, ktorým sa predaj potravín náhle zvýšil. Vo štvrtok sa do Pančeva a z neho dalo ešte doobeda dostať bez problémov. Už nasledujúci deň to nebolo možné. „Hŕstka šoférov dvoch majiteľov súkromných autobusov, prvého z Kovačice a druhého z Padiny, vôbec nevyrazila na

cestu do Belehradu. V piatok prevážal iba jeden ďalší súkromný prepravca z Kovačice,“ rozprávala susedkám Kovačičanka Anna, dlhoročná upratovačka belehradských bytov. Nakoniec sa rozhodla do hlavného mesta neodcestovať. Do Pančeva sa 30. marca dalo autobusmi ATP Pančevo a mikrobusmi dostať iba cez Kačarevo. Výhodu mali stredoškoláci z poľnohospodárskej školy, ktorých pančevský prepravca priviezol až na zastávku pred školou. Na samej stanici, ako i v početných čakárňach pančevskej nemocnice bola menšia tlačenica. Sídlo južného Banátu sa tak miestami stalo dočasným rajom pre cyklistov. Protest poľnohospodárov (ne)ovplyvnil prvý tohtoročný jarmok v Debeljači. Roky je zvykom, že ten prebiehajúci v posledný piatok v marci je aj najnavštívenejší. „Obavy z menšieho počtu návštevníkov jarmoku sa naplnili. Na jarmočnisku bolo „len“ desaťtisíc kupcov a predajcov. Vlani sme ich koncom marca mali pätnásťtisíc. Na menšiu návštevnosť vplývalo tak

Kolóna traktorov ako symbol nespokojnosti a protestu poľnohospodárov

špatné počasie, ako i protest roľníkov,“ riportoval Dalibor Zebić, riaditeľ VKP 4. októbra z Debeljače ako organizátor jarmoku. „Predajcov je rovnaký počet ako vlani, o kúpu je menší záujem, zvlášť v častiach s domácimi zvieratami a poľnohospodárskymi strojmi,“ doplnil Kovačičan Petrák, jeden z predajcov. Roľníci z Kovačice a Padiny sa vrátili traktormi do Kovačickej obce v sobotu o 13. hodine. Kolónu sprevádzali policajti. „Písať dejiny dolnozemských Slovákov, to zna-

mená osvetľovať predovšetkým osudy sedliackeho človeka. Sedliaka, ktorý úžasne ťažko pracoval a pracuje,“ napísal v roku 1948 Andrej Mráz. Podľa tohto historika slovenskí vysťahovalci Kanaán (ne)hľadali a (ne)našli. Námahy a obete, úspechy a sklamania, zárobky a straty, pravdy a krivdy, aj také sú osudy poľnohospodárov. Z Vojvodiny i z celého Srbska. Ťarchu krízy znášajú i oni. Ale, ako hovoria, nechcú byť obetné baránky. Ján Špringeľ

ZASADALO ZHROMAŽDENIE MESTA NOVÝ SAD

Informatika dostala súkromného partnera V

piatok 30. marca sa uskutočnili dve zasadnutia Zhromaždenia mesta Nový Sad. Na prvom, v poradí 50. zasadnutí, ktoré malo byť posledné v tomto mandáte, výborníci rozoberali 113 bodov rokovacieho programu. Aj pre túto schôdzu boli príznačné niekoľkohodinové prestávky a zápasenie s kvórom. Na začiatku prvej schôdze informáciu o stave bezpečnosti v Novom Sade v roku 2011 podal Stevan Jarić, náčelník oddelenia polície Policajnej správy Nový Sad. Z jeho slov vyplynulo, že maloleté osoby v Novom Sade spáchali 10 percent z celkového počtu 8 600 trestných činov. Maloletí vlani spáchali aj dve vraždy a o jednu sa pokúsili. Zodpovední sú za jedno znásilnenie, 109 lúpeží a 280 ťažkých krádeží. V meste sa v minulom roku stalo 7 vrážd a 11 pokusov o vraždu. Všetky tieto prípady boli objasnené. Napriek uvedeným údajom výborníci nemali otáz-

20

ky pre náčelníka polície a kritické slová z rečníckej tribúny vyslovili iba opoziční výborníci. Na zasadnutí okrem toho schválili nový územný plán mesta Nový Sad, ako i rozhodnutie o zvýšení koeficientov pre zamestnaných v mestskej správe. Zárobky zamestnancov so základnou a strednou školou vrátili na decembrovú úroveň, tak ako to zamestnaní žiadali. Vysokoškolsky vzdelaným pracovníkom platy zvýšili. Výborníci okrem toho odsúhlasili, aby sa rodinám, ktoré majú trojčatá, udelila jednorazová pomoc v hodnote 100-tisíc dinárov a rozhodli, že deti s invaliditou majú dostať asistenta. V pokračovaní schválili správy o realizácii vlaňajších programov všetkých mestských podnikov a ustanovizní. Rozhodli, že úradujúca riaditeľka Ústavu pre výstavbu mesta Mirjana Dejanović a Lisja Zorica Bajkin Jovanović zostanú na funk-

cii ďalších šesť mesiacov. Za riaditeľa Mestského informačného strediska Apollo vymenovali Radovana Jeknića. Mimoriadne 51. zasadnutie Zhromaždenia mesta Nový Sad sa realizovalo na návrh primátora mesta Igora Pavličića, ktorý vysvetlil, že by fungovanie mestských podnikov mohlo byť ohrozené, ak sa mimoriadne zasadnutie neuskutoční. Opozícia sa na schôdzi nezúčastnila, takže vládnuca väčšina schválila predbežný návrh zmluvy o verejno-súkromnom partnerstve na financovanie a výstavbu siete optických káblov v Novom Sade. Verejný podnik Informatika sa tak stal prvým podnikom tohto druhu v Srbsku, ktorý dostane súkromného partnera. Ako sa očakáva, súkromný partner do výstavby 2 400 kilometrov optickej infraštruktúry vloží 50 až 60 miliónov eur. 7. – 14. 4. 2012

Na tomto zasadnutí schválili i návrh trilaterálnej zmluvy medzi VKP Novosadska toplana, Mestom Nový Sad a vládou Srbska. Spomenutý komunálny podnik sa na základe zmluvy zadĺži v sume 10 a pol milióna eur, ktoré použije na renováciu systému diaľkového vykurovania. Novosadska toplana má záväzok do vykurovacej sezóny 2013/2014 zaviesť nový spôsob vyberania poplatkov za vykurovanie na základe doručeného množstva teploty. Zmenou rozhodnutia o programe úpravy stavebného pozemku sa prostriedky na výstavbu mosta na Dunaji pre chodcov a cyklistov usmernia do iných projektov. Zistilo sa totiž, že by sa tieto prostriedky nemohli využiť v bežnom roku, lebo je dokumentácia len v začiatočnej fáze. E. Š.

14– 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD DOBROVOĽNÝ HASIČSKÝ SPOLOK HLOŽANY JUBILUJE

Osemdesiatku oslávia koncom apríla ž v januári členovia prejdenej ceste. JedDobrovoľného hanotlivé segmenty sičského spolku Hložany príprav programu začali uvažovať o tom, držia v hrsti členovia ako osláviť 90. výročie organizačného výzaloženia. S tým cieľom sa boru, ktorý okrem 9. marca stretla časť orčlenov DHS tvoria ganizačného výboru aj predstavitelia osláv, ktoré sa uskutočnia Miestneho spolov sobotu 28. apríla. Už čenstva Hložany, vtedy výbor vytýčil predako i miestnych bežný plán osláv a spreszdružení a spolkov: nil ho na ďalšej schôdzi Ján Bohuš, Michal Z prvej schôdze organizačného výboru 9. marca: (zľava) 15. marca. Hataľa, Ondrej Hložianski hasiči chcú Miroslav Jaško, Samuel Ďuriš, Vladimír Krasnec, Ondrej Srnka, Jaroslav Speprostredníctvom výsta- Srnka a Jaroslav Spevák vák (z Petrovca), vy požiarnického výstroja a písaných Pravdaže, nebude chýbať ani ukáž- Anna Huďanová, Juraj Bartoš, Viera materiálov a fotografií z vlastného kové cvičenie hasičskej čaty. Ústred- Miškovicová, Ondrej Fekete, Miroarchívu predstaviť osemdesiatroč- ným bodom osláv bude slávnostné slav Jaško, Samuel Ďuriš, Štefan né dejiny spolku. Mala by ich do- zhromaždenie, na ktorom udelia Mravík, Vladimír Krasnec, Ondrej tvoriť aj osobitná neveľká publiká- príležitostné uznania hložianskym Huďan, Miroslav Kudron, Ondrej cia opatrená množstvom fotografií. požiarnikom, a odznie aj referát o Stupavský Endy.

U

Žiaľ, DHS sa toho času nesústreďuje iba na blížiace oslavy. V marci mali totiž až štyri zásahy na hasení požiarov. Najprv, keď južne od dediny, v tzv. Ríte, horela trstina (12., 14. a 17. marca; pri prvom požiari pri hasení pomáhali aj požiarnici z Báčskeho Petrovca). Ohrozený bol poľovnícky revír, našťastie zásluhou rýchlej a účinnej intervencie hasičov zamedzená bola väčšia škoda. Aj 25. marca hložianski požiarnici mali poplach, keď opäť dakto zapálil skládku odpadu „na lúke“. Odtiaľ sa aj teraz občas kúdolí, čo Hložančanom naháňa strach zo znečistenia vzduchu, ktoré býva výrazné najmä v letnom období. Preto z DHS zase a znovu apelujú na svedomie spoluobčanov, aby nezapaľovali odpad. J. Bartoš

V súlade s článkom 27 Štatútu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov riaditeľ ústavu dňa 2. apríla 2012 vyhlasuje

SÚBEH NA DVE PRACOVNÉ POZÍCIE I. Právnický subjekt, ktorý vypisuje súbeh: ÚSTAV PRE KULTÚRU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV Nový Sad, Njegošova 16/II, telefónne čísla: 021/545570; 021/545571, e-mail: office@slovackizavod.org.rs II. Pracovné pozície: 1. ODBORNÝ SPOLUPRACOVNÍK (KOORDINÁTOR) PRE HUDOBNO-FOLKLÓRNE FESTIVALY v organizačnej jednotke ústavu: Jednotka pre kultúrno-umelecké podujatia, odborné zdokonaľovanie a vzdelávanie v kultúre a umení – 1 vykonávateľ na určitú dobu v trvaní jedného roka. Náplň práce: koordinuje, pripravuje a realizuje programy najvýznamnejších podujatí, ktoré prispievajú k rozvoju kultúry a umenia vojvodinských Slovákov v spolupráci s predstaviteľmi a orgánmi lokálnej samosprávy, Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a orgánmi AP Vojvodiny, pripravuje akty o usporiadaní kultúrno-umeleckých podujatí, festivalov, prehliadok, pripravuje kalendár podujatí a stará sa o finančné plány nevyhnutné na ich realizáciu; pripravuje pravidlá kultúrno-umeleckých podujatí, festivalov, prehliadok a pod.; pripravuje programy odborného zdokonaľovania a uschopňovania z oblasti hudobnej a tanečno-folklórnej činnosti; sleduje, skúma a iniciuje publikovanie literatúry z danej oblasti; pripravuje návrhy pravidiel o základoch a meradlách na zabezpečovanie prostriedkov na najvýznamnejšie programy kultúrno-umeleckých podujatí, festivalov a prehliadok; vykonáva aj ďalšie práce na príkaz riaditeľa ústavu. Osobitné podmienky: vysokoškolské vzdelanie spoločenského zamerania, VII. stupeň; výborné ovládanie slovenského jazyka a pravopisu; výborné ovládanie anglického jazyka a pravopisu. Miesto práce: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Nový Sad, Njegošova 16/II 2. ODBORNÝ SPOLUPRACOVNÍK (KOORDINÁTOR) PRE DIVADELNÉ FESTIVALY v organizačnej jednotke ústavu: Jednotka pre kultúrno-umelecké podujatia, odborné zdokonaľovanie a vzdelávanie v kultúre a umení – 1 vykonávateľ na určitú dobu v trvaní jedného roka. Náplň práce: koordinuje, pripravuje a realizuje programy najvýznamnejších podujatí, ktoré prispievajú k rozvoju kultúry a umenia vojvodinských Slovákov v spolupráci s

7. – 14. 4. 2012

14 – 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU

predstaviteľmi a orgánmi lokálnej samosprávy, Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a orgánmi AP Vojvodiny, pripravuje akty o usporiadaní kultúrno-umeleckých podujatí, festivalov, prehliadok, pripravuje kalendár podujatí a stará sa o finančné plány nevyhnutné na ich realizáciu; pripravuje pravidlá kultúrno-umeleckých podujatí, festivalov, prehliadok a pod.; pripravuje programy odborného zdokonaľovania a uschopňovania z oblasti dramatickej a výtvarnej tvorby; sleduje, skúma a iniciuje publikovanie literatúry z danej oblasti; organizuje programy z oblasti dramatickej a výtvarnej tvorby; pripravuje návrhy pravidiel o základoch a meradlách na zabezpečovanie prostriedkov na najvýznamnejšie programy kultúrno-umeleckých podujatí, festivalov a prehliadok; vykonáva aj ďalšie práce na príkaz riaditeľa ústavu. Osobitné podmienky: vysokoškolské vzdelanie spoločenského zamerania, VII. stupeň; výborné ovládanie slovenského jazyka a pravopisu; výborné ovládanie anglického jazyka a pravopisu. Miesto práce: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Nový Sad, Njegošova 16/II III. Spôsob podávania prihlášok: Prihlášky treba zaslať na adresu: Zavod za kulturu vojvođanskih Slovaka, Njegoševa br. 16/II, 21 000 Novi Sad S označením: Na súbeh. IV. Všeobecné podmienky: kandidát neprerušil pracovný vzťah pre ťažšie porušenie pracovných povinností; kandidát nebol trestne stíhaný. V. Lehota na zasielanie prihlášok: 16. apríl 2012 VI. Prihláška má obsahovať: motivačný list; životopis s uvedením doterajších pracovných skúseností; fotokópia dokladu o štátnej príslušnosti; fotokópia výpisu z matričnej knihy narodených; overená fotokópia diplomu; fotokópia pracovnej knižky. Súbeh sa zverejňuje aj na portáli Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov: www.slovackizavod.org.rs.

21


Z NAŠICH OSÁD EKO-TURISTICKÉ PODUJATIE V BIELOM BLATE

Vandalizmus vo Vojlovici Do prírody na bicykloch V S ojlovičania od soboty 31. marca nemôžu pokojne spávať. Na príčine sú vandali, ktorí v noci chodia po dedine a ničia všetko, čo im príde pod ruky. Ničia aj to, čo mnohí roky budovali a chránili. V noci 31. marca okolo 4. hodiny ráno neznámi páchatelia využili tmu v časti Jánošíkovej ulice a polámali stromky v dedinskom parku. Potom zobrali dosky, ktoré mali chrániť kmene stromov a spôsobili obrovskú materiálnu škodu na kostoloch Slovenskej evanj. a. v. cirkvi a Reformovanej maďarskej cirkvi vo Vojlovici. Páchatelia porozbíjali všetky sklá na nižších oknách a škoda by hádam bola ešte väčšia, keby sa Rozbité kostolné okno sused pre veľký treskot nezobudil a nezavolal miestnu tento prípad, – povedal farár mapolíciu. Policajti rýchlo prišli na ďarskej cirkvi Halas Bela. Primátorka Pančeva Vesna Marmiesto činu, ale páchateľov už tinovićová najostrejšie odsúdila tam nebolo. − Boli to hrôzostrašné scény, útok na cirkevné objekty. − Vždy sklo na všetky strany po lavi- boli symbolom spolužitia a soliciach, ako v horor filme, neopí- darity všetkých etnických a násateľné. Škoda je nevyčísliteľná, a boženských skupín žijúcich v to je naozaj vandalizmus, – po- meste Pančevo, − zdôraznila a dovedal evanjelický farár Martin dala, že všetci občania Pančeva iste odsúdia tento prípad vanBajza. − Zajtra je Kvetná nedeľa. Doba dalizmu ako ojedinelý prípad. Polícia hneď ráno vykonala obbola vopred určená, ako aj miesto útoku, preto to nemožno po- hliadku miesta činu a po zatiaľ nevažovať za vandalizmus. Myslím, známych páchateľoch intenzívne že moji veriaci spolu so mnou ve- pátra. Alena Gajanová ria, že je toto dobre organizovaFoto: Marína Hríbová né a polícia by mala prešetriť

polok pre pestovanie kultúrneho a prírodného dedičstva Cárska bara − Biele Blato za podpory Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v sobotu 31. marca zorganizoval eko-turis-

toto prostredie. Účastníci podujatia sa stretli v etno-komplexe bieloblatskej základnej školy, kde ich pozdravila náčelníčka stredobanátskeho obvodu Tanja Dulićová, podpredseda Zhromaždenia mesta Zreňanin Predrag Jeremić a predseda bie-

Štart bicyklistov pred bieloblatskou školou

tické podujatie pod názvom Zelená bicyklistika. Okrem domácich zelených z bieloblatskej základnej školy na podujatí sa zúčastnili aj členovia biologickoekologickej odbočky zreňaninského gymnázia. Cieľom podujatia je promócia možností Bieleho Blata v eko- a etno-turistike, s dôrazom na promóciu jazdy na bicykloch v prírode ako súčasti turistickej ponuky. Nezostali, samozrejme, v úzadí ani ostatné obsahy, ktoré ponúka

loblatského MS Erné Tancos. Keď si pozreli etno dom a navštívili sálaš Lujza, vybrali sa na bicykloch smerom k Cárskej bare, kde podujatie uzavreli v prírodovednej izbe. Pekné počasie, prírodné prostredie, mnoho pozitívnej energie, ako aj dobrosrdečnosť a pohostinnosť organizátorov prispeli k tomu, že sa podujatie vydarilo a účastníci sa domov vrátili nanajvýš spokojní. vlh

ZAČALA SA ÚPRAVA PRIESTORU PRE TRH V KULPÍNE. Na sklonku marca, ako bolo dohodnuté na zasadnutí Rady Miestneho spoločenstva Kulpín, Verejný komunálny podnik Progres začal s prácami vo dvore bývalej Jednoty (vedľa budovy Pošty). Ako uviedol tajomník MS Kulpín Zlatko Harminc, zamestnanci Progresu vysekali kríky a očistili tento priestor od smetí. Nasledujú práce na úprave hygienického zariadenia, potom treba zadovážiť trhové pulty vhodné na vyloženie ponúkaného tovaru. Nateraz trh v Kulpíne býva na otvorenom priestore, na hlavnej ulici v centre (na snímke), dva dni v týždni − v sobotu a v stredu. Po ukončení uvedených prác sa predavači a kupci presťahujú do priestoru, ktorý je bezpečnejší než tento terajší. K. G.

22

7. – 14. 4. 2012

14– 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD

SÚKROMNÝ ETNO DOM JÁNA ČAPEĽu v SELENČI otvorili a verejnosti prezentovali v nedeľu 18. marca počas návštevy členiek miestnej etno sekcie. Ide o prvý objekt tohto druhu v Selenči, takže treba očakávať, že sa dostane do turistickej ponuky nielen osady, ale aj Obce Báč. Majiteľ Ján Čapeľa etno dom zariadil v starorodičovskom dome a exponáty vkusne usporiadané zozbieral v osade. Niektoré práce, ako je maľovanie stien v starom štýle, vykonal sám. Dom ešte nie je zariadený tak, ako by jeho majiteľ chcel, takže v práci pokračuje aj ďalej. V tejto súvislosti sústavne rozširuje svoje poznatky z etnológie, turistiky a rozvoja vidieka. V rozhovore s členkami etno sekcie sa dohodli, že spolupráca bude pokračovať a v budúcnosti mienia podnikať aj spoločné akcie. Vedúca etno sekcie Viera Strehárska majiteľovi popriala úspech v ďalšej práci a prvá sa zapísala do knihy dojmov, ktorá je tiež súčasťou etno domu. J. Berédi-Ďuky

7. – 14. 4. 2012

14 – 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU

STÁNOK NA PREDAJ SuvENíROv od pondelka 26. marca stojí v strede Báčskeho Petrovca v parku vedľa Begeja. Postavil ho Verejný podnik Národný park Fruška Gora zo Sriemskych Karloviec za peniaze z pokrajinského rozpočtu. O prostriedky sa spoločne uchádzali a práce koordinovali Obec Báčsky Petrovec, obecná Direkcia pre stavebný pozemok, cestné hospodárstvo a komunálne činnosti a obecná Turistická organizácia, ktorá stánok bude používať. Výstavba podľa projektu mala stáť 426tisíc dinárov. Stánok v tvare typického panónskeho domu je vystavaný (na fotografii), potvrdil vedúci TO Jaroslav Martinko, ešte treba len zaviesť elektrinu a vybudovať ohradu pred vchodom. Z TO vyzvali občanov, ktorí sa zaoberajú ľudovým remeselníctvom a výrobou suvenírov, aby ich kontaktovali v záujme zabezpečenia výrobkov pre turistov, ktorí navštívia Petrovec. J. Č-p

23


OZNAMY

Spoluobčanom, čitateľom Hlasu ľudu a všetkým ľuďom dobrej vôle príjemné prežitie veľkonočných sviatkov plných pohody a spokojnosti prajú rady mies tnych spoločenstiev Báčskopetrovskej obce

Miestne spoločenstvo

BÁČSKY PETROVEC

Miestne spoločenstvo

HLOŽANY 24

Miestne spoločenstvo

KULPÍN

Miestne spoločenstvo

MAGLIĆ 7. – 14. 4. 2012

14 – 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU


OZNAMY

Poliklinika

ZDRAVLJE Báčsky Petrovec Jarmočná b. č.

Chirurgia, ORL a urológia, tel.: 021/782-890 Röntgen, ultrazvuk a CT, tel.: 782-891 Prim. Dr. Miroslav Miháľ, chirurg onkológ Ordinácia v Novom Sade od 18. do 19. hod. tel.: 021/401-915

Špecialistická stomatologická ordinácia

Dr. Anna Mešiová

doktorka stomatológie špecialistka stomatologickej protetiky

Dr. Jaroslava Vindišová rádiologička – ultrazvuk CT – skener Doppler

Ul. Dr. Janka Gombára 125 21 211 Kysáč 021/828-617 062 84 11 275

Dr. Jasmina Vargová otorinolaryngologička tel.: 021/780-792 Prof. Dr. Ján Varga detský chirurg – urológ tel.: 021/780-792

Pokojné a požehnané veľkonočné sviatky

K novej jari veľa sily, by ste v zdraví dlho žili. Na Veľkú noc veľa vody, spokojnosti a pohody.

Zdravotníckym pracovníkom, užívateľom našich služieb a všetkým občanom Staropazovskej obce želáme veselé a požehnané veľkonočné sviatky a veľa zdravia, radosti a lásky

DOM ZDRAVIA

DR. JOVANA JOVANOVIĆA-ZMAJA STARÁ PAZOVA

7. – 14. 4. 2012

14 – 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU

25


OZNAMY

26

7. – 14. 4. 2012

14 – 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU


OZNAMY

7. – 14. 4. 2012

14 – 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU

27


OZNAMY

Rada Miestneho spoločenstva

Rada Miestneho spoločenstva

SELENČA

KYSÁČ vám praje krásne prežitie veľkonočných sviatkov. Nech je váš dom plný pokoja, stôl hýri hojnosťou a srdcia blízkych sú naplnené láskou a porozumením.

28

Svojim občanom a všetkým ľuďom dobrej vôle želá požehnané a veselé veľkonočné sviatky v kruhu svojich najbližších

7. – 14. 4. 2012

14 – 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU


OZNAMY

Pivnickým divadelníkom, ale aj všetkým milovníkom umenia a čitateľom Hlasu ľudu krásne veľkonočné sviatky a rodinnú pohodu i v ďalších dňoch želá

Rada Miestneho spoločenstva

PIVNICA

Svojim občanom, čitateľom Hlasu ľudu a všetkým občanom dobrej vôle želá krásne veľkonočné sviatky

Rada Zväzu syndikátov

Obce Báčska Palanka

občanom a zames tnancom želá veselé a bohaté veľkonočné sviatky 7. – 14. 4. 2012

14 – 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU

Veselé veľkonočné sviatky prajú Vám jubilanti z Dobanoviec

www.kpdsafarik.co.rs

29


ú noc e k ľ e V Na ivnic P z y v riiečko p v pozdra rné sln A

ky. ne ja é sviat do rem krás á n r n ja u v lé no me yk aj obv tkom s snu kopu ia v lo s s ie m n li krá očný h veľkon a dosta a vašic j ústrety tského kútik od našich e jš De ov z tamo dakcie tných výkres ra v Pivnice a áčikom os prv ób príležit zo ZŠ 15. okt budúcim učiteľkám a m v o o t k j kamará rtákom, prvá ďakujeme a vychovále ja Štv škôlky. ďakujeme, a ne Kolárove ovej, ktoia e t a n iv T č e Ž ić ej a srde lčákov Tótovej a Julk e túto veľko a S e k m e s . An s k y a n b č na mA o, a vateľká starali aj o t li do redakcie slice o a a t p r s k a o s é ud ov ré zásielk apapier nočnú tie pivnické eľkonočný z v ú s ý u o ľn t A myslite tanierik Kristián Baďu a neod ypracovaný ra, škôlkar v u. jačik chniko vou te

Z

Boris ôlkar Badinský, šk

Mário Salčák, škôlkar

Tijana Cibulová, škôlkarka

Tea Náhliková, prváčka

Denis Pudelka, štvrták Martina Mandáčová, štvrtáčka

Veselé veľkonočné sviatky vám prajú aj: Anna F. a Jana S.

30

7. – 14. 4. 2012

14 – 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU


poljo1:0 4/2/2012 12:58 PM Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLII ČÍSLO 7 (1817) 7. apríla 2012

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU NOVÉ NARIADENIA VLÁDY

Z PRODUKČNEJ BURZY

Zmena v systéme subvencovania Cena kukurice D stabilná V

ňa 29. marca 2012 nadobudli platnosť nové nariadenia vlády Srbska, ktoré sa týkajú podporovania rastlinnej výroby na rok 2012. Doterajší systém subvencovania rastlinnej výroby bol zmenený, s čím nesúhlasia poľnohospodárski výrobcovia. Subvencie sa nebudú dávať po hektári, ale po množstve vyrobenej a odovzdanej plodiny. Podľa slov ministra poľnohospodárstva a obchodu Dušana Petrovića, nový systém bude spravodlivejší a funkčnejší od doterajšieho. Nový model subvencovania je vytvorený s cieľom zvýšiť poľnohospodársku výrobu, vývoz a brutto domácu výrobu. Týmto spôsobom väčší počet registrovaných poľnohospodárskych gazdovstiev získa potrebné prostriedky a môže zvýšiť svoju výrobu. Následne aj spracovateľský priemysel bude mať k dispozícii väčšie množstvá surovín. V minulom roku bolo na podporu rastlinnej výroby vyčlenených 18,5 miliardy dinárov, na rok 2012 je to 22 miliárd. V roku 2011 právo na subvencie malo 82-tisíc poľnohospodárskych gazdovstiev. V tomto roku sa do 27. marca pre subvencované palivo prihlásilo už viac ako 200-tisíc registrovaných gazdovstiev. Okrem nového systému subvencovania vláda Srbska schválila nariadenia na podporu rastlinnej výroby na rok 2012, podľa ktorých prémie budú vyplácané po odovzdaní dopestovaných množstiev rastlinných kultúr. Prijaté boli tri nariadenia: o podmienkach a spôsobe používania prémie na výrobu tabakových listov, prémie na výrobu obilnín a zemiakov a za priemyselné plodiny. Právo na prémiu majú poľnohospodári zapísaní v Registri poľno-

hospodárskych gazdovstiev s aktívnym statusom, ktorí na deň 9. apríla 2012 majú prihlásené plochy pod zodpovedajúcou skupinou poľnohospodárskych kultúr. Na základe Nariadenia o podmienkach a spôsobe používania prémie na výrobu tabakových listov, prémia za kilogram tabaku pre prvé štyri triedy tabakových listov je 20 din/kg. Žiadosť o vyplatenie prémie treba podať do 31. januára 2013. Prémia za sóju, slnečnicu, a repku olejnú bude 3 din/kg a za cukrovú repu 0,50 din/kg. Žiadosť treba odovzdať do 15. januára 2013. Prémie za obilniny (pšenica, kukurica, jačmeň, raž, ovos, triticale, pohánka /srb. heljda/) budú takéto: 1 din/kg dopestovaných a odovzdaných obilnín a 0,60 din/kg dopestovaných a odovzdaných zemiakov. Žiadosti o vyplatenie prémií treba odovzdať do 1. júna 2013. Ľ. S.

dňoch od 26. do 30. marca 2012 sa na Produkčnej burze v Novom Sade obchodovalo s viacerými poľnohospodárskymi komoditami. Umelo sušená kukurica dominovala v štruktúre celkového obratu. Jej cena sa pohybovala od 19,00 do 19,30 din/kg (bez DPH). Prirodzene sušená kukurica s 15percentným obsahom vlhkosti sa predávala po 20,20 din/kg (18,70 din/kg bez DPH). Cena kukurice so 17percentným obsahom vlhkosti bola 19,66 din/kg (18,20 din/kg bez DPH). V porovnaní s minulým týždňom cena pšenice bola o niečo nižšia, konkrétne o 1,19 %. Predávala sa 23,22 din/kg (21,50 din/kg bez DPH). Cena minerálneho hnojiva NPK 9:15:15 bola v uvedenom období 45,90 din/kg (42,50 bez DPH) a močoviny 46,02 din/kg (42,61 din/kg bez DPH). Drahšie (o 0,30 din/kg) sa predávali sójové výlisky. Ich cena bola 44,84 din/kg (38 din/kg bez DPH). Svoj historicky cenový rekord dosiahla koncom marca sója. Predávala sa po 44,28 din/kg (41 din/kg bez DPH). Na burze v Novom Sade sa v uvedenom období obchodovalo aj s kŕmnou múčkou po cene 18,64 din/kg (15,80 din/kg bez DPH) a vrecovanou sójovou krupicou po 53,10 din/kg (45 din/kg bez DPH). Relatívna cenová stabilita v poslednom marcovom týždni bola zaznamenaná nielen na domácom, ale aj na zahraničnom trhu. Výnimkou bol iba americký trh, kde výrazne (o 5 až 6,5 %) klesli ceny obilnín. Cena kukurice vo svete bola koncom marca ovplyvnená exportným potenciálom USA. Vyšší vývoz najväčšieho exportéra ovplyvnil aj ostatné svetové trhy. Podľa Strategie Grain je situácia v Európe pre pestovanie kukurice priaznivá. Plochy ozimín poškodené zlými poveternostnými podmienkami budú pravdepodobne nahradené práve touto plodinou. To je aj dôvod navýšenia najnovšej prognózy produkcie kukurice v Európe o 2 milióny ton na 64,6 milióna ton. Nárast sa týka najmä Rumunska a Bulharska a časti strednej a západnej Európy. Správa USDA hovorí o dobrých vyhliadkach pestovania kukurice v USA aj v Európe. Predpoveď rekordnej úrody v USA a na Ukrajine bude mať pravdepodobne značný vplyv na cenu. Ukrajina síce začala s výsevom kukurice neskoro, ale podľa najnovších informácií sa obsiata plocha zvýšila o viac ako 40 % vzhľadom na minulý rok. Predpoklad tlaku na cenu je teda pre Európu veľmi pravdepodobný. Ľ. S.


poljo2:0 2.4.2012 14:15 Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY OCHRANA OVOCNÝCH STROMOV

Ako bojovať proti spále jadrovín? Erwinia amylovora patrí medzi najrozšírenejšie a ekonomicky najvýznamnejšie fytopatogénne baktérie – parazity ovocných stromov. Spála jadrovín (srb. bakteriozna plamenjača) vyvolaná touto baktériou bola po prvý raz opísaná na americkom kontinente koncom 18. storočia. päťdesiatych až šesťdesiatych rokoch minulého storočia bola zavlečená do severnej Európy, odkiaľ sa rozšírila takmer do každej krajiny. Dnes je E. amylovara rozšírená po celom území Srbska. Parazituje najmä na jadrovinách a okrasných rastlinách, nielen v oblastiach s intenzívnou ovocinárskou výrobou, ale aj na miestach, kde pestovanie ovocných stromov nie je dominantou. Spála jadrovín spôsobuje zníženú životnosť rastlín a nutná je okamžitá likvidácia celých rastlín aj s koreňmi alebo ich časť. Pôvodca spály prezimuje výlučne na infikovaných hostiteľských rastlinách. Lézie pretrvávajúce z predchádzajúceho roku sú najdôležitejším zdrojom primárneho inokula pre infekciu kvetov na jar. Baktérie prenikajú do rastlín cez kvety, prirodzené otvory alebo poranenia, sú prenosné hmyzom alebo veterným dažďom. Rozširovanie baktérií spály jadrovín je možné viacerými cestami. Na krátke vzdialenosti do 100 m sa baktérie rozširujú pomocou vetra, dažďových kvapiek, pričom osídľujú najmä poranené časti rastlín. Do 5 000 m sa šíria pomocou hmyzu, najmä opeľovačov, pričom spôsobujú najmä primárne infekcie na kvetoch. Dlhšie vzdialenosti nad 5 000 m baktérie prekonávajú prilepené na vtáčích nohách. Rozširovaniu významne napomáha svojou činnosťou človek, najmä nekontrolovaným dovozom hostiteľských druhov spály a produkciou množiteľského materiálu. Spála spôsobuje na hostiteľoch významné škody a neznižuje iba výnos, ale je mimoriadne nebezpečná pre rastliny samotné. Pri náchylných hostiteľoch sa infekcia šíri vo vnútri

V

32/II

Baktériová spála na jabloni

stromu veľmi rýchlo. Silne infikované stromy nemôžu byť zachránené ani drastickým rezom vykonaným bezprostredne po infekcii a v krátkom čase hynú. V ochrane proti spále sa odporúča kombinovať použitie chemických prípravkov so sanitárnymi opatreniami, rezom, výživou a použitím rezistentných alebo tolerantných odrôd. Pre zabezpečenie účelnej a ekonomickej ochrany boli vyvinuté predpovedné systémy založené hlavne na meteorologických údajoch. Perspektívnym postupom je aj použitie niektorých antibiotík alebo biologických prípravkov na ochranu proti ochoreniu. Ochrana musí byť nasmerovaná na obdobie kvitnutia stromu. V praxi sa zvyčajne využívajú prípravky na báze medi. Ich účinnosť ale nie je dostatočná. Povolené prípravky na báze medi sa však v čase kvitnutia už nesmú používať. Vo svete veľmi účinnými a osvedčenými prípravkami sú látky na báze antibiotík. Tie sú ale z

hľadiska bezpečnosti zakázané takmer vo všetkých krajinách EÚ. Menej známe riešenie, ako chrániť ovocné stromy pred spálou, je používanie prípravkov na báze hypochloridu sodného. Tento spôsob je lacnejší a možno aj o trochu viac účinnejší, ako alternatíva používania meďnatých prípravkov. Ale aj tieto prípravky poskytujú možnosť ochrany proti spále len na začiatku a na konci vegetácie, ako vonkajšia dezinfekcia stromov. Prvé príznaky spály sa prejavujú veľmi skoro, po začiatku kvitnutia na jednotlivých kvetoch alebo aj na celom súkvetí. Kvety sú vodnaté, vädnú, skrúcajú sa a neskoršie černejú. Na kvetných stopkách vidno kvapôčky baktériového slizu. Napadnutie pripomína poškodenie mrazom. Kvety aj listy sú akoby spálené mrazom a odtiaľ aj pochádza názov „spála“. Infekcia môže prejsť aj na stopku, a ak zasiahne semenník, nevytvoria sa plody. Kvety opadávajú, často však zostávajú na strome zaschnuté. Napadnuté listy 7. – 14. 4. 2012

a kôrové pletivo je na jabloniach svetlo- až tmavohnedé, na hruškách tmavohnedé až čierne. Napadnuté výhonky sa hákovite ohýbajú v dôsledku náhlej straty vody a často na nich nájdeme kvapky slizu, ktorý obsahuje baktérie. Tieto kvapky sú ďalej rozširované hmyzom, kvapkami dažďa alebo vetrom na okolité rastliny. Napadnuté plody hnednú až černejú, scvrkávajú sa, nadobúdajú múmiovitý vzhľad a zostávajú na strome. Najnáchylnejšie sú mladé plody. Pri preniknutí infekcie do konárov dochádza k ich odumretiu a pri infekcii kmeňa k odumretiu celých stromov. Na napadnutých častiach, najmä pri vlhkom počasí, sa nachádza belavý až hnedočervený sliz baktérií. Ochorenie sa prejavuje predčasným odumieraním chorých stromov. Takisto na rozhraní zdravého a chorého pletiva sa spravidla objavujú kvapôčky žltohnedého slizu. Kôra a kmeň starších stromov praská a vyteká z nich baktériový sliz. Koreňový kŕčik a korene majú červenkasté sfarbenie dreva. Najdôležitejšia pre infekciu je teplá a vlhká jar počas kvitnutia stromov. K rozširovaniu choroby významne prispieva aj človek predovšetkým vrúbľovaním a očkovaním infikovaného rastlinného materiálu. Pri pravidelnej kontrole jadrovín si musíme všímať toto: – hákovito zahnutý vegetačný vrchol konárov stromov; – akoby spálené listy, kde sa na listovej čepeli spočiatku vytvára od listovej stopky v okolí hlavnej žily nekrotizujúci trojuholník; – poškodené listy neopadávajú; – spálené kvety, predovšetkým kvetné stopky a lupienky, ktoré neopádavajú; – mliečnožltý baktériový sliz na plodoch, kvetoch alebo na pozdĺžne prasknutej kôre stromov; – ložiská baktérií okolo konárov alebo listov; – červenkasté sfarbenie dreva pri koreňovom kŕčiku a koreňoch.

14 – 15 /4485 – 4486/

Ľ. S. HLAS ĽUDU


poljo3:0 2.4.2012 14:15 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

nym paritám cien, k stálemu stimulovaniu programov orientovaných na vývoz a k realizácii vyššej úrovne finálnych poľnohospodárskych produktov. V celom rade týchto opatrení, krátkodobých ývoj a súčasný stav poľnohosa dlhodobých, čosi stále treba mať na podárstva a nadväzujúceho zreteli. Aby poľnohospodári zdolali spracovateľstva možno v značnej vedomosti a zručnosti, ktoré si vymiere sledovať aj cez prizmu rozžaduje ziskové zaoberanie sa agrárvoja družstevníctva. Tak dobronou výrobou ako biznisom, treba voľné spájanie a zlučovanie pôdopodnecovať a reformovať družstevhospodárov, ako i neskoršie deľby, nícke hnutie a autentické družstevpokrok, ale i úsporné opatrenia, níctvo, ktoré má hlboké korene v naroky v závoze, ale i chvíle návratu šej tradícii. Veď sú družstvá nositeľdo hospodárskej či trhovej módy mi ekonomického, sociálneho a kulzrejme poznačili viaceré etapy dotúrneho pokroku dedinských proterajších dejín nášho najdôležitejstredí a môžu mať významný vplyv šieho exportného odvetvia. Podna tvorcov agrárnej politiky, ako aj na statné je však, že sa družstevníctvo čelenie monopolom na trhu. nikdy nestalo celkom nechceným Pre Srbsko je dnes veľmi dôležitý produktom, ani sa nikdy nevzdavznik podmienok na revitalizáciu delo napriek nemalým problémom, Aké miesto si družstvá vydobyjú na trhu poľnohospodárskodiny ako nositeľa poľnohospodárpotravinárskych výrobkov? – z jednej z konferencií o stave ktoré malo či má. A tých bolo hodskej výroby. To znamená potrebu a perspektívach nášho poľnohospodárstva ne: nepochopenie, administratívzlepšiť pozíciu gazdovstiev, umožV realizácii celkovej agrárnej politiky je už niť lepšie podmienky na život a robotu na vine direktívy, obmedzenia, momenty, keď peňazí nebolo dosť ani na prežitie. Dnes však teší, dlhšie známe, že osobitnú pozornosť treba dieku, ale i pomoc štátu v školení členov družže sa zástancovia tohto odvetvia (poľno)hos- venovať vyrovnanému regionálnemu rozvoju, stiev a rodinných gazdovstiev. Bez všestranného podárstva naučili orientovať vo svete reforiem schváleniu prajných a podnetných úverov, za- rozvoja dediny, moderného poľnohospodárstva a obrovských premien, vrátanie hľadania bezpečeniu nenávratných prostriedkov na zdo- a súčasného potravinárstva ťažko si predstaviť všetkých možností ako tento segment eko- konalenie výroby, ochrane životného prostre- urýchlený rozvoj našej ekonomiky. V tom všetdia, podnecovaniu odbytu domácich produk- kom nielenže netreba zaznávať družstevníctvo, nomiky zveľaďovať. Iniciatíva k založeniu Štátneho výboru alebo tov na nových trhoch, rozvoju poľnohospo- ale mu treba poskytnúť oveľa širší manévrovací vznik Fondu pre rozvoj družstiev, urovnanie ma- dárskej technológie, zlepšeniu konkurencie- priestor ako doteraz a viac šancí. Hlavne prejetkovoprávnych vzťahov, ich prajnejšia pozí- schopnosti tunajšej produkcie, zlaďovaniu na- to, že bolo a zostalo vhodnou formou podnicia v daňovej sústave, schválenie Zákona o šich zákonov so zákonmi EÚ, sústavnému ras- kania, s veľkou možnosťou využitia jej obdružstvách a vynesenie Stratégie poľnohos- tu poľnohospodárskeho rozpočtu, zachova- chodného a výrobného potenciálu, s nemalýpodárskeho družstevníctva obsahujúcej dlho- niu maximálne možnej úrovne subvencií... Li- mi možnými efektmi spojenými so zvyšovaním dobé ciele... Ukážok svedčiacich o tom, že beralizácia výroby, obratu a spracovania poľ- zamestnanosti. Aj preto si družstvá zasluhujú, družstevníctvo u nás má perspektívu, je hod- nohospodárskych produktov, sledovaná opat- aby sa ich imidž zvýšil, nielen na regionálnej, ale ne, no predpokladom všetkého je, aby sa za po- reniami daňovej a úverovej politiky, ako i poli- aj na celonárodnej úrovni. A navyše, tento rok moci štátu dosiahol zásadný obrat v celkovej tikou priamych subvencií, a pevnejšia spätosť Spojené národy vyhlásili za Medzinárodný rok reforme tohto významného hospodárskeho primárnej produkcie s potravinárstvom je družstiev. Zrejme nie náhodou. priam nutnosťou. Je i mostom k stabilným a reálúseku. Oto Filip

DRUŽSTEVNÍCTVO: V ZÁVOZE ALEBO ZNOVU V MÓDE (5)

Vhodná forma hospodárenia

V

UNESIE A UŽIVÍ ZEM dnešných sedem, alebo deväť miliárd ľudí, koľko by malo na nej žiť a byť v roku 2050? Podľa alarmujúcich čísel Svetovej organizácie pre poľnohospodárstvo a výživu (FAO) je v súčasnosti 925 miliónov ľudí na modrej planéte vystavených hladu a riziku podvýživy. Keďže si očakávaný nárast svetovej populácie zo sedem na deväť miliárd bude vyžadovať zvýšenie dodávok potravín do roku 2050 až o 70 percent, nie div, že je rast potravinárstva globálnym hospodárskym trendom. Svedčí o tom i skutočnosť, že sa ani u nás takmer žiadna výstava alebo veľtrh neobíde bez účasti aspoň niekoľkých výrobcov stravy. Na uplynulej Novosadskej jari, ktorá sa konala koncom marca v Športovo-podnikateľskom stredisku Vojvodina v Novom Sade, vlastné produkty vystavovala i rezervácia Zasavica, neďaleko nej i firma zaoberajúca sa výrobou vegetariánskej stravy (na snímkach). Prvý dôraz kládli na potraviny potencujúce tzv. zdravý cholesterol, druhý na články diétne a rastlinného pôvodu: najmä na syry a rôzne nátierky zo sóje. O. F.

7. – 14. 4. 2012

14 – 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU

III/33


poljo4:0 2.4.2012 14:17 Page 4

PRÍLOHA

PoľNohoSPodárSKe roZhľAdY oPäť doKáZALi, Že SA SPoLočNe ľAhšie PrAcUJe

V akcii rovnania poľných ciest A

j tohto roku Petrovčania ukázali, ako to treba urobiť, a zostali vzorom pre ostatné dediny v obci, ale aj v širšom okolí. Pred 29 rokmi, keď sa po prvýkrát rozhodli rovnať poľné cesty v chotári, bola ich len hŕbka snaživcov. Každý rok vytrvalo šli za svojím cieľom a získali aj ostatných poľnohospodárov v dedine, ktorí uvidiac, že je to skutočne prospešné, i sami sa zapojili do akcie. V súčasnosti sa každý rok začiatkom jari v Petrovci zhromaždí 300 až 350 poľnohospodárov na traktoroch a za pomoci prívesných strojov zdolávajú jednu a tú istú úlohu: urovnať cesty a tak si chrániť stroje. A tie si zadovažovali ťažkým lopotením. Také, už aj zastarané, si dnes ešte ťažšie dokážu vymeniť za nové. V Klube poľnohospodárov sa i tohto roku spoločne postarali, aby akcia od stredy 21. do soboty 24. marca bola zdarná a úspešná. akciu sledoval: J. Č-p 2. Petrovskí poľnohospodári sa správajú podľa pokynov ekológov a dbajú aj o ochranu životného prostredia. Na okraji Ulice kanálskej, tam, kde zostala rovina po odvezenej zemi, zasadili stromy a o ne sa aj príkladne starajú, čo vidieť aj z našej fotografie.

5. Za ten čas, kým chlapi pracovali v chotári, aj ženy boli usilovné a pomáhali skúsenému kuchárovi, aby prichystali chutný obed pre všetkých. Aby bolo dosť paprikáša, aj kotlov muselo byť viac, a veľkých. Ženy – manželky vedúcich v Klube poľnohospodárov a predstaviteľky Spolku petrovských žien šikovne prichystali všetko, čo si kuchár Stracinský vyžiadal, k tomu prichystali taniere a misy. Na fotografii už čakajú, kým sa paprikáš dovarí, aby mohli stolovať.

34/IV

1. Pred rovnaním sa musia naviezť kritické časti ciest v chotári. Zem za pomoci buldozérov naberajú z nábrežia kanála a tohto roku i z kopy zeme pri asfaltovej báze za hložianskym mostom. V piatok približne 50 vlečiek poľnohospodári viezli k ťažkým strojom, aby ich naplnili zemou, a potom sa rozpŕchli po chotári. 3. Jarmočisko vedľa Lesíka je tradične miestom, kde sa stretne najviac účastníkov v akcii, hoci sa sedliaci zhromažďujú aj na iných východových častiach z Petrovca do chotára. Aj tohto roku ich dokopy bolo viac ako 300 traktoristov. V sobotu o pol ôsmej ráno trošku počkali aj na tých, ktorí neskoršie vstali, dohodli sa, ktorým smerom pôjdu, a potom sa vydali do všetkých častí chotára.

4. Na ukážku predstavujeme skupinu traktoristov smerujúcich na Sejky. Pristavili sa za mostom, dohovorili o poradí, ktorými úvraťami pôjdu, natiahli brány a pustili sa brázdiť po úvratiach v chotári. Pri suchej jari aj prachu bolo viac ako si priali.

7. – 14. 4. 2012

6. A nakoniec je z toho veľká družba, takmer ako na svadbe. V klube si k spoločnému obedu sadlo viac ako 350 účastníkov akcie rovnania poľných ciest. Po chutnom jedle si posedeli, nápojmi zmyli prach a navzájom sa posťažovali, že si ich štát málo všíma. Pred odchodom si navzájom sľúbili, že sa tu stretnú, ak nie skôr, tak aspoň presne o rok.

14 – 15 /4485 – 4486/

hLAS ľUdU


poljo5:0 2.4.2012 14:18 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

KVETINÁRSTVO

hnojíme hneď po reze, mladé rastlinky hneď ako dobre zakorenia. V prvom jarnom štádiu použijeme dusíkaté hnojivá a hnojivá na list. Osvedčil sa aj slepačí a zajačí trus, alebo rozriedená močovka. Používame ich v pravidelných, obyčajne týž-

hatšie rozkonárili. Tento druh muškátov je o niečo chúlostivejší, najmä na preliatie, pri vyšších teplotách zase zhodí listy a má menšiu násadu púčikov. Výživu potrebuje rovnakú ako Pelargonium zonale. Najrýchlejšie rastú jednoducho kvitnúce kultivary, ktoré vytvárajú aj najväčšie množstvo kvetov a sú všestranne použiteľné. Na pestovanie sú najnáročnejšie veľkokveté – anglické muškáty Pelargonium grandiflorum. V porovnaní s predchádzajúcimi druhmi tento muškát nemá obdobie vegetačného pokoja a práve najviac sa vyvíja v predjarnom období, keď zakladá súkvetie. Kultivary, najmä skoré z júlového a augustového rozmnožovania, už začínajú rozkvitať. Vtedy

denných intervaloch až do konca apríla. Od mája začneme s hnojením fosforečnými a draselnými hnojivami, ktoré podporujú spevnenie pletív a najmä násadu na kvety. Pozornosť venujeme i rozmnožovaniu ovisnutých, čiže ťahavých muškátov, ktoré sú veľmi obľúbené. Do črepníka môžeme zasadiť i dva výhonky, aby sme získali bohatšie kvitnúce rastliny. Rez pri starých rastlinách Pelargonium peltatum nerobíme taký hlboký, ako pri Pelargonium zonale. Obyčajne jednotlivé výhonky iba skrátime, aby sa bo-

mu musíme poskytnúť dostatočný priestor, pravidelnú zálievku, každodenné vetranie a nižšie teploty, ideálnych je 12 až 14 °C. Botanické druhy pelargónií, ktoré pestujeme cez celé zimné obdobie pri rovnakej teplote, na jar už len presadíme, prípadne dosypeme zeminu a začneme s intenzívnym hnojením. Výhonky im nemusíme skracovať, najkrajšie sú rozkonárené v prírodných tvaroch. Nech nás neodradí, ak nám niektoré druhy či kultivary dobre neprezimovali, využijeme možnosť a

Obľúbené pelargónie Pelargónie, ľudovo nazývané muškáty, patria k najobľúbenejším balkónovým a črepníkovým kvetom. Vďačia za to predovšetkým svojim estetickým a pestovateľským prednostiam. Len veľmi málo balkónových kvetín má také nízke nároky na pestovanie, ako práve muškáty. Zároveň sa vyznačujú vysokou odolnosťou proti chorobám, škodcom a nepriaznivým poveternostným podmienkam. uškáty sú obľúbené aj kvôli jednoduchému rozmnožovaniu a, samozrejme, aj pre svoj veľmi dekoračný a pôsobivý vzhľad. Bohaté a vytrvalé kvitnutia sú dôvodom, prečo ich tak radi pestujeme. Na ozdobu balkónov, okien a terás sa používajú najmä ťahavé muškáty Pelargonium peltatum, no obľúbené sú aj muškáty záhradné (krúžkové) Pelargonium zonale, anglické a rôzne druhy aromatických muškátov. Pelargónie pochádzajú z južnej Afriky. Sú to rastliny predovšetkým afrických lesostepí, alebo kamenistých až horských stanovíšť či saván. Našim podmienkam sa prispôsobili veľmi dobre. Pelargónie sú veľmi aromatické, s dekoračným listom, ktorý vonia napr. po citróne, škorici, mäte či po ružiach. S príchodom jari začíname so starostlivosťou o muškáty, ktoré sme v jeseni uložili na zimný odpočinok. Je potrebné ich starostlivo prekontrolovať, vyniesť z tmavších priestorov a dopriať im jarný svieži vzduch. Najčastejšie pestovaný muškát záhradný zrežeme, presadíme do čerstvej zeminy a umiestnime na miesto, kde je plné osvetlenie. Rez v jarnom období robíme dosť hlboký, ponechávame 4 až 5 kolienok, aby sa čoskoro začali rozkonárovať a vytvorili bohato rozkvitnutý krík. Neponechávame ich v pôvodnej výške, bez bočného rozkonárenia, lebo vtedy vykvitnú len z vrcholových častí. S prihnojovaním začneme veľmi skoro, materské rastliny pri-

M

7. – 14. 4. 2012

14 – 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU

včas zjari si zabezpečme mladé rastliny, ktoré nám pri intenzívnom pestovaní v priebehu roka dorastú do takých rozmerov, ako viacročné rastliny. K dispozícii máme veľmi široký sortiment, treba si len vedieť vhodne vybrať, ktoré druhy či kultivary chceme pestovať. Ktoré sú základné podmienky úspešného pestovania ťahavých muškátov? Použijeme substrát vyrobený na báze svetlej rašeliny určený pre balkónové rastliny alebo najlepšie substrát určený špeciálne na pestovanie muškátov. Taktiež sa oplatí kúpiť objemnejšie nádoby (závesné kvetináče, žardiniéry), do ktorých sa zmestí väčšie množstvo substrátu. V malých nádobách nedosiahneme očakávané výsledky. Oplatí sa každoročne kúpiť nové sadenice muškátov a vysadiť ich do čerstvého substrátu, budú kvitnúť bohatšie a skôr ako prezimované rastliny. Muškáty polievame pravidelne, ale pred ďalšou zálievkou necháme substrát mierne preschnúť. Muškáty neznášajú nadbytok vody v substráte, preto nádoby musia umožniť odtok nadbytočnej vody (závlahovej, dažďovej). Pri dlhšom suchu im zase budú žltnúť listy a budú málo kvitnúť. Najlepšie miesto pre muškáty je tam, kde na ne neprší. Miesto by malo byť vzdušné, aby listy rýchlo oschli, pretože na mokrých listoch sa môžu šíriť choroby. Hnojíme ich roztokom kvalitného hnojiva pre kvitnúce balkónové kvety (najlepšie určeného špeciálne pre muškáty) buď do každej zálievky slabšou koncentráciou alebo raz týždenne silnejšou koncentráciou odporúčanou výrobcom hnojiva. Muškáty sú prispôsobivé, darí sa im všade, okrem na veľmi horúcich polohách so silným slnečným úpalom a tiež na zatienených chladných stanovištiach. Pri vhodných pestovateľských podmienkach netrpia ani chorobami, ani škodcami. Ľ. S.

V/35


poljo6:0 2.4.2012 14:18 Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKEROZHĽADY OVOCINÁRSTVO

Závlaha sa stala nevyhnutnosťou Rýchla zmena klímy môže spôsobiť nestabilitu väčšiny poľnohospodárskych ekosystémov vrátane pôdnoekologických. Z výsledkov monitorovania podľa nových klimatických scenárov vyplýva, že v budúcnosti treba s pomerne veľkou pravdepodobnosťou očakávať všeobecný pokles všetkých troch vodných zdrojov: povrchových, podzemných a pôdnych.

poslednýchrokochnašipestovatelia čoraz častejšie zakladajú ovocné sady na väčších plochách. No nestabilné poveternostnépodmienky,najmänedostatok vlahy, ohrozujú úrody ovocia.Modernéovocinárstvosa vyznačujevysokouintenzitouvýroby.Vysokáúrodajevšakpodmienenávýkonnýmbiologickým materiálom, jeho dobrým zdravotným stavom a dostatočným zásobenímvodouaživinamipočasceléhovegetačnéhoobdobia. Sozavlažovanímovocnýchdrevínadrobnéhoovociamajúmnohípestovateliadobréskúsenosti. Správnazávlahaprinášaviaceré efekty: zvýšenie úrod ovocia o 30až40%,zlepšenievzhľadovej anutričnejkvalityovocia,dodávanie živín prostredníctvom závlahovejvody. Zhľadiskavýberuspôsobuzavlažovaniasaajpredrobnopestovateľov situácia zlepšuje. Pre ich podmienky sa odporúčajú tietosystémy:

V

ZÁVLAHA KVAPKOVÁ Princípomkvapkovejzávlahyje pomalé dávkovanie vody (po kvapkách)priamonapôdukzavlažovaným stromom a krom, čímsašetrívoda,terénsanerozbahňuje,nepodporujesarastburínnaplocheovocnéhosaduanepodporujesarozširovaniechorôb. Dávkovanie vody zabezpečujú kvapkovače,ktorésúpripojenéna rozvodovom potrubí z nepriehľadného plastu zvonka alebo zabudované priamo v potrubí. Vzhľadomnacitlivosťkvapkovačovnaupchatiesúčasťousystému súkvalitnéfiltre.Výhodnéjepoužitie kvapkovačov schopných eliminovať vplyv rôzneho tlaku (kvôli rovnomernosti výtoku) a drobnénečistoty. Kvapkovázávlahapatríknajviac používanýmsystémomzávlahv ovocinárstve.Zhľadiskahospodáreniasvodoujevýhodná.Pod-

36/VI

ľapoveternostnýchpodmienok(v období teplých a suchých dní) sa kvapkovou závlahou dodáva vodapribližnerazaždvakrátza týždeň, vždy 4 – 8 hodín.Technickyjekvapkovázávlahariešená

kýchletnýchteplôtazvyšovanie vlhkosti vzduchu. Voda sa pri tomtospôsobedodávarazza5– 10dní,pričomdávkumožnomeraťvmm.Vhodnádávkajeokolo 20–25mm.

tak,žepotrubieopriemere16až 20mmjetrvalonamontovanéasi 0,5mnadzemou,alebopoloženénazemiprikmeňoch.Prikyprenítrebadávaťpozor,abysme rúrynepoškodili.Napotrubísúnainštalované kvapkovače na výtokvody,intenzitaje2až4litreza hodinu.

ZÁVLAHA POSTREKOM Podstatoutohtotypuzávlahyje rozstrekovanievodydopriestoru (spravidla sa zavlažuje plocha kruhovéhopriemeru6až12metrov)postrekovačmirôznejkonštrukcie.Častosapoužívajútzv. kladivkovérozstrekovače.Dôležitá jeintenzitapostreku(kvôlinasakovacej schopnosti pôdy), prevádzkováspoľahlivosťpostrekovačov,rovnomernosťrozdelenia vodynaploche,veľkosťkvapiek. Intenzita postreku sa môže pohybovaťspravidlavrozmedzí5− 12mmzahodinu.Ktomutotypu závlahysazaraďujeajimpulzná závlaha,ktorejpodstatoujepostrekzošpeciálnychpostrekovačov prerušovane, čoho výsledkomjenižšiaspotrebavody,apostrekmožnovykonávaťdlhšíčas, čímsadosahujevyrovnanejšívlahovýrežim.Závlahovédávkyaplikujemekaždých10–14dnívo výške25až35mm.

MIKROPOSTREK Je zavlažovanie tzv. minipostrekovačmi s intenzitou 2 až 5 mmzahodinuprinižšomprevádzkovom tlaku pod korunami stromov.Aplikujesamalýmiplastovýmiminipostrekovačmi,ktoré súosadené0,2–0,3mnadpôdou arozstrekujúvodujemnýmikvapkamipodkorunamistromov.Jeden mikropostrekovač zavlaží kruhovúplochuspriemerom3– 6msintenzitouokolo5mmza hodinu.Výhodoumikropostreku je udržiavanie priaznivej mikroklímyvporaste,znižovanievyso-

7.–14.4.2012

Závlahapostrekomjevovocinárstvepomernerozšírená,hoci jejpoužitievporovnanísminulosťou výrazne pokleslo. Dôraz sakladienaefektívnosťvyužitia vody,pretonarastávýznammikropostreku. Nevýhodou systémov s vysokou intenzitou postreku je rozbahňovanie pôdy, vyplavovanieživín,nebezpečenstvoerózie,nižšiaefektívnosťvyužitiavody.Systémy,ktorévodu rozstrekujú na listy, vytvárajú vhodné podmienky pre šírenie hubovýchchorôb. Za kritické obdobia vlahovej potreby ovocných rastlín považujeme obdobia, keď sanedostatokvodyprejavínarastlinách(rast, tvorbaúrodyajejkvality)výraznejšieakoinokedy. Preto je dôležité práve v týchto obdobiachsledovaťzásobenosťvlahouavprípade potrebyzavlažovať.Pri jednotlivých druhoch satietoobdobiamôžu mierne líšiť. Jablone a hruškyzavlažujemepri nedostatkuzimnejvlahy − pred kvitnutím (možnosť oddialenia kvitnutia); po odkvitnutíaprizakladaníplodov (zníženie júnovéhoopaduplodov,zlepšenie podmienok pre diferenciáciukvetnýchpukov);po júnovom opade a v období intenzívneho rastu plodov (dobré nasadzovanie kvetných pukov); preddozrievanímplodovnazlepšenie kvality a vyfarbenia, minimálne3týždnepredzberom. Broskyneamarhulezavlažujemepredkvitnutím,poodkvitnutípritvorbeplodov,odzačiatku tvrdnutia kôstok do ukončenia rastuplodov,poopadelistovvprípade suchej jesene, v prípade marhúľjepozberevhodnéaplikovaťdvedávky,ztohojednupo opadelistov. Slivky zavlažujeme pred kvitnutím,poodkvitnutíprizakladaníplodov,odzačiatkutvrdnutia kôstokapočasintenzívnehorastuplodov. Čerešne a višne zavlažujeme 10až14dnípoodkvitnutíavčase intenzívneho rastu plodov a tvrdnutiakôstok. Ľ. S.

14–15/4485–4486/

HLASĽUDU


poljo7:0 2.4.2012 14:19 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKEROZHĽADY ∙ Nakladajte si na malé taniere, zjete menšieporcieamôžetesidopriaťajviac chodov. ∙ Nehltajte,jedztepomaly. ∙ Odkladajtepríborajedlozapíjajtevodou. Sútosícebanality,alefungujú. ∙ Môžete si dať pohár suchého vína, ak všaknechcetevýraznezvýšiťsvojenergetickýpríjem,zabudnitenasladkélikérya tvrdýalkohol. ∙ Nebojtesananávšteveslušneodmietnuťponúknutéjedlo,hlavneakstenedávnojedliacítitesaplná.

ZDRAVÝŽIVOTNÝŠTÝL

Štíhlejšie tradície eľká noc nemusí byť kalorickou pohromou.Stačíurobiťpárzmien, ktoré navyše jedlu vôbec neuberú nachuti. Zamyslite sa nad tým, koľko čoho pripravíte.Väčšinouvámajposviatkoch dosť z jedla ostáva, však? Dopredusipretodôkladnenaplánujte, koľkosurovínpotrebujete,čobudete variťačochcetepiecť–môžetesibyť istá,ževámúplnepostačiaajdvadruhykoláčovnamiestodesiatich.

V

OKREMTOHO: *Nekupujtenezdravésuroviny,obmedzujtepoužívaniemasla. * Ani počas sviatkov nezabúdajte na dostatokvlákniny.Čotakpripraviťdezert sovsenýmivločkamialebomrkvovýkoláč? * Nátierku na chlebíčky pripravte napríkladznízkotučnéhotvarohu,jarnejcibuľkyareďkovky. MENEJSLADKOSTÍ 1. Tácku zákuskov pri sledovaní sviatočnéhoprogramuvymeňtezamiskusčerstvýmalebosušenýmovocím. 2.Doreceptupoužitemenejcukru,prípadnečasťalebocelýcukornahraďtenekalorickýmsladidlom. 3.Upečtekoláč,ktoréhozákladombude menejcestaaviacnetučnéhokrému,na-

príklad vyšľahaním nízkotučnéhotvarohu,citrónovej šťavy a vanilkového cukru. Môžete ho doplniťčerstvýmovocím alebo želatínou. AKOSANEPREJESŤ ∙ Jedztezdravšieaodľahčenejšiejedlá.Vymeňteúdenémäsozachudúšunku,majonézuzajejlightverziualebojejčasťnahraďtenízkotučnýmjogurtom.

ZDRAVŠIEALTERNATÍVY *masloatuk,hlavnevkrémoch–nízkotučný tvaroh, vaječné bielko, puding * šľahačka – odtučnený tvaroh *cukor–čerstvé alebo sušené ovocie, nekalorické sladidlo *bielamúka–celozrnná múka *mastnémäso– chudá šunka a chudé mäso *vyprážanie–dusenie alebo pečenie *zemiakovýšalátsmajonézou–zemiakový šalát so zeleninou *plnotučnémajonézy–light verzie zo zdravého oleja * soľ–korenie a bylinky bez soli

ZDRAVIENAŠEKAŽDODENNÉ(65)

Ako odhaliť zníženú funkciu štítnej žľazy? akzníženú,akoizvýšenúfunkciuštítnej žľazymožnozistiťprostredníctvomtestov.Vprípadenáznakovaleboúvahočinnosti nedostatočnejmožnosipoložiťtýchtodvanásťalebotrinásťotázok:Mávatepocit,žesa pohybujetevosvete,kdesavšetkospomaľuje?Cítitesastáleunaveníaslabí?Mávate pocit stuhnutých svalov a neohybných kĺbov?Jevámčastozima?Trpítezápchou? Mávatesvalovékŕče–vlýtkachaleboinde? Priberáte,ajkeďjetemenej?Máteneobvykle suchúpokožkuavlasy?Mátevposlednom obdobíslabšievlasy?Máteproblémysosústredením?Počujetezle?Mátehlbšíhlasa chraptítečasto,ajkeďnemátechoréhrdlo? Akstežena,mátesilnúalebodlhotrvajúcu menštruáciu? Aksizakaždéánodátejedenbod,takvýsledoknulaažtribodytrebachápaťtak,že jevovašomprípadezníženáčinnosťštítnej žľazymálopravdepodobná.Dosiahnutých

T

7.–14.4.2012

štyriaždesaťbodovsvedčiaotom,žeúplne zdraví nie ste. Mnohé z vašich problémov ukazujúnamožnúporuchufunkcieštítnej žľazy.Malibysteuvažovaťonávštevelekára.Výsledokjedenásťaviacbodovtrebavážnepochopiť:odbornélekárskevyšetrenieuž nesmieteodkladať,pretožetestvásvaruje. Jepravdepodobné,žetrpítezníženoufunkciouštítnejžľazy(hypotyreózou). Jejcharakteristickýmznakomjetelesnéa duševnézaostávanie,zimomravosť,zväčšený jazyk, šupinatenie kože, príznačný tvrdý opuchnanej,zvláštnyvodnatýopuch(myxedém),vypadávanievlasovachĺpkov,znížený metabolizmus. Tento stav sa môže úplne normalizovať, ak sa postihnutému podá dostatočné a presné množstvo hormónuštítnejžľazy.Právetakakopricukrovke aleboepilepsiijevšakpotrebné,abylekárurčilveľkosťdávkylieku.Preto,abysahladina hormónuštítnejžľazyvorganizmechorého

14–15/4485–4486/

HLASĽUDU

oprotinormáluaninezvýšila,anineznížila. Vopačnomprípadeajnapriekpodávaným liekomčinnosťštítnejžľazybudenedostatočnáalebozvýšená,pretožedávkaliekuje aleboveľmimalá,aleboveľmiveľká.Príznaky predávkovania zistí aj chorý zo zvýšenia činnostisrdcaazpredráždenia. Akprodukciahormónovštítnejžľazyvpopôrodnomvývojimozgumáporuchy,vlastnejenedostatočná,následkomjetrpasličí vzrast,úplnézabrzdenieduševnéhovývoja aidiocia.Poruchámmožnopredísťvčasným podaním hormónu štítnej žľazy, takže napokonmozgováčinnosťmôžebyťviac-menejnormálna.Aksahormonálnaliečbaoneskorí,príznakynedostatočnejčinnostižľazy zmiznú,aleduševnézaostávaniejedincasa stanetrvalým. (Vbudúcomčísle:Hypertyreóza a struma) Pripravil:O. Filip

VII/37


poljo8:0 2.4.2012 14:19 Page 8

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKEROZHĽADY DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Veľkonočné pečenie Torta z keksov na železe

Suroviny: Nakeksy:75gmasla, 60gmedu,3vajcia,125mlsladkej smotany, 250 g múky, 1 lyžička pečivovéhoprášku,150mlpomarančovejšťavy;Naplnku:50gmletého maku (respektíve orechov), 250mlmlieka,30gkrupice,50g cukru,150mlovocnéhojogurtu. Takto sa to vydarí:Pripravímesi plnku:donádobynasporákunalejeme mlieko, pridáme cukor a premiešame.Keďsacukorroztopí, pridámekrupicuamak.Keďkrém zhustne,zložímenádobuzosporákaanechámevychladnúť.Dovychladnutejplnkypridámejogurta vyšľahámemixérom.Pripravímesi keksynaželeze.Donádobydáme maslo, med, vajcia a vyšľaháme

Torta Panama Suroviny: Na korpus: 7 vajec, 150gcukru,60gkakaa,150gmletých orechov, 50 g strúhanky; Na plnku:150gmasla,1vajce,150g práškovéhocukru,70gčokoládyna

varenie,1vanilínovýcukor,100ml uvarenejkávy,50mlrumu,60gmletýchorechov.

38/VIII

mixérom. Sladkúsmotanuvyšľaháme mixérom na tuhý sneh a pridáme do nádobysmedom.Zastáleho šľahania pridáme múku,doktorej sme primiešali pečivový prášok a pridáme i pomarančovúšťavu.Lyžicousinaberáme z tejto hmoty a pečieme keksy. Upečené skladáme do nádoby a postup opakujeme, kým máme cesto.Natáckupotomukladáme dokruhuprvýradkeksovanatriemeichplnkou.Naplnkuukladáme keksy,atakstriedame,kýmneminieme keksy i plnku. Do stredu torty nakoniec vylejeme zvyšnú plnkuaodzdobímemandarínkami. Náš tip: Odporúčamemnožstvo plnkyzdvojnásobiť,alebourobiťs jednouapolmiery. Recept nám poskytla Zuzana Ožvátová z Kysáča Foto: E. Š. Takto sa to vydarí:Vnádobevyšľahámežĺtkyspolovicoucukru.Mixéromosobitnevyšľahámebielkyso zvyšným cukrom a pridáme k žĺtkom.Pridámeikakao,strúhanku a150gmletýchorechov.Zmesvylejemenaolejomvymastenýplech apečieme30minútna200ºC.Vo vodnom kúpeli roztopíme čokoládu.Mixéromvyšľahámemaslo,práškovýavanilínovýcukor.Pridámevajcea varenúkávuanakoniecroztopenú vychladnutú čokoládu.Znovušľahámemixérom,abysazmesdobrezjednotila.Upečenýkorpusrozkrojíme na dve časti. Postriekamerumomanatrieme plnkouprvúkôru.Naplnku položíme druhú kôru a zvyšnou plnkoupotriemecelútortu.Posypememletýmiorechmi.

Mrkvovo-jablková torta

Suroviny: 250gmrkvy,2jablká, 100 ml citrónovej šťavy, 150 g cukru, 3 vajcia, 1 citrón, 100 g strúhanky, 75 g masla, 50 g práškovéhocukru. Takto sa to vydarí: Mrkvy pokrájamenakolieskaadámedo nádoby.Jablkáošúpeme,prekrojíme na polovice, očistíme od jadierok,nakrájamenapolokrúžky

adámedonádoby.Pridáme cukor,citrónovúšťavuadáme nádobu na sporák. Keď sa šťavavyparí,zložímenádobu zosporáka.Vdruhejnádobe nasporákuroztopímemaslo, zložímezosporákaapridáme strúhanku. Premiešame a zmesvylejemedoplechuvyloženéhopapieromnapečenie.Uvarenéjablkáamrkvu roztlačíme vidličkou, pridáme 3 žĺtkyanadrobnonastrúhanúcitrónovúkôru.Vylejemedoplechu. Mixéromvyšľahámebielky,pridávame cukor a trochu citrónovej šťavy. Šľaháme, kým sa cukor neroztopí. Vyšľahanú zmes pridámedoplechu.Pečieme60 minútna180ºC.Predpodávaním posypeme práškovým cukrom.

Čertovský koláč Suroviny: Nakorpus:100 gčokoládynavarenie,175 g masla, 300 g múky, 1 pečivový prášok, 150 ml smotany,300gcukru,3vajcia,2vreckávanilínového cukru, 200 ml vody, pol lyžičkysódybikarbóny;Na plnku: 2 vajcia, 400 g práškovéhocukru. Takto sa to vydarí: Zohrejeme 175 ml vody. Polámemečokoláduaroztopíme vo vodnom kúpeli. Mixérom vyšľahámemaslo,cukoravajcia. Donádobysčokoládoupridáme vrelú vodu a miešame lyžicou. Zložímezosporáka.Vychladnutú čokoládu pridáme do nádoby s maslom, cukrom a vajcami. Mixérom zjednotíme všetky zložky.Pridámemúku,doktorej smeprimiešalipečivovýprášoka sódu bikarbónu. Pridáme aj vanilínovýcukorasmotanu.Premiešameaprelejemedoolejom vymasteného plechu. Pečieme 25minútna200ºC.Pripravímesi plnku: Mixérom vyšľaháme práškový cukor, zvyšné 4 lyžice vodya2vajcia.Varímevovodnom 7.–14.4.2012

kúpeliašľahámemixérom,kýmsa cukorneroztopí.Zložímezosporáka a necháme vychladnúť. Upečený korpus prekrojíme na tri časti.Dvekôrynatriemeplnkoua kladieme jednu na druhú. Vrch torty posypeme práškovým cukrom. POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Prílohaprepoľnohospodárova dedinu Číslo 317 Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ aspolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

14–15/4485–4486/

HLASĽUDU


OZNAMY

Príjemné a veselé veľkonočné sviatky občanom Kovačickej obce, čitateľom Hlasu ľudu a všetkým vojvodinským Slovákom prajú

predseda Kovačickej obce

Miroslav Krišan a predseda Zhromaždenia obce Kovačica

Ján Puškár

MK AUTOSERVIS A SERVIS UŠJAK

PRAJE VESELÉ VEĽKONOČNÉ SVIATKY Stará Pazova, Cyrila a Metoda 58, tel.: 022/316-315 7. – 14. 4. 2012

14 – 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU

39


OZNAMY Výroba a výkup poľnohospodárskych výrobkov

AGROPLOD Hložany

AGRO ZIMA, s. s r. o. Poľnohospodárska lekáreň Kulpín Nušićova 24

Majitelia:

Ján a Jarmila Bohušovci

tel.: 021/786-151

Ul. Veljka Vlahovića 60 tel.: 021/788-726 Kooperácia: 788-499 Poľnohospodárska lekáreň: 788-012

Zákazníkom, podnikateľským partnerom a čitateľom Hlasu ľudu prajeme krásne veľkonočné sviatky

Našim terajším, ale aj novým zákazníkom prajeme krásne prežitie veľkonočných sviatkov, veľa lásky a rodinnej pohody

Výroba kvalitného jogurtu, syra, tvarohu a smotany

Firma

s. r. d. Kovačica, Štúrova 69, tel./fax: 013/662-183, mobil: 063/282-097

Silbaš tel.: 021/777-429 021/764-560 Majiteľka: Mária Žiaková

Svojim zákazníkom, spoluobčanom a čitateľom Hlasu ľudu prajeme pokojné prežitie veľkonočných sviatkov v kruhu svojich najbližších 40

Všetkým zákazníkom, podnikateľským partnerom a všetkým občanom prajeme pokojné a požehnané veľkonočné sviatky 7. – 14. 4. 2012

14 – 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU


OZNAMY Už dva roky s Vami

Veselú Veľkú noc svojim zames tnancom, zákazníkom, podnikateľským partnerom a čitateľom Hlasu ľudu želá

Ponúkame: romány, encyklopédie, kuchárky, slovníky, svetové bestsellery, knihy pre deti, kancelárske potreby. Báčsky Petrovec, Leninova 7 tel.: 063/803-25-82 delodefia@stcable.net

Našim zákazníkom a všetkým občanom želáme krásne veľkonočné sviatky

dekoratívne obkladačky zo styroporu pre dom Báčsky Petrovec Národnej revolúcie 28 tel.: 021/781-739 www.stilby.co.rs

Rovina, s. s r. o.

SRD

výroba papierovej galantérie a pletív z pocínovaného drôtu Kulpín, Triglavská 35 tel.: 021/786-191, 786-510 mobil: 063/89-29-013

Svojim terajším a potenciálnym zákazníkom prajeme milostiplné a požehnané veľkonočné sviatky, hojnosť zdravia, šťastia a lásky 7. – 14. 4. 2012

súkromný podnik

14 – 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU

Báčsky Petrovec Kulpínska 2 tel.: 021/782-735 a 782-736

Technická prehliadka motorových vozidiel, traktorov a kamiónov

Krásne veľkonočné sviatky v kruhu rodiny a svojich najmilších Navštívte nás – budete spokojní! 41


OZNAMY

Radosť z Veľkej noci Vám praje

AUTOKLAMPIARSKA DIELŇA 064/226-82-55

HAŠKA G I M

Všetkým čitateľom, priateľom a spolupracovníkom príjemné prežitie vel’konočných sviatkov, vel’a zdravia a pohody...

M. Tita 87 Kulpín tel.: 021/786-018, 786-454 fax: 021/786-475 e-mail: haskagm@neobee.net

Veselé veľkonočné sviatky, veľa lásky a rodinnej pohody

NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ Bulvár oslobodenia 81/V | 21 000 Nový Sad tel.: 021/47 20 840 | 063/47 20 84 telefax: 021/47 20 844 e-mail: nvuhlasludu@hl.rs www.hlasludu.com | www.hl.rs | www.vzlet.rs

42

7. – 14. 4. 2012

14 – 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU


OZNAMY

Šťastlivé veľkonočné sviatky Vám želá

VP Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova

Srećne uskršnje praznike želi Vam

JP Direkcija za izgradnju opštine Stara Pazova

Veselé prežitie veľkonočných sviatkov Vám praje

MIESTNE SPOLOČENSTVO

STARÁ PAZOVA 7. – 14. 4. 2012

14 – 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU

43


OZNAMY Kamenárska dielňa

ŽIGMUND Pivnica Majiteľ:

Michal Žigmund

KVETINÁRSTVO

Orchidea Báčsky Petrovec 14. VÚSB 16 tel.: 021/782-547 a 062/187-24-68

Podnikateľka:

Ul. Štefánikova 75 tel.: 021/756-415 064/295-34-79

Maľované vajíčko, pekný božtek na líčko, k tomu zdravia moc a moc a veselú Veľkú noc!

Krásne a veselé veľkonočné sviatky Vám želá

Alena Kováčová Ponúkame črepníkové a rezané kvety, kvetinové aranžmány, sklenú, keramickú a inú ozdobnú galantériu a na skrášlenie Vašich sviatkov i slávnostnú dekoráciu

Zákazníkom a všetkým milovníkom kvetín želáme veselé veľkonočné sviatky Národný dom

Kvetinárstvo Kulpín Ul. maršala Tita 86 tel.: 021/786-000

Našim hosťom a všetkým občanom želáme veselé veľkonočné sviatky

Báčsky Petrovec Ul. národnej revolúcie 11 tel.: 021/780-461

44

7. – 14. 4. 2012

14 – 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU


OZNAMY

Milostiplné a požehnané veľkonočné sviatky, hojnosť zdravia, šťastia a lásky Vám praje

Ženský spolok v Kovačici

RADOSTNÚ VEĽKÚ NOC A VESELÚ OBLIEVAČKU prajú z firmy Kamenárska dielňa

BARTOŠ

– zo všetkých druhov prírodného kameňa náhrobné pomníky – kameň aj v exteriéri a interiéri domu 21 470 Báčsky Petrovec Leninova 66 tel.: 021/780-158 fax: 021/780-772

Majiteľka: Jarmila Pucovská Báčsky Petrovec, 14. VÚSB b. č. a Kollárova 5 tel.: 021/782-666

Prajeme Vám veľkonočné sviatky v kruhu najmilších a nech sú plné radosti, smiechu, rodinnej pohody a – pravdaže – krásy 7. – 14. 4. 2012

14 – 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU

MILOVNÍCI KNÍH,

spríjemnite sviatky svojim najmilším peknou knihou. 1. Andrej Čipkár: Rovné rozprávky viedky, rozprávky o príbehoch zo (z) roviny, rozprávky pre deti, cena života, cena 300 din; 150 din; 6. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať 2. Víťazoslav Hronec: Povetrie pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, nazajtra, výber z publicistiky, cena kniha pre tínedžerov, cena 250 din; 350 din; 7. Mária Kotvášová-Jonášová: Samí 3. Víťazoslav Hronec: Odfoto- dobrí žiaci, kniha o žiackych dobgrafovať odchod odinakiaľ, anto- rodružstvách, cena 200 din; lógia poézie 8. Zborník prác 40 rokov časopisu z rubriky Rozlety mládežníckeho Vzlet, monografia o dejinách mládežčasopisu Vzlet, cena 300 din; níckeho časopisu Vzlet, cena 150 din; 4. Andrej Čipkár: Prečo???, roz9. Pavel Mučaji: Povolaná zo spoprávky pre deti, cena 300 din; mienok, o živote maliarky Zuzky 5. Jaroslav Feldy: Život píše po- Medveďovej, cena 500 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840, 021/47-20-844 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, filipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/782208).

45


K U LT Ú R A DOZNEL 18. ROČNÍK FESTIVALU DIDA

Kvantita priniesla kvalitu resne polovica súnedžeri, ale ťažných predstaveúprimný poní na tohtoročnom festlesk Kysáčania tivale Divadelných insdostali od cenácií dolnozemských všetkých divákov. Tí sa aj censtvo dozvedelo vďaka Divadelautorov v Pivnici odznetieto štyri divadelné dni nému súboru Dominus z Močenka. la aj v druhej časti Dní postarali, aby hercom ma- A rovnako ako začiatok 18. Dní JanJanka Čemana. A keďže ximálne pomohli a sieň ka Čemana 23. marca aj ich záver 1. tu boli aj tri hosťujúce, takmer zakaždým vyplnili apríla vyznel v znamení Ľuboslava Majeru: najprv bola prezentácia knimilovníci scénického do posledného miesta. umenia sa mali na čo Sobota a nedeľa patrili hy a dokumentárnej výstavy k jeho tešiť: od štvrtka 29. marhosťom zo Slovenska. Naj- uplynulým novembrovým šesťdeca do nedele 1. apríla si prv sa s manželským ste- siatinám, potom predstavenie aumohli vychutnať až osem divadelných predstavení. Tento svojrázny pivPalančania prišli so Zypa Cupákom nický divadelný maratón odštartovali Petrovčania z KUS Pivnici a neľahkú úlohu jediného Petrovská družina so skvelým det- herca na výbornú zdolal tentoraz Jaským predstavením autorky a reži- roslav Šimon. Posledné súťažné sérky Daniely Legíňovej-Sabovej (v predstavenie tohtoročného festiréžii jej pomáhal aj Ondrej Brna) Tŕni- valu DIDA zahrali Kysáčania. Ochotkove nové boty. Štvrtkový večer pa- níci z KIS Kysáč so svojou drámou tril ochotníkom z MOMS Báčska Palanka. Vďaka režisérke Elene Hložanovej postavili na scénu známe príhody Zypa Cupáka autora Jána Čajaka ml. a náramne potešili a rozveselili obecenstvo. Aj piatkové divaSamí dobrí žiaci z Kovačice delné hody otvorili mladé sily: dobrodružstvá a šibalstvá zo školského reotypom v života na javisku predniesli žiaci ZŠ hre Jedna a torky K. Hitzingerovej, rod. MišíkoMladých pokolení z Kovačice. Ropol hodina me- vej Zabudla som v jeho réžii a v pomán Márie Kotvášovej-Jonášovej škania autorov daní Divadelného súboru Jána ChaSamí dobrí žiaci zdramatizovala Eva Jeana Della a lupku z Brezna. Ide o víťazné predPoliaková-Hrková, ktorá potom spoGeralda Si- stavenie festivalu Palárikova Rakolu s kolegyňou profesorkou Annou bleyrasa v réžii vá v Čadci, s ktorým má OD Janka Hrkovou túto žiacku zábavku aj reRomana Bu- Čemana ako hostiteľ pivnického žírovala. Nasledovalo jediné tohto- Jaroslav Šimon v pivnickej monodráme daia dala za festivalu DIDA podpísané memoročné predstavenie na malej scéne pasy dvojica randum o výmene víťazných predHugo Karas autora Doda Gombára a jediná monodráma: To nenapíšeš! hercov z Divadla ASI zo Šale. O tom, stavení. Ale, aby sme nezabudli... Pred Autorkou a režisérkou je Katarína v réžii Ivana Hansmana v Pivnici ako si žijú Panny v oblakoch v rovHitzingerová, rod. Mišíková, pred- premiérovali, a to veľmi úspešne. S nomennej komédii autora Miklósa presvedčivou drámou Brezňanov stavenie je z aktuálneho repertoáru podaným dejom sa najľahšie sto- Gyárfása v réžii Romana Budaia a na počesť odmenených v Klube hostiteľského OD Janka Čemana v tožnili rovesníci protagonistov – tí- Aleny Demkovej, sa festivalové obe- poľnohospodárov v Pivnici v ne-

P

Tínedžerský Hugo Karas z Kysáča

46

Hostia zo Šale 7. – 14. 4. 2012

14 – 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A deľu podvečer bolo tradičné ukončenie prezentačnej akcie Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci Vítanie jari s knihou. Tak ako na doterajších večierkoch pod názvom Zima s knihou aj tu bola predstavená minuloročná knižná produkcia s dôrazom na výnimočné knihy, aké sa často nevydávajú, ale teraz zvlášť na dva divadelné tituly: Štyri hry Jana Hrubíka a Poviedky a divadelné hry Jána Salčáka. Pivničan J. Salčák pri tejto príležitosti pochválil Adama Svetlíka za korektný výber jeho textov do tejto prvej zbierky prozaických a drama-

skutočne veľa práce a vraj aj početné dilemy, lebo súťažných predstavení bolo až desať. Ako v záverečný večer pred zverejnením najúspešnejších súborov a jednotlivcov zdôraznil v správe V. Valentík, 18. ročník tohto festivalu priniesol nielen kvantitu, ale aj kvalitu tak súťažných, ako aj hosťujúcich predstavení. Pritom až tri nové predlohy podpísala tá istá autorka – K. Hitzingerová, rod. Mišíková, čo sa zatiaľ nestalo. ChaZ veselohry ochotníkov z Močenka

Brezno a ich vavrínmi ovenčená dráma Zabudla som

Protagonisti Vítania jari s knihou: (zľava) Ján Kmeťko, Vladimír Valentík, Ján Salčák a Víťazoslav Hronec

tických textov po dvoch vydaných zbierkach básní. O literárnom diele tohto spisovateľa, ktorý si v tvorbe zvolil neľahkú cestu – cestu na voľnej nohe, ako i o jeho angažovaní sa pri vzniku tak OD Janka Čemana, ako i festivalu DIDA, hovoril riaditeľ SVC Vladimír Valentík. Na záver večierka návštevníkov úryvkom zo svojej tvorby oslovil aj sám „ako vždy ironicky vtipný“ J. Salčák.

Najsilnejším ohnivkom záverečnej časti festivalu DIDA aj tentoraz bolo jeho vyhodnotenie. Stála posudzovacia komisia v zložení: Zuzana Tárnociová, predsedníčka, a Dr. Michal Týr a Vladimír Valentík, členovia, tohto roku mali Posudzovacia komisia mala tohto roku veľa práce

rakteristikou ročníka sú aj nekonvenčné divadelné formy – priniesli ich Petrovčania (Divadlo VHV) a Pazovčania – a veľký počet nových predlôh – až šesť. Na záver sa V. Valentík v mene posudzovacej komisie poďakoval početnému a kultivovanému pivnickému obecenstvu a organizátorovi festivalu OD Janka Čemana za nevšednú lásku k divadlu. S osobitným dôrazom na to, že „láska sa láskou vracia“. A. Francistyová

ODMENENÍ Cenu Janka Čemana za podanie najautentickejšieho obrazu života dolnozemských Slovákov, ako i Cenu za najúspešnejšie predstavenie dostalo Divadlo VHV z Báčskeho Petrovca za postmodernistický scénický prejav Óda na rovinu autorov Petra Serga Butku a kolektívu Divadla VHV v réžii P. S. Butku. Teda petrovskí ochotníci budú predstavovať pivnický divadelný festival na festivale slovenských predlôh Palárikova Raková v Čadci na Slovensku. Cenu za nový inscenovaný text dolnozemského autora dostal Michal Babiak za text Frajerčenia na Tretej ulici, ktorý vznikol podľa románu Nebezpečné známosti Choderlosa de Laclosa a dramatizácie Christophe- Odmenení jednotlivci a predstavitelia súborov s predsedom organizačného výboru Jára Hamptona. V réžii autora inscenovali ho ochot- nom Kmeťkom (celkom vľava) a moderátorkou Kvetoslavou Imrekovou (prvá sprava) níci KUS Zvolen z Kulpína. Namiesto Ceny za dramatizáciu udelené boli dve Špeciálne ceny za autorský počin – za cho- v dráme Michala Babiaka Frajerčenia na Tretej ulici. Druhú cenu za herecký reodrámu Neresti ľudstva autorovi a režisérovi Miroslavovi Kožíkovi a au- výkon získal Jaroslav Šimon z Pivnice za monodrámu K. Hitzingerovej, torovi hudby v tom istom pazovskom predstavení Miroslavovi Bakovi. rod. Mišíkovej To nenapíšeš! Dve tretie ceny dostali: Jozef Chrček a EmíNajlepším hercom 18. festivalu DIDA 2012 sa stal Michal Čiliak z Kul- lia Lazićová z Báčskej Palanky za stvárnenie postáv Ďura Siráka a jeho pína za stvárnenie úlohy Ďura Vágala, mladého gazdu a starého mládenca ženy Anče vo veselohre J. Čajaka ml. Zypa Cupák.

7. – 14. 4. 2012

14 – 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU

47


K U LT Ú R A S ALEXANDROM BAKOM, SELEKTOROM OBECNÝCH DIVADELNÝCH PREHLIADOK

Bohatá produkcia Z

SAMÍ DOBRÍ ŽIACI PREMIÉROVALI. V stredu 28. marca vo veľkej sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici bola premiéra divadelného predstavenia pre deti Samí dobrí žiaci v réžii Evy Hrkovej Poliakovej. Pri nacvičovaní jej asistovala aj profesorka Anna Hrková. Žiaci ZŠ Mladých pokolení úspešne zdolali zverené úlohy v prednesení príbehov zo školských lavíc, ktoré vo svojej knihe Samí dobrí žiaci opísala kovačická spisovateľka pre deti Mária Kotvášová-Jonášová. V spomenutom divadelnom predstavení, ktorého premiéru sledoval aj selektor pre južný Banát Miroslav Žužić, hrali: Magdaléna Šišková, Sabína Tomášová, Jana Ďurišová, Darko Koreň, Michael Šimon, Marína Hriešiková, Tatiana Poliaková, Martina Petríková, Ivan Cicka, Martina Čížiková, Saňa Kráľovská, Melinda Babková a Andrea Jonášová. V inscenácii účinkovali aj členovia školského orchestra, ktorý tvorili: Dušana Babincová, Darina Čechová, Andrea Babková a Marek Chalupa. Svetlo a zvuk mali na starosti mladí majstri: Dušan Králik, Alexander Jarmocký a Ján Marko. A. Chalupová

námy staropazovský herec a režisér Alexander Bako bol na základe rozhodnutia Zväzu ochotníkov Vojvodiny selektorom tohtoročných obecných divadelných prehliadok. „Porovnávajúc produkciu v uplynulých dvoch desaťročiach tohto roku sme mali v Srieme azda najviac divadelných predstavení. Bolo ich v konkurencii úhrnne 17. Iba Obec Ruma nemala prehliadku. Najviac divadelných predstavení pripravených pre súťaž mali obce Sriemska Mitrovica a Stará Pazova – až po 5 predstavení. Dve predstavenia som odsledoval v obciach Pećince a Irig, a po jedno predstavenie mali obce Beočín, Šíd a Inđija,“ poznamenal A. Bako. Čo sa týka Staropazovskej obce, ako selektor náš spolubesedník si pozrel po jedno predstavenie v Novej Pazove a Nových Bánovciach, a tri predstavenia v samotnej Starej Pazove: SD VHV Stará Pazova ponúklo autorské predstavenie Mi-

roslava Kožíka Neresti ľudstva, Gymnázium Branka Radičevića a ZŠ Boška Palkovljevića Pinkiho (predstavenie pre dospelých). Podľa jeho rozhodnutia do zónovej divadelnej prehliadky, ktorá bude v Irigu od 7. do 14. apríla, navrhol osem predstavení a medzi nimi je i inscenácia Neresti ľudstva. Navrhol aj niektoré predstavenia pre Mládežnícky festival v Kule a pre Festival tradičných foriem v dedinke Jaša Tomić. „Tohto roku sme mali veľa mládežníckych predstavení, čo je, samozrejme, veľmi dobre, je to dôkaz, že sa mladí zapájajú do divadla. V každom predstavení, ktoré som si pozrel, mali dobre zhotovenú scénografiu, vynikali kostýmami, výberom hudby... Známkoval som podľa toho, čo som na javisku videl, a neriadil som sa tým, či možno niektoré predstavenie po 10 reprízach bude lepšie alebo nie,“ vyzdvihol Alexander Bako. a. lš.

V PADINE A V KOVAČICI

Víkend v znamení dvoch divadelných premiér V

tejto divadelnej seNa scéne Domu kultúry 3. októbra ochotníci zóne Padinčania kovačickej scény Divadla VHV pre selektora pripravili dve predstapredviedli komédiu Mylná dohoda autora venia, dve komédie. Stevana Vasića v réžii známeho srbského herPrvá mala premiéru mica Milenka Pavlova. Herecké úlohy mali na stanulý víkend a druhá v rosti: Miloslav Jonáš, Jaroslav Dudáš, Zuzana sobotu 31. marca. Šipická, Danka Svetlíková, Darko Ďurica, Ján Padinské OchotnícMarko, Emil Nemček a Anička Chalupová. ke divadlo Nová scéna Pod technickú úpravu divadla sa podpísali Mia Dom kultúry Michala lenko Pavlov a Želimír Bartoš. Babinku inscenovali slovenskú situačnú komédiu Zoznamka košickej autorky Adriany Krúpovej. Ide o úsmev- Padinskí herci v predstavení Zoznamka ný príbeh s netradičnou kriminálnou zápletkou, ktorý divákovi od- Milke Petrovičovej sa v ľahčeným spôsobom predvedie strasti i slas- tejto súčasnej komédii ti súčasného manželstva. Réžie sa ujal Janko dobre hralo. Tak v KoHološ, úpravu scény mali na starosti Dr. Jarmila vačici, ako aj v Padine a Martin Gerbócovci a Janko Hološ, kým sa s premiéru sledoval i zótechnikou potrápili Andrija Tomek, Ján Slá- nový selektor pre južný deček, Želko Marušník, Pavel Sampor, Miroslav Banát Miroslav Žužić, Kovačičania v Mylnej dohode Hološ a Martin Gerbóc. Aj tentoraz vďaka Dr. ktorý sa po krátkom Herci z Padiny a Kovačice teraz plánujú ďalšie J. Gerbócovej, ktorá pripravila kostýmy, diva- zhodnotení divadelného predstavenia v Padelným ochotníkom Jankovi Hološovi, Márii dine náhlil do Kovačice, kde ho tiež čakala po- vystúpenia, ako aj účasť na prehliadkach. A. Ch. Galasovej, Anne Širkovej, Ivane Čapovej a sudzovacia práca.

48

7. – 14. 4. 2012

14– 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A KUS PETROVSKá DRUžINA V ROKU 2011

V znamení jubilea – 120. výročia spolkárenia ýročné zhromaždenie Kultúrno- ocenenia a uznania. Vystupovali doma, i na pokrajinský Festival tradícií v sepumeleckého sňpolku Petrovská v krajine a na Slovensku. tembri vo Vrbase. družina sa v miestnostiach spolku Predstaviteľ spolku Igor Baláž na Detské spevácke a tanečné súbory uskutočnilo v nedeľu 1. apríla 2012. Po Stretnutí v pivnickom poli získal Cenu a hudobníci vystúpili v Petrovaradíne, voľbe pracovného predsedníctva, v za najautentickejší ľudový odev, deti v programoch v rámci Dňa Petrovca, čele ktorého bola Katarína Melegová- spevom a tancom spestrili program na detskom medzinárodnom festiMelichová, sa prešlo na bilancovanie slávnostnej akadémie Spolku pe- vale v Tavankute, na Zlatej bráne v Kyminulého roku. sáči, kde sa podľa vyRok 2011 sa v Petrovci hodnotenia zaradili niesol v znamení 120. výmedzi najúspešnejšie ročia založenia Petrovdetské súbory u nás, ského spevokolu. Tunajší na SNS. Mládežnícka ochotníci, ako zdôraznila tanečná skupina a predsedníčka spolku Kveženská spevácka skutoslava Benková, vystúpina sa zúčastnili na pili na rôznych súťažiach, humanitárnych konfestivaloch, usporiadali certoch v Hložanoch rad spoločných a samoa v Petrovci, na Dni Pestatných programov a trovca, vystúpili aj na estrádnych prezentácií. Folklórnom festivale Počet členov v roku 2011 Kvetoslava Benková, Annamária Gierová, Katarína Tancuj, tancuj... vo Vojstúpol, pribudli najmä Melegová-Melichová a Tatiana Kriváková-Amidžićová lovici, kde ich zaradili deti. Aktívni členovia spol- (zľava) za predsedníckym stolom medzi 8 najlepších súku pracujú s dvoma choborov, ktoré v naslereografmi – T. Krivákovou-Amidžićo- trovských žien. Spolok úspešne zor- dujúcom období budú reprezenvou a J. Kováčom, štyrmi umeleckými ganizoval Obecnú prehliadku det- tantmi slovenského tradičného umevedúcimi – K. Benkovou, D. Legíňovou- ských folklórnych súborov a na nej vy- nia u nás a v zahraničí. Mládežnícky taSabovou, A. Seleštianskou a M. Stru- stúpili obidve detské folklórne skupi- nečný súbor vystúpil na galakoncerhárom, a dvoma korepetítormi – J. An- ny. Staršia detská folklórna skupina po- te SNS a spolu so speváckou skupinou drášikom a Z. Makovníkom, v dvoch stúpila do zónovej súťaže, z Čelareva a sólistami ako predstavitelia obce v júli detských tanečných skupinách, detskej i do pokrajinskej prehliadky v No- hosťovali na Slovensku vo Zvolenspeváckej a hudobnej sekcii, detskej vom Bečeji, kde získala striebornú skej Slatine, v Drážovciach a v Nitre, v divadelnej sekcii, v mládežníckej ta- plaketu. Mládežnícky folklórny súbor auguste aj v Iloku. Najväčšia aktivita v nečnej skupine, speváckej skupine a a ženská spevácka skupina tiež z spolku bola v septembri. Vyvrcholila v orchestri.Všetky tieto skupiny aj v mi- Obecnej prehliadky – v Hložanoch – celovečerným výročným galakoncernuloročnom období získali početné postúpili ďalej. Zo zónovej prehliadky tom pod názvom V tom Petrovci..., a zú-

V

PREDSTAVILI KNIHU VOJVODINSKÍ SLOVÁCI V KANADE

častnili sa na ňom všetci členovia spolku. Program sa niesol v znamení výročí a jubileí – 120. výročia spolkárenia v Petrovci, životného jubilea K. Benkovej a 15. výročia speváckeho zboru Nitria z Nitry, ktorí boli hosťami programu. Detské tanečné skupiny a detská spevácka skupina v októbri pobudli na výmennom zájazde v Brezne na Slovensku. Spolkári sa v novembri angažovali v organizácii festivalu Spievajže si, spievaj, na ktorom si právo účasti na Stretnutí v pivnickom poli 2012 vyspievala Milina Speváková. Najmladšie deti počas vianočných sviatkov koledovaním obnovili tradíciu Štedrého večera a divadelníci s O. Brnom pripravili programy pri príchode dedka Mráza. Svoje aktivity, ako bolo vidieť zo správy M. Hamadehovej, spolok kryl z prostriedkov obce (200-tisíc) a Miestneho spoločenstva Petrovec (129-tisíc), ÚSŽZ z Bratislavy (215-tisíc) a sponzorov. Spolu v hodnote 550-tisíc. Na tento rok schválili náročný plán práce, ktorý vo finančnom prepočte vynáša 970-tisíc dinárov na riadnu činnosť a 470-tisíc na organizovanie festivalov a podujatí. Záverom zasadnutia si spolkári doplnili rady v orgánoch správy a slová podpory im adresovali aj predstavitelia miestnej samosprávy a poslanci v pokrajinskom a republikovom zhromaždení. J. Č-p

listov, ktoré písali príbuzným alebo zasa príbuzní im do Kanady. Autor hovoril o zaujímavých životných príbehoch vojvodinských Slovákov v Kanade, ktorých tam žije asi 10-tisíc. Spomenul i to, že slovenská evanjelická komunita v Kanade je väčšinou z Vojvodiny, hovoril o tom, ako získaval informácie pre túto publikáciu. Najviac od starších ľudí, ktorí nikdy predtým nechceli rozprávať o tom, ako zanechali všetko vo Vojvodine. Na večierku v Kysáči, z Ondrej Miháľ na večierku v Kysáči ktorého si všetci odniesVojvodiny, ktorí žijú v Kanade. O li pekné dojmy, sa O. Miháľ zmienil aj ich živote autor rozprával pútavým o svojej publikácii Slováci v Kanade spôsobom. Medziiným aj to, že o ži- svojimi očami a o preklade knihy Guvote Slovákov v Kanade pochádza- stáva Maršalla-Petrovského Spod zájúcich z týchto končín neexistujú vejov amerických do angličtiny. žiadne písomné záznamy. Okrem E. Š.

Spolupráca pretrváva desaťročie V

Slovenskom národnom dome v Kysáči v nedeľu 1. apríla predstavili knihu Vojvodinskí Slováci v Kanade a otvorili príležitostnú výstavu obrazov Ondreja Miháľa z Kanady. Večierok, na ktorom sa zúčastnili početní hostia a Kysáčania, usporiadal MOMS Kysáč v spolupráci s Kanadským slovenským inštitútom. Svojou prítomnosťou toto podujatie poctili matičiari z Dobanoviec, Kulpína a Nového Sadu, ale aj mnohí z tých, čo žili v Kanade, alebo tam ešte stále majú svojich najbližších. Otvoreniu výstavy a predstavovaniu knihy predchádzal kultúrno-umelecký program, v ktorom sa striedali recitácie a piesne o vysťahovaleckej problematike. Recitovali žiačky Maja Vargová a Marína Kolárová, novinárka a bábkoherečka Milina Chrťanová a učiteľka v 7. – 14. 4. 2012

penzii Elena Surová. Spievali ženská a mužská spevácka skupina Kultúrnoinformačného strediska Kysáč, ako i sólisti Juraj Kulík a Vladimír Tót za hudobného sprievodu Miloslava Kardelisa. Moderátorkou bola profesorka triednej výučby Anna Legíňová, ktorá údajmi zo životopisu predstavila O. Miháľa ako publicistu, fotografa a autora multimediálnych projektov. O knihe, ale aj o neľahkom živote vysťahovalcov sa zmienil predseda MOMS v Kysáči Rastislav Surový. Bolo počuť i to, že spolupráca MOMS Kysáč s Ondrejom Miháľom trvá už 10 rokov. Zo slov Ondreja Miháľa sa prítomní dozvedeli, že ide o druhé vydanie 160-stranovej knihy Vojvodinskí Slováci v Kanade, poskytujúcej množstvo informácií o Slovákoch z

14 – 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU

49


K U LT Ú R A LITERÁRNY VEČIEROK V ÚKVS V NOVOM SADE

Spod závejov amerických po anglicky Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade vo štvrtok 29. marca 2012 predstavili anglický preklad knihy Gustáva Maršalla-Petrovského Spod závejov amerických. Autorom spomenutého prekladu je Ondrej Miháľ. Zároveň si na tomto literárnom večierku pripomenuli 150. výročie narodenia spisovateľa Petrovského, ktorému predstavitelia ústavu vzdali hold aj v deň jeho narodenia, 23. marca t. r., pri pamätnej tabuli v Báčskom Petrovci. Podľa slov riaditeľky ÚKVS Miliny Sklabinskej večierok bol svojím spôsobom venovaný aj vysťahovaleckej problematike, ako i osobnosti spisovateľa Gustáva MaršallaPetrovského. Vyplynulo to aj z kultúrno-umeleckej zložky večierka, kde odznela nahrávka piesne Kto peniaške potrebuje, ako i ďalšie piesne v prednese Komorného zboru Musica viva z Báčskeho Petrovca pod vedením Marieny StankovićovejKrivákovej a Ivana Slávika za sprievodu huslistky Leonóry Súdiovej. Nechýbali ani ukážky z tvorby G. M. Petrovského v prednese Milušky Grňovej z Kysáča a Anny Struháro-

V

Momentka z tejto marcovej akcie v Novom Sade vej z Petrovca. Najdôležitejšie momenty zo života a diela tohto významného spisovateľa prítomným prečítala Katarína Mosnáková. Potom už slovo patrilo kanadskému Slovákovi a silbašskému rodákovi Ondrejovi Miháľovi, ktorý predstavil knihu From Under The American Snowdrifts, čiže anglickú verziu knihy Spod závejov amerických. Spomenul okrem iného, že sa na preklad podobrali aj preto, aby Slováci v Amerike a v Kanade vedeli,

Riaditeľ Heuer a minister Obradović v sieni vlády Srbska

čo Gustáv o nich písal. Pritom sa dnes mieni, že to, čo Petrovský písal, viacej nie je dôležité. Avšak dnes je to dôležitejšie ako bolo vtedy, lebo celý svet sa dnes sťahuje z jedného miesta na druhé. Autor prekladu O. Miháľ na literárnom večierku v Novom Sade spomenul aj to, že v Spojených štátoch amerických žije 1,8 milióna Slovákov a v Kanade 100-tisíc. Z toho malý počet rozpráva po slovensky a ostatní po anglicky. To znamená, že slo-

VIACNÁSOBNÝ OSOH, VEĽKÉ MOŽNOSTI. – Návšteva Rolfa Heuera, generálneho riaditeľa Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN), je pre nás pokračovaním dlhej a plodnej spolupráce, ktorú máme s CERN, – podotkol minister osvety a vedy Dr. Žarko Obradović na konferencii 28. marca v budove vlády Srbska v Belehrade. Oznámil, že všetky rozhovory, ktoré popredný hosť u nás absolvoval, boli predovšetkým vo funkcii objavenia a rozboru spôsobov, ako čím lepšie využiť štatút pridruženého člena, ktorý Srbsko vo významnej svetovej organizácii od začiatku roku má, tiež prezentácie vedy vo funkcii nášho rozvoja. . Oto Filip

OBECNÁ PREHLIADKA DETSKEJ FOLKLÓRNEJ TVORBY INĐIJE sa konala v sobotu 31. marca v inđijskom Kultúrnom stredisku. Na prehliadke sa zúčastnili aj členovia SKUS Vinohrady zo Slankamenských Vinohradov s choreografiou Ruženy Červenskej Sobota, nedeľa prechodí. Nacvičovateľkou je Maja Machová. Vystúpili v kategórii pôvodnej tvorby a podľa rozhodnutia selektorky Dajany Kostićovej postúpili do zónovej prehliadky. Na fotografii: tanečníci, hudobníci a choreografka. A. Lš.

50

venskú knihu Petrovského nikdy nebudú môcť čítať. Snom vydavateľov je, aby si kniha Spod závejov amerických našla cestu k čitateľom v Amerike a plánujú ju poslať do každej univerzitnej knižnice v USA. Mienia, že Petrovský má čo povedať Slovákom v Amerike, lebo písal s citom. Miháľ k tomu pripomenul, že aj na našich priestranstvách by sme si viac mali vážiť Petrovského, ktorý je na svetovej úrovni. Prítomných zaujala aj remeselnícka časť prekladu pod vedením Kanadského slovenského inštitútu. Ako autor prezradil, bola to neľahká práca, ktorá potrvala 9 mesiacov. Keďže bol spomenutý aj povážlivý stav pamätníka G. M. Petrovského, spisovateľ Víťazoslav Hronec navrhol, aby sa telesné pozostatky tohto spisovateľa preniesli na martinský cintorín na Slovensku (respektíve do Petrovca). Spomenul aj skutočnosť, že Petrovský, pod pseudonymom Barón La Šram napísal román pod názvom Gróf Rajday. Keďže túto knihu nemožno vypátrať, V. Hronec vyzval Ondreja Miháľa, aby sa pokúsil nájsť ju v Amerike. Slovenské vydavateľské centrum by potom mohlo publikovať piatu knihu Petrovského Vybraných spisov. K dobrému pocitu zo štvrtkového literárneho večierka prispelo i neformálne kamarátenie pri občerstvení, ktoré pripravili šikovné členky Spolku kysáčskych žien, ináč spoľahlivé spolupracovníčky ústavu na rôznych akciách. E. Šranková

Informácia pre verejnosť zhľadom na to, že sa vo verejnosti objavili nepresné informácie o výške ceny knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, dovoľujeme si vás informovať, že je v Srbsku cena tejto publikácie 2 000 dinárov. Kniha sa predáva na našich prezentáciách v prostrediach a v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov, Njegošova 16/II Nový Sad. Prosíme všetkých, ktorí si túto publikáciu kúpili po vyššej cene než je hore uvedená, aby zavolali do Ústavu na číslo 021/54-55-70 alebo 021/54-55-71. Srdečne ďakujeme za pochopenie.

V

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov 7. – 14. 4. 2012

14 – 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A V BIELOM BLATE SÚŤAŽILI RECITÁTORKY Z BANÁTU

Už známe, ale aj nové tváre ohtoročná, v poradí už 5. regionálna súťaž recitátoriek pre Banát prebiehala v nedeľu 1. apríla v Bielom Blate. Spoločnými silami ju zorganizovali tamojší Spolok žien a Miestny odbor Matice slovenskej. Zúčastnilo sa na nej 10 recitátoriek z piatich slovenských osád v Banáte: z Padiny, Kovačice, Hajdušice, Aradáča a Bieleho Blata. Na úvod prítomných a hostí pozdravili predsedníčka bieloblatského Spolku žien Anuška Simoniová a členka organizačného výboru Katarína Dolinajová a prihovorila sa aj podpredsedníčka Asociácie slovenských spolkov žien pre Banát Elenka Haníková. Vyjadrila potešenie z toho, že tu vidí už skúsené účastníčky, ale aj nové tváre, čo svedčí o tom, že súťaž oslovila milovníkov umeleckého prednesu. Po tejto protokolárnej časti pódium v bieloblatskom Dome kultúry patril už iba recitátorkám, ktoré, ako to pravidlá nakladajú, súťažili v prednese poézie a prózy v dvoch kategóriách: od 16 do 25 rokov a nad 25 rokov. Ich výkon hodnotila odborná porota, ktorú tvorili profesorky slovenského jazyka a literatúry Jaroslava Števková a Anna Valentová a učiteľka Vierka Hriešiková-Vršková. Moderovala Jarmila Hromčíková. Z pódia zneli básne: Martina Razúsa Matka (Tina Boko-

T

rová z Padiny), Jána Labátha Na Dolnej zemi (Denisa Gáliková z Kovačice), Jána Smreka Pod kvitnúcim oleandrom (Marína Hanusová z Ara-

Víťazky: (zľava) Eva Pavićevićová, Marína Hanusová, Dana Svetlíková, Danica Vŕbová a Anita Jonášová-Mišićová dáča a Evka Barnová z Bieleho Blata), Márie Rázusovej-Martákovej Oči (Andrea Dišpiterová z Aradáča), Gabriely Mistrálovej Posolstvo do Chile pri príležitosti narodenia (Zuzana Megová z Padiny) a Andreja Sládkoviča Zúfalec (Anita JonášováMišićová z Bieleho Blata). Prozaické texty predniesli Danica Vŕbová z Hajdušice (Čokoľvek robím, je zle Márie Kotvášovej-Jonášovej), Danka Svetlíková z Kovačice (Jesenná sonáta Ingmara Bergmana) a Eva Pavićevićová z Kovačice (Pozri na

STARÁ PAZOVA

Kultúrny informátor na apríl Stredisku pre kultúru Stará Pazova v pondelok 2. apríla predstavili kultúrny informátor na apríl. V ten istý deň v Galérii strediska otvorili výstavu kresieb Bojana Krljića, umelca z Inđije. V organizácii Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy 20. apríla v predsieni divadla je naplánované otvorenie výstavy obrazov a sôch Milutina Crnobrnju. Výročný koncert FS Klasy sa uskutoční 14. apríla, kým 15. apríla veľkonočný koncert usporiadajú členovia staropazovského KUS Branka Radičevića. Koncert Zvonka Bogdana naplánovali na 22. apríla v parku v strede Vojky a ďalšie dva koncerty Inkluzívneho

V

7. – 14. 4. 2012

seba Petry Nagyovej-Džeremgovej). V prestávke, kým odborná porota hodnotila výkony recitátoriek,

chóru ISON z Nového Sadu by sa mali usporiadať v staropazovskej divadelnej sieni 26. apríla a Mestského tamburášskeho orchestra 28. apríla. Okrem bohatého filmového repertoáru na programe sú i dve divadelné predstavenia. Vo štvrtok 19. apríla do Pazovy pricestujú divadelníci z Bečeja s dvomi predstaveniami a 20. apríla si obecenstvo bude môcť reprízne pozrieť predstavenie A. P. Čechova Krčma na hlavnej hradskej v réžii Miroslava Benku a v podaní tamojšieho SD VHV, SKUS hrdinu Janka Čmelíka a Strediska pre kultúru Stará Pazova.

14 – 15 /4485 – 4486/

cirkevný spevokol slovenského evanjelického a. v. zboru Elpis a Jarmilka Siantová za sprievodu Igora Kuraja predviedli niekoľko duchovných piesní, kým Mária Haníková zarecitovala báseň.

„Dospelácky prednes je prednes osobného záujmu, poznania a talentu. Text vás osloví, ale musí jestvovať aj spolupráca toho, kto dáva prednes a kto ho nacvičuje. Kvalitný text musí mať tému, ale aj spôsob interpretácie,“ povedala predsedníčka odbornej poroty J. Števková skôr než vyhlásila najlepších. V prednese poézie v kategórii 16 až 25 rokov na porotu najviac zapôsobila Marína Hanusová z Aradáča, a v kategórii nad 25 rokov zvíťazila vlaňajšia víťazka tejto súťaže Anita Jonášová-Mišićová. Najťažšiu úlohu porota mala v kategórii prednesu prózy od 16 do 25 rokov a navrhla, aby obidve recitátorky Dana Svetlíková a Danica Vŕbová postúpili do finálovej súťaže. Keďže to pravidlá nedovoľujú, ťažkým srdcom sa rozhodli, aby do finále postúpila Dana Svetlíková, ale rovnaký diplom udelili aj Danici Vŕbovej. Konečne do finále prednesom prózy postúpila aj najstaršia účastníčka tejto regionálnej súťaže Kovačičanka Eva Pavićevićová. Všetky účastníčky dostali aj knižné odmeny – dar MOMS v Bielom Blate. vlh

Spoločnosť INFOCAR, a. s., z Bratislavy hľadá pre svoju dcérsku spoločnosť v Belehrade na plný úväzok 2 pracovníkov / pracovníčky na pozície:

Obchodný manažér

Servisno-technický manažér

Požadujeme: – stredoškolské / vysokoškolské vzdelanie – komunikatívnosť – príjemné vystupovanie – schopnosť a ochotu učiť sa – prácu s PC – znalosť srbského a slovenského jazyka – skúsenosti v oblasti predaja sú vítané – vodičský preukaz „B“ kategórie

Požadujeme: – stredoškolské / vysokoškolské vzdelanie – komunikatívnosť – príjemné vystupovanie – schopnosť a ochotu učiť sa – prácu s PC – znalosť srbského a slovenského jazyka – skúsenosti v oblasti inštalácie podobných zariadení sú vítané – vítané sú aj skúsenosti v oblasti elektroinštalácií áut – vodičský preukaz „B“ kategórie

Ponúkame: dynamickú prácu profesionálny rast príjemné pracovné prostredie kompletné technické vybavenie zaškolenie podporu materskej spoločnosti Žiadosť o zamestnanie spolu s fotografiou a profesijným životopisom v slovenskom aj srbskom jazyku zašlite na e-mailovú adresu vkisela@gmail.com najneskôr do 20. 4. 2012. Bližšie informácie o firme INFOCAR, a. s., nájdete na www.infocar.sk. Ďakujeme vopred všetkým uchádzačom o uvedené pozície.

A. Lš. HLAS ĽUDU

51


K U LT Ú R A NOVÁ FONDÁCIA A VÝSTAVA

Na rozhraní dvoch storočí a dvoch umení Petrovaradíne v Beledokumentárne stredisko. V hradskej ulici číslo 23 pri Fondáciu Brtka Kresoja zaznámej Belehradskej bráne v ložila v roku 2011 Mira piatok 30. marca bola otvorená výstava prác akademickej maliarky Miry Brtkovej a skupiny maliarov Illumination. Zároveň začala s prácou Fondácia Brtka Kresoja. Pôsobenie Miry Brtkovej v skupine Illumination, ktorú v roku 1967 založil japonský maliar Nobuya Abe, je veľmi významné pre formovanie umeleckej osobnosti Miry Brtkovej, poznamenal v prí- Momentka z vernisáže v Petrovaradíne hovore výtvarný kritik Savo Stepanov. geometrizmu a problematiky svetla – V skupine Illumination, ktorá bola fyzického a duchovného. Výstava M. Brtkovej bola otvorená avantgardou tej doby, boli aj Američanka Marcia Hafif, Taliani Paolo Patelli na prízemí spomenutého priestoru, a Aldo Schmid a Milena Čubraković. kým sú miestnosti na poschodí tejto N. Abe ich zhromaždil pri programe budovy v Petrovaradíne určené pre čistého modernistického maliarstva, stálu expozíciu dedičstva a bude tu i

Chýrnik STARÁ PAZOVA, ERDEVÍK. V piatok 30. marca v staropazovskej divadelnej sieni vystúpil Divadelný súbor Jána Chalupku mesta Brezno zo Slovenska s predstavením Kataríny Hitzingerovej, rod. Mišíkovej, Zabudla som v réžii Ľuboslava Majeru. Predstavenie si pozrelo nepočetné obecenstvo. Zato v sobotu 31. marca pri vystúpení s tým istým predstavením v Erdevíku, Brezňania, víťazi minuloročného festivalu Palárikova Raková v Čadci, hrali pred vyplnenou tamojšou sieňou Slovenského domu. A. Lš. a A. F.

Brtková s cieľom pestovať a afirmovať umelecké diela umeleckých rodín Brtkovej a Kresoja, afirmovať špičkové vizuálne a filmové umenie s osobitným dôrazom na medzinárodnú spoluprácu zvlášť s Talianskom, Japonskom, Slovenskom, Tureckom a Srbskom. V dedičstve tejto rodiny je bohatá zbierka obrazov, sôch a filmov Miry Brtkovej, jej manžela Dragana Kresoju, jedného z najvýznamnejších srbských filmových režisérov, a ich syna Miloša Stefana Kresoju, filmového kameramana a režiséra dokumentárnych filmov, ktorí zahynuli v nešťastí vo vrtuľníku roku 1996. Ako poznamenala na otvorení výstavy Vesna Latinovićová,

BÁČSKA PALANKA. Na piatok 6. apríla o 19. hodine v Slovenskom dome je zahlásené otvorenie výstavy obrazov Vladimíra Urbančeka. V nedeľu 8. apríla o 16. hodine bude v Slovenskom dome detský program ladený k Veľkej noci. V tú istú nedeľu − 8. apríla − o 20. hodine bude premiéra divadelného predstavenia pre dospelých Zypa Cupák. E. H. JÁNOŠÍK. Slovenský kultúrno-umelecký spolok Jánošík z Jánošíka po viac ako 15-ročnej prestávke opäť organizuje festival pod názvom V Šándore na bráne. Ide o výberové kolo mladých spevákov slovenských ľudových piesní, kto-

Pre mňa nepostojíš! A

ko aktívni používatelia slovensko-srbského bilingvizmu si zriedkakedy uvedomíme, že prípadov miešania slovenčiny so srbčinou je neúrekom. Výsledkom toho je množstvo nenáležitých poslovenčených srbských slov, ktoré sú v našej kontaktovej jazykovej situácii dennodenne prítomné. Takými sú i našské slovesá postojí a nepostojí, resp. postoja, nepostoja. V bohatej slovnej zásobe spisovnej slovenčiny nachádzame slovesá postáť, postáť si, a ich význam je nasledujúci: – postáť si, zastaviť sa, ostať chvíľu stáť: pri prechádzke občas postál, postál (si) so susedom na ulici, postála chvíľu pred zrkadlom; – ostať stáť, nesadnúť si: nesadnem si, postojím; – v spojeniach nechať postáť, obyčajne potraviny, nechať určitý čas na po-

52

koji, nehýbať: do paradajok pridáme soľ a necháme postáť, cesto musí trochu postáť, aby odmäklo; a nedokonavý tvar postávať: ľudia postávajú pred vchodom do kostola. V bežnej hovorovej slovenčine sa zjavujú aj takéto tvary, ktorým venujeme tu pozornosť: „Proti rakovine nepostojí liek.“; „Z tejto krízy nepostojí východisko.“; „V dedine postojí málo koní.“; „Vlkolaci a strigy postoja len v rozprávkach.“; „Pre mňa Anča nepostojí, tak ma naštvala.“ – vo všetkých príkladoch ide o tvar prítomného času 3. osoby jednotného a množného čísla, hoci sa vyskytujú aj tvary 1. a 2. osoby jednotného a množného čísla, a to: „Ty pre mňa nepostojíš, neznášam ťa.“; „Tak dávno sme vás nevideli, vy postojíte?“ Tieto tvary sa do našskej slovenčiny dostali zo srbčiny, zo slova postojati, čo v slovenčine zname-

7. – 14. 4. 2012

riaditeľka galérie Bel Art, v zbierke sú aj obrazy a grafiky početných zahraničných umelcov. Nadšená, že sa jej podarilo inštalovať túto výstavu a založiť fondáciu, M. Brtková pripomenula, že ona akoby patrila do niekoľkých krajín. Vlastne kedysi niekto povedal, že má tri krajiny: Juhosláviu, totiž Srbsko, kde sa narodila, Taliansko, kde zakončila akadémiu a výtvarne pôsobila, Slovensko, skadiaľ pochádzajú jej predkovia. Ona by však doložila aj Japonsko, ktoré má vďaka N. Abeovi veľký vplyv na jej umenie. Založenie galérie a fondácie podporil aj Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie. Pokrajinský tajomník Milorad Đurić na otvorení zdôraznil, že je takýto príklad súkromnej galérie v poslednom čase častým príkladom v kultúrnej politike. Poukázal aj na to, ako sa jedna umelecká kariéra rozvíjala, afirmovala, transformovala a dostala formu fondácie, ktorá bude základom komunikovania v medzinárodnej kultúre. A. Simonovićová

rí budú predstaviteľmi Jánošíka na banátskom festivale v Padine a na ďalšom Stretnutí v pivnickom poli. Festival sa uskutoční v nedeľu 8. apríla 2012 v tamojšom Dome kultúry. K. M. KYSÁČ. Na zasadnutí Správnej rady MOMS Kysáč v pondelok 2. apríla kysáčski matičiari sa informovali o rade noviniek a aktivít podniknutých na dostavbe svojho matičného stánku, navrhli kandidátov na uznania Matice slovenskej v Srbsku a dohodli sa, že valné volebné zhromaždenie MOMS Kysáč realizujú v Slovenskom národnom dome 22. apríla o 17. hodine. E. Š.

ná: jestvovať, existovať, vyskytovať sa, byť na svete a v zápornom tvare treba použiť tieto tvary: nie je, nie sú, niet, nieto. Vyjadrujeme nimi vlastne zmysel, že sa niečo vyskytuje alebo nevyskytuje, že ho možno alebo nemožno nájsť, vidieť, že niečo existuje alebo neexistuje a pod. Náležitá podoba uvedených viet náležite vyznie takto: „Proti rakovine nie je liek.“; „Z tejto krízy neexistuje východisko.“; „V dedine je len málo koní.“; „Vlkolaci a strigy sú len v rozprávkach.“; „Pre mňa Anča neexistuje, tak ma naštvala.“ Zaužívané frazeologické spojenie odkedy svet postojí väčšinou v spojení takto zle ešte nebolo, je typický prípad doslovného prekladu srbského spojenia „otkad svet postoji“, čo v slovenčine vyjadríme takto: odkedy je svet svetom, odkedy ah svet svetom stojí.

14– 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU


OZNAMY

Súbeh na vypracovanie scenára a realizáciu otváracieho programu Slovenských národných slávností 2012 V záujme zveľadenia programovej náplne Slovenských národných slávností v roku 2012 a s cieľom podnietiť novú súčasnú tvorbu Výbor pre kultúru NRSNM vyzýva všetkých tvorivých jednotlivcov a kreatívne tímy aktívne sa zúčastniť na súbehu na otvárací program SNS 2012. Uchádzači na súbeh sú povinní do 31. mája 2012 zaslať: – dôkladne rozpracovaný námet na scenár otváracieho programu Slovenských národných slávností 2012; – návrh produkčného a realizačného tímu otváracieho programu SNS 2012 – a finančný plán obsahujúci položky pre segmenty projektu. Kritériá súbehu: Otvárací program SNS 2012 je umelecký multimediálny program, ktorého obsah má za cieľ inventívnym a pútavým spôsobom prezentovať najvyššie dosahy slovenskej kultúrnej tvorby v Srbsku. Otvárací program trvá 50 minút a obsahuje hovorené, hrané, hudobné, tanečné, vizuálne a iné pasáže späté s kultúrnou a umeleckou tvorbou Slovákov žijúcich v Srbsku. Námety musia byť pôvodné a zatiaľ nezverejnené. Autor môže prihlásiť na súbeh len taký námet, na ktorý má v plnom rozsahu autorské práva. Námety musia byť v slovenskom jazyku a odovzdať ich treba v troch exemplároch. Námety musia byť doručené na adresu: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Bulevar Mihajla Pupina 1/IV, Nový Sad 21 000. Obálku treba označiť heslom: SÚBEH NA OTVÁRACÍ PROGRAM SNS 2012

DROBNÝ OZNAM VYKUPUJEME poľnohospodársku pôdu na území Obce Báčsky Petrovec. Do úvahy prichádzajú aj väčšie celky. Tel. č.: 060/0585053; 062/880 3606.

DROBNÉ OZNAMY PONUKA prekladov zo srbského do slovenského jazyka a opačne. Preklady sú so slovenskou pečiatkou platné na Slovensku. Kontakt v Srbsku: 064/167 22 06; na Slovensku: 0 903 83 45 87; mailová adresa: preklad.prevod@gmail.c om. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278. PREDÁVAM mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou 1 m3 = 190 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,33 eura. Tel. č.: 021/63-50-088 a 060/63-50-088.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844

Výbor pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny vypisuje

DROBNÝ OZNAM VYKUPUJEM odpadové železo, staré automobily, vlečky, traktory, stroje, meď, hliník, mosadz. Prichádzam na pozvanie, platím ihneď. Tel.: 062/967-028.

SPOMIENKA Dňa 2. apríla 2012 uplynulo 5 rokov, čo nás opustil

JÁN MEDVEĎ 1939 – 2007 – 2012 z Kysáča

Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. Na Tvoju dobrotu nikdy nezabudnú: manželka Mária, syn Janko a dcéra Marka s rodinou

SPOMIENKA V utorok 10. apríla 2012 z príležitosti 60 rokov ukončenia základnej školy sa stretne generácia Padinčanov narodených roku 1952, a pritom si s úprimným zármutkom spomína na svojich zosnulých rovesníkov:

Máriu Šimákovú (1951 – 1965) Pavla Valentu (1952 – 1974) Jána Vaňu (1952 – 1985) Pavla Grnču (1952 – 1986) Máriu Hučkovú, rod. Kotvášovú (1952 – 1986) Jána Kukučku (1952 – 1988) Michala Vagu (1952 – 1988) Máriu Zdychanovú, rod. Dubovskú (1952 – 1988) Annu Slivkovú, rod. Ondríkovú (1952 – 1991)

Ondreja Žolnaja (1952 – 1996) Jána Miháleka (1952 – 1998) Annu Brachnovú, rod. Talčíkovú (1952 – 2003) Máriu Končekovú, rod. Pavlovicovú (1952 – 2004) Annu Kováčovú, rod. Kotuľačovú (1952 – 2007) Jána Kolčíka (1952 – 2008) Máriu Hríbovú (1952 – 2008) Martina Slivku (1952 – 2011) Martina Príbeľu (1952 – 2012)

Trvalú spomienku na svojich rovesníkov si zachováva generácia Padinčanov 1952

7. – 14. 4. 2012

14– 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU

53


OZNAMY ROZLÚČKA

ROZLÚČKA

LASLO fABIAN

LASLO fABIAN

2. 5. 1959 – 24. 3. 2012 z Báčskeho Petrovca

2. 5. 1959 – 24. 3. 2012 z Báčskeho Petrovca

Hviezdy Ti nesvietia, slnko Ťa nehreje, už sa k nám nevrátiš, už nie je nádeje. Mal si nás rád, chcel si ešte žiť, prišla zákerná choroba, musel si nás opustiť... Odišiel si bez rozlúčky, bez slovíčka zbohom. V očiach slzy, v srdci bôľ, prečo len osud tak krutý bol?

Ťažko je opísať bolesť, srdce puká bôľom, keď si znenazdajky dal nám navždy zbohom. Spi sladko, ocko náš, snívaj svoj večný sen, v spomienkach sme pri Tebe každučký deň. S láskou a bolesťou v srdci si spomínajú

S úctou a láskou si spomínajú: manželka Zuzana, dcéry Gabriela a Valéria a zať Michal

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 27. marca 2012 nás navždy opustil náš milovaný syn, manžel, otec, starý otec a zať

SAMUEL BOVDIŠ 13. 2. 1955 – 27. 3. 2012 z Báčskeho Petrovca

dcéry Gabriela a Valéria

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s mojím milovaným synom

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s mojím milovaným manželom

SAMUELOM BOVDIŠOM 13. 2. 1955 – 27. 3. 2012 z Báčskeho Petrovca

SAMUELOM BOVDIŠOM 13. 2. 1955 – 27. 3. 2012 z Báčskeho Petrovca

Bol si človek, ktorý mal veľké srdce plné lásky a dobroty pre všetkých nás. Tá dobrota a láska zostanú v našich srdciach navždy. Tichú a trvalú spomienku na Teba si navždy zachováme.

Kto rozkáže srdcu, aby nežialilo a slzy neronilo? Len Boh usuší slzy v očiach... Bože môj milý, čuj moje prosby; rany mi zahoj a daj mi síl zniesť pokorne osud ťažký a nemilý.

Náhle odišla duša Tvoja, nestihol si ani povedať: „Zbohom, manželka moja.“ Chceli sme ešte spolu žiť a zo života sa tešiť.

Tvoji: mama, manželka, dcéry s rodinami a starká Petrášová

Navždy zarmútená mama Anna

Navždy zarmútená manželka Juliana

BOĽAVÁ ROZLÚČKA so svojím otcom a starým otcom

BOĽAVÁ A ŤAŽKÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so svojím otcom a starým otcom

Dňa 27. marca 2012 nás navždy opustil náš švagrík

SAMUELOM BOVDIŠOM 13. 2. 1955 – 27. 3. 2012 z Báčskeho Petrovca

SAMUEL BOVDIŠ 13. 2. 1955 – 27. 3. 2012 z Báčskeho Petrovca

SAMUELOM BOVDIŠOM Zavrel si oči, srdce prestalo biť, aj vtedy, keď si tak veľmi chcel žiť. Osud bol krutý, žiaľ ešte väčší, a naše srdcia nikdy nevylieči.

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažké bude naučiť sa bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života.

Osud je občas krutý, nevráti to, čo raz vzal. Zostanú len spomienky a v srdci veľký žiaľ. Trvalú spomienku si na neho zachovávajú:

Zarmútená dcéra Mirka, zať Miro a vnučka Saňa Triaškovci

Zarmútená dcéra Gabika, zať Samuel a vnúčatá Martinko a Emuška Hricovci

Vierka, Janko, Esterka, Eliska a Emanuel z Francúzska

13. 2. 1955 – 27. 3. 2012 z Báčskeho Petrovca

54

7. – 14. 4. 2012

14– 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU


OZNAMY SPOMIENKA

SPOMIENKA

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Uplynuli dva roky, čo nie je s nami náš priateľ

Dňa 25. marca 2012 nás navždy opustila naša milovaná matka a mamika

Dňa 23. marca 2012 uplynul smutný a boľavý rok, čo ma navždy opustil môj dobrý manžel

MIRKO MIROSLAV ŠIROKÝ

ZUZANA SLAMAJOVÁ

ŠIMON SLAMAJ 1. 12. 1946 – 31. 3. 2010 – 2012 zo Starej Pazovy

15. 2. 1927 – 25. 3. 2012 zo Starej Pazovy

9. 11. 1958 – 23. 3. 2011 – 2012 z Nového Sadu

S láskou a úctou si na Teba spomínajú a trvalú spomienku zachovávajú

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si zachovávame.

Skromný život, zlý osud, ukrutná bolesť boli silnejší od nás.

Anna Filipová a jej deti

Tvoji najmilší

Zarmútená manželka Zorica

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA Dňa 15. apríla 2012 uplynie 20 rokov, čo nás navždy opustil manžel, otec a starý otec

na

ANNU SÚDIOVÚ

JURAJ ŠKULEC

1929 – 2010 – 2012 z Kysáča

1949 – 1992 – 2012 z Hložian

DANIEL ZIMAN 1954 – 2009 – 2012 z Petrovca

S láskou si na Teba spomínajú: dcéry Anna Šusterová a Zuzana Fabianová s rodinami

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, silnejšia od zabudnutia. Syn Vladimír s rodinou

Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovávajú: manželka a dcéry s rodinami

BOĽAVÁ SPOMIENKA

ŠTEfAN HOLÍK

ŠTEfAN HOLÍK

28. 12. 1957 – 7. 4. 2007 – 2012

10. 3. 1929 – 20. 8. 1983 – 2012 z Padiny

Uplynulo päť boľavých rokov, čo ma opustil môj jediný syn, a 28 rokov, čo som sa rozlúčila s mojím manželom. Na ich lásku a vernosť, ako aj na rodičovskú lásku zosnulých rodičov si spomínam vždycky a zvlášť na veľkonočné sviatky. Vy spite tíško v pokoji a môj žiaľ len Pán Boh zahojí. Navždy zarmútená matka, manželka a dcéra Katarína Holíková

7. – 14. 4. 2012

14– 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU

55


OZNAMY SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 19. marca 2012 ma nečakane opustil môj manžel

Dňa 19. marca 2012 nás nečakane opustil otec

s našou mamou, starou mamou a prababičkou

JOZEf ŠIŠKA

MÁRIOU LOVÁSOVOU

JOZEf ŠIŠKA 22. 12. 1930 – 19. 3. 2012 z Kovačice Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol ešte žiť. S láskou a úctou si na Teba spomína manželka Katarína Šišková

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 19. marca 2012 nás nečakane opustil starý otec

22. 12. 1930 – 19. 3. 2012 z Kovačice Spomienku na Vás si navždy zachováme a na Vašu dobrotu nikdy nezabudneme. S láskou a úctou si na Vás budú spomínať dcéra Katarína a zať Ján Svetlíkovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 19. marca 2012 nás po ťažkej chorobe opustil brat

rod. Ďuríkovou 5. 4. 1922 – 1. 4. 2012 z Nového Sadu Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si zachovávame. Tvoji najmilší: dcéra Božena a synovia Daniel a Vladimír s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA na báčiho

na svoju mamu

JÁNA MEDVEĎA

ANNU MEDVEĎOVÚ

29. 6. 1941 – 30. 6. 1996 – 2012

rod. Širkovú 20. 4. 1944 – 20. 3. 2011 – 2012

JOZEf ŠIŠKA 22. 12. 1930 – 19. 3. 2012 z Kovačice

JOZEf ŠIŠKA 22. 12. 1930 – 19. 3. 2012 z Kovačice S láskou a úctou si spomienku na Vás navždy zachováme. Vnuk Martin s manželkou Vierkou a dcérkou Vieroslavou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Ťažké sú slová útechy, keď príde čas rozlúčky a len spomienky zostávajú v nás... S láskou, žiaľom a bôľom v srdci si na Teba vždy bude spomínať

z Báčskeho Petrovca Rok za rokom rýchlo sa minie a Vy mi čoraz viac chýbate.

brat Ďuro s manželkou Annou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Váš syn Miško Toman

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 19. marca 2012, práve na meniny, nás po ťažkej chorobe opustil báči

JOZEf ŠIŠKA 22. 12. 1930 – 19. 3. 2012 z Kovačice

MÁRIA SPIŠIAKOVÁ

ADAM SPIŠIAK

rod. Suchovská 1925 – 2007 − 2012 1927 – 2002 − 2012 Za lásku, ktorú nám venoval, ďakujú mu a večnú pamiatku si na neho zachovávajú:

Čas plynie, ale spomienka na Vás navždy zostane. S láskou a úctou si na Vás spomínajú:

Juraj a Magdaléna Šiškovci s deťmi Magdalénkou a Borisom

syn Jozef s manželkou Lýdiou a deťmi Marienou, Michalom a Magdalénou s rodinami

56

7. – 14. 4. 2012

MARTIN SADÁK

ANNA SADÁKOVÁ

1926 – 2001 − 2012

rod. Kovarčeková 1931 – 2010 − 2012

Len ten, kto stratil, koho mal rád, Pochopí, čo je bolesť a žiaľ. S láskou a úctou si na Vás spomína dcéra Lýdia s manželom Jozefom a deťmi Marienou, Michalom a Magdalénou s rodinami

14– 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU


OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 6. apríla 2012 uplynulo päť rokov, čo nás opustil náš manžel, otec a starý otec

PAVEL SABO 26. 2. 1935 – 6. 4. 2007 – 2012 z Báčskeho Petrovca

Na Jeho lásku a dobrotu si vždy spomínajú: zarmútená manželka, syn a dcéra s rodinou

DROBNÝ OZNAM PREDÁM chatu s pozemkom a ovocným sadom, s lokáciou na hlavnej ceste Erdevík – Ľuba. Príjazdná cesta je z tvrdého materiálu. Je možnosť pripojiť sa na elektrický prúd. Výhodné pre včelárov a poľovníkov, v blízkosti je jazero Bruje, ktoré má aj kúpalisko. Kontakt na tel. č.: 022/640-910.

SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV Dňa 28. marca 2012 nás opustila naša mama, starká a prastarká

ZUZANA LEPORISOVÁ rod. Kopčoková 17. 4. 1920 – 28. 3. 2012 zo Silbaša

S láskou si na ňu spomínajú synovia a dcéry s rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV A SPOMIENKA

KATARÍNA SIRÁCKA

ONDREJ SIRÁCKY

rod. fejdiová 12. 8. 1922 – 7. 4. 2011 – 2012

26. 5. 1951 – 27. 5. 2004 – 2012

z Petrovca Čas plynie, ale spomienky natrvalo zostanú v našich srdciach. Syn Ján a dcéra Katarína Pekárová s rodinou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

ZUZANA LEPORISOVÁ

MICHAL LEPORIS

1920 – 2012

1917 – 1999 – 2012 zo Silbaša

Poďakúvame sa všetkým tým, ktorí prišli vyprevadiť našu mamu na jej poslednú cestu, ako aj členom Kristovej duchovnej cirkvi za pekné slová rozlúčky. Rodina Leporisová

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s

JÁNOM MAJOM

ONDREJ GALÁDIK

29. 4. 1917 – 29. 3. 2012 zo Starej Pazovy

16. 2. 1936 – 28. 3. 2012 z Báčskeho Petrovca

Lúčia sa s ním: dcéra Mária s manželom Pavlom, vnúčatá: Pavel, Miroslav a Nataša a pravnúčatá: Ksénia, Kristián a Hanna

Je jedno tiché slovo, ktoré sa ťažko povie, vždy hovoríme ho polohlasne a je v ňom smútku mnoho. Za ním už neprídu nijaké slová iné. Odchádza niekto, ani nepočuje posledné naše zbohom... Smutný je náš dom, prázdno je v ňom. Klesli ruky, čo pre nás pracovali, prestalo biť srdce, ktoré nás milovalo, zhasli oči, ktoré nad nami bdeli, len cestička jedna zostala... Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Na Tvoju lásku, starostlivosť a dobrotu si vždy budú spomínať dcéra Olinka a vnuk Oleg

7. – 14. 4. 2012

14– 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU

57


R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz

TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 6. apríla: •19.40 DETSKÉ VYSIELANIE: V cykle vysielaní My rastieme tentoraz najmladší Silbašania sprítomnia veľkonočné zvyky a obyčaje. • O 20.00 kolážová relácia DOBRÝ VEČER, VOJVODINA – prvá časť TV TÝŽDEŇ bude venovaná udalostiam a témam, ktoré poznačili uplynulý týždeň: začiatok sejby kukurice a sóje, prémie na mlieko a dobytok, veľkonočné aranžovanie. Zmapuje sa situácia v Miestnom spoločenstve Báčsky Petrovec a bude aj súvaha 18. festivalu DIDA. Pozornosť sa venuje i tradičnému podujatiu Veľká noc v Kulpíne. Nevystane ani záber z otvorenia výstavy prác Miry Brtkovej a začiatku práce Fondácie Brtka Kresoja. • 20.30 SPEKTRUM: Vo vysielaní budú prednesené príležitostné veľkopiatkové piesne speváckeho zboru Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Jánošíku.

Pondelok 9. apríla: 17.25 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – odznie zmes ľudových piesní. Utorok 10. apríla: 17.25 – 18.00 Stretnutie – výber z poézie. Streda 11. apríla: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – tanečné piesne; 17.25 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – odznejú balady. Štvrtok 12. apríla: 17.25 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – ľudové piesne predvedú Jarmila Zimová, Tatiana Pavlovová a Miroslav Hemela. Piatok 13. apríla: 17.25 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková

NEDEĽA 8. apríla: • 11.00 DÚHOVKA bude venovaná 18. ročníku Dní Janka Čemana, ktoré počas dvoch uplynulých víkendov prebiehali v Pivnici. • 11.30 VEĽKONOČNÉ VYSIELANIE: Druhá časť nedeľného bloku bude venovaná najväčšiemu kresťanskému sviatku – Veľkej noci. Okrem príležitostných piesní a textov podstatu tohto sviatku priblíži velebný pán Ján Cicka, farár padinský. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie Dobrý večer, Vojvodina bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Repríza DETSKÉHO VYSIELANIA v nedeľu o 10.40 h. Zmena programu vyhradená.

SOBOTA 7. apríla: • 17.15 – 18.00 Piesne naše: Veľkonočné piesne. NEDEĽA 8. apríla: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky: Najnovšie vydania zo Slovenska a Česka, albumy skupiny Nona a Montage. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby: Výber z klenotov vážnej hudby. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny: Aktuálne hudobné vydania. • 17.15 – 18.00 Portréty: Slovenská ľudová hudba. UTOROK 10. apríla: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení: Skladby romantizmu. STREDA 11. apríla: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu: Populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 8. apríla 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Veľkonočné posolstvá Veľkonočný program Vajíčkový bál Utorok 10. apríla 16.00 – 18.00 Klenotnica Veľkonočná oblievačka Symboly Veľkej noci v očiach detí Školstvo v Padine 1806 – 2011 Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 13. apríla 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Kým sa skončí táto noc

58

Kovačičanka Eva Nemčeková s kraslicou Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

7. – 14. 4. 2012

14 – 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU


R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 6. apríla do 12. apríla

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 14/15 V tajničke je sviatok vzkriesenia Pána Ježiša.

Ján Kmeťko posudzuje 18. festival DIDA v Pivnici

20.15 Filmy:

Piatok 6. apríla – Umučenie Krista Sobota 7. apríla – Kliatba Judášovho kalicha Pondelok 9. apríla – Tajomstvo Kristovej hrobky, 2. časť Utorok 10. apríla – Súboj o poklad templárov Streda 11. apríla – Inštinkt lovca Štvrtok 12. apríla – Príbeh Lindy McCarteyovej 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Nedeľa 8. apríla 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Tajomstvo Kristovej hrobky, 1. časť 24.00 Záver vysielania Každý pondelok o 20.15: Hudobný mix Vo štvrtok, v piatok a v sobotu o 18.15: Z programu TV Patriot, TVOK a TV Pančevo

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 11. apríla o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ (reprízne vysielanie) V relácii Dobrý deň – v mimoriadnom termíne vo Veľkonočnú nedeľu (8. apríla) bude odvysielaný príležitostný dokumentárny film o obyčajach príznačných pre veľkonočné sviatky. Repríza v nedeľu 15. Z nahrávania dokumentárneho filmu apríla o 7.30 h. 7. – 14. 4. 2012

14 – 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 13 – VODOROVNE: romantik, ona, Erka, SO, nže, D, N, Mons, e, inovátor, čaro, Nin, Kvetná, í, Ar, ne, ok, chládok, tuu, Eros, a, páľava, klamal, d TAJNIČKA: KVETNÁ NEDEĽA Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 11 z čísla 11 Hlasu ľudu zo 17. marca 2012 bolo: MATEJ AMBRÓZY. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MILINA LENHARTOVÁ, Ul. Masarykova č. 130, 26 210 Kovačica. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

59


ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Nepomohli ani rozhodcovia! VOJVODINA – BUDÚCNOSŤ (H) 1 : 2 (1 : 0) ložianski futbalisti v Tovariševe za- brankára Ljubičića, ktorý vynikal isžili ozajstnú golgotu, ale v hrdin- totou. Finiš zdramatizoval rozhodca rozskom boji porazili rivala o účasť v baráži. Tak prevzali druhé miesto na ta- hodnutím o predĺžení zápasu až o buľke a zároveň sa revanšovali za je- osem minút. Hostia sa húževnato brásennú prehru. Okrem mužstva Voj- nili, aby už po ich vypršaní strela Lukića vodiny a silného vetra najväčšou pre- vyvolala zimomriavky u domácich. kážkou pre Hložančanov bola roz- Nasledovali dva rohové kopy Lukića a hodcovská trojica v čele s Nenadom Ožváta, ale iba vďaka šťastiu brankár Palićom z Karađorđeva, ktorý bezočivo Klinčić zachránil svoju sieť. Posledný útok domácich zastavili Đukić a Hora drsne nadŕžal domácim. vát. Tento druhý prihral Už po prvej lopFejdimu, ktorý zo stredu te v šestnástke hosihriska zašprintoval k brátí, po dueli Ožváta ne Vojvodiny, prekľuča útočníka domákoval brankára a stanovil cich rozhodca píkonečný výsledok – 1 : 2. skal jedenástku, Je to pekná odmena za žltú kartu ukázal hrdinský výkon HložanMandićovi a pre čanov a vytrpenie neprotesty červenú peknej réžie rozhodcu. trénerovi BudúcGratulácie si zaslúžili hránosti Lukićovi. Proči a vedenie hostí. Natesty nepomohli a opak, domáci si urobili domáci sa ujali veblamáž aj po zápase, keď denia už v 4. min. Body z lavičky: Ivan Fejdi fyzicky mimo štadióna Do konca polčasu (Budúcnosť Hložany) zaútočili na športového sa futbal ani ne(Foto: J. P.) riaditeľa Budúcnosti Mihral. Domáci otáľali s hrou, simulovali a niekedy aj bru- chala Bohuša a fanúšikov hostí! Útočtálne útočili na hráčov Budúcnosti. níkov zachránila hliadka polície, lebo Rozhodca všetko toleroval a za každý Hložančania mali veľkú podporu Čekontakt a faul hostí vyberal z vrecka larevčanov, Petrovčanov a Kulpínčanov, žltú kartu, čo revoltovalo početných ktorým patrí veľká vďaka. V nervóznom zápase sme videli defanúšikov hostí. Veľkú šancu v 28. min. prepásol indisponovaný Jeličić a sať žltých kariet a tri červené, ktoré dozriedkavé protiútoky domácich zlik- stali hostia. BUDÚCNOSŤ: R. Ljubičić, Dragić vidoval pozorný brankár Budúcnosti R. Ljubičić. Na veľké prekvapenie Pa- (Horvát), Ožvát, Zorić (Vl. Štajfer), lić presne v 45. min. odpískal koniec Mandić, Đukić, Jeličić (Fejdi), Seveprvej časti zápasu. Nehrala sa ani se- ríni, J. Štajfer, Lukić, Nikić. Začiatočníci a kohútiky Budúcnoskunda dlhšie. V druhom polčase vietor pomáhal ti prehrali s rovesníkmi Futogu 1 : 6, hosťom, ale Palić a jeho kolegovia resp. 2 : 6. Góly za domácich dali KrasGrbić a Ševo zosilnili pomoc Tovari- nec a Miškovic oba. Výsledky 13. kola: Borac – Tvrđaševčanom. No predsa po asistencii Nikića J. Štajfer v 50. min. zblízka vy- va 1 : 1, Soko – Kulpín 0 : 0, Kriváň – rovnal na 1 : 1. Potom režisér zápasu Krila Krajine 2 : 2, Bačka – KarađorPalić hosťovi Mandićovi pre faul pred- đevo 4 : 0, Budućnost (P) – Maglić 2 sa správne ukázal druhú žltú kartu a : 1, Vojvodina – Budúcnosť (H) 1 : 2. Tabuľka: 1. Tvrđava 32 bodov, 2. tento musel opustiť trávnik. O sedem minút neskoršie červenú kartu Budúcnosť (H) 27..., 6. Kulpín 20..., ukázal aj Nikićovi, tentoraz nevedno 8. Kriváň 16..., 12. Karađorđevo 7 boprečo. Posledných 25 minút zápasu dov. Program 14. kola: Tvrđava – Buhostia pokračovali s dvoma hráčmi menej. No okrem niekoľkých voľných dućnost (P), Maglić – Bačka, Karakopov okolo šestnástky, ktoré roz- đorđevo – Vojvodina, Budúcnosť hodca pískal v prospech domácich, čo (H) – Kriváň, Krila Krajine – Soko, Kuldodatočne revoltovalo hostí a vyvo- pín – Borac. lalo úsmevy domácich fanúšikov, neJán Murtin bolo väčšieho nebezpečenstva pre

H

60

Po bitke mohli vyhrať! SOKO – KULPÍN 0 : 0 ápas v Novej Gajdobre sa Báča nikomu neukázal ani len skončil bez gólov. V prvom jednu žltú kartu. polčase oba tímy Hostia boli v pomali po dva neússlednej štvrťhodine pešné pokusy, prilepším mužstvom. čom za hostí neNebezpečné útoky, trafili Fabók a Gaz ktorých sa zrodili šić. šance Fabóka, Grňu, Do 75. min. to Benku a Hašku bol celkom férový úspešne, priam perzápas. Vtedy mladý fektne odčinil doútočník Kulpínčamáci brankár Lučić. nov Gašić urobil On má aj najväčšie obyčajný faul. Dozásluhy o to, že jeho máci hráči, ale aj tí, celok získal bod. čo sedeli na lavičKULPÍN: Vezmar, ke, vtrhli na ihrisko Znova len 0 : 0: Branislav Ko- A. Kolarski, Krivák, s cieľom výučto- zarov (FK Kulpín) Kozarov, Ušiak vať sa s hosťmi. (Foto: J. P.) (Peťkovský), Grňa, Strhla sa bitka, záKaračonji, Benka, pas bol prerušený desať minút, a Burger (Haška), Fabók (Šimo), potom pokračoval akoby sa ne- Gašić. stalo nič!? Mladý a neskúsený rozhodca Kristijan Dević z Malého J. P.

Z

Vyhli sa prehre KRIVÁŇ – KRILA KRAJINE 2 : 2 (0 : 1) slnečnom, ale fil žrď, od ktorej sa chladnom počalopta odrazila do siesí pred asi 100 dite – 0 : 2. vákmi v Selenči o Selenčania skoribody bojovali dve govali v 72. min. po rovnocenné mužrohovom kope Jostvá. Už na začiatku, vovića, keď obranca v 4. min., Jovović z hosťujúceho tímu piatich metrov neupravil loptu do trafil bránu Palančavlastnej siete. Krivánov. O tri min. neňovci potom ešte skoršie peknú šansilnejšie zaútočili, cu nevyužil ani Alexy. mali aj šance, no V 12. min. hostia Mučaji strelil hlavou Hral len dvanásť minút: Dofaulovali Alexyho ponad bránu a Kerminik Alexy (Kriváň Selenča) pred trestným úzelec netrafil z voľného (Foto: J. P.) mím, takže tento kopu. Napokon v 87. musel opustiť trávnik pre zrane- min. Anđelić zacentroval z rohu a nie. Ani v 30. min. sa nevlnila sieť agilný Jovović hlavou rozvlnil sieť – hostí po strele Jovovića z 25 metrov 2 : 2. z voľného kopu, lebo lopta odleteNajviac nervozity na zápase vyla vedľa žrde. A ako to už býva, útoč- volávali rozhodcovia Rakić z Plavny, ník Palančanov Paripović v 37. min. Šavija z Obrovca a Bobáček z B. Pavyužil to, že brankár domácich Naď lanky, ktorým to bol prvý zápas, čo stál rozkročmo a prekonal ho – 0 : viedli, a to nie najlepšie. 1. KRIVÁŇ: Naď, Dejan Pavlov V pokračovaní Kriváň znova viac (Krajinović), Dobrík, Dejan Mučaji, útočil. Domáci v 57. min. dali gól, ale Banjac, Jovović, Kerlec, Strehárho rozhodca Rakić anuloval, lebo sky, Malina, Anđelić, Alexy (Trkulmu postranný kolega Bobáček sig- ja). nalizoval postavenie mimo hry. V 63. min. Inđić z dvadsiatich metrov traMichal Poliak

V

7. – 14. 4. 2012

14 – 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU


ŠPORT NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Mesiac bez Koruniaka a Kotiva OMLADINAC – SLÁVIA (P) 4 : 2 (2 : 0) atričné futbalové orgány vyriekli príliš ostré tresty hráčom a vedeniu pivnickej Slávie za to, čo sa udialo po domácom zápase so Šajkašom. Tak predseda Michal Kotiv a tréner Michal Koruniak nebudú môcť vykonávať svoje úlohy v klube jeden mesiac. Po dvoch zasadnutiach vedenie Slávie poskytlo informáciu o udalostiach po zápase so Šajkašanmi. Zároveň rozhodli, že trénera Koruniaka vystrieda Đuka Keravica, kým dorast bude viesť Miroslav Česko a pionierov Vladimír Čobrda. Pivničania inak do Stepanovićeva odcestovali iba s dvanástimi futbalistami. Aj keď príliš oslabení hostia predsa podali dobrý výkon. Škoda, že naozaj niekoľko vyložených šancí nevyužili Pivničania, nuž si domáci zaslúžene vybojovali víťazstvo.

P

V 35. min. lopta, ktorá doletela do trestného územia, trafila do nohy Pintíra a ocitla sa v sieti. O minútku neskoršie výsledok sa opäť zmenil. Útočník Omladinca Pecelj sa nachádzal v postavení mimo hry, postranný rozhodca to nechcel „vidieť“ a bolo 2 : 0. Séč a Žigmund do polčasu nevyužili svoje príležitosti. Z rýchleho útoku v 66. min. domáci útočník Bjekić zvýšil na 3 : 0. V 70. min. Tankosić z dvadsiatich metrov ostro vypálil na bránu, Zeljković loptu odrazil, na ňu nabehol Kirti a skorigoval výsledok. V 76. min. rozhodca Milović odpískal jedenástku v prospech Omladinca, ktorú Samardžić premenil – 4 : 1. Päť minút pred koncom zápasu Fábry ukradol loptu domácemu obrancovi a rutinovane vedľa brankára ju poslal do siete.

SLÁVIA: Babić (Rajčan), Séč, Davidović, Žigmund, Pintír, Milić, Tankosić, Kotiv, R. Cimbaljević, Kotiv, Fábry. Zápas v Stepanovićeve sledovalo asi 100 divákov a viedol ho rozhodca Milović z Vrbasu. Žlté karty dostali Paripović (Omladinac) a Kirti (Slávia). Dorastenci Slávie v Stepanovićeve prehrali 5 : 0. Pionieri Pivničanov hosťovali v Čelareve, kde podľahli rovesníkom ČSK Pivara 3 : 1. Jediný gól za hostí dal Vachula. Výsledky 18. kola: Metalac – Vrbas 1 : 1, Kabel – Borac 2 : 1, Sutjeska – Slavija (NS) 1 : 0, Omladinac – Slávia (P) 4 : 2, Šajkaš – Bačka 1 : 1, Srbobran – Hercegovac 3 : 0, Stari grad – Petrovaradín 2 : 0. Tabuľka: 1. Srbobran 37 bodov, 2. Borac 34, 3. Kabel 32, 4. Vrbas 29..., 16. Slávia (P) 10 bodov. Program 19. kola: Stari grad – Metalac, Petrovaradín – Srbobran, Jedinstvo – Šajkaš, Bačka – Omladinac, Slávia (P) – Sutjeska, Slavija (NS) – Kabel, Borac – Vrbas.

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Začarovaná sieť hostí HAJDUŠICA – HAJDUK 1 : 0 (0 : 0)

Zaujímavý zápas v Laliti. Domáci dosť úspešne čelili omnoho mladšiemu celku z Odžakov. Hostia sa v prvom polčase ujali vedenia, v pokračovaní vsietili aj druhý gól. Výsledok skorigoval Pivarev, ale hráči Panónie viac nemali síl na vyrovnanie, hoci sa im ponúklo niekoľko šancí. PANÓNIA: Stamenković, A. Popović, Ljubenković, B. Malivuk, Vranješ, Grgić, Tancik, V. Krivokuća, Jovkić, S. Erdeljan, Pivarev. Striedali: Benka, Dimić, M. Erdeljan, Múdry. Teraz sa v Pivnici stretnú domáca Slávia a lalitská Panónia.

cieľom propagovať volejbal VK Mladosť 14. apríla 2012 zorganizuje Deň volejbalu. Stretnutie milovníkov tohto športu sa začne o 9. hodine v športovej hale Základnej školy Jána Čajaka alebo v prípade pekného počasia na školskom ihrisku. Najprv budú medzi sebou súťažiť pionieri pod vedením trénera Jána Ľavu. Popoludní si zašportujú najmladší a najpočetnejší členovia VK Mladosť, s ktorými pracujú tréneri Peter Werle a Martin Koroš. Motiváciou, aby v tomto športe zotrvali, im určite bude aj podpora predstaviteľov novosadského VK Vojvodina, s ktorým Mladosť už dlhšie úspešne spolupracuje. Pri tejto príležitosti petrovským volejbalistom odovzdajú aj nové tričká. V ten deň zároveň zahlásia blížiaci sa medzinárodný turnaj naplánovaný na 20. a 21. apríla t. r., keď si fanúšikovia v športovej hale budú môcť pozrieť zápasy petrovskej Mladosti s mužstvami z Talianska, Slovinska, Čiernej Hory a Srbska. V rámci Dňa volejbalu zápasy zohrajú aj muži a ženy VK Mladosť, ktorých vedú tréneri Samuel Chorvát a Daniel Stojanović. Vo večerných hodinách bude prebiehať zápas bývalých hráčov Mladosti, rekreantov a sponzorov, ktorí štedro podporujú petrovský volejbal. Organizátori v čele s predsedom VK Mladosť Jánom Brnom dúfajú, že sa podujatie vydarí a že sa stane tradičným.

ajdušičania sa poriadne natrápili so svojím nedeľňajším súperom zo Šušary. Hostia od prvej minúty dali najavo, že sa prišli brániť a zahatali všetky cesty k svojej bráne. Taká taktika aj dala výsledok, takže sa počas celého prvého polčasu hralo hlavne medzi dvoma šestnástkami. Jedinú príležitosť mal Hrudka v polovici polčasu, keď rýchly útočník Hajdušice vyrazil sám pred bránu hostí, dvakrát strieľal, ale brankár obe jeho strely zneškodnil. Po zmene strán Hajdušičania pôsobili omnoho nebezpečnejšie a čoraz častejšie boli pred bránou hostí. Striedali sa šance. Takmer všetci hráči Hajdušice, okrem brankára Melicha, ktorý bol úplne nezamestnaný, sa aspoň raz ocitli v príležitosti dať gól. Sieť za chrbtom brankára zo Šušary však akoby bola začarovaná a na víťazný gól sa čakalo veľmi dlho. Hrala sa 79. minúta, keď prihranú loptu z pravej strany prijal Jović a zaslal ju do siete. Vyvolalo to veľkú radosť domácich futbalistov, ktorí sa potom do konca zápasu bezúspešne snažili zvýšiť náskok. HAJDUŠICA: Melich, Stojkovski, Milorad Mršić (Muškinja), Maliar, Folťan, Milan Mršić, Kocevski (Jović), Pejčić, Demse, Lečić, Hrudka (Radović). Ostatné výsledky 19. kola: Karaš (K) – Vinogradar 1 : 1, Potporanj – Borac (VG) 1 : 2, Karaš (J) – Crvena zvezda 1 : 3, Banat – Ratar 1 : 1, Borac (VS) – Dobrica 0 : 1, Budućnost – Ševac 5 : 0. Voľné boli Jedinstvo a Dunav. Tabuľka: Dobrica 42 bodov, 2. Jedinstvo 41, 3. C. zvezda 32... 5. Hajdušica 27... 16. Banat 9 bodov.

J. P.

M. Ch.

vlh

Ján Šuster

LIGA VETERÁNOV ANTEHO BAČIĆA-BADŽU

V PETROVCI SA 14. APRÍLA 2012 CHYSTÁ

Jedenásty triumf Poleta

Deň volejbalu

V prvom jarnom kole tejto súťaže tri mužstvá vyhrali na domácich ihriskách, kým sa to dvom celkom podarilo na hosťovaniach. Najpresvedčivejší bol karavukovský Polet, ktorý si na konto zapísal aj jedenásty triumf. Báčska Tvrđava bola lepšia od odžackého Tekstilca a Borac prekonal Zadrugar zo Srbského Miletića. Za chotárom vyhrali Ratkovčania, a to v Deronji. Laliťania boli o gól slabší od Odžačanov. Výsledky: Omladinac – Radnički 0 : 3, Borac – Zadrugar 3 : 0, Tvrđava – Tekstilac 3 : 1, Panónia – Odžaci 1 : 2, Polet – Slávia 6 : 2. PANÓNIA – ODŽACI 1 : 2 (0 : 1)

7. – 14. 4. 2012

14 – 15 /4485 – 4486/

S

HLAS ĽUDU

H

61


ŠPORT SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

Dva glgy horkého piva Blízko k výhre Desať gólov na ôsmich zápasoch je slabý účinok strelcov. Vedúci Radnički z Novej Pazovy strovil zimné zásoby (päť krokov pred Čelarevčanmi), keďže v jarnej časti získal iba dva body. Temerínčania dávajú po jednom góle na zápase a vyhrávajú. Výsledky 18. kola: Veternik – Cement 0 : 0, Tekstilac – Sloga 0 : 1, B. Topola – Radnički (NP) 1 : 0, Senta – Dunav 2 : 1, Kikinda – Palić 0 : 1, Zadrugar – Radnički (Š) 0 : 0, Mladost – Vršac 1 : 1, ČSK Pivara – Dolina 2 : 0. Tabuľka: 1. Radnički (NP) 37 bodov, 2. ČSK Pivara 37... 4. Sloga 29... 11. Tekstilac 23, 12. Dolina 21... 16. Vršac 16 bodov. Program 19. kola: ČSK Pivara – Veternik, Dolina – Mladost, Vršac – Zadrugar, Radnički (Š) – Kikinda, Palić – Senta, Dunav – B. Topola, Radnički (NP) – Tekstilac, Sloga – Cement.

Boj o loptu vo vzduchu na zápase Sirig – Tatra 2 : 2 SIRIG – TATRA 2 : 2 (1 : 1) od z vždy horúcej pôdy v Sirigu príjemne prekvapil a potešil fanúšikov Tatry. Bol to zaujímavý, dynamický a do konca napínavý zápas, v ktorom hostia vo väčšej časti boli lepší a mali aj viac streleckých príležitostí. V 20. min. z pravej strany rýchle unikol Srnka, uvoľnil Konstantinova a tento z čiary trestného územia presnou strelou trafil do rohu – 0 : 1. V 33. min. domáci zaslali prvú strelu na bránu Tatry, ktorá vďaka silnému vetru oklamala Muchu a skončila v sieti – 1 : 1. V 62. min. Konstantinova domáci obranca zastavil rukami z chrbta. Správne nariadenú penaltu iste premenil Vargec a hosťom zabezpečil nový náskok. O šesť minút neskoršie rozhodca aj za domácich odpískal jedenástku a Latinović vyrovnal – 2 : 2. Vo finiši zápasu hostia z Kysáča mali dve príležitosti, z ktorých je, zdá sa nám, ťažko nedať gól, ale to predsa dokázali Cvetić a Keleman. Zápas v Sirigu sledovalo 150 divákov, viedol ho Bojilo z Nového

B

Padinčania prehrali v Čelareve v posledných desiatich minútach zápasu ČSK PIVARA – DOLINA 2 : 0 (0 : 0) a hosťovaní v Čelareve Padinčania vypili dva glgy horkého piva. Na ihrisku vedľa známeho pivovaru viedol sa vyrovnaný boj. Domáci nedokázali silu leva. Gólových šancí bolo málo. V prvom polčase domáci trafili brvno brány hostí. Na druhej strane prudká strela Čerňoša vyľakala domáceho brankára Tankosića, ale skončila tesne vedľa brány. Po 80. min. vyzeralo, že sa siete nebudú vlniť. Zdalo sa, že sú obaja súperi spokojní s bezgólovým výsledkom. Mierumilovnú náladu na ihrisku narušil rozhodca Stanko Majstorović zo Starých Bánoviec. Z nejasných príčin pred koncom nariadil penaltu za domácich. Vyvolalo to prekvapenie všetkých a úsmevy na tvárach objektívnych divákov. Rozhodca rozkázal a Dolina zaplatila účet. Kapitán domácich premenil penaltu a svojmu mužstvu otvoril cestu k víťazstvu. Hostia z Padiny potom už nemali dosť času vyrovnať výsledok. Pokúsil sa o to Đaković, ale brankár Tankosić výborne zakročil. Vyštvaní hostia v poslednej minúte nadstaveného času – 90. + 3. min. in-

N

62

kasovali aj druhý gól. Strelcom bol Laćarak. Po skončení zápasu Milašinović dostal červenú kartu, lebo sa vraj rozhodcu opýtal, „či mu je teraz srdce na mieste“. Pri rozlúčke s Padinčanmi rozhodca Majstorović povedal, že sa vo futbale chyby stávajú. Možno aj on chybil, ale nie zlomyseľne!? DOLINA: Jevtić, Čerňoš, Čížik, Milašinović, Ožegović (Vukosavljev), Đoković (Tripković), Đaković, Karanfilovski, Stajić (Ivanišević), Memović, Ninkov. Ján Bokor

Sadu. Žlté karty dostali Brežnjak, Karahodžić (Sirig), Srnka a Badnjar (Tatra). TATRA: Mucha, Srnka, Paunić, Đaković, Savić (Funtík), Badnjar, Konstantinov, Vargec, Cvetić, Keleman, Vuković (Švonja). Výsledky 18. kola: Partizan – Fruškogorac 3 : 4, TSK – Proleter 9 : 0, Fr. partizan – Mladost 0 : 1, Vinogradar – Báčka 2 : 1, Futog – Sremac 3 : 1, Sirig – Tatra 2 : 2, Železničar – Borac 1 : 0, Čenej – Dinamo 0 : 0. Tabuľka: 1. TSK 49 bodov, 2. Mladost 44... 5. Báčka 30... 12. Tatra 18... 16. Borac - 2. V 19. kole sa stretnú: Čenej – Partizan, Dinamo – Železničar, Borac – Sirig, Tatra – Futog, Sremac – Vinogradar, Báčka – Fr. partizan, Mladost – TSK, Proleter – Fruškogorac. V majstrovskom zápase dorastenci Tatry prehrali s tímom Mladost Bački Jarak 0 : 4, kým pionieri porazili Omladinac zo Stepanovićeva tiež 4 : 0. Pavel Pálik

TEKSTILAC TONIE. Odžackí futbalisti jesennú časť Srbskej ligy – skupina Vojvodina skončili na 5. mieste s 22 bodmi. Tejto jari sa im nedarí, lebo z troch zápasov získali iba jeden bod (vo Veterniku bolo 0 : 0), dvakrát prehrali, v Beočíne 4 : 1, v sobotu s temerínskou Slogou doma 0 : 1 a klesli na 11. priečku. Nebyť dobrých zákrokov brankára Ignjatovića (s loptou v rukách), Temerínčania by v Odžakoch vyhrali aj presvedčivejšie! J. Pucovský

7. – 14. 4. 2012

14 – 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU


ŠPORT PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

NA OBECNEJ SÚŤAŽI KOLKÁROK V PADINE

Dva hetriky – nie žartíky Annamária nepretrhla niť úspechov V takmer všetkých meraniach síl hostitelia boli favoriti, aspoň keď ide o postavenie v tabuľke. Výhry hostí by boli považované ako prekvapenia. Výnimkou bol iba zápas v Jabuke, kde mal Radnički Kovin potvrdiť rolu prvoumiestneného mužstva. Sloge z Plandišta a Partizanu Uljma sa podarilo na horúcej pôde domácich získať po bod. Výsledky 18. kola: Vršac United – Partizan (G) 2 : 1, Vulturul – Sloga (P) 0 : 0 , Radnički (B) – BAK 4 : 2, Borac (S) – Sloga (BNS) 2 : 0, Jugoslavija – Radnički (K) 1 : 2, Polet – Partizan (U) 2 : 2, Mladost – Spartak 3 : 0, Slávia – Tempo 6 : 0. Tabuľka: 1. Radnički (K) 43 bodov, 2. Borac 35, 3. Radnički (B) 31... 5. Slávia 28... 16. Spartak 9 (-1) bodov. Program 19. kola: Slávia – Vršac United, Tempo – Mladost, Spartak – Polet, Partizan (U) – Jugoslavija, Radnički (K) – Borac (S), Sloga (BNS) – Radnički (B), BAK – Vulturul, Sloga (P) – Partizan (G).

Víťazné družstvo kovačickej Annamárie: Mária Chrťanová, Katarína Čerňošová, Eva Sachterová, Anna Diňová, Anna Kucháriková a Eva Čerňošová (zľava) odobne ako muži, aj ženy súťažili o titul Kovačickej obce v kolkoch. Tak padinskú kolkáreň vyplnili kolárky z Kovačice a Padiny. Žiaľ, z Debeljače ženské kolkárske družstvá do Padiny nepricestovali. To však neprekážalo dobrej nálade a súťažiacemu duchu, ktoré do súťaže vniesli po štyri celky z dvoch susedných osád. Družstvo Annamária z Kovačice neprerušilo úspešnú niť a znovu zvíťazilo. Kolkárky tohto celku znova dokázali, že majú najpresnejšie ruky a najlepšie zrážajú kolky. Presvedčivo obsadili prvé miesto, keďže zrazili 294 kolkov. Na druhom mieste skončila padinská Zornička (249)

P

Momentka bezprostredne pred tretím gólom Slávie: Nikolovski vzápätí trafil sieť Jurasa SLÁVIA – TEMPO 6 : 0 (3 : 0) lávisti neplánovane prehrali zápas v Debeljači, preto im tri body z ďalšieho merania síl boli nevyhnutné, ak sa chceli dostať z ohrozenia do bezpečnej zóny. Okrem toho jesenný duel v Sefkerine prehrali minimálnym výsledkom a boli pripravení na odvetu. Hostia nepricestovali do Kovačice v najsilnejšej zostave. Chýbalo im niekoľko futbalistov z prvej jedenástky. Aj napriek tomu poltucet gólov v ich sieti je výsledkom predovšetkým veľmi dobrého výkonu Slávie. Od úvodných minút po záverečný hvizd rozhodcu hrali slávisti na plné obrátky, čo sa odzrkadlilo aj na konečnom skóre. Tréner Ladislav Petrovič vrátil do obranných šíkov Vasića, stred poľa v čele s Mihálekom fungoval kvalitne, bojovného Nestorovského bolo vidieť od obrany až po útok. Navyše, dvaja futbalisti Bíreš a Nikolovski strelili po tri góly. Summa summarum, žiaden prvoaprílový žart – Slávia vyhrala poltuctovým výsledkom. Škoda, že toto meranie

S

7. – 14. 4. 2012

síl pozeralo iba stopäťdesiat natešených divákov. V 8. minúte mali Kovačičania dvojgólový náskok. Sieť Tempa prvý zavlnil Nikolovski. O tri minúty neskoršie Bíreš vsietil najkrajší gól na zápase, z voľného kopu a dvadsaťmetrovej vzdialenosti. V 35. minúte šikovný Nikolovski bol úspešnejší v šestnástke od brankára Jurasa. Tento Kačarevčan tesne predtým vsietil ešte jeden gól, ale z postavenia mimo hry. Podobne ako na začiatku prvého polčasu Slávia ihneď po zmene strán strelila ďalšie dva góly. Bíreš bol najvynachádzavejší pred bránou Sefkerinčanov v 48. a 52. minúte. Bodku za slávistickou rapsódiou dal Nikolovski v 64. minúte. Dorast Slávie porazil rovesníkov zo Sefkerinu 1 : 0. Slávia hrá ďalší zápas doma už na nedeľu 8. apríla o 15. hodine. Tri body proti silnému Vršcu United by znamenali pohodovejšiu plavbu slávistom do konca sezóny.

14 – 15 /4485 – 4486/

a Kovačičanky družstva Jánošík (237) boli tretie. KK Dolina ako organizátor súťaže trom najlepším celkom udelil zlaté, strieborné a bronzové medaily. Diplomy za účasť dostali aj štvrtá Demokratická strana z Padiny (229), piate družstvo Sabo Padina (219), šieste padinské Rybárky (213), siedme Orgány správy Obce Kovačica (212) a posledné ôsme kovačické Sestričky (183). Kamarátenie kolkárok pokračovalo pri chutnej večeri, hudbe a speve, ktoré sa rozliehali padinskou dolinou do neskorej noci. Ján Bokor

NA MAJSTROVSTVÁCH VOJVODINY V ZREŇANINE 17. a 18. marca 2012 sa zúčastnili aj strelci SK Tatra z Kysáča. Kadeti Alexander Daniel, Andrej Stupavský a Igor Bažík obsadili 9. miesto. Kadetka Martina Grňová zakotvila na siedmom mieste a postúpila na Majstrovstvá Srbska. Družstvo mladších junioriek v zložení: Ivana Kreková, Anna Madacká a Martina Grňová, v streľbe zo štandardnej vzduchovky získalo tretie miesto a tiež postúpilo na Majstrovstvá Srbska. Seniorské mužstvo: Michal Daniel, Marián Martiš a Vladimír Grňa, skončilo na 13. mieste. Najväčší úspech v Zreňanine dosiahla Ivana Kreková, ktorá v konkurencii junioriek získala titul majsterky Vojvodiny. Na snímke Michala Martiša vidíme tri úspešné kysáčske strelkyne: Annu Madackú, Ivanu Krekovú a Martinu Grňovú (stoja zľava). P. Pálik

Ján Špringeľ HLAS ĽUDU

63


K U LT Ú R A V pokračovaní súťaženia futbalistov Mladosti očakávajú dva ťažké súboje. Najprv doma s novosadskými „študentmi“, a potom na priniesla z druhého hosťovaní v Starej Pajarného hosťovazove. nia cenný bod. Mladosť po preMLADOSŤ: Fejsvedčivej výhre nad di, Stracinský, Kobáčskopalanským bilarov, Uzelac, mužstvom OFK Stari Mojić, Rupar, grad 7 : 0 postúpila Kaňa, Sladojević, Zorzić (Đorđević), Nemal veľa roboty: Pavel Fej- do finále pohárovej súťaže na území FutZbućnović (Rada- di (Mladosť Petrovec) zväzu ković), Kokanović. (Foto: J. P.) balového Nový Sad. Boj o poMladosť na tomto zápase hrala bez Jakuša, Pupav- hár bol na programe 4. apríla 2012 ca (mali párne žlté karty) a kapitána v Ďurdeve medzi domácou Bačkou Pavlisa, ktorému je po zranení v No- a Petrovčanmi. vých Bánovciach lepšie, ale predsa Samuel Medveď ešte netrénuje.

VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Cenný bod zo Sivca POLET – MLADOSŤ 0 : 0 olo to pravdepodobne prvé hosťovanie Mladosti v Sivci v novších dejinách petrovského futbalu. Petrovčania a Sivčania nehrávali majstrovské, ani priateľské zápasy. Už jesenný zápas vo Vrbare ukázal, že sa s Poletom dá pekne súperiť. Aj sobotňajší zápas na druhom jarnom hosťovaní „modrých“ priniesol dobrý futbal. Mladosť celkove mala viac z hry. Zvlášť v druhej polovici zápasu. Posledných tridsať minút zápasu patrilo Petrovčanom. Najideálnejšiu šancu na zápase mal Đorđe Radaković. Hráči Poletu takmer ani raz neohrozili brankára Fejdiho. Mladosť si

B

Prišla výhra, príde hra?

Lekcia „študentom“!

JEDNOTA – BUDUĆNOST 1 : 0 (0 : 0)

INDEX – SLOGA 0 : 3 (0 : 1)

o dvoch remízach a domácej prehre s novosadským Indexom pre hráčov Jednoty to bol psychicky náročný zápas. Ďalšia prehra alebo i remíza znamenala by pravdepodobne rozlúčku aj s kvalifikáciou o postup. Nasadenie domácim nechýbalo, ale bolo znova veľa nepresných prihrávok a neúspešných akcií zvlášť v prvom polčase, keď si útočníci nevypracovali veľa príležitostí. Ani obetaví hostia z Mladenova sa do šance nedostali. Zvýšená aktivita domácich priniesla v druhom polčase dve vyložené príležitosti. O výsledku zápasu mohol najprv rozhodnúť Nenad Jovišić, ale jeho prudká strela z diaľky si takmer „potykala“ so žrďou. Neskoršie sa kapitán Nenad Dragin objavil sám pred brankárom hostí, ale jeho strela skončila priamo v brankárovej náruči. Nový tréner Dragan Macura urobil tri užitočné zmeny a odvtedy jeho mužstvo zahralo rýchlejšie a jednoduchšie. V poslednej štvrťhodine domáci zatlačili súpera do jeho trestného územia a vari im bolo prisúdené konečne získať tri body. Rozhodnutie o víťazovi prišlo tesne pred posledným hvizdom rozhodcu. Posledný útok z pravej strany priniesol rohový kop pre Aleksandra Naglića, jeho pekná nahrávka do malého vápna umožnila nováčikovi Žakulovi zblízka loptu doraziť do siete bezmocného brankára – 1 : 0.

álokto veril, že Sloga po premenlivých jarných výkonoch tak presvedčivo prekoná druhé mužstvo v tabuľke, a to ešte na hosťovaní v Novom Sade. Domáci tvrdia, že boli oslabení, nuž preto nemohli úspešne čeliť hosťom z Erdevíka. Tréner Slogy Mita Ninković sa rozhodol posilniť obranu a útočníkom rozkázal hroziť domácim z protiútokov. Najlepší hráč na ihrisku Simeunović bol strojcom všetkých akcií Erdevíčanov, ktorého indexovci nemohli zastaviť. Najmä nie v 20. min., keď načal sieť hostiteľov – 0 : 1. V pokračovaní Sloga zahrala ešte lepšie. Rozhodca Đurović zo Savinho Sela v 47. min. oprávnene odpískal penaltu v prospech Slogy, ktorú Bojanić premenil – 0 : 2, a tak zahlásil, že body pocestujú do Erdevíka. Po presvedčivom náskoku zverencov M. Ninkovića domácim sa takmer nepodarilo prísť pred bránu súpera. Konečný výsledok už v 55. min. stanovil Čobanović. Vo finiši zápasu futbalisti Slogy mali ešte dve priam ideálne príležitosti, ale sieť sa viac nevlnila. Domáci fanúšikovia si nemohli spomenúť na taký debakel futbalistov Indexa v poslednom desaťročí, bez vsieteného gólu na vlastnom ihrisku. SLOGA: D. Savić, Milošević (S. Savić), Jovanović (Zec), Čobanović, Zoranović, Raičević, Kovačević, Đorđević (Radovanović), Simeunović, Považan, Bojanić. Károly Vig

STAROPAZOVČANOM SA KONEČNE USMIALO ŠŤASTIE

P

64

Hneď potom veľmi dobrý rozhodca Ilija Lovre z Nového Sadu odpískal koniec tohto zaujímavého zápasu, ktorý sa hral v chladnom počasí. Keď sa všetko spočíta a analyzuje, Jednota zaslúžene zvíťazila, získala cenné body, ale jej hráči výkonom nenadchli. Je jasné, že sa novému trénerovi čarovným prútikom nepodarí zmeniť koncepciu hry a prístup jednotlivcov k záväzkom. Treba počkať, či v nasledujúcich zápasoch príde aj lepšia hra staropazovského mužstva. JEDNOTA: L. Jovišić, Šaponja, Zekanović, Šestović, N. Jovišić, Šuša, Dragin (Knežević), Žakula, Kukolj (Igrač), Ogrizović (Erceg), Naglić. Výsledky 19. kola: Jednota – Budućnost 1 : 0, Index – Sloga 0 : 3, Polet – Mladosť (P) 0 : 0, Stanišić – Jugović 2 : 2, Omladinac – C. zvezda 0 : 0, Obilić – Borac 0 : 0, Mladost (T) – Bačka 1 : 0, Radnički – Prvý máj 0 : 0. Tabuľka: 1. Radnički 40 bodov, 2. Index 34, 3. Jednota 33, 4. Omladinac 31, 5. Sloga 30..., 8. Mladosť (P) 26..., 12. Polet 22, 13. Stanišić 22..., 16. Bačka 9 bodov. Program 20. kola: Budućnost – Radnički, Prvý máj – Mladost (T), Bačka – Obilić, Borac – Omladinac, C. zvezda – Stanišić, Jugović – Polet, Mladosť (P) – Index, Sloga – Jednota. Bz-ý

M

7. – 14. 4. 2012

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Porazení ani gól nedali! Kuriozitou nedeľných zápasov je to, že sa ani jeden neskončil nerozhodne. Pritom sedem porazených mužstiev svojim súperom nestrelilo ani len jeden gól! Apatínčania a Ratkovčania sa štvormíľovými krokmi zasa priblížili k svojmu cieľu – postupu do Somborskej oblastnej ligy. Výsledky 15. kola: Dinamo – Dunav 2 : 0, Jedinstvo – Lipar 0 : 2, Mladost – Odžaci 4 : 0, Rastina 1918 – Aleksa Šantić 3 : 0, Metalac – Radnički 0 : 4, Šikara – Rusín 0 : 2, Törekvés – Panónia 4 : 0. Tabuľka: 1. Mladost 41 bodov, 2. Radnički 37, 3. Lipar 31..., 10. Panónia 17 (-1)..., 14. Jedinstvo 2 (-1) body. Program 16. kola: Dunav – Törekvés, Panónia – Šikara, Rusín – Metalac, Radnički – Rastina 1918, A. Šantić – Mladost, Odžaci – Jedinstvo, Lipar – Dinamo. TöREKVÉS – PANÓNIA 4 : 0 (0 : 0)

Nemohol všetko zachrániť: Mišo Obradov (Panónia Laliť) omáci Svilojevčania si presvedčivú výhru vybojovali vďaka bojovnosti a lepšej kondičnej pripravenosti. Hostia z Lalite úspešne čelili iba v prvom polčase. Laliťanov od väčšej futbalovej pohromy zachránil mladý brankár Obradov, ktorý bol najlepší v radoch hostí. PANÓNIA: Obradov, Vuković, Ćirić, Radosavljević, Gužvanj, N. Šipka, G. Vranješ, Lamoš, Živanov, Tojić (Dobrić), Komadina.

D

14– 15 /4485 – 4486/

J. P. HLAS ĽUDU


ŠPORT POĽOVNÍCI KULPÍNA SUMOVALI UPLYNULÝ ROK

Ukončiť ubytovacie kapacity oľovnícky spoSpráva polok Fazan Kulkladníka Jána Lapín v sobotu 31. čoka potvrdila marca 2012 uspopozitívne hosporiadal pravidelné dárenie spolku. výročné zhromažPredseda potom denie. Poľovníci a hovoril o poľovpočetní hostia vyníckej turistike, plnili sieň Poľovmravčej práci, níckeho domu v ktorej sa PS FaKulpíne takmer do posledného miesta. V súvahe minuloročnej práce spolku predseda Z výročnej schôdze Poľovníckeho spolku kulpínskych po- Kulpín: revírnik Vladimír Haška, tajomník ľovníkov Branislav spolku Marko Govorčin, predseda PS Fazan Plachtinský me- Branislav Plachtinský a pokladník Ján Ladziiným povedal, čok (zľava) že je PS Fazan samostatný spolok, miere. To, čo sa im nepodariktorý má svoj majetok. V minulom lo realizovať, sú plány súviroku svoje aktivity sústredili hlavne siace s ukončením ubytovana tri väčšie podujatia: prvomájové cej časti nového Poľovníckestretnutie poľovníkov a súťaž v tria- ho domu. Spomenuté práce faní do hlinených terčov, zorgani- sa budú snažiť dokončiť v zovali súťaž vo varení kotlíkového tomto roku, čo však závisí paprikáša počas Predslávnosťových od prílevu prostriedkov na dní v Kulpíne, keď v areáli Poľov- tieto účely. níckeho domu mali vyše 500 náSprávu o práci Správnej vštevníkov a napokon to bola tra- rady PS Fazan Kulpín podal dičná silvestrovská zábava. tajomník spolku Marko GoOsobitný dôraz vlani dali samot- vorčin, a potom nasledovala Kulpínski poľovníci a ich hostia nému poľovníctvu, totiž zladeniu ak- správa revírnika Vladimíra tov s novým zákonom v tejto ob- Hašku. Vlani poľovníci Kulpína mali zan Kulpín venuje už štyri roky. lasti. Ako zdôraznil B. Plachtinský, osem pracovných akcií, na ktorých Podľa jeho slov poľovnícka turistiminulý rok bol krízový, ale aj napriek odpracovali až 190 hodín v poľov- ka tohto spolku je hybnou silou rutomu sa snažili pracovať v plnej níckom revíri. rálnej turistiky a má význam pre celý

P

Kulpín, širšie aj pre celú Báčskopetrovskú obec. Práve preto je dôležité ukončiť aj ubytovacie kapacity Poľovníckeho domu. Pokladník a predseda spolku podali i finančný plán a plán práce na rok 2012 a určili i členský poplatok. Všetky spomenuté správy a plány zhromaždenie poľovníkov schválilo. Záverom schôdze poľovníkom Kulpína sa prihovorili hostia: poslanci z Obce B. Petrovec, republikový Pavel Marčok a pokrajinský Ján Bohuš, ako aj predstavitelia poľovníkov z Maglića a B. Petrovca.

Nevystalo ani spoločné posedenie pri poľovníckom guláši. K. Gažová

V ZŠR KARAS V BÁČSKOM PETROVCI

Škola rybolovu edenie Združenia športových rybárov Karas z Báčskeho Petrovca si tohto roku naplánovalo viac pozornosti venovať vlastnému dorastu. Od januára začali organizovať svojráznu Školu rybolovu. Už v zimných mesiacoch, kým snehu bolo po kolená, sa presvedčili o záujme o takéto školenie. Keďže záujem žiakov bol nad očakávanie, ihneď sa dali do práce. Každý piatok v Základnej škole Jána Čajaka prichystali pre tridsiatich nádejných rybárov teoretickú časť školenia. Pritom, okrem iného, povzbudzovali deti chrániť prírodu okolo nás. S príchodom jari a teplejších dní žiakom prichystali aj praktické

V

7. – 14. 4. 2012

hodiny. Najprv im ukázali, ako sami chystajú hniezda pre zubáčov a v sobotu 24. marca 2012 zorganizovali aj praktickú previerku, či sa mladučkí rybári naučili správne nachystať udice, zakvačiť návnadu a premerať hĺbku vody. Keďže rybičky v Begeji vedľa trhoviska nechceli z vody, tak vynaliezaví členovia Karasa pre účastníkov kurzu vypražili chutné palacinky a prichystali i občerstvenie. Nabudúce sa mladí rybári vyskúšajú chytať ryby aj na kanáli.

14 – 15 /4485 – 4486/

Mladučkí petrovskí rybári za pomoci rodičov a vedenia ZŠR Karas sa pri J. Č-p Begeji učili správnej technike chytania rýb HLAS ĽUDU

65


OZNAMY

Svojim občanom, ako aj všetkým ľuďom dobrej vôle požehnané, radostné a pokojné prežitie veľkonočných sviatkov želá OBEC

BÁČSKA PALANKA

66

7. – 14. 4. 2012

14 – 15 /4485 – 4486/

HLAS ĽUDU



Hlas14 15 2012